Entrez-Júl, August 2011



http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

4. ročník Júl, August 2011 1 Euro RICHARD MÜLLER Krakatoa benátske kanály a gondoly GUCCI Diamant golf cup Žákovič Open spálne od CasaMia Svetová gastronómia

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

2

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

BANICOW ENTREZ júl, august č.4 2011 Vydavateľ: BANICOW Smaragdová 21/A, 040 11 Košice mobil: +421 910 900 746 Tel.: +421 55 685 7892 +421 55 685 7891 e-mail: banicow@banicow.sk www.entrez.sk Šéfredaktor: Peter Baník Príprava a design: Banicow Grafická príprava: Jozef Surový Foto: internet, prispievatelia, Lívia Kaminská, Linds Fotulová Prispievatelia: Marián Bilačič, Dorota Nvotová, Slava Hriadelová, Miro Procházka, LenkaVdovjaková, Michala Burcáková, Peter Baník ml., Peter Baník, Jozef Horvát, Katarína Valičková, Róbert Buček Božena Rybanská, Trish Valkonsky Registračné číslo: EV 3299/09 Preberanie materiálov je možné len s písomným súhlasom vydavateľa. Vydavateľ nezodpovedá za obsahovú správnosť uverejnených inzerátov a nemusí sa zhodovať s obsahom príspevkov prispievateľov. Distribúcia: Mediaprint Kapa, Pressegrosse, a.s., súkromní predajcovia, lietadlá, vlaky, kaviarne,reštaurácie, hotely, prestížne kultúrno-spoločenské akcie, golfové zariadenia a poštou na základe objednávky. Obsah: INZERCIA +421 911 643 746 banicow@banicow.sk PREDPLATNÉ www.predplatne.sk +421 2 444 537 111 zakova@lkpermanent.sk banicow@banicow.sk 9,6 eur + poštovné Richard Müller...................................2 Káva a cigary......................................7 Seriál o káve.......................................8 Sopka Krakotoa................................10 Benátky.............................................11 GUCCI.............................................17 Androgýnia...............................22 Yxo z Hexu......................................25 Chevrolet Camaro............................28 Nanotechnológie...............................30 Výstava Oldtimer Messe Tuln..........32 FridaKahlo.......................................34 Paríž za čias Bonaparta.....................36 Pohoda 2011.....................................38 Diamant Golf Cup............................41 Horoskop..........................................44 Tarotová poradňa..............................45 Sedem tibetských typov....................46 Oči................................................... 48 Hip - hop..........................................50 Cigán................................................54 Dobrý deň začína v noci...................55 Reštaurácie + NOMA.......................64 Gastronómia.....................................66 BANICOW ENTREZ BANICOW júl, august č.4 2011 Milí čitatelia Prinášame Vám nové číslo magazínu Entrez. Sme veľmi radi, že si u nás môžete prečítať rozhovor s Richardom Müllerom, fenoménom našej kra- jiny. Stal sa najväčšou hviezdou slovenskej a aj českej populárnej hudby, no kvalitou svojej tvorby sa nikdy nezaradil a neznížil medzi typický sloven- ský mainstream. Práve naopak, jeho hudba je nadčasová, krásna a hlboká. Aj keď sa niekedy zdalo, že sa definitívne vytratil zo scény a môžeme sa tešiť iba z jeho skladieb, on sa vrátil a to si zaslúži rešpekt. Okrem tohto rozhovoru Vám prinášame reportáž z premiéry nového slovenského filmu Cigán, ktorá sa uskutočnila neďaleko osady v Richnave, kde sa celý film nakrúcal, zážitky z Po- hody, najväčšieho festivalu na Slovensku, kde bolo znovu dobre, alebo si môžete prečítať o tom, ako sa Parížania pred 200 rokmi potešili viac Rusom ako Napoleo- novi. Pozrite si fotky z Benátok a návod na to, ako sa tam cítiť príjemne tak, že sa vyhnete davu turistov. Okrem toho prinášame roz-hovor s Tomášom ´´Yxom´´ Dohňaským, zakladateľom legendárnej kapely Hex, kde porozpráva aj o útulnom hudobnom festivale Žákovic Open, ktorý už jedenásty rok organizuje. Pre tých, ktorí chcú počas leta ochutnať niečo nové sme pripravili zopár príspevkov na tému gastronómia a budeme v tom pokračovať pravidelne s väčším počtom strán. Jeden z najlepších slovenských kuchárov Gabi Kocák vám v pravidelnej rubrike bude dávať návod čo s našou kuchyňou, aby sme neboli na chvoste Európy. Prinášame Vám aj návody, ako si pripraviť a vychutnať dobrú kávu, ktorá človeka preberie z tejto letnej a horúcej letargie, alebo nápady, ako si skrášliť miesta kde bývame. Samozrejme aj mnoho iného. Príjemné čítanie a krásny zvyšok leta Vám praje časopis Entrez Richard Müller Písať veselé pesničky je pre mňa trápne Sopka Krakatoa Benátky, úchvatné mesto kanálov GUCCI Androgýnia alebo kde končí hranica ideálu krásy Yxo z Hexu Chevrolet Camaro má 45 rokov Predpona nano dobýva svet Frida Kahlo - osudová tortúra Paríž za čias Bonaparta Pohoda Diamant golf cup Hip - hop Richnava - premiéra filmu Cigán Reštaurácia NOMA Seriál o slovenskej gastronómii s Gabrielom Kocákom

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Richard Müller Písať veselé pesničky je pre mňa trápne J e legendou slovenskej hudby. Nech sa objaví kdekoľvek, zožne ovácie a to napriek tomu, že nepod- lieha trendom módneho vkusu. A je neprehliadnuteľný. Keď vstupoval do bratislavského hotela Albrecht, kde sme sa s ním rozprávali, už z diaľky bolo počuť jeho hromový hlas. Nech odpovedá na čokoľvek, najprv sa zamyslí a bez toho, aby sa niekam ponáhľal, trpezlivo vysvetľuje. Richard Müller. Nedávno ste sa vrátili z koncertu v Londýne. Ako tam bolo? Boli sme tam štvrtý krát a bol to mimoriadne dobrý koncert. Aj tie predchádzajúce boli fajn, ale tam bolo príliš dramatické publi- kum, mal som problém počuť vlastné slovo. Ale teraz publikum spievalo pesničky a napriek tomu, že to bolo nabité, bolo oveľa, oveľa pozornejšie, báječne reagovalo. A aj na také veci, ktoré sa na Slovensku nechytajú. Takže, Londýn stál za to. Chodí na zahraničné koncerty aj zahraničné publikum? Okrem barmanov pochybujem. Alebo, ak tam slovenské dievčatá vezmú svojho anglického chlapca. Chcem podotknúť, že do zahraničia sa chodí už roky a muzikanti stále zahmlievajú skutočnosť, že sa tam hrá pre našich. Pôsobí to tak neisto. Ne- menovaný spevák nemenovanej skupiny povie: To je pocit, mám napísané ´´sold out´´ v Anglicku, to je úžasné a polovica národa, ktorá sa v tom neorientuje si myslí, že konečne prerazili do An- glicka. Tomu sa snažím vyhnúť, lebo je to zavádzanie. Pre nás je to viac menej výlet, tešíme sa, že si pochodíme po Londýne a samo- zrejme, keď je výborný koncert, je to o to lepšie, to napumpuje. Teraz sme mali v piatok koncert v Londýne, v sobotu sme leteli do Brna, z Brna do Třebíča, kde sme mali koncert na festivale a odtiaľ sme išli domov. A obidva koncerty nakoniec vyzneli rovna- ko kladne. V českých rádiách vás hrajú veľmi často, dokonca častejšie ako na Slovensku. Zistili ste, prečo to je tak? Fakt? To som si nikdy neuvedomil. Zaujímavý názor, potešil ma. Ale ja na to naozaj nemám odpoveď. My máme pocit, že české rádiá, česť výnimkám, majú prapodivnú dramaturgiu. Tam sa vyskytne Drupi, po ňom Lady Gaga, po nej Olympic, potom Peter Nagy a po ňom Beatles. Neveríte tomu, že je to vôbec možné. Preto som rád, že do toho šalátu im nejako zapadám. Sú slovenské rádiá lepšie? Mám pocit, že sú lepšie, ale to je možno vec zvyku. Pravda je taká, že ja to vôbec nesledujem. Nemám totižto rádio, maximálne si pustím niečo v aute, keď sa mi zunujú disky, ktoré tam mám. A myslím si, že sa to nedá generalizovať. Neorientujem sa v tom do tej miery, že by som mohol podať definíciu rádií, ale mám po- cit, že sú detskejšie, že niektoré rádiá s tými moderátormi by ste chytili a vyhodili z balkóna. A v zásade sa vraciam na začiatok a konštatujem, že medzi slovenskými a českými rádiami nie je veľký rozdiel. Akú hudbu máte v aute? Stále vravím, že v aute počúvam motor. Ale teraz tam mám starého Raya Charlesa, Franka Sinatru a mám tam, asi k vášmu všeobecnému prekvapeniu, koncert skupiny Lokomotiv GT, maďarskej skupiny, ktorú si veľmi vážim a mám ju veľmi rád. Existujú ešte? Myslím, že už nie. Nikdy v živote som ich nevidel naživo a je mi to strašne ľúto. Gábor, ich kapelník je podľa mňa jeden z najlepších muzikantov a možno skladateľov v Európe, robí všelijaké veci a ten koncert je neuveriteľne nacvičený, dynamika tam funguje, to sú veci, ktoré u nás pomaly nikto neberie do úvahy. Ja mám všetky ich albumy, všetky mám rád. Tú kapelu mám rád napriek tomu, že u nás žiaľ existujú veľmi jasné a silné predsudky voči Maďarom ako takým a najmä voči maďarčine. Hudobne ste začínali fungovať v polovičke 80- tych rokov. Čo tomu predchádzalo? Bol som, ako to Kamil Peteraj povedal, izbový spevák. Mal som doma magnetofón a robil som si pesničky, nahrával som si ich a robil som si obaly. Bol som dieťa, infantilný blázon. Koľko ste mali rokov? Okolo pätnásť, možno menej. Už tam bola puberta. Potom som mal jedného dňa pocit, že by som to chcel posunúť niekam ďalej. Poslal som to Kamilovi Peterajovi a ten mi vybavil trojtýždňové angažmá v skupine Modus. Po troch dňoch mi bolo jasné, že na to nemám, aj keď sa z tých pesničiek teším. K tomu, aby uzreli svetlo sveta som potreboval normálneho profesionálneho kolegu muzi- kanta. A nemôžem sa stať členom kapely, ktorej muzikanti hrajú pätnásť rokov a všetko majú v malíčku, všetko ovládajú a ja som sa mal zapojiť ako sprievodný gitarista a vokalista. Tam to nešlo a potom vznikol Banket s Martinom Karvašom. Banket bol veľmi inovatívny, nič také tu predtým nebolo. Čo ho ovplyvnilo? Mnohí hovoria, že tam bola priama inšpirácia Depeche Mode. Ja som mal ale od začiatku ambíciu hrať s klávesovými nástro- jmi, a to tak, že by nepôsobili v prvom pláne ako elektronika, ale že by to boli normálne pesničky celé hrané na klávesové nástroje. A k tomu sme mali živú legendu Dušana Hájeka ako bubeníka. Prišla prvá pesnička Nespoznaný, tá bola na Lýre v 86- tom a v hitparáde Triangel. Na začiatku sme nerozmýšľali nad ničím, mali sme 25 koncertov mesačne, mali sme z toho strašnú radosť, hovorím najmä o sebe, bolo mi jedno, že mám 140 korún čistého za koncert. V aute sme nosili špeciálne stojany, vymysleli sme si stojany na synťáky, keď sme šoférovali, boli sme sklonení a nevedeli, čo nám kedy padne na hlavu. Prečo Banket skončil? Toto trvalo relatívne veľmi dlho, až kým jedno popoludnie zazvonili u nás doma páni Ráž a Baláž. Spýtali sa, či by Banket vedel existovať bez Martina Karvaša, že oni by s ním mali záujem spolupracovať. A ja sa priznám, že skupina býva také spoločenstvo ľudí, kde nemôže byť viac zásadných kohútov ako jeden. Možno sa to bude zdať namyslené, ale ja som, samozrejme, povedal- nech sa páči. Mar- tin si nebol istý, či to môže urobiť, lebo spolu so mnou to celé vznikalo, ale vedel som, že ho to tam ťahá, že sa tam bude cítiť lepšie, a že my to budeme robiť zase inak. Ja som mal v kapele okrem Martina aj Svaťa Juříka, človeka, ktorý ab- solvoval violončelo na VŠMU a s týmto človekom, ktorý bol pred nahrávaním Bioelektrovízie v štúdiu iba raz, aj to nie do konca skladby, som riskol urobe- nie nového albumu. Duško Hájek naprogramoval bicie, Vašo Patejdl nám ich požičal a album Bioelektrovízia sa nám podarilo nahrať. Veríte, že kapela môže dlho vydržať? Myslím si, že kapelový imidž sa zvykne udržať dosť krátko. Pokiaľ je tam dominantná osoba a niekto ďalší, kto má tiež ambície, tak sa to rozdelí. Je možné, že práve pre tento názor ste skôr sólový muzikant? Mám stálu kapelu už päť rokov. V dnešnej dobe, to každý vie,

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

je však situácia taká, že by sme museli hrať asi 20 krát do mesiaca, aby boli tí ľudia mnou uživení. Dnes to funguje podľa toho, že kto má čas, hrá s každým, nehovorím, že kvôli peniazom, ale tá hudba ich baví a aj niečo zarobia. Takže, tí vzhľadom na finančné súvis- losti preferujú našu kapelu, ale v časoch voľna, ktoré sú bežne aj mesačné, môžu hrať s kým chcú. Už to nejde tak ako niekedy, keď stačil aj 300 korunový honorár. Jednoducho nestačí. Mali ste veľmi úspešnú spoluprácu s Danom Bártom, čo sa prejavilo napríklad na koncerte v Lucerne. Ako vznikla? Bolo to veľmi spontánne. Hostia, ktorí tam boli sa nevyskytli na žiadnom plagáte v Pra- he. Ja som dávno predtým mal podobne ako drvivá väčšina kolegov sen mať nabitú Lucernu a to sa aj stalo. Dana Bártu som volal deň predtým, či náhodou nemá zajtra čas. Poznali sme sa dáv- no predtým, ešte k e ď hral so skupinou Alice. Tak som ho pozval a takisto aj Ivu Bi- ttovú. Pre divákov to bolo šokujúce, pretože takéto mená sa nor- málne dozvedajú z plagátov metrovými písmenami a teraz tam bolo napísané iba Richard Müller, Tálser band a nakoniec prišli títo skvelí hostia. A keď Dan povedal, že príde, do druhého dňa som rozmýšľal, čo by mohol spraviť a on prišiel a bez toho, aby som sa k čomukoľvek vyjadril, povedal - urobme Tlakovú níž - . Vie perfektne po slovensky. Bol to vtedy taký začiatok spo- lupráce. Ako je to s tou spoluprácou dnes? Na jesennom turné Potichu tour 2 bude Dan Bárta ako hlavný hosť. Som zvedavý, čo spolu spravíme, čo spraví sám. Aj členom svojej kapely nechávam vyso- ko nadštandardný priestor na koncer- toch, hrajú dlhé sóla, lebo sú krásne a aj preto si nemienim pozvať takého hosťa ako Dan Bárta, aby prišiel, zaspieval dve pesničky a šiel preč. V poslednom období robíte pro- jekty pre deti, napr. Album Zvier- atká z paneláku. Je to príprava na to, aby si na vás zvykla najmladšia generácia? Nie. Toto bol nápad, ktorý vznikol na návšteve u textára Vlada Krausza, ktorý mal naspievané so svojou dcérou CD plné detských piesní a nám sa to zdalo príliš dobré na to, aby to nevyšlo. Ja mám práve pocit, že dnes to funguje medzi mnou a mladým publikom oveľa lepšie ako v minulosti. Tento pocit sa zakladá priamo na reakciách na koncer- toch, viem, akým spôsobom českí a slovenskí ko- legovia ´´vy-

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

predávajú´´, resp. rušia koncerty pre nezáujem. My tento problém nemáme, Bratislavu sme na Potichu Tour 2 mali vypredanú tri mesiace dopredu. Absolvujeme viac ako 10 hudobných festivalov v priebehu leta, tam sú prevažne mladí ľudia a tam sme ako králi. Ktorý koncert považujete za najsilnejší? Oveľa podstatnejšia je opačná otázka - Ktorý koncert by som už nechcel? Tých je strašne málo. Nedávno sme začínali hudobné senecké leto a tam sme nehrali po tme, čo je strašne dôležité, ale hrali sme za svetla. Pred nami bola päťdesiat metrová vodná plo- cha, najbližší divák sto metrov ďaleko, každý má tmavé okuliare a každý trpí, lebo nevie, kam sa schovať pred svetlom. Koncert do- padol dobre, ale... Často sa stane zlá dramaturgia, ktorú neusledu- jeme a vtedy to môže byť koncert, na ktorý sa radšej zabúda. Viem, že už x krát som zišiel z pódia a hovorím - toto bol najlepší kon- cert, aký sme mali a už som to fakt povedal mnoho krát. Budete prekvapení, mali sme vypredanú o2 arénu v Prahe, to ale vôbec nebol koncert, ktorý by som si chcel zopakovať. Bol chladný, bola to obrovská hala, ľudia sedeli, to už nie je veľmi vzrušujúce pre divákov. Toto nie. Radi hráte na komorných koncertoch? Na komorných koncertoch je to iné, hráme tam iný repertoár. V lete sme rocková kapela, ktorá disponuje štyrmi excelentnými sólistami, čo považujem za veľkú česť, až náhodu. Spolupracovali ste s veľkými osobnosťami ako Horáček, alebo Hapka. Ako ste sa k nim dostali? Spolupracovať s pánmi Hapkom a Horáčkom bola pre mňa neuveriteľná skúsenosť. Dostal som zrazu domov telegram: Hapka, Horáček, Kocáb, Hegerová, Müller, súhlasíte? A pod tým bolo telefónne číslo. Vytočil som, tam bol Horáček a ten hovorí, či nechcem ísť na takú dosku, kde budú interpreta vyberať podľa toho, ktorý najlepšie naspieva veci, ktoré oni urobili. Tak som prišiel a bol som unesený z pána Hapku, to bol naozajstný bohém špičkových parametrov. Strávil som veľa dní a nocí u neho v byte, ktorý vyzeral ako mauzóleum. Len nikdy neutieral prach a tak sa ťažko dostávalo k artefaktom, ktoré tam mal uložené. A on mi raz nadránom zahral – Rozeznávám- , sedel pri klavíri, hral, kričal, on má taký prejav a vznikla prvá platňa - V penziónu svět - , ktorú ja považujem za jednu z najlepších platní tohto druhu v Československu a to konštatujem s tým, že mám pocit, že už títo páni ani v budúcnosti tento triumf nezopakovali. Ale v určitom období sa tá situácia naplnila a zrazu sme si neboli tak blízko, začali vznikať problémy a všeličo sa začalo diať. Napriek tomu, že sa veľmi radi stretneme, tá spolupráca v podstate už nefunguje. Čo ste robili počas re- volúcie? Zvonil kľúčmi. Boli ste aj na tribúne? Na tribúne nie, tam bol Jaro Filip, ten to všetko utiahol za nás. Ja som sa na to necítil. Tam nech idú tí, ktorí v uplynulom období spravili naozaj niečo pre to, aby sme za- mávali komunizmu. Keď som tam videl Dubčeka, tak som si povedal, že ja tam nebudem chodiť a spievať - Po schodoch- . Pamätám sa, že sme mali jednu cestu do Prahy, vyslal nás tam nejaký študentský výbor, tam som odčítal to desatoro, ktoré sa malo splniť a cítil som sa strašne nepresvedčivo, lebo nie som revolucionár. Ako to bolo v tom čase s vašou hudbou? Končil Banket a začínala moja sólová kariéra. Vtedy vznikol album - Neuč vtáka lietať- . Ako sa Banket dostal do Česka? My sme si na začiatku Banketu vylízali svoju smotanu slávy na Slovensku. A na to sa dosť ľahko zvyká. Potom nás zavolali do Prahy. Tam sme mali jeden veľmi zlý koncert, v takom podzem- nom punkovom klube a odvtedy som v Česku nechcel hrať. Ale potom prišla skladba - Po schodoch - a myslím, že to bol zlo- mový moment, lebo sa to chytilo aj v Česku. Ďalším zlomom bolo vystúpenie v Televíznom klube mladých. Horáček mi vtedy vybavil, že by som tam mohol ísť zaspievať pesničku - Štěstí - s Vondráčkovou a Davidom. Hovoril som si, že to nie je možné, že to je chorý nezmysel, v Česku ma vtedy nikto nepoznal. V štúdiu v TV vzniklo hudobné video s hviezdičkami, takými reflektormi, a keď som to videl, tak som utekal do hotela, kde som býval, lebo len tam bol telefón, zavolal som Horáčkovi a povedal mu, že toto nie je možné, že tou šou zabijeme platňu hneď na začiatku. A on mi o týždeň zavolal a povedal, že som získal dva krát toľko bodov ako Vondráčková a David dokopy. Vydali ste albumy 33, 44, v septembri budete mať päťdesiat rokov. Plánujete nejaký projekt? Nijaký. Moje vydavateľstvo niečo pripravuje, bude to box všetkých mojich doterajších albumov. Ale nerobím žiadne oslavy, ani koncert. Keď niekto zareaguje na narodeniny, tak zareaguje, ale nechce sa mi vydávať CD 50. Ako ste získali hudobné vzdelanie? Chodili ste niekedy na klavír? Na klavír ma, bohužiaľ, nikto netlačil a teraz by sa mi to veľmi zišlo. Na klavír a na gitaru hrám ako niektorí chlapci pri ohníku. My máme avantgardnú rodinu, tí sa rozhodli, že klavír nie, lebo to je banálne, gitara nie, lebo čo budem robiť s gitarou, ty pôjdeš na klarinet. Ja som tam chodil deväť rokov, pokúšal som sa o všetko možné. Zabúdal som klarinet doma, ale profesor bol nekompro- misný, poslal ma po neho domov. Od druhého ročníka som mamu vždy presviedčal, aby som to nechal sám, že on ma nemôže vyhodiť. A mama mu vždy povedala, že nie, nech pokračujeme. Tak to ďalej išlo, až som nemal ani absolventský koncert. Moje pôsobenie s hudobným školstvom je veľmi negatívne. A hov- orím, je mi to nesmierne ľúto, lebo dnes by sa mi to sakramentsky zišlo, aj čo sa týka skladania, aj čo sa týka samotnej práce s tónom a notami. Viem noty na klarinet. No ale, kto už to bude potrebovať. Boli ste s klarinetom na pódiu? Áno, pri skladbe - Po schodoch -. Klarinet bol natretý na červeno. Učili ste sa niekedy spievať? Nikdy. Keď Opus vydal minulý rok znovu album Bioelektroví- zia, mal som ho dlho na stole a hovoril som si, že si to nepustím, Pokračovanie na strane 6.

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

7

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

že to musí byť katastrofa. Nakoniec som si to pustil a prišiel som na to, že som vedel oveľa viac ako dnes. Tá hudba bola jednoznačná, priamočiara, plná ener- gie, nadšenia. Teraz sa viac špekuluje, viac hľadajú tóny, špekuluje sa o melódiách. Vte-dy to bolo jasné. Album - Už - je ladený dosť experimentálne, elek- tronicky. Vrátite sa ešte k veciam, aké ste robili predtým? Už sa vraciam, lebo robíme novú dosku. Nemôžem povedať s kým, lebo to je veľké prekvapenie, ale bude iná ako album - Už - . Strašne obdivujem svojich fanúšikov, že sú schopní so mnou prechádzať tie rôzne štýly a žánre. Lebo keď sme vydávali - Už -, hovo- rili sme si, toto je elektronická doska, tí čo majú radi elektroniku nebudú kupovať Müllera, a tí čo majú radi Müllera nebudú kupovať elektroniku a nakoniec sa z toho stala najpredávanejšia platňa a príjemný pocit. Ale mne ani tak nejde o to. Ten pocit predaja je veľmi dobrý, aj keď stále menej a menej. Ale ja si to tak, tých 25 rokov, robím pre seba. Ešte mi nedošlo, že by som sa mal začať orientovať podľa všeobecného vkusu, ktorý by ma mal predávať. Budú na novom albume vaše texty? Ja mám jednu jedinú istotu a to je to, že nenapíšem rok čiarku a potom náhle príde veľmi nedefinovateľné popoludnie, kedy začnem písať texty bez toho, aby som si ich po sebe čítal. Odložím ich, potom sa na nich dva týždne nepozriem, lebo mám strach, že to bola hovadina. Keď som sa na to teraz po tých dvoch týždňoch pozrel, zistil som, že tam bolo deväť textov, dobrých textov a tie na albume budú. Sú vaše texty opisom toho, čo sa deje vám? Smut- né texty ste totižto písali aj v čase, kedy ste nemali najhoršie obdobie. Neviem to takto povedať. Tak to cítim. Pár krát som sa pokúšal urobiť veselú pesničku, ale mne to nejde. Začnem písať a je mi to trápne. Čo sa týka textov, momentálne sa teším, že nový album bude mať len jedného autora textov. To je taká moja malá radôstka. Začínali ste ako novinár, nechcete skončiť ako no- vinár? Nie. Ja som novinár nikdy nebol, ja som písal o hudbe preto, že som bol neuveriteľne pasívny fanúšik hudby a strašne som sa chcel stretnúť s niektorými ľuďmi. Je pre mňa neuveriteľná pred- stava, že by som pred 27 rokmi stretol Paľa Hammela a povedal by som mu, pán Hammel môžem sa s vami porozprávať? Predpokla- dám, že by ma poslal do kelu.Ale keď som prišiel s tým, či môžeme urobiť rozhovor do Populáru, tak sa to vždy dalo. Najväčšiu radosť mám z rozhovoru so Sonnym Rollinsom, ktorý bol na džezovom festivale v Prahe a okolo dverí jeho šatne stálo asi 10 novinárov a nekom- promisný vyhadzovač. No-vinári jeden za druhým odchádzali preč, lebo ich poslali do kelu a samozrej- me, poslali do kelu aj nás. A ja som vtedy povedal po slovensky: ja sem idem z Bratislavy, aby som to neurobil? A ten body- guard sa otočil a povedal: Bratislava? Come on a pustil nás dnu. Pol hodinu sme sa rozprávali so Sonnym. Potom sa ukázalo, že ten ochrankár má v Bratislave frajerku a je to pre neho srdcová záležitosť. A my sme mali rozhovor na dve strany. Kedy ste s tým skončili? V momente, kedy som začal robiť hudbu profesionálne, tak som si uvedomil, ako neuveriteľne ťažko všetko vzniká, ako je všetko založené na súkromnom stave vecí, ako si doma v garážach chlapci zvárajú svetlá, ako si dávajú dokopy aparatúry, ako sa dávajú do daru gitary, aby ich niekto mohol získať. Vtedy som si to všetko zhrnul a uvedomil som si, že to nie je to, že si sadnem do štvrtého radu v sále, budem zívať a pokiaľ možno to všetko v článku zoseriem, lebo len vtedy budem zaujímavý. Vtedy sa definitívne skončila moja novinárska činnosť a veľmi pochybu- jem, že sa k tomu niekedy vrátim. Na čo sa najviac tešíte v najbližšej dobe? Najviac sa suverénne teším na to, že po desiatich mesiacoch sa vráti z Kanady moja dcéra Ema, lebo už mi veľmi chýba. Bola tam na škole a som veľmi zvedavý, do akej miery sa zmenila, lebo si myslím, že je to veľká bohémka. Teší ma, že mám po svojom boku svojho 20 ročného syna, ktorý sa vyvíja veľmi pozoruhod- ným smerom do dospelosti. Nerobí absolútne do hudby, videl pár koncertov, ja ho do toho netlačím. On má svoj malý I-pod, ktorý používa, keď beháva, lebo je výrazne orientovaný na pohyb. Myslel som si, že deti sa dajú vychovávať, ale už si to nemyslím. Je to zbytočné pnutie a zbytočná energia vynaložená z jednej aj z druhej strany. Pokiaľ naozaj nerobí veci mimo zákona alebo na hranici etiky, tak dovtedy to má byť vták na nebi. Ja ho sledujem a učím sa od neho viac, ako sa on učil odo mňa. To sú také dva základné ukazovatele. No a, samozrejme, profesijne sa teším na každý dobrý koncert, teším sa na novú dosku, na ten box, o ktorom som hovoril a na turné. Je sa na čo tešiť. (Peter Baník)

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Káva v tehotenstve E xistuje množstvo mýtov, či piť kávu počas tehoten- stva. Pravdou zostáva, že správne pripravené espres- so nemá vplyv na tehotenstvo a kofeín v tomto nápo- ji obsiahnutý je v tak zanedbateľnej miere, že i tehotná žena si môže dopriať viac než jednu šálku kávy denne. Na to, aby sme dostali zo zŕn „zdravú kávu“ , musí byť splnených niekoľko základných kritérií. Prvým predpokladom je správne nas- tavenie kávovaru (tlak 9 barov, teplota vody 90°C ± 3°C) a mlynčeka na kávu (správna hrubosť mletia nastavená v súlade s ká- vovarom). Doba extrakcie kávy (7g zalisovaných silou 20 kg) sa pohybuje medzi 20 – 30 sekundami (v závislosti od odrody). Takto pripravená káva sa vyznačuje všetkými svojimi charakteristickými znakmi (sladkosť, horkosť, kyslosť, stopy les- ných plodov, pražených mandlí a horkého kakaa) a ideálnou mierou kofeínu v nadväznosti na druh kávového zrna. Kofeín je škodlivý iba za predpokladu, že presiahneme škodlivú hranicu, ktorá je 300 mg za deň. Káva obsahuje 20 – 80 mg kofeínu v šálke podľa kvality vybranej zmesi. Káva pripravená na profesionálnom kávovare má ideálne spojenie kávových olejov, vody a všetkých charakteristick- ých znakov s ňou súvisiacich. Pokiaľ si chcete vychutnať zdravú kávu, nájdite si také miesto, kde jej venujú 100% pozornosť a riadia sa všetkými spomenutými kritériami. Tak ako v našich kaviarňach Coffee&Co. A čo káva bez kofeínu? Ako baristka by som ju určite neodporúčala, jej škodlivé účinky sú vedecky dokázané. Existujú dva spôsoby ako odstrániť kofeín zo zŕn kávovníka v ňom prirodzene ob- siahnutý. Jedným sa kofeín odstraňuje chemicky za pomoci organického rozpúšťadla, na celý proces sa používajú zelené zrná. Pri druhom postupe sa zrná máčajú vo vode. Vo filtri z aktívneho uhlia sa kofeín z vody vylúči a potom sa zrna sušia v špeciálnych nádržiach, zvyšková voda sa odparí, skon- centruje a káva sa týmto koncentrátom postrieka. Odstráne- nie kofeínu však nie je 100% ani pri jednom postupe a takáto káva môže obsahovať rôzne škodlivé látky, príjemnú zamatovú chuť i arómu v bezkofeínovej káve rozhodne nenájdeme. Dagmar Mašlaňová Coffeemaster Coffee&Co Prvým predpokladom je správne nas- tavenie kávovaru (tlak 9 barov, teplota vody 90°C ± 3°C) vovarom). Doba extrakcie kávy (7g zalisovaných silou 20 kg) sa pohybuje medzi 20 – 30 sekundami (v závislosti od odrody). Takto pripravená káva sa vyznačuje všetkými svojimi charakteristickými Cigary Arturo Fuente R odina Fuentenovcov má sídlo v Dominikánskej republike a je to najväčší výrobca ručne balených cigár v tejto krajine. V snahe začať produkovať cigary špičkovej kvality sa rozhodli pre bezprecedentný krok, kúpili tabakovú plantáž. Pre ľudí neznalých pomerov v tomto odvetví sa nič zvláštne nedeje, ale pre zain- teresovaných to bolo bezprecedentné porušenie nepísaného tabu. Po stáročia totiž platilo, že tabak majú pestovať farmári a výrobcovia vyrábajú cigary. Akoby to nestačilo, Fuentenovci sa ro- zhodli pre ešte väčšiu drzosť a nielenže pestovali tabak, ale začali pestovať tabak na krycie listy cigár, čo bola neobyčajná trúfalosť. Všetko sa to odohralo na slávnej farme El Caribe, známej pod menom Chateau de la Fuente. Vroku 1995 vytvorili sériu Fuente OpusX, kompletne z vlastných surovín a okamžite si získala obrovskú obľubu, ale jej výroba je z kapacit- ných dôvodov obmedzená. Okrem tejto exkluzívnej série vyrába Fuente mnoho iných cigár a všetky majú veľmi kvalit- nú stavbu a dobre namiešanú náplň, chuťovo sú väčšinou jemné až stredne silné. Lahôdkou sú veľkosti double co- rona a Rothschild, ktoré sa predávajú obalené plátkami z cedrového dreva. (ban) Ako baristka by som ju určite neodporúčala, jej škodlivé účinky sú vedecky dokázané. Existujú dva spôsoby ako siahnutý. Jedným sa kofeín odstraňuje chemicky za pomoci organického rozpúšťadla, na celý proces sa používajú zelené zrná. Pri druhom postupe sa zrná máčajú vo vode. Vo filtri z aktívneho uhlia sa kofeín z vody vylúči a potom sa zrna sušia nie kofeínu však nie je 100% ani pri jednom postupe a takáto káva môže obsahovať rôzne škodlivé látky, príjemnú zamatovú chuť i arómu v bezkofeínovej káve (ban)

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Seriál o káve (časť dvadsiata prvá) Acidita a chuť kávy Seriál o káve A cidita – predstavuje vysoké, ostré tóny v chuti kávy. Ide o pozitívne hodno- tenú aciditu (kyslosť). Je to prirodzená chuť charakteristická pre arabiku. Tento termín vyjadruje veľmi podobnú vlastnosť ako suché vína. Acidita môže byť vínna, ovocná príadne kvetinová. Tiež predstavuje ostrosť, čistotu prí- padne sviežosť v káve. Kávy bez acidity majú plochú, nevýraznú chuť. Absencia acidity je typ- ická pre menej kvalitné brazílske kávy pestované v nižších nadmorských výškach. Naopak, os- trejšia acidita je charakteristická pre kávy z vy- sokých nadmorských výšok. Typické sú kvalitné kávy z Kostariky, prípadne Guatemaly. Regio- nálne je výraznejšia, ovocná, prípadne kvetinová acidita, charakteristická pre východoafrické kávy, hlavne tie z Kene. Aciditukávyvýrazneovplyvňuje stupeň praženia. Najvýraznejšia je pri svetlo pražených kávach. Od stredne tmavého praženia sa pomaly vytráca a je nahradzovaná sladko – horkou chuťou. Zjavná ostáva stále u kvalitnej Kene, prípadne Guate- maly. Je nositeľom jemných vysokých nuáns chuti kávy a nesie varietálne regionálne chuťové rozdiely medzi jednotlivými kávami. Chuť – je to výraz ktorý zastrešuje už vyššie hodnotené vlastnosti, ďalej chuťové vnemy a vyjadruje celkový charakter kávy. Hodnotí sa celková vyváženosť komplexnosť a zastúpené chuťové tóny. Niektorí autori sa prikláňajú k samostanému hodnoteniu jednotlivých vlastností iný ich hodnotia v rámci hodnotenia chute. Veľmi koplexný pohľad dáva systém hodnotenia vy- pracovaný Kenethom Davidsom, ktorý hodnotí bohatosť, rozsah, komplexnosť a vyváženosť kávy. • bohatosť – čiastočne zahŕňa telo, chuť aj aciditu. Hovorí o plnosti a množstve chutí za- stúpených v kávy. • rozsah – veľmi zaujímavý pohľad na chuť kávy. Pocity ktoré vyvoláva káva prirovnáva k hudobnému akordu, kde acidita kvalitných vysokohorských káv predstavuje vysoké tóny a na druhej strane nasládle a zemité chute za- stúpené napríklad v indonézskych kávach pred- stavujú nízke tóny. Treba povedať, že ak sú tie- to tóny čisté, prítomnosť žiadnych z nich kávu nediskvalifkuje, naopak, čím je rozsah tónov

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

širší, hovoríme o bohatej, plnej káve. • komplexnosť – komplexná káva má zastúpené všetky zložky v primera-nej miere. Stredne až plné telo, iskrivá acidita a vyvážené vysoké aj níz- ke tóny. Za typického predstaviteľa komplexnej a vyváženej kávy je často udávaná kvalitná, kos- tarická káva. • vyváženosť – termín, ktorý opisuje celkový dojem kávy. U vyváženej kávy nevytŕča ani jedna vlastnosť. Ako príklad môže slúžiť už spomínaná kostarika. Vyváženosť a komplexnosť je aj cieľom tvorcov kvalitných kávových blendov. Menej vyvážené sú napr. kávy z Kene, prípadne z Jávy, v ktorých prevládajú vysoké, resp. nízke tóny. Niektoré kávy sú označované až ako divoké. Typickým predstaviteľom je etiópsky harrar. Vyššie opísané vlastnosti kávy hovoria o celkovom charaktere kávy, v ktorých sa ďalej ukrývajú už konkrétne pomenované chute. Tieto môžu byť odrazom konkrétnej variety kávy, regionálneho pôvodu, spracovania kávy a samozrejme aj typom praženia, prípadne chýb, ktoré môžu sprevádzať spracovanie a praženie kávy. Ako ukazuje kruhový graf arómy a chuti, zostavený SCAA (Specialty Coffee Association of America), chutí a ich nuáns je veľmi veľa. Marek Hudáček Chute kávy

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Sopka Krakatoa A ž do konca 19. storočia sa za najskazonosnejší vý- buch sopky pokladal ten z roku 70 n. l. Talianska sopka Vezuv vtedy pod obrovskou vrstvou lávy po- chovala všetko, čo nestihlo utiecť z neďalekých miest Pom- peje a Herkulaneum. Ani v roku 1883 nič nenasvedčovalo tomu, že by sa onedlho malo s hrôzou rozprávať o inom vulkanickom obrovi. Lenže v máji sa začala k životu prebúdzať sopka Krakatoa, ležiaca v ostrovnej zóne Veľké Sundy, neďaleko dnešnej Indonézie. Sopečný kužeľ začal chrliť do vzduchu popol a spenenú lávu, ktorá rýchlo tuhla na ľahké, penovité sklo, zvané pemza. Po chvíli ho už bolo plné more, no nikto tejto udalosti neprikladal veľký dôraz. Sopka sa síce na dva mesiace upokojila, no po dvoch mesiacoch sa znovu začala prebúdzať. Séria explózií pokračovala i v nasledujúcich mesiacoch. Niektoré boli slabšie, iné silnejšie, no ani jedna sa nemohla porovnávať s tou, ktorá prišla 27. augusta. Istý Angličan, ktorý z ostrova odplával tesne pred ničivým výbuchom, napísal: “Úbohí domorodci si mysleli, že nastal koniec sveta.“ Úplná apokalypsa nadišla na druhý deň ráno, keď ohlušujúci výbuch doslova roztrhal ostrov na kusy. Vyše devätnásť kubických kilometrov horniny rozdrvil tlak na drobný prášok a vymrštil do výšky 55 kilometrov! Explózia bola taká silná, že ju zaznamenali aj v austrálskom meste Alice Springs, na Srí Lanke a dokonca aj na ostrove Rodriguez, vzdialenom od Kraka- toy 4 800 kilometrov. Sila erupcie bola vyrátaná 13000 násobok výbuchu jadrovej bomby v Hirošime. Samotná ex- plózia bola podľa neskorších záverov spôsobená možným prienikom vody do magmatického rezervoára čo vyvolalo jej vyparenie a následný obrovský pretlak vodných pár ale- bo zmiešaním dvoch odlišných typov magmy v rezervoári – horúcej bazaltovej a chladnejšej andezitovej. Táto katastrofa mala globálne následky. Obrovský mrak jemného sopečného prachu asi sedemkrát obletel zemeguľu a jeho zvyšky sa usadili na zem až rok po tom. Asi pol hodinu po výbuchu dorazila na pobrežie Jávy a Sumatry prílivová vlna tsunami, miestami vysoká až 40 metrov! Prenikla hlboko do vnútrozemia a zatopila všetko, čo jej stálo v ceste. Vyžiadala si 36 000 ľudských obetí. Keď sa všetko upokojilo tak na pôvodnom mieste sopky zostal len malý ostrovček. V roku 1927 sa z neho začalo dymiť, čo bolo predzvesťou zrodu novej sopky. V súčasnosti je už vysoká 800 metrov a pripomína ľuďom svoju slávnejšiu skazonosnú predchodkyňu. Každý rok narastie o ďalších 5 metrov. Bývalá sopka mala okolo 2000 metrov. Vedci sa zhodujú v tom, že keď súčasná sopka do- siahne veľkosť tej pôvodnej nastane explózia. Nie je jasné kedy to bude, ale je pravdepodobné že explózia bude ešte silnejšia než tá z roku 1883. Lenka

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Benátky úchvatné mesto kanálov

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Benátky V ýlet do Chorvátska nemusí skončiť len na preplnenej pláži. Stačí ísť dvesto kilometrov ďalej za Istriu a dovolenkári sa ocitnú v jednom z najkrajších miest sveta, prekrásnych na drevených koloch postavených, aj keď dnes už trochu príliš preturizmovaných Benátkach. Z Chorvátska do slovinského Kopperu, z Kopperu do malebného talianskeho Triestu, kde sa oplatí naobedovať v centre mesta pri mor- skom prístave a odtiaľ pokračovať po diaľnici rovno do pevninskej časti Benátok. Tam sa musia turisti rozhodnúť. Nechať auto na pevnine a ďalej pokračovať zaujímavou plav- bou po mori, vlakom či autobusom, alebo ostať sedieť v aute, prejsť dlhý most a zaparkovať v jednom z veľkých záchytných parkovísk pria- mo na benátskych ostrovoch. Tu však treba počítať s tým, že parkovné na ostrovoch nebude práve najlacnejšie. Rovnako ako všetko v slávnej Vene- zii. Keď už je výletník na Piazzo de la Roma, odkiaľ vedú všetky cesty do centra Benátok, môže sa zaradiť do davu turistov a nechať sa doviesť pria- mo na najslávnejšie turistické lákadlo, Námestie sv. Marka, alebo sa mierne oddeliť a túlať sa úzkymi uličkami, lemovanými vodou, stretávať mini- mum turistov a veriť, že takto vyze- rajú celé Benátky. Tu je však riziko stratenia sa v jednej zo stoviek ulíc tohto čarovného mesta. To ale nevadí. Zastaviť sa v najbližšej kaviarničke, sadnúť si na schody vedúce do vody, sledovať gondolierov, ktorí pomaly strácajú svoju starosvetskosť a skôr vykrikujú do telefónov a po turis- toch ako veslujú, len sa prechádzať a pozerať sa do výkladov, kde sú desivé a tajomné masky na maškar- né bály, občas stretnúť vychádzať z domov pravých Benátčanov. To všetko je rovnako a mož- no aj viac príjemné ako postávať v hluku tisícov tu- ristov kŕmiacich legendárne holuby na veľkom námestí vedľa Dóžovho paláca. Pepo, Foto: Entrez

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

15

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Gondoly N ádherné čierne lode vážiace viac ako pol tony slúžili ako bežné plavidlo na prevoz šľachtických rodín. Keďže sa každá rodina predbiehala o výzdobe lode, v 16. storočí zákonom prikázali, aby bo-li zvonku všetky čierne. Voľakedy ich boli plné Benátky, boli jediným plavidlom, ktoré v meste bolo. Rozdiel oproti dnešku je v tom, že niekedy mali aj malé kabínky, čo však znižovalo ich kapacitu. Dnes je ich v Benátkach okolo 500 a už neslúžia ako bežný dopravný prostriedok, na to sú tam lacnejšie a novšie lode, gondoly sú hlavne pre turistov, ktorý chcú zažiť tú klasickú benátsku romantiku.

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Godnoly sú vyrábané ručne a nevyrobí sa ich veľa, preto sa hlavne opravujú tie staré. Aby mohol gondolier veslovať iba jedným veslom na jednej strane a loď sa mu stále nekrútila, má gondola asymetrický tvar a jedna jej strana je dlhšia ako tá druhá. Gondolieri v dnešných Benátkach sú už skôr kšef- tári pripomínajúci obchod- níkov na trhu, ako klasickí vesliari, s ktorými máte prežiť príjemnú plavbu. Pepo, Foto: Entrez

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

18

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

19

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Vzostupy a pády H istória slávnej značky módneho priemyslu je plná úspechov, pádov a znovuzrodení. A tak ako to vo svete slávnych chodí, úplne na začiatku je veľký sen a pracovitý, priebojný zakladateľ dy- nastie. Nasledujú roky tvrdej driny a pomalý vzostup na Olymp slávy. Rozmarní a v pohodlí vy- chovaní potomkovia postavia firmu na ešte vyšší piedestál, ľudsky to ale nedokážu zvládnuť. Nasleduje boj o dedičstvo a tragický pád. Opäť znovuzrodenie pomocou silných spoločností, tentokrát bez génov Gucciovcov. Samozrejme s ich značkou. Guccio Gucci zakladateľ dynastie Začiatky naozaj neboli ľahké. História Gucciovcov a ich cesta k sláve bola tŕnistá, plná intríg a bezohľadných činov. Zakladateľ dy- nastie Guccio Gucci (1881-1953), syn florentského remeselníka a výrob- cu klobúkov sa nechcel prispôsobiť domácim pomerom. Veľmi túžil po úspechu a sníval o ob- chodíku s luxusným tovarom. V roku 1894 ako 13 ročný utiekol z domu a nechal sa naverbovať k námorníctvu. Dlho tam však nevydržal, nakoľko mal iné predstavy o svete. Dostal sa do Paríža, odtiaľ do Londýna, kde sa zamestnal ako umývač riadu v slávnom hoteli Savoy. V roku 1906 sa dvadsaťpäť ročný Guccio Gucci vrátil do rodnej Florencie a založil rodinný podnik „ Dom Gucci“ na výrobu a predaj jazdeckých sediel, topánok, ale aj rôznych doplnkov z kože. Jeho výrobky aj vďaka vášni pre kone, ktorým rozumel a jeho majstrovstvu v spracovaní koži boli veľmi kvalitné a jeho obchod patril medzi veľmi obľúbené. V tom čase sa z času na čas Guccio pustil aj do výroby kabeliek, ktoré si dodnes zachovali pôvodný netradičný a nevšedný dizajn. Prišla prvá svetová vojna rok 1914 a 33 ročný Gucci na- Guccio

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

rukoval. Pomáhal pri zabezpečovaní vojenských transpor- tov a po jej skončení sa zamestnal v malej továrni, kde sa šili kožené kabelky. To bolo miesto, ktoré ho presvedčilo, že si musí splniť dávny sen, ktorý sa s nástupom vojny zrútil a začal uvažovať o dielni na výrobu vlastného luxu- sného galantérneho tovaru. Rok 1922 - vyše štyridsaťročný Guccio Gucci sa rozhodol znovu založiť malú firmu na kožené príslušenstvo pre jazdcov na koňoch. Šlo mu len o zabezpečenie obživy pre jeho rodinu a už neuvažoval o veľkej sláve. Talent a predvídavosť tohto muža ale čoskoro priniesli sladké ovocie v podobe obchodného úspechu. Kvalitné výrobky z jemnej kože s originálnym dizajnom začali priťahovať prominentných zákazníkov. Postupne rozšíril výrobu o kolekciu módneho oblečenia a zabezpečil manželke a štyrom deťom slušnú životnú úroveň. V tom čase ho ani nenapadlo, že raz sa jeho meno bude skloňovať vo všetkých pádoch po celom svete. Kabelka „Bamboo bag“ zrodenie značky a prudký vzostup V roku 1939 založil Guccio Gucci slávny butik Via Con- dotti v Ríme. Jeho snahou bolo uspokojiť medzinárodnú kli- entelu a vytvoriť baštu pre taliansku odevnú značku Gucci.V roku 1940 prvýkrát predstavil slávnu kabelku „Bamboo bag“, ktorú si môžete zakúpiť ešte aj dnes. V roku 1950 sa meno Gu- cci zapísalo do povedomia širšej verejnosti, výnimkou neboli zákazníci, ktorí nosili mená najslávnejších svetových celebrít. Po otcovej smrti prvá zažila na vlastnej koži vlčie zákony rodiny dcéra Grimelda. Dedičský podiel totiž rozdelili medzi troch bratov a jej nedali nič. Ani po zložitých súdnych sporoch nezískala ani líru. Hlavné slovo vo firme mal jej brat, krásavec Aldo. Ten mal veľké úspechy u žien aj zákazníkov. Bol to rodený obchodník, ktorý vymyslel i dvojité G, rodinné logo firmy. Práve on presvedčil otca, aby rozšírili výrobný sortiment o opasky, diplomatky, kufre a ďalší luxusný tovar. Jeho brat Rodolfo, tiež vychýrený krásavec sa chcel venovať he- rectvu. Účinkoval vo filmoch slabej umeleckej úrovne, ale otec ho povolal do firmy. Proti svojej vôli musel prevziať filiálku v Miláne a až do svojej smrti žil v presvedčení, že mu otec prekazil závratnú filmovú kariéru. Medzi bratmi Aldom a Rodolfom neprestajne zúrili boje a hádky. Ich otcovi to vyhovovalo, lebo to vraj dokazovalo, že majú v žilách odvážnu a bojovnú krv. Bolo to v čase, keď sa firma dostávala na svetové výslnie. Tvrdohlavý Aldo napriek ot- covej vôli otvoril ďalšie obchody mimo Florencie. V roku 1953 vzniklo prvé veľké obchodné centrum v Ríme. Hlavné talianske mesto v tom čase považovali za európsky Holly- wood a značka Gucci zaznamenala azda najväčší úspech. Filmové hviezdy ako Sophia Loren či Bette Davis boli vyni- kajúcou reklamou. Nové obchody vznikli v Londýne, Palm Beach, Paríži, Beverly Hills a v Tokiu. Z Európy sa dob- rý chýr okamžite preniesol do Spojených štátov a obľuba Aldo

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

výrobkov s logom G začala “zaberať” aj za morom a Aldo otvoril veľký obchod v New Yorku. Predchádzali tomu os- tré výmeny názorov a hádky s otcom, ktorý bol proti. Aldo necúvol a urobil dobre. Práve otvorenie obchodnej siete v Spojených štátoch definitívne katapultovalo firmu Gucci na samotný vrchol v brandži. Značku Gucci si obľúbili ženy ako Audrey Hepburn, Jackie Kennedy alebo Grace Kelly. Pôvodne taliansky malopodnik sa teraz stáva svetovým gi- gantom, ktorého meno používajú zákazníci zo všetkých kútov sveta. Gucci už sa nechváli len prestížnymi taškami a príslušenstvom, ale aj mnohými inými druhmi tova- rov, medzi ktorými výnimkou nie sú parfumy, hodinky, slnečné okuliare alebo dámska či pán- ska konfekcia. Konflikt v rodine a trpký pád Zdalo sa, že už nič a nik nemôže ohroziť pevné pos- tavenie na trhu. Prišli 70-te roky a nastúpila tretia ge- nerácia Gucciovcov a s ňou problémy a pády. Paolo, Al- dov syn presadzoval uvedenie nových, lacnejších výrob- kov pre mladú generáciu. Chcel degradovať spoločnosť predajom výrobkov aj v obyčajných obchodoch. Vedenie spoločnosti s tým samozrejme nesúhlasilo. Konflikt sa vyo- stril, keď sa Paolo, podobne tvrdohlavý ako jeho otec, ro- zhodol osamostatniť. Veril, že meno Gucci mu automaticky zabezpečí úspech a firma s logom PG (iniciálky jeho mena) budú dôstojným súperom dvojitého G. Keď sa to jeho otec dozvedel, neváhal ho prepustiť a všetkým dodávateľom firmy oznámil, že ak budú spolupracovať s Paolom, nemôžu ďalej pracovať pre pôvodnú firmu. Hovorí sa, že na jednom sedení predstavenstva do neho hodil rádio, načo sa Paolo na život a na smrť urazil. Konflikt sa tým ani zďaleka neskončil. Otec a syn na seba navzá- jom podali žalobu. Paolo navyše urobil čosi, s čím nikto nerátal. Otec Aldo sa stal americkým občanom. Paolo ho udal za neplatenie daní a Aldo Gucci musel ísť vo veku 81 rokov do väzenia. Svoj- mu synovi však nezostal nič dlžný, udal ho za neplatenie výživného a Paolo takisto skončil za mrežami. Konflikt v rodine pokračoval aj prostredníctvom Rodolfovho syna Maurizia, ktorý sa napriek odporu svojho otca v roku 1972 oženil s dcérou robotníčky z práčovne, Patriciou Reggiani. Rodolfo o nej vyhlásil, že je zlatokopka a mal pravdu. Maurizio bol nespokojný so stavom spoločnosti, s tým ako rodina zaobchádzala s menom Gucci a chcel prevziať kon- trolu nad jej vedením. Po smrti svojho otca Maurizio zdedil polovicu jeho podielu a odsunul strýka Alda z vedenia. Ho- vorí sa, že jeho spisy i obrazy nechal z kancelárie vyhodiť na ulicu. Spojil sa s finančnou skupinou Investcorp a s ich pomocou odkúpil podiel svojich bratrancov. Získal úplnú kontrolou nad spoločnosťou a pustil sa do “očisťovania” poškodeného mena firmy Gucci. Maurizio sa však zakrát- ko ukázal neschopný viesť takéto veľké firemné zoskupe- nie. Navyše nachádzal záľubu v míňaní a v prepychovom živote. Nedokázal kontrolovať svoje výdavky a začiatkom deväťdesiatych rokov sa firma dostala do finančných

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

ťažkostí. Akoby toho ešte nebolo dosť, definitívny úder za- sadil Maurizio rozhodnutím rekonštruovať sídlo firmy vo Florencii. Minul na to 102 miliónov dolárov a značka Gucci sa ocitla na dne. Roku 1994 na tom bola firma tak zle, že jeden z jej vedúcich pracovníkov si nemohol dovoliť platiť ani za auto lízing 200 dolárov mesačne. Spoločnosť Invest- corp sa už ďalej nemienila nečinne prizerať na likvidáciu firmy a prinútila Maurizia, aby predal svoj podiel Arabskej banke. Najhoršie to znášala jeho manželka Patrizia, ktorá neuniesla, že zo dňa na deň prestala byť súčasťou sve- tovej spoločenskej smotánky. Naviac ju Maurizio po 13 rokoch manželstva opustil a ona začala rozširovať, že je šialený. Šesť rokov po tom jej našli mozgový nádor. Maurizio za ňou prišiel do nemocnice a povedal jej, že sa prišiel presvedčiť, či je už mŕtva. Keď sa Patrizia dozvedela, že sa s ňou chce rozviesť a vziať si svoju novu krásnu architektku, vy- myslela pomstu a nechala ho zastreliť, práve keď Maurizio so 100 miliónmi libier plánoval odísť čo najďalej od rodinných spo- rov. Odsúdili ju a dostala 20 rokov väzenia. Roku 1995 tak éra dynastie Gucciovcov vo firme definitívne skončila. Noví ľudia Značku ovládli “úplne cudzí ľudia”. Vedenie spoločnosti prevzal Domenico de Sole, ktorý postupne rozšíril portfólio firmy a vrátil jej lesk, slávu a finančnú istotu. Pomohol jej aj Francois Pinault, ktorý finančnými operáciami zabezpečil firme dostatok investícií. Objem predaja závratne stúpal, s ním aj zisk. Firma Gucci sa stala zo zadĺženej a unavenej spoločnosti firmou, dokumentujúcou jeden z najúžasnejších príbehov v módnej brandži. Kreatívnym riaditeľom Gucci sa stal homosexuál Tom Ford, ktorý jej dokázal svojimi nápadmi zabezpečiť popredné postavenie v návrhárskom priemysle. Postupne ovládol spoločnosť a za 13 rokov pôsobenia vo firme vytvoril impérium, ktorého výrobky chce vlastniť každý majetný človek. “Kto má nejaký luxu- sný výrobok našej firmy vie, do akej kategórie patrí,” povedal. Keď Tom Ford oznámil svoj prekvapujúci odchod zo spoločnosti, okamžite začali klesať ak- cie firmy na burzách. Tom Ford skutočne odišiel. Značka Gucci je v súčasnosti v rukách úspešnej módnej návrhárky Fridy Giannini, ktorej kaž- dá nová kolekcia dokáže prekvapiť a úspechy sa jej rozhodne nevy- hýbajú. (Peter Baník) banke. Najhoršie to znášala jeho manželka Patrizia, ktorá neuniesla, že zo dňa na deň prestala byť súčasťou sve- tovej spoločenskej smotánky. Naviac ju Maurizio po 13 rokoch manželstva opustil a ona začala rozširovať, že je šialený. Šesť rokov po tom jej našli mozgový nádor. Maurizio za ňou prišiel do nemocnice a povedal jej, že sa prišiel presvedčiť, či je už mŕtva. Keď sa Patrizia dozvedela, že sa s ňou chce rozviesť a vziať si svoju novu krásnu architektku, vy- myslela pomstu a nechala ho zastreliť, práve keď Maurizio so 100 miliónmi libier plánoval odísť čo najďalej od rodinných spo- rov. Odsúdili ju a dostala 20 rokov väzenia. Roku 1995 tak éra dynastie Gucciovcov vo firme definitívne skončila. pôsobenia vo firme vytvoril impérium, ktorého výrobky chce vlastniť každý majetný človek. “Kto má nejaký luxu- sný výrobok našej firmy vie, do akej kategórie patrí,” povedal. Keď Tom Ford oznámil svoj prekvapujúci odchod zo spoločnosti, okamžite začali klesať ak- cie firmy na burzách. Tom Ford skutočne odišiel. Značka Gucci je v súčasnosti v rukách úspešnej módnej návrhárky Fridy Giannini, ktorej kaž- dá nová kolekcia dokáže prekvapiť a úspechy sa jej rozhodne nevy- hýbajú. (Peter Baník) FridaGiannini Bamboo bag

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Androgýnia alebo V ýraz androgýnia sa skladá z dvoch gréckych slov, anér znamená muž a gyné žena. Význam tohto slova je obojpohlavnosť alebo pohlavná obojakosť. Psychológia takto označuje jedincov, ktorý majú sekundárne pohlavné znaky muža aj ženy a osoby, ktoré sa psychicky nevedia rozhodnúť medzi dvoma pohlaviami. Mohli by sme si myslieť, že androgýn to nemá v živote ľahké. Opak je však pravdou. Ak viete, kam sa obrátiť. Modeling je sféra, kde sa trendy menia rýchlejšie než štyri ročné obdobia. Kým päťdesiate roky sa niesli v duchu elegancie a tenkého pásu, v šesťdesiatych sa pred objek- tív fotografa časopisu Vogue postavila Twiggy a ideál krásy Jane Shrimpton náhle zmizol. Twiggy a jej chlapčenská posta- va uchvátili celý svet. Dievčatá sa trýznili diétami, aby sa čo najviac priblížili svojmu ideálu a návrhári šili šaty, ktoré padli len veľmi chudým postavám. Ale potom prišlo obdobie ro- kov sedemdesiatych a americký sen. Móla a módne časopisy zaujímalo všetko, čo pochádzalo z poza „veľkej mláky“. V kurze boli súmerné črty tváre, plavé vlasy a pekné ženské postavy. Obľúbenou Američankou tej doby bola Margo Hemingway, muža aj ženy a osoby, ktoré sa psychicky nevedia rozhodnúť medzi dvoma pohlaviami. Mohli by sme si myslieť, že androgýn to nemá v živote ľahké. Opak je však pravdou. Ak viete, kam sa obrátiť. Modeling je sféra, kde sa trendy menia rýchlejšie než štyri ročné obdobia. Kým päťdesiate roky sa niesli v duchu elegancie a tenkého pásu, v šesťdesiatych sa pred objek- tív fotografa časopisu Vogue postavila Twiggy a ideál krásy Jane Shrimpton náhle zmizol. Twiggy a jej chlapčenská posta- va uchvátili celý svet. Dievčatá sa trýznili diétami, aby sa čo najviac priblížili svojmu ideálu a návrhári šili šaty, ktoré padli len veľmi chudým postavám. Ale potom prišlo obdobie ro- kov sedemdesiatych a americký sen. Móla a módne časopisy zaujímalo všetko, čo pochádzalo z poza „veľkej mláky“. V kurze boli súmerné črty tváre, plavé vlasy a pekné ženské postavy. Obľúbenou Američankou tej doby bola Margo Hemingway, Mužaženavjednom Twiggy Margo Hemingway

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

kde končí hranica ideálu krásy vnučka veľkého spisovateľa. V ďalšej dekáde sa na mólach začali objavovať „čierne pantery“ ako Gia Carangi či Iman. Modelky pripomínali antické bohyne telom aj správaním. V deväťdesiatych rokoch sa z pojmu manekýnka stala práca snov. Supermodelky, ako ich vtedy začali nazývať, ovládli predstavu o tom, ako má žena vyzerať. Mená Linda, Christie, Cindy, Naomi, Claudia a Tatjana ani nepotrebujú priezviská. Paralelne s nimi sa však roz- svietila ešte jedna hviezda, nízka a nesúmerná, ktorej krásu nazývali neštandartnou. Kate Moss zaviedla „heroin chic“ trend. Vpadnuté líca, chudé telo, trčiace kosti. Práve tento typ postavy najviac ovplyvnil prichádzajúce nové milénium. Posledných desať rokov v časopisoch nebolo možné nájsť modelku, ktorej miery by nezodpovedali 14 ročnému dievčaťu. Anorexia a bulímia sa vrátili na scénu. Modelky umie- rali priamo počas pre- hliadky, čo návrhárov donútilo dvihnúť hranicu BMI (Body Mass In- dex) dievčatám, ktoré chceli predvádzať. V dnešnej dobe sa však móda začína venovať aj ženám s krivkami Venuše. Modelky typu „plus size“ je možné nájsť v kampaniach rôznych odevných značiek, ale kde končí hranica ideálu krásy krásu nazývali neštandartnou. Kate Moss zaviedla „heroin chic“ trend. Vpadnuté líca, chudé telo, trčiace kosti. Práve tento typ postavy najviac ovplyvnil prichádzajúce nové milénium. Posledných desať rokov v časopisoch nebolo možné nájsť modelku, ktorej miery by nezodpovedali 14 ročnému dievčaťu. Anorexia a bulímia sa vrátili na Modelky umie- rali priamo počas pre- hliadky, čo návrhárov donútilo dvihnúť hranicu BMI (Body Mass In- dex) dievčatám, ktoré móda začína venovať aj ženám s krivkami Venuše. Modelky typu „plus size“ je možné nájsť v kampaniach rôznych aj na obálkach najznámejších módnych časopisov. Nové tisícročie však okrem žien otvorilo dvere na mólo aj mužom. Nielen modelom, ktorí predvádzajú mužskú líniu oblečenia. Je to kuriózne, ale v tomto biznise sa pohybujú aj chlapci, o ktorých by ste určite nepovedali, že chlapcami sú. Útle postavy, jemné črty tváre a dlhé vlasy. Androgynné mo- delky existovali od čias Twiggy, stále však bolo jasné, že je to žena. V prípade mode- lov - androgýnov je to často nerozoznateľné, pretože sa stávajú tvárou kampaní na ženské oblečenie. Najväčším šokom bolo, keď sa Andrej Pejic tento rok umiest- nil v rebríčku 100 najsexy žien sveta podľa magazínu FHM. Preto sa pýtam, kde má ideál krásy hranice? (Trish) ani nepotrebujú priezviská. Paralelne s nimi sa však roz- svietila ešte jedna hviezda, nízka a nesúmerná, ktorej krásu nazývali neštandartnou. Kate Moss zaviedla „heroin chic“ trend. Vpadnuté líca, chudé telo, trčiace kosti. Práve tento typ postavy najviac ovplyvnil prichádzajúce nové milénium. Posledných desať rokov v časopisoch nebolo možné nájsť modelku, ktorej miery by nezodpovedali 14 ročnému dievčaťu. Anorexia a bulímia sa vrátili na scénu. Modelky umie- Supermodelky Jane Shrimpton GiaCarangy Kate Moss Iman AndrejPejič

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

www.stilago.sk prestížny módny internetový obchod na Slovensku Predaj cez internet je na Slovensku stále v plienkach, ale veci sa menia a blýska sa na lepšie časy. Najnovším počinom v tejto bran- dži je rozširovanie in- ternetového nákup- ného klubu Stilago, ktorý začal na Slo- vensku predávať v minulom roku a má ambíciu stať sa najväčším v rámci strednej a východ- nej Európy. TentopočinStilagaoceniahlavnemilovníčky,aleaj milovníci módy, nakoľko sa zameriava na online predaj stopercentne originálneho značkového módneho tovaru, vďaka čomu sa aj väčšina žien na Slovensku môžu za rozumnú cenu kvalitne a moderne obliekať. Značky D&G, Versace, Roberto Cavalli, Pierre Cardin, Calvin Klein, Donna Karan, Ray Ban, Lacoste ale aj mnoho daľších netre- ba určite nikomu predstavovať a to, čo Stilago z ich produkcie prináša sú, samozrejme, ak- tuálne modely, doslova za bezkonkurenčné ceny. Záujemcovia môžu využívať zľavy až do výšky 70% z predajnej ceny, ktorá je sama o sebe nižšia ako v „kamenných obchodoch”. „NašIm cieľom je pokryť potreby záujem- cov o moderné nakupovanie, ktorí sledujú aktuálne módne trendy a hľadajú dobrú cenu za značkový tovar bez toho, aby to ubralo na kvalite, spoľahlivosti ale- bo narušilo imidž p o n ú k a n é h o tovaru,” povedal Dr. Axel Steuer- nagel výkonný riaditeľ Stilaga a Studio Moderna Fashion Group, spoločnosti, ktorej sú- časťou je aj Stilago. „V porov- naní s tradičnými obchod- nými domami chce Stilago svojim zákazníkom ponúknuť predovšetkým cenovo dos- tupné nakupovanie z pohodlia domova.“ dodáva. Stilago je zaujimavé aj tým, že jednotlivé kusy šiat, alebo módnych doplnkov, ktoré si kupujete priamo z vašej obývačky, kancelá- rie alebo niekde z kaviarne sú v obmedzenom množstve a v predaji sa objavujú maxi- málne 3 až 5 dní. To jednoducho znamená, že vo svojom okolí ťažko stretnete dámu, ktorá má na sebe tie isté šaty ako vy a to, samozrejme, znamená – ste originálna. Novinkou je aj prvý profesionálny Fashion Blog na Sloven- sku, ktorý bude všetkým internetovým nadšencom pre módu pravidelne prinášať najhorúcejšie trendy známych mód- nych značiek. Originálne kúsky vám okrem autorky blogov Michaely Šimekovej budú predstavovať slovenskí aj za- hraniční módni tvorcovia, známe osobnosti a módne ikony. Spracoval: ENT cenu za značkový tovar bez toho, aby to ubralo na kvalite, spoľahlivosti ale- bo narušilo imidž p o n ú k a n é h o tovaru,” povedal Dr. Axel Steuer- nagel výkonný riaditeľ Stilaga a Studio Moderna Fashion Group, spoločnosti, ktorej sú- časťou je aj Stilago. „V porov- naní s tradičnými obchod- nými domami chce Stilago svojim zákazníkom ponúknuť predovšetkým cenovo dos- tupné nakupovanie z pohodlia domova.“ dodáva. Stilago je zaujimavé aj tým, že jednotlivé kusy šiat, alebo módnych doplnkov, ktoré si kupujete priamo z vašej obývačky, kancelá- rie alebo niekde z kaviarne sú v obmedzenom množstve a v predaji sa objavujú maxi- originálneho značkového módneho tovaru, vďaka čomu sa aj väčšina žien na Slovensku môžu za rozumnú cenu kvalitne a moderne obliekať. Značky D&G, Versace, Roberto Cavalli, Pierre Cardin, Calvin Klein, Donna Karan, Ray Ban, Lacoste ale aj mnoho daľších netre- ba určite nikomu predstavovať a to, čo Stilago z ich produkcie prináša sú, samozrejme, ak- tuálne modely, doslova za bezkonkurenčné ceny. Záujemcovia môžu využívať zľavy až do výšky 70% z predajnej ceny, ktorá je sama o sebe nižšia ako v „kamenných obchodoch”. „NašIm cieľom je pokryť potreby záujem- cov o moderné nakupovanie, ktorí sledujú aktuálne módne trendy a hľadajú dobrú cenu za značkový tovar bez toho, aby to ubralo na kvalite, spoľahlivosti ale- bo narušilo imidž p o n ú k a n é h o tovaru,” povedal Dr. Axel Steuer- na Slovensku Predaj cez internet je na Slovensku stále v plienkach, ale veci sa menia a blýska sa na lepšie časy. Najnovším počinom v tejto bran- dži je rozširovanie in- ternetového nákup- ného klubu Stilago, ktorý začal na Slo- vensku predávať v minulom roku

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Yxo z Hexu a jeho kamarátsky festival Z akladal legendárny Hex, kde je basgitaristom, a organizuje už jedenásty ročník festivalu Žákovic Open. Ďalekú budúcnosť si radšej neplánuje, človek podľa neho nikdy nevie ako veci nakoniec dopadnú. Yxo Dohňanský. Na festivale Žákovic zahrá hip hopová le- genda Arrested Development. Ako ste sa k nim dostali? To bola zaujímavá príhoda. Zhodou okolností som bol začiatkom roka na Bali a prechádzal som okolo miestneho Hard Rock cafe, kde som videl plagát, že tam budú vystupovať Arrested Development, tak som tam išel. Ten koncert bol úplne úžasný, hrali akoby mali dvadsať rokov, kopec energie, dobrej nálady a tak ďalej. A kedže po koncerte, kde bolo asi 600 ľudí, sa voľne pohybovali medzi divákmi, tak sme sa s nimi dali do reči a pýtal som sa ich na plány na leto, že by sa nám hodili na fes- tival. Povedali, že by chceli mať niečo v Európe a vyzerá to tak, že jeden jediný európsky koncert budú mať u nás. Dúfam, že sa ľudia zaba- via tak ako ja v Januári na ich koncerte. Majú hviezdne maniere? Sú to úplne nor- málni a veľmi príjemní ľudia, sú veľmi skromní, sú veľkí greenpeasáci, ide z nich strašná pohoda a nemajú vôbec žiadne maniere. Ako vznikla myšlienka spraviť festival Žákovic Open? V obci Trenčianske Bohuslavice kde je festival, má naša rodina cha- lupu a my sme tam dlhé roky chodili s kapelou na sústredenia, vzali sme aparatúru, boli sme tam týždeň a tam sme sa spoznali s miest- nym krčmárom Mariánom Žákovicom a na konci jedného takého sústredenia sa spýtal, či nezahráme u neho v krčme koncert. Zahrali sme, o dva roky sme prišli s dalšími dvoma kapelami a tam to vzniko. Potom sa to ťahalo a už máme 11. ročník, pozývame významnejšie a zaujímavejšie kapely. Išlo to samospádom. Dnes je z toho vážny festival, ktorý je relatívne malý, ale my sa z toho tešíme. Uvažujete o tom, že sa bude časom zväčšovať? Musím povedať, že nám to stačí tak ako to je, nemám to ako fulltime job, venujem sa aj kapele a aj ďalším veciam. Nie je toľko času, aby sme na tom pracovali tak, že tam budú 3 alebo 4 pódia a hlavne ide o to, že my to chceme takto zachovať. Ľudia ktorí tam chodia sú na to zvyknutí, cítia sa tam príjemne a aj tá dedinka je malá na to aby, sme tam robili väčší cirkus. Žije tam 600, 700 ľudí a úplne stačí, keď im tam príde 4000, 5000 ľudí. Snáď to budeme zväčšovať len tým, že tam budeme každý rok volať veľké mená typu Arrested Development. S miestnymi obyvateľmi vychádzate dobre? Ja myslím že áno. Tá dedina ožije, podporíme ju trošku v tom, že tam dáme k dispozícii pracovné príležitosti pri stavbe areálu, ľudia môžu prenajímať izby v domoch, celé domy, krčmári, obchodníci majú iný prísun peniažkov ako bežne. Okrem letného organizujete aj zimný Žákovic festival v Bratislave. Prečo vznikol? Na tom festivale sa stretávajú kapely rovnakého razenia. Pred siedmymi rokmi sme si povedali, že v bratislavs- kom Elame urobíme trojkoncert, Para, Le payaco, Hex, malo to úspech, potom sme to presúvali do väčších priestorov, bolo to v PKO a to zaniklo, v Babylone, v Randale. Bolo to preto, lebo sme chceli aj v zime urobiť príjemnú aktivitu v Bratislave. Najnovší album Hexu Ty a Ja ste Hexu ste vy- dali na internete a fa- núšikovia si ho mohli stiahnuť buď zadar- mo, alebo zaplatiť. Čo prevláda? My sme tam dali motíváciu, že kto to zaplatí môže vyhrať gitaru, bolo to asi tak pol na pol. Aj platili, aj sťahovali, chceli sme im to dať ako darček. Tento album sme robili vo svojom štúdiu, pod svojou produkciou, takže sme si to mohli dovoliť, nes- tálo nás to až toľko pros- triedkov, ako keby sme to robili vo veľkom štúdiu s veľkým producentom. Dnes sa hudba hlavne sťahuje a predáva sa málo CD. Čo hovoríte na tento vývoj? Je to naozaj trend, prieskumy u mladých ľudí ukázali, že 90 percent z nich nikdy nedržalo v ruke CD a 98 percent z nich nechápalo, prečo platiť za hudbu, keď je voľne stiahnuteľná na internete. Je to trend. A samotná hudba sa už viac stala skôr reklamným médiom pre kape- lu, či už so singlami alebo s celou doskou, ako spôsob na zarobenie peňazí. Je to nezastaviteľné? To sa nedá vrátiť. Musia sa hľadať nové formy, napríklad mobilné ap- likácie. Samozrejme, teraz začali oveľa viac koncertovať, lebo príjem z predaja im klesol. Môžu tam zarobiť aj na tričkách, odznakoch a podobných veciach. Ľudia možno utrácajú za hudbu rovnako, len sa to presúva na iné komodity. K novému albumu Vám vyšla aj remixová verzia, ako dopadla? Je tam 13 trackov, traja neznámi ľudia tam majú svoje verzie po tom, čo sme ich vybrali z množstva ľudí, ktorí nám poslali svoje ver- zie. Ostatné skladby zremixovali naši priatelia a kamoši, napríklad z Pudingu Pani Elvysovej alebo z Foolku a ďalší. Vyjde to aj na CD alebo len na internete? Aj na CD. Robíme aj edíciu, kde ho budeme predávať spolu s nor- mánym albumom. Myslíte, že budete pokračovať v spolupráci s tými ľuďmi, ktorých ste vybrali na remixi? Bola to jednorázovka, ale v týchto aktivitách budeme pokračovať. Keď urobia títo dobré veci ako teraz tak hej. Tešíme sa z toho, lebo zisťujeme, že je veľa zaujímavých ľudí, ktorí vedia robiť s kompi- jutrami, a majú aj cit pre hudbu.

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Ako je možné, že po dvadsať jeden rokoch stále fungujete spolu v rámci Hexu a nerozpadávate sa? Myslím, že vďaka ľuďom, ktorí nás majú radi. Pretože ak človek hrá koncert, tak na tie žabomyšie vojničky zabudeme. Sme štyria nomálni ľudia, kamaráti, nestretávame sa iba na koncertoch, sme často spolu, nedávno sme boli spolu v New Yorku. Je nám spolu dobre. Vieme, že každý z nás má v kapele nejakú úlohu a plní si ju, takže nemáme žiadne zásadné problémy. Samozrejme, v umeleckej tvorbe keď Ďuďo s Fefem riešia pesničky a texty, tak sú tam iskry. Ale to je preto, aby vzniko niečo zaujímavé. Kto z nich väčšinou vyhrá? Ďuďo má právo veta, lebo on je hudobný šéf kapely, ale počúvajú sa navzájom, berú do úvahy argumenty prečo je toto takto, prečo je tam také slovo. Nakoniec sa vždy zhodnú. Nedávno ste boli v New Yorku, ako sa Vám tam páčilo? Ja som sa do toho mesta zamiloval, je to krásne kozmopolitné mesto, ktoré funguje dvadsaťštyri hodín denne. Boli ste tam zháňať nové kapely? Nie tak celkom, skôr inšpiráciu, na to chodíme aj do Londýna. V New Yorku sme boli na koncertoch amerických country kapiel, ktoré boli veľmi dobré, ale neviem si ich predstaviť u nás na festivale. Veľa cestujete, kde Vás to ťahá najviac? Ja som si za posledných osem rokov veľmi obľúbil Áziu. Je to vzrušujúci kus zeme, sú tam veľmi príjemní ľudia, klimatické pod- mienky, dobré jedlo. Celé to začína a končí u ľudí. Ked budem môcť, vždy sa tam budem vracať, ak na to bude čas a prostriedky. A veľmi odporúčam ľudom Európy, aby sa išli pozrieť, ako tam ľudia žijú s úsmevom na tvári aj v chudobe. Kam do Ázie chodíte? Ja som bol veľa v Thajsku, Signapur je zaujímavé mesto, taký New York východu. A príjemne je aj na Bali. Začiatkom roka máte málo koncertov, prečo? Ono to vždy bolo tak, že prvé štyri mesiace roka vypíname. Naša ka- pela je letno-jesenná, začíname hrávať v máji, a potom celé leto až do decembra. Máme toho dosť veľa, takže začiatkom roka oddychujeme. Čo robíte, keď nekoncertujete, necestujete a nepripravujete fes- tival? No keďže nám roky pribúdajú, v poslednej dobe sa snažím športovať, keďže človek potrebuje kondíciu kvôli koncertom a kvôli práci. Hrám ľadový hokej, ale len tak dôchodcovsky, chodím dva krát do týždňa robiť thaibox. Šport mi v mojom veku dodáva vitalitu. Okrem toho sa stretávam s kamarátmi, trávim veľa času s dcérou, s našim gitaristom a s Jurom Vitézom z Le Payaco sme si založili reklamku. Vymýšľame si prácu, aby sme sa nenudili. Športovali ste aj predtým? Hrával som za školu basketbal, hádzanú som hrával aj za Rapid Bratislava. Ako ste sa k hudbe dostali? To bolo zaujímavé. S Ďuďom sme chodili do školy od prvej do ôs- mej triedy na základnej škole a niekedy na prelome siedmej a ôsmej triedy . Ja som si rovno vybral basgitaru a rozhodli sme sa urobiť kapelu. Ďuďo chodil pred tým na klavír a ja som sa rozhodol hrať na basgitaru. Vybrať si basgitaru je dosť nezvyklé. Áno, ale ja som si povedal, že basgitara má iba štyri struny, že to bude ľahšie ako na gitaru ktorá má šesť strún. Najskôr sme hrali s Ďuďom a s jeho bratrancom Slimákom, nahrali sme Demo, zohnali bubeníka, ďalšieho gitaristu a tak to išlo ďalej. A stále sme hrali iba v tejto jed- nej kapele. Teda okrem projektu All stars Open band. Je to spojenie niekoľkých spevákov a hudobníkov. Aká hudba ovplyvnila Hex? Úplne na začiatku sme počúvali Cure, ktorý nám strašne veľa dával, aj nás vtedy volali slovenský Cure. A bola to hlavne alternatívna hud- ba. Možno trochu aj tanečná, keďže Ďuďo je skôr na takéto veci, ale hlavne alternatíva. Na novom albume máte aj elektronické veci. To je Ďuďova špecialita, on je dennodenne takých sedem, osem hodín zavretý v štúdiu, vie pracovať s tými krabičkami a má na to aj cit. On tam vždy prepašuje takéto veci. Je známe, že na počiatkoch Vašej kapely ste veľa žúrovali, kedy sa to upokojilo? Ja mám pocit, že ono sa to neupokojilo dodnes, ale intenzita je oveľa menšia. Vieme sa zabaviť aj dnes, lenže niekedy sme boli neriadené strely, dnes sa snažíme ísť v kľude domov. Máme prácu, rodiny, je to pokojnejšie. Kedy ste si uvedomili, že ste slávni? To bolo v tom najlepšom a zároveň najhoršom období. V najlepšom v tom, že sme boli veľmi mladí, v 92. roku keď sme vydali prvú platňu, najhorším v tom, že sme si mysleli, aký sme obrovskí, aká sme veľká kapela, mali sme zdvihnuté nosy, pršalo nám do nich, lebo sme si mysleli, že sme prišli spasiť slovenskú popmusic a že už nikto iný po nás nepríde. Ale potom sme našťastie vytriezveli a ostali sme na zemi, aj preto robíme hudbu tak dlho. Ako ste to vzali, keď prišiel útlm v sláve? V našej kapele je to vždy tak, že raz sme hore, potom trochu dole a potom zase urobíme výbornu platňu. Útlm prišiel v roku 1995 po našej tretej platni. Vydavateľstvo nám neobnovilo zmluvu a pre nás sa zrútil svet. Povedali sme si však, že sa na to kašleme a budeme to robiť na amatérskej úrovni. Vydali sme pesničku Vetroň, ktorá sa veľmi chytila, nasledoval album Ultrapop, ktorá sa stala platňou roka a odvtedy funguje na profesionálnej báze. Skladba Nikdy nebolo lepšie mala obrovský úspech. Prekvapilo Vás to? Ked robíme platne, nikdy nevieme, ktorá pesnička bude mať úspech. To je aj prípad skladby Piatok podvečer. Robili sme ju na album ako poslednú a nevedeli sme, či ju tam dáme. Je zvláštna, zle sa nám hrala, nemali sme tú správnu energiu dobre to nahrať. A stal sa z toho veľký hit. Človek nikdy nevie. Je v živote ešte niečo, čo by ste chceli v živote spraviť? Ja by som chcel, aby som mal na niektoré veci viac času. Myslíte, že budete stále hrať? To ja naozaj neviem. Ja som si nemyslel, že vydáme platňu, keď sme zakladali kapelu. Ja som si nemyslel, že budeme 20 rokov na scéne a stále rešpektovaní, nemal som nikdy žiadne plány. Väčšinou krát- kodobé plány. Možno keď budem starý, chcel by som mať domček pri mori, niekde v Chorvátsku.

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Budete hrať na Pohode, na festivale Grape, na Žákovici, budete hrať aj menších regionálnych festivaloch? Hrávame, ale trošku menej, lebo toho máme veľa inde. Ale ak nás za- volajú, tak prídeme, lebo aj tam máme príjemné publikum. Je trochu iné ako napríklad na Pohode, lebo my sme ten typ kapely, ktorú hrajú aj na Rádiu FM, aj Exprese. Naša hudba je naozaj širokospektrálna. Ako sa Vám podarilo osloviť všetkých? Neviem, čím to je ale asi tým, že sme úprimní, nekalkulujeme, že musíme urobiť takú pesničku, lebo to teraz fičí vo svete, ale robíme to, čo sa nám páči v danom okamihu. Idete v lete navštíviť aj festivaly, kde nebudete hrať? Chcel by som ísť na Frequency do Rakúska, tam sú stále dobré kapely, minulý rok tam boli Muse, Skunk Anansie, uvidíme, koľko bude času. Kedy vydáte ďalší album? Na tento sa čakalo štyri roky. Áno, my sa s tým veľmi neponáhľame. Keď človek funguje tak dlho, tak chce urobiť album, ktorý bude stáť za to. Teraz o tom vôbec neuvažujeme, ani nemáme nové pesničky, venovali sme sa hlavne tým remixom, zháňali sme ľudí. Kedy príde ďalší album uvidíme, možno to bude skôr, možno zas o 4 roky, ale teraz musíme veľa skúšať a venovať sa hlavne koncertovaniu. Ktorú z mladých slovenských kapiel považujete za perspektívnu? Má niektorá šancu presadiť sa aj vo svete? Ono je veľmi ťažké vonku niečo urobiť, tam sú v prvom rade na pro- grame miestne kapely, tie tam majú šancu. Viem, že zo slovenských kapiel sa Uniques presťahovali do Berlína, viem, že Longital funguje po Európe. Je kopec mladých kapiel, ktoré veľmi vyleteli, napríklad Billy Barman, ale oni asi vonku nepôjdú, keďže spievajú po sloven- sky, ale držíme im palce. Mňa inšpiruje Rádio FM, lebo je tam kopec dobrej hudby a niekedy ani neviem, že to čo hraje je slovenská kapela, keď spievajú po anglicky. Takže je tu celkom dobrý základ. Ale ak berieme niekoho z veľkých kapiel typu Horkýže slíže, IMT Smile, tak zatiaľ tu na Slovensku nevidím nikoho takého. Ale aj u nich to prišlo zrazu, tak možno to v budúcnosti príde. Hlavne treba robiť hudbu so srdcom a úprimne. Tomáš ´´Yxo´´ Dohňanský Narodil sa 4. septembra 1972 v Bratislave, od roku 1989 je basgi- taristom, vokalistom a tvárou kapely Hex. Okrem toho organizuje fes- tival Žákovic Open v Trečianskych Bohuslaviciach a takisto Zimný Žákovic v Bratislave. Bol moderátorom v Rádiu FM a v rádiu Re- gitme, moderoval reláciu Metro v Slovenskej televízii, bol tiež prezi- dentom Slovenskej hudobnej akadémie Aurel. Žije v Bratislave. Kapela Hex Túto pop rockovú kapelu založili v roku 1989 dvaja spolužiaci, Tomáš ´´Yxo´´ Dohňanský a Peter ´´Ďuďo´´ Dudák spolu s Jozefom Juríčkom, Petrom Slameňom a Martinom ´´Fefe´´ Žúžiom. Dnes hrá kapela v zostave Yxo(basgitara), Ďuďo(spev, gitara), Fefe(gitara, texty) aTibor ´´Tybyke´´ Szabados (bicie). Vydali osem CD a jednu výberovku, pravidelne koncertujú po celom Slovensku, ich najväčšími hitmy sú skladby Dobrý motýľ, V piatok podvečer alebo Nikdy nebolo lepšie. Pepo Žákovic Open, taký milý festival Ž ákovic je pre festival netypické meno. Dokonca neoznačuje ani miesto, kde sa festival udeje. V tomto prípade je to meno človeka. Marián Žákovic je chlapík, ktorý mal v Trenčianskych Bo- huslaviciach krčmu a to nie hocijakú. Chodili do nej Páni z Hexu, výletujúci na neďalekej chalupe Yxa, zakladateľa kapely. Prirodzene sa stalo, že keď tam tak často sedávali, že tam občas aj niečo zahrali. Najprv sami, neskôr si tam doniesli ďalšie a ďalšie kapely. Na- koniec sa z krčmy presťahovali vonku a spravili si fes- tival. Tento rok to bude už jedenásty krát. Žákovic bol stále iný ako ostatné festivaly. Aj keď nie je taký veľký ako Pohoda, práve naopak, je úplne maličký, no nie je ani ako ostatné slovenské menšie festivaly, kde si fes- tivalový fanúšik môže vypočuť stále to isté dookola. Žákovic Open ponúka dobré veci. Tento rok napríklad Zónu A, Puding pani Elvysovej, AMO, Andreja Šebana, The Uniques a samozrejme Hex, ktorí to každý rok celé spískajú, alebo českú kapelu Mig 21, kde je spevákom český herec Jiří Macháček a na Žákovici nebudú prvý krát. Veľkým menom z Česka bude David Koller, bývalý líder kapely Lucie a rolu hlavnej hviezdy Žákovicu tento rok prevezmúArrested Development, americká hip hopo- vá zostava, ktorá však búra všetky mýty o gangsterskom rape, ako povedal Yxo, ,,sú to veľmi milí greenpeasáci.´´ Na festivale budú dve pódiá, jedno hlavné, druhé Radio_ FM stage, kde bude možnosť vidieť napríklad aj vtipno- bizarnú zostavu Sto múch, Longital a viac elektroniky. Žákovic nie je obrovský, no je o to priateľskejší a v kamarátskejšej atmosfére. A na kvalite mu to tiež určite neuberá. Oplatí sa prísť. Bude prebiehať 22. a 23. júla v Trenčianskych Bo- huslaviciach, neďaleko hradu Beckov. Pepo

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Chevrolet Camaro má 45 rokov A merická automobilka Chevrolet, súčasť koncernu General Motors, predstavila predvečer pred známymi pretekmi India- napolis 500 špeciálny model Camaro 45th Anniversary Edi- tion. Ako už napovedá označenie tohto modelu, ide o model, ktorým si výrobca pripomína 45. výročie predstavenia dnes už legendárneho športového automobilu Camaro. Jubilejné Camaro, ktoré je označené už ako model 2012, sa bude dodávať ako kupé i kabriolet, a to s dvomi úrovňami v ý b a v y (2LT a 2SS). Od ostatných verzií modelu Camaro sa ju- bilejná edícia bude odlišovať už navo- nok: karoséria má farbu uhlí- kovej metalízy, pričom na prednej kapote i na veku batožinového priestoru sú červené a striebristé pruhy. Vozidlo jazdí na 20-palcových ko- lesách nového dizaj- nu, zadná časť vozidla je ukončená decentným spoj- lerom. V interiéri čiernej farby sú sedadlá s koženými prvkami a s jubilejným logom 45th na operadlách. Toto logo je aj na prístrojovom paneli, na prahoch dverí i na spodnej časti predných blatníkov. Po technickej stránke bude jubilejný model totožný so štandardným Camarom modelového roku 2012. Na pohon Camara 2012 bude slúžiť nový 3,6-litrový vidlicový šesťvalec s priamym vstrekovaním benzínu, ktorý sa sériovo začne vyrábať v lete. Jednou z technických zaujímavostí tohto motora je to, že hlava valcov a výfukové potrubie tvo- ria jeden hliníkový odliatok. Týmto konštrukčným riešením sa po- darilo znížiť hmotnosť motora o 6 kg. P o u ž i t í m nových hláv sa zmenšila šírka motora o 117 mm, takže mechanici majú pri prípadných opravách mo- tora viac miesta. Nasávacie potrubie je zhotovené z kompoz- itného materiálu. Nový motor má maximálny výkon 241 kW (podľa normy SAE, podľa ktorej sa meria výkon „čistého“ mo- tora, ktorý nepoháňa pomocné agregáty), pri 6 800 ot/min, čo je nárast o 8 kW v porovnaní s motorom modelu 2011. Model 2012 sa v porovnaní s doterajším modelom vyznačuje aj upravenou prístro- jovou doskou, novým volantom a kamerou, ktorá sníma priestor za vozidlom (obraz z nej sa znázorňuje na vnútornom spätnom zrkadle). KupéCamaroSSbudemôcťbyťnaželanievystrojenéupravenýmpod- vozkom s novým predným a zadným stabilizátorom, modifikovanou tuhosťou tlmičov a 20-palcovými hliníkovými ráfikmi. Začiatkom budúceho roka príde na trh aj výkonný model Camaro ZL1. Na pohon tohto motora bude slúžiť 6,2-litrový vidlicový osemvalec, ktorý je prepĺňaný me-

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

chanickým kompresorom firmy Eaton. Za kompresorom je zaradený kvapalinový chladič stlačeného vzduchu. Osemvalec má maximálny výkon 410 kW a jeho najvyšší krútiaci moment je 745 Nm. Tech- nologickou zaujímavosťou motora je to, že jeho hlavy sa vyrábajú metódou tzv. rotujúceho odlievania, pri ktorom sa roztavený kov leje do rotujúcej formy, čím sa úplne eliminuje poréznosť odliatku. Motor je spojený so šesťstupňovou manuálnou prevodov- kou Tremec TR6000, dvojkotúčová spojka má priemer 240 mm. Údaje o dy- namických vlastnostiach Camara modelového roku 2012 a o jeho spotrebe neboli zatiaľ zverejnené. Povedzme si ešte niečo stručne o histórii modelu Camaro. Už v apríli 1965 začali v americkej automobilovej tlači kolovať doha- dy o tom, že automobilka Chevrolet vyvíja pod kódovým označením Pan- ther konkurenta úspešného mo- delu Ford Mustang. Dňa 21. júna 1966 dostalo približne 200 motoristických novinárov telegram od kon- cernu General Motors, aby si na poludnie 28. júna našli čas na dôležité stretnutie SEPAW (vtedy ešte nikto netušil, čo táto skratka znamená). Nasledu- júci deň tí istí novinári dostali ďalší telegram, v ktorom sa uvádzalo, že Society for the Eradication of Panthers from the Auto- motive World (Spoločnosť na vyhubenie panterov, či – ak chcete – leopardov, z automobilového sveta, teda SEPAW) bude mať svoje prvé a posledné zasa- danie 28. júna. Novinári boli zmätení. V spo- menutý deň usporiadal koncern General Motors naživo tlačovú konferenciu v detroitskom hoteli Statler- Hilton, ktorá sa telefonickými linkami prenášala do ďalších 14 mi- est. Na tejto konferencii oznámil riaditeľ spoločnosti Chevrolet Pete Estes vývoj nového modelového radu s projektovým označením XP-836. Estes povedal, že nový model bude mať označenie, v súlade s označením pre modely Corvair, Chevelle, Chevy II a Corvette, začínajúce písmenom C. Potom bolo slávnostne odhalené meno Camaro. Keď sa novinári pýtali predstaviteľov firmy Chevrolet čo slovo Camaro znamená, odpoveď znela: je to malé kruté zvieratko, ktoré požiera mustangy (čím sa vtipne povedalo, že Camaro má byť konkurentom Mustanga). Skutočné Camaro bolo tlači predstavené 12. septembra 1966 v Detroite a o týždeň neskôr v Los Angeles. Do predaja sa nový športový automobil značky Chevrolet dostal 19. septembra 1966, a to už ako model 1967. Camaro prvej generácie sa vyrábalo do modelového roku 1969, potom sa až do modelové- ho roku 1981 vyrábalo Camaro druhej generácie. V rokoch 1982 až 1992 sa vyrábalo Camaro tretej generácie, po ňom nasledo- valo Camaro štvrtej generácie, ktorá sa vyrábala až do roku 2002 – posledné Ca- maro tejto gen- erácie opustilo výrobnú linku 2 7 . a u g u s t a 2002. Potom nasledova- la niekoľkoročná pauza a o výrobe ďalšej, teda už piatej gene-rácie modelu Camaro bolo rozhodnuté až v auguste 2006. Najnovšia generácia Camara prišla na trh na jar roku 2009 ako model 2010. Rado Mlýnek

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Predpona nano dobýva svet K eď sa pozriem do štvrtého zväzku mojej Malej československej encyklopédie, ktorý bol vydaný v roku 1986, nájdem tam mnoho slov, začínajúcich predponou mikro-. Sú tam napríklad slová mikrominiaturizá- cia,mikropočítač,mikrofilm,mikroprocesoradesiatkyďalších. Ak však v spomenutom zväzku hľadáme slová začínajúce predponou nano-, nájdeme ich tam len dve. V súčasnosti už ale v najväčšej „encyklopédii“ sveta, v internetovom vyhľadávači google, nájdeme desiatky miliónov odkazov na informácie, v ktorých sa vyskytujú výrazy, začínajúce pred- ponou nano-. Zdá sa, že v našom svete nadobúda predpona nano- mimoriadny význam. V akej súvislosti sa táto pred- pona používa a aké sú najčastejšie sa vyskytujúce výrazy s touto predponou? Keď to veľmi zjednodušíme, základ- né „nano-výrazy“ sú vzájomne súvisiace výrazy nano- materiály, nanoštruktúry a nanotechnológie. Všetky tieto výrazy majú spoločné to, že sa týkajú takých objektov nášho materiálneho sveta, ktorých aspoň jeden rozmer je veľmi, ale skutočne veľmi malý. Tou „malosťou“ sa podľa „nano- konvencie“ považuje rozsah od jedného do sto nanometrov (skratka nm). No a predpona nano-, ak ju použijeme v spo- jení s niektorou jednotkou, znamená, že ide o miliardtú časť základnej jednotky. Keď hovoríme o dĺžke, tak ide o miliardtú časť metra, alebo, čo je bližšie našej predstavivosti, tisícinu milióntiny metra, teda tisícinu mikrometra (alebo ešte inak, o milióntinu milimetra). Na porovnanie možno uviesť, že ľudský vlas je približne 50 000 ráz hrubší. A na vysvetle- nie pôvodu predpony či prefixu nano možno spomenúť, že v gréčtine slovo nano znamená trpaslíka alebo niečo ex- trémne malé. Nanomateriály pritom nepredstavujú len ďalší krok v miniaturizácii, ale kvalitatívne úplne nový druh ma- teriálov, ktoré sa vyznačujú inými vlastnosťami než materiály bežných (teda makroskopických) rozmerov. Nanosvet leží kdesi medzi svetom atómových a kvantových javov a sve- tom bežných materiálov. Aj keď výskum a vývoj v oblasti nanomateriálov a nanotechnológií zažíva búrlivý rozvoj až v ostatných rokoch, základná koncepcia pochádza spred 60 rokov. Geniálny fyzik Richard Feynmam už v roku 1959 v svojej prednáške, vtipne nazvanej (ako všetky jeho prednášky) „Tam dole je veľa miesta“, upozornil na to, že neexistujú fundamentálne fyzikálne prekážky, ktoré by znemožňovali výrobu materiálov manipuláciou jednotlivých atómov. Treba ale hneď spomenúť, že ľudstvo využíva nanomateriály už stovky rokov. Napríklad rubínová farba niektorých druhov starého skla je výsledkom prímesí zlatých nanočastíc do sklenenej taveniny. Podobne ligot lesklej glazúry na stre- dovekých výrobkoch z keramiky je spôsobený kovovými guľatými nanočasticami (aj keď ich tak vtedy ľudia nenazýva- li), rozptýlenými v glazúre. Metódy výroby týchto materiálov neboli dodnes uspokojivo vysvetlené. Vývoj nanomateriálov sa začal urýchľovať od doby, kedy začali byť k dispozícii zariadenia (napríklad skenovací tunelový mikroskop), ktoré umožňovali vidieť „nanosvet“. V roku 1990 sa vedcom ame- rickej firmy IBM pokladať jednotlivé atómy xenónu na niklovú podložku tak, že vytvorili firemné logo. V polovici 90. rokov minulého storočia sa podarilo pripraviť úplne nový druh ma- teriálu – duté gule tvorené 60 atómami uhlíka a označované

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

preto C60 – ktoré dostali názov fullerény, a to na počesť architekta B. Fullera, ktorý navrhoval geodetické kupoly podobného tvaru ako C60. Objave- nie C60 podnietilo inten- zívny výskum, ktorý viedol k výrobe uhlíkových n a n o v l á k i e n s priemerom pod 100 nm. V roku 1991 oznámil S. Iijima z japonskej spoločnosti NEC, že pozoroval prvé uhlíkové nanorúrky, ktoré dnes komerčne vyrába už niekoľko firiem. Práve tieto nanorúrky (s jednou alebo viacerými stenami) sú veľmi perspektívnym materiálom, pretože majú vyni- kajúce vlastnosti. Uhlíkové nanorúrky sú najpevnejším ma- teriálom, aký poznáme. Ich pevnosť je taká, že vlákno prie- rezu jeden milimeter štvorcový by unieslo závažie hmotnosti vyše 6 400 kg. Pretože v nanorúrkach sa elektróny (nosiče elektrického prúdu) môžu pohybovať prakticky úplne voľne, je elektrická vodivosť týchto rúrok oveľa vyššia než vodivosť medi. Nanorúrky, ktoré sú vo vákuu tepelne stabilné až do 2 800 stupňov Celzia, sú preto pravdepodobným základom ďalšej výraznej miniaturizácie elektronických zariadení. Veľkú perspektívu majú nanotechnológie pri zvyšovaní účinnosti solárnych článkov, meniacich slnečnú energiu na elektrickú. Táto účinnosť sa zvýši pridaním kremíkových nanonkryštálov do materiálu článkov. Už dnes sú na trhu výrobky z textílií so špeciálnou nanoštruktúrou, ktorá tým- to výrobkom poskytuje požadované špecifické vlastnosti (je to napríklad textília goretex, ktorá je priepustná pre vod- nú paru, ale nie pre vodu v kvapalnom stave). Zatiaľ si ani celkom dobre nevieme predstaviť všetky možnosti, ktoré nanomateriály a na nich založené technológie poskytnú v oblasti zdravotníctva. Napríklad ľahko odbúrateľné na- noobaly by mohli vyhľadávať špecifické bunky, preniknúť do nich, uvoľniť zo seba vhodný liek a nechať sa bunkou odbúrať (rozložiť). Predpokladá sa aj používanie nanoro- botov, ktoré budú putovať ľudským telom a vykonávať tam diagnostické úkony, či dokonca aj nanochirurgické operácie. Kompozitné materiály, obsahujúce nanočastice vhodných vlastností, sa používajú napríklad aj na výrobu tenisových rakiet. Nebudeme sa púšťať do podrobného fyzikálneho vysvetľovanie faktu, prečo majú nanočastice obvykle úplne iné vlastnosti než „veľký“ kus materiálu toho istého zloženia, ale spomenieme aspoň základný fakt. Ten spočíva v tom, že podstatná časť atómov nanočastíc leží (na rozdiel od makroskopických častíc či objektov) na povrchu, ktorý má v podstate vždy iné vlastnosti než „vnútro“ materiálu. Na záver snáď možno spomenúť aj to, že uplatňovanie nanomateriálov a nanotechnológií prináša so sebou aj isté zdravotné riziká. Nanočastice ľahko prenikajú do ľudského tela, hromadia sa a môžu spôsobovať vážne zdravotné problémy. Tak či onak, výskum a vývoj v oblasti nanomateriálov, nanoštruktúr a na- notechnológií nám ešte určite prinesie prekvapenia, ktoré ovplyvnia aj náš každodenný život. Rado Mlýnek

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Výstava Oldtimer Messe Tulln 2011 28.05 – 29. 05. 2011 B yť veteránistom znamená žiť dušou pre staré autá, mať v sebe tú nostalgiu, venovať tomu svoj voľný čas, zúčastňovať sa zrazov, ve- teránskych pretekov, alebo ísť na výstavu. Ak ste aj vy sympatizan- ti starých áut možno ste navštívili koncom mája výstavu v Tullne. Je to najdostupnejšia výstava naozaj veľkého rozsahu, ktorá sa nachádza asi 30 km od Viedne. Lístok vám pritom platí 2 dni a stojí 10 Euro. Každý rok sa organizátori snažia prispôsobiť celého ducha výstavy niektorej výročnej značke. Tento rok to bolo 50 výročie legendárneho Jag- uára E – type. /prvý bol vyrobený v roku 1961/ a veľkou expozíciou sa prezentoval aj rakúsky auto moto klub Renault. Jaguár E – typ bol zaradený medzi top 6 najkrajších vozidiel všetkých čias. Je to legendárne auto ktoré sa obja- vilo v rôznych filmoch ako napr. s Jamesom Bondom, Jerry Cottonom – film Smrť v červenom Jaguári, ale i vo filme s Luisom Funesom. Celá výstava bola rozdelená do desiatich hál. Každý rok môžete vidieť aj motocykle či úžitkové automobily, napr. hasičské vozidlá. Autá sú prezentované aj v exteriéri, a pokiaľ máte aj vy nejakého veterána a chceli by ste ho predať alebo ho len tak vystaviť, vonku za miesto zaplatíte tretinovú cenu. Na svoje si tu prišli veteránisti, ktorí sa chceli pokochať na nádherných kúskoch, dokonca si aj kúpiť veterána, alebo i tí, ktorí majú svoje auto v reštaurovaní. Hoci pršalo skoro stále celé dva dni, nemalo to vôbec žiadny vplyv na počet návštevníkov výstavy. Dáždnik či pršiplášť sa hodil keď ste prechádzali k jednotlivým halám. V mnohých stánkoch ste si okrem viedenskej klobásy mohli kúpiť najmä rôzne náhradné diely, tesnenia, či čalúnnický materiál. Nájsť firmu, ktorá sa venuje chrómovaniu, pieskovaniu, či lakovaniu, bez ktorých sa žiadny veteránista nezaobíde, nebol žiadny problém. I zohnať gumový profil na tesnenie dverí na auto z 40 – 50 rokov, prípadne si nechať veci vyrobiť na zákazku. Mohli ste si kúpiť rôzne umelecké doplnky, napr. obraz s Marilyn Monroe, klasický teplomer do garáže s Jamesom Deanom a mnoho iných maličkostí. Toto vetešníctvo len podčiarkovalo skvelú atmosféru celého podujatia. Mohli ste vidieť i firmu ktorá vyrába retro rádiá, retro jukebox. Jeden jubox návštevníkov naozaj pobavil, smiešne plyšové opičky hrajúce na rôzne hudobné nástroje pri vhodení mince zahrali hudbu od Franka Sinatru, či Elvisa. V hale č. 1 sa konala aukcia veteránov. Mohli ste sa tak domov doviesť nádherným Porsche 911, či Ferrari 308.... Ak ste mali šťastie mohli ste vydražiť auto, ktorého štartovacia cena bola hlboko pod trhovou hodnotou. Dnes je veteránistický svet aj dobrou možnosťou investovať svoje penia- ze. Je to však ťažký biznis, na ktorom síce môžete zarobiť, ale i veľa stratiť... Príjemné ľudové vozítko Citroen 2 CV nazývané aj kačička, alebo kultový chrobáčik Volkswagen Beetle či honosný Morgan plus 8, ktorý je ručne vyrábaný. Firma Morgan je posledným rodin- ným podnikom tohto typu na svete, Totálny adrenalín vzbudzoval Mer- cedes SLR 300. Tento model je jeden z najúspešnejších závodných automobilov všetkých čias na ktorom pretekal i anglický automobilový závodník Stirling Moss. Toto vozidlo v roku 1955 dosahovalo rýchlosť niečo cez 300 km/h. Povrch karosérie nie je upravovaný lakovaním, je z lešteného hliníka. Je to unikát, ktorý má nevyčíslitelnú hodnotu. GuntherZink, ktorýje najuznávanejší odborník v obore veteránizmu na svete, vydáva klasické dáta hodnoty ceny jednotlivých modelov a to už skoro 30 rokov. Nevyčísliteľná hodnota v tomto prípade znamená, že je to vec dopytu a ponuky. Pokiaľ je vozidlo niečím zaujímavé a bolo z neho vyrobených málo kusov a jeho technická hodnota ani ne- musí presahovať 100 tisíc eur. U výnimočných modelov však nie je žiadnym prekvapením pokiaľ cena ponuky a dopytu presahuje 5 mil. Eur. Na výstave skúseného veteránistu mohla zaujať Lancia Flaminia GT. Pre laika je to neznáme vozidlo, ale pre odborníka o to väčšie prekvapenie. Jej výroba začala v roku 1959 a skončila v 1965. Celkovo sa vyrobilo 2860 kusov a to s karosériou kabriolet a coupe. Auto je výnimočné pretože karosériu vyrobila firma Karoseria Touring Mi- lano, ktorá označovala všetky svoje automobily s označením super- leggera. Toto označenie znamená super ľahký. S týmto označením firma vyrábala i karosérie pre špičkové modely Alfy romeo a Aston Martin. Karoséria je postavená s hliníka na trubkovom ráme. Flamí- nia GT má výkon 150 koní a dosahuje 200 km/h. Vzhľadom na to, že je vyrobená z hliníka, je veľmi ľahká a tak sa svojim výkonom mohlo rovnať vozidlám značky Ferrari a Aston Martin. V čase výroby tohto vozidla sa jeho cena takmer zhodovala s cenou vozidla Aston Martin DB 4. Katalógová cena v bezchybnom stave sa dnes pohybuje tesne pod hranicou 100 tisíc euro. Nie je ale výnimkou, ak sa nájde Flamínia GT v pôvodom laku, výnimočnom stave, s málo najazdenými kilometrami, v tomto prípade cena môže dosiahnuť i výšku 150 tis. Euro. Čo je zaujímavé, tak pri počte vyrobe- ných kusov sú na Slovensku 4 kusy týchto vozidiel. Jeden kus je kabrio- let a tri kusy v zatvorenej verzii vlastní renomovaná firma Vintage cars. Celkový dojem z výs- tavy bol skvelý. Určite sa oplatí navštíviť ju i na budúci rok. Už teraz sa veľmi teším na ďalší ročník. LenkaV hale č. 1 sa konala aukcia veteránov. Mohli ste sa tak domov doviesť nádherným Porsche 911, či Ferrari 308.... Ak ste mali šťastie mohli ste vydražiť auto, ktorého štartovacia cena bola hlboko pod trhovou hodnotou. Dnes je veteránistický svet aj dobrou možnosťou investovať svoje penia- ze. Je to však ťažký biznis, na ktorom síce môžete Príjemné ľudové vozítko Citroen 2 CV nazývané aj kačička, alebo kultový chrobáčik Volkswagen Beetle či honosný Morgan plus 8, ktorý je ručne vyrábaný. Firma Morgan je posledným rodin- Totálny adrenalín vzbudzoval Mer- cedes SLR 300. Tento model je jeden z najúspešnejších závodných automobilov všetkých čias na ktorom pretekal i anglický automobilový závodník Stirling Moss. Toto vozidlo v roku 1955 dosahovalo Lenka rýchlosť niečo cez 300 km/h. Povrch karosérie nie je upravovaný lakovaním, je z lešteného hliníka. Je to unikát, ktorý má nevyčíslitelnú GuntherZink, ktorýje najuznávanejší odborník v obore veteránizmu na svete, vydáva klasické dáta hodnoty ceny jednotlivých modelov a to už skoro

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Tamara Heribanová ako Frida Kahlo Foto: Branislav Šimončík, Vizáž - styling: Lukáš Kimlička

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Frida Kahlo Osudová tortúra M aliarka Frida Kahlo patrí k najznámejším osobnostiam dvadsiateho storočia. Vo svete surrealizmu, kde dominovali muži, patrila do výnimočnej trojice umelkýň žijúcich v Mexiku. Jej kolegyňami boli Leonora Carrington a Remedios Varo. Do dejín sa za- písala okrem svojich malieb aj búrlivým životom. Manželovu neveru napríklad riešila románikmi, pri ktorých sa v jej posteli vystriedali nielen muži, ale aj ženy. Za jej diela sa dnes platia milióny dolárov, o jej živote sa natočil svetoznámy hollywoodsky trhák a jej výstavy dnes navštevujú tisíce ľudí odhodlaných čakať na vstupenku aj niekoľko hodín. Osud sa s jej životom nikdy nemaznal a uštedril jej nespočetné množstvo rán. Narodila sa ako Magdalena Carmen Frida Kahlo y Calderón 6. júla 1907 v La Casa Azul (Modrý dom) na predmestí Mexico City ako tretie dieťa nemeckého prisťahovalca a jeho druhej manželky. Prvý úder prišiel okamžite po narodení – lekári jej diagnostikovali vrodený rázštep chrbtice. V šiestich rokoch dostala detskú obrnu. Kvôli oslabenej chrbtici a pravej nohy nosila potom celý život väčšinou nohavice alebo dlhé sukne. 17. septembra 1925 sa stala obeťou autonehody. Autobus, v ktorom sa vracala zo školy, sa zrazil s električkou. Zlomený stavec, hrudná kosť, polá- mané rebrá, panva, jedenásťnásobná zlomenina pravej nohy, ktorá bola zároveň pomliaždená a vykĺbená... Navyše jej kus železa prerazil brucho a prepichol ma- ternicu. Osemnásťročná dievčina ostala pripútaná na lôžko dlhé tri mesiace. Aby nemyslela na bolesť a nenudila sa, otec jej venoval svoje olejové farby a štetce a na špeciálne uspôsobenom stojane začala poležiačky maľovať. Hlavne samu seba: „Kreslím sama seba preto, lebo trávim veľa času sama a pretože som motív, ktorý najlepšie poznám.“ Brala to smrteľne vážne. „Pred malou chvíľou som bola ešte dieťa, ktoré vošlo do sveta farieb, ťažkých a reálnych foriem. Hádať, čo sa v ňom skrýva, bola iba hra. Teraz žijem na planéte bolesti, priehľadnej ako ľad, a je to, ako keby som sa naučila všetko v jedinej sekunde,“ napísala v liste rok po nehode. Svoju celoživotnú lásku Diega Rivera spoznala Frida počas štúdií. Vzali sa 21. augusta 1929. Otec ju síce varoval, že Diego je prevtelený diabol, vždy si však tvrdohlavo šla za svojim. Manžel bol od nej o dvadsať rokov starší a ani na pohľad sa k sebe nehodili. Frida mala malú útlu postavu, kým Diego bol mohutný chlap s nadváhou. Mnohí párik prezývali slon a holubica. Fyzický a vekový rozdiel však nebol tou najväčšou prekážkou. O Diegovi bolo známe, že bol veľký sukničkár. Vedela to aj Frida a možno práve to bol dôvod, že pri uzatváraní manželstva si nesľubovali lásku, ale vernosť v živote. Bohémsky život umelca sa však ťažko opúšťa a nezmenila to ani svadba. Okolo Diega sa aj naďalej točili krásne ženy a on im nedokázal odolať. Fridu síce miloval, ale nevedel jej byť verný. V biografii si svoju chybu priznáva: „Našiel som veľmi málo toho, čo by sa dalo povedať v môj prospech. Čím viac som nejakú ženu miloval, tým viac som túžil ju zraňovať. Frida bola iba najviditeľnejšia obeť tohto odporného zvyku.“ Kahlo nedokázala manželove úlety dlho tolerovať. Na revanš mu neveru odplácala neverou. Romániky nemala len s mužmi, ale dokonca aj so ženami. Bola milenkou foto- grafa Nickolasa Murayho, sochára Isamua Nogučiho, herečiek Dolores del Rio a Paulette Goddardovej... Medzi jej milencov patril aj Lev Trockij, ktorý so svo- jou manželkou Na- táliou našli u Fridy a Diega krátky azyl. Kríza manželov vyvrcholila, keď si Diego začal s Fridinou sestrou Cristinou. To už bolo pre Fridu priveľa. Zobrala si veci a odsťahovala sa. Ich manželstvo ešte zopár rokov fun- govalo ďalej, ale potom Frida dostala žiadosť o rozvod. Bola to pre ňu veľká rana. Začala piť, denne stiahla fľašu tvrdého alkoholu. Po rozvode sa jej zhoršil zdravotný stav až natoľko, že jej amputovali prsty na nohách. Musela podstúpiť operáciu chrbtice, liečiť si infekciu obličiek a v korzete ležať dolu tvárou. Hoci manželstvo Diega a Fridy bolo búrlivé, plné nevery, žiarlivých scén, predsa bolo pre nich osudové. V najťažších časoch, ktoré Frida po rozvode prežívala, sa Diego vrátil a požiadal ju znova o ruku. V deň Die- gových 54. narodenín sa opäť vzali a Frida si stanovila dve podmienky: že bude finančne nezávislá a že už nebudú mať sex. O manželstve nemala viac ružovú predstavu a uvedomila si, že od Diega nemôže žiadať to, čo by aj tak nesplnil. „Nemôžem o Diegovi hovoriť ako o svojom manželovi, FridaaDiego

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

pretože tento termín je vo vzťahu k nemu absurdný. Nikdy nebol a nikdy nebude ničí manžel. Možno sa očakáva, že budem lamentovať nad tým, ako som musela trpieť s mužom ako Diego. Ale nemyslím si, že brehy trpia, lebo nimi preteká rieka, a ani že zem trpí tým, že na ňu padá dážď, či atóm tým, že uvoľňuje svoju energiu.“ Kým maliarkina popularita rástla závratným tempom, rovnakou rýchlosťou sa zhoršoval jej zdravotný stav. Postupne podstúpila 35 operácií, aj keď jej lekár a priateľ Leo Eloesser bol presvedčený, že sa často dala operovať len preto, aby získala pozornosť svojho okolia a špeciálne Diega. Niet pochýb o tom, že ním bola posadnutá. Niekoľkokrát sa pokúsila o samovraždu a väčšinu svojho dospelého života bola závislá od alkoholu a drog. Na sklonku života sa pohybovala už len na vozíčku. Amputovali jej pravú nohu a podstúpila ťažkú operáciu chrbtice. Z panvy jej odrezali štep a kovovým prú- tom ho pripevnili k štyrom stavcom. Operácia sa nevydarila, musela nosiť kor- zet a brala stále sa zvyšujúce dávky morfia, aby potlačila bolesti chrbtice. Jej život sa premenil na dlhé obdobia plné bolesti s krátkymi okamihmi euforického nadšenia, keď mohla maľovať. Prvú samostatnú výstavu v Mexiku mala necelý rok pred svojou smrťou. Na vernisáž ju priviezli priamo z nemocnice húkajú- cou sanitkou. Aj s lôžkom ju preniesli doprostred galérie a ona sa bavila tak, ako bola navyknutá: Šokovala spoločnosť drsnými žartmi, spievala a pila tequillu. Re- portérom povedala: „Nie som chorá. Kým budem môcť maľovať, budem šťastná, že žijem.“ Keď sa ju raz novinári pýtali, čo sa má urobiť s jej telom, keď zomrie, odpovedala: „Spáľte ho... Nechcem byť pochovaná. Strávila som príliš mnoho času ležaním...“ 13. júla 1954, vo veku štyridsaťsedem ro- kov, ju našli mŕtvu v jej dome. Ležala tam so svojím posled- ným obrazom, ktorý nazvala Nech žije život! Oficiálnou príčinou smrti bol síce zápal pľúc, ale mnoho ľudí verí, že zomrela na úmyselné predávkovanie. Posledný zápis v jej denníku znel: „Dúfam, že koniec je radostný, a dúfam, že sa nikdy nevrátim.“ Jej rakvu vystavili v Paláci umení v hlavnom meste Mexiku, a keď komunisti trvali na tom, že ju zahalia do červenej zástavy, bol z toho celonárodný škandál. Svojim obdivovateľom dala symbolické posmrtné zbohom, keď počas pohrebu spôsobil výbuch horľaviny v otvorenej spaľovni narovnanie jej teľa a vlasy sa jej za- pálili a rozžiarili ako svätožiara. Urnu vystavili v jej rod- nom dome La Casa Azul, ktorý premenili na galériu. Fridu znovu „objavili“ v sedemdesiatych rokoch a jej kult sa naplno rozvinul v deväťdesiatych, keď na aukcii za jej obraz ponúkli milión dolárov. Aj vďaka tomu, že ju začala vášnivo zbierať speváčka Madonna, ktorá sa „stotožnila s jej bolesťou a smútkom“. Dnes Fridine plátna prekonali hranicu desia- tok miliónov dolárov, čím sa zaradila do jednej ligy spolu s Picassom, Pollockom a Warholom. Róbert Buček

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Paríž za čias Bonaparta 1799 -1814 P aríž, prekrásne mesto. Mesto módy, umenia, slávnych múzeí, architektonických skvostov, útul- ných kaviarní, dobrých reštaurácií, mondénnosti. Mesto so zvláštnym čarom a vlastnou dušou. Ak sa však pozrieme do minulosti, zistíme, že všetko, čo má cenu, má aj svoje obete. Fils de Clovis Snáď žiadne iné mesto v civilizovanej Európe neprežilo toľko utrpenia , nešťastia, hladu a tragických udalostí. Je to možno tým, že Parížania sa od nepamäti pokladali za zvláštny fenomén, kas- tu ľudí, ktorí sa líšia dokonca aj od zvyšku Francúzov. Dodnes existuje v Paríži hnutie takzvaných Parisov, (pôvodný keltský kmeň) a dnes tieto „fils de Clovis - Chlodovikove deti“ ( Chlo- dovik - zakladateľ franskej ríše okolo roku 500, urobil z Paríža svoje sídlo), ako všeobecne nazývajú severoafričania bielych Parížanov, môžete vidieť na tribúne Boulogne R2 na štadióne Park Princov, kde fandia futbalovému mužstvu Paris Saint-Germain. Ich úhlavnými nepriateľmi sú ani nie tak arabskí prisťahovalci, ako by sa dalo čakať, ale Marseillečania, napriek tomu že melódia ich hymny znie paradoxne v tónoch Marseilleisi: „ Povstaňme deti Veľkého Paríža …nech krv Marseillenov zvlaží naše brázdy“, ktorú spievajú počas futbalových zápasov s akýmkoľvek klubom. Nikdy nevstúpia na územie štadiónu v neďalekom Saint Denis, kde sa hrali aj majstrovstvá sveta vo futbale: „ nikdy nevstúpime do Saint Denis, dejiny sa píšu v Parku, naša láska sa volá Paríž, sme navždy červenomodrí“ znejú chorály novodobých Parisienov. Parížania , túžiac po slobode a vlastnom spôsobe života sa večne búrili. Mesto priťahovalo intelektuálov a umelcov, bolo rodiskom množstva utopických teórií o spoločenskom zriadení, ktoré keď sa presadzovali do života predajnými politikmi a prospechármi, spôsobovali ešte väčšie utrpenie a nešťastie. No jedno je isté, Parížania sa nikdy nezmierili so svojím osudom. Prekvapenie - Napoleon Bonaparte Jednou zo zaujímavých kapitoliek parížskych dejín je obdobie, keď mu vládol Napoleon Bonaparte. Na prelome 18. a 19. sto- ročia sa vďaka ťažkým časom počet obyvateľov mesta na Seine znížil na pol milióna a väčšina z nich už bola unavená Veľkou francúzskou revolúciou v podobe nekonečného násilia, zabíjania, chaosu a nedostatku všetkého. Východiskom z tejto situácie sa javil úspešný generál v službách revolúcie Napoleon Bonapar- te, ktorý ako jeden z mála dokázal prinášať pozitívne výsledky. Zväčšoval územie Francúzska, porážal nepriateľov a sľuboval zašlú slávu a koniec utrpení. Nikto netušil, že nasledujúce ob- dobie vlády tohto panovníka vyvolá drámu, ktorá zachváti celú Európu, prinesie Parížanom skazu a potupu v rozsahu dovtedy nevídanom. Tiež netušili, že Napoleonom začne storočie, v kto- rom sa Paríž stane najkrajším a najdôležitejším mestom sveta, že parížske spôsoby, myšlienky, štýl v politike, literatúre, v umení, ale aj vo veciach lásky, módy a gastronómie budú mať obrovský vplyv na celý svet. Zmením mesto zapáchajúce mŕtvolami Napoleon Bonaparte, aj keď jeho pobyt v Paríži počas vládnutia bol veľmi sporadický, zanechal trvalú pečať v jeho architektúre. Pasáže, skryté podchody, veľkolepé bulváre, šedivkasté fasády domov, elegantné námestia, pouličné vybavenie od fontánok, dlažieb, kandelábrov, mostov a tajuplných záhrad pochádzajú práve z tohto obdobia. Hovorí sa, že na začiatku vládnutia Napo- leona smrdeli ulice Paríža mŕtvolami a hnijúcim mäsom, a keď niekto poriadne dupol na dlažbovú kocku, na povrch sa vytlačila stuhnutá krv. Zapáchajúce mesto bolo ošarpané a zdevastované. Napoleon to chcel zmeniť a vyhlásil, že spraví z Paríža najkrajšie a najbohatšie mesto sveta. Založil francúzsku banku a podpo- roval súkromné podnikanie. Výsledky sa dostavili a čoskoro sa hospodárstvo začalo oživovať. Mesto opäť objavilo lákadlá pre- pychu, na ktoré už pomaly zabudlo. Napoleon nebránil návratu svojim nepriateľom, bohatým emigrantským aristokratom, ktorí do mesta opäť prinášali vyberané spôsoby a vycibrenosť starého poriadku, ale tiež ohŕňanie nosov nad „ korzickým dedinčanom“ Napoleonom. Jeho záujmom bola aj prestavba mesta. Za dnešnú podobu môže slávna Champs Élysées vďačiť práve jemu. Domy pri Tuille- rských záhradách dal zrovnať so zemou a na jej konci dal postaviť kolosálny víťazný oblúk, aby pôsobila ako najveľkolepejšia ulica v Európe, symbol vyvoleného národa. Cez Seinu postavil nové mosty a jedným z jeho najväčších projektov bolo postavenie kaná- la d’Ourcq, ktorý nielen napájal 65 veľkých parížskych fontán, ale priniesol do mesta novú ekonomickú činnosť. ParkPrincov-miestostretnutínovodobýchParisov VíťaznýoblúkapríchodCáraAlexandraI.

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Rieka Seina Vzťah Parížanov a Seiny bol neodlučiteľný. Na začiatku 18. storočia priniesla do mesta sériu záplav a vyžiadala si mnoho obetí. Na druhej strane počas revolúcie, ale aj po nej slúžila ako jediné miesto na rekreáciu a jediné miesto, kam bolo možné ujsť ulicami posiatymi krvou. Typické postavičky tejto oblasti Paríža tzv. „Riverains“, ktorí využívali Seinu ako zdroj obživy, akoby ani nepatrili do tohto sveta. Boli známi svojou ľahostajnosťou k veľkým dejinným udalostiam v meste a žili si svoj vlastný život. Mnohým Parížanom v ťažkých časoch tento nekonformný indivi- dualizmus dodával útechu a potešenie. Parížania sa do rieky cho- dili kúpať , zvádzali pri nej ženy, ale priťahovala aj samovrahov. Anglickí turisti Po mierovom urovnaní sAnglickom sa Paríž na začiatku storočia stal módnym miestom anglických turistov. K svojej radosti ho nachádzali zaostalejší ako Londýn. Ulice neboli vydláždené, zato po každom daždi špinavé, plné blata, kočiarov, chudákov a zvie- rat. Angličania s radosťou využívali rozkoše lásky, od luxusne oblečených dám s odhalenými prsiami v divadlách, až po drsné prostitútky v špinavých uliciach. Návštevy mesta sa často meni- li, ako je to dodnes v Paríži a vlastne už aj v Bratislave počas víkendov zvykom, na bohapusté orgie roztúžených mladých Angličanov. Neobyčajným adrenalínovým zážitkom bolo navštevovanie námestia Ľudovíta XV, kde to vraj tak páchlo krvou , že tadiaľ nechceli chodiť kone ani dobytok. Samozrejme, dráždila ich aj predstava, že sú v meste, kde sa práve nachádza ich úhlav-ný nepriateľ „netvor Napoleon“. Parížanov nafúkaní návštevníci z ostro- vov nekonečne drá- ždili. Mali pocit, ako by ich chceli urážať už len svojim samotným zjavom. Parížske noviny písali o spotených a primi- tívnych cudzincoch, návštevníkoch ope- ry, ktorú si dovolili navštevovať ako sedliaci, len v košeliach. Šírili ich karikatúry, ako opitých primitívov s brutálnym výrazom tváre, túžiacich po bitkách a chlipne čumiacich po Parížankách. Angličanom, samo- zrejme, neušiel ruch, predzvesť budúcej veľkoleposti a so skry- tou závisťou si robili posmešky, že mnohé z tejto veľkoleposti pochádza z nakradnutej koristi, vrátane nevyčísliteľných re- nesančných historických artefaktov zo severného Talianska, vďaka ktorým sa stal Louvre najdôležitejším múzeom výtvar- ného umenia na svete. Boli však presvedčení, že toto cisár- stvo nemôže mať dlhé trvanie, keďže je založené na lúpeži v cudzine a tyranii doma. Čas ukázal, že mali pravdu. Dobytie Paríža a cár Alexander I. Už v roku 1910 sa ukázalo, že začína koniec cisárstva. Porážka v Španielsku, finančná kríza majúca za následok krach 270 bánk a obrovská nezamestnanosť neveštili nič dobré. O dva roky neskôr Napoleon ustupuje od Moskvy a o rok nato totálne prehráva pri Lipsku. V Paríži vypukla masová hystéria zo strachu z pomsty za vypálenie Moskvy ( Moskvu v skutočnosti nechala vypáliť ruská vláda). Hovorilo sa, že Rusi ovládajú len dve francúzske slová: Bruler Paris! – Spáľte Paríž!. Mesto bolo preplnené žobrajúcimi zbehmi a utečencami, prinášajúcimi hrôzostrašné príbehy o ruských Kozákoch. Ulice boli zapchaté povozmi roľníkov, ktorí hľadali v meste útočište. Domy pre duševne chorých a nemoc- nice prepustili pacientov, aby uvoľnili miesto raneným. Šialenci a smrteľne chorí ľudia sa potĺkali po uliciach kde pili, hulákali a predpovedali apokalypsu. Prestalo sa pochovávať a stovky mŕtvol boli počas teplého marca v roku 1814 nahádzané do Seiny, až ich rieka prestala odplavovať. Po uliciach sa bez akýchkoľvek zábran organizovali kriminálne živly, verejne označovali domy, ktoré budú vykradnuté a provokatívne ukazovali na ľudí, ktorých pozabíjajú, keď do mesta vtrhnú Rusi . V tom čase už stotisíc Kozákov stálo pred bránami mesta, ktoré takmer nemal kto brániť. Niekoľko hodín pred bitkou sa vyhlado- vaní Parížania šplhali do kopcov Mount Marteru. Na jeho vrchole stál uprostred veterných mlynov supermoderný výdobytok tech- niky, slávny telegrafný pristroj, ktorý Napoleon používal na pre- nos správ a príkazov do mesta. Vystrašení obyvatelia mesta sledo- vali ruských Kozákov a počúvali ich exotické zádumčivé piesne, ktoré zapíjali vodkou. Vojna vypukla za úsvitu a trvala len 5 hodín. Dym z delostreleckej paľby zahalil mesto nepriehľadnou dymo- vou clonou, no napriek tomu ju tisíce Parížanov sledovali ako športový zápas s ďalekohľadmi, zo striech svojich domov. Väčšina sa ale sústredila v centre mesta na veľkých bulvároch, kde bolo relatívne bezpečne, a kde si mohli bohatí Parížania dopriať kávu alebo zmrzlinu v stále otvorených kaviarňach. Prekvapivý obrat Ruský cár Alexander I. na prekvapenie všetkých vyhlásil, že jeho jediným nepriateľom je Napoleon a svojim ľuďom prikázal vyvesiť na hradby mesta oznamy, že Paríž je pod jeho zvláštnou ochranou. Parížania sa postupne spamätúvali z prekvapivého ob- ratu a hrnuli sa oproti prichádzajúcej armáde vyvolávajúc: Smrť Korzičanovi! Nech žije mier!. Traduje sa, že parížske ženy kričali: „ Smrť Napoleonovi, pozabíjal všetkých našich milencov“. Ten bol prístupom Parížanov, samozrejme, znechutený a označil ich za kozácke obludy. Obyvatelia mesta vo všeobecnosti naozaj Kozákov úprimne vítali napriek tomu, že budili strach a stále sa rozprávali pikantné príbehy o tom, ako sa vyžívajú v znásilňovaní a surovom mučení bičovaním nahých mužov stojacich v ľadovom mraze. Sami Kozáci síce pohŕdali prepychom Paríža, ale plnými dúškami si užívali prízemných rozkoší, ktoré ponúkal. Prevádzky ľahkých domov hlásili prudký nárast návštevníkov. Vtedy sa vraj dostal do francúzštiny pojem bistro ( rusky rýchlo), pre reštaurácie, ktoré ich mali rýchlo obslúžiť. Napriek tomu, že cár mesto ušetril, nastolil stabilitu a poriadok a davy Parížanov sa každé ráno schádzali, aby ho sledovali ako prichádza na bohoslužby do pravoslávnej kaplnky na dnešnom, „La place de la Concorde“ , aby mu prevolávali na slávu, netrvalo dlho a začala sa prejavovať nostalgia nad samostatnosťou, o ktorú boli pripravení. Ale to je už iná kapitola dejín Paríža. ( ban) ProstitútkyvRoyalParis Parížskytelegraf

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Pohoda 2011 U ž je to 15 rokov, čo existuje festival, ktorý zmenil vnímanie koncertov a hudby na Sloven- sku, festival na ktorý príde 30 000 ľudí aj napriek tomu (ale hlavne práve preto), že ich čaká všetko úplne inak, ako na akomkoľvek inom festivale alebo kultúrnom podujatí, aký na Slovensku poznáme. Pestrá zmes hudby, divadiel, debát a aktivít každého druhu, už je to pätnásť rokov, čo sa mnohí ľudia tešia na Pohodu ako na najkrajšie dni v roku. Tento rok prišli na trenčianske le- tisko také a toľko veľkých mien ako ešte nikdy predtým, aj keď organizátor Michal Kaščák tvrdí, že práve tie na festivale veľmi nechce, keďže by ľudia prišli iba kvôli nim. A na Pohodu sa kvôli jednému koncertu nechodí. Veď na čo by tam boli zvyšné desiatky vystúpení. Vo štvrtok siedmeho júla poobede sa otvorili festivalové brány a 23 tisíc ľudí si prišlo vychutnať už prvý festivalový večer. Jeho hviezdou bol Moby, štyridsiatnik z Ameriky, hviezda, ktorej príchod na Slovensko čakalo mnoho ľudí už niekoľko rokov, no podarilo sa to až teraz. Tí, ktorí sa na tento koncert tešili a nepretlačili sa až pred pódium, mohli zostať mierne skla- maní zo zvuku, aký si ikona elektronic- kej hudby nezaslúžila. Striedanie výšok a dolných polôh a slabý zvuk vzadu mier- ne pokazili aj radosť z toho, že Moby hral naživo, doniesol si celú kapelu a s ľuďmi komunikoval celý čas. Určite na to bolo logické a ospravedlňujúce vysvetlenie, no to Mobyho nevráti. Ale každopádne bol tam a trochu ho počuť bolo a keď zahral skladbu Porcelain, všetkých si zís- kal. Hral najväčšie hity, aj keď doma má napísaných niekoľko tísíc nových skla- dieb. ,,Na koncertoch hrám to, čo ľudia chcú počuť, ale mám vytvorených veľa nových vecí, ´´ povedal a dodal, že hudba pre neho už nie je biznis a môže ju robiť takú, akú chce on sám, keďže o peniaze už má dávno postarané. Piatkový program sa začal už pred obedom, diskusie napríklad s premiérkou, divadlá, program pre deti, program na hlavnom pódiu už od dvanástej a nie hoci- jaký, Janáčkova filharmonie z Ostravy. Pohoda bola horúca. Všetky predpo- vede v ktorých bola vo vysokých percen- tách vyjadrená pravdepodobnosť búrok sa mýlili a okrem jedného piatkového krát- keho dažďa nepršalo vôbec. Aj keď ob- rovské horúčavy spôsobovali úpaly, úna- vu a nevládnosť a lepšie bolo piť čistú vodu ako pivo, všetko zachránili hasiči striekajúci vodu na ľudí, rozprašovač, mokré zábaly hláv a klo- búky. Poobede prišiel na Pohodu zahrať aj leg- endárny český flautista Jíří Stivín a o tom, ako sa mu na Pohode páči si môžete prečítať v roz- hovore ďalej. Tesne po ňom sa predstavil aj Dan Bárta, ktorého trošku nezaslúžene mnohí spá- jajú stále s hitom ku filmu Snowborďáci, ktorý on už ani nehráva. K Jazzu má oveľa bližšie ako k rockovým soundtrac- kom a okrem toho fotí vážky. Viac o ňom a Po- hode takisto v rozhovore ďalej. Hviezdou večera boli samí Briti. Pulp, alebo starí ska-páni z Madness zapratali hlavný stage po zotmení, pred ním sa po piatich rokoch znovu na koncerte obja- vili slovenskí Le Payaco, v ktorých návrat dúfali mnohí a teraz sa im sen splnil. Le Payaco mohli odchádzať spokojní, ich texty spieval každý s nimi. Dobrý večer priatelia, vybehnime na polia. Na inom stagei sa ukázala ďalšia osôbka z Bri- tánie, Imogene Heap. Táto žena, do ktorej sa nedalo platonicky nezaľúbiť, možno trochu veľa rozprávala, no keď už spie- vala, hrala na klavíri a na všetko možné iné, tak by sa jej dalo odpustiť čokoľvek. Vrchol však bol, keď si ten obrovský dav pred pódiom rozdelila na tri časti, každá skupinka si spievala svoje a tak dokázala Imogene zdirigovať dav v priebehu dvoch minút a nahradiť vokalistov, ktorých ne- mala. To bol pekný zážitok. Piatková noc pokračovala najmä elektronickou hudbou. Prišla sobota, posledný celý deň festi- valu a očakávania kapely Portishead, ImogeneHeapsizdirigovalatisícovýdav Elektronický mág Moby konečne zavítal na Slovensko Na Pohodu prišlo 30 000 ľudí

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

alebo Johnnyho Rottena z Public Image LTD, niekdajšieho člena Sex Pistols. Či českého folkára Vladimíra Miššíka. Ráno ste mohli na diskusii stretnúť Mikuláša Dzurindu, ako hovorí o egyptskej revolú- cii, na obed počuť hrať kapelu Hex a o tre- tej zostalo fungovať iba hlavné pódium. Na pamiatku obetiam predminuloročnej Pohody tu prišiel Komorný orchester mes- ta Trenčín a Chorus Alea, ktorých privítal Michal Kaščák a aj keď na tomto festivale je všetko plné emócií, tu boli naozaj silné. Public Image Ltd boli divokí a napriek tomu, že Johnny Rotten je už starší človek a nevyzerá ako v časoch, keď chcel zničiť britskú monarchiu, stále dokáže poriadne zhodiť všetko, čo sa mu na tomto svete nepáči. Mnohých nadchla aj britská po- pová diva M.I.A., excentrická exotická britka, ktorá sa vie predať napríklad aj tým, že všetkých fotografov vezme k sebe na pódium, aby si ju mohli poriadne vyfotiť z blízka. Hviezdny moment prišiel o jedenástej. Ak chcel človek vidieť Portishead aspoň zo vdialenosti dvadsiatich metrov, musel stáť pred stageom už pol hodinu predtým. Trio z mesta Portishead, zakladatelia trip- hopu ako ich nazvali kritici, si na veľa rečí napotrpia. Neradi dávajú rozhovory, s publikom nekomunikujú a ich koncert nemohol nikto natáčať. Speváčka Beth Gibbons má čarovný hlas, ktorý sa len tak kĺže po ťažkých basových tónoch, občas až trasúcich srdcom. Prišla na pódium, pozrela sa do zeme, počkala, kým jej páni z kapely nespustia bicie, gitary alebo elektronické škatuľky s efektmi a temné chvíle sa mohli začať. Aj keď fungujú od začiatku deväťdesiatych rokov, vydali len tri albumy. Nevydajú nič, čo by sa im len trochu nepáčilo. Beth nepovedala za celý kocnert ani slovo, len odspievala to najlepšie a najznámejšie, čo na albu- moch bolo. Poslucháč sa na tú hodinu aj niečo ocitol úplne inde, niekde vo vzdialenej galaxii. Ani veľkoplošné ob- razovky nemohli rušiť túto chvíľu. Neboli také, ako pri iných koncertoch, kedy sa tam objavujú jasné zábery na kapelu a publikum. Iba animácie ako vytrhnu- té z rozprávkových pekiel a zábery na kapelu upravené do špeciálnych farieb a skreslených vizuálov. Aj keď tvár Beth Gibbons bola pri speve strhaná od žiaľu, ktorý do toho dávala, aj tak v nej bolo niečo magické a pekné. Nakoniec uro- bila niečo, čo vraj robí málokedy. Asi prekvapená, že na Slovensku môže mať takéto obrovské a vďačné publikum, sa s dojatím poďakovala a zošla dole z pódia, aby si s fanúšikmi podala ruky, zatiaľ čo kapela dohrala poslednú skladbu. Aj keď odišli z pódia a technici už prišli spratávať pódium, po neprestávajúcom potlesku sa vrátili. A prvé tóny skadby Roads spôso- bili hypnózu. Niekoľkotisícový dav zmĺkol tak, akoby na celom letisku nebol nikto. Až keď začala spievať, nastal ohlušujúci pot- lesk. Dali dva prídavky a definitívne odišli. Na ostatných pódiách sa hralo ďalej a mnohí čakali na piatu ráno, kedy sa na Pohode víta slnko. Oplatí sa to zažiť aspoň jedno ráno a prečo nie to posledné. Ak už mal človek kon- certov dosť, čakanie sa dalo krátiť p o p í - j a n í m vína a hraním na jed- no z t r o c h pián, ktoré si celú Pohodu pokojne stáli pod altánkami v tráve. Ľudia čakajúci na východ slnka, začína hrať kapela, ktorá na Pohode vôbec nemala byť. Miesto zostavy, ktorá mala na Pohode vystúpiť ,,sa nám z lietadla vykotúľala táto skupina zTalianska,´´ hovoril ráno na pódiu čakajúc na slnko Michal Kaščák. Aj tak bolo dobre, slnko sa muselo tešiť, keď ho všetci vítali s radosťou a tancom. Tri hodiny po výcho- de slnka bola poslednou Pohodovou ak- ciou ekumenická bohoslužba, kde najprv spieval rabín Zev Stievel o svete, ktorý je úzkym mostom, a potom kňaz Srholec, kazateľ Pastirčák a farárka Polcková za doprovodu hudobníka Pjoniho a ďalších ukázali, že dogmatické masky a zbytočné naťahovnia sa sú úplne zbytočné. Slnko začalo znovu páliť a tak ostalo iba zbaliť stan a natlačiť sa do kyvadlovky do Trenčína. Šesť stageov, detský park, kino, lite- rárny klub, aréna na debaty, kapacita 30 000 ľudí naplnená, neziskovky, atrak- cie, desiatky intrepretov z desiatok krajín a pekný pocit. Text: Pepo, Foto: Pohoda Beth Gibbons z Portishead

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Jiří Stivín Nie som biznismen, ale hudobník Takýto festival môže byť trochu ne- tradičné prostredie pre Vašu hudbu. Ako sa tu cítite? Skvelo. Na tomto festivale mi je naozaj skvelo, mám tu výborných kamarátov. Je tu veľa výbornej atmos- féry, ľudia sa robia, že ich to baví a možno ich to naozaj baví. Na pódiu pôsobíte veselo, stáva sa, že niekedy hráte smut- ný? Áno, ale je to skôr serióznosť ako smú- tok. Hlavne pri vážnej hudbe. Vtedy to je skôr taká meditačná poloha. Ktorá poloha vyhovu- je viac Vám? Keby som si mohol vybrať, tak by som iba meditoval. Ale ja mu- sím hrať aj to, čo vyho- vuje mojim fanúšikom. Dnes ste hrali sám, hráte radšej s ľuďmi na pódiu, alebo tak ako dnes? Najradšej hrám so ži- vými muzikantmi, ale iba s takými, s ktorými si rozumiem. Nemáte vačší pocit istoty, keď hráte sám? To nie, práve naopak, človek by to niekedy na koncerte rád niekam posunul, ale to sa nedá, keď je tam sám. Pamätáte sa na na spoluprácu s Richar- dom Müllerom na Mulleniu Tour? Myslíte, že táto spolupráca by mohla ešte niekedy pokračovať? Áno, bolo to skvelé, tam bola ešte stará par- tia ako Andrej Šeban alebo Marcel Buntaj. To, či to bude pokračovať, o tom nerozhodu- jem ja. Ja nie som biznisman, ale hudobník. Aj toto moje vystúpenie tu zorganizoval Mišo Kaščák. Ostávate aj na sobotný program? Zajtra tu budem, uvidím, čo stihneme vidieť. Viete, čo by ste chceli vidieť? Nemám vôbec žiadnu predstavu, čo tu je. Ja už som taký starý, že tú novú generáciu veľmi nepoznám, takže ani neviem, čo stojí za to. Atmosféra je tu skvelá, nech tu hrá, kto hrá. Jiří Stivín Legendárny český hudobník, a skladateľ. Je multiinštrumentalistom, ale jeho najtypickej- ším nástrojom je flauta. Spája jazz aj klasickú hudbu, založil hudobný súbor Jazz Q, spolu- pracoval s mnohými českými aj slovenskými hudobníkmi na obrovskom počte albumov. Jeho poznávacím znamením je baretka, ktorú stále nosí na hlave. Ľudia boli výborní, tešil sa Dan Bárta Na Pohode hral s projektom Illustratosphere a počas jeho koncertu začalo pršat. Nikoho to však neodradilo, práve naopak. Ako sa Vám tu dnes hralo? Dobre. Aj keď na začiatku to bol trochu cha- os, zvukovka a tak, ale to je klasika. Ľudia boli výborní, išli s nami. Dostali nás do varu. Upravovali ste špeciálne playlist ? Áno, vynechali sme plochy, improvizácie, ktoré normálne radi hráme, ale keď na to má človek iba hodinu, tak je lepšie zahrať desať kratších ako štyri dlhé skladby. Takže sme to postavili tak, aby to tých ľudí bavilo. Nehrali ste soundtrack zo Snowboar- ďákov, nevyžadujú to stále fanúšikovia? Nie. Keď to zahrajme, tak to ocenia, ale hráme to strašne málokedy a keď, tak v akustickej verzii. Z nového albumu s Balzar triom ste hrali iba jednu pesničku. Zvyknete ich na kon- certoch hrávať? Keď hráme s Balzarem, tak hráme iba tie nové veci plus dva, tri štandardy. Ale dnes sme hrali s Illustratosphere, takže preto iba jedna nová vec. Na Slovensku Vás preslávila aj skladba Tlaková níž, ktorú ste hrali s Richardom Müllerom v pražskej Lucerne. Müller vravel, že ste si tú skladbu vybrali Vy. Prečo? Pretože je to dobrá pesnička. Má dobrú melódiu, text aj atmosféru. Ja ju mám rád, mám k nej vzťah aj ako poslucháč a veľmi ľahko k nej nájdem vzťah aj ako hudobník. S Richardom spolupracujeme aj ďalej, ne- dávno sme mali koncert v Trenčíne. Budete hosťom na jeho turné, čo tam chystáte? Budeme hrať Tlakovú níž, Už asi nie si a po- tom to urobím tak, že si popočúvam ďalšie Richardove pesničky a možno urobím ne- jakú svoju vec. Spievali ste s Bobym Ferrinom. S kým by ste si ešte chceli zahrať? Ono je to tak, že by som si chcel zahrať s úplne každým. Ak mám povedať, či mám nejaký sen, tak to nie. Skôr nejakú svetovú rytmiku, zahrať si s nejakým gitaristom. Ale to nie je tak, že by som si s nimi chcel zahrať, to nie je ani sen. Mali ste turné s Darou Rollins, hudobne k sebe nemáte až tak blízko. Po prvé, robili sme spolu už v roku 98 v Sexy Dancers, po druhé, je to dobrá speváčka a moja kamoška, po tretie, ja si nemyslím, že by to bolo tak strašne vzdialené. Rozdiel je vo zvuku a v inštrumentácii, my hráme skôr akustický tvar, kde sú živí hráči s nástrojmi a Darina používa elektronický tvar. Ten rozdiel je iba zdan- livý. Ste známy tým, že fotíte vážky, dokonca je jedna po Vás pomenovaná. Vadí Vám, keď sa Vás na to no- vinári pýtajú a nepýtajú sa na hudbu? Mne to nevadí, ak sa ma ne- spýtajú, čo Vy a vážky. A potom otázka, prečo ja a vážky, na ňu som odpovedal viac krát, ako všetci ľudia uka- zovali na úradoch svoj preukaz totožnosti. Ostávate tu aj zajtra? Nie, musím ísť domov. Dan Bárta Český hudobník, skladateľ a fotograf, spieval v kapeleAlice, Sexy Dancers,alebo J.A.R, dnes má jazzové projekty Ilustratosphere, a Robert Balzar Trio. Na Slovensku je známy najmä kvôli soundtracku ku filmu Snowboarďáci, ale takis- to zo spolupráce s Richardom Müllerom. Na jeseň bude Bárta hosťom na jeho turné Potichu Tour 2. Jeho záľubou je fotenie vážok, jedna je po ňom aj pomenovananá

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Diamant golf cup – tradícia pokračuje Počasie nad golfovým areálom Eurovalley Golf Park v Malac- kách dávalo tušiť, že zopár krát zatrúbi klaksón zvolávajúci hráčov na nútenú prestávku. To však nič nemenilo na veci, že turnaj a s tým spo- jená zábava začínali ešte lepšie ako pred rokom. Viac hráčov, sponzo- rov, viac zábavy, viac zaujímavých hostí, viac návštevníkov a samoz- rejme neodmysliteľná charita, vlastne hlavný dôvod tohto príjemného podujatia. Jedna vec sa stala naozaj realitou, prvý ročník si získal veľmi dobré meno a keďže tento typ podujatí by sa mal samozrejme z roka na rok zlepšovať, organizátori si museli dať záležať. Séria má podobný systém ako pred rokom, pozostáva z troch tur- najov, ten prvý opäť prebehol v Malac- kách, pokračuje na ihrisku Black River v Bernolákove a meno celkového ví- ťaza sa dozvieme v septembri opäť v Malackách. Organizátor podujatia Agentúra Age a jej riaditeľ pán Pavelčik samozrejme netajil spokojnosť s tým, že sa pomaly ale isto zakladá pekná tradícia, ktorej účelom je v prvom rade charita a je to o to príjemnejšie, že sa to dá robiť aj takýmto spôsobom. Aj tento rok sa na putovnú trofej od spoločnosti Top Line Diamonds zapíšu mená víťazov. Na otázku čo robila celý rok, majiteľ spoločnosti pán Šuranský s golfovým úsmevom odpovedá: „Tro- fej celý rok nerobila nič, len čakala a stála, ale pomaly zvyšovala svoju hodnotu a to aj napriek tomu, že na nej nepribúdali nové diamanty. Zásluhu na tom má cena zlata a diaman- tov, ktoré neustále stúpajú a dnes sa reálna cena trofeje vyšplhala na viac ako 500 000 eur“ . Diamant golf cup však ponúkol aj iné lákadlá, ktorých majiteľmi ste sa mohli stať, stačilo si kúpiť golfovú loptičku alebo sladkú maškrtu a mohli ste získať zaujímavé umelecké dielo od výtvarníčky Gor- dany Turuk, alebo dokonca diamantový šperk od Top Line Diamonds. Výťažok samozrejme nešiel na gol- fové loptičky ale na charitu. Turnaj je samozrejme aj spoločenskou udalosťou a zatiaľ čo sústredene sa tváriaci hráči golfu odpaľujú a patujú biele ale veľmi tvr- dé loptičky, ako si to mohol vyskúšať na vlastnej koži jeden môj priateľ, ich sprie- vod a návštevníci využíva- li pohostinnosť organizáto- rov turnaja Agentúry Age, agentúry B&W, generálnych reklamných partnerov Top Line Dia- monds, Euronics a samozrejme ďalších, ktorí sa na podujatí podieľali a učili sa základom golfu. Počúvali juhoamerické rytmy, ktoré produ- koval famózny Lazaro z exotickej Kuby, sledovali módnu prehliadku návrhára Róberta Bartolena, mohli ste si vyskúšať, či vám sedia au- tomobily BMV, alebo len tak popíjať dobré víno z vinárstva Doľany a vychutnávať dobré jedlo, kvalitné cigary a samozrejme mnoho iných lákadiel. Celý program perfektne moderoval dobre naladený markizácky moderátor Roman Juraško. Nasledujúci turnaj sa odohrá v Bernolákove 23. Júla 2011 a podľa doterajších skúseností stojí naozaj za to. DIAMANT GOLF CUP Juraj Pavelčík JurajŠuranský

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

René Školiak, slovenský reprezentant, v minulej sezóne naj- produktívnejší hokejista HK 36 Skalica, tento krát reprezentoval časopis Entrez...Cafe Journal. E: René, ako si sa dostal ku golfu? RŠ: Zelenú kartu som dostal v Slavkove pri Brne, ale hlbší záujem o golf som získal v Skalici, mojom terajšom pôsobisku. Moji pria- telia tam otvorili krásne golfové ihrisko, podporovalo to aj mesto a vznikla tam perfektná golfová atmosféra, do ktorej som sa nechal vtiahnuť a veľmi rýchlo ma to chytilo. E: Na prvý pohľad to vyzerá tak, že hokej a golf majú niečo spoločné, je to naozaj tak? RŠ: Pre mňa je golf v prvom rade forma relaxu, ale tie pohyby tam sú trochu podobné, možno sa dá využiť aj ten cit pre úder do loptičky a platí to vzájomne. E: Nie je golf na hokejistu príliš pomalý? RŠ: Je to určite pomalšie, ale je to vynikajúca forma oddychu, hlavne po ťažkej sezóne, aby človek nevypadol z rytmu. A niekedy dá človeku naozaj zabrať, hlavne keď hľadáte loptičky, prejdete aj 8 kilometrov. Na rozdiel od prvého ročníka sa Fedor Flašík dlho pohyboval po ihrisku bez manželky Moniky. E: Pán Flašík, minulý rok ste sa po ihrisku pohybovali s manželkou, teraz ju tu nevidno, zanevrela na golf? FF: No práve pristála vo Viedni z Bruselu a príde ma ešte podporiť. E: Takže hrať už asi nebude? FF: Asi nie. E: Minulý rok tu získala cenu, dokážete ju nahradiť? FF: Neviem, neviem, či sa mi to podarí ako jej pred rokom, ale robím, čo je v mojich silách. E: Koho považujete za lepšieho hráča, ju alebo seba? FF: Ako kedy, ona hrá golf s takým ženským rozumom, ja s chlapskou ješitnosťou. E: Čo je pri golfe lepšie, ženská logika alebo mužská ješitnosť? FF: Samozrejme, ženská logika je vždy najlepšia. Symbolom charity sa už po druhý krát na tomto turnaji stala kráľovná magického skla, výtvarníčka a majiteľka nadácie Arte Bene pre sociálne slabé deti Gordana Turuk, ktorá výťažok z turnajov použije na stavbu detského záchytného domu pri jazere Vojka neďaleko Bratislavy. E: Gordana, turnaj má silný charitatívny podtón, dnes je to už druhý krát, keď takýmto spôsobom chcete získať peniaze pre sociálne slabé deti. Čo ste urobili s minuloročným výťažkom? GT: V minulom roku sme zo získaných peňazí organizovali zá- jazd do Chorvátska pre sociálne slabé deti, ale tých peňazí nikdy nie je dosť, tak sme si povedali, že by bolo lepšie spraviť pre ne niečo zaujímavé tu na Slovensku, bolo by to lacnejšie a mohli by sme pomôcť viac deťom. Prišla som s myšlienkou Detského záchytného domčeka, kde by mali deti aj s mamičkami, ktoré nemajú domov, akési prechodné bydlisko. Išlo by o relax spojený s výchovou k určitým veciam a úkonom, na ktoré nie sú bežne zvyknuté. Bude to aj o vzťahu k prírode ale aj o zábave. Hľadala som čo najvhodnejšie miesto, až som sa dostala k Vojke, veľmi peknému jazeru, ideálnemu na takýto projekt. Myslím, že tie deti ktoré nemôžu za svoj osud, si niečo také zaslúžia. Zatiaľ to pripra- vujeme pre dvadsať detí aj s mamičkami a bude to kombinované s víkendovými pobytmi. Projekt už máme a teraz sa púšťame do samotnej realizácie. E: Vraj budete dnes dražiť aj golfovú palicu z kameňa. GT: Áno, dala som to urobiť jednému chorvátskemu výtvar- níkovi, je v reálnej veľkosti z jedného kusa kameňa, na skleneno - zlatom podstavci. Zvláštnosťou je, že je to presne ten istý kameň, z ktorého je postavený Biely dom vo Washingtone, k tomu kameňu je dnes problém sa dostať. E: Čo vaša aktuálna tvorba? GT: Teraz pripravujem jednu výstavu, pôjde to do Nórska. (Cena bola vydražená za 3000 eur) RenéŠkoliakManželiaFlašíkovci GordanaTurukaRomanJuraško Lazaro

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Dominik Hrbatý Róbert Bartolen

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Horoskop - kam na dovolenku Baran (21.3. – 20.4.) mincový princ, slnko Keďže milujete zábavu a tanec môžete sa ísť tento rok pozrieť napríklad na Ibizu. Láka vás i ďaleký New York. Ak to tento rok náhodou nestihnete, keďže vás čaká dosť práce, choďte aspoň s priateľmi na chatu, dobre sa zabavíte. V láske nič nové, možno malý nevinný flirt. Zo zdravia si dávajte pozor najmä na členky, chodidlá, aby ste neprišli k nejakému drobnému úrazu. Býk (21.4. – 20.5.) hviezda, žezlová kráľovna Vy máte radi prírodu, baví vás chodiť do cirkusu, alebo do Dis- neylandu. Tento rok sa však asi chytáte k moru, je to dobré najmä pre tých z vás ktorí majú problém s alergiami. Viete, že slnko a more vám veľmi pomáha. Môžete navštíviť aj Talian- sko, malo by sa vám tam páčiť. V práci by mali dopadnúť dobre všetky vaše projekty a čo sa lásky týka, možno budete mať pocit akéhosi sklamania. Blíženci (21.5. – 20.6.) miernosť, blázon Dobrodružstvo vás veľmi nepriťahuje. Pre vás je dôležitejšie pohodlie, kvalitný hotel a kvalitné služby. Choďte na dovole- nku kde budete môcť ísť spať po pol noci, pred tým si však zatancujete na terase s priateľmi a ochutnáte dobrú večeru. V práci budete mať trochu nervozitu, asi budete premýšľať, že niektoré veci zmeníte, v láske bude pokojné obdobie, tak si to užívajte. Rak (21.6. – 22.7.) mincová princezna, prezieravosť Vás to veľmi ťahá k vode, ostré slnko vám však úplne nerobí dobre, tak si nezabudnite pribaliť parádny veľký klobúk a krém na opaľovanie. Lákajú vás i historické pamiatky, a odporúča sa vám navštíviť Francúzsko, ktoré vás očarí. Prechádzky na pobreží budú pre vás tým pravým oddychom. V práci sa snažte o väčšiu uvoľnenosť, všetko chcete stihnúť, spraviť dobre, ale už na úkor seba. V láske nič nové ale zo zdravia pozor na vysoký tlak. Lev (23.7. – 22.8.) mincový rytier, mág Asi by ste sa chceli ísť pozrieť do Egypta. Priťahujú vás egyptské kráľovské pyramídy, prípadne slávne koloseum z rímskej ríše. Večer vychladený nápoj na terase a dobrá zába- va. Takúto dovolenku si nenechajte ujsť. V práci budete mať pokojnejšie obdobie, ktoré však príde až po vykonaní zmien, ktoré sa vám možno nebudú úplne pozdávať. V partnerstve sa črtá možnosť akéhosi pozitívneho posunutia, nezadaný môžu nájsť novú lásku. Panna (23.8. – 22.9.) veľkňažka, mečová kráľovná U vás je podstatné aby ste prežili pokojnú, tichú dovolenku. Lákajú vás hory i šport. Skúste jazdu na koni, golf alebo surf. Možno sa skúsite vybrať do severnejšie položenej krajiny. Nič vážne vám nehrozí, takže si môžete užiť i malé dobrodružstvo. V práci bude všetko po starom, len v láske budete robiť asi zmeny. Zo zdravia sa venujte viac chrbtici, kolenám, ale operá- cie sa vám v letnom období neodporúčajú. Váhy (23.9. – 22.10.) veda, prímerie Na dovolenke potrebujete leňošiť, mať pocit že vás nikto ničím nezaťažuje. Priťahuje vás romantika na opustenej pláži a ces- tovanie na skútri, po krajine. Ak by ste mali možnosť požičať si motorový čln a plaviť sa po vode, bude to pre vás asi tá najkrajšia dovolenka. V práci pôjdu veci rovnako, odporúča sa vám v letných mesiacoch investovať. V láske nič nové, zo zdravia možné bolesti hlavy. Škorpión (23.10. – 22.11.) kolo osudu, cisár Vaša ideálna dovolenka je práve vtedy keď môžete vypnúť, cítiť sa bezstarostne, v príjemnom romantickom prostredí. Nie je ani tak dôležité kde ste, ako to s kým tam ste. More je však vašou obľúbenou destináciou, takže si ho môžete zvoliť aj tento rok. V práci by malo byť trochu spomalené obdobie, bu- dete mať pocit že sa veci nehýbu úplne podľa vašich predstáv. V láske celkom prijemné obdobie. Strelec (23.11. – 21.12.) veľkňaz, cisárovná U vás je dôležité, aby sa na dovolenke stále niečo dialo. Ak by ste mali preležať celé dni na jednej pláži, to by ste určite nevydržali. Túžite spoznávať, baviť sa, chodiť, športovať. S vami sa väčšinou nikto nenudí. V práci sa vám bude dariť, mali by ste mať dobré výsledky. V láske to už bude trochu horšie, mali by ste sa viac snažiť, byť pozitívnejší a prekonať urážlivosť a ľahostajnosť. Kozorožec (22.12. – 20.1.) mincová princezná, svet Ťahá vás to do prírody, pozorovať miestu flóru a faunu. Priťahujú vás národné parky, morské akváriá, safari ale aj chladnejší sever. K tomu stačí už len trochu športu, večer príjemnej pohody a je to pre vás dovolenka, na ktorú nezabud- nete. V práci sa črtajú určité zmeny, tie však v tomto období ešte nenastanú. Nezadaní budú mať možnosť spoznať novú lásku, ale tí zadaní môžu mať v partnerstve trochu nedorozu- menia. Vodnár (21.1. – 19.2.)mečová kráľovná, úspech Pre vás je dôležitý spoločenský život. Potrebujte okolo seba ľudí, pretože vás baví nadväzovať nové kontakty. Dobré je, ak je dovolenkové miesto bohaté na zaujímavosti. V práci by ste sa mohli dopracovať k dobrému miestu, novým pozitívnym možnostiam. V láske budete mať dobré obdobie, nenechajte si však do vzťahu zasahovať tretiu osobu. Zo zdravia trochu pro- blémy s imunitou. Ryby (20.2. – 20.3.) milenci, slnko Vy túžite po vode, slnku, prírode. Čím toho bude viac, tým lepšie. Romantika je pre vás tiež dôležitá, avšak vašim ideál- nym miestom je pozorovanie vodnej hladiny. Obľubujete mie- ste špeciality, pretože ste labužník. Môžete sa ísť pozrieť i na nejaké pamiatky, ale najlepšia je pre vás prechádzka po pláži. V práci sa nič dôležité neudeje, v láske by sa vám však malo dariť. Vaša Lenka

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Tarotová poradňa Tarotová poradňa Máte problém so svojimi blízkymi? Nadarí sa vám nadviazať vzťah, alebo máte problémy v práci a neviete čo s tým? Niečo vás trápi a neviete si poradiť, ako sa dostať z ťažkej situácie? Na vaše dopyty vám profesionálne odpovie Lenka Vdovjaková, ktorá je autorkou viacerých kníh o vykladaní kariet. Dbáme na anonymitu, avšak Lenka potrebuje poznať vaše meno a priezvisko, v časopise samozrejme uverejníme len vašu prezývku, ktorú sami uvediete. Píšte na adresu: lenkavd@centrum.sk Po rodičoch som s bratom zdedila dom, ja mám ale svoje bývanie a nemám deti, tak som sa rozhodla, že svo- ju čiastku darujem bratovi. Nie som si však istá či je to správne rozhodnutie. Poradíte mi? Zn. Anna Je to od vás veľmi pekné, že uvažujete o darovaní svojej čiastky bratovi, je to určite vzácna situácia. Asi sa však bojíte či si to brat naozaj zaslúži, alebo nie. Možno tiež uvažujete v zmysle niečo za niečo. Vy mu darujete dom a on vás s rodi- nou na starobu zaopatrí. Trebárs. Naozaj len málokto niečo dá bez toho aby niečo za to neočakával. Ak niečo konkrétne očakávate, bolo by vhodné sa druhej strane k tomu otvorene vyjadriť, aby ste ju tým do budúcna náhodou nešokovali, čo by vám pravdaže mohlo priniesť skôr ťažkosti a nedorozumenia. Vášmu bratovi by vaša pomoc bola naozaj potrebná. Podľa všetkého to, čo mu ponúkate síce očakáva, ale neberie to ako samozrejmosť. Nebojte sa svojho rozhodnutia, práve naopak. Ako sa aj hovorí – trocha prejavenej dobroty pre človeka zna- mená viac než láska k celému ľudstvu. Môj problém s ktorým sa na teba obraciam trvá už veľmi dlho. Som nešťastná, o mojom živote by sa dalo povedať, že sa mi stále lepí smola na päty, som bezradná a neviem čo robiť. Zn. smola Váš pocit neistoty, bolestí sa ťahá už z detstva, dospieva- nia. Bolo by preto vhodné navštíviť odborníka ktorý sa venu- je tzv. rodinným konšteláciám a tiež vám odporúčam liečiť i svoj psychický stav so psychológom, prípadne i psychiatrom. Mali by ste sa tiež naučiť na sebe pracovať, niekedy sa musíte vzdať i svojich zaužívaných koncepcií, aby sa niektoré veci naozaj zmenili. V tomto bode sa už staviate i do role obete. Nesnažte sa brať záležitosti ako trest, ale ako skúšku ktorá vás má posilniť, niečo naučiť. Všetky naše problémy začínajú hlavne v mysli. Odtiaľ by teda mal človek začať, meniť svoje názory, zvyky či niektoré myšlienky: 1. nestavať sa do role obete, 2. nemať sebadeštruktívne sklony či myslenie, 3. nebrať ťažkosti ako svoj trest, 4. radovať sa z maličkostí, 5. trpezlivo nadväzovať kontakt so svojim podvedomím, 6. nevytvárať si negatívne obrazy sveta, 7. rozbiť negatívne stereotypy, 8. brať život ako hru, učenie. Vaša Lenka Prečo si ženy ubližujú? Je prirodzené, že každá žena chce byť pekná, úspešná, mať úctu a rešpekt spoločnosti. My muži chceme, aby boli vždy pekné, príťažlivé, dobré matky a manželky. Naplniť tieto očakávania je pre ženy veľmi náročné a často frustrujúce. Fyzická krása a osobný imidž sú v našej spoločnosti faktory, ktorým sa pripisuje až neprimerane veľký význam. Doba je však taká a ženám často neostáva nič iné, ako podľahnúť tomuto tlaku. Zo širokého spektra rôznych foriem budovania osobného imidžu sa ch- cem zastaviť pri skrášľovaní tela kozmetickými prípravkami. Dnes je na trhu množstvo koz- metických značiek, ktoré ponúkajú ženám široký sortiment svojich výrobkov a ktorých predaj je pod- porovaný masívnou a často za- vádzajúcou mediálnou reklamou. Obzvlášť moderné je dnes používanie prírodnej kozmetiky čo je vo svojej podstate správny postoj, nakoľko prírodný produkt je to najlepšie, čo môžeme nášmu telu dať. Položme si však otázku, čo je to prírodná kozmetika?Ak pridáme do čaju s teplotou nad 50° C čerstvú citrónovú šťavu, vitamín C zničíme, podobne je to aj s medom. Obecne povedané, tepelným spracovaním zničíme všetko živé v prírodných produktoch. Všetky kozmetické kré- my sú spracovávané pri vysokých teplotách, a tak prítomnosť prírod- ných ingrediencií v nich je len fikciou a z takejto kozmetiky sa stáva mŕtva bezvýznamná hmota s výnimkou chemických prísad, ktor&ea cute; krátkodobo môžu pomôcť, ale vždy na úkor budúcnosti. A čo populárne hydratačné krémy? Obsahujú kolagén, ktorý ab- sorbuje vodu, ktorá je súčasťou krému a po jej odparení čerpá vodu z pokožky, čím sa z hydratačného stáva dehydratačný krém. A to je dôvod, prečo musíme krém opakovane nanášať na pleť. Sulfáty, polypropylény, tenzidy a iné ropné deriváty, ktoré sú súčasťou kozmetických výrobkov sú tie isté, ako vo výrobkoch na umývanie riadu a pranie bielizne. Nikto z nás by asi nebol ochotný užiť takýto kozmetický prípravok perorálne /ústami/, napriek tomu ho bez váhania aplikujeme do tela cez pokožku. Výsledkom používania takejto „prírodnej kozmetiky“ je, že ženy majú v oveľa horšom stave vlasy a pleť ako muži, ktorí kozmetike nevenujú toľko pozornosti. A prečo tomu tak je? Ide predovšetkým o veľký biznis kozmetick- ých firiem. Ich cieľom je spotreba a spotreba sú finančné zisky. Kvalita Vašej pleti, pokožky a vlasov z pohľadu budúcnosti je to posledné, čo kozmetické spoločnosti zaujíma. Oni nemajú záujem o Vaše zdravie. Prostredníctvom masívnych reklamných kampaní ponúkajú stále nové a nové „zázračné“ produkty, používaním ktorých dosiahnete pekné a „zdravé“ vlasy, pleť a pokožku. Ak je tomu tak, prečo si ženy zakrývajú svoju pleť hrubou vrstvou mejkapu a už v strednom veku podstupujú plastické operácie? Možno si teraz pomyslíte, že pomenovať skutočnosť je jednodu- ché, ale čo s tým, aké je riešenie?. Učte sa od svojich predkov, pýtajte a sa svojich matiek a starých matiek, všímajte si ľudí pochádzajúcich z východných kultúr, ktorí u nás na Slovensku žijú a nenechajte sa manipulovať bezohľadnosťou kozmetických firiem. Na záver chcem povedať len toľko , že skutočná krása nie je o tom čo máte na sebe, ale o energii, ktorú vyžarujete a ktorá je v každej z Vás. O energii, ktorá je večná, priťahuje ľudí a vytvára vzťahy naplnené láskou, porozumením a radosťou zo života. Milan Zeman www.indickakozmetika.sk

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Sedem tibetských typov Š ťastie, zdravie a harmónia – ako ich dosiahnuť? Tajomstvo ukrýva stará tibetská typoló- gia ktorá vznikla na ,,streche sveta“ v odľahlých himalájskych kláštoroch. Ide o typoló- giu ktorá môže pozitívne zmeniť váš život. Ide o rozoznávanie troch druhov energií, ktoré sa vyskytujú všade v prírode, teda aj v ľudskom tele. V optimálnom prípade sú všetky tri vo vzájomnej harmónii. 1.typ éterický Ako vyzeráte: Ste drobní, malí, jemní a krehkí, alebo urastení a štíhli s tenkými končatinami a slabo vyvinutým svalstvom. Vaša tvár má jemné rysy, vysoké čelo, ostražité oči, výraznú mimiku. Myseľ je jasná, nedbáte na konvencie, niekedy máte sklon hádať sa. Ste idealista a máte sklon vyžívať sa v umeleckom nadaní. Máte zmysel pre jemnosť a máte veľkú schopnosť empatie. Tieto vlastnosti vás robia zraniteľnými. V kritickom období pre starosti skoro ani nespíte. O peniaze nedbáte, ste schopní impulzívne rozhadzovať peniaze, čo môže viesť k finančným problémom. Rýchlo meníte nálady aj názory, veľmi sa premáhate a veľa pracujte. Zdravotné problémy: Stres robí zle vašej tráviacej sústave, ale aj psychike. Možné sú najmä bolesti hlavy, búšenie srdca, hrozí gastritída a zápchy. Stravovanie: Najdôležitejšie pre vás je čas a pokoj. Vhodné sú energeticky bohaté bielkovinové jedlá, napr. strukoviny, obilniny, výdatné po- lievky so zeleninou. Dobré je po jedle vypiť pohár vína. Káva ani nadmerné množstvo čierneho čaju sa neodporúča. Veľmi škodia akékoľvek drogy. Čo vás lieči: Homeopatia, akupunktúra, prírodné lieči- teľstvo ale aj psychoterapia. Pomáha joga, kú- pele v teplých prameňoch, nenáročný pohyb ako tanec, prechádzky, plávanie, bicyklovanie. Dodržujte vo svojom živote pravidelnosť. 2. typ vodcovský Ako vyzeráte: Ste strední, svalnatí, s výraznými črtami tváre. Prekypujete energiou, vystupujete sebavedome, viete byť veľmi presvedčiví. Dokážete podstúpiť aj riziko. Máte však aj panovačnosť, veľkú žiarlivosť, egoizmus a dokonca až bezohľadnosť. Zdravotné problémy: Pečeň, žlčník, tenké črevo. Môžete byť náchylní na rôzne infekcie, zápaly kože, ale i očí. Stravovanie: Ráno sa vyhýbajte príliš ostrým alebo horúcim jedlám. Pre vás je najlepšie keď začnete jesť až po 14. hodine, a najlepšie niečo ľahké, napr. šalát. Najlepší čas opäť na ľahkú večeru je pre vás okolo 19. hod. Čo vás lieči: Pre vás je veľmi vhodná meditácia, pravidelný pôst i cvičenie jogy. Pomáha vám studená sprcha, masáže. Vyhýbajte sa saune, prílišnému slnku, bojovým športom. Neodporúča sa káva ani príliš silný čierny čaj. Snažte sa byť najmä umiernení a súcitní. 3. typ pokojný Ako vyzeráte: Máte dobre vyvinuté telo, pevné kosti, nápadne vzpria- mené držanie tela. Tvár je väčšinou okrúhla, pery plné, oči veľké a nežné. Ste rozvážna povaha, tolerantná. Dá sa na vás spoľahnúť, ste fyzicky aj nervovo veľmi silní. Zdravotné problémy: Máte zdĺhavé trávenie, chúlostivé sú a pľúca, dýchacie cesty, obličky, látková výmena. Ak sa necítite dobre, treba si dopriať dostatok spánku. Stravovanie: Po jedle sa občas necítite dobre, tu však pomôže len pohyb. Raňajky pre vás nie sú dôležité, stačí čaj, najlepšie citrónový s medom alebo káva. Jedlá pre vás by mali byť netučné, varené alebo dusené, kyslé ovocie, olivy, zázvor. Čo vás lieči: Pohyb a chodidlá majte vždy v teple. Uvoľnite sa v horú- com kúpeli, vhodná je i masáž a sauna. Pre vás sú dôležité najmä nové životné impulzy, aby ste mali motiváciu.

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

4. typ suverénny Ako vyzeráte: Strednej až vyššej postavy, niekedy plnšej, ale vždy pevnej a silnej. Tvár má výrazné črty, ste sebavedomí. Veľa vydržíte a to fyzicky, ale aj psychicky. Zdravotné problémy: Pečeň, náchylnosť na infekčné choroby. Stravovanie: Vaša tráviaca sústava vám sama napovie čo by ste mali jesť. Ak však funguje dobre viac sa držte šalátov a jedla až po 14. hod., ak máte problémy viac sa vám hodí jedlo ohrievať, jesť varené alebo dusené potraviny. Opatrne s by- linkami a koreninami. Ostré jedlá sa neodporúčajú. Čo vás lieči: Snažte sa, aby bolo vo vašom živote všetko skôr umier- nené. Ani príliš studené, ani príliš horúce. Kúpať by ste sa mali vo vlažnej vode, piť vlažné nápoje, pestovať pokojný, vytrvalostný šport. Snažte sa viac o citlivosť. 5. typ rebelantský Ako vyzeráte: Ste stredne veľkí, štíhli, športového atletického tela, s dlhými štíhlymi končatinami. Tvár je výrazná, ale jemnejšia. Máte veľkú vitalitu, občas však môžete vyústiť do agresivity. Zdravotné problémy: Bolesti hlavy a závraty. Stravovanie: Vyhýbajte sa káve aj silnému čaju. Namiesto bohatých chodov radšej jedzte menej a častejšie. Jedzte radšej až po 14. hodine. Čo vás lieči: Najviac vám škodí stres, robte teda niečo proti nemu. Vedome sa prinúťte k určitému času strávenému v absolút- nom pokoji. Robte dychové a uvoľňovacie cviky, plávajte, alebo pestujte jogu. Snažte sa nájsť vo svojom živote zlatú strednú cestu. Hľadajte a nachádzajte pokoj. 6. typ mysliteľský Ako vyzeráte: Pokojní, rozumní. K harmónii by ste však potrebova- li trochu viac dynamiky, ohňa v sebe. Ste dobre stavaní. Vaša tvár môže byť okrúhla ale nie je hrubá. Ústa, nos, brada sú jemne vykreslené. Bledé oči a vysoké čelo pou- kazujú na vašu citlivosť. V duši máte dva extrémy: pokoj a stabilitu a na druhej strane ľahkovážnosť, tvorivosť, nepo- koj a nestálosť. Zdravotné problémy: Pomalá látková výmena, problémy s trávením, dýcha- cie ťažkosti. Pri citových krízach sa môžu objaviť psychické poruchy. Stravovanie: Potrebujete teplé a výživné potraviny. Nejedz- te hlavné jedlo večer, ale na obed. Namie- sto kávy pite radšej čaj. Môžete používať sezamový olej, med, ryby. Rovnako tiež zázvor, škoricu muškátový oriešok, čierne korenie. Opatrne s rozmarínom a mätou piepornou. Čo vás lieči: Na vyváženie potrebujete teplo, a to v každom ohľade. Do zimnej prechádz- ky sa nikdy nenúťte. Vlhké priestory môžu u vás viesť k artritíde a oslabiť vašu životnú energiu. Snažte sa mať viac pohybu, viac aktivity. 7. typ deti šťasteny Ako vyzeráte: Ste dobre stavaní s peknými očami, jasným pohľadom, zdravou pleťou a silnými vlasmi. Harmonicky v sebe spájate všetky ostatné princípy typov avšak bez disharmónie, ktoré jednotlivé typy majú. Od prírody ste psychicky zdravý s pozitívnym výzorom. Na druhých pôsobíte uvoľnene, sympaticky. Máte všetky predpoklady viesť šťastný, harmonický život. Samozrejme musíte tomu trochu pomôcť – snažiť sa počúvať svoju intuíciu, uvedomiť si, aké vlastne máte požiadavky od života, nasadiť svoju silu aby sa splnili. K návyko- vosti nemáte sklon. Zdravotné problémy: Keď trochu športujete, nemusíte sa báť žiadnych vážnych ochorení. Stravovanie: U vás postačí, ak sa budete riadiť svojim citom, intuíciou, máte vyslovene zdravý inštinkt. Čo vás lieči: Kľúč máte v rukách vy, už musíte nájsť len vhodný zámok. U vás je dôležité najmä vedieť čo vlastne chcete a v tom smere potom aj konať. Splňte si všetky svoje požiadavky. Lenka

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Veľké oči Majú ľudia ktorí sú sebavedomí, zväčša extro- vertní s vodcovskými schopnosťami. Sú srdeční a v zamestnaní si nenechajú ujsť žiadnu príležitosť k postupu. Takíto ľudia sú ale aj dosť citliví a zraniteľní. Malé oči Prezrádzajú inteligentnú ale aj dosť samoľúbu osobnosť, ktorá je dokonca uzavretá, má sklon k dogmatizmu a puntičkárstvu. Čím sú oči menšie tým sú väčšinou ženy viac uzavretejšie a neschopnejšie vnímať podnety z vonku. Takéto ženy môžu byť aj závistlivé a zatrpknuté. Bývajú však aktívne a potrebujú publikum. Chladná farba očí Šedá, tmavomodrá a svetlomodrá farba očí patrí ľuďom, ktorých je možné ľahko ovplyvniť. Na druhej strane sú to však tvorcovia, ostatní sú len pri- jímatelia ich geniálnych nápadov. Sú to citliví ľudia, keď sa im však nedarí podľa ich predstáv vedia byť dlho veľmi zatrpknutí. Hnedá farba očí Ľudia s touto farbou očí chcú smelo kráčať za svojim cieľmi, dokážu to byť veľmi odvážni ľudia. Svetlohnedé oči prezrádzajú hanblivosť. Ženy s ta- kouto farbou očí vedia byť veľmi vrtošivé, príťažlivé a v spoločnosti veľmi obľúbené. Zelená farba očí Sú to ľudia ktorí, si potrpia na dobre vykonanú prácu. Vedia byť prísni nielen na seba, ale aj na svo- je okolie. Ženy s takouto farbou očí vedia byť sta- rostlivé. Koho si obľúbia, zastanú si ho, a to často i na úkor seba. Avšak pri tých, ktorí nezodpovedajú ich predstavám sa správajú veľmi chladne a odme- rane. Zeleno hnedá farba očí Zväčša sa títo ľudia riadia pravidlom – ako sa ty správaš ku mne, tak sa ja budem správať k tebe. Sú to väčšinou vytrvalí a presní ľudia. Rovnako to však vyžadujú aj od ostatných. Ženy s takýmito očami si potrpia na rodinné tradície. Ak si ich ale niek- to nevšíma zariadia, aby to daný človek poriadne oľutoval. Lenka M innechan Gibadulin, ruský praktický lekár a neuropatológ charakterizoval jednotlivé typy očí. Zaoberal sa nielen tým, či sú veľké alebo malé, ale opísal čo to znamená, keď vlastníte modré, či zelené oči. Očiokno do duše

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

51

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

K eď sa v polovici 90. ro- kov minulého storočia zavŕšil boom cross- overu, odborná kritika sa dušovala, že niečo tak sil- né sa už len tak neobjaví. Pravdepodobne jej uniklo, že vo veľkých aglomeráciách už klíči nový fenomén – hip-hop. Spočiatku posmechársky štýl nakoniec prevalcoval takmer všetko, čo mu stálo v ceste a čelné pozície na hudob- nej scéne si stráži prakticky dodnes. Na slovenskej hudobnej scéne to začalo naozaj poriadne bublať až príchodom kontroverzných albumov Né Produkt! (2004) bratislavského rapera Čistychova, Vecovho albumu Dobré ráno (2005) a predovšetkým Rytmusovho Bengora (2006). Rebel- ský hip-hopový štýl, ktorý reprezen- tovali by ani tak nevadil, ani ostrá kritika konzumnej spoločnosti, avšak hrubé vulgarizmy a verbálne ataky, ktorými albumy prekypovali, vyvolali búrlivú po- lemiku o slobode slova. Je toto zákonitý kultúrny odraz spoločnosti ako výsledok hľadania si hudobného a životného štýlu existujúceho v zahraničí už pek- ných pár rokov alebo je to primitívny produkt vulgárneho besnenia mentálne zaostalej časti spoločnosti, ktorá iným spôsobom nevie na seba upozorniť? Kde sú hranice medzi demokratickým umením a obscénnou sprostosťou? Medzi absolútnou slobodou prejavu a demoralizujúcimi neprístojnosťami hodnými podania trestného ozná- menia? Množstvo otázok evokovali rôznorodé odpovede. Isté však bolo jedno: Albumy síce vyvolali rozruch, v konečnom dôsledku však prispeli k ich nadštandardnej predajnosti. A o to predsa išlo. Korene rapu Rap ako hudobný štýl vznikol v os- emdesiatych rokoch minulého storočia. Pri jej definícii sa vychádzalo zo spo- jenia spoken words, teda nahraného hovoreného slova, kde sa prednes a osoba hovoriaceho posudzovali s rovnakým dôrazom ako ním dekla- movaný text. Vznikal v černošských getách a hudobní teoretici ho nazvali ako kontraproduktívne zhudobnenie rýmovanej rétoriky so špecifickou a horkou ostrosťou. Antisociálny ob- sah textov sa zameral hlavne na kri- tiku mainstreamových hodnôt. Rapu sa však dá pripísať aj kladná sociál- na rola akejsi osvety inak nevzdel- anej a rastúcej masy nezamestnanej černošskej mládeže, ktorá takto dos- távala verné informácie napríklad o nebezpečenstve AIDS. Existujú ra- peri, ktorý svojim spôsobom dokonca nabádajú svojich poslucháčov ku klad- nému vzťahu k práci, ale zase samotné hravé využívanie technológie hip-hopu vlastne popiera takto zamýšľané posol- stvo zmyslu ´práce, hry a majetku´. Čapica so šiltom dozadu Desaťročný boj o uznanie rapu vyvrcholil v čase skončenia studenej vojny. Víťazstvo bolo natoľko ko- losálne, že to prekvapilo nielen za- tvrdnutých odporcov, ale aj samot- ných raperov. Od M.C.Hammera, Vanilla Ice či Neneh Cherryovej cez O´Connorovú miešajúcich break beat s írskym folklórom, až po úctyhod- ných jazzmanov Jona Faddisa, Maxa Roacha alebo Steva Colemana, rapová nákaza definitívne opustila obmedzené prostredie čierneho geta a začala veselo šantiť v štúdiách a na všetkých stupňoch svetových hitparád. Všetci síce nemali také šťastie ako M.C. Ham- mer, ktorého album sa vtedy v Amerike predal v osem miliónovom náklade, ale isté je, že do rapového lajna si odvtedy už (aj u nás) šliapol naozaj kdekto. Výstižná a strohá matematická krása základnej rovnice HIP-HOP = RAP + TAGS + BREAK DANCE bola pravdepodobne formulovaná roku 1991 v parížskom Pompidouovom stre- disku, kde sa zišli polo plešatí učenci na prvom odbornom kolokviu na tému hip-hopovej kultúry (samotné spoje- nie hip-hop zase bolo asi z najväčšou pravdepodobnosťou prvýkrát použité v jednej piesni zoskupenia The Su- garhill Gang). Dospievajúca mládež z veľkomestských predmestí však prijala rap už dávno predtým a s ním i životný štýl. Čapica so šiltom dozadu, tepláky a nezašnurované botasky s vy- plazeným jazykom na nohách. Netrápil ich paradoxný štatút hudby bez nástro- jov a bez muzikantov. Nezaoberali sa ani autorsko-právnymi problémami. Klasický rap využíva zvukové materiály získané viac-menej sofistikovanou a neortodoxnou manipuláciou už exis- tujúcich nahrávok za pomoci štúdiovej techniky. Krycí názov tohto „nástroja“ je sound system. Čo na tom, že toto zdravo agresívne, rýmované a ryt- mické pokrikovanie nad rudimentárnym zvukovým základom je i naďalej pre väčšinu synonymom najhlbšej kultúrnej úbohosti a vulgárnosti. Hlavné je, že znovu našli niečo, čo im zindustria- lizovaná a stereotypná rocková hudba už dávno nemohla ponúknuť. Spoločnú reč a štýl, ktorý bez ohľadu na hran- ice štátov a kultúrnej alebo jazykovej Šokovať za každú cenu toto je hudba pre tých, čo dúfajú že im pôjde karta, a každé ráno nebudú musieť cvakať kartu, čo radšej idú do parku venčiť psa, akoby mali počúvať hentých a preklínať toto je hudba pre ľudí, čo sa boja prebudiť a pre tých tak správne prepnutých toto je pre tých, čo po nociach nevedia zaspať tak radšej sa túlajú mestom a derú asfalt Bene Vec, otec slovenského hip- hopu

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

bariéry vyjadruje ich životné postoje: potrebu provokácie, neúctu k tuctové- mu svetu, obavy z budúcnosti, rasovú znášanlivosť a vedomie kolektívnej spolupatričnosti. Keď slová nahradzujú zbrane Každý poriadny raper čerpá svoju silu a inšpiráciu v pohoršení nad neutešeným stavom sveta – skorumpovaní politici, bieda, drogy, kriminalita, nadradenosť nežného pohlavia, inflácia, zdražovanie.... Na rozdiel od rezignovaného a teda cel- kom usporiadaného bluesmana, nemá rapový rebel k agresivite nikdy ďaleko. Keďniedoslova(niejedenznichzačínal kariéru zveršovaním svojho trestného registra), tak aspoň slovne. Slová tu nahradzujú zbraň. Boxerskú termi- nológiu používajú rovnako často ako okrídlené obrazy z repertoáru zapálených baptistických kazateľov. Keď sa hrot nadávok otupí, neostáva iné, len zaloviť v oblasti, na ktoré sú puritánske spoločnosti obzvlášť háklivé: sex a zlatý fond ľudových sprostostí a oplzlostí. (Práve v tejto polohe sa hodnú chvíľu hľadala aj väčšina slovenských raperov). Rozruch a polemika však nie sú prekvapivé. Ani Amerika nenechala na seba dlho čakať, keď sa raperi zase raz trafili do bieleho. Dobrým príkladom je križiacke ťaženie pohoršených amer- ických matiek a prudérnych šerifov proti junáckej obscenite rapových tex- tov na konci minulého storočia. Za cieľ si zvolili celkom nevinné felčiarske fan- tázie piesne Nasty As They Wanna Be skupiny 2LC, čo nesľubovalo nič dobré ani pre budúcnosť vyhláseného amer- ického práva na slobodu slova, ani pre ďalšie osudy ostatného autentického vtelenia pouličnej kultúry. Nakoniec sa ukázalo, že Amerika je nielen krajinou neobmedzených možností, ale aj to, že na jednom z pilierov svojej liberálnej konštitúcie lipne viac, než na mravnej nepoškvrnenosti svojich detí. Veľmi konzervatívna porota nečakane zbavi- la 2LC viny, kým polemika a všeobecná vlna pobúrenia vyvolaná procesom, priaznivo ovplyvnili miliónový predaj singlu i albumu skupiny. Takže až na americké matky mohli byť spokojní všetci. Relevancia domáceho nadšenia Za hiphopových pio- nierov na Slovensku možno považovať le- gendárne združenie Zvuk Ulice. Ich pokračovateľom sa stal Názov Stavby, z ktorého vzišiel Keď slová nahradzujú zbrane Každý poriadny raper čerpá svoju silu a inšpiráciu v pohoršení nad neutešeným stavom sveta – skorumpovaní politici, bieda, drogy, kriminalita, nadradenosť nežného pohlavia, inflácia, zdražovanie.... Na rozdiel od rezignovaného a teda cel- kom usporiadaného bluesmana, nemá rapový rebel k agresivite nikdy ďaleko. Keďniedoslova(niejedenznichzačínal kariéru zveršovaním svojho trestného registra), tak aspoň slovne. Slová tu nahradzujú zbraň. Boxerskú termi- nológiu používajú rovnako často ako okrídlené obrazy z repertoáru zapálených baptistických kazateľov. Keď sa hrot nadávok otupí, neostáva iné, len zaloviť v oblasti, na ktoré sú puritánske spoločnosti obzvlášť háklivé: sex a zlatý fond ľudových sprostostí a oplzlostí. (Práve v tejto polohe sa hodnú chvíľu hľadala aj väčšina slovenských raperov). Rozruch a polemika však nie sú prekvapivé. Ani Amerika nenechala na seba dlho čakať, keď sa raperi zase raz trafili do bieleho. Dobrým príkladom je križiacke ťaženie pohoršených amer- ických matiek a prudérnych šerifov proti junáckej obscenite rapových tex- tov na konci minulého storočia. Za cieľ si zvolili celkom nevinné felčiarske fan- tázie piesne Nasty As They Wanna Be skupiny 2LC, čo nesľubovalo nič dobré ani pre budúcnosť vyhláseného amer- ického práva na slobodu slova, ani pre ďalšie osudy ostatného autentického vtelenia pouličnej kultúry. Nakoniec sa ukázalo, že Amerika je nielen krajinou neobmedzených možností, ale aj to, že na jednom z pilierov svojej liberálnej konštitúcie lipne viac, než na mravnej nepoškvrnenosti svojich detí. Veľmi konzervatívna porota nečakane zbavi- la 2LC viny, kým polemika a všeobecná vlna pobúrenia vyvolaná procesom, priaznivo ovplyvnili miliónový predaj singlu i albumu skupiny. Takže až na americké matky mohli byť spokojní Relevancia domáceho nadšenia Za hiphopových pio- nierov na Slovensku možno považovať le- gendárne združenie Zvuk Ulice. Ich pokračovateľom sa stal Názov Stavby, z ktorého vzišiel práve Čistychov. „Áno, moja hudba je väčšinou arogantná, ale nie hlúpa,“ priznal Dano, ktorý domácu hip-hopovú scénu charakterizoval takto: „Drvivá väčšina rapu u nás je výz- namovo plytká, hudobne jednoduchá. Technika rapovania je mizerná. Kto si mysli, že nie.... tak ja viem, že hej.“ A veľmi sa nemýlil. B e z v ý z n a m n ý c h pseudonymov a skra- tiek s nálepkou hip- hop resp. rap je neúrekom (TCZY, H16, Nová Doba, T i n a , A.M.O., Amen2, Diagnóza B, 3No, DBS, DJ Muky, 3 t r o m a n , Grco), čo však z t o h o , k e ď veľakrát ide o vyk- r á d a n i e amerických a dokonca aj čes- kých vzorov reali- zované v zlom zvuku. Z rapovania naivných adolescentov síce srší nadšenie, ale zároveň aj ten najsprostejší amaterizmus. Totiž aj v rape jestvujú akési ume- lecké relevancie, ktoré oddeľujú lac- ných imitátorov od skutočných raperov. Nedá sa napodobňovať profesionálov, keď niekto nedokáže frázovať, alebo dokonca disponuje rečovou chybou. Vlastne toho skutočne zaujímavého až tak veľa nie je. Za zmienku stojí už spomínaný talentovaný raper menom Vec, ktorý stál pri zrode úspešnej for- mácie Trosky. Jeho albumy Dobré ráno, Funkčný Veterán a Funkčné Remixy patria k tomu lepšiemu, čo náš hip-ho- pový trh vyprodukoval. Zaujímavé italo popové EP pripravil aj DJ s divným menom Modrá Žiara (často považovaný za zos- kupenie). Na jeho osem pesničkovej kolekcií Pokrok, ktorá je však už sedem ro- kov stará hosťuje n i e - k o ľ k o intere- s a n t - n ý c h speváčok, slušným beatom a úprimným v netradičnom jazyku však trochu protirečí počítačom predimenzovaný zvuk. Spomenúť treba aj petržalsky súbor L.U.Z.A. pôsobiace na slovenskej hu- dobnej scéne od roku 1996, bratislavské zoskupenie H16, tatranského rapera Zverinu debutujúceho v celku úspeš- ným albumom Svetlo v tme no a jedinečného Čistycho- va, ktorý si mimochodom v pesničke Vidlák, Rep, Ja neodpustil vulgárne narážky dokonca ani na vlastných kolegov raperov, čo vyvolalo okamžitú reakciu chalanov zo Zvukov Ulice v podobe diss tracku RB – Jeho menoApropo, o akýsi hip- hopový pop sa pokúšal aj spišskonovoveský Mec Vrabec. V jeho prípade hovoriť o hustení podvrat- ných sloganov je ako prirovnať Fica k nitke z bejz- balovej čiapky drogového dí- lera zo South Central v Los A n g e l e s . „Prečo by som mal rapovať ako gangster, ako je to všetko v riti, ako

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

je to zlé?! Rapujem o normálnych veciach, o ľuďoch, o živote. O tom, ako môžeš ty písať noviny. O tom, ako tu môžem teraz s tebou sedieť. O tom, ako tam oni jedia pizzu, proste o všetkom. A napíšem to tak, že je ľuďom príjemné to počuť. Neviem, ako som k tomu prišiel, ani či je to správne, ale všetko teraz nasvedčuje tomu, že asi áno.“ Žiaľ, tento smer v konkurencii drsnejších odnoží nemal šancu na trvalejší úspech a dnes si na skladby ako To najlepšia zabava, Moja dedina či Život zhora vs. Život zdola spomenie len málokto. Starajte sa sami o seba! H y b n o u s i l o u , k t o r á za se- b o u ťahá s l o - v e n s k ý hip-hopový vláčik, je však neodškriepiteľne „Kráľ“ hip-hopu Rytmus (vlastným menom Patrik Vrbovský). „Starajte sa sami o seba! Na pódiu som Rytmus a v súkromí som profesionál,“ vyhlasuje dnes najpopulárnejší raper, ktorý vzišiel z piešťanskej formácie Kontrafakt a kedysi pôsobil pod pseudonymom Patrik Metamorfolord. Na hip-hopovej scéne nie je žiadnym nováčikom – od roku 1991 pôsobil ako tanečník v dnes už legendárnej brejkovej skupine X- Boyz. Neskôr okúsil projekt Zvuk Ulice, zvíťazil v prvej freestylovej súťaži na Slovensku – Bitka Slov, pamätný bol aj jeho battle s českým šampiónom Jesusom na finále ITF v Prahe a na- pokon v reťazi jeho úspechov nemožno opomenúť druhé miesto na kvalitne ob- sadenom Austrian Beatbox Champion- ship. Jeho albumy sú najpredávanejším domácim hip-hopovým artiklom a v rapových kuloároch sa často vtipne poznamenáva, že „Rytmus predáva v predpredaji viac výtlačkov ako Robo Papp za celú svoju kariéru.“ Za jeho úspechom, hraničiacim v tínedžerských kruhoch temer s ošiaľom, stojí okrem veľkej dávky vulgarizmu jasné sebave- domie, arogantný prejav, prekvapivo úprim- né príbehy vo veľmi rozmanitej tematickej škále a invenčné tvr- dé rýmy. „Keď niekto chce so mnou pokojne debatovať, tak môžeme a keď budem mať chuť hrešiť, tak budem hrešiť, mám v pi*i… Nie je to mas- ka, na pódiu som proste taký – tam chcem povedať svoj názor, ale keď som v kaviarni, tak ti nebudem nadávať – nemám prečo. Je mi úplne jedno, čo si ľudia o mne myslia. To vôbec neriešim.“ Ťažko sa ale hľadá vys- vetlenie, prečo Rytmus v poslednom období paradoxne sám neodolal kon- zumnému trhu, čím vlastne poprel pra- podstatu hip-hopu a rapu ako takého, na pilieroch ktorých sa v podstate dos- tal tam, kde dnes je. Stačí spomenúť rádio verziu jeho skladby Zlazokopky, v ktorej vynechal vulgarizmy, aby skladba mohla rotovať v éteroch ro- zhlasových staníc, lacné popové duety s Tinou (napríklad Príbeh), ktoré už naozaj nemajú ďaleko od kolotočových tancovačiek či prijatie účinkovania po- rotcu v tak tuctovej a vykonštruovanej súťaži akou je Superstar. Áno, sile peňazí neodolá takmer nik (ani ten najortodoxnejší raper) a netreba sa čudovať, keď sa akosi samovoľne ponúka výraz farizejstvo. Opäť sa len potvrdzuje známe porekadlo, že kto má veľa, chce ešte viac a už nehľadí na prostriedky, ktoré pri tom použije. Byť či nebyť? Hoci zjav hip-hopu intenzívne hýbe našou spoločnosťou už takmer desať rokov, jeho prínos pre súčasný a budú- ci vývoj hudobnej scény zatiaľ čaká na seriózne zhodnotenie. Ako fenomén sa dnes už prehliadnuť nedá. Je tu a musíme sa naučiť ho rešpektovať bez ohľadu nato, čo v nás v skutočnosti evokuje a aký postoj k nemu máme. Tak ako to napríklad urobili naši prarodičia v päťdesiatych ro- koch so swing- ovým odpi- chom. Je jasné, že s p o n - t á n n a p o - l e m i k a navôkol nie je p r v o u ani po- slednou. C h o d dejín (ani hudobných) sa jednoducho zastaviť nedá a rap zďaleka nie je posled- ným extrémnym hudobným štýlom, ktorý vyvolal rozruch. Treba mať však na zreteli, že aj rap je len logickým odrazom stavu spoločnosti. Otázka teda nestojí, či je rap dobrý alebo zlý, škodlivý alebo prospešný, ale ako sa s jeho realitou dokážeme vyrovnať. Takisto je nepopierateľné, že biznis za hip-hopovou módou pôjde. Ani pravoverní nepriatelia ra- pového primitivizmu, monotónnosti a nehudobnosti dlho nevzdorovali najpodstatnejším prísadám rapového kokteilu: neodolateľnému break bea- tu, euforickým rytmom a podmanivým zvukovým ornamentom. Neviem síce, či majú viac pravdu puristi, ktorí podľa Sartrovho vzoru tvrdia, že „rap, jazz a banány chutnajú najlepšie namieste“ alebo Cocteau, varujúci pred každou hudbou, ktorú ľudia počúvajú s hla- vou v dlaniach. Jedno by si ale mali uvedomiť všetci: Kdekoľvek, na ulici, pri bare alebo na parkete, rap sa kon- zumuje zásadne postojačky! Spracoval: Robert Buček

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

55

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Richnava premiéra filmu Cigán A utá z Bratislavy, Košíc a ďalších veľkých miest, Rómovia v reflexných vestách starajúci sa o poriadok, veľká lúka nad dedinkou Richnava oproti rómskej osade. V strede lúky stojí pódium, vedľa neho premietacie plátno. Takto vyzerala slovenská premiéra filmu Cigán, ktorý by mohol mať šancu stať sa naozajstným slo- venským filmom príťažlivým pre divákov a rozoberajúci vážnu tému, o ktorej vie každý veľa rozprávať, ale málokto sa v nej naozaj vyzná. ,,Volám sa Onur ´´, ozrejmuje svoje meno šesťročný rómsky chlapček, ktorý sa však volá Dominik a možno len závidí meno svojmu mladšiemu bratovi, ktorý sa mohol narodiť až po začatí vysielania markizáckej telenovely v prime time. Deti podobné jemu sa náháňajú po celej lúke, obzerajú si ´´gáďžov´´, občas si niek- torý popýta keksík. Ak uvidia televízny štáb, postavia sa pred ka- meru, alebo fotografovi pred objektív, ktorých je tam všade plno. Ich rodičia postávajú naokolo, alebo sedia v tráve, veľa sa ich baví vpredu pred pódiom na koncerte kapely Chiki liki tua. Ak majú pocit, že ich deti niekoho otravujú, chytia ho za ruku a odtiahnu preč. Niek- torí sa usádzajú vedľa pred plátnom na tráve, kde má o dve hodiny začat premietanie filmu Cigán od Martina Šulíka. Vo filme hrajú ľudia z osady, film sa natáčal v osade a všetci sú zvedaví, aký je výsledok. Nie je to tak celkom jeho premiéria, Cigána dávali na festivaloch v Cannes aj v Karlových Varoch. Všade je dobrá nálada, jediné čo chýba je nejaký bar. Prešovských muzikantov vystrieda miestna rómska kapela a obyvatelia osady tancujú a tešia sa, ak sa k nim pridá nejaká ´´gádžovka´´. Tých je tam plno. Novinári, miestni, filmári, milovníci filmu zo všetkých kútov Slovenska, tí ktorí len chceli vedieť, ako môže vyzerať premiéra filmu pri rómskej osade a s účasťou takmer všetkých jej obavateľov, aj tí bratislavskí intelektuáli, o ktorých sa s obľubou a sarkazmom často tvrdí, že do týchto miest nikdy nevstú- pia a jediné čo vedia je byť pseudohumanistom nad pohárom kávy. Omyl. Prišli, ale nemohli vidieť nič, čo by im ich názory vyvracalo. Všetko tam fungovalo, Gádžovia tancovali s cigánmi, deti boli milé a starší vyzerali ako starostliví rodičia. Samozrejme, taká idylka to nie je. To potvrdzuje film, ktorý bol o pol jedenástej spustený za účasti jeho tvorcu Šulíka a hlavných hercov, vlastne všetkých hercov. Príbeh rómskeho chlapca ( jeho predstaviteľ jediný na premiéru nemohol prísť ), ktorému zabijú otca a on by sa chcel vymaniť z osady, zaľúbi sa, musí bojovať so svojim nevlastným otcom, miestnym úžerníkom... Ak sa na to pozrie človek z tohto uhla pohľadu, v osade by nechcel žiť ani napriek romantike, ktorú to ponúka. Škoda je, že aj keď takto ten príbeh vyzerá silný, v skutočnosti nebol. Teda minimálne nebol spracovaný tak dobre, aby sa mohol ukázať, že je naozaj silným. Vo filme boli snáď všetky veci, ktoré sa môžu malému chlacovi z osady stať, aby sa mu nepo- darilo do života vstúpiť, no máloktorá bola rozobratá hlbšie a stále sa kĺzalo po povrchu. Divák pochopil všetko, čo pochopiť mal, no na konci asi neplakal nikto. A to je pri filme, ktorý by mohol poskytnúť plno emócií, dosť smutné. Je to škoda, pretože inak bol film krás- ny, vizuál prekrásny. Zasnežená osada v ponurých farbách, divák možno na chíľku neveril, že táto krajina je tu, že títo ľudia sú odtiaľ, že sedí priamo tu a priamo pri nich. Tá zvláštna nevydarenosť filmu je trošku smutná aj preto, lebo takýto film Slovensko potrebuje. Téma o ktorej neustále každý rozpráva, národ ktorý rómsku menšinu naozaj nemá veľmi v láske, rasisti ktorí hovoria že rasisti nie sú, že iba nemajú radi Rómov, menšina ktorá sa sťažuje že všetci nao- kolo sú rasisti a menšina, ktorá býva v osadách ako z tretieho sveta, presne toto je krajina, ktorá film Cigán potrebuje. A film má takmer všetky predpoklady k tomu, aby bol úspešným, vplyvným a stal sa v slov- enskom filmovom svete prelomovým. Téma je horúca, týka sa všetkých, dej je vážny, prežil si sve- tové festivaly, má veľkú reklamu, okolo škandály (plagáty v železniciach), názov Cigán ho robí priam nutným pozrieť si. Film by mohol rozpútať diskusiu, možno zmierniť alebo zmeniť vášne. A mal krásnu premiéru. Je teda škoda, že sa až takým do- brým stať nemôže, pretože proste sám o sebe takým nie je. Pozrieť si ho však treba. A takisto sa niekedy treba pozrieť aj do Richnavy, kde sa po premiére autá vytrácali z parkoviska, ešte v noci sa skladalo pódium a osadníci sa pomaly vracali do svojich chatrčí. ( Peter Baník ml.) Tlačiareň Alfa print, s.r.o. Robotnícka 1D, 036 01 Martin Tel.: 043/400 16 29 Fax: 043/400 16 99 PRINT alfa grafický dizajn a sadzba noviny, časopisy, knihy, brožúry, katalógy ÚV lak číslovanie perforovanie orez slepotlač razba laminovanie úpravy lakom letáky, prospekty, foldre, tlačivá, samoprepisovacie tlačivákalendáre, vizitky hlavičkový papier plagáty nálepky škatuľky pohľadnice potlač obálok E mail alfaprint .sk www.alfaprint.sk - : @alfaprint Zabezpečujeme dopravu na požadované miesto podľa objednávky zákazníka.

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Dobrý deň začína v noci

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Entrez prináša spálne od CasaMia „Dobrý deň začína v noci“, hovorí staré francúzske porekad- lo, a preto sme sa vám rozhodli priniesť zopár tipov, ako by moh- la vyzerať vaša spálňa. Tento krát sme sa vybrali do elegantnej a zároveň veľmi štýlovej predajne nábytku v Bratislave, z ktorej je cítiť luxus, eleganciu a vycibrený vkus. Jej názov znie: CasaMia. Robustný nábytok z exotického masívneho dreva evokuje emóciu koloniálneho luxusu.

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Elegantné spojenie minulosti a prítomnosti v bielom vytvára dokonalú harmóniu. Romantická toaleta vdýchne každej spálni čarovnú atmosféru.

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Ak ste milovníkom orientu, alebo krajiny vychádzajúceho slnka, nadčasová posteľ je ideálna do vašej štýlovej spálne. Súlad bielej a hnedej, symbióza minulosti a súčasnosti, harmónia materiálov a tvarov spojených v dokonalú krásu. Miešanie štýlov vytvára excentrickú avantgardu.

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

61

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Spánok a sny v objatí drsnej prírody. Škandinávsky štýl evokuje atmosféru čistoty, kľudu a detskej radosti.

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

CasaMia - dokonalí tvorcovia atmosféry. www.casamia.sk

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Ivan Tuli Vojtek – ambasádor JM Vinárstva Doľany: „Jožkove vína majú srdce, cítiť v nich srdce a kvapky potu vinára... „ Životná múdrosť: „ Kdo víno má a nepije, kdo hrozny má a nejí je, kdo ženu má a nelíbá, kdo zábavě se vyhýbá, na toho vemte bič a hůl, to není člověk, to je vůl.“ Vizitka: Stav: ženatý Deti: 2 dcéry – Kristína (25), Zuzana (21) Manželka: Mária Vyštudoval: herectvo VŠMU Bratislava Povolanie: herec Prvýkrát som sa osobne stretla s pánom Vojtekom vo firme pána Mikuša. Oslovili sme ho, aby ochutnal náš nový Modrý Portu- gal, neskorý zber 2009. Keďže s pánom Mikušom je dlhoročný priateľ a stal sa priaznivcom vín z produkcie JM Vinárstva Doľany, prišli sme s myšlienkou, aby sa stal ambasadorom nášho vinárstva. Ne- trpezlivo som čakala na stretnutie, netušiac akého človeka mám očakávať. Pán Vojtek mi vyrazil dych hneď pri predstavovaní, galantné správanie, aké má on, sa v dnešnej dobe už nenosí. Z privítania s pánom Mikušom mi bolo hneď jasné, že sa poznajú už dlho a že sú veľmi dobrí priatelia. S pánom Vojtekom som strávila príjemné dopoludnie pri chutnom Modrom portugale, ktorý si pán Vojtek až tak obľúbil, že sa rozhodol byť krstným otcom práve tohto vína. Porozprávali sme sa o veciach všedných i nevšedných práve pre vás. Pán Vojtek, kde ste sa spoznali s pánom Mikušom, majiteľom JM Vinárstva Doľany? S Jožkom sme sa spoznali na rybačke v Španielsku, prost- redníctvom spoločného kamaráta p. Paksi. Boli sme na rovnakej vlnovej dlžke, hneď sme si sadli. Keď som chodieval do Bud- meríc na dovolenky, do kaštiela, chodil som každý deň do Dolian k Jožkovi na víno. Dá sa povedať, že sa poznáte už nejaký ten rok. Ako sa zmenilo prostredie vinárstva? Presne ako hovoríte, poznáme sa už dlho. Mal som tak možnosť sledovať, ako táto firma rastie, rozvíja sa, napreduje každým ro- kom. Jožko je pracovitý človek a to je vidieť aj na vinárstve. Ako sa zrodila myšlienka ambasádora? My sme s Jožkom o tom hovorili už dávnejšie, nejakých 5 ro- kov dozadu. Najskôr sme zvažovali urobiť nejaké „moje” víno, nejaký Tulibernet cuvée, postupom času táto myšlienka dozrela, až

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

sme dospeli k tomu, že som zdegustoval vínko a rozhodol sa pre to, ktoré je mne srdcu blízke, pre Modrý portugal, neskorý zber 2009. Prečo práve Modrý portugal? Modrý portugal z JM Vinárstva Doľany má oslovil hlavne kvôli chuti, je dospelé, nie je ťažké a chutí báječne. Je krásnej farby, hravej chute, presne ako som ja... Úplne si ho viem predstaviť k údenej rybičke...hmm... večer si pochutím... Okrem iného, mám takú filozofiu, že radšej zviditeľnujem menej známe značky, výrobky, ako tie známe, je to výzva... Modrý portugal je málo známy, ľudia si väčšinou myslia, že je z Portugal- ska. Som rád, že ľudia konečne začali pozerať na etiketu výrobkov a chcú kupovať dobré, kvalitné vína. Práve Modrý portugal, nes- korý zber 2009 z produkcie JM Vinárstva Doľany takým vínom naozaj je, preto ho môžem len odporučiť. Dávate prednosť alkoholickým nápojom alebo vínu? Mám radšej víno. Pri víne sa ľudia bavia o veciach pozitívnych, pitie vína nevyvoláva v ľuďoch agresivitu ako pri alkoholických nápojoch. Pán Vojtek, za relatívne krátky čas ste schudli pár kilogramov. V rôznych diétach sa píše, že počas chudnutia sa nesmie piť alkohol. Ako to je s vínom? Nepil som alkoholické nápoje, avšak vínko som si dal. Víno je Boží nápoj, povznáša, neobsahuje nejaké vysoké percento alkoholu. Naopak, neovplyvňuje proces chudnutia, skôr pomáha. Napríklad, také červené vínko, ako je Modrý portugal, obsahuje triesloviny, ktoré likvidujú voľné radikály a sú veľmi prospešné pre telo. Ako vy hodnotíte vína pána Mikuša? Jožkove vína majú srdce, cítiť v nich srdce a kvapky potu vinára, nie sú prázdne. Žijeme krátko na to, aby sme pili nekvalitné víno. Ja som pôžitkár, každý pohár si vrelo vychutnám. Nechápem ľudí, ktorý do seba popri chôdzi nahádžu hamburger a zapijú ne- jakou malinovkou. Ani nevedia, čo jedia, čo pijú, či a ako to chu- tilo. Ako si potom môžeme vážiť druhých, prácu druhých, keď si nevážime sami seba? Práve preto preferujem vína z JM Vinárstva Doľany, lebo Jožko do nich vkladá svoje vedomosti, svoje srdce. To je jeden z ďalších dôvodov, prečo som sa rozhodol zviditeľniť jeho Modrý portugal, neskorý zber 2009. Ako som sama zistila, stretnutia pána Mikuša a pána Vojteka sú veselé, pozitívnej nálady, ťažko je hovoriť o vážnych veciach... Slávnostne uvedenie Modrého portugalu, neskorý zber 2009 vám priblížime v ďalšom čísle.

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Niečo o reštauráciách P redchodcami reštaurácii a fast-foodov boli tzv. thermopo- lia v období rímskej ríše. Názov termopolium je odvodený teplej vody, ktorá sa podávala pri víne. Thermopolia slúžil pre chudobnejších obyvateľom Ríma, pretože v ich nájomných bytoch sa kuchyne nenachádzali. V termopoliach varili iba lacné a jednoduché jedlá. Typické thermopolia boli tvorené rohovým kamenným stolom. Do stola boli vysekané diery, aby do nich vošli kamenné nádoby. Do týchto nádob sa dávalo teplé jedlo. Tento spôsob obsluhy pri- pomínal moderné fast – foody. Najviac thermopolii sa zachovalo v Pompejach. Mimo Európy reštaurácie vznikali v Číne od 9 – 12 storočia za vlády dynastie Song. Najväčší rozvoj reštaurácii bolo v kraji Kai- feng. Predchodcami reštaurácie boli čajovne a hostince. Anglický vedec Stephen H. West tvrdil, že existovalo vzájomné spojenie medzi reštauráciami a divadlami. V nich sa praktizovali hazard a prostitúcia. Až v 18. storočí vo Francúzsku sa reštaurácie podobali na súčasné. A práve slovo reštaurácia pochádza z francúzštiny /restauerer/, ktoré v slovenčine znamená obnovenie. Britský časopis Restaurant magazine každoročne v apríli v Londýne organizuje stretnutie zamestnancov z 800 medzinárod- ne známych reštaurácii, kde hlasovaním vyberú 50 najlepších reštaurácii sveta. V roku 2011 sa na prvom mieste ocitla dánska reštaurácia Noma, na druhom a treťom mieste španielske reštaurácie El Celler de Can Roca a Mugaritz. Reštaurácia Noma/Dánsko/ – nachádza sa v historickej budove, ktorá 200 rokov slúžila pre obchodné cesty do Škandinávskych krajín, Islandu, Grónska. Pred založením reštaurácie v roku 1984, budova slúžila ako veľkoobchod. Príjemná atmosféra v reštaurácií je umocňovaná výhľadom na more cez veľké okná. Špecialitou tejto reštaurácie je reďkovka v jedlej zemine. Štyri krát Noma bola najlepšou reštauráciou na svete, raz bola na treťom mieste. El Celler de Can Roca /Španielsko /– túto reštauráciu založili traja bratia Rockovci v roku 1984. Pôvodne sa reštaurácia nachá- dzala v staršej budove. V roku 2007 sa presťahovala do modernej sklenenej reštaurácie. Od pôvodnej je vzdialená 100 metrov. Zvláštnosťou tejto reštaurácie sú dezerty, inšpirované podľa mien slávnych parfumov slávnych módnych návrhárov, napr.: Eternity od Calvina Kleina, Hypnotic Poison od Caroliny Herre- rovej, Lancome s Trésor od Bulagriho. Mugaritz /Španielsko /– jedinečnosťou tejto reštaurácie je, že využívajú najmodernejší spôsob varenia tzv. molekulárnu gas- tronómiu. Je to najzdravší spôsob varenia, pričom sa zachová tvár zelenín, ovocia. Je tu možné kombinovať rôzne chute: napr. : penu z húb, vyprážanú zmrzlinu. Reštaurácia má dokonca vlastnú veľkú záhradu, z ktorej pri- pravujú vegetariánsku stravu. V roku 2010 budovu reštaurácie zachvátil požiar. Našťastie sa ju podarilo rýchlo opraviť. Bolo by škoda, aby zanikla takáto skvelá reštaurácia v meste San Sebas- tiano, uprostred krásnej horskej krajiny. Gabriela Zavacká Reštaurácia NOMAnajlepšia svetová reštaurácia roku 2011 (Dánsko, Kodaň) N ašinec by bol možno prekvapený, u nás sa pojem „najlepšie“ spája s niečím trochu iným ako je to v Európe, vkus tam neznamená gýč ale niečo naozaj vkusné, do- bré jedlo tam neznamená napchať brucho masou podradných požívatín. A víno tam neznamená drahú kyslú brečku, z ktorej vás na druhý deň bolí hlava napriek tomu, že to naši čašníci tak nazývajú. Jednoducho povedané, naše reštaurácie, samozrejme, česť výnimkám, ako by boli len na to, aby sa majitelia nabalili, k čomu prispieva hlavne zákazník svojou nenáročnosťou vy- plývajúcou z našej mentality a celkovej kultúry. Reštaurácia Noma v dánskej Kodani je síce extrémny príklad toho, ako to vonku vyzerá, nakoľko je predsa len zopár rokov najlepšou na svete, ale predsa. Prečo si nebrať príklad práve z toho najlepšieho, koniec koncov, takýchto reštaurácií sú v západnej Európe stovky a o ich víťazstvách rozhodujú len drobné nuansy. Kodaňská reštaurácia Noma, nachádzajúca sa v centre dánske- ho hlavného mesta v starom sklade, zvonku aj z vnútra pôsobiaca veľmi jednoducho, prirodzene a krásne, ponúka vlastné osobité stvárnenie severskej kuchyne s inovatívnou gastronómiou a zame- riava sa na tradičné varenie využívajúc gastronomické skúsenosti predkov. Varenie je pre reštauráciu doslova výzvou, ktorú si dala už pri svojom vzniku v roku 1984, oživiť severskú kuchyňu a potešiť návštevníkov výraznými chuťami, dobrým vkusom a hlavne re- gionálnym charakterom. Nomaniejeoolivovomoleji,foiegras(husaciapečeň),sušených paradajkách alebo čiernych olivách, práve naopak, skúmajú se- verské regióny a tam objavujú vynikajúce jedlá a prinášajú ich späť do Dánska. Islandský SKYR tvaroh, halibut, grónskeho pizmoňa, LESNÉ jahody, rôzne minerálne vody, je len časť toho, čo sa po- darilo zaradiť do jedálneho lístka reštaurácie a vo vyhľadávaní nových gurmánskych pochúťok nepretržite pokračuje. Veľmi dôležitým a neodmysliteľným aspektom je vysoká kvali- ta surovín, ktoré používajú, často aj veľmi drahých, ale v kombiná- cii so skromnejšími, ako sú obilniny a strukoviny, ktoré pripravujú veľmi rafinovane a v prekvapivých kombináciách. Prečesávajú krajinu kvôli rôznym plodinám a bylinám, kvôli ktorým by to možno niekto iný nikdy nerobil, ale pre NOMU používať potraviny, ktoré nie sú súčasťou bežného pestovania a komerčného využitia, teda aj predaja v distribučných sieťach, je práve to najkrajšie a najoriginálnejšie. Preskúmavajú možnosti mlieka a smotany v modernej kuchyni a nanovo rozvíjajú dobre známe, ale aj menej známe druhy obil- ných zŕn. Robia vlastné solenie, údenie, zaváranie, sušenie a grilovanie, pripravujú vlastné octy a vlastné pálenky. Tam, kde iní používajú vína v omáčkach a polievkach, používa NOMA tmavé a svetlé pivá, ovocné šťavy a ovocné octy vždy absolútne čerstvé a chutné. Počas sezóny pracujú s neodmysliteľnou čerstvou zeleninou, by- linkami, korením a voľne v prírode rastúcimi rastlinami, ktoré zohrávajú veľmi dôležitú úlohu. V dôsledku toho môžete na svo- jich tanieroch nájsť viac zeleného ako v iných reštauráciách. V kodaňskej Nome sú hrdí aj na svoju dôkladnosť vo všetkom, čo robia. Veľmi efektne spájajú kulinárske dedičstvo s modernou kuchyňou. Používajú najmodernejšie kuchynské spotrebiče a tech- niky, pretože sa zaoberajú textúrami svojich potravín ako všetky dobré reštaurácie.

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Samozrejmosťou je, že menu sa často mení a do reštaurácie sa treba objednať vopred, dnes je najbližší voľný termín 31.11.2011. Takže, ak sa chcete najesť do konca roka, objednajte sa čím skôr. Kodaň je vzdialená od Bratislavy 1100 kilometrov a o nejakých 12 hodín môžete sedieť za stolom. Je to možno dobrý tip na predĺžený víkend autom, trasou, Btratislava – Praha – Berlín – Rostock – trajektom do Dánska a po 150 kilometroch ste v Kodani. Dobrú chuť. ( rezervácie na t.č.:+45 3296 3297) Príklad menu: Lastúry s bukovým orechom Žerucha s biodynamickým obilím Ustrice z oceánu Biela a zelená špargľa Pine so smotanou Sliepky s vajciami Teľacie s hrachom Nové výhonky s grilovaným cesnakom “Gammel Dansk” ( horký likér) zo šťavela Židovské zemiaky na majoránke Jablkový nápoj 7 chodové menu stojí približne 1100 DKK ( 150 Eur) Jedlá hlina s reďkovkami najzvláštnejší chod reštaurácie Noma Šéfkuchár René Redzepiho je zvlášť hrdý na svoj excentrický kúsok, ktorý má pripomenúť návštevníkom reštaurácie, že všetko pochádza zo zeme. Predstavte si, že dostanete na stôl redkvičku zasadenú v hline. Najprv sa začudujete, rozmýšľate, či ju umyť, alebo jesť len tak, neumytú. No hostitelia vás nenechajú dlho na pochybách a dajú vám najavo, že sa to dá zjesť. Trochu s nedôverou, ale predsa sa do toho pustíte. A výsledok? Prekvapenie vynikajúcej, jemne zemitej chuti. Samozrejme, že vám dôjde, že nejete hlinu ale zosušené a spálene jedlé ingredien- cie sušeného sladu a z piva. (ent)

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

História syra Svoj článok začnem citátom Mauriceho des Ombiaux o syre: Syr je bratom vína. Rovnako ako víno ani syr nie je rovnaký. Je vrtkavý ako láska a je potrebné nájsť pravú chvíľu, kedy jeho lahodnosť vrcholí. S yr je pravdepodobne starý ako ľudská civilizácia. Vynájdenie syra súvisí so zušľachtením divokých zvierat na domáce /oviec, kôz/. Od roku 8000 do 3000 ľudstvo vynašlo syr v jednot- livých častiach sveta. Zásluha sa nedá pripísať národu, ktorý prvý vynašiel syr, vtedy ľudstvo ešte písmo nepoznalo. Prvotné syry z doby archaickej nemali podobu ako súčasné syry. Vonkajšia časť syrov bola vyrobená zo zvieracích koži a vnútro bolo vyplnené zo zvieracích orgánov. Syr vo forme v akej ho poznáme dnes bol objavený náhodne. V staroveku sa potraviny prevážali na lodi, aby sa mlieko nepo- kazilo. Nalievali ho do vakov vyrobených zo zvieracieho žalúdka. V týchto vakoch sa mlieko zrazilo, tak sa vytvoril tvaroch a srvátka. Ďalší spôsob vzniku syra mohlo byť lisovanie a solenie zrazeného mlieka, aby malo dlhšiu trvanlivosť. Tak ako o všetkom v staroveku vznikali legendy, tak aj o vzniku syra vzniklo niekoľko legiend. Legenda zo stredného východu rozpráva o istom obchodníkovi, ktorý vynašiel syr. Podľa gréckych báji to bol Aristaeus, syn boha Apolóna, ktorý okrem syra vynašiel množstvo veci, dôležitých pre každodenný život človeka. Prvotné syry boli kyslé a slané. Najstarší archeologický nález o syre pochádza z roku 2000 pred. n.l., kde je o ňom napísané na stene v jednej egyptskej hrobke. Písomne o syre sa zmieňuje aj grécky básnik Homér /800 st. pred. n.l./ v Iliade a Odyseovi, kde obor Kyklop vyrábal ovčí syr. Za charakteristický zápach syrov môžeme poďakovať európskemu miernemu podnebiu, kde nebolo ich nutné toľko soliť ako na strednom východe, kde je horúce a suché podnebie. Prvé písomné zaznamenanie o vyrábaní syra pochádza z obdobia Rímskej ríše. V období rímskej ríše sa syr stál denným pokrmom najmä pre legionárov. Spisovateľ Columellus opísal podrobne spracovanie syra. Plinius Starší vo svojom diele Kapitole o prírode píše, že najlepšie syry pochádzajú z južného Francúzska, majú však krátku trvanlivosť. Syry z Álp sú mimoriadne pre množstvo druhov. Zo zahraničných syrov uprednostňoval pôvodom z Malej Ázie. Aj syry sú pre nás Európanov pozostatkom z obdobia rímskej ríše. Legionári a ich rodiny si so sebou brávali ovce a kozy, aby v ďalekej cudzine od vlasti mali pri sebe čosi zo svojej domoviny. Syry pomenovali svojimi názvami. Vďaka tomu sa vytvorili rozličné názvy syrov po celej Európe. V 9. storočí n. l. to bol mních sv. Notker Koktavý, ktorý vo svojom spise Život cisára poznamenal, že syr vo Franskej ríši bol biely s jedlou kôrou. Lebo v dávnejších dobách kôra bola zo zvieracej kože. Mnoho prestížnych názvov syra, ktoré sa dnes konzumujú, pochádzajú zo stredoveku. Prvý syr, ktorý bol písomne zaznamenaný cechom mliekarov bol Čedár v roku 1500, Parmezan v 1597, Gouda o sto rokov neskôr v 1697, syr Camembert v 1791 a ďalšie iné. Porekadlá Johna Horwooda tvrdili, že mesiac je vyrobený zo zeleného syra. Prvý krát sa syr priemyselne začal vyrábať v roku 1815 vo Švajčiarsku. Napriek svojmu prvenstvu táto továreň nezazname- nala s výrobou syra veľký úspech. To sa podarilo až farmárovi Jessemu Williamsovi, ktorý v roku 1851 začal okrem vlastnej farmy používať aj mlieko zo susedných fariem. USA produkovalo množstvo syra počas druhej svetovej vo- jny. V posledných rokoch sa výroba syra v USA rapídne znížila. USA v dnešnej dobe syr dováža zo zahraničia. Istá britská mliekarenská spoločnosť hrdo prehlasuje, že len v Anglicku existuje 700 druhov syra. Francúzsko a Taliansko ich majú 400. Vo Francúzsku existuje príslovie, že má toľko druhov syra, ako je dní v roku. Francúzsky prezident Charles de Gaul nebol známy len tým, že každý sa niekto na neho pokúsil spáchať atentát. Ale aj so svojím výrokom o vládnutí a syre: „Ako môžem vládnuť krajine, v ktorej existuje 246 druhov syrov? Francúzsko a Taliansko ich majú 400. Vo Francúzsku existuje príslovie, že má toľko druhov syra, Francúzsky prezident Charles de Gaul nebol známy len tým, že každý sa niekto na neho pokúsil spáchať atentát. Ale aj so svojím výrokom o vládnutí a syre: Gabriela Závacká

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

Seriál o Slovenskej Gastronómii s Gabrielom Kocákom ( časť prvá ) C harizmatický Gabriel Kocák – bývalý kuchár v troj- michelinovej a dvadsať- good mi- liónovej Ikarus Red Bull reštaurácii v Sal- zburgu, dnes pôsobiaci ako šéfkuchár v jednej skalickej reštaurácii, kde ho môžete zas- tihnúť pri vášnivom predstavovaní, svojích kulinárskych špecialit prevážne fínskym a ra- kúskym gurmánom. S Gabrielom Kocákom Vám budeme postup- ne prínašať seriál po- strehov, názorov na slovenskú kuchyňu, jej perspektívy, trendy a myšlienky, ako ju dostať z európskeho podpriemeru. Čo vlastne treba zmeniť, alebo aká je gastronómia u nás a vo vys- pelých európskych krajinách? Čo zmeniť ako prvé, ak chceme, aby sa slovenská gastronómia niekedy mala šancu stať aspoň trochu európskou? Najprv zmýšľanie ľudí a naše návyky. Úplne sme zabudli, a to je tragédia, na naše korene, na to, čo vlastne naše korene sú a na to, čo robí slovenskú gastronómu tým, čím je, alebo čím by chcela a mala byť. V uponáhľanej dobe 21. storočia, v dobe nezdravých fastfoodov, rýchleho občerstvenia a polotovarových pízz si už ludia, alebo lepšie povedané naše deti, ani len nedokážu predstaviť jedlá, ktoré sa u nás jedli už od dávna. Nie všade v Európe je to však tak. Vo väčšine vyspelých krajín sa prispieva na zveľadenie gastro-turizmu a stravovania ako takého. Finančné dotácie, zveľaďovanie a kultivovanie ovocia, mäsa, zeleniny a všetkého, čo súvisí s používaním a požívaním potravín, to všetko má veľký vplyv na ich pôsobenie na náš organizmus. Aj v uponáhľanom dnešku sa v zahraničí nájde obrovské množstvo chovateľov a pestovateľov, ktorí nezabudli, pretože nemôžu a nechcú zabudnúť, na hodnoty a korene svojich predkov a ich odkaz, ktorý sa vo všetkých vyspelých gastronomických krajinách, na rozdiel od Slovenska, traduje a udržiava dodnes. Chcem tým povedať, že tradícia, regionalita, sezonalita a moderné prevedenie, alebo lepšie povedané, príprava jedál našich nám novodobými technológiami a prvkami je kuchyňou budúcnosti, ktorá sa preferuje v špičkových reštauráciách vo svete. Nie je to len trend, ale aj povinnosť a úcta k odkazu a tradícii, ktorú tu zanechali naši predkovia. Podstatou tohto odkazu je čerpanie z vlastných zdrojov, úcta k prírode ako takej, produkty z vlastných regiónov vypestované našimi technológiami, chov zvierat bio-technológiami a zabezpečenie dopytu vlastnými produk- tami vypestovanými a vychovanými u nás. Samozrejme, neoddeliteľnou súčasťou budúcnosti gastronómie je originalita, rukopis, príprava a indi- vidualita každého kuchára. Toto je cesta, ktorou by sa mala uberať slo- venská gastronómia. Nebuďme ľahostajní k sebe a k tomu, čo nám príroda ponúka, nebuďme ľahostajní k našim deťom. Jedine takto sa raz budeme môcť pýšiť kvalitnou gastronómiou a jedine takto po sebe zanecháme taký rukopis našej krajiny a odkaz slovenskej kuchyne, aby sme sa za neho nemuseli hanbiť.

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

70

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

71

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/

72

http://www.floowie.com/cs/cti/entrez-jul-august-2011-pre-floowie/