BK 8/2016

Mesačník pre obyvateľov Bratislavského kraja www.bratislavskykraj.sk 8 Pesticídy z vrakunskej skládky mieria na Žitný ostrov Škola sa mení na Cvernovku Ondrík: Keď hrá Barcelona, nerelaxujem, ohrýzam si nechty MUDr. Potičný radí

Elena Pätoprstá Za mimoriadne dôleži- tú považujem ochranu spodných vôd. S  ňou často úzko súvisí aj ochrana prirodzených lesov v  Bratislavskom kraji a okolí Dunaja, kto- ré spodné vody zadržujú. Hospodárska ťažba v luž- ných lesoch, výsadba ne- pôvodných stromov ale- bo nevhodné stavebné zásahy v kraji spôsobujú vysychanie spodných vôd a ich znehodnoco- vanie.  Dôležitá je okam- žitá ochrana podloží pred znečistením zo starých skládok, ako je skládka vo Vrakuni, ale aj iných lokalitách, ktoré ale musí pomôcť obciam riešiť štát. Či už cez rozpočet Ministerstva životného prostredia alebo pomo- cou podpory Európskej únie. Ochrana zdravia obyvateľov a ochrana ich životného prostredia by mala byť pre štát priorita číslo jeden. Štát nemôže túto zodpovednosť pre- hodiť na BSK alebo obce bez náležitej finančnej podpory. Peter Švaral Samosprávny kraj svoj záujem o  životné pros- tredie demonštroval aj poslednými aktivitami v prospech vyhlásenia nového Národného parku v Podunajsku a aktivitami za účelom upozornenia na problém s pitnou vo- dou v regióne. Vzhľadom na pozíciu a možnosti kraja v oblasti životné- ho prostredia sú aktivity BSK primerané. To však neznamená, že ochra- na životného prostredia nemá v našom regióne rezervy. Silnú pozíciu tu má chemický priemysel, automobilový priemysel a aj stavebný a negatív- ny vplyv na životné pro- stredie má aj doprava a celkovo koncentrácia obyvateľstva. Odpadové hospodárstvo je a ešte len bude výzvou pre všet- kých. Problémom je aj, že v našom štáte sa snažíme riešiť problémy životného prostredia na úrovni na- príklad Nemecka, avšak s rozpočtom slovenských domácností. Gabriela Ferenčáková Vrakunská  skládka zne- čisťuje životné prostredie už niekoľko rokov. Nie je to nič, o čom by sme sa dozvedeli len nedávno. Ministerstvo životného prostredia by malo byť  v tejto záležitosti  akč- nejšie.  Prísľuby  z minis- terstva, že to vyriešia, tu už boli, no nič sa neudia- lo.  Konečne by sa štát mal k vrakunskej skládke postaviť zodpovedne. Žit- ný ostrov je naším pokla- dom, ktorý nám môžu závidieť,  no sami  ho vystavujeme  riziku eko- logickej katastrofy.  Jed- noznačne podporujem, aby štát na riešenie tejto environmentálnej záťaže čo najskôr vyčlenil penia- ze, aby sa predišlo zne- čisteniu vodného zdroja, ako sa to stalo v Podu- najských Biskupiciach. 2 V ankete „Okom poslanca“ sme sa našich poslancov, ktorí sú zároveň členmi Komi- sie regionálneho rozvoja, územného plánovania a životného prostredia, pýtali, či sa životnému prostrediu v kraji venuje dostatočná pozornosť a čo považujú za najváž- nejší problém v tejto oblasti. ŽUPA V KOCKE – zdravotníctvo Samosprávne kraje majú veľké množstvo právo- mocí a povinností, ktoré sa týkajú zdravotníctva. Kraj je tým, kto povoľu- je, alebo ruší prevádzku zdravotníckych zariadení – ambulancií, všeobec- ných nemocníc, liečební, agentúr domácej ošet- rovateľskej starostlivosti alebo aj lekární. Schva- ľuje napríklad aj ich or- dinačné hodiny a  určuje zastupujúceho lekára, keď je váš lekár práce- neschopný alebo na do- volenke. Župa tiež organizuje Lekársku službu prvej pomoci a  pohotovost- né služby lekární, pre- to na webovej stránke www.bratislavskykraj.sk alebo www.e-vuc.sk vždy nájdete aktuálny rozpis pohotovostí. Bratislavská župa zodpo- vedá aj za rajonizáciu le- károv. Každý pacient tak podľa trvalého alebo pre- chodného bydliska spa- dá do rajónu konkrétne- ho všeobecného lekára, stomatológa, gynekológa alebo pediatra. Pacient si môže vybrať iného leká- ra, než toho, ku ktorému patrí podľa bydliska, ten ho ale nemusí prijať. Po- vinnosť prijať vás má iba lekár, ku ktorému patríte podľa bydliska. Kraj je zriaďovateľom polikliniky v  Karlovej Vsi a  ďalším  zdravotníckym zariadeniam poskytuje priestory. Vďaka tomu poskytujú starostlivosť viaceré polikliniky v Bra- tislave alebo aj malacká nemocnica, ktorá zá- sluhou spolupráce kraja a súkromnej spoločnosti prešla výraznou moder- nizáciou. V  neposlednom rade kraj prešetruje podnety a  sťažnosti pacientov, napríklad na neopráv- nené platby, a  kontrolu- je lekársku,  lekárenskú starostlivosť a  ošetrova- teľstvo v  zariadeniach, ktorých činnosť povolil. Okrem všetkých týchto povinností Bratislavský samosprávny kraj vyko- náva aj veľa aktivít na- vyše. Patria sem rôzne školenia a prednášky pre odbornú verejnosť na univerzitách aj medziná- rodných konferenciách a  aktivity ako napríklad nedávno realizovaný pro- jekt, ktorým testoval deti na najvhodnejší šport, aby im tak pomohol vo výbere. Župa v kocke Ochrana zdravia a životného prostredia má byť prioritou Okom poslanca

www.bratislavskykraj.sk 3 Vážení čitatelia, novembrové vydanie novín Bratislavský kraj sa venuje zdraviu, aj keď na stránkach našich novín nenájdete žiadne zaručené recepty, ako poraziť chrípku a iné sezónne choroby. Zdravie úzko súvisí so zdravým životným prostredím, a preto sme pre vás pripravili informácie o asi najväčšej záťaži pre životné prostredie na území Bratislavy – o vrakunskej skládke. MUDr. Potičný vám zas poradí, ako si preveriť, či má ambulan- cia, ktorú plánujete navštíviť, potrebné povolenia na prevádzku a v pravidelnej rubrike Župa v kocke sa dozviete, aké kompe- tencie má samosprávny kraj v oblasti zdravotníctva. Príjemné čítanie praje redakcia Bratislavský kraj! Online vydanie Výhercovia Rozlúštenie krížovky z vydania 7/2016: Človek bez cieľa je ako loď bez kormidla (Thomas Carlyle) Výhercovia vstupeniek do divadla: Sidónia Krivosudská (Bratislava), Emília Slováčková (Slovenský Grob), Emil Potočný (Bratislava) Výhercovia publikácie „ZA MOSTOM“: Kristina Tumova (Bratislava), Eva Novotová (Dolná Krupá), Zita Pallová (Šenkvice) Blahoželáme! november v našej kra- jine asi navždy zostane spojený so zamatovou revolúciou a  jej od- kazom, ktorý si treba pripomínať. Generácie, ktoré dnes vyrastajú, ale aj mnohí dnes už dospelí ľudia nezažili režim spred roka 1989, a  preto je mimoriadne dôležité pripomínať si ho a  pripomínať si aj všetky jeho obete. Nie- len na hraniciach zo- mierali ľudia a tí, čo žili, žili v  neslobode a  ne- ustálom strachu. Aby sme dnešným mladým ľuďom ukázali, aké to bolo, žiť za zatvore- nými hranicami a  aby sme to pripomenuli aj tým, ktorí to možno za- žili, ale dnes si už spo- mínajú iba na pozitíva, zapojili sme sa do Fes- tivalu slobody. Ústav pamäti národa v spolu- práci s  Bratislavským samosprávnym krajom a  ďalšími partnermi zorganizoval v  rám- ci Festivalu slobody v  novembri množstvo podujatí od filmových a divadelných predsta- vení cez diskusie až po inscenovaný proces. Celé sme to zavŕšili ví- kendom zatvorených hraníc, počas ktorého sme symbolicky po- stavili ostnatý drôt na Cyklomoste slobody v  Devínskej Novej Vsi. Verím, že tieto aktivity splnili svoj účel a zane- chali stopu v povedomí mladej generácie. Pavol Frešo Vážení priatelia, V tomto období sa na stredných ško- lách v kraji začínajú dni otvorených dverí. Tie potrvajú až do februára, kedy si žiaci základných škôl podávajú prihlášky na študijné odbory, kde sa vy- žaduje talentová skúška. Pre ostatné odbory je potrebné podať prihlášky do 10. apríla. Budúcim stredoškolákom pri výbere strednej školy môže pomôcť aj jej návšteva, ktorú môžu absolvovať počas Dní otvorených dverí. 6.12.2016 Gymnázium, Grösslingová 18, Bratislava 7.12.2016 Gymnázium Jána Papánka, Vazovova 6, Bratislava 29.11.2016 a 17.1.2017 Gymnázium Ivana Horvátha, Ivana Horvátha 14, Bratislava 8.12.2016 Gymnázium, Hubeného 23, Bratislava 1.12.2016 Gymnázium Alberta Einsteina, Einsteinova 35, Bratislava 16.2.2017 Gymnázium, Ul. 1. mája 8, Malacky 2.2.2017 Gymnázium Karola Štúra, Nám. slobody 5, Modra 19.12.2016, 11.1.2017 Gymnázium, Senecká 2, Pezinok 14. a 15.12.2016 pre deviatakov, 15. a 16.2.2017 pre piatakov Gymnázium Antona Bernoláka, Lichnerova 69, Senec 8.12.2016 Hotelová akadémia, Mikovíniho 1, Bratislava 21.1.2017, 27.5.2017 Konzervatórium, Tolstého 11, Bratislava 17.2.2017 Obchodná akadémia, Nevädzo- vá 3, Bratislava 30.1.2017 Obchodná akadémia, Račianska 107, Bratislava 7.12.2016, 15.2.2017 Obchodná akadémia, Dudova 4, Bratislava 19.12.2016, 16.2.2017 Obchodná akadémia, Myslenic- ká 1, Pezinok 16.1.2017 Pedagogická a sociálna akadé- mia, Bullova 2, Bratislava 9.12.2016, 1.2.2017 Pedagogická a kultúrna akadé- mia, Sokolská 6, Modra 24.11.2016 SOŠ kaderníctva a vizážistiky, Svätoplukova 2, Bratislava 23.11.2016 SOŠ obchodu a služieb Samu- ela Jurkoviča, Sklenárova 1, Bratislava 24.11.2016 SOŠ elektrotechnická, Rybničná 59, Bratislava od 3.11.2016 a každú stredu SOŠ hotelových služieb a ob- chodu, Na pántoch 9, Bratislava 1.12.2016 a 2.12.2016 SOŠ informačných technológií, Hlinická 1, Bratislava 15.12.2016, 17.1.2017, 7.2.2017 SOŠ technická, Vranovská 4, Bratislava 22.11.2016 SOŠ, Komenského 27, Pezinok 8.2.2017 SOŠ chemická, Vlčie hrdlo 50, Bratislava 7.12.2016, 9.2.2017 SOŠ podnikania, Strečnianska 20, Bratislava 28.11.2016, 8.2.2017 SOŠ masmediálnych a infor- mačných štúdií, Kadnárova 7, Bratislava 6.12.2016 a denne po telef. dohode SOŠ dopravná, Sklenárova 9, Bratislava 15.2.2017 SOŠ polygrafická, Račianska 190, Bratislava 14.2.2017, denne po dohode SOŠ záhradnícka Gustáva Čej- ku, Bratislavská 44, Malinovo 23.11.2016, 30.11.2016, 14.12.2016, 21.12.2016 SOŠ, Kysucká 14, Senec 14.2.2017 SPŠ strojnícka, Fajnorovo náb. 5, Bratislava 22.11.2016, 7.3.2017 SPŠ elektrotechnická, Zochova 9, Bratislava 23.11.2016, 15.2.2017 SPŠ elektrotechnická, Hálova 16, Bratislava 22.11.2016, 7.2.2017 SPŠ dopravná, Kvačalova 20, Bratislava 1.12.2016, 7.2.2017 SPŠ stavebná a geodetická, Drieňová 35, Bratislava 9.12.2016 Spojená škola s vyuč. jaz. ma- ďarským, Lichnerova 71, Senec 26.1.2017 Spojená škola, Tokajícka 24, Bratislava 2.12.2016, 3.12.2016 Spojená škola, Ul. SNP 30, Ivanka pri Dunaji 26.1.2017 Stredná umelecká škola scénic- kého výtvarníctva, Sklenárova 7, Bratislava 25.11.2016 a 10.2.2017 SZŠ, Záhradnícka 44, Bratislava 14.2.2017 SZŠ, Strečnianska 20, Bratislava 30.1.2017 Športové gymnázium, Ostredko- vá 10, Bratislava 25.11.2016, 26.1.2017 Škola úžitkového výtvarníctva J. Vydru, Dúbr. cesta 11, Bratislava 27.1.2017 Tanečné konz. Evy Jaczovej, Gorazdova 20, Bratislava Stredné školy otvoria svoje brány

Obrovské koncentrá- cie hexachlórbenzénu, hexachlórocyklohexánu, vysoké hodnoty ropných látok, zvýšený výskyt ťažkých kovov, najmä arzénu. Ako najkritickejší sa ukázal benzén, limity prekročil 80-násobne, xylény asi 16-násob- ne, etylbenzén a  toulén približne 10-násobne. Látky, ktoré prekročili limity, boli zaradené do deviatich skupín. V  nie- ktorých prípadoch išlo až o  tisícnásobné prekro- čenie limitov. Znečiste- nie podzemných vôd je rozsiahle a je rozšírené plošne, pozorované boli prekročenia limitov aj vo veľkej vzdialenosti od skládky. Objavili sa aj vzorky znečistenia v studniach, ktorých výskyt sa vzhľadom na vzdialenosť neočakával. To sú len niektoré záve- ry monitorovacej správy o  vrakunskej skládke, vypracovanej pre štát. Už dávno nie je ani „ča- sovanou bombou“, ako sa zvykne hovorievať hroziacej ekologickej katastrofe. „Vybuchla“ pred mnohými rokmi, no nikto nebol ochot- ný zaoberať sa týmto problémom. „Podľa ge- ologického prieskumu unikajú do podzemných vôd najmä pesticídy a herbicídy. Od roku 2002 platí vo Vraku- ni zákaz používať do- mové studne na pitie, polievanie, umývanie. Kontaminačný mrak má dĺžku približne 5 km od skládky. Ohrozená je kvalita podzemnej vody vo Vrakuni a  v  Podu- najských Biskupiciach. Zdroj pitnej vody na Žit- nom ostrove je natoľko vzdialený, že najbližších 10 rokov nehrozí jeho poškodenie,“ povedala nám Petra Stano Maťa- šovská z Ministerstva ži- votného prostredia. Len nedávno pred Úradom vlády SR protestovali vrakunský starosta Mar- tin Kuruc, župan Pavol Frešo a viacerí poslanci Bratislavského samo- správneho kraja, aby na skládku znova upozor- nili. Diskutovať s  nimi prišiel minister život- ného prostredia László Sólymos. „Dohodli sme sa, že na župe uskutoč- níme odbornú verejnú debatu. Je to dôležité, pretože situácia okolo chemickej skládky je kritická, dlhodobo neú- nosná a jej neriešenie by mohlo viesť až k ohroze- niu na životoch,“ pove- dal predseda Bratislav- ského samosprávneho kraj Pavol Frešo. Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že rie- šenie skládky Chemic- kých závodov Juraja Di- mitrova patrí medzi jeho najvyššie priority v rám- ci sanácie envirozáťaží na Slovensku. Pred pár týždňami Okresný úrad Bratislava ukončil kona- nie na určenie povinnej osoby, zodpovednej za odstránenie skládky, a to s verdiktom, že nie je možné určiť povinnú osobu, zodpovednú za jej odstránenie. Po roz- hodnutí vlády a  určení povinnej osoby Minis- terstvo životného pro- stredia získa mandát podniknúť v  tejto veci ďalšie kroky. „Máme projekt, urobili sme ge- ologický prieskum ri- zík skládky, požiadali o  dočasnú stavebnú uzáveru a pravidelne sa zúčastňujeme na verej- ných zhromaždeniach vo Vrakuni a  informuje- me občanov,“ uviedla Maťašovská z rezortu životného prostredia k  doteraz realizovaným aktivitám v súvislosti so skládkou. 4 Rakovina, reprodukčné problémy, Alzheimerova, Parkinsonova choroba, autizmus či poruchy učenia patria podľa publikovaných štúdií k najčastejším zdravotným problémom, spájaným s pesticídmi. V bratislavskej Vrakuni sú nimi zamorené pôda i podzemná voda a už niekoľko rokov sa kontaminácia rozširuje ďalej. mieria na Žitný ostrov Pesticídy z vrakunskej skládky Najvyššia priorita Kontaminačný mrak má dĺžku 5 kilometrov

Na sanáciu plánujú pou- žiť metódu enkapsulizá- cie, čo je nepriepustná bariéra, ktorou sa obsah skládky izoluje od oko- litého prostredia. Pred- pokladané náklady sú okolo 20 až 25 miliónov eur. Výdavky by sa hra- dili najmä z Operačného programu Kvalita život- ného prostredia. „Od- hadovaný termín začatia prác je druhá polovica roku 2017 v  závislosti od dĺžky procesu verej- ného obstarávania,“ do- dala Stano Maťašovská. 5 www.bratislavskykraj.sk Ako vznikla vrakunská skládka Skládku vybetónujú Vrakunská skládka sa nachádza v Mlynskom ramene, ktoré slúžilo „Dynamitke“ už od roku 1873 na vypúšťanie odpadových vôd. Odpadové vody sa tu riedili a vtekali do Malého Du- naja. Časť koryta sa ako rameno zachovala až do súčasnosti, časť bola vybraná na vytvo- renie skládky chemického odpadu. Skládka bola zriadená v roku 1966 a v tom istom roku sa tiež začalo skladovanie. Podľa platnej legislatívy nebolo potrebné budovať nepriepustné tesniace prvky. Odpad bol navážaný vo vrstvách do koryta Mlynského ramena. Nebolo úpl- ne zavezené, ponechaný zostal priestor na prekrytie odpadu a zarovnanie s okolitým teré- nom. Ukladanie odpadu sa ukončilo v roku 1979. Hrúbka navezených odpadov dosahovala rozpätie od 1,5 do 2,5 metra. Odpad do ramena navážali nepretržite počas 13 rokov. Pri priemernej hrúbke 2 metre a ploche 4,65 hektára tu bolo uložených cca 90 000 m3 odpadu. Dva až tri metre zeminy na prekrytie skládky boli navezené z výkopových prác na Dome odborov v Bratislave, z Budmeríc a Vodného diela v Gabčíkove. Na kontamináciu pôdy, ako aj podzemnej vody upozorňovali výsledky monitorovaní už v 90. rokoch. Starosta bratislavskej Vrakune Martin Kuruc verí, že štát po mnohých rokoch nevšímavosti konečne zasiahne proti ekologickej katastrofe. Až keď uvidím prvý bager, uverím, že to chcú riešiť Kuruc: Vrakunská skládka nie je novým problémom. Prečo nikto nenašiel riešenie už skôr a kompetentní sa ním zaoberajú až teraz? O tomto probléme sa vie minimálne 15 rokov. Ne- bol záujem to riešiť a te- raz sa konečne začalo preto, lebo samospráva dva roky bije ako sa len dá. Myslím si, že sme vyvinuli taký silný tlak, my,  magistrát, župa, verejnými vyhlásenia- mi, diskusiami, listom premiérovi, ministrovi životného prostredia, protestom pred Úradom vlády SR, že sa s  tým konečne niekto začal zaoberať.     Čo hrozí, ak kontaminova- nie pôdy a vody nikto ne- bude riešiť?  K  dispozícii sú prie- skumy, ktoré hovoria konkrétne, aké škodli- vé látky sa nachádza- jú v  pôde aj vode. My môžeme len odhadovať, v akej vzdialenosti je pôda a  voda kontami- novaná, no ak by sme to neriešili, podľa môj- ho názoru časom môže prísť k  takej katastrofe, že si zamoríme vodu na Žitnom ostrove. Aká je momentálne situácia, nikto teraz nevie. Ako to vyzerá s riešením? Je to v  štádiu verejných vyhlásení, alebo už padlo rozhodnutie o sanácii en- vironmentálnej záťaže? Istotu budem mať, keď uvidím prvý bager, kto- rý tam začne niečo ro- biť. Pevne verím, že to do dvoch rokov bude. Samozrejme, sú tam niektoré kroky, ktoré tomu musia zo strany Ministerstva životného prostredia predchádzať. Vypracovanie projekto- vej dokumentácie, vy- hlásenie verejnej súťaže. To bude trvať určitý čas, ktorý to celé oddiali, ale dúfam, že za tie dva roky sa to stihne. Aké sú technologic- ké možnosti zastavenia kontaminácie prostredia v okolí vrakunskej skládky? V tomto našom prípade sa hovorí o  enkapsuli- zácii, obkope sa to celé, vybetónuje a  zakryje špeciálnou strechou, vy- tvorí sa akoby sarkofág, do ktorého nebude pre- nikať vonkajšia dažďo- vá voda, a  tým pádom to nebude prenikať do podzemných vôd. Ne- poviem, že je to najide- álnejšie riešenie, ale je to určite najjednoduch- šie, najlacnejšie a  naj- rýchlejšie. Najideálnejšie by bolo zobrať to celé a  odviezť niekde preč. Pre nás to síce bude fajn, ale v obci, do ktorej by to smerovalo, hoc na skládku, by to vyvolalo nesúhlas obyvateľov. Som v  tejto veci realis- ta, a  preto som určite za nejaké riešenie, než žiadne.

V hlavnom meste pôso- bila klinika plastickej chirurgie, ktorá na to nemala povolenie. Žu- pan Pavol Frešo preto hneď, ako sa o  tom dozvedel, vydal pred- bežné opatrenie, kto- rým zariadeniu zakázal akékoľvek poskytova- nie zdravotnej starost- livosti. Zdravie ľudí je pre Bra- tislavskú župu na prvom mieste, preto zvolila ra- zantný postup. Prípad ilegálnej kliniky plastic- kej chirurgie, ktorá fun- govala v centre Bratisla- vy, nastolil otázku, ako si pacienti môžu overiť, či má zdravotnícke za- riadenie povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Bez neho totiž na Slovensku nik- to nemôže poskytovať takúto starostlivosť. Ak tak robí, tak len ilegál- ne. „Zoznam všetkých poskytovateľov, ktorým župy vydali povolenie, je zverejnený na strán- ke www.e-vuc.sk. Vy- dané povolenie zároveň umožňuje krajom, aby v takýchto zariadeniach vykonávali kontroly,“ uviedol predseda BSK Pavol Frešo. O  zaria- deniach, ktoré fungujú bez povolenia, sa župy, Ministerstvo zdravot- níctva, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starost- livosťou či orgány činné v trestnom konaní môžu dozvedieť len na zákla- de podnetu od pacien- tov. Prečo je udeľovanie povolenia také dôle- žité? „Pred udelením povolenia zisťujeme, či a akú má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti špecializáciu, či má na poskytovanie starostli- vosti vhodné priestory, kto je garantom také- hoto zariadenia či naprí- klad, aký bude mať cen- ník a ordinačné hodiny,“ povedala riaditeľka Odboru zdravotníctva Bratislavského samo- správneho kraja Jana Ježíková. Ak žiadateľ nesplní čo i  len jednu podmienku, povolenie od župy nedostane. Kto nemá povolenie, ten ne- smie poskytovať zdra- votnú starostlivosť. 6 V Bratislave pôsobila ilegálna klinika Ako sa dá zistiť, či má ambulancia povolenie? Až na niekoľko výni- miek, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti vydávajú povolenia sa- mosprávne kraje. Nie- ktorým zariadeniam vydáva povolenie Minis- terstvo zdravotníctva, no tých je minimum. Či má lekár alebo posky- tovateľ zdravotnej sta- rostlivosti povolenie od kraja, sa dá veľmi jed- noducho zistiť na strán- ke www.e-vuc.sk. Na tejto stránke sú uvedení všet- ci poskytovatelia, kto- rým kraje na Slovensku vydali povolenie. Treba ale vyhľadávať podľa obchodného mena po- skytovateľa zdravotnej starostlivosti, lebo to nemusí byť nevyhnutne zhodné s  menom leká- ra. Okrem toho tam pa- cienti získajú informácie napríklad o ordinačných hodinách, prípadne o tom, kto ich lekára za- stupuje napríklad počas dovolenky alebo práce- neschopnosti. Čo všetko musí mať kaž- dá ambulancia pred vstu- pom? Každá ambulancia musí byť označená názvom poskytovateľa zdravot- nej starostlivosti, špe- cializáciou, odborným garantom, schválenými ordinačnými hodinami a  verejne prístupným cenníkom, ktorý bol predtým poslaný na župu. Nemalo by sa na- príklad stávať, že cen- ník je umiestnený až za dverami ambulancie. Zisťuje sa pred udelením povolenia aj špecializácia lekára? To je úplne prvá vec, ktorú kontrolujeme. Každý poskytova- teľ zdravotnej starostli vosti, ktorý žiada o po- volenie, musí predložiť dokumenty o  svojom vzdelaní, atestáciách a špecializácii. Bez nich povolenie nedostane. Na koho sa pacienti môžu obrátiť v  prípade nejas- ností? Ak pacienti zistili, že poskytovateľ zdravot- nej starostlivosti nemá povolenie od župy, môžu sa obrátiť priamo na samosprávny kraj. Osobne, telefonicky ale- bo e-mailom na adrese zdravotnictvo@region-bsk.sk. Následne sa spíše úradný záznam a  na jeho základe začneme konať. Ak majú pa- cienti podozrenie, že im nebola poskytnutá dostatočná zdravotná starostlivosť, prípadne že poskytovateľ zdra- votnej starostlivosti po- chybil, môžu sa obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostli- vosťou. Lekár kraja MUDr. Valerián Potičný, MPH nám odpovedal na otázky, ktoré súvisia s prevádzkou ambulancií. MUDr. Potičný radí: Ako si preveriť povolenia ambulancie?

Na mnohých cestách v Bratislavskom kraji sa prejavuje veľké zaťaže- nie nadmerným množ- stvom vozidiel, a to predovšetkým priamo v Bratislave. Zatiaľ čo viaceré hlavné ťahy sa dočkali opráv už začiat- kom roka, menej frek- ventované ulice naprí- klad na sídliskách zostali neopravené. Problémom je aj rozdielna sprá- va ciest. Kým niektoré cesty spravuje župa, o iné sa stará mesto a ďalšie majú na starosti mestské časti Bratisla- vy. Bratislavská župa pravidelne investuje fi- nančné prostriedky do opravy ciest, ktoré sú v jej správe. Mestám a obciam, ktorých roz- počet na opravy ciest nestačí, pomáha kraj formou dotácií. Vďaka tomu cesty v mestských častiach Bratislavy zís- kali tento rok investíciu viac ako 800-tisíc eur. Jednotlivé mestské časti vytipovali ulice, ktoré opravy potrebujú najviac, a Bratislavský samosprávny kraj hradí cenu ich rekonštrukcie priamo realizátorovi opráv – spoločnos- ti Regionálne cesty Bratislava, a.s. Tá už ukončila zhruba po- lovicu plánovaných rekonštrukcií. Každá z mestských častí Bra- tislavy získala opravy v hodnote takmer 50-ti- síc eur. www.bratislavskykraj.sk 7 Aj menšie cesty v Bratislave sa dočkali rekonštrukcie vďaka dotáciám BSK Zrekonštruovaná ulica Pod Zečákom v Lamači Opravená Rastlinná ulica v Jarovciach Hálkovu ulicu v Novom Meste čoskoro zrekonštruujú Kostlivého ulica v Ružinove sa tiež dočkala rekonštrukcie Regionálne cesty Bratislava, a.s., ako správ- ca ciest II. a  III. triedy, ktoré sú vo vlastníctve Bratislavského samosprávneho kraja, v  zmysle zákona NR SR č. 2/2005 Z.z. (v platnom znení) a  súvisiacej legislatívy, sú povinné zabezpečiť spracovanie strategickej hlukovej mapy a  akč- ných plánov ochrany pred hlukom v  okolí väč- ších ciest (cesty, na ktorých je intenzita dopra- vy väčšia ako 3 mil. vozidiel za rok). V  zmysle uvedenej legislatívy Regionálne cesty Bratislava, a.s. boli povinné spracovať strategické hlukové mapy a  akčné plány ochrany pred hlukom pre stav v  roku 2011. Na základe požiadavky le- gislatívy k návrhu akčného plánu ochrany pred hlukom sa vyjadruje aj dotknutá verejnosť. Návrh akčného plánu je k  nahliadnutiu v  sídle správcu ciest Regionálne cesty Bratislava, a.s. na Čučoriedkovej ulici č. 6 v  Bratislave, v  pra- covných dňoch v  čase od 7.00 hod. do 15.00 hod. Súhrn je uvedený aj na webovej stránke http://www.hlukovamapa.sk/r_cesty_2011.html. Pripomienky k  akčnému plánu je možné zaslať písomne, do dvoch týždňov od zverejnenia, na adresu Regionálne cesty Bratislava, a.s., Čučo- riedková 6, 827 13 Bratislava. Čunovo Sochorova ulica Pod kostolom Devín Hradná ulica Mládežnícka ulica Devínska Nová Ves Novoveská ulica Na Grbe Na Vyhliadke Dúbravka Trhová ulica Jarovce Rastlinná ulica križovatka Rastlinná ul. /Kôstková ul. Karlova Ves Ul. Hany Meličkovej Lamač Havelkova ulica Pod Zečákom Nové Mesto Hálkova ulica Petržalka Holíčska ulica križovatka Ševčenkova ul./Belinského ul. Podunajské Biskupice Petöfiho ulica Machova ulica Pri trati Rača Stupavská ulica Rusovce Gerulatská ulica Cesta pri pošte Cesta pri kostole vpravo Ružinov Kostlivého ulica Staré Mesto Moskovská ulica Vajnory Roľnícka ulica Baničova ulica Šaldova ulica Vrakuňa Železničná ulica Záhorská Bystrica Ul. Jána Raka Tešedíkova ulica Cesta pri kostole Rekonštrukcie ukončené k 31.10.2016 Prebiehajúce rekonštrukcie Nový asfalt na Holíčskej ceste v Petržalke

Cvernovka sa sťahuje z  Páričkovej na Račiansku ulicu. V priestoroch bývalej chemickej priemyslovky v súčasnosti prebiehajú rekonštrukčné práce, pri ktorých sa snažia zachovať aj pôvodný charakter objektu. Má tu vzniknúť nové kultúrne a kreatívne centrum. Svoje miesto tu nájdu umelci, architekti, fotografi, startupisti. Jeden z iniciátorov režisér Viliam Csino očakáva, že nová Cvernovka zmení charakter lokality, pretože celý urbanistický vývoj sa viaže na kultúru. Vytvorením druhého kultúrneho gravitačného bodu vznikne aj druhé centrum Bratislavy. Na rozdiel od starej, nová Cvernovka bude otvorená verejnosti. Novú Cvernovku plánujú otvoriť v januári budúceho roka. Prinášame vám fotografie z  priestorov bývalej školy a  rekonštrukčných prác. 8 Škola sa mení na Cvernovku Nová Cvernovka. Bude z nej druhé centrum Bratislavy? V budove bratislavskej župy v račianskych Krasňanoch vznikne komunitné centrum pre staršie deti a mladých ľudí, ktoré im bude poskytovať priestor na trávenie voľného času. Mládež v Rači bude tráviť voľný čas v priestoroch župy Projekt realizuje občian- ske združenie Stará Je- dáleň. Budovu bývalej jedálne pri SOŠ masme- diálnych a informačných štúdií na Kadnárovej 7 nedávno získalo do dlhodobého nájmu od Bratislavského samo- správneho kraja a  plá- nuje ju zrekonštruovať. „Náš nápad s  komunit- ným centrom si získal obrovský ohlas u  ľudí, čo tu žijú,“ hovorí Miro- slav Dudlák, predseda Starej Jedálne, „veríme, že sa nám pre jeho rea- lizáciu podarí získať do- statok finančných pro- striedkov od partnerov a z grantových schém“. Za projektom Starej Jedálne stoja skúsení a  motivovaní profesi- onáli s mnohoročnými skúsenosťami v  prípra- ve aktivít pre deti, mlá- dež a rodiny, a to členo- via a  aktivisti Mládeže ulice, Rodinného centra Ráčik a  občianskeho združenia Varianty.

www.bratislavskykraj.sk 9 Vo filme Eva  Nová ste si zahrali postavu syna al- koholičky. Boli ste k  nej dosť hrubý, čo malo svoje dôvody. Neviem, či vaša mama videla tento film, respektíve či sleduje vaše herecké výkony. Ako by asi komentovala tento filmový antagonistický vzťah syna k matke? Naozaj neviem, či to moja mama videla a čo vôbec z  mojej tvor- by videla. Ani neviem, kedy naposledy bola v  divadle. Ja keď som doma na Orave, tak som šťastný, že som doma u  mamy a  nikdy sa nebavíme o  mojej práci. Keď ma vidí v tel- ke, okomentuje to, ale inak sa o  tom nebaví- me vôbec. Je zmierená s tým, čo robím, tak ako je zmierená s  tým, že môj brat je farár, murár a policajt. Ona nás berie ako svoje deti, nie cez povolania, ktoré vyko- návame. Nedávno ste  spomenuli, že svojej mame vykáte, čo je pre dnešnú generáciu veľmi nezvyklé. Premieta sa to aj do vášho vzťahu možno väčšou úctou či odstupom? Myslím, že to trošku s  tým súvisí, ale ne- viem to oddeliť, pretože mame vykám odmalička a ten rešpekt tam vždy bol. Celkovo sú vzťa- hy deti – rodičia v  tej- to dobe priateľskejšie a uvoľnenejšie. To ne- znamená, že som nebol so svojou mamou ka- marát, no dodnes mám pred ňou rešpekt a  vá- žim si ju, pretože vycho- vala sedem detí a stále je našou mamou v pra- vom zmysle slova. Keď sa ma na to vykanie pý- tate, viem, že to asi vy- zerá trochu zvláštne, ale ja jej neviem inak pove- dať, nevedel by som jej zatykať. Čo hovorí na vaše výko- ny? Ona ma nepochváli, je trocha prísna, ale mys- lím, že niekedy je trošku pyšná a  hrdá, ale ne- cháva si to  pre seba. Ale aby to nebolo ne- správne pochopené, že nás nikdy nepochváli- la. Vždy nám nechala priestor, aby sme sa sami rozhodovali, a to aj o  svojich povolaniach. Do ničoho nás nenútila. A  to chcem nasledovať aj ja, dať svojim deťom slobodu v  rozumnej miere, aby mali zo živo- ta aj radosť. V  jednom rozhovore ste povedali, že si rád uží- vate život a nechceli ste sa vyjadrovať k úletom zmladosti. Skúsmetoteda  z opačnej strany. Kde sú vaše hranice? Prebehli by ste napríklad nahý po Hviezdoslavovom námestí ako v Diskopříběhu? Zhodou okolností na Hlavnom námestí v Bra- tislave, keď sme hrali Theatro Tatro predsta- venie Majster a  Mar- garéta, tam sme behali celý súbor nahí. Je tam jedna scéna, keď sa otvorí šapitó a  beháme tam nahí. Keď sa to týka predstavenia alebo ne- jakej stávky, určite do toho idem. Otázkou je, o  čo by sme sa stavili. No kamaráti sa so mnou nechcú staviť, lebo ve- dia, že by prehrali. Vo veľa veciach. Stále ich provokujem, aby sme sa stavili, ale oni, že nie, nie. Milanko, s tebou sa nejdeme staviť. Ako vám sedia slovenské seriály vo všeobecnosti a konkrétne Atletiko Cver- novka? Pre mňa je základom di- vadlo, pretože v divadle sa môžem rozvíjať, zis- ťovať svoje herecké hranice a  vyskúšať si nejaké veci. Príprava na divadelné predsta- venie trvá dva mesiace a príprava na natáčanie asi pol hodinu. V seriáli žnem a  čerpám úrodu z  divadla. Pri seriáloch sa veľmi musíte pozerať na to, či je naň dostatok času, či je kvalitnejší, či točíte obraz 20 mi- nút alebo hodinu a pol. Cvernovku sme točili v lete a ja som si to cel- kom užíval, lebo to bola fajn partia chalanov. Atletiko Cvernovka je se- riál z  futbalového pros- tredia, vy ste sa venovali futbalu v  mladosti. Bol to jeden z dôvodov, ktorý vás do seriálu pritiahol? Áno, aj preto som do toho išiel, pretože futbal mi bol veľmi blízky. Ke- dysi, keď som mal voľný čas, som nevedel byť bez lopty. Komu fandíte vo futbale? Ja som veľký fanúšik FC Barcelona. Keď hrá zápas, mám ohryzené nechty, behám, doma alebo po podniku, kde to pozerám. Neviem to v pokoji pozerať, určite si pritom neoddých- nem, hrozne to preží- vam. Ale to aj pri iných zápasoch, na ktorých mi záleží. Aj pri repre- zentácii, keď Sagan jazdí, alebo Dominika Cibulková hrá. Hrozne im fandím a potom som veľmi šťastný alebo hrozne smutný, keď to nevyjde, a to mi trvá aj na druhý deň. Výsled- ky častokrát ovplyvnia moju náladu. Na prácu sa nemôžete sťažovať, ste často ob- sadzovaným hercom. Akú charakterovú postavu ste ešte nehrali a  chceli by ste? Ja mám to šťastie, že v  divadle dostávam postavy, ktoré sú do- konca lepšie, ako keby som o  nich len sníval. Sú rôzne, pozitívne aj negatívne. V dráme, ko- médii. Naozaj sa nemô- žem sťažovať. Teším sa, že sa to prenieslo aj do filmovej tvorby. Na čo sa môžu tešiť divá- ci v budúcnosti? Všetkých pozývam do Slovenského národné- ho divadla, kde hrám veľmi veľa predstavení. Momentálne natáča- me historický seriál na Betliari a účinkoval som vo filme Únos, ktorý je už natočený. V  seriáli hrám žandára a vo filme takého chalaniska. Veď uvidíte. nerelaxujem, ohrýzam si nechty Keď hrá Barcelona, Ondrík: S hercom Milanom Ondríkom (36) o jeho rodine, futbale a hereckom účinkovaní. Foto: Ctibor Bachratý, z archívu SND Foto: z archívu SND

Už samotný Cyklomost slobody, ktorý pretína rieku Morava pri Devín- skej Novej Vsi, vo svo- jom názve nesie odkaz na časy, keď hranice boli zatvorené železnou oponou. V  jeho tesnej blízkosti na slovenskej strane nájdete aj viace- ro ďalších zaujímavostí, ktoré pripomínajú mi- nulosť. Jednou z  nich je maketa signálnej steny, ktorá rozdeľo- vala Európu 50 rokov, v skutočnej veľkosti. Typické valce ostnaté- ho drôtu, protitanko- vé prekážky, pieskové plochy, ktoré odhaľo- vali stopy utečencov, a iné zariadenia, použí- vané pohraničníkmi na zabránenie útekom. To všetko si môžete po- zrieť zblízka na makete signálnej steny, ktorá ukazuje ostro stráženú hranicu. Čo však ma- keta ukázať nedokáže, sú elektrické obvody, pravidelné obchôdzky vojakov či pozorné sle- dovanie prihraničných oblastí tajnými spolu- pracovníkmi. Hranice na tomto mies- te stráži aj pamätník, nesúci mená 42 ľudí, ktorí prišli o život pri pokuse o útek na úseku rieky Morava, patriace- ho do Bratislavského kraja. Autor, akademic- ký sochár Juraj Čutek na ňom znázornil aj rie- ku Morava, ktorá odde- ľovala územie totality od územia demokracie. Začiatkom novembra Di- vadlo Astorka Korzo ´90 predstavilo svoju novú divadelnú hru. „Sylvia“ je romantická komédia, v ktorej nič nie je také, ako to navonok vyzerá. Príbeh sa točí okolo muža v strednom veku (Vlado Černý), ktorého zmení náhodné stretnu- tie so Sylviou (Natália Puklušová), ktorej mla- dosti a šarmu sa nedá nepodľahnúť. Nespútaná Sylvia si opantá manžela usporiadanej rodiny, kto- rý bol už predtým hlboko nespokojný so svojím životom. Oveľa dôležitej- šie sa pre neho stávajú prechádzky po meste ako práca s  financiami a  aj snobské večierky vymenil za nočné roman- tické sedenie na lavičke v parku. Z jeho zmeny je nešťastná manželka Katarína (Anna Šiško- vá), ktorú naopak život majetnej strednej vrstvy a učiteľské povolanie bo- hato napĺňajú. Dej a smer príbehu dotvoria aj ďalšie postavy inscenácie, ako manželkina spolužiačka zo školy, „bývalá“ al- koholička, či priateľský majiteľ psíka Hektora z parku. Manželskú krízu hlavných hrdinov bude riešiť aj psychiater, u kto- rého nie je isté, či je žena a či muž. Režisérsky sa hry ujala Soňa Ferancová, dra- maturgie sa zhostila Andrea Domeová. Pod textami piesní je pod- písaný Jakub Nvota a o hudbu sa posta- ral Slávo Solovic. V ro- mantickej komédii sa v hlavných úlohách pred- stavia Anna Šišková, Natália Puklušová, Vlado Černý a Marián Labuda ml. 10 Tipy na výlety Foto: Robert Tappert / Archív Divadla Astorka Korzo ´90 Tip na výlet Po stopách minulosti Breh rieky Morava bol dlhé roky zakázaným územím, kam sa odvážili vstúpiť len pohraničné stráže a niekoľko odvážlivcov, túžiacich po slobode. Dnes na tomto území nájdete pamiatku na tých, ktorým sa nepodarilo utiecť, ale aj na to, aké prekážky museli prekonať tí, ktorých útek sa skončil šťastne. Romantická komédia na doskách Divadla Astorka Korzo´90

Ešte raz sa v priebe- hu 19. storočia stalo Pomoravie dejiskom vojnového konfliktu. V roku 1866 vypukla vojna medzi Pruskom a Rakúskom. Pruská armáda sa po víťazstve pri Hradci Králové ne- zadržateľne valila sme- rom na juh. Zo strachu pred ohrozením Viedne rakúske vojsko vyhodi- lo do povetria železnič- ný most pri Devínskej Novej Vsi a spálilo všetky drevené mosty. Dňa 22. júla 1866 sa pri Lamači odohrala posledná veľká bitka, ktorá sa skončila prus- kým víťazstvom. Ešte počas bojov v okolí Lamača bolo dohod- nuté prímerie. Demar- kačná čiara prebiehala po potoku Russbach v južnej časti Morav- ského poľa a okrajo- vými oblasťami Brati- slavy. Vojna si medzi civilným obyvateľ- stvom vyžiadala len málo obetí, no oveľa ničivejšie následky mala posledná veľ- ká epidémia cholery, dovlečená na Záho- rie pruskými vojakmi. V Zohore si vyžiada- la 82 obetí, v Stupave 116 a v Malackách 160. Pustošila aj v mesteč- kách a dedinách na ra- kúskom brehu Moravy. Rok 1867 priniesol veľ- kú štátoprávnu zme- nu, dohodou medzi Viedňou a Budapeš- ťou vznikla dualistická monarchia. Uhorsko získalo kompetencie vo vnútornej politike. Vyrovnanie začalo po- slednú éru v dejinách monarchie, trvajúcu 51 rokov. Jej obe časti postupne nabrali roz- dielne vnútropolitické smerovanie. V Rakúsku sa režim liberalizoval a demokratizoval, ná- rodnostiam poskytol veľké možnosti roz- voja. Na začiatku 20. storočia bolo v ra- kúskej časti zavedené všeobecné volebné právo, v Uhorsku zo- stalo veľmi obmedze- né. Aj nepatrné práva národností boli zruše- né a zavládla brutálna maďarizácia. Vo väčši- ne ľudových škôl sa od prvej triedy vyučovalo po maďarsky. Aby sa zdôraznila maďarská supremácia, na pamät- nom mieste Slovákov, aký predstavoval hrad Devín, bol v roku 1896 vztýčený 20 metrov vysoký stĺp, nesúci so- chu mýtického Arpáda. Po rozpade monarchie bol odstránený, ale dodnes rakúske oby- vateľstvo spoza Mo- ravy nazýva devínsku hradnú skalu trocha skomolene „Arbat“. Za mostom www.bratislavskykraj.sk 11 Koncom roka 2013 Bratislavský samosprávny kraj vydal knihu Za mostom. Táto publikácia mapuje prírodné, historické a geografické pomery oblasti Pomoravia a jej jednotlivé kapitoly vám budeme pravidelne prinášať v župných novinách. Kniha vznikla vďaka projektu, spolufinancovaného z programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republi- ka – Rakúsko 2007-2013. Jej autorom je Doc. PhDr. Ivan Mrva, CSc. Viedeň v päťdesiatych rokoch 19. storočia Pohľad na Stupavu začiatkom 20. storočia Cukrovar v Záhorskej Vsi Posledné dve storočia v monarchii ZA MOSTOM:

Nechoď vždy len po vychodených cestách, lebo...(A. G. Bell) Milí lúštitelia, správnu odpoveď z krížovky nám posielajte na adresu: redakcia@region-bsk.sk alebo poštou na adresu redakcie uvedenú v tiráži. Správne odpovede posielajte do 5.12.2016 spolu s vaším celým menom a poštovou adresou. Vyhrať môžete lístky pre dve osoby na divadelné pred- stavenia v Divadle Astorka Korzo ´90 a Divadle Aréna a knižnú publikáciu ZA MOSTOM. Troch z vás vyžrebujeme a odmeníme. Mesačník Ročník 7/ číslo 8 Vychádza 21.11.2016 Nepredajné Vydáva: Sabinovská 16 820 05 Bratislava IČO: 36063606 redakcia@region-bsk.sk Šéfredaktor: Eva Dukátová sefredaktor@region-bsk.sk Marketing: Jozef Adam jozef.adam@region-bsk.sk Registračné číslo: EV 4122/10 ISSN: 1339-0864 Za obsah novín Bratislavský kraj zodpovedá Bratislavský samosprávny kraj. „Bez kultúry nie sme“ je nielen motto Stra- tégie rozvoja kultúry v Bratislavskom kraji, ale aj názov projektu, ktorým Bratislavský samosprávny kraj pristúpil k  aktívnej pod- pore banskobystrických divadiel a umelcov, vystavených perzekúcii zo strany bystrické- ho župana M. Kotlebu. V rámci projektu bra- tislavská župa v novembri 2015 a v júni 2016 pozvala bystrických umelcov do  Bratislavy, aby predstavili svoju tvorbu a  diskutovali s  verejnosťou. Tretie podujatie projektu sa uskutočnilo 20. a 21.10.2016 priamo v Ban- skej Bystrici. Tentoraz v divadle Štúdio tanca v  rámci festivalu Tvorivé dni vystúpili brati- slavskí umelci, Sláva Daubnerová s  inscenáciou Solo Lamentoso a  zoskupenie Debris Company s projektom Clear. „Aj to je spôsob, akým môže- me podporiť slobodnú a nezávislú tvorbu umelcov a dávať iné signály, než tie, aké tu boli v rokoch 1939 – 1945,“ objasnil svoju motiváciu iniciovať projekt „Bez kultúry nie sme“ bratislavský župan Pavol Frešo. Spolu s ním diskutovali banskobystric- kí a bratislavskí umelci Zuzana Hájková-Ďuricová, choreografka a riaditeľka divadla Štúdio tanca, Marián Pecko, režisér a riaditeľ Bábkového divadla na rázcestí, Sláva Daubnerová, performerka a reži- sérka divadla P.A.T., a Jozef Vlk, režisér, hudobník a producent zoskupenia Debris Company. V disku- sii rezonovali otázky zneužívania moci, kľúčového významu slobody v umeleckej tvorbe, rezíduí ne- onacizmu a  rizík extrémizmu, ktorých podhubím sú spoločenská ľahostajnosť a strach, ale aj téma individuálnej zodpovednosti a nevyhnutnosti ob- čianskej angažovanosti. Skutočnosť, že publikum tvorili takmer výlučne mladí ľudia z piatich sloven- ských regiónov, diskutéri vnímali ako optimistický signál do budúcnosti. Zároveň konštatovali, že od- vaha vzdorovať zlu im priniesla aj osobný posun. „Predtým som nebola tak vnímavá na zlo v spoloč- nosti,“ priznala sa Zuzana Hájková. Pavol Frešo zas uviedol, že cíti povinnosť vymedziť sa voči neoto- talitným hrozbám a extrémizmu ešte razantnejšie, ako to robil doteraz. Z  Banskej Bystrice: Vanda Tuchyňová, novinárka, trojnásobná držiteľka Novinárskej ceny Nadácie otvorenej spoločnosti a moderátorka diskusie Bez kultúry nie sme