Ako čeliť utrpeniu

ODVAHA A NÁDEJ VO SVETE PLNOM PROBLÉMOV ROBERTO BADENAS UTRPENIU AKO ČELIŤ

2

ODVAHA A NÁDEJ VO SVETE PLNOM PROBLÉMOV ROBERTO BADENAS UTRPENIU AKO ČELIŤ

Z anglického prekladu Facing Sufering originálu v španielčine Frente al dolor vydaného vydavateľstvom Editorial Safeliz, S. L. www.safeliz.com preložila Marcela Bieliková Prvé vydanie 2015 © Editorial Safeliz, S. L. Translation © Advent Orion Vrútky 2015 ISBN 978-80-8071-184-9

Venované všetkým, s ktorými ma spojila bolesť: tým, ktorým som ja spôsobil bolesť, aj tým, ktorí mne spôsobili bolesť; tým, ktorí sa so mnou podelili o svoj zármutok, aj tým, s ktorými som sa mohol ja podeliť o svoj zármutok... Ale hlavne miliónom trpiacich, pre ktorých nie som schopný urobiť nič viac, než sa pokúsiť písať pre nich...

6

ROBERTOBADENAS Doktorát teológie získal na Andrews University (Michigan, USA). Je odborníkom v oblasti biblického výskumu a profesorom Nového zákona. Od roku 1990 do roku 1999 bol dekanom Teologického seminára na Adventist University of France (Collonges-sous-Saleve) a od roku 1999 do roku 2010 pracoval ako riaditeľ Biblického bádateľského inštitútu a vedúci oddelenia výchovy a služby rodinám (EUD Bern, Švajčiarsko). Profesor Badenas publikoval odborné články v rôznych jazykoch. Je autorom knihy Christ the End of the Law. Romans 10:14 in Pauline Perspective /Kristus, koniec zákona. Rimanom 10,14 z Pavlovej perspektívy/ (JSOT Press, Sheffield University 1985,) a knihy Meet Jesus /Stretnutie s Ježišom/ (Autumn House, 1995), ktoré boli publikované v španielčine, francúzštine, nemčine, taliančine, portugalčine, rumunčine i katalánčine.

8

9 Úvod VŠADEPRÍTOMNÝ NEPRIATEĽ Bolesť je univerzálny ľudský pocit. Život bez utrpenia si takmer nevieme predstaviť. Utrpenie nám spôsobujú zdravotné problé- my, nehody, strata partnera a priateľov alebo smrť tých, ktorí nám boli najdrahší. Musíme tu existovať, len aby sme trpeli a spôsobovali utrpe- nie. Od Adama po najmladšieho novorodenca, od Jóba a Ježiša po neznámeho vojaka bojujúceho v tej najbezvýznamnejšej voj- ne, tieň bolesti zasiahol každého. Bez ohľadu na to, ako dobre si naplánujeme svoj život, utrpenie nás neminie. Všetci sme tým či oným spôsobom vydaní napospas utrpeniu – a to od chvíle, keď sa nám prerezali prvé mliečne zuby až po bolestivé dni staro- by. Choroba, výčitky svedomia, ubúdanie síl, existenciálny po- cit úzkosti, zármutok... Ak niekto tvrdí, že nikdy netrpel, zrej- me stratil pamäť. Bolesť má milión prejavov – môže byť akútna, prudká, tupá, neznesiteľná alebo trvalá. Dokáže zlomiť telo a zdeptať dušu. Je súčasťou života chudobných a ruinuje život bohatým. Spôsobuje detský plač, znetvorí telo mladého člove- ka, zohyzdí tvár dospelého a zohne ramená starca. Utrpenie nás sprevádza od kolísky až po hrob. Práca i zábava, závislosť i slobo- da, mravnosť i zhýralosť, láska aj nenávisť, to všetko nám spô- sobuje utrpenie. Bolesť je súčasťou ľudského života.1 Mohli by sme povedať, že deťmi prestávame byť vo chvíli, keď zistíme, že materinský bozk nás nemôže zbaviť všetkého utrpenia... Stačí otvoriť noviny, prejsť vestibulom nemocnice alebo navštíviť cintorín a  hneď je nám jasné, aká je realita života. Utrpenie nás prenasleduje ako mor.2 V čase, keď som písal túto knihu, dvadsať mne blízkych ľudí prechádzalo nejakou formou intenzívneho utrpenia; desiati z nich už zomreli. Jedným z nich bol môj otec...

AKO ČELIŤ UTRPENIU 10 Tvárou v  tvár tejto neodpustiteľnej realite sa nám chce in- štinktívne vstať, vzbúriť sa a tisícorakým spôsobom prejaviť svoj vzdor. Každý záchvat ostrej bolesti spustí pohotovostný obranný mechanizmus nášho tela. Ako Ponce de León3 hľadáme prameň večnej mladosti v zábave, liekoch, terapiách, kúrach a tisíckach ďalších praktík. Ale nedarí sa nám takisto ako jemu. Nad naši- mi naivnými snami dominuje riziko – a zároveň istota – utrpenia a  smrti. Snažíme sa bojovať, alebo vyhnúť obom realitám, ale nakoniec rezignujeme, aby sme ich prijali, pretože nemáme inú možnosť. Problém utrpenia je veľmi veľký a zložitý. Nie je možné obsiahnuť všetky jeho dimenzie – lekársku, psychologickú, soci- álnu, filozofickú a duchovnú – v jednej knihe. Preto sa v tejto kni- he zameriavam len na niektoré praktické a existenciálne aspekty bolesti v našom každodennom živote z mojej osobnej perspektívy veriaceho človeka. Napriek tisícročiam úvah a bádania, otázka bolesti stále nie je úplne preskúmaná. Táto kniha chce pomôcť čeliť utrpeniu dôstojne a bez straty zmyslu pre realitu. Prvá časť knihy – informatívna – pomáha uvedomiť si zloži- tosť problému a jeho rozmanité dôsledky. Druhá časť predsta- vuje niekoľko teoretických a  praktických úvah vyplývajúcich z otázky „prečo“, ktorú si kladieme v súvislosti s utrpením. Je to snaha pochopiť jeho zmysel. Tretia časť poskytuje jednoduché, pre laikov dostupné praktické rady, ako taktne a efektívne čeliť utrpeniu. Cieľom je predovšetkým nájsť spôsob, ako sa zbaviť bolesti, a ak je to nemožné, aspoň ju zmierniť. Hlavným cie- ľom tejto knihy je však pomôcť čeliť realite bolesti a vyrovnať sa s ňou do takej miery, ako je to len možné. Necítim sa byť expertom v problematike bolesti. Mnohí či- tatelia vďaka svojim osobným alebo profesionálnym skúsenos- tiam vedia o tejto problematike viac než ja. Píšem len ako sve- dok, ako „predmet utrpenia“. Aj keď moja optimistická povaha má tendenciu vyhýbať sa bolesti, moje filozofické vzdelanie a  predovšetkým moje osobné a  pastorálne skúsenosti mi po- mohli byť vnímavým na tento problém. Napísať túto knihu bolo pre mňa oveľa ťažšie ako predchá- dzajúce knihy. Bez spolupráce so skupinou vynikajúcich a mne

11 Úvod blízkych spolupracovníkov by sa to nikdy nepodarilo. V prvom rade chcem poďakovať mojim priateľom lekárom, ktorými sú José Manuel Prat, Miguel Gracia Antequera, Marcelle Lafond a Caleb Mercier, za to, že revidovali tieto stránky z odborného hľadiska a  poskytli mi množstvo neoceniteľných rád z  oblasti svojej špecializácie. Svoje poďakovanie chcem vyjadriť aj vzác- nemu kolegovi Robertovi Carbonellovi, nemocničnému kaplá- novi, ktorý sa vo svojej práci denne stretáva s utrpením a smr- ťou, za to, že sa ochotne podelil so mnou o svoje osobné skúse- nosti; kaplánovi Dr. Máriovi Callabosovi za jeho príspevky do bibliografie; Dr. Angelovi Manuelovi Rodriguezovi za jeho uži- točné teologické náhľady; Dr. Heroldovi Weissovi za jeho múdre a podnetné myšlienky k tejto téme; mojim mladým priateľom Romanovi Junquerasovi a Guillermovi Sánchezovi za to, že mi pomohli svojím kreatívnym talentom. Juan Fernando Sán- chez mi poslúžil neúnavnou odbornou redakčnou spoluprácou a Marta Prats mi poskytla cenné literárne rady a bezvýhradnú podporu. Túto knihu som nenapísal zo solidarity voči tým, ktorí trpia, ani z povinnosti. Zvyknem hovoriť, že som tak urobil „v sebaob- rane“.4 Motivovali ma k tomu vlastné pocity odmietania a bez- mocnosti, keď som sa musel vyrovnávať s tým, čo prináša život. Táto kniha hľadá odpovede na nasledujúce otázky: Do akej miery je možné vyhnúť sa bolesti? Čo môžeme uro- biť, aby sme pochopili bolesť a  naučili sa ju kontrolovať? Ako môžeme prekonať bolesť, aby sme túto slúžku smrti zapojili do služby života? Ako spieva Leon Gieco: „Prosím Boha o to, aby som nebol nevšímavý voči utrpeniu, aby ma kostli- vec smrti nenašiel prázdneho a osamelého bez toho, aby som urobil to, čo som mohol...“ Autor 1. „Bolesť je hlavná a najzákladnejšia skúsenosť človeka. Ľudia sú od prírody od- súdení trpieť.“ (Jean-Paul Sartre, Being and Nothingness, London: Routledge,

AKO ČELIŤ UTRPENIU 12 2003 (1958). „Predstavme si množstvo ľudí v putách.Všetci sú odsúdení na smrť. Niektorí každý deň zomierajú v dôsledku vražedného pohľadu iných. Tí, čo zo- stali, vidia v živote svojich priateľov svoj vlastný údel a čakajú, kedy príde rad na nich. Smutno a bez nádeje pozerajú jeden na druhého. To je charakteristika stavu, v akom sa nachádza ľudstvo.“ (Blaise Pascal, Pensées /Thoughts/, § 199. Pozri Eugene C. Kennedy, The Pain of Being Human, New York: The Crossroad Publishing Company, 1997. 2. Pozri Paul Heubach, The Problem of Human Suffering, Hagerstown (Ma- ryland, USA): Review and Herald, 1991, str. 4. 3. Juan Ponce de León (1460-1521) bol španielsky dobyvateľ, ktorý sa stal prvým guvernérom Puerta Rica a objaviteľom Floridy (USA). Podľa legendy hľadal na svojich cestách Prameň mladosti. 4. Pozri Ronald Dunn, Quand le ciel est silencieux /When Heaven is Silent/, Mar- ne-la-Vallée (France): Farel, 2003, str. 23.

13 Kapitola 1 ČOROZUMIEME PODPOJMOMBOLESŤ „Šťastie je v podstate negatívny pocit: neprítomnosť bolesti.“ Gregorio Marañón Je polnoc. Naše prvé dieťa, ktoré sme práve priniesli z nemocni- ce, nás zobudí plačom. Má už dva mesiace. Je to chlapček, ktorý sa narodil predčasne. Plienku má suchú. Fľašu nechce. Horúč- ku nemá. Matka ho vzala na ruky, aby ho poláskala. Snaží sa ho upokojiť, ale on aj tak kričí. Nedokáže povedať, čo mu je. Ako neskúsení rodičia si nevieme vysvetliť, prečo plače. Bolí ho bruško? Má infekciu v ušku? Alebo sa jednoducho bojí? Keď sme ho opäť vyzliekli a snažili sa zistiť príčinu kriku, objavili sme hrčku, ktorá mohla byť príznakom pruhu. Ani detský lekár nám však nevedel povedať, či toto bola skutočná príčina jeho plaču. Po nejakom čase ma raz v noci zobudila divná bolesť horného ďasna v okolí zuba múdrosti. Spočiatku neurčitá bolesť postup- ne naberala na intenzite. K zubárovi som sa dostal až po nie- koľkých hodinách. Nikdy predtým ma zuby neboleli tak veľmi. Večer som nevedel rozoznať, či ma bolia zuby, hlava, ucho alebo všetko naraz. O  mnoho rokov neskôr moja manželka – inak radostná a šťastná žena, ktorá si obvykle celý deň pospevuje – ochorela a nedokázala povedať, čo jej vlastne je. „Neviem, čo mi je. Necítim sa dobre a neviem prečo. Azda to už bude menopauza? Nič ma nebaví. Na nič nemám chuť. Cí- tim sa vyčerpaná a slabá. Všetko mi lezie na nervy. Som smut- ná. Rozplačem sa pre hocijakú maličkosť. Stále sa mi chce spať. Najradšej by som utiekla od všetkých, aj sama od seba.“ Moja manželka nedokázala pomenovať prehlbujúcu sa depresiu.

AKO ČELIŤ UTRPENIU 14 Tieto tri osobné skúsenosti – okrem množstva ďalších, ktoré by sme mohli spomenúť – nám chcú ukázať, aké ťažké je opísať bolesť. ČOJEBOLESŤ? Určite sme všetci nejakým spôsobom trpeli. Utrpenie nie je ľahké definovať. Bolesť je veľmi široký pojem. Je nesmierne ťažké opísať ju. Zasahuje nás rôznym spôsobom. Každý z nás ju prežíva jedinečne. Bolesť je v skutočnosti záhada. Pojem „utrpenie“ má v mnohých jazykoch dvojaký význam. Vyjadruje pocit nepohody, nespokojnosti a smútku. Keď si nie- čo užívame, tešíme sa; bolesť je nepríjemne otravná. Keď máme radosť, chce sa nám vyskakovať; v bolesti si uvedomujeme svoju bezmocnosť. Keď prežívame príjemné vzrušenie, celou bytosťou túžime po nových zážitkoch; keď čelíme bolesti, telo je v napä- tí, akoby sa chcelo brániť pred votrelcom. Zdravie vnímame ako „mlčanie orgánov“; fyzickú bolesť ako „krik celého tela“.1 Zdravie je stav, ktorý nám umožňuje žiť nezávislým, šťast- ným a plnohodnotným životom vo všetkých oblastiach – fyzickej, psychickej i sociálnej; bolesť tento stav v každej oblasti narušuje. V  snahe definovať podstatu ľudského utrpenia sa napísalo veľa kníh. Výsledky však neboli presvedčivé. Filozof Spinoza, ktorý žil v 17. storočí, definoval bolesť ako „silný vplyv, ktorý je opakom pôžitku“. Medzinárodná asociácia pre štúdium bolesti definuje bolesť ako „nepríjemnú zmyslovú a emocionálnu skú- senosť, ktorá je dôsledkom skutočného alebo potenciálneho po- škodenia tkanív alebo sa dá takýmto spôsobom opísať.“2 Definí- ciu bolesti však nemôžeme obmedziť na bolesť spôsobenú pora- nením. Táto klasická definícia bola už neraz revidovaná. Dosiaľ sa však nenašla taká, ktorá by všetkých uspokojila.3 BOLESŤA UTRPENIE Niektorí autori robia rozdiel medzi bolesťou a  utrpením. Označujú ich za dve odlišné veci. Tvrdia, že bolesť je skôr orga-

15 Kapitola 1 nického pôvodu, zatiaľ čo utrpenie má viac psychologický cha- rakter. Podľa tejto tézy nás bolí telo. Utrpenie sa týka skôr našej duše, našej schopnosti myslieť. V tomto zmysle bolesť zaplavuje bytosť, utrpenie jej čelí. Bolesť nám pomáha vnímať náš stav a umožňuje začať liečenie. Utrpenie vo svojej najhlbšej podstate zostáva kdesi v temnote, spolu s tými, ktorí trpia.4 Veda má prostriedky na utíšenie organicko-fyziologickej bolesti. Utrpenie je však zložitejšia vec. Utrpenie nemusí byť nevyhnutne sprevádzané bolesťou, ktorá si vyžaduje ďalšie liečenie. Napríklad paraplegik (človek s ochrnutými dolnými končatinami) nemusí cítiť bolesť, a  predsa môže trpieť viac, než si vieme predstaviť. Cicely Saunders, zakladateľ hnutia pre zriaďovanie hospi- cov,5 zaviedol termín „totálna bolesť“. Okrem fyzickej bolesti zahrnuje aj emocionálne, mentálne, sociálne a duševné utr- penie, pretože všetky tieto aspekty spolu súvisia. Utrpenie sú- visí s okolnosťami, ktoré ovplyvňujú celú našu bytosť. V tom- to zmysle nás zasahujú oveľa nepríjemnejšie než samotná bolesť. Bežne sa pojmy bolesť a utrpenie takmer zamieňajú.6 Často sa navzájom prelínajú a dopĺňajú. Aj v tejto knihe ich budeme zamieňať. Fyziológovia označujú bolesť za ochranný reflex, ktorý člo- veka varuje pred vážnejším poškodením. Podľa nich je bolesť predovšetkým výstražný signál, ktorým telo naznačuje, že niečo nie je v  poriadku, upozorňuje na nejakú formu agre- sie7 alebo hroziace nebezpečenstvo. Keď sa dotkneme niečoho horúceho, zacítime bolesť. Reflexívne sa odtiahneme, čím sa chránime pred väčšou popáleninou a bolesťou. Tŕň, ktorý nás pichne, spôsobí, že sa stiahneme, a tým zabránime väčšiemu poraneniu atď. Takéto pozitívne chápanie bolesti je v mnohých prípadoch veľmi cenné, nedá sa však uplatniť v každej situácii. Bolesť nás chráni pred vážnym ublížením si na zdraví (nedovolí nám prísť blízko k ohňu), ale dokáže nás tiež ničiť. Zistilo sa,8 že tí, ktorí sú v priamom styku s chorými, považujú bolesť za rušivý, ničivý symptóm, ktorý zhoršuje ich celkový stav. Preto musíme zavrh-

AKO ČELIŤ UTRPENIU 16 núť myšlienku, že bolesť je v každom prípade užitočná. Príliš často je bolesť nechcený dar. Ničí nás a spôsobuje, že sa cítime viac chorí, než skutočne sme. Povinnosťou lekárov je predchá- dzať a zabrániť bolesti do tej miery, ako je to len možné.9 Bolesť a utrpenie, rovnako ako priateľov a nepriateľov, mu- síme brať vždy vážne. BOLESŤAKOOSOBNÁSKÚSENOSŤ Všetci sme niekedy cítili bolesť. Každý ju však znáša inak. Všetci netrpíme rovnako. Nebudeme hovoriť o rôznych druhoch „bolesti“ a „utrpenia“, ale o ľuďoch, ktorí trpia. Moja bolesť ale- bo bolesť niekoho iného je vždy osobná skúsenosť. Zrejme ni- jaká skúsenosť nie je taká osobná ako utrpenie. Zasahuje celú bytosť – telo i  dušu. Či je to bolesť fyzická, alebo psychická, vždy nám pripomína krehkosť našej existencie. Našu pozornosť upriamuje na naše vlastné ťažkosti. Našou najvyššou prioritou sa stáva snaha zbaviť sa ich. Bolesť a  utrpenie sú zrejme skúsenosti, ktoré nás najviac izolujú od iných. Nezáleží na tom, koľko kníh sme o tejto prob- lematike prečítali, ako veľmi dokážeme súcitiť s trpiacimi, ich bolesť zostane vždy ich osobnou a jedinečnou bolesťou. V skutočnosti neexistuje spôsob, ako niesť cudziu bolesť.10 Naša bolesť je vlastne uzavretý kruh. „Vy nemôžete cítiť bolesť niekoho iného, a nikto iný nemôže prežívať vašu... či ide o holo- kaust, hlad alebo pandémiu... na tom vôbec nezáleží. Utrpenie vždy prichádza v osobnom balíku.“11 Pochopiť bolesť komplikuje fakt, že zasahuje všetky oblas- ti nášho bytia. Vo väčšej alebo menšej miere ovplyvňuje našu schopnosť objektívne posúdiť situáciu. Či nás zasiahne náhle v dôsledku nehody, alebo nás dopredu varuje formou chronickej choroby, na bolesť nie sme nikdy pripravení. Vždy nás rozruší a dokáže úplne paralyzovať. Keď bolesť zasiahne náš život, stávame sa jej pasívnou obe- ťou. Bez ohľadu na to, do akej miery sme si to zapríčinili sami, vždy ju vnímame ako votrelca, ktorý nás prepadol.

17 Kapitola 1 AKOVEĽMITOBOLÍ? Bolesť sa nedá merať. Jej intenzitu meriame „podľa oka“. Líši sa od pacienta k pacientovi, od lekára k lekárovi. Nedávno boli vyvinuté spoľahlivé techniky na meranie bolesti, dosiaľ však nie sú všeobecne prijímané ani uznávané. Nie je správne porovnávať jeden druh bolesti s iným druhom a tvrdiť, ktorá je horšia. Nemôžeme napríklad porovnávať in- tenzívnu, ale krátkodobú bolesť (prirodzený pôrod, obličková kolika atď.) s  dlhodobou, možno menej intenzívnou, ale ne- ustupujúcou bolesťou (niektoré druhy rakoviny, artritídy atď). Chronická bolesť, aj keď relatívne miernejšia, sa môže stať neznesiteľnou práve kvôli tomu, že dlhodobo neustupuje. Trpí ňou vysoké percento pacientov. Aj keď je dĺžka trvania rôzna, radikálne mení život pacienta.12 Chronická bolesť narušuje spánok, obmedzuje pohyblivosť, zhoršuje schopnosť pracovať a  postihuje dokonca každodennú rutinu, napríklad vstávanie z postele alebo schádzanie dolu schodmi. Aj obyčajná chôdza sa môže stať utrpením. Ak niekto trpí chronickou bolesťou a nepo- zná jej príčinu alebo nenachádza úľavu, ničí ho to. Môže vyvolať vážne stavy depresie a úzkosti REAKCIENABOLESŤ Postoje k  bolesti sú také rozmanité, akí rozmanití sú ľudia, ktorí nimi trpia. Je ťažké zovšeobecniť subjektívne aspekty bolesti, pretože jestvuje množstvo druhov a stupňov utrpenia. Navyše kaž- dý z nás má odlišný prah bolesti. Niektoré výdobytky medicíny ne- uveriteľne dobre znášajú pacienti, ktorí veľmi trpia, zatiaľ čo tí, ktorí trpia menej, majú určité obavy. Bolesť musíme posudzovať veľmi relatívne. Závisí od populácie, jednotlivca a prípadu. V čase vojny podstúpili niektorí vojaci chirurgický zákrok bez anestézie. Prekvapivo však necítili väčšiu bolesť, než akú im spôsobovalo sa- motné poranenie. V istých etnikách niektoré ženy porodia dieťa a hneď pokračujú v práci, akoby sa nič zvláštne nestalo. Utrpenie presahuje osobný život trpiaceho. H. G. Wells iro- nicky poznamenal: „Kráľovská koruna nelieči bolesť hlavy.“13

AKO ČELIŤ UTRPENIU 18 Tento fakt vyvoláva množstvo zaujímavých teoretických otázok, ktoré sú však z  praktického hľadiska úplne nepodstatné. Kto trpí viac, muži alebo ženy? Dospelí alebo deti? Mladí alebo starí? Tí, čo majú dostatok informácií, alebo tí, čo nič nevedia? Veriaci alebo neveriaci? Atď. Utrpenie sa nás dotýka veľmi špecifickým spôsobom. Máme tendenciu myslieť si, že nešťastie, ktoré nás postihlo, je také jedinečné, že nikto iný netrpí tak ako my. Alebo že naša bolesť sa nedá porovnať so žiadnou inou. Do určitej mie- ry to tak je. Naša rozvinutá spoločnosť nesporne dosahuje dobré vý- sledky v boji proti fyzickej bolesti. Vďaka medicíne a farmá- cii sa bolesť mení na technický problém. Na ne prenášame zodpovednosť za riziko, že následkom zmierňovania bolesti môže dôjsť k poruchám činnosti organizmu.14 Bolesť je však širší problém, ktorý ovplyvňuje samotnú jedinečnosť ľudí. Tento pocit nedokáže uspokojivo vysvetliť nijaký fyziologic- ký zákon.15 V boji proti bolesti systematicky hľadáme pomoc v zdravotníckom systéme. Myslíme si, že stav, ktorý zvykne- me nazývať „pohoda“, je jedným z  našich základných práv. Lekári nám predpíšu liečbu, ktorá odstráni fyzickú nepoho- du. Psychologické terapie utíšia naše emocionálne problémy. Ak to nezaberie, narkotiká nám pomôžu uniknúť z našej bo- lestivej reality, aj keď len na chvíľu. Štatistiky na Západe ukazujú, že množstvo užívaných liekov proti bolesti (analgetík) a sedatív stále rastie. V iných dobách a spoločnostiach sa ľudia vyrovnávali s bolesťou spôsobmi, kto- ré sa nám zdajú príliš rezignujúce a kruté. Príčinu bolesti spája- li s náboženskou alebo duchovnou dimenziou, čo my dnes sotva vieme pochopiť. Utrpenie a bolesť nepokladali ani tak za zdra- votný alebo lekársky problém, ale skôr za existenciálny. V na- šom postkresťanskom svete lieky vyhnali kaplánov. Liečebné kúry a terapie nahradili pôsty a modlitby a stali sa modernou náhradou toho, čo kedysi úplne záviselo od osobnej húževnatos- ti, sebaovládania a viery.16

19 Kapitola 1 JEPRAVDA,ŽENIKTONECHCETRPIEŤ? Aj keď teoreticky všetci chceme byť „v pohode“ a každý z nás bojuje proti bolesti svojím vlastným spôsobom, v  skutočnosti si utrpenie sami privolávame. Je zarážajúce, ako tvrdohlavo sa vystavujeme situáciám, ktoré nám spôsobujú utrpenie a koľko energie sme schopní vynaložiť na to, čo nám spôsobuje problémy. Uvediem jednoduchý príklad. Dieťa, ktorému sa kýva mlieč- ny zub, sa ho radšej nedotýka, pretože vtedy ho nebolí. Napriek tomu stále cíti potrebu do neho špárať (jazykom alebo prsta- mi), ako keby sa chcelo presvedčiť, či ešte stále bolí!17 Vážnej- ším prípadom je  množstvo chorôb, ktoré sú priamym dôsled- kom zlozvykov (strava, tabak, alkohol, nedostatok pohybu atď.) Ľudia chcú prestať trpieť, ale nechcú zmeniť svoj životný štýl. Namiesto toho, aby odstránili príčinu svojej choroby zmenou svojich zvykov, vyhľadajú lekárov alebo absolvujú zázračné lie- čebné kúry, ktoré ich majú zbaviť nežiaducich následkov ich ne- správneho životného štýlu. Niektoré druhy utrpenia sú svojou formou blízke masochiz- mu. Pestujú ich ľudia, ktorí vďaka nim získajú určité výhody. Mnohé druhy závislosti, vrátane rôznych foriem sebapoškodzova- nia – buď s rýchlym, alebo pomalým účinkom, „ospravedlňujú“ pacienta, takže sa nemusí zaoberať nevyriešenými problémami, čím prenáša zodpovednosť za ich riešenie na iných. Vyššie štádiá niektorých chorôb sú také závažné, že nikto si nedovolí karhať a napomínať trpiaceho bez ohľadu na príčinu jeho situácie. Chronicky chorí ľudia nadobúdajú akúsi formu „závislosti“ od iných. Dôsledkom toho je, že sa správajú menej zodpoved- ne, než keby boli samostatnejší. Svojím správaním si vynucu- jú súcit. Chcú, aby im iní pomáhali bez toho, aby požiadali o pomoc.18 V niektorých prípadoch sa ich utrpenie stáva per- fektným nástrojom, ako niekoho – možno partnera, deti alebo rodičov – potrestať tým, že na nich nepriamo zvaľujú vinu za vlastné problémy. Dr. Sylvie Gallandová opisuje prípady mnohých pacientov, ktorí opakujú modely bolestivých vzťahov prežitých v detstve. Napríklad dcéra alkoholika má väčší sklon než iné deti osvojiť

AKO ČELIŤ UTRPENIU 20 si ťažkú rolu, v akej sa nachádzala jej matka, ktorá trpela kvôli otcovým problémom. To v  nej podvedome vytvára predpoklad zmieriť sa so správaním manžela... predovšetkým alkoholika! „Možno to súvisí s  našou spoločnosťou, ktorá podporuje cti- žiadostivosť a súťaživosť. Ocenenie a odmena patria len úspeš- ným. Prejavy súcitu,  zľutovania a  bežná láskavosť prirodzene patria tým, ktorí trpia. Keďže v živote je oveľa ľahšie zlyhať, než byť úspešný a byť nešťastný než šťastný, mnohí majú tendenciu vybrať si ľahšiu cestu.“19 Aby sme to ešte skomplikovali, za určitých podmienok sa pacienti stávajú stredobodom pozornosti, dokonca takmer hr- dinami do tej miery, ako to v  bežnom živote nikdy nezažili. Jeden pohotovostný lekár mi rozprával o  bezdomovcovi, ktorý mal pravidelne „nehodu“, kým lekári zistili, že si to spôsoboval zámerne. Chýbala mu vynikajúca starostlivosť, akej sa mu do- stávalo v nemocnici počas liečby. Samozrejme, toto je extrémny prípad. No ani menšia miera nostalgie za obdobím utrpenia nie je nezvyčajná. Niektorí pacienti sa uväznia v zajatí svojich prob- lémov. Zrejme nechcú opustiť svoju väzenskú celu, v ktorej si časom zvykli. Títo pacienti musia nejakým spôsobom riešiť svoju životnú situáciu. Uzdravenie by pre nich znamenalo nutnosť prehodno- tiť svoje zamestnanie, osobné a rodinné záležitosti. Na to však nemajú odvahu. Keby sa uzdravili – alebo by sa uzdravilo ich po- stihnuté dieťa atď. –, boli by nútení hľadať si prácu, alebo dovo- liť partnerovi požiadať o rozvod, čo by sa za súčasných okolností neodvážili urobiť. Nič nedokáže vyliečiť chorobu, z  ktorej má pacient prospech... Ak sa má pacient v takýchto takmer patologických prípadoch oslobodiť, musí dospieť k tomu, že bude ochotný vzdať sa urči- tých „výhod“. Musí uznať, že len predlžujú zlú situáciu, ktorú je potrebné nejakým spôsobom riešiť. Pacient by si mal celkom vážne položiť otázku, čo sa stane, ak tieto problémy zrazu zmiz- nú: Ako sa vyrovnám s novou situáciou? Ako na ňu zareagujú moji najbližší?... Aby si to človek uvedomil a vnútorne sa oslo- bodil, je potrebné niečo viac, ako je zrelosť a inteligencia. Ľud-

21 Kapitola 1 ská prirodzenosť je veľmi zložitá. Prijať zodpovednosť za svoj- právnosť niekoho iného nikdy nie je jednoduché; tým menej za pacienta. Všeobecne platí, že ľudia, ktorí sa dostanú do ta- kýchto problémov, potrebujú veľa pochopenia a profesionálnu pomoc, aby ich dokázali prekonať. 1. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo svojej ústave z roku 1946 definuje zdravie nielen ako „neprítomnosť choroby alebo slabosti, ale ako stav dokonalej fyzickej, mentálnej a spoločenskej pohody“. 2. Pozri http://www.iasp-pain.org (update 22. mája 2012) 3. Pozri napr. K. J. S. Anand, D. Craig a D. Kenneth: New perspectives on the de- finition of pain, in Pain, zv. 67 (1), september 1996, 3-6. Por. Jan Frans van Dij- khuizen, Pain and Compassion in Early Modern English Literature and Culture (Boydellor. Jan Frans van Dijkhuizen, Pain and Compassion in Early Modern English Literature and Culture (Boydell & Brewer Publishers). 2012. 4. Phillip Moffit, Dancing with Life: Finding Meaning and Joy in the Face of Suf- fering, New York: Rodale, 2008, str. 89 a 91. 5. Cicely Saunders začal v roku 1967 revolučné hnutie za starostlivosť o zomierajú- cich v St. Christopher´s Hospice nachádzajúcom sa v južnom Londýne. Dnes je toto hnutie zamerané na ošetrovanie smrteľne chorých v stovkách nemocníc po celom svete. Je založené na princípe integrálnej starostlivosti o fyzické, sociál- ne, emocionálne a duchovné potreby pacienta. Ich mottom je: „Na tebe záleží, pretože ty si ty. Na tebe záleží do posledného okamihu tvojho života.” (Pozri Cic- ely Saunders, „The Care of the Patient and His Family,” in Documentation in Medical Ethics, n° 5 (London Medical Group, 1975). 6. David B. Morris, The Culture of Pain. Berkeley: University of California Press, 1991 a Illness and Culture in the Postmodern Age, Berkeley: University of Cali- fornia Press, 1998. 7. Pozri W. J. Roberts, „A hypothesis on the physiological basis for pain“, Pain, n° 24 (1986), str. 297-311. 8. Pozri Stanley Hauerwas, God, Medicine and Suffering, Grand Rapids: Eerd- mans, 1990. 9. Janice M. Morse and Barbara Carter, „The Essence of Enduring and Expression of Suffering: The Reformulation of Self,“ in RTNP zv. 10/1 (1998), str. 43-60. Po-

AKO ČELIŤ UTRPENIU 22 zri tiež Joseph A. Amato, Victims and Values: A History and a Theory of Suffe- ring, New York: Praeger, 1990. 10. T. S. Eliot, „The Burial of the Dead“, in The Waste Land, I (1922). 11. „Bolesť je osobná. Je oveľa súkromnejšia než myšlienka (o myšlienku sa môžete podeliť, ale o bolesť nie). A tak nikto z miliónov netrpel na svete plnom chorôb a smrti viac, než mohol.“ Clifford Goldstein, Life Without Limits, Hagerstown: Review & Herald, 2007, str. 106-107. 12. Medzinárodná asociácia pre štúdium bolesti (The International Association for the Study of Pain IASP) definuje úroveň tolerancie bolesti ako maximálnu intenzitu stimulu bolesti, ktorú je subjekt schopný v danej situácii akceptovať. „Podobne ako prah bolesti, úroveň tolerancie bolesti je subjektívna skúsenosť jednotlivca. Parametre, ktoré sa obyčajne merajú v  súvislosti s  bolesťou sú odvodené od schopnosti tolerovať bolesť. Nedokážu však zmerať jej samotnú úroveň.“ (H. Meskey, „Pain terms: A list with definitions and notex on usage recommended by the IASP subcommittee on taxonomy,“ Pain 1979; 6:249-252). 13. Citát pripisovaný Herbertovi Georgeovi Wellsovi (lepšie známy ako H. G. Wells, 1866-1946, autorovi The War of the Worlds. 14. Lawrence W. Wilson, Why me? StraightTalk about Suffering, Kansas City: Be- acon Hill Press, 2005, str. 19. 15. Viktor E. Frankl, Man´s Search for Meaning, New York: Washington Square Press, 1963, str. 166. 16. Doug Manning, Don´tTake my Grief Away, San Francisco: Harper, 1979. 17. Ak to, čo chce, je vytiahnuť zub čím skôr a dostať odmenu od svojich blízkych! (pozri Sylvie Galland and Jacques Salomé, If Only I´d Listen to Myself! Resol- ving the Conflicts that Sabotage our Lives, Element Books, 1997). 18. Nepovedať nič „chorému despotovi“, ktorý o nič nežiada, ale nikdy sa tým ne- prestane chvastať! 19. S.Galland,„L´attachementàlasouffrance“,/Attachmenttosuffering/,n°217, February 1992, str. 27-28.

23 Kapitola 2 AKOVYJADRIŤBOLESŤ „Svoj smútok vyplačte!“ Shakespeare1 Nedokážem slovami vyjadriť smútok, ktorý cítim... Takto zväčša začínajú sústrastné listy, ktoré posielame alebo dostávame. Či ide o nečakanú stratu nenarodeného dieťaťa, ale- bo nejaké iné, možno aj očakávané nešťastie, zdá sa, že tvárou v tvár bolesti strácame slová. Nie je ľahké vyjadriť, čo cítime, keď sa dozvieme, že nášmu priateľovi diagnostikovali rakovi- nu. Alebo že nezmyselná nehoda zmrzačila nám blízkeho mla- dého človeka. Alebo že niekto z našich známych sa stal obeťou prepadnutia... Vo svojom vnútri cítime potrebu vyjadriť svoj zármutok. Zrazu je ťažké vyznať sa v spleti emócií zmiešaných s hnevom a bezmocnosťou. Je ťažké znášať bolesť; možno ešte ťažšie je pretrpieť ju v ti- chosti. Zdá sa, že našou základnou potrebou je vyjadriť ju, aj keď nevieme ako. Hneď po príchode na tento svet novorodenec sa rozplače. Možno zo strachu protestuje proti oddeleniu od matky. Kto trpí, začne hovoriť, sťažovať sa alebo priam kričať bez ohľadu na svoj vek alebo spoločenské postavenie. Súčasťou terapie je vyjadriť svoj zármutok, vedieť, že niekto vás počúva, rozprávať o svojej chorobe i liečbe. Kto z nás si nevši- mol uspokojenie a úľavu v tvári staršej ženy, keď rozpráva o cho- robách, pôrodoch alebo zákrokoch, ktoré podstúpila? Mnohí z nás sa naučili odmietať tieto vynikajúce metódy na zmiernenie bolesti. Niekto možno ani nevie, akou nepo- pierateľnou úľavou sú slzy v správnej chvíli. Jestvuje nespo- četné množstvo ľudí, ktorí kráčajú životom bez toho, aby sa odvážili podeliť o svoj zármutok s niekým blízkym. Pod vply- vom svojej povahy, možno aj výchovy, si myslia, že hovoriť o svojich starostiach je prejav slabosti. Možno považujú svoje problémy za príliš citlivé a hanbia sa s nimi zdôveriť. Neberú

AKO ČELIŤ UTRPENIU 24 do úvahy fakt, že ak sa zdôveria človeku, ktorému dôverujú – najmä ak je to odborník, ktorý im pomôže ich situáciu vy- riešiť –, pomôže im to jasnejšie vidieť situáciu a uvoľniť nega- tívne emócie. Ak o svojom utrpení uvažujeme na pozadí príbehov iných ľudí, napríklad v  rámci podporných terapeutických skupín, pomáha nám to zbaviť sa izolácie a lepšie pochopiť svoju situá- ciu. Keď si uvedomíme, že o svoje problémy sa môžeme podeliť s inými, ktorí možno trpia a zápasia viac ako my, dokážeme sa na svoju bolesť pozerať z úplne inej perspektívy a vyrovnať sa s ňou. „Ľudia, ktorí nenájdu spôsob, ako svoje utrpenie vyjad- riť, riskujú, že ich zničí... Ak nenájdu spôsob a možnosť ko- munikovať s inými, zmena nenastane. Zostať ticho a uzavrieť sa do seba je smrť.“2 ODVAHAPLAKAŤ Keď nás premôžu emócie, niekedy nedokážeme zadržať slzy. Hoci nám od malička vštepovali, že „veľkí chlapi neplačú“, kaž- dá ľudská bytosť, vrátane mužov, v určitých situáciách pociťuje naliehavú potrebu plakať. Sme stvorení so schopnosťou plakať; plač je nám prirodzený. Je pravda, že v niektorých kultúrach považujú mužov, ktorí v určitých situáciách nedokážu zadržať slzy, za zženštilých sla- bochov. Postoje sa však postupne menia. Stále častejšie stretá- vame mužov, ktorí majú odvahu na verejnosti plakať, čo pred niekoľkými rokmi bolo nemysliteľné. Niektorí muži vyzerajú príliš statočne a mužne na to, aby plakali. Spomenieme naprí- klad hasiča-dobrovoľníka, ktorý po zemetrasení na Haiti v roku 2010 zachránil chlapca z ruín. Alebo futbalistu Ikera Casillasa, keď v tom istom roku jeho tím vyhral majstrovstvá sveta v juž- nej Afrike. Alebo tenistu Rogera Federera, keď v roku 2009 pre- hral na Australia Open. Z času na čas všetci potrebujeme plakať, či už od bolesti, zármutku alebo radosti.3 Niektorí dokážu plač zadržať, iní nie. Plakať je prirodzené. Je to súčasť reči nášho tela, spôsob, ako vyjadrujeme extrémne silné emócie. Naša re-

25 Kapitola 2 akcia na potrebu plakať je ovplyvnená kultúrou a vo veľkej mie- re závisí od našej výchovy. JAZYKBOLESTI Jazyk bolesti je zložitý a veľmi nejednoznačný. Ak nás bolesť donúti nariekať, je paradoxné, že len málokto vie vysvetliť svo- je utrpenie, vrátane tých, ktorí trpia najviac. Naša reakcia na bolesť je do značnej miery naučená. Veľmi závisí od prostredia a kultúry. Slávny tenista Rafael Nadal po impozantnom zápa- se proti nemenej slávnemu Novakovi Djokovičovi vyhlásil, že si „užíval to utrpenie“. Celé tisícročia bol jazyk bolesti ovplyvnený náboženskými a filozofickými postojmi. S príchodom medicíny naša moderná spoločnosť opisuje choroby stále viac sekulárnou terminológiou. V súčasnosti rastie počet ľudí, ktorí sa v snahe vyrovnať s cho- robou, bolesťou a smrťou neobracajú k duchovným veciam, ale takmer výhradne k vede a sociálnym službám, na ktoré upínajú zvyšok svojej viery. Namiesto nepopierateľného prospechu, aký prináša rozjímanie a modlitba, uprednostňujú okamžité tech- nické riešenia. Riešenie týchto hlboko osobných vecí sa tak pre- súva z roviny existenciálnej do oblasti zdravotnej starostlivosti, ako keby boli hlavne záležitosťou sociálneho systému. Kedysi mladí spolu so  staršími prežívali v  rodine choroby aj  zomieranie. V  našom prostredí sa starostlivosť o  trpiacich preniesla do profesionálnej oblasti. Stala sa natoľko technickou záležitosťou, že väčšina našich občanov v podstate nemá nijaký kontakt so záverečnými fázami života, kým to priamo nezasiah- ne ich samých. Nemocnice a márnice izolujú chorých a mŕtvych od zdravých a živých. Jedným z najvážnejších dôsledkov toho je, že málokto z našich súčasníkov je emocionálne pripravený čeliť utrpeniu. Ešte menej ľudí dokáže adekvátnym spôsobom vyjad- riť svoju bolesť alebo komunikovať s tými, ktorí prežívajú utrpe- nie. Nevieme, čo v bolestivých situáciách povedať, pretože sami sme sa s nimi nikdy nestretli a v rodine sme sa nenaučili, ako sa treba v takýchto prípadoch zachovať.

AKO ČELIŤ UTRPENIU 26 Lekárska terminológia nenašla spôsob, ako adekvátne vy- jadriť bolesť, ktorú prežívame. Nevieme, ako opísať vlastné utrpenie. Keď sa o  to pokúšame, často zistíme, že nie sme schopní prekročiť hranice povrchnej komunikácie. Nie je nám prirodzený jazyk, ktorým by sme to vhodne vyjadrili. Málokto hovorí o týchto veciach v spoločnosti, ktorá udržiava ilúziu, že máme právo vyhýbať sa všetkému, čo je nám nepríjemné. To len prehlbuje pocit nepochopenia u  trpiacich, vrátane tých, ktorí vám dôverujú. V ambulancii lekári používajú vedeckú lekársku terminoló- giu, čo pacientov neuspokojí, pretože tomu nerozumejú. Pro- fesionálov to však chráni pred nepríjemnými a hlboko existen- ciálnymi otázkami zo strany pacienta a  jeho rodiny, na ktoré lekári často nemajú odpoveď. Rastúcu dôveru vo vedu sprevádza rastúci strach z  chorôb a  možností lekárskych odborníkov. Bolesť nás nielen zviera v zmysle bezmocnosti, ale často nás necháva aj bez slov. Týmto tichom sa k utrpeniu pridáva osamelosť. PRÁVONAŠŤASTIE V našej spoločnosti je veľmi komplikovaná situácia. Média nás presviedčajú, že všetci máme byť šťastní. Aj keď nám nikto negarantuje právo na šťastie, reklamy nás bombardujú tvrde- ním, že šťastie máme na dosah – hneď a s minimálnou snahou. Jedna vec je mať právo usilovať sa o šťastie, druhá vec je skutoč- ne oň usilovať, navyše takými vecami, ako je auto, dom alebo poistná zmluva. Realita nie vždy zodpovedá našim prianiam. Ak je naše šťastie závislé od vecí, ktoré máme, alebo od ľudí, ktorí nás obklopujú, je to smutná ilúzia. Podobne ako subjektív- ne zážitky dokážu ovplyvniť našu náladu, aj korene nášho šťas- tia sú zasadené v našich postojoch, v našom vnútri. To vysvetľuje, prečo aj keď sme schopní vyhnúť sa mnohým problémom, naďalej sa cítime nešťastní. Ak neprežívame utr- penie, to ešte neznamená, že sme šťastní. Nevyhnutné kon- flikty s  realitou nám otravujú život a  ničia krátke a  prchavé

27 Kapitola 2 okamihy šťastia, ktoré máme na dosah. Okolnosti, s ktorými sa stretávame, nie sú zodpovedné za našu nepohodu. Za našu nepohodu je zodpovedné to, ako si ich vysvetlíme a aký postoj voči nim zaujmeme.4 Ak sa chceme vyhnúť mnohým nešťastiam, musíme sa na- učiť akceptovať veci, ako prichádzajú.5 Akceptovať neznamená zmieriť sa s realitou, ale uznať, že tu je a rozumne a pozitívne na ňu reagovať. Život nie je ľahký. Namiesto toho, aby sme sa báli, že nás šťastie opustí, ľahšie je báť sa, že ho nikdy nenájdeme. Ktosi humorne poznamenal: „Pozerať sa na svetlú stránku živo- ta vám nepoškodí zrak“. Vzhľadom na množstvo bolesti v tomto svete je najlepšie zamerať sa na svetlé stránky života a napriek zraneniam sa snažiť pomáhať a dokonca usmievať – ak sa dá. Každá minúta premárnená negatívnymi myšlienkami, je mi- nútou života, ktorá sa nikdy nevráti. MÔŽEBYŤ UTRPENIEKONŠTRUKTÍVNE? To neznamená, že nešťastie je v podstate dobré. Ide o to, že k nemu môžeme zaujať oveľa pozitívnejší a rozumnejší postoj. Stefan Zweig nekompromisne tvrdil, že za všetko vďačíme bo- lesti: „Bolesť iniciuje všetok vedecký pokrok. Utrpenie hľadá podstatu vecí, zatiaľ čo pohoda podporuje pasivitu a  nehľadí späť.“6 Musíme uznať, že prinajmenšom najväčšie diela sveto- vej literatúry vznikli z potreby vyjadriť ľudskú drámu a preko- nať ju. V diele Rozhovor medzi človekom a jeho dušou (Egypt, rok 2000) sa píše: „Komu sa môžem dnes zdôveriť? Úzkosť ma priam dusí. Dokonca ani to ticho ma nechce počúvať. Azda mojím jediným dôverným priateľom je smrť...“ Najkrajšie básne sú často plné zúfalstva. Sila gréckych tragédií spočíva v tom, že dramatickým spôsobom vyjadrujú zápas, ktorý prežíva každá ľudská bytosť odsúdená na smrť, ktorej sa snaží vzoprieť. V súvislosti s ňou sa cíti ako obeť i pá- chateľ zároveň. Slzy a úzkosť, láska a utrpenie sa v nich vzá- jomne prelínajú súčasne ako príčina i následok. Veľké množ- stvo literárnych diel opisuje boj človeka proti nepriazni osudu

AKO ČELIŤ UTRPENIU 28 a  jeho nepretržité úsilie vyjadriť bolesť, pochopiť jej zmysel a nejako ju prekonať. Aj biblická literatúra, hlboko zakorenená v  našej kultúre, chce poskytnúť útechu v  utrpení. Obsahuje niektoré z  najsil- nejších svedectiev o bolesti. Ako povedal Pascal: „Šalamún a Jób poznali a vyjadrili ľudskú biedu lepšie než ktokoľvek iný: jeden v prosperite (pozri knihu Kazateľ), druhý v nešťastí. Jeden zakú- sil prázdnotu rozkoší, druhý realitu utrpenia.“7 Kniha žalmov obsahuje 150 modlitieb, vrátane mnohých inšpirujúcich „orien- tačných“ žalmov a niektorých do neba volajúcich „dezorientač- ných“8 žalmov, v ktorých autori vyjadrili svoje sťažnosti, nárek a protest proti nespravodlivosti v živote. Je pre nás veľmi užitoč- né rozjímať a modliť sa na základe týchto žalmov. Pomáha nám to vyjadriť naše zranenie slovami tých, ktorí cítili, že ich Boh počuje, čo bolo pre nich v ich utrpení veľkou útechou. Vo svetovom umení zriedka nájdeme umelecké diela, ktoré pôsobia výslovne radostným dojmom. V  umení komi- kov sa  za maskou smiechu často skrýva bolesť. V  diele Don Quijote je jedna veľmi výstižná myšlienka: „Keď sa prestaneš smiať, musíš začať plakať.“ Hovorí sa, že najväčšími umelca- mi sú ľudia „prekliati utrpením“ a že ten, kto neprežil utrpe- nie, nemá čo povedať. Mnohí umelci vzali na seba rolu hovorcov utrpenia, čo vo vý- raznej miere podnietilo a ovplyvnilo ich umeleckú tvorbu. Nie- ktoré najvýznamnejšie umelecké diela boli inšpirované bolesťou. Citlivosť – základná črta umelcov – spôsobuje, že buď trpia viac ako ostatní ľudia, alebo im znemožňuje vyjadriť bolesť viac emocionálne. Aj keď nám to možno pripadá prehnané, je pravda, že ak sa pozrieme na zoznam najväčších umelcov v  dejinách –  vy- berme si napríklad hudobníkov, táto téza sa nám potvrdí. Jo- hann Sebastian Bach sa stal sirotou vo svojich desiatich rokoch. Mozart zomrel chorý a chudobný vo veku 35 rokov. Beethoven, vnuk duševne chorej ženy, syn alkoholika a slúžky, v dospelosti ohluchol. Napriek tomu komponoval veľkolepé symfónie. Clau- de Debussy, ktorý mal veľmi ušľachtilý vkus, pochádzal z veľmi

29 Kapitola 2 chudobnej rodiny. Jeho matka, okrem iných nedostatkov, mala veľmi ťažkú ruku a s obľubou používala korbáč. Edgar Allan Poe, ktorý stratil matku ako trojročný, napísal: „Nedokázal som milovať, iba ak smrť, ktorá dýcha krásou.“ R. M. Rilke vo svojom Liste mladému básnikovi napísal (autor mal 27 a adresát 20 rokov): „Tvorca musí byť svetom sám sebe a všet- ko musí hľadať a nájsť v sebe... Učím sa to každý deň svojho života. Učím sa to s bolesťou, za ktorú som vďačný... Čím sme pokojnejší, tým trpezlivejší a otvorenejší sme k nášmu zármut- ku, tým hlbšie a vyrovnanejšie na nás pôsobí nová situácia... Prečo nechcete vpustiť do svojho života neistotu, biedu a depre- siu, keď predsa neviete, čo tieto veci spôsobia vo vašom vnútri?“ Neskôr doplnil: „Dovoľte každému mať svoju vlastnú smrť.“ Tento výrok sa stal takmer prorocký pre toho, kto zomrel mladý v dôsledku poranenia tŕňom ruže...9 Maliar Vincent Van Gogh po zúfalom zápase so šialenstvom nakoniec úplne stratil rozum. Maľoval celé dni a  noci. Na- maľoval viac než jeden obraz denne bez akéhokoľvek úspechu a uznania. Keď si začal sám ubližovať, musel byť hospitalizo- vaný. Napokon vo svojich 37 rokoch spáchal samovraždu. Do smrti nepredal jediný svoj obraz. V  roku 1888, dva roky pred svojou smrťou, bratovi Theovi, ktorý ho podporoval, aby mohol ďalej maľovať, napísal: „Cítim sa príliš slabý na to, aby som dokázal čeliť týmto okolnostiam. Musel by som byť rozumnej- ší, bohatší a mladší, aby som tento boj vyhral. Už nepočítam s víťazstvom. V maľovaní nehľadám nič viac než spôsob, ako získať prostriedky na prežitie.“10 Edvard Munch, významný nórsky maliar, ktorý sa venoval téme úzkosti, napísal: „Choroba, Šialenstvo a Smrť boli anjel- mi, ktorí stáli pri mojej kolíske a sprevádzali ma po celý život... Veľmi skoro som zakúsil biedu a nebezpečenstvá života... Keď nás otec trestal, vo svojej zúrivosti bol takmer šialený... Vyras- tal som bez matky. Vždy so mnou zaobchádzali nespravodlivo. Bol som chorľavý a nad hlavou mi visela hrozba trestu v pekle.“11 Aby mohol veľký génius tanca Vaslav Nižinskij vyštudovať a zavŕšiť svoju kariéru, bol nútený vo svojich šestnástich ro-

AKO ČELIŤ UTRPENIU 30 koch vyhovieť sexuálnym požiadavkám veľkého Diaghileva, riaditeľa slávneho ruského baletu. Po celý jeho krátky život, ktorý skončil šialenstvom, ho zožieral strach z biedy a nešťas- tia. Pred koncom života si do svojho denníka napísal: „Žijem, tak trpím. Len málokedy vyroním slzy, pretože moja duša ich musí všetky prehltnúť.“ Úzkosť a  obavy skutočne môžu inšpirovať k  umeleckej tvorbe. Keďže umelci sú oveľa citlivejší ako bežní ľudia, svo- ju bolesť vyjadrujú vo svojich dielach. Ich umenie je terapiou, ktorá im pomáha prekonávať zvlášť ťažké okolnosti. Kreatívni ľudia dokážu vyjadriť dokonca aj bolesť novými prostriedka- mi. Navyše umelci vnímajú veľký rozdiel medzi nedokonalou realitou, v ktorej žijú a úžasným dielom, ktoré túžia vytvoriť. Prostredníctvom svojho umenia sa snažia budovať mosty me- dzi týmito dvoma svetmi. Neprekvapuje nás, že tvárou v tvár hrôzam bolesti a ich zápasu o to, aby ich úplne nezruinovali, majú nesmiernu potrebu tvoriť krásu. Ich majstrovské diela nepochybne vznikajú vďaka ich geniálnemu talentu, nie v dô- sledku ich nešťastia. 1. „Svoj smútok vyplačte! Kto dusí žiaľ, akoby jeho šeptom srdce klal.“ (Shakes- peare, Macbeth) 2. Dorothee Sölle, Suffering, Philadelphia: Fortress Press, 1975, str. 76. 3. Bývalý prezident USA George H. W. Bush po smrti dvoch členov posádky pri leteckom nešťastí napísal: „Obávam sa, že som sa vtedy prejavil ako veľký sla- boch, pretože som sedel na rafte a chvíľu som vzlykal. Veľmi ma to trápilo. Po- vedal som im to, a keď som vyskočil, cítil som, že oni musia „odísť“... No teraz cítimnesmiernuzodpovednosťzaichosud,och,práveteraz...“(AlltheBest:My Life in Letters and Other Writings, New York:Touchstone, 1999, str. 51). 4. Pozri Eduard Punset, The HappinessTrip:A Scientific Journey, White River Jun- ction: Chelsea Green Publishing Company, 2007. 5. „Každý hráč musí prijať karty, ako ich život rozdáva. Len čo ich má v rukách, sám sa musí rozhodnúť, ako ich v hre použije, aby vyhral.“ (Voltaire) 6. Stefan Zweig bol rakúsky spisovateľ (1881-1942), autor diela Decisive Moments in History: Twelve Historical Miniatures, Ariadne Press, 1999 (1927/1946).

31 Kapitola 2 7. Pascal, Pensées /Thoughts/, §XV. 8. W. Brueggerman, The Message of the Psalms, Minneapolis:Augsburg Fortress, 1984, str. 51-52. 9. Pozri PaulTournier, Creative Suffering, Harper & Row, 1983. 10. Pozri The Letters of Vincent Van Gogh, (vydal Ronald de Leeuw, preložil Arnold Pomerans), London: Penguin Classics, 1997. 11. Reine Caulet, „Je crée danc je souffre,“ dossier Douleur, str. 35-36.

32

33 Kapitola 3 VAROVNÉSIGNÁLY „Umenie života je umenie vyhýbať sa bolesti.“ Thomas Jefferson Mnohé aspekty svojho života môžeme ovplyvniť tým, že k nim zmeníme svoj postoj.1 Podľa Wiliama Jamesa je to najväčší ob- jav našej doby. Shakespeare to vyjadril poeticky: „Sme takí, aké sú naše sny.“2 Ešte lepšie to vystihol Ramón y Cajal: „Kaž- dý človek sa môže stať sochárom svojich myšlienok – ak chce.“3 V minulosti o tom hovorili umelci a filozofovia, teraz podporu- je tento názor aj veda. „Dnes vieme, že sebadôvera, nadšenie a radostné vzrušenie dokážu povzbudiť mozgové funkcie... Keď sme presvedčení, že niečo má zmysel, prežívame to ako absolútnu realitu.“4 Podľa od- borníkov to znamená, že „proces uzdravenia v značnej miere zá- visí od toho, čo sa deje v mysli pacienta. Medicína hľadá spôsob, ako spustiť tieto výnimočne liečivé schopnosti ľudského tela.“5 BOLESŤA JEJSPOJENCI Mysľou človek vníma utrpenie, ktoré je veľmi ťažko pocho- piť a kontrolovať.6 Predstavme si, že malý chlapec pri pretekoch v behu spadne a rozbije si koleno. Pretože chce vyhrať, nevní- ma bolesť. Vyskočí a pokračuje v behu. Až v cieli začne cítiť, že ho bolí koleno. Keď zbadá krv, uvedomí si, čo stalo. Zľakne sa, začne plakať a rozbehne sa k mame. Tá ho objíme a upokojí. Vy- čistí mu ranu a zalepí ju leukoplastom. Chlapec sa o chvíľu vráti k hračkám a zabudne na zranenie. Sú ľudia, ktorí pracujú v ťažkých podmienkach (na bitún- ku, jatkách) alebo sa venujú športom, ktoré vyžadujú veľkú silu a  schopnosť znášať rany (rugby, box atď.), no nedokážu byť pri pôrode vlastných detí alebo omdlejú, len čo zbadajú in- jekčnú striekačku.7

AKO ČELIŤ UTRPENIU 34 Sú faktory, ktoré vnímanie bolesti zvyšujú a faktory, ktoré ho redukujú. Väčšinou ich však ignorujeme. Psychoanalytik Karl Jung tvrdil, že všetci máme akúsi skrytú stranu svojej reality, ktorej nedokážeme otvorene čeliť a ktorú nedokážeme ani zme- niť. Je to naše podvedomie, ktoré nazval naším „tieňom“. Nemô- žeme pred ním utiecť, ani sa ho zbaviť. „Tiene sú súčasťou nášho života.“8 Mali by sme načúvať, čo nám chcú povedať. Venovať po- zornosť bolesti neznamená dovoliť jej, aby nás ovládla, pretože sú určité úrovne pozornosti, ktoré situáciu ešte zhoršujú. STRACH Strach je nepochybne najhorším spojencom proti boles- ti. Utrpenie je vždy väčšie, ak sa k nemu pridá strach. Všetci sa bojíme utrpenia. Strach často zhoršuje a zintenzívňuje bo- lesť; vyvoláva utkvelé predstavy, ktoré sú oveľa deštruktívnejšie než samotná príčina zranenia. K strachu patrí stres, ktorý nás paralyzuje a robí život neznesiteľný tým, že nás uzavrie do väze- nia paniky. Sú ľudia, ktorí žijú pod stálou hrozbou Damoklovho meča. Veľmi ťažko sa im žije v napätí a zlých predtuchách.9 Ta- kýto stav problémy nerieši; skôr ich zhoršuje. Bolesť môže byť nevyhnutná, ale do istej miery my rozhodujeme o tom, ako vní- mame svoje trápenie.10 Preto je užitočné naučiť sa reálne čeliť problémom a kontrolovať svoje emocionálne reakcie. Mnohí ľudia prekonajú strach, ak sa môžu spoľahnúť na ne- jakú formu pomoci zvonku, či už odbornú alebo duchovnú.11 Ako ho však prekonať, keď nemáme nikoho, kto by nám pomohol? OSAMELOSŤA OPUSTENOSŤ Utrpenie je osobný pocit, často sprevádzaný silným poci- tom osamelosti. Ľudia, ktorí chronicky trpia, si svoju situáciu sťažujú pocitom, že im nikto nerozumie. Domnievajú sa, že ich nikto nechápe tak, ako by si zaslúžili. Ak si navyše začnú myslieť, že sú otravní a ostatným na ťarchu, ich bolesť a zár- mutok sa stupňuje.

35 Kapitola 3 Je mnoho druhov bolesti, s ktorými sa nedokážeme sami vy- rovnať. V mnohých prípadoch je nevyhnutná odborná pomoc. Aj rodina, priatelia a cirkevné spoločenstvo nám môžu pomôcť úspešne sa vyrovnať s nešťastím a nepriazňou osudu. Osame- losť je jedna z najťažších stránok utrpenia. Ak sa bremeno roz- delí, stáva sa ľahšie. Ak sa však o svoje starosti nemáme s kým podeliť, často sa stávajú ešte ťažšie. Keď trpíme, našou najväč- šou potrebou nie je mať niekoho, kto nám vysvetlí, prečo sa nám to stalo, ale mať človeka, ktorý bude s nami a prejaví nám súcit. Nič tak nezmierni nešťastie iných aj naše vlastné, ako snaha čo najlepšie pomôcť iným v ich bolesti. Na to je užitočná profesionálna príprava, ale nie je podmienkou. Najdôležitejšie je byť citlivý. Niekedy úplne stačí sadnúť si vedľa toho, kto trpí a ticho ho počúvať.12 FRUSTRÁCIAA ZASTRAŠOVANIE Mnoho utrpenia nám spôsobuje vedomie, že realita nezod- povedá našim túžbam. Jedného dňa nám zrazu svitne, že už nik- dy nebudeme mať to, čo sme mali v minulosti. Alebo že nikdy v živote nedosiahneme to, o čom sme snívali. Pretože nedokáže- me prijať realitu takú, aká je, ďalej si otravujeme prítomnosť. Rany na duši sa hoja veľmi ťažko. Len tí, ktorí to prežili, dokážu pochopiť, koľko bolesti vie spôsobiť zmarená láska, strata za- mestnania, rozpad manželstva alebo priateľstva, ktoré skončilo zradou. Často pomôže čas. Ak sú však dôsledky trvalé, čas nehrá nijakú rolu, skôr zhoršuje ustavičnú bolesť z degenerácie a star- nutia. Nekonečne trvajúci problém dokáže zničiť kohokoľvek. Ako napísal jeden básnik:13 „Najhoršia bolesť na svete nie je tá, čo zabíja ranami, ale tá, čo kvapka po kvapke podkopáva dušu a ničí ju.“ Napriek tomu všetky tieto skúšky nám môžu pomôcť nie- čo sa naučiť. Skúsenosti nás učia byť rozumnejší,  opatrnejší a  chrániť samých seba. To však neznamená vybudovať okolo seba vysoký múr, ktorý nás bude chrániť a izolovať pred reali- tou. Ak nám niekto zlomil srdce a my nedokážeme opäť milovať,

AKO ČELIŤ UTRPENIU 36 môžeme padnúť do pasce hnevu a nenávisti. Ak neliečime svo- je sklamanie, môže prerásť do zatrpknutosti a zatrpknutosť do cynizmu. Ak v mori života klesneme až na dno, jediný spôsob, ako sa opäť dostaneme na hladinu, je snažiť sa plávať. Chyby robí každý. Jednou z  najdôležitejších vecí, ktoré sa máme naučiť, je poučiť sa z  nich a  ísť ďalej. Ak sa vyžívame v  tom, že sme sa stali obeťou, ak vytrvalo zvaľujeme vinu na všetko, čo nás v  živote stretlo, ak sme uviazli v  sťažnostiach a sebaľútosti, bude pre nás ťažké prevziať zodpovednosť za svoj život. Rozhorčenie a frustrácia ešte viac jatria rany nášho utrpe- nia. Liekom na zlé spomienky nie je bojovať s nimi, ale nahradiť ich dobrými. TIENEMINULOSTI Jedným z najväčších zdrojov nášho nešťastia môžu byť tiene minulosti. Nemôžeme sa prinútiť na všetko zabudnúť, aj keby sme to chceli. Čím viac sa budeme snažiť nespomínať na urči- té problémy, tým viac sa nám budú vynárať v mysli. Pamäť je vrtkavá a selektívna. Dokážeme zabudnúť na množstvo dobrých vecí, z ktorých sme sa tešili, ale nie na prehry, neúspechy, skla- mania, urážky a zrady... John Irving povedal: „Vaša pamäť je monštrum; vy zabudnete, ale ona nie. Ona jednoducho zakla- dá veci do šanónov. Uchováva ich pre vás, alebo ich pred vami skrýva – aby vám ich potom pripomenula tak, ako sa jej zachce. Myslíte si, že máte pamäť, ale ona má vás!“14 Ak to dovolíme, naša pamäť nás privedie až na cintorín rozčarovania. Pochová nás v našej minulosti a nemilosrdne nás bude prenasledovať na- šimi nesplnenými snami. Azda nič nám nespôsobí väčšie sklamanie ako strata šťastia. Keď sme ho už okúsili, smútok nás zraní hlbšie a bolestivejšie, než keby sme ho predtým nepoznali. Slávna krásavica sleduje v zrkadle, ako starne – a zápasí so šedinami, nadváhou, vráska- mi alebo ochabnutou pokožkou. Atlét, ktorého všetci obdivovali pre jeho postavu, sleduje, ako jeho telo ochabuje – a trpí oveľa viac než my ostatní, ktorí sme boli vždy priemerní a nepríťažli-

37 Kapitola 3 ví. Tí, ktorí milovali alebo boli milovaní, začínajú si zúfať, keď sú zrazu opustení. Tí, ktorí boli bohatí a svoje bohatstvo stratili, sú oveľa nešťastnejší než tí, ktorí boli vždy chudobní. Či sa nám to páči, alebo nie, naša minulosť vrhá svoj tieň na našu prítom- nosť.15 Lord Byron to vyjadril takto: „Spomienka na radosť už nie je taká radostná; ale spomienka na bolesť stále bolí.“ Herec, ktorý bol idolom, nedokáže zniesť, že už nie je taký populárny. Atlét, ktorý sa obáva lepšieho súpera, sa možno snaží predĺžiť svoju kariéru tým, že začne užívať podporné che- mické preparáty... Je ťažké vyliečiť sa z  víťazstiev minulosti, zo straty slávy. Spisovateľka prežíva depresiu, ak sa z  jej po- slednej knihy predá menej výtlačkov než z predošlej. Speváka sa zmocňuje smútok, ak má objednaných menej vystúpení než kedysi... Zďaleka nás neuspokojuje to, čo nám život kedysi dá- val... Máme pocit, že na minulosti vôbec nezáleží bez ohľadu na to, aká bola slávna. Ušetrené peniaze nás nedokážu uspokojiť, ak nám to dnes nevynáša. Obdiv, ktorý sme kedysi získavali, nás už dnes neuspokojí. Bývala krása sa môže zmeniť na trpkú spomienku... Prečo si tak málo ceníme to, čo sme kedysi dosiahli? Stále viac ľudí podstupuje množstvo plastických operácií. Pichajú si rôzne chemické preparáty, aby vyzerali mladší. Často to skončí tak, že svoj vzhľad ešte viac znetvoria... Alebo namyslený poli- tik, ktorý v snahe získať hlasy ochotne urobí akýkoľvek kompro- mis, len aby vylepšil svoj imidž a zostal pri moci... „Čas zahojí všetky rany.“ Táto ľudová múdrosť vyjadruje re- latívnu pravdu. Je pravda, že rany sa časom zahoja. Koža sa opäť zrastie a miesto sa zacelí. Nad ranou sa vytvorí ochranná vrstva proti infekcii. Zacelené miesto je zvyčajne citlivejšie, jemnejšie a zraniteľnejšie. Zakaždým, keď sa jazva dostane do kontaktu s cudzím predmetom, spomenieme si na pôvodnú ranu. Pora- nenie sa uzdraví, ale miesto zostane citlivé. Niečo podobné sa stane, keď nám nejaké slovo, myšlienka alebo obraz pripomenie utrpenie z dávnej minulosti. Zranenie je uzdravené, ale citlivá spomienka zostáva. Roky plynú a jazvy zostávajú... tak dlho, ako zostáva láska alebo spomienka.16

AKO ČELIŤ UTRPENIU 38 POCITZLYHANIA My ľudia sme jediné živé bytosti, ktoré sa tisíckrát potknú o ten istý kameň a stále naň zvalia vinu. To, kvôli čomu trpí- me, by nám malo pomôcť identifikovať príčiny našich zlyhaní. Len tak môžeme prevziať osobnú zodpovednosť za to, čo sa nám stalo a spochybniť presvedčenie, ktoré nám vnucuje spoločnosť. Potom dokážeme niečo zmeniť. Tento názor zastával Jose Luis Montes (Španielsko 1965), bývalý manažér viacerých medziná- rodných spoločností ako Epson, Xerox a  Tech Data. Povedal: „Veril som, že úspech znamená byť na vrchole a zarobiť veľa pe- ňazí. Dosiahol som všetko, čo mi malo priniesť šťastie. Ale keď som bol na vrchole, cítil som prázdnotu.“17 Hnaný hlbokou túžbou nájsť samého seba a  žiť plnohod- notným životom predal Montes pred niekoľkými rokmi svoje firmy. Táto „vnútorná premena“ ho viedla k rozhodnutiu zalo- žiť sociálne hnute Wikihappiness. Tento bývalý manažér teraz organizuje konferencie pre manažérov, na ktorých prednáša o víťazstvách a prehrách. „Keď neviete, kto ste, ani čo chcete, ste otrokom svojho níz- keho sebavedomia a neistoty. Tento nedostatok sebadôvery spô- sobí, že si myslíte a robíte to, čo si myslia a robia ostatní. Au- tentickí ľudia sú slobodní, stáli a čestní sami voči sebe. Keď sme mladí, iní ľudia nám vtĺkajú do hlavy svoje názory, ako by sme mali žiť. Presviedčajú nás, že za každú cenu musíme dosiahnuť víťazstvo a vydať sa cestou do chrámu šťastia. To je veľká lož. Zažil som to – a bola to prázdnota. Šťastie nezávisí od toho, čo máme, ale skôr od toho, kým sme a či sme schopní žiť v súlade so sebou samým. Honba za majetkom sa často stáva prekážkou na ceste za skutočným bytím.“ Montes pokračuje: „Zistil som, že ak vaším hlavným cieľom je dosiahnuť úspech, moc a peniaze, musíte byť sebeckí a am- biciózni. Skončí to tak, že v  sebe zničíte vrodenú ľudskosť... Narušíte spojenie s vlastnou podstatou a zabudnete na hodno- ty a plány, ktoré skutočne stoja za to. Naprogramovali nás, aby sme boli nešťastní, a väčšina naozaj je. Len málokto je taký po- korný a odvážny, aby si to pripustil. Naším najväčším nepriate-

39 Kapitola 3 ľom je sebaklam – nie sme ochotní pripustiť si nepokoj, ktorý vo svojom vnútri cítime. Neexistuje horšie zlyhanie, než si stano- viť nesprávne ciele a dosiahnuť ich. To je dôvod, prečo je toľko úspešných ľudí nešťastných. Robili to, čo im spoločnosť vtĺkala do hlavy; nie to, čo im hovorilo ich srdce. Úspech znamená žiť v súlade so sebou, s tým, čo vám diktuje vaše svedomie. Ak sa nenaučíte byť spokojní sami so sebou, je isté, že skončíte s po- citom zlyhania.“18 Ak si myslíme, že naše šťastie závisí od iných, zákonite nás to privedie do frustrácie. Pocit zlyhania je vážny zdroj utrpenia. Od frustrácie je len krok k hnevu. HNEVA POCITYVINY Emóciu hnevu vyvoláva mrzutosť. V prípade, že sa posta- víme na odpor proti nespravodlivosti alebo zneužívaniu, ide o pozitívny hnev. Keď nám však hnev bráni myslieť, zaslepu- je nám oči túžbou po pomste, deštruktívne nás naladí a my máme chuť sami sebe alebo niekomu inému ublížiť, stáva sa negatívny, dokonca nebezpečný.19 Nenávisť a hnev sú najpri- rodzenejšie – a súčasne najškodlivejšie reakcie na bolesť. Ne- návisť je smrteľný jed; hnev ničí nás samých.20 Markus Aure- lius správne povedal: „Dôsledky hnevu sú oveľa bolestivejšie než jeho príčiny.“21 Mnohí pacienti ovládaní hnevom sú presvedčení, že prí- činou ich problémov sú vonkajšie faktory. Ak im nie je včas poskytnutá patričná pomoc, pestujú v  sebe nenávisť, ktorá im otravuje život.22 Iní sa bezdôvodne začnú hnevať sami na seba. Sú presvedčení, že daná situácia je trest za chybu, kto- rej sa dopustili.23 Liekom na hnev je vyrovnanosť. Je to jedna z  najužitočnejších vlastností v  živote, najmä pre tých, ktorí trpia. Mentálne a duchovné uzdravenie – ktorého súčasťou je potreba prekonať pocity viny, nenávisti a výčitky svedomia – je rovnako dôležité než fyzické uzdravenie; možno ešte dôležitej- šie. Cieľom je predsa dosiahnuť úplné uzdravenie.24 Oboje však vyžaduje trpezlivosť a pozitívny postoj.

AKO ČELIŤ UTRPENIU 40 POZITÍVNYPOSTOJ Múdry Šalamún povedal: „Radostné srdce napomáha uzdra- veniu, no skľúčený duch vysušuje kosti.“25 Ak chceme voči svoj- mu životu zaujať realistický postoj, najprv si potrebujeme uve- domiť, čo všetko je v našej situácii pozitívne. Musíme pripustiť, že každý poloprázdny pohár je súčasne poloplný. Vždy je niečo, za čo môžeme byť vďační. Ani v bolesti nezabudnime, že v našom tele pracuje nesmier- ne množstvo buniek v náš prospech: • V mozgu je nespočetné množstvo aktívnych neurónov, ktoré nám umožňujú myslieť a pomáhajú vnímať svet okolo nás. • Naše oči sú úžasné receptory. Vďaka nim vidíme nádherné farby a  tvary, svetlo, krásu prírody, nekonečnosť vesmíru a tešíme sa zo vzťahov s priateľmi. • V našich ušiach sú jemné ústroje, ktoré vibrujú pri detskom smiechu, speve vtákov, hudbe orchestra, padaní dažďových kvapiek a hlasoch ľudí, ktorých máme radi. • Väčšina ľudí sa môže hýbať. Môžeme chodiť, skákať, bežať, tancovať alebo hrať rôzne športy. Máme stovky svalov a kos- tí, ktoré sú koordinované obdivuhodne zosynchronizova- nými nervami pripravenými poslúchať nás a ísť tam, kam chceme ísť. • Naše pľúca sú úžasné filtre. Prostredníctvom miliónov alveol čistia vzduch, ktorý vdychujeme, okysličujú nám krv a zba- vujú naše telo škodlivých látok. Niet pochýb, že sme boli stvorení pre život. Boli sme utvorení, aby sme boli šťastní. Ako sa môžeme sťažovať na bolesť v rukách alebo nohách, keď vidíme ľudí, ktorým tieto končatiny chýbajú, a predsa sa smejú?26 Spoznal som nevidiacich, ktorí sú šťastní, pretože do- kážu vidieť svetlo v pozadí tieňov. Ale stretol som aj ľudí, kto- rým oči dokonale slúžia, a predsa žijú v tieni. Nevedia totiž, ako správne vidieť... Prečo sa nechať obmedzovať tým, že budeme myslieť na niekoľko vecí, ktoré nám spôsobujú utrpenie, a za- budneme na množstvo vecí, za ktoré môžeme byť vďační? Je nebezpečné nechať sa zlákať piesňou sirén z úst rečníkov, ktorí hovoria o pozitívnom myslení. Podporujú mýtus, že mô-

41 Kapitola 3 žeme dosiahnuť všetko, čo sa nám zachce. Je správne usilovať o veľké veci – a máme sa o to snažiť. Všetci však máme svoje limity dané našou prirodzenosťou a okolnosťami. V živote kaž- dého človeka sú situácie a momenty, keď príde choroba, frustrá- cia, zlyhanie alebo smútok. Často nad nimi zvíťazíme sami; niekedy to však sami nedo- kážeme. Krehkosť je súčasťou ľudského života. V ťažkých chví- ľach potrebujeme pomoc. Najdôležitejšia a najnaliehavejšia je primeraná starostlivosť. Okrem nej existujú tri základné prvky, ktoré nám pomôžu vyrovnať sa s utrpením: varovné signály, du- chovná vyrovnanosť a nutnosť naučiť sa žiť s bolesťou. VAROVNÉSIGNÁLY Bez ohľadu na to, ako sa pripravíme, bolesť nás vždy prekva- pí. Zvlášť v našej západnej kultúre, kde sme zodpovednosť za riešenie problému bolesti preniesli na odborníkov. Zabúdame, že v prvom rade sa to týka nás. Naše telo okamžite uvedie do činnosti vlastné liečebné mechanizmy. Pacienti nie sú len po- kazené stroje, ktoré je potrebné opraviť. V skutočnosti sme to my sami, kto je ako prvý zapojený do procesu uzdravenia. Každý z nás má svojho „vnútorného lekára“, ako túto schopnosť náš- ho tela nazval Albert Schweitzer.27 Tento náš „osobný lekár“ má úžasnú schopnosť aktivovať regeneračné mechanizmy. Každá liečba je vo väčšej či menšej miere spoločným úsilím lekárskeho tímu, pacienta a tohto vnútorného lekára. Naša prvá reakcia na bolesť by mala byť – citlivo načúvať jej posolstvu. Namiesto toho, aby sme si hneď vzali aspirín a šli ďa- lej, urobíme lepšie, keď sa zastavíme a popremýšľame, čo nie je v poriadku. Môžeme si položiť nasledujúce otázky: „Kedy sa objavuje tento problém? Pred alebo po jedle? Počas dňa alebo v noci? Súvisí nejako s mojou prácou alebo s mojimi vzťahmi? Alebo s  mojím strachom z  budúcnosti? S  nejakou udalosťou v minulosti? Atď.“ Namiesto toho, aby sme za každú cenu bolesť utišovali, začnime načúvať jej varovnému hlasu. Možno by sme jej mali poďakovať za varovanie a adekvátne zareagovať.

AKO ČELIŤ UTRPENIU 42 DUCHOVNÁVYROVNANOSŤ Odvtedy, čo Dr. Hans Selye28 objavil nepopierateľný vplyv emócií na naše zdravie, vieme, že úzkosť ešte viac jatrí bolesť. Zatrpknutosť a nenávisť spolu s túžbou po pomste sú negatívne reakcie, ktoré zintenzívňujú bolesť a nepohodu a zvyšujú stres. Výskumy dokázali, že ticho, pokoj a pozitívny postoj zmier- ňujú utrpenie. Vo všetkých kultúrach sa modlitba a rozjímanie spájajú s riešením určitých osobných problémov. Moderná me- dicína dokázala blahodarný účinok týchto a ďalších relaxačných techník bez toho, aby vysvetľovala podstatu ich tajomstva. Roz- jímanie a  modlitba majú pozitívny účinok na dýchanie, pulz srdca a následne činnosť podporného (sympatického) nervového systému. Svaly relaxujú a vnútorný pokoj neutralizuje stresovú situáciu. Súčasné výskumy29 ukazujú, že jednotlivci, ktorí majú hlboký duchovný život, majú oveľa nižšie riziko výskytu srdco- vých problémov, artériosklerózy a hypertenzie. Nádej je hlboké presvedčenie, ktoré nám dodáva vnútornú silu ísť ďalej napriek problémom. O tom ešte budeme hovoriť neskôr. Keď trpíme, najviac potrebujeme práve nádej. V pro- cese uzdravenia nie je nič horšie než beznádej. Ako povedal jeden pacient: „K mojej dôstojnosti patrí to, že sa nevzdávam a bojujem ďalej.“30 ŽIVOTS BOLESŤOU31 Vyrovnanosť sa prejaví, keď prijmeme realitu a  máme od- vahu čeliť jej až do konca. To neznamená zvládnuť umenie au- tosugescie. Znamená to naučiť sa používať mechanizmy, ktoré nám uľahčujú bremená. Znamená to učiť sa z minulosti, ako žiť v prítomnosti a čeliť budúcnosti, či to znamená prijať svoj údel alebo snažiť sa zmeniť ho. Barbara Wolfová odporúča vedome upútať pozornosť niečím iným. Za efektívny spôsob, ako sa vyrovnať s chronickým utrpe- ním, považuje prácu, čítanie humorných kníh, koníčky, šport, rozptýlenie niečím, čo nás zaujíma (príroda, hudba, umenie atď.). Môže to byť radosť z nejakej pozitívnej aktivity, ktorá je

43 Kapitola 3 kreatívna a užitočná, ktorá nás poteší a pomôže nám zabudnúť na naše utrpenie. To je spôsob, ako zapojíme naše schopnosti do zápasu s utrpením. Immanuel Kant, Robert Schumann a Blai- se Pascal uviedli, že keď začali písať, komponovať alebo hlboko uvažovať, aspoň trocha zabudli na svoje utrpenie. Ak však rezig- novali a čakali, kým sa bolesť zmierni, aby mohli tvoriť, utrpe- nie bolo oveľa horšie.32 Mary Craigová napísala: „Jediným liekom na utrpenie je po- staviť sa mu tvárou v tvár, schmatnúť ho za krk a použiť ho.“33 V zápase o to, či sa mu podriadiť alebo vzoprieť, najlepšie po- máha zabudnúť na seba – hoci len na niekoľko okamihov. To sa podarí, ak začneme robiť niečo pre niekoho iného.34 Veľkou úľa- vou bolesti a úžasnou terapiou je, ak sa v živote rozhodneme byť užitoční pre iných a viac dávať než prijímať.35 1. WilliamJames,ThePrinciplesofPsychology,HarvardUniversityPress,1983(1890). 2. Tento výrok vložil William Shakespeare do úst Prospera v hre Búrka (The Tem- pest). E. G. Whiteová napísala: „Život je to, čo my z neho urobíme. Nájdeme to, čo hľadáme. Ak hľadáme smútok a problémy, ak zveličujeme malé ťažkosti, nájdeme ich neúrekom... Ak si však všímame pozitívnu stránku vecí, nájdeme dostatok podnetov, aby sme boli šťastní a radostní. Ak rozdávame úsmev, vráti sa nám; ak sme voči iným ohľaduplní a láskaví, takí budú aj oni voči nám.“ (The Adventist Home, str. 430) 3. Santiago Ramón Cajal bol odmenený Nobelovou cenou v  oblasti fyziológie a medicíny v roku 1906. 4. Na základe niekoľkých štúdií Dr. Mario Alonso Puig tvrdí, že jedna minúta za- oberania sa negatívnymi myšlienkami oslabí imunitný systém na šesť hodín. Prefrontálna časť mozgu je centrom myslenia.V tejto oblasti prebieha zvažova- nie budúcnosti, pripravujeme plány, riešime problémy a robíme rozhodnutia. Vo veľkej miere je ovplyvnená limbickým systémom, ktorý je naším emocionálnym mozgom.Takže, čo srdce chce cítiť, na to sa myseľ sústredí. (Pozri MarioAlonso Puig, Reinventing yourself: Overcome Your Anxiety and Fera When Faced with Life´s Problems and Challenges, London: Marshall Cavendish Editions, 2011). 5. Dr. Paul Brand and Philip Yancey, Pain: The Gift Nobody Wants, New York: Harper Colllins, 1993, str. 61.

AKO ČELIŤ UTRPENIU 44 6. Johann Wolfgang von Goethe správne povedal, že „myslenie je ľahké, konanie ťažké a zmeniť myšlienku na čin je najťažšia vec na svete“. 7. Tojetzv.„Anzioefekt“(vplyvpsychikynauzdravenietela).WhenItHurts:Prayer, Preparation and Hope for Life´s Pain, Grand Rapids: Zondervan, 2006, str. 33. 8. Daniel Gottlieb, Letters to Sam: A Grandfather´s Lessons of Love, Loss and the Gifts of Life, Sterling, 2008, str. 134. 9. „Povedz svojmu srdcu, že strach z  utrpenia je horší než utrpenie samotné.“ (Paulo Coelho, The Alchemist, Harper Collins, 1993, str. 130) 10. Pozri Nelson Hochberg, „An Explanation of the Quotation: Pain is inevitable, Suffering is Optional.“ (http://www.nosuffering.com) „Aj v skúškach života si môžeme zvoliť radosť.“ (Tim Hansel, You Gotta Keep Dancing, Elgin /Illinois, USA/: David C. Cook, 1998, str. 83. 11. Biblia obsahuje množstvo povzbudení, aby sme mohli čeliť strachu, napríklad: „Buď silný a odvážny, nestrachuj sa a nezúfaj! Veď Hospodin, tvoj Boh, bude s tebou, kamkoľvek pôjdeš.“ (Jozua 1,9; Žalm 27,1; Evanjelium podľa Matúša 6,45-52 atď.) 12. Simone Weil povedal: „Súcit je Božia viditeľná prítomnosť tu na zemi.“ 13. Francisco Villaespesa, španielsky spisovateľ (Laura de Andarax, 1877 – Madrid, 1936) 14. John Irving, Une prière pour Owen Meany, William Morrow, 1989, str. 50. 15. Pozri Ruth Carter Stapleton o vnútornom uzdravení: The Gift of Inner Healing, Waco (Texas, USA): Word Books, 1976;  The Experience of Inner Healing, New York: Bantam Books, 1977. 16. Pozri Robert Alter, Life Does Not Get Any Better Than This, Liguori (Missouri, USA): Triumph Books, 1996, str. 48-49. 17. José Luis Montes, El hombre que tuvo la fortuna de fracasar /The Man Who Had the Fortune to Fail/, Barcelona: Plataforma Editorial, 2009. 18. Interviews JoséLuisMontes,„Nosprogramanparaserinfelices“/TheyProgram Us to be Unhappy/, El País, 13.9.2009, str. 40. 19. Pozri William De Foore, Anger: Deal with It, Heal vith It, Stop It from Killing You (Health Communications, 1991). 20. Pozri Robin S. Sharma, The Monk Who Sold His Ferrari: A Fable About Fulfil- ling Your Dreams and Reaching your Destiny. New York: Harper Colins, 1999. 21. Marcus Aurelius Antionius Augustus (121-180) bol rímsky cisár od roku 161 až do svojej smrti (180). Je považovaný za jedného z najvýznamnejších stoických filozofov.

45 Kapitola 3 22. V Biblii je napísané: „Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom.“ (List Efe- zanom 4,26) 23. Pozri PaulTournier, Guilt and Grace, New York: Harper & Row, 1962. 24. Pozri PaulTournier, The Healing of Persons, New York: Harper & Row, 1983. 25. Príslovia 17,22 26. Pozri napr. príbeh Kylea Maynarda alebo Nicka Vujicica. 27. Albert Schweitzer (1887-1965) bol nemecký lekár, filozof, skladateľ, teológ a protestantský misionár. Za svoju službu chorým a postihnutým dostal Nobe- lovu cenu mieru (1952).Väčšiu časť svojho života strávil v nemocnici v Lambaré- né, ktoré sa nachádza v Gabone v Afrike.Tam aj zomrel. 28. Dr. Hans Hugo Bruno Selye (1907-1982) bol rakúsko-uhorský fyziológ, riaditeľ Inštitútu experimentálnej medicíny na University of Montreal (Kanada). Je známy svojimi štúdiami o strese a úzkosti. 29. Pozri Harold G. Koenig, David B. Larson and Michael E. McCullough, Han- dbook of Religion and Health, New York: Oxford University Press, 2001. Je to kniha o vzťahu medzi vierou a zdravím na základe vedeckých analýz z vyše 1 700 rôznych štúdií a výskumov o tomto predmete. 30. FitzgeraldHelen,TheMourningHandbook,NewYork:SimonandSchuster,1994. 31. Barbara Wolf, Living With Pain, New York: Seabury, 1977. 32. Apoštol Pavol dokázal v  ťažkých okolnostiach myslieť na Božie zasľúbenia: „Usudzujem totiž, že utrpenia terajšieho času sa nedajú ani porovnať s budúcou slávou, ktorá sa má na nás zjaviť.“ (List Rimanom 8,18) „Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. Veď toto naše terajšie ľahké súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slá- vy, keďže nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné; lebo viditeľné je dočasné, neviditeľné však večné.“ (Druhý list Korinťanom 4,16-18) 33. Mary Craig, Blessings, London: Hodder & Stoughton, 1979 (2012), str. 77. 34. BridgetMeehan,TheHealingPowerofPrayer,Ligouri:LigouriPublications,1988. 35. Schwartz et al., „Altruistic Social Interest Behaviors are associated with Better Mental Health,“ Psychosomatic Medicine (American Psychosomatic Society) 65:778-785, 2003.

46

219 Kapitola 15 – Epilóg UŽNIKDYNIJAKÁBOLESŤ „Pán, Hospodin, zotrie slzu z každej tváre...“ Izaiáš 25,8 Ktosi povedal: „Celý svet sa spriahol, aby naplnil naše sny.“1 Aj keď sa nestotožňujem s filozofiou autora tohto výroku, tiež som hlboko presvedčený, že sme boli stvorení, aby sme boli šťastní. Napriek tomu, ako sa veci javia, tento plán je stále aktuálny. Preto ma veľmi provokuje každá bolesť a pocit úzkosti. Aby sme boli schopní byť šťastní, z toho či onoho dôvodu, všetci trpíme.2 Či kvôli krutej brutalite vojny,3 alebo zákernému utrpeniu spô- sobenému ekologickým znečistením, dôsledky našich výstrel- kov, ignorancie, nedbanlivosti alebo nenásytnosti zanecháva- jú stopy na prostredí, v ktorom žijeme. Ľudské bytosti sa stali vlkmi ostatnému stvorenstvu na svete, dokonca aj vlkom. My sme zodpovední za utrpenie na našej planéte, a  súčasne sme jeho najväčšími obeťami. UTRPENIEPRÍRODY Pavol z Tarzu vo svojom liste do Ríma hovorí o utrpení prírody a o úzkom vzťahu medzi konaním ľudstva a osudom nášho život- ného prostredia: „Lebo stvorenstvo túžobne očakáva... Stvoren- stvo nebolo totiž podrobené pominuteľnosti dobrovoľne... Trvá však nádej, že aj samo stvorenstvo bude oslobodené z  otroctva skazy do slobody a slávy Božích detí... všetko stvorenstvo až po- dnes spoločne vzdychá a spoločne trpí pôrodné bolesti.“4 Apoštol Pavol ako človek, ktorý mal vynikajúce vzdelanie a rozhľad, už pred dvetisíc rokmi vyhlásil, že celá Zem trpí dô- sledkom našich chýb. Hovorí o Zemi ako o nedeliteľnom celku, ako o živom organizme, ktorý vo svojej zložitosti potrebuje, aby všetky jeho orgány správne fungovali. Len tak sa totiž môže tešiť z dobrého zdravia. V polovici 20. storočia britský vedec James Lo-

AKO ČELIŤ UTRPENIU 220 velock modernizoval túto hypotézu. Jej princípy naznačil v kni- he, ktorá vyvolala rozruch.5 Podľa jeho teórie sa naša planéta, ktorú nazval „Gaia“,6 správa ako živý organizmus, ktorý dýcha, je, môže ochorieť i uzdraviť sa – v závislosti od toho, ako fungujú jej jednotlivé časti. Jeho myšlienky boli určitý čas neľútostne zo- smiešňované. Až pred približne dvadsiatimi rokmi ich začali brať vážne a prijímať aj ďalší vedci. Jeden z jeho stúpencov, Stephan Harding, ktorý získal titul PhD v oblasti ekológie na Oxfordskej univerzite, potvrdzuje jeho názor o diagnóze našej planéty. Tvr- dí, že dnes už nemôžeme popierať vplyv nášho pôsobenia na pre- žitie našej planéty. „Zem je živý organizmus v  záverečnej fáze svojej existencie. Už nesmieme zoťať ani jeden strom. Musíme radikálne znížiť tzv. uhlíkovú stopu a začať používať ekologické technológie. Musíme sa naučiť odpočívať. Nie sme tu na to, aby sme ovládali prírodu, ale aby sme boli jej súčasťou.“7 Oveľa vážnejší a pesimistickejší je pohľad Paula Watsona, za- kladateľa a prezidenta Sea Shepherd Conservation Society (SSCS). Podľa neho sa ľudia správajú voči Zemi „ako invazívny vírus, v  dôsledku čoho narušujeme ekologický imunitný systém“.8 Aj keď termín „živá planéta“ chápeme ako metaforu, dôkazy súvi- siace s klimatickými zmenami podporujú túto myšlienku. Je de- sivé, že sa považujeme za korunu stvorenstva, ale pôsobíme ako bezohľadný vírus, proti ktorému príroda nemá vakcínu. Svojimi chybami sme nakazili životné prostredie, ktoré teraz v dôsledku našej pochabosti trpí. Tento proces je nezvratný. Vedení nezmyselnou nenásytnosťou sme vydrancovali prí- rodné zdroje nášho krásneho sveta, ako keby boli nevyčerpateľ- nou studnicou. V presvedčení, že máme právo ich vyčerpať, sme spôsobili, že Zem sa stala chorým organizmom, ktorý sa zmieta v bolestiach. Postupne vyhynuli mnohé druhy živočíchov a rast- lín. Naša planéta je v agónii – a my nemáme liek na jej chorobu. Ostáva nám už len paliatívna starostlivosť. V skutočnosti môžeme len sledovať proces jej ničenia a dať Zemi malú šancu, ak zastavíme nemilosrdné vytínanie lesov, ktoré sú jej pľúcami; znečisťovanie riek a podzemných vôd, kto- ré sú jej cievnym systémom; vŕtanie a zneužívanie ropných lo-

221 Kapitola 15 – Epilóg žísk v rôznych vrstvách hornín, ktoré sú kostrou jej systému; ničenie jej ozónovej vrstvy, ktorá je jej pokožkou; znečisťovanie oceánov, ktoré sú jej tráviacim systémom, rôznymi odpadkami. Keby sme boli schopní prevziať úlohu inteligentného mozgu planéty, dokázali by sme spomaliť proces znečisťovania, ktorý je vlastne samovražedným procesom. Ekologická katastrofa, ktorú pozorujeme, je len špičkou ľadovca nášho zlého hospo- dárenia. V tomto smere môže pomôcť jedine radikálna zmena správania. Ako sa však zdá, jedine zásah Stvoriteľa môže vyrie- šiť problémy, ktoré sme spôsobili našej krásnej planéte. JENÁDEJNAVYSLOBODENIE? Pavol hovorí: „Celé stvorenstvo spolu vzdychá... aj my sami vzdycháme.“9 Naše utrpenie zaplavilo životné prostredie. Ne- môžeme ho oddeliť od bolesti, ktorá nás obklopuje. Je ešte mož- né oslobodiť našu planétu od dôsledkov znečistenia, ktoré sme spôsobili? Dokážeme my, ľudia, sami seba vyslobodiť z nešťastí, ktoré sme spôsobili? Kto nepotrebuje byť oslobodený od nejakej formy zla? Spýtajme sa tisícok detí, ktoré každodenne zomiera- jú od hladu a smädu, alebo nespočetného množstva pacientov, ktorí ležia na nemocničných posteliach s nevyliečiteľnými cho- robami. Spýtajme sa odsúdených, ktorí čakajú v cele smrti na popravu, alebo rodín, ktoré sú zruinované v dôsledku alkoholu alebo drog. Spýtajme sa ľudí, ktorí sa v minulom roku pokúsili o samovraždu v snahe vyslobodiť sa vlastnými rukami. Spýtaj- me sa tých, ktorí sú úplne zdrvení neriešiteľnými problémami, ktoré slovami nedokážu vyjadriť. Ako príklad spomeniem jednu starú ženu, ktorá ako obeť jednej z tých absurdných vojen stála pred svojou horiacou chatrčou, v ktorej zahynula celá jej rodi- na. Nedokázala nič, len zúfalo pozdvihnúť oči k nebu a tisíckrát opakovať: „Bože môj! Bože môj!“ Spýtajme sa týchto ľudí, čo pre nich znamená oslobodiť sa od zla. Medzi najchudobnejšími ľuďmi sveta sa rozvinula teológia oslobodenia, ktorá si kladie za cieľ vyslobodiť nespočetné obete politického zotročenia a ekonomického vykorisťovania.10 Kto ju

AKO ČELIŤ UTRPENIU 222 však berie vážne? Dokonca aj vykorisťovatelia, vrátane najbo- hatšej vrstvy spoločnosti, sa často stávajú väzňami a radi by sa vyslobodili. Niektorí túžia byť oslobodení od svojich vlastných chýb, iní zo svojich zdravotných problémov, ďalší od konfliktov, narušených vzťahov a napätia v rodinách. Mnohí sa túžia vy- maniť z nemilosrdnej džungle vlastného podnikania. Sloboda od zla je základnou ľudskou potrebou. Ako sa však vyslobodiť? Je jasné, že nestačí len chcieť. PREČOJEŤAŽKÉVYMANIŤSA Keď som bol malý, v ovocných sadoch v okolí Valencie rást- lo množstvo moruší. Moji priatelia pestovali na jej listoch hú- senice priadky morušovej, ktoré predávali výrobcom hodvábu. Bolo pre nás fascinujúce pozorovať, ako sa húsenice menia na motýľov. Netrpezlivo som sledoval, ako pomaly sa kukla oslobo- dzuje zo svojho zámotku. Niektorým som sa snažil pomôcť, aby som urýchlil tento pomalý proces. Napriek môjmu chvályhodné- mu pokusu ani jeden z motýľov, ktorým som sa snažil pomôcť, tento experiment neprežil. Na hospodárstve mojich rodičov som na konci liahnutia pomáhal aj kuriatkam vyslobodiť sa zo škru- pinky. Zo skúsenosti som sa však naučil, že moja technická pod- pora im vôbec nepomohla skôr sa vyvinúť. Ak som chcel, aby sa mi vyliahli zdravé kuriatka, musel som ich nechať trápiť sa, aby sa vyslobodili vlastnou silou a vlastným tempom, presne podľa zákonitostí prírody. Na tomto svete sa nedokážeme sami vlastný- mi prostriedkami oslobodiť od všetkých svojich problémov. Keď sledujeme, ako lezie batoľa, nezdvihneme ho a  nepo- vieme mu: „Prestaň sa plaziť, lebo si oderieš kolená. Poslúchni ma. Chcem ťa predsa ušetriť zbytočných odrenín.“ Keď sa die- ťa učí chodiť, nehovoríme mu: „Nikam nechoď, lebo spadneš. Počkaj, kým budeš mať päť rokov, potom budeš môcť behať.“ Keď príde do školy a má problémy s matematikou alebo sloven- činou, niekedy by sme ho najradšej oslobodili od domácich úloh alebo skúšania. Ale celý náš život je ako tréningový kurz alebo praktické cvičenie. Bez námahy sa nič nenaučíme. Ak nebude-

223 Kapitola 15 – Epilóg me cvičiť, naše svaly sa nerozvinú. Nemôžeme vyliezť na vrch ani prekonať neúspech bez toho, aby sme nepodstúpili určité riziko a bolesť, ktorá s tým súvisí. Ako sa oslobodiť od ťažkostí, ktoré nás stretnú na našej ces- te životom? Niektorí ľudia hľadajú zázračné riešenia. Sú zúfalí, ak sa im to hneď nepodarí. Nemôžeme však ignorovať realitu – niekedy vedie naša cesta cez nebezpečné miesta, cez skryté ne- bezpečenstvá a búrky, ktorým sa nemôžeme vyhnúť. V našom osobnom živote sa nemôžeme vyhnúť všetkým problémom, ani sa stále radovať z nádherného počasia. Často musíme zápasiť, zdolávať prekážky a prekonávať bariéry. Od niektorých vecí sa dokážeme oslobodiť natrvalo, od iných len dočasu... Niektorí ľudia sa nás snažia presvedčiť, že stačí mať dostatočne veľkú vieru a  všetko pôjde hladko. Skúsenosti a  Božie zjavenia však dokazujú opak – aj dobrí trpia. Aj najlepší a najmúdrejší ľudia na svete prechádzajú skúškami, pokušeniami a niekedy zlyhá- vajú. Konečné riešenie všetkých našich problémov nie je v našej vlastnej moci. OSLOBODENIEPREVŠETKÝCH V poslednej vete modlitby „Otče náš“ nás Ježiš učil modliť sa takto: „Zbav nás zlého.“11 Boh nás chce vyslobodiť. O vyslobodení sa v Biblii píše vyše štyristokrát. Najobľúbenejším refrénom v kni- he Exodus je: „Prepusti môj ľud.“ Izrael bol vyslobodený z Egypta.12 Veliteľ Náman bol oslobodený od malomocenstva.13 Slepec Barti- mej bol zbavený svojej slepoty.14 Za vlády kráľovnej Ester bol vďaka viere a odvahe tejto krásnej a inteligentnej ženy vyslobodený celý národ.15 Apoštol Ján bol poslaný do vyhnanstva na ostrov Patmos, ale vo svojom vnútri zostal slobodný.16 Pavol a Sílas sa ocitli vo väze- ní, pretože hovorili o Ježišovi, a predsa spievali.17 V minulosti Boh rôznym spôsobom dával slobodu. Ponúka ju aj dnes, možno iným spôsobom. Ak mu dovolíme, oslobodí nás od obáv a úzkosti, emocionálnej zviazanosti, mentálneho otroctva, od našich predsudkov alebo beznádeje. Jeho túžbou a plánom pre náš život je „oznámiť zajatým prepustenie“.18 Jeho

AKO ČELIŤ UTRPENIU 224 prvoradou prioritou stále zostáva oslobodiť nás od zla, ktoré nás ohrozuje a ktoré v nás zapustilo korene. My, obyčajní muži a  ženy, sa staneme výnimoční, keď sa zbavíme svojich obáv, prekonáme svoje slabosti, vyriešime konflikty a naučíme sa če- liť svojim problémom.19 Prostredníctvom viery a modlitby20 nás Boh oslobodzuje od zla, ktoré je v nás, aj od zla, ktoré môžeme spôsobiť. Niektorí z nás môžu potvrdiť, že Boh nás neraz oslobodil, niekedy dokon- ca neuveriteľným spôsobom. Ale zažili sme aj to, že ak chceme, aby niektoré naše problémy zmizli, nestačí sa len modliť. Naše vyslobodenie nenastane vždy okamžite, úplne a natrvalo. Žije- me v reálnom svete, nie v rozprávkovej krajine. Stvoriteľ nám dal múdrosť a schopnosť rozhodovať sa. Aby sme boli slobodní od zla, najprv to musíme sami chcieť. Musíme sa pričiniť svo- jím dielom.21 Staré príslovie hovorí: „Pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže.“ Niekedy zvykneme prosiť: „Vysloboď nás,“ ale v skutočnosti sme chceli povedať: „Vysloboď nás, ale nie teraz.“ „Osloboď nás, ale nie celkom.“ „Osloboď nás, ale tak, ako to my chceme.“ Pavol z Tarzu vo svojom vnútornom rozpoložení zvolal: „Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?“ Na svoju otázku si potom sám odpovedá: „Ďakujem Bohu skrze Ježiša Krista, náš- ho Pána!“22 Pre kresťanov sú to prostriedky, ktoré nás neustále oslobodzujú od zla. ZOSÚLADENÍS BOHOM Aký postoj zaujať k skúškam,23 kým čakáme na konečné vy- slobodenie?24 Ľudia si predstavujú Boha ako Niekoho, kto je veľ- mi ďaleko, niekde úplne mimo; ako Bytosť, ktorá stvorila svet, ale už sa oň nestará. Možno na nás hľadí z nejakého vesmírneho observatória, ale len výnimočne zasahuje v našom osobnom ži- vote. Predstavujú si ho ako vládcu, policajta alebo sudcu. Bib- lia nám pripomína, že Boh presahuje hranice nášho chápania. „Samy nebesia, ba ani najvyššie nebo ho neobsiahnu.“25 Boh sám sa definuje ako Najvyššia Bytosť par excellence,26 ten ktorý je „všade prítomný“.27 Nemôžeme ho limitovať žiadnymi našimi

225 Kapitola 15 – Epilóg predstavami. Nemôžeme úplne pochopiť, aký je. Môžeme však zistiť, kto je – je to Otec, ktorý nás miluje a počúva, ktorý sa z lásky k nám vzdal svojho vlastného Syna, Ježiša z Nazareta. Boh je štedrý, dobrý a súcitný. Uprostred chaosu nášho života, v  osamelosti nášho utr- penia, Boh nás povzbudzuje svojou prítomnosťou. Chce byť s nami v harmónii. Jeho melódia znie bez prestania všade okolo nás i v nás. Táto melódia je zapísaná vo vesmíre i v našom srdci. Všetci ju môžeme vnímať a rozumieť jej. Sme pozvaní, aby sme sa k nej podľa svojich schopností pridali. Počujete ju? Dokážete sa pripojiť k jej rytmu? Ste naladení na hudbu neba?28 Chcete sa zúčastniť tohto koncertu? Riadite sa údermi svojho srdca? Alebo ste stratili tón? Čo vás rozlaďuje? Niektorí počúvajú Božiu melódiu, iní hrajú vlastnú skladbu. Niektorí vyhlasujú, že veria v Boha, ale ich život nie je zladený s pravdou a láskou. Ďalší si ani nekladú otázku, či tento veľký orchester Niekto diriguje, a všetko, čo majú, venujú v prospech dobra. Svoj koncert života zladili s celým vesmírom bez toho, aby si to uvedomovali.29 Uctievať Boha znamená byť zladený s nebom v hĺbke svojej bytosti. „Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v Duchu a pravde.“30 Uprostred zmätku okolo nás je niekedy ťaž- ké zachytiť harmóniu, ktorá vládne vo vesmíre. Keď sa však lep- šie započúvame, prídeme na to, či sme rozladení alebo či svojím životom sledujeme pokyny Dirigenta. Solidarita, pochopenie, trpezlivosť, odpustenie... Všetci intuitívne cítime, čo vytvára súlad a  harmóniu. Byť zladený so Zdrojom všetkého dobra je niečo, čo všetci dokážeme pochopiť a precítiť. V tomto veľkom orchestri má každý z nás svoj jedinečný osobný part. Môžeme ho hrať dobre alebo mizerne. Disonancia v hudbe je zvuk, ktorý znie falošne, kým nesply- nie v harmónii akordu. Nie je to len nejaká jednorazová hudob- ná vsuvka, ale hudobný motív, ktorý sa nakoniec doladí. Keď sme v disonancii kvôli našej bolesti, o to viac sa snažíme nájsť ten správny akord. Aj keď je to ako potichu preberať prstami na nástroji, ktorý je rozladený alebo dokonca rozlámaný. Každý

AKO ČELIŤ UTRPENIU 226 z nás hrá podľa toho, ako mu to umožňuje jeho sluch (viac alebo menej falošne) a tiež podľa toho, na čo má. Ide o to, aby sme sa dokázali zladiť s nebeskou melódiou, ktorá znie v hĺbke nášho vedomia, aj keď ju niekedy počujeme len ako jemný šelest. Keď sa snažíme sledovať noty, náš život sa pripája k nebeskému chó- ru a nakoniec sa zosúladí s božskou harmóniou. To je to, čo Ježiš nazýva „život v hojnej miere“.31 DUCHOVNÁPOMOC Na konci našej rýchlej cesty krajinou bolesti sme si mohli uvedomiť, že každý z nás môže niečo urobiť, aby sa utrpenie, zbytočné a ničivé, stalo napriek všetkému znesiteľným a prispe- lo k niečomu pozitívnemu. Je pravda, že vo veľkej miere to závisí od jeho intenzity. Niektoré formy bolesti sú také akútne, že pre- sahujú všetky naše psychologické obranné mechanizmy a nevy- hnutne vedú k poškodeniu. S inými si dokážeme poradiť, ba do- konca ich prekonať obdivuhodným spôsobom. Bolesť je niekedy nevyhnutná, rovnako ako naša túžba ukončiť ju. Niektorí ľu- dia sa snažia zvládnuť aj temnú stránku reality a zamedziť tým tomu, aby sa stala jedinou skúsenosťou v ich živote alebo živote ich blízkych. Aj bolestivá situácia môže byť sprevádzaná neoča- kávanými požehnaniami. Vzťah medzi utrpením a pozitívnymi dôsledkami nikdy nemá vzťah akcie a reakcie, aj keď určitý sú- vis medzi nimi predsa len jestvuje. Najčastejším bezprostredným pozitívnym vedľajším efek- tom utrpenia je, že sa naučíme rozumieť bolesti iných. S. Kierkegaard napísal: „Aby niekto začal milovať svojho blížneho, musí najprv veľmi trpieť... Niektorých ľudí nemôže- me obviňovať, že nevedia, ako majú milovať. Pre svojich blíž- nych vytrpeli príliš málo na to, aby im boli dostatočne vzácni.“32 Naša citlivosť na bolesť upevňuje našu vieru v dôstojnosť člo- veka a svätosť života. Dovoľuje nám intuitívne pochopiť tajom- ný Boží plán na obnovu zničeného prostredia, v ktorom žijeme. Keď sa odovzdáme do služieb dobra a budeme energicky bojovať proti všetkému, čo ho ničí, rozvinie sa bratská solidarita s naši-

227 Kapitola 15 – Epilóg mi bratmi v utrpení a krajinu bolesti, ktorá je predsieňou smrti, začneme meniť na víťazstvo života. Neexistuje bolesť, ktorú by nemohol trpiaci alebo človek, ktorý ho sprevádza, zušľachtiť. Táto sila (taká nejednoznačná a neistá), neustále ohrozená, je obsiahnutá v každom odvážnom čine. Najobdivuhodnejší mučeníci a hrdinovia nám ukázali, že povinnosť zmierňovať utrpenie – v  akejkoľvek jeho forme – je radikálnym činom ľudskosti, ktorý môže viesť k najpozoruhod- nejším obetiam. Veriaci, ktorí sprevádzajú iných v ich utrpení, im môžu po- skytnúť úľavu aj tým, že ich budú viesť bližšie k Bohu a dajú im nádej. Ak si posledná fáza zmierňovania bolesti vyžaduje účinnú pomoc a okamžitú útechu, môžeme sa podeliť o svoju vieru, kto- rá môže otvoriť dvere duše nádeji na budúcu realitu, v ktorej už nebude nijaká bolesť. Hlad má zmysel vtedy, keď nás motivuje jesť, aby sme ostali nažive. Naše utrpenie je znesiteľné vtedy, keď vieme, že je pominuteľné, keď nás privádza bližšie k Bohu a pri- pomína nám Jeho plán s nami.33 Aj najhoršie bolesti sú znesiteľ- né, keď vieme, že získame to, po čom sme vždy najviac túžili. Azda lepšie než ktokoľvek iný Kristus ukázal, že človek je schopný získať duchovnú silu vždy, keď čelí ochromujúcej sile zla.34 Toto víťazstvo, vždy neisté a nezaručené, môže dosiahnuť prostredníctvom vnútorného pôsobenia Ducha v nás a prostred- níctvom nás. V  Getsemane prežíval Ježiš zápas medzi tým, či odmietnuť bolesť alebo prijať to, čo bolo nevyhnutné v záujme dosiahnutia niečoho oveľa dôležitejšieho. V porovnaní s plným odovzdaním sa do Božej vôle bolo utrpenie druhoradé. Keď ve- riaci človek dôveruje Božej láske, môže získať nekonečné zdro- je. Boží pokoj nám dáva odvahu znášať utrpenie až po hranicu predsiene smrti. Chcem pripomenúť, čo povedal Nietszche: „Ten, kto má prečo, dokáže vydržať každé ako.“35 Človek dokáže čeliť všetkému, ak má istotu, že je chápaný a milovaný a že jeho súčasné utrpenie je len dočasné. Apoštol Pavol z väzenia napí- sal: „Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“36 Šťastie, ktoré máme v ťažkých situáciách na dosah, nie je absencia bolesti, ale pokoj v duši. Boh nám zasľúbil úplné oslo-

AKO ČELIŤ UTRPENIU 228 bodenie od utrpenia, ale nie hneď teraz. Nie v tomto živote. Nie na tomto svete. Tu a teraz musíme byť trpezliví, 37 učiť sa čakať a dôverovať tomu, ktorý je stále s nami. Jedného dňa urobí všet- ko pre to, aby odstránil všetok kúkoľ a objasnil nám všetky záha- dy. Čaká nás večnosť. Zatiaľ prežívajme naplno naše radosti, aj utrpenia. Nechajme otvorené okná našej duše pre svetlo viery. To najlepšie ešte len príde.38 Zajtrajšok patrí Bohu. To je jeho zasľúbenie, ktorým končí Biblia a ktorým chceme aj my ukončiť naše uvažovanie: „Zotrie im z očí každú slzu a smrť už viac ne- bude, ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude.“39  1. Paulo Coelho, The Alchemist, Harper-Collins, 1998, str. 21 2. Autorom tejto časti textu je môj priateľ Juan Ramón Junqueras, „Un sufrimien- to planetario“ /A Planetary Suffering; ešte nepublikované/; použité s dovolením autora 3. Podľa historikov Williho a Ariela Durantových, v priebehu 3421 rokov, z ktorých sú historické záznamy, „len 268 bolo bez vojen“ (The Lessons of History, New York: Simon and Schuster 1968, str. 81) 4. List Rimanom 8,19-22 5. James Lovelock, Gaia: A New Life on Earth, Oxford: Oxford University Press, 2000. Podľa tejto tézy život na našej planéte udržuje harmonická interakcia všetkých komplexných procesov geosféry, hydrosféry, biosféry a atmosféry. Táto predstava zdôrazňuje úzky súvis medzi všetkými komponentmi systému a ich zapojenie vo všetkých prírodných procesoch. Človek ako rozhodujúci činiteľ vo veľkej miere ovplyvňuje zdravie, utrpenie, prežitie alebo zničenie tejto planéty. 6. „Gaia“ bola bohyňa v gréckej mytológii, ktorá personifikovala Zem ako matku. Jej ekvivalentom v rímskom panteóne bolaTerra. Niektoré súčasné trendy hnu- tia New Age alebo neopohanské trendy zastávajú panteistický alebo panente- istický postoj a s úctou vyslovujú Matka Zem, Pachamama atď. My chceme touto personifikáciou planéty – ako živého organizmu – vyjadriť, že obsahuje množstvo systémov, ktoré sú vo vzájomnom vzťahu a samé sa regulujú, čo by sme iným spôsobom veľmi ťažko vysvetlili. 7. Stephan Harding, Animate Earth: Science, Intuition and Gaia, Totnes (United Kingdom): Green Books, 2006. Je veľmi zaujímavé, že Harding trvá na tom, že „človek sa musí naučiť odpočívať“. Keď odpočívame od svojich veľkých aktivít, aj

229 Kapitola 15 – Epilóg Zemodpočíva.AzdapretonámBohdalsobotnýodpočinok–jedendeňzosiedmich pre človeka a jeden rok zo siedmich pre pôdu. (Druhá kniha Mojžišova 23,10-12) Ak dovolíme pôde a jej zdrojom odpočinúť si, znamená to, správať sa voči nej zodpovedne ako k daru alebo požehnaniu, z ktorého sa tešíme, nie ako k nástroju, prostriedku, z ktorého profitujeme a z ktorého chceme vytlačiť poslednú kvapku. 8. Paul Watson, „The Beginning of the end for Life as We Know it on Planet Earth?“Tento bol článok 4.5.2007 zverejnený na www.seashepherd.org 9. List Rimanom 8,22.23 10. Ako krátky úvod do teológie oslobodenia pozri Phillip Berryman, Liberation Theology: Essential Facts About the Revolutionary Movement in Latin Ameri- ca and Beyond, Meyer Stone Books, 1987 11. Evanjelium podľa Matúša 6,13 12. Exodus - Druhá Mojžišova kniha 3,1 – 14,31 13. Druhá kniha kráľov 5,1-14 14. Evanjelium podľa Marka 10,46-52 15. Kniha Ester 8,1-17 16. Zjavenie Jána 1,9 17. Skutky apoštolov 16,23-25 18. Evanjelium podľa Lukáša 4,18 19. Žalm 34: „Hľadal som Hospodina, odpovedal mi, vytrhol ma zo všetkých hrôz... Tentoúbožiakvolal,Hospodinhovypočula vyslobodilhozovšetkýchsúžení.Hos- podinovanjeltáboríokolobohabojnýcha vyslobodíich...Tých,čovolajúo pomoc, Hospodinpočuje,z každéhosúženiaichvyslobodzuje.Hospodinjes tými,čomajú skrúšenésrdce,zachraňujetých,čomajúubitéhoducha.Mnohézlomusívytrpieť spravodlivý, Hospodin ho však z každého vyslobodí.“ (verše 5.7.18-20) 20. „PánjeDuch,a kdejePánovDuch,tamjesloboda.“(DruhýlistKorinťanom3,17) 21. „Podriaďte sa teda Bohu,alevzopritesa diablovia ujdeodvás.“(Jakubovlist4,7) 22. Pozri List Rimanom 7,7-25 23. Pozri List Rimanom 8,28 a Evanjelium podľa Matúša 28,20 24. Porovnaj Zjavenie Jána 21,4 25. Druhá kniha kroník 2,6 26. Pozri Exodus - Druhá Mojžišova  kniha 3,14 27. Pozri Deuteronómium – Piata Mojžišova kniha 4,7.29; Jozua 1,9 a Žalm 145,18 28. Metafora „hudby sfér“ pochádza od Pytagora. Modernú aplikáciu predstavy harmónie vo vesmíre na duchovný život môžete vidieť v „Rytme“ od Roba Bella na http://www.youtube.com/watch?v=pMNHSFn8NKQ&feature=related

AKO ČELIŤ UTRPENIU 230 29. Pozri Prvá kniha kráľov 19,11-13 30. Evanjelium podľa Jána 4,24 31. Evanjelium podľa Jána 10,10 32. Søren Kierkegaard, Journal, str. 402. Pozri tiež Frederik Buechner, Secret in the Dark: A Life in Sermons, San Francisco: Harper, 2007 33. V románe Bratia Karamazovovci od Fjodora Michajloviča Dostojevského Ivan Karamazovov hovorí, že by bol ochotný vzdať sa neba, keby jeho cesta viedla utrpením jediného nevinného dieťaťa. Ale keby odmietol vstúpiť do neba, ušet- ril by tým toto dieťa od jeho údelu? Nie! Teda, aký zmysel by malo toto veľko- dušné gesto? Čo Ivan nepochopil, je presne to, čo dovolí ukončiť utrpenie všet- kých týraných detí vo večnom šťastí. Niekto by mohol povedať, že to je odpoveď viery, a preto nerealizovateľné a utopistické. Tak potom, aký zmysel má výrok: „Nechcem nič robiť s jedinou vecou, ktorá môže zmeniť utrpenie na šťastie?“ Navyše tento predpoklad je falošný, pretože nikto nevchádza do neba utrpením iného človeka. 34. „Ježiš je prorok šťastia a obranca života, ktorý sa oplatí žiť.“ (Giovanni Papini, The Story of Christ, London: Hodder&Stoughton, 1923) 35. Friedrich Nietzsche (1844-1900) bol nemecký klasický filozof. 36. List Filipanom 4,13 37. Prvý Petrov list 1,6 38. Pozri kapitolu „Smrť a vzkriesenie“ v knihe Adventisti siedmeho dňa veria..., Advent-Orion, 1998, str. 349-360 39. Zjavenie Jána 21,4

59

60

233 OBSAH ÚVOD – VŠADEPRÍTOMNÝNEPRIATEĽ.......................................... 9 1. ČO ROZUMIEME PODPOJMOMBOLESŤ ..................................13 ČOJEBOLESŤ?.............................................................................................................14 BOLESŤA UTRPENIE......................................................................................................14 BOLESŤAKOOSOBNÁSKÚSENOSŤ...............................................................................16 AKOVEĽMITOBOLÍ?.....................................................................................................17 REAKCIENABOLESŤ......................................................................................................17 JEPRAVDA,ŽENIKTONECHCETRPIEŤ?........................................................................19 2. AKO VYJADRIŤ BOLESŤ.......................................................... 23 ODVAHAPLAKAŤ..........................................................................................................24 JAZYKBOLESTI............................................................................................................25 PRÁVONAŠŤASTIE......................................................................................................26 MÔŽEBYŤ UTRPENIEKONŠTRUKTÍVNE?..................................................................... 27 3. VAROVNÉ SIGNÁLY................................................................. 33 BOLESŤA JEJSPOJENCI..............................................................................................33 STRACH........................................................................................................................34 OSAMELOSŤA OPUSTENOSŤ.......................................................................................34 FRUSTRÁCIAA ZASTRAŠOVANIE..................................................................................35

AKO ČELIŤ UTRPENIU 234 TIENEMINULOSTI.........................................................................................................36 POCITZLYHANIA..........................................................................................................38 HNEVA POCITYVINY....................................................................................................39 POZITÍVNYPOSTOJ......................................................................................................40 VAROVNÉSIGNÁLY........................................................................................................41 DUCHOVNÁVYROVNANOSŤ..........................................................................................42 ŽIVOTS BOLESŤOU.......................................................................................................42 4. „PREČO?“............................................................................. 47 UŽITOČNÁBOLESŤ?..................................................................................................... 47 PRIRODZENÁBOLESŤ...................................................................................................48 UTRPENIE,KTORÉMUMOŽNOPREDÍSŤ........................................................................49 DEŠTRUKTÍVNEUTRPENIE...........................................................................................50 ŠANCAA TRAGÉDIA.......................................................................................................51 TRADIČNÉPRÍSTUPY...................................................................................................52 FATALIZMUS.................................................................................................................52 POPIERANIEBOLESTI.....................................................................................................................53 REZIGNÁCIA....................................................................................................................................54 VZBURA...........................................................................................................................................54 EMOCIONÁLNEUTRPENIE............................................................................................55 ÚZKOSŤ,STRESA DEPRESIA........................................................................................56 PRÍČINYBOLESTI..........................................................................................................57 5. TAJOMSTVO ZLA.....................................................................61 HLAVNÉTEÓRIE............................................................................................................62 ZLONEEXISTUJE............................................................................................................................ 62

235 Obsah ZLOJEPOZITÍVNE.......................................................................................................................... 62 ZLOJENEVYHNUTNÉ..................................................................................................................... 63 NEZÁUJEMNEBA..........................................................................................................64 CENASLOBODY............................................................................................................66 VEĽKÝKOZMICKÝKONFLIKT........................................................................................ 67 UTRPENIEA ZODPOVEDNOSŤ.......................................................................................69 ZÁBLESKNÁDEJE......................................................................................................... 70 6. TRADIČNÉ VYSVETLENIA........................................................ 75 BOŽÍTREST?.................................................................................................................75 PRÍPADJÓBA................................................................................................................77 BOŽIEMLČANIE............................................................................................................ 79 UTRPENIEBEZVINY.....................................................................................................80 OVEĽADÔLEŽITEJŠIENEŽ„PREČO“.............................................................................82 MNOHOOBETÍJENEVINNÝCH......................................................................................83 7. KEĎ BOH MLČÍ.......................................................................89 VIERAA UTRPENIE........................................................................................................89 TRPIEŤPREBOHA........................................................................................................90 NEDOSTATOČNÉVYSVETLENIA.....................................................................................91 TRPÍAJBOH?...............................................................................................................93 BOH,KTORÝTRPÍV TELE..............................................................................................94 SŤAŽNOSTIADRESOVANÉBOHU..................................................................................96 KEĎBOHPRESTANEMLČAŤ......................................................................................... 97 SÚCITNÉUTRPENIE......................................................................................................98 ČOINÉEŠTEBOHROBÍ?...............................................................................................99

AKO ČELIŤ UTRPENIU 236 8. VIERA A UZDRAVENIE............................................................105 NÁDEJAKOLIEK......................................................................................................... 105 SILALÁSKY.................................................................................................................107 SILAVIERY................................................................................................................. 108 ZDRAVIEA SPIRITUALITA........................................................................................... 109 A ČOZÁZRAČNÉUZDRAVENIA?.....................................................................................111 ZÁZRAKYSÚTAJOMNÉ................................................................................................112 JESPRÁVNEŽIADAŤSIZÁZRAKY?..............................................................................114 VIERA,KTORÁVŠETKOOČAKÁVAODZÁZRAKOV,VYVOLÁVANESPRÁVNEOČAKÁVANIA............. 114 AKSAPRÍLIŠSPOLIEHAMENAZÁZRAKY,MÔŽESAOSLABIŤNÁŠZMYSEL PREOSOBNÚZODPOVEDNOSŤ..................................................................................................... 115 SKLONK OKÁZALÝMPREJAVOMMÔŽEBYŤNEBEZPEČNÝ.......................................................... 115 KVÔLITÚŽBEPOZÁZRAKOCHSAMÔŽEMESTAŤOBEŤAMINEBEZPEČNÝCHMANIPULÁCIÍ........ 116 TÚŽBAPOVEĽKÝCHZÁZRAKOCHZASTIERABOŽIEPÔSOBENIEV KAŽDODENNOMŽIVOTE..........117 TÚŽBAPOZÁZRAKOCHMÔŽEZABLOKOVAŤNAŠUSCHOPNOSŤVNÍMAŤREALITU.......................117 ZÁZRAKYSÚOJEDINELÉ.............................................................................................118 MÁPOTOMNEJAKÝZMYSELMODLIŤSA?...................................................................119 9. AKO ZMIERNIŤ BOLESŤ.........................................................125 BOJPROTIBOLESTI....................................................................................................125 ODSTRÁNIŤBOLESŤZAKAŽDÚCENU?....................................................................... 126 HĽADANIEZMYSLU..................................................................................................... 128 SOLIDARITA................................................................................................................ 130 AKCEPTOVAŤREALITU............................................................................................... 130 AKCEPTOVAŤUTRPENIE..............................................................................................131 SPOLOČENSTVO..........................................................................................................133

237 Obsah AKOUTÍŠIŤMENTÁLNEUTRPENIE.............................................................................. 134 DUCHOVNÁPODPORATRPIACEHO..............................................................................135 ČOROBIŤ,KEĎNEVIETE,ČOMÁTEUROBIŤ?.............................................................. 136 10. AKO PREŽIŤ?........................................................................ 141 DÔVODŽIŤ...................................................................................................................141 HENDIKEPOVANÍODNARODENIA................................................................................ 142 HÚŽEVNATOSŤ........................................................................................................... 143 OBETE........................................................................................................................ 144 OBETENÁSILIA........................................................................................................... 145 OBETEMUČENIA........................................................................................................ 146 DUŠEVNÁSILA13..........................................................................................................................................................................................................147 AKOĎALEJ?............................................................................................................... 149 POVINNOSŤPAMÄTAŤ................................................................................................ 150 11. AKO STARNÚŤ ......................................................................155 PRIRODZENÝPROCES.................................................................................................155 ODCHODDODÔCHODKU............................................................................................ 156 SEBAĽÚTOSŤA SLUŽBA..............................................................................................157 PRÍJEMNÁA ZBYTOČNÁNOSTALGIA.......................................................................... 158 PRIJAŤSÁMSEBA...................................................................................................... 160 VEKSPOKOJNOSTIA VYROVNANOSTI.........................................................................161 VŠETKOPREDOBRO................................................................................................... 162 12. SPREVÁDZAŤ AŽDOKONCA..................................................167 PRÍPRAVAROZLÚČKY..................................................................................................167

AKO ČELIŤ UTRPENIU 238 ZÁVET......................................................................................................................... 168 SPOMIENKY............................................................................................................... 169 NEVYLIEČITEĽNECHORÝPACIENTA JEHORODINA.................................................... 169 BYŤTAM...................................................................................................................... 171 ETAPYPROCESUZOMIERANIA....................................................................................172 FYZIOLOGICKÉSYMPTÓMY,KTORÉSVEDČIAO BLÍŽIACOMSAKONCI.........................174 ZNIŽUJESACHUŤDOJEDLAA PITIA............................................................................................ 174 KOMPLIKÁCIES TELESNÝMIFUNKCIAMI..................................................................................... 174 ZMENADÝCHANIA........................................................................................................................ 174 UPCHATIEPĽÚC............................................................................................................................ 175 CHLAD........................................................................................................................................... 175 PSYCHOLOGICKÉSYMPTÓMYLÚČENIA......................................................................175 OSPANLIVOSŤA ZAHĹBANOSŤDOSEBA...................................................................................... 175 DEZORIENTÁCIAA ÚZKOSŤ...........................................................................................................176 POKLESZÁUJMUO SOCIÁLNEVZŤAHY.........................................................................................177 MOŽNOSŤROZLÚČIŤSA................................................................................................................177 AKOZISTIŤ,ŽENASTALASMRŤ...................................................................................178 13. AKO SA VYROVNAŤ SOSMRŤOU............................................ 181 ODMIETANIESMRTI................................................................................................... 182 SMRŤAKOPOSLEDNÝKROK...................................................................................... 183 STRACHZOSMRTI...................................................................................................... 184 AKOSAVYROVNAŤS PRAVDOU.................................................................................. 185 ZOČI-VOČIREALITE.....................................................................................................187 LÚČENIE..................................................................................................................... 189 ROZHODNUTIEZOMRIEŤ............................................................................................ 189

239 Obsah MOJAPOSLEDNÁVÔĽA...............................................................................................191 ČOĎALEJ?................................................................................................................. 192 UČIŤSAŽIŤ................................................................................................................ 194 14. ZÁRMUTOKA ŽIAĽ.................................................................199 ETAPYZÁRMUTKU......................................................................................................200 ŠOK...............................................................................................................................................201 POPIERANIE.................................................................................................................................202 PROTEST......................................................................................................................................204 SMÚTOKA ŽIAĽ............................................................................................................................205 VYROVNANIESAS REALITOU.......................................................................................................206 STRATAZ NÁSMÔŽEUROBIŤLEPŠÍCHĽUDÍ...............................................................208 ÚTECHAV ZÁRMUTKU................................................................................................ 210 AKOPOMÔCŤDEŤOMVYROVNAŤSASOSMRŤOU.......................................................212 AKOIMPOMÔCŤROZLÚČIŤSA....................................................................................213 LEPŠIEJENEKLAMAŤ................................................................................................ 214 RODINNÁZMLUVA.......................................................................................................215 15. EPILÓG– UŽNIKDYNIJAKÁBOLESŤ.....................................219 UTRPENIEPRÍRODY................................................................................................... 219 JENÁDEJNAVYSLOBODENIE?...................................................................................221 PREČOJEŤAŽKÉVYMANIŤSA....................................................................................222 OSLOBODENIEPREVŠETKÝCH...................................................................................223 ZOSÚLADENÍS BOHOM..............................................................................................224 DUCHOVNÁPOMOC....................................................................................................226

ROBERTO BADENAS AKOČELIŤUTRPENIU ODVAHAANÁDEJVOSVETEPLNOMPROBLÉMOV Preložila Marcela Bieliková Jazyková redaktorka Iveta Rošková Foto www.shutterstock.com Technický redaktor Miroslav Priehradný Vydal Advent Orion, spol. s r.o., Šafárikova 9, Vrútky www.adventorion.sk Vydanie prvé 2015 Vytlačili Těšínské papírny, s.r.o. ISBN 978-80-8071-184-9