BK 3/2016



http://www.floowie.com/cs/cti/bsk-03-2016-flowie/

Mesačník pre obyvateľov Bratislavského kraja NEPREDAJNÉ www.bratislavskykraj.sk 3 Rozhovor so spisovateľom Jurajom Šebom Knihy sa vracajú do škôl Integrovaná doprava: Otázky a odpovede Nové Centrum odborného vzdelávania angelo lano / Shutterstock.com

http://www.floowie.com/cs/cti/bsk-03-2016-flowie/

2 Župa v kocke Peter Šramko Jednoznačnou prioritou v  poslednom období bola pre mňa Duálna akadémia v  spolupráci so združením spoločností VW Slovakia a skupiny Matador Automo- tive, ktorá bola predmetom schvaľovania na ostatných dvoch rokovaniach zastupi- teľstva VÚC. Ako člen škol- skej komisie pri VÚC, ale aj člen rady školy J. Jonáša som bol prítomný nielen na rokovaniach každej z uvede- ných komisií, ale individuálne som pomáhal s  prípravou materiálov a stanovísk v ce- lom tomto schvaľovacom procese. Nemalú snahu som venoval práve detai- lom v procese schvaľovania príslušných dokumentov, aby boli podpísané stanovy, ktoré budú zaručovať všetky sľúbené benefity pre našich študentov, ale aby boli v ma- teriáloch i právne mechaniz- my, ktoré neumožnia zmeniť toto smerovanie bez rozho- dovania našej župy. Už dlhé roky som ako člen rady školy hľadal možnosti zblíženia spolupráce s takým význam- ným podnikom, ako je závod VW v  Bratislave, a  školou J. Jonáša, ktorá pripravuje mladých ľudí do práce v au- tomobilovom priemysle. Peter Švaral Stále sa snažím, aby Brati- slavský samosprávny kraj nezabudol na svoj zmluvný záväzok rekonštruovať cestu medzi Malackami a Rohožní- kom, keďže tu je kraj v omeš- kaní voči svojim zmluvným záväzkom. Participujem na príprave nového programo- vého obdobia, kde je zase v omeškaní štát, ktorý dosiaľ neumožnil začatie čerpania z fondov, kde sú prostriedky zadefinované pre obdobie 2014 – 2020, a pritom už je rok 2016 a kraj a aj vidiek v Bratislavskom kraji by už radi realizovali projekty, ktoré majú pripravené, respektíve ktoré sa pripravujú. Ladislav Snopko Po nástupe nového vedenia odboru kultúry a turistické- ho ruchu BSK v apríli 2015, ktoré priviedlo k úspešnej príprave a prijatiu Koncepciu rozvoja kultúry Bratislavskej župy, sa venujeme tohoroč- nému predsedníctvu Slo- venska v  EÚ. Pripravujeme sa na rozsiahlu výstavu sú- časného výtvarného umenia. Výstava bude prenesená do Danubiany a naplánovaný je tiež koncert na Hrade De- vín pri príležitosti summitu európskych regiónov. Z dl- hodobých projektov sa ve- nujem najmä rekonštrukcii synagógy v Senci, záchrane Kupeckého domu v Pezinku, realizácii oddychových altá- nov v rámci malokarpatskej cyklotrasy a, čo pokladám za mimoriadne dôležité, prí- prave pamiatkovej obnovy a rekonštrukcie kaštieľa v Stupave. Ako vás zastupujú vaši poslanci? Čomu sa venujú? Pýtali sme sa za vás. Duálna akadémia, doprava a výstava k predsedníctvu EÚ Medzi základné kompeten- cie samosprávnych krajov patrí podpora rozvoja kultúry. Kultúre sa venuje Oddelenie kultúry Úradu BSK a  rozvoj jej  jednotlivých oblastí župa zabezpečuje aj prostredníc- tvom siedmich organizácií, ktorých je zriaďovateľom: · Divadlo Aréna · Divadlo Astorka KORZO ´90 · Bratislavské bábkové divadlo · Divadlo LUDUS · Malokarpatské múzeum v Pezinku · Malokarpatská knižnica v Pezinku · Malokarpatské osvetové stredisko Modra Župa prostredníctvom Ma- lokarpatskej knižnice a Ma- lokarpatského osvetového strediska zároveň v daných oblastiach vykonáva aj ko- ordinačnú a metodickú čin- nosť a poskytuje odborné poradenstvo pre kultúrne subjekty, samosprávu, ob- čianske združenia, jednot- livcov a  kolektívy, ktoré pôsobia v regióne v oblasti kultúry. Príkladom je vytvo- renie pobočky informačno- -knižničného centra pre sub- región Záhorie v Stupave. Neodmysliteľnou súčasťou rozvoja regiónu je realizácia vlastných, ako aj podpo- ra tradičných a kultúrnych podujatí a  aktivít v  regióne. Župa je partnerom pri orga- nizácii takých podujatí, ako sú napríklad Festival komor- nej hudby – Konvergencie, Bratislavské kultúrne leto a  množstva ďalších festi- valov, koncertov, výstav či slávností. Od roku 2015 je najvýznam- nejším nástrojom podpory umenia a kultúry Bratislav- ská regionálna dotačná schéma na podporu kultúry, z ktorej bolo vlani podpore- ných 115 projektov v sume 400-tisíc eur a v roku 2016 bude formou dotácií rozde- lených 800-tisíc eur. V súvislosti s témou aktuál- neho vydania bližšie približu- jeme aktivity župy v  oblasti literatúry. Regionálna Ma- lokarpatská knižnica v  Pe- zinku organizuje množstvo aktivít na podporu čítania, ako sú napríklad besedy so spisovateľmi alebo interak- tívne zážitkové podujatie pre najmladších čitateľov Noc s Andersenom. Na po- pularizáciu čítania medzi mládežou je zameraný aj kontinuálny projekt Vráťme knihy do škôl, ktorý vstu- puje už do piateho ročníka. V rámci vlastnej edičnej čin- nosti župa vydáva zborníky z konferencií k Dňom európ- skeho kultúrneho dedičstva – Kultúrne dedičstvo a hos- podárstvo, Kaštiele a  kúrie Bratislavskej župy, Dejiny bývania v  Bratislavskej župe, Sakrálne pamiatky Bratislavskej župy. Dejinám Moravského poľa je veno- vaná publikácia Za mostom, z ktorej vám aj tento mesiac prinášame úryvok. ŽUPA V KOCKE Bratislavský samosprávny kraj má množstvo kompetencií, ktoré vám v tejto rubrike postupne predstavujeme. Okom poslanca – kultúra

http://www.floowie.com/cs/cti/bsk-03-2016-flowie/

www.bratislavskykraj.sk 3 Vážení čitatelia, v marci sú našou tradičnou témou knihy, a preto aj tento rok sme pre vás pripravili tipy na zaujímavé knižky, rozhovor so spisovateľom Jurajom Šebom a nezabudli sme ani na mladých čitateľov, ktorí aj v tomto roku môžu vyhrať množstvo cien v súťaži Vráťme knihy do škôl. Samozrejme, dozviete sa aj aktuálne informácie z nášho regiónu. Prajeme príjemné čítanie nielen nášho mesačníka, ale aj dobrej knihy! Redakcia Bratislavský kraj Online vydanie Výhercovia Rozlúštenie krížovky z vydania 2/2016: Čo je veľké bohatstvo? Netúžiť po bohatstve. (Lucius Annaeus Seneca) Výhercovia vstupeniek do divadla: Ján Sálka, Mária Srnková, Mária Šantová v dnešnej rýchlej a technickej dobe sa čítanie kníh dostáva do úzadia a  o  to viac sa te- ším, že projekt Vráťme knihy do škôl za štyri roky svojej existencie úspešne prilákal k literatúre tisíce mladých ľudí. Práve to bolo naším cie- ľom, keď sme spolu s našimi partnermi súťaž zakladali. Čaro tohto projektu je v tom, že nikoho nenúti, aby hodnotu literatúry hľadal v dvestoroč- ných románoch alebo ťažkých filozofických dielach. Každý si môže vybrať knihu podľa vlastného vkusu a  táto myš- lienka sa nám osvedčila. V  minulom roku sa pôvodne stredoškolská súťaž otvorila aj pre základné a  materské školy a ohlas, ktorý tento krok vyvolal, prekonal všetky naše očakávania. Už sme si zvykli, že počet súťažiacich príspev- kov každoročne stúpal, no osemnásobok počtu príspev- kov nás prekvapil asi všet- kých. Verím, že tento trend bude pokračovať aj v aktuál- nom ročníku a že do čítania sa zapojí ešte viac detí. Aj tento rok deti môžu vyhrať elektronické čítačky, knižné balíčky a v hre je dokonca aj tablet či výlet do Bruselu. Od- mena čaká aj na najaktívnej- šie školy a  ocenenie patrí aj pedagógom, vašim knižným anjelom, ktorí vás sprevádza- jú svetom literatúry. Spolu s partnermi z interneto- vého kníhkupectva ABC Kni- hy, vydavateľstva IKAR a vy- davateľstva Raabe sa tešíme na postrehy detí ku knihám, ktoré nám prezradia vo svo- jich súťažných príspevkoch. Pavol Frešo Bratislavský samospráv- ny kraj zriaďuje sied- me Centrum odborného vzdelávania a prípravy. V regióne ide o prvý pro- jekt v oblasti osobných služieb v odboroch kader- ník, vlasová kozmetika, kozmetička a vizážistka. „Reagovanie na aktuálne potreby bratislavského regiónu, vzájomné pre- pojenie potrieb trhu prá- ce a  vzdelávania, ako aj zlepšenie uplatniteľnosti absolventov škôl v zria- ďovateľskej pôsobnosti BSK na trhu práce je ne- vyhnutné. Práve aj vo vy- tváraní centier odborného vzdelávania a prípravy pre jednotlivé oblasti vidíme lepšie prepojenie vzdelá- vania a praxe,“ povedal bratislavský župan Pavol Frešo.  Bratislavský samospráv- ny kraj zriadi Centrum odborného vzdelávania a prípravy pre oblasť osobných služieb na Strednej odbornej škole, Račianska 105, Bratisla- va. Škola pôsobí v oblasti odborného vzdelávania od roku 1958 a je považo- vaná za školu s najdlhšou tradíciou vo vzdelávaní a  výchove odborníkov pre oblasť osobných slu- žieb na Slovensku. Škola vychovala celé generácie dnešných zamestnan- cov rôznych organizácií a firiem v oblasti služieb, samostatne zárobkovo činných osôb – živnostní- kov a  dnešných zamest- návateľov – majiteľov firiem, ktoré poskytujú osobné služby. Centrum odborného vzdelávania a prípravy pre oblasť osobných služieb má roz- víjať také zručnosti žia- kov, ktoré vedú k samo- statnému r i e š e n i u p r o b l é - mov, po- máhať pri i n o v á c i i metodiky vzdeláva- nia a aplikovať rozvíjajúce sa technológie v oblasti osobných služieb sta- rostlivosti o človeka, po- máhať rozvoju spolupráce škola – zamestnávatelia. „V regióne ide o prvý pro- jekt v  oblasti osobných služieb v odboroch kader- ník, vlasová kozmetika, kozmetička a vizážistka. Prioritou je vytvoriť účin- ný systém overovania teoretických poznatkov pri praktickej činnosti a flexibilne reagovať na meniace sa hospodárske a technologické podmien- ky trhu práce,“ doplnil úlo- hu COVP Roman Csabay, riaditeľ Odboru školstva, mládeže a športu. Škola ako Centrum od- borného vzdelávania a prípravy bude part- nerom pre všetky školy s obdobným zameraním v regióne. Fungovanie Centra odborného vzde- lávania a prípravy pre oblasť osobných služieb v spolupráci s Republiko- vou úniou zamestnávate- ľov SR v Strednej odbor- nej škole, Račianska 105 v Bratislave sa začalo 1. marca 2016. V  rámci Bratislavského samosprávneho kraja od roku 2012 aktuálne pôso- bia Centrum odborného vzdelávania a  prípravy pre oblasť elektrotechniky a informačných technoló- gií a Centrum odborného vzdelávania a prípravy pre oblasť poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, od roku 2013 Centrum odborné- ho vzdelávania a  prípravy pre oblasť potravinárstva, od roku 2015 Centrum odborného vzdeláva- nia a prípravy pre oblasť stavebníctva, Centrum odborného vzdeláva- nia a prípravy pre ob- lasť polygrafie a  médií a Centrum odborného vzdelávania a prípravy pre oblasť automobilové- ho priemyslu. odborného vzdelávania a prípravy Vážení priatelia, Vzniká ďalšie Centrum Výhercovia publikácie „ZA MOSTOM“: Martina Nagyová, Irena Navračičová, Dana Polakovičová Blahoželáme!

http://www.floowie.com/cs/cti/bsk-03-2016-flowie/

Integrovaný dopravný systém v  našom kraji je pilotným projektom, ktorý dosiaľ nikde inde na Slovensku nebol, po- stupne sa rozvíja a zdo- konaľuje. V súčasnosti prináša no- vinku v  podobe kalku- lačky na výpočet ceny cestovného, kto- rá cestujúcim zobrazí možné alternatívy druhov ces- tovných lístkov podľa zadanej trasy a  zároveň vypočíta ich cenu. Vďaka kalkulačke na cestovné lístky občania môžu ces- tovať v IDS BK výhodnej- šie a lepšie sa orientovať v  palete druhov cestov- ných lístkov. Kalkulačka je dostupná na webovej strán- ke IDS BK w w w . i d s b k . s k , pričom sa zvažu- je aj jej zabudovanie do mobilnej aplikácie. 4 Kalkulačka na cestovné lístky Z ponuky vyberiete jednorazový alebo predplatný cestovný lístok a  zadáte, odkiaľ a kam cestujete. Kalkulačka vám následne vypočíta cenu cestovného pri najkratšej logickej trase a  tiež zobrazí cenu sieťového lístka (platného v celej sieti IDS BK). Karnet je univerzálny papierový lístok s mož- nosťou viacnásobného využitia. Lístok má 24 políčok (z každej strany 12) pre označenie, z ktorých si podľa ná- vodu, ktorý je súčasťou lístka, označíte toľko polí, koľko práve po- trebujete. Karnet tak môžete využiť na dve až osem ciest. Postup je jednoduchý. Z tabuľky zistíte počet políčok, potrebných pre vašu cestu, ktorý odrátate od políčka číslo 1 alebo od po- sledného označeného lístka. Lístok na tomto mieste zohnete a vložíte do označovača. Nie je teda potrebné označo- vať každé jedno pole, ale stačí len posledné. Ak cestujete viacerí, zopakujte tento postup pre každú jednu osobu. Ak vám počet políčok nestačí, môžete skom- binovať dva karnety súčasne. Čo by ste mali vedieť o cestovných lístkoch Novinka pre cestujúcich: Kalkulačka sa používa jednoducho Môžem v integrovanej doprave neobmedzene prestupovať z vlaku do prímestského autobusu a potom ešte do električky? V podstate áno. S cestov- ným lístkom môžete cesto- vať vo všetkých vozidlách integrovanej dopravy a  v  rámci jeho platnosti môžete ľubovoľne pre- stupovať. S predplatným cestovným lístkom (elek- tričenkou) môžete cesto- vať neobmedzene vo vami vybraných  zónach až do času, kým lístok platí. Môžem teda prestupovať aj s jednorazovými lístkami? Každý jednorazový lístok je prestupný, od 15-minú- tového cez hodinový lístok až po zónové lístky. Môžem ísť na regionálny autobus s 24-hodinovým lístkom? Áno, aj 24-hodinové lístky platia u  všetkých integ- rovaných dopravcov, no je potrebné zvážiť, kam budete cestovať. 24-hodi- nový lístok v hodnote 3,50 eur platí iba na území mes- ta Bratislava. Ak potrebu- jete cestovať aj cez zóny mimo Bratislavy, zvoľte si 24-hodinový sieťový lístok, ten platí vo všetkých zó- nach integrovanej dopravy a stojí 6,90 eur. Ako mi platí cestovný lístok, keď spoj mešká z prevádzkových dôvodov, alebo keď je zápcha? V  prípade meškania spo- ja sa platnosť cestovné- ho lístka riadi oficiálnym cestovným poriadkom dopravcu, a  teda dobou trvania trasy, uvedenej v cestovnom poriadku predmetnej linky. Je však dôležité spätne preukázať platnosť cestovného lístka a meškanie spoja. Platí mi SMS lístok pre integrovanú dopravu? SMS lístky do integrovanej dopravy nepatria, a  preto nie sú platné vo vlakoch ani v  prímestských auto- busoch. Cestovať s  SMS lístkom môžete len mest- skou hromadnou dopra- vou v Bratislave. Čo je to karnet? Karnet je univerzálny ces- tovný lístok, na ktorom je vyznačených 24 polí. Karnet je možné využiť viackrát v  neobmedze- nom časovom rozsahu. Každá cesta má hodnotu nejakého počtu polí. Vy si pri svojej ceste označíte v označovači toľko polí, koľ- ko cesta „stojí“. Koľko polí stojí vaša cesta, sa dozviete podľa tabuľky na lístku. Prečo je výhodný? Cestujúci nemusí hľadať lístok na konkrétny počet zón, ale vďaka karnetu si na začiatku svojej cesty sám dokáže určiť jeho platnosť. Je možné využiť ho na dve až osem ciest. Jedna cesta je oproti jed- norazovému lístku lacnej- šia až o  8 %. Zoženiete ho v predajniach DPB a vo všetkých dobrých stán- koch. Neviete si rady s integrovanou dopravou? Pripravili sme pre vás jednoduchý prehľad najčastejších otázok a odpovedí o integrovanej doprave. Integrovaná doprava:

http://www.floowie.com/cs/cti/bsk-03-2016-flowie/

Cieľom projektu, kto- rý spoločne organizujú ABCknihy.sk, Bratislav- ský samosprávny kraj, vydavateľstvá IKAR a Ra- abe, je podpora čítania u detí a mládeže a vzbu- denie ich záujmu o litera- túru. Prvé tri ročníky projektu sa zameriavali na stredo- školákov, ktorí za krátky textový príspevok o  pre- čítanej knihe mohli získať zaujímavé ceny. V  minu- lom roku bola súťaž pre veľký záujem rozšírená o  kategórie žiakov zá- kladných a  dokonca aj materských škôl. Aj preto vlani organizátori zazna- menali až neuveriteľných 21 953 príspevkov, ktoré sa zapojili do súťaže, čo predstavuje niekoľkoná- sobný nárast oproti pre- došlým ročníkom. Mladí čitatelia sa môžu zapojiť do súťaže od 15. februára do 15. apríla 2016 zaslaním krátkeho textu o  prečítanej kni- he, ktorú si sami zvolili. V texte objasnia dôvody, pre ktoré si zvolili práve túto knihu, a  popíšu, čo im dielo prinieslo. Škôl- kari nakreslia obrázok na základe učiteľom alebo inou osobou prečítané- ho textu. Žiaci I. stupňa základných škôl môžu poslať buď text, alebo obrázok. Z príspevkov od čítajúcich detí a mlá- deže budú 21. apríla 2016 vyžrebovaní víťazi za jednotlivé kategórie, pre ktorých je priprave- ných viac ako 60 cien. Žiaci a  študenti budú súťažiť o elektronické čí- tačky, balíčky kníh, ale aj o výlet do Bruselu. Naj- aktívnejšia škola získa notebook a  ďalšie školy v  poradí aktivity si od- nesú odborné publikácie od vydavateľstva Raabe. Ocenení budú aj Knižní anjeli, ktorí vedú mládež k literatúre. Do súťaže sa možno za- pojiť na webovej stránke www.vratmeknihydoskol.sk, kde nájdete aj podrobné informácie a pravidlá. 5 www.bratislavskykraj.sk Knihy sa vracajú do škôl Projekt pod názvom Vráťme knihy do škôl prebúdza záujem školákov o literatúru už štyri roky. Jeho piaty ročník sa začal vo februári a aj tentoraz sú pre výhercov pripravené zaujímavé ceny.

http://www.floowie.com/cs/cti/bsk-03-2016-flowie/

6 Juraj Šebo: Vaše spisovateľské za- čiatky sú trochu ne- tradičné. Spájajú sa s priateľmi a vašimi spoločnými zážitkami. Keďže pri spomínaní ste často narážali na množstvo skresľujú- cich informácií, roz- hodli ste sa zazname- nať ich do písomnej podoby. A kniha bola na svete. To vyzerá cel- kom jednoducho.  K písaniu som sa dostal ako slepé kura k zrnu v pokročilom veku, po šesťdesiatke. Vyrastal som v dobe, keď to nefun- govalo ako teraz. Ľudia si hľadali cesty, ako prežiť, a tým bol život zaujímavý. Mali sme proti komu bo- jovať. V mladosti sme sa stretávali pri bigbítových koncertoch na korze pri oslavách narodenín (na žú- roch). Tieto naše stretnutia pokračovali aj v  pokroči- lom veku a vždy vyústili do debát, kto, kde, kedy... Aké baby tam boli, ako vy- zerali. Bavili sme sa o ba- nálnych veciach, no vždy sa menili verzie. Hovorím, chlapi, takto to nemôže byť. Dám to do poriadku. Napísal som nástrel a ro- zoslal cez internet. Videl to aj Kamil Peteraj, s kto- rým som chodil kedysi do školy na Makarenkovu, dnešnú Einsteinovu. To bolo také stredisko, kde sa sústreďovali také typy, ktoré sa na normálne školy nedostali. Deti mä- siarov, maloburžoáznych živlov, pumpárov. Keď to Kamil dostal, povedal mi, že je to dobré a aby sme to vydali. Reagoval som, aby nebláznil, že je to iba pre náš okruh ľudí. A boli z toho „Zlaté 60. roky“. Bolo to zaujímavé obdobie, pretože v  40., 50. rokoch to bolo také p o c h m ú r - ne obdobie. Potom sa ľudstvo za- čalo nejakým s p ô s o b o m obrodzovať. V celom sve- te a v Európe nastalo akési obdobie re- nesancie. Ako sa to prejavova- lo? Začali k nám chodiť fil- my zo zá- padu, po- čúvali sme rock and roll. Uvoľne- nie nastalo v hudbe, vo v ý t v a r n o m umení, li- t e r a t ú r e . . . Začali vy- chádzať zaujímavé knihy. Napríklad, keď dodali päť výtlačkov kníh od Gin- sberga, každý ju chcel mať. Taký bol obraz 60. rokov. Žili sme ako v Ba- tustane, no dostávali sme správy zvonku, počúvali sme hudbu rovnakú ako mládež na západe, preni- kol k nám film aj výtvarné umenie, a to nás nejakým spôsobom obrodilo. Preto sa tomu hovorí zlaté 60. roky. Skončilo to rokom 1968, keď k  nám vpadli Rusi a nastúpila normali- zácia. Ako čitatelia reagujú na vaše knihy? Píšu mi najmä ľudia, kto- rí emigrovali, žijú v izolá- cii v Argentíne, Amerike, Švajčiarsku. Spomínajú, dávajú mi tipy, upozorňujú na chyby. Sú to však moje spomienky, nehrám sa na historika. Druhá reakcia, tá ma zaujíma najviac, sú mladí ľudia, ktorí tú dobu vôbec nezažili. Prečítajú si, že sme stáli na banány, že pomaranče boli len na Vianoce. No to, že sa tu žilo a my sme mali nejaký cieľ, bojovať voči niekomu, namiesto toho, aby sme sedeli za počíta- čom a čumeli, či nám nie- kto vo facebooku niečo lajkne, o tom sa nehovo- rí. Ukazuje sa, že súčasné generácie medzi sebou nekomunikujú. Ešte otec so synom možno áno, ale so starým otcom, to už nie. Títo ľudia, keď vi- dia, ako sme sa naháňali napríklad za hudbou, čo sme prežili, bývajú prí- jemne prekvapení. Keď sa k  nám dostala nejaká dobrá hudba, prišlo to na Korzo, fungovala tam tzv. nahrávačská mafia. Požičali si to, nahrali, no nesmelo to obehať celú Bratislavu, pretože potom to už nemalo žiadnu cenu. Keď mal niekto dobrú platňu, zišla sa celá par- tia na byte, púšťali sme si ju pri sviečkach spoločne s dievčatami. Neboli tam žiadne drogy. Najväčšia droga bol minimálny al- kohol. Popíjalo sa Čučo – lacné víno, ktoré vtedy stálo dve koruny. Život bol veľmi pestrý. Samozrej- me, niektoré veci odsu- dzujem, napríklad každý musel podať zlepšovací návrh, na 1. mája sme museli nastúpiť do ulíc a podobné nezmysly. Ako si spomínate na pionierske tábory? Malo to niečo do seba, pretože sme sa dostali do oblastí, ktoré sme v  nor- málnom živote nezažili. Mali sme dobré a  rúče vedúce. My sme mali tak 10 rokov, ony 15 – 17, boli to už vyspelé ženy. Obľú- Spisovateľ, ktorý sám o sebe hovorí, že k písaniu kníh sa dostal náhodou, vďaka Kamilovi Peterajovi Nestáli sme len v radoch na banány, bol to pestrý život a boj Spisovateľom sa stal po šesťdesiatke úplnou náhodou a dnes si nevie predstaviť život bez písania. Vďaka nemu sa zoznamujeme s bežným životom v Bratislave i na Slovensku v rôznych etapách prevažne minulého storočia. Juraj Šebo sa nesnaží o historické diela, s čitateľmi sa delí o svoje spomienky z tej doby.

http://www.floowie.com/cs/cti/bsk-03-2016-flowie/

www.bratislavskykraj.sk 7 Kľúčovou dierkou Svet anglickej smotánky, škandalózne vzťahy a prak- tiky, to všetko môžete sle- dovať „Kľúčovou dierkou“ v  Divadle Aréna. Inscená- cia anglického autora Joea Ortona vám umožní nazrieť do smutno-smiešnych ži- votov hlavných postáv. Hra „Kľúčovou dierkou“ je čiernou groteskou s prvka- mi frašky, ktorú režisérsky spracoval Rastislav Ballek. Špecifický anglický humor v  jednej z  hlavných rolí predstaví Andrea Sabová, ktorá ako mladá Geraldine Barclayová prichádza na renomovanú psychiatrickú kliniku. Tam sa snaží získať prácu sekretárky u dok- tora Prenticea. Absolvuje bizarný vstupný pohovor, pri ktorom ich vyruší pani Prenticeová, a  následne sa rozbieha bláznivý ko- lotoč zámen, „prevlekov“, nedorozumení a dejových zvratov. Kľúčovou dierkou môžete sledovať, ako sa na psychiatrii dostávajú do absurdných situácií aj Martin Hronský, Kristína Greppelová, Ľubo Buko- vý, Ján Jackuliak či Gregor Hološka. bená bola najmä Aranka. Ona vymyslela perfektnú hru. Spočívala v  tom, že si na tele schovala guľôč- ku a našou úlohou bolo ju nájsť. Kým sme ju našli, naučili sme sa anatómiu ženského tela. (smiech) Život však nebol ľah- ký, keď všetko, čo bolo v  rozpore so socialis- tickým učením, bolo protištátnou činnos- ťou. Nebolo to len o  tom, že sme sa tvárili len pro- komunisticky. Mladí ľu- dia nevedia, ako sa žilo. V dnešnej dobe, keď od- vaha zlacnela a  rozum zdražel, každý si môže povedať, čo chce, je to jednoduché. Kedysi, keď ste chceli urobiť niečo, čo nebolo vrchnosti po vôli, museli ste to zakamuflo- vať, museli ste nad tým premýšľať. To bolo v  tej dobe zaujímavé a  to mi dnes chýba. Dnešná doba je iná. Ako sa mladým zmenil život? Terajší život mladých je podľa mňa fantastický. Otvoril sa im svet. Vyu- žívam to aj ja. Kúsok od- tiaľto je krčma u Miša, kde chodievam, a keď mi dlho nedonesú pivo, kašlem na to, sadnem si na bicykel a  idem do Hainburgu. Za 30 minút som tam, sad- nem si tam, kúpim dobré pivo, za tie isté peniaze a platím rovnakou menou. Viedeň bola pre nás ke- dysi ako dnes Ulanbátar. Svet sa zmenšil. Ľudia môžu cestovať do sveta. Len ma mrzí, že mnohí mladí zostávajú vonku. Mám pocit, že o chvíľu tu zostanú len penzisti a ne- schopní. Mali by sme mla- dých viac motivovať. Vy ste netúžili odísť z Československa? Mám veľa priateľov, ktorí emigrovali, a som jeden z mála, ktorý tu zostal. Bol som prozápadne oriento- vaný, ale nevedel som si predstaviť život bez Bra- tislavy. Keď odišli kama- ráti, zostal som tu sám. Po rokoch sa vracajú a sú to úspešní ľudia. Jeden je univerzitný profesor, ďalší šéfom katedry slavistiky v  Kanade, ďalší onkológ v  Spojených štátoch. To, že sa vonku uplatnili, zna- čí niečo o našom školstve tej doby. Dnes slovenskú univerzitu nenájdete me- dzi 500 najlepšími univer- zitami. Tam nám ušiel vlak a  kto chce nejaký nad- štandard, ide von. Myslím si však, že Slováci si nikdy tak dobre nežili. Boli rozdiely v  ženskej kráse vtedy a dnes? Ak hovoríme o ideáli krásy 60. rokov, vtedy sa naj- krajšie dievčatá prechá- dzali na Korze. Boli ob- lečené z  Burdy. Dokázali si ušiť šaty podľa strihov, ktoré v  nej našli. Keby k  nám vtedy prišli diev- čatá z Viedne, tie naše by boli určite krajšie. Rozdiel v porovnaní so súčasnos- ťou bol v tom, že ženy sa neholili, no nevadilo nám to. Niekedy si sadnem na Korzo a  počítam pek- né dievčatá. Za hodinu napočítam dvojciferné a  niekedy aj trojciferné číslo. Najkrajšie baby boli v Československu, v Čes- koslovensku na Slovensku a na Slovensku na Korze. Ako ste v mladosti zís- kavali priazeň dievčat? Napríklad v  PKO, tam to bolo jednoduché. Tam sa dala celkom presne od- hadnúť reakcia. Niekedy to nevyšlo, ale z  piatich prípadov tri áno. Začali sme tancom, potom na- sledovalo odprevádzanie. Ak sme išli cez tunel, kto- rým už aj vtedy jazdili elek- tričky, využili sme moment strachu u dievčat a pritúlili sme si ich, aby sa nebáli. Hovorili sme tomu makač- ka. Boli to časy, keď sa vo svete začínala sexuálna revolúcia. Tiež sme sa cí- tili revolucionármi. Už ste napísali viacero kníh z  rôznych období. Čo plánujete teraz? Napísal som aj knihu o  90. rokoch s  názvom „Slobodné 90. roky“ a tiež knihu o  období 2000 až 2010 pod názvom „Turbo milénium 00“. Písanie je droga. Napísal som knihu aj o Číne. Tá krajina nie je len o  ľudských právach a  smogu, ako sa o nej obyčajne píše. Bol som veľmi prekvapený, čo tam dosiahli. Samozrejme, že sú tam aj disidenti, ale ľudia si užívajú výdobyt- ky toho čo, dokázali. Te- raz pripravujem 20. roky. Medzi otcovými vecami som našiel veľa písom- ností po starom otcovi. Rád sa prehrabujem v do- bovej tlači. Takto podob- ne vznikla aj kniha, ktorú som napísal o 30. rokoch, pod názvom „Vojnové 30. roky“. V Divadle Aréna: 31.marca 24. apríla

http://www.floowie.com/cs/cti/bsk-03-2016-flowie/

8 Obchodná – ulica, ktorú v Bratislave po- zná každý, no nie každý by ju spoznal pred tridsiatimi rokmi. Ako sa menila, ale aj to, ako sa spolu s jej vzhľadom menila celá naša spoločnosť, mapuje unikátna fotokni- ha Ľuba Stacha. Politické, spoločenské a vizuálne zmeny sa zrkadlia na fotografiách výkladov Obchodnej ulice v Bratisla- ve. Ľubo Stacho ich od roku 1984 nafotil vyše päťtisíc. Päťsto tých najcharakteristickejších v chronologickom zoradení umožňuje nahliadnuť do minulosti našej kraji- ny cez príbeh jednej z najzaujímavejších bratislavských ulíc. Koniec normalizácie, rady na pomaranče, nástup perestrojky, November ´89, raný kapitalizmus, rekon- štrukcie a prestavby v 90. rokoch, globalizačné vplyvy, sezónne výpredaje, ale aj čakania „na prenájom“ počas hospodárskej krízy. Viacvrstvovosť projektu pripomenie ľuďom, ktorí to zažili, ako sa naša spoločnosť vyvíjala, a mladšej generácii, naopak, umožňuje spoznať jej prí- beh cez vizuálne atraktívne svedectvo.  V knihe sú texty, ktoré približujú Obchodnú ulicu a celý projekt z rôznych pohľadov – historika a kurátora fotografie Aurela Hrabušického, kurátorky súčasného umenia Petry Hanákovej, historičky architektúry Henriety Moravčíkovej a sociológa Miroslava Tížika. Autorom grafického dizajnu knihy je Boris Meluš. Vtipné zážitky z  materskej „do- volenky“ aj každodenné postrehy šťastnej mamy dvojičiek v takmer 300-stranovom denníku zhrnula Kristína Farkašová. Úspešná slo- venská herečka a moderátorka o svojich skúsenostiach s tehoten- stvom a materstvom začala najprv písať blog, ktorý oslovil množstvo mamičiek, a nedávno vydala svoje zápisky aj knižne. Kniha Som mama je pre všetkých, ktorým je jej humor blízky, rozo- smeje nielen matky, ale každého, kto ju vezme do rúk. Autorka ne- stráca pozitívny pohľad na svet ani v zložitejších chvíľach a s nadhľa- dom komentuje každodenné situá- cie, ktoré prináša rodičovstvo. „Upozornenie: Matky, ak nemá- te zmysel pre humor, vďaka tejto knihe ho v sebe objavíte. Ak vám je ukradnutý, ani ho nehľadajte a majte ma aj naďalej rady. Knižku dajte na recykláciu svojmu dieťa- ťu a  urobte si kávičku. Máte cca dvadsať minút,“ dopĺňa Kristína Farkašová. Knižku oživujú aj autentické kres- by: „Môj ocko kreslil Elu a Matildu nonstop, fascinovaný týmito ma- lými ľuďmi a som veľmi rada, že sme dokázali prepojiť jeho kreslia- ci denníček s mojím písmenkovým. A teda, že som musela porodiť dve deti, aby konečne všetci videli, aký je môj ocko fantastický „kreslič“! No, čo by som preňho neurobila,“ vysvetľuje pôvod ilustrácií Kristína Farkašová. Ľubo Stacho Obchodná. 1984 – 2014 Som mama Kristína Farkašová Tipy na knihy

http://www.floowie.com/cs/cti/bsk-03-2016-flowie/

www.bratislavskykraj.sk 9 Aron Grünhut Katastrofa slovenských Židov Sedemročný Samko sa túži stať lodným kapitánom. Kým je jeho mama v nemocnici, na toto povolanie ho pripravuje mamin priateľ Roman. Roz- práva mu námornícke príbehy, testuje jeho schopnosti znášať morskú chorobu, pripravuje na stretnutie s ľadovcom, skúša odvahu v plavebnej komore. Samko uverí, že svoje sny si môže splniť, a získa nielen nového kamaráta, ale aj ozajstnú veľkú rodinu. V knihe Arona Grünhu- ta, bratislavského rodáka a záchrancu Židov, sú uchované spomienky na tragické udalosti z obdobia 2. svetovej vojny, keď bra- tislavská židovská komu- nita bojovala o holú exis- tenciu. Grünhut ako člen ilegálnej siete zohrával jednu z kľúčových úloh pri záchrane Židov. V zápis- koch prináša málo známe fakty o záchranných akci- ách, na ktorých sa podie- ľal, o pôsobení vedúcich predstaviteľov židovského odboja, o perzekúcii a te- rore, ktorý sám pocítil, keď ho zatkli a väznili. Predsta- vuje funkcionárov ortodox- nej židovskej obce a pribli- žuje dejiny bratislavských náboženských spolkov. Až raz budem kapitánom Marta Hlušíková Náš výber nových knižiek dopĺňame aj nestarnúcou klasikou. Jedinečný výber rozprávok najväčšieho slovenského autora Pavla Dobšinského obsahuje to najlepšie, čo sa v klenotnici slovenskej ľudovej tvorivosti nachádza. Rozprávky o Zlatovláske, troch zhavranených bratoch, dvanástich mesiačikoch, zlatej priadke, troch grošoch, zakliatej hore, Laktibradovi, Mahuliene, Lomidre- vovi či Popolvárovi patria k najznámejším a najkrajším rozprávkam, ktoré aj dnes dokážu očariť deti rovnako, ako očarovali ich rodičov či prarodičov ešte v minulom storočí. Kniha na 786 stranách obsahuje dovedna 76 nádherných rozprávok s jedi- nečnými ilustráciami ďalšieho slovenského velikána Martina Benku, ktoré im vdýchli úžasnú a neopakovateľnú atmosféru. Pavol Dobšinský, ilustrácie Martin Benka Najkrajšie slovenské rozprávky

http://www.floowie.com/cs/cti/bsk-03-2016-flowie/

Mnohí aktívni bežci aj nad- šení amatéri už netrpezli- vo očakávajú jarné behy, ktoré každoročne rozhýbu Bratislavu. Jedným z naj- populárnejších je ČSOB Bratislava Marathon, ktorý vlani oslávil desaťročnicu a aj tento rok priláka tisíce aktívnych aj rekreačných športovcov. Bratislava bude žiť behom cez víkend 2. – 3. apríla. Popri hlavnej maratónskej súťaži ponúkne adekvátne trate aj pre rekreačných športovcov a deti. V  sobotu sa môžete zú- častniť pretekov na 10 km, minimaratónu s  dĺžkou 4,2 km a  deti si zasúťažia na trasách od 300 do 800 metrov. Pre najmenších sú pripravené aj preteky lezúňov, na ktorých budú účastníci zdolávať 5 m dlhú trasu. Hlavný program je napláno- vaný na nedeľu 29. marca, kedy odštartuje maratón (42 km), polmaratón (21 km) a  tiež súťaž štvorčlenných štafiet. Organizátori ani tento rok nezabudli na tých menej sú- ťaživých. V  piatok o  17:00 a v sobotu o 16:00 hod. sa tak môžete zúčastniť be- žeckého tréningu History Run, ktorý prevedie zúčast- nených šesťkilometrovou traťou okolo najvýznamnej- ších historických pamiatok Bratislavy. Počas stručné- ho výkladu sprievodcu pri jednotlivých pamiatkach môžu účastníci načerpať sily aj vedomosti. Partnerom podujatia je už tradične aj Bratislavský sa- mosprávny kraj. Podrobné informácie, ako aj možnosť on-line registrácie nájde- te na www.bratislavama- rathon.com. 10 Rozbehnite bežeckú sezónu maratónom Začiatkom jari sa Bratislava a jej okolie tradične zaplní bežcami – aktívnymi športovcami aj športuchtivými amatérmi. Dôvodom je množstvo bežeckých podujatí, ktoré lákajú stále viac ľudí a po dlhej zime motivujú ľudí športovať na čerstvom vzduchu. Tip na výlet Medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana už tri de- saťročia podporuje kultú- ru a  umenie, zamerané na detského diváka, a  prináša množstvo kreatívnych aktivít. Deťom a ich rodičom ponú- ka predstavenia a  nedeľné aktivity, kolektívom zas akti- vity počas pracovného týžd- ňa a pre všetkých návštevní- kov pripravuje rôzne výstavy. V  priebehu marca a  apríla môžete navštíviť napríklad aj výstavu Zaži textil, ktorá interaktívnou formou zozná- mi deti nielen so základnými pojmami, ale umožní im spo- znávať textil všetkými zmys- lami. Ďalšia aktuálna výstava Ilustrácie zo šuflíka po- núka najlep- šie kresby z archívu Bibiany, ktoré zdobili knižky z minulé- ho storočia. V neposlednom rade rakúska ilustračná tvor- ba sa deťom predstaví na výstave Rakúske ilustrácie v obrázkových knihách. Bibiana každú nedeľu pri- pravuje program pre ve- rejnosť a  počas pracov- ného týždňa pre kolektívy. V  prehľade programov, ktoré verejnosť v najbližších týždňoch môže navštíviť, nájdete predstavenia Ako si Kubo obzeral svet, Mar- garí Margarú, tvorivé dielne Rukavička aj Poďte sa hrať s filmom. Aktuálne informácie o  programoch a  aktivi- tách Bibiany nájdete na www.bibiana.sk. detským svetom Nechajte sa očariť AKO SI KUBO OBZERAL SVET Divadelné predstavenie o Kubovi, ktorý putoval po celej Zemeguli. (Pre deti od 5 rokov) MARGARÍ MARGARÚ Viete ako robí mačka? Naozaj? Viete aj, ako robí mačka, keď odíde- te z domu? Keď odídete z domu a vyhladne? Viete si predstaviť, čo všetko musí taká mačka urobiť, aby získala obyčajný jogurt? Margarí Margurú vie. Zažila to na vlastnej kožušine. A dokonca vie, ako robí človek! Škôlkohra študentov 2. ročníka bábkarskej tvorby VŠMU. (Pre deti od 4 rokov) RUKAVIČKA Textilné dielničky s príbehom pre batoľatá a mamičky. (Pre deti od 18 mesiacov do 3 rokov) POĎTE SA HRAŤ S FILMOM! Tvorivé dielne s rôznymi technikami animácie (kresba, papier, plaste- lína, maľba, objekty, pixilácia) pod vedením študentov Ateliéru animo- vanej tvorby FTF VŠMU. (Pre deti od 7 rokov) PROGRAM: 20.3. 16:00 Ako si Kubo obzeral svet 3.4. 16:00 Margarí Margarú 7.4. 10:00 Rukavička 10.4. 16:00 Margarí Margarú 17.4. 16:00 Poďte sa hrať s filmom 21.4. 14:00 Rukavička 24.4. 16:00 Poďte sa hrať s filmom

http://www.floowie.com/cs/cti/bsk-03-2016-flowie/

www.bratislavskykraj.sk 11 V apríli 1645 podnikli švéd- ske zbory výpad k  Vied- ni a  zničili mnohé obce a  mestečká na Moravskom poli až po dunajské brehy. Vojaci sem zavliekli aj mo- rovú nákazu. Mor zúril celý rok a  mnoho ľudí pomrelo. V  dôsledku vojny a  epidé- mie spustli celé oblasti. Na konci 30-ročnej vojny bolo v rakúskej časti Moravského poľa 8 065 do- mov prázd- nych. Neľah- kú situáciu obyvateľov si uvedomoval aj najväčší vlastník ma- jetkov Pavol Pálfi. V  sep- tembri v  roku 1653, keď cí- til, že sa blížia jeho posledné dni, spísal po- slednú vôľu. V  nej na štyri roky odpustil p o d d a n ý m všetky dáv- ky a  plat- by, dedičov vyzval, aby jeho nariade- nie dodržali. Pavol Pálfi bol výnimočnou osobnos- ťou. Dosiahol najvyššiu hodnosť v  Uhorsku, v  roku 1646 ho zvolili za palatína. Postaral sa o  vybudova- nie renesančných kaštie- ľov v  Stupave, Plaveckom Podhradí a  v  Malackách, o  nákladnú modernizáciu hradov Pajštún, Marchegg, Devín aj hradu v Bratislave. Rád sa na svojich majet- koch zdržiaval, hoci štátnic- ké povinnosti mu to často neumožnili. Obľúbil si najmä Malacky a  v  krypte fran- tiškánskeho kostola, ktorý postavil z  vlastných pros- triedkov, bolo do striebor- nej schránky uložené jeho srdce. Koniec tridsaťročnej vojny v  roku 1648 nezna- menal návrat pokojných časov. Neustále šarvátky na habsbursko-osmanskej hra- nici v Uhorsku si vyžadovali prítomnosť stálych posádok. Cez Moravské pole často tiahli žoldnieri jedným alebo druhým smerom, a keď boli zle platení, narobili obyvate- ľom veľa škôd. V roku 1679 opäť prepukla morová epi- démia, ktorá bez ohľadu na hranicu pus- tošila tri roky. V lete 1683 sa veľké turecké vojsko opäť pokúšalo do- byť Viedeň. Zo severový- chodu im na pomoc prišiel samozvaný uhorský kráľ, náčelník ku- rucov, Imrich Tököli. Jeho oddiely vy- plienili via- ceré dediny a  mestečká na brehoch M o r a v y . O  ďalšom osude Viedne a  jej široké- ho okolia rozhodla zdrvu- júca porážka Turkov pod hradbami mesta. Dlhotrva- júce vojny a  mor poznačili demografické pomery na Moravskom poli. Na konci 17. storočia mala rakúska časť len niečo vyše 6  000 obyvateľov, kým v  časoch rozkvetu ich bol desaťnáso- bok. Opäť sem boli pozvaní kolonisti. Podobná situácia panovala aj na protiľahlom brehu Moravy. Na začiatku 18. storočia vypuklo posledné veľké protihabsburské povstanie vedené Františkom II. Rá- kocim. Cisár Leopold I. sa predtým zaplietol do vojny o dedičstvo po španielskych Habsburgovcoch a  doma boli k  dispozícii len obme- dzené sily. Už na sklonku decembra prekročili oddiely kurucov Moravu pri Devín- skej Novej Vsi a na rakúskej strane dobyli opevnený Hof a všetky okolité dediny dô- kladne vyrabovali. Na spia- točnej ceste padol kurucom za obeť aj kaštieľ v Stupave, keďže Pálfiovci sa k  nim nepridali. Ničivá kurucká vojna trvala osem rokov. Moravské pole bolo počas nej pásmom, kde sa striedali výpravy jednej i druhej stra- ny. Kuruci podnikali smelé výpady až na predmestia Viedne. Cisárske oddiely aj rakúska domobrana pod- nikali odvetné akcie, pri ktorých došlo aj k  vražde- niu obyvateľstva. Tragická kurucká vojna sa skončila v apríli v roku 1711, súčas- ťou jej poslednej fázy bola veľká morová epidémia, kto- rá v roku 1713 zasiahla obce na brehoch Moravy. Za mostom Koncom roka 2013 Bratislavský samosprávny kraj vydal knihu Za mos- tom. Táto publikácia mapuje prírodné, historické a geografické pomery oblasti Pomoravia a jej jednotlivé kapitoly vám budeme pravidelne pri- nášať v župných novinách. Kniha vznikla vďaka projektu, spolufinan- covaného z programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko 2007-2013. Jej autorom je Doc. PhDr. Ivan Mrva, CSc. Rakúske a slovenské Pomoravie na dobovej mape z polovice 17. storočia Pod žezlom habsburského rodu ZA MOSTOM: Majiteľ stupavského, malackého, devínskeho a marcheggského panstva Pavol Pálfi

http://www.floowie.com/cs/cti/bsk-03-2016-flowie/

Výrok Aula Gellia (125 – 180 n. l.) Milí lúštitelia, správnu odpoveď z krížovky nám posielajte na adresu: redakcia@region-bsk.sk alebo poštou na adresu redakcie uvedenú v tiráži. Správne odpovede posielajte do 5.4.2016 spolu s vašim celým menom a poštovou adresou. Vyhrať môžete lístky pre dve osoby na divadelné predstavenia v Divadle Astorka Korzo ´90 a Divadle Aréna a knižnú publikáciu ZA MOSTOM. Troch z vás vyžrebujeme a odmeníme. DARA ROLINS KRISTÍNA CELESTE BUCKINGHAM GLADIATOR SIMA MARTAUSOVÁ POLEMIC Patrik Ratajský fotograf oul f r how é y Mesačník Ročník 6/ číslo 3 Vychádza 17.3.2016 Nepredajné Vydáva: Sabinovská 16 820 05 Bratislava IČO: 36063606 redakcia@region-bsk.sk Šéfredaktor: Eva Dukátová sefredaktor@region-bsk.sk Marketing: Jozef Adam jozef.adam@region-bsk.sk Registračné číslo: EV 4122/10 ISSN: 1339-0864 Za obsah novín Bratislavský kraj zodpovedá Bratislavský samosprávny kraj.

http://www.floowie.com/cs/cti/bsk-03-2016-flowie/