BK 3/2016
BK 3/2016
http://www.floowie.com/cs/cti/bsk-03-2016-flowie/Mesačník pre obyvateľov Bratislavského kraja NEPREDAJNÉ
www.bratislavskykraj.sk
3
Rozhovor so spisovateľom
Jurajom Šebom
Knihy sa vracajú do škôl
Integrovaná doprava:
Otázky a odpovede
Nové Centrum
odborného vzdelávania
angelo lano / Shutterstock.com
http://www.floowie.com/cs/cti/bsk-03-2016-flowie/2 Župa v kocke
Peter Šramko
Jednoznačnou prioritou
v poslednom období bola
pre mňa Duálna akadémia
v spolupráci so združením
spoločností VW Slovakia
a skupiny Matador Automo-
tive, ktorá bola predmetom
schvaľovania na ostatných
dvoch rokovaniach zastupi-
teľstva VÚC. Ako člen škol-
skej komisie pri VÚC, ale aj
člen rady školy J. Jonáša
som bol prítomný nielen na
rokovaniach každej z uvede-
ných komisií, ale individuálne
som pomáhal s prípravou
materiálov a stanovísk v ce-
lom tomto schvaľovacom
procese. Nemalú snahu
som venoval práve detai-
lom v procese schvaľovania
príslušných dokumentov,
aby boli podpísané stanovy,
ktoré budú zaručovať všetky
sľúbené benefity pre našich
študentov, ale aby boli v ma-
teriáloch i právne mechaniz-
my, ktoré neumožnia zmeniť
toto smerovanie bez rozho-
dovania našej župy. Už dlhé
roky som ako člen rady školy
hľadal možnosti zblíženia
spolupráce s takým význam-
ným podnikom, ako je závod
VW v Bratislave, a školou
J. Jonáša, ktorá pripravuje
mladých ľudí do práce v au-
tomobilovom priemysle.
Peter Švaral
Stále sa snažím, aby Brati-
slavský samosprávny kraj
nezabudol na svoj zmluvný
záväzok rekonštruovať cestu
medzi Malackami a Rohožní-
kom, keďže tu je kraj v omeš-
kaní voči svojim zmluvným
záväzkom. Participujem na
príprave nového programo-
vého obdobia, kde je zase
v omeškaní štát, ktorý dosiaľ
neumožnil začatie čerpania
z fondov, kde sú prostriedky
zadefinované pre obdobie
2014 – 2020, a pritom už je
rok 2016 a kraj a aj vidiek
v Bratislavskom kraji by už
radi realizovali projekty, ktoré
majú pripravené, respektíve
ktoré sa pripravujú.
Ladislav Snopko
Po nástupe nového vedenia
odboru kultúry a turistické-
ho ruchu BSK v apríli 2015,
ktoré priviedlo k úspešnej
príprave a prijatiu Koncepciu
rozvoja kultúry Bratislavskej
župy, sa venujeme tohoroč-
nému predsedníctvu Slo-
venska v EÚ. Pripravujeme
sa na rozsiahlu výstavu sú-
časného výtvarného umenia.
Výstava bude prenesená do
Danubiany a naplánovaný je
tiež koncert na Hrade De-
vín pri príležitosti summitu
európskych regiónov. Z dl-
hodobých projektov sa ve-
nujem najmä rekonštrukcii
synagógy v Senci, záchrane
Kupeckého domu v Pezinku,
realizácii oddychových altá-
nov v rámci malokarpatskej
cyklotrasy a, čo pokladám
za mimoriadne dôležité, prí-
prave pamiatkovej obnovy
a rekonštrukcie kaštieľa
v Stupave.
Ako vás zastupujú vaši poslanci? Čomu sa venujú? Pýtali sme sa za vás.
Duálna akadémia, doprava
a výstava k predsedníctvu EÚ
Medzi základné kompeten-
cie samosprávnych krajov
patrí podpora rozvoja kultúry.
Kultúre sa venuje Oddelenie
kultúry Úradu BSK a rozvoj
jej jednotlivých oblastí župa
zabezpečuje aj prostredníc-
tvom siedmich organizácií,
ktorých je zriaďovateľom:
· Divadlo Aréna
· Divadlo Astorka KORZO ´90
· Bratislavské bábkové
divadlo
· Divadlo LUDUS
· Malokarpatské múzeum
v Pezinku
· Malokarpatská knižnica
v Pezinku
· Malokarpatské osvetové
stredisko Modra
Župa prostredníctvom Ma-
lokarpatskej knižnice a Ma-
lokarpatského osvetového
strediska zároveň v daných
oblastiach vykonáva aj ko-
ordinačnú a metodickú čin-
nosť a poskytuje odborné
poradenstvo pre kultúrne
subjekty, samosprávu, ob-
čianske združenia, jednot-
livcov a kolektívy, ktoré
pôsobia v regióne v oblasti
kultúry. Príkladom je vytvo-
renie pobočky informačno-
-knižničného centra pre sub-
región Záhorie v Stupave.
Neodmysliteľnou súčasťou
rozvoja regiónu je realizácia
vlastných, ako aj podpo-
ra tradičných a kultúrnych
podujatí a aktivít v regióne.
Župa je partnerom pri orga-
nizácii takých podujatí, ako
sú napríklad Festival komor-
nej hudby – Konvergencie,
Bratislavské kultúrne leto
a množstva ďalších festi-
valov, koncertov, výstav či
slávností.
Od roku 2015 je najvýznam-
nejším nástrojom podpory
umenia a kultúry Bratislav-
ská regionálna dotačná
schéma na podporu kultúry,
z ktorej bolo vlani podpore-
ných 115 projektov v sume
400-tisíc eur a v roku 2016
bude formou dotácií rozde-
lených 800-tisíc eur.
V súvislosti s témou aktuál-
neho vydania bližšie približu-
jeme aktivity župy v oblasti
literatúry. Regionálna Ma-
lokarpatská knižnica v Pe-
zinku organizuje množstvo
aktivít na podporu čítania,
ako sú napríklad besedy so
spisovateľmi alebo interak-
tívne zážitkové podujatie
pre najmladších čitateľov
Noc s Andersenom. Na po-
pularizáciu čítania medzi
mládežou je zameraný aj
kontinuálny projekt Vráťme
knihy do škôl, ktorý vstu-
puje už do piateho ročníka.
V rámci vlastnej edičnej čin-
nosti župa vydáva zborníky
z konferencií k Dňom európ-
skeho kultúrneho dedičstva
– Kultúrne dedičstvo a hos-
podárstvo, Kaštiele a kúrie
Bratislavskej župy, Dejiny
bývania v Bratislavskej
župe, Sakrálne pamiatky
Bratislavskej župy. Dejinám
Moravského poľa je veno-
vaná publikácia Za mostom,
z ktorej vám aj tento mesiac
prinášame úryvok.
ŽUPA V KOCKE
Bratislavský samosprávny kraj má množstvo kompetencií, ktoré vám v tejto rubrike postupne predstavujeme.
Okom
poslanca
– kultúra
http://www.floowie.com/cs/cti/bsk-03-2016-flowie/www.bratislavskykraj.sk 3
Vážení čitatelia,
v marci sú našou tradičnou témou knihy, a preto aj tento rok sme pre
vás pripravili tipy na zaujímavé knižky, rozhovor so spisovateľom
Jurajom Šebom a nezabudli sme ani na mladých čitateľov, ktorí aj
v tomto roku môžu vyhrať množstvo cien v súťaži Vráťme knihy do
škôl. Samozrejme, dozviete sa aj aktuálne informácie z nášho regiónu.
Prajeme príjemné čítanie nielen nášho mesačníka, ale aj dobrej knihy!
Redakcia Bratislavský kraj
Online vydanie Výhercovia
Rozlúštenie krížovky
z vydania 2/2016:
Čo je veľké bohatstvo? Netúžiť
po bohatstve. (Lucius Annaeus
Seneca)
Výhercovia vstupeniek
do divadla:
Ján Sálka, Mária Srnková,
Mária Šantová
v dnešnej rýchlej a technickej
dobe sa čítanie kníh dostáva
do úzadia a o to viac sa te-
ším, že projekt Vráťme knihy
do škôl za štyri roky svojej
existencie úspešne prilákal
k literatúre tisíce mladých
ľudí. Práve to bolo naším cie-
ľom, keď sme spolu s našimi
partnermi súťaž zakladali.
Čaro tohto projektu je v tom,
že nikoho nenúti, aby hodnotu
literatúry hľadal v dvestoroč-
ných románoch alebo ťažkých
filozofických dielach. Každý
si môže vybrať knihu podľa
vlastného vkusu a táto myš-
lienka sa nám osvedčila.
V minulom roku sa pôvodne
stredoškolská súťaž otvorila
aj pre základné a materské
školy a ohlas, ktorý tento krok
vyvolal, prekonal všetky naše
očakávania. Už sme si zvykli,
že počet súťažiacich príspev-
kov každoročne stúpal, no
osemnásobok počtu príspev-
kov nás prekvapil asi všet-
kých. Verím, že tento trend
bude pokračovať aj v aktuál-
nom ročníku a že do čítania sa
zapojí ešte viac detí.
Aj tento rok deti môžu vyhrať
elektronické čítačky, knižné
balíčky a v hre je dokonca aj
tablet či výlet do Bruselu. Od-
mena čaká aj na najaktívnej-
šie školy a ocenenie patrí aj
pedagógom, vašim knižným
anjelom, ktorí vás sprevádza-
jú svetom literatúry.
Spolu s partnermi z interneto-
vého kníhkupectva ABC Kni-
hy, vydavateľstva IKAR a vy-
davateľstva Raabe sa tešíme
na postrehy detí ku knihám,
ktoré nám prezradia vo svo-
jich súťažných príspevkoch.
Pavol Frešo
Bratislavský samospráv-
ny kraj zriaďuje sied-
me Centrum odborného
vzdelávania a prípravy.
V regióne ide o prvý pro-
jekt v oblasti osobných
služieb v odboroch kader-
ník, vlasová kozmetika,
kozmetička a vizážistka.
„Reagovanie na aktuálne
potreby bratislavského
regiónu, vzájomné pre-
pojenie potrieb trhu prá-
ce a vzdelávania, ako aj
zlepšenie uplatniteľnosti
absolventov škôl v zria-
ďovateľskej pôsobnosti
BSK na trhu práce je ne-
vyhnutné. Práve aj vo vy-
tváraní centier odborného
vzdelávania a prípravy pre
jednotlivé oblasti vidíme
lepšie prepojenie vzdelá-
vania a praxe,“ povedal
bratislavský župan Pavol
Frešo.
Bratislavský samospráv-
ny kraj zriadi Centrum
odborného vzdelávania
a prípravy pre oblasť
osobných služieb na
Strednej odbornej škole,
Račianska 105, Bratisla-
va. Škola pôsobí v oblasti
odborného vzdelávania
od roku 1958 a je považo-
vaná za školu s najdlhšou
tradíciou vo vzdelávaní
a výchove odborníkov
pre oblasť osobných slu-
žieb na Slovensku. Škola
vychovala celé generácie
dnešných zamestnan-
cov rôznych organizácií
a firiem v oblasti služieb,
samostatne zárobkovo
činných osôb – živnostní-
kov a dnešných zamest-
návateľov – majiteľov
firiem, ktoré poskytujú
osobné služby. Centrum
odborného vzdelávania
a prípravy pre oblasť
osobných služieb má roz-
víjať také zručnosti žia-
kov, ktoré vedú k samo-
statnému
r i e š e n i u
p r o b l é -
mov, po-
máhať pri
i n o v á c i i
metodiky
vzdeláva-
nia a aplikovať rozvíjajúce
sa technológie v oblasti
osobných služieb sta-
rostlivosti o človeka, po-
máhať rozvoju spolupráce
škola – zamestnávatelia.
„V regióne ide o prvý pro-
jekt v oblasti osobných
služieb v odboroch kader-
ník, vlasová kozmetika,
kozmetička a vizážistka.
Prioritou je vytvoriť účin-
ný systém overovania
teoretických poznatkov
pri praktickej činnosti
a flexibilne reagovať na
meniace sa hospodárske
a technologické podmien-
ky trhu práce,“ doplnil úlo-
hu COVP Roman Csabay,
riaditeľ Odboru školstva,
mládeže a športu.
Škola ako Centrum od-
borného vzdelávania
a prípravy bude part-
nerom pre všetky školy
s obdobným zameraním
v regióne. Fungovanie
Centra odborného vzde-
lávania a prípravy pre
oblasť osobných služieb
v spolupráci s Republiko-
vou úniou zamestnávate-
ľov SR v Strednej odbor-
nej škole, Račianska 105
v Bratislave sa začalo
1. marca 2016.
V rámci Bratislavského
samosprávneho kraja od
roku 2012 aktuálne pôso-
bia Centrum odborného
vzdelávania a prípravy
pre oblasť elektrotechniky
a informačných technoló-
gií a Centrum odborného
vzdelávania a prípravy pre
oblasť poľnohospodárstva
a rozvoja vidieka, od roku
2013 Centrum odborné-
ho vzdelávania a prípravy
pre oblasť potravinárstva,
od roku 2015 Centrum
odborného vzdeláva-
nia a prípravy pre oblasť
stavebníctva, Centrum
odborného vzdeláva-
nia a prípravy pre ob-
lasť polygrafie a médií
a Centrum odborného
vzdelávania a prípravy
pre oblasť automobilové-
ho priemyslu.
odborného vzdelávania a prípravy
Vážení priatelia,
Vzniká ďalšie Centrum
Výhercovia publikácie „ZA MOSTOM“:
Martina Nagyová, Irena Navračičová, Dana Polakovičová
Blahoželáme!
http://www.floowie.com/cs/cti/bsk-03-2016-flowie/Integrovaný dopravný
systém v našom kraji
je pilotným projektom,
ktorý dosiaľ nikde inde
na Slovensku nebol, po-
stupne sa rozvíja a zdo-
konaľuje.
V súčasnosti prináša no-
vinku v podobe kalku-
lačky na výpočet ceny
cestovného, kto-
rá cestujúcim
zobrazí možné
alternatívy druhov ces-
tovných lístkov podľa
zadanej trasy a zároveň
vypočíta ich cenu. Vďaka
kalkulačke na cestovné
lístky občania môžu ces-
tovať v IDS BK výhodnej-
šie a lepšie sa orientovať
v palete druhov cestov-
ných lístkov.
Kalkulačka je
dostupná na
webovej strán-
ke IDS BK
w w w . i d s b k . s k ,
pričom sa zvažu-
je aj jej zabudovanie do
mobilnej aplikácie.
4
Kalkulačka na cestovné lístky
Z ponuky vyberiete jednorazový alebo predplatný cestovný lístok
a
zadáte, odkiaľ a kam cestujete. Kalkulačka vám následne
vypočíta cenu cestovného pri najkratšej logickej trase a
tiež
zobrazí cenu sieťového lístka (platného v celej sieti IDS BK).
Karnet je univerzálny
papierový lístok s mož-
nosťou viacnásobného
využitia. Lístok má 24
políčok (z každej strany
12) pre označenie,
z ktorých si podľa ná-
vodu, ktorý je súčasťou
lístka, označíte toľko
polí, koľko práve po-
trebujete. Karnet tak
môžete využiť na dve až
osem ciest.
Postup je jednoduchý.
Z tabuľky zistíte počet
políčok, potrebných
pre vašu cestu, ktorý
odrátate od políčka
číslo 1 alebo od po-
sledného označeného
lístka. Lístok na tomto
mieste zohnete a vložíte
do označovača. Nie je
teda potrebné označo-
vať každé jedno pole,
ale stačí len posledné.
Ak cestujete viacerí,
zopakujte tento postup
pre každú jednu osobu.
Ak vám počet políčok
nestačí, môžete skom-
binovať dva karnety
súčasne.
Čo by ste mali vedieť o cestovných lístkoch
Novinka pre cestujúcich:
Kalkulačka sa používa jednoducho
Môžem v integrovanej
doprave neobmedzene
prestupovať z vlaku do
prímestského autobusu
a potom ešte do električky?
V podstate áno. S cestov-
ným lístkom môžete cesto-
vať vo všetkých vozidlách
integrovanej dopravy
a v rámci jeho platnosti
môžete ľubovoľne pre-
stupovať. S predplatným
cestovným lístkom (elek-
tričenkou) môžete cesto-
vať neobmedzene vo vami
vybraných zónach až do
času, kým lístok platí.
Môžem teda prestupovať aj
s jednorazovými lístkami?
Každý jednorazový lístok
je prestupný, od 15-minú-
tového cez hodinový lístok
až po zónové lístky.
Môžem ísť na regionálny
autobus s 24-hodinovým
lístkom?
Áno, aj 24-hodinové lístky
platia u všetkých integ-
rovaných dopravcov, no
je potrebné zvážiť, kam
budete cestovať. 24-hodi-
nový lístok v hodnote 3,50
eur platí iba na území mes-
ta Bratislava. Ak potrebu-
jete cestovať aj cez zóny
mimo Bratislavy, zvoľte si
24-hodinový sieťový lístok,
ten platí vo všetkých zó-
nach integrovanej dopravy
a stojí 6,90 eur.
Ako mi platí cestovný
lístok, keď spoj mešká
z prevádzkových dôvodov,
alebo keď je zápcha?
V prípade meškania spo-
ja sa platnosť cestovné-
ho lístka riadi oficiálnym
cestovným poriadkom
dopravcu, a teda dobou
trvania trasy, uvedenej
v cestovnom poriadku
predmetnej linky. Je však
dôležité spätne preukázať
platnosť cestovného lístka
a meškanie spoja.
Platí mi SMS lístok pre
integrovanú dopravu?
SMS lístky do integrovanej
dopravy nepatria, a preto
nie sú platné vo vlakoch
ani v prímestských auto-
busoch. Cestovať s SMS
lístkom môžete len mest-
skou hromadnou dopra-
vou v Bratislave.
Čo je to karnet?
Karnet je univerzálny ces-
tovný lístok, na ktorom
je vyznačených 24 polí.
Karnet je možné využiť
viackrát v neobmedze-
nom časovom rozsahu.
Každá cesta má hodnotu
nejakého počtu polí. Vy si
pri svojej ceste označíte
v označovači toľko polí, koľ-
ko cesta „stojí“. Koľko polí
stojí vaša cesta, sa dozviete
podľa tabuľky na lístku.
Prečo je výhodný?
Cestujúci nemusí hľadať
lístok na konkrétny počet
zón, ale vďaka karnetu si
na začiatku svojej cesty
sám dokáže určiť jeho
platnosť. Je možné využiť
ho na dve až osem ciest.
Jedna cesta je oproti jed-
norazovému lístku lacnej-
šia až o 8 %. Zoženiete
ho v predajniach DPB a vo
všetkých dobrých stán-
koch.
Neviete si rady s integrovanou dopravou? Pripravili sme pre vás jednoduchý
prehľad najčastejších otázok a odpovedí o integrovanej doprave.
Integrovaná doprava:
http://www.floowie.com/cs/cti/bsk-03-2016-flowie/Cieľom projektu, kto-
rý spoločne organizujú
ABCknihy.sk, Bratislav-
ský samosprávny kraj,
vydavateľstvá IKAR a Ra-
abe, je podpora čítania
u detí a mládeže a vzbu-
denie ich záujmu o litera-
túru.
Prvé tri ročníky projektu
sa zameriavali na stredo-
školákov, ktorí za krátky
textový príspevok o pre-
čítanej knihe mohli získať
zaujímavé ceny. V minu-
lom roku bola súťaž pre
veľký záujem rozšírená
o kategórie žiakov zá-
kladných a dokonca aj
materských škôl. Aj preto
vlani organizátori zazna-
menali až neuveriteľných
21 953 príspevkov, ktoré
sa zapojili do súťaže, čo
predstavuje niekoľkoná-
sobný nárast oproti pre-
došlým ročníkom.
Mladí čitatelia sa môžu
zapojiť do súťaže od 15.
februára do 15. apríla
2016 zaslaním krátkeho
textu o prečítanej kni-
he, ktorú si sami zvolili.
V texte objasnia dôvody,
pre ktoré si zvolili práve
túto knihu, a popíšu, čo
im dielo prinieslo. Škôl-
kari nakreslia obrázok na
základe učiteľom alebo
inou osobou prečítané-
ho textu. Žiaci I. stupňa
základných škôl môžu
poslať buď text, alebo
obrázok. Z príspevkov
od čítajúcich detí a mlá-
deže budú 21. apríla
2016 vyžrebovaní víťazi
za jednotlivé kategórie,
pre ktorých je priprave-
ných viac ako 60 cien.
Žiaci a študenti budú
súťažiť o elektronické čí-
tačky, balíčky kníh, ale aj
o výlet do Bruselu. Naj-
aktívnejšia škola získa
notebook a ďalšie školy
v poradí aktivity si od-
nesú odborné publikácie
od vydavateľstva Raabe.
Ocenení budú aj Knižní
anjeli, ktorí vedú mládež
k literatúre.
Do súťaže sa možno za-
pojiť na webovej stránke
www.vratmeknihydoskol.sk,
kde nájdete aj podrobné
informácie a pravidlá.
5
www.bratislavskykraj.sk
Knihy sa vracajú do škôl
Projekt pod názvom Vráťme knihy do škôl prebúdza záujem školákov
o literatúru už štyri roky. Jeho piaty ročník sa začal vo februári a aj tentoraz
sú pre výhercov pripravené zaujímavé ceny.
http://www.floowie.com/cs/cti/bsk-03-2016-flowie/6
Juraj Šebo:
Vaše spisovateľské za-
čiatky sú trochu ne-
tradičné. Spájajú sa
s priateľmi a vašimi
spoločnými zážitkami.
Keďže pri spomínaní
ste často narážali na
množstvo skresľujú-
cich informácií, roz-
hodli ste sa zazname-
nať ich do písomnej
podoby. A kniha bola
na svete. To vyzerá cel-
kom jednoducho.
K písaniu som sa dostal
ako slepé kura k zrnu
v pokročilom veku, po
šesťdesiatke. Vyrastal
som v dobe, keď to nefun-
govalo ako teraz. Ľudia si
hľadali cesty, ako prežiť,
a tým bol život zaujímavý.
Mali sme proti komu bo-
jovať. V mladosti sme sa
stretávali pri bigbítových
koncertoch na korze pri
oslavách narodenín (na žú-
roch). Tieto naše stretnutia
pokračovali aj v pokroči-
lom veku a vždy vyústili
do debát, kto, kde, kedy...
Aké baby tam boli, ako vy-
zerali. Bavili sme sa o ba-
nálnych veciach, no vždy
sa menili verzie. Hovorím,
chlapi, takto to nemôže
byť. Dám to do poriadku.
Napísal som nástrel a ro-
zoslal cez internet. Videl
to aj Kamil Peteraj, s kto-
rým som chodil kedysi do
školy na Makarenkovu,
dnešnú Einsteinovu. To
bolo také stredisko, kde
sa sústreďovali také typy,
ktoré sa na normálne
školy nedostali. Deti mä-
siarov, maloburžoáznych
živlov, pumpárov. Keď to
Kamil dostal, povedal mi,
že je to dobré a aby sme
to vydali. Reagoval som,
aby nebláznil, že je to iba
pre náš okruh ľudí. A boli
z toho „Zlaté 60. roky“.
Bolo to zaujímavé obdobie,
pretože v 40., 50. rokoch
to bolo také
p o c h m ú r -
ne obdobie.
Potom sa
ľudstvo za-
čalo nejakým
s p ô s o b o m
obrodzovať.
V celom sve-
te a v Európe
nastalo akési
obdobie re-
nesancie.
Ako sa to
prejavova-
lo?
Začali k nám
chodiť fil-
my zo zá-
padu, po-
čúvali sme
rock and
roll. Uvoľne-
nie nastalo
v hudbe, vo
v ý t v a r n o m
umení, li-
t e r a t ú r e . . .
Začali vy-
chádzať zaujímavé knihy.
Napríklad, keď dodali päť
výtlačkov kníh od Gin-
sberga, každý ju chcel
mať. Taký bol obraz 60.
rokov. Žili sme ako v Ba-
tustane, no dostávali sme
správy zvonku, počúvali
sme hudbu rovnakú ako
mládež na západe, preni-
kol k nám film aj výtvarné
umenie, a to nás nejakým
spôsobom obrodilo. Preto
sa tomu hovorí zlaté 60.
roky. Skončilo to rokom
1968, keď k nám vpadli
Rusi a nastúpila normali-
zácia.
Ako čitatelia reagujú
na vaše knihy?
Píšu mi najmä ľudia, kto-
rí emigrovali, žijú v izolá-
cii v Argentíne, Amerike,
Švajčiarsku. Spomínajú,
dávajú mi tipy, upozorňujú
na chyby. Sú to však moje
spomienky, nehrám sa na
historika. Druhá reakcia,
tá ma zaujíma najviac, sú
mladí ľudia, ktorí tú dobu
vôbec nezažili.
Prečítajú si, že sme stáli
na banány, že pomaranče
boli len na Vianoce. No to,
že sa tu žilo a my sme mali
nejaký cieľ, bojovať voči
niekomu, namiesto toho,
aby sme sedeli za počíta-
čom a čumeli, či nám nie-
kto vo facebooku niečo
lajkne, o tom sa nehovo-
rí. Ukazuje sa, že súčasné
generácie medzi sebou
nekomunikujú. Ešte otec
so synom možno áno,
ale so starým otcom, to
už nie. Títo ľudia, keď vi-
dia, ako sme sa naháňali
napríklad za hudbou, čo
sme prežili, bývajú prí-
jemne prekvapení. Keď
sa k nám dostala nejaká
dobrá hudba, prišlo to
na Korzo, fungovala tam
tzv. nahrávačská mafia.
Požičali si to, nahrali, no
nesmelo to obehať celú
Bratislavu, pretože potom
to už nemalo žiadnu cenu.
Keď mal niekto dobrú
platňu, zišla sa celá par-
tia na byte, púšťali sme si
ju pri sviečkach spoločne
s dievčatami. Neboli tam
žiadne drogy. Najväčšia
droga bol minimálny al-
kohol. Popíjalo sa Čučo
– lacné víno, ktoré vtedy
stálo dve koruny. Život bol
veľmi pestrý. Samozrej-
me, niektoré veci odsu-
dzujem, napríklad každý
musel podať zlepšovací
návrh, na 1. mája sme
museli nastúpiť do ulíc
a podobné nezmysly.
Ako si spomínate na
pionierske tábory?
Malo to niečo do seba,
pretože sme sa dostali do
oblastí, ktoré sme v nor-
málnom živote nezažili.
Mali sme dobré a rúče
vedúce. My sme mali tak
10 rokov, ony 15 – 17, boli
to už vyspelé ženy. Obľú-
Spisovateľ, ktorý sám o sebe hovorí, že k písaniu kníh sa dostal náhodou, vďaka Kamilovi Peterajovi
Nestáli sme len v radoch
na banány, bol to pestrý život a boj
Spisovateľom sa stal po šesťdesiatke úplnou náhodou a dnes si nevie predstaviť život bez písania.
Vďaka nemu sa zoznamujeme s bežným životom v Bratislave i na Slovensku v rôznych etapách
prevažne minulého storočia. Juraj Šebo sa nesnaží o historické diela, s čitateľmi sa delí o svoje
spomienky z tej doby.
http://www.floowie.com/cs/cti/bsk-03-2016-flowie/www.bratislavskykraj.sk 7
Kľúčovou dierkou
Svet anglickej smotánky,
škandalózne vzťahy a prak-
tiky, to všetko môžete sle-
dovať „Kľúčovou dierkou“
v Divadle Aréna. Inscená-
cia anglického autora Joea
Ortona vám umožní nazrieť
do smutno-smiešnych ži-
votov hlavných postáv.
Hra „Kľúčovou dierkou“ je
čiernou groteskou s prvka-
mi frašky, ktorú režisérsky
spracoval Rastislav Ballek.
Špecifický anglický humor
v jednej z hlavných rolí
predstaví Andrea Sabová,
ktorá ako mladá Geraldine
Barclayová prichádza na
renomovanú psychiatrickú
kliniku. Tam sa snaží získať
prácu sekretárky u dok-
tora Prenticea. Absolvuje
bizarný vstupný pohovor,
pri ktorom ich vyruší pani
Prenticeová, a následne
sa rozbieha bláznivý ko-
lotoč zámen, „prevlekov“,
nedorozumení a dejových
zvratov. Kľúčovou dierkou
môžete sledovať, ako sa
na psychiatrii dostávajú
do absurdných situácií aj
Martin Hronský, Kristína
Greppelová, Ľubo Buko-
vý, Ján Jackuliak či Gregor
Hološka.
bená bola najmä Aranka.
Ona vymyslela perfektnú
hru. Spočívala v tom, že
si na tele schovala guľôč-
ku a našou úlohou bolo ju
nájsť. Kým sme ju našli,
naučili sme sa anatómiu
ženského tela. (smiech)
Život však nebol ľah-
ký, keď všetko, čo bolo
v rozpore so socialis-
tickým učením, bolo
protištátnou činnos-
ťou.
Nebolo to len o tom, že
sme sa tvárili len pro-
komunisticky. Mladí ľu-
dia nevedia, ako sa žilo.
V dnešnej dobe, keď od-
vaha zlacnela a rozum
zdražel, každý si môže
povedať, čo chce, je to
jednoduché. Kedysi, keď
ste chceli urobiť niečo, čo
nebolo vrchnosti po vôli,
museli ste to zakamuflo-
vať, museli ste nad tým
premýšľať. To bolo v tej
dobe zaujímavé a to mi
dnes chýba.
Dnešná doba je iná.
Ako sa mladým zmenil
život?
Terajší život mladých je
podľa mňa fantastický.
Otvoril sa im svet. Vyu-
žívam to aj ja. Kúsok od-
tiaľto je krčma u Miša, kde
chodievam, a keď mi dlho
nedonesú pivo, kašlem na
to, sadnem si na bicykel
a idem do Hainburgu. Za
30 minút som tam, sad-
nem si tam, kúpim dobré
pivo, za tie isté peniaze
a platím rovnakou menou.
Viedeň bola pre nás ke-
dysi ako dnes Ulanbátar.
Svet sa zmenšil. Ľudia
môžu cestovať do sveta.
Len ma mrzí, že mnohí
mladí zostávajú vonku.
Mám pocit, že o chvíľu tu
zostanú len penzisti a ne-
schopní. Mali by sme mla-
dých viac motivovať.
Vy ste netúžili odísť
z Československa?
Mám veľa priateľov, ktorí
emigrovali, a som jeden
z mála, ktorý tu zostal. Bol
som prozápadne oriento-
vaný, ale nevedel som si
predstaviť život bez Bra-
tislavy. Keď odišli kama-
ráti, zostal som tu sám.
Po rokoch sa vracajú a sú
to úspešní ľudia. Jeden je
univerzitný profesor, ďalší
šéfom katedry slavistiky
v Kanade, ďalší onkológ
v Spojených štátoch. To,
že sa vonku uplatnili, zna-
čí niečo o našom školstve
tej doby. Dnes slovenskú
univerzitu nenájdete me-
dzi 500 najlepšími univer-
zitami. Tam nám ušiel vlak
a kto chce nejaký nad-
štandard, ide von. Myslím
si však, že Slováci si nikdy
tak dobre nežili.
Boli rozdiely v ženskej
kráse vtedy a dnes?
Ak hovoríme o ideáli krásy
60. rokov, vtedy sa naj-
krajšie dievčatá prechá-
dzali na Korze. Boli ob-
lečené z Burdy. Dokázali
si ušiť šaty podľa strihov,
ktoré v nej našli. Keby
k nám vtedy prišli diev-
čatá z Viedne, tie naše by
boli určite krajšie. Rozdiel
v porovnaní so súčasnos-
ťou bol v tom, že ženy sa
neholili, no nevadilo nám
to. Niekedy si sadnem
na Korzo a počítam pek-
né dievčatá. Za hodinu
napočítam dvojciferné
a niekedy aj trojciferné
číslo. Najkrajšie baby boli
v Československu, v Čes-
koslovensku na Slovensku
a na Slovensku na Korze.
Ako ste v mladosti zís-
kavali priazeň dievčat?
Napríklad v PKO, tam to
bolo jednoduché. Tam sa
dala celkom presne od-
hadnúť reakcia. Niekedy
to nevyšlo, ale z piatich
prípadov tri áno. Začali
sme tancom, potom na-
sledovalo odprevádzanie.
Ak sme išli cez tunel, kto-
rým už aj vtedy jazdili elek-
tričky, využili sme moment
strachu u dievčat a pritúlili
sme si ich, aby sa nebáli.
Hovorili sme tomu makač-
ka. Boli to časy, keď sa vo
svete začínala sexuálna
revolúcia. Tiež sme sa cí-
tili revolucionármi.
Už ste napísali viacero
kníh z rôznych období.
Čo plánujete teraz?
Napísal som aj knihu
o 90. rokoch s názvom
„Slobodné 90. roky“ a tiež
knihu o období 2000 až
2010 pod názvom „Turbo
milénium 00“. Písanie je
droga. Napísal som knihu
aj o Číne. Tá krajina nie je
len o ľudských právach
a smogu, ako sa o nej
obyčajne píše. Bol som
veľmi prekvapený, čo tam
dosiahli. Samozrejme, že
sú tam aj disidenti, ale
ľudia si užívajú výdobyt-
ky toho čo, dokázali. Te-
raz pripravujem 20. roky.
Medzi otcovými vecami
som našiel veľa písom-
ností po starom otcovi.
Rád sa prehrabujem v do-
bovej tlači. Takto podob-
ne vznikla aj kniha, ktorú
som napísal o 30. rokoch,
pod názvom „Vojnové 30.
roky“.
V Divadle Aréna: 31.marca
24. apríla
http://www.floowie.com/cs/cti/bsk-03-2016-flowie/8
Obchodná – ulica, ktorú v Bratislave po-
zná každý, no nie každý by ju spoznal
pred tridsiatimi rokmi. Ako sa menila,
ale aj to, ako sa spolu s jej vzhľadom
menila celá naša spoločnosť, mapuje unikátna fotokni-
ha Ľuba Stacha.
Politické, spoločenské a vizuálne zmeny sa zrkadlia
na fotografiách výkladov Obchodnej ulice v Bratisla-
ve. Ľubo Stacho ich od roku 1984 nafotil vyše päťtisíc.
Päťsto tých najcharakteristickejších v chronologickom
zoradení umožňuje nahliadnuť do minulosti našej kraji-
ny cez príbeh jednej z najzaujímavejších bratislavských
ulíc. Koniec normalizácie, rady na pomaranče, nástup
perestrojky, November ´89, raný kapitalizmus, rekon-
štrukcie a prestavby v 90. rokoch, globalizačné vplyvy,
sezónne výpredaje, ale aj čakania „na prenájom“ počas
hospodárskej krízy. Viacvrstvovosť projektu pripomenie
ľuďom, ktorí to zažili, ako sa naša spoločnosť vyvíjala,
a mladšej generácii, naopak, umožňuje spoznať jej prí-
beh cez vizuálne atraktívne svedectvo.
V knihe sú texty, ktoré približujú Obchodnú ulicu a celý projekt z rôznych pohľadov – historika a kurátora fotografie Aurela
Hrabušického, kurátorky súčasného umenia Petry Hanákovej, historičky architektúry Henriety Moravčíkovej a sociológa
Miroslava Tížika. Autorom grafického dizajnu knihy je Boris Meluš.
Vtipné zážitky z materskej „do-
volenky“ aj každodenné postrehy
šťastnej mamy dvojičiek v takmer
300-stranovom denníku zhrnula
Kristína Farkašová. Úspešná slo-
venská herečka a moderátorka
o svojich skúsenostiach s tehoten-
stvom a materstvom začala najprv
písať blog, ktorý oslovil množstvo
mamičiek, a nedávno vydala svoje
zápisky aj knižne.
Kniha Som mama je pre všetkých,
ktorým je jej humor blízky, rozo-
smeje nielen matky, ale každého,
kto ju vezme do rúk. Autorka ne-
stráca pozitívny pohľad na svet ani
v zložitejších chvíľach a s nadhľa-
dom komentuje každodenné situá-
cie, ktoré prináša rodičovstvo.
„Upozornenie: Matky, ak nemá-
te zmysel pre humor, vďaka tejto
knihe ho v sebe objavíte. Ak vám
je ukradnutý, ani ho nehľadajte
a majte ma aj naďalej rady. Knižku
dajte na recykláciu svojmu dieťa-
ťu a urobte si kávičku. Máte cca
dvadsať minút,“ dopĺňa Kristína
Farkašová.
Knižku oživujú aj autentické kres-
by: „Môj ocko kreslil Elu a Matildu
nonstop, fascinovaný týmito ma-
lými ľuďmi a som veľmi rada, že
sme dokázali prepojiť jeho kreslia-
ci denníček s mojím písmenkovým.
A teda, že som musela porodiť dve
deti, aby konečne všetci videli, aký
je môj ocko fantastický „kreslič“!
No, čo by som preňho neurobila,“
vysvetľuje pôvod ilustrácií Kristína
Farkašová.
Ľubo Stacho
Obchodná. 1984 – 2014
Som mama
Kristína Farkašová
Tipy na knihy
http://www.floowie.com/cs/cti/bsk-03-2016-flowie/www.bratislavskykraj.sk 9
Aron Grünhut
Katastrofa slovenských Židov
Sedemročný Samko sa túži stať lodným kapitánom. Kým je jeho mama
v nemocnici, na toto povolanie ho pripravuje mamin priateľ Roman. Roz-
práva mu námornícke príbehy, testuje jeho schopnosti znášať morskú
chorobu, pripravuje na stretnutie s ľadovcom, skúša odvahu v plavebnej
komore. Samko uverí, že svoje sny si môže splniť, a získa nielen nového
kamaráta, ale aj ozajstnú veľkú rodinu.
V knihe Arona Grünhu-
ta, bratislavského rodáka
a záchrancu Židov, sú
uchované spomienky na
tragické udalosti z obdobia
2. svetovej vojny, keď bra-
tislavská židovská komu-
nita bojovala o holú exis-
tenciu. Grünhut ako člen
ilegálnej siete zohrával
jednu z kľúčových úloh pri
záchrane Židov. V zápis-
koch prináša málo známe
fakty o záchranných akci-
ách, na ktorých sa podie-
ľal, o pôsobení vedúcich
predstaviteľov židovského
odboja, o perzekúcii a te-
rore, ktorý sám pocítil, keď
ho zatkli a väznili. Predsta-
vuje funkcionárov ortodox-
nej židovskej obce a pribli-
žuje dejiny bratislavských
náboženských spolkov.
Až raz budem kapitánom
Marta Hlušíková
Náš výber nových knižiek dopĺňame aj nestarnúcou klasikou. Jedinečný
výber rozprávok najväčšieho slovenského autora Pavla Dobšinského obsahuje
to najlepšie, čo sa v klenotnici slovenskej ľudovej tvorivosti nachádza.
Rozprávky o Zlatovláske, troch zhavranených bratoch, dvanástich mesiačikoch,
zlatej priadke, troch grošoch, zakliatej hore, Laktibradovi, Mahuliene, Lomidre-
vovi či Popolvárovi patria k najznámejším a najkrajším rozprávkam, ktoré aj
dnes dokážu očariť deti rovnako, ako očarovali ich rodičov či prarodičov ešte
v minulom storočí.
Kniha na 786 stranách obsahuje dovedna 76 nádherných rozprávok s jedi-
nečnými ilustráciami ďalšieho slovenského velikána Martina Benku, ktoré im
vdýchli úžasnú a neopakovateľnú atmosféru.
Pavol Dobšinský, ilustrácie Martin Benka
Najkrajšie slovenské rozprávky
http://www.floowie.com/cs/cti/bsk-03-2016-flowie/Mnohí aktívni bežci aj nad-
šení amatéri už netrpezli-
vo očakávajú jarné behy,
ktoré každoročne rozhýbu
Bratislavu. Jedným z naj-
populárnejších je ČSOB
Bratislava Marathon, ktorý
vlani oslávil desaťročnicu
a aj tento rok priláka tisíce
aktívnych aj rekreačných
športovcov.
Bratislava bude žiť behom
cez víkend 2. – 3. apríla.
Popri hlavnej maratónskej
súťaži ponúkne adekvátne
trate aj pre rekreačných
športovcov a deti.
V sobotu sa môžete zú-
častniť pretekov na 10 km,
minimaratónu s dĺžkou
4,2 km a deti si zasúťažia
na trasách od 300 do 800
metrov. Pre najmenších
sú pripravené aj preteky
lezúňov, na ktorých budú
účastníci zdolávať 5 m dlhú
trasu.
Hlavný program je napláno-
vaný na nedeľu 29. marca,
kedy odštartuje maratón
(42 km), polmaratón (21 km)
a tiež súťaž štvorčlenných
štafiet.
Organizátori ani tento rok
nezabudli na tých menej sú-
ťaživých. V piatok o 17:00
a v sobotu o 16:00 hod. sa
tak môžete zúčastniť be-
žeckého tréningu History
Run, ktorý prevedie zúčast-
nených šesťkilometrovou
traťou okolo najvýznamnej-
ších historických pamiatok
Bratislavy. Počas stručné-
ho výkladu sprievodcu pri
jednotlivých pamiatkach
môžu účastníci načerpať
sily aj vedomosti.
Partnerom podujatia je už
tradične aj Bratislavský sa-
mosprávny kraj. Podrobné
informácie, ako aj možnosť
on-line registrácie nájde-
te na www.bratislavama-
rathon.com.
10
Rozbehnite bežeckú
sezónu maratónom
Začiatkom jari sa Bratislava a jej okolie tradične
zaplní bežcami – aktívnymi športovcami aj
športuchtivými amatérmi. Dôvodom je množstvo
bežeckých podujatí, ktoré lákajú stále viac ľudí
a po dlhej zime motivujú ľudí športovať na
čerstvom vzduchu.
Tip na výlet
Medzinárodný dom umenia
pre deti Bibiana už tri de-
saťročia podporuje kultú-
ru a umenie, zamerané na
detského diváka, a prináša
množstvo kreatívnych aktivít.
Deťom a ich rodičom ponú-
ka predstavenia a nedeľné
aktivity, kolektívom zas akti-
vity počas pracovného týžd-
ňa a pre všetkých návštevní-
kov pripravuje rôzne výstavy.
V priebehu marca a apríla
môžete navštíviť napríklad
aj výstavu Zaži textil, ktorá
interaktívnou formou zozná-
mi deti nielen so základnými
pojmami, ale umožní im spo-
znávať textil všetkými zmys-
lami. Ďalšia aktuálna výstava
Ilustrácie zo
šuflíka po-
núka najlep-
šie kresby z archívu Bibiany,
ktoré zdobili knižky z minulé-
ho storočia. V neposlednom
rade rakúska ilustračná tvor-
ba sa deťom predstaví na
výstave Rakúske ilustrácie
v obrázkových knihách.
Bibiana každú nedeľu pri-
pravuje program pre ve-
rejnosť a počas pracov-
ného týždňa pre kolektívy.
V prehľade programov,
ktoré verejnosť v najbližších
týždňoch môže navštíviť,
nájdete predstavenia Ako
si Kubo obzeral svet, Mar-
garí Margarú, tvorivé dielne
Rukavička aj Poďte sa hrať
s filmom.
Aktuálne informácie
o programoch a aktivi-
tách Bibiany nájdete na
www.bibiana.sk.
detským svetom
Nechajte sa očariť
AKO SI KUBO OBZERAL SVET
Divadelné predstavenie o Kubovi, ktorý putoval po celej Zemeguli.
(Pre deti od 5 rokov)
MARGARÍ MARGARÚ
Viete ako robí mačka? Naozaj? Viete aj, ako robí mačka, keď odíde-
te z domu? Keď odídete z domu a vyhladne? Viete si predstaviť, čo
všetko musí taká mačka urobiť, aby získala obyčajný jogurt? Margarí
Margurú vie. Zažila to na vlastnej kožušine. A dokonca vie, ako robí
človek! Škôlkohra študentov 2. ročníka bábkarskej tvorby VŠMU.
(Pre deti od 4 rokov)
RUKAVIČKA
Textilné dielničky s príbehom pre batoľatá a mamičky.
(Pre deti od 18 mesiacov do 3 rokov)
POĎTE SA HRAŤ S FILMOM!
Tvorivé dielne s rôznymi technikami animácie (kresba, papier, plaste-
lína, maľba, objekty, pixilácia) pod vedením študentov Ateliéru animo-
vanej tvorby FTF VŠMU.
(Pre deti od 7 rokov)
PROGRAM:
20.3. 16:00 Ako si Kubo obzeral svet
3.4. 16:00 Margarí Margarú
7.4. 10:00 Rukavička
10.4. 16:00 Margarí Margarú
17.4. 16:00 Poďte sa hrať s filmom
21.4. 14:00 Rukavička
24.4. 16:00 Poďte sa hrať s filmom
http://www.floowie.com/cs/cti/bsk-03-2016-flowie/www.bratislavskykraj.sk 11
V apríli 1645 podnikli švéd-
ske zbory výpad k Vied-
ni a zničili mnohé obce
a mestečká na Moravskom
poli až po dunajské brehy.
Vojaci sem zavliekli aj mo-
rovú nákazu. Mor zúril celý
rok a mnoho ľudí pomrelo.
V dôsledku vojny a epidé-
mie spustli celé oblasti. Na
konci 30-ročnej vojny bolo
v rakúskej časti Moravského
poľa 8 065 do-
mov prázd-
nych. Neľah-
kú situáciu
obyvateľov si
uvedomoval
aj najväčší
vlastník ma-
jetkov Pavol
Pálfi. V sep-
tembri v roku
1653, keď cí-
til, že sa blížia
jeho posledné
dni, spísal po-
slednú vôľu.
V nej na štyri
roky odpustil
p o d d a n ý m
všetky dáv-
ky a plat-
by, dedičov
vyzval, aby
jeho nariade-
nie dodržali.
Pavol Pálfi
bol výnimočnou osobnos-
ťou. Dosiahol najvyššiu
hodnosť v Uhorsku, v roku
1646 ho zvolili za palatína.
Postaral sa o vybudova-
nie renesančných kaštie-
ľov v Stupave, Plaveckom
Podhradí a v Malackách,
o nákladnú modernizáciu
hradov Pajštún, Marchegg,
Devín aj hradu v Bratislave.
Rád sa na svojich majet-
koch zdržiaval, hoci štátnic-
ké povinnosti mu to často
neumožnili. Obľúbil si najmä
Malacky a v krypte fran-
tiškánskeho kostola, ktorý
postavil z vlastných pros-
triedkov, bolo do striebor-
nej schránky uložené jeho
srdce. Koniec tridsaťročnej
vojny v roku 1648 nezna-
menal návrat pokojných
časov. Neustále šarvátky na
habsbursko-osmanskej hra-
nici v Uhorsku si vyžadovali
prítomnosť stálych posádok.
Cez Moravské pole často
tiahli žoldnieri jedným alebo
druhým smerom, a keď boli
zle platení, narobili obyvate-
ľom veľa škôd. V roku 1679
opäť prepukla
morová epi-
démia, ktorá
bez ohľadu na
hranicu pus-
tošila tri roky.
V lete 1683 sa
veľké turecké
vojsko opäť
pokúšalo do-
byť Viedeň.
Zo severový-
chodu im na
pomoc prišiel
samozvaný
uhorský kráľ,
náčelník ku-
rucov, Imrich
Tököli. Jeho
oddiely vy-
plienili via-
ceré dediny
a mestečká
na brehoch
M o r a v y .
O ďalšom
osude Viedne a jej široké-
ho okolia rozhodla zdrvu-
júca porážka Turkov pod
hradbami mesta. Dlhotrva-
júce vojny a mor poznačili
demografické pomery na
Moravskom poli. Na konci
17. storočia mala rakúska
časť len niečo vyše 6
000
obyvateľov, kým v časoch
rozkvetu ich bol desaťnáso-
bok. Opäť sem boli pozvaní
kolonisti. Podobná situácia
panovala aj na protiľahlom
brehu Moravy.
Na začiatku 18. storočia
vypuklo posledné veľké
protihabsburské povstanie
vedené Františkom II. Rá-
kocim. Cisár Leopold I. sa
predtým zaplietol do vojny
o dedičstvo po španielskych
Habsburgovcoch a doma
boli k dispozícii len obme-
dzené sily. Už na sklonku
decembra prekročili oddiely
kurucov Moravu pri Devín-
skej Novej Vsi a na rakúskej
strane dobyli opevnený Hof
a všetky okolité dediny dô-
kladne vyrabovali. Na spia-
točnej ceste padol kurucom
za obeť aj kaštieľ v Stupave,
keďže Pálfiovci sa k nim
nepridali. Ničivá kurucká
vojna trvala osem rokov.
Moravské pole bolo počas
nej pásmom, kde sa striedali
výpravy jednej i druhej stra-
ny. Kuruci podnikali smelé
výpady až na predmestia
Viedne. Cisárske oddiely aj
rakúska domobrana pod-
nikali odvetné akcie, pri
ktorých došlo aj k vražde-
niu obyvateľstva. Tragická
kurucká vojna sa skončila
v apríli v roku 1711, súčas-
ťou jej poslednej fázy bola
veľká morová epidémia, kto-
rá v roku 1713 zasiahla obce
na brehoch Moravy.
Za mostom
Koncom roka 2013 Bratislavský samosprávny kraj vydal knihu Za mos-
tom. Táto publikácia mapuje prírodné, historické a geografické pomery
oblasti Pomoravia a jej jednotlivé kapitoly vám budeme pravidelne pri-
nášať v župných novinách. Kniha vznikla vďaka projektu, spolufinan-
covaného z programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika
– Rakúsko 2007-2013. Jej autorom je Doc. PhDr. Ivan Mrva, CSc.
Rakúske a slovenské Pomoravie na dobovej
mape z polovice 17. storočia
Pod žezlom habsburského rodu
ZA MOSTOM:
Majiteľ stupavského, malackého, devínskeho
a marcheggského panstva Pavol Pálfi
http://www.floowie.com/cs/cti/bsk-03-2016-flowie/Výrok Aula Gellia (125 – 180 n. l.)
Milí lúštitelia, správnu odpoveď z krížovky nám posielajte na adresu: redakcia@region-bsk.sk alebo poštou na adresu redakcie uvedenú v tiráži. Správne odpovede
posielajte do 5.4.2016 spolu s vašim celým menom a poštovou adresou. Vyhrať môžete lístky pre dve osoby na divadelné predstavenia v Divadle Astorka Korzo ´90
a Divadle Aréna a knižnú publikáciu ZA MOSTOM. Troch z vás vyžrebujeme a odmeníme.
DARA ROLINS
KRISTÍNA
CELESTE BUCKINGHAM
GLADIATOR
SIMA MARTAUSOVÁ
POLEMIC
Patrik Ratajský
fotograf
oul f r how
é y
Mesačník
Ročník 6/ číslo 3
Vychádza 17.3.2016
Nepredajné
Vydáva:
Sabinovská 16
820 05 Bratislava
IČO: 36063606
redakcia@region-bsk.sk
Šéfredaktor: Eva Dukátová
sefredaktor@region-bsk.sk
Marketing: Jozef Adam
jozef.adam@region-bsk.sk
Registračné číslo: EV 4122/10
ISSN: 1339-0864
Za obsah novín Bratislavský kraj
zodpovedá Bratislavský
samosprávny kraj.
http://www.floowie.com/cs/cti/bsk-03-2016-flowie/