Na PUlze 2011 č.1



http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

na PUlzečasopis prešovskej univerzity ročník IV., číslo 1, marec 2011 Archívnictvo nA PU zlAto zo svetovej Univerziády: – v rubrike šport Náš človek: – doc. d. srvátka, akademický maliar letNý tábor v estóNsku: – v novej rubrike crossing borders

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

Dôležitá informácia pre všetkých študentov 1., 2. a 3. stupňa v dennej forme štúdia Prolongácia univerzitných kariet v akaDemickom roku 2011/2012 V  týchto  dňoch  UNIPOCENTRUM  PU  začalo  prolongačnú  kampaň  univerzitných  kariet  ISIC  v  akademickom  roku  2011/2012.  Prolongačná kampaň vychádza z objednávkového formulára, prostredníctvom ktorého bude každý študent v dennej forme štúdia na  1., 2. a 3. stupni povinný objednať si prolongačnú známku ISIC alebo NO ISIC do konca apríla 2011. Formulár je veľmi jednoduchý,  prehľadný a študent v ňom vypíše základné údaje z univerzitnej karty ISIC a následne vyznačí možnosť výberu prolongačnej známky.  ISIC, v ktorej je zahrnutých okrem študentských zliav v doprave (SAD, ŽSSK a MHD)aj množstvo komerčných zliav a vý- hod doma i v zahraničí (poistenie, letenky, výhodné zľavy v gastronomických a ubytovacích zariadeniach, značkové špor- tové predajne, kníhkupectvá, kiná, divadlá, lyžiarske zľavy nielen doma, ale aj v 120 krajinách sveta). no iSic, ktorá zahŕňa predĺženie univerzitnej karty ISIC, s možnosťou študentských zliav (SAD, ŽSSK a MHD)  bez ďalších komerčných zliav a výhod. Prístup k objednávkovým formulárom zabezpečia jednotlivé fakulty PU na svojich webových stránkach, na viditeľnom mieste.  Odkaz na objednávkový formulár nájdete aj na webovej stránke UNIPOCENTRA PU. V prípade nejasností, prosím, kontaktujte pracovisko UNIPOCENTRA PU. Kontakt: Mária Mihaliková, 051/7570181, 7720612, e-mail: mihalikm@unipo.sk 60 doc. PhDr. Gita Geremešová, PhD. doc. PaedDr. Daniel Šimčík, PhD. doc. PhDr. Štefan Vendel, CSc. PhDr. Katarína Kupčihová, PhD. PaedDr. Juraj Mihalčín, PhD. Mgr. Vojtech Rusňák, PhD. Emil Kušnír  Čo je človek? A čo život jeho? Človek je tieň, jeho život sen. Iskra z hviezd, tá božská iskra len dá mu pocit bytia skutočného. P. J. Šafárik Srdečne blahoželáme K okrúhlym jubileám  srdečne blahoželáme  všetkým pedagógom a pracovníkom  Prešovskej univerzity v Prešove. 50 PaedDr. Jaroslav Šoltés, PhD. Ing. Ján Dobrovič, PhD. Mária Polomčáková  Milan Novotný 

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

; Kalendárium rektora 29. 11. 2010 − účasť v hodnotiacej komisii programu Intenda – nadácia pre mladých ľudí Podporujeme in- dividuality 2010 na Paneurópskej vysokej škole v Bra- tislave 8. 12. 2010 − zasadnutie Správnej rady Prešovskej uni- verzity v Prešove 13. 12. 2010 − zasadnutie Vedeckej rady PU v Prešove 14. 12. 2011− zasadnutie Akademického senátu PU v Prešove 16. 12. 2010 − predvianočné stretnutie s administratív- nymi pracovníkmi Rektorátu PU 17. 12. 2010 − predvianočné stretnutie s prevádzkovými pracovníkmi PU 21. 12. 2010 − prijatie účastníkov Súťaže o najlepší gra- fický návrh na Kalendár úspešných absolventov 2011 – študentov Katedry výtvarnej výchovy a umenia a Ka- tedry komunikačných a mediálnych štúdií 11. 1. 2011 − účasť na slávnostnom otvorení fyzikál- neho laboratória s podporou Európskeho fondu regi- onálneho rozvoja OP Výskum a Vývoj v rámci projek- tu „Výskum teplomerov a magnetických senzorov na báze chalkogenidov pre praktické aplikácie“ na Kated- re fyziky a matematiky FHPV PU v Prešove; udeľova- nie Ceny PSK 12. 1. – 13. 1. 2011 − stretnutie s vedením Východoeu- rópskej agentúry pre rozvoj, n. o., o možnej spolupráci v edičnej a vydavateľskej činnosti v Podhájskej 13. 1. – 14. 1.2011 − účasť na 56. zasadnutí Slovenskej rektorskej konferencie v Banskej Bystrici 17. 1. 2011 − účasť na zasadnutí Pravoslávnej bohoslo- veckej fakulty PU 19. 1. 2011 − Novoročný koncert Slovenskej akadémie vied v Košiciach 20. 1. 2011 − slávnostné stretnutie s tvorivými pracov- níkmi PU v Prešove pri novoročnej čaši vína 24. 1. 2011 − zasadnutie Kolégia rektora PU 25. 1. 2011 − slávnostné uvedenie doc. MUDr. Evy Ko- vaľovej, PhD., do funkcie dekanky Fakulty zdravotníc- kych odborov Prešovskej univerzity v Prešove 26. 1. 2011 − zasadnutie Akademického senátu PU v Prešove 27. 1. 2011 − zasadnutie Vedeckej rady WWF Univerzi- ty v Rzeszowe, Poľsko 28. 1. 2011 − XIV. Reprezentačný ples PU – rektor PU prof. RNDr. R. Matlovič, PhD., privítaním zástupcov akademickej obce z radov pedagógov i študentov, predstaviteľov mesta Prešov a partnerov univerzity otvoril ples PU. Účastníci plesu mali možnosť zažiť príjemnú atmosféru v kruhu priateľov umocnenú bo- hatým kultúrnym programom (tanečníci klubu ME- TEOR Košice, folklórny súbor Torysa a hviezda večera, kapela FREE VOICES – účastníci semifinále TALENT- MÁNIA). 1. 2. 2011 − pracovné rokovanie so zástupcami Prešov- skej pravoslávnej eparchie 2. 2. 2011 − zasadnutie Redakčnej rady na Fakulte ma- nažmentu PU v Prešove; prijatie novozvoleného pred- sedu Matice slovenskej v Martine Ing. Mariána Tkáča; prijatie novovymenovanej generálnej konzulky Ukra- jiny v Prešove J. E. Olgy Benč 3. 2. 2011 − tlačová konferencia – rektor PU prof. RNDr. R. Matlovič, PhD., a dekan PBF PU prof. ThDr. J. Zozu- ľak, PhD., informovali novinárov o získaní vysokého ocenenia Prémie Fondu Jeho Svätosti patriarchu Ale- xija II. za rok 2010 pre PBF PU, ktorú prof. J. Zozuľak prevzal z rúk jeho Svätosti patriarchu Moskvy a celej Rusi Cyrila 16. 2. 2011 − účasť na slávnostnej inaugurácii nového rektora Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave akad. mal. prof. Stanislava Stankociho 17. 2. 2011 − rokovanie s ministrom školstva, vedy, vý- skumu a športu SR Eugenom Jurzycom

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/2/ 17. 1. 2011 prebehol v poradí tretí ročník Kalendára úspešných ab- solventov PU, ktorý predstavil vý- znamné osobnosti politického, kul- túrneho a spoločenského života. 2. 2. 2011 sa na Filozofickej fakulte PU konal deň otvorených dverí, na ktorom sa zúčastnili záujemcovia o štúdium na tejto fakulte. Po úvod- nom privítaní vedením fakulty FF PU prof. PhDr. R. Dupkalu, CSc., mali študenti stredných škôl mož- nosť získať informácie o štúdiu v miestnostiach, kde sa prezento- vali jednotlivé inštitúty FF PU. 4. 2. 2011 rektor Prešovskej univer- zity v Prešove vyhlásil súťaž „Ob- lečieme univerzitu“ pre všetkých študentov univerzity o najzaujíma- vejší grafický návrh na veľkoploš- ný baner, ktorý bude umiestnený na bočnej stene objektu VŠA Pre- šovskej univerzity v Prešove na Ul. 17. novembra 1. Do súťaže sa mohli zapojiť jednotlivci alebo tímy štu- dentov Prešovskej univerzity v Prešove zaslaním grafického návrhu do 21. 2. 2011 na ad- resu pohorelcova@ unipo.sk. Víťaz zís- ka odmenu 150 €. 11. 2. 2011 tridsaťpäť študentov z Bul- harska, Grécka, Maďarska, Poľska, Rumunska, Špa- nielska a Turecka odštartovalo letný semester akademic- kého roka 2010/2011 na pôde PU spoločným stretnutím pripraveným pod záštitou inštitu- cionálnej koordinátorky programu ERASMUS PhDr. Nade Pollákovej a Mgr. Zdenky Medoňovej. 18. 2. 2011 sa za účasti zástupcov University of Groninghen, Ho- landsko, pod vedením doc. PhDr. I. Kovalčíkovej, PhD., prorektorky pre vonkajšie vzťahy a marketing, konalo prípravné stretnutie za úče- lom organizácie medzinárodného akademického festivalu v rám- ci projektu To-gather. Festival sa bude konať 2. 6. 2011 v Prešove. 19. 2. 2011 sa konal ples GTF. Ples GTF PU v Prešove je už tradič- nou záležitosťou tejto fakulty. Ani tento rok nebola núdza o dob- rú zábavu, bohatú tombolu a pekný program. Plesajúci dúfajú, že aj o rok sa stretnú zamestnan- ci, doktorandi i študenti fakulty na tomto podujatí. 23. 2. 2011 Oddelenie medzinárod- Kalendárium Prešovskej univerzity ných projektov PU organizovalo seminár za účelom predstavenia implementovaných projektov, kto- ré vznikli v rámci rôznych schém medzinárodných edukačných pro- jektov, diseminácie skúseností, za- merajúc sa na výhody, nevýhody, prínos projektov na úrovni inštitu- cionálnej aj individuálnej a pome- novanie problémov, ktoré riešitelia vnímajú pri príprave a implemen- tácii projektov. 23. 2. 2011 sa konala Vedec- ká kaviareň PU. Jej hosťom bol prof. PhDr. Vasil Gluchman, CSc., riaditeľ Inštitútu filozofie a etiky Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove, ktorý vy- stúpil s prednáškou na tému Mo- rálka a spoločnosť. Fakulta manažmentu PU v Prešo- ve aj tento rok zorganizovala pre záujemcov o štúdium a ich rodičov, priateľov a známych Dni otvore- ných dverí. Členovia vedenia a zá- stupcovia študentov na nich posky- tovali zúčastneným najmä informácie ohľadom akredito- vaného bakalárske- ho, magisterského a doktorandského štúdia a prijímacom konaní bez vykoná- vania prijímacích skúšok. Všetky ter- míny (spolu 4) sa stretli s veľkým zá- ujmom verejnosti prevažne z regiónov východného Sloven- ska.

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/3/ aktuálne.pu XIV. Ples PrešoVsKej unIVerzIty V PrešoVe... Prof. RNDr. René Matlovič, PhD., rektor Prešovskej univerzity v Pre- šove spolu s manželkou tradič- ne vítal pri vstupe do sály hostí. Krojované páry z Vysokoškolské- ho folklórneho súboru Torysa uvá- dzali hostí k slávnostne prestretým stolom. Slávnostným príhovorom a prí- pitkom René Matloviča, hostiteľa plesu, sa začal XIV. Ples Prešov- skej univerzity v Prešove, ktorý sa konal už po piatykrát za sebou v hoteli Dukla. Pozvanie na ples prijal so svojou manželkou aj pri- mátor mesta Prešov Pavel Ha- gyari. Moderátorskú taktovku toho roku prevzal herec, člen umelecké- ho súboru Divadla Jonáša Zábor- ského v Prešove, Michal Novo- domský. K plesu neodmysliteľne patrí úvodný otvárací tanec, o ktorý sa postarali tanečné páry z tanečné- ho klubu Meteor Košice. Na oboch pároch, Lenke Kovalčíkovej – Ladi- slavovi Gerényim a Eve Tibenskej – Lukášovi Spišákovi, bolo čo obdi- vovať – prekrásne šaty tanečníčok, ladnosť, ľahkosť, gracióznosť a ele- gantnosť pohybov, krokových vari- ácií dám a pánov. Počas programu sa nám predstavil s temperament- ným tancom a peknými ľudovými piesňami Vysokoškolský folklórny súbor Torysa a Duo speváčok An- drea Majtnerová a Katarína Sta- neková s prekrásnymi melódiami z muzikálov a hitmi popredných českých speváčok. Hosťom večera boli Free Voices, a´cappella vocal group, účastník finále Talentmá- nia. Na želanie hostí hralo trio ľu- dovú hudbu. Organizačný výbor zvolil netra- dičnú „plesovú kapelu“. Počas do- terajších ročníkov plesu zabávala návštevníkov živá hudba. Na tohto- ročnom plese sa o náladu vyše stov- ky hostí počas celého večera až do skorých ranných hodín staral disk- džokej Erik Muľ, ktorý atmosféru na tanečnom parkete umocnil prí- jemnými svetelnými efektmi. Vý- sledkom bola spokojnosť všetkých prítomných. Temperament taneč- níkom na parkete rozhodne ne- chýbal. Páni vyzvŕtali svoje man- želky a partnerky v rytme disco, hip hop, samby, rumby, ale aj kla- sických tancov waltz, valčík, polka, tango, ba aj čardáš. Pohoda, úsmev a uvoľnenosť „tanečných párov“ bola najlepším meradlom toho, ako sa cítili. Celý priebeh plesu sa niesol v du- chu zábavy, uvoľnenia a spoločen- skej etikety. Ženy sa predviedli v krásnych večerných róbach, v ele- gantných modeloch, muži decentne „predpisovo“ v čiernych oblekoch. Bola to prehliadka vysokej módy a pastva pre oči v podobe pestrej palety farieb a kreativity ženských šiat. Tradičným vyvrcholením pol- nočnej hodinky plesu bola tombola. Vďaka sponzorom boli ceny veľmi lákavé a hodnotné. Palmu „víťaz- ných cien“ (revolučný plazmový te- levízor NEOPDP a LCD televízor) žali študenti. Organizácia a dramaturgia pod- ujatia od zabezpečenia programu a technickej stránky až po „ca- tering“ je kolektívnym dielom. Hlavným dramaturgom plesu bola Ing. Mária Nováková, kvestorka Prešovskej univerzity v Prešove, a „prípravný štáb“ v zložení Ľud- mila Adamová, Vladimíra Pohorel- cová a Viliam Tarjányi. Poďakovanie patrí všetkým tým, čo sa postarali o zdarný priebeh pod- ujatia a pekný spoločenský večer – organizačnému prípravnému vý- boru, moderátorovi, účinkujúcim. Hlavnými partnermi tohtoročné- ho plesu boli DÚHA, a. s., Prešov, DERATEX Prešov, s. r. o., DUPRES, s. r. o. Dubnica nad Váhom, DA- TALAN, a. s. Bratislava, TURČAN DELTA, s. r. o. Partnermi plesu boli aj ďalšie spoločnosti. PhDr. Viliam tarjányi, PhD. tajomník RUČ Poďakovanie šéfredaktorky Od 2. čísla roku 2011 bude mať časopis Na PUlze nového šéfredaktora. Po trojročnom pôsobení súčasnej redak- cie sme sa rozhodli otvoriť časopis pre idey a nápady, ktoré môže priniesť nový človek v jeho vedení. Našou ambíciou bolo vytvoriť obsahovo i vizuálne zaujímavý univerzitný časopis, ktorý by mal okrem informačno- propagačnej funkcie aj inú dimenziu: predstaviť vnútorný život univerzity, jej osobnosti, úspešných absolven- tov a tvorivý rozmer všetkých jej pracovníkov. Chceli by sme sa preto poďakovať všetkým prispievateľom za spoluprácu, dúfajúc, že ich aktívna participácia na jeho tvorbe bude pokračovať. Časopisu Na Pulze želáme, nech pokračuje v podpore skutočných ideí univerzitného vzdelávania: v rozvíjaní zmysluplných, podnetných a eticky konzistentných vedeckovýskumných a pedagogických aktivít. Mgr. Martina Ivanová, PhD.

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/4/aktuálne.pu BoDoVanIe – cesta Ku KValIte? V druhej polovici januára strávili pedagogickí zamestnanci Filozo- fickej fakulty našej univerzity dlhé hodiny vypĺňaním tabuliek, kto- ré majú umožniť vedeniu fakulty získať prehľad o výkonnosti svo- jich zamestnancov a v konečnom dôsledku tak prispieť k zvýšeniu kvality pedagogickej i vedecko- výskumnej činnosti. Podľa niekto- rých informácií vyšla iniciatíva pre toto hodnotenie z úrovne vedenia univerzity. Preto sme v tejto súvis- losti oslovili prorektora pre vedu, doktorandské štúdium a akredi- táciu Prešovskej univerzity pána prof. PhDr. Petra Kónyu, PhD. Pán prorektor, čo má spoločné vede- nieuniverzitysospomínanýmitabuľ- kami výkonov pracovníkov na FF? Nič. Aspoň nie v tejto podobe. V minulom roku sme dali skontro- lovať výkony pedagogických a ve- deckovýskumných zamestnancov univerzity vo vedeckovýskumnej činnosti (podľa kritérií, prerokova- ných kolégiom rektora), čo mohlo niektorých kolegov z FF priviesť k názoru, že máme prsty aj v tom- to „sebahodnotení“. Vlastne niečo spoločné s tým predsa len mám. Spolu s prorektorkou PhDr. Ivanou Cimermanovou, PhD., sme ako za- mestnanci univerzity pôsobiaci na fakulte tiež vyplnili a odovzdali predmetnú tabuľku. Tá je však vý- tvorom niektorých členov vedenia FF, rovnako ako materiál Smerni- ca k posúdeniu pracovnej náplne vysokoškolských učiteľov zarade- ných na Filozofickej fakulte Prešov- skej univerzity v Prešove, ktorého je súčasťou. Po prvý raz ste teda tabuľky vide- li až teraz? Nie, videl som ich už na konci pred- chádzajúceho akademického roka, keď som materiál ako člen Inšti- tútu histórie pripomienkoval. Bez akéhokoľvek úspechu. Mnohí z vašich kolegov neskrý- vali svoju nevôľu k povinnosti vypĺňať „tabuľky“ ani pochyb- nosti o ich reálnom využití či vý- povednej hodnote. Môžem sa vás opýtať na váš názor? V prvom rade chcem úprimne ve- deniu Filozofickej fakulty poďako- vať a vyzdvihnúť skutočnosť, že sa konečne začalo vážne zaoberať kontrolou kvality činnosti svojich zamestnancov. Kontrola výkonov, ich zmapovanie a následné uplat- nenie stimulačných mechanizmov je veľmi dôležité z hľadiska udrža- nia akreditácie i napĺňania rozpoč- tu. Dovolím si však vysloviť vážne pochybnosti o tom, či spomínaná tabuľka splní tieto očakávania. Včomspočívajútietopochybnosti? Predovšetkým je vypĺňanie tabuľ- kyminimálnespolovicezbytočným plytvaním času a energie tvorivých zamestnancov, ktorí by za ten čas mohli robiť niečo iné. Napríklad pracovať na vedeckých publikáci- ách či projektoch. Vyžadujú sa od nich totiž verejne dostupné údaje, evidované v MAIS-e, univerzitnej knižnici alebo na dekanáte fakulty, ktoré si tak vedenie fakulty mohlo bez problémov obstarať samo. A ďalšie vaše pochybnosti? Tie sa týkajú tak obsahu tabuliek, hodnotovej stupnice, ako aj celko- vého ponímania tohto „hodnote- nia“, jeho cieľov a možnej využi- teľnosti. Pri pohľade na obsahovú štruktúru tabuliek je zrejmé, že obsahujú príliš veľa údajov, často s veľmi nízkou výpovednou hod- notou. Pritom autori nedokázali spoľahlivo oddeliť ani pedagogic- kú činnosť od vedeckovýskumnej (zaradili do nej napr. garantovanie študijných programov a iné aktivi- ty). Podobne nevyčlenili niektoré jednoznačne povinné aktivity, ako napr. v úvodnej časti deklarovaný pedagogický úväzok, ktorý je však vzápätí „bodovaný“ rovnako ako ďalšie činnosti. Najviac do očí bijú- ci je však iba veľmi ťažko pochopi- teľný „rebríček hodnôt“, ktorý bol zvolený pre bodovanie aktivít. Prečo alebo skôr v čom? Azda takmer vo všetkom. Spome- niem iba niekoľko najvypuklejších príkladov. Tak hodiny na dokto- randskom štúdiu ohodnotili autori iba polovičným počtom bodov ako na bakalárskom či magisterskom štúdiu. Pomerne slušný počet bo- dov sa však dá získať za skúšanie či udeľovanie zápočtov, čo sa prejaví najmä pri tzv. spoločnom základe alebo silných odboroch. Neúmer- ne vysoké je ohodnotenie skúšania na štátnych skúškach, a to najmä vo vzťahu k ďalším, oveľa menej rozšíreným aktivitám. Pol bodu za každého študenta vyskúšaného na bakalárskej, magisterskej či rigo- róznej skúške totiž ostro kontrastu- je s viacerými jednobodovými ak- tivitami, ktoré pritom patria medzi nie príliš rozšírené a doslova zvy- šujú kredit fakulty. Takým je člen- stvo v habilitačnej a vymenúvacej komisii, členstvo vo vedeckých a redakčných radách, oponova- nie vedeckých monografií a štú- dií v karentovaných časopisoch alebo garantovanie bakalárskeho študijného programu. Ostatne, ani za garancie študijných programov vyšších stupňov neboli autori ta- buľky príliš štedrejší (dva body za magisterský a tri za doktorandský). Priam sa ponúka úvaha o tom, koho by asi členovia v komisiách skúšali, ak by nebolo garantov... V tejto sú- vislosti až cynicky vyznieva formu- lácia z predmetnej smernice o tom, že sú jednotlivé aktivity ohodnote- né bodmi na základe ich prínosu pre akreditáciu fakulty, v prípade publikačnej činnosti a grantových projektov aj na základe finančné- ho prínosu z rozpočtu Minister- stva školstva Slovenskej republiky pre fakultu. Ostatne, ani za vedec- ké projekty autori bodmi neplyt- vali. Domáci projekt má hodnotu asi dvoch a medzinárodný potom troch dní skúšania na bakalárskej štátnici. Podobne nízke je ohodno- tenie vedeckých publikácií, najmä v karentovaných časopisoch, ktoré by mali byť strategickým záujmom fakulty. Niektoré činnosti pritom ostali úplne mimo záujmu tvorcov tabuľky. Spomeniem iba hosťujúce prednášky v zahraničí či predsed- níctvo v rôznych komisiách, od od- borových cez vymenúvacie až po zahraničné redakčné rady. Z týchto dôvodov si myslím, že hodnotenie sa napokon minie účinkom. ako to myslíte? Môžeme si to ukázať na dvoch hy- potetických príkladoch. Ak si do- sadíte do tabuľky fiktívny výkon odborného asistenta bez publikač- nej činnosti, ktorý má dostatočne vysoký pedagogický úväzok a vy- skúša dostatočný počet študentov, je členom komisie na bakalárskych štátnych skúškach, prípadne for- málne figuruje ako jeden z riešite- ľov grantového projektu, pričom za vedecký výkon nemusí mať žiaden

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/5/ aktuálne.pu aKreDItácIa je PerManentný Proces Azda najfrekventovanejšou témou v priestoroch našej univerzity v roku 2009 bola komplexná akre- ditácia a v nasledujúcom roku do- datočné plnenie kritérií, ktoré nám chýbali k zaradeniu medzi „univer- zity“. Napriek tomu, že komplexná akreditácia už dávno doznela a vla- ni sme úspešne splnili aj posledné KZU (kritériá zaradenia medzi univerzity), v štruktúre rektorátu i dekanátov fakúlt nám ostali refe- ráty, oddelenia či útvary pre akre- ditáciu. Na otázky, súvisiace s ich pôsobením a akreditáciou vôbec, sme sa opýtali prorektora pre vedu, doktorandské štúdium a akreditá- ciu univerzity prof. PhDr. Petra Kó- nyu, PhD. Pán prorektor, aké má opodstat- nenie koordinácia akreditácie, ak v súčasnosti žiadna akreditácia „nehrozí“? Máte pravdu, aspoň v tom, že vo vzťahu ku komplexnej akreditácii sme teraz niekde v polčase, teda ak pripravovaná komplexná nove- la vysokoškolského zákona nepri- nesie aj „komplexnú zmenu“ kom- plexnej akreditácie. Neznamená to však, že oddelenie pre akreditá- ciu univerzity stratilo dovŕšením tohto procesu v roku 2009 opod- statnenie. Práve naopak. V súčas- nosti akreditácia nie je nárazovou udalosťou, ale je to permanentný proces, kladúci veľké nároky na univerzitu a všetky jej súčasti. Exis- tujúci systém garantovania študij- ných programov, postavený na in- dividuálnych garantoch, je veľmi nestabilný a v prípade akejkoľvek zmeny vyžaduje okamžitú reakciu v záujme udržania existujúcej akre- ditácie. Samozrejme, v čase medzi dvoma komplexnými akreditácia- mi je tak hlavnou agendou nášho oddelenia koordinácia akreditácie študijných programov. akým spôsobom? Technicky to vyzerá zjednodušene tak, že fakulty vypracujú podkla- dy pre rôzne žiadosti: na zmenu garantov, na akreditáciu nových či tzv. reakreditáciu existujúcich štu- dijných programov a pod. Tie po- stúpia nášmu oddeleniu, ktoré celú dokumentáciu skontroluje z for- málnej stránky a predloží pánovi rektorovi, ktorý v mene univerzity odošle príslušnú žiadosť predsedo- vi akreditačnej komisie. V komuni- kácii pokračuje aj ďalej, pri prípad- nom vrátení žiadosti na doplnenie či prepracovanie, až do ukončenia celého procesu. Ako je to v prípade neočakávané- ho odchodu garanta? V tom prípade sa buď nájde nový garant z vlastných zdrojov, alebo sa musí získať (je to krajšie ako „kú- piť“) nový. Iniciatívu pritom výni- močne, ak fakulta nie je schopná situáciu vyriešiť, môže prebrať aj vedenie univerzity. Myslíte na politológiu? Vlastne áno. Keď sa koncom minu- lého akademického roku rozhod- la garantka politológie v druhom aj treťom stupni spolu s niekoľký- mi ďalšími vyučujúcimi univerzi- tu opustiť a vedenie fakulty nedo- kázalo nájsť nových garantov, pán rektor sa rozhodol v záujme udrža- nia tohto významného študijného programu vstúpiť do celého proce- su. Výsledkom bolo nakoniec zís- kanie plnohodnotného profesora a docenta, ktorí tak mohli prevziať garancie a po schválení akreditač- nou komisiou sa politológia môže na našej univerzite nerušene roz- víjať ďalej. Je v procese udržania a plynulého pokračovania akreditácie potreb- ná spolupráca či koordinácia me- dzi vaším oddelením a referátmi na fakultách? Samozrejme, dokonca je nevyhnut- ná. Je dôležité, aby na fakultách kontrolovali akreditáciu skúsení referenti pod vedením príslušného prodekana. Môžem konštatovať, že takmer všetky fakulty veľmi dobre zvládajú z toho vyplývajúce úlohy a niektoré predkladajú dokumen- táciu k akreditácii či reakreditácii v značnom predstihu. Osobitne dôležité je zabezpečenie akreditá- cie najmä na veľkých a heterogén- nych fakultách s veľkým množ- stvom študijných programov. Žiaľ, práve na tej najväčšej, kde zhodou okolností nemajú príslušného pro- dekana, stratili v poslednom čase v dôsledku nepozornosti práva uskutočňovania habilitačných a vy- menúvacích konaní v dvoch odbo- roch a takisto akreditáciu študijné- ho programu v dvoch stupňoch, čo je vzhľadom na blízky koniec se- mestra veľmi nepríjemné. Nanovo akreditovať študijný program je to- tiž zložitejšie než požiadať o zme- nu garanta alebo reakreditovať ho ešte pred vypršaním priznanej akreditácie. Plní oddelenie pre akreditáciu univerzity okrem akreditácie štu- dijných programov v súčasnosti aj iné úlohy? Áno. Najviac práce malo v uplynu- lom roku, keď sme koordinovali pl- nenie kritérií pre zaradenie medzi univerzitné školy. V súčasnosti by malo skôr monitorovať situáciu na celej univerzite vo vzťahu k jednej z najdôležitejších častí komplexnej akreditácie, hodnoteniu vedecko- výskumnej činnosti v jednotlivých oblastiach výskumu. Za rozhovor ďakuje Vladimíra Čajová. bod, môže nakoniec získať podstat- ne viac, ako je vyžadovaných 100 bodov. Avšak, ak si spočítate body fiktívneho profesora, garanta dok- torandského študijného progra- mu, vyučujúceho najmä na dokto- randskom štúdiu, pôsobiaceho na odbore s nízkym počtom študen- tov, ktorý môže mať dva príspevky v karentovanom časopise i prestíž- ny zahraničný výskumný projekt, jeho konečné hodnotenie nemusí zďaleka vyjsť na 100 bodov. Ako je to možné? Na to sa musíte opýtať autorov tohto „hodnotenia“. Deformovaná bodovacia stupnica však pouka- zuje na to, že najskôr nadhodnoti- li svoje aktivity a marginalizovali tie, ktoré sa ich netýkajú. Rovnako však môže ísť aj o zámernú snahu vyvolať ilúziu seriózneho hodno- tenia kvality výstupov, ktorá sa nakoniec stratí v spleti rôznych, neraz nepotrebných údajov s nea- dekvátnym bodovým vyjadrením, pričom výsledok bude ten, že na- koniec budú všetci, aj pri minimál- nych skutočných výkonoch, „sto- bodoví“. Zhovárala sa Vladimíra Čajová.

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/6/náš človek O jeho profesii učiteľa rozhodol jeho stredoškolský profesor. Venuje sa maľbe, úžitkovej grafike, ilustrácii, monumentálnej a medailérskej tvorbe. Je autorom žeziel a insígnií viacerých fakúlt PU, ako aj portrétov dekanov FF a PBF PU. Prezentoval sa samostatnými výstavami doma aj v zahraničí. Okrem maľovania má blízko k hudbe. Doc. Dušan srvátka, akademický maliar. Doc. Dušan Srvátka, akademický maliar. MAľOVAnie Je šAchOVá PARtiA BeZ UkOnČeniA narodili ste sa v Piešťanoch, štu- dovali v Bratislave. ako ste sa dostali do Prešova? Z Bratislavy som odišiel , aby som sa preveril. Okrem týchto miest som žil sedem rokov v Levoči, ktorá na mňa ako na dieťa zapô- sobila najviac. od roku 1972 ste pôsobili na strednej umelecko-priemysel- nej škole v Košiciach, ešte v tom istom roku ste sa stali členom Katedry výtvarnej výchovy FF uPjš v Prešove. od roku 1989 ste vedúcim katedry výtvarnej výchovy a v roku 2004 ste boli menovaný mimoriadnym profe- sorom na Prešovskej univerzite. Inšpiruje vás práca so študent- mi? K práci učiteľa ma priviedla ná- hoda. V Košiciach som stretol môjho stredoškolského profesora akad. mal. M. Fikariho a ten roz- hodol, že od pondelka 28. sep- tembra 1972 začnem učiť. Vte- dy nastal v mojom živote zvrat. Stretnutie so študentmi sa stalo pre mňa živým procesom, kto- rému sa podriaďujem a je mojou stálou inšpiráciou. Pri mnohých povinnostiach mu- síte aj nejako relaxovať. Oddy- chujete pri maľovaní? Najradšej relaxujem pri muzicí- rovaní. Zahrám si na husličky, sám alebo s priateľmi. Počas štú- dia na strednej škole som býval s konzervatoristami. Moja zve- davosť ma nútila vyskúšať kaž- dý hudobný nástroj. Hudba ma posúva a dobíja energiou. Maľo- vanie je vzrušujúci proces, ktorý môžem prirovnať aj k šachovej partii bez ukončenia. Pri tvorbe neviem urobiť bodku. Dielo žije ďalej svojím životom. spájate svoju tvorbu aj s Prešov- skou univerzitou? Moja tvorba je s ňou spojená, pretože ma k nej viažu mnohé realizované diela. Najmä žezlá a insígnie – Prešovskej univer- zity, Fakulty zdravotníctva, Pra- voslávnej bohosloveckej fakulty, Gréckokatolíckej teologickej fa- kulty, Fakulty manažmentu, Fa- kulty športu, Pedagogickej fa- kulty. K tomu môžem zahrnúť aj portréty dekanov Filozofickej a Pravoslávnej bohosloveckej fa- kulty. Čo ma ešte spája s Prešov- skou univerzitou? Sú to osobné stretnutia so vzácnymi ľuďmi, ktorých som poznal počas svojich 39-ich rokov pôsobenia na škole a ktorí ovplyvnili moju tvorbu. svoje obrazy ste vystavovali na slovensku i po celom svete, napr. v japonsku, Kanade, Kube, ne- mecku, Ukrajine, Francúzsku, Maďarsku, Česku, Poľsku... Pa- mätáte si ešte na svoju prvú sa- mostatnú výstavu? Bola v Bardejove v roku 1979. Všetky samostatné výstavy sú prvé. Autor predstaví nové die- la a pustí ich do sveta ako svoje deti. Pripravujete aj v súčasnosti ne- jakú výstavu? Nie som rozhodnutý a nasilu by to nemalo zmysel. Proces vzniku diela sa nedá regulovať. Je to pod- mienené mnohými okolnosťami. V tomto náročnom období zmien sa musím venovať aj menej po- pulárnym činnostiam. Tvorba si však vyžaduje celého človeka. keď ukazujete ľuďom svoju tvorbu, ukazujete im aj podstat-

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/7/ náš človek nú časť samého seba. Z celého toho obrovského množstva vý- stav pamätáte si na jednu, v kto- rej ste naozaj do hĺbky odkryli svoje vnútro, respektíve existuje výstava, ktorá by vám bola naj- bližšia? Na každej výstave prezentujem svoju prácu. Tvorca sa pred sve- tom ukazuje nahý. Žije v otvore- nom priestore, či je krutý, alebo zhovievavý. Jeho barličkou na ces- te sú priatelia aj neprajníci. Tí mu otvárajú oči v čase samoľúbeho zatemnenia. Môjmu srdcu „naj- väčšia“ výstava bola v Šarišskej galérii v Prešove pri príležitos- ti mojej šesťdesiatky. Bol to prie- rez celej mojej tvorby od strednej a vysokej školy až do roku 2006. Na výstave sa zhromaždili diela zo zbierok štátnych galérií aj zo súkromných zbierok. Pôsobíte ako vedúci katedry vý- tvarnej výchovy a umenia. Pri- pravujete niečo zau- jímavé? Katedra výtvarnej vý- chovy a umenia bude oslavovať v budúcom školskom roku 50. výročie svojho zalo- ženia. Pracujeme na projekte, ktorý by pripomenul význam a vážnosť tejto inšti- túcie. Absolventi, kto- rí ukončili štúdium u nás, sa uplatnili na Slovensku aj vo sve- te. Sme hrdí, že sa môžeme pochváliť dobrými výsledkami a o štúdium na našej katedre je stále veľký záujem. Pri tejto prí- ležitosti chceme urobiť katalóg a realizovať retrospektívnu výsta- vu, na ktorej budú prezentované diela pedagógov a práce študen- tov. Veríme, že nám bude dopria- te ukázať Slovensku, že tradícia prešovskej Katedry výtvarnej vý- chovy a jej dobré meno stále žije. Vraciame sa späť na Filozofickú fakultu, kde sme začínali. Tešíme sa na ďalšiu päťdesiatku. Zhovárala sa Vladimíra Čajová. sláVnostné stretnutIe s tVorIVýMI PracoVníKMI PrešoVsKej unIVerzIty V PrešoVe 20. 1. 2011 sa už po druhýkrát rektor PU prof. René Matlovič stretol s tvorivými pracovníkmi Prešovskej univerzity v Prešove pri novoročnej čaši vína. V príhovore ocenil náročnú a zodpovednú prácu všetkých pedagógov, vyzdvihol elán a vysoké nasadenie pracovníkov v neľahkom akreditačnom procese a poďa- koval všetkým za ich obetavosť, ktorá bola korunovaná úspechom – obhájením štatútu univerzity, čím Prešovská univerzita získala právo na toto označenie nielen v názve, ale aj de iure. V závere prof. René Matlovič prítomným zaželal pevné zdravie, ale aj potrebné šťastie a veľa elánu a síl do nadchádzajúcich úloh, ktoré čakajú tak vo vzdelávacej, ako aj vedecko-výskumnej činnosti na všetkých tvorivých pracov- níkov Prešovskej univerzity v Prešove. Príjemnú atmosféru podujatia umocnili svojím hudobným vystú- pením členovia FS Torysa.

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/8/veda a výskum Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Úspešne pokračujeme v realizácii projektu ergonómia práce a jej vplyv na rast kvality života a spoločenskej praxe V rámci Operačného programu Vý- skum a vývoj (opatrenie 2.2 „Pre- nos poznatkov a technológií zís- kaných výskumom a vývojom do praxe“) od októbra 2009 úspešne pokračuje realizácia projektu Ergo- nómia práce a jej vplyv na rast kvality života a spoločenskej praxe na Fakulte zdravotníckych odborov PU. Projekt pozostáva z piatich aktivít, dve z nich sú ukončené a v rámci nich boli zriadené odborné labora- tóriá na Katedre dentálnej hygie- ny. Dentálno-hygienické laborató- rium 1 – tzv. fantómové laborató- rium Je zamerané na nácvik praktic- kých zručností pri práci s dentál- no-hygienickým inštrumentáriom na modeloch simulujúcich priro- dzené anatomické pomery. Je vy- bavené šiestimi fantómovými mo- delmi, šiestimi pracovnými stolmi pre prácu s dentálnymi materiálmi a dentálno-hygienickým inštru- mentáriom a dvoma stomatologic- kými kreslami s príslušenstvom. Laboratórium slúži ako základ- ňa pre výskum implementovaný v rámci aktivít v samotnom pro- jekte a bude určené aj pre študen- tov prvých ročníkov v rámci výuč- by predmetu Dentálna hygiena 1 a 2, Morfológia zubov, Stomatolo- gické inštrumentárium a Ergonó- mia práce. Dentálno-hygienické laborató- rium 2 Je plnohodnotnou simuláciou pra- coviska dentálnej hygieny a umož- ňuje tak poskytnúť spoľahlivé indi- káciezáťažejednotlivýchsvalových skupín pri práci dentálneho hygie- nika v reálnych podmienkach. Po- zostáva z prípravovne, určenej na sterilizáciu dentálno-hygienického inštrumentária, jeho uskladnenie, uskladnenie dentálnych materiá- lov a ďalších pomôcok, a z vlastnej laboratórnej miestnosti zamera- nej na nácvik priameho ošetrova- nia v kreslách. Je vybavené tromi plne funkčnými stomatologickými kreslami (z toho dve boli zakúpené v rámci projektu) vrátane prídav- ných zariadení (USG, intraorálna kamera, kvalitné svetelné zdroje a pod.). V budúcnosti bude slúžiť na výučbu a získavanie praktic- kých manuálnych zručností v re- álnych podmienkach študentov 2. ročníkov v rámci predmetov den- tálna hygiena a klinické cvičenia. PhDr. Daniel jordán, PhD. odborný koordinátor Bolesti chrbta sú jednou z najčas- tejších príčin návštevy lekára a tiež jednou z častých príčin pracovnej neschopnosti. Podľa štatistík až u 60 – 80 % pacientov s akútnym vertebrogénnym ochorením v drie- kovej oblasti, tzv. „low back pain“ (LBP), dôjde po odznení akútnych prejavov približne do roka k recidí- ve. Pravdepodobnou príčinou reci- dív bolesti chrbta je vo veľkej miere nesprávna poloha a nesprávne po- hybové stereotypy pri práci. Pohľad na etiopatogenézu vertebrogén- nych problémov sa neustále vyvíja. Napriek tomu u vysokého percenta pacientov nevieme určiť presnú di- agnózu vzhľadom na nedostatočne vyznačenú väzbu medzi príznak- mi, patologickými zmenami a vý- sledkami zobrazovacích metód. Hlavnou príčinou, prečo nevieme dostatočne diagnosticky prepojiť nález morfologický, neurologický a subjektívne problémy, je nedo- statočné funkčné vyšetrenie alebo jeho podceňovanie. Niektoré mor- fologické nálezy v oblasti chrbtice je potrebné zhodnotiť aj z pohľadu celkovej postúry, pretože zmeny za- krivenia či porucha stability vyvo- lávajú reakciu v celej chrbtici. Opa- kujúce sa chronické bolesti chrbta sú nielen závažným zdravotníc- kym, ale aj celospoločenským prob- lémom, pretože títo pacienti si vy- žadujú opakovanú liečbu a veľmi často končia na čiastočnom alebo úplnom invalidnom dôchodku. Tieto skutočnosti si plne uvedo- mujeme aj na Katedre fyzioterapie FZO PU a v duchu univerzitného vzdelávania, ktorého súčasťou je aj vedecko-výskumná činnosť, sme sa rozhodli v spolupráci s Kated- rou dentálnej hygieny vypracovať projekt z operačného programu EU Výskum a vývoj s názvom „Ergo- nómia práce a jej vplyv na rast kva- lity života a spoločenskej praxe“. Z finančnej podpory projektu sme zriadili dve moderné laboratóriá vybavené zariadením a prístrojmi, určenými na realizáciu nášho vý- skumu – sledovanie a vyhodnoco- vanie záťaže podporno-pohybové- ho systému dentálneho hygienika, prípadne zubného lekára v labo- ratórnych podmienkach. Tie budú slúžiť aj po ukončení projektu ako moderné výučbové pracoviská, od- borné laboratóriá, ako aj základňa na realizáciu ďalších možných vý- skumov v budúcnosti. Naším cieľom bolo vypracovať nový, moderný, objektívny a záro- veň neinvazívny postup sledovania a hodnotenia podporno-pohybové- ho systému dentálneho hygienika a zubného lekára pri práci v ergo- nomicky správnej a ergonomicky nesprávnej polohe, so záťažou a bez

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/9/ veda a výskum záťaže. Na základe získaných a šta- tisticky spracovaných výsledkov sa pokúsime odporučiť polohu, ktorá je energeticky najmenej náročná a v ktorej je záťaž na podporno-po- hybový systém človeka optimálne rozložená. V prvej etape hodnotíme pohybový systém študentov dentál- nej hygieny, ktorí pracujú v labora- tórnych podmienkach svojej kated- ry. Druhú skupinu respondentov budú tvoriť dentálni hygienici a zubní lekári s minimálne päťroč- nou praxou, u ktorých vykonáme tie isté vyšetrenia a zhodnotíme záťaž ich podporno-pohybového systému priamo na ich pracovisku počas vykonávanej práce v pre nich bežných pracovných polohách. Vyšetrovacie postupy, ktorými zís- kame a zhromaždíme informácie potrebné na analýzu postúry a po- hybu u našich respondentov, mô- žeme rozdeliť na klasické, v súčas- nosti bežne používané tzv. funkčné vyšetrenie a nové, objektívne prí- strojové meranie, monitorovanie a hodnotenie. V súčasnosti sú bež- ne používanou metódou získania informácií o motorike a flexibilite pohybového systému človeka štan- dardné merania rozsahov pohybli- vosti chrbtice. Pre niektoré z nich sú určené normy, u iných sleduje- me symetriu pohybu. Svalovú silu, flexibilitu, oslabené alebo skrátené svalové skupiny, najmä na trupe, hodnotíme pomocou špecifických funkčných testov. U našich respon- dentov sme toto funkčné hodnote- nie doplnili prístrojovým meraním, konkrétne krivku chrbtice meriame pomocou tzv. skoliometra a ťažnú silu rúk pomocou dynamometra. V rámci prebiehajúceho výskumné- ho projektu sme diagnostiku pohy- bového systému rozšírili o prístro- jové merania a hodnotenia, ktoré v súčasnosti na Slovensku zatiaľ nikto okrem Katedry fyzioterapie FZO nevykonáva. Ide o dva špičko- vé prístroje SonoSens a Spinal Mo- use. SonoSens je moderný diagnostic- ký prístroj na dynamickú analýzu držania tela a pohybu. Pracuje na princípe sonometrie, t. j. meranie sa vykonáva pomocou malých ul- trazvukových senzorov, ktoré sú párovo umiestnené na koži človeka pozdĺž chrbtice. Držanie tela je ne- ustále monitorované vďaka nepre- tržitému ultrazvukovému prenosu medzi týmito senzormi. SonoSens umožňuje ako v súčasnosti jediný prístroj vykonávať merania pri pl- nej pohyblivosti pacienta. Vďaka tomu môže byť telesný pohyb za- chytený v prirodzených každoden- ných podmienkach, a to v priebe- hu 10 minút až 8 hodín. Umožňuje teda dlhodobé merania držania tela a pohybu, ktoré by sa dalo prirov- nať k „dlhodobému záznamu EKG“ chrbtice. Pritom ide o úplne neinva- zívne vyšetrenie, ktoré nezaťažuje pacienta žiadnym žiarením alebo chemickými látkami a paciento- vi nepôsobí žiadnu bolesť. Je teda vhodný na monitorovanie záťaže ľudského tela pri chôdzi, pri práci, bežných denných činnostiach alebo aj pri športových aktivitách. U na- šich respondentov jednotne mo- nitorujeme záťaž ich pohybového systému počas 1 hodiny ich práce v laboratórnych alebo klinických podmienkach. SpinalMouse alebo tzv. spinál- na myš (svojím tvarom pripomína myš k PC) je moderné zariadenie na meranie tvaru a mobility chrbtice v stoji, sede a pri pohybe v základ- ných rovinách. Meranie je rýchle, jednoduché a spoľahlivé. Zariade- nie sa priloží na chrbticu a je ruč- ne vedené pozdĺž nej. Meracia hla- vica – „myš“ – sleduje tvar, krivky a uhly chrbtice a pridaný softvér zaznamenáva cez Bluetooth kli- nicky relevantné dáta. Numeric- ké analýzy nameraných výsledkov informujú o odchýlkach od refe- renčných hodnôt a vypočítajú jed- notlivé parametre segmentov celej chrbtice. Vysoko sofistikovaný soft- vér okamžite vizualizuje potenci- álne problémové oblasti a graficky ich označí „červenými vlajkami“, ako sú hypomobilné a hypermo- bilné oblasti chrbtice, ako aj všet- ky odchýlky od referenčných hod- nôt. Údaje sú okamžite premenené na grafické prezentácie chrbtice aj s 3D zobrazením a vyšetrovaná osoba (pacient) si ich môže ihneď prezrieť. Výsledky meraní pomocou Sono- Sensu a SpinalMouse a ich grafic- ké a obrazové vyjadrenie je možné okamžite vytlačiť a dať vyšetro- vanej osobe. Sú kvalitnou pomo- cou pri edukácii pacienta o potrebe úpravy jeho životosprávy a výbor- nou pomôckou aj pri jeho motivá- cii aktívne sa podieľať na terapii. Keďže ide o neinvazívne vyšetre- nia, môžu sa opakovať v pravidel- ných intervaloch alebo podľa po- treby, a tak priebežne monitorovať postup fyzioterapie. Po ukončení vyšetrenia a merania v oboch skupinách respondentov štatisticky spracujeme získané vý- sledky a tie budú podkladom na riešenie technologického postu- pu návrhu a výroby ergonomicky správnej stoličky, pri ktorej bude záťaž pohybového systému dentál- nych hygienikov a zubných lekárov minimalizovaná. Konečné výsledky nášho projektu budú využiteľné aj pri tvorbe pre- ventívnych rehabilitačných progra- mov pre dentálnych hygienikov, la- borantov a zubných lekárov, ako aj iných nezdravotníckych zamestna- ní. Zároveň môžu byť príkladom pri zariaďovaní klinických praco- vísk pre dentálnych hygienikov a zubných lekárov ergonomicky správnym vybavením. PhDr. Kamila Kociová, PhD. odborný koordinátor projektu – špecialista vo fyzioterapii

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/10/veda a výskum Fyzikálne laboratórium VersalaB – moderné výskumné technológie na pôde kFMt FhPV Pu V akademickom roku 2011/2012 si pripomenieme šesťdesiat rokov vysokoškolskej prípravy budúcich učiteľov fyziky v Prešove. Na ich vzdelávaní sa podieľalo a podieľa rad erudovaných, celoslovensky aj v zahraničí uznávaných vysoko- školských pedagógov. Absolventi katedry šíria jej dobré meno v rôznych regi- ónoch Slovenska a na rôznych úrovniach nášho školstva. Okrem pedagogickej práce sa učitelia katedry v pred- chádzajúcom období venovali aj vedeckému výskumu. Jeho zame- ranie do značnej miery limitovalo okrem špe- cializácie pedagogic- kých pracovníkov aj existujúce materiálno- -technické vybavenie laboratórií. Je reálnym faktom, že na Katedre fyziky dlhodobo ab- sentovalo vedecké laboratórium, umožňujúce realizáciu exaktného výskumu. Uvedený nežiaduci stav sme sa na katedre pokúšali rie- šiť viacero rokov. Prvým krokom bolo vypracovanie projektu vedec- ko-výskumného pracoviska zame- raného na výskum niektorých fy- zikálnych vlastností tuhých látok. Projekt úspešne prešiel schvaľova- cím konaním a na jeseň roku 2009 sme začali s jeho realizáciou. Pro- jekt „Vývoj teplomerov a magne- tických senzorov na báze chalko- genidov pre praktické aplikácie“ je podporený prostredníctvom Agen- túry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štruktu- rálne fondy EU (ASFEU) z Európ- skeho fondu regionálneho rozvo- ja v rámci operačného programu Výskum a vývoj v celkovej výške 348 985,98 eur. Slávnostným prestrihnutím pásky bolo dňa 11. 1. 2011 uvedené do pre- vádzky novovybudované fyzikálne laboratórium VERSALAB. Pásku spoločne prestrihli prof. RNDr. R. Matlovič, PhD., rektor Prešovskej univerzity, a prof. RNDr. I. Ber- nasovský, DrSc., dekan Fakulty hu- manitných a prírodných vied PU. Na otvorení sa zúčastnili aj ďalší významní hostia akademickej obce Prešovskej univerzity. Základom unikátneho laboratória je automatizované zariadenie VER- SALAB na meranie teplotných zá- vislostí elektrických, magnetických a tepelných vlastností tuhých látok. Na svoju činnosť nepotrebuje kryo- génne kvapaliny a pracuje v rozsa- hu teplôt 50 až 400 K v magnetic- kých poliach 3 T. Navyše je možné merať magnetické vlastnosti látok až do 1000 K a elektrické vlastnos- ti látok pri vysokých tlakoch do 30 bar. Laboratórium je zárukou roz- voja výskumu na katedre a umožní výrazné zvýšenie odbornej úrov- ne vzdelávacieho procesu študen- tov v podobe špeciálnych labo- ratórnych cvičení pre študentov a nových možností pre témy záve- rečných prác študentov. Výskum, ktorý bude robený pomocou za- riadenia v laboratóriu, bude robe- ný aj v spolupráci so zahraničnými pracoviskami, ako je napr. Užho- rodská univerzita a Univerzita Ja- nov (ERASMUS projekt). Okrem chalkogenidových zlúčenín bude výskum ďalej zameraný na práš- kové nanokryštalické materiály a intermetalické systé- my s unikátnymi vlast- nosťami. Súčasťou otvorenia bola aj tlačová konfe- rencia, kde na otázky novinárov odpovedali doc. RNDr. M. Reiffers, DrSc., zodpovedný rie- šiteľ projektu, Dr. h. c. doc. PaedDr. V. Šebeň, PhD., projektový mana- žér, a RNDr. S. Iľkovič, PhD., jeho zástupca. V súčasnom období sú už meracie prístroje v plnej prevádzke a za- čal sa samotný výskum v zmysle stanoveného projektu. Slávnostným otvorením fyzikálneho laboratória VERSA- LAB sa tak formálne uzavrel 1. rok riešenia projektu. S potešením mô- žeme konštatovať, že sa nám po- čas tohto obdobia podarilo splniť všetky stanovené ciele. Ich úspeš- né dosiahnutie bolo možné vďaka existujúcej efektívnej kooperácii všetkých riešiteľov projektu, pra- covníkov Rektorátu Prešovskej univerzity a dekanátu Fakulty hu- manitných a prírodných vied Pre- šovskej univerzity v Prešove. Pred riešiteľmi projektu je teraz úloha s pomocou moderných technológií splniť aj ciele stanovené pre druhý, záverečný rok riešenia projektu. Dr. h. c., doc. PaedDr. Vladimír šebeň, PhD. projektový manažér Darina Bronieková manažér publicity

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/11/ veda a výskum Mediálna problematika hýbe sve- tom. Médiá sme si pripustili tak blíz- ko, že život bez nich, lepšie povedané bez ich obsahov, si ani nevieme pred- staviť. Často sa súčasnej globalizova- nej dobe dáva prívlastok informačná, masová či mediálna. Komunikač- né technológie sú na vysokej úrov- ni a ich kvalita sa neustále a s ob- rovskou rýchlosťou zvyšuje. Médiá dostali nebývalý priestor a svojím spôsobom formujú naše osobnosti, vplývajú na naše emócie a zmýšľanie a často nám komunikujú aj modely života. Podsúvané formy životného štýlu nemusia byť však stále v súlade s morálkou, etikou či pri- rodzenosťou života ako takého. Preto sa s myš- lienkou úrovne a miesta mediálnej problemati- ky v rámci náboženskej výchovy začali zaoberať na Gréckokatolíckej teo- logickej fakulte Prešov- skej univerzity v Prešove v rámci práve skončené- ho projektu. Ná zov spom í n a né- ho projektu VEGA č. 1/0604/08 je Teologické súvislosti mediálnej proble- matiky v katechéze. Úspeš- ne oň žiadala Katedra edukológie GTF PU pod vedením doc. ThDr. PaedDr. Marka Pribulu, PhD. Obdobie riešenia pro- jektu bolo ohraničené dobou od ja- nuára 2008 do decembra 2010. Post vedúceho projektu prešiel per- sonálnymi zmenami. Po doc. Pribu- lovi sa stal vedúcim projektu ThDr. PaedDr. Ing. Gabriel Paľa, PhD., a vo fáze ukončenia projektu bol na poste vedúceho projektu doc. ThDr. Marek Petro, PhD. Prínosom pre projekt s touto tematikou bola stála prítom- nosť prof. ThDr. Jozefa Jaraba, PhD. Ak by sme chceli zosumarizovať cieľ projektu, tak môžeme hovoriť o kom- parácii obsahu mediálnej problema- tiky v katechéze vo vybraných kra- jinách Európy na základe terénneho výskumu, s poukázaním na teologic- ké súvislosti. Porovnanie mediálnych obsahov školskej i mimoškolskej ka- techézy malo stanoviť predpoklady možnosti dosiahnuť zvýšenie me- diálnej gramotnosti detí a mládeže prostredníctvom komplexnej nábo- ženskej výchovy človeka. Predmet tejto výchovy je totiž syntézou celej výchovy. Súčasný stav poznatkov zo štúdia uvedenej problematiky je nejednoznačný. Ambíciou riešiteľov teológia a médiá tohto projektu bol ucelený a kom- plexný pohľad na danú problema- tiku s cieľom dosiahnuť v jej vývoji pozitívne zmeny, ktoré by sa dali vy- užiť na úrovni školskej a mimoškol- skej katechetickej činnosti. Súčasťou realizácie projektu bolo usporiadanie dvoch medzinárod- ných konferencií s príslušnými vý- stupmi, ktorými boli zborníky pod rovnomennými názvami – Školská a mimoškolská katechéza v európskej edukačnej štruktúre a Teologické súvis- losti mediálnej problematiky v katechéze. Záverečné sympózium bolo zmapo- vaním všetkých predošlých úspe- chov a výskumných metód, medzi ktoré môžeme zaradiť aj dve verzie dotazníka – pre pedagógov a žiakov –, ktorý mapoval niekoľko cieľov. Primárnym bolo zistenie stavu me- diálnej výchovy v školskej a mimo- školskej katechéze, teda v akom ob- sahu je mediálna výchova prítomná, respektíve neprítomná či už v rámci náboženskej výchovy na základných a stredných školách, alebo v mimo- školskej činnosti. Okrem toho sa rie- šitelia zamerali aj na samotný obsah mediálnej výchovy a pripravenosť pedagógov náboženskej výchovy na využitie alebo aplikovanie me- diálnej problematiky v rámci svojho predmetu. Realizácia výskumu pre- biehala od januára 2009 do júna 2010. Dotazník pre študentov obsahoval 87 otázok, pre pedagógov 72. Poč- tom otázok sa riešitelia snažili poňať mediálnu výchovu ako samostatný fenomén. Otázky súviseli s témou médií, poznania médií a mediálnej gramotnosti a plynule prechádzali do otázok súvisiacich s morálkou, hodnotami a náboženstvom až po samotný predmet náboženskej vý- chovy a miesto mediálnej problema- tiky v nej. Posledná fáza projektu a sympó- zium už ponúkli ucelený pohľad na skúmanú problematiku v troch mo- nografiách – Vplyv médií na sociálne a kultúrne hodnoty súčasnosti I. a II; Médiá v kontexte dokumentov katolíckej cirkvi a Vybrané praktické prístupy pre mediálnu edukáciu pod autorským do- hľadom ThDr. PaedDr. Ing. Gabriela Paľu, PhD., a doc. ThDr. Mareka Pet- ra, PhD. Dá sa teda povedať, že projekt pri- niesol svoje ovocie a má svoj význam i dlhodobý dosah. Z podrobného výskumu sa dajú čerpať výsled- ky v ďalších oblastiach súvisiacich s mediálnou problematikou, ktorá je v súčasnosti jednou z najdiskutova- nejších tém, a preto sa jej nemôže vy- hýbať ani akademická pôda, ani cir- kev, ba ani náboženstvo dnes nie je mimo danej témy. V závere nášho príspevku, ktorý je nieleninformáciouprečitateľov,aleaj poďakovaním riešiteľskému tímu za to, že sa popasoval s témou nanajvýš aktuálnou, sme oslovili jedného z ve- dúcich projektu, ThDr. PaedDr. Ing. Gabriela Paľu, PhD., aby zhod- notil prínos a význam i vyjadril svoj pohľad na daný projekt: „Mé- diá sú prostriedky ko- munikácie, ktorými mô- žeme obohacovať svoj vnútorný život, budovať nové vzťahy a prispievať k väčšej medziľudskej jednote a vzájomnosti. Je to úloha vznešená, do is- tej miery nezastupiteľná. Ďalej je potrebné zdôraz- niť, že masmédiá sú svo- jou podstatou predurče- né k rozvoju človeka, ale zároveň vnášajú mnohoraké hodnoty do sŕdc ľudí. Preto sme sa rozhodli imple- mentovať takýto typ projektu na našej fakulte. Prvotnou myšlienkou bolo skú- mať možnosť implementácie mediálnej výchovy v rámci odovzdávania nábožen- ských obsahov. Počas nášho skúmania sme došli k záverom, že v rámci nábožen- skej výchovy je množstvo tém, v ktorých priamo alebo prenesene vystupujú mé- diá, alebo presnejšie mediálne modely. Výstupom projektu je sada dvoch zbor- níkov z medzinárodných konferencií, kde sme mapovali školskú a mimoškolskú ka- techézu a taktiež mediálnu výchovu vo vybraných európskych krajinách. Ďalej to boli už spomínané tri záverečné publi- kácie, ktoré sú určené predovšetkým ro- dičom, katechétom, kňazom, výchovným pracovníkom, ako aj širokej odbornej ve- rejnosti, ktorá sa zaoberá mediálnou edukáciou. Aj napriek tomu, že sa nám nepodarilo komplexne spracovať proble- matiku mediálnej edukácie na Slovensku, som presvedčený, že sme ambície projek- tu naplnili a prispeli k riešeniu predmet- nej problematiky.“ thlic. Martina Poláková

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/12/akcie a projekty Prešovská univerzita opätovne dokazuje svoju príslušnosť k elitným vzdelávacím a výskumným inštitúciám Pravoslávna bohoslovecká fakulta opätovne potvrdzuje medzinárod- ný kredit Prešovskej univerzity. 21. januára 2011 jej dekan prof. ThDr. Ján Zozuľak, PhD., v sieni Cirkev- ných snemov v chráme Christa Spa- siteľa v Moskve prevzal vysoké oce- nenie: Prémiu Fondu Jeho Svätosti patriarchu Alexija II. za rok 2010, ktorá bola udelená Pravoslávnej bohosloveckej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove za vynikajú- cu činnosť a prínos v upevňovaní jednoty pravoslávnych národov, za utvrdzovanie a šírenie kresťan- ských hodnôt v spoločnosti. Roz- hodnutie o udelení Prémie Pravo- slávnej bohosloveckej fakulte PU v Prešove odovzdal prezident Fon- du prof. Valerij Alexejev 16. decem- bra 2010 na pôde Veľvyslanectva Ruskej federácie v Bratislave. Zá- roveň tlmočil posolstvo patriarchu moskovského a celej Rusi Cyrila a venoval knižný dar pre knižnicu Pravoslávnej bohosloveckej fakul- ty PU. O tejto mimoriadnej udalos- ti sme sa porozprávali s dekanom menovanej fakulty prof. ThDr. Já- nom Zozuľakom, PhD. Pán dekan, je nepochybné, že každé ocenenie akademickej prá- ce Prešovskej univerzity má svoj význam. V čom spočíva výnimoč- nosť vami prevzatého ocenenia? Fond udeľuje Prémiu patriarchu Alexija II. už 11 rokov preziden- tom, premiérom, predsedom par- lamentu, vysokým predstaviteľom Pravoslávnej cirkvi, významným osobnostiam spoločenského a kul- túrneho života. Od roku 2009 nesie Prémia meno zosnulého patriar- chu Alexija II., ktorý vo Fonde pô- sobil od jeho založenia v roku 1995 až do svojej smrti v decembri 2008. Na základe rozhodnutia Medzi- národného Fondu jednoty pravo- slávnych národov toto ocenenie za rok 2010 dostali aj Jeho Blaženosť arcibiskup Novej Justiniány a celé- ho Cypru Chryzostomos II., ukra- jinský prezident Viktor Janukovyč a popredný ruský spisovateľ Va- lentin Rasputin. Laureátmi Prémie sa v minulosti stali napríklad pre- zidenti Ruskej federácie, Grécka, Bieloruska, Estónska, Bulharska, Arménska, Cypru, najvyšší pred- stavitelia alexandrijskej, antiochij- skej, jeruzalemskej, srbskej, bul- harskej pravoslávnej cirkvi a celý rad významných zahraničných osobností. Tieto skutočnosti sved- čia o tom, že Prešovská univerzita sa ocitla v elitnom klube kultúr- nych a spoločenských dejateľov, ktorí svojim pôsobením viditeľne formujú svet okolo nás. niečo také neprináša len pocty, ale aj mimoriadnu zodpovednosť a záväzky. ako sa vami spravova- ná fakulta s touto relatívne novou pozíciou vyrovná? Pre Pravoslávnu bohosloveckú fa- kultu je to nesmierne významné ocenenie. Znamená uznanie jej ve- decko-výskumných aktivít na me- dzinárodnej úrovni. Na jednej stra- ne ide o veľkú poctu, ale na druhej strane aj o veľký záväzok. Fakulta sa týmto ocenením dostala viac do povedomia najuznávanejších teolo- gických fakúlt na svete. Tento pie- destál, respektíve tieto pomyselné „pozorné oči“ nás zaväzujú k ešte kvalitnejšej vedeckej práci. Jeho Svätosť patriarcha Cyril vo svojom úvodnom príhovore jasne potvrdil, že PBF PU je medzinárodne uzná- vaná vzdelávacia inštitúcia. To isté dosvedčil aj veľvyslanec Sloven- skej republiky v Moskve pán Jozef Migaš, ktorý na počesť tejto uda- losti usporiadal recepciu na Slo- venskom veľvyslanectve. Fakulta, a tým aj celá univerzita znova uká- zala, že dokáže úspešne reprezen- tovať mesto Prešov a celú Sloven- skú republiku. Ostáva len dúfať, že táto pocta nás vyburcuje k ne- utíchajúcej snahe vykonávať naše akademické poslanie ešte zodpo- vednejšie a kvalitnejšie. Prémia bola fakulte udelená okrem iného aj za utvrdzovanie a šírenie kresťanských hodnôt v spoločnosti. Čím si zaslúžila túto poctu? Všetky vedecké a vzdelávacie akti- vity fakulty sú zamerané na utvr- dzovanie a šírenie kresťanských hodnôt v spoločnosti. Základné špecifikum fakulty spočíva v jej výnimočnosti ako jedinej fakulty pravoslávnej teológie na Slovensku a v Strednej Európe. V minulom období sa fakulta orientovala pre- važne na prípravu pravoslávnych duchovných, v poslednom čase sa jej pôsobenie rozšírilo aj na oblasť sociálnej práce. Týmto spôsobom získava hodnotová orientácia ší- rená fakultou „nadkonfesionálny“ rozmer. Základným východiskom pre prípravu sociálnych pracov-

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/13/ akcie a projekty níkov je pravoslávna kresťanská teológia, antropológia, kozmoló- gia a sociológia. Fakulta teda po- skytuje jedinečný pohľad na skú- mané oblasti, úzko spolupracuje s Pravoslávnou cirkvou v českých krajinách a na Slovensku na plne- ní úloh, ktoré vyplývajú z jej po- slania v spoločnosti a je v tomto regióne jediným centrom vedecké- ho výskumu v oblasti pravoslávnej teológie, duchovnosti, cirkevných dejín, byzantológie, liturgického a sviatostného života, liturgického jazyka, cirkevného umenia a misie. Fakulta ponúka štúdium v akredi- tovaných študijných programoch pravoslávna teológia (Mgr., PhD.), charitatívna a sociálna služba (Bc., Mgr., PhD.) a má potvrdené práva habilitačných a inauguračných ko- naní, to znamená, že si vychováva budúcich docentov a profesorov. Všetky tieto skutočnosti rezonujú na medzinárodnom akademickom poli a bolo len otázkou času, kedy bude výnimočné postavenie fakul- ty v stredoeurópskom regióne oce- nené. Opätovne ale zdôrazňujem, že čím vyššie vyletíme, tým tvrdšie môžeme dopadnúť, preto musí byť toto ocenenie pre fakultu predo- všetkým motiváciou k ešte inten- zívnejšej činnosti. ktoré z vedecko-výskumných ak- tivít fakulty mohli inšpirovať re- levantné subjekty k udeleniu Pré- mie? Je ťažké posudzovať, čo v koneč- nom dôsledku zavážilo pri roz- hodnutí Fondu udeliť Prémiu prá- ve PBF PU v Prešove. V každom prípade môžem konštatovať, že fakulta sa významnou mierou po- dieľa na vedeckovýskumnej práci v oblasti teologických štúdií s vy- užitím najnovších vedeckých po- znatkov. Je zapojená do viacerých medzinárodných i slovenských projektov. Nadväzuje a udržiava kontakty so zahraničnými teolo- gickými fakultami, ktoré sú ochot- né spolupracovať pri výmenách pedagógov a študentov, odbornej a vedeckej literatúry. Učitelia fa- kulty sa zúčastňujú na medziná- rodných i domácich vedeckých konferenciách a výsledky svojej vedecko-výskumnej práce publi- kujú v monografiách, učebniciach, v slovenských i zahraničných ve- deckých zborníkoch a časopisoch. Vysokú úroveň fakulty udržiava- jú aj mobility učiteľov a študentov, ktoré sa realizujú na základe bila- terálnych zmlúv so zahraničnými univerzitami v rámci programu Európskej únie ERASMUS. Fakul- ta má výborné kontakty s univer- zitami v Aténach a Tessalonikách (Grécko), v Paríži (Francúzsko), Mníchove (Nemecko), Joensu (Fín- sko), Belehrade (Srbsko), Vilniuse (Litva), v Prahe (Česká republika) a vysokými školami v Kortrijku a Gente (Belgicko). Študenti sa zú- častňujú na dlhodobých alebo krát- kodobých študijných pobytoch na zahraničných teologických fakul- tách a po návrate výrazne prispie- vajú k zvyšovaniu vedomostnej úrovne. Bol pobyt v Moskve inšpiratívny aj pre vás osobne? Moskva je metropola, ktorá dýcha kultúrou, históriou a v neposled- nom rade vzdelaním. Môj posled- ný pobyt v tomto meste nebol dlhý, ale napriek tomu som sa tento čas snažil využiť čo najproduktívnej- šie. Prehlboval som existujúce kon- takty medzi fakultami a vytváral nové. Okrem samotného ceremo- niálu odovzdávania ocenenia, sú- visiacich akcií a spomínanej recep- cie na Slovenskom veľvyslanectve som sa stretol s rektorom Ruskej pravoslávnej univerzity svätého Jána Teológa igumenom Petrom (Eremeev), kde som mal prednášku pre pedagógov a študentov. Absolvoval som tiež stretnutie s dekanom Filozofickej fakulty Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova V. V. Mironovom, ktorý ma pozval na oslavy 70. výročia obnovenia Filozofickej fakulty do Moskvy. Zúčastnil som sa na svätej liturgii s moskovským patriarchom, cyperským arcibis- kupom, biskupmi a kňazmi v Us- penskom sobore (chráme) moskov- ského Kremľa na deň pamiatky svätého Filipa, metropolitu mos- kovského a celého Ruska, divo- tvorcu, a na svätej liturgii v chráme svätého Nikolaja na Koteľnikách, ktorý je podvorím našej Cirkvi v Rusku, s otcom mitr. prot. Ale- xejom Juščenkom, kde som sa pri- hovoril s kázňou k veriacim. Otec Alexej výrazne pomohol pri orga- nizovaní mojej cesty v Moskve, za čo mu patrí moja vďaka a hlboká úcta. zhováral sa Mgr. Bohuslav Kuzyšin, PhD. Výstava fotografií Naši priatelia z DSS v Giraltovciach na PBF Pu Malý prierez štvorročnej spolupráce študentov Pravoslávnej bohosloveckej fakulty PU (PBF PU), členov Brat- stva pravoslávnej mládeže na Slovensku – SYNDESMOS (BPM) a Domova sociálnych služieb v Giraltovciach sa preniesol na obrazové snímky. 7. decembra 2010 výstavu týchto fotografií otvorila Mgr. Zuzana Repková za prítomnosti prof. ThDr. Jána Zozuľaka, PhD., dekana PBF, Mgr. Slávky Vojčekovej, riaditeľky DSS v Gi- raltovciach, a Alexandra Halušku, prezidenta BPM. S pani riaditeľkou na pôdu PBF PU zavítali tiež hlavní protagonisti výstavy – klienti DSS v Giraltovciach. Približne 50 záberov predstavuje spoločné stretnutia, vzá- jomné návštevy – od tej prvej z roku 2006 až po súčasnosť. Mikulášske programy, vianočné vystúpenia, dni otvorených dverí v DSS, dni detí v Prešove – na týchto a podobných akciách sa oddane podieľali mládežníci z BPM. Možnosť odbornej praxe či účasť na ergoterapii zas využili študenti odboru charitatívna a sociálna služba na PBF PU. Mgr. Zuzana Repková priblížila prítomným v krátkosti význam tejto spolupráce pre všetky zainteresované strany. Nasledoval príhovor prof. ThDr. Jána Zozuľaka a tiež slová poďakovania pani riadi- teľky, ktorá dekanovi PBF PU odovzdala symbolický darček. Po prípitku sa nám naši kamaráti z DSS pred- stavili v krátkom predvianočnom programe s pesničkami a vinšmi. Na jednej zo stien v DSS-ku je napísaná myšlienka: „Milovať to, čo je krásne, nie je ťažké, ale milovať tých, ktorým osud vtisol znak menejcennosti, vyžaduje ľudí celého srdca.“ Veríme, že táto štvorročná spolupráca bude efektívne pokračovať i naďalej, pretože Bratstvo pravoslávnej mládeže, ako aj Pravoslávna bohoslovecká fakulta formuje zo svojich členov a študentov ľudí celých sŕdc. Mgr. zuzana repková

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/14/akcie a projekty AJ PRešOVskí ARchiVáRi Majú sVoje DejIny Dvadsať rokov výučby archívnictva na Prešovskej univerzite v Prešove V rámci univerzít Slovenskej re- publiky predstavuje Filozofická fakulta Prešovskej univerzity jed- no z dvoch odborných pracovísk (popri Katedre archívnictva a po- mocných vied historických FF UK Bratislava), ktoré zabezpečuje výuč- bu úplného magisterského vysoko- školského štúdia odboru archívnic- tvo. Odbor vznikol v čase dekana prof. PhDr. Jána Sabola, DrSc. Od- borným garantom a zakladateľom archívnictva bol prof. PhDr. Fer- dinand Uličný, DrSc. Do prvé- ho ročníka v akademickom roku 1991/1992 nastúpilo dvanásť štu- dentov. Viacerí z nich dnes pôso- bia ako vysokoškolskí pedagógo- via, odborní zamestnanci štátnych a verejných archívov na Slovensku i v cudzine. V súčasnosti výučbu archívnictva zabezpečujúce Kated- ra archívnictva a pomocných vied historických, ktorá je súčasťou In- štitútu histórie FF PU (KAaPVH IH FF PU). Z hľadiska stupňa vzdelá- vania ponúka Prešovská univer- zita študijné programy prvého až tretieho stupňa. Absolventi ma- gisterského štúdia odboru archív- nictvo (2.1.10) môžu pokračovať v externej forme vysokoškolského štúdia v odbore archívnictvo a po- mocné vedy historické (PhDr.) ale- bo v doktorandskom štúdiu (PhD.) v dennej i externej forme vo ved- ných odboroch slovenské dejiny alebo všeobecné dejiny, resp. aj na iných príbuzných vedných odbo- roch. otvorenie a udelenie Pamätnej medaily FF Pu Pri príležitosti blížiaceho sa 20. vý- ročia výučby archívnictva na FF PU v Prešove usporiadal Inštitút histórie FF PU v spolupráci s Mi- nisterstvom vnútra Slovenskej republiky – Odborom archívov, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky – Štátnym archívom v Prešove, Spoločnosťou sloven- ských archivárov a slovenskou historickou spoločnosťou dvoj- dňovú vedeckú konferenciu s me- dzinárodnou účasťou pod názvom Dejiny Slovenska v archívnych pra- meňoch ~ Dvadsať rokov archívnic- tva na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Konferencia sa konala v dňoch 24. – 25. novembra 2010 v priestoroch Prešovskej uni- verzity v Prešove. Konferenciu otvoril garant štu- dijného odboru archívnictvo prof. PhDr. Peter Švorc, CSc., a po ňom vystúpili s otváracím prího- vorom prorektor pre vedu, dok- torandské štúdium a akreditáciu prof. PhDr. Peter Kónya, PhD., de- kan FF PU v Prešove prof. PhDr. Ru- dolf Dupkala, CSc., riaditeľka IH FF PU Doc. PhDr. Ľubica Harbu- ľová, CSc., a s pozdravným prího- vorom PhDr. Július Béreš, CSc. (za VPS Archeologický ústav SAV, Ko- šice). Pri príležitosti vzniku študij- ného odboru „archívnictvo“ udelil dekan FF prof. PhDr. Rudolf Dup- kala, CSc., Katedre archívnictva IH FF PU Pamätnú medailu FF PU. Následne program konferen- cie pokračoval podľa stanoveného programu. Program – referáty – prezentácie Tematické okruhy vedeckej konfe- rencie ostali zámerne v širšej rovi- ne. Priestor bol venovaný dejinám archívnictva na PU od jeho po- čiatkov až po súčasný stav. Tento blok otvoril vzácny hosť, niekdaj- ší odborný garant a zakladateľ prešovského odboru archívnic- tvo prof. PhDr. Ferdinand Uličný, DrSc., ktorý od roku 1990 pôsobil ako interný člen katedry a neskôr aj ako jej vedúci. Venoval sa naj- mä samotnej myšlienke, dôvodom a cieľom otvorenia úplného magis- terského vysokoškolského štúdia archívnictva. V podobnom duchu hodnotenia a bilancovania, jed- notlivých organizačno-personál- nych zmien, ktoré ovplyvnili for- movanie odboru, náplň štúdia, ale aj odborný profil absolventov ar- chívnictva v priebehu dvadsiatich rokov, predniesol svoj príspevok PhDr. Ferdinand Uličný (KAaPVH IH FF PU). Komparatívne sa poslucháči mohli dozvedieť o minulosti vý- učby archívnictva, súčasnosti ka- tedry, stave a perspektívach ar- chívnictva na FF UK v Bratislave (prof. PhDr. Leon Sokolovský, CSc., KAaPVH FF UK Bratislava) a sta- ve, výučbe a trendoch moderného archívnictva na vysokých školách v Čechách a na Morave (Mgr. Da- vid Valůšek, Moravský zemský ar- chiv v Brně, Státní okresní archiv Zlín; Mgr. Jiří Smitka, Státní oblast- ní archív v Praze), ale aj o súvislos- tiach teórie a potrebách archív- nej praxe a vzdelávaní archivárov (PhDr. Milan Mišovič, Odbor ar- chívov sekcie verejnej správy Mi- nisterstva vnútra SR). Pozornosť sa upriamila aj na jed- notlivé osobnosti z radov ar- chivárov – Vendelína Jankoviča (Doc. PhDr. Marta Dobrotková, CSc., Katedra histórie, FF Trnav- ská univerzita) a Júliusa Bartáka (Mgr. Katarína Matavová, Kated- ra histórie, FF Trnavská univer- zita) –, ale aj na významnú jubi- lujúcu Spoločnosť slovenských archivárov (SSA) a jej vznik, čin- nosť a aktivity od roku 1989 (PhDr. Zuzana Kollárová, PhD., Ministerstvo vnútra SR, Štátny ar- chív Levoča – pobočka Poprad). Veľká časť referátov sa v samo- statných blokoch venovala deji- nám slovenských štátnych či špe- cializovaných archívov – vzniku, významu, pôsobeniu, archívnym fondom a zbierkam. Takto sa pred- stavili Štátny inšpektorát archívov a knižníc na Slovensku 1919 – 1939 (Mgr. Martina Orosová, Pamiat- kový úrad SR Bratislava), archív Matice slovenskej (Mgr. Jana Žu- márová, Matica slovenská), Pôdo- hospodársky archív (Mgr. Dani- ela Fukasová, Slovenský národný archív), dejiny prešovských archí-

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/15/ akcie a projekty zasaDal noVozVolený as PBF Pu Po vykonaných voľbách do AS sa dňa 18. 2. 2011 uskutočnilo prvé zasadnutie najvyššieho samosprávneho orgánu PBF PU. Novozvolení členovia za zamestnaneckú časť PhDr. To- máš Hangoni, PhD., Mgr. An- drej Nikulin, PhD., Mgr. Pa- vol Kochan, PhD., Mgr. Vasyľ Kuzmyk, PhD., ThDr. Maroš Šip, PhD., Mgr. Ján Pilko, PhD., ThDr. Štefan Pružinský, PhD., Mgr. Bohuslav Kuzyšin, PhD., a za študentskú časť Mgr. Mi- chal Čižmárik, Peter Polakovič, Mgr. Anastazij Momot, Matúš Kostičák z rúk prof. ThDr. Jána Šafina, PhD., predsedu voleb- nej komisie, prevzali osvedče- nie o ich zvolení. Zároveň jed- nohlasne zvolili za predsedu AS PBF PU PhDr. Tomáša Han- goniho, PhD., a za podpredse- dov Mgr. Bohuslava Kuzyšina, PhD. (za zamestnaneckú časť), a Petra Polakoviča (za študent- skú časť). Tento novozvolený AS PBF PU bude v najbližšom období voliť kandidáta na de- kana na nové funkčné obdobie. PBF PU je jedinou fakultou pravoslávnej teológie v Stred- nej Európe, ktorej výučba a vý- skumná činnosť sa realizu- je na katedrách s teologickým zameraním vrátene oblasti kresťanského učenia o človeku a sociálnej práci (Charitatívna a sociálna služba). Pri realizácii študijných programov sú apli- kované aj také vedné odbory ako napr. sociálna práca, psy- chológia, pedagogika, právo v dimenziách súčasných i bu- dúcich životných podmienok a potrieb ľudí v spoločnosti. Mgr. Ivana Vojtašeková vov (doc. PhDr. Miloslava Bodná- rová, KAaPVH IH FF PU), Štátny archív v Prešove, pobočka Svidník (PhDr. Richard Pavlovič, Minister- stvo vnútra SR, Štátny archív Pre- šov – pobočka Svidník). Veľký priestor sa poskytol prezen- tácii vzácnych dokumentov, fondov a zbierok, resp. samotným dejinám Slovenska vo svetle archívnych prameňov z obdobia stredoveku a novoveku. Zaujímavý a obohacu- júci bol blok referátov kolegov zao- berajúcich sa hudobnou históriou, resp. hudobno-historickými pra- meňmi a hudobnou historiogra- fiou (PhDr. Janka Petőczová, CSc.; Mgr. Eva Veselovská, PhD., Ústav hudobnej vedy SAV). Jedno z vy- stúpení bolo spestrené aj hudob- nými ukážkami z prezentovaných historických prameňov. Podobne odzneli príspevky pred- stavujúce analýzu archívnych pra- meňov reholí sv. Františka v Šari- ši (Mgr. Martina Snaková, PhD., Ministerstvo vnútra SR, Štátny ar- chív Prešov, pobočka Svidník); ar- chívne pramene k dejinám školskej správy (Mgr. Mária Novosádová, Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív Prešov – pobočka Humen- né), neznáme rukopisy v knižnej podobe vo vlastníctve prešovské- ho gréckokatolíckeho biskupstva (Mgr. Marcela Domenová, PhD., KAaPVH IH FF PU) alebo on-line sprístupňovaniu archívnych doku- mentov v Čechách a na Slovensku (Mgr. Krasimír Damjanov, Bach systems, s. r. o.). Samostatný blok referátov bol za- meraný najmä na dejiny správy vstredovekomKežmarku(Mgr.Ka- rin Fábrová, PhD., KAaPVH IH FF PU) a Bardejova (Mgr. Mária Petro- vičová, KAaPVH IH FF PU) a sprá- ve Abovskej stolice v druhej polovi- ci 16. storočia. Širší priestor dostali aj jednotlivé pomocné vedy histo- rické, najmä diplomatika, sfragis- tika, epigrafia a filigranológia. Prá- ve pri týchto vedných disciplínach z oblasti pomocných vied historic- kých sa predstavili viacerí úspeš- ní absolventi prešovského archív- nictva. Výsledky ich výskumov boli zamerané na prezentáciu epi- grafických prameňov a ich prínos pre stredoveké dejiny šarišských slobodných kráľovských miest (Mgr. Miroslav Čovan, KAaPVH FF UK Bratislava), sfragistiku – pe- čate župných hodnostárov a úrad- ných pečatí slúžnovských okresov do zavedenia stoličnej pečate Šariš- skej stolice v 16. st. (Mgr. Norbert Novosád, Praha), na obecné a mest- ské pečate Abovskej a Turnianskej župy (PhDr. Gabriel Szeghy, Archív mesta Košice), na filigrány z fon- du Abovskej župy, stav a perspek- tívy filigranológie na Slovensku (Mgr. Zuzana Forraiová, Východo- slovenské múzeum Košice) alebo knihu testamentov Starej Ľubovne z roku 1660 – 1747 (Mgr. Františka Marcinová, KAaPVH FF UK Brati- slava). Celkovo na konferencii odznelo 28 referátov radených v tematických blokoch, po ktorých nasledovali diskusie. Referáty budú sprístup- nené verejnosti na stránkach pe- riodika Inštitútu histórie FF PU Dejiny – internetový časopis Inštitú- tu histórie FF PU v Prešove (ISSN 1337-0707), dostupného na stránke http//dejiny.sk. sprievodné podujatie Okrem oficiálneho rokovania mala konferencia aj spoločenský rozmer. Oficiálny program konferencie bol obohatený o sprievodne spoločen- ské podujatie – recepciu a hudob- né matiné, moderované PaedDr. Slávkou Kopčákovou, PhD., ktorá sa podieľala aj na jeho dramatur- gii. V programe vystúpili peda- gógovia z Inštitútu umení FF PU – Mgr. Art. Ľubica Kistyová, PhD., Mgr. Art. Stanislav Mirossay, PhD., a študenti 2. ročníka odboru esteti- ka – hudobná výchova z Inštitútu estetiky, vied o umení a kulturoló- gie FF PU, a to Martina Guľašová, Radoslav Moznich, Marek Majoroš, Karolína Kopaničáková, Jana Ber- číková a akordeónové duo Cole- gium musicum – Marián Cuprišin a Peter Stripaj. Záverom možno konštatovať, že variabilita prezentovaných tém a výsledky aktuálnych vedecko-vý- skumných projektov prispeli k roz- šíreniu poznatkov pri výskume jednotlivých parciálnych tém dejín Slovenska, k problematike aktuál- nosti a potrebe samotného štúdia archívnictva a pomocných vied historických na našej univerzite, ktorá vychováva nové generácie vysokoškolsky vzdelaných profe- sionálnych odborníkov, uplatniteľ- ných na pozíciách odborných pra- covníkov nielen v archívoch, ale aj v iných vedecko-výskumných pra- coviskách. Mgr. M. Domenová, PhD. (Katedra archívnictva a pomocných vied historických ih FF PU) Foto: PhDr. Martin Ďurišin; AV štúdio cckV PU (Mgr. lenka Ducarová, andrea Vihonská)

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/16/akcie a projekty MeDaIla Bl. P. P. GOJDiČA OsBM ZA ZáchRAnU knižnice Prešovský arcibiskup a metropo- lita Mons. Ján Babjak, SJ, v utorok 15. februára 2011 v aule Gréckoka- tolíckej teologickej fakulty Prešov- skej univerzity v Prešove ocenil pracovníka fakulty pána Róberta Németha Medailou bl. Pavla Petra Gojdiča OSBM. Ocenenie mu ude- lil za záchranu fakultnej knižnice pri havarijnej udalosti, ktorá sa sta- la na GTF PU 23. septembra 2010, keď v skorých ranných hodinách z prasknutého vodovodného ven- tilu začala silným prúdom striekať voda, a za mimoriadne zodpoved- né plnenie pracovných povinností. Vyzdvihol tak skutočnosť, že pán Róbert Németh svojou duchaprí- tomnosťou a obetavosťou zabránil ďalším materiálnym, ale aj oveľa vážnejším škodám v knižnici, keď hrozilo zničenie vzácneho knižné- ho fondu. Vladyka Ján, veľký kancelár GTF PU, za prítomnosti dekana fakulty prof. Petra Šturáka a ďal- ších pedagogických a ne- pedagogických zamest- nancov fakulty na adresu oceneného povedal, že sa 23. septembra minulého roku, keď mal službu na vrátnici, ráno o 3.30 hod. zachoval hrdinsky a od- vrátil nemalú škodu. Zmo- bilizoval hasičov, dekana a ďalších a vlastnými ru- kami držal prívod vody, aby boli škody čo najmen- šie. Keby voda tiekla bez obmedzenia jednu hodinu, už by bolo všetko zničené. „S radosťou chcem odovzdať toto ocenenie, ktoré sme začali udeľovať minulý rok pri príležitosti 60. výročia lik- vidácie Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Si pre nás vzorom, ako zodpovedne si má človek plniť svo- je úlohy. Toto je potvrdenie toho, že v každej práci sa dajú robiť hodnot- VýstaVa FotograFIí V GiRAltOVciAch Výstava fotografií pod názvom „Naši priatelia z DSS v Giraltovciach“, ktorú predstavila Pravoslávna bo- hoslovecká fakulta PU (PBF PU) vo svojich priestoroch v spoluprá- ci s Bratstvom pravoslávnej mlá- deže na Slovensku – SYNDESMOS (BPM) a Domovom sociálnych slu- žieb v Giraltovciach (DSS), sa presu- nula na ďalšie miesto svojej prezen- tácie. 2. februára 2011 sa na podnet riaditeľky DSS Mgr. Slávky Vojče- kovej uskutočnilo otvorenie výsta- vy na Mestskom úrade v Giraltov- ciach. Dekan PBF PU, prof. ThDr. né veci a že svojou poctivou prácou človek kráča po ceste spásy,“ uvie- dol otec arcibiskup. Prof. Peter Šturák poďakoval za ocenenie pracovníka fakulty a po- vedal, že je to „vzpruha do našej ďalšej práce“. V závere ocenenému všetci zaspievali „mnoholitstvije – mnoho rokov“. ľubomír Petrík Ján Zozuľak, PhD., vo svo- jom prího- vore, ktorým výstavu otvo- ril, hovoril o syndesmose, teda o jednote. O spoločnom zväz- ku lásky, ktorý spája všetkých ľudí na svete. O priateľstve, ktoré bolo vytvorené počas päťročnej spolu- práce študentov PBF PU, mládež- níkov z BPM a zamestnancov, ale najmä klientov z DSS. Toto sláv- nostné otvorenie sa uskutočnilo za prítomnosti primátora mesta Giraltovce Mgr. Jána Rubisa a po- slancov mestského zastupiteľstva v Giraltovciach. Zúčastnili sa na ňom tiež riaditelia škôl a organizá- cií v pôsobnosti mesta Giraltovce, PhDr. Tomáš Hangoni, PhD., pove- rený vedením Katedry kresťanskej antropológie a sociálnej práce na PBF PU, študenti PBF PU a zástup- covia BPM. Spolupráca týchto troch organizá- cií, ktoré sú podpísané pod výsta- vou fotografií, je položená nielen na teoretických základoch, ale naj- mä na báze skúseností a výmeny vlastných poznatkov. Toto „priateľ- stvo“ každá strana obohacuje nie- čím vlastným, jedinečným. Verí- me, že spolupráca sa bude i naďalej rozvíjať a bude nápomocná nielen klientom zariadenia, ale i mladým ľuďom pri spoznávaní sociálnej služby v praxi a šírení kresťanskej lásky a Evanjelia. Mgr. zuzana repková

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/17/ akcie a projekty týžDeň VeDy A techniky nA kAteDRe OšetROVAteľstVA FZO PU Cieľom Týždňa vedy a techniky na Slovensku v roku 2010, organizo- vaného pod záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, je zlepšiť vní- manie vedy a techniky, vzbudiť zá- ujem a informovanosť mladých ľudí o poznatkoch vedeckých a technic- kých disciplín a riešiť globálne prob- lémy a výzvy spoločnosti. V záujme zvýšiť toto povedomie verejnosti štu- denti odboru ošetrovateľstvo Fakul- ty zdravotníckych odborov Prešov- skej univerzity v Prešove predviedli 30. 11. 2010 svoje aktivity, projekty a využitie výdobytkov vedy a tech- niky tejto vzdelávacej inštitúcie. Pod odborným pedagogickým vedením PhDr. G. Kuriplachovej a PhDr. A. Longauerovej, PhD., vystúpili štu- denti 2. a 3. ročníka so svojím progra- mom, ktorý pozostával z troch zá- kladných vstupov. Prvý vstup tvoril pohľad do minulosti ošetrovateľstva prerozprávaním krátkeho životopisu zakladateľky profesionálneho ošet- rovateľstva Florence Nightingaelo- vej študentkou 2. ročníka Ľudmilou Lipákovou. Druhý vstup tvoril sú- bor prezentácií na témy: KTO SME, ČO SME, ČO CHCEME, ČO VIEME A KDE NÁS VŠADE STRETNETE. Prezentácie projektov a aktivít štu- dentov Katedry ošetrovateľstva od jej vzniku po súčasnosť a prezen- tácie poslania a povolania sestry súčasnej doby sa zhostili študentky Jana Francúzová, Ivana Škvareková, Lucia Majerčáková a Martina Nasti- šinová. Tretia časť programu pozo- stávala z hranej formy vybraných rolí sestier: ošetrovateľky, eduká- torky, advokátky a komunikátorky v podaní študentiek Eriky Majerní- kovej, Andrey Mrázovej, Kataríny Mizerovej, Zuzany Mikerovej, Jany Mišinskej, Radky Sojčákovej, Ivany Marenčínovej a Lýdie Martinkovej. Program bol ukončený exkurziou v priestoroch fakulty s prezentáciou odborných učební a názorných po- môcok v čase prebiehajúcej výučby. „Sprievodkyňou“ bola študentka Jana Maníková. Čo nás organizáto- rov potešilo? Nuž, veľký záujem štu- dentov stredných škôl z Prešova, Hu- menného i vzdialenejšieho Popradu. Čo sa na programe našim návštevní- kom najviac páčilo? Roly sestry, kto- ré oživili atmosféru, a Florence Ni- ghtingaleová so svojím historickým kostýmom. Stretneme sa v akade- mickom roku 2011/2012. PhDr. gabriela Kuriplachová, PhDr. alena longauerová, PhD. katedra ošetrovateľstva FZO PU štUDenti O OchRAne PReD DiskRiMináciOU Zimný semester akademického roka 2010/2011 sa začal zaujímavý- mi otázkami týkajúcimi sa fenomé- nu diskriminácie. Predovšetkým študenti externej formy študijného programu v odbore sociálna práca (CHSS) v dimenziách predmetov občianske právo a pracovné právo prezentovali svoju empíriu z apliká- cie zákona č. 365/2004 Z. z. o rov- nakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskri- mináciou v znení neskorších pred- pisov, ktorý je účinný od 1. júla 2004 (antidiskriminačný zákon). Anti- diskriminačný zákon má teda už viac ako šesť rokov a študenti veľ- mi intenzívne sledujú jeho efektív- ne uplatňovanie v priestore a čase, v ktorom žijú, resp. sa aktivizujú. Napriek tomu, že problematika dis- kriminácie je citlivá, ako aj zložitá a širokospektrálna, študenti slobod- ne vyslovovali svoje názory najmä na potrebu dôslednejšie rešpekto- vať zákaz diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania a viery, rasy, príslušnosti k národ- nostnej alebo etnickej skupine, zdra- votného postihnutia, veku, sexuál- nej orientácie, manželského stavu alebo rodinného stavu, farby ple- ti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociál- neho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. V tomto kontex- te akcentovali potrebu prihliadať aj na dobré mravy a na účely roz- šírenia ochrany pred diskriminá- ciou. Inými slovami, aj podľa študen- tov základným zmyslom imperatívu správať sa v súlade s dobrými mrav- mi je vylúčiť pri výkone práva hrubé porušovanie morálky, zabezpečiť as- poň minimálnu slušnosť pri výkone subjektívnych práv (dodržať etické minimum pri výkone subjektívnych práv účastníkov pracovnoprávnych vzťahov a neopomínať dodržiava- nie zásady rovnakého zaobchádza- nia pri prijímaní konkrétnych opat- rení na ochranu pred diskrimináciou zo strany zamestnávateľov). Viacerí študenti v zhode s obsahom antidis- kriminačného zákona interpretova- li formy diskriminácie, napr., že 1) priama diskriminácia je také kona- nie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priazni- vo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa malo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii, 2) nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, po- kyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou, 3) obťažovanie je správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepria- teľského, zahanbujúceho, ponižujúce- ho, potupujúceho, zneucťujúceho ale- bo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody a ľudskej dôstojnosti (obťažovanie zákonodar- ca hodnotí ako diskrimináciu!), 4) po- kynom na diskrimináciu je konanie, ktoré spočíva v zneužití podriadenos- ti na účely diskriminácie tretej oso- by (často sa vyskytuje v latentnej forme s prvkami napr. závisti, nená- visti, pomsty), 5) nabádanie na dis- krimináciu je presvedčovanie alebo podnecovanie osoby na diskrimi- náciu tretej osoby, 6) neoprávnený postih je také konanie alebo opo- menutie, ktoré je pre osobu (ktorej sa týka) nepriaznivé a priamo súvi- sí s domáhaním sa právnej ochra- ny pred diskrimináciou vo svojom mene alebo v mene inej osoby ale- bo s podaním svedeckej výpovede, vysvetlenia, pripadne súvisí s inou účasťou tejto osoby v konaní ko- rešpondujúcom s porušovaním zá- sady rovnakého zaobchádzania... V neposlednom rade študenti zau- jímali aj reálne postoje k otázkam týkajúcim sa možnosti domáhať sa ochrany práva, právom chránených záujmov alebo slobody z dôvodu nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania. Tu dávali do po- zornosti, aby ten, ktorý nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania (ak je to možné), napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosť- učinenie. Dovolávali sa aj zvýšenia aktivít zamestnávateľov v dimenzi- ách napĺňania legislatívy upravujú- cej sociálnu politiku zamestnávate- ľov vrátane pracovných poriadkov a kolektívnych zmlúv s osobitným dôrazom na efektívnejšiu sociálnu prevenciu. Doc. JUDr. Ján Roháč, csc.

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/18/akcie a projekty O FilOZOFii A etike nA DVOch kOntinentOch V závere roka 2010, v dňoch 3. – 5. decembra 2010, pod záštitou Austrálskoázijskej spoločnosti pre kontinentálnu filozofiu uspo- riadala Queensland University v Brisbane medzinárodnú kon- ferenciu pod názvom Afekt. Pod- ľa organizátorov otázky afektu patria ku kardinálnym záležitos- tiam filozofie, podstate poznania, fenoménom skúseností, štruktú- re a funkcii mysle a života vôbec. Okrem tém súvisiacich s filozo- fiou afektu boli prezentované aj príspevky so všeobecnejšou prob- lematikou. Venovali sa napríklad aj afektom v literatúre, filozo- fii nádeje (hope), fenomenológii afektu, psychoanalytickým afek- tom u Freuda, Kleina či Lacana, rovnako ako aj afektom v politi- ke. Uvedenej problematike som venoval pozornosť vo svojom vy- stúpení v súvislosti s takými té- mami v slovenskom politickom a spoločenskom diskurze, ako boli témy etickej a kultúrnej au- tonómie Slovenska, interrupcií, práv homosexuálov, klonovania na terapeutické a reprodukčné účely atď. O pár týždňov neskôr v jednom z najväčších miest Juhoafrickej re- publiky, v Durbane, nachádzajú- com sa na východe územia v re- gióne Kwa Zulu-Natal na pobreží Indického oceánu som sa zúčast- nil začiatkom nového roka, 18. januára 2011, na kolokviu o fi- lozofii vedy, ktoré organizova- la Katedra filozofie z University Johannesburg. Na toto podujatie nadviazal 19. – 21. januára 2011 filozofický kongres Južnej Af- riky (Philosophical Society of Southern Africa – PSSA). Organi- zátormi kongresu bola School of Philosophy and Ethics of the Uni- versity of KwaZulu-Natal v Dur- bane.Hlavnýmprezentujúcimbol Ian Hacking z Collège de France & University Toronto. Okrem hoj- ného zastúpenia domácich účast- níkov sa na kongrese zúčastnili aj ich kolegovia z početných univer- zít v Južnej Afrike a zo zahraničia, napríklad z USA, Kanady, Veľkej Británie, Portugalska, Talianska, Slovenska a ďalších krajín. K zaujímavým príspevkom by som zaradil napríklad prezentá- ciu Abrahama Oliviera (Universi- ty Fort Hare) Being Human (Ľudská bytosť), v ktorej sa venoval dvom základným otázkam. Po prvé: Čo je ľudská podstata a či môže- me skutočne vedieť, čo je ľudská podstata? Autor sa konkrétne sú- streďoval na kardinálnu otázku ľudskej podstaty, t. j. čo rozumieť pod ľudskou mysľou. Po druhé: Aký je vzťah medzi ľudskou by- tosťou a pojmom humánny? Uve- dená otázka podľa neho obsahuje etické a politické implikácie. Po- kúsil sa poukázať na to, ako jeho koncepcia humánnej mysle vedie k odpovedi, ako by mal vyzerať humánny prístup v etike a poli- tike. An African Theory of Human Digni- ty and a Relational Conception of Po- verty (Africká teória ľudskej bytosti a relačná koncepcia biedy) bola téma, ktorú prezentoval Thaddeus Metz (University Johannesburg). Hlav- ným cieľom bolo podľa neho na- črtnúť hodnoty, ktoré sú pozoru- hodné v subsaharskej oblasti, aby sme vytvorili neobvyklú a zaují- mavú koncepciu ľudskej dôstoj- nosti. Tvrdil, že ľudské bytosti majú dôstojnosť na základe ich spoločnej podstaty alebo schop- nosti spočívajúcej v tom, čo na- zýval „identitou“ a „solidaritou“. Uvedené chápanie je v kontras- te s najvplyvnejšími koncepcia- mi na Západe, podľa ktorých sa dôstojnosť nachádza v ich duši, živote, racionalite alebo autonó- mii. Ďalším z cieľov jeho príspev- ku bolo odvolať sa na túto afroko- munitaristickú koncepciu ľudskej dôstojnosti, aby poukázal na to, prečo je bieda morálne problema- tickou a čo môžu ľudia urobiť na jej zmiernenie, resp. odstránenie. Richard Sivil (University Kwa- Zulu-Natal) vo svojom príspevku Ethics: Art and Transformation kon- štatoval, že Sokrates podporoval praktický zmysel ako potrebu na kultiváciu umenia, aby zreduko- val konflikt a povýšil schopnosť človeka dobre žiť. Výskum, ktorý začína nemeckým idealizmom a pokračuje ďalej od Nietzscheho po Foucaulta, neodhaľuje iba roz- manité chápanie toho, čo predsta- vuje umenie, ale rovnako bohaté zdroje utrpenia. Prínosom a zaujímavým pod- netom pre konferenciu na afric- kom kontinente bola aj informá- cia o situácii v Európe, ktorú som

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/19/ akcie a projekty prezentoval v príspevku venova- nom etike politiky a etike politi- kov v strednej Európe, aplikujúc Aristotelov, Machiavelliho, Eraz- mov a Weberov model politika na naše pomery. Úvahy o etických koncepciách správnosti prezentoval Liezl van Zyl (University Waikato) v prí- spevku Virtual Ethical Concepti- ons of Rightness. Konštatoval, že v minulosti etici cnosti navrh- li rôzne kritériá správneho ko- nania. Autor sa sústredil na dva z týchto prístupov. Prvým z nich je koncepcia oprávneného sub- jektu, ktorú rozvinula Rosalinda Hursthouse. Podľa nej je konanie správne, ak a iba ak by subjekt cnosti urobil to, čo je svojrázne za istých okolností. Druhý je agent- based prístup, rozvíjaný Micha- elom Sloteom, podľa ktorého je konanie správne, iba ak dokazuje cnostnú motiváciu alebo prinaj- menšom nepochádza z nebez- pečného motívu. Autor tvrdil, že v každom prípade nie je jasné, či poskytujú kritérium správneho konania v tradičnom zmysle ko- nania. Obidva prístupy spočíva- jú na predpoklade, že hodnote- nie konania ako správneho nie je ekvivalentné záveru o tom, čo by malo byť urobené. Nad tým, či sú postačujúce súčas- né feministické teórie vo vzťahu k predčasnému ukončeniu gravi- dity, sa zamýšľala Belinda Pay- ne-Findlay (University Johan- nesburg) vo svojom vystúpení Abortion: Are Current Feminist Theories Enough? Odvoláva sa na štúdiu Celie Wolf-Devine Abor- tion and the „Feminine Voice“, kto- rá z feministického pohľadu tvr- dí, že potrat je mužskou reakciou na problém nechcenej gravidity, keďže nezachováva etiku starost- livosti. Konštatuje, že sme súčas- ťou systému vzájomných vzťahov, takže nikdy nesmieme škodiť ale- bo niečo zneužívať, a to nás prive- die k tomu, aby sme sa zaoberali spoločenskými, morálnymi a filo- zofickými problémami, porovná- vajúc ich s tým, ako by ich riešila patriarchálna spoločnosť. Wolf- Devine argumentuje, že vzhľa- dom na to, že potrat je násilný čin, t. j. je v protiklade k prirodzene prepojeným medziľudským vzťa- hom, nie je iba nemorálny, ale mal by byť aj protizákonný. Autorka príspevku poukázala, že by to malo pomôcť ženám stať sa ne- závislejšími od mužov a zároveň rovnoprávnejšími. Podľa jej názo- ru je lepšie uskutočňovať straté- gie, ktoré pomáhajú ženám redu- kovať požiadavku potratu, a nie iba dohadovať sa, či je to morálne nesprávne. Vzhľadom na to, že miestom usporiadania tejto medzinárod- nej konferencie bola provincia vo východnej časti Južnej Afri- ky KwaZulu-Natal (afrik. Kwa- Zoeloe-Natal), hlavným mestom ktorej je Pietermaritzburg a jed- ným z najväčších miest Durban založený ako prístav v roku 1824, účastníci mali možnosť obozná- miť sa aj s históriou a krásami daného regiónu, ktorý aj vo mne ako Európanovi zanechal hlboké a nezabudnuteľné zážitky a spo- mienky. Veľká časť provincie je dávnym domovom národa Zulu- ov, ktorí tam vybudovali i svoje kráľovstvo. Z neho na sklonku 19. storočia Briti vytvorili svoj pro- tektorát Zululand. Neskoršie bol začlenený do zrušenej provincie Natal. Provincia KwaZulu-Na- tal vznikla z pôvodnej provincie Natal v roku 1995. Aj keď ofici- álnym jazykom tu je angličtina, dominantným jazykom danej ob- lasti je zuluština. V nej som mal príležitosť vypočuť si a pozrieť aj niektoré ich tradičné zvyky, piesne, ku ktorým neodmysliteľ- ne patrili aj fascinujúci tanečníci v ich originálnom prostredí. Vasil gluchman V priestoroch estrádnej sály Odborového domu kultúry v Prešove sa 16. 12. 2010 konalo rozšírené zasadnutie kolégia dekana Fakulty manažmentu Pre- šovskej univerzity v Prešove (FM PU). Pozvanie na toto kolégium dostali od prof. Ing. Dr. Róberta Štefka, PhD., dekana fakulty, všetci pedagogickí a ad- ministratívno-hospodárski pracovníci, ako i interní doktorandi. Na stret- nutí sa bilancoval rok 2010, počas ktorého FM PU zaznamenala niekoľko pozoruhodných výsledkov. Fakulte manažmentu sa podarilo získať viaceré výskumné projekty, pričom k výraznému nárastu došlo predovšetkým pri medzinárodných výskumných projektoch. Pozitívne bola prijatá správa o riešení štrnástich grantových projektov financovaných internou grantovou agentúrou GAMA. V publikačnej činnosti došlo k výraz- nému nárastu publikačných jednotiek z 232 na 307 (k októbru 2010). Fakulte sa tiež podarilo dosiahnuť jeden z ostro sledovaných ukazovateľov zaradenia univerzity v rámci akreditačného procesu, KZU-6. Jeho hodnota k 1. 1. 2011 je nižšia ako 19,5. Tento výsledok je dôsledkom racionálnej personálnej politiky, ktorú vedenie Fakulty manažmentu v ostatnom období dôsledne dodržiavala. Dosiahnuté pozitívne výsledky za rok 2010 sú pre Fakultu manažmentu PU v Prešove zaväzujúce. Snahou jej vedenia je tieto výsledky nielen udržať, ale naďalej pracovať na ich zlepšovaní. Veríme, že podobné pozitívne hodnotenia budú prezentované na rozšírenom kolégiu dekana aj pri bilancovaní roka 2011. doc. Ing. Peter adamišin, PhD. prodekan pre rozvoj a hodnotenie kvality FM Pu na Fakulte manažmentu sa bilancovalo

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/20/akcie a projekty DOBROVOľnícke A inOVAČné AktiVity KateDry socIálnej Práce FF Pu V PrešoVe Život na Inštitúte sociálnej práce a edukológie v mesiacoch decem- ber 2010 a január 2011 spestrili štu- dentky a študenti odboru sociál- na práca za významnej podpory členiek a členov Katedry sociálnej práce troma úspešne zrealizovaný- mi akciami. Mikulášske koláčiky Prvé podujatie sa uskutočnilo 7. 12. 2010 vo vestibule Prešovskej uni- verzity. O 9. hodine ráno študent- ky a študenti otvorili v poradí už 7. ročník tradičného podujatia s ná- zvom „Mikulášsky koláčik“. Za myšlienkou realizácie tejto obľúbe- nej predvianočnej akcie, ktorá bola prvýkrát realizovaná v roku 2003, stoja vtedajšie študentky 1. ročníka Zuzana Tomková a Lenka Sabovčí- ková, toho času za podpory Dr. Ba- logovej, Mgr. Béreša a pani Kireto- vej. Mikulášsky koláčik následne pokračoval aj v rokoch 2004, 2006, 2007, 2008, 2009 a 2010. Stručnú do- kumentáciu vybraných ročníkov si môžete pozrieť na webstránke Ka- tedry sociálnej práce (socialnapra- ca.weebly.com), v časti Štúdium/ Študentské a dobrovoľnícke aktivi- ty. K dispozícii je aj dokumentácia ostatných realizovaných aktivít. Cieľom akcie je za pomoci kul- tivácie dobrovoľníckeho ducha študentiek a študentov získať fi- nančné prostriedky pre vybraný subjekt poskytujúci pomoc tým, ktorí to potrebujú. Výber uskutoč- ňujú samotní študenti a študentky na základe bohatých skúseností z odbornej praxe v rôznych typoch zariadení sociálnych služieb. K pokračovaniu akcie „Mikuláš- sky koláčik“ viedla úspešnosť pre- došlých ročníkov, keď bolo dote- raz darovaných cca 750 €, a chuť spraviť niečo užitočné pre ostat- ných. Tohtoročná akcia sa uskutoč- nila pod záštitou študentiek a štu- dentov 3. ročníka odboru sociálna práca. Za dobrovoľný príspevok ponúkali perníky, linecké koláči- ky, kokosové ježe, salónky, po do- mácky robené rolády, hračky a i. Aj vďaka mnohým z vás, ktorí ste sa rozhodli prispieť a podporiť túto aktivitu, sa podarilo vyzbierať úc- tyhodných 223 €. Vyzbieraná suma poputovala do občianskeho zdru- ženia Fenestra v Košiciach, ktorá pôsobí v oblasti prevencie a elimi- nácie násilia páchaného na ženách v párových vzťahoch. K dobrej tra- dícii podujatia patria aj plagáty s poďakovaním a vyzbieranou su- mou rozmiestňované v priestoroch vysokoškolského areálu. Verejné prezentácie a postery Ďalšou významnou akciou, ktorá mala premiéru 17. decembra 2010, bola verejná prezentácia závereč- ných prác 1. ročníka magisterského stupňa štúdia. Následne sa 12. ja- nuára 2011 uskutočnila verejná pre- zentácia vo forme posterov, ktoré vytvorili tretiaci a tretiačky baka- lárskeho stupňa štúdia. Obe akcie sme realizovali v rámci predmetov Proseminár k bakalárskej a Prose- minár k ročníkovej práci, na kto- rých vedení sa významnou mierou podieľali interné doktorandky Ka- tedry sociálnej práce FF PU, meno- vite Mgr. Kuriľáková, Mgr. Lipčá- ková a Mgr. Lyócsa. Inšpiráciou pre inovovanie konci- povania cieľov a požiadaviek na tvorbu záverečných prác študen- tov a študentiek v rámci spomína- ných predmetov bol odborný kurz písania vedeckého textu s prof. Li- borom Musilom, vedúcim Kated- ry sociálnej politiky a sociálnej práce FSS na Masarykovej univer- zite v Brne, ktorého účastníčkami a účastníkmi boli okrem iného aj interné doktorandky a doktoran- di Katedry sociálnej práce. Kurz prebiehal v dňoch 17. – 24. 9. 2010 v Tatranskej Štrbe a mnohými pod- netmi prispel k snahe skvalitniť odborné práce a príspevky nielen doktorandiek, doktorandov, ale aj študentiek a študentov. Verejné prezentácie prác a poste- rov, na ktorých boli predstavené ročníkové a bakalárske práce, pod- porili svojou prítomnosťou aj člen- ky a členovia Katedry sociálnej práce, menovite prof. PhDr. Anna Tokárová, CSc.; doc. PaedDr. Ta- tiana Matualyová, PhD.; PhDr. De- nisa Šoltésová; Mgr. Martin Béreš; Mgr. Dávid Bosý; Mgr. Lenka Kvaš- ňáková; Mgr. Katarína Kuriľáková; Mgr. Alena Moravčíková; Mgr. Mi- chaela Lipčaková; Mgr. Ivana Lyóc- sa a Mgr. Monika Rusnáková z Ka- tedry pedagogiky. Plnili zároveň úlohukomisiea poskytlištudentom a študentkám mnoho významných podnetov na skvalitnenie prezen- tovaných prác. Obe podujatia boli moderované Mgr. Martinom Bére- šom a niesli sa vo veľmi príjemnej, priateľskej a tvorivej atmosfére. Postery sa stali súčasťou výstavy vo vestibule Prešovskej univerzity (chodba smerom ku bazénu), kto- rá bola otvorená 12. 1. 2011 v po- obedňajších hodinách. Veríme, že verejné prezentácie prác sa stanú, podobne ako Mikulášsky koláčik, každoročnou tradičnou akciou a príjemným stretnutím študen- tov a študentiek s členkami a člen- mi nielen Katedry sociálnej práce, ale aj ostatných pracovísk s cieľom vymieňať si vzájomné skúsenosti a odborne rásť. Mgr. Michaela lipčaková, Mgr. Ivana lyócsa Katedra sociálnej práce inštitút edukológie a sociálnej práce FF Pu v Prešove

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/21/ akcie a projekty unIVerzIta tRetiehO VekU PrI Pu V PrešoVe Fenomén starnutia spoločnosti je vo vyspelých krajinách závažným a aktuálnym spoločenským prob- lémom. Štruktúra vekovej sklad- by obyvateľstva sa mení a neustále narastá počet ľudí v postproduk- tívnom veku, ktorí sa vďaka skva- litňovaniu zdravotnej a sociálnej starostlivosti dožívajú vysokého veku pri zachovaní vlastných fy- zických i psychických síl. Po vstupe do dôchodku sa výrazne mení časová štruktúra dňa senio- rov. Čas predtým strávený v práci sa stáva voľným časom, ktorý te- raz vystupuje v nových dimenzi- ách. Človek má dostatok priestoru venovať sa činnostiam, ktorým sa nemohol venovať z dôvodu nedo- statku voľného času v dobe, keď bol zamestnaný. Jednou z možnos- tí napĺňania vzdelávacích potrieb a rozvoja záujmov starších ľudí je aj ich edukácia na univerzitách tre- tieho veku. Univerzita tretieho veku (ďalej UTV) je záujmovo-vzdelávacia in- štitúcia ľudí primárne orientovaná na seniorov, avšak otvorená aj pre ľudí v preddôchodkovom veku. Je zakladaná v súlade s koncepciou celoživotného vzdelávania v Slo- venskej republike vymedzeného zákonom č. 386/1997 Z. z. (Zákon o ďalšom vzdelávaní). Svojou kon- cepciou,poslaníma funkciaminad- väzuje na gerontologický program UNESCO a Memorandum o celoži- votnom učení, ktorý je jedným zo základných dokumentov Európ- skej únie v oblasti vzdelávania. Prvá UTV bola založená v roku 1973 v Toulouse (Francúzsko) a v podmienkach Slovenska v roku 1990 pri Univerzite Komenského v Bratislave. Pri Prešovskej univer- zite v Prešove bola UTV založená v roku 2006. Základnou úlohou UTV pri PU je optimálnym spôsobom sprostred- kovať vedecké poznatky vo vybra- ných odboroch starším ľuďom a ľu- ďom, ktorí sa nemôžu z rôznych dôvodov aktívne zapájať do kaž- dodenného pracovného procesu. Poslaním UTV pri PU je prispievať k zabezpečeniu práva starších ľudí na vzdelanie; vytvárať nový kva- litný životný program, prispievať ku kvalitnému vypĺňaniu voľné- ho času; prispievať k rozširovaniu a prehlbovaniu po- znatkov a posky- tovať najnovšie informácie z ob- lasti vedy, techni- ky, umenia a spo- ločenského diania; pomáhať k integ- rovaniu sa senio- rov do spoločnosti v nových podmien- kach, ktoré vzni- kajú v období ich vstupu do dôchod- ku a počas dôchod- ku; pomáhať seni- orom prekonávať pocit samoty, čím sa do istej miery zabraňuje vzniku sociálnej izolácie; prispievať k zlep- šeniu psychofyzic- kej kondície u se- niorov a spomaľovaniu starnutia; zlepšiť kvalitu života prostredníc- tvom vzdelávacích programov rôz- neho odborného zamerania a ďal- ších spoločenských a záujmových aktivít. Forma, ktorou sa výučba realizuje, teda dialóg dvoch rovnocenných strán (učiteľ a poslucháč), obohacu- je samotného študenta, ale rovna- ko i pedagóga, ktorý získava nové pedagogické a odborné skúsenosti. Študenti sa aktívne zapájajú do vy- učovacieho procesu, teda nie sú len pasívnymi poslucháčmi, stávajú sa aj aktívnymi kolegami. Štúdium na UTV je záujmovým vzdelávaním a trvá tri roky. Ob- sahom I. ročníka štúdia je spravi- dla všeobecný informatívny zá- klad pre všetkých študujúcich. Po úspešnom ukončení I. ročníka sa študujúci zapisuje do ďalšieho roč- níka na štúdium odborného zame- rania. Pedagogický proces na UTV je doplnený rôznymi inými vzdelá- vacími a spoločenskými podujatia- mi. Súčasne so seminármi a pred- náškami sa organizujú exkurzie, diskusie, návštevy divadiel, výlety so špeciálnou tematikou a iné akti- vity organizované samotnými štu- dentmi v ich vlastnom klube. Univerzita tretieho veku pri Pre- šovskej univerzite v Prešove má pobočku v Spišskej Novej Vsi, pri Akadémii vzdelávania. V roku 2010 študovalo na UTV v Prešove spolu 210 študentov. Trojročné štú- dium ukončilo 63 absolventov. V súčasnosti študuje v troch roč- níkoch spolu 157 študentov, z toho 36 v Spišskej Novej Vsi. V prvom ročníku – všeobecný základ – je 12 študentov. V tomto školskom roku sa študenti venujú týmto špeciali- záciám: filozofia a etika, krajinná architektúra, dejiny Prešova, deji- ny a súčasnosť hudby, psychológia, politológia, anglický jazyk, telesná výchova a šport a astronómia. Vý- učbu zabezpečuje 37 kvalifikova- ných pedagógov. Priemerná veková štruktúra účast- níkov Univerzity tretieho veku je 60 rokov, 72 študentov má dokonca viac ako 65 rokov. 55 študentov má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Prihlášky do prvého ročníka Uni- verzity tretieho veku pri Prešov- skej univerzite v Prešove nájdete na stránke PU – unipo.sk/cckv/ u3v. Ročný poplatok je 40 eur. Pod- mienkou prijatia je vek nad 45 ro- kov a ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou. Prihlášky sa prijímajú do 15. septembra. Tešíme sa na všetkých záujemcov. Mgr. stanislava šuščáková, koordinátorka utV pri Pu

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/22/Univerzitná knižnica 7. aKaDeMIcKé KoMorné kOnceRty VstÚPili DO históRie Festival komornej hudby Akademic- ké komorné koncerty sa už siedmy- krát konal vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry a pod gesciou Inštitútu hudobného a výtvarného umenia, Katedry hudby FF PU, Uni- verzitnej knižnice PU v Prešove a Pre- šovského hudobného spolku Súzvuk tento rok v termíne 21. 9. 2010 – 30. 11. 2010. Jeho časový harmonogram rozvrs- tvený počas celého zimného semestra akademického roku 2010/2011 sa uká- zal ako optimálny, o to viac, že z pia- tich koncertov sa štyri uskutočnili priamo na akademickej pôde v Cen- trálnej študovni Univerzitnej knižni- ce Prešovskej univerzity v Prešove. Chceme aj touto cestou vysloviť v mene organizátorov úprimné po- ďakovanie pánovi riaditeľovi tej- to inštitúcie Ing. Petrovi Haľkovi za ústretovosť a plné pochopenie pre organizovanie koncertov v tomto priestore, ktorý má navyše aj výbor- né akustické parametre. Veľmi po- zitívnym javom je skutočnosť, že sa tu konajú výstavy z radov výtvarnej obce našej univerzity či jej hostí. Uni- verzitná knižnica sa tak stala nielen vedomostným, ale aj umelecko-kul- túrnym centrom Prešovskej univerzi- ty. Potešiteľným javom je fakt, že aka- demická obec Prešovskej univerzity si veľmi rýchlo zvykla na tento kon- certný priestor, čoho dôkazom bola veľmi pekná návštevnosť všetkých koncertov. Jeden koncert festivalu 7. akademic- ké komorné koncerty sa konal v kon- certnej sále PKO – Čierny orol, čím došlo po roku opäť ku kooperácii me- dzi PKO a naším organizačným štá- bom. Pri koncipovaní Akademických ko- morných koncertov sme si stanovi- li niekoľko kritérií, ktoré sa nám už osvedčili v predchádzajúcich šies- tich ročníkoch: a) vytvoriť tradíciu pravidelného, v ročnej periodicite sa opakujúceho cyklu komorných kon- certov, b) nastálo sa etablovať v kul- túrnom a koncertnom živote nášho mesta a regiónu, c) dať príležitosť prezentovať svoje umelecké kvality špičkovým študentom našej univer- zity, ako aj umeleckým súborom Pre- šovskej univerzity, d) dať koncert- nú príležitosť umelcom pôsobiacim v regióne východného Slovenska, e) v dramaturgii akceptovať výročia domácich a svetových skladateľov, f) klásť dôraz na uvádzanie diel sloven- ských skladateľov minulosti a súčas- nosti, g) dať priestor tvorbe skladate- ľov hudby 20. storočia. Predovšetkým posledné tri body zohrávajú významnú úlohu v edu- kačnom procese predovšetkým na katedrách a inštitútoch, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom spojené s vý- učbou hudby. Dramaturgia koncertov Dramaturgia tohtoročných 7. akade- mických komorných koncertov sa pri- dŕžala niekoľkých zásad, ktoré tvoria základné znaky nášho festivalu už od jeho založenia: a) Jubileá skladateľov Z jubileí skladateľov sme si pripome- nuli hlavne výročie Johanna Sebastia- na Bacha (1685 – 1750) – 325. výročie narodenia a 260. výročie smrti, ako aj 190. výročie narodenia zabudnuté- ho skladateľa, bardejovského rodáka Bélu Kélera (1820 – 1882). Práve pri Bé- lovi Kélerovi sme radi, že sa našli tri nadšené prešovské umelkyne, ktoré oprášili jeho krásnu hudbu ležiacu zabudnutú v bardejovskom múzeu. Tento umelecký počin považujeme za jeden z najvýznamnejších v doterajšej existencii Akademických komorných koncertov. b) tvorba slovenských skladateľov Vzhľadom na význam Bachovho jubi- lea bola v tomto ročníku Akademic- kých komorných koncertov tvorba slovenských skladateľov v ich dra- maturgii zastúpená skromnejšie. Tre- ba však zdôrazniť, že napriek tomu, že Béla Kéler pôsobil v nemeckom prostredí, hlavne vo Wiesbadene, vy- šiel zo slovenských pomerov a pravi- delne sa vracal do Bardejova – svojho rodiska. Diela slovenských skladate- ľov zazneli hlavne na 8. adventnom koncerte Cameraty academica a jej hostí konanom 30. 11. 2010. Zazneli tu diela Jána Cikkera, Antona Cígera, Gejzu Dusíka a Jozefa Podprockého. c) tvorba skladateľov hudby 20. sto- ročia Tvorba skladateľov 20. storočia nebola

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/23/ Univerzitná knižnica vzhľadom na dvojité Ba- chovo výročie zastúpená v takej miere ako po iné ročníky nášho festivalu. Poslucháči sa s ňou stretli len na 8. adventnom kon- certe Cameraty academi- ca a jej hostí konanom 30. 11. 2010, keď sa obozná- mili s tvorbou Nina Rota, Paula Hindemitha a Lio- nela Barta. Privítali sme predovšetkým uvedenie 1. časti Ruhig bewegt, Lansamer zo Sonáty pre husle a klavír klasika hudby 20. storočia Paula Hindemitha vo výbornej interpretácii huslistky Jany Dzurovej a klaviristky Veroni- ky Dzurovej pod pedagogickým ve- dením Mgr. art. Blanky Pavlovičovej, externej pedagogičky Katedry hudby IHVU FF PU. Počet koncertov, ktoré sme v tomto ročníku usporiadali – 5 – vychádzal z možností finančných prostriedkov pridelených MK SR a z finančných možností hlavných usporiadateľov. Nakoniec sa však tento počet ukázal ako vyhovujúci a optimálny. Zdá sa, že tento počet je už fixný a zrejme pri ňom zostaneme v prípade pridelenia finančných prostriedkov aj v budú- cich rokoch. otvárací koncert 7. akademických komorných koncertov, ktorý sa konal 21. 9. 2010 o 16:00 hod. v našej hlav- nej koncertnej sále, bol venovaný du- chovnej hudbe. V podaní sopranistky Dany Leščenkovej, talianskej mezzo- sopranistky, častého hosťa Opery Štátneho divadla v Košiciach Miche- ly Bregantin a organistky Júlie Grej- tákovej zaznelo jedno z ťažiskových duchovných diel svetovej literatúry Stabat Mater Giovanni Battista Per- golesiho. Ďalšie tri koncerty boli venované ju- bileám Johanna Sebastiana Bacha a Bélu Kélera. Na koncerte 19. 10. 2010 o 16:30 sa predstavil hráč na baroko- vom violončele Michal Sťahel, hrajúci na vzácnom nástroji Anthony Posch z roku 1720 z Haydnovej „Esterha- zy Hofkapelle“, ktorý mu zapožičala Esterházyho nadácia v Eisenstadte. Michal Sťahel, externý doktorand na Inštitúte estetiky, vied o umení a kul- turológie, patrí k popredným inter- pretom v oblasti barokovej hudby nielen u nás, ale i v medzinárodnom kontexte. Popri sólovej hre pôsobí aj vo vynikajúcich súboroch starej hud- by Solamente Naturali – jeho umelec- ký vedúci Miloš Valent bol ocenený Kryštálovým krídlom za rok 2010 – a Musica Aeterna, ktoré s úspechom koncertujú na najvýznamnejších európskych koncertných pódiách. V jeho podaní si vnímavé, početne zastúpené publikum vypočulo v au- tentickej zvukovej podobe tri suity pre sólové violončelo od Johanna Se- bastiana Bacha. Koncert, ktorý sa konal 10. 11. 2010 o 19:00 ako jediný v koncertnej sále PKO – Čierny orol, bol venovaný 190. výročiu narodenia skladateľa, bar- dejovského rodáka Bélu Kélera. Jeho skladby interpretované sopranistkou Ivetou Vladykovou, huslistkou Svet- lanou Berišou a klaviristkou Dagmar Dužďovou poukázali na skutočnosť, že toto skladateľské dielo, predsta- vujúce v čase jeho vzniku v polovici 19. storočia vysoký európsky štan- dard dobovej zábavnej hudby, neprá- vom upadlo do zabudnutia a oplatí sa k nemu vracať. Sprievodnou akciou koncertu bola výstava o živote a die- le Bélu Kélera, ktorú nainštalovalo Šarišské múzeum v Bardejove. Na tomto mieste treba však aj spomenúť mimoriadne zásluhy Mgr. Petra Bu- báka, stredoškolského profesora na Gymnáziu Leonarda Stöckela v Bar- dejove, ktorý sa veľkou mierou zaslú- žil o renesanciu tvorby Bélu Kélera v roku jeho životného jubilea. Opie- ral sa pritom o výskum prešovského muzikológa doc. PhDr. Františka Ma- túša, CSc., pôsobiaceho dlhé roky na bývalej KHv PdF PU, ktorý sa venoval výskumu života a diela Bélu Kélera už od 70. rokov minulého storočia. Koncert konajúci sa 11. 11. 2010 o 15:30 opäť v Centrálnej študov- ni UK PU v Prešove mal osobitnú príchuť atraktívnosti: bol venova- ný nielen dvojitému jubileu Johan- na Sebastiana Bacha, ale súbor starej hudby Musica historica Prešov sa po 16 rokoch svojej koncertnej činnosti lúčil so svojím publikom – o koncerte referovala v predchádzajúcom čísle nášho časopisu, ako aj v Prešovskom večerníku PaedDr. Slávka Kopčáko- vá, PhD. Rozlúčka s koncertnou čin- nosťou sa konala v slávnostnej spolo- čenskej atmosfére. Súboru sa za jeho umelecké aktivity prišla poďakovať v mene vedenia Prešovskej univerzi- ty prorektorka pre vonkajšie vzťahy a marketing doc. PhDr. Iveta Koval- číková, PhD., pri- čom jednotlivým súčasným členom súboru – sopra- nistke Mgr. Dane Leščenkovej, čem- balistke Kláre Gan- zerovej a hráčovi na violu da gamba doc. Mgr. art. Karo- loviMedňanskému, PhD., ako aj býva- lej členke PaedDr. Marte Polohovej, PhD. – odovzdala ďakovné listy rek- tora Prešovskej uni- verzity v Prešove prof. RNDr. René Matloviča, PhD. Ďakovnými listami sa súboru za jeho bohatú koncert- nú činnosť poďakovali aj predsed- níčka Prešovského hudobného spol- ku Súzvuk Mgr. Katarína Burgrová, PhD., riaditeľ IHVU FF PU v Prešove PaedDr. Jozef Hrušovský, PhD., a v mene MsÚ v Prešove aj vedúca oddelenia kultúry Mgr. Mária Put- nocká. Záverečný koncert 7. akademických komorných koncertov a súčasne 8. adventný koncert Cameraty academi- ca a jej hostí sa konal už v adventnej atmosfére 30. 11. 2010 o 16:30 hod. Vy- stúpili na ňom popri dvoch kolektív- nych umeleckých telesách – Zmieša- nom zbore Nostro Canto s umeleckou vedúcou a dirigentkou Mgr. Tatianou Kanišákovou, PhD., a komornom or- chestri Camerata acadermica vede- nom doc. Mgr. art. Karolom Med- ňanským, PhD. – aj najtalentovanejší študenti IHVU katedry hudby. Vyso- ko pozitívne hodnotíme zastúpenie tvorby slovenských skladateľov Jána Cikkera, Antona Cígera, Gejzu Dusí- ka a Jozefa Podprockého v programe koncertu. Podobne ako predchádzajúce ročníky Akademických komorných koncer- tov aj jeho 7. ročník sa stretol s vre- lým prijatím študentov, pedagógov a akademických funkcionárov Pre- šovskej univerzity, študentov a pe- dagógov stredných škôl, ale aj pe- dagógov a žiakov ZUŠ. S potechou môžeme konštatovať, že koncerty sa stretli so záujmom aj u širšej poslu- cháčskej verejnosti. Svedčí to o tom, že sa už dostali do povedomia pre- šovského kultúrneho života. A ešte jeden pozitívny poznatok – o účinko- vanie na Akademických komorných koncertoch prejavujú záujem nielen slovenskí umelci, ale aj umelci zo za- hraničia. Veríme, že finančný rozpo- čet nám dovolí ich privítať na našom pódiu na 8. ročníku Akademických komorných koncertov. doc.Mgr.art.karolMedňanský,PhD.

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/24/Univerzitná knižnica o externých študentoch trochu (ne)eticky Príležitosť robí zlodeja. O tom žiaden súdny človek nepochy- buje. Štruktúra a kombinácia ľudských vlastností s ich rôzny- mi odtienkami je naozaj pestro- farebná; otázka, ktorú si však teraz chcem položiť, znie, o akú kombináciu či zmes by sa mala „uchádzať“ Prešovská univerzi- ta v prípade študentskej časti jej akademickej obce. Otázka nie je vôbec špekulatívna, veď prvora- dým poslaním vysokých škôl je podľa Zákona o vysokých ško- lách z roku 2002 „výchova od- borníkov s najvyšším vzdelaním, vysokými morálnymi zásadami, občianskou a spoločenskou zod- povednosťou“. Načrtnem dve krí- zové situácie, ktoré sú pars pro toto zároveň dvomi výkričníkmi, spätými zhodou okolností s ex- terným štúdiom. Situácia číslo jeden: Skúškové obdobie. Pred miestnosťou, kde prebieha skúšanie, nervózne pre- šľapujú študentky. V kancelárii vyučujúceho, kde sú na papieri- koch pripravené otázky, prebie- ha ústna skúška. Jedna sa práve pripravuje. Skúšajúci ďalšiu štu- dentku do vnútra zámerne ne- volá, pretože sa musí z vážneho dôvodu na štyri minúty vzdialiť a nechce byť strojcom príležitos- ti, ktorá by v prenesenom zmys- le mohla z dvoch osamote sa pri- pravujúcich urobiť „zlodejky“. Otvára kanceláriu, zrýchleným krokom sa na štyri minúty vzďa- ľuje. Tik-tak, tik-tak... Vracia sa naspäť. Jeho príchod vyvolá zvláštny šum náhleho prekvapenia medzi čakajúcimi študentkami. Dvere kancelárie sú otvorené, niekto ich nestihol privrieť. Na otázku, kto bol vo vnútri, ani po opakovanej výzve nikto nereaguje. Učiteľ napriek tomu pokojne vchádza do kan- celárie. Zatvorí dvere. Konfron- tuje pripravujúcu sa študentku so vzniknutou situáciou, ktorá ju stavia do nepríjemnej roly pod- vádzajúcej. Študentka netúži byť obetným baránkom. Kuso popí- še prítomnosť dvoch študentiek v kancelárii, ktoré manipulovali s otázkami na stole skúšajúceho. Fakulta manažmentu vystavovala v uK Pu Dňa 8. 12. 2010 bola na pôde Prešovskej univerzity slávnostne otvorená výstava pod názvom SLOVENSKO 2010, na ktorej študenti Fakulty ma- nažmentu, Katedry turizmu a hotelového manažmentu prezentovali svoje semestrálne práce. Cieľom výstavy bolo upozorniť návštevníkov na poten- ciál rozvoja turizmu v jednotlivých regiónoch Slovenska. Z celkového poč- tu 98 prezentovaných prác bolo vybraných 26 najlepších posterových pre- zentácií, ktoré boli následne umiestnené vo foyeri Univerzitnej knižnice. Na slávnostnom otvorení výstavy sa zúčastnil aj vedúci Katedry turizmu a hotelového manažmentu doc. PhDr. Štefan Kireta, CSc., ktorý v úvod- nom slove zdôraznil dôležitosť propagácie turistických destinácií Sloven- skej republiky ako nástroja ďalšieho potenciálneho rozvoja regiónu z hľa- diska prírodného, kultúrno-historického i športovo-rekreačného. S myšlienkou využiť výnimočný tvorivý potenciál študentov i pedagó- gov z Katedry turizmu a hotelového manažmentu a realizovať aktivity zamerané na propagáciu tohto špecifického pracoviska oslovila PhDr. PaedDr. Martina Ferencová, PhD., manažérka pre komunikáciu a PR Fa- kulty manažmentu, PaedDr. Milenu Pullmannovú Švedovú, PhD., kto- rá túto myšlienku s úspechom pretavila do realizácie spomínanej výsta- vy. Počas dvojmesačného obdobia tak mala akademická obec, ale i laická verejnosť možnosť zhliadnuť širokospektrálnosť nápadov študentských prác, ktoré reprezentujú tvorivú činnosť budúcich manažérov v oblasti turizmu a hotelierstva. Na výstavu SLOVENSKO 2010 zaznamenali jej realizátori množstvo po- zitívnych ohlasov, čo ich do budúcna inšpiruje, zaväzuje i motivuje k re- alizovaniu podobných akcií. Okrem prezentovania zaujímavých a vý- nimočných turistických destinácií na území Slovenskej republiky totiž prezentuje i snahu pedagógov Katedry turizmu a hotelového manažmen- tu Fakulty manažmentu PU v Prešove o spojenie teórie s praxou a jej štu- dentom ponúka možnosť uplatniť svoju kreativitu, vlastné schopnosti, zručnosti, nápady i vízie, čo má svoje opodstatnenie vzhľadom na profil absolventov so zameraním na turizmus a hotelierstvo. PaedDr. Milena Pullmannová švedová PhD.

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/25/ zoči-voči Problémy treba pomenovať a snažiť sa ich riešiť Súčasné smerovanie ekonomických javov a procesov nie je jednoznačné. Žijeme v ob- dobí, ktoré je charakterizované viacerými paralelne prebiehajúcimi javmi a procesmi. Jednak je to akcelerujúci proces globalizácie, čo je asi najviac viditeľné v ekonomike a po- litike, jednak je to prebiehajúca svetová hos- podárska a finančná kríza prepojená s krízou spoločenskou. Hodnoty bu- dované celé stáročia sa strácajú. Jediným zmyslom spoločenskej existencie sa zrazu akoby stalo nazhromaždenie čo najväčšieho množstva osobných aktív a výhod v akejkoľvek forme, najlepšie priamo v podobe peňazí. Tie- to javy samozrejme neobchádzajú ani Slovensko, slovenskú politiku, slo- venské hospodárstvo, pravdaže ani slovenské školstvo. Rád by som sa zmienil o niekoľkých javoch, ktoré momentálne rezonujú v médiách. Jedným z nich je zvýšenie dane z pridanej hodnoty z 19 na 20%. Neviem, prečo aj v tejto modernej dobe to musí byť takto, ako to prebiehalo celé stáročia – ak v spoločnosti chýbali peniaze na verejné vý- davky, riešilo sa to zvýšením daní. Nech to odskáče obyvateľstvo. A od- skáče to dvakrát – jednak manažment spoločnosti dáva najavo, že nie je schopný riešiť problémy inak, napríklad odstránením korupcie, a jednak výdavky obyvateľstva sa nezvýšia len o to jedno percento. Nakoniec už mi prišiel „pozdrav“ z elektrární, že zvyšujú cenu energie od 1. 1. 2011 o 6,5%. Ozvú sa aj ďalšie kľúčové rezorty a odrazu to rodinný rozpočet môže pocítiť zvýšením nákladov až o 25 – 30%. No, ale kde vziať do roz- počtu peniaze? Jedným z významných zdrojov je boj proti korupcii. Keď nedávno odchádzal zo Slovenska britský veľvyslanec, otvorene prehlásil, že miera korupčného predraženia verejných objednávok je asi 20 až 30%. Podľa niektorých ekonómov sa výška korupcie na Slovensku odhaduje na 40 až 50 miliárd eur ročne. Vieme si predstaviť, že by sa napríklad do školstva či zdravotníctva dostala z toho aspoň polovica? Zrazu by bolo po problémoch. A tak štát namiesto toho, aby sa snažil získať zdroje tam, kde všetci prinajmenšom tušíme, že viaznu, ohodnotí potreby školstva na 0,47% z hrubého domáceho produktu. Načo sú nám vzdelaní ľudia, však manažment príde zo zahraničia, nám predsa postačí, keď sa zamestnáme vo výrobných halách na autá, televízory, doplnky... Žeby o tom naši poli- tici nevedeli, keď o korupcii roky rokúce už aj vrabce na streche čvirika- jú? Asi má naozaj pravdu profesor Peter Staněk, keď v jednom zo svojich rozhovorov tvrdí, že najlepším nepriateľom politika sú informácie. Politik nesmie byť informovaný, pretože ak je neinformovaný, má krásnu výho- vorku – nenesiem zodpovednosť, nevedel som „o tom“. Možno aj preto si za všetko priplácame pomaly najviac v celej Európe, a to pri takmer naj- nižších platoch. Presne ako podľa Murphyho zákonov: Keď politik povie, že všetci sme na jednej lodi, to znamená, že on chce byť kapitánom a my máme veslovať. Takto sa však problémov nikdy nezbavíme. Treba ich po- menovať a snažiť sa ich riešiť. Naši politici to však robia po svojom. Javy a procesy v ekonomike i politike, vnímané pozitívne aj negatívne, sú predmetom záujmu a vedeckého skúmania na Katedre financií a úč- tovníctva Fakulty manažmentu PU v Prešove. Samozrejme, sme si ve- domí, že pri našich výskumoch a riešeniach nie sme tým faktorom, kto- rý by určoval chod ekonomiky na Slovensku, v EÚ či celosvetovo alebo pomáhal prijímať a realizovať prijateľné politické rozhodnutia. Snažíme sa však robiť aspoň to, čo vieme a môžeme – prispieť svojou troškou do mlyna. Reflektovať a analyzovať lokálne problémy, hľadať pre náš región čo najlepšie východiská z daného stavu a na našej katedre i celej Fakul- te manažmentu PU v Prešove vychovávať ľudí, ktorí vedia spoločnosti, v ktorej žijú, študujú a pracujú, niečo priniesť a nezameriavať sa len na svoj osobný prospech. doc. Ing. juraj rákoš, PhD. prodekan pre vzdelávanie Fakulty manažmentu PU v Prešove Situácia číslo dva: Na študentku, opakujúcu povinný predmet z prvého ročníka, čaká test. Je sú- časťou priebežného hodnotenia. Emailom sa ospravedlní – má zdravotné dôvody. Vyučujúci re- gulárne ospravedlnenie prijíma, študentka má právo na náhrad- ný termín. Po strastiplnej odysei z predchádzajúceho roka však tuší zauzľovanie situácie. Nemýli sa. V deň náhradného termínu fy- zicky prítomná študentka k testu z farbistých dôvodov nepristúpi. Dostane možnosť druhého ná- hradného termínu. Prejde týždeň – študentka sa na priebežný test naozaj dostaví. Učiteľ registruje ťažké vzdychy študentky sklonenej nad testom. Tik-tak, tik-tak... Ubehne pätnásť minút. Študentka sa sťažka po- staví a odovzdá test, ktorého sa pero nedotklo. Nasledujú farbis- té dôvody. Učiteľ akceptuje odo- vzdanie testu, no všimne si ne- vyplnenú hlavičku – chýba meno i dátum realizovania. Požiada prítomnú o vyplnenie hlavičky jej vlastným perom. Študentka nere- aguje. Učiteľ svoju žiadosť zopa- kuje. Študentka zvláštne pohodí hlavou smerom k dverám, no na výzvu nereaguje. V miestnosti sa vytvára zvláštna atmosféra, kto- rú cítia všetci zúčastnení. Učiteľ pomaly začína chápať, o čo ide. Poslednýkrát, pomaly a jasne zo- pakuje povinnosť študentky vy- plniť hlavičku priebežného testu. Študentka nerýchlo vykročí sme- rom k dverám s výčitkami na pe- rách. Dvere sa zatvárajú. Nebudem teraz hľadať žiadne šty- listické a významové premoste- nia. Chcem povedať iba jedno: Túžim, aby sa mravné a etické zásady človeka nemuseli kodifi- kovať na našej univerzite kódex- mi. Verím, že tiché vnútorné pul- zovanie toho, čo robí človeka pred sebou, pred ľuďmi a pred Bohom naozaj dobrým, sa na našej uni- verzite prirodzene prejaví vo vzá- jomných vzťahoch. Nejde predsa o žiadne uplatňovanie moci. Len tak sa v Štatúte Prešovskej univer- zity zakotvená univerzitná idea spoločenstva, v ktorom sú vzá- jomné vzťahy určované duchov- nou autoritou, stane prirodzenou súčasťou nášho akademického ži- vota. Čo však nebolo zasiate, ne- možno žať. Ale to je už o inom. Radoslav Rusňák

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/26/mojich 7 divov chVAlA – ZA 3. BelehRADské stRetnUtiA V dňoch 12. – 15. januára 2011 pre- biehalo na Filologickej fakulte v Be- lehrade medzinárodné vedecké sympózium pod názvom Súčasné štúdium ruského jazyka a ruskej kultúry v slovanskom prostredí. Bolo to tretie belehradské stretnutie slovanských slavistov, na ktorom za zúčastni- li predstavitelia slavistických vyso- koškolských pracovísk z viacerých krajín. Hlavným tematickým záme- rom uvedeného podujatia, tak ako aj na predchádzajúcich belehradských stretnutiach, bola idea o hlbšom roz- pracovaní odborných metodických postupov pri vyučovaní ruštiny a ruskej kultúry práve v slovanskom prostredí. Bohaté skúsenosti z oblas- ti slovanskej rusistiky potvrdzujú, že Slovania majú v mnohom odliš- né východiská pri zvládnutí ruštiny, ako je to v prípade iných národov. V prvom rade ide o rôznu mieru ja- zykovej blízkosti, ktorá vyvoláva aj špecifické prejavy jazykovej interfe- rencie. Je preto prirodzené, že znač- ný počet vystúpení bol orientovaný na etymologický, gramatický, lexi- kálny, lingvokulturologický a pre- kladateľský porovnávací rozbor ruštiny v konkrétnom slovanskom jazykovom prostredí. Zvlášť odbor- níci z Ruska prezentovali porovná- vacie stránky ruštiny s druhými slo- vanskými jazykmi a medzi nimi boli aj referáty o rusko-slovenských jazy- kových osobitostiach. Na tomto zá- klade sa zdajú byť logickými závery o potrebe napísania a vydávania no- vých typov učebníc ruštiny určených konkrétnemu slovanskému etnokul- túrnemu prostrediu. Popri jazykovo-didaktickom aspek- te v jednotlivých vystúpeniach za- znievali témy spojené s otázkou slo- vanskej vzájomnosti. Ukázalo sa, že slovanská idea je aktuálna a žije aj v XXI. storočí. Veľmi obsažný v tomto zmysle bol referát riadite- ľa ukrajinského vydavateľstva Špa- ka o Peresonickom Evanjeliu, ktoré je v súčasnosti jedným zo základných symbolov Ukrajiny a na ktorý pri- sahajú počas inaugurácie zvolení ukrajinskí prezidenti. Toto Evanje- lium pochádza z rokov 1556 – 1561 a bolo nájdené v ukrajinskej dedine Peresonica. Odborníci usudzujú, že bolo preložené zo srbského a bul- harského jazyka a do istej miery ho možno považovať za prvý známy predobraz súčasnej ukrajinčiny. Tím odborníkov, ktorý s touto vzácnou 934-stránkovou knihou pracuje, má zámer, aby bol vytvorený päťjazyčný variant Peresonického Evanjelia v slo- vanských jazykoch, ktorých národy sú pravoslávne – ruský, ukrajinský, bielorusky, srbský a bulharský. Táto idea sa opiera o myšlienku – Pereso- nické Evanjelium – symbol jednoty. Za jeho záverečným textom by mali dať bodku prezidenti spomínaných pia- tich krajín. Historické reminiscencie toľko vyslovovanej a hľadanej slo- vanskej idey tým nadobúdajú nové dimenzie, ktoré by mali minimali- zovať rozpory a tragické konflikty medzi Slovanmi ešte aj v našej súčas- nosti. Na uvedenom pozadí sa stre- tlo so značným záujmom vystúpenie prof. Dupkalu na tému Slovanská idea na Slovensku. Osobitne sme zazname- nali reakcie na veľmi pozitívne hod- notenie Slovanov nemeckým filozo- fom Herbertom a ohlasom na jeho dielo medzi slovenskými slovanofil- mi, akými boli J. Kollár, Ľ. Štúr, P. J. Šafárik a ďalší. Jedným zo stále aktuálnych fenomé- nov slovanskej myšlienky sú osudy ruských emigrantov. O ich peripe- tiách v dnešnom svete hovoril ve- dúci katedry UNESCO z Moskvy J. A. Gorškov. Odhaduje sa, že mimo Ruska žije v súčasnosti okolo 20 mi- liónov Rusov zo štyroch vĺn ruskej emigrácie, ktorí sú organizovaní v rôznych formách napríklad aj na Slovensku, kde pôsobí Zväz Rusov. Tento zahraničný ruský svet je kul- túrne zjednocovaný mnohými po- dujatiami organizovanými Russkim mirom. Z jeho fondu bolo vo svete vytvorených už okolo 100 ruských centier a jedno z nich je aj na Filo- logickej fakulte v Belehrade. Účast- níkov sympózia živo zaujali tradí- cie rusofilstva na Slovensku, osudy ruských emigrantov u nás a najmä pravoslávne pamiatky v Ladomiro- vej. Na Filologickej fakulte Belehrad- skej univerzity študuje okolo 8 tisíc študentov. Okrem európskych jazy- kov sa tu vyučuje napríklad čínsky a japonský jazyk. Stretli sme sa s be- lehradskými bohemistami a slova- kistami a mali sme veľmi príjemný pocit, keď sme v ich knižnici zaevi- dovali publikácie, na titulnej stránke ktorých boli mená J. Sabol, M. Souč- ková, J. Rusnák. Bohatý odborný program bol vhod- ne doplnený spoločenskými podu- jatiami. Pôsobivé bolo vystúpenie študentského speváckeho súboru s piesňami z jednotlivých slovan- ských krajín. Pre nás mladí srbskí rusisti zaspievali piesne Dedinka v údolí, Dúbrava, Dúbrava a azda naj- viac nás prekvapili známou piesňou z nášho regiónu Ty ž mene pidmanu- la, ty ž mene pidvela, ktorú scénicky predviedli ako „hádku chlapcov a dievčat“. Nemožno obísť ani vojnový kon- flikt v bývalej Juhoslávii. Už priamo cestou z letiska do hotela nás srbskí taxikár povozil po tých miestach Belehradu, ktoré NATO a najmä Američania bombardovali v roku 1999 78 dní. Doteraz ako strašné prí- zraky návštevníci Belehradu vidia ruiny mnohých budov, ktoré boli za- siahnuté bombami. Náš taxikár nám veľmi živo rozprával o oných zloči- noch a nakoniec nás zoznámil s jed- ným z vedúcich pracovníkov srbskej televízie, ktorý nám dal dve knihy spomienok s ilustráciami o bombar- dovaní Belehradu a srbskej televízie. Tá dostala priamy zásah a zahynulo 30 jej zamestnancov. Ťažko sa brániť pred návalom emócií, keď počúva- te tento príbeh z konca XX. storo- čia. Počas bombardovania mnoho najmä mladých ľudí vyšlo na beleh- radské mosty cez Sávu (je asi taká ši- roká ako Dunaj v Bratislave), držali sa za ruky a spievali srbské piesne. Dokonca na svojich mostoch počas bombardovania mladí Srbi organi- zovali koncerty. Bol to stret ľudskos- ti a barbarstva. Vďaka tomuto hlboko ľudskému a naozajstnému vlastenec- kému skutku ani jeden most v Beleh- rade nebol zničený. Pritom na iných miestach mimo Belehradu bolo via- cero mostov zbombardovaných. No- vodobí demokrátori si na bezbranné belehradské mosty netrúfli. Je ob- rovským paradoxom, keď v masmé- diách toľko počúvame o srbských zločinoch, ale o zločinoch proti srb- skému národu masmédiá mlčia. My sme v zadumaní a piete postáli na jednom z belehradských mostov. U Srbov človek cíti, že majú v sebe osobitú hrdosť. Oveľa väčšie národy podľahli agresorom, ako napríklad Francúzi a ďalšie krajiny západnej a strednej Európy v rokoch 1939 – 1941, keď prenechali svoje krajiny nacistom, až na malé výnimky, prak- ticky bez boja. Srbi proti hitlerovcom bojovali celú vojnu a priniesli pritom obrovské obete. Hneď vo vestibu- le Filologickej fakulty je veľmi dlhý zoznam študentov, ktorí zahynuli v oných rokoch. Nepoddali sa ani Rakúsko-Uhorsku počas prvej sve- tovej vojny, ani neskôr Stalinovi, ani Sovietskemu zväzu. Ťažkým a smutným je pre Srbov prí-

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/27/ mojich 7 divov beh Kosova. Ešte v roku 1389 sa ich knieža s celou družinou postavili na odpor mnohonásobnej presile Tur- kov a zahynuli, aby bránili nielen seba, ale vlastne Európu pred Os- manmi. Vtedy Srbi zostali v podstate sami. Niekoľkokrát sme mali veľmi príznačný zážitok priamo na beleh- radských uliciach. Keď nás počuli rozprávať, oslovili nás „Slovačka, vy ste nepriznali Kosovo, vy naši prijatele.“, a uliali nám rakije. Podobné podujatia s vynikajúcou žičlivou atmosférou majú svojho ini- ciátora. Dušou belehradských sla- vistických stretnutí je prof. Bogoľub Stankovič, ktorý so svojím kolektí- vom vytvoril vynikajúce podmienky pre náš pobyt. Aj touto formou mu úprimne vyslovujeme ono krásne srbské poďakovanie, ktoré sme tak často počuli: Chvala, gospodine profe- sore! Jozef sipko, FF Pu v Prešove This contribution is the result of the pro- ject implementation: Establishing a Cen- ter of Excellence for Linguaculturology, Translation and Interpreting suppor- ted by the Reserarch and Development Operational Programme funded by the ERDF. Prezentácia Prešovskej univerzity na medzinárodnom makovom sympóziu v Indii V dňoch 7. – 11. februára 2011 sa konalo „Prvé medzinárodné makové sympó- zium“, ktoré bolo organizované Centrálnym inštitútom liečivých a aromatic- kých rastlín Lucknow, India, a Medzinárodnou spoločnosťou pre záhradnícke vedy, Leuven, Belgicko. Miestom konania bolo mesto Lucknow s takmer tromi miliónmi obyvateľov, kde sa nachádza jeden z popredných výskumných ústa- vov v krajine. Jeho súčasťou sú ďalšie štyri pracoviská, rozmiestnené v rôznych pôdno-klimatických lokalitách krajiny. Výskumná činnosť tejto inštitúcie je zameraná na základný a aplikovaný výskum liečivých a aromatických rastlín, uchovávanie a využívanie genetických zdrojov týchto druhov rastlín, šľach- tenie, biotechnológie, génové inžinierstvo a vývoj výrobkov a technológií pre terapeutické využitie. Sympózium bolo zamerané na rastlinný druh mak siaty (Papaver somniferum L.). Tematické okruhy prezentácií sa venovali agro- technike pestovania a ochrany porastov, genetickým zdrojom a šľachteniu tejto plodiny, histórii a kultúre maku, legálnym a nelegálnym trendom pri jeho pestovaní. Na podujatí sa zúčastnilo viac ako 80 odborníkov v oblasti výskumu, šľachtenia a spracovania makovej suroviny na výrobu alkaloidov zo šiestich krajín sveta. Naša účasť na tomto významnom medzinárodnom fóre bola realizovaná vďaka projektu „Izolácia prírodných látok rastlín proce- som lyofilizácie a zmeny ich kvalitatívno-kvantitatívnych vlastností“, ktorý je riešený v rámci stimulov Ministerstva školstva SR na základe spolupráce firmy Medicproduct, a. s., Lipany s Prešovskou univerzitou v Prešove. Trendy v histórii a kultúre maku, šľachtenie, agrotechnika a legislatívne podmienky pestovania tejto tradičnej plodiny na Slovensku boli prezentované dvomi ústnymi a štyrmi posterovými prezentáciami. Ústne prezentácie boli zamera- né na „Aspekty šľachtenia maku na Slovensku“ a „Aspekty výskumu liečivých rastlín a súčasné slovenské odrody maku“. Obidve prednášky sa stretli s pozitívnym ohlasom a vyvolali početné diskusie k danej problematike. Poste- rové prezentácie boli orientované na ďalšie okruhy tém sympózia: „Predbežný prieskum hubových ochorení maku siateho Papaver somniferum L. na Slovensku“, „Mak, Papaver somniferum L., ako špeciálna plodina v histórii a kultú- re Slovenska“, „Pestovanie maku a jeho legislatíva na Slovensku“, „Agrotechnika veľkoplošného pestovania maku na Slovensku“. Poster „Predbežný prieskum hubových ochorení maku siateho Papaver somniferum L. na Slovensku“ získal ocenenie ako jeden z najlepších posterov sympózia. Je potrebné vyzdvihnúť nielen úspešnú aktívnu účasť pri prezentovaní tradičnej slovenskej plodiny – maku, ale aj prezentáciu Prešovskej univerzity v oblasti výskumu a šľachtenia liečivých rastlín, ktoré je realizované vďaka projektom zo Štrukturálnych fondov EÚ a Stimulov pre výskum a vývoj Ministerstva školstva SR. Nadviazali sa osobné kontakty s výskumnými pracovníkmi ústavu, ktoré sú predpokladom ďalšieho rozvoja spolupráce v oblasti výskumu týchto špeciálnych plodín. Pestovanie maku siateho v Indii je realizované na výmere viac ako 12 000 ha (zberová plocha v roku 2010 podľa INCB – Medzinárodného výboru pre kontrolu narkotík). Tvorba nových odrôd je zameraná na tri typy. Ópiové odrody, produkujúce veľké množstvo latexu a ópia, bezmorfínové odrody určené na kulinárske využitie a výrobu oleja (mu- tantná odroda Sujata) a odrody určené na produkciu makoviny na extrakciu alkaloidov. Pestovanie a produkcia ópia je pod prísnou kontrolou vlády a činnosť je podmienená licenciou. Farmári si musia svoje makové políčka strážiť od sejby až po zber. Vyprodukované ópium zmluvne odkupuje vláda. Pestovanie je obmedzené len na tri štáty Indie. Jedným zo záverov podujatia bola orientácia na selekciu bezmorfínových odrôd na konzumné účely a výrobu ole- ja. Inou z možností využitia takýchto odrôd je výroba bionafty. Toto je navrhované napríklad v Afganistane. Je tu tradícia pestovania maku. V niektorých lokalitách sú v dôsledku nevhodných podmienok obmedzené možnosti pestovania niektorých plodín určených na výrobu biopalív (repka olejná). Tieto skutočnosti viedli k myšlienke in- trodukcie bezmorfínových odrôd a legalizácii pestovania maku v tejto krajine. Ďalšie svetové sympózium venované tejto významnej rastline je plánované v Českej republike s gestorstvom Českej zemědelskej univerzity v Prahe. Jozef Fejér, ivan šalamon

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/28/Publikácie najnovšie knihy Katedry komunikačnej a literárnej výchovy PDF Pu V poslednom období sa na katedre komunikač- nej a literárnej výchovy PdF Pu v Prešove zro- dilo viacero veľmi zaujímavých titulov. Všetky tri, ktoré sú na tomto mieste prezentované, sú originálne tematikou, spracovaním aj prístu- pom k potenciálnemu čitateľovi. liptáková, ľ., Vužňáková, k.: Dieťa a slovotvorba. Prešov: KKlV PdF Pu v Prešove 2009. Už ste niekedy ma- ličkovali syr? Alebo ste si zagumičkova- li vlasy? Asi áno, len ste použili „správne“ slová na označenie danej činnosti. Deti však niekedy neve- dia, ktoré slovo je to správne, a preto, aj keď ich to nikto ne- učí, vytvárajú nové príležitostné slová, ktorých vznik má vlastnú detskú logiku. Prečo je to tak? Práve tieto feno- mény inšpirovali dve slovenské lingvistky, derivatolo- gičky Ľudmilu Liptákovú a Katarínu Vužňákovú, aby sa detskou slovotvorbou zaoberali podrobnejšie. Viac- ročné štúdium danej problematiky vyústilo do vydania monografie (na Slovensku druhej v poradí) týkajúcej sa vývinu detskej reči. Publikácia je zaujímavá z viacerých hľadísk. Už na začiatku čítania je jasné, že kniha sa vy- myká tradičnému spôsobu písania vysokoškolských skrípt. Autorky komunikujú s čitateľom, oslovujú ho a nechávajú mu priestor. Ich zámerom bolo zefektív- niť autodidaktický spôsob získavania informácií pre rozličné formy vysokoškolského štúdia. Obsah knihy pozostáva z viacerých častí: teoretické východiská slo- votvornej motivácie (nadväzujúce na teóriu J. Furdíka), detská reč a myslenie na pozadí slovotvorby, okazio- nalizmy v detskej reči, ukážky cvičení a aktivít, ale aj elektronicky spracované slovníky – Malý slovotvorný slovník, Slovník detských okazionalizmov (porov. we- bovú stránku učebnice http://das.unipo.sk). Spôsob zo- stavovania kapitol a podkapitol je vystavaný na modeli E – U – R (evokácia, uvedomenie si významu, reflexia). Takto koncipovaná vysokoškolská učebnica je v rukách študentov (budúcich učiteľov elementaristov) unikát- nym prostriedkom, ktorým môžu rozvíjať komunikač- né schopnosti detí a rozširovať ich slovnú zásobu. Rusňák, R.: svetová literatúra pre deti a mládež v didaktickej komunikácii. Prešov: KKlV PdF Pu v Prešove 2009. Počas prezentácie knihy ma autor za- ujal konštatovaním, že pri jej písaní mys- lel na všetkých učite- ľov, ktorí budú učiť jeho dcéru, a preto pri tvorbe cítil veľkú zodpovednosť. Pub- likácia naozaj dáva priestor budúcim uči- teľom elementaris- tom, aby sa pozasta- vili nad podstatou umeleckej literatúry a uvedomili si špecifickosť svetovej literatúry pre deti a mládež. Venuje sa vzťahu národnej, nadnárodnej a svetovej literatúry a poukazuje na význam jej čítania vo vzťahu ku kogni- tívnemu a emocionálnemu napredovaniu dieťaťa. V ďal- šej časti vysokoškolskej učebnice sa autor zameriava na komunikáciu s literárnym textom počas vyučovania na 1. stupni ZŠ. Kladie dôraz na zážitkové čítanie (čítanie pre radosť). Vníma rozdiel medzi spontánnym čítaním detí a čítaním na hodinách literárnej výchovy: „ Ško- ly totiž zabúdajú (alebo skôr obchádzajú) najzákladnej- šiu potrebu naučiť svojich žiakov cez literárne umenie samostatne poznávať a myslieť.“ Je pozitívne, že autor bral do úvahy adresáta textov. Myslel aj na študentov v externej (resp. dištančnej) forme štúdia, ktorí nemajú možnosť intenzívnejšie komunikovať s prednášajúcim. Preto sa I. – VI. kapitola končí zhrnutím, za ktorým sú pripojené otázky a úlohy umožňujúce študentom overiť si, či výkladu porozumeli a sú schopní transformovať teoretické poznatky do vlastného riešenia predklada- ných úloh. V poslednej, VII. kapitole, sa nachádza osem projektov, prostredníctvom ktorých podáva vlastný ná- vod, ako uplatniť didaktické princípy v komunikácii s literárnym textom. (Čitateľ sa ocitne napríklad na trá- ve medzi stromami v pozícii obra, ktorý vdychuje oko- litú atmosféru, objavuje tajomstvá s pátračmi či tvorí komiks o Pippi Dlhej pančuche.) Autor využíva ukáž- ky z tvorby H. Ch. Andersena, O. Wildea, N. Nosova, A. Lindgrenovej a iných, aby prostredníctvom modelu E – U - R (evokácia, uvedomenie si významu, reflexia) dosiahol stanovené ciele (kognitívny, komunikačný, li- terárnoestetický). R. Rusňák tieto výzvy zvládol s vti- pom, ľahkosťou a fantáziou, takými príznačnými aj pre jeho civilný život.

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/29/ Publikácie hlebová, B.: Rómska identita (romipen) v rómskych rozprávkach (paramisa). Prešov: PdF Pu v Prešove 2010. Zámerom autorky týchto vysokoškol- ských učebných textov bolo ponúk- nuť študentom pe- dagogických fakúlt študijný materiál i praktické námety v súvislosti s róm- skou literatúrou pre deti a mládež, a to prostredníc- tvom jej najdomi- nantnejšieho lite- rárneho žánru, rómskej rozprávky, v súvislosti s identifikovaním znakov rómskej identity a ich využi- tím v multikultúrnej a emocionálnej výchove žiakov na 1. stupni základnej školy. Publikácia má dve kapitoly. Prvá kapitola, Rómska identita (romipen) v rómskych roz- právkach (paramisa), sa zaoberá interpretáciou typických znakov rómskej identity v rozprávkach rómskych auto- rov – D. Bangu, J. Berkyho-Ľuboreckého a E. Lackovej. Monotematický nIPsIs nesklamal Medzi početné vedecké recenzované časopisy a zborníky, ktoré prezentujú výsledky vedeckej práce pedagogic- kých zamestnancov PBF PU, radíme aj Nipsis, časopis Katedry systematického bohoslovia. Časopis sa vo vše- obecnosti zameriava na otázky teológie, filozofie, etiky a duchovnosti, ktoré reflektuje v spoločenskom kontexte. Nipsis roč. 5 (2)/2010 je zameraný monotematicky. Ústredným bodom záujmu autorov predkladaného čísla sa stal malý grécky polostrov, najväčšie mníšske centrum kresťanov byzantského obradu – Svätá Hora Atos. Prvý príspevok prof. ThDr. Jána Zozuľaka, PhD., deskriptívne analyzuje historickú genézu mníšskeho života na Svätej Hore, jasne vymedzuje základné piliere v jej vývoji a definuje idiorytmický a kionoviálny spôsob života mníchov. Okrem všeobecných informácií príspevok obsahuje aj diferenciáciu v organizácii mníšskeho života. Zosumarizovaný celok vhodne komplementuje kapitola, ktorá je venovaná opisu hlavných činností mníchov, najdôležitejších sviatkov a jednotlivých služieb, ktoré mnísi vykonávajú v rámci poslušníctva. Z hľadiska priblí- ženia každodenného života Svätej Hory čitateľovi zaradenie takýchto informácií do štruktúry príspevku pova- žujeme za obzvlášť prínosné. Svätá Hora Atos, centrum pravoslávnej duchovnosti, bola počiatočným bodom mnohých misií, ktoré do značnej miery ovplyvňovali kresťanskú kultúru a mali nesmierny význam pre vývoj lokálnych Cirkví. V tomto kontexte je podľa nás veľmi vhodne zaradená v poradí druhá štúdia Mgr. Andreja Nikulina, PhD., ktorá analyzuje vplyv Svätej Hory na dejiny Pravoslávnej cirkvi v Rusku. V úvode príspevku autor popisuje dejiny Svätej Hory a pojed- náva o niektorých legendách, ktoré sa spájajú s týmto svätým miestom. Autor predkladá predmet svojho záujmu hneď v úvodnej časti a netradične prostredníctvom osobnosti Ruskej pravoslávnej cirkvi tento predmet analyzuje v nosnej časti príspevku. Svätí ako Maxim Grék, Anton Pečerský, Níl Sorský, Paisij Veličkovský a mnohí iní boli so Svätou Horou v úzkom duchovnom kontakte. Autor sa nezameriava iba na analýzu vzťahu týchto svätcov ku Svätej Hore, ale v tomto kontexte poskytuje základné informácie z ich života a spasiteľného diela. Posledný príspevok Mgr. Michala Dvořáčka s názvom „Pravoslávna tradice a mníšství – o tom, kdo je hoden obdivu a blaženosti“ ma komparatívno-hodnotiaci charakter. Autor slovami svätého Vasilia Veľkého porovnáva mníšsky a manželsky život, nachádza základné rozdiely a určuje spoločné ciele. Komparatívne hľadisko kon- tinuálne prechádza ku diskripcii mníšskeho spôsobu života. Na tento účel autor využíva bohaté dielo svätého Jána Zlatoústeho, čím obhajuje prínos mníšstva pre duchovné napredovanie človeka. Predkladané číslo časopisu vhodne doplňujú tematicky orientované recenzie Mgr. Bohuslava Kuzyšina, PhD., a Mgr. Jána Pilka, PhD., ktorí vypracovali konštruktívne názory na publikácie „Zo záhrady Bohorodičky – nostal- gické spomienky“ a „Starec Paisij“. Vyjadrujeme názor, že predkladané číslo časopisu Nipsis je prínosné nielen pre študentov v oblasti teológie a príbuzných disciplín, ale aj pre laickú verejnosť, všetkých, ktorí majú záujem dozvedieť sa viac o „kúsku zeme, z ktorého denne vychádza najviac modlitieb na svete“. anastazij Momot Údaje o časopise: šéfredaktor: Doc. ThDr. Miroslav Župina, PhD., Vydavateľ: Prešovská univerzita v Prešove, rozsah: 56 s., issn 1337-0111 Sledujú sa tu vlastnosti rómskych postáv, spôsob ich života, medziľudské vzťahy, ich duchovný svet, ale aj žánre rómskeho folklóru v rozprávkach. Druhá kapi- tola má názov Rómske rozprávky v multikultúrnej a emoci- onálnej výchove žiakov na 1. stupni ZŠ. V nej poslúžil au- torke ako metodologické východisko program Franka E. Williamsa s osemnástimi stratégiami tvorivej prá- ce, ktoré sú zamerané na kognitívny (multikultúrny) aj nonkognitívny (emocionálny) rozvoj osobnosti žiaka. B. Hlebová tu prezentuje možnosti práce s vybranými rómskymi rozprávkami. V prílohách sa nachádzajú vy- brané rozprávky spomínaných autorov a ich portréty. Kniha je vzácna v odhaľovaní často nepoznaného sveta rómskeho kultúrneho bohatstva a tak prispieva k lep- šiemu poznaniu niektorých špecifických fenoménov rómskej identity. Domnievam sa, že jedna z ušľachti- lých pohnútok vzniku tejto publikácie je prezentovanie rómskej literatúry, umenia i kultúry. A to je cesta, ktorá môže deti viesť k pochopeniu a prijatiu „iných“. Mgr. Petra harčaríková, PhD.

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/30/Publikácie Slávny nemecký lite- rárny kritik M. Reich- Ranicki raz privítal novinára, ktorý s ním chcel robiť interview, ironickými slovami: Čím ma idete opäť nudiť? Reich-Ranic- kého slová by mohli byť metaforou lite- rárnokritického na- turelu Marty Součko- vej.Diagnostikovanie umeleckých kvalít diela, odlišovanie estetickej a vývinovej hodnoty textu, citlivé vníma- nie (a hodnotenie) autorskej práce s jazykom, schopnosť odstupu slúžiaceho na odhaľovanie autorských póz – toto všetko predstavuje základné identifikačné črty li- terárnokritickej metódy M. Součkovej. Takýto prístup možno nájsť aj v jej najnovšej monografii P(r)ózy po roku 1989, ktorá vyšla v slovenskom vydavateľstve Ars Poe- tica a bola ocenená Cenou rektora za rok 2010 v oblas- ti humanitných vied. Autorka v nej zúročila niekoľko- germušková, M: tvorba slovenských duchovne orientovaných spisovateľov. Praha: Verbum, 2010. Monografia Tvorba slovenských duchovne orientovaných spisovateľov vychádza podľa autorkiných slov v dobe, keď sa „premnožili... diskurzy o konci umenia a konci konca umenia, úvahy o paralýze estetiky... a tradičnej kultúry, diskurzy o anestetike a klasických umeleckých hodnotách, či o potrebe generovania osobitných kritérií hodnotenia postmoderného umenia a o smerovaní umenia vôbec“. V časoch, keď na istých miestach absentuje „duchovno“ a sémantickej hĺbke slov spieva umieračik, v čase konštatovania, ktorému predchádza transformácia (no tej už nepredchádza mlča- nie – to rúfusovské ticho, mĺkvosť, ktorá nevzbĺkla v dôsledku nedostatku myšlienok a pocitov, ale ako dôsledok vyzretej pokory pred ich sémantickou naplnenosťou), v dňoch „hltania“ slov, preplnenia osobnej proxemiky, no osihotenia vnútra, môžeme len vítať túto publikáciu, ktorej cieľom je „poukázať na čitateľskú alternatívu k ak- tuálnym lektúram v postmodernej dobe“. Autorka Básnikovou modlitbou z pera P. G. Hlbinu, ktorá tvorí pomyselný vstup k monografii, a následným výberom autorov (ktorí boli v časoch minulých opomínaní predovšetkým pre vtedajšiu ideológiu) v kapitolách „hodnotiacich (kritických) reflexií“ a „prostredníctvom parciálnych interpretácií literárnych diel so spirituálnou intenciou“ ponúka podnetné dielo. Počnúc prvou kapitolou Teopoetika ako organická súčasť autorskej poetiky reflektujeme následne tvorbu slovenských prozaikov s kresťansko-humanistickou orien- táciou a slovenských básnikov s duchovnou intenciou. Okrem Asymetrie etického a estetického v próze Kristíny Royovej Bez Boha na svete, poslednej a nedokončenej prózy Vincenta Šikulu Udri pastiera, venovanej prešovské- mu biskupovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi, a duchovných motívov v tvorbe Zuzany Kuglerovej-Kozičovej venuje autorka interpretačný priestor i dvom rozprávkam Daniela Pastirčáka. Poetika Pastirčákovej tvorby, rezonu- júca v prevažnej miere dôvodmi a následkami putovania za poznaním (teda silnou túžbou vnútra k objave- niu prameňa – zmyslu života), prechádza v nástroj uchopovania a nazerania sveta cez prizmu všeobsiahlosti ľudského a univerzálnosti božského D/ducha. Posun k prežívanej P/pravde, ktorá ako výsledok odohrávajúcej sa kontemplácie senzualisticky obohacuje, autorka sleduje a podnetne „analyzuje“ v jeho Rozprávke o večnosti a v Básni zeme a dodáva, že Pastirčák sa „hlboko vpisuje do vedomia čitateľov nielen svojou myšlienkovou, estetickou a jazykovo-štylistickou tvorivosťou, ale hlavne estetizáciou etického a etizáciou estetického“. V kapitole s názvom Tvorba slovenských básnikov s duchovou intenciou sa autorka sústreďuje na interesantné autorské naturely básnika Pavla Ušáka-Olivu, katolíckeho spisovateľa Jána Šveca Slavkoviana, nedávno zosnulého Svetloslava Veigla či Pavla Straussa, renomovaného „majstra metaforického myslenia a paradoxov“. Spomenutú kapitolu napokon pomyselne uzatvára už spomínaný Daniel Pastirčák a avizér či takpovediac literárny prorok „v zmysle naplnenia poslania poeta sacer“ a neúnavný akcentátor „tradičných a trvalých hodnôt“ Milan Rúfus. Dovolíme si tvrdiť, že táto publikácia tvorí a poskytuje jednu z možných ciest a náhľadov k porozumeniu mysteria tremendum, maiestas, mysteria fascinans, hlbokého tajomstva (po)svät/n/ého, ktoré sa prejavuje vždy ako skutočnosť iného rádu než v živote a tvorí tak obsahovo inšpiratívne a hodnotné dielo na poli slovenskej literárnej vedy. nadežda Čeklovská součková, M.: P(r)ózy po roku 1989. Bratislava: ars Poetica, 2010. ročné poctivé mapovanie prozaických diel slovenskej literatúry vydaných po roku 1989. Práca pozostáva zo štúdií venujúcich sa jednotlivým autorským dielňam prozaikov debutujúcich po roku 1989, resp. tesne pred ním. V knihe tak nájdeme portréty Ballu, P. Pišťanka, D. Taragela, M. Kopcsaya, M. Vadasa, E. Hlatkého, T. Hor- vátha, P. Rankova, V. Pankovčína, M. Kompaníkovej, J. Juráňovej, J. Bodnárovej či U. Kovalyk. Už samotný vý- ber autorov možno hodnotiť aj per negationem – istú výpovednú hodnotu totiž má aj absencia, resp. neza- radenie niektorých autorov do monografie. Součkovej deskripcia poetologických konštánt prozaických textov a ich hodnotová diferenciácia vytvára plastický obraz slovenskej literatúry po roku 1989. „Čím ma idete opäť nudiť?“ pýta sa kriticky vo svojich štúdiách a recenzi- ách súčasnej literatúry Marta Součková. Autorkina lite- rárnokritická lektúra, ktorá jej pomáha odolať očareniu zdanlivou sofistikovanosťou, komplikovaným tvarom či odpozorovanou pózou, tak nielen prispieva k axio- logickej stratifikácii slovenskej prózy po roku 1989, ale má aj zásluhu na uchovávaní slova „umelecká hodnota“ v súčasnom literárnovednom diskurze. Martina Ivanová

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/31/ šport 19. ROČník MeMorIálu šteFana stanIslaya V sKoKu Do Výšky OPäť reKorDný Foto: Lukáš Beer (Fakulta športu PU), víťaz 19. ročníka Memoriá- lu Š. Stanislaya v skoku do výšky v novom rekorde podujatia 208 cm. Záber je z pretekov Bansko- bystrická latka 2011, kde v národ- nej súťaži zvíťazil výkonom 216 cm. Fakulta športu PU a Atletický klub TJ Slávia PU Prešov usporiadali dňa 2. 2. 2011 v športovej hale PU 19. ročník Memoriálu Štefana Sta- nislaya v skoku do výšky mládeže a vysokoškolákov. V hlavnej kate- górii súťaže vysokoškolákov ob- hájil minuloročné prvenstvo Lu- káš Beer (Ak Slávia TU Košice), študent Fakulty športu PU, ktorý vlastný minuloročný rekord podu- jatia prekonal o jeden centimeter na hodnotu 208 cm. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pretekári sú- ťažili na palubovke haly, ktorá ne- bola pokrytá umelým povrchom, čo vylučovalo použitie špeciálnych výškarských tretier. Víťaz pretekov Lukáš Beer dosiahol na pretekoch v nemeckom Essingu najlepší tohto- ročný výkon 218 cm, ktorým spl- nil kvalifikačný limit podmieňujú- ci účasť na Majstrovstvách Európy atlétov do 23 rokov, ktoré sa budú konať v Ostrave v letnej časti at- letickej sezóny 2011. Spestrením a prínosom pre atletické podujatie bola účasť mladých poľských prete- károv z UKS Maraton Sekowa pod vedením trénera Alexandra Gu- cwu. Medzinárodná účasť atletické preteky správne „okorenila“ a dala im medzinárodný punc. Za vyda- rený priebeh podujatia patrí poďa- kovanie usporiadateľom PaedDr. Jurajovi Maľcovskému, PhD., PhDr. Marcelovi Nemcovi, PhD., Mgr. Róbertovi Kandráčovi, PhD., Mgr. Štefanovi Stanislayovi ml., Mgr. Mariánovi Málekovi a všetkým at- letickým zanietencom. Vysokoškoláci – hlavná súťaž: 1. Beer (FŠ Prešov) 208 cm – nový re- kord podujatia, 2. Buffa (FŠ Pre- šov) 200 cm, 3. Tokarz (UKS Seko- wa) 170 cm Juniorky: 1. Vašková (Junior Pre- šov) 140 cm, 2. Magyarová (Slávia TU Košice) 135 cm Dorastenci: 1. Kosiba (UKS Seko- wa) 185 cm, 2. Grega (Junior Pre- šov) 175 cm, 3. D. Chwalyk (UKS Sekowa) 175 cm Dorastenky: 1. Astrabová (Slávia TU Košice) 135 cm Starší žiaci: 1. Skrobot (UKS Seko- wa) 160 cm, 2. Rusnák (Slávia TU Košice) 150 cm, 3. Lepak (UKS Se- kowa) 145 cm Staršie žiačky: 1. Cetnarowicz 148 cm, 2. Kudlaty 135 cm, 3. Kwarcin- ska 130 cm (všetky UKS Sekowa) Mladší žiaci: 1. J. Chwalyk (UKS Se- kowa) 145 cm – vyrovnaný rekord podujatia Mladšie žiačky: 1. Polec 135 cm, Gawlik 125 cm (obe UKS Sekowa) PhDr. Marcel nemec, PhD. Fakulta športu Pu Peter Mlynár Má zlato zo sVetoVej zIMnej unIVerzIáDy! Vysokoškolská reprezentácia Slovenskej republiky bola na 25. Svetovej zimnej univerziáde v Turecku mi- moriadne úspešná. Štyri zlaté a tri bronzové medaily Slovensku vyslúžili 7. miesto z celkového poradia 52 zúčastnených krajín. Študenti Fakulty športu Prešovskej univerzity v Prešove Peter Mlynár, Tatiana Bodová a Peter Čížek úspešne reprezentovali Prešovskú univerzitu v Prešove a svojimi športovými výkonmi prispeli k výbor- nému hodnoteniu Slovenska na svetovom športovom podujatí v Turecku. Peter Mlynár v mix šprinte zís- kal zlatú medailu, Tatiana Bodová štartovala v short tracku a Peter Čížek ako člen hokejového družstva mužov so svojimi spoluhráčmi vybojoval 5. miesto v rebríčku hokejových družstiev mužov. Za úspešnú reprezentáciu Prešovskej univerzity v Prešove i Slovenska na svetových športových poduja- tiach bol študent Peter Mlynár ocenený rektorom univerzity prof. RNDr. René Matlovičom, PhD., aj v roku 2010 za vynikajúce športové výsledky na Zimných olympijských hrách 2010 vo Vancouveri v klasickom lyžovaní. Fakulta športu Prešovskej univerzity v Prešove spolu so Slovenskou asociáciou univerzitného športu na Slovensku pokračuje v tradícii výchovy a vzdelávania mladých športovcov, ktorých potenciál na poli špor- tovej reprezentácie univerzity i Slovenska neustále narastá. Vladimíra Pohorelcová

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/32/ Do erzuruMu soM IšIel s JAsnýM cieľOM rozhovor s Petrom Mlynárom, dr- žiteľom zlatej medaily zo svetovej zimnej univerziády v tureckom erzurume. na svetovej univerziáde znamená zisk prvenstva výnimočný športo- vý úspech. Myslím, že si seba, ale aj okolie milo prekvapil... Do Erzurumu som išiel s jasným cieľom. Zaútočiť v team šprinte s reprezentačnou kolegyňou Ale- nou Procházkovou (UMB Banská Bystrica) na čo najvyššie priečky. To, že nakoniec z toho bola zlatá medaila, ma samozrejme potešilo. Papierovo sme patrili medzi favo- ritov, ale viete, v športe papierové predpoklady často nič nezname- najú, preto ma teší, že to nakoniec takto dopadlo. aký bol priebeh pretekov, kedy si cítil, že zlato máte na dosah? Akosomužspomenul,naštartesme boli bodovo najvyššie nasadení, čo nebolo najpríjemnejšie, lebo vtedy sú očakávania veľké a sklamanie by bolo o to silnejšie. Po vyhratom semifinále som už začal uvažovať, aké by to bolo vyhrať aj finále... Se- mifinálový rozbeh bol pre mňa bo- lestivejší ako ten finálový, aj keď vo finále som pociťoval omnoho väč- šiu ťarchu zodpovednosti. Vysoká nadmorská výška a len tri dni času na aklimatizáciu nemali na môj vý- kon priaznivý vplyv, ale našťastie to nebolo až také citeľné, ako som sa pred štartom obával. Máš za sebou účasť na XXi. Zim- ných olympijských hrách vo Van- couveri 2010, teraz si získal zlato na XXV. svetovej zimnej univer- ziáde v tureckom erzurume. Do- kážeš porovnať a opísať dojmy z týchto vrcholných športových podujatí? Olympijské hry s odstupom času vnímam ako veľkú športovú skú- senosť, aj keď na jej účasti som to tak nepociťoval. Stres a vedomie, že môj výkon zrazu sleduje omno- ho väčšie množstvo ľudí, nebolo pre mňa veľmi príjemné. Na Univerzi- áde som takýto tlak nezažíval, bol som vo väčšej pohode. Mal som ra- dosť zo športu ako takého a radosť z toho, že moje spoločné víťazstvo s Alenou potešilo priaznivcov špor- tu na Slovensku. Olympijské hry sú výnimočnou športovou udalosťou, takže aj dojmy a zážitky z nej sú sa- mozrejme silnejšie a emotívnejšie, či už sú to tie pozitívne, alebo aj ne- gatívne. Čo predstavuje pre teba úspech na svetovej univerziáde, samozrejme okrem najvyššieho medailového ocenenia? Dúfam, že umiestnenie z Erzuru- mu mi pomôže naďalej športovať a reprezentovať Slovensko na sve- tových podujatiach a že sa trochu zvýši záujem kompetentných o be- žecké lyžovanie... Peter, ako sa ti darí zvládať nároč- né povinnosti vrcholového špor- tovca s nárokmi a požiadavkami, ktoré na teba kladie vysokoškol- ské štúdium na Fakulte športu Pu? Vrcholový šport a škola sa dajú zlú- čiť len veľmi ťažko z toho dôvodu, že počas sezóny som prakticky stá- le buď na snehu mimo republiky, alebo na pretekoch a nájsť si po- čas pretekového obdobia voľný čas je skoro nemožné. Podobne je to aj počas obdobia prípravy, teda na jar, v lete a na jeseň, vtedy sa vlastne od- pracuje v tréningu najviac a v zime by sa to malo odzrkadliť na vzos- tupe výkonnosti. Fakulta športu mi vyšla veľmi v ústrety a umožni- li mi vždy predĺženie skúškových období tak, že sa mi termíny pre- tekov a skúšok nekrižujú. Aj touto cestou by som sa chcel poďakovať všetkým na fakulte, ktorí mi vyšli v ústrety. Aké reprezentačné povinnosti ťa ešte v tejto sezóne čakajú? Túto sezónu mám v pláne absolvo- vať ešte dve kolá svetového pohára a najväčší bežecký sviatok tejto se- zóny, a to Majstrovstvá sveta v behu na lyžiach v nórskom Osle. Taktiež ma ešte čakajú medzinárodné pre- teky kategórie FIS a zúčastním sa aj na Majstrovstvách Slovenska, ktoré prakticky ukončia lyžiarsku bežec- kú sezónu. A čo tvoje plány do budúcna... Moje plány do budúcna sú jasné. Chcem v najbližších rokoch bo- dovať na podujatiach svetového pohára a úspešne reprezentovať SR! V budúcej sezóne nie je žiad- ne vrcholné podujatie, a tak sa chcem sústrediť na štarty vo sveto- vých pohároch. Chcem sa priblížiť k bodovanej tridsiatke. Čo sa týka štúdia, čaká ma dokončenie baka- lárskej práce, takže na jar sa určite nudiť nebudem. zhováral sa PhDr. Marcel nemec, PhD. Foto (archív P. M.): Stupeň víťa- zov na XXV. Svetovej zimnej uni- verziáde 2011 v tureckom Erzu- rume, kde dvojica slovenských reprezentantov v behu na lyžiach Peter Mlynár a Alena Procházko- vá získala zlato v disciplíne team- šprint miešaných dvojíc. šport

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/33/ šport „šPORtOVé VšeliČO“ oD štuDentoV FaKulty šPortu Študenti prvého ročníka magister- ského stupňa štúdia Fakulty športu zorganizovali dňa 17. 12. 2010 pod vedením PaedDr. Klaudie Zusko- vej, PhD., tradičné športovo-kul- túrne podujatie „Športové všeličo“, ktoré sa tento rok nieslo v duchu tradície antických Olympijských hier. Otvárací ceremoniál podujatia sa uskutočnil v plavárni PU, kde sym- bolicky antický Boh Poseidon otvo- ril súťaže pre študentov Fakulty športu. V netradičných súťažných disciplínach sa najviac darilo štu- dentom druhého ročníka magis- terského stupňa štúdia. Podujatie pokračovalo súťažou Salámový beh, ktorý sa uskutočnil v budo- ve vysokoškolského internátu, kde cieľom súťaže bolo čo najrýchlejšie zdolať 11 poschodí a s rovnakým zámerom trasu absolvovať aj späť. Najrýchlejší bežci Matej Koču- rek a Lenka Kondulová (obaja štu- denti druhé- ho ročníka bakalárske- h o s t u p - ňa štúdia) si odnies- li „štangľu“ prvotriednej salámy. Športovo- kultúrny program pokračoval pre- zentáciou súťažných pohybových skladieb v rámci fakultného kola ŠVOČ v Športovej hale PU. Rovna- ko ako v plavárni aj tu dominovali v súťažiach študenti druhého roč- níka magisterského stupňa štúdia. Do kultúrneho programu prispeli gymnastky z gymnastického klu- bu TJ Slávia PU pod vedením tré- nerky doc. Kvetoslavy Perečinskej, PhD., a program spestrilo aj vystú- penie netradičnej hudobno-taneč- nej skupiny Capoeira Angola. Sú- časťou podujatia bol aj slávnostný akt imatrikulácie študentov pr- vých ročníkov bakalárskej a magis- terskej formy štúdia Fakulty športu PU. Celodenná slávnostná atmo- sféra pretrvávala aj po skončení športovo-kultúrneho podujatia, keďže vo večerných hodinách sa konal tradičný Ples Fakulty športu v priestoroch Domu kultúry. Bc. jana šarišská Bc. silvia Ivanková FutBaloVá traDícIa Dnešná uponáhľaná doba nepraje tradíciám, prežijú len tie, za kto- rými sú usilovní ľudia alebo ktoré v sebe skrývajú zaujímavé symboly. Tradícia futbalového duelu medzi pedagógmi a študentmi na Filozo- fickej fakulte pretrváva už niekoľ- ko rokov (od roku 1999). V poradí už 24. meranie síl sa uskutočnilo v predvečer Dňa študentov 16. 11. 2010 v Univerzitnej športovej hale. Vo férovom boji sa proti sebe posta- vila skúsenosť a rozvaha na jednej strane a mladícka energia a rých- losť na strane druhej. Zápas otvoril príhovorom a tradičným apelom na výkon študentov dekan Filozofickej fakulty PU prof. Rudolf Dupkala, bohužiaľ, pre zdravotné ťažkosti sa ako hráč na zápase nemohol zú- častniť. Úvodný hvizd patril objek- tívnemu rozhodcovi Emremu Ba- bagilovi z Turecka, ktorý mal celý čas zápas pevne v rukách. Začiatok bol ako poväčšine opatrný a tak- ticky premyslený najmä zo stra- ny učiteľov. Divácka kulisa zlože- ná najmä zo št udentov fandila na obe strany. Prvá polo- vica zápasu patrila dis- ciplinova- nému výko- nu učiteľov. V d r u he j časti sa vý- kony vyrov- nali, o čom svedčí aj dramatický záver. Zápas sa skončil v riadnom hra- com čase podobne ako predchá- dzajúci duel remízou 4 : 4 a nasle- doval rozstrel. Zvíťazila skúsenosť a šťastie. Pedagógovia vyhrali 2 : 1 na penalty, čím získali 2 body a študenti 1 bod. V zápase vynik- li brankári Holík – Pochanič, hráči Lajčák a Stojanovič. Celková tabuľ- ka po 24. zápase vyzerá: Hviezdy z Fakulty 34 bodov skóre: 101 : 136 a Hviezdy z Hviezdy 37 bodov skó- re: 136 : 101. Po súboji sa obe mužstva sa stretli na pri družnej „tlačovke“ pri gu- láši a pohostení, ktoré zabezpečil dekanát FF. Vďaka patrí aj kapi- tánom – študentovi Janovi Lajčá- kovi a doc. Ľubomírovi Belásovi. Všetci zúčastnení vyslovili spokoj- nosť a očakávanie na 25. meranie síl, ktoré bude mať jubilejný sláv- nostný charakter. Peter Kyslan

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/34/absolvent Môj svet sa často krúti okolo niekoľkých viet autora Rozhodnutie ísť študo- vať na Filozofickú fakultu do Prešova ovplyvnilo jej stretnutie s profesorom ka- rolom horákom. Druhou univerzitou sa pre ňu sta- lo divadlo stoka a neskôr skrat. so svojou knihou Láska ide cez žalúd/ďok sa dostala do finále súťaže Anasoft litera 2008. Diva- delníčka, jazykovedkyňa, redaktorka a publicistka inga hrubaničová. študovali ste ešte počas socializ- mu na Filozofickej fakulte UPJš v Prešove odbor slovenský jazyk a literatúra a dejepis. Ako si na toto obdobie spomínate? Mali ste počas štúdia svoj ostrov pozitív- nej deviácie? Čo ním bolo, res- pektíve kto ho vytváral? Čoraz väčšmi si uvedomujem „zradnosť“ spomínania, v spomí- naní je vždy dominantná súčasná situácia – osobná aj širšia, spolo- čenská. Navyše, ak sa od prostre- dia celkom odstrihnete, nemáte príležitosť potvrdzovať si spomí- nanie. V našom prípade treba rá- tať aj s istým tlakom stereotypu, že na školu sa má spomínať „pek- ne“... Toto vedomie ma akosi odrá- dza od ochoty svoje spomínanie verejne prezentovať, preto sa ob- medzím iba na fakty, ktoré sa mi javia celkom jasne. Študovala som v čase tesne pred Novembrom 1989, študovala som síce aj deje- pis, no akosi väčšmi som sa cítila „doma“ na Katedre slovenského jazyka a literatúry. Napokon, kde- si som už o tom hovorila, rozhod- nutie ísť na Filozofickú fakultu do Prešova ovplyvnilo moje stretnu- tie s profesorom Karolom Horá- kom na recitačnej súťaži. Chcela som robiť divadlo. No na škole, hoci som u Horáka v divadle pra- covala, som nebola nijaký výraz- ný talent, nič extra. Boli tam ši- kovnejší, tak som sa upriamila na prednes, viedol ma Janko Gbúr. Študijné odbory boli výlučné, štu- dovalo nás málo, vzťahy boli väč- šmi osobné. Jestvovali učitelia, ktorí chápali, že ich poslaním nie je iba reprodukovať poznatky, ale aj motivovať a vychovávať svojich prípadných pokračovateľov. Dnes sa s tým stretávame zriedka. Mla- dému človeku sa vtedy dostávalo málo pozornosti, takže táto skúse- nosť ma učila dôverovať si. Bolo to pre mňa veľmi dôležité. Obdivo- vala som mnohých svojich učite- ľov, nehanbím sa za to – docentku Maukšovú najviac. Nebohý pán profesor Furdík a profesor Sabol ma nasmerovali do Jazykovedné- ho ústavu. Bola som záložník☺, Ďuro Briškár dostal ponuku ako prvý, no chystal sa do SAV v Koši- ciach a Bratislavu odmietol. Cítili sme sa silní napriek časom, preto- že sme sa podporovali a žičili sme si, nepoznali sme slovo „konkuro- vať si“ – Juro Briškár, Gera Kupko, Peter Milčák, Ľubo Bendzák, Ľubo Kmec, Ľubica Džmurová, Ivana Semjanová – tí boli asi najbližšie. Mala som aj iné oázy – pani Vieru Petruškovú, dramaturgičku a hla- sovú pedagogičku v prešovskom divadle, učila ma spievať, dýchať a žiť nekŕčovito☺, rusínske diva- dlo, tam som sa stretla so svojimi budúcimi principálmi v Stoke – s Uhlárom a Karáskom. V tejto po- zitívnej perspektíve sa mi nechce spomínať na absurdné ideologic- ké kuriozity, hoci vtedy sme ich za kuriozity nepovažovali. Po ukončení vysokoškolského štúdia ste nastúpili do Jazyko- vedného ústavu ľudovíta štúra saV, kde ste pracovali na pro- jekte synonymického slovníka slovenčiny. Môj a aj váš učiteľ juraj Furdík raz ironicky na- zval jazykovedcov vedeckými dinosaurmi, ktorí sú pre techni- kov a prírodovedcov príliš „spo- ločenskovední“, pre literátov a umelcov zasa príliš „technolo- gickí“. Ako vnímate svoj status lingvistky? O statuse lingvistky sa v mojom prípade vôbec nedá hovoriť. Viete, človek akoby si osvojoval nielen významy slov, ale aj vzťahy k nim. Zrejme patrím ku generácii, ktorá nadobudla aj čosi také ako „pietny vzťah“ k niektorým slovám. Teraz nejdem rozoberať, či to vnímam ako dobré alebo zlé, konštatujem, že isté slová vzbudzovali v člove- ku akýsi ostych, žiadali si „stried- me používanie“. Tak mi ostalo, že lingvista je vedec, ktorý sa syste- maticky venuje výskumu jazyka a výsledky tohto výskumu zve- rejňuje, prezentuje. Vydaním vý- tvarnej terminológie v roku 1998 v spolupráci s Janou Geržovou sa moja systematická lexikografic- ká a lexikologická práca skončila. Tretí rok pracujem ako redaktor- ka vo vydavateľstve. Pán profe- sor Furdík však správne vystihol umiestnenie jazykovedy v akom- si „medzipriestore“, no myslím, že dnes to už tak celkom neplatí. V deväťdesiatych rokoch ste pô- sobili v divadle stoka. Príbeh stoky je v istom zmysle sympto- matickým príbehom o fungova- ní umenia v slovenskej spoloč- nosti po roku 1989. Vznikala na začiatku deväťdesiatych rokov v porevolučných pocitoch uvoľ- nenia a nádeje a končila v exis- tenčnej i tvorivej kríze a nepriaz- ni štátnych orgánov. ako ste toto divadlo vnímali vy v čase, keď ste boli jeho súčasťou, a ako ho vnímate z odstupu, v čase, keď už divadlo neexistuje? Myslím, že Stoka bola moja, ako sa nadnesene vraví, druhá univerzi- ta – umelecká aj životná. Takmer desať rokov tréningu, ako nazerať na seba – na svoje konanie, preží- vanie, na svoju interpretáciu sve- ta – akosi zdvojene, ako ten, kto bezprostredne reaguje, a zároveň ako ten, kto sa na túto reakciu díva zhora a pokúša sa ju opísať, pochopiť, obhájiť alebo zavrhnúť. Splnil sa mi sen, ktorý bol v socia- lizme nedostižný, a odrazu išlo všetko akoby skrytým vedením. Rozpad „sna“ bol veľmi bolestivý, ale ja sa tak približne za päť rokov dokážem zo psychických otrasov vystrábiť. Trochu si uvedomujem emocionálnu nepružnosť, no nás ani doma, ani v škole nik nepri- pravoval na to, že tak ako každý živý organizmus podlieha vývi- nu, zmenám a koncu – podlieha im aj ľudské spoločenstvo, ktoré je tiež živý organizmus, o slove re-

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/35/ absolvent vitalizácia sme nemali potuchy☺. Vtedy bolo všetko na večné časy. Musela som sa vyrovnať s iným poznaním možností trvania javov a vzťahov. V jednom z rozhovorov ste pove- dali, že ste vedeli, že svoju prózu Láska ide cez žalúd/ďok ponúk- nete na vydanie iba aspektu, a ak by ho odmietli, nevyšiel by. Prečo takéto striktné nastavenie? Je vám Aspekt, respektíve aj fe- minizmus blízky? Áno, tak to bolo, potrebovala som niekoho, komu môžem dôverovať a kto pozná moju divadelnú prá- cu, isté „nastavenie“. Takých ľudí nie je veľa, slovenskí spisovatelia sú ponorení vo svojich svetoch, di- vadlo je pre mnohých mimo zor- ného poľa. Jana Juráňová bola a je takou osobou, ktorej som dôve- rovala. Aspekt vniesol do nášho prostredia témy, ktoré sa zameta- li pod koberec. Pred Novembrom aj po ňom. V tomto duchu mi boli obe vydavateľky – Juráňová aj Cviková – blízke. Kniha Láska ide cez žalúd/ďok sa dostala do finále súťaže Anasoft litera 2008. Pomerne ostrú recen- ziu na tento text napísal do rom- boidu Valér Mikula. Osobne ma v nej sklamalo jeho ironizova- nie tematickej exkluzivity prózy, ako aj vašej profesie. Zraňuje vás takáto podoba recenzie? aký je váš názor na umeleckú kritiku? Hm. Čo na to povedať? Zranilo ma to, asi na tri dni. Ale potom som si so sebe vlastným zmys- lom pre gag sama začala hovoriť „no čo, ty vagína na vandrovke?“ Musíte uznať, že je to veľmi vtip- né, čo kritik vymyslel. Ak ste však čítali knihu, je v nej pasáž: „ach, tak nerada zraňujem... ale vy ma k tomu nútite... / zraňujte ma, zraňujte, nič ma tak nevzrušuje ako zraňujúce slová vychádzajú- ce z vašich úst... / aj vy to máte rád? moja, moja, kráľovná moja! / aj vy ste neobyčajný človek, ach?! kto nám porozumie?“, a tak som si povedala, veď postava na to vyzý- va☺ a kritik reaguje. Viete, keby sa môj život mal odvíjať ešte aj od názorov literárnej kritiky, bola by som celkom paralyzovaná. Sta- čí mi, že sa odvíja v závislosti od každodenných pracovných a rodi- čovských povinností. Kritik môže mať pravdu, celé vaše „umelecké podujatie“ môže byť prepadák, ale vy máte aj tak iba dve možnos- ti – pokúsiť sa vypovedať, pokúsiť sa vyrovnať s akýmsi vnútorným napätím, chvením, strachom tak, že si preň vytvoríte medzipriestor, medzirealitu, alebo môžete neko- nať, mlčať. „Medzipriestor“ vytla- čený na papieri je kritizovateľný, zamietnuteľný, zosmiešniteľný... Môj svet sa často celý deň krúti okolo niekoľkých viet nejakého autora, v ktorých musím správne rozmiestniť čiarky, slovesné väz- by, hľadať vetu v origináli, porov- nať, dať poznámku prekladateľovi na okraj, či iné slovo nebude vhod- nejšie, dať prekladateľovi značku, že táto pasáž je skvelá, naučila som sa zriecť sa túžby po globál- nej dokonalosti... Túžba kritika je mať pôžitok z globálnej dokona- losti. Priznám sa, že okrem lingvis- tických zákutí ma vo vašich textoch, ktoré píšete o jazyku pre sMe, oslovuje aj diagnosti- kovanie stavu slovenského škol- stva, ktoré sprostredkúvate skrz svoju osobnú skúsenosť s dcé- rou. ako by ste zosumarizovali svoj pohľad naň? Mňa škola, teda učitelia, zásad- ne ovplyvnili, môjho brata, para- doxne, nie, hoci sme navštevova- li rovnakú zédeešku aj rovnaké gymnázium. Preto sa mi vidí, že centrálny prvok školského systé- mu je učiteľ. Nech je už ten sys- tém akokoľvek nedokonalý. Učiteľ by mal byť láskavý, čo neznamená ľahostajný, a taktný. Potom vzde- laný. Mal by dokonale poznať spo- ločenské predsudky a nepestovať ich. Žiaľ, aj po dvadsiatich rokoch je taký učiteľ skôr výnimka ako pravidlo. Ľahšia je cesta podpo- rovať šikovných a nechať plávať menej zdatných žiakov, ľahšie je povedať „dieťa pochádza z po- merov, z akých pochádza“ (to je krásny príklad na jazykový takt), „matika mu síce nejde, ale pek- ne kreslí, no nepusím ho na sú- ťaž v kreslení, lebo by z matiky zameškalo ešte viac a vedelo by ešte menej“. Niet učiteľa, ktorý by dieťa poslal na súťaž v kreslení a ponúkol mu doučovanie z mate- matiky sám a zadarmo. Nech mi odpustia tí, čo to robia, viem, že sa nájdu. Prekáža mi, že sa učiteľ „zadministroval“, zmenil na úrad- níka. Učiteľ je tak trochu lekárom aj kňazom, aj didaktikom, samo- zrejme. Najmä malé deti trávia dnes v škole minimálne osem ho- dín, čo je normálny pracovný čas. S učiteľmi trávia väčšiu časť aktív- neho dňa, nie s rodičmi, tí pracu- jú. Prídu domov o piatej alebo po krúžkoch aj neskôr a učia sa ďal- šie dve aj tri hodiny. Je to nenor- málne. Moja dcéra nemá elemen- tárne prírodné predstavy – učia sa vzor vysvedčenie, sú tam slová ako záružlie, ale ona ešte dosiaľ záružlie močiarne nevidela. Ľan zaradila v písomke medzi buri- nu, hoci som jej vysvetľovala, že sa z neho tká plátno. Rástla pri- tom na rozprávke, v ktorej krtko šije pri močiari nohavice z ľanu, a tú rozprávku vedela naspamäť. Raz mi ktosi rozprával reálny prí- beh, že deti kdesi v zahraničí mali nakresliť kura a ony nakreslili gri- lované. Keď takto uvažujem, pri- padám si veľmi stará a stonajúca tetka, no reálna skúsenosť sa na- ozaj nedá nahradiť obrázkom na internete ani prázdninovým po- bytom v prírode. Utvára sa per- manentnou prítomnosťou v reál- nom prostredí. Mám však odísť na vidiek, aby žilo dieťa so zá- ružlím? Mám začať pestovať ľan? Naučí sa vo vidieckej škole dobre angličtinu a nemčinu? Bude môcť potom študovať na excelentnej škole? A musí študovať na exce- lentnej škole? Otázok je veľa, naše životy sú akýmsi balansovaním medzi hľadaním odpovedí na mi- lión otázok. zhovárala sa Martina Ivanová.

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/36/fórum „P“ AkO PRešOV A „P“ AkO PeteRBURG V dňoch 20. až 24. septembra 2010 sa vo Varšave konalo európske kolo II. Medzinárodného študent- ského festivalu ruského jazyka pod názvom „Друзья, прекрасен наш союз!“. Organizátormi podu- jatia boli МАПРЯЛ (Medzinárod- ná asociácia učiteľov ruského ja- zyka a literatúry), Fond Руcский мир (Ruský svet), Poľská asociácia učiteľov ruského jazyka a Varšav- ská univerzita. Na festivale sa zú- častnilo 24 družstiev z 15 európ- skych krajín. Slovenskú republiku reprezentovali 2 súťažné skupiny – študenti a doktorandi Filozofic- kej fakulty Univerzity Komenské- ho v Bratislave a študenti Katedry rusistiky a translatológie Inštitútu rusistiky, ukrajinistiky a slavistiky Filozofickej fakulty Prešovskej uni- verzity v Prešove (menovite Juliána Bardzaková, Nikoleta Doliničová, Natália Lisničuková, Júlia Movča- nová, Veronika Spodníková a Mi- roslava Štefančíková). Festival bol rozdelený na 3 súťaž- né dni. Prvý súťažný deň začal slávnostným otvorením festiva- lu vedúcimi predstaviteľmi Fondu „Русский мир“, МАПРЯЛ a Var- šavskej univerzity. Po slávnostnom obede nasledovala prezentácia jed- notlivých družstiev. Úlohou študen- tov bolo aj pomocou multimediál- nej prezentácie v priebehu 10 minút po rusky predstaviť svoju krajinu, mesto, v ktorom študujú, a svoju univerzitu. Prešovskí študenti, kto- rí uzatvárali túto disciplínu i prvý súťažný deň, sa predstavili tradič- ným ľudovým tancom – karičkou a ľudovými piesňami doplnenými zaujímavým rozprávaním o Slo- vensku. Druhý deň festivalu sa začal za- ujímavou exkurziou po Varšave, za ktorú by sme sa organizátorom chceli ešte raz poďakovať. Ďalším bodom programu bola vedomostná súťaž, ktorá opäť dávala súťažiacim možnosť vybojovať si účasť v celo- svetovom finále festivalu v Sankt- Peterburgu. Tu svoje znalosti ruskej hudby predviedla študentka 2. roč- níka odboru prekladateľstvo a tl- močníctvo v kombinácii ruský ja- zyk a literatúra a ukrajinský jazyk a literatúra Natália Lisničuková, keď ukážku z opery P. I. Čajkov- ského Labutie jazero spoznala po dvojsekundovej ukážke aj napriek technickej poruche a postúpila tak do peterburského finále. Možnosť postúpiť do spomínaného celosve- tového finále festivalu mali aj ostat- ní študenti, teda nielen tí, ktorí si ho zabezpečili najrýchlejšou správ- nou odpoveďou na otázky z oblas- ti ruskej kultúry. Stačilo čo najlep- šie napísať test a dúfať v postup. Pre vedúcich skupín bol priprave- ný okrúhly stôl na tému „Inovač- né metódy výučby ruského jazyka a ruskej kultúry v európskych a sve- tových univerzitách“ pod vedením prezidentky МАПРЯЛ prof. L. A. Verbickej. Posledný (súťažný) deň festivalu sa niesol v duchu tvorivých dielní a následnej tvorivej súťaže podľa výberu súťažiacich. Začal sa však prezentáciou plagátov jednotli- vých družstiev na tému „Ruský jazyk pomáha...“, ktorých zhotove- nie bolo, podobne ako prezentácia svojej krajiny, domácou úlohou za- danou v pozvánke na festival. Štu- denti FF PU si pri príležitosti 65. výročia ukončenia 2. svetovej vojny pripravili umelecké pásmo s tou- to tematikou. Učitelia sa zúčastnili na metodickom seminári na tému „Ruský jazyk a kultúra na vyučova- cích hodinách ruského jazyka ako cudzieho jazyka na univerzitách“. Napokon nasledovalo vyhodnote- nie festivalu, doplnenie počtu po- stupujúcich na celosvetové kolo a slávnostná večera spojená s oh- ňostrojom a ukážkami rytierskych bojov, čo umocnilo slávnostnú at- mosféru zámku v Pultusku, kde sa posledný deň festivalu odohrával. Študenti odchádzali plní dojmov, o čom svedčia aj slová Miroslavy Štefančíkovej, ktorá ďalej píše: „Pod vedením Mgr. Mareka Chovanca, dok- toranda Katedry rusistiky a translato- lógie, sa naša skupina spolu so študent- mi z Ukrajiny, Rumunska, Maďarska, Bieloruska, Litvy, Moldavska, Ruska, Estónska a iných krajín 20. septembra 2010 ocitla pred bránami Varšavskej univerzity.Poľská Varšava nás privíta- la tak, ako sa na slovanskú rodinu pat- rí. Slávnostný koncert, ktorý bol pre nás, účastníkov festivalu, pripravený, bol naozaj famóznym otvorením tohto, ruský jazyk oslavujúceho stretnutia rusistov. Po príhovoroch významných členov komisie, ktorá hodnotila naše ve- domosti z ruského jazyka i poznanie re- álií Ruskej federácie, sme prišli na rad my. Skupina našich študentiek s hrdos- ťou a úctou predstúpila pred pedagógov i študentov a oblečené v slovenských krojoch sme zaspievali so sprievodom huslí ľubozvučnú pieseň „Najkrajší kút v šírom svete je moja rodná zem“. S úsmevom na perách a láskou v očiach sme rozprávali o našej univerzite, Pre- šove i o Slovensku. Nakoniec sme za- nôtili pár rusínskych piesní, ktoré sú nám, členom skupiny, veľmi blízke. Po našej prezentácii sa aulou ozýval po- tlesk, ktorý neutíchal, ani keď sme sa my z pódia už dávno vytratili. Nasle- dujúci deň na nás čakala ďalšia neľah- ká úloha. Predviesť a dokázať porote, že práve my sme vhodnými adeptkami na postup do celosvetového kola festi- valu študentov ruského jazyka, ktorý sa bude konať v októbri 2011 v Sankt- Peterburgu. Svojimi vedomosťami všetkých zúčastnených očarila aj Natá- lia Lisničuková, ktorej jej šikovnosť za- bezpečila istý postup do finále festiva- lu v Sankt-Peterburgu, za čo si zaslúži uznanie nás všetkých, keďže je jedinou študentkou Slovenska, ktorá sa do mes- ta, nazývaného aj „severnými Benátka- mi“, prebojovala. Posledný súťažný deň nás organizátori zaviezli na čarokrásny zámok, kde sme znova mali predviesť to, čo nám je z Ruska najbližšie. Celým zámkom sa šíril spev ruských piesní; taktiež boli predvedené ukážky tancov i rôzne teatrálne vystúpenia študentov. Naša skupina, pridržiavajúc sa histó- rie, ako jediná zo skupín zasvätila svoje vystúpenie 65. výročiu ukončenia dru- hej svetovej vojny. Nie preto, aby sme postúpili na celosvetové kolo festivalu, no na česť a slávu vojakov, ktorí, zane- chajúc doma svoje rodiny, položili svoje životy za našu slobodu, sa z našich úst ozývali vojenské básne a piesne. Naše vystúpenie sa skončilo slzami v očiach divákov a veľkým aplauzom. Po skon- čení všetkých vystúpení bol každému z účastníkov daný certifikát, ktorý mu mal pripomínať tieto štyri nádherné dni strávené vo Varšave. Po veľkolepej slávnosti ukončenia festivalu sme sa vydali na spiatočnú cestu na Sloven- sko. V srdciach nám ostali spomienky na Varšavu, no najmä na to, že ruský jazyk, aj keď je v dnešnej dobe dávaný do úzadia pod vplyvom západnej kultú- ry, je ešte stále živý a milovaný toľkými národmi.“ Na záver sa žiada vysloviť želanie, aby táto účasť študentov rusistiky FF PU nebola ich prvou a posled- nou na podobných podujatiach. Všetkým študentom rusistiky, ale nielen im, želáme veľa elánu v štú- diu ruštiny, lebo jeho ovládanie na- ozaj pomáha. Marek chovanec Miroslava štefančíková

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/37/ fórum DVa MesIace štúDIa V MosKVe Možnosť navštíviť jednu z najväčších a najrozmanitejších krajín na svete je neopakovateľná. Nevyužiť takú- to ponuku, akú každoročne pred- kladá študentom rusistiky agen- túra SAIA, by bola veľká škoda. Vďaka tejto ponuke a opakované- mu predstavovaniu ruskej kultúry zo strany našich pedagógov sme neváhali a poslali prihlášky, na zá- klade ktorých nás na jazykovú stáž aj vybrali. Krajinu, o ktorej z každej strany po- čúvame, či už pozitívne, alebo ne- gatívne informácie, ktorá nás často prekvapí nejakým extrémom alebo raritou, je najlepšie navštíviť a uro- biť si na ňu vlastný názor. Krajinu, ktorá je presýtená množstvom roz- ličných kultúr, nádhernou príro- dou a úžasnými prírodnými javmi, pýšiacu sa neopakovateľnou archi- tektúrou a pamiatkami, je potreb- né uvidieť na vlastné oči a zapamä- tať si ju navždy. Dva mesiace štúdia v Moskve spo- jené s poznávaním zákutí mesta boli plné zážitkov a malých dob- rodružstiev. Tieto dva mesiace nám priniesli veľa nového a pozitívne- ho. Najväčším prínosom pre nás bolo ruské prostredie, v ktorom sme si mohli zdokonaliť našu ko- munikačnú schopnosť. Každoden- né stretávanie sa s ruskou tlačou a kontakt s ruským spisovným, ale aj hovorovým jazykom nás veľmi obohatil a ukázal bohatstvo ruské- ho jazyka. Taktiež sme nadviazali nové známosti z celého sveta. Spo- znali sme študentov z Číny, Japon- ska, Maďarska, Nemecka, Poľska, ba dokonca aj z Ghany. Bolo veľmi zaujímavé dozvedieť sa niečo nové o ich krajinách, kultúrach a vzťahu k ruštine. Celé naše štúdium spočívalo v náv- števe prednášok a seminárov štyri dni v týždni. Víkendy a jeden deň počas pracovného týždňa sme mali voľné, čo sme sa snažili naplno vy- užiť na spoznávanie historických a kultúrnych pamätníkov mes- ta. Navštívili sme všetky známe chrámy a historické budovy, mú- zeá a galérie, divadlá a reštaurač- né zariadenia. Najviac zo všetkého nás nadchli pravoslávne chrámy a galérie. Chrámy sme obdivova- li v celej ich kráse. Ich mohutnosť a monumentálnosť spojené s kreh- kosťou a jednoduchosťou násten- ných malieb vytvárali dokonalý a harmonický celok. V múzeách a galériách, ktoré sú plné obrazov a historických pamätníkov, sme mohli stráviť celé dni, no aj tak by sme si všetko dobre a dôkladne ne- prezreli. Divadelné predstavenia, ktoré sme navštívili, nás prekva- pili svojou originalitou a prepraco- vanosťou a taktiež profesionalitou hercov a ich schopnosťou zaujať di- váka v každej sekunde. Aj obyčajná prechádzka po meste mala svoje čaro. Stávali sme sa sú- časťou mestského koloritu, súčas- ťou moskovského davu, v ktorom je každý človek Rus, bez ohľadu na národnosť. Na každom rohu nás čakalo nejaké prekvapenie, či už v podobe historickej budovy, alebo v podobe poučnej či zábavnej situ- ácie pri rozhovore s Rusmi. Neoce- niteľným pozitívom bolo to, že sme spoznali troch čistokrvných Rusov, ktorí nás niekoľkokrát sprevádzali po meste a dopĺňali naše pochodo- vanie mestom o zaujímavé legendy či objasnenia. Aká by to bola návšteva Ruska, ak by sme nenavštívili aj druhé naj- významnejšie mesto, Petrohrad, ktorému často dávajú prirovnanie mesto – hrdina. Podstatne sa líši od Moskvy nielen svojou architektú- rou, ale aj správaním sa ľudí. Pet- rohrad sa viac podobá na európske mesto ako na mesto z rozprávkové- ho Ruska. Tri dni strávené v tomto meste nám nepostačili na navštíve- nie aj tých najhlavnejších pamätní- kov. Naším hlavným cieľom bolo prejsť sa po Nevskej ulici a nav- štíviť Zajačí ostrov, krížnik Au- roru, budovu Admirality, Kazan- skú katedrálu a Chrám sv. Izáka. Jeden celý deň sme si vyhradili na návštevu jedného z najväčších a najvýznamnejších umeleckohis- torických múzeí sveta – Ermitáže. Podarilo sa nám vidieť aj otvára- nie mostov na rieke Neve, čo bolo aj napriek nočnému a mrazivému počasiu nezabudnuteľným zážit- kom. Z Petrohradu sme odchádza- li naspať do Moskvy s pocitom, že sa sem raz určite vrátime. Celá dvojmesačná stáž v Moskve spojená s menším výletom do Pet- rohradu bola neopakovateľným a nezabudnuteľným zážitkom, na ktorý ani jedna z nás nezabudne. Lúčenie s mestom a s novými ka- marátmi bolo veľmi ťažké, no lúči- li sme sa s tým, že sa ešte niekedy určite stretneme a miestom nášho stretnutia bude ako inak, Moskva. Ostali nám len pekné fotografie, ktoré nám budú pripomínať prí- jemné chvíle strávené vo vysníva- nom Rusku. Ivana Mizeráková

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/38/fórum na Fakulte manažmentu študujú víťazi Študent Fakulty manažmentu Tomáš Makatúra získal doposiaľ na rozličných literárnych súťažiach spolu 6 prvých, 3 druhé a 2 tretie miesta (informovali sme o tom v minulom čísle časopisu Na PUl- ze). Koncom roka 2010 mu do zbierky pribudlo ďalšie ocenenie. 2. miesto v súťaži študentská esej na tému Čo očakávam od slovenskej vlády? získal v tomto prípade od Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Srdečne blahoželáme a tešíme sa na ďalšie úspechy. PhDr. PaedDr. Martina Ferencová, PhD. manažérka pre komunikáciu a PR Fakulty manažmentu PU v Prešove ČO OČAkáVAM OD sloVensKej VláDy? (alebo esej o poctivých slovách) Dnes je zvláštna doba. Spoloč- nosť je ako parný hrniec natla- kovaný rôznymi záujmami, ktoré úž dávno stratili zjemňujúci obal ohľadov a morálky. V móde sú ostré lakte, tvrdé reči a priam ne- nažraná dravosť. Táto atmosféra prerastá všetkými vrstvami a sfé- rami. Nič nie je pevne dané a reš- pektované. Relativizácia každej hodnoty spôsobila bezobsažnosť slova. Možno si už ani nevieme predstaviť, aby sa ľudia neuškŕ- ňali nad tým, ak niekto spomína „pravdu“, „česť“, „súcit“, „snahu“, „verejné blaho“... Väčšina mávne rukou, že sú to len bohapusté frá- zy. Dá sa však žiť bez ideálov, bez viery v spravodlivosť, bez chce- nia veci pozitívne meniť v pro- spech spoločenstva? Každá generácia sa s tým vyrov- nala po svojom. Čoskoro budem patriť k absolventom univerzity. Sme v pozícii „záložníkov“ a po- jem „očakávanie“ nás presne vy- stihuje. Väčšina z nás cíti na Slo- vensku nedostatok príležitostí uplatniť sa a získať prostriedky na bežný život. Nie je na svete vláda, ktorá by mohla dlhodobo riadiť krajinu, v ktorej je väčšina ľudí sklama- ných, maloverných a nešťast- ných. Slovenská republika nie je výnimkou. Veci sa však nedajú meniť zo dňa na deň. Hlavným dôvodom pochmúrnosti v na- šej krajine nie je materiálny ne- dostatok. Problémom je viera vo vlastné sily, spoločenská empatia, vážnosť čestného konania a pros- té ľudské dobro. Chcel by som vládu, ktorá vráti váhu, hodnotu a obsah slovám. Niekto predsa začať musí – nevy- krúcať sa, nerelativizovať, nekla- mať. Je čas začať hovoriť správne veci a zároveň podľa toho konať. Pomenovať situáciu a cieľ. Potom stáť v rovnakom vetre ako zá- stup, ktorý nasleduje. Poctivo vy- slovené a myslené slovo je schod, od ktorého sa dá odraziť. Každá veľká zmena a myšlienka začala slobodným prejavom. Slovensko potrebuje zmenu. V každej oblasti nášho živo- ta a pre každú generáciu je nut- né nájsť slovný kľúč k viere vo vlastné schopnosti a sily. Od vlá- dy očakávam, že nájde také slová a dá im takú váhu, aby ľudia ve- rili, že tento priestor je možné pri poctivej práci pozitívne zužitko- vať. Úlohou vlády má byť hlav- ne otváranie príležitostí a defi- novanie podmienok. Nastavené regule musia platiť pre všetkých rovnako. Právo, spravodlivosť, bezpečie, vrátane ich vymáhania a ochrany by mali byť prioritným záujmom štátu. Vzdelaní a snaživí by mali na svojom živote cítiť, že sa to opla- tí. Hodnota v slovách by sa mala preniesť do hodnôt v reálnom ži- vote – v zdraví, vo výchove, v ži- votnom prostredí. Nič nie je za- darmo, a ak to dostávame alebo berieme bez námahy a ceny, ne- vážime si to. Očakávania sú hlavne individu- álna vec, ale v demokracii sa pre- sadí väčšinou vôľa väčšiny. Pre každú vládu je pohodlné plávať na vlne väčšinovej priazne, ale ja by som veľmi ocenil, ak by sa našla vôľa počúvať aj menšinové názory. V našej krajine je množstvo múd- rych a angažovaných ľudí, ktorí pracujú v mimovládnom sekto- re. Robia veľké množstvo užitoč- nej dobrovoľnej práce v rôznych oblastiach. Generujú aktívny ob- čiansky potenciál, ktorý raz v bu- dúcnosti možno nahradí časť sprofanovaného politického sys- tému. Ich hlas u nás ešte nemá takú váhu, aby riadil veci verejné, ale dáva skutočný obsah veľkým slovám. Politici sa ich často boja, lebo sú zrkadlom pravdy o spo- ločnosti. Vytvorenie lepších pod- mienok pre rozvoj tretieho sekto- ra by znamenalo, že spoločnosť dozrieva. Dôležitým bojovým poľom pre každú vládu je aj zahraničná po- litika. Po vstupe do Európskej únie mám pocit, ako by sme stra-

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/39/ fórum tili veľký cieľ. Zaradiť sa do klu- bu spoločenstva na rovnocennej úrovni a vydobyť si pozíciu reš- pektovaného partnera veľkých krajín by bol skvelý motív našej vízie na Európskej úrovni. Aj tu však treba presvedčiť argument- mi, za ktorými stojí váha krajiny, ktorá má čo ponúknuť ostatným. Naša krajina bola vždy tak tro- chu zahľadená do seba. Od vlá- dy očakávam, že nám viac otvorí svet. Len pri takejto konfrontácii množstvo ľudí pochopí, že nie sme ani takí chudobní, ani takí neschopní, aby sme na seba ne- mohli byť viac hrdí. Možno nás to naštartuje k väčšej štedrosti pre menej šťastných v rozvojových krajinách, možno ešte k väčšej súťaživosti na medzinárodnom trhu práce. Pre ľudí vo vládnych funkciách by malo byť jednou z priorít vy- tvorenie podmienok sofistiko- vanej základne pre informačnú spoločnosť. Je to priestor pre en- vironmentálne čistú, lukratívnu činnosť vysoko vzdelaných ľudí zakotvených v prosperujúcej kra- jine. Informačná spoločnosť in- tegruje množstvo spoločenských a hospodárskych oblastí na fun- gujúci systém s jasnými pravidla- mi. Podpora vedy a výskumu by mala byť súčasťou tejto filozofie. Moderné technológie sú jediným prostriedkom, ktorý vo všetkých oblastiach podporí rozvoj prí- ležitostí. Naša krajina nemá zá- nové zaujímavé súťaže pre študentov Študenti majú rôzne možnosti aj mimo svojho štúdia a v rámci voľného času. Jednou z foriem jeho využitia je kreatívna tvorba a skvelá šanca zasúťažiť si. V tomto čase sa totiž môžu zapojiť do viacerých zaujímavých súťaží, ktoré sú uverej- nené aj na stránkach Prešovskej univerzity. Prvou z nich je medzinárodná mediálna súťaž „Migrants in the Spotlight“. Organizuje ju Medzinárodná organizácia pre migráciu IOM v spolupráci s Európskou komisiou. Projekt je určený štu- dentom vysokých škôl v EÚ. Súťaží sa v dvoch súťažných kategóriách – článok a dokumentárny film. Podmienkou je zaslanie príspevku v angličtine a uvedenie titulkov vo filme. Nosnou témou je problematika migrácie a integrácie. Práce majú tvorivo riešiť problémy prisťahovalcov, integrovania cudzincov či kultúrnej rozmanitosti. Víťazi získajú finančnú odmenu, hodnotnú cenu a certifikát. Ich práce budú zároveň zverejnené vo vybraných médiách. Ďalšou výhrou je účasť na slávnostnom ceremoniáli počas medzinárodnej konferencie v Budapešti v máji 2011. Uzávierka súťaže je 4. apríla 2011. Viac informácií nájdete na stránke www.mits.eu.org. Druhú zaujímavú súťaž s názvom „Nápad si TY“ pripravilo RPIC Prešov. Súťaž prebieha pod záštitou štátneho tajomníka Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, Jána Hudackého. V rámci cieľovej skupiny študentov sa projekt považuje za novú platformu rozvoja tvorivého potenciálu. Hlavnou úlohou súťaže je vytvoriť zaujímavý podnikateľský nápad. Cieľom projektu je snaha o identifikáciu inovatív- nych prístupov v akejkoľvek oblasti podnikateľskej činnosti. Výstupy súťaže tvoria práce, ktorými majú byť prezentácie vlastných podnikateľských zámerov, riešení a návrhov v akejkoľvek oblasti a sfére podnikania. Súťažiaci sa má pokúsiť vytvoriť nové myšlienky, moderné prístupy a kreatívne nápady. Práce sa budú hodnotiť na základe bodovania. Pre naj- lepších nositeľov podnikateľských myšlienok sú pripravené zaujímavé a hodnotné vecné ceny. Návrhy sa môžu podávať do 31. marca. Viac informácií na: http//rpico.sk. Martina štofková soby nerastov, na ktorých by sa dala stavať dlhodobá hospodár- ska vízia, ale má prírodné bohat- stvo, ktoré pri rozumnom využi- tí umožní trvalo udržateľný rast. Úlohou vlády bude stanovenie šetrných mantinelov pre takúto činnosť. Dalo by sa veľmi dlho vyratúvať, čo všetko by mala urobiť vláda. Platí však staré porekadlo: „Kaž- dý národ má takú vládu, akú si zaslúži.“ Znamená to, že naše očakávania v podstate mieria na nás samotných. Nemôžeme poža- dovať, nemôžeme sa hnevať, ak sme sami apatickí a ignorujeme naše občianske práva. Nie každý môže byť aktívny politik, ale kaž- dý by mal byť aspoň informova- ný občan. Mal by sa zaujímať, ako je v jeho mene spravovaná kraji- na, v ktorej žije. Mal by poznať ľudí, ktorí ho zastupujú, a dobre zvažovať spôsob, akým sa preja- vujú. Žiadny spravodlivý systém nie je udržateľný, ak v ňom pre- vládne zloba, chamtivosť a bez- ohľadnosť. Demokracia nie je statický stav, ale každodenný zápas o právo uplatniť si názor. V princípe by to mala byť nekonečná spoločen- ská diskusia o smerovaní zdrojov a morálky, ktorá by nemala mať porazených. Mali by sme sa preto pýtať, či sme takí, aby sme si zaslúžili dobrú vládu. Či dokážeme spomedzi seba vybrať tých, ktorí reprezen- tujú ten najlepší mozgový a orga- nizačný potenciál Slovenska. Či im vieme pomôcť, aby takí boli. Preveriť si vlastné kritériá a po- znať hranice kompromisu. Dnes je zvláštna doba. Tvoríme si ju však sami. Svojím správaním, prístupom k životu, hodnotami, ktoré vyznávame. Slová majú len takú váhu, akú im priznáme a akú tolerujeme ich pôvodcom. Očakávania zázračných zmien bez vlastného pričinenia len má- lokedy prinášajú ovocie. Niekto musí začať. Naša krajina potrebu- je poctivé slová. Také, za ktorými sa stojí. Nie pekné, ľúbivé a popu- listické. Mali by byť jednoduché, úprimné a pravdivé. Aby sme si rozumeli a aby každý vedel, na čom je. tomáš Makatúra

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/40/fórum MeDIálKa tV PrInesIe V nOVOM seMestRi Až 25 VysielAní A VeľA nOViniek Možno ste u nej už počuli. Medi- álka TV je jedným z najmladších univerzitných médií, no určite nie najmenej aktívnym. Práve naopak. Na začiatku letného semestra tohto akademického roku mala jej redak- cia už 35 členov, čo je vzhľadom na jej vek úctyhodné číslo. Mediálka TV je tu s vami už štyri roky a tento semester plánuje prekonať všetky svoje doterajšie rekordy. „Nový se- mester bol pre nás vždy spätý aj s nový- mi výzvami, no tento bude špeciálny,“ hovorí Peter Dzurilla, ktorý v sú- časnosti plní funkciu programové- ho riaditeľa Mediálky TV. „Okrem toho, že plánujeme expandovať po tech- nologickej stránke, sme sa rozhodli roz- šíriť aj mediálny priestor, a tak si diváci budú môcť počas nasledujúceho semes- tra naladiť až 25 unikátnych vysiela- ní.“ Diváci Mediálky TV si budú môcť pozrieť pravidelnú reláciu Aktuality, v ktorej sa ako vždy do- zvedia o najnovších udalostiach na akademickej pôde, nebude chýbať Magazín Prešovského samospráv- neho kraja, ale obnoví sa aj relácia 7 dní. „Naše agentúrne spravodajstvo sme boli nútení zrušiť na začiatku tohto akademického roka pre priestorové prob- lémy, no po jednom semestri výpadku sa táto relácia vráti späť. Jej periodicita sa ale zmení, bude vysielaná každý dru- hý týždeň a bude sa vo vysielaní strie- dať s filmovou tvorbou.“ Práve filmy získala Mediálka TV od rôznych študentov z celého Slovenska a pri- chádza tak s novinkou prezentácie amatérskych filmov priamo v tele- vízii. Prezentovať sa však nebudú len slovenské filmy, ale aj zahra- ničná tvorba. Už na začiatku roku predstavilo médium prvý z takých- to filmov pod názvom Sintel: Príbeh Draka, ktorý bol odvysielaný v pô- vodnom znení s titulkami. Študen- ti v Mediálke však nevylučujú ani to, že v prípade dlhších filmov ich aj nadabuje. „To však nie je pre tento semester prioritou.“ prezradil nám Michal Urbán, ktorý má na staros- ti komunikáciu s jednotlivými au- tormi a získavanie autorských práv. „Chceli by sme docieliť istú formu tr- valej spolupráce nielen s jednotlivými autormi, ale aj s inými univerzitami venujúcimi sa tejto problematike. Tým by sme zabezpečili nielen atraktívnej- ší obsah pre študentov Prešovskej uni- verzity, ale čiastočne by naše vysiela- nie mohlo prekročiť aj hranice regiónu PSK.“ To však nie je všetko. Vzhľa- dom na to, že Prešovskú univerzi- tu čaká „supervolebný“ rok, keď sa bude voliť nielen nové vedenie univerzity, ale aj niektorých fakúlt, prvá študentská internetová televí- zia pripravuje aj volebné štúdio, po- mocou ktorého bude chcieť nielen študentom, ale aj pedagógom a za- mestnancom univerzity predstaviť jednotlivých kandidátov na deka- nov a rektora. Relácia však nebude len statická, do jej prípravy sa budú môcť zapojiť aj diváci zasielaním otázok jednotlivým kandidátom. „Je pravdepodobné, že pokiaľ nám to bude dovoľovať technické zázemie, bu- deme sa snažiť reláciu vysielať naživo a jej repríza sa bude nachádzať v archí- ve,“ zdôrazňuje šéfredaktor. Novinkou je fakt, že Mediálka TV po 4 rokoch fungovania na plate- nom hostingu prišla s myšlienkou zriadenia vlastného servera, pri čom im výrazne pomohlo Labora- tórium výpočtovej techniky Filo- zofickej fakulty PU. Okrem toho, že teraz majú neobmedzený priestor na akékoľvek videá, plánujú aj živé vysielanie so živými prenosmi, ale predovšetkým streaming v podobe multicastu a unicastu. „Vďaka tomu si nás študenti budú môcť zapnúť aj na internáte prostredníctvom VLC Play- eru vo vysokom rozlíšení, nebudú ob- medzovaní ani limitovaní žiadnym dátovým prenosom, ako to bolo v mi- nulosti,“ vysvetľuje nám technik Vlastimil Labský z Českej repub- liky, ktorý je jedným z tých, ktorí participujú na projekte, aj keď ne- študuje priamo na Prešovskej uni- verzite. Napriek tomu, že tento pro- jekt funguje pomerne krátku dobu, už si našiel svojich priaznivcov nielen medzi študentmi, ale aj me- dzi pedagógmi a zamestnancami Prešovskej univerzity. Nové relá- cie a technológie ju tak pravdepo- dobne posunú na novú a ešte lepšiu úroveň, a diváci sa už teraz majú na čo tešiť. IV. štuDentsKá KonFerencIa SociáLna práca – pomoc bLížnemu 1. december 2010 bol na Pravosláv- nejbohosloveckej fakulte Prešov- skej univerzity v Prešove venovaný 4. ročníku študentskej konferencie pod názvom Sociálna práca – Pomoc blížnemu. Konferenciu predpolud- ním slávnostne otvoril ThDr. Ján Husár, PhD., prodekan pre vedu, doktorandské štúdium a zahranič- né vzťahy. Študenti a pozvaní hos- tia vystúpili so svojimi príspev- kami z rôznych oblastí sociálnej práce. Na konferencii bolo prezen- tovaných desať príspevkov, ktoré predniesli piati študenti a jeden doktorand PBF, ako aj traja hostia. Práve vďaka nim mohli všetci prí- tomní nahliadnuť aj do praktickej oblasti sociálnej práce. V krátkosti by som vám rada zhrnula priebeh celej konferencie. V prvej časti bol priestor venova- ný hosťom z hospicu Matky Tere- zy v Bardejovskej Novej Vsi, a to vrchnej sestre Martine Proněko- vej a sestre Anne Sabolovej, ako aj koordinátorke Prešovského dob- rovoľníckeho centra, Bc. Juliane Hajdukovej. Martina Proněková predstavila definíciu pojmu hospic, hlavnú myšlienku, poslanie a v ne- poslednom rade uviedla, čo všetko hospic Matky Terezy ponúka svo- jim pacientom, ich príbuzným či blízkym priateľom. Vrchná sestra zdôraznila aj predpoklady práce pri zomierajúcom. „Ťažko chorého a zvlášť zomierajúceho je treba brať váž- ne a venovať mu celú našu pozornosť. Len tak umožníme dozrieť jeho osob- nosti a len tak dozrieme i sami do väčšej plnosti lásky.“ Anna Sabolová zasvä- tila zúčastnených do témy Pacient a vedomie blízkosti smrti. Pouká- zala na to, že ide o zvláštnu schop-

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/41/ fórum nosť a ovládanie procesu zomie- rania, pričom sa vlastne odhaľuje, čo zomieranie je a čo je potrebné na to, aby človek zomrel pokojne. Zdôraznila aj dôležitosť sprevádza- nia pacienta a vyzdvihla aj všetky „zastávky“, ktorým musí sprevá- dzajúci prejsť, aby pacientovi uľah- čil odchod a samotné zmierenie sa so smrťou. Bc. J. Hajduková pou- kázala na súčasné hlavné progra- my SAIA, n. o., a na typy štipendií, ktoré sú uchádzačom poskytované, pričom vymedzila oblasť činnos- tí, ktorým sa SAIA, n. o., venuje, ako napr. poskytovanie informácií a poradenstva o štúdiu v zahrani- čí; organizovanie školení, seminá- rov a informačných dní; pomoc pri spracovaní podkladových materi- álov a výber uchádzačov na štú- dium v zahraničí. Cieľovú skupinu týchto programov tvoria maturan- ti, študenti slovenských vysokých škôl, doktorandi a vedecko-peda- gogickí pracovníci. Rovnako predo- strela základné ciele Prešovského dobrovoľníckeho centra, v ktorom pôsobí ako jeho koordinátorka. Sú nimi: objektivizovanie pohľadu ve- rejnosti na prácu dobrovoľníkov a posilnenie statusu dobrovoľníka na regionálnej i národnej úrovni; pod- nietenie budovania partnerstiev MVO a iných subjektov; vytváranie príležitostí pre dobrovoľníkov v ko- munite a podnietenie ich angažo- vanosti a v neposlednom rade zvý- šenie kvalitatívneho a kapacitného potenciálu MVO v práci s dobrovoľ- níkmi. Taktiež dala do pozornosti, čo pre jednotlivca znamená samot- né dobrovoľníctvo a čím ho oboha- cuje. Na záver uviedla, že rok 2011 je Medzinárodným rokom dobro- voľníckych príležitostí. Druhá polovica konferencie bola venovaná výstupom študentov Pravoslávnej bohosloveckej fakulty. Radoslav Hobľák predstavil sociál- nu andragogiku, zdôrazňujúc, že jej predmetom je skúmanie a riadenie výchovy, vzdelávanie dospelých ako prostriedok riešenia sociálnych problémov klientov a zvyšovanie kvalifikácie sociálnych pracovní- kov. Poukázal na vzťah sociálnej práce a sociálnej andragogiky, ne- vynímajúc jej jednotlivé druhy. Na významnú úlohu supervízie v soci- álnej práci upozornil Kamil Roško. Supervíziu opísal ako poradenstvo pre sociálnych pracovníkov, ktoré vedie k samostatnému vykonáva- niu ich profesie, pričom pomáha rozvíjať spoluprácu medzi sociál- nym pracovníkom a klientom. Bc. Lenka Skarupová prítomným na- črtla problematiku zdravotne po- stihnutých, vymedzila jednotlivé pojmy a poskytla informácie o vý- skyte a príčinách vzniku zdravot- ného postihnutia. Upriamila tiež pozornosť na zmeny vo vnímaní rodiny s postihnutým dieťaťom, psychickú adaptáciu na získané postihnutie, zdôrazňujúc hľadanie nového zmyslu života a socializácie postihnutého človeka. Doktorand Mgr. Anastazij Momot ponúkol po- hľad na špecifiká kresťansky orien- tovanej rómskej religiozity v kon- texte sociálnej inklúzie. Príspevok je pokusom o náčrt niektorých špecifík rómskej religiozity v kon- texte možnosti sociálnej inklúzie. Problematika sociálnej integrácie Rómov prostredníctvom nábožen- skej adaptability je v súčasnosti mimoriadne aktuálna. Príspevok sa zaoberal pojmami, ako sú viac- vrstvová konfesionalita, religiózna flexibilita, synkretický charakter, laxný a vlažný prístup a pod. A. Momot tieto pojmy vnímal v šir- ších historických súvislostiach. Na problematiku patologického hráč- stva upozornila Bc. Anna Ondere- šinová, kladúc dôraz na to, že ide o duševnú závislosť, ktorej vzniku predchádzajú určité činitele, nevy- nímajúc vplyv patologického hráč- stva na rodinu závislého. Predsta- vila taktiež formy riešenia tohto problému, ktoré sociálna práca využíva. Patria sem poradenstvo, prevencia, psychosociálna liečba, vzdelávanie a riadenie sociálnych procesov. O téme diskriminácie a mobbingu nás informovala Bc. Lenka Kuzmová. Diskriminácia je také konanie, ktoré znevýhodňuje osobu v porovnaní s druhou oso- bou a kde dochádza k porušeniu práv osôb, čiže diskriminácia na- rúša integritu človeka. V krátkosti nás oboznámila s antidiskrimi- načným zákonom č. 365/2004 Z. z. a s druhmi diskriminácie. L. Kuz- mová popísala aj mobbing, a to ako cielený psychologický teror skupi- ny, nasmerovaný proti pracovníko- vi. Práve ten patrí k najvážnejším konfliktom, ktoré vznikajú na pra- covisku a jeho obeťami sa stávajú muži i ženy. Výsledkom konferencie bude uve- rejnenie príspevkov vystupujú- cich v pripravovanom vedeckom zborníku. Aj tento ročník konfe- rencie považujeme za obohatenie a úspech a tešíme sa na jeho ďalšie pokračovanie. Bc. lenka skarupová koordinátorka konferencie a študentka PBF Pu

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/42/crossing borders FungoVanIe PrograMu erasMus na Pu Oddelenie vonkajších vzťahov sa už niekoľko rokov snaží dostať do povedomia študentov a učite- ľov výhody výmenných pobytov programu Erasmus. Poskytova- ním informácií formou prezentá- cií, propagáciou myšlienky európ- skej vysokoškolskej konfrontácie, vydaním príručiek a aktualizá- ciou webovej stránky sa oddele- niu darí neustále zvyšovať počet mobilít. Ku kvalitatívnemu zlepše- niu reprezentácie univerzity a pri- jímaniu zahraničných študentov prispievajú takmer všetky fakul- ty ponukou programov v anglic- kom jazyku. Atraktívnou obsaho- vou náplňou sa mnohým katedrám podarilo získať pravidelných štu- dentov z partnerských univerzít, čo veľmi napomáha aj ďalším pro- fesijným aktivitám v rámci vedec- kého výskumu. V tomto akademic- kom roku sme prijali 70 študentov zo Španielska, Turecka, Rumun- ska, Poľska, Bulharska, Maďarska, Grécka a Českej republiky. Snahou Oddelenia vonkajších vzťahov PU pre nasledujúce obdobie je aj naďa- lej udržať proporcionálnosť medzi prichádzajúcimi a odchádzajúcimi študentmi, skvalitniť ponuku štu- dijných predmetov, zvýšiť starost- livosť o zahraničných študentov a rovnomerne rozdeliť povinnosti medzi jednotlivé zahraničné odde- lenia na fakultách. Dúfame, že tento pozitívny kurz bude motivovať členov akademic- kej obce a že sa budú kreatívne an- gažovať pri propagácii a reprezen- tácii našej univerzity v zahraničí. PhDr. naďa Polláková erasmus inštitucionálny koordinátor hOw wOUlD yOU sPenD a suMMer MornIng In estonIa? International Summer University Course „learn and experience Baltics: nature, culture and spa tourism“ takes partici- pants to Estonia and Latvia. & Organized jointly by University of Tartu Pärnu College (Estonia) and Vidzeme University of Applied Sciences (Latvia). & The academic learning is combined with workshops and lectures in the nature, during study trips to national parks and tiny local communities with authentic culture, and at the same time while trying spa treatments. & topics vary from: sustainable business development, nature and culture tourism to spa treatments, wellness philosophy and history, design of spa products & Dates: July 31 to August 14, 2011 & Deadline for registration: June 1, 2011 & More information: http://www.pc.ut.ee/summeruniversity Imagine that it`s 6 AM in the mor- ning in the beginning of August. The hottest summer days have ar- rived. You`re in Estonia, a country where fastness of daily life in the capital Tallinn can make your feel dizzy and wireless interned can be found everywhere. But you`re not in Tallinn. To be exact, you have esca- ped the city-life – you are enjoying the pure beauty of Estonian natu- re. It`s 6 AM and you`re sitting on a bench build literally in the middle of nowhere. As far as you can see, it`s only picturesque bog around you – low trees, soft moss on the ground, endlessly of wet land, some bog lakes here and there, and lone- ly wooden boardwalk going to the end... As others are still sleeping, you`re alone. This is the moment where you can feel the silence. There is no traffic, people working or music playing closer than some dozens of kilo- meters to you. It`s time to be with yourself. It`s sunrise time. The hu- midity of the previous night is still about to leave, but the sun is already fighting its way through that mist. Your view is worth remembering: a mixture of white and soft mist and yellow-orange sun combined with the wild landscape, unspoiled na- ture, maybe some birds flying by... You consider that a perfect time for early morning refreshing dip. You jump into the bog lake that has been in front of you all the time. It`s not cold, but it`s refreshing. It feels hea- venly. There is no other feeling like being a part of the nature itself, so closely, so naturally. While wal- king back to the rest of the group (still sleeping?) you replay the mo- ments from yesterday in your head. Hiking along the paths in pine fo- rests and wooden ways through wetlands, picking berries from the ground and putting them right into your mouth, funny campfire night with cooking on the fire and sin- ging till the late night. You realize that the night was short. True, it was because of the party, but it was also because the summer nights here in Estonia are short. Only some hours of darkness and it`s daylight again. And you`re happy. You know that another day of the summer univer- sity course that you`re attending has just started. Together with your new friends from all over the Euro- pe you have gone through learning process that has combined acade- mic side with hiking in the natu- re, experiencing the culture, trying spa treatments. And you know that some more days of the summer co- urse will be coming ahead, you still can enjoy the culture and nature in the Baltics! Marko siller University of tartu Pärnu college marko.siller@ut.ee

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/43/ crossing borders ODBORné stáže štUDentOV PU V ráMcI PrograMu erasMus ivana Bajerová, talk Radio europe – anglické rádio vysielajúce na costa del sol v španielsku „Program Erasmus odporúčam všetkým, ktorí túžia po poznaní, skúsenostiach, zábave i skutočnom pracovis- ku. Tento pobyt zo mňa za tri mesiace urobil silnejšiu osobnosť, ktorá sa nebojí vykročiť v ústrety skúsenos- tiam...“ KlaudiaMikolajová,evaBernátová,DášaMelegová–Psychiatrická léčebna Bohnice Praha „Absolvovanie týždenného výcviku v hipoterapii využíva na liečeb- né účely koňa. Jej pôsobenie je komplexné, zasahuje oblasť rehabili- tácie, psychológie a resocializácie. Z profesijného hľadiska nám stáž ponúkla možnosť priamej aplikácie poznatkov získaných počas štú- dia na vysokej škole a tiež rozšírila náš prehľad o jednotlivých spôso- boch uplatnenia psychológie v klinickej praxi.“ Michal Adamčík, XyZ Digital Map company, edinburg „Väčšina môjho pracovného času bola zameraná na tvorbu dát pre budúci najväčší atlas na svete.“ Andrea Foltová, Mária lešková – nemocnica hradec králove simona Fedorová, Pulary s. r. o., ostrava (reklama, marketing, Pr) „Ďakujem za možnosť ukázať, čo vo mne je.“

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/44/výtvarné umenie eXPeDíciA ČínA 2010 Tohto roku som si zaumienil veno- vať drahocenný čas, strávený v Ríši stredu, viac jej poznávaniu, ako len samotnému štúdiu kaligrafie a čín- skej maľby, rozumej – maľby tušom na čínsky papier. Obytný ateliér v Pe- kingu, v umeleckej kolónii Huantie, ktorú dôverne poznám z predošlých dvoch pobytov a v ktorej mám nie- koľko dobrých priateľov maliarov, som si prenajal na 35 dní. Ihneď po zabývaní a nakúpení potrieb na maľbu som sa pustil do štúdia pod vedením Majstra Wang Fei-a. Pre mňa je najdôležitejšie, že je špecialis- tom na tušovú maľbu. Maľuje mo- derne, úplne odlišne, ako sme zvyk- nutí vnímať tušovú klasickú maľbu. Práve v minulom roku vystavoval dielo, veľké 700 x 235 cm, maľba na jemnom papieri, len tuš a voda, stov- ky ľudských tvárí a postáv, masa po- kušenia modernej doby. Má názov Eros. Nenašli by ste na ňom ale ani zrnko erotickosti. Majster Wang Fei je budhista, vydáva a rediguje aj ča- sopis o budhizme a je zakladateľom spolku. Neviem, ako je to možné, ale je to tak. A pravdou je aj to, že keď som pred tromi rokmi prvýkrát videl jeho obrazy v jeho ateliéri, stratil som reč! Zažili ste to už niekedy? Bol som v takom rozpoložení, aké som pri do- tyku umenia ešte nikdy nezažil. Keď som po dlhých hodinách strávených v tom neuveriteľnom ateliéri vyšiel von na ulicu medzi množstvo iných ateliérov, podlomili sa mi kolená, klesol som k zemi a plakal som. Moje čínske kamarátky sa ma ustráchane pýtali, čo mi je. Nič, nič, je to dobré, je to krásne… Nemohol som dýchať, jeho umenie ma zaplavilo ako jedna obrovská teplá vlna súcitu a porozu- menia. To nevydrží nikto. Wang Fei je v dobe nástupu čínskeho vplyvu na svet ako Picasso v dobe kubizmu, hoci v umení sa to zatiaľ výraznej- šie neprejavuje. Pod jeho láskavým dozorom som mal to šťastie maľovať najprv rôzne krajiny a potom kali- grafie v štýle li-šu a kchai-šu, zatiaľ na uvoľnenie poloabstraktne. Denne som pokračoval pod jeho múdrym okom a rukou a jeho poučenia boli silné, nekompromisné, ale aj láskavé. Nasmial sa na mne neúrekom, vidieť cudzinca – waiguorena muselo byť preňho tiež zaujímavé. Bol pre mňa nenahraditeľným zdrojom pochope- nia umenia a znalostí histórie a pod- staty „čínskej maľby“. Pri večerách živo rozprával o svojich štúdiách na školách a o jeho terajšom výskume starých malieb a zmene náhľadu na ne. Taktiež sa mi posťažoval na sys- tém, ktorému zazlieva, že všetci jeho rovesníci neovládajú cudzie jazyky. Považuje to za nenahraditeľnú ško- du na čínskom ľude. Stačil som mu porozumieť isteže len asi tak polo- vicu presných významov, ale aj tak som bol každým dňom o veľký skok vpredu. Za mesiac práce som nama- ľoval 64 obrazov stredných a väčších formátov. Po dlhom skúmaní z nich Majster vyčlenil asi 17 a povedal – pú cuo! To znamená – nie zle! Je to jediná pochvala, aká sa môže ude- liť žiakovi, nikdy sa nesmie pove- dať – skvelé, výborné, veľmi dobré, perfektné. Takže – pú cuo. Po adjus- tovaní vybraných malieb klasicky čínskym spôsobom, teda do krás- nych zvitkov s nádhernými brokát- mi okolo obrazu, som zažíval neopí- sateľný pocit radosti pri pohľade na svoje skutočne prvé čínske maľby. Majster Wang Fei ma odporučil ku kolegovi prof. Tan Pinovi, vicepre- zidentovi na Centrálnej akadémii umenia. S ním sa poznáme tri roky, je to grafik ako ja a študoval v Ber- líne, preto slušne hovorí po nemec- ky. Pozval nás o tri dni na akadémiu. Túto modernú školu poznám dobre, celý jej obrovský areál postavili ne- meckí architekti. Hneď po stretnutí v grafickej dielni ma predstavil svo-

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/45/ výtvarné umenie jim asistentom, tí mi ihneď darovali svoje skvelé monografické katalógy, ja som mal na výmenu svoje. Potom si vo svojej kancelárii dlho prezeral moje maľby, ja som len sedel a po- píjal jeho skvelý čierny čaj, v Číne vlastne červený. Prezeranie a šepot medzi Majstrom Wang Feiom a Tan Pinom a pouka- zovanie na detaily mojich prvotín ma nenechávali bez nervozity. Konečne, po ich dlhšom oddelenom rozhovo- re, z ktorého som nepočul takmer nič a rozumel len pár slovíčok, obrátil sa na mňa prof. Tan Pin s jeho typic- kým jackiechanovským úsmevom: „Nun, im nächsten Jahr könnten wir bereiten Ihre Ausstellung in un- serer Galerie.“ Taký som bol zaskočený a poctený jeho ponukou, že som sa zabudol aj poďakovať a mlel som niečo o spolu- práci s Prešovskou univerzitou. Ešte dlhú chvíľu som mal kolená pekne roztrasené z jeho „rozsudku”. Pred- sa len, Centrálna akadémia umení je v čínskom svete silný pojem. Prezreli sme si ešte rekonštrukcie dielne, na- fotil som si, čo sa dalo, a pozval som viceprezidenta školy na večeru. Pro- fesor bol maximálne zaťažený prí- pravou svojej výstavy, ale stretli sme sa ešte neskôr o tri týždne po mojom návrate zo severu Číny. Pred školou, v obchode s umeleckými potreba- mi, fantasticky zásobenom všetkým možným i nemožným tovarom, som opäť po roku strávil hodinu. A na- kúpil som zase nástroje a materiály, ktoré tu u nás asi nikdy ani nebu- dú. Na chodníku bol kŕdeľ mladých ľudí s množstvom katalógov a letá- kov, naukladaných na stoličkách. Živo diskutovali. Pristavil som sa s mojou umeleckou batožinou a len tak som ich sledoval. Všetci sa začali obzerať a posudzovať ma, hneď sa spýtali, odkiaľ som. „Sílofákch!“ vra- vím, „Slovensko.“ Predstavte si, jed- na slečna hneď vedela – „Ťjékchsílo- fákch?” – „Československo?“ „Áno,“ teším sa a ona hneď všetkým vysvet- lila, odkiaľ tento dlhovlasý dlháň pochádza. Núkajú mi svoje prospek- ty, kopy prospektov. Už viem, sú to náboroví propagátori stredných škôl, väčšinou súkromných. Stoja pred Akadémiou a po prijímačkách, kto- ré si ani nedokážem v Číne predsta- viť, rozdávajú adeptom svoje ponuky na prípravu na túto najprestížnejšiu vysokú umeleckú školu. Katalógy vyzerajú dokonale, schéma obsahu je takmer totožná. Farebný výraz- ný obal, hneď na prvých stranách sú diplomy a certifikáty profesorov školy, ich foto a umelecké výsled- ky, potom samotná škola a interiéry plné usilovne pracujúcich žiakov, ich výsledky, umelecké zájazdy po naj- významnejších galériách a pamiat- kach. A na koniec aj vysokoškolské indexy absolventov ich škôl, kom- pletne skopírované, niekedy aj s ďal- ším dokladom o súčasnom skvelom a výnosnom poste absolventa ich školy. Dokonalé. Mám sa s čím vlá- čiť. O niekoľko dní dostávam po- zvanie navštíviť veľtrh s umením v meste Haerbin na severe a neďale- ko v meste Daqing pobudnúť v ich novovybudovanom umeleckom cen- tre Baihu. Je to len 11 hodín nočným vlakom. Haerbin je veľké mesto, asi ako všetky mestá v Číne, má okolo 8 miliónov obyvateľov. Celá oblasť je jedna obrovská rovina. Veľtrh sa koná v Mestskej multifunkčnej ob- rovitááánskej hale, dookola sú tu rôzne úrady, všetko je nové, iste len pár rokov funkčné. Výstava je tiež úžasná, také množstvá umeleckých výrobkov som ani v najodvážnejšej predstave nečakal. Tisíce, doslova ti- síce produktov, všetko ručná tvorba, od drahých kameňov a drevín ob- rovských rozmerov po miniatúrne jadeitové a polodrahokamové šper- ky. A štetce! Milión štetcov od asi 20 výrobcov. A všetko, čo k tomu pat- rí. Okolo 20 umelcov kaligrafov tu má svoje stánky, preplnené dielami do posledného milimetra, maľujú, ich deti a manželky im pomáhajú s prezentáciou a predajom. S každý sa fotografujeme a čo to prehodím o ich dielach, robím krátke videokli- py. Všetci chcú môj katalóg a ich deti spoločné fotografie. Tak vymieňame. Na moje nemalé prekvapenie ma po- klepká po pleci starší pánko, možno tak 80 rokov. A pýta sa ma: „Vy ga- varíte pa rúsky?” „Ahá! Da!“ Krásne, tá naša ruština ešte žije aj u starých Číňanov, no nielen to. Tento pán s paličkou ma ťahá kamsi za roh,do iných výstavných priestorov a uka- zuje mi: „Nie ste vy tento Kocák?“ „Čože, kde, čo, ako?“ A moje totál- ne vytreštené oči vidia moje grafiky, jedna, dve, mnoho! Je tu predajná výstava európskych umelcov, a to najlepších grafikov, kto- rých všetkých osobne dobre poznám a mám takmer všetky tu vystavené diela vo svojej zbierke. Priateľ Číňan mi prečítal a preložil textový panel o celej výstave. Tak už viem. Je to zbierka známeho obchodníka s ume- ním, v celej Číne ho dobre poznajú, nehorázne predražuje nakúpené diela. Ako som mal možnosť neskôr v meste zistiť, je to tu vlastne takmer všetko ruské. Celé ulice sú ako zo Sankt Peterburgu. Nádherné, čisté, plné ľudí, atrakcií a pivární na uli- ciach, ruský kostol a obchody s mat- rioškami, hotely – gastínicy a reš- taurácie... Zdržal som sa tu tri dni, jedným z vystavujúcich bol aj ma- liar prof. Zhang Xiong, ktorý ma na našom poslednom spoločnom obede pozval na ich akadémiu. Veľmi pek- né prostredie, dobre vybavená škola, študentov na moje prekvapenie aku- rát, teda na jednom oddelení sú po 4 až 8, na jedného profesora a dvoch až troch asistentov ich pripadá doko- py vo všetkých 5 ročníkoch 20 až 30. Skvelé. Vysvetľuje mi, aspoň pokiaľ stačím rozumieť jeho peknej čínšti- ne, že majú všetky potrebné veci na grafiku, ktorú robím ja, ale nikto tu neučí práve hĺbkotlač, lebo nema- jú na to profesora. Ponúkol mi teda vedenie workshopov na ich škole. O pár dní potom ma na mojej verni- sáži v Daqing Baihu galérii navštívil ich viceprezident a pozval ma na druhý deň na obed spolu s ďalšími členmi ich učiteľského zboru. Prav- dupovediac, mal som obavy, lebo ne- mali tlmočníka a ja som mal k dispo- zícii iba kamaráta, ktorého angličtina bola minimálna. Dlhé a dlhé rozho- vory o ich plánoch a potrebách ich študentov som pri obede musel tak dôsledne sledovať, že som sa vôbec nestihol najesť, lebo všetci jedli prí- značným tempom a typicky čín- skym apetítom, teda mne nezostalo takmer nič. A k tomu som mal hlavu ako bubon z tej ich nekonečnej čínšti- ny. A takto domotaný a neistý a plný otázok som prišiel na hotel a poze- ral som von z balkóna na nekoneč- né mesto a rozjímal nad svojou situ- áciou. A mal som nad čím premýšľať. Druhý deň po mojej vernisáži v no- vučkej skvelej galérii Baihu meishu- guan ma zavolali na natočenie klipu interview do CNN čínskej televízie, redaktorka mi dala pár otázok o tom, prečo som prišiel do ich mesta, čo ma tam zaujalo a čo si myslím o ich cen- tre umenia, našťastie som rozumel dobre a aj som obstojne odpovedal v ich jazyku. Hneď večer v správach bolo interview na obrazovkách a my sme s kolegami pobavene sledova- li moju čínštinu. Všetci ma chválili a gratulovali mi. Poviem vám, bol to ozaj zvláštny pocit. Bol som pre nich samozrejme atrakciou. Bol som tam všade najvyšší, nemohol som splynúť s davom. V novinách vyšla recenzia o výstave s fotkou. Navyše som na veľké naliehanie priateľov spevákov po ich nahrávaní pop music v súk- romnom štúdiu nahral po polnoci aj svoju prvú pesničku v čínštine, ktorú som sa naučil doma z youtube. Ne- prial by som vám to počúvať . Peter Kocák, akad. mal., PhD.

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/46/hudba BaroK Verzus sÚČAsnOsť Pod týmto názvom sa skrýval hudobno-dramatický projekt, ktorí pripravili v rámci predmetu hudobné dielne študenti druhého ročníka magisterského štú- dia Katedry hudby Inštitútu hudobného a výtvarného umenia Filozofickej fakulty PU v Prešove. Projekt sa uskutočnil dňa 4. 2. 2011 formou výchovného koncertu v atraktívnom prostredí Krajského múzea v Prešove, za čo patrí vďaka vedeniu tejto inštitúcie. Obecenstvo tvorili žiaci základných umeleckých škôl. Projekt vychádzal z novej koncepcie výchovy a vzdelá- vania, ktorá kladie dôraz na integráciu všetkých zmys- lov, schopností a zručností. V umeleckých výchovách ide o koncepciu polyestetickej výchovy, ktorá integruje umenia do spoločného pedagogického projektu. Štu- denti tak mali možnosť predstaviť svoje inštrumentál- ne, spevácke, tanečné i dramatické zručnosti. Prostredníctvom nenáročného sujetu nás účinkujúci preniesli do prvej polovice 18. storočia, teda do obdo- bia vrcholného baroka. Výstižnú jednoduchú scénu do- pĺňali kostýmy dám a pánov, evokujúce toto obdobie. Ilúziu dotvárali nádherné ženské účesy na hlavách na- šich študentiek. Určite viaceré slečny z obecenstva pri pohľade na tieto mladé dámy zatúžili v kútiku duše aspoň raz sa ocitnúť v ich situácii a cítiť sa ako prin- cezné z rozprávky. Atmosféru baroka umocňovali kva- litné inštrumentálne výkony v podaní našich študentov. Odzneli tu skladby Johanna Sebastiana Bacha, Mauri- zia Cazzatiho a Georga Friedricha Händla. Do súčasnos- ti nás preniesli diela Astora Piazzolu, gospelový spev, hip-hop a latino hudba. Naši hudobníci sa predviedli v rôznych inštrumentálnych zoskupeniach, v tanečnom i speváckom podaní. Vedúcou hereckou osobnosťou ce- lého tohto hudobného divadla bol Michal Brandýs, ktorý vtipnou paródiou nezaprel svoje divadelné korene. Jeho rovnocennými partnerkami v rozihrávaní hereckej akcie boli (hoci na menšej platforme) Gabika Takáčová a Mo- nika Kovalíková. Tanečné kreácie s miernou hyperboli- záciou obohatili predstavenie a tiež umožnili zapojiť do javiskových aktivít aj detské publikum. Dve plochy tohto projektu (barok – súčasnosť) a ich za- ujímavé prelínanie boli zárukou úspešnosti celej dra- matickej akcie, čo sa prejavilo v záverečnom potlesku a ohlase po vystúpení. Scenáristkou a dušou celého hudobno-dramatického projektu bola PaedDr. Jana Hudáková, PhD. V úvode predstavenia ponúkla obecenstvu možnosť zaintereso- vať sa do hodnotenia našich študentov. Jej zaujímavým a vhodným nápadom bolo i rozdanie malých rekvizít v podobe karnevalových škrabošiek, typických práve pre obdobie baroka. Mali odhaliť pohotovosť detského diváka a jeho orientáciu vo výrazových prostriedkoch v dvoch odlišných hudobných obdobiach. letný seMInár ePta 2010 Na sklonku augusta (23. – 25. 8. 2010) sa v Koncertnej sieni Konzervatória na Tolstého ulici v Bratislave usku- točnilo tradičné, už 20-te stretnutie pedagógov klavír- nej hry pod názvom Letný seminár EPTA 2010. EPTA predstavuje Európske spoločenstvo učiteľov klavírnej hry, podľa internetového zdroja sa jeho vznik datuje do konca 70-tych rokov 20. stor. EPTA má dnes spoločen- stvá alebo pobočky takmer v každej európskej krajine a medzinárodná konferencia všetkých EPTA spoločen- stiev sa uskutočňuje v rozličných krajinách každý rok. Sama ako klavírny pedagóg na Katedre hudby IHVU FF v Prešove sa pravidelne a so záujmom zúčastňu- jem na tomto, dá sa povedať, na Slovensku jedinečnom stretnutí. Slovenská sekcia EPTA v spolupráci s Kon- zervatóriom v Bratislave, Asociáciou učiteľov hudby Slovenska a Hudobným fondom pozývajú na toto pod- ujatie každoročne významné osobnosti zo Slovenska i zahraničia a obohacujú ho aj koncertnými vystúpe- niami klaviristov. Tohto roku v popredí záujmu prednášateľov aj inter- pretov stáli jubilujúce postavy klavírneho umenia – Ro- bert Schumann a Fryderyk Chopin. Potvrdila to hneď úvodná prednáška prof. Idy Černeckej (VŠMU Brati- slava) s názvom „Chopin a Schumann po dvoch storočiach“ s cieľom čo najvýstižnejšie charakterizovať týchto kla- vírnych velikánov z hľadiska umeleckého i osobnostné- ho. Obaja tvorili v období prudkého rozvoja hudobného života, keď vznikla dobová „star“ – koncertný umelec. Aktuálnosť ich posolstva pre dnešok tkvie v tom, že sa snažili vytvárať kvalitné umenie. V tejto súvislosti si pripomeňme Schumannov klavírny Album pre mlá- dež s jeho ne- s t a r n ú c i m i P r a v i d l a m i pre hudobní- kov. Praktic- ké ukážky, in- terpretované prof. Černec- kou, nás vtiah- li priamo do „u m e l e c k e j dielne“ daných skladateľov. „O skúsenostiach z prípravy na domáce a zahraničné súťaže“ sa s auditóriom podelila Mária Hroncová zo ZUŠ v Nitre. Upozornila na päť dôležitých bodov, ako docieliť úspeš- nosť na súťažiach: Prečo, S kým (s akými žiakmi), Kam, Repertoár (otázka výberu), Ako na to (prakticky, psycho- logicky, emočne). Príprava detí na súťaž zahrnuje hlbokú spoluprácu s rodičmi, otázku životosprávy i spoločenskú výchovu. Prednáška so silným motivačným účinkom za- pôsobila na prítomných pedagógov. V ďalšej prednáške nám doc. František Pergler (VŠMU Bratislava) ponúkol prierez slovenskou tvorbou pre deti a mládež, spojený s malou súťažou a metodickou ana- lýzou vybraných skladieb. Jeho „Klavírne hádanky II“ – samozrejme vo vlastnej umelecky presvedčivej inter- pretácii – boli čoskoro odhalené: išlo o výber miniatúr zo zbierok Egona Kráka, Jaroslava Meiera, Tibora Freša, Iris Szeghyovej, Ivana Paríka, Hanuša Domanského, Ju- raja Hatríka, Petra Zagara a Dezidera Kardoša. Posledná skladba Jozefa Rosinského Trenčianske zvony na známu ľudovú pieseň si svojou vernou nápodobou zvuku zvo- nov podmanila všetkých prítomných. Pedagogicky účin- ná metodická analýza vybraných skladbičiek priblížila ich interpretačné nároky i spôsob nácviku. Polemiku „O klavírnom legate“ cez prizmu vyše dvoch

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/47/ hudba Realizácia tohto projektu ne- bola posledná. Dobrou sprá- vou je, že v priestoroch múzea dostane aj svoju audiovizuál- nu podobu. Bude nahraná na DVD nosiči s cieľom poskyt- núť hudobno-didaktický film školám, ktoré oň prejavia zá- ujem. Môže tak byť vhodnou inšpiráciou pre hudobnú dramatiku v školách. Jedno- duchá scéna i rekvizity pou- žité v našom projekte priam nabádajú tvorivých učiteľov obohatiť vyučovací proces práve touto formou. Veríme, že projekt zanechal v detských srdiečkach stopu ústrednej myšlienky: „Nezá- leží na tom, v akej dobe žiješ... ak hráš na nejaký hudob- ný nástroj, venuješ sa mu a poctivo trénuješ, tak si frajer v každej dobe.“ Domnieva- me sa, že projekt splnil svoje poslanie: priblížiť detskému divákovi skvosty klasickej hudby práve prostredníctvom prepojenia s „moderný- mi“ hudobnými výrazovými prostriedkami a tak vhod- nou, nenútenou formou naučiť mladého diváka po- rozumieť tzv. vážnej hudbe. Srdečná vďaka! PaedDr. Marta Polohová, PhD. storočí nastolil doc. Daniel Buranovský (VŠMU Bratisla- va). Prednáška plná asociácií sa od cantabile, frázovania, artikulácie cez výroky osobností po emócie, gestá a dý- chanie ruky snažila narušiť náš „pokoj“ a preniesť na prítomných poslucháčov tvorivé uvažovanie o tejto prob- lematike. Najzásadnejšou otázkou ostáva azda nekoneč- ne proklamovaný vzťah medzi melódiou a sprievodom u klaviristu. Ak sa nenájde správny pomer, potom „dokázať lietať a nemať krídla je veľmi ťažké“. Zaujímavý aj podnetný pre klavírnu pedagogickú prax bol výstup poľského lektora prof. Waldemara Wojtala z Akademie muzycznej Gdańsk na tému celkom prí- značnú – „O Chopinovskom repertoári mladých klaviristov“. Išlo o otvorenú hodinu, kde sa ako vyučovacie „modely“ predstavili tri talentované žiačky zo ZUŠ Nitra a Ružom- berok. Hovoril o tanečných formách Chopina – valčíku a mazurke, o tom, že zvoliť ich správne tempá znamená vychádzať z choreografií týchto tancov. Metrum a har- mónia ohraničujú tempo, ktorým sa vyjadrí charakter skladby. Ďalšie úvahy sa týkali rôznych typov kontras- tov (zmien), ktoré sú dôležité pre oživenie hudby. Pani Zdena Cucorová (SZUŠ Nitra) odprezentovala cie- le a poslanie „Tra-la“ školy (čo je názov súkromnej ume- leckej školy), skonkretizované v pracovných zošitoch prípravného umeleckého štúdia. Pracovné zošity s há- dankami, obrázkami, hrami, pesničkami a pod. dopĺňa pexeso a metodické pokyny pre učiteľa. Sú vlastne inšpi- rované školeniami EPTA. Ako inak, aj v tomto roku sa pedagógovia tešili na už tra- dičné vystúpenie prof. Aleny Vlasákovej (AMU Praha, JAMU Brno), tentoraz so zameraním na „Klavírnu výu- ku těch, kteří od nás potřebují ještě víc“. Myslelo sa na také skupiny žiakov, ktoré si vyžadujú viac znalostí od peda- gógov. Prvou skupinou sú inonárodné deti exotických národov, už tu udomácnené, druhou zase deti, ktoré po- trebujú hudbu na vyrovnanie svojho hendikepu, napr. nevidomé či s ľahkou mozgovou disfunkciu, autisti, ľa- váci, deti s poruchami motoriky atď. Hudba týchto ľudí vracia do života, robí ich šťastnými, avšak treba sa vy- stríhať omylom pri ich vyučovaní. Mozog zreje naj- rýchlejšie cez sluch, ktorý vlastne zjemňuje štruktúru osobnosti. Stimulácia sluchu (pri hudbe) je preto veľmi dôležitá pre všetkých, vrátane detí sluchovo postihnu- tých. Špecifickú prácu vyžaduje aj skupina detí nad- priemerne nadaných. Takisto sa potrebujú komplexne rozvíjať, nemali by sa stať iba nástrojom na prezentáciu školy. Príklad práce s prvou skupinou prof. Vlasáková demonštrovala na 7-ročnej Jenifer. Klavírne semináre EPTA 2010 zavŕšila zaujímavá pred- náška doc. Jana Jiraského (JAMU Brno) s názvom „Mo- zartovy klavírní sonáty“. Išlo o ucelený pohľad na 18 so- nát pre sólový klavír s praktickými ukážkami v podaní prednášateľa, s vystihnutím osobitej podstaty každej z nich. Pre prítomných učiteľov ZUŠ bolo zaujímavé spoznať ich interpretačnú (technickú, výrazovú, obsa- hovú) obtiažnosť pre prípadné zaradenie niektorých sonát do repertoáru svojich žiakov. Koncertné vystúpenia počas seminárov boli cenným obohatením, či už účinkovaním mladých talentov – laureátov klavírnych súťaží – Zuzany Šabíkovej a Do- minika Gála, alebo súčasnej dekanky HTF VŠMU doc. Márie Heinzovej, ktorá si pripravila rýdzo schuman- novský – „jubilantský“ program. Na záver chcem vyjadriť vďaku za výber tém, profe- sionalitu priebehu i celkovú atmosféru tohtoročného stretnutia EPTA, čo by nebolo možné bez obetavej prá- ce organizačného tímu pod vedením prof. Idy Černec- kej, ktorá prevzala štafetu po významnej osobnosti klavírneho umenia, doc. Eve Fischerovej. Dovidenia v auguste 2011! ľubica kistyová, katedra hudby, ihVU, FF

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/48/hudba Vysokoškolský folklórny súbor torysa – 40. výročie založenia 40. rokov v živote človeka je vek, keď pri plnom zdraví prežíva naj- krajšie roky. Je to zrelá osobnosť s vyhraneným profilom, plná elá- nu, kreativity. 40. rokov umelec- kého súboru – to je história, kro- nika, v ktorej sú stránky popísané hodinami skúšok a vystúpení, ki- lometre cestovania, tisíce divákov, zážitky, dojmy, radosti, ale aj skla- mania, „niekoľkoseriálový ume- lecký život“, prehupnutie sa do ďalšieho milénia svojej existencie. Vysokoškolský folklórny súbor To- rysa vznikol v roku 1969 na pôde vtedajšej Pedagogickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafári- ka v Košiciach. Po dvoch rokoch pôsobenia dostáva súbor názov „Pedagóg“ a postupom času sa premenoval na dnešný názov „To- rysa“. Prvý program so súborom naštudoval a pripravil vtedajší prvý umelecký vedúci odborný asistent František Matúš, choreo- graf Štefan Jalč a vedúci ľudovej hudby odborný asistent František Slavkovský. Medzi najvýznam- nejšie osobnosti histórie súboru patria L. Bačinský, J. Hrušovský, F. Slavkovský, A. Stracenský. Vznikom Prešovskej univerzity v Prešove od roku 1997 sa dostá- va folklórny súbor pod odborné- ho garanta Katedru hudby, Fa- kulty humanitných a prírodných vied. V súčasnosti je Vysokoškol- ský folklórny súbor Torysa pod gesciou Inštitútu hudobného a vý- tvarného umenia Katedry hudby Filozofickej fakulty. Umelecké ve- denie súboru tvoria: PaedDr. Jozef Hrušovský, PhD., umelecký vedú- ci súboru, PaedDr. Jana Hudáková, PhD., vedúca speváckej skupiny, Mgr. Stanislav Baláž, PhD., vedú- ci ľudovej hudby, František Novot- ný, tanečný pedagóg a choreograf, a nenahraditeľnou „persónou“ sú- boru je Irena Revická, garderobier- ka scénických kostýmov. Základom dramaturgie a choreo- grafie súboru Torysa je najmä tra- dičná ľudová kultúra východné- ho Slovenska, jej hudobno-spevné a tanečné prejavy a zvykoslovie. Bohatá klenotnica jedinečných a pôvodných kultúrnych javov a prejavov, ktoré vznikali a preží- vali hlavne vo vidieckom prostre- dí v obci Víťaz a Raslavice a šírili sa ústnym a hudobným podaním z generácie na generáciu. Jeho kla- dom je interpretačná vyváženosť všetkých troch zložiek – hudob- nej, speváckej i tanečnej. Vysoko- školský folklórny súbor Torysa je pevnou stálicou, neodmysliteľnou súčasťou umeleckej činnosti Pre- šovskej univerzity v Prešove. V jeho 40-ročnej histórii sa vystrie- dalo v súbore množstvo mladých ľudí, prevažne študentov Prešov- skej univerzity v Prešove, ktorých očarili ľudové piesne, tance, kroje, ktorí sa „upísali“ folklóru a svojím zapálením a umením rozdávali a rozdávajú krásu, mladosť, tem- perament nielen na akademickej pôde svojej alma mater, ale svo- jím umením v podobe tónov hu- dobných kreácií, tanečnou chore- ografiou zvýraznenou pestrosťou východoslovenských krojov, spe- váckou hlasovou kultúrou a do- siahnutými výsledkami prekro- čili akademickú pôdu a nadchli divákov aj za hranicami Slovenska (Ukrajina, Maďarsko, Česká re- publika, Rakúsko, Holandsko, Ne- mecko a Švajčiarsko). Pre milovní- kov folklóru vydal súbor hudobné CD s titulom „A mi, Torisaňi“. Vysokoškolský folklórny akade- mický súboru Torysa patrí medzi popredné umelecké telesá mesta Prešov a východoslovenského re- giónu, ktoré ho reprezentujú v ob- lasti záujmovej umeleckej činnosti. Je stálym účastníkom Medziná- rodnej súťažnej prehliadky vyso- koškolských folklórnych súborov

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/49/ hudba „Akademický Zvolen“ a „Akade- mická Nitra“, na ktorých výrazne prispieva k sústavnému zvyšova- niu úrovne týchto podujatí. K najväčším úspechom Vysoko- školského folklórneho súboru Torysa v tejto činnosti patrí titul Laureát Medzinárodného festiva- lu vysokoškolských folklórnych súborov Akademická Nitra 1994. Na XXXVI. Medzinárodnom aka- demickom festivale folklórnych súborov Akademická Nitra 2008 získal Vysokoškolský folklórny súbor TORYSA Cenu za scénické spracovanie folklóru z obce Víťaz. Na XIX. Medzinárodnom akade- mickom festivale folklórnych sú- borov Akademický Zvolen 2009 získal Vysokoškolský folklórny súbor TORYSA Cenu a diplom za hudobnú interpretáciu súťažné- ho bloku „V Raslavicoch na most- ku“. Prešovskú univerzitu v Pre- šove svojím umením reprezentuje na viacerých miestach Slovenska, kde sú usporadúvané folklórne festivaly. Slávnostný galaprogram pri príle- žitosti 40. výročia založenia súbo- ru sa uskutočnil 19. novembra 2010 v Divadle Alexandra Duchnoviča Prešov. Postupne na scéne odznelo šesť scénických programov. Scenár a dramaturgia boli komponované tak, že sme mali možnosť počuť, vidieť a obdivovať krásu hudby, spevu, tanca, zvykov, tradícií od Verbungu až po pásmo piesní a tancov z Raslavíc – „V Raslavi- coch na mostku“. Ožili pred nami ľudové zvyky, obyčaje našich sta- rých otcov, materí, pestrosť krojov, nárečie. Svojím vystúpením a fan- táziou inšpirovanou ľudovou tra- díciou vytvárala TORYSA scénic- ké obrazy s umeleckým nábojom so snahou zachovať originalitu tancov. V jednotlivých blokoch boli vystú- penia dievčenskej speváckej sku- piny prezentované veľmi slušnou speváckou technikou a hlasovou kultúrou. V ich podaní zazneli krásne spevy z oblasti Šariša „Ša- rišské dzifčata“ a „Haviarske pies- ne“. V obraze piesní a tancov z obce Ví- ťaz „Svadobný obrázok“ bola sym- bióza spevákov a tanečníkov, hra- vosť tanečných prvkov a ľahkosť spevu. V „obrázkoch“ boli zastú- pené zvyky a obrady viažuce sa na svadbu v obci Víťaz, prejavy, ktoré majú v tomto regióne svoj kolorit. Z každého páru bolo cítiť, že majú z toho radosť a zabávajú sa ako na „pravej dedinskej svad- be“. Vo „Fľaškovom tanci“ sa diev- čence chceli ukázať pred chlapca- mi, že aj oni vedia tancovať okolo fľaše a preukázať svojím pohybom tanečné majstrovstvo. A podarilo sa im to. Čo by to boli za „vychodňare“ bez čardášu. Čardáš od spodku bol ukážkou zvládnutia sólistov aj párov od dvojkročky až po párové krútenie. V Zemplínskom čardáši mali sólisti naštudovaný a zvlád- nutý každý krok. V tomto scénic- kom folklóre sa pred nami odví- jal obraz večernej ľudovej zábavy chlapcov a dievčat na Zemplíne. Krásne melodické rusínske piesne v interpretácií sólistky Márie Šur- kalovej „A poniže sela...“ a v poda- ní dievčenskej speváckej skupiny vyzneli veľmi decentne a pôsobi- vo. Nasledoval blok Koncertné meló- die z Raslavíc ľudovej hudby Sta- na Baláža. Hudobné zoskupenie okolo predníka Mgr. Stana Balá- ža, PhD. (Mgr. Michal Germuška – akordeón, Mgr. Jozef Franek – vi- olová kontra, PaedDr. Jozef Hru- šovský, PhD. – kontrabas) pred- stavuje virtuozitu, muzikálnosť, dokonalú súhru nástrojov a je zlo- žené z excelentných muzikantov. Ich hudobný príspevok JUBILAN- TOVI bol umeleckým zážitkom najvyššej hudobnej kvality a bon- bónikom pre všetkých hudobní- kov fajnšmekrov. „Dernier“ záverečného obrazu pásma piesní a tancov z Raslavíc (Šariš) bol v galaprograme spon- tánnym prejavom radosti, krásy a temperamentu celého súboru, ktoré diváci odmenili stading ova- tion s vyžiadaním si repete. V závere môžeme s úprimnosťou napísať, že slogan „Prešovská uni- verzita v Prešove ... viac ako vzde- lanie“ sa v prípade Vysokoškolské- ho folklórneho súboru TORYSA naplno potvrdilo. Celé vystúpenie malo dynamiku, skvelé výkony sólistov, celého súboru umocnené choreografickým a pohybovým stvárnením skladieb a pri progra- moch ľudových piesní a tancov obohatením pestrosťou krojov. Pri „ďakovačke“ z rúk doc. PhDr. Ivety Kovalčíkovej, PhD., prorek- torky pre vonkajšie vzťahy a mar- keting, prevzal J. Hrušovský, ume- lecký vedúci súboru, BRONZOVÚ MEDAILU, ktorú Vysokoškolské- mu folklórnemu súboru Torysa udelil prof. RNDr. René Matlovič, PhD., rektor Prešovskej univerzity v Prešov. Žiada sa predstaviť režiséra, sce- náristu, dramaturga toho folklór- neho večerného SVIATKU. PaedDr. Jozef Hrušovský, PhD., umelecký vedúci Vysokoškolského folklórneho súboru Torysa – riadi- teľ Inštitútu hudobného a výtvar- ného umenia Filozofickej fakulty, vysokoškolský pedagóg Katedry hudby, etnomuzikológ, hudobný skladateľ a upravovateľ východo- slovenského hudobného folklóru. Sudičky mu dali do vienka lásku k ľudovému tancu a hudbe, ktorej sa upísal v súbore už 33. rok. Mul- tiinštrumentalista, interpret s ťa- žiskom na cimbale a kontrabase, je uznávaným a vyhľadávaným odborníkom v oblasti hudobného folklóru regiónov východosloven- skej oblasti, spolupracuje v uvede- nom odbore s mnohými vzdeláva- cími a kultúrnymi inštitúciami na Slovensku. Umeleckým vedúcim Vysokoškolského folklórneho sú- boru Torysa bol v období rokov 1987 – až 1992 a následne od roku 1998 až doposiaľ. Čo zaželať umeleckému súboru? 40. výročie ste oslávili veľkolepo. Verím, že sa s vami dožijeme „ab- rahámovín“ (50), aby sme boli na vašej „diamantovej svadbe“ (60). Želám veľa krásnych, nadaných, pre folklór zapálených mladých ľudí, študentov, veľa nápaditosti, objavov skrytých zvykov, dedič- stva ľudovej kultúry východného Slovenska, „Jojovi“ veľa hudob- ných inšpirácií a tvorivých nápa- dov, Františkovi Novotnému veľa nových krokových variácií a nápa- ditých choreografií, Janke Hudá- kovej „zlaté hrdielka“ v dievčen- skej speváckej skupine, Stanovi Balážovi „notovú osnovu“ krás- nych melódií. Celému umelec- kému súboru do ďalších rokov pevné zdravie, veľa umeleckých úspechov a radosť predovšetkým z toho, čo robíte pre SEBA, ale aj Prešovskú univerzitu v Prešove a mesto Prešov. VĎAKA VÁM! PhDr. Viliam tarjányi, PhD. tajomník RUČ

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/50/hudba szegeD – PrešoV: hudobno-pedagogická spolupráca Bilaterálna spolupráca medzi hu- dobnými katedrami Pedagogickej fakulty Gyulla Juhas segedínskej univerzity a Katedrou hudby dnes Inštitútu hudobného a výtvarné- ho umenia Prešovskej univerzity začala písať svoju históriu v roku 2003 v rámci projektu CEEPUS. V priebehu uplynulých rokov sme túto spoluprácu rozvíjali a napĺňa- li rôznymi individuálnymi mobili- tami, umeleckými i vedeckými ak- tivitami a postupne sme do nášho bilaterálneho kolektívu priberali aj ďalšie krajiny, takže dnes máme stabilný vyšegrádsky hudobný tím. Tieto zmysluplné vedecké a umelecké aktivity nás vzájomne obohacovali, posúvali dopredu a vždy nás mrzelo, že tento náš sú- lad a príklad spolupráce nemá ani takú mediálnu silu, ani váhu, ani pozornosť novinárov, aby zatienil všetky tie politické a nacionalistic- ké šarvátky SMK a SNS. Do kroniky vzájomných aktivít Prešov – Szeged sme na jeseň mi- nulého roka zapísali ďalšie bilate- rálne umelecko-odborné účinko- vanie. Na významnom, v poradí už šiestom Prešovskom hudobno- pedagogickom a muzikologickom fóre vedúca katedry hudby zo Sze- gedu prof. Noemi Maczelka reali- zovala praktický seminár k inter- pretácii klavírnych diel B. Bartóka, Z. Kodáya a tohtoročného jubilanta F. Liszta (200 rokov od narodenia). Okrem bravúrneho sólového vy- stúpenia a metodického rozboru vhodného nácviku skladieb účin- kovala prof. N. Maczelka ako čem- balistka v komornom zoskupení Vyšegrádskeho barokového tria spolu s poľským spevákom, peda- gógom Inštitútu hudby Rzeszow- skej univerzity Dr. Jackom Scibo- rom a zástupcom domácej katedry doc. Karolom Medňanským ako hráčom na violu da gamba. Popri dielach veľkých barokových maj- strov Bacha a Telemanna zaznela aj skladba maďarského skladateľa Dénesa Legányho, venovaná doc. Medňanskému. Túto umeleckú návštevu prof. N. Maczelky opätovali do Szegedu bezprostredne docenti Medňan- skí, ktorí sa zúčastnili na význam- nom hudobnom festivale a vedec- kej konferencii, organizovaných univerzitou a mestom Szeged. Na dvoch koncertoch (jeden z nich na- táčala regionálna televízia) sa opäť predstavilo barokové trio v iden- tickom obsadení, ale s domácim spevákom Gyulom Varjasim. Do programu vedeckej konferen- cie prispela prezentáciou nášho systému hudobného vzdelávania doc. Medňanská a staré historické nástroje teoreticky prestavil a aj prakticky demonštroval doc. Med- ňanský. Vystúpenia mali v hudob- nej komunite prítomných študen- tov a pedagógov značný ohlas, zaiste pre svoj obsah, ale výraznou mierou sa pod tento ohlas podpí- sali naši tlmočníci – vedúca Inšti- tútu slovenského jazyka Dr. Kata- rína Maružová Šebová so svojím študentom magisterského stupňa Petrom Pečeňom, ktorý sa nám hrdo predstavil ako dolnozemský Slovák a „bravúrne“ tlmočil všet- ky odborné výrazy hudobnej orga- nológie. Obaja sa postarali o trans- fer našich myšlienok v dokonalej maďarčine. Toto bol pre nás mi- moriadny zážitok, keďže prvý raz (ak nepočítame Česko) sme mohli v zahraničí predniesť referát v slo- venčine. Na záver pobytu v Szege- de sme prijali pozvanie na Kated- ru slovenského jazyka a literatúry, kde sme mali možnosť obozná- miť sa aj s problémami asimilácie a úpadku „dolnozemskej slovenči- ny“ v Békešskej Čabe, slovenskom Komlósi či Sarvaši, ale zároveň aj s novou tendenciou záujmu ma- ďarských študentov o slovenčinu ako cudzí jazyk. Netušiac sa tak naša vedecko-umelecká prezentá- cia rozšírila aj o jazykovú a etnic- kú dimenziu dolnozemských Slo- vákov. Doc. Mgr. art. irena Medňanská, PhD.

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/51/ Mimoriadny umelecký úspech pedagóga Pu Mgr. art. juraja Vaju, artD. na uplynulom 46. ročníku prestížneho festivalu vážnej hudby Bratislavské hu- dobné slávnosti (Bhs), člena európskej asociácie hudobných festivalov, konajú- com sa pod záštitou prezidenta slovenskej republiky ivana Gašparoviča, zazna- menal uvedením svojej skladby Midraš mimoriadny umelecký úspech pedagóg Prešovskej univerzity v Prešove Mgr. art. juraj Vajo, artD. Hudobný skladateľ Mgr. art. Juraj Vajo, ArtD., pôsobí ako odborný asistent na Katedre systematickej teológie Gréckokatolíckej teolo- gickej fakulty našej alma mater. Popri tom pedagogicky pôsobí aj v Štátnom konzervatóriu v Koši- ciach a tiež aj ako externý hudob- ný redaktor Slovenského rozhlasu, štúdio Košice. Mgr. art. Juraj Vajo, ArtD., študoval kompozíciu na VŠMUvBratislavevtriedeprofeso- ra Ivana Paríka. Svoje kompozičné majstrovstvo zdokonaľoval a roz- víjal aj na početných letných kom- pozičných kurzoch u takých skla- dateľských osobnostiach hudby 20. storočia, ako sú Kurt Schwert- sik, Alvin Lucier, Xiaoyong Chen či Marek Kopelent. Svoje kompo- zičné štúdium zavŕšil v roku 2008 ukončením doktorandského štú- dia pod vedením vynikajúceho slovenského skladateľa Vladimíra Bokesa na VŠMU v Bratislave. Vo svojom skladateľskom postmoder- nistickom rukopise vychádza pre- dovšetkým z tradície európskej hudobnej avantgardy 50. a 60. ro- kov, podriadenej vlastnému este- tickému cíteniu. SkladbaMidrašpreveľkýsymfonic- ký orchester predstavuje v doteraj- šej kompozičnej činnosti Mgr. art. Juraja Vaju, ArtD., nesporný ume- lecký vrchol. Skladbu uvádza jej autor v programovom bulletine BHS pomerne rozsiahlym komen- tárom, z ktorého vy- beráme: „Jazyk má istú symbolickú funkciu, no od zániku Babylonu ju – okrem zriedkavých výnimiek – nemožno nájsť v samotných slo- vách... Slovo midraš je odvodené od hebrej- ského základu daraš, ktorý znamená hľadať, skúmať. Všeobecne pri- jímaným významom je tvorivá interpretá- cia Písma v židovskej tradícii... V kresťanskej tradícii autori mysticky kontemplujúci Písmo často skončia na hranici, alebo aspoň ich knihy, preto sa orientujú viac na iné druhy umenia ako na literatúru. Hudba dokáže ukryť kacírov, básnikov a božích bláznov!“ Skladateľ na zá- klade týchto inšpiračných zdrojov vytvoril veľmi zaujímavú, zvuko- vo nesmierne farebnú, približne 10-minútovú skladbu, ktorá určite svoje umelecké kvality obháji aj pri ďalších uvedeniach. Skladbu Midraš pre veľký sym- fonický orchester na 46. ročníku BHS, ktoré sa konali od 19. 11. do 6. 12. 2010, uviedla vo svetovej pre- miére Slovenská filharmónia pod taktovkou vynikajúceho poľského dirigenta Tomasza Bugaja 28. 11. 2010 o 19:30 v Historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave. Symfonický orches- ter Slovenskej filharmónie pristú- pil k naštudovaniu premiérovanej skladby veľmi zodpovedne, s vy- sokou umeleckou zaangažovanos- ťou každého jeho člena. V inter- pretačne náročnej skladbe podal orchester vynikajúci výkon, v ne- malej miere aj vďaka pohotovosti a precíznemu vedeniu hosťujúce- ho dirigenta. Pečať výnimočnos- ti charakterizovala výkon orches- tra, sólistov a zboru aj vo všetkých nižšie menovaných skladbách, čím sa tento koncert zaradil nesporne k špičkovým produkciám celých BHS. Koncert mal aj významné spolo- čenské pozadie, pretože išlo o Sláv- nostný koncert pri príležitosti 20. výročia vzniku Vyšehradskej štvorky počas predsedníctva Slo- venskej republiky a konal sa pod záštitou ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky Miku- láša Dzurindu a ministra kultúry Slovenskej republiky Daniela Kraj- cera. Ostatné tri krajiny Vyšehrad- skej štvorky reprezentovali diela klasikov svetovej hudby: Maďar- sko – Koncert pre klavír a orches- ter č. 3 Sz 119 Bélu Bartóka (1881 – 1945) vo vynikajúcej interpretá- cii svetovo uznávaného klaviristu Jenö Jandóa, Poľsko – Tri skladby v starom štýle od Henryka Miko- laja Góreckého (1933 – 2010) a Čes- ko – Te Deum pre soprán, barytón, zbor a orchester op. 103 Antonína Dvořáka s Adrianou Kohútkovou a Gustávom Beláčkom ako sólista- mi a za spoluúčinkovania Sloven- ského filharmonického zboru na čele so zbormajsterkou Blankou Ju- haňákovou. Uvedomujúc si repre- zentatívnu dramaturgickú zostavu tohto tak umelecky, ako aj spolo- čensky významného koncertu, ešte viac vystupuje do popredia pocta, ktorá sa dostala Mgr. art. Jurajovi Vajovi, ArtD., uvedením jeho naj- novšieho diela na tomto koncerte, o to viac, že išlo o svetovú premié- ru. Úspech skladby nasvedčuje, že ide o mimoriadne nadaného skla- dateľa s perspektí- vou presadiť sa aj na zahraničných kon- certných pódiách. Dramaturgia BHS si zrejme pri zara- dení skladby Midraš Mgr. art. Juraja Vaju, ArtD., ako reprezen- tanta Slovenskej re- publiky do programu tohto koncertu bola toho vedomá. Doc. Mgr. art. Karol Medňanský, PhD. hudba

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

/52/divadlo a literatúra osoBné stretnutIe s PetroM BrooKoM 15. januára 2011 som sa poná- hľala do divadla Ruža v Lon- dýne (The Rose Theatre) na prezentáciu Shakespearových Sonetov režírovaných Petrom Brookom, ktorých hlavnými – a jedinými – protagonista- mi boli Michael Pennington, Brookov celoživotný kolega a priateľ, a Brookova manžel- ka Natasha Parry. Prišla som do divadla viac ako polhodi- nu pred predstavením, dúfa- júc, že sa mi pošťastí vidieť Petra Brooka osobne. Peter Brook je nepochybne naj- významnejší žijúci divadelný režisér, ktorý viac ako 60 ro- kov neúprosne popri kontinu- álnom redefinovaní moderné- ho divadla hľadal cestu, ako sa divadlo môže stať „iným druhom disciplíny”, tým „nie- čím iným”, prostredníctvom čoho sa dajú komunikovať základné pravdy. Peter Brook nezmenil len divadlo 20. storočia, jeho experiment v Afrike koncom 60-tych rokov, keď svoju medziná- rodnú hereckú skupinu postavil pred obecenstvo, ktoré nikdy bie- leho človeka nevidelo, potvrdil, že „divadlo je životná sila” a že „ľudia môžu navzájom komunikovať bez jedinej spoločnej formálnej referen- cie”. Brookova práca v divadle po- tvrdila jeho génia tým, že presiahla všetky umelecké a estetické kategó- rie divadla samého a dala základy dramaterapii, ktorá sa z Anglicka rozšírila do celého sveta. Mám to privilégium, že nebývam od divadla Ruža ďaleko a videla som v ňom už dve Brookove hry. Nikdy sa mi ale nepodarilo vidieť ich režiséra, človeka, o ktorom som mala tú česť napísať úspešnú dok- torandskú prácu pod vedením pro- fesora Karola Horáka, človeka, kto- rý sa mi stal životnou inšpiráciou. Nikde nebolo publikované, že Pe- ter Brook príde, má takmer 90 ro- kov a žije veľmi súkromne a neko- merčne, no ja som si aj tak nemohla pomôcť a očami som hľadala toho bielovlasého muža, o kto- rom som vedela všetko, čo sa o ňom kedy napísalo. Bolo o 5 minút päť, keď som ho skla- maná prestala hľadať (veď so- nety prezentuje jeho manžel- ka, tak akože tu nie je?!), lebo ohlasovali začiatok predstave- nia a Peter Brook nikde nebol. Divadlo Ruža má veľa vstupov do hľadiska a ja som si na ces- te ku svojmu sedadlu náhodne vybrala práve ten, kde tesne pri dverách v poslednom rade tichučko sedel Peter Brook. „Som rada, že Vás vidím, pán Brook,” bolo prvé, čo som mu povedala, a potom nasledovali iba tri – štyri vety o tom, ako mi štúdium jeho experimen- tu v Afrike otvorilo dvere do špeciálneho školstva, v kto- rom teraz pracujem. „Vaša prá- ca pomohla veľa ľuďom,” bolo posledné, čo som mu poveda- la. „That’s what matters” („To je to, na čom záleží”), povedal mi Peter Brook a podal mi s úsmevom svo- ju ruku. Autogram, ktorý mi dal, som si po- pýtala iba preto, aby som verila, že som ho naozaj stretla – Petra Broo- ka, toho krásneho človeka, ktorý mi zmenil život k lepšiemu, aj keď to niekedy znamenalo horšie, lebo to bola „pravda”. Dr Monika Bennett, PhD. PRešOVská sÚťAž 2011 – „BAllAst“ S rokom 2011 je tu opäť aj Prešovská súťaž krátkych poviedok v nemeckom jazyku. Prešovská súťaž krátkych poviedok – Prešover Kurzgeschichtenwettbewerb – je literárna súťaž v písaní poviedok v nemeckom jazyku. Tohto roku je to už jej tretí ročník. Usporiadateľom sú lektoráty Inštitútu germanistiky Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove v spolupráci s Deutscher Akademischer Austauschdienst (DAAD), Goetheho inštitútom v Bratislave, Rakúskym kul- túrnym fórom Bratislava, Österreichischer Austauschdienst (ÖAD) a Veľvyslanectvom Spolkovej republiky Nemecko Bratislava. Cieľom súťaže je podporiť nemecký jazyk na Slovensku, predovšetkým jeho nenútené umelecké využitie medzi mladými ľuďmi. Súťaž má dve kategórie: prvá je určená žiakom základných a stredných škôl, druhá študentom vysokých škôl. Zaslané príspevky hodnotí komisia, ktorú tvoria medzi inými rakúski, nemeckí a slovenskí spisovatelia, kultúrni predstavitelia a lektori. Jednotliví výhercovia získavajú hodnotné vecné ceny a výherné príspevky sú taktiež každoročne knižne publikované. Súťažnou témou tohto roka je „Ballast“. Porotcami budú okrem iných i významní spi- sovatelia Gabriele Wohmannová, Martin Leidenfrost a Michal Hvorecký. V roku 2010 sa na súťaži zúčastnilo 85 žiakov a študentov z celého Slovenska. Veľmi by nás potešilo, keby ich tohto roku bolo ešte viac. Na výhercov čakajú zaujímavé ceny v celkovej hodnote približne 8000 € − prvými cenami sú plne hradené letné pobyty v Nemecku. Súťaž sa začína 15. januára, texty je možné zasielať do 31. marca 2011. Tohtoročnú súťaž oficiálne otvorí zástupca veľvyslanca Spolkovej republiky Nemecko, Reinhard Wiemer, dňa 27. 1. 2011 o 10:00 hod. na bilingválnom Gymnáziu Dominika Tatarku v Poprade. Zároveň tu odznejú najlepšie súťažné texty minulého roku. Všetci sú srdečné pozvaní. Bližšie informácie o súťaži (predovšetkým v nemeckom jazyku) nájdete na stránke: http://www.ff.unipo.sk/ig/ballast. Kontakt na organizátorov: Christian Irsfeld, M. A. (irsfeld@unipo.sk).

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

Na PUlze • Časopis zaregistrovaný na MK SR pod číslom EV 2836/08 • ISSN 1337-9208 • Ročník IV / 2011, číslo 1 • Vydavateľ: Prešovská univerzita v Prešove • Redakcia: Mgr. M. Ivanová, PhD. (šéfredaktorka), Mgr. S. Pariláková, PhD., Mgr. A. Mitrová, PhD. • Redakčný kruh: doc. PhDr. I. Kovalčíková, PhD., PhDr. Ľ. Adamová, prof. PhDr. P. Kónya, PhD., ThDr. PaedDr. Ing. G. Paľa, PhD., PhDr. PaedDr. M. Ferencová, PhD., Mgr. R. Rusňák, PhD., Mgr. P. Kochan, PhD., Mgr. P. Durkáč, PhD., PhDr. I. Ondriová, PhD., Mgr. M. Marcinová, PhD. Sadzba: Ing. Ladislav Nagy • email: redakcia@unipo.sk Tlač: Tlačiareň Kušnír Prešov Niektoré príspevky sú redakčne upravené. Plné znenie príspevkov nájdete na adrese časopisu: http://napulze.unipo.sk Univerzitný časopis Na PUlze je pokračovaním časopisu akademickej obce PU v Prešove. Prešovská súťaž krátkych poviedok v nemeckom jazyku Ballast 2011 Medzinárodné makové sympózium v Indii

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/

Si študentom vysokej školy a trúfaš si napísať článok alebo nakrútiť krátky dokumentárny film o život- ných osudoch migrantov a ich snahe presadiť sa v novej krajine, alebo o organizácii, ktorá sa venuje prisťahovalcom? Tak sa zapoj do medzinárodnej súťaže Migrants in the Spotlight a môžeš vyhrať zaují- mavú cenu a účasť na slávnostnom ceremoniáli počas medzinárodnej konferencie v Budapešti! Čo? Medzinárodná súťaž o najlepší článok a dokumentárny film o migrácii a integrácii. Kde? Súťažné príspevky sa majú zaoberať otázkami migrácie, integrácie alebo kultúrnej rozma- nitosti na Slovensku, v Českej republike, Litve, Lotyšsku, Maďarsku alebo Rumunsku. Kto? Súťaž je určená pre študentov vysokých škôl v Európskej únii vo veku od 18 do 28 rokov. Kedy? Súťažné príspevky v anglickom jazyku a prihlášky možno zasielať do 4. apríla 2011. Ceny pre víťazov: Prvá cena – 1 000 eur. Druhá cena – 500 eur. Tretia cena – 200 eur (celkovo 6 cien v 2 kategóriách). Víťazi súťaže budú pozvaní na slávnostné odovzdávanie cien, ktoré sa uskutoční v máji 2011 na medzinárodnej konferencii v Budapešti a ich práce budú zverejnené vo vybraných médiách. Výdavky na účasť na konferencii hradí organizátor. VIAC INFORMÁCIÍ Súťaž v Slovenskej republike organizuje IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu a Nadácia Milana Šimečku v rámci projektu Migranti v centre pozornosti: Vzdelávanie a budovanie kapacít novinárov a študentov, ktorý je financovaný Európskou komisiou prostredníctvom European Integration Fund Community Actions 2009. Bližšie informácie o súťaži v anglickom aj slovenskom jazyku a formulár prihlášky do súťaže nájdete na webovej stránke www.mits-eu.org. Kontakt pre Slovenskú republiku: IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu, Michal Milla, e- mail: mmilla@iom.int. MIGRANTI v centre pozornosti Medzinárodná mediálna súťaž pre študentov VŠ MIGRANTI Ponuka stáží – Ak vás zaujíma téma migrácie a chceli by ste získať cennú pracovnú skúsenosť v tejto oblasti, prihláste sa na 3-mesačnú stáž v jednej z popredných organizácií venujúcich sa problematike migrácie a inte- grácie cudzincov! O STÁŽACH IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu a Nadácia Milana Šimečku ponúkajú stáž štyrom začína- júcim pracovníkom v oblasti migrácie, integrácie cudzincov alebo médií, alebo študentom žurnalistiky, masmediálnej a marketingovej komunikácie, medzinárodných vzťahov a príbuzných odborov. Stáže sa uskutočnia v dvoch termínoch: marec až máj 2011 a september až november 2011. Na po- krytie základných nákladov bude každému stážistovi poskytnutý mesačný príspevok. PODANIE PRIHLÁŠKY NA STÁŽ Ak ste imigrantom – štátnym príslušníkom tretej krajiny s legálnym pobytom na Slovensku, alebo máte aspoň jedného z rodičov imigranta, alebo máte vážny záujem o problematiku migrácie a máte záujem o ponúkanú stáž, zašlite svoj životopis a motivačný list v anglickom jazyku najneskôr do 14. februára 2011 do 17.00 hod. e-mailom na mmilla@iom.int. Na osobný pohovor budú pozvaní kandidáti najviac spĺňajúci požadované kritériá. Celkovo budú prija- tí štyria stážisti – dvaja do IOM Medzinárodnej organizácie pre migráciu a dvaja do Nadácie Milana Šimečku. VIAC INFORMÁCIÍ Informácie o organizáciách prijímajúcich stážistov a úplné znenie ponuky stáží nájdete na: www.iom.sk a www.nadaciamilanasimecku.sk. Stáže sa uskutočnia v rámci projektu Migranti v centre pozornosti: Vzdelávanie a budovanie kapacít novi- nárov a študentov, ktorý je financovaný Európskou komisiou prostredníctvom European Integration Fund Community Actions 2009. oblasť migrácie v centre pozornosti Aká bude softvérová platforma MyUniversity? Softvérová platforma MyUniversity bude pozostávať zo super portálu Európskej únie a e-Participation portálu pre každú zúčastnenú univerzitu. Super portál EU bude zastrešovať obsah všetkých univerzitných e-Participation portálov a poskytovať odkaz na tieto portály. Hoci EU portál bude slúžiť ako hlavná prístupová brána pre užívateľov, univerzitné e-Participation portály budú prístupné prostredníctvom samostatných URL adries, bez toho, aby užívateľ musel opakovane pristupovať cez super portál. Hlavným prenosovým kanálom bude web, avšak niektoré služby budú ponúkané cez mobil. Čo je to MyUniversity? MyUniversity je skúšobný projekt, ktorého cieľom je naprojektovať, ďalej rozvíjať a overiť integrovaný spôsob zapojenia členov akadem- ickej obce do rozhodovacích procesov, umožňujúc tvorbu vhodných odporúčaní a akčných plánov zameraných na oblasť vysokého školstva.Projekt MyUniversity poskytne univer- zitám z Bulharska, Litvy, Španielska, Švédska a Slovenska špičkovú platformu elektronickej participácie (e-Participation). Kto sú cieľoví užívatelia? Cieľovými užívateľmi (účastníkmi) platformy e-Participation budú študenti, učitelia, zamest- nanci univerzity a iní predstavitelia akademickej obce, ktorí sú nositeľmi dôležitých názorov týkajúcich sa legislatívnych oblastí edukácie na miestnej alebo na Európskej úrovni. Web-stránka projektu: www.myuniversity-project.eu KONTAKTNÉ INFORMÁCIE Koordinátor projektu GFI NV TECHNOLOGIELAAN 11/102 3001 HEVERLEE - BELGIUM Tel. +32(0)16 38 11 11 Fax. +32(0)16 38 11 00 E-mail: info.myuniversity@gfi.be EuropeanCommission InformationSocietyandMedia P r o c e s r o z h o d o v a n i a p r e zjednotenie vysokého školstva Prešovská univerzita v Prešove partnerom v pilotnom projekte Európskej únie

http://www.floowie.com/cs/cti/cele-2011-1/