Entrez-Júl, August 2011
Entrez-Júl, August 2011
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/4. ročník Júl, August 2011 1 Euro
RICHARD MÜLLER
Krakatoa benátske kanály a gondoly
GUCCI Diamant golf cup
Žákovič Open spálne od CasaMia
Svetová gastronómia
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/2
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/BANICOW
ENTREZ júl, august č.4 2011
Vydavateľ: BANICOW
Smaragdová 21/A,
040 11 Košice
mobil: +421 910 900 746
Tel.: +421 55 685 7892
+421 55 685 7891
e-mail: banicow@banicow.sk
www.entrez.sk
Šéfredaktor: Peter Baník
Príprava a design: Banicow
Grafická príprava: Jozef Surový
Foto: internet, prispievatelia,
Lívia Kaminská, Linds Fotulová
Prispievatelia: Marián Bilačič,
Dorota Nvotová, Slava Hriadelová,
Miro Procházka, LenkaVdovjaková,
Michala Burcáková, Peter Baník ml.,
Peter Baník, Jozef Horvát,
Katarína Valičková, Róbert Buček
Božena Rybanská, Trish Valkonsky
Registračné číslo: EV 3299/09
Preberanie materiálov je možné len
s písomným súhlasom vydavateľa.
Vydavateľ nezodpovedá za obsahovú
správnosť uverejnených inzerátov
a nemusí sa zhodovať s obsahom
príspevkov prispievateľov.
Distribúcia:
Mediaprint Kapa, Pressegrosse, a.s.,
súkromní predajcovia, lietadlá,
vlaky, kaviarne,reštaurácie, hotely,
prestížne kultúrno-spoločenské akcie,
golfové zariadenia a poštou na základe
objednávky.
Obsah:
INZERCIA
+421 911 643 746
banicow@banicow.sk
PREDPLATNÉ
www.predplatne.sk
+421 2 444 537 111
zakova@lkpermanent.sk
banicow@banicow.sk
9,6 eur + poštovné
Richard Müller...................................2
Káva a cigary......................................7
Seriál o káve.......................................8
Sopka Krakotoa................................10
Benátky.............................................11
GUCCI.............................................17
Androgýnia...............................22
Yxo z Hexu......................................25
Chevrolet Camaro............................28
Nanotechnológie...............................30
Výstava Oldtimer Messe Tuln..........32
FridaKahlo.......................................34
Paríž za čias Bonaparta.....................36
Pohoda 2011.....................................38
Diamant Golf Cup............................41
Horoskop..........................................44
Tarotová poradňa..............................45
Sedem tibetských typov....................46
Oči................................................... 48
Hip - hop..........................................50
Cigán................................................54
Dobrý deň začína v noci...................55
Reštaurácie + NOMA.......................64
Gastronómia.....................................66
BANICOW
ENTREZ
BANICOW
júl, august č.4 2011
Milí čitatelia
Prinášame Vám nové číslo magazínu Entrez. Sme veľmi radi, že si u nás
môžete prečítať rozhovor s Richardom Müllerom, fenoménom našej kra-
jiny. Stal sa najväčšou hviezdou slovenskej a aj českej populárnej hudby, no
kvalitou svojej tvorby sa nikdy nezaradil a neznížil medzi typický sloven-
ský mainstream. Práve naopak, jeho hudba je nadčasová, krásna a hlboká. Aj
keď sa niekedy zdalo, že sa definitívne vytratil zo scény a môžeme sa tešiť iba
z jeho skladieb, on sa vrátil a to si zaslúži rešpekt. Okrem tohto rozhovoru
Vám prinášame reportáž z premiéry nového slovenského filmu Cigán, ktorá sa
uskutočnila neďaleko osady v Richnave, kde sa celý film nakrúcal, zážitky z Po-
hody, najväčšieho festivalu na Slovensku, kde bolo znovu dobre, alebo si môžete
prečítať o tom, ako sa Parížania pred 200 rokmi potešili viac Rusom ako Napoleo-
novi. Pozrite si fotky z Benátok a návod na to, ako sa tam cítiť príjemne tak, že
sa vyhnete davu turistov. Okrem toho prinášame roz-hovor s Tomášom ´´Yxom´´
Dohňaským, zakladateľom legendárnej kapely Hex, kde porozpráva aj o útulnom
hudobnom festivale Žákovic Open, ktorý už jedenásty rok organizuje. Pre tých,
ktorí chcú počas leta ochutnať niečo nové sme pripravili zopár príspevkov na tému
gastronómia a budeme v tom pokračovať pravidelne s väčším počtom strán. Jeden
z najlepších slovenských kuchárov Gabi Kocák vám v pravidelnej rubrike bude
dávať návod čo s našou kuchyňou, aby sme neboli na chvoste Európy. Prinášame
Vám aj návody, ako si pripraviť a vychutnať dobrú kávu, ktorá človeka preberie
z tejto letnej a horúcej letargie, alebo nápady, ako si skrášliť miesta kde bývame.
Samozrejme aj mnoho iného.
Príjemné čítanie a krásny zvyšok leta Vám praje časopis Entrez
Richard Müller
Písať veselé pesničky
je pre mňa trápne
Sopka Krakatoa
Benátky, úchvatné
mesto kanálov
GUCCI
Androgýnia alebo
kde končí hranica
ideálu krásy
Yxo z Hexu
Chevrolet Camaro
má 45 rokov
Predpona nano
dobýva svet
Frida Kahlo -
osudová
tortúra
Paríž za čias
Bonaparta
Pohoda
Diamant
golf cup
Hip - hop
Richnava -
premiéra filmu
Cigán
Reštaurácia
NOMA
Seriál o slovenskej
gastronómii
s Gabrielom Kocákom
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Richard Müller
Písať veselé pesničky je pre mňa trápne
J
e legendou slovenskej hudby. Nech sa objaví kdekoľvek, zožne ovácie a to napriek tomu, že nepod-
lieha trendom módneho vkusu. A je neprehliadnuteľný. Keď vstupoval do bratislavského hotela
Albrecht, kde sme sa s ním rozprávali, už z diaľky bolo počuť jeho hromový hlas. Nech odpovedá
na čokoľvek, najprv sa zamyslí a bez toho, aby sa niekam ponáhľal, trpezlivo vysvetľuje. Richard Müller.
Nedávno ste sa vrátili z koncertu v Londýne. Ako tam bolo?
Boli sme tam štvrtý krát a bol to mimoriadne dobrý koncert. Aj
tie predchádzajúce boli fajn, ale tam bolo príliš dramatické publi-
kum, mal som problém počuť vlastné slovo. Ale teraz publikum
spievalo pesničky a napriek tomu, že to bolo nabité, bolo oveľa,
oveľa pozornejšie, báječne reagovalo. A aj na také veci, ktoré sa
na Slovensku nechytajú. Takže, Londýn stál za to.
Chodí na zahraničné koncerty aj zahraničné publikum?
Okrem barmanov pochybujem. Alebo, ak tam slovenské
dievčatá vezmú svojho anglického chlapca. Chcem podotknúť,
že do zahraničia sa chodí už roky a muzikanti stále zahmlievajú
skutočnosť, že sa tam hrá pre našich. Pôsobí to tak neisto. Ne-
menovaný spevák nemenovanej skupiny povie: To je pocit, mám
napísané ´´sold out´´ v Anglicku, to je úžasné a polovica národa,
ktorá sa v tom neorientuje si myslí, že konečne prerazili do An-
glicka. Tomu sa snažím vyhnúť, lebo je to zavádzanie. Pre nás je to
viac menej výlet, tešíme sa, že si pochodíme po Londýne a samo-
zrejme, keď je výborný koncert, je to o to lepšie, to napumpuje.
Teraz sme mali v piatok koncert v Londýne, v sobotu sme leteli
do Brna, z Brna do Třebíča, kde sme mali koncert na festivale a
odtiaľ sme išli domov. A obidva koncerty nakoniec vyzneli rovna-
ko kladne.
V českých rádiách vás hrajú veľmi často, dokonca častejšie
ako na Slovensku. Zistili ste, prečo to je tak?
Fakt? To som si nikdy neuvedomil. Zaujímavý názor, potešil
ma. Ale ja na to naozaj nemám odpoveď. My máme pocit, že české
rádiá, česť výnimkám, majú prapodivnú dramaturgiu. Tam sa
vyskytne Drupi, po ňom Lady Gaga, po nej Olympic, potom Peter
Nagy a po ňom Beatles. Neveríte tomu, že je to vôbec možné.
Preto som rád, že do toho šalátu im nejako zapadám.
Sú slovenské rádiá lepšie?
Mám pocit, že sú lepšie, ale to je možno vec zvyku. Pravda je
taká, že ja to vôbec nesledujem. Nemám totižto rádio, maximálne
si pustím niečo v aute, keď sa mi zunujú disky, ktoré tam mám.
A myslím si, že sa to nedá generalizovať. Neorientujem sa v tom
do tej miery, že by som mohol podať definíciu rádií, ale mám po-
cit, že sú detskejšie, že niektoré rádiá s tými moderátormi by ste
chytili a vyhodili z balkóna. A v zásade sa vraciam na začiatok
a konštatujem, že medzi slovenskými a českými rádiami nie je
veľký rozdiel.
Akú hudbu máte v aute?
Stále vravím, že v aute počúvam motor. Ale teraz tam mám
starého Raya Charlesa, Franka Sinatru a mám tam, asi k vášmu
všeobecnému prekvapeniu, koncert skupiny Lokomotiv GT,
maďarskej skupiny, ktorú si veľmi vážim a mám ju veľmi rád.
Existujú ešte?
Myslím, že už nie. Nikdy v živote som ich nevidel naživo
a je mi to strašne ľúto. Gábor, ich kapelník je podľa mňa jeden
z najlepších muzikantov a možno skladateľov v Európe, robí
všelijaké veci a ten koncert je neuveriteľne nacvičený, dynamika
tam funguje, to sú veci, ktoré u nás pomaly nikto neberie do úvahy.
Ja mám všetky ich albumy, všetky mám rád. Tú kapelu mám rád
napriek tomu, že u nás žiaľ existujú veľmi jasné a silné predsudky
voči Maďarom ako takým a najmä voči maďarčine.
Hudobne ste začínali fungovať v polovičke 80- tych rokov.
Čo tomu predchádzalo?
Bol som, ako to Kamil Peteraj povedal, izbový spevák. Mal
som doma magnetofón a robil som si pesničky, nahrával som si ich
a robil som si obaly. Bol som dieťa, infantilný blázon.
Koľko ste mali rokov?
Okolo pätnásť, možno menej. Už tam bola puberta. Potom som
mal jedného dňa pocit, že by som to chcel posunúť niekam ďalej.
Poslal som to Kamilovi Peterajovi a ten mi vybavil trojtýždňové
angažmá v skupine Modus. Po troch dňoch mi bolo jasné, že na to
nemám, aj keď sa z tých pesničiek teším. K tomu, aby uzreli svetlo
sveta som potreboval normálneho profesionálneho kolegu muzi-
kanta. A nemôžem sa stať členom kapely, ktorej muzikanti hrajú
pätnásť rokov a všetko majú v malíčku, všetko ovládajú a ja som
sa mal zapojiť ako sprievodný gitarista a vokalista. Tam to nešlo
a potom vznikol Banket s Martinom Karvašom.
Banket bol veľmi inovatívny, nič také tu predtým nebolo. Čo
ho ovplyvnilo?
Mnohí hovoria, že tam bola priama inšpirácia Depeche Mode.
Ja som mal ale od začiatku ambíciu hrať s klávesovými nástro-
jmi, a to tak, že by nepôsobili v prvom pláne ako elektronika, ale
že by to boli normálne pesničky celé hrané na klávesové nástroje.
A k tomu sme mali živú legendu Dušana Hájeka ako bubeníka.
Prišla prvá pesnička Nespoznaný, tá bola na Lýre v 86- tom
a v hitparáde Triangel. Na začiatku sme nerozmýšľali nad ničím,
mali sme 25 koncertov mesačne, mali sme z toho strašnú radosť,
hovorím najmä o sebe, bolo mi jedno, že mám 140 korún čistého
za koncert. V aute sme nosili špeciálne stojany, vymysleli
sme si stojany na synťáky, keď sme šoférovali, boli
sme sklonení a nevedeli, čo nám kedy padne na
hlavu.
Prečo Banket skončil?
Toto trvalo relatívne veľmi dlho, až kým
jedno popoludnie zazvonili u nás doma páni
Ráž a Baláž. Spýtali sa, či by Banket vedel
existovať bez Martina Karvaša, že oni by s ním
mali záujem spolupracovať. A ja sa priznám,
že skupina býva také spoločenstvo ľudí, kde
nemôže byť viac zásadných kohútov ako
jeden. Možno sa to bude zdať namyslené, ale ja
som, samozrejme, povedal- nech sa páči. Mar-
tin si nebol istý, či to môže urobiť, lebo spolu
so mnou to celé vznikalo, ale vedel som, že ho
to tam ťahá, že sa tam bude cítiť lepšie, a že my
to budeme robiť zase inak. Ja som mal v kapele
okrem Martina aj Svaťa Juříka, človeka, ktorý ab-
solvoval violončelo na VŠMU a s týmto človekom,
ktorý bol pred nahrávaním Bioelektrovízie v štúdiu
iba raz, aj to nie do konca skladby, som riskol urobe-
nie nového albumu. Duško Hájek naprogramoval bicie,
Vašo Patejdl nám ich požičal a album Bioelektrovízia sa
nám podarilo nahrať.
Veríte, že kapela môže dlho vydržať?
Myslím si, že kapelový imidž sa zvykne udržať dosť krátko.
Pokiaľ je tam dominantná osoba a niekto ďalší, kto má tiež
ambície, tak sa to rozdelí.
Je možné, že práve pre tento názor ste skôr sólový muzikant?
Mám stálu kapelu už päť rokov. V dnešnej dobe, to každý vie,
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/je však situácia taká, že by sme museli hrať asi 20 krát do mesiaca,
aby boli tí ľudia mnou uživení. Dnes to funguje podľa toho, že kto
má čas, hrá s každým, nehovorím, že kvôli peniazom, ale tá hudba
ich baví a aj niečo zarobia. Takže, tí vzhľadom na finančné súvis-
losti preferujú našu kapelu, ale v časoch voľna, ktoré sú bežne aj
mesačné, môžu hrať s kým chcú. Už to nejde tak ako niekedy, keď
stačil aj 300 korunový honorár. Jednoducho nestačí.
Mali ste veľmi úspešnú spoluprácu s Danom Bártom,
čo sa prejavilo napríklad na koncerte v Lucerne.
Ako vznikla?
Bolo to veľmi spontánne. Hostia, ktorí tam
boli sa nevyskytli na žiadnom plagáte v Pra-
he. Ja som dávno predtým mal podobne ako
drvivá väčšina kolegov sen mať nabitú
Lucernu a to sa aj stalo. Dana Bártu som
volal deň predtým, či náhodou nemá
zajtra čas. Poznali sme sa dáv-
no predtým, ešte
k e ď
hral so skupinou Alice. Tak som ho pozval a takisto aj Ivu Bi-
ttovú. Pre divákov to bolo šokujúce, pretože takéto mená sa nor-
málne dozvedajú z plagátov metrovými písmenami a teraz tam
bolo napísané iba Richard Müller, Tálser band a nakoniec prišli
títo skvelí hostia. A keď Dan povedal, že príde, do druhého dňa
som rozmýšľal, čo by mohol spraviť a on prišiel a bez toho, aby
som sa k čomukoľvek vyjadril, povedal - urobme Tlakovú níž - .
Vie perfektne po slovensky. Bol to vtedy taký začiatok spo-
lupráce.
Ako je to s tou spoluprácou dnes?
Na jesennom turné Potichu tour 2 bude
Dan Bárta ako hlavný hosť. Som zvedavý,
čo spolu spravíme, čo spraví sám. Aj
členom svojej kapely nechávam vyso-
ko nadštandardný priestor na koncer-
toch, hrajú dlhé sóla, lebo sú krásne
a aj preto si nemienim pozvať
takého hosťa ako Dan Bárta, aby
prišiel, zaspieval dve pesničky
a šiel preč.
V poslednom období robíte pro-
jekty pre deti, napr. Album Zvier-
atká z paneláku. Je to príprava na
to, aby si na vás zvykla najmladšia
generácia?
Nie. Toto bol nápad, ktorý vznikol na
návšteve u textára Vlada Krausza, ktorý
mal naspievané so svojou dcérou CD
plné detských piesní a nám sa to zdalo
príliš dobré na to, aby to nevyšlo. Ja mám
práve pocit, že dnes to funguje medzi mnou
a mladým publikom oveľa lepšie ako
v minulosti. Tento pocit sa zakladá
priamo na reakciách na koncer-
toch, viem, akým spôsobom
českí a slovenskí ko-
legovia ´´vy-
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/predávajú´´, resp. rušia koncerty pre nezáujem. My tento problém
nemáme, Bratislavu sme na Potichu Tour 2 mali vypredanú tri
mesiace dopredu. Absolvujeme viac ako 10 hudobných festivalov
v priebehu leta, tam sú prevažne mladí ľudia a tam sme ako králi.
Ktorý koncert považujete za najsilnejší?
Oveľa podstatnejšia je opačná otázka - Ktorý koncert by som
už nechcel? Tých je strašne málo. Nedávno sme začínali hudobné
senecké leto a tam sme nehrali po tme, čo je strašne dôležité, ale
hrali sme za svetla. Pred nami bola päťdesiat metrová vodná plo-
cha, najbližší divák sto metrov ďaleko, každý má tmavé okuliare
a každý trpí, lebo nevie, kam sa schovať pred svetlom. Koncert do-
padol dobre, ale... Často sa stane zlá dramaturgia, ktorú neusledu-
jeme a vtedy to môže byť koncert, na ktorý sa radšej zabúda. Viem,
že už x krát som zišiel z pódia a hovorím - toto bol najlepší kon-
cert, aký sme mali a už som to fakt povedal mnoho krát. Budete
prekvapení, mali sme vypredanú o2 arénu v Prahe, to ale vôbec
nebol koncert, ktorý by som si chcel zopakovať. Bol chladný, bola
to obrovská hala, ľudia sedeli, to už nie je veľmi vzrušujúce pre
divákov. Toto nie.
Radi hráte na komorných koncertoch?
Na komorných koncertoch je to iné, hráme tam iný repertoár.
V lete sme rocková kapela, ktorá disponuje štyrmi excelentnými
sólistami, čo považujem za veľkú česť, až náhodu.
Spolupracovali ste s veľkými osobnosťami ako Horáček, alebo
Hapka. Ako ste sa k nim dostali?
Spolupracovať s pánmi Hapkom a Horáčkom bola pre mňa
neuveriteľná skúsenosť. Dostal som zrazu domov telegram:
Hapka, Horáček, Kocáb, Hegerová, Müller, súhlasíte? A pod tým
bolo telefónne číslo. Vytočil som, tam bol Horáček a ten hovorí,
či nechcem ísť na takú dosku, kde budú interpreta vyberať podľa
toho, ktorý najlepšie naspieva veci, ktoré oni urobili. Tak som
prišiel a bol som unesený z pána Hapku, to bol naozajstný bohém
špičkových parametrov. Strávil som veľa dní a nocí u neho v byte,
ktorý vyzeral ako mauzóleum. Len nikdy neutieral prach a tak sa
ťažko dostávalo k artefaktom, ktoré tam mal uložené.
A on mi raz nadránom zahral – Rozeznávám- , sedel pri klavíri,
hral, kričal, on má taký prejav a vznikla prvá platňa - V penziónu
svět - , ktorú ja považujem za jednu z najlepších platní tohto druhu
v Československu a to konštatujem s tým, že mám pocit, že už títo
páni ani v budúcnosti tento triumf nezopakovali. Ale v určitom
období sa tá situácia naplnila a zrazu sme si neboli tak blízko,
začali vznikať problémy
a všeličo sa začalo diať.
Napriek tomu, že sa
veľmi radi stretneme, tá
spolupráca v podstate už
nefunguje.
Čo ste robili počas re-
volúcie?
Zvonil kľúčmi.
Boli ste aj na tribúne?
Na tribúne nie, tam bol
Jaro Filip, ten to všetko
utiahol za nás. Ja som sa
na to necítil. Tam nech
idú tí, ktorí v uplynulom
období spravili naozaj
niečo pre to, aby sme za-
mávali komunizmu. Keď
som tam videl Dubčeka,
tak som si povedal, že ja
tam nebudem chodiť a spievať - Po schodoch- . Pamätám sa, že
sme mali jednu cestu do Prahy, vyslal nás tam nejaký študentský
výbor, tam som odčítal to desatoro, ktoré sa malo splniť a cítil som
sa strašne nepresvedčivo, lebo nie som revolucionár.
Ako to bolo v tom čase s vašou hudbou?
Končil Banket a začínala moja sólová kariéra. Vtedy vznikol
album - Neuč vtáka lietať- .
Ako sa Banket dostal do Česka?
My sme si na začiatku Banketu vylízali svoju smotanu slávy
na Slovensku. A na to sa dosť ľahko zvyká. Potom nás zavolali do
Prahy. Tam sme mali jeden veľmi zlý koncert, v takom podzem-
nom punkovom klube a odvtedy som v Česku nechcel hrať. Ale
potom prišla skladba - Po schodoch - a myslím, že to bol zlo-
mový moment, lebo sa to chytilo aj v Česku. Ďalším zlomom
bolo vystúpenie v Televíznom klube mladých. Horáček mi vtedy
vybavil, že by som tam mohol ísť zaspievať pesničku - Štěstí -
s Vondráčkovou a Davidom. Hovoril som si, že to nie je možné, že
to je chorý nezmysel, v Česku ma vtedy nikto nepoznal. V štúdiu
v TV vzniklo hudobné video s hviezdičkami, takými reflektormi,
a keď som to videl, tak som utekal do hotela, kde som býval, lebo
len tam bol telefón, zavolal som Horáčkovi a povedal mu, že toto
nie je možné, že tou šou zabijeme platňu hneď na začiatku. A on
mi o týždeň zavolal a povedal, že som získal dva krát toľko bodov
ako Vondráčková a David dokopy.
Vydali ste albumy 33, 44, v septembri budete mať päťdesiat
rokov. Plánujete nejaký projekt?
Nijaký. Moje vydavateľstvo niečo pripravuje, bude to box
všetkých mojich doterajších albumov. Ale nerobím žiadne oslavy,
ani koncert. Keď niekto zareaguje na narodeniny, tak zareaguje,
ale nechce sa mi vydávať CD 50.
Ako ste získali hudobné vzdelanie? Chodili ste niekedy na
klavír?
Na klavír ma, bohužiaľ, nikto netlačil a teraz by sa mi to veľmi
zišlo. Na klavír a na gitaru hrám ako niektorí chlapci pri ohníku.
My máme avantgardnú rodinu, tí sa rozhodli, že klavír nie, lebo to
je banálne, gitara nie, lebo čo budem robiť s gitarou, ty pôjdeš na
klarinet. Ja som tam chodil deväť rokov, pokúšal som sa o všetko
možné. Zabúdal som klarinet doma, ale profesor bol nekompro-
misný, poslal ma po neho domov. Od druhého ročníka som mamu
vždy presviedčal, aby som to nechal sám, že on ma nemôže
vyhodiť. A mama mu vždy povedala, že nie, nech pokračujeme.
Tak to ďalej išlo, až som nemal ani absolventský koncert. Moje
pôsobenie s hudobným školstvom je veľmi negatívne. A hov-
orím, je mi to nesmierne ľúto, lebo dnes by sa mi to sakramentsky
zišlo, aj čo sa týka skladania, aj čo sa týka samotnej práce s tónom
a notami. Viem noty na klarinet. No ale, kto už to bude potrebovať.
Boli ste s klarinetom na pódiu?
Áno, pri skladbe - Po schodoch -. Klarinet bol natretý na
červeno.
Učili ste sa niekedy spievať?
Nikdy. Keď Opus vydal minulý rok znovu album Bioelektroví-
zia, mal som ho dlho na stole a hovoril som si, že si to nepustím,
Pokračovanie na strane 6.
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/7
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/že to musí byť katastrofa. Nakoniec som si to pustil a
prišiel som na to, že som vedel oveľa viac ako dnes.
Tá hudba bola jednoznačná, priamočiara, plná ener-
gie, nadšenia. Teraz sa viac špekuluje, viac hľadajú
tóny, špekuluje sa o melódiách. Vte-dy to bolo jasné.
Album - Už - je ladený dosť experimentálne, elek-
tronicky. Vrátite sa ešte k veciam, aké ste robili
predtým?
Už sa vraciam, lebo robíme novú dosku.
Nemôžem povedať s kým, lebo to je veľké
prekvapenie, ale bude iná ako album - Už - .
Strašne obdivujem svojich fanúšikov, že sú
schopní so mnou prechádzať tie rôzne štýly
a žánre. Lebo keď sme vydávali - Už -, hovo-
rili sme si, toto je elektronická doska, tí čo majú
radi elektroniku nebudú kupovať Müllera, a tí čo
majú radi Müllera nebudú kupovať elektroniku
a nakoniec sa z toho stala najpredávanejšia platňa
a príjemný pocit. Ale mne ani tak nejde o to. Ten
pocit predaja je veľmi dobrý, aj keď stále menej
a menej. Ale ja si to tak, tých 25 rokov, robím pre
seba. Ešte mi nedošlo, že by som sa mal začať
orientovať podľa všeobecného vkusu, ktorý by ma
mal predávať.
Budú na novom albume vaše texty?
Ja mám jednu jedinú istotu a to je to, že nenapíšem
rok čiarku a potom náhle príde veľmi nedefinovateľné
popoludnie, kedy začnem písať texty bez toho, aby
som si ich po sebe čítal. Odložím ich, potom sa na
nich dva týždne nepozriem, lebo mám strach, že to
bola hovadina. Keď som sa na to teraz po tých dvoch
týždňoch pozrel, zistil som, že tam bolo deväť textov,
dobrých textov a tie na albume budú.
Sú vaše texty opisom toho, čo sa deje vám? Smut-
né texty ste totižto písali aj v čase, kedy ste nemali
najhoršie obdobie.
Neviem to takto povedať. Tak to cítim. Pár krát
som sa pokúšal urobiť veselú pesničku, ale mne to
nejde. Začnem písať a je mi to trápne. Čo sa týka
textov, momentálne sa teším, že nový album bude
mať len jedného autora textov. To je taká moja malá
radôstka.
Začínali ste ako novinár, nechcete skončiť ako no-
vinár?
Nie. Ja som novinár nikdy nebol, ja som písal o hudbe preto,
že som bol neuveriteľne pasívny fanúšik hudby a strašne som sa
chcel stretnúť s niektorými ľuďmi. Je pre mňa neuveriteľná pred-
stava, že by som pred 27 rokmi stretol Paľa Hammela a povedal by
som mu, pán Hammel môžem sa s vami porozprávať? Predpokla-
dám, že by ma poslal do kelu.Ale keď som prišiel s tým, či môžeme
urobiť rozhovor do Populáru, tak sa to vždy dalo. Najväčšiu radosť
mám z rozhovoru so Sonnym Rollinsom, ktorý bol na džezovom
festivale v Prahe a okolo
dverí jeho šatne stálo asi
10 novinárov a nekom-
promisný vyhadzovač.
No-vinári jeden za druhým
odchádzali preč, lebo ich
poslali do kelu a samozrej-
me, poslali do kelu aj nás.
A ja som vtedy povedal po
slovensky: ja sem idem
z Bratislavy, aby som to
neurobil? A ten body-
guard sa otočil a povedal:
Bratislava? Come on
a pustil nás dnu. Pol
hodinu sme sa rozprávali
so Sonnym. Potom sa
ukázalo, že ten ochrankár
má v Bratislave frajerku
a je to pre neho srdcová
záležitosť. A my sme mali rozhovor na dve strany.
Kedy ste s tým skončili?
V momente, kedy som začal robiť hudbu profesionálne, tak
som si uvedomil, ako neuveriteľne ťažko všetko vzniká, ako je
všetko založené na súkromnom stave vecí, ako si doma v garážach
chlapci zvárajú svetlá, ako si dávajú dokopy aparatúry, ako sa
dávajú do daru gitary, aby ich niekto mohol získať. Vtedy som si
to všetko zhrnul a uvedomil som si, že to nie je to, že si sadnem
do štvrtého radu v sále, budem zívať a pokiaľ možno to všetko
v článku zoseriem, lebo len vtedy budem zaujímavý. Vtedy sa
definitívne skončila moja novinárska činnosť a veľmi pochybu-
jem, že sa k tomu niekedy vrátim.
Na čo sa najviac tešíte v najbližšej dobe?
Najviac sa suverénne teším na to, že po desiatich mesiacoch
sa vráti z Kanady moja dcéra Ema, lebo už mi veľmi chýba. Bola
tam na škole a som veľmi zvedavý, do akej miery sa zmenila, lebo
si myslím, že je to veľká bohémka. Teší ma, že mám po svojom
boku svojho 20 ročného syna, ktorý sa vyvíja veľmi pozoruhod-
ným smerom do dospelosti. Nerobí absolútne do hudby, videl
pár koncertov, ja ho do toho netlačím. On má svoj malý I-pod,
ktorý používa, keď beháva, lebo je výrazne orientovaný na pohyb.
Myslel som si, že deti sa dajú vychovávať, ale už si to nemyslím.
Je to zbytočné pnutie a zbytočná energia vynaložená z jednej aj
z druhej strany. Pokiaľ naozaj nerobí veci mimo zákona alebo na
hranici etiky, tak dovtedy to má byť vták na nebi. Ja ho sledujem
a učím sa od neho viac, ako sa on učil odo mňa. To sú také dva
základné ukazovatele. No a, samozrejme, profesijne sa teším na
každý dobrý koncert, teším sa na novú dosku, na ten box, o ktorom
som hovoril a na turné. Je sa na čo tešiť.
(Peter Baník)
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Káva
v tehotenstve
E
xistuje množstvo mýtov, či piť kávu počas tehoten-
stva. Pravdou zostáva, že správne pripravené espres-
so nemá vplyv na tehotenstvo a kofeín v tomto nápo-
ji obsiahnutý je v tak zanedbateľnej miere, že i tehotná žena
si môže dopriať viac než jednu šálku kávy denne. Na to,
aby sme dostali zo zŕn „zdravú kávu“ , musí byť splnených
niekoľko základných kritérií.
Prvým predpokladom je správne nas-
tavenie kávovaru (tlak 9 barov,
teplota vody 90°C ± 3°C)
a mlynčeka na kávu
(správna hrubosť mletia
nastavená v súlade s ká-
vovarom). Doba extrakcie
kávy (7g zalisovaných silou
20 kg) sa pohybuje medzi 20 – 30
sekundami (v závislosti od odrody).
Takto pripravená káva sa vyznačuje
všetkými svojimi charakteristickými
znakmi (sladkosť, horkosť, kyslosť, stopy les-
ných plodov, pražených mandlí a horkého kakaa) a ideálnou
mierou kofeínu v nadväznosti na druh kávového zrna.
Kofeín je škodlivý iba za predpokladu, že presiahneme
škodlivú hranicu, ktorá je 300 mg za deň. Káva obsahuje
20 – 80 mg kofeínu v šálke podľa kvality vybranej zmesi.
Káva pripravená na profesionálnom kávovare má ideálne
spojenie kávových olejov, vody a všetkých charakteristick-
ých znakov s ňou súvisiacich.
Pokiaľ si chcete vychutnať zdravú kávu, nájdite si také
miesto, kde jej venujú 100% pozornosť a riadia sa všetkými
spomenutými kritériami. Tak ako v našich kaviarňach
Coffee&Co.
A čo káva bez kofeínu?
Ako baristka by som ju určite neodporúčala, jej škodlivé
účinky sú vedecky dokázané. Existujú dva spôsoby ako
odstrániť kofeín zo zŕn kávovníka v ňom prirodzene ob-
siahnutý. Jedným sa kofeín odstraňuje chemicky za pomoci
organického rozpúšťadla, na celý proces sa používajú zelené
zrná. Pri druhom postupe sa zrná máčajú vo vode. Vo filtri z
aktívneho uhlia sa kofeín z vody vylúči a potom sa zrna sušia
v špeciálnych nádržiach, zvyšková voda sa odparí, skon-
centruje a káva sa týmto koncentrátom postrieka. Odstráne-
nie kofeínu však nie je
100% ani pri jednom
postupe a takáto káva
môže obsahovať rôzne
škodlivé látky, príjemnú
zamatovú chuť i arómu
v bezkofeínovej káve
rozhodne nenájdeme.
Dagmar Mašlaňová
Coffeemaster Coffee&Co
Prvým predpokladom je správne nas-
tavenie kávovaru (tlak 9 barov,
teplota vody 90°C ± 3°C)
vovarom). Doba extrakcie
kávy (7g zalisovaných silou
20 kg) sa pohybuje medzi 20 – 30
sekundami (v závislosti od odrody).
Takto pripravená káva sa vyznačuje
všetkými svojimi charakteristickými
Cigary
Arturo Fuente
R
odina Fuentenovcov má sídlo
v Dominikánskej republike a
je to najväčší výrobca ručne
balených cigár v tejto krajine. V snahe
začať produkovať cigary špičkovej
kvality sa rozhodli pre bezprecedentný
krok, kúpili tabakovú plantáž. Pre ľudí
neznalých pomerov v tomto odvetví
sa nič zvláštne nedeje, ale pre zain-
teresovaných to bolo bezprecedentné
porušenie nepísaného tabu. Po stáročia
totiž platilo, že tabak majú pestovať
farmári a výrobcovia vyrábajú cigary.
Akoby to nestačilo, Fuentenovci sa ro-
zhodli pre ešte väčšiu drzosť a nielenže
pestovali tabak, ale začali pestovať tabak
na krycie listy cigár, čo bola neobyčajná
trúfalosť.
Všetko sa to odohralo na slávnej farme
El Caribe, známej pod menom Chateau
de la Fuente. Vroku 1995 vytvorili sériu
Fuente OpusX, kompletne z vlastných
surovín a okamžite si získala obrovskú
obľubu, ale jej výroba je z kapacit-
ných dôvodov obmedzená. Okrem tejto
exkluzívnej série vyrába Fuente mnoho
iných cigár a všetky majú veľmi kvalit-
nú stavbu a dobre namiešanú náplň,
chuťovo sú väčšinou jemné až stredne
silné. Lahôdkou sú veľkosti double co-
rona a Rothschild, ktoré sa predávajú
obalené plátkami z cedrového dreva.
(ban)
Ako baristka by som ju určite neodporúčala, jej škodlivé
účinky sú vedecky dokázané. Existujú dva spôsoby ako
siahnutý. Jedným sa kofeín odstraňuje chemicky za pomoci
organického rozpúšťadla, na celý proces sa používajú zelené
zrná. Pri druhom postupe sa zrná máčajú vo vode. Vo filtri z
aktívneho uhlia sa kofeín z vody vylúči a potom sa zrna sušia
nie kofeínu však nie je
100% ani pri jednom
postupe a takáto káva
môže obsahovať rôzne
škodlivé látky, príjemnú
zamatovú chuť i arómu
v bezkofeínovej káve
(ban)
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Seriál o káve
(časť dvadsiata prvá)
Acidita a chuť kávy
Seriál o káve
A
cidita – predstavuje vysoké, ostré tóny
v chuti kávy. Ide o pozitívne hodno-
tenú aciditu (kyslosť). Je to prirodzená
chuť charakteristická pre arabiku. Tento termín
vyjadruje veľmi podobnú vlastnosť ako suché
vína. Acidita môže byť vínna, ovocná príadne
kvetinová. Tiež predstavuje ostrosť, čistotu prí-
padne sviežosť v káve. Kávy bez acidity majú
plochú, nevýraznú chuť. Absencia acidity je typ-
ická pre menej kvalitné brazílske kávy pestované
v nižších nadmorských výškach. Naopak, os-
trejšia acidita je charakteristická pre kávy z vy-
sokých nadmorských výšok. Typické sú kvalitné
kávy z Kostariky, prípadne Guatemaly. Regio-
nálne je výraznejšia, ovocná, prípadne kvetinová
acidita, charakteristická pre východoafrické
kávy, hlavne tie z Kene.
Aciditukávyvýrazneovplyvňuje
stupeň praženia. Najvýraznejšia je
pri svetlo pražených kávach. Od
stredne tmavého praženia sa pomaly
vytráca a je nahradzovaná sladko –
horkou chuťou. Zjavná ostáva stále
u kvalitnej Kene, prípadne Guate-
maly.
Je nositeľom jemných vysokých
nuáns chuti kávy a nesie varietálne
regionálne chuťové rozdiely medzi
jednotlivými kávami.
Chuť – je to výraz ktorý zastrešuje
už vyššie hodnotené vlastnosti,
ďalej chuťové vnemy a vyjadruje
celkový charakter kávy. Hodnotí sa
celková vyváženosť komplexnosť
a zastúpené chuťové tóny. Niektorí
autori sa prikláňajú k samostanému
hodnoteniu jednotlivých vlastností
iný ich hodnotia v rámci hodnotenia chute. Veľmi
koplexný pohľad dáva systém hodnotenia vy-
pracovaný Kenethom Davidsom, ktorý hodnotí
bohatosť, rozsah, komplexnosť a vyváženosť
kávy.
• bohatosť – čiastočne zahŕňa telo, chuť aj
aciditu. Hovorí o plnosti a množstve chutí za-
stúpených v kávy.
• rozsah – veľmi zaujímavý pohľad na chuť
kávy. Pocity ktoré vyvoláva káva prirovnáva
k hudobnému akordu, kde acidita kvalitných
vysokohorských káv predstavuje vysoké tóny
a na druhej strane nasládle a zemité chute za-
stúpené napríklad v indonézskych kávach pred-
stavujú nízke tóny. Treba povedať, že ak sú tie-
to tóny čisté, prítomnosť žiadnych z nich kávu
nediskvalifkuje, naopak, čím je rozsah tónov
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/širší, hovoríme o bohatej, plnej káve.
• komplexnosť – komplexná káva má zastúpené
všetky zložky v primera-nej miere. Stredne až
plné telo, iskrivá acidita a vyvážené vysoké aj níz-
ke tóny. Za typického predstaviteľa komplexnej
a vyváženej kávy je často udávaná kvalitná, kos-
tarická káva.
• vyváženosť – termín, ktorý opisuje celkový
dojem kávy. U vyváženej kávy nevytŕča ani jedna
vlastnosť. Ako príklad môže slúžiť už spomínaná
kostarika. Vyváženosť a komplexnosť je aj
cieľom tvorcov kvalitných kávových blendov.
Menej vyvážené sú napr. kávy z Kene, prípadne
z Jávy, v ktorých prevládajú vysoké, resp. nízke
tóny. Niektoré kávy sú označované až ako divoké.
Typickým predstaviteľom je etiópsky harrar.
Vyššie opísané vlastnosti kávy hovoria
o celkovom charaktere kávy, v ktorých sa ďalej
ukrývajú už konkrétne pomenované chute.
Tieto môžu byť odrazom konkrétnej variety
kávy, regionálneho pôvodu, spracovania kávy
a samozrejme aj typom praženia, prípadne chýb,
ktoré môžu sprevádzať spracovanie a praženie
kávy. Ako ukazuje kruhový graf arómy a chuti,
zostavený SCAA (Specialty Coffee Association
of America), chutí a ich nuáns je veľmi veľa.
Marek Hudáček
Chute kávy
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Sopka Krakatoa
A
ž do konca 19. storočia sa za najskazonosnejší vý-
buch sopky pokladal ten z roku 70 n. l. Talianska
sopka Vezuv vtedy pod obrovskou vrstvou lávy po-
chovala všetko, čo nestihlo utiecť z neďalekých miest Pom-
peje a Herkulaneum.
Ani v roku 1883 nič nenasvedčovalo tomu, že by sa
onedlho malo s hrôzou rozprávať o inom vulkanickom
obrovi. Lenže v máji sa začala k životu prebúdzať sopka
Krakatoa, ležiaca v ostrovnej zóne Veľké Sundy, neďaleko
dnešnej Indonézie. Sopečný kužeľ začal chrliť do
vzduchu popol a spenenú lávu, ktorá rýchlo tuhla na
ľahké, penovité sklo, zvané pemza. Po chvíli ho už
bolo plné more, no nikto tejto udalosti neprikladal
veľký dôraz.
Sopka sa síce na dva mesiace upokojila, no po
dvoch mesiacoch sa znovu začala prebúdzať. Séria
explózií pokračovala i v nasledujúcich mesiacoch.
Niektoré boli slabšie, iné silnejšie, no ani jedna sa
nemohla porovnávať s tou, ktorá prišla 27. augusta.
Istý Angličan, ktorý z ostrova odplával tesne pred
ničivým výbuchom, napísal: “Úbohí domorodci si
mysleli, že nastal koniec sveta.“
Úplná apokalypsa nadišla na druhý deň ráno,
keď ohlušujúci výbuch doslova roztrhal ostrov na
kusy. Vyše devätnásť kubických kilometrov horniny
rozdrvil tlak na drobný prášok a vymrštil do výšky
55 kilometrov!
Explózia bola taká silná, že ju zaznamenali aj
v austrálskom meste Alice Springs, na Srí Lanke
a dokonca aj na ostrove Rodriguez, vzdialenom od Kraka-
toy 4 800 kilometrov. Sila erupcie bola vyrátaná 13000
násobok výbuchu jadrovej bomby v Hirošime. Samotná ex-
plózia bola podľa neskorších záverov spôsobená možným
prienikom vody do magmatického rezervoára čo vyvolalo
jej vyparenie a následný obrovský pretlak vodných pár ale-
bo zmiešaním dvoch odlišných typov magmy v rezervoári
– horúcej bazaltovej a chladnejšej andezitovej.
Táto katastrofa mala globálne následky. Obrovský mrak
jemného sopečného prachu asi sedemkrát obletel zemeguľu
a jeho zvyšky sa usadili na zem až rok po tom.
Asi pol hodinu po výbuchu dorazila na pobrežie Jávy
a Sumatry prílivová vlna tsunami, miestami vysoká až
40 metrov! Prenikla hlboko do vnútrozemia a zatopila
všetko, čo jej stálo v ceste. Vyžiadala si 36 000 ľudských
obetí.
Keď sa všetko upokojilo tak na pôvodnom mieste
sopky zostal len malý ostrovček. V roku 1927 sa z neho
začalo dymiť, čo bolo predzvesťou zrodu novej sopky.
V súčasnosti je už vysoká 800 metrov a pripomína ľuďom
svoju slávnejšiu skazonosnú predchodkyňu. Každý rok
narastie o ďalších 5 metrov. Bývalá sopka mala okolo 2000
metrov. Vedci sa zhodujú v tom, že keď súčasná sopka do-
siahne veľkosť tej pôvodnej nastane explózia. Nie je jasné
kedy to bude, ale je pravdepodobné že explózia bude ešte
silnejšia než tá z roku 1883.
Lenka
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Benátky
úchvatné
mesto kanálov
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Benátky
V
ýlet do Chorvátska nemusí skončiť len na preplnenej pláži. Stačí ísť dvesto kilometrov
ďalej za Istriu a dovolenkári sa ocitnú v jednom z najkrajších miest sveta, prekrásnych na
drevených koloch postavených, aj keď dnes už trochu príliš preturizmovaných Benátkach.
Z Chorvátska do slovinského
Kopperu, z Kopperu do malebného
talianskeho Triestu, kde sa oplatí
naobedovať v centre mesta pri mor-
skom prístave a odtiaľ pokračovať
po diaľnici rovno do pevninskej
časti Benátok. Tam sa musia turisti
rozhodnúť. Nechať auto na pevnine
a ďalej pokračovať zaujímavou plav-
bou po mori, vlakom či autobusom,
alebo ostať sedieť v aute, prejsť
dlhý most a zaparkovať v jednom
z veľkých záchytných parkovísk pria-
mo na benátskych ostrovoch. Tu však
treba počítať s tým, že parkovné na
ostrovoch nebude práve najlacnejšie.
Rovnako ako všetko v slávnej Vene-
zii. Keď už je výletník na Piazzo de
la Roma, odkiaľ vedú všetky cesty do
centra Benátok, môže sa zaradiť do
davu turistov a nechať sa doviesť pria-
mo na najslávnejšie turistické lákadlo,
Námestie sv. Marka, alebo sa mierne
oddeliť a túlať sa úzkymi uličkami,
lemovanými vodou, stretávať mini-
mum turistov a veriť, že takto vyze-
rajú celé Benátky. Tu je však riziko
stratenia sa v jednej zo stoviek ulíc
tohto čarovného mesta. To ale nevadí.
Zastaviť sa v najbližšej kaviarničke,
sadnúť si na schody vedúce do vody,
sledovať gondolierov, ktorí pomaly
strácajú svoju starosvetskosť a skôr
vykrikujú do telefónov a po turis-
toch ako veslujú, len sa prechádzať
a pozerať sa do výkladov, kde sú
desivé a tajomné masky na maškar-
né bály, občas stretnúť vychádzať
z domov pravých Benátčanov.
To všetko je rovnako a mož-
no aj viac príjemné ako
postávať v hluku tisícov tu-
ristov kŕmiacich legendárne
holuby na veľkom námestí
vedľa Dóžovho paláca.
Pepo, Foto: Entrez
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/15
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Gondoly
N
ádherné čierne lode vážiace viac ako pol tony slúžili ako bežné plavidlo na prevoz šľachtických rodín. Keďže sa
každá rodina predbiehala o výzdobe lode, v 16. storočí zákonom prikázali, aby bo-li zvonku všetky čierne. Voľakedy
ich boli plné Benátky, boli jediným plavidlom, ktoré v meste bolo. Rozdiel oproti dnešku je v tom, že niekedy mali aj
malé kabínky, čo však znižovalo ich kapacitu.
Dnes je ich v Benátkach okolo 500 a už neslúžia ako bežný dopravný prostriedok, na to sú tam lacnejšie a novšie lode,
gondoly sú hlavne pre turistov, ktorý chcú zažiť tú klasickú benátsku romantiku.
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Godnoly sú vyrábané
ručne a nevyrobí sa ich veľa,
preto sa hlavne opravujú tie
staré. Aby mohol gondolier
veslovať iba jedným veslom
na jednej strane a loď sa mu
stále nekrútila, má gondola
asymetrický tvar a jedna jej
strana je dlhšia ako tá druhá.
Gondolieri v dnešných
Benátkach sú už skôr kšef-
tári pripomínajúci obchod-
níkov na trhu, ako klasickí
vesliari, s ktorými máte
prežiť príjemnú plavbu.
Pepo, Foto: Entrez
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/18
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/19
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Vzostupy a pády
H
istória slávnej značky módneho priemyslu je plná úspechov, pádov a znovuzrodení. A tak ako
to vo svete slávnych chodí, úplne na začiatku je veľký sen a pracovitý, priebojný zakladateľ dy-
nastie. Nasledujú roky tvrdej driny a pomalý vzostup na Olymp slávy. Rozmarní a v pohodlí vy-
chovaní potomkovia postavia firmu na ešte vyšší piedestál, ľudsky to ale nedokážu zvládnuť. Nasleduje
boj o dedičstvo a tragický pád. Opäť znovuzrodenie pomocou silných spoločností, tentokrát bez génov
Gucciovcov. Samozrejme s ich značkou.
Guccio Gucci zakladateľ dynastie
Začiatky naozaj neboli ľahké.
História Gucciovcov a ich cesta
k sláve bola tŕnistá, plná intríg
a bezohľadných činov. Zakladateľ dy-
nastie Guccio Gucci (1881-1953),
syn florentského remeselníka a výrob-
cu klobúkov sa nechcel prispôsobiť
domácim pomerom. Veľmi túžil po úspechu a sníval o ob-
chodíku s luxusným tovarom. V roku 1894 ako 13 ročný
utiekol z domu a nechal sa naverbovať k námorníctvu. Dlho
tam však nevydržal, nakoľko mal iné predstavy o svete.
Dostal sa do Paríža, odtiaľ do Londýna, kde sa zamestnal
ako umývač riadu v slávnom hoteli Savoy. V roku 1906 sa
dvadsaťpäť ročný Guccio Gucci vrátil do rodnej Florencie
a založil rodinný podnik „ Dom Gucci“ na výrobu a predaj
jazdeckých sediel, topánok, ale aj rôznych doplnkov z kože.
Jeho výrobky aj vďaka vášni pre kone, ktorým rozumel
a jeho majstrovstvu v spracovaní koži boli veľmi kvalitné
a jeho obchod patril medzi veľmi obľúbené. V tom čase sa
z času na čas Guccio pustil aj do výroby kabeliek, ktoré si
dodnes zachovali pôvodný netradičný a nevšedný dizajn.
Prišla prvá svetová vojna rok 1914 a 33 ročný Gucci na-
Guccio
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/rukoval. Pomáhal pri zabezpečovaní vojenských transpor-
tov a po jej skončení sa zamestnal v malej továrni, kde sa
šili kožené kabelky. To bolo miesto, ktoré ho presvedčilo,
že si musí splniť dávny sen, ktorý sa s nástupom vojny
zrútil a začal uvažovať o dielni na výrobu vlastného luxu-
sného galantérneho tovaru. Rok 1922 - vyše štyridsaťročný
Guccio Gucci sa rozhodol znovu založiť malú firmu na
kožené príslušenstvo pre jazdcov na koňoch. Šlo mu len
o zabezpečenie obživy pre jeho rodinu a už neuvažoval
o veľkej sláve. Talent a predvídavosť tohto muža ale čoskoro
priniesli sladké ovocie v podobe obchodného úspechu.
Kvalitné výrobky z jemnej kože s originálnym dizajnom
začali priťahovať prominentných zákazníkov. Postupne
rozšíril výrobu o kolekciu módneho oblečenia a zabezpečil
manželke a štyrom deťom slušnú životnú úroveň. V tom
čase ho ani nenapadlo, že raz sa jeho meno bude skloňovať
vo všetkých pádoch po celom svete.
Kabelka „Bamboo bag“ zrodenie značky a prudký
vzostup
V roku 1939 založil Guccio Gucci slávny butik Via Con-
dotti v Ríme. Jeho snahou bolo uspokojiť medzinárodnú kli-
entelu a vytvoriť baštu pre taliansku odevnú značku Gucci.V
roku 1940 prvýkrát predstavil slávnu kabelku „Bamboo
bag“, ktorú si môžete zakúpiť ešte
aj dnes. V roku 1950 sa meno Gu-
cci zapísalo do povedomia širšej
verejnosti, výnimkou neboli
zákazníci, ktorí nosili mená
najslávnejších svetových celebrít.
Po otcovej smrti prvá zažila na
vlastnej koži vlčie zákony rodiny
dcéra Grimelda. Dedičský podiel
totiž rozdelili medzi troch bratov
a jej nedali nič. Ani po zložitých
súdnych sporoch nezískala ani
líru. Hlavné slovo vo firme mal jej brat, krásavec Aldo.
Ten mal veľké úspechy u žien aj zákazníkov. Bol to rodený
obchodník, ktorý vymyslel i dvojité G, rodinné logo firmy.
Práve on presvedčil otca, aby rozšírili výrobný sortiment
o opasky, diplomatky, kufre a ďalší luxusný tovar. Jeho
brat Rodolfo, tiež vychýrený krásavec sa chcel venovať he-
rectvu. Účinkoval vo filmoch slabej umeleckej úrovne, ale
otec ho povolal do firmy. Proti svojej vôli musel prevziať
filiálku v Miláne a až do svojej smrti žil v presvedčení, že
mu otec prekazil závratnú filmovú kariéru. Medzi bratmi
Aldom a Rodolfom neprestajne zúrili boje a hádky. Ich
otcovi to vyhovovalo, lebo to vraj dokazovalo, že majú
v žilách odvážnu a bojovnú krv. Bolo to v čase, keď sa firma
dostávala na svetové výslnie. Tvrdohlavý Aldo napriek ot-
covej vôli otvoril ďalšie obchody mimo Florencie. V roku
1953 vzniklo prvé veľké obchodné centrum v Ríme. Hlavné
talianske mesto v tom čase považovali za európsky Holly-
wood a značka Gucci zaznamenala azda najväčší úspech.
Filmové hviezdy ako Sophia Loren či Bette Davis boli vyni-
kajúcou reklamou. Nové obchody vznikli v Londýne, Palm
Beach, Paríži, Beverly Hills a v Tokiu. Z Európy sa dob-
rý chýr okamžite preniesol do Spojených štátov a obľuba
Aldo
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/výrobkov s logom G začala “zaberať” aj za morom a Aldo
otvoril veľký obchod v New Yorku. Predchádzali tomu os-
tré výmeny názorov a hádky s otcom, ktorý bol proti. Aldo
necúvol a urobil dobre. Práve otvorenie obchodnej siete
v Spojených štátoch definitívne katapultovalo firmu Gucci
na samotný vrchol v brandži. Značku Gucci si obľúbili ženy
ako Audrey Hepburn, Jackie Kennedy alebo Grace Kelly.
Pôvodne taliansky malopodnik sa teraz stáva svetovým gi-
gantom, ktorého meno používajú
zákazníci zo všetkých kútov
sveta. Gucci už sa nechváli
len prestížnymi taškami
a príslušenstvom, ale aj
mnohými inými druhmi tova-
rov, medzi ktorými výnimkou nie
sú parfumy, hodinky, slnečné
okuliare alebo dámska či pán-
ska konfekcia.
Konflikt v rodine a trpký
pád
Zdalo sa, že už nič a nik
nemôže ohroziť pevné pos-
tavenie na trhu. Prišli 70-te
roky a nastúpila tretia ge-
nerácia Gucciovcov a s ňou problémy a pády. Paolo, Al-
dov syn presadzoval uvedenie nových, lacnejších výrob-
kov pre mladú generáciu. Chcel degradovať spoločnosť
predajom výrobkov aj v obyčajných obchodoch. Vedenie
spoločnosti s tým samozrejme nesúhlasilo. Konflikt sa vyo-
stril, keď sa Paolo, podobne tvrdohlavý ako jeho otec, ro-
zhodol osamostatniť. Veril, že meno Gucci mu automaticky
zabezpečí úspech a firma s logom PG (iniciálky jeho mena)
budú dôstojným súperom dvojitého G. Keď sa to jeho otec
dozvedel, neváhal ho prepustiť a všetkým dodávateľom
firmy oznámil, že ak budú spolupracovať s Paolom, nemôžu
ďalej pracovať pre pôvodnú firmu. Hovorí sa, že na jednom
sedení predstavenstva do neho hodil rádio, načo sa Paolo na
život a na smrť urazil.
Konflikt sa tým ani
zďaleka neskončil.
Otec a syn na
seba navzá-
jom podali
žalobu. Paolo
navyše urobil čosi, s čím nikto nerátal. Otec Aldo sa stal
americkým občanom. Paolo ho udal za neplatenie daní
a Aldo Gucci musel ísť vo veku 81 rokov do väzenia. Svoj-
mu synovi však nezostal nič dlžný, udal ho za neplatenie
výživného a Paolo takisto skončil za mrežami. Konflikt
v rodine pokračoval aj prostredníctvom Rodolfovho syna
Maurizia, ktorý sa napriek odporu svojho otca v roku 1972
oženil s dcérou robotníčky z práčovne, Patriciou Reggiani.
Rodolfo o nej vyhlásil, že je zlatokopka a mal pravdu.
Maurizio bol nespokojný so stavom spoločnosti, s tým ako
rodina zaobchádzala s menom Gucci a chcel prevziať kon-
trolu nad jej vedením. Po smrti svojho otca Maurizio zdedil
polovicu jeho podielu a odsunul strýka Alda z vedenia. Ho-
vorí sa, že jeho spisy i obrazy nechal z kancelárie vyhodiť
na ulicu. Spojil sa s finančnou skupinou Investcorp a s ich
pomocou odkúpil podiel svojich bratrancov. Získal úplnú
kontrolou nad spoločnosťou a pustil sa do “očisťovania”
poškodeného mena firmy Gucci. Maurizio sa však zakrát-
ko ukázal neschopný viesť takéto veľké firemné zoskupe-
nie. Navyše nachádzal záľubu v míňaní a v prepychovom
živote. Nedokázal kontrolovať svoje výdavky a začiatkom
deväťdesiatych rokov sa firma dostala do finančných
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/ťažkostí. Akoby toho ešte nebolo dosť, definitívny úder za-
sadil Maurizio rozhodnutím rekonštruovať sídlo firmy vo
Florencii. Minul na to 102 miliónov dolárov a značka Gucci
sa ocitla na dne. Roku 1994 na tom bola firma tak zle, že
jeden z jej vedúcich pracovníkov si nemohol dovoliť platiť
ani za auto lízing 200 dolárov mesačne. Spoločnosť Invest-
corp sa už ďalej nemienila nečinne prizerať na likvidáciu
firmy a prinútila Maurizia, aby predal svoj podiel Arabskej
banke. Najhoršie to znášala jeho manželka Patrizia, ktorá
neuniesla, že zo dňa na deň prestala byť súčasťou sve-
tovej spoločenskej smotánky. Naviac ju Maurizio
po 13 rokoch manželstva opustil a ona začala
rozširovať, že je šialený. Šesť rokov po tom
jej našli mozgový nádor. Maurizio za ňou
prišiel do nemocnice a povedal jej, že sa
prišiel presvedčiť, či je už mŕtva. Keď
sa Patrizia dozvedela, že sa s ňou
chce rozviesť a vziať si svoju
novu krásnu architektku, vy-
myslela pomstu a nechala
ho zastreliť, práve keď
Maurizio so 100 miliónmi
libier plánoval odísť čo
najďalej od rodinných spo-
rov. Odsúdili ju a dostala 20
rokov väzenia. Roku 1995
tak éra dynastie Gucciovcov
vo firme definitívne skončila.
Noví ľudia
Značku ovládli “úplne cudzí ľudia”. Vedenie spoločnosti
prevzal Domenico de Sole, ktorý postupne rozšíril portfólio
firmy a vrátil jej lesk, slávu a finančnú istotu. Pomohol jej
aj Francois Pinault, ktorý finančnými operáciami zabezpečil
firme dostatok investícií. Objem predaja závratne stúpal,
s ním aj zisk. Firma Gucci sa stala zo zadĺženej a unavenej
spoločnosti firmou, dokumentujúcou jeden z najúžasnejších
príbehov v módnej brandži. Kreatívnym riaditeľom Gucci
sa stal homosexuál Tom Ford, ktorý jej dokázal svojimi
nápadmi zabezpečiť popredné postavenie v návrhárskom
priemysle. Postupne ovládol spoločnosť a za 13 rokov
pôsobenia vo firme vytvoril impérium, ktorého výrobky
chce vlastniť každý majetný človek. “Kto má nejaký luxu-
sný výrobok našej firmy vie, do akej kategórie patrí,”
povedal. Keď Tom Ford oznámil svoj prekvapujúci
odchod zo spoločnosti, okamžite začali klesať ak-
cie firmy na burzách. Tom Ford skutočne odišiel.
Značka Gucci je v súčasnosti v rukách úspešnej
módnej návrhárky Fridy Giannini, ktorej kaž-
dá nová kolekcia dokáže prekvapiť
a úspechy sa jej rozhodne nevy-
hýbajú.
(Peter Baník)
banke. Najhoršie to znášala jeho manželka Patrizia, ktorá
neuniesla, že zo dňa na deň prestala byť súčasťou sve-
tovej spoločenskej smotánky. Naviac ju Maurizio
po 13 rokoch manželstva opustil a ona začala
rozširovať, že je šialený. Šesť rokov po tom
jej našli mozgový nádor. Maurizio za ňou
prišiel do nemocnice a povedal jej, že sa
prišiel presvedčiť, či je už mŕtva. Keď
sa Patrizia dozvedela, že sa s ňou
chce rozviesť a vziať si svoju
novu krásnu architektku, vy-
myslela pomstu a nechala
ho zastreliť, práve keď
Maurizio so 100 miliónmi
libier plánoval odísť čo
najďalej od rodinných spo-
rov. Odsúdili ju a dostala 20
rokov väzenia. Roku 1995
tak éra dynastie Gucciovcov
vo firme definitívne skončila.
pôsobenia vo firme vytvoril impérium, ktorého výrobky
chce vlastniť každý majetný človek. “Kto má nejaký luxu-
sný výrobok našej firmy vie, do akej kategórie patrí,”
povedal. Keď Tom Ford oznámil svoj prekvapujúci
odchod zo spoločnosti, okamžite začali klesať ak-
cie firmy na burzách. Tom Ford skutočne odišiel.
Značka Gucci je v súčasnosti v rukách úspešnej
módnej návrhárky Fridy Giannini, ktorej kaž-
dá nová kolekcia dokáže prekvapiť
a úspechy sa jej rozhodne nevy-
hýbajú.
(Peter Baník)
FridaGiannini
Bamboo bag
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Androgýnia alebo
V
ýraz androgýnia sa skladá z dvoch gréckych slov, anér
znamená muž a gyné žena. Význam tohto slova je
obojpohlavnosť alebo pohlavná obojakosť. Psychológia
takto označuje jedincov, ktorý majú sekundárne pohlavné znaky
muža aj ženy a osoby, ktoré sa psychicky nevedia
rozhodnúť medzi dvoma pohlaviami. Mohli by sme
si myslieť, že androgýn to nemá v živote ľahké.
Opak je však pravdou. Ak viete, kam sa obrátiť.
Modeling je sféra, kde sa trendy menia rýchlejšie
než štyri ročné obdobia. Kým päťdesiate roky
sa niesli v duchu elegancie a tenkého pásu,
v šesťdesiatych sa pred objek-
tív fotografa časopisu Vogue
postavila Twiggy a ideál krásy
Jane Shrimpton náhle zmizol.
Twiggy a jej chlapčenská posta-
va uchvátili celý svet. Dievčatá
sa trýznili diétami, aby sa čo
najviac priblížili svojmu ideálu
a návrhári šili šaty, ktoré padli
len veľmi chudým postavám.
Ale potom prišlo obdobie ro-
kov sedemdesiatych a americký
sen. Móla a módne časopisy
zaujímalo všetko, čo pochádzalo
z poza „veľkej mláky“. V kurze
boli súmerné črty tváre, plavé
vlasy a pekné ženské postavy.
Obľúbenou Američankou tej
doby bola Margo Hemingway,
muža aj ženy a osoby, ktoré sa psychicky nevedia
rozhodnúť medzi dvoma pohlaviami. Mohli by sme
si myslieť, že androgýn to nemá v živote ľahké.
Opak je však pravdou. Ak viete, kam sa obrátiť.
Modeling je sféra, kde sa trendy menia rýchlejšie
než štyri ročné obdobia. Kým päťdesiate roky
sa niesli v duchu elegancie a tenkého pásu,
v šesťdesiatych sa pred objek-
tív fotografa časopisu Vogue
postavila Twiggy a ideál krásy
Jane Shrimpton náhle zmizol.
Twiggy a jej chlapčenská posta-
va uchvátili celý svet. Dievčatá
sa trýznili diétami, aby sa čo
najviac priblížili svojmu ideálu
a návrhári šili šaty, ktoré padli
len veľmi chudým postavám.
Ale potom prišlo obdobie ro-
kov sedemdesiatych a americký
sen. Móla a módne časopisy
zaujímalo všetko, čo pochádzalo
z poza „veľkej mláky“. V kurze
boli súmerné črty tváre, plavé
vlasy a pekné ženské postavy.
Obľúbenou Američankou tej
doby bola Margo Hemingway,
Mužaženavjednom
Twiggy Margo Hemingway
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/kde končí hranica ideálu krásy
vnučka veľkého spisovateľa. V ďalšej dekáde sa na mólach začali
objavovať „čierne pantery“ ako Gia Carangi či Iman. Modelky
pripomínali antické bohyne telom aj správaním. V deväťdesiatych
rokoch sa z pojmu manekýnka stala práca snov. Supermodelky,
ako ich vtedy začali nazývať, ovládli predstavu o tom, ako má žena
vyzerať. Mená Linda, Christie, Cindy, Naomi, Claudia a Tatjana
ani nepotrebujú priezviská. Paralelne s nimi sa však roz-
svietila ešte jedna hviezda, nízka a nesúmerná, ktorej
krásu nazývali neštandartnou. Kate Moss zaviedla
„heroin chic“ trend. Vpadnuté líca, chudé telo,
trčiace kosti. Práve tento typ postavy najviac
ovplyvnil prichádzajúce nové milénium.
Posledných desať rokov v časopisoch
nebolo možné nájsť modelku,
ktorej miery by nezodpovedali 14
ročnému dievčaťu. Anorexia
a bulímia sa vrátili na
scénu.
Modelky umie-
rali priamo
počas pre-
hliadky, čo návrhárov
donútilo dvihnúť hranicu
BMI (Body Mass In-
dex) dievčatám, ktoré
chceli predvádzať. V
dnešnej dobe sa však
móda začína venovať
aj ženám s krivkami
Venuše. Modelky typu
„plus size“ je možné nájsť
v kampaniach rôznych
odevných značiek, ale
kde končí hranica ideálu krásy
krásu nazývali neštandartnou. Kate Moss zaviedla
„heroin chic“ trend. Vpadnuté líca, chudé telo,
trčiace kosti. Práve tento typ postavy najviac
ovplyvnil prichádzajúce nové milénium.
Posledných desať rokov v časopisoch
nebolo možné nájsť modelku,
ktorej miery by nezodpovedali 14
ročnému dievčaťu. Anorexia
a bulímia sa vrátili na
Modelky umie-
rali priamo
počas pre-
hliadky, čo návrhárov
donútilo dvihnúť hranicu
BMI (Body Mass In-
dex) dievčatám, ktoré
móda začína venovať
aj ženám s krivkami
Venuše. Modelky typu
„plus size“ je možné nájsť
v kampaniach rôznych
aj na obálkach najznámejších módnych časopisov.
Nové tisícročie však okrem žien otvorilo dvere na mólo
aj mužom. Nielen modelom, ktorí predvádzajú mužskú líniu
oblečenia. Je to kuriózne, ale v tomto biznise sa pohybujú aj
chlapci, o ktorých by
ste určite nepovedali,
že chlapcami sú. Útle
postavy, jemné črty
tváre a dlhé vlasy.
Androgynné mo-
delky existovali od
čias Twiggy, stále však
bolo jasné, že je to
žena. V prípade mode-
lov - androgýnov je to
často nerozoznateľné,
pretože sa stávajú
tvárou kampaní na
ženské oblečenie.
Najväčším šokom
bolo, keď sa Andrej
Pejic tento rok umiest-
nil v rebríčku 100 najsexy žien sveta podľa magazínu FHM. Preto
sa pýtam, kde má ideál krásy hranice?
(Trish)
ani nepotrebujú priezviská. Paralelne s nimi sa však roz-
svietila ešte jedna hviezda, nízka a nesúmerná, ktorej
krásu nazývali neštandartnou. Kate Moss zaviedla
„heroin chic“ trend. Vpadnuté líca, chudé telo,
trčiace kosti. Práve tento typ postavy najviac
ovplyvnil prichádzajúce nové milénium.
Posledných desať rokov v časopisoch
nebolo možné nájsť modelku,
ktorej miery by nezodpovedali 14
ročnému dievčaťu. Anorexia
a bulímia sa vrátili na
scénu.
Modelky umie-
Supermodelky
Jane Shrimpton
GiaCarangy
Kate Moss
Iman
AndrejPejič
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/www.stilago.sk
prestížny módny internetový obchod
na Slovensku
Predaj cez internet
je na Slovensku stále
v plienkach, ale veci sa
menia a blýska sa na
lepšie časy. Najnovším
počinom v tejto bran-
dži je rozširovanie in-
ternetového nákup-
ného klubu Stilago,
ktorý začal na Slo-
vensku predávať
v minulom roku
a má ambíciu stať sa najväčším v rámci strednej a východ-
nej Európy.
TentopočinStilagaoceniahlavnemilovníčky,aleaj milovníci
módy, nakoľko sa zameriava na online predaj stopercentne
originálneho značkového módneho tovaru, vďaka čomu sa aj
väčšina žien na Slovensku môžu za rozumnú cenu kvalitne
a moderne obliekať. Značky D&G, Versace, Roberto
Cavalli, Pierre Cardin, Calvin Klein, Donna Karan,
Ray Ban, Lacoste ale aj mnoho daľších netre-
ba určite nikomu predstavovať a to, čo Stilago
z ich produkcie prináša sú, samozrejme, ak-
tuálne modely, doslova za bezkonkurenčné
ceny. Záujemcovia môžu využívať zľavy až
do výšky 70% z predajnej ceny, ktorá je sama
o sebe nižšia ako v „kamenných obchodoch”.
„NašIm cieľom je pokryť potreby záujem-
cov o moderné nakupovanie, ktorí sledujú
aktuálne módne trendy a hľadajú dobrú
cenu za značkový tovar bez toho, aby to
ubralo na kvalite,
spoľahlivosti ale-
bo narušilo imidž
p o n ú k a n é h o
tovaru,” povedal
Dr. Axel Steuer-
nagel výkonný
riaditeľ Stilaga
a Studio Moderna Fashion
Group, spoločnosti, ktorej sú-
časťou je aj Stilago. „V porov-
naní s tradičnými obchod-
nými domami chce Stilago
svojim zákazníkom ponúknuť
predovšetkým cenovo dos-
tupné nakupovanie z pohodlia
domova.“ dodáva.
Stilago je zaujimavé aj
tým, že jednotlivé kusy šiat,
alebo módnych doplnkov,
ktoré si kupujete priamo
z vašej obývačky, kancelá-
rie alebo niekde z kaviarne
sú v obmedzenom množstve
a v predaji sa objavujú maxi-
málne 3 až 5 dní. To jednoducho znamená, že vo svojom
okolí ťažko stretnete dámu, ktorá má na sebe tie isté šaty
ako vy a to, samozrejme, znamená – ste originálna.
Novinkou je aj prvý profesionálny Fashion Blog na Sloven-
sku, ktorý bude všetkým internetovým nadšencom pre módu
pravidelne prinášať najhorúcejšie trendy známych mód-
nych značiek. Originálne kúsky vám okrem autorky blogov
Michaely Šimekovej budú predstavovať slovenskí aj za-
hraniční módni tvorcovia, známe osobnosti a módne ikony.
Spracoval: ENT
cenu za značkový tovar bez toho, aby to
ubralo na kvalite,
spoľahlivosti ale-
bo narušilo imidž
p o n ú k a n é h o
tovaru,” povedal
Dr. Axel Steuer-
nagel výkonný
riaditeľ Stilaga
a Studio Moderna Fashion
Group, spoločnosti, ktorej sú-
časťou je aj Stilago. „V porov-
naní s tradičnými obchod-
nými domami chce Stilago
svojim zákazníkom ponúknuť
predovšetkým cenovo dos-
tupné nakupovanie z pohodlia
domova.“ dodáva.
Stilago je zaujimavé aj
tým, že jednotlivé kusy šiat,
alebo módnych doplnkov,
ktoré si kupujete priamo
z vašej obývačky, kancelá-
rie alebo niekde z kaviarne
sú v obmedzenom množstve
a v predaji sa objavujú maxi-
originálneho značkového módneho tovaru, vďaka čomu sa aj
väčšina žien na Slovensku môžu za rozumnú cenu kvalitne
a moderne obliekať. Značky D&G, Versace, Roberto
Cavalli, Pierre Cardin, Calvin Klein, Donna Karan,
Ray Ban, Lacoste ale aj mnoho daľších netre-
ba určite nikomu predstavovať a to, čo Stilago
z ich produkcie prináša sú, samozrejme, ak-
tuálne modely, doslova za bezkonkurenčné
ceny. Záujemcovia môžu využívať zľavy až
do výšky 70% z predajnej ceny, ktorá je sama
o sebe nižšia ako v „kamenných obchodoch”.
„NašIm cieľom je pokryť potreby záujem-
cov o moderné nakupovanie, ktorí sledujú
aktuálne módne trendy a hľadajú dobrú
cenu za značkový tovar bez toho, aby to
ubralo na kvalite,
spoľahlivosti ale-
bo narušilo imidž
p o n ú k a n é h o
tovaru,” povedal
Dr. Axel Steuer-
na Slovensku
Predaj cez internet
je na Slovensku stále
v plienkach, ale veci sa
menia a blýska sa na
lepšie časy. Najnovším
počinom v tejto bran-
dži je rozširovanie in-
ternetového nákup-
ného klubu Stilago,
ktorý začal na Slo-
vensku predávať
v minulom roku
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Yxo z Hexu
a jeho kamarátsky festival
Z
akladal legendárny Hex, kde je basgitaristom, a organizuje už jedenásty ročník festivalu Žákovic
Open. Ďalekú budúcnosť si radšej neplánuje, človek podľa neho nikdy nevie ako veci nakoniec
dopadnú. Yxo Dohňanský.
Na festivale Žákovic zahrá hip hopová le-
genda Arrested Development. Ako ste sa k
nim dostali?
To bola zaujímavá príhoda. Zhodou okolností
som bol začiatkom roka na Bali a prechádzal
som okolo miestneho Hard Rock cafe, kde
som videl plagát, že tam budú vystupovať
Arrested Development, tak som tam išel. Ten
koncert bol úplne úžasný, hrali akoby mali
dvadsať rokov, kopec energie, dobrej nálady
a tak ďalej. A kedže po koncerte,
kde bolo asi 600 ľudí, sa voľne
pohybovali medzi divákmi,
tak sme sa s nimi dali do
reči a pýtal som sa ich
na plány na leto, že by
sa nám hodili na fes-
tival. Povedali, že by
chceli mať niečo v
Európe a vyzerá
to tak, že jeden
jediný európsky
koncert budú mať
u nás. Dúfam,
že sa ľudia zaba-
via tak ako ja v
Januári na ich
koncerte.
Majú hviezdne
maniere?
Sú to úplne nor-
málni a veľmi
príjemní ľudia, sú veľmi skromní, sú veľkí greenpeasáci, ide z nich
strašná pohoda a nemajú vôbec žiadne maniere.
Ako vznikla myšlienka spraviť festival Žákovic Open?
V obci Trenčianske Bohuslavice kde je festival, má naša rodina cha-
lupu a my sme tam dlhé roky chodili s kapelou na sústredenia, vzali
sme aparatúru, boli sme tam týždeň a tam sme sa spoznali s miest-
nym krčmárom Mariánom Žákovicom a na konci jedného takého
sústredenia sa spýtal, či nezahráme u neho v krčme koncert. Zahrali
sme, o dva roky sme prišli s dalšími dvoma kapelami a tam to vzniko.
Potom sa to ťahalo a už máme 11. ročník, pozývame významnejšie
a zaujímavejšie kapely. Išlo to samospádom. Dnes je z toho vážny
festival, ktorý je relatívne malý, ale my sa z toho tešíme.
Uvažujete o tom, že sa bude časom zväčšovať?
Musím povedať, že nám to stačí tak ako to je, nemám to ako fulltime
job, venujem sa aj kapele a aj ďalším veciam. Nie je toľko času, aby
sme na tom pracovali tak, že tam budú 3 alebo 4 pódia a hlavne ide
o to, že my to chceme takto zachovať. Ľudia ktorí tam chodia sú na
to zvyknutí, cítia sa tam príjemne a aj tá dedinka je malá na to aby,
sme tam robili väčší cirkus. Žije tam 600, 700 ľudí a úplne stačí, keď
im tam príde 4000, 5000 ľudí. Snáď to budeme zväčšovať len tým, že
tam budeme každý rok volať veľké mená typu Arrested Development.
S miestnymi obyvateľmi vychádzate dobre?
Ja myslím že áno. Tá dedina ožije, podporíme ju trošku v tom, že tam
dáme k dispozícii pracovné príležitosti pri stavbe areálu, ľudia môžu
prenajímať izby v domoch, celé domy, krčmári, obchodníci majú iný
prísun peniažkov ako bežne.
Okrem letného organizujete aj zimný Žákovic festival
v Bratislave. Prečo vznikol?
Na tom festivale sa stretávajú kapely
rovnakého razenia. Pred siedmymi
rokmi sme si povedali, že v bratislavs-
kom Elame urobíme trojkoncert, Para,
Le payaco, Hex, malo to úspech, potom
sme to presúvali do väčších priestorov,
bolo to v PKO a to zaniklo, v Babylone,
v Randale. Bolo to preto, lebo sme chceli
aj v zime urobiť príjemnú aktivitu v
Bratislave.
Najnovší album Hexu Ty
a Ja ste Hexu ste vy-
dali na internete a fa-
núšikovia si ho mohli
stiahnuť buď zadar-
mo, alebo zaplatiť.
Čo prevláda?
My sme tam dali
motíváciu, že kto to
zaplatí môže vyhrať
gitaru, bolo to asi tak
pol na pol. Aj platili,
aj sťahovali, chceli
sme im to dať ako
darček. Tento album
sme robili vo svojom
štúdiu, pod svojou
produkciou, takže sme
si to mohli dovoliť, nes-
tálo nás to až toľko pros-
triedkov, ako keby sme to
robili vo veľkom štúdiu
s veľkým producentom.
Dnes sa hudba hlavne sťahuje a predáva sa málo CD. Čo hovoríte
na tento vývoj?
Je to naozaj trend, prieskumy u mladých ľudí ukázali, že 90 percent
z nich nikdy nedržalo v ruke CD a 98 percent z nich nechápalo, prečo
platiť za hudbu, keď je voľne stiahnuteľná na internete. Je to trend.
A samotná hudba sa už viac stala skôr reklamným médiom pre kape-
lu, či už so singlami alebo s celou doskou, ako spôsob na zarobenie
peňazí.
Je to nezastaviteľné?
To sa nedá vrátiť. Musia sa hľadať nové formy, napríklad mobilné ap-
likácie. Samozrejme, teraz začali oveľa viac koncertovať, lebo príjem
z predaja im klesol. Môžu tam zarobiť aj na tričkách, odznakoch
a podobných veciach. Ľudia možno utrácajú za hudbu rovnako, len sa
to presúva na iné komodity.
K novému albumu Vám vyšla aj remixová verzia, ako dopadla?
Je tam 13 trackov, traja neznámi ľudia tam majú svoje verzie po
tom, čo sme ich vybrali z množstva ľudí, ktorí nám poslali svoje ver-
zie. Ostatné skladby zremixovali naši priatelia a kamoši, napríklad
z Pudingu Pani Elvysovej alebo z Foolku a ďalší.
Vyjde to aj na CD alebo len na internete?
Aj na CD. Robíme aj edíciu, kde ho budeme predávať spolu s nor-
mánym albumom.
Myslíte, že budete pokračovať v spolupráci s tými ľuďmi, ktorých
ste vybrali na remixi?
Bola to jednorázovka, ale v týchto aktivitách budeme pokračovať.
Keď urobia títo dobré veci ako teraz tak hej. Tešíme sa z toho, lebo
zisťujeme, že je veľa zaujímavých ľudí, ktorí vedia robiť s kompi-
jutrami, a majú aj cit pre hudbu.
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Ako je možné, že po dvadsať jeden rokoch stále fungujete spolu
v rámci Hexu a nerozpadávate sa?
Myslím, že vďaka ľuďom, ktorí nás majú radi. Pretože ak človek hrá
koncert, tak na tie žabomyšie vojničky zabudeme. Sme štyria nomálni
ľudia, kamaráti, nestretávame sa iba na koncertoch, sme často spolu,
nedávno sme boli spolu v New Yorku. Je nám spolu dobre. Vieme,
že každý z nás má v kapele nejakú úlohu a plní si ju, takže nemáme
žiadne zásadné problémy. Samozrejme, v umeleckej tvorbe keď
Ďuďo s Fefem riešia pesničky a texty, tak sú tam iskry. Ale to je preto,
aby vzniko niečo zaujímavé.
Kto z nich väčšinou vyhrá?
Ďuďo má právo veta, lebo on je hudobný šéf kapely, ale počúvajú sa
navzájom, berú do úvahy argumenty prečo je toto takto, prečo je tam
také slovo. Nakoniec sa vždy zhodnú.
Nedávno ste boli v New Yorku, ako sa Vám tam páčilo?
Ja som sa do toho mesta zamiloval, je to krásne kozmopolitné mesto,
ktoré funguje dvadsaťštyri hodín denne.
Boli ste tam zháňať nové kapely?
Nie tak celkom, skôr inšpiráciu, na to chodíme aj do Londýna. V New
Yorku sme boli na koncertoch amerických country kapiel, ktoré boli
veľmi dobré, ale neviem si ich predstaviť u nás na festivale.
Veľa cestujete, kde Vás to ťahá najviac?
Ja som si za posledných osem rokov veľmi obľúbil Áziu. Je to
vzrušujúci kus zeme, sú tam veľmi príjemní ľudia, klimatické pod-
mienky, dobré jedlo. Celé to začína a končí u ľudí. Ked budem môcť,
vždy sa tam budem vracať, ak na to bude čas a prostriedky. A veľmi
odporúčam ľudom Európy, aby sa išli pozrieť, ako tam ľudia žijú
s úsmevom na tvári aj v chudobe.
Kam do Ázie chodíte?
Ja som bol veľa v Thajsku, Signapur je zaujímavé mesto, taký New
York východu. A príjemne je aj na Bali.
Začiatkom roka máte málo koncertov, prečo?
Ono to vždy bolo tak, že prvé štyri mesiace roka vypíname. Naša ka-
pela je letno-jesenná, začíname hrávať v máji, a potom celé leto až do
decembra. Máme toho dosť veľa, takže začiatkom roka oddychujeme.
Čo robíte, keď nekoncertujete, necestujete a nepripravujete fes-
tival?
No keďže nám roky pribúdajú, v poslednej dobe sa snažím športovať,
keďže človek potrebuje kondíciu kvôli koncertom a kvôli práci. Hrám
ľadový hokej, ale len tak dôchodcovsky, chodím dva krát do týždňa
robiť thaibox. Šport mi v mojom veku dodáva vitalitu. Okrem toho sa
stretávam s kamarátmi, trávim veľa času s dcérou, s našim gitaristom
a s Jurom Vitézom z Le Payaco sme si založili reklamku. Vymýšľame
si prácu, aby sme sa nenudili.
Športovali ste aj predtým?
Hrával som za školu basketbal, hádzanú som hrával aj za Rapid
Bratislava.
Ako ste sa k hudbe dostali?
To bolo zaujímavé. S Ďuďom sme chodili do školy od prvej do ôs-
mej triedy na základnej škole a niekedy na prelome siedmej a ôsmej
triedy . Ja som si rovno vybral basgitaru a rozhodli sme sa urobiť
kapelu. Ďuďo chodil pred tým na klavír a ja som sa rozhodol hrať na
basgitaru.
Vybrať si basgitaru je dosť nezvyklé.
Áno, ale ja som si povedal, že basgitara má iba štyri struny, že to bude
ľahšie ako na gitaru ktorá má šesť strún. Najskôr sme hrali s Ďuďom
a s jeho bratrancom Slimákom, nahrali sme Demo, zohnali bubeníka,
ďalšieho gitaristu a tak to išlo ďalej. A stále sme hrali iba v tejto jed-
nej kapele. Teda okrem projektu All stars Open band. Je to spojenie
niekoľkých spevákov a hudobníkov.
Aká hudba ovplyvnila Hex?
Úplne na začiatku sme počúvali Cure, ktorý nám strašne veľa dával,
aj nás vtedy volali slovenský Cure. A bola to hlavne alternatívna hud-
ba. Možno trochu aj tanečná, keďže Ďuďo je skôr na takéto veci, ale
hlavne alternatíva.
Na novom albume máte aj elektronické veci.
To je Ďuďova špecialita, on je dennodenne takých sedem, osem hodín
zavretý v štúdiu, vie pracovať s tými krabičkami a má na to aj cit. On
tam vždy prepašuje takéto veci.
Je známe, že na počiatkoch Vašej kapely ste veľa žúrovali, kedy
sa to upokojilo?
Ja mám pocit, že ono sa to neupokojilo dodnes, ale intenzita je oveľa
menšia. Vieme sa zabaviť aj dnes, lenže niekedy sme boli neriadené
strely, dnes sa snažíme ísť v kľude domov. Máme prácu, rodiny, je to
pokojnejšie.
Kedy ste si uvedomili, že ste slávni?
To bolo v tom najlepšom a zároveň najhoršom období. V najlepšom v
tom, že sme boli veľmi mladí, v 92. roku keď sme vydali prvú platňu,
najhorším v tom, že sme si mysleli, aký sme obrovskí, aká sme veľká
kapela, mali sme zdvihnuté nosy, pršalo nám do nich, lebo sme si
mysleli, že sme prišli spasiť slovenskú popmusic a že už nikto iný po
nás nepríde. Ale potom sme našťastie vytriezveli a ostali sme na zemi,
aj preto robíme hudbu tak dlho.
Ako ste to vzali, keď prišiel útlm v sláve?
V našej kapele je to vždy tak, že raz sme hore, potom trochu dole
a potom zase urobíme výbornu platňu. Útlm prišiel v roku 1995 po
našej tretej platni. Vydavateľstvo nám neobnovilo zmluvu a pre nás
sa zrútil svet. Povedali sme si však, že sa na to kašleme a budeme
to robiť na amatérskej úrovni. Vydali sme pesničku Vetroň, ktorá sa
veľmi chytila, nasledoval album Ultrapop, ktorá sa stala platňou roka
a odvtedy funguje na profesionálnej báze.
Skladba Nikdy nebolo lepšie mala obrovský úspech. Prekvapilo
Vás to?
Ked robíme platne, nikdy nevieme, ktorá pesnička bude mať úspech.
To je aj prípad skladby Piatok podvečer. Robili sme ju na album ako
poslednú a nevedeli sme, či ju tam dáme. Je zvláštna, zle sa nám
hrala, nemali sme tú správnu energiu dobre to nahrať. A stal sa z toho
veľký hit. Človek nikdy nevie.
Je v živote ešte niečo, čo by ste chceli v živote spraviť?
Ja by som chcel, aby som mal na niektoré veci viac času.
Myslíte, že budete stále hrať?
To ja naozaj neviem. Ja som si nemyslel, že vydáme platňu, keď sme
zakladali kapelu. Ja som si nemyslel, že budeme 20 rokov na scéne
a stále rešpektovaní, nemal som nikdy žiadne plány. Väčšinou krát-
kodobé plány. Možno keď budem starý, chcel by som mať domček
pri mori, niekde v Chorvátsku.
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Budete hrať na Pohode, na festivale Grape, na Žákovici, budete
hrať aj menších regionálnych festivaloch?
Hrávame, ale trošku menej, lebo toho máme veľa inde. Ale ak nás za-
volajú, tak prídeme, lebo aj tam máme príjemné publikum. Je trochu
iné ako napríklad na Pohode, lebo my sme ten typ kapely, ktorú hrajú
aj na Rádiu FM, aj Exprese. Naša hudba je naozaj širokospektrálna.
Ako sa Vám podarilo osloviť všetkých?
Neviem, čím to je ale asi tým, že sme úprimní, nekalkulujeme, že
musíme urobiť takú pesničku, lebo to teraz fičí vo svete, ale robíme
to, čo sa nám páči v danom okamihu.
Idete v lete navštíviť aj festivaly, kde nebudete hrať?
Chcel by som ísť na Frequency do Rakúska, tam sú stále dobré kapely,
minulý rok tam boli Muse, Skunk Anansie, uvidíme, koľko bude času.
Kedy vydáte ďalší album? Na tento sa čakalo štyri roky.
Áno, my sa s tým veľmi neponáhľame. Keď človek funguje tak dlho,
tak chce urobiť album, ktorý bude stáť za to. Teraz o tom vôbec
neuvažujeme, ani nemáme nové pesničky, venovali sme sa hlavne
tým remixom, zháňali sme ľudí. Kedy príde ďalší album uvidíme,
možno to bude skôr, možno zas o 4 roky, ale teraz musíme veľa
skúšať a venovať sa hlavne koncertovaniu.
Ktorú z mladých slovenských kapiel považujete za perspektívnu?
Má niektorá šancu presadiť sa aj vo svete?
Ono je veľmi ťažké vonku niečo urobiť, tam sú v prvom rade na pro-
grame miestne kapely, tie tam majú šancu. Viem, že zo slovenských
kapiel sa Uniques presťahovali do Berlína, viem, že Longital funguje
po Európe. Je kopec mladých kapiel, ktoré veľmi vyleteli, napríklad
Billy Barman, ale oni asi vonku nepôjdú, keďže spievajú po sloven-
sky, ale držíme im palce. Mňa inšpiruje Rádio FM, lebo je tam kopec
dobrej hudby a niekedy ani neviem, že to čo hraje je slovenská kapela,
keď spievajú po anglicky. Takže je tu celkom dobrý základ. Ale ak
berieme niekoho z veľkých kapiel typu Horkýže slíže, IMT Smile, tak
zatiaľ tu na Slovensku nevidím nikoho takého. Ale aj u nich to prišlo
zrazu, tak možno to v budúcnosti príde. Hlavne treba robiť hudbu so
srdcom a úprimne.
Tomáš ´´Yxo´´ Dohňanský
Narodil sa 4. septembra 1972 v Bratislave, od roku 1989 je basgi-
taristom, vokalistom a tvárou kapely Hex. Okrem toho organizuje fes-
tival Žákovic Open v Trečianskych Bohuslaviciach a takisto Zimný
Žákovic v Bratislave. Bol moderátorom v Rádiu FM a v rádiu Re-
gitme, moderoval reláciu Metro v Slovenskej televízii, bol tiež prezi-
dentom Slovenskej hudobnej akadémie Aurel. Žije v Bratislave.
Kapela Hex
Túto pop rockovú kapelu založili v roku 1989 dvaja spolužiaci,
Tomáš ´´Yxo´´ Dohňanský a Peter ´´Ďuďo´´ Dudák spolu s Jozefom
Juríčkom, Petrom Slameňom a Martinom ´´Fefe´´ Žúžiom. Dnes hrá
kapela v zostave Yxo(basgitara), Ďuďo(spev, gitara), Fefe(gitara,
texty) aTibor ´´Tybyke´´ Szabados (bicie).
Vydali osem CD a jednu výberovku, pravidelne koncertujú po celom
Slovensku, ich najväčšími hitmy sú skladby Dobrý motýľ, V piatok
podvečer alebo Nikdy nebolo lepšie.
Pepo
Žákovic Open,
taký milý festival
Ž
ákovic je pre festival netypické meno. Dokonca
neoznačuje ani miesto, kde sa festival udeje.
V tomto prípade je to meno človeka. Marián
Žákovic je chlapík, ktorý mal v Trenčianskych Bo-
huslaviciach krčmu a to nie hocijakú. Chodili do nej
Páni z Hexu, výletujúci na neďalekej chalupe Yxa,
zakladateľa kapely. Prirodzene sa stalo, že keď tam tak
často sedávali, že tam občas aj niečo zahrali. Najprv
sami, neskôr si tam doniesli ďalšie a ďalšie kapely. Na-
koniec sa z krčmy presťahovali vonku a spravili si fes-
tival. Tento rok to bude už jedenásty krát. Žákovic bol
stále iný ako ostatné festivaly. Aj keď nie je taký veľký
ako Pohoda, práve naopak, je úplne maličký, no nie je
ani ako ostatné slovenské menšie festivaly, kde si fes-
tivalový fanúšik môže vypočuť stále to isté dookola.
Žákovic Open ponúka dobré veci. Tento rok napríklad
Zónu A, Puding pani Elvysovej, AMO, Andreja Šebana,
The Uniques a samozrejme Hex, ktorí to každý rok celé
spískajú, alebo českú kapelu Mig 21, kde je spevákom
český herec Jiří Macháček a na Žákovici nebudú prvý
krát. Veľkým menom z Česka bude David Koller, bývalý
líder kapely Lucie a rolu hlavnej hviezdy Žákovicu tento
rok prevezmúArrested Development, americká hip hopo-
vá zostava, ktorá však búra všetky mýty o gangsterskom
rape, ako povedal Yxo, ,,sú to veľmi milí greenpeasáci.´´
Na festivale budú dve pódiá, jedno hlavné, druhé Radio_
FM stage, kde bude možnosť vidieť napríklad aj vtipno-
bizarnú zostavu Sto múch, Longital a viac elektroniky.
Žákovic nie je obrovský, no je o to priateľskejší
a v kamarátskejšej atmosfére. A na kvalite mu to tiež
určite neuberá. Oplatí sa prísť.
Bude prebiehať 22. a 23. júla v Trenčianskych Bo-
huslaviciach, neďaleko hradu Beckov.
Pepo
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Chevrolet Camaro má 45 rokov
A
merická automobilka Chevrolet, súčasť koncernu General
Motors, predstavila predvečer pred známymi pretekmi India-
napolis 500 špeciálny model Camaro 45th Anniversary Edi-
tion. Ako už napovedá označenie tohto modelu, ide o model, ktorým
si výrobca pripomína 45. výročie predstavenia dnes už legendárneho
športového automobilu Camaro. Jubilejné Camaro, ktoré je označené
už ako model 2012, sa bude dodávať ako
kupé i kabriolet, a to
s dvomi úrovňami
v ý b a v y
(2LT a 2SS). Od ostatných verzií modelu Camaro sa ju-
bilejná edícia bude odlišovať už navo-
nok: karoséria má farbu uhlí-
kovej metalízy, pričom na
prednej kapote i na veku
batožinového priestoru
sú červené a striebristé
pruhy. Vozidlo jazdí
na 20-palcových ko-
lesách nového dizaj-
nu, zadná časť vozidla
je ukončená decentným spoj-
lerom. V interiéri čiernej farby
sú sedadlá s koženými prvkami a s
jubilejným logom 45th na operadlách. Toto
logo je aj na prístrojovom paneli, na prahoch dverí
i na spodnej časti predných blatníkov. Po technickej
stránke bude jubilejný model totožný so štandardným
Camarom modelového roku 2012. Na pohon Camara
2012 bude slúžiť nový 3,6-litrový vidlicový šesťvalec
s priamym vstrekovaním benzínu, ktorý sa sériovo začne
vyrábať v lete. Jednou z technických zaujímavostí tohto motora je
to, že hlava valcov a výfukové potrubie tvo-
ria jeden hliníkový odliatok. Týmto
konštrukčným riešením sa po-
darilo znížiť hmotnosť
motora o 6 kg.
P o u ž i t í m
nových
hláv sa zmenšila šírka motora
o 117 mm, takže mechanici majú pri prípadných opravách mo-
tora viac miesta. Nasávacie potrubie je zhotovené z kompoz-
itného materiálu. Nový motor má maximálny výkon 241 kW
(podľa normy SAE, podľa ktorej sa meria výkon „čistého“ mo-
tora, ktorý nepoháňa pomocné agregáty), pri 6 800 ot/min, čo je
nárast o 8 kW v porovnaní s motorom modelu 2011. Model 2012 sa
v porovnaní s doterajším modelom vyznačuje aj upravenou prístro-
jovou doskou, novým volantom a kamerou, ktorá sníma priestor za
vozidlom (obraz z nej sa znázorňuje na vnútornom spätnom zrkadle).
KupéCamaroSSbudemôcťbyťnaželanievystrojenéupravenýmpod-
vozkom s novým predným a zadným stabilizátorom, modifikovanou
tuhosťou tlmičov a 20-palcovými
hliníkovými ráfikmi. Začiatkom budúceho roka príde na
trh aj výkonný model Camaro ZL1. Na pohon tohto motora
bude slúžiť 6,2-litrový vidlicový osemvalec, ktorý je prepĺňaný me-
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/chanickým kompresorom firmy Eaton. Za kompresorom je zaradený
kvapalinový chladič stlačeného vzduchu. Osemvalec má maximálny
výkon 410 kW a jeho najvyšší krútiaci moment je 745 Nm. Tech-
nologickou zaujímavosťou motora je to, že jeho hlavy sa vyrábajú
metódou tzv. rotujúceho odlievania, pri ktorom sa roztavený kov leje
do rotujúcej formy, čím sa úplne eliminuje poréznosť odliatku. Motor
je spojený so šesťstupňovou manuálnou prevodov-
kou Tremec TR6000, dvojkotúčová
spojka má priemer 240
mm. Údaje o dy-
namických
vlastnostiach
Camara modelového
roku 2012 a o jeho
spotrebe neboli zatiaľ
zverejnené.
Povedzme si ešte niečo stručne
o histórii modelu Camaro. Už v apríli 1965 začali
v americkej automobilovej tlači kolovať doha-
dy o tom, že automobilka Chevrolet
vyvíja pod kódovým označením Pan-
ther konkurenta úspešného mo-
delu Ford Mustang.
Dňa 21. júna 1966 dostalo
približne 200 motoristických
novinárov telegram od kon-
cernu General Motors,
aby si na poludnie 28.
júna našli čas na dôležité
stretnutie SEPAW (vtedy
ešte nikto netušil, čo táto
skratka znamená). Nasledu-
júci deň tí istí novinári
dostali ďalší telegram,
v ktorom sa uvádzalo, že
Society for the Eradication
of Panthers from the Auto-
motive World (Spoločnosť
na vyhubenie panterov,
či – ak chcete – leopardov,
z automobilového sveta, teda SEPAW)
bude mať svoje prvé a posledné zasa-
danie 28. júna. Novinári boli zmätení. V spo-
menutý deň usporiadal koncern General Motors
naživo tlačovú konferenciu v detroitskom hoteli Statler-
Hilton, ktorá sa telefonickými linkami prenášala do ďalších 14 mi-
est. Na tejto konferencii oznámil riaditeľ spoločnosti Chevrolet Pete
Estes vývoj nového modelového radu s projektovým označením
XP-836. Estes povedal, že nový model bude mať označenie, v súlade
s označením pre modely Corvair, Chevelle, Chevy II a Corvette,
začínajúce písmenom C. Potom bolo slávnostne odhalené meno
Camaro. Keď sa novinári pýtali predstaviteľov firmy Chevrolet čo
slovo Camaro znamená, odpoveď znela: je to malé kruté zvieratko,
ktoré požiera mustangy (čím sa vtipne povedalo, že Camaro má byť
konkurentom Mustanga). Skutočné Camaro bolo tlači predstavené
12. septembra 1966 v Detroite a o týždeň neskôr v Los Angeles.
Do predaja sa nový športový automobil značky Chevrolet dostal
19. septembra 1966, a to už ako model 1967. Camaro prvej generácie
sa vyrábalo do modelového roku 1969, potom sa až do modelové-
ho roku 1981 vyrábalo Camaro druhej generácie. V rokoch
1982 až 1992 sa vyrábalo Camaro tretej
generácie, po ňom nasledo-
valo Camaro štvrtej
generácie, ktorá
sa vyrábala až
do roku 2002
– posledné Ca-
maro tejto gen-
erácie opustilo
výrobnú linku
2 7 . a u g u s t a
2002.
Potom nasledova-
la niekoľkoročná pauza
a o výrobe ďalšej, teda už
piatej gene-rácie modelu
Camaro bolo rozhodnuté až
v auguste 2006. Najnovšia generácia
Camara prišla na trh na jar roku 2009 ako model
2010. Rado Mlýnek
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Predpona nano
dobýva svet
K
eď sa pozriem do štvrtého zväzku mojej Malej
československej encyklopédie, ktorý bol vydaný
v roku 1986, nájdem tam mnoho slov, začínajúcich
predponou mikro-. Sú tam napríklad slová mikrominiaturizá-
cia,mikropočítač,mikrofilm,mikroprocesoradesiatkyďalších.
Ak však v spomenutom zväzku hľadáme slová začínajúce
predponou nano-, nájdeme ich tam len dve. V súčasnosti
už ale v najväčšej „encyklopédii“ sveta, v internetovom
vyhľadávači google, nájdeme desiatky miliónov odkazov na
informácie, v ktorých sa vyskytujú výrazy, začínajúce pred-
ponou nano-. Zdá sa, že v našom svete nadobúda predpona
nano- mimoriadny význam. V akej súvislosti sa táto pred-
pona používa a aké sú
najčastejšie
sa vyskytujúce výrazy s touto
predponou? Keď to veľmi zjednodušíme, základ-
né „nano-výrazy“ sú vzájomne súvisiace výrazy nano-
materiály, nanoštruktúry a nanotechnológie. Všetky tieto
výrazy majú spoločné to, že sa týkajú takých objektov nášho
materiálneho sveta, ktorých aspoň jeden rozmer je veľmi,
ale skutočne veľmi malý. Tou „malosťou“ sa podľa „nano-
konvencie“ považuje rozsah od jedného do sto nanometrov
(skratka nm). No a predpona nano-, ak ju použijeme v spo-
jení s niektorou jednotkou, znamená, že ide o miliardtú časť
základnej jednotky. Keď hovoríme o dĺžke, tak ide o miliardtú
časť metra, alebo, čo je bližšie našej predstavivosti, tisícinu
milióntiny metra, teda tisícinu mikrometra (alebo ešte inak,
o milióntinu milimetra). Na porovnanie možno uviesť, že
ľudský vlas je približne 50 000 ráz hrubší. A na vysvetle-
nie pôvodu predpony či prefixu nano možno spomenúť, že
v gréčtine slovo nano znamená trpaslíka alebo niečo ex-
trémne malé. Nanomateriály pritom nepredstavujú len ďalší
krok v miniaturizácii, ale kvalitatívne úplne nový druh ma-
teriálov, ktoré sa vyznačujú inými vlastnosťami než materiály
bežných (teda makroskopických) rozmerov. Nanosvet leží
kdesi medzi svetom atómových a kvantových javov a sve-
tom bežných materiálov. Aj keď výskum a vývoj v oblasti
nanomateriálov a nanotechnológií zažíva búrlivý rozvoj až
v ostatných rokoch, základná koncepcia pochádza spred
60 rokov. Geniálny fyzik Richard Feynmam už v roku 1959
v svojej prednáške, vtipne nazvanej (ako všetky jeho
prednášky)
„Tam dole je veľa miesta“,
upozornil na to, že neexistujú
fundamentálne fyzikálne prekážky, ktoré by znemožňovali
výrobu materiálov manipuláciou jednotlivých atómov. Treba
ale hneď spomenúť, že ľudstvo využíva nanomateriály už
stovky rokov. Napríklad rubínová farba niektorých druhov
starého skla je výsledkom prímesí zlatých nanočastíc do
sklenenej taveniny. Podobne ligot lesklej glazúry na stre-
dovekých výrobkoch z keramiky je spôsobený kovovými
guľatými nanočasticami (aj keď ich tak vtedy ľudia nenazýva-
li), rozptýlenými v glazúre. Metódy výroby týchto materiálov
neboli dodnes uspokojivo vysvetlené. Vývoj nanomateriálov
sa začal urýchľovať od doby, kedy začali byť k dispozícii
zariadenia (napríklad skenovací tunelový mikroskop), ktoré
umožňovali vidieť „nanosvet“. V roku 1990 sa vedcom ame-
rickej firmy IBM pokladať jednotlivé atómy xenónu na niklovú
podložku tak, že vytvorili firemné logo. V polovici 90. rokov
minulého storočia sa podarilo pripraviť úplne nový druh ma-
teriálu – duté gule tvorené 60 atómami uhlíka a označované
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/preto C60 – ktoré dostali názov fullerény, a to na počesť
architekta B. Fullera, ktorý navrhoval geodetické
kupoly podobného tvaru ako C60. Objave-
nie C60 podnietilo inten-
zívny výskum, ktorý
viedol k výrobe
uhlíkových
n a n o v l á k i e n
s priemerom pod
100 nm. V roku 1991
oznámil S. Iijima z japonskej
spoločnosti NEC, že pozoroval
prvé uhlíkové nanorúrky, ktoré dnes
komerčne vyrába už niekoľko firiem. Práve
tieto nanorúrky (s jednou alebo viacerými stenami)
sú veľmi perspektívnym materiálom, pretože majú vyni-
kajúce vlastnosti. Uhlíkové nanorúrky sú najpevnejším ma-
teriálom, aký poznáme. Ich pevnosť je taká, že vlákno prie-
rezu jeden milimeter štvorcový by unieslo závažie hmotnosti
vyše 6 400 kg. Pretože v nanorúrkach sa elektróny (nosiče
elektrického prúdu) môžu pohybovať prakticky úplne voľne,
je elektrická vodivosť týchto rúrok oveľa vyššia než vodivosť
medi. Nanorúrky, ktoré sú vo vákuu tepelne stabilné až do
2 800 stupňov Celzia, sú preto pravdepodobným základom
ďalšej výraznej miniaturizácie elektronických zariadení.
Veľkú perspektívu majú nanotechnológie pri zvyšovaní
účinnosti solárnych článkov, meniacich slnečnú energiu na
elektrickú. Táto účinnosť sa zvýši pridaním kremíkových
nanonkryštálov do materiálu článkov. Už dnes sú na trhu
výrobky z textílií so špeciálnou nanoštruktúrou, ktorá tým-
to výrobkom poskytuje požadované špecifické vlastnosti
(je to napríklad textília goretex, ktorá je priepustná pre vod-
nú paru, ale nie pre vodu v kvapalnom stave). Zatiaľ si ani
celkom dobre nevieme predstaviť všetky možnosti, ktoré
nanomateriály a na nich založené technológie poskytnú
v oblasti zdravotníctva. Napríklad ľahko odbúrateľné na-
noobaly by mohli vyhľadávať špecifické bunky, preniknúť
do nich, uvoľniť zo seba vhodný liek a nechať sa bunkou
odbúrať (rozložiť). Predpokladá sa aj používanie nanoro-
botov, ktoré budú putovať ľudským telom a vykonávať tam
diagnostické úkony, či dokonca aj nanochirurgické operácie.
Kompozitné materiály, obsahujúce nanočastice vhodných
vlastností, sa používajú napríklad aj na výrobu tenisových
rakiet. Nebudeme sa púšťať do podrobného fyzikálneho
vysvetľovanie faktu, prečo majú nanočastice obvykle úplne
iné vlastnosti než „veľký“ kus materiálu toho istého zloženia,
ale spomenieme aspoň základný fakt. Ten spočíva v tom,
že podstatná časť atómov nanočastíc leží (na rozdiel od
makroskopických častíc či objektov) na povrchu, ktorý má
v podstate vždy iné vlastnosti než „vnútro“ materiálu. Na záver
snáď možno spomenúť aj to, že uplatňovanie nanomateriálov
a nanotechnológií prináša so sebou aj isté zdravotné riziká.
Nanočastice ľahko prenikajú do ľudského tela, hromadia
sa a môžu spôsobovať vážne zdravotné
problémy. Tak či onak, výskum
a vývoj v oblasti
nanomateriálov,
nanoštruktúr a na-
notechnológií nám
ešte určite prinesie
prekvapenia, ktoré
ovplyvnia aj náš
každodenný život.
Rado Mlýnek
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Výstava Oldtimer Messe Tulln 2011
28.05 – 29. 05. 2011
B
yť veteránistom znamená žiť dušou pre staré
autá, mať v sebe tú nostalgiu, venovať tomu
svoj voľný čas, zúčastňovať sa zrazov, ve-
teránskych pretekov, alebo ísť na výstavu. Ak ste aj vy sympatizan-
ti starých áut možno ste navštívili koncom mája výstavu v Tullne. Je to
najdostupnejšia výstava naozaj veľkého rozsahu, ktorá sa nachádza asi 30 km
od Viedne. Lístok vám pritom platí 2 dni a stojí 10 Euro.
Každý rok sa organizátori snažia
prispôsobiť celého ducha výstavy
niektorej výročnej značke. Tento rok
to bolo 50 výročie legendárneho Jag-
uára E – type. /prvý bol vyrobený v roku
1961/ a veľkou expozíciou sa prezentoval aj
rakúsky auto moto klub Renault. Jaguár E –
typ bol zaradený medzi top 6 najkrajších vozidiel
všetkých čias. Je to legendárne auto ktoré sa obja-
vilo v rôznych filmoch ako napr. s Jamesom Bondom,
Jerry Cottonom – film Smrť v červenom Jaguári, ale
i vo filme s Luisom Funesom.
Celá výstava bola rozdelená do desiatich hál. Každý
rok môžete vidieť aj motocykle či úžitkové automobily,
napr. hasičské vozidlá. Autá sú prezentované aj v exteriéri,
a pokiaľ máte aj vy nejakého veterána a chceli by ste ho
predať alebo ho len tak vystaviť, vonku za miesto zaplatíte
tretinovú cenu.
Na svoje si tu prišli veteránisti, ktorí sa chceli pokochať na
nádherných kúskoch, dokonca si aj kúpiť veterána, alebo i tí,
ktorí majú svoje auto v reštaurovaní.
Hoci pršalo skoro stále celé dva dni, nemalo to vôbec žiadny
vplyv na počet návštevníkov výstavy. Dáždnik či pršiplášť sa hodil
keď ste prechádzali k jednotlivým halám.
V mnohých stánkoch ste si okrem viedenskej klobásy mohli
kúpiť najmä rôzne náhradné diely, tesnenia, či čalúnnický materiál.
Nájsť firmu, ktorá sa venuje chrómovaniu, pieskovaniu, či lakovaniu,
bez ktorých sa žiadny veteránista nezaobíde, nebol žiadny problém.
I zohnať gumový profil na tesnenie dverí na auto z 40 – 50 rokov,
prípadne si nechať veci vyrobiť na zákazku. Mohli ste si kúpiť rôzne
umelecké doplnky, napr. obraz s Marilyn Monroe, klasický teplomer
do garáže s Jamesom Deanom a mnoho iných maličkostí. Toto
vetešníctvo len podčiarkovalo skvelú atmosféru celého podujatia.
Mohli ste vidieť i firmu ktorá vyrába retro rádiá, retro jukebox.
Jeden jubox návštevníkov naozaj pobavil, smiešne plyšové opičky
hrajúce na rôzne hudobné nástroje pri vhodení mince zahrali hudbu
od Franka Sinatru, či Elvisa.
V hale č. 1 sa konala aukcia veteránov. Mohli ste sa tak domov
doviesť nádherným Porsche 911, či Ferrari 308.... Ak ste mali šťastie
mohli ste vydražiť auto, ktorého štartovacia cena bola
hlboko pod trhovou hodnotou. Dnes je veteránistický
svet aj dobrou možnosťou investovať svoje penia-
ze. Je to však ťažký biznis, na ktorom síce môžete
zarobiť, ale i veľa stratiť...
Príjemné ľudové vozítko Citroen 2 CV nazývané
aj kačička, alebo kultový chrobáčik Volkswagen
Beetle či honosný Morgan plus 8, ktorý je ručne
vyrábaný. Firma Morgan je posledným rodin-
ným podnikom tohto typu na svete,
Totálny adrenalín vzbudzoval Mer-
cedes SLR 300. Tento model je jeden
z najúspešnejších závodných automobilov
všetkých čias na ktorom pretekal i anglický
automobilový závodník Stirling Moss.
Toto vozidlo v roku 1955 dosahovalo
rýchlosť niečo cez 300 km/h. Povrch karosérie
nie je upravovaný lakovaním, je z lešteného
hliníka. Je to unikát, ktorý má nevyčíslitelnú
hodnotu.
GuntherZink, ktorýje najuznávanejší
odborník v obore veteránizmu na
svete, vydáva klasické dáta
hodnoty ceny jednotlivých
modelov a to už skoro
30 rokov. Nevyčísliteľná hodnota v tomto prípade znamená, že je
to vec dopytu a ponuky. Pokiaľ je vozidlo niečím zaujímavé a bolo
z neho vyrobených málo kusov a jeho technická hodnota ani ne-
musí presahovať 100 tisíc eur. U výnimočných modelov však nie
je žiadnym prekvapením pokiaľ cena ponuky a dopytu presahuje
5 mil. Eur.
Na výstave skúseného veteránistu mohla zaujať Lancia Flaminia
GT. Pre laika je to neznáme vozidlo, ale pre odborníka o to väčšie
prekvapenie.
Jej výroba začala v roku 1959 a skončila v 1965. Celkovo sa
vyrobilo 2860 kusov a to s karosériou kabriolet a coupe. Auto je
výnimočné pretože karosériu vyrobila firma Karoseria Touring Mi-
lano, ktorá označovala všetky svoje automobily s označením super-
leggera. Toto označenie znamená super ľahký. S týmto označením
firma vyrábala i karosérie pre špičkové modely Alfy romeo a Aston
Martin. Karoséria je postavená s hliníka na trubkovom ráme. Flamí-
nia GT má výkon 150 koní a dosahuje 200 km/h. Vzhľadom na to,
že je vyrobená z hliníka, je veľmi ľahká a tak sa svojim výkonom
mohlo rovnať vozidlám značky Ferrari a Aston Martin.
V čase výroby tohto vozidla sa jeho cena takmer zhodovala
s cenou vozidla Aston Martin DB 4. Katalógová cena v bezchybnom
stave sa dnes pohybuje tesne pod hranicou 100 tisíc euro. Nie je ale
výnimkou, ak sa nájde Flamínia GT v pôvodom laku, výnimočnom
stave, s málo najazdenými kilometrami, v tomto prípade cena môže
dosiahnuť i výšku 150 tis. Euro.
Čo je zaujímavé, tak pri počte vyrobe-
ných kusov sú na Slovensku 4 kusy
týchto vozidiel. Jeden kus je kabrio-
let a tri kusy v zatvorenej verzii
vlastní renomovaná firma
Vintage cars.
Celkový dojem z výs-
tavy bol skvelý. Určite
sa oplatí navštíviť ju
i na budúci rok. Už
teraz sa veľmi teším
na ďalší ročník.
LenkaV hale č. 1 sa konala aukcia veteránov. Mohli ste sa tak domov
doviesť nádherným Porsche 911, či Ferrari 308.... Ak ste mali šťastie
mohli ste vydražiť auto, ktorého štartovacia cena bola
hlboko pod trhovou hodnotou. Dnes je veteránistický
svet aj dobrou možnosťou investovať svoje penia-
ze. Je to však ťažký biznis, na ktorom síce môžete
Príjemné ľudové vozítko Citroen 2 CV nazývané
aj kačička, alebo kultový chrobáčik Volkswagen
Beetle či honosný Morgan plus 8, ktorý je ručne
vyrábaný. Firma Morgan je posledným rodin-
Totálny adrenalín vzbudzoval Mer-
cedes SLR 300. Tento model je jeden
z najúspešnejších závodných automobilov
všetkých čias na ktorom pretekal i anglický
automobilový závodník Stirling Moss.
Toto vozidlo v roku 1955 dosahovalo
Lenka
rýchlosť niečo cez 300 km/h. Povrch karosérie
nie je upravovaný lakovaním, je z lešteného
hliníka. Je to unikát, ktorý má nevyčíslitelnú
GuntherZink, ktorýje najuznávanejší
odborník v obore veteránizmu na
svete, vydáva klasické dáta
hodnoty ceny jednotlivých
modelov a to už skoro
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Tamara Heribanová ako Frida Kahlo
Foto: Branislav Šimončík, Vizáž - styling: Lukáš Kimlička
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Frida Kahlo
Osudová tortúra
M
aliarka Frida Kahlo patrí k najznámejším osobnostiam dvadsiateho storočia. Vo svete
surrealizmu, kde dominovali muži, patrila do výnimočnej trojice umelkýň žijúcich
v Mexiku. Jej kolegyňami boli Leonora Carrington a Remedios Varo. Do dejín sa za-
písala okrem svojich malieb aj búrlivým životom. Manželovu neveru napríklad riešila románikmi,
pri ktorých sa v jej posteli vystriedali nielen muži, ale aj ženy. Za jej diela sa dnes platia milióny
dolárov, o jej živote sa natočil svetoznámy hollywoodsky trhák a jej výstavy dnes navštevujú tisíce
ľudí odhodlaných čakať na vstupenku aj niekoľko hodín.
Osud sa s jej životom nikdy nemaznal a uštedril jej nespočetné množstvo rán. Narodila sa ako
Magdalena Carmen Frida Kahlo y Calderón 6. júla 1907 v La Casa Azul (Modrý dom)
na predmestí Mexico City ako tretie dieťa nemeckého prisťahovalca a jeho druhej
manželky. Prvý úder prišiel okamžite po narodení – lekári jej diagnostikovali
vrodený rázštep chrbtice. V šiestich rokoch dostala detskú obrnu. Kvôli oslabenej
chrbtici a pravej nohy nosila potom celý život väčšinou nohavice alebo dlhé
sukne. 17. septembra 1925 sa stala obeťou autonehody. Autobus, v ktorom sa
vracala zo školy, sa zrazil s električkou. Zlomený stavec, hrudná kosť, polá-
mané rebrá, panva, jedenásťnásobná zlomenina pravej nohy, ktorá bola zároveň
pomliaždená a vykĺbená... Navyše jej kus železa prerazil brucho a prepichol ma-
ternicu. Osemnásťročná dievčina ostala pripútaná na lôžko dlhé tri mesiace. Aby
nemyslela na bolesť a nenudila sa, otec jej venoval svoje olejové farby a štetce
a na špeciálne uspôsobenom stojane začala poležiačky maľovať. Hlavne samu seba: „Kreslím sama seba
preto, lebo trávim veľa času sama a pretože som motív, ktorý najlepšie poznám.“ Brala to smrteľne vážne.
„Pred malou chvíľou som bola ešte dieťa, ktoré vošlo do sveta farieb, ťažkých a reálnych foriem. Hádať, čo sa
v ňom skrýva, bola iba hra. Teraz žijem na planéte bolesti, priehľadnej ako ľad, a je to, ako keby som sa naučila
všetko v jedinej sekunde,“ napísala v liste rok po nehode.
Svoju celoživotnú lásku Diega Rivera spoznala Frida počas štúdií. Vzali sa 21. augusta 1929. Otec ju síce
varoval, že Diego je prevtelený diabol, vždy si však tvrdohlavo šla za svojim. Manžel bol od nej o dvadsať
rokov starší a ani na pohľad sa k sebe nehodili. Frida mala malú útlu postavu, kým Diego bol mohutný
chlap s nadváhou. Mnohí párik prezývali slon a holubica. Fyzický a vekový rozdiel však nebol tou najväčšou
prekážkou. O Diegovi bolo známe, že bol veľký sukničkár. Vedela to aj Frida a možno práve to bol dôvod, že pri
uzatváraní manželstva si nesľubovali lásku, ale vernosť
v živote. Bohémsky život umelca sa však ťažko opúšťa
a nezmenila to ani svadba. Okolo Diega sa aj naďalej
točili krásne ženy a on im nedokázal odolať. Fridu síce
miloval, ale nevedel jej byť verný. V biografii si svoju
chybu priznáva: „Našiel som veľmi málo toho, čo by sa
dalo povedať v môj prospech. Čím viac som nejakú ženu
miloval, tým viac som túžil ju zraňovať. Frida bola iba
najviditeľnejšia obeť tohto odporného zvyku.“ Kahlo
nedokázala manželove úlety dlho tolerovať. Na revanš
mu neveru odplácala neverou. Romániky nemala len
s mužmi, ale dokonca aj so ženami. Bola milenkou foto-
grafa Nickolasa Murayho, sochára Isamua Nogučiho,
herečiek Dolores del Rio a Paulette Goddardovej...
Medzi jej milencov patril aj Lev Trockij, ktorý so svo-
jou manželkou Na-
táliou našli u Fridy a Diega krátky azyl. Kríza manželov vyvrcholila, keď
si Diego začal s Fridinou sestrou Cristinou. To už bolo pre Fridu priveľa.
Zobrala si veci a odsťahovala sa. Ich manželstvo ešte zopár rokov fun-
govalo ďalej, ale potom Frida dostala žiadosť o rozvod. Bola to pre ňu
veľká rana. Začala piť, denne stiahla fľašu tvrdého alkoholu. Po rozvode
sa jej zhoršil zdravotný stav až natoľko, že jej amputovali prsty na nohách.
Musela podstúpiť operáciu chrbtice, liečiť si infekciu obličiek a v korzete
ležať dolu tvárou.
Hoci manželstvo Diega a Fridy bolo búrlivé, plné nevery, žiarlivých
scén, predsa bolo pre nich osudové. V najťažších časoch, ktoré Frida po
rozvode prežívala, sa Diego vrátil a požiadal ju znova o ruku. V deň Die-
gových 54. narodenín sa opäť vzali a Frida si stanovila dve podmienky:
že bude finančne nezávislá a že už nebudú mať sex. O manželstve nemala
viac ružovú predstavu a uvedomila si, že od Diega nemôže žiadať to, čo
by aj tak nesplnil. „Nemôžem o Diegovi hovoriť ako o svojom manželovi,
FridaaDiego
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/pretože tento termín je vo vzťahu k nemu absurdný. Nikdy nebol a nikdy nebude ničí manžel. Možno sa
očakáva, že budem lamentovať nad tým, ako som musela trpieť s mužom ako
Diego. Ale nemyslím si, že brehy trpia, lebo nimi preteká rieka, a ani že zem
trpí tým, že na ňu padá dážď, či atóm tým, že uvoľňuje svoju energiu.“
Kým maliarkina popularita rástla závratným tempom,
rovnakou rýchlosťou sa zhoršoval jej zdravotný stav.
Postupne podstúpila 35 operácií, aj keď jej lekár
a priateľ Leo Eloesser bol presvedčený, že sa často
dala operovať len preto, aby získala pozornosť
svojho okolia a špeciálne Diega. Niet pochýb
o tom, že ním bola posadnutá. Niekoľkokrát
sa pokúsila o samovraždu a väčšinu svojho
dospelého života bola závislá od alkoholu
a drog. Na sklonku života sa pohybovala
už len na vozíčku. Amputovali jej pravú
nohu a podstúpila ťažkú operáciu chrbtice.
Z panvy jej odrezali štep a kovovým prú-
tom ho pripevnili k štyrom stavcom. Operácia sa nevydarila, musela nosiť kor-
zet a brala stále sa zvyšujúce dávky morfia, aby potlačila bolesti chrbtice. Jej
život sa premenil na dlhé obdobia plné bolesti s krátkymi okamihmi euforického
nadšenia, keď mohla maľovať. Prvú samostatnú výstavu v Mexiku mala necelý
rok pred svojou smrťou. Na vernisáž ju priviezli priamo z nemocnice húkajú-
cou sanitkou. Aj s lôžkom ju preniesli doprostred galérie a ona sa bavila tak, ako
bola navyknutá: Šokovala spoločnosť drsnými žartmi, spievala a pila tequillu. Re-
portérom povedala: „Nie som chorá. Kým budem môcť maľovať, budem šťastná,
že žijem.“ Keď sa ju raz novinári pýtali, čo sa má urobiť s jej telom, keď zomrie,
odpovedala: „Spáľte ho... Nechcem byť pochovaná. Strávila som príliš mnoho
času ležaním...“ 13. júla 1954, vo veku štyridsaťsedem ro-
kov, ju našli mŕtvu v jej dome. Ležala tam so svojím posled-
ným obrazom, ktorý nazvala Nech žije život! Oficiálnou
príčinou smrti bol síce zápal pľúc, ale mnoho ľudí verí,
že zomrela na úmyselné predávkovanie. Posledný zápis
v jej denníku znel: „Dúfam, že koniec je radostný, a dúfam,
že sa nikdy nevrátim.“ Jej rakvu vystavili v Paláci umení
v hlavnom meste Mexiku, a keď komunisti trvali na tom,
že ju zahalia do červenej zástavy, bol z toho celonárodný
škandál. Svojim obdivovateľom dala symbolické posmrtné
zbohom, keď počas pohrebu spôsobil výbuch horľaviny
v otvorenej spaľovni narovnanie jej teľa a vlasy sa jej za-
pálili a rozžiarili ako svätožiara. Urnu vystavili v jej rod-
nom dome La Casa Azul, ktorý premenili na galériu. Fridu
znovu „objavili“ v sedemdesiatych rokoch a jej kult sa naplno
rozvinul v deväťdesiatych, keď na aukcii za jej obraz ponúkli
milión dolárov. Aj vďaka tomu, že ju začala vášnivo zbierať speváčka Madonna, ktorá
sa „stotožnila s jej bolesťou a smútkom“. Dnes Fridine plátna prekonali hranicu desia-
tok miliónov dolárov, čím sa zaradila do jednej ligy spolu s Picassom, Pollockom
a Warholom.
Róbert Buček
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Paríž za čias Bonaparta
1799 -1814
P
aríž, prekrásne mesto. Mesto módy, umenia, slávnych múzeí, architektonických skvostov, útul-
ných kaviarní, dobrých reštaurácií, mondénnosti. Mesto so zvláštnym čarom a vlastnou dušou.
Ak sa však pozrieme do minulosti, zistíme, že všetko, čo má cenu, má aj svoje obete.
Fils de Clovis
Snáď žiadne iné mesto v civilizovanej Európe neprežilo toľko
utrpenia , nešťastia, hladu a tragických udalostí. Je to možno tým,
že Parížania sa od nepamäti pokladali za zvláštny fenomén, kas-
tu ľudí, ktorí sa líšia dokonca aj od zvyšku Francúzov. Dodnes
existuje v Paríži hnutie takzvaných Parisov, (pôvodný keltský
kmeň) a dnes tieto „fils de Clovis - Chlodovikove deti“ ( Chlo-
dovik - zakladateľ franskej ríše okolo roku 500, urobil z Paríža
svoje sídlo), ako všeobecne nazývajú severoafričania bielych
Parížanov, môžete vidieť na tribúne Boulogne R2 na štadióne Park
Princov, kde fandia futbalovému mužstvu Paris Saint-Germain.
Ich úhlavnými nepriateľmi sú ani nie tak arabskí prisťahovalci,
ako by sa dalo čakať, ale Marseillečania, napriek tomu že melódia
ich hymny znie paradoxne v tónoch Marseilleisi: „ Povstaňme
deti Veľkého Paríža …nech krv Marseillenov zvlaží naše brázdy“,
ktorú spievajú počas futbalových zápasov s akýmkoľvek klubom.
Nikdy nevstúpia na územie štadiónu v neďalekom Saint Denis,
kde sa hrali aj majstrovstvá sveta vo futbale: „ nikdy nevstúpime
do Saint Denis, dejiny sa píšu v Parku, naša láska sa volá Paríž,
sme navždy červenomodrí“ znejú chorály novodobých Parisienov.
Parížania , túžiac po slobode a vlastnom spôsobe života sa večne
búrili. Mesto priťahovalo intelektuálov a umelcov, bolo rodiskom
množstva utopických teórií o spoločenskom zriadení, ktoré keď
sa presadzovali do života predajnými politikmi a prospechármi,
spôsobovali ešte väčšie utrpenie a nešťastie. No jedno je isté,
Parížania sa nikdy nezmierili so svojím osudom.
Prekvapenie - Napoleon Bonaparte
Jednou zo zaujímavých kapitoliek parížskych dejín je obdobie,
keď mu vládol Napoleon Bonaparte. Na prelome 18. a 19. sto-
ročia sa vďaka ťažkým časom počet obyvateľov mesta na Seine
znížil na pol milióna a väčšina z nich už bola unavená Veľkou
francúzskou revolúciou v podobe nekonečného násilia, zabíjania,
chaosu a nedostatku všetkého. Východiskom z tejto situácie sa
javil úspešný generál v službách revolúcie Napoleon Bonapar-
te, ktorý ako jeden z mála dokázal prinášať pozitívne výsledky.
Zväčšoval územie Francúzska, porážal nepriateľov a sľuboval
zašlú slávu a koniec utrpení. Nikto netušil, že nasledujúce ob-
dobie vlády tohto panovníka vyvolá drámu, ktorá zachváti celú
Európu, prinesie Parížanom skazu a potupu v rozsahu dovtedy
nevídanom. Tiež netušili, že Napoleonom začne storočie, v kto-
rom sa Paríž stane najkrajším a najdôležitejším mestom sveta, že
parížske spôsoby, myšlienky, štýl v politike, literatúre, v umení,
ale aj vo veciach lásky, módy a gastronómie budú mať obrovský
vplyv na celý svet.
Zmením mesto zapáchajúce mŕtvolami
Napoleon Bonaparte, aj keď jeho pobyt v Paríži počas vládnutia
bol veľmi sporadický, zanechal trvalú pečať v jeho architektúre.
Pasáže, skryté podchody, veľkolepé bulváre, šedivkasté fasády
domov, elegantné námestia, pouličné vybavenie od fontánok,
dlažieb, kandelábrov, mostov a tajuplných záhrad pochádzajú
práve z tohto obdobia. Hovorí sa, že na začiatku vládnutia Napo-
leona smrdeli ulice Paríža mŕtvolami a hnijúcim mäsom, a keď
niekto poriadne dupol na dlažbovú kocku, na povrch sa vytlačila
stuhnutá krv. Zapáchajúce mesto bolo ošarpané a zdevastované.
Napoleon to chcel zmeniť a vyhlásil, že spraví z Paríža najkrajšie
a najbohatšie mesto sveta. Založil francúzsku banku a podpo-
roval súkromné podnikanie. Výsledky sa dostavili a čoskoro sa
hospodárstvo začalo oživovať. Mesto opäť objavilo lákadlá pre-
pychu, na ktoré už pomaly zabudlo. Napoleon nebránil návratu
svojim nepriateľom, bohatým emigrantským aristokratom, ktorí
do mesta opäť prinášali vyberané spôsoby a vycibrenosť starého
poriadku, ale tiež ohŕňanie nosov nad „ korzickým dedinčanom“
Napoleonom.
Jeho záujmom bola aj prestavba mesta. Za dnešnú podobu môže
slávna Champs Élysées vďačiť práve jemu. Domy pri Tuille-
rských záhradách dal zrovnať so zemou a na jej konci dal postaviť
kolosálny víťazný oblúk, aby pôsobila ako najveľkolepejšia ulica
v Európe, symbol vyvoleného národa. Cez Seinu postavil nové
mosty a jedným z jeho najväčších projektov bolo postavenie kaná-
la d’Ourcq, ktorý nielen napájal 65 veľkých parížskych fontán, ale
priniesol do mesta novú ekonomickú činnosť.
ParkPrincov-miestostretnutínovodobýchParisov
VíťaznýoblúkapríchodCáraAlexandraI.
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Rieka Seina
Vzťah Parížanov a Seiny bol neodlučiteľný. Na začiatku
18. storočia priniesla do mesta sériu záplav a vyžiadala si mnoho
obetí. Na druhej strane počas revolúcie, ale aj po nej slúžila ako
jediné miesto na rekreáciu a jediné miesto, kam bolo možné ujsť
ulicami posiatymi krvou. Typické postavičky tejto oblasti Paríža
tzv. „Riverains“, ktorí využívali Seinu ako zdroj obživy, akoby
ani nepatrili do tohto sveta. Boli známi svojou ľahostajnosťou
k veľkým dejinným udalostiam v meste a žili si svoj vlastný život.
Mnohým Parížanom v ťažkých časoch tento nekonformný indivi-
dualizmus dodával útechu a potešenie. Parížania sa do rieky cho-
dili kúpať , zvádzali pri nej ženy, ale priťahovala aj samovrahov.
Anglickí turisti
Po mierovom urovnaní sAnglickom sa Paríž na začiatku storočia
stal módnym miestom anglických turistov. K svojej radosti ho
nachádzali zaostalejší ako Londýn. Ulice neboli vydláždené, zato
po každom daždi špinavé, plné blata, kočiarov, chudákov a zvie-
rat. Angličania s radosťou využívali rozkoše lásky, od luxusne
oblečených dám s odhalenými prsiami v divadlách, až po drsné
prostitútky v špinavých uliciach. Návštevy mesta sa často meni-
li, ako je to dodnes v Paríži a vlastne už aj v Bratislave počas
víkendov zvykom, na bohapusté orgie roztúžených mladých
Angličanov. Neobyčajným adrenalínovým zážitkom bolo
navštevovanie námestia Ľudovíta XV, kde to vraj tak páchlo
krvou , že tadiaľ nechceli chodiť kone ani dobytok. Samozrejme,
dráždila ich aj predstava, že sú v meste, kde sa práve nachádza ich
úhlav-ný nepriateľ „netvor Napoleon“.
Parížanov nafúkaní
návštevníci z ostro-
vov nekonečne drá-
ždili. Mali pocit,
ako by ich chceli
urážať už len svojim
samotným zjavom.
Parížske noviny písali
o spotených a primi-
tívnych cudzincoch,
návštevníkoch ope-
ry, ktorú si dovolili
navštevovať ako sedliaci, len v košeliach. Šírili ich karikatúry,
ako opitých primitívov s brutálnym výrazom tváre, túžiacich po
bitkách a chlipne čumiacich po Parížankách. Angličanom, samo-
zrejme, neušiel ruch, predzvesť budúcej veľkoleposti a so skry-
tou závisťou si robili posmešky, že mnohé z tejto veľkoleposti
pochádza z nakradnutej koristi, vrátane nevyčísliteľných re-
nesančných historických artefaktov zo severného Talianska,
vďaka ktorým sa stal Louvre najdôležitejším múzeom výtvar-
ného umenia na svete. Boli však presvedčení, že toto cisár-
stvo nemôže mať dlhé trvanie, keďže je založené na lúpeži
v cudzine a tyranii doma. Čas ukázal, že mali pravdu.
Dobytie Paríža a cár Alexander I.
Už v roku 1910 sa ukázalo, že začína koniec cisárstva. Porážka
v Španielsku, finančná kríza majúca za následok krach 270 bánk
a obrovská nezamestnanosť neveštili nič dobré. O dva roky neskôr
Napoleon ustupuje od Moskvy a o rok nato totálne prehráva pri
Lipsku. V Paríži vypukla masová hystéria zo strachu z pomsty za
vypálenie Moskvy ( Moskvu v skutočnosti nechala vypáliť ruská
vláda). Hovorilo sa, že Rusi ovládajú len dve francúzske slová:
Bruler Paris! – Spáľte Paríž!. Mesto bolo preplnené žobrajúcimi
zbehmi a utečencami, prinášajúcimi hrôzostrašné príbehy
o ruských Kozákoch. Ulice boli zapchaté povozmi roľníkov, ktorí
hľadali v meste útočište. Domy pre duševne chorých a nemoc-
nice prepustili pacientov, aby uvoľnili miesto raneným. Šialenci
a smrteľne chorí ľudia sa potĺkali po uliciach kde pili, hulákali
a predpovedali apokalypsu. Prestalo sa pochovávať a stovky
mŕtvol boli počas teplého marca v roku 1814 nahádzané do Seiny,
až ich rieka prestala odplavovať. Po uliciach sa bez akýchkoľvek
zábran organizovali kriminálne živly, verejne označovali domy,
ktoré budú vykradnuté a provokatívne ukazovali na ľudí, ktorých
pozabíjajú, keď do mesta vtrhnú Rusi .
V tom čase už stotisíc Kozákov stálo pred bránami mesta, ktoré
takmer nemal kto brániť. Niekoľko hodín pred bitkou sa vyhlado-
vaní Parížania šplhali do kopcov Mount Marteru. Na jeho vrchole
stál uprostred veterných mlynov supermoderný výdobytok tech-
niky, slávny telegrafný pristroj, ktorý Napoleon používal na pre-
nos správ a príkazov do mesta. Vystrašení obyvatelia mesta sledo-
vali ruských Kozákov a počúvali ich exotické zádumčivé piesne,
ktoré zapíjali vodkou. Vojna vypukla za úsvitu a trvala len 5 hodín.
Dym z delostreleckej paľby zahalil mesto nepriehľadnou dymo-
vou clonou, no napriek tomu ju tisíce Parížanov sledovali ako
športový zápas s ďalekohľadmi, zo striech svojich domov. Väčšina
sa ale sústredila v centre mesta na veľkých bulvároch, kde bolo
relatívne bezpečne, a kde si mohli bohatí Parížania dopriať kávu
alebo zmrzlinu v stále otvorených kaviarňach.
Prekvapivý obrat
Ruský cár Alexander I. na prekvapenie všetkých vyhlásil, že
jeho jediným nepriateľom je Napoleon a svojim ľuďom prikázal
vyvesiť na hradby mesta oznamy, že Paríž je pod jeho zvláštnou
ochranou. Parížania sa postupne spamätúvali z prekvapivého ob-
ratu a hrnuli sa oproti prichádzajúcej armáde vyvolávajúc: Smrť
Korzičanovi! Nech žije mier!. Traduje sa, že parížske ženy
kričali: „ Smrť Napoleonovi, pozabíjal všetkých našich milencov“.
Ten bol prístupom Parížanov, samozrejme, znechutený a označil
ich za kozácke obludy. Obyvatelia mesta vo všeobecnosti naozaj
Kozákov úprimne vítali napriek tomu, že budili strach a stále sa
rozprávali pikantné príbehy o tom, ako sa vyžívajú v znásilňovaní
a surovom mučení bičovaním nahých mužov stojacich v ľadovom
mraze. Sami Kozáci síce pohŕdali prepychom Paríža, ale plnými
dúškami si užívali prízemných rozkoší, ktoré ponúkal. Prevádzky
ľahkých domov hlásili prudký nárast návštevníkov. Vtedy sa vraj
dostal do francúzštiny pojem bistro ( rusky rýchlo), pre reštaurácie,
ktoré ich mali rýchlo obslúžiť.
Napriek tomu, že cár mesto ušetril, nastolil stabilitu a poriadok
a davy Parížanov sa každé ráno schádzali, aby ho sledovali ako
prichádza na bohoslužby do pravoslávnej kaplnky na dnešnom,
„La place de la Concorde“ , aby mu prevolávali na slávu, netrvalo
dlho a začala sa prejavovať nostalgia nad samostatnosťou, o ktorú
boli pripravení. Ale to je už iná kapitola dejín Paríža.
( ban)
ProstitútkyvRoyalParis
Parížskytelegraf
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Pohoda 2011
U
ž je to 15 rokov, čo existuje festival, ktorý zmenil vnímanie koncertov a hudby na Sloven-
sku, festival na ktorý príde 30 000 ľudí aj napriek tomu (ale hlavne práve preto), že ich
čaká všetko úplne inak, ako na akomkoľvek inom festivale alebo kultúrnom podujatí, aký
na Slovensku poznáme. Pestrá zmes hudby, divadiel, debát a aktivít každého druhu, už je to
pätnásť rokov, čo sa mnohí ľudia tešia na Pohodu ako na najkrajšie dni v roku.
Tento rok prišli na trenčianske le-
tisko také a toľko veľkých mien ako ešte
nikdy predtým, aj keď organizátor Michal
Kaščák tvrdí, že práve tie na festivale
veľmi nechce, keďže by ľudia prišli iba
kvôli nim. A na Pohodu sa kvôli jednému
koncertu nechodí. Veď na čo by tam boli
zvyšné desiatky vystúpení.
Vo štvrtok siedmeho júla poobede sa
otvorili festivalové brány a 23 tisíc ľudí si
prišlo vychutnať už prvý festivalový večer.
Jeho hviezdou bol Moby, štyridsiatnik
z Ameriky, hviezda, ktorej príchod na
Slovensko čakalo mnoho ľudí už niekoľko
rokov, no podarilo sa to až teraz. Tí, ktorí
sa na tento koncert tešili a nepretlačili sa
až pred pódium, mohli zostať mierne skla-
maní zo zvuku, aký si ikona elektronic-
kej hudby nezaslúžila. Striedanie výšok
a dolných polôh a slabý zvuk vzadu mier-
ne pokazili aj radosť z toho, že Moby hral
naživo, doniesol si celú kapelu a s ľuďmi
komunikoval celý čas. Určite na to bolo
logické a ospravedlňujúce vysvetlenie,
no to Mobyho nevráti. Ale každopádne
bol tam a trochu ho počuť bolo a keď
zahral skladbu Porcelain, všetkých si zís-
kal. Hral najväčšie hity, aj keď doma má
napísaných niekoľko tísíc nových skla-
dieb. ,,Na koncertoch hrám to, čo ľudia
chcú počuť, ale mám vytvorených veľa
nových vecí, ´´ povedal a dodal, že hudba
pre neho už nie je biznis a môže ju robiť
takú, akú chce on sám, keďže o peniaze
už má dávno postarané.
Piatkový program sa začal už pred
obedom, diskusie napríklad s premiérkou,
divadlá, program pre deti, program na
hlavnom pódiu už od dvanástej a nie hoci-
jaký, Janáčkova filharmonie z Ostravy.
Pohoda bola horúca. Všetky predpo-
vede v ktorých bola vo vysokých percen-
tách vyjadrená pravdepodobnosť búrok
sa mýlili a okrem jedného piatkového krát-
keho dažďa nepršalo vôbec. Aj keď ob-
rovské horúčavy spôsobovali úpaly, úna-
vu a nevládnosť a lepšie
bolo piť čistú vodu ako
pivo, všetko zachránili
hasiči striekajúci vodu
na ľudí, rozprašovač,
mokré zábaly hláv a klo-
búky. Poobede prišiel na
Pohodu zahrať aj leg-
endárny český flautista
Jíří Stivín a o tom, ako
sa mu na Pohode páči
si môžete prečítať v roz-
hovore ďalej. Tesne po
ňom sa predstavil aj Dan
Bárta, ktorého trošku
nezaslúžene mnohí spá-
jajú stále s hitom ku filmu
Snowborďáci, ktorý on
už ani nehráva. K Jazzu
má oveľa bližšie ako
k rockovým soundtrac-
kom a okrem toho fotí
vážky. Viac o ňom a Po-
hode takisto v rozhovore ďalej.
Hviezdou večera boli samí Briti. Pulp,
alebo starí ska-páni z Madness zapratali
hlavný stage po zotmení, pred ním sa po
piatich rokoch znovu na koncerte obja-
vili slovenskí Le Payaco, v ktorých návrat
dúfali mnohí a teraz sa im sen splnil. Le
Payaco mohli odchádzať spokojní, ich
texty spieval každý s nimi. Dobrý večer
priatelia, vybehnime na polia. Na inom
stagei sa ukázala ďalšia osôbka z Bri-
tánie, Imogene Heap. Táto žena, do ktorej
sa nedalo platonicky nezaľúbiť, možno
trochu veľa rozprávala, no keď už spie-
vala, hrala na klavíri a na všetko možné
iné, tak by sa jej dalo odpustiť čokoľvek.
Vrchol však bol, keď si ten obrovský dav
pred pódiom rozdelila na tri časti, každá
skupinka si spievala svoje a tak dokázala
Imogene zdirigovať dav v priebehu dvoch
minút a nahradiť vokalistov, ktorých ne-
mala. To bol pekný zážitok. Piatková noc
pokračovala najmä elektronickou hudbou.
Prišla sobota, posledný celý deň festi-
valu a očakávania kapely Portishead,
ImogeneHeapsizdirigovalatisícovýdav
Elektronický mág Moby
konečne zavítal na Slovensko
Na Pohodu prišlo 30 000 ľudí
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/alebo Johnnyho Rottena z Public Image
LTD, niekdajšieho člena Sex Pistols. Či
českého folkára Vladimíra Miššíka. Ráno
ste mohli na diskusii stretnúť Mikuláša
Dzurindu, ako hovorí o egyptskej revolú-
cii, na obed počuť hrať kapelu Hex a o tre-
tej zostalo fungovať iba hlavné pódium.
Na pamiatku obetiam predminuloročnej
Pohody tu prišiel Komorný orchester mes-
ta Trenčín a Chorus Alea, ktorých privítal
Michal Kaščák a aj keď na tomto festivale
je všetko plné emócií, tu boli naozaj silné.
Public Image Ltd boli divokí a napriek
tomu, že Johnny Rotten je už starší človek
a nevyzerá ako v časoch, keď chcel zničiť
britskú monarchiu, stále dokáže poriadne
zhodiť všetko, čo sa mu na tomto svete
nepáči. Mnohých nadchla aj britská po-
pová diva M.I.A., excentrická exotická
britka, ktorá sa vie predať napríklad aj
tým, že všetkých fotografov vezme k sebe
na pódium, aby si ju mohli poriadne vyfotiť
z blízka.
Hviezdny moment prišiel o jedenástej.
Ak chcel človek vidieť Portishead aspoň
zo vdialenosti dvadsiatich metrov, musel
stáť pred stageom už pol hodinu predtým.
Trio z mesta Portishead, zakladatelia trip-
hopu ako ich nazvali kritici, si na veľa
rečí napotrpia. Neradi dávajú rozhovory,
s publikom nekomunikujú a ich koncert
nemohol nikto natáčať. Speváčka Beth
Gibbons má čarovný hlas, ktorý sa len tak
kĺže po ťažkých basových tónoch, občas
až trasúcich srdcom. Prišla na pódium,
pozrela sa do zeme, počkala, kým jej
páni z kapely nespustia bicie, gitary alebo
elektronické škatuľky s efektmi a temné
chvíle sa mohli začať. Aj keď fungujú od
začiatku deväťdesiatych rokov, vydali
len tri albumy. Nevydajú nič, čo by sa im
len trochu nepáčilo. Beth nepovedala za
celý kocnert ani slovo, len odspievala to
najlepšie a najznámejšie, čo na albu-
moch bolo. Poslucháč
sa na tú hodinu
aj niečo ocitol
úplne inde,
niekde vo
vzdialenej galaxii. Ani veľkoplošné ob-
razovky nemohli rušiť túto chvíľu. Neboli
také, ako pri iných koncertoch, kedy sa
tam objavujú jasné zábery na kapelu
a publikum. Iba animácie ako vytrhnu-
té z rozprávkových pekiel a zábery na
kapelu upravené do špeciálnych farieb
a skreslených vizuálov. Aj keď tvár Beth
Gibbons bola pri speve strhaná od žiaľu,
ktorý do toho dávala, aj tak v nej bolo
niečo magické a pekné. Nakoniec uro-
bila niečo, čo vraj robí málokedy. Asi
prekvapená, že na Slovensku môže mať
takéto obrovské a vďačné publikum, sa
s dojatím poďakovala a zošla dole z pódia,
aby si s fanúšikmi podala ruky, zatiaľ čo
kapela dohrala poslednú skladbu. Aj keď
odišli z pódia a technici už prišli spratávať
pódium, po neprestávajúcom potlesku sa
vrátili. A prvé tóny skadby Roads spôso-
bili hypnózu. Niekoľkotisícový dav zmĺkol
tak, akoby na celom letisku nebol nikto. Až
keď začala spievať, nastal ohlušujúci pot-
lesk. Dali dva prídavky a definitívne odišli.
Na ostatných pódiách sa hralo ďalej
a mnohí čakali na piatu ráno,
kedy sa na Pohode víta
slnko. Oplatí sa to
zažiť aspoň jedno
ráno a prečo nie
to posledné.
Ak už mal
človek kon-
certov dosť,
čakanie sa
dalo krátiť
p o p í -
j a n í m
vína a
hraním
na jed-
no z
t r o c h
pián, ktoré si celú Pohodu pokojne stáli
pod altánkami v tráve. Ľudia čakajúci na
východ slnka, začína hrať kapela, ktorá
na Pohode vôbec nemala byť. Miesto
zostavy, ktorá mala na Pohode vystúpiť
,,sa nám z lietadla vykotúľala táto skupina
zTalianska,´´ hovoril ráno na pódiu čakajúc
na slnko Michal Kaščák. Aj tak bolo dobre,
slnko sa muselo tešiť, keď ho všetci vítali
s radosťou a tancom. Tri hodiny po výcho-
de slnka bola poslednou Pohodovou ak-
ciou ekumenická bohoslužba, kde najprv
spieval rabín Zev Stievel o svete, ktorý je
úzkym mostom, a potom kňaz Srholec,
kazateľ Pastirčák a farárka Polcková za
doprovodu hudobníka Pjoniho a ďalších
ukázali, že dogmatické masky a zbytočné
naťahovnia sa sú úplne zbytočné.
Slnko začalo znovu páliť a tak ostalo
iba zbaliť stan a natlačiť sa do kyvadlovky
do Trenčína.
Šesť stageov, detský park, kino, lite-
rárny klub, aréna na debaty, kapacita
30 000 ľudí naplnená, neziskovky, atrak-
cie, desiatky intrepretov z desiatok krajín
a pekný pocit.
Text: Pepo, Foto: Pohoda
Beth Gibbons z Portishead
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Jiří Stivín
Nie som biznismen, ale hudobník
Takýto festival môže byť trochu ne-
tradičné prostredie pre Vašu hudbu. Ako
sa tu cítite?
Skvelo. Na tomto festivale mi je naozaj
skvelo, mám tu výborných kamarátov. Je
tu veľa výbornej atmos-
féry, ľudia sa robia, že
ich to baví a možno ich
to naozaj baví.
Na pódiu pôsobíte
veselo, stáva sa, že
niekedy hráte smut-
ný?
Áno, ale je to skôr
serióznosť ako smú-
tok. Hlavne pri vážnej
hudbe. Vtedy to je skôr
taká meditačná poloha.
Ktorá poloha vyhovu-
je viac Vám?
Keby som si mohol
vybrať, tak by som iba
meditoval. Ale ja mu-
sím hrať aj to, čo vyho-
vuje mojim fanúšikom.
Dnes ste hrali sám,
hráte radšej s ľuďmi
na pódiu, alebo tak
ako dnes?
Najradšej hrám so ži-
vými muzikantmi, ale iba s takými, s ktorými
si rozumiem.
Nemáte vačší pocit istoty, keď hráte
sám?
To nie, práve naopak, človek by to niekedy
na koncerte rád niekam posunul, ale to sa
nedá, keď je tam sám.
Pamätáte sa na na spoluprácu s Richar-
dom Müllerom na Mulleniu Tour? Myslíte,
že táto spolupráca by mohla ešte niekedy
pokračovať?
Áno, bolo to skvelé, tam bola ešte stará par-
tia ako Andrej Šeban alebo Marcel Buntaj.
To, či to bude pokračovať, o tom nerozhodu-
jem ja. Ja nie som biznisman, ale hudobník.
Aj toto moje vystúpenie tu zorganizoval
Mišo Kaščák.
Ostávate aj na sobotný program?
Zajtra tu budem, uvidím, čo stihneme vidieť.
Viete, čo by ste chceli vidieť?
Nemám vôbec žiadnu predstavu, čo tu je.
Ja už som taký starý, že tú novú generáciu
veľmi nepoznám, takže ani neviem, čo stojí
za to. Atmosféra je tu skvelá, nech tu hrá,
kto hrá.
Jiří Stivín
Legendárny český hudobník, a skladateľ. Je
multiinštrumentalistom, ale jeho najtypickej-
ším nástrojom je flauta. Spája jazz aj klasickú
hudbu, založil hudobný súbor Jazz Q, spolu-
pracoval s mnohými českými aj slovenskými
hudobníkmi na obrovskom počte albumov.
Jeho poznávacím znamením je baretka, ktorú
stále nosí na hlave.
Ľudia boli výborní, tešil sa Dan Bárta
Na Pohode hral s projektom Illustratosphere
a počas jeho koncertu začalo pršat. Nikoho
to však neodradilo, práve naopak.
Ako sa Vám tu dnes hralo?
Dobre. Aj keď na začiatku to bol trochu cha-
os, zvukovka a tak, ale to je klasika. Ľudia
boli výborní, išli s nami. Dostali nás do varu.
Upravovali ste špeciálne playlist ?
Áno, vynechali sme plochy, improvizácie,
ktoré normálne radi hráme, ale keď na to má
človek iba hodinu, tak je lepšie zahrať desať
kratších ako štyri dlhé skladby. Takže sme to
postavili tak, aby to tých ľudí bavilo.
Nehrali ste soundtrack zo Snowboar-
ďákov, nevyžadujú to stále fanúšikovia?
Nie. Keď to zahrajme, tak to ocenia, ale
hráme to strašne málokedy a keď, tak
v akustickej verzii.
Z nového albumu s Balzar triom ste hrali
iba jednu pesničku. Zvyknete ich na kon-
certoch hrávať?
Keď hráme s Balzarem, tak hráme iba tie
nové veci plus dva, tri štandardy. Ale dnes
sme hrali s Illustratosphere, takže preto iba
jedna nová vec.
Na Slovensku Vás preslávila aj skladba
Tlaková níž, ktorú ste hrali s Richardom
Müllerom v pražskej Lucerne. Müller
vravel, že ste si tú skladbu vybrali Vy.
Prečo?
Pretože je to dobrá pesnička. Má dobrú
melódiu, text aj atmosféru. Ja ju mám rád,
mám k nej vzťah aj ako poslucháč a veľmi
ľahko k nej nájdem vzťah aj ako hudobník.
S Richardom spolupracujeme aj ďalej, ne-
dávno sme mali koncert v Trenčíne.
Budete hosťom na jeho turné, čo tam
chystáte?
Budeme hrať Tlakovú níž, Už asi nie si a po-
tom to urobím tak, že si popočúvam ďalšie
Richardove pesničky a možno urobím ne-
jakú svoju vec.
Spievali ste s Bobym Ferrinom. S kým by
ste si ešte chceli zahrať?
Ono je to tak, že by som si chcel zahrať
s úplne každým. Ak mám povedať, či mám
nejaký sen, tak to nie. Skôr nejakú svetovú
rytmiku, zahrať si s nejakým gitaristom.
Ale to nie je tak, že by som si s nimi chcel
zahrať, to nie je ani sen.
Mali ste turné s Darou Rollins, hudobne
k sebe nemáte až tak blízko.
Po prvé, robili sme spolu už
v roku 98 v Sexy Dancers, po
druhé, je to dobrá speváčka
a moja kamoška, po tretie, ja
si nemyslím, že by to bolo tak
strašne vzdialené. Rozdiel je
vo zvuku a v inštrumentácii,
my hráme skôr akustický tvar,
kde sú živí hráči s nástrojmi
a Darina používa elektronický
tvar. Ten rozdiel je iba zdan-
livý.
Ste známy tým, že fotíte
vážky, dokonca je jedna
po Vás pomenovaná. Vadí
Vám, keď sa Vás na to no-
vinári pýtajú a nepýtajú sa
na hudbu?
Mne to nevadí, ak sa ma ne-
spýtajú, čo Vy a vážky.
A potom otázka, prečo ja a vážky, na ňu som
odpovedal viac krát, ako všetci ľudia uka-
zovali na úradoch svoj preukaz totožnosti.
Ostávate tu aj zajtra?
Nie, musím ísť domov.
Dan Bárta
Český hudobník, skladateľ a fotograf, spieval
v kapeleAlice, Sexy Dancers,alebo J.A.R, dnes
má jazzové projekty Ilustratosphere, a Robert
Balzar Trio. Na Slovensku je známy najmä kvôli
soundtracku ku filmu Snowboarďáci, ale takis-
to zo spolupráce s Richardom Müllerom. Na
jeseň bude Bárta hosťom na jeho turné Potichu
Tour 2. Jeho záľubou je fotenie vážok, jedna
je po ňom aj pomenovananá
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Diamant golf cup – tradícia pokračuje
Počasie nad golfovým areálom Eurovalley Golf Park v Malac-
kách dávalo tušiť, že zopár krát zatrúbi klaksón zvolávajúci hráčov na
nútenú prestávku. To však nič nemenilo na veci, že turnaj a s tým spo-
jená zábava začínali ešte lepšie ako pred rokom. Viac hráčov, sponzo-
rov, viac zábavy, viac zaujímavých hostí, viac návštevníkov a samoz-
rejme neodmysliteľná charita, vlastne hlavný dôvod tohto príjemného
podujatia. Jedna vec sa stala naozaj realitou, prvý ročník si získal
veľmi dobré meno a keďže tento typ podujatí by sa mal samozrejme
z roka na rok zlepšovať, organizátori si museli dať záležať.
Séria má podobný systém ako pred rokom, pozostáva z troch tur-
najov, ten prvý opäť prebehol v Malac-
kách, pokračuje na ihrisku Black River
v Bernolákove a meno celkového ví-
ťaza sa dozvieme v septembri opäť
v Malackách.
Organizátor podujatia Agentúra Age
a jej riaditeľ pán Pavelčik samozrejme
netajil spokojnosť s tým, že sa pomaly
ale isto zakladá pekná tradícia, ktorej
účelom je v prvom rade charita a je to
o to príjemnejšie, že sa to dá robiť aj
takýmto spôsobom.
Aj tento rok sa na putovnú trofej od
spoločnosti Top Line Diamonds zapíšu
mená víťazov. Na otázku čo robila celý
rok, majiteľ spoločnosti pán Šuranský
s golfovým úsmevom odpovedá: „Tro-
fej celý rok nerobila nič, len čakala
a stála, ale pomaly zvyšovala svoju
hodnotu a to aj napriek tomu, že na nej
nepribúdali nové diamanty. Zásluhu na tom má cena zlata a diaman-
tov, ktoré neustále stúpajú a dnes sa reálna cena trofeje vyšplhala na
viac ako 500 000 eur“ .
Diamant golf cup však ponúkol aj iné lákadlá, ktorých majiteľmi ste
sa mohli stať, stačilo si kúpiť golfovú loptičku alebo sladkú maškrtu
a mohli ste získať zaujímavé umelecké dielo od výtvarníčky Gor-
dany Turuk, alebo dokonca
diamantový šperk od Top
Line Diamonds. Výťažok
samozrejme nešiel na gol-
fové loptičky ale na charitu.
Turnaj je samozrejme aj
spoločenskou udalosťou
a zatiaľ čo sústredene sa
tváriaci hráči golfu odpaľujú
a patujú biele ale veľmi tvr-
dé loptičky, ako si to mohol
vyskúšať na vlastnej koži
jeden môj priateľ, ich sprie-
vod a návštevníci využíva-
li pohostinnosť organizáto-
rov turnaja Agentúry Age,
agentúry B&W, generálnych reklamných partnerov Top Line Dia-
monds, Euronics a samozrejme ďalších, ktorí sa na podujatí podieľali
a učili sa základom golfu. Počúvali juhoamerické rytmy, ktoré produ-
koval famózny Lazaro z exotickej Kuby, sledovali módnu prehliadku
návrhára Róberta Bartolena, mohli ste si vyskúšať, či vám sedia au-
tomobily BMV, alebo len tak popíjať dobré víno z vinárstva Doľany
a vychutnávať dobré jedlo, kvalitné cigary a samozrejme mnoho
iných lákadiel. Celý program perfektne moderoval dobre naladený
markizácky moderátor Roman Juraško. Nasledujúci turnaj sa odohrá
v Bernolákove 23. Júla 2011 a podľa doterajších skúseností stojí
naozaj za to.
DIAMANT
GOLF CUP
Juraj Pavelčík
JurajŠuranský
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/René Školiak, slovenský reprezentant, v minulej sezóne naj-
produktívnejší hokejista HK 36 Skalica, tento krát reprezentoval
časopis Entrez...Cafe Journal.
E: René, ako si sa dostal ku golfu?
RŠ: Zelenú kartu som dostal v Slavkove pri Brne, ale hlbší záujem
o golf som získal v Skalici, mojom terajšom pôsobisku. Moji pria-
telia tam otvorili krásne golfové ihrisko, podporovalo to aj mesto
a vznikla tam perfektná golfová atmosféra, do ktorej som sa nechal
vtiahnuť a veľmi rýchlo ma to chytilo.
E: Na prvý pohľad to vyzerá tak, že hokej a golf majú niečo
spoločné, je to naozaj tak?
RŠ: Pre mňa je golf v prvom rade forma relaxu, ale tie pohyby
tam sú trochu podobné, možno sa dá využiť aj ten cit pre úder do
loptičky a platí to vzájomne.
E: Nie je golf na hokejistu príliš pomalý?
RŠ: Je to určite pomalšie, ale je to vynikajúca forma oddychu,
hlavne po ťažkej sezóne, aby človek nevypadol z rytmu. A niekedy
dá človeku naozaj zabrať, hlavne keď hľadáte loptičky, prejdete aj
8 kilometrov.
Na rozdiel od prvého ročníka sa Fedor Flašík dlho pohyboval po
ihrisku bez manželky Moniky.
E: Pán Flašík, minulý rok ste sa po ihrisku pohybovali
s manželkou, teraz ju tu nevidno, zanevrela na golf?
FF: No práve pristála vo Viedni z Bruselu a príde ma ešte podporiť.
E: Takže hrať už asi nebude?
FF: Asi nie.
E: Minulý rok tu získala cenu, dokážete ju nahradiť?
FF: Neviem, neviem, či sa mi to podarí ako jej pred rokom, ale
robím, čo je v mojich silách.
E: Koho považujete za lepšieho hráča, ju alebo seba?
FF: Ako kedy, ona hrá golf s takým ženským rozumom,
ja s chlapskou ješitnosťou.
E: Čo je pri golfe lepšie, ženská logika alebo mužská ješitnosť?
FF: Samozrejme, ženská logika je vždy najlepšia.
Symbolom charity sa už po druhý krát na tomto turnaji stala
kráľovná magického skla, výtvarníčka a majiteľka nadácie Arte
Bene pre sociálne slabé deti Gordana Turuk, ktorá výťažok
z turnajov použije na stavbu detského záchytného domu pri jazere
Vojka neďaleko Bratislavy.
E: Gordana, turnaj má silný charitatívny podtón, dnes je to už
druhý krát, keď takýmto spôsobom chcete získať peniaze pre
sociálne slabé deti. Čo ste urobili s minuloročným výťažkom?
GT: V minulom roku sme zo získaných peňazí organizovali zá-
jazd do Chorvátska pre sociálne slabé deti, ale tých peňazí nikdy
nie je dosť, tak sme si povedali, že by bolo lepšie spraviť pre ne
niečo zaujímavé tu na Slovensku, bolo by to lacnejšie a mohli
by sme pomôcť viac deťom. Prišla som s myšlienkou Detského
záchytného domčeka, kde by mali deti aj s mamičkami, ktoré
nemajú domov, akési prechodné bydlisko. Išlo by o relax spojený
s výchovou k určitým veciam a úkonom, na ktoré nie sú bežne
zvyknuté. Bude to aj o vzťahu k prírode ale aj o zábave. Hľadala
som čo najvhodnejšie miesto, až som sa dostala k Vojke, veľmi
peknému jazeru, ideálnemu na takýto projekt. Myslím, že tie deti
ktoré nemôžu za svoj osud, si niečo také zaslúžia. Zatiaľ to pripra-
vujeme pre dvadsať detí aj s mamičkami a bude to kombinované
s víkendovými pobytmi. Projekt už máme a teraz sa púšťame do
samotnej realizácie.
E: Vraj budete dnes dražiť aj golfovú palicu z kameňa.
GT: Áno, dala som to urobiť jednému chorvátskemu výtvar-
níkovi, je v reálnej veľkosti z jedného kusa kameňa, na skleneno
- zlatom podstavci. Zvláštnosťou je, že je to presne ten istý kameň,
z ktorého je postavený Biely dom vo Washingtone, k tomu kameňu
je dnes problém sa dostať.
E: Čo vaša aktuálna tvorba?
GT: Teraz pripravujem jednu výstavu, pôjde to do Nórska.
(Cena bola vydražená za 3000 eur)
RenéŠkoliakManželiaFlašíkovci
GordanaTurukaRomanJuraško
Lazaro
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Dominik Hrbatý
Róbert Bartolen
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Horoskop - kam na dovolenku
Baran (21.3. – 20.4.) mincový princ, slnko
Keďže milujete zábavu a tanec môžete sa ísť tento rok pozrieť
napríklad na Ibizu. Láka vás i ďaleký New York. Ak to tento
rok náhodou nestihnete, keďže vás čaká dosť práce, choďte
aspoň s priateľmi na chatu, dobre sa zabavíte. V láske nič nové,
možno malý nevinný flirt. Zo zdravia si dávajte pozor najmä na
členky, chodidlá, aby ste neprišli k nejakému drobnému úrazu.
Býk (21.4. – 20.5.) hviezda, žezlová kráľovna
Vy máte radi prírodu, baví vás chodiť do cirkusu, alebo do Dis-
neylandu. Tento rok sa však asi chytáte k moru, je to dobré
najmä pre tých z vás ktorí majú problém s alergiami. Viete, že
slnko a more vám veľmi pomáha. Môžete navštíviť aj Talian-
sko, malo by sa vám tam páčiť. V práci by mali dopadnúť
dobre všetky vaše projekty a čo sa lásky týka, možno budete
mať pocit akéhosi sklamania.
Blíženci (21.5. – 20.6.) miernosť, blázon
Dobrodružstvo vás veľmi nepriťahuje. Pre vás je dôležitejšie
pohodlie, kvalitný hotel a kvalitné služby. Choďte na dovole-
nku kde budete môcť ísť spať po pol noci, pred tým si však
zatancujete na terase s priateľmi a ochutnáte dobrú večeru.
V práci budete mať trochu nervozitu, asi budete premýšľať, že
niektoré veci zmeníte, v láske bude pokojné obdobie, tak si to
užívajte.
Rak (21.6. – 22.7.) mincová princezna, prezieravosť
Vás to veľmi ťahá k vode, ostré slnko vám však úplne nerobí
dobre, tak si nezabudnite pribaliť parádny veľký klobúk a krém
na opaľovanie. Lákajú vás i historické pamiatky, a odporúča
sa vám navštíviť Francúzsko, ktoré vás očarí. Prechádzky na
pobreží budú pre vás tým pravým oddychom. V práci sa snažte
o väčšiu uvoľnenosť, všetko chcete stihnúť, spraviť dobre,
ale už na úkor seba. V láske nič nové ale zo zdravia pozor na
vysoký tlak.
Lev (23.7. – 22.8.) mincový rytier, mág
Asi by ste sa chceli ísť pozrieť do Egypta. Priťahujú vás
egyptské kráľovské pyramídy, prípadne slávne koloseum
z rímskej ríše. Večer vychladený nápoj na terase a dobrá zába-
va. Takúto dovolenku si nenechajte ujsť. V práci budete mať
pokojnejšie obdobie, ktoré však príde až po vykonaní zmien,
ktoré sa vám možno nebudú úplne pozdávať. V partnerstve sa
črtá možnosť akéhosi pozitívneho posunutia, nezadaný môžu
nájsť novú lásku.
Panna (23.8. – 22.9.) veľkňažka, mečová kráľovná
U vás je podstatné aby ste prežili pokojnú, tichú dovolenku.
Lákajú vás hory i šport. Skúste jazdu na koni, golf alebo surf.
Možno sa skúsite vybrať do severnejšie položenej krajiny. Nič
vážne vám nehrozí, takže si môžete užiť i malé dobrodružstvo.
V práci bude všetko po starom, len v láske budete robiť asi
zmeny. Zo zdravia sa venujte viac chrbtici, kolenám, ale operá-
cie sa vám v letnom období neodporúčajú.
Váhy (23.9. – 22.10.) veda, prímerie
Na dovolenke potrebujete leňošiť, mať pocit že vás nikto ničím
nezaťažuje. Priťahuje vás romantika na opustenej pláži a ces-
tovanie na skútri, po krajine. Ak by ste mali možnosť požičať
si motorový čln a plaviť sa po vode, bude to pre vás asi tá
najkrajšia dovolenka. V práci pôjdu veci rovnako, odporúča
sa vám v letných mesiacoch investovať. V láske nič nové, zo
zdravia možné bolesti hlavy.
Škorpión (23.10. – 22.11.) kolo osudu, cisár
Vaša ideálna dovolenka je práve vtedy keď môžete vypnúť,
cítiť sa bezstarostne, v príjemnom romantickom prostredí. Nie
je ani tak dôležité kde ste, ako to s kým tam ste. More je však
vašou obľúbenou destináciou, takže si ho môžete zvoliť aj
tento rok. V práci by malo byť trochu spomalené obdobie, bu-
dete mať pocit že sa veci nehýbu úplne podľa vašich predstáv.
V láske celkom prijemné obdobie.
Strelec (23.11. – 21.12.) veľkňaz, cisárovná
U vás je dôležité, aby sa na dovolenke stále niečo dialo. Ak
by ste mali preležať celé dni na jednej pláži, to by ste určite
nevydržali. Túžite spoznávať, baviť sa, chodiť, športovať.
S vami sa väčšinou nikto nenudí. V práci sa vám bude dariť,
mali by ste mať dobré výsledky. V láske to už bude trochu
horšie, mali by ste sa viac snažiť, byť pozitívnejší a prekonať
urážlivosť a ľahostajnosť.
Kozorožec (22.12. – 20.1.) mincová princezná, svet
Ťahá vás to do prírody, pozorovať miestu flóru a faunu.
Priťahujú vás národné parky, morské akváriá, safari ale aj
chladnejší sever. K tomu stačí už len trochu športu, večer
príjemnej pohody a je to pre vás dovolenka, na ktorú nezabud-
nete. V práci sa črtajú určité zmeny, tie však v tomto období
ešte nenastanú. Nezadaní budú mať možnosť spoznať novú
lásku, ale tí zadaní môžu mať v partnerstve trochu nedorozu-
menia.
Vodnár (21.1. – 19.2.)mečová kráľovná, úspech
Pre vás je dôležitý spoločenský život. Potrebujte okolo seba
ľudí, pretože vás baví nadväzovať nové kontakty. Dobré je, ak
je dovolenkové miesto bohaté na zaujímavosti. V práci by ste
sa mohli dopracovať k dobrému miestu, novým pozitívnym
možnostiam. V láske budete mať dobré obdobie, nenechajte si
však do vzťahu zasahovať tretiu osobu. Zo zdravia trochu pro-
blémy s imunitou.
Ryby (20.2. – 20.3.) milenci, slnko
Vy túžite po vode, slnku, prírode. Čím toho bude viac, tým
lepšie. Romantika je pre vás tiež dôležitá, avšak vašim ideál-
nym miestom je pozorovanie vodnej hladiny. Obľubujete mie-
ste špeciality, pretože ste labužník. Môžete sa ísť pozrieť i na
nejaké pamiatky, ale najlepšia je pre vás prechádzka po pláži.
V práci sa nič dôležité neudeje, v láske by sa vám však malo
dariť.
Vaša Lenka
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Tarotová poradňa
Tarotová poradňa
Máte problém so svojimi blízkymi? Nadarí sa vám nadviazať
vzťah, alebo máte problémy v práci a neviete čo s tým?
Niečo vás trápi a neviete si poradiť,
ako sa dostať z ťažkej situácie?
Na vaše dopyty vám profesionálne odpovie
Lenka Vdovjaková,
ktorá je autorkou viacerých kníh o vykladaní kariet. Dbáme na
anonymitu, avšak Lenka potrebuje poznať vaše meno a priezvisko,
v časopise samozrejme uverejníme len vašu prezývku,
ktorú sami uvediete.
Píšte na adresu: lenkavd@centrum.sk
Po rodičoch som s bratom zdedila dom, ja mám ale
svoje bývanie a nemám deti, tak som sa rozhodla, že svo-
ju čiastku darujem bratovi. Nie som si však istá či je to
správne rozhodnutie. Poradíte mi?
Zn. Anna
Je to od vás veľmi pekné, že uvažujete o darovaní svojej
čiastky bratovi, je to určite vzácna situácia. Asi sa však bojíte
či si to brat naozaj zaslúži, alebo nie. Možno tiež uvažujete
v zmysle niečo za niečo. Vy mu darujete dom a on vás s rodi-
nou na starobu zaopatrí. Trebárs. Naozaj len málokto niečo
dá bez toho aby niečo za to neočakával. Ak niečo konkrétne
očakávate, bolo by vhodné sa druhej strane k tomu otvorene
vyjadriť, aby ste ju tým do budúcna náhodou nešokovali, čo by
vám pravdaže mohlo priniesť skôr ťažkosti a nedorozumenia.
Vášmu bratovi by vaša pomoc bola naozaj potrebná. Podľa
všetkého to, čo mu ponúkate síce očakáva, ale neberie to ako
samozrejmosť. Nebojte sa svojho rozhodnutia, práve naopak.
Ako sa aj hovorí – trocha prejavenej dobroty pre človeka zna-
mená viac než láska k celému ľudstvu.
Môj problém s ktorým sa na teba obraciam trvá už
veľmi dlho. Som nešťastná, o mojom živote by sa dalo
povedať, že sa mi stále lepí smola na päty, som bezradná
a neviem čo robiť.
Zn. smola
Váš pocit neistoty, bolestí sa ťahá už z detstva, dospieva-
nia. Bolo by preto vhodné navštíviť odborníka ktorý sa venu-
je tzv. rodinným konšteláciám a tiež vám odporúčam liečiť
i svoj psychický stav so psychológom, prípadne i psychiatrom.
Mali by ste sa tiež naučiť na sebe pracovať, niekedy sa musíte
vzdať i svojich zaužívaných koncepcií, aby sa niektoré veci
naozaj zmenili. V tomto bode sa už staviate i do role obete.
Nesnažte sa brať záležitosti ako trest, ale ako skúšku ktorá
vás má posilniť, niečo naučiť. Všetky naše problémy začínajú
hlavne v mysli. Odtiaľ by teda mal človek začať, meniť svoje
názory, zvyky či niektoré myšlienky: 1. nestavať sa do role
obete, 2. nemať sebadeštruktívne sklony či myslenie, 3. nebrať
ťažkosti ako svoj trest, 4. radovať sa z maličkostí, 5. trpezlivo
nadväzovať kontakt so svojim podvedomím, 6. nevytvárať si
negatívne obrazy sveta, 7. rozbiť negatívne stereotypy, 8. brať
život ako hru, učenie.
Vaša Lenka
Prečo si ženy ubližujú?
Je prirodzené, že každá žena chce byť pekná, úspešná, mať úctu a
rešpekt spoločnosti. My muži chceme, aby boli vždy pekné, príťažlivé,
dobré matky a manželky. Naplniť tieto očakávania je pre ženy veľmi
náročné a často frustrujúce.
Fyzická krása a osobný imidž
sú v našej spoločnosti faktory,
ktorým sa pripisuje až neprimerane
veľký význam. Doba je však taká
a ženám často neostáva nič iné,
ako podľahnúť tomuto tlaku. Zo
širokého spektra rôznych foriem
budovania osobného imidžu sa ch-
cem zastaviť pri skrášľovaní tela
kozmetickými prípravkami.
Dnes je na trhu množstvo koz-
metických značiek, ktoré ponúkajú
ženám široký sortiment svojich
výrobkov a ktorých predaj je pod-
porovaný masívnou a často za-
vádzajúcou mediálnou reklamou.
Obzvlášť moderné je dnes používanie prírodnej kozmetiky čo je
vo svojej podstate správny postoj, nakoľko prírodný produkt je to
najlepšie, čo môžeme nášmu telu dať.
Položme si však otázku, čo je to prírodná kozmetika?Ak pridáme do
čaju s teplotou nad 50° C čerstvú citrónovú šťavu, vitamín C zničíme,
podobne je to aj s medom. Obecne povedané, tepelným spracovaním
zničíme všetko živé v prírodných produktoch. Všetky kozmetické kré-
my sú spracovávané pri vysokých teplotách, a tak prítomnosť prírod-
ných ingrediencií v nich je len fikciou a z takejto kozmetiky sa stáva
mŕtva bezvýznamná hmota s výnimkou chemických prísad, ktor&ea
cute; krátkodobo môžu pomôcť, ale vždy na úkor budúcnosti.
A čo populárne hydratačné krémy? Obsahujú kolagén, ktorý ab-
sorbuje vodu, ktorá je súčasťou krému a po jej odparení čerpá vodu
z pokožky, čím sa z hydratačného stáva dehydratačný krém. A to je
dôvod, prečo musíme krém opakovane nanášať na pleť.
Sulfáty, polypropylény, tenzidy a iné ropné deriváty, ktoré sú
súčasťou kozmetických výrobkov sú tie isté, ako vo výrobkoch na
umývanie riadu a pranie bielizne. Nikto z nás by asi nebol ochotný
užiť takýto kozmetický prípravok perorálne /ústami/, napriek tomu ho
bez váhania aplikujeme do tela cez pokožku.
Výsledkom používania takejto „prírodnej kozmetiky“ je, že ženy
majú v oveľa horšom stave vlasy a pleť ako muži, ktorí kozmetike
nevenujú toľko pozornosti.
A prečo tomu tak je? Ide predovšetkým o veľký biznis kozmetick-
ých firiem. Ich cieľom je spotreba a spotreba sú finančné zisky.
Kvalita Vašej pleti, pokožky a vlasov z pohľadu budúcnosti je to
posledné, čo kozmetické spoločnosti zaujíma. Oni nemajú záujem
o Vaše zdravie. Prostredníctvom masívnych reklamných kampaní
ponúkajú stále nové a nové „zázračné“ produkty, používaním ktorých
dosiahnete pekné a „zdravé“ vlasy, pleť a pokožku.
Ak je tomu tak, prečo si ženy zakrývajú svoju pleť hrubou vrstvou
mejkapu a už v strednom veku podstupujú plastické operácie?
Možno si teraz pomyslíte, že pomenovať skutočnosť je jednodu-
ché, ale čo s tým, aké je riešenie?. Učte sa od svojich predkov, pýtajte
a sa svojich matiek a starých matiek, všímajte si ľudí pochádzajúcich
z východných kultúr, ktorí u nás na Slovensku žijú a nenechajte sa
manipulovať bezohľadnosťou kozmetických firiem.
Na záver chcem povedať len toľko , že skutočná krása nie je o tom
čo máte na sebe, ale o energii, ktorú vyžarujete a ktorá je v každej
z Vás. O energii, ktorá je večná, priťahuje ľudí a vytvára vzťahy
naplnené láskou, porozumením a radosťou zo života.
Milan Zeman
www.indickakozmetika.sk
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Sedem tibetských typov
Š
ťastie, zdravie a harmónia – ako ich dosiahnuť? Tajomstvo ukrýva stará tibetská typoló-
gia ktorá vznikla na ,,streche sveta“ v odľahlých himalájskych kláštoroch. Ide o typoló-
giu ktorá môže pozitívne zmeniť váš život.
Ide o rozoznávanie troch druhov energií, ktoré sa vyskytujú všade v prírode, teda aj
v ľudskom tele. V optimálnom prípade sú všetky tri vo vzájomnej harmónii.
1.typ éterický
Ako vyzeráte:
Ste drobní, malí, jemní a krehkí, alebo urastení a štíhli
s tenkými končatinami a slabo vyvinutým svalstvom. Vaša
tvár má jemné rysy, vysoké čelo, ostražité oči, výraznú
mimiku. Myseľ je jasná, nedbáte na konvencie, niekedy
máte sklon hádať sa. Ste idealista a máte sklon vyžívať sa
v umeleckom nadaní. Máte zmysel pre jemnosť a máte veľkú
schopnosť empatie. Tieto vlastnosti vás robia zraniteľnými.
V kritickom období pre starosti skoro ani nespíte. O peniaze
nedbáte, ste schopní impulzívne rozhadzovať peniaze,
čo môže viesť k finančným problémom. Rýchlo
meníte nálady aj názory, veľmi sa premáhate
a veľa pracujte.
Zdravotné problémy:
Stres robí zle vašej tráviacej sústave, ale
aj psychike. Možné sú najmä bolesti hlavy,
búšenie srdca, hrozí gastritída a zápchy.
Stravovanie:
Najdôležitejšie pre vás je čas a pokoj.
Vhodné sú energeticky bohaté bielkovinové
jedlá, napr. strukoviny, obilniny, výdatné po-
lievky so zeleninou. Dobré je po jedle vypiť
pohár vína. Káva ani nadmerné množstvo
čierneho čaju sa neodporúča. Veľmi škodia
akékoľvek drogy.
Čo vás lieči:
Homeopatia, akupunktúra, prírodné lieči-
teľstvo ale aj psychoterapia. Pomáha joga, kú-
pele v teplých prameňoch, nenáročný pohyb ako
tanec, prechádzky, plávanie, bicyklovanie.
Dodržujte vo svojom živote pravidelnosť.
2. typ vodcovský
Ako vyzeráte:
Ste strední, svalnatí, s výraznými črtami
tváre. Prekypujete energiou, vystupujete
sebavedome, viete byť veľmi presvedčiví.
Dokážete podstúpiť aj riziko. Máte však
aj panovačnosť, veľkú žiarlivosť, egoizmus
a dokonca až bezohľadnosť.
Zdravotné problémy:
Pečeň, žlčník, tenké črevo. Môžete byť
náchylní na rôzne infekcie, zápaly kože, ale
i očí.
Stravovanie:
Ráno sa vyhýbajte príliš ostrým alebo horúcim jedlám.
Pre vás je najlepšie keď začnete jesť až po 14. hodine,
a najlepšie niečo ľahké, napr. šalát. Najlepší čas opäť na
ľahkú večeru je pre vás okolo 19. hod.
Čo vás lieči:
Pre vás je veľmi vhodná meditácia, pravidelný pôst
i cvičenie jogy. Pomáha vám studená sprcha, masáže.
Vyhýbajte sa saune, prílišnému slnku, bojovým športom.
Neodporúča sa káva ani príliš silný čierny čaj.
Snažte sa byť najmä umiernení a súcitní.
3. typ pokojný
Ako vyzeráte:
Máte dobre vyvinuté telo, pevné kosti, nápadne vzpria-
mené držanie tela. Tvár je väčšinou okrúhla, pery plné, oči
veľké a nežné. Ste rozvážna povaha, tolerantná. Dá sa na
vás spoľahnúť, ste fyzicky aj nervovo veľmi silní.
Zdravotné problémy:
Máte zdĺhavé trávenie, chúlostivé sú a pľúca, dýchacie
cesty, obličky, látková výmena. Ak sa necítite dobre, treba si
dopriať dostatok spánku.
Stravovanie:
Po jedle sa občas necítite dobre, tu však pomôže len
pohyb. Raňajky pre vás nie sú dôležité, stačí čaj, najlepšie
citrónový s medom alebo káva. Jedlá pre vás by mali byť
netučné, varené alebo dusené, kyslé ovocie, olivy, zázvor.
Čo vás lieči:
Pohyb a chodidlá majte vždy v teple. Uvoľnite sa v horú-
com kúpeli, vhodná je i masáž a sauna.
Pre vás sú dôležité najmä nové životné impulzy, aby ste
mali motiváciu.
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/4. typ suverénny
Ako vyzeráte:
Strednej až vyššej postavy, niekedy plnšej, ale vždy
pevnej a silnej. Tvár má výrazné črty, ste sebavedomí. Veľa
vydržíte a to fyzicky, ale aj psychicky.
Zdravotné problémy:
Pečeň, náchylnosť na infekčné choroby.
Stravovanie:
Vaša tráviaca sústava vám sama napovie čo by ste mali
jesť. Ak však funguje dobre viac sa držte šalátov a jedla
až po 14. hod., ak máte problémy viac sa vám hodí jedlo
ohrievať, jesť varené alebo dusené potraviny. Opatrne s by-
linkami a koreninami. Ostré jedlá sa neodporúčajú.
Čo vás lieči:
Snažte sa, aby bolo vo vašom živote všetko skôr umier-
nené. Ani príliš studené, ani príliš horúce. Kúpať by ste sa
mali vo vlažnej vode, piť vlažné nápoje, pestovať pokojný,
vytrvalostný šport.
Snažte sa viac o citlivosť.
5. typ rebelantský
Ako vyzeráte:
Ste stredne veľkí, štíhli, športového atletického tela,
s dlhými štíhlymi končatinami. Tvár je výrazná, ale jemnejšia.
Máte veľkú vitalitu, občas však môžete vyústiť do agresivity.
Zdravotné problémy:
Bolesti hlavy a závraty.
Stravovanie:
Vyhýbajte sa káve aj silnému čaju. Namiesto bohatých
chodov radšej jedzte menej a častejšie. Jedzte radšej až po
14. hodine.
Čo vás lieči:
Najviac vám škodí stres, robte teda niečo proti nemu.
Vedome sa prinúťte k určitému času strávenému v absolút-
nom pokoji. Robte dychové a uvoľňovacie cviky, plávajte,
alebo pestujte jogu. Snažte sa nájsť vo svojom živote zlatú
strednú cestu.
Hľadajte a nachádzajte pokoj.
6. typ mysliteľský
Ako vyzeráte:
Pokojní, rozumní. K harmónii by ste však potrebova-
li trochu viac dynamiky, ohňa v sebe. Ste dobre stavaní.
Vaša tvár môže byť okrúhla ale nie je hrubá. Ústa, nos,
brada sú jemne vykreslené. Bledé oči a vysoké čelo pou-
kazujú na vašu citlivosť. V duši máte dva extrémy: pokoj
a stabilitu a na druhej strane ľahkovážnosť, tvorivosť, nepo-
koj a nestálosť.
Zdravotné problémy:
Pomalá látková výmena, problémy s trávením, dýcha-
cie ťažkosti. Pri citových krízach sa môžu objaviť psychické
poruchy.
Stravovanie:
Potrebujete teplé a výživné potraviny. Nejedz-
te hlavné jedlo večer, ale na obed. Namie-
sto kávy pite radšej čaj. Môžete používať
sezamový olej, med, ryby. Rovnako
tiež zázvor, škoricu muškátový oriešok,
čierne korenie. Opatrne s rozmarínom
a mätou piepornou.
Čo vás lieči:
Na vyváženie potrebujete teplo, a to
v každom ohľade. Do zimnej prechádz-
ky sa nikdy nenúťte. Vlhké priestory môžu
u vás viesť k artritíde a oslabiť vašu životnú
energiu.
Snažte sa mať viac pohybu, viac aktivity.
7. typ deti šťasteny
Ako vyzeráte:
Ste dobre stavaní s peknými očami, jasným
pohľadom, zdravou pleťou a silnými vlasmi.
Harmonicky v sebe spájate všetky ostatné
princípy typov avšak bez disharmónie, ktoré
jednotlivé typy majú. Od prírody ste psychicky
zdravý s pozitívnym výzorom. Na druhých
pôsobíte uvoľnene, sympaticky. Máte všetky
predpoklady viesť šťastný, harmonický život.
Samozrejme musíte tomu trochu pomôcť –
snažiť sa počúvať svoju intuíciu, uvedomiť
si, aké vlastne máte požiadavky od života,
nasadiť svoju silu aby sa splnili. K návyko-
vosti nemáte sklon.
Zdravotné problémy:
Keď trochu športujete, nemusíte sa báť
žiadnych vážnych ochorení.
Stravovanie:
U vás postačí, ak sa budete riadiť svojim
citom, intuíciou, máte vyslovene zdravý inštinkt.
Čo vás lieči:
Kľúč máte v rukách vy, už musíte nájsť len vhodný
zámok. U vás je dôležité najmä vedieť čo vlastne chcete
a v tom smere potom aj konať. Splňte si všetky svoje
požiadavky.
Lenka
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Veľké oči
Majú ľudia ktorí sú sebavedomí, zväčša extro-
vertní s vodcovskými schopnosťami. Sú srdeční
a v zamestnaní si nenechajú ujsť žiadnu príležitosť
k postupu. Takíto ľudia sú ale aj dosť citliví
a zraniteľní.
Malé oči
Prezrádzajú inteligentnú ale aj dosť samoľúbu
osobnosť, ktorá je dokonca uzavretá, má sklon
k dogmatizmu a puntičkárstvu. Čím sú oči
menšie tým sú väčšinou ženy viac uzavretejšie
a neschopnejšie vnímať podnety z vonku. Takéto
ženy môžu byť aj závistlivé a zatrpknuté. Bývajú
však aktívne a potrebujú publikum.
Chladná farba očí
Šedá, tmavomodrá a svetlomodrá farba očí patrí
ľuďom, ktorých je možné ľahko ovplyvniť. Na
druhej strane sú to však tvorcovia, ostatní sú len pri-
jímatelia ich geniálnych nápadov. Sú to citliví ľudia,
keď sa im však nedarí podľa ich predstáv vedia byť
dlho veľmi zatrpknutí.
Hnedá farba očí
Ľudia s touto farbou očí chcú smelo kráčať za
svojim cieľmi, dokážu to byť veľmi odvážni ľudia.
Svetlohnedé oči prezrádzajú hanblivosť. Ženy s ta-
kouto farbou očí vedia byť veľmi vrtošivé, príťažlivé
a v spoločnosti veľmi obľúbené.
Zelená farba očí
Sú to ľudia ktorí, si potrpia na dobre vykonanú
prácu. Vedia byť prísni nielen na seba, ale aj na svo-
je okolie. Ženy s takouto farbou očí vedia byť sta-
rostlivé. Koho si obľúbia, zastanú si ho, a to často
i na úkor seba. Avšak pri tých, ktorí nezodpovedajú
ich predstavám sa správajú veľmi chladne a odme-
rane.
Zeleno hnedá farba očí
Zväčša sa títo ľudia riadia pravidlom – ako sa ty
správaš ku mne, tak sa ja budem správať k tebe. Sú
to väčšinou vytrvalí a presní ľudia. Rovnako to však
vyžadujú aj od ostatných. Ženy s takýmito očami
si potrpia na rodinné tradície. Ak si ich ale niek-
to nevšíma zariadia, aby to daný človek poriadne
oľutoval.
Lenka
M
innechan Gibadulin, ruský praktický lekár a neuropatológ charakterizoval jednotlivé typy očí.
Zaoberal sa nielen tým, či sú veľké alebo malé, ale opísal čo to znamená, keď vlastníte modré,
či zelené oči.
Očiokno do duše
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/51
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/K
eď sa v polovici 90. ro-
kov minulého storočia
zavŕšil boom cross-
overu, odborná kritika sa
dušovala, že niečo tak sil-
né sa už len tak neobjaví.
Pravdepodobne jej uniklo, že
vo veľkých aglomeráciách už
klíči nový fenomén – hip-hop.
Spočiatku posmechársky štýl
nakoniec prevalcoval takmer
všetko, čo mu stálo v ceste
a čelné pozície na hudob-
nej scéne si stráži prakticky
dodnes.
Na slovenskej hudobnej scéne
to začalo naozaj poriadne bublať až
príchodom kontroverzných albumov
Né Produkt! (2004) bratislavského
rapera Čistychova, Vecovho albumu
Dobré ráno (2005) a predovšetkým
Rytmusovho Bengora (2006). Rebel-
ský hip-hopový štýl, ktorý reprezen-
tovali by ani tak nevadil, ani ostrá kritika
konzumnej spoločnosti, avšak hrubé
vulgarizmy a verbálne ataky, ktorými
albumy prekypovali, vyvolali búrlivú po-
lemiku o slobode slova. Je toto zákonitý
kultúrny odraz spoločnosti ako výsledok
hľadania si hudobného a životného
štýlu existujúceho v zahraničí už pek-
ných pár rokov alebo je to primitívny
produkt vulgárneho besnenia mentálne
zaostalej časti spoločnosti, ktorá iným
spôsobom nevie na seba upozorniť?
Kde sú hranice medzi demokratickým
umením a obscénnou sprostosťou?
Medzi absolútnou slobodou prejavu
a demoralizujúcimi neprístojnosťami
hodnými podania trestného ozná-
menia? Množstvo otázok evokovali
rôznorodé odpovede. Isté však bolo
jedno: Albumy síce vyvolali rozruch,
v konečnom dôsledku však prispeli
k ich nadštandardnej predajnosti. A o to
predsa išlo.
Korene rapu
Rap ako hudobný štýl vznikol v os-
emdesiatych rokoch minulého storočia.
Pri jej definícii sa vychádzalo zo spo-
jenia spoken words, teda nahraného
hovoreného slova, kde sa prednes
a osoba hovoriaceho posudzovali
s rovnakým dôrazom ako ním dekla-
movaný text. Vznikal v černošských
getách a hudobní teoretici ho nazvali
ako kontraproduktívne zhudobnenie
rýmovanej rétoriky so špecifickou
a horkou ostrosťou. Antisociálny ob-
sah textov sa zameral hlavne na kri-
tiku mainstreamových hodnôt. Rapu
sa však dá pripísať aj kladná sociál-
na rola akejsi osvety inak nevzdel-
anej a rastúcej masy nezamestnanej
černošskej mládeže, ktorá takto dos-
távala verné informácie napríklad
o nebezpečenstve AIDS. Existujú ra-
peri, ktorý svojim spôsobom dokonca
nabádajú svojich poslucháčov ku klad-
nému vzťahu k práci, ale zase samotné
hravé využívanie technológie hip-hopu
vlastne popiera takto zamýšľané posol-
stvo zmyslu ´práce, hry a majetku´.
Čapica so šiltom dozadu
Desaťročný boj o uznanie rapu
vyvrcholil v čase skončenia studenej
vojny. Víťazstvo bolo natoľko ko-
losálne, že to prekvapilo nielen za-
tvrdnutých odporcov, ale aj samot-
ných raperov. Od M.C.Hammera,
Vanilla Ice či Neneh Cherryovej cez
O´Connorovú miešajúcich break beat
s írskym folklórom, až po úctyhod-
ných jazzmanov Jona Faddisa, Maxa
Roacha alebo Steva Colemana, rapová
nákaza definitívne opustila obmedzené
prostredie čierneho geta a začala
veselo šantiť v štúdiách a na všetkých
stupňoch svetových hitparád. Všetci
síce nemali také šťastie ako M.C. Ham-
mer, ktorého album sa vtedy v Amerike
predal v osem miliónovom náklade, ale
isté je, že do rapového lajna si odvtedy
už (aj u nás) šliapol naozaj kdekto.
Výstižná a strohá matematická
krása základnej rovnice HIP-HOP =
RAP + TAGS + BREAK DANCE bola
pravdepodobne formulovaná roku
1991 v parížskom Pompidouovom stre-
disku, kde sa zišli polo plešatí učenci
na prvom odbornom kolokviu na tému
hip-hopovej kultúry (samotné spoje-
nie hip-hop zase bolo asi z najväčšou
pravdepodobnosťou prvýkrát použité
v jednej piesni zoskupenia The Su-
garhill Gang). Dospievajúca mládež
z veľkomestských predmestí však
prijala rap už dávno predtým a s ním
i životný štýl. Čapica so šiltom dozadu,
tepláky a nezašnurované botasky s vy-
plazeným jazykom na nohách. Netrápil
ich paradoxný štatút hudby bez nástro-
jov a bez muzikantov. Nezaoberali sa
ani autorsko-právnymi problémami.
Klasický rap využíva zvukové materiály
získané viac-menej sofistikovanou
a neortodoxnou manipuláciou už exis-
tujúcich nahrávok za pomoci štúdiovej
techniky. Krycí názov tohto „nástroja“
je sound system. Čo na tom, že toto
zdravo agresívne, rýmované a ryt-
mické pokrikovanie nad rudimentárnym
zvukovým základom je i naďalej pre
väčšinu synonymom najhlbšej kultúrnej
úbohosti a vulgárnosti. Hlavné je, že
znovu našli niečo, čo im zindustria-
lizovaná a stereotypná rocková hudba
už dávno nemohla ponúknuť. Spoločnú
reč a štýl, ktorý bez ohľadu na hran-
ice štátov a kultúrnej alebo jazykovej
Šokovať za každú cenu
toto je hudba
pre tých,
čo dúfajú že im pôjde karta,
a každé ráno nebudú
musieť cvakať kartu,
čo radšej idú do parku
venčiť psa,
akoby mali počúvať
hentých
a preklínať
toto je hudba
pre ľudí,
čo sa boja prebudiť
a pre tých
tak správne prepnutých
toto je pre tých, čo po nociach
nevedia zaspať
tak radšej sa túlajú mestom
a derú asfalt
Bene
Vec, otec slovenského hip- hopu
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/bariéry vyjadruje ich životné postoje:
potrebu provokácie, neúctu k tuctové-
mu svetu, obavy z budúcnosti, rasovú
znášanlivosť a vedomie kolektívnej
spolupatričnosti.
Keď slová nahradzujú zbrane
Každý poriadny raper čerpá
svoju silu a inšpiráciu v pohoršení
nad neutešeným stavom sveta –
skorumpovaní politici, bieda, drogy,
kriminalita, nadradenosť nežného
pohlavia, inflácia, zdražovanie.... Na
rozdiel od rezignovaného a teda cel-
kom usporiadaného bluesmana, nemá
rapový rebel k agresivite nikdy ďaleko.
Keďniedoslova(niejedenznichzačínal
kariéru zveršovaním svojho trestného
registra), tak aspoň slovne. Slová tu
nahradzujú zbraň. Boxerskú termi-
nológiu používajú rovnako
často ako okrídlené obrazy
z repertoáru zapálených
baptistických kazateľov. Keď
sa hrot nadávok otupí, neostáva
iné, len zaloviť v oblasti, na ktoré
sú puritánske spoločnosti obzvlášť
háklivé: sex a zlatý fond ľudových
sprostostí a oplzlostí. (Práve v tejto
polohe sa hodnú chvíľu hľadala aj
väčšina slovenských raperov).
Rozruch a polemika však nie sú
prekvapivé. Ani Amerika nenechala na
seba dlho čakať, keď sa raperi zase raz
trafili do bieleho. Dobrým príkladom je
križiacke ťaženie pohoršených amer-
ických matiek a prudérnych šerifov
proti junáckej obscenite rapových tex-
tov na konci minulého storočia. Za cieľ
si zvolili celkom nevinné felčiarske fan-
tázie piesne Nasty As They Wanna Be
skupiny 2LC, čo nesľubovalo nič dobré
ani pre budúcnosť vyhláseného amer-
ického práva na slobodu slova, ani pre
ďalšie osudy ostatného autentického
vtelenia pouličnej kultúry. Nakoniec sa
ukázalo, že Amerika je nielen krajinou
neobmedzených možností, ale aj to,
že na jednom z pilierov svojej liberálnej
konštitúcie lipne viac, než na mravnej
nepoškvrnenosti svojich detí. Veľmi
konzervatívna porota nečakane zbavi-
la 2LC viny, kým polemika a všeobecná
vlna pobúrenia vyvolaná procesom,
priaznivo ovplyvnili miliónový predaj
singlu i albumu skupiny. Takže až na
americké matky mohli byť spokojní
všetci.
Relevancia domáceho nadšenia
Za hiphopových pio-
nierov na Slovensku
možno považovať le-
gendárne združenie Zvuk
Ulice. Ich pokračovateľom sa
stal Názov Stavby, z ktorého vzišiel
Keď slová nahradzujú zbrane
Každý poriadny raper čerpá
svoju silu a inšpiráciu v pohoršení
nad neutešeným stavom sveta –
skorumpovaní politici, bieda, drogy,
kriminalita, nadradenosť nežného
pohlavia, inflácia, zdražovanie.... Na
rozdiel od rezignovaného a teda cel-
kom usporiadaného bluesmana, nemá
rapový rebel k agresivite nikdy ďaleko.
Keďniedoslova(niejedenznichzačínal
kariéru zveršovaním svojho trestného
registra), tak aspoň slovne. Slová tu
nahradzujú zbraň. Boxerskú termi-
nológiu používajú rovnako
často ako okrídlené obrazy
z repertoáru zapálených
baptistických kazateľov. Keď
sa hrot nadávok otupí, neostáva
iné, len zaloviť v oblasti, na ktoré
sú puritánske spoločnosti obzvlášť
háklivé: sex a zlatý fond ľudových
sprostostí a oplzlostí. (Práve v tejto
polohe sa hodnú chvíľu hľadala aj
väčšina slovenských raperov).
Rozruch a polemika však nie sú
prekvapivé. Ani Amerika nenechala na
seba dlho čakať, keď sa raperi zase raz
trafili do bieleho. Dobrým príkladom je
križiacke ťaženie pohoršených amer-
ických matiek a prudérnych šerifov
proti junáckej obscenite rapových tex-
tov na konci minulého storočia. Za cieľ
si zvolili celkom nevinné felčiarske fan-
tázie piesne Nasty As They Wanna Be
skupiny 2LC, čo nesľubovalo nič dobré
ani pre budúcnosť vyhláseného amer-
ického práva na slobodu slova, ani pre
ďalšie osudy ostatného autentického
vtelenia pouličnej kultúry. Nakoniec sa
ukázalo, že Amerika je nielen krajinou
neobmedzených možností, ale aj to,
že na jednom z pilierov svojej liberálnej
konštitúcie lipne viac, než na mravnej
nepoškvrnenosti svojich detí. Veľmi
konzervatívna porota nečakane zbavi-
la 2LC viny, kým polemika a všeobecná
vlna pobúrenia vyvolaná procesom,
priaznivo ovplyvnili miliónový predaj
singlu i albumu skupiny. Takže až na
americké matky mohli byť spokojní
Relevancia domáceho nadšenia
Za hiphopových pio-
nierov na Slovensku
možno považovať le-
gendárne združenie Zvuk
Ulice. Ich pokračovateľom sa
stal Názov Stavby, z ktorého vzišiel
práve Čistychov. „Áno, moja hudba je
väčšinou arogantná, ale nie hlúpa,“
priznal Dano, ktorý domácu hip-hopovú
scénu charakterizoval takto: „Drvivá
väčšina rapu u nás je výz-
namovo plytká, hudobne
jednoduchá. Technika
rapovania je mizerná.
Kto si mysli, že nie....
tak ja viem, že hej.“
A veľmi sa nemýlil.
B e z v ý z n a m n ý c h
pseudonymov a skra-
tiek s nálepkou hip-
hop resp. rap
je neúrekom
(TCZY, H16,
Nová Doba,
T i n a ,
A.M.O.,
Amen2,
Diagnóza B,
3No, DBS,
DJ Muky,
3 t r o m a n ,
Grco), čo
však z
t o h o ,
k e ď
veľakrát
ide o vyk-
r á d a n i e
amerických a
dokonca aj čes-
kých vzorov reali-
zované v zlom zvuku.
Z rapovania naivných
adolescentov síce srší
nadšenie, ale zároveň
aj ten najsprostejší
amaterizmus. Totiž aj
v rape jestvujú akési ume-
lecké relevancie, ktoré oddeľujú lac-
ných imitátorov od skutočných raperov.
Nedá sa napodobňovať profesionálov,
keď niekto nedokáže frázovať, alebo
dokonca disponuje rečovou chybou.
Vlastne toho skutočne zaujímavého
až tak veľa nie je. Za zmienku stojí už
spomínaný talentovaný raper menom
Vec, ktorý stál pri zrode úspešnej for-
mácie Trosky. Jeho albumy Dobré ráno,
Funkčný Veterán a Funkčné Remixy
patria k tomu lepšiemu, čo náš hip-ho-
pový trh vyprodukoval. Zaujímavé italo
popové EP pripravil aj DJ s divným
menom Modrá Žiara (často
považovaný za zos-
kupenie). Na jeho
osem pesničkovej
kolekcií Pokrok,
ktorá je však už
sedem ro-
kov stará
hosťuje
n i e -
k o ľ k o
intere-
s a n t -
n ý c h
speváčok,
slušným beatom
a úprimným v netradičnom
jazyku však trochu protirečí
počítačom predimenzovaný
zvuk. Spomenúť treba aj
petržalsky súbor L.U.Z.A.
pôsobiace na slovenskej hu-
dobnej scéne od roku 1996,
bratislavské zoskupenie H16,
tatranského rapera Zverinu
debutujúceho v celku úspeš-
ným albumom Svetlo v tme no
a jedinečného Čistycho-
va, ktorý si mimochodom
v pesničke Vidlák, Rep, Ja
neodpustil vulgárne narážky
dokonca ani na vlastných
kolegov raperov, čo vyvolalo
okamžitú reakciu chalanov
zo Zvukov Ulice v podobe
diss tracku RB – Jeho
menoApropo, o akýsi hip-
hopový pop sa pokúšal
aj spišskonovoveský
Mec Vrabec. V jeho
prípade hovoriť o
hustení podvrat-
ných sloganov je
ako prirovnať Fica
k nitke z bejz-
balovej čiapky
drogového dí-
lera zo South
Central v Los
A n g e l e s .
„Prečo by
som mal
rapovať ako
gangster,
ako je to
všetko v riti, ako
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/je to zlé?! Rapujem o normálnych
veciach, o ľuďoch, o živote. O tom,
ako môžeš ty písať noviny. O tom,
ako tu môžem teraz s tebou sedieť.
O tom, ako tam oni jedia pizzu, proste
o všetkom. A napíšem to tak, že je
ľuďom príjemné to počuť. Neviem,
ako som k tomu prišiel, ani či je to
správne, ale všetko teraz nasvedčuje
tomu, že asi áno.“ Žiaľ, tento smer
v konkurencii drsnejších odnoží
nemal šancu na trvalejší
úspech a dnes si na skladby
ako To najlepšia zabava, Moja
dedina či Život zhora vs. Život zdola
spomenie len málokto.
Starajte sa sami
o seba!
H y b n o u
s i l o u ,
k t o r á
za se-
b o u
ťahá
s l o -
v e n s k ý
hip-hopový
vláčik, je však neodškriepiteľne
„Kráľ“ hip-hopu Rytmus (vlastným
menom Patrik Vrbovský). „Starajte
sa sami o seba! Na pódiu som Rytmus
a v súkromí som profesionál,“ vyhlasuje
dnes najpopulárnejší raper, ktorý vzišiel
z piešťanskej formácie Kontrafakt
a kedysi pôsobil pod pseudonymom
Patrik Metamorfolord. Na hip-hopovej
scéne nie je žiadnym nováčikom – od
roku 1991 pôsobil ako tanečník v dnes
už legendárnej brejkovej skupine X-
Boyz. Neskôr okúsil projekt Zvuk Ulice,
zvíťazil v prvej freestylovej súťaži na
Slovensku – Bitka Slov, pamätný bol
aj jeho battle s českým šampiónom
Jesusom na finále ITF v Prahe a na-
pokon v reťazi jeho úspechov nemožno
opomenúť druhé miesto na kvalitne ob-
sadenom Austrian Beatbox Champion-
ship. Jeho albumy sú najpredávanejším
domácim hip-hopovým artiklom
a v rapových kuloároch sa často vtipne
poznamenáva, že „Rytmus predáva
v predpredaji viac výtlačkov ako Robo
Papp za celú svoju kariéru.“ Za jeho
úspechom, hraničiacim v tínedžerských
kruhoch temer s ošiaľom, stojí okrem
veľkej dávky vulgarizmu jasné sebave-
domie, arogantný prejav,
prekvapivo úprim-
né príbehy vo
veľmi rozmanitej
tematickej škále
a invenčné tvr-
dé rýmy. „Keď
niekto chce so
mnou pokojne
debatovať,
tak
môžeme a keď
budem mať chuť hrešiť, tak budem
hrešiť, mám v pi*i… Nie je to mas-
ka, na pódiu som proste taký – tam
chcem povedať svoj názor, ale keď som
v kaviarni, tak ti nebudem nadávať
– nemám prečo. Je mi úplne jedno,
čo si ľudia o mne myslia. To vôbec
neriešim.“ Ťažko sa ale hľadá vys-
vetlenie, prečo Rytmus v poslednom
období paradoxne sám neodolal kon-
zumnému trhu, čím vlastne poprel pra-
podstatu hip-hopu a rapu ako takého,
na pilieroch ktorých sa v podstate dos-
tal tam, kde dnes je. Stačí spomenúť
rádio verziu jeho skladby Zlazokopky,
v ktorej vynechal vulgarizmy, aby
skladba mohla rotovať v éteroch ro-
zhlasových staníc, lacné popové duety
s Tinou (napríklad Príbeh), ktoré už
naozaj nemajú ďaleko od kolotočových
tancovačiek či prijatie účinkovania po-
rotcu v tak tuctovej a vykonštruovanej
súťaži akou je Superstar. Áno, sile
peňazí neodolá takmer nik (ani ten
najortodoxnejší raper) a netreba sa
čudovať, keď sa akosi samovoľne
ponúka výraz farizejstvo. Opäť sa len
potvrdzuje známe porekadlo, že kto
má veľa, chce ešte viac a už nehľadí
na prostriedky, ktoré pri tom použije.
Byť či nebyť?
Hoci zjav hip-hopu intenzívne hýbe
našou spoločnosťou už takmer desať
rokov, jeho prínos pre súčasný a budú-
ci vývoj hudobnej scény zatiaľ čaká na
seriózne zhodnotenie. Ako fenomén
sa dnes už prehliadnuť nedá. Je tu
a musíme sa naučiť ho rešpektovať
bez ohľadu nato, čo v nás v
skutočnosti evokuje a aký
postoj k nemu máme.
Tak ako to napríklad
urobili naši prarodičia
v päťdesiatych ro-
koch so swing-
ovým odpi-
chom. Je
jasné, že
s p o n -
t á n n a
p o -
l e m i k a
navôkol
nie je
p r v o u
ani po-
slednou.
C h o d
dejín (ani
hudobných)
sa jednoducho
zastaviť nedá a rap
zďaleka nie je posled-
ným extrémnym hudobným
štýlom, ktorý vyvolal rozruch. Treba
mať však na zreteli, že aj rap je len
logickým odrazom stavu spoločnosti.
Otázka teda nestojí, či je rap dobrý
alebo zlý, škodlivý alebo prospešný,
ale ako sa s jeho realitou dokážeme
vyrovnať. Takisto je nepopierateľné,
že biznis za hip-hopovou módou
pôjde. Ani pravoverní nepriatelia ra-
pového primitivizmu, monotónnosti
a nehudobnosti dlho nevzdorovali
najpodstatnejším prísadám rapového
kokteilu: neodolateľnému break bea-
tu, euforickým rytmom a podmanivým
zvukovým ornamentom. Neviem síce,
či majú viac pravdu puristi, ktorí podľa
Sartrovho vzoru tvrdia, že „rap, jazz
a banány chutnajú najlepšie namieste“
alebo Cocteau, varujúci pred každou
hudbou, ktorú ľudia počúvajú s hla-
vou v dlaniach. Jedno by si ale mali
uvedomiť všetci: Kdekoľvek, na ulici,
pri bare alebo na parkete, rap sa kon-
zumuje zásadne postojačky!
Spracoval: Robert Buček
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/55
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Richnava
premiéra filmu Cigán
A
utá z Bratislavy, Košíc a ďalších veľkých miest, Rómovia v reflexných vestách starajúci sa o poriadok, veľká
lúka nad dedinkou Richnava oproti rómskej osade. V strede lúky stojí pódium, vedľa neho premietacie
plátno. Takto vyzerala slovenská premiéra filmu Cigán, ktorý by mohol mať šancu stať sa naozajstným slo-
venským filmom príťažlivým pre divákov a rozoberajúci vážnu tému, o ktorej vie každý veľa rozprávať, ale málokto
sa v nej naozaj vyzná.
,,Volám sa Onur ´´, ozrejmuje svoje meno šesťročný rómsky
chlapček, ktorý sa však volá Dominik a možno len závidí meno
svojmu mladšiemu bratovi, ktorý sa mohol narodiť až po začatí
vysielania markizáckej telenovely v prime time. Deti podobné jemu
sa náháňajú po celej lúke, obzerajú si ´´gáďžov´´, občas si niek-
torý popýta keksík. Ak uvidia televízny štáb, postavia sa pred ka-
meru, alebo fotografovi pred objektív, ktorých je tam všade plno.
Ich rodičia postávajú naokolo, alebo sedia v tráve, veľa sa ich baví
vpredu pred pódiom na koncerte kapely Chiki liki tua. Ak majú pocit,
že ich deti niekoho otravujú, chytia ho za ruku a odtiahnu preč. Niek-
torí sa usádzajú vedľa pred plátnom na tráve, kde má o dve hodiny
začat premietanie filmu Cigán od Martina Šulíka. Vo filme hrajú ľudia
z osady, film sa natáčal v osade a všetci sú zvedaví, aký je výsledok.
Nie je to tak celkom jeho premiéria, Cigána dávali na festivaloch
v Cannes aj v Karlových Varoch.
Všade je dobrá nálada, jediné čo chýba je nejaký bar.
Prešovských muzikantov vystrieda miestna rómska kapela
a obyvatelia osady tancujú a tešia sa, ak sa k nim pridá nejaká
´´gádžovka´´. Tých je tam plno. Novinári, miestni, filmári, milovníci
filmu zo všetkých kútov Slovenska, tí ktorí len chceli vedieť, ako
môže vyzerať premiéra filmu pri rómskej osade a s účasťou takmer
všetkých jej obavateľov, aj tí bratislavskí intelektuáli, o ktorých sa
s obľubou a sarkazmom často tvrdí, že do týchto miest nikdy nevstú-
pia a jediné čo vedia je byť pseudohumanistom nad pohárom kávy.
Omyl. Prišli, ale nemohli vidieť nič, čo by im ich názory vyvracalo.
Všetko tam fungovalo, Gádžovia tancovali s cigánmi, deti boli milé
a starší vyzerali ako starostliví rodičia.
Samozrejme, taká idylka to nie je. To potvrdzuje film, ktorý bol
o pol jedenástej spustený za účasti jeho tvorcu Šulíka a hlavných
hercov, vlastne všetkých hercov. Príbeh rómskeho chlapca ( jeho
predstaviteľ jediný na premiéru nemohol prísť ), ktorému zabijú otca
a on by sa chcel vymaniť z osady, zaľúbi sa, musí bojovať so svojim
nevlastným otcom, miestnym úžerníkom... Ak sa na to pozrie človek
z tohto uhla pohľadu, v osade by nechcel žiť ani napriek romantike,
ktorú to ponúka. Škoda je, že aj keď takto ten príbeh vyzerá silný,
v skutočnosti nebol. Teda minimálne nebol spracovaný tak dobre,
aby sa mohol ukázať, že je naozaj silným. Vo filme boli snáď všetky
veci, ktoré sa môžu malému chlacovi z osady stať, aby sa mu nepo-
darilo do života vstúpiť, no máloktorá bola rozobratá hlbšie a stále
sa kĺzalo po povrchu. Divák pochopil všetko, čo pochopiť mal, no na
konci asi neplakal nikto. A to je pri filme, ktorý by mohol poskytnúť
plno emócií, dosť smutné. Je to škoda, pretože inak bol film krás-
ny, vizuál prekrásny. Zasnežená osada v ponurých farbách, divák
možno na chíľku neveril, že táto krajina je tu, že títo ľudia sú odtiaľ,
že sedí priamo tu a priamo pri nich. Tá zvláštna nevydarenosť filmu
je trošku smutná aj preto, lebo takýto film Slovensko potrebuje.
Téma o ktorej neustále každý rozpráva, národ ktorý rómsku menšinu
naozaj nemá veľmi v láske, rasisti ktorí hovoria že rasisti nie sú, že
iba nemajú radi Rómov, menšina ktorá sa sťažuje že všetci nao-
kolo sú rasisti a menšina,
ktorá býva v osadách ako
z tretieho sveta, presne
toto je krajina, ktorá film
Cigán potrebuje. A film má
takmer všetky predpoklady
k tomu, aby bol úspešným,
vplyvným a stal sa v slov-
enskom filmovom svete
prelomovým. Téma je
horúca, týka sa všetkých,
dej je vážny, prežil si sve-
tové festivaly, má veľkú
reklamu, okolo škandály
(plagáty v železniciach),
názov Cigán ho robí
priam nutným pozrieť si.
Film by mohol rozpútať
diskusiu, možno zmierniť
alebo zmeniť vášne. A mal
krásnu premiéru. Je teda
škoda, že sa až takým do-
brým stať nemôže, pretože
proste sám o sebe takým
nie je. Pozrieť si ho však
treba. A takisto sa niekedy
treba pozrieť aj do Richnavy, kde sa po premiére autá vytrácali
z parkoviska, ešte v noci sa skladalo pódium a osadníci sa pomaly
vracali do svojich chatrčí.
( Peter Baník ml.)
Tlačiareň Alfa print, s.r.o.
Robotnícka 1D, 036 01 Martin
Tel.: 043/400 16 29
Fax: 043/400 16 99
PRINT
alfa
grafický dizajn
a sadzba
noviny, časopisy, knihy,
brožúry, katalógy
ÚV lak
číslovanie
perforovanie
orez
slepotlač
razba
laminovanie
úpravy lakom
letáky, prospekty, foldre, tlačivá,
samoprepisovacie tlačivákalendáre,
vizitky
hlavičkový papier
plagáty
nálepky
škatuľky
pohľadnice
potlač obálok
E mail alfaprint .sk
www.alfaprint.sk
- : @alfaprint
Zabezpečujeme dopravu na požadované miesto podľa objednávky zákazníka.
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Dobrý deň
začína v noci
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Entrez prináša spálne
od CasaMia
„Dobrý deň začína v noci“,
hovorí staré francúzske porekad-
lo, a preto sme sa vám rozhodli
priniesť zopár tipov, ako by moh-
la vyzerať vaša spálňa. Tento
krát sme sa vybrali do elegantnej
a zároveň veľmi štýlovej predajne
nábytku v Bratislave, z ktorej je
cítiť luxus, eleganciu a vycibrený
vkus. Jej názov znie: CasaMia.
Robustný nábytok z exotického
masívneho dreva evokuje emóciu
koloniálneho luxusu.
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Elegantné spojenie minulosti a prítomnosti v bielom
vytvára dokonalú harmóniu.
Romantická toaleta
vdýchne každej spálni
čarovnú atmosféru.
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Ak ste milovníkom orientu,
alebo krajiny vychádzajúceho slnka,
nadčasová posteľ je ideálna
do vašej štýlovej spálne.
Súlad bielej a hnedej,
symbióza minulosti a súčasnosti,
harmónia materiálov a tvarov
spojených v dokonalú krásu.
Miešanie štýlov
vytvára
excentrickú
avantgardu.
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/61
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Spánok a sny v objatí
drsnej prírody.
Škandinávsky štýl evokuje
atmosféru čistoty,
kľudu a detskej radosti.
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/CasaMia - dokonalí
tvorcovia atmosféry.
www.casamia.sk
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Ivan Tuli Vojtek – ambasádor JM Vinárstva Doľany:
„Jožkove vína majú srdce, cítiť v nich srdce
a kvapky potu vinára... „
Životná múdrosť:
„ Kdo víno má a nepije, kdo hrozny má a nejí je, kdo ženu má a nelíbá, kdo zábavě se
vyhýbá, na toho vemte bič a hůl, to není člověk, to je vůl.“
Vizitka:
Stav: ženatý
Deti: 2 dcéry – Kristína (25), Zuzana (21)
Manželka: Mária
Vyštudoval: herectvo VŠMU Bratislava
Povolanie: herec
Prvýkrát som sa osobne stretla
s pánom Vojtekom vo firme pána
Mikuša. Oslovili sme ho, aby
ochutnal náš nový Modrý Portu-
gal, neskorý zber 2009. Keďže
s pánom Mikušom je dlhoročný
priateľ a stal sa priaznivcom vín
z produkcie JM Vinárstva Doľany,
prišli sme s myšlienkou, aby sa stal
ambasadorom nášho vinárstva. Ne-
trpezlivo som čakala na stretnutie,
netušiac akého človeka mám očakávať.
Pán Vojtek mi vyrazil dych hneď pri
predstavovaní, galantné správanie, aké
má on, sa v dnešnej dobe už nenosí.
Z privítania s pánom Mikušom mi
bolo hneď jasné, že sa poznajú už dlho
a že sú veľmi dobrí priatelia. S pánom
Vojtekom som strávila príjemné dopoludnie pri chutnom Modrom
portugale, ktorý si pán Vojtek až tak obľúbil, že sa rozhodol byť
krstným otcom práve tohto vína. Porozprávali sme sa o veciach
všedných i nevšedných práve pre vás.
Pán Vojtek, kde ste sa spoznali s pánom Mikušom, majiteľom
JM Vinárstva Doľany?
S Jožkom sme sa spoznali na rybačke v Španielsku, prost-
redníctvom spoločného kamaráta p. Paksi. Boli sme na rovnakej
vlnovej dlžke, hneď sme si sadli. Keď som chodieval do Bud-
meríc na dovolenky, do kaštiela, chodil som každý deň do Dolian
k Jožkovi na víno.
Dá sa povedať, že sa poznáte už nejaký ten rok. Ako sa zmenilo
prostredie vinárstva?
Presne ako hovoríte, poznáme sa už dlho. Mal som tak možnosť
sledovať, ako táto firma rastie, rozvíja sa, napreduje každým ro-
kom. Jožko je pracovitý človek a to je vidieť aj na vinárstve.
Ako sa zrodila myšlienka ambasádora?
My sme s Jožkom o tom hovorili už dávnejšie, nejakých 5 ro-
kov dozadu. Najskôr sme zvažovali urobiť nejaké „moje” víno,
nejaký Tulibernet cuvée, postupom času táto myšlienka dozrela, až
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/sme dospeli k tomu, že som zdegustoval vínko a rozhodol sa pre to,
ktoré je mne srdcu blízke, pre Modrý portugal, neskorý zber 2009.
Prečo práve Modrý portugal?
Modrý portugal z JM Vinárstva Doľany má oslovil hlavne kvôli
chuti, je dospelé, nie je ťažké a chutí báječne. Je krásnej farby,
hravej chute, presne ako som ja... Úplne si ho viem predstaviť
k údenej rybičke...hmm... večer si pochutím...
Okrem iného, mám takú filozofiu, že radšej zviditeľnujem
menej známe značky, výrobky, ako tie známe, je to výzva... Modrý
portugal je málo známy, ľudia si väčšinou myslia, že je z Portugal-
ska. Som rád, že ľudia konečne začali pozerať na etiketu výrobkov
a chcú kupovať dobré, kvalitné vína. Práve Modrý portugal, nes-
korý zber 2009 z produkcie JM Vinárstva Doľany takým vínom
naozaj je, preto ho môžem len odporučiť.
Dávate prednosť alkoholickým nápojom alebo vínu?
Mám radšej víno. Pri víne sa ľudia bavia o veciach pozitívnych,
pitie vína nevyvoláva v ľuďoch agresivitu ako pri alkoholických
nápojoch.
Pán Vojtek, za relatívne krátky čas ste schudli pár kilogramov.
V rôznych diétach sa píše, že počas chudnutia sa nesmie piť
alkohol. Ako to je s vínom?
Nepil som alkoholické nápoje, avšak vínko som si dal. Víno
je Boží nápoj, povznáša, neobsahuje nejaké vysoké percento
alkoholu. Naopak, neovplyvňuje proces chudnutia, skôr pomáha.
Napríklad, také červené vínko, ako je Modrý portugal, obsahuje
triesloviny, ktoré likvidujú voľné radikály a sú veľmi prospešné
pre telo.
Ako vy hodnotíte vína pána Mikuša?
Jožkove vína majú srdce, cítiť v nich srdce a kvapky potu
vinára, nie sú prázdne. Žijeme krátko na to, aby sme pili nekvalitné
víno. Ja som pôžitkár, každý pohár si vrelo vychutnám. Nechápem
ľudí, ktorý do seba popri chôdzi nahádžu hamburger a zapijú ne-
jakou malinovkou. Ani nevedia, čo jedia, čo pijú, či a ako to chu-
tilo. Ako si potom môžeme vážiť druhých, prácu druhých, keď si
nevážime sami seba? Práve preto preferujem vína z JM Vinárstva
Doľany, lebo Jožko do nich vkladá svoje vedomosti, svoje srdce.
To je jeden z ďalších dôvodov, prečo som sa rozhodol zviditeľniť
jeho Modrý portugal, neskorý zber 2009.
Ako som sama zistila, stretnutia pána Mikuša a pána Vojteka sú
veselé, pozitívnej nálady, ťažko je hovoriť o vážnych veciach...
Slávnostne uvedenie Modrého portugalu, neskorý zber 2009
vám priblížime v ďalšom čísle.
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Niečo o reštauráciách
P
redchodcami reštaurácii a fast-foodov boli tzv. thermopo-
lia v období rímskej ríše. Názov termopolium je odvodený
teplej vody, ktorá sa podávala pri víne. Thermopolia slúžil
pre chudobnejších obyvateľom Ríma, pretože v ich nájomných
bytoch sa kuchyne nenachádzali. V termopoliach varili iba lacné
a jednoduché jedlá.
Typické thermopolia boli tvorené rohovým kamenným stolom.
Do stola boli vysekané diery, aby do nich vošli kamenné nádoby.
Do týchto nádob sa dávalo teplé jedlo. Tento spôsob obsluhy pri-
pomínal moderné fast – foody. Najviac thermopolii sa zachovalo
v Pompejach.
Mimo Európy reštaurácie vznikali v Číne od 9 – 12 storočia za
vlády dynastie Song. Najväčší rozvoj reštaurácii bolo v kraji Kai-
feng. Predchodcami reštaurácie boli čajovne a hostince. Anglický
vedec Stephen H. West tvrdil, že existovalo vzájomné spojenie
medzi reštauráciami a divadlami. V nich sa praktizovali hazard
a prostitúcia.
Až v 18. storočí vo Francúzsku sa reštaurácie podobali na
súčasné. A práve slovo reštaurácia pochádza z francúzštiny
/restauerer/, ktoré v slovenčine znamená obnovenie.
Britský časopis Restaurant magazine každoročne v apríli
v Londýne organizuje stretnutie zamestnancov z 800 medzinárod-
ne známych reštaurácii, kde hlasovaním vyberú 50 najlepších
reštaurácii sveta.
V roku 2011 sa na prvom mieste ocitla dánska reštaurácia
Noma, na druhom a treťom mieste španielske reštaurácie El Celler
de Can Roca a Mugaritz.
Reštaurácia Noma/Dánsko/ – nachádza sa v historickej budove,
ktorá 200 rokov slúžila pre obchodné cesty do Škandinávskych
krajín, Islandu, Grónska. Pred založením reštaurácie v roku 1984,
budova slúžila ako veľkoobchod. Príjemná atmosféra v reštaurácií
je umocňovaná výhľadom na more cez veľké okná. Špecialitou
tejto reštaurácie je reďkovka v jedlej zemine. Štyri krát Noma bola
najlepšou reštauráciou na svete, raz bola na treťom mieste.
El Celler de Can Roca /Španielsko /– túto reštauráciu založili
traja bratia Rockovci v roku 1984. Pôvodne sa reštaurácia nachá-
dzala v staršej budove. V roku 2007 sa presťahovala do modernej
sklenenej reštaurácie. Od pôvodnej je vzdialená 100 metrov.
Zvláštnosťou tejto reštaurácie sú dezerty, inšpirované podľa
mien slávnych parfumov slávnych módnych návrhárov, napr.:
Eternity od Calvina Kleina, Hypnotic Poison od Caroliny Herre-
rovej, Lancome s Trésor od Bulagriho.
Mugaritz /Španielsko /– jedinečnosťou tejto reštaurácie je, že
využívajú najmodernejší spôsob varenia tzv. molekulárnu gas-
tronómiu. Je to najzdravší spôsob varenia, pričom sa zachová tvár
zelenín, ovocia. Je tu možné kombinovať rôzne chute: napr. : penu
z húb, vyprážanú zmrzlinu.
Reštaurácia má dokonca vlastnú veľkú záhradu, z ktorej pri-
pravujú vegetariánsku stravu. V roku 2010 budovu reštaurácie
zachvátil požiar. Našťastie sa ju podarilo rýchlo opraviť. Bolo by
škoda, aby zanikla takáto skvelá reštaurácia v meste San Sebas-
tiano, uprostred krásnej horskej krajiny. Gabriela Zavacká
Reštaurácia
NOMAnajlepšia svetová reštaurácia
roku 2011
(Dánsko, Kodaň)
N
ašinec by bol možno prekvapený, u nás sa pojem
„najlepšie“ spája s niečím trochu iným ako je to v Európe,
vkus tam neznamená gýč ale niečo naozaj vkusné, do-
bré jedlo tam neznamená napchať brucho masou podradných
požívatín. A víno tam neznamená drahú kyslú brečku, z ktorej
vás na druhý deň bolí hlava napriek tomu, že to naši čašníci tak
nazývajú. Jednoducho povedané, naše reštaurácie, samozrejme,
česť výnimkám, ako by boli len na to, aby sa majitelia nabalili,
k čomu prispieva hlavne zákazník svojou nenáročnosťou vy-
plývajúcou z našej mentality a celkovej kultúry.
Reštaurácia Noma v dánskej Kodani je síce extrémny príklad
toho, ako to vonku vyzerá, nakoľko je predsa len zopár rokov
najlepšou na svete, ale predsa. Prečo si nebrať príklad práve z toho
najlepšieho, koniec koncov, takýchto reštaurácií sú v západnej
Európe stovky a o ich víťazstvách rozhodujú len drobné nuansy.
Kodaňská reštaurácia Noma, nachádzajúca sa v centre dánske-
ho hlavného mesta v starom sklade, zvonku aj z vnútra pôsobiaca
veľmi jednoducho, prirodzene a krásne, ponúka vlastné osobité
stvárnenie severskej kuchyne s inovatívnou gastronómiou a zame-
riava sa na tradičné varenie využívajúc gastronomické skúsenosti
predkov.
Varenie je pre reštauráciu doslova výzvou, ktorú si dala už pri
svojom vzniku v roku 1984, oživiť severskú kuchyňu a potešiť
návštevníkov výraznými chuťami, dobrým vkusom a hlavne re-
gionálnym charakterom.
Nomaniejeoolivovomoleji,foiegras(husaciapečeň),sušených
paradajkách alebo čiernych olivách, práve naopak, skúmajú se-
verské regióny a tam objavujú vynikajúce jedlá a prinášajú ich späť
do Dánska. Islandský SKYR tvaroh, halibut, grónskeho pizmoňa,
LESNÉ jahody, rôzne minerálne vody, je len časť toho, čo sa po-
darilo zaradiť do jedálneho lístka reštaurácie a vo vyhľadávaní
nových gurmánskych pochúťok nepretržite pokračuje.
Veľmi dôležitým a neodmysliteľným aspektom je vysoká kvali-
ta surovín, ktoré používajú, často aj veľmi drahých, ale v kombiná-
cii so skromnejšími, ako sú obilniny a strukoviny, ktoré pripravujú
veľmi rafinovane a v prekvapivých kombináciách.
Prečesávajú krajinu kvôli rôznym plodinám a bylinám, kvôli
ktorým by to možno niekto iný nikdy nerobil, ale pre NOMU
používať potraviny, ktoré nie sú súčasťou bežného pestovania
a komerčného využitia, teda aj predaja v distribučných sieťach, je
práve to najkrajšie a najoriginálnejšie.
Preskúmavajú možnosti mlieka a smotany v modernej kuchyni
a nanovo rozvíjajú dobre známe, ale aj menej známe druhy obil-
ných zŕn.
Robia vlastné solenie, údenie, zaváranie, sušenie a grilovanie,
pripravujú vlastné octy a vlastné pálenky. Tam, kde iní používajú
vína v omáčkach a polievkach, používa NOMA tmavé a svetlé
pivá, ovocné šťavy a ovocné octy vždy absolútne čerstvé a chutné.
Počas sezóny pracujú s neodmysliteľnou čerstvou zeleninou, by-
linkami, korením a voľne v prírode rastúcimi rastlinami, ktoré
zohrávajú veľmi dôležitú úlohu. V dôsledku toho môžete na svo-
jich tanieroch nájsť viac zeleného ako v iných reštauráciách.
V kodaňskej Nome sú hrdí aj na svoju dôkladnosť vo všetkom,
čo robia. Veľmi efektne spájajú kulinárske dedičstvo s modernou
kuchyňou. Používajú najmodernejšie kuchynské spotrebiče a tech-
niky, pretože sa zaoberajú textúrami svojich potravín ako všetky
dobré reštaurácie.
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Samozrejmosťou je, že menu sa často mení a do reštaurácie sa
treba objednať vopred, dnes je najbližší voľný termín 31.11.2011.
Takže, ak sa chcete najesť do konca roka, objednajte sa čím skôr.
Kodaň je vzdialená od Bratislavy 1100 kilometrov a o nejakých
12 hodín môžete sedieť za stolom. Je to možno dobrý tip na
predĺžený víkend autom, trasou, Btratislava – Praha – Berlín –
Rostock – trajektom do Dánska a po 150 kilometroch ste v Kodani.
Dobrú chuť. ( rezervácie na t.č.:+45 3296 3297)
Príklad menu:
Lastúry s bukovým orechom
Žerucha s biodynamickým obilím
Ustrice z oceánu
Biela a zelená špargľa
Pine so smotanou
Sliepky s vajciami
Teľacie s hrachom
Nové výhonky s grilovaným cesnakom
“Gammel Dansk” ( horký likér) zo šťavela
Židovské zemiaky na majoránke
Jablkový nápoj
7 chodové menu stojí približne
1100 DKK ( 150 Eur)
Jedlá hlina s reďkovkami
najzvláštnejší chod
reštaurácie Noma
Šéfkuchár René Redzepiho je zvlášť hrdý na svoj excentrický
kúsok, ktorý má pripomenúť návštevníkom reštaurácie, že všetko
pochádza zo zeme. Predstavte si, že dostanete na stôl redkvičku
zasadenú v hline. Najprv sa začudujete, rozmýšľate, či ju umyť,
alebo jesť len tak, neumytú. No hostitelia vás nenechajú dlho na
pochybách a dajú vám najavo, že sa to dá zjesť.
Trochu s nedôverou, ale predsa sa do toho pustíte. A výsledok?
Prekvapenie vynikajúcej, jemne zemitej chuti. Samozrejme, že
vám dôjde, že nejete hlinu ale zosušené a spálene jedlé ingredien-
cie sušeného sladu a z piva.
(ent)
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/História
syra
Svoj článok začnem citátom
Mauriceho des Ombiaux o syre:
Syr je bratom vína. Rovnako ako víno
ani syr nie je rovnaký.
Je vrtkavý ako láska a je potrebné nájsť pravú chvíľu,
kedy jeho lahodnosť vrcholí.
S
yr je pravdepodobne starý ako ľudská civilizácia. Vynájdenie syra súvisí so zušľachtením
divokých zvierat na domáce /oviec, kôz/. Od roku 8000 do 3000 ľudstvo vynašlo syr v jednot-
livých častiach sveta. Zásluha sa nedá pripísať národu, ktorý prvý vynašiel syr, vtedy ľudstvo ešte
písmo nepoznalo.
Prvotné syry z doby archaickej nemali podobu ako súčasné syry. Vonkajšia časť syrov bola vyrobená zo zvieracích koži
a vnútro bolo vyplnené zo zvieracích orgánov.
Syr vo forme v akej ho poznáme dnes bol objavený náhodne. V staroveku sa potraviny prevážali na lodi, aby sa mlieko nepo-
kazilo. Nalievali ho do vakov vyrobených zo zvieracieho žalúdka. V týchto vakoch sa mlieko zrazilo, tak sa vytvoril tvaroch
a srvátka. Ďalší spôsob vzniku syra mohlo byť lisovanie a solenie zrazeného mlieka, aby malo dlhšiu trvanlivosť.
Tak ako o všetkom v staroveku vznikali legendy, tak aj o vzniku syra vzniklo niekoľko legiend. Legenda zo stredného východu rozpráva
o istom obchodníkovi, ktorý vynašiel syr. Podľa gréckych báji to bol Aristaeus, syn boha Apolóna, ktorý okrem syra vynašiel množstvo
veci, dôležitých pre každodenný život človeka.
Prvotné syry boli kyslé a slané. Najstarší archeologický nález o syre pochádza z roku 2000 pred. n.l., kde je o ňom napísané na stene v jednej
egyptskej hrobke. Písomne o syre sa zmieňuje aj grécky básnik Homér /800 st. pred. n.l./ v Iliade a Odyseovi, kde obor Kyklop vyrábal ovčí syr.
Za charakteristický zápach syrov môžeme poďakovať európskemu miernemu podnebiu, kde nebolo ich nutné toľko soliť ako na strednom
východe, kde je horúce a suché podnebie.
Prvé písomné zaznamenanie o vyrábaní syra pochádza z obdobia Rímskej ríše. V období rímskej ríše sa syr stál denným pokrmom najmä pre
legionárov. Spisovateľ Columellus opísal podrobne spracovanie syra. Plinius Starší vo svojom diele Kapitole o prírode píše, že najlepšie syry
pochádzajú z južného Francúzska, majú však krátku trvanlivosť. Syry z Álp sú mimoriadne pre množstvo druhov. Zo zahraničných syrov
uprednostňoval pôvodom z Malej Ázie.
Aj syry sú pre nás Európanov pozostatkom z obdobia rímskej ríše. Legionári a ich rodiny si so sebou brávali ovce a kozy, aby v ďalekej
cudzine od vlasti mali pri sebe čosi zo svojej domoviny. Syry pomenovali svojimi názvami. Vďaka tomu sa vytvorili rozličné názvy syrov
po celej Európe.
V 9. storočí n. l. to bol mních sv. Notker Koktavý, ktorý vo svojom spise Život cisára poznamenal, že syr vo Franskej ríši bol biely s jedlou
kôrou. Lebo v dávnejších dobách kôra bola zo zvieracej kože.
Mnoho prestížnych názvov syra, ktoré sa dnes konzumujú, pochádzajú zo stredoveku. Prvý syr, ktorý bol písomne zaznamenaný
cechom mliekarov bol Čedár v roku 1500, Parmezan v 1597, Gouda o sto rokov neskôr v 1697, syr Camembert v 1791 a ďalšie
iné. Porekadlá Johna Horwooda tvrdili, že mesiac je vyrobený zo zeleného syra.
Prvý krát sa syr priemyselne začal vyrábať v roku 1815 vo Švajčiarsku. Napriek svojmu prvenstvu táto továreň nezazname-
nala s výrobou syra veľký úspech. To sa podarilo až farmárovi Jessemu Williamsovi, ktorý v roku 1851 začal okrem
vlastnej farmy používať aj mlieko zo susedných fariem. USA produkovalo množstvo syra počas druhej svetovej vo-
jny. V posledných rokoch sa výroba syra v USA rapídne znížila. USA v dnešnej dobe syr dováža zo zahraničia.
Istá britská mliekarenská spoločnosť hrdo prehlasuje, že len v Anglicku existuje 700 druhov syra.
Francúzsko a Taliansko ich majú 400. Vo Francúzsku existuje príslovie, že má toľko druhov syra,
ako je dní v roku.
Francúzsky prezident Charles de Gaul nebol známy len tým, že každý sa niekto na
neho pokúsil spáchať atentát. Ale aj so svojím výrokom o vládnutí a syre:
„Ako môžem vládnuť krajine, v ktorej existuje 246 druhov syrov?
Francúzsko a Taliansko ich majú 400. Vo Francúzsku existuje príslovie, že má toľko druhov syra,
Francúzsky prezident Charles de Gaul nebol známy len tým, že každý sa niekto na
neho pokúsil spáchať atentát. Ale aj so svojím výrokom o vládnutí a syre:
Gabriela Závacká
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/Seriál o Slovenskej Gastronómii s Gabrielom Kocákom
( časť prvá )
C
harizmatický
Gabriel Kocák
– bývalý kuchár
v troj- michelinovej
a dvadsať- good mi-
liónovej Ikarus Red
Bull reštaurácii v Sal-
zburgu, dnes pôsobiaci
ako šéfkuchár v jednej
skalickej reštaurácii,
kde ho môžete zas-
tihnúť pri vášnivom
predstavovaní, svojích
kulinárskych špecialit
prevážne fínskym a ra-
kúskym gurmánom.
S Gabrielom Kocákom
Vám budeme postup-
ne prínašať seriál po-
strehov, názorov na
slovenskú kuchyňu,
jej perspektívy, trendy
a myšlienky, ako ju
dostať z európskeho
podpriemeru.
Čo vlastne treba zmeniť, alebo aká je gastronómia u nás a vo vys-
pelých európskych krajinách?
Čo zmeniť ako prvé, ak chceme, aby sa slovenská gastronómia niekedy
mala šancu stať aspoň trochu európskou? Najprv zmýšľanie ľudí a naše
návyky. Úplne sme zabudli, a to je tragédia, na naše korene, na to, čo
vlastne naše korene sú a na to, čo robí slovenskú gastronómu tým, čím
je, alebo čím by chcela a mala byť. V uponáhľanej dobe 21. storočia,
v dobe nezdravých fastfoodov, rýchleho občerstvenia a polotovarových pízz
si už ludia, alebo lepšie povedané naše deti, ani len nedokážu predstaviť
jedlá, ktoré sa u nás jedli už od dávna. Nie všade v Európe je to však tak.
Vo väčšine vyspelých krajín sa prispieva na zveľadenie gastro-turizmu
a stravovania ako takého. Finančné dotácie, zveľaďovanie a kultivovanie
ovocia, mäsa, zeleniny a všetkého, čo súvisí s používaním a požívaním
potravín, to všetko má veľký vplyv na ich pôsobenie na náš organizmus. Aj
v uponáhľanom dnešku sa v zahraničí nájde obrovské množstvo chovateľov
a pestovateľov, ktorí nezabudli, pretože nemôžu a nechcú zabudnúť,
na hodnoty a korene svojich predkov a ich odkaz, ktorý sa vo všetkých
vyspelých gastronomických krajinách, na rozdiel od Slovenska, traduje
a udržiava dodnes. Chcem tým povedať, že tradícia, regionalita, sezonalita
a moderné prevedenie, alebo lepšie povedané, príprava jedál našich nám
novodobými technológiami a prvkami je kuchyňou budúcnosti, ktorá sa
preferuje v špičkových reštauráciách vo svete. Nie je to len trend, ale aj
povinnosť a úcta k odkazu a tradícii, ktorú tu zanechali naši predkovia.
Podstatou tohto odkazu je čerpanie z vlastných zdrojov, úcta k prírode ako
takej, produkty z vlastných regiónov vypestované našimi technológiami,
chov zvierat bio-technológiami a zabezpečenie dopytu vlastnými produk-
tami vypestovanými a vychovanými u nás. Samozrejme, neoddeliteľnou
súčasťou budúcnosti gastronómie je originalita, rukopis, príprava a indi-
vidualita každého kuchára. Toto je cesta, ktorou by sa mala uberať slo-
venská gastronómia.
Nebuďme ľahostajní k sebe a k tomu, čo nám príroda ponúka, nebuďme
ľahostajní k našim deťom.
Jedine takto sa raz budeme môcť pýšiť kvalitnou gastronómiou a jedine
takto po sebe zanecháme taký rukopis našej krajiny a odkaz slovenskej
kuchyne, aby sme sa za neho nemuseli hanbiť.
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/70
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/71
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/72
http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/