Ars notaria 04 2016

1

2

>> obsah ARS NOTARIA 4/2016 Ročník: 20. • Vyšlo: 15. 12. 2016 Vydáva: Notárska komora Slovenskej republiky Krasovského 13, 851 01 Bratislava 5, IČO 30 811 236 tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 589 notarska.komora@notar.sk, www.notar.sk Redakčná rada: JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka) JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. JUDr. Juraj Göbl JUDr. Jozef Opatovský JUDr. Katarína Valová, PhD. Periodicita: štyrikrát ročne Predplatné: daniela.durajova@notar.sk Inzercia: daniela.durajova@notar.sk Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2 P. O. Box 61, 810 05 Bratislava, www.jaga.sk Foto: Notárska komora SR, archív autorov, isifa/Shutterstock Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN 1335-2229 Úvodník Odborný článok 4 Notárske úschovy za účelom splnenia záväzku Katarína Valová, Ján Hamara Judikát 11 Investícia do nehnuteľnosti tretej osoby Juraj Göbl Postrehy z praxe 14 Osvedčovanie pravosti podpisov osôb, ktoré nemôžu čítať alebo písať Juraj Göbl 18 Záverečná konferencia projektu CROSSUM o cezhraničných dedičstvách a zlepšovaní lingvistických schopností notárov Katarína Manczalová 19 Legalizácia v praxi Mária Gajdošová Rozhovor 20 Jozef Opatovský: Notárstvo si musí zachovať slobodu rozhodovania v každej oblasti Z diania v právnickej obci 28 Uvedenie do života Peter Šulaj 29 Trestná zodpovednosť právnických osôb Juraj Göbl 30 Slovenské dni práva Katarína Valová 32 Bratislavské právnické fórum 2016 Katarína Valová 33 Deň Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave Jozef Opatovský 34 VI. ročník medzinárodného sympózia Právo – obchod – ekonomika Juraj Göbl Dianie v komore 36 Výjezdní zasedání prezídií NK SR a NK ČR Martin Říha 37 Školenie notárov vo Vysokých Tatrách Juraj Göbl 38 Svetová notárska univerzita UINL v Ríme Hana Jánošková 39 25. výročie poľského notárstva Karol Kovács Aktuálne z NK SR 40 Informácie o odvolaných notároch a plánovaných podujatiach 41 Novinky z medzinárodnej oblasti Peter Danczi Dávame do pozornosti 41 Justičná akadémia: Československé právnické dni boli venované princípu spravodlivosti v trestnom a správnom súdnictve 42 Anotácie 44 Prehľad právnickej literatúry 28 20 34 36

2 ars notaria 4/16 Úvodník Vážení čitatelia, milé kolegyne a kolegovia, týmto úvodníkom by som chcel podnietiť v našich radoch zamyslenie sa a z toho vyplývajúce zváženie ďalších kro- kov týkajúcich sa budúceho fungovania našej samosprá- vy, ktorá je v legislatívnej podobe realizovaná ako No- társka komora Slovenskej republiky (ďalej len komora). Nechcem tu rozoberať známe skutočnosti, napríklad, že je zriadená zo zákona, združuje všetkých notárov Sloven- skej republiky, chráni ich záujmy ako stavu a podobne. Pozrime sa na jej existenciu a činnosť ako na sociálny systém, ktorého sa dotýkajú na jednej strane vonkajšie vplyvy, na strane druhej tie vnútorné. Vonkajšie vplyvy dokážeme svojou činnosťou ovplyvniť len v minimálnej miere. Ide o celkový stav spoločnosti, jej hospodársku a sociálnu úroveň a z toho vyplývajúce riadiace proce- sy. Jedným z nich je aj legislatíva, ktorá sa priamo snaží ovplyvňovať a riadiť sociálne systémy, teda aj našu ko- moru. Týmito otázkami sa však nateraz nechcem zaobe- rať, pozrime sa radšej, ako vplýva na existenciu a činnosť komory ako sociálneho systému druhá strana – vnútor- né vplyvy, a to správanie sa jednotlivých článkov tohto systému, t. j. samotných nás notárov. Mnoho vecí fungu- je správne, notári sú vo veľkej väčšine vzdelaní a zodpo- vední vo svojej práci, výkon notárskej činnosti realizujú v praxi v súlade so zákonom, vo vzťahu ku komore sú zodpovední, rešpektujú a plnia uznesenia prijaté orgán- mi komory s cieľom plniť jej úlohy ako orgánu profesij- nej samosprávy. Začínajú sa však prejavovať negatívne tendencie, ktoré presakujú z chorých prvkov spoločnosti do nášho systému, a to správaním, našťastie, zatiaľ iba niekoľkých členov komory. Ľudia ako takí existujú v rám- ci siete vzťahov v spoločnosti, nadobúdajú v rámci nej postupne väčšie práva, niektorí však zabúdajú, že si to vyžaduje väčšie povinnosti a zodpovednosť voči celku. Zlyhanie pri plnení týchto povinností znamená nespl- nenie podmienok nevyhnutných pri napĺňaní existencie celku, čo vedie k jeho sebazničeniu. Povinnosti si musí- me plniť ako na vyššej úrovni, tak aj v rámci nášho systé- mu, t. j. komory. Inak sa spojenie s celkom preruší a my na to doplatíme. Niektorí kolegovia chcú byť sami ako subjekt celkom, bez toho, že by sa mienili stať len časťou celku. Chcú profesionálne fungovať len sami pre seba a za seba. Z týchto narcistických postojov prúdia ten- dencie v zmysle odmietania autority a zvrchovanosti ko- mory ako orgánu profesijnej samosprávy, vyčleňovanie sa z nej, podliehanie mánii domáhania sa egoistických práv na úkor ostatných kolegov bez toho, že by chceli plniť nejaké povinnosti. Želajú si pôsobiť ako samostatný celok, dožadujú sa práv pre vlastnú činnosť, ale nechcú

3 plniť povinnosti, nechcú sa stať časťou systému a prijať zodpovednosť za prislúchajúce spojenie s ním. Ich mánia vydobyť si svoje práva vykazuje známky čoraz egocen- trickejších subjektov, ktoré odmietajú stať sa súčasťou čohokoľvek s výnimkou vlastných požiadaviek. Zabúdajú však, že nemožno mať jedno bez druhého. Vzhľadom na neúprosné plynutie času a nedávno pri- jatú legislatívu upravujúcu hornú vekovú hranicu na výkon notárskeho úradu dochádza od 1. januára 2017 k personálnemu oslabeniu nášho stavu. Do notárske- ho dôchodku odchádzajú osobnosti, ktoré majú vysoko vyvinutý zmysel pre zodpovednosť a bez ich enormného plnenia si povinností voči komore by stupeň jej rozvoja nedosiahol dnešnú vysokú úroveň. O koho ide? Poznáme ich všetci, ale pre mladšiu notársku generáciu ich pri- pomínam: je to čestný prezident, prvý prezident komo- ry, prezident Notárskej akadémie Slovenska a prezident občianskeho združenia Notárskej komory Slovenska JUDr. Jozef Opatovský, notár so sídlom v Trnave. Viac hádam ani nie je potrebné dodávať. On bol ten, ktorý na- štartoval proces obnovy slobodného notárstva latinské- ho typu na Slovensku a v prvých rokoch niesol najvyššiu zodpovednosť za jeho realizáciu. Ďalej je to JUDr. Pavol Tóth, notár so sídlom vo Veľkom Krtíši, dlhoročný člen prezídia komory a pán notár s veľkým N, osobnosť, ktorá má veľkú autoritu v notárskom stave. Nepoznám nikoho, kto by sa odvážil zmieniť o ňom z profesionálneho pohľa- du v negatívnom zmysle slova. JUDr. Jozef Kreml, notár so sídlom v Skalici, prvý predseda disciplinárnej komi- sie komory, ktorý nastavoval v zložitom prvom volebnom období mantinely rámca disciplinárneho konania. Je pre nás požehnaním, že takéto osobnosti, ktoré egocentric- ky nemysleli len na seba, sme medzi nami mali a máme. Týmto im vyjadrujem poďakovanie za ich prácu a postoje a verím, že v mladšej generácii notárov sa nájdu ich na- sledovníci. JUDr. Karol Kovács prezident NK SR

Hmotnoprávne predpoklady a predchádzajúca právna úprava Hmotnoprávnym predpokladom tzv. solučnej úschovy (z lat. slova solutio – splnenie, platba) je § 568 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskor- ších predpisov (OZ), ktorý umožňuje dlžníkovi splniť svoj záväzok voči veriteľovi jeho uložením do notárskej úschovy na účely splnenia záväzku. Podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 to bola úradná úschova, ktorou bolo možné rozumieť len súdnu úschovu podľa § 185a a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poria- dok v znení neskorších predpisov (OSP). Zánik obchod- noprávnych záväzkov sa taktiež spravuje ustanovenia- mi OZ, keďže v obchodnoprávnych normách absentuje komplexná úprava zániku záväzkov.1 Od solučnej úschovy je potrebné odlíšiť ostatné notár- ske úschovy, ktoré nemajú účinky splnenia záväzku. Zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (NP) totiž rozlišuje viacero typov notárskych úschov, a to podľa predmetu notárskej úschovy (notárska úschova listiny, listinného cenného papiera, peňazí a hnuteľnej veci) a podľa účelu notárskej úschovy (príkaz zložiteľa, dohoda medzi zložiteľom a príjemcom, osobitný predpis a splnenie záväzku).2 Od solučnej úschovy treba odlíšiť aj úschovy u tretích osôb (uschovávateľov), ktoré sa riadia záväzkovým právom (§ 747 a nasl. OZ), a tieto tiež nema- jú účinky splnenia záväzku. Uloženie do solučnej úschovy má pre dlžníka za násle- dok splnenie dlhu, ak ho veriteľ nechce alebo nemôže prijať. Zákon taxatívne stanovuje prekážky na strane veriteľa: veriteľ nie je prítomný, veriteľ je v omeškaní, dlžník má dôvodné pochybnosti, kto je veriteľom, alebo dlžník veriteľa nepozná. Veriteľ je neprítomný, ak ne- prevezme plnenie na určenom mieste a ak sa má plniť v mieste veriteľovho bydliska, ak sa v tomto bydlisku nezdržuje a dlžníkovi nie je v čase splatnosti dlhu zná- my jeho pobyt. Veriteľ je v omeškaní v zmysle § 522 OZ, ak neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol dlžníkovi v čase plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Pri vydávaní z úscho- vy je potrebné rozlišovať, ak dlžník skladá predmet do úschovy pre neznámeho veriteľa, od dôvodných po- chybností dlžníka o tom, kto je jeho veriteľom.3 Pochybnosti o tom, kto je veriteľom, môžu vznikať vtedy, keď dlžník pozná osoby, ktoré si uplatňujú právo na plnenie, vie tieto osoby identifikovať, odôvodnene však nevie určiť, komu toto právo skutočne patrí. Môže ísť opäť o prípady prevodu pohľadávky, pre- vodu vlastníctva veci, s ktorou je spojené plnenie (pre- vod predmetu nájmu), a podobne, keď si voči dlžníkovi uplatňujú právo na plnenie pôvodný a nový veriteľ, medzi ktorými je spor o to, komu právo alebo vec patrí. Podob- ne, ak pohľadávka voči dlžníkovi síce vznikla za trvania manželstva, k plneniu však má dôjsť po rozvode manžel- stva a dlžník má pochybnosti o tom, ktorému z manželov má plniť, ak obaja uplatňujú právo na plnenie; najmä ak dlžníkovi pritom nie je známe, či a ako si rozvedení man- želia vysporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo.4 Príkla- dom pre dlžníka neznámeho veriteľa je napríklad úmrtie alebo zánik veriteľa a súčasne skutočnosť, že jeho práv- ni nástupcovia nie sú dlžníkovi známi. V zásade je ne- vyhnutné, aby bol dlžník zo záväzkového vzťahu povinný niečo dať (dare) a aby bolo možné predmet jeho plne- nia uschovať. Pri záväzkoch s iným predmetom (facere, Notárske úschovy za účelom splnenia záväzku Vzor anotácie: Autori sa v príspevku snažia priblížiť notárom nový inštitút úschov za účelom splnenia záväzku tzv. solučných úschov, ktorý bol do 30. júna 2016 v kompetencii súdov. Nová právna úprava vychádza z predchádzajúcej právnej úpravy súdnych solučných úschov, ktoré prijímal súd v súlade s § 185a a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Autori podrobne rozoberajú jednotlivé štádiá konania o solučných úschovách, najmä prijatie predmetu úschovy a vydanie predmetu úschovy, podanie námietok proti vydaniu predmetu úschovy a napokon prepadnutie predmetu úschovy. 1 Pozri § 1 ods. 2 a § 324 a nasl. zákona č. 513/1992 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. 2 Bližšie pozri Valová, K. a kol.: Notársky poriadok. Komentár. 1. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2016, s. 325 a nasl. 3 Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 4. mája 2010, sp. zn. 21 Cdo 293/2009. 4 Civilná zbierka súdnych rozhodnutí R 34/1977, s. 161. 4 ars notaria 4/16 >> Odborný článok >> Od solučnej úschovy je potrebné odlíšiť ostatné notárske úschovy, ktoré nemajú účinky splnenia záväzku.

omittere, pati) je splnenie uložením do úradnej úschovy (teraz notárskej úschovy za účelom splnenia záväzku – pozn. autorov) vylúčené.5 V záväzkovom vzťahu môže byť viacero dlžníkov, ale aj viacero veriteľov. Ak ide o záväzok, z ktorého sú dlžní- ci povinní plniť solidárne, predmet do úschovy môže zložiť ktorýkoľvek z dlžní- kov s účinkami splnenia dlhu pre všetkých ostatných spoludlžníkov. V opačnom prípade dlžník skladá do úschovy iba svoju časť. Podobne, ak sú na plnenie voči dlžníkovi oprávnení viacerí veritelia spoločne a neroz- dielne, dlžník sa zbaví záväzku voči všetkým, ak zloží predmet plnenia voči ktorémukoľvek z nich. Na omeška- nie všetkých veriteľov postačí omeškanie toho, ktorému dlžník ponúkol plnenie ako prvému. Ak je zaviazaný voči viacerým veriteľom na určité čiastkové plnenia, skladá dlžník do úschovy plnenie pre každého z nich na neho pripadajúcu časť záväzku.6 Pre lepšie pochopenie tohto inštitútu je potrebné obo­ známiť sa aj s procesnoprávnou úpravou účinnou do 30. júna 2016, ku ktorej sa viaže aj judikatúra. Z usta- novení právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 (§ 185a až 185h OSP) vyplýva, že predmetom úschovy mohli byť peniaze, cenné papiere alebo hnuteľné veci, ktoré boli na úschovu vhodné. Konanie sa začínalo na návrh dlžní­ ka alebo osoby povinnej plniť (napríklad ručiteľa). Návrh obsahoval všeobecné náležitosti (§ 42 ods. 3 OSP), oso- bitné náležitosti (§ 79 ods. 1 OSP) a uvedenie hmotno- právneho dôvodu úschovy (§ 185a ods. 1 OSP). Súd po- sudzoval splnenie prijatia do úschovy iba formálne. To znamená, že posudzoval, či návrh a dôvody zodpovedali zákonným požiadavkám, ale neposudzoval, či tvrdenia zložiteľa sú pravdivé a či zloženie do úschovy bude mať za následok skutočné splnenie dlhu. Neskúmal, či medzi zložiteľom a verite- ľom bol záväzkový vzťah, či predmet zložený do úschovy bol skutočným predmetom záväzkového vzťahu a ne- posudzoval, či v návrhu označený veriteľ bol skutočným zložiteľovým veriteľom. Konaním o úschove sa teda ne- riešili právne účinky úschovy. Ak po prijatí do úschovy vyšlo najavo, že na takú úschovu chýbal hmotnoprávny základ, účinky splnenia záväzku nevznikli. Bremeno spl- nenia zákonných dôvodov solučnej úschovy znášal zloži- teľ, ktorý podával návrh.7 Zhrnutím predchádzajúcich téz dospejeme k záveru, že k splneniu záväzku dlžníkom zložením do súdnej úscho- vy došlo, ak bol skutočne splnený jeden zo štyroch hmot- noprávnych predpokladov nemožnosti plnenia (§ 568 OZ), predmet plnenia bol vhodný na úschovu a súd vy- dal uznesenie, ktorým prijal predmet do úschovy. Dňom splnenia záväzku bolo zloženie predmetu do dispozície orgánu, ktorý bol oprávnený na prijatie solučnej úschovy. 5 Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol.: Občiansky zákonník II, Praha: C. H. Beck 2015, s. 2002. 6 Bližšie pozri Fekete I. Občiansky zákonník, Veľký komentár, Eurokódex 2011, s. 568. 7 Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 37 z roku 2008, Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 4/2008 a Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 23 Cdo 1629/2013. 5 >> V zásade je nevyhnutné, aby bol dlžník zo záväzkového vzťahu povinný niečo dať (dare) a aby bolo možné predmet jeho plnenia uschovať.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že pred vydaním uznese- nia musel byť predmet úschovy v dispozícii súdu.8 Zložiť predmet do solučnej úschovy bolo v prípade hmotno- právnych prekážok na strane veriteľa dlžníkovým prá- vom a nie povinnosťou. Ak sa dlžník rozhodol nezložiť predmet do úschovy, záväzok mu nezanikol. Nová právna úprava Po niekoľkoročnom úsilí o rekodifikáciu civilného prá- va procesného boli dňa 21. mája 2015 prijaté tri kódexy: zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) a zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktoré s účinnosťou od 1. júla 2016 nahradili OSP. Pri konaní o solučných úschovách je podstatný najmä CMP a NP (jeho novela č. 125/2016 Z. z.). Dôvodom na zverenie tejto agendy notárom bola snaha o odbremenenie súdov od nesporových konaní, historická tradícia notárstva dotované- ho istými formami decíznych oprávnení, ako aj skutočnosť, že tieto konania boli už v mi- nulosti zverené do právomoci notárov. Základným princí- pom novej právnej úpravy je zakotvenie úschov za účelom splnenia záväzku do štvrtého dielu NP k (typickým) notár- skym úschovám. Úschova na účely splnenia záväzku sa tak stala notárskou činnosťou podľa § 3 ods. 1 písm. c) NP. Špecifickým prostriedkom procesnej obrany proti po- stupu notára pri vydávaní predmetu solučnej úschovy je podanie námietok, o ktorých rozhoduje súd. V CMP sa za- vádza konanie o námietkach proti vydaniu predmetu no- társkej úschovy zloženej za účelom splnenia záväzku. Toto konanie je upravené v siedmej hlave v § 333 až 344 CMP. Tak ako súd pri prijímaní do úschovy neskúmal, či sú u zložiteľa skutočne splnené hmotnoprávne podmienky na zánik záväzku, túto povinnosť nemá ani notár.9 Notár skúma spôsobilosť predme- tu na úschovu a v zmysle § 37 ods. 1 NP má úkon od- mietnuť aj vtedy, ak z tvrdení zložiteľa dospeje k záveru, že ním tvrdené alebo pre- ukázané skutočnosti nie je možné subsumovať pod žiaden hmotnoprávny základ solučnej úschovy. V takom prípade by neboli naplnené ani podmienky na spísanie zápisnice o úschove na účely splnenia záväzku, lebo by absentoval dôvod obligatórne uvedený v § 68a ods. 4 NP. Pri vydávaní úschovy notár postupuje podľa ustanovení CMP, ale nenesie zodpoved- nosť za to, či bol predmet úschovy vydaný osobe, ktorá bola skutočne zložiteľovým veriteľom. Prikláňame sa však k názoru, že notár môže v istých špecifických prípa- doch odmietnuť vydať predmet úschovy, respektíve môže od žiadateľa požadovať dôkazy na preukázanie tvrdenia, že je poručiteľovým veriteľom. Napríklad, ak je veriteľ pre zložiteľa neznámy a o vydanie požiada osoba, o kto- rej má notár dôvodné pochybnosti, či vôbec môže byť ve- riteľom. V takom prípade nie je účelné ani hospodárne začať proces vydania podľa § 340 ods. 2 CMP, ale notár si môže s cieľom predchádzania právnym sporom vyžiadať od príjemcu potrebné doklady preukazujúce možnosť byť veriteľom, respektíve, ak by išlo o zjavné porušenie zákona v zmysle § 36 ods. 1 NP, má úkon odmietnuť. Prijatie do úschovy za účelom splnenia záväzku Pri prijatí do solučnej úschovy sa postupuje podobne ako pri prijatí do klasickej notárskej úschovy. Predpokladom úkonu je ústna alebo písomná žiadosť zložiteľa, ktorú no­ tár zaregistruje v registri N. Spôsobilým predmetom so- lučnej úschovy sú listiny, pe- niaze a hnuteľné veci, ktoré sa na úschovu hodia. Táto úprava je prevzatá z pôvod- nej právnej úpravy v OSP. Vzhľadom na legislatívnu skratku zavedenú v § 65 ods. 1 písm. b) NP sa na účely NP pre listinný cenný papier použijú ustanovenia o listine. CMP už predmet solučnej úschovy pojmovo nerozlišuje a používa len termín predmet úschovy. Pred podpísaním zápisnice o úschove sa predmet úschovy musí dostať do sféry dispozície notára (musí mu byť odovzdaný). Zloženie peňazí sa vykoná vkladom alebo prevodom na osobitný účet notára s označením „notár- ska úschova“. Odovzdanie hnuteľnej veci sa vykoná, ak to povaha veci umožňuje, najčastejšie v kancelárii notára. Nevylučuje sa ani jej odovzdanie na mieste samom. Ak je predmetom úschovy listina, notár musí vedieť posúdiť jej obsah. Ak je listina spísaná v jazyku, ktorý notár alebo jeho zamestnanec neovlá- da, za vhodné považujeme vyhotoviť jej osvedčenú fo- tokópiu, ktorej žiadateľ za- bezpečí úradný preklad do jazyka, ktorý notár ovláda a ktorá sa založí do notárske- ho spisu. Ak je predmetom úschovy hnuteľná vec, no- tár musí posúdiť, či je vhodná na úschovu. Ak ju nie je možné uschovať v bezpečnostnej schránke alebo trezore notára alebo banky, alebo pobočke zahraničnej banky, je potrebné nájsť pre ňu vhodného uschovávateľa. Uscho- vávateľom bude najmä osoba, ktorej predmetom činnos- 8 Ak je to vhodné, súd prijme do úschovy iba predmet, ktorý umožňuje vecou disponovať (napríklad kľúče od auta spoločne s dokumentmi umožňujúcimi jeho prevádzku), bližšie pozri Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Rc 4 Cz 41/1977, a Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Rc Cpj 38/1988. 9 Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21 Cdo 3924/2013. 6 >> Odborný článok >> Dôvodom na zverenie tejto agendy notárom bola snaha o odbremenenie súdov od nesporových konaní, historická tradícia notárstva dotovaného istými formami decíznych oprávnení, ako aj skutočnosť, že tieto konania boli už v minulosti zverené do právomoci notárov. >> Tak ako súd pri prijímaní do úschovy neskúmal, či sú u zložiteľa skutočne splnené hmotnoprávne podmienky na zánik záväzku, túto povinnosť nemá ani notár. ars notaria 4/16

ti je prevádzkovanie úschovní. Môže ním byť aj akákoľvek iná osoba, u ktorej je možné predmet bezpečne a hos- podárne uložiť (napríklad vlastník garáže alebo skladu). Úschova u uschovávateľa bude mať zmluvný základ me- dzi notárom a uschovávate- ľom (§ 747 a nasl. OZ), kde sa určia podmienky s prihliad- nutím na charakter a špeci- fiká úschovy za účelom spl- nenia záväzku. Judikatúra a právna prax pripúšťa, aby sa do úschovy v osobitných prípadoch nevkladala celá vec, ale iba také jej súčasti alebo príslušenstvo, ktoré umožňuje vecou disponovať (napríklad kľúče alebo tech- nický preukaz od auta).10 Po zaregistrovaní žiadosti o úschovu v registri N a po- súdení, či je predmet vhodný do solučnej úschovy, notár so zložiteľom spíše zápisnicu o úschove na účely splne- nia záväzku. Ak bude za zložiteľa podpisovať zápisnicu o úschove jeho splnomocnený zástupca, splnomocnenie bude v súlade s § 47 ods. 2 NP tvoriť prílohou zápisnice o úschove. Podstatnou náležitosťou zápisnice je vyhlá- senie zložiteľa o účele úschovy, ktorým je splnenie zá- väzku, ďalej vyhlásenie zložiteľa, že záväzok nemožno splniť, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeška- ní alebo že zložiteľ má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo že zložiteľ veriteľa nepozná. Je vhodné, aby bol v zápisnici aj bližšie opísaný skutkový stav a aby bol hmotnoprávny základ úschovy náležite odôvodnený. Zápisnica o solučnej úschove hnuteľnej veci musí ob- sahovať okrem všeobecných náležitostí podľa § 47 NP aj opis veci tak, aby sa vylúčila jej zámena (napríklad pri motorovom vozidle čís- lom VIN, značkou vozidla, prípadne EČV), označenie miesta a času prijatia veci do úschovy a údaj o tom, že vec bola notárom prijatá do úschovy a na akom mieste bude uložená. Miesto pri- jatia do úschovy (napríklad kancelária notára, sídlo právnickej osoby) a miesto, kde bude vec uložená (napríklad uschovávateľ, kance- lária notára), nemusia byť totožné. Zápisnica o soluč- nej úschove listiny a listinného cenného papiera musí okrem náležitostí podľa § 47 NP obsahovať aj popis lis- tiny a listinného cenného papiera v rozsahu umožňujú- com ich určenie (najmä označenie listiny, jej hodnotu, jazyk, v ktorom je listina spísaná, počet listov a pri lis- tinnom cennom papieri najmä jeho druh a nominálnu hodnotu), označenie miesta a času prijatia listiny alebo listinného cenného papiera do úschovy a údaj o tom, že listina alebo listinný cenný papier boli notárom prijaté do úschovy a na akom mieste budú uložené buď v kance- lárii notára (ak sa uschováva v bezpečnostnej schránke alebo v trezore notára), alebo v banke (ak sa uschováva v bezpečnostnej schránke alebo v trezore banky), pričom 10 Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR, sp. zn. 4 Cz 41/77. 7 >> Judikatúra a právna prax pripúšťa, aby sa do úschovy v osobitných prípadoch nevkladala celá vec, ale iba také jej súčasti alebo príslušenstvo, ktoré umožňuje vecou disponovať (napríklad kľúče alebo technický preukaz od auta).

miesto prijatia do úschovy (napríklad kancelária notára, nemocnica, sídlo právnickej osoby) a miesto, kde bude listina uložená (napríklad banka, kancelária notára), ne- musia byť totožné. Zápisnica o solučnej úschove peňazí musí okrem náležitostí podľa § 47 NP obsahovať aj údaj o výške peňažnej sumy a menovej jednotke peňazí, ktoré sú predmetom úschovy, označenie banky alebo poboč- ky zahraničnej banky, názov účtu a číslo účtu notára, na ktorom sú prijaté peniaze uložené, údaj o tom, že penia- ze boli zložiteľom zložené na účet notára a notárom pri- jaté do úschovy – pri solučnej úschove je vylúčená mož- nosť, aby peniaze boli zložiteľom zložené na účet notára až po podpísaní zápisnice o úschove. Jedno vyhotovenie zápisnice dostane zložiteľ a druhé ostáva v notárskom spise. Prijatie predmetu do úschovy je notár povinný bezodkladne zaregistrovať do Registra no- társkych úschov U a zverejniť na webovom sídle Notárskej komory SR www.notar.sk. S cieľom zverejňovania do- kumentov na splnenie zá- konných požiadaviek bola vytvorená úradná tabuľa notára na webovom sídle komo- ry. Zverejňovanie sa realizuje elektronizáciou (naskeno- vaním) listiny a jej následným vložením na elektronickú úradnú tabuľu prostredníctvom aplikácie Google Disk. Tým sa zabezpečí publicita úschovy pre príjemcov, prí- padne ďalšie osoby uplatňujúce právo na predmet úscho- vy alebo osoby, ktorých súhlas je potrebný na vydanie predmetu úschovy. Notár môže zverejniť samotnú zápis- nicu o úschove za predpokladu, že tým neporuší ustano- venia zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Ak zápisnica takéto údaje obsahuje, musí ich notár prekryť tak, aby neboli viditeľ- né. Notár môže zverejniť aj osobitné oznámenie o prijatí predmetu do úschovy s označením predmetu úschovy, zložiteľa, príjemcu a prípadne záväzkového vzťahu, kto- rý bol dôvodom na plnenie. Je vhodné uviesť aj spôsob, akým má veriteľ notára o vydanie úschovy požiadať. Notár má v zmysle § 95 NP nárok na odmenu a náhra- du hotových výdavkov. Platiteľom je žiadateľ o vykonanie právneho úkonu, ktorým je v prípade konania o úschovách zložiteľ. Notár je oprávnený žiadať platiteľa o primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Uvedené je podstatné, najmä ak je predmetom úschovy hnuteľná vec, na ktorej uschovanie musí samotný notár vynaložiť určité náklady (v prospech banky alebo uscho- vávateľa). Solučná úschova môže za istých okolností tr- vať až trinásť rokov, takže je dôležité zvážiť miesto ulože- nia podľa povahy úschovy a jej predmetu. Ak je potrebné hnuteľnú vec uschovať u tretej osoby, notár by mal zistiť odplatu za takúto úschovu a následne má právo žiadať zložiteľa o preddavok na hotové výdavky, ktoré v zmysle uzatvorenej zmluvy bude uschovávateľovi platiť. Ak notár predpokladá dlhšie trvanie solučnej úschovy, má právo žiadať zložiteľa o preddavok na všetky predpokladané náklady úschovy. Medzi ďalšie predpokladané hotové vý- davky bude patriť poštovné. Ak sa predmet úschovy vydá bez toho, aby bol spotrebovaný celý preddavok, notár je povinný zložiteľovi prevyšujúcu časť preddavku vrátiť. V súvislosti s legislatívnymi zmenami bola s účinnos- ťou od 1. júla 2016 novelizovaná aj vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhra- dách notárov, kde okrem iných zmien bola v položke E Sadzobníka stanovená odmena notára vo veciach úschov na účely splnenia záväzku vo výške 1 % z ceny veci, naj- menej 6,50 eura, najviac 663,50 eura. Za cenu veci možno analogicky k § 200 ods. 2 CMP považovať cenu, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťa- že pri poctivom predaji, keď kupujúci i predávajúci budú konať s náležitou informo- vanosťou a opatrnosťou, a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprime- ranou pohnútkou. V zmysle § 568 OZ druhá veta má vy- naložené potrebné náklady na notársku úschovu znášať veriteľ. Dlžník má teda na náhradu nákladov voči verite- ľovi právo. Ak mu ich veriteľ neuhradí, môže sa zložiteľ svojho nároku domáhať žalobou na plnenie. Vydanie z úschovy za účelom splnenia záväzku Vydávanie z úschovy je zaradené aj do CMP (§ 340), ktorý by podľa nášho názoru mal upravovať iba súdne konania o námietkach proti vydaniu z úschovy, ktoré sú notáro- vi doručené. Aj keď zákon neukladá notárovi povinnosť upovedomiť veriteľa (z pohľadu výkonu notárskej činnos- ti príjemcu budeme preto ďalej používať aj tento pojem) o zložení do úschovy v jeho prospech inak ako zverej- nením na webovom sídle komory, v záujme rýchleho ukončenia konania o úschove je takýto postup vhodný. Ak teda zložiteľ poskytol notárovi údaje o príjemcovi ale- bo ich notár zistí v priebehu úschovy, príjemcu o úschove môže oboznámiť písomne, elektronickou komunikáciou alebo iným vhodným spôsobom. Žiadosť o vydanie pred- metu úschovy môže podať príjemca osobne v kancelárii notára, písomne alebo elektronicky so zaručeným elek- tronickým podpisom. Ak príjemca požiadal o predmet úschovy písomne, notár nemá možnosť preveriť osob- nú totožnosť takejto osoby. S poukázaním na § 2 ods. 2 a § 36 ods. 1 NP a na § 5 ods. 1 písm. j) a § 10 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním tero- rizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov máme za to, že notár je oprávnený požadovať od príjemcu na písomnej žiadosti jeho úradne osvedčený podpis, aj keď to CMP výslovne neupravuje. Ako už bolo uvedené vyššie, podmienky žiadosti o vyda- nie predmetu úschovy je vhodné uviesť v oznámení o pri- jatí do solučnej úschovy. 8 ars notaria 4/16 >> Odborný článok >> Prijatie predmetu do úschovy je notár povinný bezodkladne zaregistrovať do Registra notárskych úschov U a zverejniť na webovom sídle Notárskej komory SR www.notar.sk.

Pri vydávaní z úschovy môžu nastať tieto situácie: a) vydanie pre veriteľa, ktorý je v omeškaní alebo neprí- tomný (§ 340 ods. 1 CMP): Notár vydá príjemcovi predmet úschovy na účely splnenia záväzku na jeho žiadosť. Ak je predmetom úschovy hnuteľná vec alebo listina uložená v kance- lárii notára, odovzdá ju príjemcovi alebo ju zašle poš- tou doporučenou zásielkou do vlastných rúk príjemcu tak, aby bolo doručenie preukázateľné. Vydanie peňa- zí sa realizuje prevodom peňazí na účet príjemcu. Ak príjemca nemá založený účet, s poukázaním to, že pri vydávaní solučných úschov sa postupuje podľa § 68 NP iba primerane a vzhľadom na charakter a účel solučnej úschovy, notár môže vyplatiť finančné pro- striedky aj poštovým poukazom na výplatu na meno a adresu príjemcu. Ak je hnuteľná vec u uschovávate- ľa, notár vydá pre neho príkaz na vydanie úschovy. b) vydanie pre veriteľa, ktorého zložiteľ nepozná (§ 340 ods. 2 CMP): Postup je podobný ako v bode a). Po prijatí žiadosti o vy- danie z úschovy notár upovedomí zložiteľa, ktorého sú- hlas je na vydanie potrebný (§ 338 CMP), že veriteľ po- žiadal o vydanie predmetu úschovy. V upovedomení ho poučí, že ak v lehote 15 dní od doručenia upovedome- nia nepodá u notára námietky proti vydaniu predmetu úschovy, bude predmet úschovy vydaný v súlade s ob- sahom žiadosti príjemcu. Ak zložiteľ nepodá v stanove- nej lehote námietky, zákonodarca tu aplikoval právnu fikciu jeho súhlasu (§ 340 ods. 3 CMP) a po uplynutí tejto lehoty notár žiadateľovi predmet úschovy vydá. c) vydanie pre veriteľa, ak si niekto iný uplatňuje právo na vydanie predmetu úschovy (§ 335 písm. a) CMP): Tento postup možno hmotnoprávne subsu- movať pod pochybnosti dlžníka, kto je jeho veri- teľom, keďže si na pred- met plnenia robí nárok viacero osôb. V žiados- ti o prijatie do úschovy musí dlžník špecifikovať, kto je príjemcom a kto si uplatňuje právo na vydanie predmetu úschovy. Aj v prípadoch, keď dlžník objektívne nevie určiť, čí práv- ny nárok na predmet plnenia je silnejší, je potrebné príjemcu označiť. Notár môže vydať predmet úschovy len na žiadosť. Žiadosť môže podávať veriteľ (príjemca) označený takto dlžníkom (čo však neznamená, že je v skutočnosti veriteľom). O žiadosti veriteľa notár upo- vedomí ďalšiu osobu/ďalšie osoby, ktoré si na predmet plnenia uplatňujú právo, aby v 15-dňovej lehote poda- li námietky, opätovne s poučením o vydaní predmetu úschovy žiadateľovi, ak nebudú námietky podané včas. Ak o vydanie predmetu úschovy nepožiada príjemca, máme za to, že tak nie je oprávnená urobiť ani osoba, ktorá si na predmet úschovy uplatňuje právo. Tento právny názor opierame o jazykový výklad § 337 ods. 2 CMP a 340 ods. 2 prvá veta CMP. Právna úprava umožňuje vydanie predmetu úschovy iba na žiadosť príjemcu, zložiteľa alebo inej osoby, ak o vydanie pre túto osobu zložiteľ požiada. Bez žiadosti príjemcu ale- bo uvedených osôb o vydanie predmetu úschovy nie je možné iniciovať ani proces konania o námietkach. Sme však toho názoru, že taká osoba, ktorá si na pred- met plnenia uplatňuje právo môže podať reivindikačnú žalobu, ktorou sa bude domáhať vydania veci voči dlž- níkovi. Právoplatným súdnym rozhodnutím na vydanie predmetu úschovy bude notárovi preukázaná zmena v osobe veriteľa a tým aj príjemcu úschovy, ktorému na žiadosť predmet úschovy vydá. Súhlas zložiteľa sa pri zložení podľa tohto písmena nevyžaduje. d) vydanie pre zložiteľa alebo pre inú osobu ako veriteľa (§ 335 písm. c) CMP): O vrátenie (v terminológii CMP ide o vydanie) predme- tu úschovy na účely splnenia záväzku môže požiadať aj zložiteľ (čiže dlžník). Notár o jeho žiadosti upovedomí príjemcu určeného zložiteľom v žiadosti. Ak príjemca nepodá v 15-dňovej lehote námietky, notár vráti pred- met úschovy zložiteľovi. Tento postup je potrebný naj- mä z povahy a účinkov solučnej úschovy. Súhlas verite- ľa ako príjemcu nie je potrebný, ak bolo plnenie zložené pre neznámeho veriteľa. Rovnako sa postupuje, ak zlo- žiteľ požiada o vydanie predmetu úschovy v prospech inej osoby. Inou osobou môže byť osoba, o ktorej zložiteľ predpokladá, že je veriteľom (teda v priebehu úschovy zistil, že veriteľom je niekto iný ako osoba ním označe- ná v zápisnici o úschove), alebo akákoľvek tretia osoba. O vydaní solučnej úschovy spíše notár potvrdenie, kto- ré vydá zložiteľovi a príjem- covi alebo tomu, komu sa predmet úschovy vydáva. Kó- pia tohto potvrdenia zostáva v notárskom spise. Táto kó- pia nahrádza úradný záznam o vydaní predmetu úschovy, ktorý sa v tomto prípade ne- musí, ale môže spisovať. Námietky proti vydaniu predmetu úschovy Kto a kedy môže podať námietky proti vydaniu predmetu úschovy vyplýva z § 335 CMP: a) zložiteľ, ak zložil predmet úschovy pre neznámeho ve- riteľa a predmet úschovy sa má vydať, b) príjemca, ak zložiteľ požiadal o vydanie predmetu pre seba alebo pre inú (tretiu) osobu, c) ten, komu má byť predmet úschovy vydaný, ak zložiteľ požiadal o vydanie predmetu úschovy inej osobe ako pôvodne označenému príjemcovi, d) ďalšia osoba, ktorej súhlas je s vydaním predmetu úschovy potrebný, e) ten, kto si uplatňuje právo na vydanie predmetu úscho- vy a je inou osobou ako príjemca označený zložiteľom. 9 >> Právna úprava umožňuje vydanie predmetu úschovy iba na žiadosť príjemcu, zložiteľa alebo inej osoby, ak o vydanie pre túto osobu zložiteľ požiada. Bez žiadosti príjemcu alebo uvedených osôb o vydanie predmetu úschovy nie je možné iniciovať ani proces konania o námietkach.

Námietkami možno odoprieť súhlas s vydaním predme- tu solučnej úschovy (§ 338 a 339 CSP) alebo si uplatňovať právo na vydanie predmetu tejto úschovy. Podanie ná- mietok je viazané na upovedomenie notára s poučením o možnosti podať námietku adresovanú notárovi, ktorý o úschove koná. Pätnásťdňová lehota na jej podanie je procesná, t. j. postačuje, aby bola listina obsahujúca právny úkon v posledný deň jej plynutia podaná na poš- tovú prepravu. Je vhodné, aby notár vydal úschovu až o niekoľko dní po uplynutí lehoty práve z dôvodu mož- nosti, že námietka bola podaná včas, ale notárovi bude doručená až o niekoľko dní. Na zaslanie upovedomenia o žiadosti a o možnosti podať proti vydaniu predmetu úschovy námietky sa použijú ustanovenia § 105 a nasl. CSP o doručovaní. V zmysle § 336 CMP má notár do- ručovať poučenie všetkým osobám, ktoré sú účastníkmi konania o úschovách. Máme však za to, že upovedome- nie je potrebné zaslať iba tým účastníkom, ktorí nepodali žiadosť o vydanie predmetu úschovy. Ak oprávnené osoby nepodajú námietky voči vydaniu alebo ich podajú po lehote, notár vydá predmet úschovy v súlade so žiadosťou o vydanie. Ak tieto osoby námietky u notára podajú, notár ich predloží príslušnému súdu, ktorým je okresný súd, v obvode ktorého má notár ko- najúci o úschove sídlo. Súd postupuje podľa § 342 a nasl. CMP. Výsledkom konania je zamietnutie námietok alebo vyhovenie námietkam. Súd podľa § 118 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravod- livosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelár- skom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecia- lizovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, zašle rovnopis právoplatného uznesenia notárovi, ktorý má predmet notárskej úschovy. Ak súd námietky zamietne, notár vydá predmet úschovy v sú- lade s obsahom pôvodnej žiadosti. Ak súd námietkam vyhovie, v rozhodnutí by mal spravidla určiť, komu má byť predmet úschovy vydaný. Notár vydá bezodkladne predmet úschovy príjemcovi alebo naloží s predmetom úschovy v súlade s rozhodnutím, ktorým sa námietkam vyhovie. Ak súd právoplatným rozhodnutím námietkam vyhovie, ale nebude z neho zrejmé, komu má notár pred- met úschovy aj po vyhovení námietok vydať, tento u neho naďalej ostáva v úschove. Prepadnutie predmetu solučnej úschovy Zákonodarca upravil postup notára, ak sa mu nepoda- rí naložiť s predmetom úschovy v súlade s jej účelom. Notár v prípade solučných úschov zväčša nevykonáva aktivitu smerujúcu k nájdeniu a upovedomeniu veriteľa okrem zverejnenia zloženia úschovy na webovom sídle komory. Fakultatívne môže zaslať oznámenie o prijatí do úschovy príjemcovi, ak je mu príjemca známy. Zverejne- nie na webovom sídle komory dáva komukoľvek možnosť zistiť, či v jeho prospech nie je zložený predmet úschovy. Ak nedošlo k vydaniu solučnej úschovy v súlade so žia- dosťou do desiatich rokov od jej zloženia, notár obliga- tórne podá podnet súdu na začatie konania o prepadnutí predmetu tejto úschovy štátu. Podnet na prepadnutie sa nepodá, ak: a) prebieha iné súdne konanie týkajúce sa predmetu notárskej úschovy (napríklad sporové konanie o vydanie predmetu úschovy), b) o vydanie predmetu notárskej úschovy sa dôvodne hlási určitá osoba (príjemca alebo akákoľvek iná osoba). Ak podnet spĺňa všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), súd vydá uznesenie o začatí konania. Od právo- platnosti tohto uznesenia začína plynúť trojročná lehota, v ktorej je potrebné podať žiadosť o vydanie predmetu notárskej úschovy. Kto je účastníkom konania a komu sa predmetné uznesenie doručuje, ustanovuje § 353 CMP. Výroková časť uznesenia obsahuje výzvu účastníkom na podanie žiadosti o vydanie predmetu notárskej úscho- vy. Ak bola podaná žiadosť oprávnenou osobou včas, postupuje sa podľa ustanovení CMP o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy na účely splnenia záväzku. Ak sa žiadosti vyhovelo, súd zašle právoplatné uznesenie notárovi, ktorý vydá predmet úschovy v súla- de s výrokom uznesenia žiadateľovi. Ak žiadosť o vyda- nie predmetu notárskej úschovy nebola podaná v lehote troch rokov alebo bola zamietnutá, súd vydá uznesenie, ktorým rozhodne o prepadnutí predmetu úschovy štátu. Právoplatné uznesenie súd doručí notárovi a správcovi majetku štátu s upovedomením, aby požiadal notára, ktorý má predmet úschovy, o jeho vydanie. Kto je správ- com majetku štátu, upravuje § 5 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Notár teda vydá predmet úschovy nie titulom právo- platného uznesenia, ale až na žiadosť správcu majetku štátu. Z uvedeného vyplýva, že predmet úschovy je po- čas celého konania u notára a nie v úschove súdu, ktorý konanie vedie. Záver Notárom bolo zverené konanie vo veciach úschov za účelom splnenia záväzku v rámci rekodifikácie ci- vilného práva procesného, ako sme už uviedli vyššie, najmä z potreby odľahčenia práce súdov od nesporovej agendy. Notári budú túto činnosť vykonávať nie ako súd- ni komisári, ale v rámci svojej notárskej činnosti. Aj na- priek príbuznosti solučných úschov s klasickými notár- skymi úschovami ide pre notárov o novú činnosť, ktorej musí predchádzať dôkladné naštudovanie tejto agendy, konkrétne otázky však prinesie až samotná prax. Preto až prax a judikatúra ukážu, ako riešiť niektoré situácie. JUDr. Katarína Valová, PhD. notárka so sídlom v Bratislave, členka Prezídia NK SR a predsedníčka Legislatívnej skupiny Prezídia NK SR JUDr. Ján Hamara notár so sídlom v Považskej Bystrici a člen Legislatívnej skupiny Prezídia NK SR 10 ars notaria 4/16 >> Odborný článok

11 (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 25. no- vembra 2015, sp. zn. III. ÚS 288/2015) Komentár V rámci konania o dedičstve sa často objaví požiadavka účastníkov konania, aby notár ako súdny komisár zohľad- nil investíciu (zhodnotenie) do nehnuteľnosti vo vlastníctve poručiteľa uskutočnenú treťou osobou (väčšinou ide o nie- ktorého z dedičov). Táto skutočnosť má z pohľadu účast- níkov konania význam najmä na posúdenie vlastníckeho práva poručiteľa, prípadne tretej osoby (ktorá poručiteľo- vu nehnuteľnosť zhodnotila), ako aj na určenie všeobecnej hodnoty tohto majetku, prípadne výšky dlhov poručiteľa. Zodpovedanie týchto otázok je takisto podstatné aj pre notára, aby v rámci konania o dedičstve správne posúdil skutkový stav a aplikoval správnu právnu normu. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd) dal na tieto otázky odpovede v rámci konania o sťažnosti vedenom pod sp. zn. III. ÚS 288/2015. Z konania o ústav- nej sťažnosti a nálezu ústavného súdu, ako i zo súvisiacich konaní a rozhodnutí všeobecných súdov vyplýva, že sťažo- vateľka bola v procesnom postavení žalovanej účastníč- kou konania vedeného na Okresnom súde Košice II (ďalej len okresný súd) pod sp. zn. 16 C 250/2011 o určenie vecí patriacich do podielového spoluvlastníctva. Žalobca sa v označenom konaní domáhal proti sťažovateľke ako ža- lovanej, ktorá bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako výlučný vlastník nehnuteľnosti (bytu), určenia, že pred- metný byt vrátane podielu priestoru na spoločných čas- tiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku patrí do podielového spoluvlastníctva účastníkov v podiele ½. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 16 C 250/2011 zo 4. de- cembra 2012 žalobe vyhovel a určil, že predmetný byt patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalova- nej sťažovateľky v podiele ½ (ďalej len rozsudok okres- ného súdu). Investícia do nehnuteľnosti tretej osoby Poskytnutie peňažných prostriedkov tretej osobe na nadobudnutie nehnuteľnosti, prípadne zhodnocovanie nehnuteľnosti tretej osoby je zásadne považované za investíciu do cudzieho majetku a môže byť právnym titulom na prípadné vymáhanie poskytnutých prostriedkov ako bezdôvodného obohatenia, zásadne však samo osebe nepredstavuje právny titul na nadobudnutie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. >> Judikát

Sťažovateľka v tejto súvislosti uviedla, že okresný súd: „Vychádzal z toho, že účastníci konania sa bližšie poznali a od roku 2004 žili spolu ako druh a družka. Dňa 23. 7. 2004 uzavrela iba sama sťažovateľka kúpnu zmluvu na sporný byt, na základe ktorej bola ako jediná zapísaná ako výlučná vlastníčka uvedeného bytu v KN. V konaní bolo nesporné, že žalobca sa finančne podieľal na úhra- de kúpnej ceny a bol ručiteľom úveru, ktorý sťažovateľka čerpala na kúpu uvedeného bytu. K podaniu žalobného návrhu došlo následne po tom, čo sa účastníci konania rozišli a sťažovateľka sa od žalobcu odsťahovala. Na základe uvedených skutkových zistení súd prvého stupňa dospel k záveru, že bolo vôľou účastníkov kona- nia založiť podielové spoluvlastníctvo k spornému bytu. Zároveň na podklade uvedeného skutkového zistenia následne súd prvého stupňa bez akéhokoľvek bližšie- ho právneho zdôvodnenia vychádzal z toho, že účastníci konania sa stali podielovými spoluvlastníkmi sporného bytu, aj keď kúpnu zmluvu uzavrela iba sťažovateľka a iba ona bola v príslušnom KN zapísaná ako výlučná vlastníčka sporného bytu a neexistovala žiadna písomná zmluva o podielovom spoluvlastníctve ani dohoda o tom, že sťažovateľka v budúcnosti prevedie nejaký podiel k spornej nehnuteľnosti na žalobcu. Následne sa súd prvého stupňa zaoberal už iba otázkou výšky spoluvlastníckeho podielu žalobcu k spornému bytu, kde aplikoval právny názor, že k určeniu výšky spo- luvlastníckeho podielu dochádza najčastejšie dohodou spoluvlastníkov. ...“ Proti rozsudku okresného súdu podali sťažovateľka aj žalobca odvolania, o ktorých rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len krajský súd) rozsudkom sp. zn. 5 Co 82/2013 z 13. júna 2013 tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil (ďalej len rozsudok krajského súdu). Sťažovateľka v tejto súvislosti uviedla: „Z pohľadu právneho posúdenia krajský súd k námietkam sťažova- teľky uviedol iba stručne to, že podľa jeho názoru zmluvu o spoluvlastníctve možno uzatvoriť aj samostatne pred predmetným úkonom, keďže pre ňu zákon nevyžaduje žiadnu osobitnú formu, ohľadom výšky spoluvlastnícke- ho podielu.“ Sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu do- volanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len naj- vyšší súd) uznesením sp. zn. 3 Cdo 384/2013 z 2. decem- bra 2014 dovolanie odmietol ako procesne neprípustné (ďalej len uznesenie najvyššieho súdu). Ústavnému súdu bola 2. februára 2015 doručená sťažnosť sťažovateľky, ktorou namietala porušenie svojich základ- ných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Sloven- skej republiky (ďalej len ústava), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovor) a základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len listina) rozsud- kom krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu. Ústavný súd prijal sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie. Ústavný súd nálezom z 25. novembra 2015 pod č. k. III. 288/2015-57 rozhodol, že základné právo sťažovateľky na ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústa- vy Slovenskej republiky a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom krajské- ho súdu bolo porušené, zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (výrok nálezu je uvede- ný skrátene). Z odôvodnenia ústavného súdu vyberám: Podľa § 46 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka musia mať písomnú formu zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pri ktorých to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Na uzavretie zmluvy písomnou formou sta- čí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, mu- sia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, de- dením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnu- teľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podstatou sťažnosti sťažovateľky bolo namietané poru- šenie označených základných práv sťažovateľky (čl. 20 ods. 1, 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 36 ods. 1 listiny) rozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu. Podľa konštantnej judikatúry úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšet- kým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnos- ti takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne ľudskoprávnou medzinárodnou zmluvou. Posúdenie skutkovej otázky všeobecným súdom by sa mohlo stať predmetom prípadnej kritiky zo strany ústavného súdu len v prípade, ak by závery, ktoré všeobecný súd zo ziste- ného skutkového stavu vyvodil, boli zjavne neodôvodne- né alebo arbitrárne (I. ÚS 17/01). Ústavný súd považuje za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutko- vé a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). Ústavný súd ďalej poukázal na svoju ustálenú judikatú- ru, podľa ktorej do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Sloven- skej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný vý- >> Judikát 12 ars notaria 4/16

13 klad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k re- álnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpre- tovaná, platná a účinná právna norma (II. ÚS 250/2011). Z rozsudku krajského súdu je zrejmé, že sa stotožnil s odôvodnenímokresnéhosúdu,ktorýpoukázalnafinanč- ný vklad žalobcu pri nadobúdaní nehnuteľnosti, na zhod- nocovaní nehnuteľnosti a na to, že konanie účastníkov, ako aj závery vyplývajúce z výpovedí svedkov mali svedčiť o úmysle založiť podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľ- nosti. Nad rámec argumentácie okresného súdu zdôraz- nil, že podľa právneho názoru krajského súdu je možné uzavrieť dohodu o spoluvlastníctve aj samostatne, pred uzatvorením zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Krajský súd však neuviedol žiadne relevantné ustanovenia práv- nych predpisov1, ktoré by umožňovali vznik podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti takýmto spôsobom, t. j. ústnou dohodou pred uzatvorením zmluvy o prevode nehnuteľnosti a bez zápisu podielového spoluvlastníctva do katastra nehnuteľností. Odkaz na § 132 ods. 1 Ob- čianskeho zákonníka, ktorý všeobecne definuje možnosti nadobúdania vlastníckeho práva k veciam, prípadne na § 137 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje pojem podiel, na ktoré je navyše poukázané len v rozsud- ku okresného súdu, nie je v tomto prípade dostatočný vzhľadom na skutočnosť, že predmetom prevodu bola v danom prípade nehnuteľnosť – byt, na nadobudnutie vlastníctva ktorého sa vzťahujú osobitné podmienky (§ 46, § 133 ods. 2, § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, zá- kon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení ne- skorších predpisov). Právna úprava Slovenskej republiky jednoznačne upravuje podmienky prevodu vlastníckeho práva k bytom, pričom krajský súd sa podmienkami pre- vodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zmluvou v kon- texte okolností danej veci vôbec nezaoberal. Ak ide o odôvodnenie rozhodnutia, vzhľadom na preuká­ zané skutkové okolnosti veci sa záver krajského súdu o úmysle žalobcu stať sa spoluvlastníkom nehnuteľnosti javí ako extrémne nelogický, keď aj samotný žalobca sú- hlasil s tým, aby sa napriek jeho finančným investíciám stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti sťažovateľka, čo potvrdila aj výpoveď svedka M. U., ktorú krajský súd sám uvádza (na s. 7 rozsudku krajského súdu sa uvádza, že svedok vypovedal, že „kúpna zmluva znela na meno žalovanej, ale žalobca mu to vysvetľoval tak, že má vo vý- hľade nájomný byt a nemohol by tento kúpiť, lebo by mu nebol pridelený iný nájomný byt v čase, keď sa uzatvárala kúpno-predajná zmluva...“). Akceptovanie výkladu krajského súdu by v konečnom dôsledku znamenalo, že ktokoľvek, kto poskytol tretej osobe peňažné prostriedky (či už darom, pôžičkou ale- bo úverom), aby nadobudla vlastnícke právo k nehnu- teľnosti prevodom, by sa mohol súdnou cestou úspešne domáhať vydania rozhodnutia o jeho spoluvlastníctve k tejto nehnuteľnosti len z tohto titulu. Takýto výklad nie- lenže nenachádza oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky, ale prieči sa zmyslu a účelu striktnej právnej úpravy nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnos- tiam, bytom derivatívnym spôsobom, písomnou zmlu- vou, za zákonom ustanovených podmienok a vkladom do katastra nehnuteľností. Poskytnutie peňažných prostriedkov tretej osobe na nadobudnutie nehnuteľnosti, prípadne zhodnocovanie nehnuteľnosti tretej osoby sa zásadne považuje za in- vestíciu do cudzieho majetku a môže byť právnym titu- lom na prípadné vymáhanie poskytnutých prostriedkov ako bezdôvodného obohatenia, zásadne však samo ose- be nepredstavuje právny titul na nadobudnutie spolu- vlastníctva k nehnuteľnosti. V časti namietaného porušenia základného práva na súd- nu ochranu podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznese- ním najvyššieho súdu, ústavný súd už v minulosti kon- štatoval, že základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nemôže všeobecný súd porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní (m. m. II. ÚS 182/2010, III. ÚS 25/2011). Podľa názoru ústavného súdu bol postup najvyššieho súdu v sťažovateľkinom prí- pade v súlade s procesnoprávnou úpravou (v danom prí- pade s Občianskym súdnym poriadkom), keď po zistení, že nie je daný žiaden z dôvodov podľa § 237 a § 238 OSP, dovolací súd napadnutým uznesením sťažovateľkino do- volanie odmietol pre neprípustnosť (III. ÚS 539/2011). Ústavný súd konštatoval, že odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu dostatočne objasňuje skut- kový a právny základ rozhodnutia, pričom spôsob odô- vodnenia uznesenia nie je v rozpore so zárukami vyplýva- júcimi zo základného práva na súdnu ochranu a nemožno mu vyčítať arbitrárnosť. Ústavný súd preto sťažnosti sťa- žovateľky v časti namietajúcej porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutím najvyššieho súdu o dovolaní nevyhovel (bod 4 výroku). JUDr. Juraj Göbl notár so sídlom v Košiciach a člen Legislatívnej skupiny Prezídia NK SR 1 Krajský súd na podporu správnosti svojho rozhodnutia poukázal na judikatúru, ktorú však ústavný súd v konaní o sťažnosti odmietol, pretože označené súdne rozhodnutia nepredstavujú ustálenú judikatúru týkajúcu sa nadobúdania spoluvlastníckeho podielu k bytu zmluvou. Uvedené rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sa síce týkajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, rozsudok sp. zn. 22 Cdo 1174/2001 z 5. novembra 2002 sa týka návrhu na určenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vzniknutej výstavbou ako vlastníctva k novovzniknutej veci (t. j. originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti) a druhé označené uznesenie, sp. zn. 22 Cdo 1456/2003 z 27. augusta 2003, sa vzťahuje na nadobúdanie podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam a vymáhanie peňažných prostriedkov investovaných do nehnuteľnosti. Vzťahujú sa teda na odlišný skutkový a právny stav, ako to bolo v prerokúvanej veci.

14 ars notaria 4/16 >> postrehy z praxe Osvedčovanie pravosti podpisu na listine (legalizácia) je jedným z najfrekventovanejších denných notárskych úkonov. V rámci systematiky notárskej činnosti sa radí k osvedčovaniu právne významných skutočností (tzv. ve- rifikačnej činnosti). Na žiadosť účastníka notár osvedču- je skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom na uplat- nenie práv alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Osvedčovanie právne významných skutočností je činnosťou, kde sa notár naplno prejavuje ako osoba požívajúca dôveru, ktorej povinnosťou je vo forme verej- nej listiny zabezpečiť dôkaz o osvedčovanej skutočnosti. Notár nenesie zodpovednosť za to, že osvedčovaný skut- kový stav skutočne prebehol v súlade so zákonom. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Z uvede- ného možno vyvodiť, že obsahom listín, na ktorých sa vykonáva legalizácia, je spravidla právny úkon. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka je právny úkon neplatný, ak nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zá- kon alebo dohoda účastníkov. Osobitná právna úprava týkajúca sa písomnej formy právneho úkonu platí pre osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať. Ak zákon uvádza osobu, ktorá nemôže čítať alebo písať, musíme konštatovať, že sa nevyžaduje kumulatívne spl- nenie oboch týchto prípadov a Občiansky zákonník ne- rozlišuje ani prípady, keď osoba nemôže čítať alebo písať z dôvodu choroby (napríklad v dôsledku úrazu alebo vy- sokého veku) alebo z dôvodu negramotnosti. Z histórie Špecifický problém v súkromnom práve predstavova- lo nahradenie podpisu na listine znamením ruky. Výraz znamenie ruky sa do našej právnej terminológie dostal pod vplyvom § 886 rakúskeho ABGB, ktorý vo vzťahu k písomným zmluvám pripúšťal u negramotných či ne- schopných osôb podpísať sa namiesto podpisu zname- ním ruky (Handzeichen). Zvyčajne ide o znamenie ruky krížikom (troma krížikmi), iniciálkami mena, parafu alebo o inú značku. Toto znamenie vyznačené na listine nahradzovalo podpis, ak bolo súčasne súdne či notársky overené alebo bolo urobené aspoň pred dvoma svedka- mi, z ktorých jeden na listinu pripísal meno konajúceho účastníka. Od uvedeného princípu náš právny poriadok po roku 1950 upustil.1 Podľa § 39 zákona č. 141/1950 Zb. (Občiansky zákonník z roku 1950) formu úradnej zápisnice vyžadovali písom- né právne úkony, pri ktorých osobne konajú slepí alebo hluchí, ktorí nemôžu čítať, alebo nemí, ktorí nemôžu pí- sať. V prípade podpisu toho, kto nevie alebo nemôže pí- sať, však umožňovalo ustanovenie § 41 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka z roku 1950 nahradiť podpis po- tvrdením dvoch svedkov o jeho súhlase na listine samej. Podľa § 40 ods. 2 pôvodného znenia zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka bola pre písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu písať alebo čítať, potrebná úradná zápisnica (inú možnosť prejaviť vôľu týmto oso- bám v písomnej forme zákon neumožňoval). K zmene došlo zákonom č. 509/1991 Zb., ktorý novelizoval aj § 40 Občianskeho zákonníka, okrem iného tak, že zaviedol nový odsek 5 v znení: „Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemô- že čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciál- nych pomôcok, alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú Častým problémom praxe sú písomné právne úkony osôb, ktoré nemôžu čítať alebo písať. Aj prístup súdov pri posudzovaní platnosti týchto úkonov je rozdielny. Slovenská judikatúra v tejto veci je takisto nedostatočná a veľmi strohá. Tiež prístup notárov k legalizácii podpisov týchto osôb je veľmi opatrný a nejednotný. Uvedené musíme považovať za negatívny jav, ktorého dôsledkom je často upieranie práv týchto osôb a ich znevýhodňovanie v dôsledku ich indispozície. Osvedčovanie pravosti podpisov osôb, ktoré nemôžu čítať alebo písať 1 Fekete, I.: Podpis na súkromných listinách, In: Justičná revue, 60, 2008, č. 2, s. 201 – 215.

15 si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.“ To korešponduje so súčasným znením odseku 6 (k prečís- lovaniu odsekov došlo zákonom č. 214/2008 Z. z. s účin- nosťou od 1. 1. 2009). Súčasná právna úprava Na platnosť niektorých právnych úkonov objektívne prá- vo vyžaduje, aby boli vykonané v písomnej forme, inak sú neplatné (§ 40 Občianskeho zákonníka). V ustano- vení § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa na platnosť právneho úkonu vyžaduje podpis konajúcej osoby. Pri písomných právnych úkonoch v zmysle hmotného práva nie je dôležité, kto listinu napísal, a to ani v prípade, keď zákon predpisuje písomnú formu určitého právneho úkonu (výnimkou je naprí- klad holografný závet, kto- rého celý text musí byť na- písaný a podpísaný vlastnou rukou závetcu, a tiež úkony, pre ktoré zákon vyžaduje obligatórnu formu notárskej zápisnice, napríklad podľa § 143a a § 476d ods. 2 Ob- čianskeho zákonníka, § 162 ods. 2 a § 218a Obchodného zákonníka). Podpis konajúcej osoby musí byť – na rozdiel od textu listiny – vlastnoručný. Pri niektorých špeciál- nych právnych úkonoch sa v záujme právnej istoty vyža- duje kvalifikovaná písomná forma právneho úkonu. Tej zodpovedá úradné overenie (osvedčenie) pravosti podpi- su konajúcej osoby. Ide o osvedčenie pravosti podpisu, pre ktoré zákon stanovil skratku legalizácia. Legalizá- ciou osvedčuje notár alebo ním poverený zamestnanec, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítom- nosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na lis- tine uznala pred ním za vlastný. Čo treba rozumieť pod pojmom podpis, nedefinuje žiaden právny predpis. Jednu z právnych definícií pojmu podpis podal rakúsky Najvyšší správny súd, podľa ktorého pod- pis je zobrazenie písmen bežného písma, z ktorého tre- tia osoba, ktorá pozná meno podpisujúceho, je schopná ešte toto meno vyčítať z vonkajšej formy písma. Nemožno požadovať, aby bol podpis čitateľný. Musí však ísť o cha- rakteristický ťah písma, ktorý podpisujúceho dostatočne individualizuje, vykazuje zodpovedajúce charakteristické znaky a ktorý predstavuje podpis mena. Podpisom sa vo všeobecnosti rozumie rukou napísané priezvisko alebo iný identifikačný znak osoby, pričom celý podpis nemusí byť čitateľný. Spravidla by malo byť čitateľné aspoň prvé písmeno a z ďalších ťahov by mala vyplývať poznateľnosť skutočností, že ide o podpis. Podpisom nie je vlastnoruč- né uvedenie iniciálok alebo parafy.2 Podľa súčasného znenia § 40 ods. 6 Občianskeho zákon- níka: „Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok, alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.“ Z tohto ustanovenia je zrejmé, že sa táto úprava týka len písomných právnych úkonov osôb, ktoré nemôžu čítať alebo písať. Ak nebude písomná forma právneho úkonu vyžadovaná zákonom alebo dohodou účastníkov, môže osoba, ktorá nemôže čítať alebo písať, prejaviť právny úkon v akejkoľvek forme. Takisto je nesprávny prístup rôznych subjektov, naprí- klad bánk, ktoré pre plat- nosť právnych úkonov týchto osôb sprísňujú požiadavky na platnosť týchto úkonov v záujme svojej ochrany. Napríklad, ak zákon nevyža- duje pre platnosť zriadenia záložného práva osvedčenie pravosti podpisu záložcu na záložnej zmluve, je diskri- minujúce toto žiadať od osoby, ktorá nemôže čítať alebo písať. Úradnou zápisnicou v zmysle § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka treba rozumieť notársku zápisnicu upravenú v § 46 a nasl. Notárskeho poriadku. Podľa § 49 Notár- skeho poriadku, ak notár spisuje notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať, priberie dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má zahrnúť do zápis- nice. Ďalej musia byť pri prečítaní zápisnice a jej schvá- lení tým účastníkom, v ktorého záujme boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené. Je nepochybné, že notárska zápisnica spísaná s osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať v zmysle § 49 Notárskeho poriadku, je legálnym spôsobom prejavu vôle týchto osôb. Takisto je zrejmé, že v zmysle § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka je zásadnou formou prejavu vôle týchto osôb. Spisovanie notárskych zápisníc o právnych úkonoch je najpodstatnejšou súčasťou notárskej činnosti. Je ne- pochybné, že pri spísaní právneho úkonu osoby, ktorá nemôže čítať alebo písať, vo forme notárskej zápisnice sa tejto osobe dostane najvyššej možnej ochrany jej práv týkajúcej sa formy právneho úkonu (podľa § 3 ods. 4 No- társkeho poriadku je celá notárska zápisnica verejnou listinou), ale aj jeho samotného poučenia a vysvetlenia právneho úkonu. Jediným dôvodom na sprísnenie pod- mienok pre platnosť právnych úkonov osôb, ktoré nemô- 2 Pozri napríklad NS ČR, sp. zn. 29 Odo 43/2001: Podle ustanovení § 40 odst. 3 obč. zák. je pak písemný právní úkon (tedy i písemný návrh na uzavření smlouvy) platný jen tehdy, je-li podepsán jednající osobou (tedy oferentem). Jinak řečeno, písemná forma právního úkonu předpokládá existenci dvou náležitostí, písemnosti (spočívající v tom, že obsah právního úkonu je zachycen v textu listiny) a podpisu jednající osoby alebo NS ČR, sp. zn. 20 Cdo 2427/98: Písemná forma právního úkonu předpokládá existenci písemnosti (to jest textu smlouvy) a podpisu. Písemný projev je platný až od podpisu jednající osoby. >> Podpisom sa vo všeobecnosti rozumie rukou napísané priezvisko alebo iný identifikačný znak osoby, pričom celý podpis nemusí byť čitateľný. Spravidla by malo byť čitateľné aspoň prvé písmeno a z ďalších ťahov by mala vyplývať poznateľnosť skutočností, že ide o podpis. Podpisom nie je vlastnoručné uvedenie iniciálok alebo parafy.

16 ars notaria 4/16 >> postrehy z praxe žu čítať alebo písať, by mohlo byť to, že tieto osoby by mali podliehať zvýšenej ochrane.3 Občiansky zákonník však zároveň v § 40 ods. 6 upúšťa od povinnosti spísať právny úkon osoby, ktorá nemôže čítať alebo písať, vo forme notárskej (úradnej) zápisnice v prí- pade, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok, alebo prostred- níctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastno- ručne listinu podpísať. Zo znenia § 40 ods. 6 vyplýva, že zákon rozlišuje prípad, keď osoba nemôže čítať alebo písať, od samotného vlastno- ručného podpísania listiny (právneho úkonu). Osoba ne- musí vedieť písať alebo čítať, no môže vedieť listinu vlast- nou rukou podpísať. Na druhej strane, aj keď osoba môže (dokáže) písať alebo čítať, neznamená to, že právny úkon ňou urobený a podpísaný (prejavený) bude platný. Táto osoba môže byť nespôsobilou na právne úkony podľa § 10 Občianskeho zákonníka, a právny úkon preto podľa § 38 Občianskeho zákonníka bude neplatným. Občiansky zákonník rozlišuje dva prípady, v ktorých sa pre platnosť právnych úkonov osôb, ktoré nemôžu čítať alebo písať, notárska zápisnica nevyžaduje. Ide o tieto prípady, keď má osoba schopnosť oboznámiť sa s obsa- hom právneho úkonu: a) s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok, alebo b) prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schop- ná vlastnoručne listinu podpísať.4 Bližšie podmienky oboznámenia sa s obsahom právne- ho úkonu už zákon nestanovuje. Spôsobom oboznáme- nia sa s obsahom právneho úkonu môže byť napríklad oboznámenie sa prostred- níctvom technických po- môcok (napríklad rôzne počítačové programy) alebo prečítaním listiny, v ktorej je obsiahnutý právny úkon inou osobou. Touto osobou môže byť teoreticky aj notár. Proti tejto možnosti možno argumentovať podstatou a povahou verifikačnej činnosti notára, pod ktorú patrí aj osvedčovanie pravosti podpisu na listine. Podstatou a dôležitým rozdielom verifikačnej činnosti notára je oproti listinám o právnych úkonoch spísaných notárom aj to, že pri osvedčovacích úkonoch notár na žiadosť účastníka „len“ osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom na uplatnenie práv ale- bo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. To, samozrejme, neznižuje vážnosť verifikačného úkonu no- tára, ale vyjadruje jeho inú povahu a pôsobenie (posta- venie) notára pri jeho vyho- tovovaní. Do osvedčovaného deja notár nesmie aktívne vstupovať, pri tejto činnosti nemá postavenie právneho radcu, respektíve hodno- titeľa osvedčovaného deja alebo skutočnosti. Zároveň nenesie zodpovednosť za to, že osvedčovaný skutkový stav skutočne prebehol v sú- lade so zákonom, a nezodpovedá ani za pravdivosť sku- točností uvádzaných v listinách (§ 57 ods. 3, § 58 ods. 4 Notárskeho poriadku). Jeho úlohou je vo forme verejnej listiny zabezpečiť dôkaz o osvedčovanej skutočnosti. Na druhej strane podľa § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku no- tári svojím postavením a činnosťou dbajú o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporom. V praxi možno predpokladať, že v súvislosti s každou vy- konanou legalizáciou notár pred vykonaním samotného osvedčenia u žiadateľa aspoň otázkou preverí, či žiada- teľ vie, čo bude podpisovať, respektíve čo je predmetom právneho úkonu obsiahnutého v listine. Keďže Občiansky zákonník výslovne pripúšťa možnosť vlastnoručného podpísania listiny, v ktorej je vyjadrený právny úkon osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať, musí- me pripustiť aj možnosť osvedčenia pravosti tohto podpisu. Tiež platí, že nikto nemôže notára donútiť, aby pri legalizá- cii podpisu pôsobil ako osoba, ktorá oboznámi s obsahom právneho úkonu osobu, ktorá nemôže čítať alebo písať. Domnievam sa, že spôsob oboznámenia sa s obsahom právneho úkonu nemusí byť v texte listiny priamo vyjad- rený. Zmyslom oboznáme- nia sa s obsahom právne- ho úkonu podľa § 40 ods. 6 druhej vety Občianskeho zákonníka je to, aby človek, ktorý nemôže čítať alebo písať, vedel, čo podpisuje. Rov- nako zákon nerieši ani to, či osoba, ktorá oboznámila s obsahom právneho úkonu osobu, ktorá nemôže písať >> Jediným dôvodom na sprísnenie podmienok pre platnosť právnych úkonov osôb, ktoré nemôžu čítať alebo písať, by mohlo byť to, že tieto osoby by mali podliehať zvýšenej ochrane. >> Keďže Občiansky zákonník výslovne pripúšťa možnosť vlastnoručného podpísania listiny, v ktorej je vyjadrený právny úkon osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať, musíme pripustiť aj možnosť osvedčenia pravosti tohto podpisu. 3 Pozri napríklad rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 1142/2009: Je možno souhlasit s tím, že při uzavírání smlouvy o úvěru provázené se smlouvou o zástavním právu může být pro problematiky neznalé osoby vhodnější, obeznámí-li se s obsahem smlouvy, již hodlají uzavřít, a významem v ní obsažených ujednání prostřednictvím osoby, která je schopna lépe porozumět smlouvě i dopadům v ní obsažených ujednání do právní sféry smluvních stran. Je ovšem především na smluvních stranách, aby si uvědomovaly rizika spojená s tím, že se rozhodnou učinit určitý právní úkon, aniž by se předem dostatečně zajímaly o jeho dopady na jejich práva a povinnosti. Okolnost, že na jedné straně smlouvy vystupují nevidomé osoby, přitom uvedenou úvahu nijak nepopírá. Stanoví-li zákon specifickou formu pro právní úkony činěné nevidomými osobami, pak tím neslevuje z požadavku na právní bdělost těchto osob natolik, aby dopředu nebyly nuceny zvažovat důsledky jimi činěných úkonů a případná rizika s nimi spjatá a činit tomu odpovídající kroky. Důraz kladený ustanovením § 40 odst. 5 obč. zák. na specifickou formu právního úkonu činěného osobami, jež nemohou číst a psát, pak odráží spíše potřebu v těchto případech náležitě doložit, že tyto osoby daný právní úkon vskutku platně učinily. 4 Pozri NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 1142/2009: Písemný právní úkon učiněný fyzickou osobou, která nemůže číst nebo psát a která je schopna listinu vlastnoručně podepsat, v jiné formě než úředním zápisem je platný, poznala-li nebo mohla-li (byla-li způsobilá a měla-li k tomu reálnou příležitost) poznat obsah právního úkonu prostřednictvím přístrojů nebo speciálních pomůcek anebo jiné osoby; nevyžaduje se, aby se vždy s obsahem právního úkonu skutečně seznámila.

17 alebo čítať, musí túto listinu tiež podpísať. Pre právnu istotu a právnu prevenciu je vhodné spôsob oboznáme- nia sa s obsahom právneho úkonu uviesť priamo v listine a v prípade oboznámenia sa s obsahom prostredníctvom inej osoby je tiež vhodné, aby aj táto osoba samotnú lis- tinu podpísala (s výnimkou, ak je touto osobou notár). Právna úprava v susedných štátoch Podobnú úpravu písomných právnych úkonov osôb, ktoré nemôžu čítať alebo písať, aká je obsiahnutá v § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka, obsahujú napríklad aj český a ma- ďarský občiansky zákonník. Z oboch právnych úprav vyplý- va možnosť osvedčovania pravosti podpisov týchto osôb. Podľa § 563 nového českého občianskeho zákonníka (zá- kona č. 89/2012 Sb.) je oproti našej právnej úprave, na- opak, preferovaným spôsobom písomného prejavu vôle týchto osôb oboznámenie (schopnosť oboznámiť sa) sa s obsahom právneho úkonu prostredníctvom prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí. Až keď osoba, ktorá nemôže čítať alebo písať, nemôže (nie je schopná) opatriť listinu svo- jím podpisom, zákon pripúšťa možnosť prejaviť jej vôľu namiesto podpisu pred dvoma svedkami na listine rukou alebo iným vlastným znamením, ku ktorému jeden zo svedkov pripíše meno konajúceho. Ak ani takýto postup nie je možný, na platnosť písomného právneho úkonu sa vyžaduje forma verejnej listiny.5 Podľa odsekov 4 a 5 § 6:7 maďarského Občianskeho zá- konníka (zákon č. V. z roku 2013) je písomný právny úkon osoby, ktorá nemôže alebo nevie písať, platný v prípade, ak je obsiahnutý vo verejnej listine alebo v takej súkrom- nej listine s úplnou dôkaznou silou, na ktorej je podpis alebo parafa osoby, ktorá právny úkon urobila, osvedče- ný notárom alebo súdom, alebo na ktorej je advokátskou kontrasignáciou alebo podpismi dvoch svedkov potvrde- né, že osoba, ktorá právny úkon urobila, listinu spísanú inou osobou pred nimi podpísala alebo parafovala alebo podpis alebo parafu nachádzajúcu sa na listine uznala za svoj vlastný. V prípade osoby, ktorá nevie čítať alebo neovláda jazyk, v ktorom je spísaná listina obsahujúca právny úkon, je pre platnosť právneho úkonu ďalej po- trebné, aby zo samotnej listiny vyplývalo, že jej obsah bol vysvetlený jedným zo svedkov alebo osvedčujúcou oso- bou osobe, ktorá právny úkon urobila (odsek 4). Dovolať sa neplatnosti podľa odseku 4 je možné len v prospech osoby, ktorá právny úkon urobila (odsek 5).6 Maďarský notársky poriadok (odsek 3 § 139 zákona č. XLI. z roku 1991 o notároch v znení neskorších predpisov) takisto upravuje, že ak je osoba slepá alebo nevie čítať a písať, listinu, na ktorej sa osvedčuje jej podpis, jej treba pred podpisom nahlas prečítať. Ak osoba nevie čítať ale- bo písať, alebo nie je schopná notársku zápisnicu prečí- tať alebo podpísať, je potrebná súčinnosť dvoch svedkov, pričom takáto osoba nemôže byť svedkom úkonu. Záver Na základe uvedeného je možné prijať len nasledujúci záver. Občiansky zákonník pripúšťa možnosť vlastnoruč- ného podpísania listiny osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať, a tým pádom je nutné pripustiť aj možnosť osved- čenia pravosti tohto podpisu. Nevyhnutnou podmienkou osvedčenia pravosti podpisu osoby, ktorá nemôže čítať a písať, je to, aby táto osoba dokázala listinu vlastnoručne podpísať. Notár legalizá- ciou zodpovedá za to, že osoba, ktorej pravosť podpisu na listine osvedčil, túto listinu v prítomnosti notára skutočne vlastnoručne podpísala alebo uznala podpis za vlastný. Samotná legalizácia nekonvaliduje prípadnú neplatnosť právneho úkonu. Osvedčenie pravosti podpisu môže byť platné, ale právny úkon vyjadrený v listine, na ktorej bola pravosť podpisu osvedčená, môže byť neplatný. Analo- gickým prípadom by bolo napríklad osvedčenie pravosti podpisu osoby, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony podľa § 10 alebo podľa § 38 Občianskeho zákonníka. V záujme ochrany samotného notára odporúčam, aby si možné oboznámenie s obsahom právneho úkonu za- chytil aspoň v poznámkovej časti Registra osvedčených podpisov. Zároveň je možné a vhodné, aby si notár o vy- konanej legalizácii založil aj notársky spis podľa § 23 ods. 1 Kancelárskeho poriadku. V spise môže formou záznamu podľa § 27 Kancelárskeho poriadku zachytiť okrem spôsobu oboznámenia sa účastníka s obsahom právneho úkonu aj ďalšie okolnosti (skutočnosti) súvi- siace s vykonanou legalizáciou. Ak však notár nenadobudne istotu o tom, že osoba, ktorá nemôže čítať alebo písať, mala schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu, tak úkon odmietne podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. JUDr. Juraj Göbl notár so sídlom v Košiciach a člen Legislatívnej skupiny Prezídia NK SR 5 Pokud v písemné formě právně jedná ten, kdo nemůže číst a psát, ale je schopen seznámit se s obsahem právního jednání pomocí přístrojů či speciálních pomůcek nebo prostřednictvím jiné osoby, kterou si zvolí, opatří listinu podpisem; není-li s to se podepsat, učiní namísto podpisu před alespoň dvěma svědky na listině rukou nebo jinak vlastní znamení, ke kterému jeden ze svědků připíše jméno jednajícího (odstavec 1). Nelze-li postupovat podle odstavce 1, vyžaduje se k jednání osoby, která nemůže číst a psát, forma veřejné listiny. Taková forma se vyžaduje i tehdy, stanoví-li zákon, že projev vůle jednajícího musí být na listině napsán vlastní rukou. Je-li toho jednající schopen, připojí na zápis o svém právním jednání vlastní znamení (§ 563 ods. 1 a 3 nového Občianskeho zákonníka (zákona č. 89/2012 Sb.). 6 Írni nem tudó vagy nem képes személy írásbeli jognyilatkozata abban az esetben érvényes, ha azt közokirat vagy olyan teljes bizonyító erejű magánokirat tartalmazza, amelyen a nyilatkozó fél aláírását vagy kézjegyét bíróság vagy közjegyző hitelesíti, vagy amelyen ügyvéd ellenjegyzéssel vagy két tanú aláírással igazolja, hogy a nyilatkozó fél a nem általa írt okiratot előttük írta alá vagy látta el kézjegyével, vagy az okiraton lévő aláírást vagy kézjegyet előttük saját aláírásának vagy kézjegyének ismerte el. Az olvasni nem tudó, továbbá az olyan személy esetén, aki nem érti azt a nyelvet, amelyen az írásbeli nyilatkozatát tartalmazó okirat készült, az írásbeli jognyilatkozat érvényességének további feltétele, hogy magából az okiratból kitűnjön, hogy annak tartalmát a tanúk egyike vagy a hitelesítő személy a nyilatkozó félnek megmagyarázta. 69 A (4) bekezdésen alapuló érvénytelenségre csak a nyilatkozattevő személy érdekében lehet hivatkozni (odseky 4 a 5 § 6:7 maďarského Občianskeho zákonníka).

>> postrehy z praxe 18 ars notaria 4/16 Záverečná konferencia projektu CROSSUM (Cross-border Succession Matters), realizovaného Regionálnou rozvojovou agentúrou Senec-Pezinok, NK SR a NK ČR v spolupráci s asociovanými partnermi PaF UK a PaF Paneurópskej univerzity, sa uskutočnila dňa 11. 10. 2016 v Bratislave v priestoroch hotela Mercure. Záverečná konferencia projektu Crossum o cezhraničných dedičstvách a zlepšovaní lingvistických schopností notárov Prvý rad zľava: JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, PhD. (NK SR, notárka), JUDr. Tatiana Hačková (MS SR), Mgr. Sylvia Mičíková (UK Bratislava), druhý rad zľava: JUDr. Martina Kállayová (MS SR), JUDr. Martina Krišková, LL.M. (MS SR) Prvý rad: JUDr. Pavol Lacko, LL.M. (PaF UK Bratislava, advokát), druhý rad zľava: JUDr. Magdaléna Pffeifer, Ph.D. (UK Praha), JUDr. Berenika Ulmanová (NK ČR), tretí rad zľava: doc. JUDr. PhDr. Miroslav Slašťan, PhD. (UK Bratislava, Justičná akadémia SR), doktorandky z UK PaF Bratislava Počas tejto konferencie zhrnuli projektový tím, zástupca agentúry Mgr. Katarína Manczalová a najmä naši lek- tori JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, PhD. (NK SR), JUDr. Tatiana Hačková (MS SR), JUDr. Magdaléna Pffeifer, Ph.D. (UK Praha), Mgr. Sylvia Mičíková (UK Bra- tislava) a doc. JUDr. PhDr. Miroslav Slašťan, PhD. (UK Bratislava), vznik a priebeh projektu a zrealizované ak- tivity. Prezentovali výsledky projektu a so zúčastnenými prediskutovali možnosti ďalšej spolupráce. Prioritnou témou projektu bolo Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o prá- vomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve, ktoré je priamo záväzné v krajinách EÚ, teda aj v ČR a SR. Dô- raz sa však kládol najmä na otázky jeho aplikácie v praxi súdneho komisára v cezhraničnom dedičstve. Dôležitou súčasťou projektu boli cezhraničné semináre v Omšení (19. 2. 2016, 30 notárov), Ostrave (17. 3. 2016, 40 notárov), Žiline (14. 4. 2016, 27 notárov) a Brne (26. 5. 2016, 36 notárov), kde sa stretli slovenskí a českí notá- ri zo susediacich regiónov. Odborný a praktický výklad lektorov získal najmä u notárov veľký pozitívny ohlas. Zo slovenských lektorov to bola najmä JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, PhD., ktorá sa odborne, lektor- sky a publikačne venuje téme cezhraničného dedenia v radoch slovenských notárov, v rámci NK ČR to je zasa JUDr. Jiří Svoboda s podobnými aktivitami pre českých notárov. Výklad bol zavŕšený popoludňajšími prípado- vými štúdiami. O dobrom ohlase pre kolegov notárov svedčia ich dotazníky spokojnosti s prianím organizovať podobné odborné praktické semináre aj v budúcnosti. Cezhraničné semináre vyvrcholili slovenským národným seminárom v Košiciach v dňoch 15. – 16. 6. 2016, ktorého sa zúčastnilo 50 slovenských notárov v národnom zlože- ní lektorov v prvej časti seminára a jazykovým cvičeniam odbornej anglickej terminológii venovanej druhej časti seminára. 49 českých notárov sa takéhoto seminára zú- častnilo dňa 15. 6. 2016 v Prahe. Všetci pozvaní z radov vedeckej obce (PaF UK, UPJŠ, Justičnej akadémie SR, MS SR) vyzdvihli myšlienku pro- jektu, ako aj jeho realizáciu a najmä výsledky použiteľné pri praktickom riešení cezhraničných dedičských prípa- dov. Tento projekt financovaný z prostriedkov Európskej komisie nazval doc. M. Slašťan aj v mene Justičnej aka- démie veľkým dielom a príležitosťou pre notárov. Vyjad- ril nádej na ďalšiu spoluprácu s lektormi z notárskych komôr a Ministerstva spravodlivosti SR. Výsledky projektu – zborník prednášok a trojjazyčná jazy- ková príručka odbornej terminológie v písomnej podobe boli zaslané každému členovi NK SR a NK ČR. Elektro- nická forma príručky, ako aj ďalšie dokumenty a informá- cie sú dostupné na webovej stránke projektu www.Nota- riesCrossum.eu. Finančné prostriedky na tento projekt poskytla Európska únia v rámci schémy Spravodlivosť. Mgr. Katarína Manczalová Regionálna rozvojová agentúra Senec-Pezinok

19 Legalizácia ako jeden z úkonov subsumovaných do kategórie osvedčovanie právne významných skutočností patrí medzi činnosti, s ktorými sa ako notári stretávame v každodennej praxi. Je to úkon, ktorého vykonávaním môže notár poveriť svojich zamestnancov, ktorí ani nemusia mať právne vzdelanie, s výnimkou prípadu, ak ide o osvedčovanie pravosti podpisu na listinách, ktoré majú byť použité v cudzine a ktoré podľa novelizovaného ustanovenia ods. 5 § 58 zák. č. 323/1992 Zb. (Notárskeho poriadku) v aktuálnom znení vykonáva len notár alebo kandidát. Legalizácia v praxi Zjednodušene by sa dalo povedať, že pre notára a jeho za- mestnancov ide o rutinnú činnosť, ktorá po rokoch praxe v notárstve nemôže byť problematická. V súčasnosti, keď je voľný pohyb osôb samozrejmosťou, sa pri osvedčovacej činnosti stále viac stretávame s rôznymi listinami pochá- dzajúcimi z iných štátov vrátane štátov s odlišnou práv- nou kultúrou, s ktorými sa musíme vysporiadať ad hoc. Často ide o rôzne súkromné listiny, ale aj listiny vydané súdmi, prípadne inými verejnými orgánmi štátov, ktoré sú založené na systéme právnych precedensov (tzv. case law) a ktoré inštitút overenia podpisu nepoznajú, prípad- ne ho definujú a uplatňujú odlišným spôsobom ako oko- lité európske štáty s podobnou právnou kultúrou. Vychádzajúc zo svojej osobnej skúsenosti, býva na týchto listinách zvyčajne textácia typu Notary Public, prípadne podobná formulácia označujúca miesto na listine, kam by sa mal notár podpísať. Mnohí klienti pri žiadosti o legali- záciu trvajú na tom, aby sa notár podpísal práve na toto vyznačené miesto, pretože sú presvedčení, že jedine tak bude daná listina použiteľná v štáte, ktorému je určená. Z pohľadu notára musíme aj pri konfrontácii s takým- to typom dokumentu vychádzať zo zákonného usta- novenia, podľa ktorého vydáva notár pri úkonoch le- galizácie osvedčovacie doložky. Podľa § 3 ods. 4 NP, listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2 NP) vyhotove- né v rámci notárskej činnosti (ďalej len notárska listina), ich osvedčené odpisy, potvrdenia a výpisy z notárskych centrálnych registrov a listiny vyhotovené pri činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami. Notársky poria- dok presne stanovuje, aké náležitosti musí obsahovať osvedčovacia doložka, keďže ide o verejnú listinu. Dodr- žanie jej formálnych aj obsahových náležitostí (vrátane miesta a spôsobu umiestnenia podpisu notára a odtlač- ku jeho úradnej pečiatky) je nevyhnutné pre platnosť tej- to verejnej listiny. Pri úkonoch legalizácie notár postupuje podľa § 58 zák. č. 323/1992 Zb. (Notárskeho poriadku) v aktuálnom zne- ní, v zmysle ktorého: (1) Legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný. Na zistenie totožnosti tejto osoby platí § 48 NP. (2) Osvedčenie pravosti podpisu sa vyznačí na listine vo forme osvedčovacej doložky, ktorá obsahuje: a) poradové číslo knihy osvedčenia pravosti podpisov (osvedčovacia kniha), b) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, c) údaj, ako bola zistená totožnosť účastníka, najmä druh a číslo platného dokladu totožnosti účastníka, d) konštatovanie, že účastník listinu vlastnoručne podpísal prednotáromalebožeuznalpodpisnalistinezasvojvlastný, e) miesto a dátum osvedčenia, f) podpis notára a odtlačok úradnej pečiatky. Argument, podľa ktorého dokument nebude platný, ak ho notár nepodpíše na vyznačenom mieste, neobstojí. Notár je povinný postupovať pri notárskej činnosti s od- bornou starostlivosťou, preto nemôže podpísať žiaden dokument v rozpore so zákonom. V prípade, ak bude do- kument používaný v zahraničí a žiadateľ má pochybnosť, či budú v príslušnej inštitúcii rozumieť obsahu osvedčo- vacej doložky, možno si nechať doložku preložiť úrad- ným prekladateľom. Ak by notár podpísal dokument na inom mieste, ako ustanovuje Notársky poriadok v § 58, nešlo by o úkon legalizácie, iba by ako súkromná osoba opatril dokument svojím podpisom so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Pri výkone notárskej činnosti má notár postavenie verej- ného činiteľa. Vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci. Ako vyplýva z článku 1. ods. 2 Etického kódexu notára, napriek tomu, že notár vykonáva svoju činnosť z vôle štátu, zachováva si nezávislosť. Nikdy ne- poskytuje služby, ktoré sú v rozpore s Ústavou Sloven- skej republiky, zákonmi, so všeobecne záväznými práv- nymi prepismi a dobrými mravmi. Je preto nemysliteľné, aby akýkoľvek subjekt direktívne určoval, ako má notár postupovať pri výkone verejnej moci. Naším poslaním je vykonávať činnosť, ktorá nám bola štátom zverená a ktorá je v súlade so zákonom, dbať o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o pred- chádzanie sporom. Zároveň treba mať na zreteli usta- novenie Etického kódexu notára, v zmysle ktorého síce konáme vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, ale solidárne, teda pochybenie jedného môže vrhnúť zlé svetlo na dobré meno celého stavu. JUDr. Mária Gajdošová notárka so sídlom v Bratislave

20 ars notaria 4/16 >> rozhovor Tento rok sa budete lúčiť s notárstvom a činnosťou, ktorú vykonávate celý svoj profesijný život. Aké pocity pri tom zažívate? S povolaním každého človeka je to ako so životom, raz sa začína a raz sa končí. Rok 1976 mi otvoril oponu dej- stva na justičných doskách so špecializáciou notárskej činnosti. V tom čase pôsobili vo funkciách štátnych no- tárov vynikajúci odborníci nielen z profesionálnej, ale aj morálnej stránky. K tomuto presvedčeniu som dospel v krátkom čase po osobných kontaktoch so staršími ko- legami. Môj príchod do notárskeho stavu aspoň o pár priemerných ukazovateľov veku znížil túto vekovú hrani- cu. Bol som medzi prvými mladými notármi, ktorí začali generačnú výmenu. Notárstvo prezentovali aj „politicky“ nespoľahliví sudcovia, ktorých odsúvali do notárskeho prostredia. Môj doterajší profesijný život bol založený na pozitívnom myslení. Pri spätnom pohľade ma napĺňa po- cit spokojnosti, pretože v notárskom povolaní som dosia- hol maximum. Pri riešení právnych a najmä dedičských otázok som sa riadil svojou základnou zásadou – pomá- hať ľuďom. S uspokojením môžem konštatovať, že sa mi to pri výkone notárskej činnosti darilo. Mnohí z klientov z Trnavského okresu, do ktorého v tom čase patrili aj dnešné okresy Piešťany a Hlohovec, sa ku mne vracali a mal som z toho radosť, keď tento návrat zdôvodňovali slovami: Boli sme s vami spokojní už v minulosti, a preto sme tu znova. Toto sú slová ľudského uznania, ktoré pri- nášajú hrejivý pocit na srdci. Pri takýchto spomienkach aj pri mojom ukončení notárskeho povolania z dôvodu dosiahnutia zákonom limitovaného veku ma nenapĺňa smútok a žiaľ, ale radosť, že som sa tejto udalosti dožil, a konštatovanie, že sa môžem bez obáv pozrieť priamo do očí svojich kolegov i klientov. Vedome som nikomu neublížil. Môžem teda povedať, že opona na doskách no- társkeho dejstva sa pre mňa zatvára a ja z tohto účinko- vania odchádzam s pocitom spokojnosti. Je nám cťou priniesť vám rozhovor s významnou osobnosťou právnického života na Slovensku a zároveň členom redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA, JUDr. Jozefom Opatovským. Notárstvo si musí zachovať slobodu rozhodovania v každej oblasti

21 Začínali ste ako štátny notár a po revolúcii ste sa ako mnohí iní museli preorientovať na celkom iný systém práce v závislosti od zmien postavenia notárov, ako aj spoločenských a ekonomických zmien. Koľko rokov ste pôsobili ako štátny notár a aké máte na toto obdobie spomienky? Po úspešnom absolvovaní justičnej skúšky som bol 1. 1. 1976 vymenovaný ministrom spravodlivosti od za štát- neho notára na Štátne notárstvo do Trnavy. V tom čase štátne notárstva plnili tri základné funkcie: rozhodovaciu činnosť v dedičských veciach (sudcovia bez talára), no- társku činnosť – spisovanie listín, zmlúv, závetov, osved- čovanie podpisov, vidimáciu listín a podobne, a daňovú činnosť – vyberanie poplatkov pre štát (daň z dedičstva, daň z darovania a daň z prevodu a prechodu vlastníc- tva nehnuteľností). Bola to činnosť so širokým záberom, v ktorej bolo potrebné dobre sa orientovať a zodpovedne plniť tieto pracovné povinnosti. Politické udalosti v roku 1989 u nás, ako aj v celej vý- chodnej Európe nasvedčovali, že socialistický politický a spoločenský systém sa pravdepodobne v krátkom čase skončí. Bolo to cítiť aj vo vystúpeniach vedenia krajských súdov, pod ktoré organizačne štátne notárstva patrili, pretože ich predstavitelia na pracovných poradách vy- zývali na otvorenosť, kritiku vecí, s ktorými sme neboli spokojní, ako aj návrhy riešení, čo bolo do toho času ab- solútne nemožné. Novembrové udalosti roku 1989 ma jednoznačne presvedčili, že doterajší socialistický sys- tém notárstva sa musí zmeniť. V prvom rade to bola sku- točnosť, že zmenou štátneho notára na notára je za výkon činnosti zodpovedný osobne sám notár. Dovtedy zodpo- vedal za štátneho notára štát. Na otvorenie notárskeho úradu notár potreboval z ekonomického hľadiska na ten čas dosť veľa finančných prostriedkov na materiálne a technické vybavenie. U mnohých notárov táto zmena prinášala úzkosť, pretože z prostredia istoty nastupovali s určitými obavami do neistej budúcnosti. Osobne som sa na tieto zmeny tešil a hľadal pozitívne spôsoby ich re- alizácie. Takže som bol nadšený touto zmenou a výkon 16-ročnej činnosti štátneho notára som rád oželel na- priek tomu, že z tohto obdobia som mal dobré spomien- ky na pracovisko a spolupracovníkov Štátneho notárstva Trnava. Boli sme ako jedna rodina. Napriek situácii, ktorá v tom období panovala, vedeli sme si nájsť čas aj na spoločenské udalosti, vzájomné aktivity, posedenia a kritériom bola dobrá pohoda na pracovisku, o ktorú sme sa všetci v 17-člennom kolektíve snažili. Moje spomienky na toto obdobie sú dobré a niektoré udalosti sa mi hlboko vryli do mysle, preto rád spomínam aj na tých kolegov, ktorí ma už predišli do večnosti. Ako a kedy vznikla myšlienka navrátiť notárom pôvodný status, ktorý mali pred rokom 1951, a ako sa formovala? Myšlienka návratu notárstva do rodiny slobodných povo- laní, tak ako to bolo pred zoštátnením v roku 1951, neda- la na seba dlho čakať. Spontánne sa objavili aktivity v tom smere, že notárov treba posilniť v ich postavení, a to tak, že notárstvo bude zakotvené v ústave. Od týchto aktivít sa v krátkom čase upustilo a presadila sa myšlienka dať notárstvu postavenie spred roka 1951. Tieto aktivity bolo potrebné koordinovať a už v roku 1990 sa nadviazali ak- tívne vzťahy s kolegami z Českej republiky, keďže v tom čase bola Slovenská republika súčasťou jedného štátu, Česko-Slovenskej federatívnej republiky. Legislatívne prípravy na zmenu sa museli diať ako na federálnej, tak i na národných úrovniach. Formu a smer nového notár- stva sme koncipovali v malej skupine aktívnych notárov z vlastných koncepcií, ale aj podľa právneho stavu notár- stva v okolitých krajinách (Rakúsko, Nemecko). S myš- lienkou novej koncepcie notárstva som sa s kolegom JUDr. Karolom Kovácsom tak stotožnil, že na krajských školeniach notárov v rokoch 1990 – 1992 sme ju prezen- tovali tak, akoby zmena mala nastať už zajtra. Nie všetci štátni notári s tým boli stotožnení a niektorí pracovníci pôsobiaci na Ministerstve spravodlivosti SR boli výslovne proti akejkoľvek zmene. Chvalabohu, táto zmena už ne- závisela od nich. Prvý január 1993 začal písať nielen novú históriu vzniku samostatnosti Slovenskej republiky, ale aj notárstva pôvodného typu, pretože týmto dňom vstú- pil do účinnosti aj zákon o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) prijatý SNR pod č. 323/1992 Zb. Kedy ste si otvorili svoj notársky úrad a aké boli vaše začiatky? Notársky úrad som otvoril 1. marca 1993. Tomuto dátumu predchádzali veľmi hektické dni. Samotné odovzdávanie menovacích dekrétov ministerkou spravodlivosti JUDr. Katarínou Tóthovou bolo veľmi komplikované, pretože sme iniciatívne pripravili menovacie dekréty pre 182 no- tárov. Bolo ich potrebné podpísať a odovzdať na notárskej konferencii dňa 6. januára 1993. Keďže zo strany vedenia ministerstva bola vyslovená nespokojnosť s textom meno- vacích dekrétov, museli byť spracované nové, a odovzdáva- nie dekrétov sa malo realizovať na dve etapy napriek tomu, že zákon už bol šesť dní účinný. Navyše zo strany minis- terstva nebola prijatá vyhláška o odmenách a náhradách notárov. Tieto problémy sa podarilo v priebehu krátkeho času vyriešiť. Osobne som svoj notársky úrad pripravoval v dome, v historickom centre Trnavy, ktorý je zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok, a keďže bol v zlom tech- nickom stave, potreboval nutnú opravu a rekonštrukciu pod aktívnym drobnohľadom pamiatkového úradu. V záverečnej príprave prechodu notárstva som musel všetku aktivitu vyvíjať v legislatívnej oblasti, čím som lo- gicky zanedbával ukončenie opravy budovy a vybavenie úradu. S aktívnou pomocou rodinných príslušníkov a po- chopením mojej manželky sa mi podarilo prekonať aj tieto materiálne ťažkosti a úrad som otvoril až 1. marca 1993, ale v zákonnej lehote. Tým sa začiatok výkonu no- társkej činnosti posunul. Objektívne bol náročný, preto- že každý notár v rámci dedičskej agendy musel prevziať od prísluš­ ného súdu nevybavené dedičské spisy, kto-

22 ars notaria 4/16 >> rozhovor rých bolo v mnohých prípadoch na stovky. Táto dedičská agenda bola ostro sledovaná samotnými súdmi a mi- nisterstvom spravodlivosti. Organizačne bolo potrebné zabezpečiť úrad aj personálnym stavom, prijatím dvoch pracovníčok. Napriek týmto počiatočným hektickým si- tuáciám som rád, že som mohol svoju notársku činnosť vykonávať v jednom notárskom úrade od začiatku až do môjho odchodu do dôchodku. Dom z 13. storočia, v kto- rom mám úrad, má všetky predpoklady na výkon notár- skej činnosti – genius loci. Bolo zrejme náročné skĺbiť prácu prezidenta, rokovania aj kreovanie samosprávy. Čo vás v tých časoch poháňalo vpred a ako sa vám vtedy pracovalo? Práca prezidenta Notárskej komory Slovenskej republi- ky bola veľmi náročná. Potrebovala celú osobnosť člove- ka. Nespočetné množstvo rokovaní na národnej úrovni s predstaviteľmi justície, vlády, ako aj na medzinárodnej úrovni, zabralo veľa času. Napriek tomu, že vo vedení or- gánu komory – prezídia bolo jedenásť členov, rozhodova- nie často zostávalo na pleciach prezidenta. Z tohto mies- ta chcem vysloviť poďakovanie za obetavú spoluprácu s členmi prezídia, najmä JUDr. Marianom Miklom, JUDr. Karolom Kovácsom, JUDr. Andrejom Kašperom, JUDr. Štefanom Kuteničom, JUDr. Jozefom Farkašovským, JUDr. Vladimír Čuchtom, ale aj kolegyniam nežného pohlavia JUDr. Márii Malíkovej, JUDr. Magdaléne Valu- šovej a vtedajšej riaditeľke sekretariátu JUDr. Anne Bu- jalkovej. Bez tohto zladeného kolektívu by sa historické zmeny v notárstve nemohli uskutočniť. Všetko sa to dialo s minimálnym finančným ohodnotením a stratami času, nehovoriac o tom, že na všetky služobné cesty som vy­ užíval svoje vozidlo, telefóny, bez nároku na preplatenie. Táto obeta zodpovedala môjmu osobnému zápalu pre vec – pre notárstvo. Za ten čas, ktorý som venoval výkonu funkcie prezidenta, som v podstate prichádzal o kliente- lu. Z kalendárneho roka som v priemere strácal 70 dní. Ak vás klient navštívi dva-, trikrát a nenájde vás v úrade, viac sa nevracia. Aj toto bola moja materiálna obeta vý- konu úradu prezidenta, ktorá trvala až do odchodu z tejto funkcie v roku 1995, keď sa mi skončilo volebné obdobie. Viac som už na túto funkciu nekandidoval z osobných dô- vodov, ako aj zhoršenia zdravotného stavu, ktorý bol dô- sledkom mojich aktivít. Hnacím motorom mojej činnosti bolo zabezpečiť notárstvu stabilné postavenie v štruktú- re justičných orgánov, jeho opodstatnenosť a udržať dob- ré meno notárskeho stavu a dôveru verejnosti. Ste človekom, ktorý stojí aj za včlenením Slovenska do medzinárodných notárskych štruktúr. Ako nás vnímali iné štáty s už rozvinutým slobodným notárstvom? Mohli sme popri nich obstáť ako rovnocenní partneri? Z pozície funkcie prezidenta som sa zúčastňoval medzi- národných aktivít na národných úrovniach, ako aj me- dzinárodných, usporiadaných členskými notárstvami U.I.N.L. Na 2. konferencii notárov SR, ktorá sa uskutoč- nila v Žiline v roku 1993, bolo rozhodnuté, že notárstvo SR sa má uchádzať o členstvo v tejto svetovej organi- zácii. Táto príprava na vstup si vyžadovala z legislatív- nej aj organizačnej stránky veľa času a osobných akti- vít. Ich výsledkom bolo v krátkom čase naše prijatie do U.I.N.L. vo Viedni v roku 1994. Prijatiu predchádzali aj moje osobné priateľské vzťahy s predstaviteľmi únie – prezidentmi: Mé Gilles Demersom z Kanady, Dr. André Schwachtgenom z Luxemburgu a Dr. Helmutom Fessle- rom z Nemecka. Nepísaným zákonom medzinárodných konferencií únie zo spoločenského hľadiska bola samo- zrejmá účasť manželiek predstaviteľov národných notár- stiev. Bola to akási nehonorovaná odmena pre manželky funkcionárov pôsobiacich v orgánoch únie. Od nadviazania kontaktov na medzinárodnej úrovni som pre seba prijal osobnú zásadu, že nepripustím, aby sme sa cítili menejcennými vo vzťahu k iným notárstvam. Vždy som zastával stanovisko, že slovenské notárstvo vychádza z európskej právnej kultúry a že i za socializ- mu vyznávalo a dodržiavalo právne princípy, ktoré boli systémom určené, a vzdelanie a schopnosti slovenských notárov sú porovnateľné s inými notármi. Máme sa teda správať ako rovnocenní partneri. Zahraniční kolegovia chápali našu situáciu, nikdy nedali najavo svoju nadra- denosť a v orgánoch únie vládla otvorenosť, kolegialita a vzájomné porozumenie. V roku 2007 ste ako jediný reprezentant NK SR získali medzinárodné notárske ocenenie. O aké ocenenie išlo a aké ste mali pri tom pocity? V roku 2007 na XXV. kongrese U.I.N.L. v Madride mi bolo udelené vyznamenanie za osobný prínos v rozvoji a upev- není národného, ako aj medzinárodného notárstva. Toto vyznamenanie bolo nielen mojím osobným ocenením, ale ocenením celého nášho notárskeho stavu, pretože pod mojím vedením sa zakrátko včlenilo do svetovej no- társkej rodiny, ktorá združuje desiatky národných notár- stiev vychádzajúcich z latinskej (rímskej) právnej kultúry. Toto ocenenie si vysoko vážim, pretože z celkového poč- tu notárov – v čase jeho prevzatia v roku 2007 ich bolo vo svete okolo 250 000 – len niekoľko desiatok je takto vy- znamenaných. Pocity pri odovzdaní tohto vyznamenania sú veľmi emotívne a vzrušujúce. Je to, ako keď víťazný maratónec nastupuje na stupeň víťazov na prevzatie zla- tej medaily. Sú to chvíle, ktoré zostávajú v pamäti hlboko vryté a nezabudnuteľné. Od vzniku notárskej komory ako samosprávnej organizácie ste stáli najprv na jej čele a neskôr boli členom jej najvyššieho orgánu – prezídia až do roku 2005. Ako sa vám pracovalo a ktoré zásadné okamihy si pripomínate? Po novembrových udalostiach v roku 1989 boli otvore- né dvere aj na zmeny v notárstve Slovenskej republiky. Ako som už spomenul, pri vedení rokovaní, odborných stretnutí a legislatívnych aktivít bolo potrebné, aby no-

23 JUDr. Jozef Opatovský társtvo malo orgán, ktorý by bol akýmsi štatutárom no- társkeho stavu a oficiálne hájil jeho záujmy. Dané právne prostredie umožnilo založiť občianske združenie v zmys- le platného zákona o združení a spolčovaní občanov. Ustanovujúce valné zhromaždenie dňa 8. 2. 1991 založilo Notársku komoru Slovenska ako občianske združenie. Hlavnou úlohou bolo hájiť záujmy a postavenie notárske- ho stavu s konečným cieľom zrušenia štátnych notárstiev a prijatie nového zákona o notároch a notárskej činnosti. Vo funkcii prezidenta združenia som bol do 31. decem- bra 1992 a následne aj vo funkcii prezidenta I. volebného obdobia Notárskej komory Slovenskej republiky. V pa- mäti sa mi natrvalo usadili nezabudnuteľné spomienky na nespočetné vzájomné rokovania s českými kolegami v meste Martin. V tomto meste bolo z iniciatívy a veľkory- sej ponuky kolegu, viceprezidenta JUDr. Mariana Mikla, aj prvé sídlo združenia, neskôr to bola Bratislava. Zvolení členovia výkonných orgánov – prezídií v tomto období tvorili jednoliaty celok. Nikdy sa nevyskytli osobné a vzťahové situácie, ktoré by boli ohrozovali túto jednotu. Osobné priateľstvo, porozumenie a úcta boli tou najlep- šou vizitkou týchto orgánov navonok. Tento princíp sa počas môjho pôsobenia už ako radového člena prezídia preniesol i do ďalších volebných období. Veľkým príno- som tohto obdobia bola legislatívna úprava v dedičskom konaní, v ktorom notár mohol ukončiť dedičskú vec za zákonom stanovených podmienok – vydaním osvedčenia o dedičstve. Táto forma umožnila v krátkom časovom slede ukončiť tisícky neskončených vecí prevzatých ešte z čias štátneho notárstva. Dedičská agenda v štatistic- kých ukazovateľoch z hľadiska skončených vecí sa stala najlepšou súdnou agendou. Jediné, čo mi zanechalo veľkú vrásku v duši, boli nezá- konné manipulácie s finančnými prostriedkami komory administratívnou pracovníčkou sekretariátu. Jej úmrtím bolo trestné konanie voči nej zastavené, ale vzniknutá škoda nebola v celom rozsahu nikdy nahradená. Keby ste mohli vrátiť čas späť do obdobia, keď ste mali jedno z rozhodujúcich slov v slovenskom notárstve, spravili by ste niečo zásadné inak? Čas je neúprosný ukazovateľ, ktorý sa nedá vrátiť späť, ide vždy len dopredu. Symbolickým vzhliadnutím späť je možné filozoficky na túto otázku odpovedať: To, čo už bolo, je história. Ja osobne, ako aj všetci moji kolegovia sme svojou činnosťou písali dejiny novodobého notárstva na prelome 2. a 3. tisícročia. Je to náhoda, že sme mohli byť týmito aktérmi? Nie, nič nie je náhodné, pretože všetko má svoje opodstatnenie, aj činnosť notárov, bez ktorej sa spoločnosť nemôže zaobísť. Ak by som mohol vrátiť legislatívny čas späť, usiloval by som sa, aby pri určovaní notárskych miest na Slovensku mala rozhodné slovo Notárska komora SR. Z praktického hľadiska vie- me, že bezbrehé zvyšovanie notárskych miest, ktorých je oproti roku 1993 zhruba o 100 % viac, neprispieva z dô- vodov konkurencie kvalite notárskej činnosti.

24 ars notaria 4/16 >> rozhovor Ste čestným prezidentom Notárskej komory SR. Aký bol podnet na vznik tejto funkcie a čo táto funkcia prináša? V súvislosti s ukončením funkcie prezidenta NK SR v roku 1995 mi bol notárskou konferenciou udelený ti- tul – čestný prezident. Bolo to ocenenie mojej činnos- ti za obdobie príprav a zmien v súvislosti s prechodom štátneho notárstva do novej formy. Titul čestný prezident v sebe zosobňuje aj historický aspekt – ocenenie osoby za to, o čo sa pričinila a čo už nastalo. Táto funkcia je čestná a vo vzťahu k zahraničiu, odkiaľ prichádzajú čest- ní prezidenti aj z iných krajín na výročné oslavné konfe- rencie, ich sprevádza a robí im spoločnosť. V niektorých krajinách je čestný prezident súčasťou vedenia notárskej komory s poradným hlasom a vystupuje ako reprezen- tant stavu. Okrem vášho postavenia ako prvého prezidenta notárskej komory, čestného prezidenta a človeka, ktorý stál pri zrode slobodného notárstva na Slovensku, ste aj jedným zo zakladateľov Notárskej akadémie Slovenska a jej prezidentom. Kedy vznikla myšlienka založiť notársku akadémiu a v čom spočíva jej činnosť? Z iniciatívy jedenástich členov – notárov Notárskej ko- mory SR na jeseň roku 1998, v roku 5. výročia založenia NK SR, vznikla myšlienka založiť občianske združenie Notárskej akadémie Slovenska. Ustanovujúce valné zhromaždenie za účasti 11 zakladajúcich členov za- ložilo dňa 20. 11. 1998 Notársku akadémiu Slovenska, schválilo stanovy a zvolilo členov Správnej a dozornej rady. Zároveň bol zvolený prezident a viceprezident toh- to združenia. Dôvera zo strany zakladajúcich členov mi bola prejavená voľbou mojej osoby za prezidenta a túto funkciu vykonávam dodnes. Sídlom akadémie sa stala Trnava. V zmysle preambuly stanov je akadémia dobro- voľným združením notárov, členov Notárskej komory SR, notárskych kandidátov a koncipientov, právnych exper- tov a priaznivcov notárstva, ktorí majú eminentný záujem o zvyšovanie morálnej, etickej, odbornej a vzdelanostnej úrovne notárskeho stavu. Registrácia stanov bola vy- konaná Ministerstvom vnútra SR dňa 9. 12. 1998 pod č. VVS/1-900/90-14713. Členovia akadémie svojou činnos­ ťou napĺňajú cieľ združenia pôsobením v orgánoch ko- mory, v redakčnej rade notárskeho odborného časopisu, účasťou na odborných vedeckých konferenciách, peda- gogickou činnosťou, ako aj tvorbou zákonov v legislatív- nej oblasti a publikovaním odborných článkov. Finančné prostriedky akadémie tvoria dary členov, platenie člen- ských príspevkov a 2 % z odvedených daní daňovníkmi, ktoré sa využívajú na činnosť a ciele akadémie. Medzi Notárskou akadémiou Slovenska a Notárskou komorou SR bola dňa 13. 12. 2002 podpísaná Zmluva o spoluprá- ci. Hlavnou úlohou zmluvy bola dohodnutá spolupráca v oblasti vzdelávania notárskeho stavu. Zo strany oboch zmluvných partnerov by som si v budúcnosti želal aktív- nejší prístup. Obdobné vzdelávacie inštitúcie pôsobia aj vo viacerých členských notárstvach U.I.N.L. Ako vnímate, ako náš kolega, člen redakčnej rady ARS NOTARIA, prínos tohto časopisu pre notárov a odbornú právnickú verejnosť? Myšlienka vydávať odborný notársky časopis vznikla už v I. volebnom období. Stávalo sa to nutnosťou. Spočiatku sa vydával notársky obežník, ktorý mal slúžiť notárom ako interná pomôcka s informáciami o dianí v komore v legis- latívnej a personálnej oblasti. Členovia redakčnej rady sa delili na interných členov (členovia prezídia) a externých členov – významní predstavitelia slovenskej právnej obce. Toto delenie sa neosvedčilo a zostalo pri personálnom obsadení redakčnej rady len internými členmi. Notársky obežník ako titul časopisu sa nezžil s notár- skym prostredím. Došlo k zmene titulu na ARS NOTARIA (Notárske umenie). Časopis bolo potrebné z obsahového hľadiska tematicky rozdeliť tak, aby bol prínosom nie- len pre notársku obec, ale všeobecne pre celú odbornú verejnosť. Po viacerých úpravách má dnešnú štruktúru, ktorá osvedčila svoju opodstatnenosť a slúži základnej informovanosti notárov a verejnosti nielen z odborného, ale aj spoločenského hľadiska. Som rád, že som čle- nom redakčného tímu od založenia časopisu až dodnes. Ocenením časopisu je skutočnosť, že na Karlovarských právnických dňoch v roku 2014 bol vyhlásený za najlepší právnický časopis. Týmto bola ocenená aj náročná práca členov redakčnej rady pod usilovným vedením vedúcej redaktorky JUDr. Zuzany Grófikovej. S časom blížiaceho sa odchodu sa človek pozerá na mnohé veci s nadhľadom. Ako by ste zhodnotili terajšie postavenie notárov? Je to to, čo notári chceli dosiahnuť? Je pravdou, že vekom blížiacim sa odchodu do dôchodku vie človek mnohé veci zhodnotiť s nadhľadom a rozváž- nosťou. V mladom veku človeka vznikajú pri riešení či už osobných, alebo pracovných vzťahov niekedy nežiaduce emotívne prejavy, ktoré sú všeobecne vonkajším preja- vom povahy človeka. Mnohé z nich, ako povedané slovo, sa nedajú vrátiť späť. Náprava býva možná už len ospra- vedlnením. Niektorí mladší kolegovia však vedia prob- lematické veci a situácie jednoducho analyzovať a nájsť riešenia. Toto mi je na nich sympatické, pretože kultúr- nym kritickým postojom hľadajú nápravu a pravdu. Jednoznačne sa neviem vyjadriť, či súčasné postavenie notárov je to, čo chceli notári dosiahnuť. Mám však pri- pomienky k tomu, že spoločnosť nejaví o notárstvo taký záujem, aký by si zasluhovalo, napríklad pri spisovaní listín týkajúcich sa zmeny vlastníctva nehnuteľností kú- pou či darom a podobne. Listinná činnosť bola vždy do- minantnou činnosťou notárov, medzi ktoré spisovanie zmlúv určite patrí. V čase bývalých štátnych notárstiev, podľa mojich praktických skúseností, 90 % tejto činnosti vykonávali štátni notári, zvyšok advokáti a občania. Dnes to už neplatí. Logickým dôsledkom je, že autori mnohých sporných prípadov, ktoré končia na súdoch, sú neznámi. Nehovoriac o tom, že štát prichádza o nemalé sumy na nezaplatených daniach z takejto činnosti. Môžem však

25 JUDr. Zuzana Grófiková, vedúca redaktorka časopisu ARS NOTARIA, a JUDr. Jozef Opatovský konštatovať, že notárstvo si počas svojej novodobej his- tórie od roku 1993 našlo svoje miesto a opodstatnenie v štruktúre justičných orgánov. Získalo si dôveru obča- nov a spoločnosti. Postupným vývojom a legislatívnymi zmenami niektoré kompetencie stratilo, niektoré sa mu obmedzili, ale ďalšie získalo. Nadobudnuté dobré posta- venie notárov bude možné udržať a zlepšiť len za predpo- kladu precízneho dodržiavania princípov notárskeho etic- kého kódexu. Zo strany vedenia komory musí byť na tento cieľ prednostne zameraná vzdelávacia činnosť na reali- záciu týchto princípov do výkonu notárskej praxe. Len čas bude spravodlivým sudcom, aby objektívne zhodnotil ne- gatíva a pozitíva tohto vývoja. Prijatá novela, ktorá vstúpila do účinnosti 1. júla 2016, sa mi osobne zdá nepraktická, časovo náročná a z kompetenčného hľadiska pre notárov komplikovanejšia. Jej objektívne zhodnotenie je otázka budúcnosti, ku ktorej sa už ja vyjadrovať nebudem. Bude to ponechané nastupujúcej notárskej generácii. Máte tri deti, z toho jeden syn je notárom. Je to pre vás akési zadosťučinenie, že niekto pokračuje v tom, čo ste vybudovali? Rodičom vždy robí radosť, keď majú deti záujem o vzde- lanie. Je to asi to najcennejšie, čo rodičia deťom môžu poskytnúť. Z mojich troch detí sa syn Peter po zrelých úvahách a pre svoj zmysel pre spravodlivosť rozhodol pre štúdium práva. Tak ako pri každom povolaní, rodiča vždy poteší, ak niektoré z jeho detí z odbornej stránky kráča v jeho šľapajach. Tak to bolo aj v mojom prípade. Po vymenovaní syna Petra za notára sme sa stali spo- ločníkmi v jednom notárskom úrade. Týmto mi urobil ra- dosť, pretože som mu mohol odovzdávať svoje odborné skúsenosti. Povedzte nám, ako človek, ktorý má právo pozrieť sa na veci s nadhľadom a s odstupom, ktoré tri veci by ste odporúčali urobiť notárskemu stavu do budúcnosti? Na základe osobných skúseností a najmä z praktického, zákonného a objektívneho hľadiska by som odporučil: Po prvé: Prijať zásadu pre volených funkcionárov komo- ry tak, že voliť by sa malo iba na jedno, maximálne dve obdobia. Rotácia funkcionárov do volených funkcií by priniesla logicky nové nazeranie a myslenie na riešenie mnohých situácií, čo je pri konzervatívnom spôsobe vo- lieb niekedy nemožné. Do druhého volebného obdobia by mohlo byť zvolených maximálne 50 % členov predchá- dzajúceho obdobia, a to z dôvodu zachovania kontinuity prijatých a schválených koncepcií. Toto sú moje osobné poznatky a skúsenosti z obdobia pôsobenia v riadiacom orgáne U.I.N.L., ktorý takisto prijal túto koncepciu. Veľké notárstva ako Francúzsko, Nemecko, Taliansko a ďalšie tento spôsob volieb už aplikovali dávno. Po druhé: Čo sa týka zahraničných služobných ciest, jed- noznačne by som prehodnotil prínos a ich význam pre

notársky stav, a to vzhľadom na ich finančnú náročnosť. V zmysle schválených rozpočtov je preukázané, že tie- to zahraničné aktivity nás stoja nemalé finančné sumy. Správy účastníkov z týchto ciest by nemali obsahovať len kusé štatistické informácie, ale podrobnejšie by mali zdôrazniť ich prínos do našej notárskej činnosti. Po tretie: Jednoznačne by som prehodnotil nakladanie s finančnými prostriedkami z príjmu notárskeho centrál- neho registra, ktoré každoročne predstavujú stovky tisíc prijatých poplatkov vybraných notármi. Takto získané hodnoty však nezostávajú na účtoch komory, ale sú vo veľkej miere presunuté na účty spoločností, ktoré nám zabezpečujú prevádzku a servis IT technológií. Dnes, keď už tieto technológie pokročili míľovými krokmi vpred, je možnosť veľkého kvalitatívneho, ale aj finančného výberu. Navyše som presvedčený, že niektoré veci v týchto súvis- lostiach treba jednoznačne prehodnotiť aj z hľadiska zá- konnosti. Pri 20. výročí slobodného notárstva som vo svo- jom príspevku v našom časopise upozorňoval, aby sme sa nestali vazalmi technokratov. Notárstvo si musí zachovať slobodu rozhodovania v každej oblasti. Ušetrené peniaze na základe schválenej koncepcie konferenciou notárov by mohli posilniť sociálny fond, umožniť rozšírenie vzdelá- vacích programov, kultúrneho vyžitia a v nemalej miere zdravotných preventívnych úkonov pre notárov. Toto sú moje osobné pocity, ktoré vychádzajú z môjho presvedčenia o reálnej potrebe zmeny. Týmto som sa nechcel osobne niekoho dotknúť alebo ho uraziť. Je to môj názor. Myslím si, že ak by sa realizovali tieto pripo- mienky, mali by posilniť notársky stav nielen v materiál­ nej úrovni, ale i v duchovej a etickej nadstavbe, ako aj zlepšení kolegiálnych vzťahov. Na záver úprimne želám do budúcnosti všetkým kolegom notárom, aby naďalej posilňovali notársky stav svojím prístupom ku klientom, morálnym a etickým vystupovaním a tak zvyšovali dôve- ru štátnych orgánov, občanov a celej spoločnosti. Na to je potrebný pokoj v duši, dobré rodinné zázemie a pevné zdravie, ktoré vám vyprosujem. Je o vás známe, že máte blízky vzťah k Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, ste členom jej vedeckej rady. Aký to má význam pre vás a pre vzdelávacie prostredie? K pedagogickému prostrediu mám veľmi blízko, preto- že moja manželka, sestra a švagor sú učitelia. Počas môjho štúdia na PrFUK v Bratislave sa v Českosloven- sku zriaďovala nová právnická fakulta v Košiciach. V tom čase som už ako študent dostal ponuku, či by som po skončení právnického štúdia prijal pedagogickú prácu odborného asistenta na novovzniknutej fakulte. Lákavá ponuka aj s možnosťou získania bytu ma oslovila, preto- že v tom čase som už bol ženatý. Nakoniec však zvíťazil môj trnavský patriotizmus a zostal som verný rodnému mestu, tak­ že od úvahy presťahovania sa upustilo. Po dl- horočnom prerušení v roku 1777 obnovila v roku 1992 svoju činnosť Trnavská univerzita v Trnave. Počas môjho výkonu prezidenta Notárskej komory Slovenskej repub- liky som bol členom Vedeckej rady Právnickej fakulty UK v Bratislave a vtedy som často uvažoval o tom, že pre komplexné naplnenie vzdelávacieho programu Trnav­ skej univerzity v Trnave by bolo žiaduce zriadiť práv- nickú fakultu, ktorá by nadväzovala na pôvodnú fakultu Trnavskej univerzity z rokov 1635 – 1777. Pri náhodnom stretnutí so spolužiačkou prof. Helenkou Barancovou som túto myšlienku vyslovil nahlas. Jej odpoveď mi spô- sobila radosť, keď mi oznámila, že sa o tom vážne uvažu- je. Rok 1998 sa stal významným medzníkom v novodobej histórii Trnavskej univerzity v Trnave, pretože v tomto roku bolo doplnené fakultné spektrum univerzity o ďal- šiu fakultu – právnickú. Významní reprezentanti práv- nej pedagogickej praxe – prof. Peter Blaho, prof. Jozef Prusák, prof. Helena Barancová, prof. Alexandra Krsko- vá, ale i ďalší, tvorili vynikajúci personálny základ novej fakulty. Im patrí úprimná vďaka za túto obetu, pretože väčšina z nich mala trvalé bydlisko, ako aj pracovisko v Bratislave a napriek tomu zmenili pôsobisko. Od toho času som ešte viac venoval pozornosť a priazeň práv- nej vzdelanosti, najmä osobnou pomocou pri získavaní priestorových možností pre fakultu, orientácie a zozna- movaním sa jej členov vedenia s trnavským prostredím. Bolo mi cťou, keď mi bol doručený dekrét dekana fakul- ty s menovaním za člena vedeckej rady. Je optimálnym riešením, keď prichádza k prepojeniu právnej teórie a praxe. Je to obohatenie pre obe strany, ako aj získanie poznatkov z praktického výkonu práva. V tomto roku sa uskutočnilo stretnutie niektorých študentov právnickej fakulty, sprostredkované Klinikou práva v mojom úrade, v ktorom som ich oboznámil s praktickou činnosťou no- társkeho povolania. Bol som prekvapený ich záujmom a daroval som im aj pár čísel časopisu ARS NOTARIA. Čo vás viedlo k tomu, aby ste prijali členstvo v Nadácii Štefana Lubyho? Nadácia Štefana Lubyho bola založená a zriadená v roku 1991 z úcty k velikánovi slovenskej právnej kul- >> rozhovor Vyznamenanie za osobný prínos v rozvoji a upevnení národného a me­ dzinárodného notárstva, udelené na XXV. kongrese U.I.N.L. v Madride 26 ars notaria 4/16

Životopis JUDr. Jozef Opatovský • 1967 – 1972: Právnická fakulta UK v Bratislave • 1972 – 1974: právny čakateľ na Okresnej prokuratúre v Trnave • 1973 – 1974: výkon základnej vojenskej služby • 1. 9. 1974 – 31. 12. 1975: právny čakateľ na Štátnom notárstve a Okresnom súde Trnava • 15. a 16. 10. 1975: vykonanie justičnej skúšky • Dekrétom ministerstva spravodlivosti č. 667/75 Kádr. zo dňa 17. 12. 1975 ustanovený za štátneho notára na Štátne notárstvo v Trnave, s účinnosťou od 1. 1. 1976 • 13. 12. 1976: získanie titulu JUDr. • 1990 – 1991: člen legislatívnej komisie za Arcibiskupstvo Trnava na prípravu zákona o majetku cirkví a náboženských spoločností pri federálnej vláde Česko-Slovenskej republiky • 26. 3. 1992: získanie Osvedčenia ministerstva spravodlivosti č. 6113/92-61/2 na vybavenie obč. právnych vecí s medzinárodným prvkom • 31. 12. 1992: ukončenie pracovného pomeru s Krajským súdom Bratislava Spr. 1430/1992 • 8. 2. 1991 – 31. 12. 1992: prezident Notárskej komory Slovenska (občianske združenie) • 1. 1. 1993: vymenovaný ministerstvom spravodlivosti za notára podľa §98 zák. č. 323/1992 Zb. SNR • 1993 – 1995: prezident Notárskej komory SR • 1995 – 2005: člen prezídia Notárskej komory SR • od roku 1997: člen redakčnej rady ARS NOTARIA • Člen Rímskokatolíckeho cirkevného hudobného spolku sv. Mikuláša v Trnave • Člen Výboru a podpredseda Spolku sv. Vojtecha • Člen Vedeckej rady Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave • Člen Správnej rady Nadácie Štefana Lubyho • 20. 10. 2000 Pamätná medaila prof. Štefana Lubyho udelená Správnou radou nadácie • 5. 10. 2007 Na XXV. Kongrese U.I.N.L. v Madride udelené vyznamenanie za osobný prínos v rozvoji a upevnení národného a medzinárodného notárstva • 9. 10. 2008 Pamätná medaila udelená Trnavskou univerzitou v Trnave • 25. 10. 2016 Udelené Čestné uznanie a poďakovanie za vynikajúce zásluhy pri rozvoji Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, ako aj pri rozvoji právnej vedy a právnického vzdelávania na Slovensku túry a s cieľom šíriť jeho myšlienky rozvoja slobodné- ho právneho myslenia, právnej vzdelanosti a právnej kultúry na Slovensku. Pôvodným sídlom nadácie bola Bratislava. Pri zriadení právnickej fakulty v Trna- ve Správnou radou nadácie bolo rozhodnuté o zmene jej sídla do Trnavy, pretože väčšina jej členov a vole- ných funkcionárov pôsobí v Trnave. Najcennejšou pre- zentáciou činnosti nadácie bývajú pravidelné vedecké medzinárodné konferencie na vopred určenú tému. Hmotným výsledkom týchto konferencií býva vyda- ný zborník. Posledná XII. konferencia Lubyho právne dni na tému Náhrada škody ako prostriedok nápravy v súkromnom práve sa uskutočnila 17. a 18. 9. 2015 v Smoleniciach. Vydaný zborník z konferencie sa stáva často orientáciou a praktickou pomôckou pri riešení problematických prípadov právnej praxe. Je samozrej- mou skutočnosťou, že previazanosť orgánov fakulty je úzko spojená s orgánmi nadácie. Môj osobný záujem o túto činnosť nadácie, presvedčenie, že by som mohol pomôcť pri zabezpečovaní a usporadúvaní prezentácií nadácie, usmernili moje rozhodnutie, po ponuke člen- stva od vedenia nadácie, stať sa jej členom. XI. konferen- ciu spoluorganizovala popri právnickej fakulte aj Notár- ska komora SR. Aké sú vaše osobné záujmy a záľuby? So záujmom si rád pozriem hádzanársky alebo futbalový zápas. V čase mladosti som aktívne hral súťažnú mlá- dežnícku hádzanú, slovenskú dorasteneckú ligu a ne- skôr aj mužskú seniorskú ligu za Sláviu Trnava. Takisto som vykonával aj niektoré atletické disciplíny, čo, samo- zrejme, dnes už nie je možné vzhľadom na fyzický vek a niektoré zdravotné neduhy. Naďalej sa však riadim zá- sadou: Život je pohyb, takže pešia chôdza, bicykel, ranné rozcvičky a prechádzky lesom sú súčasťou môjho života. Ich realizácia je možná vďaka získanej kondícii z času aktívneho športovania. Z osobných záľub mi nedá nespomenúť členstvo v Cir- kevnom hudobnom spolku sv. Mikuláša v Trnave, ktorého som členom vyše 40 rokov. Aktívne v ňom pôsobím ako spevák hlasovej – basovej sekcie. Repertoár a program spolku je prezentovaný každú nedeľu v Bazilike sv. Miku- láša v Trnave, pri latinských sv. omšiach a pri kultúrnych a spoločenských udalostiach. V roku 2000 spolok účin- koval v Mariazelli, pri sv. omši, ktorú celebroval vtedajší kardinál Jozef Ratzinger, neskorší pápež Benedikt XVI., pri príležitosti európskej púte notárov. Spolok predstavil svoje umenie aj v kultúrnej časti osláv 10. výročia ob- novenia slobodného notárstva v SR. Rád navštevujem divadelné a operné predstavenia klasického, ako i mo- derného žánra, a prečítam si dobrú knihu. Osobný stres súčasnosti, ktorý neobchádza žiadneho z nás, teda ani mňa, likvidujem fyzickou prácou v záhrade pri výsadbe a údržbe okrasných drevín, trávnika a kvetov. Pre zaťa- ženú psychiku človeka je najlepším liekom fyzická práca, ktorou ani ja nepohŕdam. Notárskej komore Slovenskej republiky želám do bu- dúcnosti upevnenie svojho postavenia, erudovaných no- tárov, schopné vedenie, ktoré notárstvo z odbornej, etic- kej a morálnej stránky bude viesť k najvyšším métam. Rozhovor viedla JUDr. Zuzana Grófiková vedúca redaktorka časopisu ARS NOTARIA 27

28 ars notaria 4/16 >> z diania v právnickej obci V prípade novej publikácie JUDr. Kataríny Valovej, PhD., a kolektívu, ktorý tvoria JUDr. Zuzana Grófiková, JUDr. Ľubomír Ondov, Mgr. Marián Kováč a JUDr. Juraj Göbl, obavy namieste nie sú. Publikácia Notársky poriadok. Komentár z vydavateľstva C. H. Beck je po dlhšom čase knihou určenou pre notárov, ale nielen pre nich. Podrob- ne vysvetľuje a objasňuje jednotlivé ustanovenia notár- skeho poriadku, pričom využiť ich môže aj odborná verej- nosť, ktorej nie sú niektoré zákutia notárskeho poriadku známe. Kolektív autorov je notárskej komunite dostatoč- ne známy, aby už vopred zaručoval erudovanosť na jednej strane a zároveň dostatočne zrozumiteľné podanie pre tých, ktorí s notárskym poriadkom nepracujú každý deň. Obsahom publikácie je okrem komentárov k Notárskemu poriadku, Kancelárskemu poriadku, vyhlášky o odmenách a náhradách notárov a vyhlášky Ministerstva spravodlivos- ti Slovenskej republiky o odmene Notárskej komory Slo- venskej republiky aj úplné a aktuálne znenie vnútorných predpisov Notárskej komory SR, uznesenia Notárskej komory SR a judikatúra so vzťahom k vyššie uvedeným predpisom. Komentár sa rodil v čase prechodu na nové procesné kódexy, čím mali autori sťaženú úlohu. Tento problém citlivo vyriešili a výsledkom je komentár, ktorý by mal mať svoje miesto na každom notárskom úrade. Narodenie sa zároveň spája s krstom, či – ako v tomto prí- pade – s uvedením do života. Táto milá spoločenská uda- losť sa uskutočnila 9. augusta 2016 v priestoroch suse- diacich s notárskym úradom JUDr. Kataríny Valovej, PhD. Publikáciu, symbolicky zapečatenú a previazanú trikoló- rou, si do rúk vzala štátna tajomníčka Ministerstva spra- vodlivosti SR JUDr. Monika Jankovská, ktorá vo svojom príhovore ocenila notársky stav ako taký a osobitne aj vedúcu autorského kolektívu. Skonštatovala, že z hľa- diska ministerstva ako orgánu dohľadu nad právnickými profesiami sa notári prejavujú ako najmenej problémový stav, ako garanti stability právnych vzťahov a istoty medzi účastníkmi právnych úkonov. Ocenila kolektív autorov ko- mentára, pretože v súčasnosti je práca navyše, v prospech druhých, málokedy vídaným javom. Prejavila uznanie nad výsledkom náročnej práce, pričom autorom poďakovala za ich prínos pre právnickú komunitu na Slovensku. Po úprimnom príhovore už štátna tajomníčka prestrihla symbolické pečate a šampanským uviedla do života toto dielo, ktoré nemá ambíciu byť vystavené v právnickej knižnici, ale chce byť každodenným nástrojom notárov aj širokej právnickej komunity. Po oficiálnom uvedení sa v príjemnom prostredí disku- tovalo nielen o právnych problémoch. Medzi pozvanými hosťami nechýbali ani bývalý minister spravodlivosti JUDr. Tomáš Borec, splnomocnenec dekana Právnic- kej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave JUDr. Ondrej Laciak, PhD., a ďalší sudcovia, advokáti, notári či súdni exekútori. Všetci prítomní ocenili aj prítomnosť ďalších spoluautorov – JUDr. Zuzany Grófikovej a Mgr. Mariána Kováča, a na záver aj bonus – tortu v tvare a di- zajne publikácie Notársky poriadok. Komentár. JUDr. Peter Šulaj notár so sídlom v Nových Zámkoch Narodenie je vždy radostnou udalosťou. Či už ide o dieťa, alebo novú knihu, s ich príchodom sa vždy spájajú očakávania i obavy, ako to nakoniec dopadne. Uvedenie do života JUDr. Monika Jankovská, štátna tajomníčka MS SR, a JUDr. Katarína Valová, PhD., vedúca autorského kolektívu publikácie Zľava: JUDr. Tomáš Borec, exminister spravodlivosti SR, JUDr. Andrea Haitová z Krajského súdu Bratislava, JUDr. Katarína Valová, PhD., JUDr. Monika Jankovská, štátna tajomníčka MS SR, JUDr. Zuzana Grófiková, JUDr. Marián Kováč

29 Lektor JUDr. Juraj Palúš sa priamo podieľal na príprave zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnic- kých osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďa- lej len zákon o TZPO). Zákon o TZPO nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016. Ide o novú právnu úpravu v našej legis- latíve. JUDr. J. Palúš informoval o legislatívnom procese prijatia tejto právnej úpravy, vysvetlil najmä dôvodnosť a nutnosť prijatia takejto úpravy a jej porovnanie v histo- rickom kontexte. Odporcovia TZPO argumentovali pre- dovšetkým tým, že právnická osoba (PO) je konštrukciou, za ktorú konajú fyzické osoby, a len fyzická osoba (FO) môže svojím konaním byť trestne zodpovedná, len u FO môže existovať jej vnútorný psychologický vzťah ku svoj- mu konaniu. Takéto názory sú však dnes už prekonané. Navyše v zmysle medzinárodných záväzkov, ktorými je Slovenská republika viazaná, sme boli povinní takúto právnu úpravu prijať, no pod vplyvom rôznych okolností trval legislatívny proces prijatia takejto právnej úpravy takmer 15 rokov. Trestná zodpovednosť je špecifickým druhom právnej zodpovednosti (rovnako ako občianskoprávna, pracov- noprávna, disciplinárna, administratívnoprávna). Zákon o TZPO predstavuje určitú nadstavbu Trestného zákona a Trestného poriadku. Na TZPO a tresty ukladané práv- nickým osobám sa subsidiárne použije Trestný zákon a Trestný poriadok, ak to zákon o TZPO (§ 28 ods. 2) ale- bo povaha veci nevylučuje (napríklad právnickú osobu nemožno vziať do väzby). Všeobecným princípom TZPO je pričítanie konania fyzic- kej osoby priamo právnickej osobe. Všeobecným pred- pokladom TZPO je, že trestný čin je spáchaný v prospech právnickej osoby, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom. Zákon o TZPO rozlišuje konanie za právnickú osobu nasledovne: a) ak za právnickú osobu konali štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ten, kto vykonáva kontrol- nú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať práv- nickú osobu alebo za ňu rozhodovať (napríklad aj spl- nomocnený zástupca, mandatár a podobne), b) ak osoby pod písm. a) nedostatočným dohľadom alebo kontrolou, ktoré boli ich povinnosťou, hoci z nedbanli- vosti umožnili spáchať trestný čin osobou, ktorá kona- la v rámci oprávnení, ktoré jej boli zverené právnickou osobou (ide napríklad o zamestnancov PO). Rozdiel medzi týmito osobami je ten, že v rámci porušení osobami pod písm. a) sa PO nemôže zbaviť svojej zodpo- vednosti (liberovať) a ide v podstate o objektívnu zodpo- vednosť. Na druhej strane pri porušeniach podľa písm. b) je možnosť liberácie, ak PO preukáže, že nezanedba- la svoje povinnosti v rámci dohľadu alebo kontroly (tzv. compliance), alebo ak vzhľadom na predmet činnosti PO, spôsob spáchania trestného činu, jeho následky a okol- nosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný, je význam ne- splnenia povinností v rámci dohľadu a kontroly zo strany orgánu PO alebo osoby uvedenej v odseku 1 nepatrný. Spoločným pre oba prípady je to, že TZPO nie je pod- mienená vyvodením trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe, ktorá konala v mene alebo za PO (§ 4 ods. 4). Do- konca nie je nutné ani zistenie konkrétnej osoby, ktorá konala spôsobom podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o TZPO. TZPO je možná len za taxatívne uvedené trestné činy v § 3 zákona o TZPO, pričom tento katalóg trestných činov je v podstate minimom, ktorý od nás vyžadovali naše me- dzinárodné záväzky, a do budúcnosti sa predpokladá jeho rozšírenie. Za uvedené trestné činy možno uložiť len nie- ktorý z taxatívne uvedených trestov podľa § 10, pričom najprísnejším trestom je trest zrušenia PO (právna úprava v prípade nezákonného zrušenia PO a následnej úspešnej obrany napríklad v rámci mimoriadnych opravných pros- triedkov nepripúšťa možnosť oživenia zrušenej PO). V súvislosti s notárskou činnosťou je zaujímavá predo- všetkým notifikačná povinnosť trestného súdu (a iných OČTK) podľa § 23 zákona o TZPO oboznamovať o začatí a skončení trestného stíhania PO toho, kto vedie obchod- ný register alebo iný zákonom určený register (napríklad Ministerstvo vnútra SR v prípade občianskych združení). Začatie trestného stíhania PO (prípadne aj uložený trest) je prekážkou niektorých zmenových zápisov do Obchod- ného registra (§ 25 zákona o TZPO). Zákon o TZPO ráta aj s trestnou zodpovednosťou právneho nástupcu PO (§ 7), účinnou ľútosťou (§ 8) ako dôvodom záni- ku TZPO (pri trestných činoch korupcie účinná ľútosť nie je možná),a upravujeajvýkonjednotlivýchtrestov(§30a nasl.). Vykonaním trestu dôjde ex officio k zahladeniu odsúdenia. Zaujímavé bude sledovať praktickú súčinnosť medzi OČTK a napríklad registrovým súdom, a až čas ukáže, či je prijatá norma dostatočná a v praxi sa využíva. JUDr. Juraj Göbl člen redakčnej rady ARS NOTARIA Dňa 30. septembra 2016 sa v Hoteli Ambassador v Košiciach uskutočnil odborný seminár na tému Trestná zodpovednosť právnických osôb. Seminár organizovala Akadémia konkurzného práva a lektoroval ho JUDr. Juraj Palúš, generálny riaditeľ Sekcie legislatívy MS SR. Témou seminára bola trestná zodpovednosť právnických osôb (TZPO) s cieľom získať podrobné informácie o priamej TZPO za spáchanie taxatívne uvedených trestných činov. Trestná zodpovednosť právnických osôb

30 ars notaria 4/16 >> z diania v právnickej obci Prvý blok bol zameraný na vybrané aplikačné problémy právneho režimu nehnuteľností. Z pohľadu notárov bola zaujímavou prednáška Mgr. Róberta Jakubáča, PhD., z Úradu geodézie, kartografie a katastra SR na tému Zápis práva do katastra nehnuteľností a elektronizácia katastrálneho konania. Vo svojej prednáške zdôraznil, že v prípade rozporu medzi stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a skutočným právnym stavom má vždy prednosť skutočný právny stav. Prednášajúci sa venoval aj možnosti opraviť zápis práva do katastra, ktorý nemal byť vôbec vykonaný, pričom citoval dve odlišné rozhod- nutia súdov (rozsudok Naj- vyššieho súdu SR z 27. 11. 2003, sp. zn. Sž-o-KS 37/03, a rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. 2. 2009, sp. zn. 6Sžo 126/2008). K ochrane dobrej viery v správnosť údajov katastra prednášajúci uviedol, že pri derivatívnom spôsobe nadobudnutia vec- ného práva k nehnuteľnosti slovenská súdna prax prefe- ruje skôr ochranu „skutočného vlastníka“ pred osobou, ktorá konala v dobrej viere v správnosť údajov katastra (nález Ústavného súdu SR zo 16. 3. 2016, sp. zn. I. ÚS 549/2015), a pri originálnom spôsobe nadobudnutia vec- ného práva k nehnuteľnosti priznáva slovenská súdna prax zvýšenú mieru ochrany nadobúdateľovi tohto práva (napríklad nález Ústavného súdu SR z 5. 11. 2008, sp. zn. II. ÚS 289/08). Prednášajúci ďalej prezentoval dva rôzne názory na to, kedy nastávajú konštitutívne účinky vkla- du v podobe vzniku, zmeny alebo zániku vecného práva. Väčšinový názor tvrdí, že je to vydaním rozhodnutia o po- volení vkladu, a menšinový, ktorý zastáva aj prednáša- júci, že je to až jeho skutočným zápisom. Prednášajúci uviedol aj to, že absolútne neplatný právny úkon nespô- sobí právne následky, ani keď bol na jeho základe povo- lený vklad (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 96/95). Rozhodnutie o povolení vkladu nie je rozhodnu- tím, s ktorým sa spája účinnosť právneho úkonu (naprí- klad rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. 2. 2006, sp. zn. 2Cdo 196/2005, a rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2006, sp. zn. 2Cdo 184/2005) a návrh na vklad teda mož- no v zásade podať v časovo neobmedzenej lehote od uza- tvorenia zmluvy (nález Ústavného súdu ČR zo 7. 10. 1996, sp. zn. IV. ÚS 201/1996). Čo sa týka geometrického plánu ako prílohy návrhu na vklad, aplikačná prax dospela k zá- veru, že zmluva o prevode nehnuteľnosti nie je neplatná, ak geometrický plán nie je pevne spojený so zmluvou o prevode nehnuteľnosti (napríklad rozsudok Najvyš- šieho súdu SR z 5. 10. 2006, sp. zn. 3 Sž-o-KS 55/2006, alebo nález Ústavného súdu SR z 28. 4. 2014, sp. zn. IV. ÚS 15/2014). V prípadoch, keď zákon vyžaduje ako prílo- hu návrhu na vklad geometrický plán, stačí vzhľadom na túto interpretáciu platnej právnej úpravy predložiť okres- nému úradu, katastrálnemu odboru jedno vyhotovenie geometrického plánu. Na posúdenie platnosti právneho úkonu je rozhodný čas, kedy bol právny úkon urobený, pretože „právny úkon, ktorý v čase urobenia zodpovedal všetkým zákonným požia- davkám a bol preto platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzni- ku, nemôže dodatočne stať neplatným, ak nejde o tzv. relatívnu neplatnosť“ (roz- sudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 M Obdo V 16/2006, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 5. 2012, sp. zn. 22 Cdo 2222/2011, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. 11. 2005, sp. zn. 26Cdo 1079/2005). Okresný úrad však skúma splnenie podmienok na vklad ku dňu vydania rozhodnutia o návr- hu na vklad. V súkromnoprávnej sfére platí zásada, že čo nie je zakázané, je dovolené, preto každý zákonný zásah do tejto sféry treba vnímať ako obmedzenie ľudskej slo- body, a preto je nutné vykladať ustanovenie o neplatnos- ti právnych úkonov pre rozpor so zákonom reštriktívne a nie extenzívne (nález Ústavného súdu Českej republi- ky z 28. 2. 2013, sp. zn. III, ÚS 3900/12). Pri posudzova- ní neplatnosti právnych úkonov je potrebné zohľadniť aj zmysel a účel právnej úpravy, ktorá s určitým nedostat- kom právneho úkonu spája právny následok v podobe jeho neplatnosti (nález Ústavného súdu SR z 28. 4. 2014, sp. zn. IV, ÚS 1S/2014). Najvyšší súd SR konštatoval, že „správe katastra nie je zákonom daná možnosť ustáliť, že prevodca je oprávnený s nehnuteľnosťou nakladať, ak toto právo nevyplýva z príloh obligatórne požadovaných pre návrh na vklad do katastra nehnuteľností“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 4. 2010, sp. zn. 8Sžo/13/2010). V ďalšej časti sa prednášajúci venoval zásade nemo plus iuris. Predávajúci (respektíve prevodca) nemusí byť vlastníkom predmetu kúpy (respektíve predmetu prevo- du) už v čase uzatvorenia zmluvy, a to ani v prípadoch, keď predmetom kúpy (respektíve predmetom prevodu) je nehnuteľnosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 142/2002, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 196/2005, rozsudok Najvyššieho súdu Českej repub- Slovenská advokátska komora v dňoch 13. a 14. októbra 2016 zorganizovala v priestoroch hotela Devín v Bratislave už 22. slovenské dni práva. Prvý deň konferencie bol venovaný problematike civilného práva a druhý deň problematike trestného práva. Slovenské dni práva >> Mgr. Róbert Jakubáč, PhD., vo svojej prednáške zdôraznil, že v prípade rozporu medzi stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a skutočným právnym stavom má vždy prednosť skutočný právny stav.

31 Zľava: Mgr. Róbert Jakubáč, PhD., z Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, JUDr. Marek Valachovič, PhD., advokát, JUDr. Jarmila Kováčová, notárka so sídlom v Bratislave, JUDr. Ondrej Mularčík z Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory, doc. JUDr. Jozef Olej, CSc., podpredseda Slovenskej advokátskej komory liky, sp. zn. 22 Cdo 981/2001, alebo rozhodnutie Najvyš- šieho súdu Maďarskej republiky publikované ako Legf. Bír. Gf. I. 32.095/2001). Ak nie je prevodca zapísaný v liste vlastníctva ako vlastník predmetu prevodu, je potrebné, aby k návrhu na vklad pripojil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá bude preukazovať jeho vlastnícke právo – v zásade to platí aj pre iné formy nakladania s nehnu- teľnosťou. Z listiny, ktorá bude prílohou návrhu na vklad, musí vlastnícke právo prevodcu, respektíve osoby na- kladajúcej s nehnuteľnosťou nepochybne vyplývať. Čo sa týka záznamu, vykonanie záznamu ani zrušenie záznamu nemá vplyv na vznik, zmenu či zánik práv. Okresný úrad tu skúma verejné listiny a iné listiny „len“ z formálneho hľadiska. Zápis „obmedzujúcej“ poznámky v zásade nie je prekážkou na vykonanie záznamu. K téme elektroni- zácie katastrálneho konania uviedol, že ak sa katastrál- ne konanie začalo v papierovej podobe, celé prebehne v papierovej podobe, a ak sa začalo v elektronickej podo- be, celé prebehne v elektronickej podobe. Nasledovala prednáška JUDr. Mareka Valachoviča, PhD., advokáta, na tému Niektoré právne aspekty zmlúv uzatváraných pri výkone správy bytových domov. Konfe- renciu obohatila aj praktická prednáška JUDr. Jarmi- ly Kováčovej, notárky so sídlom v Bratislave, na tému Problémy pri prevodoch nehnuteľností. Prednášajúca sa venovala otázke, ako vyhotoviť autorizované zmluvy a notárske zápisnice o prevode nehnuteľností tak, aby boli bezpečné nielen pre zmluvné strany, ale aj pre ich autorov, teda pre advokáta a notára. Ďalej sa venovala dohodám o modifikácii bezpodielového spoluvlastníctva manželov v komparácii slovenskej právnej úpravy s čes- kou. Časť prednášky venovala aj novej úprave notárskych úschov účinnej od 1. decembra 2015, pričom tento práv- ny inštitút porovnávala s inštitútom bankovej vinkulácie. Poobedňajší blok venovaný problémom aplikácie a in- terpretácie v práve obohatili svojimi prednáškami vzácni hostia prof. PhDr. František Gahér, CSc., z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave na tému Abduktívne a deduktívne usudzovanie v pozitívnom prá- ve, prof. JUDr. Alexander Bröstl, CSc., z Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach na tému Výklad práva náš každo- denný... Alebo je to skôr o hľadaní plauzibilnej argumen- tácie?, a prof. JUDr. Pavel Holländer, DrSc., na tému Subsumpcia verzus proporcionalita či právna istota ver- zus individuálna spravodlivosť. Tretí blok bol venovaný pre notárov vzdialenejšej téme, princípu ultima ratio v trestnom práve. Blok bol rovnako proporčne rozdelený medzi prednášajúcich z teórie, ako aj praxe. So svojimi referátmi tu vystúpili JUDr. Peter Šamko ml. z Krajského súdu v Bratislave na tému Prin- cíp ultima ratio ako interpretačné pravidlo a majetkové trestné činy, ďalej doc. JUDr. Eduard Burda, PhD., dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, na tému Uplatnenie princípu ultima ratio pri tvorbe le- gislatívy de lege ferenda a de lege lata, a napokon JUDr. Libor Duľa z Najvyššieho súdu SR na tému Ultima ratio v trestnom práve – princíp, zákon a prax. JUDr. Katarína Valová, PhD. členka redakčnej rady ARS NOTARIA

>> z diania v právnickej obci 32 ars notaria 4/16 Profesor Ráth spolupôsobil pri zakladaní Právnickej fa- kulty Univerzity Komenského, predovšetkým jej judiciál- neho oddielu a seminára občianskeho práva. Bol prvým dekanom fakulty a prvým slovenským rektorom Univer- zity Komenského. Patril k najvýznamnejším slovenským právnym teoretikom medzivojnového obdobia zaobera- júcim sa právno-filozofickými a právno-sociologickými problémami. Svoju vedeckú činnosť zameral aj na porov- návací výskum slovanskej právnej kultúry, predovšetkým slovenského obyčajového práva, a na štúdium právnych systémov orientálnych krajín. Ako prameň židovského práva podrobne študoval Talmud. Vo svojej pedagogickej práci zdôrazňoval úzku spätosť práva a morálky. Medzinárodná vedecká konferencia bola organizovaná pod záštitou predsedu Národnej rady Slovenskej repub- liky JUDr. Andreja Danka a uskutočnená pod záštitou slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie. Nos- nou témou celej konferencie boli Alternatívy pre smero- vanie Európskej únie – integrácia alebo dezintegrácia. Konferencia sa konala v dňoch 21. a 22. októbra 2016 na akademickej pôde Právnickej fakulty Univerzity Ko- menského v Bratislave. Slávnostný príhovor k otvoreniu konferencie mal dekan Právnickej fakulty Univerzity Ko- menského v Bratislave doc. JUDr. Eduard Burda, PhD. Zaujímavé príhovory k téme plenárneho zasadnutia mali predseda Národnej rady Slovenskej republiky JUDr. An- drej Danko a primátor hlavného mesta Slovenskej re- publiky Bratislavy JUDr. Ivo Nesrovnal. Obaja vyzdvihli svoj osobný vzťah k akademickej pôde, na ktorej sme sa nachádzali, ako k svojej alma mater. Plenárne zasadnutie pokračovalo odbornými príspevka- mi dekana Právnickej fakulty Cambridgeskej univerzity prof. Richarda Fentimana na tému Poznámky k budúcim UK-EÚ vzťahom – nová štruktúra, ako riešiť cezhraničné spory, ďalej veľvyslanca Francúzskej republiky na Slo- vensku, jeho excelencie Christophera Leonzi na tému Výsledok bratislavského summitu Európskej únie, kon- štruktívnym plánom do budúcnosti prodekanky Práv- nickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Mgr. Kristíny Považanovej, PhD., na tému Spoločná azylová politika – nutnosť testu proporcionality? a sudcu Najvyš- šieho súdu Slovenskej republiky (bývalého sudcu Európ- skeho súdu pre ľudské práva) JUDr. Jána Šikutu, PhD., na tému Vzťah medzi Súdnym dvorom Európskej únie a Európskym súdom pre ľudské práva. V popoludňajších hodinách nadviazalo na plenárne za- sadnutie rokovanie 14 tematicky zameraných sekcií zo všetkých právnych odvetví, ktoré pokračovalo aj na- sledujúci deň. Na záver každej sekcie jej predsedajúci predniesol hodnotiaci príspevok k danej téme, v ktorom stručne zhrnul závery rokovania. Odborná, ako aj orga- nizačná úroveň medzinárodnej konferencie Bratislavské právnické fórum nás opäť nesklamala. JUDr. Katarína Valová, PhD. členka redakčnej rady ARS NOTARIA Bratislavské právnické fórum 2016 bol tretí ročník medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorý sa tento rok uskutočnil pri príležitosti 95. výročia prvej prednášky konanej na pôde Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, vedenej prof. Augustínom Ráthom (1873 – 1942). Bratislavské právnické fórum 2016 JUDr. Andrej Danko, predseda Národnej rady SR, a doc. JUDr. Eduard Burda, PhD., dekan Právnickej fakulty UK

33 Prof. Jozef Prusák, ktorý od roku 1998 patril k vedeniu učiteľského zboru, nahlas vyslovil myšlienku, aby sa v mesiaci október každého kalendárneho roka konal slávnostný spomienkový deň na vznik obnovenej práv- nickej fakulty. Táto myšlienka nedala na seba dlho čakať a vstúpila do života fakulty. Ustálil sa názov tohto dňa – Deň Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Možno konštatovať, že nultý ročník sa uskutočnil už v roku 1999. Po zvolení prof. Jozefa Prusáka za dekana fakulty sa tento významný deň pod jeho záštitou stáva od roku 2000 peknou tradíciou. V tento deň je nariadené dekanské voľno a jeho súčasťou sa stali kultúrne a špor- tové aktivity študentov a zamestnancov fakulty. Výnimkou uskutočnenia slávnostného dňa nebol ani rok 2016. Za slávnostný deň určili dekanka fakulty doc. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD., a vedenie Právnickej fakulty TU v Trnave 25. október 2016. Slávnostné zhromaždenie sa uskutočnilo v Študentskom domove Petra Pázmaňa Trnavskej univerzity v Trnave, v zasadacej miestnosti. Otvorenia Dňa právnickej fakulty sa zhostila pani dekan- ka. V úvode svojho vystúpenia pozdravila všetkých prí- tomných hostí, študentov a zamestnancov a zdôraznila zásluhy zakladateľa tohto dňa, emeritného dekana prof. Jozefa Prusáka. Pri vyslovení jeho mena zožala potlesk, ktorý vyjadroval vďaku tejto významnej osobnosti nielen ako emeritné- ho dekana fakulty, ale aj ako významného predstaviteľa slovenskej právnej vedy. Na úvodný príhovor dekanky nadviazal svojím vystúpením rektor Trnavskej univerzi- ty prof. doc. JUDr. Marek Šmid, PhD. Povedal, že je mu cťou a potešením byť prítomný na tomto slávnostnom dni, fakulte zaželal úspešných študentov a zachovanie peknej tradície aj do budúcich rokov. Význam tohto dňa bol zdôraznený prítomnosťou ministra zdravotníctva Slovenskej republiky JUDr. Ing. Tomáša Druckera, bývalého študenta fakulty, ktorý z pozície ne- závislého politika podrobne informoval o aktuálnych otáz- kach poskytovania zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike. JUDr. Marica Pirošíková, zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva, informovala o prá- vach detí a maloletých pomocou zaujímavých príkladov. K slávnostnej atmosfére prispel aj kultúrny program spe- váckeho zboru Felicitas, zloženého zo študentov, a pôso- biaci pri Trnavskej univerzite v Trnave. Po tomto progra- me boli v spolupráci s vydavateľstvom Wolters Kluwer ocenené vybrané osobnosti, a to udelením čestného uznania a poďakovania za vynikajúce zásluhy pri rozvoji Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, ako aj pri rozvoji právnej vedy a právnického vzdelávania na Sloven- sku. Medzi ocenenými sa nachádzalo aj moje meno. Na záver sa uskutočnilo spoločenské stretnutie s po- hostením. O dobrú náladu sa postarala hudobná inštru- mentálna skupina – hudobné zoskupenie Taste of Brass. Účastníci nahlas vyslovili želanie, že sa tešia na budúci ročník Dňa právnickej fakulty. JUDr. Jozef Opatovský člen redakčnej rady ARS NOTARIA V októbri 1998 došlo k významnej udalosti, znovuzrodeniu Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Nadväzovala na pôsobenie jej predchodkyne – Právnickej fakulty, ktorá sa v roku 1667 stala súčasťou Trnavskej univerzity z rokov 1665 – 1777. Deň Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave Slávnostné zhromaždenie sa uskutočnilo v Študentskom domove Petra Pázmaňa Trnavskej univerzity v Trnave. Doc. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD., dekanka Právnickej fakulty TU v Trnave, JUDr. Ing. Tomáš Drucker, minister zdravotníctva SR, a JUDr. Marica Pirošíková, zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva

Konferenciu otvorila 26. októbra prodekanka Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach doc. JUDr. Milena Barinko- vá, CSc., ktorá všetkých prítomných privítala a zaželala príjemné rokovanie. Program konferencie bol rozvrh- nutý na tri rokovacie dni, pričom v rámci každého blo- ku vystúpili so svojimi príspevkami významné osobnosti právnej vedy. Autori príspevkov pôsobia v teoretických a akademických inštitúciách v Slovenskej republike, ako aj v zahraničí. Svojou aktívnou účasťou konferenciu obohatili významné osobnosti z oblasti práva, ktorými sú napríklad prof. JUDr. Jozef Suchoža, DrSc., prof. Dr. Karel Eliáš, doc. JUDr. Jozef Vozár, CSc., prof. JUDr. Pe- ter Vojčík, CSc., doc. JUDr. Marek Števček, PhD., prof. JUDr. Ján Husár, CSc., a mnohí ďalší. Väčšina prednášajúcich sa v rámci časového intervalu svojich referátov snažila skôr zvýrazniť určité pasáže svo- jich písomných príspevkov, pretože skoro všetky predne- sené príspevky sú podrobnejšie obsiahnuté aj v Zborníku príspevkov, ktorý je praktickou pomôckou nielen vedeckej povahy. Obsah jednotlivých prednášok sa v rámci celého programu sympózia síce mohol javiť ako príliš pestrý, no v konečnom dôsledku pôsobil v rámci interdisciplinárne- ho skúmania práva, ekonomiky a obchodu homogénne. Jednotlivé príspevky sa venovali otázkam tvorby práva, legislatívy a rekodifikačných procesov v oblasti súkrom- ného práva vrátane práva obchodného, s prihliadnutím na širšie kontexty a väzby na európske právo. Samozrej- mosťou jednotlivých blokov prednášok bola aj diskusia, ktorá sa občas niesla až v rodinnom duchu. Ako prvý so svojím príspevkom vystúpil „domáci“ prof. JUDr. Jozef Suchoža, DrSc., ktorý sa tohto roku dožil krásneho životného jubilea a ktorý bol v podstate otcom myšlienky organizovania tohto sympózia a je stále aktív- nym nielen na vedeckom poli. Svojimi skúsenosťami obo- hatil aj tento ročník konferencie. Po ňom vystúpil prof. Dr. Karel Eliáš z Ústavu státu a práva AV ČR, v.v.i., ktorý je hlavným autorom nového českého občianskeho zákonní- ka. Témou jeho príspevku bolo Právnická osoba v okovech dogmat pod hvězdným nebem ústavních kautel. Prof. K. Eliáš sa zaoberal okrem iného aj možnosťou upraviť v spoločenskej zmluve (stanovách) obchodnej spoločnosti oprávnenie jednotlivých členov štatutárneho orgánu ob- chodnej spoločnosti podľa rôznych druhov agendy. Teó- ria súbehu rieši kumuláciu volenej a pracovnej funkcie. V praxi pôjde napríklad o prípad, ak je konateľ spoločnos- ti s ručením obmedzeným zároveň v zamestnaneckom vzťahu k tejto spoločnosti, napríklad v pozícii technického riaditeľa. Český ústavný súd vytkol všeobecným súdom prístup, podľa ktorého takýto súbeh nepripúšťali, pričom svoje rozhodnutie odôvodňovali len povahou obchodnej korporácie, ale bez toho, aby to bližšie vysvetlili. Prof. JUDr. Josef Bejček, CSc., z Právnickej fakulty Ma- sarykovej univerzity v Brne divákov pobavil okrem iného tým, že podľa neho získal tretie miesto v súťaži o najkvet- natejší názov príspevku. Mne samému trvalo dlhšie, kým som si tento názov preložil do zrozumiteľnej reči. Veď posúďte sami: Podnikání mezi scyllou právního liberali- smu a charybdou přeregulovanosti. V ďalšom bloku prí- tomných obohatili svojimi referátmi zástupcovia Práv- nickej fakulty UPJŠ v Košiciach prof.h.c. JUDr. Vladimír Babčák, CSc., a prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc., a doc. JUDr. Jozef Vozár, CSc., z Ústavu štátu a práva SAV. Prvýdeňrokovaniaukončilaprednáškadoc.JUDr.Mareka Števčeka, PhD., riaditeľa odboru rekodifikácie občianske- ho práva Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na tému Sme nútení rezignovať na integrovaný kódex súkromného práva? (úvahy o praxeologických determi- nantoch nového Občianskeho zákonníka). Autor sa veno- val praxeologickým otázkam budúcej úpravy súkromného práva. Praxeológia ako veda o účinnom konaní často v le- gislatívnom procese v našich podmienkach chýba. Doc. M. Števček sa vyslovil v prospech integrácie súkromného práva v širokom kódexe, ale len v prípade vyriešenia pra- xeologických otázok, ktorých ignorovanie môže celý pro- jekt rekodifikácie súkromného práva pochovať. Aktuálnou informáciou z legislatívnej kuchyne bola skutočnosť, že v rámci legislatívnych snáh sa reálne objavuje požiadavka o prijatie samostatného rekodifikovaného spotrebiteľské- ho kódexu. Podľa doc. M. Števčeka sa ako prijateľné javí vytvorenie kódexu verejnoprávnych inštitútov súvisiacich s ochranou spotrebiteľa, no súkromnoprávnu úpravu je nutné ponechať v Občianskom zákonníku. Ak pripustíme existenciu spotrebiteľského kódexu, potom je nevyhnutné pripustiť aj ponechanie samostatného Obchodného zá- konníka, k čomu sa prikláňa aj doc. M. Števček. Druhý deň konferencie pokračoval v rýchlom slede ďal- šími blokmi prednášok, ktoré začal svojím príspevkom prof. JUDr. Ján Husár, CSc., vedúci Katedry obchodného V dňoch 26. až 28. októbra 2016 sa v Hoteli Patria vo Vysokých Tatrách konal už 6. ročník medzinárodnej vedeckej konferencie s názvom Právo – obchod – ekonomika, ktorá sa už tradične radí medzi najvýznamnejšie svojho druhu. Konferenciu organizuje a zastrešuje Katedra obchodného práva a hospodárskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v spolupráci s Ústavom státu a práva AV ČR, v.v.i., a Ústavom štátu a práva SAV. VI. ročník medzinárodného sympózia Právo – obchod – ekonomika >> z diania v právnickej obci 34 ars notaria 4/16

práva a hospodárskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach s príspevkom Ochrana veriteľov kapitálových obchodných spoločností – očakávania a riziká. Veriteľmi kapitálových obchodných spoločností sú predovšetkým veritelia z obchodného styku s obchodnou spoločnosťou. Ochrana veriteľov obchodných spoločností sa postup- ne presúva od liberálneho prístupu k ochranárskemu prístupu. Autor pripomenul novelizáciu Obchodného zákonníka v súvislosti s krízou obchodnej spoločnosti, ktorá bola zavedená do našej právnej úpravy zákonom č. 87/2015 Z. z. účinným od 1. 1. 2016. Spoločnosť je v kríze, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 : 100. Doc. J. Husár považuje za pozitívum, že tento pomer začne platiť až v roku 2018 (v zmysle prechodných ustanovení v § 768n), takže obchodné spoločnosti budú mať dostatok času prispôsobiť svoje pomery novému in- štitútu. Ocenil tiež, že zákon obsahuje aj zmeny súvisia- cich zákonov v súvislosti s ochranou veriteľov, čím by sa malo dosiahnuť zvýšenie účinnosti ochrany veriteľov. Z pozície notára bola zaujímavou aj prednáška doc. JUDr. Tomáša Dvořáka, PhD., z Právnickej fakulty Západočes- kej univerzity v Plzni na tému Ochrana akcionářů při fúzi a rozdělení akciové společnosti prostředníctvím práva na dorovnání. Právo na dorovnanie má veľký význam pre- dovšetkým pre tých akcionárov, ktorí nesúhlasili s fúziou alebo rozdelením akciových spoločností, keďže tieto sa vyznačujú tým, že sa na ne nevyžaduje spravidla jedno- myseľný súhlas všetkých akcionárov. Doc. T. Dvořák spo- menul aj českých kolegov notárov, ktorí môžu vykonávať priame zápisy do obchodného registra, a v praxi sa obja- vuje problém, ak sa niekto z akcionárov na súde domáha neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti. Prístup niektorých notárov je preventívne (pravdepodobne s ohľadom na prípadnú náhradu škody) taký, že tento zápis nevykonajú a čakajú na rozhodnutie súdu. Aj v tomto prípade sa spoločnosť môže domáhať zápisu na registrovom súde, ktorý tento zápis vykoná bez ohľadu na prebiehajúce súdne konanie. Prítomných zasvätil do reformy Všeobecného súdu Eu- rópskej únie jeho sudca JUDr. Juraj Schwarcz, PhD., ktorý informoval o nutnosti rozšírenia počtu sudcov toh- to súdu a o niekoľkých možnostiach jeho reformy. Dô- vodom tejto reformy je predovšetkým narastajúci nápor agendy všeobecného súdu a dĺžka konaní na ňom. Pred- náška sa týkala historických, ako aj aktuálnych aspektov predmetnej reformy. V rámci druhého dňa konferencie zaujal blok českých kolegov, z ktorých vystúpili so svojimi príspevkami JUDr. Vlastimíl Pihera, PhD., z Ústavu státu a práva Akademie věd ČR na tému Mezi osobou, věcí a obligací?, JUDr. Ján Lasák, Ph.D., LL.M., z Právnickej fakulty Univerzity Palac- kého v Olomouci s témou Hmotnoprávní opatrovník práv- nické osoby pro případ konfliktu zájmů, a na záver tohto bloku aj prof. JUDr. Jarmila Pokorná, CSc., z Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne s príspevkom Ur- čuje působnost valné hromady postavení kapitálové ob- chodní korporace?. JUDr. J. Lasák pripomenul historický kontext vzniku právnych korporácií. Naznačil tzv. teóriu konfliktu (oddelenia) majetku (záujmov). Podľa novej čes- kej právnej úpravy je vrchnostenský zásah (napríklad nut- nosť vypracovania znaleckého posudku podľa § 196a Ob- chodného zákonníka) v prípade konfliktu záujmov sčasti nahradený ustanovením tzv. hmotnoprávneho opatrovní- ka, ktorý sa však v praxi často zneužíva ako nástroj boja o vládu v obchodnej spoločnosti medzi spoločníkmi. Prof. J. Pokorná sa venovala rozlíšeniu kogentných a dispozi- tívnych ustanovení v českom zákone o obchodních korpo- racích (zákon č. 90/2012 Sb.) v rámci pôsobnosti valného zhromaždenia kapitálovej obchodnej spoločnosti. Autor- ka sa snažila vysvetliť, ktoré záležitosti zverené valné- mu zhromaždeniu majú statusový význam bez možnosti odchýlenia sa v spoločenskej zmluve, a tiež, či existujú a ktoré sú dispozitívne ustanovenia. Prof. J. Pokorná de lege ferenda naznačila aj možné zavedenie nového typu spoločnosti, tzv. inominátnej korporácie, ktorá bude od- zrkadľovať konkrétne požiadavky svojich zakladateľov. Okrem uvedených prednášajúcich vystúpili aj ďalší so zaují­ mavými príspevkami, z ktorých si prítomné publikum mohlo vyberať podľa svojich predstáv. Každý z vystupujú- cich prispel k už očakávanej vysokej úrovni tohto sympózia. Vzhľadom na pokročilý ročník konferencie, ale predo- všetkým na kvalitu a odbornosť jednotlivých prednášajú- cich je nutné konštatovať, že medzinárodné sympózium Právo – obchod – ekonomika zaujalo neodmysliteľné po- stavenie v rámci konferencií podobného druhu, čo záro- veň potvrdilo v rámci aktuálneho ročníka. Okrem kvality jednotlivých príspevkov veľkou devízou sympózia je aj jeho spoločenský rozmer. Na záver ostáva len poďakovanie organizačnému výboru za skvele odvedenú prácu a za- bezpečenie vedeckej konferencie na veľmi vysokej úrovni. JUDr. Juraj Göbl člen redakčnej rady ARS NOTARIA 35 Zľava: JUDr. Juraj Göbl, prof. JUDr. Jozef Suchoža, DrSc., a doc. JUDr. Jozef Vozár, CSc.

Úvodním tématem pátečního jednání byl aktuální stav slovenského a českého notářství. Mgr. Neubauer infor- moval o zkušenostech s přímými zápisy českých notářů do veřejných rejstříků. Tato nová pravomoc se setkává s velmi kladnou odezvou ze strany veřejnosti, která vítá zefektivnění a podstatné zrychlení rejstříkového řízení. Přínosem pro stát je odbřemenění rejstříkových soudů, které se nyní mohou intenzivněji věnovat zejména výma- zům dlouhodobě nefunkčních společností. Z hlediska dalšího směřování může pozitivní zkušenost veřejnosti i politické reprezentace se zapojením notářů do veřej- ných rejstříků sehrát klíčovou roli, zejména pokud by se v budoucnu rozhodovalo o využití jejich potenciálu i při zápisech do dalších veřejných evidencí. Mgr. Neubauer dále zmínil problém obtížného obsazování notářských úřadů ve venkovských a příhraničních regionech. Podle prezidenta NK SR, JUDr. Karola Kovácse, lze ak- tuální stav slovenského notářství označit za stabilizo- vaný, byť ho stále negativně ovlivňuje skokové navýšení počtu notářských úřadů, k němuž došlo před několika lety. Představitelé slovenského notářství kontinuálně jednají s Ministerstvem spravedlnosti SR a snaží se ini- ciovat ještě širší zapojení notářů do justice. V poslední době se konkrétně jednalo o možném rozšíření pravo- mocí notářů i na vydávání platebních rozkazů namísto soudů po vzoru Maďarska, kde tento systém již několik let s úspěchem funguje. Dalším bodem jednání byla otázka potenciálu a možné- ho přínosu prezentace notářství v médiích. NK SR v ně- kolika přechozích letech spolupracovala s PR agenturou a snažila se v médiích aktivně informovat o postavení notáře, jeho pravomocích a výhodách, které tato služ- ba přináší. Nicméně spíše negativní zkušenost vedla k ukončení této spolupráce. České notářství, jak uvedl Mgr. Neubauer, se až doposud vyhýbalo jakékoli cíle- né medializaci a do budoucna i s ohledem na negativní zkušenosti ze Slovenska bude v této oblasti postupovat velmi obezřetně. Společenská část zasedání byla ve čtvrtek věnována prohlídce historických prostor pivovaru Prazdroj a spo- lečné večeři, jejíž součástí bylo i absolvování kurzu če- pování piva. Na páteční odpoledne byla přichystána prohlídka bývalého cisterciáckého kláštera a místního Knížecího pivovaru v nedalekých Plasích. Setkání proběhlo ve velmi přátelské a uvolněné atmo- sféře, která svědčí o mimořádně dobrých vztazích mezi slovenskými a českými notáři. Mgr. Martin Říha notář so sídlom v Plzni Ve dnech 22. až 23. 9. 2016 se znovu po dvou letech uskutečnilo společné výjezdní zasedání prezídií Notářských komor Slovenské a České republiky. Místem konání této akce se tentokrát stala západočeská metropole Plzeň. Výjezdní zasedání prezídií NK SR a NK ČR 36 ars notaria 4/16 >> dianiE v komore

Od 1. júla 2016, teda odo dňa nadobudnutia účinnosti nových procesných predpisov Civilného sporového po- riadku (CSP), Civilného mimosporového poriadku (CMP) a Správneho súdneho poriadku (SSP), ktoré nahradili dovtedajší Občiansky súdny poriadok (OSP), uplynulo už niekoľko mesiacov a každý z notárov sa postupne v praxi stretáva s rôznymi aplikačnými problémami súvisiacimi jednak s rozšírenými kompetenciami notárov (predo- všetkým v dedičskej agende), ale, bohužiaľ, sú spojené aj s rôznymi prístupmi súdov, v ktorých obvode notári pôsobia ako súdni komisári. Témy jednotlivých blokov školenia slúžili najmä na pri- blíženie aplikačných problémov, ich analýzu a nájdenie riešenia v súlade s novou právnou úpravou. Lektorkami školenia boli notárom už známe odborníčky na rekodifikáciu procesného práva JUDr. Romana Smyčková, PhD., a JUDr. Alexandra Kotrecová, PhD., LL.M., pôsobiace na Právnickej fakulte Univerzity Ko- menského v Bratislave, Katedre občianskeho práva. Odborné školenie notárov otvoril a prítomných privítal pán prezident NK SR JUDr. Karol Kovács, ktorý násled- ne odovzdal slovo lektorkám. JUDr. R. Smyčková a JUDr. A. Kotrecová sa v rámci školenia plynule dopĺňali a rea­ govali aj na viaceré otázky zo strany notárov. V rámci jednotlivých blokov školenia lektorky pripomenuli dôvo- dy, prečo došlo k rekodifikácii procesného práva, a vše- obecne vysvetlili jej podstatu. Z pohľadu notára došlo s účinnosťou nových kódexov k rozšíreniu oprávnení no- tára o decízne právomoci. Procesné právo je úzko späté s právom hmotným, preto sa predpokladá, že po rekodi- fikácii súkromného práva hmotného, na ktorej sa inten- zívne pracuje už niekoľko rokov, bude nutné novelizovať aj procesné kódexy. Lektorky sa venovali subsidiárnemu použitiu CSP aj na mimosporovú agendu a uviedli pro- cesné inštitúty, ktoré sa spravujú len úpravou v CSP (na- príklad doručovanie, procesný opatrovník). Iné inštitúty CSP sa na mimospory vzhľadom na ich povahu nepoužijú (napríklad prostriedky procesného útoku, koncentrácia konania a iné). Dôležitým ustanovením je § 396 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa konania o dedičstve začaté pre- do dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov. V rámci prednášky sa lektorky venovali ďalším pod- mienkam konania, akými sú napríklad účastníci kona- nia, procesná subjektivita a procesná spôsobilosť. Podľa § 68 ods. 1 CSP, v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. V rám- ci mimosporových konaní je určitou modifikáciou §  9 CMP, podľa ktorého, ak to okolnosti vyžadujú (napríklad s ohľadom na dlhy poručiteľa), môže súd rozhodnúť, že ten, kto nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, musí byť v konaní zastúpený svojím zákonným zástupcom alebo procesným opatrovníkom, aj keď ide o vec, v ktorej by mohol konať samostatne. Podrobne sa lektorky venovali tiež procesným úkonom súdu, najmä doručovaniu, ktoré je podstatným nóvom aj pre notárov. Kým OSP v podstate vyžadoval povinnosť vždy zisťovať pobyt účastníka, CSP je v tomto smere pre účastníka prísnejším a predpokladáme, že fikcia doru- čenia sa bude aplikovať oveľa častejšie. Pri doručovaní je dôležité správne zodpovedať otázky, kto doručuje a kam sa doručuje. Kľúčovým je tiež § 106 CSP upravujúci adre- su na doručenie. Ktoré rozhodnutia musíme doručovať, stanovuje § 235 ods. 2 CSP. V rámci procesných úkonov sa lektorky osobitne venovali rozhodnutiam a ich nále- žitostiam. Notár rozhoduje vždy uznesením. Pritom je však nutné rozlišovať, či ide o rozhodnutie vo veci samej, alebo o procesné rozhodnutie. Podľa toho sa jednotlivé uznesenia líšia z formálnej, ako aj materiálnej stránky. Uznesenie o zastavení konania o dedičstve je procesným rozhodnutím, nie rozhodnutím vo veci samej. Po čas- ti venovanej uzneseniam sa lektorky venovali aj otázke trov konania, v rámci ktorej je možno najmarkantnejším rozdielny prístup jednotlivých súdov. Podľa lektoriek by súčasťou rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa konanie končí, mal byť aj výrok o trovách konania vrátane súdne- ho poplatku. Neformálnou súčasťou školenia bol tak ako po iné roky spoločenský večer, ktorý sa konal 10. a 11. novembra. Okrem pracovných záležitostí a starostí prítomní kole- govia určite ocenili možnosť porozprávať sa aj o iných témach v príjemnej atmosfére. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa podieľali na zorga- nizovaní takého náročného podujatia a prispeli k vysokej úrovni školenia notárov, ktorú aj v tomto roku školenie potvrdilo. JUDr. Juraj Göbl člen redakčnej rady ARS NOTARIA V dňoch 10. až 12. novembra 2016 sa v Hoteli Patria vo Vysokých Tatrách konalo školenie notárov, ktoré už tradične zorganizovala NK SR. Tak ako býva zvykom, odborného školenia sa opäť zúčastnili notári, notárski kandidáti aj notárski koncipienti. Tohtoročná účasť bola v porovnaní s inými rokmi podstatne vyššia, čo pravdepodobne súviselo s aktuálnymi témami, ktorými boli CMP so zameraním na dedičské konanie a Dedičské konanie – aplikačné problémy. Školenie notárov vo Vysokých Tatrách 37

38 ars notaria 4/16 >> dianiE v komore Otvorenie univerzity prebehlo v predvečer prvého dňa konania univerzity. Na zoznamovacom večere privítal prezident UINL Daniel-Sédar Senghor účastníkov, ako aj prednášajúcich notárov a profesorov univerzity. Uvítací koktail bol vhodnou príležitosťou na nadviazanie kontak- tov s účastníkmi z rôznych krajín a na prvú komparatívnu komunikáciu týkajúcu sa rozdielov právnych systémov jednotlivých krajín latinského notárstva (napríklad v sú- vislosti s podmienkami prístupu k profesii notára, agen- dou a právomocami notára). Program univerzity bol rozdelený do viacerých sekcií. Úvodný a posledný deň konania konferencie prebehli prostredníctvom príhovorov a prednášok vedených si- multánnym prekladom do anglického, francúzskeho a talianskeho jazyka. Univerzita bola v prvý oficiálny deň otvorená príhovormi prezidenta 5. ročníka notár- skej univerzity v Ríme Cesareho Feliceho Giulianiho, prezentáciou notárskej školy v Ríme prostredníctvom Giuseppeho Trapaniho, prezentáciou CNUE zo strany jej prezidenta Paola Pasqualisa, zodpovedného za vedecký program univerzity Pierra Becqua a prezidenta UINL Daniela-Sédara Senghora. Prednášky sa tieto dva dni orientovali na tému ochrany právneho stavu notárstva, nových inštitútov spolupráce (napríklad SNS: Secure Notarial Seal), na problematické otázky v súvislosti s tretími krajinami (napríklad na nový titul nadobúdania vlastníckeho práva v tretích krajinách, ktorým je titling), ako aj na nové technológie a zamýšľanú elektronizáciu a odstránenie papierovej formy celej agendy notárskej činnosti. Prednášky v tieto dni viedli odborníci v daných oblastiach: Jean-Paul Decorps z Francúzska, Rajendra Dassyne z Maurícia, Antonio Iolito z Talianska, Pierre Becque z Francúzska a iní. Zostávajúce časti programu univerzity boli vedené v dvoch pracovných skupinách podľa komunikačného anglického alebo francúzskeho jazyka. Program uni- verzity sa v týchto troch dňoch zameriaval na aktuálne témy notárskej činnosti vo vzťahu k európskej právnej legislatíve a jej komparácie s právnou úpravou tretích, nečlenských štátov Európskej únie. Prvý deň v anglickej skupine, v ktorej som participova- la, vystúpil Luc Weyts, ktorý je notárom v Belgicku a zá- roveň profesorom na Univerzite v Leuven. Témou jeho prednášky a nadväzujúcej diskusie bolo európske ob- chodné právo a prepojenie obchodného práva a dedič- ského práva, na ktoré sa špecializuje. Ako druhý vystúpil Marc Geleijns, notár z Holandska, ktorý diskutoval na tému pozemkového a zmluvného práva. Druhý deň v anglickej skupine viedli diskusiu Maria de los Reyes Sanchez Moreno, notárka zo Španielska, a Giovanni Liotta, notár z Talianska, na tému rodinného práva s poukázaním na nové rodinnoprávne kodifikácie v jednotlivých európskych krajinách, ktoré sú odrazom európskej právnej úpravy. Poukázali aj na nedávne pri- jatie európskych nariadení vo veciach manželských reži- mov1 a vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev2. Osemnásť krajín3, medzi ktoré nepatrí Slo- venská republika, nadviazalo na základe týchto naria- dení vzájomnú posilnenú spoluprácu v oblasti manžel- ských režimov a majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev. Zámerom Európskej únie bolo prijať tieto dve nariadenia súbežne s Nariadením Európskeho par- lamentu a Rady (ES) č. 650/2012 o cezhraničnom dedení. Nariadenia dedičského a rodinného práva mali ustano- viť také pravidlá, aby sa otázky dedenia a vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) ako predpokladu na prejednanie dedičstva spravovali rov- nakým právnym poriadkom. Zamýšľaný cieľ súbežného prijatia týchto nariadení nebol naplnený. V tretí deň v anglickej skupine vystúpil Michael Becker, notár z Nemecka, a Nigel Ready, verejný notár (pub- lic notary) z Veľkej Británie, na tému právnej regulácie cezhraničného dedenia. Vykonala sa komparácia a pre- behla diskusia týkajúca sa právnej úpravy Nariadenia Eu- rópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 650/2012 o cezhra- ničnom dedení, ktorá sa aplikuje v členských štátoch EÚ, pričom upravuje aj právne vzťahy a účinky v súvislosti s tretími, nečlenskými krajinami, teda aj s Veľkou Britá- niou. Z tohto dôvodu bola zaradená aj prednáška britskej právnej úpravy common law systému dedičského práva. Program univerzity bol obohatený aj o návštevu sekreta- riátu UINL a spoločnosti Notartel zabezpečujúcej elek- tronizáciu pre taliansku notársku komoru a notárov, ktorí spisujú všetky zmluvy a právne úkony v papierovej Únia latinského notárstva (UINL) organizovala 5. ročník Svetovej notárskej univerzity UINL v Ríme v dňoch 25. až 29. júla 2016. Zúčastnilo sa jej 74 účastníkov (notárov, notárskych kandidátov a notárskych koncipientov) z tridsiatich krajín latinského notárstva a štyroch kontinentov. Svetová notárska univerzita UINL v Ríme >> dianiE v komore 1 Nariadenie Rady (EÚ) č. 2016/1103 z 24. júna 2016, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkone rozhodnutí vo veciach vo veciach majetkových režimov manželov. 2 Nariadenie Rady (EÚ) č. 2016/1104 z 24. júna 2016, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkone rozhodnutí vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev. 3 Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko.

39 aj elektronickej forme prostredníctvom podpisového tabletu. Zaujímavou časťou univerzity bola návšteva no- társkeho úradu v Ríme, kde taliansky notár Ramondelli e Associati, ktorý je zároveň profesorom Notárskej školy v Ríme, priblížil kompetencie, základnú agendu a pod- mienky prístupu a zotrvania v notárskom stave. Talianski notári musia pre vykonávanie činnosti každoročne spl- niť určité podmienky, t. j. získať určitý počet kreditov zo vzdelávacích programov a školení. V spolupráci s účastníkmi 5. ročníka notárskej univer- zity sa zrealizovala komparatívna štúdia právnych úprav jednotlivých krajín v otázkach kompetencie, základnej agendy a podmienok prístupu k notárskej profesii. Pod- ľa niektorých právnych úprav je podmienkou na výkon činnosti notára absolvovanie notárskej školy a notárskej skúšky (príkladom je štát Quebeck v Kanade alebo Poľ- sko), v iných štátoch je prístup k notárskej profesii pod- mienený úspešným absolvovaním notárskej skúšky bez požiadavky vykonania právnej praxe (príkladom je Brazí- lia, Rumunsko, Španielsko) a podľa niektorých štátov je podmienkou vymenovania notára úspešné absolvovanie notárskej skúšky, výberového konania a aj splnenie po- žiadavky vykonania právnej praxe, ako je to podľa belgic- kej, českej, maďarskej, ruskej, slovenskej alebo srbskej právnej úpravy. Svetová univerzita UINL je zaujímavou skúsenosťou a príležitosťou stretnúť sa s osobami vykonávajúcimi no- társku činnosť v iných krajinách, nadviazať profesionál- ne, ako aj osobné kontakty. Z uvedeného dôvodu by som jej absolvovanie odporučila každému mladému notárovi, notárskemu kandidátovi alebo koncipientovi. JUDr. Hana Jánošková notárska koncipientka JUDr. Jany Jánoškovej, notárky so sídlom v Nitre Autorka je členkou Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR. Slávnostnú akadémiu otvoril svojím príhovorom predse- da Národnej rady notárstva p. Mariusz Bialecki. V krát- kosti zhrnul vývoj poľského notárstva za posledných 25 rokov, pripomenul úspechy, ktoré sa podarilo za toto ob- dobie dosiahnuť, nezabudol ani na problémy, s ktorými sa poľské notárstvo stretáva. Poľských notárov prišli po- zdraviť zástupcovia prezidenta Poľskej republiky, Ústav- ného súdu Poľskej republiky a ministerstva spravodlivos- ti. Zo zahraničných hostí by som pripomenul vystúpenie prezidenta UINL p. Daniela Sédar-Senghora a preziden- ta CNUE p. Paola Pasqualisa. Osobitnú prednášku mal profesor Aleksander Oleszko, ktorý sa venuje problema- tike notárstva. V roku 2016 vydal teoretickú prácu týkajú- cu sa poľského notárstva. V mene slovenského notárstva som ako čestný hosť poďakoval p. Mariuszovi Bialecké- mu za pozvanie, vyslovil rešpekt za doteraz dosiahnuté úspechy poľského notárstva a do budúcnosti poprial veľa síl v ďalšej práci. Slávnostnú akadémiu umocnilo dôstoj- né prostredie, v ktorom sa podujatie konalo, v krásnej gotickej sále starobylej radnice mesta Vroclav. JUDr. Karol Kovács prezident NK SR Sejm – najvyšší zákonodarný zbor Poľskej republiky, prijal dňa 14. 2. 1991 zákon, na základe ktorého bol v Poľsku obnovený inštitút slobodného notárstva latinského typu. Toto 25. výročie si poľské notárstvo pripomenulo slávnostnou akadémiou konajúcou sa dňa 13. 11. 2016 v meste Vroclav. 25. výročie poľského notárstva Predseda Národnej rady notárstva p. Mariusz Bialecki

40 ars notaria 4/16 >> aktuálne z nK SR Informácie o odvolaných notároch a plánovaných podujatiach Ministerka spravodlivosti SR odvolala na vlastnú žiadosť: JUDr. Máriu Vavráčovú z funkcie notárky so sídlom notárskeho úradu v Detve v obvode Okresného súdu Zvolen s účinnosťou od 1. januára 2017. Informácie o národných a medzinárodných podujatiach Dňa 13. novembra 2016 sa konali v poľskom meste Vroclav oslavy 25. výročia vzniku nezávislého poľské- ho notárstva, zúčastnil sa ich prezident NK SR JUDr. Karol Kovács. V dňoch 18. až 19. novembra 2016 sa v Barcelone usku- točnilo Zasadnutie Komisie pre európske záležitosti (CAE), na ktorom sa zúčastnil delegát NK SR Mgr. Voj- tech Kavečanský. Dňa 20. novembra 2016 sa uskutočnil VIII. ročník Tur- naja právnických povolaní o putovný pohár Milana Han- zela – futsalový turnaj v športovej hale HANT Aréna v Bratislave. Družstvo Notárskej komory SR obsadilo na turnaji 10. miesto, organizátorom nášho družstva bol ako každoročne JUDr. Vladimír Balun. Dňa 9. decembra 2016 sa konalo Valné zhromaždenie CNUE v Bruseli, na ktorom sa zúčastnili Mgr. Peter Danczi a Mgr. Tomáš Gardon. Dňa 10. februára 2017 sa uskutoční volebná Konferen- cia notárov v Grand hoteli Pressburg v Bratislave. Notárska komora SR sa lúči s kolegami, ktorí končia svoju činnosť dosiahnutím veku 67 rokov v zmysle záko- na č. 366/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, k 31. 12. 2016: JUDr. Darina Breznoščáková, notárka so sídlom vo Vranove nad Topľou JUDr. Katarína Košťálová, notárka so sídlom v Leviciach JUDr. Jozef Kreml, notár so sídlom v Skalici JUDr. Štefan Morvay, notár so sídlom v Bánovciach nad Bebravou JUDr. Viera Ogurčáková, notárka so sídlom v Košiciach JUDr. Jozef Opatovský, notár so sídlom v Trnave JUDr. Pavol Tóth, notár so sídlom vo Veľkom Krtíši. Notárska komora SR im ďakuje za ich dlhoročnú prácu a praje všetko dobré v súkromnom živote. „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.“ (Evanjelium podľa Jána, Prológ, 1, 9-13) Všetkým notárom, notárskym kandidátom, notárskym koncipientom a ostatným čitateľom a prispievateľom nášho časopisu ARS NOTARIA prajeme pokojné a príjemne strávené sviatky a šťastný krok do nového roka 2017. Redakčná rada ARS NOTARIA Vianočné prianie

41 Koncom septembra 2016 sa konalo v Plzni v Českej re- publike spoločné zasadanie prezídií Notárskej komory Českej republiky a Slovenskej republiky. Táto tradí- cia nám umožňuje bezprostrednú výmenu informácií a stretnutia sú dôležité aj z toho dôvodu, že aj ústav- noprávne a vládne orgány našich krajín sa často inšpi- rujú právnou úpravou našich susedov. Hlavnou témou stretnutia boli výsledky rekodifikačných prác na občian- skoprávnych predpisoch, ale aj otázky týkajúce sa mar- ketingových stratégií jednotlivých notárstiev. Okrem kolegov z Českej republiky udržiavame blízke bilaterálne vzťahy aj s kolegyňami a kolegami z Maďar- ska. Tento rok sme sa na pozvanie Maďarskej komory zúčastnili pravidelného bilaterálneho stretnutia v obci Noszvaj pri Egeri. Aj v Maďarsku prebehla rekodifikácia občianskeho práva a z nej vyplynuli problémy, ktoré nie sú ešte vyriešené judikatúrou. Čas však aj tu ukazuje, že v prípade úbytku kompetencií u notárov pri riešení nie- ktorých životných situácií má štát záujem niektoré zru- šené inštitúty vrátiť späť, aby bola zabezpečená stabilita a právna istota pre občanov a podnikateľov. NK SR bola úspešná pri projekte školenia a seminárov cezhraničných dedičstiev, ktoré boli finančne podpo- rované aj z fondov Európskej únie. Dňa 11. 10. 2016 sa v Bratislave konalo záverečné vyhodnotenie za účasti no- tárov, zástupcov akademickej obce a agentúr z ČR a SR. V dňoch 18. 10. 2016 sa v Paríži konalo zasadnutie orgá- nov Medzinárodnej únie latinského notárstva, ktorého sa zúčastnil prezident komory JUDr. Karol Kovács, členka pracovných skupín a generálna radkyňa JUDr. Magdalé- na Valušová a generálny radca Mgr. Peter Danczi. Okrem zasadnutia pracovných skupín a generálnej rady sa konalo aj zhromaždenie členských notárstiev a od 19. 10. 2016 sa konal 28. medzinárodný kongres latinského notárstva, na ktorom so správou a príspevkom aktívne vystúpili aj Mgr. Katarína Valušová a JUDr. Magdaléna Valušová. Ich práca je v archíve Notárskej komory SR prístupná všetkým notárom. Koncom roka nás ešte čaká zasadnutie Hexagonály a valné zhromaždenie členských štátov CNUE v Bruseli. Mgr. Peter Danczi predseda Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR Justičná akadémia Slovenskej republiky organizovala v spolupráci s Právnickou fakultou Masarykovej uni- verzity v Brne už šiesty ročník Československých práv- nických dní. Tohtoročné medzinárodné podujatie bolo venované otázkam princípu spravodlivosti v trestnom, ale aj správnom práve. Cieľom konferencie bolo otvoriť komplexnú odbornú diskusiu o tom, do akej miery na- pĺňajú represívne politiky oboch štátov základný princíp spravodlivosti. Na Slovensku aj v Českej republike prevláda silne punitívna verejná mienka, ktorej odrazom sú neustá- le tendencie sprísňovať sankcie tak v trestnom, ako aj správnom práve. Úlohou právnej vedy musí byť vyhod- nocovanie účinnosti takéhoto prístupu a kritické zhod- notenie toho, do akej miery je v súčasnom trestnom aj správnom práve dodržiavaná sankčná primeranosť a najmä princíp spravodlivosti. Justičná akadémia sa preto rozhodla pozvať špičkových odborníkov, zástupcov justície, prokuratúry a akade- mickej obce, z Českej a Slovenskej republiky, ktorí na konferencii vystúpili s odbornými príspevkami a otvorili tak k týmto otázkam odbornú diskusiu. PhDr. Zuzana Kostolányiová Justičná akadémia SR Aj vďaka letnému dovolenkovému obdobiu bol tretí štvrťrok roku 2016 z hľadiska medzinárodných aktivít Notárskej komory Slovenskej republiky pokojnejší. Novinky z medzinárodnej oblasti Justičná akadémia: Československé právnické dni boli venované princípu spravodlivosti v trestnom a správnom súdnictve

Dulak, A.: Testamentárna sloboda a interpretácia vôle poručiteľa. Justičná revue, 68, 2016, č. 4, s. 381 – 388 Právna úprava dedičského práva zvyčajne kladie na na- plnenie obsahových a formálnych náležitostí prejavenej vôle vyššie nároky než na iné právne úkony. Súčasné znenie Občianskeho zákonníka (v porovnaní s minulos- ťou) nielenže zužuje priestor na prejavy poručiteľovej poslednej vôle, ale navyše akúkoľvek chybu právneho úkonu postihuje jeho neplatnosťou. Nesmierne dôleži- tou sa preto javí interpretácia poručiteľovej poslednej vôle, ktorá môže viesť buď k uznaniu právnych následkov vôle poručiteľa, alebo k nastúpeniu právnych následkov, ktoré sú od vôle poručiteľa vzdialené. Hajnišová, E., Marek, K., Vojtková, D.: Väčšinový obchodný podiel vo vzťahu k súhlasu správcu dane podľa slovenskej právnej úpravy. Justičná revue, 68, 2016, č. 4, s. 400 – 414 Cieľom autorov je oboznámiť čitateľa s inštitútom súhlasu správcu dane a upozorniť na nedostatky súvisiace s týmto právnym inštitútom, ktoré sa v platnom právnom poriadku Slovenskejrepublikynachádzajú,a zároveňsapokúsianájsť riešenie, ktoré by pomohlo prínosnejšej právnej úprave. Kotrecová, A.: K novým kódexom. Rekodifikácia civilného procesného práva: Zastúpenie. II. Civilný mimosporový poriadok. Bulletin slovenskej advokácie, 2016, č. 7 – 8, s. 4 – 9 Civilný mimosporový poriadok (CMP) nezakotvuje samo- statnú úpravu zastúpenia. Z tohto dôvodu sa s pouka- zom na § 2 ods. 1 CMP primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP). CSP už nediferen- cuje medzi zákonným zastúpením, zastúpením na zákla- de plnomocenstva a zastúpením na základe rozhodnutia súdu. Diferencuje len zastúpenie na základe splnomoc- nenia, pričom zastúpenie na základe zákona sa v istej miere premietlo do inštitútu procesného opatrovníctva. Zákonné zastúpenie a zastúpenie procesným opatrovní- kom ustanoveným na základe rozhodnutia súdu predsta- vuje spôsoby riešenia nedostatku procesnej podmienky, a to nedostatku procesnej spôsobilosti. S poukazom na osobitý okruh konaní v režime CMP sa tak príspevok nezameriava na otázky zastúpenia ako takého, ale bližšie rozoberá inštitút procesného opatrovníka v spo- jitosti s inštitútom kolízneho opatrovníka ako osoby, ktorá v konaní zastupuje subjekty nemajúce plnú procesnú spô- sobilosť. Približuje tiež okruh subjektov, ktoré majú v kona- niach podľa CMP špecifické postavenie, t. j. nie sú zástup- cami konkrétneho účastníka konania, ale na naplnenie účelu zákona vymedzuje CMP ich špecifické postavenie. Valová, K., Bakos, O.: Fideikomisárna substitúcia de lege ferenda. Súkromné právo č. 4/2016 Inštitút fideikomisu bol známy už v klasickom rímskom práve. Spočiatku sa chápal ako určitá mravná povinnosť dediča odovzdať vec alebo iné plnenie fideikomisárovi. Jeho forma nebola osobitne regulovaná, fideikomis bol len neformálnou prosbou adresovanou dedičovi a dedičova obligácia vydať niečo inej osobe bola len mravnou povin- nosťou. Fideikomis sa neskôr stal právne záväzným a Jus- tinianus ho napokon postavil na rovnakú úroveň s inštitú- tom odkazu. Paralelne s týmto vývojom vznikol aj inštitút tzv. univerzálneho fideikomisu. Autori sa domnievajú, že zavedenie inštitútu fideikomisárnej substitúcie do nášho právneho poriadku je potrebné dôkladne zvážiť. Treba pri tom zohľadniť nielen pozitíva tohto dedičského inštitútu, ale aj jeho úskalia, ktoré sa snažili v príspevku priblížiť. Valachovič, M., Rabatin, S.: Vplyv zániku strany (účastníka konania) na rozhodnutie o neodkladnom a zabezpečovacom opatrení alebo majú tieto opatrenia osobný charakter? Súkromné právo č. 4/2016 Autori sa v článku zaoberajú osobitným aspektom inšti- tútu neodkladných a zabezpečovacích opatrení, ktorým je podľa nich ich osobný charakter. Hoci sa tento znak v právnej teórii a praxi v súvislosti s predbežnými opat- reniami podľa predchádzajúcej právnej úpravy vôbec nespomína, autori na podklade konkrétneho prípadu z rozhodovacej činnosti súdov argumentujú v prospech osobného charakteru týchto opatrení nielen v tomto prí- pade, ale aj pri tomto procesnom inštitúte všeobecne. Rozoberajú pritom konkrétne otázky a situácie, ktoré v praxi nastávajú po smrti fyzickej osoby a zániku práv- nickej osoby, voči ktorým bolo neodkladné a zabezpečo- vacie opatrenie nariadené a čiastočne aj prípady zániku navrhovateľa týchto opatrení v súvislosti s prijatým Civil- ným sporovým poriadkom. Podhorec, I., Poláček Tureková, Z.: Exekučný titul a jeho vymožiteľnosť. Súkromné právo č. 4/2016 V prípade, ak má veriteľ v rukách exekučný titul, ktorý – expressis verbis – je uvedený v Exekučnom poriadku, má možnosť okrem dobrovoľného plnenia zo strany dlžníka uskutočniť aj jeho nútený výkon prostredníctvom súdne- ho exekútora. Tento nútený výkon rozhodnutí zastrešujú v súlade s Exekučným poriadkom súdni exekútori, kto- rých si do dnešného dňa môžu zo zoznamu exekútorov vyberať príslušní veritelia, t. j. oprávnení. Novela Exe- kučného poriadku, predložená do legislatívneho proce- su 1. júla 2016, má zaviesť elektronické prideľovanie vecí súdnym exekútorom, a to náhodným výberom na zákla- de teritoriálneho princípu. Odborná verejnosť sa zhoduje na tom, že takáto zmena je žiadaná a dlho očakávaná a prinesie nestrannosť do exekučných procesov. Jakubáč, R.: Oprava chyby v katastrálnom operáte. Súkromné právo č. 4/2016 Je, samozrejme, pochopiteľné, že pri spravovaní z hľa- diska údajovej bázy takého bohatého informačného sys- tému, akým je kataster nehnuteľností, môže dôjsť k po- Anotácie 42 ars notaria 4/16 >> Dávame do pozornosti

chybeniu a že sa do tohto informačného systému môžu dostať aj chybné údaje, a to chybné údaje o právnych vzťahoch k nehnuteľnosti či chybné údaje technického charakteru. V aplikačnej praxi preto nie sú výnimočné podania, ktorými fyzické a právnické osoby žiadajú opra- vu zápisu v katastri nehnuteľností. Mechanizmus opravy chyby však nie je taký jednoduchý, ako by sa možno na prvý pohľad mohlo zdať. Horák, O.: Postavenie potomkov vydedeného potomka. Ad notam č. 4/2016 Dôsledky vydedenia pre potomkov vydedeného potom- ka sa podľa novej českej právnej úpravy (§ 1646 odst. 3 Občianskeho zákonníka) líšia podľa toho, či vydedený potomok prežil poručiteľa, alebo či zomrel pred poru- čiteľom (resp. súčasne s ním). V prípade, že vydedený potomok prežil poručiteľa, nededia v zásade ani jeho po- tomkovia. Ako sporná môže byť naskytujúca sa otázka, či má potomok žijúceho vydedeného potomka aspoň právo na povinný podiel. Z hľadiska jazykového, teleologické- ho, ústavne konformného i komparatívneho výkladu by sme mali dospieť k riešeniu, že potomkovia vydedeného potomka majú právo na povinný podiel i v prípade, že vy- dedený potomok prežije poručiteľa. Autor sa domnieva, že ak by sme chceli úpravu vydedenia, ktorá dôsledne rešpektuje stredoeurópsku právnu konvenciu, mal by byť § 1646 ods. 3 Občianskeho zákonníka vypustený. Katastrálny bulletin č. 1/2015, s. 18 Skutočnosť, že zaniklo pozemkové spoločenstvo, nezna- mená, že zanikla aj spoločná nehnuteľnosť. Vymazať kód spoločnej nehnuteľnosti je možné iba v prípade, ak sa jeden z podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľ- nosti stane výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Katastrálny bulletin č. 2/2015, s. 10 – 11 Okresný úrad, katastrálny úrad postupoval správne, keď fotokópiu rozhodnutia o uložení predbežného opatre- nia neuznal a vrátil vyhotoviteľovi späť, pretože listina v takejto forme nie je rozhodnutím v zmysle § 50 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poria- dok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok). Oso- bami, ktoré všeobecne vidimujú fotokópie s originálom tak, že tieto sa môžu v styku s úradmi vždy použiť ako verejné listiny, sú spravidla notári a obce. V ostatných prípadoch podľa príkladmo uvedených právnych predpi- sov sa vidimované listiny ako verejné listiny môžu použiť len za učených podmienok; napríklad podľa § 65 ods. 5 vyhl. MS SR č. 543/2005 Z. z. súdy môžu vidimovať svoje vlastné rozhodnutia, podľa § 18 ods. 2 pism. j) katastrál- neho zákona OÚ KO overujú fotokópie a rovnopisy záko- nom vymedzených listín len pre svoje vlastné vnútorné potreby, podľa § 23 ods. 2 daňového poriadku daňový orgán vydá vidimovanú listinu na žiadosť daňového sub- jektu v súvislosti s nazretím do spisu. Daňový poriadok neumožňuje daňovému úradu vo všeobecnosti osvedčiť zhodu fotokópie s originálom. Výnimkou je prípad, keď daňový úrad takto postupuje voči daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi na jeho žiadosť v súvislosti s na- zretím do spisu podľa § 23 daňového poriadku. Katastrálny bulletin č. 2/2015, s. 11 – 12 Zákon o pozemkových spoločenstvách osobitne upravuje zákaz drobenia spoločnej nehnuteľnosti a týka sa len prí- padu prevodu podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Práv- nu úpravu obsiahnutú v zákone o pozemkových spolo- čenstvách je tak potrebné považovať vo vzťahu k zákonu č. 180/1995 Z. z. za lex specialis. Pri prechode spoluvlast- níckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti ani pri inom právnom úkone by sa zákaz drobenia nemal uplatniť. Katastrálny bulletin č. 1/2016, s. 7 Podľa ustanovenia § 63a Notárskeho poriadku notár for- mou notárskej zápisnice na základe predložených listín osvedčí splnenie podmienok ustanovených osobitným predpisom; v notárskej zápisnici notár uvedie, splnenie ktorých podmienok osvedčoval a akým spôsobom bolo ich splnenie preukázané, a pripojí osvedčovaciu doložku o tom, že nezistil žiadne prekážky na postup účastníka podľa oso- bitného predpisu. Keďže ustanovenie § 63 Notárskeho poriadku striktne uvádza, aké náležitosti musí obsahovať notárska zápisnica o vydržaní vlastníckeho práva, nemož- no dané ustanovenie Notárskeho poriadku obchádzať cez ustanovenie § 63a Notárskeho poriadku z dôvodu, aby notár nemusel mať splnené všetky podmienky podľa ustanovenia § 63 Notárskeho poriadku. Verejnou listinou na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností je len osvedče- nie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľ- nosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydané podľa § 63 Notárskeho poriadku. Katastrálny bulletin č. 1/2016, s. 12 – 13 Úradný preklad textu overenia do slovenského jazyka má byť súčasťou listiny. Z obsahu medzinárodných bilaterál- nych zmlúv uzavretých medzi bývalým československým štátom, resp. Slovenskou republikou a druhým zmluvným štátom, nie je možné zistiť, ktoré konkrétne orgány, resp. subjekty v danom štáte môžu osvedčiť pravosť podpisu na listinách predkladaných do štátu, ktorý je zmluvnou stranou. Požadovanú informáciu nie je možné zistiť ani na informačných stránkach MV SR a MZV SR. S cieľom pre- veriť skutočnosti, či príslušné osvedčenie podpisu vydal orgán na to oprávnený, môže správny orgán prerušiť ko- nanie podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona a požiada o preukázanie tejto skutočnosti účastníka konania, resp. druhá možnosť je, že si skutočnosť, či je podpis osvedčený orgánom, resp. subjektom na to spôsobilým, overí správny orgán písomne na Ministerstve zahraničných vecí SR, prí- padne na zastupiteľskom orgáne SR v príslušnom štáte. (Usmernenie ÚGKK SR č.LPO-4508/2013/Var zo dňa 19. 8. 2013 – Oznámenie o spôsobe konania správ ka- tastra pri posudzovaní zahraničných verejných listín) JUDr. Zuzana Grófiková (prvá a druhá anotácia) JUDr, Katarína Valová, PhD. (tretia anotácia) JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. (štvrtá až ôsma anotácia) JUDr. Juraj Göbl (deviata až trinásta anotácia) 43

>> Dávame do pozornosti Vybral JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA. Medzinárodné právo súkromné, 2. vydanie Peter Lysina, Michal Ďuriš, Miloš Haťapka – vyd. C. H. Beck Rok vydania: 2016 Počet strán: 544 Väzba: pevná Druhéaktualizovanéa doplnenévydanieúspešnejvysokoškolskejučeb- nice MPS reflektuje všetky zásadné právne zmeny, ktorými za posledné obdobie prešlo medzinárodné právo súkromné, počínajúc zmenami vo vnútroštátnom práve (civilné sporové a mimosporové konanie) až ponormotvornúčinnosťEurópskejúniea jejinštitúcií.Knihapoukazuje aj na nové návrhy a pripravované predpisy v legislatíve Parlamentu EÚ. Súdne doručovanie od 1. 7. 2016 – Sporové konanie Jaroslav Krajčo – vyd. Eurounion Rok vydania: 2016 Počet strán: 150 Väzba: mäkká Publikácia poskytuje informácie o doručovaní písomností pre súd- ne konanie podľa nového sporového poriadku. Je nápomocná ako príručka advokáta alebo pre súdy na odpovedanie ľuďom podľa zá- kona do 30 dní. Poukazuje na dvojrozdielne vysvetlenie sporového poriadku a jeho problematické predpisy, prípadne, ako sa dá o ne oprieť z právneho pohľadu. Dedičské právo hmotné II Ladislav Kupka – vyd. Eurounion (doplnené a prepracované vydanie) Rok vydania: 2016 Počet strán: 400 Väzba: pevná Publikácia sa komplexne venuje dedičskému právu – čo všetko je dôležité, keď je poručiteľ po smrti, aký je hlavný predpoklad na de- denie zo zákona, čo je podstatné v závete. Ďalej poskytuje informá- cie o tom, čo je dôležité pre aspekt vydedenia, o dedičskom konaní s dlhmi, ako zrušiť závet, o dedičskom podiele a jeho problematic- kých súvislostiach, dedičovi a jeho právach a podobne. Nové právo k povrchu Pavel Petr – vyd. C. H. Beck Rok vydania: 2016 Počet strán: 128 Väzba: mäkká Publikácia poskytuje pohľad na nové zmeny v oblasti vecných práv. Porovnáva ich s vecnými právami v Lotyšsku a ČR. Obsahuje aj súdne rozhodnutia a rozoberá aj ostatné inštitúty týkajúce sa vecných práv. Pracovné právo Európskej únie Helena Barancová – vyd. Sprint 2 Rok vydania: 2016 Počet strán: 656 Väzba: pevná Pracovné právo Európskej únie obsahuje právne inštitúty Európskej únie v právnej praxi, keďže autorka je odborníčka na pracovné právo. Táto kniha je jedinečná svojho druhu, obsahuje podstatu práva EÚ, a je vynikajúcou pomôckou pre európske a medzinárodné právo. Konanie o dedičstve Jaroslav Krajčo – vyd. Eurounion Rok vydania: 2016 Počet strán: 608 Väzba: pevná Cieľom predkladanej publikácie je priniesť základné poznatky a in- formácie, ktoré sú potrebné pre procesný postup súdu vo veciach prejednania dedičstva, ale aj o právnej úprave hmotnoprávnych vzťahov dedičov a iných osôb. Kniha sa zameriava najmä na uplat- nenie práv dedičov a ozrejmenie povinností dedičov. Publikácia je doplnená o judikatúru súdov týkajúcu sa hmotnoprávnej i proces- noprávnej úpravy a je určená predovšetkým notárom, právnikom, sudcom, ale aj exekútorom, študentom či širokej laickej verejnosti. Mediácia – Praktický právny sprievodca Beata Swanová, Dana Baliová, Renáta Dolanská – vyd. Wolters Kluwer Rok vydania: 2016 Počet strán: 232 Väzba: mäkká Publikácia prináša právnu analýzu a interpretáciu mediácie na základe jej právnych úprav. Poskytuje komplexný pohľad na alter- natívne riešenie konfliktov metódou mediácie a poteší každého od- borníka v tejto oblasti. Právnický stav a právnické profese v minulosti Vladimír Kindl, Michal Skřejpek – vyd. Wolters Kluwer ČR, Havlíček Brain Team Rok vydania: 2016 Počet strán: 280 Väzba: pevná Publikácia ponúka náhľad na právnické profesie a právnický stav, ktoré so sebou úzko súvisia. Právnické profesie vždy existovali, ale právnický stav nie. Poskytuje odpovede na otázky, kto je právnik, respektíve, čo rozumieme pod pojmom právnický stav. Dědické právo rakouské se stanoviska srovnávací vědy právní Emanuel Tilsch – vyd. Wolters Kluwer ČR Rok vydania: 2015 Počet strán: 168 Väzba: pevná v koži Ide o klasické dielo českej právnej civilistiky. Profesor E. Tilsch rozo- berá dedičské právo od jeho počiatkov, rímske dedičské právo, de- dičské právo jednotlivých štátov Európy, ako aj dedičské právo Ázie. Darování a jeho podoby v novém soukromém právu David Elischer – vyd. Wolters Kluwer ČR Rok vydania: 2016 Počet strán: 240 Väzba: mäkká Darovacia zmluva predstavuje základný inštitút súkromnoprávneho styku. Rekodifikácia civilného práva v ČR priniesla v tejto oblasti zme- ny, ktoré sú predstavené v danej publikácii. Autor nastoľuje teoretic- ké i praktické otázky súvisiace nielen s novými modalitami darovacej zmluvy, ale aj novou právnou úpravou darovacej autonómie. Kniha je doplnená o komparáciu s vybranými zahraničnými právnymi úpravami. 44 ars notaria 4/16

Pokyny pre autorov 1. Príspevky posielajte elektronickou poštou na adresu vydavateľa. 2. Rozsah príspevkov je limitovaný vrátane fotografií. Pri odborných článkoch by nemal presiahnuť 10 – 15 normostrán vrátane poznámkového aparátu. Rubrika Postrehy z praxe by mala mať maximálny rozsah 3 – 12 normostrán. Recenzie by nemali obsahovať viac ako 1 – 2 normostrany. 3. Predložené práce sa publikujú v štátnom jazyku. 4. Príspevky musia byť napísané v textovom editore MS Word tak, aby bola jasná grafická úprava textu. 5. V texte používajte výhradne Times New Roman, veľkosť písma 12. Na zvýraznenie časti textu je povolená kurzíva a tučné písmo. Pri poznámkovom aparáte pod čiarou používajte Times New Roman, veľkosť 10. 6. Poznámky a odkazy pod čiarou vkladajte vždy na príslušnú stranu cez funkcie vložiť, odkaz a poznámka pod čiarou, pretože len tak sa počas spracovávania neposunie text. 7. Odkazy priamo v texte uveďte na konci citácie. 8. Odporúčané riadkovanie je 1,5, zarovnanie textu v bloku, zarovnanie tabuliek na stred, rovnako aj text v tabuľkách zarovnaný na stred. 9. Za vecnú stránku príspevku zodpovedá autor. 10. Na výplatu autorskej odmeny je v závere príspevku nutné vždy uviesť údaje o autorovi (meno a priezvisko, rodné číslo, akademické tituly, adresa pracoviska alebo bydliska, prípadne e-mail a číslo účtu). 11. Práca musí obsahovať vyhlásenie o tom, či už bola verejne publikovaná, a v prípade akceptácie vyhlásenie, že nebude zadaná na ďalšie publikovanie do iného časopisu. 12. Redakcia si vyhradzuje právo vykonať drobné úpravy, prípadne skrátiť rukopis. 13. Redakcia si vyhradzuje právo výberu príspevkov, právo upraviť titulok príspevku, vykonať v rukopise potrebné štylistické, jazykové a grafické úpravy, ako aj rozhodnúť o jeho zaradení do daného čísla a rubriky. 14. Pri odkazoch na literatúru žiada redakcia o uplatňovanie jednotného systému, ktorý vychádza z normy STN ISO 690. 15. Autori príspevkov vyjadrujú vlastný názor k danej problematike. 16. Vydavateľ má právo uverejniť príspevok vo svojich publikáciách. Uverejnený príspevok môže vydavateľ rozmnožovať v tlačovej, elektronickej alebo akejkoľvek inej podobe, aj sprístupnením na webovej stránke. Súhlas autora je daný prvým zverejnením, ďalší súhlas nie je potrebný.

48