Entrez

4. ročník Máj, Jún 2011 1 Euro MIROSLAV ŠATAN, 3D obrazy hokejových legiend od Jara Šuleka Lýdia ECKHARDT - 20 rokov tvorby William, Kate a Aston Martin Mal Victor Hugo dostatok inteligencie? Jiří Schelinger Nový Boeing 737

2

Svadobný trend v podávaní vína Svadba je samozrejme veľkou a vážnou udalosťou a mala by byť dokonale pripravená. Od prípravy mladomanželov, cez dobrú hudbu, výzdobu, výber pozvaných hostí, stolovanie a samozrejme dokonalú hostinu, ktorej súčasťou je aj kvalitné víno. A tak ako sa rôzne súčasti tejto slávnosti prispôsobujú rôznym trendom, výnimkou nie je ani samotný kráľovský mok. Málokto si uvedomuje, že práve táto súčasť svadby prešla v posledných rokoch vývojom. Na stôl odporúčame víno v džbánoch z tzv. bag in boxov, teda akostné víno, vďaka baleniu cenovo veľmi prijateľné. V ponuke máme Caber- net Sauvignon, Cabernet Sauvignon rosé a Chardonnay. Ďalším variantom je Veltlínske zelené a Frankovku modrá, ide o vína, ktoré väčšinou každý obľubuje. Samozrejme okrem vína na stole odporúcame „degustačny kutik” Ďalšou novinkou, ktorá u nás nebývala zvykom, ale postu- pom času sa stáva neodmysliteľnou súčasťou svadobnej hostiny je stôl s chladiacim zariadením, kde je vystavených 6 fliaš, šiestich druhov vín. Svadobčania majú možnosť degustácie a môžu si vybrať víno, ktoré im naozaj chutí. Na viac, samotná degustácia vo „vinárskom kútiku“ je príležitosť na príjemne debaty o samotnom víne, čo robí svadobnú hostinu určite atraktívnou. Kvalitné víno a dobrý výber spríjemní večer aj tým, ktorí nie sú práve „tanečné typy „. Rulandské šedé Táto stará odroda, známa pod názvom Pinot gris, má pravdepodobne francúzsky pôvod. V Nemecku ju nazývajú „Ruländer“ podľa obchodníka Johanna Segera Rulanda, ktorý ju rozširoval v ich krajine. Víno je plné, vysoko extraktívne, sýtej zelenožltej farby s decentným korenistým tónom vo vôni a dochuti. Tramín červený 2009 Pôvod tejto odrody je neznámy, pravdepodobne však pochádza z obdobia starovekého Ríma. Táto odroda poskytuje plné, ohnivé vína zlatožltej farby s mierne olejovitou textúrou a nezameniteľnou vôňou. Podávame polochladené k aromatickým, korenistým druhom jedál a tiež k múčnikom a dezertom. Cabernet Sauvignon rosé 2009 Táto svetoznáma modrá odroda pochádza z Francúzska. Vína poskytuje plné staroružovej farby, sú charakteristické sviežou ovocnou chuťou s jemne perlivým nádychom. Typická ovocná vôňa predurčuje toto víno k pitiu hlavne počas teplých letných dní. Odporúčame podávať pri teplote 7 – 9 ºC k ľahkým zeleninovým pokrmom, alebo cestovinám. Frankovka modrá Táto odroda je veľmi starobylá a za vlasť pôvodu sa považuje Dolné Rakúsko, odkiaľ sa najviac rozšírila do ostatných krajín. Na Slovensku sa z tejto odrody produkujú pravdepodobne najkvalitnejšie červené vína, nakoľko sa jej v našich podmienkach veľmi dobre darí. Víno má intenzívnu rubínovo červenú farbu. Zaujme najmä jemnou ovocnou, alebo korenistou arómou, ktorá u vyzretého vína prechádza do vanilkovo čokoládových tónov. Odporúčame podávať k jedlám z tmavého mäsa, tmavej hydiny a k divine. Cabernet Sauvignon Táto svetoznáma odroda pochádza z Francúzska z oblasti Bordeaux. Dnes je rozšírený po celom svete a patrí k najvyhľadanejším červeným vínam. Víno poskytuje plné, extraktívne a je typické svojou nezameniteľnou vôňou. V bukete môžeme objaviť rôzne typy vôní, ktoré začínajú od čiernych ríbezlí, pokračujú mätou cez pŕhľavu a končiac pri vôni čokolády. Podávame k hlavným jedlám, najmä k červenému mäsu. Višňové víno Nepochybne patrí k najlepším dezertným vínam, ktoré vynikajú krásnou farbou, jemnou korenistou chuťou a vôňou, pripomínajúcou portské víno. Odporúčame podávať ako aperitív. Hodí sa hlavne k dezertom a k sladkým jedlám. Verte mi, že v prípade, že sa rozhodnete pre podávanie vína, ktoré odporúčame sa určite nesklamete a o vašej svadbe sa bude ešte dlho hovoriť. V prípade záujmu vám radi vypracujeme ponuku na mieru na obchod@jmvinar.sk, alebo na čísle 0903 750 736.

4

BANICOW ENTREZ máj, jún č.3 2011 Vydavateľ: BANICOW Smaragdová 21/A, 040 11 Košice mobil: +421 910 900 746 Tel.: +421 55 685 7892 +421 55 685 7891 e-mail: banicow@banicow.sk www.entrez.sk Šéfredaktor: Peter Baník Príprava a design: Banicow Grafická príprava: Jozef Surový Foto: internet, prispievatelia, Lívia Kaminská, Linds Fotulová Prispievatelia: Marián Bilačič, Dorota Nvotová, Slava Hriadelová, Miro Procházka, LenkaVdovjaková, Michala Burcáková, Peter Baník ml., Peter Baník, Jozef Horvát, Katarína Valičková, Róbert Buček Božena Rybanská, Trish Valkonsky Registračné číslo: EV 3299/09 Preberanie materiálov je možné len s písomným súhlasom vydavateľa. Vydavateľ nezodpovedá za obsahovú správnosť uverejnených inzerátov a nemusí sa zhodovať s obsahom príspevkov prispievateľov. Distribúcia: Mediaprint Kapa, Pressegrosse, a.s., súkromní predajcovia, lietadlá, vlaky, kaviarne,reštaurácie, hotely, prestížne kultúrno-spoločenské akcie, golfové zariadenia a poštou na základe objednávky. Obsah: INZERCIA +421 911 643 746 banicow@banicow.sk PREDPLATNÉ www.predplatne.sk +421 2 444 537 111 zakova@lkpermanent.sk banicow@banicow.sk 9,6 eur + poštovné Hokej...........................................4 JohnGalliano......................................8 Ľudovít Feld.....................................10 Lýdia Eckhardt.................................11 Miss Slovensko 2011........................16 Notre Dame......................................18 William, Kate a Aston Martin........20 Usama bin Ládin..............................22 Kultúra.........................................24 Ako sa zbaviť vrások........................26 Koenigsegg.......................................28 Nové Jumbo už lieta.........................30 Povaha podľa hlavy..........................32 Chesterfield.......................................33 Horoskop..........................................34 Tarotová poradňa .............................35 Krimi prípady...................................36 Cigary...............................................37 Viktor Hugo..................................... 38 Primátor Stanislav Chovanec...........42 Seriál o káve.....................................46 Špičkový kuchár sa vrátil.................47 Liečivé účinky ovocia......................48 Jiří Schelinger...................................50 Najchladnejšie miesto......................52 BANICOW ENTREZ BANICOW máj, jún č.3 2011 O vlasti a štáte M ôžeme niekoho vychovávať k láske k vlasti? Ako keby sme povedali: “Korbáčom a bičom ťa nú- tim, aby si miloval sám seba.“ Vlasť nie je iba zem a hora, mŕtvi hrdinovia, materinský jazyk, kosti našich predkov na cintorínoch, chlieb a krajina- nie. Vlasť, to si ty, od hlavy po päty, v celej svojej telesnej a duševnej podstate, ona ťa zro- dila, ona ťa pochováva, ňou žiješ a ju vyjadruješ vo všetkých biednych, veľkolepých, blčiacich a nudných chvíľach, ktorých súčet tvorí tvoj život. A tvoj život je aj súčasťou života vlasti. Nedokážem ťa naučiť láske k vlasti: šialený je ten, kto sám seba popiera. Tvoja vlasť je nadčasová osobnosť zväčšená rozmermi histórie. Vlasť je osud, aj osobný. Nie je dôležité, či ju „miluješ“, alebo nie. Ste jedno. No tak sa mi zdá a takú mám skúsenosť, že ty – slovom, slávnostne, v písme i na tribúnach- radšej dokazuješ svoju lásku a vernosť štátu. Od vlasti totiž nemožno nič očakávať. Vlasť ti neudelí rad za zásluhy, nedá ti ani zamestnanie, ani mastný chlieb. Vlasť iba je. No štát ti dá pohodlné miesto, vyčačkané visačky na tvoj salónny kabát, výborný koštiaľ, ak mu šikovne slúžiš, obchádzaš ho s kadidlom, ak sa- mužne vypnúc hruď- pred svetom priznáš, že miluješ svoj štát, a to aj vtedy, keď ťa lámu v kolese. Ale za to človeka v kolese zvyčajne nelámu. Práve preto je každá láska k štátu podoz- rivá. Ten, kto miluje štát, miluje istý záujem. Kto miluje svoju vlasť, miluje určitý osud. Mysli na to, keď chrčíš na tribúnach a biješ sa do pŕs. Sándor Márai Kniha byliniek

Hokej!Hokej!Kde vznikol hokej? Hokej poznajú ľudia už celé stáročia, až tisícročia väčšinou však iba bez ľadu. Loptička a nástroje podobné hokejkám, to bola obľúbená zábav- ka vidiečanov v severnej Európe. Jedným zo spôsobov súperenia dedín bol údajne šport, kedy sa sto ľudí na jednej a sto ľudí na druhej strane hnalo na veľkej lúke za loptičkou. Rôzne formy, štýly a primitívne pravidlá sa rozmáh- ali a vyvíjali niekoľko storočí. Do severnej Ameriky sa zákla- dy hokeja dostali s pomocou francúzskych vojakov. Šport podobný hokeju poznali aj severoamerickí indiáni, a tak sa postupným zmiešavaním a spájaním vytvárala dnešná podo- ba ľadového hokeja. Za prvý zápas dnešného hokeja sa považuje ten z roku 1875, kedy sa hralo aj s nejakými prav- idlami. Postupom času začali vznikať profesionálnejšie ligy. Prvou z nich bola americká International Profes- sional Hockey League, v rámci ktorej bol založený i prvý profesionálny hokejový tím z Kanady Ca- nadian Soo. . Ku nám sa moderný hokej dos- tal spolu s navrátilcami, ktorí odcestovali do Kanady za prácou. i prvý profesionálny hokejový tím z Kanady Ca- nadian Soo. . Ku nám sa moderný hokej dos- tal spolu s navrátilcami, ktorí odcestovali Prečo práve puk? Existuje niekoľko príbehov o tom, prečo je práve puk tým, s čím sa hokej hrá. Jedným z nich je ten o deťoch a roz- bitom okne. Partia študentov montrealskej univerzity hrala v roku 1877 na zamrznutom jazierku prapôvodný hokej. Miestu puku mali loptičku z tvrdej gumy, tá však vyletela a ro- zbila okno na blízkom dome. Nahnevaný majiteľ domu zobral nožík, loptičku rozrezal a hodil ju naspať. Študentom sa nechce- lo prestať hrať, a tak to skúsili s jed- nou polovičkou. Hra im šla dobre, loptičku zrezali aby mala rovný povrch, a tak vznikol puk.

Ako vznikla hokejka? Hokejky, takisto ako celý tento šport, tiež prešli svojim vývojom. Hokejka v dnešnej podo- be vznikla až v 80. rokoch 19 – teho storočia, kedy sa vyrábala vo veľkých počtoch. Bola drevená a čepeľ bola rovná. Zahnutá čepeľ vznikla v roku 1962 zásluhou slovenského rodáka Stana Mikitu. Ten, po neúspešnej akcii pri príchode na lavičku, strčil svo- ju hokejku medzi dvierka a v zúrivosti ju chcel zlomiť. Hokejka sa však iba ohla a jeho spoluhráč Bobby Hull (za ohnutú hokejku sa zvykne sláva pripisovať aj jemu) sa Stana spýtal, či by s ňou vedel hrať. Mikita to skúsil a prekvapivo zistil, že s touto hokejkou ide strieľanie lepšie. Dnes drevenú hokejku používa čoraz menej hráčov, najčastejšie sa používajú hliníkové hokejky. Sú ľahké a majú vymeniteľné čepele. prešli svojim vývojom. Hokejka v dnešnej podo- be vznikla až v 80. rokoch 19 – teho storočia, kedy sa vyrábala vo veľkých počtoch. Bola drevená a čepeľ bola rovná. Zahnutá čepeľ vznikla v roku 1962 zásluhou slovenského rodáka Stana Mikitu. Ten, po neúspešnej akcii pri príchode na lavičku, strčil svo- ju hokejku medzi dvierka a v zúrivosti ju chcel zlomiť. Hokejka sa však iba ohla a jeho spoluhráč Bobby Hull (za ohnutú hokejku sa zvykne sláva pripisovať aj jemu) sa Stana spýtal, či by s ňou vedel hrať. Mikita Kde bývajú naši hráči? Slovenská reprezentácia sa z hotela môže na štadión dostať doslova v papučiach. Pri zrekonštruovanom Štadióne Ondreja Nepelu, kde sa šampionát hrá, bol postavený aj hotel, ktorý je so štadiónom spojený chodbou. Nový štvorhviezdičkový hotel Dobletree Hilton má 120 izieb, 7 konferenčných miestností, hokejisti majú k dispozícii bazén a fitnescen- trum. Okrem Slovákov v ňom bude bývať aj česká reprezentácia a zástupcovia Medzinárodnej hokejovej federácie. Pre bežných hostí bude hotel otvorený až po majstrovst- vách.

Bratislava Štadión Ondreja Nepelu - zrekon- štruovaný hokejový palác. Jeho his- tória siaha až do roku 1940, kedy na jeho mieste stála ľadová plocha. Neskôr sa okolo postavili tribúny, zastrešenie prišlo v roku 1958 kvôli majstrovstvám Európy v krasokorčuľovaní.Prvouveľkourekonštrukciou v modernej histórii prešiel začiatkom 90-tych rokov, kedy bola Bratislava kandidátskym mestom na hokejové majstrovstvá. Vtedy to nevyšlo a druhá, kompletná rekonštrukcia sa začala v roku 2009. Štadión otvorili niekoľko dní pred majstrovstvami. Kapacita: 10110 Košice Najmodernejšia slovenská hoke- jová hala- Steel Aréna, košický Štadión Ladislava Trojáka. Ešte v predminulom storočí, v roku 1868 bolo na mieste terajšej modernej arény verejné klzisko. O vyše 100 rokov neskôr sa z neho stal zastrešený štadión potom, čo hokejový tím Dukla Košice postúpil do 1. hokejovej ligy. Táto hokejová aréna fungovala až do roku 1996, kedy bola pripravená kompletná rekonštrukcia. Pod pa- tronát si ju zobrala firma VSŽ. Stavba však stagnovala, a tak stála takmer 9 rokov v centre mesta rozostavaná obria budova. Občianske združenie Košická aréna však kompetentných dotiahla k tomu, aby sa hala dostavala, a tak sa v roku 2006 otvorila najväčšia slovenská hokejová aréna. Meno nesie po firme US Steel, hlavnom sponzorovi košického tímu HC Košice a po hokejovej legende Ladislavovi Trojákovi. Kapacita: 8347 Kde sú na Slovensku majstrovstvá?

Naše hokejové legendy na obrazoch Jara Šuleka Pavol Demitra Marián Hossa Ľubomír Višňovský Marián Gáborík

John Galliano, Christian Dior Posledných pätnásť rokov mali prehliadky módneho domu Dior nádych divadelného predstave- nia. Dnes je tomu už navždy koniec a jediným vinníkom si je sám velikán, režisér módnych bájí, John Galliano. P aris Café, 24. február tohto roku. Zdá sa, že aj ten- to večer má klasický scenár, nasýtený bohém- skou atmosférou Paríža, keď umelci hľadajú inšpiráciu v neznámych ľuďoch a na obľúbených miestach. Módny mág John Galliano a jeho priatelia z branže popíjajú víno a dobre sa bavia. Podgurážený návrhár chce prípit- kom pozdraviť neznámy pár sediaci za vedľajším stolom, pozdvihne pohár a s miernym úškrnom zakričí „Cheers!“. Začína sa živá debata, ktorá však končí škandálom. Návrhár sa začína správať agresívne a uráža prívržencov judaizmu, vykrikuje, že miluje Adolfa Hitlera a okorení to aj inými cenzúry hodnými výrokmi. Pár sa cíti dot- knuto a prichádza polícia, ktorá sa snaží situáciu vyriešiť. Ešte v tú noc Galliano skončil na parížskom okrsku. Ob- vinili ho za rasistic- ké a antisemitické urážky a nevhod- né správanie sa na verejnosti. Prebieha vyšet- rovanie, ktoré návrhára vyzýva postaviť sa pred súd niekedy v rozmedzí apríla až júna tohto roku. Hrozí mu šesť mesačné väzenie a finančná sankcia vo výške 22,500 $. Škandál takej- to veľkosti nemôže zostať v utajení. Si- tuáciu návrhára však ešte viac zhoršuje fakt, že priebeh večera bol zazna- menaný na kameru a video niekto zverejnil na internete. Ako prvý na túto situáciu reagoval módny dom Dior, kde bol Galliano na pos- te kreatívneho riaditeľa. Sidney Toledano, gene- rálny riaditeľ domu a Bernarld Arnault, majiteľ koncer- nu LVMH, pod ktorý dom Dior spadá, sa okamžite z h o d l i na tom, že dizajnér bude pozbavený svojej funkcie, pretože jeho výroky a správanie sú v rozpore s hod- notami Dioru. Niektorí módni kritici a analytici si myslia, že ak by dom niesol Gallianovo meno, bolo by oveľa ťažšie udržať si repu- táciu a váženú klientelu. Dior sa v dnešných dňoch javí jednou z najluxusnejších mód- nych značiek s vyše 60 ročnou tradíciou. Odchod velikána z Dioru a video za- chycujúce osudný večer priniesli vlnu reakcií z Hollywoodu a celého sveta. Natalie Portman, oscarová herečka so židovskými koreňmi, označila Gal- lianove výroky za nevhodné a nechut- né a odmietla akúkoľvek spoluprácu a spojenie svojho mena s menom tohto muža. V procese bola aj príprava kampane na obľúbený diorovský parfum Miss Dior Chérie, ktorého tvárou sa mala Natalie stať. Tento škandál ju však pobúril natoľko, že odmietla na tejto práci pokračovať. Návrhár stratil aj veľa fanúšikov, ktorí na svo- jich blogoch píšu o stratených ilúziách a módnom armagedone. Na druhej strane, nie každý bol až natoľko znechutený Gallianovým pohľadom na svet. Patricia Fields, hlavná kostymérka projektu Sex v meste, hneď po incidente rozoslala 500 emailov zná- mym, blogerom a inter- netovým magazínom, kde návrhára hájila. Vo svojej správe napísala, že všetko to bola len fraška, iba ľudia, ktorí Johna nepoznajú, u v e r i a takému- to di-

a koniec jednej veľkej éry vadlu. Na dizajnérovej strane stoja aj redak- tori vogue.co.uk a takisto francúzsky bohém, šéfredaktor Purple Magazine, Olivier Zahm. Ľudia, ktorí držia s dizajnérom, jeho návrat do Diora uvítali. Vyzdvihujú jeho návrhár- ske kvality a upozorňujú na excentrickú povahu. Keby sa však každý talentovaný módny génius začal takto správať, svet by bol hore nohami. Bizarný incident sa odohral pár dní pred ot- vorením prehliadky Dior Jeseň/Zima 2012 na Parížskom týždni módy. Svet bol zvedavý, či sa vôbec prehliadka uskutoční a či sa značka kvôli škandálu na chvíľu nestiahne zo scény. Takisto sa diskutovalo aj o bojkote, ktorý sa na- pokon nekonal a najnovšie modely boli predstavené bez ich stvoriteľa. Otázne je, kto prevezme žezlo v impériu. V internetovej an- kete sa najviac respondentov prikláňa k Marcovi Ja- cobsovi, ktorý úraduje u Louisa Vuittona, medzi kandidátmi sa ešte nachádza Tom Ford, Alber Elbaz z Lanvinu, Ricardo Tisci od Givenchy a mnoho ďalších návrhárov, ktorí sú riaditeľmi kreativity u popredných luxusných značiek. O tom, kto na seba prevezme po- slanie samotného Christiana Diora však v najbližšej dobe rozhodnú súčasní ma- jitelia módneho impéria Dior. Trish Valkonsky

Ľudovít Feld malý veľký človek J eden z najlepších košických a slovenských kresliarov, maliar, grafik, muž, ktorý si prežil svoje peklo a vyšiel z neho živý. Mal 40 rokov a takmer celú jeho rodinu vyvraždili nacisti. V koncentračnom tábore maľoval pre beštiu Mengeleho a to mu zachránilo život. Európan Ľudovít Feld, malý veľký človek. Narodil sa v starých, v tom čase ešte kozmopolitných Košiciach 14. marca 1904. Jeho rodina bola chudobná. Mal 8 súrodencov a maliar v rodine určite nebol vítanou pomocou. Okrem toho mal aj zdravotný problém, ochorel , prestal rásť a nikdy nedosiahol normálnu výšku. Napriek všetkým ťažkostiam v sebe našiel ume- lecký talent a podarilo sa mu ho rozvinúť. Zma- turoval, začal maľovať a profesionálne výt- varné vzdelanie získal na Budapeštianskej Akadémii výtvarných umení. Ešte predtým navštevoval kresliar- sko - grafickú školu legendárneho Eugena Króna. Tam boli jeho spolužiakmi Jakoby, Collinásy, Kontuly. Po návrate z Budapešti v roku 1933 dosiahol prvé úspechy. Vys- tavoval a jeho diela sa predávali. Založil súk- romnú výtvarnú školu (jeho študentmi boli Ale- xander Eckerdt, Jozef Haščák, Július Hegyessy, Arpád Račko). V čase jeho prvotných úspechov sa však v Európe schyľovalo ku katastrofe. Z Košíc ho deportovali v roku 1944. Najprv naloženiu do vagónov smerujúcich do koncentráku takmer unikol. Košických Židov spisovala jeho žiačka a tá, keďže ho obdivovala a byrokracia fungovala stále ,ho do zoznamu smrti jednoducho nezapísala a tak naň zabudli.. Zobrali však takmer celú jeho rodinu, ktorá čakala na deportáciu spolu s 12 000 židmi v košickej tehelni. Feld doma prespal jednu bezsennú noc a na druhý deň šiel za rodinou, ktorú tam videl naposledy. Bol deportovaný do koncentračného tábora, kde si ho všimol najzvrátenejší doktor všetkých čias, beštia Mengele. Najprv si ho ako trpaslíka vy- bral za obeť svojich pokusov. Keď však zistil, že je vynikajúci kreslič našiel preňho iné využitie. Feld maľoval chorých, zmrzačených, zvlášt- nych, obete Menge- leho pokusov. Po 9- mesačnom pekle vojna skončila, ale Feld sa domov vrátiť nedokázal. A ani ne- mal ku komu. 3 roky žil u svojej sestry v Bratislave, ktorej sa tiež podarilo prežiť. Aj keď psychická ujma bola obrovská, vrátil sa ku kresleniu, stal sa členom niekoľkých spolkov, vys- tavoval a znovu začal učiť. Kreslil robotníkov, pastierov, to všetko mu pomáhalo vrátiť sa do normálneho sveta. Neskôr sa vrátil na miesto, kde Košice opúšťal, aby sa takto vysporiadal s minulosťou. Veľa cestoval a navštevoval rôzne mestá, kde neustále kreslil. Ko- niec života prežil v jednoizbovom košickom panelákovom byte. Tí úspešnejší sa za ním už nezastavovali, a tak sa úplne pohrúžil do práce. Kreslil až do konca. Kým vládal chodiť, bolo ho možné stretnúť v košických uliciach ako kreslí to, čo vedel stále najlepšie - košické ulice, domy, kostoly, ľudí, brány. Keď už nevládal, pracoval doma, a keď nepracoval, čítal. Zomrel v Košiciach, v chudobe v roku 1991. Dodnes sa pravidelne usporadúvajú výstavy jeho diel. Tie sa nachádzajú v súkromných zbierkach po celom svete, najmä u ľudí, ktorí Košice opustili a pomocou jeho obrazov sa do nich vracajú. V Košiciach doteraz nemá pamätník. (Spracoval: pepo) Život: 19. 3. 1904- Ľudovít Feld sa narodil v Košiciach 1916-1923- štúdium a maturita na vyššej reálke v Košiciach 1921- prvé výtvarné pokusy 1922- 1925 - štúdium na súkromnej grafickej škole Eugena Króna 1925- 1933 - štúdium grafiky na Akadémii výtvarných umení v Budapešti 1933- návrat do Košíc- člen Kazinczyho spoločnosti, prvá výstava 1935- založil súkromnú výtvarnú školu 1944- spolu s rodinou bol deportovaný do Osvienčimu 1945-návrat domov 1946- 1949- žil u sestry v Bratislave 1949- príchod do Košíc, člen spolku Svojina 1951- člen Slovenského spolku výtvarných umelcov, výstavy, pedagogická činnosť, tvorba 1973- veľká výstava jeho diela vo Východoslovenskej galérii v Košiciach. 18.5 1991- Ľudovít Feld zomrel v Košiciach Diela Ľudovíta Felda sa pravidelne vystavujú najmä v Košiciach. Zdroje: György Szaszák - Košickí výtvarníci www.cassovia.sk www.eantik.sk Prvý vpredu vľavo Ľudovít Feld

Ohliadnutie- 20 rokov módy od Lýdie Eckhardt Foto:LíviaKaminská

Kto vstúpi do do môjho domu Salón Lýdie Eckhardt má dvadsať rokov D vadsať rokov fungova- nia zavŕšil touto sezónou salón Lýdie Eckhardt, dnes už v nových exkluzívnych priestoroch areálu River Park na brehu Dunaja. Diva slovenskej módnej tvorby vytvorila za ten čas úctyhodné množstvo prekrásnych modelov. Pri tejto príležitosti orga- nizuje sériu excelentných módnych prehliadok v Banskej Bystrici, Martine, Košiciach a v Bratislave na Štadióne Ondreja Nepelu. Salón Lýdie Eckhardt vznikol v roku 1991 a hoci podnikať v oblasti módy nebolo v tom čase na Slovensku zvykom, Lýdia sa do tohto odvážneho kroku pustila. A to aj napriek tomu, že je pôvod- ným povolaním právnička. „Vôbec som neuvažovala o tom, že budem robiť módu. Pekne sa obliekať bolo len moje hobby,“ vysvetľuje Eck- hardt. „Nech však robím čokoľvek, robím to s láskou, takže moje hobby postupne prerástlo do mojej práce a fungovania salónu.“ Dvadsiate výročie oslavuje Lý- dia sériou módnych prehliadok, na ktorýchspomínanaminulosť,pred- stavuje súčasnosť a načrtáva víziu budúcnosti. „V retrospektívnej časti sa predstavujú modelky a modely ako vyzerali pred rokmi a následne ich milovníci módy vidia prichádzať v dnešnej podobe. Zozbierala som aj zopár starších vecí od stabilných zákazníčok, aj k tým sa vrátime. Druhá časť bude venovaná aktuálnej kolekcii a tre- tia dostala názov Future – bude to ukážka odevov a účesov, ktoré prichádzajú ako čosi nové.“ Na prehliadkach Lýdie Eck- hardt sa stretnú mnohí ľudia, ktorí začínali kariéru spoluprácou s ňou, no napokon uspeli v inom odbore.

stáva sa mojim priateľom! Prvý dotyk so svetom Moje korene patria Liptovu, moje detstvo a mladosť východu a teraz žijem v Bratislave. Prvá spomienka z detstva Pamätám si to veľmi dobre. Ako dieťa na sídlisku v Humennom som hrávala guličky . Raz som vyhrala krásnu sklenenú a utekala som domov s krikom: mami , mami, vyhrala som. Prvé stretnutie s módou V 14 rokoch som dostala pod vianočný stromček veľké prekvapenie, svoj prvý šijací stroj - Veritasku so 14 prevodmi. Mám ho doteraz v salóne. Bola to nádhera, stále som šila a šila. Napriek tomu, že materiály boli aké boli, vedela som vytvoriť krásne kúsky. Prvé látky Používala som veľa rôzneho materiálu, rybárske siete, volániky, liptovské kroje. Až keď som sa v 1985 vydala, manžel je huslista, hrá vážnu hudbu ,veľa cestoval po svete, a tak mi začal nosiť prekrásne látky z Japonska, Thajska. Vlastne vždy, keď niekam šiel, vrátil sa s kufrom plným nád- herných látok. Prvé zákazníčky Zo začiatku som šila hlavne pre seba, ale mala som aj prvé zákazníčky. Ako študentka som si chodila privyrábať strážením detí , umývaním okien. Tí ľudia obdivovali môj kabát, moje šaty, a keď som povedala, že si to robím sama, chceli, aby som im niečo ušila, a tak som miesto stráženia deti po večeroch šila. Prvé zamestnanie Po ukončení školy som robila v divadle referentku pre zahraničné styky, vedela som jazyky. Prvá kolekcia Prišla za mnou Denisa Rajčeva, že ide na konkurz do štúdia módy k Eme Tekelyovej a požičala som jej veľmi zaujímavý overal. Nato ma Ema oslovila, či by som nespravila kolekciu safari. Bola som unesená a tú kolekciu safari som pripravila. Prvý článok o Lýdii Eckhardt Práve po kolekcii safari si ma prvýkrát všimli aj novinári a prvý článok, ktorý o mne vyšiel mal titulok „ Šijem si pre radosť“. Mám ho doteraz odložený. Prvá dielňa V roku 1990, keď sa lámali ľady som vo Fórume - bol tam taký give shop- predávala svoje modely. Večer som ich doniesla a ráno už neboli. Všetci hovorili ši ďalej. Dielňu som mala na Šafárikovom námestí. Šili tam pre mňa najprv dve , potom tri dievčatá a neskôr celý salón. Začiatky boli ťažké, bol to taký suterénny priestor o ploche 45m2, kde k nám zákazníci chodili pomaly s buzolou. Prvá zahraničná skúsenosť s módou Pre mňa bol najväčším zlomom, keď som stretla pána Homolku, obchodníka s látkami vo Viedni. Chodila som tam nakupovať látky. Myslela som, že je predavač, ale on bol majiteľ a aj predával. Tam si to vážia. Ale o Slovensku nevedel nič. Myslel si, že sme veľmi zaostalí. Keď som ho v roku 1992 pozvala do Bratislavy, videl tu toľko úžasných ľudí, že z toho ostal unesený. Dovtedy som u neho kupovala látky po 200 šilingov, on mi povedal, že ak chcem byť úspešná musím kupovať látky po 1000 šilingov a tie ponúka na hornom poschodí. Látky boli krásne, ale v tom čase pre mňa drahé. Dal mi ponuku, on dodá látky, ja prácu , ideme do toho spolu. A výsledok bol úžasný. Všetko sa predalo, bolo to vtedy pre mňa niečo neskutočné. Prvá módna prehliadka V Košiciach. Prvá medzi najlepšími. Prečo? Neviem, či som prvá medzi najlepšími, ale za tým, čo som dosiahla stoja v prvom rade ľudia, ktorí ma obklopujú. Dievčatá, ktoré sú so mnou od začiatku, a ktoré pre mňa robia veľmi veľa. Ich prácu si veľmi cením. Samozrejme, moja rodina, priatelia. A myslím, že je to aj vďaka tomu, že som prísna sama na seba. Ľudia vedia, že naša práca musí byť na 200 %. Ak ste prísni sami na seba, človek to vycíti a snaží sa podať podobný výkon. Ale človek musí byť aj empatický. Veľmi obdivujem starú školu krajčoviny. Skutočné kvalitné remeslo, človek sa toho až niekedy bojí, bolo to také dokonalé. Ale všetko, čo je seriózne, je pomerne ťažké. Aj keď sa niekedy zdá, hlavne na prehliadkach, že je to o svetlách reflektorov, alebo šampanskom, v skutočnosti je to ťažká a seriózna práca. A čo je v mojej práci asi ozaj najdôležitejšie, je vzťah k zákazníkom. Dovolím si povedať, že aj to je jedna z príčin, prečo k nám ľudia chodia. (ban) Medzníky: 1991: 5. mája vzniká modelový salón Lýdia Eckhardt – excluzive 1995: Začiatok výroby okuliarov vlastnej modelovej značky Lýdia Eckhardt – kooperácia s fy. OPTIGEN 1996:Uvedenie novej línie Lýdia Eckhardt – DIJONE (malé série dámskych modelov), výroba ručne maľovaných šatiek značky Lýdia Eckhardt 1998: Prestížne ocenenie Hospodárskeho klubu ZLATÝ BIATEC v kategórii najúspešnejší podnikateľ roka 1998 2003: Úspešná prezentácia modelov pod značkou Lýdia Eckhardt v nemeckom Dusseldorfe 2006: Cena za podnikateľský čin, odovzdaná primátorom hlavného mesta Bratislava 2007: Začiatok pánskej kolekcie PERFORMANCE –pánske obleky 2010: Otvorenie salónu na brehu Dunaja, módny salón rozširuje o exkluzívne kozmetické služby s výhradným zastúpením svetovej kozmetickej značky Estée Lauder.

16

17

Miss Slovensko 2011 krása doslova pod Tatrami T atranské veľhory, temné mračná a krásne ženy. Tohtoročná súťaž krásy sa presunula z hlavného mesta do Popradu. Zatiaľ čo po horách sa preháňala víchrica, v popradskej aré- ne sa vyberala tá, ktorá má byť v roku 2011 najkrajšou Slovenkou. Moderátori Štefan Skrúcaný a Martin Nikodým uvádzali šou spolu so zaujímavou moderátorskou nováčkou, Miss 2005 Ivicou Slávikovou. Celý večer sa niesol v netradičnom duchu a každé klasické kolo malo svoju zvláštnu obmenu. Napríklad, otázky finalistkám nekládli moderátori, ale dievčatá si ich kládli navzá- jom. Atmosféru extravagancie dodala prehliadka v špeciálnych šatách inšpirovaných kvetmi, ktoré známi módni návrhári pri- pravili špeciálne a iba pre túto príležitosť. Exkluzívna porota, ktorej šéfkou bola tvár tohtoročnej súťaže Tamara Heribanová a jej členom napríklad Richard Muller, rozhodla o víťazke, ktorou sa stala Michaela Ňurciková. Večer sa však nekončil v popradskej aréne, ale na recepcii v Tatralandii. Práve tam sa odovzdávali víťazkám ceny a popíjalo dobré víno. Kráľovná krásy 2011 Michaela Ňurcíková si plánuje víťazstvo naplno užiť a teší sa z nových možností: ,, Určite sa mi otvoria dvere do nového sveta.´´ Z darov ju, aj napriek výhre domu, naj- viac potešilo auto. „Mám veľmi rada šoférovanie. Dom si teraz ešte neuvedomujem. Nečakala som to, je to naozaj šok.´ Marína Georgievová, minuloročná Miss, neľutuje, že sa do súťaže zapojila:,, Dalo mi to veľa skúseností, spoznala som ľudí dobrých aj zlých.´´Súťaž tento rok vnímala úplne inak:,, Keďže som si tým všetkým prešla, vnímala som veci úplne inak. Minulý rok som bola vystresovaná a bolo to niečo nové. Teraz som sa na to pozerala s kľudom a nadhľadom.´´ Marína momentálne maturuje a plánuje budúcnosť:,, Chcem pokračovať v činnosti v tejto oblas- ti, chcem byť však sama sebe paňou, som človek, ktorý nemá rád ak mu niekto rozkazuje.“ Bruno Ciberej a jeho hlas nesmú chýbať pri žiadnej Miss. Keďže tentokrát sa Miss konala ďaleko od Bratislavy, spýtali sme sa ho ako najradšej cestuje: „Cestujem autom, ale keď idem napríklad do Prahy, rád idem vlakom. Je to bezpečnejšie, nemám s tým pro- blém. Vlak je oveľa pohodlnejší, vyberiem si počítač a môžem pracovať.´´ Vyhrala Miss Brunova favoritka? ,,Mal som niekoľko typov, ale ani jedna z nich nezvíťazila. Koľko ľudí, toľko názorov. Celkovo si však myslím, že sa úroveň, čo sa týka krásy v súťaži zlepšuje. Baby na Slovensku o seba stále viac dbajú.´´

Lucia Hablovičová zo súťaže minulý rok definitívne odišla, no v Poprade bola aj tak. :,,Tento rok som bola supervízorkou. Pomáhala som Tamare Heribanovej a ra- dila som jej. Určite to nie je môj návrat, Ta- mara to zvládla výborne´´,pochválila Lucia priateľku. Jozef Heriban, otec riaditeľky Tamary Heribanovej si myslí, že jeho dcéra by sa nemala vzdať ani písania kníh ani práce v šoubiznise: ,,Tamarka je taký špeciálny človek, ona môže robiť obidve cesty. Bola by škoda ak by jednu z nich vypustila, mne sa páči v obidvoch rolách.´´ Prvá Vicemiss Dušana Lukáčová sa netají láske ku knihám a jej najobľúbenejším filmom je alter- natívny Mechanický pomaranč:,, Môže sa zdať zvláštne, že som sa dala na túto cestu, no život je nevyspytateľný. A som rada, že som tu mala úspech´´, vysvetľuje nezvyklú kombináciu 19- ročná študentka žurnalistiky. Na after party sa dobre bavili Richard Havrilla, bývalý futbalový rozhodca FIFA s manželkou Miriam. Missky v spoločnosti „novej tváre“ súťaže Tamary Heribanovej

Katedrála NOTRE- DAME N ázov slávnej parížskej katedrály je odvodený od mena Panny Márie – „Našej pani“, ktorý je často používaný pre stavby a inštitúcie odvolávajúce sa k matke Ježiša Krista. Katedrála sa nachádza v časti Starého mesta parížskeho - Íle de la Cité , čo znamená Ostrov starého mesta. Magické miesto, kde sa od pradávna konali galské náboženské kultové obrady a neskôr, v Gal- sko- Rímskej ére, kedy sa Paríž nazýval Lutetiou sa tu nachádzal chrám zasvätený Jupiterovi. Tak, ako sa rozpadla Rímska ríša, roz- padol sa aj náboženský stánok. Mramor a tehly boli rozkradnuté a postupne ostávalo len torzo rím- skej stavby. Nastupujúci Frankovia ju ešte využívali ako miesto, kde sa vykonávala spravodlivosť. Prišlo 12. storočie, katolícky Paríž sa prudko rozvíjal a stal sa bohatým a vplyvným mestom, ktoré sa pokla- dalo za konkurenta Ríma. No na to, aby sa stalo skutočným centrom Európy a kresťanskej civilizácie mu stále niečo chýbalo. Parížania síce tvrdili, že ich mesto je sväté, ukované v ohni a viere, ale svedec- tvo vytesané v kameni mu chýbalo. Jednoducho povedané, ak v meste nebola katedrála s duchovným a ar- chitektonickým významom , ťažko sa mohlo porovnávať s metropol- ami kresťanstva. V tých časoch úvahy o postavení chrámu naberali stále reálnejšie kontúry. Šedá eminencia, učiteľ a priateľ kráľa Ľudovíta VII, držiteľ moci, umelecký impresário, novátor a jeden z najvýznamnejších mužov v dejinách umenia Suger, opát kláštora v Saint-Denis, neprestajne propagoval výstavbu katedrály v novom architektonickom štýle, s jeho obrovskými možnosťami pri výstavbe. Zomrel síce v roku 1151, teda 12 rokov pred položením základných kameňov, ale stihol budúcemu chrámu darovať / v presvedčení, že katedrála sa začne čoskoro stavať/ prekrásnu vitráž, velebiacu pannu Máriu, ktorá bola do stavby nao- zaj zabudovaná. Žiaľ, tak ako jeho oko ani naše dnes ju nemôže vidieť, nakoľko bola v roku 1731 barbarsky rozbitá a zničená. V roku 1163 sa posmrtne Sugerova vízia naplnila. Boli položené základné kamene novej baziliky, ktorá mala prevýšiť všetko, čo si vedel dovtedajší kresťanský svet predstaviť. Začala sa budovať katedrála, ktorá bude stáť na vodách Seiny ako majestátna loď. Dozoru nad výstavbou sa ujal Maurice De Sulla, syn roľníka, ktorý to dotiahol až na parížskeho biskupa. Hovorí sa, že stavbu navštevoval takmer denne a dokonca veľkú časť prác financo- val z príjmov zo svojich pozemkov. Začalo sa búraním starého merovejovského kostola Saint- Étiene a starého priľahlého trhu. V roku 1180 už bola postavená hlavná chrámová loď a práce pokračovali rýchlym tempom. Gotický sloh stavby ( pôvodne hanlivý názov narážajúci na kmeň Gótov, teda barbarský, primi- tívny) mal svojrázne parížske črty. Pred prehnanou dekoráciou sa dávala prednosť dokonalému detailistickému prevedeniu. Parížski remeselníci boli známi svojou dokonalou a jemnou prácou s kameňom, čo využívali na stavbe svojho diela. Kameň dovážali z Vaugirardu a Montrouge. Aby ho mohli vôbec dopraviť do srdca mesta museli labyrintom Íle de la Cité prerážať nové ulice. De Sulla zomrel 20 rokov po začatí výstavby a za svoj život zhliadol iba dokončený oltár. Notre Dame zmenil od základov tvár Paríža, bola to najvyššia budova v dejinách mesta. Bolo ju vidieť na kilo- metre ďaleko a jeho sláva sa ako symbol novej civilizácie šírila po celej Európe . Samotní Parížania sa chodili dívať na mesto z vtáčej per- spektívy vysokých veží a sami boli šokovaní, aký je Paríž obrovský. Život v okolí stavby sa rozprúdil na plné obrátky a toto miesto sa stalo doslova stredom a centrom Paríža, v ktorom nastal pulzujúci život. No okolie sa zaplavilo aj žobrákmi, prostitútkami, často sa odtiaľ šírili choroby, epidémie chol- ery a súčasťou bol aj zápach z roz- padávajúcich sa mŕtvol , unášaných Seinou . Stavba bola dokončená v roku 1245 a v rokoch 1300 až 1330 boli dostavané oporné oblúky. Už počas výstavby sa v katedrále konali výz- namné politické zhromaždenia, čo pokračovalo aj v ďalšom období. Prebiehali tu korunovácie kráľov, súdne procesy vrátane toho, ktorý sa vzťahoval k Jane z Arku. Kona- la sa tam slávna zvláštna svadba, keď nevesta Markéta z Valois stála pred oltárom sama a jej nastávajúci hugenot Henrich Navarrský musel ostať kvôli svojmu náboženskému presvedčeniu pri dverách chrámu. V prvom rade to ale bolo miesto života obyčajných Parížanov, do ktorého sa chodili modliť a z času na čas aj pohoršovať nad skazenosťou mesta. Na začiatku 16.storočia boli mravy také nízke, že prostitútky sa bez zábran usadzovali v hlavnej lodi a ponúkali sa modliacim. Počas 17. a 18. storočia, keď už pôvodný gotický štýl nebol „moderný“, boli farebné sklá nahradené čírym sklom, hrobky boli zničené a chór bol prestavaný v barokovom štýle. Revolúcia v roku 1789 , známa aj dobytím nenávidenej Bast- ily a vypálením kostolov sa podpísala aj pod samotný chrám. Našťastie ani najateistickejší revolucionári si nedovolili verejne navrhnúť aby bol zbúraný, ale vymysleli mu iné funkcie. Bol po- menovaný Chrám rozumu , neskôr kultu Najvyššej bytosti a na jeho hlavnom oltári predvádzal baletný súbor z Opery „ tanec ro- zumu“ ,tiež slúžil ako sklad vína a jedla. Sochám na fasáde kate- drály, o ktorých si revolucionári mysleli, že sú to francúzski králi odbili hlavy. V skutočnosti to boli hlavy kráľov Judeje a v roku 1975 boli objavené v podzemných útrobách chrámu. Po prevzatí moci Napoléonom Bonapartom boli obnovené pôvodné funkcie katedrály a Napoléon tu sám seba korunoval za cisára.

V 30 - tych rokoch 19. storočia bola katedrála rekonštruovaná architektom Viollet-le-Ducom, čo malo za následok častú kritiku, že je to už len napodobenina starého gotického slohu. Dnes je Notre Dame stále jednou z najnavštevovanejších turi- stických pamiatok Paríža a jed- nou z najväčších katedrál na svete. Päť loďová bazilika s krátkou priečnou loďou je dlhá 130 metrov s rebrovou klenbou, vysokou 37 metrov. Na západnom konci baziliky stoja dve veže vysoké viac ako 90 metrov (cca 30 poschodový dom) s 387 schodmi. Stredná veža má takmer 116 metrov. Plocha 176 - tich farebných vitrážových okien zaberá tak- mer 2000 m². Hlavná fasáda s vchodom do katedrály je zdobená troma portálmi. Nad nimi je galéria s postavami 28 biblických kráľov a nad nimi je obrovské rozetové okno s farebnými sklami z 13. storočia. Nad ním sa na- chádza veľká stĺpová galéria a nad ňou chrliče v podobe démonov a chimér. V chráme sa nachádza množstvo vzácnych umeleckých prvkov vrátane sochy Panny Márie, slávnej Notre-Dame de Paris, ktorá dala chrámu pomenovanie. Hovorí sa, že Notre Dame je aj miestom, kde sa nachádzajú vzácne kresťanské relikvie. Rúcho Matky Božej, ktoré mala údajne pri narodení Ježiša. Relikvia vraj spôsobila mnohé zázraky, čím sa toto miesto stalo vyhľadávaným miestom pútnikov z celého sveta. Zvyšky Kristovej tŕňovej koruny, ktorú v roku 1239 kúpil francúzsky kráľ Ľudovít IX. za 123 000 zlatých. V tom čase vraj mala 76 tŕňov, ale francúzski králi postupne takmer všetky rozpreda- li alebo darovali. Zvyšky vraj boli v roku 1806 umiest- nené práve v Notre Dame a nachádza- jú sa tam dodnes. Úchvatným zá- žitkom je počuť organ, ktorý doslova rozvibruje celý chrám. Mimoriadne čisté tóny vydáva aj 13 ton ťažký zvon, vraj preto, že bohaté parížske dámy pri odlievaní zvonu hádzali do roztaveného bronzu strieborné a zlaté šperky. Hovori sa, že hlavným motívom stavby je skrytý význam katedrály. Tieto mystické predstavy propagovali hlavne myslitelia 19. storočia, spájajúci modernú vedu s vecami nadprirodzenými. Boli presvedčení, že ide o posvätnú geometriu plnú symbolov, ktoré môžu odhaliť hermetickú filozofiu. Dokonca sa tvrdilo, že v katedrále je ukrytý kameň mu- drcov, tzv. Zelený lev, ktorý tam ukryl jeden z prvých biskupov Notre Damu Viliam Parížsky. Miesto, kde sa môže nachádzať vraj naznačuje socha vrany sediaca na ľavej strane portálu. Hlavu má v ostrom uhle otočenú do katedrály a jej pohľad vraj smeruje niekam k mystickému kameňu. V tomto duchu alchymistickej filozofie vo vzťahu k Notre Dame pokračovala aj surrealistická tradí- cia, vedená básnikom André Bretonom. Najpríťažlivejšie a najzáhadnejšie však pôsobili spisy ich súčasníka „ Fulcanelliho“, človeka, o ktorom si nebol nikto istý či vôbec existoval, napriek tomu, že jeho navštívenka bola často nechávaná v podniku Le Chat Noire na Montparnasse a v módnych lokáloch tohoto obdobia. Jeho najslávnejšia kni- ha, vydaná v roku 1926 tvrdi, že rozlúštil tajomstvo Notre Dame. Možno to bol šarlatán, no kniha bola majstrovsky napísaná, plná duchaplných slovných hračiek a tajomných narážok a pôsobí veľmi záhadne. Spravila z neho legendu parížskeho okultného podzemia a v avantgardných kruhoch surrealizmu a experi- mentálnej psychiatrie. Kniha hovorí o kameňoch z Notre Dame ako o „pomníku konca časov.“ Niekto povedal, že Notre Dame je symbolom nádeje, zna- mením transcendencie, domovom mučiteľov inkvizície, základňou pútnikov, chrámom rozumu, úkrytom kúzelníkov, chrámom ci- sárov, alebo proste pasca na turistov. Záleží na uhle pohľadu. (ban)

William, Kate a Aston Martin U ž dlho pred svadbou princa Williama a Kate Middletonovej – dnes sú z nich voj- voda a vojvodkyňa z Cambridge – sliedili médiá po každom možnom i nemožnom detaile chystaného veľkolepého sobáša. Pátrali aj po tom, ako sa dopraví Kate do Westminster Abbey a čím sa dopraví už zosobášený pár do Buckinghamského paláca. Napokon bola zverejnená oficiálna infor- mácia, že do kostola sa Kate povezie v špeciálne upravenej limuzíne Rolls-Royce Phantom VI, ktorú združenie britského automobilového prie- myslu darovalo kráľovnej Alžbete II. v roku 1977, pri príležitosti strieborného (25-ročného) výročia jej panovania. No a po obrade sa manželia už spolu viezli do Buckinghamského paláca na tradičnejšom dopravnom prostriedku, na jednom z kráľovských kočov (State Landau), ktorý bol vyrobený v roku 1902 pre kráľa Eduarda VII. Jednu informáciu sa ale žiadnemu médiu zrejme nepodarilo zistiť. Nikto – teda okrem zasvätených – netušil, aké prekvap- enie pripravia novomanželia pre davy, ktoré lem- ovali trasu z Buckinghamského paláca do Clar- ence House. Pár absolvoval túto relatívne krátku cestu v otvorenom kabriolete Aston Martin DB6 Volante, ktorý riadil sám vojvoda z Cambridge alias princ William! Udialo sa to nečakane a za relatívne malých bezpečnostných opatrení, pretože za ka-brioletom šlo len jedno vozidlo Range Rover s členmi ochranky a nad ním letel jeden záchranný vrtuľník RAF z tej istej perute, ktorej príslušníkom je aj William. Kabriolet, v ktorom sa novomanželia odviezli, je vzácnym vozidlom, pretože ide o auto, ktoré Williamovmu otcovi, princovi Charlesovi, venovala k 21. narodeninám jeho matka, kráľovná Alžbeta II. Vozidlo bolo vyzdobené tak, ako je to obvyklé u vozidiel, odvážajúcich novomanželov. Na prednej maske bola veľká červená plastová tabuľka s písmenom L (learner, čiže žiak) a na zad- nom nárazníku boli upevnené farebné balóniky. Vzadu mal kabriolet poznávaciu značku JU5T WED, čo je celkom vtipná obmena značky JUST WED, čiže práve zosobášení. Povedzme si ešte základné informácie o type DB6. Vývoj tohto modelu začal dôkladným tes- tovaním predchádzajúceho modelu DB5 v aero- dynamickom tuneli. Inžinieri zistili, že príčinou

zníženia trakcie zadných kolies modelu DB5 pri jazde vysokými rýchlosťami je aerodynamické nadnášanie. Karoséria bola preto zvýšením stre- chy a úpravou zadnej časti zmenená tak, aby sa efekt nadnášania minimalizoval. Zvýšenie strechy a predĺženie rázvoru viedlo k zväčšeniu vnú- torného priestoru. Nový model DB6 predstavila firma Aston Mar- tinalondýnskomautosalónevroku 1965. Vozidlo je postavené na pod- vozku s rázvorom 2 578 mm, jeho dĺžka je 4 623 mm, šírka je 1 676 mm a výška 1 359 mm. Hmotnosť vozidla je temer 1 500 kg. Motor bol prevzatý z predchádzajúceho modelu DB5. Ide o štvorlitrový ra- dový šesťvalec, vystrojený dvomi vačkovými hriadeľmi v hlave val- cov. Možno pripomenúť, že mo- tor nebol vystrojený systémom vstrekovania paliva, ale na prípravu zmesi slúžili tri karburátory firmy SU. Motor dosahoval max- imálny výkon 210 kW pri 5 500 ot/min. Verzia DB6 Vantage bola poháňaná motorom, ktorého výkon bol zvýšený (zvýšením kompresného pomeru) na 242 kW pri 5 750 ot/min. Vozidlo sa vyrábalo aj ako kabriolet, ktorý firma Aston Martin po prvý raz v svojej histórii označila talianskym výrazom Volante. Dominantným prvkom kokpitu s klasic- kými prístrojmi je veľký volant, ktorého veniec je z lešteného dreva. Aston Martin DB6 zrýchli z 0 na 60 míľ za hodinu (96 km/h) za 8,4 sekundy a jeho maximálna rýchlosť je 241 km/h. Kabriolet, ktorým sa William a Kate viezli, je unikátny tým, že princ Charles, známy svojím ekologickým zmýšľaním, si nechal motor vozidla upraviť na spaľovanie biopa- liva. Výkon takto upraveného motora však nie je známy. Posledné vozidlo typu DB vyrobila firma Aston Martin v januári 1971.Mimochodom, princ William vraj vlastní Audi S4 a Kate jazdí na Audi A3, no, príliš britské to nie je... RM

Usáma bin Ládin Bohatý terorista, ktorý postavil svet do pozoru Usáma bin LádinUsáma bin Ládin Bohatý terorista, ktorý postavil svet do pozoruktorý postavil svet do pozoru P redstava teroristu ako hlúpeho fanatického samovražedníka môže sedieť na Ládinovych obdivovateľov. On sám bol vzdelaný, charizmatický vodca z bohatej rodiny. A práve o to nebezpečnejší. Opísať presne život Usámu bin Ládina je takmer nemožné. Rôzne zdroje si často protirečia, poskytujú neoverené informácie a aj tie sa môžu zmietať v chaose záujmov. Tento článok má za cieľ stručne predstaviť život Usámu bin Ládina a jeho cestu k statusu nahľadanejšieho teroristu sveta. Tvrdé detstvo a VIP rodina Saudská Arábia, 10. Marec 1957. Krajina, ktorá len pred niekoľkými rokmi našla obrovské zásoby ropy začína bohatnúť. Práve tu a vtedy sa narodil Usáma, ako siedmy syn Mohammeda. Neskôr mal okolo 50 polovičných súrodencov, keďže jeho otec mal 22 manželiek. Mohammed bol príkladom človeka, ktorý sa z chudáka stal bohatým a váženým mužom. Z Jemenu prišiel do Saudskej Arábie niekedy v tridsiatych rokoch a začínal ako poslíček na letisku. Keď zomieral, mal najvačšiu stavebnú spoločnosť v krajine. Bin Ládin construction group nebola len najvačšou saudsko- arabskou stavebnou firmou, ale mala najvačšie zákazky po celom blíz- kom a strednom východe. Rekonštruovala dokonca mešitu Al- Aksá v Jeruzaleme a mešity v Mekke a Medine, teda v troch najposvätnejších moslimských mestách. Ládinovské firmy boli úzko spojené s krá- ľovskou saudskoarabskou rodinou. Toto spojenie bolo také tesné, že sa presne nedala určiť hodnota ich majetku, keďže sa miešal s tým kráľovským. Aby Usámov otec všetko toto vybudoval, musel byť tvrdý človek. Hovorí sa o ňom ako o veľmi nábožnom mužovi, bol veľmi pokorný a veľkodušný. Za to, že robil poslíčka sa nehanbil a vak, ktorý pri svojej práci používal mal vystavený vo vstupnom salóne svojho paláca. Od detí vyžadoval disciplínu a dôsledné plnenie sľubov a povinností. Vytváral im denný program, ktorý museli dodržiavať. Usáma však o svojho otca prišiel veľmi skoro, mal len 13 rokov. Roky štúdia, Moslimské bratstvo Bol vychovávaný k zodpovednosti a k nábožnosti, s otcovou smrťou sa musel rýchlo vyrovnať. Do prvého manželstva vstúpil v 17 rokoch. Zobral si 15 ročné dievča zo Sýrie ( aj jeho mama bola Sýrčanka) a naplno sa venoval škole. Študoval na univerzite kráľa Abdula- Azísa v meste Jeddah tech- nické vedy, verejnú správu a obchod. Počas školy sa zaujímal aj o islamskú filozofiu, ovplyvnili ho napríklad Mohammed Quttub, slávny spisovateľ a filozof. Okrem toho sa stával stále radikálnejším a vstúpil do dnes často spomínaného Moslimského bratstva. Afganistan, Sovietsky Zväz, Bin Ládin sa začína angažovať Po škole pracoval v rodinnej spoločnosti až dovtedy, keď Sovietsky Zväz zaútočil na Afganistan. V roku 1979 požiadal saudskoarabský princ Turki svojho priateľa Usámu bin Ládina, aby pomohol zorganizovať bojovníkov, ktorí by v Afganistane bojovali proti Sovietom. Usáma šiel na hranicu Paki- stanu s Afganistanom, kde našiel odhodlaných, ale veľmi schaotizovaných vojakov. Podarilo sa mu týchto bojovníkov zorganizovať a okrem výcviku im priniesol aj ideológiu svätej vojny proti Sovietom. Pre samého Usámu boli jeho úspechy prekvapením. Bol relatívne hanblivým a tichým človekom, no jeho sláva začala prudko rásť. Po istom čase neorganizoval útoky len z hraníc, ale vybral sa priamo do Afganistanu, kde začal zakladať nové tábory. Bojoval s finančnou a vojenskou podporou USA a Saud- skej Arábie, ako sa ukázalo úspešne. Koniec vojny, začiatok novej Vypracoval sa až na druhého muža vojenskej organizácie, ktorá bojovala proti Sovietom. Jej vodca Abdallah Youcef bol zastrelený v poslednom roku bojov, v roku 1989 a tak sa Usáma dostal na čelo organizácie, ktorá tvorila základ Al- Káidy. Keď Sovieti ohlásili odchod z Afgaistanu, bojovníci pod Usámovým vedením chceli pokračovať a napriek ruskej kapitulácii sa vojensky zmocniť hlavného mesta Kábulu. Tu však bin Ládin narazil. Saudská Arábia aj USA stopli finančnú pomoc a z tohto kon- fliktu sa stiahli. Keď sa v roku 1990 vrátil z Afganistanu do Saudskej Arábie, bol hrdinom. Ľudia ho oslavovali, mal prednášky v mešitách, na školách a na námestiach. Všade hovoril o svätej vojne, tá však už nemala byť proti Sovietskemu Zväzu, ale proti západu. Verboval ľudí do svojej organizácie, no spojenectvo USA

a Saudskej Arábie sa mu nepáčilo. Sláva medzi ľuďmi pretrvávala, no náklonnosť kráľovskej rodiny začala klesať. Jeho stúpajúci fanatiz- mus začal byť pre relatívne umiernené kráľovstvo nebezpečným. Keď začala vojna v zálive, ponúkol Saudskej Arábii svojich bojovníkov na ochranu hraníc s Irakom. Kráľ Fahd to odmietol a rozkamarátenie Usámu s kráľovskou rodinou bolo dovŕšené. Obvinil ich z korupcie a opustil krajinu. Saudská Arábia ho zbavila občianstva a Usáma sa usadil v Sudáne. Tam žil až do roku 1996. V týchto rokoch sa začali objavovať prvé správy o teroristických útokoch zorganizovaných Al- Káidou pod vedením bin Ládina. Ako sa stal Usáma teroristom Zatiaľ čo predtým sa tento muź dal označiť za vojaka a bojovníka, teraz sa stával naozajstným teroristom. Al- Káida zorganizovala útok proti americkým vojakom v Jemene. Počas pobytu v Sudáne však neprejavoval len ničiteľské chúťky. Krajina sa zmietala v politických problémoch a potrebovala znovu vybudovať infraštruktúru. Usáma tu teda založil vlastnú stavebnú firmu a stavby aj sám sponzoroval. Krajina ho brala ako jedného z mála ľudí, ktorí sa jej neotočili chrbtom. Terorizmus však bola aj tak jeho hlavná aktivita. V roku 1993 sa prvýkrat zoznámil s newyorskými dvojičkami, kde ľudia ktorých sponzoroval nechali vybuchnúť bomby a zabili 6 ľudí. Atentát na egyptského prezidenta Husniho Mubaraka v roku 1995, v roku 1996 vyzval všetkých mudžahedínov na boj proti USA, čím si znich oficálne spravil nepriateľov. Zo Sudánu do Afganistanu, až na Manhattan Usáma sa premiestnil do Afganistanu v roku 1996. Ten už bol pod kontrolou Talibanu, spriateleného s Al- Káidou. Práve tu sa po dlhodobom odmietaní médií rozhodol využívať túto možnosť propagandy. Prijal tím televízie ABC a neskôr zorganizoval niečo ako tlačovú konferenciu. Z Afanistanu boli jeho teroristické útoky ešte silnejšie a pri útokoch v Afrike na americké ambasády zomreli stovky ľudí. Usáma sa dostal na zoznam najhľadanejších zločincov a Amerika sa rozhodla dolapiť ho. Pri špeciálnej misii zaútočil na tábor Khost, no Ládin mal neuveriteľné šťastie a podarilo sa mu tesne utiecť. Od tej doby sa však začal naozaj ukrývať a robil rôzne bezpečnostné opatrenia. Pohár trpezlivosti pretiekol západu po 11. Septembri 2001 pri útoku na dvojičky a Pentagon. Bush vyhlásil Afganistanu vojnu s cieľom zničiť Taliban aAl- Káidu a chytiť Usámu. Američania predpokladali, že sa skrýva v afgánskych nedostupných horách. Bin Ládin pravidelne púšťal na verejnosť videá s teroristickými hrozbami a vyzýval svojich stúpencov k džihádu proti západu. Napriek sume 50 mi- liónov dolárov, ktorá bola vypísaná na jeho hlavu a dvom vojnám, ktoré vznikli v súvislosti s jeho útokmi sa ho podarilo nájsť a zabiť až teraz, 2. mája 2011 po desiatich rokoch od útokov na New York, nie v Afganistane, ale v Pakistane, vo vilovej štvrti v meste neďaleko hlavného pakistanského mesta Islamabád. Aký bol vlastne človek? Hovorilo sa o ňom ako o veľmi priateľskom a veľkodušnom človeku voči svojím bojovníkom, ktorý nemal problém prísť medzi nich, a napríklad im navariť. Nepotrpel si na luxus a väčšinou žil v jednoduchých vojenských podmienkach. Bol hanblivý, málo sa smial a tváril sa seriózne. Údajne neznášal čokoľvek moderné, vyhýbal sa elektronike a mnoho vecí zakazoval aj svojim deťom. Podľa slov jednej z jeho manželiek trpel astmou, no od- mietal brať akékoľvek lieky. Mal 5 manželiek a 20 detí, veľká časť jeho rodiny, najmä jeho bratia, sa k nemu nehlásia. Jeho meno škodí ládinovským stavebným firmám. Práve preto sa pochybuje o skutočnosti, že on sám platil svoje te-roristické a bojové akcie. Po jeho smrti ho rodná Saudská Arábia odmietla zobrať a pochovať jeho telo. Podľa oficiálnych informácií ho americkí vojaci zhodili do Arabského mora. Napriek tomu, že mnohí jeho najbližší ho odvrhli a stal sa takpovediac čiernou ovcou rodiny, je pre mnohých stále hrdninom, ktorý sa postavil západu. Pre vačšinu sveta je však vrahom a teroristom. Usáma bin Muhammad bin Awad bin Lá- din, ako znie celé jeho meno, je typickým príkladom toho, ako môže fanatizmus zmeniť inteli- gentného človeka na krutého zločinca vraždiaceho nevin- ných ľudí. Peter Baník ml. a Saudskej Arábie sa mu nepáčilo. Sláva medzi ľuďmi pretrvávala, no náklonnosť kráľovskej rodiny začala klesať. Jeho stúpajúci fanatiz- mus začal byť pre relatívne umiernené kráľovstvo nebezpečným. Keď začala vojna v zálive, ponúkol Saudskej Arábii svojich bojovníkovmus začal byť pre relatívne umiernené kráľovstvo nebezpečným. Keď začala vojna v zálive, ponúkol Saudskej Arábii svojich bojovníkov na ochranu hraníc s Irakom. Kráľ Fahd to odmietol a rozkamarátenie Usámu s kráľovskou rodinou bolo dovŕšené. Obvinil ich z korupcie a opustil krajinu. Saudská Arábia ho zbavila občianstva a Usáma sa usadil v Sudáne. Tam žil až do roku 1996. V týchto rokoch sa začali objavovať prvé správy o teroristických útokoch zorganizovaných Al- Káidou pod vedením bin mus začal byť pre relatívne umiernené kráľovstvo nebezpečným. Keď začala vojna v zálive, ponúkol Saudskej Arábii svojich bojovníkov na ochranu hraníc s Irakom. Kráľ Fahd to odmietol a rozkamarátenie Usámu s kráľovskou rodinou bolo dovŕšené. Obvinil ich z korupcie a opustil krajinu. Saudská Arábia ho zbavila občianstva a Usáma sa usadil v Sudáne. Tam žil až do roku 1996. V týchto rokoch sa začali objavovať prvé správy o teroristických útokoch zorganizovaných Al- Káidou pod vedením bin Ládina. Ako sa stal Usáma teroristom Zatiaľ čo predtým sa tento muź dal označiť za vojaka a bojovníka, teraz sa stával naozajstným teroristom. Al- Káida zorganizovala útok proti americkým vojakom v Jemene. Počas pobytu v Sudáne však neprejavoval len ničiteľské chúťky. Krajina sa zmietala v politických problémoch a potrebovala znovu vybudovať infraštruktúru. Usáma tu teda založil vlastnú stavebnú firmu a stavby aj sám sponzoroval. Krajina ho brala ako jedného z mála ľudí, ktorí sa jej neotočili chrbtom. Terorizmus však bola aj tak jeho hlavná aktivita. V roku 1993 sa prvýkrat zoznámil s newyorskými dvojičkami, kde ľudia ktorých sponzoroval nechali vybuchnúť bomby a zabili 6 ľudí. Atentát na egyptského prezidenta Husniho Mubaraka v roku 1995, v roku 1996 vyzval všetkých mudžahedínov na boj proti USA, čím si znich oficálne spravil nepriateľov. Zo Sudánu do Afganistanu, až na Manhattan Usáma sa premiestnil do Afganistanu v roku 1996. Ten už bol pod kontrolou Talibanu, spriateleného s Al- Káidou. Práve tu sa po dlhodobom odmietaní médií rozhodol využívať túto možnosť propagandy. Prijal tím televízie ABC a neskôr zorganizoval niečo ako tlačovú konferenciu. Z Afanistanu boli jeho teroristické útoky ešte silnejšie a pri útokoch v Afrike na americké ambasády zomreli stovky ľudí. Usáma sa dostal na zoznam najhľadanejších zločincov a Amerika sa rozhodla dolapiť ho. Pri špeciálnej misii zaútočil na tábor Khost, no Ládin mal neuveriteľné šťastie a podarilo sa mu tesne utiecť. Od tej doby sa však začal naozaj ukrývať a robil rôzne bezpečnostné opatrenia. Pohár trpezlivosti pretiekol západu po 11. Septembri 2001 pri útoku na dvojičky a Pentagon. Bush vyhlásil Afganistanu vojnu s cieľom zničiť Taliban aAl- Káidu a chytiť Usámu. Američania predpokladali, že sa skrýva v afgánskych nedostupných horách. Bin Ládin pravidelne púšťal na verejnosť videá s teroristickými hrozbami a vyzýval svojich stúpencov k džihádu proti západu. Napriek sume 50 mi- liónov dolárov, ktorá bola vypísaná na jeho hlavu a dvom vojnám, ktoré vznikli v súvislosti s jeho útokmi sa ho podarilo nájsť a zabiť až teraz, 2. mája 2011 po desiatich rokoch od útokov na New York, nie v Afganistane, ale v Pakistane, vo vilovej štvrti v meste neďaleko hlavného pakistanského mesta Islamabád. Aký bol vlastne človek? Hovorilo sa o ňom ako o veľmi priateľskom a veľkodušnom človeku voči svojím bojovníkom, ktorý nemal problém prísť medzi nich, a napríklad im navariť. Nepotrpel si na luxus a väčšinou žil v jednoduchých vojenských podmienkach. Bol hanblivý, málo sa smial a tváril sa seriózne. Údajne neznášal čokoľvek moderné, vyhýbal sa elektronike a mnoho vecí zakazoval aj svojim deťom. Podľa slov jednej z jeho manželiek trpel astmou, no od- mietal brať akékoľvek lieky. Mal 5 manželiek a 20 detí, veľká časť jeho rodiny, najmä jeho bratia, sa k nemu nehlásia. Jeho meno škodí ládinovským stavebným firmám. Práve preto sa pochybuje o skutočnosti, že on sám platil svoje te-roristické a bojové akcie. Po jeho smrti ho rodná Saudská Arábia odmietla zobrať a pochovať jeho telo. Podľa oficiálnych informácií ho americkí vojaci zhodili do Arabského mora. Napriek tomu, že mnohí jeho najbližší ho odvrhli a stal sa takpovediac čiernou ovcou rodiny, je pre mnohých stále hrdninom, ktorý sa postavil západu. Pre vačšinu sveta je však vrahom a teroristom. Usáma bin Muhammad bin Awad bin Lá- din, ako znie celé jeho meno, je typickým príkladom toho, ako môže fanatizmus zmeniť inteli- gentného človeka na krutého zločinca vraždiaceho nevin- ných ľudí. Peter Baník ml. mus začal byť pre relatívne umiernené kráľovstvo nebezpečným. Keď začala vojna v zálive, ponúkol Saudskej Arábii svojich bojovníkov na ochranu hraníc s Irakom. Kráľ Fahd to odmietol a rozkamarátenie Usámu s kráľovskou rodinou bolo dovŕšené. Obvinil ich z korupcie a opustil krajinu. Saudská Arábia ho zbavila občianstva a Usáma sa usadil v Sudáne. Tam žil až do roku 1996. V týchto rokoch sa začali objavovať prvé správy o teroristických útokoch zorganizovaných Al- Káidou pod vedením bin Zatiaľ čo predtým sa tento muź dal označiť za vojaka a bojovníka, teraz sa stával naozajstným teroristom. Al- Káida zorganizovala útok proti americkým vojakom v Jemene. Počas pobytu v Sudáne však neprejavoval len ničiteľské chúťky. Krajina sa zmietala v politických problémoch a potrebovala znovu vybudovať infraštruktúru. Usáma tu teda založil vlastnú stavebnú firmu a stavby aj sám sponzoroval. Krajina ho brala ako jedného z mála ľudí, ktorí sa jej neotočili chrbtom. Terorizmus však bola aj tak jeho hlavná aktivita. V roku 1993 sa prvýkrat zoznámil s newyorskými dvojičkami, kde ľudia ktorých sponzoroval nechali vybuchnúť bomby a zabili 6 ľudí. Atentát na egyptského prezidenta Husniho Mubaraka v roku 1995, v roku 1996 vyzval všetkých mudžahedínov na boj proti USA, Usáma sa premiestnil do Afganistanu v roku 1996. Ten už bol pod Práve tu sa po dlhodobom odmietaní médií rozhodol využívať túto možnosť propagandy. Prijal tím televízie ABC a neskôr zorganizoval niečo ako tlačovú konferenciu. Z Afanistanu boli jeho teroristické útoky ešte silnejšie a pri útokoch v Afrike na americké ambasády zomreli stovky ľudí. Usáma sa dostal na zoznam najhľadanejších zločincov a Amerika sa rozhodla dolapiť ho. Pri špeciálnej misii zaútočil na tábor Khost, no Ládin mal neuveriteľné šťastie a podarilo sa mu tesne utiecť. Od tej doby sa však začal naozaj ukrývať a robil rôzne bezpečnostné opatrenia. Pohár trpezlivosti pretiekol západu po 11. Septembri 2001 pri útoku na dvojičky a Pentagon. Bush vyhlásil Afganistanu vojnu s cieľom zničiť Taliban aAl- Káidu a chytiť Usámu. Američania predpokladali, že sa skrýva v afgánskych nedostupných horách. Bin Ládin pravidelne púšťal na verejnosť videá s teroristickými hrozbami a vyzýval svojich stúpencov k džihádu proti západu. Napriek sume 50 mi- liónov dolárov, ktorá bola vypísaná na jeho hlavu a dvom vojnám, ktoré vznikli v súvislosti s jeho útokmi sa ho podarilo nájsť a zabiť až teraz, 2. mája 2011 po desiatich rokoch od útokov na New York, nie v Afganistane, ale v Pakistane, vo vilovej štvrti v meste neďaleko hlavného pakistanského mesta Islamabád. Hovorilo sa o ňom ako o veľmi priateľskom a veľkodušnom človeku voči svojím bojovníkom, ktorý nemal problém prísť medzi nich, a napríklad im navariť. Nepotrpel si na luxus a väčšinou žil v jednoduchých vojenských podmienkach. Bol hanblivý, málo sa smial a tváril sa seriózne. Údajne neznášal čokoľvek moderné, vyhýbal sa elektronike a mnoho vecí zakazoval aj svojim deťom. Podľa slov jednej z jeho manželiek trpel astmou, no od- mietal brať akékoľvek lieky. Mal 5 manželiek a 20 detí, veľká časť jeho rodiny, najmä jeho bratia, sa k nemu nehlásia. Jeho meno škodí ládinovským stavebným firmám. Práve preto sa pochybuje o skutočnosti, že on sám platil svoje te-roristické a bojové akcie. Po jeho smrti ho rodná Saudská Arábia odmietla zobrať a pochovať jeho telo. Podľa oficiálnych informácií ho americkí vojaci zhodili do Arabského mora. Napriek tomu, že mnohí

Mierumilovní Arrested Development na festivale Žákovic Open A k poznáte hip - hop ako gansterský a vulgárny štýl, Arrested Development Vám zmení názor. Držitelia Grammy a autori hitov ako Tennessee alebo Mr. Wen- del zavítajú na Slovensko už druhýkrát, ten- toraz na ´´kamarátsky´´ festival Žákovic Open v Trenčianskych Bohuslaviciach. Aj keď svoju zlatú éru zažívali v 90 - tych rokoch, a ich sin- gle boli na popredných miestach v hudobných rebríčkoch, ani dnes sa nestrácajú. Minulý rok vydali nový album Strong a ich klipy sa stále objavujú na MTV. Žákovic Open okrem tohto headlinera privíta českú hviezdu Davida Kolle- ra( ex-Lucie) Mig 21 s Jiřím Macháčkom(film Samotári), Hex, Paru, punkovú legendu Zónu A, alebo slovenský hip-hop AMO. Ak chcete získať 2 lístky na tento festival, pošlite na banicow@banicow.sk do 15. júna 2011 správnu odpoveď na otázku: Koľko cien Grammy ziskal headliner festivalu - skupina Arrested Development? Festival Žákovic Open 22.- 23. júla 2011, Trenčianske Bohuslavice www.zakovicopen.sk Pohoda s vážnou hudbou D eväť koncertov vážnej hudby! Aj to sa dá zažiť na tohtoročnej Pohode, ktorá prináša všetky hudobné žánre od elek- troniky až po sláčikové orchestre. Tento rok si milovníci klasiky môžu vypočuť a pozrieť Janáčkovu filharmóniu, Komorný orchester mesta Trenčín spolu so zborom ChorusAlea pod vedením Braňa Kostku, alebo projekt Cello Col- loseum s francúzsko - maďarsko - česko - slo- venským obsadením. Každoročné Vítanie slnka bude pod taktovkou speváckeho zboru Lúčnica a súčasnú klasickú hudbu predstavia Cluster Ensemble a Veni Academy Ensemble. Pre deti bude v detskom kútiku už tradične Orchester Základnej umeleckej školy Karola Pádivého z Trenčína. Spájanie nevšedného a krásneho to je to, čo festival Pohoda prináša. Nezabudnime ani na headlinerov Mobyho, Portishead, alebo Madness. Festivalové slnečnice už rastú, stačí si len kúpiť lístok a prísť špeciálnym Pohoda au- tobusom, alebo vlakom. Trenčianske letisko, 7.- 9. júla 2011 www.pohodafestival.sk

Artblog.sk K ultúry a umenia nikdy nie je dosť. Do pozornosti dávame webový portál, ktorý sa venuje výhradne umeniu, jeho všetkým druhom a štýlom. Recenzie filmov, divadelných hier a hu- dobných počinov, rozhovory a upútavky na kultúrne udalosti, reportáže, to všetko na stránke www.artblog.sk. A neobťažujú vás tam žiadne reklamy. Entrez na internete N áš časopis si môžete prečítať na in- ternete celý zadarmo. Začali sme používať novú čítaciu aplikáciu Floowie, ktorá Vám vďaka svojej multi- mediálnosti dovoľuje pohodlne prelistovať celý časopis a klikať na videá alebo od- kazy, ktoré vás priamo z článku prenesú na stránky, týkajúce sa danej témy. Okrem toho sa Vám môžeme páčiť aj na Face- booku: http://www.facebook.com/pages/ Entrez/107554003869, pripadne klasicky vpísať: časopis Entrez K nášmu internetovému vydaniu sa môžete dostať cez našu zrekonštruovanú stránku www.entrez.sk kliknutím na obálku časopisu, alebo cez Facebook.

V rásky, večný problém ženy túžiacej ostať stále sviežou a mladou. Zbaviť sa tohto symbolu zre- losti je dnes v kozmetickom priemysle vážnou témou a výrobcovia sa predbiehajú v dodávaní stále nových a modernejších produktov. Od stoviek druhov krémov, gélov, rôznych sér a do- konca, žehličiek na vrásky, vpichávaniu krvi do kože, až po mimické cvičenia. Dnes sa však stále častejšie presadzujú injekčné aplikácie botulotoxínu alebo kyseliny hya- lurónovej, pomocou ktorých, ako tvrdia výrobcovia, sa môžte zbaviť vrások veľmi rýchlo a efektne. Viete aký je medzi nimi rozdiel? Botulotoxín je jed, ale vo veľmi malých koncentráciách pôsobí ako liek. Botulotoxín-Botox pomáha redukovať mimické vrásky najmä v okolí čela, úst a očí. Po jeho injekčnej aplikácii v koncentrovanom množstve dochádza k prerušeniu svalu s nervom, ktorému nie je dovolené sa ďalej zmršťovať. No aj keď aplikácia botulotoxínu vrásky vyhladí a pomôže napnúť pleť, k jej skutočnému omladeniu nedo- chádza, pretože botox nenapomáha tvorbe kolagénu a elasténu. Preto si botox rozhodne nezamieňajte s elixírom večnej mladosti! Kyselina hyalurónová je súčasťou nášho väziva a jej primárnou funkciou je viazať vodu, čím udržuje pokožku pružnú a elastickú. Používa sa v medicíne pri operácii oka, liečení osteoartritídy, obsahujú ju prípravky na hojenie zložitých chronických rán. Procesom starnutia produkcia tejto látky v organizme klesá a naša pokožka stráca elasticitu, je menej hydratovaná v dôsledku čoho vznikajú vrásky. A práve efekt jej využitia spočíva v prinavrátení viskozity, elasticity a hydratačných vlastností koži, jednoducho povedané vrátia pokožke jej pružnosť, pričom črty tváre ostávajú dokonale zachované. Aplikuje sa vo forme gélu, tenkou ihlou do kože a podkožia. Samotná aplikácia tejto látky trvá cca 30 min. Kyselina hyalurónová je nealergénna látka, ktorá sa vstrebe za 6-18 mesiacov v závislosti od druhu aplikovaného materiálu. Pleť hydratuje, prejasňuje a pôsobí ako prevencia predčasného starnutia. Môžme ju aplikovať do nosovoústných rýh i vrások okolo úst, čo môže efektne nadvihnúť kútiky úst a zvýrazní pery. Tiež do čelových vrások, vrások nad nosom, okolo očí, alebo do mimických vrások. Nemôžme vynechať ani ošetrenie kruhov pod očami a celkovú revitalizáciu pleti. Veľkou výhodou sú dlhotrvajúce účinky a okamžitý efekt. Naviac, s ďalšími aplikáciami sa dlhotrvajúci účinok výplňového materiálu zvyšuje. Ku skutočne požadovanému výsledku je nevyhnutné stále menšie množstvo produktu, keďže účinky kyseliny hyalurónovej sú narastajúce. Takžezáverom,prečoísťpodnôž, aknemusíme.AprečoBotox,keďmôžmevyužívaťto,čojeľudskému telu prirodzenejšie a naviac aplikácia kyseliny hyalurónovej je rýchla, bezbolestná, má prirodzene pôso- biaci efekt a hlavne, je účinná. MUDr. Daniela Lukáčová Info: 0905 358 537 www.sunbeauty.sk Ako sa zbaviť vrások Botulotoxín alebo kyselina hyalurónová?

29

Superšportový Koenigsegg Agera je (podľa výrobcu) najľahším v súčasnosti vyrábaným superšportovým automobilom na svete. Vozidlo je postavené na podvozku s rázvorom 2 662 mm, jeho dĺžka je 4 296 mm, šírka 1 998 mm a výška len 1 120 mm. Predné i zadné kolesá sú zavesené na dvojitých priečnychramenách,vpreduivzadusúplynovo-kvapali- nové tlmiče s prestaviteľným tlmiacim účinkom. Zatiaľ čo väčšina výrobcov superšportových vozidiel inštaluje do svojho výtvoru osvedčený motor niektorého zo zná- mychproducentov p o h o n - n ý c h jedno- t i e k , firma Koenig- segg ide aj v tomto smere svojou cestou a vyvinula pre Ageru vlastný motor. Ide o päťlitrový vidlicový osem- valec so štyrmi ventilmi na valec, ktorý je vystrojený dvomi vačkovými hriadeľmi v hlave každého radu val- cov a prepĺňaný dvomi turbodúchadlami. Hmotnosť motora, ktorý využíva systém mastenia so suchou kľukovou skriňou, je len 197 kg. Nasávacie potrubie motora je zhotovené z uhlíkových kompozitov, vý- fukové potrubie je z nehrdzavejúcej ocele (inconel), pokrytej vrstvičkou keramiky. Zaujímavosťou je, že mo- tor môže spaľovať okrem benzínu aj biopalivo E85. Pri spaľovaní benzínu je maximálny výkon motora 691 kW a najvyšší krútiaci moment je 1 100 Nm, zatiaľ čo pri použití biopaliva E85 disponuje motor výkonom až 820 kW a krútiacim momentom 1 200 Nm. Motor poháňa zadné kolesá prostredníctvom sedemstupňovej dvoj- spojkovej prevodovky, ktorej hmotnosť je len 81 kg. Za akúsi lahôdku pre technických fajnšmekrov možno považovať tzv. dynamické prítlačné krídlo, ktorého uhol nastavenia sa mení automaticky, náporom prú- M edzi veľkými európskymi – ale vlastne aj sve- tovými – medzinárodnými autosalónmi má v istom zmysle výnimočné postavenie auto- salón v krajine, ktorá sa pýši svojou neutralitou, teda v Švajčiarsku. Áno, máme na mysli autosalón v Ženeve, ktorý je svojím spôsobom dvojnásobne „neutrálny“. Nie len že sa odohráva v neutrálnom Švajčiarsku, ale dokonca aj na pôde, ktorá je neutrálna aj takpovediac z automobilového hľadiska, pretože krajina helvétske- ho kríža nemá vlastnú automobilovú výrobu (aj keď ju niekedy mala – pamätníci si možno spomenú na firmu Monteverdi) a teda žiaden z veľkých automobilových „hráčov“ nie je v Ženeve takpovediac doma. Podľa množstva nových superšportových (a samozrejme superdrahých) automobilov, ktoré sme mali možnosť vidieť na tohtoročnom, už 81. medzinárod- nom ženevskom autosalóne, môžeme usudzovať, že svetový automobilový priemysel má zrejme už krízu, ktorá ho ostané roky posti- hla, za sebou. Jedným zo super- športových auto- mobilov, ktoré mali začiatkom marca v krásnom výstavnom areá- li Palexpo svetovú premiéru, bol aj typ Koenigsegg Agera. Nech vás netrápi, že ste o značke Koenigsegg ešte nepočuli – športové vozidlá tejto značky na našich cestách s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nestretnete a aj na európskych či amerických cestách sú skutočnou raritou. Firmu Koenigsegg založil v roku 1994 Švéd Christian von Koenigsegg. Koenigseggovým zámerom nebolo nič viac a nič menej než vyrábať superšportové automobily svetovej úrovne. Po modeloch CC8S (prvý bol dodaný v roku 2002), CCR a CCX predstavila firma Koenigsegg v Ženeve produkčnú verziu svojho prvého superšportového automobilu so slovným označením. Je to model Agera, koncepčne i tvarovo nadväzujúci na predchádzajúce modely. Nosnou časťou vozidla je mo- nokok (čosi ako tuhá priestorová škrupina) z uhlíkových kompozitov a hliníkového voštinového materiálu, ktorý sa vyznačuje mimoriadnou torznou tuhosťou, a to napriek tomu, že vozidlo má odnímateľnú striešku (možno ju uložiť do batožinového priestoru vpredu). Hmotnosť monokoku s integrovanými palivovými nádržami je len 70 kg. Hmotnosť celého vozidla (bez prevádzkových kvapalín) je len 1 330 kg, takže Agera

diaceho vzduchu. Technickou zaujímavosťou je aj strešná schránka (strešný box) z uhlíkových kompozi- tov, vyvinutá firmou Thule. Integrálnou súčasťou tejto schránky je aj strešný panel, takže schránka sa nasad- zuje na vozidlo namiesto bežnej odnímateľnej striešky. Koenigsegg Agera R (motor tejto verzie spaľuje palivo E85) zrýchli na 100 km/h za 2,9 sekundy a za 7,5 sekun- dy po štarte už uháňa rýchlosťou 200 km/h. Teoretická maximálna rýchlosť vozidla je vyše 420 km/h, výrobca ju však elektronicky obmedzil na stále ešte úctyhod- ných 375 km/h. Pri dodržaní stanovených podmienok však výrobca môže toto obmedzenie na krátku dobu odblokovať. Rado Mlýnek

Nové jumbo P ojem evergrín obvykle používame v súvislosti s populárnou hudbou na označenie pesničky či skladby, ktorá je dlhodobo populárna„ teda „večne zelená“ (to presne znamená an- glický výraz evergreen, u nás už poslovenčený na evergrín). Ever- grínom môže byť aj technický produkt – najlepším príkladom je snáď populárny „chrobák“ firmy Volkswagen, ktorý bol v svojej pôvodnej podobe predstavený už v roku 1938 a ktorý sa potom sériovo vyrábal od roku 1945 až do roku 2003. Evergríny však nájdeme v oblasti letectva – bolo ním napríklad dopravné lietad- lo DC-3, známe ako Dakota. Za stále lietajúci evergrín môžeme považovať aj lietadlo Boeing B747, známe pod prezývkou jumbo. Inžiniersky tím, ktorý sa mal zaoberať vývojom nového veľkého lietadla, ktoré by reagovalo na predpokladaný veľký rast leteckej dopravy (osobnej i nákladnej) v 70. ro- koch minulého storočia, sformovala americká firma Boe- ing už na jar roku 1963, teda pred 48 rokmi. V marci 1966 rozhodla rada riaditeľov Boeinga o začatí prác na projekte 747. Prvou spoločnosťou, ktorá si nové „veľkolietadlo“ objednala, bola dnes už neexistujúca spoločnosť Pan American World Airways. Prvý let prvého lietadla typu 747-100 sa uskutočnil 9. februára 1969. Preskočme ter- az niekoľko desaťročí, v priebehu ktorých bol typ 747 postupne modernizovaný, pričom ostatná a doteraz vyrá- baná sériová verzia má označenie B747-400. Firma Boe- ing dlhé roky zvažovala rôzne alternatívy ďalšieho vývoja sedemstoštyridsaťsedmičky. Napokon spoločnosť Boe- ing Commercial Airplanes oznámila v roku 2005 začatie vývoja podstatne modernizovanej verzie typu B747, ktorá dostala označenie B7478. Hneď spočiatku ponúkal Boeing svoje nové lietadlo v dvoch variantoch, a to ako 747-8 Intercontinental (747-8I) na osobnú dopravu a 747-8 Freighter (747-8F) na dopravu nákladov. Základom nového modelu 747-8 je už spomínaná verzia B747-400. V porovnaní s ňou má však „osmička“ trup predĺžený o 5,6 metra (4,1 m pred krídlami a 1,5 m za krídlami), čím celková dĺžka lietad- la narástla na úctyhodných 76,3 m. Boeing 747-8 sa tak môže pýšiť titulom najdlhšieho dopravného lietadla na svete. Predĺžením trupu sa predĺžila aj horná paluba. Kapacita lietadla narástla tou- to úpravou na 467 cestujúcich pri typickom usporiadaní kabíny v troch triedach. Podstatné zmeny sa dotkli aj krídla, ktoré má zmenený profil a rozpätie zväčšené z64,4mna68,5m.Konštruktérivšak mali dobrý dôvod ponechať pôvod- nú nosnú konštrukciu krídla s tromi nosníkmi, pretože sa tým výrobca vyhol inak nevyhnutným lomovým a únavovým skúškam krídla, čo by vývoj lietadla predĺžilo (i predražilo). Konce krídiel novej verzie majú šípový tvar a nie sú ukončené tzv. wingletmi, ktorými sa vyznačujú krídla modelu 747-400. Výška lietadla je 19,4 m, čo je približne toľko ako je výška sedempos- chodového paneláku. Maximálna šírka kabíny pre cestujúcich je 6,1 m. Hlavným konštrukčným materiálom lietadla sú naďalej hliníkové zliatiny, pričom na kompozitné materiály pripadá asi päť percent hmotnosti lietadla. Modernizácia kokpitu bola vykonaná len do tej miery, aby piloti potrebovali len jednu typovú kvali- fikáciu (hovorí sa tomu crossquali- fication) pre oba modely, teda pre 747-400 i 747-8. Na pohon lietadla slúžia štyri turbodúchadlové motory GEnx-2B67, každý s ťahom 296 kN. Maximálna vzletová hmotnosťlietadlajeúctyhodných442ton.Palivovénádržeosobnej verzie 747-8I pojmú 242 470 litrov paliva, nádrže nákladnej verzie

už lieta747-8F pohltia „len“ 230 000 litrov (toľko paliva by žiaden motorista nemohol spotrebovať za celý svoj život – skúste si prerátať, na ako dlho by vám to vydržalo). Cestovná rýchlosť osobnej verzie je 917 km/h vo výške 10 700 metrov, nákladná verzia je trochu pomalšia (908 km/h). Maximálny dolet plne obsadeného lietadla je 14 815 km, čo umožní prepravu cestujúcich bez medzipristátia napríklad z New Yorku do Hongkongu, z Londýna do Singapuru či z Los An- geles do Mumbai. Nákladná verzia má nosnosť 140 ton a tento náklad dokáže dopraviť na vzdialenosť 8 130 kilometrov. Do vzdu- chu sa ako prvá vzniesla nákladná verzia 747-8F, a to 8. februára 2010, ale až 20. marca tohto vykonala svoj prvý let osobná verzia 747-8I. Prvý let osobnej verzie trval 4 hodiny a 25 minút a lietadlo počas neho vystúpilo do výšky 5 800 metrov a letelo rýchlosťou najviac 463 km/h. Takpovediac slabou stránkou nového jumba je to, že Boeing má zatiaľ naň oveľa menej objednávok, než pred- pokladal. Napodiv úspešnejšia je nákladná verzia, na ktorú má Boeing 74 objednávok (stav z februára), zatiaľ čo na osobnú verziu eviduje len 33 objednávok. Prvou leteckou spoločnosťou, ktorá dostane osobnú verziu, je nemecká Lufthansa, ktorá si objednala 20 lietadiel. Mimochodom, cena lietadla sa podľa verzie pohybuje od 317,5 do 319,3 milióna dolárov. Mali by ste záujem? Rado Mlýnek Snímky Boeing

FELINA /Slovensko/ Dr. Vl. Clementisa 10 Bratislava Tel.: 02/43426114 www.felina.sk silu, energiu a vytrvalosť. Postava býva väčšinou veľká a hranatá. Nezaťažujú sa zbytočnými teóriami a myšlienkami. Sú to ľudia činu. Vynikajú pevnosťou, vytrvalosťou a otužilosťou. Neustále niečo podnikajú, tvoria. Do čoho sa zahryznú, to zvyčajne dotiahnu do úspešného konca. Títo ľudia dávajú prednosť fyzickej práci pred duševnou. Ich telo sa húževnato bráni chorobám a väčšinou sa aj dožívajú vysokého veku. Temperament pohybový, má rád odvahu, riziko, častú zmenu a fyzickú silu. I prá- cu si podľa toho vyberá. Človek pohybu je podnikavý, energický a vytrvalý. Temperament živý Tvar lebky je guľatý, resp. štvorcový, ako mesiac v splne. U týchto ľudí prevládajú orgány, ktoré tvoria, čistia a rozvádzajú krv, okrem výraznej tváre majú väčšinou krátky krk, široké a za- oblené ramená, klenutý hrudník. Paže a nohy majú krátke, zavalité, na prvý pohľad nemotorné. Majú horúcu, prchkú a nestálu povahu. V ich pohyboch sa odzrkadľuje viac pružnosti, než jemnosti. Majú sklon k rečneniu. V práci sa nikdy ,,nepretrhnú“, preto si väčšinou skôr volia ľahšie zamestnania, ako fyzickú námahu. Pri rokovaniach sršia roztomilosťou, spoločenskosťou, sympatiou. Majú radi dobré jedlo a inklinujú ku všetkým pôžitkom života. Človek živý využíva sklony a talent pre spoločnosť. Lenka silu, energiu a vytrvalosť. Postava býva väčšinou veľká a hranatá. Nezaťažujú sa zbytočnými teóriami a myšlienkami. Sú to ľudia činu. Vynikajú pevnosťou, vytrvalosťou a otužilosťou. Neustále niečo podnikajú, tvoria. Do čoho sa zahryznú, to zvyčajne dotiahnu do úspešného konca. Títo ľudia dávajú prednosť fyzickej práci pred duševnou. Ich telo sa húževnato bráni chorobám a väčšinou sa aj dožívajú vysokého veku. Temperament pohybový, má rád odvahu, riziko, častú zmenu a fyzickú silu. I prá- cu si podľa toho vyberá. Človek pohybu je podnikavý, energický a vytrvalý. Temperament živý Tvar lebky je guľatý, resp. štvorcový, ako mesiac v splne. U týchto ľudí prevládajú orgány, ktoré tvoria, čistia a rozvádzajú krv, okrem výraznej tváre majú väčšinou krátky krk, široké a za- oblené ramená, klenutý hrudník. Paže a nohy majú krátke, zavalité, na prvý pohľad nemotorné. Majú horúcu, prchkú a nestálu povahu. V ich pohyboch sa odzrkadľuje viac pružnosti, než jemnosti. Majú sklon k rečneniu. V práci sa nikdy ,,nepretrhnú“, preto si väčšinou skôr volia ľahšie zamestnania, ako fyzickú námahu. Pri rokovaniach sršia roztomilosťou, spoločenskosťou, sympatiou. Majú radi dobré jedlo a inklinujú ku všetkým pôžitkom života. Človek živý využíva sklony T var lebky prezrádza aj povahu človeka. Táto zvyčajne závisí od temperamentu, ktorým označujeme trvalú náladu ner- vového systému. Teda od toho, čím sa človek prejavuje navonok. Anglickí frenológovia určili tri druhy temperamentu – mysliteľský, pohybový a živý. Všetky majú vraj vplyv na vývoj určitých schopností a nadanie. Temperament mysliteľa Je možné identifikovať trojuhol- níkovým tvarom lebky. Človek s takouto tvárou vyniká veľ- kosťou a činnosťou mozgu nad ostatnými orgánmi. Čelo je väčšinou bledé, rysy tváre sú jemné, oči sa lesknú a sú výrazné. Pos- tava je skôr útla, ako nápadná a elegantná. Títo ľudia sú veľmi vnímaví a majú bohatú, živú obrazotvornosť. Sú jemno- citní, majú vkus, sklon k umeniu, litera- túre, vede. Citliví však bývajú až k podráždenosti. Na jednej strane vedia ukázať obrovskú radosť (minimálne vo vnútornom prežívaní), na druhej strane sa vedia utápať vo veľkom žiali. Ľudia s týmto temperamen- tom sa nedožívajú vysokého veku. Temperament mysliteľa má rád duševnú prácu a pre- vláda u neho nervová sústava. Mysliteľ má zvláštny vplyv na ľudí a rozumové nadanie. Temperament pohybový Tvar lebky je oválny, resp. obdĺžnikový. Svaly a kosti majú u týchto ľudí prevahu. Ich zjav na prvý pohľad prezrádza prirodzenú POVAHA PODĽA HLAVY

CHESTERFIELD NAJLUXUSNEJŠIE SEDENIENAJLUXUSNEJŠIE SEDENIE K to z nás, by nepoznal jeden zo symbolov anglického luxusu, kožené sedačky, ktoré nechýbajú v žiadnom pre- pychovom sídle, luxus- nej domácnosti, alebo drahej reštaurácii. Tieto ťažké, hrubo- kožene kusy nábytku, charakteristické svoji- mi vankúšikmi, vytva- rovanými hustým gom- bíkovým onitovanim, zdobili v minulosti zámky a kaštiele bohatej anglickej šľachty. S týmto originálnym štýlom, sa spája inteligentná príhoda, keď Philip Dormer Stanhope, štvrtý gróf s Chesterfieldu, spisovateľ a štátnik na smrteľnej posteli, ponúkol svo- je „kreslo“, teda funkciu, priateľovi, Mr.Dayrollesovi. Ten mu na jeho naliehanie odpovedal, že nemá potre- bu vládnuť a chce iba sedieť, na čo mu gróf daroval nádherne kreslo, v ktorom Mr. Dayrolles sedel, Gróf skonal a dobroprajný ale urazený grófov vrchný sluha, ktorý nechápal, ako môže niekto neprijať ponúkanú funkciu požiadal Dayrollesa, aby si odniesol darovane kreslo a opustil budovu. Táto príhoda sa stala známou a odvtedy štýl nábytku nesie meno Chesterfield. Stal sa symbolom inteligentného a drahého luxusu. Sedačky Chesterfield sú vyrábané z veľmi kvalitných druhov tvrdého dreva a tých najlepších a prirodzených koží. Dokonalé ručné vypracovanie z nich robí aj v súčasnosti to najlepšie, čo môže zdobiť Váš salón ale- bo obývačku. Pôvodne to boli sedačky, ktorých výška ope-radiel na hlavu aj ruky bola rovnaká. Časom sa prispôsobovali móde a požiadavkám zákazníkov, stali sa dostupnejšími a dnes si aj vy môžete vybrať z množstva prekrásnych modelov. Samozrejme ani dnes nie sú za- darmo. (ban)

Horoskop - Ako zaujať Baran 21.3 – 20. 4 /kalichový princ, vernosť/ Silný baran ocení ak má dáma sebavedomú chôdzu, pekné dlhé nohy a priamy, nie však vyzývavý pohľad. Je dôležité nechať mu priestor na dobývanie. Tento mesiac je pre vás dobrý na vzťahy, nové priateľstvá. Ak však premýšľate o nových pro- jektoch, neoplatí sa riskovať. V práci budete skôr stagnovať. Zo zdravia máte nábeh na rôzne zápaly, najmä na problémy s ľadvinami. Býk 21.4.- 20.5 /panovnica, mečový rytier/ Býk dbá na oblé krivky tela.Ak ich máte, bude rád, a ak mu ešte aj naznačíte, že vám záleží na vytvorení harmonického domo- va, máte ho. Býk vie oceniť aj zdravú šetrnosť. Vo vzťahoch nebuďte tento mesiac veľmi tvrdohlaví. Znamenalo by to pre vás skôr zbytočné hádky. V práci sa črtajú nové ponuky, nové možnosti. Môžete očakávať i nejakú pomoc. Mali by ste mať zlepšenie zdravia. Blíženci 21.5 – 21.6 /mečová kráľovná, umenie/ Blížencov očarí váš upravený vzhľad a duchaplnosť pri spoločnej konverzácii, v ktorej sa priam vyžívajú. Ocenia, ak mu aj tu budete vyrovnaným spoluhráčom. Blíženec potrebu- je ženu do koča aj do voza. Vo vzťahoch sa pravdepodobne dostanete do nejakého konfliktu, problému, ktorý nebudete vedieť hneď vyriešiť. V práci dobré obdobie i keď sa asi nič nové neudeje. Zo zdravia sú možné nejaké alergické prejavy. Rak 22. 6 – 22. 7 /slnko, dielo/ Musia sa mu páčiť vaše oči a prsia. To naozaj ocení. Rak z vás potrebuje cítiť jemnosť a radosť. Mejkap zvoľte pri rakovi radšej jemný. Dôležitý je i váš dekolt, ten však má podnecovať zvedavosť. Vo vzťahoch by ste mali mať pokojné obdobie. V práci vás však skôr čaká vyčerpanie, hoci ste veľmi aktívni a energickí, mali by ste si naplánovať nejaký adekvátny od- dych. Zo zdravia trochu problémy s chrbticou. Lev 23. 7. – 22. 8 /rozkoš, voz/ Lev rád počúva veselý smiech a rád obdivuje zvodné nohy. Takže na stretnutie s ním si dajte minisukňu, elegantné topánky na vysokých opätkoch, oslovte ho s úsmevom na perách a uvidíte - bude váš! Tento mesiac by ste aj mali mať obdobie určitého pôžitkárstva, treba sa však snažiť byť opatrný a správať sa racionálnejšie. Dávajte si pozor na cestách, mohla by hroziť nejaká menšia nehoda. Zo zdravia trochu problémy s imunitou. Panna 23.8 – 22. 9. /svet, kalichová princezná/ Najviac ocení štíhlu postavu, ktorú najlepšie zvýrazníte v priliehavých šatách. Musíte ešte prejsť jeho testom inteligen- cie a ak ho presvedčíte, že dbáte ešte aj o svoj výzor, máte ho istého. V oblasti lásky vás čaká lepšie obdobie. V práci by malo nastať tiež obdobie, ktoré bude plodné, mohla by sa dokonca zrodiť i nejaká zaujímavá myšlienka. Mali by ste mať celkom dobrý zdravotný stav, problémy iba trochu s nohami. Váhy 23.9. – 22. 10 /voz, mincový princ/ Muža zo znamenia Váh musí niečo zaujať na vašej tvári. Môže to byť čokoľvek a väčšinou i to, čo sa ostatným znamenia môže zdať zvláštne - profil, oči, či materské znamienko. Pri ňom mejkap ani rúž nie je treba veľa používať. Vo vzťahoch môžete tento mesiac počítať s úspešným obdobím. Ak sa chystáte na nejakú dlhodobejšiu cestu, nie je na to momentálne príliš vhod- ná doba. Zdravotný stav sa trochu upraví. Škorpión 23.10 – 22.11 /skaza, veda/ Škorpión hľadá záhady. V čomkoľvek. Vo vašom smiechu, hoci má znieť aj nevinne, vo vašom pohľade, ktorý má byť aj hlboký, aj vo vašom úsmeve, ktorý má byť zároveň aj plachý. Vo vzťahoch budete tento mesiac riešiť niečo, čo vás už dlhšie zaťažovalo. Ak sa chystáte na nejaké súdne spory, tak sa to tento mesiac neodporúča, nedopadli by podľa všetkého vo váš prospech. Zdravie celkom dobré, pozor iba na žlčník. Strelec 23. 11 – 21. 12 /útlak, veľkňaz/ Strelec ocení pekné štíhle ruky a nohy, dlhé prsty so správnym lakom, veselý pohľad vašich očí a pochopenie pre jeho, veľakrát zložité nazeranie na svet. Vo vzťahoch by ste mali byť spokojní, mali by ste mať pokojné obdobie. Nedorozumenia hrozia v pracovnej oblasti. Snažte sa byť taktní. Zo zdravia nábeh na problémy v oblasti kĺbov, chrbtice či trávenia. Dbajte na správny výber stravy. Kozorožec 22 .12 – 20. 1. /mečová kráľovná, veľkňažka/ Pri kozorožcovi musíte mať najskôr zmysel pre jeho obľúbený typ humoru. Zatúži po vás, ak zistí, že máte aj hebkú pleť, veľké plné pery a krásne oči. Tento mesiac bude vaša psychika trochu rozbúrená, najmä pokiaľ ide o vzťahy. Máte však dobré obdobie, kedy môžete celkom úspešne presadiť svoje plány a úmysly. Zo zdravia nábeh na problémy s trávením. Urobte si nejakú očistnú kúru. Vodnár 21.1. – 20. 2 /kolo osudu, slnko/ Vodnár je jednoznačne najvyberavejší. Chvíľu obdivuje toto a o chvíľu niečo iné. Na dlhé vlasy a zmyselné pery ho však dostanete väčšinou vždy. Vo vzťahoch to bude trochu obdobie smútku, či nejakých starostí. Tieto sa však koncom mesiaca cel- kom úspešne vyriešia. V práci to bude pre vás skôr namáhavý mesiac, výsledky však nakoniec budú príjemné. Dávajte si po- zor na zápaly dutín a problémy so žalúdkom. Ryby – 21.2. – 20.3 /žezlové eso, nadbytok/ Muž z tohto znamenia hľadá vo vašom pohľade iskru, hĺbku a sny, milý, nežný úsmev. Má rád ženskosť v oblečení, v úst- nom prejave a tiež v konaní. V citoch by ste potrebovali novú energiu, novú silu. V práci by sa vám malo dariť. Neodporúčajú sa však momentálne robiť veľké zmeny. Pozor na cievny sys- tém a tlak. Skúste si nájsť vhodné cesty a doprajte si aj oddych. Vaša Lenka

Tarotová poradňa Tarotová poradňa Máte problém so svojimi blízkymi? Nadarí sa vám nadviazať vzťah, alebo máte problémy v práci a neviete čo s tým? Niečo vás trápi a neviete si poradiť, ako sa dostať z ťažkej situácie? Na vaše dopyty vám profesionálne odpovie Lenka Vdovjaková, ktorá je autorkou viacerých kníh o vykladaní kariet. Dbáme na anonymitu, avšak Lenka potrebuje poznať vaše meno a priezvisko, v časopise samozrejme uverejníme len vašu prezývku, ktorú sami uvediete. Píšte na adresu: lenkavd@centrum.sk Milá Lenka, Mám veľké problémy so zdravotným stavom. Už niekoľko rokov ma trápia veľké bolesti chrbtice. Pridáva sa i bolesť nôh, najmä do ľavého bedrového kĺba. Teraz som aj dlhodobo práceneschopná a bo- jím sa že prídem o zamestnanie. U vás sa pravdepodobne jedná o tzv. protrúziu platničky, čiže vysunutie platničky a tlačenie na sedací nerv. Bolo by určite dobré ísť na vyšetrenie CT, prípadne na magnetickú rezonanciu. Vaše zdravotné ťažkosti ale úzko súvisia s vašim psychickým stavom. Ťažkosti v chrbtici poukazujú na to, že pociťujete veľkú zodpovednosť a ťažkosti ktoré vás však ničia. Veľmi sa bojíte svojich životných okolností. Chronické bolesti chrbtice naznačujú na frustráciu, u mužov je to najmä v povolaní, alebo sexuálnej oblasti, u žien ide viac o citovú oblasť. Je dobré sa naučiť v čomkoľvek a o čomkoľvek rozhodovať v pokoji, nie pod tla- kom. Príliš ste si na seba naložili, skúste na čas odložiť svoje plány, naučte sa viac uvoľniť.. Vaše nohy vyjadrujú, že niečo vo svojom živote nechcete robiť a predsa musíte. Bolesť nôh je výsledkom vášho tápania. Práve na nohách sú vidieť dôsledky zásadnejších životných orientácií a omylov. Vaše nohy upozorňujú na vašu nechuť k tomu, čo vás čaká – alebo skôr, čo vo svojich predstavách očakávate a vytvárate. Skúste si tiež odpovedať na otázku – kto vás vo vašom živote ohrozuje? Alebo kto bol ten čo vás ohro- zoval? Možno ešte niekto z vášho detstva. Kto prípadne chce po vás viac, než mu môžete dať. Skúste sa hlbšie venovať svojmu duševnému stavu. O prácu by ste nemali prísť, hoci budete mať možnosť novej a to ešte v tomto roku. Odporúčam možnosť ktorá sa objaví využiť, mali by ste byť spokojná. Môj partner, s ktorým žijem v spoločnej domácnosti, má ku mne zvláštny vzťah. Niekedy je veľmi milý, pozorný a zniesol by mi ,, mo- dré z neba “ a inokedy sa bez zjavnej príčiny stiahne do seba, alebo na každý, aj malý problém, reaguje podráždene, až hystericky. Nerozu- miem tomu, čo môže byť príčinou jeho nevyspytateľného správania? V partnerovom prípade ide o príčinu, ktorá pramení ešte z jeho detstva. Od malička sa cítil byť nedocenený a nepociťoval skutočné city. Rodičia - alebo jeden z rodičov musel mávať častú nervozitu a tak sa váš part- ner naučil byť agresívny. Zároveň začal trpieť na nekonštruktívnu vinu. Pociťoval stresové situácie pri ktorých sa cítil byť ohrozovaný, mával po- city bezmocnosti. Utrpela tak jeho logika a prestal byť schopný správne konať. Preto opakuje rovnaké, deštruktívne reakcie a správanie. Máva pocit, že nemá v nikom oporu, že ho nikto nechápe. Podvedome od vás vyžaduje absolútnu poslušnosť, aby tak mal pocit, že má veci pod kontro- lou. Začnite sa k nemu správať trochu inak, ako je zvyknutý. Nehádajte sa s ním, ani neplačte. Keď je podráždený skúste terapiu objatím. Aj keď to bude pre vás zo začiatku ťažké, skúste to. Držte ho v objatí aspoň chvíľu, ktorú to pôjde, zakaždým sa snažte vydržať dlhšie. Povedzte mu, že ho z objatia nepustíte, pretože ho máte rada, a pustíte ho až keď sa upoko- jí. Snažte sa s ním i rozprávať o svojich pocitoch, nemali by ste ho však obviňovať, ale snažte sa hľadať konštruktívnu komunikáciu. Váš vzťah má šancu, tak to nevzdávajte. Vaša Lenka

Krimi prípadySpomienky súkromného detektíva Alexeja Lešníka P o roku 1989 podnikatelia na Slovensku veľmi rýchlo prišli na to, ako v krátkom čase a bez hotovosti prísť k vytúženému moto- rovému vozidlo, strojnému zariadeniu a pod. Jednou z mnohých možností bola a stále je forma lízingu, inými slovami nájom tovaru, či predmetu na splátky. Neprezieravosťou mnohých lízingových spoločností, najmä zo začiatku ich činnosti, /bez náležitého preverenia živnostenského listu, výpisu z obchodného registra, doklade o tovare, osobného dokladu, daňového priznania za predošlý rok, reálnosti jeho podnikateľského zámeru a bo- nity zákazníka/ viacerí klienti prestali platiť splátky v stanovených ter- mínoch. V takýchto prípadoch nasleduje odstúpenie od zmluvy a zabave- nie predmetu lízingu v prípade, keď sa dá vôbec ešte zistiť sídlo firmy a miesto pobytu klienta. Nemalé skúsenosti s takýmito neplatičmi mali aj detektívne služby agentúry HELlOS, na ktoré sa z celého Slovenska, ba aj z Čiech, s dôverou obracal nemalý počet poškodených lízingových spoločností. Ich poznatky svedčia o tom, že dlžníkov bolo a je možné rozdeliť do niekoľkých kategórií. V prvej sú firmy, ktoré nie sú vo finančnej tiesni a napriek tomu sú notorickí neplatiči. Táto kategória nereaguje na korešpondenčné výzvy a upomienky, ani na varovanie právnikov .Sľubujú, ale neplatia. Táto sorta ľudí väčšinou zaplatí až v prípade, ak sú vymáhači neod- bytní. Pracovníci agentúry chodili a pýtali sa susedov, príbuzných a na pracovisku. Navonok sa totiž títo neplatiči prezentujú najdrahšími typmi motorových vozidiel. Dlžníci zaplatia až potom, keď ich prinúti nakoniec manželka, rodičia, alebo vidina hanby. Do druhej skupiny neplatičov patrili, ale aj patria podnikatelia, ktorí sa dostali do nepriaznivej finančnej situácie zlým podnikateľským zámerom s veľkým množstvom rizík, alebo jednoducho mali smolu. Obe skupiny tvoria ešte relatívne slušní ľudia, ktorí zvyčajne nemajú záväzky voči štátu. Je možné s nimi rokovať. Spravidla sa vyznačujú tým, že napriek dlhom jazdia autom za milióny, po ruke s mobilnými telefón- mi, fajčia tie najdrahšie cigarety a ukazujú sa s čo najmladšími milen- kami. Poslednú skupinu tvoria podvodníci, ktorí celkom zámerne poškodzujú a vlastne likvidujú obchodných partnerov. Odoberú predmet lízingu s ve- domím, že zaň nikdy nezaplatia. Agentúra HELIOS práve s týmito poslednými mala najbohatšie skúsenosti. Jeden z prípadov bol aj zo Zemplína, kde bol činný istý okruh tiež podnikateľov, ktorý si zabúdal plniť finančné záväzky voči svojim veriteľom. Bola to spoločnosť nesúca názov planéty so sídlom v Michalovciach, konateľmi ktorej boli, nazvime ich Oleg a Filip. Práve ten druhý, ako oprávnený zástupca spoločnosti uzavrel s lízingovou spoločnosťou B.., a.s. Bratislava zmluvu na Iízingova- nie dodávok 2 kusov zmrzlinových strojov v hodnote 225 tis. Sk od dodávateľa M.., v.o.s. Košice, s termínom jej splatenia do dvoch rokov. Filip potom, ako mal stroj doma v Michalovciach sa rozhodol, že pres- tane plniť zmluvu a splácať dohodnuté splátky. Tým vlastne jednostranne porušil zmluvné podmienky, a preto lízingová spoločnosť predčasne túto ukončila s konečným stanoviskom vrátenia predmetu lízingu. čo však nerešpektoval. Pretože majiteľ týchto strojov B.., a.s.. stratil vieru úspešne sa domôcť svojich práv, poveril detektívne služby HELIOS, aby začali na základe plnej moci konať v jeho mene. Tieto následne písomne vyzvali dlžníka, aby bezodkladne uhradil dlžnú čiastku, ktorá vtedy činila 136 tis. Sk. Agentúra na prípade pracovala mesiac a dôkladne si overila túto osobu, ktorá prevádzkovala v strede Michaloviec reštauračné služby a herňu . Zaujímavá bola aj „klientela“ tohto podniku, keď nedávno si tam niekto vyrovnával svoje účty so zbraňou v ruke, výsledkom čoho bola smrť človeka . Filip vraj „zabudol“ plniť lízingovú zmluvu. Po splatení základnej sadzby vo výške 30% z hodnoty strojov ďalej nesplácal. A s popred- nou bratislavskou lízingovou spoločnosťou odmietol komunikovať. Pri návšteve ich zástupcov sa pred nimi dokonca skryl. Medzitým jej agenti zistili, že Filip predmet lízingu za nemalé penia- ze odpredal v rozpore so všeobecnými zmluvnými podmienkami lízingu susednému podnikateľovi, čim vec ešte viac skomplikoval. Nuž, a ten si ich zabudoval do svojich priestorov a veselo si vyrábal a predával zmrz- linu. Zároveň sa zistilo, že jeho protizákonné konanie bolo ovplyvnené skutočnosťou, že s najväčšou pravdepodobnosťou platil za tzv. ochranu, a preto si myslel, že je nedotknuteľný. Neplnič zmluvy platil za „ochra- nu“, ako sa neskôr zistilo, ukrajinskej mafii vyvíjajúcej svoju protizákonnú činnosť v Michalovciach a v okolí. Reakcia dlžníka pri osobnej návšteve agentmi HELIOS bola k tomu adekvátna. Ihneď nasadol do svojho motorového vozidla a šiel za svo- jimi “ochrancami”, ktorí prišli na staršom Mercedese s ukrajinskou ŠPZ. Z neho vystúpil sám veľký zahraničný boss, so svojím michalovským pobočníkom. Myslel si, že stretne nejakých amatérov. Mýlil sa, boli tam štyria agenti sediaci za jedným prázdnym stolom. Po náležitom vysvetlení situácie títo „dobrí“ ľudia opätovne nasadli do svojho fára a po krátkom čase doniesli v plátených vrecúškach agentom HELIOS veľkú čiastku dlžoby a to všetko v drobných minciach. Pravdepodobne obišli všetky nimi „ochraňované“ michalovské herne. V snahe zachrániť si reputáciu brali, čo sa dalo. Agentúra HELIOS po týchto skúsenostiach upriamila pozornosť mi- chalovskej štátnej polície na poznatky, že v ich revíre je škodná. Každý priemerný poľovník vie, čo má v takomto prípade robiť, najmä keď škodná má tendencie premnožiť sa. Tak mala konať aj polícia platená z daní všetkých občanov Slovenskej republiky. Alexej Lešník

Cigary N ikto presne nevie, kedy sa začal pestovať tabak, je však takmer isté, kde to bolo. Prvými pestovateľmi a zároveň konzumentmi tejto plodiny pochádzajúcej pravdepodobne z Yucatánskeho polostrova v Mexiku boli pôvodní obyvatelia amerického kontinentu- stredoamerickí Mayovia. Po zániku mayskej civi- lizácie sa tabak spolu s rozprášenými domorodými kmeňmi dostal do Južnej a Severnej Ameriky. Severo- americkí Indiáni z oblasti rieky Mississippi ho podľa všetkého používali pri svojich náboženských obra- doch. Zvyšok sveta sa o tabaku dozvedel až v roku 1492, po objavnej ceste Krištofa Kolumba. Na samého Kolumba fajčenie tabakových listov neurobilo nijaký osobitný dojem, avšak španielski a iní európski námorníci a po nich aj conquistadori a kolonisti si tento zvyk čoskoro osvojili. Keď sa po čase vracali domov, priviezli so sebou do Španielska a Portugalska tabak aj ako svoj zvyk. Fajčenie, ktoré sa postupne stalo symbolom blahobytu, sa vďaka francúzskemu vyslancovi v Portugalsku Jeanovi Nico- tovi rozšírilo aj do Francúzska a Talianska (vyslanco- vo meno sa stalo základom slova nikotín a latinského názvu tabakovej rastliny – Nikotiana tabakum). Vo Veľkej Británii tabak a jeho fajčenie prišli do módy vďaka sirovi Walterovi Raleighovi. Niektorí znalci tvrdia, že slovo tabak, v angličtine tabacco je skomolenina názvu karibského ostrova Tobago. Iní zasa hlásajú, že je odvodené od mena mexickej provincie Tabasco. Kedysi sa myslelo, že slovom cohiba označovali kubánski Indiáni Tainovia tabak. Dnes prevláda názor, že to skôr bolo ich meno pre cigary. Samo slovo cigara má pôvod v mayskom výraze sikar- fajčenie. Hoci prvé tabakové plantáže vo Virgínii boli založené už v roku 1612 a v Marylande v roku 1631, tabak sa v amerických kolóniách dlho fajčieval iba vo fajkách. Cigara prišla na trh pravdepodobne v roku 1762, keď sa istý Israel Putnam, neskoršie generál v americkej vojne za nezávislosť vrátil z Kuby(slúžil tam ako dôstojník britskej armády). Domov, do Con- necticutu , kde oddávna pestovali tabak miestni Indiá- ni a od 17. storočia aj bieli osadníci, doniesol výber havanských cigár a veľa kubánskeho tabaku. Za- krátko vyrástli v hartfordskej oblasti prvé manufak- túry na výrobu cigár. Zaznamenali sa aj prvé pokusy vypestovať tabak z kubánskych semien. V dvadsiatych rokoch 19. storočia sa v Connecticute začal pestovať tabakový list, ktorý dnes patrí medzi najkvalitnejšie krycie listy pestované mimo územia Kuby. Na začiatku 19. storočia sa do Spojených štátov dovážali kubánske cigary. Ale zároveň vzrastala aj domáca produkcia. Fajčenie cigár na rozdiel od konzumácie taba- ku v iných formách sa do celej Európy rozšírilo zo Španielska. Od roku 1717 pracovala v meste Sevilla manu- faktúra, ktorá na výrobu cigár používala kubánsky tabak. Okolo roku 1790 sa výroba preniesla aj na sever od Pyrenejí a vznikli prvé malé výrobne vo Francúzsku, či v Nemecku. Skutočný dopyt po cigarách však vo Francúzsku a vo Veľkej Británii nastal po španielskej protinapoleonskej vojne v ro- koch 1806-1812, keď britskí a francúzski veteráni po návrate do vlasti šírili medzi spoluobčanmi zvyk, ktorý si osvojili v Španielsku. V tom čase sa fajčenie fajky dostávalo do úzadia a rozšírenejšie bolo šnupanie ta- baku. Fajčenie cigár sa najskôr pokladalo za módny výstrelok. Segars ako ich Angličania vtedy nazývali sa vo Veľkej Británii začali vyrábať v roku 1820 a o rok britský parlament prijal zákon, ktorý do výro- by cigár zaviedol poriadok. Pretože vláda vyrúbila na ne novú dovoznú daň, zahraničné cigary sa v Británii stali luxusným tovarom. Dopyt po kvalitnejších cigarách vzrastal. Sevilly, ako sa zvykli nazývať španielske cigary, postupne ustupovali pod tlakom cigár dovážaných z Kuby, v tom čase španielskej kolónie. Podporil to španielsky kráľ Ferdinand VII. v roku 1821 dekrétom o zvýšení produkcie kubánskych cigár, na ktoré malo Španielsko štátny monopol. Fajčenie cigár sa v Bri- tánii a vo Francúzsku rozšírilo v takej miere, že do európskych vlakov sa zriaďovali osobitné vozne pre fajčiarov a v pánskych kluboch a hoteloch sa zriaďovali fajčiarne. Fajčenie cigár dokonca ovply- vnilo aj módu, páni začali nosiť smoking – pôvodne fajčiarske sako- dodnes obľúbený spoločenský úbor . Na konci 19. storočia sa cigara po večeri, spolu s po- hárikom portského alebo brandy, stala doslova tradí- ciou. Účinne tomu napomohol aj vášnivý fajčiar cigár princ waleský a budúci britský kráľ Eduard VII., hoci jeho matke kráľovnej Viktórii tento synov zvyk nebol veľmi po vôli. V Spojených štátoch sa fajčenie cigár vo veľkých rozmeroch rozmohlo až v období občianskej vojny. Obľúbené boli hlavne havany, vyrábané z kubánske- ho tabaku, ktoré sa stali najdrahšími domácimi ciga- rami. Najznámejšie americké cigary v tom čase boli dlhé stogies z manufaktúry v Conestoge v štáte Penn- sylvánia. Cigara sa na konci 19. storočia v Spojených štátoch stala znakom významného spoločenského postavenia muža a dôležitú rolu hralo to, akú značku kto fajčí. Tak napríklad cigary Henry Clay dostali meno podľa amerického senátora, ktorý si obľúbil tento druh. Zníženie dane z tabaku v sedemdesiatych rokoch 19. storočia spôsobilo, že cigary sa v Spoje- ných štátoch stali dostupnejšími a nasledoval ďalší rozmach ich výroby. Roku 1919 viceprezident Wood- row Wilson Thomas Marshall v senáte povedal:“ To, čo táto krajina skutočne potrebuje, je dobrá cigara za päť centov.“ Jeho slová sa stali skutočnosťou o 40 rokov neskôr, keď sa vďaka novým výrobným metódam začali strojovo vyrábať naozaj veľmi lac- né cigary. V poslednom čase však predaj cigár v Spojených štátoch poklesol z 9 miliárd cigár všetkých typov v roku 1970 na 2 miliardy v súčasnosti. Zdroj: Net ikto presne nevie, kedy sa začal pestovať tabak, je však takmer isté, kde to bolo. Prvými pestovateľmi a zároveň konzumentmi tejto plodiny pochádzajúcej pravdepodobne z Yucatánskeho polostrova v Mexiku boli pôvodní obyvatelia amerického kontinentu- stredoamerickí Mayovia. Po zániku mayskej civi- lizácie sa tabak spolu s rozprášenými domorodými kmeňmi dostal do Južnej a Severnej Ameriky. Severo- americkí Indiáni z oblasti rieky Mississippi ho podľa všetkého používali pri svojich náboženských obra- doch. Zvyšok sveta sa o tabaku dozvedel až v roku Na samého Kolumba fajčenie tabakových listov neurobilo nijaký osobitný dojem, avšak španielski a iní európski námorníci a po nich aj conquistadori a kolonisti si tento zvyk čoskoro osvojili. Keď sa po čase vracali domov, priviezli so sebou do Španielska a Portugalska tabak aj ako svoj zvyk. Fajčenie, ktoré sa postupne stalo symbolom blahobytu, sa vďaka francúzskemu vyslancovi v Portugalsku Jeanovi Nico- tovi rozšírilo aj do Francúzska a Talianska (vyslanco- vo meno sa stalo základom slova nikotín a latinského názvu tabakovej rastliny – Nikotiana tabakum). Vo Veľkej Británii tabak a jeho fajčenie prišli do módy Niektorí znalci tvrdia, že slovo tabak, v angličtine tabacco je skomolenina názvu karibského ostrova Tobago. Iní zasa hlásajú, že je odvodené od mena mexickej provincie Tabasco. Kedysi sa myslelo, že slovom cohiba označovali kubánski Indiáni Tainovia tabak. Dnes prevláda názor, že to skôr bolo ich meno pre cigary. Samo slovo cigara má pôvod v mayskom Hoci prvé tabakové plantáže vo Virgínii boli založené už v roku 1612 a v Marylande v roku 1631, tabak sa v amerických kolóniách dlho fajčieval iba vo fajkách. Cigara prišla na trh pravdepodobne v roku 1762, keď sa istý Israel Putnam, neskoršie generál v americkej vojne za nezávislosť vrátil z Kuby(slúžil tam ako dôstojník britskej armády). Domov, do Con- necticutu , kde oddávna pestovali tabak miestni Indiá- ni a od 17. storočia aj bieli osadníci, doniesol výber havanských cigár a veľa kubánskeho tabaku. Za- krátko vyrástli v hartfordskej oblasti prvé manufak- túry na výrobu cigár. Zaznamenali sa aj prvé pokusy vypestovať tabak z kubánskych semien. V dvadsiatych rokoch 19. storočia sa v Connecticute začal pestovať tabakový list, ktorý dnes patrí medzi najkvalitnejšie krycie listy pestované mimo územia Kuby. Na začiatku 19. storočia sa do Spojených štátov dovážali kubánske cigary. Ale zároveň vzrastala aj domáca produkcia. Fajčenie cigár na rozdiel od konzumácie taba- ku v iných formách sa do celej Európy rozšírilo zo Španielska. Od roku 1717 pracovala v meste Sevilla manu- faktúra, ktorá na výrobu cigár používala kubánsky tabak. a vznikli prvé malé výrobne vo Francúzsku, či v Nemecku. Skutočný dopyt po cigarách však vo Francúzsku a vo Veľkej Británii nastal po španielskej protinapoleonskej vojne v ro- koch 1806-1812, keď britskí a francúzski veteráni po návrate do vlasti šírili medzi spoluobčanmi zvyk, ktorý si osvojili v Španielsku. V tom čase sa fajčenie fajky dostávalo do úzadia a rozšírenejšie bolo šnupanie ta- baku. Fajčenie cigár sa najskôr pokladalo za módny výstrelok. Segars ako ich Angličania vtedy nazývali sa vo Veľkej Británii začali vyrábať v roku 1820 a o rok britský parlament prijal zákon, ktorý do výro- by cigár zaviedol poriadok. Pretože vláda vyrúbila na ne novú dovoznú daň, zahraničné cigary sa v Británii stali luxusným tovarom. Dopyt po kvalitnejších cigarách vzrastal. Sevilly, ako sa zvykli nazývať španielske cigary, postupne ustupovali pod tlakom cigár dovážaných z Kuby, v tom čase španielskej kolónie. Podporil to španielsky kráľ Ferdinand VII. v roku 1821 dekrétom o zvýšení produkcie kubánskych cigár, na ktoré malo Španielsko štátny monopol. Fajčenie cigár sa v Bri- tánii a vo Francúzsku rozšírilo v takej miere, že do európskych vlakov sa zriaďovali osobitné vozne pre fajčiarov a v pánskych kluboch a hoteloch sa zriaďovali fajčiarne. Fajčenie cigár dokonca ovply- vnilo aj módu, páni začali nosiť smoking – pôvodne fajčiarske sako- dodnes obľúbený spoločenský úbor . Na konci 19. storočia sa cigara po večeri, spolu s po- hárikom portského alebo brandy, stala doslova tradí- ciou. Účinne tomu napomohol aj vášnivý fajčiar cigár princ waleský a budúci britský kráľ Eduard VII., hoci jeho matke kráľovnej Viktórii tento synov zvyk nebol veľmi po vôli. V Spojených štátoch sa fajčenie cigár vo veľkých rozmeroch rozmohlo až v období občianskej vojny. Obľúbené boli hlavne havany, vyrábané z kubánske- ho tabaku, ktoré sa stali najdrahšími domácimi ciga- rami. Najznámejšie americké cigary v tom čase boli dlhé stogies z manufaktúry v Conestoge v štáte Penn- sylvánia. Cigara sa na konci 19. storočia v Spojených štátoch stala znakom významného spoločenského postavenia muža a dôležitú rolu hralo to, akú značku kto fajčí. Tak napríklad cigary Henry Clay dostali meno podľa amerického senátora, ktorý si obľúbil tento druh. Zníženie dane z tabaku v sedemdesiatych rokoch 19. storočia spôsobilo, že cigary sa v Spoje- ných štátoch stali dostupnejšími a nasledoval ďalší rozmach ich výroby. Roku 1919 viceprezident Wood- row Wilson Thomas Marshall v senáte povedal:“ To, čo táto krajina skutočne potrebuje, je dobrá cigara za päť centov.“ Jeho slová sa stali skutočnosťou o 40 rokov neskôr, keď sa vďaka novým výrobným metódam začali strojovo vyrábať naozaj veľmi lac- né cigary. V poslednom čase však predaj cigár v Spojených štátoch poklesol z 9 miliárd cigár všetkých typov v roku 1970

Viktor Hugospisovateľ s nízkou inteligenciou? P ravdepodobne najtvorivejší spisovateľ všetkých čias, maliar politik a symbol Francúzska. Tvoriť začal v neuveriteľných 13 rokoch. V 16. získal prestížne ocen- enie Académie de Toulouse a v dvadsiatke od francúzskeho kráľa Ľudovíta XVIII apanáž 500 frankov za zväzok poézie, čo sa v dnešnej dobe dá prirovnať k ročnému platu robotníka v továrni. O rok neskôr bol kráľom opäť odmenený, tento krát za prvý román „Han z Islandu“ a získal pravidelný dôchodok. Mal 21 rokov! Niekto spočítal, že počas života publikoval 10 miliónov slov, napísal viac ako 3000 básní, 9 románov, 12 dramatických hier, množstvo esejí, novino- vých článkov. Bol aktívny aj ako výtvarník, vytvoril stovky sépiových kresieb a skíc tušom. Ku koncu života vo svojej rod- nej krajine predával milión kníh ročne. Hovoríme o konci 19 storočia! Aj dnes sa o tomto géniovi napíše priemerne 3000 slov denne. Hugo vládol francúzskej lite- ratúre takmer 60 rokov a jeho meno vyvoláva u Francúzov rovnaké pocity ako Shake- spearove u Angličanov. Kreativitou, kvantitou a kva- litou svojho diela patrí medzi gi- gantov svetového formátu. Ale tak ako iní idealizovaní velikáni, aj on bol len slabá ľudská bytosť a aj s jeho menom sa spájajú zarážajúce, až šokujúce fakty a názory na jeho osobnosť. Často mu bola pripisovaná nízka inteligencia, prelietavosť, túžba po sláve a moci, vďaka ktorej lavíroval naprieč celým politickým spektrom. Otec francúzskeho romantizmu Chateaubriand ho pokla- dal za svojho vynikajúceho žiaka, ale nazýval ho „výsostným dieťaťom“. Jeho kolegovia spisovatelia mu dávali prívlastky de- tinský a infantilný. Pokladali ho za duševne chorého, dokonca šialeného, čo mohlo mať genetický pôvod. Jeho brat Eugéne skončil v cele obloženej žinenkami a jeho dcéra Adéle roky balansovala na pokraji šialenstva, až sa nakoniec zbláznila. Od Balzaca pochádza veta „Hugo mal lebku šialenca a jeho brat, neznámy básnik, zomrel duševne chorý.“ Verejnosť Hugovu popularitu nazývala „ľ ivresse de Victor Hugo” (opilstvo Victora Huga). Jeho inteligencia bola tŕňom v oku takým osobnostiam ako Lecomte de Lisleovi, vynikajúcemu francúzskemu poetovi, ktorý ho nazval „hlúpy ako Himaláje“, na čo Hugo kontroval „de Lisle je iba hlúpy“. Léon Bloy, novelista, esejista a básnik ho nazval imbecilným lámom a krátko pred Hugovou smrťou napísal “nikto nemôže nevidieť jeho žalostnú intelektuálnu seni- litu, jeho odpornú hrabivosť, jeho monštruózny egoizmus a jeho dokonalé pokrytectvo”. Tristan Legay vo svojej knihe o géniovi v roku 1922 tvrdil, že Hugo „ majster poetických protikladov nepochopil ten, ktorý sa týkal jeho samého, teda skvelosť štýlu a absenciu myslenia”. Podobných označení na Hugovu adresu bolo veľmi veľa a najdrsnejšie to snáď povedal Jules Lamaitre, prestížny francúzsky literárny kritik „ ten človek má génia, ale je isté, že nemá nič iné“. Victor Marie Hugo sa narodil 26. februára 1802 v Besan- conte. Bol najmladší z troch synov dôstojníka, ateistu, fanatick- ého bonapartistu, ktorý to za Napoléona Bonaparta dotiahol na generála a bol povýšený do šľachtického stavu. Pravým opakom bola Victorova matka Sophia Trebuchetová, na rozdiel od manžela neochvejná katolíčka a rojalistka, ktorá aj napriek roz- dielnemu pohľadu na svet spre- vádzala manžela s tromi deťmi na jeho bojových ťaženiach v Taliansku a v Španielsku. Mladý Victor pravdepodobne videl hro- zné ľudské utrpenie, mŕtvoly, spáleniská a veľa ľudského nešťastia, čo sa odrazilo v jeho neskoršej tvorbe. Sophia nebola v tomto zväzku šťastná a unavená nedobrovoľným cestovaním a nekonečnými hádkami sa po čase vrátila do Paríža. Usadila sa v bývalom ženskom kláštore, založenom Annou Rakúskou. Prostredie kláštora, kde Hugo vyrastal malo mystickú atmos- féru. Stará záhrada s bujnou vegetáciou a rozpadávajúcou sa starou kaplnkou mohli mať vplyv na jeho neskoršiu tvorbu. Pravdepodobne bola aj jeho pre- dobrazom, z ktorého sa vyvinula láska k parížskej katedrále Notre Dame. Hugo ju pokladal za mystickú stavbu s posvätnou geometriou, kde okná, dvere, portály a samotná architektúra má alegorický význam a má v sebe zakódované starobylé mystéria pradávnej vedy. Túžil po sláve a uvedomoval si, že literatúra mu ju môže zabezpečiť, naviac inklinoval k politike a tá mu mala byť pros- triedkom splnenia túžby po moci. Jeho myšlienkové pochody vo vzťahu k politike však nemali morálny systém, ani ucelenú filozofickú myšlienku. Jedinou zbraňou, ktorú využíval, boli u politikov bežné, veľké nabubralé slová plné ideálov, ktoré v skutočnosti nikdy nič neriešia. Naviac bol v tejto oblasti, teda okrem rétoriky, dosť neobratný a nekompetentný a keď už mal na dosah nejaký úrad stratil ho kvôli svojej nedočkavosti a vrt- kavosti. Hugo nikdy neodmietol otcov odkaz bonapartistu - nepriateľa francúzskych kráľov a s hrdosťou používal šľachticky titul, ktorý získal otec a až na krátke obdobie sám seba nazýval “ le vicomte Hugo”. Napriek tomu mu to nebránilo byť fanatický rojalista a ultrakatolík. Nadšene sa kochal kráľovskými symbo-

lmi, ľaliovým kvetom v kráľovskom erbe, gotickým slovníkom, celou hierarchiou stredovekého rytierstva, vrátane križiakov, ktoré s nadšením využíval vo svojej poézii. Ako dvadsať ročný sa oženil s priateľkou z detstva Adéle Fucherovou. Mali katolícku svadbu, ktorá sa konala v duchu dodržiavania sviatosti a predmanželskej čistoty. V tom čase bol veľký puritán a nútil manželku, aby zachovávala čo najprísnejšiu cudnosť. Traduje sa príbeh jeho rozčúlenia sa do nepríčetna, keď sa Adéle prechádzala zablatenou ulicou, nadvihla si šaty a ukázala odhalený členok. Dva roky po svadbe začal Hugo myšlienkovo a politicky lavírovať a založil prvú odnož, v tom čase pokrokového ro- mantického hnutia. Znie to schizofrenicky, ale bol zároveň aj rojalistom, čo dokazovalo jeho pozvanie na korunováciu kráľa Karola X. Napísal báseň o jeho narodení, kde ho pop- isuje ako Ježiška. Postupne sa však posúval doľava a odmietal aj zvýšenie dôchodku od kráľa. Urobil však všetko preto, aby sa to stalo verejne známe. Pôvodný kráľovsky dôchodok si však ponecháva. Navonok populárne gestá, ale v skutočnosti využíval kráľovu priazeň naďalej. Vo svojich 28 rokoch sa stáva absolútnym vod- com romantizmu a víťazstvo nad klasiciz- mom symbolicky završuje premiérou hry „ Hernani“ v Comédie Francaise. Pred- stavenie navštívilo Hugových 300 do- bre vyškolených prívržencov, ktorí vyvolali počas predstavenia kon- flikt. Niekoľkých predstaviteľov klasicizmu surovo zbili a zvyšok utiekol. Romantizmus triumfo- val a dokonale zorganizovaná akcia svedčila skôr o tom, že bol synom generála ako o jeho inteligencii a idealistických hod- notách. Predstavenie v Comédie Francaise bolo predobrazom k následnému zvrhnutiu kráľa, čo však bolo pre Victora Huga veľkým prekvapením. Týždeň váhal ako sa zachovať, až nakoniec verejne zavrhol zvrhnutého kráľa a prehlásil, že je republikán. Na trón sa však opäť dostal šľachtic, vojvoda Or- leánsky a republika sa nekonala. Jediné, čo sa udialo bola zmena slov. Vojvoda Orleánsky Ľudovít Filip už nebol kráľom Francúzska, ale kráľom Francúzov, odhodil kráľovskú ľaliu, pozdvi- hol republikánsku trikolóru a nebol korunovaný v Remeši, ale v Bourbonskom paláci. Hugo ostal opäť zaskočený. Rýchlo zabudol na svoje republikánstvo a podpísal sa pod novú monar- chiu. Nový kráľ Ľudovít Filip ho menoval Pairom Francúzska so všetkými privilégiami, ktoré k tomu patrili, vrátane kresla v hornej snemovni parlamentu. Hugove vzťahy s dobrosrdečným kráľom neforemnej postavy boli vynikajúce. Zachovala sa his- torka, ako v Tuileriách dlho do noci diskutovali, až Viktora ne- mal kto vyprevadiť zo zámku, nakoľko služobníctvo si mysle- lo, že kráľ už spí a Hugo je preč. Kráľ mu sám otvoril bránu a vyprevadil spisovateľa až na parížske ulice. Netrvalo dlho a z bývalého republikána, aktuálne prívrženca monarchie sa na chvíľu stáva sentimentálny vyznávač otcových bonapartistických hodnôt. Dôvodom boli pozostatky Napoléona Bonaparta, ktoré priviezli do Paríža, kde vyvolali ošiaľ a za- plavili ho Napoléonovými bojovými druhmi. Po vytriezvení sa, samozrejme, vrátil k rojalizmu, pravdepodobne aj preto, že mu tento stav zabezpečoval pohodlný život. Ani tu však nekončí permanentný Hugov politický prerod. Prišiel rok 1848 a s ním revolúcia, na ktorú nebol, ako vždy, pripravený, a ktorá z neho opäť spravila republikána. Počas brutál- nych nepokojov odišiel z Paríža a napísal: „sú to parížski myslitelia, ktorí pripravia cestu pre veľké veci a pre parížskych robot- níkov, ktorí ich uskutočnia“. O 3 dni na to, mu tí istí robot- níci vyrabovali a podpálili dom, pretože ho pokladali za prívrženca dovtedajšieho kráľovského režimu. Huga napriek tomu, že ho revolučné udalosti veľmi ov- plyvnili, zhrozili scény zabíjania a vraždenia, ktoré boli na dennom parížskom poriadku. V demokratických voľbách, jednom z výdobytkov revolúcie,preto podporil Ľudovíta Napoléona Bonaparta ( synovca Napoléona I. Bonaparta), ktorý si zjavne demokratickým spôsobom pri- pravoval cestu k nedemokratickému zvrhnutiu republiky a nastoleniu ďalšej bonapartistickej monarchie. Za podporu mu Ľudovít Napoléon ponúkol úrad. Hugovi sa to však málilo, sklamaný ho odmietol a po prevrate, ktorý nastolil nové cisárstvo sa od Napoléona úplne odvrátil. Dôsledkom bolo, že Hugo ušiel do Belgicka a neskôr s manželkou Adéle a milenkou Júliou na Normandské ostrovy patriace Británii. Pamfletoval proti Napoléonovi a napriek am- nestii, ktorou sa mohol vrátiť do Paríža ostal vo svojom panskom sídle na romantickom divokom os- trove. Vrátil sa, až keď cisára, mimo- chodom človeka, ktorý dal prestavať Paríž do dnešnej podoby, porazili pruské vojská a odstúpil. Hugo sa vrátil do Paríža oslavovaný ako národný hrdina. Bol zvolený do parlamentu a stal sa symbolom republikánstva, a to aj napriek tomu, že celý život lavíroval medzi rojalizmom, bonapartizmom a republikánstvom. Viktor Hugo, tak ako mnoho velikánov nepohŕdal ani naciona- lizmom. Francúzsko a Nemecko sú podľa neho základom Európy, pričom Nemecko je srdcom a Francúzsko hlavou. A ak budú tieto krajiny konať spoločne, môžu z Európy vyhnať Britániu a Rusko. Neskôr vysvetľoval ako sa dá rozoznať inteligencia národov a tvrdil, že „ podľa ich schopnosti hovoriť francúzsky“. Francúzsko pokladal za národ, ktorému je osudom predurčené sa to stalo verejne známe. Pôvodný kráľovsky dôchodok si však ponecháva. Navonok populárne gestá, ale v skutočnosti využíval kráľovu priazeň naďalej. Vo svojich 28 rokoch sa stáva absolútnym vod- com romantizmu a víťazstvo nad klasiciz- mom symbolicky završuje premiérou hry „ Hernani“ v Comédie Francaise. Pred- stavenie navštívilo Hugových 300 do- bre vyškolených prívržencov, ktorí vyvolali počas predstavenia kon- flikt. Niekoľkých predstaviteľov klasicizmu surovo zbili a zvyšok utiekol. Romantizmus triumfo- val a dokonale zorganizovaná akcia svedčila skôr o tom, že bol synom generála ako o jeho inteligencii a idealistických hod- Predstavenie v Comédie Francaise bolo predobrazom k následnému zvrhnutiu kráľa, čo však bolo pre Victora Huga veľkým prekvapením. Týždeň váhal ako sa zachovať, až nakoniec verejne zavrhol zvrhnutého kráľa a prehlásil, že je republikán. Na trón sa však opäť dostal šľachtic, vojvoda Or- leánsky a republika sa nekonala. Jediné, čo sa udialo bola zmena slov. Vojvoda Orleánsky Ľudovít Filip už nebol kráľom Francúzska, ale kráľom Francúzov, odhodil kráľovskú ľaliu, pozdvi- hol republikánsku trikolóru a nebol korunovaný v Remeši, ale plyvnili, zhrozili scény zabíjania a vraždenia, ktoré boli na dennom parížskom poriadku. V demokratických voľbách, jednom z výdobytkov revolúcie,preto podporil Ľudovíta Napoléona Bonaparta ( synovca Napoléona I. Bonaparta), ktorý si zjavne demokratickým spôsobom pri- pravoval cestu k nedemokratickému zvrhnutiu republiky a nastoleniu ďalšej bonapartistickej monarchie. Za podporu mu Ľudovít Napoléon ponúkol úrad. Hugovi sa to však málilo, sklamaný ho odmietol a po prevrate, ktorý nastolil nové cisárstvo sa od Napoléona úplne odvrátil. Dôsledkom bolo, že Hugo ušiel do Belgicka a neskôr s manželkou Adéle a milenkou Júliou na Normandské ostrovy patriace Británii. Pamfletoval proti Napoléonovi a napriek am- nestii, ktorou sa mohol vrátiť do Paríža ostal vo svojom panskom sídle na romantickom divokom os- trove. Vrátil sa, až keď cisára, mimo- chodom človeka, ktorý dal prestavať Paríž do dnešnej podoby, porazili pruské vojská a odstúpil. Hugo sa vrátil do Paríža oslavovaný ako národný hrdina. Bol zvolený do parlamentu a stal sa symbolom republikánstva, a to aj napriek tomu, že celý život lavíroval medzi rojalizmom, bonapartizmom a republikánstvom.

vládnuť iným. Napoléonovo ťaženie opisoval ako láskavosť svetu. Je zarážajúce, že nikde v jeho tvorbe nenachádzame ani zmienku o tom, že by sa nad svojimi nezmyslami vôbec kedy zamyslel. Žeby ďalší dôkaz jeho inteligencie? Nič však nevystihuje lepšie jeho rozporuplnú povahu, ako vzťah k ženám. Do svojich 28 rokov bol puritánsky mladý muž, z ktorého sa neskôr stá- va promiskuitný bohém. Mal legálnu milenku, herečku Ju- liette Druetovú, mnoho iných afér so slúžkami, komornými a náhodnými ženami. Pre jeho charakter bol príznačný románik, keď si ako 42 ročný začal s mladou, od jeho dcéry Leopoldíny, len o 4 roky staršou manželkou nevýrazného maliara Augusta Briarda, Léoniou. Hugo jej posielal ľúbostné listy, jednoducho prepisujúc texty zo starej milostnej korešpondencie, ktorú vie- dol so svojou manželkou. Žiarlivý manžel dal párik neustále sledovať, až boli milenci prichytení pri čine a polícia ich vytiahla nahých priamozpostele.Prevydatúženutobol veľký problém a musela si odsedieť pol roka v ženskom vezení Saint-Lazare medzi pros- titútkami a cudzoložnicami. Hugo mal šťastie, v skutočnosti neostal celkom nahý, nakoľko mu na krku visela zlatá reťaz so znakom Paira Francúzska a voči takýmto priestupkom mal imunitu. Mohol byť uväznený len na príkaz Snemovne Pairov, čo je celkom slušná parale- la so slovenskými podmienkami v 21. storočí. Bol prepustený, utiekol k manželke a všetko jej vyrozprával. Na jeho veľké prekvapenie sa vôbec nerozčúlila, naopak, veľmi ju potešilo, že Victorova milenka herečka Juliette, ktorú neznášala, má sokyňu. Mladučkú Léoninu do- konca navštevovala vo väzení a po prepustení dovolila manželovi pokračovať v romániku. Samozrejme, dala si záležať, aby sa o tom patrične dozvedela hlavná Hugova milenka herečka Juliette Druetová. Hugo bol nes- mierne rozhorčený, že sa stal „obeťou“ ohavnej francúzskej justície a začal pracovať na obrovskom diele „Bedári“ - veľkom románe o zákone a spravodlivosti. Zo se- xuálnej aféry sa stal škandál, do ktorého sa zaplietol aj sám francúzsky kráľ. Mal záu- jem, aby sa to nerozchyrovalo, nakoľko „šlo o zneužite aristokratických privilégií“. Žiarlivý maliar manžel Léonini dostal zákazku na ob- razy vo Versailles a Léoninu premiestnili z väznice do konventu Dames de Sainte-Michéle, kde pomáhala mníškam s výberom Hugových básni do osvetového vydania pre mladé školáčky. Po prepustení bývala na naliehanie Hu- govej manželky v ich domácnosti, až kým ju Hugo nevyhnal s výčitkou manželke :„musíš mi stále šéfovať, ešte aj milenky mi vyberáš“. Hugo pokračoval v tomto spôsobe života a až do smrti si v denníku za- znamenával svoje se- xuálne mimomanželské aktivity. Posledný záz- nam urobil v takmer 83 rokoch. Hugo celý život lavíroval medzi rojalizmom, bonapartizmom a republikánstvom, a napriek tomu ho národ oslavoval ako republikána. Jeho smrť sa stala národnou udalosťou. Réžiu pohrebu si naplánoval sám a za vykonávateľov poslednej vôle určil troch najvyšších predstaviteľov štátu, vrátane francúzskeho prezidenta. Nechal rozhlásiť, že opäť verí v Boha, ale chcel sa nechať pochovať ako svetský človek. Možno mal výčitky svedomia, že svojim dvom synom, napriek tomu, že sa chceli dať pochovať cirkevne zakázal položiť na hroby kríže. Vďaka svetskému pohrebu museli na túto udalosť nechať odsvätiť parížsky Panteón, k čomu Národné zhromaždenie prijalo špeciálny zákon. Jeho pozostatky boli na 24 hodín vystavené v obrovskej urne na vrchole Víťazného oblúka, kde ho strážila skupina mladých básnikov oblečených do rúch starých Grékov. Hugo bol v tom čase už veľmi bohatý a parížskej chudobe v závete daroval 50 tisíc frankov, ale dal si podmienku, že rakva a katafalk musia byť také, aké používa práve ona. V deň pohrebu sa do ulíc Paríža nahrnulo neuveriteľných 3 milióny ľudí a ces- ta pohrebného sprievodu k Panteónu trvala 6 hodín. Policajná správa hlásila, že všetky verejné domy sú zatvorené a potiahnuté čiernou látkou a počas pohrebu bolo zabitých niekoľko ľudí. „Hugo bol nevyrovnaný génius, ktorý človeku pri- pomína, že od vznešeného k smiešnemu je len krôčik.“ (ban) Tennyson

43

PRIMÁTOR „SLOBODNÉHO KRÁĽOVSKÉHO MESTA“ Stanislav Chovanec R: Možno sa to zdá zvláštne, ale v Skalici som bol prvýkrát pred niekoľkými mesiacmi a dokonca som ani presne nevedel, kde leží. Jediné, čo vo mne rezonovalo bol hokej, Žigmund Pálfy a trdelník. Na moje veľké prekvape- nie musím konštatovať, že Skalica je snáď najkrajšie a najčistejšie sloven- ské mestečko s bohatou históriou, zaujímavými ľuďmi, s romantickými zákutiami a veľmi níz- kou nezamestnanosťou. Veľmi mi to pripomína mestečká v zahraničí. Ako je to možné, pán primátor? SCH: U nás sa hovorí, že ak by sa starí „ Skaličané“ prebudili, tak by toto mesto nespoznali. Ale ja hovorím presný opak. Ak by sa pre- budili, poznali by ju veľmi dobre, lebo je presne taká aká bola za starých čias, len sme ju obliekli do nových šiat. Všetko sme zachovali, ale všetko je vynovené. My sme odkaz našich dedov dokázali zachovať, ale dali sme mu sofistikovanejšiu podobu. Skalica patrila do roku 1851 medzi 6 najväčších a najvýznamnejších miest na Slovensku. Do roku 1960 bola okresným mestom, a keď nám okres zobrali a presunuli do Senice, prišli sme o školy, úrady, súdy a rôzne inštitúcie, ktoré tu pôsobi- li. Skalica sa dostávala na periférium. Ľudia nadávali a plakali. Ale možno to bolo šťastie, lebo keďže sme neboli okres, nebola tu surová socialistická urbanizá- cia, nebúrali sa historické stavby, nestavalo sa toľko N eskorý večer, uvoľnená atmosféra kaviarne hotela Svätý Michal v Skalici, secesné kožené kreslá, staré obrazy, vôňa cigarového dymu a v pozadí jemný džez. Pred nami sedel žoviálny, príjemne naladený pán so silným skalickým prízvukom - Stanislav Chovanec, primátor „Slobodného kráľovského mesta“ Skalica. panelákov. Nikdy by tu neostalo, čo tu je dnes, také aké to je. Asi to znamená, že pánboh nás má rád a rozhodol o tom, že to mesto zanechá panensky nedotknuté. Keď som sa v roku 2003 stal primáto- rom, povedal som si, že to naše mesto je také pekné, že sem musíme dotiahnuť turistov. Začali sme rekon- štruovať a dostali sme to až do dnešnej podoby, aj keď stále je čo opravovať, zlepšovať. Ale viete, keď majú veci logiku, keď je jasné, čo treba robiť a my sme to vedeli, tak je to po- tom jednoduchšie a asi to tu čakalo na mňa. R: Akí sú Skaličania? SCH: „Já sú tu rodák“ a toto mesto a týchto ľudí som mal vždy rád. Skaličania sú veľmi konzervatívni, hrdí, lokálpatrioti. Majú veľmi silný vzťah k pôde, majetku a než sa rozhodnú, že niečo posunú dopredu, tak to musí mať pre nich zmysel na dlhé obdobie. Strašne dôležité je, že títo ľudia sú veľmi pracovití. Treba si uvedomiť, že nor- málne mesto končí značkou a za tým je jačmeň, kuku- rica, jednoducho polia. U nás, keď pôjdete za mesto, všade sú samé vinohrady. To znamená, že je za tým obrovský kus tvrdej driny, krvi a potu. To znamená, že títo ľudia, keď skončia v robote, nejdú k televízorom, oni idú na vinohrady a tam pracujú ďalej. To majú v krvi, to je tradícia. To, že bola Skalica kráľovské mesto so slobodnými mešťanmi, to o niečom svedčí, tá pracovitosť tu bola stále, ľudia to majú v génoch.

R: Áno, znie to jednoducho, ale keď sem príde človek, ktorý nie je odtiaľto, prvé čo mu padne do oka sú dokonale zrekonštruované domy, strechy, fasády, cesty, všade poriadok a čistota a stále sa niečo robí. Iné mestá tiež robia, ale výsledok je iný. Čím to je, ako presviedčate ľudí, a naviac to nie je lacná záležitosť. SCH: Peňazí nie je nikdy dosť, ale čo sa rekonštrukcie týka, myslím, že je to jednoduchá vec. Keď sme sa ro- zhodli, že začneme rekonštruovať, zriadili sme „fond na obnovu historického jadra“, čo je vlastne gro mes- ta. A ľudí motivujeme. Každý, kto sa rozhodne pre opravu, dostane príspevok. Ak spravíte novú strechu, dostanete na ňu polovicu peňazí, ale len na časť, ktorá smeruje do ulice, takisto je to aj s fasádami, bránami, alebo oknami. Každý môže dostať až 50 000 eur, ale musí mať aj svojich 50 tisíc a ak to dá dokopy, je to slušný peniaz a z toho sa už rekonštruovať dá. V skutočnosti dá občan ešte viac, lebo väčšinou už rekonštruuje aj ďalšie časti domu. R: Nie je to aj preto, že Skalica je relatívne malá a dá sa to ľahšie zvládnuť? SCH: Keď som sa stal primátorom, tak som si povedal, my sme tu nejaká malá Skalica, to musíme zvládnuť, ale veľkosť mesta nie je limitovaná počtom obyvateľov. Veľkosť mesta spočíva v tom, čo dokáže svojim obyvateľom a návštevníkom ponúknuť. Ska- lica je dnes mesto, kde sa človek narodí, skončí tu strednú a vysokú školu a môže tu slušne pracovať. Nezamestnanosť je u nás minimálna a je tu všetko, čo má mesto mať, dokonca je toho oveľa viac. A to všetko v peknej krajine a v peknom meste. Ale môže aj odísť, aj to sa stáva, no Skaličania na svoje mesto nezabúdajú, vždy mu to nejako vrátia. R: Ste rodený Skaličan? SCH: Hovorí sa, že až tretia generácia sa stáva Skaličanmi. Moja stará matka sem došla v roku 1943, bola vdova a mala 5 detí. Starého otca zavalil na Ky- suciach strom. Môj otec zomrel na rakovinu, keď mal len 58 rokov, takže som tretia generácia rodu, ktorá v tomto meste žije. R: Asi to v živote nemali ľahké a boli by milo prekvapení, že ste sa stali prvým mužom mesta. SCH: Ja som zástanca filozofie, a na to som prišiel ako malé dieťa, keď ma mama posielala na cintorín, aby som vyčistil a upravil starkej hrob. Vedľa ležal jeden pán, o ktorého sa už nik nestaral. Hrob mal zarastený a neupravený a mne ho prišlo ľúto, že si naň už asi nikto nespomenie, a tak som sa o neho začal starať. Potom som si uvedomil, že keď na neho myslím, že on pre mňa nie je mŕtvy, že je tu a všeobecne, že tí, ktorí už nie sú medzi nami, ale majú tu ľudí, ktorí si na nich spomínajú, že oni sú vlastne ešte medzi nami. A tak je to aj s mojimi predkami, sú pre mňa živí a sú hrdí na to, že som primátorom. Koniec koncov, na to som hrdý aj ja.

R: Prečo ste do toho šli? SCH: Je to jednoduché, človek by mal uživiť rodinu a starať sa aj o spoločnosť. To je pre mňa výzva. A pracovať jednoducho, nakoľko si myslím, že ge- nialita je v jednoduchosti a v skutočnosti v živote nie je nič zložité. Treba robiť tak, aby človek, keď sa pozrie do minulosti tam niečo videl, aby tam niečo za ním ostalo. Jednoduchá filozofia. R: Mám dojem, že Skaličania sú trochu iní ako zvyšok Slovenska a určite si to sami o sebe aj myslia, dokonca som počul vetu „mi nejsme Záhoráci, mi sme Skaličané!“ SCH: Možno je Skalica trochu iná, možno je to v tom, že tu sa naozaj stále miešala krv. Blízko Čechy, Rakúsko, spoločná história, ľudia tadiaľto prechádza- li, našli tu dobré podmienky, potom tu ostali a časom sa stali Skaličania. Prichádzali a pôsobili tu vzdelan- ci, ale aj jednoduchí pracovití ľudia. Nachádzali tu nový domov a musím zdôrazniť, že boli stále vítaní, že Skalica ich dokázala vždy prijať. Možno to všetko začali českí evanjelici po bitke na Bielej hore, ktorí utekali z Čiech a tu sa usadzovali. R: Je naozaj pozoruhodné, koľko významných ľudí zo Skalice vyšlo, alebo tu pôsobilo. SCH: Skalica bola vždy významným strediskom vzdelanosti, kultúry a z času na čas aj politiky. Bol tu kráľ Ľudovít I. (Veľký) Anjou, veľký priaznivec Skalice, kráľ Žigmund Luxemburský, Ján Ámos Ko- menský, pôsobil a zomrel tu Daniel Gabriel Lichard, prvý slovenský profesionálny novinár, narodil sa tu ostrihomský arcibiskup kardinál knieža primas Uhor- ska Ján Černoch, Dr. Pavel Blaho, ktorý bol pod- predseda dočasnej vlády, ktorá tu po vzniku prvej Československej republiky aj určitú dobu sídlila, a to znamená, že tu bola aj prvá vládna budova. František Víťazoslav Sasinek, pôsobil tu architekt Jurkovič, narodil sa tu spevák Krištof Veselý, prvý operný spe- vák Janko Blaho a veľa veľa iných známych osob- ností. Ono to niekedy naozaj znie až neuveriteľne. Ale je to o tom, že Skalica má svoju históriu a bolo to významné mesto. R: Skaličania vraj len tak medzi seba niekoho ne- prijmú. SCH: Ja si myslím, že to radi hovoria, ale prijmú každého, a čo je ešte lepšie, z každého dokážu prijať maximum. A nielen pre seba, ale pre mesto ako celok. R: Aký ste šéf? SCH: Ja myslím, že mám rád, keď sú ľudia otvorení, ale nerád sa sklamem. Mesto je súčasťou biznis prost- redia, nemám rád, keď sa niečo brzdí, keď sú úradníci skostnatení. Myslím, že musíme vychádzať každej dobrej podnikateľskej myšlienke v ústrety. U mňa úradníci nemajú šancu, aby veci zdržiavali, tu vládne zdravý sedliacky rozum. R: Čo robili vaši rodičia? SCH: Mama bola robotníčka a môj otec bol vyučený obuvník. R: Akí ste boli žiak? SCH: Učil som sa dobre, mal som samé jednotky. Otec ma dal na polygrafiu, vyučil som sa za tlačiara. Prišiel som pri tej práci síce o prsty, ale bolo to remes- lo, ktoré ma formovalo. Vtedy platilo- remeslo má zlaté dno- to už dnes, žiaľ neplatí. R: Čo robíte, keď relaxujete? SCH: Fajčím. R: A niečo zdravšie? SCH: Oslovil ma golf, jeho filozofia, ale nie som jeho otrokom. Pre mňa to nie je snobstvo, pre mňa je to oddych. Máme tu v Skalici dobrý golfový areál a snažíme sa, aby tam chodili mladí, aby robili niečo zmysluplné. R: Nebojíte sa príliš veľkého úspechu? SCH: Celý život je sínusoida a musíte sa snažiť, aby v nej neboli príliš veľké skoky, teda ani pády. Život je už raz taký, ak sa dostanete hore, musí nasledovať cesta dole. R: Čo budete robiť v sedemdesiatke? SCH: Budu fajčit, budu tu sedet a budu vyprávjat s luďmi. Ďakujem za rozhovor. (Ban)

47

Seriál o káve časť dvadsiata Cupping – hodnotenie kávy Seriál o káveSeriál o káve V našom seriále o káve sme si postupne povedali o pestovaní a spracovaní kávy, jej histórii a postupne prešli všetky krajiny produkujúce kávu. Dnes si povieme ako kávu správne ochutnať a ohodnotiť. Už pri opise káv z rôznych kútov sveta sme jednotlivé kávy stručne charakterizovali za použitia termínov ako chuť, telo a acidita. Aby sme kávu vedeli ohodnotiť, musíme si najprv tieto termíny vysvetliť. Terminológia baristu je veľmi blízka terminológii someliéra. Vôňa (fragrance) – tiež sa môžeme stretnúť s termínom suchá aróma. Ide o vôňu čerstvo pomletej kávy. Osobne mám u kávy túto vôňu najradšej. Je aj najintenzívnejšia, ale musíme ju vychutnať ihneď po pomletí kávy, pretože sa rýchlo stráca. Najsilnejšia je u čerstvo upraženej a pomletej kávy. Vôňa nadobúda charakter čerstvo upečených koláčov, alebo chleba. Aróma – tiež mokrá aróma, je vôňa resp. pachový vnem z uva- renej kávy. Najintezívnejšia je po prvom prelomení kôrky ktorá nám vznikne na zaliatej káve, prípadne po rozostretí cremy na espresse. Aróma je odrazom chute a acidity kávy. Kyslejšie kávy aj voňajú kyslejšie, ovocné a kvetinové tóny v aróme sa prejavia aj v jej chuti. Aróma je najvýraznejšia u stredne upraženej kávy. Čím je stupeň praženia kávy vyšší, v aróme prevládajú vône paženia, až karbonizácie. Telo kávy – termín aj jeho prejav je ako u vína. Je to vlastne pocit ktorý máme z kávy v ústach. Na jednej strane hovoríme o ťažkom, plnom tele a na druhej strane o tenkom tele. Plnšie telo kávy môžeme opísať ako olejovité až maslovité, naopak tenké telo je vodnaté, riedke. U vína je charakteristické plné telo pre ťažšie červené vína, npr. cabernet, frankovka, tenšie telá majú mladé biele vína. Ťažké a plné telá sú charakteristické pre indonézske kávy, hlavne javu, tenšie telá sú charakteristické pre východo- africké kávy. Telo kávy odráža aj spôsob jej spracovania. Kávy spracované suchou cestou majú telo prirodzene tažšie. Typický predstaviteľ je brazílsky Santos, ale podobne sa s ťažším, plnším telom, napriek východoafrickému pôvodu môžeme stretnúť u etiópskeho Harraru. Telo kávy ovplyvňuje aj stupeň praženia. Najplnšie telo má káva pražená stredne až stredne tmavo. Ak pražíme kávu tmavšie, telo sa stáva tenšie. Marek Hudáček

Špičkový kuchár sa vrátil na Slovensko S lovensko dostalo malý gastronomický darček. Z Rakúska sa do rodnej krajiny vrátil gastro- nomický mág, vynikajúci kuchár Gabriel Kocák, so skúsenosťami z tých najlepších európskych podnikov. Naposledy pôsobil v 3 michelinovej a 20 good milionovej reštaurácii v Salzburskom Ikarus RED BULL, kde si známi ľudia z celého sveta doslova prilietávajú pohladiť svoje chuťové poháriky. Gabriel Kocák má vo svojom novom bydlisku v Ska- lici veľké plány a jeho novým pôsobiskom vo funkcii šéfkuchára je komorná reštaurácia MODO v centre mesta. „Mojou víziou nie je nič menšie, ako nanovo zadefinovať modernú slovenskú kuchyňu so silným dôrazom na re- gionalitu, čo je v špičkovej svetovej gastronómii aktuál- ny trend - využívanie, mie- stnych čerstvých surovín, v kombinácii s modernými technológiami prípravy jedál a dokonalý vizuálny efekt. Uvedomujem si, že je to veľmi ťažká úloha, hlavne v podmienkach, ktoré na Slovensku v gastronomickej oblasti prevládajú, ale mys- lím si, že niekto musí začať a to je aj dôvod, prečo som sa vrátil.“ Reštaurácia MODO je ešte veľmi mladá, veľa sa o nej nevie, no začína si získavať priaznivcov nielen zo Slov- enska, ale stále viac ju navštevuje aj zahraničná náročná klientela. Zvláštnosťou je, že už dnes, ak chcete ochutnať jeho špeciality, musíte si rezervovať stôl dopredu, ale tento zážitok stojí za to. Rezervácie na t.č. : 0919 050 374 Predplaťte si 12 čísel časopisu Entrez.....Café Journal na www.predplatné.sk uhraďte ho budete zaradený do zlosovania o víkendový pobyt v Grand Hoteli Kempinski vo Vysokých Tatrách ------------------------------------------------------ Počet predplatiteľov, teda potenciálnych výhercov budeme pravidelne denne zverejňovať na našom facebooku (časopis Entrez) znamená to, že začíname od nuly a vy budete DENNE informovaný z koľkých predplatiteľov budeme losovať ------------------------------------------------------ losovanie sa uskutoční 15. 9. 2011 ------------------------------------------------------ Predplatné môžete zrealizovať aj cez SMS (cena SMS: 0,08 € vrátane DPH) Tvar SMS OBJ ENTREZ MENO PRIEZVISKO ULICA Č.DOMU PSČ MESTO Odoslať na t.č.: 7036 ------------------------------------------------------ Cena predplatného (12 čísel) 9,6 eur + poštovné Súťaž trvá do 14.9.2011

Liečivé účinky ovocia Jablko Jablká takmer neobsahujú bielkoviny, majú však vysoký obsah vody, málo sacharidov a v šupke nepatrné množstvo vody. Mi- moriadne bohaté sú na vita- míny a stopové prvky. Jablko obsahuje až 30% vlákniny. Regenerujú a očisťujú organiz- mus, znižujú hladinu cholestero- lu a cukru v krvi. Sú účinné aj pri bolestiach hlavy a závratoch. Pomáhajú pri hnačke a zápche. Sú osvedčený prostriedok pri ťažkostiach s kĺbmi. Podporujú odolnosť proti chorobám. Jablká pôsobia ako vynikajúca omladzovacia kúra. Banán Je vynikajúcim antidepresívom, ktorý pozitívne vplýva na náladu. Sú ideálne pre ľudí, ktorí potrebujú vytrvalosť, silu a súst- redenie. Majú vysoký obsah mag- nézia (36mg/100g) a draslíka (382mg/100g). Čerešne Obsahujú vitamín C a draslík. Ten pomáha udržiavať zdravú pokožku a pravidelný rytmus srdca. Pôsobia preventívne proti dne, odvádzajú z tela toxické látky a čistia obličky. Majú močopudné účinky a pomáhajú prečistiť orga- nizmus. Nachádza sa v nich kyselina kremičitá, ktorá blahodarne pôsobí na spe- vnenie väziva. Okrem toho obsahujú aj fosfor, ktorý upokojuje nervovú sústavu. bolestiach hlavy a závratoch. Pomáhajú pri hnačke pôsobia ako vynikajúca omladzovacia kúra. Jablká takmer neobsahujú bielkoviny, majú však vysoký obsah vody, málo sacharidov a v šupke nepatrné množstvo vody. Mi- moriadne bohaté sú na vita- míny a stopové prvky. Jablko obsahuje až 30% vlákniny. Regenerujú a očisťujú organiz- mus, znižujú hladinu cholestero- lu a cukru v krvi. Sú účinné aj pri pôsobia ako vynikajúca omladzovacia kúra. Banán Je vynikajúcim antidepresívom, ktorý pozitívne vplýva na náladu. Sú ideálne pre ľudí, ktorí potrebujú vytrvalosť, silu a súst- redenie. Majú vysoký obsah mag- nézia (36mg/100g) a draslíka (382mg/100g). Obsahujú vitamín C a draslík. Ten pomáha udržiavať zdravú pokožku a pravidelný rytmus srdca. Pôsobia preventívne proti dne, odvádzajú z tela toxické látky a čistia obličky. Majú močopudné účinky a pomáhajú prečistiť orga- nizmus. Nachádza sa v nich kyselina kremičitá, ktorá blahodarne pôsobí na spe- Hrozno Všetky sorty hrozna patria k najzdravším druhom ovocia. Hrozno obsahuje napríklad kyselinu listovú, farbivá a minerálne látky a sto- pové prvky. Z minerálnych látok má najvyššie zastúpenie draslík, ktorý pomáha orga- nizmu nielen pri odstraňovaní odpadových látok, riadení srdcového rytmu, ale pomáha nám aj jasne myslieť. Vlákniny, ktoré sú v šupkách hrozna, pod- porujú činnosť čriev. Zároveň obsa- huje vitamín C, E a vitamíny skupiny B. Regeneruje vrchnú časť pokožky, zmierňuje stavy pri žlčových a obličkových kameňoch. Šťava sa používa pri liečení chorôb, ktoré vznikajú hromadením acute;m toxínov v tele. Ananás má vysoký o b s a h enzýmov, najmä bro- melínu. Tieto enzýmy pomáhajú pri uzdravo- vaní, zmierňujú rozličné zápaly a zlepšujú trávenie. Urýchľuje spaľovanie tukov a zabraňuje tvorbe tukového tkaniva. Odvodňuje orga- nizmus a zmierňuje opu- chy. Pomáha pri črevných poruchách a hnačke. Odstraňuje starecké škvr- ny. Zvyšuje hladinu biel- kovín v celom organizme. Okrem vitamínu B12 a E poskytuje aj ostatné vi- tamíny, minerálne a stopové látky.

Hotel patrí medzi Trend Top reštaurácie a hotely Hotel pod zelenou strechou Sála Serenáda 110 osôb Salónik Intro 25 osôb • Salónik Rondo 16 osôb Salónik Club 8 osôb • Cafe - Restaurant 70 osôb Salónik Garden 20 osôb Od 1.4.2011 vyššia kapacita salónikov Jahoda Jahody majú močopudný účinok, používajú sa pri infekčných hnačkách, zlepšujú metabo- lizmus, pôsobia proti reuma- tizmu, dne a znižujú lámavosť vlásočníc. Obsahujú mangán ktorý pôsobí ako afrodizia- kum. Urýchľujú látkovú výmenu a dodávajú vitamíny E a C ktoré viažu voľné radikály. Pomaranč Vitamín a selén posilňujú ob- ranyschopnosť organizmu. Ká- lium a magnézium organiz- mus prečisťujú. Sú zdrojom vitamínu C. Majú protira- kovinové účinky. Znižujú hladinu cholesterolu v krvi a posilňujú krvné vlásočnice. Mango Mango obsahuje vitamíny C, E a karotény ktoré chránia bunky pred negatívnym vplyvom voľných radikálov a predčasným starnutím. Vitamín A chráni kožu a sliznice, vitamíny sku- piny B pôsobia proti stresu, upokojujú nervy a zlepšujú spánok. Mango v čaji odvodňuje organizmus a je vhodné v preven- cii srdcovo – cievnych ochorení. Minerálne látky pomáhajú pri poruchách zraku a šerosleposti. Botanický ovocný mix Potrebujeme: 1 jablko, 50 g modrého hrozna, 2 banány, 1 man- go, 1 ananás, 1 pomaranč, 2 lyžice medu,, 50 g posekaných mandlí, 200 g vanilkového jogurtu, štipka škorice, šťava z 1 citróna a čerstvá mäta Ako na to: Všetko ovocie okrem hrozna nakrájame na drob- né kocky a spolu dobre premiešame. V miske zmiešame citrónovú šťavu, med a škoricu na jem- ný dressing, ktorý pridáme k ovociu. Premiešame a šalát zalejeme vanilkovým jogurtom. Dekorujeme nasekanými mandľami a lístočkami čerstvej mäty. Lenka

Jiří Schelinger Hlas, ktorý mal dušu (6.3.1951 – 13.4.1981) M eno Jiří Schelinger dnešnej hip-hopovej generácii asi príliš veľa nehovorí, ale tí skôr narodení veľmi dobre vedia, že tento rodák z dedinky Bousov pri Čáslavi sa zlatými písmenami zapísal do histórie československej hudobnej scény. Aj keď jeho tragická smrť zastavila jeho sľubne sa rozbie- hajúcu kariéru, stihol vyprodukovať nadčasové pesničky ako Hol- ubí dům, Jahody mražený či Což takhle dát si špenát, ktoré v os- tatných desaťročiach zľudoveli nie len v Čechách, ale aj u nás na Slovensku. Vlastne celý jeho život sa zdal byť ako z čítaniek o hudobných ve- likánoch. Vyučený inštalatér vyrastal v rodine učiteľa hudby. Od štyroch rokoch navštevoval hodiny klavíru. Počúvaním Rádia Luxemburg vstrebával do seba čistokrvný rokenrol. Začínal ako gi- tarista v skupine Nothing But Nothing. V tom období bol jeho idolom Brian Jones z Rolling Stones. Málo sa vie o tom, že ešte v mladosti sa Schelinger pokúsil o demonštračnú samovraždu, vďaka ktorej potom skončil na psychiat- rickej liečebni v Bohuniciach. Nevedno, či to bol zámer, ale vďaka tejto epizóde získal modrú knižku, čím sa vyhol základnej vojenskej službe. Svoju rolu to zohralo aj v jeho ďalšej hudobnej kariére. Keď ho Ivo Trojan vzal do sku- piny Smaragd, netušil, že zakrátko sa zo Schelingera stane líder skupiny. V tom období sa Jiří zoznámil so svojou prvou manželkou Alenou, s ktorou mal dcérku Andreu. Manželstvo sa mu však rozpad- lo. Po rozvode začal Schelinger spievať v skupine The Happy Five, ktorá sa ori- entovala predovšetkým na bluesový re- pertoár. Keď však skupina odcestovala na turné do Fínska bez neho, prijal ponuku Karla Šípa a stal sa členom kapely Faraon. Práve počas účinkovania v tejto kapele vznikol Schelingerov najväčší hit Holubí dům (mimochodom, možno bude pre mnohých prekva- pením, že text k tomuto hitu napísal pod pseudonymom Emil Synek známy herec a režisér Zdeněk Svěrák). Ani tu však nezotrval dlho a v roku 1973 zakotvil v skupine legendárneho Františka Ringa Čecha. „Jiřího Schelingera sme vzali za účelom celkového prit- vrdenia zvuku kapely,“ vyjadril sa neskôr Čech, čo sa naplno prejavilo na albume Hrr na ně, ktorý sa všeobecne považuje za prvý hard rockový album v Čechách. Ďalší projekt, ktorý Čech so Schelingerom chystali – album Zemětresení, ktorý sa vďaka svojej tvrdosti mal stať prelomovým albumom českého rocku sa už nestihol realizovať. V marci roku 1981 odchádza Jiří na poz- vanie STV do Bratislavy, kde mal nahrávať pre Televízny klub mladých skladbu Což takhle dát si špenát. V noci z 12. na 13. marca z nevysvetliteľných dôvodov skáče Jiří Schelinger z mosta do Du- naja. O mesiac neskôr vyplavila voda jeho telo neďaleko Šamorína. Jeho telo nebolo nikdy nikým identifikované. Aj keď bol Schelinger všeobecne považovaný za rockového spe- váka, prakticky počas celej svojej kariéry sa nachádzal vždy medzi dvoma mlynskými kameňmi. Jeho srdce patrilo síce rocku, úspech k nemu ale prichádzal od zdanlivo ľahšej múzy. Na konci života bol frontmanom kapely, v ktorej Čech robil už len textára a impresária. S bratom Milanom sa snažil o vážnejšiu konceptuálnu polohu, ktorej pomníkom bol práve nedokončený album Zemětřesení. Napriek tomu je pre mnohých ťažké vnímať Schelingera ako roc- kera a kvalitatívne ťažisko jeho tvorby sa javí skôr v odľahčenom, veselom repertoári. Na rozdiel od banálnych a neprirodzených póz vážnych piesní, pri ktorých až na výnimočné prípady (Svěrák) ne- mal šťastie na textárov a rockového úsilia, ktoré nikdy nevydalo presvedčivý plod, sú skladby ako René, já a Rudolf, Evženie i Což takhle dát si špenát dokonalými popovými kúskami. Smrť mladého človeka je vždy svo- jim spôsobom nepochopiteľná, hlavne keď ide o človeka aktívneho a tvorivého. Kým ostatní speváci v tridsiatke doz- rievajú, Jiří bol na vrchole svojich síl. Nejasnosti okolo tragickej smrti mladej hviezdy na vrchole kariéry, ktorej okol- nosti zostávajú dodnes zahalené rúškom tajomstva, vyvolávajú množstvo otázok smerujúcich predovšetkým k pozadiu jeho smrti. Do akej miery bola len logic- kým vyústením spevákovho súkromného života a naopak nakoľko bola ovplyvnená klímou vtedajšej doby, ktorá hviezdam Schelingerovho rangu nepriala? Nedosta- tok odpovedí na tieto otázky a do istej miery zámerné utajovanie a prekrúcanie faktov vyvolalo množstvo dohadov a fám, prežívajúcich až dodnes. Pozoruhodný je aj fakt, že masmédiá o jeho smrti (až na jednu výnimku v českom hudobnom mesačníku Melodie) mlčali Do roku 1996 spevákov brat Milan Schelinger i ostatná rodina považovali úmrtie svojho blízkeho za nešťastnú náhodu, do ktorej vyústila stávka mladých ľudí. Pochybnosti začal mať Milan Schelinger v júli 1996, keď prišiel do Bratislavy, aby pomohol televíznemu

štábu ostravskej televízie s výrobou dokumentu o zosnulom bra- tovi. Vtedy sa pokúsil skontaktovať s niekým, kto bol pri tom, keď Jirko do Dunaja skočil. Nepodarilo sa mu to ani s pomocou polí- cie. I to bol jeden z dôvodov, prečo Milan Schelinger vážnejšie za- pochyboval o oficiálnej – policajnej verzii bratovej smrti. Pripustil vtedy možnosť, že všetko mohlo byť celkom inak. Napríklad že sa Jirko skokom z mosta pokúsil o emigráciu či samovraždu. Na jeseň 2000 pre istý český bulvárny denník povedal, že chodí na nesprávny hrob. V inkriminovanom médiu sa vyslovil, že telo ne- známej totožnosti, ktoré sa našlo 7. mája 1981 v dunajskom ramene v katastri obce Horný Bar v osade Bodíky neďaleko Šamorína, neskôr oficiálne identifikované ako telo speváka Jiřího Schelingera, v skutočnosti jeho bratovi nepatrilo. K uvedenej myšlienke ho mali priviesť údaje v pitevnom protokole. Nesúhlasila v ňom výška spe- vákovho tela (vraj bol o päť centimetrov vyšší), nebola uvedená veľkosť chodidla a poznámka o „nezväčšených mandliach“ bola podľa Milana Schelingera absurdná, pretože jeho brat ich mal vyo- perované. Pri už spomínanej návšteve Bratislavy pred desiatimi rok- mi sa Milan Schelinger pokúsil skontaktovať aj s vyšetrovateľom, ktorý zisťoval okolnosti bratovej smrti. Nepodarilo sa mu zistiť nič, pretože vyšetrovateľ v roku 1993 zahynul pri autonehode a približne v rovnakom čase skartovali aj vyšetrovací spis. Milan Schelinger jednoducho nenašiel nič, čo by pomohlo objasniť bra- tovu smrť. Je vôbec možné, aby išlo o telesné pozostatky niekoho iného a nie Jiřího Schelingera? Aká bola vôbec skutočná príčina spevákovej smrti? Písalo sa o infarkte, zlomených väzoch. Nik presne nevie, čo sa vlastne v tú osudnú noc na Starom moste odohralo Od okamihu, ako po polnoci odišiel z Hviezdoslavovho námestia v sprievode troch mužov a jednej ženy. Svedkyňa, ktorá bola dlhoročnou obdivovateľkou Jiřího Schelingera, spomínala na skoré ranné hodiny takto: „S kamarátom som si išla ešte v pred- chádzajúci večer sadnúť do vinárne Veľkí Františkáni. Zhodou okolností v inej časti vinárne bol aj Jirko so svojou partiou. Tu sa zastavil po odchode z televízie. Pravdepodobne až odtiaľto chcel ísť do hotela Devín, kde bol ubytovaný.“ Podľa svedectva via- cerých osôb sa spevák vo vinárni prejavoval hlučne až agresívne, na prítomných vyvolával dojem, že je pod vplyvom nejakej vtedy dostupnej drogy. Neskôr sa pri Schelingerovi a jeho priateľoch zastavili dvaja približne dvadsaťpäťroční muži, ktorí začali Sche- lingera provokovať rôznymi nevhodnými poznámkami. Jeden z nich potom len tak mimochodom navrhol skok z mosta do Dunaja. „Ja som to brala ako žart, zrejme aj Jirko. Vzápätí skupinka piatich ľudí zamierila na Nový most. Ten sa však javil na skok privysoký, a preto padla voľba na Starý most.“ V momente, keď skupinka v skorých ranných hodinách zašla približne do stredu Starého mo- sta, jeden z neznámej dvojice mladíkov sa bez váhania vyzliekol do slipov a skočil do nočnej rieky. Neváhal ani Jiří Schelinger. Obdivovateľke podal tašku s dokladmi a skočil tiež. „Vtedy sme s priateľom a druhým z dvojice neznámych mužov zbehli k prístavu a začali prehľadávať breh. Chceli sme tak zistiť, či niektorí z nich nevyplával. Nenašli sme však nikoho. Všetko sme išli oznámiť na ministerstvo vnútra, ktoré bolo najbližšie. Ešte dnes si pamätám, ako som zabúchala na bránu a o chvíľu nám otvo- ril taký malý, tučný, starý policajt. Potom, ako sme mu povedali, čo sa stalo a že potrebujeme pomoc, pretože naši dvaja kamaráti skočili z mosta do rieky, odpovedal, že u nás si môže skákať každý, a to odkiaľ chce a kam chce. A aby sme sa okamžite pratali, lebo nás zatvorí až budeme čierni.“ Po tomto zážitku začala trojica zastavovať policajné hliadky. Ich posádky si však len vypočuli, čo sa stalo a to bolo všetko. Neskôr sa dievča so svojím priateľom a druhým neznámym mužom zastavili v hoteli Devín, kde sa spýtali recepčného, či náhodou neprišiel nejaký premočený muž. Po zá- pornej odpovedi z hotela odišli, no vtedy sa od skupinky odpojil druhý neznámy mladík. O chvíľu sa zostávajúcej dvojici podarilo už po niekoľký raz zastaviť tú istú hliadku VB, ktorá nočný in- cident na Starom moste konečne zobrala vážne a začala konať. Oboch odviezla na petržalskú stranu, kde riečna hliadka našla muža, ktorý sa niekoľko sto metrov od miesta skoku držal bóje. V tej chvíli ešte nikto netušil, že telesné pozostatky Jiřího Sche- lingera sa podarí objaviť takmer až o mesiac neskôr. Podľa roz- právania svedkyne udalosti, jej priateľa, neznámeho mladíka, ktorý skočil so Schelingerom, a ju vypočúvali až do skorých ranných hodín na oddelení VB u známych bratislavských „dvoch levov“. Vtedy sa dozvedela údajné meno a adresu muža, ktorý skákal so spevákom. Keď ho však chcela neskôr navštíviť, nikto ho na uve- denej adrese nepoznal. A práve v tejto súvislosti sa natískajú ďalšie otázky. Napríklad dodnes je neznáma totožnosť troch mužov, ktorí boli pri Schelingerovom skoku. Rovnako je podozrivé, prečo ne- známy muž vystupoval pred príslušníkmi VB pod cudzím menom. Práve tieto a ešte mnohé ďalšie otázky vyvolávajú množstvo do- hadov. Medzi najznámejšie patrí úvaha, že populárneho speváka ku skoku vyprovokovali príslušníci ŠtB. Rovnako nie je zried- kavý názor, že išlo o spevákov dobrovoľný odchod zo života. Za zamyslenie stojí i tvrdenie, že skok Jiřího Schelingera bol vlastne nevydareným pokusom o emigráciu do Rakúska. Keďže bolo k dispozícii jediné svedectvo udalosti, ktoré nemal kto potvrdiť či vyvrátiť, možno sa domnievať, že spevák mohol, no nemusel posledné chvíle života tráviť tak, ako ich opísala svedkyňa. Neskôr sa na verejnosti objavil ďalší svedok, ktorý vedel o mužovi, čo skočil so spevákom. „Videl som ho len raz, počas služby na colnici. Bolo to o jeden či dva roky neskôr, ako zom- rel Schelinger. Z Dunaja sme vytiahli muža, ktorý skočil do rieky zo Starého mosta. Nepôsobil ako profesionálny plavec, skôr ako človek, ktorý má rád alkohol. Neskôr sa priznal, že sa so svojím ot- com, ktorého sme našli sedieť neďaleko na brehu, stavil o tri fľaše borovičky, že skočí z mosta. Vtedy sme zistili aj jeho totožnosť. Napokon sme sa dozvedeli, že to bol on, kto skákal so Sche- lingerom. Presne nám porozprával, čo sa v osudnú noc odohralo. Podobalo sa to verzii, ktorú neskôr prezentovali viaceré médiá. Ešte poznamenal, že „keby Schelinger vedel piť, neskončil by tragicky“. V prípade Schelinger tak aj po 30 rokoch zostáva naďalej viace- ro nezodpovedaných otázok. Isté je len jedno - v osudnú noc sa definitívne skončila kariéra jedného z najpopulárnejších rockových interpretov vtedajšieho Československa a to ešte skôr, než dosiahla svoj vrchol. Prípad tak zostáva naďalej zahalený rúškom tajomstva práve pre- to, že kto niečo vie, mlčí. Ak by pre- hovoril, možno by sa skutočne potvr- dilo, že v osudnú teplú jarnú noc nešlo o nič iné, len o mladícku nerozvážnosť s tragickým koncom. Azda by tak konečne definitívne odzvonilo všet- kým domnienkam o okolnostiach predčasného úmrtia speváka Jiřího Sche- lingera. Róbert Buček

Najchladnejšie miesto v strednej Európe K eby sa vás niekto opýtal, kde je najchladnejšie miesto v stre- doeurópskom regióne, čo by ste mu odpovedali? Asi by vám napadlo, že by to mohol byť napríklad Lomnický štít, či ne- jaký alpský vrchol. Priznám sa, že ani ja ani len netuším, kde by to mohlo byť. Teda pokiaľ máme na mysli najchladnejšie PRÍRODNÉ miesto v strednej Európe. Naisto však viem, kde je najchladnejšie UMELO VYTVORENÉ miesto v našom regióne: je to v celkom ne- nápadnej, pamiatkovo chránenej budove na košickej adrese Park Angelinum 9. Ide o budovu, ktorú pre svoj dievčenský výchovný ústav (neskôr preme- nený na hospodársku školu pre dievčatá) dal v roku 1905 postaviť rád uršulínok. V tejto budove a jej modernej prístavbe sídli dnes časť ústavov Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach i jedno oddelenie košického Ústavu experimentál- nej fyziky SAV. Obe spomenuté inštitúcie výnimočne dobre spo- lupracujú v rôznych oblastiach vedeckého výskumu, pričom za najvýznamnejšiu možno považovať už niekoľko desaťročí trvajúcu spoluprácu v oblasti fyziky nízkych a veľmi nízkych (či, ak chcete, ul- tranízkych) teplôt. Fakulta a ústav vytvorili Centrum fyziky veľmi níz- kych teplôt, ktoré je v podstate spoločným nízkoteplotným labo- ratóriom oboch spolupracujúcich inštitúcií. Toto laboratórium má také vynikajúce vedecké výsledky, že zís- kalo štatút centra excelentnosti Slov- enskej akadémie vied i Univerzity P. J. Šafárika. Laboratórium patrí do takpovediac elitného klubu približne dvoch desiatok laboratórií na celom svete, v ktorých možno robiť experi- mentálny fyzikálny výskum v oblasti veľmi nízkych teplôt, teda v oblasti blízko absolútnej nuly. Aké teploty považujú fyzici za nízke resp. veľmi nízke? Ak je vonku takých mínus desať stupňov Celzia, je to už pre väčšinu ľudí poriadne nízka teplota. Nie tak pre fyzikov. Podľa úzu považujú fyzici za oblasť nízkych teplôt teploty nižšie ako mí- nus 180 stupňov Celzia. Ide o teploty, pri ktorých dochádza k skvapalneniu už aj tých plynov, ktoré boli kedysi považované za neskvapalniteľné. Patria k nim napríklad kyslík, dusík, vodík i všetky vzácne plyny. Možno spomenúť, že po prvý raz sa podarilo skvapalniť vzduch (v podstate zmes kyslíka a dusíka) až koncom 19. storočia. Najdlhšie odolávalo skvapalneniu hélium, pretože má najnižší bod varu. Hélium po prvý raz skvapalnil až 10. júla 1908 holandský fyzik Heike Kamerlingh Onnes. Skvapalnením hélia, ktorého bod varu je približne mínus 269 stupňov Celzia. Nízkoteplotní fyzici však namiesto Celziovej stupnice používajú absolútnu teplot- nú stupnicu, ktorá začína pri teplote absolútnej nule. Teplota absolútnej nuly predstavuje nedosiahnuteľnú hranicu a odpove- dá teplote -273,15 oC, pričom v ab- solútnej stupnici ju označujeme 0 K. V absolútnej stupnici, nazývanej aj Kelvinova (podľa britského fyzi- ka lorda Kelvina), je bod varu hélia 4,2 K (kelvinov), teda len 4,2 stupňa nad absolútnou nulou. Skvapalňovač hélia je dnes základ- nou súčasťou každého nízkoteplotného laboratória. V košickom laboratóriu pracuje už tretí skvapalňovač hélia, ktorý ročne vy- robí okolo 30 000 litrov kvapalného hélia. Kvapalné hélium je pritom pre nízkoteplotných fyzikov len chladiacim médiom, ktoré umožňuje ochladiť skúmané vzorky na už spomenutú teplotu 4,2 K. Táto teplota je však pre fyzikov stále ešte pomerne vysoká, takže ďalšími, pomerne zložitými metódami sa snažia dosiahnuť ešte nižšie teploty. Ide o teploty pod jedným kelvinom, teda menej než jeden stupeň nad absolútnou nulou – tu už hovoríme o veľmi níz- kych teplotách. Košickí fyzici majú k dispozícii zaria- denie na tzv. jadrovú adiabatickú demagnetizáciu (no, je to príliš zložitá aparatúra na to, aby sme ju to opisovali)), ktorá umožňuje získať submilikelvinové teploty. Keď to dešifrujeme, tak ide o teploty pod jedným milikelvinom, čiže pod jed- nou tisícinou stupňa nad absolútnou nulou. Skupine pod vedením RNDr. Petra Skybu, CSc., sa na uvedenom zariadení podarilo dosiahnuť teplotu len 50 mikrokelvinov! Keďže predpo- na mikro znamená milióntinu, spo- menutá teplota je len 50 milióntin stupňa vyššia než je nedosiahnuteľná teplota absolútnej nuly. Pre porov- nanie možno uviesť, že ide o približne šesťmiliónkrát nižšiu teplotu, než je teplota ľudského tela. No a tých 50 mikrokelvinov je súčasne najnižšou teplotou, akú sa podarilo dosiahnuť v laboratóriu, nachádzajúceho sa v stredoeurópskom regióne. Je to aj oveľa nižšia teplota, než najnižšia teplota vyskytujúca sa vo vesmíre, teda teplota reliktového žiarenia (približne 2,7 K). Pre zaujímavosť možno uviesť, že práve na spomenutej aparatúre bola dosiahnutá aj najnižšia teplota, akú sa kedy podarilo dosiahnuť na nízkoteplot- ných fyzikálnych pracoviskách v celom bývalom Československu, pričom vzhľadom na rozpad tohto štátu už tento československý rekord košických fyzikov nemôže nikto prekonať. Možno si položiť otázku, načo je výskum pri veľmi nízkych teplotách vôbec „dobrý“, keď si vyžaduje mimoriadne náročné

(a povedzme rovno aj drahé) aparatúry. Je to preto, lebo pri nízkych teplotách sa vlastnosti látok výrazne menia a objavujú sa nové javy. Z nich treba spomenúť najmä supravodivosť (ve- denie elektrického prúdu bez odporu) a supratekutosť (vymiznutie visko- zity v kvapaline). Ide o makroskopický prejav kvantových javov, ktoré sa inak vyskytujú len v mikrosvete. Košickí nízkoteplotní fyzici nezabúdajú ani na popularizáciu vedeckých poznatkov. Jedným z ich experimentov, ktorý vždy vzbudzuje pozornosť v rámci dní ot- vorených dverí či počas tzv. Noci výs- kumníkov, je predstavenie košického levitujúceho „vláčika“ (na obr.). Tento malý vláčik, v ktorom sa ukrýva kus supravodiča (vopred vychla- deného kvapalným dusíkom), sa bez dotyku pohybuje nad mag- netickou dráhou, čím sa demonštruje skutočnosť, že supravodič „vytláča“ zo svojho vnútra magnetické pole a pohybuje sa teda na akomsi magnetickom vankúši. Na záver možno spomenúť, že vôbec najnižšiu laboratórnu teplotu dosiahol Geroge Pickett, profesor fyziky nízkych teplôt na univerzite v britskom Lancasteri. Profesor Pickett, ktorý nedávno navštívil Slovensko, ochladil vo svojom lancasterskom laboratóriu nízkych teplôt kúsok medi na teplotu len 6 mikrokelvinov, čo je len šesť milióntin stupňa nad absolútnou nulou! Rado Mlýnek

Rezidencia Špeciálna ponuka vybratých bytov už od 1230 €/m2 Dlhoročný strašiak padol

Rezidencia Cassovar, nové obytné centrum v košickom Starom meste, má prvý úspešný rok za sebou. Majitelia moderných bytov si pochvaľujú vynikajúcu polohu takmer v strede mesta so všetkými výhodami, ktoré takýto kom- plexný projekt poskytuje: ideálne architektonické riešenie samotnej rezidencie, ktorá je z vonkajšej strany napojená na rušný život veľkomesta, no vnútorné rozľahlé átrium poskytuje zelenú oázu ticha a pokoja, pešiu dostupnosť historického jadra, ideálne dopravné napojenia a stále sa rozširujúce ponuky služieb v Cassovar Business center. Príjemné kaviarne, dobré reštaurácie, kaderníctvo, alebo moderné relaxačne centrum FORMA, dnes už rozšírené o ďalšie služby, ako napríklad thajské masáže. V najbližšej budúcnosti sa chystá otvorenie nových značkových predajní odevov, kvetinárstva, lekárne a hlavne začína realizácia su- permarketu TERNO, vďaka čomu sa naplní komplexná po- nuka služieb nielen pre obyvateľov novej rezidencie, ale aj pre obyvateľov širokého okolia. Úspech rezidencie možno merať aj záujmom obyvateľov o tento typ bývania a ich spokojnosťou. Dnes je už väčšina bytov predaná, a naviac investor pripravil na vytipované byty špeciálnu cenovú po- nuku, o ktorej záujemcov informuje v show roome priamo v Rezidencii Cassovar, kde si môžu okamžite voľné byty aj prehliadnuť. O tom, že Rezidencia Cassovar je naozaj výnimočný projekt svedči aj to, že bol kolektívom autorov diela prihlásený na cenu „CE-ZA-AR 2O11“ za archi- tektúru v kategórii Bytové domy. Dlhoročný strašiak padol Spoločnosť PeeMDe Global a.s. a aj obyvatelia Košíc majú ďalší dôvod na radosť. Na južnej strane komplexu Cassovar stál donedávna 3 podlažný, opustený, roz- padávajúci sa objekt, pozostatok pôvodného pivovaru, ktorý sa spoločnosť snažila dlhšiu dobu zbúrať. Nakoľko nebola jeho vlastníkom, nebolo to jednoduché, ale po náročných a zdĺhavých rokovaniach sa to nakoniec podarilo a inves- tor mohol povedať, že dodržal sľub, ktorý dal obyvateľom rezidencie a mestu Košice. Týmto činom sa otvorili dvere ku konečnému naplne- niu realizácie koncepcie komplexu Cassovar, ktorá zahŕňala priame optické a dopravné napojenie s areálom STEEL arény, realizáciu prepájajúcej dopravnej ale aj pešej komu- nikácie medzi územím na Vojenskej ulici a priestormi na Moldavskej – Štúrovej, teda miest, kde sa koncentruje veľa dôležitých inštitúcií. Koncepcia zahŕňa aj prípravu územia na mieste dnes už bývalej ruiny, kde vyrastie malý park, ktorého stred bude zdobiť historická kaplnka sv. Floriána a v neposlednom rade sa otvárajú výhľady obyvateľov na južnú časť mesta, ale aj priehľady z najdôležitejšieho vstupu do Košíc na nový komplex Cassovaru. Všetky tieto zmeny prinesú novú kvalitu života obyvateľov rezidencie, ale aj sa- motných Košíc a v neposlednom rade reprezentujú modernú panorámu tejto časti mesta. Rezidencia Cassovar Nájdete nás priamo v Rezidencii Cassovar Na adrese: PeeMDe Global a.s. Žriedlová 12-14 040 01 Košice tel. kontakt: 0902 917 254 CassovarCassovar

Coccinelle v Bratislave V historickom centre mesta Bratislavy na Michalskej ulici sme našli krásnu predajňu s talianskymi módnymi doplnkami značky Coccinelle. P o úspešnom predaji vý- robkov značky Coccinel- le pôsobiacej v predajni s viacerými značkami sa majitelia predajne rozhodli klient- kam ponúknuť širší sortiment ob- ľúbenej značky, a tak v septembri minulého roku otvorili prvú mo- nobrandovú predajňu Coccinelle v Bratislave. Andrea Orsavová, manažérka buti- ku Coccinelle prezradila, že klientky okrem veľkého výberu kolekcií pote- ší aj ochotný a profesionálny perso- nál a perfektný zákaznícky servis. V pre- d a j n i v á m p o - núknu m o ž - n o s ť stať sa č l e n k o u Coccinelle klubu Bratislava a zapojiť sa tak do vernostného zľavového programu. Každá členka je zároveň informovaná o všetkých novinkách. Pre ostat- né zákaz- níčky je k dispozí- cii webová stránka www. coccinelle-shop. sk, kde v sekcii no- vinky nájdu aktuálne zaujímavosti. O značke Coccinelle pani Orsavová hovorí: „Štýl značky je synonymom nadčasovosti a elegancie.“ Značka ponúka módne doplnky, ktoré nie sú sezónnymi výstrelkami. Coccinelle je určená pre dyna- mickú, modernú ženu, ktorá síce sleduje módne trendy, ale rada si vyberie sama. Pre ženu, ktorá vie skĺbiť estetickú stránku s praktic- kou. Medzi výrobkami značky Coccinelle nájdete kabelky, peňaženky, topán- ky, opasky, ale aj bižutériu, šatky a iné doplnky. Manažérka predajne nám ešte predstavila novú kolekciu, ktorá sa nesie v štýle uvoľneného lu- xusu s jemnými ozdobenými detailmi. Coccinelle sa na sezónu jar/leto inšpirova- la farbami inšpirovanými National Geographic, a tak v kolekciách prevláda farba béžová ako púštny piesok, oran- žová ako zapadajúce slnko, bledo- modrá ako s e v e r s k á obloha...

59

60