Dennica 6/7/1914

ROČNÍK XVI. JÚN-JÚL 1914. ČÍSLO 6. a 7. * * HDENNIGL^ O B R Á Z K O V Ý ČASOPIS ŽENSKO ^A RODINNÝ S PRÍLOHOU RODINAV E N O V A N O U S L O V E N S K E J D O M Á C N O S T I [od horúcim belasým nebom Bosnie, sfa obete bezbožnosti a zverskej zvrhlosti, vyhasly dva, millionom národov drahé životy: arcikniežaťa i následníka trónu FranťiškaFerdinanda a jeho manželky, kňažny Žofie z Hohenbergu. Tragická smrť urče­ ním božím na panovnícky prestol povolaných osobností žiaľom zachvátila srdce každého ľudsky cítiaceho a smýšľajúceho člo­ veka. *• František Ferdinand bol muž vážny, pripravujúci sa k vy­ sokému svojmu poslaniu so zaujatosťou, svedčiacou o nevšed­ ných daroch ducha. Pre širokú verejnosť, ohlušenú huriavkom nízkych záujmov, sebeckých cieľov, lačných zámerov, jeho duša bola záhadou... Široká verejnosť nevedela, čo tají sa v nej, kde leží cieľ prechovávaných v nej zámerov. «. Ale práve to, že násled­ ník najvyššej zemskej moci nad národami stál stranou disharmonie a špaty denných bojov, práve to, esteticky odôvodnené, dalo tušiť v ňom cit spravedlivosti a duševnej krásoty. «. O hmlisté toto tušenie opierala sa túžba millionov, o tušenú peknotu duše via­ zala sa nádej národov... «- Z čistej, obetovavej, úctyhodnej ľú­ bosti za družku života vyvolil si kňažnú Žofiu z Hohenbergu. A s ňou zem českú za pôdu mocného sväzku ich duší. České hory boly domovinou ich najpríkladnejšieho manželstva, v ktorom našly svoje božsky vznešené, ľudsky krásne rodinné šťastie, -g- Traja svedkovia tohto šťastia, tri žiaľom zronené mladušké siroty želejú v tichu konopišťského zámku...

Strana 122. DENNICA -. Číslo 6. a 7. •j- Kňažná Žofia z Hohenbergu. •f Následník trónu František Ferdinand. 1 • • \' • :: ;;::» s s > M. RÁZUS: POSLEDNÁ VÔĽA. Jažko sa bolo vyznať v rodine pen- sionovaného učiteľa Bohdana Rez­ níka. Požehnanou ono ani tak ne­ bola, ale zpomedzi troch nádejeplných synov nepísal sa už ani jeden po otcovi. Príčina bola v domácnosti samej. Pani rechtorka uzrela svetlo božie na istom báčvanskom panstve, kde bol jej otec úradníkom. Jej matka nevedela len slo­ vensky, čo dodalo ich domu aký-taký ráz. Ako však deti dorastaly, hovorilo sa vždy viac a viac „po pansky", až sa i matka priučila. Bola tomu velmi rada, lebo sa už nemusela viac pred pánmi i pred vlastnými deťmi okúňať, že je taká nevzdelaná. Tým viac sa však červenala „kišasonka" Eržika pre mamino „é" a pre ten nešťastný „tár- gyas" a „tárgyatlan igeragozás". Neskôr, keď prichádzala Eržika k roz­ umu, trápily ju i s matkou iné veci. Biedy nepoznaly, ale im ani neprekýpalo. Otec vedel vytĺcť pekné peniaze, ale synovia zase vedeli ich šikovne rozlamfáriť. Do bez- dného vreca nedalo sa to naukladať, a ked mala kišasonka Eržika už šiesty rok se­ demnásť, dovtípila sa, že je nielen špatnou, ale i chudobnou ako kostolná myš. Mohlo to znamenať hotovú katastrofu, keby nebol poslal dobrý Pánboh potešiteľa v osobe pomocného učiteľa Bohdana Rez­ níka. Eržika blúznila už v mysli o sivom Dunaji, spievala ťahavé piesne a vzdychala, keď sa s tým hrozným panslávom poznala na farskej zabíjačke. O Bohdanovi totiž nekolovaly tie naj- lichotivejšie chýry. Bol z Horniakov, a k tomu ešte odchovanec „zlopovestného" revúckeho gymnasia. Po zatvorení školy, bez hmotných prostriedkov nemal sa kde vrhnúť. Otec, chudobný hrdovänský mlynár,

Číslo 6. a 7. DENNICA Strana 123. M 11 g [H jäl [i Arciknieža František Ferdinand s rodinou. ii;;::i!i>i!!::a«i!S s :::: s s s ::;;; s !!:;:::!!\'«J!!I;I:ÍÍ«

Strana 124. DENNICA Číslo 6. a 7. má to dievča toľko práce v prednej izbe. Skrupulovať nad tým — neškrupulovala. Postarala sa o to, čo bolo jej materskou povinnosťou. Pomocou dobroprajných zná­ mych pritiahla mladého človeka do domu a ostatné sverila už s pokojným svedomím na šikovnosť a rozumnosť dcérinu. Bohdan zprvu mnoho náklonnosti ne­ preukazoval. V pozdravoch bol síce štedrý, do domu sa však odvážil zriedka kedy. Bol primladý, aby už myslel na všelijaké vážne veci, ani primeranej postáti ešte nebolo. Ale sa jednako aj pri ňom doká­ zalo, že — čo komu súdenô .. . Otec Eržikin — čo aj nechtiac — k tomu ešte najviac dopomohol. Odkedy mal šťastie poznať toho holobrádka a odkedy zbadal doma akési podozrivé ženské výčiny, ne­ bolo dňa, žeby nebol hundral na Bohdana. S vlastným postavením bol síce na čistom, ale dcérinu budúcnosť si predsa len inak predstavoval. Najviac ho ešte mrzelo, že mu ten „burič" a „vlastizradca" poškvrní celú famíliu, ktorá nebola bez veľkej mi­ nulosti. Preto istého rána, keď sa Eržika vrátila z prednej izby ku raňajkám — udrel päsťou na stôl, a povedal, že z toho na jeho dušu nebude nič . . . A toto pomohlo. Bohdan sa skoro do­ počul, ako Eržika pre neho trpí, a počal sa o dievča skutočne zaujímať. Priatelia mu hovorili, aby nebol blázon, veď že je mrzká ako noc, jemu sa však tie zelen­ kasté, drobné očká tým lepšie pozdávaly. Tých zase, ktorí mu spomínali jeho pre­ svedčenie, jednoducho vysmial, že či je on nejaká baba, aby ho len tak nič po nič mohli nakriatnuť! Nezadlho — ako mu bol farár Lenko sľúbil, — prešiel Rezník na Horniaky do Hrdovian. Spolu s ním, pravda, putovala aj jeho verná polovička, Eržika. Tak sa ľakala, chudina, toho skalnatého, neúrod­ ného kraja, ktorého jedinou chlúbou sú i dnes iba kapustička a sypké zemiaky, že jej bolo i do plaču. K jej chvále buď však řečeno — šla s ochotou, ako sa to na oddanú manželku i patrí. Hrdovänom síce hneď napadlo, že tá pani rechtorčička dákosi „miešano" ho­ voria. Farár Lenko, človek obstarný, trochu kuriósny, ale ináč zaujatý za všetko dobré, ten zbadal i viac. Jemu sa na tej počernej, podlhovastej ženskej tvári voľačo tam okolo úst nepáčilo. Aj z tých zelenkastých drob­ ných očiek vyčítal čosi umieneného, aj z držania, aj z reči. Následkom toho ne- zabudnul novopečenému rechtorovi polo- žartovne i polovážné zacitovať z Petófiho: „Keď si mužom, buď mužom, nie lútka hocaká!" Rezník pochopil narážku, zapálil sa až po uši a vyprával, ako mu jeho žena sväto- sväte sľúbila, že sa bude riadiť podľa neho, a že sa ona všetkému naučí... Pred sobášom! — nevrle prehodil farár pomedzi zuby a myslel na ten zanovitý ťah na rechtorkiných ústach. Jej mladušký muž zatiaľ dosvedčoval svoje, že veď ju už aj vykať naučil, a žeby to bol čert, aby ju on svojou pedagogickou doved- nosťou „nevybildoval" . . . ! * * * . Čas sa míňal a mladá pani rechtorka dokazovala sa byť veľmi tvrdohlavou. Za tých pár medových týždňov sa ešte len pričinila, neskôr jej to však už nijako ne­ bolo pochopiteľným, prečo by mala pre­ berať v slovách ako v hrachu, alebo v hrozienkach. Hovorila „miešano", ako pred sobášom. Keď zbadala, že to pána manžela mrzí, vravela ešte miešanejšie, alebo sa mu zasmiala medzi oči so slo­ vami, že to takej dolnozemke, ako je ona — hádam i pristane. A z počiatku len bolo, ako bolo. Už sa i vykať naučila, ako vieme, aj s tým sa spriatelila, že v Hrdovänoch papriku nevypestuješ a paradajky nedozrejú. Ba niesla bez reptania, keď ich prvorodeného synka — pri ktorom toľko vytrpela — po otcovi Bohdanovi pokrstili. Starý otec síce písal, žeby si to o svojej Eržike predsa len nebol myslel, na čo táto odvetila, že je to v tom krpčiarskom kraji trochu inak, ako „délibábos rónaságon", aby sa tedy nehnevali...

Číslo 6. a 7. DENNICA Strana 125. Nový následník trónu arciknieža Karol František Jozef a jeho manželka arcikňažna Zita z Parmy. Vtedy sa dcéra nekonečných nív po­ sledný raz zaprela. Pravda, ani ju viac k tomu nikto neprimal. Horkokrevný Bohdan po­ harkal sa s národniarmi pre akúsi bagateľ, a snáď i následkom priostrenejších pome­ rov — prestalo mu na všeličom záležať. Keď mu to farár Lenko príležitostne vy­ týkal, očervenel ako rak a spýtal sa ho, či on riadne nekoná svoje povinnosti ? či nepredpláca noviny — a či nedá na všetko, čo príde ? Sám v sebe si však myslel: čo sa tento starý mládenčisko do mňa starie, aký chcem, taký som. Ich pomer od tejto príhody počnúc oči­ vidne ochladnul. Lenko hneď od počiatku vinil viac ju, ako jeho, ale ho mrzelo, že o ňom tak mnoho predpokladal. Bohdan pridŕžal sa zase hesla: ja pán, ty pán.. . Vo farárovi poznal hneď svojho nepriateľa, trebárs ho on zvolil i plat mu na jeho návod podvýšili. Vôbec tradicionálna ne­ shoda vytrčila rožky a čoskoro chodili pri po- hraboch nie vedia seba, ale jeden za druhým. — Ako bolo, tak bolo, ale Lenko mal predsa trochu pravdy. On sa totiž úfal, že v Bohdanovi dostane oduševnenú mladú silu, a tu ho máš! Najprv zblkne ani via­ zanica slamy, a potom odvrhne sa od všetkého, a žeby niečo robil v slobodnej chvíli — číta, lebo fajčí. K Tuďom je síce milý, ale iba k tým, od ktorých niečo očakáva. Hovor s ním a hovor s jeho ženou, a zaraz pobádaš, kto komu hodiny dáva. Eh, ten nešťastný ťah na tých so- vrených ústach! pomyslel si farár neraz s nevôľou, — hneď som tušil, že sa doved­ nost\' nášho pedagoga takto stroskotá! Rezník — prirodzene — tiež hľadal trochu pravdy pre seba a dľa svojho do- mnenia jej ani nepostrádal. Konečne on vedel, prečo sa choval tak, ako sa choval. Jemu to tak zodpovedalo a bašta! Toto ochabnutie najlepšie prišlo vhod jeho manželke. Čím sa Bohdan viac oddá­ val akejsi lenivej bezzaujatosti a životu, ktorého bola stredom jeho osoba, Betke to tým viac dodávalo odvahy i spôsob- nosti. Kým sa on staral o všetky možné

Strana 126. DENNICA Číslo 6. a 7. veci, ona zabudla na svoje kedajšie „ja", v mnohom sa mu i prispôsobila; akonáhle však zbadala jeho slabú stránku, narástla ako huba za jednu noc. Nik jej viac ne­ prekážal, nik ju na nič neupomenul. Ro­ bila všetko ako chcela, i domácnosť vy­ bila pekne na svoje kopyto. Po smrti prvorodeného syna Bohdana darilo sa jej už všetko, ako po masle. Druhého syna pokrstili síce popri Pavlovi (na starého otca z Báčky) i Fedorom, tretí však bol už len Lajoš, a štvrtý na výslovnú žiadosť matkinu — Béla. Naro­ dily sa im aj dve dievčatá, ktoré raz i divadlo hrály v Hrdovänoch, keď sa však vydaly, obdržaly mená vlasteneckého prí­ zvuku. Synovia dostali sa tiež každý na svoju postať. Samostatného ducha zdedili po matke nadostač, čoho najlepším dôkazom, že sa ešte ako študenti prekrstili, a to každý podľa svojho vkusu. Keď dospeli, nepočínali si inakšie, poženili sa, ako im len srdce diktovalo. Jeden sa spriahnul s herečkou, druhý s rozsobášenou ženou istého advokáta, a tretí, s menšími peda­ gogickými schopnosťami, ale s väčším vý­ sledkom — ako otec — vychoval si ženu z jednoduchej slúžky. Dariť sa im darilo výborne, lebo boli ako hadi opatrní a mäkunkí ani herme­ lín. Okolnosti využili ako rodení židia a tak hľadeli v ústrety peknej karriére . . . * * * Keď hrdovänský pán rechtor vyfajčil mnoho dohánu a prečítal mnoho kníh — ostarel, i jeho Betka ostarela. Zadalo sa o pensiu, a na žiadosť dcér, ktoré v meste B. blažili svojich manželov, osadili sa tu aj starí Rezníkovci. S Hrdovänmi bolo sa im ťažko lúčiť. Farár Lenko nebol už viac medzi živými, a mladý dostal sa ta po ich chuti. Mali tedy aj spoločnosť, aspoň pani ju mala, lebo jej muž odvyknul od spoločnosti na­ toľko, že už nikoho nepotreboval. Ale to mesto predsa len vábilo. K dcéram nechceli ani za svet, aby ukázali, že sú oni nie upriamení na nikoho... Po dlhom preťa­ hovaní konečne preniesli sa do úhľadného dvojizbového bytu v tichšej čiastke mesta. Šedivý, dengľavý Bohdan vprával sa ako vedel do nového spôsobu života. Pensia dochodila ako automatne, a zaujatosti ne­ bolo. Poneváč sa on úplnej bezčinnosti nikdy neoddával, podelil si život tak, aby bola každá chvíľa primeraným spôsobom vy­ plnená. Podrobným programmom nechcem trápiť cteného čitateľa, spomeniem len čo hlavnejšie. Predpoludním každodenne pre­ meral mesto od Hornej až po Dolnú ulicu. S nepoměrnou kvakulou v ruke ciepkal pozorne po žulových kockách, ako po as­ falte. Ľudia ho poznali málo, pozdravováním ho neznepokojovali, mohol teda pokojne počítať nápisy firiem a plakáty, postáť chvíľku i pred výkladom u Rosenfeldov, kde sa dákysi úctivý papierový somár klaňal neprestajne každému mimoidúcemu. Páčilo sa mu to zvieratko, kým mu istý Gbelský túto nevinnú radosť nepokazil. Ale o tom potom. Keď bolo pekne, vysedel aj do obedu pod lipami na promenáde. Okuvanou kva­ kulou vybil riadne jamku na chodníku, potom mu napadlo, čo asi jeho Betka na­ varila a poberal sa domov. Popoludní spal, neskôr preberal sa v svojich knihách alebo písal memoáre. Z ľudí, ktorí ho bližšie poznali, poda­ jedni mu aj závideli, že si z tej chudobnej rechtorskej dostacie i deti i seba tak dobre zaopatril. Ak mu to spomenuli, tu on zväčša vyprával, čo sa nautískal, čo sa nakolen- koval atp. Ináč z jeho reči, menovite od istého času — bolo badať, že je s výsled­ kom práce svojej nie celkom spokojný. Řezníkova dlho hádala, čo posadlo toho jej starého, keď konečne pochopila, že ho to iste ten spomínaný Gbelský, miestny pravotár, človek vykričaný — jednoducho navdal. Umienila si, že mu prikrútne, ale aké bolo jej prekvapenie, keď jej Bohdan zrovna odseknul, že sú už deti vychované, aby sa starala len do svojich vecí. Ani nemohol ináč, menovite keď poznal, zkadiaľ vietor duje. Gbelský bol mu starým známym ešte z Revúce. Kedysi oduševňo-

Číslo 6. a 7. DENNICA Strana 127. vali sa spoločne za všakovaké ideále, pravda — život určil ináč: Gbelský ostal verný, Rezník ochladnul. Domácnosť sa mu od­ cudzila, sám ale i pri všetkej nečinnosti — nikdy nepomyslel na to, že by prešiel do druhého tábora. O deťoch domnieval sa, že sú len obeťami okolností. Dievčatá sa vydaly za tých, ktorí ich pýtali, kto môže za to, že to boli práve pán Bárdos, stoličný úradník, a pán Fenyôházi, zvero­ lekár, a nie dáky našský fabrikant alebo pravotár? A že si chlapci zmenili mená? No, pravda, to ho mrzelo, ale čo bolo robiť, keby v opačnom páde iste boli poprepa- dovali? Pavel, ktorého popri tom aj Fe- dorom krstili, ten mu svojho času odpísal, ak nedá k tomu svoje svolenie, že sa za­ strelí! Konečne to ich postavenie? Prosím pekne, chlieb je pre každého chlebom, keby im ho Slováci mohli dať, bolo by hneď všetko inakšie. Slovom Bohdan cítil na svojom dome tiažu riadenia božieho, ale iné nič necítil. Niet v tom tedy nič neprirodzeného, keď sa hrdovänský pán rechtor usalašil v B., že Gbelskému naskrze nevyhyboval, ba hľadal jeho spoločnosť. Staroba počala mu dávne dojmy oživovať, a nemohol sa zdržať, aby sa s Gbelským o štu­ dentských časoch neposhováral. Pravotár sedel s ním neraz pod lipami na promenáde a chladne počúval jeho omluvy. Pri takej príležitosti spomenul pred Rezníkom toho Roó\'enfeldovie somárika. Urobil to šikovne, po pravotársky, a v ten deň vyryl rechtor celú jamu na chodníku, že to už aj strážnikovi napadlo. Táto nevinná poznámka pokazila mu radosť, ktorú zažíval, koľkoráz len prešiel popred Rosenfeldov, táto zasiala v jeho dušu nepokoj a tak aj jeho Betke vážnych starostí narobila. V prvé dni myslel, že už viac ani ne- pozre v tú stranu, kde je Gbelský. Má predsa zaťov, rodinu, čo by on koho vôľu hľadal a dal si do cti stúpať ? Ale dlho ne­ vydržal. Bárdosovci a Fenyóházovci ho skoro omrzeli. Zdalo sa mu, že si i žarty z neho tropia a poza chrbát nadávajú mu do „panslávov". Neostalo mu nič iné, ako nechodiť popred Rosenfeldov a pustiť všetko na hlucho. A to pokazilo súlad našich manželov. Starý sa teraz často zamýšľal a púšťal sa do vady pre hociakú maličkosť. Od ľudí bočil ešte viac, iba Gbelského musel vy­ hľadať každého dňa, aby mu jedno-druhé vysvetlil. — Ten človek mal dákusi ma­ gickú silu, ktorá priťahovala, aspoň Boh­ dana chcej-nechcej priťahovala. Jeho ženu to vždy viac a viac nepo­ kojilo. Známi jej dovriavali a ona si ne­ vedela rady. Bála sa o dobrý chýr rodiny, vlastne o svojich synov. Lebo, čo o dcéry ani tak nestála, bola zato vzornou matkou. Paloško, Lajoško a Beloško boli jej vždy na mysli, ako aj na jazyku, trebárs by s niekým počala rozhovor o pažítke a ka­ lerábe. Čo však nedoviedla sama, sverila na dcéry. Bárdosová i Fenyôházička pocho­ pily položenie a čakaly na vhodnú príležitosť. — Tatuško, tatuško, zas boli dnes s tým Gbelským, — hovořily mu obe vyčítavé: — ešte môže byť z toho moc nepríjem­ ností. — Eh, čo. .. nepríjemnosti ? — od- vrknul mrzuté; starý človek, neschopný človek, ako ja — a že vraj bepríjemnosti! To ma striehnete, ako nejakého otroka — čo ? — rozčuľoval sa na svojich vlastných slovách. — S kým sa mi páči, s tým chodím. Čo sa človek už ani len poshovárať ne­ môže ? A Gbelský je statočný človek, viete, statočný... Keby som sa bol prv sišiel s ním, bol by som mal deti — dnes ich nemám! (Dokončenie.)

Strana 128. DENNICA Číslo 6. a 7. POD TEN MILÝ . .. Pod ten milý pod obloček Donesiem jej cíperočiek: A keď zvraví hláskom zvonným, Obsypem ju kvietim vonným. Obsypem ju: moja krása Na to iste spamätá sa; Spamätá sa, že na skale Nechaný kvet sušia pále. ŠUHAJÍČKO . .. Šuhajíčko, čo schádza ti? Veď ten život rovno platí; Vzatá: vädne cíper mladá; Zabudnutá: slncom padá. Keď na devu zapomne svet: Samota s nej obfŕha kvet; Keď sa vdáva devulienka: Trhajú ju od korienka. HÁJOMIL. y sta. I ®5i> 1= 11 3 HANA HORÁKOVÁ: EVA. — Ľudové drama v troch dejstvách. — (Dokončenie.). 11. VYSTUP. Eva a Marka. Marka (prichádza s pravá a placho sa obzerá, či ju niekto nevidí. Vyzerá utrá­ pená. Zastane neďaleko Evy a váhavé díva sa chvíľku na ňu. Potom začne nesmelo). Eva... ! Eva (rýchle zodvihne hlavu, a keď uvidí Marku, vyskočí). Čo tu chceš? Marka (premáha sa). Prišla som ku tebe .. . mám zajtra svadbu . . . a .. . (ná­ hlym vzrušením). Eva, vráť mi Martina! Eva (je prekvapená; opiera sa rukou o stôl a od vzrušenia nemôže prehovoriť). Marka. Zajtra budem jeho ženou! (Hla­ som, tlumeným slzami.) Ale nič sa tomu neradujem . . . Mal ma rád, ľúbil ma, kým si ty neprišla. Od toho dňa je ako vyme­ nený, chodí ako bez duše. Ačkoľvek sa namáha, aby bol ku mne dobrým a čo deň mi hovorí, že ma rád, dobre viem (trpko), že myslí len na teba, že ho to ťahá sem... Ty si mu porobila — iste si mu porobila! Chceš sa mi odplatiť za to, že som pred rokmi bola k tebe zlá... (Plače.) Ä teraz nemáš sľutovania, berieš mi jeho dušu, lákaš ho a vábiš. Oj, ľudia dobre vravia, že máš zlé oči, ktoré priťa­ hujú . . . Ale ty ho nemôžeš tak ľúbiť, ako ja — veru nemôžeš! Nevedela by si mu byť dobrou ženou, nechcela mu slúžiť cez celý život... Oj, ty ho neľúbiš, ty mi ho chceš len odvrátiť, odcudziť, aby si sa mohla smiať jemu a mne. Eva (stála dosiaľ opretá o stôl; v jej tvári zrkadlil sa silný vnútorný boj; ale pri posledných slovách Markiných vzru­ šene pokročila oproti tejto a zvolala hro- zebne). Ty lužeš! Ja že Martina len šialim? Že ho vysmievam? Aby si vedela, ľúbim ho, ľúbim viac, ako seba, ako biedny svoj život! On je môj, a nikto, ani ty mi ho nemôžeš vytrhnúť. Nech si ho máš zajtra, srdce a duša jeho zostane mojou! A ty . . . ty . . . (Pritisne ruky k ťažko oddychujúcej hrudi a zaplače.) Marka (ustupovala pred Evou až k plotu; trýznená vykríkne, zúfale si zakryje ru­ kami tvár a opiera sa o plot, aby neklesla). Eva (pomaly sa uspokojuje; hľadí na zničenú Marku a do jej tváre pomaly vracia sa výraz bôľu a smútku. Odvráti hlavu a prehovorí smutno a ticho). Never, Marka, čo som povedala! Nemám práva na Mar­ tina — viem, že nemám. Máš pravdu — nemohla by som mu byť ženou... (S udu­ seným hlasom.) Má ťa rád . . . budete svoji a j a . . . ja odídem . . . Sľubujem ti, že ešte dnes odídem a nebudem viac rušiť váš pokoj... (Skoro neslyšateľným hlasom.) Urob ho šťastným, Marka, urob ho šťastným! Marka (len pomaly a nedôverčivé od­ krýva tvár a díva sa na Evu. — Je počuť blížiace sa hlasy a Marka sa zľakne). Eva (mierne pobáda Marku). Choď už, ktosi ide! (Hľadí do ulice.) Myslím, že aj tvoja mamka idú. Nech ťa tu nevidia! Marka (chce rýchle utiecť). Eva. Chod humnom, nezbadajú ťa. (Otvára jej dvierka na záhrade.) Marka (ešte raz prosebné pozre na Evu). Eva! (Chvatné odchádza záhradkou.) Eva (odvráti sa a ťažkým, neistým kro­ kom ide domov).

Číslo 6. a 7. DENNICA Strana 129. 12. VYSTUP. Valková, Bukovská a ženy. Valková a Bukovská (so starostlivými tvárami prichádzajú z úzadia. Dve-tri ženy ich nasledujú a veľmi živo o čomsi rokujú). Bukovská (zalomí rukami). Všade som ho hľadala, aj Matúš ho hľadal. Nikde ho niet! Valková. Oj, dobre som tušila, že sa niečo stane! Či som to nehovorila ? Bukovská (preľaknutá). Pre Boha, snáď sa nenazdávaš, že sa mu niečo stalo ? Valková (ukazuje hrozebne k domčeku Kubíkových). Ej, tá dievka tam, tá to všetko porobila! Prvá žena. Veru, veru, je to nič dobrého. Videla som ju sedeť na prahu. Vyzerala ani keď nad niečim nedobrým húta. Druhá žena. Azda je u nej. Bukovská (pre seba). Ach, keby tak Boh dal! Keby sa mu len nič nebolo stalo! Tretia žena. Ale veď vraj chodil s mlá­ denci. Co to tak naraz ? Bukovská. Ztratil sa im vraj. Tretia žena. Nuž a nevedia, kam sa podel ? Valková (zlostne). Ale čo s nimi ! Sú už teraz napití! Dve ženy (prichádzajú s ľavá). Valková (volá na ne). Nuž čo? Štvrtá žena. Videli ho utekať do poľa. Vyzeral vraj tak divo, že človeka až hrúza prešla. Bukovská (zalomí rukami). Bože, ach Bože môj! Valková. Či som nepovedala ? (S dôra­ zom.) Či som to len nepovedala ! ? Druhá žena. Ktosi ale vravel, že ho videli tu pred Kubíkovými. Bukovská (vzdychne). Daj Bože! Tretia žena. Veď sa opýtame. (Ukazuje na dvere domčeka, v ktorých zjavila sa práve Kubíková.) 13. VÝSTUP. Predošlé; Kubíková. Kubíková (stojí vo dverách chalupy a díva sa, čo sa to robí). Druhá žena. Tu je jej mater. Valková. Hej, Kubíková, nevideli ste Martina ? Kubíková. Martina? A kde? Bukovská. Bol vraj tu. Kubíková. A čo by tu robil ? Valková. To vy azdaj viete! Kubíková (strmo). A čo ja mám s vaším Martinom ? Valková. Vy snáď nič, ale vaša Eva! Prvá žena. Len sa jej opýtajte! Kubíková (prudko). Veď vám hovorím, že tu Martina niet! A Evu nechajte na pokoji! Tá má teraz iných starostí. Tretia žena. A kde je teda Martin? Druhá žena. Veru to! Kde je ? Kubíková. A čo ja viem, kde sa vám túla teraz, pred svadbou. (Obráti sa a ide nazpät k domčeku.) Ženy (bezradne dívajú sa za ňou a Val­ ková zlostne pozerá k domčeku). Tretia žena. Čo urobíme? Prvá žena. A ja tej strige starej ne­ verím ! Valková. A ešte takto cez plece s nami! Taká žobrota! Takô ledačo! Oj, len nech si dá pozor, tá jej povýšenosť môže vziať skoro koniec! .. . (Rozhorčene) Ale nám takúto hanbu! Teraz, pred svadbou! Bukovská (narieka). Ach, syn môj milý, čo sa to s tebou robí?! Načo som ťa len vychovala! Valková. A nech sa to Marka dozvie, tá sa mi utrápi. Druhá žena. Poďme! Veď snáď už prišiel. Bukovská. Ach, Bože, ach, Bože môj! Valková. Takúto hanbu! Oj, veď mi to ty zaplatíš! (Všetky odchádzajú v ľavo.) 14. VÝSTUP. Eva a Kubíková. Eva (vychádza z domu, pripravená na cestu; má ručníčok uviazaný pod bradou a nese si šatku a košík, ktorý postaví na zem). Kubíková (ide za ňou a utiera si oči zásterou). Choď tedy s> Bohom, dievka moja, a nech ťa uvidím zase šťastnou a veselou, až prídeš! Eva (smutno). Ach, mamka, pre mňa je už život ztrateným. Kubíková. Veď sa už toľko netráp! Len čo prídeš tam, zabudneš a budeš zase tak veselou, ako predtým. Eva (trpko). Bodaj by ste ma nikdy neboli poslali!

Strana 130. DENNICA Číslo 6. a 7. Kubíková. A čože sa tam nemáš dobre ? Veď si si chválila! Eva. Oj dobre! (Skoro zkríkne.) Mamka, vy ani neviete! Kubíková. Bože môj, dievča, čo ti je, čo ťa trápi? Eva. Mamka moja, nechajte si ma, ne­ posielajte ma preč! Kubíková. Ale, dieťa moje, ved ťa ne­ posielam, ved si teraz sama mala vôľu ísť! Zostaň, ked chceš! Len som myslela, aby si cez zajtra . . . Veď vieš, ľudia sú zlí! Až nejaký čas prejde a ty zabudneš, prídeš zas a môžeš zostať doma, keď budeš chceť. Eva (mlčí). Kubíková. Veď sama musíš uznať! Eva (odovzdane). Idem, mamka .. . Od­ pusťte mi, ak som vám narobila starostí, a zostaňte zdravá a spokojná — keby sme sa snáď už neviděly! Kubíková. Rozožeň si, dievka moja, tie trudné myšlienky! Uvidíme sa, ak Pánboh dá, a bude to potom radostnejšie. Eva. Ach, mamka, velké mesto je ako obluda; nevydá tak ľahko toho, koho po­ hltilo. Kubíková. Ved už nehďvor zase tak smutno! Prídeš zase, ako si teraz prišla. Eva (neodpovedá a bozkáva Kubíkovej ruku). Kubíková (pobozká Evu na tvár). Boh ťa žehnaj a sprevádzaj, dieťa moje! Eva (berie košík, urobí niekoľko kro­ kov, zastane, obzre sa na domček, pokročí až na roh plotu, upřeno hľadí do záhradky, naraz ale pustí košík, opre sa o plot a vy­ pukne v prudký plač, ktorý lomcuje celým jej telom). Kubíková (plače tiež, potom pristúpi k Eve). Ved sa už netráp, dieťa moje! Keď nechceš dnes, pôjdeš zajtra, alebo po- zajtre. Veď by sa otec aj tak hneval, že si sa s ním ani nerozlúčila. Eva (keď počuje spomínať otca, s chva­ tom sa narovná). Otec! Pre Boha, mamka, nie! Nemôžem! Povedzte mu, aby mi od­ pustil ! (Rýchle osuší si oči, zdvihne košík a chce ísť; spomenie si však, obráti sa ešte raz a povie stiesneno.) S Bohom, mamka! (Odchádza spěšným krokom na pravo do úzadia.) Kubíková (hľadí chvíľu za Evou a utiera si zásterou oči; potom sa vracia k dom­ čeku a potriasajúc hlavou, hovorí pre seba). To dievča, to dievča! Aká je dobrá a cit­ livá! Ej, Eva moja, nepristaneš ty veru za sedliacku! 15. VÝSTUP. Kubíková a Martin. Martin (v najväčšej miere vzrušený, prichádza s ľavá. Hlavu má nepokrytú a vlasy rozcuchané. Rozhliadne sa a vidiac Kubíkovú, pýta sa chraplavým hlasom). Kde je Eva? Kubíková. Eva? A čo ju chceš? Martin. Chcem s ňou hovoriť. Kubíková (posmešne). Hovoriť? Ty chceš s ňou hovoriť? Aj, aj, a čo takého? Martin (neprestajne sa obzerá, akoby hľadal Evu). Kde je ? (Chce ísť do domčeka.) Kubíková (zastane mu cestu). JLen po­ maly, chlapče, veď to nenáhli! Čože tak odrazu chceš poctiť našu chudobnú cha­ lupu? Mariin. Musím s Evou hovoriť, pusťte ma! (Odstrčí Kubíkovú a vkročí do dvier domčeka.) Kubíková (volá za ním). Darmo hľadáš, niet jej tam! Martin (obráti sa chvatné). A kde je? Kubíková. A čo teba do toho? Môže si byť, kde chce! Martin (pristúpi ku Kubíkovej; rozčú­ lene, skoro s vyhrážkou hovorí). Tetka, netrápte ma! Vravím vám, že musím s ňou hovoriť! Nerozumiete? Musím! Závisí na tom celý môj život — všetko! Kubíková. A čo ma po tom! Martin. Ale Eva! Kde je Eva? Chcem naskutku k nej! Naskutku! (Uchopí Kubí­ kovú za rukáv a trhá s ňou. — Ž diaľky počuť spev, krik a výskot mládencov.) Kubíková (odsotí ho). Či sa blaznieš, chlapčisko ? Martin. Áno, blazniem! Počuješ ich? Už idú! (Hrozivé.) Zaveď ma k Eve, ho­ vorím ti, zaveď ma k Eve! Kubíková. Mal si sa ponáhľať, Eva je preč! Martin (zkríkne divoko). Preč?! Kde? Kubíková. Odišla. Išla ta, kde bola a kde sa jej nebudete vysmievať a ju oho­ várať. Martin (vyzerá, ako šialený. Oči mu stoja stípkom a hľadí divo na Kubíkovú). Babisko!! Ty, si ju pustila? Ty si ju zase ta poslala ? Či nevieš ? Oh, ty, ty . . . ! Aby som ťa...! (Chytí ju za ručník u krku a trhá ňou, ako smyslov zbavený.)

Číslo 6. a 7. DENNICA Strana 131. Kubíková (bráni sa mu a kričí). Pustíš! Jaj, ty! (A keď ju Martin konečne pustí.) Ešte by ma zabil! T e n . . . ! Martin. Za ňou! Musím za ňou! Nemôže byť ešte ďaleko! (Chce bežať na pravo do úzadia.) 16. VÝSTUP. Kubíková, Martin a mládenci. Mládenci (hrnú sa s pravá v úzadí. Sú rozjarení, podnapití, spievajú, výskajú a pokrikujú. Klobúky majú pošinuté na stranu a niektorí držia v rukách flašky. Zbadajúc Martina, ktorý práve v tú stranu chcel odbehnúť, a ktorý ked vidí, že mu je to znemožnené, obráti sa v opačnú stranu. Vítajú ho s veľkým krikom a so smiechom.) Ejhľa, vidíte ho? — Tuje! — Už ho máme! — Chyťte ho! — Držte ho! Nech nám zase neutečie! (Obstanú ho a bránia mu v úteku. Martin sa im bráni celou svojou silou a snaží sa kliesniť si cestu, čo sa mu však nepodarí; medzi ním a mládencami nastane prudký zápas.) Držte ho! Len mocne! — Len si nemysli, že ťa necháme! — Veď ťa Marka zajtra bude ináč držať! — Však ti dám! — Co ťa idú vešať, že tak tlčieš? — Hoj, len napred! — Len sa neboj! — Ej, Martin, už ti odzvonili! — Poď si radšej vypiť! Tu máš! — Už sa len daj! — Už je všetko darmo! (Martin zrazí podávané mu sklenice a robí zúfalé pokusy, aby sa vyslobodil, ale ne­ podarí sa mu to a šuhajci so smiechom a krikom odvlečú ho preč na ťavo.) (Opona Kubíková (mlčky, ale s rôznymi znám­ kami účasti sledovala zápas šuhajov. So smiechom díva sa za nimi.) . 17. VÝSTUP. Kubíková, Kubík, jedna žena, ľudia. Kubík (ktorého krik a lomoz prilákal, objaví sa vo dverách domčeka). Jedna žena (beží s pravá ulicou celá udesená. Ľudia, jednotlivé i v skupinách ju nasledujú. Žena, ked uvidí Kubíkovcov, začne lomiť rukami, nariekať a bedákať). Bože môj! Také nešťastie! Kubíková, ne­ zľaknite sa! Ach, Bože môj, jediné dieťa! Kubíková (preľaknutá, tušiac zlé). Čo je? Čo sa stalo? Žena (bedáka a zajaká sa). Vaša Eva . . . veď sa nezľaknite!.. . hen v jazere .. . skočila ta vraj... Kubíková (zkríkne divoko a hrôzyplné; chce utekať na pravo, ale nevládze, trasie sa na celom tele a klesne na kolená; zlo­ meným hlasom vraví). Eva... dieťa moje:.. (Naraz vyskočí a kričí.) Je mŕtva? Po­ vedzte? Čo stojíte?! Žena. Už sa musíte odovzdať do vôle božej... Kubíková (zúfale zalomí rukami a po­ táca sa smerom do úzadia). Kubík (zlomený, ťažko sa opiera o stenu). Ľudia (stoja nemo a zdeseno, až odrazu najďalej stojaci začnú polohlasne volať). Už ju nesú! Už ju nesú! padá.) 1 MinrrT^T \' M. RÁZUS: ELENINO ALBUM. ZTRATENÉ NÁDEJE. Je iste veľkým žiaľ, keď srdce jedno súži, keď plače očú pár kvet v puku odlomený, a zvonov smútočných hlas tiahly — bez ozveny zalieha tiažou desnou na trúchliacej duši. A iste horkým žiaľ, keď krevné srdcia druží, za rakvou vedie sprievod v hojnom zastúpení. .. Oj, ťažko nezaplakaf, keď v hrob otvorený predčasne padá veniec z klincov — z bielych ruží. Však storáz väčším bôľ, keď celý národ kvíli — u katafalku skromne složiac posledný dar, ten — ktorý ťažké prsty nevoľníkov vily... A hrozným okamih, keď tyran slzy roní, kým dlhé voskovice horia u čiernych már, a otrok zvoní putom — ku pohrabu zvoní! LSSiiJEZaĚZ]

Strana 132. DENNICA Číslo 6. a 7. BUKOVINSKÝ: V JARNÝ PODVEČER. |lnko už zapadalo, len pýr večernej zory odrážal sa ešte v modrej hla­ dine mora. V úzadí štíhle cédry, tenušké palmy, rozrastené staré gaštany a rozvetvené lipy zdobily utešený park kúpeľa. Hudba rozliehala sa a hostia hem­ žili sa chodiac hore dolu, požívajúc po veľkej horúčke dňa príjemný chlad jarného podvečera. Bolo badať, že kúpeľná sezóna bola už v plnom prúde. Páni dymom cigarettiek pozorne odhá­ ňali dámam bezočivé komáre. Po dvaja, po traja zaujímali miesta u prikrytých stolíkov v parku. Tam celá priateľská skupina usá­ dzala sa za stôl. Kelneri behali s flašami do mokrých salvétov zabaleného šampaň­ ského, prinášali mrazivo, usilujúc sa úslužne obslúžiť každého. Prívetivo uhýnali sa jedni za susedným stolom sediacim známym. Bystrý šum a živý ruch akoby nového života nalial do žíl chorých, na ľavné povetrie Adrie odkázaných hostí. Igorovi tiež bolo voľno okolo srdca. Všetko bolo nové, krásne, príjemné, oku a srdcu milé. Tak sa mu zdalo, že i on na novo počína žiť, že sa i v jeho živote začína nový odsek, nová doba. Iným okom hľadel na svet, v ružovom svetle videl všetko a zdalo sa mu, akoby i on sám bol vyčaraný býval. Všetko tak jaré, bystré bolo okolo neho, akoby celý svet bol ožil pre neho, akoby sa od jednoho času všetko bolo pretvorilo. Dva týždne bol už tu. Prišiel si požiť ku krásnemu moru, požívať všetky krásy svetového kúpeľa. Patril medzi tých, ktorí dovolia si ten luxus, aby z jari, čo i zdraví, viac dní strávili v Abbazii. Nevedel sám, čomu pripísať, že sa tu tak dobre cíti. Či ho snáď tá nebeská krása prírody omá­ mila? Či ho more okúzlilo? Či člnkujúce mladé páriky zpříjemňovaly mu dni ta­ mojšieho pobytu? Často zastal na roman­ tickom pobreží mora a cítil, akoby dušou dýchal všetko to, čo slúžilo k blahému pocitu človeka. Zriedkavá krása a nevšed- nosť toho kraja odrážala sa v úplnej harmónii jeho duše; hudba, ruch, príchod a odchod cestujúcich, rozmanitosť, to všetko sviežosťou naplnilo už hasnúce sily zlum- pováného mladíka, ktorý myslel, že viac ani nebude vedieť byť mladým. Zprvu všetko vynaložil, aby si získal priazeň dievčaťa, ktoré sa mu tak páčilo a s ktorým sa len nedávno, i to nevdojak, stretol v parku, ale teraz samému zdalo sa to byť smiešnym. On, ktorý už toľko dievčatám pomútil hlavy, ktorý si voľakedy len zahrával s láskou a vysmieval kollegov, ktorí stali sa zbabelými otrokmi ženského srdca! On, pravý donžuán, ktorého reme­ slom bolo zavádzať nevinné mysle, omámiť, ošialif, opojiť a potom zrazu pretrhnúť všetky styky, zkritizovat a vysmiať. On, vylumpovaný, ktorému zbridil sa život a ktorý sa pre to už ani ženiť nestrojil, — dnes šialene miluje mladé dievča... Dva razy sa stretol s ňou, keď ju videl v sprievode staršej dámy, jej matky. Ne­ mohol dalej, pýtal o dovolenie a pripojil sa k nim ako cele neznámy. Od tých štyroch dní nevedel spať, myseľ jeho vždy zastala na jednom predmete, celou dušou bol upútaný k tej, ktorú len raz videl, s ktorou sa len raz shováral a ktorá sa mu zdala tak naivnou, nevinnou. Nikde nemal pokoja; bolo mu nudno, fádno. Ráno sa rýchlo vykúpal a nemal pomeš- kania, kým ju nezočil a kým sa nemohol s nimi přechodit\' v parku alebo na po­ breží mora. Pri Nore Rakytovej — ako sa mu predstavila, — páčila sa mu okrem príjemnej tváričky a bezvadnej, krásnej postavy, zvláštna čistota ducha a bezhra­ ničná jej naívnosť, s ktorou rokovala s ním o všetkých otázkach života. Možno, že je to i pravda, čo sa hovorí, že najprefíka­ nejších naivita, rýchlo ostarlých mladosť, špinavých ľudí sňahobiela čistota vábi naj­ väčšmi. Nore tiež na tvári sedela jej naívnosť a nevinnosť, — ako to Igor vyzkúsil, — lebo odhliadnuc od melancho­ lického výrazu jej očí, mala tváričku spo-

Číslo 6. a 7. DENNICA Strana 133. kojnú. Milý úsmev, ružové pery, okrúhle líčka, — všetko to nevýslovné pôsobilo na Igora. Napadlo mu síce, že z mnoho známych mladých Tudí málo kto zaujímal sa o Noru, lebo ju vídaval najčastejšie len s matkou samu, — ani na výletoch a spoločných športoch nebrala účasti, najviac videl ju pri mori pod krásnymi pomaran- čami na bielej lavičke, ktorej operadlo pretkávané bolo krovami kamélie, ale aspoň tým menej musel byť žiarlivým a tým viac mohol žiť v presvedčení, že Nora bude len jeho. Pravda, často zamyslel sa nad tým, či je Nora ozaj pekná a či je len jemu pekná? Jemu, ktorý sa už za starého mládenca mohol považovať? Tak sa mu zdalo, že našiel pravú príčinu, keď myslel, že je pričistá, prinežná, aby sa o ňu druhí kúpelni fičúri zaujímali... Nore treba po­ rozumieť, treba ju dobre poznať, do ducha jej nazrieť, aby sa mohol do nej niekto zamilovať... Ostatne dajme tomu, že je nie pekná, a len tá naivita, zvláštny výraz očú, jej nevinné chovanie robí ju ňou... ale ko­ nečne, človek sa sebe žení a nie druhému. Igorov vkus bol i tak zvláštny a páčilo sa mu mnohoráz to, čo sa druhému ne­ páčilo. Ovšem celá vec mu bola smiešnou a komickou, zvláště keď mu prišlo na um: „oženiť sa!" Tak divne mu to znelo, tak ziabnul od toho! Akoby sám bol prichodil na to, že ho to len krása jara opojila, rozkošná vôňa kvitnúcich pomarančov a slané ovzdušie mora omámilo, počal sa zaoberať myšlienkou, že by bolo dobre odcestovať domov a na čerstvom povetrí dediny vytrezvieť zo všetkého. Ale toto všetko bolo len momentálne. On už vedel, že by i tak nebol vstave odísť. A potom dľa Bismarcka je len vôl dôsledný, a keď on dosiaľ bol i nepria­ teľom manželského života, prečo by teraz zrazu nemohol premeniť svoj náhľad, svoje stanovisko ? Cítil, že miluje toto dievča, ale pritom všetkom bola mu čím ďalej tým viac zá­ hadnou a on sám nebol na čistom s ňou, s jej osobnosťou. Zvláštne jej názory, pritom jej šikovná naívnosť, s ktorou sa vedela pretvoriť a i tým najslabším na­ rážkam neporozumieť, a zase zvláštna zbe­ hlosť v zachádzaní s mužskými, boly pro­ tivy, ktoré nijako nedaly sa vyrovnať a ktorým porozumět\' ani Igor nebol v stave. Večer, keď tak prišiel domov, sám roz­ mýšľal nad tým, že pravdu mal ten, kto hovoril, že dušu ženy ťažko vypoznáš, ale ako aj môže byť dievča, ešte dľa zdania v detskom veku, tak záhadnou povahou, zvláštnou, nevypoznateľnou dušou! Sám sa hanbil, že on, taký znateľ žien, ktorý toľko mal s nimi dočinenia, dnes stojí bez rady a pomoci. Myslel, že vari slepá láska ho urobila tak hlúpym a ne­ japným. Alebo čo bolo s ním, sám si ne­ vedel vysvetliť. Nora prijímala jeho dvorenie vďačne. Každé ráno zišli sa na obvyklom mieste v parku. Raz sa bola už s Igorom aj čln­ kovať bez vedomia matky, viac raz zablú­ dili na dlhšie prechádzky, a Igor sa už tak dobre cítil v ich spoločnosti, akoby patril už k nim. Pri raňajkách vždy čakalo naňho reservované prázdne miesto. Ráno dostanovil sa načas. Spolu sa išli prejsť, spolu brali účasť na výletoch, spolu pod­ ujali i dlhšiu cestu do Záhrebu, do Vene- cie, no Igor ešte vždy nebol na čistom a nielen že nemal odvahy vyjsť von s farbou, ale keby už i sám bol chcel predstúpiť s niečim, ona tak ľahkým úsmevom a tak prosaickou poznámkou ponad to sa pre- šmykla, že ač viac ráz boli dlhšie spolu, predsa nemohol dojsť k cieľu pre jej vy- hýbavosť. Druhé dievča, — myslel si Igor, — by samo súrilo, nástojilo na tom, aby sa človek osvedčil, — a toto akoby mu neporoz­ umelo: ani nedá pristúpiť k vážnejšiemu rozhovoru, nedá príležitosti k vyznaniu lásky. Igora počalo to trocha aj znechu- ťovať, ale predsa nechcel bez príčiny ubli­ žovať, keď sám nevedel, čo si má mysleť. Ci nezralý bakfiš ešte, s ktorým nedá sa vážne shovárať, a či ho ona nemá rada a považuje ho len za dobrého spoločníka,

Strana 134. DENNICA Číslo 6. a 7. ale nie za takého, ktorý by bol hodný jej ruky? Jej chlad a v istých chvíľach zdr­ žanlivosť pobádala ho k tomu, aby dočkal. Keď ale pomyslel na niektoré s ňou strá­ vené milé chvíľky, potom na ochotu a úctu, s ktorou sa proti nemu vždy chovala, na vrelé stisknutie ruky, ktoré mu vždy ešte ohnivejšie revanžovala, vtedy zase myslel, že ho i ona miluje, len že je nie dosť pádna a šikovná k tomu, aby to v svoj prospech čím skôr využiť vedela... Pýr, ktorý tak často vysadol jej na tvá­ ričku, bľadé, tu i tu zrazu rozpálené, blčiace líca, niekdy bezvýznamný úsmev, rozčú­ lenie, keď si Igor dovolil jej vetrom roz­ hrnuté kučeravé vlásky ponaprávať po sňahobielom hrdielku, — akoby mu zase bolo prisviedčalo, že dievča nie z vlastnej vôle odťahuje s úprimným vyznaním, ale z nejapnosti a zo zdržanlivosti... Vedel on tomu porozumět. Veď Nora, ako mladé, nezkušené dievča, iste málo ešte mala dočinenia s mladými ľuďmi. Bola dcérou veľkomestského úradníka, ale veľkomestské dievčatá, keď nenajdu sebe primerané kruhy, o veľa menej pohybujú sa v spoločnosti a vedú väčšmi samotársky život, než dedinské. Bral to tedy na ľahko. Teraz k vôli mame prišli do kúpeľa. Boly chudobné, porátaly s každým vyda­ ným halierom, nie div tedy, že boly tak skromné. Len jedno predsa nepokojilo Igora, že totiž už o týždeň majú ísť domov a on tiež zmrhal tu už dva týždne na vyše daného a povoleného termínu a predsa bez výsledku. Umienil si, že to nemôže takto ďalej ísť. Tu je čas — lebo, lebo. Uvidí, čo mu Nora povie. Nech je na čistom a potom lebo odíde a s Abbaziou zabudne na všetko, alebo budú spolu cestovať ako snúbenci v ústrety novým túžbam a novému životu. Bolo sedem hodín podvečer, keď sišli sa v ten deň prvý raz. Z očí Nory vyrá­ žala istá výčitka, z očí Igora istá chabosť. Premáhal sa. Nikdy necítil sa tak zbabelým, ako teraz. Boli sami, lebo matka od mnoho kúpeľov zoslabnutá ležala, a Nora tiež len pol hodinky mohla venovať prechádzke. Rýchlym krokom, akoby chceli využiť každú im teraz drahú minútku, vzdialili sa ďaleko od kúpeľa, tam, kde už len slabo počuli hudbu, kde už len málo chorých podujalo prechádzku. Došli k jednej bielej lavičke, a Igor myslel, že tu bude naj­ lepšia príležitosť. Sadli si. Dlho hľadeli jedon na druhého, potom chytil jej ruku, až sa mu triasla od rozčúlenia, a počal: — Nora! Nora!... Chlapčenský zatria­ sol sa mu hlas, akoby nebol vstave po­ kračovať a nežne ju objal. — Nie! Nie! ... Vidí niekto, — zapý- reno vzdorovala Nora. — Nora! — počal Igor prosebné, — prečo mi vyhýbate, prečo nechcete byť mojou, veď viete, že vás milujem? Nora sklopila oči a dlho neodpovedala. — Vy ma nemilujete! Vy nechcete byť mojou! Prečo nepozrete na mňa? Nora nepozrela, a keď cítila najväčší bôľ v srdci, keď myslela, že svierané srdce pukne, alebo sa zahojí, — vtedy pozrela na Igora, ale v jej krásnych očiach zableskly sa slzy žiaľu nad vlastným ne­ šťastím a zmarenou mladosťou. — Prečo plačete? — pretrhol Igor dlhé mlčanie. Nechcete zachrániť život vyžitého bludára, ktorý dnes už túži po rodinnom krbe, ako víchrom zmietané vtáča po vlastnom hniezde? — Ale, Igor, — počala tichučkým hlasom, — veď som ja už ženou! Igor v prvom okamihu, akoby omrá­ čený, pomaly púšťal Norinu ruku, bľadol, zostal bezvoľným. A Nora pustiac sa do usedavého plaču, pokračovala: Som ženou... len dvaročnou, ale nešťastnou, sklamanou ženou. Dva roky, ako sme sa pobrali. Rok sme žili blažené, potom ma oklamal, podle, špatné oklamal... A ja už rok, ako som rozsobášenou. Bývam s matkou a nosím zase svoje rodičovské meno... Zavalila sa na operadlo lavičky a ešte väčšmi plakala. Myslela, že Igor, ktorý tak často súcítil s ňou, bude mať i teraz slova pre ňu, že

Číslo 6. a 7. DENNICA Strana 135. on, ktorý tak často naprával jej kučeravé vlásky, aspoň zodvihne i teraz ruku, aby ju pohladil a polutoval. Ale sa sklamala. Mlčali obidvaja. Potom ju odprevadil. Bez slova išli jedon popri druhom, kým neprišli k bráne hotelu, kde bývali s matkou. — Vtedy jej prišlo na um, že už dávno mala byť doma. Rýchle sa odobrala a vbehla pod bránu. * * * Na druhý deň dostala Nora od Igora list: Milostivá pani! Odpusťte, že zbabelé odbehol som včera od Vás. Som na ceste domov. Po tom, čo sa včera stalo medzi nami, a potom, čo ste Vy mne včera úprimne vyzradili, nemožné nám je stretnúť sa viac v živote. Neviete, čo dialo sa v mojej duši, keď som zvedel, na čo som nikdy ani nemyslel. V tom okamihu prestali ste jestvovať pre mňa. Je pravda, že som povedal, že Vás milujem, ale miloval som vo Vás práve to, v čom som sa sklamal, tú mladosť, tú nevinnosť, tú detskú na- ivnosť, sniežu nedotknutelnost, a keď som sa sklamal, nemôžem za to. Myslel som, že Vás ja oboznámim so všetkými slasťami i strasťami, krásami i mrzkosfami života, že si Vás odtrhnem prvý, ako púček jarného rozkvetu. A hľa, zmenilo sa všetko. Ľutu­ jem a uverte, Milostivá, že ja som nešťast­ ným a nie vy, lebo vy najdete si ešte dosť mladých Tudí, ktorí sa vám budú páčiť, ale ja nebudem sa vedieť zamilovať nikdy. Vaša krása sa zapáči, ale ja nebudem vedieť veriť od týchto čias ani vlastným očiam. Idem domov, aby som sa vyliečil z nemoci, ktorú som si v Abbazii nado- budnul. Nežialte, pre jedného muža ne- oddá sa žialiť. — Igor. * * * Ticho bolo všade. Krása okolia odrá­ žala sa v hlbine tichého mora. Pýr ve­ černej zory slabou ružovou žiarou zatie- ňoval okolie. Zapadalo slnko, keď Nora čítala list, — a s ním akoby v tichý jarný podvečer zapadalo bolo všetko, čo príjem­ ného, milého podáva život... MS KHt KIMS £H4 CATULLEMENDES: R U Z E MODREJ ZAHRADY. I. ládenci a dievčatá, pilne dbajte, v nich, ako hrdličky, milostné hrkútanie. žeby váš rozum nezmúdrel a Milujte, milujte, milujte! Ó, ponáhľajte sa srdce nezvážnelo! Zato ale buďte s milovaním! Neztrácajte ani minúty zby- roztomilými blázny v svojej mladosti, točným váhaním, lebo čas chytro beží Deti, nepamäť ľudská je starenou, ktorá k svojmu obveseleniu potrebuje hudby vášho smiechu a ešte sladšie tóny vašich bozkov. Jestli vám bude niekto hovoriť, že sa patrí, aby ste boli vážnymi a ne­ návideli radosť, nepočúvajte toho pošmur­ ného radcu, nedajte nič na omrzelcov, ktorí rozprávajú o klamných radosťach, o horkom šťastí — o márnosti žitia. Nie, — vy žite, žite vášnivé, veselo! S piesňami na rtoch hádžte Zkušenosti, tejto starej klebetnici, kytky kvetov do očú. Buďte mladými, preto že skutočne nimi ste! a berie so sebou príležitosť k rozkošiam, možnosť k očarovaniu. A premeškáte-li hodinu rozkvetu, môže sa i vám stať, čo sa prihodilo za času duchov a víl naj­ mladšej dcére kráľovskej v jednom krá­ ľovstve neďaleko Bagdadu. O jej histórii složená je pesnička: Vždy len odkladala, nikdy netrhala ružičky nachové na záhrade. Ostatné verše som už zabudnul. Ale poviem vám rozprávku, ako tá princezna Otvorte ústa a na nich usadí sa včelka v tom kráľovstve pri Bagdade bola po- — bozk. Otvorte srdcia, a uhniezdi sa trestaná za to, že bola príliš rozumnou.

Strana 136. DENNICA Číslo 6. a 7. II. Raz, keď jej bolo pätnásť rokov, pre­ chádzajúc sa na brehu rieky, videla zahradu, ktorá bola krajšou a podivnejšou nad všetko pomyslenie. Ešte nikdy nevidela takú kvet- nicu a takú pažiť, ako v tejto záhrade; a tá zahrada nielen že sa zdala tak veľkou, ako celý svet, ale bola tiež posiata lístim barvy nebies a zakvitnutá kvetami, ktoré sa podobaly ružovým plameňom; a tie kvety boly tak krásne, a rozšiřovaly takú Mbeznú vôňu, akoby ju z nebeských kvet- níkov vietor sem doniesol. Kým kráľovská dcéra žasla nad týmto zázrakom, hovoril jej akýsi hlas, melodický ako spev slávika: „Dobrý deň, pätnásťročná!" A v tom zjavila sa celkom malá, krovím do poly zakrytá osôbka, na hlave s dia­ démom z drahých kameňov, zpod ktorého spúšťaly sa zlaté pramene vlasov po bro­ kátovom plášti. Nebolo ťažko uhádnuť, že je to víla. Víla usmievajúc sa pokračovala: „Ste práve vo veku, v ktorom môžte vstúpiť do modrej zahrady, kde kvitnú jediné kvety, ktoré stoja za to, aby boly trhané. Vstúpte, kráľovská dcéra! I keby ste sa boli narodili ako dcéra rubača alebo práčky, vráta zahrady by pred vami ne- boly zatvorené, lebo dnes ráno, pri prvom trilku slávičom dožili ste pätnásť rokov. Vstúpte, a nič sa nehanbite, a nebojte sa, že vás budú karhať a uvite si kytku, ktorou bude voňať celý váš život, lebo tieto kvety svojimi opravdovými menami volajú sa: Nehy, Bozky, Úsmevy, a tie najmenšie, sotva rozkvitnuté, ktoré skrý­ vajú sa pod azurovými listami, volajú sa Pýrenie prvej lásky." Pochopíte princezninu radosť! Všetky tie zázračné ruže by mohla trhať a odniesť si domov. Srdečne poďakujúc dobrej víle, zmámená bežala k rozvitým plameňom a chystala sa uviť z nich kytku, ked... III. . . . keď škaredý trpaslík so šedivými vlasmi a s bielou bradou, ktorý vyzeral ani malý starec, postavil sa pred ňu a oprúc sa o palicu, prehovoril skuhrajúc: „Ej, aká je to teraz divná móda u mla­ dých slečiniek, ktoré samotné behajú pe poľanách! Či netreba, kráľovská dcéra, vo vašom paláci slúžok, ktoré by sa staralo o prádlo, ako ho uložiť do škryne, o flašy zavárania, ako ich rozložiť po stole ? Stavím sa, že vám dnes ani nenapadlo, presvedčiť sa, či na plášti vášho kráľovského otca nechýba dáky prámik, a či je nie treba popraviť nohavice vášho brata, pána krá- leviča. Nože, vráťte sa domov, prosím vás, a miesto mrhania času trhaním kvetov, ktorými ste oslnená, starajte sa v kuchyni o to, aby kuchári nekradli a nepili víno, ktoré je treba do omáčiek." „Ale, pán trpaslík, dobrá víla mi do­ volila, aby. .." „Dobrá víla nevie, čo hovorí, a dala vám veľmi zlú radu. Napokon vedzte, že ruže modrej zahrady nie sú tým, čím sa zdajú byť. Z diaľky trasieme sa za nimi, to dopúšťam; ale akonáhle by ste ich od­ trhli, spálili by ste si prsty, lebo sú stvo­ rené z hrozného ohňa! Istotne by ste zlo­ rečili svojej smelosti, skoro by ste nemali v rukách inšie, ako bledý smútok, ktorý okrem toho ešte sožiera. Pravé mená týchto kvetov sú: Žiale, Zúfalstvo, Slzy, a ešte najmenej bolestnými sú Rozpomienky na ztratené šťastie." IV. Pochopíte princeznine rozpaky ! Komu mala veriť? Víle a či trpaslíkovi? Koho mala počúvnuť? Ó, aký zápaľ cítila v tej zázračnej chvíli rozkvetu! A bolo pravdou, že tá chvíľa, akokoľvek zdala sa byť krás­ nou, mohla jej byť tiež osudnou. Nevedela sa rozhodnúť, — vrátila sa tedy domov. Chcela rozmýšľať o svojom dobrodružstve, poradiť sa so svojou vychovávateľkou, jedným slovom: získať času na rozmy­ slenie. Čo tým ztratí? Zajtra alebo po- zajtre nebude neskoro, uviť kytku; palá­ cová zahrada pozdĺž rieky, posiata lístim farby nebies a rozkvitnutá ohnivými kve­ tami, kvitnúť bude stále ...

Číslo 6. a 7. DENNICA Strana 137. V. Prešlo mnoho dní. Kráľovská dcéra zostala nerozhodnutou. Co by bola dala za to, aby do čínskych a japonských váz, ktoré stály na jej policiach, mohla dať Nehy, Bozky, Úsmevy, a zvlášť Pýrenie prvej lásky, všetky tie vzácne kvety, ktoré jej pani v brokátovom šate dovolila trhať. Ale ako sa bála, aby si nepriniesla domov Žiale, Zúfalstvo, Slzy a Rozpomienky na ztratené šťastie! Leto za letom sa míňalo. Princeznin otec zomrel, a kráľom stal sa mladý krá- levič. Nespokojná, bez potěchy, od rána do večera a od večera do rána — lebo vydať sa nechcela — bola naozaj na po­ ľutovanie ; a aby si vzala kohokoľvek, kto by prišiel, to sa jej zdalo všedným. Koľkoráz podopretá v okne vzťahovala ruky k tej zázračnej modrej záhrade tam dolu! Ale beda! Slová trpaslíka s bielou bradou nemohly jej zísť s umu. A doze- rala na slúžky, ukladala prádlo, stavala nádoby so zaváraním na stôl. Ale raz pod vplyvom teplého letného rána si vyznala, že nemôže žiť ďalej dosavádnym životom. Razom sa rozhodla, že pôjde, nech sa čo­ koľvek stane, a uvije si krásnu ale obávanú kytku. A samotná pustila sa pozdĺž rieky. VI. Ale tu sa jej zmocnil nepokoj. Keby tak boly vyhasly tie krásne ohnivé kvety! — Ponáhľala presvedčiť sa o tom. Zjavila l ^ i ^ a t r u š a Vodnická, malá, buclatá ne- (¾¾¾ vesta, sedela zádumčivé na prahu .MSgäir bývania svojej matky. Občas si z hlboká vzdychla a potuteľne pozrela na mať-starenu, ktorá v pitvore čosi robila. — Čo vám povedal? — nadhodila znovu materi, pozerajúc ubitú hlinu na podstení. — Nuž čože by povedal ? — odvetila starena, zavešujúc sito na stenu. Však ti hovorím: mrdnul plecom — a to je všetko. sa jej rozsiahla, nádherná zahrada. A tá zahrada tak žiarila, také vyberané vône vanuly z nej, akoby tam bolo plno raj­ ských kvetníkov, ktorých vôňa zadutím vetra bola sem prenesená. Naplnená radosťou a ťažko oddychujúc túžbou, princezna vrhala sa už-už do za­ hrady. „Dcéra kráľovská," hovorila víla, ktorá mala diadém z drahých kameňov, z kto­ rého padaly zlaté kamene, „vy nevstúpite do zahrady, kde kvitnú jediné kvety, ktoré už stoja za to, aby boly trhané; ale i keby ste sa narodili ako dcéra najmocnejšieho cisára sveta a panovnica hviezd, dvere jej sa vám neotvoria, preto že je od vtedy už veľmi mnoho rokov, keď jednoho rána, pri prvom trilku slávičom bolo vám pätnásť rokov. Pre Boha vás prosím, pozrite sa do rieky!" Princezna nahla sa nad vodu a videla šedivé vlasy a oči, ktoré sa podobaly mŕtvym nevädzam. „S Bohom, päťdesiatročná," povedala dobrá víla plačúc. A tu kráľovská dcéra padla na kameň pred zatvorenou bránou. A vzdychajúc, so slzami v očiach nariekala, že bola kedysi dievčaťom, a že vždy len odkladala, nikdy netrhala ružičky nachové na záhrade. — A inšie? — Inšie nič. Naozaj nič! — Nuž keď nič, nuž nič, ale ja mu nejdem nazpät — kým nepřijde sám, — odvrkla nevesta. — Teda dočkaj, až přijde, — odvetila mať, vníduc po čosi do izby. Nevesta mrdla ústy, trochu i okrúhlym plieckom, a divno zazrela na húsatá, tú­ lajúce sa po dvore. NEPŘIJDE! — Napísal Jozef Kordik. —

Číslo 6. a 7. DENNICA Strana 139. VLADIMIR ROY: V LESE. Les šumí predo mnou sťa mora vlny, a dušu sladkým chvením zvolna plní. Mám vkročiť doň\', v tú nedotknutú vôňu, sťa v kúpeľ čerstvý, v chladnú, veľkú tôňu, kde machom starým opradené sosne ku nebu čnejú, ako obri vo sne. Tu nájsť mám spočiň po bojoch a práci, byť voľný, ako plavci nebies: vtáci, mám žiť bez sväzkov prísnych povinností, a cítiť, nie jak ten, kto dušu postí, byť nasýteným krásou čistôt veľkých, byť prostý myslí strasťou dennou mělkých, byť dieťaťom, čo zabúda na bôle, keď vidí stlať sa hier nádherných pole... I vkročil som, dych z pŕs sa ľahký derie, na trávu líham, sťaby na páperie, mám v srdci vôľu žiť do nekonečna, a milovať, sťa kvety vlna riečna, čo naklonily hlávku ku jej lícu a vpiť by chcely kvapák blýskavicu; milovať vrúce, vrelé, bez nárokov, nepoznať v žití nedruhov, ni sokov, milovať Toho, čo mi život dáva, milovať to, čo v úsmeve sa hráva, čo šťastie plodí v srdci umorenom, milovať krásy nezkalené hlienom, večnosťou dýchať vesmírových tajov, nastavať mieru milliony májov, byť heroldom, čo hlási príchod leta, bo vie, že blízka blaha jasná meta ... Tak vpadnul som do carstva harmonie, čo starým lesom dávno vôkol nyje. Nad hlavou zeleň svieža baldachýnom sa kníše vážnym, neprístupným kynom, a nad ňou modrosť, sťaby prameň čistý, obrovským okom nazerá cez listy. A mier môj sladký mizne rýchle, razom a nervy chladnú čudnej bázne mrazom. Zdá sa mi, škriatkov roty blúdia vôkol, a v šarkana sa zmenil bystrý sokol, čo neďaleko sletěl šumom v krovie... a ticho zrazu šepotom ma zovie ku nečinnému spánku v kliatej ríši, bo v prst si bodla Růženka tam v skrýši babušky, ktorá kolovrátok hnala a vlákna lesklé konôp súkavala. Už, zdá sa, víly otrávia ma vôňou mäsitých kvetín, čo rástly pod kloňou Raráška, abych prešiel vo svet duchov, kde tône biele letia so zlou tuchou ... Nehybnosť králi v krátkom mihu oka a zase priepasť zíva prehlboká, a jasná, jasná nad mnou z nebies modra; tu v chvíľke vo sluch špľachne vlna bodrá ozveny lesnej, hlaholom sa vzmáha a plným šumom známou v myseľ siaha ... Už von som z bájok lesných čarokruhu ... dolina volá vidieť riečky stuhu, jazera hladké, čisté, skvúce líce a pestrých kvetov lúčin na tisíce ... Z samoty známy, drahý hlas ma volá, kým odráža ho -bralo, vrch i hoľa . .. Už von som z húšte horskej, šum jej tíchne, strach schúlil sa kdes\' v bájok čarné vyhne, krok môj už chodník tlačí na úboči, dolinou blúdia už tie moje oči. A vidím v modrej diaľke tam na skale bielučkou šatkou mávať rúčky malé, počujem z dola zuneť mäkké hlasy, v nich chvie sa plnosť zduchovnelej krásy a v duši plesným výkrikom sa budí, čo býva iba v najšťastnejšej hrudi. •tj-ij-i^-i^-i^-i^-vr^j-ij-ij^j-ijra-r-ij-ij-ijT-i-s-: i H MICHAL RUZEK: NÁVRAT. — Historka, ktorá by sa mala vždy opakovať. |aľo Hrivnák stál na prostriedku izby; bol iba dvadsaťročný a celkom ne­ zkušený. V pravej ruke držal pa­ ličku, v ľavej žltkastý kufrík. Bol vo svia­ točných šatoch. Jeho mať utiahla sa do kúta; tvár mala fertochou celkom zakrytú. Telo od vzly- kania sa badateľne knísalo. Videlo sa, že je ostaraná od ťažkej práce a starosti. Otec sedel pri peci. Mozoľovaté ruky mal polo­ žené na kolenách. Jeho chrbát zdal sa dnes ešte väčšmi od starosti sohnutým; líca boly preorané vráskami. Starší brat sedel pri obloku za stolom, a mlčiac hľadel pred seba. Hlavu podoprel si rukou. A Paľo stál ešte naprostried izby. Dve sestry držia ho za ruky; jagavé slzy tiekly im dolu lícom a padaly na bratove ruky. Otec sa pohnul, chcel čosi povedať, ale hrdlo sa mu stiahlo a v prsiach ho

DENNICA Číslo 6. a 7. čosi přidusalo. Horko-ťažko vydral sa mu bôľny hlas: — Prečo odchádzaš? Matka pritisla ešte lepšie fěrtochu na tvár a vzdychne: — Prečo? — Musím za chlebom, — odpovie Paľo. Starší brat za stolom vstal. Bol už že­ natý; mal usilovnú ženu, a na jeho po­ stave videlo sa, že veru i on úmorné pracuje. Prevzal po otcovi vedenie majetku, na jeho pleciach je všetka starosť. Spýtal sa brata: — Kto ťa vyháňa? Za týmto stolom máš i ty vždy svoje miesto. Sestry pozerajúc zaslzeným zrakom, mu vravia: — Ostaň, ostaň doma! — Nemôžem, — rečie a prestúpi prah rodného domu. Hrdlo mu náhle vyschlo, pálilo ho a na prsia zaľahnula centová ťarcha. Ba zdalo sa mu, že akási ľadová ruka chápe po jeho srdci, aby mu z neho kus vytrhla. Ide. Skoro z každého obloka pozdra­ vuje ho rozmajrín a karafiáty. Kývajú mu „s Bohom!" Pristúpi k jednomu obloku, kde boly najkrajšie karafiáty, a povie: — Ja idem. S Bohom! — Ty odchádzaš? — A medzi tichým plačom počuť otázku: — A kedy sa vrátiš? — To sám Pán Boh vie! Šiel ďalej. Teraz už kráčal s červeným karafiátom za klobúkom. Plač ho odpre­ vádzal. Tú ľadovú ruku cíti zase na srdci,\' a zdá sa mu, že i druhý kus srdca mu odtrhuje. Cestou, blízko kríža, stretne sa so sta­ rým známym, s bývalým susedom otcov­ ského domu. — Kde ideš, Paľo náš? — Ďaleko, až za to široké more. Paľo podal mu ruku a spozoroval, že z očú vyzerala mu otázka: Prečo ? A sused videl odpoveď v Paľových očiach: Idem za skyvou chleba. Pozerá za ním a po­ triasa hlavou. — Ach, veď toľkí nám tam odputovali za chlebom, a nenašli ho, ba ani nazpät sa nám nevrátili.. . Paľo len kráča akosi smutne ďalej, a keď bol už hodný kus za dedinou, zastal a obzrel sa. Vidí chyžky, opreté jednu o druhú. Sú skoro všetky pokryté červenkastým črepom. Vidí potôčik, ako sa tiahne dedinkou sťa strieborný pás. V prostried ulice vidí veľký dom. V jeho oblokoch sú najkrajšie kara­ fiáty, najvoňavší rozmajrín. Na kraji ulice je zase iný dom, nie najnovšieho výzoru: to je rodný dom. Okolo domu tiahne sa pole, nie práve najúrodnejšie, bo je posiate drobným kamením. Za poľom lúky a na stranách šumiaceho lesa videť pekné vi­ nice, ktoré sú vystavené pálčivým slneč­ ným lúčom. Tieto vinice poskytujú hlavný zdroj výživy jeho spoluobčanom. Paľo spo­ mína si veselý a šumiaci život v dobe vinobrania. Ako vo sne počuje spev obe- račov a oberačiek, pleskot bičov, ktorými pohoniči poháňajú statok, aby rýchlejšie išiel s plným vozom naloženého hrozna . . . Tam na ľavo v údolí stojí mohutný kostol so šedivou vežou. Poobzerá sa na túto krásu zemskú a ide ďalej. Vtáčatá vyspevujú hymny na Stvoriteľa, a z každého hlasu i tu akoby mu privolávalo: Ostaň, ostaň! Začal po­ vievať tichý vetrík, a sohnutá vŕba, pri ktorej kráčal, tiež akoby mu šepkala: Ostaň, ostaň! — Nemôžem! Veď inde tiež spievajú vtáčence a možno, že i krajšie ruže kvitnú. A teraz pozdáva sa mu, že celá prí­ roda okolo šepce: Klameš sa, klameš! Zahnul na cestu, popri ktorej žblnkotal potôčik z blízkej hory. Na jeho briežkoch videl husté kytky nezábudky, ktorú bystrý potôčik ovlažoval. Olšiny, ktoré nad ním šuměly, malý korene podmyté a medzi ich fantastickými formami robila voda zá­ kruty. Tu majú bezpečné útočište raky. Veď sa pamätá, keď ako malý chlapec ich chytával a predával v blízkom letovisku. Ej, veď ho nejeden uštipnul klepetom.

Číslo 6. a 7. DENNICA Strana 141. Takto zadumaný ide ďalej. Stretne ho kostolník, starý Sýkora. V rokoch veľmi starý, ale v rečiach múdry. — Synku, kde kráčaš? — Za chlebom ! Starec sa zadiví. Za chlebom ? Vystře ruku, ukáže ňou na dolinu a vraví: — Či táto naša zem nemá pre teba chleba? Či vidíš tam tie role? Žito sa kníše, ako voda na jazeri. Ženci viažu snopy obilia a skladajú do krížov. Vozy idú plné po bielej ceste medzi žitom, ako medzi zlatom. A táto zem že nemá pre teba kúsok cheba ? Synku, nie si pri roz­ ume. Taký mladý, a chceš ísť do cudzej, ďalekej krajiny, nie do temnice, ale rovno do hrobu. Chceš do Ameriky, do neistoty. A otec, matka, brat, sestry, ba aj ten krásny karafiát, a tá, ktorá ti ho dala, či je to nie viacej hodno, ako ten smrad vo fabrikách, za ktorý chceš zameniť svoju rodnú dedinu, svoj otcovský dom, ba i život ? A všetko iba preto, že si myslíš, akoby pre teba tu nebolo chleba. A dosť ho je, dosť. Povedz, synku, nie je ho dosť? Paľo mlčal, hľadiac pred seba. Až po chvíľke povie: — Dosť ho je! A v tom sa už rozhodnul a obrátil sa. Čelo sa mu vyjasnilo, srdce ožilo. Vtáctvo teraz ešte utešenejšie spieva, vetrík ve­ selšie povieva. Aj on si zavýsknul. Veža zdá sa mu belšou, strechy domov zdajú sa mu novšími. Kráča so spechom nazpät domov, a ani nezbadal, už bol pri obloku s najkrajším karafiátom. Zazrel aj jej tvár a počul jej radostný výkrik: — Ty nejdeš? Chvála Bohu! Po ulici ihrajúce sa deti ho obkolesily, smialy sa radostne, že sa vrátil. Pred rod­ ným domom zavýskne si zase. Sestry ove- šaly sa mu okolo hrdla, brat stisnul mu ruku, otec ho vítal, mať objímala, akoby sa druhý raz bol narodil... =•= V. VERESAJEV: PAVUČINA. Z ruského — oý— (Dokončenie.) ^olo jedenásť hodín, keď Gotovcev vrátil sa domov. Po dlhej chodbe podišiel ku dverom svojej izby a vzal kľučku do ruky. Dvere sa neotváraly a v okienku nad nimi bolo tma: vidno, Elena Nikolajevna zavrela sa zdnuky; musí búchať, budiť ju . . . Na konci chodby zjavila sa statná žen­ ská postava. Pomaly blížila sa k nemu. Gotovcev obzrel sa mimovoľne na ňu, so záľubou zadíval sa — a tu v postave, na ktorú hľadel ani na cudziu, poznal Elenu Nikolaj evnu. „Léľa, ty odkiaľ?" Elena Nikolajevna usmiala sa slabo. „Veď si vzal so sebou kľúč od izby!" Gotovcev chytil sa za bočné vrecko — kľúč bol tam. „Ty si tedy ani v izbe nebola? Kdeže si bola celý čas?" „Po uliciach som chodila . . . Tu v sále som sedela . . . " Gotovcev odomknul dvere. Vnišli. „Prečo si nepýtala druhý kľúč od hlav­ ného sklepníka?" — opýtal sa, cítiac sa vinným i zahanbeným. „Pýtala som — niet. Kľúč majú len je­ den, ten visí na doske . . . A ani jednej izby niet slobodnej." „Ty chúďatko moje! A to všetko s bo­ ľavou hlavou!" „Už je nič, hlavybôľ prešiel. Len ustala som veľmi." Gotovcev zahanbil sa strašne — ani slova výčitky ! A on ako zjavne dal jej po­ cítiť dnes svojím držaním, že len sama si je vinnou svojím hlavybôľom. Elena Nikolajevna sadla si do kresla. „Oh, akí sú tu všetci muži drzí, bez­ očiví . .. brrr!" — povedala s opovržením.

Strana 142. DENNICA Číslo 6. a 7. „Vnišla som sem do sály, sadnúť si — všetci sa obzerajú, škúlia. Jeden prisadol, zahovoril — a oči také bezočivé, vlhké . . . Vstala som a vyšla na ulicu. Ideš, tu zjaví sa nedaleko teba pán. To z jednej strany obíde, to z druhej a vždy bližšie a bližšie... Práve tak krúži, ani jastrab . . . Potom za­ čína čosi hovoriť . . . " „Podliaci!" — Gotovcev stisnul zuby. „A akí sú všetci vážni, ctihodní!" Gotovcev celoval prsty Eleny Nikola- jevny. Predstavil si, ako ona bez záštity, chorá — sama túlala sa po tmavých uli­ ciach, nevediac, kam sa obrátiť. „Ach, Boh s nimi!" Elena Nikolajevna vstala a podišla k oknu. — „Volík, poď sem, pozri!" Pred očima široko rozprestierala sa me­ siacom osvetlená dial\' Jadranského mora. Na ostrove Santo Giorgio vypukle černěly sa silhuetty úzkej zvonice i malinkej ku­ poly chrámu. Neďaleko svietily dva ohníčky a odrážaly sa vo vode. More triaslo sa na blízku pod mesiacom ani hemžiace sa strie­ borné háďatá. Vzduch bol tmavomodrý, priezračný, a v tomto ovzduší všetko zdalo sa vzdušným. „Ako je krásne! Však?" —opýtala sa Elena Nikolajevna šepotom, privinúc sa k nemu. Mlčiac kývol hlavou. Dolu na nábreží smutne šumel dav; kdesi spieval ženský hlas, i bolo počuť strieborné zvuky dvoch mandolín. Na zvo­ nici Santo Giorgio bilo jedenásť, hneď za tým zvučne odbilo kdesi z pravá, potom onedlho, hlucho a pomaly z úzadia, zpoza domov. Elena Nikolajevna prehovorila: „Pamätáš, v Tyrolsku vo vrchoch? Keď tam udre zvon, hlas jeho zazvučí najprv tak široko, slobodne — a náhle odbije, zazvoní, akoby mu tesno bolo v horách, i zamiera tak smutne, smutne . . . " Gotovcev stál, objal ženu a so zadi- vením hľadel na krásnu, bledú tvár, osve­ tlenú mesiacom. Čo sa to stalo? Prečo zmizla priehrada, ktorá po tieto dni tak mučivé oddělovala ich jednoho od druhého, a ktorú oni všetkými svojimi silami chceli rozrušiť — no nemohli? Teraz mu bola Elena Nikolajevna drahou a blízkou; slo­ bodne dalo sa hovoriť o všetkom, mohol ju objímať bez toho mutnotmavého pocitu. On vzal jej hlavu do rúk a dlho boz­ kával ju na spánky. Elena Nikolajevna po­ zrela mu do očí a opýtala sa ticho: „Tak Tahko je teraz, pravda ?" „Čo, Tahko?" Zadivila sa. „Ľahko je shovárať sa, ľúbiť jeden druhého." Elena Nikolajevna pritisla svoje líco k jeho lícu a zádumčivé povedala: „Prečo je nie vždy takto?" Gotovcev mlčiac hladil ju po vlasoch. „Kým sme dievčatmi, myslíme si, že vždy musí tak byť, nikdy nemôže byť ináč..." Elena Nikolajevna zatíchla. — „Ako krásne bolo vtedy a divne! Keď ešte ne­ vieš, čo je s tebou, len tak ti je dobre, krásne, príjemne . . . Pamätám, v Kunceve, toho leta, odprevádzal si ma raz večer na našu daču. Odišiel si, ja vyšla som na ter- rasu; od kvetníkov nesie sa ťažká vôňa ruží, resedy a ešte čohosi. . . Soňa sedí na schodíkoch . . . Nikdy ma nemala rada, a ja ju tiež nie — a náhle javil sa vo mne k nej tichý, krásny pocit. Ona sedí, — sa- motinká, mlčanlivá. Podišla som k nej a priložila tvár k jej hlave. Vlasy mala také mäkké, nežné..." Hlas sa jej prerval. „Čo to bolo vtedy? Prečože nikdy viac nezažila som taký pocit ? Taký čistý, sviežy, ani konvalinka . . . Pamätám, vtedy v lese bozkal si ma na hlavu, — tak chúlostivé, jemne. Potom, ležiac v posteli, usmievala som sa celý čas . . . " Zamyslela sa a široko roztvorenými očami dívala sa do diaľky. „Bože, aký složitý je život, aký složitý! A akí sme my všetci malicherní, nervósni!" Gotovcev mlčal, potom zahovoril: „Zdá sa mi, že príčinou nie sú nervy. Ale čo ? Často sa opytujem sám seba. My máme radi jeden druhého, a nám je tak krásne, keď sa ľúbime. A tu voľákasi ne-

Číslo 6. a 7. DENNICA Strana 143. chutnosť a clivosť, ako lepkavá pavučina, zatieni našu lásku, a my, ani dve zamo­ tané muchy, trepotáme sa v tejto pavučine, nemôžeme sa jej zbaviť a začíname sa ne­ návidět\' navzájom . . . Kde je ten prekliaty pavúk, čo nás zamotáva? Ako ho nájsť? Ako sa môžu ľudia s ním pomeriť a po­ korne prenášať jeho vládu?" „Pavučina sa práve pretrhla" — za­ šeptala Elena Nikolajevna a ako dieťa pri­ tisla hlavu k jeho hrudi. IV. Nasledujúceho dňa Gotovcev zobudil sa včaššie ako Elena Nikolajevna. S mladým, šťastlivým pocitom v duši tichučko sa oblie­ kol a vyšiel von. Zachcelo sa mu kúpiť kvety. Obišiel slncom zaliate nábrežie, ná­ mestie sv. Marka. Konečne za námestím, v jednej z tmavých, tônistých uličiek na­ šiel kvetinárku a kúpil veľkú bukrétu kon­ valiniek. Vrátil sa domov. V izbe bolo tma od zakrytých okeníc, len cez úzke medzery pre- dieraly sa prúžky slnečného svetla. Elena Nikolajevna ešte spala. Gotovcev podišiel k nej a jemne hodil jej do tváre svieže zarosené kvety. Ona, usmejúc sa, otvorila oči, založila holé ruky za hlavu a vystrela sa. Gotovcev sadol k nej na posteľ. „Vstávaj, Leľka, už je čas!" Prišiel som k tebe, s prívetom, Povedať, že since vstalo, Ze ono horiacim svetlom Po listoch zatrepotalo . . . Cez prikrývku objal ju, nakloniac sa, za­ chvátený nesúcim sa od nej teplom sna, a pokračoval šepotom: Povedať, že s touže strasťou, Čo včera, prišiel som znova, • Že duša s tým istým šťastím Slúžiť tebe je hotová . . . Elena Nikolajevna vzala ho za šiju a privinula k sebe. „Milý môj, milý!..." — A pokryla tvár jeho bozkami. Gotovcev odkryl okenice, roztvoril okná. Veselé, svieže ráno vrútilo sa do izby. Osvietená slncom, ďaleko tiahla sa mutno- zelená vodná hladina; prílivom zaliate plyt­ ké miesta odrážaly sa nežne Hlavými pru- hami. „Obliekaj sa, Leľka, chytro! Naraňaj­ kujeme sa a pôjdeme na Lido, ku širo­ kému moru . . . Vidíš, tam sa temnie Lido, na obzore." Gotovcevovci za hodinu odplávali v gon­ dole z nábrežia. Sedeli vedľa seba, opie­ rajúc sa o mäkké operadlo sedadla. Gon­ dolier stojac na zadnej časti, ľahko za- čieral veslom. Od všadiaľ ešte vialo ra­ ňajším chladom. Okolo gondoly dvíhaly sa i klesaly ťažké, priezračne zelené massy vody; na nich plávaly stebla vodných rast­ lín a korky pomarančov. V úzadí blyšťaly sa na slnci dymom zahalené budovy Be­ nátok. Elena Nikolajevna zadívala sa Gotov- cevovi do očí. „Príjemne je! Však?" S pomalým úsmevom odvetil: „Á-áno, v túto minútu .. ." „V tú-túto minú-nútu . . . " — slabiko­ vala ona. — „Bože, každú chvíľu mysleť na minulé a budúce okamihy! Ci možno tak žiť? Vieš, včera som o tom rozmý- šlala . . . Skutočne, aké nečisté mesto sú tieto Benátky. Pamätáš, ked sme išli včera z nádražia: úzke kanále so zapáchajúcou zelenou vodou, na vode plávajú zbytky zemiakov, slama, všeliaké odpadky; domy špinavé, s odlupujúcou sa vakovkou; na oknách sušia bielizeň, klzké steny, zelená plieseň. A tie úzke uličky, do nich nikdy nezasvieti since, v domoch je tma, vlhko i clivo . .. Však je tak ? A predsa — akási všeobecná krása pokrýva všetko, preto sú Benátky tak utešené, krásne, krá­ sne! . . . A tak je i s nami. Čo aj nebudeme už dlho spolu žiť: ale pokiaľ žijeme — nech bude i tvoja pavučina, nech bude čo­ koľvek — žiť je predsa len krásne!" Gotovcev udivene pozrel na ňu. „Prečože už nebudeme dlho spolu žiť?" „Načo o tom hovoriť! . . . Zdá sa mi niekdy, že som ti len na obtiaž, že banu­ ješ, že si sa ženil .. . Oh, a ja som hrdá!

Strana 144. DENNICA Číslo 6. a 7. Jestli sa len presvedčím, že je tomu tak, hned sa rozídeme." „Léľa, Léľa, čo ti to prišlo do hlavy?" — prehovoril s výčitkou. „Možno ty sám to nebadáš. Ty ľúbiš žiť, ako všetci ostatní... Všetci stonu, žalujú sa, preklínajú svoj život, ale zbaviť sa ho neosmelia sa. No teraz netreba na to my- sleť, kým je tak krásne." Od Lida prešla velká parolod. Vlny na­ běhly na gondolu, ona sa zatriasla, zdvihla na šumiaci hrebeň vlny a klesla dolu. Go- tovcev zachytil sa palcami za okraj sedadla a so strachom zkríkol na gondoliera: „Prenez garde! . . . Badáte!" (Dajte pozor!) Vlny pobehly dalej. Elena Nikólajevna sa zamyslela, potom rozosmiala sa náhle. „Vieš, že mi niekdy pripadáš celý ako človek, ale nohý tenušké, tenušké ako ni- tôčky, a ty nemôžeš na nich chodiť." Gotovcev zdvihol obrvy a na líci zja­ vil sa mu akoby výraz urážky. „Hm!... A prečo taký ?" „Tebe je treba voľákysi zvláštny život, aby všetko okolo teba bolo jemné a nežné, ako papier cigaretľový. A jestli niekto pre­ trhne ten papierik, hned ťa to zabolí... A čo sa mňa týka, o mnoho je lepšie tak, ako je." Došli k Lidu. Po dlhej, chriašťom vy­ sypanej aleji s obstrihanými stromami po­ dišli ku kúpeľňam. A náhle akoby oboch čosi zarazilo. Práve pred nimi bola kú­ peľná reštaurácia, v rámci jej roztvorených dverí objavila sa široká terrasa, a za ňou nežnomodrá diaľ slobodného mora. „Pozri, pozri!" — vo vytržení vykríkla Elena Nikólajevna. Vyšli na terrasu, sadli si za stolík. Pod tmavomodrým nebom nekonečne široko tia­ hlo sa pohádkovo-lazúrne more. Jeho be­ lasý priestor odrážal sa od terrasy, od všet­ kého na okolí, tak aj od dvoch nadutých Angličanov s dámou, jediacich za stolíkom artičoky. Ku Gotovcevovcom podišiel sklep­ ník. Aby sa ho zbavil, Gotovcev objed­ nal kávu. Elena Nikólajevna stála pri zábradlí, opojené hľadela na more a tvrdila: „Pozri, pozri! To je nie ani pravda — ale pohádka!" V diaľke blýskaly sa pomarančové plach­ ty lodíc. Dolu, pod terrasou vlny s več­ ným šumom nabiehaly na piesok. Chytro vypili kávu. Cez prázdne ešte kúpeľne sostúpili ku brehu a pošli po šedom piesku, presiaknutom vodou. Elena Nikólajevna vzala Gotovceva pod ruku a túžobne hľadela v morskú diaľavu. „Chcela by som mať krídla a uleteť tam, daleko . . . Aký to rozdiel! Vo vrchoch, tam tiež žiada sa človeku krídiel, ale na duši je tak smutno, tak úzko. I tu chcela bych kriedla, no na duši je mi tak smelo, bodro, veselo! .. ." Gotovcev šiel mlčiac, zdvihnúc obrvy. Zadivilo ho, ako verne vystihla Elena Ni­ kólajevna rozdiel v dojmoch medzi vrchami a morom. Hľa, jej duša slobodne prijíma dojmy a slobodne ich vylieva — a on môže len udivene priznať, že: „Ved je to skutočne tak!" To samé bolo i pri tých znamenitých obrazoch, ktoré spolu videli. V jej duši je čosi čujného i čestného, zvu­ čiaceho samo od seba . . . Vlny jedna za druhou neprestajne va­ lily sa k brehu. Biela, zpenená hrádza na­ raz vzkypela, a nakloniac sa, so šumom vyliala sa na piesok a tenkou vrstvou pla­ zila sa v polokruhu vopred. Potom zasta- núc, pomaly tiekla nazad, pokrytá penou — ani čipkami . . . Až nasledujúca vlna podchvátila ju. Bol to neprestajný, jasný šumot, raz silnejší, raz slabší, a zdalo sa, ked si zavrel oči, akoby z ľavá na pravo lietaly celé kŕdle vtákov. Elena Nikólajevna prehovorila: „A aká hudba, počúvajže! Každá vlna má svoj zvuk, svoju dušu . . . Hľa, videl si, práve sa rozbila! Ako boecklinovská na- jáda — pamätáš, vo „Hre vín," — s ko­ rálovým venčekom, chorobne-trpiaca, na­ ľakaná. .. A tam tá, šumiaca, veselá, živá..." Zastala a zádumčivo hľadela na nabie­ hajúce vlny.

Číslo 6. a 7. DENNICA Strana 145. „Tu možno iste celé hodiny stáť, stáť, i na­ čúvať, a ony budú rozprávať o čomsi . . ." Gotovcev díval sa na jej zádumčivú, milú tvár. Mal taký svetlý a radostný po­ myslel : či naozaj zabudnú oba na terajší dojem a zase bezvládne a zlostne začnú sa biť v lepkavej pavučine, zaputnaní do nej pavúkom, ktorého ani videť, ani chytiť cit, že ona, i jej duša prináleží jemu. A nemožno ? fin r a a a o a a o a nH ANDRÉ THEURIET: BRESKYNE. — Z francúzskeho preložil AH K. Ivánkov. led som po dvadsiatichpiatich rokoch znovu videl môjho starého kom- pána Vitala Herbelota, to bolo na bankette bývalých žiakov istého lyceuma na vidieku, kde sme maturovali. Takéto schôdzky sú všetky rovnaké: stisnutia rúk, hlučné poznanie sa, tykania, ktoré s ustrnutím užíva človek po štvrť- storočnom mlčaní; melancholické zistenie zmien, zapríčinených rokami vo fysionomii a v osudoch; potom slávnostná reč pred­ sedu, toasty, vyvolanie pamiatok z lyce­ uma, ktorých horkosti s rokmi sa vypa­ řily a nezanechaly po sebe len medovú sladkosť tých dní, keď každý z rfás držal •v rukách truhličku Pandory, plnú zlatými nádejami... Dosť som bol prekvapený, keď som našiel Vitala Herbelota celkom inšieho, než bol ten, na ktorého som sa pamätal. Znal som ho tenkého a bojazlivého, elegantného, korrektného a zdržanlivého, zahrňujúceho v sebe všetky milé vlastnosti takého mladého praktikanta, ktorý chce prekonať svoju dráhu v administrácii, kde ho rodina umiestnila. A teraz videl som mohutného, udatného chlapíka s opálenou šijou a pleťou, majúceho bystré oko, hlasné, čisté a praskajúce slovo človeka, ktorý nie je přivyknutý rozväzovať svoje slová. Jeho ako kefa strihané vlasy, úbor z anglického súkna, šediveť začínajúca vejárovej podoby brada, vôbec celá jeho osoba mala v sebe čosi ľahkého, určitého a pôvabného, čo v ni­ čom neprezradzovalo úradníka. — Nuž a ty, pýtal som sa ho, čím si ostal? Nie si už v administrácii? — Nie, starký môj, som celkom oby­ čajným roľníkom . . . Na pol míle ztadiaľto, v Chanteraine, spravujem dosť okrúhlučký majetok, kde sejem pšenicu a kde oberám burgundské vínečko, ktorého ti dám koš­ tovať, keď ma prídeš navštíviť. — Naozaj ? vykřiknul som, ty, syn a vnuk byrokratov, ty, ktorého dávali úrad­ níkom za vzor, a ktorému predpovedali skvelú budúcnosť, zanechal si svoje povo­ lanie ? — Veru hej! — Ako sa to stalo? — Braček, odvetil so smiechom, veľké následky majú často malicherné príčiny... Ja som podal svoju demissiu pre dve bre- skyne. — Dve breskyne? — Ani viac, ani menej, a keď vypijeme čiernu kávu, jestli ma odprevadíš až do Chanterainu, rozpoviem ti všetko. Po čiernej káve opustili sme banketnú sálu, a kým sme išli so zapálenou cigarou za teplého augustového popoludnia pozdĺž kanála, môj priateľ Vital začal rozprávať: — Vieš, hovorí mi, že som bol „synom otcovho úradu", a že môj otec, starý úrad­ ník, nevidel nič, čo by sa mohlo porovnať s úradníckou dráhou. A tak, akonáhle som sa striasol matúry, nebolo nič súrnejšieho, len umiestniť ma ako praktikanta v admi­ nistrácii môjho otca. Nijakého určitého povolania som necítil a učlivo vstúpil som na tú banálnu hradskú byrokracie, po ktorej môj otec a môj starý otec pomaly, ale istotne cestovali.

Strana 146. DENNICA Číslo 6. a 7. Bol som pracovitý, disciplinovaný šuhaj, vychovaný v úcte proti vyšším úradom a, v ochotnosti, s ktorou sa máme chovať k vrchnosťam; bol som teda dobre zazna­ čený u mojich šéfov a rýchle podmanil som svoje prvé administratívne stupne. Ked som mal päťadvadsať rokov, môj di­ rektor, ktorý si ma zamiloval, vzal ma do svojho oddelenia, a kamaráti závideli mi môj osud. Už vraveli o mne ako o budú­ com vyššom úradníkovi, a prorokovali mi tú najkrajšiu budúcnosť. Vtedy som sa ože­ nil. Vzal som si velmi krásne dievča, a čo viac hodno, veľmi dobré a velmi ma milujúce, — ale bez majetku. To bola veľká chyba v očiach úradníckeho sveta, v ktorom som žil. V tom sú velmi posi­ tivní ; v manželstve vidia len dobrý obchod, a vďačne prijmú za pravidlo: „keď muž donesie obed, nech žena donesie večeru." Moja žena ale a ja mali sme ledva na skúpe raňajky. Veľmi hlasno vykrikovali, že som urobil hlupstvo. Niejeden statný občan z môjho okružia prosto vyhlásil, že som blázon, a že som si schválne pokazil krásne polo­ ženie. Predsa, poneváč moja žena bola veľmi milá a veľmi dobré dieťa, poneváč sme skromne žili, a sporiac, kde len bolo možno, podarilo sa nám z platu vyžiť, odpustili mi moju „nepredvídanosť", a miestna spo­ ločnosť bola tak laskavá, ďalej nás prijímať. Môj direktor bol bohatý, rád represen­ toval a dal si na tom záležať, aby sa v spoločnosti dobrým preukázal. Často vítal u seba spoločnosť, dával hojné obedy, a s času na čas povolával na „podskok" rodiny úradníkov a mestských popredných. Moja žena ochorejúc o rok, musela strážiť dom, a, hoc by som bol radšej zostal v jej spoločnosti, bol som prinútený samotný súčastniť sa na direktoriálnych přijímač­ kách, bo môj principál nedopustil, aby niekto jeho pozvaniu zadosť neučinil. Jeho úradníci museli sa u neho zabávať na rozkaz. Keď som mal odísť, moja žena mi moc všeličoho odporúčala: „Veľmi pekne tam bude . . . Nezabudni si všetko dobre obzreť, aby si mi všetko dopodrobna vyrozprával: mená dám, čo budú na večierku, ich obleky a jedlá, čo budete mať na večeru... Bo bude večera. Tak sa zdá, že objednali od Cheveta celú kopu dobrých vecí, prvotín; hovoria o breskyňach, čo po tri franky platili kúsok. Ach! tie breskyne ... Vieš čo ? Keby si bol taký dobrý, čo by si mi doniesol jednu." Darmo som protestoval a jej vysvětlo­ val, že je to nepraktická a ťažká vec pre pána vo fraku, vštúriťkus takéhoto ovo­ cia do kešene, bez toho. aby ho nevideli a nedali na index... Čím viac som mal námietok, tým hlavatejšie sa pridržiavala svojho vrtocha. „Ba naopak, nič nie ľahšieho! V trme- vrme hostí nik to nezbadá. Vezmeš jednu ako pre seba a šikovne ju skryješ. — Nemrdaj plecom! — Dobre, dajme tomu, že je to detinské, ale ja mám chuť na to; od vtedy, ako som počula hovoriť o tých breskyňach, zachvátila ma šialená tuha, okoštovať ich... Prisľúb mi, že mi aspoň jednu donesieš. Prisahaj mi!" — Možno kategoricky odmietnuť prosbu ženy, ktorú človek miluje ? Konečne som za- mrmľal akýsi neistý sľub a ponáhľal som sa von; ale v tom okamihu, keď som už kľučkou na dverách zvrtnul, zavolala ma nazad. Veľkými belasými očami, ktoré sa len tak blyšťaly túžbou, pozrela na mňa a ešte mi privolala: „Však mi sľúbiš ? .. ." — — Veľmi pekný bál: všade plno kvetov, svieže toiletty, výtečná hudba. Prefekt, predseda súdu, dôstojníci posádky, čo len vynikalo, všetko bolo tam. Môj direktor nešetril ničoho, aby dodal lesku tejto sláv­ nosti, na ktorej jeho žena a jeho dcéra vítaly zdvorilé hosťov. O polnoci nastolili večeru a tanečníci po páre išli do stolovej. Ja som sa tiež ta všmyknul s tuho búcha­ júcim srdcom, a ledva že som vošiel, uzrel som na najkrajšom mieste na prostred stola Chevetom poslané chýrečné breskyne. — Nádherné boly tie breskyne! Na­ kladané v pyramíde vo faTensovej koša-

Číslo 6. a 7. DENNICA Strana 147. rinke z Lunévilleu, delikátne poukladané a obložené hroznovými listami, s pýchou ukazovaly svoju chuť dodávajúcu farbu, v ktorej tmavočervená zamieňala pozelen- kavú bielosľ zamatovej kože. Len ich videť, a človek už cítil jemnú voňavú chuť ružového a topiaceho sa mäsa. Z ďa­ leká som ich hladkal okom a myslel som na tie radostné výkriky, ktoré ma priví­ tajú pri návrate, ak sa mi podarí doniesť domov vzorku z tohto delikátneho ovocia. Breskyne vyvolaly všeobecný obdiv. Čím viac som ich obzeral, tým viac brala moja túžba na seba podobu fixnej idey, a tým hlbšie vrylo sa do mojich modzgov rozhodnutie, pojať z nich jednu alebo dve . . . Ale ako ? Poprední sluhovia dávali dobrý pozor na tieto drahé prvotiny. Môj direktor zadržal si pre seba radosť, po­ núknuť breskyňami niektorých privilego­ vaných hosťov. S času na čas, na pokyn môjho šéfa, hlavný stolový vzal delikátne jednu breskyňu, rozkrojil ju strieborným nožíkom a obe polovice podal na sevre- skom tanieri označenej osobe. Dychtivé sledoval som toto zaobchodenie a trasúc sa videl som, ako sa pyramída tratí. Predsa nevyčerpali obsah košarinky. Snád preto, že povel bol zručne prevedený, snáď preto, že ich šetrili, ale keď hostia, vyzvaní predihrou hudby, začali sa hrnúť do sa­ lónu, na zelených lístkoch spočívalo ešte asi poltucta krásnych breskýň. — Išiel som za tlupou, ale len na oko. V jednom kúte nechal som si klobúk — vysoký cylinder, ktorý ma cez celý večie­ rok priveľmi ženíroval. Zase som vošiel pod zámienkou, že idem po cylinder, a po- neváč som bol v dome dobre známy, slu­ hovia nemali ma v podozrení. A potom boli zaujatí s odnášaním stolového náčinia a pohárov do kuchyne. V jednom okamžení bol som sám pri kredenci. Ukradomky mihnúc okom v pravo, v Ťavo, priblížil som sa ku košarinke a zručne vrhnul som dve breskyne do klo­ búka, kde som ich prikryl šatočkou; potom, veľmi pokojne, veľmi dôstojne na pohľad, hoc mi srdce strašne búchalo, opustil som stolovú izbu, opatrne pritískajúc otvor môjho kapeľuša k prsiam, a pridržiavajúc ho pravou rukou, vštúrenou do výkrojů vesty, čo mi dodávalo veľmi vznešenú, asi napoleonskú pósu. — Môj úmysel bol, prejsť pekne saló­ nom, ufujazdiť po anglicky, a súc raz už von, víťazoslávne doniesť domov dve do šatočky zakrútené breskyne. — Ale vec nebola tak ľahká, ako som si to zprvu myslel. Práve začali tančit\' kotillon. Kol do kola v salóne bol dvojitý kordon čiernych frakov a zralých dám, ktorý obkľučoval iný kruh, utvorený stol­ cami tanečníc; potom, v prostriedku, ši­ roký, prázdny priestor, kde tancovaly páry. Týmto priestorom bolo mi treba prejsť, aby som sa dostal k pitvorným dverám. — Bojazlivo vtiahol som sa na miesta medzi skupinami, vinúc sa pomedzi stolce s hebkosťou zmije... V každom okamihu som sa triasol, že dakto brutálne búši lakťom do mňa a vyrazí posíciu môjho kapeľuša a breskyne vypadnú na zem. Cítil som, ako sa gúľajú v kaňáku, a uši a vlasy mi horely. Konečne po mnoho ná­ mahách a strachu vniknul som do kruhu v tom okamžení, keď riadili novú figúru: tanečnica stojí v prostriedku medzi taneč­ níkmi, ktorí krútia sa okolo nej, súc k nej obrátení chrbtom. Ona musí mať klobúk v ruke, a v priechode má ho položiť na hlavu toho gavaliera, s ktorým túži tan­ covať valčík. Sotva som urobil dva kroky, keď dcéra môjho direktora, ktorá viedla kotillon s jedným mladým radcom pre­ fektúry, vykríkla: „Klobúk! Klobúk nám chýba!" — V tom okamihu zazre ma s mojím ku prsiam pritisnutým cylindrom. Jej po­ hľad stretol sa s mojím. Krv mi zastydla. „Ach! povie mi, vy prichodíte práve v prí­ hodný čas, pánHerbelot! Chytro sem váš klobúk!" — Prv než som len jediné slovo mohol vyriecť, vytrhla môj klobúk tak rýchlo, že v tom istom čase kotúľaly sa breskyne po parkete, strhnúc sebou moju šatočku a dva lebo tri hroznové listy . . .

Strana 148. DENNICA Číslo 6. a 7. — Môžeš si predstaviť ten výjav: Ta­ nečnice sa potajomky smialy, pozerajúc na môj nepodarený kúsok a na moju za­ razenú tvár; môj direktor stiahol obrvy, vážni ľudia si šeptali, ukazujúc prstom na mňa, a ja som ledva stál na nohách . . . Nedbal by bol prepadnúť sa pod parket a zmiznúť. — Mladé dievča zahryzlo sa do pery, aby nevybuchlo v smiech, potom vrátiac mi klobúk, povie mi posmešným hlasom: „Pán Herbelot, posbierajte si vaše bre- skyne!" —• Na to zo všetkých kútov salóna ozval sa hlasný smiech; ešte i sluhovia sa až za bruchá lapali, a ja bledý, neistý, tackajúc sa utiekol som zmätkom zronený. Tak som bol pomätený, že som ani dvier nemohol nájsť, a odchádzal som so žiaľom v srdci, vyprávať svoje nešťastie žene .. . — Na druhý deň kolovala udalosť už po meste. Ked som vkročil do kancellárie, kamaráti ma vítali: „Herbelot, posbierajte si vaše breskyne!" Krv mi udrela do tváre. Ani len vystúpiť som nemohol na ulicu bez toho, žeby som nebol počul za chrbtom mrmlať posmešným hlasom: „To je ten pán s breskyňami!" Nebolo mi viac možno obstáť a o týždeň žiadal som o prepustenie. — Strýk mojej ženy mal gazdovstvo na okolí môjho rodiska. Prosil som ho, aby ma prijal za pomocníka. Privolil k tomu ausadilismesavChanteraine. Co ti mám ešte povedať? Pilnou rukou prispel som k práci, vstávajúc za svitania a neľutujúc námahy. Tak sa zdá, že som mal viac povolania k roľníctvu, ako k papiernictvu, bo v krát- íjBediná dcéra chýrneho švédskeho kráľa Saj) Gustáva Adolfa, Kristina, bola jedna tf%) z najučenejších, najvzdelanejších, ale ^*** aj najvýstrednejších kráľovien sveta. Sotva ešte sedel na tróne kráľovskom vzdo- rovitejší a zvláštnejší panovník, ako bola ona. — Už pred jej narodením veštili jej budúcnosť. Matka, pekná Brandenburgská Eleonora, aj otec žiadali si mať syna, ná- kom čase stal som sa váženým roľníkom. Majetok rástol tak znamenite, že strýk zomierajúc poručil nám ho v testamente. Od tých čias som ho ešte zaokrúhlil a doviedol do zodpovedného stavu, v ktorom ho hneď uvidíš .. . Došli sme do Chanterainu. Dostali sme sa ta cez ovocnú zahradu, plnú ovocím. Konáre pod ťarchou jabĺk, hrušiek a sliviek sohnuté visely až po zem. Konca plota nížiaca sa lúka bežala na dol až k pobela- savej rieke, za ktorou vystupovalo úbočie s vinicami, v ktorých hrozno už začalo dozrievať, a v ktorých spievaly drozdy. V ľavo, za stromami, hučanie mláťačky označovalo humná, a ked sme prešli cez kuchynskú zahradu, uzreli sme biele prú- čelie domu, kde v špalieroch vinuly sa breskyne, pokryté pekným dozrievajúcim ovocím. — Vidíš, povedal mi Vital Herbelot, pestujem breskyne. Im ďakujem svoje šťastie. Bez nich bol by som ostal nejakým maličkým úradníkom, ktorý sa trasie pri najmenšom skrčení obŕv prefekta a ktorý rozmnožuje i tak početnú čatu úradníkov, ktorí ledva môžu zo svojho platu vyžiť; a teraz som svojím pánom a pestujem pšenicu... V tom istom okamžení počul som z izieb radostný smiech chlapcov a dievčat. A v prí­ zemnom obloku, v rámci špalierov, pokry­ tých breskyňami, zjavila sa pani Herbe- lotová, udatná a krásna ešte, blížiaca sa k štyridsiatke, ona sama zrelá breskyňa, pozlátená teplým bleskom nádherného za­ padajúceho slnka. sledníka trónu. A hvezdári aj syna pro­ rokovali. Ale keď roku 1626 prišla malá buclatá princezna na svet, každý sklamaný jej príchodom nevrlo odvracal sa od nej. Matka, ktorá si žiadala syna, nezaoberala sa s ňou, lebo ju mala za špatnú, a otec miesto nej zaoberal sa vojnami. Takto mladá princezna bola úplne na výchovu svojich opatrovnic, neskôr vychovávateľov, KRISTINA, ŠVÉDSKA KRÁĽOVNÁ.

Číslo 6. a 7. DENNICA Strana 149. odkázaná. A tak privčas zvykla si na samo­ statnosť, a neskôr sama určovala smer svojej výchovy a života. Z detskej izby povyhadzovala dievčen­ ské hračky a zabávala sa s olovenými vo­ jakmi, drevenými koňmi, flintami, šabľami, bubnami a trúbkami. Nosila chlapčenské šaty, jazdila, strielala do cieľa, učila sa šer­ movať. Jej výchova bola v každom smere úplne chlapčenská. Učiť sa začala tiež zavčasu. — Už ako dieťa vynikala v po- čtovede, astronomii, neskôr zaoberala sa filosofiou a teológiou. Okrem materčiny ho­ vorila: latinsky, ang­ licky, francúzsky, ne­ mecky, taliansky, špa­ nielsky, neskôr nau­ čila sa arabsky a aethi- opsky. — Mnohé ver­ še starých latinských básnikov vedela na- zpamäť. Latinsky reč- nievala a zaoberala sa aj politikou. S veľkou záľubou začala sbierať knihy, obrazy, — umelecké predmety. Jej knižni­ ca, v ktorej bolo viac ako 800 rukopisov, bo­ la chýrna v celej Euro­ pe. Mala mnoho chýr­ nych malieb talian­ skych umelcov; tiež dva pôvodné Rafaelo­ vé obrazy a šesťCorre- giových malieb. S tý­ mi tak naložila, že povyrezávala z nich hlavy a popriliepala si ich na stenu svojej izby. — Dala raziť mince, na ktorých dala sa vyobraziť ako Minerva, ako Diana, ako Viktoria, s krídlami a ovenčená. Po smrti svojho otca r. 1632 šesťročná, stala sa kráľovnou, ale do jej dvanásteho roku zastupoval ju kancellár. Mladá, detská panovnica utiahla sa do svojej izby a niekdy aj celé dni nepohla sa od učenia. Neobco­ vala s hodnostármi krajiny, ani vládnymi representantmi, nepripustila k sebe nikoho; písala, učila sa, zabúdajúc na jedlo, spá­ nok, odpočinok. Celé noci strávila pri kni­ hách a učila sa. Ý Dr. Ján Petrikovich Už v osemnástom roku stala sa dospe­ lou a prevzala vedenie krajiny. Ale pre­ došlý spôsob života ani teraz nezmenila. Aj teraz obcovala len s vedátormi, umel­ cami, ktorí jej lichotili, v namyslenosti ju podporovali. Obkľučujúci ju dvor preho­ váral mladú kráľovnú, aby sa vydala. Ale ona s odporom hľadela na manželstvo. — Jazdila, do cieľa strie­ lala, riadila zábavy, poľovačky, maškarné plesy, divadlá, balett- né tance a pokračo­ vala v učení. Ne­ skôr venovala sa spi­ ritismu. Jej poddaní začali o nej hovoriť, že tratí rozum. Zrazu odhodlala sa zriecť sa trónu. Od­ dala panovnícku moc svojmu bratrancovi, vymieňac si titul krá­ ľovnej a jej patriaci ročný kráľovský dô­ chodok. Potom precestova­ la celú Európu. Vlnns- brucku prestúpila na katolícku vieru a u- mienila si, že navští­ vi pápeža v Ríme. V Ríme robili ve­ liké prípravy ku skve­ lému prijatiu švédskej kráľovnej. Pápežský dvor schádzal sa k po­ radám, ako ju prijať čím najkrajšie. Ustá­ lili, že ju pri bráne me­ sta privítajú kardiná­ li, preláti a deputácia diplomatov; konsuli, rimská aristokracia. Objednali šesťzáprahový hyntov so zlatými a striebornými ozdobami. — Popri hyn- tove malo ísť štyridsaťčlenové banderium v rovnošate. Rimské predné dámy utvo­ řily šesťdesiatčlenovú deputáciu; ich obleky stály každú 500—600 lír. Rimskí krajčíri šesť mesiacov pracovali na týchto oblekoch. A pápeža toto skvelé kráľovské privítanie stálo million tristotisíc lír. Dňa 21. decembra roku 1655 vtiahla švédska kráľovná Kristina na bielom koni, v mužskom obleku, medzi dvoma kardi­ nálmi do Ríma. Hudba hrala, kanóny strie- laly, trúby sa ozývaly a tisíce národa volaly

Strana 150. DENNICA Číslo 6. a 7. na slávu prišlej kráľovnej. S veľkou poní­ ženosťou a milotou prijal pápež a cirkev svoju novú veriacu, za čo ona s vrúcnosťou ďakovala a blahosklonne prijala neoby­ čajne skvelé uvítanie. Ale nevydržala dlho v Ríme. Zunovala a zase dalej potulovala sa Európou. Bola v Marseille, Lyone, Paríži, vo Vratislavi a vo Viedni. Potom ju zase vidíme v Paríži, kde svojho miláčka a zbožňovateľa dala za­ vraždiť, lebo prezradil akúsi tajnosť. Za tým nazad požadovala kráľovský trón, ktorého sa kedysi dobrovoľne zriekla. Ale bez vý­ sledku. — A keď jej k vydobytiu dávnej moci mocnári Európy odmietli pomoc, uspo­ kojila sa a znova odtiahnuc sa od sveta, žila svojím obľúbeným samotárskym živo­ tom. Napokon usídlila sa v Ríme, kde takmer v strádaní žila posledné roky života. Popredala svoje knihy, obrazy, rukopisy, šperky; neskôr rozlúčila sa aj so strie­ borným stolovým náčiním. Zomrela v Ríme a vtedy sa jej dostalo ešte raz veľkej pompy. Pápež pripravil jej totiž skvelý pohrab, ale na kameň hrobový len toľko dal napísať: „Kristina žila 72 rokov. Z maď. prel. Š. B. M. VESNIN: EŠTE SVIEŽA JAR . . Ach, ešte svieža jar je vôkol nás a nehou dýše pestrý jara kvet, nešumí ešte krutej zimy hlas a nebadáme prudký času let. — Kradmým však krokom tu nás necháva, skoro zanikne mladosti sláva, lýry zatíchne veselý hlas; zvädnú kvietočky pestrobarevné, odpadnú ruže lístočky jemné — zahalí i nás tiesne mrak. To srdce naše plesom až horí, radosti sotva vie dať výrazov, s prírodou v mladej sile sa borí a neľaká sa blízkych už mrazov. Slobodne lieta, sťa vtáča v lese a jako rybka v kryštálnom plese: žiari sťa blesky hromové. A snivé túžby v sen ho kolíšu, rozmarný Amor hľadá v ňom skrýšu a sype šípy kovové...! 1 duša hore v blankyt sa vznáša na pestrých krídlach génije, i jej lichotí životná krása a city sladké v lone jej snije. Snije o blahu, ktoré ju čaká, ktoré tak mnohých ku nej priláka: jak v náruč voľno padajú! — — Kto by smel teraz mysleť na znoje a na osudné života boje, ktoré tam na nás čakajú? . .. Ach, jak príjemné sú toto chvíle, srdcu ku blahu nič keď nevadí, jaké pocity blahé a milé, — keď minú, kto ich nahradí? Kto nám ovenčí ružou zas tváre, keď bude dávno, dávno po jaré, keď očú skvelých zbľadne žiar? A kto zapáli zas rudé zore, tma keď po šírom ľahne obzore? Kto vzkriesi nám tú zapadlú dobu, keď raz utonie vo vekov hrobu? — Kto v srdci vzbudí lásky jar? ^^|ggiij_ J. MARNIOVA: ^o väzenskej nemocnici sv. Lazára, 1. januára 19.. o 9. hod. ráno. Na jednej posteli leží žena; hlavu má ovinutú obväzkami. Vyzerá ešte veľmi mlado, je bledá, oči má čierne, rozpálené. Pri nej, v susednej posteli, je dosť pekná, svieža blondýnka; pravú ruku má v ob- väzku. Prvá sa menuje Pavla Magirová, druhá Marta Jouventová.) PRIATEĽKY SLEČNY RÓZY. Marta (k Pavle): Chcete kúsok čoko­ lády? Nie, ďakujem! Teda snáď cukrík, cele malý Pavla Marta cukrík ? Pavla Marta Nie, ďakujem! To je nie dobre. Niečo musíte jesť. Keď som prišla sem, bola som i ja práve taká. Nemohla som ani len kvapku

Číslo 6. a 7. DENNICA Strana 151. vody prežreť, o kúsku chleba ani reči. A tým som si tak zkazila žalúdok, že to ešte dnes cítim. (Vezme si velký čokolá­ dový cukrík a prežiera ho labužnícky.) Ešte vás vždy pichá v hlave? Pavla: Vždy. Marta: Ako moja ruka. Na šťastie nie sú to nebezpečné rany. Chceli ste si roz­ třepat! hlavu, že vás uväznili ? Pavla: Nie. Keď som, (váhavé) keď som .. . cítila, že som ho zaškrtila. Marta: Ach! (Trochu zbledne.) Aké veľké bolo? Pavla: Práve len čo sa narodilo. (Pre­ stávka.) Marta: Ja mám troje. Najstarší, Robert má desať rokov, Gabriel osem, a Tonka šesť. Tá vám je cele ako ja — ona bola miláčkom môjho muža. Ako ju rád mal — chudák m u ž . . . Pavla: Zomrel vám ? Marta: Nie. Zabila som ho. Pavla: Ach, Bože môj! Marta: Áno, zabila som ho zo zlosti, v dielni. On bol v B. zámočníkom. Bolo nám dobre, boli sme šťastní. Práce mal mnoho, ale nie zase aby sa do smrti upracoval. A odrazu 23. decembra večer prišiel môj muž opilý domov. Nepovedala som nič. Nemal vo zvyku piť, a pre pohár dva, ktoré si prebral, nebudem predsa robiť krik. Ale on začal do mňa dodievať. Že som ja už ako vyžmíkaný citrón a naostatok ma dopálil najviacej tým, že mi začal vychvalovat našu susedku. Že vraj ide práve od nej. a že ako tá vie milovať! To ma tak dozlostilo, že som schytila há- mrik, a hodila do neho. Na nešťastie há- mrik trafil tak dobre, že muž zostal na mieste mrtvý. Tu som začala kričať, na­ riekať a o chvíľu som už bola na policii — pre zločin. Pavla: Zločin — ako ja. (Schúli sa pod prikrývadlo.) Ój, keby som radšej zomrela, keby som zomrela! Marta: Práve tak hovorila som i ja. Bola by som sa zmámila — len slečna Róza mi v tom zabránila. A vaše deti? — povedala, keď som si chcela život odo­ brať, — už ich nemáte radi ? A akým hlasom to povedala! Kameň by sa bol rozplakal! No veď ju sami počujete, hneď tu bude. Prichodí sem skoro každý deň. Ona môže, lebo má dobročinný ústav; prijíma do práce tie, ktoré výndu z trest­ nice. Uvidíte, uvidíte, že bude i s vami hovoriť. Pavla: Ona mňa nepozná. Marta: Ach, tá sa s vami ľahko obo­ známi, hneď jej budete priateľkou. Niečo vám povie, čo vám uľahčí na srdci. Pavla: To nemožno! Marta: Ale keď vám hovorím, ona i mňa potešila, i všetky ostatné. Raz som sa jej opýtala: Co len poviem mojim deťom, keď sa budú opytovať na otca? Moje deti boly práve v ten nešťastný deň u mojich rodičov v M. Na to mi povedala takým než­ ným, mladým hlasom (to vám je zvláštne, že taká stará panna má taký nežný hlas): Milujte svoje deti tak silne, vychovávajte ich tak nežne, aby im ani nenapadlo niečo takého sa opýtať. Pavla: Ale čo by povedala mne na útechu, mne, ktorá som svoje vlastné dieťa uškrtila? Marta: To neviem. Ale ona vám už povie niečo, čím sa vám uľaví. A, vidíte ju — už je tu. Ach, má tá vecí! Co nám toho zase nesie. A ona nosí dobré veci. Len sa jej prizrite. Vždy začína s tejto strany, pri nás. (Marta sa díva uprene ku vchodu, kde sa shovára s milosrdnou sestrou útla sta­ renka v čiernom staromódnom obleku; jej tvár je bledá, vlasy biele ako sneh\', v bielej tvári modré oči robia dojem fijaliek v snehu. V rukách nesie sáčok naplnený všeliakými lahôdkami: pomarančami, cu- kríkami, koláčami atd.) Marta: Vidíte, už odišla od sestry a shovára sa s Máriou Romienovou. Viete kto je Romienova? Pavla: Neviem. Marta: Ach, pravda, vy ste ešte len včera večer sem prišli. Tá je odsúdená na doživotný žalár. Zajtra sa zase vráti do celly. Ona otrávila svojich rodičov.

Strana 152. DENNICA Číslo 6. a 7. Pozrite, teraz zase ho­ vorí s Fremontkou. Tá je ako vy, zabila si tiež dieťa. Dívajte sa, ona plače — vidíte — Fremontka place. Pavla : Veď má aj prečo — — — Marta : Veru hej! Slečna Róza ju boz­ káva, vidíte — už ide sem; len pozorujte, keď ma uvidí, že sa usmeje. Co to? Ona sa zastavila pri Che- vinke? Tá naničhod- nica obliala svojho mi­ lenca vitriolom. Keby som ja bola slečnou Rózou, ja by som — (V tom sa priblíži­ la slečna Róza k Mar­ tinej posteli; položí na prikrývku balíčok cukríkov a pomaranč. SI. Róza: Šťastný nový rok, Marta! (Bozká ju na čelo.) Marta (dojatá): Šťastný nový rok, slečna! Pre mňa ale je nie šťastný, keď nemôžem videť svoje deti. SI. Róza: Budete ich skoro videť — dúfam. Vezmú zreteľ na vašu počestnú minulosť. Dúfam, pevne dúfam, že váš trest bude mierny — — — , Marta (sa rozplače): Myslíte ? Naozaj myslíte, slečna? (K Pavle). Vidíte, čo som vám povedala? SI. Róza (k Pavle): Vy ste tu od včera? Pavla (odvrátila hlavu): Áno! SI. Róza (chytí ju za ruku): Chcete, aby som bola vašou priateľkou? Pavla (snažiac sa utajiť plač): Nie, nie — načo to ? Ja chcem zomreť chcem zomreť Bratia spisovateľa Martina Kukučina. SI. Róza (cele tí­ ško, uprene dívajúc sa na Pavlu, ktorá za­ tvára oči): Zomreť ? Vypočujte ma. Cho­ dím , sem ku sv. Lazá­ rovi už mnohé roky, a často som tu po­ čula to smutné slovo. A viem, že tí, ktorí takto volali, v hĺbke srdca chceli žiť. A tak aj vy, dieťa moje. Keď si vytrpíte trest — prídete ma navští­ viť. Spolu najdeme prostriedok, ako vylie­ čiť bolesť vášho srdca. Vy ste zabili malé dieťatko, ja vás na­ učím radosti, zachra­ ňovať tisíce iných. Budete dozorkyňou v predmestských opa- trovňach. Chcete? Pavla: Ja, ja? Mali by ste dôveru vo mne ? Je to možné ? SI. Róza (bozká ju): Pravdaže, milé dieťa, pravdaže! A — práve preto mu­ síte žiť. Pavla: Oh — áno (zaplače). Bože môj — slečna Róza, slečna Róza — — — Marta (víťazoslávne): Nepovedala som ? Chcete teraz čokoládu? SI. Róza: Vezmite si, prosím vás! (Pavla otvorí ústa, slečna Róza vloží jej do nich cukrík; Pavla pozerá na ňu zbožne. SI. Róza sa ešte milo usmeje na obe ženy a ide ďalej povedľa postieľ, na ktorých ležia trestanky staré, mladé, cy­ nické i nesmelé, a v očiach všetkých zračí sa záblesk nádeje a plachej radosti, ako­ náhle prikročí k ich lôžku slečna Róza.) Dľa cudzieho Oľga V.

Číslo 6. a 7. • DENNICA Strana 153^ A. PAVLIS - Louvain, Belgicko: Č R T Y Z B E L G I C K A . Jp»6|ijľž na tretí rok, ako bývam v mojej • ^ H ř *a ^ r e ^ e n 0 druhej otčine. Z rôznych Bl^Br strán dostal som vyzvanie, aby som S B K * \' načrtal niečo o tunajších pomeroch, lež mlčal som, poneváč väčšia polovica po­ slaných mi listov bola od tých, ktorí už dávno zriekli sa toho, čo mne k srdcu pri­ rástlo a čo mi je a bude svätým: to jest ideál, pracovať za môj utisnutý a biedny ľud. A kdeže by som to aj mohol urobiť! Veď zhrozil som sa — a strach lomcoval mojimi citami — svetlo a tma dávaly sa do preukrutného boja, keď som videl, ako slobodný národ belgický pokračuje na poli osvety, hospodárstva, a nakoľko nás v tom hatí ruka neprajníka. A v týchto dušev­ ných rozpakoch neraz som počul hlas sve­ domia: „Ó, miluj, ako milovať a nakoľko i pokým milovať môžeš rodnú zem svoju a ľud svoj biedny!" Neraz som pocítil v hĺbke srdca svojho, že naši odrodilci žičia nám len samú biedu, rozhorčenie a samú bolesť. My ale, verní synovia svojho národa, ako do pluhom rozrytej pôdy mu­ síme ukladať semiačko trpělivosti, a do hĺbky duše ukryť svoje slzy. .. Ale žatva so zrelými krízami, to je úkol našej práce, a dobre nám, jestli žiadna prekážka nás v tom nehatí, lebo len vtedy môže žatva bohato a uspokojivé vypadnúť... Mnoho sa i u nás hovorilo a písalo o tejto malej krajinke, ktorá svojím mo­ hutným hospodárskym životom, sociálnymi reformami a všeobecne kresťanským du­ chom dokazuje, že kresťanské zásady sú najspoľahlivejšími pre šťastie národa. Práve preto myslím, že nebude zbytočné, keď i ja obznámim svojich rodákov aspoň zčiastky s touto vzornou krajinou. Akonáhle vstúpiš do Belgicka, zaraz spozoruješ, že si v zemi slobody a demo­ kratismu. Na každom kroku môžeš sa pre­ svedčiť, že sa štát stará o svojich podda­ ných, aleJak, že oni nepocítia ťažkej ruky vládnej. Štát im dáva široké pole slobod­ ného účinkovania, ale preto starostlivým okom sprevádza spoločenský život, aby neupadlo všeobecné blaho a dobrobyt ľudu. Keď sa Belgicko r. 1830 vyslobodilo zpod hollandského panstva, stvorilo si kon­ štitúciu čili ústavu, v ktorej bola poddaným zaistená všeliaká sloboda a spravodlivosť. Na svetochýrnej výstave v Brusselu r. 1910 bola vystavená tabuľa konštitucionálnych slobôd v moderných krajinách,ktorú sostavili ktorísi Belgičania, aby dokázali, že ani jedna civilisovaná krajina (nevynímajúc ani Anglic­ ko) nedáva toľko slobody ľudu, ako Belgicko. V zemi slobody je prirodzeným, že i demokratismus je v rozkvete, a síce ten opravdivé kresťanský demokratismus, kde každému pripadajú vedľa rovných povin­ ností i rovné práva, kde si uctí jedon druhého, bárs by pochodil neviem z akého nízkeho rodu a stavu. Z toho samo od seba pochádza, že i ľud je tuná povedomý, rezký a obetivý. Neprivyknutý na tútorstvo štátu, spolieha len na svoju prácu a svoje sily. Národnostne delí sa belgické obyvateľ­ stvo vo dva národy: Flámov a Valonov, medzi ktorými panujú niekedy až rozhor­ čené národné boje. Flámi sú germánskeho, Valoni kelto-románskeho pôvodu; práve preto vidí sa medzi nimi i veľký rozdiel v charakteru, v obyčajoch a v reči. Flámsky jazyk je vetev germánskeho jazyka, Valoni hovoria francúzskym dialektom. Poneváč Francúzsko už od vekov chce si podrobiť Flandriu, takým spôsobom začal pomaly panovať a rozmáhať sa francúzsky duch a jazyk. Zvláště r. 1830 dalo sa to badať, keď Belgicko s pomocou francúzskou oslo- bodilo sa od Hollandska. Francúzsky jazyk stal sa úradným jazykom a vkradol sa do úradov, škôl, priemyslu, novinárstva, vo­ jenského kommanda atď. Len od 80-tich rokov kliesni si cestu flámska reč, tak že majú už viac stredných škôl, kde sa pred­ náša flámsky, lež ešte i teraz vo väčšej čiastke stredných škôl prednáša sa po fran­ cúzsky, tak tiež aj na universitách. — Flámi bojujú, aby dostali aspoň jednu uni­ versitu, kde by sa prednášalo v ich reči, ako aj o to, aby flámski vojaci mali kom- mando vo svojom materinskom jazyku. Poneváč Flámi sú veľmi energický a vy- trvanlivý národ, niet pochyby, že nezadlho ich spravodlivá žiadosť sa aj splní. Čo sa hospodárskeho života týka, ten je v Belgicku čo najviac rozvinutý. Na malom priestore asi 30.000 km2 žije 7l /2 milliona ľudí. Hustota obyvateľstva prevyšuje všetky európske krajiny, okrem Saska. Preto gaz­ dovská práca musí byť intensívna, a v tom vyniká obzvláště roľníctvo, ktoré je tu najvyvinutejšie. Na jednom jutre dvakrát\' viacej urodí sa žita, než na pr. v Rakúsku. Najdeme tu také sedliacke rodiny, ktoré žijú z jednoho jutra zemičky. Priemysel tiež vyniká temer i nad najprednejšie európske krajiny, a rozvíja sa zvláště preto, poneváč zem má dosť uhlia a Belgičan je robotný, žilovitý, obratný a vytrvanlivý pracovník. Z toho sa dá zatvárať, že i ku­ pectvo je veľmi rozvité, (Pokračovanie.)

. \'— \' J , S¥«85S •:...ii ..j.--iľ I I I „•:,, -» |,i.vtíli i! • • • — \' - J w DETSKY, / KĽ1TIK £ k i t ; VYCHÁDZKA DO ZELENÉHO alebo: AKO POZNALI JANÍČKO A ELENKA BOŽIU PROZRETEĽNOSŤ. — Z diela: Ernst von Wildenbruch: Kindertränen. — Podáva O. J. — jalý Janíčko často lámal si hlávku nad ťažkým orieškom. Chcel ho rozlúštiť, objasniť, ale nešlo to, a ani jeho sestrička Elenka^ ktorá od neho o celý rok a dva mesiace bola staršia a mala už na ôsmy rok, nevedela mu pomôcť v tejto ťažkej hádanke. Otázka bola: čo je vlastne Prozreteľnosť? Že od Pána Boha pochádza, v tom boli Janíčko a Elenka jednomyseľní, lebo každý večer, keď ich matka ukladala do postieľky, složila im ruky a predriekala im verš, v ktorom odporúčala ich do božej Prozre­ teľnosti ; aj o tom, ako Pán Boh vyzerá, že asi tak musí vyzerať, ako ich otec — len o mnoho, mnoho starší, a s dlhou, dlhou bielou bradou — nebolo medzi nimi žiadnej pochybnosti. — Ale Prozreteľnosť! Spyto­ vali sa aj matky, ale jej vysvetle­ nie ešte väčšmi zatemnilo ich rozumčeky.,, Mi­ lý Pán Boh — hovorila im — vie všetko; vidí do minulosti i do budúcnosti. Ba aj to vie už vopred, keď bu­ de dieťa nezbed­ né, a chcelo by niečo robiť, čo sa nepatrí. Vo svojej dobrote stará sa o to, aby nezbednosť detí nemala žia­ dnych zlých ná­ sledkov, a pre­ mení všetko na dobré." Je to predsa len zvláštne ; on • Z nášho albuma. vedel vopred, že budú deti nezbedné, a predsa dopustil, aby sa tak stalo! On má predsa toľko anjelov k svojej potrebe a službe. Janík cenil ich počet najmenej na tisíc, ale Elenka ho ubezpečila, že ich najmenej desať tisíc musí byť. Prečo teda nepošle, keď zbadá, že dieťa niečo nedobrého chce urobiť, hneď svojho anjela dolu, ktorý by im povedal: „Ty — Janík, alebo ty — Elenka, milý Pán Boh vám odkazuje, aby ste to, čo zamýšľate robiť, pekne-rúče ne- \'chali tak." A žatým, keď dieťa predsa neposlúchne — staral sa, aby to nemalo zlých násled­ kov ? On vedel teda vopred, koľko starosti a práce mu detská nezbednosť zapríčiní, a predsa nesriadil žiadne zbraňujúce pravidlá. Čím viac nad týmto Janík a Elenka rozmýšľali, tým väčšmi zamotali sa do tajuplnej hádanky. V jednu ne­ deľu,keďobidva- ja sedeli s rodič­ mi pri obede, o- známil im otec, že budúceho dňa jestlibudepekný čas, a jestli sa budú dobre spra­ vovať, urobia si vychádzku do zeleného. Spoločne s ro­ dičmi pôjdu na prechádzku do majera, ktorý je asi na hodinu od mesta vzdialený, a tam budú ro­ dičia piť kávu, Janíčko a Elenka • mlieko s kolá-

Číslo 6. a 7. DENNICA Strana 155. čom. Na šťastie, že sa už obidvaja naobe­ dovali, ináč by od veľkej radosti, počujúc túto zprávu, boli na celý obed iste zabudli. Najzvláštnejšie ale bolo, že keď si rodičia „na zdravie" priali, a keď oni, Janík na pravom a Elenka na ľavom kolene svojho otca sedeli, so zvláštnym úsmevom povedal im tento: „Nie je isté, ale snáď zajtra prí­ ležitostne poznáte Prozreteľnosť." Toto dalo celej veci nový, tajuplný zá­ ujem, a Janík a Elenka mali pocit, akoby do zajtrajšieho popoludnia ako na vajcoch mali chodiť, aby nejako, chtiac-nechtiac, nevyparatili niečo, čo by ich o zajtrajší výlet mohlo pripraviť. V noci snívalo sa obidvom o Prozre­ teľnosti. Janík videl ju v podobe starej ženy, ktorá sa ruka v ruke s Pánom Bohom prechádzala a rozprávala s ním o poriadnych a nezbedných deťoch. Elenka zase videla dlhé, mohutné rameno, ktoré vynorilo sa z oblakov, a veľkým prstom, dlhým ako topoľ, kreslilo po zemi čiary — bez pochyby označovalo cesty, ktorými majú zdarné deti chodiť. — Konečne svitol túžobne očakávaný deň, a milý Pán Boh zo zvláštneho priateľstva k Janíkovi a Elenke postaral sa, aby mali utešený slnečný deň. Keď boli po obede, šli s matkou do spálne, aby sa tam na výlet vystrojili. Janík dostal matrosový kabátik z mo­ drého kartúnu, a hnedý slamený klobúk s vlajúcou čiernou stužkou; Elenka sňaho- bielu pelerinu a žltý slamený klobúk s visiacou bielou stužkou. S radničnej veže bily štyri hodiny, keď Janík a Elenka pred svojimi rodičmi vy­ chádzali z brány. Neprešli ani sto krokov ulicou, keď na nariadenie otcovo urobili prvú stanicu, ktorá stanica znamenala ďalší postup na schodách ich blaženstva. Bolo to na rohu ulice, kde nachodila sa veľká cukráreň, popri ktorej Janík a Elenka nikdy neprešli bez toho, žeby s istou bázňou nevdychovali sladkú vôňu koláčov, vystupujúcu z pivničných miest­ ností pekárne. A teraz nebol to len sen: dnes majú v skutočnosti do tejto budovy všetkých radostí vstúpiť. Sám otec otvoril dvere povediac: „Tak poďte dnu!" Jasajúc od šťastia, drobčili dnu, kde pred dlhým sklepným stolom, na ktorom boly samé cukroviny, jedny utešenejšie než druhé, zostali cele strnulé stáť. „Po- pozerajte si," hovorí za nimi stojaci otec, „každý z vás môže si dľa ľúbosti jeden kúsok zo stola vyhľadať a so sebou vziať." To už bolo primoc. — Janík a Elenka nevedeli ani len vydýchnuť; hovoriť pri takomto šťastí nebolo im možno. Najprv sa obapolne jeden na druhého obzreli, akoby sa chceli spýtať, či sa na zemi na- chodia, a či sú už niekde v raji? Potom natiahli hrdielka, aby si mohli stôl lepšie prezreť. K tomu ale boli príliš malí. Pria­ teľská slečna, ktorá stála za stolom, usmiala sa a prinesúc dva stolčeky, na ktoré si deti postávaly, vypomohla im z nesnádze. Len teraz videli dopodrobna to pole po­ kladov a započal sa výber. Vysoký, strotn- kový koláč, ktorý sa na rohu stola vypínal, zaujal najviac ich zrak a pozornosť. „Pozriže, koľko nosov," šeptá Janík, a vo veľkom vzrušení tak strčil Elenku do boka, že sa so stolčeka skoro skotúľala. „Ach, pozri ten veľký jablčník — a tak mnoho cukru na ňom!" — jásala Elenka. Dlho, neobyčajne dlho trvala táto pre­ hliadka, a keď by nie prísne slovo otcovo, ktoré ich ku najrýchlejšej voľbe nútilo, iste vyberali a stáli by i dnes pred tým sto­ lom. V prostried stola, ako plný mesiac letného večera, žiaril čerstvo nakrájaný tvarožník, — a tento bol, na ktorý padla Ja­ níkova voľba, pričom od ostatných skvost­ ných lakôtiek lúčil sa so smutným po­ hľadom. Elenka zostala verná svojmu jablč- níku a volila si z neho jeden kus. Slečna z každého koláča vzala po kuse, posypala ich hojne cukrom, vložila do škar- niciel, a tak ponad stôl podala ich do vystre­ tých rúk detí. Opatrne, akoby tú najhá- klivejšiu vec tohoto sveta mali v rukách, sostúpili so svojich stolčekov a čakali na ďalšie pokyny. „Teraz ale dajte pozor," hovorí otec, „teraz uvidíme, či ste poriadne, zdržan­ livé deti. Koláče si ponesiete sami, a vonku v majeri dostanete k nim pohár mlieka. Kto svoj podiel počas prechádzky zjie, ten nedostane druhý koláč, a ani mlieka." Zbožne, akoby počuli hlas posledného súdu, načúvali Janík a Elenka tieto slová závažného obsahu, a mimovoľne stisli tuhšie otvor škarniciel rúčkami, akoby boli chceli toho voňavého pokušiteľa do tej najhlbšej priepasti zakliať. „Tak," hovorí otec, „už teda viete — tak poďte." S radničnej veže bilo pol piatej, keď Janík a Elenka s rodičmi opustili cukráreň. Sviatočne kráčali pred otcom a matkou, ako ľudia, ktorí sú si povedomí, že je na nich veľká, dôležitá úloha sverená, držiac škarnicle ako možno ďaleko od seba. Keď

Strana 156. DENNICA Číslo 6. a 7. ale přechodili cez most, nežne privinuli si ich zase k sebe, — bola by predsa veľká škoda bývala, keby im odpadly do vody. Na druhej strane rieky, v slobodnej prírode, pochod nedržal sa viac prísneho poriadku, a kým rodičia pohodlne kráčali v pred, Janík a Elenka behali po ceste na pravo, na Ťavo. Rodičia spustili ich s do­ hľadu, a tak sa stalo, že deti zaostaly za nimi. To bol okamih, kde po prvý raz mohli si škarnicle z blízka poobzerať; otvoriť ich neotvorili, to by pokušeniu bolo ^ príliš prospelo, len z vonku ich obzerali. Co za krásny lesklý papier to bol, a ako skvostne vynímala sa na ňom ťirma cukrárne! Kým sa s týmto zapodievali, išiel im ich malý spoločník, daxlík Hektor, oproti, ktorý svojho pána z prechádzky doprevá­ dzal. Akonáhle poznal deti, ktoré ho s ja­ sotom pozdravily, pribehol rýchle k nim. Strihal ušima a svoj špicatý, studený nos tiskal do Janíkovej ruky, horlivé čuchajúc okolo škarnicle. Deti malý z toho veľkú radosť a zábavku, a Elenka sa neuspoko­ jila, až kým aj jej škarnicľu dobre oňuchal. Ale prosebný pohľad Hektorov zostal ne­ vyslyšaný, a musel sa uspokojiť len s tým, že ho Janík a Elenka so všetkých strán nežno poobjímali a pohladkali. Potom, keď videl, že už nemá čo hľadať, obrátil sa Hektor, prsknul a odběhnul na krivých nôžkach za svojím pánom, sprevádzaný smutným pohľadom detí, ktoré na neho, ako na odchádzajúceho žobráka, hľadely. Tento príbeh s Hektorom nezostal bez následkov; lebo po niekoľko krokoch zdvi­ hnul Janík škarnicľu k nosu: „Ach, — obrátil sa ku Elenke, — zavoňajže, či aj tvoja škarnicľa tak pekne vonia?" To sa muselo zistiť, a preto za nejaký čas ovoniaval Janík Elenkinu, a Elenka Janíkovu škarnicľu. Výsledok bol veľmi uspokojivý, lebo koláče voňaly vskutku veľmi svodné. Elenka pozdvihla škarnicľu, a zrazu po­ čula v nej hrkotanie a mrvenie. „Počúvajže," hovorí, potrasúc škarnic- ľou pred Jankovými ušami. „Vari sa ti rozlomil ?" spytuje sa, „mala by si pozreť." Elenka poznala hneď nebezpečie, ktoré skrývalo sa v tomto návrhu, postála tro­ chu a obzrela sa na rodičov. Títo, ale — neohliadnuc sa na nich, — šli svojou ce­ stou; otvoriť škarnicle nebolo zakázané. Elenka opatrne rozkriačila otvor škarnicle, ponad ktorý obidvoje detí stúlilo hlávky a nazeraly s napjatím dnu, akoby hľadely do klenotnice pohádkového zámku. Vskutku — jednotlivé kúsky jablka a sopár hrozienok oddělily sa od cesta, a opáľaly sa okolo hlavného kusa. Janík hľadel mlčky na Elenku, a Elenka mlčky na Janka; potom zrazu obidvaja sa začervenali, Elenka zatvorila škarnicľu, a mlčky napredovali cestou. Asi po päťdesiatich krokoch priblížil sa Janík ku Elenke. „Vieš", — hovorí jej cele tíško, — „tie odpadnuté kúsky nepatria vlastne už k tomu, tie by si vlastne mohla zjesť!" Elenka roztvorila škarnicľu, neodpove­ dala nič a zapálila sa až po uši. Zase o tridsať krokov ďalej započne Janík: „Vieš, keď sa tak veľmi bojíš, mohli by sme to aj spolu? Ináče — ja by som to aj sám zjedol, a tak ty nebudeš vinná." Elenka ale zostala pevná, a passívnym mlčaním vzdorovala rečiam tohoto malého sofistu. Znovu ušlo dakoľko času. „Ja ti za to dám niečo z môjho," — hovorí Janík, — „pozriže sem." Ako predtým ponad Elenkinou, tak stúlily sa teraz dve hlávky nad Janíkovou škarnicľou. V svodnom svetle jasal sa tva­ rožník s čiernymi korintkami. Janík stisol trochu škarnicľu, a štrk-štrk, hneď odpadlo sopár korintiek. Tieto vysypal do ruky a ponúkol nimi sestričku. Elenka sa najprv zdráhala, ale potom siahla prstami do svo­ jej škarnicle, a kým dvoma prstami brala si korintky od bračeka, druhými podávala mu kúsok jablka a dve hrozienky, a tak korintky a kúsok jablka zmizly v opačnom smere v ústach detí. Akonáhle sa toto stalo, zostrašeno pohliadli na vopred krá­ čajúcich rodičov, ktorí nič nezbadajúc, išli pohodlne cestou. (Dokončenie.)

Číslo 6. a 7. DENNICA Strana 157. TETA LUDMILA: Sedíme si veselí, ako mucha v kyseli, či von prší či sa leje, lebo slnko či sa smeje: sedíme si v suchu, pod dáždnikom, v kožuchu. POD DÁŽDNIKOM. Dáždnik, dáždnik, paraplán, kto ho má, je veľký pán, môže chodiť hore-dolu, sám alebo dvaja spolu, pri okienku, pri okne — čo aj prší, nezmokne. „Málo nás je, málo nás, poď ty, Lízka, medzi nás, my sme veľmi panskí páni, aj ty budeš s mašľou pani, kto nezkusil — neverí! Tak nám je, jak v páperi!" Ale Lízka: „Tralala! var\' som blázon, abych šla!" Pozná ona takú chásku, pánskych pánov a ich lásku: chvíľku žart — a z toho ta vyhnali by zo sveta — Múdra Lízka pod fúzom smeje sa im, viťúzom: „Ďakujem vám, pánsky pánku, za tú vábnu za pozvánku, lepšie je mne bez strachu na dáždniku, na dachu." CESTY BOŽIE. D etičky moje drahé, že mi tak veľmi na vás všetkých záleží, aby ste slušne vzrastaly k najväčšej poteche vašich milých rodičov, ale aj k radosti celej tej našej slovenskej rodiny, rozpoviem vám príhodu — skutočnú udalosť — aby vám pripomínala, čo je lož, alebo ako to po- všedne voláme, „cigáňstvo" za nebezpečný hriech. Aby ste sa už teraz za mladi chrá­ nily tejto špatnosti a neresti, umieňte si: „Budem len pravdu hovoriť, nebudem lu- hať, a čo by sa čo robilo!" — Keď by ste nemohly pravdu povedať, alebo snáď už pre čokoľvek i ťažko by vám bolo pravdu vyriecť: nuž radšej nehovorte nič, ako ci­ gániť. Pamätajte na to, dietky moje, že čo by aj nik nevedel o tom, že lužete, vie to zaiste ten vševedúci Pán Boh tam hore na nebi; a to je už dosť. Ten to iste vyjaví, ani sa nenazdáte, ako, — áno i potresce iste. Tiež si zapamätajte, že vám vaši dobrí rodičia každé previnenie skôr a milšie od­ pustia, keď sa im hneď priznáte, pravdu rozpoviete, ako ste to či ono vykonaly, a zkúsite samy v sebe, ako vám vo vašej mysli i na vašom srdiečku aj hneď odľahne. Rozpoviem vám, čo nám, ako malým deťom, naša nebohá mamička, Pán Boh ju osláv, často k výstrahe rozprávala. Tak dobre sa pamätám, s akou napnu- tosťou sme tomu jej milému hlasu načú­ vali, ako nás podobné rozpravy dojímaly a ako nás táto utvrdila v odpore proti lži. Učíte sa v škole aj dejepis = históriu; přijdete i na ten osudný „48" rok, t. j .

Strana 158. DENNICA Číslo 6. a 7. 1848, keď to bola v našej krajine revo­ lúcia = povstanie. Bolo i u nás, na našom milom Slovensku, všeliako, strachu a hrúzy vojenskej i nevojenskej veľmi moc. Keď nám tá naša dobrá mamička začala rozprávať „o revolúcii", čo sa to robilo, vždy seba i nás so vzdychom prežehnala: aby sme po­ dobného nikdy nedožili. Nuž v tú revolúciu bolo i to vyhlásené, že nikto nesmie u seba mať zbraň, ak má, musí ju oddať vrchnosti. I chodili po do- mách shTadúvať, kde kto čo mal. Prišiel zo stoličného domu úradník s hajdúchom aj k našej mamičke do sklepu, bola sklep- níčka, či kupcová, a mala i zbroj na predaj, flinty. Oddala svedomité čo mala, hajdúch sobral do náručia a odniesol do stoličného domu. O nejaký čas sišly pánom na stoličnom dome zase flinty na um, že kde sa, čo sa; mali ich vari nazpät dávať, ale tu flinty akoby zmizly, nik o nich nevedel. Brali toho hajdúcha na zodpovednosť, ktorý ich niesol zo sklepu, — iba ked ten začne tvrdiť, že ich on veru nazpät zaniesol, to jest do sklepu našej mamičke oddal. Volali túto pred súd; ona čistým svedomím po­ kojne svedčila, že ich nik nedoniesol, ona ich viac nevidela, ako ich vtedy vydala. Dali hajdúchovi prisahať a ten — od­ prisahal, že ich oddal jej do rúk. Mamička naša od hrôzy nad tým krivoprisažníkom zbledla, striaslo ju a mala padnúť; len čo ju sudca zachytil, posadil na stoličku i upo­ kojoval ju, veriac v jej nevinu. Pán Boh je nie náhlivý, ale pamätlivý, vraví naše príslovie; a tak sa i tu stalo. Nie hneď, ale nevytrvalo dlho, čo tohoto krivoprísažníka hajdúcha potrestal, a to práve tým, čím zhrešil. Porazil ho na pol tela, zvláště na jazyk a pravú ruku, i zbiednel tak, že chodil po žobraní! A ja­ zykom, ktorým tak strašne luhal, nemohol si ani len tú almužnu vyprosiť, lebo len nesrozumiteľne lalotal, a do pravej ruky, ktorú tak hriešne, lživé dvíhal ku krivo- prísahe, nemohol si ani len tú udelenú al­ mužnu vziať. Neraz bol tento bedár s bôľnym výra­ zom na tvári i u mamičky po pýtaní, a ona že vždy videla s hrôzou na ňóm — cesty Božie! Chráňte sa tedy, detičky moje, i len malej lži, dľa príslovia: i len malý palček čertu podať, aby vás potom ľahko za celú ruku neschytil. Na dnes len toľko. Vaša dobrá priateľka. H O R A L : ZÁSLUHA MATKY. Opýtať sa mladý muž prišiel k mudrcovi: — Mužu boží, ctihodný! — s úctou ho osloví, - matku starú, nevládnu držím ja u seba, dávam jej byt, i šaty, i čo jej len treba. Vlastnou rukou kŕmim ju v preťažkej nemoci, nápoj, lieky podávam vo dne jej, i v noci; dvihám si ju rukami, sám si ju ukladám, v lete chládok, v zime s zas teplý kút jej hľadám. Či som sa jej odmenil? — Mudrc na to pravil: — Neodmenil, — len si jej dobrodenie spravil; nenie to ni čiastka stá z matky dobrodení, lež Boh aj to málo ti stonásob\' odmení!...

BDĎiNAPRI L O H A ^ E N NICEÍ ^ FR. NAUMANN: ÚKOL ŽENY V HOSPODÁRSTVE NOVEJ DOBY. — Prel. N—ý. — (Pokračovanie.) — j[ie len práca materstva, ale každá ženská práca vôbec je v novej dobe pomerne ťažšia, ako prv. Drievna kultúra bola založená v miere omnoho väčšej na ženskej práci, ako dnešná. Nebola to v každom ohľade výhoda, lebo tá možnosť, že muž hral pána a trpel, aby žena obrobila zem, vyskytla sa vo všetkých kultúrach. Krajnosť, ktorá je v tomto ohťade možná, ukážu nám nie­ ktoré négerské národy, u ktorých je žena, ako taká, otrokyňou a pracovným zvie­ raťom. I v Nemecku mal muž dosť barbar­ ského práva proti žene; táto vedela si ale vždy zaistiť svoje miesto, ako sedliacka a majstrova. Najdôležitejším ovšem bolo jej postavenie v poľnom hospodárstve, lebo 75°/0 ľudu bolo roľnícke. Postavenie ženy v staršom nemeckom poľnohospodárstve patrí k tým najlepším posíciam, aké si žena v akýchkoľvek kultúrnych podobách vy­ dobyla. I tu, kde bola dedičnoprávne ukrá­ tená, udržala si v životnej skutočnosti sedliacka v istej miere samostatnosť, ktorá nie zriedka prešla v sedliacke materské panstvo. Stará sedliacka bola a je ešte často faktorom, ktorému sa podriadi všetko ostatné. Hospodársky záleží toto jej vý­ hodné postavenie v tom, že hospodárstvo starého štýlu nebolo možné prevádzať bez nej, lebo stalo sa pevnou súčiastkou ne­ meckých zvykov, že krava patrí k žene a že krava je hlavným zvieraťom starého hospodárstva. V mliekárstve mala žena pole, do financií ktorého nemohli mužskí vniknúť ani na začiatku peňažného hospo­ dárstva. Iba moderné mliekárske družstvá odoberú žene rozhodovanie nad mliečnou kassou; je to ztráta, ktorú všetky výhody mliekárskeho systému len ťažko môžu na­ hradiť, bo tým žena upadne o stupeň hlbšie do odvislosti od muža. Vzdor tomu ostane žena v hospodárstve i dnes v zaistenej výške všade tam, kde dobytkárstvo panuje, bo opatera mladého statku vyžaduje vo vše­ obecnosti ženské ruky. I záhradná a ze­ leninárska kultúra je priaznivá pre ženské sily. I v dolnej vrstve zemědělského oby­ vateľstva je žene pomerne ľahšie sa prebiť životom tam, kde udržala sa nejaká podoba vlastného samostatného ženského hospo­ dárenia. Stojí v tejto vrstve hlboko, bo je sama vrstva hlboká, ale nestojí v púhej odvislosti od muža. A skoro všade vyrov­ nalo hospodárenie starého spôsobu dosť dobre ženskú prácu a materstvo. Boly to pre ženu ťažké časy, ked mala malé deti, ale systém, ako celok, uplatnil sa v istých hraniciach predsa dobre: práca bola dosť elastičnou, aby nebola na závade materstvu. Podobné platí o práci dávneho remeselníka a miestneho obchodu. Obe tieto povolania boly bez ženy nemožné, lebo obe vyžadujú súčinnosť rodiny v práci, a žena bola aspoň tak dôležitou tu, ako muž. Keď ešte všetky pracovné sily patřily k rodine, mohla žen­ ská prácu často bez muža ľahšie viesť, než muž bez ženy. Rodinu, ktorá pracuje a v ktorej sa pracuje, nová doba zatisne do úzadia, lebo zväčšenie závodu má za následok, že sa rodina a produkcia rozídu. Remeslo vy­ stúpi z rodiny a stane sa fabrikou, dielňou. Tovaryš vystúpi z rodiny a stane sa ro­ botníkom, ktorý je s dielovedúcim v spo­ jení len počas pracovného času. Ba i učeň zjaví sa len v pracovnom čase. Chlapi idú „do roboty". Tým stane sa starý pochop rodiny prázdnym a povstane nová podoba rodiny, ktorú vídali sme v starých časoch len ojedinelé, domov, ktorý príde do ohľadu len pre konsumpciu a výchovu detí, ale nie pre výrobu. Táto nová zmenšená rodina stane sa životnou postatou ženy, ktorá stane sa takto miesto spolu tvoriacej, ad­ ministratívnou silou. Tam, kde jest moc čo upravovať, pocíti to menej, lebo vedenie veľkej domácnosti poskytuje žene dosť

Strana 160. DENNICA Číslo 6. a 7. možnosti pohybu i vtedy, keď si vidí muža ísť do obchodu, na ktorom ona nemá nič viac spoločného; ale na menšej životnej postáti, kde je byt úzky a konsum malé, tu stane sa žena vyschýnajúcou bylinou. A síce stane sa ňou tým viac, čím menším stane sa množstvo prác, ktoré hodia sa pre rodinnú činnosť. Počet domácich prác zmenšuje sa vždy viac a viac. Zakáľanie a pečenie chleba prevádza sa už len v od- ľalilejších dedinách v rodine, pranie zmen­ šuje sa pri stiesnených bytoch, domáce krajčírstvo ustúpi lacnote konfekcie, práce okolo lampy stanú sa zbytočnými zave­ dením plynu, zariadenie okolo kúrenia sa zjednoduší, všetko možno kúpiť, a kto ne­ chce variť, kupuje jedivo v hostinci. Co pozostane konečne, keď dom má byť ríšou ženy ? Ci sa jej nemusí zmocniť zúfanie, keď vidí, že so starou rodinou ustupuje do pozadia i ona? Hudie sa jej, že by sa mala uspokojiť výchovou svojich detí. Ale, akože ten môže vychovávať, kto sám nič neprežil ? Výchova štyroch stien, medzi kto­ rými žena týždeň po týždni sedí a žije len z toho, že jej muž dáva do rúk peniaze, — je v skutočnosti nie žiadnou výchovou, ktorá by čo i len z ďaleká mohla poskytnúť to, čo dávala často domácka a nie chudo- krevnosťou myšlienky chôravá výchova niekdajšej sedliacky a majstrovej, i v tom páde, jestli sa žena medzi štyrmi stenami viac učila, ako jej pramatka. A čo majú robiť nevydaté ženy ? Pre tieto už v zmen­ šenej rodine vskutku niet práce. Kedysi boly tetky a strynie cele užitočnými a všetky staré rodinné kroniky o nich hovoria; teraz ale nevie si s nimi malý človek v meste pri najlepšej vôli čo počať. Kde sa má podieť žena, ktorá je ešte nie matkou, alebo ktorá nikdy matkou nebude, alebo ktorá odchovala svoje deti zavčasu? Jej pátranie za produkciou a zárobkom je tá čiastka ženskej otázky, ktorá leží najjas­ nejšie pred očami. Žena musí ísť tiež do práce! Všetky morálne obavy sú pri dnešných pomeroch len púhymi řečičkami. Žena bez zárobku, ktorá dnes nejde do práce, je morálne omnoho viac ohrožená, než robotníčka. Hrdosť ženy v modernom živote záleží práve v tom, že neprijmú darom svoje ži­ votné potreby a nechcú si ich kúpiť za cenu takých výkonov, ktoré^by sa, dľa ich prírody, nemalý predávať. Česť každému dievčaťu, ktoré sa chce niečomu učiť, aby sa nemuselo predať. Z mravného ohľadu je vec cele jasná, ale národohospodársky, Žiaľ, — tým nejasnejšia. (Pokračovanie.) V OSUDNEJ HODINE. — Rainer Maria Rilke. — Kto teraz plače voľakde, bez smyslu plače voľakde, pre mňa plače. Kto sa včuľ smeje voľakde, bez smyslu jedná voľakde, mňa vysmieva. Kto teraz ide voľakde, bez smyslu spiecha voľakde, ku mne spiecha. Kto teraz zomre voľakde, bez smyslu zomre voľakde: mňa pozerá. SMRT ROZSIEVA. — Sigbjorn Obstfelder. — Kým since — spieva, usmieva sa, smrť — rozsieva len, ticho rozsieva, rozsieva, ticho rozsieva. Rozsieva v noci, rozsieva, ticho rozsieva vybľadle\' ruže, smutné tulipány, jacinty chore\', čierne fialky, a slzy rozsieva, ticho rozsieva smútiace túžby, bladé úsmevy, váhavosť tmavú, oněměle\' muky a slzy. Kým since — spieva, usmieva sa, smrť — rozsieva len, ticho rozsieva, rozsieva, ticho rozsieva I. GR. ORLOV.

Číslo 6. a 7. DENNICA Strana 161. Diefa jedináčik. Pri deťoch, pochodiacich z väčšej rodiny, vyvinie sa lepší a silnejší charakter. Pre túto príčinu sú potom v živote šťastnejšie a dosiahnu skorej úspechu, ako väčšina detí je- dináčkov. Domácnosť je svetom detí, a síce svetom miniaturným; domácnosť je školou pre život, z ktorej sa deti púšťajú do veľkého sveta. Isté je, že čím viac povah doma poznajú, tým viacej zkušeností majú pre svoj život. Medzi väčším počtom detí naučia sa byť snášanli- vejšími, naučia sa „dať a vziať", a medzi tým, čo sa usilujú opilovať rohy svojich bratov a sestier, opilujú svoje v značnej miere. Len v početnej rodine vyženú sa nesmysly z hláv detí, a ak niekto začína život s hlavou plnou nesmyslov, nič sa mu v živote nevydarí. Zná­ ma vec je, že sa bratia a sestry nikdy ne- prechvália, naopak, jedon druhému mimovoľne vštepí istú dávku nedôverčivosti, ktorá im je potom v živote veľmi užitočná. V početnejšej rodine vyrastie dieťa tak, že má na mysli spo­ ločný majetok a nemyslí len na obohatenie samého seba, na svoju zábavu a na svoje po­ hodlie. Ak sa dieťa za mladý odnaučí egoismu, bude mu to v živote ohromnou výhodou. Ak je dieťa členom väčšej rodiny, má usta­ vične nejaké záujmy: aké vysvedčenie done­ sie brat, či neprepadne, či dostane miesto, o ktoré sa uchádza; — Anička nezabudne po­ vedať Marke, že sa to ľudom nepáči, čo ona robí, — a Marka nezabudne príležitostne vy­ tknúť Aničke tú istú chybu, ktorá sa jej ne­ ľúbi. Jurko bude hľadieť, aby sa počas prišlej návštevy čo najkrajšie zadržal a upozorní, ak jeho sestričky krivo sedia; ony zase netaja pred strýčkom a tetou jeho šibalstvo. Tieto malé pokyny v nepravý čas majú mnoho ráz dobré účinky, a deti, ktoré nechcú, aby sa im budúcne voľačo takého vytýkalo, dajú si pozor a tak zvyknú na lepší, krajší poriadok. Jedináčik ale často trpí tým, že primúdro rozpráva, rozumne a príkladne vyzerá, že je zrejmý na ňom styk s dospelými. Za to ale má tú nevýhodu, že je v staršom veku naivný, nezkušený, často koná nerozumne, ak mu je nie pri boku otec alebo matka. Často sa stáva, že je z neho na starosť samotár, len preto, že sa nevie k nikomu privinúť. Za to člen po­ četnejšej rodiny vie byt populárnym, poneváč sú mu známe rôzne povahy a neodstraší ho ani okolnosť, ked je nie všetko dľa jeho vôle. Je snášanlivý a súdi ľudí z rôznych stanovísk. Je shovievavejší a tak je jeho povaha vyrov­ nanejšia a o veľa šťastnejšia. Dieťa, ktoré rastie samo, má byť uvádzané medzi deti, aby sa mu povaha zošľachtila a ustálila. S. D. H — i Bi •\'•- • i Alkohol a deti. Úmrtnosť detí alkoholikov. Professor Laitmen v Helsingforse preskúmal 5840 rodín a videl, že z rodičov detí abstinent- ných (vôbec nepijúcich) zomrelo predčasne 13\'4 percentov, z potomkov rodičov mierne pijúcich 23\'2 percentá, a z detí rodičov pijáekych (nemiernych) 32 percentá. Po­ tomstvo rodičov pijanov omnoho viac pre­ padá smrti, ako potomstvo rodičov strie­ zlivých. Následky pitia rodičov javia sa na deťoch. Prof. Denme preskúmal 10 rodín striezli­ vých, v ktorých bolo 61 detí a 10 rodín pijáekych s 57 deťmi. Predčasne zomrelo 8*2 pere. detí rodičov striezlivých, 43\'9 pere. detí rodičov pijáekych. Telesná chyba alebo malý vzrast zistené boly u detí rodičov striezlivých v 3\'3 percentech, a u detí ro­ dičov pijáekych v 17"6 percentoch; epi­ leptických (zrádnik) bolo u rodičov strie­ zlivých 33 pere. detí, u pijakov 10"5 pere. Dľa presného vedeckého bádania vládneho vodcu Schweighoffera, direktora blázinca v Salzburgu (v Rakúsku), pochádza 75 pere. alebo ináč celé tri štvrtiny choromyseľných z rodičov alkoholikov. Deti alkoholikov mávajú zlé zuby, čím je ich zdravie veľmi ohrožené. Professor Laitmen preskúmal 20,008 detí a uviedol, že z detí rodičov abstinentných vôbec nemalo zubov v 8. mesiaci 2P5 pere, z detí rodičov mierne pijúcich 33*9 pere. a z detí rodičov pijanských 42"3 pere. Dcéry pijanských rodičov bývajú ne­ schopné pridájať i ked ich matky pridájať mohly. Professor Bunge pozoroval množ-

Strana 162. DENNICA Číslo 6. a 7. stvo žien, dcér to matiek, schopných pri- dájania, a zbadal, že z dcér miernych, občasne pijúcich otcov nemohlo pridájať 11 "6, z dcér pravidelne, ale mierne pijúcich otcov nemohlo pridájať 16, z dcér otcov pravidelne a nemierne pijúcich 33 a z dcér pijakov až 44 pere. Tuberkulosa zúri najväčšmi medzi deťmi pijakov liehovín. Dľa prof. Bungeho bolo medzi deťmi otcov občas a mierne pijúcich 11\'6 pere. tuberkulósnych, medzi deťmi otcov nemierne pijúcich 21\'7 a medzi deťmi pijanov 293 tuberkulósnych. Deti píjanou upadajú do biedy. Dr. Bernardo v Londýne zistil, že medzi deťmi, nemajúcimi domova a opatrovanými v roz­ ličných ústavoch, 85 percentov pochádza z rodičov alkoholikov. A tak, kam sa len obrátime, všadiaľ vidíme ohromné spusty na zdraví člove­ čenstva, na vývine a majetku ľudí, ktoré dakovať možno len alkoholu. Alkohol pri­ pravuje o zdravie, majetky a životy všet­ kých, ktorí nemajú sily, zrieknuť sa ho. On je nám väčší nepriateľ, než hlad, mor, vojny a všetky ostatné pliagy sveta. On zničí mravne a hmotne každý rok obrovské massy ľudí, idúce do státisícov, ba milli- onov. Buďme mu teda nepriateľmi i my, ked je on takým nepriateľom naším! O koľko lepšie mohli by sme sa mať my Slováci, keby sme prestali piť. Lebo alkohol ničí zdravie nielen toho, čo pije, ale pijatika otca pomstí sa ešte i na detných deťoch jeho. Lebo veď i Písmo sväté hovorí, že hriechy otcov tresce Boh ešte i v desiatom pokolení. Mladí mužovia a dievčatá! Jestli chcete vojsť do manželstva a záleží vám na tom, aby ste mali zdravé a šťastné deti, zriek- nite sa úplne pitia liehovín. Tým si dáte najkrajší svadobný dar! Buďte potom vždy striezliví, aby ste nemali deti neduživé, mrzácke, neschopné života. S. H. „Iné myšlienky." (Z denníka letujúceho dievčaťa.) Moja mama ešte vždy zachádza so mnou ako s malým dievčatkom, trebárs nosím už dva roky dlhé sukne. Aspoň doma v P. Tu mám trochu väčšiu slobodu, poneváč sa mi dvoria všetci mladí členovia našej mužskej kolonie. Mama to ovšem nerada vidí, poneváč som — ako ona vraví — s mojimi 17 rokami na tp ešte primladá. Myslím, hlavnou príčinou bude, že vo svojich 36 rokoch nechce mať veľkú dcéru. O, tá ženská márnivosť! Mama preto pri každej príležitosti bráni prístupu mladých pánov ku mne. Nesmiem sa ani päť minút nerušene baviť so žiadnym mla­ dým mužským. Ale proti tomu už nemá nič, ked v spoloč­ nosti mladých pánov prevádzam nejaký šport. Hovorí, že „šport je požehnaním modernej mládeže. Privádza ju na iné myšlienky". Rada by som vedela, aké sú to tie „iné myšlienky", na ktoré šport privádza mládež; škoda, že sa jej nemôžem na to spýtať, keď mi to sama nepovedala. Písala to apovi v liste, ktorý dobre nezalepila a ktorý som si potom idúcky na poštu prečítala. Mama teda považuje šport za nevinnú zá­ bavu. Mne sa vidí, že sa mýli. Mohla by som jej to vysvetliť, ale nech to urobí Paľko, to je nie moja vec! * Paľko je veľmi milý mladý človek. Má 26 rokov, ale robí dojem usadlého človeka, tak že mama bez obavy sverí ma jeho spoločnosti. Ked bol mame minulého týždňa predstavený, pokrútil hlavou a riekol: „Milostivá pani, po­ važoval som vás za sestry, a nie za matku a dcéru." Od tej doby môže v reštaurácii jesť pri našom stole a dvoriť staršej sestre a mame. Ku mne chová sa asi ako ďalší strýčko. Ale len keď je mama pri tom. Keď sme sami, tu je celkom iný. Paľko je ale na všetky strany sportsman. Vesluje, plavá, vozí sa na bicykli, hrá tennis... Mňa si smie k tomu vždy za­ volať. Mama si myslí, že on nie je mne — a ja jemu — nebezpečná; možno dovedie ma špor­ tom na tie iné myšlienky. Paľko je, bárs mu je otec krajinským vy­ slancom a členom delegácie, rodený diplomat. Keď mamu zavolal na člnkovú prechádzku a mama povedala, že na čln nikdy nohou ne­ vkročí, urobil takú dlhú a smutnú tvár, že ho mama musela tešiť a mňa ponúknuť ako ná­ hradu. Prijal to s tvárou sladko-kyslou a mama žiarila radosťou. Keď sme boli od brehu asi na 300 metrov, pýtal sa ma, ako sa mi člnkovanie páči. „Vozím sa priam tak náruživé rada, ako vy," odpovedala som. „Ale, slečna, ja práve nenávidím veslova­ nie," odvetil mi. „Prečo ste teda volali mamu do činka?" „Nuž preto, lebo som vedel, ako nerada sa člnkuje, a ja som chcel byť s vami raz o samote." Riekla som mu otvorene svoju mienku, ako si môže takto z mamy dobrý deň urobiť. Keď mi vyznal lásku, chcela som hneď vystúpiť z činka, ale neišlo to, bo dokola bola všade voda. A Paľko využil dobre túto situáciu, aby ma smieril.

Číslo 6. a 7. DENNICA Strana 163. Keď sme sa vrátili, vyzerali sme veľmi na- mrzení, takže mama nemala na druhý deň nič proti tomu, ked sme sa chceli zase člnkovať. Doviezli sme sa až k výletnému hostincu, kde sme veľmi príjemne olevrantovali. Pripili sme si na zdravie, na to, čo radi máme, potom na to a na ono, ovšem všetko len pre svoju zá­ bavu; dohodli sme sa aj na tom, že pred ľuďmi budeme si aj na dalej vykaf. Teraz zase chodíme každý deň na bicykli. Mama tiež chodí s nami, ale myslím, že je to nie „chic" pre staršie dámy. Paľko tiež tak myslí, ale mame to nepovedal. Ona ide vždy vedľa neho, a ja musím vopred. Vytýkala som Paľkovi, že dvorí aj mame, aj mne, a to že je pre mňa urážlivé, ale on ma odbavil starým porekadlom: „Kto chce dcéru získať, musí s matkou výskať." Mňa si už získal, s mamou by mohol prestať. Paľko mi sľúbil, že to raz tak zariadi, aby sme si mohli vyjsť samotní. Podarilo sa mu to. Vyšli sme si zase raz všetci traja. Ja som išla vopred, ale na radu Paľkovu som zrýchlila tempo a neočula volanie mamino. Keď som tak odišla asi na 3 kilometre, posadila som sa dľa dohovoru na kraji hory. Za chvíľu tu bol Paľko — samotný. „A kde je mama?" opýtala som sa. „Doma!" „A to už ako?" „Nuž jej kolo nie je v poriadku; to sa hneď ukázalo, ako sme chceli rýchlejšie ísť, a bude vyžadovať väčšiu opravu." „Ale veď včera bolo v po­ riadku," podotkla som. „Áno bolo, ale ja som ho napravil." „Ale to je naničhodnosť," na­ hnevala som sa. Musela som mu ale dať bozk, lebo riadna práca žiada odmenu. Zajtra príde apa z P. a zostane tu dva týždne. Som zvedavá, ako sa mu bude Paľ­ ko páčiť. Mama je tiež akosi zvedavá. Včera pri večeri mu vravela: „Budete to považo­ vať za nemožné, ale môj muž je naozaj aj po sedemnásťroč­ nom manželstve (je tomu už devätnásť rokov, ale mama je taká zábudlivá) vždy ešte žiar­ livý. Netrpel by, aby mi niekto dvoril." To malo byť ako na­ pomenutie: čuj a dovtip sa! Paľko sa ma potom vypy­ toval, či je apa skutočne tak žiarlivý. Odpovedala som, že je to možné. „To je zname­ nité!" hovoril. Prečo je to zna­ menité? Tomu nerozumiem. * Apa došiel. Paľko sa mu predstavil a pri večeri viacej dvoril mame, ako obyčajne, trebárs mama sa držala veľmi chladno. Apa bol zlej vôle. Dávala som pozor a napínala uši, keď po- zdejšie ticho hovoril s mamou a dohováral jej, prečo trpí také zdvorilosti. Musela zakročiť stará mama a dohovárala apovi. „Myslím, že Paľko sa viac zaujíma o Vierku!" To už ako o mňa. Apa sa upokojil a choval sa k Paľkovi veľmi vľúdne. Počula som, ako sa pýtal mamy: „Dvoril pán Pavel Vierke?" A mama odpovedala: „Nedala som im k tomu žiadnej príležitosti. Sem-tam prevádzali spolu nejaký šport, ale na milkovanie nemali času." Apa na to poznamenal: „Škoda. Trochu flirtu neškodí a zpříjemňuje život. A Vierka je už vo veku, kde možno pomýšľať na vydaj." Videť, že apa lepšie pozná lásku a život, ako mama. Neviem, ako jej bolo, ked odve­ tila: „Ako matka by som sa len radovala, keby Vierka, čo je aj mladá, získala takého nápad­ níka, ako je Paľko!" Ráno som to rozprávala Paľkovi. Musí urobiť mame tú radosť. Teraz už viem, aké sú to tie „inakšie my­ šlienky",1 ^ ktoré privádza šport.; Dľa Š. D. -upravil a—jy.jg) DROBNOS j- Berta Suttnerová. Podáva Ľ. P. * Barónka Berta Suttnerová, spiso­ vateľka a publicistka, zomrela po mnohoročnej požehnanej činnosti v 72. roku života. Zosnulá preslávila sa menovite horli­ vosťou za svetový pokoj; ná­ zory svoje vložila do svojho chýrečného diela: „Odzbroj­ te!" ktoré stalo sa známym po celom svete. Pochodiac zo vznešenej rodiny, mala styky s mnohými vplyvnými a vynikajúcimi ľuďmi. Jej ne­ únavnou snahou bolo, vzbu­ diť pozornosť kultúrnych ná­ rodov na nemravný a strašný hriech vzájomného vraždenia sa národov vojnami. Za svo­ ju činnosť Suttnerová vyzna­ čená bola Nobelovskou od­ menou. Ačkoľvek myšlienka svetového pokoja dnes zdá sa ešte utópiou, už poukáza­ ním na ľudstva nedôstojné páchanie zla je zásluhou, kto­ rú uznal celý civilizovaný svet. Zosnulá dôstojne reprezento­ vala sa svetu i ako spisova­ teľka románov. — Jej dielo: „Vzlety lidstva," vyšlo prá­ ve v českom preklade.

Strana 164 DENNICA Číslo 6. a 7. * Sokolky. Nevraživosť Nemcov a veliká zášť, s akou usilujú sa škodiť českému národu, vyvoláva u českých žien tým väčšiu horlivosť, sdružovat sa k národnej sebaobrane. Z tejto po­ hnútky sdružujú sa Češky v ženské sokolské spolky. Vo všetkých jednotách sokolských sú ženské odbory. Popri telesnom otužovaní hlav­ nou vzpruhou je budiť v ženách cit národný a myšlienku národnej sebaobrany vniesť takto do srdca národa, do rodím Toto na mieste je me­ novite vo Viedni, kde Čechom zatvárajú školy (v treťom okrese) a kde vláda pre 40.000 detí povolila jednu jedinú súkromnú českú školu. Vtom istom súc položení, úprimne cítime s na­ šimi sestrami a ich šľachetným úmyslom privolá­ vame srdečné „Na zdar!" * Ľudomilnosť. Štatisticky je dokázané, že každý siedmy človek zomre na suchotiny (tuberkulosu). Ani veda lekárska, ani usilova­ nie sa spoločnosti nie je vstave zmierniť úžasné nebezpečie ľudského zdravia a života. V nov­ šom čase veľmi hľadané sú ošetrovateľky su- chotinárov a v Berlíne zariadily pre nich už dve školy. A poneváč ťažké, ale zvláště ľudo­ milné zamestnanie vyžaduje dôkladné zdra­ votnícke známosti, do školy prijímajú sa len osoby, ktoré už sťa ošetrovateľky chorých boly zamestnané. * Maják zhubcom vtáctva. Z jari a na jaseň, keď vtáctvo sťahuje sa do iných krajov, obrovské veže, majáky, zapríčinia medzi sťahovavými stvoreniami veľké spusty. Húfy vtákov lebo slepo vrazia do múrov majáku a padajú mŕtve do mora, alebo obletujú, svetlom omámené, okolo veže, až vysilené padnú. K dalšiemu letu neschopných lapajú do sietí; pri jedinom majáku lapili vyše 10.000 vtákov, medzi nimi 1800 slúk. Pri iných dvoch majá­ koch za jednu noc zhynulo 3700 vtákov. Naj­ novšie v Hollandsku majáky opatrené sú žŕd- kami, na ktorých si vtáctvo môže vydýchnuť. Na takýchto miestach počet zahynutých vtákov je cele nepatrný. * Jemné rukavičky. Každá dáma vie, že k elegancii úboru nezbytne potrebné sú jemné rukavičky, z kože krásne, čisté vyro­ benej. Ale máloktorá vie, aké asi cesty prejde kožtička, z ktorej sú jej fajne glacé rukavičky zhotovené. Istotne odpadla by jej chuť, keby si zašla do garbiarne, kde by videla kožky na ru­ kavice určené plávať v akejsi strašne páchnucej barnavo-zelenkavej mláke. Vysvetlili by jej, že je to vodou rozpustený trus psov, ktorý gar­ biari veľmi draho platia, lebo bez neho až do nedávna výroba kožených rukavíc nebola možná. Len pred troma rokmi podarilo sa šťastnému chemikovi vynájsť chemickú náhradu, účinkujúcu tak, ako trus. Dorába sa v Nemecku a prichodí do obchodu pod menom O rop o n. Obdivuhodné je, že ľudia pred stoletiami našli spôsob, pravda negustiósny a primitívny, k zje- mňovaniu, koží a v pokročilej, na obdivuhodné vynálezy bohatej dobe nevedeli vyhútať, čo by nevoňavý prostriedok vývinu chemie pri­ merane nahradilo. HRODINNE ZPRAWi , ^ 3 7 ^ 3 Zasnúbili sa: Pán Samuel M i k u š, kupec v Padinej, so slečnou Mariškou Karlovských z Kovačice. — Sňatok slávili: Pán Peter Marendiak, ev. učiteľ, so slečnou Ančou Uramovou v Liptovskom Sv. Mikuláši. Snúbencom i mladému páru srdečne blaho­ želáme! Podáva Ľ. P. — Ženský sjazd bude 2. augusta na hanácko-valašskej výstavke v Holešově. — Na tejto výstavke zastúpená je i naša „Lipa" svo­ jimi výšivkami, a síce v ženskom oddiele. * Vysoká ženská škola v Lipsku, jestvujúca od troch rokov, rozšírená je novou imposantnou budovou, — čo je dôkazom, že záujem a potreba vyššieho vzdelania žien v Ne­ mecku rapídne stúpa. Škola má tri oddiele, všetky pre žiačky, skončivšie už daktoré od­ borné školy: pre učiteľky, ošetrovateľky cho­ rých pokračovacie školy teoretické i praktické; vyššiu školu, vzdelávajúcu ženu ku povola­ niam sociálnym: za policajné asistentky, dielo- vedúce obchodov atd. V treťom oddelení vy­ učujú sa opatrovnice chorých a ich predsta­ vené. Škola má prírodovedecké oddelenie, šesť miestností, vystrojených najnovšími prístrojami k chemicko-fyzikálnym a bakteriologickým prá­ cam. Ústav už za krátky čas svojho trvania vystrojil do sveta húfy vedochtivých, dľa na­ dania v ňom sa vzdelavších žien. — V Berlíne je 33 ženských lekárov a to v nemocniciach i v súkromej praksi. Sú to síce doktorky všetkých vied lekárskych, liečia však prevážne choroby ženské a detské. — Cisár nemecký založil na Baltickom mori asyl pre choré robotníčky berlínske, aby sa mohly čím skôr zotaviť a byť schopné hľadať si výživu. — V celom Nemecku je v sozname učňov zapísaných blízo 19 tisíc dievčat; z toho krajčírok 15 tisíc, modistiek 4 tisíc. — V Turecku, v Carihrade, vychodí nový časopis pre ženy. Má názov „Kadinlar Dun- jassi" (Ženský svet) a má nahradiť zaniknutý časopis „Meazim", ktorý mal v záhlaví motto z Koránu: „Ženy sú merítkom pokroku každého národa." Redaktorkou je Nuri Chanim, žena tureckého žurnalistu. Vedie list smerom umier­ neným.

Číslo 6. a 7. DENNICA Strana 165. 1 \' i RADYDBE DOMÁCNOST , , • — i , Ovocie a med. Predtým považovalo sa ovocie za lahôdku. Dnes vieme, že je tiež pozoruhodnou potravou. Volba potravín ohľadom obsahu biel­ kovín, uhlohydrátov, masti a škrobovín nerobí nám žiadnych starostí. Preto veľmi často hrešíme proti svojmu zdraviu. Mäso, chlieb, zemiaky, strova bohaté sú na bielko­ viny a uhlohydráty, ale neobsahujú v sebe minerálne soli, alebo len v nepatrnej miere. Tieto obsahuje ovocie a zelenina, preto sú pre tvorenie sa krvi veľmi potrebné. Zele­ ninu pomerne málo varíme, okrem toho sa umývaním a varením pozbaví mnohých dô­ ležitých súčiastok. Ovocie, ktoré jieme su­ rové, je tedy najvýdatnejším dodávateľom krvotvorných látok. V prvom rade je to jablko, ktoré obsahuje v sebe mnoho sódy a železa, čistiac krv od zbytočných a škod­ livých kyselín. Odporúča sa zvláště chudo- krevným ľuďom a deťom. Jablko obsahuje v sebe i fosfor, ktorý má dobrý účinok na modzog. Jablko je ale prevýšené jahodami (šmok- vicami). Jahody obsahujú v sebe neoby­ čajné množstvo minerálnych solí, ktorou vlastnosťou každé ovocie prevýšia. Naj­ menej majú v sebe drasla, zato tým viacej sódy, vápna, fosforu, železa atd. Jahody, a vôbec každé ovocie, čistí póry tela od kyseliny močovej, zabraňujúc takto tvo­ reniu sa žlčových, močových a ľadvinových kamienkov, a stávajúce už rozpúšťa. Vo vínnom hrozne je najviac fosforu, vápna a síry (švábľu). Sódy a železa ob­ sahuje málo. Egreš má značné množstvo fosforu, vápna, sódy a železa. Kyselina ovocná podporuje trovenie a každý jej druh inakšie účinkuje. Jablká, hrušky, slivky, broskyne, marule a čerešne obsa­ hujú v sebe kyselinu jablčnú, hrozno ky­ selinu vínovú i jablčnú, ríbezle a egreš miešaninu kyseliny jablčnej a citrónovej. Požívanie ovocia veľmi dobre podporuje trovenie a chráni ľudí pred chorobami pečene, čriev a žalúdka, lebo kyseliny rastlinné účinkujú celkom inakšie, ako kvasové. Okrem týchto vlastností, vývin celého organismu napomáhajúcich, čistia ovocné kyseliny krv, ničia bacille a zá­ rodky črevných i žalúdkových nemocí. Čučoriedky a brusnice obsahujú tannin, majú tedy liečivé vlastnosti pri behačke. Menovite borievky veľmi napomôžu vylúčiť kyselinu močovú z tela, ktorá je príčinou lámky (gichtu). Ovocie obsahuje cukor, majúci tie isté vlastnosti čo med. Podporuje trovenie a přechodí do krvi, čím napomáha pravidelné jej tvorenie. Hore uvedené druhy ovocia obsahujú 8—16 proc. cukru hroznového a ovocného. Najviac cukru majú v sebe datle a figy. Datle 50, figy ale až 70 procentov. Obsahujú značné procento bielkoviny, a poneváč sú pomerne lacnejšie než naša ovocina, a dostať ich vždy, môžu sa jesť i keď nášho domáceho ovocia niet, alebo je pre svoju drahotu chudobným ľudom neprístupné. V orechoch, gaštanoch, mandlách je také množstvo bielkoviny, že mandle pre­ výšia i mäso. Orechy sú tiež bohaté na bielkovinu. To zapríčinilo domnienku, že sú ťažko ztroviteľné. Akiste ľudia už dobre nasýtení jedli orechy ako dessert, čím už i tak plný žalúdok ešte viac preplnili. Orechy sa majú jesť len po jedlách ľahkých, málo mastných; vtedy doplňujú stravu veľ­ mi vhodne, dodávajúc žalúdku potrebnú bielkovinu. Orechy sa musia dobre pohrýzť. Ovocie je výborným pokrmom. Poží­ vanie v malých dávkach napomáha uzdra­ venie chorých a chráni pred chorobou. Surové i varené podáva príjemnú zmenu v stolovaní. Ako prídavok robí mnohé jedlá chutnejšími a úhľadnejšími, čím našu chuť povzbudzuje. Celý náš organismus len získa hojným požívaním ovocia. * * * Med je najčistejšia a najjemnejšia po­ travina, je najčistejší výťah z kvetov. Požitý zohrieva a občerstvuje, má veľkú cenu výživnú i liečivú a ničím sa nedá nahradiť. 98% výživných látok prichodí rovno do krvi, ale musí byť pravý, čistý, včelami z kvetov donesený a čisto topený. Aký užitočný je čistý med, tak škodlivý je med falšovaný a nečistý. Falšuje sa glykosou, ktorá sa vyrába zo škrobu po­ mocou kyseliny sírovej, a pri najpečlivej- šom čistení obsahuje vždy istú časť tejto jedovatej látky. Taký med je sladko mdlý, tekutý, pekného výzoru, nekrystalisuje a necukrovatie ani po dlhšom čase, kdežto pravý včelí med je hneď hustý a chytro zcukrovatie. Med nedobre čistený je ne­ zdravý, poneváč organické čiastky, ktoré v ňom zostanú, sa rozkladajú.

Strana 166. DENNICA Číslo 6. a 7. — S o b r a n é spisy básnické Hviezdoslava. Sväzok II. Oddiel lyrický. Druhé vydanie. 408 strán. 8°. Obsah: Úvodná. Žalmy a hymny. Sonety. Leto- rosty. V pamäť. Doslov. Nákladom Kníhtlačiarskeho úč. spolku v Turčianskom Sv. Martine. Cena brošo- vaného výtisku 4 kor., viazaného 5 kor. 20 hal. Poštou o 30 hal. viac. Ctitelia nášho veľkého poetu zaiste s povďakom uvítajú toto nové a od rokov túžobne čakané vydanie druhého sväzku jeho básní. — Klerikalismus a p o k r o k á r s t v o . Mdderné filozoficko-theologické úvahy. Napísal Fr. Hr. 48 strán. 8°. Nákladom Kníhtlačiarskeho úč. spolku v Turčianskom Sv. Martine. Cena 50 hal. — Bosenský š a r k a n . (Zmaj od Bosne.) Po­ vesť z novšej historie bosenskej. Napísal J. E. To- mič. Z horvatského preložil V. M. Vyšlo ako 17. a 18. číslo Páričkovej Slovenskej Knižnice. Cena 1 kor. 60 hal., viazané 2 kor. 20 hal., poštou o 20 lial. viac. — Slovenská revolúcia. Napísal Karol Kálal. 45 str. Vyšlo nákladom Jána Filipču vo Zvolene. Cena s poštou 25 hal. — Dejiny Čiernej Hory, Srbska a Bulharska až do r. 1913. S mnohými obrázkami a barvistou mapou najnovšieho podelenia Balkánu. Sostavil a svojím nákladom vydal Viktor Sekey. Str. 107. Cena 1 kor. 50 hal., poštou o 10 hal. viac. — Živena. Zábavno-poučný časopis. Orgán spolkov „Živeny" a „Lipy". Vychádza raz za mesiac v Turčianskom Sv. Martine. Rediguje Elena Maróthy- Soltészová. Predpláca sa 4 kor. na rok. Všetky v r u b r i k e tejto o z n á m e n é knihy dostat v k n í h k u p e c t v e F. Klimeš v Liptov­ s k o m Sv. Mikuláši. Zvláště v tejto letnej dobe upozorňujeme znova na časté a mnohé požívanie mäsa, čo je menovite deťom, starcom, slabým a cho­ rým doprosta škodlivé. Ba ked by sme si tak, pani gazdinky, samé poň chodily do jaták, nejednej by nám chuť prešla. Ťažšie mäsa, ako bravčovina, hovädzina, sú pre ľudí telesne nepracujúcich, ale viac du­ ševne, alebo zamestnaním svojím v izbe se­ dávajúcim, nie na odporúčanie, aspoň už v malej dávke a s hodne prívarom — zele­ ninou, ktorej je už teraz hojnosť. Mamičky by sme rady presvedčiť, aby si miláčkov svojich nekrmily mäsom, ale popri mlieku ovo­ cím, zeleninou, strovou, chlebíkom, dľa mož­ nosti čiernym, i masielkom natretým, a pre­ svedčia sa samy o dobrom výsledku. Podávam predpisy na dodatok — po slo­ vensky auflag — k prívarom = zelenine a ša­ látu, ako náhradu za mäso, výborné „rezky", či „sekance", ako a čo chcete. — P o h á n k o v é . 20deka pohánky (pohán- čené krúpy) uvariť v tri štvrte litra vody na veľmi husto, k úplne vychladnutému primiešať dvoje vajec, v trocha masle upraženej na svetlo cibuľky a perašínovej vňati, trocha soli, aj dľa potreby, aby spolu lepšie držalo, žemľových mrvín. Neveľké úhľadné „sekance" nožom uhladit\' a v masle na žltkavo vypražiť. — Rýžové. Ešte najlepšie je ryžu dňom vopred uvariť na veľmi husto, s trocha cukrom a soľou. Z tuhej sa na druhý deň okrúhle či podlhovasté „rezky" vykroja a urovnajú, v roz- trepanom vajci omočia, v mrvinách obalia a v masle pekne na žlto vypražia. — Tiež upozorňujeme tohoto času na z e- lený h r a c h ako zvláště záživné jedlo, samé či s mrkvou, kalerábom, ryžou pripravené. Vyzdvihujem ale tiež, že šupy stonkové, ešte zelené, aspoň nie úplne suché hrachové nie odhodiť, ako sa to robí, ale obrať, čisto umyť a dobre povariť. Takýto odvar upo­ trebiť k jedlu, či patričné zaliať, alebo aj k polievke mäsovej či nemäsovej pridať; v ze­ lených šupkách je ešte vždy dosť záživnosti, ktorú škoda odhodiť. R. — Ľahké cesto do polievky. Zo 3 biel­ kov sneh strepať, do toho 3 žítky po jednom zamiešať, 3 stolové lyžičky múky, posoliť, a na maslom potretú, múkou posypanú formu vyliať, pozorne upiecť a ked vychladne, na kocky pokrájať. — Majonésa k rybe. 5 žítkov s troškou soli dobre střepeme; pri ustavičnom miešaní pridáme pol litra jemného oleja a do tých čias miešame, kým hmota nezhustne a od lyžičky odstáva. Na koniec primiešame kávovú lyžičku horčice, trošku korenia, z pol citróna šťavu, troška cukru a osminu litra rozpusteného aspiku. — Citrónový kúchon. Celý citrón vo vode varíme, kým nezmäkne, potom ho v miske rozmiešame, zrnká vyberieme, pridáme 25 deka cukru, 25 deka lupaných, mletých mandlí, jednu ovŕšenú stolovú lyžičku múky a zo 6 bielkov sneh. Plech pomastiť, múkou posypať a pri miernom ohni upiecť. — Hollandský chlieb. 20 deka múky, 10 deka cukru, 10 deka masla, jedno vajce, z pol citróna korku zotrieť, spolu zmiesiť, vy­ vaľkať, dať na maslom pomastený plech, na palec hrubou mandlovou (orieškovou) plnkou potrieť, po vrchu hrozienkami a cukrom po­ sypať, v mierne teplom pekáči upiecť, a ked vystydne, na podlhovasté tabličky pokrájať. B.

Číslo 6. a 7. DENNICA Strana 167. — V preplnenom vlaku. SJ1 e č n a, vystupujúca z kupé, kde bolo výletníkov napchatých: Chvála Bohu, že som už z toho stisku von. Celú cestu musela som stáť na jednej nohe. — J e d o n zo spolucestujúcich: Áno, ale to bola moja noha! — Prílišná ochota. P a n i : Zuzka, však si ty počula, ako mi tento pán povedal, že som hlúpa hus? — Z u z k a : Áno, milostpaní, a ja tiež pri súde vďačne dosvedčím, že je to pravda! — Čo je dedictvo ? F e r k o: Mamička, teraz čítam práve o dedictve. Čo je to dedictvo? — M a t k a : Dedictvo? — Dedictvo je to, čo dostane dieťa od rodičov. — F e r k o , zamyslený: No, to ja mám krásne dedictvo. Ja dostávam vždy len bitku! — O budíčkoch. Máte budíčky, opytuje sa pani hodinára. — Áno, milostivá pani, odpovie hodinár úslužne. V akej cene asi má byť? — Na cene ne­ záleží, len aby bol taký, aký hľadám. Chcem bu- díčok, ktorý by zobudil slúžku, a pri tom nevyrušil celú rodinu zo spánku. — To neviem, milostivá pani, kde taký budíčok dostať, odvetil hodinár. My máme len tie obyčajné, ktoré zobudia celú rodinu a nevyrušia slúžku zo spánku. — Advokát je ako fotograf: z negatívu urobí najkrajší positiv. — Pravda, len za peniaze. — Zná ešte viac. Kupec Múka (k svojmu pria­ teľovi doktorovi Mazanému): Pán professor Drábik je veľmi učený muž, ovláda dokonale osmoro rečí. — Doktor Drábik: To vie jeho manželka ešte viac! — Múka: Ako to ? — Doktor Drábik: Ovláda svojho manžela i s jeho osmoro rečami. — Žiarlivosť. Žena professorova (plače): „ . . . . a ešte chceš hovoriť o vernosti. Stála som za dveřmi, ked si rozprával svojmu priateľovi, že bohatá Flora v zámockom parku urobila na teba nezapomenutelný dojem!" — (Flora je latinské pomenovanie kvetný, rastlinstva.) — Detské ústa. „Čo by sa mi stalo, mamička, keby som sa po umytí neutrela? To by som však zhrdzavela?" NAŠE OZNAMY. — Mnoho čitateliek „ D e n n i c e " z vlastnej zkušenosti pozná solídnosť a ochotu známej firmy Jozel Barhoň, Praha-Smíchov, lebo kdekoľvek bývajú, požívajú pri nákupe u tejto firmy všetky výhody, ktoré veľké mesto poskytuje. Napíšte si o cenníky a vzorky. Dostanete ich zdarma a franko. — Obuv vkusnú i trvácu, dorába osvedčená firma Jozef Skarka v Ústí nad Orlici, Čechy. Pýtajte si cenník, objednajte na zkúšku, a stanete sa iste stálymi odberateľmi. — Humpolecký súkennícky priemysel má chýrne meno nielen v Čechách, ale aj v ostat­ ných krajinách slavianskych i za hraniciami. Vý­ robky humpolecké: súkna, lodeny, chevioty a módne látky na šaty konkurrujú s úspechom na textilnom trhu. Upozorňujeme ct. čitateľov na firmu Karel Kocián, t o v á r e ň n a súkna v Humpolci, ktorá posiela vzorníky ženských i mužských látok každému na ukážku zdarma. Odporúčame písať si o taký vzor- ník a odvolať sa pri tom na „Dennicu". Listáreň. — Spolok ev. mládeže v Skalici. Posla­ nými 8 kor. je predplatok vyrovnaný do konca roka 1914. — Do Ameriky. Kto nám poslal cestou First National Bank, Natrona, Pa. 15 kor.? — Pp. fotografov-amatérov prosíme, aby nám poslali snímky, vhodné pre „Dennicu". Trpíme nedostatkom primeraných obrázkov z nášho slovenského života. Na podporu Dennice. Slečna Elizabetha Žáková v Morristown, N. Y. 2 kor. 30 hal., pani Pavlína Somorová v Chicagu 2 kor. 50 hal., slečna Z. Škeroňová v New-Yorku 2 kor., slečna Z. Feriančiková v New-Yorku 5 kor. Srdečná vďaka! Rozlúštenie h á d a n i e k z č. 5.: 48. Kráľovská prechádzka: Nech si kto chce, čo chce rečie, také je to srdce dievčie: keď raz deva jar_ okúsi, čo aj nechce, ľúbiť musí. Hájomil. — 49. Šaráda: Dosf, sta-tok, deň, nedostatok. — 50. Číselka: Titet — Adela — Menäž — urána — Imrík — Džamu — India — notes — agave — Äašií/ — oblok — rfieťa — osoba — Fiera = Tam vidí národ seba, kde sa ukázal. — 51. Množenka: Letnica (sukňa) — Letnice. — 52. Protivky: Marnotratný syn. — Za živa v nebi. — Ztratený život. — Tma. — 53. Doplňovačka: Rarfúz — Elena — ornát — Janko — ulŕca — Nácko — Orava = Dennica. — 54. Koníček: Nesteň, rod môj! zataj bôle svoje, ked ti krutá rana zadaná; tvoj hlas ľúby — holubice lkanie! — nehne tvrdým srdcom tyrana. Ľ. P(odjavorinská). — 55. Rozstrižka: Do Svätého Ducha, nespúšťaj kožucha, a po Svätom Duchu zase len v kožuchu. — 56. Rebus: Petrikovich. — 57. Presmykovačka: Cvičme sa pravopis! — 58. Klenba: Baba — baba; Čaba — bača; rača — čara, tára — rata; tata — Tata. Hádanky rozluštily: Panie: Zuzanka Augu­ stová, Milina Juríčeková, Matylda Subulý, Mária Ťatliaková. Slečny: Maria a Emuška Bodická, Želka Bellova, Oľga Hollý, Anna Janogová (New,-York), Terka Kováčova, Oľga a Viera Krčméry, Štefana Obuchová, Anuľa Pálková, Ada Pepichová. — Odmenu za rozlúštenie hádaniek dostaly: Slečna Milina Mikulášova (z č. 4.) 25 pohľadníc, slečna Anna Janogová z New-Yorku (z č. 5.) via­ zaný výtisk knihy „Ženy". Odmena. Na správne rozlúštenie najmenej 6 hádaniek určili sme ako odmenu 25 umeleckých pohľadníc. Komu pripadne odmena, rozhodne los. Rozlú­ štenia prosíme na adressu vydavateľstva (F. Klimeš v Lipt. Sv. Mikuláši) do 15. augusta, pre amerických odberateľov do 31, augusta 1914.

59. KONÍČEK. Mil. Fer. venuje Veseloľubský. 64. RODOVKA so zvratkou Sokol zpod Branca. On: chýrečná bola jeho krása mladá; Ona: ale zvratná, cirkevná porada. 65. RAČEK. Sokol zpod Branca. Dve mohutné pevniny súvisu on zbaví; račkovite Hellénov boh sa ti objaví. 66. PREMIEŇAČKA.* Maguš 69. KRÁĽ. PRECHÁDZKA. Dulický. 60. SKRÝVAČKA (časová). - l y - Co je skryté v nasledujúcich slovách: Vavrišovo. Trebinje. Syrakusa. S a m a r k a n d . 61. PRESMYKOVAČKA (prívet). ? 70. MOTOVILKO (časové), - l y - 62. DOPLŇOVAČKA s tajenkou. Pamiatke f priateľa venuje De Vrzuľa. Angl. hvezdár. Árpádov spoj. Slavian. Mad. krst. men. Prístav v Číne. 63. PRESMYKOVAČKY s časovou tajenkou. —ý- Z nasi, slov: drevo-diiša-konaj- ripal-tesno presmykovaním po­ vstanu nové slová, ktorých zač. písmeny dajú taj. 71. DOPLŇOVAČKA s taj. De Vrzufa. súhláska. žen. meno. muž. meno. muž. meno. žen. meno. ? žen. meno. žen. meno. muž. meno. žen. meno. muž. meno. muž. meno. muž. meno. muž. meno. Vydáva a tlačí F. Klimeš v Liptovskom Sv. Mikuláši. * Vid Dennica XV. 2. 10. 67. TROJHRANKA. X. V. O. Ľub. I-1I. obec v Hajdu. I-III. vták. II-III. podzem. dielo. I-II-IH. odev. 68. ŽARTOVNÁ ŠARÁDA. Sokol zpod Branca. Dvaja dobrí kamaráti v hostinci raz boli riekli, že od I-ej dlhej s II-hou b . . . . bolí. Nuž, dali si doniesť vína a sa zabávali, Liter išiel za litríkom muzikanti hrali. A ked prišlo ráno platiť, s hrúzou sa zbadali, cez noc veru cele IÍI-tie že prezabávali. Keď chceli ísť ráno domov, takí boli triezvi, že domov na I-ej s III-ou zvratnou ich zaviezli. Doma potom z omámenia tým sa premáhali, že I-vú i Il-hú—IÍI-tiu spolu užívali.

48

• r — l i r — !I Ulili D e n n i c a vychádza m e s a č n e r a z . Predpláca sa v Rakúsko-Uhorsku na celý rok 4 koruny, v Amerike 1 doll. 50 ct., v ostatnom cudzozemskú 6 kor. — Predplatky z Ameriky prijíma Bank of Europe First Avenue & 74th Str. New-York, N. Y., a Brodský a Sovák 1389 Second Ave., Cor. 72 Str. New-York City. KKK RUKOPISY, PREDPLATKY, poplatky za oznamy a všetky peňažné zásielky a vôbec všetko, čo sa týka „Dennice", treba zasielať na adressu: F. KLIMEŠ V LIPTOVSKOM SV. MIKULÁŠI (Liptószentmiklós). f J n ^ s ^ ľ ) C M S l ^ * Nepovedz ty, hôrka tichá.. .Ale pohoď, že ... Hájomil.-Askold: Čo rozum, to groš. - M. Rázus: Alexej Stepanovič Chomiakov: Sláva Božia. Horal. — Jozef Gregor Tajovský: Pán syn. Elenino album: Šťastie. — Hana Horáková: Eva. Ludové drama v troch dejstvách. — Slepým. Hájomil. - Ženská otázka a „Mágnáš Elza". K. R. — Kňažná. PreLožil 1. Gr. Orlov. — V PRÍLOHE „RODINA": Ludmila Podjavorinská: Ženy a právo. — Pieseň večera. I. Gr. Orlov. — Výchovoveda: Dr. Rich. Klimeš: Maličkosti, na ktoré sa pri výchove často zabúda. — Kronika: Hviezdoslav členomv Českej Akademie. — Výstavka v Lipe. M. — Zo sveta. Podáva L. P. Organisácia českých žien s prekážkami. — Ženy na českej universitě. — Večierky žijú­ cich spisovateliek. — Rovnoprávnosť žien v Rusku. — Čestný doktorát grófky Uvarovny. — Lekárky v Anglicku. - Žena policajným prefektom. — Drobnosti. Podáva L. P. Divoké mravy mládeže. — Prečo sa snubný prsteň nosi na štvrtom prste? — Vlasť storočných. — Drahý bozk. — Rady pre domácnosť: Pokyny pre návštěvnice balov. — Voda na vlasy. — Následky influenzy. — Rodinné zprávy. — Literatúra. — Pre kuchyňu. — Hádanky. . - Lacné české posteľné perie III Zásielky 5 kilové^ = = odporúča = = ^ ^ n r f t vť»flrií i í e « n n i a 7.neip.1a f r a n l r n s t a r á s n l í d n n firma 1 kg. šedé, párané K 2-—, •epšie K 240, polobiele K 360, biele K 4-80, ako páperie K 6" , veľmi jemné K 7"20, naj­ jemnejšie K 8*40, sňahobiele K 9-60. H n f m r Á n ŕ ^ r i r ľ u z dobrého červeného, nUlUVe peilliy modrého, bieleho a- lebo žltého nankingu, dobre naplnené, 1 pe­ rina alebo spodnia perina 180 cm. dlhá, 116 cm. široká K 10, 12, 15, 18, — 200 cm. dlhá a 140 cm. široká K 13, 15, 18, 21, — 1 hlav­ nica 80 cm. dlhá a 58 cm. široká K 3, 3-50, 4, 90 cm. dlhá a 70 cm. široká K 450, 5-50, 6 - Nehodiace sa zamení, alebo peniaze nazpät. Obšírny obr. cenník zdarma a franko. Arthur Wollner, Lobes pri Plzni č. 190. (Čechy). pre veíkú úsporu a zasiela franko stará, solídna flrma JÁN KUBRYCRT, zasielateľstvo kávy a čaju, PRAHA, Malá Strana, Tržiště. Zvláště upozorňuje na nasledujúce druhy: P r a ž e n á k á v a : Z e l e n á k á v a : Používajte tohoto nákupu buď sami, alebo si objednajte spoločne. I. kilo K 3*50 II. kilo K 3\'70 III. kilo K *•— 4. kilo K 3*20 9. kilo K 3-50 14. kilo K 3\'80 jSflio ô l Dán Čajok: I o o DožkoDa SDadba Min=in a iné rozpráDki). rwirďl Predá sa fotografický apparát formát 13x18 cm., so znamenitou ostrou čočkou, trojvrst- vennými nôžkami, dvoma dvojstrannými kasettami, porcel- lánovou miskou, gumovým hladidlom (valčekom), dvoma zasklennými rámcami k vystaveniu na since, krosienkami na sušenie a odtekanie, matric, puzdra na čočku a vkus­ ným príručným kufríkom, zvonku politirovaným, zdnuká čiernym futrovaným, dobre zátvoristým (na kľúčik), s vrchu visiakom op treným. Apparát je úplne dobrý, temer nový. — Cena 25 korún. — Kúpu sprostredkuje z ochoty admi­ nistrácia „DENNICE" v Liptovskom Sv. Mikuláši. „Sú to všetko milé, pekné a plynné rozpovedané obrázky, ďaleké všetkého krútenia a pretvárky. Tak ako autor veci videl, zkúsil, a ako sa videné a zku­ šené v jeho mysli odrážalo, podáva umne, skromne, a čo je cenné, s nevinným, dobrosrdečným humo­ rom." Nár. Noviny. „Kniha táto, ktorá je v našich skromných pome­ roch udalosťou, má medzi naším obecenstvom ob­ zvlášť dôležitú úlohu a je hodná dôrazného odpo­ rúčania." Slov. Denník. Cena s poštou 2 k o r . 20 hal. Na sklade má každé slovenské kníhkupectvo ako aj nakladatel F. Klimeš v Liptovskom Sv. Mikuláši. pánske a dámske látky odporúča továreň na súkna KÄREL KOCIÁN, HUMPOLEC (Čechy).

50

Dennica vychádza mesačne raz. • I » I • I • I • • I lal I I I _ J I I _ _ J B Predpláca sa v Rakúsko-Uhorsku na celý rok 4 koruny, v Amerike 1 doll. 50 ct.t v ostatnom cudzozemskú 6 kor. — Predplatky z Ameriky prijíma Brodský a Sovák 1389 Second Ave., Cor. 72 Str. New-York City a Gustáv Pekara, kníhkupec New-York 103 St. Mark\'s Place (8th Str.). KKK RUKOPISY, PREDPLATKY, poplatky za oznamy a všetky peňažné zásielky a vôbec všetko, čo sa týka „Dennice", treba zasielať na adressu: F. KLIMEŠ V LIPTOVSKOM SV. MIKULÁŠI (Liptószentmiklós). Obsah 2. čísla: Vŕba. Vrany. Hájomil. — Jozef Gregor Tajovský: Pán syn. — M. Rázus: Elenino album: Zimné obrázky. — Hana Horáková: Eva. Ludové drama v troch dejstvách. — Veľkoknieža Konštantín Romanov: Legenda o mŕtvom mori. Horal. — Ludmila Podjavorinská: Výdobytky feminismu roku 1913. — Japonská svadba. V „Ženských Listoch" píše B. M. Eliášová. K. R. —Juhani Aho: Domov. Prel. Š. B. — Kronika: Jubileum „Tatrana". — V PRÍLOHE „RODINA": Trávničky: Detské izby. — Keď Pán Boh život rozsieva. I. Qr. Orlov. — Marienka Kupčoková: Ruka ženy. — Zdravotníctvo: Zdravotnícke drobnosti: O spánku. - Denný poriadok. - Diéta staroby. - Zdravotnícke pravidlá, o zraku. — Beseda. O smiechu. —• Rodinné zprávy. - 1 —\' \'—\' Zo sveta. Podáva L. P. Ženy universitnými professormi. - Škola pre hlasovacie právo žien. - Žiadne dieťa - žiadny hlasovací lístok. - Opatrovnicky chorých. — Drobnosti. Podáva L. P. Nové povolanie. - Duševný rozdiel. - Čo kde jedia? - Ibsen a syn. - Svatba s lekárskym povolením. - Assistentky domácnosti. — Rady pre domácnosť: Boj proti muchám. - Tmavé škvrny na rukách. - Niečo o príprave čaju. — Literatúra. — Hádanky. — VYOBRAZENIA: Čata slovenských Sokoliek z Chicaga, 111.I J Slovenský spevácky spolok „Tatran" v Liptovskom Sv. Mikuláši r K processu s uhorskými Rusmi v Marmarošskej Sihoti: Skupina obžalovaných. (2 obr.) — Kroj z Kluknavy vo Spiši. G- - Lacné české posteľné perie u I Zásielky 5 kilové= = = = = odporúča nre vefkií nsnnrn a Taeiftla franlro stará, snlídna firma 1 kg. šedé, párané K 2-—, lepšie K 240, polobiele K 360, biele K 4-80, ako páperie K 6- , veľmi jemné K 7- 20, naj­ jemnejšie K 8-40, sňahobiele K 960. H n f n v P n P ľ i n v z dobrého červeného, 1 1 U I U V C J J C I l l i y modrého, bieleho a- lebo žltého nankingu, dobre naplnené, 1 pe­ rina alebo spodnia perina 180 cm dlhá, 116 cm. široká K 10, 12, 15, 18, — 200 cm. dlhá a 140 cm. široká K 13, 15, 18, 21, — I hlav­ nica 80 cm. dlhá a 58 cm. široká K 3, 3\'50, 4, - 90 cm. dlhá a 70 cm. široká K 4-50, 5- 50, 6- - Nehodiace sa zamení, alebo peniaze nazpät. Obšírny obr. cenník zdarma a franko. Arthur Wollner, Lobes pri Plzni č. 190. (Čechy). pre veíkú úsporu a zasiela franko stará, solídna firmr JÁN KDBRYCHT, zasielateľstvo kávy a čaju, PRAHA, Malá Strana, Tržiště. Zvláště upozorňuje na nasledujúce druhy: P r a ž e n á k á v a : Z e l e n á k á r a : používajte tohoto 4. kilo K 3\'20 nákupu buď sami, 9. kilo K 3*50 i 14. kilo K 3*80 Č. I. kilo K 3\'50 „ II. kilo K 3*70 „ III. kilo K *•— alebo si objednajte spoločne. P o o I Sán Čajak: | o o iľl 1SožkoDa sDadba !k][M] a iné rozpráD&y. rwinsl mm fotografický apparát formát 13x18 cm., so znamenitou ostrou čočkou, trojvrst- vennými nôžkami, dvoma dvojstrannými kasettami, porcel- lánovou miskou, gumovým hladidlom (valčekom), dvoma zasklennými rámcami k vystaveniu na since, krosienkami na sušenie a odtekanie, matríc, puzdra na čočku a vkus­ ným príručným kufríkom, zvonku politirovaným, zdnuká čiernym futrovaným, dobre zátvoristým (na kľúčik), s vrchu visiakom opatreným. Apparát je úplne dobrý, temer nový. — Cena 25 korún. — Kúpu sprostredkuje z ochoty admi­ nistrácia „DENNICE" v Liptovskom Sv. Mikuláši. „Sú to všetko milé, pekné a plynné rozpovedané obrázky, ďaleké všetkého krútenia a pretvárky. Tak ako autor veci videl, zkúsil, a ako sa videné a zku­ šené v jeho mysli odrážalo, podáva umne, skromne, a čo je cenné, s nevinným, dobrosrdečným humo­ rom." Nár. Noviny. „Kniha táto, ktorá je v našich skromných pome­ roch udalosťou, má medzi naším obecenstvom ob­ zvlášť dôležitú úlohu a je hodná dôrazného odpo­ rúčania." Slov. Denník. Cena s poštou 2 k o r . 20 hal. Na sklade má každé slovenské kníhkupectvo ako aj nakladateí F. Klimeš v Liptovskom Sv. Mikuláši. pánske a dámske látky odporúča továreň na súkna KAREL KOCIÁN, HUMPOLEC (Čechy). Vzorky každému vyplateno.

52

ÄT ť r% v/ f t P a v e l Mudroň. H. — M. Rázus: Za Pavlom Mudronom. — Verkoknieža Konstantin Ro- I j n ^ \ / l n "i ŕ M ^ ^ • manov: Ó, Galilejský, ty si zvíťazil! Horal. — Hana Horáková: Eva. Ludóvé drama v troch V/UvJUli U. VJIVJIU . dejstvách. — Vlád. Roy: Žene. — Bukovinský: V tichej chvíli. Črta. — Co bych bol len... A smidočka... Hájomil. — Húpačka. Humoreska. Zo srbského preložila Terka Kováčova. — Prečo stvoril Pán Boh Evu z Adamovho rebra? Starožidovská legenda. — DETSKÝ KÚTIK. O. J.: Malí ukrutníci. — Raňajky Napo­ leona Veľkého. Z franc. Zlata. — Teta Ludmila: Z jari. — Sňaženka a Růženka. Z nem. Podtatranský. — V PRÍLOHE „RODINA": Ludmila Podjavorinská: Naše práva. — Túžba. I. Or. Orlov. — Dr. R. Klimeš: Ako viesť deti k mrav­ nému a ctnostnému životu. — Zo života pre život: Chyby nášho života. - Máme radif iným? — Zo sveta. Podáva L. P.: Moravský Svaz pro volební právo žen. - .Sociál-demokratické ženy v Rakúsku. - Medzinárodný kongress žien. - Žena drom theíogie v Hollandsku. - Ženy vo Švédsku. - Ženské školy v Japonsku. - Americké policajtky. — Drob­ nosti. Podáva L. P.: Feminismus a móda. - Prvý ženský diplomata. - Vandalismus sufražetky. - Kedy je žena stará? - Rademanit. - Koka. - Divotvorný nápoj. — Beseda: Desatoro prikázaní lásky. — Literatúra. — Pre kuchyňu. — Hádanky. — VYOBRAZENIA: t Pavel Mudroň s manželkou. — Z-pohrabu Mudroňovho: Rakev v dome smútku. - Jozef L. Holuby. — Tamburášský sbor v Bytči. — Umelecká príloha: P. J. Kern, Jarmočnô. - Lacné české posteľné perie 1 kg. šedé, párané K 2-—, lepšie K 240, polobielQ K 360, biele K 4\'80, ako páperie K 6- -, veľmi jemné K 7"20, naj­ jemnejšie K 8-40, sňahobiele K 9-60. H n ŕ r v u Á r\c±rir\\T z dobrého červeného, n U l U V C p ř i l i l y modrého, bieleho a- lebo žltého nankingu, dobre naplnené, 1 pe­ rina alebo spodnia perina 180 cm. dlhá, 116 cm. široká K 10, 12, 15, 18, — 200 cm. dlhá a 140 cm. široká K 13, 15, 18, 21, — 1 hlav­ nica 80 cm. dlhá a 58 cm. široká K 3, 3-50, 4, — 90 cm. dlhá a 70 cm. široká K 4-50, 5- 50, 6- — Nehodiace sa zamení, alebo peniaze nazpät. Obšírny obr. cenník zdarma a franko. Arthur Wollner, Lobes pri Plzni č. 190. (Čechy). Zásielky 5 kilové = = = = = odporúča = = = pre velkú úsporu a zasiela franko stará, solídna firma JÁN KDBRYCHT, zasielateľstvo kávy a čaju, PRAHA, Malá Strana, Tržiště. Zvláště upozorňuje na nasledujúce druhy: P r a ž e n á k á r a : Z e l e n á k á v a : Používajte tohoto Č. I. kilo K 3*50 Č. 4. kilo K 3\'20 nákupu buď sami, „ II. kilo K 3*70 „ 9. kilo K 3*50 alebo si objednajte „ III. kilo K *•— „ 14. kilo K 3\'80 spoločne. Ušetky tkáčske výrobky dodáva spoľahlivé M. Jiľsová majitelka rukodielnej tkáčovne Y Novom Hrádku n. Met. čís. 400. (Čechy.) Plátna Damašky 5ýpkoi)iny Uteráky Ureckouky Garnitúry Uln. látky 4Q m. zbytkov za 20 kor, franko. Čo nezodpovedá, prijmem nazpät a peniaze vrátim. — Mnoho odporúčajúcich listov. — -Iľnlgle 2 - motorové mláťačky siacie stroje a všetky hospodárske výstroje a mlynské zariadenia dostať najlacnejšie, s úplnou zárukou, na splátky u firmy: Kovács & Zakariás Budapest, VIII., Koztemeto-út 23. Žiadajte si zdarma cenník a rozpočet. pánske a dámske látky odporúča továreň na súkna KAREL KOCIÁN, HUMPOLEC (Čechy). Vzorky každému vyplateno. Predpláca sa v Rakúsko-Uhorsku na celý rok 4 koruny, v Amerike 1 doll. 50 ct., v ostatnom cudzozemskú 6 kor. — Predplatky z Ameriky prijíma Brodský a Sovák 1389 Second Ave., Cor. 72 Str. New-York City a Gustáv Pekara, knihkupec New-York 103 St. Mark\'s Place (8 th Str.), KKK RUKOPISY, PREDPLATKY, poplatky za oznamy a všetky peňažné zásielky a vôbec všetko, čo sa týka „Dennice", treba zasielať na adressu: F. KLIMEŠ V LIPTOVSKOM SV. MIKULÁŠI (Liptószentmiklós). Dennica vychádza mesačne raz.

54

• •••••••••••••••••••••••••••••••••••..«••••••••••»•••••••• •r—i»r—iir—i»r—ii • I ř i \' i • I • • I M l H I • 1 * "t_j\'[_j°tr"" ••••••••••••••• D e n n i c a v y c h á d z a m e s a č n e r a z . Predpláca sa v Rakúsko-Uhorsku na celý rok 4 koruny, v Amerike 1 doll. 50 ct., v ostatnom cudzozemskú 6 kor. — Predplatky z Ameriky prijíma Brodský a Sovák 1389 Second Ave., Cor. 72 Str. New-York City a Gustáv Pekara, kníhkupec New-York 103 St. Mark\'s Place (8 th Str.). KKK RUKOPISY, PREDPLATKY, poplatky za oznamy a všetky peňažné zásielky a vôbec všetko, čo sa týka „Dennice", treba zasielať na adressu: F. KLIMEŠ V LIPTOVSKOM SV. MIKULÁŠI (Liptószentmiklós). • r\V r » v r T Ján Čajak: Jedna korunka. — M. Rázus: Elenino album. Jaro. Nedospelí. — Hana Horáková: I J n S ^ n /X ŕMSlfl * ^va. Ludové drama v troch dejstvách. — V. Veresajev: Pavučina. Z ruského —oý—. Hájo-u u g u u ^ * L 1 J 1 U • mil: Osy. — Š. Krčméry: Rabindranath Tagore. - Berry Benson: Reinkarnácia. Preložil I. L. Lysecký. - Naše obrázky. — V PRÍLOHE „RODINA": Ženské dlžoby. O. F. — I. Or. Orlov: Tu je máj! — Výchovo- veda. Dr. R. Klimeš: Akú cenu má dieťa? — Aforismy Hany Kvapilovej. — Rodinné zprávy. — Drobnosti. Podáva L. P. V záujme čistých mravov. - Štatistika. - Rovnoprávne. - Prečo rak očervenie? - Čo je bozk? - O móde. - Pestujme kvety. — Zo sveta. Moravský sväz pre volebné právo žien. - Hollandské ženy. - Ženy v Anglicku. - Turecké ženy. — Rady pre domácnosť. Opatera šijacieho stroja. — Pre kuchyňu. — Hádanky. — VYOBRAZENIA: j Slovenské dievča z Petrovca v Báčke. (SI. K. S.) — Typy z Nemešian vo Spiši. — Šokyce z okolia Moháča idú J z kostola. — Sokac v nedeľu. — Šokycké dievča ide na trh. — Rabindranath Tagore. — Divadelní ochotníci tur- ] čianskosvätomartinskí v Moliérovej hre „Lakomec". u Najlepšia email-farba na náradie a dvere atď. Qoôáua farbu a lesk u jeanom ťahu. Truácne! Elegantné! Uýdaíné! K upoírebeniu najlacnejšie! Pri kupovaní dajte pozor na zákonom chránené meno a etiketu, každé iné pakovanie odmietnite V Liptovskom Sv. Mikuláši má na sklade Jozef Trnovský; v Ružomberku: Ján Bohúň, Rudolf Haas. Vymetaný :M£D: (biely) zasiela 5 kgr. za 9 kor. franko Miloslav Kamenár, učiter-včeiár — v Starej Pazove — (Horvatsko). - Lacné české Posteľné perie 1 kg. šedé, párané K 2-—, lepšie K 240, polobiele K 360, biele K 4-80, ako páperie K 6--, veľmi jemné K 7-20, naj­ jemnejšie K 8-40, sňahobiele K 9-60. H n t n v P n P r i t l V z dobrého červeného, n U l U V e p e i l l i y modrého, bieleho a- lebo žltého nankingu, dobre naplnené, 1 pe­ rina alebo spodnia perina 180 cm. dlhá, 116 cm. široká K 10, 12, 15, 18, — 200 cm. dlhá a 140 cm. široká K 13, 15, 18, 21, — 1 hlav­ nica 80 cm. dlhá a 58 cm. široká K 3, 3-50, 4, - 90 cm. dlhá a 70 cm. široká K 4-50, 5-50, 6- — Nehodiace sa zamení, alebo peniaze nazpät. Obšírny obr. cenník zdarma a franko. Arthur Wollner, Lobes pri Plzni č. 190. (Cechy). Ušeíky tkáčske výrobky dodáva spoľahlivé M.Jirsouá majiteľka rukodielnej tkáčovne yNoYomHrádknn.Met. čís. 400. (Čechy.) Plátna Damašky Sýpkoniny Uteráky Ureckouky Garnitúry Uln. látky 40 m. zbytkov za 20 kor. franko. Čo nezodpovedá, prijmem nazpät a peniaze vrátim. — Mnoho odporúčajúcich listov. — IIISúkna pánske a dámske látky odporúča továreň na súkna KÄREL KOCIÁN, HUMPOLEC (Čechy). Vzorky každému vyplateno.

— Všetky domáce, záhradnícke, včelárske a drôbežnícke potreby — jr kúpite najlepšie u -i „Družstva Hospodár" Y Miloticích n. Bečvou (Morava) Píšte si hneď o veľmi poučný, bohato obrázkami ozdobený cenník, ktorý dostanete zdarma a franko, keď sa odvoláte na „Dennicu". Ľahká obsluha! Snadné liahnutie! f Jednodu­ ché pre­ vedenie ! Najlepšia konštruk­ cia! Jfornta a Jtospäár dve najdokonalejšie liahne. Obšírny popis a ceny obratom pošty. - Prvá fabrická výroba liahní - v krajinách koruny českej. Umelá kvočka „IDEAL" je veľmi dobrá k vý­ chove kurčiat v kôlni alebo inom krytom priestore a je vefmi jednoduchá a prak­ tická. WCenník drôbežníckych [potrieb zdarma. BNIEZDO zo dreva a mocne cínovanej bľachy, tak zariadené, že cudzopasníci ne­ majú sa kde skryť. Hniezdo toto je temer nezničiteľ­ né. 1 kus K 360, 3 kusy K 9-50. Znamenacie KRÚŽKY NA NOHY. Krúžky celluloidové so závorom klinovým. V päť barvách: biele, červené, zelené, belasé a žlté. Pre holubov 100 kusov 4 kor., 10 kusov 50 hal. Pre ostatniu Svetlosť 14 18 20 24 mm. drôbež: Cena K 5— 5-30 550 6 — za 100kusov K—-60 —63 --65 —-70 za 10kusov Krúžky celluloidové spirálové v päť barvách. Pre holubov: 100 kusov K 3\'50, 10 kusov 40 hal. Pre ostatniu Svetlosť 14 18 20 24 mm. drôbež: Cena K 4-50 450 4-70 550za 100 kusov K—-52 --55 —-57 —65 za 10kusov ! Krúžky aluminiové. č. 2 bez čísiel 100 kusov K 3-50, s čís. 10 kusov 50 hal. č. 3 „ „ 100 kusov K 4-—, s čís. 10 „ 5 5 hal. SAMOČINNÉ NAPÁJADLO, v ktorom má drôbež vždy čistú vodu. - Je prakticky vyzkušené a všestranne odporú­ čané. - Jeden kus na 4 litre vody 5 korún. VAJCOHĽAD, k postaveniu na sviečku alebo lampu. 1 kus za K 1-20 Kŕmidlo pre drôbež a domáce zajace z pocínovaného bFachu v dĺžke: 60 cm. za 2 k. 50 h. 80 cm. za 3 koruny. 100 cm. za 3 k. 50 h. „Družstvo Hospodář" v Miloticích n. Bečvou (Morava)

Dámske módne látky pre jaro. Na šaty a kostýmy: jednofarebné látky krásnych nových viazaní a farieb. Vigoureux a Covertcoats v hladkých i vzorkovaných viazaniach. Pepita a pásky čiernobiele vo veľkom výbere vzorov. Pracie látky: Voiliny, Kretoný, francúzske Levantiny krásnych vzorov. Zefíry a oxfordy na blůzy a na pan­ ské košele. Kretony, krížové látky kosmonosské na domáce šaty a zástery. •Novinka: Crepony na šaty a blůzy v živých, moderných farbách. Novinka: Pôvabné Crepony tlačené, krásnych kvetovaných vzorov. Odporúčam Vám len dobrý tovar v lacných, každému prístupných cenách. — Píšte si o vzorky, o MÓDNU ZPRÁVU obrázkovú, ktorú pošlem na požiadanie zdarma a franko. — Pri objednávke vzorkov udajte vždy podrobne, od akých látok si vzorky prajete. — Jozef parhoň, praha-Smíchov. Zásielky 5 kilové í - odporúča pre veíkú úsporu a zasiela franko stará, solídna firma JÁN KDBRYCHT, zasielateľstvo kávy a čaju, PRAHA, Malá Strana, Tržiště. Zvláště upozorňuje na nasledujúce druhy: P r a ž e n á l t á > a : Z e l e n á k á v a : Používajte tohoto Č. I. kilo K 3*50 Č. 4. kilo K 3\'20 nákupu buď sami, „ II. kilo K 3*70 „ 9. kilo K 3*50 i „ III. kilo K 4-— „ 14. kilo K 3*80 alebo si objednajte spoločne. LACNÉ ČESKÉ POSTEĽ­ NÉ PERIE. 1 kg. šedé, pá­ rané K 2-—, lepšie K 2-40, polobiele K360,biele K 4\'80, ,ako páperie K 6-—, veľmi \'jemné K 7\'20, najjemnejšie K 8 40, sňahobiele K 9-60. H o t o v é p e r i n y z dobrého červeného, modrého, bieleho a- lebo žltého nankingu, dobre naplnené, 1 pe­ rina alebo spodnia perina 180 cm. dlhá a 116 cm. široká K 10, 12, 15, 18, - 200 cm. dlhá a 140 cm. široká K 13, 15, 18, 21, — 1 hlavnica 80 cm. dlhá a 58 cm. široká K 3, 350, 4 , - 9 0 cm. dlhá a 70 cm. šir. K 4-50, 5- 50, 6. Nehodiace sa zamení alebo peniaze nazpät. Obšírny obr. cenník zdarma a franko. B e n e d i k t Sachsel, Lobes p r i Plzni, čís. 190. (Čechy). Spolahlivé a na celom Sloven­ sku chválne známe semená hospodárske, zeleninové, kve- ^ tinové, prvotriednej jakovosti. Ruže v y s o k é i nízke najnovšie sorty. Ovocné s t r o m y v y s o k é a zákrsky v osved­ č e n ý c h d r u h o c h . Rastliny viacročné, sklenníkové, kobercové, kro­ viny ozdobné, plánky ovocné, živé ploty, zahrad- nie potreby, všetko v najlepšej, už dokázanej" jakovosti. — Plány a rozpočty za ceny mierne. Odborný závod p r e zakladanie zahrád. Obráťte sa s dôverou na prvý česko-moravský veľkozávod semenársky, zahradnicky a škôlkársky Vilém Strauch na Vsetíně (Morava). — Majiteľ: Občianska záložna na Vsetíně. — Mnoho vyznačení a pochvalných uznaní. Žiadajte veľký illustrovaný cenník zdarma a franko.

— Všetky domáce, záhradnícke, včelárske a drôbežnícke potreby — Í- kúpite najlepšie u -i „Družstva Hospodár"Y Miloticích n. Bečvou (Morava) Píšte si hned o veľmi poučný, bohato obrázkami ozdobený cenník, ktorý dostanete zdarma a franko, keď sa odvoláte na „Dennicu". Ľahká obsluha! Snadné liahnutie! Jednodu­ ché pre­ vedenie ! Najlepšia konštruk­ cia! Jlorma a JCospoíár dve najdokonalejšie liahne. Obšírny popis a ceny obratom pošty. - Prvá fabrická výroba liahní - v krajinách koruny českej. Umelá kvočka „IDEAL" je veľmi dobrá k vý­ chove kurčiat v kôlni alebo inom krytom priestore a je veľmi jednoduchá a prak­ tická. Cenník drôbežníckych potrieb zdarma. äNIEZDO zo dreva a mocne cínovanej bľachy, tak zariadené, že cudzopasníci ne­ majú sa kde skryť. Hniezdo toto je temer nezničiteľ­ né. 1 kus K360, 3 kusy K 9-50. Znamenacie KRÚŽKY NA NOHY. Krúžky celluloidové so závorom klinovým. V päť barvách: biele, červené, zelené, belasé a žlté. Pre holubov 100 kusov 4 kor., 10 kusov 50 hal. Pre ostatniu Svetlosť 14 18 20 24 mm. drôbež: Cena K 5— 530 550 6 - z a 100kusov K—-60 —63 --65 —-70 za 10kusov Krúžky celluloidové spirálové v päť barvách. Pre holubov: 100 kusov K 3*50, 10 kusov 40 hal. Pre ostatniu Svetlosť 14 18 20 24 mm: drôbež: Cena K 4-50 450 470 550za 100 kuiôv K—-52 --55 —-57 —65 za 10kusov Krúžky aluminiové. č. 2 bez čísiel 100 kusov K 3\'50, s čís. 10 kusov 50 hal. č. 3 „ „ 100 kusov K 4-—, s čís. 10 „ 55 hal. SAMOČINNÉ NAPÁJADLO, v ktorom má drôbež vždy čistú vodu. - Je prakticky vyzkušené a všestranne odporú­ čané. - Jeden kus na 4 litre vody 5 korún. VAJCOHĽAD, k postaveniu na sviečku alebo lampu. 1 kus za K 1-20 Kŕmidlo pre drôbež a domáce zajace z pocínovaného brachu v dĺžke: 60 cm. za 2 k. 50 h. 80 cm. za 3 koruny. 100 cm. za 3 k. 50 h. „Družstvo Hospodář" Y Miloticích n. BečYou (Morava)

Dámski módne látky pre jaro, Na šaty a kostýmy: jednofarebné látky krásnych nových viazaní a farieb. Vigoureux a Covertcoats v hladkých i vzorkovaných viazaniach. Pepita a pásky čiernobiele vo vefkom výbere vzorov. Pracie látky: Voiliny, Kretony, francúzske Levantiny krásnych vzorov. Zefíry a oxfordy na blůzy a na pan­ ské košele. Kretony, krížové látky kosmonosské na domáce šaty a zástery. •Novinka: Crepony na šaty a blůzy v živých, moderných farbách. Novinka:\' Pôvabné Crepony tlačené, krásnych kvetovaných vzorov. Odporúčam Vám len dobrý tovar v lacných, každému prístupných cenách. — Píšte si o vzorky, o MÓDNU ZPRÁVU obrázkovú, ktorú pošlem na požiadanie zdarma a franko. — Pri objednávke vzorkov udajte vždy podrobne, od akých látok si vzorky prajete. — Jozef Uarhoň, praha-Ssnkhov. £| Spolahlivé a na celom Sloven- ci sku chválne známe 1semenáhospodárske, zeleninové, kve- tinové, prvotriednej jakovosti. Ruže vysoké i nízke najnovšie sorty. Ovocné stromy vysoké a zákrsky v osved- čených druhoch. Rastliny viacročné, sklenníkové, kobercové, kro­ viny ozdobné, plánky ovocné, živé ploty, zahrad- nie potreby, všetko v najlepšej, už dokázanej jakovosti. — Plány a rozpočty za ceny mierne. Odborný závod pre zakladanie zahrád. Obráťte sa s dôverou na prvý česko-moravský veľkozávod semenársky, zahradnicky a škôlkársky Vilém Strauch na Vsetíně (Morava). — Majiteľ: Občianska záložna na Vsetíně. — Mnoho vyznačení a pochvalných uznaní. Žiadajte veľký illustrovaný cenník zdarma a franko. 1 Pečiatky gumové i bronzové, pre sú­ kromníkov, peňažné ústavy, úrady a školy, dodáva v bez­ chybnom prevedení .. : F\ K l i m e š v L i p t o v s k o m Sv. Mikuláši. LACNÉ ČESKÉ POSTEĽ­ NÉ PERIE. 1 kg. šedé, pá­ rané K 2-—, lepšie K 2-40, polobieleK360,biele K 4-80, . akojpáperie K 6-—, veľmi \'jemné K 7*20, najjemnejšie K 8-40, sňahobiele K 9-60. Hotové periny z dobrého červeného, modrého, bieleho a- lebo žltého nankingu, dobre naplnené, 1 pe­ rina alebo spodnia perina 180 cm. dlhá a 116 cm. široká K 10, 12, 15, 18, - 200 cm. dlhá a 140 cm. široká K 13, 15, 18, 21, — 1 hlavnica 80 cm. dlhá a 58 cm. široká K 3, 350, 4,-90 cm. dlhá a 70 cm. šir. K 4-50, 5 - 50, 6. Nehodiace sa zamení alebo peniaze nazpät. Obšírny obr. cenník zdarma a franko. Benedikt Sachsel, Lobes pri Plzni, čís. 190. (Čechy). Vymetaný :MED: (biely) zasiela 5 kgr. za 9 kor. franko Miloslav Kamenár, učiteľa včelár — v Starej Pazove — (Horvatsko). Vvdáva a tlačí F. KLIMEŠ v Liptovskom Sv. Mikuláši.

— Všetky domáce, záhradnícke, včelárske a drôbežnícke potreby — »,, kúpite najlepšie u —\ „Družstva Hospodář" Y Miloticích n. Bečvou (Morava) Píšte si hned o vefmi poučný, bohato obrázkami ozdobený cenník, ktorý dostanete zdarma a franko, keď sa odvoláte na „Dennicu". Ľahká obsluha! Snadné liahnutie! Jednodu­ ché pre­ vedenie ! Najlepšia konštruk­ cia! dve najdokonalejšie liahne. Obšírny popis a ceny obratom pošty. - Prvá fabrická výroba liahní - v krajinách koruny českej. Umelá kvočka „IDEÁL" je vefmi dobrá k vý­ chove kurčiat v kôlni alebo inom krytom priestore a je veľmi jednoduchá a prak­ tická. Cenník drôbežníckych potrieb zdarma. äNIEZDO zo dreva a mocne --••---.. eínovanej bľachy, tak zariadené, že cudzopasníci ne­ majú sa kde skryť. Hniezdo toto je temer nezničiteľ­ né. 1 kus K360, 3 kusy K 9-50. Znamenacie KRÚŽKY NA NOHY. Krúžky celluloidové so závorom klinovým. V päť barvách: biele, červené, zelené, belasé a žlté. Pre holubov 100 kusov 4 kor., 10 kusov 50 hal. Pre ostatniu Svetlosť 14 18 20 24 mm. drôbež: Cena K 5— 5-30 5 : 50 6 — za 100kusov K—-60 —-63 --65 —-70 za 10 kusov Krúžky celluloidové spirálové v pät barvách. Pre holubov: 100 kusov K 3-50, 10 kusov 40 hal. Pre ostatniu Svetlosť 14 18 20 24 mm. drôbež: Cena K 4-50 450 4 70 550za 100 kusov K—-52 - -55 —-57 —65 za 10kusov Krúžky aluminiové. č. 2 bez čísiel 100 kusov K 3"50, s čís. 10 kusov 50 hal. č. 3 „ „ 100 kusov K 4—, s čís. 10 „ 55 hal. SAMOČINNÉ NAPÁJADLO, v ktorom má drôbež vždy čistú vodu. - Je prakticky vyzkušené a všestranne odporú­ čané. - Jeden kus na 4 litre vody 5 korún. VAJCOHĽAD, k postaveniu na sviečku alebo lampu. 1 kus za K 1-20 Kŕmidlo pre drôbež a domáce zajace C } z pocínovaného •gjpfc-^jresay-.^. bľachii v dĺžke: ^T ; ríTiTrr"T J 6 0 c m - z a 2 k - 5 0 h - 80 cm. za 3 koruny. 100 cm. za 3 k. 50 h. „Družstvo Hospodář" Y Miloticích n. Beóvou (Morava)

Spolahlivé a na celom Sloven- jg sku chválne známe ^ semenáihospodárske, zeleninové, kve­ tinové, prvotriednej jakovosti. Ruže v y s o k é i nízke najnovšie sorty. Ovocné s t r o m y v y s o k é a zákrsky v osved­ čených druhoch. Rastliny viacročné, sklennikové, kobercové, kro­ viny ozdobné, plánky ovocné, živé ploty, zahrad- nie potreby, všetko v najlepšej, už dokázanej jakovosti. — Plány a rozpočty za ceny mierne. Odborný závod p r e zakladanie zahrád. Obráťte sa s dôverou na prvý česko-moravský vefkozávod semenársky, zahradnicky a škôlkársky Vilém Strauch na Vsetíně (Morava). — Majiteľ: Občianska záložna na Vsetíně. — Mnoho vyznačení a pochvalných uznaní. Žiadajte veľký illustrovaný cenník zdarma a franko. Pečiatky gumové i bronzové, pre sú­ kromníkov, peňažné Ústavy, úrady a školy, dodáva v bez­ chybnom prevedení = = = = = F". K l i m e š v L i p t o v s k o m S v . M i k u l á š i . Všetky tkáčske výrobky dodáva spoľahlivé M. Jirsová majiteľka rukodielnej tkáčovne Y NoTom Hrádknn. Het. čís. 400. (Čechy.) Plátna Damašky Sýpkouiny Uteráky Ureckouky Garnitúry Vín. látky 4Q m. zbytkov za 2Q kor, franko. Čo nezodpovedá, prijmem nazpät a peniaze vrátim. — Mnoho odporúčajúcich listov. — LACNÉ ČESKÉ POSTEĽ­ NÉ PERIE. 1 kg. šedé, pá­ rané K 2—, lepšie K 2-40, polobieleK360,biele K 4-80, ako páperie K 6 - —, veľmi jemné K 7*20, najjemnejšie K 8-40, sňahobiele K 9-60. H o t o v é p e r i n y z dobrého červeného, modrého, bieleho a- lebo žltého nankingu, dobre naplnené, 1 pe­ rina alebo spodnia perina 180 cm. dlhá a 116 cm. široká K 10, 12, 15, 18, - 200 cm. dlhá a 140 cm. široká K 13, 15, 18, 21, - 1 hlavnica 80 cm. dlhá a 58 cm. široká K 3, 350, 4 , - 9 0 cm. dlhá a 70 cm. šir. K 4-50, 5-50, 6. Nehodiace sa zamení alebo peniaze nazpät. Obšírny obr. cenník zdarma a franko. Benedikt Sachsel, Lobes pri Plzni, čís. 190. (Čechy). Vymetaný :MED: (biely) zasiela 5 kgr. za 9 kor. franko Miloslav Kamenár, učiteľ a včelár — v Starej Pazove — (Horvatsko). Kúzlo krásy! Č í t a j t e ú r y v f e y as l i s t o v : „Neverila som reklame, ale vábivému Vášmu oznamu o „ C o n v a l l a r i a C r c m u " , ktorý ne- mastí, nevedela som odolat, a zvedavá súc na vý­ sledok, bola som prekvapená. Moja pleť je od priatefkýň všade obdivovaná a nad jej kúzlom pozastavujú sa i sokyne. Poneváč nemáme v blízkosti ani lekárne, ani drogerie, požiadali mňa moji známi, aby som im objednala: 3 škatulky „Convallaria Cremu" po 50 hal., a jednu väčšiu za 3 kor.; k tomu 2 ružové, 1 kré­ mový, 1 biely púdor a 4 mydla (Convallaria). Při­ balte na zkúšku 2 vaseliny (Convallaria) po 20 hal. Pošlite všetko dobierkou." A. H., manželka správcu v L. Žiadajte všade len výrobky „Convallaria s mono­ gramom." Ak ich u vás nedostať, objednajte si ich a pošlite peniaze vopred poukázkou alebo v poštových znám­ kach v liste. Tiež na dobierku vám pošle fabrika na kosmetické prípravky fllois Mikulášek u Brne. Nová ul. 51. (Morava). TULKA, R O Z T O Č I L & SULC PR All A na Příkopě číy< 12. Kczie remene Nánožky Lambrckyny Dekne pre kancellárie Dáždniky Cestovné prikrývky KOBERCE Uhláky k peciam Přístavky k peciam Zásteny . k peciam Cenník zdar­ ma a franko. Vydáva a tlači F. KLIMEŠ v Liptovskom Sv. Mikuláši.

— Všetky domáce, záhradnícke, včelárske a drôbežnícke potreby — r- kúpite najlepšie u -¾ „Družstva Hospodář" Y Miloticích n. BečYou (Morava) Píšte si hned o veľmi poučný, bohato obrázkami ozdobený cenník, ktorý dostanete zdarma a franko, keď sa odvoláte na „Dennicu". Ľahká obsluha! Snadné liahnutie! f Jednodu­ ché pre­ vedenie ! Najlepšia konštruk­ cia! jNorma a Jíospoíář dye najdokonalejšie liahne. Obšírny popis a ceny obratom pošty. - Prvá fabrická výroba liahní - v krajinách koruny českej. Umelá kvočka „IDEAL" je veľmi dobrá k vý­ chove kurčiat v kôlni alebo inom krytom priestore a je veľmi jednoduchá a prak­ tická. Cenník drôbežníckych potrieb zdarma. HNIEZDO zo dreva a mocne ^ cínovanej bľachy, tak zariadené, že cudzopasníci ne­ majú sa kde skryť. Hniezdo toto je temer nezničiteľ­ né. 1 kus K 3 60, 3 kusy K 9-50. Znamenacie KRÚŽKY NA NOHY. Krúžky celluloidové so závorom klinovým. V päť barvách: biele, červené, zelené, belasé a žlté. Pre holubov 100 kusov 4 kor., 10 kusov 50 hal. Pre ostatniu Svetlosť 14 18 20 24 mm. drôbež: Cena K 5— 5-30 550 6 - z a 100 kusov K—-60 —63 --65 —-70 za 10kusov Krúžky celluloidové spirálové v päť barvách. Pre holubov: 100 kusov K 3-50, 10 kusov 40 hal. Pre ostatniu Svetlosť 14 18 20 24 mm. drôbež: Cena K 4-50 450 4 70 550za 100 kusov K—-52 -55 --57 —65 za 10 kusov Krúžky aluminiové. č. 2 bez čísiel 100 kusov K 350, s čís. 10 kusov 50 hal. č. 3 „ „ 100 kusov K 4— s čís. 10 „ 55 hal. SAMOČINNÉ NAPÁJADLO, v ktorom má drôbež vždy čistú vodu. - Je prakticky vyzkušené a všestranne odporú­ čané. - Jeden kus na 4 litre vody 5 korún. VAJCOHĽAD, k postaveniu na sviečku alebo lampu. 1 kus za K 1-20 Kŕmidlo pre drôbež a domáce zajace z pocínovaného bľachu v dĺžke: 60 cm. za 2 k. 50 h. 80 cm. za 3 koruny. 100 cm. za 3 k. 50 h. „Družstvo Hospodář" v Miloticích n. Bečvou (Morava)

Spolahlivé a n a celom Sloven- 5¾ sku c h v á l n e z n á m e & isemenáih o s p o d á r s k e , zeleninové, k v e - tinové, p r v o t r i e d n e j jakovosti. Ruže vysoké i nízke najnovšie sorty. Ovocné stromy vysoké a z á k r s k y v osved- čených druhoch. Rastliny viacročné, sklenníkové, kobercové, kro­ viny ozdobné, plánky ovocné, živé ploty, zahrad- nie potreby, všetko v najlepšej, už dokázanej jakovosti. — Plány a rozpočty za ceny mierne. Odborný závod p r e zakladanie zahrád. Obráťte sa s dôverou na prvý česko-moravský vefkozávod semenársky, zahradnicky a škôlkársky Vilém S t r a u c h n a V s e t í n ě (Morava). — Majiteľ: Občianska záložna na Vsetíně. — Mnoho vyznačení a pochvalných uznaní. Žiadajte veľký illustrovaný cenník zdarma a franko. Pečiatky gumové i bronzové, pre sii- kromníkov, peňažné Ústavy, úrady a školy, dodáva v bez­ chybnom prevedení - K. K l i m e š v L i p t o v s k o m S v. M i k u l á š i . Ušefky íkáčske výrobky dodáva spoľahlivé M. Jirsová majiteľka rukodielnej tkáčovne vNoYom Hrádkun. Met. čís. 400. (Čechy.) Plátna Damašky SýpkoDiny Uteráky UreckoDky Garnitúry \7In. látky 40 m. zbytkov za 2Q kor, franko. Čo nezodpovedá, prijmem nazpät a peniaze vrátim. — Mnoho odporúčajúcich listov. — I LACNÉ ČESKÉ POSTEĽ­ NÉ PERIE. 1 kg. šedé, pá­ rané K 2—, lepšie K 240, polobiele K 3 60, biele K 4-80, a, ako páperie K 6--, veľmi \r-=—=^^^a» j e m n é K 7-20, najjemnejšie K 8 40, sňahobiele K 9-60. Hotové p e r i n y z dobrého červeného, modrého, bieleho a- lebo žltého nankingu, dobre naplnené, 1 pe­ rina alebo spodnia perina 180 cm. dlhá a 116 cm. široká K 10, 12, 15, 18, - 200 cm. dlhá a 140 cm. široká K 13, 15, 18, 21, — 1 hlavnica 80 cm. dlhá a 58 cm široká K 3, 3 50, 4, - 90 cm. dlhá a 70 cm. šir. K 4-50, 5 - 50, 6. Nehodiace sa zamení alebo peniaze nazpät. Obšírny obr. cenník zdarma a franko. Benedikt Sachsel, Lobes p r i Plzni, čís. 190. (Čechy). Vymetaný :MEI>: (biely) zasiela 5 kgr. za 9 kor. franko Miloslav Kamenár, učiteľa včelár — v Starej Pazove — (Horvatsko). Kúzlo krásy!Túžobne očakávaný p r o s t r i e d o k k odstrá­ n e n i u pehov, nečistej pleti, zvädnutej kože j e k o n e č n e n á j d e n ý ! Všetci, kto ste dosial upotrebovali márne všeli­ jaké vychvalované krášliace prostriedky, upotrebte s dôverou „CONVALLARIA CREME" (s monogramom) a budete jeho účinkom prekva­ pení. Piet tak krásne obelie a stane sa takou či­ stou, že darmo budete hľadať stopy bývalej neči­ stoty a pehy. 1 škatulka len 50 bal., veľká 3 kor. Aby účinok bol rýchlejší, upotrebte tiež „CONVALLARIA SAVON" škatulka po 70 hal. „Convallaria P o u d r e " (púdor) biely, ružový lebo krémový predáva sa v elegant­ ných škatulkách po 50 hal. „Convallaria Vase­ l i n e " (toaletná vaselina) je priprávaná z najči­ stejších prírodných tukov a stojí 20 hal. * Ak u vás tieto výrobky nedostat, objednajte si ich a pošlite peniaze vopred poukázkou, alebo v po­ štových známkach v liste. Tiež na dobierku vám pošle fabrika na kosmetické prípravky fllois Mikulášek u Brne. Nová ul. 51. (Morava). TULKA, ROZTOČIL & SULC PRAHA na Příkopě čís. 12. Kozie remene Nánožky Lambrekyny Dekne pre kancellárie Dáždniky Cestovné prikrývky KOBERCE Uhláky k peciam Přístavky k peciam Zásteny k peciam Cenník zdar­ ma a franko.

64

r ••••>»••••••••••••••••..«••••••••••—•«•••-••••••••• • •••••• llililll! D e n n i c a v y c h á d z a m e s a č n e r a z . Predpláca sa v Rakúsko-Uhorsku na celý rok 4 koruny, v Amerike 1 doll. 50 ct., v ostatnom cudzozemskú 6 kor. — Predplatky z Ameriky prijíma Brodský a Sovák 1389 Second Ave., Cor. 72 Str. New-York City a Gustáv Pekara, kníhkupec New-York 103 St. Mark\'s Place (8 th Str.). KKK RUKOPISY, PREDPLATKY, poplatky za oznamy a všetky peňažné zásielky a vôbec všetko, čo sa týka „Dennice", treba zasielať na adressu: F. KLIMEŠ V LIPTOVSKOM SV. MIKULÁŠI (Liptószentmiklós). IMI Hájomil: Kráľovná Tatier. — Ján Čajak: Jedna korunka. — M. Rázus: Elenino album: Pre budúcnosť. Súmrak. — Hana Horáková: Eva. Ludové drama v troch dejstvách. — Vladimír Roy: Vernosť. Pieseň. — V. Veresajev: Pavučina. Z ruského — oý—. — Š. Krčméry: Rabin- dranath Tagore. — f Ludmila Markovičová r. Boorová. — Naše obrázky. V PRÍLOHE „RODINA": Fr. Naumann: Úkol ženy v hospodárstve novej doby Prel. N-ý. — Maurice Maeterlinck: Kdes\' troje dievčat zavraždili. Preložil I. Gr. Orlov. — Výchovoveda. Dr. R. Klimeš: Dievčaťom i paniam. — Beseda. Desvignes: Prvý valčík. Z franc, prel. Ali K. lvánkov, zlý tanečník. — Drobnosti. Podáva L. P. Božena V. Kunětická. - Zvieratká ako hračky detí. - Zvlášt­ nosti čínskych obyčajov. - Veno Arabky. — Zo sveta. Podáva L. P. Prvá bankárka v Japonsku. - Medzinárodný kongress žien. - Matky chudobných. - Ženy v Anglicku. — Rady pre domácnosť. Čistenie ryby. - Fľaky z červeného vína. - Čistenie srsti (Rosshaaru). - Poradna pro bytové umění - Trstené pletivo na stoličkách. - Proti švábom. — Literatúra. — Pre kuchyňu. — Hádanky. — VYOBRAZENIA: Básnik Hviezdoslav s manželkou na verande svojho bývania v Dolnom Kubíne. — Pavel Blaho, r. k. farár gbelský. — Knižnica Čaplovičova v Dolnom Kubíne. Obsah 5. čísla: m Najlepšia email-farba na náradie a dvere atď. Qoôáua farbu a lesk u jeônom ťahu. Trvácne! Elegantné! Uýdaíné! K upotrebeniu najlacnejšie! Pri kupovaní dajte pozor na zákonom chránené meno a etiketu, každé iné pakovanie odmietnite. V Liptovskom Sv. Mikuláši má na sklade Jozef Trnovský; v Ružomberku: Ján Bohúň, Rudolf Haas. Vymetaný : M E I > : (biely) zasiela 5 kgr. za 9 kor. franko Miloslav Kamenár, učitef-včelár — v Starej Pazove — (Horvatsko). - Lacné české posteľné perie 1 kg. šedé, párané K 2-—, lepšie K 240, polobiele K 360, biele K 4-80, ako páperie K 6 - , veľmi jemné K 7 - 20, naj­ jemnejšie K 8- 40, sňahobiele K 9-60. HntnvP nPritlV z dobrého červeného, I l U L U V e JJĽÍIIiy modrého, bieleho a- lebo žltého nankingu, dobre naplnené, 1 pe­ rina alebo spodnia perina 180 cm. dlhá, 116 cm. široká K 10, 12, 15, 18, — 200 cm. dlhá a 140 cm. široká K 13, 15, 18, 21, — 1 hlav­ nica 80 cm. dlhá a 58 cm. široká K 3, 3-50, 4, - 90 cm. dlhá a 70 cm. široká K 4-50, 5\'50, 6 - — Nehodiace sa zamení, alebo peniaze nazpät. Obšírny obr. cenník zdarma a franko. Arthur Wollner, Lobes pri Plzni č. 190. (Čechy). Ušeíky tkáčske výrobky dodáva spoľahlivé M. Jirsová majiteľka rukodielnej tkáčovne Y Novom Hrádkun. Met. čís. 400. (Čechy.) Plátna Damasky Sýpkouiny Uteráky Urecfeouky Garnitúry Uln. látky 40 m. zbytkov za 2 0 kor. franko. Co nezodpovedá, prijmem nazpät a peniaze vrátim. — Mnoho odporúčajúcich listov. — HITSÍM pánske a dámske látky odporúča továreň na súkna KAREL KOCIÁN, HUMPOLEC (Čechy). Vzorky každému vyplateno.

66

illllllli • 1 . . . . . • . • • • • • • i . . . . . . . . ! . . . . . . H . 1 M . . . Dennica vychádza mesačne raz. • I • Im • • i • Predpláca sa v Rakúsko-Uhorsku na celý rok 4 koruny, v Amerike 1 doll. 50 ct., v ostatnom cudzozemskú 6 kor. — Predplatky z Ameriky prijíma Brodský a Sovák 1389 Second Ave., Cor. 72 Str. New-York City a Gustáv Pekara, kníhkupec New-York 416—18 E. 71 Str. KKK RUKOPISY,*PREDPLATKY, poplatky za oznamy a všetky peňažné zásielky a vôbec všetko, čo sa týka „Dennice", treba zasielať na adressu: F. KLIMEŠ V LIPTOVSKOM SV. MIKULÁŠI (Liptószentmiklós). Ä T T _, _ v * T f Arciknieža a následník trónu František Ferdinand a jeho manželka, kňažná Žofia í ) h ^ \ 7 l n 10 /í 7 f M S m • z Hohenbergu. L. P. — M. Rázus: Posledná vôľa. — Pod ten milý... Šuhajíčko... V/UwJUU \J. U i . V^ltJlU. Hájomil. — Hana Horáková: Eva. Ludové drama v troch dejstvách. — M. Rázus: Elenino album: Ztratené nádeje. — Bukovinský: V jarný podvečer. — Catulle Menděs: Ruže modrej zahrady. — Nepřijde! Napísal Jozef Kordik. — Vladimir Roy: V lese. — Michal Rúžek: Návrat. — V. Veresajev: Pavučina. Z ruského — oý—. — André Theuriet: Breskyne. Z francúzskeho preložil Ali K. Ivánkov. — Kristina, švédska kráľovná. Z maď. prel. Š. B. — M. Vesnín: Ešte svieža jar... — J. Marniova: Priateľky slečny Rózy. Dľa cudzieho Oľga V. — A. Pavlis - Louvain, Belgicko: Črty z Belgicka. — DETSKÝ KÚTIK: Vychádzka do zeleného, alebo: Ako poznali Janíčko a Elenka božiu prozreteľnosť.. Z diela: Ernst von Wildenbruch: Kindertränen. Podáva O. J. — Teta Ludmila: Pod dáždnikom. — Cesty Božie. — Horal: Zásluha matky. — V PRÍLOHE „RODINA": Fr. Naumann: Úkol ženy v hospodárstve novej doby. Prel. N—ý. — V osudnej hodine. Smrť rozsieva. I. Qr. Orlov. — Výchovoveda. Dieťa jedináčik. Š. D. — Zdravotníctvo. Alkohol a deti. S. H. — Beseda. „Iné myšlienky." Dľa Š. D. upravil a—y. — Drobnosti. Podáva L. P. Barónka Berta Suttnerová. - Sokolky. - Ľudomilnosť. — Maják zhubcom vtáctva. - Jemné rukavičky. — Rodinné zprávy. — Zo sveta. Ženský sjazd v Holešově. - Vysoká ženská škola v Lipsku. - V Berlíne. - V Turecku. — Rady pre domácnosť. Ovocie a med. — Literatúra. — Pre kuchyňu. — Humor. — Hádanky. — VYOBRAZENIA: f Kňažná Žofia z Hohenbergu. — f Následník trónu František Ferdinand. — Arciknieža František I U I Ferdinand s rodinou. — Nový následník trónu arciknieža Karol František Jozef a jeho manželka arcikňažna Zita z Parmy.1 * — f Dr. Ján Petrikovich. — Bratia spisovateľa Martina Kukučina. — Z nášho albuma. — f Barónka Berta Suttnerová. pánske a dámske látky odporúča továreň na súkna KAREL KOCIÁN, HUMPOLEC (Čechy). Vzorky každému vyplateno. Zužitkování ovoce v domácnosti. Zaváranie ovocia, výroba ovocných šťav, huspe- nín, marmelád a lekvárov, ovocného vína a octa. Za K 1\'70 s poštou odporúča — — — F. KLIMEŠ, kníhkupec v Liptovskom Sv. Mikuláši. T a k ú t o podivnú p r e m e n u zaprí­ činí Kola Pastilla (Kola Dultz) p r i r o d z e n á p o t r a v a n e r v o v a m o d z g u . Nálada, myslenie, výkon a každý pohyb tela v spojení je s modzgom. Ochabnutie, zronenosť, vysilenie, slabosť nervov, všeobecné telesné oslabnutie sú známkami slabnúceho tela. Keď chcete byť stále zdravý a veselý s či­ stou hlavou, zdravou mysľou, chcete mať dobrú pamäť, — keď chcete prácu a presilenie sa urobiť snesiteľným, užívajte Kola Pastillu (Kola Dultz). Toto je prirodzený posilňujúci prostriedok modzgu a nervov, ktorý zároveň napravuje krv, omladzuje a takto každý stroj tela opatrí silou a životom. Kola pastilla (Kola Dultz) napomáha vôľu k životu a silu tvorenia, tiež tak vzbudzuje pocit mladosti, a dodáva práceschopnosť, ktoré zaručujú blaženosť. Užívajte istý čas každý deň Kola pastilly (Kola Dultz), sosilnejú vám nervy, záchvaty slabosti prestanú a následkom toho budete sa cítiť úplne zdravý a silný. Lekárske autority sveta odporúčajú Kola pastily (Kola Dultz), užívajú ich v nemocniciach a ústavoch liečacich nervy. P ý t a j t e z d a r m a - K O L A P A S T I L L Y - ( K o l a Dultz) Dávame Vám zdarma příležitost na sosilnenle nervov. Poálite nám svoju adresu a pošleme vám zdarma a vyplatené dávku Kola pastilly (Kola Dultz), ktorá postač! na to, aby ste ocenili jeho silný účinok. Ak 8a vám páči, môžete si aj viac objednat. Rozposiela SZENTLÉLEK GYÓGYSZERTÁR, BUDAPEST VI., od. 267. Pred upotřebením. Po upotrebení.

Liek proti suchotinám M^ už je objavený! "\'ypi 9Inohí l e k á r i z a o b e r a j ú s a n o v ý m s p ô s o b o m liečenia s u c h o t i n . Vynálezca p. Thommen Theo sám napomína obe­ censtvo, aby sa predčasný­ mi úspechmi neklamalo — pokiaľ neni dokázané, že docieli a v prípade pokro­ čilej choroby zrovna taký úspech, ako u prostredné­ ho alebo začiatočného stup­ ňa. Lekári, ktorí sa týmto novým spôsobom liečenia zaoberali, stali sa oduše nenými ctiteľmi THOMEN ovho spôsobu. Túto kúru sám vynález­ ca vysvetľuje v jeho spis­ ku, ktorý vzbudil obdiv. Názov spisku je: „Nový spôsob lie­ čenia suchotin". Autor v ňom skrom­ ne hovorí, že on spôsob liečenia po­ zoroval jednoducho v prírode, ktorá v pľúcach hniezdo nemocí vylieči skoro vždy zkornatením. V niekoľko prípadoch sotva behom 8 týždňov do- cielili vyliečenie, ale tuberkulosa z najväčšej čiastky vyžaduje dlhšieho liečenia. Týmto novým spôsobom na­ proti tomu nemocný docieli vzdoro- vitosť proti nemoci. Ani po liečení, ani behom upotre- benia tohoto nového spôsobu liečenia nevyskytnul sa prípad návratu choroby ani zhoršenia. Trebárs je medzi vylie­ čenými mnoho robotníkov, ktorí ťažko zarábajú na živobytie a nemôžu sa sta­ rat o zdravie. Podobný, a trvanlivý vý­ sledok z posiaľ užívaných liekov ako­ koľvek menovali, nedocielili nikdy. — Prekvapujúci výsledok týmto novým spôsobom docielili i pri tých chorých, ktorí mali dedičnú náklonnosť na túto chorobu, podobne trebárs sa v prvej a druhej perióde choroby, ba i v treťom stupni choroby,keďsa uľavenie boľasti dalo ešte vždy docieliť. Vše­ obecne, právom možno zi- stiť,že keď tento spôsob včas a pravidelne sa používa, do­ cieliť možno taký výsledok, akýpri žiadnom inom liečení. Popri tom tento spôsob liečenia dá sa upotrebiť bez rozpakov povedľa iného lie­ čenia. Neni treba,. aby ne­ mocný přetrhnul zamestna­ nie, liečenie môže prevádzať doma. Nový spôsob liečenia rovnako dobrý výsledok mal trebárs sa používal doma na byte, v nemocnici alebo v liečebnom mieste. Toto je dôležité, poneváč každý ne­ môže ísť na liečebné miesto. Dlhoročné zkušenosti poučili ľudí, že všetky posiaľ používané spôsoby liečenia, vstreknutia, lieky, ako aj v ústavoch pre liečenie tuberkulosy, lie­ čenie v kúpeľoch, malo najväčší vý­ sledok zlepšenia nálady, ale úplné vyliečenie nedalo sa nikdy docieliť. Nato, aby sa úplne vyliečil, má dbať každý chorý, keď to môže docieliť. Máme pred sebou dôkaz. - Predo­ všetkým dôležité je, že z nemocných vyliečených doposiaľ Thomennovým spôsobom, nikomu sa choroba nevrá­ tila. - Bakteriologické zkúšky hlienu dokazujú, že chorobných bakterií už začiatkom liečenia ubýva, konečne zmiznú z hlienu, až i tento úplne vystane. V záujme trpiaceho človečenstva, chce autor spisku rozdať rento úplne z d a r m a v desaťtisíc výtiskoch. — Kto by si ten spisok žiadal, nech píšenaadressu: T H E O THOMMEN, Neu-Allschwil, Nr. 267., pošta St. Ludwig (Elsass., Nemecko). ^ W A W A ATASň* -Lacné české posteľné perie ii• •1 kg. šedé, párané K 2—, lepšie K240, polobiele K 360, biele K 4-80, ako páperie K 6- - , veľmi jemné K 7-20, naj­ jemnejšie K 8-40, sňahobiele K 960. H r v r m m r\arin\7 z dobrého červeného, n o T o v e p e n n y modrého, bieleho a - lebo žltého nankingu, dobre naplnené, 1 pe­ rina alebo spodnia perina 180 cm dlhá, 116 cm. široká K 10, 12, 15, 18, — 200 cm. dlhá a 140 cm. široká K 13, 15, 18, 21, — 1 hlav­ nica 80 cm. dlhá a 58 cm. široká K 3, 3-50, 4, — 90 cm. dlhá a 70 cm. široká K 4-50, 5\'50,6- — Nehodiace sa zamení, alebo peniaze nazpät. Obšírny obr. cenník zdarma a franko. Arthur Wollner, Lobes pri Plzni č. 190. (Cechy). Plátna Damašky 5ýphoDiny Uteráky Vrecfcouky Garnitúry Uln. látky Všetky tkáčske výrop kusov 50 hal. dodáva sjío „ 55 hal. M. JÍPSC majiteľka rukodiehT Q tkáčovne Y Noyom Hrádku n. Met.% čís. 400. (Čechy.) 40 m. zbytkov za 20 kor. franko. Co nezodpovedá, prijmem nazpät a peniaze vrátim. — Mnoho odporúčajúcich listov. — Í K10 kusov l - z a 10 kusov P A o l í l ^ l f V gumové i bronzové, pre súkromníkov, peňažné ústavy, úrady a školy, dodáva v bez- MT lZ%~-m.*Zl.M^.jr chybnom prevedení K n í h t l a č i a r e ň F. K l i m e š v L i p t o v s k o m S v . M i k u l á š i . Yymetaný : M E I > : (biely) zasiela 5 kgr. za 9 kor. franko Miloslav Kamenár, učitef-včelár — v Starej Pazove — (Horvatsko). Najlepšia email-farba náradie a dvere atď. Qoôáua farbu a lesk u jeônom ťahu. Trvácne! Elegantné! Uýdaíné! K upofrebeniu najlacnejšie! Pri kupovaní dajte pozor na zákonom chránené meno a etiketu, každé iné pakovanie odmietnite. V Liptovskom Sv. Mikuláši má na sklade Jozef Trnovský; v Ružomberku: Ján Bohúň, Rudolf Haas.

u na šaty a kostýmy. Pracie stálofarebné látky, ľanové tovary plátenícke, koberce, záclony, linoleum • nakúpite u mňa | i veľmi výhodne.! Kdekolvek bývate, pro­ stredníctvom môjho za- J sielateľského závodu ožívate pri nákupe výhody, ktoré esto poskytuje. V- -u /e cenníky a zašlem zdarma Kko. Pri objednáv- i^oriek a cenníkov aajte vždy dopódro- ^bna, o ktoré druhy látok sa zaujímate- Josef Barhoů, Praha Smíchov. Je to smutný údel CÍtit sa slabým, nemoc­ ným a nervósnym, videť, ako miznú naše schop­ nosti. Obzvláště pre tých, ktorí v ťažkom boji mu­ sia obhajovať oproti o mnoho zdravějším kon- kurrentom svoju existen­ ciu a svoje zásluhy. Ztráta životnej ener­ gie, životnej sily pozo­ stáva v tom, že násled­ kom nespráv­ nej výživy, zvráteného spôsobu živo­ ta, špatno pre­ konaných ne- mocí,starosti a . strastí a iných 1 duševných vlivov, ztráca pomaly krv svoje správne složenie obzvlášť svoj obsah výživných látok. Následkom takto povstalej chudokrevnosti prichodí sa k porušeniu krvného obehu a ku všetkým možným chorobám: bolenie hlavy, nechuti k jedlu, zácpe, žaludečným a črevným obtiažam, zvápena- teniu žíi a mnohým iným. Nemôžeme už tak pracovať, ako predtým a zúfale hľadíme v ústrety budúcnosti. Nemocné, oslabené nervy oslabujú našu vôľu! Bezsennosť, mdlá nálada, rýchla duševná únava, roztržitosť, bezmyšlien- kovitosf, olupujú nás o celú schopnosť vyplniť svoje miesto v spoločnosti- Jestli má byť predčasné opotrebenie nášho telesného stroja zadržané, jestli má byť zase telo naše zdravé a veselosťou dušu našu naplniť, môže sa to stať len takým prostriedkom, ktorý osviežuje a obnovuje krv, zvyšuje výmenu látok a dodáva telu i duchu tú mieru sily, ktorá je potrebná ku premoženiu chorobných porušení. Tomu účelu poslúži Biodyn, ktorý už tisícom pomohol k novému životu. Prostredníctvom Biodynu obdrží krv, ktorá musí vyživovať všetky orgány, i modzog, morek a nervy, nenahraditelné stavivo pre telo a utvoruje potom pokojné nervy, silu k napjatiu a životné šťastie. Vezmite Biodyn a vaše nervy opäť sosilnejú, telom vám rozprúdi nová sila. Celkom zdarma dávku na zkúšku zašlem každému, kto mi napíše. Budete sa môcť sám presvedčiť, ako zna­ menite môj liek účinkuje. Dávam úplnú záruku, že Biodyn neobsahuje žiadnych škodlivých súčiastok a zašlem vám záro­ veň celkom zdarma svoje veľmi cenné poučné pojednanie, ktoré vám všetko dôkladne vysvetlí. Nemeškajte a píšte mi s úplnou dôverou. Korešpondenčný lístok stačí. — Adressujte len: E x p e d i t i o n d e r O p e r n A p o t h e k e , Budapest VI., Abt. 437. d~fcJ t T J ~ V vkusnú a trvácu zasiela do — — — — — všetkých slovanských krajín, tedy i na Slovensko —• osvedčená firma •— J O Z E F ŠKARKA veľkovýroba obuvi v € s t í n . O r l . č . H 6 . (Čechy.) Žiadajte si obrázkový cenník zdar­ ma a franko. LACNÉ ČESKÉ POSTEĽ­ NÉ PERIE. 1 kg. šedé, pá­ rané K 2•—, lepšie K 2\'40, polobieleK360, biele K 4\'80, , ako páperie K 6 - —, veľttíi I jemné K 7\'20, najjemnejšie K 8-40, sňahobiele K 9-60. H o t o v é p e r i n y z dobrého červeného, modrého, bieleho a- lebo žltého nankingu, dobre naplnené, 1 pe­ rina alebo spodnia perina 180 cm. dlhá a 116 cm. široká K 10, 12, 15, 18, - 200 cm. dlhá a 140 cm. široká K 13, 15, 18, 21, - 1 hlavnica 80 cm. dlhá a 58 cm. široká K 3, 3-50, 4 , - 9 0 cm. dlhá a 70 cm. šir. K 4-50, 5\'50, 6. Nehodiace sa zamení alebo peniaze nazpät. Obšírny obr. cenník zdarma a franko. B e n e d i k t Sachsel, L o b e s p r i Plzni, čís. 190. (Čechy). — —

— Všetky domáce, záhradnícke, včelárske a drôbežnícke potreby — Ä*— kúpite najlepšie u -i „Družstva Hospodář" Y Miloticích n. Bečvou (Morava) Píšte si hneď o veľmi poučný, bohato obrázkami ozdobený cenník, ktorý dostanete zdarma a franko, keď sa odvoláte na „Dennicu". Ľahká obsluha! Snadné liahnutie! f Jednodu­ ché pre­ vedenie! Najlepšia konštruk­ cia! jíorma a hospodár dve najdokonalejšie liahne. Obšírny popis a ceny obratom pošty. - Prvá fabrická výroba liahní - v krajinách koruny českej. Umelá kvočka „IDEAL" je veľmi dobra k vý­ chove kurčiat v kôlni alebo inom krytom priestore a je veľmi jednoduchá a prak­ tická. Cenník 1 drôbežníckych potrieb zdarma. HNIEZDO z dreva a mocnej cínovanej bľachy, tak zariadené, že cudzopasníci ne­ majú sa kde skryť. Hniezdo toto je temer nezničiteľ­ né. 1 kus K360, 3 kusy K 9-50. Znamenacie KRÚŽKY NA NOHY. Krúžky celluloidové so závorom klinovým. V päť barvách: biele, červené, zelené, belasé a žlté. Pre holubov !00 kusov 4 kor., 10 kusov 50 hal. Pre ostatniu Svetlosť 14 18 20 24 mm. drôbež: Cena < 5— 5-30 550 6 —za 100kusov K—-60 —63 --65 —-70 za 10 kusov Krúžky celluloidové spirálové v päť barvách. Pre holubov: 100 kusov K 350, 10 kusov 40 hal. Pre ostatniu Svetlosť 14 18 29 24 mm. drôbež: Cena K 4-50 450 4-70 550za 100 kusov K—-52 --55 —-57 —65 za 10 kusov Krúžky aluminiové. č. 2 bez čísiel 100 kusov K 350, s čís. 10 kusov 50 hal. č. 3 „ „ 100 kusov K 4 —, s čís. 10 „ 55 hal. SAMOČINNÉ NAPÁJADLO, v ktorom má drôbež vždy čistú vodu. - Je prakticky vyzkušené a všestranne odporú­ čané. - Jeden kus na 4 litre vody 5 korún. VAJCOHĽAD, k postaveniu na sviečku alebo lampu. 1 kus za K 1-20 Kŕmidlá pre drôbež a domáce zajace z pocínovaného bľachu v dĺžke: 60 cm. za 2 k. 50 h. 80 cm. za 3 koruny. 100 cm. za 3 k. 50 h. „Družstvo Hospodář" Y Miloticích n. Bečvou (Morava)

Dámskemódnelátky na šaty a kostýmy. Pracie stálofarebné látky, ľanové tovary plátenícke, koberce, záclony, linoleum nakúpite u mňa veľmi výhodne. Kdekoľvek bývate, prostredníctvom môjho zasielateľského závodu požívate pri nákupe všetky výhody, ktoré veľké mesto poskytuje. Obrázkové cenníky a vzorky zašlem zdarma a franko. Pri objednávke vzoriek a cenníkov udajte vždy dopodrobna, o ktoré druhy látok sa zaujímate. JOZEF BARHOŇ PRAHA-SMÍCHOV. Zásielky 5 kilové = ^ = ^ = odporúča = ^ = ^ ^ = pre veíkú úsporu a zasiela franko stará, solídna firma JÁN KUBRYCHT, zasielateľstvo kávy a čaju, PRAHA, Malá Strana, Tržiště. Zvláště upozorňuje na nasledujúce druhy: P r a ž e n á k á v a : Z e l e n á k á v a : Používajte tohoto I. kilo K 3*50 II. kilo K 3*70 l i t kilo K *•— Č. 4. kilo K 3*20|nákupu buď sami, „ 9. kilo K 3*50 alebo si objednajte „ 14. kilo K 3*80| spoločne. {"fc\'Rl\'J\'V vkusnú a trvácu zasiela do \' všetkých slovanských krajín, tedy i na Slovensko — osvedčená firma — J O Z E F ŠKARKA, velkovýroba obuvi vťJstín.Orl.č.116 (Čechy.) Žiadajte si obrázkový cenník zdar­ ma a franko. Zužitkováníovoce £$±xž j r ii ných šťav, huspe- s® v domácnosti. & £ Ä neho vína a octa. Za K 1"70 s poštou odporúča F. KLIMEŠ, kníhkupec v Liptovskom Sv. Mikuláši. Kúzlo krásy! Túžobne očakávaný p r o s t r i e d o k k odstrá­ n e n i u pehov, nečistej platy, zvädnutej kože j e k o n e č n e n á j d e n ý ! Všetci, kto ste dosial upotrebovali márne všeli­ jaké vychvalované krášliace prostriedky, upotrebte s dôverou „CONVALLARIA CREME" (s monogramom) a budete jeho účinkom prekva­ pení. Piet tak krásne obelie a stane sa takou či­ stou, že darmo budete hfadaf stopy bývalej neči­ stoty a pehy. 1 škatulka len 50 hal., veíká 3 kor. Aby účinok bol rýchlejší, upotrebte tiež „CONVALLARIA SAVON" škatulka po 70 hal. „Convallaria P o u d r e " (púdor) biely, ružový lebo krémový predáva sa v elegant­ ných škatulkách po 50 hal. „Convallaria Vase­ l i n e " (toaletná vaselina) je priprávaná z najči­ stejších prírodných tukov a stojí 20 hal. Ak u vás tieto výrobky nedostať, objednajte si ich a pošlite peniaze vopred poukázkou, alebo v po­ štových známkach v liste. Tiež na dobierku vám pošle fabrika na kosmetické prípravky fllois Mikulášek u Brne. Nová ul. 51. (Morava). Pečiatky gumové i bronzové, pre sú­ kromníkov, peňažné ústavy, úrady a školy, dodáva v bez­ chybnom prevedení \'= F . K l i m e š v L i p t o v s k o m S v . M i k u l á š i . LACNÉ ČESKÉ POSTEĽ­ NÉ PERIE. 1 kg. šedé, pá­ rané K 2 — lepšie K 2-40, polobiele K 360, biele K 480, i ako páperie K 6-—, veľmi \'jemné K 7 - 20, najjemnejšie K 8-40, sňahobiele K 9"60. Hotové p e r i n y z dobrého červeného, modrého, bieleho a- lebo žltého nankingu, dobre naplnené, 1 pe­ rina alebo spodnia perina 180 cm. dlhá a 116 cm. široká K 10, 12, 15, 18, - 200 cm. dlhá a 140 cm. široká K 13, 15, 18, 21, — 1 hlavnica 80 cm. dlhá a 58 cm. široká K 3, 3\'50, 4, - 90 cm. dlhá a 70 cm. šir. K 4"50, 5 - 50, 6. Nehodiace sa zamení alebo peniaze nazpät. Obšírny obr. cenník zdarma a franko. Benedikt Sachsel, Lobes pri Plzni,, čís. 190. (Čechy).