ARS NOTARIA 2/2016

1

2

>> obsah ARS NOTARIA 2/2016 Ročník: 20. • Vyšlo: 30. 6. 2016 Vydáva: Notárska komora Slovenskej republiky Krasovského 13, 851 01 Bratislava 5, IČO 30 811 236 tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 589 notarska.komora@notar.sk, www.notar.sk Redakčná rada: JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka) JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. JUDr. Juraj Göbl JUDr. Jozef Opatovský JUDr. Katarína Valová, PhD. Periodicita: štyrikrát ročne Predplatné: daniela.durajova@notar.sk Inzercia: daniela.durajova@notar.sk Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2 P. O. Box 61, 810 05 Bratislava, www.jaga.sk Foto: Notárska komora SR, archív autorov, isifa/Shutterstock Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN 1335-2229 Obsah Úvodník Odborný článok 4 Východiská, význam a dosah uhorského zákonného článku XXXV/1874 o kráľovských verejných notároch Tomáš Gábriš Judikát 11 Nemožnosť umorenia závetu Zora Chudová Postrehy z praxe 13 Registrácia záložného práva v NCRzp vo vzťahu k spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a k správcovi vlastníkov Ľubomír Ondov 16 Zápis do veřejného rejstříku notářem Šimon Klein Rozhovor 18 JUDr. Jana Baricová: Notári majú v systéme civilného práva, či už procesného, alebo hmotného, svoje nezastupiteľné miesto Z diania v právnickej obci 21 Civilný mimosporový poriadok – seminár Zuzana Grófiková, Pavol Dorič 23 Školenie v Omšení Peter Šulai 25 Recenzia: Dlhy poručiteľa a ich vyporiadanie v konaní o dedičstve. Likvidácia dedičstva Ján Cirák 26 Významní slovenskí právnici z Liptova Miroslav Duriš Dianie v komore 28 Cezhraničné semináre v rámci Projektu CROSSUM Iveta Vašková 30 Disciplinárny poriadok NK SR vo svetle prijatých noviel Notárskeho poriadku Štefan Demian Aktuálne z NK SR 32 Konferencia notárov v Trenčíne Peter Šulai 32 150. výročie ruského notárstva Karol Kovács 33 Informácie o odvolaných notároch, vzdelávaní v NK SR a plánovaných podujatiach 34 Novinky z medzinárodnej oblasti Peter Danczi Dávame do pozornosti 35 Anotácie 36 Prehľad právnickej literatúry 18 26 28 32

2 ars notaria 2/16 Úvodník Milé kolegyne, milí kolegovia, dňa 21. mája 2015 schválila Národná rada SR hlasmi 113 poslancov návrh Civilného mimosporového poriad- ku. Táto kvalifikovaná väčšina hlasov vypovedá o tom, že nešlo o politické rozhodnutie, ale že sa na jeho pri- jatí zhodlo široké spektrum odborníkov z teórie i pra- xe, ale aj rôznych politických názorov. V tento deň boli schválené aj návrhy Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku. Zavŕšil sa tak legisla- tívny proces rekodifikácie civilného procesu, ktorý trval necelé tri roky a ktorý rozdelil v ňom upravené súdne konania na tri kódexy. Vzhľadom na široké spektrum spoločenských vzťahov a značný počet adresátov práv- nej úpravy zvolil zákonodarca dlhšiu legisvakančnú le- hotu. Pre nás je však dôležitejší dátum 1. júl 2016, keď všetky tri kódexy civilného práva procesného nadobudnú účinnosť. Zákonodarca, zdá sa, ocenil dlhoročnú kvalitnú prácu notárov v nesporovej (dnes už „mimosporovej“) agende, keď z dôvodu odbremenenia súdov zveril nám notárom popri rozhodovaní v dedičskom konaní aj ďalšie decíz- ne kompetencie, a to v konaní o úschovách a v konaní o umorenie listiny. Novým typom notárskej úschovy bude úschova na účely splnenia záväzku, tzv. solučná úschova. Notár tu nebu- de vystupovať ako súdny komisár, preto si aj na tento typ úschovy bude môcť účastník vybrať ktoréhokoľvek notára. Podľa Civilného mimosporového poriadku sa bude konanie o prepadnutí notárskej úschovy vzťahovať na všetky konania o notárskych úschovách. Na konanie o úschove výťažku z predaja zálohu bude nadväzovať ko- nanie o námietkach voči vydaniu notárskej úschovy. V konaní o umorenie listiny bude notár vystupovať ako súdny komisár, ale na rozdiel od dedičského konania si konkrétneho notára bude môcť vybrať samotný účastník z notárov v územnom obvode súdu miestne príslušného na konanie o umorenie listiny, a to z dôvodu procesnej ekonómie (komunikácia medzi súdom a notárom). Cieľom novej právnej úpravy dedičského konania je aj presunutie celej dedičskej agendy na notárov ako súd- nych komisárov vrátane vydávania všetkých meritórnych rozhodnutí, ďalej kogentnejšia úprava účastníctva v de- dičskom konaní, transmisia dedičstva, postup s účast- níkmi, ktorí nemajú plnú spôsobilosť na právne úkony, a precizovanie postupu v prípadoch likvidácie dedičstva. Notár ako súdny komisár bude v dedičskom konaní pria- mo vykonávať úkony súdu prvého stupňa. Rozhodnutia vydané notárom a procesné úkony vykonané notárom na základe poverenia budú rozhodnutiami a procesnými úkonmi súdu prvej inštancie. Postavenie notára v dedič- skom konaní sa tým priblížilo postaveniu predsedu se- nátu (samosudcu). Zákonodarca však v mnohom ponechal súčasnú právnu úpravu, ktorú iba prispôsobil celkovému zneniu Civilné- ho mimosporového poriadku, čo je dôkazom, že ani sú-

3 časné dedičské konanie nevykazuje zásadné aplikačné nedostatky. Civilný mimosporový poriadok však už neumožňuje vy- dávanie osvedčenia o dedičstve, čo možno pre nás notá- rov považovať za najpodstatnejšiu zmenu. Napriek tomu, že povaha osvedčenia o dedičstve ako druhu súdneho rozhodnutia bola medzi niektorými právnymi teoretikmi sporná, tento právny inštitút predstavoval značný prínos urýchlenia dedičského konania a odbremenenie súdov pri dedičskom konaní, v ktorom došlo medzi účastník- mi k dohode alebo ktorým sa potvrdzovalo nadobudnutie dedičstva jedinému subjektu. Počnúc 1. júlom 2016 predstupujeme pred novú éru náš- ho civilného práva procesného. Nebude to pre nás, naj- mä zo začiatku, ľahké obdobie. Preto je potrebné aktívne sa zúčastňovať odborných školení, či už organizovaných Notárskou komorou SR, alebo inými inštitúciami. Pred- nášajúcimi sú spravidla členovia rekodifikačnej komisie na čele s jej predsedom doc. JUDr. Markom Števčekom, PhD., ktorí nové civilné kódexy tvorili, a preto vedia naj- kvalifikovanejšie vysvetliť prínos, ale aj úskalia novej právnej úpravy. V neposlednom rade nám pri štúdiu no- vých procesných noriem pomôžu aj pripravované odbor- né komentáre spomínaných autorov. Na záver mi neostáva iné, než zaželať nám všetkým veľa trpezlivosti pri študovaní nových kódexov, málo nejas- ných paragrafov a veľa úspechov pri ich aplikácii v praxi. JUDr. Katarína Valová, PhD. predsedníčka Legislatívnej skupiny PNK SR

V príspevku venujeme pozornosť zrodu modernej no- társkej právnickej profesie v druhej polovici 19. storočia v Uhorsku a jej vývoju do roku 1918. Pritom je však po- trebné vyjsť aj zo starších historických koreňov a tak na- príklad upozorniť, že pojem notár uhorský poznal právny poriadok už pred 19. storočím. Vtedy však zväčša išlo o všeobecné označenie pisárov1 a nie o notárov v moder- nom zmysle slova. V Uhorsku totiž tradičné úlohy, ktoré dnes považujeme za notárske, plnili namiesto individu- álnych notárov osobitné inštitúcie, právnické osoby, tzv. hodnoverné miesta2 (loca credibilia). Boli to zásadne cir- kevné inštitúcie (kapituly, konventy) s notárskymi, ale aj inými osvedčovacími a vyšetrovacími právomocami, his- toricky napríklad v súvislosti so štatúciou (vovádzaním) do donačného majetku. V stredoveku ich bolo asi 80.3 Bolo by však omylom tvrdiť, že v Uhorsku nikdy indivi- duálni notári popri hodnoverných miestach nepôsobili. Máme totiž o nich zmienky až do 16. storočia, odkedy sa ich význam a existencia postupne stráca v konkurencii hodnoverných miest. Následne až v 50. rokoch 19. sto- ročia (v roku 1858), počas tzv. Bachovho absolutizmu, boli v Uhorsku zavedení moderní individuálni notári (ci- sársko-kráľovskí verejní notári) podľa rakúskeho vzoru. Pád Bachovho absolutizmu a Judexkuriálna konferencia z roku 1861 však priniesli opätovné obnovenie hodno- verných miest a zrušenie inštitúcie verejných notárov. Nepochybné výhody inštitúcie notárov však v 60. rokoch 19. storočia viedli v Uhorsku k snahám o prijatie záko- na, ktorý by opätovne zaviedol túto profesiu, a to pod- ľa rakúskych, prípadne francúzskych vzorov (z ktorých vychádzali aj vzory rakúske a nemecké). Výsledkom bol zákonný článok XXXV/1874 o kráľovských verejných no- tároch, sankcionovaný 12. decembra 1874 a vyhlásený v oboch snemovniach 16. decembra 1874, ktorý v § 2144 zrušil hodnoverné miesta a definitívne ich nahradil inšti- túciou tzv. kráľovských verejných notárov.5 Zákon vstúpil do účinnosti v nasledujúcom roku – v roku 1875; preto sme si v roku 2015 pripomínali 140. výročie moderného notárstva na území Slovenska. Počiatky individuálneho notariátu v stredovekom Uhorsku Genéza individuálneho notariátu je v stredovekom Uhor- sku o čosi problematickejšia než v okolitých krajinách.6 Jeho vývoj do 19. storočia možno členiť na niekoľko zá- kladných etáp: 1. od nedatovaných počiatkov do roku 1348, keď do Uhorska prichádzali prví verejní notári v súvislosti s misiou kardinála Gentilisa, keď títo tvorili súčasť jeho sprievodu, 2. obdobie rokov 1348 – 1405, keď zreteľne dochádzalo k pozvoľnému udomácňovaniu novej inštitúcie, 3. 15. storočie a začiatok 16. storočia, ktoré predstavujú vrchol notariátu;7 notári pôsobili v mestách či cirkev- Východiská, význam a dosah uhorského zákonného článku XXXV/1874 o kráľovských verejných notároch Vzor anotácie: Príspevok venuje pozornosť postaveniu a úprave individuálneho notariátu na území Slovenska, a to od čias uhorského stredoveku cez prevzatú rakúsku úpravu cisársko-kráľovských notárov v 50. rokoch 19. storočia, súboj s konkurenciou v podobe hodnoverných miest (1861 – 1874) až po prvý vlastný uhorský zákonný článok XXXV/1874 o kráľovských verejných notároch, účinný od roku 1875. Výklad završujú novely tohto zákonného článku a ďalšie zákonné úpravy, ktoré spoločne predstavujú právny základ postavenia verejných notárov na území Slovenska v okamihu vzniku prvej Československej republiky v roku 1918. 1 Pozri Kassics, I.: Directorium juratorum inclytae tabulae regiae judiciariae notariorum. Pesthini: Typis J. M. Trattner, 1828. 2 Švecová, A.: Inštitúcia hodnoverných miest ako kvázi verejných notárov v stredoveku. In: Acta Universitatis Tyrnaviensis, Iuridica: ročenka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave 2005. Trnava: Právnická fakulta Trnavskej univerzity, 2005, s. 169 – 181. 3 Kõfalvi, T.: A hiteleshelyek mint a magyarországi közjegyzõség elõzményei. In: ROKOLYA, Gábor (ed.): 700 éves a közjegyzõség Magyarországon A 2008. november 27-i jubileumi konferencián elhangzott elõadások szerkesztett változata. Budapešť: MOKK, 2008, s. 16. 4 „Hodnoverné miesta (loci credibiles) z v ochrane jejich nachodiacich sa listín hodnoverné spisy aj napozatým môžu vydať, ku vystaveniu a zachranovaniu nových hodnoverných listín ale nie sú ďalej uprávnené. Tam, kde verejného notára niet, má ohladom vyplnenia agend verejného notára §. 25. prítomného zákona platnosť.“ 5 Kõfalvi, T.: A hiteleshelyek mint a magyarországi közjegyzõség elõzményei. In: ROKOLYA, Gábor (ed.): 700 éves a közjegyzõség Magyarországon A 2008. november 27-i jubileumi konferencián elhangzott elõadások szerkesztett változata. Budapest: MOKK, 2008, s. 16. 6 Pozri Érdújhelyi, M.: A közjegyzöség és hiteles heleyek történéte Magyarországon. Budapešť: Pallas, 1899. 7 Zavarský, S.: Verejný notariát v stredovekej Bratislave. In: Zborník príspevkov z konferencie Diplomatická produkcia v stredovekom meste. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, odbor archívov a registratúr, 2005, s. 172 – 180. 4 ars notaria 2/16 >> Odborný článok

ných korporáciách (kláštoroch). Funkcia notára pritom umožňovala aj kariérny postup v kráľovskej, nielen cirkevnej administratíve. Kopírujúc západný vzor však notári v stredovekom Uhorsku primárne pôsobili pri cirkevných súdoch, kde koncipovali a overovali písom- nosti predkladané pred cirkevné súdy (in foro spiritu- ali). V praxi notár zväčša zamestnával viacero pisárov vyhotovujúcich čistopis a sám potom iba pridal svoj no- társky znak a pripojil záverečnú overovaciu formulu.8 Obdobie 15. a 16. storočia predstavuje zároveň epilóg činnosti individuálnych notárov v Uhorsku. V uvede- nom období totiž na rozsiahlu činnosť notárov, ktorí boli zväčša cirkevnými osobami, reagovalo súdobé zákono- darstvo v tzv. Menšom dekréte Žigmunda Luxembur- ského z roku 1405 tým, že panovník pre protesty laickej verejnosti vyslovil notárom zákaz vykonávať overovaciu funkciu v sekulárnom súdnictve a dokonca im obme- dzil činnosť i v cirkevnom súdnictve.9 Notariát následne v Uhorsku upadá, respektíve utlmuje svoju činnosť, čo je viditeľné najmä v prvej tretine 16. storočia. Príčinou uvedenej tendencie na začiatku novoveku pritom mohla byť nielen porážka uhorskej armády Osmanmi pri Mohá- či (1526), ale aj zmena náboženských pomerov a príchod reformovaných cirkví a tiež osobitne reforma katolíc- kej cirkvi po Tridentskom koncile (1545 – 1563), keď sa zaviedla kompetencia miestnych biskupov kontrolovať a odvolávať verejných notárov.10 Notariát v Uhorsku v rokoch 1858 – 1861 V podobe, v ktorej bol individuálny notariát v 19. storo- čí zavádzaný v strednej Európe, vychádzal okrem vyššie zmienených stredovekých cirkevnoprávnych koreňov aj z druhého významného zdroja – modernej úpravy notár- stva vo Francúzsku11 z rokov 1791 a 1803 (ktoré v zmys- le odčlenenia sporovej a mimosporovej agendy, zvere- nej čiastočne notárom, ovplyvňujú podobu notárstva v strednej Európe až dodnes12). Francúzske notárstvo 8 Švecová, A. – Gábriš, T.: Dejiny štátu, správy a súdnictva na Slovensku. Plzeň: Aleš Čeněk, 2009, s. 120. 9 Tamže, s. 119. 10 Neschwara, Ch.: Geschichte des österreichischen Notariats (vom Spätmittelalter bis zum Erlass der Notariatsordunung). Band 1. Viedeň: Manz, 1996, s. 273 – 276. 11 Neschwara, Ch.: Österreichs Notariatsrecht in Mittel- und Osteuropa. Zur Geltung und Ausstrahlung des österreichischen Notariats. Viedeň: Manzsche Verlags- und Universitätsbuchhandlung, 2000, s. V. 12 Schelleová, I.: Organizace notářství, soudnictví a advokacie. Praha: Linde, 1997, s. 246 a nasl. 5

podľa úpravy z roku 1803 zverovalo notárom pomerne široko koncipovanú mimosporovú agendu a poznalo aj povinnosť vyhotovovať niektoré listiny vo forme notár- skych listín (zápisníc). Tie dokonca požívali nielen status verejnej listiny, ale boli aj bezprostredne vykonateľné. Notári sa pritom spravovali autonómne prostredníctvom notárskych komôr, ktoré mali nad jednotlivými notármi disciplinárnu právomoc.13 Na tieto francúzske vzory nadviazala najprv rakúska časť habsburského súštátia, ktorá bola v polovici 19. storočia nepochybne modernejšia a pokrokovejšia než uhorská časť. V rakúskej časti tak bol prvý notársky poriadok pri- jatý už v roku 1850.14 Pri preberaní francúzskych vzorov do Rakúska však musel byť skutočný (francúzsky) pôvod tejto úpravy zakrývaný pred cisárom odmietajúcim idey bratstva, rovnosti a slobody sformulované v priebehu francúzskej revolúcie. Namiesto toho sa pred ním for- málne hovorilo o starých germánskych vzoroch, ktoré mali byť obnovené. V sku- točnosti však boli v danom období germánske riešenia nejednotné, ba naopak, boli veľmi rôznorodé, až proti- kladné. Na území dnešného Nemecka totiž v polovici 19. storočia existovali až štyri rôzne podoby notárstva – za- stupiteľské notárstvo, ktoré malo blízko k výkonu advo- kácie a v podstate kumulovalo tieto dve profesie (v sever- nom Nemecku), čisté notárstvo (podobné francúzskemu a dnešnému slovenskému modelu – na území Nemecka bolo prítomné v Porýní), sudcovské notárstvo (v zmysle súdnych úradníkov – napríklad v Bádensku-Würtember- sku) a napokon úradné notárstvo, ktoré predstavovalo v podstate správny orgán (v Bavorsku).15 Nakoniec úprava zavedená v roku 1850 v Rakúsku pred- stavovala čiastočne limitovaný francúzsky model – počet prípadov, v ktorých sa vyžadovalo zhotovenie notárskej listiny, bol nižší než vo Francúzsku a notárske listi- ny zároveň neboli bezprostredne vykonateľné. Notárov vymenúvala štátna moc a notárske komory boli spoje- né so súdnou sústavou, čo bol dôvod, prečo nepožívali takú mieru autonómie ako vo Francúzsku. Na rozdiel od Francúzska sa takisto okrem právnického vzdelania a trojročnej praxe vyžadovala aj osobitná notárska skúš- ka (ktorú však mohla nahradiť advokátska alebo sudcov- ská skúška, ale naopak to neplatilo), čo je opäť prvok, ktorý ovplyvňuje podobu notárstva v strednej Európe až dodnes. Ďalšou podobnosťou so súčasnosťou bolo tiež považovanie rakúskych notárov za súdnych komisárov v mimosporových veciach – takéto zverenie mimosporo- vej agendy notárom však bolo iba fakultatívne. Naopak, rozdielom oproti dnešnému stavu bola nedokonalá in- kompatibilita medzi profesiou advokáta a notára – iba v mestách, v ktorých sídlil súd, sa podarilo zaviesť takúto inkompatibilitu.16 Snahy o posilňovanie centralizovanej cisárskej moci v období po porážke revolúcie 1848/49 (hovoríme aj o období tzv. Bachovho absolutizmu) sa v nasledujú- cich rokoch v Rakúsku silnejšie prejavili aj vo vzťahu k notárskej profesii, ktorá bola postupom času čoraz viac podriaďovaná štátnej moci. Nový rakúsky notársky poriadok z roku 185517 tak oslabil notársku autonómiu (samosprávu komôr) a ešte znížil počet prípadov, v kto- rých sa vyžadovalo vyhotovenie notárskej listiny. Aj podľa tejto úpravy (nadväzujúc na mimosporový súdny patent z roku 1854) bolo postave- nie notára ako súdneho ko- misára iba fakultatívne. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy však tento notársky poriadok nevymedzoval pô- sobnosť notára iba na ur- čitú časť súdneho obvodu, ale priznával mu pôsobnosť pre celý súdny obvod. Mohol teda vykonávať činnosť aj v iných častiach súdneho obvodu, mal však zakázané zriaďovať si filiálky mimo svojho oficiálneho sídla.18 Práve tento centralizačný notársky poriadok bol násled- ne cisárskym ediktom zo 7. februára 1858 rozšírený na Halič, Krakovské veľkovojvodstvo, Bukovinu, Uhorsko, Chorvátsko, Sedmohradsko, Srbskú vojvodinu a Temeš- ský banát, a to v rámci absolutistických centralizačných snáh cisára sledujúceho cieľ zjednotenia právneho po- riadku v celej habsburskej ríši. Zavedenie rakúskeho notárskeho poriadku do Uhorska však pritom nebolo až takým krokom cisárskej ľubovôle, ako by sa z povedané- ho mohlo javiť. V roku 1855 totiž bola najprv v Uhorsku zorganizovaná anketa o zavedení notariátu, a to na pôde piatich dištriktuálnych súdov, pričom výsledky ankety boli zhromaždené a spracované na Ministerstve spra- vodlivosti v októbri a novembri 1855. Závery ankety boli na jednotlivých súdoch prekvapivo značne protikladné:19 Prešovský súd napríklad nevidel žiadnu potrebu zaviesť do Uhorska notársku profesiu, keďže podľa neho úlohy notárov mohli plniť početní advo- 13 Neschwara, Ch.: Österreichs Notariatsrecht in Mittel- und Osteuropa. Zur Geltung und Ausstrahlung des österreichischen Notariats. Viedeň: Manzsche Verlags- und Universitätsbuchhandlung, 2000, s. 2 – 3. 14 Cisársky patent č. 366/1850 r. z. Jeho text pozri v Schelleová, I. – Schelle, K.: Právní úprava notářství (historie a současnost). Brno: Masarykova univerzita, 1995, s. 3 a nasl. 15 Schelleová, I.: Organizace notářství, soudnictví a advokacie. Praha: Linde, 1997, s. 248. 16 Neschwara, Ch.: Österreichs Notariatsrecht in Mittel- und Osteuropa. Zur Geltung und Ausstrahlung des österreichischen Notariats. Viedeň: Manzsche Verlags- und Universitätsbuchhandlung, 2000, s. 5 – 7. 17 Patent cisársky č. 93/1855 r. z. Jeho text pozri v Schelleová, I. – Schelle, K.: Právní úprava notářství (historie a současnost). Brno: Masarykova univerzita, 1995, s. 33 a nasl. 18 Neschwara, Ch.: Österreichs Notariatsrecht in Mittel- und Osteuropa. Zur Geltung und Ausstrahlung des österreichischen Notariats. Viedeň: Manzsche Verlags- und Universitätsbuchhandlung, 2000, s. 19 – 20. 19 Tamže, s. 28. 6 ars notaria 2/16 >> Odborný článok >> Francúzske notárstvo podľa úpravy z roku 1803 zverovalo notárom pomerne široko koncipovanú mimosporovú agendu.

káti, ktorých bolo v jeho obvode až 222. Ak by podľa tohto súdu napokon mali byť notári zavedení, súd sa domnieval, že v jeho obvode by stačili traja. Jednoznačne však od- mietol zverenie notárskych funkcií stoličným úradníkom. Bratislavský súd, naopak, vnímal funkciu notárov ako potrebnú a užitočnú, ako náhradu za dovtedajších judi- ces regni ordinarii (riadnych sudcov kráľovstva, zväčša z titulu zastávania určitého úradu) a loca credibilia (hod- noverné miesta). Tento súd však tiež upozornil na to, že v Uhorsku už pôsobia úrad- níci s názvami obecní alebo miestni notári (išlo o obec- ných zamestnancov znalých písma, vyhotovujúcich lis- tiny pre potreby miestneho obyvateľstva), preto navrhoval novú inštitúciu a profesiu nazvať súdni notári. V každom stoličnom súdnom obvo- de pritom podľa bratislavského súdu malo byť zriadené aspoň jedno miesto súdneho notára, pre samotnú Bra- tislavu však až štyri miesta a pre iné väčšie mestá po dvoch. Iba v Bratislave sa tiež malo pripustiť zlúčenie ad- vokátskej a notárskej profesie. Takisto sa však odmietlo zverenie notárskych funkcií stoličným úradníkom.20 Súd vo Veľkom Varadíne sa, naopak, vyslovil proti zave- deniu profesie notárov, nanajvýš pripúšťal pokusné za- vedenie tejto profesie v Debrecíne, vo Veľkom Varadíne a v sídlach stolíc. Peštiansky súd zasa, naopak, vyslovil názor o potreb- nosti notárov. Podľa neho malo byť vytvorené notárske miesto v sídle každého slúžnovského úradu. Tiež však odmietol zverenie notárskych funkcií stoličným funkci- onárom. Vo svojom súdnom obvode pritom peštiansky súd predpokladal potrebnosť 95 notárov; z toho dvaja mali pôsobiť v Budíne a desiati v Pešti. Napokon súd v Šoproni považoval inštitúciu notárov za zbytočnú a predpokladal potrebu iba 12 notárov, prípad- ne po zvýšení dopytu po notárskych službách 23 notárov. Tiež pritom odmietol zverenie notárskych funkcií stolič- ným úradníkom. Po vyhodnotení tejto ankety miestodržiteľstvo v Budíne napokon predsa len navrhlo zaviesť v Uhorsku inštitút notárov, a to aj s cieľom využívať ich ako súdnych komi- sárov, a tým odbremeniť súdy. V záujme predísť zmäte- niu pojmov v súvislosti s už existujúcimi obecnými no- tármi (bez právnického vzdelania) však miestodržiteľstvo navrhovalo zaviesť pre verejných notárov označenie poj- mom fiškál a notariát nazývať fiškalát, keďže dovtedy pl- nili notárske úlohy pre veľkostatkárov zväčša tzv. fiškáli. Myšlienka zveriť notárske funkcie stoličným úradníkom bola miestodržiteľstvom aj na základe výsledkov ankety jednoznačne odmietnutá.21 Napriek odporúčaniu miestodržiteľstva zaviesť názov fiškalát napokon v roku 1858 do Uhorska zavedení notári niesli oficiálny názov cisársko-kráľovskí verejní notári, čím sa podľa mienky Viedne dostatočne odlíšili od do- vtedajších úradníkov ozna- čovaných ako obecní, miest- ni či okresní notári. Návrhy nazvať notárov fiškáli alebo súdni notári neboli akcep- tované najmä s poukazom na obavy z neuznávania no- társkych listín vydávaných takto označenými notármi v cudzine.22 Istý osobitný politický problém pri zavádzaní notariátu v Uhorsku predstavovali pôvodne aj rakúske obavy zo štátnej nespoľahlivosti uhorských notárov, ktorí mohli byť nepriateľsky naladení voči habsburskému centra- lizmu; z toho vyplývali myšlienky o obmedzení notárskej samosprávy v Uhorsku. Podobne ako v prípade advokát- skych výborov sa tak navrhovalo vytvoriť uvedené notár- ske zriadenia (Einrichtungen), ktorých členov by vyme- noval minister spravodlivosti. Minister spravodlivosti však napokon toto riešenie odmietol, pretože predpokla- dal, že výber osôb notárov bude natoľko starostlivý, že ich štátna nespoľahlivosť bude vylúčená. Napokon bola v Uhorsku povolená a zavedená aj notárska samospráva. Počet notárov bol stanovený výnosom ministra spra- vodlivosti zo 16. februára 1858. Pre spomenutých päť dištriktuálnych súdov bolo spolu vyčlenených 150 notár- skych miest, z toho 41 pre Pešť, 31 pre Bratislavu, 29 pre Šoproň, 25 pre Veľký Varadín, 24 pre Prešov a ďa- lej 30 pre Srbskú vojvodinu a Temešský banát, 15 pre Chorvátsko-Slavónsko a 34 pre Sedmohradsko.23 Hoci mal byť výber notárov starostlivý, pre nedostatok vhod- ných kandidátov napokon umožnili prechodné ustanove- nia advokátom a sudcom obsadiť funkcie notárov aj bez zákonom požadovanej trojročnej praxe a skúšok (upra- vených ešte v rakúskom nariadení č. 266 z roku 1854) za predpokladu, že advokátsku alebo súdnu skúšku zložili z rakúskeho práva, ktoré bolo do Uhorska zavedené po- čas Bachovho absolutizmu. Ak svoju skúšku zložili skôr, t. j. ešte v čase platnosti uhorského práva, museli zložiť dodatočnú skúšku z novozavedeného rakúskeho práva.24 V mestách, kde boli funkcie notárov a advokátov nezlu- čiteľné, mali advokáti, ktorí sa stali notármi, tri mesiace na ukončenie svojej advokátskej činnosti. 20 Neschwara, Ch.: Österreichs Notariatsrecht in Mittel- und Osteuropa. Zur Geltung und Ausstrahlung des österreichischen Notariats. Viedeň: Manzsche Verlags- und Universitätsbuchhandlung, 2000, s. 28 – 29. 21 Tamže, s. 29. 22 Tamže, s. 32. 23 Tamže, s. 33. 24 Tamže, s. 33. 7 >> Bratislavský súd, naopak, vnímal funkciu notárov ako potrebnú a užitočnú, ako náhradu za dovtedajších judices regni ordinarii (riadnych sudcov kráľovstva, zväčša z titulu zastávania určitého úradu) a loca credibilia (hodnoverné miesta).

Judexkuriálna konferencia z roku 1861 a zrušenie notariátu v Uhorsku Inštitúcia verejných notárov sa v Uhorsku od roku 1858 nestihla ani naplno zakoreniť, keď už čoskoro po zmene ústavných pomerov v ríši, konkrétne po páde Bachovho absolutizmu a prísľube návratu ku konštitucionalizmu (v Októbrovom diplome z roku 1860) uhorská Judexku- riálna konferencia, ktorá mala v roku 1861 rozhodovať o ďalšom osude právneho poriadku v Uhorsku, prijala v rámci Dočasných súdnych pravidiel rozhodnutie zru- šiť rakúsku inštitúciu notariátu a vrátiť sa k tradičnému inštitútu hodnoverných miest.25 Osud notárov tak bol na nasledujúcich 14 rokov v Uhorsku spečatený. Jednot- liví notári zväčša prešli do iných právnických profesií, respektíve do verejnej správy, súkromnej sféry alebo politiky.26 Zrušenie notárov konkrétne zrealizovali dva paragrafy poslednej časti Dočasných súdnych pravidiel Judexku- riálnej konferencie – o úprave postavenia verejného no- társtva. Úprava pritom spočívala v tom, že verejné no- társtvo sa týmito ustanoveniami rušilo a namiesto neho sa reštaurovala úprava hodnoverných miest (loca credi- bilia), t. j. najmä kapitúl a konventov s verejnonotársky- mi funkciami, ktoré sa spravovali primárne zákonnými článkami XXXIX – XLIII/1723.27 Podľa druhého ustanove- nia príslušnej úpravy v Dočasných súdnych pravidlách sa mali spisy dovtedy uložené u notárov odovzdať prísluš- ným súdom, v ktorých obvodoch notári pôsobili.28 Roz- hodnutie Judexkuriálnej konferencie sa však týkalo iba vlastného Uhorského kráľovstva a nie jeho okrajových častí – Chorvátsko-Slavónska, Srbskej vojvodiny, Te- mešského banátu a Sedmohradska. Tam zostal v plat- nosti rakúsky notársky poriadok z roku 1855.29 Paradoxne však o niekoľko rokov došlo v jadre Uhorska k úplne opačnému vývoju – zák. čl. XXXIV/1874, ktorým sa zakladali verejné notariáty, definitívne ukončil pô- sobenie hodnoverných miest a obnovil inštitúciu notá- rov – tentoraz pod názvom kráľovských verejných notá- rov.30 Pôvodní cisársko-kráľovskí verejní notári sa však po 15-ročnej prestávke k svojmu pôvodnému povolaniu vrátili už iba sčasti,31 a notársky stav sa tak musel v pod- state regrutovať nanovo. Prvý uhorský verejnonotársky poriadok z roku 1874 Inštitúcia individuálneho notariátu v modernizujúcom sa Uhorsku druhej polovice 19. storočia citeľne chýbala. Uhorský snem preto už v roku 1866 dostal memoran- dum od dvoch obchodných spolkov, v ktorých tieto žiada- li vytvorenie inštitúcie verejných notárov. Aj peštianska obchodná a priemyselná komora sa na svojom zasadnutí 30. júna 1866 jednoznačne vyslovila za zriadenie verejné- ho notariátu.32 Napokon aj druhý zjazd uhorských práv- nikov v roku 1869 požadoval inštitucionálne zabezpeče- nie vydávania notárskych listín.33 Minister spravodlivosti Baltazár Horvát preto v roku 1869 vyslal advokáta Ľudovíta Bogdánya na študijný pobyt do Francúzska, aby preskúmal spôsob fungovania francúz- skeho notariátu a pripravil návrh zákona o notároch pre Uhorské kráľovstvo. Po jednoročnom pobyte Bogdány skutočne takýto návrh vypracoval a predložil minister- stvu spravodlivosti.34 Zároveň však od roku 1870 prebiehali práce aj na dru- hom, konkurenčnom návrhu, ktorý vychádzal okrem francúzskeho aj z bavorského vzoru (budovaného však takisto primárne na francúzskom vzore z roku 1803). Podľa tohto návrhu mal notariát predstavovať verejný úrad, ktorý by trval doživotne. Notárov mal vymenovať panovník a ich pečiatka mala obsahovať štátny znak.35 Pre vládnu krízu však tento návrh napokon nebol úspešný.36 Napokon tretí návrh vypracoval v roku 1873 z pove- renia ministra spravodlivosti Štefana Bittóa Valentín Ökröss,37 ktorý podobne ako Bogdány absolvoval via- ceré študijné cesty, pri ktorých preskúmal francúzsku, nemeckú a osobitne bavorskú právnu úpravu notariátu. Výsledok sa opieral o už zmienenú bavorskú, ale aj ra- kúsku úpravu.38 Práce boli korunované úspechom v roku 1874, keď Ökröss vypracoval návrh prijatý uhorským snemom ako zákonný článok XXXIV/1874 (uvedený do účinnosti zákon- ným článkom XXXI/1875), ktorý platil na celom území 25 Gábriš, T.: Dočasné súdne pravidlá Judexkuriálnej konferencie z roku 1861: Monografická štúdia a historickoprávny komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2014, s. 184, 383 – 384. 26 Rokolya, G.: A közjegyzői intézmény fejlődése a polgári korban (PhD értekezés). Miskolc: Miskolci Egyetem, 2012, s. 17 – 18. 27 8. §. Nakoľko domáce zákony obsahujú úpravu hodnoverných miest a úkony verejných notárov vykonávajú jednak tieto miesta, a tiež niektoré obnovené súdne orgány, týmto sa zrušuje inštitúcia verejného notárstva. 28 9. §. Dokumenty uložené u verejného notára a písomnosti vyhotovené v úradných konaniach sa spolu so zápisnicami podľa poradovníka postúpia znovuvzniknutým prvostupňovým súdom, na území ktorých pôsobili. 29 Neschwara, Ch.: Österreichs Notariatsrecht in Mittel- und Osteuropa. Zur Geltung und Ausstrahlung des österreichischen Notariats. Viedeň: Manzsche Verlags- und Universitätsbuchhandlung, 2000, s. 34. 30 Šebánek, J. – Húščava, A. – Fiala, Z.: Československá diplomatika. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1965, s. 122. 31 Rokolya, G.: A közjegyzői intézmény fejlődése a polgári korban (PhD értekezés). Miskolc: Miskolci Egyetem, 2012, s. 17 – 18. 32 Tamže, s. 20 33 Neschwara, Ch.: Österreichs Notariatsrecht in Mittel- und Osteuropa. Zur Geltung und Ausstrahlung des österreichischen Notariats. Viedeň: Manzsche Verlags- und Universitätsbuchhandlung, 2000, s. 61. 34 Rokolya, G.: A közjegyzői intézmény fejlődése a polgári korban (PhD értekezés). Miskolc: Miskolci Egyetem, 2012, s. 21 – 22. 35 Tamže, s. 29. 36 Neschwara, Ch.: Österreichs Notariatsrecht in Mittel- und Osteuropa. Zur Geltung und Ausstrahlung des österreichischen Notariats. Viedeň: Manzsche Verlags- und Universitätsbuchhandlung, 2000, s. 61. 37 Homoki-Nagy, M.: Megjegyzések a magyar királyi közjegyzõség történetéhez. In: Rokolya, G. (ed.): 700 éves a közjegyzõség Magyarországon A 2008. november 27-i jubileumi konferencián elhangzott elõadások szerkesztett változata. Budapest: MOKK, 2008, s. 78. 38 Rokolya, G.: A közjegyzői intézmény fejlődése a polgári korban (PhD értekezés). Miskolc: Miskolci Egyetem, 2012, s. 42. 8 ars notaria 2/16 >> Odborný článok

Uhorska s výnimkou Chorvátska; to totiž po uhorsko- -chorvátskom vyrovnaní z roku 1868 požívalo osobitný ústavnoprávny status a ponechalo si dovtedy používaný rakúsky notársky poriadok z roku 1855.39 Prvý vlastný uhorský verejnonotársky poriadok v prvom rade osobitne vymedzil podmienky pre výkon notárske- ho povolania, a to v § 2, takto: „Verejným notárom len taký dospelý uhorský občan môže byť, ktorý je bezúhon- ného karakteru, neni pod konkursom alebo kuratélou, úradnú reč státu úplne zná, predpisom zákonného člán- ku 44. z r. 1868 zodpovedať je v stave, a posledne, ktorý advokátsku, alebo praktičnú sudcovskú zkúšku s dobrým prospechom zložil a dvaročnú, pred, alebo po zloženej zkúške, čo aj s pretrhnutím vybavenú praks verejného notárstva vykázať je v stave.“ Nasledujúce paragrafy notárom obmedzovali výkon iných povolaní (inkompati- bilita). Na pripustenie k výkonu musel navyše podľa § 9 každý uchádzač zložiť kauciu: „Každý verejný notár kau- ciu zloží, ktorá sa pre Budapešť so 7000 zl., – v takých mestách, ktoré aspon 20,000 obyvatelov majú, s 4000, – v iných miestach ale s 2000 zlatýma ustáluje.“ Z obsahovej stránky inak pre tento zákon platí, že sa podstatne podobal svojmu rakúskemu vzoru z roku 1871; a to až tak, že sa dobovo konštatovalo, že ide iba o prepracované vydanie rakúskeho notárskeho poriad- ku. Rozdiel bol však v posilnení vykonateľnosti uhor- ských notárskych listín a neskôr sa ešte rozdiely zvýraz- nili aj tým, že uhorským verejným notárom bola zverená úloha súdnych komisárov. Odchýlky od rakúskej úpravy boli prítomné aj v otázkach notárskej samosprávy.40 Na- príklad uhorské notárske komory disponovali vlastnými notárskymi sudcami, ktorí tvorili disciplinárne senáty pri všeobecných súdoch.41 Silné samosprávne postave- nie a súdržnosť verejnonotárskej profesie v Uhorsku sa prejavili aj tým, že hoci neexistovala jedna centrálna no- társka komora, už v roku 1883 si notári vytvorili jednotný autonómny zväz kráľovských notárov, ktorý od roku 1884 vydával aj vlastný Časopis pre mimosporové konania a pre notársku prax.42 Vývoj kráľovského verejného notariátu od roku 1875 Zákon z roku 1874 vymedzil právomoci kráľovských ve- rejných notárov relatívne úzko. Okrem vyhotovovania ve- rejných notárskych listín (okruh prípadov, keď sa tieto mali vyhotovovať, bol veľmi obmedzený) sa notári mali venovať najmä vyhotovovaniu závetov, vystavovaniu rôz- nych certifikátov a úschove listín a iných hodnôt. Vyko- nanie súpisu pozostalosti a prevzatie inventára, ako aj prejednanie dedičstva boli notárom pôvodne zverené iba v prípade osobitného poverenia zo strany súdu. Ani novela vykonaná zákonným článkom VII/1886 okruh úloh zverených notárom nezvýšila do takej miery, ako by si to notári sami želali.43 Zmeny z roku 1886 sa týkali naj- mä oprávnení notárskej komory, inventarizácie fideiko- misárneho majetku a účasti notárov na konkurznom ko- naní. Osobitne boli zmenené aj podmienky vymenovania za notára; došlo tu k predĺ- ženiu požadovanej doby pra- xe – buď sa kandidát musel vykázať tromi rokmi verej- nonotárskej praxe, z toho aspoň dva roky po vykonaní advokátskej alebo sudcovskej skúšky, alebo musel pre- ukázať štyri roky praxe ako sudca, štátny zástupca alebo člen advokátskej komory. (K odpusteniu požiadavky pra- xe došlo dočasne po vzniku ČSR, zákonom č. 196/1919 Zb. z. a n., z dôvodu nedostatku kandidátov na notársku funkciu – „pokiaľ nebude spôsobilých žiadateľov podľa § 2 zákonného článku XXXV/1874“.) Ani v nasledujúcich rokoch sa právomoci notárov neroz- širovali podstatným spôsobom. Väčšinu notárskych ak- tivít tak predstavovalo osvedčovanie odpisov (kópií) listín, ktoré sa vykonávalo za relatívne nízke poplatky. Veľkým problémom bola najmä pretrvávajúca konkurenčná čin- nosť tzv. obecných notárov bez právnického vzdelania vo vzťahu k vyhotovovaniu listín. Notársky zväz, ktorý si notári vytvorili na bránenie vlastných záujmov, preto už v roku 1886 poslal parlamentu memorandum, v ktorom v záujme posilnenia postavenia (a príjmov) verejných no- tárov žiadal zavedenie povinnosti dokladania verejnono- társkych listín v pozemkovoknižnom konaní alebo aspoň notársky overených podpisov na takýchto listinách. K podstatnejšiemu rozšíreniu úloh notárov napokon do- šlo až v roku 1894, keď zákonný článok XVI/1894 o dedič- skom konaní zveril verejným notárom ako súdnym ko- misárom vedenie dedičského konania (pozostalostného pokračovania). Tým sa mala sanovať ich strata z toho, že obecní notári vyhotovovali v praxi väčšinu zmlúv na- miesto verejných notárov, ale ani táto zmena verejných notárov plne neuspokojila.44 Ďalšie rozšírenie úloh notá- rov potom priniesol až prelom 19. a 20. storočia. Sumárne tak možno uviesť, že v období do roku 1918 do oblasti pôsobnosti notárov patrili podľa zákonných člán- kov VI/1715, XXXV/1874, XXXVII/1875, XX/1877, LX/1881, VII/1886, XXIX/1892, XVI/1894, XXXII/1897 a I/1911, tieto >> Inštitúcia individuálneho notariátu v modernizujúcom sa Uhorsku druhej polovice 19. storočia citeľne chýbala. 39 Neschwara, Ch.: Österreichs Notariatsrecht in Mittel- und Osteuropa. Zur Geltung und Ausstrahlung des österreichischen Notariats. Viedeň: Manzsche Verlags- und Universitätsbuchhandlung, 2000, s. 34. 40 Salamon, F.: Päťdesiatročné jubileum verejného notárstva na Slovensku. In: České právo. Časopis spolku notářů československých, roč. VII, 1925, č. 5, s. 35. 41 Neschwara, Ch.: Österreichs Notariatsrecht in Mittel- und Osteuropa. Zur Geltung und Ausstrahlung des österreichischen Notariats. Viedeň: Manzsche Verlags- und Universitätsbuchhandlung, 2000, s. 61. 42 Tamže, s. 62. 43 Tamže. 44 Salamon, F.: Päťdesiatročné jubileum verejného notárstva na Slovensku. In: České právo. Časopis spolku notářů československých, roč. VII, 1925, č. 5, s. 35 – 36. 9

úlohy:45 výkon exekúcie v osobitne vymedzených prípa- doch, výkon dražby nehnuteľností, popis a odhad nehnu- teľností daných do dražby, vovedenie vydražiteľa do držby, odovzdanie nehnuteľnosti nútenému správcovi, úschova, predaj, respektíve dražba zálohu, výkon sek- vestra, prevzatie protes- tu pre porušenie zmluvy, odobranie tovarovej vzorky, prevzatie hnuteľných vecí od dlžníka a ich odovzdanie ve- riteľovi, vovedenie oprávne- ného do držby nehnuteľnosti alebo do vecného práva, zá- pis vlastníckeho práva pre držiteľa (osvedčenie vydrža- nia), vykonanie súpisu pozo- stalosti a inventúra pozosta- losti vyššieho kňazstva. Podľa § 21 zákonného článku VII/1886 sa navyše na účely dokazovania vyžadovala ve- rejnonotárska listina pri: a) potvrdeniach o odovzdaní vena, b) listinách medzi manželmi alebo snúbencami, c) listináchvystavenýchosobamislepými,hluchýmia pod.46 K platnosti právneho úkonu sa podľa § 22 a § 23 zákonné­ ho článku VII/1886 vyžadovala verejnonotárska listina pri: a) zmluvách upravujúcich majetkové vzťahy medzi man- želmi, b) scudzovacích zmluvách a iných zmluvách medzi manželmi alebo snúbencami, c) všeobecných plnomocenstvách medzi manželmi ale- bo snúbencami, d) niektorých osobitných plnomocenstvách (napríklad na prevzatie záväzku a iných), e) výpovediach, f) verejných závetoch, g) inventarizácii majetku plnoletého, ktorému mal byť ustanovený opatrovník, h) ustanovení tútora (poručníka) otcom.47 Napokon sa notárom overený podpis vyžadoval pri: a) plnomocenstve k prejednávaniu dedičstva (VII/1886), b) dražobnej kúpe (LX/1881), c) prevzatísúkromnéhozávetuuloženéhou notára(XXXV/1874), d) vypovedaní všeobecnej plnej moci (I/1911), e) návrhu na vklad do pozemkovej knihy (XLI/1908), f) návrhu na dobrovoľnú dražbu (LX/1881), g) podpisovomhárkuobchodnejspoločnosti(XXXVII/1875).48 Podľa Františka Salamona, súdobého notára, vyhotovo- vali notári do roku 1918 v praxi zväčša zmluvy, závety, úmrtné zápisy a inventarizácie pozostalostí. V Bratislave však často robili aj návrhy na vklad do pozemkovej knihy – až 40 % podaní na kataster (pozemkovú knihu) v Brati- slave robili verejní notári.49 Do činnosti verejných notá- rov na území Slovenska ná- sledne podstatne zasiahol až vznik Československej republiky v roku 1918. Po roku 1918 totiž zostalo na svojom mieste iba 6 % verej- ných notárov. Kým ďalších 10 % bolo preložených, až 84 % verejných notárov úpl- ne odišlo z verejnonotárskej praxe.50 Záver Obdobie druhej polovice 19. storočia bolo obdobím indi- vidualizácie a sekularizácie notárskej činnosti, keď ju z rúk hodnoverných miest, ktorými boli často cirkevné inštitúcie (právnické osoby) preberajú v roku 1858 cisársko-kráľovskí verejní notá- ri. Prvýkrát v modernom období tak na území Uhorska vznikla osobitná právnická profesia notárov ako predsta- viteľov svetskej inteligencie, ktorá môže byť oporou štátu, respektíve verejnej moci, ale ktorá zároveň ani v období Bachovho absolutizmu nebola plne podriadená kontrole štátu a bola jej umožnená istá miera samosprávy v no- társkych komorách. Po odstránení rakúskeho právneho poriadku zavedeného do Uhorska v období Bachovho ab- solutizmu sa dočasne opustila myšlienka individuálnych notárov pod argumentmi návratu k uhorským tradíciám (hodnoverným miestam), ale aj podľa vzoru okolitých štátov sa už v roku 1874/75 (zák. čl. XXXV/1874) vrátila v podobe kráľovských verejných notárov, s úpravou zod- povedajúcou tzv. latinskému notariátu. Ten na našom území predstavoval kombináciu francúzskych vzorov z prelomu 18. a 19. storočia a rakúskych prvkov z polovi- ce 19. storočia. To sú východiská, na ktorých stojí inštitú- cia notárov na Slovensku v podstate až dodnes. doc. JUDr. PhDr. Tomáš Gábriš, PhD., LLM, MA Autor pôsobí na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. >> V období do roku 1918 do oblasti pôsobnosti notárov patrili výkon exekúcie v osobitne vymedzených prípadoch, výkon dražby nehnuteľností, popis a odhad nehnuteľností daných do dražby, vovedenie vydražiteľa do držby, odovzdanie nehnuteľnosti nútenému správcovi, úschova, predaj, respektíve dražba zálohu, výkon sekvestra, prevzatie protestu pre porušenie zmluvy, odobranie tovarovej vzorky, prevzatie hnuteľných vecí od dlžníka a ich odovzdanie veriteľovi, vovedenie oprávneného do držby nehnuteľnosti alebo do vecného práva, zápis vlastníckeho práva pre držiteľa (osvedčenie vydržania), vykonanie súpisu pozostalosti a inventúra pozostalosti vyššieho kňazstva. 45 Slávik, M.: Pozostalostné pokračovanie. Druhé doplnené vydanie. Myjava: Vlastným nákladom, 1931, s. 169. 46 Tamže, s. 170. 47 Tamže, s. 171. 48 Tamže. 49 Salamon, F.: Päťdesiatročné jubileum verejného notárstva na Slovensku. In: České právo. Časopis spolku notářů československých, roč. VII, 1925, č. 5, s. 36. 50 Tamže, s. 37. Na prelome storočí v celom Uhorsku pôsobilo spolu iba 286 verejných notárov. Pozri Švecová, A. – Gábriš, T.: Dejiny štátu, správy a súdnictva na Slovensku. Plzeň: Aleš Čeněk, 2009, s. 220. >> Odborný článok 10 ars notaria 2/16

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 33/2007) Z odôvodnenia: Navrhovateľka podala na Okresnom súde Vranov nad Topľou dňa 13. apríla 2006 návrh na umorenie listiny – závetu, ktorý mal podľa jej tvrdenia zriadiť v prospech nej Š. P. V návrhu ďalej tvrdila, že závet mal byť z bytu poru- čiteľa odcudzený po jeho smrti. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 13. júna 2006 č. k. 4 UL 1/2006-8 vyzval toho, kto má u seba ru- kou napísaný závet poručiteľa Š. P., podľa ktorého vše- tok majetok zanechal svojej krstnej dcére A. H., aby sa prihlásil na súde do jedného roka od uverejnenia tohto uznesenia a podľa možnosti túto listinu predložil alebo aby proti návrhu podal námietky. Zároveň rozhodol, že ak ďalší návrh na umorenie listiny nebude podaný do jedného mesiaca od uplynutia jednoročnej lehoty, bude konanie zastavené. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na odvolanie Slo- venskej republiky, za ktorú sa ako orgán konajúci v jej mene označil Krajský úrad v Prešove, uznesením z 31. októbra 2006, sp. zn. 12 Co 40/06, uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou zmenil tak, že návrh zamietol a zároveň rozhodol o trovách konania. Zamietnutie ná- vrhu odôvodnil nemožnosťou umorenia závetu, ktorý je dispozitívnym úkonom poručiteľa, pričom v predmet- nej veci nebolo preukázané, či vôľa poručiteľa nakladať s majetkom týmto spôsobom trvala až do jeho smrti, respektíve či nebola zmenená. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie navrhovateľka. Žiadala, aby dovolací súd uznesenie od- volacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dovolaní predovšetkým namietala, že jej nebolo doru- čené odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa, v dô- sledku čoho sa nemohla k nemu vyjadriť a tým bolo poru- šené jej právo na spravodlivý proces. Poukazovala tiež na to, že odvolací súd považoval podanie Krajského úradu v Prešove za odvolanie, hoci tento úrad nebol účastníkom konania a mohol vzniesť iba námietky proti rozhodnutiu prvostupňového súdu. Nesúhlasila ani s právnym posú- dením veci odvolacím súdom v otázke spôsobilosti listiny závetu byť predmetom umorovacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas účastníčkou konania, preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, že ho treba zrušiť. V preskúmavanej veci pokladal za preukázané, že odvo- lanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa odvolací súd Nemožnosť umorenia závetu Závet je jedným z právnych dôvodov dedenia. Občiansky zákonník v § 480 ods. 2 umožňuje poručiteľovi zrušenie závetu aj tým, že zničí listinu, na ktorej bol napísaný. Ak hmotné právo upravuje možnosť s právnymi dôsledkami zrušenia účinkov závetu, je zároveň vylúčená možnosť domáhať sa v takomto prípade podľa procesných predpisov umorenia listiny závetu. Ak je listina obsahujúca závet zničená iným spôsobom než samotným poručiteľom alebo sa stratí počas života poručiteľa, možno ju nahradiť neskorším platným závetom. Ide o dispozitívnu listinu, ktorá má síce konštitutívnu funkciu pre vznik právneho pomeru, nie je však hmotnoprávnou podmienkou na prevod a/alebo zánik práva. Preto ak ide o otázku možnosti umorenia listiny obsahujúcej závet v konaní podľa § 185i a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd vyslovil názor, že umorenie takejto listiny neprichádza do úvahy. Existenciu závetu, jeho obsah, ako aj splnenie všetkých náležitostí potrebných pre platnosť závetu spravidla dokazuje samotná listina obsahujúca závet. V prípade jej straty alebo zničenia však nemožno vylúčiť dokázanie existencie platného závetu v čase smrti poručiteľa inými procesnými prostriedkami. >> Judikát 11

nedoručil navrhovateľke. Tým jej neumožnil vyjadriť sa k nemu a konanie zaťažil vadou vyplývajúcou z ustanove- nia § 237 písm. f/ OSP. Dovolaciemu súdu preto neostalo iné, než v dôsledku existencie tejto vady uznesenie od- volacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Existencia uvedenej vady však nebránila dovolacie- mu súdu zaujať stanovisko k otázke účastníctva v ko- naní o umorenie listín upra- veného v ustanoveniach §§ 185i až 185s OSP a k otázke možnosti umorenia listiny obsahujúcej závet. Umoriť možno stratenú alebo zničenú listinu, ktorú tre- ba predložiť na uplatnenie práva (§ 185i ods. 1 OSP). Umoreniu nepodliehajú peniaze, lotériové žreby, tikety, lístky a známky denného obehu (vstupenky, cestovné lístky a podobne), kupóny a talóny cenných papierov, lis- tiny, s ktorými je spojené právo uhrádzať určitej práv- nickej osobe v tuzemsku cenu tovaru a služieb, ako aj listiny, na ktorých podklade možno uplatniť len nárok na vedľajšie plnenie (§ 185i ods. 3 OSP). Účastníkmi konania sú navrhovateľ, ten, kto je podľa lis- tiny povinný plniť, ten, kto má listinu v držbe, a ten, kto podal námietky podľa § 185m ods. 2 (§ 185k OSP). Aj napriek doslovnému zneniu citovaného ustanovenia § 185k OSP treba podľa názoru dovolacieho súdu pri jeho výklade, s prihliadnutím na zásadu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov vyplývajúcu z usta- novení §§ 1 a 2 OSP, uplatniť v otázke účastníctva širší výklad a za účastníka považovať každého, o kom súd už v čase vydania uznesenia o výzve v zmysle § 185m ods. 2 OSP dôvodne predpokladá, že by mohol byť dotknutý na svojich právach a mať námietky proti návrhu na umo- renie listiny a komu z tohto dôvodu uznesenie doručí. Doručenie uznesenia v takomto prípade zakladá zároveň právo na podanie odvolania proti nemu. V otázke možnosti umorenia listiny obsahujúcej závet v konaní podľa § 185i a nasl. OSP vyslovil dovolací súd názor, že umorenie takejto listiny neprichádza do úva- hy. Citované ustanovenie § 185i ods. 1 OSP umožňuje len umorenie takej stratenej alebo zničenej listiny, kto- rú treba predložiť na uplatnenie práva a ktorú nemož- no nahradiť inak. Odsek 3 tohto ustanovenia stanovuje výnimku z odseku 1, keď určité listiny, ktoré inak treba predložiť na uplatnenie práva, z umorenia vylučuje. I keď odsek 1 uvedeného ustanovenia bližšie nevymedzuje, čo treba rozumieť pod listinou, ktorú treba predložiť na uplatnenie práva, z odseku 3 konkrétne označujúceho niektoré takéto listiny aj z ďalších ustanovení upravujú- cich umorovacie konanie teda systematickým výkladom možno vyvodiť, že listina obsahujúca závet nie je listinou, ktorú treba predložiť na uplatnenie práva. Ustanovenie § 185l, druhá veta, i ustanovenie § 185s OSP napríklad predpokladá osobu podľa listiny zaviazanú. V prípade zá- vetu takáto osoba neprichádza do úvahy. Závet je totiž jednostranným právnym úkonom, ktorým fyzická osoba – poručiteľ robí v predpísanej forme dispozíciu svojím majetkom pre prípad smrti. Závet je jedným z právnych dôvodov dedenia, teda prechodu práv a povinností fyzic- kej osoby z dôvodu jej smrti na iné subjekty. Občiansky zákonník v § 480 ods. 2 umožňuje poručiteľovi zrušenie závetu aj tým, že zničí listi- nu, na ktorej bol napísaný. Ak hmotné právo upravuje takúto možnosť s právnymi dôsledkami zrušenia účin- kov závetu, je zároveň vylú- čená možnosť domáhať sa v takomto prípade podľa procesných predpisov umorenia listiny závetu. Listinu obsahujúcu závet možno v prípade jej zničenia iným spôsobom než samotným poručiteľom alebo v prípade jej straty počas života poručiteľa nahra- diť neskorším platným závetom. Ide o dispozitívnu listi- nu, ktorá má síce konštitutívnu funkciu na vznik právne- ho pomeru, nie je však hmotnoprávnou podmienkou na prevod a alebo zánik práva. Účinky dedenia, či už zo zá- kona, alebo zo závetu, nastávajú okamihom smrti poru- čiteľa. Podmienkou dedenia zo závetu je existencia plat- ného závetu a nie predloženie listiny obsahujúcej závet. Účinky dedenia zo závetu môžu nastať aj v prípade straty alebo zničenia takejto listiny. Existenciu závetu, jeho ob- sah, ako aj splnenie všetkých náležitostí potrebných pre platnosť závetu spravidla dokazuje samotná listina ob- sahujúca závet. V prípade jej straty alebo zničenia však nemožno vylúčiť dokázanie existencie platného závetu v čase smrti poručiteľa inými procesnými prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd do- volanie navrhovateľky rozsudkom z 27. novembra 2007, sp. zn. 4 Cdo 33/2007, zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove z 31. októbra 2006, sp. zn. 12 Co 40/06, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd v konaní pod sp. zn. 4Cdo84/2008 na opä- tovné dovolanie navrhovateľky skúmal správnosť uzne- senia odvolacieho súdu (Krajského súdu v Prešove) z hľadiska právneho posúdenia veci. Právny záver odvo- lacieho súdu o nemožnosti umorenia listiny obsahujúcej závet považoval za správny a stotožnil sa aj s dôvodmi dovolaním napadnutého uznesenia a v podrobnostiach na ne poukazuje. Zároveň poukazuje i na svoj predchá- dzajúci rozsudok (sp. zn. 3Cdo 33/207) v tejto veci, v kto- rom sa už vyjadril k otázke možnosti umorenia listiny ob- sahujúcej závet v konaní podľa § 185i a nasl. OSP tak, že umorenie takejto listiny neprichádza do úvahy. Odkázal tiež na dôvody, pre ktoré dospel k takémuto názoru bez toho, aby bolo potrebné k nim čokoľvek dodávať. So zre- teľom na uvedené dovolanie navrhovateľky smerujúce proti správnemu uzneseniu odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 veta pred bodkočiarkou OSP). Spracovala JUDr. Zora Chudová notárka so sídlom vo Vranove nad Topľou 12 ars notaria 2/16 >> Judikát >> V otázke možnosti umorenia listiny obsahujúcej závet v konaní podľa § 185i a nasl. OSP vyslovil dovolací súd názor, že umorenie takejto listiny neprichádza do úvahy.

13 Podľa § 73f odsek 1 Notárskeho poriadku osoba, ktorá podáva žiadosť o registráciu záložného práva, je povinná poskytnúť notárovi všetky zákonom ustanovené údaje, ktoré sa zapisujú do registra záložných práv. Notárovi § 73f odsek 2 Notárskeho poriadku ukladá povinnosť pred registráciou záložného práva v NCRzp zisťovať totožnosť osoby, ktorá podáva návrh na regis- tráciu záložného práva v NCRzp, a v prípade, že žiadosť podáva iná ako oprávnená osoba, jej oprávnenie konať za záložcu. Notár je povinný tiež zisťovať, či žiadosť o re- gistráciu záložného práva obsahuje všetky údaje, ktoré zapisuje do registra NCRzp. Z tohto ani iných ustano- Registrácia záložného práva v NCRzp je výkonom notárskej činnosti vo veciach notárskych centrálnych registrov. Aj napriek skutočnosti, že NCRzp nemá materiálnu publicitu a notár nezodpovedá za pravdivosť údajov registrovaných v NCRzp, ktoré predložil žiadateľ o registráciu, je notár pri realizácii registrácie záložného práva povinný dodržiavať povinnosti ustanovené Notárskym poriadkom. Na základe žiadosti žiadateľa notár nie je oprávnený v registri vykonať registráciu záložného práva, ktorá by bola v rozpore s ustanoveniami Notárskeho poriadku. V takomto prípade je povinný odmietnuť vykonanie registrácie postupom podľa § 36 Notárskeho poriadku. Registrácia záložného práva v NCRzp vo vzťahu k spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a k správcovi vlastníkov >> postrehy z praxe

14 ars notaria 2/16 >> postrehy z praxe vení Notárskeho poriadku notárovi nevyplýva povinnosť preskúmavať hmotnoprávny úkon, ktorým došlo k zria- deniu záložného práva. Notár teda neposudzuje jemu predloženú záložnú zmluvu z pohľadu jej platnosti. Notár z predloženej záložnej zmluvy, prípadne ďalších listín a vyhlásenia žiadateľa zisťuje údaje potrebné na zápis do NCRzp. V notárskej praxi sa stretávame s problémami týkajúci- mi sa registrácie záložných práv do NCRzp v súvislosti s poskytovaním úverov Štátnym fondom rozvoja bývania. Tieto problémy vyplývali z nejednoznačnosti a rozdiel- nosti výkladu ustanovení § 73d a nasl. zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) a tiež vyhlášky č. 607/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o notárskom centrálnom registri záložných práv, platnej do 30. 11. 2015. Najčastejším z týchto prob- lémov bola registrácia údajov o záložcovi v NCRzp, ak predmetom záložného práva boli prostriedky fondu pre- vádzky údržby a opráv v bytovom dome. Spornými sa stávali najmä požiadavky správcov byto- vých domov, ktorí v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov požadovali registráciu v NCRzp v rozpore s predloženou záložnou zmluvou, keď namiesto vlastní- kov bytov a nebytových priestorov požadovali ako záložcu registrovať správcu bytového domu. Uvedená požiadav- ka správcov bytových domov vyplývala z nesprávneho vý- kladu ustanovení Notárskeho poriadku a nerozlišovania medzi osobou žiadateľa a osobou záložcu. Údaje o osobe žiadateľa o registráciu záložného práva v NCRzp notár zapisuje do registra N. Údaje o záložcovi už notár zapisuje do samotného NCRzp. V zmysle § 73d odsek 1 písm. a) Notárskeho poriadku sa do NCRzp pri osobe záložcu zapisuje meno a priezvisko (obchodné meno), adresa trvalého pobytu (sídlo) a dátum narodenia (identifikačné číslo záložcu). Z ustanovenia § 151g odsek 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že žiadateľom o registráciu záložného práva v NCRzp v prípade zriadenia záložného práva záložnou zmluvou môže byť záložca alebo ním splnomocnená osoba. Notár zisťuje osobu záložcu, prípadne splno- mocnenca z listín predložených žiadateľom o registrá- ciu. Osoba záložcu je daná uzavretou záložnou zmluvou, preto notár ako záložcu registruje osobu, ktorá uzavrela záložnú zmluvu na strane záložcu. Notár je povinný zistiť totožnosť žiadateľa a jeho opráv- nenie konať vo veci registrácie záložného práva v NCRzp. Meno, priezvisko, dátum narodenia a bydlisko fyzickej osoby žiadateľa zisťuje z občianskeho preukazu, prípad- ne iného dokladu totožnosti. Ak je žiadateľom právnická osoba, jej obchodné meno, sídlo, IČO notár zisťuje z výpi- su z obchodného registra, prípadne iného registra. Tieto údaje notár zapíše do registra N, Nz. Ak žiadosť o registráciu v NCRzp na základe písomnej zá- ložnej zmluvy nepodáva priamo záložca, je notár povinný skúmať oprávnenie inej osoby konať za záložcu. Konať za záložcu môže zástupca v mene záložcu na základe zákona, prípadne rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve. Zo zastúpenia záložcu zástupcom vznikajú práva a povinnosti priamo záložcovi. V tejto súvislosti je potrebné povedať, že žiadny právny predpis neukladá povinnosť osvedčenia pravosti podpisu záložcu na plnomocenstve udelenom splnomocnencovi. V prípade, že je žiadateľom správca bytového domu vy- konávajúci správu bytového domu na základe zmluvy o správe uzavretej podľa § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom zo záložnej zmluvy je zrejmé, že záložcami sú jednotli- ví vlastníci bytov a nebytových priestorov, notár zisťu- je oprávnenie správcu konať za vlastníkov. Oprávnenie konať vo veci registrácie záložného práva môže vyplývať zo zmluvy o výkone správy, prípadne zo splnomocne- nia udeleného na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V súvislosti s pohľadávkami do fondu prevádzky údržby a opráv je potrebné poukázať na niektoré ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, z ktorých vyplýva, že záložcom môže byť spo- ločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ak je v bytovom dome zriadené, alebo vlastníci bytov a neby- tových priestorov. V zmysle § 9 odsek 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlast- níctve bytov a nebytových priestorov: „Právne úkony tý- kajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zavä- zujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.“ V zmysle § 7b odsek 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Vlastníci by- tov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia. Spoločenstvo zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré vznikli pri výkone správy, až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré ob- staráva spoločenstvo v rámci zmluvy o spoločenstve, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv spolo- čenstvu.“ V zmysle § 15 odsek 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Na za- bezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie po- hľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločen- stvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v pro- spech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priesto-

15 rov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.“ Občiansky zákonník v § 151b odsek 1 v súvislosti so vzni- kom záložného práva predpokladá jeho zriadenie písom- nou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vysporiada- ní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom a následnú registráciu, s ktorou viaže vznik záložného práva. Najčastejším spôsobom zriade- nia záložného práva je uzavretie písomnej zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom s požadovanými obsaho- vými náležitosťami, pričom pri uzavretí záložnej zmluvy platia všeobecné ustanovenia štvrtej hlavy Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Riadne uzavretá zálož- ná zmluva je podkladom na registráciu záložného práva v NCRzp. Na základe komunikácie medzi Notárskou komorou SR a Štátnym fondom rozvoja bývania (ŠFRB) boli v aktua­ lizovaných záložných zmluvách uzatváraných ŠFRB na zabezpečenie ním poskytovaných úverov spresnené údaje, ktoré sú podkladom pre registráciu záložného práva v NCRzp, a zároveň definované povinnosti zálož- cu, respektíve správcu bytového domu, v súvislosti s re- gistráciou v NCRzp. Tieto aktualizované záložné zmluvy a zjednotenie právnych názorov na výklad ustanovení Notárskeho poriadku týkajúcich sa registrácie v NCRzp sú predpokladom na odstránenie doterajších problémov súvisiacich s registráciami záložných práv na základe zá- ložných zmlúv, ktoré ako záložný veriteľ uzatvára ŠFRB. Na základe uvedeného sa v budúcnosti, pri registrácii záložného práva na základe uzavretej záložnej zmluvy so záložným veriteľom, ktorým je Štátny fond rozvoja býva- nia, predpokladá ďalej uvedený jednotný postup. V prípade, že je záložcom v zmysle uzavretej zálož- nej zmluvy spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, notár zisťuje existenciu spoločenstva v prí- slušnom registri a zisťuje totožnosť osoby oprávnenej konať za spoločenstvo. Ako záložcu notár registruje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom v registri uvedie údaj o názve, sídle a identifikač- nom čísle spoločenstva. V tomto prípade notár nemôže registrovať ako záložcov jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V prípade, že bude uzavretá záložná zmluva so zálož- cami, ktorými sú jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zastúpení správcom, budú v NCRzp ako záložcovia registrovaní jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov. V registri notár uvedie meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu, respektíve obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priesto- rov ako záložcov, pričom v zmysle uzavretej záložnej zmluvy bude podkladom na zistenie údajov o záložcoch výpis z listu vlastníctva bytového domu vydaný prísluš- ným Okresným úradom, katastrálnym odborom, ktorý podľa uzavretej záložnej zmluvy predkladá notárovi žia- dateľ o registráciu, teda najčastejšie správca bytového domu. Podľa prepracovaného znenia záložnej zmluvy nemôže byť výpis z listu vlastníctva starší ako sedem dní. Notár zaregistruje záložcov podľa údajov katastra nehnuteľností uvedených v predmetnom výpise z listu vlastníctva. V prípade, že bude z inej listiny predloženej notárovi žiadateľom o registráciu zrejmý iný údaj týkajúci sa vlastníka (najčastejšie zmena adresy bydliska vlast- níka bytu alebo nebytového priestoru), notár v registri zaregistruje tento údaj. Z predloženého výpisu z listu vlastníctva, prípadne inej listiny, z ktorej bol použitý údaj na zápis do NCRzp, notár vyhotoví kópiu, ktorú založí do spisu registra N. Predmetný výpis z listu vlastníctva a prípadne inú listinu, z ktorej bol použitý údaj na zápis do NCRzp, žiadateľ o registráciu zasiela spolu s potvrde- ním o registrácii v NCRzp a výpisom z NCRzp záložnému veriteľovi – ŠFRB. Na preukázanie oprávnenia správcu bytového domu ko- nať za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, aj v zmysle uzavretej záložnej zmluvy, ktorá túto povinnosť správcovi ukladá, správca predkladá notáro- vi zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, prípadne zmluvu o výkone správy, respektíve inú listinu, z ktorej bude zrejmé oprávnenie správcu ko- nať za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v súvis- losti s registráciou záložného práva v NCRzp. Prepracované záložné zmluvy uzatvárané ŠFRB ako zá- ložným veriteľom zdôrazňujú povinnosť vlastníkom bytov a nebytových priestorov zabezpečiť zápis zmeny údajov týkajúcich sa záložcov v NCRzp v prípade zmeny v osobe vlastníka bytu alebo nebytovému priestoru v dôsledku prechodu alebo prevodu vlastníckeho práva. Napriek prípadnej zodpovednosti za škodu v dôsledku porušenia ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 151h ods. 5 OZ) túto povinnosť zanedbávali záložcovia, respektíve správ- covia bytového domu, ktorí by v rámci výkonu správy by- tového domu mali dbať na dodržiavanie tejto povinnosti vo vzťahu k záložnému veriteľovi. Zabezpečenie uvedenej povinnosti v praxi môže vykoná- vať správca bytového domu na základe plnomocenstva. Správca má v každom jednotlivom prípade vedomosť o prevode vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru v bytovom dome. V neposlednom rade vydáva potvrdenie o tom, že v súvislosti s prevádzaným bytom alebo nebytovým priestorom neeviduje nedoplatky do fondu prevádzky údržby a opráv a v rámci všeobecnej povinnosti pri výkone správy by mal aj informovať pôvod- ného vlastníka a nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru o povinnosti zabezpečiť zmenu v osobe záložcu v NCRzp v zmysle ustanovenia § 151h ods. 5 OZ Občian- skeho zákonníka, prípadne túto zmenu na základe plno- mocenstva realizovať. JUDr. Ľubomír Ondov Autor je člen Prezídia NK SR poverený rokovaním so Štátnym fondom rozvoja bývania vo veci registrácií do Notárskeho centrálneho registra záložných práv.

Notář v rámci této činnosti může pomocí dálkového přístupu zapisovat do všech veřejných rejstříků, zejmé- na pak do rejstříku obchodního, může měnit stávající zápisy, ale i nové subjekty zapisovat, případně stávající vymazávat. Podmínkou pro tuto činnost je, že notář provádí zápis do veřejného rejstříku na základě vlastního, tzv. podklado- vého notářského zápisu. Tímto podkladovým notářským zápisem může být i listina, která jinak formu veřejné listiny nevyžaduje. Klient si v tom případě v podstatě připlácí za možnost rychlejšího a flexibilnějšího přímého zápisu, spojenou s vyšší formou příslušné listiny. Ne všechny zápisy do veřejných rejstříků se však provádějí na základě právních jednání nebo rozhodnutí orgánů práv- nické osoby, které mohou mít formu (být osvědčeny ve for- mě) notářského zápisu. Takovým případem je např. skon- čení funkčního období uplynutím času, nebo změny, které je třeba zapsat na základě rozhodnutí soudu. Vzhledem k tomu, že o těchto skutečnostech nelze sepsat podkladový notářský zápis, nemohou být notářem do veřejného rejstří- ku přímo zapsány. Z toho je patrné, že notář svou činností nesupluje činnost rejstříkového soudu, pouze jej doplňuje. V některých případech je možné provést zápis do rej- stříku výhradně na základě podkladového notářského zápisu, jako například při změně firmy nebo podřízení společnosti zákonu o obchodních korporací. Zpravidla je však nutné k přímému zápisu doložit ještě další listiny. Půjde o listiny, které by jinak zpravidla tvoři- ly přílohy návrhu na zápis do veřejného rejstříku. Přilo- žit je však třeba i ty listiny, které jsou výstupem z infor- mačních systémů veřejné správy, do nichž má rejstří- kový soud přístup a které tedy v zásadě není třeba rej- stříkovému soudu předkládat, neboť si je může vyhotovit sám. Zejména je to výpis z katastru nemovitostí nebo výpis z rejstříku trestů. Typickým příkladem je založení obchodní společnosti. Kromě podkladového notářského zápisu musí zpravidla zakladatelé předložit: • k zápisu sídla společnosti souhlas vlastníka s umístě- ním sídla, výpis z katastru nemovitostí, prokazující, že skutečně jde o vlastníka nemovitosti na příslušné adre- se, a v ideálním případě též rozhodnutí jednatele spo- lečnosti o umístění sídla na danou konkrétní adresu, • k  zápisu statutárního orgánu souhlas osoby, která se má stát statutárním orgánem/členem kolektivní- ho orgánu se zápisem do veřejného rejstříku, čestné prohlášení této osoby a výpis z rejstříku trestů proka- zující její způsobilost být jednatelem, • k zápisu předmětu podnikání zpravidla výpis ze živ- nostenského rejstříku, • a  dále ještě k  zápisu základního kapitálu a  podílů jednotlivých společníků prohlášení správce vkladu a příslušné potvrzení banky. Některé,nebodokoncevšechnytytolistiny,budemociklient předložit notáři až po sepsání podkladového notářského zá- pisu. V tom případě sepíše notář podle § 80h notářského řádu notářský zápis osvědčující předložení těchto listin. Tato dichotomie, kdy některé podklady pro zápis do veřejného rejstříku jsou ve formě soukromé a některé ve formě veřejné listiny, v praxi vede ke komplikacím s určením, co má v konkrétním případě být podkladovým notářským zápisem a kterou listinu je tedy nutné vyho- tovit ve formě veřejné listiny. Typickým příkladem je změna v osobě společníka ve spo- lečnosti s ručením omezeným. Není totiž zřejmé, zda může být podkladovým zápisem notářský zápis o rozhodnutí valné hromady o souhlasu s převodem podílu (s tím, že samotná smlouva o převodu podílu by notáři byla dolože- na ve formě soukromé listi- ny), nebo zda má být podkla- dovým notářským zápisem vždy smlouva o převodu podílu. Praktičtějším řešením by zřejmě byla prvá varianta, ne- jen proto, že požadavek na smlouvy o převodu podílu ve formě veřejné listiny by mohl přímý zápis do veřej- ného rejstříku značně prodražit ve srovnání se zápisem prostřednictvím obchodního rejstříku, ale zejména pro- 16 ars notaria 2/16 >> postrehy z praxe Stále ještě relativně novou kompetencí notáře je možnost zapisovat do veřejných rejstříků. Původně se předpokládalo její zavedení již v souvislosti s rekodifikací civilního práva a veřejnost tak o této kompetenci byla informována dlouho před tím, než se přímé zápisy do obchodního rejstříku skutečně rozběhly, a to dokonce ve dvou (předčasných) vlnách. Takže se zdá, že skutečné spuštění přímých zápisů do veřejných rejstříků provázela v médiích podstatně menší pompa. Zápis do veřejného rejstříku notářem >> V některých případech je možné provést zápis do rejstříku výhradně na základě podkladového notářského zápisu, jako například při změně firmy nebo podřízení společnosti zákonu o obchodních korporací.

to, že smlouva o převodu podílu by se jako podkladový notářský zápis nutně dostala do sbírky listin. Účastníci přitom mohou mít legitimní zájem na tom, aby taková smlouva nebyla zveřejně- na, neboť může obsahovat mnohé citlivé údaje – kromě kupní ceny též mnohdy pod- robné garance informující o stavu společnosti. Praktic- ký dopad přímých zápisů by tak mohl být značně okleš- těn, neboť podle významné části notářských zápisů podle § 80a notářského řádu by nebyly přímé zápisy vůbec prováděny, ledaže by infor- mační systém veřejných rejstříků umožnil nezakládat podkladový notářský zápis do sbírky listin. Tomu lze samozřejmě vytknout, že v notářském zápi- su osvědčujícím rozhodnutí valné hromady o souhlasu s převodem podílu je sice dostatečně specifikováno, který podíl bude převáděn, kým a na koho, tímto roz- hodnutím však nedochází k samotné změně společníků. K tomu dochází až na základě samotné smlouvy o pře- vodu podílu (rozlišovat za tímto účelem, zda k podpisu smlouvy došlo před anebo až po rozhodnutí valné hro- mady, se jeví jako přílišný formalismus). Tomu lze jistě dát za prav- du, na druhou stranu však podobný problém (dovede- me-li věc ad absurdum) na- stává i u změny společenské smlouvy co do sídla společ- nosti. Pokud valná hromada společnosti například roz- hodne, že sídlem společ- nosti bude nově Brno na- místo Prahy, není tím ještě určena konkrétní adresa sídla společnosti. K tomu opět dochází na základě sa- mostatného právního jed- nání, v tomto případě roz- hodnutím jednatele. Pokud by však i takové rozhodnutí mělo mít formu veřejné listiny, mohlo by to jistě agendu přímých zápisů zcela marginalizovat. Přes tyto výkladové nejasnosti je již po relativně krátké době fungování přímých zápisů do veřejných rejstříků jas- né,žesetatonovákompetencenotářův praxiveliceosvěd- čila a přispěla ke zrychlení a zefektivnění agendy zápisů do veřejných rejstříků a tím i k zmírnění překážek pod- nikání a celkovému zlepšení podnikatelského prostředí. Nelze si však nevšimnout jisté legislativní nesystema- tičnosti, kterou tento stav přináší. Notář je oprávněn provádět zápisy do všech veřejných rejstříků, což je jistě bez nadsázky právní re- volucí, zastíněnou jen reko- difikací soukromého práva. Bez možnosti provádět zápi- sy též do veřejných seznamů však tato revoluce zůstává neúplná. Důvody, které vedly k umožnění přímých zápisů do veřejných rejstříků, přitom lze bez dalšího aplikovat i na agendu zápisů veřejných seznamů. Jde o agendu zcela srovnatelně složitou i významnou, jež se týká srovnatel- ných majetkových hodnot. Pokud je navíc zápis prováděn na základě veřejné listiny, není tato listina po materiální stránce přezkoumávána, přezkum je toliko formálně- -technický (viz § 17 odst. 2 katastrálního zákona). Jde ostatně o listiny, jimž svědčí presumpce správnosti. Nezanedbatelnou výhodou faktického rázu je i to, že notář provádí přímý zápis na základě veřejné listiny, kterou vyhotovil sám, a nehrozí tedy, že by mohl být zá- pis proveden na základě padělané listiny. Přitom míra, s kterou jsou padělané lis- tiny předkládány zejmé- na katastrálním úřadům, je nezanedbatelná a spolu se skutečností, že podvody na realitním trhu se staly předmětem organizovaného zločinu, vedla k improvizo- vaným opatřením v podobě zvláštní ochranné lhůty dle § 16 a § 18 odst. 1 katastrál- ního zákona. Nelze konečně pominout ani to, že orgán, který vede příslušný veřejný seznam nebo rejstřík, má k dispozici pouze listinu, na základě níž má být zápis proveden, zatímco notář má před sebou zpravidla též obě strany smlouvy. Mgr. Šimon Klein, notářský koncipient JUDr. Ing. Ondřeje Kličky, notáře se sídlem v Praze Príspevok bol prevzatý so súhlasom autora z časopisu AD NOTAM č. 6/2015, s. 15. 17 >> Tato nová kompetence notářů v praxi velice osvědčila a přispěla ke zrychlení a zefektivnění agendy zápisů do veřejných rejstříků a tím i k zmírnění překážek podnikání a celkovému zlepšení podnikatelského prostředí. >> Nezanedbatelnou výhodou faktického rázu je i to, že notář provádí přímý zápis na základě veřejné listiny, kterou vyhotovil sám, a nehrozí tedy, že by mohl být zápis proveden na základě padělané listiny. Přitom míra, s kterou jsou padělané listiny předkládány zejména katastrálním úřadům, je nezanedbatelná a spolu se skutečností, že podvody na realitním trhu se staly předmětem organizovaného zločinu, vedla k improvizovaným opatřením v podobě zvláštní ochranné lhůty dle § 16 a § 18 odst. 1 katastrálního zákona. Vysvětlení autora pro účely publikace v časopise ARS NOTARIA: rozdíl mezi veřejnými resjtříky a veřejnými seznamy je v zapisovaných skutečnostech. Veřejné rejstříky jsou rejstříky osob (fyzických i právnických), které zákon prohlásil za veřejné, jměnovitě spolkový rejstřík, nadační rejstřík, rejstřík ústavů, rejstřík společenství vlastníků jednotek, obchodní rejstřík a rejstřík obecně prospěšných společností. Veřejné seznamy jsou veřejnosti přístupné veřejnoprávní evidence věcí a věcných práv k nim, jmenovitě katastr nemovitostí, letecký rejstřík, plavební rejstřík, námořní rejstřík, rejstřík ochranných známek, rejstřík průmyslových vzorů, rejstřík užitných vzorů, patentový rejstřík, rejstřík polovodičových topografií a rejstřík označení původu a zeměpisných označení. Podrobněji viz. Havel, M., Štenglová, I., Dědič, J., Jindřich, M. a kol.: Zákon o veřejných rejstřících právnických a fyzických osob. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2015, 2 s. Spáčil, J. a kol.: Občanský zákoník III. Věcná práva (§ 976–1474). Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2013, 11 s.

Dlhé roky ste pôsobili ako sudkyňa na Okresnom súde Bratislava-vidiek a na Krajskom súde v Bratislave. Čo bolo dôvodom vášho rozhodnutia pre prácu sudkyne? Keď som končila klasické gymnázium v Brne, chce- la som pôvodne študovať klasickú filológiu – latinči- nu a gréčtinu. Potom však zvíťazila praktická stránka a z úcty k môjmu otcovi, ktorý bol právnik, no pre po- mery v 50. rokoch mohol svoje povolanie vykonávať len krátko, som sa rozhodla pre právo s tým, že sa stanem sudkyňou. Toto povolanie sa mi vždy páčilo pre jeho ne- závislosť a kreativitu a na- ivne som si predstavovala, že budem mať talár, kladivko a budú ma oslovovať vaša ctihodnosť. Nakoniec zostal iba ten talár, i keď sudcov- ské kladivko mám ako dekoráciu, no a tá „ctihodnosť“ sa v našej justícii akosi nenosí. No svoje rozhodnutie som nikdy neoľutovala a ani som nikdy nepomyslela ísť robiť niečo iné. Napriek tomu, že práca sudcu je veľmi nároč- ná, zodpovedná a často stresujúca, mám svoju prácu rada a snažím sa ju vykonávať, ako najlepšie viem. Ktorá z právnych oblastí sa vám stala najbližšou a prečo? Vždy ma najviac zaujímalo civilné právo a rodinné právo, najviac som už od štúdia inklinovala k civilnému pro- cesu; neviem presne vysvetliť prečo, ale na procesnom práve ma bavilo, ako sa čo najlepšie a najrýchlejšie pre- pracovať od žaloby k rozhodnutiu. V roku 2005 ste sa stali sudkyňou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a členkou jeho správneho kolégia. Čím vás správne právo ovplyvnilo vo vašej odbornej praxi? Správnemu súdnictvu som sa začala bližšie venovať ako podpredsedníčka krajského súdu, keď som okrem civil- ného úseku (dnes už kolégia) mala od roku 1998 na sta- rosti aj úsek správny a notárov. Takže keď sa mi v roku 2004 naskytla príležitosť ísť na najvyšší súd na správne kolégium, využila som ju a neoľutovala som. Správne súdnictvo som brala ako výzvu tvoriť niečo nové, na sú- doch ešte nie celkom prebádané, a to vrátane judikatúry. Nešlo ani tak o správne právo, ale skôr o môj milovaný proces. Na správnom súdnictve je určujúce, že predsta- vuje prostriedok ochrany subjektívnych práv a zákonom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a zá- roveň umožňuje uplatniť idey právneho štátu. Ochrana verejných subjektívnych práv a ich prostredníctvom aj ochrana zákonnosti by mala byť hlavnou úlohou správ- neho súdnictva a jeho cieľom. V správnom súdnictve sa najdôslednejšie uplatňuje aj ochrana ľudských práv a zá- kladných slobôd a najčastej- šie sa tu možno stretnúť aj s právom Európskej únie. To sú práve aspekty, pre ktoré bolo a je správne súdnictvo pre mňa príťažlivé; okrem toho je v tomto smere aj najbližšie súdnictvu ústavnému. Od 10. júla 2014 ste sudkyňou Ústavného súdu SR, čo možno považovať za najvyššiu métu v kariére sudcu. Bola ňou aj pre vás? Zrejme nie je snom každého sudcu stať sa sudcom ústavného súdu, ale u mňa to svojím spôsobom bolo vyvrcholením sudcovskej kariéry. Treba si uvedomiť, že prevažnú časť agendy ústavného súdu dnes tvoria individuálne sťažnosti fyzických a právnických osôb na porušenie základných práv alebo slobôd, najčastejšie súdmi Slovenskej republiky. Domnievala som sa, že by som mohla využiť svoje odborné znalosti a skúsenosti nadobudnuté dlhoročnou rozhodovacou činnosťou na všetkých stupňoch aj ako sudkyňa ústavného súdu. Absolvovali ste viacero špeciálnych kurzov a študijných pobytov v oblasti ochrany ľudských práv a základných slobôd v Európe a USA. Ako hodnotíte túto skúsenosť? Každá nadobudnutá odborná skúsenosť, či už doma, ale- bo v zahraničí, je nielen pre sudcu užitočná a zúročiteľná. Moje študijné pobyty sa netýkali len ľudských práv, ale aj európskeho práva, riadenia súdov a súdneho konania. Nadobudnuté vedomosti a skúsenosti som mohla využiť nielen v rozhodovaní, ale aj v riadení súdu a legislatív- nej činnosti v mnohých legislatívnych komisiách, ktorých som bola členkou, napríklad pri tvorbe zákona o súdoch. V tomto čísle vám prinášame rozhovor s JUDr. Janou Baricovou, sudkyňou Ústavného súdu Slovenskej republiky. Notári majú v systéme civilného práva, či už procesného, alebo hmotného, svoje nezastupiteľné miesto 18 ars notaria 2/16 >> rozhovor >> Osobne si prácu notárov veľmi vážim a vnímam ju ako vysoko odbornú, náročnú a pre celú spoločnosť nanajvýš potrebnú.

Od roku 2012 ste sa ako podpredsedníčka Komisie pre rekodifikáciu civilného práva procesného podieľali na príprave nových civilných procesných kódexov. Kde vidíte miesto notára v rámci občianskeho práva? Notári majú v systéme civilného práva, či už procesného, alebo hmotného, svoje nezastupiteľné miesto. V rámci rekodifikácie civilného procesu sme sa snažili kompe- tencie notárov rozšíriť najmä v Civilnom mimosporovom poriadku, osobitne v konaní o dedičstve (napríklad vydá- vanie všetkých rozhodnutí). Vrátili sa solučné úschovy, umorovanie listín a podobne. Notári mali záujem aj o vy- bavovanie vecí obchodného registra a platobných rozka- zov, kde sa nám však nepodarilo dosiahnuť konsenzus. Do budúcnosti však nevylu- čujem, že môžu nastať zme- ny s cieľom odbremeniť súdy najmä od ďalšej mimosporo- vej agendy a činnosť notárov sa ešte viac rozšíri. Takisto v prebiehajúcej rekodifikácii civilného práva hmotného sa pripravujú zmeny v inštitú- te dedenia, kde sa môžu úlohy notárov posilniť. Pôsobíte aj na akademickej pôde, aj ako školiteľka rôznych odborných seminárov. Aké skúsenosti vám ako sudkyni prináša kontakt s poslucháčmi? Kontakt s poslucháčmi je vždy obohacujúci, dúfam, že pre obidve strany. Pre mňa ako sudkyňu ústavného súdu je dôležité najmä nestratiť kontakt s praxou všeobec- ných súdov. Na druhej strane je pre mňa dôležité, aby som v rámci odborných seminárov mohla svojimi prak- tickými skúsenosťami a znalosťami prispieť k tomu, aby poslucháči (osobitne sudcovia a advokáti) nepristupovali k aplikácii a interpretácii práva príliš formálne až forma- listicky a aby svoju prácu brali zodpovedne a s ozajstným záujmom. Mali ste možnosť stretnúť sa vo svojej odbornej praxi aj s činnosťou notára? Notársku činnosť som už od štúdií vnímala ako dôležitú a zaujímavú; bližšie som sa s ňou stretla ako podpred- sedníčka krajského súdu, keď som bola zodpovedná aj za veci týkajúce sa notá- rov od rozvrhu práce notá- rov až po pracovné porady a stretnutia s notármi v rám- ci Bratislavského kraja. Ako vnímate výkon notárskej činnosti pre spoločnosť a postavenie notára ako garanta právnej istoty a predchádzania sporov? Notári majú v systéme orgánov ochrany práva svoje osobitné postavenie a ako som povedala, ich úloha v ob- lasti činností, ktoré vykonávajú, je nezastupiteľná. Plne sa stotožňujem so slovami JUDr. Karola Kovácsa, ktoré >> Do budúcnosti nevylučujem, že môžu nastať zmeny s cieľom odbremeniť súdy najmä od ďalšej mimosporovej agendy a činnosť notárov sa ešte viac rozšíri. JUDr. Jana Baricová, sudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky 19

napísal v predslove k monografii JUDr. Mariána Mikla Notárstvo na Slovensku 1874 – 1993, že „notár je základ­ nou zložkou výkonu právnej prevencie v rámci úloh štátu na úseku výkonu spravodlivosti, je predstaviteľom pokoj- nej a dobrovoľnej realizácie práva, poskytuje spravodli- vosť a právnu bezpečnosť v normálnom právnom živote v čase, keď sa právne vzťahy tvoria“. Osobne si prácu notárov veľmi vážim a vnímam ju ako vysoko odbornú, náročnú a pre celú spoločnosť nanajvýš potrebnú. Možnú realizáciu notára v oblasti predchádzania sporov vidím napríklad aj v oblasti mediácie, ktorú mu umož- ňuje notársky poriadok v ustanovení § 3 ods. 3 a ktorá je v Slovenskej republike málo rozvinutá. Práve osoba notára by mohla dať záruky riadneho a kvalifikovaného vykonávania mediácií, ktoré tak môžu predchádzať často zbytočným a neefektívnym súdnym sporom. Môžete nám prezradiť, ako trávite voľný čas a aké máte záujmy a záľuby? Musím priznať, že veľa voľného času mi nateraz ne- zostáva. Väčšinu času mi zaberá práca a v ostatných mesiacoch aj písanie komentárov k novým procesným predpisom a prednášky. Ak nejaký skutočne voľný čas mám, snažím sa ho tráviť čítaním, rada cestujem a tiež relaxujem pri varení, o ktorom sa dá povedať, že je mo- jou záľubou. Rozhovor viedol JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. člen redakčnej rady ARS NOTARIA. 20 ars notaria 2/16 >> rozhovor Životopis JUDr. Jana Baricová Dátum narodenia: 20. novembra 1953 vo Vysokom Mýte, Česká republika Vzdelanie 1973 – 1976 Právnická fakulta Masarykovej univerzity v Brne 1977 – 1978 Právnická fakulta UK v Bratislave (v r. 1981 získala titul JUDr.) Práca 1978 justičná čakateľka na Krajskom súde v Bratislave 1981 – 1985 sudkyňa Okresného súdu Bratislava-vidiek 1985 – 1990 námestníčka predsedu súdu Okresného súdu Bratislava-vidiek od 1991 sudkyňa od 1993 predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave 1997 – 2004 Krajský súd v Bratislave (podpredsedníčka súdu pre občianskoprávny úsek, od r. 1999 aj pre právny úsek) 2005 sudkyňa Najvyššieho súdu SR a členka jeho správneho kolégia od 2007 predsedníčka senátu správneho kolégia 2008 – 2014 zástupkyňa predsedníčky správneho kolégia Najvyššieho súdu SR Ďalšie vzdelanie • špecializovaný kurz pre sudcov vybavujúcich veci s medzinárodným prvkom • špeciálne kurzy práva EÚ a jeho aplikácie na Slovensku i v zahraničí • semináre o ochrane ľudských práv a základných slobôd, semináre zamerané na rodinné právo • stáž na súdoch a správe súdov v USA a Spolkovej republike Nemecko • stáž na Ústavnom súde SR ako poradkyňa predsedníčky Ústavného súdu SR Iné aktivity • od r. 1991 pôsobí ako prednášateľka a lektorka pre všetky druhy právnických profesií v odbore občianske právo procesné, medzinárodné právo súkromné a procesné, právo Európskej únie, rodinné právo a správne súdnictvo • v rokoch 1993 – 2004 pracovala vo viacerých legislatívnych komisiách (Občiansky súdny poriadok, Zákon o sudcoch a prísediacich, Zákon o súdoch, Zákon o rodine, Zákon o sociálnej pomoci) • od r. 2005 je externou členkou pedagogického zboru Justičnej akadémie Slovenskej republiky a od d r. 2007 pedagogicky pôsobí na Paneurópskej vysokej škole práva (civilné právo procesné) • od r. 2012 zastupuje ako náhradná členka Slovenskú republiku v Európskej komisii pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia) • od r. 2014 je ad hoc sudkyňou Európskeho súdu pre ľudské práva • od r. 2012 sa ako podpredsedníčka komisie podieľala na rekodifikácii civilného práva procesného, ktorá bola úspešne zavŕšená v roku 2015 prijatím troch nových procesných kódexov • 10. júla 2014 bola vymenovaná za sudkyňu Ústavného súdu SR JUDr. Jana Baricová a JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA

21 Prednášajúcim bol JUDr. Ladislav Duditš, predseda se- nátu Krajského súdu v Košiciach, ktorý sa podieľal na rekodifikácii občianskeho procesného práva. Na úvod zdôraznil, že Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) vystupuje ako lex generalis vo vzťahu k Civilnému mi- mosporovému poriadku (ďalej len CMP) a Správnemu súdnemu poriadku (ďalej len SSP). Objasnil, prečo prebiehala rekodifikácia a prečo vznikla myšlienka troch kódexov ako náhrada doterajšieho jed- ného. Prvou myšlienkou bolo oddeliť správne súdnictvo od civilného. Dôvod bol, že povaha správneho súdnic- tva je iná a vyžaduje existenciu samostatného kódexu. Tvorcovia sa zaoberali aj otázkou oddeliť inštitucionálne správne súdnictvo, tak ako v Českej republike. Vyžado- valo by to však rozsiahle zmeny aj zmenu Ústavy SR. Od tejto myšlienky sa upustilo. V Českej republike vyňali „zákon o zvláštních řízeních soudních“ zo sporových ko- naní, podobná úprava je aj v Rakúsku a Nemecku, čo boli zdroje úpravy procesného práva u nás. Názov kódexu bol predmetom diskusií, uvažovalo sa o názve mimosporo- vý alebo nesporový. Výsledný názov mimosporový ocenil Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra ako spisovný sloven- ský názov vyjadrujúci zmysel tejto úpravy. Ďalšia otázka, s ktorou sa tvorcovia museli vysporiadať, bola, či je možné spraviť rekodifikáciu procesného práva bez rekodifikácie hmotného práva. Komisie na rekodi- fikáciu občianskeho práva existujú už dvadsať rokov v rôznych zostavách. Napo- kon boli vytvorené kódexy procesného práva, neča- kajúc na kódex hmotného práva, pričom podpora na tvorbu procesných kódexov vzišla aj zo strany Legisla- tívnej rady vlády aj MS SR. Všetky tri kódexy boli v NR SR prijaté väčšou väčšinou ako ústavnou, t. j. podpísala ich aj vtedajšia opozícia. Následne sa prednášajúci zaoberal štruktúrou kódexov. Uviedol, že CMP nemožno vnímať úplne samostatne a treba si uvedomiť, že § 2 ods. 1 CMP hovorí: „na kona- nie podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak“. Pôjde napríklad o úpravu lehôt, doručovania a podobne. Celý seminár bol zameraný na CMP, s poukazom na špecifiká a rozdiely úprav CMP a CSP. Rozdiely medzi sporovým a mimosporovým kódexom sú dané podsta- tou ich úpravy. V CSP vystupujú strany sporu, zatiaľ čo v CMP ostal termín účastník konania, ktorý je výstižnejší. V CMP je vylúčená aj intervencia (vedľajšie účastníctvo). CMP upravuje konania, o ktorých štát rozhodol, že si vy- žadujú osobitnú úpravu. Nejde pritom o spor o právo, ale o situácie, pri ktorých hmotné právo predpokladá, že do nich nejakým spôsobom musí vstupovať súd. Sú to na- príklad konania o ustanovení opatrovníka, statusové veci – obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Štát týmto spôsobom chráni určité spoločenské vzťahy a práva účast- níkov konania. Konania sú uvedené taxatívnym výpočtom. CMP zakotvuje základné princípy, ktorým sa konania ria- dia. Ak by zákon niektoré veci neupravoval, slúžia uvede- né princípy ako interpretačné pravidlá. Doteraz boli v OSP všetky princípy obsiahnuté v jednotlivých paragrafoch, ne- boli vymedzené samostatne, ako je to v CMP v čl. I až XIV. ČL. I vychádza z princípu ochrany verejného záujmu. ČL. II upravuje, akým spôsobom sa majú interpretovať jednotlivé ustanovenia zákona, a hovorí o rešpektovaní judikatúry. Otvára to otázku záväznosti judikatúry, kto- rá je, samozrejme, vždy záväzná pre účastníkov. Ak sa však súd chce odkloniť od judikatúry, ktorá je ustálená, musí to dostatočne argumentačne zdôvodniť, v opačnom prípade možno polemizovať o zachovaní práva na spra- vodlivý proces. Účastník by mal vedieť v rozličných štá- diách konania, ako by mal súd rozhodnúť v porovnaní s existujúcou judikatúrou. CMP dokonca upravuje túto otázku aj tak, že ak sa bude NS SR odkláňať od existujúcej judikatúry, CMP zavádza tzv. veľký senát NS SR, ktorý má sedem členov a bude sa týmto zaoberať. Čl. V: princíp oficiality, súd koná na návrh aj bez návrhu, na návrh prokurátora; ďalší postup súdu je z jeho inicia- tívy, pričom sporový poriadok kladie dôraz na iniciatívu účastníkov. V mimosporovom konaní to tak nie je. Čl. VI: princíp materiálnej pravdy, povinnosťou súdu je zistiť skutočný stav veci. Zisťuje sa z dostupných dôka- Blíži sa termín, keď vstúpia do účinnosti tri procesné kódexy: Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Na Slovensku v tejto súvislosti prebieha viacero seminárov a konferencií. Dňa 8. apríla 2016 sme sa zúčastnili seminára v Košiciach, ktorý bol venovaný výlučne Civilnému mimosporovému poriadku. Civilný mimosporový poriadok – seminár >> z diania v právnickej obci >> CMP zakotvuje základné princípy, ktorým sa konania riadia. Ak by zákon niektoré veci neupravoval, slúžia uvedené princípy ako interpretačné pravidlá.

zov, t. j. súd si môže aj sám vykonať dôkazy (v sporovom konaní nemôže, s výnimkou podmienok konania a infor- mácií z verejných registrov, inak nie). V mimosporovom súd vykoná všetky dôkazy, aj keď ich účastníci nenavrhli. Zásada verejnosti – rozsudky musia byť vyhlásené verej- ne, princíp voľného hodnotenia dôkazov. Ostatné princí- py sú zhodné s CMP, napríklad hospodárnosť konania aj uznávanie a výkon cudzích rozhodnutí. Prednášajúci upozornil na odlišnosti CMP a CSP. Prá- vomoc je napríklad definovaná v CSP. Vecná a funkčná príslušnosť vychádza z úpravy v CSP. Aj keď máme u nás trojstupňový systém súdov, konanie prebieha v dvoch in- štanciách na súde prvej a druhej inštancie. Zároveň je daná osobitná miestna príslušnosť podľa typu konania. Ak však nie je upravená, je daná všeobecným súdom na- vrhovateľa (na rozdiel od sporového konania, kde ním je všeobecný súd žalovaného). V ďalšej časti seminára sa prednášajúci venoval výkladu jednotlivých ustanovení CMP. Za najväčší prelom možno považovať úpravu postavenia notára a rozsah jeho roz- hodovacej právomoci. Postavenie notára ako súdneho komisára upravujú ustanovenia § 16-22. Konanie o de- dičstve je upravené v § 158 a nasl. Pri určovaní miestnej príslušnosti došlo k zmene v prípade, že ide o dodatočné konanie – spravuje sa miestnou príslušnosťou pôvodné- ho konania. Rovnako v prípade opatrovníckych vecí, a to na rozdiel od súčasnej právnej úpravy, je príslušnosť totožná ako príslušnosť dedičského súdu. Rozhodnutie o schválení právneho úkonu, ako aj konečné uznesenie môžu byť súčasťou jedného uznesenia. Zmena nastáva aj v rozvrhu práce notárov ako súdnych komisárov. Rozvrh nebude vydávať predseda krajského súdu, ale predseda okresného súdu. V § 161 ods. 2 sú vylúčené veci, o ktorých notár nemôže rozhodovať. Ide len o štyri rozhodnutia, o ktorých rozhoduje výlučne súd prvej inštancie. Upozorňujeme aj na § 172 ods. 2 o možnosti poučiť práv- nych nástupcov zomrelého dediča o odmietnutí alebo prijatí dedičstva. Nie je potrebné čakať na vyriešenie tejto otázky u notára, u ktorého prebieha dedičstvo po zomrelom dedičovi, ako to bolo doteraz. Pri likvidácii sa použijú pri rozvrhu výťažku analogicky ustanovenia Exekučného poriadku. Odvolanie proti uzne- seniu notára ako súdneho komisára sa podáva u notára, na súde prvej inštancie, na odvolacom súde. Novinkou sú pre notárov konania o umorenie listiny a konania vo veciach notárskych úschov. Seminár bol prínosný aj vďaka vyhranenej téme, ktorou bol CMP. Účasťou na seminári sme sa snažili sprostred- kovať vám základné zmeny a východiská CMP, ktoré sme stručne zhrnuli do tohto príspevku. Poďakovanie rozhod­ ne patrí prednášajúcemu JUDr. Ladislavovi Duditšovi za kvalitný odborný výklad a odpovede na otázky. Na záver si dovolíme pripomenúť, že kódexy vstúpia do účinnosti 1. júla 2016. Od tohto dátumu budeme postu- povať mnohokrát inak ako doposiaľ. Rozhodne sa na to musíme pripraviť, a to jednak oboznámením sa s textom daných kódexov, ako aj účasťou na seminároch venova- ných tejto tematike, kde môžeme dostať odpovede na otázky, ktoré nám z textu zákona nie sú jasné. Na Slo- vensku bude do účinnosti kódexov ešte niekoľko semi- nárov. Časť z nich organizuje aj Notárska komora SR. JUDr. Zuzana Grófiková vedúca redaktorka časopisu ARS NOTARIA JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. člen redakčnej rady ARS NOTARIA JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA, JUDr. Ladislav Duditš, predseda senátu Krajského súdu v Košiciach, a JUDr. Zuzana Grófiková, vedúca redaktorka časopisu ARS NOTARIA 22 ars notaria 2/16 >> z diania v právnickej obci

23 Prvý deň sa účastníkom školenia venovali sudcovia Najvyššieho súdu Českej republiky, JUDr. Roman Fia- la – podpredseda Najvyššieho súdu Českej republiky, a JUDr. Ljubomír Drápal, obaja členovia senátu, ktorý sa venuje dedičskému právu, aj keď je označený ako pra- covnoprávny pod značkou 21 Cdo. Lektori sa venovali dedičskému právu podľa nového Občianskeho zákonníka v Českej republike, ktorý je účinný od 1. 1. 2014. Na úvod JUDr. R. Fiala vyzdvihol historický význam a kontinuitu, pričom však zdôraznil, že nový český ob- čiansky zákonník by síce „hrdě obstál v polovině 19. sto- letí“, no nemá nič spoločné s reálnym životom. Právna úprava je prísne kazuistická so snahou obsiahnuť všet- ko. Vzhľadom na to, že sme na začiatku 21. storočia, od- poručil nám, aby sa Slovensko nevybralo cestou ČR. JUDr. L. Drápal uviedol s dôrazom na dedičské právo, že úprava dedenia je prevzatá z prvorepublikového návrhu ob- čianskeho zákonníka, ktorý bol takisto prevzatý z rakúske- ho občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru je právna úprava zastaraná a má množstvo legislatívnych chýb. Sys- tematicky je písaná akoby z pohľadu poručiteľa. Dedičia sa musia prispôsobiť jeho vôli a je vylúčené, aby sa dohodli inak, okrem prípadu, keď to poručiteľ pripustil. Miestne príslušným súdom je zásadne súd, v ktorého obvode mal poručiteľ v čase svojej smrti evidovaný trvalý pobyt. Pri odvolaní sa akceptuje podanie aj priamo notárovi, ktorý rozhodnutie napadnuté odvolaním vydal. Podľa slov JUDr. L. Drápala sa pri rozvrhu práce notárov v ČR používa časový alebo miestny princíp, pričom ročný ná- pad dedičských vecí na jednotlivých úradoch sa pohybuje od sto do štyristo. Dedičské právo je v novom českom občianskom zákonní- ku upravené od § 1475. Dedičskými titulmi sú závet, zákon a dedičská zmluva, pričom poručiteľ pri dedičskej zmlu- ve môže disponovať len troma štvrtinami svojho majetku. Štvrtina dedičstva musí zostať voľná, aby s ňou mohol poručiteľ naložiť podľa svojej osobitne prejavenej vôle. Ak chce poručiteľ zanechať zmluvnému dedičovi i túto štvrti- nu, môže tak urobiť v závete (§ 1585 ods. 1). Česká úprava pozná aj inštitút odkazovníka, ktorý však nie je dedičom. Zaujímavo je upravená dedičská nespôsobilosť, kde je na rozdiel od slovenskej úpravy uvedené, že z dedičského práva je vylúčený ten, kto sa dopustil činu povahy úmy- selného trestného činu voči poručiteľovi, jeho predkovi, potomkovi alebo manželovi. Nevyžaduje sa právoplatné odsúdenie za tento čin. Vydedenie je upravené v ustano- vení § 1646 až 1649, kde prednášajúci upozornili na za- ujímavú definíciu, keď možno vydediť neopomenuteľného dediča, a to v prípade, že bol odsúdený pre trestný čin spáchaný za okolností svedčiacich o jeho zvrhlej povahe. Prednášajúci sa zhodli, že s definíciou zvrhlej povahy sa vo svojej praxi ešte nestretli. V rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR 21Cdo 190/2010 je však definovaný „nezřízený život“, čo je ďalší predpoklad pre vydedenie. Občiansky zákonník priniesol aj nový inštitút zrieknutia sa dedičského práva – na základe zmluvy uzavretej me- dzi poručiteľom a dedičom, keď sa účastníci dohodnú, že dedič nebude dediť, pričom toto zrieknutie sa dedičské- ho práva môže byť aj odplatné. Zmluva vyžaduje formu notárskej zápisnice a prednášajúci sa zhodli na tom, že ide o praktický inštitút. Odmietnutie dedičstva je uprave- né podobne ako na Slovensku, keď sa výslovne vyžaduje, aby bolo vykonané pred notárom. Odmietnuť dedičstvo možno aj prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ale len za predpokladu, že tento je v zmysle splnomoc- nenia na odmietnutie dedičstva výslovne oprávnený. Ak dedič v dedičskom konaní dedičstvo neodmietol, v kona- ní sa ho môže vzdať v prospech druhého dediča. Deje sa tak tzv. Smluvou o zcizení a podrobnosti sú upravené v ustanoveniach § 1714 až 1720. Právna úprava tiež roz- lišuje medzi správcom pozostalosti a vykonávateľom zá- vetu. Podľa názoru prednášajúcich je vykonávateľ závetu predĺženou rukou poručiteľa a má sa postarať o to, aby bola vôľa poručiteľa splnená. Pri zodpovednosti za dlhy česká úprava prináša inštitút výhrady súpisu, ktorá je upravená v ustanovení § 1674. Ide o procedurálnu námietku adresovanú príslušnému súdu, ktorou dedič vyjadruje, že nemieni zodpovedať za dlhy vo väčšej hodnote, akou je hodnota nadobudnutého dedičstva. Pri závete zostáva naďalej zachovaná písom- ná forma závetu, okrem závetov vyhotovených s úľavami. Vtedy je možné zriadiť závet ústne pred súčasne prítom- nými tromi svedkami. Musí ísť o zriaďovateľa závetu, kto- rý je v bezprostrednom ohrození života. Toto právo má aj ten, kto sa nachádza v mieste, kde je bežný spoločenský styk ochromený následkom mimoriadnej udalosti. Ak svedkovia nespravia písomný záznam o poručiteľovej vôli, podkladom pre dedičskú postupnosť je súdny protokol o výsluchu svedkov. V prípade, že je dôvodná obava, že by poručiteľ zomrel skôr, ako by zriadil závet vo forme verej- nej listiny, môže jeho vôľu zaznamenať aj starosta obce, na ktorej území sa nachádza, a to za prítomnosti dvoch V dňoch 8. a 9. februára 2016 sa v Detašovanom pracovisku Justičnej akadémie Slovenskej republiky v Omšení uskutočnilo školenie na tému Aktuálne aplikačné skúsenosti dedičského konania, určené pre sudcov, vyšších súdnych úradníkov a prvýkrát sa ho zúčastnili aj členovia Notárskej komory SR. Školenie v Omšení

svedkov. Ďalšou možnosťou je zriadiť závet na palube námorného plavidla alebo lietadla pod vlajkou Českej republiky pred veliteľom a dvoma svedkami, a rovnako tak môže učiniť aj vojak pri účasti v ozbrojenom konflik- te pred veliteľom vojenskej jednotky alebo iným vojakom v hodnosti dôstojníka za prítomnosti dvoch svedkov. De- dičská zmluva je najsilnejším dedičským titulom, poruči- teľ je však pri disponovaní so svojím majetkom obmedze- ný, preto sa nevyužíva tak často, ako sa predpokladalo. Ďalším zaujímavým inštitútom prijatej českej úpravy je zavedenie odkazu a odkazovníka. Poručiteľ môže tiež svojim dedičom nariadiť, aby inej osobe vydali určitý pred- met – odkaz. Takúto osobu nazývame odkazovníkom. Odkazovník nie je dedičom, vzniká mu len pohľadávka voči dedičovi. Keď mu dedič odkaz nevydá, môže ho od- kazovník žalovať na súde. Inštitút odkazu je zaujímavým prvkom aj z hľadiska skutočnosti, že v zahraničí sa tento inštitút využíva na dobročinné a verejnoprospešné účely, napríklad charitu, cirkev, nadácie, dotácie alebo odká- zanie určitých predmetov pre galérie a múzeá. Pri od- kaze a odkazovníkovi je zaujímavá skutočnosť, že právo na odkaz sa nadobúda smrťou poručiteľa, no odkázanú vec nadobúda odkazovník spôsobom, akým sa nadobúda vlastníctvo. Podľa prednášajúcich nie je jasné, čo sa deje v čase medzi smrťou a zmenou vlastníctva odkazu. Všetci účastníci ocenili, že českí prednášajúci vyjadri- li svoje názory na novú úpravu dedičského práva, svoje postoje formulovali jasne, pričom boli podložené dlho- ročnými skúsenosťami na Najvyššom súde ČR. Z ich vy- jadrení a postojov bolo cítiť odbornú fundovanosť a prak- tický pohľad na problematické pasáže zákonnej úpravy dedenia v ČR. Druhý deň školenia sa niesol v znamení prednášky členky vzdelávacej komisie NK SR JUDr. Miriam Imrich Breznoščákovej, PhD., notárky so sídlom vo Vranove nad Topľou. Svoju prednášku zamerala na problematiku cezhraničného dedenia aj vzhľadom na skutočnosť, že sa priamo podieľala na príprave Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 650/2015 o právo- moci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone verejných lis- tín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osved- čenia o dedičstve. V úvode stručne zhrnula genézu vývoja problematiky cezhraničného dedenia, pričom sa s účastníkmi škole- nia zhodla na tom, že cezhraničných dedičstiev bude aj vzhľadom na voľnosť pohybu v Európskej únii pribúdať. Vysvetlila, že nariadenie má v rámci Európskej únie ab- solútne hierarchické postavenie okrem Írska, Dánska a Veľkej Británie. Jeho úlohou je stanovenie jasných pravidiel na posúdenie právomocí súdov a rozhodného práva. Napriek existencii dvojstranných zmlúv medzi niektorými členskými krajinami EÚ sa na ne vzhľadom na dominanciu nariadenia nebude prihliadať. Ak však pôjde o dedenie majetku a jednou zo strán bude štát, ktorý nie je členom EÚ, v takom prípade bude rozhodná dvojstranná zmluva, ak existuje. JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, PhD., previedla účastníkov školenia jednotlivými ustanoveniami naria- denia. Zdôraznila, že nariadenie sa vzťahuje na dedenie majetku a nie na dedičské konanie, nerieši manželské majetkové režimy a zápisy majetkových práv. Upriamila pozornosť aj na skutočnosť, že rozhodné právo a prísluš- ný súd sa v zásade určujú podľa posledného zvyčajného bydliska zosnulého. Občania sa však môžu rozhodnúť, aby rozhodným právom vo veci ich dedičstva bolo prá- vo podľa ich štátnej príslušnosti. Uplatňovaním jediné- ho práva jediným orgánom pri cezhraničnom dedení sa predíde paralelným konaniam s potenciálne rozpornými súdnymi rozhodnutiami. Takisto sa tým zabezpečí, aby rozhodnutia vydané v jednom členskom štáte boli uzná- vané v celej Únii bez toho, aby boli potrebné nejaké oso- bitné postupy. Medzi zaujímavosti patrila aj informácia, že v Európskej únii je len päť štátov, ktoré začínajú dedičské konanie ex offo. JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, PhD., na praktických príkladoch demonštrovala komplikovanosť cezhraničného dedenia, a to aj napriek snahe o jeho koncentráciu a zosúladenie, čím najmä nečlenovia no- társkej komory, ktorí sa na školení zúčastnili, zistili, že problematika dedenia nie je taká jednoduchá, ako sa môže zdať. JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, PhD., pútavým a odborným spôsobom účastníkom priblížila proble- matiku, ktorá bude čoraz častejšie zamestnávať nielen notárov, ale aj súdy. Je veľmi dobré, že máme vo svojich radoch takého odborníka na túto problematiku, čo vy- zdvihli aj kolegovia z radov sudcov, a navyše disponuje- me aj publikáciou od rovnakej autorky, o ktorú sa vieme v prípade potreby oprieť. V závere nás informovala, že práve od budúceho týždňa začnú prebiehať cezhraničné semináre na túto tému, ktorých sa v počte 5 môžu zú- častniť práve členovia Notárskej komory SR. JUDr. Peter Šulai notár so sídlom v Nových Zámkoch JUDr. Ljubomír Drápal, predseda senátu Najvyššieho súdu ČR, JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, PhD., notárka vo Vranove nad Topľou, a JUDr. Roman Fiala, podpredseda Najvyššieho súdu ČR >> z diania v právnickej obci 24 ars notaria 2/16

Autorka v publikácii nadväzuje na doterajšie výsledky svojho odborného, profesijného a treba vyzdvihnúť aj publikačného záujmu o problematiku právnej úpravy dlhov a predĺženého dedičstva s dôrazom na inštitút likvidácie dedičstva. Tieto výsledky sumarizuje, kategorizuje a zovšeobecňuje do po- doby vedeckých záverov, ktoré však neopomínajú ani po- treby aplikačnej, najmä notárskej praxe. Už v úvode preto konštatujem, že monografia v takejto podobe prináša nové poznatky a je vhodným titulom na vydanie ako knižničná publikácia právnického vydavateľstva. V tematicky zvolenom segmente dedičského práva zhŕňa uchádzačka svoje doterajšie vedecko-výskumné a publi- kačné aktivity, svojimi rozmermi zakotvené aj v legislatívnej činnosti legislatívnej skupiny Prezídia Notárskej komory Slovenskej republiky. Tieto diskutované a z pohľadu Notár- skej komory pertraktované pohľady potom v práci prepája s čiastočnou komparáciou na danú problematiku v sused- nej Českej republike, ako aj s potrebnými presahmi do úvah de lege ferenda právneho poriadku Slovenskej republiky. Autorka sa svojimi doterajším publikačnými výsledkami najmä v rámci aktivít Notárskej komory SR, ktoré sú orien- tované na matériu svojho druhu, t. j. posudzovanie dlhov, vysporiadanie dlhov, predĺženého dedičstva či likvidácie dedičstva v dedičskom hmotnom aj procesnom práve, a to aj s ohľadom na budúcu možnú podobu občianskoprávnej úpravy v pripravovanom Občianskom zákonníku, zaraďuje do skupiny autorov, ktorí svojou tvorivou a organizačnou prácou ovplyvňujú svojimi názormi diskusie týkajúce sa bu- dúcej podoby dedičského práva na Slovensku. Recenzované dielo sa cielene orientuje do zvoleného odboru národnej právnej vedy súkromného práva s osobitným po- hľadom na komplexné spracovanie občianskoprávnych as- pektov likvidácie dedičstva a otázok predĺženého dedičstva. Z metodického pohľadu je jadro publikácie a jej výsledky vybudované na analyticko-syntetickej metóde vo väzbe na metódu systémovej analýzy. Okrajovo sa používa metóda historická a metóda komparatívna. Použitie metód ukazu- je na skúmanie platnej právnej úpravy vybraných inštitútov dedičského práva v ich konkrétnom praktickom pôsobení, a to najmä pre notársku činnosť v SR. Obsahovo je monografia zameraná najmä na sumarizáciu matérie a komplexné posúdenie otázok spätých s praxou súdov a notárov ako súdnych komisárov či advokátov, ktoré sa vynárajú v rámci uceleného pohľadu na vysporiadanie sa s dlhmi poručiteľa s osobitným zreteľom na likvidáciu de- dičstva a v rámci tohto inštitútu najmä na formy speňažova- nia majetku a následného rozvrhu výťažku. Štruktúra recenzovanej publikácie logicky zodpovedá po- trebám riešenia skúmaných otázok a zadaniu práce. V sied- mich na seba nadväzujúcich kapitolách charakterizuje problematiku dlhov poručiteľa, možnosti ich vysporiadania v konaní o dedičstve, rozoberá inštitút likvidácie dedičstva s podrobným opisom možných spôsobov ich speňažovania, ako aj ďalšie aspekty a osobitosti speňažovania dedičských aktív. V siedmej kapitole autorka rozoberá komparáciu právnej úpravy prechodu dlhov, vysporiadania dlhov a lik- vidáciu dedičstva s novou právnou úpravou v Českej re- publike. V tejto súvislosti vyslovuje viaceré úvahy de lege ferenda, a to v nadväznosti na práce pri príprave nového Ob- čianskeho zákonníka a Civilného mimosporového konania v Slovenskej republike. Z hľadiska systematického usporiadania matérie, spraco- vávanej v posudzovanom dizertačnom spise, sú zaujímavé a prínosné najmä postupy reflektujúce prístupy dôkladnej analýzy a syntézy zovšeobecnenia matérie konkrétnych in- štitútov dedičského práva, ktoré tiež vyúsťujú do viacerých zvýraznených záverov tohto jedinečného diela. Dielo je svojím rozsahom, usporiadaním a ďalšími formál- nymi znakmi v súlade s požiadavkami kladenými na po- dobné publikácie. Tento záver umocňujú moje poznatky, že v recenzovanej publikácii som nenašiel nejednotnosti v citácii prameňov, pričom ide o vyše 200 odkazov. Pri prob- lematike, ktorá sa v našich podmienkach javí upravená iba kuso a málovravne, to treba nepochybne oceniť. Vďaka svojim parametrom, predovšetkým autorkinej zna- losti problematiky, ako aj jej schopnosti objektívne konfron- tovať jej realitu s potrebami notárskej praxe a s výhľadom vývoja, no súčasne aj vďaka sporným miestam týkajúcim sa obsahu či terminológie, na ktoré v práci takéhoto zamera- nia musela naraziť, je publikácia kvalifikovaným a verným odrazom súčasného stavu poznania problematiky dobovej právnej úpravy likvidácie dedičstva v Slovenskej republike. Publikácia poukazuje aj na autorkine didaktické a štylistic- ké schopnosti, a to najmä prehľadným usporiadaním ma- térie a jej predloženou prezentáciou. Pri celkovom hodno- tení – s ohľadom na uvedené – opätovne konštatujem, že recenzovaná monografia je svojím odborným zameraním i odbornou úrovňou a šírkou a hĺbkou záberu prínosná nie- len pre vedu občianskeho práva, ale s ohľadom na situáciu v Slovenskej republike, v ktorej je práca predkladaná, aj pre možnosti legislatívneho rozvoja a právnej praxe. prof. JUDr. Ján Cirák, CSc. Autor pôsobí na Právnickej fakulte UMB Banská Bystrica. Predkladané dielo spracované v rozsahu 300 strán sa zameriava na tému z oblasti dedičského práva, spadajúcu do vedného odboru občianske právo. Téma je vysoko aktuálna z pohľadu teórie, ale aj praxe (najmä s ohľadom na rast zadlženosti obyvateľstva). Recenzia 25

>> z diania v právnickej obci Nielen z úcty k významným právnickým osobnostiam, autorovi a jeho skvelej myšlienke oprášiť pamäť nielen právnickej verejnosti na tieto významné osobnosti, ale aj z lásky k môjmu rodnému Liptovu, z ktorého pochádza- jú, dovolím si notárskej obci stručne (rešpektujúc rozsah tohto článku), použijúc autorove citácie v Predhovore, predstaviť osobnosti, ktorým sa autor publikácie venuje. JUDr. Emil Stodola Narodil sa 22. 3. 1862 v Liptovskom Sv. Mikuláši, zomrel 28. 6. 1945 v Bratislave. Po ukončení štúdií bol vynikajúcim advokátom a zaklada- teľom, prispievateľom a zo začiatku jediným sponzorom doteraz najstaršieho právnického časopisu vydávaného na Slovensku – Právny obzor, ktorý v roku 2017 oslávi svoju storočnicu. Emil Stodola pochádzal z významnej, v časoch silného maďarizačného útlaku národne uvedo- melej liptovskej garbiarskej rodiny (svetoznámy je aj jeho brat Aurel, ktorý bol učiteľom Alberta Einsteina na uni- verzite v Zürichu). Bol predstaviteľom Právnickej jednoty, ako aj predsedom Zväzu advokátov na Slovensku. Napísal niekoľko kníh, v ktorých sa okrem iného zaujímal o posta- venie národnostných menšín. Po vzniku Československa sa stal povereníkom československého štátu v Budapešti (Chargé d´affaires). Vo februári 1919 odmietol ponuku prestížneho miesta v justícii a venoval sa ďalej advokácii. Prof. JUDr. Augustín Ráth Narodil sa 2. 6. 1873 v Ružomberku, zomrel 12. 3. 1942 v Bratislave. Bol prototypom komplexného právnika. Vykonával via- ceré právnické povolania – advokát, sudca, vysoký mi- nisterský úradník, vysokoškolský učiteľ – a na každom z týchto postov nezabudol presadzovať dobro a spravod- livosť. Bol majstrom príhovorov a jeho postoje a myš- lienky by mohli byť základom pri formovaní slovenskej právnej kultúry. Dnešnou terminológiou by sme mohli povedať, že v jeho profesii sa výborne spájala praktic- ká stránka právnika s teoretickou. Bol prvým dekanom Právnickej fakulty a prvým slovenským rektorom Uni- verzity Komenského. Zároveň treba podotknúť, že bol je- diným slovenským profesorom v celom medzivojnovom Československu, ktorý zastával túto najvyššiu pozíciu na univerzite. Počas celej jej existencie bol predsedom Učenej spoločnosti Šafárikovej, ku ktorej sa ako k svojej predchodkyni hlási súčasná Slovenská akadémia vied. Dr.h.c. JUDr. Adolf Vladimír Záturecký Narodil sa 22. 6. 1884 v Nemeckej Ľupči (teraz Partizánska Ľupča) v okrese Liptovský Mikuláš, zomrel 12. 3. 1958 v Bratislave. Rovnako ako Emil Stodola pochádzal z národne uvedo- melej rodiny, zaslúžil sa o rozvoj právnického názvoslo- Štyroch významných právnikov pochádzajúcich z Liptova – Emila Stodolu, Augustína Rátha, Adolfa Zátureckého a Štefana Lubyho, ktorí ako významné osobnosti presiahli nielen hranice regiónu, ale aj štátu, v ktorom sa narodili, predstavil doc. JUDr. Jozef Vozár, CSc., mimochodom, pôvodom tiež Lipták, ktorý v súčasnosti zastáva významný post riaditeľa Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied, vo svojej monografii s názvom Významní slovenskí právnici z Liptova. Významní slovenskí právnici z Liptova 26 ars notaria 2/16

via. V spoluautorstve s Vladimírom Fajnorom vydal prvý právnický maďarsko-slovenský a slovensko-maďarský slovník a monografiu Nástin súkromného práva na Slo- vensku a v Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala počas existencie prvej Československej republiky základným prameňom poznania vtedajšieho slovenského obyčajo- vého práva. Prešiel rôznymi právnickými povolaniami, aby sa nakoniec stal sudcom. Zastával najvyššie sudcov- ské funkcie v medzivojnovom Československu. Presadil sa na Najvyššom súde ČSR, kde od roku 1936 pôsobil vo funkcii prezidenta. Od roku 1938 bol ako jediný Slovák sudcom a podpredsedom Ústavného súdu ČSR. Popri svojej bohatej sudcovskej práci nezabúdal na teóriu. Za jeho celoživotné dielo v oblasti práva mu Univerzita Ko- menského udelila titul doctor honoris causa. Prof. JUDr. Štefan Luby, DrSc. Narodil sa 5. 1. 1910 v Liptovskom Hrádku, zomrel 10. 10. 1976 v Bratislave. Pochádzal z právnickej rodiny (minimálne dve generácie jeho predkov boli právnici – starý otec Koloman Vitáliš bol tabulárnym sudcom Liptovskej stolice, otec JUDr. Pavol Luby bol vedúci oddelenia Župného úradu v Lip- tovskom Mikuláši). Štefan Luby bol právnym teoretikom európskeho formátu. Presadil sa nielen vo svojom odbo- re – občianske právo, ale publikoval aj v oblasti právnej histórie, právnej komparatistiky a iných odvetviach prá- va. Jeho úctyhodné dielo obsahuje 26 knižných mono- grafií a vyše 400 článkov, recenzií a iných výstupov doma i v zahraničí. Takáto právnická osobnosť sa rodí raz za sto rokov. Stal sa ikonou svojho odboru už počas života. Jeho tvorba nebola doteraz nikým na Slovensku preko- naná. Nadčasový charakter jeho práce je podnetný i pre dnešnú teóriu a prax. Zastával viacero významných funk- cií – od dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenské- ho, podpredsedu spoločenskovednej sekcie Slovenskej akadémie vied až po rektora Vysokej školy obchodnej. Uznaním medzinárodnej komunity bolo jeho členstvo v Medzinárodnej akadémii pre porovnávaciu vedu v Parí- ži a funkcia profesora Medzinárodnej fakulty porovnáva- cej právnej vedy v Štrasburgu. V roku 2005 prezident Slo- venskej republiky prepožičal Štefanovi Lubymu štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam. Toľko z obsahu prezentovanej publikácie. Významným osobnostiam, ktorým sa autor venuje, naj- mä však Štefanovi Lubymu, venovali svoje spomienky v príhovoroch prof. Ing. Štefan Luby, DrSc., Dr.h.c. – syn Štefana Lubyho, JUDr. Mgr. Martina Lubyová, PhD. – vnučka Štefana Lubyho, prof. JUDr. Ján Lazar, DrSc., prof. JUDr. Ján Mazák PhD., doc. JUDr. Ľubomír Fogaš, CSc., a nakoniec som svojím skromným príspevkom a odovzdaním daru Notárskej komory SR a svojho osob- ného daru pozostávajúceho z prírodných zdrojov rodné- ho Liptova autorovi knihy prispel aj ja, liptovskomikuláš- sky notár. Ako v Predhovore publikácie uviedol sám autor Jožko Vozár, „Liptov je krajom nielen s prekrásnymi prírod- nými scenériami v srdci Slovenska, ale aj rodiskom významných slovenských osobností, napríklad z ob- lasti literatúry, vedy, kultúry, športu, umenia a práva. Významné osobnosti z oblasti práva, ich život a hlavne dielo zostávajú akosi mimo záujmu verejnosti. Výnim- kou sú prípady, ak sa angažujú vo verejnom živote.“ A ja mu želám, aby sa nielen táto publikácia stala súčasťou každej právnickej knižnice a súkromnej knižnice každé- ho právnika, ale ako ďalšiemu významnému právnikovi pochádzajúcemu z Liptova mu prajem veľa úspechov a myšlienok v ďalšej publikačnej činnosti. Na pozvanie autora a z poverenia Prezídia notárskej komory Slovenskej republiky som mal tú česť spolu s členkami Prezídia Notárskej komory SR Dr. Katarínou Valovou, PhD., a Dr. Ludmilou Joanidisovou, za účasti vý- znamných osobností najmä z akademického prostredia, zúčastniť sa dňa 10. mája 2016 v priestoroch vydavateľ- stva VEDA Slovenskej akadémie vied na krste a uvedení do života tejto výnimočnej publikácie, ktorej recenzentmi sú prof. JUDr. Oľga Planková, Dr.h.c., prof. JUDr. Peter Blaho, CSc., a prof. RNDr. Dušan Hovorka, DrSc. Samotný akt krstu knihy vykonala prof. JUDr. Oľga Oveč- ková, DrSc., čerstvou halúzkou borovice, ktorú som s ra- dosťou priniesol na žiadosť autora spolu s čistou prame- nistou vodou z jeho rodného Liptova. Na záver by som si dovolil použiť citát Henryho Davida Thoreaua: Knihy sú nazhromaždeným pokladom sveta, vhodným dedičstvom pokolení a národov. JUDr. Miroslav Duriš, PhD. notár v Liptovskom Mikuláši a člen Prezídia Notárskej komory SR 27 JUDr. Ľudmila Joanidisová, členka Prezídia NK SR a notárka v Bratislave, doc. JUDr. Jozef Vozár, CSc., riaditeľ Ústavu štátu a práva SR, JUDr. Miroslav Duriš, PhD., člen Prezídia NK SR a notár v Liptovskom Mikuláši, a JUDr. Katarína Valová, PhD., členka Prezídia NK SR, notárka v Bratislave a členka redakčnej rady ARS NOTARIA

Prvý seminár sa konal dňa 19. 2. 2016 v školiacom zariadení Justičnej akadémie SR v Trenčianskych Tepliciach – Om- šení. Pre potreby pochopenia správnosti aplikácie nového Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhod- nutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (EDO) (ďa- lej ako Nariadenie) sa edukácia formou seminárov s odbor- ným vysvetlením a praktickými prípadovými štúdiami vše- obecne javí ako najvhodnejšia forma. V dôsledku voľného pohybu osôb v rámci Európskej únie, ich zotrvávania v iných krajinách ako krajinách svojho narodenia, uzatvárania manželstiev s medzinárodným prvkom a migrácie obyva- teľstva prijala Európska únia toto nariadenie, aby uľahčila a zjednodušila postup jednak pri spisovaní prejavov posled- nej vôle osôb, ktoré nie sú štátnymi občanmi SR, ako aj pri založení právomoci orgánu daného štátu, ktorý bude opráv- nený začať konanie o dedičstve, ako aj ukončiť celý dedičský proces po občanovi, ktorý je cudzincom. Treba podotknúť, že ide o problematiku značne komplikovanú a bude potreb- né citlivo a starostlivo posudzovať každý prípad individuál- ne. Ako každé nóvum, iste ani aplikácia nového Nariadenia Európskej únie sa nezaobíde bez úskalí, nejasností, potreby výkladu a zjednotenia postupu v praxi. Práve pre vyššie spo- menuté dôvody sa konajú predmetné semináre. Lektormi seminára boli JUDr. Jiří Svoboda, notár so sídlom v Prahe, ktorý sa okrem notárskej a publikačnej činnosti ve- nuje aj štúdiu problematiky dedenia s medzinárodným prv- kom a ktorý sa okrem iného podieľal aj na príprave nového českého občianskeho zákonníka a bol členom pracovnej skupiny Ministerstva spravodlivosti Českej republiky pre prí- pravu nového zákona o civilnom nesporovom konaní, ďalej JUDr. Mgr. Magdalena Pfeiffer, PhD., pedagogička Právnic- kej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, ktorá sa okrem bo- hatej vedeckovýskumnej a pedagogickej činnosti dlhodobo venuje aj problematike hraničných určujúcich faktorov v me- dzinárodnom práve súkromnom s dôrazom na obvyklý pobyt a medzinárodnému dedičskému právu, JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, PhD., notárka vo Vranove nad Topľou, člen- ka Vzdelávacej komisie NK SR a aktívna lektorka v oblasti dedenia s medzinárodným prvkom. JUDr. M. I. Breznoščá- ková sa takisto dlhodobo venuje publikačnej činnosti, vzdelá- vacej činnosti, štúdiu a organizovaniu seminárov pre notárov na tému dedenia s medzinárodným prvkom. Patrí k najaktív- nejším notárom, ktorí sa danou témou zaoberajú, a vzhľadom na svoje bohaté vedomosti sa usiluje umožniť ostatným no- tárom ľahší prienik do tejto zložitej a farbistej problematiky. Seminár bol účelne rozdelený na viacero celkov, z ktorých každý sa venoval určitej časti tejto rozsiahlej témy. Po úvod- nom príhovore Mgr. Kataríny Manczalovej z Regionálnej roz- vojovej agentúry Senec – Pezinok (RRA SP) a Mgr. Tomáša Gardona z NK SR sa ako prvý ujal slova JUDr. Jiří Svoboda. Prítomných uviedol do základov cezhraničného dedenia, pô- sobnosti nariadenia a veľmi zrozumiteľnou formou objasnil základné pojmy nariadenia. Venoval sa genéze vzniku naria- denia, ktorého filozofia bola zakotvená už v čl. 81 Lisabon- skej zmluvy. Cieľom nariadenia je okrem iného dať do sú- ladu rozhodné právo a právo miesta prejednania dedičstva, zjednotenie jurisdikčných a kolíznych noriem, a čo je veľmi dôležité – uprednostniť možnosť použitia slovenského práva na celý dedičský proces. Zmyslom nariadenia by malo byť najmä uľahčiť fungovanie vnútorného trhu, umožniť obča- nom vopred usporiadať svoje dedičstvo v európskom práv- nom priestore, účinne zaručiť práva dedičom, odkazovníkom a osobám blízkym poručiteľovi a aplikácia legis fori. Vysvet- lil, v čom spočíva medzinárodný prvok v dedičskom konaní. V ďalšej časti seminára bolo slovo odovzdané JUDr. M. I. Breznoščákovej, PhD., ktorá sa venovala okruhu s názvom Právomoc podľa nariadenia, obvyklý pobyt, Všeobecná prá- vomoc. JUDr. M. I. Breznoščáková systematickým a pre- hľadným spôsobom prítomným vysvetlila podstatu určovania právomoci príslušného štátu v dedičských konaniach s me- dzinárodným prvkom po zodpovedaní a vyriešení základných otázok, ktoré treba objasniť v každom prípade individuálne, napríklad, či ide v danom prípade vôbec o dedenie s cezhra- ničným prvkom, či sa uplatní nariadenie alebo príslušná me- dzinárodná zmluva, prípadne zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, či je platná voľba práva v preja- ve poslednej vôle poručiteľa a podobne. Venovala sa otázke obvyklého pobytu, ktorý je podľa nariadenia hlavným a ur- čujúcim faktorom na posúdenie otázky: právomoc ktorého štátu bude na konanie o dedičstve založená. Kritérium ob- vyklého pobytu ako všeobecného pravidla bude určite fakto- rom, na ktorý si notári budú musieť zvyknúť, keďže doposiaľ sa vždy ako určujúci faktor uplatňovala štátna príslušnosť zomrelého. Treba podotknúť, že bez príslušného komentára a výkladu je pochopenie aplikácie nariadenia a jeho jednot- livých ustanovení v praxi značne komplikované. Ako som už viackrát spomenula, bude potrebné posudzovať citlivo a in- dividuálne každý prípad, pretože modifikácií a situácií, na základe ktorých ide o dedenie s medzinárodným prvkom, je nespočetné množstvo. Následne sa opäť ujal slova JUDr. J. Svoboda, ktorý prítomným vysvetlil podstatu modifikovanej právomoci, ku ktorej dochádza v konkrétnych a skôr výni- Notárska komora Slovenskej republiky v spolupráci s Regionálnou rozvojovou agentúrou Senec – Pezinok (RRA SP) a Notárskou komorou Českej republiky (NK ČR) pripravila štyri semináre zamerané na problematiku cezhraničného dedenia určené notárom v Česku a na Slovensku. Cezhraničné semináre v rámci Projektu CROSSUM Cezhraničná spolupráca a jazykové zdokonalenie vo svetle nového Nariadenia o cezhraničnom dedení 28 ars notaria 2/16 >> dianiE v komore

JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, notárka vo Vranove nad Topľou, členka Vzdelávacej komisie NK SR, členka Medzinárodnej skupiny PNK SR, členka Legislatívnej skupiny PNK SR a externá členka pedagogického zboru Justičnej akadémie SR, JUDr. Jiří Svoboda, notár v Prahe, a JUDr. Mgr. Magdalena Pfeiffer, Ph.D., pedagogička Právnickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe močných prípadoch, napríklad nemožnosť prejednať dedič- stvo v štáte, ktorého právomoc by bola za normálnych okol- ností založená z dôvodu občianskej vojny. Takisto sa venoval otázke modifikovanej príslušnosti, keď nariadenie poskytuje možnosť jednak pre samotného závetcu alebo dedičov mo- difikovať voľbu súdu písomnou dohodou medzi dedičmi až do vydania rozhodnutia v dedičskom konaní. Nepríslušnosť môže vysloviť v prípade existencie takejto dohody medzi de- dičmi aj samotný súd, ktorý by bol inak na prerokovanie de- dičstva príslušný. Na záver svojej prednášky vysvetlil postup v prípade prekážky začatého konania – litispendencie v tej istej dedičskej veci na súdoch dvoch členských štátov. Lektorom štvrtej časti prednášky bola JUDr. Magdalena Pfeiffer, PhD. Témou bolo rozhodné právo, jeho zistenie a voľba práva, čo je ďalšia rozsiahla problematika, ktorá však systematicky nadväzovala na už prebraté témy. Treba vyzdvihnúť tematické rozčlenenie celého školenia, ktoré po odprednášaní jednotlivých tém postupne vysklada- lo jeden logický celok. Z prednášky JUDr. M. Pfeiffer, PhD., treba spomenúť vysvetlenie, ako sa podľa nariadenia rieši kolízia dvoch právnych poriadkov, ako sa dopracovať k ur- čeniu rozhodného práva v danej veci, kritériá na určenie už spomínaného obvyklého pobytu, únikovú doložku v prípade, že je jednoznačne preukázaná užšia väzba poručiteľa s iným štátom ako štátom jeho obvyklého pobytu, voľbu rozhodné- ho práva, ktorú môže osoba vykonať, ak nechce, aby sa na dedičský proces spravoval právom štátu jeho obvyklého po- bytu. Voľba práva je však obmedzená na právny poriadok toho štátu, ktorého je osoba štátnym príslušníkom. Ďalej sa venovala podmienkam platnosti voľby práva vykonanej závetcom v prejave jeho poslednej vôle, ako aj zaujímavé- mu inštitútu zakotvenému v čl. 35 nariadenia, tzv. výhrade ordre public, čo v praxi znamená neaplikovanie normy cu- dzieho práva v prípade nutnosti prejednania dedičstva pod- ľa cudzieho práva v prípade, že sú jeho účinky nezlučiteľné s tunajším právnym poriadkom. Určite je to však situácia, ktorej sa v praxi bude každý notár, ktorý s cezhraničným dedičstvom príde do kontaktu, vyhýbať. Posledná časť seminára patrila opäť prednáške JUDr. J. Svobodu a JUDr. M. I. Breznoščákovej, PhD., ktorí uzavre- li tento obsahovo rozsiahly seminár Európskym dedičským osvedčením (EDO). JUDr. J. Svoboda predniesol v úvod- nej časti prednášky venovanej EDO zmysel tohto inštitútu a jeho ciele, účinky a proces jeho vydávania. V podmien- kach právneho poriadku Slovenskej republiky sú subjektmi oprávnenými na vydanie EDO notári, ale nie je to tak v kaž- dom členskom štáte EÚ. Napríklad v podmienkach francúz- skeho práva nie je notár v postavení prvostupňového súdu, ako je to podľa nariadenia u nás. JUDr. M. I. Breznoščáková, PhD., sa zaoberala dosahom in- štitútu EDO na slovenský právny poriadok, konkrétne jeho zavedenie v Civilnom mimosporovom poriadku, ktorý v II. hlave § 214 – 219 zavádza tento inštitút. Jediným subjektom oprávneným vydať EDO je notár, ktorý bol v dedičskom kona- ní poverený súdom na prerokovanie dedičstva, a to tak počas dedičského konania, ako aj po jeho právoplatnom ukončení. Na záver seminára mali prednášajúci pripravené konkrétne prípadové štúdie, ktoré pozostávali z rôznych situácií a kto- ré dávali prítomným za úlohu určiť základné otázky ako po- súdenie rozhodného práva, právomoci, príslušnosti. Treba povedať, že hoci z úst lektorov, ktorí sa tejto téme venujú už niekoľko rokov, znie všetko jednoducho, až praktické príkla- dy ukázali, aká zložitá táto oblasť je. Hoci nariadenie predstavuje pre tunajší notársky stav obrov- skú výzvu, verím, že ju vzhľadom na svoju precíznosť a vyso- kú profesionalitu slovenskí notári zvládnu rovnako dobre ako všetky nóva, ktoré sme museli za posledné obdobie zvládnuť a ktorých nás ešte v budúcnosti s určitosťou veľa čaká. JUDr. Iveta Vašková členka Vzdelávacej komisie NK SR 29 Druhý seminár v rámci projektu CROSSUM sa konal 14. 4. 2016 v Žiline. Projekt uviedla Mgr. Jana Abraham z Regionálnej roz- vojovej agentúry Senec – Pezinok ako projekt určený notárom a notárskym kandidátom o cezhraničnom dedení. Prednášajúcimi boli JUDr. Tatiana Hačková z MS SR, JUDr. Miriam Imrich Brez- noščáková, notárka z Vranova nad Topľou, a JUDr. Jiří Svoboda, notár z Českej republiky. Seminára sa zúčastnili aj zástupcovia notárskych komôr zo SR a ČR: JUDr. Berenika Ullmannová z NK ČR a Mgr. Tomáš Gardon z NK SR. Tematické zameranie bolo totožné s obsahom prvého seminára. JUDr. Miriam Imrich Brez- noščáková a JUDr. Jiří Svoboda oboznámili prítomných s textom Nariadenia a jeho aplikáciou. JUDr. Tatiana Hačková z MS SR, ktorá sa zúčastňovala negociá­ cii pri príprave Nariadenia, upozornila na niektoré špecifikácie pri uplatňovaní Nariadenia, ktoré boli predmetom diskusií pri jeho tvorbe. Ide napríklad o dedenie farmy najstarším synom v Spolko- vej republike Nemecko, obmedzenie drobenia poľnohospodárskej a lesnej pôdy na Slovensku podľa zák. č. 180/1995 Z. z., dedenie rodinného závodu v ČR a princíp prednosti dediča, ktorý sa o závod stará (s obmedzením na jednu dedičskú skupinu). Upozornila, že pri problémoch s výkladom Nariadenia sa nemožno obrátiť na MS SR, ale na Súdny dvor EÚ. Zdôraznila, že Nariadenie je záväzné pre všetky štáty EÚ s výnimkou Spojeného kráľovstva, Írska a Dán- ska. Upozornila na výnimky zo spätného odkazu podľa čl. 34 a tiež na výnimku z uplatnenia rozhodného práva v prípade rozporu s ve- rejným poriadkom čl. 35. Na záver uviedla linky, kde možno nájsť text Nariadenia, tlačivá a koriendum: www.eur-lex.europa.eu Na seminári sa riešili aj praktické príklady cezhraničného dede- nia. JUDr. Tatiana Hačková uviedla dva prípady cezhraničného dedenia – prípadové štúdie, ktoré môžu poskytnúť orientáciu no- tárom pri riešení podobných prípadov v praxi. Pre účely publikácie v časopise ARS NOTARIA spracovala JUDr. Tatiana Hačková prípadové štúdie vrátane ich riešení. JUDr. Zuzana Grófiková vedúca redaktorka časopisu ARS NOTARIA

Zo zmien Notárskeho poriadku účinných od 1. 12. 2015 stojí za zmienku precíznejšia úprava disciplinárnej zod- povednosti. Výslovne sa upravuje definícia disciplinárne- ho previnenia, podľa ktorej sa za disciplinárne previne- nie považuje zavinené závažné alebo opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z No- társkeho poriadku alebo osobitného predpisu (Občian- sky súdny poriadok – súdny komisariát), ďalej zavine- né závažné alebo opätovné porušenie iných povinností vyplývajúcich z Notárskeho poriadku, Etického kódexu notára, interného predpisu komory alebo uznesenia komory. Ide teda o správanie, ktorým sa závažne alebo opätovne narúša dôstojnosť a vážnosť notárskej profesie a pokračovanie vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom činnosti notára. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie notá- ra, ktorého dôsledkom sú prieťahy v dedičskom konaní. Tým sa výrazne zúžil priestor na špekulatívny výklad dovtedajšieho znenia Notárskeho poriadku v rámci disciplinárnych konaní, keď sa na strane disciplinárne obvineného hľadali všemožné dôvody, za čo všetko ne- môže byť postihnutý. Disciplinárnym previnením sú aj prieťahy v disciplinár- nom konaní. Túto úpravu si vyžiadala prax na základe prípadov, keď disciplinárne obvinený výslovne ignoroval disciplinárne konanie. Napriek uvedenej úprave sa aj po 1. 12. 2015 vyskytuje takýto prístup disciplinárne obvine- ných notárov, preto je namieste na túto zákonnú úpravu upozorniť aj pri tejto príležitosti. Nanovo sa upravilo aj dokazovanie, a to tak, aby sa za- bezpečil efektívny priebeh konania a riadne podmienky pri rozhodnutí. Upravuje sa povinnosť poskytnúť infor- mácie disciplinárnej komisii, a to vo forme vysvetlenia a výpovede, ako aj právo v stanovených prípadoch ich odoprieť. Výslovne sa upravuje, že tomu, kto sťažuje po- stup disciplinárneho konania (najmä tým, že sa bez zá- važných dôvodoch nedostaví na výzvu disciplinárnej ko- misie) a napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší poriadok, bezdôvodne odoprie vypovedať ako svedok, podať vysvetlenie či predložiť listinu, môže disciplinárna komisia uložiť poriadkovú pokutu do výšky 200 eur, a to aj opakovane. Zmena sa dotkla aj opravného prostriedku proti rozhod- nutiu disciplinárnej komisie. Do 1. 12. 2015 platilo, že opravný prostriedok sa podáva na okresnom súde, v kto- rého obvode má notár sídlo. Po 1. 12. 2015 sa upravilo, že opravný prostriedok sa podáva komore a o opravnom prostriedku rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má notár sídlo. Opravného prostriedku proti rozhodnutiu disciplinár- nej komisii NK SR sa dotkla aj ďalšia zmena Notárske- ho poriadku účinná od 1. 7. 2016 a prijatá v súvislosti s účinnosťou nových procesných kódexov – Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriad- ku a Správneho súdneho poriadku. Od 1. 7. 2016 platí, že proti rozhodnutiu o disciplinárnom opatrení nie je mož- né podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu discipli- nárnej komisie možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia. Podľa novej koncepcie správneho súdnictva nebudú súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnu- tiam orgánov verejnej správy, ale po splnení zákonom stanovených predpokladov bude možné rozhodnutia týchto orgánov preskúmavať na základe nového inštitútu správnej žaloby. Vylučuje sa teda možnosť podania opravného pros- triedku proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie, jeho odstránenie však neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia disciplinárnej komisie vyplýva zo Správne- ho súdneho poriadku, preto sa z osobitných predpisov, akým je aj Notársky poriadok, vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné. Keďže však v tomto prípade ide o výnimku z dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby podľa Správneho súdneho poriadku, ponecháva sa v osobitnom predpise (Notárskom poriadku) ustano- venie o možnosti preskúmania na základe správnej žalo- by, ktorá musí byť podaná v osobitnej skrátenej lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia. Časté zmeny úpravy opravných prostriedkov proti roz- hodnutiam Disciplinárnej komisie komory môžu priná- šať a aj prinášajú komplikácie pri ich aplikácii v pra- xi. Ide napríklad o prípad, ak bolo rozhodnutie vydané za účinnosti pôvodného predpisu, a teda obsahovalo pouče­ nie o opravnom prostriedku podľa tohto predpisu (t. j. že príslušným súdom je okresný súd), ale doručené Medzi materiálmi predkladanými na prerokovanie a schválenie na ostatnej Konferencii notárov v marci 2016 boli aj zmeny Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, vyvolané zmenou Notárskeho poriadku (zák. č. 323/1992 Zb.). Tieto zmeny buď nadobudli účinnosť od 1. 12. 2015, alebo ešte len nadobudnú účinnosť od 1. 7. 2016. Disciplinárny poriadok NK SR vo svetle prijatých noviel Notárskeho poriadku 30 ars notaria 2/16 >> dianiE v komore

bolo už za účinnosti nového predpisu, a teda aj opravný prostriedok bol podaný za účinnosti nového predpisu (t. j. keď príslušným súdom je krajský súd). Opravný pros- triedok bol tak podaný podľa poučenia na okresný súd, ktorý nepostúpil vec príslušnému krajskému súdu, ale vo veci koná. Prechodné ustanovenia zmien účinných od 1. 12. 2015 tieto prípady v Notárskom poriadku neriešia. Prechodné ustanovenia zmien účinných od 1. 7. 2016 Notársky poriadok nerieši, ale keďže k ich zmene došlo v súvislosti so zmenou koncepcie správneho súdnictva, prechodné ustanovenia v súvislosti so správnym súdnic- tvom sa riešia v normatívnej časti zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správ- neho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zák. č. 125/2015, § 2). Naznačený problém v praxi by však v skutočnosti ani problémom nemal byť. Vychádzajúc z konštantnej ju- dikatúry a odborných publikácií jedným z princípov, na ktorých je prechodnosť procesnoprávnych noriem po- stavená, je aj princíp okamžitej použiteľnosti novej pro- cesnej úpravy (v čase podania opravného prostriedku bol príslušný krajský súd, a teda má konať vo veci kraj- ský súd). Tento princíp je taký vlastný právnemu štátu garantovanom ústavou, že sa ani nevyžaduje, aby bol výslovne vyjadrený v prechodných ustanoveniach. Inak povedané, to, že nie je uvedený v prechodných ustanove- niach, neznamená, že sa ním nemá riadiť. Disciplinárny poriadok NK SR sa v praxi netýka drvivej väčšiny kolegov a aj preto tento príspevok môže byť pre nich len zbytočnou teóriou, s ktorou sa pri výkone čin- nosti notára nikdy nestretnú. Mohol by však byť podnetný pre zvyšnú časť notárov do takej miery, aby zbytočne ne- sťažovali prácu disciplinárnej komisie vyplývajúcu často z nedostatočnej znalosti právnej úpravy disciplinárneho konania. JUDr. Štefan Demian predseda Disciplinárnej komisie NK SR 31

32 ars notaria 2/16 >> aktuálne z nK SR Na pozvanie prezidenta Ruskej federálnej komory no- tárov Konstantina Korsika sa zúčastnila delegácia No- társkej komory SR, v zložení prezidenta JUDr. Karola Kovácsa a viceprezidenta JUDr. Miroslava Pavloviča, slávnostnej akadémie a osláv 150. výročia vzniku slobod- ného ruského notárstva latinského typu, ktoré sa konali v dňoch 25. až 28. apríla 2016 v Moskve. V roku 1866 podpísal imperátor a cár celej Rusi Ale- xander II. normu, na základe ktorej začali v Ruskej ríši pôsobiť notári latinského typu na báze slobodného povo- lania. Toto výročie si ruskí notári pripomenuli slávnost- nou akadémiou, ktorá sa konala dňa 27. 4. 2016. Niesla sa v slávnostnom a vznešenom ovzduší, v rámci ktoré- ho bola umelecky predstavená história ruského notár- stva od jeho vzniku až do súčasnosti. Nevyhýbala sa ani tragickým obdobiam, akými boli revolúcia v roku 1917 a obdobie Veľkej vlasteneckej vojny v rokoch 1941 – 1945. Ruské notárstvo pozdravili najvyšší predstavitelia štá- tu na čele s prezidentom Putinom, ktorý zároveň prijal dekrét, na základe ktorého sa počnúc týmto rokom bude deň 26. apríl každoročne sláviť a pripomínať ako deň notárstva v celej Ruskej federácii. Ruskí notári sa záro- veň zaviazali v tento deň poskytovať občanom bezplat- nú právnu pomoc. Akadémia i oslavy boli sprevádzané bohatým spoločenským a kultúrnym programom. Účasť slovenskej delegácie potvrdila nastúpený trend dobrých vzťahov medzi ruským a slovenským notárstvom. JUDr. Karol Kovács prezident NK SR 150. výročie ruského notárstva Dňa 11. 3. 2016 sa v príjemnom historickom prostredí Hotela Elizabeth v Trenčíne uskutočnila konferencia no- tárov, ktorú v zmysle Notárskeho poriadku zvolalo Pre- zídium Notárskej komory Slovenskej republiky. V programe okrem správ o činnosti prezídia a komisií NK SR figuroval aj návrh prezídia na zmenu Disciplinár- neho poriadku NK SR, návrh na zmenu sadzobníka CIS a návrh na schválenie rozpočtu NK SR, CIS a Sociálneho fondu. Zo správ o činnosti prezídia a jednotlivých komisií vyplynulo, že Notárska komora Slovenskej republiky je pripravená ponúknuť Slovensku svoje odborné znalosti a prácne vybudované technické zázemie aj v súvislosti s postupnými zmenami v centrálnych informačných sys- témoch. Moderné technické prostriedky vybudované NK SR z prostriedkov centrálneho informačného systému predstavuje ideálny predpoklad na využitie všetkých le- gislatívnych možností pre rozšírenie kompetencií a čin- ností notárov na Slovensku. Konferencia sa niesla v duchu pragmatického prístupu a návrhy prezídia boli schválené veľkou väčšinou hlasov. Po dlhom čase došlo k zníženiu členského príspevku, čím konferencia reflektovala na výzvy členskej základne, kto- rá viacero rokov požadovala úpravu členského príspevku smerom nadol. Toto zníženie je dôsledkom citlivého hos- podárenia a správneho nastavenia príspevkov do rozpoč- tu komory a centrálnych informačných systémov. JUDr. Peter Šulai notár so sídlom v Nových Zámkoch Konferencia notárov v Trenčíne Konstantin Korsik, prezident Ruskej federálnej komory notárov, JUDr. Karol Kovács, prezident Notárskej komory SR, a JUDr. Miroslav Pavlovič, viceprezident Notárskej komory SR JUDr. Miroslav Pavlovič, viceprezident Notárskej komory SR, a JUDr. Karol Kovács, prezident Notárskej komory SR

33 Minister spravodlivosti SR svojím Rozhodnutím č. 33889/2016-152/3 zo dňa 29. 2. 2016 odvolal JUDr. Ka- tarínu Pohronskú z funkcie notárky so sídlom Notár- skeho úradu v Dunajskej Strede v obvode Okresného súdu Dunajská Streda s účinnosťou od 1. marca 2016 na jej vlastnú žiadosť. V rámci projektu vzdelávacích seminárov CROSSUM Cezhraničná spolupráca a jazykové zdokonalenie vo svetle nového Nariadenia o cezhraničnom dedení sa uskutočnil posledný cezhraničný seminár dňa 26. mája 2016 v Brne a dva národné semináre v júni 2016 v Pra- he a 15. a 16. júna 2016 Košiciach. Dňa 3. júna 2016 sa v hoteli Bratislava v Bratislave uskutočnila písomná časť výberových konaní a v dňoch 20. – 21. júna 2016 v sídle sekretariátu Notárskej ko- mory SR v Bratislave ústna časť výberových konaní. Dňa 9. júna 2016 sa uskutočnila písomná časť notár- skej skúšky a v dňoch 22. – 23. júna 2016 ústna časť no- társkej skúšky. Obe časti sa konali v sídle sekretariátu Notárskej komory SR. JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, PhD., notárka so sídlom vo Vranove nad Topľou, členka Vzdelávacej ko- misie NK SR, Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR a Legislatívnej skupiny Prezídia NK SR, bola na zákla- de rozhodnutia Rady Justičnej akadémie SR zo dňa 24. februára 2016 vymenovaná za externého člena pedago- gického zboru Justičnej akadémie Slovenskej republiky. Dňa 1. januára 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 390/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zá- konov v znení neskorších predpisov a ktorým sa me- nia a dopĺňajú niektoré zákony, zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a dňa 1. júla 2016 nadobudne účinnosť zákon č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriad- ku a Správneho súdneho poriadku, ktorými sa novelizu- je zákon SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej čin- nosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Informácie o národných a medzinárodných podujatiach 10. mája 2016 sa konala Slávnostná prezentácia kni- hy doc. JUDr. Jozefa Vozára, CSc., Významní slovenskí právnici z Liptova, na ktorej sa zúčastnili členovia Pre- zídia NK SR JUDr. Miroslav Duriš, PhD., JUDr. Ludmila Joanidisová a JUDr. Katarína Valová, PhD. V dňoch 25. – 28. apríla 2016 sa v Moskve konali oslavy 150. výročia ruského notárstva, na ktorých sa zúčastnili na pozvanie ruskej strany prezident NK SR JUDr. Karol Kovács a viceprezident NK SR JUDr. Mi- roslav Pavlovič. 24. mája 2016 sa v Budapešti uskutočnilo fórum Bu- dúcnosť nových technológií a notárstvo, na ktorom sa zúčastnili člen PNK SR Mgr. Peter Danczi a členka AS PNK SR Mgr. Iveta Vašková. V dňoch 26. – 27. mája 2016 sa v meste Portorož v Slo- vinsku konalo Zasadnutie Hexagonály, na ktorom sa zúčastnili Mgr. Peter Danczi a JUDr. Miroslav Gregor. V dňoch 2. – 5. júna 2016 sa konala XIV. Notárska olym- piáda v Poľskej republike v Mszane Dolnej. V dňoch 5. – 8. júna 2016 sa konal v Nantes vo Fran- cúzsku 112. Kongres francúzskych notárov na tému Nehnuteľný majetok. V Záhrebe sa v dňoch 16. – 18. júna 2016 konalo Plenár- ne Valné zhromaždenie CNUE, na ktorom sa zúčastnila delegácia NK SR v zložení JUDr. Karol Kovács, JUDr. Miroslav Pavlovič a Mgr. Peter Danczi. V dňoch 29. júna – 2. júla 2016 sa v Berlíne konal 29. Kongres nemeckých notárov na tému Nehnuteľnosti, ochrana spotrebiteľa, európska legislatíva. V dňoch 24. – 31. júla 2016 sa v Ríme bude konať Sveto- vá notárska univerzita UINL. V dňoch 22. – 24. septembra 2016 sa v Plzni uskutoční spoločné výjazdové Zasadnutie Prezídií NK ČR a NK SR. Informácie o odvolaných notároch, vzdelávaní v NK SR a plánovaných podujatiach

34 ars notaria 2/16 >> aktuálne z nK SR Európski notári pripravujú prostredníctvom pracovnej skupiny Rady notárstiev Európskej únie „komunikácie“ na októbrový týždeň otvorených dverí Európskeho notár- stva. Chceme sa tak priblížiť občanom a podnikateľom a zodpovedať im otázky týkajúce sa ich majetkových a ro- dinných záležitostí. Týždeň otvorených dverí sa začne 25. 10. 2016, v deň Európskeho dňa justície, keďže členské štáty Európskej únie a profesijné organizácie boli vyzva- né Radou, aby poskytli v tento deň podujatia pre občanov Európskej únie. Mnohé notárstva krajín Európskej únie tak budú organizovať stretnutia v národných a regionál- nych notárskych komorách, notárskych kanceláriách, konferenčných centrách, ale aj kaviarňach, prípadne poskytnú zelené telefónne číslo bez spoplatnenia alebo budú komunikovať cez sociálne siete. S účasťou na po­ dujatí súhlasili aj notári Slovenskej republiky. Okrem tohto podujatia sa na Valnom zhromaždení CNUE, ktoré sa konalo dňa 11. 3. 2016 v Bruseli, riešili aj iné aktuálne problémy. Najdlhšia diskusia bola o otázke, či a ako zverejniť vypracovanú ekonomickú štúdiu o finan­ čnom aspekte latinského notárstva pre právny systém. Autori štúdie sú najmä univerzitní profesori a v mno- hých bodoch preukazuje ekonomický prínos notárstva latinského typu pre právny systém krajiny a v konečnom dôsledku sú tak výdavky na spravodlivosť v takomto sys- téme nižšie ako napríklad v krajinách common law. Európska notárska sieť pokračuje naďalej vo svojej čin- nosti, v súčasnosti má nového predsedu, keďže Raul Radoi sa stal vedúcim sekretariátu CNUE. Novým pred- sedom je Giovanni Liotta, notár v Taliansku. Európska notárska sieť dostala podporné prostriedky z fondov EÚ a bude tak realizovať projekty, na ktoré boli tieto pod- porné prostriedky žiadané, tzn. najmä v oblasti IT tech- nológií, vzdelávania a výmeny informácií medzi notármi. Ďalšie zasadnutie Valného zhromaždenia CNUE bolo plenárne a konalo sa v júni 2016 v chorvátskom Záhre- be. V slovinskom Portoroži sa v máji konalo stretnutie Iniciatívy stredoeurópskych notárstiev. Predseda Medzi­ národnej únie latinského notárstva (UINL) zvolal mi- moriadne valné zhromaždenie do Quita v Ekvádore na 6. 5. 2016, kde sa riešili zásadné kompetenčné a orga- nizačné otázky. Mgr. Peter Danczi predseda Medzinárodnej skupiny NK SR a notár v Nových Zámkoch Novinky z medzinárodnej oblasti

Jakubáč, R.: Dovolanie generálneho prokurátora. Súkromné právo č. 1/2016 Autor v predmetnom príspevku stručne analyzuje podmienky prí- pustnosti dovolania generálneho prokurátora podľa novej právnej úpravy civilného procesu. Ďalej poukazuje na zmeny, ktoré prinášajú Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok v oblas- ti oprávnenia generálneho prokurátora podať opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v porovnaní s právnou úpra- vou mimoriadneho dovolania v Občianskom súdnom poriadku. Nová právna úprava nemôže vylúčiť možnosť podať opravný prostriedok, na ktorého uplatnenie mal účastník konania právo podľa právnej úpravy účinnej v čase, keď bolo rozhodnutie vydané, respektíve, keď nadobudlo právoplatnosť. Šuleková, Ž.: Ničotnosť uznesení valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti – posun v slovenskej judikatúre? Súkromné právo č. 1/2016 Je všeobecne známe, že problematika ničotnosti (zdanlivosti) uzne- sení valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným ale- bo akciovej spoločnosti sa stala za ostatné roky predmetom pestrej judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky. Naopak, slovenská doktrína, ako aj súdna prax sa dosiaľ postavila k tomuto konceptu re- zervovane a akcentuje koncept relatívnej neplatnosti uznesenia, a to aj v prípadoch jeho vážneho rozporu s objektívnym právom. Autorka v predkladanom príspevku približuje koncept ničotnosti uznesení val- ného zhromaždenia najmä cez optiku judikatúry českého najvyššieho súdu. Pozornosť je následne venovaná judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky a ich postoju v otázke určenia relatívnej neplatnosti, prípadne ničotnosti vadných uznesení valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti. Nociar, A.: Problematika nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v intenciách súčasnej právnej úpravy v Slovenskej republike. Súkromné právo č. 1/2016 Autor sa v príspevku venuje výkladu právnej úpravy § 1 a § 2 zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho po- zemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pri posudzovaní vý- mery pozemku je v nadväznosti na zákonný limit „výmera menšia ako 2 000 m2“ záväzným kritériom výmera celého konkrétneho pozemku, evidovaná na príslušnom liste vlastníctva. Pojem „pozemok priľahlý k stavbe“ nie je jednoznačne legislatívne definovaný, z čoho vyplýva, že pri potrebe jeho vymedzenia je nevy- hnutné vychádzať z obhájiteľných a objektívnych ukazovateľov pre- ukazujúcich funkčnú spätosť konkrétneho pozemku s predmetnou stavbou. Pozemok je priľahlý k stavbe, ak predmetná stavba bez toh- to pozemku nemôže plniť svoj účel (alebo naopak), pričom je irele- vantná okolnosť ich vzájomného bezprostredného susedstva. Holíková, L.: Spolužijící osoba jako dedic. Ad Notam č. 1/2016 Autorka sa v článku zaoberá problematikou dedenia tzv. spolužijúcej osoby v právnom poriadku Českej republiky, históriou vzniku tohto in- štitútu a porovnaním českej právnej úpravy s právnou úpravou v iných právnych poriadkoch. Cieľom článku je rovnako aj zhrnúť hlavný trend vývoja dedičského práva spolužijúcej osoby v zahraničí. Automatické dedenie zo zákona nepriznáva spolužijúcej osobe väčšina právnych poriadkov štátov Európskej únie. V právnych poriadkoch tých štátov Európskej únie, ktoré spolužijúcej osobe priznávajú v konaní o de- dičstve niektoré práva, existujú rôzne názory na inštitút spolužijúcej osoby, ktorých rozlíšenie je podrobne rozobraté v tomto príspevku. Kotrecová A.: Rekodifikácia civilného procesného práva. Trovy konania a ich náhrada. Časť II. Civilný mimosporový poriadok. Bulletin slovenskej advokácie č. 3/2016 CMP vymedzuje okruh konaní, v ktorých sa prioritne v civilnom pro- cese poskytuje ochrana okruhu práv pod režimom verejného záujmu, t. j. takých práv, ktoré nemajú len individuálny rozmer, ale z hľadiska ich postavenia v spoločnosti rozmer širší. Z uvedeného dôvodu ne- môžu byť v týchto prípadoch, t. j. v okruhu vecí, ktoré sa prejednávajú a rozhodujú v režime CMP, vnímané trovy konania ako forma sankcie za vyvolanie a vedenie konania pred súdom. Predmetná zásada je vyjadrená v tom, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ CMP neustanovuje inak (§ 52 CMP). Výnimkou z uvedeného pravidla je okruh konaní, v ktorých je mož- né, avšak vždy len na návrh (porovnaj § 57 CMP), uplatniť si nárok na náhradu trov konania. Takýmto konaním je aj konanie vo veciach notárskych úschov. Pri uplatnení nároku na náhradu trov konania sa vychádza zo zásady úspechu, t. j. nárok na náhradu trov konania si môže uplatniť ten, kto mal v konaní úspech, a to proti účastníkovi, ktorý úspech nemal. Samotné uplatnenie nároku na náhradu trov konania nestačí. Musí byť kumulatívne splnená podmienka, že takúto náhradu môže osoba, ktorá mala plný úspech vo veci od toho, kto takýto úspech nemal, spravodlivo požadovať. Pobijak T.: Hmotnoprávny prieskum notárskych zápisníc v exekučnom konaní – áno alebo nie? Bulletin slovenskej advokácie. č. 1 – 2/2016 Notárska zápisnica patrí k významným právnym nástrojom posilňu- júcim istotu v právnych vzťahoch. Tomu zodpovedá aj jej procesné po- stavenie ako verejnej listiny, ktorej správnosť je prezumovaná. Táto skutočnosť by teda mala uľahčovať postavenie osoby, ktorej z takejto notárskej zápisnice vyplývajú určité práva. Ide totiž o ingerenciu ve- rejnej moci v súkromnoprávnych vzťahoch prostredníctvom notára, ktorý nevystupuje len ako pasívny divák, ale ako aktívny právnik. Jej súčasné postavenie ako exekučného titulu však vo vykonávacom konaní spôsobuje aplikačné problémy. Exekučné súdy nedôverčivo pristupujú k notárskym zápisniciam a autoritatívne posudzujú jej ob- sah z hľadiska práva hmotného. Základom pre takýto postup súdov zostáva § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý vágne hovorí o pre- skúmavaní exekučných titulov so zákonom. Ako môžeme vidieť, ani judikatúra nie je v tejto otázke jednotná. Kým niektoré súdy hmotno- právny prieskum podporujú a trvajú na ňom, ostatné ho odmietajú a odkazujú účastníkov na sporové konanie. Táto nejednotnosť platí aj pre súdy vyššej inštancie. Vecné posudzovanie právnych úkonov obsiahnutých v notárskych zápis- niciach exekučnými súdmi má však pre subjekty práva závažný dosah. Kým ten istý účastník notárskej zápisnice môže od jedného exekučného súdu očakávať, že jeho notárska zápisnica bude zákonným exekučným titulom, od druhého exekučného súdu, ktorý bude notársku zápisnicu skúmať hmotnoprávne, sa výkonu takejto notárskej zápisnice nemusí dočkať. Je takýto prístup súdov v súlade s princípom právnej istoty? V danej veci zastávame názor, že exekučné súdy SR by sa v skúmaní notárskych zápisníc so zákonom mali obmedziť na to, či tieto verejné listiny spĺňajú predpoklady ich vykonateľnosti stanovené v Notárskom a Exekučnom poriadku, bez ohľadu na hmotnoprávne predpisy občian- skeho a obchodného práva, a to vzhľadom na argumenty, ktoré by sme mohli súhrnne zhrnúť do nasledujúcich okruhov: dichotómia základ­ ného a vykonávacieho konania; vykonateľné notárske zápisnice ako prejav liberálnejšieho zákonodarstva v kontraste nedôverčivým a až paternalistickým prístupom socialistického práva; garancia zákonnej komfortnosti notárskych zápisníc notárom; ústavné právo oprávnené- ho na poskytnutie súdnej ochrany zo strany exekučného súdu. Salák jr., P.: Zamyšlení nad přirůstáním uvolněného dědického podílu. Právní rozhledy 19/2015. Problematika přirůstání uvolněného dědického dílu v letech 1950 – 2013 byla řešena jednoznačnou preferencí intestátní posloupnosti. Podle nového občanského zákoníku již situace tak jednoznačná není, přesto však konstrukce právní úpravy akrescence může být v rozpo- ru s vůlí zůstavitele, který si nemusí vždy uvědomit skutečnost, že lze jednotlivé delační důvody kombinovat. Článek naznačuje způsoby, jak by se dalo případným problémům předcházet, zároveň však upo- zorňuje na možnou inspiraci v meziválečných osnovách občanského zákoníku, novým občanským zákoníkem bohužel nepřevzatou. Spracovali členovia redakčnej rady ARS NOTARIA: JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. (prvá až štvrtá anotácia) JUDr. Katarína Valová, PhD. (piata a šiesta anotácia) JUDr. Zuzana Grófiková (siedma anotácia) Anotácie 35 >> Dávame do pozornosti

36 ars notaria 2/16 >> Dávame do pozornosti Vybral JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA. Občiansky zákonník (I. a II. zväzok) Komentár Marek Števček, Anton Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič – vyd. C. H. Beck Rok vydania: 2015 Počet strán: 3 208 Väzba: pevná Publikácia obsahuje podrobný komentovaný výklad k občianskemu zákonníku aj s množstvom judikátov súdnych rozhodnutí a jednot- livé právne ustanovenia OZ. Zloženie komentára k občianskemu zákonníku spracoval kolektív autorov, ktorí sú v právnom povedomí špecialisti aj v občianskom práve a má vysoké kvalitné spracovanie. Občianske súdne konanie po novom Dominika Vokálová, Jana Mitterpachová, Róbert Jakubáč, Jozef Brázdil, Peter Ikrényi – vyd. Wolters Kluwer SK Rok vydania: 2016 Počet strán: 259 Väzba: mäkká, A4 Publikácia prináša prehľadné porovnanie doterajšej a novej právnej úpravy občianskeho súdneho konania so stručným výkladom a jej cieľom je poskytnúť lepší prehľad o tom, akým spôsobom sa pôvod- ná právna úprava premietla do novej právnej úpravy. Odporovateľnosť právnych úkonov Pavol Horňák – vyd. Iuris Libri Rok vydania: 2016 Počet strán: 344 Väzba: mäkká Predkladaná publikácia prináša súdne rozhodnutia týkajúce sa aplikácie inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov v SR a v ČR, ktorý je právnym následkom chybovosti právneho úkonu a chráni veriteľov pred nepoctivým konaním dlžníka. Civilný mimosporový poriadok – komentár Edmund Horváth, Andrea Andrášiová – vyd. Wolters Kluwer SK Rok vydania: 2016 Počet strán: 504 Väzba: pevná Komentár poskytuje komentovaný zákon k novému civilnému mi- mosporovému poriadku. Obsahuje aj dôležité upozornenia na zá- kony, ktoré nie sú v civilnom mimosporovom poriadku. Spracovaný komentár poskytuje ustanovenie zákona, súvisiace predpisy a ju- dikáty súdnych rozhodnutí. Judikatúra je vyberaná adekvátne pre nový zákon, obsahuje aj odôvodnenia k zákonu a názory k nemu. Právny stav publikácie je k 1. 7. 2016. Judikatúra vo veciach Obchodného zákonníka Peter Strapáč – vyd. Eurounion Rok vydania: 2016 Počet strán: 440 Väzba: pevná Publikácia obsahuje judikáty súdnych rozhodnutí súdov NS SR, NS ČR, ÚS SR, ÚS ČR, ale nájdeme tu aj judikáty menších súdov. Súdne rozhodnutia sú tematicky spracované a idú podľa zákona obchodného zákonníka. Zvýraznené sú rozhodnutia podľa príslušnosti súdu, z kto- rého rozhodnutie pochádza. Judikáty obsahujú aj právne vety. Táto od- borná publikácia je určená všetkým sudcom, advokátom a právnikom. Kataster nehnuteľností, 1. časť Ľubica Hudecová – vyd. STU Slovenská technická univerzita Rok vydania: 2016 Počet strán: 185 Väzba: mäkká, A4 Kataster nehnuteľností poskytuje tieto dôležité témy: pozemkovú držbu a jej evidenciu, evidenciu pozemkov a pôdy v historickom kontexte, užívacie právo a vlastnícke právo, pozemkový kataster stabilný, pozemky úpravy, spoločné nehnuteľnosti, podielové spo- luvlastníctvo, presnosť mapy pre pôdu, pozemkový kataster budo- vania v Československu, digitalizácia pozemkov a máp. Zákonník práce. Komentár – zapracované zmeny od 18. 6. 2016 Jozef Toman – vyd. Verlag Dashofer Rok vydania: 2016 Počet strán: 686 Väzba: mäkká Kniha prináša komentár k zákonníku práce, ktorý je spracovaný na základe najnovších poznatkov. Obsahuje množstvo príkladov a judi- katúry a zapracované zmeny účinné od 18. 6. 2016. Autorské právo v praxi Adéla Faladová – vyd. FFC Public Rok vydania: 2015 Počet strán: 80 Väzba: mäkká Autorské právo v praxi rozoberá duševné vlastníctvo a autorské právo vo všeobecnej rovine, obsahuje autorský zákon, licencie, ochranu kolektívnych práv, kolektívnu správu, ochranné diela, ma- jetkové právo, jednotlivé druhy diel, trestnoprávnu ochranu atď. Judikatúra vo veciach exekučného konania a v statusových veciach súdnych exekútorov III Milan Budjač, Janka Gibaľová – vyd. Wolters Kluwer SK Rok vydania: 2015 Počet strán: 210 Väzba: mäkká Publikácia obsahuje žaloby súvisiace s exekučným konaním, trovy exekúcie, statusové veci súdnych exekútorov a ich zodpovednosť. Je tu spracovaná judikatúra súdov statusov, exekúcií, exekučných trov a zodpovednosti exekútorov. Soudní judikatura ve světle nového občanského zákoníku Petr Bezouška, Milan Hulmák, Jindřich Psutka, Tomáš Doležal – vyd. Wolters Kluwer ČR Rok vydania: 2015 Počet strán: 748 Väzba: pevná Dňa 1. januára 2014 sa stal účinným zákon č. 89/2012 Sb., občanský zákoník, ktorý priniesol do súkromnoprávnych vzťahov zmeny väč- šieho či menšieho rozsahu. Vznikli nové inštitúty, úplne odlišné od predchádzajúcej právnej úpravy, niektoré inštitúty sa obnovili a zme- nila sa aj právna terminológia. Monografia spracováva viac ako tisíc rozhodnutí, ktoré sú usporiadané do kategórií podľa rôznych kritérií.

Pokyny pre autorov 1. Príspevky posielajte elektronickou poštou na adresu vydavateľa. 2. Rozsah príspevkov je limitovaný vrátane fotografií. Pri odborných článkoch by nemal presiahnuť 10 – 15 normostrán vrátane poznámkového aparátu. Rubrika Postrehy z praxe by mala mať maximálny rozsah 3 – 12 normostrán. Recenzie by nemali obsahovať viac ako 1 – 2 normostrany. 3. Predložené práce sa publikujú v štátnom jazyku. 4. Príspevky musia byť napísané v textovom editore MS Word tak, aby bola jasná grafická úprava textu. 5. V texte používajte výhradne Times New Roman, veľkosť písma 12. Na zvýraznenie časti textu je povolená kurzíva a tučné písmo. Pri poznámkovom aparáte pod čiarou používajte Times New Roman, veľkosť 10. 6. Poznámky a odkazy pod čiarou vkladajte vždy na príslušnú stranu cez funkcie vložiť, odkaz a poznámka pod čiarou, pretože len tak sa počas spracovávania neposunie text. 7. Odkazy priamo v texte uveďte na konci citácie. 8. Odporúčané riadkovanie je 1,5, zarovnanie textu v bloku, zarovnanie tabuliek na stred, rovnako aj text v tabuľkách zarovnaný na stred. 9. Za vecnú stránku príspevku zodpovedá autor. 10. Na výplatu autorskej odmeny je v závere príspevku nutné vždy uviesť údaje o autorovi (meno a priezvisko, rodné číslo, akademické tituly, adresa pracoviska alebo bydliska, prípadne e-mail a číslo účtu). 11. Práca musí obsahovať vyhlásenie o tom, či už bola verejne publikovaná, a v prípade akceptácie vyhlásenie, že nebude zadaná na ďalšie publikovanie do iného časopisu. 12. Redakcia si vyhradzuje právo vykonať drobné úpravy, prípadne skrátiť rukopis. 13. Redakcia si vyhradzuje právo výberu príspevkov, právo upraviť titulok príspevku, vykonať v rukopise potrebné štylistické, jazykové a grafické úpravy, ako aj rozhodnúť o jeho zaradení do daného čísla a rubriky. 14. Pri odkazoch na literatúru žiada redakcia o uplatňovanie jednotného systému, ktorý vychádza z normy STN ISO 690. 15. Autori príspevkov vyjadrujú vlastný názor k danej problematike. 16. Vydavateľ má právo uverejniť príspevok vo svojich publikáciách. Uverejnený príspevok môže vydavateľ rozmnožovať v tlačovej, elektronickej alebo akejkoľvek inej podobe, aj sprístupnením na webovej stránke. Súhlas autora je daný prvým zverejnením, ďalší súhlas nie je potrebný.

40