ARS NOTARIA 3/2013

1

2

17 20 21 32 Úvodník Odborný článok 4 Dedenie zo zmluvy Ján Cirák Judikát 10 Oprávnená držba a zásada zákazu pravej retroaktivity Pavol Dorič Postrehy z praxe 12 Niekoľko poznámok k § 27 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku Juraj Göbl Rozhovor 17 MUDr. Eva Siracká, DrSc.: Veľmi si cením prácu notára, ktorý vie v mnohých veciach poradiť a usmerniť v rôznych záležitostiach Z diania v právnickej obci 20 XXI. Karlovarské právnické dni Martina Mižiková, Katarína Valová 22 Nový zákon o pozemkových spoločenstvách Pavol Dorič 25 Konanie o pozostalosti v Českej republike de lege ferenda Katarína Valová 26 Československé právnické dni 27 Medzinárodná vedecká konferencia o spoločnom európskom kúpnom práve Lukáš Cisko Dianie v komore 28 Notár v právnom štáte Ján Svák 32 Voľný obeh súdnych rozhodnutí a verejných listín v Európe – praktické skúsenosti pri aplikácii nariadenia Brusel I a jeho revízii Tomáš Gardon, Katarína Valušová Aktuálne z NK SR 33 Novinky z medzinárodných aktivít NK SR Peter Danczi 34 Informácie o výberových konaniach, vzdelávaní v NK SR a o vymenovaných notároch Dávame do pozornosti 35 Anotácie 36 Prehľad právnickej literatúry >> obsah ARS NOTARIA 3/2013 Ročník: 17. • Vyšlo: 30. 9. 2013 Vydáva: Notárska komora Slovenskej republiky Krasovského 13, 851 01 Bratislava 5, IČO 30 811 236 tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 589 notarska.komora@notar.sk, www.notar.sk Redakčná rada: JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka) JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. JUDr. Jozef Opatovský JUDr. Katarína Valová, PhD. Periodicita: štyrikrát ročne Predplatné: daniela.durajova@notar.sk Inzercia: daniela.durajova@notar.sk Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2 P. O. Box 61, 810 05 Bratislava, www.jaga.sk Foto: Notárska komora SR, archív autorov, thinkstock.cz Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN 1335-2229

Úvodník 2 ars notaria 3/13 Vážené kolegyne a vážení kolegovia, s radosťou vám môžem oznámiť, že dňa 5. 6. 2013 vláda Slovenskej republiky (uznesením č. 283/2013) schválila Legislatívny zámer rekodifikácie civilného práva pro- cesného. S radosťou preto, lebo tento materiál počíta so zmenou, a trúfam si konštatovať, že pozitívnou zme- nou, ustanovení o dedičskom práve procesnom, ako aj so zverením niektorých ďalších mimosporových agend notárom. Vládou Slovenskej republiky schválený legis- latívny zámer je záväzným dokumentom pre Minister- stvo spravodlivosti Slovenskej republiky a ním zriadenú Rekodifikačnú komisiu pre Občiansky súdny poriadok pri príprave paragrafového znenia právnych predpisov. Podľa legislatívneho zámeru majú súčasný Občiansky súdny poriadok nahradiť tri kódexy: Civilný sporový po- riadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Cieľom navrhovanej úpravy nových právnych predpisov je vytvoriť lepšie možnosti na efektívne súd- nictvo, zvýšiť vymožiteľnosť práva, skrátiť čas zbytočne dlhých súdnych konaní, eliminovať súdne prieťahy a vy- tvoriť priestor na kvalitnejšie súdne rozhodnutia, čím sa vytvorí predpoklad na zvýšenie dôvery verejnosti v justič- ný systém. V legislatívnom zámere sa pomenovali nedo- statky aktuálnej právnej úpravy a navrhli nástroje na ich riešenie a tým zlepšenie súčasného stavu. Cieľom prác je aj potreba zosúladiť právnu úpravu s Legislatívnym zámerom rekodifikácie Občianskeho zákonníka a vytvo- riť koherentnú právnu úpravu civilného práva. Konanie o dedičstve bude upravené v Civilnom mimo- sporovom poriadku, Druhá časť – mimosporové kona- nia, Druhá hlava – dedičské konanie. Keďže legislatívny zámer je záväzný dokument, pri príprave paragrafového znenia sme viazaní tézami dedičského konania, ktoré sú v ňom obsiahnuté. S cieľom odbremeniť súdy bude celé konanie o dedičstve vrátane vydania rozhodnutia vo veci samej zverené notárom ako súdnym komisárom. Proti rozhodnutiu notára vo forme uznesenia bude prí- pustný opravný prostriedok na príslušný okresný súd. Sprehľadní sa úprava účastníkov dedičského konania, ktorá je v súčasnosti roztrúsená vo viacerých ustano- veniach tak, aby v praxi nepretrvávali problémy najmä s účasťou veriteľov v konaní o dedičstve a ich právami a povinnosťami. Zjednotí sa postup pri ustanovovaní ko- lízneho opatrovníka, aby všetci maloletí účastníci mohli byť zastúpení jedným opatrovníkom. Vyrieši sa transmi- sia dedičstva v prípadoch úmrtia dediča počas dedičské- ho konania. Kritickej revízii sa podrobí inštitút dohody účastníkov dedičského konania o prenechaní predĺže- ného dedičstva veriteľom na úhradu dlhov tak, aby bol procesný postup jednoduchší, efektívnejší a hospodár-

nejší. Nanovo sa upraví procesný postup v prípadoch likvidácie dedičstva, pričom nová právna úprava bude podrobnejšia, precíznejšia, nepripúšťajúca divergentný výklad. Odstráni sa doterajšia doktrinálna aj právno- -aplikačná nejednoznačnosť charakteru osvedčenia o dedičstve s akcentom na novú a podrobnejšiu úpravu inštitútu opravy osvedčenia o dedičstve, kde sa navrhuje zavedenie opravného osvedčenia o dedičstve namiesto súčasnej opravnej doložky. Dôslednejšie sa upraví inšti- tút žiadosti o pokračovanie v dedičskom konaní s tým, aby sa odstránili výkladové problémy a celá právna úpra- va sa zjednodušila a zefektívnila. Zároveň treba pripraviť procesné ustanovenia pre nové dedičské inštitúty (de- dičská zmluva, zrieknutie sa dedičstva, odkaz, dedičské náhradníctvo, vykonávateľ závetu), s ktorými počíta nový Občiansky zákonník, ktorý má nadobudnúť účinnosť spo- lu s Civilným mimosporovým poriadkom. Súčasne sa pracuje na novele Notárskeho poriadku, ktorej tézy sú rovnako obsiahnuté v Legislatívnom zá- mere rekodifikácie civilného práva procesného. V novej právnej úprave Notárskeho poriadku by mali byť odstrá- nené aplikačné problémy v oblasti zbavenia mlčanlivosti notára a nastavené podmienky na zmenu sídla notá- ra. Zmeny by mali nastať aj v právnej úprave vydávania osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva a v mnohých ďalších oblastiach. Konanie vo veciach solučných úschov, ako aj umoro- vacie konanie a niektoré ďalšie mimosporové inštitúty (v súčasnosti upravené v Občianskom súdnom poriadku ako iná činnosť súdu) sa navrhujú zveriť notárom. Argu- mentom na toto zaradenie je aj skutočnosť, že tieto ko- nania boli aj v minulosti zverené do právomoci notárov. Notárska komora SR naďalej rokuje s Ministerstvom spravodlivosti SR aj o tom, aby zápisy údajov do Obchod- ného registra SR, zmeny zapísaných údajov, výmazy za- písaných údajov a ukladanie listín do zbierky listín mohli popri súdoch vykonávať aj notári. Cieľom tohto návrhu je najmä odbremeniť už aj tak vyťažené súdnictvo od ne- sporovej agendy, ktorú môžu riešiť notári ako nezávislé a nestranné osoby. Z tohto stručného náčrtu možno konštatovať, že schvá- lený legislatívny zámer kladie väčší dôraz na súdny ko- misariát v dedičských veciach a zároveň rozširuje ne- sporovú agendu notárov. JUDr. Katarína Valová, PhD. predsedníčka Legislatívnej skupiny Prezídia Notárskej komory SR

Dedičská zmluva mala v minulosti v právnej úprave de- denia na našom území svoje pevné miesto.2 Pri prvej kodifikácii socialistického občianskeho práva však bola z osnovy Občianskeho zákonníka z roku 1950 bez ná- hrady vypustená. Je zarážajúce, že tento stav pretrváva dodnes, a to napriek tomu, že paradigmy typické pre ko- difikácie socialistického práva (vrátane práva dedičské- ho) v rokoch 1950 a 1964 už dávno neplatia.3 Z pohľadu českej a slovenskej právnej úpravy preto nemôžeme v prípade dedenia zo zmluvy jednoznačne hovoriť, že ide o úplne nový inštitút dedičského práva. Skôr mu patria prívlastky staronový inštitút, zabudnutý inštitút či strate- ný inštitút súkromného práva. Popri dedení zo závetu a zo zákona bude dedičská zmlu- va vždy predstavovať najsilnejší dedičský titul. Všetky tri dôvody dedenia budú môcť pôsobiť po prijatí a nadobud- nutí účinnosti nových civil- ných kódexov aj vedľa seba. Úprava v tomto zmysle musí byť vždy koncipovaná tak, aby jednoznačne vyjadro- vala pomyselnú stupnicu dedičských dôvodov. Preto konkurenciu dedičských ti- tulov rieši zákon. Inak povedané, ak si uplatňuje právo na dedičstvo viacero osôb, ktoré si odporujú, odkáže súd toho z dedičov, ktorého právny dôvod je slabší, aby svoje menej pravdepodobné právo (§ 175k ods. 2 OSP) uplatnil žalobou na súde. Na podanie žaloby na súd proti dedičovi, ktorý sa opiera o dedičskú zmluvu, odkáže súd každého dediča zo závetu alebo zo zákona. Proti dedičovi opierajúcemu sa o testament sa zasa odkáže na poda- nie žaloby každý zákonný dedič. Postup súdu pri pre- jednávaní dedičstva v prípadoch, keď rozhodnutie o de- dičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, bude v podrobnostiach riešiť pripravovaný nový Civilný mimosporový poriadok. Pohľad do histórie Rímske právo nepoznalo dedičskú zmluvu. Rimania ak- centujúci vo svojom súkromnom práve silného jednotliv- ca zásadne vylučovali v úprave dedenia akékoľvek prvky zmluvnej reštrikcie testovacej voľnosti poručiteľa. Zriadiť testament sa od ranného vývoja dedičského prá- va, t. j. pred vyše 2 000 rokmi, nepovažovalo len za právo, ale aj prvoradú mravnú povinnosť každého Rimana. Jej opomenutie predstavovalo vážnu spoločenskú ujmu a znesvätenie kultu rodiny. Aj preto posledná vôľa poru- čiteľa vyjadrená v závete po- žívala v antickom Ríme priam posvätnú úctu. Z uve- dených dôvodov ju právnici rešpektovali až do krajnosti, a to aj za cenu extenzívneho výkladu (favor testamenti).4 Tieto tradície sa v európ- skom kontinentálnom práve udržujú a možno ich v čiast- kových pohľadoch pozorovať dodnes. Vo vzťahu k dedeniu na základe zmluvy sa napríklad taliansky Codice civile stavia stále negatívne. V ustanovení čl. 458 ods. 1 zakot- vil generálny zákaz uzatvárania akýchkoľvek dedičských dohôd. Dedenie zo zmluvy Legislatívny zámer kodifikácie súkromného práva schválený prvou vládou Slovenskej republiky sleduje v oblasti právnej úpravy dedenia obnovenie inštitútu dedenia zo zmluvy.1 Nová úprava rozšíri okruh doterajších dedičských titulov o dedičskú zmluvu, ktorú pozná celý rad úprav európskych krajín (Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, Francúzsko a iné). Nový Občiansky zákonník Českej republiky, zákon č. 89/2013 Zb., ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2014, nadväzujúc na prvorepublikovú tradíciu, venuje úprave dedičskej zmluvy ustanovenia § 1582 až 1593. Na jej základe môže poručiteľ počas svojho života záväzne určiť dedičské nástupníctvo pre prípad smrti, a to tak, že druhú zmluvnú stranu alebo tretiu osobu povolá za odplatu alebo bezodplatne za dediča alebo odkazovníka svojej pozostalosti alebo jej časti a zmluvný dedič alebo odkazovník toto povolanie akceptuje. 4 >> odborný článok ars notaria 3/13 1 Vláda sr schválila legislatívny zámer 14. januára 2009 uznesením č. 13. V súčasnosti sa pracuje na paragrafovanom znení nového občianskeho zákonníka. text vládou schváleného legislatívneho zámeru občianskeho zákonníka je dostupný na internetovej stránke Ms sr pod označením www.justice.gov.sk. 2 obyčajové súkromné právo platné na slovensku poznalo dedičskú zmluvu. V českých krajinách sa dedičská zmluva do roku 1950 spravovala rakúskym Všeobecným občianskym zákonníkom z roku 1811. Jeho ustanovenia však pripúšťali uzatváranie dedičských zmlúv len medzi manželmi. Pozri bližšie Cirák, J. a kol.: dedičské právo. Šamorín: heuréka, 2009, s. 25, ďalej krčmář, J.: Právo dědické. Praha: Všehrd, 1919, s. 49. 3 Pozri najmä všeobecnú časť dôvodovej správy k občianskemu zákonníku z roku 1950, hovoriacu o zmene funkcie dedičského práva v socialistickej spoločnosti. V osobitnej časti dôvodovej správy sa k § 512 a 385 občianskeho zákonníka z roku 1950 napríklad uvádza, že „... Z doterajších dedičských titulov sa nepreberá dedičská zmluva, lebo pozbavuje poručiteľa pre budúcnosť robiť posledný poriadok [...] v práve dedičskom sa nepripúšťajú dedičské zmluvy ani darovanie pre prípad smrti. oba tieto inštitúty viedli v minulosti k nežiaducemu skracovaniu zákonných dedičov“. 4 Pozri bartošek, M.: dějiny římského práva (ve třech fázích jeho vývoje). Praha: academia, 1988, s. 182. >> Popri dedení zo závetu a zo zákona bude dedičská zmluva vždy predstavovať najsilnejší dedičský titul.

Právnu možnosť záväzne určiť dedičskú postupnosť zmluvou, a to ešte za života poručiteľa, si vynútili potre- by hospodárskeho života akcentujúce zásadu autonómie vôle pri nakladaní s majetkom, a to nielen počas života, ale aj v prípade smrti. Viaceré z kodifikácií občianskeho práva 19. a 20. storočia (napríklad rakúsky ABGB z roku 1811, francúzsky Code Civil z roku 1804, nemecký BGB z roku 1896, švajčiarsky ZGB z roku 1907, frankofónny Qubeck CCQ z roku 1990 a iné) tieto potreby zohľadni- li a dedenie zo zmluvy zakotvili do svojich zákonníkov. Rakúsky model dedenia zo zmluvy pripúšťa jej uzavre- tie v sprísnenej forme výlučne manželom, eventuálne aj snúbencom za predpokladu uzavretia manželstva. Ob- sah zmluvy sa vyčerpáva najmä povolaním jednej stra- ny druhou stranou za dediča alebo odkazovníka alebo vzájomné povolanie sa oboch manželov za dediča ale- bo odkazovníka. Naproti tomu sa tvorcovia nemeckého BGB a neskôr aj švajčiarskeho ZGB rozhodli pre úpravu dedičskej zmluvy, v ktorej sa okruh zmluvných partne- rov poručiteľa nijako neobmedzuje a nevyhradzuje sa iba voči manželom.5 Slovenská osnova – podobne ako nová česká právna úprava (§ 1582 a n. NOZ) – sa hlási de lege ferenda k širšiemu konceptu zmluvných dedičov, keďže preferuje úpravu dávajúcu poručiteľovi čo najširšiu mož- nosť výberu zmluvného dediča (napríklad syn, dcéra, manželka, sused, spolupracovník, právnická osoba). Potreba dedičskej zmluvy, podľa nášho názoru, pretrvá- va aj v súčasných podmienkach. Jej opodstatnenie mož- no demonštrovať na príklade živnostníka vlastniaceho životaschopnú rodinnú firmu. Živnostník má manželku a tri deti, z nich najstarší syn pracuje v rodinnej firme, mladšie dcéry študujú na vysokej škole. Živnostník plá- nuje, že jeho podnik raz prevezme syn, ktorý zúročí mno- horočné úsilie a skúsenosti rodiny z podnikateľskej čin- nosti. Syn však dostáva aj iné lukratívne ponuky, najmä zo zahraničia, kde už pôsobil. Skôr ako ich syn odmietne, chce, aby ho otec ustanovil ako dediča podnikového ma- jetku. To sa dá dosiahnuť iba dedičskou zmluvou, ktorou možno zaviazať dcéry, aby sa vzdali svojho zákonného nároku na povinný diel, respektíve, aby sa zriekli dedič- stva v prospech najstaršieho súrodenca. Súčasne budú finančne kompenzované tým, že sa im priamo alebo pro- stredníctvom odkazov určia v dedičskej zmluve iné ma- jetkové aktíva poručiteľa. Dedičská zmluva ako právne puto Pri bližšom pohľade na dedičskú zmluvu zaujme jej osobitná povaha. Prelínajú sa v nej pravidlá týkajúce sa zmlúv a pravidlá týkajúce sa závetného dedenia. Z toh- to pohľadu ide o špecifický právny inštitút, v ktorom pri niektorých otázkach vystupuje do popredia jeho obligač- ná povaha, v iných zasa povaha dedičsko-právna. Ide 55 5 nemecký bGb upravuje dedičskú zmluvu (Erbvertrag) v § 2274 až 2302. Švajčiarsky ZGb upravuje problematiku dedičských zmlúv v čl. 512.

o dvojstranný právny úkon – záväznú zmluvu, uzatváranú zmluvnými stranami. Účel a sila takejto zmluvy sa vy- čerpáva najmä v jej záväznosti pre zmluvné strany. Na rozdiel od testamentu, ktorý môže poručiteľ kedykoľvek zmeniť, doplniť či odvolať, je dedičská zmluva rovnako ako každá iná zmluva právnym putom zakladajúcim vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán, a preto ju nemožno jednostranne zmeniť alebo zrušiť. Účinnosť dedičskej zmluvy je časovo viazaná na moment smrti poručiteľa. Táto skutočnosť má za následok, že existen- cia platne uzavretej dedič- skej zmluvy, ktorá je záro- veň dedičským titulom zmluvného dediča, vôbec nebráni poručiteľovi, aby až do svojej smrti voľne disponoval so svojím majetkom, ktorý tvorí predmet zmluvy. Zmluvný dedič preto nemá žiadne subjektívne právo, aby po smrti poručiteľa dostal pozostalosť v stave, v akom bola v čase uzavretia dedičskej zmluvy. Ochrana zmluvného dediča sa v právnych poriadkoch spravidla zužuje len na prípady darovania s úmyslom poškodiť zmluvného dediča. Inak povedané, zmluvný dedič sa bude môcť dovolávať neú- činnosti darovacej zmluvy alebo závetu poručiteľa, kto- rý poručiteľ zriadil bez súhlasu zmluvného dediča, teda s úmyslom, ktorý je nezlučiteľný s účelom už existujúcej dedičskej zmluvy. Dovolanie sa neúčinnosti však zostá- va problematické, ak kon- štrukcia dedičskej zmluvy neprizná zmluvnému dedi- čovi žiadny konkrétny majet- kový nárok, o ktorý by mohol oprieť svoje právo. Podľa ju- dikatúry nemeckých súdov nie sú zmluvný dedič alebo zmluvný odkazovník po uzav- retí dedičskej zmluvy nositeľmi subjektívneho majetko- vého práva čakateľskej povahy, viaznuceho na majetku tvoriacom predmet dedičskej zmluvy. Ich postavenie je právne nevyjasnené, keďže sa odvíja iba od výhľadu, nie od skutočného právneho nároku na nadobudnutie ma- jetku. V takejto situácii je nanajvýš otázne, či by zmluvný dedič so svojou žalobou, aby napríklad obdarovaný vy- dal za života poručiteľa darovanú vec späť, uspel počas života poručiteľa. Po smrti poručiteľa by zmluvný dedič mohol uplatniť relatívnu neúčinnosť darovania, respek- tíve by sa mohol domáhať vydania bezdôvodného oboha- tenia v prípade odplatnej dedičskej zmluvy. Otáznou sa však stane iná skutočnosť, a to, či mu zostala zachova- ná lehota na uplatnenie žaloby. Na druhej strane nie je zmluvnému dedičovi ani zmluvnému odkazovníkovi odo- preté právo odmietnuť dedičstvo.6 Ak poručiteľ spíše zá- vet bez súhlasu zmluvného dediča, dedičská zmluva sa nezruší, keďže je voči závetu silnejším dedičským titulom. Dedičská zmluva z hľadiska systematiky Napriek zmiešanej povahe dedičských zmlúv prinále- ží právna úprava tohto inštitútu z hľadiska systematiky civilného kódexu viac do časti venovanej dedičskému právu. Na podporu takéhoto zaradenia sa argumentuje najmä tým, že dedenie zo zmluvy predstavuje popri testamente a zákonnom de- dení najsilnejší právny dôvod dedenia, a teda jeho význam je v úprave dedenia kardi- nálny. V zahraničí však nachádzame aj iné, modifikované prístupy k systematike, povahe či faktickej prípustnosti problematiky dedičských zmlúv. Napríklad francúzsky Code civil z roku 1804, vyznačujúci sa špecifickou sys- tematikou, upravuje dedičské právo v prvom a druhom titule svojej III. knihy. V čl. 893 v časti zaoberajúcej sa darovaním a testamentmi umožňuje nakladanie s ma- jetkom, a to vo forme darovania alebo závetu.7 Zákonné možnosti zmluvného nakladania s majetkom pre prípad smrti v civilnom kódexe sú však výrazne modifikované judikatúrou. Preto sa v praxi pripúšťa, aby sa darovacia zmluva uzavrela s podmien- kou, že obdarovaný prežije darcu. Prípustné sú dokon- ca aj také zmluvy, v ktorých je vydanie predmetu daru časovo posunuté po smrti darcu, dokonca sú prípust- né darovacie zmluvy mortis causa s výsostne obligačný- mi účinkami. Osobami za- viazanými na vydanie daru alebo na prevod vlastníctva k predmetu daru sú v ta- kýchto prípadoch dedičia poručiteľa.8 Forma dedičskej zmluvy Forma dedičskej zmluvy je kogentne ustanovená záko- nom. Právne poriadky ju vždy viažu na formu verejnej listiny, teda v našich pomeroch notárskej zápisnice, do ktorej vtelia svoju vôľu osobne prítomné zmluvné strany. Požiadavka spísania dedičskej zmluvy vo forme notárskej zápisnice je plne odôvodnená z pohľadu právnej istoty, ako aj jasnosti a budúcej publicity majetkových pome- rov uzatváraných pre prípad smrti. Notárska zápisnica tiež zaručí, že prejavy vôle spíše notár ako osoba znalá práva, že účastníci dedičskú zmluvu uzatvorili osobne, že poručiteľ mal plnú spôsobilosť na právne úkony podľa 6 rozsudok bGh zo dňa 19. 1. 1954 č. j. V Zb 28/53 uverejnený v bGhZ zv. 12, s. 115 a 118. 7 on ne pourra disposer de ses blens, á titre gratuit, que par donation entre vifs ou par testament les formes ci-aprés établies. 8 Pozri Fekete, i. – Feketeová, M.: darovanie pre prípad smrti – donatio mortis causa. in: Justičná revue, 58, 2006, č. 10, s. 1 446. >> Účinnosť dedičskej zmluvy je časovo viazaná na moment smrti poručiteľa. >> Zmluvný dedič preto nemá žiadne subjektívne právo, aby po smrti poručiteľa dostal pozostalosť v stave, v akom bola v čase uzavretia dedičskej zmluvy. Ochrana zmluvného dediča sa v právnych poriadkoch spravidla zužuje len na prípady darovania s úmyslom poškodiť zmluvného dediča. 6 ars notaria 3/13 >> odborný článok

všeobecnej časti Občianskeho zákonníka. Ak je poručiteľ obmedzený vo svojej spôsobilosti na právne úkony, zrej- me bude postačovať, aby dedičskú zmluvu uzavrel alebo záväzok z nej zmenil vždy so súhlasom opatrovníka. Rov- nako ako v prípade zriadenia testamentu, zákon vyžaduje osobné konanie, čo zname- ná, že poručiteľ sa pri tomto úkone nemôže dať zastúpiť zástupcom. Musí konať sám a osobne. Dedičská zmluva, ktorá neobsahuje zákonom predpísané formálne náleži- tosti, je ničotná. Nič na tom nemôže zmeniť ani dodatoč- né schválenie opatrovníka alebo dodatočné nadobudnu- tie spôsobilosti na právne úkony. Aj ničotný právny úkon dedičskej zmluvy môže za určitých okolností obstáť ako platný závet, ak spĺňa formálne a obsahové náležitosti závetu. Nikdy však nie ako dedičská zmluva. Obsah dedičskej zmluvy Obsah dedičskej zmluvy sa viaže najmä na povolanie de- diča a povolanie odkazovníka. Ich uvedenie v listine ešte nemusí definitívne znamenať, že ide o zmluvne záväzné dojednania a nie o jednostranné prejavy vôle poručite- ľa, ktoré samy osebe zmluvnú záväznosť nemajú. Preto bude potrebné, aby notári v čo najväčšej miere pou- čili účastníkov zmluvy, že zmluvná viazanosť ich pre- javov vôle nastáva iba tam, kde bola v zmluve výslovne uvedená. Inak sa vystavujú riziku, že prípadná interpre- tácia vôle kontraktačných strán nebude viesť k záveru o zmluvnej viazanosti ich vôľových prejavov. Rovnako nemožno opomenúť fakt, že v listine, v ktorej absentuje akékoľvek záväzné zmluv- né dojednanie, sa prizná povaha dedičskej zmluvy (ide nanajvýš o testament). Zmluva ako dvojstranný právny úkon sa totiž vždy posudzuje podľa obsahu, samotný názov Dedičská zmluva zmluvnú viazanosť nenahrádza. Zrejme chvíľu potrvá, kým sa judikatúra našich súdov po zakotvení nových inštitútov dedičského práva vyrovná s otázkami zmluvnej viazanosti účastníkov zmluvy, ako aj tretích osôb, respektíve s otázkami, či interpretácia vôle strán alebo záujem strán na tom, že zmluvné dojed- nanie nebude odvolané, zakladá presvedčivé argumenty na potvrdenie domnienky viazanosti vôle.9 Odplatná a bezodplatná zmluva Povolanie za dediča alebo odkazovníka môže byť v dedič- skej zmluve odplatné alebo bezodplatné a predmetom dedičskej zmluvy môže byť podľa konkrétneho právneho poriadku celý poručiteľov majetok alebo len jeho časť. Až prax potvrdí, či sa budú v budúcnosti využívať viac odplatné, respektíve bezod- platné dedičské zmluvy. V prí- pade bezodplatnej zmluvy je otázna pohnútka poručiteľa, keďže ťažko predpokladať, či sabezvážnehodôvodurozhod- ne doživotne zaviazať. Zmluv- ný dedič v podstate nič neriskuje a ani nič nemôže stratiť, pretože vlastníkom poručiteľovho majetku sa stane až v momente jeho smrti. Na druhej strane sme už zdôraz- nili, že zmluva neobmedzuje právo poručiteľa nakladať s jeho majetkom počas celého jeho života. Ak teda predá nehnuteľnosť po uzavretí dedičskej zmluvy, je to jeho právo a nie je v ňom nijako obmedzený. Jediným obme- dzením je spomínaná možnosť domáhať sa neúčinnosti takýchto prevodov v prípade úmyslu poškodiť zmluvného dediča, respektíve v prípade spísania závetu bez súhlasu zmluvného dediča. Na druhej strane nemožno nevidieť, že obligačná povaha dedičskej zmluvy nevylučuje uplatne- nie všeobecných ustanovení o zmluvách a právnych úko- noch tak, ako je bežné pri kúp- nej zmluve, darovacej zmluve, zámennej zmluve a podob- ne. Z uvedeného vyplýva, že zmluvný dedič má nástroje, ktorými si v prípade dohody zmluvných strán môže v de- dičskej zmluve vymeniť predkupné právo, zriadenie zálož- ného práva k nehnuteľnosti alebo iný spôsob zabezpečenia. Osobitné motívy uzavretia dedičskej zmluvy budú zrejme spájané s odplatným povolaním zmluvného dediča v de- dičskej zmluve. Ustanovenie takéhoto dediča poručite- ľom môže slúžiť na zabezpečenie už poskytnutého alebo v budúcnosti poskytovaného plnenia zmluvným partne- rom. Dedičská zmluva sa potom javí ako zmluva nedô- very a záruka potrieb.10 Napriek vzájomnému plneniu zmluvy z oboch strán však, podľa nášho názoru, nemôže ísť o synalagmatický právny pomer. Zásada voľnosti po- ručiteľa pri voľbe dediča je totiž nezlučiteľná s tým, aby sa poručiteľ v zmluve niekomu zaviazal pre prípad svojej smrti v súvislosti s jeho protiplnením.11 9 rozdiely v nemeckej judikatúre sú najmä v chápaní zmluvného dediča a tretej strany. Pozri uznesenie bayoblG zo dňa 29. 6. 1961 pod č. breg. 1 Z 13/1961, uverejnené v nJW roč. 1961, s. 120. inak sa berie povolanie detí za dedičov zo strany rodičov a inak ostaných príbuzných, pri ktorých prichádza do úvahy či napríklad tretia osoba je príbuzným z oboch strán, kde možno záujem na viazanosti predpokladať a podobne. Pozri k tomu rozsudok bGh zo dňa 30. 11. 1977 pod č. iV Zr 165/76 uverejnený v dnotZ roč. 1978, s. 298, 299, rovnako rozsudok bGh zo dňa 18. 12. 1969 pod. č. iii Zr 51/67 uverejnený v WM roč. 1970, s. 482, 483. 10 Pozri lange, heinrich, kuchinke, kurt: Erbrecht. Mníchov: C. h. beck, 2001, s. 339. 11 k zásadám dedičského práva pozri napríklad Eliáš, k.: Základní pojetí návrhu dědického práva pro nový občanský zákonník. in: ad notam 5/2003, s. 98, ďalej Šešina, M.: Pořízení pro případ smrti podle nového občanského zákoníku. in: ad notam 2/2012, s. 3 – 8. >> Forma dedičskej zmluvy je kogentne ustanovená zákonom. Právne poriadky ju vždy viažu na formu verejnej listiny, teda v našich pomeroch notárskej zápisnice, do ktorej vtelia svoju vôľu osobne prítomné zmluvné strany. >> Povolanie za dediča alebo odkazovníka môže byť v dedičskej zmluve odplatné alebo bezodplatné a predmetom dedičskej zmluvy môže byť podľa konkrétneho právneho poriadku celý poručiteľov majetok alebo len jeho časť. 7

Niektoré právne poriadky ustanovujú, že dedičskou zmluvou nemožno povolať dediča k celej pozostalos- ti. Napríklad nový český Občiansky zákonník limituje v § 1585 rozsah majetku, ktorý možno určiť dedičskou zmluvou za predmet dedičstva. Platí, že najmenej jed- na štvrtina pozostalosti musí zostať voľná, aby zosta- la pre poručiteľa na ďalšiu voľnú dispozíciu. Ak sa tak určí majetok vo väčšom rozsahu, bude dedičská zmluva v tejto časti neplatná, keďže automaticky nastane po- merné krátenie majetku pozostalosti tak, aby dedičskou zmluvou bolo možné zanechať zmluvnému dedičovi len majetok, ktorý nepresiahne hodnotu troch štvrtín pozo- stalosti. Táto konštrukcia sa opiera o tradíciu prevzatú z rímskeho dedičského práva vo vzťahu k legátom pre- vyšujúcim tri štvrtiny pozostalosti poručiteľa (tzv. Falci- diánska kvarta). Podľa lex Falcidia (okolo roku 40 p. n. l.) boli všetky odkazy prevyšujúce tri štvrtiny pozostalosti ipso iure neplatné, pričom dedičom musela vždy zostať voľná na testovanie aspoň jedna štvrtina pozostalosti.12 Uvedené riešenie je riešením tradičným, jeho nevýhodou však je, že ak by chcel poručiteľ zanechať zmluvnému dedičovi aj štvrtinu, ktorú nemôže subsumovať pod re- žim dedičskej zmluvy, musí tak urobiť na základe závetu. To bude, samozrejme, finančne na ťarchu zmluvného dediča. Rovnako nie vždy bude pri takomto riešení pre zmluvného dediča výhodné dediť na základe zmluvy tri štvrtiny každej veci, napríklad každého kusa majetku patriaceho do pozostalosti, ak sa podiely určia pomerom cien jednotlivých vecí patriacich do pozostalosti. Odovzdanie majetku za života poručiteľa Nová právna úprava sa bude musieť vyrovnať s prípadmi odovzdania majetku zo strany poručiteľa na zmluvného dediča už za jeho života. V záujme právnej istoty bude potrebné rozsah takto špecifikovaného odovzdávaného majetku podchytiť presným súpisom vo forme notárskej zápisnice. Potom bude možné ďalej určiť režim ďalšieho novonadobudnutého majetku poručiteľa, respektíve ma- jetku, ktorý nebol spísaný. Tento voľný majetok zrejme nebude súčasťou dedičskej zmluvy, čo však nie je vylú- čené, ak sa tak zmluvné strany dohodnú. Rovnako bude možné zakotviť do osnovy pravidlo, že ak sa uskutočnilo odovzdanie majetku ešte za života poručiteľa, prechá- dzajú práva a povinnosti z dedičskej zmluvy na dedi- ča zmluvného dediča. Aj toto pravidlo by však malo mať dispozitívnu povahu a ne- musí vylúčiť osobitné dojed- nanie zmluvných strán. Dedičská zmluva medzi manželmi Osobitný druh dedičskej zmluvy predstavuje dedičská zmluva uzavretá medzi manželmi. Na rozdiel od iných dedičských zmlúv, kde jedna osoba a jedna strana zmlu- vy je vždy poručiteľ a tretia osoba ako druhá strana je dedičom, sa v dedičskej zmluve medzi manželmi man- želia vzájomne povolávajú za dedičov. S ohľadom na prijatú koncepciu právnej úpravy sa môžu ustanovenia dedičskej zmluvy medzi manželmi aplikovať aj na právne pomery snúbencov (za predpokladu, že uzatvoria man- želstvo) a eventuálne aj registrovaných partnerov. Podľa novej českej právnej úpravy takáto dedičská zmluva ne- zaniká rozvodom manželstva, ak nebolo dohodnuté nie- čo iné (§ 1593 ods. 1). To znamená, že je na manželoch, aby si upravili majetkový režim aj pre eventuálny prípad zániku manželstva rozvodom. Ak tak v dedičskej zmluve neurobia, platí všeobecná úprava zákona, ktorá v súla- de s prevažujúcou tradíciou vychádza z toho, že zmluva sa rozvodom neruší. Zákon dáva možnosť rozvedeným manželom, aby sa obrátili na súd s návrhom na zrušenie dedičskej zmluvy. Ak by to však znamenalo majetkovú ujmu toho z manželov, ktorý nespôsobil rozvrat man- želstva a ktorý s rozvodom nesúhlasil, súd návrh za- mietne a manželská zmluva zostane naďalej v platnosti. Pri spisovaní manželských dedičských zmlúv sa preto bude javiť ako účelné čo najpodrobnejšie poučiť strany o možných právnych následkoch ich vôľových prejavov. Rovnako by v procesnom práve bolo vhodné, aby kaž- dé písomné vyhotovenie rozsudku o rozvode manželstva obligatórne vo výroku rozsudku výslovne uvádzalo, ktorý z manželov zapríčinil rozvrat manželstva. Zrušenie práv a povinností Zrušenie práv a povinností z dedičskej zmluvy predsta- vuje odstránenie účinkov jej záväzných zmluvných dojed- naní. V rámci úvah de lege ferenda možno rozoznávať najmä tieto prípady: a) dohodu zmluvných strán, b) uplatnenie výhrady jednostrannej zmeny, c) odstúpenie na základe výhrady v dedičskej zmluve, d) odstúpenie na základe zákona, e) rozhodnutie súdu, f) darovanie poškodzujúce zmluvného partnera. ad a) Zmluvné strany môžu zrušiť pôvodnú dedičskú zmluvu novou dohodou o jej zrušení alebo konkludent- ne uzatvoria novú dedičskú zmluvu, ktorá bude v roz- pore s pôvodnou. Aj takáto dohoda o zrušení dedičskej zmluvy, respektíve nová de- dičská zmluva, musí mať formu verejnej listiny, t. j. notárskej zápisnice. Podľa nemeckého práva sa požiadavka notárskej formy pri zmluvách uzatvorených medzi manželmi nemusí dodr- žať. Tu totiž postačuje, aby manželia uzavreli nový spo- 12 Pozri bartošek, M.: dějiny římského práva (ve třech fázích jeho vývoje). Praha: academia, 1988, s. 188 a 189. >> V záujme právnej istoty bude potrebné rozsah takto špecifikovaného odovzdávaného majetku podchytiť presným súpisom vo forme notárskej zápisnice. 8 ars notaria 3/13 >> odborný článok

ločný testament, ktorý môže byť napísaný aj vlastnou rukou jedného z manželov. Naopak, nový český kódex spoločný závet manželov nepozná, keďže závet je podľa § 1494 ods. 1 vždy právnym jednaním len jednej osoby. Podľa § 1590 však platí, že poručiteľ môže svoje povin- nosti vyplývajúce z dedičskej zmluvy zrušiť aj zriadením závetu (aj vlastnoručného). Na účinnosť takéhoto závetu sa vyžaduje súhlas zmluvného dediča. Na rozdiel od zá- vetu musí byť súhlas urobený vo forme verejnej listiny. ad b) Zakotvenie výhrady zmeny do obsahu dedičskej zmluvy predstavuje právo poručiteľa jednostranne doda- točne meniť, respektíve rušiť svoje povinnosti zo zmluvy. Podľa nemeckej judikatúry nemusí byť výhrada zmeny výslovná, ale stačí, že z obsahu zmluvy sa dá bezpeč- ne usúdiť, že poručiteľ si dodatočnú zmenu dedičskej zmluvy vyhradil.13 Takéto výhrady budúcich dodatočných zmien na základe jednostranných úkonov poručiteľa sa, podľa nášho názoru, nemôžu dotýkať všetkých zmluv- ných dohovorov. Súdna prax si tiež vyžaduje, aby aspoň jedno dojednanie nebolo výhradou zmeny dotknuté, čím sa zachováva samotná podstata dedičskej zmluvy.14 ad c) a d) Zrušenie dedičskej zmluvy prichádza do úvahy aj pri odstúpení od dedičskej zmluvy. V nemeckom práve rozoznávame odstúpenie od zmluvy na základe výhrady obsiahnutej v dedičskej zmluve (napríklad § 2296 BGB) alebo na základe dôvodov ustanovených zákonom (na- príklad § 2333 až 2335 BGB). Poručiteľ má možnosť, aby si v dedičskej zmluve vyhra- dil právo, ktoré môže byť časovo obmedzené alebo ne- obmedzené, alebo podmienené, jednostranne odstúpiť od zmluvy. Originál prejavu vôle, ktorý musí mať pred- písanú formu verejnej listiny, sa musí osobne doručiť zmluvnému dedičovi. Smrť zmluvného partnera má za následok, že právo na odstúpenie od zmluvy sa mení na právo poručiteľa jednostranne zrušiť dedičskú zmluvu spísaním závetu (§ 2297 prvá veta BGB). Zákonné dôvody odstúpenia od zmluvy sa v nemeckom práve v prvom rade viažu na dôvody, ktoré majú pôvod v nedovolenom správaní sa zmluvného dediča voči po- ručiteľovi, ktoré by mohli mať za následok odobratie po- vinného podielu, a to v čase po uzavretí dedičskej zmluvy (§ 2294 BGB). Druhú skupinu dôvodov tvorí úzko for- mulovaná skutková podstata špeciálneho práva na od- stúpenie od zmluvy (§ 2295 BGB), ktorá sčasti vyvažuje nemožnosť dodatočného vyrovnania sa zmluvných strán z dôvodu, že dedičská zmluva nie je svojou povahou sy- nalagmatickým právnym pomerom. Takéto špeciálne právo na odstúpenie od dedičskej zmluvy sa striktne via- že na kumulatívne splnenie týchto skutočností: • že poručiteľ urobil povolanie zmluvného dediča výluč- ne s ohľadom na protiplnenie zmluvného partnera, t. j. išlo o odplatnú dedičskú zmluvu, • že plnenie zo strany zmluvného dediča muselo byť poskytované nepretržite, a to až do momentu smrti poručiteľa, • že povinnosť plnenia bola pred smrťou poručiteľa zrušená, napríklad uplatnením výhrady na odstúpe- nie od zmluvy, realizáciou rozväzovacej podmienky alebo dodatočnej nemožnosti plnenia. Chyby plnenia, omeškanie s plnením alebo plnenie zo strany inej osoby, akou bol zmluvný dedič, nie sú dôvodom na odstúpenie od zmluvy zo strany poručiteľa. ad e) Súdne rozhodnutie o zrušení dedičskej zmluvy alebo jej časti prichádza do úvahy, ak súd vyhovel ža- lobe, napríklad z dôvodu omylu, bezprávnej vyhrážky či nedodržaní kogentných ustanovení týkajúcich sa povin- ného podielu. Spor z dedičskej zmluvy sa vždy obme- dzuje výlučne na zmluvné dojednania v nej obsiahnuté. Jednostranné vyhlásenia v dedičskej zmluve nemožno napádať, keďže sú kedykoľvek odvolateľné. Osobitosťa- mi sa vyznačuje súdne rozhodnutie o zrušení dedičskej zmluvy po rozvode manželstva (pozri vyššie). ad f) Darovanie poškodzujúce zmluvného dediča je spra- vidla jedinou výnimkou zo zásady, že záväznosť dedenia zo zmluvy nezahŕňa právne úkony inter vivos. Iba pri daroch, ktoré boli robené s úmyslom poškodiť zmluvného dediča, sa môže zmluvný dedič po smrti poručiteľa domáhať svoj- ho nároku vydania bezdôvodného obohatenia voči obda- rovanému. Postavenie zmluvného dediča je počas života poručiteľa veľmi slabé, keďže nie je nositeľom žiadneho subjektívneho čakateľského majetkového práva. Tento stav judikatúra toleruje. Ak sa totiž preukáže, že poručiteľ sledoval darovaním svojho majetku aj iný cieľ, napríklad podporu obdarovaného, zmluvný dedič zostáva spravidla bez ochrany, okrem prípadu, ak by preukázal, že tento motív bol oproti úmyslu obmedziť jeho práva úplne zane- dbateľný. Súdna prax tiež skúma, či úmysel poškodiť zmluvného dediča je naplnený aj vtedy, ak je základom sporného darovania vlastný záujem poručiteľa, napríklad obava o vlastné finančné zaopatrenie v starobe.15 Aj vyššie uvedené úvahy zamerané na otázky dedenia zo zmluvy potvrdzujú zásadnú zmenu paradigiem novej právnej úpravy oproti platnému právnemu stavu. Dostá- vame sa k základnému východisku kodifikácie dedičské- ho práva – vôľa poručiteľa je pre dedičov záväzná a všet- ko v novom dedičskom práve smeruje k jej poznaniu a rešpektovaniu. Revolučné zmeny v právnickom mys- lení sú preto znova po desiatkach rokov nevyrovnanej civilnej transformácie nevyhnutné. doc. JUDr. Ján Cirák, CSc. Autor pôsobí na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. 13 rozsudok bGh zo dňa 8. 1. 1958, č. j. iV Zr 219/57, uverejnený v bGhZ, zv. 26, s. 204, 210. 14 rozsudok bGh zo dňa 2. 12. 1981, č. j. iV Zr 252/80, uverejnené v nJW roč. 1982, s. 441. 15 rozsudok bGh zo dňa 30. 4. 1991, č. j. iV Zr 104/90, uverejnený v nJW roč. 1991, s. 1952, rozsudok bGh zo dňa 5. 7. 1972, č. j. iV Zr 125/70, uverejnený v bGhZ, zv. 59, s. 343. 9

Táto zásada, zakazujúca takzvanú pravú retroaktivitu, je analogicky použiteľná aj na interpretáciu účinkov zákona č. 393/2000 Z. z., ktorým boli zrušené ustanovenia § 2 až 9 zák. č. 293/1992 Zb. Jej uplatnenie znamená, že vznik práva oprávnenej držby zaručeného na obdobie desia- tich rokov, respektíve právneho vzťahu oprávnenej držby, treba posudzovať podľa ustanovenia § 2 ods. 3 zák. č. 293/1992 Zb. platného v čase vzniku tohto práva, respek- tíve právneho vzťahu. Zrušenie uvedeného ustanovenia nič nezmenilo na vzniku práva oprávnenej držby, ktoré osoba zapísaná ako vlastník nadobudla zápisom do ka- tastra na základe notárskeho osvedčenia o držbe, a to na obdobie desiatich rokov. Nemalo vplyv ani na ďalšiu exis- tenciu oprávnenej držby. Účinnosťou zákona č. 393/2000 Z. z. oprávnená držba osoby zapísanej v katastri nehnu- teľností za vlastníka ako riadne nadobudnuté právo, res- pektíve právny vzťah, nezanikla. Iný výklad, ktorý by taký- to následok pripúšťal, by bol ústavne nesúladný, pretože by neprípustne odnímal už existujúce právo. Odporoval by tak základnému princípu právneho štátu, a to princí- pu právnej istoty a v ňom obsiahnutým zásadám dôvery v platné právo a ochrany nadobudnutých práv. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 47/2012 zo dňa 30. apríla 2013) Z odôvodnenia Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb. v znení do 30. no- vembra 2000 na základe osvedčenia notára (ďalej len osvedčenie) vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb. v znení do 30. novembra 2000, ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnu- teľností podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu uspo- riadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania; to platí aj v prípade, ak nehnuteľnosť bola v tejto lehote prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení. Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 293/1992 Zb. v znení do 30. novembra 2000 v čase uvedeného v odseku 2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností alebo na- dobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávne- ného držiteľa. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má ne- pretržite v držbe počas troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a počas desiatich rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Účelom zákona č. 293/1992 Zb., účinného od 11. júna 1992, bolo okrem iného upraviť podmienky a postup pri zápise nee- vidovaných vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam (§ 1 písm. a)). Cieľom tejto právnej úpravy bolo usporiadať neevidované právne vzťahy k nehnuteľnostiam v urých- lenom a čo najmenej formálnom konaní. Tento cieľ bol reakciou na skutočnosť, že vtedajšia evidencia nehnuteľ- ností neodrážala skutočné vlastnícke pomery k nehnu- teľnostiam. Postup a podmienky zápisu za vlastníka do evidencie nehnuteľností upravovala druhá časť uvedené- ho zákona v § 2 až 9. Citované ustanovenie § 2 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb. umožňovalo, aby sa na základe notár- skeho osvedčenia o držbe (vydaného za podmienok sta- novených zákonom) v evidencii (v katastri) nehnuteľností zapísal za vlastníka nehnuteľnosti ten, kto bol uvedený v tomto osvedčení. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak do desiatich rokov od zápisu neuplatní v konaní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vlastnícke právo iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom na zákla- de vydržania. Zároveň v zmysle § 2 ods. 3 uvedeného zá- kona zapísaná osoba nadobudla postavenie oprávnené- ho držiteľa, a to počas desiatich rokov od zápisu, pričom toto ustanovenie odkazovalo na § 129 a nasl. Občianske- ho zákonníka (o držbe a oprávnenej držbe). Novelou vykonanou zákonom č. 393/2000 Z. z. boli s účinnosťou od 1. decembra 2000 zo zák. č. 293/1992 Zb. vypustené ustanovenia § 2 až 9. Právne postavenie osôb Oprávnená držba a zásada zákazu pravej retroaktivity Oprávnená držba je v právnom poriadku Slovenskej republiky koncipovaná ako subjektívne právo a zároveň ako právny vzťah, ktorého obsah je vymedzený v § 130 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 854 Občianskeho zákonníka, prípadne aj ďalších prechodných ustanovení tohto predpisu, vyplýva základná intertemporálna zásada súkromného práva, v zmysle ktorej sa novou právnou úpravou spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou tejto úpravy, no vznik právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté sa posudzujú podľa právnych predpisov platných v čase ich vzniku. 10 ars notaria 3/13 >> Judikát

zapísaných v katastri za vlastníkov novela výslovne ne- riešila. Podľa názoru dovolacieho súdu bolo ustanovenie § 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb. vo vzťahu k § 134 Občian- skeho zákonníka špeciálnou úpravou, ktorá umožňovala vydržanie ako originálny spôsob nadobudnutia vlast- níckeho práva za jednoduchších podmienok, než aké stanovovala všeobecná úprava. Vydržanie vlastníckeho práva podľa § 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb. vyžadovalo splnenie podmienok, a to, že išlo o osobu zapísanú v ka- tastri nehnuteľností ako vlastník na základe notárske- ho osvedčenia o držbe a že do desiatich rokov od zápisu tejto osoby neuplatnila vlastnícke právo k nehnuteľnosti v konaní na súde alebo v konaní o pozemkových úpra- vách iná osoba. Zrušenie uvedeného ustanovenia k 30. novembru 2000, t. j. po ôsmich rokoch a šiestich mesia- coch od jeho účinnosti, malo za následok, že u žiadnej osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o držbe nemohlo dôjsť k zavŕšeniu podmienok vydržania podľa tejto špeciál- nej úpravy (pre neuplynutie desaťročnej lehoty plynúcej odo dňa zápisu za vlastníka). Tým však nebola u takejto osoby dotknutá možnosť vydržania vlastníckeho práva splnením podmienok vydržania vyplývajúcich z § 134 Ob- čianskeho zákonníka. Týmito podmienkami boli: a) spô- sobilý predmet vydržania, b) oprávnená držba a c) nepre- tržité trvanie oprávnenej držby počas desiatich rokov, ak išlo o nehnuteľnosť. Podmienka oprávnenej držby bola u osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o držbe splnená bez ďalšieho. Vyplývala zo zákona ako právny účinok zápisu notárskeho osvedčenia o držbe do katastra nehnuteľ- ností. Takáto osoba totiž nadobudla postavenie oprávne- ného držiteľa, zaručené počas desiatich rokov odo dňa zápisu do katastra. Zrušenie ustanovení, na základe kto- rých takéto postavenie získala, nemalo na vznik a trvanie práva oprávnenej držby žiaden vplyv. Oprávnená držba je v právnom poriadku Slovenskej re- publiky koncipovaná ako subjektívne právo a zároveň ako právny vzťah, ktorého obsah je vymedzený v § 130 Ob- čianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 854 Občianskeho zákonníka, prípadne aj z ďalších prechodných ustanovení tohto predpisu, vyplýva základná intertemporálna zása- da súkromného práva, v zmysle ktorej sa novou právnou úpravou spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred účin- nosťou tejto úpravy, no vznik právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté sa posudzujú podľa právnych predpisov platných v čase ich vzniku. Táto zásada, zakazujúca ta- kzvanú pravú retroaktivitu, je analogicky použiteľná aj pri interpretácii účinkov zákona č. 393/2000 Z. z., ktorým boli zrušené ustanovenia § 2 až 9 zák. č. 293/1992 Zb. Jej uplatnenie znamená, že vznik práva oprávnenej držby zaručeného na obdobie desiatich rokov, respektíve práv- neho vzťahu oprávnenej držby, treba posudzovať podľa ustanovenia § 2 ods. 3 zák. č. 293/1992 Zb. platného v ča- se vzniku tohto práva, respektíve právneho vzťahu. Zru- šenie uvedeného ustanovenia nič nezmenilo na vzniku práva oprávnenej držby, ktoré osoba zapísaná za vlastní- ka nadobudla zápisom do katastra na základe notárske- ho osvedčenia o držbe, a to na obdobie desiatich rokov. Nemalo vplyv ani na ďalšiu existenciu oprávnenej držby. Účinnosťou zákona č. 393/2000 Z. z. oprávnená držba osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka ako riadne nadobudnuté právo, respektíve právny vzťah, ne- zanikla. Iný výklad, ktorý by takýto následok pripúšťal, by bol ústavne nesúladný, pretože by neprípustne odnímal už exitujúce právo. Odporoval by tak základnému princí- pu právneho štátu, a to princípu právnej istoty a v ňom obsiahnutým zásadám dôvery v platné právo a ochrany nadobudnutých práv. JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. notár so sídlom v Gelnici 11

Dôvodová správa k článku II navrhovaného zákona (ktorý zároveň korešponduje s bodom 1 článok II schváleného zákona č. 335/2012 Z. z.) znie: „Navrhovaná úprava sme- ruje k obmedzeniu nekvalifikovaného právneho zastú- penia pred súdom v občianskom súdnom konaní v odô- vodnených prípadoch. Úprava neznamená automaticky povinné zastúpenie, účastník môže naďalej vo všetkých ostatných konaniach konať sám, ak však bude chcieť byť pred súdom zastúpený vo vymenovaných konaniach, bude musieť požiadať o spoluprácu osobu, ktorá má oprávnenie na poskytovanie právnych služieb. V každom prípade súčasná právna úprava nedáva zastúpenému účastníkovi žiadne garancie zodpovednosti za prípadnú spôsobenú škodu. V samotnom súdnom konaní dochá- dza často k prieťahom v dôsledku nie správne vedeného laického zastúpenia.“2 Zákon číslo 335/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zá- kon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďa- lej len zákon č. 335/2012 Z. z.), svojím článkom II nove- lizoval s účinnosťou od 1. 1. 2013 zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OSP), a to okrem iných aj § 27 ods. 3, ktorý znie: „Vo veciach ochrany osobnosti podľa Ob- čianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpi- sov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštruktu- ralizáciou, v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchod- né tajomstvo, v sporoch z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov, v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva, v konaní s cudzím prvkom, v konaní podľa piatej časti tretej hlavy tohto zákona, vo veciach podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka a v konaní podľa Exekučného poriadku sa zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa. To neplatí, ak zástupca účastníka konania podľa odseku 1 má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo a účastník konania je jeho blízkou osobou.“ Prezídium Notárskej komory Slovenskej republiky (ďa- lej len PNK) prijalo k novele OSP účinnej od 1. 1. 2013 (zákon č. 335/2012 Z. z.) v časti § 27 ods. 3, ktorý obme- dzuje zastúpenie podľa Občianskeho súdneho poriadku v konaní s cudzím prvkom, toto stanovisko: „Cudzí prvok môže byť v právnom vzťahu zastúpený ako subjekt, ob- jekt alebo právna skutočnosť rozhodná pre vznik, zme- nu či zánik právneho vzťahu. Toto vymedzenie platí, ak vzťah k zahraničiu je spoločensky dostatočne významný. Ustanovenie § 27 ods. 3 v časti konanie s cudzím prvkom nemožno vzťahovať na nesporové konania, ktorými sú konanie o dedičstve podľa § 175a a nasl., konanie vo ve- ciach obchodného registra a rozhodnutie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu podľa § 200a, 200b Občianskeho súdneho poriadku.“ Vzhľadom na to, že ide dôležité ustanovenie všeobecné- ho kódexu civilného procesu nášho právneho poriadku, ktoré sa môže notárov a ich činností dotýkať nepriamo aj bezprostredne, je vhodné sa touto legislatívnou zmenou bližšie zaoberať. Zastúpenie Zastúpenie je právny inštitút, ktorý umožňuje, aby za fy- zické alebo právnické osoby mohla robiť právne úkony iná osoba, teda zástupca. Ak ide o zastúpenie subjek- tov ako účastníkov súdneho konania podľa Občianskeho súdneho poriadku, treba okrem hmotnoprávnych usta- novení o zastúpení aplikovať aj osobitnú právnu úpra- vu o podmienkach procesného zastúpenia a vykonáva- nia procesných úkonov obsiahnutú v OSP. Pred súdom môže vždy ako zástupca vystupovať advokát. Ak by si však účastník zvolil za svojho zástupcu inú osobu, môže súd rozhodnúť, že zastúpenie takouto osobou nepripúš- ťa, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastu- povanie alebo vystupuje ako zástupca v rôznych veciach opätovne (§ 27 ods. 2 OSP).3 Niekoľko poznámok k § 27 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku V zmysle plánu legislatívnych úloh vlády SR na druhý polrok 2012 vypracovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (rezortné číslo: 21562/2012/100).1 1 https://lt.justice.gov.sk/Material/Materialdocuments.aspx?instEid=1&matEid=5304&langEid=1&tstamp=20120717160228080 2 https://lt.justice.gov.sk/document/documentdetails.aspx?instEid=1&matEid=5304&docEid=252241&docFormEid=16&doctypeEid=6&langEid=1&tstamp=20120717160228080 3 Vojčík, P.: občianske právo hmotné i. košice: univerzita Pavla Jozefa Šafárika v košiciach, 2010, s. 153. 12 ars notaria 3/13 >> PostrEhy Z PraxE

Veci podľa § 261 ods. 6 (predtým ods. 3) Obchodného zákonníka Zákon č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou od 1. 2. 2013, novelizoval Obchodný zákon- ník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodný zákonník), a to tak, že v § 261 sa za odsek 2 vložili nové odseky 3 až 5 a doterajší odsek 3 sa označil ako odsek 6. V zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka: „Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorý- mi sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných or- gánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia, b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a druž- stvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy me- dzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia, c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných pa- pierov, d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádz- ke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716), e) z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725).“ Záväzkový (obligačný) právny vzťah definuje ustanovenie § 488 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení ne- skorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) ako právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť spl- niť záväzok. Ide o legálnu definíciu. Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka kogentným spôsobom vyme- dzuje, ktoré záväzkové vzťahy podliehajú právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, kde sa teda uplatní právna úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave v Občian- skom zákonníku. Ide o obligatórne uplatnenie Obchod- ného zákonníka. Druhým rozlišovacím kritériom na posúdenie, či ide o obchodný záväzkový vzťah, je povaha, respektíve pod- stata samého vzťahu, a to bez ohľadu na povahu účastní- kov záväzkových vzťahov. Tu nie je rozhodujúci subjekt, ale objekt záväzkového vzťahu. Vzťahy, ktoré sú taxatívne vymenované v odseku 6 (predtým ods. 3), majú vzhľadom na vzťah vždy povahu obchodného záväzkového vzťahu, ide o absolútne obchodné záväzkové vzťahy (absolútne obchody).4 V zmysle ustanovenia § 352a OSP vykonáva súd zápis údajov do obchodného registra, zmenu zapísaných úda- jov, výmaz zapísaných údajov (ďalej len zápis do obchod- ného registra) a ukladá listiny do zbierky listín podľa osobitného zákona. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a do- plnení niektorých zákonov, v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o obchodnom registri). Podľa § 13 ods. 1 zákona o obchodnom registri sa na zápis do obchodného registra a ukladanie listín do zbierky listín vzťahuje OSP, len ak to výslovne stanoví zákon o obchod- nom registri. V prípade zápisov do obchodného registra preto nejde o občiansko-súdne konanie, a teda sa na túto inú činnosť súdu nemôže vzťahovať ani § 27 ods. 3 OSP. Návrh na zápis údajov do obchodného registra, návrh na zápis zmeny zapísaných údajov a návrh na výmaz zapí- saných údajov (ďalej len návrh na zápis) podáva navrho- vateľ, ktorým je: a) zapísaná osoba, b) osoba oprávnená podľa osobitného zákona.5 Návrh na zápis sa podáva na tlačive ustanovenom osobit- ným predpisom a musí byť doložený listinami s údajmi, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať, a listina- mi, z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré sa majú podľa tohto zákona preveriť. Ak ide o zastúpenie na základe plnomocenstva, musí byť osvedčená pravosť podpisu na- vrhovateľa a pravosť podpisu splnomocniteľa.6 Návrh na zápis možno podať elektronickými prostriedkami (§ 5a zákona o obchodnom registri). Ak sú splnené podmienky podľa § 6 a 7 zákona o ob- chodnom registri, registrový súd vykoná zápis v lehote piatich pracovných dní od doručenia návrhu na zápis. Ak 4 ovečková, o. a kol.: obchodný zákonník. komentár. druhé, doplnené a prepracované vydanie. bratislava: iura Edition, 2008, s. 8. 5 napríklad v zmysle § 112 obchodného zákonníka všetci konatelia pri návrhu na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra, v zmysle § 175 ods. 2 obchodného zákonníka všetci členovia predstavenstva pri návrhu na zápis akciovej spoločnosti do obchodného registra, v zmysle § 117a ods. 4 obchodného zákonníka záložný veriteľ alebo záložca a i. 6 osvedčenie pravosti podpisu navrhovateľa návrhu na zápis podaného elektronickými prostriedkami a pravosti podpisu splnomocniteľa, ak ide o zastúpenie na základe plnomocenstva, sa nevyžaduje (§ 5a ods. 4 zákona o obchodnom registri). 13

návrh na zápis nespĺňa podmienky podľa § 6 a 7, regis- trový súd zápis nevykoná. O tejto skutočnosti registrový súd upovedomí navrhovateľa oznámením o odmietnutí vykonania zápisu. Oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu má listinnú podobu a obsahuje uvedenie pres- ných nedostatkov návrhu na zápis a jeho príloh, ktoré boli dôvodom na odmietnutie vykonania zápisu, ako aj poučenie o možnosti podať námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu. Do tohto momentu je, predpokladám, nesporné, že § 27 ods. 3 OSP sa nemôže vzťahovať na prípady, keď notár v zmysle ustanovení § 3 a § 5 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), v znení neskorších predpisov (ďalej len Notársky po- riadok) zastupuje klienta a na základe plnomocenstva v jeho mene podá návrh na zápis do obchodného regis- tra, a to ani v prípade, ak by klientom takejto notárskej služby bol cudzí štátny príslušník. Podľa § 12 ods. 5, druhá veta zákona o obchodnom registri, pri rozhodovaní o námietkach postupuje re- gistrový súd podľa osobitného zákona, ktorým je OSP. V zmysle § 200b OSP môže navrhovateľ podať písomne námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu podľa zá- kona o obchodnom registri do 15 dní odo dňa vydania alebo doručenia oznámenia o odmietnutí vykonania zá- pisu na registrovom súde, ktorý vykonanie zápisu odmietol. V námietkach môže najmä doplniť chýbajúce údaje, opraviť nesprávne údaje a odstrániť nedostatky, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté. Konanie o námietkach upravené v § 200b OSP je teda osobitným typom občiansko-súdneho konania. Syste- maticky je § 200b zaradený v piatej hlave (osobitné usta- novenia) tretej časti (konanie v prvom stupni) OSP. Na základe vyššie uvedeného môžeme povedať, že v zmysle § 27 ods. 3 OSP v spojení s § 261 ods. 6 (predtým ods. 3) Obchodného zákonníka notár môže zastupovať klientov vo veciach zápisov do obchodného registra, ako aj v konaní o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu, keďže § 261 ods. 6 (predtým ods. 3) Obchodné- ho zákonníka je hmotnoprávnou normou ustanovujúcou taxatívne vymenované prípady podliehajúce obchodno- právnej úprave a v žiadnom prípade ho nemožno stotož- niť so zápismi do obchodného registra (v zmysle § 352a OSP a zákona o obchodnom registri). § 27 ods. 3 OSP sa teda nevzťahuje na zastupovanie klientov notárom vo veciach zápisov údajov do obchodného registra ani na konanie o námietkach. Na podporu tohto tvrdenia si treba pomôcť aj dôvodovou správou k návrhu zákona č. 325/2012 Z. z., podľa ktorej bolo podstatou prijatého znenia § 27 ods. 3 okrem iné- ho aj to, aby sa zabránilo nekvalifikovanému právnemu zastúpeniu pred súdom v občianskom súdnom konaní v odôvodnených prípadoch a tiež prieťahom v dôsledku nesprávne vedeného laického zastúpenia. Notár je osoba určená štátom na vykonávanie notárskej čin- nosti a ďalšej činnosti podľa Notárskeho poriadku (§ 2 ods. 1 Notárskeho poriadku). Podľa § 5 Notárskeho poriadku v sú- vislosti s výkonom notárskej činnosti môže notár fyzic- kým osobám a právnickým osobám (ďalej len účastník): a) poskytovať právne rady, b) spisovať iné listiny, c) vykonávať správu majetku a zastupovať ich v súvislos- ti so správou ich majetku, ak zákon neustanovuje inak, d) poskytnúť zastupovanie v katastrálnom konaní (§ 5 Notárskeho poriadku). Notár je profesionálom poskytujúcim klientovi komplex- né právne služby v rozsahu notárskej činnosti, je štátom určenou a poverenou osobou a takisto osobou podlie- hajúcou štátnemu dohľadu, a teda nemôže ísť o nekvali- fikované právne zastúpenie. Navyše je notár aj technic- ky vybavený na to, aby pre klienta zabezpečil aj elek- tronické konanie, napríklad vo veciach katastrálneho konania alebo vo veciach zá- pisov do obchodného registra. Vo veciach, v ktorých za- stupuje klienta, napríklad v elektronickom konaní, teda nepôjde o prieťahy v konaní, keďže zákon spravidla pre- feruje elektronické konanie, napríklad kratšou lehotou na rozhodnutie orgánu verejnej správy7 alebo nižším správnym poplatkom za úkon súdu.8 Konanie s cudzím prvkom Ďalším okruhom dotknutým § 27 ods. 3 OSP je kona- nie o dedičstve. Konanie o dedičstve je konaním patria- cim do právomoci civilných súdov a je upravené v piatej časti OSP medzi takzvanými osobitnými (nesporovými) konaniami. Vyčlenenie týchto konaní do systematicky samostatnej časti si vyžiadala odlišná povaha hmotno- právnych vzťahov, v ktorých sa ocitajú ich nositelia. To sa následne prejavuje v poskytnutí právnej ochrany týmto vzťahom formou ingerencie štátu prostredníctvom zvý- šenej iniciatívy justičných orgánov, teda aj na procesno- právnej úprave a odlišnom uplatnení základných proces- ných princípov a zásad a z toho vyplývajúcich inštitútov a úkonov. >> § 27 ods. 3 OSP sa teda nevzťahuje na zastupovanie klientov notárom vo veciach zápisov údajov do obchodného registra ani na konanie o námietkach. 7 napríklad podľa § 32 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v znení neskorších predpisov: „ak zmluva o prevode nehnuteľnosti bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo bola autorizovaná advokátom, nie je v rozpore s katastrálnym operátom a sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu, správa katastra rozhodne o návrhu na povolenie vkladu do 20 dní.“ 8 V zmysle § 6 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov: „ak sa vo veciach týkajúcich sa obchodného registra celý návrh podáva elektronickými prostriedkami, je sadzba poplatku 50 % z pevnej sumy ustanovenej v sadzobníku.“ 14 ars notaria 3/13 >> PostrEhy Z PraxE

Občiansky (civilný) proces definujeme ako postup súdu (výnimočne aj nesúdneho orgánu) a ostatných subjektov konania, predovšetkým jeho účastníkov, pri ktorom na základe ich procesnoprávnych úkonov medzi nimi vzni- kajú procesnoprávne vzťahy zamerané na prejednanie a rozhodnutie vecí, ktoré sú zákonom zverené do právo- moci orgánov výkonu súdnictva, t. j. súdom, a výnimočne aj nesúdnym orgánom.9 Občiansky súdny poriadok neobsahuje žiadne ustanove- nie, ktoré by formálne diferencovalo sporové a nespo- rové konanie. Napriek tomu možno z obsahu niektorých jeho ustanovení (napríklad § 81, § 120) vyvodiť záver o existencii a rozlišovaní sporového a nesporového konania. Účelom sporového konania je poskytnúť ochra- nu pri konflikte protichod- ných, spravidla hmotných záujmov. Pri nesporovom konaní účastníci zásadne nie sú procesnými protivníkmi, aj keď nemožno vylúčiť spor, ktorý je skôr na hmotnopráv- nej úrovni a hmotnopráv- nych záujmoch. Výsledok ne- sporového konania je vo viacerých prípadoch prvoradým záujmom štátu a spoločnosti. Cieľom konania o dedičstve podľa ustanovení § 175a až § 175zd OSP je prejednanie dedičstva a rozhodnutie o ňom podľa predpisov dedičského práva hmotného, teda podľa ustanovení § 461 až § 486 Občianskeho zákonníka. Cieľom tohto konania je predovšetkým rozhodnúť o pre- chode majetku poručiteľa na jeho dedičov, teda o tom, čo ktorý z nich z dedičstva nadobudol. Konanie o dedičstve vedie poverený notár ako súdny komisár a jeho úkony sa považujú za úkony súdu. V dôsledku ponovembrových celospoločenských zmien nastal po roku 1989 výrazný nárast vecí s cudzím prv- kom. Súviselo to najmä s uvoľnením hraníc a niektorými ďalšími skutočnosťami (napríklad s reštitúciami majet- ku, rozdelením Českej a Slovenskej federatívnej repub- liky na dva samostatné štáty, so vstupom Slovenskej re- publiky do Európskej únie a inými). Medzinárodné právo súkromné doznalo v poslednom období podstatné zmeny. V súčasnom právnom stave sa nezriedka v tej istej právnej otázke prelínajú právne predpisy komunitárneho pôvodu a vnútroštátna úprava (zosobnená najmä zákonom č. 97/1963 Zb. o medziná- rodnom práve súkromnom a procesnom), prípadne aj úprava medzinárodného charakteru. Otázniky o obso- lentnosti niektorých ustanovení tohto donedávna uni- verzálneho kodifikovaného predpisu medzinárodného práva súkromného vyvoláva predovšetkým (nie však bezvýhradne) kolízna úprava obsiahnutá v takzvanom nariadení Rím I o rozhodnom práve pre zmluvné záväz- ky, v takzvanom nariadení Rím II o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky, v nariadení Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti a najnovšie aj v nariadení Európ- skeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 z 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone roz- hodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (ďalej len Nariadenie). V zmysle Nariadenia a jeho jednotlivých ustanovení (na- príklad čl. 23 preambuly, čl. 4, 5, 20, 21, 23 samotného textu Nariadenia) vyplýva, že hraničným ukazovateľom rozhodným na určenie prá- vomoci (proces) alebo roz- hodného práva (hmota) nie je pobyt dedičov, ale zásad- ne zvyčajný pobyt zosnulého (poručiteľa). Zovšeobecnene teda môžeme povedať, že aj na úrovni Európskej únie odlišné občianstvo, respektíve zvyčajný pobyt dediča poručiteľa, automaticky nezname- ná, že ide o konanie s cudzím prvkom.10 Ak ide o dedičstvo s medzinárodným prvkom, uplatnia sa normy medzinárodného práva súkromného a proces- ného, ktorých obsahom sú takzvané kolízne normy, t. j. ustanovenia, ktoré priamo neupravujú práva a povinnos- ti, ale odkazujú na použitie práva daného štátu. Vo vzťahu k dedičskému právu a konaniu o dedičstve pôjde o posú- denie toho, na ktoré otázky a inštitúty sa bude vzťahovať slovenské (hmotné) právo, ako aj toho, kedy dedičstvo prejedná slovenský orgán (proces). Všeobecnou nor- mou, platnou na území Slovenskej republiky, je zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a pro- cesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o MPS). Ustanovenie tohto zákona však v zmysle ustano- venia § 2 možno použiť len vtedy, ak neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republi- ka viazaná, alebo zákon vydaný na vykonanie medziná- rodnej zmluvy. Podstatou tohto predpisu je stanoviť hra- ničné ukazovatele ako kritériá na určenie rozhodného práva v prípade kolízie viacerých právnych poriadkov na aplikáciu konkrétneho právneho vzťahu. Kolízne normy dedičského práva hmotného sú obsiahnuté v § 17 a 18 zákona o MPS. V zmysle § 17 zákona o MPS sa dedičské právne pomery spravujú právnym poriadkom štátu, ktorého príslušní- kom bol poručiteľ v čase smrti. § 18 zákona o MPS sta- >> Hraničným ukazovateľom rozhodným na určenie právomoci (proces) alebo rozhodného práva (hmota) nie je pobyt dedičov, ale zásadne zvyčajný pobyt zosnulého (poručiteľa). Zovšeobecnene teda môžeme povedať, že aj na úrovni EÚ odlišné občianstvo, respektíve zvyčajný pobyt dediča poručiteľa, automaticky neznamená, že ide o konanie s cudzím prvkom. 9 Mazák, J. a kol.: Základy občianskeho procesného práva. Štvrté, podstatne prepracované a doplnené vydanie, bratislava: iura Edition, 2009, s. 14. 10 http://eur-lex.europa.eu/lexuriserv/lexuriserv.do?uri=oJ:l:2012:201:0107:0134:sk:PdF 15

novuje, že spôsobilosť zriadiť alebo zrušiť závet, ako aj účinky chýb vôle a jej prejavu sa spravujú právom štátu, ktorého príslušníkom bol poručiteľ v čase prejavu vôle. To isté právo je rozhodujúce aj pri určení, ktoré ďalšie druhy robenia poriadku pre prípad smrti sú prípustné. Forma závetu sa spravuje právom štátu, ktorého príslušníkom bol poručiteľ v čase, keď závet urobil; stačí však, ak vyhovie právu štátu, na území ktorého bol závet urobený. To isté platí o for- me zrušenia závetu. Právo- moc slovenského súdu na prejednanie dedičstva je daná v zmysle § 44 zákona o MPS vždy, ak poručiteľ v čase svojej smrti bol sloven- ským občanom. Ak však ide o majetok, ktorý je v cudzi- ne, slovenský súd prejedná dedičstvo len vtedy, ak sa takýto majetok vydáva slovenským orgánom alebo ak cudzí štát priznáva takýmto rozhodnutiam slovenských justičných orgánov právne následky.11 Aj v zmysle uvedených ustanovení zákona o MPS týka- júcich sa dedičského práva hmotného a procesného vy- plýva, že rozhodujúcim kritériom determinujúcim exis- tenciu cudzieho prvku je osoba poručiteľa, prípadne jeho majetok, a nie dedičia poručiteľa. Za dedičstvo s medzinárodným prvkom sa považuje: a) dedičstvo po poručiteľovi, ktorý nebol v čase svojej smrti slovenským občanom, alebo b) dedičstvo, ktoré sa aspoň sčasti nachádza v zahraničí. Ak bol poručiteľ v čase svojej smrti občanom Slovenskej republiky a dedičstvo sa nachádza výlučne na území Slo- venskej republiky, nejde o dedičstvo s medzinárodným prvkom, aj keby bol niektorý z dedičov občanom cudzie- ho štátu alebo sa zdržoval v zahraničí.12 Na doplnenie treba takisto zdôrazniť, že konanie o de- dičstve je nesporovým konaním a v zmysle vyššie uve- deného aj podľa dôvodovej správy k zákonu č. 335/2012 Z. z. možno povedať, že § 27 ods. 3 OSP sa má zásadne vzťahovať na konania sporové, pričom účastníci konania o dedičstve požívajú ochranu samotným notárom ako súdnym komisárom a v prípade spornej skutočnosti súd- ny komisár postupuje v zmysle § 175k OSP, podľa ktoré- ho: „Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom a popiera dedičské právo iného de- diča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. Ak však rozhodnutie o dedič- skom práve závisí od zistenia sporných skutočností, od- káže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedič- ské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude poda- ná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča. Ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zis- tenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada.“ V zmysle § 175y ods. 1 OSP: „Nezaradenie majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva v dôsledku postupu pod- ľa § 175k ods. 3 nebráni účastníkom konania, aby sa do- máhali svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve.“ V prípade spornosti skutočnosti, ktorú nemôže odstrá- niť súdny komisár, sa účastníci konania môžu obrátiť na súd s cieľom odstrániť spornosť a v takom prípade je na- mieste aj aplikácia § 27 ods. 3 OSP. Záver Na záver treba konštatovať, že súčasné znenie § 27 ods. 3 OSP nemožno vykladať gramatickým reštriktívnym vý- kladom, a to vzhľadom na dôvodovú správu a súvisiace právne predpisy. Možno teda konštatovať, že vo veciach zápisov do obchodného registra, ako aj v konaniach o námietkach nemožno aplikovať § 27 ods. 3 OSP ani v konaní o dedičstve, ak je „len“ niektorý z účastníkov konania cudzincom, a vykladať právnu normu na ťarchu účastníkov. Napriek tomu je v záujme odstránenia prípadných apli- kačných pochybností pozmeniť súčasnú úpravu, naprí- klad aj novelou Notárskeho poriadku, v ktorej sa okrem iných ráta aj s novelizáciou § 5 písm. d), ktorý by mohol znieť: „d) poskytovať zastupovanie v katastrálnom kona- ní a vo veciach zápisov do obchodného registra, ako aj v konaní o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápi- su podľa osobitných prepisov.“ JUDr. Juraj Göbl notársky kandidát Mgr. Martiny Sobinkovičovej, notárky so sídlom v Košiciach, a člen Legislatívnej skupiny Prezídia NK SR >> Ak bol poručiteľ v čase svojej smrti občanom Slovenskej republiky a dedičstvo sa nachádza výlučne na území Slovenskej republiky, nejde o dedičstvo s medzinárodným prvkom, aj keby bol niektorý z dedičov občanom cudzieho štátu alebo sa zdržoval v zahraničí. 11 Pozri aj § 45 zákona o MPs. 12 Pozri napríklad Mikeš, J., Muzikář, l.: dědické právo. Praktická příručka. Praha: linde Praha, 2007, s. 290. 16 ars notaria 3/13 >> PostrEhy Z PraxE

Vážená pani doktorka, o rozhovor sme si vás dovolili požiadať preto, že pre Slovensko predstavujete vďaka svojej práci veľký prínos a vďaka medzinárodnému uzna- niu, ktoré vaša práca priniesla, aj zviditeľnenie. V práci notárov možno nájsť mnohé paralely. Notár je akýmsi rodinným právnikom, je riešiteľom sporov v rodine, me- dzi obchodnými partnermi a v medziľudských vzťahoch. Spisuje dohody medzi ľuďmi, ktoré im v budúcnosti za- bezpečia bezkonfliktné fungovanie. Notár rieši dedičské veci, ako aj poslednú vôľu pre prípad smrti. Myslíme si, že naše povolania, ako aj poslanie sa v určitom bode prelínajú. V tomto rozhovore sa zameriame práve na túto oblasť. V roku 1990 ste založili Ligu proti rakovine. Je súčasťou jej náplne aj určité právne poradenstvo súvisiace so situáciou, v ktorej sa ocitá pacient a celá rodina? Súčasťou práce Ligy proti rakovine (LPR) je poskytovanie rád a pomoci onkologickým pacientom a ich rodinám na Linke pomoci s celonárodnou pôsobnosťou. Týka sa to prevažne zdravotných problémov, spôsobov diagnostiky, liečby, rehabilitácie aj novších výsledkov výskumu. Tou- to službou chceme pacientovi aj jeho rodine pomáhať, pretože im často potrebné informácie chýbajú. Na Linke pomoci sú k dispozícii lekári – odborníci s rôznymi špe- cializáciami v onkológii, psychológ a sociálny pracovník. Najnovšie sme rozšírili túto službu o poradenstvo a po- moc prostredníctvom mediátora, ktorý pomáha riešiť problematické záležitosti z oblasti práv pacientov. Zá- važné veci riešime s pomocou právnika, ktorý je členom Generálnej rady a jeho spolupráca sa v mnohých prípa- doch veľmi osvedčila. Stretli ste sa vo svojom pracovnom či súkromnom živote s prácou notára? Ako ju vnímate? Veľmi si cením prácu notára, ktorý vie v mnohých ve- ciach poradiť a usmerniť v rôznych záležitostiach. Spo- ločne sme riešili niektoré odkazy dedičstva aj budovanie našich Centier pomoci na Slovensku. Veľmi si cením prácu notára, ktorý vie v mnohých veciach poradiť a usmerniť v rôznych záležitostiach Otázka zdravia sa týka všetkých členov ľudskej pospolitosti. Jednou z najaktívnejších ťažkých chorôb dnešných čias je rakovina. Ľudstvo s touto chorobou zápasí už niekoľko desaťročí a doteraz sa napriek jednotlivým úspechom ani s využitím obrovského technického pokroku nepodarilo vynájsť účinný liek proti všetkým jej druhom. Na jednom charitatívnom koncerte sa vystupujúceho speváka spýtali: „Aké máte želanie do budúcnosti?“ Prekvapujúco a s najvyššou dávkou humánnosti odpovedal: „Mojím osobným želaním je, aby sa všetky zbrane sveta na jednom konci hodili do obrovského šrotovacieho stroja a aby na jeho druhom konci vyšla maličká pilulka – liek na všetky druhy rakoviny!“ V tomto zmysle pracuje dlhé roky na poli aktívneho boja proti rakovine aj náš hosť – MUDr. Eva Siracká, DrSc. Mudr. Eva siracká, drsc. a Judr. Jozef opatovský, člen redakčnej rady časopisu ars notaria 17 >> roZhoVor

Pri svojej práci ste celý život v kontakte s ľuďmi, ktorí zomierajú, respektíve sa pripravujú na smrť. Človek si v takých chvíľach zrejme mapuje celý svoj život a okrem ľudských rozhodnutí zvykne robiť aj rozhodnutia súvisiace s právom, svojím majetkom, poslednou vôľou. Aký je váš názor na poslednú vôľu človeka – zriadenie závetu na sklonku životu s vedomím, že umiera? Alebo si myslíte, že závet by mal spraviť človek skôr, bez vplyvu silných emócií, ktoré zväčša takýto stav sprevádzajú? Aké právne veci majú záujem riešiť pacienti na sklonku života, respektíve zaujímajú sa vôbec o túto takpovediac praktickú stránku života? Odchod zo života, ktorý je veľmi často bolestivý nielen pre rodinu, priateľov, ale aj samotného umierajúceho človeka, bol po dlhé roky tabu. Mnohí sa tomu vyhýbali, lebo na to neboli pripravení. Cestou modernej psycho- -sociálnej starostlivosti sa už tento problém desiatky rokov riešil v krajinách západnej Európy. S tým súvisí aj otázka, či povedať, alebo nepovedať pravdu o závažnos- ti choroby priamo pacientovi, aby bol na všetko pripra- vený. Táto skutočnosť, aj keď je predmetom mnohých odborných štúdií, nie je celkom doriešená a určite tu bude zohrávať veľkú úlohu nielen lekár, ale aj psychológ. Dnes sa už toto tabu pomaly vytráca, lebo pacient musí mať čas rozhodnúť sa o zriadení závetu ešte pri plných zmysloch. V priebehu svojho života ste boli viackrát pracovne v zahraničí. Kde sa nachádza Slovensko v liečbe a prevencii onkologických ochorení a v zabezpečení adekvátneho prostredia na liečbu oproti ostatným krajinám, s ktorými môžete porovnávať? Veľa ľudí si na Slovensku myslí, že u nás nie je zdravotná starostlivosť o onkologického pacienta, spôsoby diag- nostiky a liečby na takej úrovni ako v zahraničí. Nie je to vždy tak. Aj vo vyspelých štátoch sú čakacie lehoty, aj tam sú lekári, ktorí sa niekedy dopúšťajú omylov. Čo by však bolo potrebné zmeniť, je spôsob komunikácie s le- kármi, ktorí buď z časových dôvodov, alebo niekedy aj pre nezáujem potrebné in- formácie neposkytnú. Preto sa vo svete tento fenomén, ak ešte pretrváva, odstraňuje cestou pregraduálnej a postgraduálnej výchovy zdravot- níckych pracovníkov. Žiaľ, u nás nie je ešte dostatočne riešená paliatívna a hospicová starostlivosť o pacienta, ktorá by mu pomohla dôstojne odísť zo života. Tento rok je rokom v znamení rodiny. Aký vplyv má podľa vášho názoru rodina a rodinné prostredie na vznik a priebeh onkologického ochorenia? Dobré rodinné zázemie je pre každého jednotlivca po- žehnaním a v tomto prostredí sa mnohé veci ľahšie rie- šia. Keďže sa dlhotrvajúci stres považuje za jeden z ri- zikových faktorov vzniku rakoviny, mali by si to mnohí uvedomiť a podľa toho sa aj správať. Organizuje Liga proti rakovine aj iné finančné zbierky ako Deň narcisov? LPR organizuje už 17 rokov iba jednu celonárodnú zbier- ku ročne podľa vzoru partnerských líg v Európe a vo sve- te. Jej výnos je na základe žiadostí posudzovaných člen- mi Generálnej a Vedeckej rady rozdelený na projekty podľa stanovených odborných kritérií. Ako sa pozeráte na zneužívanie termínu zbierka na detskú onkológiu, pretože v našich mestách nepoctivé osoby tieto zbierky často vykonávajú? Je smutné, ak niekto využíva tú najbolestivejšiu stránku onkológie a to je nádorová choroba u detí. Aj keď v porov- naní s výskytom rakoviny u dospelých, ktorých je regis- trovaných ročne už takmer 30 000, je výskyt u detí okolo 650 ročne, je to veľmi citlivá záležitosť, z ktorej, žiaľ, chcú mnohí podnikavci profitovať s rôznym zámerom. Už nie- koľko mesiacov sa snažíme spolu s inými čestnými a dô- veryhodnými združeniami a nadáciami túto otázku riešiť na Ministerstve vnútra SR zmenou zákona, ktorý v súčas- nosti takéto problémy nerieši, v náš prospech. Dúfame, že sa nestane, že nejaká nová verzia zákona túto zmys- luplnú prácu transparentných mimovládnych organizá- cií, ktoré prinášajú štátu úžitok suplovaním viacerých jeho povinností, zruší a vyradí ich postavenie v spoločen- stve civilizovaných krajín sveta s podobným poslaním. Môžete nám vysvetliť, či sa môžu legálne a za akých podmienok realizovať súkromné zbierky na onkológiu a ako sa k tomu stavia Liga proti rakovine? LPR pracuje v súlade so stratégiou významných medzi- národných organizácií, ktorých členom je už od začiatku svojho založenia. Členské ligy týchto medzinárodných organizácií získavajú potrebné zdroje väčšinou z privátne- ho sektora, ako aj dobre organizovaných, zvyčajne jed- norazových fundraisingových kampaní v roku a z odkazov dedičstva. V prevažnej väčši- ne sa práca týchto význam- ných líg robí bez akejkoľvek finančnej pomoci zo strany štátu z dôvodov zbytočného byrokratického postupu. To isté robíme aj my, nepoberáme žiadnu priamu finančnú pomoc od štátu a s pomocou našich spoluobčanov mu pomáhame riešiť program kontroly rakoviny. Obávam sa, že niektoré súkromné zbierky na pomoc onkológii môžu byť pri súčasnej neprehľadnej situácii v legislatíve zne- užité, ale, samozrejme, pri dobrých úmysloch sú vítané. Dočítali sme sa o vás, že voľný čas rada trávite prácou v záhrade a v obľube máte aj turistiku a barokovú hudbu. Nabíjajú vás tieto záujmy energiou, ktorú potrebuje pri svojej práci? >> Dobré rodinné zázemie je pre každého jednotlivca požehnaním a v tomto prostredí sa mnohé veci ľahšie riešia. 18 ars notaria 3/13 >> roZhoVor

Odpočívam, teda skôr relaxujem pri nejakej užitočnej práci, ktorej výsledky ihneď vidím, či je to v záhrade, ale- bo v kuchyni. Príroda mi dáva množstvo návodov na ra- dosť zo života, je veľká škoda, keď ju ľudia ničia, aj to, že dávajú spolu s deťmi prednosť vysedávaniu v obchodných domoch. Ja sa viem rozprávať aj so stromami, kvetina- mi a vtáctvom, ktoré prírodu oživujú spevom, k čomu ma možno priviedla skautská výchova, na čo už dnes ako oldskautka rada spomínam. Ste optimistka a aj sa tak prezentujete. Myslíte si, že životný postoj človeka a dobrá nálada majú dominantný vplyv na priebeh ochorenia a vyššie šance ho prekonať? V onkológii treba byť optimistom a mať vždy nádej, ináč by to každý vzdal. Dobrá nálada, spokojnosť a úsmev sú to, čo by sme všetci potrebovali. Preto sa snažím mno- hých v tomto smere prevychovať a veľmi ma teší, keď na to moje okolie priaznivo reaguje. Máte nesplnený sen? Aké sú vaše plány do budúcnosti? Mnohí máme nesplnené sny. Mne sa našťastie mnohé sny, týkajúce sa práce LPR, splnili. Vďačím za to svoj- im spolupracovníkom aj spoluobčanom, ktorí nám v boji proti rakovine pomáhajú odstraňovať mnohé medzery, ktoré tu z minulosti pretrvá- vali. Nechcem stále hovoriť o práci, ale mojím snom je, aby môj nástupca mal ešte viac energie bojovať proti nedostatkom v tejto spoloč- nosti. Veľmi si prajem, a to je mojím súčasným snom aj prianím, aby sme spolu s manželom trávili ďalšie roky života v pokoji a spokojnosti. Ďakujem za rozhovor. Otázky kládol JUDr. Jozef Opatovský člen redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA MUDr. Eva Siracká, DrSc. Narodila sa v Uherskom Hradišti, no od detstva žije na Slovensku. Po maturite v Bratislave od roku 1945 absolvovala štúdium na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, kde v roku 1951 promova- la. Už ako medička prišla do kontaktu s onkológiou, keď po- čas povinnej praxe pracovala u alžbetíniek – v Onkologickom ústave v Bratislave. Vrátila sa tam už ako mladá lekárka a po získaní špecializácie v rádioterapii sa stala prvou ženou na Slovensku, ktorá sa venovala tomuto odboru. V roku 1964 obhájila kandidátsku dizertačnú prácu a v roku 1969 získala polročné štipendium na Karolinska Institutet v Štokholme, kde ju zaujala problematika cievneho zásobova- nia nádorov a vplyvu kyslíka na ne. Neskôr sa začala venovať klinicky orientovanému výskumu v Ústave experimentálnej onkológie SAV až do roku 1991. Orientovala sa predovšet- kým na problémy rezistencie a citlivosti nádorov na žiarenie. Počas svojej práce navštívila viaceré zahraničné pracovis- ká a jeden rok pracovala v Onkologickom ústave Nemeckej akadémie vied v Berlíne. Trvalo spolupracovala s Karolinska Institutet v Štokholme, výsledkom čoho bola doktorská dizer- tačná práca, ktorú obhájila v roku 1977. V roku 1983 bola doktorka Siracká odmenená Národnou ce- nou za účasť na výskume heterogenity nádorových buniek. Založila Československú spoločnosť pre rádioterapiu, rádio- lógiu a fyziku a bola členkou viacerých odborných spoločností doma aj v zahraničí. V roku 1990 založila v Bratislave Ligu proti rakovine, ktorá sa stala členom Európskej asociácie líg proti rakovine a Medzi- národnej únie proti rakovine. Stala sa jej prezidentkou a túto funkciu vykonáva dodnes. Prácou Ligy proti rakovine sa Slovensko zaradilo do progra- mu EÚ Európa proti rakovine, ktorého účasť na kontrole rakoviny v Európe je vysoko uznávaná. Svedčí o tom aj fakt, že MUDr. Siracká bola v roku 2006 zaradená Svetovou me- dicínskou asociáciou (World Medical Association) medzi 65 popredných lekárov sveta. Stala sa tak členkou klubu elitných doktorov z 55 krajín sveta. Doktorka Siracká zastupuje Slovensko pri organizovaní via- cerých medzinárodných programov boja proti rakovine a ako členka exekutívneho výboru Európskej asociácie líg proti ra- kovine reprezentovala región strednej a východnej Európy. Jej práca v odbore onkológia bola ocenená viacerými vysokými štátnymi, domácimi a medzinárodnými vyznamenaniami. Je zakladateľkou Klubu Venuša pre ženy po operácii prsníka. V rokoch 1998 až 2004 reprezentovala strednú a východnú Európu ako členka exekutívneho výboru Európskej asociácie líg proti rakovine. S manželom Jánom, ktorý je tiež onkológ, majú spoločné zá- ujmy. Nielen pracovné, ale aj súkromné. Majú radi prírodu, prácu v záhrade, hrajú tenis, radi chodia na koncerty a obľu- bujú barokovú hudbu. ocenenia: 1983 Národná cena za výskum heterogenity nádorových bu- niek 2006 Ocenenie Žena 21. storočia v rámci udeľovania ocenení Ženy roka za celoživotný prínos v zastupovaní sloven- ských žien vo svete 2006 Pribinov kríž I. triedy, odovzdaný prezidentom SR Iva- nom Gašparovičom 2007 Cena Samuela Zocha za rozvoj a reprezentáciu Brati- slavského samosprávneho kraja 2008 Pocta Honour of ekotopfilm 35. Medzinárodného fes- tivalu filmov o trvalo udržateľnom rozvoji – ekotopfilm 2008 za humánne aktivity a celoživotné dielo 2011 Počas 64. valného zhromaždenia WHO, ktoré sa konalo 19. mája 2011 v Ženeve, získala MUDr. Eva Siracká ako prvá Európanka prestížne ocenenie Sasakawa – cena pre zdravie. Toto ocenenie je najvýznamnejším ocene- ním, pretože kandidátmi navrhnutými na jeho udelenie boli viacerí svetoví predstavitelia z medicínskej oblasti. >> Dobrá nálada, spokojnosť a úsmev sú to, čo by sme všetci potrebovali. 19

Spoločnosť Karlovarské právnické dni (Karlsbader Ju- ristentage, KJT) je spoločnosť nemeckých, českých, slovenských a rakúskych právnikov a v Českej republi- ke pôsobí od roku 1991, pôvodne ako organizačná zlož- ka rovnomennej medzinárodnej spoločnosti so sídlom v Spolkovej republike Nemecko. Od roku 2004 sa v sú- vislosti so vstupom Českej a Slovenskej republiky do Európskej únie transformovala na medzinárodnú spo- ločnosť so sídlom v Českej republike (Národní třída 10, Praha 1). Spoločnosť bola založená na vzájomné pozná- vanie a bližšie chápanie právnych systémov susediacich krajín, vychádzajúc síce z podobnej tradície a historic- kých koreňov, na českej a slovenskej strane však postih- nutej deformáciami direktívnych zásahov a štátneho plá- novania do rovného postavenia zmluvných strán. V rámci svojej činnosti spoločnosť usporiadala mnoho seminá- rov a podieľala sa na spolueditorskej činnosti, od roku 1991 však pravidelne usporadúva v Karlových Varoch odborné právnické konferencie, ktoré sú príležitosťou na stretávanie sa a diskusie právnikov rôznych profesií zo Slovenska, Rakúska, Nemecka a Čiech. V súčasnos- ti stojí na čele tejto spoločnosti prof. Dr. Friedrich Graf von Westphalen ako prezident spoločnosti a ďalší členo- via predstavenstva, ktorými sú JUDr. Vladimír Zoufalý, JUDr. Jozef Vozár, JUDr. Peter Bříza, PhD., LL.M, a Univ. Prof. Dr. Martin Winner. Spoločnosť udeľuje od roku 1998 ocenenie autorská cena za pôvodné autorské dielo ako najhodnotnejšiu právnickú publikáciu vydanú v uplynulom roku v Českej republike a v Slovenskej republike, ktoré má aj význam- ný tvorivý prínos pre právnu teóriu a prax. Táto cena bola udelená už radu autorov významných diel. Udeľovaná je na základe návrhov (nominácií) významných osobností právnického života Českej republiky a Slovenskej re- publiky. Zaslané nominácie na udelenie tejto ceny ďalej preveruje porota, a ak nemá žiaden významný dôvod, ne- odchýli sa od výsledku hodnotenia podľa prijatých nomi- nácií. Právo a záväzok navrhovať (nominovať) je čestnou záležitosťou a nominátori sa riadia len svojím najlepším odborným vedomím. Autorská cena má spravidla po- dobu umeleckého diela, na ktorom je vyznačené, o aké ocenenie ide a komu je udelená. Spoločnosť ďalej udeľuje ocenenie Prestížna cena za najlepší právnický časopis v Českej republike a Pre- stížna cena za najlepší právnický časopis v Slovenskej republike, a to podľa výsledkov ankety medzi odbornou právnickou verejnosťou. Za najlepší judikát vydaný sú- dom Českej republiky alebo súdmi Európskeho spolo- čenstva na základe posúdenia právnickej verejnosti je udeľované aj ocenenie Pocta judikátu. Program XXI. konferencie bol do značnej miery ovplyv- nený nástupom mladšej právnickej generácie do pred- XXI. Karlovarské právnické dni V dňoch 12. až 14. júna 2013 sa v Karlových Varoch konali v poradí už XXI. Karlovarské právnické dni, ktoré každoročne organizuje spoločnosť Karlovarské právnické dni. odovzdávanie autorskej ceny za sr: zľava doc. Judr. Marek Števček, Phd., autor ocenenej publikácie, Judr. Jozef Vozár, Phd., člen predstavenstva spoločnosti karlovarské právnické dni, a prof. dr. Friedrich Graf von Westphalen, prezident spoločnosti karlovarské právnické dni Zľava: Judr. ing. Jarmila lazíková, Phd., členka autorského kolektívu ocenenej publikácie, doc. Judr. Marek Števček, Phd., predseda autorského kolektívu ocenenej publikácie, Judr. katarína Valová, Phd., členka autorského kolektívu ocenenej publikácie 20 ars notaria 3/13 >> Z diania V PráVniCkEJ obCi

stavenstva spoločnosti a do jej programového grémia, ktorá bola tohto roku vo vyššej miere zastúpená aj me- dzi vystupujúcimi. Prvý deň konferencie bol programovo poňatý výlučne ako český národný a bol zameraný na nový Občiansky zákonník s prípadnou väzbou na nový zákon o obchodných korporáciách. Ďalšie dva dni mali už tradičný medzinárodný charakter a boli venované po- rovnávaniu národných právnych úprav, ako aj otázkam spoločného záujmu v rámci práva EÚ. Dňa 13. júna 2013 sa pri príležitosti konania XXI. konfe- rencie Karlovarské právnické dni konala v areáli Poštov- ného dvora tradičná recepcia so slávnostným vyhláse- ním víťazov Autorskej ceny a s udelením Prestížnej ceny časopisom a ocenenia Pocta judikátu. Autorská cena za najhodnotnejšie právnické autorské dielo vydané v uplynulom roku v Českej republike bola udelená publikácii Wagnerová, E., Šimíček, V., Langášek, T., Pospíšil I. a kol.: listina základních práv a svobod. komentář (Wolters Kluwer ČR). Autorská cena za naj- hodnotnejšie právnické autorské dielo vydané v uplynu- lom roku v Slovenskej republike bola udelená publikácii Števček, M., Ficová, S. a kol.: občiansky súdny poriadok. komentár, i. a ii. diel (2. vydanie, C. H. Beck). Prestížna cena za najlepší právnický časopis v Českej republike bola udelená časopisu Právník a v Slovenskej republi- ke časopisu Právny obzor. Ocenenie Pocta judikátu bolo udelené judikátu Ústavného súdu čr: iV. Ús 1167/11. Ocenená slovenská publikácia Občiansky súdny poria- dok. Komentár, I. a II. diel od autorov Števček, M., Ficová, S. a kol. ponúka analytický výklad jednotlivých ustanove- ní Občianskeho súdneho poriadku. Komentár reflektuje nielen na zmeny v právnej úprave, ale je aktualizovaný o najnovšiu domácu a zahraničnú judikatúru vrátane recentnej judikatúry európskych súdnych autorít. Vý- klad každého ustanovenia reflektuje na aktuálny vývoj aplikačnej praxe aj doktríny civilného procesného práva. Komentár ako prvý na Slovensku ponúka komentované kľúčové nariadenia z oblasti európskeho civilného proce- su, nevynímajúc nariadenia Brusel I. a Brusel II. Kvalitu publikácie zaručuje aj zloženie autorského kolektívu pod vedením doc. JUDr. Marka Števčeka, PhD., a doc. JUDr. Svetlany Ficovej. Autorský kolektív bol oproti 1. vydaniu výrazne rozšírený, čo umožňuje hlbšiu špecializáciu pri interpretácii jednotlivých ustanovení či riešení prob- lémov vyvstávajúcich z aplikačnej praxe. Ustanovenia o dedičskom konaní komentovali notárky JUDr. Zuzana Grófiková a JUDr. Katarína Valová, PhD. Zrozumiteľný, analytický a komplexný výklad každého ustanovenia zá- kona, ktorý sa nevyhýba ani riešeniu teoretických otázok či aplikačných a výkladových problémov, je zárukou širo- kej a dlhodobej využiteľnosti. Rovnako ako prvé vydanie, aj druhé vydanie je určené širokej právnickej verejnosti, najmä advokátom, sudcom, súdnym exekútorom, pro- kurátorom či notárom a študentom práva. Na slávnostnej recepcii prevzal ocenenie Autorská cena za najlepšiu publikáciu v Slovenskej republike doc. JUDr. Marek Števček, PhD. Z členov autorského kolektívu sa slávnostného odovzdávania ceny zúčastnili aj JUDr. Ing. Jarmila Lazíková, PhD., a JUDr. Katarína Valová, PhD. JUDr. Martina Mižiková predsedníčka Vzdelávacej komisie NK SR JUDr. Katarína Valová, PhD. predsedníčka Legislatívnej skupiny PNK SR umelecké dielo – autorská cena za sr udelená publikácii občiansky súdny poriadok. komentár 21 odovzdávanie Prestížnej ceny za sr časopisu Právny obzor: zľava prof. Judr. oľga ovečková, drsc., hlavná redaktorka časopisu, a Judr. Jozef Vozár, Phd., člen predstavenstva spoločnosti karlovarské právnické dni

Prednášajúci v úvode uviedol, že v súčasnosti je na Slo- vensku viac ako 400 pozemkových spoločenstiev, ktoré eviduje Ministerstvo vnútra SR a ktoré zaberajú približ- ne 490-tisíc hektárov poľnohospodárskych a lesných pozemkov, čo je asi 10 % ich celkovej výmery v rámci Slovenska. Okrem iného uviedol, že zákonom č. 57/2013 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2013, bol aj nove- lizovaný zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, kde sa v § 24 ods. 1 na konci pripojila veta: „To neplatí, ak sa podiel na pozemku spoluvlastníka zvyšuje iným podielom alebo časťou podielu na tom istom pozemku a vlastníctvo pre- vádzaného podielu zanikne.“ To znamená, že predmetom prevodu môže byť aj podiel na poľnohospodárskom ale- bo lesnom pozemku men- ší ako 2 000 m2 , ak sa tým zväčší už existujúci podiel nadobúdateľa. V zmysle dôvodovej správy bolo vypracovanie návrhu nového zákona o pozemko- vých spoločenstvách odô- vodnené aj skutočnosťou, že cieľom zrušeného zákona č. 181/1995 Z. z. bolo predo- všetkým preklenúť obdobie hľadania mechanizmov cho- du pozemkových spoločen- stiev, usporiadať ich vzťahy k štátu, usporiadať vzťahy vo vnútri spoločenstiev, podporiť sceľovanie pozemkov a pôsobiť proti ich ďalšiemu drobeniu, ako aj naznačiť možnosti realizovania podnikateľských zámerov v nad- väznosti na existujúci právny poriadok. Tieto problémy sa počas účinnosti tohto zákona vyvinuli natoľko, že si vyžiadali novú právnu úpravu. Ďalej sa vo všeobecnej časti dôvodovej správy uvádza, že v novom zákone o pozemkových spoločenstvách sa upravuje aj vznik a postavenie nového typu pozemkového spoločenstva založeného vlastníkmi lesných a poľno- hospodárskych nehnuteľností (teda nie spoločnej nehnu- teľnosti) s cieľom ich spoločného racionálneho obhospo- darovania. Novinkou je aj stanovenie podmienok, za ktorých možno rozdeliť spoločnú nehnuteľnosť, najmä na účely prevodu vlastníctva oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti. Odchylne od § 46 ods. 2 Občianskeho zá- konníka sa ustanovuje spôsob podpisovania zmluvy o prevo- de vlastníctva oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti. Pri prevode vlastníctva k nehnu- teľnosti, ktorú vlastní väčší počet spoluvlastníkov, sa po- dľavšeobecnejúpravyObčian- skeho zákonníka vyžaduje, aby podpisy všetkých účast- níkov boli na jednej listine. Táto požiadavka je v prípade rádovo stovák až tisícov spo- luvlastníkov nedosiahnuteľ- ná, najmä vzhľadom na dĺž- ku obdobia, počas ktorého všetci spoluvlastníci zmluvu podpisujú a počas ktorého mnohí z nich zomrú, čo ešte viacpredlžuječaspodpisova- nia zmluvy. Pozemkové spo- ločenstvá bez právnej sub- jektivity budú mať povinnosť pretransformovať sa na spoločenstvá s právnou subjektivitou. Spoločenstvom sa v novom zákone o pozemkových spo- ločenstvách rozumie okrem iného aj pozemkové spo- ločenstvo, ktoré založili individuálni vlastníci poľnohos- podárskych alebo lesných nehnuteľností s cieľom ich spoločného obhospodarovania bez toho, aby vznikala Nový zákon o pozemkových spoločenstvách V súvislosti s prijatím nového zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len zákon o pozemkových spoločenstvách), ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2013 a ktorý priniesol viaceré zmeny oproti pôvodnému zákonu č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, sa dňa 20. mája 2013 konal v Košiciach seminár s lektorom JUDr. Jaroslavom Puškáčom, generálnym riaditeľom sekcie legislatívy na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. >> Pri prevode podielu spoločnej nehnuteľnosti nesmie vzniknúť spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ktorému zodpovedá výmera menšia ako 2 000 m2 . Rozsah výmery predstavuje osobitnú úpravu voči zákonu č. 180/1995 Z. z. Toto obmedzenie sa nebude vzťahovať na nadobudnutie vlastníctva prechodom, najmä dedením alebo vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo zákona, kde toto obmedzenie nemožno dosť dobre dodržať. Toto obmedzenie zároveň umožní nadobúdateľovi nadobudnúť aj podiel zodpovedajúcej menšej výmere pod podmienkou, že jeho celkový podiel, respektíve podiely (t. j. vrátane už vlastneného podielu, respektíve podielov), budú zodpovedať výmere aspoň 2 000 m2 . 22 ars notaria 3/13 >> Z diania V PráVniCkEJ obCi

spoločná nehnuteľnosť. Cieľom tohto pozemkového spo- ločenstva je predovšetkým spoločné obhospodarovanie jednotlivých poľnohospodárskych alebo lesných nehnu- teľností, ktoré ostávajú vo vlastníctve jednotlivých členov pozemkového spoločenstva. Pri prevode podielu spoloč- nej nehnuteľnosti nesmie vzniknúť spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnu- teľnosti, ktorému zodpo- vedá výmera menšia ako 2 000 m2 . Rozsah výmery predstavuje osobitnú úpravu voči zákonu č. 180/1995 Z. z. Toto obmedzenie sa nebude vzťahovať na nadobudnutie vlastníctva prechodom, naj- mä dedením alebo vyporiadaním bezpodielového spo- luvlastníctva manželov zo zákona, kde toto obmedzenie nemožno dosť dobre dodržať. Toto obmedzenie zároveň umožní nadobúdateľovi nadobudnúť aj podiel zodpove- dajúcej menšej výmere pod podmienkou, že jeho celkový podiel, respektíve podiely (t. j. vrátane už vlastneného podielu, respektíve podielov), budú zodpovedať výmere aspoň 2 000 m2 . V § 3 a § 4 zákona o pozemkových spoločenstvách sa uvádza, že pozemkové spoločenstvá sú právnickými oso- bami; majú teda právnu subjektivitu. Spoločenstvo sa zakladá zmluvou o pozemkovom spoločenstve (ďalej len zmluva o spoločenstve) uzavretou vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkmi spoločne obhospodaro- vaných nehnuteľností. O založení spoločenstva rozho- dujú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníc- kych podielov alebo všetci vlastníci spoločne obhospo- darovaných nehnuteľností. O založení spoločenstva a voľbe členov orgánov spo- ločenstva sa vyhotoví no- társka zápisnica. Vlastník podielu spoločnej nehnu- teľnosti, ktorý nechce byť členom spoločenstva, môže pri zakladaní spoločenstva ponúknuť svoj podiel na pre- daj inému vlastníkovi podie- lu spoločnej nehnuteľnosti. Doterajší názov tejto zmluvy (zmluva o založení spoločenstva) sa nahrádza názvom zmluva o pozemkovom spoločenstve. Z dôvodu potreby právnej istoty a overenia zákonného postupu pri založení spoločenstva, ako aj pri voľbe členov orgánov spoločen- stva sa vyhotoví notárska zápisnica. Dňom registrácie spoločenstva v registri pozemkových spoločenstiev spo- ločenstvo vzniká a nadobúda právnu subjektivitu. V novom zákone o pozemkových spoločenstvách sa spo- ločnou nehnuteľnosťou rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov. Spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná, okrem prípadov, ak ide o prevod vlastníckeho práva k pozemku zastavanému stavbou povolenou podľa osobitného predpisu, ak nejde o neoprávnenú stavbu, alebo ak sa mení účelové využitie spoločnej nehnuteľnosti alebo jej časti podľa osobitných predpisov, alebo ak ide o prechod vlastníckeho práva k pozemkom vyvlastnením alebo na účel, na ktorý mož- no pozemok vyvlastniť, alebo ak tak ustanovuje osobitný predpis, alebo ide o prevod vlastníckeho práva k po- zemku v chránenom území alebo jeho ochrannom pásme podľa osobitného pred- pisu. Ide najmä o situácie pri majetkovoprávnom uspo- riadaní zastavaných častí spoločnej nehnuteľnosti, pri novej výstavbe, najmä infraštruktúry a pri zmene úče- lového využitia pozemku. Na podielové spoluvlastníctvo v pozemkovom spoločenstve a jeho zrušenie a vyporia- danie sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 141 a 142), čo má pôsobiť proti ďalšiemu drobeniu sku- piny pozemkov v pozemkovom spoločenstve. Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti chce predať svoj spoluvlastnícky podiel inému spoluvlastníkovi spo- ločnej nehnuteľnosti, ostatní spoluvlastníci nemajú predkupné právo. Môže sa však rozhodnúť, že tento svoj podiel ponúkne všetkým spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti, v tomto prípade túto ponuku realizuje prostredníctvom výboru, ktorý ju členom spoločenstva oznámi prostredníctvom pozvánky na zasadnutie zhro- maždenia. Z dôvodu potreby zabrániť vzniku spoluvlast- níckych podielov s rozdielnou výškou na jednotlivých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti sa zakazuje prevod a prechod vlastníckeho práva k podie- lom len na niektorých z týchto pozemkov. Prevod a prechod vlastníckeho prá- va k podielu sa môže týkať len všetkých pozemkov pat- riacich do spoločnej nehnu- teľnosti. Nový zákon o po- zemkových spoločenstvách, v § 9 odsek 10 ustanovuje osobitnú právnu úpravu voči § 46 ods. 2 Občianskeho zá- konníka o forme zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorý vyžaduje, aby podpisy všetkých účastníkov zmluvy boli na jednej listine. Osobitná právna úprava umožňuje uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva k časti spoločnej nehnuteľnosti so všetkými spoluvlast- níkmi spoločnej nehnuteľnosti za rovnakých podmienok aj jednotlivo (z toho vyplýva, že prípadne aj po skupinách) na rôznych listinách, t. j. nie na jednej listine. Prílohou návrhu na vklad do katastra nehnuteľností bude súbor všetkých týchto listín, technicky ako jeden dokument. Keďže väčšina pozemkových spoločenstiev má často niekoľko sto až tisíc členov, ktorí sú spoluvlastníkmi >> Z dôvodu potreby právnej istoty a overenia zákonného postupu pri založení spoločenstva, ako aj pri voľbe členov orgánov spoločenstva sa vyhotoví notárska zápisnica. >> Na podielové spoluvlastníctvo v pozemkovom spoločenstve a jeho zrušenie a vyporiadanie sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 141 a 142), čo má pôsobiť proti ďalšiemu drobeniu skupiny pozemkov v pozemkovom spoločenstve. 23

spoločnej nehnuteľnosti, podmienka uvedenia podpisov všetkých spoluvlastníkov na jednej listine je nedosiahnu- teľná najmä vzhľadom na dĺžku obdobia, počas ktorého všetci spoluvlastníci zmluvu podpisujú a počas ktorého mnohí z nich zomrú a s pod- pisom ich dedičov je nutné čakať až do právoplatného skončenia dedičských kona- ní. To ešte viac predlžuje čas podpisovania zmluvy, ktoré saneúnosneodďaľuje,prípad- ne k nemu nikdy nedôjde. Vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí nesúhla- sia s predajom oddelenej časti spoločnej nehnuteľ- nosti a nepristúpia k zmluve o prevode vlastníckeho práva, ostávajú naďalej spolu- vlastníkmi oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti, keď- že ich nemožno nijako nútiť pristúpiť k zmluve. Fond nie je členom pozemkového spoločenstva, iba vy- konáva činnosti, ktoré prislúchajú členom pozemkového spoločenstva. Fond vykonáva práva člena spoločenstva, len ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 10 ods. 4 písm. a), b), d), h) a i), to znamená, len ak zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločenstva schvaľuje zmluvu o spo- ločenstve a jej zmeny, schvaľuje stanovy a ich zmeny, rozhoduje o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti, roz- hoduje o vstupe a podmien- kach vstupu spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo družstva a rozhoduje o zru- šení spoločenstva. Z toho vy- plýva, že Fond sa nezúčast- ňuje na voľbe a odvolávaní členov orgánov spoločen- stva, schvaľovaní ročnej úč- tovnej závierky, rozhodovaní o hospodárení spoločenstva a o rozdelení zisku. Členmi spoločenstva sú všetci vlastníci spoločne obhos- podarovaných nehnuteľností. Nový zákon o pozemkových spoločenstvách upravuje aj postavenie vlastníka spoloč- ne obhospodarovanej nehnuteľnosti v pozemkových spo- ločenstvách, ktoré založili vlastníci poľnohospodárskych alebo lesných nehnuteľností s cieľom ich spoločného ob- hospodarovania a využívania bez toho, aby vznikala spo- ločná nehnuteľnosť alebo spoločné vlastníctvo nehnu- teľnosti, pričom spoločenstvo bude vykonávať aj správu týchto pozemkov. Spoločná nehnuteľnosť vstupom do tohto spoločenstva nevzniká, vlastník spoločne obhos- podarovanej nehnuteľnosti len dáva svoju nehnuteľnosť k dispozícii ostatným členom spoločenstva a spoločen- stvu na účely spoločného obhospodarovania. Orgánmi spoločenstva sú podľa no- vého zákona zhromaždenie, výbor, dozorná rada a iné or- gány spoločenstva zriadené zmluvou o spoločenstve. Vo- lebné obdobie orgánov spo- ločenstva je najviac päť ro- kov. Register pozemkových spoločenstiev vedie obvodný lesný úrad. Na zápis do re- gistra je miestne príslušný obvodný lesný úrad, v ktoré- ho územnom obvode je spo- ločná nehnuteľnosť alebo spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť. Ak miestnu príslušnosť nemožno takto určiť, je miestne príslušný obvodný lesný úrad, v ktorého územnom obvode je výmerou najväčšia časť spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnu- teľnosti. Obvodný lesný úrad vykonáva štátny dozor nad spoločenstvami. V zmysle § 31 ods. 1 nového zákona sa spoločenstvá s právnou subjektivitou podľa doterajších predpisov pova- žujú za spoločenstvá podľa tohto zákona a spoločenstvá bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov sa považujú za spoločenstvá bez právnej sub- jektivity podľa doterajších predpisov až do splnenia povinnosti prispôsobiť svoje právne pomery ustanove- niam nového zákona. Záro- veň sú spoločenstvá bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov v zmysle § 31 ods. 6 nového zákona povinné do 28. feb- ruára 2014 podať návrh na zápis spoločenstva do regis- tra, ktorého prílohou je aj notárska zápisnica o založení spoločenstva, ako aj o voľbe členov orgánov spoločenstva. Na záver možno skonštatovať, že uvedený seminár bol prínosom pre správne pochopenie jednotlivých usta- novení nového zákona o pozemkových spoločenstvách a len čas ukáže, do akej miery tento zákon uľahčí život pozemkovým spoločenstvám a ľuďom, ktorí v tejto ob- lasti pracujú. JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. člen redakčnej rady ARS NOTARIA >> Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti chce predať svoj spoluvlastnícky podiel inému spoluvlastníkovi spoločnej nehnuteľnosti, ostatní spoluvlastníci nemajú predkupné právo. Môže sa však rozhodnúť, že tento svoj podiel ponúkne všetkým spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti, v tomto prípade túto ponuku realizuje prostredníctvom výboru, ktorý ju členom spoločenstva oznámi prostredníctvom pozvánky na zasadnutie zhromaždenia. >> Zároveň sú spoločenstvá bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov v zmysle § 31 ods. 6 nového zákona povinné do 28. februára 2014 podať návrh na zápis spoločenstva do registra, ktorého prílohou je aj notárska zápisnica o založení spoločenstva, ako aj o voľbe členov orgánov spoločenstva. 24 ars notaria 3/13 >> Z diania V PráVniCkEJ obCi

Téma seminára nás zaujala najmä z dôvodu, že aj v Slo- venskej republike sa Rekodifikačná komisia pre Občian- sky súdny poriadok zaoberá prípravou paragrafového znenia nových ustanovení Civilného mimosporového po- riadku, teda aj dedičského konania. V súlade s vládou SR schváleným Legislatívnym zámerom rekodifikácie civil- ného práva procesného má byť nanovo upravené celé konanie o dedičstve tak, aby notár ako súdny komisár mohol viesť dedičské konanie samostatne a rozhodo- vať aj vo veci samej rovnako, ako je to v českej právnej úprave Občanského soudního řádu. Preto sa uvedeného seminára zúčastnili aj dve členky Legislatívnej skupiny Prezídia Notárskej komory SR. Prednášajúci prítomných informovali o tom, že na roz- diel od dedičského práva hmotného, ktoré sa pripravilo bez účasti Notárskej komory ČR, ustanovenia dedičské- ho práva procesného boli pripravované v spolupráci Naj- vyššieho súdu ČR a Notárskej komory ČR. Ide o v súčas- nosti v Parlamente ČR schvaľovaný zákon o zvláštních řízeních soudních, ktorý obsahuje aj konanie o pozosta- losti. Navrhovaný predpis má približne 500 paragrafov, z toho konanie o pozostalosti upravuje približne 200 pa- ragrafov. Prvá polovica upravuje nepredlžené dedičstvo a druhá polovica predlžené dedičstvo, teda likvidáciu dedičstva. V súčasnosti český notár ako súdny komisár pôsobí v dedičskom konaní od začiatku konania samostatne a má oprávnenie vydávať všetky rozhodnutia. Dedičské spisy sa vracajú na súd až po uplynutí lehoty na poda- nie riadnych aj mimoriadnych opravných prostriedkov. Nový procesný predpis ponecháva notárovi postavenie hegemóna, teda toho, kto celé konanie o pozostalosti vedie a rozhoduje. Aj nový predpis bude poznať zápisni- cu o predbežnom vyšetrení s osobou, ktorá sa postarala o pohreb alebo akoukoľvek osobou, ktorá pozná majet- kové a rodinné pomery poručiteľa. Podľa českej právnej úpravy základné vybavenie domácnosti nepatrí do dedič- stva, ale nadobúda ho automaticky manžel poručiteľa. Poučovacia povinnosť v konaní o pozostalosti má byť najrozsiahlejšia a najpodrobnejšia zo všetkých civilných konaní. Čas smrti poručiteľa je dôležitý aj pre dedičské právo hmotné aj procesné, a to na rozdiel od Slovenskej republiky, kde postupujeme podľa hmotných predpisov platných v čase smrti poručiteľa, ale podľa procesných predpisov platných v čase priebehu dedičského konania. Nový procesný predpis reaguje aj na odlišnú úpravu niektorých existujúcich dedičských inštitútov v novom Občanském zákoníku, napríklad nanovo upravuje po- stavenie účastníkov konania. Je tu aj samostatná úprava opatrovníkov tak, že sa upravuje opatrovníctvo zákonné aj kolízne, aj samostatné postavenie opatrovníka účast- níka na neznámom mieste alebo neznámeho dediča. Ostáva tu vyhláška pre takéhoto dediča aj ustanovenie opatrovníka, ak sa však počas konania neznámy dedič objaví, nadobúda všetky práva ako účastník konania. Pri náhradnom konaní o pozostalosti sa nemôže objaviť nový dedič, teda koná sa s okruhom dedičov podľa pôvodného dedičského konania, a ak sa objaví dedič na neznámom mieste, má ochranu oprávneného dediča. Zjednodušuje sa otázka miestnej príslušnosti. V prvom rade je miestne príslušným súd podľa trvalého pobytu poručiteľa. Iba pri osobách, ktoré nemajú trvalý pobyt evidovaný, je prís- lušným súd podľa bydliska poručiteľa alebo miesta, kde sa zdržoval, alebo podľa miesta, kde sa nachádza jeho nehnuteľnosť. Podľa nového procesného predpisu nemôže byť v ná- hradnom konaní o pozostalosti vyporiadané bezpodie- lové spoluvlastníctvo manželov (BSM). Napríklad, ak bol nejaký majetok sporný a súd neskôr povie, že patril do BSM, musí sa vyporiadať mimo konania o pozostalosti dohodou všetkých dedičov a pozostalého manžela. Ak BSM zaniklo pred smrťou poručiteľa a nebolo vyporiada- né, a neprešli tri roky od jeho zániku, notár ho nevyporia- da v rámci konania o pozostalosti, ale dedí sa ako právo na vyporiadanie BSM. Určí sa jeho hodnota a následne si ho mimo konania o pozostalosti vyporiada ten dedič, ktorý toto právo zdedil. Predmetom dedičstva je nielen majetok, ktorý poručiteľ vlastnil v čase svojej smrti, ale aj pohľadávky a iné majet- kové hodnoty, ktoré vznikli po jeho smrti, ale mali dôvod v právnych skutočnostiach za života poručiteľa vrátane práva na vyporiadanie BSM. Súpis majetku poručiteľa Konanie o pozostalosti v ČR de lege ferenda V dňoch 11. a 12. júna 2013 sa v Kongresovom centre v Prahe uskutočnil seminár Dědické právo – výklad a srovnání současného a budoucího dědického procesu. Prednášajúcimi boli JUDr. Ljubomír Drápal, predseda senátu Najvyššieho súdu Českej republiky a JUDr. Roman Fiala, podpredseda Najvyššieho súdu Českej republiky. Obaja prednášajúci boli aj členmi expertnej skupiny pre nový Občanský zákoník. 25

má význam z dôvodu dlhov poručiteľa a z dôvodu mož- nosti podať výhradu súpisu, preto musí byť formalizova- ný. Zavádza sa nový inštitút svedok súpisu majetku, ktorý sa prizýva v prípade, ak nie sú prítomní pri súpise všetci účastníci konania. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že súpis nemusí byť urobený, ale nahradí ho zoznam majetku, ktorý vyhotoví správca dedičstva usta- novený na tento prípad. V jednoduchých prípadoch ne- musí byť ani zoznam majetku, ale so súhlasom všetkých dedičov stačí spoločné prehlásenie dedičov. Zavádza sa nový inštitút výhrada súpisu majetku. Ak si ju uplatnia všetci dedičia, ručia len do výšky nadobudnutého de- dičstva, ale ak si ju neuplatnia, zodpovedajú za dlhy po- ručiteľa celým svojím majetkom. Ak tu je dedičov viac, zodpovedajú solidárne. Konvokácia veriteľov bude mať v novom predpise ešte väčší význam ako dnes. Navrh- núť konvokáciu môže len dedič, ktorý si uplatnil výhradu súpisu a správca dedičstva. Zaistiť pohľadávky verite- ľa možno novým inštitútom oddelenie alebo odlúčenie pozostalosti od ostatného majetku dediča a veriteľ sa uspokojí z tejto oddelenej časti majetku dediča. Likvidácia dedičstva je v novom predpise upravená rov- nako ako insolvenčné konanie. Nariaďuje sa na návrh dediča alebo štátu, alebo veriteľa. Predpoklady likvidácie dedičstva sú: 1. existuje majetok, 2. musí byť vyporiadané BSM, 3. musí ísť o predlžené dedičstvo, 4. konanie o pozostalosti nesmie byť ukončené. Likvidačný správca vykonáva likvidáciu dedičstva, a ak nie je ustanovený, jeho úlohy vykonáva notár ako súdny komisár. Uznesenie o likvidácii dedičstva sa vyvesuje na úradnej tabuli súdu a jeho následky sú: 1. nemožno viesť exekúciu, 2. ak je už nariadená exekúcia, tak sa zastaví, 3. ostatné, najmä sporné konania sa zastavujú (aj daňové, aj správne), ak sa týkajú aktív alebo pasív dedičstva, 4. zanikajú dedičské práva všetkých dedičov, 5. zanikajú práva na odkaz, 6. zaniká odlúčenie pozostalosti, funkcia správcu dedič- stva aj vykonávateľa závetu, 7. zaniká právo na zaopatrenie. Sporný majetok, ktorý nie je evidovaný ako majetok po- ručiteľa, nahlási likvidačný správca súdu, a ak ho súd (notár) napíše ako majetok poručiteľa, likvidačný správ- ca ho zahrnie do likvidačnej podstaty a vyzve toho, kto popiera, že ide o majetok poručiteľa, aby podal určovaciu žalobu na súd. Rozvrh likvidačného výťažku sa uskutoč- ňuje podľa ôsmich skupín. JUDr. Katarína Valová, PhD. členka redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA Konferencia prebiehala v troch samostatných blo- koch, a to Občiansky zákonník, Právo obchodných spoločností a Občianske právo procesné. Po každom bloku nasledovala odborná diskusia. S jednotlivými príspevkami vystúpili uznávané autority zo SR a ČR, tak z radov justičného, ako aj vysokoškolského pro- stredia, pričom mnohí z nich sú externými členmi pedagogického zboru Justičnej akadémie Slovenskej republiky a aktívnymi členmi komisií pre rekodifikáciu súkromného práva na Slovensku a v Čechách. Pozvanie na konferenciu prijali Jana Laššáková, pod- predsedníčka Národnej rady SR; predseda Ústav- noprávneho výboru Národnej rady SR Róbert Madej; Monika Jankovská, štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR; prvý námestník Generálneho pro- kurátora Ladislav Tichý a predsedovia súdov a zástup- covia prokuratúr SR, právnických fakúlt SR a ČR, Jus- tičnej akadémie ČR a profesijných komôr SR. Odborným výstupom z konferencie bude publikácia, určená justičnej, ako aj širokej právnickej verejnos- ti, ktorá bude zverejnená aj v elektronickej podobe na portáli Justičnej akadémie Slovenskej republiky v priebehu septembra 2013. Usporiadaním tejto kon- ferencie chce Justičná akadémia Slovenskej republiky v spolupráci s partnerskou organizáciou, Právnickou fakultou Masarykovej univerzity v Brne, pomôcť získať nové poznatky, podnety, námety a analýzy, ktoré od- zneli zo strany zúčastnených v príspevkoch a odbor- ných diskusiách a budú slúžiť na podporu rekodifikácie v rámci súkromného práva v obidvoch krajinách. Československé právnické dni Tretí ročník medzinárodnej konferencie Československé právnické dni, ktorú usporiadala Justičná akadémia Slovenskej republiky v spolupráci s Právnickou fakultou Masarykovej univerzity v Brne, bol venovaný téme Reforma súkromného práva na Slovensku a v Čechách. Konferencia sa uskutočnila 30. mája 2013 na Detašovanom pracovisku Justičnej akadémie Slovenskej republiky v Omšení. 26 ars notaria 3/13 >> Z diania V PráVniCkEJ obCi

Prítomných pozvaných hostí a odbornú verejnosť privítali prof. JUDr. Marek Šmid, PhD., rektor Trnavskej univerzity v Trnave, ako aj JUDr. Monika Jurčová, PhD., predsedníčka Organizačného výboru medzinárodnej vedeckej konfe- rencie. Prof. JUDr. Ján Hurdík, DrSc., otvoril prvú sekciu príspevkov, v rámci ktorej vystúpili vzácni hostia, predo- všetkým prof. Hugh Beale, QC FBA, z Univerzity Warwick (Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska) s príspevkom Návrh CESL: prehľad1 . V nadväznosti na danú tému sa predstavil prof. Dr. Marco B. M. Loos z Univer- zity Amsterdam (Holandsko) s príspevkom Obchodná kúpa: Spoločné európske kúpne právo v porovnaní s Vie- denským dohovorom o medzinárodnej kúpe tovaru. Ďa- lej prof. JUDr. Ján Hurdík, DrSc., oboznámil o písom- nom príspevku prof. Dr. Christiane Wendehorst, LL.M. z Viedenskej univerzity (Rakúska republika) pod názvom Spoločné európske kúpne právo: otázky predmetu a ob- sahu a pozval prítomných účastníkov do diskusie. Druhú časť prezentovaných príspevkov otvorila JUDr. Monika Jurčová, PhD. Odpovede na otázku, prečo si zvoliť CESL?, prezentoval prof. Dr. András Kisfaludi z Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti (Maďarská republika). Ďalšími prednášajúcimi boli prof. JUDr. Ján Hurdík, DrSc., a JUDr. Markéta Selucká, PhD., z Masa- rykovej univerzity v Brne (Česká republika) s príspevkom CESL v kontexte nového českého občianskeho práva. Ešte pred diskusiou so svojou zaujímavou prednáškou pod názvom CESL: Opt-in, opt-out a vylúčenie: kogentné a dispozitívne normy v CESL vystúpil doc. JUDr. Kristián Csach, PhD., LL.M., z Právnickej fakulty UPJŠ v Koši- ciach (Slovenská republika). Tretiu sekciu príspevkov otvoril prof. Dr. András Kisfalu- di. Prvou prednášateľkou bola JUDr. Markéta Selucká, PhD., ktorá sa zaoberala osobitnou tematikou zame- ranou na Prostriedky nápravy pre nesplnenie v CESL. JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD., LL.M., z Trnavskej univerzity v Trnave sa zamýšľal nad Voľbou CESL: Vyš- ší štandard ochrany spotrebiteľa?. Dr. Annamária Klá- ra z Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti (Maďarská republika) priblížila Otázky reštitúcie v CESL a v maďar- skom práve, potom nasledovala diskusia. Poslednú štvrtú oblasť prezentovaných príspevkov otvo- ril doc. JUDr. Kristián Csach, PhD., LL.M. Prvou pred- nášateľkou bola Mgr. Małgorzata Pohl zo Sliezskej uni- verzity v Katoviciach (Poľská republika), ktorá zamerala svoju pozornosť na to, či Existuje potenciálna konkuren- cia medzi CISG a CESL?. Nakoniec sa so svojím príspev- kom predstavila Mgr. Anita Strzebińczyk zo Sliezskej univerzity v Katoviciach (Poľská republika) s prednáškou Výhrada vlastníctva vo svetle spoločného európskeho kúpneho práva. Záverečným slovom sa JUDr. Monika Jurčová, PhD., po- ďakovala prítomným pozvaným hosťom za prednesené príspevky, organizátorom, tlmočníkom a odbornej verej- nosti za aktívne vystúpenie v diskusii, ako aj za vytvára- nie a udržiavanie akademickej atmosféry počas konania medzinárodnej vedeckej konferencie. JUDr. Lukáš Cisko Autor pôsobí na Katedre obchodného práva a hospodárskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Medzinárodná vedecká konferencia o spoločnom európskom kúpnom práve V priestoroch hotela IMPIQ v meste Trnava sa 14. februára 2013 uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia s názvom Návrh nariadenia o spoločnom európskom kúpnom práve – nový právny režim pre vnútroštátny a cezhraničný obchod. Podujatie bolo organizované pod záštitou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a podporené prostriedkami Vyšehradského fondu. 1 návrh nariadenia Európskeho parlamentu a rady o spoločnom európskom kúpnom práve. Podľa Európskej komisie je cieľom návrhu nariadenia posilniť fungovanie vnútorného trhu prostredníctvom vytvorenia pravidiel pre cezhraničný obchodný styk medzi podnikateľmi, ako aj cezhraničný nákup spotrebiteľov. obsahuje samostatný súbor pravidiel zmluvného práva, týkajúci sa kúpnej zmluvy. Má byť alternatívnym zmluvným režimom (súčasť vnútroštátneho práva) a zároveň pôsobiť popri pravidlách a normách stanovených vo vnútroštátnych právnych poriadkoch členských štátov Európskej únie. 27

Napriek tomu, že každý z vás ho dôverne pozná, neod- pustím si z neho citovať kľúčovú pasáž: „Právne postave- nie notára je postavením orgánu verejnej moci, na ktorý sa vzťahujú iné kritériá než na právne postavenie subjek- tov, ktoré nevykonávajú štátnu moc (súdnu moc). Notár je v sústave orgánov verejnej moci považovaný za štátny orgán. Z toho vyplýva aj to, že jeho právne postavenie, práva a povinnosti a obme- dzenia sa určujú zákonom v úzkej spojitosti s tým, že notár vykonáva štátnu (súd- nu) moc. Právne postavenie notára je primárne určené tak, že v rámci deľby štátnej moci sa podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou zá- kladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v rozsahu určenom zákonom.“ Tieto tri vety, ktoré každý z vás určite pozná naspamäť, majú pre postavenie notára v právnom štáte ústavno- právne konzekvencie. Tieto konzekvencie možno rozdeliť na procesné a hmotné. Procesné ústavnoprávne konzekvencie sú minimálne tri. Prvá sa týka skutočnosti, že súčasné ústavnoprávne postavenie notára možno zmeniť minimálne osobitným ústavným zákonom. V prípade, že by sa však Ústavný súd Slovenskej republiky vydal českou cestou, ani to by ne- stačilo. Postavenie notára by muselo byť priamo inkor- porované do Ústavy Slovenskej republiky. Druhým je skutočnosť, že akákoľvek zmena v zákonnej úprave, to znamená v Notárskom poriadku, ktorá by od- porovala súčasnému ústavne vymedzenému postaveniu notára, a to aj vo vzťahu k hmotnoprávnym konzekven- ciám, by bola protiústavná. To sa, pochopiteľne, dotýka aj podzákonných právnych úprav, napríklad vyhlášky upravujúcej notárske odmeny, ktorá by sa jednoznačne porovnávala minimálne s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slo- venskej republiky. Treťou procesnou konzekvenciou je principiálna preskú- mateľnosť notárskych rozhodnutí na základe konkrétnej kontroly ústavnosti. Pri zistení porušenia hmotnopráv- nych konzekvencií ústavného postavenia notára by došlo k známym ústavným následkom vymedzeným v článku 127 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodnutie notára by bolo zrušené, musel by nahradiť škodu a navyše aj mo- rálnu ujmu v podobe finančnej satisfakcie, pri výške kto- rej treba hľadať inšpiráciu v precedensoch Európskeho súdu pre ľudské práva. Materiálnoprávnych konzekvencií ústavného postavenia notára je omnoho viac. Spomeniem len dve, ktoré nad- väzujú priamo na článok 1 ods. 1 a článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a aj svojím obsahom koreš- pondujú s názvom tohto prí- spevku. Prvý definuje Slo- venskú republiku ako právny štát a druhý zasa postavenie notára (notárstva) v ňom. Ústavný súd SR pojem práv- neho štátu vo formálnom zmysle, ako aj v určujúcom materiálnom zmysle slova jednoznačne a konštantne definoval na základe jeho záruk a princípov. Vo vzťahu k notárstvu sa najviac v rámci týchto princípov približu- je princíp právnej istoty ako základný atribút právneho štátu. Obsahom tohto princípu je: • oprávnená dôvera v právo, • ochrana nadobudnutých práv, • predvídateľnosť postupu orgánov verejnej moci. Z ostatne uvedeného princípu vyplýva ústavný základ precedensu ako prameňa práva na Slovensku. Sú to slová, ktoré napríklad uviedol (a konštantne ich opaku- je) Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí č. PL. ÚS 16/95: „obsahom právneho štátu je vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď“. Táto definícia sa vzťahuje na všetky orgány verejnej moci, teda aj na notárov a ich rozhodnutia. Občan má právo na to, aby pred vstupom do notárskej miestnosti vedel, akým spôsobom notár rozhodne v prípade, že o podobnej veci už pred ním v inej veci rozhodol iný notár. To, samozrej- me, predpokladá, že takéto rozhodnutie pozná, aby si ho mohol vo svojej veci vynútiť, a to aj cestou ústavnej sťažnosti podľa článku 127 Ústavy Slovenskej republiky. Tu sa zároveň dostávame k druhému atribútu princípu Notár v právnom štáte Postavenie notára v právnom štáte je dané jeho ústavnoprávnym vyjadrením. V slovenskom notárskom prostredí je určite notorietou, že toto ústavnoprávne postavenie je priamo a jednoznačne vyjadrené v súdnom precedense Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 1/04, ktorý sa navyše dotýkal pre postavenie notára osobitne citlivej, takzvanej nulovej tolerancie. 28 ars notaria 3/13 >> dianiE V koMorE >> Právne postavenie notára je postavením orgánu verejnej moci, na ktorý sa vzťahujú iné kritériá než na právne postavenie subjektov, ktoré nevykonávajú štátnu moc (súdnu moc). Notár je v sústave orgánov verejnej moci považovaný za štátny orgán.

právnej istoty, a to oprávnenej dôvere v právo. Obsahom oprávnenej dôvery v právo je: • prístupnosť práva, • poznateľnosť práva, • predvídateľnosť práva. Prístupnosť práva je základným obsahom ľudského prá- va (za ľudské právo ho jednoznačne považuje Európsky súd pre ľudské práva), a to práva na prístup k právu. Právo na prístup k právu sa chápe v užšom slova zmysle ako prístup k hmotným nosičom informácií o platnom práve a v širšom zmysle slova ako zmysluplná orientácia v prameňoch práva. Obidva tieto obsahové pojmy vyža- dujú ako samozrejmý základ realizáciu princípu publi- kovateľnosti právnych noriem. Vzhľadom na to, že no- társke rozhodnutie je ako rozhodnutie orgánu verejnej moci právnou normou na riešenie podobných prípadov, je povinnosťou tohto orgánu, v tomto prípade Notárskej komory, ho zverejniť. Z princípu materiálneho právneho štátu zasa vyplýva pozitívny záväzok štátu, aby túto po- vinnosť Notárskej komore umožnil realizovať. Príkladom môže byť vydávanie súdnych rozhodnutí vo všetkých troch formách, či už publikovaním na základe výberu verejnoprávnou autoritou (v tomto prípade Notár- skou komorou), na základe výberu osoby súkromného práva (príkladom je časopis Zo súdnej praxe) alebo elek- tronickým sprístupnením všetkých notárskych rozhod- nutí uverejňovaných na základe kritérií uplatňovaných na súdne rozhodnutia. Právo na prístup k právu v širšom slova zmysle predsta- vuje zmysluplnú orientáciu v právnych normách, čo zna- mená vzájomnú prepojenosť medzi právnymi predpismi, precedensmi a doktrínou. V súčasnom elektronickom svete to už taký veľký problém nie je, ale práve zmys- luplnosť niektorým elektronickým právnym programom chýba. Kým požiadavka prístupnosti práva má formálny cha- rakter, požiadavka poznateľnosti práva zasahuje kvali- 29

tu právnonormatívneho textu. Jej obsahom je, aby text právnej normy bol: • obsahovo jasný a zrozumiteľný, • vecný, • jednoznačný, • určitý, • bezrozporný. V aplikácii na precedensy, teda aj na notárske rozhod- nutia, ide o vážny problém, pričom v ostatnom čase sa predmetom kritiky stala najmä dĺžka a bezrozpornosť odôvodnení rozhodnutí. U advokátov sa to odôvodňuje tým, že takýmto spôsobom „ohurujú“ svojich klientov, u sudcov tým, že tak odôvodňujú svoje tvrdenie o pracov- nej preťaženosti. U notárov to na tomto fóre nechávam bez komentára a radšej si vysypem popol na hlavu, keď uvediem, že príčinou môže byť aj systém právnického vzdelávania. Sám si spomínam na svoje justičné skúšky (v tom dávnom čase boli spojené pre budúcich sudcov aj notárov), ktorých súčasťou bolo aj napísanie rozhodnutia a jeho odôvodnenia. Keďže boli vybrané (doteraz neviem prečo) doslova triviálne súdne veci, v snahe napísať čo najdlhšie odôvodnenie sme popísali celý skutkový dej a čo najviac aplikovateľných právnych predpisov (uvádzať súdne precedensy v čase vlády právneho pozitivizmu sme mali zakázané). Vtedy som tak závidel nemenovanej kolegyni, ktorá písala veľké písmená a robila také veľké medzery, že s pýchou odovzdala 15-stránkové rozhod- nutie. Predvídateľnosť práva je ďalšou požiadavkou na zabez- pečenie oprávnenej dôvery v právo. Jej obsahom sú naj- mä dve podmienky kladené na právne normy, a to ich stabilita a neretroaktivita. Stabilita právnych noriem pri súčasnej dynamike vývoja spoločnosti a rozvoja jej materiálnych zdrojov nezna- mená nemennosť precedensov, a to najmä pri potrebe reagovania na časté zmeny právnych predpisov. Priro- dzenou podmienkou zmeny precedensu je jeho odôvod- nenie, ktoré by malo vychádzať viac z objektívnych po- trieb ako z výnimočnosti riešenia konkrétneho prípadu. Práve nedostatočnosť odôvodnenia odklonu od prece- densu je veľmi častým dôvodom na konštatovanie jeho neústavnosti aj v rozhodnutiach Ústavného súdu Sloven- skej republiky. Neretroaktivita je na prvý pohľad viazaná len k právnym predpisom, pretože rozhodnutie zásadne upravuje vzťa- hy vzniknuté v minulosti. V prípade precedentného pôso- benia sa však najmä v súvislosti s vlastníckym právom môže dostať do hry koncepcia takzvanej nepravej retro- aktivity spojenej s princípom ochrany nadobudnutých práv, a preto by mali mať notári pri vydávaní rozhodnutí na pamäti túto koncepciu, najmä pri výkone svojej čin- nosti súdneho komisára. Ústavný súd Slovenskej republiky v uvedenom náleze č. PL. ÚS 1/04 expressis verbis uviedol, že na notára a notársku činnosť sa aplikuje článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Jeho obsahom sú dve základné ľudské práva, a to právo na prístup k notárovi a právo na jeho spravodlivé rozhodovanie. Právo na prístup k notárovi – ak má byť slovami Európ- skeho súdu pre ľudské práva reálne a praktické, nie teoretické a iluzórne – znamená, aj v zmysle pozitívne- ho záväzku štátu vychádzajúceho z rozhodnutia vo veci Ayrey c. Írsko, pre štát povinnosť, aby nielenže nebránil výkonu takéhoto práva, ale vytvoril aj podmienky na jeho uplatňovanie. Najčastejším dôvodom porušenia článku 6 ods. 7 Doho- voru je porušenie práva na konanie orgánu verejnej moci v primeranej lehote. Právo za bezprieťahové konanie sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na notársku činnosť. Najmä v prípade konštitutívnych účinkov notárskych rozhod- nutí, respektíve rozhodnutí potrebných pre iné orgány, pre ktorých ďalší postup je toto rozhodnutie potrebné, je úzko spojené aj s princípom ochrany nadobudnutých práv. Na tomto mieste upustím od analýzy konkrétnych roz- hodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európ- skeho súdu pre ľudské práva zaoberajúcimi sa ochranou práva na spravodlivé konanie vzhľadom na ich početnosť (ide o stovky rozhodnutí), ale aj možnosť voľného prístu- 30 ars notaria 3/13 >> dianiE V koMorE

pu k nim. Vzhľadom na to, že pojem dobra a spravod- livosti je pupočnou šnúrou spojený s rozprávkami, tak vám na záver ako na dobrú noc (aj keď tá dnešná zrejme bude krátka) poviem tri, ktoré sa spájajú s rozhodova- ním o vlastníckom práve, o ktorom aj vy často rozhodu- jete. Rozhodcu v nich nazvem múdrym mužom. Prvá rozprávka má bulharský pôvod a volá sa Komu vtáčik spieva, čo mi pripomenulo registráciu vlastníctva pôdy na Venuši. V nej sa dvaja muži hádajú, pre koho spieva vtáčik, ktorý si sadol na korunu stromu nad nimi. Namiesto toho, aby ho obaja počúvali, vyhľadajú múd- reho muža, aby ich rozsúdil. Obidvaja neváhajú a ponú- kajú mu úplatky, aby rozhodol práve pre jedného z nich. Múdry muž im pomoc neodmietol, aj keď bol spor zjavne neopodstatnený. V rozprávke sa neuvádza, či ponúkané finančné dary neodmietol, ale píše sa, ako rozhodol. Ci- tujem: „Múdry muž mlčal, zdalo sa, že premýšľa a po- tom povedal: Priatelia, vtáčik nespieval nikomu z vás, on spieval... pre mňa! A ukázal im dvere.“ Určite mnohí z vás poznajú slovenskú verziu tejto roz- právky. V nej sa zasa hádajú dve staré dievky, pre ktorú z nich kuká kukučka. Na rozdiel od prvej rozprávky je to pre ne veľmi dôležité, lebo ako dobre viete, koľkokrát ku- kučka zakuká, určuje, za koľko rokov sa dievka vydá. A je tu aj druhý rozdiel, veď iný kraj, iný mrav, žiadne úplatky ženy múdremu mužovi neponúkajú. Rozhodnutie múd- reho muža však bolo rovnaké, ale ženy museli zaplatiť úradný poplatok. A aby sme neohovárali len kontinentálne právo, posled- ná rozprávka má svoj pôvod v rodisku právneho systému common law v Anglicku a volá sa O sudcovi a ustrici. Tu však už išlo aj o reálny vlastnícky spor a výklad práva. Kto má vlastnícke právo na ustricu? Ten, ktorý ju prvý uvidel, alebo ten, kto ju zdvihol zo zeme? Múdry muž rozhodol, že právo na ustricu majú obaja. Potom ustricu otvoril a bez váhania zjedol jej obsah. Zvyšok mušle roz- delil a každému dal polovicu. Citujem záver rozprávky: „Ale vy ste ustricu zjedli, vykríkli obaja muži naraz. To je v poriadku, to je môj honorár za súdny výkon, odvetil sudca a dodal: Vám som dal všetko, čo zostalo“. prof. JUDr. Ján Svák, DrSc. Príspevok odznel pri príležitosti osláv 20. výročia slobodného notárstva na Slovensku (príspevok je publikovaný v skrátenej verzii). 31

Prednášajúci, medzi ktorými nechýbali zástupcovia všet- kých právnych profesií, sa venovali prevažne nariadeniu o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občian- skych a obchodných veciach – Brusel I (ďalej len Naria- denie) a jeho prepracovanému zneniu, ktoré vstúpilo do platnosti 12. decembra 2012 a účinnosť nadobudne 10. januára 2015 (s výnimkou článkov 75 a 76, na základe ktorých majú členské štáty poskytnúť Európskej komisii do 10. januára 2014 osobitné informácie). Dr. Szabolcs Boreczki z maďarského ministerstva ve- rejnej správy a spravodlivosti a JUDr. Miloš Haťapka, riaditeľ odboru medzinárodného a európskeho práva súkromného Ministerstva spravodlivosti SR, predstavili súčasný systém vzájomného uznávania a výkonu roz- sudkov podľa súčasného Nariadenia a zmeny, ktoré pri- nesie jeho prepracované znenie. Z rozsahu pôsobnosti Nariadenia budú vylúčené tie oblasti, ktoré upravuje os- tatná európska legislatíva (čl. 1): a) osobný stav a právna spôsobilosť fyzických osôb, ma- jetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku ale- bo zo vzťahu, ktorý má podľa rozhodného práva po- rovnateľné účinky ako manželský zväzok, b) konkurzné konania, konania týkajúce sa vyrovnania zadlžených obchodných spoločností alebo iných práv- nických osôb a podobné konania, c) sociálne zabezpečenie, d) rozhodcovské konanie, e) vyživovacia povinnosť vyplývajúca z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva, f) dedenie zo závetu a zo zákona vrátane vyživovacej po- vinnosti z dôvodu smrti. Aplikácia revidovaného Nariadenia neovplyvní uplatne- nie Nariadenia č. 805/2004 o Európskom exekučnom titule pre rozhodnutia, zmiery a verejné listiny týkajúce sa nesporných nárokov v občianskych a obchodných ve- ciach. Uplatňovať sa tak budú dve rôzne skupiny pod- mienok, obe založené na zrušení vyhlásenia vykonateľ- nosti (takzvaný exequatur). Revidované Nariadenie sa primerane uplatní aj na verej- né listiny a súdne zmiery. Cezhraničnému výkonu verej- ných listín v občianskych veciach sa venoval Dr. Viktor Maté, notár z Budapešti. Verejná listina, ktorá je vykona- teľná v členskom štáte pôvodu, sa vykoná v iných člen- ských štátoch bez toho, aby sa vyžadovalo vyhlásenie vykonateľnosti (exequatur). Výkon verejnej listiny možno zamietnuť, len ak je v zjavnom rozpore s verejným po- riadkom (ordre public) dožiadaného členského štátu. Verejná listina musí spĺňať požiadavky na preukázanie jej pravosti v členskom štáte pôvodu (čl. 58). V kontexte tohto revidovaného Nariadenia sa na písomnosti vydané v členskom štáte nebude vyžadovať vyššie overenie ani splnenie inej podobnej formálnej náležitosti (čl. 61). Mgr. Tomáš Gardon Mgr. Katarína Valušová Autor je pracovníkom zahraničnej sekcie NK SR a autorka je členkou Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR. Voľný obeh súdnych rozhodnutí a verejných listín v Európe – praktické skúsenosti pri aplikácii nariadenia Brusel I a jeho revízii V dňoch 23. a 24. mája 2013 sa delegácia NK SR na pozvanie Maďarskej notárskej komory zúčastnila v Budapešti na seminári s názvom Voľný obeh súdnych rozhodnutí a verejných listín v Európe – praktické skúsenosti pri aplikácii nariadenia Brusel I a jeho revízii. Zľava: Mgr. tomáš Gardon, špecialista na medzinárodné vzťahy notárskej komory sr, Judr. katarína Valová, Phd., predsedníčka legislatívnej skupiny Prezídia notárskej komory sr, Judr. Miloš haťapka, riaditeľ odboru medzinárodného a európskeho práva súkromného Ministerstva spravodlivosti sr, Judr. katarína nagyová, notárka z komárna, Judr. katarína Valušová, členka Medzinárodnej skupiny Prezídia notárskej komory sr 32 ars notaria 3/13 >> dianiE V koMorE

Sídlo CNUE je v Bruseli, preto sa úprava stanov riadi právom Belgického kráľovstva. Belgickí notári sa uja- li iniciatívy pri prezentovaní návrhov na zmenu stanov a spolu s pracovnou skupinou CNUE Revízia stanov pri- pravili prvé verzie nových textov. Medzi najpodstatnejšie návrhy zmien patria nahradenie výkonnej rady predstavenstvom a zníženie počtu valných zhromaždení zo štyroch na dve. Tieto návrhy sú prijímané členskými štátmi CNUE bez väčších rozporov. Diskusie sa však vedú o kompetenciách predstavenstva a valné- ho zhromaždenia, spôsobe hlasovania, spôsobe obmeny a počte členov predstavenstva. Niektoré notárstva navr- hujú systém vytvorenia skupín, kde by sa notárstva roz- delili do troch skupín podľa výšky príspevkov, a v rámci týchto skupín by sa do predsedníctva vybral vždy určitý počet notárstiev. Iné považujú za spravodlivejšie rozde- lenie na základe územného princípu alebo kombinácie týchto dvoch spôsobov. Keďže na poslednom valnom zhromaždení sa pri diskutovaných otázkach nepodarilo nájsť konsenzus, budú sa tieto rozpory medzi členskými štátmi riešiť na ďalších zasadnutiach pracovnej skupiny a na valných zhromaždeniach. Dôležitým úspechom najmä notárov z Francúzska je dohoda medzi zástupcami Rady EÚ, Európskej komi- sie a Európskeho parlamentu, prijatá v oblasti uznáva- nia odborných kvalifikácií, ktorú sa podarilo uzavrieť na zasadnutí v Štrasburgu a podľa ktorej bude povolanie notárov vylúčené z pôsobnosti smernice o uznávaní od- borných kvalifikácií. Toto vylúčenie nebude v budúcnosti revidované. Hlasovanie v tejto veci sa v Európskom par- lamente očakáva predbežne v októbri 2013. Mgr. Peter Danczi predseda Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR Novinky z medzinárodných aktivít NK SR Účastníci plenárneho valného zhromaždenia CnuE v luxembursku 33 >> aktuálnE Z nk sr Na úrovni Európskej únie a Rady notárstiev Európskej únie (CNUE) je v súčasnosti najdôležitejšou témou revízia stanov CNUE. Aj na plenárnom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo 7. a 8. júna 2013 v Luxembursku, bola táto téma najdiskutovanejšia.

28. – 30. 10. 2013 Základný kurz pre notárskych koncipientov, miesto konania: sídlo NK SR 11. – 13. 11. 2013 Zdokonaľovací kurz pre notárskych koncipientov, miesto konania: sídlo NK SR 21. – 22. 11. 2013 Výberové konanie na voľné miesta notárov, miesto konania: sídlo NK SR 2. – 4. 12. 2013 Odborné notárske skúšky, miesto konania: sídlo NK SR Minister spravodlivosti Slovenskej republiky odvolal: • s účinnosťou od 15. 8. 2013 z výkonu funkcie JUDr. Valériu Zahorjanovú, notárku so sídlom Notárskeho úradu v Turčianskych Tepliciach v obvode Okresného súdu Martin na jej vlastnú žiadosť, • s účinnosťou od 1. 1. 2014 z výkonu funkcie JUDr. Janu Nirházovú, notárku so sídlom Notárskeho úradu v Banskej Bystrici v obvode Okresného súdu Banská Bystrica na jej vlastnú žiadosť. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky preložil: • s účinnosťou od 1. 1. 2014 JUDr. Katarínu Nagyovú, notárku so sídlom v Štúrove v obvode Okresného súdu Nové Zámky ako notárku do sídla v Komárne v obvode Okresného súdu Komárno, a p. Máriu Nagyovú, notárku so sídlom v Komárne v obvode Okresného súdu Komárno ako notárku do sídla v Štúrove v obvode Okresného súdu Nové Zámky. Informácie o výberových konaniach, vzdelávaní v NK SR a o vymenovaných notároch (rok 2013) 34 ars notaria 3/13 >> aktuálnE Z nk sr

V časopise Ad Notam číslo 2/2013 je odborný článok s názvom Nové nařízení o dědictví – je zapotřebí pře- hodnotit pravidlo lex rei sitae? autora prof. Dr. Sjefa van Erpa, pôsobiaceho na univerzite v Maastrichte. V ňom sa okrem iného uvádza, že v minulosti bolo hlavným pra- vidlom medzinárodného práva súkromného v oblasti majetkového práva vždy použitie zásady lex rei sitae, t. j. právo určené podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť nachá- dza. V súčasnosti už majetkové právo nie je striktne limi- tované na práva in rem, v spojitosti s fyzickými vecami, ale týka sa rovnako oblastí, akými sú licencie a virtuálne vlastníctvo. Uvedený vývoj je zrejmý aj z nariadenia Eu- rópskeho parlamentu a Rady EÚ č. 650/2012 zo dňa 4. 7. 2012 o príslušnosti, rozhodnom práve, uznávaní a výko- ne rozhodnutí a prijímaní a výkone verejných listín v de- dičských veciach, a o vytvorení európskeho dedičského osvedčenia (ďalej Nariadenie). Toto Nariadenie bude po- užiteľné od 17. 8. 2015. Úvodné ustanovenie tohto Naria- denia stanovuje: „Požiadavky pre zápis práva k nehnu- teľnému či hnuteľnému majetku do príslušného registra, by mali byť z oblasti pôsobnosti tohto nariadenia vylúče- né. Preto právo členského štátu, kde je register vedený, určí, za akých právnych podmienok a akým spôsobom má byť zápis prevádzaný...“ Dochádza tu k zmiešavaniu lex registrationis a lex rei sitae, pretože právo použiteľ- né pre register nemusí byť nutne právom miesta, kde sa daná vec nachádza. Nariadenie o dedičstve je rovnako založené na základnom pravidle, že rozhodným právom na dedenie je právo štátu, kde mal poručiteľ zvyčajný po- byt, a to bez ohľadu na to, kde sa pozostalosť nachádza. Ak v rámci rozhodného práva prešlo vlastníctvo na de- diča, treba splniť požiadavky lex registrationis na zápis tejto skutočnosti do registra, ale k prechodu vlastníctva došlo a podľa názoru autora iba lex registrationis určí, čo to znamená, ak k registrácii nedošlo, čo môže mať účinky iba voči tretím osobám konajúcim v dobrej viere. Skutočnosť, či má zápis deklaratórny alebo konštitutívny účinok, by takisto mala byť stanovená právom členské- ho štátu, kde je register vedený. Toto však nie je odka- zom na lex rei sitae, ale na lex registrationis. Potom ale samotný text Nariadenia nereflektuje to, čo je uvedené v jeho Úvodných ustanoveniach, čo vedie k otázke: Čo je prioritné – text alebo jeho Úvodné ustanovenia? Úče- lom Úvodných ustanovení je vysvetliť text, a nie ho meni- ť,v danom prípade sa zdá, že je to opačne. Našim čitateľom dávame do pozornosti judikát uverejne- ný v časopise Zo súdnej praxe číslo 1/2013 Dlh zaťažujú- ci dedičstvo, s poukazom na ustanovenia § 175m, 175o,. 175q OSP a § 460, 470, 482 OZ. V zmysle Uznesenia Naj- vyššieho súdu SR, sp. zn. 6MCdo 12/2011 dlhom zaťažu- júcim dedičstvo nie je nedoplatok nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním (neužívaním) bytu, kto- rého nájomcom bol poručiteľ, ak vznikol za čas od smrti poručiteľa do vyporiadania dedičstva. Takýto dlh nepatrí do pasív dedičstva po poručiteľovi a nemôže byť ani pred- metom dohody o vyporiadaní dedičstva. Ak sa napriek tomu stane predmetom dohody o vyporiadaní, ide o do- hodu, ktorá odporuje zákonu a ktorú nemožno schváliť. V časopise Zo súdnej praxe číslo 2/2013 stojí za pozor- nosť príspevok Žaloby mimo dedičské právo; oprávne- nie tretej osoby podať podnet na mimoriadne dovolanie, § 175y, § 243e a nasl. OSP. V zmysle Uznesenia Najvyš- šieho súdu SR, sp. zn. 3MCdo 9/2005, aj keď sa výrokom rozsudku určuje, že navrhovateľ (žalobca) je vlastníkom nehnuteľnosti a aj keď je takýto rozsudok podkladom na zápis do katastra nehnuteľností, nemá tento rozsudok všeobecnú záväznosť, ale predstavuje rozhodnutie, kto- rým bola sporná otázka vyriešená len vo vzťahu k účast- níkom konania. Osoba, ktorá sa uvedeného konania nezúčastnila, potom nie je osobou dotknutou alebo po- škodenou týmto rozhodnutím, a teda ani procesne legiti- movanou na podanie podnetu na mimoriadne dovolanie generálnym prokurátorom v zmysle ustanovenia § 243e a nasl. OSP. Dedič sa môže v občianskom súdnom kona- ní domáhať určenia, že sporné nehnuteľnosti (ich časť) patria do dedičstva po nebohom poručiteľovi. Vzhľadom na činnosť notárov v súvislosti s katastrálnym konaním (ust. 31 ods. 1 katastrálneho zákona) dávame do pozornosti komplexný pohľad na zápisy do katastra nehnuteľností a aplikačné problémy spôsobené súčas- nou platnou legislatívou, ktorými sa zaoberá príspevok Mgr.RóbertaJakubáča(Úradgeodézie,kartografieakatas- tra SR) publikovaný v Justičnej revue číslo 5/2013 pod názvom Právna úprava zápisov vlastníckych a iných práv do katastra nehnuteľností. Autor sa podrobne zaoberá a upozorňuje na problémy v katastrálnom konaní, ako aj na nejednotnosť rozhodnutí súdov, dokonca aj protichod- nosť rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Venuje sa kolízii predpisov správneho a občianskeho práva, zaoberá sa otázkou konštitutívneho zápisu do katastra nehnuteľností, analyzuje prípustné opravné prostriedky proti rozhodnu- tiam katastra nehnuteľností a ich použitie. Dáva do pozor- nosti rozpor judikatúry pri rozhodovaní o otázke možnosti konvalidácie zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu následným dodatkom k zmluve (ide o tzv. odstra- ňovanie nedostatkov zmlúv vo vkladovom konaní násled- nými opravnými dodatkami). Autor sa zameriava aj na nejednotnú, často diskutovanú a pre istotu právnych vzťahov veľmi podstatnú otázku momentu účinnosti zmlúv, t. j., či platná právna úprava spája účinnosť zmlu- vy s rozhodnutím o povolení vkladu alebo nespája. Spracovali členovia redakčnej rady ARS NOTARIA: JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady (prvá anotácia) JUDr. Jozef Opatovský, člen redakčnej rady (druhá a tretia anotácia) JUDr. Zuzana Grófiková, vedúca redaktorka (štvrtá anotácia) Anotácie 35 >> dáVaME do PoZornosti

Civilné právo procesné Jozef Zámožík a kolektív – vyd. aleš čeněk Rok vydania: 2013 Počet strán: 372 Väzba: mäkká Učebnica civilného práva procesného sa venuje základným teoretickým aj praktickým otázkam vybraných druhov civilného procesu – vykonávaciemu konaniu, konkurzu a reštrukturalizácii a rozhodcovskému konaniu. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v príkladoch lucia danišovičová – vyd. Verlag dashöfer Počet strán: 64 Väzba: mäkká Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v príkladoch je o všetkom, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol jeden z manželov počas trvania manželstva, a o výnimkách. Je to návod, ako sa s touto problematikou vyrov- nať, na čo slúži najmä praktické spracovanie formou príkladov. Vývoj inštitútov vecných práv Miroslav Fico – vyd. uPJŠ košice Rok vydania: 2013 Počet strán: 102 Väzba: mäkká Učebné skriptum analyzuje jednotlivé inštitúty vecných práv, a to z hľadiska ich vývoja v Uhorsku a Európe či v iných krajinách mimo európskeho konti- nentu. Cieľom učebnice je ponúknuť pohľad na vývoj vecných práv vo vše- obecnosti, vývoj vnímania vecí a základných kategórií týchto práv, ako sú vlastnícke právo, držba, vecné práva k cudzej veci. Ústavné garancie ľudských práv branislav Fridrich a kolektív – vyd. univerzita komenského, PrF Rok vydania: 2013 Počet strán: 270 Väzba: pevná Publikácia poskytuje základnú orientáciu v danej problematike a snaží sa zvýrazniť význam ochrany ľudských práv a slobôd človeka v súčasnom globa- lizujúcom sa svete. Kniha prináša teoretické poznatky o pojme, diferenciácii a typológii základných práv a slobôd, opisuje formálne a materiálne základy ústavnej koncepcie základných práv a slobôd, ich interpretáciu a limitáciu v kontexte ústavnej úpravy SR, pričom sa nevyhýba ani aktuálnej problema- tike európskeho úniového práva v oblasti ľudských práv a rozoberá aj vznik a vývoj Charty základných práv EÚ. Teória a prax legislatívy Ľubor Cibulka a kolektív – vyd. univerzita komenského, PrF Rok vydania: 2013 Počet strán: 288 Väzba: pevná Učebnica prináša ucelený obraz problematiky tvorby právnych predpisov v SR, a to aj s ohľadom na právo Európskej únie a jeho vzťah k právu SR. Poukazuje aj na nevyhnutnosť prísneho rešpektovania princípov právneho štátu a demokracie pri tvorbe právnych predpisov, a to aj s osobitým zrete- ľom na princíp ústavnosti. Úroky z omeškania Zuzana bartová – vyd. Verlag dashöfer Rok vydania: 2013 Väzba: CD Novela Obchodného zákonníka č. 9/2013 Z. z. priniesla množstvo zmien a tie neobišli ani ustanovenia týkajúce sa úrokov z omeškania. Vnímanie tohto zá- kona zo strany veriteľov ani dlžníkov nie je jednotné a vplyvom času, vyzretos- ti podnikateľského prostredia, ako aj legislatívnych zmien sa jeho postavenie v právnom systéme stabilizuje a zjednocuje sa aj súdna a aplikačná prax, ktorá rieši problémy súvisiace s týmto inštitútom. Věci v právním smyslu. Judikatura k rekodifikaci Petr lavický, Petra Polišenská – vyd. Wolters kluwer Rok vydania: 2013 Počet strán: 412 Väzba: mäkká Kniha prináša judikatúru českých, československých a slovenských súdov, ktorá je použiteľná v právnych vzťahoch riadiacich sa novým českým OZ, kto- rý nadobudne účinnosť 1. 1. 2014. Přehled judikatury z oblasti věcných práv 2. vydanie Jan Šarman – vyd. Wolters kluwer Rok vydania: 2013 Počet strán: 639 Väzba: mäkká Kniha prináša výber súdnych rozhodnutí z oblasti vecných práv. Najrozsiahlej- šiu časť publikácie predstavuje súbor rozhodnutí z oblasti vlastníckeho práva. Zaoberá sa ochranou, obmedzením a prevodom vlastníctva. Ďalšie časti sa venujú spoluvlastníctvu, vecným bremenám a právu záložnému a zádržnému. Mezinárodní právo soukromé Evropské unie naděžda rozehnalová, Jiří Valdhans, klára drličková, tereza kyselovská – vyd. Eolters kluwer Rok vydania: 2013 Počet strán: 445 Väzba: pevná Publikácia ucelene zachytáva problematiku práva Európskej únie. Z obsaho- vého hľadiska reaguje na dynamický vývoj v právnom poriadku EÚ, a to najmä vo vzťahu k zásadnej reforme, ktorú priniesla Lisabonská zmluva. Čitateľovi táto učebnica poskytne oporné body na lepšie pochopenie fungovania EÚ, jej právneho rámca, ako aj spôsobov uplatňovania úniového práva na Slovensku. Zákon o pozemkových spoločenstvách s komentárom Poradca 11/2013 – vyd. Poradca Rok vydania: 2013 Počet strán: 240 Väzba: mäkká Z obsahu: • Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách s komentárom (Marta Boráková) • Jednoduché účtovníctvo v kocke a jeho zmeny • Jednoduché účtovníctvo – účtovné knihy • Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov z pohľadu dane z príjmov FO • Strata v podnikaní • Protest prokurátora ako prostriedok právnej ochrany v sociálnom poistení Akciová spoločnosť – zodpovedne, strategicky, efektívne Pavol kubíček a kolektív – vyd. Verlag dashöfer Rok vydania: 2013 Počet strán: 1 790 Väzba: zakladač A5 Ide o odbornú príručku, ktorá vychádza zo skúseností iných akciových spo- ločností. Nájdete v nej jasne a zrozumiteľne vysvetlené situácie, s ktorými sa môžete stretnúť pri výkone práv a povinností ako člen jednotlivých orgánov spoločnosti, konateľ, manažér či akcionár. Detailne rozoberá fungovanie každého článku v spoločnosti a jeho vzťah k samotnej činnosti a. s. Ústava Slovenskej republiky a Listina základných práv a slobôd vyd. nová práca Rok vydania: 2013 Počet strán: 103 Väzba: mäkká Úplné znenie zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR v znení zákona č. 232/2012 Z. z. Doplnená je aj Listina základných práva a slobôd ako ústavný zákon Federál- neho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 23/1991 Zb. Vybral JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA. 36 ars notaria 3/13 >> dáVaME do PoZornosti

Pokyny pre autorov 1. Príspevky posielajte elektronickou poštou na adresu vydavateľa. 2. Rozsah príspevkov je limitovaný vrátane fotografií. Pri odborných článkoch by nemal presiahnuť 10 – 15 normostrán vrátane poznámkového aparátu. Rubrika Postrehy z praxe by mala mať maximálny rozsah 3 – 12 normostrán. Recenzie by nemali obsahovať viac ako 1 – 2 normostrany. 3. Predložené práce sa publikujú v štátnom jazyku. 4. Príspevky musia byť napísané v textovom editore MS Word tak, aby bola jasná grafická úprava textu. 5. V texte používajte výhradne Times New Roman, veľkosť písma 12. Na zvýraznenie časti textu je povolená kurzíva a tučné písmo. Pri poznámkovom aparáte pod čiarou používajte Times New Roman, veľkosť 10. 6. Poznámky a odkazy pod čiarou vkladajte vždy na príslušnú stranu cez funkcie vložiť, odkaz a poznámka pod čiarou, pretože len tak sa počas spracovávania neposunie text. 7. Odkazy priamo v texte uveďte na konci citácie. 8. Odporúčané riadkovanie je 1,5, zarovnanie textu v bloku, zarovnanie tabuliek na stred, rovnako aj text v tabuľkách zarovnaný na stred. 9. Za vecnú stránku príspevku zodpovedá autor. 10. Na výplatu autorskej odmeny je v závere príspevku nutné vždy uviesť údaje o autorovi (meno a priezvisko, rodné číslo, akademické tituly, adresa pracoviska alebo bydliska, prípadne e-mail a číslo účtu). 11. Práca musí obsahovať vyhlásenie o tom, či už bola verejne publikovaná, a v prípade akceptácie vyhlásenie, že nebude zadaná na ďalšie publikovanie do iného časopisu. 12. Redakcia si vyhradzuje právo vykonať drobné úpravy, prípadne skrátiť rukopis. 13. Redakcia si vyhradzuje právo výberu príspevkov, právo upraviť titulok príspevku, vykonať v rukopise potrebné štylistické, jazykové a grafické úpravy, ako aj rozhodnúť o jeho zaradení do daného čísla a rubriky. 14. Pri odkazoch na literatúru žiada redakcia o uplatňovanie jednotného systému, ktorý vychádza z normy STN ISO 690. 15. Autori príspevkov vyjadrujú vlastný názor k danej problematike.

40