ARS NOTARIA 3/2016

1

2

>> obsah ARS NOTARIA 3/2016 Ročník: 20. • Vyšlo: 30. 9. 2016 Vydáva: Notárska komora Slovenskej republiky Krasovského 13, 851 01 Bratislava 5, IČO 30 811 236 tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 589 notarska.komora@notar.sk, www.notar.sk Redakčná rada: JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka) JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. JUDr. Juraj Göbl JUDr. Jozef Opatovský JUDr. Katarína Valová, PhD. Periodicita: štyrikrát ročne Predplatné: daniela.durajova@notar.sk Inzercia: daniela.durajova@notar.sk Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2 P. O. Box 61, 810 05 Bratislava, www.jaga.sk Foto: Notárska komora SR, archív autorov, isifa/Shutterstock Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN 1335-2229 Úvodník Odborný článok 4 Dohody medzi spoločníkmi v obchodných spoločnostiach a Jednoduchá spoločnosť na akcie Martin Maliar Judikát 10 Možnosť uplatnenia predkupného práva po prevode spoluvlastníckeho podielu Pavol Sádel Postrehy z praxe 12 Uznesenie o dedičstve po novom. Poverenie notára ako súdneho komisára Alexandra Kotrecová, Katarína Valová 19 Cezhraničné semináre – praktické ukážky riešenia situácií cezhraničného dedenia Tatiana Hačková 21 Recenzia: Notársky poriadok. Komentár Peter Vojčík Rozhovor 22 Lucia Žitňanská: Mojím hlavným cieľom je skrátenie času konaní a tým aj zvýšenie dôveryhodnosti justície Z diania v právnickej obci 25 XXIV. Karlovarské právnické dni. Časopis ARS NOTARIA obhájil pozíciu najlepšieho slovenského právnického časopisu Pavol Dorič 28 Katastrálne konanie a elektronizácia služieb katastra nehnuteľností Radovan Kondrlík 29 Medzinárodné aspekty práva, tentoraz v otázkach súvisiacich s uznávaním a výkonom cudzích rozsudkov v obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahoch Radovan Kondrlík Dianie v komore 30 Z odborného seminára CMP a CSP Erika Szóradová 31 Budúcnosť notárstva vo svetle nových informačných technológií Iveta Vašková 33 Zo zasadnutia komisií, generálnej rady a mimoriadneho valného zhromaždenia členských notárstiev UINL v Quite Magdaléna Valušová 34 Kongres francúzskych notárov Tomáš Gardon 35 XIV. Notárska olympiáda Vladimír Balun Aktuálne z NK SR 36 Informácie o vymenovaných notároch, vzdelávaní v NK SR a plánovaných podujatiach 36 Novinky z medzinárodnej oblasti Peter Danczi Dávame do pozornosti 37 Anotácie 40 Prehľad právnickej literatúry 22 19 25 35

2 ars notaria 3/16 Úvodník Vážení čitatelia a milí kolegovia, na základe rozhodnutia Prezídia Notárskej komory SR som bol v apríli 2016 vymenovaný za nového člena re- dakčnej rady časopisu ARS NOTARIA, čím došlo v zmys- le jeho štatútu k rozšíreniu počtu členov redakčnej rady na päť. Dovoľte mi, aby som sa vám, ktorí ma ešte nepoznáte, predstavil. V roku 2009 som začal pracovať na notárskom úrade v Košiciach, najskôr ako zamestnanec, neskôr ako notársky koncipient a po úspešnom vykonaní notárskej skúšky v roku 2011 aj ako notársky kandidát. Za notára so sídlom v Košiciach som bol ministrom spravodlivosti SR vymenovaný v júni 2014 a notársku činnosť som vo svojom sídle začal vykonávať v septembri 2014. Musím sa priznať, že pri svojich notárskych začiatkoch v roku 2009 som celkom netušil, čo všetko notárska práca zahŕňa. A aj takmer po ôsmich rokoch pôsobenia v notárstve si netrúfam povedať, že to už viem. Od septembra 2012 som členom Legislatívnej skupiny Prezídia Notárskej komory SR, ktorá je pomocným or- gánom prezídia a ktoré spolu hája záujmy notárskeho stavu. Predovšetkým v poslednom období priniesla le- gislatíva mnohé nové právne úpravy aj vo vzťahu k notá- rom a notárskej činnosti. Novela Notárskeho poriadku č. 267/2015 Z. z. a nový Kancelársky poriadok pre notárov, ktoré nadobudli účinnosť 1. decembra 2015, a tiež nové procesné kódexy, predovšetkým Civilný mimosporový poriadok, účinné od 1. júla 2016, znamenajú, že notári a ich zamestnanci musia svoje postupy prispôsobiť novej právnej úprave. Notári svojím postavením a svojou činnosťou dbajú o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o pred- chádzanie sporom. Výkon notárskej činnosti sa považuje za preventívny výkon spravodlivosti. Ide o profesiu, ktorá dôvodnosť svojej existencie v minulosti už viackrát do- kázala a napriek niektorým názorom si právny štát bez fungujúceho notárstva predstaviť nemožno. Napriek tomu, že rekodifikácia civilného procesu v zá- sade posilnila postavenie notárov, a to najmä v rámci konania o dedičstve a zverenia ďalších konaní notárovi, čo je prejavom dôvery štátu voči notárovi, nemenej za- ujímavou z pozície notára bude aj rekodifikácia občian- skeho práva hmotného, na ktorej sa intenzívne pracuje už niekoľko rokov. Musím konštatovať, že práca v orgánoch komory je ná- ročná, a to nielen časovo. Pre naše notárstvo je však aj veľmi prospešná. Aj preto som rád prijal výzvu pôsobiť ako člen redakčnej rady v našom časopise. Osobne sa budem snažiť, aby som nesklamal dôveru do mňa vlo-

3 ženú a aby som prispel k pozdvihnutiu úrovne nášho ča- sopisu, ktorú má a ktorú už niekoľko rokov v právnickej obci zastáva. Vymenovanie za nového člena redakčnej rady nášho ča- sopisu je pre mňa ocenením doterajšej práce, no táto funkcia ma zároveň do budúcnosti ešte viac zaväzuje. Už po niekoľkých zasadnutiach redakčnej rady mi je zrejmé, že táto práca nebude ľahká. Preto vás, milí kolegovia no- tári, kandidáti a koncipienti, žiadam o spoluprácu. Kaž- dý z nás sme iný, no všetkým by malo záležať na dobre slovenského notárstva. Snaha oň by však nemala ostať iba v pasívnej rovine, ale každý, kto môže prispieť novou informáciou, judikátom či právnym názorom, by mal túto možnosť využiť, napríklad formou príspevku v našom ča- sopise. Na záver vám všetkým úprimne želám veľa osobných ra- dostí, aby vás notárska práca napĺňala každý deň a aby sme nezabúdali, že sme tu pre ľudí. JUDr. Juraj Göbl člen redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA

V rámci opatrení Akčného plánu boja proti daňovým pod- vodom boli v roku 2015 do obchodného a insolvenčného práva implementované viaceré opatrenia. Dosah týchto opatrení nie je zatiaľ signifikantný, postupom času je však potrebné predpokladať, že ich význam bude narastať. Vo všeobecnosti opatrenia možno rozdeliť do troch kategórií. Prvá skupina opatrení súvisí so zákonom č. 87/2015 Z. z. Opatrenia sú zamerané na tieto čiastkové otázky: a) zavedenie inštitútu registra diskvalifikácií, b) sprísnenie zodpovednosti členov štatutárnych orgá- nov, najmä z hľadiska povinnosti v spoločnostiach, ktoré sú blízko úpadku, c) zavedenie inštitútu krízy kapitálovej obchodnej spo- ločnosti, d) prepracovanie inštitútu zákazu vrátenia vkladu, e) zlepšenie postavenia veriteľov v procesoch konkurzu a reštrukturalizácie. Druhá skupina opatrení súvisí so zákonom č. 361/2015 Z. z., ktorý do právneho poriadku Slovenskej republiky za- viedol nový podtyp akciovej spoločnosti, a to tzv. akciovú spoločnosť s premenlivým základným imaním (SICAV). K tejto právnej forme možno uviesť, že povahou ide o ak- ciovú spoločnosť, ktorej kreovanie umožňuje v národ- ných poriadkoch aj smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2012/30/EÚ1. Táto akciová spoločnosť je cha- rakteristická tým, že: a) základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií bez uvedenia ich menovitej hodnoty, b) základným imaním je hodnota jej čistého obchodného imania, c) minimálna výška základného imania je 125 000 eur; táto sa zapisuje aj do obchodného registra, d) podiel akcionára sa určí vynásobením hodnoty čisté- ho obchodného imania relatívnym podielom počtu ak- cií, ktorých je majiteľom, k celkovému počtu vydaných akcií, e) obchodné meno musí obsahovať označenie „investič- ný fond s premenlivým základným imaním“, f) nesmie vytvárať rezervný fond, g) s akciou SICAV je spojené právo na odkúpenie na účet spoločnosti a akcia odkúpením zaniká. h) môže vydávať len jeden druh akcií a nesmie vydávať iné cenné papiere ako akcie. Tretia skupina opatrení je z určitého uhla pohľadu pre naše právne prostredie prelomová. Zákonom č. 389/2015 Z. z. sa do nášho právneho poriadku implementoval nový typ obchodnej spoločnosti, a to tzv. jednoduchá spoloč- nosť na akcie (JSA). Dôvody implementácie nových pravidiel Podnikateľské prostredie je považované vždy za veľmi citlivé na mieru možnosti dispozitívnej úpravy právnych vzťahov. Je preto vhodné, aby sa aj legislatíva výhľadovo zamyslela nad otázkami vývoja korporátneho práva, kto- ré by malo adekvátne odrážať trhovú situáciu, a právnym vzťahom vznikajúcim v korporátnom práve nestavala umelé či nedôvodné bariéry. Významnú bariéru pre rozvoj vzťahov v korporátnom práve predstavuje bezpochyby samotné legislatívne pro- stredie. Hlavnou príčinou tohto stavu je historický vývoj medzi rokmi 1950 – 1989, v ktorom naše právo opusti- lo množstvo inštitútov potrebných v trhovej ekonomike. Opustenie inštitútov navyše predznamenalo, že zrejme ešte niekoľko generácií právnikov po roku 1989 bude ob- Dohody medzi spoločníkmi v obchodných spoločnostiach a Jednoduchá spoločnosť na akcie Vzor anotácie: Cieľom príspevku je oboznámiť čitateľa s novými inštitútmi, ktoré boli v obchodnom a insolvenčnom práve prijaté v rámci opatrení Akčného plánu boja proti daňovým podvodom. Ide o inštitúty, ktoré sú v určitých otázkach novinkami v slovenskom právnom prostredí a majú tendenciu priniesť väčšiu flexibilitu do vzťahov medzi spoločníkmi v obchodných spoločnostiach. Viacero z inštitútov, najmä nové typy dohôd medzi spoločníkmi v jednoduchej spoločnosti na akcie, predpokladajú významnú ingerenciu notára ako osoby, ktorá preskúmava naplnenie dohodnutých podmienok a tým poskytuje právnu istotu v súkromnoprávnych vzťahoch. 1 Smernica európskeho parlamentu a rady 2012/30/EÚ z 25. októbra 2012 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností a udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení (prepracované znenie). 4 ars notaria 3/16 >> Odborný článok

javovať ich zmysel a bude sa snažiť uchopiť regulatívnosť ideí stojacich za množstvom z nich. Príkladom určitej bariéry pre rozvoj vzťahov v trhovom prostredí je bezpochyby čiastočne aj samotný Obchod- ný zákonník, ktorý bol po roku 1989 ideovo ukotvený na nemecké koncepty korporátneho práva. Ide nepochybne o stabilné a takmer vedecky prepracované koncepty, vo všeobecnosti však možno povedať, že sa vyznačujú vyso- kou mierou regulatívnosti a značne preventívnym pôso- bením právnych noriem, čo je dané ich ideovými výcho- diskami nachádzajúcimi sa ešte v kelsenovskej tradícii2. Regulatívne idey normativizmu sa často prejavujú aj ako rigidnosť či vysoká miera kogentnosti právnej úpravy. Takýmto spôsobom je vo viacerých ohľadoch postihnuté aj korporátne právo, ak ide o vzťahy medzi spoločníkmi v obchodných spoločnostiach. Vzťahy medzi spoločníkmi v obchodných spoločnostiach Vzťahy medzi spoločníkmi v živote obchodných spoloč- ností sú poznačené nedostatkom flexibility, čo je dôsled- kom zvolenej koncepcie regulácie v prvej a druhej časti Obchodného zákonníka, ktorá vychádza z pravidla, že ak pri určitom ustanovení nie je stanovené inak3, predpo- kladá sa, že ide o normu kogentnú. Ak teda Obchodný zákonník umožňuje spoločníkom obchodnej spoločnosti možnosť odchýlenia sa od určitého pravidla, robí tak vý- slovne napríklad použitím slov „ak spoločenská zmlu- va neurčuje inak“. Treba tiež podotknúť, že akékoľvek „inak“, na ktorom sa spoločníci dohodnú a ktoré sa od- chyľuje od zákonom predvídaného dispozitívneho rám- ca, môže byť v konečnom dôsledku podrobované tes- tom pravidiel dobrých mravov4 či poctivého obchodného styku5. Do pozornosti je potrebné dať tiež zásady, ktoré sú inkorporované vo všeobecnom súkromnom práve, napríklad pri inštitúte podielového spoluvlastníctva. Pri podielovom spoluvlastníctve sa presadzuje všeobecná zásada ochrany menšinových spoluvlastníkov6 či vše- obecne prítomné zákonné predkupné právo7. V rovine všeobecného súkromného práva je potreb- né mať na zreteli, že v prípade záväzkových vzťahov sa presadzuje zásada zmluvnej voľnosti8, v prípade vec- ných práv však takúto zásadu identifikovať nemožno. Práve naopak, pri vecných právach existuje nummerus 2 Hans Kelsen – rakúsky teoretik práva a politiky, zakladateľ normativizmu. 3 Porovnaj napr. § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka. 4 § 39 Občianskeho zákonníka. 5 § 265 Obchodného zákonníka. 6 Porovnaj napríklad § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka. 7 § 140 Občianskeho zákonníka. 8 Porovnaj napríklad možnosť uzatvárania nepomenovaných zmlúv. 5

clausus vecných práv a iné vecné práva ako tie, ktoré poznajú právne predpisy súkromného práva, nemožno zriaďovať. Typová uzavretosť vecnoprávnych inštitútov úzko súvisí s pravidlami na vedenie verejných registrov a v našom práve sa presa- dzuje ako princíp. Na prekonanie naznačenej rigidnosti právnej úpravy sa do právneho poriadku Slo- venskej republiky s účinnosťou od 1. 1. 2017 dostáva in- štitút dohôd medzi spoločníkmi a upravuje sa tzv. jedno- duchá spoločnosť na akcie (ďalej len JSA). Dohody medzi spoločníkmi Najprirodzenejšou dohodou medzi spoločníkmi je zo samej podstaty veci spoločenská zmluva. V nej si môžu spoločníci upraviť vzájomné práva a povinnosti podľa ich potrieb. Čiastkovým problémom takejto úpravy vzťahov medzi spoločníkmi je jej publicita, čo v niektorých situ- áciách nie je žiaduce a dáva predpoklady získavanie cit- livých informácií o podnikateľských zámeroch a stratégii tretími osobami. Ďalším problémom je, že Obchodný zákonník výslovne neuvádza, či sú prípustné aj iné doho- dy medzi spoločníkmi (napríklad separátne dohody len medzi niektorými z nich), čo spôsobuje určitú mieru právnej neistoty, hoci zá- sada zmluvnej voľnosti by mala naznačovať, že takéto dohody prípustné sú a sú aj právne vynútiteľné. Doplnený § 66c Obchodné- ho zákonníka existenciu ta- kýchto alternatívnych dohôd výslovne predpokladá a de- monštratívne uvádza, čoho sa tieto dohody môžu týkať. Ide najmä o: a) spôsob a podmienky výkonu práv spojených s účasťou na spoločnosti, b) spôsob výkonu práv súvisiacich so správou a riadením spoločnosti, c) podmienky a rozsah účasti na zmenách základného imania alebo d) vedľajšie dojednania súvisiace s prevodom účasti na spoločnosti. Takéto dohody sú prípustné vo všetkých typoch obchod- ných spoločností a v novej právnej forme – JSA – sú upravené niektoré z nich dokonca aj výslovne. Ide o tri typy dohôd: a) právo pridať sa k prevodu akcií (tag-along), b) právo požadovať prevod akcií (drag-along), c) právo požadovať nadobudnutie akcií. Úprava pri tomto type obchodnej spoločnosti je zmys- luplná z toho pohľadu, že pri práve pridať sa k prevodu akcií a práve požadovať prevod akcií bude možné tieto práva dojednať aj ako práva viaznuce na akciách dotknu- tej JSA. V takom prípade vzniknú registráciou a na ich zriadenie sa vyžaduje forma notárskej zápisni- ce (§ 220w ods. 3 OBZ). Pri bežnej akciovej spoločnosti takýto benefit dostupný nie je. Dôležitým pravidlom v tejto súvislosti je pravidlo sta- novené § 220w ods. 6 Obchodného zákonníka, ktorý rieši konkurenciu s inými registrovanými právami k akciám, a to tak, že s jednou akciou môže byť spojené len jedno predkupné právo, jedno právo pridať sa k prevodu, jedno právo požadovať prevod a jedno právo požadovať nado- budnutie akcií. Z jedného predkupného práva, jedného práva pridať sa k prevodu, jedného práva požadovať pre- vod a jedného práva požadovať nadobudnutie akcií môže byť oprávnených viacero osôb. Časti akcionárskej zmlu- vy, na ktorých základe má vzniknúť ďalšie právo v roz- pore s obmedzeniami podľa tohto odseku, sú neplatné. V odseku 7 ustanovenia § 220w Obchodného zákonníka sa potom rieši vzťah akcií, ku ktorým boli registrované práva tag-along a drag- -along, k záložnému právu. Ak bolo na akcie, s ktorými je spojená povinnosť zod- povedajúca právu pridať sa k prevodu akcií alebo prá- vu požadovať prevod akcií registrovanému podľa oso- bitného predpisu zriade- né zmluvné záložné právo alebo takéto akcie sa stali predmetom zabezpečovacieho prevodu práva s písom- ným súhlasom oprávneného akcionára, veriteľ môže vykonať tieto zabezpečovacie práva bez ohľadu na exis- tenciu povinnosti zodpovedajúcej takýmto právam. Tieto práva prevodom na nadobúdateľa akcií na základe vý- konu záložného práva alebo zabezpečovacieho prevodu práva zanikajú. Právo pridať sa k prevodu akcií (tag-along) Právo pridať sa k prevodu akcií môže byť dojednané k akciám JSA ako registrované, ale aj ako neregistro- vané právo.9 Jeho podstata spočíva v tom, že oprávňuje akcionára (oprávneného) previesť svoje akcie zároveň s akciami iného akcionára (povinného). Dojednanie o tomto práve musí obsahovať a) určenie podmienok na jeho výkon, b) určenie rozsahu alebo spôsob určenia rozsahu, v akom ho oprávnený môže vykonať, 9 Zámerne sa vyhýbam pojmu vecné právo, aj keď by bolo možné argumentovať, že na akcie ako cenné papiere sa inak používajú primerane ustanovenia o hnuteľných veciach. 6 >> Odborný článok >> Úprava pri tomto type obchodnej spoločnosti je zmysluplná z toho pohľadu, že pri práve pridať sa k prevodu akcií a práve požadovať prevod akcií bude možné tieto práva dojednať aj ako práva viaznuce na akciách dotknutej JSA. V takom prípade vzniknú registráciou a na ich zriadenie sa vyžaduje forma notárskej zápisnice. >> Do právneho poriadku Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. 1. 2017 sa dostáva inštitút dohôd medzi spoločníkmi a upravuje sa tzv. jednoduchá spoločnosť na akcie (JSA). ars notaria 3/16

c) lehotu alebo spôsob určenia lehoty, v ktorej ho možno po splnení podmienok podľa písmena a) vykonať. Následky porušenia práva pridať sa k prevodu akcií budú závislé od toho, či pôjde o právo registrované alebo ne- registrované. Ak pôjde o právo neregistrované, bude k dispozícii najmä klasické obligačné inštrumentárium; najčastejšie bude zrejme v tejto súvislosti dojednávaná zmluvná pokuta. Ak pôjde o registrované právo, násled- ky môžu spočítať aj v tom, že oprávnený sa najmä bude môcť domáhať, aby tretia osoba, ktorá nadobudla akcie povinného, nadobudla dotknuté akcie oprávneného za podmienok, za ktorých nadobudla akcie od povinného alebo alternatívne, aby povinný nadobudol dotknuté ak- cie od oprávneného za podmienok, za ktorých previedol svoje akcie na tretiu osobu. Druhá z možností je dokon- ca aplikovateľná aj pre neregistrované právo pridať sa k prevodu akcií. Právo požadovať prevod akcií (drag-along) Právo požadovať prevod akcií oprávňuje akcionára (oprávneného) požadovať od iného akcionára (povinné- ho), aby zároveň s prevodom akcií oprávneného previedol na tretiu osobu svoje akcie (za rovnakých podmienok). Dojednanie o tomto práve musí obsahovať: a) určenie podmienok na jeho výkon, b) určenie rozsahu alebo spôsob určenia rozsahu, v akom ho oprávnený môže vykonať. Následky porušenia budú opäť závislé od toho, či pôj- de o právo registrované alebo neregistrované. Ak ide o právo registrované, za predpokladu, že kúpna cena pre povinného je zložená do notárskej úschovy alebo je v prospech povinného otvorený neodvolateľný akreditív a splnenie týchto podmienok osvedčí notár, oprávnený môže dotknuté akcie povinného previesť na tretiu osobu, konajúc v mene a na účet povinného. 7

Pri neregistrovanom práve požadovať prevod akcií sa môže nadobúdateľ akcií najmä domáhať toho, aby na neho povinný previedol dotknuté akcie v súlade s prá- vom požadovať prevod akcií, a to za podmienok, za kto- rých nadobudol akcie oprávneného. Právo požadovať nadobudnutie akcií Posledným z práv v rámci dohôd spoločníkov výslovne upraveným je právo požadovať nadobudnutie akcií. Ide o právo, ktorého podstata spočíva v tom, že oprávňuje akcionára (oprávneného) určiť cenu jednej akcie a žiadať od iného akcionára (povinného), aby na neho previedol akcie za takto určenú cenu. Ak povinný predložený návrh oprávneného neprijme v le- hote a spôsobom určeným v akcionárskej zmluve, platí, že je za rovnakých podmienok povinný nadobudnúť ak- cie od oprávneného. Ak povinný v súlade s podmienkami výkonu práva požadovať nadobudnutie akcií neuzavrie zmluvu o nadobudnutí akcií oprávneného, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby prejav vôle povinné- ho bol nahradený súdnym rozhodnutím. Podstata tohto práva spočíva v preventívnom riešení si- tuácií, keď ďalšie zotrvávanie viacerých akcionárov (spo- ločníkov) v spoločnosti nie je zmysluplné a ich vzájomné nedorozumenia, najmä ohľadom ďalšieho fungovania spoločnosti, poškodzujú ich spoločné záujmy. Jednoduchá spoločnosť na akcie (JSA) Ako bolo už vyššie uvedené, tretia skupina opatrení z mi- nulého roka v obchodnom práve sa zamerala na flexibili- tu vzťahov medzi spoločníkmi (akcionármi) a výsledkom toho je zavedenie nového typu obchodnej spoločnosti – JSA. Tú bude možné zakladať po 1. januári 2017. Vo všeobecnosti ide o typ spoločnosti bližší akciovej spo- ločnosti (možnosť existencie viacerých druhov akcií) ako spoločnosti s ručením ob- medzeným (jednoduchá or- ganizačná štruktúra a nená- ročnosť na vstupný kapitál), hoci JSA je možné zaradiť povahou niekde medzi tieto typy spoločností. To potvrdzuje aj všeobecne formulova- né pravidlo, ktoré hovorí, že ak nejaké záležitosti nebudú vyslovene upravené v diele pre jednoduchú spoločnosť na akcie, použijú sa na ne primerane ustanovenia o oby- čajnej akciovej spoločnosti. Takáto spoločnosť bude za svojím obchodným menom používať dodatok „jednodu- chá spoločnosť na akcie“ alebo skratku „j. s. a.“. Štan- dardná tretia forma dodatku (napríklad jed. akc. spol.) nie je možná, zrejme z toho dôvodu, že slovo „jed“ neznie práve výrazovo neutrálne. JSA bude za porušenie svojich záväzkov zodpovedať ce- lým svojím majetkom, akcionár za záväzky spoločnosti ručiť nebude. JSA by mala byť ideálnou formou pre tzv. start-up projekty, jej založenie však na existenciu také- hoto projektu viazané nie je. Založiť si ju bude možné s akýmkoľvek predmetom činnosti a so základným ima- ním od 1 eura. Na reálne fungovanie JSA však bude zrej- me potrebný vyšší vlastný kapitál, keďže aj na tento typ spoločnosti sa vzťahujú ustanovenia o kríze (kapitálovej) obchodnej spoločnosti, ako aj štandardná konkurzná právna úprava týkajúca sa povinnosti podať návrh na vy- hlásenie konkurzu v prípade predlženia. JSA môže založiť jedna alebo viacero fyzických alebo právnických osôb. Základné imanie JSA bude rozvrh- nuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodno- tou. Menovitú hodnotu akcie bude možné vyjadriť v eu- rocentoch alebo kombiná- ciou eur a eurocentov. Pred vznikom spoločnosti musí byť upísaná celá hodnota základného imania a splatené všetky vklady. JSA nemôže byť založená na základe vý- zvy na upisovanie akcií, čo znamená, že celé jej základné imanie musia splatiť jej zakladatelia pri jej založení. Rov- nako nie je možné zvyšovať základné imanie JSA na zák- lade výzvy na upisovanie akcií ani v priebehu jej činnosti. Jednoduchá spoločnosť na akcie tak nebude verejnou spoločnosťou, pričom ustanovenia o verejnej akciovej spoločnosti sa na jej postavenie ani nepoužijú. Zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina sa musí vyhotoviť výlučne vo forme notárskej zápisnice. Súčasťou zakladateľskej listiny alebo zakladateľskej zmluvy musia byť aj stanovy spoločnosti. JSA môže byť zrušená z niektorých dôvodov uvedených v § 68 Obchod- ného zákonníka. Jedinečnou možnosťou, ktorá sa týka výlučne JSA, je, že môže byť zrušená aj z dôvodov uve- dených v zakladateľskej listine, zakladateľskej zmluve alebo v stanovách. Tieto dôvody môžu byť nadefinované bez súčasných obmedzení upravených Obchodným zá- konníkom vo vzťahu k iným typom spoločností. JSA môže zmeniť právnu formu len na akciovú spo- ločnosť. Naopak to už mož- né nie je, pretože žiadna obchodná spoločnosť alebo družstvo nemôže zmeniť právnu formu na jednoduchú spoločnosť na akcie. Orgány JSA Z hľadiska organizačnej štruktúry bude JSA tvorená rov- nakými orgánmi ako klasická akciová spoločnosť. Bude tu teda valné zhromaždenie či predstavenstvo. Dozorná rada tu však bude len fakultatívna. Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti a tvoria ho všetci akcionári. Rozhoduje o zmene stanov, zvýšení a znížení základného imania, volí členov predsta- venstva, schvaľuje účtovnú závierku, rozhoduje o rozde- 8 ars notaria 3/16 >> Odborný článok >> Zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina sa musí vyhotoviť výlučne vo forme notárskej zápisnice. >> Nový typ obchodnej spoločnosti – JSA bude možné zakladať po 1. januári 2017.

lení zisku alebo úhrade strát a podobne. Akcionári budú môcť rozhodovať aj mimo valného zhromaždenia (tzv. hlasovanie per rollam), čo bude zrejme aj pravidlom. V tomto prípade sa vypracuje návrh rozhodnutia, ktoré sa má prijať, a predstavenstvo ho doručí všetkým akcio- nárom. Tento návrh bude obsahovať samotné navrhova- né rozhodnutie, jeho zdôvodnenie a podklady potrebné na jeho schválenie. V návrhu musí byť uvedená aj lehota na vyjadrenie sa akcionára, ktorá je vo všeobecnosti 30 dní od doručenia návrhu, ak stanovy neurčia inak. Nedo- ručenie súhlasu akcionára s navrhovaným rozhodnutím sa považuje za nesúhlas. Výsledky hlasovania vyhlasuje predstavenstvo do 15 dní. Akcie JSA Akcie JSA budú môcť znieť len na meno (t. j. nie na doru- čiteľa) a budú môcť byť vydávané len ako zaknihované (t. j. nie listinné), teda vo forme zápisu v centrálnom depo- zitári cenných papierov. Spoločnosť bude viesť register akcionárov, a to prostredníctvom centrálneho depozitára cenných papierov (www.cdcp.sk, www.ncdcp.sk). Údaje zapísané v registri akcionárov budú s výnimkou rodného čísla a dátumu narodenia akcionára verejne dostupné. Zverejňovanými údajmi bude napríklad druh a menovi- tá hodnota akcií j. s. a., počet kusov akcií danej emisie a dátum vydania emisie akcií. U každého akcionára bude možné zistiť napríklad druh, menovitú hodnotu a počet kusov akcií, ktorých je majiteľom, a dátum nadobudnutia týchto akcií. Služby spojené s vedením registra akcioná- rov, napríklad akýkoľvek zápis alebo zmena údajov, budú spoplatňované. Bežná akciová spoločnosť môže okrem kmeňových akcií vydávať aj prioritné akcie s prioritným právom na výplatu zisku (vo všeobecnosti sa uplatňuje pravidlo nummerus clausus). JSA však bude môcť okrem kmeňových akcií vydávať akcie s akýmikoľvek osobitnými právami. Môže ísť napríklad o akcie, ktoré budú akcionárovi garanto- vať pevný podiel na zisku, vyšší nárok podielu zo zisku alebo vyšší počet hlasov ako stanovený pomerom me- novitej hodnoty akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov. Akcie s osobitnými právami musia obsaho- vať označenie druhu, ich počet a odkaz na ustanovenie stanov, v ktorom sú tieto osobitné práva upravené. V stanovách JSA sa môže ustanoviť obmedzenie alebo vylúčenie (zákaz) prevoditeľnosti (predaja) akcií alebo len niektorých druhov akcií. Takéto rozhodnutie môže prijať valné zhromaždenie jedine so súhlasom dvojtreti- novej väčšiny hlasov akcionárov, ktorí sú majiteľmi tých- to akcií. Pri akciách s vylúčenou prevoditeľnosťou však po uply- nutí štyroch rokov (alebo kratšou, ak tak určia stanovy) od splatenia ich emisného kurzu vzniká akcionárovi prá- vo požadovať odkúpenie týchto akcií samotnou JSA. Na prevod akcií s obmedzenou prevoditeľnosťou sa vyžaduje pri ich prevode súhlas samotnej JSA. V stanovách musia byť uvedené dôvody, pre ktoré spoločnosť môže odmiet- nuť udelenie súhlasu alebo je súhlas povinná udeliť. Ak spoločnosť odmietla akcionárovi udeliť súhlas s prevo- dom akcií, má akcionár právo do jedného mesiaca od nesúhlasu s prevodom akcií požadovať odkúpenie týchto akcií spoločnosťou. Ak pri akciách s vylúčenou alebo obmedzenou prevodi- teľnosťou má dôjsť k odkúpeniu týchto akcií spoločnos- ťou, je spoločnosť tieto akcie povinná za primeranú cenu odkúpiť. Spôsob stanovenia ceny takéhoto odkúpenia akcií musí byť podrobne opísaný v stanovách spoločnosti. Špecifickým inštitútom pre JSA sú tiež akcie pre za- mestnancov a iné fyzické osoby vykonávajúce činnosť pre spoločnosť. Všeobecne platí, že kapitálová spoloč- nosť v zásade nemôže upisovať vlastné akcie (aby sme sa nedostali do stavu, že spoločnosť sama seba vlastní a akcionárom sa takto vrátili vklady). Za určitých okol- ností je však z tohto pravidla možné pripustiť výnimky. JSA môže upisovať akcie vytvárajúce jej základné imanie za podmienok ustanovených zákonom, a to v prípade, že: a) upisovanie akcií schváli valné zhromaždenie, ktoré zároveň určí podmienky, za ktorých môže spoločnosť akcie vytvárajúce jej základné imanie upísať, najmä najvyššiu menovitú hodnotu akcií, ktoré môže spoloč- nosť upísať, a lehotu, počas ktorej môže spoločnosť akcie upísať, tá nesmie presiahnuť 18 mesiacov, b) akcie sú určené na prevod na zamestnancov spoloč- nosti a na iné fyzické osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe iného než živnostenského oprávnenia, ktorých výsledky čin- nosti pre spoločnosť sú predmetom práv duševného vlastníctva; akcie upísané spoločnosťou sa musia previesť do piatich rokov od ich upísania spoločnos- ťou, c) upísaním akcií neklesne vlastné imanie spoločnosti pod hodnotu základného imania spolu s rezervným fondom (§ 217), prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou povinne podľa zákona, zníženú o hod- notu nesplateného základného imania, ak táto hodno- ta ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podľa osobitného zákona a d) súčet ich menovitých hodnôt nepresiahne 20 % zák- ladného imania spoločnosti. Prevod akcií upísaných spoločnosťou na iné osoby ako osoby ustanovené v písm. b) je možný iba za kúpnu cenu vo výške ich menovitej hodnoty, spolu s emisným ážiom, s dohodnutou výhradou vlastníctva k akciám, inak je pre- vod neplatný. Ak ide prevod akcií na osoby ustanovené v písm. b), tieto osoby môžu byť v podstate určitou for- mou odmeny za činnosť pre spoločnosť. Mgr. Martin Maliar Autor pôsobí na Odbore legislatívy občianskeho a obchodného práva Ministerstva spravodlivosti SR. 9

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. augusta 2015, sp. zn. 3 Cdo 239/2012, publikované v Zbierka stanovísk NS a súdov SR 1/2016) Z odôvodnenia: Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú 21. septembra 2010 uzatvorili ža- lovaná 3. ako predávajúca a žalovaní 1. a 2. ako kupujúci ohľadne prevodu spoluvlastníckeho podielu 2/12 nehnu- teľností v katastrálnom území S. (predmetom kúpnej zmluvy bola orná pôda a trvalé trávne porasty), (ďalej len kúpna zmluva). Tvrdila, že na základe darovacej zmluvy uzatvorenej 15. februára 2011 bezodplatne nadobudla od F. M. (podielového spoluvlastníka uvedených nehnu- teľností) jemu patriaci spoluvlastnícky podiel 4/12 (ďalej len darovacia zmluva) a ako jeho právna nástupníčka sa neplatnosti kúpnej zmluvy domáha podľa § 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaná 3. pred uzatvorením kúpnej zmluvy neponúkla svoj spolu- vlastnícky podiel 2/12 najskôr F. M. Žalovaní sa bránili tým, že v danom prípade išlo o prevod spoluvlastníckeho podielu medzi blízkymi osobami, preto žalovaná 3. ne- bola povinná ponúknuť ostatným spoluvlastníkom pre- dávaný spoluvlastnícky podiel. Namietali tiež nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne v danej veci, pričom po­ ukazovali na to, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a vkladu spoluvlastníckeho práva došlo skôr, ako sa žalobkyňa na základe darovacej zmluvy stala podielovou spoluvlast- níčkou predmetných nehnuteľností. Okresný súd Čadca rozsudkom z 9. januára 2012 č. k. 8 C 49/2011-63 ur- čil, že kúpna zmluva je neplatná; rozhodol tiež o trovách konania. V odôvodnení uviedol, žalovaná 3. pred uzatvo- rením kúpnej zmluvy neponúkla predávaný spoluvlast- nícky podiel na predaj právnemu predchodcovi žalobky- ne a podiel predala žalovaným 1. a 2., ktorí nie sú jej blízkymi osobami (§ 116 Občianskeho zákonníka). Tým porušila predkupné právo právneho predchodcu žalob- kyne. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s argumentáciou žalovaných o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie ža- lobkyne, lebo žalobkyňa uzatvorením darovacej zmluvy vstúpila do všetkých jeho práv a povinností týkajúcich sa spoluvlastníckeho podielu, teda aj majetkového prá- va domáhať sa v lehote troch rokov určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 1 OSP. Na odvolanie žalovaných 1. až 3. Kraj- ský súd v Žiline rozsudkom zo 16. mája 2012, sp. zn. 7 Co 136/2012, napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu za- mietol; rozhodol tiež o trovách konania. Zamietnutie ža- loby odôvodnil nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo v danom prípade porušené predkupné právo F. M., preto len on sa mohol domáhať určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Neskoršou darovacou zmluvou toto právo neprešlo na žalobkyňu. Žalobkyňa ako jeho právna nástupníčka toto právo nemá, lebo ide o právo viazané výlučne na oso- bu toho spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené v čase trvania jeho spoluvlastníckeho vzťahu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala z § 238 ods. 1 OSP a jeho dô- vodnosť z § 241 ods. 2 písm. c/ OSP. Namietala, že je nesprávny právny záver odvolacieho súdu, podľa ktorého sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy mohol domáhať len F. M. Podľa názoru dovolateľky je nesprávne kon- štatovanie odvolacieho súdu, že žalobou bolo uplatnené osobné právo, ktoré na ňu neprešlo. Naopak, žalobou je uplatnené právo vecnej povahy, ktoré sa viaže na spolu- vlastnícky podiel prevedený na ňu darovacou zmluvou. Žiadala preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaní 1. až 3. vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že vzhľadom na časové súvislosti, v ktorých bola Možnosť uplatnenia predkupného práva po prevode spoluvlastníckeho podielu Ak po právnom úkone porušujúcom predkupné právo podielového spoluvlastníka ten spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, stáva sa nadobúdateľ prevedeného podielu ex lege nielen podielovým spoluvlastníkom spoločnej veci, ale zároveň osobou oprávnenou z predkupného práva viazaného na spoluvlastnícky podiel. V dôsledku toho prechádzajú na neho aj oprávnenia pôvodného spoluvlastníka vyplývajúce z nerešpektovania jeho predkupného práva. Pritom nie je právne významné, či prevodca uplatnil alebo neuplatnil svoje oprávnenia vyplývajúce z porušenia predkupného práva v čase, keď bol ešte podielovým spoluvlastníkom. >> Judikát 10 ars notaria 3/16

11 uzatvorená kúpna zmluva a následne darovacia zmlu- va, sa žalobkyňa nemôže domáhať určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva jej právneho predchodcu. Navrhli preto dovolanie za- mietnuť a priznať im náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP /poznámka dovola- cieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred 1. januárom 2015/) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 OSP) zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 OSP, proti roz- hodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným pros- triedkom (§ 238 ods. 1 OSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovola- nie je dôvodné. V zmysle § 242 ods. 1 OSP je dovolací súd viazaný rozsahom dovolania a dovolacím dôvodom vráta- ne jeho vecného (obsahového) vymedzenia dovolateľom. Podľa § 241 ods. 2 OSP môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a) v konaní došlo vadám uvedeným v § 237 OSP, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a c) rozhod- nutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd sa obligatórne (§ 242 ods. 1 OSP) zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 OSP a tiež tzv. inými vadami konania, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP); dovo- lateľka takéto vady nenamietala a v dovolacom konaní nevyšla ich existencia najavo. Dovolateľka zastáva názor, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP). Práv- nym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu práv- nych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. So zreteľom na obsah dovolania je predmetom dovolacieho prieskumu právny záver odvolacieho súdu o nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne na podanie žaloby o ur- čenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z titulu po- rušenia predkupného práva. Ak sa spoluvlastnícky po- diel prevádza, podľa § 140 Občianskeho zákonníka majú spoluvlastníci predkupné právo, iba ak ide o prevod blíz- kej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Podľa § 40a veta prvá Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti práv- neho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Spolu- vlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka), má pri porušení jeho predkup- ného práva na výber, či: a) sa bude na súde domáhať určenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu (§ 40a Občianskeho zákonníka), b) sa bude domáhať voči nadobúdateľovi, aby mu nado- budnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, c) sa uspokojí s tým, že mu zostáva zachované predkup- né právo, ale už voči nadobúdateľovi. Ak pri zmluvnom predkupnom práve (§ 602 až § 606 Ob- čianskeho zákonníka) ide o právo spojené iba s osobou oprávneného, v prípade zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov (§ 140 Občianskeho zákon- níka) ide o vecné právo, ktoré je späté so spoluvlast- níckym podielom. Ak po právnom úkone porušujúcom predkupné právo podielového spoluvlastníka ten spolu- vlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, preve- die svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, stáva sa nadobúdateľ prevedeného podielu ex lege nielen podie- lovým spoluvlastníkom spoločnej veci, ale zároveň oso- bou oprávnenou (a tiež povinnou) z predkupného práva viazaného na spoluvlastnícky podiel. V dôsledku prevodu spoluvlastníckeho podielu prechádzajú teda na jeho na- dobúdateľa nielen oprávnenia pôvodného spoluvlastníka vyplývajúce z vlastníctva (t. j. oprávnenie vec v rozsahu spoluvlastníckeho podielu držať, disponovať ňou, užívať ju a požívať z nej úžitky), ale aj oprávnenia pôvodného spoluvlastníka vyplývajúce z nerešpektovania jeho pred- kupného práva; pritom nie je právne významné, či pre- vodca v čase, keď bol ešte podielovým spoluvlastníkom, svoje oprávnenia vyplývajúce z porušenia predkupného práva uplatnil alebo neuplatnil. V danom prípade nebolo sporné, že F. M. bol ako podielový spoluvlastník nosite- ľom predkupného práva. Išlo o predkupné právo vecnej povahy vyplývajúce zo zákona (§ 140 Občianskeho zákon- níka). Nesporné bolo aj to, že žalovaná 3. porušila jeho predkupné právo. V dôsledku porušenia predkupného práva žalovanou 3. vzniklo F. M. právo domáhať sa urče- nia neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalobkyňa sa darovacou zmluvou stala jeho právnou nástupníčkou a vstúpila do jeho práv v rozsahu ňou nadobudnutého spoluvlastníc- keho podielu (4/12) predmetných nehnuteľností. V zmys- le vyššie uvedeného prešlo na ňu aj oprávnenie domá- hať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Nesprávny je preto záver odvolacieho súdu o nedostatku aktívnej le- gitimácie žalobkyne v danej veci. Dovolateľka teda v da- nom prípade opodstatnene napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorý spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP). Najvyšší súd preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 OSP). Spracoval JUDr. Pavol Sádel notár so sídlom vo Veľkých Kapušanoch

12 ars notaria 3/16 >> postrehy z praxe Porovnaním právnej úpravy dedičského konania v OSP a v zákone č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poria- dok (ďalej len CMP) prišlo k výraznému posilneniu, čo do kompetencií notára v oblasti meritórneho rozhodovania, ale aj rozhodovania o procesných otázkach. Notár ako súdny komisár vykonáva všetky procesné úkony a roz- hodnutia samostatne s výnimkou rozhodnutia o začatí dedičského konania, žiadosti o poskytnutie právnej po- moci v cudzine, ak z osobitého predpisu alebo medzi- národnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viaza- ná, vyplýva, že o poskytnutie právnej pomoci môže požia- dať výlučne súd, rozhodnutia o vylúčení notára a jeho za- mestnancov a rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlá- senie za mŕtveho (§ 161 ods. 2 CMP). Tomu zodpovedá aj terminológia použitá v záko- ne, keď, pokiaľ CMP používa pojem „súd“, má sa s výnimkou štyroch vyššie uvede- ných situácií (§ 161 ods. 2 CMP) na mysli notár ako súdny komisár (napr. § 189, § 194 CMP). Podľa CMP sa procesné úkony notára ako súdneho komi- sára (rozhodnutia a iné úkony, najmä opatrenia) už nebu- dú považovať za úkony súdu, ale notár ako súdny komisár bude v dedičskom konaní priamo vykonávať procesné úkony súdu prvého stupňa. Postavenie notára v mimo- sporovom konaní tým zodpovedá postaveniu predsedu senátu (samosudcu). Na základe uvedeného, keď úkony notára majú charakter úkonov súdu prvého stupňa, musí tento vydávať také rozhodnutia, ktoré terminologicky zod- povedajú rozhodnutiam, na ktorých vydávanie je oprávne- ný súd. V režime CSP sú to uznesenie a rozsudok. V snahe upustiť od prísneho formalizmu, v režime CMP notár v dedičskom konaní bude vždy rozhodovať vo for- me uznesenia. Upúšťa sa tak od rozhodovania vo forme osvedčenia o dedičstve. Pri zodpovedaní otázky, prečo zákonodarca zvolil tento spôsob rozhodovania, treba odkázať na historickoprávne súvislosti, keď táto forma rozhodovania bola v dedičskom konaní preferovaná, čo do rozhodovania súdom, a sekundárne na už spomína- né odstraňovanie formalizmu. Sekundárne možno tieto závery podporiť aj tým, že samotné dedičské konanie je neverejné, a preto nie je nevyhnutné trvať na slávnostnej forme rozhodnutia, a to aj pri jeho vyhlasovaní. Notár koná na základe poverenia, ktoré vydáva prísluš- ný súd obligatórne a pre každú konkrétnu dedičskú vec samostatne. Súd teda nemá možnosť nepoveriť notára a konať, prípadne aj rozhodovať v určitej veci sám. Notár je v sústave orgánov verejnej moci považovaný za štátny orgán vykonávajúci súdnu moc. Súd poveruje konkrét- neho notára v konaní o de- dičstve podľa rozvrhu práce pre daný súd a príslušný ka- lendárny rok. Pravidlá poverovania notá- rov sú obsiahnuté v § 162 CMP a v § 50 až 52a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších pred- pisov, pričom sa vychádza z princípu práva na zákonné- ho sudcu zakotveného v čl. 48 Ústavy SR. Poverenie notára je procesným úkonom súdu. Poverenie je opatrením súdu, nie rozhodnutím, preto proti nemu nie je prípustný opravný prostriedok. Forma rozhodnutia Vyššie sme poukázali, že v zmysle CMP sa upustilo od vydávania osvedčenia o dedičstve ako formy rozhodnu- tia sui generis a v konaniach začatých od 1. júla 2016 už môže notár v dedičskom konaní rozhodovať len for- mou uznesenia, ako už meritórne, tak aj o procesných otázkach. Vzhľadom na ustanovenie § 396 ods. 1 CMP, dedičské konania začaté pred dňom nadobudnutia účin- nosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších pred- pisov, t. j. podľa OSP. Notár tak bude naďalej rozhodo- vať v konaniach o dedičstve začatých pred 1. júlom 2016 a až v konaniach o dedičstve začatých po účinnosti CMP bude rozhodovať formou uznesenia. Dôvodom je zásad- ná zmena v rozhodovaní, ako aj v nastavení opravných prostriedkov. Porovnaním vymedzenia uznesenia v OSP a CSP dospie- vame k záveru, že uznesenie ako forma rozhodnutia je definované výrazne odlišne. Podľa § 234 ods. 1 CSP súd Notár ako súdny komisár je neodmysliteľnou a tradičnou súčasťou súdneho civilného procesu. V dedičskom konaní podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP) sa notár historicky osvedčil ako orgán s prioritnou právomocou na prejednávanie a rozhodovanie v konaní a dedičstve. Uznesenie o dedičstve po novom Poverenie notára ako súdneho komisára >> Procesné úkony notára ako súdneho komisára (rozhodnutia a iné úkony, najmä opatrenia) sa už nebudú považovať za úkony súdu, ale notár ako súdny komisár bude v dedičskom konaní priamo vykonávať procesné úkony súdu prvého stupňa. Postavenie notára v mimosporovom konaní tým zodpovedá postaveniu predsedu senátu (samosudcu).

13 rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Domnievame sa, že definovanie rozsudku a uznesenia tak, ako ho zakotvuje CSP, výrazne zdôrazňuje základný diferenciačný aspekt tej-ktorej formy rozhodovania, a to podľa klasifikácie rozhodnutí na rozhodnutia meritór- ne a procesné, keď rozsudok je vnímaný ako meritórne rozhodnutie a uznesenia ako rozhodnutie procesné, t. j. rozhodnutie o procesných otázkach. Ani takéto vnímanie nevylučuje, že v istých špecifických prípadoch bude súd rozhodovať vo veci samej uznese- ním. Tieto prípady vyplývajú napríklad z CMP, ako aj zo zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exe- kučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, alebo aj zo zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a iné. Podľa § 39 ods. 2 CMP tento zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením. Spomínanú situáciu predstavuje práve ustanovenie § 163 CMP, v súlade s ktorým súdny komisár rozhodu- je v dedičskom konaní uznesením. V konaní o dedičstve súdny komisár vydáva všetky rozhodnutia formou uzne- senia, tak procesné (upravujúce vedenie konania), ako aj meritórne (vo veci samej). Na meritórne uznesenia sa použijú ustanovenia § 220 CSP a nasl. o rozsudku, ale na procesné uznesenia sa použijú ustanovenia § 236 CSP a nasl. o uznesení. Z uvedeného dôvodu musí notár dife- rencovať, či v konkrétnom prípade rozhoduje o proces- ných otázkach, alebo ide o meritórne rozhodnutie, ktoré bude zakladať prekážku rozhodnutej veci. Procesné uznesenia môžeme ďalej rozdeliť na uznesenia konečné, ktorými sa končí prejednanie veci (napríklad uznesenie o zastavení konania, uznesenie o odmietnutí podania), a uznesenia prípravné, ktorými sa „pripravuje“ konečné rozhodnutie a pomocou ktorých reguluje súd- ny komisár priebeh konania, aby mohol čo najrýchlejšie meritórne vo veci rozhodnúť. Osobité postavenie v okruhu uznesení má rozhodnutie o trovách konania. Notár o trovách dedičského kona- nia rozhodne v uznesení, ktorým sa konanie končí (§ 58 CMP). Keďže CMP má osobitú právnu úpravu proces- ného postupu pri rozhodovaní o trovách, ustanovenie § 262 CSP sa nepoužije a notár rozhoduje aj o základe aj o výške. Trovami konania v dedičskom konaní sú súd- ny poplatok, odmena notára za vykonané úkony súdne- ho komisára a jeho účelne vynaložené hotové výdavky. Kto a v akom rozsahu bude znášať trovy dedičského ko- nania, rozhodne notár s poukazom na ustanovenie § 50 CMP. Rozhodnutie o trovách bude mať charakter samo- statného výroku, ktoré bude samostatne nadobúdať aj právoplatnosť a vykonateľnosť. Súdny komisár je povinný uznesenie vyhotoviť vždy pí- somne, vo svojom mene, ale pod hlavičkou príslušného súdu. Nie každé uznesenie musí byť aj vyhlásené. Pôjde predovšetkým o procesné uznesenia, ktorými notár roz- hodol mimo pojednávania. CMP pripúšťa možnosť, aby notár ako súdny komisár rozhodol v dedičskom konaní bez nariadenia pojednávania, a to v prípade, ak potvrdzu- je nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi alebo ak dedičstvo pripadne štátu ako odúmrť (§ 191 ods. 3 CMP). Za danej eventuality tak nepríde k vyhláseniu meritórne- ho rozhodnutia. Uznesenie sa vyhlási v prípade, ak bolo vydané na pojed- návaní alebo pri inom úkone súdu. Miestom vyhlásenia uznesenia nemusí byť len pojednávacia miestnosť (spra- vidla notárska kancelária), ale aj iné miesto, keďže sa uznesenie môže vyhlásiť aj pri inom úkone. Súdny komisár je povinný vyhlásiť uznesenie, len ak je na úkone prítomný aspoň jeden účastník. Na rozdiel od rozsudku sa uznesenie nevyhlasuje v slávnostnej forme „v mene Slovenskej republiky“. Uznesenie vo veci samej môže obsahovať vo výrokovej časti aj viacero rozhodnutí, napr. aj uznesenie o určení majetku, ktorý mal poručiteľ s pozostalým manželom v bezpodielovom spoluvlastníctve, a o jeho vyporiadaní (§ 195 CMP), ako aj uznesenie o určení všeobecnej ceny majetku, výšky dlhov a čistej hodnoty dedičstva (§ 200 CMP), ale aj výrok o trovách konania, ako sme na to po- ukázali vyššie. Formálne náležitosti uznesenia Písomné uznesenie vydané notárom musí obsahovať predpísané formálne a obsahové náležitosti. Sú nimi označenie súdu, ktorý notára poveril, označenie notára (menom a priezviskom, jeho sídlom a adresou jeho kan- celárie), označenie notárskeho kandidáta (ak uznesenie vydáva notársky kandidát), údaj o tom, že bol notár po- verený v danej veci konať, označenie účastníkov a ich zá- stupcov, prípadne iných subjektov, označenie prejedná- vanej veci (menom a priezviskom poručiteľa, dátumom jeho narodenia a úmrtia a jeho posledným trvalým po- bytom ako prvým kritériom miestne príslušnosti), výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní, deň a miesto vydania uznesenia, podpis notára (alebo notárskeho kandidáta) a odtlačok jeho úradnej pečiatky. Záhlavie uznesenia bude obsahovať označenie súdu, ktorý notára poveril, označenie notára (menom a prie­ zviskom, jeho sídlom a adre- sou jeho kancelárie), ozna- čenie notárskeho kandidáta (ak uznesenie vydáva notár- sky kandidát), údaj o tom, že bol notár poverený v danej veci konať, označenie účastníkov a ich zástupcov, prípad- ne iných subjektov, označenie prejednávanej veci (me- nom a priezviskom poručiteľa, dátumom jeho narodenia a úmrtia a jeho posledným trvalým pobytom ako prvým kritériom miestne príslušnosti). Uznesenie vydané súd- nym komisárom nebude v záhlaví obsahovať štátny znak, keďže tento predpoklad sa spája výlučne s rozsudkami. >> Kto a v akom rozsahu bude znášať trovy dedičského konania, rozhodne notár s poukazom na ustanovenie § 50 CMP.

14 ars notaria 3/16 >> postrehy z praxe Výrok uznesenia vo veci samej má obsahovať stručnú formuláciu samotného rozhodnutia, najmä určenie ma- jetku a dlhov poručiteľa, ich rozdelenie medzi dedičov a z akého titulu dedičia nadobúdajú dedičstvo. V prípade, že sa jednému z dedičov ukladá povinnosť vyplatiť os- tatných dedičov na vyrovnanie podielov, musí notár určiť aj lehotu, v ktorej má túto povinnosť splniť. V tejto časti, resp. tento výrok súdu bude vzhľadom na ustanovenie § 232 CSP nadobúdať vlastnosť vykonateľnosti. Uznesenie, ktoré sa týka vlastníckych alebo iných práv k nehnuteľnostiam, okrem toho musí obsahovať údaje potrebné pre zápis do katastra nehnuteľností podľa zá- kona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrál- ny zákon) v znení neskorších predpisov. Ako sme uviedli, samostatný výrok bude tvoriť výrok o tro­ vách dedičského konania, kde musí notár taktiež určiť kto, v akej výške a v akej lehote bude tieto trovy znášať. Odôvodneniemusíobsahovaťkaždéuznesenievydanénotá­ rom, aj uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania. Odlišné požiadavky budú kladené z hľadiska odôvodne- nia na procesné uznesenia a na meritórne uznesenia. Procesné uznesenie obsa- huje s poukazom na usta- novenie § 236 CSP stručné odôvodnenie s poukazom na relevantné zákonné ustano- venia a odôvodnenie daného procesného postupu. Na- príklad, ak súd ustanoví znalca, odôvodní aj s poukazom na zákonné ustanovenia, prečo nariadil znalecké doka- zovanie a na aký účel. Zvýšené požiadavky sa kladú na uznesenie, ktoré má cha- rakter meritórneho rozhodnutia. V takom prípade musí uznesenie obsahovať odôvodnenie v intenciách § 220 ods. 2 až 4 CSP. Notár tak musí uviesť podstatné skutkové okol- nosti, rozsah vykonaných dôkazov, ale aj právne posúdenie veci s prípadným odkazom na rozhodovaciu prax. Notár dbá, aby odôvodnenie bolo presvedčivé. Ak sa odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie uznesenia ob- sahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Jednotlivé odseky odôvodnenia sa označujú arabskými číslicami. Z hmotného práva je zrejmé, že dedičské konanie sa môže skončiť aj dohodou dedičov, čo potvrdzuje aj dikcia usta­ novenia § 203 ods. 1 písm. c) CMP. V tomto prípade ne­ pôjde o zmier, ale aj táto dohoda dedičov sa bude schva­ ľovať vo forme uznesenia a bude mať účinky meritórneho rozhodnutia. Formálna prísnosť odôvodnenia meritórne­ ho uznesenia je prelomená v prípade, ak sa účastníci po vyhlásení meritórneho rozhodnutia na pojednávaní vzda­ jú odvolania, pričom na pojednávaní musia byť prítomní všetci a všetci sa musia odvolania vzdať (§ 221 CSP). Z dôvodu, že meritórne uznesenie obsahuje aj výrok o trovách dedičského konania, musí notár odôvodniť aj túto výrokovú časť. Notár musí preto náležite zdôvodniť, ako sa vypočítali poplatok a odmena podľa akého práv- neho predpisu, z akého dôvodu zaviazal toho-ktorého dediča na úhradu a z čoho vychádzal pri stanovení výšky svojej odmeny a účelne vynaložených výdavkov. V poučení o možnosti podať odvolanie sa uvedie lehota na podanie odvolania, miesto na podanie odvolania (§ 70 CMP), ako náležitosti odvolania. V prípade, že uznesenie spĺňa vlastnosť vykonateľnosti, t. j. ukladá sa ním urči- tá povinnosť plniť, ktorá spočíva v jeho bezprostrednej a priamej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami, po­ učuje notár aj o možnosti exekúcie. Vo veciach, v ktorých notár pôsobí ako súdny komisár (teda aj v konaní o dedičstve), podlieha režim úpravy lis- tín a ich podpisovania, tvorby a obehu spisov, osobitnej právnej úprave obsiahnutej predovšetkým vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spra- vovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej len SPR). Podľa § 58 až 61 SPR sa prvý výtlačok uznesenia považuje za prvo- pis uznesenia, ostatné výtlačky sa považujú za rovnopisy uznesenia. Prvý výtlačok uznesenia sa označí na prvej strane slovom „prvopis“; na tento účel možno použiť aj pečiatku s týmto označením. Uznesenia pozostávajúce z viacerých listov sa číslujú od druhej strany a všetky lis- ty sa pevne spoja. Je možné ich spojiť ako notársku listinu podľa § 16 ods. 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 324/2015 Z. z. o Kan- celárskom poriadku pre notárov, ale aj jednoduchším spôsobom, napríklad zošívačkou. Ak súdny komisár vydá opravné uznesenie, oprava sa v opravovanom uznesení vykoná spravidla tak, že opravné uznesenie sa pripojí do súdneho spisu a na prvopise sa uvedie odkaz na číslo listu, pod ktorým je opravné uznesenie pripojené k súd- nemu spisu. Uznesenia (spravidla väčšieho rozsahu) sa píšu jednoduchým riadkovaním na oboch stranách lis- tu. Výrok uznesenia sa píše do samostatného riadku. Ak uznesenie obsahuje viacero výrokov, každý sa uvedie ako samostatný odsek a vynechá sa medzi nimi medzera vo výške jedného riadku; na rozlíšenie sa môžu jednotlivé výroky označiť rímskymi číslicami. Medzi jednotlivými odsekmi odôvodnenia sa vynecháva medzera vo výš- ke jedného riadku a jednotlivé odseky odôvodnenia sa označujú arabskými číslicami. Od ľavého okraja listu sa ponechá voľné miesto v šírke 2,5 cm, na pravej strane sa končia jednotlivé riadky 2,5 cm od okraja listu. Odseky sa začínajú 1,25 cm od miesta, kde sa inak začína ria- dok. Od horného okraja listu a od spodného okraja listu sa vynechá voľné miesto v šírke 2,5 cm. Výrok uznese- nia sa uvádza slovom „rozhodol:“ a odôvodnenie slovom „Odôvodnenie“, ktoré sa píšu v strede strany riedeným a hrubo zvýrazneným písmom. Poučenie o opravnom prostriedku sa uvádza slovom „Poučenie:“, ktoré sa píše na ľavej strane strany riedeným a hrubo zvýrazneným >> Samostatný výrok bude tvoriť výrok o trovách dedičského konania, kde musí notár taktiež určiť kto, v akej výške a v akej lehote bude tieto trovy znášať.

15 písmom. Na prvej strane vpravo hore sa vyznačí číslo ko- nania a identifikačné číslo spisu (§ 171 SPR). Na ďalších stranách sa vpravo hore vyznačuje spisová značka (§ 170 SPR); na druhej strane a ďalších stranách sa uprostred hore vyznačí aj poradové číslo strany. Označenia via- cerých účastníkov v tej istej veci sa v záhlaví uznesenia rozlišujú spravidla arabskými číslicami. Pri písomnom vyhotovení uznesenia sa venuje náležitá pozornosť gra- matickej správnosti a úprave. Údaje v rozsahu miesto a dátum vyhlásenia uznesenia, podpis a odtlačok úrad- nej pečiatky sa na samostatnej strane neuvádzajú. Prvopis písomného vyhotovenia uznesenia podpíše notár a opatrí ho svojou úradnou pečiatkou, ktorá sa považuje za úradnú pečiatku súdu, a uvedie v ňom deň a miesto vydania uznesenia. Na odpis uznesenia postačuje, keď ho podpíše na to poverený zamestnanec notára, a to vedľa doložky „Za správnosť vyhotovenia“, a pripojí odtlačok jemu pridelenej úradnej pečiatky a svoj podpis. Úradnou pečiatkou notára je okrúhla gumová ale- bo plastová matrica s textom ustanoveným podľa § 12 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpi- sov: meno, priezvisko, prípadne akademický titul notá- ra, označenie notár alebo notárka, sídlo notára a štátny znak Slovenskej republiky. Úradná pečiatka notára sa vyhotovuje s priemerom kruhu odtlačku 36 mm. Farba odtlačku úradnej pečiatky je stanovená vyhláškou MS SR č. 324/2015 Z. z. o Kancelárskom poriadku pre notárov a môže byť len tmavomodrá alebo fialová. Počet úrad- ných pečiatok je daný počtom poverených zamestnancov notára. Notár je povinný číselne rozlišovať svoje úradné pečiatky. Číselné označenie úradnej pečiatky sa uvedie v jej texte. Notár a každý jeho zamestnanec môžu použí­ vať len úradnú pečiatku s osobitným číselným označe- ním. Je neprípustné, aby si úradnú pečiatku vymieňali, a každý z poverených zamestnancov zodpovedá notárovi za stratu, zničenie alebo poškodenie úradnej pečiatky, ktorá mu bola zverená a ktorej prevzatie zamestnanec potvrdil notárovi svojím podpisom na písomnom potvr- dení o prevzatí úradnej pečiatky a na evidenčnom liste úradnej pečiatky. Úradná pečiatka musí byť vždy spojená s podpisom notára, resp. podpisom povereného zamest- nanca. Podpis má byť umiestnený vždy napravo od úrad- nej pečiatky. Na konci uznesenia sa na pravej strane listu uvedie titul, meno a priezvisko súdneho komisára spolu s uvedením jeho funkcie tak, aby v strede tohto lis- tu vedľa podpisu súdneho komisára bolo možné pripojiť odtlačok jeho úradnej pečiatky. Podpis sa umiestni tak, aby nezasahoval do odtlačku úradnej pečiatky. Doručovanie uznesenia Uviedli sme, že z dôvodu, že uznesenie musí notár vyho- toviť písomne, pretože je proti nemu prípustné odvolanie (§ 235 ods. 2 CSP), musí byť toto uznesenie vždy riadne doručené, keďže s jeho doručením sa spájajú účinky za- čatia plynutia lehoty na podanie odvolania. Všetky uznesenia vydané notárom ako súdnym komisá- rom sa vyhotovujú písomne a doručujú sa (§ 235 ods. 2 CSP). Táto povinnosť súdneho komisára nezaniká ani v prípade, ak bolo uznesenie vyhlásené na pojednáva- ní a účastníci sa tak o jeho existencii dozvedeli z tohto procesného úkonu. Doručenie uznesenia, proti ktorému je prípustné odvolanie, má totiž význam nielen z hľadis- ka toho, aby sa účastníci mohli dozvedieť o jeho obsahu, ale aj z hľadiska účinkov, ktoré sa s uznesením spájajú (napr. aby uznesenie mohlo nadobudnúť právoplatnosť). Neznamená to však, že nemožno písomné vyhotovenie uznesenia doručiť účastníkom osobne priamo na pojed- návaní alebo pri inom procesnom úkone. Z hľadiska postupnosti pri doručovaní písomnosti je po- trebné tento spôsob doručovania považovať za prefero- vaný. Vyplýva to z dikcie ustanovenia § 105 ods. 1 CSP, z ktorého je zrejmé, že súd má prioritne doručovať na pojednávaní alebo pri inom úkone. Osobné prevzatie (do- ručenie) uznesenia potvrdia priamo po vykonanom pro- cesnom úkone účastníci svojím podpisom. Z hľadiska postupnosti je sekundárnym spôsobom do- ručovania doručovanie elektronicky prostredníctvom e-mailu. Elektronicky možno doručovať len za kumula- tívneho splnenia podmienok, a to, že jeden z účastníkov o to požiada, zároveň oznámi elektronickú adresu na doručovanie písomností a zároveň nejde o písomnosť, ktorá sa doručuje do vlastných rúk. Písomnosť sa v tom- to prípade bude považovať za doručenú tretí deň od jej odoslania, aj keď sa o tom adresát nedozvedel. Keďže meritórne uznesenie sa v súlade s § 45 CMP do- ručuje vždy do vlastných rúk, nie je možné elektronicky na e-mailovú adresu oznámenú účastníkom doručiť me- ritórne uznesenie v dedičskom konaní. Do vlastných rúk sa doručujú len písomnosti, o ktorých to ustanoví zákon, a písomnosti, o ktorých tak rozhodne notár ako súdny komisár (§ 111 ods. 2 CSP). Od doručovania na elektronickú adresu, ktorú uvedie jeden z účastníkov, je potrebné odlišovať doručovanie písomnosti do elektronickej schránky. Doručovanie do elektronickej schránky upravuje zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov ve- rejnej moci (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o e-Governmente). Elektronic- ké schránky v súlade so zákonom o e-Governmente by sa mali aktivovať právnickým osobám s účinnosťou od 1. au- gusta 2016. Fyzická osoba musí pre aktiváciu predmet- nej schránky urobiť osobitý krok a elektronickú schránku podľa Zákona o e-Governmente si osobitne aktivovať. Z uvedeného dôvodu tak možno konštatovať, že notár ako súdny komisár v dedičskom konaní bude uznesenia spra­­ vidla doručovať prostredníctvom tzv. doručujúcich orgánov na adresu pre doručovanie písomností v súlade s § 106CSP. Z hľadiska doručujúcich orgánov bude notár doručovať prioritne prostredníctvom poštového podniku (§ 107 ods. 1 písm. b) CSP). Poštovým podnikom sa rozumejú všetky subjekty registrované poštovým úradom, avšak v súčas-

nosti jediným oprávneným subjektom na poskytovanie univerzálnych poštových služieb je Slovenská pošta, a. s. Osobitými doručujúcimi orgánmi sú: a) Zbor väzenskej a justičnej stráže SR, ak ide o doručo- vanie fyzickým osobám vo výkone trestu odňatia slo- body alebo vo väzbe, b) zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti alebo ochrannej výchovy, ak ide o doručovanie fyzickým osobám umiestneným v týchto zariadeniach, c) Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záleži- tostí SR, ak ide o doručovanie fyzickým osobám poží- vajúcim diplomatické výsady a imunity alebo osobám, ktoré sú v obydlí toho, kto požíva diplomatické výsady a imunity, alebo osobám, ktorým má byť písomnosť doručená v budove alebo v miestnosti chránenej dip- lomatickou imunitou, d) Ministerstvo obrany SR, ak ide o doručovanie profesio­ nálnym vojakom a písomnosť nemožno doručiť inak. V neposlednom rade, ak je to potrebné, možno písom- nosti doručovať prostredníctvom subjektov na doručo- vanie, ktorými sú policajný zbor, súdny exekútor alebo obecná polícia (§ 108 CSP). CMP osobitne neupravuje ani postup, ani miesto, kde sa majú písomnosti účastníkom doručovať. Pre celú oblasť doručovania sa použijú ustanovenia CSP. CSP pri kon- cipovaní doručovania vychádza z prísnej fikcie doruče- nia na adresy uvedené v zákone (§ 106 ods. 1 a 2 CSP) s výnimkou, že samotný účastník (adresát) uvedie iné miesto, kde sa mu majú písomnosti doručovať. Ak adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, fyzic- kej osobe sa uznesenie doručuje na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca a právnickej osobe na ad- resu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri. Ako sme uviedli, v kontexte doručovania písomností sa uplatní fikcia doručenia, písomnosť sa preto považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky prí- slušnému notárovi, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie (§ 111 ods. 3 CSP). Zhodná fikcia platí aj pre doručovanie zásielok inak ako do vlastných rúk pros- tredníctvom poštového úra- du (§ 112 CSP). Nie je preto relevantné, že doručovateľ uvedie, že adresát neprebral zásielku v odbornej lehote, ako ani keď doručovateľ uvedie na zásielke, že adresát je neznámy. Odlišný postup pri doručovaní môže signalizo- vať len skutočnosť, ak doručovateľ uvedie na zásielke, že adresát zomrel. Do vlastných rúk sa doručuje tak, že ad- resát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (doručenka). Ak nemožno doručiť uznesenie na túto adresu, považuje sa dňom vrátenia nedoručenej zásielky za doručené, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie (§ 111 ods. 3 CSP). Ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri oby- vateľov Slovenskej republiky, doručuje sa jej uznesenie oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu, príp. aj webovom sídle Notárskej ko- mory SR. Uznesenie sa považuje po 15 dňoch od zverej- nenia oznámenia za doručené, a to aj vtedy, ak sa adre- sát o tom nedozvie. Účastník si môže zvoliť aj zástupcu na doručovanie. Ak má účastník zástupcu so splnomocnením na celé kona- nie, doručuje sa uznesenie len tomuto zástupcovi. Uzne- senie sa doručuje súčasne aj účastníkovi, ak má tento osobne v konaní niečo vykonať alebo ak o tom notár rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplate- nie súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vyda- né notárom sa doručujú iba zástupcovi. Ak má účastník viacerých advokátov, doručí sa uznesenie tomu z nich, ktorého určí účastník na doručovanie písomností. Ak účastník výslovne neurčí žiadneho z advokátov, doručuje sa ktorémukoľvek z nich. Vzhľadom na zavedenie prísnej fikcie doručenia je oso- bitne upravený postup pre odpustenie zmeškania lehoty, ak v súvislosti s doručením písomností začala plynúť le- hota, ktorú adresát zmeškal. O odpustení zmeškania le- hoty v súlade s ustanovením § 114 CSP rozhoduje notár ako súdny komisár. Osobitýrežimdoručovaniaplatípridoručovaníupovedome­ nia o dedičskom práve v súlade s ustanovením § 189 CMP. Opravné prostriedky CSP a CMP diferencuje opravné prostriedky na riadne a mimoriadne. Jediným riadnym opravným prostried- kom je odvolanie. Mimoriadnymi opravnými prostried- kami sú dovolanie, žaloba na obnovu konania a dovola- nie generálneho prokurátora. Proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komi- sárom je vždy prípustné odvolanie (§ 69 CMP). Z hľadiska miesta pre podanie odvola- nia proti uzneseniu vydané- mu notárom, toto sa podáva u notára, ktorý uznesenie vydal. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo poda- né v lehote na súde prvej in- štancie, ktorý notára poveril, alebo na príslušnom odvola- com súde. Ak bolo odvolanie proti uzneseniu vydanému súdnym komisárom podané u notára, ktorý uznesenie vydal, notár bez zbytočného odkladu predloží odvolanie súdu prvej inštancie spolu so spisom na rozhodnutie. Ak bolo odvolanie proti uzneseniu vydanému súdnym komi- sárom podané na súde prvej inštancie alebo na odvola- com súde, súd bez zbytočného odkladu elektronickými prostriedkami upovedomí súdneho komisára a súčas- >> V kontexte doručovania písomností sa uplatní fikcia doručenia, písomnosť sa preto považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky príslušnému notárovi, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie (§ 111 ods. 3 CSP) >> postrehy z praxe 16 ars notaria 3/16

ne súdnemu komisárovi doručí odvolanie a vyzve ho na predloženie spisu súdu prvej inštancie. Lehota na podanie odvolania je 15 dní od doručenia uznesenia (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody vymedzuje CSP v § 365. Odvolací súd však nie je viazaný dôvodmi odvolania vzhľadom na usta- novenie § 66 CMP, rovnako ako nie je viazaný rozsahom odvolania v súlade s § 65 CMP. Podané odvolanie má suspenzívny účinok. Podané odvo- lanie má aj devolutívny účinok, avšak je potrebné pouká- zať na odlišný procesný postup pri rozhodovaní o poda- nom odvolaní proti uzneseniu. Môžeme hovoriť o dvoch kategóriách uznesení, proti kto- rým sa podáva odvolanie v dedičskom konaní, a to (a) tých, ktoré sú uvedené v § 72 ods. 1 CMP (napr. uznese- nie o spornom dedičskom práve podľa § 193 CMP, uzne- senie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 195 ods. 2 CMP, uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva podľa § 205 CMP) a o (b) ostatných uzneseniach, proti ktorým bolo v dedičskom konaní po- dané odvolanie. V prípade rozhodovania o odvolaní proti uzneseniam ad a) je procesný postup nasledujúci. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že podané odvolanie je dôvodné, roz- hodne sám, a to tak, že uznesenie zruší a vec vráti no- tárovi na ďalšie konanie, alebo rozhodnutie (uznesenie) notára zmení. V prípade, ak súd prvej inštancie zmení napadnuté uznesenie notára, je proti tomuto rozhodnu- tiu prípustné odvolanie, o ktorom už následne rozhodne súd druhej inštancie (odvolací súd). Ak odvolanie proti uzneseniu vydanému notárom nie je dôvodné, t. j. súd prvej inštancie by sa domnieval, že nie je dôvodné a zakladá to dôvod na potvrdenie napadnu- tého uznesenia, postúpi vec na rozhodnutie súdu druhej inštancie. Rovnako postupuje v prípade, ak sú dané dô- vody na odmietnutie odvolania, ako aj pri späťvzatí odvo- lania. Týmto sa zavádza systém dvojitej kontroly v prípa- de rozhodovania o odvolaní proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom v taxatívne vymedze- ných prípadoch a za podmienok stanovených zákonom. V prípade rozhodovania o odvolaní proti uzneseniam ad b) je procesný postup nasledujúci. O odvolaní proti uzne- seniu rozhoduje vždy súd prvej inštancie, t. j. súd prvej inštancie má v tomto smere plnú decíznu právomoc, pričom proti jeho rozhodnutiu odvolanie ďalej prípustné nie je (§ 73 ods. 2 CMP). V týchto prípadoch o späťvzatí odvolania rozhoduje súd prvej inštancie. Odvolania sa s poukazom na ustanovenie § 368 CSP môžu účastníci vzdať na pojednávaní po vyhlásení roz- hodnutia, čo notár zachytí v zápisnici z pojednávania. Z hľadiska mimoriadnych opravných prostriedkov žaloba na obnovu konania nebude prípustná proti uzneseniu vy- danému v konaní o dedičstva, ak zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak (§ 75 CMP). Pôjde predovšetkým o situácie, ak sa objaví ďalší majetok, ktorý nebol pre- jednaný v dedičskom konaní, keďže v tomto prípade sa o tomto majetku v súlade s § 211 CMP vykoná dodatočné konanie o dedičstve. Obdobne to platí v prípade, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije. Nie je potrebné podať žalobu na obnovu konania, ale v súlade s § 210 CMP pôj- de o zrušenie uznesenia o dedičstve. Proti uzneseniu vydanému notárom v zásade nie je vylú- čené ani dovolanie za podmienok vymedzených v § 419 a nasl. CSP. Dovolanie však nebude prípustné proti rozhodnutiu o odvolaní vydanom súdom prvej inštancie v súlade s § 73 ods. 1 CMP. Dovolanie tak bude prichá- dzať do úvahy iba v prípade rozhodnutia o odvolaní v in- tenciách § 72 CMP. Dovolanie generálneho prokurátora ako mimoriadny opravný prostriedok je prípustné proti právoplatnému rozhodnutiu notára v dedičskom konaní za podmienok podľa § 78 CMP. V porovnaní s CSP je zachovaná dlhšia lehota na podanie dovolania generálneho prokurátora, a to jeden rok od právoplatnosti uznesenia (§ 81 CMP). Viazanosť uznesením V intenciách viazanosti uznesením musíme taktiež di- ferencovať medzi meritórnymi a procesnými uznese- niami. Meritórne uznesenia, t. j. uznesenia, ktorými sa rozhoduje vo veci samej, sa vyhlasujú na pojednávaní, spravidla po jeho skončení. Meritórne uznesenie sa vždy vyhlasuje a notár je ním viazaný hneď po tom, čo ho vy- hlási. V tomto kontexte to znamená, že vyhlásené uzne- senie sa nemôže vo výrokovej časti líšiť od neskoršieho písomného vyhotovenia vyhláseného uznesenia. Ak boli procesné uznesenia prijaté na pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov, notár ako súdny ko- misár je nimi viazaný momentom vyhlásenia. Nie všetky procesné uznesenia sa však musia vyhlasovať. V prípa- de, ak sú prijaté mimo pojednávania, notár je nimi viaza- ný momentom ich vydania, t. j. písomného vyhotovenia. Viazanosť uznesením reflektuje na požiadavku právnej is- toty, ktorá je obsahom práva na spravodlivý súdny proces. Súdny komisár však nie je viazaný uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania (napríklad uznesenie o usta- novení znalca, uznesenie o odročení pojednávania) v prí- pade, ak toto uznesenie zmení alebo zruší, teda nahradí novým uznesením s iným obsahom. Spravidla bude po- stačovať, ak sa vydá nové uznesenie, ktoré nanovo upra- ví procesné vzťahy pri vedení konania, pričom výslovné zrušenie predchádzajúceho uznesenia sa nevyžaduje. Nové uznesenie nahrádza pôvodné rozhodnutie. Právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia Podľa § 226 CSP právoplatnosť je vlastnosť súdneho roz- hodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezme- niteľnosť rozhodnutia. Vykonateľnosť je taká vlastnosť rozhodnutia, ktorá umožňuje vynucovať splnenie ním uloženej povinnosti autoritatívnou mocou zákonnými prostriedkami. Vlastnosť vykonateľnosti nespĺňajú všet- ky uznesenia, ale len také, ktoré ukladajú povinnosť plniť (§ 232 ods. 1 CSP). 17

Keďže je proti každému uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom prípustné odvolanie, bude sa nado- budnutie právoplatnosti spájať s uplynutím 15-dňovej le- hoty na podanie odvolania (§ 227 ods. 1 CSP), ktorá začína plynúť odo dňa doručenia písomného vyhotovenia uznese- nia (§ 362 ods. 1 CSP). Výnimku predstavuje situácia, keď sa účastníci vzdali odvolania proti uzneseniu, a v takom prípade uznesenie nadobúda právoplatnosť doručením účastníkovi konania, prípadne viacerým účastníkom. Vyššie uvedené skutočnosti platia pre právoplatnosť v prípade meritórnych aj v prípade procesných uznesení. Ak ide o vlastnosť vykonateľnosti, je potrebné diferenco- vať medzi procesnými uzneseniami a meritórnymi uzne- seniami. Nie všetky meritórne uznesenia musia mať nevyhnutne aj vlastnosť vykonateľnosti. Vykonateľnosťou budú dis- ponovať také uznesenia, v ktorých sa ukladá určitá po- vinnosť, a to napríklad vyplatiť niektorého z dedičov na vyrovnanie podielov. V takom prípade paričná lehota, t. j. lehota na plnenie uloženej povinnosti v meritórnom roz- hodnutí, začína plynúť najskôr v deň nadobudnutia prá- voplatnosti uznesenia (§ 232 ods. 2 CSP). Ak meritórne uznesenie ukladá povinnosť plniť, vyznačí na ňom notár ako súdny komisár nielen doložku právoplatnosti, ale po uplynutí lehoty na plnenie aj doložku vykonateľnosti, ke- ďže toto rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom. Prevažná väčšina procesných uznesení sa nespá- ja s vlastnosťou vykonateľnosti. Výnimku predstavuje uznesenie, ktoré ukladá povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu (napríklad na znalecké dokazovanie). Ak je uznesením stanovená povinnosť plniť, začína lehota na plnenie plynúť od doručenia uznesenia (§ 238 ods. 3 CSP). Uplynutím tejto lehoty je uznesenie vykonateľ- né bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Podanie odvola- nia proti uzneseniu nemá suspenzívne účinky vo vzťahu k vykonateľnosti uznesenia. Osobitne sa treba zmieniť o vykonateľnosti aj v intenci- ách uznesenia, ktorým sa ukladá povinnosť zaplatiť trovy dedičského konania. Aj v tomto prípade platí, že lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia, bez ohľadu na prípadne podané odvolanie. Právoplatnosť a vykonateľnosť vyznačuje na uznesení súdny komisár alebo jeho zamestnanec, pričom po- stupuje primerane podľa § 62 a 63 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojen- ské súdy v znení neskorších predpisov. Keď uznesenie nadobudne právoplatnosť, príp. vykonateľnosť, vyznačí to súdny komisár alebo jeho zamestnanec na prvopise uznesenia zviazanom v súdnom spise. Súdny komisár alebo jeho zamestnanec vyznačí právoplatnosť, príp. vykonateľnosť aj na rovnopise uznesenia, ktorý predloží ktorákoľvek osoba. Vyznačeniu právoplatnosti ani vyko- nateľnosti nebráni, ak bol podaný návrh na opravu uzne- senia. Právoplatnosť a vykonateľnosť sa vyznačuje pri- pojením doložky právoplatnosti, a to odtlačkom pečiatky na prvú stranu rovnopisu uznesenia, spravidla do ľavého horného rohu. Doložku právoplatnosti, príp. vykonateľ- nosti podpíše súdny komisár alebo jeho zamestnanec, ktorý ju pripojil, a uvedie dátum, kedy sa tak stalo. Ak doložka právoplatnosti, príp. vykonateľnosti neobsahuje štátny znak Slovenskej republiky, pripojí sa k nej aj od- tlačok úradnej pečiatky. Právoplatné uznesenie, týkajúce sa vlastníckych alebo iných vecných práv k nehnuteľnostiam, súdny komisár do- ručí príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností na vykonanie zápisu. Rovnako sa doručuje uznesenie súdneho komisára, ktorým došlo k oprave ale- bo doplneniu pôvodného uznesenia týkajúceho sa vlast- níckych alebo iných vecných práv k nehnuteľnostiam. JUDr. Alexandra Kotrecová PhD. LLM Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave JUDr. Katarína Valová, PhD. členka Prezídia Notárskej komory SR a členka redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA Zoznam použitej literatúry Knižné publikácie 1. Bajcura, A.: Súdne rozhodnutia v občianskom procesnom práve. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1970, s. 105 a nasl. 2. Dvořák, B.: Právní moc civilních soudních rozhodnutí. Procesní studie. Praha: C. H. Beck, 2008. 3. Ficová, S., Števček, M. a kol.: Občianske súdne konanie. Praha: C. H. Beck, 2010. 4. Gešková, K.: Dovolanie v civilnom procese, Praha: C. H. Beck, 2010. 5. Handl, V., Rubeš, J.: Občanský soduní řád. Komentář. II. díl. Praha: Panorama, 1985. 6. Mikeš, J., Muzikář, L.: Dědické právo. Praktická příručka. Kompletní pohled na dědění z hlediska hmotněprávního i procesního. Praha: Linde, 2003, s. 262 – 271. 7. Svoboda, K., Tlášková, Š., Vláčil, D., Levý, J., Hromada, M. a kol.: Zákon o zvláštních řízeních soudních. Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 254 – 261. 8. Števček, M., Ficová, S. a kol.: Občiansky súdny poriadok. Komentár – I. diel. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2012, s. 545 – 547, 565 – 605. 9. Valová, K. a kol.: Notársky poriadok. Komentár. 1. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2016, s. 575 a nasl. 10. Winterová, A. a kol.: Civilní právo procesní. Praha: Linde, 2008. Periodiká 1. Fleischer, J.: Nová procesní úprava dědického řízení. Ad Notam, 2009, č. 6, s. 215 – 216. 2. Kotrecová, A.: Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí v civilnom konaní ako súčasť práva na spravodlivý proces. Bratislava: Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae, 2008, č. 2. 3. Kovács, K.: Dedičské konanie po novele Občianskeho súdneho poriadku. ARS NOTARIA, 2008, č. 4, s. 16 – 20. 4. Lavický, P.: Odůvodnění usnesení v civilním soudním řízení. Právní fórum, 2009, č. 1. 5. Matějková, A.: Řízení o dědictví a činnost notáře po novele. Právní rádce, 2009, č. 9, s. 13 – 18. 6. Ryšánek, Z.: Řízení o dědictví po 1. 7. 2009. Ad Notam, 2009, č. 6, s. 212 – 214. 7. Valová, K., Hamara, J.: Dedičské konanie po novom. ARS NOTARIA, 2015, č. 1, s. 12 – 17. 8. Valová, K., Hamara, J.: Konanie o dedičstve podľa Civilného mimosporového poriadku. Súkromné právo, 2015, č. 6-7, s. 2 – 8. >> postrehy z praxe 18 ars notaria 3/16

Po štyroch cezhraničných praktických seminároch ko- naných v dňoch 19. 2. 2016 (Školiace zariadenie Justič- nej akadémie SR, Trenčianske Teplice – Omšenie), 17. 3. 2016 (Ostrava Clarion Congress Hotel), 14. 4. 2016 (Žilina Palace Hotel Polom) a 26. 5. 2016 (Hotel International Brnosi) vám dovoľujeme predstaviť prípadové štúdie prezentované jednou z prednášajúcich JUDr. Tatianou Hačkovou, riaditeľkou Odboru medzinárodného práva súkromného na Ministerstve spravodlivosti SR. Nemecko (skutočný prípad) Mladý nemecký manželský pár (Ralf a Petra) s 2 deťmi sa presťahoval do Slovenskej republiky v roku 2005. Kú- pili si tu byt, deti zapísali do slovenskej škôlky a školy. Vytvorili si účet v ČSOB Bratislava, doviezli si z Nemecka auto a Ralf zdedil po otcovi podiel na poľnohospodár- skom pozemku v Nemecku, kde jeho predkovia založi- li rodinnú farmu. Ralf pre nemeckého zamestnávateľa veľa cestoval, pri jednej ceste na Ukrajinu sa zabil na aute a 20. októbra 2015 zomrel v nemocnici na Ukrajine. Testament nestihol napísať. Spravuje sa tento prípad nariadením? Áno, v dedičskom konaní sú cudzie prvky (štátna prí­ slušnosť zomrelého, majetok v cudzine), obvyklý pobyt zomrelého bol zistený v Slovenskej republike (kúpili si byt na Slovensku, deti zapísali do škôl v SR, centrum ro- dinného života bol v SR). Aké je rozhodné právo na toto dedičstvo? Dedičské hmotné právo bude slovenské, lebo poručiteľ mal obvyklý pobyt v SR a neurobil voľbu nemeckého prá- va, ktorá by umožňovala preniesť právomoc na nemecké orgány (čl. 21/1 nariadenia). Dňa 26. júla 2016 sa v Notárskej komore ČR v Prahe uskutočnilo pracovné stretnutie realizačného tímu Projektu cezhraničnej spolupráce vo svetle nového nariadenia o cezhraničnom dedení (CROSSUM), ktorý je spolufinancovaný z fondov Európskej únie. Po cezhraničných praktických seminároch pokračuje projekt prípravou zborníka prednášok a praktických prípadov, ako aj dvojjazyčnej jazykovej príručky s právnou terminológiou v oblasti dedičského práva, ktoré budú sprístupnené odbornej verejnosti na jeseň 2016. Navyše bude predstavená aj nová webová stránka projektu s informáciami pre notárov aj občanov, kde bude možné uvedené materiály stiahnuť aj v elektronickej forme. Cezhraničné semináre – praktické ukážky riešenia situácií cezhraničného dedenia Zľava: Ing. Eva Lovásiková, Mgr. Jana Abraham, Mgr. Katarína Manczalová (Regionálna rozvojová agentúra Senec – Pezinok), JUDr. Tatiana Hačková (Ministerstvo spravodlivosti SR), JUDr. Berenika Ullmannová Wünschová (Notárska komora ČR), Mgr. Tomáš Gardon (Notárska komora SR), JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, PhD. (notárka vo Vranove nad Topľou), Soňa Petrenková (Notárska komora SR), Mgr. Sylvia Mičíková (Univerzita Komenského v Bratislave) 19

Podlieha tomuto dedičskému právu celý Ralfov majetok? Nie, farma v Nemecku podlieha nemeckému právu. Z ekonomických, rodinných alebo sociálnych dôvodov sa určitý nehnuteľný majetok, podniky alebo iné kategórie majetku posudzujú miestnym právom a vzťahuje sa na ne osobitný režim. Ktoré kategórie to sú, hovorí miestny právny poriadok (čl. 30 nariadenia). Členské štáty nemali povinnosť vyplývajúcu z článkov 77 až 79 nariadenia na- hlásiť druhy majetku, ktoré spadajú pod tento osobitný režim. Tento článok však treba vykladať reštriktívne a nie je veľa štátov, ktoré takéto druhy majetku majú. Kto bude rozhodovať o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM)? O majetku patriacom do BSM a nachádzajúcom sa na území v SR bude rozhodovať slovenský notár (§37 ZMPS). V niektorých členských štátoch EÚ sa budú v budúcnosti uplatňovať dve nové nariadenia o manželských majetko- vých režimoch a majetkových režimoch registrovaných partnerov, kde bude „delenie majetku“ po zomrelom manželovi/partnerovi prejednávať súd, ktorý prejednáva dedenie po takomto zomrelom, ale použije rozhodné prá- vo pre BSM určené podľa týchto dvoch nariadení. Keďže nariadenia sa budú uplatňovať len v rámci posilnenej spo- lupráce v súlade s čl. 329 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, nebudú ním viazané všetky členské štáty EÚ. V súčasnosti vedenie ministerstva zvažuje vstup Slovenskej republiky do posilnenej spolupráce týkajúcej sa týchto nariadení. Kto vystaví úmrtný list? Matrika (Standesamt) v Nemecku na základe žiadosti nemeckého konzula na Ukrajine, ktorému by mali ozná- miť úmrtie nemeckého občana ukrajinské orgány. Akým spôsobom sa začne dedičské konanie? V tomto prípade sa začne na žiadosť dedičov. Keby sa podobní manželia prisťahovali z Ukrajiny ako štátni občania Ukrajiny a rovnaký majetok by mali na Ukrajine a na Slovensku: a) spravoval by sa tento prípad nariadením? Nie, podľa čl. 75 ods. 1 nariadenia má prednosť dvoj- stranná zmluva o právnej pomoci so Sovietskym zväzom (vyhl. č. 95/83 Zb.). Na základe revízie zmluvnej základ- ne Ukrajina aj Slovensko potvrdili viazanosť uvedenou zmluvou (ozn. č. 184/2000 Z. z. a 382/2002 Z. z.). b) aké by bolo rozhodné právo? Uplatňuje sa tzv. štepený štatút. Nehnuteľnosti sa spravujú lex rei sitae (právom miesta, kde nehnuteľnosť leží) a hnuteľ- nosti právom posledného bydliska poručiteľa (čl. 40 zmluvy). c) kto vystaví úmrtný list? Matrika v SR na základe zápisu slovenského konzula na Ukrajine. Cudzie orgány informujú veľvyslanectvá, že zomrel cudzinec na ich území. Anglicko, Írsko, Dánsko (vymyslený prípad) Pán Rudolf, pôvodne slovenský štátny občan, emigroval v roku 1968 do Španielska a v roku 1990 dostal španiel- ske štátne občianstvo. Súčasne bol prepustený zo štát- neho zväzku ČSFR. Celý život služobne cestoval aj býval v rôznych štátoch sveta. So španielskou manželkou bý- val v Barcelone. V decembri 2015 zomrel v Košiciach pri návšteve príbuzných. Zanechal hnuteľný aj nehnuteľný majetok v Španielsku, na Slovensku a vo Veľkej Británii. V testamente, ktorý vyhotovil v Španielsku v roku 2000, zanechal nehnuteľnosť ležiacu v SR len plnoletému sy- novi, ktorý žil v Španielsku, ale opomenul svoju maloletú dcéru, ktorá žila so svojou mamou na Slovensku. Spravuje sa toto dedenie nariadením? Áno, ale pozor na čl. 12 nariadenia. Británia sa považu- je za 3. štát a na žiadosť účastníkov konania môže súd z konania takýto majetok vylúčiť, lebo je dôvodná obava, že v Británii španielskemu rozhodnutiu týkajúcemu sa majetku v Británii nepriznajú účinky a dedič bude mu- sieť vyvolať nové dedičské konanie týkajúce sa majetku v Británii, a to za predpokladu, že neexistuje vzájomnosť v týchto veciach medzi Španielskom a Britániou. Aké je rozhodné právo pre toto dedenie? Španielske (čl. 21 nariadenia). Môže o celom majetku rozhodovať jeden súd? Môže, ale sa to neodporúča vzhľadom na majetok v Bri- tánii. Španielskemu rozhodnutiu o majetku v Británii by tam zrejme nepriznali účinky ( čl. 12 nariadenia). O ktorom majetku nemôže rozhodovať? Teoreticky o britskom. Na aký dedičský podiel má nárok opomenutá dedička? Na zákonný dedičský podiel podľa španielskeho práva (čl. 23 ods. 2 , písm. b/ nariadenia). Musí byť list vlastníctva z registra nehnuteľností, o ktorý požiadal členský štát EÚ, do tohto dedičského konania overený apostilom? Nie, nevyžaduje sa žiadne vyššie overenie alebo splnenie inej podobnej formality pre dokumenty vydávané v člen- skom štáte v súvislosti s týmto nariadením (čl. 74 naria- denia). Je to výsledok tendencie aj v ostatných nariade- niach platných v EÚ v iných oblastiach (napríklad čl. 52 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uzná- vaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo ve- ciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES)č. 1347/2000). Pozor, prípadné dokumenty vydané v Británii by vyššie overenie apostilom vyžadovali. JUDr. Tatiana Hačková Autorka je riaditeľkou Odboru medzinárodného práva súkromného na Ministerstve spravodlivosti SR. >> postrehy z praxe 20 ars notaria 3/16

Komentáre vydava- teľstva C. H. Beck, známe pod označe- ním „šedé“, patria k tým, ktoré si dlho- dobo udržujú vysokú odbornú úroveň. Kolektív autorov pod vedením JUDr. Kata­ ríny Valovej, PhD., je už sám zárukou kvalitného rukopisu. Nielen vedúca au- torského kolektívu, ale aj ostatní členo- via majú za sebou viaceré publikačné výstupy, a tak sa tvo- rivá publikačná skúsenosť prejavila aj pri formuláciách textu a tvorbe komentára k Notárskemu poriadku. Komentáre vydavateľstva C. H. Beck majú svoju ustále- nú obsahovú štruktúru, ktorá je vyhovujúca a osvedčená. Komentáre k zákonom patria k vyhľadávaným a žiada- ným dielam nielen úzkeho odborného kruhu, ale aj širšej odbornej verejnosti. Komentáre patria k dielam, ktoré majú svoje miesto v každej odbornej právnickej knižnici. To plne platí aj pre komentár k Notárskemu poriadku. Často sa stretávame s tým, že sa podceňuje komentáro- vá odborná literatúra. Podľa nášho názoru nie je komen- tár ako komentár. V prípade, ak ide o komentár, ktorý okrem jazykového či sémantického výkladu prináša nové poznatky, poskytuje doktrinálne výklady, poukazuje na praktickú možnú aplikáciu jednotlivých ustanovení, je doplnený judikatúrou a rozhodnutiami súdov rôzneho druhu a stupňa, ide o vedecký komentár, ktorý je po- trebné hodnotiť vysoko. K takým patrí aj komentár k No- társkemu poriadku. Na viacerých miestach je výklad doplnený aj judikatúrou či rozhodnutiami súdov Českej republiky, čo prispieva nielen k lepšiemu objasneniu niektorých inštitútov, ale zároveň umožňuje porovnávať úpravu v Českej republike. Komentáre sú diela, ktoré v bežnej praxi, ale aj v inej odbornej, expertíznej či vedeckej činnosti poskytujú in- formácie k vybraným cieleným otázkam, výklad konkrét- nych ustanovení, použitej terminológii, často aj o histo- rickom vývoji daného inštitútu. V praxi, ale aj vo vedeckej práci je potrebné nájsť vysvetlenie určitého ustanovenia zákona, v ňom upraveného konkrétneho právneho inšti- tútu či v ňom použitého konkrétneho pojmu, čo je okrem iného nenahraditeľná úloha komentárov. Práve vedecký, sémantický výklad, prípadne doplnený o výklad historický, poskytuje čitateľovi možnosť získať komplexné a vecne správne informácie k právnej norme, k inštitútu v ňom upravenom. Komentáre, a to platí aj v nami posudzovanom, sú vo všeobecnosti cenené aj z hľadiska poskytovania infor- mácií o súvisiacich úpravách či súvisiacich inštitútoch. Pre každého čitateľa, ktorý má záujem či potrebu hlbšie skúmať problémy upravené v určitom ustanovení, je ná- pomocná uvedená odborná literatúra ku každému usta- noveniu, čo zvyšuje celkovú úroveň diela. Z hľadiska rozsahu, ako aj z hľadiska obsahovej úrov- ne sa autorom podarilo pripraviť rukopis komentára vyvážene. Na mnohých miestach dáva návod na postup v praxi pri aplikácii komentovaných noriem, čo je cenné. Pre dobrú a najmä rýchlu orientáciu poslúži vecný re- gister, ktorý sa podarilo vytvoriť tak, že obsahuje všetky podstatné otázky týkajúce sa notárskej činnosti. Určite každý ocení, že súčasťou publikácie je aj komen- tár k Vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Kancelárskom poriadku pre notárov a k Vy- hláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov. Užitočné je aj uvedenie ďalších dokumentov, ako sú Or- ganizačný poriadok Notárskej komory SR, Disciplinárny poriadok Notárskej komory SR, Volebný poriadok, Po- riadok vedenia notárskych registrov a aj publikovanie Etického kódexu notárov. Na záver radi konštatujeme, že právnická spisba je obo- hatená o hodnotné dielo, ktoré nájde množstvo čitateľov, ktorí ocenia jeho úroveň. Autor recenzie predpokladá úspešné a široké praktické uplatnenie diela, ale aj jeho využitie pri ďalšom rozvoji vedy občianskeho civilného procesného práva. prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc. Autor pôsobí na Právnickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Recenzia Vo vydavateľstve C. H. Beck vyšiel komentár k zákonu o notároch a notárskej činnosti – Notárskemu poriadku. Ide o aktuálne vydanie, v ktorom autori – čo je dobré – zachytili už aj nové procesné predpisy (Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok) účinné od 1. 7. 2016 a ktoré sa, pochopiteľne, dotkli Notárskeho poriadku alebo s ním súvisia. 21

Pani ministerka, na ministerstve spravodlivosti ste boli už v pozícii štátnej tajomníčky aj ministerky spravodlivosti, vraciate sa teda do známeho prostredia. Aké sú vaše hlavné ciele na čele rezortu? Mojím hlavným cieľom zmien v justícii je celkom jed- noznačne skrátenie času konaní a tým, ale nielen tým, aj zvýšenie dôveryhodnosti justície. Na to, aby ľudia túto dôveru znovu získali, musí vláda podať dobrý výkon. Tu vidím aj svoju úlohu v pozícii podpredsedníčky vlády a ministerky spravodlivosti – podať dobrý výkon v oblas- tiach, za ktoré v tejto vláde zodpovedám. To znamená pri príprave protikorupčných opatrení, ale aj dohliadaní na to, aby sa legislatívne pravidlá, ktoré sú už celkom dob- re nastavené, naozaj dodržiavali. Aby sa zvýšil a zlepšil prístup k spravodlivosti, no a napokon, aby sme vytvárali naozaj dobré podmienky a dobré zázemie na zlepšenie výkonu súdov a celého systému súdnictva. K tomu smerujú aj zmeny, ktoré sa nám už podarilo od môjho návratu do funkcie zrealizovať alebo ktoré sa už nachádzajú v legislatívnom procese. Či už je to zmena pravidiel pri výbere sudcov, ktorá objektivizuje kritériá na hodnotenie uchádzačov o funkciu sudcu, alebo zme- ny v exekučných konaniach a pri platobných rozkazoch. Tu je jedným z hlavných očakávaných prínosov podstatné odbremenenie súdov od administratívnej agendy, ktorú nevyhnutne nemusia robiť. Súdy sa tak budú môcť ve- novať predovšetkým tomu, na čo sú určené, teda riešiť spory. Ďalším návrhom je zákon o registri partnerov ve- rejného sektora, tzv. protischránkový zákon. Cieľom je zvýšiť a sprísniť požiadavky a podmienky na partnerov zo súkromného sektora, s ktorými štát obchoduje. Z ďalších opatrení možno spomenúť riešenie oddlženia fyzických osôb, tzv. osobný bankrot, ktorý je dnes pre väčšinu ľudí postihnutých exekúciou prakticky nedostupný. Chceme vytvoriť relatívne jednoduché konanie, rýchle konanie a konanie, s ktorým nebudú spojené vysoké náklady, pretože len vtedy to môže mať efekt. V procese máme aj novelu trestných kódexov, kde precizujeme ustanovenia týkajúce sa extrémistických a rasovo motivovaných trest- ných činov. Mám záujem pokračovať v nastavenom tem- pe a pomocou presadzovania legislatívnych zmien, ale aj manažérskych opatrení a dotiahnutia elektronizácie prispieť k zvyšovaniu vymožiteľnosti práva na Slovensku. Výsledkom práce Rekodifikačnej komisie pre Občiansky súdny poriadok bolo prijatie Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku, ktoré nadobudli účinnosť 1. júla 2016. Ako vnímate túto reformu civilného práva procesného? Je to zmena. Ako každá zmena, aj táto prejde prvou fázou, v rámci ktorej musíme všetci akceptovať a naučiť sa použí- vať nové procesné pravidlá. A zároveň boli očakávania na- stavené tak, že táto zmena, nové pravidlá, povedie k efek- tívnejším súdnym konaniam. Dúfam, že tento cieľ sa naplní. Dá sa očakávať, že súkrom- ná sféra, teda advokáti aj notári budú možno v prvej fáze o niečo pripravenejší a budú predstavovať akoby výzvu pre verejnú sféru, teda pre súdy, aby aj súdy efektívne pracovali s novým proce- som a aby boli výsledkom naozaj efektívnejšie konania. Od 9. novembra 2015 pracuje Rekodifikačná komisia pre Občiansky zákonník pod novým vedením doc. JUDr. Števčeka, PhD. Ako ministerku spravodlivosti vás istotne zaujíma, kam práce na rekodifikácii základného civilného kódexu smerujú. V čom spočívajú vaše priority pri rekodifikácii Občianskeho zákonníka? Dohodla som sa s Predsedníctvom Komisie pre rekodi- fikáciu súkromného práva, že pripraví základný pohľad na to, aké by mali byť zásadné zmeny v občianskom prá- ve hmotnom oproti existujúcemu stavu. Aby sme vedeli, či potrebujeme meniť pôvodný legislatívny zámer alebo Po nedávnych voľbách do Národnej rady SR došlo k zmene vlády a tým aj zmene na poste ministra spravodlivosti. Ako profesijnú komoru pôsobiacu v rezorte spravodlivosti nás zaujíma základná orientácia a smer, ktorým bude nový šéf rezortu viesť ministerstvo spravodlivosti a ako bude prebiehať naša vzájomná spolupráca. Z tohto dôvodu vám prinášame rozhovor s ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou. S pani ministerkou sa poznáme z čias prípravy reformy záložného práva na Slovensku, preto si ju vážim ako odborníčku na svojom mieste. Mojím hlavným cieľom je skrátenie času konaní a tým aj zvýšenie dôveryhodnosti justície 22 ars notaria 3/16 >> rozhovor >> Občianske právo hmotné je aj otázka hodnotová, otázka hodnotového nastavenia spoločnosti.

nie, a aby sme vedeli aj realisticky ohodnotiť, koľko času potrebujeme na rekodifikáciu. A nepochybne treba ve- dieť, akým spôsobom musíme otvoriť verejnú diskusiu na túto tému. Zmena občianskeho práva hmotného je totiž v niečom iná ako zmena procesných pravidiel, a to niečo spočíva v tom, že občianske právo hmotné je aj otázka hodnotová, otázka hodnotového nastavenia spo- ločnosti. Tým pádom aj verejná diskusia k občianskemu právu hmotnému vyzerá inak a musí vyzerať inak ako k procesným pravidlám. To, ako túto diskusiu otvoríme a ako budeme ďalej pokračovať, bude zrejmé po tom, čo Predsedníctvo rekodifikačnej komisie predstaví hlavné zmeny oproti súčasnému stavu. V mnohých štátoch sú notárom zverené aj zmluvy známe ako predmanželské. Je to tak aj v susednej Českej republike. Uvažujete aj týmto smerom alebo považujete za dostačujúce existujúce možnosti modifikácie bezdielového spoluvlastníctva manželov, s obligatórnou formou notárskej zápisnice, ktoré sa praxi dlhodobo osvedčili? Ak som hovorila, že občianske právo hmotné je aj hodno- tová otázka, tak napríklad predmanželské zmluvy patria do kategórie, ktorú takto označujem. Musí teda najskôr existovať širšia zhoda vrátane politickej a spoločenskej, že takýto inštitút ideme zapracovať. V gescii ministerstva spravodlivosti je aj štátny dohľad nad činnosťou Notárskej komory SR a v zákonom ustanovenom rozsahu aj nad činnosťou notárov. Stihli ste sa za ten krátky čas vo funkcii ministerky bližšie oboznámiť s aktuálnymi problémami notárov a témami, ktoré v súčasnosti v notárskych kruhoch rezonujú? Na našom úvodnom stretnutí s prezidentom Notárskej komory SR som s trochou zveličenia povedala, že ak notársky stav nemá problémy, v zásade nemám dôvod o ňom ani vedieť, s výnimkou prípravy nových vecí alebo nových projektov. Pretože skôr sa dozvedám o prípadoch, keď musíme využívať svoje kompetencie, a to sú sankčné kompetencie. Ak som však vo vzťahu k Notárskej komo- re niečo stihla zaregistrovať, tak sú to stále pretrváva- júce problémy týkajúce sa vydržania nehnuteľností. Sú to vlastne problémy rovnakého druhu, aké si pamätám spred piatich rokov, čo, priznám sa, sa mi javí nepocho- piteľné a určite je to vec, ktorej sa musíme venovať. Reforma záložného práva z roku 2002, na ktorej ste sa podieľali výraznou mierou, posilnila vymožiteľnosť práva na území Slovenskej republiky. Záložné právo aj vďaka jeho priamej vykonateľnosti formou dobrovoľnej dražby významne prispelo k posilňovaniu právnej istoty účastníkov právnych vzťahov, ktoré zabezpečuje. Záložné právo je od účinnosti jeho reformy najefektívnejším zabezpečovacím právnym inštitútom. Zaujímalo by nás, či počítate s posilnením transparentnosti výkonu záložného práva formou dobrovoľných dražieb, najmä prostredníctvom zavedenia elektronických dražieb, sprísnením podmienok výkonu funkcie dražobníka a podobne? Určite v nejakej fáze sa tejto právnej úprave budeme musieť venovať. Z dôvodu zjednodušenia, urýchlenia a zníženia nákladov na registráciu záložného práva sa Rekodifikačná komisia pre Občiansky zákonník zaoberala otázkou zrušiť osobitné evidencie záložných práv a všetky druhy zálohov registrovať v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Roztrieštenosť registrácie záložných práv do rôznych registrov sťažila efekt, ktorý bol sledovaný vzorovým právom EBRD (Model Law on Secured Transactions), a to, aby sa jednoduchým spôsobom – jedným kliknutím zistili údaje o všetkom založenom majetku konkrétneho dlžníka. Budete sa ako ministerka spravodlivosti zasadzovať o takúto jednotnú registráciu všetkých záložných práv? Dnes na to nemám vyhranený názor. Táto téma bola dis- kutovaná aj v čase, keď sme reformu záložného práva pri- pravovali. Áno, vnímam, že Notárska komora túto tému znova kladie na stôl. Otvorene poviem, že je to téma hodná diskusie, ale dnes nemám ujasnenú pozíciu v tejto veci. Notár je orgánom riešiacim nesporovú agendu, čím výrazným spôsobom odbremeňuje prácu súdov. Situácia v slovenskom súdnictve nie je jednoduchá. Notár ako súdny komisár sa v dedičskom konaní osvedčil doc. JUDr. Lucia Žitňanská, PhD., ministerka spravodlivosti SR, a JUDr. Katarína Valová, PhD., členka redakčnej rady ARS NOTARIA 23

Životopis doc. JUDr. Lucia Žitňanská, PhD. • 1987: absolvovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave • 9/1987 – 11/1989: právnička majetkovo-právneho oddelenia, Vodohospodárska výstavba, Bratislava • 8/1989 – 10/1990: podniková právnička, Vydavateľstvo Práca, Bratislava • 11/1990 – 9/1992: odborná pracovníčka, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Bratislava • 10/1992 – 1/2002: odborná asistentka na Katedre obchodného, hospodárskeho a finančného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave • 1993 – 1999: členka rozkladových komisií pri Protimonopolnom úrade Slovenskej republiky, Bratislava • 1995: obhájila doktorandskú prácu na Právnickej fakulte UK a získala titul PhD. • 1/2000 – 12/2000: národný poradca projektu PHARE Supervision and Legal Issues pre novelizáciu právnych predpisov v oblasti kapitálového trhu • 2/2000 do súčasnosti: členka skúšobnej komisie pre odborné skúšky na preukázanie odbornej spôsobilosti v oblasti kolektívneho investovania • 7/2000 až 6/2001: členka pracovnej skupiny pri Ministerstve spravodlivosti SR zriadenej pre aproximáciu právnej úpravy obchodných spoločností s právom EÚ • 1/2001 – 3/2002: členka osobitnej komisie pre odvolania pri Úrade pre finančný trh • 2001: obhájila habilitačnú prácu a získala titul docent v odbore obchodné právo • 2/2002 – 9/2006: docentka na Katedre obchodného, hospodárskeho a finančného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava • 2002: zapísaná do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory • 5/2002 – 10/2002: členka poradnej komisie Rady Úradu pre finančný trh • 2002 až 2/2006: štátna tajomníčka MS SR • 2/2006 – 7/2006: ministerka spravodlivosti SR • 9/2006: docentka v Ústave súkromného práva Paneurópskej vysokej školy (vtedy Bratislavskej vysokej školy práva) • 2006 – 2010: poslankyňa Národnej rady SR, podpredsedníčka Mandátového a imunitného výboru NR SR a členka Ústavnoprávneho výboru NR SR • 2010 – 2012: ministerka spravodlivosti SR • 2012 – 2016: poslankyňa Národnej rady SR, členka Ústavnoprávneho výboru NR SR • od 6/2013: zapísaná v zozname rozhodcov Viedenského arbitrážneho súdu • 2016: podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR 24 ars notaria 3/16 >> rozhovor natoľko, že mu bolo v rámci rekodifikácie civilného práva procesného zverené aj konanie o umorenie listiny a konanie o solučných úschovách. Nebudete uvažovať v tomto funkčnom období nad odbremenením justície aj v ďalších nesporových konaniach? Snažíme sa teraz bezprostredne odbremeniť justíciu od niektorých úkonov v rámci exekučného konania, kto- ré koncentrujeme na jedno špecializované pracovisko. A áno, máme v pláne aj pri ďalších nesporových kona- niach „outsourcovať“ niektoré činnosti. Tieto úvahy sa budú týkať napríklad obchodného registra. Notár a jeho činnosť boli vždy späté s výkonom verejnej moci. V Rekodifikačnej komisii pre Občiansky súdny poriadok bola prerokovaná aj otázka zápisov do obchodného registra, vykonávaných notármi rovnako ako v Českej republike. Ide o nesporovú agendu a drvivá väčšina členov rekodifikačnej komisie (najmä sudcov) podporila uvedenú legislatívnu zmenu. Aký je váš osobný názor na takúto formu odbremenenia súdov? Tak ako som povedala, obchodný register je jeden z adep- tov na to, aby sme niektoré činnosti zverili do pôsobnosti inej inštitúcie, ako je súd. Budeme robiť právnu analýzu. Tých možností, kto by niektoré činnosti nad obchodným registrom mohol robiť, je viacero. Pripravíme si najskôr serióznu analýzu a na základe toho, ktoré riešenie nám vyjde ako najvýhodnejšie, budeme ho presadzovať. Maďarskí notári už od roku 2006 výrazným spôsobom odbremeňujú súdny systém tým, že majú zverenú agendu vydávať platobné rozkazy. Notár vydáva platobný rozkaz bezodkladne, najneskôr do troch dní. Vy navrhujete, aby agenda platobných rozkazov prešla na špecializované súdy. Prečo si myslíte, že je vhodnejšie, aby platobný rozkaz vydával súdny úradník, ktorý neabsolvoval žiadnu odbornú právnickú skúšku, a nie notár, ktorý ju absolvoval a navyše má aj potrebnú právnu prax? Platobné rozkazy chceme ponechať súdom. Popri exis- tujúcej úprave platobného rozkazu pripravujeme novú právnu úpravu upomínacieho konania, v rámci ktorého bude konanie prebiehať prevažne v elektronickej forme s tým, že má ísť o zjednodušený proces, zrýchlený pro- ces. Tiež ho má administrovať jedno špecializované pra- covisko. Ale tu ide naozaj o súdne rozhodnutie v sporovej veci, aj keď ide o skrátené konanie, a domnievam sa, že tieto rozhodnutia by mali vydávať súdy. Pani ministerka, na záver dovoľte mimopracovnú otázku. Ste veľmi vyťažená žena, pôsobíte jednak v popredných odborných právnických kruhoch a viacero rokov aj v politike. Poraďte nám ženám, ako dokážete skĺbiť prácu a rodinu? To je otázka na môjho manžela a moje tri deti.  Ako zástupkyňa notárov vám chcem poďakovať za ústretovosť a povzbudivé myšlienky. Teším sa na našu spoluprácu a prajem vám vo vašej práci veľa energie a tvorivých myšlienok. Ďakujem za rozhovor. Otázky kládla JUDr. Katarína Valová, PhD. členka redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA

25 >> z diania v právnickej obci Konferenciu otvoril JUDr. Vladimír Zoufalý, viceprezi- dent a člen predstavenstva Karlovarských právnických dní, ktorý privítal účastníkov konferencie. V rámci prvého dňa konferencie vystúpili v popoludňajšom bloku s prí- spevkami aj slovenskí prednášajúci, a to doc. JUDr. Ma- rek Števček, PhD., predseda Komisie pre rekodifikáciu súkromného práva, a JUDr. Andrea Moravčíková, PhD., sudkyňa Najvyššieho súdu SR. Doc. JUDr. Marek Števček, PhD., sa v príspevku na tému Postavenie súdu a strán v rekodifikanom slovenskom civilnom procese venoval okrem iného aj základným charakteristikám rekodifikovaného sporového civilného procesu Slovenskej republiky. Načrtol otázky koncepcie slovenského civilného procesu a podrobnejšie rozobral vplyv tzv. sociálnej koncepcie civilného procesu na po- stavenie kľúčových subjektov civilného procesu – súd a sporové strany. Upriamil pozornosť aj na princíp sil- ného sudcu, t. j. sudca nie je odkázaný na panstvo strán – strany majú síce podľa prejednávacieho princípu po- vinnosť substancovať skutkové tvrdenia, zároveň ich však zaťažuje povinnosť pravdivosti a úplnosti týchto skutko- vých tvrdení. Na dosiahnutie sociálneho účelu konania, ktorým je spravodlivý rozsudok čo najviac limitujúci k skutočnému hmotnoprávnemu stavu veci, má sudca k dispozícii pomerne silné nástroje – tými sú tzv. vysvet- ľovacia a dopytovacia právomoc (oprávnenie). Ide o roz- sudok založený na skutkovom stave veci, nie skutočnom stave veci. Koncept silného sudcu a sporových strán v kontradiktórnom postavení mení charakter sporového konania zásadným spôsobom. Civilný sporový poriadok mení sudcu zo sfingy či niekoho zavretého v pomyslenej slonovinovej veži na aktívny, participujúci subjekt, kto- rý stranám prenecháva iniciatívu podľa prejednacieho princípu, no zároveň podstatným spôsobom ingeruje do Už tradične v júni sa v dňoch 16. až 18. 6. 2016 v kúpeľnom meste Karlove Vary v Českej republike, v priestoroch hotela Thermal, konal v poradí 24. ročník konferencie Karlovarské právnické dni. Ich usporiadateľom je spoločnosť Karlovarské právnické dny (Karlsbader Juristentage – KJT), a to už od roku 1991. XXIV. Karlovarské právnické dni Časopis ARS NOTARIA obhájil pozíciu najlepšieho slovenského právnického časopisu Zľava: JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA, JUDr. Robert Pelikán, Ph.D., minister spravodlivosti ČR, JUDr. Martin Selecký, člen Legislatívnej skupiny Prezídia NK SR

26 ars notaria 3/16 >> z diania v právnickej obci sporu. V závere prednášajúci uviedol, že hlavnou úlohou súdu je strážiť pravidlá hry, predovšetkým so zreteľom na princíp procesnej ekonómie a funkcionality efektívneho vedenia sporu. Sudca disponuje moderným procesným inštrumentáriom na dosiahnutie tohto sociálneho účelu procesu. Za najvýraznejší nástroj považujeme tzv. sud- covskú koncentráciu konania. Rovné postavenie sporo- vých strán je kľúčovým princípom, ktorý má spolu s dô- sledným legislatívnym zakotvením dispozičného princípu ambície ukotviť slovenský civilný proces v rodine moder- ných procesných úprav v kontinentálnej Európe. Ďalší slovenský zástupca na konferencii, JUDr. Andrea Moravčíková, PhD., v príspevku na tému Postavenie a povaha judikatúry v právnej úprave v Slovenskej repub- like priblížila judikatúru ako výsledok sudcovskej tvorby práva. Poukázala na to, že judikatúra nevyhnutne súvisí s pojmom sudcovská tvorba práva a je vždy výsledkom interpretácie právnej normy na základe určitého skutko- vého stavu, keď norma nedáva jednoznačnú odpoveď na riešenie situácie položenej pred sudcu. Pojem judikatúra sa stal prirodzenou súčasťou právneho jazyka s pouka- zom na konštantnú judikatúru. V našom prostredí sa pri- oritne akceptuje ako forma precedensu judikát vo forme publikovanej právnej vety. Táto veta vychádza z konkrét- neho rozhodnutia najvyššieho súdu, pričom jeho výber, následná abstrakcia a znenie právnej vety podliehajú ur- čitému procesu. Až kým bol určitý právny názor opakova- ne potvrdený najvyšším súdom, ide skutočne o ustálenú judikatúru, teda o názor najvyššieho súdu, nie iba o názor jedného senátu. Judikatúra prijatá najvyšším súdom sa potom nepochybne stáva prameňom práva a možno jej priznať aj právnu záväznosť, respektíve normatívnu práv- nu silu. S účinnosťou od 1. júla 2016 začal v Slovenskej republike platiť nový procesný kódex, zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý prináša výrazné zmeny nielen v oblasti tvorby, ale najmä zohľadňovaní ju- dikatúry v rozhodovacej praxi súdov. Hneď vo vymedzení základných princípov v článku II. je formulovaný princíp právnej istoty ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustá- lenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Civilný sporový poriadok priamo vytvára rámec spôsobu kreovania judikatúry a zavádza povinnosť túto aplikovať aj cez možnosť dovolacieho prieskumu pre prípad, že súdy nižšieho stupňa judikatúru nerešpektovali. Zavádza inštitút veľkého senátu, ktorý má byť okrem existujúceho spôsobu vytvárania judikatúry platformou na zjednoco- vanie odlišných názorov jednotlivých senátov najvyššieho súdu. Podľa ust. § 48 CSP, ak senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodnutí dospeje k právnemu názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého se- nátu je pre senáty najvyššieho súdu záväzný. Veľký senát si pred rozhodnutím vo veci má vyžiadať stanovisko mi- nistra spravodlivosti Slovenskej republiky, generálneho prokurátora Slovenskej republiky, prípadne ďalších sub- jektov, ktorých názor považuje za relevantný pre rozhod- nutie, tieto názory sú však pre jeho rozhodovanie len od- porúčaním a nie sú záväzné. Ust. § 393 CSP sa vzťahuje na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, kde sa zavádza možnosť odkazu na ustálenú rozhodovaciu prax, a zároveň ukladá povinnosť v prípade, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe. Na druhý deň konferencia pokračovala so zahraničnou účasťou prednášajúcich. Najprv vystúpil prof. JUDr. Pa- vel Šámal, PhD., predseda Najvyššieho súdu ČR s prí- spevkom Znalci a ich trestná zodpovednosť. Uviedol, že na základe praxe súdov, ktorá sa prejavuje v judika- túre, je zrejmé, že kvalita znaleckých posudkov nie je vo všetkých prípadoch uspokojivá. Znalecký posudok je významný dôkazný prostriedok a v rámci dokazovania mu prislúcha nezastupiteľné miesto pri riešení skutko- vých otázok na základe odborných znalostí v príslušnom odbore. V prípade závažných skutkových rozporov a po- chybností o správnosti znaleckého posudku, ktoré sa nepodarí odstrániť, musí súd postupovať podľa pravidla in dubio pro reo a rozhodnúť v prospech obvineného (ná- lez zo dňa 20. 5. 2008, sp. zn. I. ÚS 49/2006, uverejnený pod č. 79 v sv. 92 Sb. nál. a usn. ÚS ČR). Ak sa potom v súvislosti s hodnotením znaleckého posudku zistí, že znalec podal úmyselne nepravdivý, hrubo skreslený alebo neúplný znalecký posudok, bude daná jeho trest- ná zodpovednosť. Vzhľadom na to, že znalecké posudky majú často kľúčový význam pre rozhodnutie rôznych or- gánov štátnej správy, samosprávy i fyzických a právnic- kých osôb, základné skutkové podstaty trestných činov krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku vo vzťahu k znalcom postihujú páchateľa, ktorý úmyselne ako znalec podá nepravdivý, hrubo skreslený alebo ne­ úplný znalecký posudok a pred súdom alebo medziná- rodným súdnym orgánom, pred notárom ako súdnym komisárom, štátnym zástupcom alebo policajným orgá- nom uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo takú okolnosť zamlčí. Tieto závery však treba vnímať s vedomím, že aj v tejto oblasti je trestná zodpovednosť limitovaná zásadou sub- sidiarity trestnej represie, ktorá sa tu však s ohľadom na povahu trestnej činnosti znalcov uplatní len výnimočne. Významným zahraničným prednášajúcim bol Marc Jae­ ger, predseda Tribunálu súdneho dvora EÚ v Luxembur­ gu. Jeho príspevok Právna ochrana v zrýchlenom konaní pred súdom Európskej únie poukázal na to, že priemer- ný čas trvania konania predstavoval v roku 2015 len 20 mesiacov, zatiaľ čo v roku 2007 bol ešte 27 mesiacov, zároveň bol zaznamenaný vo vybavovaní právnych zále- žitostí kvantitatívny nárast približne o 400 vybavených vecí v roku 2007 na 980 vybavených vecí v roku 2015. Tzv. zrýchlený sudca je obmedzený na to, aby posúdil dôvodnosť dôvodov žaloby na prvý pohľad, aby zistil, či tu existuje dostatočná pravdepodobnosť, že bude mať žaloba úspech. Predbežné opatrenie však nesmie preju-

27 dikovať ani právne, ani skutkové otázky právneho sporu, ani vopred neutralizovať následky učinené neskôr k veci hlavnej. Patrí však k základným princípom predbežnej právnej ochrany, aby zrýchlené konanie stálo v akceso- rickom vzťahu k hlavnému konaniu. Prednášajúca prof. JUDr. Irena Pelikánová, DrSc., pred- sedníčka senátu Tribunálu Súdneho dvora EÚ v Luxem- burgu, v príspevku Odôvodnenie súdneho a správneho rozhodnutia uviedla, že každé súdne rozhodnutie na národnej a medzinárodnej úrovni musí byť odôvodnené. V odôvodnení vyslovuje súd alebo správny orgán, akými úvahami bol vedený pri interpretácii právnych noriem, hodnotenie zisťovaných skutočností a prepojenie oboch vo výroku, ktorý na odôvodnenie nadväzuje. Interpretácia práva nie je obmedzená len na porozumenie a použitie právnej normy, ale aj na hodnotenie skutkových okolnos- tí, ktoré predpokladá dostatočné poznanie predchádza- júcich dejov a zahŕňa aj interpretáciu dôkazných pros- triedkov. Úniové súdy sa držia veľmi ustálenej judikatúry. Postup ich úvah podlieha pevnému poriadku: opis argu- mentov strán, citácie použiteľné judikatúry a konečné riešenie konkrétnej otázky tejto judikatúry. Únioví sud- covia sa cítia prísne viazaní právnymi argumentmi strán. Nepripúšťa sa, aby vykonávali odlišnú právnu kvalifikáciu než strany. Český sudca pristupuje k riešeniu problémov podstatne voľnejšie. Porovnanie ukazuje aj značnú ne- prehľadnosť českých judikátov a náročnosť práce s nimi s ohľadom na neexistenciu praxe číslovania odsekov. To takisto znemožňuje presnosť citátov. O návrhu Európskej komisie týkajúcom sa určitých zmluvno-právnych aspektov poskytovania digitálnych obsahov informoval prof. Dr. Friedrich Graf von West- phalen, advokát z Kolína nad Rýnom a Prezident Karlo- varských právnických dní. V závere tohto dňa vystúpil aj minister spravodlivosti ČR JUDr. Robert Pelikán, PhD., a predniesol aktuálny vý- hľad legislatívy v ČR, kde poukázal na trend uprednost- ňovania kvality pred kvantitou a zámer ministra obnoviť Právny ústav ministerstva spravodlivosti ČR, ktorý by sústreďoval odborníkov z oblasti právnej vedy, štatisti- ky, sociológie a ekonómie pri spracovaní nových práv- nych predpisov. V oblasti civilného procesného práva sa už pracuje na novom kódexe podľa vzoru rakúskeho civilného procesného práva. V legislatívnom procese je samostatný zákon a súdnych znalcoch a samostatný zá- kon o súdnych tlmočníkoch a prekladateľoch. Prijatím nového Občianskeho zákonníka došlo v českej právnic- kej verejnosti k jej rozdeleniu za a proti nemu, čo podľa ministra nie je dobrým signálom. Na slávnostnej recepcii večer 17. 6. 2016 boli vyhláse- né aj výsledky ankety a hlasovania Prestížnejceny 2016 o najlepší právnický časopis v Českej a Slovenskej re- publike v období 2015/2016. Bolo opäť veľkým potešením a milým prekvapením, že v konkurencii 31 slovenských a českých právnických časopisov získal náš časopis ARS NOTARIA pekné 3. miesto a obhájil tým pozíciu najlep- šieho slovenského právnického časopisu. Vytvára si tak dobré meno kvalitného časopisu medzi odbornou práv- nickou verejnosťou. JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. člen redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA Zľava: doc. JUDr. Jozef Vozár, CSc., člen predstavenstva Karlovarských právnických dní, JUDr. Andrea Moravčíková, PhD., sudkyňa NS SR, doc. JUDr. Marek Števček, PhD., predseda Komisie pre rekodifikáciu súkromného práva, JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA

>> z diania v právnickej obci 28 ars notaria 3/16 Obidvaja lektori vedomí si rôznych praktických problé- mov upozornili na webovú stránku Úradu www.skgeode- sy.sk, kde je možné získať cenné praktické informácie napríklad z vydaní Katastrálneho bulletinu (sú v ňom prezentované usmerňujúce stanoviská ÚGKK k otázkam aplikačnej praxe). V marci roku 2017 by mal byť spuste- ný tzv. Centrálny systém katastra nehnuteľností, v rámci ktorého má byť sprístupnených asi 40 nových služieb ka- tastra v elektronickej podobe. Okrem iného to prinesie nové elektronické formuláre na podávanie návrhov na vklad. Zástupcovia katastra priznali, že budú pomerne komplikované. Prednášajúci sa v ďalšej časti seminára venovali najpod- statnejším pojmom katastrálneho konania. Argumentá- ciu opierali o príslušnú judikatúru. Stalo sa tak pri analý- ze zápisu práva k nehnuteľnostiam, kde podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 96/95, absolútne ne- platný právny úkon nespôsobí právne následky, ani keď bol na jeho základe povolený vklad. Naopak, na relatívnu neplatnosť právneho úkonu prihliada kataster len vtedy, ak ju namietne oprávnená osoba. Pri posudzovaní plat- nosti zmluvy je síce rozhodný čas, kedy bol právny úkon vykonaný, kataster však skúma splnenie podmienok na vklad ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad. Zaujímavou otázkou je rozsah preskúmavania zmluvy katastrom nehnuteľností. V prípade zmluvy o prevode nehnuteľností formou notárskej zápisnice okresný úrad posudzuje iba súlad s katastrálnym operátom a proces- né podmienky. Ak by mal kataster podozrenie, že zmlu- va alebo iná verejná listina pri zápise práv je v rozpore s platným právom, má v zmysle § 27 zákona č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon) oznamovaciu povinnosť voči Ministerstvu spravodlivosti SR, že došlo k porušeniu všeobecne záväzných predpisov. Mgr. Róbert Jakubáč, PhD., poukázal na to, že podľa judikatúry nemusí byť prevodca v čase uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľ- nosti zapísaný na liste vlastníctva a nemusí byť dokonca ani vlastník danej nehnuteľnosti. Podstatné je to, aby bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase, keď bude správny or- gán posudzovať splnenie podmienok na vklad. V prípade záznamového konania zopakovala JUDr. Odeta Poldaufová názor ÚGKK, podľa ktorého kataster neza- pisuje práva na základe notárskych osvedčení o právne významných skutočnostiach. Ide najmä o situáciu, keď žiadateľ nemá dedičské rozhodnutie a požaduje, aby sa na základe vyhlásenia pred notárom o tom, že je dedi- čom po poručiteľovi, zapísalo jeho vlastnícke právo do katastra. Prednášajúci v závere seminára pripomenuli už skôr prezentované stanovisko katastra, vzťahujúce sa na pre- vod podielov spoločnej nehnuteľnosti (zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách). Podľa názoru lek- torov, ak pripadá na spoločnú nehnuteľnosť 50 a viac percent poľnohospodárskej pôdy, uplatňujú sa na pre- vod podielov kritériá zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobú- daní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Viaceré ustanovenia obidvoch právnych predpisov označili za problematické. V praxi spôsobujú nejednoznačný výklad. Týka sa to napríklad nedeliteľnosti spoločnej nehnuteľ- nosti a prechodu práv k nej. Podľa nich je nutné noveli- zovať tieto zákony a upraviť ich vzájomný vzťah. Mgr. Radovan Kondrlík notársky koncipient JUDr. Alžbety Kondrlíkovej, notárky so sídlom vo Veľkom Krtíši Nová vlna elektronizácie verejnej správy, ktorá sa dotkne aj katastra nehnuteľností, či rôzne aspekty zápisu práv do katastra, ktoré prináša aplikačná prax – aj to boli témy ďalšieho zo série seminárov usporiadaných vydavateľstvom Wolters Kluwer. Dňa 10. mája 2016 prezentovali v Bratislave odborné názory zástupcovia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR – JUDr. Odeta Poldaufová a Mgr. Róbert Jakubáč, PhD. Katastrálne konanie a elektronizácia služieb katastra nehnuteľností Mgr. Róbert Jakubáč, PhD., a JUDr. Odeta Poldaufová

29 Pri styku s cudzím prvkom je v týchto vzťahoch vždy po- trebné skúmať právomoc súdov, rozhodné právo a uzná- vanie, respektíve výkon rozhodnutia, podčiarkol lektor v úvode seminára. Nariadenie Brusel I (Nariadenie Eu- rópskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. de- cembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsud- kov v občianskych a obchodných veciach – prepracované znenie) sa vzťahuje na štáty Európskej únie. V hierar- chii ďalších medzinárodných dokumentov tu vystupuje Lugánsky dohovor z roku 2007, ktorý rozširuje pravidlá nariadenia Brusel I aj na Švajčiarsko, Island a Nórsko. Okrem toho sú na rovnakej úrovni osobitné medzinárod- né zmluvy, ktoré nahrádza Brusel I v článku 69. Až sub- sidiárnu funkciu, keď sa neuplatnia predchádzajúce do- hovory a zmluvy, zohráva zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. JUDr. Pavel Lacko, LL.M., negatívne vymedzil rozsah nariadenia. Brusel I sa naprí- klad okrem statusových vecí neuplatní ani na dedenie zo závetu a zákona. Pri dedení platí pre notárov už zrejme dobre známe Nariadenie č. 650/2012 o cezhraničných dedičstvách. Prednášajúci podotkol, že týmto osobitným nariadením sa popiera zásada, že nehnuteľnosti sa vy- sporiadavajú podľa toho, kde sa nachádzajú. Na vyspo- riadanie BSM aj naďalej chýba úniová úprava, čo je podľa neho nedostatok, keďže túto sféru jednoznačne nerieši zákon o medzinárodnom súkromnom práve. Ťažkosti vznikajú predovšetkým pri vysporiadaní hnuteľných vecí, akými sú bankové účty. V ďalších prednáškovým blokoch mali poslucháči možnosť oboznámiť sa s podrobným vý- kladom zásadných pojmov Bruselu I a zároveň dostali celý rad prípadov jeho praktického využitia, najmä v spo- rových konaniach. Druhá časť seminára bola venovaná uznávaniu a výkonu cudzích rozhodnutí. V revidovanom nariadení Brusel I sa v čl. 36 konštatuje, že rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania. Rovnaká, tentoraz automatická vykonateľnosť rozhodnutí vyplýva z čl. 39 a čl. 41(1) nariadenia. Predná- šajúci sa v závere dotkol Európskeho exekučného titulu ako právneho inštitútu zakotveného v európskej legisla- tíve pre nesporné nároky, medzi ktoré sa zaraďujú aj no- társke zápisnice. Aj v tomto prípade platí, že rozhodnutie osvedčené v členskom štáte pôvodu sa vykoná a uzná v iných členských štátoch nielen bez potreby vyhlásenia jeho vykonateľnosti, ale aj bez akejkoľvek možnosti po- dať námietky proti jeho uznaniu. Tento postup však pod- ľa neho skomplikovala minuloročná novela Exekučného poriadku, ktorá umožňuje 15-dňovú lehotu pre povinné- ho na vyjadrenie sa k exekúcii. Seminár bol zároveň ne- priamou prezentáciou publikačnej novinky lektora pod rovnomenným názvom Nariadenie Brusel I. Mgr. Radovan Kondrlík notársky koncipient JUDr. Alžbety Kondrlíkovej, notárky so sídlom vo Veľkom Krtíši Uvedenú problematiku upravuje tzv. nariadenie Brusel I. Prednášajúci JUDr. Pavel Lacko, LL.M., sa na seminári organizovanom v Bratislave 14. júna 2016 spoločnosťou Wolters Kluwer zameral najmä na právomoc súdov spolu s uznávaním a výkonom cudzích rozhodnutí. Medzinárodné aspekty práva tentoraz v otázkach súvisiacich s uznávaním a výkonom cudzích rozsudkov v obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahoch JUDr. Pavel Lacko, LL.M.

Prvý deň seminára bol venovaný Civilnému sporovému poriadku (CSP) a Správnemu súdnemu poriadku, o kto- rých prítomným účastníkom prednášali JUDr. Ladislav Dudits, predseda senátu Krajského súdu v Košiciach, ktorý pôsobí ako externý člen pedagogického zboru Justičnej akadémie, a JUDr. Peter Molnár, PhD., ktorý pôsobí na univerzitnej pôde Katedry občianskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach a je súdnym exekú- torom a členom prezídia Slovenskej komory exekútorov. Obaja prednášajúci sú člen- mi rekodifikačnej komisie pre rekodifikáciu civilného práva procesného. Druhý deň bol venovaný Ci- vilnému mimosporovému poriadku (CMP), ktorému sa v rámci prednášky prehľad- ne venovali JUDr. Romana Smyčková, PhD., a advokátka JUDr. Alexandra Kotreco- vá, PhD., LL. M., ktoré pedagogicky pôsobia na Katedre občianskeho práva UK v Bratislave a obe sú členkami rekodifikačnej komisie pre rekodifikáciu civilného prá- va procesného, JUDr. Romana Smyčková, PhD., ako jej podpredsedníčka. Na úvod prednášajúce podotkli, že cieľom rekodifiká- cie ako takej, a teda aj CMP, bolo zaviesť niektoré nové inštitúty a existujúce inštitúty precizovať, najmä s cie- ľom odstrániť aplikačné nedostatky a nejasnosti súčas- nej úpravy (ako uvádza dôvodová správa), a to, že CMP upravuje výlučne inštitúty, ktoré charakterizujú odliš- nosti oproti sporovému konaniu, a teda tu neprichádza do úvahy aplikácia ustanovení CSP, ktoré sa použijú len subsidiárne. Osobitná pozornosť bola venovaná konaniu o dedič- stve, konaniam vo veciach notárskych úschov a konaniu o umorenie listiny. Dôraz sa kládol aj na procesné uznesenia, ktoré sú na rozdiel od meritórnych rozhodnutí menej formálne a odôvodnenia v nich majú byť stručné, či na ustanove- nia o odvolaní proti uzneseniu vydanému súdnym komi- sárom. Uviedli, že aj tu sa môžu účastníci vzdať práva podať odvolanie (§ 368 CSP), čo predpokladá, že súdny komisár vyhlási rozhodnutie a uvedie v zápisnici z po- jednávania, že účastníci rozhodnutie prevzali a vzdali sa práva podať odvolanie. Pri práci súdneho komisára bude pomerne dôležitá aplikácia ust. § 396 CMP, pod- ľa ktorého sa konania o dedičstve začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona dokončia podľa doteraj- ších predpisov, na rozdiel od princípu priamej aplikácie, uplatňovanej v § 395 (na základe toho konanie o dedič- stve, ktoré sa začalo pred 1. 7. 2016, sa dokončí podľa OSP a na konanie o dedičstve, ktoré sa začalo po 1. 7. 2016, sa aplikuje CMP). V rámci konania o dedičstve bude takisto jednou z naj- podstatnejších zmien skutočnosť, že súdny komisár bude príslušný vykonávať všetky procesné úkony okrem tých, ktoré zákon z jeho činnosti vyslovene vylučuje (§ 161 ods. 2 CMP). V pra- xi to bude pre notára zna- menať viac úkonov, ktoré však v prispejú k urýchleniu a zefektívneniu dedičského konania (vydávanie proces- ných uznesení, doručovanie cestou súdneho komisára, možnosť rozhodovania podľa § 160 CMP, t. j. schválenia právneho úkonu maloletého dediča, schválenie dedičskej dohody v jednom uznesení a iné). Uviedli, že nová právna úprava zavádza niektoré nové pojmy vrátane definície všeobecnej hodnoty majetku, ktorá často spôsobovala v praxi problémy (keďže súčas- ný § 175o OSP len určoval, že za všeobecnú cenu majet- ku určí súd sumu zhodne tvrdenú účastníkmi, a ak sú tvrdenia rozdielne, vykoná súd na jej zistenie potrebné dôkazy), definuje účasť veriteľa v dedičskom konaní či vyslovene ustanovuje, že úkony notárskeho kandidáta na základe poverenia notárom sa považujú za úkony súdne- ho komisára. Nóvum pre notárov predstavuje agenda v konaní o umo- renie listiny a solučných úschov. Seminár účastníkom priblížil množstvo podstatných zmien, ktoré CSP a CMP vnáša do postavenia a práce notárov. Z hľadiska teórie oboznámil účastníkov o týchto podstatných zmenách s dôrazom na nové inštitúty, ale zároveň umožnil účastníkom možnosť diskusie. Prínos- né tak bolo nielen samotné školenie, ale aj diskusia tý- kajúca sa otázok novej právnej úpravy, praktických otá- zok aplikácie CMP a pracovných postupov, s ktorými sa bude notár od 1. 7. 2016 stretávať a s ktorými sa vo svojej činnosti bude musieť vysporiadať. JUDr. Erika Szóradová notárka so sídlom v Bratislave V dňoch 19. a 20. 5. 2016 sa v Bratislave konal odborný seminár organizovaný Vzdelávacou komisiou Notárskej komory SR, ktorého predmetom bol Civilný sporový poriadok, Správny súdny poriadok a Civilný mimosporový poriadok. Z odborného seminára CMP a CSP 30 ars notaria 3/16 >> dianiE v komore >> Uviedli, že aj tu sa môžu účastníci vzdať práva podať odvolanie (§ 368 CSP), čo predpokladá, že súdny komisár vyhlási rozhodnutie a uvedie v zápisnici z pojednávania, že účastníci rozhodnutie prevzali a vzdali sa práva podať odvolanie.

V krásnom prostredí Notárskeho domu a v prítomnosti milých kolegov z ďalších krajín Európskej únie bol uve- dený seminár nielen edukatívnou, ale veľmi príjemnou a obohacujúcou skúsenosťou. Program podujatia pozo- stával z prednášok a diskusného fóra, v ktorom sa v da- nej oblasti prezentovali účastníci zo všetkých zastúpe- ných krajín. Paolo Pasqualis, prezident CNUE, vo svojom príhovo- re poďakoval všetkým prednášajúcim. Vyzdvihol hlavnú myšlienku, ktorá bola alfou a omegou uvedeného se- minára, t. j. budúcnosť notárstva vo svetle nových infor- mačných technológií. Zdôraznil, že je potrebné opustiť vžité predstavy o notárstve v tradičnom svetle notárstva latinského typu a čeliť budúcnosti, ktorá prináša nové Dňa 25. mája 2016 sa v priestoroch Notárskeho domu v Budapešti uskutočnil medzinárodný seminár zameraný na úlohu technológií v živote ľudí v budúcnosti. Ako členka Analytickej skupiny som spolu s Mgr. Petrom Danczim, vedúcim Medzinárodnej skupiny NK SR, bola na uvedenom seminári prítomná z poverenia prezídiom Notárskej komory. Súčasťou tejto témy bol aj vplyv futuristických technológií na výkon notárskej činnosti. Budúcnosť notárstva vo svetle nových informačných technológií 31

32 ars notaria 3/16 >> dianiE v komore výzvy. Spomenul nové systémy vyvinuté v rámci CNUE – ENRWA – Asociácia európskej siete registrov záve- tov, EUFides – zdieľaná platforma vytvorená európsky- mi notármi, ktorá notárom umožňuje bezpečným spô- sobom vo forme CLOUD-u spolupracovať na prípadoch s cezhraničným prvkom. Dr. Ádám Tóth, prezident Maďarskej notárskej komory, takisto zhodnotil prednášky pozitívne. Ku každej pridal svoje postrehy, napríklad potrebu biometrických úda- jov pre notárov z dôvodu identifikácie klientov z iných krajín, a zdôraznil potrebu osobného kontaktu s našimi klientmi, ktorý podľa jeho názoru nemožno eliminovať a nahradiť ho umelými komunikačnými prostriedka- mi, čo vyplýva z podstaty notárskej činnosti ako takej. Uviedol však, že v konečnom dôsledku nie je potrebné brániť sa zmenám a pokroku, najmä z dôvodu redukcie byrokratického aparátu a administratívy. Bolo by oboha- cujúce, ak by v každom národnom notárstve existovali technológie, ktoré by boli na osoh všetkých medzinárod- ne aplikovateľné. Upozornil na možný scenár v budúc- nosti, keď môže prísť k situácii, že štát alebo spoločnosť uvážia, že existencia notárstva už nie je potrebná z dô- vodu technologickej revolúcie. Preto musia notári ob- hájiť nevyhnutnosť svojej existencie, ich nezastupiteľné miesto v spoločnosti z hľadiska prevencie právnych spo- rov a profesionality, ktorou disponujú. Tento vývoj však prináša osvojovanie si nových technológií, hoci celkový postoj notárov voči novým technológiám je rezervovaný. Notárstvo je povolaním, ktoré sa vždy vyznačovalo pre- dovšetkým osobným, takmer až rodinným prístupom ku klientom. Preto je predstava výkonu notárskej činnosti formou umelej inteligencie niečo, čo si väčšina z nás ne- vie predstaviť. Následne požiadali o slovo jednotliví zástupcovia po- zvaných krajín, ktorí sa s prítomnými kolegami podelili o svoje pracovné skúsenosti a poskytli cenné rady a ná- pady, ako zatraktívniť naše povolanie pre klientov ako fyzické osoby, ale aj pre štát. Prezidentka Slovinskej notárskej komory priblížila sú- časnú situáciu notárov v Slovinsku. Podľa jej slov tu nastupuje moderný trend informatizácie a digitalizácie. Verejná administratíva je plne digitalizovaná, napríklad v obchodných veciach je už možné vykonať všetky po- trebné úkony elektronicky. Rovnako ako v Slovenskej republike, aj v Slovinsku existujú integrované obsluž- né miesta. Táto ambícia digitalizovať celú spoločnosť je veľmi citeľná aj v oblasti notárstva. Na druhej strane sa však slovinskí notári usilujú o zachovanie tradičných hodnôt a obrazu notárstva v klasickom ponímaní. Am- bíciou slovinských notárov je, samozrejme, uľahčiť život klientom, na druhej strane sa však snažia o zachovanie notárstva tak, ako ho majú ľudia v povedomí. Za NK SR vystúpil Mgr. Peter Danczi, vedúci Medziná- rodnej skupiny NK SR, ktorý vyzdvihol technologický pokrok v rámci výkonu notárskej činnosti na Slovensku, konkrétne zavedenie občianskych preukazov s integro- vaným zaručeným elektronickým podpisom (ZEP). Hoci má svoje výhody, má aj svoje riziká a všetky úkony týka- júce sa napríklad prevodu vlastníckych práv by mali byť realizované prostredníctvom notára, aby nedošlo k zne- užitiu ZEP. Podotkol tiež, že notári v našich podmien- kach prehrávajú v boji o kompetencie, s čím možno len súhlasiť. Zástupcovia notárov z Estónska prispeli do diskusie uve- dením kompetencií, ktorými estónski notári disponujú. Podotkli, že sa treba sústrediť na hodnoty, ktoré vyznáva daná spoločnosť, a na základe uvedeného ponúknuť svoje služby, respektíve to, čím sa notárske povolanie vyznaču- je, napríklad dôveru, odbornosť, právnu prevenciu a ne- treba sa báť ponúknuť svoje služby štátu. Estónski notári spisujú manželské zmluvy a realizujú rozvodové konania dohodou. Je potrebné poskytnúť pádne argumenty na otázku, prečo by si klient mal vybrať práve notára, res- pektíve, či môže ponúknuť notár niečo, čo iní nie. Vyzdvi- hol výhodu prístupu estónskych notárov asi k 16 regis- trom, čo umožňuje overenie údajov v prípade vykonania úkonu a jeho spoľahlivé a perfektné zrealizovanie. Zástupcovia Španielska priblížili prítomným fungovanie španielskeho notárstva po implementácii informačných technológií do tejto oblasti. Využívajú zaručený elektro- nický podpis a zhromaždené údaje o klientoch zasiela- jú do veľkého centrálneho registra, ktorý umožňuje ich využívanie aj pri iných úkonoch. Táto databáza je kon- trolovaná. Prejavujú snahu dostať sa do oblasti verej- nej administratívy, zdôraznili, že je potrebné začleniť sa a vydobyť si svoje miesto na trhu tovarov a služieb. Za všetky spomenuté činnosti uvediem realizovanie dobro- voľných dražieb online, vývoj CLOUD-u, kde sú evidované dlhy právnických osôb, a iné. Všetky spomenuté činnosti, ktoré vykonávajú notári v jednotlivých krajinách EÚ, majú jedného spoločného menovateľa – minimalizovať počet byrokratických úko- nov, odľahčiť administratívu, snahu o prechod z papiero- vých dokumentov na dokumenty elektronické a postup- né rozširovanie notárskej činnosti v klasickom zmysle na činnosti a služby v rámci štátnej správy, samosprávy, verejnej administratívy a uplatnenie sa na trhu zdôraz- nením a „predajom“ vlastností notárskej činnosti, ktoré ako jediné vie garantovať práve toto povolanie. Treba skonštatovať, že zorganizovanie podobných konfe- rencií tohto typu vo väčšom počte by bolo veľmi vhodné. Vzájomná výmena informácií bola obrovským prínosom pre všetkých zúčastnených, ktorí nadobudnuté poznatky môžu odovzdať svojim kolegom vo svojej krajine, inšpi- rovať jednotlivé notárske komory k boju za nové kom- petencie a upevneniu postavenia notárov v spoločnosti, pretože napriek všetkým spomenutým technologickým výdobytkom a informatizácii v nej majú svoje nezastupi- teľné a nenahraditeľné miesto. Mgr. Iveta Vašková notárska kandidátka JUDr. Ivety Vaškovej, notárky so sídlom v Trnave

33 Quito je jedným z najvyššie položených hlavných miest sveta. Má svoje osobitosti a konanie mimoriadneho VZ UINL bolo symbolické práve na tomto mieste. Dňa 4. 5. 2016 sa konalo zasadnutie komisie pre medziná- rodnú notársku spoluprácu (ďalej CCNI), ktorej členkou som aj ja. Medzi najdôležitejšími rozhodnutiami bolo od- porúčanie na prijatie srbských notárov a stanovísk k ďal- ším štátom, ktorých notárstva by boli spôsobilé na prija- tie za členov UINL. CCNI je nielen poverenou a osobitne delegovanou právomocou prezidenta UINL, spôsobilou na rokovania, ale je zároveň poverená kontrolou. V rámci činnosti sa NK SR stala spolupôsobiteľom všetkých ak- tivít, ktoré súvisia s medzinárodnou činnosťou aj nášho notárstva a štátu. V rámci CCNI bolo prijaté jednoznačné stanovisko a posolstvo, ktoré prijalo aj valné zhromažde- nie v znení: Základ notárstva ako celku je notárstvo, kto- ré rešpektuje etiku; a notár, ako aj výsledok jeho práce – notársky právny akt, sú neoddeliteľní v ponímaní etiky – deontológie, lebo sú súčasťou ekonomiky a civilizácie. Dňa 5. 5. 2016 sa konalo zasadnutie komisie deonto- logickej (ďalej CDN UINL), ktorej som členkou, a valné zhromaždenie skonštatovalo a odsúhlasilo rozhodnutie, že jej člen v spojitosti s CCNI by vyriešil pretrvávajúci problém, ktorý sa nemusí riešiť zmenou stanov UINL v kontrole etických kódexov členských štátov duplicitne. GR UINL zasadala 6. 5. 2016 a jej rokovanie sa sústredilo na vnútorné problémy, ktoré súviseli aj so zvolaným mi- moriadnym VZ UINL. Jej rokovanie začal prezident no- társkej komory Ekvádoru Dr. Jorge Machado Cevallos, ktorý skonštatoval, že od roku 1562, keď začali na úze- mí pôsobiť notári, vstúpili do civilizovanej spoločnosti aj občania štátu a územie sa stalo súčasťou civilizovaného sveta. Notári sprevádzajú svojou činnosťou v Ekvádore občana od jeho narodenia, aj po smrti. Štát im zveril aj pôsobnosť vedenia matričnej knihy a všetkých ďalších, ktoré súvisia s občianskymi právnym úkonmi. To, že už 454 rokov zastávajú svoje postavenie znamenite s váž- nosťou a úctou, ocenili aj prítomní reprezentanti štátu vo svojich príhovoroch a poďakovaniach. Na zasadnutí GR UINL sa predstavili dvaja noví kandidáti na post prezidenta UINL. Dr. Álvaro Rojas Charry, pre- zident kolumbijskej notárskej komory, generálny radca UINL a predseda komisie pre záležitosti Ameriky a Karibi- ku UINL (CAA UINL), ktorý sa osobne zaslúžil o zjednotenie kolumbijského notárstva a prosperitu všetkých notárstiev na americkom kontinente, už 30 rokov pracuje v rôznych funkciách UINL, a José Marqueňo de Llano, prezident španielskej notárskej komory, generálny radca UINL, ktorý pôsobí najmä v oblasti rozvoja európskeho práva ako autor viacerých prác, aktívne ako pedagóg a poradca. O post viceprezidentky pre záležitosti Európy sa uchádza jediná kandidátka Sigrun Erber-Faller z Nemecka. Na VZ UINL v Paríži bude prebiehať verejné hlasovanie prezidentov členských štátov, kde budú zvolení na ďalšie volebné obdobie do roku 2019. JUDr. Magdaléna Valušová notárka v Rimavskej Sobote Autorka zastupuje NK SR ako Generálny radca, člen komisií CCNI a CDN UINL. V dňoch 4. až 6. 5. 2016 sa konalo zasadnutie komisií (ďalej Komisie UINL), generálnej rady (ďalej GR UINL) spojené s mimoriadnym valným zhromaždením členských notárstiev (ďalej VZ UINL) v hlavnom meste štátu Ekvádor v Quite. Zo zasadnutia komisií, generálnej rady a mimoriadneho valného zhromaždenia členských notárstiev UINL v Quite Zľava: JUDr. Magdaléna Valušová, Generálny radca, člen komisií CCNI a CDN UINL, a Dr. Jorge Machado Cevallos, prezident notárskej komory Ekvádoru, vedľa neho viceprezident s darom NK SR (emblém NK SR)

Témou tohtoročného kongresu bol nehnuteľný majetok a s ním spojené práva a povinnosti, ako aj postavenie notára ako štátom delegovanej osoby, ktorá garantuje právnu istotu pri transakciách s nehnuteľnosťami. Vo Francúzsku totiž akýkoľvek predaj nehnuteľností pre- chádza cez notára, ktorý ako verejný úradník dohliada na plnenie zmluvy, dáva jej potrebnú právnu istotu, vy- berá dane v prospech štátu a zabezpečuje zverejnenie právneho stavu v pozemkovom registri. Vzhľadom na svoje rozsiahle znalosti trhu s nehnuteľ- nosťami a jeho mechanizmov vykonávajú niektorí notári aj obchodovanie s nehnuteľnosťami a asistujú tak pre- dávajúcim, ako aj kupujúcim pri predaji a vyhľadávaní nehnuteľného majetku. Na tieto účely disponujú fran- cúzski notári od roku 2016 moderným a zabezpečeným webovým portálom (immobilier.notaires.fr), kde len oni môžu na základe požiadaviek klienta priamo vkladať po- nuku nehnuteľností s podrobným opisom a možnosťou dohodnúť si on-line obhliadku nehnuteľnosti. Záujemco- via sa následne zaregistrujú na uvedenej stránke a v do- hodnutý čas on-line ponúknu kúpne ceny, z ktorých si predajca za asistencie notára vyberá, čiže ide o akýsi in- teraktívny predaj/dražbu. Od 1. marca 2016 však odme- na za túto činnosť nepodlieha sadzobníku stanovenému právnym predpisom, a teda je na výlučnej dohode medzi notárom a klientom. Dnes upravuje otázky týkajúce sa nehnuteľností, výstav- by a životného prostredia okolo 4 000 právnych noriem v 11. francúzskych právnych kódexoch. Táto široká téma bola rozdelená medzi štyri kongresové komisie, kto- ré po roku vedeckej práce vydali viac ako tisícstranovú knihu analýz a praktických príkladov (pozn.: dostupná aj v knižnici na Sekretariáte NK SR) spolu s návrhmi legis- latívnych zmien, o ktorých sa počas troch dní hlasovalo a diskutovalo na Kongrese a ktoré budú následne v rám- ci konzultačného postupu postúpené národným legisla- tívnym orgánom. Kongres v Nantes sa však niesol aj v znamení hnevu no- tárov voči reforme regulovaných povolaní z dielne mi- nistra hospodárstva (tzv. zákon Macron), ktorá sa dotýka územného členenia notárskych úradov, zavádza pre no- tárov vekovú hranicu 70 rokov na odchod do dôchodku, znižuje sadzby na odmeny notárov o 2,5 % a zavádza maximálnu výšku odmeny 10 % z ceny pri transakciách nízkej hodnoty. Mgr. Tomáš Gardon Medzinárodná sekcia NK SR Kongresu francúzskych notárov, ktorý sa konal v dňoch 5. až 8. júna 2016 vo francúzskom meste Nantes, sa zúčastnilo 1 777 notárov, 35 zahraničných delegácií, 130 študentov, 100 pozvaných hostí, 45 novinárov, 140 vystavovateľov a 1 440 zástupcov vo vystavovateľských stánkoch. Kongres francúzskych notárov 34 ars notaria 3/16 >> dianiE v komore

Mszana Dolna, tradičné a osvedčené miesto tohto špor- tového, no aj kultúrneho podujatia, sa na tri dni stalo medzinárodnou olympijskou dedinou účastníkov – no- tárov z Poľska, Ruska, Turecka, Maďarska, Česka, Ru- munska, Ukrajiny, Bulharska, Bieloruska a Slovenska. Získali sme nezabudnuteľné zážitky, ktoré sprevádzala športová atmosféra, mnohí z nás získali nových priate- ľov a v neposlednom rade aj nové informácie či poznatky v rámci pracovných záležitostí. XIV. Notárska olympiáda sa niesla v priateľskom a praj- nom duchu medzi všetkými účastníkmi. Organizátori od začiatku predviedli, že toto podujatie je na profesionálnej úrovni. Otvárací ceremoniál, pri ktorom sa predstavili notári – športovci z jednotlivých krajín, ukončila zapálením olym- pijského ohňa bývalá reprezentantka v zjazdovom lyžo- vaní, účastníčka svetových pohárov Erwina Ryś-Ferens. Olympiáda sa niesla v duchu hesla Olympijský oheň, kto- rý symbolizuje jednotu, ktorá je pre nás všetkých veľmi potrebná. Súťažilo sa v 28 športových disciplínach a sú- ťažiaci sa navzájom povzbudzovali pri všetkých výkonoch, nevylučujúc ani tzv. kultúrno-zábavné. Rovnako aj pri vy- hodnocovaní výsledkov a odovzdávaní medailí zožali víťa- zi často až búrlivý potlesk. Ukončenie olympiády sprevá- dzali ovácie, spokojnosť a radosť všetkých zúčastnených. Tento ročník bol aj pre slovenskú výpravu pomerne úspešný a vzhľadom na početnosť a fyzickú náročnosť jednotlivých disciplín sme s počtom získaných medailí a celkovým hodnotením nadmieru spokojní, lebo najdôle- žitejšie bolo hlavne zúčastniť sa. Tento rok sme si vybojo- vali celkovo 4 medaily (1 zlatú, 2 strieborné a 1 bronzovú). Zlatú medailu v disciplíne hody do koša získala Zuzka Holčíková, striebornú medailu v disciplíne hod guľou, ktorú tesne hodila Ľubka Joneková, a striebornú medai- lu v kolektívnej disciplíne ťahanie lanom vyťahali Zuzka Holčíková, Irenka Bošanská, Roman Hrico, Šimon Bauer a Rado Švach. Pre nás najcennejšiu, bronzovú medailu, sme získali po urputných bojoch vo futbale. Úspech sme dosiahli aj v kultúrnom vystúpení – súťaži Spievať každý môže, za čo sme získali cenu poroty. Na našu radosť sme získali aj jednu pomyselnú zlatú me- dailu v oblasti módy, pretože sme boli označení ako najkraj- šie oblečená výprava, čo nás, samozrejme, tiež potešilo. Naše vystúpenie a reprezentáciu si všimol aj celoštátny denník Gazeta Krakowska, ktorý našej výprave venoval osobitné miesto a uviedol: „Slovenská výprava sa zara- ďuje medzi favoritov olympiády.“ Všetci naši reprezentanti sa však vyznamenali najmä svojím prístupom a dravosťou, za čo im patrí poďakova- nie. Poďakovanie za finančnú podporu patrí aj Notárskej komore – jej prezídiu. Notársku komoru SR reprezentovali: Zuzana Holčíková, Irena Bošanská, Ľubica Joneková, Juraj Novák, Vladimír Telepčák, Juraj Ehn, Stanislav Bauer, Vojtech Kavečanský, Miroslav Duriš, Daniel Kol- cun, Miroslav Holčík, Radovan Švach, Tomáš Petro, Pe- ter Šulai, Ján Hamara, Šimon Bauer, Roman Hrico, To- máš Bunček, Martin Selecký, Vladimír Balun. Na záver vás opäť chcem motivovať, kolegovia a kole- gyne, kandidáti či koncipienti, ktorí s týmto podujatím nemáte skúsenosti a váhate, či sa pridať k nám, repre- zentujúcim Notársku komoru SR. Konkurencia je veľká, ale zážitky ešte väčšie, preto verím, že sa počet našich reprezentantov bude zvyšovať nielen v záujme športu a zdravia, ale aj utužovania kolektívu a posilňovania vzá- jomnej spolupráce a priateľstva. JUDr. Vladimír Balun notár so sídlom Ružomberok Tak ako každý rok, ani tento nebol výnimkou a pracovné tempo sme zvoľnili. Na niekoľko dní sme si odskočili k susedom zašportovať. Prijali sme pozvanie od organizátorov Notárskej olympiády v Poľsku s medzinárodnou účasťou, ktorá sa uskutočnila v dňoch 3. až 5. júna 2016. XIV. Notárska olympiáda 35

36 ars notaria 3/16 >> aktuálne z nK SR Dňa 26. 5. 2016 a 27. 5. 2016 sa v slovinskom Portoroži ko- nalo každoročné zasadnutie Iniciatívy stredoeurópskych notárov (Hexagonála), ktorá už tradične slúži na výmenu informácií a skúseností notárov členských krajín. Hlavný- mi témami boli možnosti uznávania iných ako notárskych osvedčení pravosti podpisov v cudzine, diskusia týkajúca sa zverejnenia ekonomickej štúdie, ktorá v prevažnej väč- šine štatisticky preukazuje ekonomický prínos notárstva latinského typu pre krajinu a výmena informácií týkajúca sa spôsobu vydávania Európskeho osvedčenia o dedičstve. Chorvátske notárstvo malo možnosť delegovať kandidáta na post prezidenta Rady notárstiev Európskej únie na rok 2016 a za prezidenta bol na základe návrhu zvolený Dr. Pa- olo Pasqualis z Talianska. Miestom konania tohtoročného plenárneho zasadnutia CNUE tak bol Záhreb v Chorvát- sku. Okrem obligátnych tém, ktoré sú v súčasnosti aktu- álne na území Európskej únie, mala slovenská delegácia možnosť stretnúť sa a pozhovárať o víziách s kandidátom na post prezidenta UINL Alvarom Rojasom Charrym a ako riadni členovia ARERT-u sme sa aktívne zúčastnili aj ro- kovania valného zhromaždenia tejto organizácie. Od 30. 6. 2016 do 2. 7. 2016 sa konali v nemeckom Ber- líne v poradí 29. notárske dni. Program bol zameraný čiastočne aj na medzinárodných hostí a prednášky boli rozdelené do niekoľkých sál. Panelové diskusie a pred- nášky o ochrane spotrebiteľa prostredníctvom notára, digitalizácie a prevodoch nehnuteľností boli tým najzau- jímavejším pre zahraničné delegácie. Okrem odborných aktivít sa členovia Notárskej komory Slovenskej republiky snažia udržiavať dobré vzťahy aj na menej formálnych aktivitách a začiatkom mája sa zú- častnili prvého medzinárodného paintballového turnaja v maďarskom Szentendre, odkiaľ si priniesli bronzové medaily. V druhom polroku nás čakajú okrem iného aj bilaterálne ro- kovania s českými a maďarskými kolegami, kongres UINL v Paríži a rokovanie valného zhromaždenia CNUE v Bruseli. Mgr. Peter Danczi predseda Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR a notár v Nových Zámkoch Novinky z medzinárodnej oblasti Ministerka spravodlivosti SR s účinnosťou od 18. júla 2016 vymenovala: JUDr. Branislava Švacha za notára do sídla v Námestove v obvode Okresného súdu Námestovo. Mgr. Juraja Hamaru za notára do sídla v Námestove v ob- vode Okresného súdu Námestovo. JUDr. Mgr. Petra Mensatorisa za notára do sídla v Dol- nom Kubíne v obvode Okresného súdu Dolný Kubín. JUDr. Tomáša Gerberyho za notára do sídla v Poprade v obvode Okresného súdu Poprad. Mgr. Štefana Štefanka za notára do sídla v Gelnici v obvo- de Okresného súdu Spišská Nová Ves. JUDr. Pavla Sádela za notára do sídla vo Veľkých Kapuša- noch v obvode Okresného súdu Michalovce. JUDr. Juraja Šikutu za notára do sídla v Dunajskej Strede v obvode Okresného súdu Dunajská Streda. V dňoch 12. – 14. októbra 2016 sa bude konať v sídle No- társkej komory SR v Bratislave základný kurz notárskych koncipientov. V dňoch 23. – 25. novembra 2016 sa uskutoční v sídle No- társkej komory SR v Bratislave zdokonaľovací kurz notár- skych koncipientov. Dňa 2. decembra 2016 sa bude konať písomná časť notárskej skúšky, ústna časť notárskej skúšky sa uskutoční v dňoch 12. – 14. decembra 2016, obe v sídle NK SR v Bratislave. Informácie o národných a medzinárodných podujatiach V dňoch 16. – 22. októbra 2016 sa v Paríži budú konať: 16. – 17. 10. Zasadnutie pracovných a kontinentálnych vý- borov UINL 17. – 18. 10. Zasadnutie Generálnej rady a Zhromaždenia členských notárstiev 19. – 22. 10. Medzinárodný kongres notárov UINL 21. – 22. 10. Kongresové fórum s témou Európske naria- denie o dedení a tretie štáty Oficiálna delegácia NK SR pocestuje v zložení: JUDr. Karol Kovács, Mgr. Peter Danczi, JUDr. Magdaléna Valušová, Mgr. Katarína Valušová, Mgr. Daniela Ďurajová. V dňoch 14. – 15. októbra 2016 sa uskutoční 4. cezhraničné stretnutieslovenskýcha maďarskýchnotárovv mesteNoszvaj. Dňa 28. októbra 2016 sa v Bratislave uskutoční Zasadnutie kontaktných bodov Európskej notárskej siete. V dňoch 10. – 12. novembra 2016 sa bude konať Školenie notárov v Hoteli Patria**** na Štrbskom Plese. Informácie o vymenovaných notároch, vzdelávaní v NK SR a plánovaných podujatiach

37 Podrazil, P.: Povinnost loajality zaměstnance aneb koho chleba jíš, toho píseň zpívej. Právní rozhledy, č. 8/2016, s. 273 – 278 Autor sa v českých pomeroch venuje otázke lojality zamestnanca, ktorá síce nie je výslovne upravená Zákonníkom práce, v pracovno- právnych vzťahoch však nepriamo vyplýva z čiastkových špecifík zá- vislej práce a všeobecného princípu poctivosti v súkromnoprávnych vzťahoch. Jej význam býva v praxi často podceňovaný, na jej zachovaní je však nutné v zásade trvať, pretože jej nedodržaním, prípadne ne- dôsledným rešpektovaním môže zamestnávateľovi vzniknúť závažná ujma. Autor sa v príspevku venuje aj legislatívnym východiskám povin- nosti lojality zamestnanca v pracovnoprávnych vzťahoch, jej limitom, vzťahu medzi lojalitou zamestnanca a jeho povinnosťou mlčanlivosti. Baudyš, P.: K realizaci předkupního práva u nemovitostí. Právní rozhledy, č. 9/2016, s. 333 – 335 Autor sa v príspevku venuje spôsobu realizácie predkupného práva v prípade jeho porušenia po účinnosti nového občianskeho zákonníka v Českej republike. Český Občiansky zákonník z 1964 (ObčZ 1964) po- núkal dve možnosti v prípade, ak niekto predal nehnuteľnosť zaťaženú vecným predkupným právom bez toho, aby ju oprávnenému predtým ponúkol ku kúpe. Osoba oprávnená z predkupného práva sa potom mohla domáhať, aby jej tretia osoba predala túto nehnuteľnosť za rov- nakých podmienok, za akých ju sama nadobudla (§ 603 ods. 3 ObčZ 1964). Takisto sa oprávnená osoba z predkupného práva mohla do- môcť i súdneho nahradenia prejavu vôle. V prípade zákonného pred- kupného práva k spoluvlastníckemu podielu sa ten, čie predkupné právo bolo porušené, mohol navyše dovolať neplatnosti zmluvy o pre- vode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti. Nová právna úprava v § 2140 a násl. ObčZ z 2012 (ObčZ) je podľa autora na prvý pohľad komplikovanejšia a záhadnejšia. Podľa nej je predávajúci označený ako dlužník, oprávnený z vecného bremena je označený ako předkup- ník a tretia osoba je označená ako koupěchtivý, teda ten, kto má záu- jem kúpiť nehnuteľnosť zaťaženú predkupným právom. Problematic- kým ustanovením sa v praxi javí hlavne § 2145 ObčZ, podľa ktorého je kúpna zmluva medzi dlžníkom a kúpychtivým uzatvorená s rozväzova- cou podmienkou, ktorá nastane, ak predkupník uplatní svoje predkup- né právo. Aby povinnosť dlžníka ponúknuť predkupníkovi nehnuteľnosť dospela, musí najprv uzatvoriť zmluvu s kúpychtivým a následne túto nehnuteľnosť ponúknuť predkupníkovi na kúpu za rovnakých podmie- nok. Pokiaľ si predkupník svoje predkupné právo uplatní, nastúpi roz- väzovacia podmienka a dlžník (prevodca) ostáva viazaný len zmluvou s predkupníkom. Autor naznačuje aj prípady, keď dlžník neponúkne predkupníkovi nehnuteľnosť na realizáciu jeho predkupného práva. Predkupníkovi ostáva (obdobne ako podľa ObčZ 1964) aj v takom prí- pade možnosť domáhať sa realizácie svojho predkupného práva žalo- bou o nahradenie prejavu vôle, čo vyplýva z § 2144 Obč.Z. Mates, P.: Podaní datovou schránkou. Právní rozhledy, č. 10/2016, s. 369 – 371 V rámci e-governmentu v Českej republike sú dátové schránky naj- rozšírenejším a najvyužívanejším realizovaným projektom. Dátové schránky sú elektronickými úložiskami dokumentov a slúžia na ob- ligatórnu i fakultatívnu komunikáciu subjektov na úrovni horizontál- nej i vertikálnej (§ 2 ods. 1 zákona č. 300/2008 Sb., o elektronických úkonech a autorizované konverzi dokumentů, ve znění pozdějších předpisů). V Českej republike sú v ostrej prevádzke od 1. 11. 2009. V príspevku sa autor zaoberá významom dátových schránok a súvis- losťami (napríklad okamihom doručenia dátovej správy alebo úko- nom z cudzej dátovej schránky). Jakubáč, R., Poldaufová, O.: Kataster nehnuteľností a právo na prístup k informáciám. Súkromné právo, č. 2/2016, s. 16 – 22 Materiálna publicita katastra nehnuteľností, ktorej posilnenie by malo byť jedným zo základných cieľov rekodifikácie občianskeho prá- va hmotného, je prakticky nemožná bez formálnej publicity katastra nehnuteľností. Napriek tejto skutočnosti je problematika formálnej publicity katastra nehnuteľností prakticky mimo záujmu odbornej verejnosti. Autori v predmetnom príspevku upriamujú pozornosť na problémy, ktoré aplikačnej praxi spôsobuje praktická úprava práva na prístup k informáciám katastra nehnuteľností de lege lata. Au- tori si všímajú vzťah právnej úpravy verejnosti katastrálneho operá- tu v katastrálnom zákone a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tekeliová, M.: Prevod práv a povinností stavebníka zo stavebného zákona. Súkromné právo, č. 2/2016, s. 28 – 31 Prevod práv a povinností stavebníka zo stavebného povolenia je témou, ktorá trvalo zaujíma odbornú verejnosť i aplikačnú prax. Otázky súvisia- ce s možným prevodom práv a povinností zo stavebného povolenia zaují- majú predovšetkým stavebné úrady z pohľadu vlastnej rozhodovacej čin- nosti, primárne obce, ktoré v rámci preneseného výkonu štátnej správy vykonávajú aj pôsobnosť všeobecného stavebného úradu. Nemenej záujmu však prejavujú súkromní investori na poli investičnej výstavby. Valová, K., Šulai, P.: Ústny závet. Súkromné právo č. 3/2016 Autori sa v príspevku zaoberajú otázkou prípadného prehodnotenia niektorých zmien platnej právnej úpravy obsiahnutých v Legislatív- nom zámere Občianskeho zákonníka z roku 2009. Jedným z právnych inštitútov, ktorý je podrobený oprávnenej kritike, je závet zriadený v ústnej forme. Cieľom príspevku je poukázať na pozitíva a negatíva tejto formy právneho úkonu v prípade smrti. Autori sa domnievajú, že zavedenie tohto inštitútu do právneho poriadku Slovenskej republiky nie je žiaduce, a to nielen z dôvodu neexistencie dopytu po takomto inštitúte, ale najmä pre jeho možné aplikačné problémy. Preto au- tori odporúčajú sa v tejto časti odkloniť od Legislatívneho zámeru Občianskeho zákonníka z roku 2009 a upustiť od zavedenia ústneho závetu do nového slovenského Občianskeho zákonníka. Jakubáč, R., Vargová, D.: Nakladanie s nehnuteľným majetkom cirkví a náboženských spoločností z hľadiska katastra nehnuteľností. Súkromné právo č. 3/2016 Príspevok analyzuje otázku, či je orgán štátnej správy na úseku ka- tastra nehnuteľností povinný pri posudzovaní splnenia podmienok na zápis práva k nehnuteľnému majetku cirkví a náboženských spoloč- ností, respektíve cirkevných právnických osôb, prihliadať na ich inter- né predpisy. Osobitne sa autori venujú danej problematike vo vzťahu k Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike a Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. V závere autori konštatujú, že orgány štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností nie sú opráv- nené ani povinné prihliadať pri posudzovaní splnenia podmienok na zápis do katastra nehnuteľností na vnútorné predpisy cirkví a nábo- ženských spoločností, respektíve cirkevných právnických osôb. Nociar, A.: Problematika nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v intenciách súčasnej právnej úpravy v Slovenskej republike (4. časť). Súkromné právo č. 3/2016 Autor v príspevku rozoberá ustanovenia desiatich odsekov obsiah- nutých v dikcii ustanovenia § 4 zákona o nadobúdaní pozemku, ktoré tvoria evidentne najzásadnejšiu časť novodobej, respektíve modernej právnej úpravy, formujúcej a regulujúcej problematiku scudzovania a nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v Sloven- skej republike. Autor konštatuje, že pri hodnotení významu, prípadne prospešnosti riešenej právnej úpravy a tiež existencie Registra po- zemkov je pozitívne javiacim sa ukazovateľom objektívna štatistika údajov z Registra pozemkov, z ktorej jednoznačne vyplýva, že Regis- ter pozemkov odo dňa jeho vzniku úspešne využilo viac ako 15 900 občanov SR, ktorí následne prostredníctvom uvedeného procesu predali takmer 5 000 poľnohospodárskych pozemkov. Ukropec, A.: Prevzatie dlhu a pristúpenie k dlhu. Súkromné právo č. 3/2016 Prevzatie dlhu a pristúpenie k dlhu predstavujú právne inštitúty, kto- rými dochádza k zmene v osobe dlžníka. Práve podrobnou analýzou týchto právnych prostriedkov sa autor v článku zaoberá a poukazuje pri tom na príslušnú judikatúru, zahraničné právne úpravy, ako aj nedostatky platnej právnej úpravy. JUDr. Juraj Göbl (prvá až piata anotácia) JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. (šiesta až deviata anotácia) Anotácie >> Dávame do pozornosti

38 ars notaria 3/16 Dlhoročné skúsenosti so zhodnocovaním úspor na fi- nančných a kapitálových trhoch na Slovensku aj v zahra- ničí sú predpokladom na úspešné modelovanie individu- álnej investičnej stratégie pre každého investora. Je preto vhodné obrátiť sa na overenú správcovskú spoloč- nosť – jednou z najstarších na Slovensku je PRVÁ PEN- ZIJNÁ SPRÁVCOVSKÁ SPOLOČNOSŤ POŠTOVEJ BAN- KY, ktorá pôsobí na trhu už viac ako 20 rokov. „Sme čisto slovenskou správcovskou spoločnosťou a to nám pomá- ha pružne reagovať na požiadavky domáceho prostredia. Odbúravame stereotyp, že investovanie je určené len pre solventných investorov, no pri dodržaní základných pra- vidiel investovania dokážeme pripraviť riešenie skutočne pre každého,“ uvádza Jaroslav Pilát, generálny riaditeľ a člen predstavenstva spoločnosti PRVÁ PENZIJNÁ SPRÁVCOVSKÁ SPOLOČNOSŤ POŠTOVEJ BANKY, správ­ covská spoločnosť, a. s. Miera znášania rizika je u každého iná Každý, prirodzene, túži dosiahnuť vysoké výnosy, niesť riziko je však ochotný už len málokto. Kým fondy peňaž- ného trhu sú vzhľadom na očakávaný výnos, ale i riziko konzervatívnejšie, akciové fondy zamerané na trhy rozví- jajúcich sa krajín a komoditné fondy sú vysoko rizikové, no zároveň majú aj najväčší výnosový potenciál. Individuálne potreby a predstavy investora musia byť dô- kladne preverené. Môže sa totiž stať, že investor je buď konzervatívnejší, ako by mal byť, alebo naopak je ochot- ný podstupovať vyššie riziko, než je jeho reálna schop- nosť prijať ho. Tento nesúlad je možné znížiť edukáciou. Pri správe vlastných prostriedkov je nutné zohľadniť, že investícia do podielových fondov je jednou z foriem rozlo- ženia rizika popri ostatných produktoch finančného trhu. Rozhodujúce je celkové obdobie investície V prípade krátkodobej investície sa klientom odporúča konzervatívnejšia forma, aby zameranie portfólia fondov zodpovedalo kratšiemu investičnému horizontu. Dlhodo- bá investícia môže zahŕňať investície s väčším rizikom, v prospech ktorých hovorí flexibilita výdavkov, nižšia hodnota záväzkov, nižšia potreba peňažnej likvidity, väč- šia hodnota finančnej rezervy a vyšší pravidelný príjem. Stanovenie cieľa a zváženie finančných možností sú alfa a omega pre investovanie takej sumy alebo časti majetku, ktoré je možné vystaviť vybranej veľkosti trhového rizika. Investovanie do fondov je vhodným spôsobom, ako ochrániť úspory pred vplyvom inflácie. Z dlhodobého hľadiska poskytujú ochranu pred infláciou najmä akcio- vé fondy a fondy zamerané na reálne aktíva ako nehnu- teľnosti či komodity. Rozhodne však nad ňou nezvíťazíte v peňažnom fonde. Špičkoví manažéri Prvej penzijnej Na investovanie je vhodný čas vždy, len treba vedieť, kam a ako správne investovať. Preto sa oplatí spoľahnúť na od- borníkov, ktorí dokážu investíciu vhodne rozložiť a sledo- vať, čomu sa na trhoch darí, a naopak, čo stráca. „Správny- mi reakciami dokážu presúvať prostriedky tak, aby klient z aktuálneho vývoja vždy vyťažil čo najviac,“ dodáva J. Pilát. Prvá penzijná ponúka vo svojich fondoch komplexné rie- šenia všetkých aktív – akcií, dlhopisov, komodít aj realít. Aktuálne spravuje 9 otvorených podielových fondov, kto- rých čistá hodnota majetku dosahuje 600 miliónov eur. Ide o portfólio konzervatívnych, vyvážených a dynamic- kých fondov odstupňovaných podľa dĺžky investičného horizontu, očakávaného výnosu a rizika. Bližšie informácie o fondoch nájdete na www.penzijna.sk. Fondy sú v súčasnosti vyhľadávanou formou investovania mnohých Slovákov. Svedčí o tom stále sa zvyšujúci podiel klientov správcovských spoločností, ktorí majú záujem o akciové fondy zamerané na trhy rozvíjajúcich sa krajín alebo komoditné fondy. I keď ide o vysoko rizikové fondy, ponúkajú najväčší výnosový potenciál. Túžba dosiahnuť vysoké výnosy je na jednej strane pomyselnej mince, znášanie investičného rizika je však na strane druhej. Mnoho investorov sa preto opiera o minulú výkonnosť svojich investícií vo fondoch bez toho, aby mali vytvorenú jasnú stratégiu, zameranie či rizikový profil. Úspešné investovanie do podielových fondov si vyžaduje špičkových manažérov Zásady úspešného investovania 1. Majte pri investovaní reálne očakávania, oboznám- te sa s tým, do čoho investujete. 2. Investujte len takú časť svojho majetku, ktorú si môžete dovoliť vystaviť trhovému riziku. 3. Pri krátkom zamýšľanom investičnom období buď- te konzervatívni, pri dlhom sa naopak nebojte pod- stúpiť vyššie riziko. 4. Nestavte všetko na jednu kartu. Investície si rozum­ ne rozložte. 5. Rozhodujte sa s chladnou hlavou a nenaleťte tým, čo garantujú, že z vás za týždeň urobia boháča. 6. Investovanie nie je tipovacia súťaž. Rozhodujte sa vždy na základe relevantných informácií. 7. Investujtepravidelnenapríkladformousporenia.Znížite tak možné riziko nesprávneho načasovania investície.

Už viac ako 20 rokov pomáhame vašim investíciám rásť www.penzijna.sk Upozornenie: Úlohou tohto reklamného dokumentu nie je nahradiť kľúčové informácie pre investorov, predajný prospekt, štatút podielového fondu, ktoré sú k dispozícii v slovenskom jazyku na obchodných miestach spoločnosti PRVÁ PENZIJNÁ SPRÁVCOVSKÁ SPOLOČNOSŤ POŠTOVEJ BANKY, správ. spol., a. s., a na www.penzijna.sk. S investíciou do podielového fondu je spojené aj riziko, ktorého miera je závislá od investičnej stratégie podielového fondu. Hodnota investície do podielového fondu, ako aj výnos z nej môžu stúpať alebo klesať a podielnik nemusí dostať späť celú investovanú sumu. V súlade so štatútom podielového fondu môže podiel prevoditeľných cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu vydaných alebo zaručených štátmi alebo orgánmi uvedenými v štatúte prekročiť 35 % hodnoty majetku v podielovom fonde, pričom tento podiel môže dosiahnuť až 100 %. V prípade špeciálneho podielového fondu nehnuteľností NÁŠ PRVÝ REALITNÝ o.p.f. môže správca, ak je to v záujme podielnikov, predĺžiť lehotu na vyplatenie podielových listov najdlhšie na 12 mesiacov. PRVÁ PENZIJNÁ je už dve desaťročia vaším stabilným partnerom. Prinášame vám bohaté portfólio fondov a komplexné riešenie pre investície.

40 ars notaria 3/16 >> Dávame do pozornosti Nepeňažná exekúcia Peter Molnár – vyd. C. H. Beck Rok vydania: 2016 Počet strán: 176 Väzba: mäkká Kniha obsahuje relevantné súdne rozhodnutia a metódy v praxi exekučnej činnosti a súdnej činnosti pri plnení exekúcií nepeňaž- ného charakteru. Publikácia je jedinečnou svojho druhu. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár, 2. vydanie Branislav Pospíšil, Jaroslav Macek, Martin Maliar, Vladimír Kitta – vyd. Wolters Kluwer SK Rok vydania: 2016 Počet strán: 1 044 Väzba: pevná 2. vydanie publikácie obsahuje podrobný komentovaný zákon o konkurze a reštrukturalizácii so všetkými novelami. Obsahuje aj judikáty súdnych rozhodnutí týkajúcich sa konkurzu. Ochrana spotrebiteľa Jana Mazáková – vyd. Iuris Libri Rok vydania: 2016 Počet strán: 522 Väzba: mäkká Publikácia prináša výber súdnych rozhodnutí NS SR, ale aj súdov nižšieho stupňa či českých súdov z oblasti ochrany spotrebiteľa, ktoré môžu byť užitočné v právnej praxi. Obchodný zákonník a súvisiace predpisy. Komentár 4. vydanie Jozef Suchoža a kolektív – vyd. Eurounion Rok vydania: 2016 Počet strán: 1 336 Väzba: pevná 4. vydanie publikácie obsahuje normy EÚ, rozhodnutia súdov SR a je zamerané najmä na sudcovskú prax. Kniha obsahuje podrobný komentár ku všetkým súvisiacim predpisom obchodného práva. Judikatúra vo veciach záväzkových vzťahov v obchodnom práve Peter Strapáč – vyd. Wolters Kluwer SK Rok vydania: 2016 Počet strán: 248 Väzba: mäkká Publikácia obsahuje judikáty súdnych rozhodnutí zo záväzkového práva. Zaradené sú rozhodnutia súdov NS SR, NS ČR, Ústavný súd ČR a SR. Judikatúra vo veciach zmeniek Peter Strapáč – vyd. Wolters Kluwer Rok vydania: 2016 Počet strán: 128 Väzba: mäkká Predkladaná publikácia prináša výber súdnych rozhodnutí z oblasti zmenkového práva a jej cieľom je pomôcť riešiť problémy vyskytu- júce sa v aplikačnej praxi. Susedské spory Jozef Sotolář, Zuzana Klinger – vyd. Sotac Rok vydania: 2015 Počet strán: 118 Väzba: pevná A4 Autori podávajú systematický, výkladovo uspôsobený prehľad od- borných teoretických i praktických poznatkov, pričom zohľadňujú základné európske a svetové súvislosti. Občianskoprávna úprava kúpnej zmluvy a zmluvy o dielo Alena Hambáleková – vyd. Iuris Libri Rok vydania: 2016 Počet strán: 370 Väzba: mäkká Publikácia prináša rozhodnutia slovenských i českých súdov týka- júce sa problematiky občianskoprávnych vzťahov vzniknutých na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o dielo. Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Komentár Jozef Záhora, Ivan Šimovček – vyd. Wolters Kluwer SK Rok vydania: 2016 Počet strán: 342 Väzba: pevná Cieľom komentára je ponúknuť základný výklad jednotlivých ustano­ vení zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Zbierka nálezov a uznesení ÚS SR 2015 vyd. Ústavný súd Slovenskej republiky Rok vydania: 2016 Počet strán: 1 316 Väzba: pevná v koži Publikácia sprevádza rokom 2015 z pohľadu rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR. XXIV. Karlovarské právnické dny Zborník – vyd. Leges Rok vydania: 2016 Počet strán: 540 Väzba: mäkká Z obsahu: • J. Bejček: Praktické dopady novely zákona o významné tržní síle a „férový obchod“ • P. Šámal: Znalci a jejich trestní odpovědnost Notársky poriadok. Komentár Katarína Valová a kol. – vyd. C. H. Beck Rok vydania: 2016 Počet strán: 816 Väzba: pevná Publikáciu tvoria komentáre k Notárskemu poriadku, Kancelár- skemu poriadku pre notárov, vyhlášky MS SR o odmenách a ná- hradách notárov a vyhlášky MS SR o odmene Notárskej komory SR. Vybral JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA.

Pokyny pre autorov 1. Príspevky posielajte elektronickou poštou na adresu vydavateľa. 2. Rozsah príspevkov je limitovaný vrátane fotografií. Pri odborných článkoch by nemal presiahnuť 10 – 15 normostrán vrátane poznámkového aparátu. Rubrika Postrehy z praxe by mala mať maximálny rozsah 3 – 12 normostrán. Recenzie by nemali obsahovať viac ako 1 – 2 normostrany. 3. Predložené práce sa publikujú v štátnom jazyku. 4. Príspevky musia byť napísané v textovom editore MS Word tak, aby bola jasná grafická úprava textu. 5. V texte používajte výhradne Times New Roman, veľkosť písma 12. Na zvýraznenie časti textu je povolená kurzíva a tučné písmo. Pri poznámkovom aparáte pod čiarou používajte Times New Roman, veľkosť 10. 6. Poznámky a odkazy pod čiarou vkladajte vždy na príslušnú stranu cez funkcie vložiť, odkaz a poznámka pod čiarou, pretože len tak sa počas spracovávania neposunie text. 7. Odkazy priamo v texte uveďte na konci citácie. 8. Odporúčané riadkovanie je 1,5, zarovnanie textu v bloku, zarovnanie tabuliek na stred, rovnako aj text v tabuľkách zarovnaný na stred. 9. Za vecnú stránku príspevku zodpovedá autor. 10. Na výplatu autorskej odmeny je v závere príspevku nutné vždy uviesť údaje o autorovi (meno a priezvisko, rodné číslo, akademické tituly, adresa pracoviska alebo bydliska, prípadne e-mail a číslo účtu). 11. Práca musí obsahovať vyhlásenie o tom, či už bola verejne publikovaná, a v prípade akceptácie vyhlásenie, že nebude zadaná na ďalšie publikovanie do iného časopisu. 12. Redakcia si vyhradzuje právo vykonať drobné úpravy, prípadne skrátiť rukopis. 13. Redakcia si vyhradzuje právo výberu príspevkov, právo upraviť titulok príspevku, vykonať v rukopise potrebné štylistické, jazykové a grafické úpravy, ako aj rozhodnúť o jeho zaradení do daného čísla a rubriky. 14. Pri odkazoch na literatúru žiada redakcia o uplatňovanie jednotného systému, ktorý vychádza z normy STN ISO 690. 15. Autori príspevkov vyjadrujú vlastný názor k danej problematike. 16. Vydavateľ má právo uverejniť príspevok vo svojich publikáciách. Uverejnený príspevok môže vydavateľ rozmnožovať v tlačovej, elektronickej alebo akejkoľvek inej podobe, aj sprístupnením na webovej stránke. Súhlas autora je daný prvým zverejnením, ďalší súhlas nie je potrebný.

44