Fantázia 01/2009 (45)

012009ročník XIII. cena 2,20 €66,28skkillzone 2exkluzívne pre fantáziualan moorewatchmenfotosessions jokeromliteratúra: steph swainstonováprocházka • eliáš • dragula

Časopis Fantázia vyhlasuje poviedkovú súťažCena Fantázie 2009, s uzávierkou dňa 31. mája 2009.podmienky:Súťaže sa môžu zúčastniť doteraz neuverejnené poviedky:• v slovenskom jazyku• všetkých žánrov fantastiky• maximálneho rozsahu 54 000 znakov vrátane medzier(30 normostrán)• neúčastniace sa iných súťažíPoviedky posielajte v 5 tlačených verziách (na súťažnýchkópiách neuvádzajte meno autora) na adresu:• Fantázia, P. Pázmaňa 3, 927 01 Šaľa.Do zásielky priložte zalepenú obálku, v ktorej uvediete ná-zov poviedky, meno a adresu autora, e-mailový, poprípadetelefonický kontakt.Podmienkou je zároveň zaslanie elektronickej verzie po-viedky e-mailom na adresu: cenafantazie@fantazia.skodmeny:1. cena – 100 € (3012,60Sk) + Cena Fantázie2. cena – 65 € (1958,19Sk)3. cena – 35 € (1054,41Sk)špeciálne ocenenia:• Cena knižného veľtrhu Bibliotéka s finančným ohod-notením 100 € (3012,60 Sk), sponzorovaná akciovouspoločnosťou Incheba.• Cena Béla, sponzorovaná OZ Mastodont. Bude o ňuautomaticky súťažiť každý text s prvkami hororu zaslanýdo hlavnej súťaže. Víťaz dostane okrem vecných cien ajmožnosť publikovať vo vydavateľstve Artis Omnis.(špeciálne ocenenia majú svojich porotcov a ich víťaznýtext nemusí nutne byť vo finále Ceny Fantázie)V septembri 2009 na festivale Istrocon budú oznámenéfinálové poviedky, ktoré pri zachovaní anonymity autoravyberie odborná porota. Prvých päť poviedok bude uve-rejnených na portáli Kultura.sme.sk, kde o ich konečnomumiestnení rozhodnú čitatelia.Zaslaním poviedky do súťaže autor udeľuje súhlas na vyda-nie diela formou rozmnoženia literárneho diela vydaním v ča-sopise Fantázia, uverejnením na stránkach kultura.sme.ska www.fantazia.sk a uverejnením v zborníku v prípade, keďsa uvedené dielo dostane do finále poviedkovej súťaže. Auto-ri budú v dostatočnom predstihu oslovení.Výsledky Ceny Fantázie 2009 budú slávnostne vyhláse-né na medzinárodnom knižnom veľtrhu Bibliotéka 2009v Bratislave.Partneri literárnej súťaže: Brloh.sk, Incheba, a.s., Kultura.sme.sk, OZ Mastodont, Istrocon 2009.cena 20fantázie09vyhrajteplaystation3V spolupráci s Playstation pre vásFantázia pripravila exkluzívnu súťažs hlavnou výhrou – hernou konzolouPlaystation 3 a ďalšími cenami pripríležitosti uvedenia hry Killzone 2.Vyhrať môžete ceny:• Playstation 3• videohru Killzone 2• mikinu• tričkoStačí správne odpovedaťna súťažnú otázku: Ako savolá hellghanský tyran, hlavnýzáporák hry celým menom?Odpovede posielajte e-mailom na:sutaz@fantazia.sk, alebo koreš-pondenčným lístkom na: Fantázia,P. Pázmaňa 3, 927 01 Šaľa.(nezabudnite uviesť svoje meno a adresu).Uzávierka: 10. 4. 2009

3Číslo: 01 /2009 (45)Ročník: XIII.FEBRUÁR-MAREC 2009Vychádza: dvojmesačneVydáva:Mgr. Ivan Aľakša – FantáziaP. Pázmaňa 5, 927 01 ŠaľaIČO: 34761977Kontakty na redakciu:E-mail: fantazia@fantazia.skMobil: 0905 238 895Tel./fax: 031 / 773 4126Adresa: P. Pázmaňa 3, 927 01 ŠaľaWeb: www.fantazia.skInzercia v redakcii.Šéfredaktor: Juraj MalíčekDo čísla 45 prispeli:Publicistika: Ivan Aľakša, Martina Be-láková, Martin Boszorád, Pavol Buday,Vojtěch Čepelák, Lucia Droppová, DušanFabian, Miloš Ferko, Henrieta Galgóciová,Michal Klembara, Jakub Korch, MartinKovařík, František Kozmon, Henrich Kráľ,Martin Králik, Jana Kršiaková, MichalLučivjanský, Juraj Malíček, Michaela Ma-líčková, Lenka Mikušíková, Peter Pikna,Ivan Pullman, Imrich Rešeta ml., KarelRyška, Zuska Stožická, Robo Špoták,Martin Šust, Radim Šusta, Lea Tóthová.Beletria: Peter Dragula, Marek Eliáš, Jiří„Walker“ Procházka, Steph Swainstono-vá, Slávek Švachouček.Ilustrácie / komiks: Michal Jedinák,Ľudovít Mikula, Marián Pentek, EduardSadovský.Fotografie: Ivan Aľakša, Jozef Baláž, Pa-vol Buday, Lucia Droppová, John Malla-mas, Tamara Šašková.Layout/grafický dizajn: Ľubomír MojžišGrafická úprava: Ivan AľakšaTlač: Colorprint BratislavaRozširuje: Mediaprint kapa, s.r.o.Kníhkupectvá: Clios, s.r.o.Predplatné: Magnet Press, Slovakia s.r.o.Evidenčné číslo:ISSN 1335–2601Fotografie a obrazové materiály patriapríslušným produkčným a distribučnýmspoločnostiam. Žiadnu časť obsahu ča-sopisu nie je možné ďalej šíriť bez predo-šlej dohody s vydavateľom. Za informá-cie v textoch ručí príslušný autor.Copyright © 2009 FantáziaZadané do tlače: 10. 3. 2009Uzávierka ďalšieho čísla: 11. 4. 2009Realizované s finančnou podporou Minis-terstva kultúry Slovenskej republiky.ideológiinavzdoryNeoveroval som to síce priamo, na stánkoch, ale štyridsiatapiata Fantázia by mala byť jediným časopisom v česko-sloven-skom regióne a priľahlých državách, ktorej sa dostalo cti maťna obálke Killzone 2, videohernú udalosť roka. Boli sme kvôlinej v Amsterdame, respektíve, náš človek bol kvôli nej v Am-sterdame, máme veľký text o nej, recenziu, viac na príslušnýchmiestach, a máme pre vás súťaž, o cenu, aká vo Fantázii eštenebola. Playstation 3, bez srandy, Killzone 2 k nej a aj nejakékostýmčeky. Už preto je Fantáziia 45 výbornou investíciou.Ak som Killzone 2 nazval videohrou roka, nie je to len také bi-tie sa do chlpatej hrude, že aha, aký sme borci. Ja viem, tvrdiťtaké čosi už v marci sa môže zdať predčasné, ale ak by som totak necítil, takých silných slov by sa odo mňa nikto nedočkal.A pri tom je Killzone 2 vlastne štandardnou lineárnou FPSkou,kráčať vpred, kryť sa a strieľať treba.Lenže, a preto považujem Killzone 2 za míľnik, ono strieľa-nie, kráčanie vpred a krytie sa vyrastá z ideologicky najpre-svedčivejšieho videoherného prostredia vôbec. Teda dosiaľ.Tvorcovia inšpirovaní vizuálnou a symbolickou výrazovou silounemeckého fašizmu do hry naťahali čo sa dalo, všetko parafrá-zy, ale zdroj zostáva jasný. Čierna, červená, jednoduchý, ale vý-razný znak. A pandrláci, ktorých treba postrieľať, vyzerajú akokríženci Darth Vadera s Wehrmachtom.Pamätám sa ako dnes, ako sa na mne podpísal ideologický do-kument Leni Riefenstahlovej Triumf vôle, keď som ho po prvýkrát videl na vlastné oči. S vedomím všetkého čo nacizmusnapáchal, ak by som vtedy po projekcii vychádzajúc z kina na-razil na náborové stredisko NSDAP, bez váhania sa k nim dám.Zvrátená moc ideológie vo svojej najobludnejšej podobe, akobravúrne umelecké dielo.Killzone 2 ma naplnila podobným pocitom, lenže teraz somako hráč stál na opačnej strane, tej správnej, v úlohe vojaka,ktorý má to zlo zdolať. Vynikajúce, zážitok, aký by sa mal tesaťdo kameňa a to všetko preto, že ktosi si dal čertovskú prácus vytvorením zdanlivo nepodstatného pozadia v príbehu, akýchsa urodia tucty.Jednoduchý program, pár dobre znejúcich fráz, jasne defino-vaný nepriateľ, charizmatický vodca, a máme zamiesené naporiadny problém.O ideológii premýšľam vždy, keď sa stretnem s definitívnymstanoviskom, názorom, ktorý už je hotový a nemožno ho zme-niť, ani korigovať, lebo diskusia nepripadá do úvahy. A keďžesám mám tendencie byť totalitný v myslení, premýšľam o ideo-lógii pomerne často.Pritom vôbec nemusí ísť o politiku, stačia normálne veci, knihy,filmy, hry, komiksy, najlepšie, najhrateľnejšie, najmúdrejšie,naj, naj, naj, definitívne, nespochybniteľne. Práve sa nám na-rodil malý vkusový tyran, ešte kadí do plienok, ale už sa beriediktovať tým ostatným.Čo sa nám má páčiť, a čo nie, čo stojí za pozornosť, čomu savyhnúť.Keby vo mne nežil ten druhý chlapík, ten, čo neprestajne kla-die znepokojujúce otázky, písala by Fantázia pod mojim ve-dením len o Krotiteľoch duchov, Douglasovi Adamsovi a DukeNukemovi. Našťastie, ten oportunista vo mne má právo veta,ak sa mi zdá čosi absolútne super, uvalí na to ban.Lebo nie v nachádzaní je čaro fanúšikovstva, ale v perma-nentnom, nikdy nekončiacom hľadaní. Je to grál? Nie je tográl? Mohol by byť, na policu s ním, ale ešte sa tu pre istotupoobzerám.Asi už tušíte kam mierim, vo všetkých tých knihách, filmoch,seriáloch, hrách, komiksoch a tak ďalej sotva kedy narazímena tú naj, tú ktorá by nahradila všetky ostatné, ale aspoň sastále máme na čo tešiť.Najlepšie veci ešte len prídu, na nasledujúcich stránkach, a nabudúce, a v tej ďalšej Fantázii a ďalšej, až dovtedy, kým násnetrafí tá kométa.Juraj MalíčekJuraj Malíček,šéfredaktor Fantázie

405krátke správy zo sveta popkultúry+ obsah07fanfoto fantázieAndoriánka zo Star Treku08seriály: predstavujemeMoonlight10seriály: predstavujemeIn plain sight12seriály: predstavujemeWeeds16seriály: predstavujeme:Návrat televíznej fantasy18filmy: predstavujemeInkoustové srdce19filmy: predstavujemeVýlet do říše dětské fantasie20filmy: predstavujemeMonštrá verzus votrelci21filmy: predstavujemeAnimáče z dreamworksu22filmy: predstavujemeWallace and Gromit: A matter of loaf and death23filmy: predstavujemeKozí príbeh – povesti starej prahy28filmy: predstavujemeRepo: genetická opera!35brloh výbeh:Hororové piatkové špecialitky38hudba: kovové diskyR-E-T, Unsun, Strapping young lad, The vision bleak39fanstyle: výletníkPod zem prepadnuté40hudba: recenzie soundtrackovIndiana Jones: TSC, Echoes of war: TMoBE41karta seriálu a karta postavyKlíšťák, Lois Lane43fotosessionJoker: Tanec s diablom pri svite mesiaca55hry: recenzie:Lord of the Rings: Conquest, Rise of the Argonauts56hry: spoločenskéKartičky všetkých veľkostí a farieb58komiks:Michal Jedinák: Kruhy v obilí59komiks: recenzieComics & Manga Book 2, Američan čínského původu63animanga: novinkyManga zima 200964animanga: profilTakeshi Obata69úryvokSteph Swainstonová: Moderný svět73literatúra: rogerlandfantastická literatúra na sieti74poviedkaMarek Eliáš: Matej, kmotrenec smrti80poviedkaJ. W. Procházka, S. Švachouček:Druhý krok Neila Armstronga92poviedkaPeter Dragula: Biosector udalosti: Zmena98literatúraMiloš Ferko: Exotická literatúra100literatúra:knižné recenzieobsah4830seriály:Black booksfilm:Spiritfanstyle:Gadgetyfigúrky:Zostrojte si figúrkukillzone2exkluzívna reportáža profilwatchmen14 24 36 46

5 všehochuťkrátke správyteoria wielkiegopodrywuDokonalých seriálov nebudeveľa, tak sedem, The Big BengTheory je jedným z nich. Nie-lenže ho do vysielania a tedanadabovaný, čo nás veľmineteší, pripravuje televíziaPrima, ale jeho prvá sezónasa objavila na DVD s českýmititulkami. V Poľsku, aha, poSapkowskom, Lewandovskom,Zajdelovi, Lemovi a tak ďalejďalší dobrý dôvod prečo milo-vať tento veľký bratský národ:Fizycy Leonard i Sheldon rozu-mieją wszystko począwszy odnieuchronnego przyciąganiaczarnej dziury, a skończywszyna skomplikowanej budowieatomu. Ale jeśli złożycie teatomy w kobietę, wtedy ichrozumowanie nagle się końc-zy. A kiedy Penny, kobieta zewszystkimi atomami we właś-ciwym miejscu, wprowadza siędo mieszkania naprzeciwko,wszechświat Leonarda i Shel-dona zaczyna się rozszerzaćdo rozmiarów, których nigdynie podejrzewali.Napisy: polskie, czeskie,duńskie, holenderskie, an-gielskie, fińskie, norweskie,szwedzkiekomiks: profilAlan Mooreanimanga:Full Metal Panicliteratúra: rozhovorSteph Swainstonováhry:Resident evil 5 60 62 6654kto vyhral vo fantázii 44?Spoločenské hry: Anglický názov rozšírenia hry Dobyvateliavesmíru je The gathering storm. Hru Dobyvatelia vesmíru zís-kava: Jakub Štrpka, Bratislava. Hru Galaxy Trucker vyhráva J.Trávniček. Ceny venoval: AlbiFigúrka: Názov druhého datadisku hry World of Warcraft jeWrath of the Lich King. Figúrku Tauren Huntera z tretej sérieWorld of Warcraft venovanú predajňou Brloh získava AndrejVeres, Šaľa.Tričká: Edward má v Súmraku 107 rokov (ale teoreticky má„naveky 17“). Tričká od spoločnosti SPI film získavajú: ZuzanaRandáková, Bratislava, Natália Varosová, Trnava a MáriaZicháčková, Bratislava.Knihy: Vydavateľstvo, ktoré vydáva knižnú ságu v slovenčineje TATRAN. Druhú časť Twilight ságy s názvom Nov získavajú:Karolína Schmiedlová, Košice a Adriana Husáková, Nitra.V druhej knižnej súťaži bola správna odpoveď: Prekladateľomknihy Meno vetra je Michal Jedinák. Knižku od vydavateľstvaIkar posielame Lukášovi Nagyovi z Bratislavy.Víťazom gratulujeme a ceny im pošleme poštou v čo najkrat-šom čase.obama vítťaznýa kreslenýBarack Obama sa objavil v Spider-Ma-novi. Stalo sa tak v čísle 583 série TheAmazing Spider-Man, a hoci nový prezi-dent prepožičal svoj americký úsmev ajobálke zošitu, v skutočnosti sa v hlavnompríbehu neobjaví. Hosťuje v päťstranovejčrte „Spidey Meets the President!“, počasktorej sa krátko pred inauguráciou objavíešte jeden Obama a problém je na svete.Hoci to vyrieši Spider-Man, sám hrdinamá pocit, že by to Barack zvládol aj sám.Skrátka, pátos nad pátos. Čerešničkouna torte je záverečný raperský pozdrav,ktorým sa Obama lúči so Spider-Manom.Ako bizarný kúsok do zbierky je zošit ví-taným exemplárom, ale v takom Lobovialebo Hitmanovi by z toho bol nepochyb-ne lepší zážitok.miliardovýrytierŠiesty diel filmovej série o Batmanovi s názvom Temný rytiersa stal nielen komerčne najúspešnejšou snímkou roku 2008,ale zároveň sa zapísal aj do historických tabuliek. Je v poradílen štvrtým filmom, ktorého tržby z kín celého sveta prekročilimiliardu dolárov. Zaradil sa tak za Titanic, Pána prsteňov: Ná-vrat kráľa a Pirátov Karibiku: Truhlicu mŕtveho muža. Cez finál-nu miliardu Temného rytiera síce pretlačilo až nové uvedeniedo amerických kín krátko po ohlásení oscarovej nominácie preHeatha Ledgera a výročí hercovho úmrtia, ale v Hollywoode sapočíta hlavne výsledok.Batman nemohol rok, v ktorom oslávi sedemdesiatku, začaťlepšie. V budúcej Fantázii prinesieme k jeho výročiu profilovýčlánok.Správy: res, ivn, jm

6všehochuť krátke správyohnivé pero vyhralmiloš ferkoVíťazom 4. kvartálu 2008 súťaže Ohnivé pero (www.fantazia.sk/clanok/ozivene-pero) sa stal populárny teo-retický publicista zameriavajúci sa na fantastiku MilošFerko s poviedkou Trón pre kráľovnú.Ohnivé pero je súťaž mikropoviedok, ktoré sú zverejňo-vané každý pondelok na portáli Fantázia Online (www.fantazia.sk). Zúčastniť sa jej môže každý autor, ktorýzašle poviedku v žánri fantastiky v rozsahu maximálne7200 znakov (4 normostrany) e-mailom na adresu mar-bh@live.com, a to pod svojím menom alebo pseudony-mom a zároveň sa nebojí vydať napospas neúprosnejkritike čitateľov. Áno, práve čitatelia vo svojich komen-tároch k zverejneným textom smerujú hodnotenie po-viedky do nebeských výšin alebo, naopak, do hlbokýchpekiel. A sú to oni, kto v záverečnom hlasovaní rozho-duje o víťazovi súťaže. Súťaž sa uzatvára priebežnekaždý štvrťrok. Víťaz si môže vybrať medzi finančnou odmenou 50 Eur alebo knihamipodľa vlastného výberu v hodnote 75 Eur.V ostatnom štvrťroku skúsil Miloš Ferko znova šťastie na poli beletrie, a tento odváž-ny krok sa mu vyplatil. Už od začiatku súťaže patril u čitateľov medzi nádejných favo-ritov, hoci konkurencia bola nemilosrdná – tohto kola sa zúčastnilo spolu 28 autorovs 31 poviedkami. Víťazstvo sa nakoniec rozhodol vychutnať si v kníhkupectve Brloh,kde si bol vyzdvihnúť svoju odmenu a slová uznania.Na fotografii Lucie Droppovej je Miloš Ferko zachytený na krste a čítačke svojej novejzbierky poviedok Tisíc toliarov za Olgu Stadnicku, ktorá sa uskutočnila v Žilinskomkníhkupectve Artforum. Recenziu knihy si môžete prečítať v sekcii literárnych recen-zií na konci tejto Fantázie.festivalové novinkyV čase vyjdenia tejto Fantázie v polovi-ci marca sa v DK Dúbravka v Bratislaveuskutočnili festivaly AnimeSHOW 2009a Game Expo 2009.Milovníci fantastiky sa mohli stretnúťs hosťami: Andrzejom Sapkowským, Fran-tiškou Vrbenskou, Ondrejom Hercom, Ju-rajom Malíčkom, Milošom Ferkom a člen-mi redakčného tímu Fantázie. Nechýbaliani krsty nových knižiek spojené s číta-ním: Brisingr od Christophera Paoliniho,Súmrak od Stephanie Meyerovej spojenýs premietaním filmu a City of Ember odJeanne Duprau. Súčasťou festivalu boliopäť tradičné poviedkové, výtvarné sú-ťaže a hry. Hlavná časť Anime sekcie savenovala novinkám ale aj stále neutícha-júcej Naruto mánii. Samozrejmosťou jekostýmová súťaž cosplay, karaoke a sú-ťaž animovaných filmov AMV.Výstava GAME EXPO 2009 je v našichkončinách vítanou novinkou. Predstavi-li sa herné štúdiá Guerilla (Killzone 2),CryTek (Crysis) a CD Projekt RED (Zaklí-nač). Návštevníci si mohli vyskúšať hruGuitar Hero, svetelnú pištoľ Time Crisis 4a tanečné hry Dance Dance Revolution.K dispozícii bola kopa stojanov s PlaySta-tion 3, PSP, Xbox 360 a najnamakanejšieherné PC značky Prestigio.Fotografie a zážitky z festivalov nájdetev nasledujúcej Fantázii.ceny akademie sffhPředávání Cen Akademie SFFH za rok2008 se koná 16. května 2009 od15.00 na veletrhu Svět knihy již tradičněna pražském Výstavišti. Na stránkáchwww.asffh.org najdete k této příležitostimnoho nového. Vedle doporučené čet-by určené nejen pro členy Akademie tumůžete nalézt i užitečné přehledy, vedleseznamu všech prací publikovanýchv minulém roce to jsou také galerie vý-tvarníků a nakladatelů, ale i neméně za-jímavý přehled překladatelské produkce.Novinkou je i uvádění návrhů nominacína Zvláštní cenu. Sponzory letošníhoudílení jsou nakladatelství Triton, Argoa Leonardo. Časopis Fantázia, jenž je ně-kolikanásobným držitelem ceny, nebudena udílení jistě chybět a zváni jste samo-zřejmě i vy!štvrtý slavconSlavCon – festival slovanskej mytológie,histórie, sci-fi, fantasy a hier sa usku-toční 24. – 26. 4. 2009 v priestorochSPŠD Kvačalova v Bratislave. Tohtoroč-nou témou sú „Hrdinovia s veľkými...mečmi“. V trojdňovom programe akciesú zahrnuté rôzne prednášky, disku-sie a workshopy, rôzne vystúpenia, čisúťaže. V priateľskej atmosfére mátemožnosť spoznať ľudí rovnakej krvnejskupiny, stráviť čas na prednáškach,hraním hier, v čajovni, rozhovorom soznámymi osobnosťami alebo len takposedávaním v dobrej spoločnosti. Info:www.slavcon.skkontroverzný plagátAko sa môžete dočítať v rubrike Brlohvýbeh, vydavateľstvo Crew pri príležitos-ti vydania nového románu Štěpána Ko-přivu Asfalt, pripravilo špeciálny plagát.Vymyslel ho David Hanzl a je plný zábav-ných hlášok pre ozaj tvrdých chlapov.Asfalt uz tvrdne na pultoch kníhkupec-tiev, plagát sa však nikde neobjavil,keďže tvrdí chlapi z Crewi zmäkli: „Textreklamy jsme nakonec zamítli a necha-li předělat, protože by z něj návštěvníciknihkupectví asi nebyli moc moudří –ale jelikož se nám to jako nápad líbilo,uveřejňujeme to aspoň na stránkáchCrwe,“ vyjadrili sa na Crew.cz. Viacejo románe Štěpána Kopřivu sa dočítatev ďalšom čísle Fantázie.správy: win, sas, ivn, mš, ivpságy prekladám rádAj toto priznal prekla-dateľ Vladislav Gálisv ďalšej časti rozho-vorov Ivana Pullmanas prekladateľmi „Taksom to preložil!“. Ten-toraz sa rozhovor točilokolo upírov, keďžepráve v týchto dňochvyšla prvá kniha Cir-kus Monsterus od Darrena Shana. Celýrozhovor, v ktorom sa nezabudlo aj naPlochozem si môžete prečítať na stánkewww.fantazia.sk/clanok/tak-som-to-prelozil-vladislav-galis.Darren Shan je obyčajný chlapec, ktorýchodí do školy, baví ho futbal a komiksy.Jeho život sa však dramaticky zmení,keď sa raz s kamarátom Stevom do-stane na utajené predstavenie CirkusuMonsterus, v ktorom účinkujú podivu-hodné výtvory prírody ako napríklad vlčímuž, bradatá žena alebo strašná pavú-čica. Príjemné zimomriavky sa meniana nebezpečné dobrodružstvo, keď saDarren a Steve ocitnú v pasci, z ktorejsa dá vykúpiť len dohodou s upírom.sútťažV spolupráci s vydavateľstvom Slovartsme pre vás pripravili súťaž o knihu Cir-kus Monsterus. Stačí, ak nám na e-mai-lovú adresu sutaz@fantazia.sk pošletesprávnu odpoveď na otázku: aké jecelé meno autora knihy Cirkus Mon-sterus? Uzávierka je 11. 4. 2009. Neza-budnite uviesť svojemeno a adresu.

7fanfoto fantázie„Dobrý deň, posielam vám moju masku Andoriánky zo Star Treku. Na fotke som s Deni-se Crosbyovou (Tasha Yar v seriáli Star Trek: Nová generácia. Pozn. red.),“ napísala námnaša čitateľka Tamara Šašková (na foto je to tá modrá... ;-) a za tento príspevok do rub-riky Fanfoto Fantázie si u nás vyslúžila 10 Brlohdolárov.fanstylefanfotopíšete nám:Matúš Fekete nám napísal k článkuStručná história sitcomov u nás (Fantá-zia 44, str. 13):„Trochu ma sklamalo, že som medzivymenovanými dielami nenašiel sitko-my, ktorými tento žáner na Slovenskuzačínal a to Ducha rodiny Pačmagov-cov a Zborovňu, a to mali hviezdneobsadenie.“A Matúš rovno náš zoznam aj doplnil:Duch rodiny Pačmagovcov (1997)Maželia Valéria (Zdenka Studenková)a Viktor (Ján Króner) Pačmagovci žijúpokojným životom až kým ich synáčikWalter (Filip Tůma) nezistí, že po požitíibištekového čaju vidí duchov. Keď si toduchovia všimnú využijú príležitosť a dorodinky sa vráti zosnulý strýko Vilhém(Marián Zednikovič) a starí rodičia. Tokorunuje v trojúlohe Superducha, Zlo-ducha aj lovca duchov Miro Noga. Terazide len o to, kto skôr príde o zdravýrozum.Zborovňa (1999)Seriál opisuje beh bežného(?) dňav zborovni súkromného Gymnázia An-drewa Bliznu. Marián Zednikovič, Bo-židara Turzonovová, Ján Króner, DianaMórová, Slávka Halčáková, RichardStanke, Zuzana Fialová, Anna Šišková.Hoďte ich dokopy a výsledkom je viachumoru než v spoločnom filme JimaCarryho a Leslieho Nielsna.Matúš za tento príspevok získava odnás fantastickú knižku.Aneta „Riddick“ Čižmáriková nám poslala záber fan-tastickej výzdoby multifunkčnej študovne SEK naEÚ v Bratislave. Zaujímavý je tiež vzor, ako vyplniťprezenčný výpožičný lístok – do študovne si zašielhviezdny pirát z galaxie ďaleko, preďaleko Han Solo.Budúci ekonómovia a manažéri musia predsa tiežvedieť, čo je dobré.Zároveň čakáme na ďalšie fotografie našich čitate-ľov – odfoťte seba, priateľku, alebo napríklad aj vý-tlačok Fantázie na mieste, ktoré je pre fanov niečímzaujímavé, či výnimočné. Fotky najmenej šírky 1.280pix pošlite na adresu Fantázie. Vybrané uverejne-né fotografie odmeníme Brloh-dolármi, ktoré majúhodnotu 2 € a možno za ne nakupovať vo všetkýchpredajniach Brloh./red/

8Chcete vedieť, čo zásadné sadosiaľ dialo v upírskom žánri?Moonlight vám urobí prehľad.Tento americký upírsky seriálautorskej dvojice Ron Koslowa Trevor Munson bolodvysielaný v šestnástichepizódach v rámci televíznejsezóny september 2007 – máj2008.Projekt sa pôvodne volal Twilight a hocisymbolika súmraku ako tranzitného času,okamihu zmeny a prechodu má v upír-skej tradícii opodstatnene nezastupiteľ-né miesto, stanica CBS sa nakoniec roz-hodla spustiť ho pod názvom Moonlight.Je celkom dobre možné, že tento výsledokovplyvnila sila popkultúrnych kontextova v nich rezonujúci Moonlighting (1985–1989), nadsázkou a iróniou presiaknutépríbehy šarmantne neohrabaného súk-romného detektíva a všetečnej blonďavejmodelky. Veď Munson vytvoril hlavnú po-stavu seriálu súkromného detektíva MickaAngela, neskôr premenovaného na MickaSt. Johna, zjavne inšpirovaný niekoľkýmiuž existujúcimi popkultúrnymi ikonamia dokonca sa vraj v pôvodnej verzii zamýš-ľaného filmového scenára zvažovalo ob-sadenie Brucea Willisa, ktorý sa zviditeľnilpráve v Moonligtingu. A možno len tvor-covia tušili, že krátko nato bude svetovékiná obiehať tínedžerská upírska romancaTwilight, nakrútená podľa Meyerovej best-selleru a rozumne sa rozhodli predísť mož-ným nedorozumeniam.Moonlight je jedným z tých projektov, kto-ré fanúšikovia milujú a kritika si na nichtrénuje, ako svoje opovrhnutie čo najpres-nejšie premeniť na slová. Napriek odmie-tavému postoju profesionálnej obce malseriál v premiére sledovanosť okolo se-dem a pol milióna amerických divákov. Vy-sielanie prvej série prerušil po dvanástejčasti niekoľkomesačný štrajk americkýchscenáristov a nasledujúce štyri časti na-koniec uzavreli nie len sériu, ale aj celý se-riál. Chvíľu sa o možnosť pokračovať za-ujímal Sci-Fi Channel, nakoniec sa všakuspokojil len s právami na jeho reprízo-vanie a Warner Home Video pripravilo prefanúšikov DVD s kompletnou sériou a ko-mentármi predstaviteľa hlavnej role.Moonlight je príbehom päťdesiatpäť rokovtridsaťročného upíra Micka St. Johna, kto-rý sa rozhodol odčiniť svoje hriechy a očis-tiť svoje svedomie tým, že sa stane súk-romným detektívom. Pomáhajú mu v tomjeho špeciálne schopnosti (nadľudskásila, rýchlosť, extrémna vnímavosť zmys-lov, dlhoročné skúsenosti), presvedčenie,že ľudská rasa rozhodne stojí za ochranumoonlightgýč, klišé, žánrové konvencie a pocta upírskej tradíciia samozrejme pôvabná blonďavá žurnalistka s vyšetrovacím ta-lentom Beth Turnerová. Občas sa k nemu pripojí aj najlepší pria-teľ, navonok presvedčený štyristoročný upír Josef Kostan, ktorýčasto a rád glosuje dianie okolo seba. Keď médiá rozpútajú fiktív-ny hon na upírov, znepokojene konštatuje: Teraz sa jedlo rozprávao farmárovi.Tak, ako sa na detektívny seriál patrí, rozprávanie je v jednej líniiepizodické, takže každá časť ponúka divákovi jeden Mickov prí-pad. V druhej línii seriál využíva možnosti otvoreného rozprávania,ktoré sa rozvíja na pokračovanie a preskakuje z epizódy na epi-zódu. Tak máme možnosť postupne si skladať osudy jednotlivýchpostáv a sledovať vývoj ich vzťahov. Kľúčovým je pre celý seriálromantický vzťah medzi Mickom a Beth a tak je Moonlight detek-tívkou a romancou v jednom balení.Jeho veľkou devízou je, že sa hlási k rozsiahlej dlhoročnej tradí-cii upírskych naratívnych foriem – literárnych, filmových i seriálo-vých, pričom ho však nezväzuje posvätná úcta a s akurátnou od-vahou sa púšťa do modernej korekcie žánrových konvencií. Hneďv prvej časti nazvanej No Such Thing as Vampires (Nič také akoupíri neexistuje) tvorcovia priznávajú hlavné inšpiračné zdroje –tvorbu Anne Riceovej, predovšetkým jej Interview s upírom a tele-vízne seriály Angel a Forever Knight – ktoré zhodne predstavujúupíra ako bytosť v stave medzi človekom a netvorom, bytosť trpia-cu stratou svojej ľudskosti, nenávidiacu svoju démonickú podsta-tu, hľadajúcu odpustenie a vykúpenie.Hoci by sa mohlo zdať, že upírskeho detektíva objavil pre seriá-lový svet Angel Davida Greenwalta a Jossa Whedona v roku 1999,v skutočnosti inicioval túto líniu o niekoľko rokov skôr projekt Ja-mesa D. Parriotta Forever Knight (pilot ako celovečerný film išielv roku 1989, tri seriálové sezóny bežali v rozmedzí rokov 1992–1996). Komerčne nebol veľmi úspešný, pre žáner je však definujú-ci. Osemstoročný upír Nick Knight sa rozhodne zmenšiť bremenosvojej prirodzenosti monštra a predátora tým, že pomáha ľuďomv úlohe detektíva. Silné puto ho viaže s dvoma ženami, s upírkouJanette, s ktorou má spoločného stvoriteľa, a s nápomocnou súd-nou lekárkou Natalie, ktorá vie o jeho tajomstve. Prehlbujúci saromantický cit medzi upírom a ľudskou ženou stále komplikujeupíria rodina s vlastnými normami a zákonmi, predovšetkým Nic-kov stvoriteľ Lucien, ktorý k nemu prechováva otcovskú náklon-nosť a rozhodne nezdieľa jeho túžbu stať sa opäť človekom. Tútovzťahovú štruktúru a oporné body príbehu kopíruje aj Moonlight.Losangeleského súkromného detektíva Micka a internetovú no-vinárku Beth zvedie dohromady spoločné vyšetrovanie, pri kto-rom ona zistí jeho pravú totožnosť. To ju však neodradí od ďalšejspolupráce a priateľstvo sa postupne mení na hlboký romantickýcit. Mick zúfalo túži byť opäť človekom a hoci všetko nasvedču-je tomu, že upírstvo je nezvratné, rovnako ako vo Večnom Rytie-rovi aj tu sa upíria dáma, takmer tristoročná problematická Mic-kova exmanželka Coraline Duvallová, stáva človekom. ►►09Alex O‘Loughlinalias Mick St. JohnShannynSossamonová aliasCoralineSophia Mylesováalias BethTurnerováseriály predstavujeme

9 seriálypredstavujemeDo príbehu s ňou vstupuje motív lieku a vampirizmuako choroby, akejsi mutácie organizmu a Moonlight jednoznač-ne potvrdzuje odklon od mysterióznosti a fantasy motívov k tejlínii, v ktorej sú upíri jednoducho geneticky iným druhom. SvetMoonlightu je svetom vedy a moderných technológií, mágia a kúz-la v ňom nemajú žiadne miesto. Zázrakom je pokrok, Mick v dru-hej časti seriálu konštatuje: Keď žijete večne, je sklamaním, akomálo sa ľudia menia. Technológia, tá napreduje. Keby som nebolupírom, prešvihol by som internet, TiVo, World of Warcraft a GPS.A Josef s obavou hodnotí situáciu: Žijeme v dobe DNA testov a od-tlačkov prstov, musíme byť extrémne opatrní! Upíri sú súčasťouľudského sveta v podobe akejsi tieňovej spoločnosti s vlastnýmiochrannými mechanizmami a hierarchiou moci. Svoju existenciuz pochopiteľných dôvodov taja, ale keďže väčšinu známych klišéo upíroch seriál vyvracia, darí sa im celkom úspešne splynúť s da-vom. To svojmu divákovi objasní Moonlight hneď na začiatku. Pro-mo seriálu ako aj úvodná scéna prvej epizódy sú koncipované akointerview s upírom, v ktorom šarmantný sebavedomý súkromnýdetektív odpovedá na otázky ženského hlasu bez tváre (divák hoaž neskôr identifikuje ako hlas reportérky Beth Turnerovej). MickSt. John nám v ňom prezradí, že cesnak je dobrý na pizzu, po svä-tenej vode ostane mokrý, krížik je prijateľný šperk, kolík nie jesmrteľný, zato plameňomet alebo sťatie hlavy spoľahlivo upíra od-stráni, že k svojmu životu potrebuje krv, ale väčšinu má od díleraz krvnej banky a slnečné svetlo dá riadne zabrať, ale na horiacufakľu ho nepremení. Rôzne podoby interview sa v štruktúre príbe-hu objavujú opakovane, vždy vtedy, keď je Mick ochotný Beth pre-zradiť niečo zo svojej minulosti, keď má potrebu sa spovedať.Celým seriálom sprevádza diváka Mickov hlas, ktorý s nadhľa-dom, bez veľkých emócií, s primeranou dávkou občasnej ľahkejirónie komentuje dianie a svoju situáciu v ňom, presne tak, akoto poznáme z noir detektívok. A pre ne je, rovnako ako pre Mo-onlight, dôležitý štýl. Muži sú odvážni a rozvážni, životom ošľaha-ní a posilnení, ale stále akosi na scestí, ženy sú krásne, zvodnéa osudové, atmosféra je nabitá erotickým napätím, takmer všetkozásadné sa odohráva pod rúškom noci a luxusné interiéry strieda-jú pitevne plné mŕtvol.Tvorcovia Moonlightu potvrdzujú, že sú si vedomí, do akej realityseriál vstupuje a nahlas a sebaironickypriznávajú, že reagujú na trend a požia-davky trhu. Upíry sú späť v móde, trochaposmešne konštatuje Mick, keď preve-ruje profesora starovekej mytológie, kto-rý o sebe vyhlasuje, že je upír a zvádzatým roztúžené, temne odeté študentky.Beth ich diagnostikuje ako EMO fanynkya v jednej z posledných častí seriálu Mickblahosklonne zhodnotí, že podozrivého je-diný hriech je, že hrá v EMO kapele.Pokiaľ prvá časť tematizuje vampirizmus,jeho určujúce atribúty a jeho módnosť,v druhej časti sa rieši premena postavyupírskeho netvora na postavu hrdinu za-chraňujúceho ľudstvo.Na jednej strane je pôvodná predstavanesmrteľného monštra, čo behá po no-ciach a pije ľudskú krv, na druhej strane jeobraz superhrdinu na ceste pokánia a po-moci. Upír dlhé veky stelesňoval temnústranu, zvieracie nebezpečenstvo, bytosťtak málo ľudskú, že jej zväčša nepriná-leží duša, ani svedomie. Súčasnosť pat-rí upírom – rozpolteným bytostiam, viacľudským než zvieracím, hrdinským a sebaspytujúcim. Zdá sa, že likvidácia toho naj-menej ľudského v symbole temna a obrá-tenie výnimočnosti v prospech ľudstva jespôsob, ako sa kultúra vyrovnáva s neo-vládnuteľnými a nevyspytateľnými silami.Josef túto situáciu hodnotí slovami: Ľudianevedia, ako sa majú vyrovnať so zloduch-mi. ... Nech napíšu knihu o mne, urobia zomňa nevinného, trpiaceho. Takými sa mo-derní upíri skutočne stávajú.Moonlight je výborný, ale nie je bez chýb.Najväčšou slabinou seriálu je váhavosťkonceptu. Seriál ambiciózne buduje natradícii, zručne kombinuje všetko známe,odvážne vykresľuje kontúry konvenčnýchpostupov, obrazov a fráz, aby ich divákani náhodou neprehliadol a občas ho od-mení tým, že nenápadne presmeruje vý-hybku, či naznačí, aké nové možnosti muv budúcnosti môže ponúknuť. V jednompláne teda evidentne chce diváka, ktorýpozná kontext, rozumie nadsázke a oce-ní štýl. Moonlight je autoreflexívnou skla-dačkou žánrových klišé a v tematickomi vizuálnom koncipovaní scén ženie svojštýl do extrému. Gýčové scény presiaknu-té romantikou, pátosom, veľkými gestami,emóciami, slovami a občas i neprirodzeneexpresívnou farebnosťou pripomínajú ko-lorované pohľadnice a oberajú situáciuo akúkoľvek vážnosť. Láskavá sebairóniatak v niektorých okamihoch vyznieva akonezamýšľaná paródia, ktorá privedie divá-ka do rozpakov. Možno táto rozpoltenosťpramení z ambície osloviť hneď niekoľkodiváckych skupín, a preto je seriál priveľ-mi ľúbivý. A možno chcel poblázniť aj EMOsubkultúru. Otázkou však ostáva: dokážesa EMO nebrať príliš vážne?Michaela MalíčkováMoonlight, 2007 – 2008, tvorcovia: Ron Koslowa Trevor Munson. Hrajú: Alex O´Loughlin, SophiaMylesová, Jason Dohring, Shannyn Sossamonová,Tami Romanová08 ►►Jason Dohringalias JosefKonstatinBrian J. Whitealias Lt. Carl DavisJacob Vargas aliasGuillermo

10seriály predstavujeme10

11Od roku 1970 premiestnil Federálny programochrany tisíce svedkov po celej Amerike. Časťz nich sú kriminálnici, časť nie. Každý jedenz nich má špeciálnu vlastnosť, ktorá ho odlišujeod zvyšku populácie. A tou je – niekto ho chcezabiť.Ochrana svedkov v Spojených štátoch. Proces, ktorý sa spomí-na v niektorých kriminálnych seriáloch či filmoch, no nikde mudostatočný čas nevenujú. Pritom jeho dôležitosť je porovnateľ-ná s odhalením páchateľa – tá je veľakrát priamou svedeckouvýpoveďou podmienená, čiže bez nej nemožná. Páchateľ všakčasto vie, že svedok existuje. Inokedy sú svedkami samotní pá-chatelia, ktorí prezradia „veľké ryby“ v pozadí. Dá sa ich vôbecochrániť?Druhý životExistujú jasné pravidlá. Svedok sa dobrovoľne rozhodne, či ichprijme. Ak áno, už nikdy nesmie vidieť, počuť ani kontaktovaťsvoju rodinu, priateľov či známych. Zmení sa mu totožnosť, pre-sťahuje sa, dostane nové zamestnanie, byt. V podstate sa zno-vu narodí. Krutá daň za to, že bol v nesprávnom čase na ne-správnom mieste.Všetci sme len ľudia a nikto nechce len tak prísť o doterajšíživot. Na svedkov a predovšetkým dodržiavanie pravidiel pre-to dohliada Služba amerických maršalov (filmovým fanúšikomznáma napríklad z filmu Šerifovia s Tommym Lee Jonesom,Wesleym Snipesom a Robertom Downeym Jr.). A práve na ichprácu si posvietil seriál, odvysielaný v Spojených štátoch v leteminulého roka a spolufinancovaný americkou vládou. Tá sa taksnaží spropagovať Federálny program ochrany svedkov. Samo-zrejme, nikto (snáď) nechce pozerať bohapustú agitku a toho sitvorcovia boli vedomí. Priniesli preto zábavný a napínavý seriálIn Plain Sight (Na dohľad). Súdiac podľa ratingov, zaujal mno-hých. Môžu za to predovšetkým postavy.Niečo na tej Mary jeMaršalka Mary Shannonová je na prvý pohľad blondínka z oce-le. Nezoceľujú ju ani tak rany, ktoré fyzicky dáva aj dostáva.Oveľa náročnejšia je psychologická časť jej profesie. Prísť zaniekým a „prezradiť mu“, že štát ho ochráni, ak sa vzdá všetké-ho, čo doteraz mal, ľúbil, chránil – to chce kus chlapa. A práveten kus sa v tejto atraktívnej ženskej skrýva. (Ak vám niečo ho-vorí meno Mary McCormacková, viete, čo tým myslím. Ak nie,pozrite si napríklad Svet podľa Prota či thriller Mraky nad L.A.).Na druhej strane, mnohokrát sa city zakryť nedajú. Mary je člo-vek z mäsa a srdca, a preto kričí, keď má zlosť, plače, keď smú-ti, a jemne sa pousmeje pri vtipoch.Seriálu nechýba humor. Skrýva sa predo-všetkým v hláškach „druhého do partie“,maršala Marshalla Manna (hej, občas jeto tam trochu „premaršalované“). Hrá hovychrtlý týpek s nosovoteplým hlasomFred Weller – a práve on je ten najvhod-nejší zasadiť krásne „My Baby“ vo chvíli,keď Mary vynadá všetkým autoritám. Ne-bojí sa ani prekáračiek s kolegyňou, novždy jej drží chrbát. A tak vynikne v týchpár epizódach, kde je slečna Shannono-vá v úzkych.Mary má aj rodinu. Presnejšie, matkua sestru. Ešte presnejšie, nadržanú vy-slúžilú hipisáčku a vyzývavú pipku, ktorábalí, čo vidí. Ak vám práve tieto osoby ne-jdú na nervy, tak sú celkom poľutovania-hodné. Matka napr. v situácii, keď jej pesu „klienta“ zožerie všetky kozmetické prí-pravky, podomovým predajom ktorých sasnaží zarobiť. Sestra zas napr. pri kopač-kách, ktoré dostane od Marynho frajera.Áno, maršalka sa snaží aj o citový život.Uznajte ale sami, môže to pri tej prácia rodine vychádzať?Uvidíme sa v leteSeriál prechádza vo svojich doteraj-ších sedemnástich epizódach mnohýmiprostrediami. Či už ide o vidiecku ma-fiu, utečencov, černošských dealerov čiprísne katolícku rodinu z americkej stred-nej vrstvy, vždy sa snaží ísť jemne pod po-vrch. Práve nedostatok hlbších vzťahova nedostatočne vykreslený dopad novýchpodmienok na svedka sú chyby, ktoré sadajú seriálu vytknúť. Je to daň epizodic-kosti konceptu, kde preto nie je dosta-točný priestor na zložitejšie vykresleniecharakterov a psychiky, a predovšetkýmzámeru dostať do letnej štruktúry ľahký,no zaujímavý hit. O tom, že zámer vôbecnebol od veci, svedčí aj fakt, že si tele-vízia USA Network objednala ďalších 17častí. Odvysielané by mali byť toto leto.Martin KrálikIn Plain Sight, 2008, tvorca: David Maples. Hrajú:Mary McCormack, Fred Weller, Nichole HiltzinplainsightseriálypredstavujemeMaryMcCormackováalias MaryShannonová

12seriály predstavujeme12

13 seriálypredstavujemeTéma marihuany bola v americkej kinematografiispracovaná mnohokrát a v každom druhomtínedžerskom filme sa objaví aspoň jedna scéna sozhúlenými pubertiakmi. No názor na takzvanúmäkkú drogu sa vždy uberá iba dvoma smermi– buď je to odsúdeniahodný spoločenskýa konvenčný problém alebo ľahkovážny zdrojveľkej zábavy. Seriál Weeds však prináša celkomnový pohľad a to aj napriek tomu, že ide o situačnúkomédiu. Nesúdi, ani si nevyberá strany, pokiaľ ideo otázku zákona a etiky a jeho humor v tomtosmere tiež nie je prvoplánový.Jeho hlavná hrdinka Nancy Botwinová žije v californskej štvrti zva-nej Agrestic. Príbeh sa začína smrťou jej manžela Judaha, ktorýzomiera na infarkt počas pravidelného ranného behu. Nancy saocitá v neľahkej situáci, keďže sa musí postarať o svojich dvochsynov. A najlepšie tak, aby si udržala životný štandard vyššejstrednej triedy, na ktorý bola jej rodina zvyknutá. Preto sa rozhod-ne živiť predávaním marihuany. Medzi jej zákazníkov sa zaradí ajjej účtovník, rodinný právnik, matky spolužiakov jej detí a susediaz ulice. Avšak oproti iným dílerom, Nancy dodržiava určité zása-dy, napríklad nikdy by nepredala tovar maloletým. Svoje riskantnépodnikanie sa snaží udržať v tajnosti pred synmi, no zmeny v jejsprávaní a režime, ako nočné vychádzky za dodávateľom, v nichvzbudia podozrenie. Neskôr sa Nancy dozvedá o vážnej konku-rencii svojho biznisu – legálnej marihuane poskytovanej na lekár-sky predpis, ktorá ju oberá o zákazníkov. Lenže ona sa nevzdávaa prichádza s invenčnou kolekciou vlastných jedál od kukuričné-ho chleba po čokoládové koláče. Samozrejme, všetko s obsahommarihuany.K hlavným postavám seriálu patria členovia rodiny Botwinovcov,teda dvaja synovia, Nancy a jej švagor Andy. Starší zo súroden-cov, Silas, je impulzívny a nerozvážny. Svoju zlosť, ktorá je jehospôsobom vyrovnávania sa so smrťou otca, si vybíja na mamea mladšom bratovi. A aj keď si o sebe myslí, že je veľmi rozumný,má sklony k naivite. Mladší Shane bol s Judahom, keď zomrel.Jeho smútok sa prejavuje veľmi zvláštnym spôsobom – vidí svoj-ho otca, aj keď ten už nie je medzi živými. Andy sa po Judahovejsmrti nasťahoval ku švagrinej, aby jej pomohol a nahradil otcov-ský vzor jej synom. V skutočnosti je ale rodine viac na príťaž, keď-že je to nepolepšiteľný flákač a povaľač, ktorý okrem toho taktiežholduje tráve a čerpá zo zásob pani Botwi-novej. V ich susedstve býva Celia Hodeso-vá, ďalšia matka z predmestia a kamarát-ka Nancy. Žije v neúspešnom manželstvea neustále kritizuje svoju dcéru Isabel-le s nadváhou, ktorá, aby sa vyhla diétepredstiera, že je lesbička.K prednostiam Weeds patrí najmä inteli-gentný humor, súčasné témy a výbornenapísaný scenár so súvislou dejovou lí-niou. Dianie v seriáli nie je len epizódne,ako to býva vo väčšine situačných komé-dií, ale posúva sa z časti na časť. A najlep-šie je, že tieto kvality sa z neho nevytratiliani časom. V súčasnosti sa v Amerike vy-siela štvrtá séria a piata je v produkcii.Na záver ešte niekoľko zaujímavostí zo zá-kulisia: Agrestic, californské predmestie,v ktorom sa Weeds odohráva, je fiktívne.Seriál sa nakrúca v Santa Clarita Valleyv Californii a záber na fontánu s nápisomAgrestic z úvodu pochádza zo Stevenso-novho ranča, iba nápisy sú digitálne vy-menené. Autorka seriálu, Jenji Kohanová,ktorej meno znie veľmi príbuzne k slango-vému označeniu marihuany (ganja), samanapísala scenár k viac ako polovici epizó-dam a za scenár k pilotnej časti dokoncadostala cenu WGA. Prvé štyri časti tretejsérie sa dostali v predstihu takmer dvochmesiacov pred prvým odvysielaním na in-ternet. Kvalita, v ktorej sa dali zhliadnuť,naznačovala, že je to cielený únik od sa-motných producentov Weeds na zvýšeniezáujmu o seriál. Jenji Kohanová to nepo-prela, dokonca sa vyjadrila, že takéto vy-sielanie cez internet podporuje. Síce naňom nezbohatne, no nemá také obmedze-né publikum ako klasická televízia.František Kozmon (CinemaView.sk)Weeds, 2005 – dosiaľ, tvorca: Jenji Kohanová. Hra-jú: Mary-Louise Parkerová, Elizabeth Perkinsová,Hunter Parrish, Kevin Nealon, Alexander Gould, Jus-tin Kirk, Andy Milderzhúlené manželkyweeds

14seriály zlatý fond rodinného mainstreamu„Obchod je zatvorený, všetcivypadnite!“ 2:15 am. Klásťodpor je zbytočné, treba len čonajrýchlejšie zmiznúť. Ak sichcete v tomto malomkníhkupectve či antikvariáteniečo kúpiť, nemusí sa vám topodariť a občas je vstup len navlastné riziko. Veľmi ľahkomôžete prísť k ujmenepredvídateľného rozsahu.Úvodná veta patrí Bernardovi Blackovi(Dylan Moran), a nakoľko je jej obsah vý-stižný, využíva ju pomerne často. Dôvodje prostý. Bernard je beznádejný mizan-trop a napriek tomu je vlastníkom malé-ho kníhkupectva-antikvariátu Black bo-oks, ktoré sa bez ľudí nezaobíde. Totoje základ, a okrem toho, Bernardov životvyplňuje len málo vecí. Pohár vína v jed-nej ruke, kniha v druhej, cigareta v kúti-ku, nohy vyložené na stole, Manny (BillBailey), Fran (Tamsin Greigová) a potomostatné veci. Presne v takomto poradí.Možno len, Manny a Fran sú na rovna-kom stupienku. Fran Katzenjammerovása radí medzi Bernardových dlhodobýchpriateľov, ktorých radu tvorí pravde-podobne len ona sama. Tento post sizaslúžila vďaka rovnako blízkemu vzťahu k alkoholu, cigaretáma outsiderskému spôsobu života. Nie je však celkom mimo spo-ločenského diania, číta predsa spoločenské časopisy a poze-rá telku. Podobne je na tom aj vlasatý Manny Bianco, ktoréhomiesto Bernardovho priateľa je diskutabilné. Manny, ako jedi-ný svetlý lúč v nehostinnom prostredí mizantropie, sarkazmua otravy zo života musí byť utlmený, čoby Bernardova povinnosťa zároveň radosť. Schopnosť prispôsobovať sa Bernardovýmponurým náladám a zároveň byť jeho boxovacím panáčikom, jeu Mannyho obdivuhodná.Keby nám napadlo, že v prostredí Black books existuje niečoako tragikomika, tak to nie je celkom presné. Ak vidíme Ber-narda trpiaceho vo svojej mizérii rozsiahlejšieho typu, ktorá sazhmotňuje do celého prostredia obchodu a občas sa prepašujeaj ku Fran a Mannymu, neznamená to, že tu snáď niekto naozajtrpí. „Toto je život. Utrpenie, drina, smrť, tak to funguje.“ (Ber-nard) Pridajte k tomu pár pohárikov vína, nezmerné množstvocigariet, sarkastické poznámky a vyjde vám obraz akoblack bookshumor uliaty z vitriolu►►15

15 seriályzlatý fond rodinného mainstreamuživotný štýl, na ktorom jeho majiteľ nechce nič meniť.Páči sa mu to práve takto. Šiklo by sa mu nejaké dievča, toje pravda, s množstvom vlasov, malo by mať priateľov na leto,ktorí sa vedia baviť, bude hrať tenis, nosiť šaty a mať ohole-né nohy, ale na jeseň sa jej zbaví, pretože to bude jeho dievčana leto. Situáciu nie je potrebné čítať tragicky, je jednoduchov norme vo vlastnom ekosystéme. V systéme kde nie je zákaz-níkom povolené telefonovať, mať walkmany a vlastne skorovšetko vrátane ich prítomnosti v obchode.Keď si niečo takéto doma pustíte, treba sa toho poriadne na-dýchať, ono to začne fungovať, ale potom sa toho už nezbavíte.Dávka číreho humoru forsírovaná skupinkou Írov cez sitcom vy-tvorený v Británii. Niečo, čo sa pýši nálepkou britská situačnákomédia.Britcom, teda niečo, čo odkazuje k britskému humoru, ktorý bymal byť podľa všeobecných predstáv suchý, ostrý, sarkastický,všetko, len nie zábavný. A v tom to práve je. Britskému humoruje potrebné sa naučiť, respektíve naučiť sa ho vnímať, rozumieťmu. Nie je prvoplánovo zábavný. To vôbec. Nespĺňa kritériavďačnej zábavy v snahe dávkovať v rámci jednej jednotky (film,seriál, sitcom) čo možno najviac vtipností. Jeho prednosťou jehutnosť iného typu. Hutnosť vo význame, ostrosti, presahu. Tázdanlivá suchosť, ktorá sa okolo britského humoru traduje jev skutočnosti najšťavnatejší pôžitok humornosti. A to z dvochdôvodov. Prvý je celkom praktický. Britcom sa v hojnej mierehemží hláškami, ktoré okrem toho že, môžu byť vrcholom slov-ného vtipu, sú použiteľné aj mimo svojej domovskej filmovej čitelevíznej základne, fungujú aj u nás v obývačke. V našej realitesa stávajú zdrojom ďalšej, novej zábavy. Jediným problémomje nebyť mimo misu. „No tak, mrháte mojím časom parchanti!Späť do ulíc! Dovi! Späť do reality! Ďakujem.“ (Bernard). Ak sahlášky nestanú súčasťou vášho jazyka, tak sú tu ešte samot-né postavy, trpiace všetkými nedostatkami svojich prototypov,ktoré obohacujú situačný humor o nadstavbu.Druhý level humoru tkvie v neduhoch pevne definovaných cha-rakterov postáv, s ktorými je možné sa stotožniť. Postavy sastávajú nanajvýš sympatickými a schopnými byť samy zdrojomhumoru.S prvotným konceptom sitcomu prišiel Moran, ktorý sa inšpiro-val skutočným predavačom z kníhkupectva Allbooks v Maldo-ne, malom mestečku neďaleko od Londýna. K novovzniknutejpostave Bernarda Blacka s príznačným priezviskom, v pôvod-nej pilotnej časti, ktorá sa vysielala v roku 1998 na Channel4, pribudla Valerie (Fran), lektorka filozofie a Emmanuel (Man-ny) Zimmerman (odkaz na skutočné priezvisko Boba Dylana).Pôvodná verzia Black books mala omnoho temnejší charakterzakladajúci sa na postavách mizantropa Bernarda a Mannyho,ktorý sa snaží spáchať samovraždu. K tvorbe v tomto duchunedošlo, a keď sa stretli Moran a Graham Linehan (IT Crowd),začala v septembri 2000 na Channel 4 prvá séria v podobe akúju poznáme dnes. Následne sa seriál rozšíril len do mála krajín,medzi ktoré Slovensko bohužiaľ nepatrilo. Ak si u nás niektochcel pozrieť tento britcom, musel hľadať na zahraničných te-levíznych staniciach. Nám najbližšia bola asi ČT2, kde seriálvysielali v nočných hodinách. V súčasnosti je možné sa dostaťk všetkým trom sériám naraz (3 x 6 epizód) na DVD v britskejdistribúcii, respektíve vyriešiť situáciu online. Pred pár rokmitomu tak ešte nebolo. Fanúšikovia museli čakať približne dvaroky, kým vyšla druhá séria (marec 2002) a ďalšie dva roky,kým vyšla tretia séria (marec 2004).Druhá a tretia séria už Linehana postrádajú a na epizódachsa spolu s Moranom začína podieľať autorská dvojica ArthurMathews a Kevin Cecil (Father Ted). Moran začlenil do svojhositcomu viacerých známych kolegov z brandže, ktorí tu hosťo-vali, napríklad Simon Pegg, Jessica Sevensonová a Nick Frost(Spaced), Peter Serafinowicz a Lucy Davisová. Celý projektBlack books spolu so sesterským britcomom Spaced produ-kovala Nina Parková, ktorá má na svojim konte produkcií napr.aj Soumrak mrtvých (Shaun of the dead, 2004), kde sa stretlivšetci spomínaní komici a Jednotka príliš rýchleho nasadenia(Hot Fuzz, 2006) s podobným obsadením.Manny už nejaký čas pracuje vedľa v Goliath books. MaláChcete vedieť, kdesa nachádzakníhkupectvo zoseriálu BlackBooks? Máte cestudo Londýna a radiby ste sa predkníhkupectvomodfotili? Navštíviťmusíte štvrťBloomsbury,konkrétne 13 LeighStreet. Hrdinovseriálu tu alenečakajte.14 ►►nezhoda s Bernardom a toastovačom.Za tých pár dní sa všade váľajú okremkníh vrecia s odpadkami, nedojedenéjedlo, odstáte víno, mŕtvy jazvec, prázd-ne fľaše a položivý Bernard: „Nie je midobre, necítim sa moc dobre. Kávu...anejakú...medicínu.“ ‚PRÍPRAVOK NA HU-BENIE SLIMÁKOV‘. „Zabijeme pár slimá-kov“ (leje si prípravok do úst). ‚KAPOW– čistič na rúry‘. „Keď vyčistíš rúru, vy-čistíš aj mňa.“ (pretočí fľašu do hrdla)„Kávu, kávu. Aaa tu je“ (lyžičku kávy dádo pohára, zaleje si zvyšok dózy od kávyvodou a upije si).Neskôr. Manny: „Bernard prepáč. Bolato moja chyba, že si mi otoustoval ruku.Vezmeš ma späť? Prosím?“ Bernard (visípri policiach s knihami vo vodorovnej po-lohe): „Manny necítim sa moc dobre. A...Ako by som bol pod vodou. Cítim ako sami drolí mozog, ako rozmočený koláč.Pomohol by si mi?“Tradičný neúctivý humor so surrealistic-kými prvkami dovedený až k absurdite.Black books, podobne ako ostatné brit-comy, zakladá svoju komediálnosť nasparodizovaní odpozorovanej situáciez každodenného života. Tradičný britskýhumor posilňuje aj hmotne. Niekde napolici stoja dve ceny od BAFTA (The Bri-tish Academy of Film and Television Arts)za najlepšiu situačnú komédiu z roku2000 a 2005 a bronzová ruža z roku2001 od Rose d´Or of Montreaux, ktorésa týka televíznej tvorby.Ak sa aj vám hodí Black books do osob-nej filmotéky, budeme si musieť eštepočkať ak si nevystačíte iba s angličti-nou. Nádej svitá v českých DVD edíciáchponúkajúcich úspešné seriály BBC akosú Červený trpaslík (Red Dwarf), Čiernazmija (Black Adder) alebo Áno, pán mi-nister (Yes, Minister). Snáď nebude va-diť, že Black books je z produkcie Chan-nel 4 a na rad sa dostane v blízkej dobe.Dovtedy, internet náš každodenný.Lenka Mikušíková

16Fantasy seriálov nebolo nikdyveľa. Na jednej strane to jezvláštne vzhľadom na boom,ktorý žáner v literatúre prežívaod konca 60. rokov – a ktorývlastne nikdy neskončil. Nadruhej strane, množstvo mágie,ktorá sa v týchto dielachobjavuje, stále neľudskejšiepríšery, zvláštnejšie prostredie– to všetko by v dynamickejvizuálnej podobe potrebovalomnožstvo trikov. A to už je asiľahšie spraviť počítačovú hru.Navyše, máloktoré svetya máloktorí hrdinoviaz veľkých fantasy ság obsahujúdostatočnú mieru atraktivity ajpre nežánrové publikum.Asi aj preto sa tvorcovia prvých úspeš-ných seriálov meča a mágie neopieralio žiadnu konkrétnu literárnu predlohu.Postavy, prostredie a základy príbehovsi prevzali z textov, ktoré aspoň trochapoznajú od mala všetky ratolesti kdekoľ-vek v krajinách európskej civilizácie =z gréckych bájí. Dovtedy hlavne hororo-vý, no kultový režisér a producent SamRaimi, sa rozhodol začiatkom 90. rokovnatočiť sériu televíznych filmov o Herku-lesovi. Do úlohy Dia sa mu podarilo ob-sadiť slávneho „Gréka Zorbu“ AnthonyhoQuina, no filmy stáli najmä na výkonochmladých, neskúsených hercov – KevinaSorba čoby Herkulesa, Lucy Lawlessovejako bojovníčky Xeny, a ďalších. Filmy ne-mali zlé ohlasy a tak bolo jasné, že po-kračovaniu nič nestojí v ceste. Vznikoltak naozaj populárny a aj u nás všeobec-ne známy seriál. Ešte lepší ohlas malspin-off Xena, pre mužskú časť publikapodporený jemnými lesbickými náznak-mi. Fantasy tak prenikla na obrazovkya ďalšie, našťastie krátke pokusy viac čimenej obsadené kulturistami, na sebanedali dlho čakať. Vrchol bol „seriál“vytvorený na základe Howardovych po-viedok o Conanovi. Miera sprznenia mu-sela pôvodnému tvorcovi cimmerskéhobojovníka spôsobiť kŕče, pri ktorých sajeho „nieee“ rozliehalo ďaleko od jehomiesta odpočinku. Oproti Ralfovi Mülle-rovi pôsobila modla teenageriek Shan-non Dohertyová v príjemných Čarodejni-ciach ako oscarová herečka.Boom spomínaných hnusseriálov (patri-la medzi ne aj asi najhoršia podoba Ro-bina Hooda) našťastie koncom minulé-ho tisícročia skončil a tvorcovia sa vrhlina niečo zmysluplnejšie (Raimi konkrét-ne na megahit o pavúčom mužovi). Noaj tu podľa mňa pomohla trilógia PetraJacksona, ktorá televíznym tvorcom vsu-gerovala, že investovať ťažké bubáky dosfilmovania fantasy sa môže oplatiť. Pomohli samozrejme ajsci-fi serály, ktoré prežívali začiatkom tretieho tisícročia novýrozlet. Nie len vďaka Sci-fi Channelu, kde leteli Star Treky, StarGatey a ďalšie space opery. Anglický gigant BBC sa totiž rozho-dol vrátiť k jednému z najstarších vedecko-fantastických seriá-lov Dr. Who a dostať ho do modernej podoby, čo napriek šom-raniu staromilcov prinieslo očakávaný efekt.A tak sa dostávame do dnešných dní. Táto sezóna okrem inéhoznamená návrat televíznej fantasy v intenzite, ktorá tu ešte ne-bola. Tú klasickú zastávajú dva seriály – anglický Merlin a ame-rická Legenda o Hľadačovi (Legend of the Seeker). Oba naplnoreflektujú vkus divákov v krajine, kde vznikli.Humor & sorceryO obľube a mieste, ktoré má v angloamerickej kultúre artušov-ská sága, nikto nepochybuje. Spolu s Andrzejom Sapkowskýmmôžeme povedať, že je na nej založená obrovská časť tých naj-obľúbenejších fantasy cyklov, na čele s dielom profesora Tol-kiena. Na strieborné plátno a na televízne obrazovky tak užbola prenesená viackrát, z čoho najznámejšie pokusy sú (dlhoasi najlepší fantasy) film Excalibur a dvojdielny film Merlin soSamom Neilom v hlavnej úlohe, ktorý ste už mohli vidieť nielenna Hallmarku nespočetnekrát.Keď BBC vďaka spomínanému doktorovi z telefónnej búdky ob-javila, že sobota podvečer je dobrý čas na seriál fantastickéhožánra, dlho neváhala, s čím chce jednotlivé série doktora strie-dať. Vznikla tak zaujímavá mainstreamová podoba artušovskejságy, blízka dnešným teenagerom.V jednej z prvých recenzií v Guardiane ju označili za Camelot90210. Nie je to ďaleko od pravdy, ja by som však použil mo-difikáciu synonyma klasickej fantasy „humor a mágia“. Tvorco-via sa totiž rozhodli nebrať svoju legendu príliš vážne, no ani jumonthypytonovsky nesparodovať.Merlin v najlepších teenagerských rokoch prichádza na Came-lot, kde sa objavuje svoj dar. Čo čert nechce, akurát tam alevládne Uther Pendragon, ktorý mágiu považuje za nebezpeč-ný prežitok a každý jej prejav je rozhodnutý potrestať. Merlinju tak musí používať nenápadne, čo sa mu darí (aj keď občassúdny divák nechápe prečo). Pomáha ňou samozrejme v pr-vom rade chrániť mladého Artuša, ktorého život čoby násled-níka trónu často závisí na jeho schopnostiach. Tie sanávrattelevíznejfantasy►►17seriály predstavujeme

17postupne z krčmových kúziel transformujú na vážnubojovú mágiu so všetkými fireballmi, ktoré k nej patria. Dru-hú stranu libry tvorí humor, ani nie tak anglický ako príjemný,blízky širokým vrstvám. Seriál sa samozrejme snaží odrážať aj„nástrahy a túžby“ dnešných teenagerov – ináč povedané, Ar-tuš rád behá za babami, nedáva na seba pozor pri rytierskychsúbojoch, a tak podobne – a Merlin si to vždy zlízne. Pritomby budúci „once and future king“ nikam behať nemusel, nazámku totiž za ním viac či menej vzdychajú kráska Morgana,ktorej mágia sa tiež iba prebúdza, a čokoládová slúžtička Gue-nevéra. Príjemnú atmosféru umocňujú nie príliš nabubrené,no celkom triky – aj keď často sa vyskytujúci drak pôsobí ažpríliš detsky.Z toho všetkého vypláva odstup, ktorí si anglickí tvorcovia držiaod svojej legendy. A ten možno chýba americkým tvorcom.Meč PátosuTerry Goodkind už mal viac ponúk na sfilmovanie ságy Meč prav-dy. Všetky odmietol, pretože mal pocit, že by sa z desaťzväzko-vého príbehu muselo vyhodiť príliš veľa. Až kým neprišiel... nokto asi... Sam Raimi a neponúkol seriál. Goodkind súhlasil.A tak sa postupne zjavovali ďalšie a ďalšie informácie o Le-gende o Hľadačovi. Po predstaviteľovi hlavného hrdinu Craigo-vi Hornerovi (seriál H2O) či málo známej takmer-Xene BridgetReganovej (samotná Lucy Lawlessová hosťovala v dokumenteo tvorbe seriálu) prišla správa pre mňa najzaujímavejšia – tem-ného pána Darkena Rahla hrá Craig „Haldir“ Parker, našim sci-fistom známy ako hlavný hosť Istroconu 2003 v Bratislave. Akosa to už ale zvyčajne stáva, práve najväčší ťahák príliš neuspel– Craig je aj v tejto úlohe charakterovo príliš dobrý, čo sa samo-zrejme prejavuje v rozpačitom výkone. To ale nie je najväčšiaslabosť seriálu. Tá totiž tkvie v nedostatku odstupu a humoru,typického pre Raimiho staršie seriály. Je to potom všetko prílišpatetické, smrteľne vážne, občas až na slzy cez smiech.Príbeh tiež nie je bohviečo. V skratke, traja týpci, klasicky bo-jovník, mág a múdra krásna čarodejka, putujú a páchajú dob-ro, čo sa im snaží pokaziť zlý strašný temný pán. Popri tom sasamozrejme snaží pokaziť aj ich telá – a oni logicky jeho. Všakpredsa pomsta rodičov, osud sveta, blablabla...Seriál zachraňujú triky a akčné scény. Triky tejto úrovne eštev televíznej fantasy neboli a množstvo bullet-timeu poteší okonejedného priaznivca akčných filmov. Slečna Reganová je tvr-dá, rýchla a sexi, akoby svojmu vzoru z oka vypadla. Vďaka to-muto všetkému sa seriál stáva jednohubkou, ktorá neohromí,neznechutí, ale pozerá sa fajn.Menu, aké ešte neboloZ napísaného snáď vyplýva, že obidve diela sú poriadnou por-ciou dobrej zábavy, aj keď Hľadač chce o dosť väčšiu dávkutolerancie. K pivu, pizzi a domácej party možno úplne ideál-nou. A chvíľu nás ešte baviť budú. Merlin už dostal druhú sériu,Hľadačovská legenda tiež, napriek svojmu spôsobu distribúcie(tzv. syndication, čiže sa nevyrába pre jednu televíziu, ale juštúdio ponúka priamo lokálnym staniciam).Je možné, že v najbližších rokoch prídu ďalšie televízne seriályna základe fantasy kníh či legiend, je aj možné, že to dopadneako koncom 90. rokov. Nech už bude tak či onak, táto sezónaje pre fanúšikov fantasy mimoriadne štedrá – okrem tu spomí-naných diel si môžu pochutnať aj na temnej fantasy Sanctuarya na upírskom hite True Blood. Dobrú chuť.Martin Králik16 ►►Všetky fotografie: Legenda o Hľadačoviseriálypredstavujeme

18„Je to úchvatný příběh, kterýpropojuje každodenní realitus fantaskní říší. Vždycky jsembyl zvědavý, jak by to dopadlo,kdyby se tyhle dva světy začalyovlivňovat,“ říká režisér IainSoftley o Inkoustovém srdci,nejnovějším filmovém přírůstkudo žánru fantasy. V dalšímsnímku, snažícím se navázat naúspěch Harryho Pottera neboLetopisů Narnie, se vydáme doboje proti knižnímu padouchoviCapricornovi, který se dostal donašeho světa a nemá v plánu jejopustit.Ze stránek tajemné knihy sem Capricornadíky své zvláštní schopnosti „vyčetl“ Mor-timer Folchart, zvaný Mo, který tím ale při-šel o svou ženu Resu. Ta zmizela do Capri-cornova světa a Mo po ní pátrá již devětlet. Celý incident navíc tají před jejich dce-rou Meggie, která nyní kráčí v otcovýchšlépějích. „Meggie je knihomol jako jejítáta, ale nemá dovoleno číst nahlas, če-muž nerozumí,“ upřesňuje její představi-telka Eliza Bennett. Roli vyfoukla stovkámkonkurentek a mohla si tak ve filmu zahrátvedle Brendana Frasera, který svou tvářpropůjčil jejímu otci.„Brendan byl inspirací pro Moa od samé-ho začátku,“ odhaluje autorka knižní před-lohy Cornelia Funkeová důvody, které ved-ly k jeho obsazení. „Má krásný a výraznýhlas, což je pro tuhle postavu důležité.“Její Inkoustové srdce bylo přeloženo do37 jazyků (na Slovensku Atramentová srd-ce, vyd. Tatran, 2009 – pozn. red), drželose 70 týdnů v žebříčku nejprodávanějšíchknih podle New York Times a již se doč-kalo dvou pokračování. „Četl jsem tu kni-hu několikrát a vychutnával si každou jejístránku. Líbí se mi, že v ní jde předevšímo sílu vyprávění,“ skládá autorce poklonudržitel Pullitzerovi ceny David Lindsay-A-baire, jenž stojí za scénářem filmu a s au-torkou ho při psaní konzultoval.Díky šedesátimilionovému rozpočtu si tvůrci mohli dokonce dovo-lit natáčení v Itálii. „Brzy jsem se rozhodl, že chci točit ve skuteč-ných lokacích. Z knihy jsem potom zjistil, že se příběh odehráváv Ligurii a napadlo mě, že bychom mohli točit právě tam,“ říkáSoftley a Funkeová ho doplňuje „Pamatuji si, že když tam jdete dohor, můžete být v poměrně moderní turistické oblasti, ale za pětminut zjistíte, že jste se octli ve středověku. Stačí zahnout za roha jako byste se přenesli v čase…“V autentických lokacích se tedy mohl filmový Mo vydat po stopáchCapricorna, který unese Meggie, protože chce, aby do našehosvěta povolala jeho nejhrozivějšího spojence – mocný Stín. Hlav-ního padoucha si nakonec zahrál Andy Serkis, se kterým chtělSoftley pracovat už od chvíle, kdy ho viděl jako Gluma v Pánoviprstenů. „Capricorn je složitá role,“ upozorňuje. „Na jednu stra-nu je to zlosyn a musí ohrožovat hlavní postavy, ale na tu druhouhodně vtipkuje a funguje vlastně jako bavič. Je hodně těžké tohlevyvážit, ale Andy to zvládnul perfektně.“Inkoustové srdce je ve své podstatě velkou poctou knihám, kte-ré jsou filmy nahrazovány čím dál více. Tuto myšlenku v příběhureprezentuje tetička Elinor. Její představitelka, oscarová herečkaHelen Mirren, celou situaci shrnuje následovně. „Nakonec majíknihy nad filmy jednu obrovskou výhodu. Film před vás na rozdílod knihy postaví hotovou věc a nenechá tak pracovat vaši před-stavivost. A proto se mi líbí, jak se Inkoustové srdce pohybuje napomezí mezi oběma světy. Smazává se tu hranice mezi realitoua fantazií.“Karel RyškaAtramentové srdce, Inkheart. USA / Veľká Británia / Nemecko 2008, 106 min.Réžia: Iain SoftleyScenár: David Lindsay-Abaire podľa románu Cornelie FunkeovejSlovenská premiéra: zrušenáinkoustové srdcepocta fantasy knihám dorazila na plátnoMortimer „Mo“Folchart (BrendanFraser) – Můžeoživovat knižnícharaktery.Meggie Folchartová(Eliza Bennett)– Mortimerovadcera umí stejnějako její otecvyvolat věci z knihdo našeho světa. Jeale unesenaCapricornem.Capricorn (AndySerkis) – Zloduch,kterému se v našemsvětě zalíbí.film predstavujeme

19Jo to byly časy. Zlatéosmdesátky, byl jsem mladýkluk a měl jsem to štěstí, že jsemmohl na barevné televizi hltatz dovezených VHSek jedenklenot za druhým. Přál jsemliliputovi Willow, aby zachránildítko, které má ukončitkrutovládu zlé čarodějnice.Fandil Goonies, aby získali starýpirátský poklad. Děsil jsem se,když Ronja, dcera loupežníka,utíkala před hejnem harpyjí.A hlavně jsem získal celoživotnílásku k filmům plným magie.Toulky minulostíDětské fantasy filmy se objevují na plátnětéměř od začátku kinematografie. Ale jenokrajově. Pravý rozmach začal až v 80.letech minulého století, s nástupem lep-ších efektů, kdy se konečně tvůrci mohlidostatečně vyřádit a zobrazit v plné kráseto, co původně zamýšleli. Ale vezměmeto od začátku. Až zhruba po rok 1940 sedětské fantasy objevovalo opravdu zříd-ka. Vedle Alenky v říši divů a Petera Panase většího prostoru dostalo jen Čarodějize země Oz, jenž se dočkal hned vícerointerpretací.40. léta byla plně v režii studia Disney. Toprožívalo zlatou éru. Do svých animova-ných pohádek úspěšně komponovalo prv-ky magie, nadpřirozena a kouzel. VedlePinocchia nebo Dumba tak světlo světaspatřily i fantaskněji laděné kousky jakoSněhurka a hlavně Fantasia.O dekádu později se fantasy v Americe,více než kdy dříve, mísilo s tehdy nejpopu-lárnějším žánrem – sci-fi. Vznikly hlavněnové verze klasických titulů let minulých– Peter Pan, Alenka v říši divů a další.60. a 70. léta dala světu nejznámější ver-ze příběhů Marry Popins, bratří Grimmůa také Willyho Wonku a jeho továrnu načokoládu. Hlavně to byla ale doba, kdynejvíce tvořil kouzelník zvláštních efektůRay Harryhausen. Guru fantaskní podíva-né, který se hodně inspiroval ve starýchfilmech Karla Zemana, se postupně pře-orientoval z dospělé fantasy na dětskou.Z jeho prací vznikla celá série filmů o Sin-dibádovi a přiblížil světu také příběhy Já-sona a argonautů či Gullivera.Nejvíc dráčků na metr čtvereční80. léta, toť první vrchol žánru. Své mož-ná nejlepší filmy na pomezí mezi dětskoua dospěláckou fantasy představil v tomtoobdobí Tim Burton (pamatujete na roz-tomile nemotorného Johnnyho Deppav Střihorukém Edwardovi?) a JaponecHayao Miyazaki. Byla to doba zaslíbenápodžánru meče a magie. Na ošoupanýchVHSkách jsme si mohli pouštět všechnyty dnes kultovní kousky a zároveň se chtěnechtě učit angličtině a němčině, nebov lepších případech jásat nad spartán-ským dabingem.Ve velmi rozmanitém spektru přispívalitvůrci po celém světě a my se mohli ra-dovat z kousků jako Temný krystal, Neko-nečný příběh, Legenda, Labyrint, Willowale třeba i Ronja, dcera loupežníka. Jakjá se vždycky těšil, až tahle pohádka zasepoběží na jednom ze dvou tehdy dostup-ných tuzemských televizních kanálů.Napřed sešup a pak expres do BradavicKonec minulého století zaznamenal úpa-dek žánru. Tvůrci jako by chtěli jen recyk-lovat a začali produkovat dávno poznané– nebo snad někdo z vás chtěl opravduzažít druhou a třetí variaci Nekonečnéhopříběhu?Zatímco velké filmy nevznikaly, k světuse ve stejné době měly méně výpravnéprodukce, nezřídka točené přímo pro te-levize. Studia díky cenově přijatelnějšímtrikům chrlila jednu minisérii za druhou.Snad jen v Japonsku se jakž takž dařilodržet prapor jménem fantasy nahoře,hlavně díky Miyazakimu.S příchodem nového milénia přišlo druhénejvděčnější údobí žánru. Velkou zásluhuna tom má Harry Potter, který zbořil mýtyo nemožnosti tvořit komplikovaný příběhv dětském světě kouzel. S ním se do ne-bývalé obliby dostalo vůbec poprvé v his-torii epické fantasy. Vývoj technologiedovolil zobrazit monumentální výjevy zapřijatelné rozpočty a my se mohli kochatdraky a jinou havětí.Není prsten jako prstenV současnosti se dětské fantasy ubírádvěma směry. Část produkce (hlavněHollywood) sází na velkolepost a vybírá siz tohoto pohledu divácky vděčné příběhy,obyčejně velmi podobné dějem i prostře-dím Pánu prstenů. Takhle se k nám do-stávají další a další Narnie, Eragon neboZlatý kompas. Jenže divákům jako by sepodobné filmy přejedly a je to znát na trž-bách v kinech.Evropa jedeTrochu jinou cestou jdou evropští tvůrcia menší studia. Sází hlavně na originalitukonceptu, ruku v ruce s propracovanostípříběhu a prostředí. To se týká třeba zfil-movaných knih Neila Gaimana – Maskazrcadla či Hvězdný prach. Že není třebapodceňovat menší diváky vědí i tvůrciKroniky rodu Spiderwicků. Místo přehna-ných soubojů se vrací zpět k budování po-stav a příběh posouvají spíše dialogy.Vedle Spiderwicků se hlásí k balanco-vání mezi světem plným kouzelnýchtvorů a boje dobra se zlem a tím skuteč-ným rovněž Most do země Terabithia,Probuzení tmy a samozřejmě obrýlenýkouzelník z Bradavic. Všechny zmíněnéspojuje přesah příběhu do rodinných me-zilidských vztahů. V téhle nastolené tra-dici by rádo pokračovalo i právě uváděnéInkoustové srdce. Ale i kdyby neuspělo,s epickou dětskou fantasy se v kinechbudeme setkávat dál. Už za dva roky nástotiž čeká Hobit v režii Guillerma del Tora.jak poznat dětskoufantasy?Oproti fantasy pro dospělé má to dětskéjednu nespornou výhodu – nezletilý divákje mnohem méně náročný a leckdy dove-de odpustit i velké nedostatky. Adaptovatscénáře psané pro ty menší je jednoduššídíky mnohem méně košatému příběhu,než jaký mají ty pro dospělé. Srozumitel-ná stavba děje, dobrodružství a osudy po-stav, jenž se dotýkají mnohých dětskýchtémat (sourozenecké hádky, trable veškole, nedůvěra rodičů), jsou nejdůležitěj-ší znaky.U těchto příběhů věk hrdinů přesně od-povídá věku diváků. Vše zlé je obvykleméně složité, než ve skutečnosti. A kdybyse přeci jen přitížilo, tak odněkud vždyvyskočí nečekaný spojenec, který vše na-praví. Navíc je jasně daný rozdíl mezi dob-rem a zlem. Ti hodní za všech okolnostídodržují pravidla, zatímco ti na temnéstraně je porušují.Martin ,,Ruut“ Kovaříkvýlet do říšedětské fantasieThe Wizard of Oz(MGM, 1939)filmpredstavujeme

20Rob Letterman (Príbeh žraloka) a Conrad Vernon (Shrek), režiséritejto snímky, vytvorili jeden z prvých filmov primárne točených pre3D kiná. A vraj sa kvôli tomuto filmu majú špeciálne upraviť tisíckykín, aby si ho mohlo pozrieť čo najviac divákov. Už to hovorí samoza seba, aj keď je dosť možné, že jedinou úpravou budú fasované3D okuliare. Každopádne, ak sa producenti rozhodli do projektutoľko investovať, asi veria i v nemalý úspech. Zatiaľ všetko vyze-rá tak, že príšerkám a votrelcom nestojí v ceste za úspechom niča ak aj stálo, tak sa o to kompetentní postarali. Pôvodne bola totižpremiéra naplánovaná v rovnaký deň ako Cameronov Avatar.Jedna malá chybička krásy by sa však našla a to samotný názov.Ak poznáte kúsok Monsters inc., tak tento film nie je jeho pokra-čovaním. Áno, aj mne napadlo, že sa nakrútila ďalšia dvojka, aleMonsters vs. Aliens sú samostatným príbehom.Je tak trochu prekvapujúce, že sa nám čosi takéto ešte nezuno-valo. Animované zvieratká a všakovaké postavičky sú stále v kur-ze a nás, ktovie z akého dôvodu, baví prežívať ich dobrodružstvás nimi. Dreamworks začal Shrekom a zatiaľ končí Príšerkami bo-jujúcimi s mimozemšťanmi, čím nás však chce prekvapiť nabu-dúce? Už použili pandu, včielku aj žraloka. Ak chcú produkovaťtakouto rýchlosťou, mali by sa s väčším dôrazom venovať príbehua myslieť nie len na dospelého diváka. Možno práve tento 3D filmbude prvým krokom.Každopádne, ak sa vyberiete na Monsters vs. Aliens do kina, po-obzerajte sa po kópii v originálnom znení s titulkami.Jana KršiakováMonštrá verzus Votrelci, Monsters vs. Aliens. USA, 2009Réžia: Rob Letterman a Conrad VernonScenár: Maya Forbesová, Wallace Wolodarsky, Rob Letterman, Jonathan Aibel,Glenn BergerSlovenská premiéra: 26.3.2009Po Shrekovi sa s animákmi odDreamworks akoby roztrhlovrece. Že Pixaru vyrástladôstojná konkurencia potvrdiauž čoskoro Monštrá zvádzajúceľúte boje s Votrelcami.Film Monštrá verzus Votrelci (alebo Prí-šerky vs. Votrelci, konečný distribučnýnázov nebol v čase našej uzávierky zná-my) má byť akousi paródiou na sci-fi ti-tuly z päťdesiatych rokov (mimochodomnedávno vyšiel seriózny remake takého-to filmového sci-fi – Deň, keď sa zasta-vila Zem). Mladé dievča Susan Murphy-ová je nechtiac zasiahnuté meteoritoma stáva sa z nej obrovská obluda. Ame-rické vojsko ju chytí a šup s ňou do taj-nej skrýše, kde sa nachádzajú podobnétvory ako ona. Keď si na Zem nárokujeodporný ufonec Gallaxhar, príšerky súpovolané do boja. Na vzbudenie divác-keho záujmu stačí už len takto strohoprerozprávaný dej. Animovaní hrdinovia– príšerky a votrelci – sú však zaujíma-ví aj niečím iným. Spájajú sa totiž s veľmiznámymi, až hviezdnymi menami. Susannadabovala Reese Witherspoonová, jejnového priateľa švába Hugh Laurie a ne-sympatického generála Kiefer Suther-land. Reese je známa ako hlúpučká blon-dínka, Hugh ako cynický doktor Housea Kiefer je rozporuplná postava. To, čo sanám ako prvé vybaví pri týchto menáchsi pokojne môžeme spojiť aj s týmito ichnovými úlohami. Susan totiž predstavujeroztomilú obludu, Šváb je šialený vedeca generál je, jemne povedané, vylízanávojenská guma.Okrem hlasov týchto troch hercov sav Monsters vs. Aliens objaví čoraz popu-lárnejšia dvojka známa predovšetkým z fil-mov Judda Apatowa (Štyridsaťročný panic,Nabúchaná, Superbad), Paul Rudd a SethRogen. Rogena poznáme najmä ako vul-gárne indivíduum, na ktoré sa vďaka svoj-ráznemu verbálnemu humoru len veľmiťažko zabúda. Rogen navyše disponujedarom sebairónie, nebojí sa uťahovať sisám zo seba, čo sa mu pri dabovaní nezni-čiteľnej želatínovej masy bez stopy mozgumôže mimoriadne hodiť.monštrá verzus votrelcifilm predstavujeme

21DreamWorks je pravdepodobnejediným podnikom, ktorý chrlísvoje produkty stále s rovnakoupravidelnosťou, aj napriekzúriacej finančnej kríze. Zaposledných desať rokov totižvyšlo presne osemnásťanimovaných filmov a viaceréz nich tejto spoločnosti zarobilinemalé peniaze.Princ Egyptský (1998)Prvý tradične animovaný film od tejto spo-ločnosti sme si skôr zapamätali z telkyako z kina (nie že by to vadilo). Snaha sazvykne ceniť, no tento počin nezarobilani na slanú vodu. Keď už nič iné, aspoňtitulná pieseň od W. Houston a M. CareyWhen you Believe zarezonovala.Mravec Z (1998)Ďalší pokus preraziť nezaznamenal oveľaväčší úspech. Opäť hviezdne obsadenie,tentokrát v šate počítačovej animáciea znovu zaujímavý príbeh. Kde sa tedastala chyba? Nikde. Len Pixar vyšiel s Prí-behom chrobáka a Mravca prevalcoval.Alebo jednoducho Dreamworks stavili nanesprávne kone. Veď ktoré decko už lenvie, kto je Woody Allen?El Dorado (2000), Jozef – kráľ snov(2000), Mustang (2002), Sindibád, le-genda siedmich morí (2003)Veľké témy ako sú láska, nehynúce pria-teľstvo či hrdinská záchrana života. Stálevšak slabota, čo sa týka zárobkov. Drea-mWorks vsadil ako vždy na známe mená,filmy mali viacero režisérov, ale deti užjednoducho klasické animáky nebavia.Tvorcovia si to uvedomili a od roku 2003pod hlavičkou spoločnosti nevyšiel žia-den takýto animovaný film.Slepačí úlet (2000)Prvý celovečerný animák geniálneho Nic-ka Parka, štúdio konečne pochopilo, žedivák chce niečo viac. Plastelínový príbeho hydine, ktorá odmieta svoj údel produk-cie vajec a rozhodne sa pre útek, bol sku-točne sviežim komediálnym vetríkom dopredošlými počinmi ochabnutých plachietDreamworks. Konečne teda vykročilismerom k úspechu.Shrek (2001), Shrek 2 (2004), Shrektretí (2007)Je to škaredé, je to zelené a strašnénevrlé. Čo je to? Shrek si žije kľudnýmživotom, kým sa mu pred domom nezjavíobrovský zástup rozprávkových posta-vičiek vyhostených z kráľovstva lordaFarquaada. Pre záchranu svojej bažinymusí z pazúrov draka vyslobodiť prin-ceznú Fionu a priviesť ju Farquaadovi zaženu. Len keby princezná v noci nebo-la zlobrom a všetko sa neskomplikova-lo. Dobre vymyslená komédia, ktorá sadožila zatiaľ dvoch pokračovaní sa stalanajúspešnejším produktom tejto spoloč-nosti. Všetky tri časti zarobili dokopy viacako dve miliardy dolárov, tak sa niet čočudovať, že sú ohlásené ďalšie dve časti.Už len zistiť o čom budú. Stretnutie s ro-dičmi bolo, aj boj dobrých rozprávkovýchpostavičiek s tými zlými. Ak si však zacho-vajú rovnako dobré herecké obsadenie,skvelú animáciu a kvalitné scenáre, urči-te neprerobia.Príbeh žraloka (2004)Žralok a vegetarián? Nemožné, ak nepo-zeráte rozprávku od DreamWorksu. V nejsa totiž stretnete s postavičkami až prílišpripomínajúcimi náš ľudský svet. Femmefatale, krásnu kamarátku či ohovárača.Ako v každej rozprávke, aj tu sa všetkokončí dobre a s úsmevom.Wallace & Gromit: Prekliatie králikodla-ka (2005)Režisér Nick Park dostal za plastelíno-vého Wallacea a Gromita tri Oscary, sa-mozrejme nie za toho filmového. Tentofilmový pokus sa však vydaril viac akodobre. Nechýba v ňom situačná komi-ka, žánrové presahy ani vtipný príbeh.Wallace a Gromit sa púšťajú do boja sozáhadnou príšerou, ktorá ohrozuje Obriuzeleninovú súťaž.Madagaskar (2005), Madagaskar 2:Útek do Afriky (2008)Celebrity môžu byť aj medzi zvierata-mi. Svoje o tom vedia najlepší priateliaz Central Park ZOO v New Yorku – lev,zebra, žirafa a hrošia dáma. Užívajú siluxusu ZOO, kým nezmizne ich obľúbenýošetrovateľ a zvieratká sa ho nevydajúhľadať. Čo však čert nechcel, pri hľada-ní sa dostanú až na Madagaskar. Tamich čaká vyrovnávanie sa so skutočnýmživotom, ku ktorému patrí aj hľadaniepotravy. Film, ktorý sa stal v roku 2005najúspešnejšou rodinnou snímkou ne-musel dlho čakať na svoje pokračovanie.Erik Darnell a Tom McGrath, spolusce-náristi a spolurežiséri jednotky sa znovuspojili a zvieracie postavičky presunulido Afriky, kde sa konečne stretáva-jú so svojou rodinou. Vzniká množstvoúsmevných situácií zaručujúcich tomutofilmu keď nie nesmrteľnosť, tak aspoňnezabudnuteľnosť.Za plotom (2006)Keď sa zobudíte po veľmi dlhej dobe,väčšinou zistíte, že sa niečo zmenilo. Tosa prihodilo zvieratkám, ktoré sa zobudilizo zimného spánku a prišli na to, že ichpriestor sa trošku zmenšil. Niekto im to-tiž postavil uprostred domova živý plot.Preto sa rozhodnú preskúmať, čo sa zatou obrou vecou nachádza. Animák Zaplotom rozhodne nepatrí k tomu najlep-šiemu od DreamWorksu, ale nemožno hoza to odsúdiť. Hyperaktívna veverička tiežnie je na zahodenie, len má človek pocit,že kdesi ju už videl (Karcoolka).Spláchnutý (2006)Ďalšia spolupráca štúdií Aardman a Dre-amworksu. Ďalšia animovaná komédianabitá britským humorom, urobená s pre-cíznou animáciou a v hlavnej úlohe sozvieratami. Spletitý príbeh dvoch myší –Roddyho a Rity hovorí o spoločenstve lon-dýnskych kanálov. Nová a atraktívna lo-kácia – nový duch – potenciálny úspech.Pán Včielka (2007)Kto to kedy videl, aby včela zažalovalačloveka, že si pochutnáva na jej mede.Veď svet bez medu by nemohol existovať,to však včielky nevedia a rozhodnú si daťvoľno od opeľovania. To má samozrejmekatastrofálne následky.Kung Fu Panda (2008)Krásne. Lenivá panda sa stane hrdinom.Musí prejsť ale dlhú cestu, kým sa naučísi veriť a stane sa majstrom bojovéhoumenia. Komédia pre celú rodinu je dru-hým najúspešnejším projektom štúdia poShrekovi. A to celkom oprávnene.Čo nás čaká nabudúce? Možno príbeho veľrybe? Nie, veď už tu bol predsa Willy.Tak možno príbeh o šimpanzovi? Hmm,niečo podobné už tu tiež bolo. A neraz.DreamWorks popri infantilných témachrieši aj rôzne životné dilemy. Mal by sarozhodnúť, na koho sa viac chce zameria-vať. Či na deti alebo na dospelého diváka,lebo keď sa to mení pri každom kúsku,chaos v očakávaniach je na spadnutie.Janka Kršiakováanimáčez dreamworksuMadagaskar 2: Útek do Afrikyfilmpredstavujeme

22Dvojica postavičiek Wallacea Gromit sa dostala do širšiehopovedomia vďaka filmu Wallace& Gromit: Prekliatiekrálikodlaka z roku 2005, ktorýzískal už dovedna 30 ocenení,medzi nimi aj Oscara za najlepšícelovečerný animovaný film. Ichsvet a príbehy sú všakrozsiahlejšie.Wallace a Gromit sa na televízne obra-zovky dostali prvýkrát v roku 1989 v krát-kom filme A Grand Day Out. Od vtedy bolookrem už spomínaného celovečeráku vy-robených aj desať 60 až 180 sekundo-vých snímok a najmä ďalšie tri krátke fil-my. Posledný z nich s názvom A Matter ofLoaf and Death (Otázka chleba a smrti) sipremiéru odbil počas posledných Vianocna BBC One.Celá táto séria vzniká v britskom štúdiuAardman Animations, ktoré sa celosveto-vo preslávilo animovaným filmom Slepa-čí úlet (Chicken Run). Vďaka jeho úspe-chu mohli nakrútiť aj celovečerák Wallacea Gromit. Ak ste videli jednu z týchto dvochvydarených snímok, tak viete aký druh ani-mácie je pre týchto tvorcov typický. Po-stavičky sú vytvárané z hmoty podobnejplastelíne. Aj keď nejde o rozsiahlu sériu,získala si mnoho fanúšikov a dočkala sadokonca aj dvoch spin-off seriálov. Naj-známejší z nich je od roku 2007 vysielanýShaun the Sheep.Autorom Wallace a Gromita i všetkých fil-mov s ich dobrodružstvami je Nick Park.Tento svetovo uznávaný animátor má nasvojom konte napríklad štyroch Oscarova ďalších 40 cien z celého sveta – väčšinupráve za Wallace a Gromita. Do tímu Aard-man Animations sa pridal v roku 1985a prakticky hneď na to začal popri inýchprojektoch pripravovať prvý kraťas s na-šou dvojicou hrdinov. Wallace je vynálezca,mohli by sme pove-dať aj rojko, ktorýnie jeveľmi stavaný na praktický život. Ešte-že na to všetko nie je sám. Jeho vernýmpomocníkom je pes Gromit, ktorý síce(a našťastie) nerozpráva, ale, ako sa v jed-notlivých filmoch dozvedáme, je veľmi in-teligentný, zručný a študovaný (má univer-zitu pre psy).Najnovší prírastok do série vznikal počasminulého roka na objednávku BBC. A Mat-ter of Loaf and Death sa odohráva v čase,keď Wallace s Gromitom rozbiehajú pe-káreň a v okolí vyčína sériový vrah, ktorýsa zameriava práve na pekárov. Wallaceso svojim šarmom poznamenáva, že smrť12 ľudí je samozrejme strašná, ale aspoňbudú mať viac práce. Ani im nenapadlo,že sa môžu stať ďalším cieľom. Wallacedokonca stretáva ženu, o ktorej si myslí,že je tá pravá. Gromit tak opäť bude maťplné labky práce a to nie len okolo peče-nia chleba.Všetko, na čo sme boli zvyknutí z predo-šlých dielov, nájdeme aj tu. Wallaceovproblém s ranným vstávaním, množstvopriam veľkolepých (prinajmenšom aspoňveľkopriestorových) vynálezov, ktoré majúuľahčiť, či už dennú rutinu, alebo samot-né pečenie. O kvalite snímky svedčí ajzískaná cena BAFTA pre najlepší krátkyanimák. Úroveň animácie v ničom nezao-stáva za minulými filmami, aj keď sa pra-covalo rýchlejšie ako obyčajne.Čo mi trochu prekážalo, bol príbeh. Ne-patrí práve medzi tie originálne. Je ľahkopredvídateľný a neprekvapí. Nie je to sícetak zlé, ako to možno teraz vyzerá. NickPark nasadil v minulosti latku možno prílišvysoko a zvykli sme si na určitú úroveň.Dej však príjemne ubieha a tých 30 minútrozhodne nebude zabitým časom. Slabšípríbeh je vykompenzovaný precíznosťou,zaujímavými nápadmi, humorom a skve-lým Gromitom.Pre milovníkov série je A Matter of Loafand Death povinnou jazdou a pre týchostatných vhodnou možnosťou ako sas dvojicou Wallace a Gromit zoznámiť.Osobne som rád, že po celovečernom fil-me sa Nick Park opäť rozhodol vrátiť kukoreňom a urobiť krátky film. Snáď ne-budeme dlho čakať na ďalší prírastok.Michal Klembara (CinemaView.sk)Wallace and Gromit: A Matter of Loaf andDeath. Veľká Británia 2008, 30 min.Réžia: Nick ParkScenár: Nick Park, Bob Bakerwallace and gromit:a matter of loaf and deathdťalšie „treba vidietť“ filmys wallaceom a gromitomCesta na Mesiac, Wallace & Gromit:A Grand Day Out. Veľká Británia 1989,23 min.Wallaceovi, milovníkovi syra sa minie jehoobľúbená pochutina, a keďže každý vie,že najväčšou zásobárňou syra je Mesiac– celý, celučičký zo syra, prvé dobrodruž-stvo zavedie Wallacea a Gromita právesem, na Mesiac. Vyletia hore na domasvojpomocne zostrojenej rakete a zvedúľúty boj s obstarožnou trúbou, ktorá nájdezaľúbenie v mesačnom lyžovaní.Nesprávne nohavice, Wallace & Gromit:The Wrong Trousers. Veľká Británia1993, 30 min.Nový podnájomník – tučniak maskova-ný za sliepku, zneužije ten úplne najhoršíGromitov darček – robotické nohavice navenčenie – na nekalé účely – s ich pomo-cou a s pomocou zaspatého nič netušia-ceho Wallacea pripravuje lúpež storočia.Nebyť Gromita, ktorý ju neohrozene pre-kazí, nedočkali by sme sa nezabudnuteľ-nej finálnej naháňačky, hravo prekonáva-júcej väčšinu toho, čo sme mali možnosťvidieť v neanimovaných, vážnych filmoch.O chĺpok, Wallace & Gromit: A CloseShave. Veľká Británia 1995, 30 min.Wallace a Gromit proti ozrutnému psisku,ktoré nie je tak úplne psiskom, ale čím-si oveľa zlovestnejším, horším. Nebohérozkošné ovečky čaká smutný osud, akWallace s Gromitom nezasiahnu, všetkyskončia ako základná zložka psích kon-zerv. A Wallace sa nám prvý krát zahľadía hneď to má takmer osudné následky./jm/film predstavujeme22

23V roku 2003 sa zrodila idea. V rozmedzí januáraa novembra roka nasledujúceho začala nadobúdaťpresnejšie kontúry, keďže vznikol scenár a konceptvýtvarnej stránky. Samotnej animácii filmuzapočatej až v 2006 predchádzali mnohé testyv 3D. Prvá projekcia ešte nedokončenej verzie sauskutočnila 2. augusta 2008 na Letnej filmovejškole v Uherskom Hradišti. Teraz sa film uchádzaaj o našu divácku priazeň.Bolo len otázkou času, kedy sa filmári aj v našich zemepisných šír-kach pokúsia nadviazať na trend tvorby animovaných filmov, kto-rý vo svete trvá už nejaký ten piatok. Tento okamih nastal, čohonásledkom je vznik prvého celovečerného 3D animovaného filmuvo východnej Európe.Jeho réžie (čiastočne aj scenára a kamery) sa ujal Jan Tománek,kedysi filmový recenzent a prispievateľ do časopisov Level a Sco-re. Hoci už za sebou má niekoľko snímok, pre slovenského divákaje v rámci kinematografie zrejme málo známou figúrou. Avšak, ktoiný by na prvenstvo tohto druhu bol vhodnejší ako človek, ktoréhorodičia pred pätnástimi rokmi založili spoločnosť Art and Anima-tion Studio, z ktorej dielne Kozí príbeh vychádza?Táto snímka rozpráva komediálnu story o priateľstve podivnejdvojice, dedinského mládenca Kuba a jeho prostorekej Kozy, kto-rá prichádza hľadať svoje šťastie v stredovekej metropole. Zvratnastáva v okamihu, keď sa Kuba zamiluje do Máci – pražskejdievčiny, pretože sa v Koze prebudí žiarlivosť.Paralelne s touto primárnou zápletkou sa odvíja aj línia ďalšíchčiastkových príbehov. Ako naznačuje podtitul filmu, na divákav kine čaká aj čosi viac. Povesti. O tom ako sa staval Karlov mostalebo ako vznikol Orloj. S čím sa spája Faustov dom alebo o tom,že Prahu kedysi sužoval chlpatý duch.O príjemný zážitok sa možno postará aj istá dávka gotickosti –pohľad na Prahu v popredí s cintorínom, či kostra mastiaca naklávesoch. Sľubným je taktiež hlasové obsadenie filmu. Napríkladtaký Jiří Lábus, ktorý už prepožičal svoj hlas kdečomu, nadabovaltentokrát Kozu.Vo svojej hlbokej podstate je Kozí príbeh – povesti starej Prahypokusom o českú variáciu na shrekoidnú antirozprávku. Okremtoho, že by sa našlo aj niekoľko podobných obsahových čŕt (Kozaako obmena postavy Oslíka), ťažisková príbuznosť spočíva hlav-ne vo formálnej stránke. Tvorcovia totiž použili ten istý počítačovýprogram, ktorého výsledkom je okrem Shreka napríklad Doba ľa-dová či Príbeh hračiek.Blížiac sa k záveru ešte niekoľko čísel: na postave Kozy je celkovo150 000 chlpov, prvý a zároveň najdlhší záber vo filme má viacako 57 sekúnd a presne 1 380 obrázkov(1380 je dátum, kedy sa v kronikáchprvýkrát objavuje zmienka o Sta-romestskom Orloji), animátoriza 2 a pol roka v štúdiu „prešli“myšou viac ako 10 000km (čo jeviac ako cesta z Prahy do Hollywo-odu), denne 1 animátor vytvoril asi 3sekundy filmu, hudbu nahral 80-člen-ný orchester, bolo nahraných cez21 000 samostatných zvukových efek-tov a ruchov, finálna podoba sa skladá zo117 648 ručne animovaných obrázkov.Kozí príbeh je predmetom obrovskej pro-pagačnej kampane, o čom svedčí aj fakt,že sa autorom podarilo dostať na obálkumarcového čísla prestížneho americkéhočasopisu Animation magazine. Snáď na-koniec túto snímku nepredčí haló, ktoréokolo nej je. A snáď diváci filmu „nepadnúza obeť“ ako 7 pevných diskov, 2 monito-ry a traja animátori (v Čechách sa film ne-dočkal žiadnej priaznivej recenzie).Martin BoszorádKozí príbeh – povesti starej Prahy, Kozí příběh –pověsti staré Prahy. ČR, 2008Réžia: Jan TománekScenár: Jan Tománek, David SlámaSlovenská premiéra: 05.03.2009kozí príbehpovesti starej prahyfilmpredstavujeme

24Spirit nie je len prvýcelovečerný film komiksovéhoveterána Franka Millera, ale ajfenomén, bez ktorého byamerická popkultúrna históriapôsobila pomerne stroho. Takako dal Will Eisner svetuSpirita, na oplátku tento hrdinadal svetu Willa Eisnera. Vďakamodrému dobrodincovi sa autorpreslávil natoľko, že moholposunúť komiks do vyššej ligybez reptania literárnychfajnšmekrov.Denny Colt to myslel dobre. Pomáhaltam, kde polícia bola menej dôvtipnáalebo bruchatým strážnikom dochádzaldych pri prenasledovaní podozrivých. Sa-mozrejme, fešný mladý idealistický mužv modrom obleku zinkasoval odmenu zadolapenie zločinca, ale o to išlo až v dru-hej línii. Colt skrátka idealisticky zasaho-val tam, kde bolo treba.Až do doby, než mu skrížil cestu Dr. Cob-ra, ktorý bol nad jeho sily. Prebieha krátkysúboj, po ktorom gangster opúšťa miestočinu, zatiaľ čo Coltovo nehybné telo za-necháva za sebou. Koniec Dennyho Coltaprišiel na tretej stránke prvého príbe-hu ešte skôr, než sa stihol čitateľom po-riadne predstaviť. To je fajn, aspoň mohlivšetci ísť do práce načas a nezdržiavaťsa čítaním novín pri raňajkách.Napokon to však nebolo až tak jedno-duché a obrovský mesiac nad Coltovýmhrobom odhalil fascinujúcu scénu – še-rom zahalená postava vychádza z hrobumŕtveho dobrodinca! Vzápätí sa objavujev kancelárii policajného komisára tajom-ný cudzinec, ktorý ponúka pomocnú rukupri znižovaní zločinnosti a chce pomáhaťtam, kde sú muži v uniformách menej dô-vtipní alebo im pre ich telnaté postavydochádza pri prenasledovaní zločincovdych. Že ste to už niekde počuli? Správ-ne, onen tajomný cudzinec je totiž to istéako Denny Colt, len tiež v modrom. Teda,tajomný cudzinec je Denny Colt, ale už sihovorí Spirit a býva presne tam, kde sazrodil – na cintoríne.Ako to už býva, hoci úvodné predstave-nie Spirita zabralo Willovi Eisnerovi lensedem strán, dalo by sa o ňom napísaťveľa. Tak napríklad, ako je možné, žeColta považovali za mŕtveho? Aké budemať pre nášho hrdinu následky chemi-kália Dr. Cobru, ktorá jeho telo znehyb-nila natoľko, že aj starý ohliadač mŕtvols pokojným svedomím podpísal úmrtnýlist? A hlavne, je škraboška jeho jedinýmkostýmom?Spirit sa oficiálne zrodil 2. júna 1940 nastránkach nedeľnej prílohy, ktorá sa ob-javovala asi v dvadsiatke americkýchnovín. Pod súhrnným názvom The SpiritSection vychádzalo ešte niekoľko ďalšíchhrdinov, ale ten, ktorý dal celému projek-tu meno, je dodnes najslávnejší. Prišielako reakcia na komiksový boom, lenkrátko po vzniku superhrdinov Superman(1938) a Batman (1939). Svojim detek-tívnym prístupom a absenciou výraznýchnadľudských vlastností má Spirit bližšiek Batmanovi.Detektívov v rôznych podobách jestvova-li vo vtedajšej popkultúre mraky, nielenv komikse, ale aj filme či rozhlase. Aj Spi-rit by bol len ďalším z rady nebojácnychmládencov na strane dobra, keby sa jehoduchovný otec nerozhodol, že s klasickoukomiksovou formou naloží po svojom.Prvé, čo na každom príbehu upúta je Spi-ritove logo, ktoré vždy vyzerá inak. Eisnerho vykresľuje s ohľadom na nádych prí-behu, ktorý nasleduje. Čiže, ak sa Spiritpustí do sveta, napríklad do orientu, Eis-ner sa inšpiroval arabskými písmenami.V prípade hororovejšie ladeného príbe-hu zase logo pôsobí strašidelne. Prácas prespektívou, svetlom a tieňom a všet-ko to, čo už v dnešnom komikse považu-jeme za samozrejmosť, odhaľoval Eisnerpráve v týchto príbehoch.Imrich Rešeta ml.film predstavujemespiritso šarmom, modrým oblekom a zo záhrobia

25 filmpredstavujemekto je will eisner?Ďalšia z radu židovských komiksových legiend (Stan Lee, ArtSpiegelman) sa narodila 6. marca 1917 v New Yorku. Ako pri-znáva na internetovej stránke willeisner.com, už od útleho vekuhltal kreslené príbehy. Tie sa na začiatku 20. storočia ešte lenhľadali a mali veľmi ďaleko do dnešnej podoby, za ktorú z veľkejčasti zodpovedá sám Eisner. Praveké komiksy, pulpová literatú-ra a dobrodružné filmové seriály, to všetko na neho vplývalo voveľkej miere, a potešiteľné je, že poklesnutý druh umenia, akýmkomiks ešte aj dnes často býva, nikdy neopustil.Kresliť začal už na strednej škole, venoval sa reklamným ilustrá-ciám, obrázkom k brakovým románom a divadelným kulisám prestredoškolské predstavenia. Jeho spolužiakom v tej dobe bolneskôr tiež slávny komiksový autor Bob Kane, ktorého Batman jejedným z dôležitých bodov Eisnerovho života.Koncom tridsiatych rokov sa na trhu objavili kreslené hity Super-man (1938) a Batman (1939) a traduje sa, že vtedy vydavateľpoložil Eisnerovi otázku, či má tiež v zásobe nejakého masko-vaného hrdinu. Detektív Spirit dostal škrabošku, tajnú identitua mohol sa pustiť do boja so zločinom.Tri dekády po Spiritovom zrode sa Eisner rozhodol posunúťs komiksom na vyšší level a využiť možnosti väčšej plochy. Odpôvodných sedemstranových príbehov až ku grafickému románuušiel veľkú cestu. Jeho prvotina A Contract with God, and OtherTenement Stories je súborom štyroch príbehov zasadených do ži-dovskej komunity New Yorku tridsiatych rokov minulého storočia.A hoci to nie je historicky prvý komiks využívajúci tento rozsaha formu, vďaka Eisnerovmu prístupu, hĺbke príbehu a využitiupotenciálu komiksu ako sekvenčného umenia, dodnes patrík základným pilierom grafického románu. U nás je A Contractwith God, and Other Tenement Stories dostupný len v origináli,českého prekladu sa zatiaľ dočkali Eisnerove práce Žid Fagin(Netopejr, 2007) a Spiknutí: Tajný příběh protokolů sionskýchmudrců (Academia, 2008). Prvý z nich rozpráva príbeh jednejz vedľajších postáv Olivera Twista, a prostredníctvom druhéhosa Eisner vysporiadal s dokumentom, ktorý údajne odhaľuje ži-dovské sprisahanie za účelom ovládnutia sveta. Dokončil ho lenkrátko pred smrťou 3. januára 2005.Ako vidno, Eisnerove práce nemajú práve banálne témy, no na-priek tomu je ich čítanie pôžitkom z dobre uchopeného remeslaa takmer dokonalého využitia komiksu ako relevantného druhuumenia.Meno Willa Eisnera dnes nesie cena, ktorú každoročne dostá-vajú najlepšie kreslené príbehy. Prestížny komiksový magazínWizard ho nazval najvplyvnejším komiksovým tvorcom všetkýchčias a Pulitzerom ocenený román Michaela Chabona Úžasnédobrodružstvá Kavaliera a Claya je inšpirovaný jeho životoma tvorbou.Predovšetkým sa však za týmto menom ukrýva autor, človek,ktorý vytiahol komiks z nedeľných príloh a tenkých zošitov s oslí-mi ušami na police kníhkupectiev medzi klasickú literatúru. Eis-ner si teda paradoxne zaslúžil uznanie predovšetkým za to, žedosiahol uznanie pre komiks ako taký.skrytý rasizmus?Jedna z postáv v Spiritovom vesmíre sa volá Ebony White,a aby toho nebolo málo, táto slovná hračka označuje maléhoAfroameričana s veľkými očami a masívnymi mäsitými perami.Esencia rasistického pohľadu na ľudí čiernej pleti, dalo by sapovedať. V štyridsiatych rokoch to vlastne nebolo v USA nič ne-obvyklé. Martin Luther King Jr. bol v tej dobe ešte len tínedže-rom, basebal hrali belosi a rasová segregácia fungovala ešte ajv armáde. Ebony White teda na prvý pohľad vyzerá ako steles-nenie takéhoto pohľadu na svet a žiadal by si Eisnerovo odsú-denie. Lenže problém má trošku hlbší rozmer, pretože chlapecbol vykreslený ako rešpektovaná postava, ktorá má „len“ tro-chu karikované črty. Samotní Afroameričania proti nemu prílišneprotestovali, pritom v dnešnej často príliš úzkoprsej spoloč-nosti by to zrejme vyvolalo búrlivé nálady. Nech boli Eisnerovepohnútky akékoľvek, vďaka Whitovi sa v jeho diele zachovalduch vtedajšej doby aj vďaka takémuto kontroverznému prvku.V dobe, kedy násilné nepokoje vyvolávajú nenásilné karikatúrysa takáto tolerancia umeleckého zámeru dá len mlčky obdivo-vať. A možno to Eisnerovi prešlo vďaka tomu, že sám bol Žid,teda príslušník ďalšej menšiny. Ale to už sa púšťame na tenkýľad nadinterpretácie.Imrich Rešeta ml.

26film recenziaOd renesancie komiksových adaptácií pr-vým dielom X-Menov (2000) sa na filmo-vom plátne objavili všetky najznámejšiepostavy amerického mainstreamu. Bololen otázkou času, kedy príde rad i na me-nej známych hrdinov, respektíve séries menším komerčným potenciálom, nežmá trebárs Spider-Man alebo Batman.Keď už šiel do výroby film o alkoholikovi,ktorý sa snaží zachraňovať USA v plecho-vej krabici, prečo by sa nemal objaviť ajchlapík v škraboške s geniálnym úhlav-ným nepriateľom, z ktorého čitatelia vždyvideli len rukavice?A tak sa opäť zrodil Spirit. Jednu filmovúreinkarnáciu z roku 1987 už má za sebou,no pilotný diel televíznej série trpí najmäabsenciou Eisnerovej noirovej atmosférya lacnou výpravou. Ebony White zmenilsvoju podobu na prijateľnejšieho Eubieho,hoci mu farba pleti zostala. Tento pokuso Spirita sa v plánovaný seriál nerozvi-nul, hoci ho napísal scenárista Komandaa Smrtonosnej pasce Steven E. de Souza.K prvej adaptácii určenej pre kiná sa o dvedekády neskôr priplietol komiksový mágFrank Miller. S takmer nulovými skúsenos-ťami, pretože scenáre k druhému a tretie-mu Robocopovi, či podiel na réžii chladneja nudnej adaptácie jeho komiksu Sin Citysa nedajú brať vážne. Z posledného me-novaného filmu si odniesol slabosť pre na-krúcanie pred zeleným pozadím a podľatoho Spirit aj napokon vyzerá. Noirová atmosféra sa utápa v tri-kových vychytávkach, nie veľmi šťastnom radení scén, jemnýchnáznakoch psychedélie a Millerovej neschopnosti rozprávať prí-beh filmovým jazykom. Pravoverných fanúšikov zamrzí aj to, žekeď už bol obsadený Samuel L. Jackson ako Octopus, musel saukázať v plnej paráde. Čo na tom, že v pôvodnom komikse z tejtopostavy čitatelia nikdy neuvideli viac, než rukavice. Obrovskýmpozitívom okrem pestrého vizuálu je luxusné ženské herecké ob-sadenie, ktoré je tam zväčša len s jediným účelom, ale aspoň sana to dobre pozerá.Pokus Franka Millera o vzkriesenie americkej komiksovej klasi-ky nedopadol dobre ani po komerčnej stránke. V amerických ki-nách debutoval údajne štyridsaťmiliónový projekt vo štvrtok 25.decembra minulého roka a do nedele zarobil len niečo nad desaťmiliónov dolárov. Celkové tržby v zámorských kinách nepresiah-li dvojnásobok tejto sumy. Z časti za to môže nevyrovnaná kva-lita filmu, ale nemenej dôležitým faktom je aj to, že komiksovéfilmy majú najväčší úspech v lete. Jedinou svetlou výnimkou jeprvý Superman, ktorý šiel do amerických kín v polovici decem-bra 1978, ale všetky ostatné komerčne úspešne adaptácie sa užzväčša sústredia v letných mesiacoch. Dva týždne pred Spiritommal premiéru aj nový Punisher, ale decembrový termín mu uško-dil ešte viac, pretože jeho tržby nedosiahli ani polovicu Millerovejadaptácie.Imrich Rešeta ml.Spirit, The Spirit. USA 2008, 108 min.Réžia: Frank MillerScenár: Frank Miller podľa predlohy Willa EisneraHrajú: Gabriel Macht, Samuel L. Jackson, Scarlett Johanssonová, Eva Mende-sová, Sarah Paulsonová, Jaime KingSlovenská premiéra: 2. 4. 2009spirit

27 filmpredstavujeme 27

28film predstavujeme28

29Film Repo: Genetická opera! už svojím názvomdivákovi vcelku presne napovedá, o čo asi pôjde,i keď kombinácia genetika a opera je viac nežzaujímavá. Tento film by sa dal charakterizovaťako zvrátená rocková opera výrazne ovplyvnenákomiksom, čo je však veľmi nepresné vymedzenie.Repo sa totiž len tak ľahko nedá vôbec zaškatuľkovať. Ak od tohtofilmu očakávate príjemný muzikálový film plný žiarivo šťastných čí-siel, tak radšej dajte od neho ruky preč, keďže toto má napríkladod High School Musicalu poriadne ďaleko. Pokiaľ máte naopakchuť na niečo, čo sa len tak bežne nevidí, tak vám túto snímkuvrelo odporúčam. Už len kvôli tomu, že uvidíte ako sa rozpadávatvár Paris Hiltonovej.Úvodný príbeh je príkladom klasického cyberpunkového námetu.Na Zemi sa vyskytla čudná epidémia, ktorá postihuje ľudí tým,že im začnú odumierať orgány a na svete zavládne chaos. Zra-zu však biotechnický gigant GeneCo začne ponúkať umelé orgá-ny postihnutým ľuďom. Tí ale nepočítajú s podmienkami, za kto-rých podpisujú zmluvu s GeneCo. Ide o zvláštnu klauzulu ohľadomtoho, že tieto orgány sa pri nesplácaní stávajú znova majetkomspoločnosti a tá ich môže na základe nového zákona doslova vy-trhnúť z tela neplatiča. Práve toto je úloha tajomného Repomana,ktorý sa ako démon zakráda nočnými ulicami a vykonáva krvavúexekúciu majetku GeneCo.Hlavnou postavou filmu nie je ani tak Repo, ale skôr sedemnásť-ročná Shilo (Alexa Vega), ktorú jej otec Nathan Wallace (Antho-ny Stewart Head ) drží v maximálne sterilnom prostredí, pretožeje chorá a Nathan stratil pre chorobu už svoju manželku a stra-tu dcéry by asi neprežil. Napriek tomu Shilo pravidelne uniká zosvojho „väzenia“ a chodí ku hrobu svojej matky, kde raz stretnevykrádača hrobu. Toto stretnutie vedie k reťazcu udalostí, počasktorých sa Shilo dostane až k šéfovi GeneComu Rottimu Largovi(Paul Sorvino), ktorý má tri nepodarené deti a lekársky posudokveštiaci jeho blízku smrť. A všetko samozrejme vyvrcholí v ohrom-nom finále.I keď základom filmu je v podstate muzikál, tak zároveň Repo:Genetická opera! sa od klasického ponímania tohto slova odli-šuje v poriadne veľa veciach a jediný podobný film je asi klasic-ký Rocky Horror Picture Show. Už len samotný námet má ďalekok žiarivým muzikálom na Broadwayi. Drogy, sex, necenzurovanénásilie, geneticky vypestované orgány, gothickopunková atmosfé-ra sa len tak často v muzikáli nevidí. Podstatným prvkom spra-covania je prepojenosť s komiksom. Úvod a veľká časť príbehurepo: genetická opera!prečo genetická opera?Autormi príbehu a hudby k filmu Repo: Genetická opera! je dvoji-ca Darren Smith a Terrance Zdunich. Druhý menovaný si vo filmezahral aj jednu z úloh – vykrádača hrobov. Celkovo pre film skom-ponovali až 64 skladieb, ktoré síce neboli vo filme použité všetky,ale napriek tomu je to rekord v počte zložených skladieb pre jednusnímku. Oficiálny soundtrack obsahuje 22 základných a podstat-ných skladieb. Produkciu a nahrávanie hudby mal na starosti členskupiny X-Japan Yoshiki Hayashi.Samotná filmová hudba vychádza z klasickej koncepcie muzi-kálových čísiel, ale narába s ňou značne voľne. Vo viacerýchskladbách si speváci „len tak“ niečo pospevujú a na prvý pohľadto vyzerá, ako keby to celé ani nepasovalo k sebe. Naopak inéskladby najmä zo záveru sú tradičným spievaným „rozhovorom“viacerých postáv a dokonca sa dočkáme aj opernej árie v podaníanglickej divy Sarah Brightmanovej, ktorá stvárnila postavu BlindMag. Štýl hudby by sa dal definovať ako rocková opera s prvkamipunku, gothicu a pridružených žánrov. Asi niet skladby, v ktorej bynebolo počuť gitaru, či už akustickú, alebo elektrickú, väčšinous overdrivom. Rovnako sa k slovu dostanú čiastočne vplyvy elek-tronickej hudby, ale nie v nejakej príliš výraznej miere.Niektoré skladby by sa dali prirovnať napríklad k vrcholnýmkúskom Meat Loafa z osemdesiatych rokov a niektoré zase na-opak patria skôr k jednoduchším skladbám v punkovom habite.Medzi tieto skladby patrí napríklad Seventeen, ktorej spracova-nie väčšine ľudom okamžite pripomenie kombináciu Avril Lavigneso štylizáciou Evanescence, ale na druhú stranu ide asi o najme-lodickejšiu pieseň v celom filme. Zároveň je to aj jedna z málachytľavých skladieb soundtracku, ktorý trocha trpí na menšiu za-pamätateľnosť jednotlivých piesni. Toto je asi najväčší problémcelého soundtracku. Skrátka, nenájdu sa tu „hitové“ piesne, čovšak svojím spôsobom nemusí byť vždy na škodu a hudba taktofunguje viac ako celok.Michal Lučivjanský (CinemaView.sk)je rozprávaná formou komiksových okienok a aj ďalšie jednotlivéscény sú silne ovplyvnené komiksovou štylizáciou.Režisérom tohto mimoriadne zaujímavého a v zámorí už kulto-vého filmu je Darren Lynn Bousman, ktorého môžete poznať akorežiséra druhého a tretieho dielu série Saw. Bousman viditeľnenakrútil tento film bez nejakého zbytočného obmedzovania a po-riadne sa pri jeho výrobe bavil. Takto vznikol nesmierne zaujímavýfilm, ktorý sa len ťažko dá k niečomu inému prirovnať. Samozrej-me, že aj on má viaceré vady, napríklad niektoré úplne hluchéscény, občas zbytočné zauzlený príbeh, ale ak máte radi rockovúhudbu kombinovanú s komiksovosťou, tak vám to výraznejšie va-diť asi nebude. Všeobecne je Repo: Genetická opera! trošku div-nejší film, ktorý nie je určený pre väčšinového diváka, ale svojichfanúšikov si určite nájde.Repo: Genetická opera!, Repo! The Genetic Opera. USA 2008, 98 min.Réžia: Darren Lynn BousmanScenár: Darren Smith, Terrance Zdunich,Slovenská premiéra: 19.2.2009filmpredstavujeme

30Znie to otrepane, ale v polovici tejto deká-dy niečo muselo poletovať ovzduším. Nie-len, že Frank Miller stvoril fenomenálnyNávrat temného rytiera (Crew a Netopejr,2003), ale chlapík s výzorom starnúcehohipíka, teda Alan Moore, pustil do svetakreslených príbehov opus Watchmen –Strážci. Na rozdiel od Millerovho Návratu,ktorý je „len“ o Batmanovi, Moorova maxi-séria je uzavretý kompaktný príbeh s po-stavami, ktoré sa objavili len v ňom a ne-zažijú si nejaký crossover alebo spin-off.Nech sa po prípadnom úspechu filmovejadaptácie budú filmári chcieť akokoľvekpriživiť na ďalších dieloch, vedzte, že pô-vodní Watchmen – Strážci s tým nebudúmať veľa spoločného.A pritom ešte nejaký čas pred ich vydanímto vyzeralo trochu inak. Moore mal pre vy-davateľstvo DC comics oživiť zopár zaprá-šených superhrdinov zo starých čias, Mi-ghty Crusaders, a rozhodol sa pre menejtradičný prístup. Chcel otvoriť príbeh tým,že jeden z maskovaných chlapíkov je posmrti. To sa nepáčilo jeho šéfom, keďže bys mŕtvou postavou veľa pestrých komik-sov a figúrok v krabiciach s ovsenými vloč-kami nepredali. A Spawn Todda McFarla-na bol ešte len vzdialenou budúcnosťou.Moore preto dostal žltú kartu s tým, že prí-beh je OK, ale ak chce niekoho pochová-vať, má si vymyslieť vlastné figúry. A tak sazrodil Komediant, ktorého nie celkom spa-nilý let cez zatvorené okno vykopol dveredo dekonštrukcie superhrdinského žánru.Stalo sa to takto.Alan Moore v osemdesiatych rokoch, keďešte ľudia vedeli, čo je to studená vojna,vzal skupinu maskovaných bojovníkov sozločinom a vypustil ich do reálneho sveta.Spočiatku nikto z nich nedisponuje zvlášt-nymi schopnosťami, len ich čosi ženiedo pančúch, komických motýlích krídiela potierajú zločin tam, kde polícia nestí-ha. V tridsiatych rokoch minulého storo-čia, keď sa prví ľudia tohto kalibru objavi-li, ešte bol svet trochu pomalší. Vtedajšiahlasná hudba by dnes neuspela ani akokulisa vo výťahoch, pretože by ju skrátkauž nikto nezačul. Aj superhrdinovia rieši-li len malé lokálne problémy. S postupomčasu sa však niektorí nechali vydržiavaťvládou a za jej financie vykonávali po svete špinavú prácu. Spo-mínaný Komediant tak má za sebou vraždenie detí či tehotnýchžien vo Vietname, ale len Boh a archívy americkej vlády vedia, načom všetkom sa ešte podieľal. Medzičasom sa objavuje prvý sku-točný superhrdina Dr. Manhattan, človek, vlastne už bytosť, ktorása vďaka chybe pri experimente stane všemocnou. Čas a hmotasú pre Dr. Manhattana nepatrnými veličinami, s ktorými môže ľu-bovoľne narábať a vďaka tomu sa stane dokonalou zbraňou, protiktorej si nikto netrúfne. Možno ani najväčší americký nepriateľ tejdoby – Sovietsky zväz.I keď všetko nasvedčuje tomu, že jadrový armageddon už začala je len otázkou času, kedy po našej planéte začnú rásť aj horšiehuby, než sú muchotrávky.Alan Moore do svojho scenára vtlačil podivnú paranoju stude-nej vojny, ktorá sa bojovala mimo obzory bežných ľudí. V bookuWatchmen – Strážci sú takéto náznaky v podobe ledabolo poho-dených plagátov či titulkov novín. Skrátka, niečo visí vo vzduchua nie je to len pach nad vedrom špinavej minulosti, ktoré za sebouvlečú pozostatky kedysi slávnych maskovaných postáv. Z nejaké-ho dôvodu sa nádoba stále plní, ale nikto ju nevylieva.Do tohto prostredia prichádza vyšetrovať Komediantovu smrť taktrochu vyšinutý Rorschach. Tvár ukrytá za maskou meniacou sav štýle klasického machuľového testu je i napriek vládnemu zá-kazu činnosti stále aktívna a dokonale šíri hrôzu medzi poulič-nou lúzou. S Komediantom je to však úplne iné, pretože jeho skonotvára staré rany a vedie Rorschacha do vyšších vrstiev. Nie me-dzi horných desať tisíc, lež k otázke, ktorá sa celkom neústupčivovynára na povrch: „Kto stráži strážcov?“Alan Moore v dvanásť-zošitovom príbehu predvádza vrchol nará-bania s komiksovým médiom. Predkladá nielen dômyselnú de-tektívku o maskovaných bojovníkoch so zločinom, ale aj záznamosemdesiatych rokov, doby mierne postihnutej paranojou. Wat-chmen – Strážci sú mnohovrstevnatý príbeh o tom, že maskova-ní hrdinovia ukrývajú viac, než len svoje identity. Sú o odvrátenejstránke hrdinstva, ale aj ľudstva ako takého.Z formálnej stránky pôsobí kresba možno zastaralo, štýl Dava Gi-bbonsa je trochu klasický. Ale chirurgicky presné kompozície, čidokonalé splynutie textu s obrazom je aj po viac než dvoch deká-dach úžasným kúskom komiksového umenia. Skúste si nalistovaťpiatu kapitolu s názvom Strašná souměrnost, v ktorej je rozlože-nie panelov prvej strany identické s poslednou, druhej s predpo-slednou a vyvrcholí to dvojstránkou v strede čísla.Nazvať tento komiks remeslom by bolo urážkou. Jedným z dôka-zov nadčasových kvalít je aj fakt, že Moore stvoril úplne nový su-perhrdinský vesmír, v ktorom sú skvelé uveriteľné postavy, mnohéak už aj nie s dlhou životnosťou, tak určite bohatou minulosťou.Napriek tomu sa k nim už nikdy nevrátil. Na rozdiel od spomína-ného Millera, ktorý predsa len pokračovanie k Návratu temnéhorytiera urobil. A určite na to dnes nie je hrdý.O knihe Watchmen – Strážci sa v Hollywoode hovorí takmer oddoby, kedy vyšli. Lenže sa to ľahšie povie, než urobí, pretože tak ob-sahovo, ale aj formálne komplikovaný projekt nemožnowatchmen►►31film predstavujeme

31zveriť niekomu, kto práve zahviezdil rodinnou komédiou,predtým sa mu podarila slušná dráma, a teraz je odborník na kaž-dý žáner. Pokusy o nakrútenie oscilovali od bizarných kombináciíako Robin Williams v úlohe maskovaného drsniaka Rorschacha,až po Terryho Gilliama na režisérskej stoličke. Gilliam má za se-bou zopár zaujímavých filmov, ale je pravdepodobné, že by z Wat-chmen – Strážci urobil nejaký šialený úlet, ktorému by možnorozumel len on. Postupne sa na látke vystriedali aj ďalší tvorcoviaPaul Greengras, Daren Arronofsky, až napokon uspel Zack Snyder,ktorý si pred dvomi rokmi poradil s ďalším zdanlivo nesfilmovateľ-ným komiksovým kúskom 300. Lenže ani toto nebolo také jedno-duché. Pár mesiacov pred premiérou, keď už boli fanúšikovia do-statočne navnadení na atmosférické trailery so spomaľovačkamia ráznou hudbou, si štúdio Fox spomenulo, že stále vlastnia právana kinodistribúciu filmu podľa Moorovho komiksu. Fakt, že filmnakrútili a zaplatili v konkurenčnom Warner Bros., nikoho nezaují-mal. Foxom sa rok 2008 príliš nevydaril, výrazne im prepadli filmyZoznámte sa s Daveom, Akty X: Chcem uveriť či Babylon A.D., tak-že chceli z náhody trhnúť balík a odmietali povoliť pustenie filmudo kín. Vec došla dokonca tak ďaleko, že sa obe štúdiá dohadova-li nad presunmi v lukratívnych letných mesiacoch, aby si ich filmynavzájom nekonkurovali. Napokon sa vo Foxe nažrali a fanúšiko-via zostali celí. Strážcovia idú do kín v pôvodnom marcovom ter-míne, štúdio zinkasuje percentá zo zárobku, pričom jedna okrúhlasuma mu už na konto odišla. Strážci by podľa neoficiálnych odha-dov museli zarobiť len v kinách aspoň pol miliardy, aby sa niečoušlo aj Warnerom, ktorí majú z celého prípadu hlavy v smútku.Možno to bolo pre Alana Moora menším zadosťučinením po tom,čo Hollywood stváral s jeho komiksami.Imrich Rešeta ml.Strážcovia, Watchmen. Veľká Británia / USA 2009, 163 min.Réžia: Zack SnyderScenár: David Hayter, Alex TseHrajú: Malik Akerman, Billy Crudup, Matthew Goode, Jackie Earle Haley, JeffreyDean Morgan, Patrick Wilson, Carla GuginováSlovenská premiéra: 5. 3. 200930 ►►filmpredstavujeme 31

32film recenzia32

33Na Watchmenov – Strážcov, narazí skôr či neskôrkaždý, kto sa začne zaujímať o komiks, preto sa tostalo aj Hollywoodu. Šiel tak raz Hollywood poširokom komiksovom bulvári, rozhliadal sapremýšľajúc, čože ďalšie by sfilmoval a ľaľa,Watchmeni, veľkí, stáli mu priamo v ceste, obísť sanedali, ani ignorovať, keď sa to už s komiksami vofilme myslí vážne, tak čo s nimi? Sfilmovať!Watchmeni sú totiž zásadní, kánon, opus magnum a v domácomkontexte je úplne legitímne netušiť prečo. S tými Watchmenmi jeto totiž tak, že málokto komiksami infikovaný, ale nevyrastajúciv komiksovej kultúre, si je ochotný priznať si, že im vlastne nerozu-mie a ani len netuší, prečo sú dôležití. Veľký, silný príbeh dekon-štruujúci samotné komiksové základy? A čo tu s tým, keď jedinýmikomiksovými superhrdinami, s ktorým sme od detstva vyrastalisú Kamko a Kamka? Nič a tak nám nezostáva nič iné len veriť týmrečiam zvonka, kde sú komiksy neoddeliteľnou súčasťou kultúr-neho vedomia, kde komiks má svoj folklór, a kde Obama sa dáaž vtedy brať vážne, keď sa ocitne na obálke Spider-Mana. Wat-chmeni sú dôležití, dôležitejší s každým novým ďalším naštudova-ným kontextom, naštudovaným, lebo sme to nezažili.Kresba toho komiksu nič moc, a príbeh natoľko komplikovanýa autotematický, že ak mu aj našinec úplne porozumie (aspoň samu tak môže zdať) tak tridsať, štyridsať percent aj tak neodčíta.Nadstavba nad neexistujúcou základňou, preto vratká, chatrná.Zoširoka som začal, to preto, že film Strážci alias Watchmen idúmainstream zveľaďovať, a u nás ho pritom niet.Alan Moore, tvorca Watchmenov, je tam vonku veľký, široko reš-pektovaný komiksový umelec, vlasatý samorast, anarchista, troc-kista, liberál, pornograf, no špina, zlý človek, ktorému sa on sámdá odpustiť len kvôli tomu, že na umelcov je morálka krátka.Nemá rád, keď mu na komiksy siaha spotrebný, povrchný, hlúpyHollywood, preto jeho meno v titulkoch nefiguruje, hoci minimálnetri z jeho dosiaľ sfilmovaných diel sa dajú vidieť bez toho, aby člo-veku bolo blvno (Watchmeni, áno, film je za daných okolností v po-riadku, V ako Vendetta a Z pekla). Ten štvrtý sfilmovaný Moore, toje čistá bolesť, Liga výnimočných sa natoľko vzdialila nielen poeti-ke svojej komiksovej predlohy, ale aj poetike normálneho filmu, žebyť Mooreom, tiež sa pod filmy nepodpisujem. Preventívne.Prečo o Mooreovi, keď si vyslovene neželá, aby bolo jeho menos filmami podľa jeho komiksov spájané? Lebo Moore, hoci on sámurčite nechtiac, z Watchmenov stále trčí viac ako je zdravé. Moo-re, komiksový libretista, nikdy nenapísal nič načisto pôvodné, nič,čo by sa dalo čítať len tak, bez presahov a predovšetkým, bezvedomia o kontextoch nielen samo dielo presahujúcich, to je tenlepší prípad, ale o kontextoch, ktoré treba poznať už pred dielom,aby dielo samo dávalo zmysel. Pokiaľ u iných komiksových auto-rov patrí medzitextové nadväzovanie do ozvláštňujúceho reperto-ára, Moore ho má v tej najzákladnejšej výbave, až sa môže zdať,že sám za seba, neodkazujúc na nikoho a na nič, neparafrázujúca neparazitujúc nie je schopný ani slova. Ešte aj asi najpôvabnej-šie a vzhľadom k mainstreamu divácky najvďačnejšie anekdotic-ké šaškovanie s Jackom B. Quickom, geniálnym všetečným šar-vancom, ktorý berie veci príliš doslova, by bez kontextu nielenženebolo vtipné, ale ani by nedávalo zmysel.Watchmeni sú najhorší, lebo Moore v nich necituje priamo, aleparafrázuje, a nie konkrétny komiks, či komiksy, ale komiksovúkultúrnu pamäť. Z komiksovej tradície abstrahuje pravidlá, kvali-ty i charaktery svojich pôvodných hrdinov a hádže ich do príbehuv paralelnej realite, ktorý má tri dejové línie, asi sedem odbočieka tri, vlastne štyri plnovýznamové plány, kauzálne zreteľnú epickúpodobu však majú len dva.Nezfilmovateľné? Presne tak a režisér Zack Snyder je režisérskysuperhrdina už len preto, že to zvládol. Z Moora zostala len esen-cia, zbavená pôvodných zvýznamnení, kostra, ktorá však v koneč-nom dôsledku dokáže diváka pripraviť na komiksovú predlohulepšie, ako celá séria článkov o tom, prečo sú Watchmeni faktdôležitý komiks.Na Watchmenov som šiel s ambíciou úpl-ne rezignovať na predlohu, nezapájať ju dočítania filmu, predstierať, že komiksy nečí-tam, Moora nepoznám a vôbec, šiel somlen na efektný „pozerací“ film, v ktorom sadočkám odľahčenej, štylizovanej, za vlasypritiahnutej akcie na úkor spletitého prí-behu. Šiel som jednoducho na Snydera,ktorého predchádzajúci komiksový film,Millerovu 300 mám čoraz radšej.Nedalo sa, Zack Snyder nakrútil fanúškov-ský film v súlade s predpokladom, že prá-ve fanúšikovia dokážu jeho úpornú snahuvyrovnať sa s Moorom oceniť, komiksovíinsideri, čo si v duchu v kine urobia pomy-selnú fajočku vždy, keď Snyder trafí. Tooni pôjdu do kina aj niekoľkokrát a kúpiaDVD a figúrky a budú sa hádať vo fórach.Budú to oni, čo nedovolia, aby film zapadola budú ďalej živiť jeho kult, až kým sa ne-namotajú na čosi ďalšie.Snyder triafal často, väčšinu času, a abynebol obyčajný divák úplne stratený, ob-čas si naň spomenul a slovami niektorejz postáv ho nepriamo oslovil, poučujúc ho,o čom Watchmeni sú. O komiksoch, v šir-šom i užšom slova zmysle, o poetike, tra-dícii, kostýmoch, aj o Tijuanských bibliáchmu napríklad povedal, že to boli dobovéporno komiksy. Načo to bude divákovi, čosa prišiel do kina baviť na ľahký komikso-vý film, to netuším.Niektorí komiksoví hrdinovia operujú v tí-moch, teda operovali, kým neboli penzi-onovaní a neodišli proti svojej vôli na le-gislatívou odobrený odpočinok. Ktosi ichzačne vraždiť, prvý je na rade Komediant,regulárny magor, ktorému kostým komik-sového hrdinu veľa duševného zdravianepridal. Iný, Rorschach, tiež magor, tocelé vyšetruje. To ostatné sú retrospektí-vy a flashbacky zvyšných postáv príbehu,teda čosi, čo sa v iných filmoch objavujetak štvrť hodinku po začiatku a trvá to päťminút, aby sa divák dostal do obrazu. VoWatchmenoch sú ale retrospektívy prítom-né permanentne, každá z ústredných po-stáv nejakú má a niektorí aj dve tri, takžefakt, že film drží pohromade a dokáže pô-sobiť ako jednoliaty, vnútorne konzistent-ný celok, môžeme považovať za zázrak.A potom je tu celá tá časť s mudrovanímna ústrednú tému filmu – podtitul komik-su – Kto stráži strážcov.Zmätok? Len v recenzii, snažiacej sa ob-siahnuť prekvapivo dobrý, výborný komik-sový film, hĺbkou porovnateľný len sozapadnutými Mystery Men a Temným ry-tierom. Pozadie Watchmenov je ale o dosťkomplikovanejšie, žiadny paradox drsné-ho väzenského hromotĺka vyhadzujúce-ho z okna odpaľovacie zariadenie druhejlode preto nečakajte. Len permanentnépochybnosti sú na mieste.Juraj Malíčekpísané pre www.inland.skStrážcovia – Watchmen, Watchmen. USA / Kanada2009, 163 min. Réžia: Zack SnyderScenár: David Hayter, Alex Tse, podľa komiksu Ala-na Moora a Dave Gibbonsastrážcovia–watchmenfilmrecenzia

34kto poznástrážcov?RorschachPo zákaze maskovaných superhrdinovzostal ako jediný v aktívnej službe bezkontroly vlády. Je tak trochu vyšinutý,násilnícky typ, no napriek tomu mu tocelkom dobre páli a v príbehu hrá úlohudetektíva, ktorého vnútorné komentá-re vysvetľujú mnohé z pozadia príbehu.Rorsach si neberie servítky, vzbudzujehrôzu v uliciach a po lámanie prstov ne-jde pri vypočúvaní ďaleko. Jeho denníkby okamžite zapadol medzi detektívkydrsnej školy.Dr. ManhattanUž dávno nie človek, lež modrá bytosť,ktorá všetko okolo seba vníma cez pri-zmu molekúl a čas pre ňu nehrážiadnu rolu. Môže sa pohybovaťv priestore a rovnako skákať dominulosti v priebehu niekoľ-kých sekúnd. Tým, že nepat-rí viac k ľudstvu, pôsobí cudzoa chladne nielen farbou pokož-ky. Je mocnejší, než akákoľvekzbraň, pretože nikto nevie, čo všet-ko vlastne dokáže.KomediantAko jeden z mála zostal v službách štá-tu i po zákaze maskovaných ľudí. Podrúškom diplomatických služieb cestovalpo svete a vykonával nie vždy práve naj-čistejšiu prácu. Má za sebou napríkladzabíjanie detí a žien vo Vietname, či ná-silné rozháňanie demonštrácií aj protimaskovaným strážcom poriadku. Jehosmrťou sa celý príbeh Watchmen dávado pohybu a na povrch sa opäť vynáraotázka: Kto stráži strážcov?OzymandiasPo Dr. Manhattanovi ďalší maskovanýbojovník, ktorý sa vymyká bežným ľud-ským kritériám. Údajne najinteligent-nejší človek na svete dávno zanechalaktívny život, svoj kostýmspeňažil v reklamnom biz-nise. Figúrky s jeho podobousú len zlomkom celej maši-nérie. Fakt, že sa zapredal sta-rým ideálom a obrovské impérium,ktoré po odchode zo služby vybudoval,z neho robia dôležitú figúrku na šachov-nici Strážcov.SůvaPutovný alias pôvodne nosil Hollis Mason,autor knihy Pod kápí, ktorej úryvky dotvá-rajú komiks Watchmen – Strážci. V príbe-hu sa vyskytuje skôr jeho nasledovník.Ten si vďaka veľkému dedičstvu dokázalvytvoriť modernými technológiami pre-špikovanú vzducholoď, kostýmy a rôznevychytávky, ktoré mu pomáhali v boji sozločinom. Po odchode na nútený dôcho-dok jeho život takmer stratil zmysel.Hedvábný přízrakRovnako putovný superhrdinský alias,tentokrát sa však preniesol z matkyna dcéru. Zatiaľ čo pôvodný Hedvábnýpřízrak bol maskovanou bojovníčkou sozločinom z vlastného presvedčenia, dcé-ra do toho vhupla z donútenia. Preto samasky po úradnom zákaze vzdala s ra-dosťou. V súčasnosti pracuje pre vládu,respektíve žije z daní ako spoločníčkaDr. Manhattana, hoci by si radšej vydo-bila vážnejšie postavenie.MolochJeden z mála skutočných záporákov,ktorí sa v komikse objavujú. Bývalý kú-zelník má za sebou aj pestrú minulosťna opačnej strane zákona, no teraz užlen dožíva na dôchodku. Pôvodne bez-významný chlapík však zrejme zapa-dá do súkolia drviaceho zvyšky Stráž-cov, ale možno ani on sám nevie, ako jev tom všetkom zapletený. Veterán sta-rých súbojov s maskovanými hrdinamisi svoj odpočinkový čas určite predsta-voval inak.Imrich Rešeta ml.Komediant: „Jo. Jopřesně tak. Těhotnáženská. Zastřeliljsem ji. Prásk.“Hedvábný přízrak: „Jestli si mě armádavydržuje jako metresu pro svou tajnouzbraň, tak mi taky jednou za čas můžezaplatit misku špaget po africku.“Dr. Manhattan: „Živé tělo a mrt-vola obsahují stejný počet částic.Strukturálně vzato mezi oběmastavy není žádný zjistitelný rozdíl.“Ozymandias: „Nikdy jsemnetvrdil, že jsem něco víc,Rorschachu. Jen mám mochorlivé lidi v propagaci.“Sůva: „To ta válka, ten po-cit, že se jí nedá vyhnout.Připadám si tak bezmocný.Tak impotentní.“Rorschach: „Tohleměsto se mě bojí.Viděl jsem jehopravou tvář.“Citáty postáv z komiksu: Alan Moore a Dave Gibbons:Watchmen – Strážci, preklad Viktor Janiš, BB/Art a Crew 2004film predstavujeme

35Posledná Fantázia vyšlazačiatkom roka a to je aj čas keďsa mnohé média predbiehajúv poskytovaní prognóz nanasledujúci rok. Väčšina z nichnás masírovala neustálymskloňovaním slova kríza a živilav nás obavy z prichádzajúcichzlých časov. A – čo je Fantáziahoršia? Nie. Tak poďme na to!Hororové zážitky predsaneobchádzajú ani fantastikua z Brlohu ich vybehlo hneďniekoľko.Knihy:Slovenský prechod na €uro a padajúcačeská koruna spôsobili „dramatický“ po-kles cien a tak sme sa v Brlohu pustili doveľkého cenového upratovania. Ceny kníha komiksov sa takmer priblížili českýmcenám a tak nečudo, že väčšina z vás natento jav reaguje tak, akoby kríza vôbecnebola. A navyše... Česká koruna nebu-de padať večne, tak sa tento nezvyčajnýúkaz mnohí pokúšate včas využiť. Nádejna lepšie hororové časy nám dal začiat-kom roka aj prísľub vydavateľstva Crew,ktoré ohlásilo príchod drsného-akčného-fantasy-hororu s jednoduchým názvomAsfalt od člena legendárneho združeniaRigor Mortis, Štepána Kopřivu. PríchodAsfaltu mala pôvodne sprevádzať aj pla-gátová kampaň v duchu „Hnisan 666,Naseruti GrandČurismo, Sopel Vechtra...Auto pro fakt tvrdý chlapy, špalky podkola v základní výbavě, a pod.“, ale kon-zervatívni kníhkupci, alebo čitatelia byslogany tohto typu nemuseli pochopiť,takže v Crewi nakoniec vymäkli a rozhodlisa plagát nepoužiť. Asfalt však vytvrdoldokonale a aj bez plagátovej kampane siprostredníctvom Brlohu môžete na jehostránkach užívať drsnú jazdu pre fakt tvr-dých chlapov už aj vy.Komiks:Nielen média prinášajú katastrofickéscenáre. Koniec sa blíži je aj nápis naceduľke, s ktorou sa prechádza ulicamijedna z postáv v novovydanom komikseWatchmen. S prvými informáciamio pripravovanom filmovom spra-covaní Watchmenov zároveňrástol aj váš hlad po všetkom,čo s nimi súvisí. Preto sme sasnažili na príchod filmu pripraviťa pozháňať vám okrem samotnéhokomiksu aj niečo navyše. V Brlohu naHeydukovej 4 si môžete prelistovaťnádherné obrazové publikácie k filmua nájdete tu aj luxusné spracovanieAbolute Watchmen. Samozrejmos-ťou sú aj akčné figúrky a množstvodoplnkov s Watchmen motívom.Hry:Hororovým zážitkom sa nepochybne sta-la akcia piatok 13-teho. Na prvý z trochtohtoročných piatkov s číslovkou 13 sícevo svete pripadla aj filmová premiérakultového hororu Piatok 13-teho, tá všaknaše malé Slovensko obišla oblúkom.Na malý hororový sviatok však našťastieradi reagujú nielen filmové, ale aj hernéspoločnosti a tak sa v tento deň dosta-la na pulty Brlohov hororová videohraF.E.A.R. 2: Origins. Mnohí z vás patriak ľuďom, ktorí neveria na smolné piatkya napriek poverám ste zavítali do Brlo-hov vo zvýšenej miere. Odmenou pre vásboli špeciálne „piatkové“ ceny nielen nahru F.E.A.R. 2, ale aj na ďalšie produktys témou piatok 13-teho. A tak sa stalo,že sa už v pred-objednávkach vypredalinajnovšie akčné figúrky Jasona Voorhee-sa z Piatka 13-teho, teda skôr, než sa ofi-ciálne objavili na trhu. Ale žiaden strach,navýšili sme objednávku tak, aby saušlo každému. Ani nasledujúci „smolný“piatok sa nezaobíde bez uvedenianejakej hororovej hry a sprievod-nej akcie, ktorú pre vás chystáme.Bude ňou hra s nálepkou „naj-úspešnejšia hororová videohravšetkých čias“ Resident Evil 5a jedine vo výjazdovom Brlo-hu na festivaloch Anime Showa Game-Expo 2009 vám k hredarujeme aj tričko, ultratenký USBkľúč s motívom hry, alebo akčnúfigúrku herného hrdinu ChrisaRedfielda.Figúrky:Skvostnú hororovú sezónuhneď zo začiatku roka, keďsa k finančnej kríze pridala aj plynová,odštartoval príchod akčných figúrok sosérie Tortured Souls, ktoré už nemusítelen hladkať očami na stránkach fotos-sesion (viď. Fantázia č. 43), ale prísťsi ich aj ohmatať priamo do Brlohu.Avšak nielen fanúšikovia trčiacichvnútornosti, či zberatelia „svätejtrojice masových vrahov“ JasonVoorhees, Freddy Krueger a Le-atherface si prišli na svoje. Tem-ný rytier sa už dávno z našichkín vytratil a DVDčko fanúšikoviatohto výborného filmu už prav-depodobne vypozerali „do prie-svitna“. To bude zrejme dôvod,prečo opustili plátna, obrazov-ky, monitory a vrátili sa späť do„normálu“. A... objavili Batmanas Jokerom aj ako akčné figúrky, preto-že inak si nevieme vysvetliť ten prudkýzáujem o nich – ktorý nás samozrejmeveľmi teší. Ak ste k nim ešte nepričuchli,nalistujte si strany aktuálnej fotosessionv tomto čísle, alebo si ich zájditepriamo do Brlohu obchytkať.•••Boj o holý život, záchrana sveta, litrekrvi, smrť, temnota, strach a ďalšieprvky nás sprevádzali žánrom fan-tastiky oveľa skôr než sa bankoví„kravaťáci“ pustili do hororovýchinvestícií. A podľa posledných prog-nóz, vývoja techniky a rastúcej chutipo krvi (najmä tej upírskej) sa zdá,že si v budúcnosti budeme môcťvychutnávať obľúbené príbehy oveľalepšie než pred nejakou krízou a to nastránkach kníh, komiksov aj videohier.Hororové zážitky predsa neobchádzajúani fantastiku.Galgo & BrlohTeamOd Fantázie po Fantáziu – rebríčky pre-daja v sieti Brloh:knihy:01. Christopher Paolini: Brisingr – Odkaz dra-čích jazdcov 302. Neil Gaiman: Kniha hřbitova03. Dan Parkinson: DragonLance: Brány Thor-bardinu – Hrdinové 504. Mel Odom: Goetia – Hellgate London 205. Michael Williams: DragonLance: Rytíř Galen– Hrdinové 6komiks:01. Simpsonovi: Nervy v kýblu02. Dvere chaosu 203. Temné metro 204. Sandman 6: Báje a odlesky 205. Upíří polibky: Pokrevní příbuzní 2hry:01. World of Warcraft kupón (PC)02. WoW: Wrath of the Lich King (PC)03. Grand Theft Auto IV (PC, XB 360, PS3)04. The Sims 2: Double Deluxe (PC)05. Counter Strike: Anthology (PC)figúrky:01. World of Warcraft: Human Priestess – SisterBenedron (Séria 3)02. AVP: Requiem 4 – Predator Maksed BattleDamaged03. Terminator T2 Endoskeleton04. Aliens vs USCM Snap Kits05. Assassins Creed: Altrairfanstylebrloh výbehbrloh výbehhororové piatkové špecialitky

36Kravata s Wallaceom a GromitomKultové figúry z dielne Nicka Parka na elegantnej kravate za-chovajú váš fanúškovský status aj vo chvíľach keď od vásprofesia alebo spoločenská príležitosť žiada „kravaťáckylook“. Viac priamo v Aardman Animations, v obchodochs pánskymi doplnkami už toť vo Viedni, alebo, v prípa-de nákupu na Slovensku, v Second Handoch.Homer Simpson PyjamaSpať s Homerom je zážitok, ktorý poználen Marge, spanie v „Homerovi“ všaktiež nie je na zahodenie. Ak aj v ta-kejto pyžame vyzeráte v očiach vašejpolovičky sexy, viete, že vás nezišt-ne miluje. Viac v dobrých obchodochs nočným prádlom.gadgetyčo máme doma...Zippo SerenityŠtýlový zapaľovač s doživotnou zárukou,ako vypadnutý z vrecka Jayne Cobba,s logom vesmírnej lode Serenity, (Fire-fly je trieda a seriál). Obmedzená sériapôvodne určená len na americký trh,zberateľský artefakt pre fanúšika Fireflya Jossa Whedona sotva vyčísliteľnej ceny.V trafikách nezoženiete, skúste e-bay.Sú veci, ktoré sú funkčné, praktické, ako by povedal šéfredaktorFantázie „bez presahu“. Tie nájdete u každého doma, na regá-loch hocktorého obchodu. A potom sú veci, na ktoré sa pozrietea viete, že ich chcete, lebo sa „dotýkajú“ toho, čo máte radi.„Normálny“ človek by si poklopal na čelo, tie vecičky sú občasmenej praktické, často drahšie a niektoré z nich iba vlastníte,ale nepoužívate. Ale sú nevšedné, sú vaše, sú to... Gadžety...Resident Evil 4 ovládačPlne funkčný pad k Playstation 2, stvorený na virtu-álne porcovanie zombíkov exkluzívne v hre ResidentEvil 4, trasie a keď sa nasrdí, vrčí. Dnes viac menejnezohnateľná fičúrina, svojho času sa objavil v Br-lohu, kto zaváhal, dnes už si môže len oči vyplakaťa vrčať si sám. Vŕŕŕŕŕm, vŕŕŕm.Hellboy The SamaritanČiastočne funkčná replika Hellboyovho Sama-ritána v mierke 1:4, poslúži ako ťažítko alebomilý darček nerozhodnému pacifistovi. Limi-tovaná séria, viac na www.sideshowtoy.com.Mimochodom, verziu Samaritána 1:1 nájdeteaj v BrlohuInteligentná plastelínaInteligentná, ale nie z najbystrejších, skáče, svieti, dása masírovať, natierať na chlieb, ale neje sa. V rukáchneurotika dokáže divy. Viac na www.plastelina.skCluedoTradičná stolová spoločenská hra zostarej školy, v ktorej ožíva príbeh akozo salónnej detektívky Agathy Christie.Viktoriánska romantika, vidiecke sídloa svietnik ako potenciálna vražednázbraň. Alebo francuzák. Kľúč, nie bozk.Kto zabil Dr. Blacka? V predaji je verzias nádherne prepracovanými figúrkami,ale aj s obyčajnými, ktoré vyzerajú, akoby si odskočili z „Človeče“. Dávajte pozorna vyobrazenie na zadnej strane škatule.Viac v hračkárstvach a predajniach spolo-čenských hier.fanstyle gadgety

37

38hudba kovové diskynovinka – trhákr-e-tnew feelings (2008)Naši západní bratia vedeli vždy robiťskvelú metalovú muziku. Silné obdobierenesancie a rozmachu zažila predovšet-kým v časoch nástupu doom-metalu.V moravských luhoch a hájoch vtedyvznikli celé hordy kvalitných kapiel a mno-hé z nich fungujú dodnes. Reaction Ex-tasy Trance (alebo skrátene R-E-T) bolia sú súčasťou tejto vlny. Za pomernedlhú dobu pôsobenia na scéne (od roku1989) sa im podarilo vydať päť albumova nabrať množstvo skúseností. Podľavšetkého teda konečne nastal čas zožaťplody svojho úsilia. Neuveriteľne im držímpalce, pretože s albumom New Feelingsmajú skutočne šancu preraziť tak vysoko,ako nikdy doteraz. K novej nahrávke sapostavili skutočne zodpovedne. Dali sizáležať na všetkom – od skvelej produk-cie, cez profesionálne grafické prevede-nie obalu (booklet CD vyšiel dokonca voforme knihy), až po nový koncertný imidž(nie som odborník, ale tipujem to na ba-rokové kostýmy). Najvýraznejší posunsa však udial na poli hudobnom. Kapelaupustila od experimentovania a priklonilasa k prozaickejšiemu poňatiu doom-me-talu. Zamerala sa na vytvorenie silnýchskladieb s výraznou atmosférou. Opustilai ťažké depresívne nálady a vystriedalaich omnoho pozitívnejšími polohami, na-páchnutými skôr jemnou melanchóliou.Asi najvýraznejší podiel na zmenách mávýmena za mikrofónom. Z kapely odišielbývalý frontmam Yarin a jeho miesto za-ujala Zuzana Ferfecká Brezňáková, ktorása v R-E-T mihla ako hosť už na predchá-dzajúcom albume. Považujem to za šťast-ný ťah. Jej spev dal kapele skutočne novútvár. Zuzana má prijemný, mierne zastretýhlas a nebojí sa využívať aj jeho hĺbky (akuprednostňujete piskľavé sopranistky,nie je to nič pre vás). Svojím prejavom tro-chu pripomína Amy Lee z Evanescence.Uvedomíte si to predovšetkým pri klavír-nych skladbách, ale niekedy aj inde. Tuvšak podoba s Evanescence ako takýmikončí, pretože o nu-metalové riffy u R-E-Tskutočne nezakopnete. Na druhej strane,keď sa dostali do rádií oni, prečo by sa tonemohlo podariť i týmto českým doome-rom? Skladby ako Firefly by určite zaujalii ušká našej mladej emo-populácie.Rubriku vedie:Dušan Duke Fabiannovinka – sklamanieunsunthe end of life (2008)To bolo humbuku v tábore fanúšikov poľ-skej death-metalovej legendy Vader, keďsa gitarista Mauser rozhodol po rokochopustiť jej rady a venovať sa vlastnémuprojektu UnSun! Možno keby to nebolaštýlovo tak odlišná záležitosť (UnSun savezie na gotickej vlne, ktorá je v Poľskumomentálne „very trendy“), tak by toprehrýzli omnoho ľahšie. Ja mu však ne-mám dôvod neveriť, keď tvrdí, že ho tátomuzika baví a že ju robí zo srdca. Hlavnekeď ju robí pre a so ženou, ktorá mu po-rodila syna. Mauser sa obklopil skúsený-mi hudobníkmi a producentmi a pustil sado dobýjania nových hudobných území.Využil znalosti o kompozícii, ku ktorýmpričuchol u Vader, primiešal k nim osobitýcit pre melodiku a rytmiku, ktorý driemalv jeho vlastnom vnútri a vytvoril kolekciuskutočne zaujímavých skladieb. Hitovýpotenciál Whispers, Destiny, alebo BringMe to Heaven zavetrili i väčšie hudob-né stajne a nahrávku napokon vydalmedzinárodný koncern Century Media.No zachrochtali aj tí menej konzumnezameraní poslucháči – Mauserov gotickýpop podfarbujú tvrdé podladené riffy,z ktorých je jednoznačne cítiť jeho death-metalová minulosť, a spestrujú skvelésóla a premyslené aranžmány. Nad tech-nickou (bpm) stránkou albumu pokývalihlavou aj niektorí „elektronici“. Pýtate sa,kde je teda problém? Dobre, prestanemchodiť okolo horúcej kaše a poviem torovno: V speve. Celú nahrávku zabíja vý-kon fešnej devy z obalu. Aya má nesku-točne tuctový hlas a navyše pomernemizerne intonuje. Hendikep č. 2 jej sícepomerne úspešne pomáha zakryť štúdio-vá technika, no niektoré prešľapy prostezamaskovať nejde. Postaviť za mikrofónženu je v metale vždy veľký risk. Ak neviespievať chlap, nevadí to, ešte vždy môžetexty proste „odchrochtať“. No ženskýprejav je buď zaujímavý – vtedy kapeluodlíši a vystrelí do výšin, alebo nešťast-ne slabý – a potom negatívne zatienivšetko ostatné. V tomto prípade asi nieje namieste navrhovať zmenu pevkyne.Aya sa ostatne snaží zo všetkých síl a istýpotenciál v nej je. Ostáva sa len modliť,aby „The End of Life“ neprišiel pre UnSunskôr, ako sa zlepší jej prejav. Z jej úst to-tiž zatiaľ znejú milo iba popoľštené perlytypu „bring mi tu chévén“.starinka – legendastrapping young ladcity (1997)Kanadská industriálna „mláťačka“ Strap-ping Young Lad je dieťaťom Devina Town-senda – speváka, gitaristu, producentaa streleného génia so zmyslom pre seba-paródiu, ktorého meno je dnes v meta-lovom svete skutočným pojmom. Kapeludal dokopy krátko po úspešnom rozbehuv radoch sprievodnej skupiny Steve Vai-a.Jeho tvorba sa od začiatku vymykala za-vedeným mantinelom. Prvé demo SYL sastretlo u väčšiny vydavateľstiev s nepo-rozumením (odmietali ho s komentárom:„just noise“) a horko-ťažko vydaný debutbol väčšinou recenzentov označený za„výsostne znepokojivú nahrávku“. Potomvšak prišiel rok 1997 a s ním úžasnýzlom. „Urastení mladí chlapci“ nahralialbum City. Môj skromný osobný názor je,že ide o najvrcholnejšie dielo v celej De-vinovej kariére. So SYL vydal neskôr eštetri albumy a sólovo ďalších deväť, no ge-nialite a úspechu City sa dokázal priblížiťlen máloktorým z nich. Album dodnes pô-sobí ako zázračné zjavenie na metalovomnebi (nedávno vyšla jeho zremasterovanáhviezda). Klepne vás po hlave hneď pr-vým úderom kladiva o nákovu (skutočneskvelé intro), vtiahne vás do víru usporia-daného chaosu ruchov a samplov, ktorýnemá žiadne žánrové obmedzenia a šro-tuje všetko od grunge, cez industriál, ažpo brutálny death metal, a bude vás gnia-viť až do posledného tónu majestátnychklávesov. Pochopíte, že spojenie „stro-jová živelnosť“ nie je oxymoron. Všetcihráči hrajú dokonale čisto a presne, nozároveň idú úplne na doraz (nie, to nieje automat, to sú skutočné bicie; a áno,to spieva človek, nie pavián). Pocítiteúžasný pretlak energie. To isté, čo by stecítili, keby ste priložili hlavu k stene valcarozbehnutej parnej lokomotívy. Nahrávkaje zahusteným vývarom divokých riffova extatických melódií. Dá sa niečo takévôbec prekonať? Bohvie. Sami SYL sú odroku 2007 v stave vyšťavenej hiberná-cie. Devin sa venuje rodine a ostatní trajačlenovia si pod vedením Jeda Simonsarobia srandu z metalových klišé v Zim-mer’s Hole. Basák Byron Stroud popritompôsobí i v aktuálnej zostave Fear Factorya bubeník Gene Hoglan sa venuje de-siatkam rozličných projektov (Dethklok,Unearth, Pitch Black Forecast). Raz saale isto vrátia.

39 fanstylevýletníkpod zemprepadnutéNie všetko, čo sa stratilo, sa dá nájsť. A neplatíto len pre všakovaké drobnosti, ale, napríklad, ajpre také ozrutné stavby, ako sú hrady. Najmäkeď ich pohltí zem, odfúkne vietor, prípadnezačarujú magické sily. Keby ste sa rozhodliniektoré z nich pohľadať, pozor, aby ste samineskončili rovnako.Z kúpeľov Slatiny sa dá peši prejsť ku skaliskám Kamennévráta a odtiaľ na trojuholníkový pahorok nazývaný Kajsiekpodľa mena hradného pána z Hradišťa. Miestna povesť hovo-rí, že Kajsiek uniesol krásnu Belušu – dcéru šľachtica Belo-cha a uväznil ju vo svojom hrade na pahorku. Jej manžel za-útočil na Kajsiekovu pevnosť, ale dobiť sa mu ju nepodarilo.O polnoci po útoku sa zem odrazu zatriasla a hrad sa zrútil.Nato sa strhol strašný vietor a ruiny hradu rozvial do okolia.Bralo, na ktorom stál hrad puklo, z trhliny vystrekla voda a za-plavila celú dolinu.V krásnych ihličnatých lesoch pri dedine Bobrovec vraj miest-ni objavili tajomný, dovtedy nikým nevidený hrad. S radosťousa doň ukryli pred kuruckými vojskami a zoznámili sa s bu-jarým „čiernoodencom“, ktorý ich podporoval v boji proti ne-priateľom. Vo chvíľach porážky „čiernoodenec“ vyviedol ženya deti podzemnou chodbou do bezpečia. Kuruci hrad doslovarozprášili. Avšak o tom, že tam pevnosť naozaj bola, svedčíkúsok vydláždenej cesty pod strmým bralom.Na východnom svahu Malých Karpát nad obcou Častá, sa užv 13. storočí vypínal kamenný hrad. Jeho trvanie však bolooproti iným mohutným stavbám iba tristoročné. Neustále po-kusy o postavenie novej stavby na najvyššom kopci Červené-ho Kameňa nazývanom Kukľa, dali podnet na vznik poves-ti o múdrom starcovi a vílach. Múdry starec označil vrch zasídlo temných síl. Deduškovia z okolitých dedín však trvalina tom, že hrad treba postaviť na najvyššom kopci. Netušili,že si vybrali práve kráľovstvo víl. Lesné žienky sa ale svojhoúzemia nemienili vzdať. Keď už boli základy hradu postave-né, preniesli ich cez noc na susedný kopec. Dedovia nakoniecboj s magickými silami vzdali a pevnosť dali postaviť na inommieste.Lucia Droppovástarinka – raritkathe vision bleakcarpathia – a dramaticpoem (2005)Pojem „gotika“ sa v hudobnej sféreobjavil už kedysi na konci 70. rokova väčšina z nás aspoň približne vie, čosi pod ním má predstavovať. Ako mnohéiné žánre i gotika sa pelešila s príbuz-nými hudobnými štýlmi a dala vznik-núť niekoľkým zaujímavým krížencom.Napríklad gothic metalu. Dekadencia jesamozrejme stále v móde a nálepkougothic sa dnes pyšne hrdí niekoľko de-siatok kovotepeckých zoskupení. No lenna máloktoré z nich podľa mňa sadnetak výstižne, ako na The Vision Bleak.Hudba germánskeho dua znie ako výsle-dok dokonalej zrážky medzi Sisters ofMercy a Dimmu Borgir. Použijúc štýlovýžargón – ako ozvena rachotu sprevá-dzajúceho stret dvoch čiernych fiakrovpresne na polceste medzi gothic-rocko-vým táborom a baštami symfonickéhoblack-metalu. V bezútešnom údolí, kdehmly visia a kde len chrastie rastie...(No, radšej nechajme bokom aj poéziu.)The Vision Bleak samozrejme nepriná-šajú nič prevratné. Ale elixír, ktorý variaz odkukaných (a overených) postupov,chutná skutočne osobito. Ťažko munájsť podobný. Najbližšie zo všetkýchmajú asi k švédskym Therion, no ichhudba je menej pompézna a ich or-chestrácie evokujú skôr soundtrackovúatmosféru než odér opernej klasiky. Na-vyše sa vyznačujú omnoho minimalistic-kejším prístupom ku komponovaniu. Čovšak u mnohých iných kapiel vyznievatrápne, tu jednoducho funguje. Čo vásteda čaká po vložení CD do prehrávača?Bizarný koncepčný príbeh o obchod-níkovi, ktorý zdedil pozemky (a zopárkostlivcov v skrini) v ďalekých Karpa-toch, vychádzajúci z tradície gotickýchrománov a tvorby H. P. Lovecrafta. Ďalejkopa hutného metalového riffovania –zväčša ťažkotonážne valivého, ale mies-tami aj riadne heavy šliapajúceho, sýtehlboké notovanie (Allenov hlas miestamizostúpi až do hĺbok Type O Negative),kopa ozdôb (ženské vokály), srandičiek(blackový škrekot) a štedrá nádielka„weird“ atmosféry. Neváhajte a poďte sitiež zaskandovať staré dobré Lovecraf-tovské: „Ia! Ia! Kutulu f’thagn! Ia R’lyehKutulu f’thagn!”Múdry starec označil vrch za sídlo temných síl...

40indiana jones:the soundtrackscollection (2008)john williamsV poslednom období bolo vydaných via-cero kompilácií hudby z filmových sérií.Okrem kompletných Hviezdnych vojenbolo nedávno veľmi poctivo spracova-né 8-CD balenie Superman: The music(1978-1988), obsahujúce hudbu zo šty-roch pokračovaní a animovanej série,kompletnú aj so zdrojovou hudbou (tá, čohrá vo filme kapela v krčme, alebo rádio).Najgrandióznejšie však nasledoval v po-merne krátkom čase od vydania posled-ného filmu kompletný soundtrack k rozší-reným verziám trilógie Pán prsteňov.O Indianovi Jonesovi sa oplatí baviť kvôlifaktom, nielen, že je uznanou klasikou ajmimo soundtracky, ale že jediné rozšíre-né albumy vznikli pre prvý diel, Dobyva-teľov stratenej archy. V každom z filmovje okolo hodiny a pol hodiny hudby, ktoréchýbali najviac v Chráme skazy, ktoréhooriginál CD bol už beztak problém zohnať.V škatuľke s piatimi CD sa schovávajúvšetky štyri časti, minutážou nabité doplnej kapacity. Piaty disk obsahuje ďalšiestopy z prvých troch filmov a 17-minútovýkvázi-rozhovor so Spielbergom, Lucasoma hlavne Williamsom.Vylepšila sa zvuková kvalita staršíchfilmov, v prvom pribudlo cca 10 minút,z toho najdlhšia nová stopa je umiest-nená mimo, na piatom CD. Druhý dielobsahuje najzaujímavejší nový materiála počúvať Chrám skazy v takomto šir-šom kontexte je najpríjemnejšie na celejkolekcii. Pridané scény z nočného klubu,Pankotského paláca, zborové scény s ma-gickými kameňmi, alebo skoro štrnásťnových minút úteku z chrámu sú plno-hodnotné bohato písané stopy – žiadne„výplne“, či prechody medzi hlavnýmidejovými linkami. Tretí Indiana Jones, môjnajobľúbenejší, dokončil veselú úvodnúovertúru mladého Indianu, obsiahol pobytotca a syna v Rakúsku a hlavne uviedolromantickú zápletku so zradnou Elsou.Nové vydanie tiež doplnilo samostatnústopu – v pôvodnom albume relatívnekrátky, ale silný záznam z akčného vrcho-lu okolo starého tanku. Aj napriek prida-niu sekvencií so vzducholoďou a výberomGrálu fanúšikovia na internete zosuma-rizovali, že z kompletného soundtrackuchýba v tretom filme okolo 21 minút.Album k štvrtému filmu sa nedočkaloproti samostatnej verzii žiadnej zmeny.A tu prichádzajú na rad nevýhody. Oprotisuplementárnemu materiálu k iným zbe-rateľským vydaniam obsahuje balenie lenpár obrázkov a pôvodné krátke príhovoryv bookletoch. Je pekné, že máme v CDkvalite Johnov hlas, ktorý sem-tam poviezaujímavú informáciu zo zákulisia nad typ„som rád, že Spielberg neskladá hudbu,lebo by som bol bez práce“ – aj keď naúkor ďalšej hudby, ale vyskytuje sa ajkritika technického rázu – nepochopiteľ-ne (ale nie hi-fi fandovi aj nepočuteľne)zmenená rýchlosť niekoľkých stôp, či ob-časné pukanie v strihoch. Vyzerá to tak,že absolútne kompletných soundtrackovsa dočkáme až po druhom, dúfajme žeposlednom „znásilnení“ Fordovho altere-ga. Dovtedy, pokiaľ neumierate túžbouvlastniť CD s rozšíreným Chrámom skazy,je múdrejšie zatiaľ počkať a investovaťdo niečoho iného – napríklad do lepšiehobroadbandu.Peter Piknaechoes of war:the music of blizzardentertainment (2008)(rôzni autori)Mnohí aziati, najmä tí japonskí, berúpočítačové hry úplne vážne. Ilúzie, ktorésa im dostávajú z obrazoviek a repro-duktorov dopadajú niekedy až smutneosobne (japonskí otaku). No práve vďakanadšeniu (a marketingovému plánu), akédokážu prejaviť, sa k nám „západniarom“dostáva luxus v podobe nahrávok orches-trálnych verzií hudby z hier, ktoré zaistevšetci poznáme.V Japonsku sa koncerty hernej hudbykonali už v deväťdesiatych rokoch, ale vovýbere prevažovali viac menej nám ne-známe konzolové hry. V Európe sa podob-né akcie udiali v rámci nemeckých GameConvention od roku 2003. Ozveny vojnysú však predsa odlišné, lebo predstavujú„soundtrack sveta Blizzardu“.Mladý Austrálčan (samozrejme pôvodomJaponec) Hiroaki Yura založil s priateľ-mi pred pár rokmi orchestrálne telesoEminence, ktoré malo hrať ich obľúbenúhudbu z filmov, animákov a hier. Okremkoncertovania nahralo hudbu k niekoľ-kým anime filmom a hrám (Soul CaliburIV, Valkyria Chronicles). Po herných zá-žitkoch s Warcraftom však Yura kontak-toval Blizzard a predostrel ambicióznejšíprojekt.Ozveny vojny obsahujú zhruba 90 mi-nút hudby z hier Warcraft 3, World ofWarcraft, ich datadiskov a všetkýchStarcraftov a Diablov vrátane ich eštenevydaných pokračovaní. Koncepčnesú zoradené do „symfónií“ . Tretia vojna– názov pre kompiláciu Warcraftu 3 ob-sahuje hádam aj tým, čo extra nevníma-jú v hrách hudobné doprovody, známečasti – budovateľské melódie použité užv druhom diele. Odsunuté boli všetky am-bientné skladby pôvodných soundtrackov,okrem prevažne „humanských“ melódiía aj elektronika vo filmových sekvenciáchbola rearanžovaná pre možnosti orches-tra. Hudba pre Svet Warcraftu je podľaočakávania veľkolepá, epická. Výrazne saprejavujú sólové nástroje – predovšetkýmviolončelo a „živé“ zbory. Najdlhšia, sko-ro deväť minútová, stopa na disku patrínovému datadisku WoW Visions of theLich King. Starcraft nastúpi s klasickýmibicími, čo pripomína, okrem japonskýchherných konzolových koncertov, hudbyzo starších filmov o špiónoch. Našťastie,západné publikum ešte môže od zvykunemiešať štýly tak, ako je to bežné u „vý-chodniarov“. Znervózniť potom dokáže užlen skladba Eradicate and Evolve, mixu-júca operné spevy a techno v podivnom,ale ničím neprekvapujúcom orchestrálno-etnotechnopesamačička mixe. Diablo jesamozrejme hviezdou večera s Eminence.Užijeme si všetko, od trademarkovej diab-lovskej dvanásťstrunnej gitary z prvéhodielu až k pohanskému ženskému ža-lospevu a akčnému nátresku z pripravo-vaného Diabla 3, ku ktorému Eminencenapokon aj nahrával soundtrack.Ozveny vojny sú definitívne pre hráčovuvedených hier a milovníkov hernýchsoundtrackov. Iným sa môže zdať albumpríliš rôznofarebné, samotné „symfónie“plné gýču nasatého z filmového priemys-lu a snahy donekonečna recyklovať roz-právkový megaboj dobra a zla. Nahrávkechýba saturácia, plnosť (viď napr. Gearsof War), čo môže byť vkusom, ale aj šet-rením na počte hráčov. Koniec koncov,jediná hra z uvedených majúca vlast-nú osobnosť je Diablo a to sa odráža ajv jeho hudbe.Peter Piknahudba recenzie

karta postavylois laneVlastné meno: Lois LanePrvý výskyt: Action Comics č. 1, jún 1938.Otcovia: Jerry Siegel a Joe ShusterNadľudské schopnosti:Okrem sexepílu nemá žiadne mimoriadne schopnosti. Teda,ak nerátame nadmernú ambicióznosť, bystrú hlavu a fenome-nálnu schopnosť dostať sa do problémov viackrát za deň. Jed-nou z výnimiek je príbeh All Star Superman, v ktorom získalanadľudské schopnosti na 24 hodín.Zvláštne znamenie:Dlhé nohy a zrejme nejaká očná vada, ktorá jej dlhé dekádyznemožňovala spoznať v neohrabanom kolegovi Clarkovi Ken-tovi objekt jej nielen profesionálneho záujmu – Supermana.Účes či štýl obliekania sa mení podľa toho, z akého obdobiajej sedemdesiatročnej kariéry daný príbeh pochádza.karta seriáluklíštťákŽáner: animovaný akčný seriál, paródia na superhrdinovKrajina pôvodu: USAMinutáž: 30Rok produkcie: 1994-1996Seriál vytvoril: Ben EdlundScenár: Ben Edlund, Richard Liebmann-Smith, Christopher McCulloch, PippinParker, Andy Yerkes, Henry Gilroy, Randolph Heard, Lee Shapiro, Ralph SollRéžia: Hank Tucker, Art Vitello

karta seriáluklíštťákČudná doba si žiada šialené činy. Keď Mestoohrozuje muž so stoličkou namiesto hlavy,do zbrane je povolaný veľký mocný mod-rý, ehm, kliešť. Superhrdina Klíšťák zatočís každým zlom, ktoré mu prejde cez cestu.Teda za predpokladu, že mu mozog, ktorýnazýva svojou Achilovou pätou, nebude pritom na obtiaž.Tri série vynikajúceho parodického seriáluvznikli v polovici deväťdesiatych rokov minu-lého storočia na motívy uleteného komik-su The Tick. U nás sa po vysielaní na Jetixezaužíval český preklad Klíšťák, ktorý spolus pateticky ladeným dabingom presne sadolduchu celého projektu.Klíšťák už na prvý pohľad zaujme absurdnou poetikou, ktorá vy-užíva superhrdinské klišé a hádže ich späť aj s bizarnými úrokmido tváre celému biznisu postavenému na nadľuďoch v obtiahnu-tých spodkoch. Ako inak by mohol urastený kladný hrdina útočiťna nepriateľov s bojovým pokrikom „Lyžica!“? Kde inde by mohlibyť hrdinovia podivnejší než ázijská kinematografia? Mimozem-šťania s rečou zostavenou z jediného slova: „Čo?“ pôsobia popritom všetkom, čo sa deje v Klíšťákovom Meste, ešte mierne.Hrdina a jeho pomocník, bývalý účtovník Arthur v kostýme molezvyčajne vyriešia všetky nešťastia, ktoré sana nich valia, no len zriedkavo sa tak sta-ne Klíšťákovým pričinením. Čiže aj napriektomu, že seriál nesie jeho meno a on sám jev centre diania, nezasiahne do deja tak vý-razne, ako by možno sám chcel. V mocnomdvestokilovom tele skrátka nezostalo veľamiesta na mozgové bunky.Seriál neparoduje len všeobecné super-hrdinské klišé, ale dajú sa v ňom nájsť ajodkazy na konkrétne postavy. Batmanuelsa až nápadne ponáša na Batmana, no narozdiel od neho zbabelo zalieza pri každomnáznaku násilia. Skrátka, kostým si náram-ne užíva, ale keď príde na činy, už ho veľminevidno.Od leta 1986, kedy sa Klíšťák po prvýkrátobjavil v komiksovej podobe sa dočkal nie-len animovaného seriálu, ale nemenej ule-tenej hranej verzie. Figúrky, tričká a všetkytie merchandisingové produkty nasledova-li veľmi rýchlo. Dnes už jeho sláva trochu pohasla, ale napriektomu sa dostal na 28. priečku najlepších komiksových postávpodľa magazínu Empire.Zhrnutie: Absurdná paródia na superhrdinské seriály je chuťov-kou pre ľudí zbehlých v komiksových klišé. Pre tých fanúšikov,ktorým neprekážajú uletené príbehy, čo občas nikam nevedú,prípadne vyústia v absurdné morálne ponaučenie. Od seriálus postavou, ktorá vo svojom úplne prvom príbehu ujde z psy-chiatrickej liečebne sa asi ani iné nedá očakávať.Imrich Rešeta ml.karta postavylois laneZo životopisu Lois Lane:Pôvodne boli jej rodičmi prostí farmári zo zapadákova Pittsdale,ale v novšej mytológii už je dcérou profesionálneho vojaka a na-rodila sa na leteckej základni Ramstein v Nemecku.V priebehu rokov vstúpila viackrát do manželstva, ale nie vždys Clarkom Kentom. Bizarné zväzky vytvorila napríklad s Batma-nom, redakčným poskokom z Daily Planet Jimmym Olsenom, alevzala si aj chlapíka, ktorý skončil na elektrickom kresle.Feminizácia dostihla v šesťdesiatych rokoch aj Lois Laneovúa v tomto období sa stáva čoraz menej závislou na pomoci svoj-ho osobného superhrdinu. V sérii Superman Family je často onahlavnou postavou jednotlivých príbehov a poráža zločincov lenvlastnými silami. Z femme fatale, ktorá vždy skončí v náručí lieta-júceho dobrodinca sa zrazu stala silná a samostatná žena. Veľao tom vypovedá aj mierne frivolná séria Superman‘s Girl Friend,Lois Lane.Keď v polovici osemdesiatych rokov John Byrne reštartoval Su-permana, Lois zostala tuhá nátura, no vzťah s Clarkom Kentomsa anuloval, respektíve ako keby ani nikdy nejestvoval. Našla sinového frajera, ale neúprosný osud ju neskôr opäť vrhol do Ken-tovej náruče, vyzradil jeho tajnú identitu a v roku 1993 pár ko-nečne vstúpil do manželstva. Minulé vzťahy, či krízy zo všetkýchverzií vesmíru, kde sa Lois a Clark stretli, boli zabudnuté.Lois Laneová sa objavila nielen v komikse, ale aj v rozhlase či naBroadway. Herečka Patricia Marandová dokonca za jej stvárne-nie v muzikáli It´s a Bird, It´s a Plane, It´s a Superman (1966)získala nomináciu na prestížne ocenenie Tony.V popkultúre sa objavuje množstvo odkazov na jej meno. Počnúcskladbou Do Ya Thang rapera Ice Cube až po povestné desiatkynarážok v sitcome Seinfeld.Výskyt v našich končinách:Keďže Lois Laneová sa vždy drží v Supermanovom závese, jezároveň limitovaná tým, ako často u nás komiksy s týmto chla-píkom vychádzajú. Takže stihla v podstate len flirtovať s Bru-ceom Waynom v komikse Ticho (BB/Art Komiks, 2004/05) alebozasiať trochu tragédie do Supermanovho života v príbehu Prezajtrajšok (BB/Art Komiks, 2007).

43fotosession fantáziejoker: tanec s diablom pri svite mesiacafotosessionjoker / tanec s diablom pri svite mesiaca 43„Naša skupina je malá, ale s veľkýmpotenciálom pre agresívnu expanziu.Kto z vás, páni, sa k nám chce pridať?Máme voľné len jedno miesto, tak hovyberieme vylučovacou metódou. Ne-predlžujte to!“ povedal a usadil sa oča-kávajúc fotenie.Snažili sme sa. Nebolo nám všetko jed-no, vydavateľ so šéfredaktorom zoči-vo-či Jokerovi. Má Oscara, áno, ale určiteho na krb nepoložil. To skôr do vreckakabáta, aby s ním príležitostne niekohoumlátil. Nie, nebol dôvod predlžovať to...Foto: Ivan AľakšaZo zbierky Juraja Malíčka

44„Šialenstvo je ako gravitácia, stačí len trocha postrčiť.“fotosession tanec s diablom pri svite mesiaca / joker44„Čo takto malé kúzlo? A teraz túto ceruzku nechám zmiznúť. Tradá, a je preč!“„Koľko som vám zabil kamarátov? Šesť?Chcete vedieť, prečo používam nôž?Strelné zbrane sú príliš rýchle. Nemôže-te si vychutnať všetky tie drobné emócie.Keď nadíde posledná hodinka, ľudia saukážu takí, akí naozaj sú. Svojim spôso-bom som teda vašich kamarátov poznallepšie, než vy sám. Zaujímalo by vás, kto-rí z nich boli zbabelci?“

45 fotosessionjoker / tanec s diablom pri svite mesiaca 45„Koľko je hodín? Podľa toho, koľko je, môže byť buďna jednom mieste, alebo na niekoľkých.“„Chceš vedieť, odkiaľ mám tie jazvy? Môj otec bol opilec a surovec a razv noci mu hrablo trocha viac, ako zvyčajne. Mamka sa snažila brániť ku-chynským nožom. To sa mu vôbec nepáčilo. Ani trochu. Díval som sa, akojej ten nôž vzal a vrazil ho do nej. Pritom sa smial. Otočil sa na mňa a pove-dal: Prečo tak vážne? Šiel s tým nožom ku mne. Prečo tak vážne? Strčil miostrie do pusy. Vyčaríme ti na tvári úsmev. A... Prečo tak vážne?“„Čo ťa nezabije, to ťa zošalie“

46Fanúšikovia filmov majú figúrkypomaly z každého lepšiezarábajúceho filmu, tak prečonie aj fanúšikovia videohier?Veď tie sa na filmy čoraz viacpodobajú a hrdinovia z nich uždávno nie sú rozpixelovanýmipostavičkami v atari štýle rokov80-tych. Práve naopak, pohyby,oblečenie, zbrane, výbava ajpodrobná mimika tváre priamkričia po zhmotnení. Tak nech sastane, čo sa má stať – povedalaježibaba a odpľuľa si do kotlíka.A stalo sa!Ako sa už v našej rubrike spomínalo,trh s akčnými figúrkami naštartoval ažfenomén okolo Star Wars a tak je dnesuž štandardom, že filmové postavy majúsvojich dvojníkov aj v podobe figúrok.Avšak videoherný priemysel už pred párrokmi v tržbách predstihol ten filmovýa hrdinovia z hier sa v čoraz väčšej mieredostávajú aj na filmové plátno. Zatiaľ tosíce nebolo žiadne terno a veľa vody ne-namútili, ale nie je predsa všetkým dňomkoniec. Ako sa písalo vo Fantázii 42, myvieme, ktorých 10 hier by sme chceli vi-dieť vo filmovej podobe...A tak je len prirodzené, že s rastúcim zá-ujmom o videohry sa čoraz viac aj hernýhrdinovia (a antihrdinovia) dostáva-jú do hľadáčika výrobcov akčnýchfigúrok. Fanúšikom ich užzopár rokov zhmotňujú vovšetkých možných pre-vedeniach aj veľkostiacha zo zoznamu najvyhľa-dávanejších môžemespomenúť aspoň zopár:Lara Croft, Marcus Fenix(Gears of War), Kratos(God of War), MasterChief (Halo), Snake(Metal Gear Solid), všet-ky možné rasy a postavyz World of Warcraft, ResidentEvil, Final Fantasy, či GuitarHero...A ktorá herná figúrka saobjavila ako prvá? Trúfli byste si to odhadnúť? Ázijskýkontinent odchovaný naNintende by iste zdviholruku za postavičku Ma-ria, či Sonica, ktorí tuboli dávno pred LarouCroft, či Duke Nuke-mom a šachové fi-gúrky by Arabom užasi do tejto súťažeo prvenstvo ne-uznal nikto...Faktom však zostáva, že trh s filmovými figúrkami funguje cel-kom určite dlhšie, než ten herný. A preto je aj rozdiel medzi zbe-rateľom filmových a herných figúrok tak badateľný. Zatiaľ, čo úze-mie lovu zberateľa filmových figúrok je od nevidím do nevidím,teritórium fanúšika herných figúrok je podstatne menšie. Čofilm – to figúrka (väčšinou), ale čo hra – to figúrka? Kdeže!Modré oči. Načo sú však lovecké pudy, keď nie je čo loviť?Ale vášeň je vášeň a „keď ju miluješ – nie je čo riešiť!“ glg-neš z kofoly a ideš na vec. Neviem či si z kofoly hrkolaj istý Jin Saotome z Kalifornie, roz-hodne však nadchol nielen hráčovmomentálne najväčšej hernej hi-tovice Killzone 2. Síce hru nikdynehral, ale čo čert nechcel,navštívil najväčšiu hernú výsta-vu E3 v Los Angeles a tam uvidelpráve predstavený trailer na Kill-zone 2. Okamžite sa do postavyHellghasta zamiloval. Veď akohovorí aj šéfredaktor Fantázie,kríženec Darth Vadera s We-hrmachtom – no nenamotaj sa!Rovnako ako veľa ďalších dúfal, žeSony, alebo McFarlane, alebo, alebo...ho-cikto príde aj s jeho figúrkovou verziou.Nestalo sa. Figúrka z Killzone 1 v tomčase už beznádejne vypredaná a nováv nedohľadne. Tak sa rozhodol riadiťheslom „čo si neurobíš – nemáš“,obetoval figúrky zo série G.I. Joy, kto-ré sa na takéto „tuningy“ využívajúnajčastejšie a vyrobil si vlastné-ho originálneho Hellghasta.Navyše Jin, alebo vlastnýmmenom John Mallamas patrík, v USA dosť veľkej komuni-te „customerov“, tedazostrojte si akčnú figúrku►►47John Mallamasfanstyle figúrky

47v podstate „prerá-bačov“ figúrok a postavičkyk filmom, hrám, či komiksom sijednoducho vyrába z iných, užjestvujúcich celkom bežne. A akona to? Názvy figúrok vám zrejme ničnepovedia, ale možno vás inšpiru-jú keby ste sa náhodou rozhodli byťpodobne kreatívny.Takže: z figúrky Sigma 6 Shockwave blackops si požičiame telo a zo Sigma 6 Iron Gre-nadier preberieme hlavu a ruky. Iron Grenadierovahlava sa totiž najviac podobá na finálnu predstavubudúceho Hellghasta. Stačí, ak na nej vyvŕtame dierkyna miestach, kde predtým boli oči. Na ne napasujeme priehľad-né oranžové krúžky z iných doplnkov, ktoré sa nám bežne váľajúpo šuplíkoch a vložíme do nich LEDky. Pod prilbu schovámebatériu tak, aby bol efekt blikajúcich očí čo najvernejší s hernoupostavou. Telo, topánky aj zbraň potom prifarbíme, aby niesliznámky blata, fŕkancov krvi práve zasiahnutého protivníka a zod-povedali obrazu zabijáka ťažkého kalibru, ako ho poznáme z hry.Do rúk mu vložíme zástavu, nafotíme a uverejníme na svojomblogu. Presne takto totiž postupoval aj Jim.A čo sa stalo? Nielen, že ohúril množstvo fanúšikov a nejednosrdce zaplesalo a ústa vyslovili vetu: „To chceeeem!“, ale všimolsi ho aj Oficiálny PlayStation magazín, ktorý „Neoficiálnu figúrkuz hry Killzone 2“ uverejnil vo svojej US aj UK verzii! Figúrka Hell-ghasta bola nakoniec na E-Bayi, vydražená za necelých 260 $a tu sa jej stopa náhle končí. Jej ďalší osud teda nepoznáme, aletrocha mystifikácie si hádam dovoliť môžeme. Takže kúpilo juSony, zriadilo novú divíziu akčných figúrok, zamestnalo mrte de-signerov, aby usilovne pracovali na spôsobe ako dostať prototypmedzi hladné publikum vášnivých zberateľov akčných figúrok.Alebo to bolo inak a kúpil ju nejaký tatík svojmu rozmaznanémudecku, ktoré ju už dávno utopilo pri kúpaní, alebo vymenilo sospolužiakom za jednu z množstva druhov G.I. Joy, alebo Transfor-mera? No, ktovie, ostáva nám len dúfať, že je v dobrých rukách.Ak chcete vedieť o figúrkových customeroch viac a prípadne sipopozerať aj ďalšiu Jinovu tvorbu, alebo dokonca pozrieť si tu-toriály na výrobu akčných figúrok, klikajte na jeho stránku www.jinsaotomesdangeroustoys.com. John Mallamas je zhovorčivý,odpovie rýchlo, alebo vás odporučí na E-Bay, kde sa už určitedraží nejaký ďalší jeho kus.Henrieta Galgóciová46 ►►tip fantázieZatiaľ, čo cenovo dostupné, ale menejdetailne vypracované figúrky Star Warsurčené hlavne pre deti od firmy Hasbro, čiich plyšové prevedenia nájdete v miest-nych hračkárstvach, v Brlohu sa snažímeorientovať skôr na skutočného zberate-ľa. A keďže Brloh by bez kultového StarWars snáď ani nebol Brlohom, tak smesa vzhľadom na cenovo vyššie postave-nú latku nedávno rozhodli veľmi opatrnepridať do ponuky sošky od špecialistu nadetailné prevedenie figúrok – Kotobu-kiya, určené pre pravých Star Wars fa-núšikov. Záujem ste prejavili takmerokamžite a dali nám tým signál, že smevykročili správne aj napriek tomu, že kvô-li ich cenovej úrovni a veľmi širokej ponu-ke si tento druh figúrok môžeme dovoliťzatiaľ predávať len na objednávku.sútťažNa adresu sutaz@fantazia.sk nám napíšte, ktorú postavu zosveta Star Wars predstavuje figúrka na obrázku a dosta-nete sa do žrebovania práve o túto krásnu sošku z produkcieKotobukiya, ktorú venovala sieť Brloh. Do e-mailu nezabudni-te uviesť svoje meno a adresu. Uzávierka: 11. 4. 2009.Všetky tu uverejnené obrázkysú výtvory Johna Mallamasa.fanstylefigúrky

48Fantázia na návšteve GuerrillaGames v Amsterdame!Vchádzam do tak úzkej uličky, že dospelýčlovek ňou nemôže slobodne prejsť, ak ne-natočí ramená. Kamenné kocky osvetlenéneónmi nás vedú ako na porážku. V zá-stupe. „Wanna come in?“ začujem spre-du. Tri schodíky vedúce do budovy nevní-mam a vstupujem do budovy osvetlenejslabučkými žiarovkami, ktoré robia horšiuprácu ako sviečky. Doľahne na mňa atmo-sféra miestnosti naplnenej vonným ole-jom. „Wanna come in?“ pýta sa obnažená(snáď 18-ročná) dievčina v podväzkocha rajcovnej uniforme upratovačky opiera-júc sa o zárubňu svojho kumbáliku. Ú-čko-vý pôdorys budovy ma prevedie výkladmiprehnane starostlivých sestričiek, odhod-laných masériek, patriotických vojačiek,nadržaných učiteliek a ocitám sa tam, kdena začiatku. Za mnou sa ozve zvuk dverí– lietačiek.„Tak toto je Corinth River,“ ťahá nás Her-men Hulst späť na hlavný ťah červenejštvrte cez priúzku uličku, aby som sa mo-hol obzrieť cez plece. Zaznie burácajúcismiech, ktorý vďaka protiľahlým stenámvytvorí mrazivú ozvenu stoviek hlasov. Narohu páchnu zvratky a moč. Pri pive v ne-ďalekom írskom pube na sekundu dumáms kamarátom Daniellom nad tým, kam sapodela španielska časť výpravy. „Wannacome in?“ Asi vyučujú. Premietam si, akýje Amsterdam pustý počas ranných hodín,keď človek zapadá do šablóny skupiniekturistov s foťákmi na krku.Keď doľahne noc, mesto ožije tisícmi sve-tiel, stovkami tvárí a zloží svoju maskupuritána. Chlapík pri loďke sapousmeje, keď si odpáli svojusváču a ja sediac opodiaľ fotímv nekresťanskej hodine (bolo 10.30)kanál s loďou dívajúc sa na budovu Guer-rilla Games. Aj tak si prišiel kvôli zelenej,pomyslí si a bafká ďalej. Hlboko sa mýlil.Nočná prehliadka Amsterdamu pokračujecez malú Afriku (výklad s dobre stavanýmičernoškami s prebujnelým poprsím) a za-končujeme ho nad pohárom belgickéhopiva. Pýtam sa jedného člena vývojárske-ho tímu (meno si bohužiaľ nepamätám),ako je možné, že tím, ktorý produkoval hrypre GameBoy a potom Killzone pre PS2,dokončil najdrahšiu hru v histórii Európys budgetom presahujúcim francúzsky sní-mok Asterix a Olympijské hry. „Máme vý-borných producentov,“ usrkne si z Jupiteraa so šibalským úsmevom dodá „Zabudolsi na Killzone: Liberation!“Prehliadkou najväčších dominánt Amster-damu – červenej uličky a blízkeho naj-staršieho coffee shopu Buldog to skonči-lo. Niekde to ale začať muselo. Väčšinousa pozvanie na prehliadku vývojárskehoštúdia neodmieta a keď prišla pozvánkaz Guerrilla Games, priamo do klubovnepartizánov, ktorí si celkom hlučne niekoľ-ko rokov plnili 25 GB nálože tounajsilnejšou trhavinou, auto-matickou odpoveďou ne-bolo „Áno, samozrejme.Radi.“ ale nedočkavé„Kedy?“Cestu lietadlom nevní-mam. Letím. Vystupu-jem, sedím v električkea potom sa prechádzams malým náskokom pobrehu kanála a sledujemúzku budovu, pri dverách kto-rej evidujem nezameniteľné (akocez tri steny kocky) roztiahnuté G. Predbudovou je miesto akurát na jedno autoa bicykel. Keď neskôr managing directorHulst hovoril o histórii budovy, počas sli-deshow sa pozastavil nad fotkou žeriavu,ktorý na dvor cez strechu päťposchodovejbudovy ukladá niečo na dvor.Sú to generátory, ktoré nám pomohli po-čas „crunch time“, keď 130 za-ako partizáni držia strážnad červenou uličkou►►49hry reportážZáber z Guerilla studiosBudova Guerilla studios v Amsterdame

49mestnancov naplno dokončova-lo Killzone 2, uvoľňuje napätú atmosféru.Každý predsa prišiel konečne zočiť hruhier a nie počúvať pikošky z vývoja. Eštepred odpálením fantastického intra dodá-va, že susedské vzťahy posilnili vďaka hlu-ku z výrobníkov elektriny. Veď viete, akoto myslel.Guerrilla Games sa dokonale pripravili naodhalenie každučkého detailu ich nové-ho dieťaťa. Sú pyšní, že hra je tesne preddokončením, čo dokazujú aj relatívne vy-ľudnené kancelárie a zároveň sa tešia, žesi budú môcť po štyroch rokoch konečnevydýchnuť.Relatívne rýchle vybielenie rautu s chut-nými bagetami a sendvičmi strieda dis-ciplína a presný harmonogram. Novináriz celej Európy sú rozdelení do skupín, tiesa postupne presúvajú z jedného odde-lenia k druhému a zoznamujú sa s kľúčo-vými tvorcami Killzone 2. Moju skupinusprevádza chutná Holanďanka, ktoráúmornú cestu po strmých schodoch nanajvyššie poschodie uľahčuje histórioubudovy, resp. budov prepojených sklene-ným átriom.Guerrilla Games sídli v priestoroch bývalejbanky a ako to už na takýchto miestachchodí, novšia časť je striktne industriálna.Kovové schody s dierovaným profilom, be-tónové stĺpy ohlodané až na železný ske-let, vo vnútri strohý moderný dizajn. V tejstaršej akoby zastal čas, vŕzgajú podlahy,trojmetrové dvojdielne dvere s masívnymivyrezávanými motívmi dopĺňa starobylýnábytok a obrovské zrkadlá. Kontrastomje špičková technika, vybavenie každéhovývojára a tony papierov, skíc, malieb po-vešaných všade, kam sa pozriete.Vývojári nehľadajú diplomatické odpo-vede na zákerné otázky, ale ochotne de-batujú absolútne o všetkom a neváhajúsa podeliť ani o tie najtajnejšie48 ►►►►50hryreportážZáber z Guerilla studios v Amsterdame

50informácie (okrem nákladov navývoj). Mne sa to stalo osudným, keď pro-ducent Mathijs deJonge vášnivo rozprá-val o pozadí konfliktu invázie na Helghana len tak mimochodom prezradil, čo sastane s hlavnými hrdinami. „Pozor na čosa pýtaš,“ odvetí a púšťa do éteru story,ako vôbec vznikol nový cover systém.Autori chceli, aby hráč všetko vnímalz vlastného pohľadu, preto prepínanie po-hľadov pri boji a krytí, keď vidíte postavua získavate väčší prehľad nad bojiskom,veľmi nefungovalo. Až do okamihu, keď jeden z členov zobraldoma kameru a nasimuloval, ako by krytie asi vyzeralo, keby boloz first-person pohľadu. Zabralo to a bolo okamžite zakomponova-né do hry.„Chceme, aby sa hráč cítil ako na húsenkovej dráhe,“ otvára De-Jonge tému Hollywood a používanie rôznych trikov na dosiahnutiewow efektu každú sekundu. Ani jedna vystrelená guľka nevyjdenazmar, ale má dopad na herné prostredie. Či už spraví dieru dosteny, odrazí sa od kovovej konštrukcie v roji iskier alebo len vy-tvorí silnú ozvenu v úzkom betónovom koridore. Zvuková kulisa jeveľmi úderná, navyše podporuje formát 7.1, takže môžete byť na-ozaj obstreľovaní zvukom z každej strany.49 ►►►►51hry reportážČlenovia Guerilla studiosZáber z prezentácie hry Killzone 2

51killzone 2Berie slová z úst. Citoslovcia nirvány,eufórie, nefalšovanej vnútornej radostiz masakrovania vojakov krčiacich sa zarelatívnym bezpečím betónového stĺpu,ktorý vaše horúce olovo vyzlieka, zanika-jú v prenikavom kovovom štekote zbraní.Killzone 2 je ako spinkovačka pre vašepery. Operatívny zákrok na hlasivky, abyz hrdla vychádzali iba heslá a bojové po-vely pre vašich spolubojovníkov. Kill theredeyes!!!Sugestívna jazda od samého začiatku aždo konca. Tu nejde o výhru na domácejpôde Helghastov, ale o prežitie! Stracho vlastný (i keď virtuálny) život vás nútizostať prilepený pri kovovom štíte a počú-vať zarezávanie sa šrapnelov o stenu zavami. Počúvať, ako zomierajú spoločníci,berú božie meno nadarmo, kričia vám dovysielačky, aby skapali. Prašiví Helghasti.Killzone 2 je kolotoč smrti. Raz nasadne-te a nechcete vystúpiť. Na rozdiel od žán-rových kolegov sa na nič nehrá, ale hádževás doprostred bojového poľa tak rýchlo,že sa ani nestihnete oťukať. Nepočujetebrífing, ale registrujete kričiaceho Rica:„Skontrolovať zbrane!“Nehostinné podmienky planéty Helghan,kde blesky skrotené nepriateľom posie-lajú k zemi výsadkové moduly rozohráva-jú nebezpečnú partiu. Ako v jedinej FPSv Killzone 2 zažijete, aké to je rozprávaťsa cez hľadáčik zbraní, keď je zorné polezahalené dymom z vystrelených projekti-lov a prachom, keď vás červenooký pre-kvapil v úzkom koridore a vy ste zo stra-chu vyprázdnili zásobník do stien okolo.Využívanie celoobrazovkových efektov bu-duje diabolskú atmosféru a z Killzone 2robí hru, z ktorej ide strach. Strach z uve-riteľnosti. Strach, že futuristický konfliktby mohol dostať reálne kontúry.Čo nie je môže byť, 10–15-hodinovúkampaň dopĺňa výborný online multi-player pre 32 hráčov (alebo AI botov). Naserveroch je vždy dostatok bojovníkov,ktorých zabíjanie vám prináša šance napovýšenie a lepší zbraňový arzenál. A o topredsa ide.Na Killzone 2 sa čakalo dlho. Vytrvalosťje odmenená najlepšími efektami, osvet-lením scén a tými najdrsnejšími bojmi,aké ste kedy na svojej koži zažili. Je tovzrušujúci zážitok od prvej sekundy a ďal-ší dôvod, prečo vlastniť PlayStation 3.SpacejunkerPlatforma: PS 3, hra vyšla 25. februára 2009Vytvorenie nehostinných pod-mienok na planéte Helghan má na svedo-mí z veľkej časti hlavný zvukár Mario La-vin. Jeho tím nahrával v rôznych častiachsveta, kam vás cestovka nepošle na do-volenku, ale nakoniec majoritu samplovzískali v daždivých a veterných kútochdomovského Holandska. „Upgradovalisme,“ zažartuje a jedným dychom dodáva,že soundtrack nahraný londýnskym sym-fonickým orchestrom (predtým využívalislužby pražského) má vyše 100 minút.Na koniec túry sa ocitám v najkrajšej kan-celárii šéfa vývoja Killzone 2 Arjaana Brus-seea. Je to on, kto potvrdí dátum vydaniana koniec februára a keď sme sa už ba-vili o technických parametroch aj stabilnésnímkovanie 30 fps pri rozlíšení 720p.Povestnou čerešničkou na torte je voľnéhranie Killzone 2 spolu s vývojármi z od-delenia zodpovedného za multiplayera prechádzanie celej kampane v malomzáhradnom domčeku, ktorý obyčajne slú-ži ako motion capture štúdio. Čas sa ne-úprosne chýlil ku koncu a nielen na mne,ale aj na ostatných bolo vidieť, že sa imnechce vôbec na večeru (keby sme vede-li, že nás zoberú do pakistansko-indické-ho podniku, asi by každý slušne odmietol)a na tvárach vývojárov bol badateľný ná-znak spokojnosti, že sa im ich najväčší ti-tul podaril. My sme im to neverbálne po-tvrdzovali nechápavým krútením hlavy.Všetko nakoniec skončilo tam, kde to za-čalo, v úvode článku.Spacejunker50 ►►hryrecenzia

52hry profilHistória siaha ďalej, ako do roku 2004,keď vyšiel zásadný a kontroverzný prvýdiel Killzone. História Guerrilla Gamesnebola totiž vždy spätá s PlayStation, aleprekvapivo so spoločnosťou Nintendoa jej handheldom GameBoy.Pôvodne patrila pod holandský multi-mediálny vydavateľský dom Lost Boys.Fúziou troch nezávislých tímov, vráta-ne Orange Games, založeného AjranomBrusseom, terajším technickým riadite-ľom, vzniká Lost Boys Games a na účetsi v priebehu nasledujúcich troch rokovpripíšu dva tituly pre GameBoy Color –Tiny Toons Adventures: Dizzy‘s CandyQuest a Rhino Rumble a dva pre Ga-meBoy Advance – Black Belt Challengea Invader.Ako herná spoločnosť sa týmto kvarte-tom nezapísala do žiadnych análov, načo bola herná divízia Lost Boys v polo-vici 2003 rozpustená a predaná MediaRepublic, novému kolektívu vývojárov,ktorý od júla toho roku operuje podnázvom Guerrilla Games. Začína sa ob-dobie bestsellerov. V tejto dobe už pre-bieha simultánny vývoj dvoch zásadnýchtitulov. Tým prvým je multiplatformováakcia Shellshock Nam ‘67, zasadená doprostredia vietnamskej vojny, ktorá vte-dy predstavovala zlatú baňu.Nemožno hovoriť o revolúcii, ale hreShellshock sa darilo, predalo sa viac ako900 tisíc kópií a dokonca sa čaká aj na„zombifikované“ pokračovanie, ktorévyjde tento rok. Nie je však od Guerrilla Games, ale od Rebel-lion a vyjde pod hlavičkou Eidos.Ten druhý zásadný titul vydláždil vtedy ešte malému tímu ľudícestu, po ktorej nasledovných 6 rokov kráčal. Strieľačku Killzo-ne vyvíjanú exkluzívne pre PS2 sprevádza od samého počiat-ku nepríjemný hype. Novinári z celého sveta ju vnímajú akoHalo killera a začína sa nechutná slovná prestrelka a súťažv bombastickejších názvoch preview. Médiám, ako aj hre, sa tovypomstilo – tí istí recenzenti, ktorí hovorili o neprekonateľnejhre, rozdávajú priemerné známky vo svojich recenziách. Vyčítasa vysoká obtiažnosť, neľudská AI, ale hlavne problémy s tech-nickou stránkou zavinenou novinárskymi verziami s nedokonče-ným kódom, ktoré trápi omnoho viac hier, ale zlízla si to práveKillzone.Kto sa ponoril do konfliktu medzi vojenskou alianciou ISA a ar-mádou Helghanu, vie, že Killzone patrí medzi nezabudnuteľ-né akcie z dvoch dôvodov; má desivú atmosféru skutočnéhokonfliktu; a boje sú rovnako ťažké ako smrteľné. Killzone patríaj vavrín za výborný online multiplayer, ktorý napríklad mňadonútil zohnať si LAN adaptér a prehryznúť zdĺhavú procedúruzakladania konta. Stálo to za to!Príbeh Killzone rozpráva dnes už klasickú story o dvoch zne-priatelených stranách. Koloniálna planéta Vekta sa zmietav prudkom blitzkriegu vedenom červenookými Helghastamia aliancia ISA začína pomaly, ale isto strácať prevahu na do-mácej pôde. Z rozpútaného pekla je nutné eskortovať vysokopostavených dôstojníkov. Túto úlohu dostáva hráč, ktorý mámožnosť každý jeden level prejsť rôznymi spôsobmi. S výberomhrateľnej postavy sa mení pohľad na bojisko, používané zbranea taktika eliminácie nepriateľov. Nenásilnou formou sú pred-stavené postavy: charizmatický veliteľ Templar, tichá zabíjačkaLuger a tažkotonážnik Rico.killzoneako sa začal najzúrivejší konflikt vo vesmíre?Séria Killzone je príliš mladá, aby sme juretrospektívne preskúmali do hĺbky, ale príliš stará,aby nebola takto zmapovaná. Prekročila prah trochherných systémov a pre držiteľa platformyPlayStation je nesmierne cenným drahokamomv rodinnej šperkovnici.►►53

53 hryprofilTyranskému vládcovi s mocenským komplexom Sco-larovi Visariovi nevyšiel jeho plán a útok na hlavné mesto jeodrazený. Na južnej strane Vekty sa armáda Helghanu zmocníexpertov na nukleárne zbrane. Templar a Rico sú vyslaní na svo-ju ďalšiu misiu koncom roka 2006 v Killzone: Liberation, akciišpeciálne šitej na mieru PSP. V tomto titule sú položené základyherných mechanizmov naplno zužitkovaných v Killzone 2. Aktívnekrytie dovolilo schovávať sa za prekážky, v relatívnom bezpečíprebiť zbraň a opätovať paľbu a online multiplayer je evidovanýso štatistikami priamo na oficiálnej stránke Killzone.com.Zvláštnosťou Killzone: Liberation bola distribúcia nedokončené-ho príbehu v základnej hre, ktorý uzatvárala zdarma uvoľnenápiata epizóda. V nej je Rico zachránený, ale zabrániť odcudzeniunukleárnych hlavíc sa už nepodarilo.Zlomovým rokom pre Guerrilla Games je rok 2005, keď je na vý-stave E3 premietnutý súčasne s odhalením PlayStation 3 kontro-verzný renderovaný target render. Jeho účelom bolo ukázať, akobude vyzerať Killzone 2 na novom hardvéri. Okamžite sa rozpúta-la mediálna vojna medzi fanúšikmi, hráčmi a držiteľom platfor-my, ktorý veľkohubou marketingovou kampaňou z racionálnehohľadiska uštedruje značke PlayStation úder pod pás. Znovu saopakuje situácia ako pri Killzone, mnohí hru nenávidia, druhí juoznačujú za božskú a vynášajú do nebies (ako sa neskôr ukáže,právom).Koncom roka 2005 je Guerrilla Games pohltená Sony, patrí dodivízie Sony Worldwide Studios a približne 130 zamestnancovzačína makať na najambicióznejšom projekte v histórii firmy.Objavujú sa dokonca informácie, že má budget presahujúci naj-drahší európsky film Asterix a Olympijské hry.Konflikt medzi ISA a Helghanom pokračuje na domovskej plané-te Helghastov. ISA pod tlakom posledných udalostí robí zúfalýkrok a vydáva rozkaz na zajatie generála Scolara Visariho. Vý-sadky vojsk však netušia, že Helghan je nehostinnou planétoua jej obyvatelia sú pripravení na akýkoľvek útok. V koži seržantaSev a a jeho jednotky Alfa prežívate nefalšované peklo v nezávi-deniahodných podmienkach, ktoré Spielbergove vylodenie v Nor-mandii odsúvajú na vedľajšiu koľaj.Guerrilla Games vytvára jazdu na kolotoči v hollywoodskom du-chu silnou sugesciou, uveriteľnou výtvarnou stránkou a architek-túrou. Určite by ste niekde v štúdiu našli podrobné plány, podľaktorých by sa dali zhotoviť funkčné prototypy zbraní. V skutoč-nosti autori bádali na vrakoviskách a zo súčiastok zhotovovalinástroje skazy. Kvôli tomuto sa aj v 24. storočí strieľa poctivýmolovom a nie lasermi. Nielen zbrane by sa mohli sériovo vyrábať,ale aj výsadkové moduly, krížniky brázdiace oblohu, jeepy či inémechanizmy. Autori ich vytvárali a navrhovali tak, ako by ich asibojujúca strana naozaj v boji využívala.Hry Killzone majú spoločného menovateľa – mocenský režim,resp. power regime. Pri pohľade na uniformy Helghastov sa in-sígnie podobajú svastike, vystúpenie Visariho zase pripomína ko-munistických pohlavárov, ktorí vás donútili na 1. mája jasať a sa-lutovať. Nepriateľ šíri strach nepriestrelnou morálkou a ochotoupoložiť za Helghan svoj život. Ak si k tomu prirátate dejiská bojov,inšpirované skutočnými konfliktami, dostávate krvavé divadlo,kde niet víťazov ani porazených. Iba tých, ktorí to peklo preži-jú. Killzone vás bez nejakých dlhých preslovov pošle zomrieť nabojisko.Killzone 2 uzatvára kapitolu konfliktu zúriaceho na troch platfor-mách. Guerrilla Games má už jasno, aký bude nový projekt, aleo novej hre nechce nikto hovoriť. Mathijs deJonge hovorí, že tri-lógia skončila, no je tu ešte priestor pre ďalšie konflikty. My všakvieme, čo bude ďalej. Ďalším krokom pre holandské štúdio budevymaľovať priestory budovy bývalej banky. To máme z prvej ruky.Spacejunker52 ►►

54hry predstavujemeJeden z najnákladnejších projektov Cap-comu bol krátko po odhalení označenýza rasistický. Pôvodný tvorca ResidentEvil, rešpektovaný producent Shinji Mi-kami, v jednom z mnohých rozhovorovpovedal, že päťku za žiadnych okolnostíhrať nebude, pretože nejde o jeho dielo.Možno je to preto, že do bodky kopírujepredchodcu, na ktorom Strojca Zla pra-coval. Súčasný producent Jun Takeuchije presvedčený, že práve táto cesta jepre sériu nevyhnutnou.Možno to nie je postojom, ale skôr o tom,ako dlho dokáže v dnešnom svete odolá-vať hra s ovládacou schémou, ktorá vámznemožňuje naraz mieriť a pohybovaťsa voľne v prostredí, paľbe kritiky. Od-poveďou na rasizmus je druhá hrateľnápostava tmavšej pleti – členka špeciál-neho komanda Sheva Alomar a pravde-podobne liekom na všetky bolesti budemožnosť výberu ovládacej schémy, kto-rá vám dopraje s vytasenou brokovnicoupumpovať za behu olovo do zombifikova-ných obyvateľov niekde v Afrike.Resident Evil 5 je nesmierne očakáva-ný prídavok survival série, ktorá už ho-rorom vlastne ani nie je, ale pomaly saaj vďaka tlaku veľkých mien snaží nájsťsvoje miesto v žánri 3rd person akcií. Jeprakticky nemožné ignorovať fakt, že Ja-ponci si ako vzor zobrali Gears of War.Keď už sa tak východ a západ dokonaledopĺňajú, Resident Evil 5 sa môže staťukážkovým príkladom fúzie bohatéhogameplayu a rozoberania komplikova-nej, takmer 25-ročnej histórie.Napriek tomu Resident Evil 5 vsádza nanedostatok nábojov a moment prekva-penia na každom kroku. Bioterorizmusna území Afriky dostáva úplne nový roz-mer aj vďaka využívaniu pasáží za den-ného svetla a členitosti prostredí. Nikdyneviete, odkiaľ sa na vás vrhne novávlna nepriateľov. Zhora? Zozadu? Cez múr?Budeme potrebovať presnú mušku, pevné nervy a dobré-ho parťáka po boku, lebo nemŕtvi vedia tentoraz jazdiť aj namotorkách!SpacejunkerPlatforma PS3, Xbox360 hra vyšla 13. marcaresidentevil5

55 hryrecenzierise of theargonautsZ nepochopiteľných dôvo-dov sa rozhodol britský Co-demasters uviesť na trhhru Rise of the Argonautstesne pred Vianocami, čímju pripravil o všetky ambí-cie. Akčná RPG vychádza-júca z gréckej mytológie samedzi decembrovými hitmistratila, rovnako ako hráči,ktorí si mysleli, že konečnesa objavil dôstojný konku-rent God of War.Rise of the Argonauts jeskôr ukecanou adventúrouako brutálnou nonstop ak-ciou. Lineárne dobrodruž-stvo o hľadaní odpovede na otázku, ako možno priviesť me-dzi živých Alceme, nastávajúcu Jasona, je striktne lineárnes množstvom nepovinných úloh ako oznámenie straty syna hla-ve rodiny, pomoc čarodejke, kráľovské povinnosti a pod. Tietomini úlohy zväčša pozostávajú z pobehovania z jednej stranymapy na druhú a naspäť. Backtrackingu nepriespieva ani ab-sencia minimapy alebo aspoň kompasu s vyznačeným aktív-nym questom. Navigácia sa tak trochu komplikuje a často trá-vite viac času spoznávaním krajiny ako bojom.Jason svojimi skutkami (zabitie 10 protivníkov, použitie silnýchslov v rozhovoroch, splnenie questu) si môže nakloniť jednéhozo štyroch bohov – Apolón, Áres, Hermés a Aténa. Obetovanéskutky sa menia na talenty a za tie sa vylepšujú aktívne i pasív-ne schopnosti so zbraňami (rýchle výpady mečov, devastujúciútok palcátom a pod). V súbojoch vám budú pomáhať aj Herku-les, Atlanta, Pan a Achiles.Nie všetky problémy sa riešia zbraňami, ale aj slovom. Častédialógy spomaľujú tempo hry, ale svoj zmysel majú zakotvenýv nakláňaní si štyroch božstiev a zoznamovaní s gréckou myto-lógiou, činmi a históriou postáv a bohov.Rise of the Argonauts nie je hrou bez chýb, je typickým príkla-dom, že obsah niekedy víťazí nad formou.SpacejunkerPlatforma PC, PS3, Xbox360 hra vyšla 14. decembralord of the rings:conquestV dobe, keď kinosálamiostriasal dupot armádySaurona a Spoločenstvoprsteňa putovalo napriečStredozemou, malo kaž-dé herné spracovanie namotívy Pána prsteňovpodstatne väčšiu váhu.Módna vlna je raz módnavlna. Dnes, keď v hernomsvete vyšiel Pán prsteňovz módy, pretože sa až prí-liš držal predlohy a fiktívnenerozvíjal ďalšie udalosti,je existencia veľkoplošnejakcie Lord of the Rings: Conquest ako výstrel do prázdna.Niežeby sme nemali radi J.R.R Tolkiena či Stredozem, to by bolorúhanie, ale ďalšia herná adaptácia snažiaca sa tie najväčšiestrety armád spracovať v štýle Star Wars Battlefront (čiže obsa-dzovanie kontrolných bodov a postupnú dominanciu na bojisku),je určená len a len fanúšikom predlohy.Znamená to jediné, akčný hráč si príde na svoje v singleplayerkampani, ale tou sa preseká príliš rýchlo a multiplayer mu nepo-núkne toľkú variabilitu a možnosti, aby sa do bitiek s ďalšími 15hráčmi zapájal častejšie. Na druhej strane fanúšik, ten si Con-quest užije do posledného nepriateľa na bojisku.Základná kampaň za obe strany (za tú dobrú a zlú) počíta so štyr-mi základnými hrdinami – rytierom, lukostrelcom, zvedom a kú-zelníkom. Každý má svoje základné údery a keď sa na konto pri-píše určitý počet zabitých nepriateľov, tak sa aktivujú špeciálneschopnosti (streľba lukom na viacerých naraz, ohnivý výpad, nevi-diteľnosť, liečenie atď). Okrem anonymných bojovníkov sa pritrafíaj príležitosť ovládať Saurona, Legolasa, Gandalfa či Isildura.Conquest má najbližšie k veľkoplošným akciám Dynasty Warriors,kde na vás útočí vlna za vlnou a vy musíte udržať kontrolný boda tým ho obsadiť. Na tomto princípe je postavený aj multiplayer,kde sa uplatní aj osedlanie koní či vozenie sa na entoch. Lord ofthe Rings: Conquest prichádza neskoro, ale fanúšikovia tento ter-mín nepoznajú.SpacejunkerPlatforma: PS3, Xbox360, hra vyšla 16. januára

56Na celú jednu Fantáziu by námvystačila téma karty akomédium pre hru. Už sa mi tov hlave rysuje: psychologicképozadie, pragmatické súvislosti,celý obsah. Ale nie, až takézaujímavé to nie je. V súvislostis kartami ma ale trápi úplne inávec. Keď som bol ja malý, malisme k dispozícii len sedmovékarty (alebo staré žolíkové,s ktorými už rodičia nehrávali).Dalo sa s nimi síce celom dobrezahrať, aj rozličné hry smemali, od primitívnostinajvyššieho rangu – hry Boj(alebo tiež Vojna) až poprepracovanejšie – Kent,Faraón, Sedma, či akásiprovinčná verzia Pokru. Alestále to boli len sedmové karty,s tými istými postavami, s týmiistými obrázkami.Dnes máme možnosti oveľa väčšie. Kar-tových hier je nepreberné množstvo,ani jedna sa nepodobá Sedme, za to savšak často podobajú navzájom ako byich jedna firma mala. A ono je to častokrát naozaj tak. Pozrieme sa teda trochubližšie, ako je to s kartičkami, čo sa opla-tí, čo sú vyhodené peniaze a či náhodounie je najlepšie zostať pri tej Sedme.Ak máte neodbytné nutkanie držať v ru-kách kartičky (môže to byť aj genetické– môj prapradedko napríklad v kartáchprehral celý svoj rodinný majetok), nechuž ide o akékoľvek, v súčasnosti sa vámponúkajú dve alternatívy: zberateľskékartové hry a moderné kartové hry.Zberateľské kartové hryAlfou a omegou CCG (Collectible Card Ga-mes) je spoločnosť Wizards of the Coast,pretože s týmto diabolským nápadom pri-šla a v roku 1993 pokusne uviedla na trhhru Magic: The Gathering. Wizardi všaknezostali len pri tom. Hneď si herný sys-tém CCG-čiek aj patentovali, takže všetciostatní mudrlanti, ktorí prišli s nápadompo nich im musia za svoje produkty platiťpercentá. Chalani teda majú vystarané.Magic je založený na zbieraní kariet s rôz-nymi efektmi a stavaní si vlastného origi-nálneho balíka, ktorý by mal obstáť v kon-kurencii, presnejšie rozdrviť druhý balíkv čo najkratšom čase. Karty sú rozdelenédo dvoch základných kategórií – príšerya kúzla, efektov však je veľké množstvoa dajú sa navzájom kombinovať, čím vy-tvárajú smrteľné kombá, na ktorých bymal byť každý dobrý balík postavený.Svet Magicu je zasadený do fantasyprostredia a určovaný piatimi druhmi má-gie – čiernou, bielou, červenou, modroua zelenou. Každá má svoje typické spôso-by boja, typológiu kúziel a postáv a myto-lógiu. Dizajn kariet je veľmi prepracovaný,obrázky sú krásne a k textom sú väčšinoupripojené citáty alebo výroky viažuce sak tej-ktorej karte. Skutoční hráči však užtieto súčasti kariet (ktoré ich pre hru nad-chli) ani neregistrujú. Čo tam po tom, žeje na karte citát z Rómea a Júlie, dôležitýje manacost a damage (vyvolávacia cenaa útok, respektíve zranenie).Ďalšími populárnymi CCG hrami sú Yu-gi-Oh, World of Warcraft, či Pokémon. Sys-tém CCG sa hojne využíva aj na merchan-dising – sprevádzal uvedenie hitov akoHarry Potter, X-men, Xena, Star Wars,Simpsonovci a iné.História CCG pozná aj porazených. Jed-ným z nich je aj u nás distribuovaná hraDoomtrooper založená na svete MutantChronicles – papierovej RPG hry z po-stapokalyptického sveta, kdekartičkyvšetkých velťkostí a farieb►►57hry spoločenské hrytip fantáziePandemicTy a tvoji spoluhráči ste členovia tímu exper-tov na boj proti infekciám, ktorý bojuje protištyrom smrteľným chorobám. Budete cestovaťpo svete, liečiť prepukajúce epidémie a zároveňsa budete snažiť objaviť na ne liek. Musíte spo-lupracovať a využívať prednosti každého z vás.Čas beží, choroby prepukajú naplno a šíria sarýchlosťou pandémie. Stihnete objaviť liekyvčas? Osud ľudstva je v rukách Vášho tímu!V prestížnej ankete internetového herného ma-gazínu Hall 9000 v kategórii najlepšia spolo-čenská hra získala 2. miesto.Distribútor: Albi (marec 2009) www.albi.skKartové hry na festivale Istrocon (foto: © Jozef Baláž, 2008)zaujímavostťCCG-čka sú zaujímavé aj krásnymi fan-tasy obrázkami, ktoré maľujú umelciz rôznych častí sveta. Táto práca neobiš-la ani Slovensko, na kartách Magic: TheGathering, ale aj World of Warcraft saprezentovala aj slovenská maliarka Ma-rina Pilcerová (foto). Na fotografii je au-torka a časť jej prác na výstave v USA.

57slovo morálka zmizlo zo slovní-kov. Napriek vizuálnej atraktívnosti a za-ujímavému námetu Doomtrooper akosinezafungoval a zakapal. Sú aj u nás ľudia(šéfredaktor Fantázie), ktorí si s nádejoukúpili starter set a prehlúpili.Moderné kartové hryMám pocit, že medzi hráčmi modernýchspoločenských hier sa traduje, že kartovéhry sú menejcenné oproti veľkým výprav-ným škatuľovým hrám ako Carcassonne,Osadníci z Katanu, Alhambra, či Portoriko.Je to logický predsudok, pretože kartovéhry neobsahujú milión súčastí, desiatkystrán manuálov a väčšinou netrvajú nie-koľko hodín. To však neznamená, že súzákonite ľahšie, primitívnejšie alebo že sav nich nedá učiť stratégiám.Moderných kartoviek je záplava, podobneako CCG-čiek, ako sa v nej teda oriento-vať? Základom je rozhodnúť sa, aký typhry chcete. Hra môže byť kooperatívna(Sabotér), hráči môžu byť na sebe nezávis-lí (Jambo) alebo si škodia, mlátia sa a za-bíjajú (Citadela). Existujú aj jednoduchékartové party hry, kde je dôležitývysoký počet hráčov a zábavnosť,na úkor premyslenosti a logickos-ti (Strelené kačice, 6 bere!, Blafuj,Švábí šalát). Ja však preferujemnáročnejšie hry, v ktorých musítekombinovať a meniť stratégiukaždé kolo. Medzi takéto hrypatrí u nás dosťúspešná Citade-la, ktorá sa uždočkala aj rozšírenia s názvom Tem-ná země, Bang!, ktorý sa mo-mentálne predáva v exklu-zívnom kovovom balenív tvare nábojnice, ale ajmôj najnovší objav Doby-vatelia vesmíru, na ktoromsom už asi aj závislý. Podľapopisu by sem mali patriť ajKráľovské rošády, tie sú všakskôr založené na náhode, aj keď sivytvoríte stratégiu, ktorá by vás mala do-viesť k víťazstvu, pokojne sa môže stať, žezlyhá.Teraz bližšie k niektorým zaujímavým:V hre Sabotér ste v koži trpaslíkov hľada-júcich poklad respektíve v koži zlého sa-botérskeho trpaslíka, ktorý sa ostatnýmsnaží v misii zabrániť. Postupne hĺbite tu-nel, ktorý vás dovedie k jednej z troch kar-tičiek, kde by mohol byť poklad. Pointa jev tom, že nikto z hráčov nevie kto vlast-ne hru sabotuje a tak sa stáva, že si robiazle hlava-nehlava alebo podľa mravnéhoprincípu pomsty („keď si mi ty zlomil krom-páč, ja ti rozbijem lampičku“). Hrá sa naviac kôl, takže máte ešte šancu aj keď sav predchádzajúcom kole proti vám ostatníspikli. Výhodou tejto hry je, že ju môže hraťaž desať hráčov. Vtedy je to mäso!Švábí šalát je hlavne o postrehu a sústre-denosti. V hre sú štyri druhy zeleniny: kar-fiol, paradajka, paprika a šalát. Hráči od-krývajú karty zo svojho balíčku a správnepomenúvajú zeleninu na obrázku. Správ-ne však nie vždy znamená pravdivo. Akje totiž rovnaká zelenina práve na kope,musí hráč klamať a povedať inú. Taktiežhráč nemôže zopakovať zeleninu, ktorúpovedal hráč pred ním. Ak sa pomýli, be-rie si celú kopu. Na totálne pomýlenie súv hre ešte tzv. tabu karty, ktoré dočasnezakazujú hovoriť niektoré typy zeleniny. Ajkeď alkohol je samozrejme zlý, táto hra jev kombinácii s ním úžasná.Caesar & Cleopatra je hra postavená naboji o vplyv medzi hlavami Ríma a Egypta,samozrejme, o čo iné ako o moc a vplyv.Prostredníctvom agentov sa snažíte na-kloniť si vplyvných rímskych patricijov,rozdelených do piatich skupín: senátori,prétori, kvestori, cenzori a edilovia. Okremagentov sú v hre akčné karty, ktoré vámumožňujú okamžite zasiahnuť.Takže vyberajte uvážlivo, nedajte sa zviesťpeknými škatuľami a pamätajte na to, žekartičky vás môžu sprevádzať kamkoľvek.Chvíľka nudy totiž číha za každým rohom!Robo Špotákvyhrajte modernéspoločenské hry:Aj v tomto čísle Fantázie môžete vyhrať moderné spoločenské hry od Albi. Stačínám do 11. apríla poslať správnu odpoveď na otázku:V akom počte hráčov je možné hrať hru Pandemic?Ak si neviete rady, správnu odpoveď nájdete napríklad na www.albi.sk. Odpoveďspolu s vaším menom a adresou nám pošlite e-mailom na: sutaz@fantazia.sk,alebo poštou na adresu: Fantázia, P. Pázmaňa 3, 927 01 Šaľa.Nezabudnite uviesť aj svoje meno a poštovú adresu.Uzávierka súťaže: 11. 4. 200956 ►►hryspoločenské hrytipfantázieSpace AlertNeobvyklá tímová spoločenská hrao prežitie. Hráči nesúperia medzi sebou,ale s výzvou, ktorú im hra predkladá.Sami si volia obťažnosť tejto výzvy. Akchcú zvládnuť aj tie najťažšie misie,musia pracovať ako dokonale zohraný tím. Hráči sa stávajú posádkou prieskumnejvesmírnej lode skúmajúcej nebezpečné sektory galaxie.Informácie od palubného počítača dostávajú hráči prostredníctvom audio stopy naCD. V prestížnej ankete internetového herného magazínu Hall 9000 v kategórii inova-tívna hra získala 2. miesto.Autor: Vlaada Chvátil Distribútor: Albi (marec 2009) www.albi.sk

58komiks kruhy v obilí

59 komiksrecenzieameričančínského původuGene Luen Yang je pašák! A vůbec ne-vadí, že je další v řadě intelektuály dnestak oslavovaného moderního prouduautobiografických comicsů ze součas-nosti, kterými nás zásobují i naši vyda-vatelé (a že už bylo načase, volám já!).K Modrým pilulkám, Persepolis a Poddekou se tím připojil American BornChinese.Autobiografický je tento příběh sice užspíše jen ve fantazii profesionálníhorecenzenta, nicméně Gene Yang, půvo-dem Číňan, ale narozen v Kalifornii, od-krývá, co znamená cítit se Američanem,ale pro Američany být Číňan. Alespoňtakto by to mohl chápat ten, kdo ví,že tato jeho prvotina byla jako prvnícomics nominována na National BookAwards. Jenže, chachá!, v kategoriimládežnické! beletrie. Protože Yangklame tělem a málo dbá na představydruhých.Jeho dílo je volné, otevřené a vzdušné.Skládá tři linie a krom dvou „realistic-kých“ nás hned ta první vede prasta-rou čínskou bájí o Opičím králi, kteréhovyhodí z večírku bohů, protože je opicea nenosí boty. Poetický, vtipně a hra-vě podaný příběh vzpoury skrze uměníkung-fu, které mu umožní měnit podobya nakopat zadek všem mýtickým by-tostem, ale otázkou je, zda uniknoutsvé podstatě.Ťin Wang je malý chlapec a v americ-ké škole spolu se svým spolužákemWej Čenem čelí nástrahám přátelství.A konečně oblíbený Danny zase svémubratránkovi, noční můře jménem Švej-žužu, který zosobňuje všechny negativ-ní rysy z našich představ o Číňanech.Autor tu obtíže srůstání dvou národů najednom dvorku nevidí přehnaně temně,nerýpe se v detailech a především před-kládá školní příběh hrdinů. Obyčejný,náš, ale přesto nezapomínající na smysla podstatu.V sytě výrazných barvách a „cartoono-vé“ kresbě vypráví milý příběh, kterýse nemusí bát nálepky životní. Plynerychle, baví a ve své „běžnosti“ krysta-lizuje samé kladné emoce a zanechá-vá dobrý pocit, i když svět vidí bezrůžových brýlí. A pak se všechny linieprotnou; někdo bude pointu považovatza příliš rychlou a přitaženou za vlasy.Jenže ve světle čínských příběhů a my-tologické reality je tohle velmi správnéřešení. Alespoň výsledek není sucho-párná intošárna bez kouska fantazie.Milá kniha, říkám vám. Žádná exploze,ale solidně hřejivý útok na vaše srdce.Víc takových, které nedémonizují střetcivilizací a vidí pozitivní východisko jakzde, tak pro lidský život sám. Dobrápráce!Vojtěch ČepelákGene Luen Yang: Američan čínského původu. Pra-ha, BB art 2008, preklad: Petra Andělová, 240 s.comics &manga book 2Jsou to pašáci! Protože každý, kdovlastním nákladem (byť u příležitostiúspěšného COMICS Salónu/Istroconu)vydá 260 stran domácího comicsu, se„zaslouží o stát“. A originalita sborní-ku se cení: polovina v západním stylua polovinu manga-like včetně čtenízprava doleva. Již podruhé pořadateléCOMICS Salónu sebrali vítěze soutěží,přidali tři literární fantastické povídkya nově požádali o příspěvky již ozkou-šené pardály.Dan Černý dodal stripy svého už kul-tovního plže Šneka, který vždy jistízábavu. A brutalitku O dobrém vodníko-vi, krátkou, údernou, vtipnou a – jakjinak – černou. Další profesionál je JánLastomírsky a jeho moderní Rychléšípy. A do třetice kmxbstrd. Ano, Komix-bastard, legenda slovenského comic-sového undergroundu se světovoukvalitou! Jeho Úžasný Fantasy mangelje opět trademarkově dokonalá třas-kavina ultracynismu, zábavné brutalitya skvělých hlášek. Střízliví hippie elfovéa Temná holka bez chyby. Tahle post-punková variace na Pána prstenů mágrády, příběh a neskutečně baví. Prav-da, všechna tato díla sice už někdevyšla, ale proč ne.Bohužel nikde se nedovíme, v jaké ka-tegorii které dílo zvítězilo, ale alespoň,že žánrový a tematický záběr je široký.Profesionální cyberpunková adapta-ce v hyperrealistické malbě Zvláštnaponuka. Klasický horor se stylově ře-zanou kresbou Loutka v rukou obsese.Leopardia žena – mytologie silná v pří-běhu i formě. Romantické východnípříběhy na pokračování (Nádej, Andro-id Eyes) i příběhy s posláním (Amewa-rashi, Vyznanie). Cute humor (Jedendeň). Staré cyberpunkové hříchy ex-pořadatele CS Martina Plška (Losers).Jistě, zhruba polovina příběhů ještěpotřebuje vykreslit a polovina scénářůmíří do sféry fanfikce, ale pokud nebu-dou čteny a vydávány, nikdy nevyros-tou. Věcí na pokračování je naštěstíméně a profesionalita vzrůstá. To platíi pro povídky: Až na zvláštní konecpříjemně humorný Dračí biznis vede.A O rytierovi je slušný, klasický posta-pokalyptický příběh. Vložené články odčisté informace už přešly i k analýze.Takže natvrdo:Kdo je součástí fantastické komunitys comicsovými prvky, pro něj je koupěstejně povinnost. Zcela vážně, bez vásto nejde!Vojtěch ČepelákRůzní autoři: Comics & Manga Book 2. Bratislava,OZ AnimeCrew 2008, 260 s.

60z krajiny Oz zabrúsila v booku Ztracené dívky (Argo, 2008, recen-zia v tomto čísle) aj do sféry secesnej komiksovej pornografie.V českom preklade sa objavil aj Moorov čistý pestrofarebný ma-instream WildC.A.T.S.: Návrat domů (BB/Art Komiks, 2007), aleani ten v podstate nevybieha z jeho tradičnej línie. Všetky autoro-ve postavy majú niečo spoločné. Zväčša sú vydedencami nepo-chopenými okolím či rovno celou dobou. Ťažko povedať, koľko dopísania Moore projektuje z vlastného života, každý autor tak robívo väčšej či menšej miere. Moore vyplavuje na povrch také veci,že v kombinácii s vizážou a vegetariánstvom, by bolo na miestepochybovať o jeho duševnom zdraví. Keď písal slávny grafický ro-mán Z pekla (BB/Art Komiks, 2003), zohnal si vraj všetky dostup-né knihy o Jackovi Rozparovačovi. Tým sa nemyslí, že zašiel do an-tikvariátu na rohu ulice a vzal, čo mu prišlo pod ruku. V Moorovomponímaní to znamená rešerše desiatok kníh a úplné ponorenie dotémy. Keď by mu prišili na nejakú vraždu, ktorú spáchal cvične pripríprave scenára, asi by to ani nebolo veľmi prekvapivé.Potešiteľné je, že svoj pochmúrny pohľad na svet neodkladá aniv už spomínanom mainstreame. WildC.A.T.S.: Návrat domů pre-kračuje hranice jednorázového čítania a pôvodne naleštenémutímu z portfólia Jima Lee pridáva Moore zopár mastných fľakov nakostýmoch. Vydieranie, vraždy či nová členka týmu Manchester –maniakálny mix stroja a ženy, pričom to prvé prevažuje – nepatríveľmi do sveta, v ktorom tí dobrí vždy tých druhých len zbijú, abysa v ďalšom zošite mohli vrátiť.Skrátka, nech už Alan Moore dostane do rúk klasické postavy ale-bo má príležitosť nalinajkovať si vlastné figúry, nebude to nič tra-dičné. Vlastne, je treba mať sa pred jeho dielami na pozore. Čakaliby ste trebárs od týmu hrdinov viktoriánskych románov ultrabru-tálny homosexuálny análny sex? V druhej Lige výjimečných (BB/Art Komiks a Crew, 2004) je aj to možné.Moore medzi mainstreamom a kultomSkôr než si čudáckeho Angličana zaškatuľkujete ako majstra diels presahom, o ktoré by radoví hltači komiksov nikdy ani nezakopli,je treba si uvedomiť, že Moore vždy stál na rozcestí komiksovéhopopu a náročnejších diel pre dospelých. Jasné, aj ten mainstreamsi prispôsobí na svoj obraz, ale je trochu poznačený kompromis-mi. Ak by Moore sám vymyslel Batmana, možno by ho v slávnompríbehu Kameňák, ktorý vyšiel na pokračovanie v úvodnom roč-níku prvej edície českého magazínu Crew, nenechal na konci žiť.Chvíľu písal aj marvelovského hrdinu Captain Britain, ale v man-tineloch veľkého vydavateľstva dlho nevydržal. Paradoxne slávnykomiks Watchmen – Strážci (BB/Art Komiks a Crew, 2005) pôvod-ne vznikal ako súčasť projektu na oprášenie zabudnutejkomiks tri tváre pána alanaAk by ste ho stretli na ulici, jedosť možné, že by sa dostavilnutkavý pocit nasypať mu zahrsť centov, prípadne prejsť nadruhú stranu a strašiť nímpotomstvo. Dá sa predpokladať,že ak máte deti, nepatríte kukomiksovým fanatikom, ktorí bytohto pána tajne sledovalia odložili by si na pamiatkučokoľvek, čo odhodil. Servítku,ktorou si leštil úrodu prsteňov narukách, či hrebeň zlomený jehonezdolnou bradou. Tieto relikvietotiž majú pre zasvätenýchobrovskú hodnotu. Volá sa AlanMoore a ani jeden rebríčeknajlepších komiksov sanezaobíde bez jeho diel.Alan Moore čudnýVraždiaci maniak s možnými väzbami naanglickú kráľovskú rodinu, dievča z det-skej knihy, smutný vedec v koži rastlin-ného monštra, vízia neľútostnej pravicouovládanej Británie, príbeh o superhrdi-noch v reálnom svet alebo geniálny chla-pec na najlepšej ceste vymazať Zem zo sl-nečnej sústavy.Rôznorodá skupina postáv Moorovýchpríbehov sa pohybuje najčastejšie v tem-nejších žánrových vodách, no dostanú sai do iných výbehov. Malý vynálezca JackB. Quick je skôr sitcomové sci-fi a Dorotkaalan mooretri tváre pána alana►►61

61 komikstri tváre pána alanasérie pestrofarebných hrdinovMighty Crusaders.Americké obdobie začal písaním druhora-dej série Vertiga o vedcovi Alecovi Hollan-dovi premenenom na rastlinné monštrum.Moore si projekt Swamp Thing upravil pod-ľa svojho obrazu, zameral sa viac na eko-lógiu a rôzne spoločenské otázky, pričompo prvýkrát uviedol do života slávnehomága Johna Constantina. Pre materskévydavateľstvo Vertiga, DC urobil aj dvoj-dielny príbeh Whatever Happened to theMan of Tomorrow?, ktorým pomohol uzav-rieť jednu kapitolu v živote Supermana.V nikdy nerealizovanom scenári Twilightof the Superheroes inšpirovanom operouRicharda Wagnera Súmrak bohov, chcelpopísať finálnu vojnu superhrdinov vyda-vateľstva DC kdesi v ďalekej budúcnosti.Komiks napokon nevznikol, ale o niekoľkorokov neskôr sa objavil nápadne podob-ný projekt Království tvé (BB/Art Komiks,2006).Mimo veľké vydavateľstvá má Moore nakonte viacero menších nezávislých pro-jektov, pričom najvýraznejšia je zrejmeúčasť na zborníku AARGH, ktorý vydal naprotest proti antihomosexuálnej legislatí-ve vo vlastnom vydavateľstve Mad LovePublishing.Nasledoval návrat do mainstreamu, kon-krétne do vydavateľstva Image, ktoré jeesenciou kresleného popu deväťdesiatychrokov, ale aj to ho po čase omrzelo a tak sizaložil ďalšiu vlastnú značku – America´sBest Comics (ABC). Najznámejším dielomspod hlavičky ABC je Liga výnimočných,kompilácia hrdinov z viktoriánskych romá-nov, v ktorej sú mimo príbehu samotné-ho stovky odkazov na klasické diela nie-len anglickej literatúry. Superhrdina TomStrong je rovnako návratom do minulostia odkazuje k naivným hrdinom z dvadsia-tych a tridsiatych rokov minulého storočia.Aj u nás známy TOP 10 je klasickým poli-cajným seriálom, ktorý sa však odohrávav meste, kde má každý nejaké nadľudskéschopnosti a sily na oboch stranách záko-na sú vyrovnané.Šírka Moorovho záberu je obdivuhodnáa v podstate nejestvuje žáner komiksu,ktorému by sa ešte nevenoval. Jediné, čotak trochu narúša jeho auru sú časté kon-flikty so šéfmi veľkých vydavateľstiev, kto-rým sa nie vždy páči, že ten svojský hipíkmá pri písaní voľnú ruku. Ale to najhoršieešte len má prísť – Hollywood.Alan Moore smutnýV dobe, keď každý čo i len trochu slávnejšíkomiks naťahuje stránky po filmovej adap-tácii nezostal ani Moore ušetrený nájazduhollywoodskych producentov. A nedopa-dlo to dobre, ba dala by sa položiť otázka– čím začať, zlým alebo zlým? Prím medziadaptáciami jeho komiksov hrá Liga výni-močných (2003), ktorá pod režisérskymvedením Stephena Norringtona (Blade!)zmutovala do nudnej farebnej omaľován-ky. Možno niektoré schizofrenické scényDr. Jekylla majú svoj pôvab, ale celok jenatoľko zle nakrútený a zostrihaný, žeznechutil nielen fanúšikov predlohy, ale ajtých ľudí, ktorí chodia do kina na všetkoamerické. Mimochodom, Sean Connery vofilme stvárnil slávneho dobrodruha AlanaQuatermaina a bol to v konečnom dôsled-ku pre neho taký zlý zážitok, že dal po Ligevýnimočných zbohom striebornému plát-nu. Nebola to dôstojná rozlúčka.O niečo bližšie k aspoň priemernému fil-mu má adaptácia (2001) komiksu Z pek-la. Ale vtesnať atmosféru šesťstostrano-vého grafického románu, kde je možnévyšetriť si kapitolu len na sprievodcu podobovom Londýne, sa nedá. Johnny Deppv hlavnej úlohe filmu trochu pomáha, alestále to nie je ono.O triedu lepšie si viedol chránenec súro-dencov Wachovských (Matrix) James Mc-Teigue pri sfilmovaní (2005) dystopickéhopríbehu V jako Vendeta (BB/Art Komiks,2005). Bezútešná atmosféra, nezmene-né myšlienkové posolstvo a vôbec sluš-ná réžia robia z tejto Moorovky asi najlep-ší z doteraz uvedených filmov podľa jehopredlohy.Aj tak však scenárista zanevrel na Holly-wood, ktorý mu teraz vrazil ďalšiu ozdobnúdýku do chrbta. Ťahanice okolo najnovšie-ho prevodu jeho komiksu do filmovej po-doby by znechutili aj Dalajlámu, reč je o fil-me Watchmen, ktorého preview nájdetena príslušnom mieste.Imrich Rešeta ml.60 ►►ztracenédívkyVždy, keď sa vydavateľ a šéfredaktorFantázie roztatária, rozdivejú, odviažu,odtrhnú, začnú spriadať veľké a chválaBohu, nikdy nezrealizovateľné plány. Touž vieme, že redakčná porada skončilaa dekujeme sa ta het. Jednak ich noto-ricky dobre poznáme, oboch, aj tie plány,jednak máme strach, že by mohli prejsťod slov k činom a požiadať nás o spo-luprácu. A keďže nikomu z nás sa robiťfigurantov v porne nechce, nedávame imani len šancu spýtať sa. O tom snívajú,sviniari úchylní, vychádzajúc z poznania,že hádam každému nášmu čitateľovi užv stánku namiesto cudnej Fantázie po-núkli necudný hardocore porno plátokFantastic, opíjajú sa tí dvaja plánmi naspoločné číslo. Fantázia vs. Fantastic, na-široko rozkročená princezná Leia odetálen vo vrkočoch na obálke a vo vnút-ri Peklo. Striedajú sa na nej, Han Soloa Yoda, aj Chewbaca sa pridá, aj LukeSkywalker a keďže nepoznajú mieru,ďalšie fotky už si predstavujú celkom bezrozmyslu a zábran. Siedma z deviatich,Janewayová, Buffy s Willow v tandeme,R2 D2 a E.T., no hnus.A teraz tu máme na recenzovanie komiksAlana Moora Ztracené dívky a ja pre-mýšľam, že naša vedúca dvojka sa tohoporna vo Fantázii predsa len dočkala.Hanba. Nebudú ale sami, čo im bizarnésexuálne fantázie nedávajú spať, mužkomiksová legenda Alan Moore to mázjavne veľmi podobné. Len si namiestoprinceznej Lei a Yodu predstavuje Alen-ku spoza zrkadla, Wendy z Petra Panaa Dorotku z krajiny Oz. Moore je ale narozdiel od Aľakšu a Malíčka muž činu, taksi k svojim predstavám našiel výtvarníč-ku Melindu Gebbieovú a spoločne sapustili do diela, ktoré v dejinách komiksua vlastne aj v dejinách porna nemá obdo-by. Vraj sa počas tvorby zblížili natoľko, žeuž spolu zostali. Kto si v Ztracených dív-kách čo len polistuje, toho to nemôže pre-kvapiť. Nebol by to ale Moore, ak by jehoporno nebolo porno s presahom. K psy-choanalýze, s ktorou sa vŕta v literárnychpredlohách, odhaľujúc akoby pozadieich vzniku v príbehu Ztracených dívek.Alenka, Wendy a Dorotka sa zídu už akoveľké slečny, panie, priam ženy v penzió-ne a hotujú sa spomínať, ako to vlastnebolo za zrkadlom, čo zač bol ten PeterPan a aké polohy sa preferujú v krajineza dúhou. To všetko nádherne výtvarnespracované, parafrázujúc výtvarné štýlyzačiatku dvadsiateho storočia v komikso-vej kresbe. Takmer všetky, dominujú fau-vizmus, postimpresionizmus a štýly spätés rakúskou secesiou. Alebo, ak chcetekonkrétne, nechýba Klimt, ten len vo veľ-mi jemných náznakoch, aj Gauguin, zatoMucha je identifikovateľný veľmi ľahko,rovnako Toulouse-Lautrec a Schiele úplnenajviac, ten akoby si z oka vypadol. Komutie mená nič nevravia, pre toho Ztracenédívky zostanú len bizarným pornom.Vychutnať si Alana Moora vždy znamena-lo disponovať akým takým kultúrno-spo-ločenským prehľadom, byť zbehlý, aspoňtroška v literatúre a tak, v Ztracených dív-kách však akoby zašiel priďaleko, príbehsa rozpadá a hrozí riziko, že nepripravenýčitateľ sa v tom všetkom stratí. Z druhejstrany: zase tu máme komiks, ktorý ažestrádnym spôsobom predvádza, akí am-biciózni dokážu jeho tvorcovia byť.Henrich KráľAlan Moore, Melinda Gebbieová: Ztracené dívky(orig.: Lost Girls). Praha, Argo 2008, preklad: ViktorJaniš, 326 s.

62Tmavej technológie (Black Technology) a využitia umelej inteligen-cie. Jeho výsledkom sú napríklad už zmieňované obrovské obrne-né roboty (Arm Slaves) alebo nedostihnuteľná ponorka Toy Box(Tuatha De Danaan – TDD-1). Za pôvodom Tmavej technológiesa ukrývajú Utajení (Whispered), zvláštni ľudia s vrodenými ve-domosťami ďaleko presahujúcimi dnešnú úroveň poznania a soschopnosťou telepatického kontaktu. Niečo takéto môže samo-zrejme zmeniť vojenskú rovnováhu na planéte, a tak sa stali Uta-jení prirodzene terčom mnohých teroristov a snáh o zneužitie.Ochranou Utajených bola (medzi iným) poverená tajná anti-tero-ristická organizácia Mithril, ktorá má obrovské skúsenosti v bojis terorizmom a vynikajúce vybavenie (napríklad už spomínaná po-norka Toy Box a obrnené roboty). Mithrilu bola zverená aj ochranamladej japonskej stredoškoláčky Kaname.Chidori Kaname, jedna z dvojice hlavných postáv seriálu, je krás-na, úspešná, obdivovaná a jej jediným problémom sa sprvu zdábyť iba to, ako odohnať dotieravých ctiteľov. Niečo také sa v správ-nom anime nemôže dobre skončiť – Kaname, hoci to ešte samanetuší, patrí medzi Utajených a ako taká je v ohrození. Okrem tohonechápe, prečo ju všade neustále prenasleduje ten čudný novýspolužiak, paramilitaristický maniak menom Sousuke Sagara,ktorý pri každom náznaku domnelého nebezpečenstva vyťahujepištoľ a pokúša sa chrániť Kaname. I keby to bolo za cenu vtrh-nutia do dámskej šatne, plnej polooblečených a adekvátne tomurozzúrených stredoškoláčok. A vy už správne hádate, že Sousuke,druhá z dvojice hlavných postáv série, má vlastne všetko to pa-nikárenie a ohrozovanie spolužiakov v náplni práce, pretože je tov skutočnosti iba člen Mithrilu, pracujúci v utajení. Ako to už býva,vznikne tak celý rad zábavných nedorozumení a humorných situá-cií, napríklad keď sa v Sousukeho podozrení ocitne učiteľka, a onzareaguje tak, ako mu to káže výcvik na boj s teroristami.Ak by ste však čakali iba ľahké zábavné anime z prostredia stred-nej školy, postavené na kontraste povinností tajného agenta soživotom japonského študenta, ste na omyle. Dej seriálu sa po-stupne stáva stále pochmúrnejším a pochmúrnejším. Nebezpe-čenstvo, ktoré hrozí Kaname zo strany Sovietov a teroristu Gau-rona, je až nepríjemne reálne. V priebehu deja Kaname unesúa hoci ju Sousuke dokáže včas zachrániť, nebezpečenstvo ne-skončilo, naopak, udrie tam, kde to nikto nečakal. A tak nie jenúdza o boje a akčné scény a hlavný zloduch má tiež tú nepríjem-nú vlastnosť mnohých seriálových zloduchov, že proste odmie-ta zomrieť. No, čo sa dá robiť, mladý Sousuke a jeho kolegoviaa priatelia z Mithrilu (za všetkých budem menovať len mladuč-kú a svojráznu kapitánku Toy Box, Testarossu) musia dokázať, žemajú na vec skrátka iný názor.Vydarená kombinácia mecha anime a komediálneho shoujo,kde je postarané o zábavu i o napätie, zožala vo svete zaslúženýúspech. Seriál sa už roky spolu so svojím pokračovaním Full MetalPanic? Fumoffu pravidelne vyskytuje v rebríčkoch najobľúbenej-ších anime. Nie nadarmo si popularita noviel japonského autoraShojiho Gatoh a z nich odvodeného seriálu vyžiadala okrem adap-tácie na mangu aj dve pokračovania, a to už spomínané komedi-álne ladené Full Metal Panic? Fumoffu (2003) a Full Metal Panic!The Second Raid (2005), v ktorom sa znovu príbeh vracia k svo-jím temnejším stránkam.LiaMožno patríte medzi ľudí,ktorým pri pohľade na obrovskéhumanoidné roboty v japonskýchanime začne zaľúbene tĺcť srdce,na poličke sa u vás svorne tlačiafigúrky robotických brnení a akuž niečo sledujete na obrazovke,nesmú chýbať akčné scény.Alebo možno patríte medzi ľudí,čo dajú naopak prednosťbláznivej komédii či shoujoromantike. Vo všetkých týchtoprípadoch je Full Metal Panic! topravé orechové – je to totižzábavný mix napätia a humoru,mecha-anime a stredoškolskejromantiky, akčných scéna svojráznych hrdinov. To všetkozručne namiešané tvorcamia servírované spolu s peknougrafikou a dobrou hudbou. Lentak ľahko sa od nehoneodtrhnete.O čo vlastne vo Full Metal Panic! ide?Predstavte si paralelný svet, v ktorom bolMichail Gorbačov zavraždený, perestroj-ka zmarená a studená vojna sa ešte stálevedie. Čína sa rozdelila na dva štáty a So-vieti úspešne ovládli Afganistan. V tomtosvete sa na rozdiel od toho nášho odo-hral obrovský pokrok v oblasti takzvanejmanganimefullmetalpanicpredstavujeme

63 manganimenovinkyPriaznivcov Samuela L. Jacksona a kreslenej mini TV – sérieAfro Samurai určite poteší správa, že svojský hrdina s afromnepodliehajúcim zemskej príťažlivosti a s páskou, označujú-cou ho ako bojovníka No. 1 sa po tom, ako vykúpal zopár de-dín v krvi a pomstil smrť svojho otca, nechystá na odpočinok,naopak, v novej anime sérii Afro Samurai Resurrection zažijeďalší očistný krvavý kúpeľ. Tentoraz ho prenasleduje nádher-ná a smrteľne nebezpečná žena z jeho minulosti, ktorá sa hochystá naučiť lekciu o tom, že za násilie sa platí. O hudbu sapostaral RZA, hlavného hrdinu nahovoril už spomínaný SamuelL. Jackson, hlas ženskej hrdinky dodala Lucy Liu. Prichystaj-me sa teda znovu na poriadnu dávku krvi, hiphopu a bojovejchoreografie.•••Populárne anime xxxHOLIC na motívy mangy od známej man-gaka skupiny CLAMP (u nás preslávenej napríklad seriálomX/1999) sa dočkalo ďalšieho pokračovania v podobe OVA(anime, ktorá vychádza priamo na DVD) s názvom xxxHOLiCShunmuki. Sebecká čarodejnica Yuuko a jej nedobrovoľný za-mestnanec, stredoškolák Watanuki sa tak môžu tešiť na ďal-šie paranormálne a strašidelné príhody, ktoré by mali súvisieťs novým OVA k ďalšiemu CLAMP-ovskému seriálu Tsubasa: Re-servoir Chronicle (s názvom Tsubasa Shunraiki).Ak sa pri vás na ulici pristaví pôvabnéneznáme dievča a vy ju džentlmenskyponúknete svojou miskou ramenu, môžesa to skončiť aj odseknutou rukou (va-šou, samozrejme) a z dotyčnej neznámejsa vykľuje nadprirodzená bytosť. Presneto sa stalo aj hrdinovi Kurokami The Ani-mation, animovanej adaptácie manhwyBlack God. Roztomilá Kuro dokáže tútodrobnú zdravotnú patáliu vydesenémumládencovi vyliečiť, avšak dôsledky naseba nenechajú dlho čakať: nielenžemusia zostať spolu, ešte ich aj prenasle-duje celý gang nadprirodzených záporá-kov aj s ich ľudskými spojencami. MladýKeita okrem toho musí vypátrať príčinusmrti svojej matky a zistiť, kto je za sna-hami o zničenie existenčnej rovnováhyZeme.•••Štvrtá séria Maria-sama ga Miteru násopäť zavedie za brány súkromnej diev-čenskej školy Lillian Academy. Ako pripredošlých sériách aj tentokrát sa príbehzaoberá životom hlavnej hrdinky – prváč-ky Fukuzawa Yumi, ako aj študentskouradou. Žánrovo sa toto anime zaraďujek shoujo ai (vzťah medzi dievčatami), dô-raz sa teda kladie skôr na vzťahy medzijednotlivými postavami ako na akciu.•••V komediálnom kútiku nájdeme Heta-lia: Axis Powers. Dej je situovaný do ob-dobia medzi dvoma svetovými vojnamia my môžeme sledovať stret rozdielnychkultúr v podaní troch hlavných hrdinov:Taliana, Nemca a Japonca.•••Anime spracovania sa dočkal ďalší ro-mán od Nahoko Uehashi (Seirei no Mo-ribito). Ide o sériu: Kemono no SoushaErin. Vo fantasy svete sa stretávames dievčaťom, ktoré dokáže ovládať nie-len zvieratá ale aj drakov. Erin vychová-va včelár a sama v horách stretáva kráľazvierat. Rozhodne sa, že sa stane vege-tariánkou a osud kráľovstva, ktoré sazmieta vo vojne, je len v jej rukách.•••Tohtoročná zimná sezóna sa zdá trochuslabšia, ale aspoň sa môžeme tešiť nato, čo pekné nám okrem kvitnutia čereš-ní prinesie jar. Okrem spracovania zná-mej hry Sengoku Basara sa môžeme te-šiť predovšetkým na druhú sériu anime:Fullmetal Alchemist. Podľa informáciibude príbeh sledovať pôvodnú mangapredlohu. Tým ako nadviaže na pôvodnúsériu sa necháme prekvapiť.Lia & Miyumanga zima 2009

64manganime predstavujemeTakeshi Obata sa narodilv prefektúre Niigata (ostrovHonshū), 11. februára 1969. Voveku 16 rokov publikoval svojuprvú krátku mangu: 500 Konenno Kaiwa, za ktorú vyhral cenuTezuka Shō. Túto súťažvyhlasuje vydavateľstvoShueisha, pod ktoré spadájeden z najstarších mangamagazínov Weekly ShounenJump (vychádza od roku 1968s približne 2,7 miliónmičitateľov). Z názvu môžemezistiť 2 veci: ide o týždenníka obsahovo je zameraný nachlapcov vo veku 14 – 18 rokov.Okrem Takeshiho Obatu v ňompublikujú aj MasashiKishimoto (Naruro), Tite Kubo(Bleach), Eechiro Oda (OnePiece) alebo Katsura Hoshino(D.Gray-man).V rovnakom časopise začal Takeshi Oba-ta tvoriť aj svoju prvú dlhšiu sériu CyborgJii-chan G, a to 4 roky po svojom debute,keď mal len 20 rokov. Mangu ukončil poštyroch zväzkoch a išlo o jednu z málamáng, kde bol popri kresbe aj autorompríbehu. Svoju neskoršiu kariéru zalo-žil skôr na chara-designe (návrh a de-sign postáv pre anime a počítačové hry)a spolupráci s inými mangaka, prevažneautormi príbehu.Neskôr pracoval na niekoľkých, vo sve-te nie príliš známych mangách, až kýmv roku 1995 nezačal prácu na prvejúspešnejšej sérii. Išlo o Karakuri Zo-ushi Ayatsuri Sakon (Bábkový majsterSakon), príbeh mal na svedomí SharakuMaro.Ayatsuri Sakon je štvorzväzková hororo-vá manga, pozostávajúca z niekoľkýchsamostatných príbehov. Tachibana Sa-kon nasleduje tradíciu bábkarskéhomajstra rodiny Bunraku. Spolu so staroubábkou Ukonom chodí z festivalu na fes-tival, aby zabával ľudí svojim bruchomlu-veckým a bábkarským umením. Popritom sa dostáva do situácií, kde uplatňujesvoje analytické myslenie a pozorovacieschopnosti. Na riešenie prípadov využí-va aj bábku Ukon. Tá v jeho rukách ožívaa sama sa podieľa na riešení prípadov.Príbehy sú síce v štýle: „sme zatvorenív dome bez možnosti odchodu a jedenz nás je vrah“, ale štýl rozprávania ako ajsamotné spôsoby vrážd z nich robia zau-jímavý čitateľský zážitok.V roku 1999 sa manga dočkala anime spracovania v podobe26 dielnej televíznej série.Po Karakuri Zoushi Ayatsuri Sakon nasledoval ešte väčšíúspech so športovou mangou Hikaru no Go. Autorkou príbehubola Hotta Yumi.Šiestak Hikaru Shindou dostal od rodičov červenú – žiadnevreckové, pokiaľ si nezlepší prospech. Keďže do učenia sa muveľmi nechce, hľadá iné riešenie. Rozhodne sa preto, že pre-hrabe povalu starého otca s úmyslom predať čokoľvek cenné,na čo narazí. Nájdenie starej dosky na hranie Go zmení jehoživot od základov. Prebudí totiž ducha, ktorý v nej bol skrytý –starého majstra v tejto hre menom Sai. Sai zomrel veľmi dáv-no, ale jeho túžba hrať mu bráni opustiť svet živých. Hikaru jejediný, kto ho vidí a počuje a duch ho presvedčí, aby mu umož-nil opäť hrať. Spôsob je veľmi jednoduchý: Sai bude hovoriť,kam má Hikaru položiť kamene, ale pre všetkých bude hráčomHikaru.Go je stará čínska hra. Hrá sa zvyčajne na drevenej doske – go-ban. Pole je čiarami rozdelené na 19x19 políčok. Úlohou hrá-čov (biely a čierny) je klásť svoje kamene na priesek čiar a za-brať čo najviac územia pod svoju kontrolu.Hikaru považuje túto hru za nezáživnú a radšej by svoj čas trávils kamarátmi. Postupne však aj on prepadá jej čaru a rozhodnesa hrať a neskôr aj sám vstúpiť medzi profesionálnych hráčovGo. Stretáva nielen nových priateľov, ale aj rivala v podobe ná-dejného talentu – Akira Toyu.Predstavme si, že by sme začali čítať príbeh napríklad o tom,ako niekto hrá šach. Všetky súboje by boli presne popísane, vy-svetlené ťahy a stratégie hráčov. Niečo, čo sa zdá pre bežnéhočitateľa nudné. Celý príbeh je ale podaný takým spôsobom, ževás vtiahne do seba a prinúti vás čítať ďalej a ďalej. Nesledu-jeme len hru samotnú, ale aj cestu hlavného hrdinu za svojimsnom. Môžeme sledovať jeho okolie, príbehy priateľov, večné-ho rivala a predovšetkým vzťah Hikaru a Saia.Hoci bola manga a neskôr aj anime Hikaru no Go zatienenéďalšou autorovou prácou, považujem ju za jednu z najlepšíchmáng, a to nielen príbehovo, ale predovšetkým výborným gra-fickým spracovaním.Skutočným hitom sa stal aj v našich končinách dobre známy:Death Note. Záporná postava v hlavnej úlohe a očistenie svetav podobe vraždenia vinných aj nevinných bola voľba, ktorá stá-la na začiatku teraz už kultového diela.Boh smrti Ryuk sa nudí, a preto na zem zhodí svoj Death Note(zápisník smrti) spolu s inštrukciami na jeho použitie. Ten, kohomeno bude do zápisníka zapísané, zomrie. Bez udania spôso-bu smrti obeť zomrie na infarkt.Light Yagami je najlepším študentom v Japonsku a tiež sa nudí.Podľa neho je svet zhnitý a potreboval by radikálnu zmenu. Naškolskom dvore nájde záhadný zápisník a rozhodne sa využiťjeho možnosti, aby vytvoril nový svet. Taký, kde nebude zlo anikriminalita. Svet, ktorého bohom sa stane on.takeshi obata►►65Death note

65ho, aby spolupracovali na vlastnej man-ge a pokúsili sa stať sa profesionálnymimangaka.Bakuman hovorí o tejto profesii bezakýchkoľvek prikrášlení, poukazuje najej temné zákutia a na to, že celá tátoprofesia je hazardom. Postupne námukazuje, čo všetko sa deje predtým,než si už hotovú kapitolu prečítamev časopise.Práce Takeshi Obatu patria k najlepšiehodnoteným mangám a má to aj svoj dô-vod. Okrem peknej kresby sa vyznačujeaj veľmi dobrým vizuálnym prevedenímpríbehu. Jeho meno na obálke mangy jezárukou úspechu a pocitu, že ste svojepeniaze nevyhodili von oknom.Martina BelákovámanganimepredstavujemePrudký nárast úmrtí zločincov na infarkt neostane bezpovšimnutia a medzi ľuďmi a na internete začnú kolovať infor-mácie o Kirovi – vrahovi zločincov (japonská výslovnosť slovaKiller – zabijak). Ľudia sa rozdelia na dve skupiny. Jedna skupi-na Kiru a jeho konanie podporuje ako akt dobra a trestanie zla.Druhá zastáva názor, že zabíjanie bez súdu je tiež zločin a Kiraby mal byť potrestaný.Polícia toto konanie tiež neschvaľuje a Interpol zostaví špeciálnytím na odhalenie vraha a jeho zneškodnenie. Hlavou vyšetrovaniasa stane L – detektív bez mena a tváre. Inteligenciou vôbec ne-zaostáva za Lightom a veľmi rýchlo sa dostane aj na stopu jehodruhého ja. Začína sa boj o to kto z koho. Odhalí L Kirovu skutoč-nú identitu, alebo sa aj jeho meno objaví v zápisníku smrti?Death Note sa stal takmer okamžite obľúbený na celom sveterovnako ako jeho hlavní predstavitelia – charizmatický Light Ya-gami, ktorý mal krásny sen, ale spôsob naplnenia nebol práveideálny. Oproti nemu stojí čudácky L s večnými kruhmi pod oča-mi, niečím sladkým v ruke a bosými nohami. Hlavnú trojicu do-pĺňa druhá vlastníčka zápisníku smrti, veľmi naivný idol, MisaAmane, ktorá verí v Kirovu predstavu ideálneho sveta.Celý príbeh je postavený na myšlienke jednotlivca, rozhodnuté-ho zobrať spravodlivosť do vlastných rúk bez absolútneho ohľa-du nielen na svet, okolie, ale aj najbližších. Človek hrajúci sa naboha a ochotný obetovať každého, kto by mu stál v ceste.Krátko po ukončení mangy sa do vysielania dostala 37-dielnaanime verzia a niekoľko hraných filmov: Death Note – The FirstName (Krstné meno), Death Note – The Last Name (Priezvisko)a L: Change the world (Zmeniť svet). Na hranej verzii pracuje ajamerická spoločnosť Vertigo Entertainment.Spolupráca Takeshiho Obatu a Tsugumi Ohbatu (príbeh DeathNote) sa ukázala ako veľmi úspešná. Momentálne pracujú naďalšom spoločnom projekte: Bakuman.Pojem Bakuman vznikol spojením slov Bakuchi (hazardova-nie) a Manga. Hlavným hrdinom je stredoškolák MoritakaMashiro, víťaz niekoľkých detských umeleckých súťaží. Pre-miant triedy Akito Takagi si všimne jeho kresby a presvedčí64 ►► Ayatsuri sakonDeath note

66Jeff VanderMeer: Co máš na beletriinejraději? – psát ji, číst ji nebo jakkolijinak si chceš vyložit tuhle otázku.Steph Swainstonová: Nejraději mámkvalitu; skvělý literární styl mě nadchnevíc než cokoli jiného. Někdy jsem takrozechvělá jako bych stála na špičcevysokého útesu a pohledem klouzaladolů do hlubin nebo jako bych měla tenpodivný pocit, jenž se dostaví, když seve vozíku horské dráhy šplháte nahoruvstříc nejrychlejšímu sestupu. Milujupsaní a čtení beletrie. Pro mě je litera-tura nejvyšší formou umění a byla jsemšokována při zjištění, jak málo žánro-vých spisovatelů se mnou souhlasí.Beletrie je druh nahlížení na svět, způ-sob, jak o něm přemýšlet, jak mu lépeporozumět. Samuel Johnson řekl: „Po-sláním psaní je umožnit čtenářům lépesi užít života nebo ho snadněji snášet“.To je nesmysl. Posláním psaní je umož-nit autorům lépe si užít životanovodobý svět►►66Steph Swainstonová je od vydání románu Roknaší války, úvodního svazku Hradebních mýtů,ostře sledována jako autorka jedinečné a odvážnébeletrie, která se jen náhodou odehráváv sekundárním světě – ačkoli autorka, jak samapřiznává níže, vidí jeho stvoření spíše jako reflexina naši realitu. Hlavními postavami jsou zderozpolcený a fascinující Jant, jenž dokáže létat,a válka proti obřímu Hmyzu. Poslední, třetísvazek série vyšel na počátku rokuu nakladatelství Laser-books. Sám jsem autoremnekonveční fantastiky, a tak mi přišlo zajímavéSwainstonovou vyzpovídat, naše e-mailovékorespondence nakonec vyústila v následujícírozhovor. Mohl bych snadno pokračovat vevyptávání, ale každé zábavě musí být někdykonec.literatúra rozhovor

67nebo ho snadněji snášet. Oni musí psát. Kdyby to ne-dělali, zbláznili by se.JVM:To nás ovšem přivádí k otázce, jestli se do jisté mírynemusíš přizpůsobovat čtenářům, myslím tím, zda autor ne-musí při vyprávění poskytovat čtenářům dostatek prostoruna to, aby s ním a jeho dílem navázali určitý dialog?StSw: Ano. Je to taková rovnováha, kterou se soustavně sna-žím dolaďovat. Ale myslím si, že někteří spisovatelé, přede-vším v oblasti SF, si se čtenáři lámou hlavu až moc – což vedek všemožným problémům: nevyrovnané próze, zjednodušo-vání nebo tvůrčímu bloku. Nikdy se nedopustím toho, že bychpodcenila čtenářskou inteligenci a vždycky jim umožním, abysi o postavách a situacích, které se v románech vyskytují,udělali vlastní názor.Spisovatel netuší, co je čtenář zač, ani co se mu honí hlavou.Můžu jenom doufat, že můj vkus vyhovuje vkusu čtenářů –a že existuje dostatek náročných čtenářů, aby se moje dílorentovalo. Když se spisovatel vzpříčí sám sobě a snaží se takprodávat hromady knih, řítí se do záhuby.Hodně lidí čte, každý chce něco jiného, a kdyby se chtěl člověkzavděčit všem, dopadl by jako kupec v Ezopově bajce, který sesnaží vyhovět každému, koho potká cestou na trh, a nakonecsi musí nést vlastního osla. Anebo vám z knihy vznikne dortPejska a Kočičky.Zpravidla nejde o to, že by komerčně hodně úspěšní spisova-telé vkus čtenářské většiny „trefili“; spíše se jejich cítění náho-dou překrývá s cítěním mas. Já proto programově předpoklá-dám, že čtenář je rozumná bytost, která se mi do značné mírypodobá. Kdybych se snažila přizpůsobit Hradební mýty stylukomerčnější fantasy, úplně bych ten svět překroutila a odtrhlaho od původního záměru.A tak není důvod se trápit, že je mezi autorem a čtenářempropast, naopak toho lze využít. Dejte čtenáři nějakou scénua umožněte mu, aby si s ní jeho představivost do sytosti vy-hrála. Užívejte volné metafory: ať si je čtenáři vyloží po svém!Odjakživa jsem měla za to, že neviditelné postavy v románuChristophera Priesta The Glamour (Zvláštní kouzlo) jsou me-taforou skutečnosti, že někteří lidé jsou neviditelnější než jiní– někteří se v baru obsluhy nikdy nedočkají, o jiných ví celýpodnik. Když mi Priest řekl, že ho taková alegorická interpreta-ce ani nenapadla, docela mě to naštvalo.JVM: Co tě nutí psát fantastiku?StSw: Nepřemýšlím o tom jako o „fantastice“. Před dělenímna dobrou fantastiku a dobrou obecnou literaturu dávámpřednost tomu, abychom na celou věc nahlíželi jako na konti-nuum. Jako autorka se na to tak musím dívat, takže se nemu-sím k ničemu nutit, ale naopak mohu dělat cokoli. Nerozhodlajsem se psát fantastiku vědomě; píšu Hradební mýty, tedyněco, co mě zajímá, je jen na čtenářích, jak to chtějí zařadit.Sdílím zájmy s tímto druhem literatury, protože je schopnavyužívat hlubokých struktur mýtů, které budou vždy důležitéa závažné, tak dlouho, dokud budeme lidmi. Jsou to základyvypravěčství – dobře čitelná mapa stezky, po níž má spisova-tel kráčet, aby se jeho příběh stal skvělým. Samozřejmě si jemůžete přizpůsobovat a měnit, ale kupříkladu v Novodobémsvětě se nabízí pouze jeden závěr, jakmile Kyan vysloví svouVýzvu.JVM: Pokoušíš se někdy vědomě podkopat nějaký mýtus?Nedopřát čtenáři očekávaný archetypální závěr?StSw: Neměla jsem na mysli „archetypální závěry“. Mluvímo strukturách, kterým rozumíme, protože jsme lidé a mámeobyčejné lidské potřeby. Struktury vztahů mezi muži a ženami,anebo nadřízenosti a podřízenosti, které se ve světě opakujíod časů paleolitu. Všichni lidé mají v mysli zakódované emocea potřeby skupinových zvířat, jimiž jsme bývali – a pořád jsme.Proto je potřeba nepsat beletrii příliš podivně. Pokud podrývá-te archetypy moc, anebo je namísto ústřední pozice obsadítedo epizodní role, čtenáře to zklame, i když si možná ani neu-vědomí proč. Knihy jako Harrisonova A Storm of Wings (Bouřekřídel) trpí tím, že v nich není nic lidského, čtenář se nemůžezachytit ničeho, co by se nějak významně vztahovalo k jehoživotu. Je to krásná, ovšem nečitelná kniha. Dokonce i mojerhydanské nebo vermiformské postavy mají lidské touhy. Rhy-danům chybí některé aspekty lidství, jsou ale vybaveni atrak-tivní dravčí rychlostí a elegancí.Jakmile se příběh odchýlí od dané struktury, čtenář pozná,že se něco pokazilo. Pokud si příběh žádá nepříjemný konec,spisovatel musí mít odvahu, aby tomu vyhověl. Kupříkladu filmTerryho Gilliama Bratři Grimmové skončil příšerně, protožejakmile se vám dva bratři ucházejí o jednu ženu, pak jedenz nich musí zemřít, těžce prohrát anebo zmizet. Když dva mužisoupeří o jednu ženu, a zvlášť když jsou si ti dva muži příbuz-ní, tak nakonec nezůstanou kamarády! Jeden musí z kola ven,anebo, jestli se už mají smířit, tak musí z kola ven ta žena.V Novodobém světě píšu o tom, že moc jedné generace je tře-ba předat další, protože ta si ji jinak vezme silou. Nová genera-ce si vždycky podle potřeby uzpůsobí hrdiny té předešlé. Bleskví, kdy má přestat, což je nejdůležitější vlastností mocných. Ví,že musí ustoupit a dovolit, aby ho někdo nahradil, jinak budoujeho život i celý svět dál stagnovat. Bleskova přítomnost zpo-maluje pokrok jako kotva, ale právě díky ní postupuje pokrokjistěji.Jant – v mnoha ohledech Bleskův pomocník – se zde stáváučitelem Kyan. Nemůže s ní tedy spát, a tak je jejich vztahnajednou čistší. Blesk donutí Janta, aby dospěl; aby se z něhostal vůdce. Ale teprve se uvidí, jestli má opravdu na to, aby sez něj stal dospělý Eszaj.JVM: Psala jsi vždy práce zasazené do imaginárních míst?StSw: Vždy jsem psala o Hradu, ale také jsem vždy psalapoezii – nějakou najdete na mých stránkách: www.stephswa-inston.co.uk. Ano, Čtyřzemí je vymyšlené místo, ale je takézrcadlem reálného světa – je to mé vyjádření se k němu, tímmám na mysli například ústřední postavy a přehnaně sou-těživou společnost, v níž je vláda elity sama o sobě jen stěžívíc než fantazie. V budoucnu bych chtěla tuhle látku využít připsaní románů zasazených ve skutečném světě. Ale nejdřív přij-dou nějaké další romány z prostředí Hradu.Čtyřzemí může být imaginárním místem, ale vždy bylo založe-no na reálném životě. Popisovala jsem skutečná místa a po-stavy, jen jsem je zveličila v jejich proporcích, soustředila sena některé jejich rysy, což je metoda, jak já píšu fantastiku.Dělala jsem to už když mi bylo osm let, ale to jsem ještě žilas rodiči a tajila jsem to před nimi, protože by tím dost opovr-hovali. Schovávala jsem si poznámky – pod postel a tak po-dobně – jednou dokonce do umělohmotné krabičky v lesíchza domem. Nikdy jsem nepřestala, navzdory posměchu, cožje mimochodem rada, kterou dávám všem ctižádostivým au-torům – nikdy se nezdávat.JVM: Jak tedy přistupuješ k myšlence „výstavby fiktivníhosvěta“? M. John Harrison o ní nedávno na blogu mluvil do-cela přezíravě. Do určité míry s ním souhlasím, ale není sitřeba stanovit určitá pravidla, dopřát si trochu té „výstav-by“, aby dané místo působilo dostatečně promyšleně a čte-nář na ně uvěřil?StSw: Existuje celá řada různých přístupů. Většina spisovate-lů fantasy asi chce, aby byl jejich svět jedinečný, jako by sku-tečně existoval. Já ovšem používám Čtyřzemí k tomu, abychpsala o opravdovém světě – o našem světě – a o opravdovýchlidech, problémech a vztazích, které kolem sebe mám. TerryPratchett tak často pracoval se Zeměplochou.Někteří spisovatelé utvářejí vedlejší světy, jen aby do nichumístili nějaký příběh – což mi připadá zvláštní, protože nej-napínavější a nejstrastiplnější příběhy se odehrávají v našemsvětě. Na druhou stranu se ze světa Hradebních mýtů stalodocela promyšlené místo. Každý čtenář si tedy přijde na své.Jistěže ví, že ten svět není opravdový, rád ale na chvíli uvěří.Napomáhá tomu konzistence – či „realismus“ – a to patřík zábavě, kterou by měla kniha nabízet. Dickens nám necítilpotřebu v každé kapitole Nadějných vyhlídek vykládat, že Pipnení skutečný, anebo peskovat čtenáře, že se opovažují cítits výplodem vlastní představivosti. Proč by se měla fantasylišit? Když píšu, tak moc ráda na chvíli uvěřím – patří to k úni-ku, který mi svět Hradebních mýtů vždycky poskytoval, a já seo něj se čtenáři ráda podělím.66 ►►literatúrarozhovor►►68

úryvok swainstonová / novodobý svět68Když se autor zkusí spoutat s jedinou definicí fantasy,tak se zadusí. Rigidní přístup vede jen a pouze k rigidní tvorbě.Podle mě je mnohem prospěšnější, když si dovolíte svět pojímatvíce způsoby. Když své dílo dokážete vnímat jako zjevně umělýartefakt, a také jako svět, jemuž lze vdechnout život, a takéjako podobenství, a také jako místo, do nějž lze vložit postřehyohledně našeho světa, a také jako únik z našeho světa, a takéjako místo, kde můžete snít o sexy postavách, a také jako coko-liv, co se vám zachce, získá tak mnoho nových aspektů!JVM: Jak přistupuješ k začátku románu? Kdy se pouštíš dopsaní?StSw: Začínám rovnou, ale prvních pár měsíců strávím shro-mažďováním podkladů, procházím si staré poznámky a foto-grafie. Když se poměrná doba věnovaná průzkumu krátí, časstrávený psaním se naopak prodlužuje, až zbude jenom psaní.Je to přirozený proces. Pokouším se dělat průzkum pro víceknih najednou – budoucí romány si tak vyžádají méně času připrůzkumu, protože hodně z něj mám už za sebou.JVM: Kterou část psaní románu máš ráda nejméně?StSw: Miluju většinu činností spojených se psaním až do vy-dání, ale nemám ráda ten Trh marnosti, jenž to celé obklopu-je. Přísahám, že mě víc zaujme rozhovor o psaní s mojí kadeř-nicí než s lidmi, co sami sebe považují za literáty.JVM: Jak velký rozdíl je mezi románem, který píšeš a tím,co si přečtou čtenáři?StSw: Ou, tak to je ohromný rozdíl – ale to je nevyhnutelné,protože čtenáři nemohou plně pochopit mé úmysly a čtou pří-běh podle vlastních zkušeností jako by to byl surový materiál.Snažím se ve čtenářově mysli vyvolat obrazy, stejně jako kdyžurčité kousky hudby spouštějí tvou představivost, ale oni si tyobrazy vystavějí tak jak je „vidí“ dle vlastních zkušeností. Mís-ta a lidé, které znají, se liší od těch mých; to je něco, s čím semusí smířit každý autor.Známkou skutečného umění je schopnost vyvolat rozmanitéreakce, protože, jak řekl Oscar Wilde: „to značí, že je dílo nové,komplexní a živoucí“. K tomu, aby měl román nějakou hodno-tu, musí být schopen vzbudit ve čtenáři chuť k nějaké inteli-gentní odezvě – vyvolat kontroverzi a diskuzi.Hradební mýty můžeš číst jako nevázané hrdinské dobrodruž-ství ve stylu „nakopeme Hmyzu zadek“, nebo se můžeš zah-ledět hlouběji – v Novodobém světě ukazují Blesk a Kyan obtí-že spojené s výchovou dětí, se vztahem mezi otcem a dceroua mezigeneračním porozuměním.JVM: Čeho se nejvíc bojíš?StSw: Prodejního neúspěchu.JVM: Víc než čehokoli jiného? Nebojíš se smrti? Co třebaztráty někoho z blízkých?StSw: Ha ha ha ha ha ha. OK, ty mě neznáš. To tě omlouvá. Anitrošičku se nebojím umírání. Nikdo, kdo prošel tím, co já, by seho nebál. Když čelíš smrti, všechny tvé smysly se chvějí! Cítíšse naživu! Skákala jsem z letadel, plavala do podzemí, vše bezestrachu ze smrti. Koho to sakra zajímá? Pokud to bude rychléa relativně bez bolesti, pak je mi fuk, jestli se to stane v příští mi-nutě nebo za padesát let.Jak může být něco tak všeobecně běžného jako smrt důvodemke strachu? Smrt není postrachem, protože jakmile jsi mrtvý,neexistuješ, nic necítíš. Takže když jsi mrtvý, nemůžeš se bát anicítit bolest a přát si, abys byl naživu.Smrt bych nenáviděla, pokud bych věděla, že se mé knihy nepro-dávají – že jsem nedosáhla všeho, co jsem mohla, neudělala tonejlepší ve svém životě. Místo rozjímání o minulosti nebo budou-cnosti by se měl každý starat sám o sebe a své okolí právě teď.Myslet ve velkém! Plánovat budoucnost, ale nepromarnit půlkuživota ohlížením se za sebe nebo vyhlížením toho, co přijde!Je tu jeden člověk, jehož smrt by mě hodně rozrušila, ale snažitse přijít na to, co udělat, aby k tomu nedošlo – mimo toho, že sestaráš o brzdy v automobilu a doufáš, že se nic nestane – byloby to dost neurotické, nemyslíš?Zhováral sa: Jeff VanderMeerSkrátené z rozhovoru na stránkach internetového magazínuClarkesworld. S láskavým zvolením autora preložil RadimŠusta.stephswainstonováBritská autorka fantastiky, narozena 14. 2. 1974 v severo-anglickém Bradfordu. V roce 1995 dokončila studium archeo-logie, po třech letech praxe se zaměřením na kamenné ná-stroje paleolitu získala magisterský titul a oboru se věnovalai nadále. Pracovala například na vykopávkách nejstaršíhopohřebního místa v Británii. Poté v rychlém sledu vystřídalahned několik zaměstnání. Předtím, než se začala plně věnovatpsaní, pracovala jako informatik na ministerstvu obrany.Do fantastického žánru vstoupila velmi úspěšně románemThe Year of Our War (2004, č. Rok naší války / Laser-books2005), ve své podstatě tradiční militaristickou fantasy, ovšemnapsanou ve zcela svěžím stylu a v duchu tehdy probíhajícíhohnutí new weird. Možná právě tato kniha učinila z tolik disku-tovaného literárního pojmu v očích mnoha kritiků něco sku-tečně hmatatelného – ke knihám Chiny Miévilla se s hrdostípřihlásil nový neotřelý hlas. Román si vysloužil pověst jednohoz nejoriginálnějších literárních debutů posledních několika leta Swainstonové otevřel cestu nejen k dalším pokračováním,ale stal se také patrně prvním stupínkem v doufejme zářivéprofesionální kariéře. Jde o úvodní svazek plánované trilogieCastle Mythos (Hradební mýty) a popisuje nezdařilý pokuso protiútok obyvatel takzvaného Čtyřzemí, federace ovládanéCísařem, zoufale se bránící neustávajícímu přívalu agresivníhoHmyzu.Na drogách závislý, křídly a schopností létat obdařený cí-sařský posel Jant se objevuje rovněž v pokračování nazvanémNo Present Like Time (2005, č. Čas jako dar / Laser-books2007), kde se stává členem expedice pokoušející se přesvěd-čit obyvatele nově objeveného ostrova k připojení se k cí-sařství a jeho boji. V závěrečném svazku trilogie nazvanémThe Modern World (2007, č. Novodobý svět / Laser-books2009), jenž byl ve Spojených státech vydán pod názvem Dan-gerous Offspring, je po dalších pěti uplynulých letech budovánna válečné frontě neobvyklý stroj určený k válce proti Hmyzu.Kruh si je jistý jeho účelem, nepředpokládá však, že jde o ná-stroj, který na nesmrtelné hrozí přivolat netušenou katastrofu.Zatímco vše zdánlivě směřuje vstříc novodobému světu, situ-ace se pozvolna vymyká kontrole. Dokonce ani císař, ač ob-dařen schopností předvídavosti, netuší, co zemi čeká, přestovšak ví víc, než dává najevo.Nyní se Swainstonová věnuje práci na dalších dvou románech,které by měly událostem trilogie předcházet. V prvním z nichse pod pracovním názvem Carniss Keep (2009) setkámeo celých sto dvacet pět let dříve s mladším a drzejším Jantem,ještě než ho drogy, manželství a Shira Dellin změnily. Ano, ko-nečně se dozvíte, kdo to vlastně byla Shira Dellin, ale nejen to,román osvětlí i další z budoucích událostí.Víc se o autorce dozvíte na internetových stránkáchwww.stephswainston.co.uk.Martin Šust67 ►►

úryvokswainstonová / novodobý svět 69Viděl jsem, jak se mí kurýři shlukují u císařského vojskaa kapitán se v sedle otáčí, aby pohovořil s Císařem. San zvedlruku. Korouhevníci císařského vojska zaduli na trubky a tru-bači z každé roty jim odpověděli, až se vzduch chvěl jedinýmtónem. Útok začal.Mračnova falanga se začala dloužit, když vypochodovalimuži v první linii; pak se k nim připojili vojáci uprostřed. Řadyse jemně oddělily a otevřely se mezi nimi úzké mezery, za-tímco vojáci vzadu a pěšáci za nimi čekali, až se budou mocipohnout.Před vojskem vyčnívala kopí; z několika prvních řad namíře-ná přímo dopředu a v řadách dalších trčela kolmo vzhůru.Vypadala jako hřeben. Shlížel jsem do prostorů mezi kopími;když jsem se hnal nahoru, připadala mi, že se ježí.Jasně se mezi nimi vyjímala Hurikánova vyleštěná halapart-na – širší čepel ve středu. Tempo nasadil úmyslně pomalé,aby muži neklopýtali v lepkavém bahně nebo se příliš nevzdá-lili lučištníkům.Kavaleristé se podle plánu stahovali. Vyčerpaní muži postranách otáčeli své koně dozadu, aby si odpočali. Zatímco sevzdalovali, Hmyz se začal odvažovat pohybu. Dál prudce vanulsilný jižní vítr a šířil vlnu zájmu mezi Hmyzem, shromážděnýmkolem jezera.Sledoval jsem, jak se pěšími vojáky přelil dopředný po-hyb a dospěl k lučištníkům. Sice jsem přes hučení vzduchua rytmické šustivé mávání vlastních křídel prakticky neslyšeljejich trubky, ale viděl jsem, jak tisíce mužů unisono napína-jí tětivy. Do výšky se vznesl příval šípů, které se pak v zenitusvých drah zastavily, sklopily se a začaly v prudším úhlu padatv mračnu hustším než déšť či sníh, až se rozptýlily před první-mi kopiníky.Střelba byla natolik hustá, že v širokém pásu před vojskemšípy Hmyz decimovaly. Stvůry se svíjely a padaly na zem. Ne-jbližší se energicky hnaly proti prvním kopím. Některé byly namístě zabity, jiné zpomalovaly, dokud do nich nevklouzly hrotya neprolomily jim tvrdé krunýře.Hurikán nechával příval šípů padat asi padesát metrů předkopiníky – vzdálenost udržoval s neuvěřitelnou dovedností.Tempo bylo tak pomalé, že trvalo čtvrt hodiny, než vlna po-hybu dospěla k posledním řadám císařského vojska. Už bylapolovina dopoledne, ale měli jsme jen desetiminutové zpo-ždění oproti plánu. Je zcela nemožné udržet vojáky pochodo-vat bok po boku v dokonalé řadě a muži klopýtali a vlekli sebahnem. Každá formace zlehka ztrácela tvar; řídla a prodlužo-vala se. Řada lučištníků se na koncích stáčela kupředu, neboťvojáci na těchto pozicích pochodovali rychleji a postupovali dootevřeného prostoru, kde terén nerozryla pěchota.Já jsem se rozvaloval ve vzduchu, daleko před kopiníky i bo-uří šípů, která se za mnou snášela. Sledoval jsem Hmyz, jakse žene do svahu od břehu jezera, kde se shromažďoval v zá-vratném množství, ale ani zdaleka ne v tak těsném houfu, abypředstavoval pro pěchotu nějaké vážnější nebezpečí.Otočil jsem se a poněkud nemotorně jsem plácal křídly protivětru – občas jsem si musel odpočinout, protože poryvy bylynatolik silné, že jsem se o ně mohl opřít. Všichni kopiníci měviděli, jak nehybně balancuji ve vzduchu jako figurína na přídilodi.V dálce u města jsem zahlédl dvojité řady Hromových ne-hybných trebuchetů, vytažených před hradby. Stroje nestřílely,ale přesto se kolem nich pohybovala obsluha. Co kdyby jichnáhodou bylo třeba – trebuchety mi nepřipadaly větší než ne-het na palci a lidé kolem připomínali černé tečky.Měl bych se letět podívat, jestli mě někdo nepotřebuje,pomyslel jsem si. Otočil jsem se v širokém oblouku a vletěldo tunelu šípů, sršících z Bleskových šiků. Proletěl jsem jíma vynořil se na druhém konci. Potom jsem nabral výšku, abychnepolekal koně, a plachtil nad císařským vojskem a shlížel najeho sluneční zástavy. Bez obtíží jsem rozeznal Císařův bílýplášť, povlávající nad hřbetem jeho koně.Sanova přítomnost na bojišti mě znepokojovala. Všichni sev duchu soustředili hlavně na něho. Nemohli jsme riskovat, žese mu něco stane – kdyby k tomu došlo, nikdo z nás nevěděl,co by se stalo s Kruhem. Alespoň že je dobře chráněný v zad-ním voji.Na cílovém konci mračna šípů se Hmyz hnal proti kopiní-kům. Kopí bodala – mířila ven nebo dolů. V první linii se tvořilydrobné důlky v místech, kde se štítonoši a kopiníci muselizastavovat a ujišťovat, že Hmyzí stvůru opravdu zprovodili zesvěta, než ji obešli nebo přes ni přelezli. Eleonořini a Krupo-vi jízdní kopiníci klusali dopředu, aby ze stran ochránili šikylučištníků.Vojáci neochvějně kráčeli už tři hodiny a prosekávali širokýpás v Hmyzím valu. Docházelo ke drobným ztrátám v řadáchkopiníků a těžké pěchoty i koní, když jezdectvo odráželo Hmyzpřibíhající ze stran k zadním řadám. Těla zůstávala za vojskemležet jako hadrové panenky, schoulené a nořící se do mělkéhotekutého bahna.Dospěli jsme na svah, jenž klesal k jezeru – klesání po-mohlo mužům v chůzi, ale bylo příliš mírné, aby zrychlilo po-stup šiků. Od břehu se k nám hnaly Hmyzí hordy, cupitaly přescestu a řinuly se nám v ústrety. Poryvy větru ke mně neslyzápach jezera.Otáčel jsem se s úmyslem sdělit Mračnovi, kolik Hmyzíchstvůr se k nám blíží, když se od kopiníků ozval ohlušující řev.Čelo falangy, které bylo blíže k jezeru, se zvolna zastavilo,avšak zbytek ještě několik kroků pokračoval, oči upřené do-leva na spolubojovníky – s nechápavým výrazem, co se mezinimi děje. Celá první linie formace se tak stočila v dlouhémkonkávním oblouku.První kopí začala rachotit o sebe a bodat do země. Vojáci vedruhé linii se také marně snažili uplatnit své zbraně a zapicho-vali je do bahna. Ozval se křik povolávající do akce Širokovymuže. Ti začali vrhat oštěpy. Tak brzo? blesklo mi hlavou. Cose to děje?Přitáhl jsem si křídla těsně k tělu a spustil se střemhlav povětru, až se kolem mě rozječel vzduch. Během několika vteřinjsem dosáhl maximální rychlosti, mrkal jsem a z koutků očí mivyrážely slzy. Mávl jsem křídly před sebe a nahoru, po oboustranách tváře, a prudce jsem zabrzdil. Musel jsem zůstat nadšípy. Zakroužil jsem, položil se do vzduchu, rychle mával křídlya napínal oči do přívalů.Muži v několika prvních řadách pouštěli kopí z rukou. Od-hazovali je. Dlouhá ratiště se válela všude a vojáci už o nězakopávali. Někteří tasili meče, a jak mi připadalo, zabodávalije do země.Bojovníci na okrajích falangy zahodili zbraně a dali se naútěk. Začínali je následovat i ti, co pochodovali blíže středu.Jelikož si nebyli schopni prorazit cestu sevřenými šiky za se-bou, aby mohli běžet zpátky po stranách, museli se hnát pocelé délce řady. Někteří při útěku padli a už nevstali. V bahněsteph swainstonovánovodobý svět (úryvok)

úryvok swainstonová / novodobý svět70se svíjela a zmítala těla, ale neviděl jsem, že by s něčímzápolila.Vojáci uprostřed prvních řad dělali čelem vzad a snažilise proklestit si cestu doprostřed falangy. Setkávali se tvářív tvář s muži v dalších liniích, kteří se také otáčeli, ale nikamnemohli. Připadalo mi, že se čas zpomalil a cítil jsem, jak semi stále silněji zvedá žaludek. Do prdele. Hmyz je porazí nahlavu. Nejrychlejší způsob, jak v bitvě padnout, je právě předHmyzem rozbít formaci.„Mračne!“ vykřikl jsem. Níž jsem se už spustit nemohl – –nemohl jsem přistát. Vzduch pode mnou svištěl šípy. Vichrmi odtrhával slova od úst. Zplna hrdla jsem řval: „Udržujteformaci!“Viděl jsem přilby pohybující se do středu falangy, které po-tom padaly v tlačenici. Střed čtverce houstl a okraje se třepily,muži utíkali. Mračen a skupina vojáků kolem něho zůstali od-loučeni na cestě. Mračen byl zřejmě zraněn na boku, křičel,ale ať se snažil sebevíc, své vojáky nedokázal přimět, aby muvěnovali pozornost.Oštěpaři, kteří pochodovali za nimi, už se také zastavili a je-jich čelo se mísilo s posledními vojáky falangy. Neviděli dopře-du a teď dokonce vyskakovali ve snaze něco zahlédnout přeshlavy kopiníků, aby zjistili, co se děje. Prchající kopiníci postranách vbíhali do jejich řad, tlačili je do středu a tím celoustrkanici ještě komplikovali. Široko zadul na trubku a potomse k němu přidali všichni Eszajové mezi pěšími vojáky. Za-hlédl jsem Tornáda, jak na mě upírá oči, zběsile mává rukamaa ústa se mu pohybují v tichém řevu. A pak jsem je nechal zasebou, pomalu se zastavující mohutnou formaci. Vojáci se nasebe natlačovali a navzájem se drtili; zatímco se hroutil střed,křídla ještě sama postoupila o několik metrů dál. Záložní bloksi uvědomil, že vojáci pochodující před ním se zastavili, a samiudělali totéž.Lučištníci, jimž se nedostávalo dalších pokynů ohledněpříčiny zdržení, po jednom ustávali ve střelbě. Když se se syče-ním snesly k zemi poslední šípy, nad bojiště se jasněji než dřívvznesl řev stále nebezpečnější tlačenice.Konečně jsem se mohl spustit na zem – a najednou mi při-padalo, že se dal do pohybu veškerý prostor před lučištníky.O své vlastní vůli k nim postupovaly trsy trávy a kamení, kterévyčnívaly z tenké vrstvy bahnité vody.Netušil jsem, co jsou zač.Z ještě větší blízkosti jsem uviděl tvary, které lezly blátem,napůl se plazily, napůl plavaly. Posuzoval jsem, jak jsou vesrovnání s muži velké – byly asi půl metru dlouhé a skvrnitěhnědé, těžko rozeznatelné. Pohybovaly se těsně u povrchupůdy, jako nějaký malý Hmyz. Zahlédl jsem, jak se jeden svíjína hrotu zvednutého kopí. Zadeček měl delší a užší než Hmyz.Díval jsem se, jak ve vzduchu mává nohama. Hruď a trojúhel-níkovou hlavu měl zploštělou, ale skvěly se na ní stejné blyšti-vé, vypoulené oči.Zadíval jsem se k jezeru a uviděl, jak tito živočichové vylé-zají z vody, drápou se na břeh jezera. Cupitali, pomaleji nežHmyz, ale rychleji, než by dokázal běžet člověk. Na břehu jsemmezi nimi neviděl zemi; byl jich bezpočet. Hmyz to nebyl. Nikdyjsem je neviděl – byli to netvoři!Okraj vody se leskl kluzkými mokrými krunýři. Napřed sevynořovaly horní části očí, potom nečistotu pročísly klouby no-hou. Plazily se přímo na břeh: hlava, hruď a zvláštní dlouhý za-deček; mezi jednotlivými tvrdými částmi se řinuly čůrky vody.To snad ne... To je čerstvě vylíhnutý Hmyz. Hmyzí mláďata,Hmyzí larvy.Mračnovy jednotky se rozplynuly do zpanikařené, bez-nadějně propletené změti vojáků, drcené vlastním zmatkema zahlcené larvami. Vojáci byli namačkaní tak těsně, že sedusili. Viděl jsem, jak se zvedají pěsti v brnění. Muži si po-mocí hrušek na jílcích mečů uštědřovali rány, aby si prora-zili cestu ven z formace. Nikdo z pěšáků nedohlédl k jezeru.Pokud věděli, netvoři je obklopovali rovnoměrně ze všechstran a okolní terén se jimi tak hemžil, že člověk proti nim nicnezmohl. Neměli ani tušení, proti čemu stojí. Proti nepřátelům,kteří se pohybovali v takové blízkosti a byli tak skrytí v bahně,byla dlouhá kopí k ničemu a mečíky nebo dýky, kterými bylavyzbrojena většina mužů, byly příliš krátké, aby mohly účinněpomoci, aniž by se člověk musel sklánět. Larvy se plazilyozbrojencům po nohách, zakusovaly se jim mezi pláty, viselyz kyrysů, ovíjely se mužům kolem krků. Když do jedné bodli,jiná je kousla. Vojáci si je strhávali, přičemž zůstávaly mezipláty zbroje utrhané chitinové nožky, ale sotva se zbavili jed-noho netvora, hned je zaplavili další.Těžké pěchoty se už zmocňovaly vážné obavy, ačkoli jen má-lokdo z nich vůbec larvy spatřil. Ze vzduchu jsem viděl, jak za-čínají kolísat v postupu, jak se kaprálové dívají po seržantech;seržanti na kapitány; kapitáni na velitele; velitelé na guvernéryči Eszaje a všichni chtějí vědět, co mají dělat.Mračen a vojáci kolem něho – nezbyla jich víc než četa – seuž ocitli takřka v úplném obklíčení. Larvy k nim přitékaly jakohnědá vlna. Každého vojáka na útěku strhávaly k zemi larvy,navěšené na zbroji, nebo muži zakopávali, když se jim ta od-porná stvoření vrhla na nohy, nebo klouzali v bahně a larvy jerázem dusily.Mračen se oháněl halapartnou a bodal larvy před sebou i zasebou. Neúprosně si razil cestu k ústupu, ale únikovou trasumu zatarasila přelévající se tlačenice – zbytky jeho vlast-ních šiků. Na okrajích se začínala hromadit mrtvá těla. Mužiuprostřed odhazovali z cesty své mrtvé druhy, aby si udělalimísto, ale těla ve zbrojích je jen více svírala a nabízela neko-nečné hody larvám.Vybral jsem si místo nepříliš daleko od Mračna, kousek odpřední linie larev, a přistál jsem. „Hurikáne!“ zařval jsem.Mračnova sinalá tvář se ke mně na okamžik natočila. Nohyměl až k pasu potřísněné bahnem. Sňal si přilbu a vlasy sple-tené do copánků se mu blyštily potem.„Utíkej!“ zaječel jsem. „Tudy vede cesta ven!“Mračen mi nevěnoval pozornost. „Císař,“ pronesl nahlasa upřel oči k zemi. „Já před tváří Císaře utíkat nebudu!“„Tady nic nenaděláš! No tak, nečekej na nic!“Mračen utrousil nějakou opovržlivou poznámku na adresuRhydanů. Zatočil halapartnou, napřáhl ji a přesně probodl plí-žící se larvu. Zvedl ji do výše. Obluda švihala ocasem a cákalakolem sebe bahno.Hnaly se ke mně, odstřikovaly vodu ocasy, aby snáze pře-konaly kaluže rozlévající se v rozdupané hlíně, cupitaly nakrátkých nohách přes sušší terén. Připadalo mi, že mají ještěšílenější a neukojitelnější hlad než dospělí jedinci. Připraviljsem se a pokusil se podrobně si prohlédnout tu nejbližší.Měla úzké válcovité tělo a dlouhý zadeček z několika částí, vy-bíhající do špičky.Šest dobře známých, ale menších článkovaných nohou sivměstnala pod hruď. Zploštělou hlavu měla přitaženou a na-pojenou k tělu silným krkem. Byla tmavohnědá s bledšímipískovými a černými tečkami po bocích. Prohýbaný krunýřměla tenčí, opatřený mnohem větším počtem kloubů a dalekopružnější než krunýř běžného Hmyzu. Ohebný zadeček zakon-čovaly silné ostny. K hrudi těsně jako batoh přiléhaly drobnézárodky křidélek; byla mnohem menší než nevyvinutá Hmyzíkřídla, ale nebylo těžké poznat, že jde o jiné stadium životníhocyklu jedné a téže bytosti.Už jsem viděl dost. Ohnal jsem se po larvě cepínem, máchla zbraň jí prosvištěla těsně kolem hlavy. Vztyčila se na dvězadní nohy, rozpřáhla přední nohy a hrozivě rozevřela kusadla.Další mi zaútočila na nohu. Bleskurychle vystřelila čelisti a po-padla mě za kotník. Kurva, to snad ne! Přímo vystřelila čelisti!Prokousla mi botu a najednou mi kotník zkroutil pocit, že sedo mě zaseklo pár háků. Rychlostí bolesti jsem jí probodl cepí-nem krk. Proklál jsem ji skrz naskrz, ale stále mě nepouštěla.Zaťala kloub vysunovací čelisti a pomocí zubů zahryznutýchv mé botě se ke mně ještě víc přitáhla. Čelisti jsem cepínemvypáčil a larva se v křeči svinula – kusadlo se zase ochablezatáhlo.Couvl jsem o několik kroků a přitom rozbíjel hlavy všemlarvám v dosahu. Potěšen svým umem jsem vzhlédl – – hem-žil se jimi celý kilometr země, který se táhl ode mě k jezeru.

úryvokswainstonová / novodobý svět 71Kulhavě jsem se rozběhl opačným směrem a vznesl se dovzduchu.Ačkoli byl zatuchlý a vlhký, jen málokdy jsem ho vdechovals takovým požitkem. Bohužel jsem nesměl setrvat ve výšce,musel jsem zabránit zkáze. Cítil jsem, jak se mi z prokousnuténohy řine do boty krev. Dráha letu mě zavedla na levý bok ar-mády; k Tornádově zastavené formaci. Jemu to řeknu nejdřív.Snášel jsem se přes těžkou pěchotu. Ze štěrbin přileb se namě upíraly úzkostlivé oči vojáků. Když jsem klouzavě přistál,do letek mi stříkla další dávka bahna. Takhle jsem to dál dělatnemohl, jinak bych zanedlouho musel zůstat na zemi. Tornádose vyřítil z řad vojáků, více než dva metry zmatené bojechti-vosti v kroužkovém brnění.„Jante! Co se to tu kurva děje?“„Hmyz. Myslím, že larvy. Jsou jich mraky, a blíží se.“„Cože?“Zastavil jsem se a nadechl se. „Je to nějaký nový Hmyzídruh, vylézá z jezera. Je menší, ale jsou těch bestií miliony. Jetěžké je rozeznat, protože se drží při zemi. Pár těch oblud jsemzabil; jsou měkčí než dospělí. Ale jsou rychlé a umějí plavat.Mračen zůstal obklíčený! Píky proti nim nic nezmůžou. Jehomuži berou nohy na ramena.“„Ne! Nikdo nesmí utéct! Teď ne!“Nikdy jsem ho neviděl tak rozzuřeného.„Tornádo, tohle je něco nového...“„Co oštěpy? Ty nám nepomohou?“„Ty krátké možná, kdyby jimi vojáci bodali. K zahození nej-sou ani dlouhé meče, palcáty, sekery. Ty mrchy mají čelisti najakémsi pantu, jakoby ramenu! Vystřelují je takhle daleko předsebe! Jedna z těch larev mě kousla do kotníku! Viděl jsem je,jak se derou do mezer v brnění.“„Dejte pokyn ke zteči,“ zavolal. „Vojáci! Za mnou! Váš Císařse dívá! Běžci! Řekněte Mžencovi, aby se se svými muži drželtěsně u nás – ať se mezi námi neotevřou žádné prostory!“„Co to děláš?“„Svou práci. Tihle vojáci jsou rovinští specialisti a nepoko-ušejí se držet kopí jako kosti. Můžeš říct Sanovi, že jdeme za-chránit Hurikána a potom splníme svůj úkol. Jestli je dokážešzabíjet ty, my to zvládneme taky.“ Mluvil nahlas, aby ho za-slechly i první řady. Vojáci zajásali. Tornádo mi věnoval ledovýpohled, nezračila se v něm však žádná zášť.„Podívej –“„To je všechno, Jante.“ Odvrátil se.„Haló, s dovolením!“ Ale ten parchant mi nevěnoval sebe-menší pozornost. Když jsem odlétal, jenom jsem utrousil: „Po-letím si promluvit s někým inteligentnějším.“Když se mi z výšky naskytl lepší výhled, spatřil jsem, že seústřední falanga rozklížila v krvavém chaosu. Kdo mohl, dralse kalužemi pryč, razil si cestu mezi lučištníky, odhazovalzbraně a kusy zbroje. Kapitánka ostnovodské roty se pokouše-la zběhy zastavit. Popadla jednoho muže, ale ten prchal tak di-voce, že ji strhl z koně a oba padli do bahna. Okolní pěšáci sezačínali formovat do štítových hradeb; nedokázal jsem určit,zda z obav před Hmyzem či panikařícími druhy.Široko se s posledními zbytky velitelské autority pokoušelo uspořádaný ústup, ale nyní se ocitl tváří v tvář neprostup-ným valům štítů a kopí v rukou zděšených vojáků.Mračnův zmenšující se oddíl stál v kruhu, v dokonalém ob-klíčení, když se k němu ve vzdálenosti stovek metrů začaloztěžka natáčet levé křídlo. Tornádovi muži už se bili v novýchrojích nymf. Pravé křídlo pořád setrvávalo ve zmatku na místě,ještě nepřišlo do kontaktu s larvami. Jezdci klusali sem a tamve snaze zahlédnout, co se děje, zatímco se v těsné blízkostimasakru nadále rozbíjely a drolily šiky. Z levé strany, od je-zera, proudily do našeho středu larvy, přitahovány krví, až sejakoby zvedala země. Obloha zněla břeskem polnic, křikema jekotem. Do prdele! Doprdeledoprdeledoprdele! Snesl jsemse níž a mířil k mikavodské standartě, dokud jsem nerozeznalBleska.Nakláněl jsem se ve větru a spouštěl se stále níž a níž naúroveň koňských hřbetů, potom jsem přitáhl křídla a seskočilna zem. Právě v tom okamžiku se roztrhl Kruh.Blesk vztekle zařval: „Mračne!“Složil jsem plochy křídel a klopýtavě se zastavil. Bahnotu bylo k nesnesení. Bleskův kůň jím byl zamazaný až pohrudník.„Hurikán je po smrti.“ Blesk shlédl ze sedla. „Co se to tuv Sanově jméně děje? Mám střílet, nebo vyrazit do útoku?“„Nejsem si jistý,“ odpověděl jsem. „Na sarissaje zaútoči-ly Hmyzí larvy. Vyrazili na útěk a akontistajové tam zůstalilapeni...“„Hmyzí *co?“*V krátkosti jsem mu popsal novou hmyzí variantu. „Takovýmalý, podlouhlý Hmyz. Takhle velký – – “ Podržel jsem rucekousek od sebe. „Ale čelisti umí vystřelovat až *takhle* dale-ko na jakémsi kloubovém výrůstku. A pořád by něco požíral.A bude se sem valit dál a dál, protože země až po jezero sejimi přímo hemží.“Blesk pohlédl na svého správce, který seděl vedle něhona hnědákovi a vystupoval jako kapitán roty. Přímo za nímseděl na koni i velitel prvního mikavodského praporu. Bleskprohlásil:„Nevíme, co ty stvůry dokážou. Nikdy jsme je nevidělia Hmyz to není; netuším, co to může znamenat. Ukončete po-chod. Vrátíme se do města.“„Tornádo a Střízlík už postupují dál,“ namítl jsem. „Pokouše-jí se – tedy pokoušeli – pomoct Hurikánovi. Jsou támhle mezivšemi těmi larvami – “ Ukázal jsem ke středu skrumáže.„Cože?! Oni se vydali do mé cílové zóny?“„Ano. Ty larvy vypadají, že jsou malé a že bude snadné je za-bíjet, ale oni nevědí, kolik jich tam je.“„Proč postupují nezávisle? Proč jsi je nezastavil?“„Puštík by mě neposlechl. Zneužívá svého vlivu od okamži-ku, kdy sem přijel San. Ale těch larev jsou miliony. Nakonec jestejně odříznou.“Blesk si promnul rukou ústa a zadíval se na mě. „Bojištěnení vhodné místo na nabubřelé činy, Jante. Osud PrvníhoKruhu je jediný důkaz, kterého je nám třeba. Důsledkem Sa-novy přítomnosti je, že se chováme jako hlupáci.“„Co můžeme udělat?“„Nevidím, kde se Tornádo a Střízlík právě nacházejí. Nemů-žu je teď krýt, aniž bych je zasáhl. A ten zatracený Tornádůvvýpad musel vystavit útoku těch zrůd všechny mé lučištníky,kteří šli za ním.“„To ano.“„Dobře...“ Blesk zavrtěl hlavou a upřel na mě další pohled.V krizi pookřál. Jeho sklíčenost byla tatam. „Stahujeme se,“řekl. „U Mírného Brodu nedopustíme druhý masakr.“Přivolal čtyři kurýry jen tím, že se na ně podíval, a přikázal:„Ty zajeď za Ledovkou. Řekni mu, aby ze svých vojáků postavilštítovou hradbu před lučištníky na západním křídle. Lučištnícimusejí podle libosti střílet, aby jim poskytli podporu. Ty zajeďza Zákopníkem a Palcátníkem na východním křídle. Řekni jim,aby dali pokyn k ústupu a spořádaně se stáhli. Sděl jim, že tučelíme jakémusi novému druhu Hmyzu a že by se měli vyhnoutstřetům. Řekni jim, že jim to poroučí Císař. Ty řekni totéž Kru-povi a potom poruč rezervám na východním křídle, aby násle-dovaly stahující se hastaje. Ty zajeď za Bouřem. Informuj ho,že se budeme stahovat a požádej ho, aby se připravil nás krýt.Navrhni mu, aby vyzkoušel zápalné střely – – těch se můžouty larvy leknout. Potom řekni posádce v Mírném Brodě, abyobsadila hradby.“Kurýři odcválali a postříkali bahnem přední linii lučištní-ků. Blesk se otočil ke svému správci. „Motáku, promluv sis Kovářem a seřaď zdejší prapory do patřičné obranné pozice– protože až Hmyz skončí s Hurikánovými lidmi, vrhne se nanás. Stáhneme se společně s levým křídlem.“„Ano, pane.“Blesk si povzdechl, podíval se na přední rozsochu svého se-dla a zase vzhlédl. „Motáku. Postarej se, aby vojáci věděli, žeje Císař sleduje a že nesmějí zakolísat. Ale když někdo uteče,bude muset být zastřelen. Řekni to velitelům. A ať se za námiseřadí četníci. Nemůžeme si dovolit žádnou další paniku.“„Rozumím, pane.“ Odmlčel se, přikývl a odkvapil.

úryvok swainstonová / novodobý svět72„Jante, běž za Eleonorou. Myslím za královnou. Řekni, že jejíjezdci musejí vyrazit po křídle a pochytat co nejvíc Tornádo-vých a Střízlíkových vojáků a pak se s nimi vrátit do tábora.“„Jako by se stalo.“ Připravil jsem se k odletu.„A o mých rozkazech musíš informovat i Císaře.“Zůstal jsem na něho hledět. To jsem měl říct Sanovi, že sestahujeme? „Ano, ale...“„Udělej to. Až tady skončím, setkám se s tebou u císařskéhovojska.“•••Ze vzduchu jsem viděl, jak se formace pode mnou začína-jí zoufale pomalu přeskupovat, jak se stahují do těsnějšíchhoufů. Zachvěl jsem se při představě, že nemůžu vzlétnout,že mě tísní plech, že jsem v přítomnosti bleskurychlých nymfnemotorný a pomalý.Královnina kavalerie se nacházela na úplné výspě levéhokřídla. Jelikož se jezdci neubírali ve stopách pěšáků, vyhnulise nejhoršímu bahnu, a protože vítr vál od nich, koně zůstávaliv klidu. Na hrotu klínové formace jsem zahlédl Eleonořinu za-kloněnou hlavu; klidně mě sledovala, jak se krouživě snášímk zemi a přistávám opodál.Na pozdrav roztáhla křídla a zavolala: „No ne, Jante! Tys náspřiletěl poctít svou přítomností!“Přistoupil jsem k ní. Sebevědomě seděla na plnokrevníkovizahaleném v oceli, vyzbrojená svou obvyklou směsicí třpyti-vého kovu a sebejistoty. V jednom podpaží držela přilbu a vedruhé ruce kopí, na němž líně povlával bleděmodrý praporec.Tmavé vlasy měla dokonale upravené a dokonce jsem měl do-jem, že cítím slabou vůni růžového parfému. Ze sedla jí viseloválný štít a několik různých zbraní. Na bojišti vypadala stejněimpozantně jako ve svém budoáru. „Jaká škoda, že kvůli mněmusíš slétnout, když ve vzduchu vypadáš tak... elegantně.“Na královniny kecy jsem neměl čas. „Čelíme útoku! Eleono-ro, z jezera vylézá nový druh Hmyzu. Blesk zavelel k ústupu.Celkovému stažení! Tornádovi a Střízlíkovi hastajové zůstanouzanedlouho odříznutí na frontě. Blesk vám a vašim kopiníkůmposílá rozkaz, abyste vyrazili do útoku, zachránili je a co nejvícvojáků odvezli zpátky do města.“Popsal jsem jí, jak larvy vypadají. Eleonora se zamračila, po-tom sevřela kopí a zamířila jím k zemi jako oštěpem.„Vyřiď Bleskovi, že jeho rozkaz přijímám.“ Otočila se a zakři-čela: „Ptačtí kopiníci! Následujte svoji královnu!“ Rychle na měpohlédla a stáhla si přes úsměv hledí přilby. Potom jsem sedal na vlastní taktický ústup.•••Doletěl jsem k Císaři a zamával před ním křídly. Pozvedlruku a císařští vojáci poodjeli s koňmi bokem, aby mezi nimimohl projít. Když tak učinil, zpoza posledních jezdců v rohučtvercové formace vyklouzla Jinovatka na svém grošákovi.Popohnala zvíře do klusu a vyrazila kupředu, ačkoli se zrovnav tom okamžiku ozvala výzva k ústupu. V závěsu za ní jel jejíosobní strážce. Zakroužil jsem a snažil se ji neztratit z dohle-du. Je to zkušená Eszajka, měla by vědět, v jak vážné situacijsme. Na co si to hraje?Shlédl jsem dolů, palčivě si vědom skutečnosti, že mě pozo-ruje San. Jinovatka se o sebe dokáže postarat. Snesl jsem sek zemi. Koně císařské kavalerie pohazovali hlavami a vzpínalise, vytřeštěnýma očima sledovali, jak tluču mohutnými křídly.Potom se dokonce roztřásli a jezdci měli co dělat, aby je utišili.Jezdci i zvířata působili jako větrolam a mně na posledních ně-kolika metrech chyběl vzdušný proud, na němž bych mohl udržetrovnováhu. Dopadl jsem ztěžka a přistál v podřepu. Šosy kabátupleskly na zem. Z mé hluboké pravé kapsy se ozvalo prasknutía cinkot rozbitého skla. Krčil jsem se v podupaném bahně a uva-žoval, co to mohlo být. Sklenice s Vermiformiinými červy.Až do téhle chvíle mi vůbec nepřišla na mysl. Podíval jsemse a červi už se mi svíjivě drali z kapsy.Text: © Steph Swainstonová, 2007Preklad: Milan ŽáčekÚryvok z románu The Modern World (2007, č. Modernýsvět/Laser-books 2009)Časopis Fantázia vyhlasuje poviedkovú súťažCena Fantázie 2009, s uzávierkou dňa 31. mája 2009.podmienky:Súťaže sa môžu zúčastniť doteraz neuverejnené poviedky:• v slovenskom jazyku• všetkých žánrov fantastiky• maximálneho rozsahu 54 000 znakov vrátane medzier(30 normostrán)• neúčastniace sa iných súťažíPoviedky posielajte v 5 tlačených verziách (na súťažnýchkópiách neuvádzajte meno autora) na adresu:• Fantázia, P. Pázmaňa 3, 927 01 Šaľa.Do zásielky priložte zalepenú obálku, v ktorej uvediete ná-zov poviedky, meno a adresu autora, e-mailový, poprípadetelefonický kontakt.Podmienkou je zároveň zaslanie elektronickej verzie po-viedky e-mailom na adresu: cenafantazie@fantazia.skodmeny:1. cena – 100 € (3012,60Sk) + Cena Fantázie2. cena – 65 € (1958,19Sk)3. cena – 35 € (1054,41Sk)špeciálne ocenenia:• Cena knižného veľtrhu Bibliotéka s finančným ohod-notením 100 € (3012,60 Sk), sponzorovaná akciovouspoločnosťou Incheba.• Cena Béla, sponzorovaná OZ Mastodont. Bude o ňuautomaticky súťažiť každý text s prvkami hororu zaslanýdo hlavnej súťaže. Víťaz dostane okrem vecných cien ajmožnosť publikovať vo vydavateľstve Artis Omnis.(špeciálne ocenenia majú svojich porotcov a ich víťaznýtext nemusí nutne byť vo finále Ceny Fantázie)V septembri 2009 na festivale Istrocon budú oznámenéfinálové poviedky, ktoré pri zachovaní anonymity autoravyberie odborná porota. Prvých päť poviedok bude uve-rejnených na portáli Kultura.sme.sk, kde o ich konečnomumiestnení rozhodnú čitatelia.Zaslaním poviedky do súťaže autor udeľuje súhlas na vyda-nie diela formou rozmnoženia literárneho diela vydaním v ča-sopise Fantázia, uverejnením na stránkach kultura.sme.ska www.fantazia.sk a uverejnením v zborníku v prípade, keďsa uvedené dielo dostane do finále poviedkovej súťaže. Auto-ri budú v dostatočnom predstihu oslovení.Výsledky Ceny Fantázie 2009 budú slávnostne vyhláse-né na medzinárodnom knižnom veľtrhu Bibliotéka 2009v Bratislave.Partneri literárnej súťaže: Brloh.sk, Incheba, a.s., Kultura.sme.sk, OZ Mastodont, Istrocon 2009.cena 20fantázie09

73Najzaujímavejšia iniciatíva v našej SF na pre-lome rokov prichádza od SME-blogerky Ane-ty „Riddick“ Čižmárikovej. Pripravila sériurozhovorov s našimi osobnosťami žánra podnázvom Dialógy o fantastike. Prvým spoveda-ným bol šéfredaktor Fantázie Juraj Malíček.Okrem jeho špeciality – popkultúry boli téma-mi jeho práca na univerzite, šefredaktorova-nie, Simpsonovci, ako aj stav našej fantastiky.Číslom dva bola v cykle rozhovorov stále prvádáma našej fantastiky Alexandra Pavelko-vá (či Weberová). Rozprávala o svojej tvorbe,procese písania, svojich úspechoch aj večeroch... a o zmenepriezviska. Ďalšou „obeťou“ Riddick sa stal vydavateľ a dlho-ročný šéfredaktor časopisu, ktorý práve čítate, Ivan Aľakša.S ním sme si zaspomínali na začiatky Fantázie, vysvetlil jehosúčasné zameranie, znovu odpovedal kritikom novej kon-cepcie. Riddick držíme palce pri ďalších dialógoch, ktoré samimochodom po uverejnení na blogu vždy ob-javia aj na portáli Kultura.sme.sk.•••Ďalšou významnou ženou z našej fantastiky,ktorá má blog na SME, je Zuska Stožická(umelecky Minichová). Okrem zaujímavýchčlánkov o ideológiách a množstva fotiek tunájdete recenzie knižiek či reportáže zo sci-fiakcií.•••Zaujímavý tématický týždeň prežila sci-fi sekcia českéhointernetového portálu Neviditelný pes. Bol venovaný zakla-dateľovi niekoľkých žánrov Edgarovi Allanovi Poeovi. Okremniekoľkých rozborov jeho tvorby a recenzií kníh či filmov sa tudala nájsť kultová poviedka „Jama a kyvadlo“ či prehľad dá-tumov dôležitých v živote tohto velikána. Sarden, ako sa sci-fisekcia na psovi prezýva, pokračuje v tematických týždňoch ajnaďalej.•••Poďme do zahraničia. Začneme na stránke spisovateľaJeffreyho A. Carvera, zameranej na písanie fantastickýchžánrov (http://www.writesf.com/). Nájdete tu množstvo ráda postupov, dôležitých pri všetkých fázach písania. Či už ideo tvorbu príbehu, sveta či postáv, stavbu a štýl textu, až poprepisovanie, workshopy a zasielanie redaktorom. Na vlast-nej stránke tohto spisovateľa (http://www.starrigger.net), zná-meho hlavne z beletrizácie pilotnej minisérie novej inkarná-cie Battlestar Galacticy, môžete okrem jeho poviedok čítať ajromány jeho ságy Kroniky chaosu.•••Legálnych ebookov zadarmo je po nete kopa, no nie je ažtaké ľahké sa o nich rýchlo dozvedieť či mať ich pekne pokope. V tom sa snaží pomôcť stránka Feedbooks (http://feedbooks.com). Dá sa na nej browsovať podľa autorov, od-porúčaní, či tém, ktoré sú vlastne žánrami. A tak tu nájde-te science fiction, fantasy, horor a niekoľko ďalších žánrov.Knihy sú od zakladateľov žánru (H. G. Wells) až po dnešnéhviezdy, ktoré ponúkajú free tituly (Cory Docotorov, CharlesStross, Kelly Linková a ďalší). Stiahnuť si ich môžete v šies-tich formátoch.•••Skončime na stránke, ktorej sme sa naposledy venovali pred-minule – a keďže ide o jednu z najdôležitejších, je updateova-ná denne množstvom článkov – aj keď nie všetky sú o lite-ratúre. Hovorím samozrejme o stránke vydavateľstva Tor.Objavilo sa tu množstvo zaujímavých poviedok – stále popu-lárnejší Brandon Sanderson ponúka poviedku prvého cykluMistborn pod názvom „Firstborn“, cyberpunker a scifi-mate-matik Rudy Rucke dielko s poetickým názvom „Jack and theAktuals, or, Physical Applications of Transfinite Set Theory“,pionier internetového publikovania Geoff Ryman (jeho román223 bol jeden z prvých zadarmo elektronicky publikovaných)sa predstavuje s poviedkou „The Film-Makers of Mars“ a pojednom dielku pridali hviezdy new weirdu – Jay Lake a JeffVanderMeer. Zaujímavosťou poviedok je, že si ich môžete ajvypočuť. Stránka navyše začala so sériou prerozprávaní zná-mych cyklov – prvým bol Pán prsteňov, ďalšou ságou na radeje „Koleso času“ Roberta Jordana. Kritici knihou prechádzajúpekne po kapitolách a uvádzajú svoje poznámky.Martin „Roger“ Králikrogerlandfantastická literatúra na sieti

poviedka eliáš / matej, kmotrenec smrti74

poviedkaeliáš / matej, kmotrenec smrti 75Ráno som pozeral na oblohu. Zrak mi hneď padol na med-veďa, čo naťahoval zvedavý ňufák. Díval sa o pár oblakovďalej, kde na oblohe sedel bokom anjelik s krídlami. Hlavuotočil ku mne a zaujato sa díval. Po chvíli sa medveď zme-nil na čosi neškodné, detskú kresbičku sysľa či bobra. Zatoz tváre anjelika sa dívala strašidelná maska smrti.„Tak, tak,“ povzdychol som si.Vôbec ma teda neprekvapilo, keď Smrť prišla hneď, akosom otvoril krčmu. „Pamodaj zdravia, Maťko,“ pozdravilaurastená ružovolíca žena.„I tebe, i tebe. Vitaj, dlho si u nás nebola, našťastie, s od-pustením,“ privítal som ju.„Len sa na chvíľu zastavím, ešte mám čas,“ posadila saSmrť k stolu a natiahla si nohy.„K mlynárom ideš?“ zaujímal som sa.„Akože inak,“ prisvedčila.„No veď už načase bolo. Posledné pomazanie dostal užvečer.“Smrť pokývala hlavou. „Ja viem, ale každý pôjde vtedy,keď má.“„Nuž ja sa nebúrim, ty to máš na starosti,“ udobroval somsi ju. Ale Smrť sa nad ničím nerozčuľovala a neurážala sa.„Čože tu máte nové?“ opýtala sa so záujmom.„Voľáko len žijeme. Od januára sa tu nič zvláštne neudialo.Azda len – mladá Pavlína od pekárov dvojčatá povila, veru,zle to s ňou vyzeralo, už som ťa vyzeral, či sa tam nepobe-ráš, ale vystrábila sa.“„Dvojčatá vravíš?“ zamyslela sa Smrť. „To tu nebývazvykom.“„Veď som videl sudičky, ako sa k nim ženú, hádali sa poceste,“ prezradil som jej.Uchichtla sa. „Sestry bláznivé, čože im nadelili?“„Nevedno, nebol som tam. Ale ešte cestou nazad sa škriepi-li, až to pekné nebolo. Ale museli byť riadne rozkokošené, lebokeď sa chlapci narodili, to bola noc padajúcich hviezd. Jedensa pred polnocou, druhý po nej narodil. Baby z dediny tiež ská-kali po strop, znamenia videli aj tam, kde žiadne neboli.“„A kde boli?“ pozrela na mňa Smrť bystrými očami.„Padajúce hviezdy, to áno, aj ja som ráno čosi v mra-koch zazrel,“ zhrnul som. „Ostatné sú samé taľafatky, to sinevšímaj.“Smrť zatľoskala jazykom. „Ľudia sú veru blázniví. No, po-beriem sa ja, hostia sa ti sem trúsia. A zaskočím ešte cestouobzrieť tie dvojčatá. Neveril by si, koľko dvojčiat som narazbrala. Naraz prišli na tento svet, naraz sa z neho poberajú.“„Ty ale nezabúdaj, že si po starého mlynára došla,“ pohro-zil som jej.Mávla rukou. „Len sa ty neboj. Toho beriem, po koho somprišla.“Zamával som jej, keď z dverí vychádzala. „Tak teda nechsa ti dobre po zemi chodí, kmotra moja!“Nuž áno, mojou krstnou materou bola Smrť.Keby sa mi sama neprihovorila, ani by som o tom nevedel,lebo matka by si skôr jazyk odhryzla, uvarila a zjedla, než mito prezradila. Smrť som od mala vídaval, aj som sa jej verubál, lebo hocijako vyzerala ako kyprá mladá deva, už akodecko som vedel, čo je zač. Videla to, aj ju to asi trocha mr-zelo. Raz sa jej podarilo vystriehnuť ma, keď som sám sedelna stráni, a cestou do dediny si ku mne prisadla. Krvi by savo mne nedorezal, ale ona bola milá, pekne sa predstavi-la a uistila ma, že sa nemám čoho báť. Aj som sa osmelil,a veru, mnohé mi za tú chvíľu vysvetlila.„Krstnou maťou som ti, Maťko, tak je to.“„Akože si sa k tomu dostala?“ odvážil som sa.„Matky sa opýtaj, no kým ona žije, ja ti viac nesmiem po-vedať,“ zavrtela hlavou. Nešlo mi to do hlavy. Moja matka,pobožná žena, cnosť sama, žeby sa so Smrtkou do paktudávala?„Nemohla som ti ja veru do kolísky nič vhodné dať, len to,čo viem. Že ma vidíš, nech sa s tebou aj porozprávať mô-žem. A cez tie oči aj divožienky zbadáš, žeby si sa im vyhol,keď lesom v noci pôjdeš. Nebudeš do jazera vodníkovi donáručia skákať, bludičky ťa do bažín nezavedú... A mnohé sati ešte v živote zíde.“Vstala a narovnala si sukňu. „No, pôjdem ja už, kmotren-ček môj. Len na chvíľu sa môžem zastaviť, lebo by som zle-nedobre mala.“Postrapatila mi vlasy a zišla dolu do dediny. Sedel somohúrene ešte hodnú chvíľu, až som začul z dediny umieračikzvoniť. To sa vtedy starý kováč obesil.„Mama, a to ako sa stalo, že mi je Smrť kmotrou?“ opýtalsom sa pri večeri, lebo ma zvedavosť kvárila.Hrniec zarachotil na stole, ako sa moja matka vydesi-la. Prekrižovala sa a vyľakane sa obzerala, akoby samotnáSmrť vošla.„A kde si také počul?“ vykríkla.„Sama mi to povedala.“„Čo je to za nezmysel?“ kričala matka, na smrť bledá.„Ako sa môžeš so Smrťou rozprávať? Že si ty zase vymýšľaš,galgan akýsi?“Pomaly som zavrtel hlavou. Zrazu som sa jej nebál, aj keďkričala. Naopak, to ona sa bála, i keď ťažko povedať, prečo.„Nevymýšľam, mama. Čo si pamätám, stále ju vídavam.Stále je rovnaká. Len dnes sa mi prihovorila. Mrzelo ju, žesom jej krstňa a bojím sa jej.“Matka bola zrazu pri mne a triasla mnou, naraz celáčervená. „Nikdy viac takéto nehovor! Nikdy! To všetko súlen tvoje výmysly a ja ich z teba vytlčiem! Poďho do kúta!Na kolená a modliť sa Otče náš, kým tie blázniviny z tebanevyjdú!“Vstal som a mieril do kúta. „Vy ste neboli takáto,“ povedalsom v náhlom osvietení.Dych sa jej zajakavo zasekol v hrudi, dusila sa zlosťou, lenukázala prstom a zasipela: „Marš!“Otče náš, ktorý si na nebesiach... Si tam? Takto som saobčas pýtal, aj od kmotry som sa snažil čosi vyzvedieť, po-čas tých pár krátkych stretnutí, čo nám bolo dopriate. Alenič mi nepovedala. „Jój, Maťko, veď ja také ani nemôžem! Toby už len bolo! Trikrát môžem chcieť, ale nesmiem ani slovkapreriecť. Najvyššia bytosť, ktorú môžu tvoje pozemské očividieť, som ja.“„Ale niečo musí byť,“ trval som na svojom. „Sama si pove-dala, že nie ty určuješ, koho berieš so sebou. Tak kto?“„Nikto z tých, čo ti je povolené vidieť,“ odsekla.„Ani sudičky?“„Sudičky čosi povedia, ale ani ja veru neviem, či vôbecsamy vedia, kedy zhasne... ehm... život človeka.“marek eliášmatej, kmotrenec smrti

poviedka eliáš / matej, kmotrenec smrti76Vyskočila na rovné nohy a rázne zakončila dišputu: „Viacsa ma také nepýtaj, lebo ešte mi čosi ujde a bude zle. A vô-bec, ja sa tu s tebou vypravujem a robota mi stojí.“Musel som sa usmiať. Povedala to, akoby sa chystala dre-vo píliť. Nuž áno, prestal som sa jej báť. Smrť nebola dobráani zlá, skrátka len chodila a brala ľudí, lebo niekto musí.Len to ma trápilo, že sa takou onakvejšou kmotrou nemô-žem ostatným pochváliť. Ale rozumel som, lebo však stačiloju pred matkou spomenúť, a tá hneď až po strop skákala.Nedalo mi pokoja, čože tie dve mali medzi sebou, ale anijedna mi nič neprezradila. Až keď sa matka na onen svet po-berala, som sa dozvedel viac.Mama dobre vedela, že jej čas sa chýli ku koncu, ale taksa zubami-nechtami držala života, že Smrť neprichádzala.Ale hocijako húževnato sa bránila, predsa len pomaly chra-dla, horúčka jej stúpala a všetci, čo ju videli, už len hlavoukývali a sústrastne mi rameno stískali.„Taký mladý a už sirota,“ povzdychla si stará Hakeľka, keďdefinitívne nad mamou zavrtela hlavou.„Ešteže si vyrásť stačil. No, hybaj, došikuj kňaza, nech mámater pokoja na onom svete,“ hnala ma.Poškrabal som sa po hlave. „Ej, teta, nebude to len takľahko. Mati sa ešte umierať nechce, márne jej budú posled-né pomazanie dávať, keď ona uzmierená nebude.“Obrátila oči stĺpkom. „No to mi už len je poriadok. Mojamater, aj jej mater, keď umierali, pekne sa rozlúčili a s poko-jom v duši odchádzali.“Nemohol som jej povedať, že matka má so Smrťou čosiosobné.„Tetka, keď pôjdete do dediny, zaskočte po kňaza, žebysem došiel. Ja nejako oprobujem s mamou pohovoriť.“Hakeľka sa prežehnala. „No to sme už len došli, žeby synmatku na onen svet vypravoval...“Ale pobrala sa. Otvoril som dvere do izby, kde mama leža-la, okolo nej ženy z dediny, pripravené už len stavidlá slzámotvoriť.Na vrzgot dverí sa matka strhla. „Kto to je?“ zavolalaúzkostlivo.„Ja som to, mamka,“ sadol som si k nej. Zovrela mi ruku.„Maťko, ja som sa už bála, že to ona prichodí...“„Ešte nie,“ povedal som ticho, lebo ženičky uši natŕčali.Mama zastonala od bolesti. „Len nech ma ešte nepocho-vávajú! Ja sa jej ešte nedám!“„Len sa vy nebojte...“ tíšil som ju. Upokojila sa, upadla dodriemot.Vyšiel som von, lebo som už veru kmotru počul prichá-dzať. Vošla do prednej izby, o čosi menej bujará ako obvykle.„Pamodaj zdravia, Maťko,“ pozdravila.„I tebe, kmotra. Po mamu si došla,“ povedal som, aby rečnestála. Smrť pokrčila plecami. „Po každého raz prídem.“„Nože počkaj chvíľu, usaď sa, lebo mama nie je priprave-ná,“ nabádal som ju.„I tá nebude pripravená nikdy,“ mávla Smrť rukou, ale sad-la si.„To som chcel, kmotrička. Vravela si mi, že kým mama žije,nič mi nepovieš o tom, ako si sa mi kmotrou stala. A teraz,keď si po ňu došla, už je hádam čas.“Smrť sa zamrvila, ale kým mohla niečo povedať, zdviholsom ruku. „Len mi nehovor, že na to nemáš čas. Či vezmešmamu teraz, alebo o chvíľu, je jedno. A nevedno, kedy ťa naj-bližšie uvidím a budeš mať čas mi o tom povedať.“Kmotra sa zamyslela. „No dobre teda. Raz som si tak šlapo svojom, keď tu mi zrazu do cesty vošiel akýsi človek. Veľ-mi sa ťažkal, nahlas rozprával, len tak nikomu. Na ľudí hrom-žil, že k svätému krstu mu nemá kto práve narodeného synaniesť. Chudobný bol ako kostolná myš, každý sa ho stránil,dobrých priateľov nemal.“„Môj otec,“ pochopil som.Prikývla. „Tak je. Nuž tak som ho počúvala, a zrazu som siz akéhosi rozmaru povedala, že čoby som mu nepomohla.“Zadívala sa do okna a na chvíľu zmĺkla. „Pravdu ti poviem,Matej, odkedy chodím po tomto svete – a vieš si presta-viť, že je to od začiatku vekov – vždy som len ľudí brala, zamnou len slzy a smútok ostával. Nie žeby som sa priečilaosudu,“ ponáhľala sa s vysvetlením, „ale na chvíľu sa mi za-žiadalo, aby na mňa ktosi aj v dobrom spomínal. A tak somsa mu zjavila.“„To dokážeš?“ udivilo ma to.„Pravdaže. Len obyčajné oči ma tak akosi divno vidia, do-konca ma občas aj prehliadnu, keď sa pozorne nedívajú. No,trochu sa tvoj otec aj vyľakal. Ale neušiel. Rozmarná sombola, hovorím, tak mi napadlo, že nech ma na chvíľu pone-sie na chrbte.“„Čože?“Pousmiala sa. „Nuž, chcela som mu dať dar, tak som mu-sela vedieť, či ho unesie. A najlepší spôsob, ako to zistiť,bolo, či unesie mňa. A veru uniesol. Niesol ma hodný kus,dych podo mnou strácal, kolená sa mu podlamovali, ale anislovkom sa nesťažoval. A teda že ja nie som ľahké breme-no,“ povedala, a znelo to skoro ako keby sa ťažkala.„A tak, keď sme hodný kus cesty ušli, som ti šla za kmot-ru. Farár sa ma aj zľakol, prežehnal sa, nenápadne po mnesvätenej vody frkol, ale keď usúdil, že nie som nečistá sila,upokojil sa a pokrstili sme ťa.“„A čo mama?“„Jój, no tá teda zo mňa nadšená nebola. Hneď jej došlo,koľká bije. Ale keď iného nebolo, musela som aj ja stačiť,a odmenila som sa tvojim rodičom celkom štedro, viac biedunetreli. Len tvoja mať mala stále pocit, že to nie je správne,aby bytosť nie z tohto sveta, a ešte k tomu Smrť, bola kmot-rou jej synovi.“Vstala. „Už je čas, Maťko. Musíme sa poberať.“„Počkaj ešte chvíľku,“ poprosil som ju. „Idem sa s ňourozlúčiť.“Prikývla.„A zjav sa jej nejako pekne, nech sa nebojí,“ otočil som saod dverí.Pokrútila hlavou. „Každý ma po svojom vidí.“Mama bola hore, prudko dýchala a vytriešťala oči na dve-re. „Prišla!“ zastonala a v hrudi jej pískalo. „Počula som ju,ten jej príšerný hlas, akoby z diaľky niekto bolesťou kričal!“„Prišla,“ priznal som.Zovrela mi ruku tak silno, ako by to u umierajúceho niktonečakal. „Nedaj ma jej!“„Mama... Veď to sa nedá...“„Ty môžeš,“ nástojila matka na svojom.„Ani ona sama nemôže,“ vysvetľoval som jej. Ženičky vy-pliešťali oči. Nevšímal som si ich.„Potvora jedna! Prečo si nás vybrala? Tvojmu otcovi životzničila! Prekliaty, nečistý dar mu dala! Od diabla prišla a dopekiel ma chce vziať!“„Mamka... Nebojte sa jej... Nie je vôbec strašná. Však jupoznám. Vari mi neveríte?“ šepkal som.Vošla zarovno s kňazom. Jeho si matka nevšimla, upieralahorúčkou blčiaci zrak na kmotru. Dopukané pery sa jej bez-hlasne pohybovali.Kmotra zastala za mnou, položila mi ruku na plece a súcit-ne mi stisla rameno.A zrazu bola preč, no mama sa naďalej na ňu dívala, pe-rami pohybovala, akoby sa modlila. Chvíľu to trvalo. Mlčalsom. Vedel som, že kmotra je tu, ale tento moment patril ibajej a mojej matke.Mama začala ochabovať, zrak jej pohasínal, v hrudi jej za-chrčalo a vydýchla.Kňaz sa modlil, ženičky spustili nárek. Bol koniec.Vyšiel som pred dom, ale Smrť som nikde nevidel.„Kmotra, kmotra,“ povedal som do vetra v nádeji, že mojeslová prinesie až k nej. „Veru si mi ty všetko nepovedala. Čoza neblahý dar si to môjmu otcovi dala?“Osirel som teda a z dedičstva som kúpil krčmu. Stará krč-márka už nevládala a jej jediná dcéra sa vydala preč z de-diny. Nechal som starkú dožiť v chalupe, kde bola aj krčma.

poviedkaeliáš / matej, kmotrenec smrti 77Riadne som ju doopatroval, a keď prišiel jej čas, veru som sipočkal, až kmotra príde.„No, pekné to tu máš. Krčmár z teba bude?“ rozhliadalasa spokojne.„Už je, kmotrička. Aj si ľudia už zvykli. Ale veru nie preto ťatak vyzerám už dlhý čas, žeby som sa tešil, až starká sa naonen svet poberie. Za tebou mi srdce piští.“„Ale ba, a prečo?“ zaujímala sa.„Lebo naposledy si mi nepovedala všetko, čo si mala.“Zatvárila sa nadurdene. „Toľko som ti povedala, koľkosom mala. Ani slovka menej.“„Nože, kmotrička, nevykrúcaj sa. Raz si sa s ľuďmi zapliet-la, tak si to užívaj. O čom to mama hovorila, hm? Aký dar simôjmu otcovi dala?“Ešte chvíľu sa nechala prosiť, no napokon sa pustila dorozprávania. „Ako som už bola povedala – nič hmotné som tido kolísky nemohla dať, ani sa o teba postarať, keby sa tvo-jim rodičom niečo stalo. No, to som si dala!“ spľasla rukami.„Musela som dumať, ako ťa zaopatriť, keby som po tvojichrodičov musela prísť skôr, ako vyrastieš.“Snažil som sa nesmiať a Smrť pokračovala.„Vieš, ako chodím po svete. Keď niekto pomaly, naistoumiera, pokojne sa prejdem, aj sa u teba môžem zastaviťa podiškurovať. A keď niekoho náhle musím brať, nuž satiež ponáhľam a času na reči nieto. Ale ešte tretí spôsob po-chôdzky mám. Stáva sa, že na niekoho musím siahnuť, alenesmiem ho hneď zobrať. Tvoju starú mamu dvakrát porazi-lo, kým som ju na tretí raz mohla odviesť. No ale či beriem,či nie, za dotyčným ja musím prísť. A tak som vymyslela, žetvojmu otcovi sa budem zjavovať. Za lekára sa začal vydá-vať, ale za takého, čo od samotnej smrti dokáže odpomôcť.Keď bolo s niekým veľmi zle, zavolali ho a on prišiel. Počkalsi, kým prídem a sledoval, kam sa postavím. Ak som choré-ho brala, stála som pri hlave. Ak mal ešte čas, len k nohámsom si stala. Takto on vedel, komu smrť nehrozí, a toho lie-čil. Aj sa mu bohato odmeňovali. Len na to som ho upomína-la, aby tebe nabok peniaze dával.“„Vy ste boli ale podarená dvojica... Nečudo, že mame sato priečilo...“ zahundral som. Ale čosi mi stále vŕtalo hlavou.„Nuž ale... prečo mama povedala, že ho to zničilo?“Smrť sa odmlčala, ale nemohla klamať alebo kľučkovať,tak po chvíli odkašliavania a mrzutého hundrania poveda-la: „Nuž... Aby som tak... Maťko, pravda je taká, že tvoj oteco život takto prišiel. Ale nie ja som ho oň obrala, to mi tvojamatka krivdila. Sám sa oň pripravil.“Vyschlo mi v hrdle. „Ako to?“„Chýr o zázračnom lekárovi sa rozniesol doďaleka. A keďvážne ochorel jeden bohatý mešťan, hneď za tvojím otcomposielali, kráľovskú odmenu sľubovali. Dávali mu viac, akoza celý svoj život zarobil. Nuž ale, ja som si po pána meš-ťana došla a k hlave som sa mu postavila, celá v tom, že jezáležitosť vybavená. I sa mi nepáčilo, ako sa na to tvoj otecdíva, ale čo som sa ja starala... No a ten fiškus... dal zvrtnúťposteľ.“Ústami mi šklbalo v úsmeve. „Zrazu si stála v nohách?“„Presne tak,“ zamračila sa Smrť. „Zrazu som sa dívalapánu veľkomožnému na nohy a bola som z toho taká pople-tená, že som ho namôjdušu prepustila.“Pokývala hlavou. „Veruže ma dobehol. Keby som sa trochuzamyslela, tak jednoducho prejdem zase k hlave a cestoumu dám jednu poza uši. Ale ešte nikdy som o takom nechy-rovala, žeby sa niekto takto vzoprel vôli osudu.“Zhlboka som sa nadýchol. „A tak... si vzala jeho?“Kmotra prikývla. „Nie aby si si myslel, že som sa nahneva-la, alebo že by sa mi chcelo mstiť. Ale nebolo inej cesty.“Stará krčmárka nahlas zastonala. Smrť sa pomrvila, alerozprávanie dokončila.„Toto ti ešte poviem, lebo môžem. Žiadne tajomstvo to nieje. Je miesto, ale to ti nepoviem, kde je. Na tom mieste horímnožstvo sviec – za každého človeka jedna. Keď sa narodí,zažne sa plameň. A keď dohára, vyberiem sa za ním. Nuža keď pán mešťan umieral, jeho svieca dohárala. Nič sa tamnedalo robiť. Ale tvoj otec sa vzoprel. A tak som urobila jedi-né, čo som mohla.“„Zameniť sviece,“ vyšlo z môjho zovretého hrdla.„Tak je. Tvoj otec sa netešil z odmeny dlho. Na spiatočnejceste poblúdil v lese – a jediný, koho stretol, som bola ja.Nepatrí sa Smrť ťahať za nos,“ dokončila a vstala.„Idem ja už, Maťko. Nechcela som ti o tomto rozprávaťa akože je nebo nado mnou, druhý raz by som na taký pakts človekom nepristúpila. Každý má svoje miesto. A ja tiež.Nuž, aj Smrť sa musí učiť,“ uzavrela kmotra a pobrala sa zastarou krčmárkou.Tak som konečne vedel, čo to mala Smrť s mojimi rodičmi.Kmotra mi nepovedala, čo sa dialo ďalej, po otcovej smrti,ale nebolo ťažké si to domyslieť. Matka sa odsťahovala ďa-leko, kde ju nikto so zázračným lekárom nespájal. Mne anislovka o tom jeho povolaní nepovedala, myslel som si, žeotec bol príležitostný robotník bez poriadneho remesla, čo ajbol, kým ho Smrť nepostretla.Kmotra sa mi istý čas vyhýbala, aspoň sa mi tak zdalo.Ba aj ma trochu mrzelo, že ani jedným okom mi na svadbunenazrela. Bral som si Zuzanu od uhliarov, peknú a ostýcha-vú dievčinu. Ale v krčme sa rezko zvŕtala, chlapi si na ňu ne-dovoľovali. Darilo sa nám, čo by som nepriznal. A keď Zuzkaoťarchavela, nuž, nebolo šťastnejšieho človeka na svete.Keď mi teda Smrť zaklopala na okno, aj som sa zľakol.Rýchlo som vyšiel von, kde stála. „Pamodaj, kmotra, čože tyu nás?“ pozdravil som znepokojene.„Neboj sa ty, nejdem k vám. Len som ti prišla trochu one-skorene popriať veľa dobrého. Na svadbu som ti nemohla.Tak aspoň teraz, keď potomka čakáte. Ale hocjako ma tomrzí, nijako ho obdarovať nemôžem,“ hovorila chvatne.Kameň mi spadol zo srdca. „Odpusť mi, kmotrička, ale zatvojimi darmi akosi netreba banovať.“Zasmiala sa. „Máš pravdu. Tak ja len tak, aby si si nemys-lel, že som na teba zanevrela. Dobre si ucti sudičky a ne-musíš sa báť. Najmä tú bielu, tá nešťastie nosí,“ povedalarýchlo a už sa aj poberala.„Kam sa tak ženieš?“„Po starého pekára. Pohoršilo sa mu, nuž poňho idem.Ach, keď sme pri pekároch,“ vrátila sa a káravo mi pohro-zila prstom. „Kukla som minule na tie dvojčatá. Beťáriskojedno!“„Dobre sa majú k svetu,“ prehodil som akoby nič.Smrť sa uškrnula a už sa hnala preč.Pavlínine dvojčatá sa naozaj mali k svetu. Toho v nocinarodeného nazvala Michalom a ten ráno narodený dostalmeno po pekárovi, Ján. Z času na čas nám vyrážali dych,lebo ako z jedného vajca boli. Len Ján mal oči zelené a Mi-chal modré, ale bola to taká modrá, akú som v živote nevi-del. Temná ako večerné nebo.Stará Hakeľka bola z toho vo vytržení. „To som ešte takénevidela, žeby rovnaké dvojčatá mali rozdielne oči. Zelenémá Jano po matke, to vidím. Ale kde nabral Michal tú čudnúmodrú?“„Ja som také očiská ešte vôbec nevidela, a teda že somuž čosi videla!“ zaprisahala sa Erža z dolného konca a kop-la do seba pohárik pálenky. Odfúkla, utrela si ústa a pichlaprstom smerom k stropu. „Či si pamätáte, aké to bolo, keďsa narodil? Hviezdy padali jedna za druhou, vtáky sa pustilispievať a cvrčky v speve ustali!“„No ja som prírodu nepočula, keď mi tam Pavlína škrieka-la v bolestiach,“ utrúsila Hakeľka. Chlapi v krčme sa zareho-tali, ale Erža nehodlala skončiť.„Ba či ste si všimli? Michal všetko do ľavej ruky chytá! Vi-dela som ho pri potoku, ako zlou rukou si do piesku kreslí!Hovorím vám, čudné je to dieťa, len zlé z neho vzíde!“„I čuš, baba bláznivá!“ rozhnevala sa Hakeľka. „Moja maťspomínala, že niekoľko dvojčiat odrodila, a to sa stáva, žejedno je na ľavú ruku!“„Akože to?“

poviedka eliáš / matej, kmotrenec smrti78„No jednoducho, ty hus hlúpa! Dvojčatá sú v matkinomlone pri sebe utisnuté. A ako sa k sebe tlačia, tak jednourukou pohnúť nemôžu. No samozrejme, že jedno nevie hýbaťpravou, druhé ľavou. A tak to, čo pravou hýbať nevie, po na-rodení je hneď uvyknuté, že ľavou hýbe, aj ju má šikovnejšiu.Ale keď sa chce, aj na správnu ruku sa preučí.“„Ak sa dá,“ zastarel som sa. „Moja stará mať vraj tiež ľa-vou rukou vyšívala.“Hakeľka drgla Eržu. „Tak vidíš, hlupaňa. Je toho toľko nasvete, čo si ty ešte nevidela. A ty v tom hneď rohatého vidíš.“„Veď uvidíte, že som mala pravdu!“ urazila sa Erža. „Alekeď dožijem, tu si v tejto krčme zastanem a každého z vássa opýtam, či si ešte pamätáte, čo som hovorila!“„Ale kušuj už,“ rozhneval som sa aj ja. „Na to ťa je,ľudí v papuli roznášať! Dieťa nevinné si hneď s diablomspriahla!“Erža odfrkla, ale už nič nepovedala, lebo na Hakeľku sinetrúfla a so mnou chcela byť tiež zadobre, napokon, mojaruka jej pálenku nalievala.So starou Hakeľkou to bolo tak: nenašli by ste azda staršírod v Chrochtíne. Ľudská pamäť nesiaha tak ďaleko, abyvedela, ktoráže z nich ako prvá sa v dedine stala pôrodnoubabou. Povolanie sa dedilo z matky na dcéru, prirodzene,prímenie sa zakaždým menilo, ale akonáhle stará Hakeľkazomrela, jej prácu naplno prebrala jej dcéra. A stala sa sta-rou Hakeľkou, akoby to označovalo hodnosť, viac, ako lenpomenovanie „babica“.Aj našu dcéru privádzala na svet ona. Pôrod bol, ako mizvestovala, ľahký a hladký, Zuzana statočná, nuž sa maláEvka narodila bez problémov, zdravá a mocná.Večer, keď sa už všetci hostia vypratali a unavená Zuzanazaspala, som sedel a čakal. Nebolo treba dlho. Dvere vrzlia vošli sudičky.Ako prvá šla plavovlasá dievčina v drahých zelenkavýchšatách. Za ňou sa teperila bielovlasá starena vo vybielenýchotrhaných handrách. Sprievod uzatvárala majestátna paniso záplavou gaštanových vlasov a tmavomodrom jednodu-chom odeve.Prešli popri mne ku kolíske, keď som vstal, uklonil saa preriekol: „Pamodaj zdravia, kmotričky sudičky.“Prekvapene sa obrátili.„No to mi je vec,“ zhíkla dievčina.„To už je dávno, čo nás ktosi oslovil,“ pripojila sa starenaa škaredo na mňa zazrela.„Ako to, že nás vidí?“ híkala mladá.„Vari bosoriak!“ zamračila sa starena.„Ale kde!“ utíšila ich tá tretia a predstúpila predo mňa.„Teba poznám.“„Matej som, kmotrenec samotnej Smrti,“ predstavil som sa.„No namôjdušu,“ divila sa mladica.„Je to on,“ súhlasila stará.„Dary som pre vás pripravil, kmotričky sudičky, a veľmivás chcem poprosiť, aby ste mojej dcére len dobré zaželali.“„Pcha,“ odfrkla starena. „Že len dobré, a to si také kdepočul?“Nedal som sa odradiť. „Tebe, spanilá Šťastena, som jedlanachystal, aby si tak dobre živená bola, ako šťastie, ktoréľuďom prinášaš.“„Šťastena!“ rozosmiala sa dievčina radostne. „Tak mi azdaešte nikto nepovedal!“„Tebe, neľútostná Krivda, som to najlepšie víno pripravil,aby si ho na trpkosť a slzy mohla premeniť.“„To ti Smrť poradila, čo?“ zatiahla starena s nevôľou, alezdalo sa mi, že ju víno potešilo.„A tebe, mocná pani Sudba, som prichystal dukát. Ale niepre teba, lež aby na tomto svete bolo menej o jeden peniaz,za ktorý sa pozemská spravodlivosť dá kúpiť.“Dukát sa rozplynul, tak ako jedlo a víno pred ním. Sudbapokývala hlavou. „Dobré dary si nám priniesol, Matej.“Boli spokojné, pretože mojej dcére dobre požehnali. Ne-budem hovoriť, čo to bolo, lebo sa to nesmie. Už sa zberalina odchod (Šťastena a Krivda sa už zase škriepili), keď saSudba otočila k dvom sestrám: „Choďte napred, ja za vamiprídem.“Sotva si ju všimli, hádajúc sa vyšli z chalupy.Sudba sa nenáhlila, usadila sa a pomaly prehovorila:„S nimi je kríž. Niekedy nevedia, čo so sebou. Ako keď peká-rovým chlapcom súdili,“ pozrela na mňa.„Čosi som videl na oblohe,“ priznal som. Ani som sa neču-doval, prečo dvojčatá spomína.„A čo ste mne povedali nad kolískou?“ opýtal som sa.Sudba si vzdychla. „Áno, sestry sa tiež nad tebou rozdi-vočeli. Nemôžeš sa na ne hnevať. Ony vidia zámery, ktorévedú vaše životy. Ja nie. Príliš rozumiem vášmu pozemské-mu životu, aby som tak ďaleko dovidela. To je moja úloha –posplietať šťastie i nešťastie, aby to tu na zemi fungovalo.Nemôžem zrušiť slová mojich sestier, ale viem ich vyrovnať.Som najmocnejšia a zároveň najslabšia z nich. Keď Krivdanad tvojou kolískou povedala, že tvoj život bude prepletenýso Smrťou, ešte dobre som to vymyslela, že sa ti kmotroustane. Ale to najvážnejšie som nijako nemohla obísť, aj keďma Šťastena veľmi prosila a sama skúšala vykľučkovať.“Zlé tušenie ma premklo.„Tak teda povedz, čo to bolo,“ vyzval som ju.Sudba vstala. „Najhoršie je, že to musíš vedieť vopreda jediný spôsob, ako sa to dozvedieť, je odo mňa.“A tak mi to povedala.Ostal som sedieť a bolo mi, akoby som na svojich bedráchcelú ťažobu sveta niesol. Sudba sa bez rozlúčky pobrala,ešte naposledy sa vo dverách mihli jej šaty, tmavé modré,presne takej farby, ako mal Michal od pekárov oči.Krik sudičiek už dávno utíchol v diaľke, keď som sa ko-nečne pohol. Ale ťažko mi bolo. A do konca mojich dní sa tozlepšiť nemalo.Nasledujúce roky však boli vskutku šťastné. Evka vyras-tala, krčme sa darilo, kmotra sa zavše zastavila, veru, ne-môžem sa ťažkať, dobre bolo. Len keď som si spomenul naSudbine slová, šťastie mi to kalilo.Všetko však raz musí skončiť. Dvojčatám z pekárne tiahlona trinásty rok, keď sa v krčme stará Hakeľka zjavila. Medzirečou a dvoma dúškami čaju preniesla: „S mladým Micha-lom z pekárne je zle-nedobre.“Celé vnútro mi oťaželo a kolená sa mi roztriasli.„A čože?“ odkašľal som si.„Čerthovie. Horúčka ho kvári a pomaly zabíja. Všetko smeuž skúsili, ale nič nezaberá. Do rána nevydrží, akože je nebonado mnou.“Dopila a zdvihla sa na odchod. „Nuž ale, aspoň sa budemmôcť tej bláznivej Erži vysmiať.“Ani som nevnímal, kedy odišla. Horko-ťažko som deň neja-ko do konca dotiahol, krčmu zavrel, a potom som dlho-dlhosedel na priedomí, ponorený v myšlienkach.Evku som uložil do postele ja, čo som inak nezvykal. Keďsom sa von vychytil, Zuzane som len toľko povedal, akobynič: „Idem sa prejsť, nech sa mi lepšie spí.“Bezmyšlienkovite prikývla. „Len nebuď dlho.“Odišiel som.Pomaly som došiel k pekárom. Zelenooký chlapec sedelna priedomí a namrzene kopal do lavice. Prisadol som sik nemu.„Hovoria, že Michal do rána umrie,“ povedal vzdorne.„To vravia?“ zahučal som.Pozrel na mňa. „Nemôže umrieť, kým som ja nažive,“ trvalna svojom.Nechcelo sa mi s ním škriepiť. „Choď dnu, brat ťapotrebuje.“Ani sa nepohol. „Načo? Neumrie predsa a...“ zasekol sa.Díval sa prestrašene do tmy. Zrazu sa bez slova zvrtol, ute-kal dnu a zaplesol za sebou dvere.Nemusel som trikrát hádať, koho tam videl. Smrť sa blížilapomaly, z nohy na nohu, akoby sa jej nechcelo.

poviedkaeliáš / matej, kmotrenec smrti 79„Pamodaj zdravia, Maťko,“ sadla si ku mne. „Zastavilasom sa u vás, ale minuli sme sa.“„Veď tu ťa čakám, kmotra.“„Vidím, vidím.“ Chvíľu panovalo ticho, potom takmerospravedlňujúco povedala: „Po každého raz musím.“„Viem, kmotrička, však si pamätám, že ty ani neurčuješ,kedy prichádzaš. A či ty vieš, že aj tí dvaja chlapci ťa môžuvidieť?“Smrť na mňa úkosom pozrela. „Bisťu, to mi nenapadlo. Novšak – mali to po kom zdediť.“Preglgol som. „Tak je.“„Ja ťa predsa nesúdim, Maťko.“„To dúfam, kmotra. Ale keby som veľmi chcel a svedomiema ťažilo, môžem sa vyhovoriť, že sudičky mi to zariadili.Krivda, aby som bol presný. Šťastena to skúsila obísť tým, žemi prisúdila jedinú dcéru, ale Sudba nemohla sestrine slovázmeniť. A tak pekárovo semeno splanelo a Pavlína si hľadalainé. Čože som ja tušil... To až potom mi došlo, keď Pavlínaoťarchavela a ku mne sa viac neznala. Ale – synov mám, ajkeď pred celým svetom sa iba k dcére môžem priznať.“„Divný je ten váš svet,“ poznamenala Smrť.„Viac ako ten váš určite nie. Tri bláznivé sestry dohartusianad kolísku a človeku predpíšu život. A my sa s tým mámezmieriť.“Smrť to snáď chápala. „Nuž, Maťko, ja by som tiež radšejtvojho syna nebrala, ale akosi nemôžem inak.“Oprel som sa o lavicu. „Keď sa narodili, videl som v obla-koch dvoch mužov. Jeden držal v zdvihnutej ruke meč. V ľa-vej ruke. Tak som vedel, že tých chlapcov čosi veľké čaká.Najmä toho, čo do ľavej ruky všetko berie. Ten, čo má očifarby Sudbiných šiat. Čoby ma to netešilo, i keď len potajom-ky. Ale Michalova svieca dohára.“Kmotra mlčala.„Inak to nepôjde, kmotrička. Zase musíš sviecevymieňať.“Strhla sa. „Ani mi na um nezíde. Človek bláznivý, vari si tymyslíš, keď som ti kmotra, že budem so sviečkami šachovaťna tvoje požiadanie?“„Iné ti neostane, kmotra. Môj život k tomuto smeruje.Sudba mi to prezradila. Musím za syna svoj život položiť. Ver,že sa mi nechce, ženu a dcéru tu musím nechať. Ale nevy-hneme sa tomu, kmotra moja. Veď sudičky nie nadarmo ťamojou kmotrou urobili.“Po chvíli sa ozvala: „Keď si sa narodil, hneď pri mojej hla-ve sa svieca zažala. A taká jasná, až ma to oslepilo. Zveda-vá som bola, tak som ťa obzrieť šla. Tak som tvojho otcastretla. Také to bolo jednoduché. Potvory jedny!“Musel som sa usmiať. „Tak vidíš, kmotra, obaja sme lenhračky.“„Nepozdáva sa mi to,“ namietla trucovito.„Nemáme na výber.“„A čo ak áno?“ vzdorovala. „Michalova svieca dohára, takho vezmem a nikto mi to vyčítať nemôže. Len svoju robotusom robila.“Pokrčil som plecami. „Ty vieš, ako to v tvojom svete chodí.Ale nezabúdaj – ešte jedného syna mám. Keď Michal nepre-žije, svojmu osudu aj tak neujdem.“Smrť bola v koncoch. „Už nikdy, nikdy sa nedám s člove-kom do spolku,“ zaverila sa napokon.„No, chlapci ťa vidia, tak možno ti iné neostane. Daj nanich pozor. A nehovor im o sviecach. Pre istotu.“„To si píš,“ zahundrala.A potom ma už len vzala za ruku a vykročili sme.Text: © Marek Eliáš, 2008Ilustrácia: © Eduard Sadovský, 2009Marek Eliáš info:www.hyena.skhttp://marekelias.blog.sme.skhttp://cizmarikova.blog.sme.sk/c/184400/Dialogy-o-fantasti-ke-Marek-Hyena-Elias.htmlČasopis Fantázia vyhlasuje poviedkovú súťažCena Fantázie 2009, s uzávierkou dňa 31. mája 2009.podmienky:Súťaže sa môžu zúčastniť doteraz neuverejnené poviedky:• v slovenskom jazyku• všetkých žánrov fantastiky• maximálneho rozsahu 54 000 znakov vrátane medzier(30 normostrán)• neúčastniace sa iných súťažíPoviedky posielajte v 5 tlačených verziách (na súťažnýchkópiách neuvádzajte meno autora) na adresu:• Fantázia, P. Pázmaňa 3, 927 01 Šaľa.Do zásielky priložte zalepenú obálku, v ktorej uvediete ná-zov poviedky, meno a adresu autora, e-mailový, poprípadetelefonický kontakt.Podmienkou je zároveň zaslanie elektronickej verzie po-viedky e-mailom na adresu: cenafantazie@fantazia.skodmeny:1. cena – 100 € (3012,60Sk) + Cena Fantázie2. cena – 65 € (1958,19Sk)3. cena – 35 € (1054,41Sk)špeciálne ocenenia:• Cena knižného veľtrhu Bibliotéka s finančným ohod-notením 100 € (3012,60 Sk), sponzorovaná akciovouspoločnosťou Incheba.• Cena Béla, sponzorovaná OZ Mastodont. Bude o ňuautomaticky súťažiť každý text s prvkami hororu zaslanýdo hlavnej súťaže. Víťaz dostane okrem vecných cien ajmožnosť publikovať vo vydavateľstve Artis Omnis.(špeciálne ocenenia majú svojich porotcov a ich víťaznýtext nemusí nutne byť vo finále Ceny Fantázie)V septembri 2009 na festivale Istrocon budú oznámenéfinálové poviedky, ktoré pri zachovaní anonymity autoravyberie odborná porota. Prvých päť poviedok bude uve-rejnených na portáli Kultura.sme.sk, kde o ich konečnomumiestnení rozhodnú čitatelia.Zaslaním poviedky do súťaže autor udeľuje súhlas na vyda-nie diela formou rozmnoženia literárneho diela vydaním v ča-sopise Fantázia, uverejnením na stránkach kultura.sme.ska www.fantazia.sk a uverejnením v zborníku v prípade, keďsa uvedené dielo dostane do finále poviedkovej súťaže. Auto-ri budú v dostatočnom predstihu oslovení.Výsledky Ceny Fantázie 2009 budú slávnostne vyhláse-né na medzinárodnom knižnom veľtrhu Bibliotéka 2009v Bratislave.Partneri literárnej súťaže: Brloh.sk, Incheba, a.s., Kultura.sme.sk, OZ Mastodont, Istrocon 2009.cena 20fantázie09

poviedka procházka, švachouček / druhý krok neila armstronga80

poviedkaprocházka, švachouček / druhý krok neila armstronga 81Neil Armstrong otevřel průlez lunárního modulu a rozvážněsestupoval po hliníkovém žebříku Apolla. Rukama ukrytýmav neobratných rukavicích se přidržoval hladkých postranic.Pár stop pod ním se třpytil měsíční povrch pokrytý jemnýmprachem. Vůkol se rozprostíralo Moře ticha a na obzoru zářilašedomodrá Země. Armstrong si vzpomněl na panoramatickéfotografie z předešlých expedic. Dnes to mělo být majestátnía povznášející…Dnes, tedy 20. července 1969.Na jednu stranu to pompézní bylo. To Armstrong nemohlpopřít.Poslední příčka a pomalý seskok do mělké vrstvy prachu.Teď měl cítit to, na co ho psychologové připravovali po ce-lou dobu výcviku. Bude prvním člověkem na cizím nebeskémtělese. První Pozemšťan na Měsíci! Ještě jednou se nevěřícněrozhlédl po mělkém dně Mare Tranqullitatis.Houston a obyvatelé celé modré planety napjatě čekali naprvní slova z povrchu Měsíce. Astronaut s americkou vlajkouna levém rameni se trhavě nadechl:„No, já teda nevím… Je to jen malý krok pro člověka, ale …!“„Houston. Neslyšíme vás! Co se děje, Neile? Opakujeme –ztratili jsme vás!“„…“•••„Houstone, máme problém!“„Slyšíme tě, stotřináctko. Co se stalo?“„Podle tvého doporučení jsme zamíchali obsahem nádrží.“„Ztrácíme tě, stotřináctko!“„Výbuch v hlavní sekci… požár…! Uniká nám kyslík!“„Stotřináctko, máme tě zaměřenou! Necelých dvacet tisíckilometrů před vámi je čtvrtý kontrolní bod, depo Velká Trojka.Máme poslat naproti modrý anděly a komisaře HAS?“Kapitán Johny Graves vypnul mikrofon a letové střediskov Novém Houstonu tak neslyšelo hovor ve velitelském modulu.Otočil se k posádce a zeptal se:„Tak co teď? Chtějí nám poslat údržbáře z Velký Trojky.“Pilot lunárního modulu hubenější než prskavka a s hořícímodstínem nabarvených vlasů se pomalu obrátil na Gravesea mávl rukou:„Když nám pošlou anděly, máme po historické věrnos-ti, ztrácíme technický body – a ti šašci z HASu nám tadybudou jen překážet. Přece nevezeme nic, co by odporovalopředpisům!“„Já myslím, že by nám komisaři z HASu neměli moc ublížit.Vždyť jsme tu rekonstrukci provedli dobře ne?“Pilot velitelského modulu, stojící na krytu motoru, se přikr-čil, opět se rychle vzpřímil a vklouzl do tunelu, který spojovallunární a velitelský modul. Vlezl do provozního oddílu, zastavilse u skladovací skříňky s potravinami, zvedl víko a vyndal třisáčky Four Roses.„Johny, vykašli se na ně. Na Velkou Trojku se doplazíme takjako tak. A teprve tam ať si nás prošacujou. Stejně jim budevadit třeba tahle whiska, blbounům historickým.“„Spíš hysterickým,“ podotkl souhlasně Graves.„Stotřináctko, neslyšíme tě! Tady Houston! Potvrď příjem!“chrchlalo to ve věrných replikách kruhových membránovýchreproduktorů.„Zato my tě slyšíme,“ ušklíbl se Graves. „Tak, chlapi, kašle-me na ně?“Dvojí přikývnutí, cvaknutí přepínače a pokračování vysílání.„Houstone, měli jsme potíže s komunikací. Asi díky tomupožáru.Už je to dobrý. Přesouváme se dle plánu do lunární-ho modulu jako do záchranné lodě. Ty čtyři hodinky do Trojkyv pohodě zvládneme. Každopádně díky. Budeme na příjmu,kdyby se vyskytly další komplikace.“„Oukej, stotřináctko. Když to dotáhnete do konce, mátebody za historickou věrnost. Doufám, že na sobě máte přílby,když z vás kyslík tryská jak gejzír. Jo, a taky ty správný ponož-ky na utěsnění vzduchového filtru! Zatím hodně štěstí a dobrýlet. Konec.“Graves poděkoval za přání a ukončil vysílání. Chtěl se po-drbat na nose, ale tlustá rukavice narazila na průhledný krytpřílby. Pitomá kombinéza! Stále si na ni nemohl zvyknout,i když v ní strávil už hezkých pár desítek hodin v leteckých cir-kusech nebo na astro–dnech. Kdyby to nebylo tak dobře pla-cený, vykašlal by se na to i na celou tuhle kraksnu.To jeho parťáci, ti byli do toho letu celí žhaví. Letěli za orbitpoprvé a také to bylo znát. Nanosili si do lodi věcí, jako by si tomířili nejmíň na Ganymed! Některé nesmysly jim musel sámpronést přes kontrolu. Komisariát závodu a hlavně zástupciHistorické Astronautické Společnosti byli nejdříve neoblomní.Tvářili se drsněji než Rocky Mountains, pravidla jsou pravidla,ale starý Graves, legenda mezi piloty historických letounů, jimto vše jaksepatří vysvětlil:„Hele, lidi, chcete mít během závodu pořádný vzrůšo? Uvi-díte, jak to prospěje jeho publicitě! A sponzoři se jen pohrnou.Víte vůbec, mládenci, co se přihodilo Apollu 13? Ne?! Že si tonemůžete vybavit?! Tak sledujte Apollo 113 a uvidíte! Jen po-třebujeme dotáhnout do tý plechovky pár krámů navíc. Sakra,tak už chápete?!“Parťáci hned po startu začali připravovat explozi v nádržích.Patřičně „poškodili“ kyslíkovou nádrž číslo dva a zejména sys-témy uvnitř kryogenních nádrží, které musely držet na uzdětak vrtošivé prvky jako jsou tekutý kyslík a vodík. Graves jimzevrubně radil, aby to co nejvěrněji odpovídalo události, jež vesvé době šokovala svět.Celé lidstvo tehdy drželo ohroženým astronautům palcea letové středisko v Houstonu, to původní, pozemské, doslovavymýšlelo zázraky – a tři stateční ve vesmíru je uskutečňovali.Tehdy.To bylo před sto lety.•••Patrick O’Hara, letový ředitel velkolepé série závodů 100let Apolla, bedlivě sledoval holografickou mapu oblasti kolemdepa ve Velké Trojce, rozdělenou zelenými liniemi koridorů. Byltam obvyklý provoz, tedy z laického pohledu učiněný chaos.Pár dispečerů už ho nezvládlo a zbytek života se pak věnovaloplácání hliněných raketoplánů a pískových báboviček pod las-kavým dohledem mužů v bílých pláštích.Velká Trojka vznášející se v zóně Lagrange 1 se v posled-ních letech stala nejdůležitější kosmickou základnou vůbec.Lagrange Čtyřka a Pětka měly sice své technické základny uždávno, ale jejich sláva pomalu upadala. V jejich oblastech setotiž vyskytoval mikroskopický prach, který byl pro kosmickéj. w. procházka,slávek švachoučekdruhý krok neila armstronga

poviedka procházka, švachouček / druhý krok neila armstronga82technologie příliš rizikovým faktorem. Vesmírný provoz vyžado-val špičkovou techniku a spolehlivost. Tu nyní nabízela VelkáTrojka. Držela se v ohnisku vyrovnaných gravitačních vlivů díkyfascinující soustavě korekčních motorů, připomínající spíšeumělecké dílo než technologický výplod – a tím zaručovaladokonale bezprašné prostředí. Proto byly její doky stále plnéa provoz kolem houstl den ode dne.A tak to vypadalo i dnes.Vedle mohutných a pomalu se sunoucích gigantických do-pravních konvojů, blýskavých turistických letounů a hbitýchlodí patroly tudy právě prolétala Apolla z Marsu a z Longeno-vých orbitů. Souběžně se zde zjevovaly závodní lodě, jež star-tovaly s handicapem z kosmodromů na Floridě a v Kazachstá-nu, případně z nejmodernějších astroturistických středisekv Saigonu a v Kapském Městě.Velká Trojka byl nejrušnější kosmický přístav a zároveň nej-větší observatoř mezi Měsícem a Zemí – proto si jej orga-nizátoři závodu století pronajali. Zaplatili za pár dní takovépeníze, jaké má Unie přepravců ze všech stanic tohoto typuza dobrých pět šest měsíců obvyklého provozu. OSN jim na-štěstí ušetřilo peníze jinde. Politici chtěli mít pro svou blížícíse volební kampaň živé rozhovory se závodníky bez otravnýchdvousekundových pauz. Na dobu akce proto nejen prosadilipřestěhování své neutrální sněmovní lodi Lidstvo ze stacio-nární pozice na oběžné dráze kolem Země k Velké Trojce, aleještě vyklidili druhý gravitační tubus pro řídící středisko. Napočest závodu dočasně přejmenovali dosavadní chrám politi-ky na Nový Houston.•••Do kontrolního průletu Apolla 113 koridorem Velké Trojkyzbývalo necelých třicet minut.Letový ředitel pozoroval údaje na několika virtuálních obra-zovkách na pozadí holografické mapy a pak oslovil stanovištěTELMU. Tam se neustále monitorovaly údaje o životních pod-mínkách v lunárních modulech všech závodních Apoll, včetněpodrobných údajů o každém členu posádky.„Spojte mi ještě jednou tu stotřináctku. Ale chci jen inter-kom Gravese. Mám dojem, že má opravdu veliký problém.A nejsou to jen ty jeho proslavený hemeroidy.“Operátoři TELMU nejistě vzhlédli. Nakrátko ostříhaný šéfs ostře řezanou tváří a chladně šedýma očima comiscsovéhohrdiny se ani neohlédl. Patrickův nezvyklý smysl pro humor semimo jiné vyznačoval tím, že nejbrutálnější hlášky pronášels kamennou tváří.O’Hara stále hleděl na prostor kolem Velké Trojky. A čekalna Apollo 113.„Šéfe, máme tu stotřináctku,“ nahlásil operátor od pultuCAPCOM.„GNC, vemte mi ještě projekci z šestého majáku,“ požádalPatrick řídícího specialistu pro navádění a navigaci. Poté sijoystickem přisunul holoobraz prastarého mikrofonu. Iluze propřímé přenosy musela být dokonalá, i když zrovna tohle mělobýt jen pro záznam.„Gravesi, slyšíš mě? Tady O’Hara.“„Zdravím nejlepšího leťáka na Zemi a přilehlých koloniích!Co se děje, Patricku? Čekal jsem oficiálně neosobního Hous-tona, a on zatím velký šéf – osobně!“„Poslyš, Johny, velký šéf má s tebou problémy – osobně.Teď koukám na výpis z bezpečnostního ohledně tvého nákla-du. Kde jsi vůbec sehnal ty kluky z posádky?“„Co blázníš, Patricku? Co ti tví špióni zase vyvádějí? Tychlapce znám od posledních psích spřežení na Marsu,“ ozvalse překvapený a poněkud dotčený hlas kapitána stotřináctky.„Pamatuješ? Skončil jsi přece s marťanama až třetí. Nám holtlíp vyšel kontakt mezi vaším voyagerem a našimi psy… Hele,to tě furt tak žere?“„Běž s tím do háje,“ stroze odsekl letový šéf. „To, že jsi cvok,který je schopný kvůli vítězství ohrozit životy psů, ale i lidí ko-lem – to nebudu zase rozebírat. Mě teď zajímají ti chlapi natvé palubě. Co jsi jim to pronesl přes sektor, Johny? Hlavní ko-misař HAS mi popisoval jednu příhodu z Mysu. Myslím tvůj ne-zaměnitelný způsob, jakým jsi vehementně obhajoval nějakoupodivnou, historicky nedoloženou zátěž. Jenže, příteli,“ Patrickvytáhl z bílé krabičky Davidoff zlatobílou cigaretu a vložil si jimezi rty: „Jseš si opravdu jistý tím, co děláš?“„No dovol! Já jen chtěl, aby tak památný závod byl kapá-nek živější. Prostě provádíme dokonalou rekonstrukci havárieApolla 13. A teď nám to třeba komisaři HASu málem zkazili,a to nemluvě o modrejch andělích. Přece víš, proč jsem si vy-bral to číslo 113 – a ty na mě s kontrabandem! Ty, kamarád?!“Patrick O’Hara by se málem lehce pousmál, jenže na srdcimu leželo něco jiného:„Řekni mi teda, Johny, proč jsi potřeboval pronášet na palu-bu nějaký krámy navíc, když třináctka bouchla sama?“ optalse chladně. „Žádný kufry, jen zkrat a blbě izolovaný nádržes kyslíkem a vodíkem. To byste snad zvládli taky. Tak proč tykontejnery navíc?“„Patricku, hele, takhle jsme si to dohodli s klukama. Byl topůvodně můj nápad, seděli jsme v putyce, seznámili se, noa oni mi nabídli, že to zajistí a že se jim to líbí a…“„Johny, sakra, teď mě poslouchej! Právě mám tu tvou piksluna hologramu, vznášíš se tady nad náma a na palubě mášpodle komisaře o dobrých tři sta kilo víc,“ nekompromisně od-sekával slova letový ředitel. Řady techniků a specialistů INCO,TELMU a GUIDO u svých pultů ztichly.„Víš co?“ mírně zvedl hlas O’Hara, „na Apollo sis už zahráldost. Tak já teď mám jinou hru – hru na pravdu. V kontrolnímkoridoru Trojky zpomalíš jako při penalizaci SLOW AND GOa pošlu ti na palubu kontrolu na historickou věrnost. A jsemzvědavý, jak budeš vysvětlovat ty balíky navíc! Připrav se nakontakt přesně v +59.“„Jasně, Patricku, ale nevím, co tím sleduješ. Hele, už mámepár hodin za sebou a na palubě je celkem pohoda. Elektrikasice slábne, kyslík ubývá, ale tak to má být ne?! A kurs mámedobrý a body za umělecký dojem přibývají!“O’Hara si povzdechl a cvakl přepínačem. Kabinu letovéhostřediska zaplnil hologram depa, kde se kolem raketoplánuSAFETY začali rojit mechanici. Mezi jejich modrými overaly sejako pěst na oko vyjímaly dvě téměř nehybné, důstojné figurkykomisařů Historické Astronautické Společnosti v oranžovýchskafandrech se stříbrným Sluncem a rudou raketou na prsou.Modří andělé nemohli letět Johnymu přímo naproti, jak ob-čas žertem nabízeli. Museli odstartovat zdánlivě nesmyslnýmsměrem vzhledem k rotaci Velké Trojky a po několika tisícíchkilometrech srovnat rychlost s přesností metru za sekundu.Postupným manévrováním pak budou muset přesně uložitApollo do otevřeného nákladního prostoru servisního rake-toplánu. A to vše při rychlosti přes 3.000 kilometrů za hodinu.Při běžném zrychlení necelé tři g by se mohl SAFETY SHUTT-LE dostat ke „zlobivému“ Apollu skoro za hodinu. Ale jehomotory dokázaly vyvinout třikrát větší tah – a dnes času roz-hodně nebylo nazbyt.Patrick věděl, že starý veterán Graves situaci záměrně zleh-čuje kvůli těm dvěma klukům na palubě. Kdyby nebylo těchdvou, naopak by svou prosbu o pomoc patřičně zdramatizovala nedělal ze sebe troubu. Jeho hloupé kavalírství ho mohlo při-pravit o celý efekt.„Vážení přátelé,“ oslovil O’Hara desítky operátorů a miliardydiváků, „rekonstrukce havárie Apolla 13 se vymkla kontro-le. Tři muži obklopení chladem nekonečného vesmíru bojujío život v hořící lodi. Zatím hrdinsky odmítají pomoc zvenčí, alezáchranná skupina musí odstartovat vzhledem k zákonům ne-beské mechaniky ihned. Teď vidíte záběr z depa Velké Trojky,kde se připravuje k letu SAFETY SHUTTLE. Počítá se každásekunda. Osobně bych nechal některé komisaře, ehm, v depu,aby byl stroj lehčí a rychleji se dostal k cíli, ale naši hrdinovéby nám nikdy neodpustili, že nedostali příslušné body za his-torickou věrnost. Takže musíme počítat s tím, že závod o životApolla 113 bude stejně dramatický jako před sto lety!“Plastický obraz mravenčího hemžení kolem raketoplánuse vznášel těsně nad hlavami dispečerů v Novém Houstonu.Stroj zažehl motory a začal pomalu a obratně manévrovatz prostoru depa. Zbývalo jen pár minut k průletu Apolla kolemTrojky, ale i při maximálním zrychlení mohlo k samotnému

poviedkaprocházka, švachouček / druhý krok neila armstronga 83kontaktu raketoplánu SAFETY s poškozenou lodí dojít nejdřívasi za dvacet minut.„Houston. Gravesi, tady O‘Hara. Potvrď připravenost kon-taktních mechanismů!“Ticho.A ruch u pultu TELMU.„Něco se děje s biosignály Johny Gravese, pane!“„Co to, sakra, znamená – děje?!“„Všechny vykazují nulové hodnoty. Srdce, mozek, tep,tlak…“„Nový Houston volá Apollo 113. Jak mě slyšíte?!“ Patrickovinaběhly žíly na krku. „Gravesi, ozvi se. Příjem!“O‘Hara rychle přelétl pohledem rozměrnou holografickoumapu a pak jen…„A do prdele!“ zaklel a strhl si sluchátka.Bhrooooummm…!!!Rozlehlá hala depa se ocitla v oslňující, vše pohlcující ex-plozi. Lidé v řídícím letovém středisku se instinktivně krylipřed ničivým živlem. Padali pod stoly, vrhali se za kašírovanémasivní sloupy, někteří si zakrývali hlavy holýma rukama, jinípouze ječeli a zírali na přicházející zkázu.Patrick O’Hara strnule stál v epicentru výbuchu. Kolem nějsvištěly zuřící plameny, rozervané pláty nádrží i ohořelé sou-části raketoplánu holografickou technikou věrně přenesenédo Nového Houstonu.„Už jste s tou zábavou skončili?“ pronesl letový ředitel mra-zivě do mihotající se projekce mikrofonu o rozhlédl se kolemsebe. „Tak do práce!“ vyzval přítomné. „Vyhlaste celoplošnémayday. Potřebuji záznam exploze z depa a připravte mi pro-jekce z korekčních majáků – ať vidíme, co to udělalo s VelkouTrojkou zvenku.“Mezitím nehlučná destrukce pokračovala. Holografickéúlomky Apolla, raketoplánu, palivových nádrží i technickéhovybavení pro SAFETY mise křižovaly prostorem střediska, je-hož operátoři opět seděli na svých místech. Pokradmu pozoro-vali šéfa, jak prochází mezi plameny.Jako opravdový boží posel… A zase řídil další operace.Depo Velká Trojka přišlo mimo jiné o nejlépe vybavenoumimozemskou observatoř s kybeskopem Koperníkem Junio-rem. Znamenala sice největší finanční položku ztrát, ale prosamotný průběh závodu to nebylo tak závažné. Rozhodujícíbyla ztráta celé údržbářské sekce, tří výsuvných ranvejí promeziplanetární kluzáky a kompletní ubytovací části. Tam seještě před chvílí nacházely novinářské týmy ze Země, měsícůi orbitů. Nyní tam zel otvor o průměru konečně dostavěnékatedrály Sagrada Familia a všechno to novinářské, televiznía projekční haraburdí poletovalo bezcílně vzduchoprázdnýmprostorem.Stejně jako rozervaná, v kosmickém prostoru totálně ztuhlálidská těla s rozervanými hrudníky a zmrzlými květy krve.První odhad škod a ztrát na životech byl děsivý a jedinoulodí, která snad mohla poskytnout alespoň nějakou pomoc,bylo Lidstvo. Operátoři u ovládacího pultu manévrování lodipoložili ruce na klávesy a čekali na povel.„Já se jen bojím, že Velkou Trojkou to neskončilo,“ proneslPatrick O‘Hara a konečně si zapálil cigaretu, kterou měl celoutu dobu v koutku úst. „Je to moc špatný,“ vydechl kouř. „A teďbudeme čekat, co dál…“Teprve po jeho slovech si všichni v sále uvědomili, že tohlebyl zřejmě jen začátek.•••„Mluví revoluční organizace FERMI, buňka Měsíční stezky!Toto bylo jen varování! Budeme bránit Měsíc všemi prostřed-ky. Měsíc zůstane neposkvrněný. Měsíc zůstane čistý! Nedo-volíme, aby se z něj stala gigantická stanice rychlého ob-čerstvení! Jen revoluční ideály a čistotu lidských myšlenek– pouze tyto hodnoty můžete dovážet na Měsíc! Vesmírnárevoluce začíná tam, kde člověk svou nohou poprvé poskvrnilcizí vesmírné těleso. Tady kosmická revoluce začíná – a ne-pátrejte po tom, kde skončí!“ kvákal zkresleným ženským hla-sem reproduktor na centrálním pultu. Operátoři ztuhli a ohléd-li se na letového ředitele.Patrick O’Hara si přitáhl mikrofon:„Zabili jste přes sto padesát lidí,“ pronesl chladně. „S revo-lucí jděte do… Třeba do CNN, ta vás ráda odvysílá. Já hlavněpotřebuju znát vaše požadavky, abych se mohl rozhodnout,co dál.“ Na chvíli zmlkl a vypnul mikrofon. Kdyby bylo možnéintenzitu jeho přemýšlení proměnit třeba v tepelnou energii,Rudé moře by zase šlo přejít suchou nohou…Šéf bezpečnosti Kawalek už stál vedle něj a ukazoval nadispleji, co ještě potřebuje vědět. O’Hara pokynul rukou, CAP-COM mu aktivoval mikrofon, a letový šéf pokračoval:„Takže čekáme. Pokud nebudete reagovat, předáváme říze-ní závodu vesmírným baretům.“„Jenže to bude i konec závodu, cheche,“ ozval se chraplavýhlas, aby byl vzápětí přerušen jiným, tím původním ženským:,Jménem akčního výboru Měsíční stezky sděluji celémulidstvu, že náš požadavek je globální: okamžitě přestaňtes pronikáním do vesmíru, přerušte výzkum makrovesmírui mikrovesmíru a žijte v pokoře před odkazem předků.“Patrick O’Hara nevěřícně típl cigaretu o masivní porcelánovýpopelník Mattoni, suvenýr z Východoevropské Unie, a roz-máchl se… Pod pohledem šéfa bezpečnosti se ovládl a tišeřekl:„Poslyšte, vy spravedliví! Jak tak poslouchám váš akcent,tak možná právě vaši předci obsazovali ve jménu revolucea takzvané rovnosti jednu zemi za druhou. A v každé potomlumpenproletariát spolehlivě likvidoval ten váš odkaz předků.“„Tak a dost, kurva!“ vykřikl opět chraplavý, přeskakujícíhlas. „Nenecháme se poučovat od tupých buržoazních tech-nokratů. A hlavně – tady diktujeme podmínky my!“„Jistě. Jenže stále jsem se ty vaše podmínky nějaknedozvěděl.“„Podmínky neexistují! Můžete to brát jako soutěž mezi na-ším a vaším způsobem chápání, soutěž mezi naším a vašímsvětem,“ zase se ozvala dle hlasu jistě mladá žena.„Já na tyhle soutěže moc nejsem,“ podrbal se na hlavěO’Hara. „A hlavně ne na ty holovizní. Jsou tam otázky pro blb-ce a každý je pak doma hrdina.“V reproduktorech bylo zřetelně slyšet, jak se nositelé no-vých idejí perou o mikrofon. Každý si chtěl na O’Harovi vylítvztek za jeho způsob argumentace. To vše bylo zdáli podbar-vené novodobou hymnou revolucionářů, INTELnacionálou.Po zdánlivě nekonečném praskání a šumu opět zazněl muž-ský hlas:„V jednom z těch vašich křápů je ukrytá T–bomba. Ta vrhnelidstvo o celá staletí zpět! Zlikviduje i výzkum a osídlení Měsí-ce. Teď už je na cestě a vy ji nemůžete zastavit!“„Možná ne,“ zamračil se letový ředitel. „Ale proč nás v tompřípadě vůbec kontaktujete?“„Protože chceme, aby celý svět věděl, že se neschovává-me jako zbabělci, že jsme vám vyhlásili válku. Teď víte, co vásčeká, ale stejně s tím nedokážete nic udělat! Bojujeme za záři-vou budoucnost!“„Jo, o tom se můžem pobavit,“ šéf letového střediska po-hlédl na šéfa bezpečnosti a mírně zavrtěl hlavou. Oba pokrčilirameny. „Ale nejdřív potřebuji znát alespoň nejbližší budou-cnost mých lidí tam venku. Kdy odpálíte tu T–bombu?“ po-kračoval O’Hara a mezitím naškrábal na papír „Co to, sakra,je?“ a podal ho Kawalkovi. Ten skoro omluvně pokrčil ramenya odepsal, že to vysvětlí později.„Jakmile s ní přistane vyvolené Apollo na Měsíci,“ odvětilasudička.„Pěkné. A co můžeme dělat mezitím my?“„Nesmíte přerušit závod, nesmíte prohledávat lodě na kon-trolních bodech, nesmíte zachraňovat z lodí posádky a nesmí-te snižovat počet lodí, které jsou již ve vesmíru. A nemysletesi, že nás nějak doběhnete. Monitorujeme všechen rádiovýprovoz závodu.“„Takže si to Apollo máme zřejmě nechat vyvolat tlampa-čem,“ poznamenal suše O´Hara.„To je váš problém. Podle všeho jste dost inteligentní člověk– tak se starejte.“„Dík. A co nesmíte vy?“

poviedka procházka, švachouček / druhý krok neila armstronga84„My smíme všechno, hajzle!“ opět do éteru vpadl druhý, zřej-mě oficiální mluvčí Měsíční stezky.„To jsou rozumná pravidla. Klasická fér hra,“ uznale kývl le-tový ředitel a obrátil oči v sloup. „Je tam ještě ta žena?“„Bombu neodpálíme,“ ozval se žádaný ženský alt, „dokudjejí nosič nepřistane na Měsíci. Tak zní pravidla nového závo-du. A my je budeme respektovat!“„No, aspoň něco,“ zahučel Patrick a zahleděl se do prskají-cího reproduktoru. „Do jaké míry se vám vůbec dá věřit?“„Do té míry, jakou si určíte sami,“ odsekla žena, někomu nadruhé straně dala pohlavek, ozval se ublížený skřek – a pakse ukončilo spojení.V reproduktorech a sluchátkách to jen suše luplo.„Tak to bysme měli,“ zapálil si Patrick dalšího Davidoffaa zamyšleně hleděl do skomírajících plamenů Velké Trojky.•••V řídícím středisku bylo neobvyklé ticho. Všechny tváře táza-vě hleděly k centrálnímu pultu.„Chci projekci drah všech Apoll v oblasti Nového Housto-nu,“ pronesl pomalu O’Hara. Ve vzduchu před ním se rozzá-řily desítky křivek. Asi pět jich křižovalo dráhu sněmovní lodiv nebezpečné blízkosti. „Teď už nevěřím ničemu,“ zašeptala přiblížil si joystickem kritické body. „Měníme dráhu,“ sice jennepatrně zvedl hlas, ale všichni pochopili, že jde do tuhého.„Přecházíme z kruhové dráhy na eliptickou a chtěl bych, aby-chom byli v okamžiku průletů Apolla 111, 09 a 66 asi o tři stakilometrů dál.“Operátoři se rychle obrátili zpět ke svým pultům a začali usi-lovně pracovat.„Nechci vám do toho mluvit, ale fakt nemáme moc času,“ozval se po pár vteřinách O’Hara netrpělivě.„Manévr naprogramován, pane,“ potvrdil po chvilce Step-hen Nettle, uhrovitý mladík u první řady pultů. Byl to uznávanýšéf směny specialistů na navigaci Nového Houstonu.„Zážeh!“ houkl O’Hara.Měl pocit, že se podlaha zvolna naklonila, ale proti odstře-divé síle rotujícího prstence, která na lodi simulovala polovičnípozemskou gravitaci, nebyla desetina g navíc nijak drama-tická. Všichni přesto strnuli na svých místech a se zatajenýmdechem pozorovali sloupce čísel pulzující pod holodisplejem.„Co vy vyvádět?! My teď mít schůzi a nechceme být rušit!“ozval se po necelé minutě nezaměnitelný hlas ode dveří. Dořídícího střediska se trhavými pohyby sunul zmocněnec Ledo-vých republik lord Chewbus–Chewbus, zástupce podivuhod-ného spojení zemí, jejichž společným jmenovatelem byl mrázpod 40 stupňů Celsia, přes Antarktidu, odvrácenou stranuMěsíce, přes marsovské póly až po gigantické měsíce Jupi-tera, Io a Europu. Lord Chewbus–Chewbus zde zastupovaltemnou stranu Měsíce – o který právě mimochodem šlo. „Coto znamená? My tady snad mít válka či co? Proč motory náhlei teď?!“ rozzlobeně se rozmáchl paží, ale gesto nedokončil…Jeho pohled se zastavil na holoprojekci Velké Trojky sníma-né ze šestého majáku. Stanice byla zmrzačena strašlivým způ-sobem. Její povrch protínaly trhliny se zubatými okraji a kolemdíry proražené v jejím těle blikaly jiskřičky požárů v místech,kde unikal kyslík.„Možná byste si měli na té vaší schůzi pustit holovizi, lorde,“poukázal O´Hara na místní projekci. „A ten váš odhad ohledněválky není tak mimo. Nějací parchanti z FERMI zlikvidovalidepo Trojky. A my se teď snažíme zachránit Lidstvo. Takže za-hajujeme úhybný manévr.“„To jest ostatně náš povinnost!“ zmateně prohlásil lordChewbus–Chewbus. Zjevně nepochopil, že se jedná o názevlodi. „Ohlásím to a všichni přijít podívat.“„Lorde, prosím, podívejte se na to na svých monitorech. Prá-vě vyhlašuji stav nouze a opravdu není třeba, abyste nám jak-koli pomáhali – i když názorů našich zastupitelů si bezesporuvážím… Žádám vás o to.“Lord Chewbus–Chewbus si promnul mohutný nos a moudřeustoupil.„Samozrejmo. Vy šéf závodu, vy šéf Nového Houstona. Takányní pravidla.“•••Druhá polovina XXI. století byla neméně hektická jako stej-ná polovina století dvacátého. Terorismus i technologie se roz-víjely rychleji, než by si kdokoli rozumný mohl přát. Původněfantastické vymoženosti se stávaly součástí běžného života zasměšných finančních podmínek.A lidé na tyto vynálezy a možnosti nebyli připraveni.Společnost se v druhé polovině nového století vyvíjela po-maleji, než ve století minulém. Měla však za sebou bouřlivézvraty, jakými si musela projít od magického roku 2000. Desít-ky let se řešily globální konflikty mezi protiteroristickými alian-cemi a internacionálními teroristickými falangami, válka meziSeverem a Jihem, mezi národy něco tvořícími a národy pouzebojujícími. Na pořadu dne byl i boj o místo na slunci mezi stálevíce komercionalizující se katolickou církví a stále agresivněj-ším muslimským fundamentalismem. Nebyla šťastná, ta prvnípůle nového století, ale lidstvo ji přežilo. Což bylo důležité.Předpokladem pokračující existence národů a korporací bylajedna jediná cesta – problémy se neřešily pomocí kompro-misů, ale tvrdými zásahy nadnárodních vojenských jednotek.A poté dohodou se zbytky demokratických sil v té které zde-vastované oblasti světa.Jiná cesta neexistovala. Bohužel pro nezúčastněné strany.Tak takhle nějak vypadala první polovina XXI. století…Ale i v té druhé, relativně klidné půli dále bujely negativníostrůvky společenské rezistence. A než odevzdaly své mínusyhistorii, zanechaly na svých zvrácených ideálech klíčit dalšígenerace nespokojenců, permanentních revolucionářů a psy-chopatů všeho druhu. Mezi podobné ostrůvky patřila i Mě-síční stezka. Původně coby součást čistě ekologického hnutí,později již zpolitizovaného feministicko–ekologického praporumladých – a naposledy Falangy Ekoteroristické a RevolučněMilitantní. Nazývali se zkráceně FERMI.Byla to ikona atomu, exploze a zhouby.Jejich počáteční horlivé protesty a plamenné výzvy proti při-rozenému běhu světa byly zprvu zdánlivě směšné. Jednalo seo prosté ničení majetku spoluobčanů, nejčastěji běželo o pře-vracení a zapalování automobilů, rozbíjení výkladních skřínís potravinami a drancování obchodů během mediálně vděč-ných pochodů za tu jedinou a správnou pravdu – to však bylyjen první ukázky názoru na jedině správné fungování světa.Všechápající a trochu nadřazený úsměv obyčejných lidí po-hasl, když explodoval Challenger IV, obří raketoplán třetí gene-race na pravidelné turistické lince Země, Kennedyho Centrum– Měsíc, Port du Neff.Zde již nešlo o generační nebo ekologický konflikt. Zde sejednalo o opravdovou, i když nevyhlášenou válku.•••V základní sekci lodi, kde vládlo šero a automaty, zaskří-paly kovové dveře. Zatuchlým vzduchem se rozletěly kouskygumy ze stářím rozpadlého těsnění. Nade dveřmi se rozsvítilaslabá zaprášená žárovka a v jejím mdlém světle do místnostivplul člověk. Jeho tělo vrhalo obludný stín, který rychle přelétlpodlahu a dopadl na řídící pult. Ruka zvyklá na ovládání zbra-ní láskyplně otřela prach z malé červené rukojeti a sevřela jistejně pevně jako pažbu pistole. Trhnutí, jež přerušilo ocelovépojistné lanko, znaly svaly z nácviku šermu scimitarem. Plas-tová plomba se zbytkem lanka odlétla do tmy a zazvonila o le-dabyle natřenou kovovou stěnu v zapomenutém koutě strojov-ny. Ruka odklopila víčko sotva větší než dlaň a na tlačítkáchozdobených symboly azbuky s jistotou klavíristy vyťukala prvnítři slova téměř zapomenuté písně. Pak ukazovák s mozolempocházejícím od spouští všech možných palných zbraní zamířilk velkému červenému tlačítku a stiskl ho.Za stěnou se s neslyšitelným šuměním elektronů začal pro-bouzet temný přízrak.•••„Jak zjistíme, kde je ta jejich T–bomba – nebo o čem tovlastně mluvili?!“ zeptal se letový šéf.„T–bomba nemá parametry klasické výbušniny, jakou použilina stotřináctce. Je to vlastně miniaturní mlhovina uvězněnáv olověném pouzdře,“ s viditelnou nechutí odpovídal Jerzy Ka-

poviedkaprocházka, švachouček / druhý krok neila armstronga 85walek. „Je nesmírně těžká. Když to řeknu laicky, je to umělevytvořený zárodek mikroskopické černé díry.“„Neblbni,“ podíval se na něj nedůvěřivě Patrick O’Hara.„Je součástí technologie, na kterou je přísné informační em-bargo. Na Zemi tyhle bomby převážíme na dvaatřicetiosovýchnápravách. Co tahač, to jeden pancéřovaný kufřík. Co kufřík,to jedna T–bomba.“„Bože, proč jsme zase vymysleli takovou věc?! A kde tovůbec vzniklo?“„Na šestém O‘Neilově orbitu. Využíváme to hlavně k opti-malizaci průmyslových procesů nebo k minimalizaci rizika přivýzkumech mikročástic s nulovým či záporným gravitačnímpolem. S nasazením T–bomby v širším časoprostorovém kon-textu se ještě několik let nepočítalo. Pokusy se pochopitelněprovádějí, to víš… A první problémy, velké problémy už takymáme za sebou.“„Počkej – to jako, že jsi byl třeba na lovu dinosaurů?“„Já ne. Na to nemám kvalifikaci… Ostatně, zastřílet si naiguanodona můžeš v kdekterém Jurském parku. Já mám namysli spíše ty notně převyspělé, prehistorické civilizace nebonadlidi typu Da Vinciho či Einsteina. To nám uteklo, ano, aleprotože se to stalo součástí historie, tak je to vlastně podkontrolou.“„Pod jakou kontrolou? Co jste s tím mohli dělat?“„Na tyhle průšvihy s chronoklasmem jsme museli horkotěžko stavět historické nadstavby. Ale tohle – tohle se nemělostát. O tom se nikde v historii nepíše.“Patrick O’Hara procházel kolem zpovídaného Kawalkaa když dokončil další okruh, zastavil se a upřeně pohlédl nanejbližší monitor plný hvězd.„Možná tenhle problém v historii je. Ale třeba jsme hopřehlédli. Nenapadlo nás to…“•••Temný stín v maskované komoře za strojovnou se zatímnehýbal. Jen lineární elektromotory velikosti a tvaru rýžovýchzrnek se lehce zachvěly, když zlatou pavučinou pokrývajícíjejich samariové svaly protekly slabé proudové impulsy. Dojaderného srdce, které usnulo před mnoha lety, se zabodly ži-votadárné radioaktivní jehly a nukleární život se začal pomaluprobouzet. Teplota dřímající jen několik stupňů nad absolutnínulou začala šplhat vzhůru a tranzistorový teploměr hlásil dostále ještě nechápajícího mozku stroje gradient osm stupňůKelvina za sekundu.Zatím to ještě byla záležitost zlata a samaria, zatím byl ještěnetvor připoután pupeční šňůrou ke stěně komory, ale za párminut se do jeho žil vlije proud elektronů ze žhavého jaderné-ho srdce a dojde na stříbro a kobalt. Poté odpojí kabel a už honic nezastaví.Teprve pak dojde i na měď, neodym a železo.A třeba poteče i krev...•••Patrick chodil podél stěn obložených tenkými plátky mar-sovského jantaru jak sibiřský tygr v kleci. Nacházeli se v za-sedací síni Unie, která zabírala skoro desetinu rotační sekcepřestavěné kosmické lodi. Kromě nich se tu nacházelo pětatři-cet nadnárodních pohlavárů, korporačních hlavounů a hlav-ních církevních mluvčích, z nichž každý mluvil za svého Boha.Teď ovšem všichni moudře mlčeli. Nic jiného jim ostatněnezbývalo.Teď to bylo na těch dvou. Právě oni nyní měli k dispoziciveškeré informace, výkonné složky interplanetární moci, tedyi speciální komanda vesmírných baretů. Tak rozhodl krizový vý-bor. To rozhodnutí bylo jednoduché – nikdo lepší, než O’Haraa Kawalek, nebyl.„Dobře, začneme hned teď,“ zastavil se Patrick. „Myslím, žebombu najít můžeme, ale potřebujeme čas. Musíme však nej-dřív vyloučit to, aby nám ji neodpálili dřív než skončí závod. Toznamená, že…,“ rozhlédl se. Všichni mu viseli na rtech.„To znamená, že na Měsíci přistanou všichni najednou,“dodal.„Nechápu vaše myšlenková postup,“ vyjádřil se zástupceLedových republik lord Chewbus–Chewbus.„Já také ne,“ přihlásil se okamžitě zbytek přísedících. Lesrukou.„Fajn. Nečekal jsem takový brainstorming,“ nepatrně seušklíbl O’Hara a vysvětloval: „Jejich podmínky znáte, nebuduje opakovat všechny. Podle mě se vyjádřili jasně: bombu od-pálí, jakmile v Moři ticha přistane loď s bombou.“„Chápu vaše myšlenková postup,“ zakýval zarostlou, jako-by chlupatou hlavou Chewbus–Chewbus. „Kolik časů taktozískat?“„Před deseti lety, při prvním takovém závodě bylo rozpětívšech přistání skoro dva dny.“„Což je slušné,“ kvitoval Kawalek. „To se dá i něco rozumné-ho vymyslet.“„Momentíka,“ vztyčil se vzrostlý Chewbus–Chewbus do výšeútočícího grizzlyho a oslovil letového šéfa. „Před chvilkama vypronést zajímavou větu.“„Já pronáším zajímavé věty v jednom kuse,“ odvětil O’Hara.„Nevím ale, kterou právě máte na mysli, lorde.“Kawalek obrátil oči k stropu. Rukama nelomil a nekřižovalse jen proto, že proti němu seděla sličná papežka Johanka II.Ta si zakrývala úsměv kapesníčkem s nápisem J.C.Superstar.„Vy jste vyřkl, že najít T–bombu nebude probléma. Jak tochcete urobit, když nemůžeme lodi špiónovat ani šacovat, ani jeodvolat na kontrolná stanoviska? Prostě máme prd možnosti –jako když náš Eskymák prodávat kamna na Venušině pahorku.“Johanka II. vyprskla do kapesníčku a zamaskovala to leh-kým záchvatem kašle. Ostatní vládci světů taktně mlčeli. Alebylo to obtížné.„To je to, oč tu běží,“ zarecitoval si Patrick svého oblíbené-ho viktoriánce, už ani nevěděl, jak se jmenuje. Oblíbil si ho jenpro jeho jednoznačné heslo: Bít či nebít. Takhle nějak to znělo,ale každopádně to bylo výstižné. A stručné. Byl to sice značněprehistorický, ale v podstatě správný pohled na řešení problé-mových jevů.•••Robot se probudil. Nepatrně pohnul končetinami a clona-mi. Nemusel se protahovat jako zvíře, stačilo mu jen, abyod čidel dostal informaci, že povel byl proveden. Všechnobylo v pořádku, svaly byly funkční a klouby nezatuhly. Zapnulminiaturní servo a odhodil konektor přípojného kabelu. Pakzvedl ruku s klepety místo prstů a otevřel dveře vedoucí ven.Protože v jeho komoře bylo celá ta léta vakuum, nevynesl hoven unikající vzduch, ale musel se doslova vyškrábat ven sám.Nevadilo mu to, ostatně nic jiného neznal a ani nečekal. Vypluldo mezihvězdného prostoru a po několika desítkách metrůzabrzdil krátkým impulsem iontového motoru. Potom zkontro-loval spojení a ohlásil se.Jeho svaly, klouby, oko i smrtící žihadlo byly připraveny.•••„Opakuji! Tady Houston. Máme problém. Mimořádná zprávapro všechny účastníky Stoletého závodu o Měsíc. Jedna z va-šich lodí nese na palubě bombu.“Reakce byla jednotná. Tři sta třicet tři zaklení v devíti me-ziplanetárních jazycích s vazbou na šest náboženství. Nu –a pokud vezmeme v úvahu atheismus coby druh víry – taktedy v sedmi náboženských vyznáních.„Jaká bomba? Nemá to být obráceně, sakra?! Nemáme mítteď problém hlavně my – když je Velká Trojka v tahu a vesmí-rem poletují kusy lidí?“ sršely otázky z hlubin vesmíru.„Jen klid! Trosky z Trojky letí po dráze, která vás mine,“ ujis-til závodníky O´Hara. „Mám zde šéfa bezpečnosti, sira JerzyhoKawalka. Potvrdil mi, že je pravděpodobné, že se do rukouteroristů mohla dostat T–bomba. Jedná se o zakázané tech-nologie, v nichž hraje prim časoprostorově řízený kolaps, a tyjsou bohužel významnou obživou špionážních center třetíhosvěta a soukromých států. Což v praxi je jedno a totéž. Tudíž jemožné předpokládat, že Měsíční stezka disponuje touto náloží– a jeden z vás ji má na palubě.“„Že děkujeme, kurva!“ ozval se vysoký slabý hlas napůlpřekrytý praskotem poruch.„A co s tím máme dělat my?“ zaduněl pro změnu čísibaryton.

poviedka procházka, švachouček / druhý krok neila armstronga86„Vy hlavně budete dodržovat minimální bezpečné vzdále-nosti a další běžná pravidla vesmírného provozu,“ chladněpronášel letový šéf. „Nikdo, tím myslím opravdu nikdo, ne-překročí povolenou rychlost! Uvědomte si, že Velká Trojka jezničená a závěr závodu proběhne bez technického zajištění.Musíte proto především letět bezpečně. Takže jsme rozhodli,že vítězem se tentokrát stane loď s časem nejbližším průměr-né době letu všech účastníků závodu a současně se budehodnotit i přesnost přistání. Za každých sto metrů od středucílové oblasti bude k času přistání připočtena trestná sekun-da. Kvůli zásobám vzduchu a paliva se stejně nemůžete moccourat. Poletíte v klidu optimální trajektorií a přistanete co nej-blíž cíle.“„A co prémie? Budou kvůli změně pravidel k výhře nějakémimořádné prémie?“ opět zahučel baryton a rozesmál se, ažreproduktory bublaly.„Jistě – vaše životy.“Baryton zmlkl. Ale ozval se někdo jiný:„Tak tohle jsme si nedomluvili, příteli,“ přerušil kontakt meziletovým střediskem a závodním polem řezavý ženský hlasrevoluce. „Jasně jsme řekli, že nebudete dělat žádná zvláštníopatření!“„Madam, s těmi replikami se jinak letět nedá,“ namítl Pat-rick. „Chci jen snížit riziko havárie. Závod sám o sobě je doststresující záležitostí a teď ještě tohle... Vy byste určitě považo-vali nějakou komplikaci třeba za protiútok. Chci tedy vyloučitzbytečná nedorozumění a nehody.“Chvíli bylo v éteru ticho, pak tlumený halas a pokřik a revo-lucionáři radši dočasně přerušili spojení. Až po drahné chvílise opět ozval známý ženský hlas:„Dobře, tentokrát vám to tedy prošlo. Ale nepokoušejte zby-tečně naši trpělivost!“„Vynasnažíme se. Konec,“ rezignovaně odsekl Patrick, do-tkl se tlačítka na řídícím pultu a vypnul spojení. „Máš nějakýnápad?“„Pro jistotu jsem probudil Gavrila. Velice speciálního údrž-bářského robota,“ pokrčil rameny Kawalek. „Práce všehodruhu.“„To je přece ten ruský stroj s tím...“ zarazil se Patrick a po-hledem přelétl krizový velín zřízený narychlo v jeho pracovně,kterou od řídícího letového centra dělily dveře s velkým plas-tovým oknem spolehlivě tlumícím zvuk. Marně hledal vhodnáslova.„Jistě, i s tím dávno zakázaným univerzálním obráběcímnástrojem,“ dokončil Kawalek a spiklenecky se ušklíbl. „Mochezké označení pro rentgenový laser, který na tisíc kilometrůdokáže propálit deset centimetrů legované oceli, že?“Oba se suše zasmáli, ale Patrick vzápětí zvážněl. „Já vím,že Lidstvo je původně odepsaná loď, kterou Rusové darovaliOSN, aby se nemuseli zabývat její likvidací. Taky vím, že ji OSNzrestaurovalo a udělalo z ní neutrální sněmovní satelit jaksinavztek, ale ještě před chvilkou jsem netušil, že tu nechalii toho robota – a že je funkční.“„Dalo to práci, ale je... a jak!“„Problém je ovšem v tom, kam ho zaměřit, až bude mít hlav-ní pole na dostřel. My přece nevíme, která loď nese bombu?“„Něco mě napadlo. Už jak jsme řečnili v té síni plné papalá-šů,“ poznamenal Jerzy. Posadil se a ukázal Patrickovi na staréotočné křeslo s širokými, lesklými opěrkami a odřenou kůží naopěradle. „Říkal jsem, že T–bomba má při svých rozměrechnezvyklou hmotnost, vzpomínáš si?“„Jo. Asi tak sto padesát tun. Ale to nám ve vesmíru nepomů-že. V beztížném stavu...“ O´Hara se najednou zarazil. Zamra-čil se a začal si pohrávat s přívěskem na krku. Byl to vojenskýštítek s číslem a zataveným mikroprocesorem, památka naobčanskou válku Jih proti Severu. O’Hara tehdy bránil se třemisty muži marsovskou pevnost v pohoří Tharsis. Zakopal ses nimi v průsmyku Motorola Trail a zdržel povstalecká vojskacelé dva dny. Teď by se mu ty dva dny hodily. Moc. „Já jsemale blbec,“ vydechl.„Ale nejsi, kamaráde,“ poznamenal zamyšleně Kawalek.„Jenom tě to napadlo o něco později.“ Vstal a začal nahlasuvažovat. „Při takovém užitečném zatížení nemůže jít o věrnourepliku Apolla – a jiné stroje nemají na startovní pole přístup.Tehdejší materiály by tu tíhu ani neunesly. A to nemluvím o po-třebném množství paliva a tak dále. Řekl bych, že z toho plynejednoznačný závěr.“ Dramaticky se odmlčel a po chvíli pokra-čoval: „Mezi replikami letí jedna naprosto moderní nákladníloď. Připomíná sice Apollo, ale běžnou startovní kontrolou byneprošla ani náhodou. A to znamená, že…?“Patrick se celou dobu otáčel v křesle a stále sledoval ve-litele bezpečnosti s odměřeným výrazem. Teď se rozrušeněnaklonil dopředu:„Určitě nemohla odstartovat v rámci závodu, k pelotonu sepřidala později,“ rozehříval se. „Sice bychom mohli zjistit, kte-rá loď předtím neprošla určenými kontrolními body, ale to bytrvalo dlouho a tím pádem je nám to k ničemu.“„Víme ale, že letí někde na chvostu a nenápadně dohánípeloton. Už tahle informace by byla psychologická výhoda,“bránil svůj nápad Kawalek. „Dalo by se to třeba uplatnit přivyjednávání.“„Ale my přece nechceme vyjednávat!“ vyskočil z křeslaO’Hara. Rozpřáhl své ohromné paže a vypadal mohutněji nežslovanský vládce hromu. „Mám na mysli něco důležitějšíhonež nějakou psychologickou výhodu. Sám jsi to přece, sakra,řekl!“„A co jsem to přece, sakra, řekl?“ zahučel Jerzy a přistoupilk O’Harovi.„Přece pohon, člověče!“ Patrick začal přecházet sem a tampo místnosti. „Tohle nejsou žádní techničtí nadšenci, kteřídoma na koleně destilují chladicí kapalinu a v kuchyni z nídělají zakázané aditivum, aby snížili teplotu trysek. Myšlen-ku na originální palivo Apolla můžeme vyloučit rovnou. Takžetu máme nadupané moderní motory s moderní šťávou – a toznamená vyšší teplotu trysek...“„...a jinou barvu plamene...“„...a proto musela hned na začátku akce zmizet celá sekceVelké Trojky s Koperníkem Juniorem...“„...protože ta observatoř byla ideální systém pro sledováníspektrálních charakteristik komet. A nejen komet!“„Jasně. Nejdřív museli odrovnat Koperníka a teprve potomse ohlásili.“„Tolik mrtvých, a jen kvůli nějakýmu kybeskopu…“Oba muži se odmlčeli a ponořili se do neveselých úvah. Byloto stále složitější.Vtom se ozvalo zaklepání na dveře.„Dále,“ houkl rozmrzele Patrick O´Hara.Ve dveřích se objevila nezvykle zarostlá tvář. Lord Chew-bus–Chewbus nahlédl dovnitř a za ním se tlačila papežkaJohanka II.„Vy už dost dlouho mimo,“ obvinil oba muže velký muž.„Docela jste se trefil, lorde,“ mávl rukou na pozdravKawalek.Johanka II. si zapřela paži o pravý, mírně vystrčený boka jemným hláskem oznámila:„Jsme zvolení zástupci Rady a máme dohlížet a informovatradu o vašich postupných krocích v této nepříjemné kauze.“„Ona mluvit krásně, jako kníha,“ obdivně na ni pohlédlChewbus–Chewbus.„Máte tedy něco nového?“ dychtivě vyzvídala papežka.Patricka napadlo, že ji sbor kardinálů nejspíš zvolil kvůli po-divuhodným mírám, které v nízké gravitaci stanice až nesnesi-telně vynikaly.„Na něco jsme přišli,“ připustil a seznámil oba návštěvníkys jejich úvahou.„A nemožno pomáhat od měsíčních dálkohledů?“ zeptal seChewbus–Chewbus a zamyšleně prohrábl vous. Johanka hohorlivým kýváním podporovala, seč se dalo.„Teď nemá ani jedna měsíční observatoř výhled na trasuzávodu,“ pokrčil rameny Jerzy Kawalek. „A pozemské observa-toře nemají možnost takovéhle detailní analýzy. Vadí jim atmo-sféra. Nemluvě o spojení…“„Ale u nás ještě v záloze Obzornyj punkt imeni Vladimira Ilji-ča Kapustnikova na odvrácenoj strana,“ přerušil ho Chewbus.

poviedkaprocházka, švachouček / druhý krok neila armstronga 87„Teď o tom mluvím: jak to vašim dáte vědět?“ namítl Kawalek.„Teroristi upozornili, že monitorují rádiový provoz ve všech do-stupných pásmech. To jim můžete rovnou zavolat, aby zachovaliklid, že se je jenom chystáme při nejbližším manévru sestřelit!“„Já bych měla nápad,“ vmísila se do debaty Johanka II.„Jo, ledaže byste nám tady zřídila hvězdárnu. A to dostrychle,“ podotkl otráveně Kawalek. „Nebo víte něco, o čemnevíme?“„Ale kdepak,“ začervenala se v rozpacích Johanka II. Bylaopravdu boží. „Myslela jsem to jinak. Kvůli své chystané bio-grafii s sebou vozím holokameru s teleobjektivem, dar mon-signeura Franka Lucase. Již mnoho odborníků mi tvrdilo, že jeto tak kvalitní model, že se dá srovnávat s hvězdářským dale-kohledem. Tak jsem si myslela… Mohlo by se to zkusit, ne?“„No, nevím,“ zaváhal Patrick, „ale podívat se na nimůžeme.“„Chewi, přines mou kameru, buď tak hodný!“ zacrvlikalapapežka a lord Chewbus–Chewbus odstartoval s obdivuhod-ným zrychlením. Vzhledem k nízké gravitaci rotující stanice tobyl vskutku fantastický výkon.„Je tak milý,“ poznamenala Johanka a Kawalkovi zacukalykoutky úst. Ale neodvážil se zasmát se nahlas.„Nebude to trvat douho, že?“ optal se zdánlivě nevinněO´Hara s tušením odpovědi.„Ne, kajuty máme hned vedle sebe,“ odsekla Johanka a pro-bodla pohledem nikoli letového šéfa, ale sira Kawalka. Ta jehodlaň před ústy a podivné odkašlávání bylo více než podezřelé– až neslušné.Lord Chewbus–Chewbus byl zpátky za necelých pět minuta to, co přinesl, připomínalo spíš vzorek kanalizační rourys kamerou omylem nalepenou na boku.Patrick obdivně hvízdl. „Masaka 250/BJC 6… To je strojov-na! Refraktor nejmíň dvě stě milimetrů, nebo kolik?“„Kdepak,“ skromně se bránila papežka. „Jenom sto osmde-sát. V Catholic Relations mi tenkrát nabízeli i dvoustovku, alebála jsem se, že to neunesu. Tak jsem si vzala tuhle menší.“„Jo, tak s tím se dá pracovat,“ zabručel Patrick, zcela sa-mozřejmě rouru Chewbusovi vytrhl a zmizel v chodbě. Trvaloto zdánlivě věčnost, než ho zahlédli na jednom z displejů, jakšplhá po konstrukci stanice k jedné z kamer. Byl oblečenýv odřeném a zašpiněném skafandru, který nejspíš vzal nějaké-mu údržbáři. Na zádech měl stříbrně nastříkaný nápis NO FU-TURE!, pod nímž se krčil žlutočerný katolický kříž.„Vidím, že budeme muset vybudovat novou misii,“ podotklaJohanka II s povzdechem.Kawalek se při vší té dramatičnosti situace musel bavit.Patrick mezitím odšrouboval konektor kamery 03 a obrazna monitoru úplně vlevo zčernal. Sir Kawalek, lord Chew-bus–Chewbus i papežka Johanka II. se zájmem sledovali, jakO´Hara posílá starou kameru do hlubin vesmíru a připevňujedo držáku novou. Byla sice mnohem menší, ale Patrick byl protyto případy patřičně vybaven. Černožlutým motouzem omotalúchytky kamery a držáku tak dokonale, že by mohl rázem vy-stupovat ve vlastním kutilském pořadu na populárním kanálu„Urob si sám.“„Jerzy, už bys tam měl mít obraz,“ zafuněl, když konečně za-sunul kabel s konektorem. Tmavá obrazovka zablikala a ožila.„Jo, vidím tu něco,“ potvrdil Kawalek a nahnul se blíž k pul-tu. „Ale tahle souhvězdí neznám. Kam jsi to otočil?“„Nezmatkuj,“ zafuněl reproduktor ukrytý v pultu. „Vidíš je-nom výřez – a navíc spoustu hvězd, které běžné kamery nebe-rou. Musí to tedy vypadat jinak… Tak já se vracím.“Ozvalo se jemné cvaknutí, reproduktor se odmlčel a posta-va ve skafandru začala slézat dolů, za okraj displeje.Kawalek se dotkl prsty joysticku vedle obrazovky.„To jsem blázen,“ mumlal si pro sebe, „tady by někde mělbýt Velký pes a zatím...“Do zorného pole vplula obrovská jasná hvězda.„Kristepane! Co to je?!“ zaclonil si Kawalek oči rukou a té-měř neznatelným pohybem joysticku vyvolal na obrazovkusouřadnice. „A hele, předtím skoro neviditelný Pes,“ zakroutilhlavou. „Hergot, ta kamera je fakt dobrá.“Johanka si za ním decentně odkašlala. Těch klení bylo i nani moc.„Nehrajte si tady, nemáme čas,“ houkl ode dveří Patricka prudce za sebou zabouchl. „Za chvíli bude čas na korekčnímanévr a to musíme využít.“„Co vy hodlat dělat nyní“ optal se zvědavě Chewbus–Chew-bus. Netušil totiž vůbec, ale vůbec, co se bude dít. „Já všemusit hlásit!“„Zkusíme oddělit zrno od plev,“ vysvětlil mu Patrick, přelétlpohledem všechny monitory a budíky a zprudka dopadl dokřesla u pultu.„To nebude dobrá hlášenka,“ zavrtěl chlupatou hlavouChewbus–Chewbus.Kawalek seděl v křesle navigačního důstojníka a jeho prstybloudily mezi ovládacími panely, displeji a tlačítky.„Stoupněte si, prosím, někam dozadu ke stěně, a buďtepokud možno zticha. Když to nezkazíte, uvidíte všechno navlastní oči.“„Zdáte se mi dost arogantní, řediteli,“ podotkla Johankaa po výměně významných pohledů s lordem Chewbusem–Chewbusem se odklidili do relaxačního koutku kabiny.„Gavril je dost blízko a dráha je lokálně stabilní. Rotacevzhledem k souřadnicím nulová a laser připraven k palbě,“ za-bručel si pro sebe šéf bezpečnosti a spokojeně kývl.„Počkej, počkej!“ zarazil ho O´Hara. „Jak ho chceš řídit?Vždyť ti cvoci přece všechno odposlouchávají! To jim rovnoumůžeš říct: Nazdar vážení, jste v hajzlu, tak rychle stiskněteknoflík! Nebo jim to sdělíme decentněji?“„Neboj se,“ usmál se Kawalek. „Náš palubní počítač pro nějmusí přeložit povely do strojáku a vysílá se to jako analogověkódovaný signál s pseudonáhodným rozprostřením spektrav lineárním aditivním kanálu. Věř mi, že informace z téhle sta-rožitnosti dnes nepochopí nikdo. Je to úplně o něčem jiném.Asi jako bys chtěl pomocí holografické XMS technologie odpo-slouchávat hulákání kapitána Titanicu do strojovny soustavoumosazných trubek.“„Řekni rovnou, že to zařízení je starší než já, a proto ho dnesnikdo nemůže znát.“„Pochopil jsi to dokonale.“„Dík.“•••Gavril se řítil vesmírem s vypnutým motorem a jeho mo-zek horečně pracoval. Osmnáct procesorů přelévalo datamezi supravodivými paměťovými bankami a ztrátové teplo sepřenášelo na titanový povrch masivními měděnými chladi-či. Černý válec se dvěma černými pažemi zdobila na jednomkonci hladová ústa rentgenového laseru lemovaná osmnáctiměděnými ploškami. Na druhém konci měl baletní sukénkuz trysek atomového motoru. Jeho žilami koloval kapalný dusík,jeho nervy se proháněly důvěrně známé a mnohokrát použitéelektrony.Ještě před chvílí netušil, proč ho po letech nečinnosti vy-střelili do vesmíru. Pak se mu do vstupních dat připojil záběrna jakýsi úsek hvězdné oblohy a data, odkud záběr pochází.Pochopil, že letí kursem, který by ho na obrazovku té druhékamery dostal asi po pěti tisících kilometrech. Připomně-lo mu to cvičné střelby, kde se používala pomocná kamerapro upřesnění distance cíle. Střílení nad určitou vzdálenostpak vyžadovalo korekci na rychlost světla vzhledem k úhlovérychlosti a dráze pohyblivého terče. Po správném vyhodnocenísituace ovšem Gavril většinou zjistil, že má zablokovaný laser.Teď procházel svůj instrukční soubor a protože nikde nenarazilna žádné omezení, v duchu si spokojeně protáhl svaly...•••„Nastavit automatickou palbu na viditelný pohyblivý cíl. Je-diný impuls! Vybrat nejjasnější cíl podle součtového hodnoce-ní z vlastní a naší pomocné kamery. Manévr bude trvat šestminut, takže pálit po třech minutách od zážehu,“ odříkával Ka-walek zřetelně do mikrofonu ovládacího pultu. Povely zakódo-vané moderními prostředky neodposlouchatelným nástupcemMurgašova tónsystému prýštily do vesmíru.•••

poviedka procházka, švachouček / druhý krok neila armstronga88Gavril binárně zajásal. Úloha byla najednou křišťálově jasná.Pomocná kamera tu byla proto, aby korigoval dvě věci najed-nou. Měl najít nejjasnější plamen trysek a k tomu potřebovalpohled oběma očima, aby mohl přesně změřit vzdálenost. Pro-tože intenzita světla klesá se čtvercem vzdálenosti, bylo nutnévyloučit zdroje, které by mohly vypadat jasnější jen proto, žebudou blízko. Se dvěma kamerami mohl provést korekci nato, které lodě jsou blíž a které dál. Gavril aktivoval bloky fuzzylogiky a začal zvažovat tisíce údajů najednou. Během zlomkusekundy vybral eficientní estimátory s minimální variancí mezifunkcemi suficientních estimátorů a zvolil nejvhodnější apro-ximační model. Začal korekcí na rychlost světla... to bude asitak... asi tak 35 milisekund... a cíl letí rychlostí asi 1500 met-rů za sekundu... tak to máme... to máme korekci asi 52 metrův oblasti cíle... to je asi 273 milióntin úhlového stupně...Gavril zkusmo mávl pažemi a hvězdné pole v objektivu jehokamery se pohnulo o tři tisíciny stupně. To bylo moc rychle,vyhodnotil náměr a nepatrně pootočil klepety... Teď to je ono!Kalibrace proběhla uspokojivě. Byl připraven.•••„Nastaveno,“ potvrdil Kawalek po pohledu na stavový dis-plej robota.„Kamera?“„Nastavena na sektor manévru.“„Trochu ji posuň za těžiště roje, musíme mít přehled hlavněo těch o opozdilcích.“„Korekce provedena, všichni couralové by tam měli být.“„Tak to rozjedem,“ mrkl Patrick, cvakl přepínačem a přitáhlsi obraz mikrofonu. „Tady Houston, tady Houston! Dámy a pá-nové, je čas na korekční manévr. Zapnete hlavní motor a přej-dete na oběžnou dráhu kolem Měsíce. Máme T + 75:11, máteo půl hodiny lepší čas než originální Apollo. Jste připraveni?“Z reproduktoru se ozvala až nesrozumitelná, ale souhlasnázměť hlasů.„Jsem rád, že máte všude zelenou. Připravte se, začínámodpočítávání. Deset, devět...“Kawalek se vpíjel očima do obrazovky zaměřené na oblastroje. Dokud Apolla nezažehla své motory, svítily na ní jen ne-hybné hvězdy. Tradiční odpočítávání, jež doprovázelo vesmír-né lety od pradávných dob, dávno ztratilo smysl, ale ze zvykuse používalo dále, a kromě toho nervy diváků drásalo stejněúčinně jako tehdy.„...tři, dva, jedna, zážeh!“Na obrazovce se mezi hvězdami objevil svítící poprašeka nepatrně se pohnul na hvězdném pozadí.•••Bohatýr Gavril byl napjat jako struna. Z hlediska jeho vní-mání času již dávno připravil laser a nemohl se dočkat, kdyzačne boj. Ve sledované oblasti se konečně rozsvítily terče.Gavril je bleskurychle spočítal a začal ukládat do databázeúdaje ze svého elektronického oka a z pomocné kamery, jejíždata přicházela rádiem s nepatrným zpožděním. Byl ve svémživlu. Počítal okamžité polohy cílů, iterací je zpřesňoval, kori-goval podle vzdálenosti, podle zpoždění proudu pomocných vi-deodat, třídil a znovu ukládal do databází. Věděl, že na vyhod-nocení a správné seřazení má něco přes dvě minuty. Musel siponechat skoro pět sekund na správné zaměření laseru, takžečasu měl víc než dost. To, že se cíle rojily víc než svatojánskémušky, splývaly a zase se dělily, bylo příjemným okořeněnímznámé úlohy. Robot neponechával nic náhodě. Rozdělil zpra-cování dat do tří stejných proudů a do databáze ukládal jakoplatné jen ty mezivýsledky, které se shodovaly ve všech třechnebo alespoň ve dvou proudech ze tří. Přesto byl hotov už za30 526 milisekund. Vybraná loď měla mnohem jasnější pla-men než ostatní. Pokud byl podle zadání takový světelný zdrojve skupině jen jeden, byla jeho identifikace skončena. Gavrillehce pohnul pažemi, přemístil cíl do středu záměrné mříž-ky a pak začal pomalu otáčet klepety. Držel tak bod přesnězaměřený i v pohybu. Lehce přidal, aby do parametrů zaneslkorekci na zpoždění dané rychlostí světla a pak ještě nepatrnýpohyb, aby zásah umístil asi pět metrů před plamen. Když do-počítal k 179 970 milisekundám, ještě jednou zkontroloval, žese pořadí cílů v databázi podle zadaného kritéria nezměnilo.Pak vydal povel k palbě.Mohutné neodymové elektromagnety trhly dokonale vyváže-nými regulačními segmenty a odsunuly ochranný štít lasero-vé hlavně. V reaktorovém srdci robota, kde zatím doutnalajaderná reakce tak, aby měl dost energie pro přemýšlení, pročidla a manipulátory, vzplál zběsilý atomový oheň. Vysvoboze-ná energie soustředěná do úzkého svazku vyrazila k cíli. Do-stihla ho za necelých sedmnáct milisekund. Laserový paprsekpropálil díru v plášti nákladní lodi a zasáhl potrubí hydraulikynatáčení hlavní trysky. Umělá hmota, olej a tenká hliníkovápřepážka se změnily v kouli žhavých plynů, roztrhly bok lodia prorazily podlahu nákladového prostoru. Loď se zachvělajako postřelené zvíře a hnala se vesmírem dál, krvácejíc oleja vzduch. Její motor běžel naplno a povely k jeho zastaveníkončily na místě, kde se kabely spekly ve zčernalý pahýl uka-zující někam doprostřed díry v trupu. Loď stále zrychlovala,Gavrilovi to bylo jedno. Pro něj bylo důležité, že stále sledovalvybraný cíl a mohl ho znovu zasáhnout.•••Kawalek v duchu odpočítával sekundy.V polovině manévru jedna ze svítících teček opustila přepo-kládanou dráhu letu. Její spektrální charakteristika se lišilaod všech ostatních. Tohle Kawalek s O’Harou jen odhadovali,Gavril to věděl jistě.Zbytek závodního pole přesně kopíroval počítačem před-kreslené křivky manévru. Teď bude všem po přechodu nanovou dráhu trvat dvě hodiny, než přeletí Mt. Marilyn a začnoubrzdit pro sestup.Oba muži v místnosti se zatajeným dechem sledovali právěonu světlou tečku, která měla nepatrně jiný odstín a odchýlilase od vypočítané trajektorie sice nepatrně, ale přece…„...šest minut a stop! Děkuji vám za bezvadné provedeníkorekčního manévru,“ s uspokojením v hlase pronesl letovýředitel Apolla. „A pro jistotu připomínám, že na oběžné drázemusíte zachovávat rozestupy minimálně padesát kilometrů.Pokud se nějaké dvě lodi k sobě přiblíží na menší vzdále-nost, bude ta, která provedla nebo ukončila korekční manévrpozději, diskvalifikována. Držte se ve výšce sto až tři sta kilo-metrů. Po přeletu Mt. Marilyn se oddělte, udělejte ještě jednokolo a zase nad tímto bodem začnete brzdit. V průběhu ses-tupného manévru se smíte vzájemně přiblížit až na padesátmetrů, ale buďte opatrní. Přistání u Západního kráteru. Chla-pi z Arkádie odtamtud kvůli vám odstranili všechny balvany,tak je nezklamte a trefte se. Houston, konec.“ Patrick cvaklpřepínačem a dychtivě se naklonil k obrazovce, na kterou vy-třeštěnýma očima koukal Kawalek. „Tak co, povedlo se to?“zeptal se.„Zdá se, že jo,“ zašeptal Kawalek.„Tak zdá se nebo nezdá se?!“ povolily O’ Harovi nervy. Snadpoprvé od začátku krize.„Zásah paprsku laseru na takovou vzdálenost není možnépotvrdit okamžitě,“ netrpělivě vysvětloval Kawalek. „Jedna loďnedotáhla manévr do konce a teď letí bůhví kam. Asi ji dostalnáš robot. Musíme se modlit, aby to byla ta správná loď.“„Modlím se s vámi,“ ozvala se Johanka II. z rohu kabiny.„Pokud je to ona, máme kliku. Zásah ji vychýlil ze směru,ale motory běží a loď se zřejmě neovladatelně řítí tam, kamse řítí.“„Vy hajzlové! Svině kapitalistický!“ zachraptěl náhle repro-duktor na pultu mužským hlasem. „Nemyslete si, že se vám topovedlo.“ Signál na chvíli vypadl a přehlušil ho šum a praskotporuch. „Nevíme ještě, co jste nám provedli, ale už jsme přešlina náhradní napájení a za chvíli oživíme nouzové ovládánímotorů...“V popředí výkřiků někdo lapal po dechu a v pozadí bylo sly-šet sténání a dusivý kašel.„Myslíte si, že jste nás dostali, ale to se mýlíte,“ konečně seozval zadýchaný ženský hlas. „Uchází nám vzduch a vyboči-li jsme z ideální trajektrorie, ale motory běží! Teď utěsňujemkabinu a pomocí brzdicích trysek navádíme loď zpět na kursk Měsíci. Už si nebudeme hrát na závody! Namíříme loď na

poviedkaprocházka, švachouček / druhý krok neila armstronga 89Arkádii a tam odpálíme T–bombu! I kdyby se nám nepovedlopoškození opravit, podle načasování se aktivuje sama.“„Ale to už nebude ono, jestli se nemýlím?!“ ušklíbl se Patricktiše. Cvakl přepínačem a nahlas dodal: „Zpráva pro závodnípole – jedna z lodí se během manévru odchýlila z kursu. Mámes ní spojení a situaci řešíme. Prosíme, aby všichni účastníci do-držovali letový plán a nekomplikovali záchrannou operaci.“„Záchrannou operaci?“ zachraptěl reproduktor. „Jakou zá-chrannou operaci?! Vy svině kapitalistic...“Kawalek natáhl ruku a vypnul spojení uprostřed slova.„To už jsme slyšeli. Já nevím, že taky někdy nepoužívají tolikjiných, krásných nadávek,“ poznamenal. „Třeba,“ zarazil sea pohlédl na ztichlou papežku. „Ehm… Ale teď si hlavně musí-me ujasnit, co jsme získali.“„To by mě taky zajímalo,“ podotkla Johanka II a přistoupilak nim. Štíhlé paže měla opět zapřené v bok a s tázavým pohle-dem upřeným na Jerzyho se zvědavě zhoupla v bocích. Kawa-lek zíral na rozbouřená ňadra a zapomněl, o čem chtěl mluvit;fascinovaně sledoval zvolna utichající vlnobití pod tenkýmžlutočerným plátnem.„Jerzy, myslím, že’s chtěl mluvit o nějakém posunu v situaci,ne?“ šťouchl do něj Patrick. „Nebo jsi myslel jiné posuny?“„Jasně! Teda ne…!“ zmateně odvětil Kawalek, jemuž se ko-nečně podařilo odtrhnout zrak od zázraků přírody a zaostřit nazázraky techniky, tedy na dokonalé LCX holodispleje.„Víte vlastně, jak T–bomba funguje?“ zcela přehodil výhyb-ku. Radši.„Moc neznat,“ připustil lord Chewbus a pokrčil rameny. „Mů-žete mě zradit?“„Prozradit,“ opravila jej Johanka.„V podstatě se jedná o zhroucení hmoty,“ zamnul si s uleh-čením ruce Kawalek a pustil se do přednášky. Rád něco vy-světloval, zejména když ho napjatě sledovala taková žena…„Pod tlakem gravitace se elektrony neudrží na svýchoběžných drahách a padají na jádro. Jádro samo se hroutí dosebe a vzniká supertěžká hmota, kterou pohlcuje černá díra.Kdybychom tento proces nechali probíhat samovolně, hmotaby se ztratila v černé díře a z určité hladiny dané fyzikálnímipoměry by se vyzářilo jen nepatrné množství energie. Pořádby to byla slušná puma, ale v případě T–bomby o to nejde,“vztyčil ukazovák v prastarém profesorském gestu. „My totiždo reakce napumpujeme enormní množství energie a tím jiuspíšíme. Hmota pak bude mizet do jiného rozměru tak rych-le, že s sebou začne strhávat čas.“„Strhne časa?!“ zvedl Chewbus–Chewbus levou ruku a nachlupatém zápěstí odhalil veliký ciferník opravdových mecha-nických náramkových hodin. „I tuto byznys Omegu?“„Jistě,“ odvětil Kawalek a ani se neusmál. Musel být vážnýa seriózní. „I vaše švýcary, lorde. Když na to přijde…“ Johankaho sledovala s odevzdaným výrazem, blížícím se eklektické-mu vytržení světců, a to ho notně povzbuzovalo: „Tím vznikneporucha časoprostorového kontinua a dojde k posunu v čase.Zjednodušeně lze říct, že množství dodané energie urču-je časový posun – a množství pohlcené hmoty akční radiusjevu. Efekt je přitom rozložený do prostoru podle prostorové-ho gaussovského rozdělení, těžiště je samozřejmě v ohniskuvýbuchu. Výkon reaktoru lodi samozřejmě nemůžeme ovlivnit.Je poměrně vysoký, zvlášť když předpokládáme, že teroristévyřadí i centrální pojistky a reaktor kriticky přetíží.“Dramaticky se odmlčel a po nekonečných dvou sekundáchpokračoval: „Ale jinou záležitostí je pohlcená hmota. Kdybyodpálili bombu na povrchu Měsíce, zasáhla by vlna i Zemi, aletakhle...“ pokrčil rameny. „Pokud budou dost daleko od hlavnískupiny, imploze zhltne jen jejich loď a to není moc. Vlna prav-děpodobně zasáhne jen roj a okrajově povrch Měsíce. Skluzv čase bude sice dělat desítky let, ale efekt bude na povrchuMěsíce už jen slabý. Časový posun nevydrží víc než pár minut.Navrhuji, abychom je dorazili, než se jim podaří opravit kurs.“„A na co tedy čekáme?“ ozvala se papežka.„Čekáme, až se vzdálí co nejdál od hlavní skupiny,“ ušklíblse Kawalek a přistoupil k pultu. „Sleduje Bohatýr Gavril pořádvybraný cíl?“ zeptal se Patricka.„Podle všeho se ho drží.“„Tak mu nastavíme opakování palby za pět minut nebo přizměně kursu cíle,“ zabručel Kawalek a láskyplně se dotkl ně-kolika přepínačů. „Palbu opakovat do úplného zničení objek-tu,“ dodal ještě do svého mikrofonu.„Proč zrovna pět minut?“ zeptal se Patrick.„Za pět minut se jejich loď vzdálí od pelotonu na nějakýchpět set kilometrů. To by mělo stačit, aby se žádné Apollo nedo-stalo do sféry účinku bomby. Pokud vybuchne ve vesmíru da-leko od ostatních lodí i od Měsíce, bude snad její časový efektdost slabý. Ale zas bych to nechtěl protahovat víc, abychom jeneztratili z dohledu. Aby nedokázali opravit poškození a tak,rozumíš?“ Kawalkovy ruce se znovu rozlétly po klávesách.Letový ředitel něco zamumlal, snad jen obvyklé polohlasnékletby. Sedl si do druhého křesla a přehodil nohu přes nohu.Teď už to byl jiný závod. Když se Kawalek s úsměvem rozhlédl,všichni si oddechli.Ticho však nevydrželo dlouho…„Posloucháte mě, parchanti mizerný?“ ozval se zvučný hlasz reproduktoru. Patrick se naklonil k pultu, letmo přejel přesholografický spínač spojení a řekl:„Slyšíme vás dobře a jasně. Jak to u vás vypadá?“ a opětodpojil mikrofon a stranou zašeptal:„Tři minuty.“Odpověděl mu hlas podbarvený hysterickým vzrušením.„Čas pracuje pro nás, pro revoluci a naše plány! Vaše zradase vám vrátí jako bumerang. Obracíme loď a letíme k Měsíci.A pak uvidíte! Počkejte… Ještě jsem nedomluvil!“Po nepatrné chvilce vyplněné hlukem hádky se ozval hlassudičky. Třásl se zlobou, ale kupodivu jasně formuloval hrozi-vá slova:„Je to válka a vy bojujete, jak umíte. Ale pravda je na našístraně! A vítězství bude patřit nám!“ Projev ukončilo teatrálněhlasité cvaknutí.Patrick pohlédl na palubní časoměr, vypnul mikrofona klidně poznamenal:„Není zas tak špatná. Kdyby dělala reklamy na vložky, mož-ná by se chytla.“„Jo, i ty křidýlka by jí slušely,“ naznačil Kawalek anděla a te-atrálně obrátil oči v sloup.Johanka II. se zapýřila.„Tři minuty třicet pět sekund,“ ukázal na displej Patrick.„Uvidíme, jak dlouho jim bude trvat, než zahájí manévr,“ po-znamenal Kawalek. „Robot vystřelí znovu, jakmile loď změníkurs směrem k Měsíci. Má ji v registru jako jelena na čekaný.“Trvalo to necelých dvacet sekund. Obrazovka monitorujícíspojení s robotem zableskla, zhasla a znovu se rozsvítila.„K novému nabití laseru potřebujeme dalších deset se-kund,“ pronesl Kawalek neutrálním tónem obsluhy u poloauto-matu „COME&DIE“ využívajícího princip prastaré společenskéhry – ruské rulety. Obrazovka znovu zazářila a zhasla. Když seopět zjasnila, v jejím středu slabě zablikala a pohasla nepatr-ná hvězdička, a pak hvězdy na ní začaly pomalu kroužit, jakoby kamera hledala nový cíl. Šéf bezpečnosti zvedl ruku, alePatrick byl rychlejší. Udeřil na nouzový spínač a…•••Gavril hlídal vybraný cíl dlouho. Tři a půl minuty pro něj bylatéměř věčnost, ale nenudil se. Neustále kontroloval polohucíle, upravoval zaměření a hlídal jeho kurs. Cíl letěl po jedno-duché zakřivené dráze a rovnoměrně zrychloval. Náhle se jehokurs změnil. Začal brzdit. Robot byl připraven. Jeho stříbrnéžíly přenesly povel do celého kovového těla a tmou proletělnamodralý smrtonosný blesk. Cíl znovu změnil kurs. Gavrilnemohl vědět, že jeho výstřel se jen lehce otřel o plášť, vzals sebou anténu dálkového spojení a roztočil loď do předsmrt-ného tance. Gavrilovi se pocit výstřelu líbil. Za léta nečinnostiskoro zapomněl, jak je to krásné, ale teď mu to ty dva výstřelypřipomněly. Stále sledoval cíl. Stále ještě směl střílet. Nabíjelkondenzátory a těšil se na krásný okamžik extáze, kdy z jehotěla vyšlehne proud čisté energie a dá jeho elektronickému ži-votu smysl. Když uběhlo nekonečných deset sekund, konden-zátory přetékaly energií a cíl byl opět zaměřen. Titanový trup

poviedka procházka, švachouček / druhý krok neila armstronga90se opět rozechvěl tichým cvaknutím magnetů, v Gavrilově nit-ru vzplál plamen a do vesmíru vyrazila smrt. Tentokrát robotzamířil blíže k trysce a podařil se mu opravdu skvělý zásah.Palivová nádrž se rozlétla v jediném obrovském výbuchu,jenž rozdrtil velitelskou sekci. Do vesmíru vystříkl proud krvea hydraulického oleje a zmrzl v oblaku sněhových vločekvzduchu. Vydržel jen velký ocelový kufr plný olova, který seřítil dál vesmírem – a uvnitř se začal probouzet zárodek no-vého vesmíru...Bomba nezářila a pro radar byla příliš malým objektem. Ro-bot se proto otáčel o několik desetin stupně sem a tam, alesvou kamerou pročesával prostor cíle marně. Žádný terč, jenžby splňoval určené požadavky, se nikde v okolí nenacházel.Gavril pocítil jisté zklamání, ale to brzo přešlo, protože dostalsignál, který ho přepnul do šetřícího režimu. Robot tedy za-žehl motor a začal se na desetinový výkon majestátním ob-loukem vracet zpět ke své mateřské lodi. Pokleslo i napájecínapětí procesorů a jejich hodinová frekvence. Gavril se najed-nou cítil tak nějak příjemně unavený a ospalý, ale to nevadilo.Splnil úkol a na návrat měl dle svého vnímání času dost.Očekávalo jej přece Lidstvo. Jeho mateřská loď. Vychutná-val radost z dobře vykonané práce a vracel se domů. Zaseo něco blíže k té krásné namodralé kouli, kolem níž létalo to-lik cílů vhodných k zaměření! Všechny je dobře znal, kolikrátjiž pocítil podobnou radost z dobře odvedené práce…Nu – zase někdy, skoro si povzdechl bohatýr Gavril. A na-jednou ho napadlo, proč by se vůbec měl vracet... Tak hopřece bavilo vyhledávat, zaměřovat a ničit! Bylo by přece lo-gické, kdyby od nynějška svou strojovou existenci prožil mno-hem aktivněji, radostněji než dosud…Regulační segmenty však neúprosně zajely o několik mi-limetrů do robotova atomového srdce a obvody se pomalu,pomaloučku začaly ukládat ke spánku.•••„Robot ztratil cíl,“ vysvětlil Patrick. „Musel jsem ho odpojit,aby si nevybral jiný.“ Protáhl se spokojeně v křesle, až muluplo v zádech. „Čtyři minuty, to je asi čtyři sta kilometrů.Snad to bude stačit… Myslím, že jsme udělali, co se dalo.Teď už je to v rukou Heisenberga, jeho principu neurčitosti –a boží prozřetelnosti.“„Kdo být Heisenberg?“ zeptal se podezřívavě lordChewbus.Patrick se usmál:„Ne, žádný politik. Nebojte se. Tohle je definice principu,který platí pro elementární částice. Vždycky víte s jistotoujenom něco, nikdy ne všechno. Myslím to tak, že jsme snadzjistili, která loď to je a zasáhli ji. Ale stejně zatím nevíme,jestli to bude stačit, jestli bombu přece jen nedokáží odpálit.Nikdy nemáte úplnou jistotu.“„Amen,“ připojila papežka.…a v té chvíli jejich těly proběhla nepříjemná horká vlna.•••Elektrony se zastavily na svých drahách a zaváhaly, kte-rým směrem se dát. Světlo Slunce, hvězd, zářivek a displejůpřešláplo na místě a vydalo se nazpět ve svých stopách.Gravitace zašilhala po nejhmotnějších tělesech a pak sepro změnu rozhodla pro místa, kde už mnoho let bylo jenvakuum. Protony si padly do náručí s neutrony a daly si nachvíli padla. Rezonance zapomněly na teorii superstrun a vevzácné shodě s quarky ochutnaly škvarky. Mezony si pozvalydo mezzaninu pozitrony a všude se rojily tachyony. Slabé in-terakce se zapsaly na posilovací kursy a dosud silné interak-ce se daly do psaní pokleslé lyriky o pubertální extázi Velké-ho třesku. Jedinou jistotou té chvíle byly bifurkace. A teoriechaosu si na klopu saka připíchla odznak praxe.•••Armstrong zíral do malého kruhového okénka a nevěřícnězamrkal.„Edwine,“ zašeptal, „vidíš to taky?“„Já jen vidím, že se mi podělaly všechny monitory. Venkumě teď nic nezajímá.“„A co vidíš na těch obrazovkách?!“„Že to kolem nás je plný nějakých meteorů nebo čeho…Nechápu proč nám Collins ani Houston nic nehlásí! Do prde-le, to je teda zase akce!“„Vykašli se na monitory,“ hlesl Armstrong. „A podívej sez okna.“Edwin Aldrin se vztekle obrátil k druhém průzoru – a ztuhl.Mlčky sledoval neuvěřitelné, a zcela jistě neskutečné před-stavení. Kolem nich se vznášely desítky úplně stejných lu-nárních modulů. Vypadalo to jak špatný filmový trik, třebanamnožení balónů nebo letadel čočkou kamery nebo primi-tivním počítačovým programem.Prostě všude byla Apolla… Všechna klesala takřka so-uběžně s nimi.Ale jen oni byli nejblíže stříbřitě prašnému povrchu.„No, aspoň budeme na Měsíci první!“ ozval se od vedlejší-ho průzoru Armstrong. „Zapnout přistávací trysky!“Reakce veskrze žádná.„Brzdný trysky, jsem řekl! Nebo budeme na Měsíci siceprvní, ale mrtví!“Aldrin se vzpamatoval. Zahájil přistávací manévr, ale ne-přestával sledovat desítky dalších lunárních modulů, jimž zespodků také vytryskly brzdící plameny.„Je to jasný,“ tiše, velice tiše promluvil Aldrin. „Máme halu-cinace. Přetížení, čistý kyslík, vypětí nebo tak něco podobný-ho. Co říkáš?“Armstrong neodpovídal a ladil frekvence na komunikátoru.„Kdyby to byla halucinace, tak teď jsem asi na halucino-genní frekvenci. A ta vypadá sakra reálně. Poslouchej!“A bylo co poslouchat….„Okamžitě se identifikujte!“„Vaše loď nemá startovní číslo!“„Ihned se vraťte na oběžnou dráhu nebo budetediskvalifikováni!“„Hele, kluci,“ do toho všeho se konečně z návratovéhomodulu na oběžné dráze ozval Michael Collins. „Taky vidíte tystovky modulů? Nebo tady nahoře blbnu jen já?“„To je v pořádku, Miku. Všude kolem nás přistávaj ty samýlunární moduly. Jen mají na kapotách čísla jako na závodech.Jinak to jistíme. Neboj,“ sdělil netečný Armstrong.„Jo, máme to pod kontrolou,“ lehce se zasmál Aldrin a kdoby si myslel, že šlo o začínající hysterický záchvat, tak by si tomyslel správně.„Miku, co tomu říká Houston? My jsme ho ztratili. Tohle přecemusej vidět přes naše kamery – a myslím že i trochu líp vybave-ní hvězdáři musejí mít v hledáčku tenhle cvrkot zaměřenej.“„Jo – taky nemám Houston,“ odvětil Collins. „Zrovna, kdyžje nejvíc potřebujeme. Ještě, že nemáme číslo 13. To ani ne-chci vědět, co se tady bude dít.“„Nebuď pověrčivej! Jseš sakra voják a vědec,“ zavrčel Arm-strong a v duchu mu přes cestu přeběhlo sto černých kočeks bíle nastříkanými čísly na hřbetech… Jako na závodech.„Třicet stop, deset, pět stop… Jsme tady,“ ozval se Aldrinod pultu lunárního modulu.„Tak já jdu ven,“ nevrle pronesl Armstrong. Když pozorovalvenku ten ruch, tak ho to objevitelské rozechvění, nadšeníprůkopníků a vědomí jedinečnosti nějak přešlo.S pomocí Aldrina znovu zkontroloval těsnost spojů ska-fandru, rádiové spojení s Aldrinem i Collinsem... Nečekal, žesi při historicky prvním přistání člověka na cizím nebeskémtělese bude připadat spíš jako na parkovišti u hypermarketu.Samý lidi, samý stroje a navíc ještě tlačenice jak při mimo-řádných slevách na něco, co člověk stejně nepotřebuje...Neil Armstrong otevřel dvířka.Kolem přistávaly desítky navlas stejných lunárníchmodulů.Slézal po krátkém žebříku. Odrazil se z poslední příčkya lehce dopadl do prašného povrchu Měsíce. Zvířený prachpomalu, šestkrát pomaleji, usedal zpět. Zvedl hlavu a ještějednou se nevěřícně rozhlédl. Náhle mu ve sluchátkáchzapraštělo:„Máme zase Houston. Můžeš mluvit,“ zaslechl jakoby zesudu Collinse.

poviedkaprocházka, švachouček / druhý krok neila armstronga 91Houston a obyvatelé celé modré planety napjatě čekali naprvní slova z povrchu Měsíce. Astronaut s americkou vlajkouna levém rameni stál na Měsíci a trhavě se nadechl:„No, já teda nevím… Je to jen malý krok pro člověka, ale …“„Houston. Neslyšíme vás! Co se děje, Neile? Opakujeme –ztratili jsme vás!“Armstrong zíral na nejbližší moduly, z nichž se vyřítili úplněstejní astronauti jako on – a směšným poskakováním sek němu blížili. Vlastně to nebyly tak směšné krůčky, byly tovelké a výhrůžné skoky.„Tady Houston…“ a zase šum a praskot.„Je to pro mě sice malý krok, ale velký krok…Do prdele!Tady je spousta lidí a všichni dělají samý veliký kroky! Hous-tone, co se děje, sakra? Kolik jste vlastně na ten zatracenejMěsíc vypustili raket?!“„Tady Houston! Nerozumíme… Ztrácíte se nám! Upravímeváš projev, tak aby byl srozumitelnější hlavně z hlediska me-zinárodního! Tady Houston, slyšíte nás…“„Houstone!“„Chrrrrr…Grouommm……“„Neile, Houston už je zase v hajzlu. Nemám ani Mika.Proboha…“Armstrong neměl čas se modlit jako jeho kolega v lunár-ním modulu.Jasně viděl desítky poskakujících postav ve stejně sněho-bílých skafandrech se stejnou hvězdnatou vlajkou na rameni,které mu zcela jednoznačně hrozily. Zaťaté prsty neohra-baných rukavic a výmluvné pohyby pažemi byly dostatečněsrozumitelné.Navíc se přidalo radiové spojení…„Ty šmejde, kdo tě podplatil?“ byla první věta, kterou usly-šel Pozemšťan na cizím nebeském tělese. A následovalomnoho dalších.„Tomu říkáš padesát metrů? Copak letíš prvně?“„Okamžitě podávám trestní oznámení!“„Jste ostudou lidstva, pane!“Do toho se náhle ozvalo pozemské středisko. Zvuk byl plnýpraskotu, šumu a svistu, ale astronaut jasně zaslechl naštva-ný hlas:„Neile, jsme mimo oficiální vysílání – potřebujeme, abystedokončil dohodnutý projev! Bude to jedna z nejslavnějšíchvět v historii: Je to malý krok pro člověka, ale je to ten nej-krásnější krok v mém životě…“Houston se opět ztratil.Armstrong zděšeně hleděl na desítky astronautů, jež sek němu blížily. Měl pocit, že se pohybuje ve zlém snu. Celáscéna mu připomínala záběry z válečných filmů, řady nepřátelvalících se proti divákovi. Jenže tady to bylo skutečné! Tak do-konalou plastickou iluzi by nedokázal vytvořit žádný simulátor.Tohle neuměl ani Technicolor… Armstrong se instinktivně při-tiskl k žebříku a schoulil se, jak mu skafandr dovoloval. Pevnězavřel oči, v duchu napočítal do deseti a znovu je otevřel.Nic se nezměnilo. Jen výhrůžné postavy byly mnohem blíž.Chtěl si protřít oči, ale rukavice narazila na sklo přilby. „Ne,to není možný! To se mi jen zdá!“ vykřikl nahlas.„Co to blábolí?!“ zakřičel někdo do praskotu vesluchátkách.„Všechno se mi to jenom zdá!“ opakoval Armstrong a začalopatrně stoupat zpět ke kabině. Zavřel oči a poslepu šátralpo příčkách. Pochopil, že se stalo něco neodvratného, něco,s čím projekt nepočítal, ale s čím počítat měl. Pochopil, že sev důsledku nesmírného nervového vypětí, na které ho simu-látory nedokázaly dostatečně připravit, zbláznil.Zasmál se.Znělo to divně. Zvuk, který zavibroval helmou byl něčím no-vým. Byl to smích šílence.Stál na žebříku, křečovitě se držel neohrabanými rukavice-mi a jeho tělo se otřásalo v nekontrolovatelných křečích. Ne-byl to veselý smích, byla to koncentrovaná bolest a zoufalstvípřetavené do nepříjemných štěkavých zvuků.Mezi obtížnými hlasy ve sluchátkách se snažil prosadit ne-příjemný komáří jekot:„Tak se seberte, člověče! Za chvíli vás musíme vrátit zpát-ky do vysílání. Zkuste se ovládnout a říct něco rozumného!“„Je jich na mne moc!“ vyjekl Armstrong dřív, než si to stačilrozmyslet. „Je jich moc!“„Koho, sakra?!“Armstrong opatrně otevřel oči a rozhlédl se kolem.Najednou všechny ty výhrůžné postavy strnuly v půli sko-ku… Jakoby se film ukazující zběsilý útok mongolské jízdyv tom nejnapínavějším momentu zasekl. Vzpomněl si na dět-ství, kdy jej před strašidly spolehlivě ochránila krátká modlit-bička a zavřené oči. Stiskl víčka, obrátil svou mysl k Bohu –a vynechal věčnou otázku boží existence. Když znovu otevřeloči, byly přízraky o něco blíž, ale zdálo se, že tají. Ano, tajíjako sníh… Jejich řadami probíhaly proměnlivé, lehce pables-kující vlny. Armstrongovi to připomnělo obilný lán ve větru.Šokovaný astronaut se napřímil na žebříku a pozorně sle-doval scénu před sebou.Najednou měl pocit, že právě on sám je středem, z něhožse rozbíhají ty tajemné vlny, jež prostupují děsivou armádoupřízraků a mizí kdesi v ostře osvětlených skalách na hori-zontu. A všude, kudy prošla taková vlna, mizeli lidé a stroje…A zůstávala jen nedotčená pustina. Pak se zase vše vra-celo zpět, ale ne úplně. Někteří lidé se již neobjevili – a ti,kdo zůstali, překvapeně zírali na prázdné plochy bez jedinéšlépěje.Po průchodu každé vlny zmizelo dalších pár strojů a najejich místě se objevovaly staré, prachem pokryté skály. Křikve sluchátkách změnil odstín. Už v něm nepřevládalo rozhoř-čení a hrozby, ale zněla v něm hrůza a panika. Záhadní ve-třelci také nechápali, co se děje, a báli se stejně jako on!Armstrong se narovnal. Ještě dvakrát se rozhlédl kolemsebe a pak zase zavřel oči.Když je otevřel, bylo všude kolem pusto. Na nebi jasněsvítily hvězdy a Měsíc byl prázdný a opuštěnější než zrušenévlakové nádraží.Armstrong se nejistě rozhlédl. Když se díval na planinu po-setou kameny velikosti osobních automobilů, vzpomněl si napůvodní čistou plochu, kam zavedl modul na přistání, a po-křižoval se. Potom se nadechl, sevřel rukou žebřík a opatrněsestoupil o krok níž. Levá noha se ponořila do měsíčníhoprachu a on znovu ucítil jeho odpor, jenž mu připomněl suchýsníh za mrazivého dne.„Je to malý krok pro člověka…,“ řekl a rozhlédl se kolemsebe v obavě, aby se TO nevrátilo.Pak se ale podíval se směrem k Zemi a uvědomil si, že prá-vě zažil něco zvláštního, na co ho na Zemi nedokázali připra-vit. Ale ať to bylo cokoli, dokázal to překonat.Nevěděl, co se stalo, ale byl si jist tím, že právě v jehoosobě člověk, ten slabý upocený tvor, překonal další překáž-ku na pouti ke hvězdám. I kdyby teď zemřel, stačil ukázatcestu – a v jeho stopách přijdou jiní! Neil Armstrong se pustilžebříku, druhou nohou došlápl do poddajného měsíčníhoprachu a s všeobjímajícím lidským patosem dodal:„...ale velký skok pro lidstvo!“Udělal druhý krok a pak ještě jednou pohlédl vzhůru dooblohy plné hvězd, do tajemných hlubin prostoru a času. Po-malu se otočil zády ke kameře – a celému tomu tajuplnému,nebezpečenstvími i záhadami oplývajícímu vesmíru ukázalza celé lidstvo vztyčený prostředník v gestu, které vyjádřilojeho pocity lépe než slova.•••A vesmír tuto výzvu přijal.Konečně našel rovnocenného soupeře…Text: © Jiří W. Procházka a Slávek Švachouček, 2008Ilustrácia: © 2009 Ľudovít MikulaTato novela vyjde jako úvodní text v nové povídkové sbírceJiřího W. Procházky „Tvůrci světů“, kterou nakladatelstvíTriton vydá v druhé polovině tohoto roku. V sborníku vyjdei volné pokračování „Druhého kroku...“, opět napsané vespolupráci se Slávkem Švachoučkem.“

poviedka dragula / biosector udalosti: zmena92

poviedkadragula / biosector udalosti: zmena 93peter dragulabiosector udalosti: zmena„Prepáčte, ale to sa vám snažím vysvetliť!“ hovoril rozruše-ne unavený Tom, ležiaci na pohodlnom relaxačnom kresle.„Počúvam, pokračuj,“ odpovedal mu doktor Lazarus Kainzamyslene sediaci za stolom vo svojej pracovni. Bol nervóznyz toho čo sa dialo dole v meste. Chcel ísť domov ku svojej ro-dine a zaistiť ich bezpečnosť, ale musel to tu dokončiť. Možnotento chlapec vie niečo, čo môže ten chaos vonku zastaviť.„Vravím vám, bol som to ja,“ z očí mu sršala bezradnosť.„Ja som ich ZABIL.”Doktor si bezradne povzdychol.„Áno. To si už hovoril. Snažím sa ti veriť, ale napočítali tamdvadsaťtri mŕtvych. Dvadsaťtri ozbrojených, zatiaľ neidentifi-kovaných tiel. Ty máš...“ doktor jedným okom mrkol do zápisu,ktorý mu spolu s chlapcom doniesli z bezpečnosti „...pätnásťrokov. Vyrastal si v bezpečnej bohatej štvrti. Predpokladám,že si životom preplával bez problémov. Nikdy si nebol v nebez-pečných štvrtiach, nikdy si nemal žiadne lekcie sebaobrany,nie to ešte výcvik špeciálnych jednotiek. Chceš mi naozaj tvr-diť, že si ich zabil ty?“„Čo vlastne chcete? Neveríte mi. Chcete, aby som si niečovymyslel?“ odpovedal Tom nervózne.„Vieš Tom, chceme sa len ubezpečiť, že si v poriadku. Keďťa bezpečnosť našla, bol si mimo. Celý od krvi. Myslia si, žesi sa na miesto dostal až keď bolo po všetkom. Ja mám zaúlohu zistiť, či si nepamätáš, čo sa presne stalo, či tam neboliďalší a aj to, kto to vlastne spravil.“Tom len bezradne krútil hlavou.„Viem, viem. Spravil si to ty. Sú tu určité indície, ktoré by tomohli naznačovať. Žiadne ďalšie krvavé stopy okolo miestačinu, žiadne stopy po guľkách v telách. Zatiaľ nemám výsled-ky pitiev, ale podľa informácií sú to všetko zranenia vykonanénožom. Tupým nožom.“„Príborovým. Práve sme večerali,“ odsekol Tom.„Čo sa presne stalo?“ Doktor to vedel. Detaily poznal zosprávy, ale chcel to počuť od chlapca.„Zrazu sa objavili na našej ulici a začali strieľať,” chlapecsa roztriasol pri spomienke na prvé okamihy útoku. „Oknápraskali pod spŕškou nábojov. Všade lietali črepy. Otec náss matkou stiahol na zem pod stôl. Neustále opakoval, že sa tonemalo stať, nie tu. Bál som sa.“„Vieš o čom hovoril?“ chcel zistiť, čo o okolitom svete pove-dali rodičia chlapcovi. Vedel, že niektorí tajili čo sa v skutoč-nosti deje.„Áno. Nie som malý. Viem, že vonku zúri vojna. Ale našemesto je bezpečné. Nemôžu sa do neho dostať. To mi neustá-le tvrdil otec.“„Chlapče, už nikto nie je v bezpečí,” povzdychol si doktor.Aj on to vedel. Štvorročná globálna vojna skončila, ale prišlonové ohrozenie. Teroristi. Začali novú vojnu. Bezvýslednú.Bezdôvodnú. Boli to odpadlíci zo zničených armád rôznychkrajín, pre ktorých nič neskončilo. Neustále sa objavovalia útočili. Veľa miest padlo. Bomby vybuchovali a zabíjali mi-lióny ľudí. Po vojne labilná ekonomika sa rúcala a len štáty,ktoré sa dokázali prispôsobiť novej lokalizovanej ekonomi-ke a zároveň dokázali obrániť svoje mestá, prežili. Základombolo nikoho nepúšťať do okolia mesta a prísne kontrolovaťdianie v ňom. Stavali sa hradby. Obrany rôznych typov. Voja-ci a bezpečnostné zložky dohliadali na poriadok. Prvé rokyto tak fungovalo. Ale už sa to mení. Aspoň tu. Infiltrovali ichmesto a dostávajú na svoju stranu stále viac miestnych od-padlíkov. Bolo otázkou času, kedy explodujú. Všetci si mysleli,že toto bol prvý náznak.Nevedel ako dlho to ešte môže trvať.„My už budeme v bezpečí,“ podotkol nečakane chlapec.„Všetci budú.“„Prečo si to myslíš?“„Preto, čo sa dnes stalo.“„Lebo sú mŕtvi?”„Lebo som ich zabil. A zabijem aj ďalších,” odhodlane sapozrel doktorovi do očí.Doktor sa preľakol. Nechcel, aby sa chlapec po jednomnegatívnom zážitku dostal na druhú stranu. Stal by sa takýmako boli oni. Toto mesto nepotrebuje ďalšieho násilníka a tátoplanéta nepotrebuje ďalšie mŕtve dieťa. Teraz je v ňom veľanenávisti. Postupne zabudne. Musí sa dostať späť k rodine,späť do svojho bežného života.„Čo sa stalo potom ako vás otec stiahol na zem?“ vrátil sak téme.Chlapec sa zadíval do stropu a v myšlienkach sa vrátil späť.„Otec sa snažil dostať k telefónu. Chcel zavolať bezpeč-nosť. Nedostal sa k nemu.” Tom si v duchu vybavil zväčšu-júcu sa červenú škvrnu na jeho chrbte. Ležal tam a umieral.Pamätal si ako ho matka pevne držala. Z očí jej tiekli slzy.Hlasno kričala. Snažil sa jej vytrhnúť. Nedalo sa.„Čo sa dialo na ulici?“ snažil sa odpútať chlapcovu myseľod deprimujúceho zážitku. Jeho otec nakoniec prežil. Moder-ná medicína dokáže takmer všetko. Ak sa dostane k pacien-tovi včas. Možno práve vďaka tomu, že niekto tých útočníkovzlikvidoval.„Strieľalo sa. Podľa zvukov, niektorí ozbrojení susedia opä-tovali z okien paľbu. Hádzali im do domov granáty. Ulicou saozývali výbuchy. Krik.”„Prečo myslíš, že na vás zaútočili?“„Strach. Chceli, aby sa ich všetci báli. Kričali, že teraz oniovládajú túto štvrť. Že je teraz ich a my sme mŕtvi.”„Chcel si ich preto zabiť?“„Musel som ochrániť svoju rodinu,“ nekompromisneodpovedal.„Tak si zobral nožík a vyrazil proti nim?“„Nie. Ešte nie,“ potichu odvetil Tom a pokračoval. „Začaliplieniť domy na ulici. Zabíjali každého. Pomaly sa dostávali kunám. Matka sa triasla. Vedela, čo sa stane ďalej. Bola v šoku.Nemohla utekať. Nemohla ma pustiť.“„Ty si nebol v šoku?”„Bol som prekvapený z toho, čo sa dialo. Ale už som sa ne-bál. Hneval som sa stále viac.“„Bol si nahnevaný, že ti postrelili otca?”„Aj to, ale viac ma hnevala tá bezmocnosť niečo s týmurobiť.“„Siahol si po noži?“ Pokračoval doktor v otázkach.„Myslím, že to bolo až vtedy, keď nám cez okno vletel gra-nát,“ povzdychol si a spomenul si na najdlhší okamih svojho ži-vota. Okamih, ktorý ho zmenil. Kedy pochopil. „Podarilo sa mivytrhnúť mame. Skočil som po granáte a hodil som ho späť.“„Nebál si sa?”„Nie. Vtedy už nie.“Tom si spomenul na posledný pohľad na matku. Pozerala samu do očí. Vedel, čo v nich videla. Už to nebolo jej malé dieťa.Niečo sa v ňom zobudilo a prebralo sa zo spánku. Vtedy ešteani on nevedel čo. Nerozumel tomu. Ale hnalo ho to vpred.

poviedka dragula / biosector udalosti: zmena94„Podvedome som zobral prvé čo som mal poruke. Bol toten príborový nôž. Teraz mi to príde smiešne, ale vtedy to bolamoja jediná zbraň,” povzdychol si Tom. „Vonku vybuchol gra-nát a dom zahalil dym a prach. Vyšiel som von a čakal som.“„Čo robili útočníci?“„Stiahli sa. S namierenými zbraňami sledovali, čo sa budediať. Po chvíli prach upadol a zbadali mňa.” Chlapec z kreslauprene hľadel na strop. „Začali sa smiať.“„Nahnevalo ťa to ešte viac?“„Nie, hnev ustal už predtým.“ Prudko strhol pohľad na dok-tora: „Vtedy som ich začal ľutovať,” dodal.„Myslel si si, že ich dokážeš poraziť?“ Neveriacky sa opýtaldoktor.„Vedel som to,” nekompromisne odsekol chlapec„Je nereálne poraziť toľko ozbrojených mužov. Navyše keďväčšina z nich je silnejšia a trikrát ťažšia ako ty.“ Snažil sazájsť hlbšie doktor.„Včera by som si to tiež myslel. Ale niečo sa zmenilo.”„Čo sa zmenilo, Tom?“„Ja,“ odsekol. Vtedy cítil, že už nie je ten chlapec, ktorýmbol. Cítil to aj teraz. Bolo to ako keď slepý začne vidieť. Akokeď dieťa prvýkrát vstane na nohy a začne chodiť. Aj on bolprekvapený čo všetko sa začalo v jeho okolí objavovať. Začí-nal chápať súvislosti, videl cestu. Zdalo sa mu ako keby v mo-mente dospel. Ale nebolo to presne to, čo si pod dospelosťoupredstavoval, bola to zmena.„Takže si medzi nich skočil a zabil si ich príborovým noží-kom.“ pokúsil sa o vtip doktor. Neskoro si uvedomil, že vtipnéto prišlo len jemu.„Vlastne nie,” sucho odpovedal Tom. „Ako som tam stálbosý v teplákoch a tričku s nožíkom proti chlapíkom v kana-dách a maskáčoch, ovešaných granátmi a ozbrojených samo-palmi, uvedomil som si, že nikdy nemali šancu.“Doktor zmrzol. Chlapec to hovoril presvedčivo, nekompro-misne. Keby to celé nebolo nereálne, aj by mu uveril. Začalrozmýšľať nad sugesciou. Chlapec si to mohol vsugerovať,možno rozmýšľal čo by najradšej spravil a stres mu to zafixo-val ako realitu.„Dobre. Ale rozmýšľajme reálne. Aká je šanca, že by sa nie-komu podarilo poraziť dvadsiatku chlapov s nožíkom.“„Takmer nulová,“ zamyslel sa chlapec.„Úplne nulová,“ zdôraznil doktor„Pre normálneho človeka,“ dodal Tom.„Ty si myslíš, že nie si normálny?“„Nie. Myslím si, že už nie som človek,“ odpovedal a zrak muutkvel na strope. Všetko mu začalo dávať zmysel. Spájal sivšetko čo prežil a postupne začínal chápať. Zľakol sa, keď siuvedomil, že to ešte neskočilo. Stále sa mení.•••„Stojte!” zakričal strážnik z metropolitnej bezpečnosti nablond ženu, ktorá práve prešla okolo neho. Znervóznel, bolv službe už celú noc a celý deň a bol unavený. Práve odchá-dzal domov, keď sa rozpútalo v meste peklo. Všetci išli doulíc. On dostal na starosť bezpečnosť chlapca. Chlapec bolsynom metropolitného senátora a šéf mu pohrozil basou, aksa mu niečo stane a on vedel, že toho je schopný. Zodpoved-nosť niesol on.Anna Valley s povzdychom zastala. Opatrne a pomaly siahlado vrecka. Nechcela, aby ju nejaký nervózny strážnik zastre-lil. Otočila sa a vopchala strážnikovi pred nos preukaz tajnejslužby.Strážnik sa len zakoktal, poodstúpil krok dozadu a má-vol rukou, nech si ide kam chce. Len popod nos zašomral –„Dnes vás tu je. Pred chvíľou išiel hore váš kolega.“ Ďalej sautápal v otázkach, ako sa také pekné blondíny dostávajú dotajnej služby a prečo bezpečnosť dostáva škaredé škatuleako bola aj jeho žena.Anna zmraštila obočie, nevedela, že poslali ešte niekoho.Možno záloha. Na opätku sa otočila a rýchlo zamierila doútrob sanatória. Ponáhľala sa k pracovni doktora Kaina, ktorýmal chlapca vyšetrovať. Chlapec je dôležitý. Riaditeľ tajnejslužby už teraz zúril, že ho bezpečnosť dostala skôr ako oni.On jediný vedel viac o tom, čo sa tam stalo. Bol jediný, kto bolmomentálne schopný vypovedať. Senátor ležal s vážnym zra-nením v nemocnici, jeho matka bola na sedatívach. Ostatníboli mŕtvi. Vedenie metropolitnej bezpečnosti práve plánova-lo globálnu očistu mesta. Vojaci sa rozmiestňovali v uliciacha stanné právo hlásili všetky mestské rozhlasy.Potrebovali viac informácií a to čo najrýchlejšie. Metropolitnézložky vytvárali len chaos. Mysleli, si, že sa začal veľký útok namesto. Zvnútra. Anna vedela, že to nie je možné. Chcela si lenpotvrdiť svoje indície. Ten chlapec musel niečo vidieť. Museltam byť niekto tretí. Niekto naplánoval útok, aby dostal mestopráve do tohto stavu chaosu. Vojaci sa z okrajov mesta sťaho-vali do jeho útrob. Ak začne skutočný útok, bude to zvonku.•••„Ako to myslíš, že nie si človek? Myslíš, že si superhrdina,ktorý si oblečie kostým a bude čistiť zlo z mesta?” s vážnoutvárou sa opýtal doktor.Chlapec sa pousmial.Doktor smiech opätoval. Bol rád, že chlapec ešte máemócie.„Poviem ti to rovno Tom. Je na tebe niečo zvláštne. Neviemčo. Tvoje správanie je iné ako by malo byť. Buď to na mňahráš, alebo ťa to, čo sa stalo, naozaj zmenilo. Deti po podob-nom zážitku bývajú stresované, zakríknuté, pýtajú sa na rodi-čov, chcú ísť domov. Ty nie.“„Pretože ja sa už nebojím a nikam sa už neponáhľam.“„Cítiš sa tu v bezpečí?”„Áno, relatívne áno. Ale ja sa už báť nemusím,“ ostro odpo-vedal chlapec.„To som rád.“ Usmial sa doktor a snažil sa zlepšiť chlapcovináladu. Možno sa k nemu tak dostane bližšie.„Nemali by ste tu byť. Mali by ste sa báť,” odsekol Tom.„Niečo sa začína. Ja som toho súčasťou. Vy nie.“Doktora odpoveď zarazila. Chlapec zaútočil na jeho pocity.Pokúša sa ho vydesiť. Nezvyklé.„Takže čo sa stalo, keď ste stáli oproti tebe?“ pokúsil saprejsť späť k téme.„Naozaj to chcete počuť?“ spýtal sa ho Tom, ktorý popriotázkach doktora začínal chápať situáciu. Nie to, čo sa stalo.Dochádzalo mu to, čo sa stane.Doktor neodpovedal.„Smiali sa. Sklonili zbrane.“ Zatvoril oči a spomínal si akoozbrojení útočníci ľahkovážne prichádzali k nemu. Zbranesklonili. Smiali sa na tom čo vidia. V dyme sa pred nimi objavilmladý chlapec so smiešnym nožíkom v ruke. Netušili, že prá-ve zbadali svoju nočnú moru v koži dieťaťa.„Čakal som, kým prídu bližšie. Musím priznať, že na chvíľusom sa sám seba opýtal čo to robím. Odpoveď som vedel. Alevtedy som si na to ešte nevedel zvyknúť. Bolo to niečo nové.“Doktor spozornel. Môže ísť o prejavy rozdvojenej osobnosti,ale ani to mu nevysvetľovalo, čo sa vlastne stalo. Adrenalínsíce spraví svoje, ale mohol zložiť maximálne jedného, možnodvoch, ak by mieril presne do krčnej tepny. Ďalší by z nehov momente urobili sito.„Pamätáš si, čo si vtedy plánoval spraviť? Okrem toho, žeich chceš všetkých zlikvidovať?“Tom zbadal malý záblesk na doktorovej tvári a v duchu sapousmial. Ani vo sne by sa mu nezdalo to, čo sa v skutočnostistalo. Chvíľu rozmýšľal či mu o tom má povedať.„Áno. Plánoval som im bolestivú smrť. Každému jednémua vedel som, že to dokážem.“„Adrenalín,“ potichu zašomral doktor.„Možno aj to,“ Tom to začul, ale túto možnosť zavrhol. Mož-no nebyť adrenalínu, zabil by ich inak. Jednoduchšie. „Ale to,čo nasledovalo, tomu nenasvedčuje.“Doktor mierne znervóznel. Nevedel si chlapca zaradiť. Za-čal nadobúdať presvedčenie, že to nejako dokázal. Chladno-krvný a brutálny vrah.

poviedkadragula / biosector udalosti: zmena 95„Zhrniem, ako každý z nich zomrel,“ oznámil doktorovinekompromisne.Doktor sa chcel vyhnúť reálnej či nereálnej spomienke nakrv a zabíjanie, ale bol zvedavý.„Prosím, začni,“ povedal po chvíli váhania.„Prvý z nich sa smial a podišiel ku mne. Chytil ma za plecea s ešte hlasnejším smiechom ma poslal domov. Nemal torobiť. Dostal ranu do krčnej tepny. Malú ranu. Krvácal pomalya videl smrť svojich ostatných kolegov.” Doktor si našiel zábermŕtveho na stole. „Druhý ešte nechápal, čo sa deje. Nôž muprešiel okom a prerazil mozog. Neviem, či ho to hneď zabilo.Ďalší spozorneli a stiahli sa. Vytiahli zbrane...“„Prepáč, že ťa prerušujem. Čo si vtedy cítil, Tom?“ doktoro-vi sa to zdalo ako fantázia rozprávaná od určitého bodu v tre-tej osobe.„Nič.“„Určite si to bol ty, kto zabíjal tých mužov?“„Nikto iný tam nebol. Len ja a oni,“ stroho odpovedalchlapec.„Tak teda pokračuj,“ kývol a spravil si ďalšiu poznámku,ktorá rovnako ako ostatné nedávala zmysel.Tom si uvedomoval, kam to celé vedie. Ale bolo mu to jed-no. Sedel tu len preto, aby získal čas a zanalyzoval informá-cie vo svojej hlave. Tie mu len postupne začínali dávať zmysela objavoval pozadie toho, čo sa deje. Nevedel ako, nevedelprečo, ale vedel, že sa niečo blíži a blíži sa to teraz.Niekto zaklopal na dvere. Doktor so šomraním vstal a podi-šiel k dverám. Otvoril ich. Tom pre otvorené dvere nevidel, ktoje za nimi. Počul len mužský hlas pýtajúci sa: „Doktor Kain?”•••„Pane, myslíte, že je to on?“ spýtal sa Liam Mantel potom,ako zbadal na stene svojho šéfa rotovať policajný trojrozmer-ný záber, ktorý pred pár minútami obletel celý svet. Zakrvave-ný chlapec, kľačiaci uprostred desiatok mŕtvych mužov. Zni-čená ulica naokolo prezrádzala, čo sa predtým udialo.„Určite, je to jeden z našich,“ odpovedal mu monotónnyhlas.„Stratený subjekt 985?” nasledovala otázka Liama, ktorýodhadol vek chlapca.„Pravdepodobne. Senátor si syna adoptoval. Nevieme odkiaľ,ani ako. Je dosť vysoko postavený na to, aby všetko zahladil.Myslíme si, že ho priniesol z nezabezpečeného územia. Možnoz niektorého zničeného štátu, ktorý pred časom navštívil.”„Zistite všetky jeho cesty 14 až 15 rokov dozadu. Musímekonečne zistiť, kto o nás vie a prečo unáša subjekty,“ Pokra-čoval v úlohách šéf. „Zmizlo nám ich odvtedy desať. Očakávalsom, že sú všetci mŕtvi,” zamyslene zadumal. „Keď ho nájde-me, možno zistíme súvislosti.”Na chvíľu zmĺkol a na obrazovke si priblížil tvár chlapca.Nespoznával ho.„Aké má entita zameranie?“ spýtal sa po chvíli ticha.Liam rýchlo nalistoval zoznamy v kome. Chvíľu ostal pre-kvapený. Údaje chýbali.„Pane, nemám tu údaje. V tom čase ste skúšali bojové va-riácie subjektov. Môžeme odhadovať extrémnu silu skombi-novanú s bojovými skúsenosťami,” dopovedal Liam. Vtedy tuešte nepracoval. Prišiel až o rok neskôr.„Nie,” odpovedal mu šéf s pohľadom upretým na záber.„Toto je niečo iné,“ spomenul si na jeden svoj experiment.Mohol to byť on. Mohlo to byť riešenie.„Aký bude ďalší postup, pane?“„Musíme ho ochrániť a dostať do bezpečia. Prepodkladám,že tí čo ho uniesli, ho rovnako stratili. Teraz je vonku a pôjdupo ňom.“„Myslím, že sa vie ochrániť aj sám,“ Liam ukázal na záber.„To vie. A je pravdepodobné, že už keď bol malý tak sa ve-del chrániť. Dostal sa od nás a aj od nich. Vtedy to bol reflex,teraz začína svoju schopnosť objavovať. Ale je mladý. Prílišmladý. Každá zmena má vedľajšie účinky a čoskoro sa obja-via aj u neho.“Liam mlčal a čakal, kam myšlienky jeho šéfa povedú. Vždyho pozorne počúval a sledoval. Bol zvedavý. Jeho šéf neboltaký ako iní. Pamätal si ešte na časy pred rokmi, kedy žil svojbežný život. Kedy prišiel na to, že svet nie je taký ako sa zdá,že je tu niečo, o čom iní nevedia. Niečo, čo ich ovplyvňuje.Pátranie ho nakoniec doviedlo až sem. Tu aj ostal. Zahodilsvoj starý život kvôli nádeji na lepšiu budúcnosť.„Musím tam ísť osobne. Pripravte loď,“ rozkázal mu mono-tónnym hlasom nakoniec.Liam zostal zaskočený. Šéf nikdy neodchádzal. Nikdy sa ne-ukazoval. Doteraz nemusel. Niečo sa deje. Niečo také vážne,že ho donútilo zmeniť všetky pravidlá, ktoré doteraz prísnedodržiaval.•••Doktor nestihol nečakanému návštevníkovi odpovedať.Tom videl len sériu tichých zábleskov a bezvládne telo ne-súce sa k zemi. Do miestnosti vošiel starý muž a namieril naneho zbraň. Tom na neho bez výrazu pozrel a vstal z lehátka.„Konečne,“ povedal muž chrapľavým, zjavne chorýmhlasom.Stáli oproti sebe a navzájom sa obzerali.„Čakal som niekoho. Niekoho, kto vie, že som iný a kto pomňa príde. Aj keď tou zbraňou ste mi naznačili, že nebudetesám, kto príde.“ Tom sa snažil spoznať mužovu tvár. Pripada-la mu známa. „Ak mám pravdu povedať, čakal som niečo viacako starého zničeného muža.“Muž podišiel a zamieril na Tomovu hlavu. „Prišiel som do-končiť to, čo som mal spraviť dávno. Bol si malý a ja slabý.Teraz konečne dokončím svoju úlohu.“„Mohli by ste vedieť, že na to je už neskoro. Ste len obyčaj-ný človek, nedokážete ma zastaviť.“Tom sa mu pozrel do očí. K tomu čo bude nasledovať tonepotreboval, ale chcel vidieť jeho strach a obavy, keď zistíčo sa deje. Predtým, pri prvom boji to nestihol. Vtedy bolajeho myseľ príliš zamestnaná nepriateľmi. Nevedel ešte svojeschopnosti ovládať. Prvých dvoch zabil reflexívne a zrejme sošťastím. Ďalší ho skutočne ohrozovali a jeho podvedomie ak-tivovali dovtedy nepoznané mechanizmy. Tentoraz to nespra-vilo. Nestihlo. Vyrušil ho hlas.„Stojte! Hore ruky! Odhoďte zbraň!” zakričala žena, ktorávtrhla do miestnosti.Muž v momente schytil chlapca a otočil sa oproti žene.„Nie. To vy zahodíte zbraň na zem!“ zakričal muž a pevneuchopil chlapca pod krk a hlaveň zbrane mu oprel o spánok.Anna na chvíľu zaváhala, zanalyzovala situáciu a rozhodlasa získať ďalší čas.„Nemáte šancu,” dodala a odhodila zbraň.„Moja šanca je tu,” odpovedal a otočil chlapca k sebe. Toľ-ké roky si snažil nahovoriť, že to zvládne. Musí zabiť toho, ktoz neho spravil to čo je teraz. On ho donútil spraviť veľa zlýchvecí. On je zodpovedný.Hlasno vydýchol a v momente namieril na chlapca. Bez zľu-tovania pritlačil prst na spúšť.Chcel stlačiť.Nemohol.Bolo to znovu tu.Ten chlapec.Jeho sila.Znovu bol v jeho hlave.Pokúšal sa vzdorovať.Nedalo sa.Dal do toho všetky sily, ale nemohol stlačiť spúšť.Nedovolil mu to.Dlhé roky trénoval svoju vôľu a dúfal, že sa mu podarí za-biť chlapca. Zabudol, že chlapcova sila rástla spolu s ním.Teraz na opomenutie malého detailu doplatil. Možno nemalkonať tak bezhlavo. Nemal sem prísť hneď ako uvidel tú fotkua spoznal ho. Ale nedokázal nevyužiť príležitosť, na ktorú takdlho čakal.Tom hľadel na muža a sledoval ako sa trápi. Bolo to druhý-krát čo rozvinul svoje schopnosti. Druhýkrát ako otvoril svoju

poviedka dragula / biosector udalosti: zmena96myseľ a namieril ju proti nepriateľovi. Vošiel do jeho myslea ovládol ju. Mohol svoj cieľ ovládať ako bábku.Ako sa ich mysle spojili, v hlave mu explodoval prúd spo-mienok. Boli staré a boli o ňom. Bol malý v postieľke. Už vte-dy mal schopnosti. Neuvedomoval si to, ale jeho podvedomiecítilo nebezpečenstvo, ktoré mu hrozilo. Tento muž ho chcelzabiť. Nevedel prečo. Nepamätal si ani to, prečo ho donútil,aby ho vzal preč. Tam, kde bol, muselo byť ešte väčšie ohro-zenie. Nasledujúce roky sa podvedome dostával všade, kamchcel. Vyberal si najlepšiu cestu a ani o tom nevedel. Jehomyseľ to robila namiesto neho. Získal tak nový život, bezpeč-ný domov a aj svojich nových rodičov.Teraz už bývalých rodičov. To, čo sa pred niekoľkými ho-dinami stalo mu otvorilo oči a jeho schopnosti sa predralina povrch. Už ich ovláda a nimi ovláda všetkých. Už rodičovnepotrebuje. Už sa dokáže sám postarať o seba a aj o tentosvet.Skoncentroval sa znovu na muža. Jeho myseľ sa vzpierala.Snažila sa, ale nedokázala prekonať zablokovanie. Tom hojednou myšlienkou donútil zahodiť zbraň a tlačil pred sebouk oknu. Videl na jeho tvári strach, nenávisť a aj sklamanie.Nedokázal splniť svoju úlohu. Tom ho ľutoval. Toľké roky svoj-ho života obetoval na niečo, čo nikdy nemohol dosiahnuť.Nechápal, že vzpieraním nič nedokáže. Jeho myseľ bola iná.Nedokáže ju premôcť.Poslednýkrát sa mu pozrel do očí a myšlienkou mu nazna-čil, že to čo si najviac želá, je vyskočiť von oknom. Mimovoľnesi pomyslel, že by to tento zničený muž spravil aj sám.Celé to trvalo len pár sekúnd. Anna len nechápavo sledo-vala čo sa deje. Chvíľu muž mieril na chlapca a následne užskákal von oknom. Chlapec potom ostal bez pohnutia stáťneragujúc na to, čo sa práve stalo.Anna zobrala svoju zbraň a oslovila chlapca. „Si v poriad-ku?“ Chytila ho za ruku. „Poď! Musíme ísť!”Tomovi sa v hlave miešali myšlienky. Ten muž mu bol takýznámy. Pokúšal sa rozpamätať čo sa predtým, pred rokmi,stalo. Prečo ho vlastne ten muž chcel zabiť? Prečo už vtedy?Je taký nebezpečný? V duchu sa nad svojou myšlienkou po-usmial. Vedel, že je.Prebral sa zo zadumania späť do skutočného sveta. Pozrelna ženu. Nenašiel dôvod prečo s ňou neísť.Anna opatrne schodmi schádzala starou temnou budovoudo suterénu. Jej pištoľ sledovala každý roh a každý náznaknečakaného tieňa. Muž nemusel byť sám. Chlapca držala zasebou.„Poznal si toho muža?“ spýtala sa Anna potichu.„Už je to jedno,“ odvetil.„Prečo ťa chcel zabiť?“ pochopila to ako áno.„Pretože nie som ako vy,“ chladne odpovedal Tom.Anna nechápala a pozorne počúvala každý podozrivý zvuk.Život chlapca bol v jej rukách.„Každý je iný,“ povedala mu nakoniec.„Kam ideme?” spýtal sa.„Do bezpečia.“„Ja som v bezpečí. Nemusíte sa o mňa starať,“ odpovedalnekompromisne.„Musím. Mám svoju úlohu,” povedala Anna a prekontrolo-vala si náboje v zásobníku.„Ja tiež,“ podotkol chlapec.Zišli do átria. Strážnik tam sedel s hlavou na stole a pravde-podobne spal. Anna ho len prešla pohľadom a pomaly postu-povala k východu.Tom ju potiahol za kabát a zastavil. Cítil niečo. Podvedomiesa mu to už dlhšie snažilo povedať, ale jeho vedomie len po-maly rozpoznávalo nové signály. Niečo tu bolo iné. Nebola tujedna myseľ. Bolo ich tu viac. Nerozpoznával ich, ale vedel, žeani jedna nepatrila strážnikovi. Ten bol mŕtvy.„Ten muž sem neprišiel sám. Mal poistku,” povedal keďstáli v strede átria. Čakal kým muži vystúpia s tieňov. Nemu-sel čakať dlho. Vedel kde je každý z nich. Obkľúčili ich.Anna v momente zareagovala, stiahla chlapca za sebaa plachtila s pištoľou od jedného nepriateľa k druhému.„Zahoďte zbrane!” výstražne vykríkla.Muži neodpovedali. Mali jasné príkazy. Pozdvihli zbranea spustili paľbu. Inštinktívne vystrelila a pokúsila sa kryťchlapca a odtiahnuť ho do bezpečia. Ten ju zastavil. Nie ru-kou, ani pohybom. Bol v jej hlave a prikázal jej nehýbať sa.Spravil to rovnako ako keď pred chvíľou prikázal ozbrojenýmmužom, aby strieľali po sebe.O niekoľko sekúnd streľba utíchla. Mŕtvi muži popadali nazem.Anna sa znovu mohla hýbať a spýtavo sa pozrela nachlapca.„Ako?” dostala zo seba nakoniec.„To je len začiatok,” okomentoval chlapec a vybral sa sme-rom von.„Pozor, budú tam ďalší!” zakričala a rozbehla sa za ním.Chlapec nezastal, usmial sa.•••Keď Liam priletel nad mesto, bolo zahalené v tme. S ob-rovským strojom pristál priamo pred klinikou. Šéf nekompro-misne rozkázal vzdať sa všetkých utajených opatrení. Jedinéčo ich zahaľovalo bola temnota noci. Vystúpil prvý a šéf honasledoval.„Neskoro,” začul monotónny hlas svojho šéfa a hneď zistilprečo. Pred dverami nehybne stála žena. Ozbrojení muži s na-mierenými zbraňami stáli oproti nej.Boli nehybní rovnako ako zvyšok mesta.Liam mal dojem, že šéf vedel čo sa stane. Čo ten chlapecdokáže.„Musíme nájsť chlapca,“ šéf pokračoval „Jeho sila je veľká,a ohrozenie je tým väčšie.“Liam kývol hlavou a na svojom príručnom kome naťukalkódy svetlometov lode. Tie začali automaticky vyhľadávaťcieľ.„Nie je ďaleko,“ odpovedal šéf po chvíli sústredenia. Cítilho. Cítil silu, ktorú vyžaroval.„Hľadáte mňa?“ Ozval sa z tmy hlas a následne sa v žiaryreflektorov objavil chlapec a vyšiel k nim. „Vedel som to. Ľu-dia nemohli byť to, čo hľadám. Vedel som, že ešte niekto prí-de. Niekto silnejší. Iný.“S údivom si prezeral nad zemou sa vznášajúce diskovitéplavidlo. Ešte niečo také nevidel. Rovnako ešte nevidel mužav temnom plášti, ktorý stál pred ním.Podišiel bližšie a zistil, že to nie je muž. Nie je to človek.Jeho tvár bola šedá, vyschnutá, zvráskavená. Temné oči do-minovali hlave a malý nos a úzke ústa ich dopĺňali. Viac prezahalenie tmou a plášťom nevidel. Bolo to ako z filmov, ktorépozerával. Len toto bolo skutočné.„Vítam ťa, Tom,” pozrel sa mu do očí mimozemšťan a ho-voril neľudským hlasom. „Viem, že si objavil svoje schopnos-ti a viem, že ti prerastajú cez hlavu. Musíme sa porozprávať.Poď s nami.“„Nie, neprerastajú. Práve začínam na tejto planéte robiť po-riadok. Ľudia ma potrebujú.“„Tom, keby si vedel ako ďaleko si od pravdy. Si tu pre ove-ľa väčšiu vec. A práve preto nemôžeš svojvoľne zasahovaťdo vývoja tejto planéty. Musíš ísť s nami. Je to pre dobrovšetkých. Niečo sa blíži, planéta musí byť pripravená a ty jejk tomu pomôžeš.“„Ďakujem, ale nepôjdem s vami. Ak si dobre spomínam,pred vami som ušiel. Neviem prečo.”Tom sa postavil proti mimozemšťanovi a znovu otvoril svojumyseľ. Znovu chcel posadnúť svoje ciele a ovládať ich. Takako to urobil so skupinou banditov, ako to spravil s nehybný-mi vojakmi okolo a ako to spravil celému mestu. Ovládol ichmysle, zastavil ich a budú tak až dovtedy kým sa nerozhodne,kto bude žiť, kto nie a čo bude ďalej. To isté chcel spraviť ajs mimozemšťanom stojacim oproti nemu. Hľadal jeho myseľ.Chcel sa na ňu napojiť. Ale necítil ju. Nepočul. Všetkých ostat-

poviedkadragula / biosector udalosti: zmena 97ných evidoval, jeho nie. Skôr ako sa stihol zorientovať, hlasoproti ho prerušil.„Na mňa to nefunguje, Tom. Som iný ako ľudia. Moje mysle-nie je iné,“ odpovedal mu temným neľudským hlasom. „Mňanedokážeš ovládať.“Mimozemšťan sledoval ako sa oproti nemu namiesto navšetko odhodlaného muža objavil tápajúci chlapec, uvedomu-júci si, že nie je všemocný. Tom vtedy pochopil, prečo ušiel.Mimozemšťan bol jeho ohrozenie. Jeho jediného nemoholovládať.„Škoda, že si svoje schopnosti objavil taký mladý. O párrokov by bolo všetko jednoduchšie,” pomaly rozprával mi-mozemšťan. „Si moja chyba. Už toľkokrát som si hovoril, ženáhodným experimentom je koniec, ale vždy ma niečo pre-svedčí o opaku. V tebe som skúšal vylepšiť našu schopnosť,ktorou vás dokážeme ovládať. Neskoro som si uvedomil, akéto môže mať dôsledky. Len niekto vyspelý môže mať takú silu.Niekto, kto nechce robiť zmeny za každú cenu. Niekto, ktonechce vládnuť.“Po tých slovách sa popod fúzy usmial Liam. Poznal svojhošéfa. Práve on by to nemal hovoriť. Práve on sa snaží svojcieľ dosiahnuť za každú cenu, ale on poznal aj to, čo má prísťa prečo to robí. Práve preto mu aj pomáhal.„Zistil si, že si to pokazil a chcel si ma zabiť?” opýtal sachlapec, ktorému možno došla súvislosť s jeho náhlym roz-hodnutím v mladosti.„Ja nie,” odpovedal mu a čierne oči ho priam hypnotizovali,„ale sú ľudia, ktorí o nás vedia a nesúhlasia s tým čo robíme.Preto musíš ísť s nami. Iná cesta pre teba nie je.”Mimozemšťan mu rozkázal.Chlapec prikývol. Vedel, že je iný, že sem nepatrí.„Tom, teraz, prosím, oživ celé mesto,” naznačil mu a dúfal,že bude súhlasiť. Sám by to nedokázal. Jeho schopnosť ovlá-dania nebola taká silná. Jeho rasa vedela ľudí ovplyvňovaťlen na niekoľko metrov, aj to len špeciálne trénovaní jedinci.Nikto nedokázal ovládnuť celé mesto. Chlapec to spravil lenniekoľko hodín po objavení schopností. Nechcel si predstaviť,čo by dokázal o niekoľko dní.„V poriadku. Ale len ak mi poviete všetko,“ zadíval sa mimo-zemšťanovi do temných čiernych očí Tom.„Samozrejme, Tom. Patríš k nám. Nič ti neostane zahale-né,“ predniesol mimozemšťan, ale nedodal mu aj to, že naj-skôr si ešte pár rokov počká.Tom kývol hlavou a po chvíli sa nočná vrava v meste ob-novila. Teraz aj s výkrikmi vojakov, do ktorých nabúrali tankya ťažké stroje šinúce sa ulicami s náhle uspatými vojakmi.Dopĺňalo ich niekoľko medzitým vzniknutých požiarov a sirényzáchraniek následne zaplavili mesto.Mimozemšťan si spokojne oddýchol. Bol to ľudský zvyk, alepreberal ich stále viac. Nevadilo mu to. Na jeho domovskejplanéte by to bol príznak choroby. Tu nie. Okrem toho nepred-pokladal, že sa odtiaľto ešte dostane. Možno to ani nechcel.Chcel dokončiť svoju úlohu.„Ale je tu ešte niečo. Niečo cítim. Ohrozenie. Mesto je v ne-bezpečenstve,” s obavami vykoktal chlapec. Cítil mysle ľudí,vnímal ich myšlienky. Zatiaľ ich nerozoznáva. Minimálne nievedome. Podvedomie mu hovorilo, že mesto je v ohrození.„Ja sa o to postarám,” odpovedal a mávol rukou smeromna chlapca. Chlapec pred ním pomaly klesol na zem.„Nebezpečné. Týmto smerom už nebudeme pokračovať. Jeto nebezpečné,“ dodal potichu.„Čo s chlapcom?“ ozval sa Liam.„Zatiaľ bude spať. Možno nám pomôže v ďalšej vojne. Po-trebujeme ešte jednu, aby sme dosiahli požadovaný stav,“prehovoril mimozemšťan. Bolo mu chlapca ľúto. NaznačilLiamovi, nech ho odnesie do lode. Sám odišiel ďalej do tmy.Niečo odtiaľ cítil. Niečo známe.Po chvíli dorazil k telu na zemi. Ešte žilo. Polámané, doreza-né od črepov.Mimozemšťan vzhliadol hore a uvidel otvorené okno. Se-dem poschodí a človek stále žil. Nepravdepodobné, ale mož-né. Cítil z neho niečo známe. Nohou otočil telo a zbadal zná-mu tvár. Starú tvár. Tvár človeka, ktorý mal byť mŕtvy. Jedenz jeho ľudí. Predchodca Liama. Staral sa o subjekty, bol jedenz jeho najschopnejších a najvernejších. Zmizol pred rokmispolu s Tomom.Teraz to pochopil. On proti nemu začal bojovať. UniesolToma a následne dlhé roky zabíjal jeho subjekty.„Prečo?” opýtal sa mimozemšťan.„To on. Je pre túto planétu nebezpečnejší ako ty, ” precedilcez zuby, kašlal krv.Človek na neho pozeral s prižmúrenými očami a keby mo-hol, zabil by ho. Nevládal. Umieral. Sily mu spolu s vytekajú-cou krvou dochádzali. Povedal len jedno – „Zabi ho.“Mimozemšťan pri ňom zostal až kým nezomrel a násled-ne sa vrátil späť k lodi. Pohľadom prešiel agentku, ktorá sapreberala a pomaly začínala chápať čo sa deje. Cítil ju. Cítil,že nemá strach. Takých bolo málo. Nechcel sa ňou teraz za-oberať, musí zmiznúť skôr ako vyvolajú rozruch. Neskôr poňu pošle. Ak sa osvedčí, bude veľkým prínosom. Otočil saa vošiel do lode. Tá sa po chvíli vzniesla do výšky, v momenteakcelerovala a stratila sa za horizontom.Anna to celé bez dychu sledovala. Nevedela, čo sa všetkostalo. Niečo jej dávalo zmysel, niečo nie. A to, čo videla, jejaj tak nikto neuverí. Tak, ako nikto neveril tomu chlapcovi.Chlapcovi, ktorý zmizol vo vesmírnej lodi.•••„Pane, skontroloval som radiačný obraz mesta. Chlapecmal pravdu. Niekto sa pokúša do mesta dostať bombu. Za-stavíme ju?” spýtal sa Liam a dúfal, že sa šéf nad mestomzľutuje. Už ich nechali padnúť veľa. Nezaujímali sa o stratyľudí. Dôležitý bol ich vývoj. Museli byť pripravení na to čo prí-de a to po všetkých stránkach.Mimozemšťan sekundu rozmýšľal. „Zničíme ju. Toto mestoešte budeme potrebovať.”Liam si vydýchol a zadal koordináty pre riadené strely. Tero-risti zorganizovali útok na mesto a bol by im aj vyšiel, keby sachlapec neodhalil. Netušil ani, či by ich chlapec sám dokázalzastaviť. Ľudí dokáže ovládať, ale stroje nie. Mohol zomrieť.Ešte si neuvedomuje, že nie je všemocný.„Možno je už čas ukončiť tento konflikt,” potichu dodalLiam a dúfal, že jeho poznámku aspoň evidoval. Boli jediní,kto mohol ukončiť tento chaos.Text: © Peter Dragula, 2008Ilustrácia: © Marián Pentek, 2009biosector: vzestup a pádPublikovaná poviedka (rov-nako aj poviedka Confiden-ce vás víta, in: Fantázia42/2008) dejovo predchá-dza románu Biosector:Vzestup a pád, ktorý vy-šiel v roku 2007. Biosectorvznikol približne pred 10rokmi ako jedna z prvýcha zrejme najdlhšie fungujú-ca online počítačová stra-tegická hra na Slovensku.Knihu Biosector: Vzestupa pád si môžete objed-nať na e-shope Fantázie:www.fantazia.sk/tovar/biosector-1-vzestup-a-padKúpou knihy na e-shope Fantázie podporujete portál Fantazia.sk

98literatúra exotická literatúraExotický je zvonka prichádzajúci, cudzo-rodý, pôvodne v myslení stabilných sta-rovekých národov predovšetkým cudzí,nepriateľský, iný – a preto zväčša branýako horší. Vo vnímaní Grékov – a naprí-klad i Číňanov je všetko cudzie, barbar-ské, v podstate nehodné záujmu a pozor-nosti. Sebastrednosť napokon zostávavýsadou väčšiny ľudí dodnes, len hranicaakceptovanej akceptovateľnej inakostisa posúva, u niekoho rýchlejšie, u inéhozasa pomalšie; tam a zasa späť.Exotické ako dráždivé, vzrušujúce, v pod-state príjemné s príchuťou nebezpečen-stva sa potom vyskytuje na hranici medzinašim, známym, všedným, miestamiubíjajúcim až stereotypným a neznámymnatoľko, že je už len nebezpečné a ne-pochopiteľné. A neznáme. Neuveriteľne,miestami i neoveriteľne, takže potom na-stávajú zdanlivé paradoxy. Jedným z asinajznámejších je stredoveké vnímaniedvoch cestopisov. Milión benátskeho kup-ca a cestovateľa Marca Pola pozostávaväčšinou z reality odpozorovaných zvykovMongolskej ríše, cestopis Johna Mande-villu bol zložený zo zozbieraných chýrovo ľuďoch s ušami po zem. Súčasníci po-važovali za hodnovernejší zdroj informá-cií Mandevillovo dielo; zvyky a reálie ľudív Číne im pripadali omnoho bizarnejšienež rozmanité telesné anomálie.Práve na tomto príklade vidíme akotesne sa exotické v stredoveku prelínas fantastickým; v značnej miere s ním, pripopisoch neznámych a bájnych ostrovov,splýva. Ako špecifická zložka textov začí-na vo väčšej miere vystupovať až koncompätnásteho storočia v čase zámorskýchobjavov a koloniálnych výbojov. Popis exo-tických krajín sa v tom čase stáva materi-álom pre cestopisy (čiže literatúru faktu),popis fantastických krajín je vyhradenýpre beletriu (Swift, Rabelais). Pomernedlho sa predpokladá, že každá zvláštnakrajina v beletrii čiže vo vymyslenom prí-behu je tiež vymyslená. Do románov saexotika v zmysle ako ju chápeme dnes,dostáva až v okamihu, keď stratila časťneznámeho a stala sa bližšou. Kráčav tesnom závese za objavmi. Krajina tes-ne pred objavením je fascinujúco fantas-tická, tesne po objave sa stáva exotickou,potom zovšednie, stáva sa „realistickou.“Základným prvkom exotických príbehovje dráždivá príchuť pri vnímaní prostre-dia. Akoby ste brali na konček jazykakorenie. Neobyčajne dlhonohý zajac s vakom, škvrnitá mačka,lebky pripevnené na opasku. Výrazné, výnimočné, vzrušujúce,šokujúce. Exotické ozvláštnenie. Ako ste iste uhádli, metódouprimitívnej analógie práve kradnem termín, pretože nie somschopný a ochotný žiaden vymyslieť. Napokon, prečo nie. Exo-tické ozvláštnenie znie fundovane a zároveň pútavo. Stajomňujea informuje zároveň.Všeobecne potom v období raného novoveku, v čase zrodu belet-ristiky s exotickým ozvláštnením platí – účelom popisu prostre-dia ako exotického je priblížiť ho – so zachovaním niektorýchvýrazných špecifík – a zoznámiť s ním čitateľa tak, aby si vedelpredstaviť život v danej krajine – a prípadne sa tam ako kolo-nista odobral žiť. Účelom popisu prostredia ako fantastickéhoje zvýšiť neznámosť a tajuplnosť. Ako fantastické prostrediepopisuje začiatkom sedemnásteho storočia Shakespeare v drá-me Búrka Čechy, naopak Daniel Defoe v románe Život a dob-rodružstvá kapitána Singletona o sto rokov neskôr ponúka čita-teľom Afriku ako exotickú krajinu. Exotické sa postupne stávaprostriedkom realistického zobrazovania priestoru, v priebehuosemnásteho a devätnásteho storočia sú potom na romány exo-tického prostredia kladené veľké poznávacie požiadavky. JulesVerne sa podujíma na projekt literárneho zemepisu pre mládež.Vysťahovalci a prisťahovalci chcú vedieť a poznať. Devätnástestoročie s priemyselnou revolúciou mení Zem na veľké laborató-rium, okrajmi ktorého chodia veľké zvedavé deti, trhajú motýľomkrídelká a skúmajú, či by sa z nich nedali ušiť lodné plachty ...nonajmä všetko evidujú, ukladajú, značia si.Exotika je, podobne ako história, katalogizovaná, značkovaná,štítkovaná. Bežný cestovateľ tých čias je vyzbrojený kladiv-kom a lupou, vyzerá napoly ako Vernov strýko Benedikt z Pät-násťročného kapitána, napoly ako evidujúci účtovníci Bouvarda Pécuchet Flaubertovho nedokončeného románu, známeho tiežv českom spracovaní v podobe seriálu Byli jednou dva písaři,v hlavných úlohách s Jiřím Sovákom a Miroslavom Horníčkom.Štrbinou cez romantizmus a rojčivé videnie sveta sa však do exo-tiky vkráda estetický rozmer a zárodok fenoménu turistiky. Fran-cúzsky básnik, prekladateľ Goetheho Fausta, Gerard de Nervalcestuje Orientom a píše cestopis, ktorý je zároveň románom.Vidí ani nie tak, alebo nie len, to, čo existuje, ale predovšetkýmto, čo vidieť chce – napríklad seba ako hrdinu vzrušujúcich a ro-mantických historiek zasadených do malebného koloritu. Ak vámto pripomína neskorší popis Karla Maya, máte nesporne pravdu,Nerval a May sa však (okrem literárnej úrovne) líšia spôsobompopisu prostredia. Ako som už spomenul, exotické je v dielachromantikov estetizované. Opis prostredia útočí na emócie, ob-chádza či vynecháva fakty, sústreďuje sa skôr na emócie. Exotic-ké je súčasťou prírody, príroda je v myslení začiatku devätnáste-ho storočia „prepodstatnená“ duchom, teda mysliaca a cítiaca.V dielach beletristov romantického obdobia potom často vystu-puje ako hrdina, prípadne je reprezentovaná hrdinom, ktorý jestelesnením jej charakteristických znakov, zovšeobecňujúcichexotickosť často až do základov vznikajúcich národnostnýchstereotypov. Tak Carmen Prospera Meriméého reprezentujetemperament Španielska ako celok, Mateo Falcone od tohožeautora tvrdohlavosť a slobodymilovnosť Korzičanov, Bug JargalVictora Huga nespútanosť černošského obyvateľstva Karibiku,James Fenimore Cooper ponúka podobne štylizované podobyindiánov. Postavy posledne menovaného sú, samozrejme, akoexotické vnímané len Európanmi. Exotické prostredie je chápanév jednote s „prírodnými ľuďmi“, nositeľmi čistého, neskazenéhoprírodného ducha. V romantizme je obľúbené, pretože romanti-ci sa nadchýnajú odlišnosťou, chápanou však väčšmi ako súborvonkajškových znakov a súčasť koloritu; podstatná, vnútornáveľká odlišnosť je hrozivá, vedie k odmietaniu, nekomunikácii –a presahuje predstavu bežného vnímateľa. Exotické ako súčasťprírodného prostredia si približujeme antropomorfizáciou a per-sonifikáciou, jeho predstaviteľov potom, podobne, akoexotická literatúraza vôňou krvi, korenia a dobrodružstvaExotickosť v literatúre a myslení človeka fungujeodpradávna – veľmi dlho v neodlučnom súvises fantastikou. Pozvem vás na výlet do džungle, kdev prítmí stromov číhajú krvilačné tigre, tmavokožílebkožrúti a kobry so zelenými očami. Ozrutnéopice unášajú lepé devy a malajský pirát žmurkázdravým okom cez čiernu pásku.►►99

99vo fantastike, prostredníctvom familiarizácie – aj preto„dobrí divosi“ v cestopisných románoch mnohokrát tak pripomí-najú deti. Zjednodušenie je tu zároveň zdôvernením a zdôvere-ním sa, ktoré prekonáva priestor a zmenšuje vzdialenosti. Ro-mantici však používajú aj opačný postup – hľadanie vzdialenostia hĺbky v blízkom okolí. Rousseau si v Dumkách samotárskehochodca vychutnáva nenápadnú exotiku detailov, Mácha a iní pre-dlžujú vzdialenosti viac či menej nezámerným blúdením.Koniec devätnásteho a začiatok dvadsiateho storočia oslobodilexotiku od podriadenosti poznatkovej funkcii a tiež miestami odviazanosti na človeka. V dielach mnohých autorov začína vystu-povať autonómne. Nie je už bezpodmienečne viazaná na realiz-mus a realitu. Z pochopiteľných dôvodov – Zem je už zmapova-ná, exotické ako tajomné a fantastické sa musí stať fiktívnym.V dielach Alexandra Grina sa predmetom autorovej imagináciestávajú vymyslené no neopísané krajiny ako zvuky a predsta-vy ďalekého farebného rušného korenistého vlhkého horúceho,pretože exotika je pre Európana Orient, Afrika, Južná Amerika.Cesta, dobrodružstvo, opojenie diaľkami, oddych. Značnú časťliteratúry ozvláštnenej exotikou preto začiatkom dvadsiatehostoročia môžeme zaradiť medzi populárne čtivo až brak. Na rôz-nych úrovniach, pochopiteľne. Naozajstný epický talent vydolu-je z malebných kulís silný príbeh, kým iní sa zmietajú v putáchgýča. V pamäti ostáva Polynézia románov Jacka Londona a polo-autobiografických príbehov Hermanna Melvilla, svieže Stevenso-nove prózy.Posun vo vnímaní smerom k temnejším tónom nastáva prob-lematizáciou témy, najmä v súvislosti s postupnou zmenoupostavenia kolónií. Obraz bieleho muža ako nositeľa civilizač-ného posolstva a pokroku nachádza vehementného a estetickypresvedčivého obhajcu v prózach i článkoch Rudyarda Kiplinga.Okrem slávneho románu Kim ho nájdeme aj v príbehoch Knihydžunglí. Vysoko postavený Ind pri pohľade na sprievod zosta-vený z domorodých zložiek a anglických dôstojníkov s obdivomkomentuje súhru základu matérie a organizačnej sily britskéhogénia.Podmaniteľ a kolonizátor však v dielach iných autorov zlyháva.V knižkách jedného z najpresvedčivejších majstrov exotiky vosvetovej literatúre, Josepha Conrada (vlastným menom Alexan-der Korzeniowski) nájdeme postavy pochybujúce, blúdiace, baniekedy i duševne choré. Conradovi hrdinovia neprenikajú dodžunglí a pustatín, respektíve pohyb priestorom sa deje auto-maticky s únavnou, otupujúcou rutinou, pozbavený naivnéhočara objavu; naopak, zostupujú do hĺbok svojej duše, pričomvonkoncom neposkytujú vábivý pohľad. Obrátený, voči Kiplin-govým protagonistom polemicky zahrotený obraz poskytuje ajGeorge Orwell. V románe Barmské dni (1934) vystupuje dážď,vlhko, pot v pazuchách, nekonečné čajové večierky, vyprázdnenákonverzácia, rezignácia a tiché zúfalstvo. Orwell (vlastným me-nom Arthur Blair) sa v rodine nižšieho úradníka štátnej správyv Indii narodil a preto atmosféru veľmi dobre poznal.Trocha iným spôsobom roztláča schému románov z exotickéhoprostredia Orwellov súčasník, holandský autor Jan Jacob Slau-erhoff v románe Zakázaná ríša. V zmienenej próze sa prelínaexotika s históriou. Autor nás zavedie do Macaa, portugalskejkolónie v juhovýchodnej Ázii. V pomerne zložito koncipovanýchprestrihoch deja a obrazov potom podáva portugalské výboješestnásteho storočia ako blúznivý ópiový sen s prebudením dodneška rozpadávajúcich sa budov, hnitia, zmaru, tušenia zánikua odchodu.Slauerhoff vyštudoval medicínu, plavil sa na lodiach na juhový-chod Ázie, zomrel pomerne mladý v polovici tridsiatych rokovv dôsledku choroby.V holandskej konzervatívnej literatúre bol jeho román so zmena-mi rozprávačských osôb a striedaním časových línií šokom. At-mosférou zániku koloniálneho sveta bol navyše, ako sa ukázalopo druhej svetovej vojne, prorocký.Pätnásť rokov po prvej svetovej vojne sa potom nesie v zna-mení politizácie exotického fenoménu. V dielach GrahamaGreena či Raya Aldridga sledujeme priebeh búrlivého odchoduz exotiky. V osnove špionážnych či spoločenských románov na-chádzame aj prvky nostalgie, opäť ako predzvesti. Po rozpadekoloniálnej sústavy sa totiž román s exotickým ozvláštnenímstáva veľmi rýchlo buď záležitosťou histórie alebo prechádzado kategórie historických románov (Tajpan Jamesa Clavellaa pod., rozmanité literárne i filmové verzie pirátskeho Karibikusedemnásteho a osemnásteho storočia.). Románopisci vo sve-te fast foodov a McDonaldu rezignujú na zdôrazňovanie miest-nych špecifík, ktoré sa beztak stáva predovšetkým objektomrafinovaného priemyslu turistiky. Svet je všade taký ako inde,líšia sa len ľudia. Exotiku dnes nájdeme teda predovšetkýmvo faktograficky ladených cestopisoch, prospektoch cestov-ných spoločností – a predovšetkým vo vlastných predstavácha spomienkach.Hľadania pestrého a neznámeho sa netreba vzdávať, treba saiba učiť nanovo pozerať. Exotické pred nami v devätnástomstoročí utekalo priestorom vždy o pár krokov za zemepisnýmiobjavmi, neskôr sa schovalo do hlbín duše odchádzajúcich ko-loniálnych úradníkov a teraz sa vracia už ako subjektivizovanákategória viazaná na schopnosť bezprostredného vnímania.Poľský spisovateľ Andrzej Stasiuk v knižke Cestou do Babadangukazuje pôvab opustených staníc a zapadnutých dediniek v Sed-mohradsku. Exotické je už neznámym len v našom osobnom po-nímaní, ktorým objavujeme hromozvody konkrétnymi dotykmi.A to môže byť samozrejme, riadne nebezpečné.Miloš Ferko98 ►►Cestovateľ Marco Polo – z knihy „Il milione“, ilustrácia pôvodnepublikovaná niekedy počas Polovho života 1254 – 1324),literatúraexotická literatúra

literatúra recenzie100vesmírnipirátiivan holubVesmírni piráti sú nonsensová rozpráv-ka v rúchu vedeckej fantastiky, ciele-ne zasúvajúca paradoxy do detailov.Zachováva si pevnú dejovú štruktúrua dokonca i nenápadný morálny, vý-chovný, nie však moralizujúci podtón.Sled bizarných príhod ešte bizarnejšíchpirátov je podriadený rámcujúcemumotívu a oblúku, ktorým je postupnézrenie chlapca Luku, ktorý si na cesteozrejmuje svoje schopnosti, nachádzaodvahu, istotu i priateľstvo. Do osnovydobrodružného príbehu sa tak Holu-bovi podarilo dostať prvky výchovnéhoa vývinového románu, takže rekvizityala Douglas Adams nadobúdajú trochainý zmysel.Luka, neveľmi úspešný žiak je cestoudo školy (kam ťahá vozík s úlohami vy-tesanými do kamenných tabuliek, lebona jeho planéte nepoznajú papier, per-gamen ani papyrus) unesený vesmírny-mi pirátmi, ktorým predtým zo žartu po-vedal nesprávne miesto planéty, takžesa potom pomýlení takmer dostali dorúk vesmírnej polície. Za prečin je odsú-dený pirátskym súdom, vykonanie roz-sudku ale zmarí vesmírna príšera, predktorou Luka posádku zachráni. Stávasa – sprvu nechcene, potom dobrovoľ-ne až s nadšením – jej členom a zúčast-ní sa naozajstnej honby za pokladom.Je jedným zo Štipľavých zacerianskychpirátov, vedených najstrašnejším ka-pitánom Skazimorom (malým krpatýmzbabelcom, ktorý nenávidí špenátovúomeletu a veľmi rád sa počúva). Členmiposádky sú navigátor bez zmyslu preorientáciu, škuľavý hlavný pilot, obrov-ský bocman malý Tim a iné podivuhod-né figúrky.Komický efekt autor dosahuje nielensamotným výzorom, ale predovšetkýmhyperbolizovaním nesúladu realitya predstáv postáv o sebe samých, jehohumor je teda dvojsečný, nie vždy cel-kom jednoznačný, neprvoplánový, i keďzrozumiteľný.Holubov románik určený predovšetkýmmladým čitateľom prekvapí sviežosťouprístupu a nepopisným štýlom. V sledepomerne rušného deja a paradoxovautor miestami nasadí až príliš rýchletempo, v ktorom sa smúti za postavouešte čitateľovi nepredstavenou (s. 32,príšerka Bubo).Veľmi dôležitou súčasťou knižky sú ko-miks evokujúce ilustrácie Viktora Csibu,ich množstvo a štruktúra posúva dielkoblízko hranice ilustrovaného románu.Holubova knižka spolu s knihou BetkyPalackovej naznačuje, že po takmerdvoch desaťročiach sa i v slovenskejjuvenilnej fantastike i napriek konku-rencii, na novej úrovni, v novom šate,blýska na lepšie časy. Holub sa nevra-cia k osnovám žarnayoviek, rozhodolsa deťom pomerne úspešne sprístupniťmodel parodizovanej space opery takako ho poznáme predovšetkým z dielDouglasa Adamsa.Miloš FerkoIvan Holub: Vesmírni piráti. Bratislava, Európa2008, 144 s.neuropatscott bakkerEurópu trápi globálna ekologická kríza,Rusko bojuje s existenčnými probléma-mi po vojne s Dagestanom. Život v Ame-rike naďalej podlieha konzumu a nevší-mavosti a nedotknuteľnosti.Verejnosť v New Yorku trápi len jednavec – Chiropraktik, ktorý je preslá-vený vyoperovávaním chrbtíc svojichobetí. A tak sa vysokoškolský profesorpsychológie Thomas Bible ocitá predtrojčlenným tímom FBI pátrajúcim pojeho najlepšom priateľovi – NeiloviCassidym. Neil dlhé roky pracujúci preNSA na tajných projektoch s úpravamimozgu sa stáva hlavným podozrivýmv prípade, ktorý ukazuje práve na Tho-masa Biblea.Dej knihy je priamočiary a zameriavasa na minulosť a prítomnosť ThomasaBiblea, ktorý ako jediný rozumie Nei-lovým motívom. Ako autor v doslovepriznáva, v knihe sa nechal inšpirovaťprácou, ktorou sa snažil získať dokto-rát z filozofie. A práve táto inšpirácia jeveľmi citeľná – príbeh a vyšetrovanie sačasto dostávajú na vedľajšiu koľaj, pri-čom na hlavnú sa dostáva rozsiahle fi-lozofovanie a komentovanie súčasnéhostavu nazerania Američanov na svet.Kniha poteší najmä čitateľov, ktorí radipri knihe premýšľajú nad tým, čo saokolo nás deje a čo sa za tým môžeskrývať.Ivan PullmanScott Bakker: Neuropat (orig.: Neuropath). Brati-slava, Ikar 2008, preklad Michal Jedinák, 336 s.vraždypodlľashakespearajennifer lee carrellVšetci poznáme Shakespeara. Jedenz významných dramatikov, bez ktoréhoaspoň základnej znalosti by nám anilen maturitu nedali. A métou mnohýchhercov je zahrať si aspoň raz v živo-te Hamleta či Kupca benátskeho. Dása však podľa Shakespeara a preneho vraždiť? Nuž hej. Na to vo veľmikrátkom čase prišla aj režisérka KateStanleyová. Pri finálnych prípraváchuvedenia Hamleta na doskách divadlaGlobe ju vyhľadá niekdajšia priateľka,odborníčka na Shakespeara, a darujejej malú škatuľku so slovami, že našlaniečo veľké. Vzápätí na to ju zavraždia,navyše spôsobom nápadne pripomí-najúcim smrť Hamletovho otca. Katesa vydáva na nebezpečnú cestu zaniečím, čo v literárnych kruhoch môževyvolať riadny zmätok.Vraždy podľa Shakespeara mohla byťcelkom dobrá knižka. Mohla. Dej minápadne pripomínal D. Browna, keďžesa hrdinka s priateľmi aj nepriateľminaháňa cez pol sveta za shakespe-arovskou záhadou a lúšti rôzne há-danky, šifry poukrývané v rôznychlistoch, písomnostiach a dramatiko-vých dielach. Okrem toho, kto poznáShakespeara iba z povinnej literatúry,nikdy sa podrobne nezahĺbil do jehotvorby a životopisu. Stratí sa. Ja somsa stratila. Je ten Will tým Willom, ale-bo je to ten druhý? Napísal vôbec W.Shakespear svoje diela, alebo je ichautorom niekto úplne iný? Čo majújeho hry spoločné so CervantesovýmDonom Quijotom? Po čase ma to ajprestalo zaujímať a už som chcela lenvedieť, ako to skončí. A skončilo totak, že mi záver ani v pamäti nezo-stal. Aj keď J. L. Carrellová v autorskejpoznámke vysvetľuje pozadie vznikuknihy, čo je a nie je fikcia, obšírne his-torické pozadie, veľa historických po-stáv, ich vzájomné možné aj nemožnéprepojenie dielu škodí. Beriem radšejDa Vinciho kód.Lea TóthováJennifer Lee Carrell: Vraždy podľa Shakespeara(orig. Interred with their bones), Bratislava, Slovart2008, preklad: Marián Gazdík, 440 s.

literatúrarecenzie 101hrobkakate mossováHrobka je knihou skoro výhradne preženy. Zamlčiavať tento fakt by bolo toisté ako tvrdiť, že Šmolkovia sú akčne-hororový seriál. Takisto je pravdou, žek jej prečítaniu ma zviedla viac-menejnáhoda, nakoľko je to skôr literatúravhodná pre mainstreamového čitateľaa fantastiky sa dotýka len okrajovo. Alev živote treba skúšať nové veci a človekby mal napredovať, či už je to pre nehozdravé alebo nie.Na titulnej strane sa píše, že tentoromán napísala autorka bestselleruLabyrint. Po prečítaní Hrobky som salen utvrdil v tom, že vydavatelia už dnesnapíšu na obálku čokoľvek, len keď tozvýši predaj.Dej románu sa odvíja vo dvoch dejovýchlíniách. Ako to väčšinou u autoriek býva,hlavnými hrdinami sú ženy. Prvá vetvapríbehu sa začína v Paríži roku 1891.Léonie Vernierová je mladá 17-ročnádáma z vyšších vrstiev spoločnosti,unudená jednotvárnosťou svojho života.Šancu na zmenu jej poskytne nečaka-né pozvanie nevlastnej tety, s ktorou saešte nikdy nestretla. Dostane možnosťstráviť istý čas mimo hlavného mes-ta. Nie z celkom nezištných dôvodov jusprevádza aj jej brat Anatole. Mladíkjednoducho potrebuje na čas zmiznúťz ulíc Paríža.V druhej vetve deja – odohrávajúcej sav súčasnosti, presnejšie v októbri roku2007 – sa zoznámime s Meredith Mar-tinovou, mladou spisovateľkou a hu-dobníčkou, prichádzajúcou do Parížanapísať životopis neznámeho skladate-ľa z 19. storočia a zároveň zistiť niečoo koreňoch svojej rodiny.Obe hlavné hrdinky, každú v inom čase,privádza osud na to isté miesto. Pre Lé-onie je ním panské sídlo Domaine de laCade, kde žije jej teta sama vdovskýmživotom. Léonie si svoju „tante Isolde“hneď – spolu s bratom Anatolom – ob-ľúbi. Anatolova náklonnosť k tete mávšak iný charakter. Tento poznatok sanám autorka snaží nenápadne podsú-vať už od začiatku so zjavným zámeromodkryť celú pravdu v nervy drásajúcomzávere plnom skrytých emócií. Tentozámer autorke kazí fakt, že aj podprie-merne inteligentný jedinec odhalí prísneutajovaný vzťah po prvej narážke a tedarozuzlenie plánované i uskutočnenéo tristo strán neskôr je prekvapenímsnáď len pre hlavnú hrdinku – údajnezvedavú a veľmi všímavú. Mladá slečnaVernierová nakoniec odhalí aj skutočnédôvody odchodu svojho brata, no kýmzistí pravdu o nebezpečnom prenasle-dovateľovi, o život príde mnoho nezná-mych i jej blízkych osôb.V porovnaní s ňou pôsobí Meredith inte-ligentnejším dojmom a je jednoduchšiesa s ňou stotožniť. Snaha vypátrať kore-ne svojej rodiny ju dovedie až do hotelaDomaine de la Cade. Spoznáva Hala,sympatického Angličana a čerstvéhospolumajiteľa, ktorý sa snaží zistiť sku-točný dôvod smrti svojho otca.Léonie i Meredith sa dostanú do rúkzvláštne bousquetovské tarotové karty,spojené priamo s domom a miestom,na ktorom sa nachádzajú. Obe objaviastarú vizigótsku hrobku skrytú neďale-ko v lese. A obidve postupne odhaľujúskryté motívy konania ľudí vo svojomokolí, s ktorými sú nakoniec nedobro-voľne konfrontované.Hrobka je príbeh napísaný ženou a jeprimárne určený ženám. To ale nezna-mená, že každá druhá strana musí byťpreplnená bezduchými opismi obleče-nia. Mnohokrát som sa prichytil ako textčítam, ale v skutočnosti nevnímam. Lenmálokedy sa objavili scény, ktoré ma za-ujali. Samozrejme, že v knižke sa nachá-dzajú pôsobivé okamihy ako napríkladvýklad tarotových kariet, návšteva hrob-ky či predfinálne stretnutie s hlavnýmzáporákom odohrávajúce sa v minulejčasovej vetve. Ale to je na vyše päť-stostranovú knihu trochu málo. Neuško-dilo by ubrať niekoľko stoviek strán.Napríklad úvod je až neúnosne zdĺhavýa namiesto navodenia atmosféry maskoro odradil od dočítania. A naopak zá-ver, ktorý by mal byť vyvrcholením, prílišnapätia neprináša. Najsilnejšia scéna jeniekde v druhej tretine knihy; potom užnasleduje len útržkovité nastavovaniedávno prevarenej kaše. O jedinej ero-tickej pasáži, pri ktorej som sa muselpočas čítania usmievať a nakoniec ajotvorene smiať, hoci určite nebola pí-saná s parodickým zámerom, je škodapodrobnejšie hovoriť.Postavy majú zdanlivo všetko čo by malimať, avšak aj tak im niečo chýba. Azdapresvedčivosť. Je tu naivné dievča, kto-ré sa ako švihnutím čarovného prútikamení z rozmaznaného decka, žijúcehomimo reálny svet, na ženu, ktorá mázodpovednosť za seba i ostatných, vyši-nutý šľachtic so sklonmi k násiliu a šia-lenou túžbou po pomste aj záhadnýdedko vševedko, ktorý „všetko o všet-kom vie, len nikomu nič nepovie“. Už lentri zlaté vlasy mu chýbajú.Hrobka nie je zlá kniha, ale chýba jejnapätie. Jednu vec ale textu nemožnouprieť. Kate Mossová má dopodrobnanaštudované dobové reálie a regiónFrancúzska, v ktorom rozvíja svoj prí-beh, osobne pozná. Čitateľ tak dostávasilnú dávku geografických i faktogra-fických informácií, trošku miestnychlegiend a k nej i za hrsť skutočnej histó-rie. Škoda len, že by sa román rovnakodobre zaobišiel aj bez samotnej hrobky,ktorú má v názve.Jakub KorchKate Mossová: Hrobka (orig.: Sepulchre). Bratisla-va, Ikar 2008, preklad Marína Gálisová, VladislavGális, 560 s.tisíc toliarov za olgustadnickumiloš ferkoTajomná, malebná, krutá, plná osterno-vých hrdinov a hlavne mamutov. Taktovyzerá vysnívaná krajina Miloša Ferka.Miesto, kde o svojom šťastí každý rozho-duje sám. Miesto, kde platia tvrdšie pra-vidlá na prežitie ako na divokom západe.Príbehy v tejto zbierke sú prvým súbor-ným spracovaním života Olgy Stadnickej.Štíhlej, 190 centimetrov vysokej neotra-siteľnej hrdinky, ktorej keď už nezáležísamej na sebe, tak určite na mamu-toch áno. Rozpisovať jednotlivo, o čomje tá ktorá poviedka zmysel nemá, lebovšetky poviedky sú o Olge, o jej živote,o živote alternatívnej Sibíri. Svet, v kto-rom okrem tundry, tajgy a stepí možnonájsť oázu v strede púšte. Svet, kde navás hocikto bez vyzvania tasí schmiedt.Územie preplnené prisťahovalcami z Ne-mecka i Poľska. Sibír, kde morské plážezanikajú pod tlakom ropných spoločnos-tí. Ale stále miesto, kde je možné snívať.Kniha prináša čítanie, ktoré určite nie jevhodné do mestskej hromadnej dopravy.Keď, tak len doprava vlaková je prípust-ná. I keď text nie je ľahký a oddychový,kvalita by sa tam nájsť dala. Texty, ktorémohli potešiť nejednu dušu literárnehokritika. Nepotešia, nie vinou autora, alevinou jazykovej úpravy. Žiaľ, text, kde jev priemere viac ako jedna chyba na stra-nu je ťažko čitateľný. Chyby úplne rušiaatmosféru a znevažujú to, čo autor chcelpodať.No napriek tomu, ak s knihou počkátena dlhé a teplé letné dni pri vode, kdenebude vadiť prečítať si vetu viackrát,aby chyba pominula, dočkáte sa sna,v ktorom sa chcel ocitnúť nejeden z nás.Ale mamut už trúbi, je čas odísť naSibír...Ivan PullmanMiloš Ferko: Tisíc toliarov za Olgu Stadnicku. Žili-na, Artis Omnis 2008, 244 s.

literatúra recenzie102hromozvonárpeter macsovszkyCafkiel, Búrkové mračno, Etuda, Báda-nie, Repríza, Bašraki, Prospero a mnohíďalší žijú v meste Endenicht okolo Leva-nela alebo v ňom.Novela Hromozvonár prináša čitateľo-vi krásne obrazy neskutočného životaokolo nás a v nás. Ponúka pohľad nasvet elektrotechnického inžiniera, ktorývie, že život sú len struny.Obrazy zaujmú svojim intelektuálsko-laickým podaním. Čo ale nezaujme,je strata príbehu. Ten akoby neudržalťarchu obrazov a rozhodol sa emigrovaťdo Police magnetobanalít. Čitateľ, ktorýnehľadá oddychovú akciu, ale chce sazamýšľať nad dnešným svetom a nadtým, kto ťahá struny, teda nitky osudu,sa dozvie nové skutočnosti. V opačnomprípade sa však ku knihe už druhýkráttak ľahko nevráti.Ivan PullmanPeter Macsovszky: Hromozvonár. Bratislava, Kal-ligram 2008, 164 s.novodobý světsteph swainstonováNa hranici územia Hmyzu a Čtyřzemíbuduje architektka Jinovatka, jednaz nesmrteľných, obrovskú priehradu.Vodná plocha má „vyšachovať“ Hmyz,ktorý nevie plávať. Lenže stojatá vodanie je tečúcou vodou riek, ktorých sanetvory boja. Niečo je inak, situácia sanaozaj začína meniť.Veľmi pozvoľna, pravdaže. Swainstono-vej svet i príbeh sú budované pomaly,dôkladne. Aj v treťom zväzku s dlhýmrozbehom. Autorka navyše s obľubousníma situáciu z okraja, takže priamedianie musí čitateľ rekonštruovať; čomôže byť pre čitateľov priamočiarejepickej fantasy problém.Pri dávke trpezlivosti, ktorej sa už mohlinaučiť pri rozľahlých opisoch svojhožánra sa však tentoraz u Swainstono-vej dočkajú naozaj pôsobivých bojovýchscén, pravdaže, zasa skôr v podobeobrazov než prudko sa vpred rútiacehodeja.Predstavte si státisíce útočiacich člán-konožcov kráčajúcich z jazera a cvaka-júcich hryzadlami. Brrr!Autorka premyslene pracuje s ustálený-mi motívmi a archetypmi, archeologič-ka pred nás stavia tému dávno známuz poklesnutej SF – boj s hmyzoidnýmipotvorami. Ako množstvo brakovýchtém i táto je tesne napojená na pudya inštinkty masy, ktorá reaguje spolus ňou, kvalitný autor potom LEN posu-nie spracovanie úrovne vyššie, ako sadeje aj u Swainstonovej. Ibaže sofis-tikovaný prístup môže naozaj autorkuobrať o časť potenciálnych priazniv-cov. Tí, ktorí sa so spôsobom vnímaniasveta Čtyřzemí vyrovnali už v predchá-dzajúcich dvoch častiach trilógie, istesklamaní nebudú. Text je prekvapivý.Chvíľami nahrádza popisnosť poetic-kosťou, náhlym zrýchlením tempa násvrhne doprostred naháňačky uprostredsvetov. Popri línii boja s Hmyzom rozvíjai „osobnú zápletku“ venovanú osudompostáv nesmrteľných. Lietajúci posolJant na žiadosť nesmrteľného lukostrel-ca Bleska opúšťa frontovú líniu, aby na-šiel Bleskovu dcéru Kyan, ktorá ušla donajväčšieho mesta krajiny.Pasáže vo veľkomeste Hacilite sa po-hybujú na pomedzí mestskej fantasya detektívky. Swainstonová ukazuje,s akým nadhľadom je schopná zvládaťrozmanité žánre – a predovšetkým svo-je postavy. Defilujú pred nami: vzdorovi-tá Kyan, rafinovaná kráľovná Eleonora,architektka Jinovatka a lekárka Kapka,ponurý Blesk a najmä rozprávač Jant,rozporuplný hrdina proti svojej vôli,schopný neočakávaných fínt, klamovi sebaklamov.Novodobý svět ma, podobne, ako pre-došlé Swainstonovej romány, nenad-chol, nepodmanil si ma, nestrhol. Nesiesa v príliš tlmenej atmosfére, nečítasa na dúšok; avšak číta sa. Hoci nieoslnivý, román je rozhodne ZAUJÍMAVÝ.Nečítate ho kvôli zápletke, ale skôr kvô-li spôsobu, akým bude stvárnená, áno,Swainstonová odvážne až exkluzívne„stavila“ na výrazovú stránku textu, prá-ve ňou vzbudzuje zvedavosť a čitateľ-ské očakávania.Ako čitateľa ma príliš netrápi ako bitkadopadne – nakoľko rytmus stupňova-nia napätia je veľmi, veľmi pozvoľný,no nepretržitý, nenápadne chytľavý –chcem vedieť, ako ju autorka zobrazí.Nie iba ako recenzent či kritik, ale ajako čitateľ.Swainstonovej text je písaný s odstu-pom, nepateticky, miestami pôsobí ažchladne, miestami nenápadne – a po-tom prekvapí. Nie tam, kde by ste ča-kali, nie vždy tak, ako by ste chceli. Jesvojská a čitateľskému vkusu nepod-liezavá, aby ste sa stretli s účinkom jejdiel, musíte pohýbať rozumom i vkusoma vyjsť autorke na pol cesty v ústrety.Tak či onak, nemôžem síce povedať,že by som ďalšie dve chystané knižkyz autorkinho sveta dychtivo očakával;rozhodne som však na ne zvedavý.Mimochodom, pre mňa osviežujúcu hruna netransparentnosť prijali i autoripopisky na obálku a tiež autor doslo-vu Martin Šust, ktorý pri naznačovaníobsahu diela píše o „neobvyklom strojiurčenom na vojnu proti Hmyzu...“. Vý-znamovo vám po prečítaní celej knižkybude jasné, že strojom bola priehrada,ale..., ale rozhodne sa musíte trochazamyslieť. Ja sám som majster nejas-ného vyjadrovania sa, no slovo zbraň byv tomto prípade asi zrušilo želaný efekt.Naozaj dômyselný antispoiler.Miloš FerkoSteph Swainstonová: Novodobý svět (orig.: TheModern World). Plzeň, Laser 2009, preklad MilanŽáček, 336 s.kniha hřbitovaneil gaimanObyčajní chlapci nemajú strach z umie-rania, lebo sa nad ním nezamýšľajú, jeim príliš vzdialené. Malý Nikto Owens sasmrti nebojí preto, lebo ju držal za rukua útulná hrobka Owensových bola jehoútočiskom pred krutým životom. V útlomdetstve unikol smrteľnému nebezpečen-stvu tým, že sa nebojácne vbatolil doiného, dávno pochovaného sveta, kde hoprijali a ochránili. Nazvali ho Nikto, nieMauglí. Vychovali ho duchovia na staromanglickom cintoríne, nie vlci v indickejdžungli. Pod svoje ochranné krídla ho vzaltajomný Silas, strážca hraníc medzi živo-tom a smrťou a jeho odhodlanie musí byťsilnejšie než zovretie Akelových čeľustí,lebo za svoju právoplatnú korisť chlap-ca vyhlásil muž menom Jack, neľútostnýa posadnutý lovom rovnako, ako samotnýŠer Chán. Mŕtvi by mali byť dobrotiví,povedala Smrť. A v tejto knihe to naozajplatí. V úlohách zloduchov a chamtivcovvystupujú živí.To, čo na Knihe hřbitova zaujme na prvýpohľad, sú čiernobiele ilustrácie DaveaMcKeana, sprevádzajúce všetky povied-ky. A hoci celkom dobre vystihujú atmo-sféru príbehu, mám pocit, že tento štýlkreslenia sa nezvykne páčiť deťom, kto-rým je kniha určená v prvom rade. Dojem

literatúrarecenzie 103z celku však nepokazia.Gaiman je skúsený rozprávač a pozná silumýtu, ako aj tenkú hranicu medzi tvorivoupoctou a plagiátorstvom. Z Knihy džunglísi požičiava toľko, že akémukoľvek me-nej schopnému autorovi by to neprešlo.Kostru načrtnutú Kiplingom suverénnevypĺňa vlastným prostredím a postava-mi. Nikto zažije dramatický únos opicami(pardon, ghúlmi), vytiahne z hlbokej ko-mory stráženej čímsi prastarým a straši-delným poklad, ktorý zabíja silou ľudskejchamtivosti, alebo sa zúčastní magickéhorituálneho tanca... V niektorých ohľadochGaiman bohužiaľ nedosahuje a ani ne-môže dosiahnuť pôsobivosť predlohy. Odzvierat (aspoň v príbehoch) čitateľ očaká-va jednoduchosť a priamočiarosť, ľudskécharaktery zo súčasného sveta si všakžiadajú viac. Muž Jack, zlovoľní spolužiaciMo a Dick, miestami dokonca aj kama-rátka Scarlett pôsobia skôr ako figúrkyposlušne plniace svoju úlohu na cestedospievania Nikta než ako živí ľudia (za-ujímavé, že duchom v tomto smere nietčo vyčítať). Možno autor nechcel príliškomplikovať príbeh pre deti, ale považo-val za praktické vybaviť ho návodom, akosa vzoprieť školskej šikane. Našťastiepostava hlavného hrdinu je plnokrvnechlapčenská a napísaná pútavo – detskýčitateľ zhltne dobrodružstvá na jeden šupa oblíže si všetky prsty. Dospelý čitateľpokrúti hlavou nad mierne prevarenýmfinále, povie si, že Nikdykde bolo oveľalepšie (a Mezisvět oveľa slabší) a Knihuhřbitova v duchu zaradí do priehradky„kvalitná mestská fantasy“.Zuska StožickáNeil Gaiman (ilustroval Dave McKean): Kniha hř-bitova (orig.: The Graveyard Book). Frenštát podRadhoštěm, Polaris 2008, preklad Ladislava Vojt-ková, 304 s.upíři z hollywooduadrienne barbeauováa michael scottZvykne sa hovoriť, že hviezdy striebor-ného plátna sú nesmrteľné. Pola Negri,Mary Pickfordová, Theda Bara, DouglasFairbanks, Rudy Valentino, Orson Welles,Charlie Chaplin, pamätáme si ich, hocisú desiatky rokov po smrti. Zmienenédámy sa stali sex symbolmi svojej doby,páni stelesňovali úspech a dokonalosťa na filmovom plátne vyzerajú dodnesfascinujúco.Autori románu Upíry z Hollywoodu Adrien-ne Barbeauová a Michael Scott použili ré-torickú figúru o nesmrteľnosti hereckýchikon doslovne a z hviezd filmového show-biznisu spravili bytosti, ktoré neohrozeneputujú storočiami. Presnejšie, takmer ne-ohrozene, pretože zápletkou tohto zľahkaironicky zábavného rozprávania je sériabizarných vrážd, ktorých obeťami sú, akovedia len zasvätení, hollywoodski upíri.Kniha, ako správna detektívka, odhaľujejedno tajomstvo za druhým – tým najzá-sadnejším je fakt, že Hollywoodu vládnuupíri.Hlavná hrdinka Ovsanna Mooreová jerovnako ako jej autorka Adrienne Bar-beauová známa predovšetkým vďakaúspešným „béčkovým“ filmovým horo-rom. Pokiaľ Barbeauová v nich v reálnomživote roky hrávala (Romerova Show hrô-zy, Carpenterova Hmla, Cravenov SwampThing, resp. Pomsta prichádza z močiara),jej hrdinka má okrem hereckého postuaj producentský a scenáristický a tešísa titulu Miss Vreskot filmových hororov.V ľudskom svete je vplyvnou majiteľkoufilmového štúdia, v tom menej verej-nom svete upírov, ghulov a dampírov jekastelánkou všetkých hollywoodskychupírov a vlastne zakladateľkou Hollywo-odu. Dôverne poznala Katarínu Veľkú, jejmilencom bol Voltaire, hlboké priateľsképuto ju viazalo s Vincentom van Goghom,debatovala so Zigmundom Freudom. Ne-rada šoféruje, uprednostňuje sex a krvv jednom balení, a keď relaxuje, počúvaDead Can Dance. Jej dlhovekému pôso-beniu v branži napomáha nie len súčasnýkult mladosti, ale aj šikovná ilúzia rodin-nej tradície, ktorá jej umožňuje vystupo-vať na verejnosti postupne v roli trochgenerácií žien. Podobne ako v ďalšíchmoderných upírskych príbehoch, aj hol-lywoodskym upírom výrazne komplikuježivot internet so svojou schopnosťou per-manentne ukladať a rozširovať informá-cie, udalosti, tváre. Je evidentné, že Upíryz Hollywoodu si so žánrovým klišé hlavupriveľmi nelámu. Nielen, že ich obrazyje možné zachytiť, ale vyzerajú na nichlepšie ako obyčajní smrteľníci. Nespiav rakvách, slnko ich na popol nezmení,s cesnakom problémy nemajú a kríža saneboja, veď ako konštatuje Ovsanna, akoby k tomu prišli napríklad takí moslim-skí upíri. Existuje samozrejme niekoľkozaručených metód na ich zabitie a aj lovciupírov sú historickou skutočnosťou, hocinie sú ani trocha podobní Van Helsingoviči Buffy Summersovej.Ovsanna je jednou z dvoch postáv, ktorépríbeh rozprávajú. Strieda ju detektívPeter King z oddelenia vrážd polície v Be-verly Hills. Zrelý, na prvý pohľad arogant-ný a namyslený, na druhý skôr sympatickýa rozvážny. Jazdí Jaguárom XKE z roku1967 a občas koketuje s myšlienkou staťsa filmovou hviezdou. Táto fascináciasvetom filmu s ironickou blahosklonnos-ťou uvoľňuje inak pochmúrnu atmosféruokolo jeho postavy. Obaja sprievodco-via príbehom si sú viac podobní, ako bysme čakali – sú vnímaví, bystrí, cynickí,s nadhľadom milujú filmový priemysel– a to sa prenáša aj do veľmi príbuznejrétoriky postáv. Pravidelné striedaniea identifikačné ikony ženských a muž-ských očí v úvode každej kapitoly čitateľavšak nenechajú na pochybách, kto hobude udalosťami sprevádzať.Hoci kniha je hodnotená ako neobyčajnákombinácia policajného thrilleru a upír-skeho románu, postava detektíva Kingaa spôsob, akým vyšetruje, odkazuje skôrk detektívkam filmu noir a ich parafrá-zam. King vyšetruje sám, pohybuje sav baroch nevalnej povesti, doma má na-miesto asistentky podnájomníčku, chova-teľku hadov a tanečnicu v jednej osobe,a pri vyšetrovaní stretne svoju femmefatale – ženu vampa a to doslova. Príbehsám o sebe je jednoduchý, jeho poetikamiestami jednoznačne evokuje nenároč-né filmové horory. Občas zlyháva logika,občas logistika, ale od béčkových hororovtiež neočakávame stopercentný výkon.Ako tradícia žánru káže, kniha je plná bru-tálnych krvavých scén, ktorých detailnýpopis nenechá nič na náhodu čitateľovejvizuálnej predstavivosti. Finále je pom-pézne, presýtené krvou a ďalšími telesný-mi tekutinami, preplnené postavami naj-rôznejších tvarov, schopností a pôvodu,na čele s mýtickou matkou všetkých upí-rov Lilith, ktorá v jednej zo svojich podôbvyzerá ako filmová Baby Jane.Knihu tak robí hodnou prečítania skôrséria odkazov a láskavá ironizácia upír-skych reálií. Ovsanna Mooreová si okreminého zahrala Bátoryčku, mladého upíranešťastnou náhodou zabijú vychválenélyže slovenskej výroby a Theda Bara, prvážena vamp v histórii kinematografie, máspolu s manželom reťazec značkovýchbutikov s vlastnou kolekciou upírskehoa gotického oblečenia a kozmetiky.Ťažko posúdiť, ktoré z nápadov sú úplnepôvodné. Reinterpretovanie histórie siautori vychutnávajú, ale to, že likvidá-cia šľachty počas Francúzskej revolúciebola vlastne protiupírskym terorom, námpodhodil o rok skôr aj televízny Moonlighta ani on možno nemá autorské zásluhy.Upírom z Hollywoodu však takéto výpožič-ky neškodia, naopak, znalosť kontextova splietanie rozsiahlych intertextuálnychsietí je súčasťou rozprávačskej straté-gie. Poznámky komentujúce útržky dejína pulzujúce spomienky na veci minulé súsúčasťou Ovsanninho rozprávania, takako sú historické udalosti prirodzenou sú-časťou jej päťstoročného života a čitateľich samozrejme vidí jej optikou. Rovnakosú na tom aj konvencie upírskeho žánru.Ovsanna priznáva, že všetko, čo dosiaľčitateľ o upíroch vie, sú výmysly filmové-ho priemyslu, nadväzujúce na podobnezavádzajúcu tradíciu starých povestí,poviedok a románov. Dobrá znalosť holly-woodskych reálií ponúka čitateľovi ďalšiemožnosti vychutnať si atmosféru a kon-texty príbehu. Odkazy na osobnosti filmo-vého sveta a hlavne množstvo filmovýchtitulov ocenia hlavne tí divácky pripravení.

literatúra recenzie104Upíry z Hollywoodu nie sú zásadným prí-spevkom k vývoju upírskeho žánru, koreš-pondujú s tým najaktuálnejším trendom,v ktorom sú nesmrteľní jednoducho gene-tickými príbuznými ľudskej rasy a aj na-priek tomu, že by ľudí mohli jednoduchovnímať ako nižšiu úroveň v potravinovomreťazci, sú schopní a ochotní pomernepriateľsky s nimi nažívať. Žiadna metafy-zika, ani morálne princípy, len výnimočníproti obyčajným. Nenáročné ale zábavnéčítanie.Michaela MalíčkováBarbeauová, Adrienne; Scott, Michael: Upíři z Hol-lywoodu (orig.: Vampyres of Hollywood). Praha,Albatros, 2008, preklad Pavel Medek, 335 s.zelenámartin d. antonínNadišiel čas rozhodujúcej bitky. Elfoviaa orkovia prekonali vzájomnú nenávisťa bojujú bok po boku. Do víťazstva nadMaghronmi, netvormi z iného sveta,ostáva už iba okamih. Nenávisť je všaksilnejšia. Gelerion Stříbrovlas dáva pokynzradiť. Predtým isté víťazstvo sa razommení na ústup. Nepriateľ ako nôž mas-lom postupuje doposiaľ nepoškvrnenýmelfským územím. Vyhladenie elfov je užiba otázkou času.To je čas pre neohrozenú bojovníčkuStřelku, ktorá by Terminátora zložila v pr-vom kole. Ani Kolosork z najkvalitnejšejgutocele, so silou a inteligenciou tankovejdivízie, pre ňu nie je dostatočným súpe-rom. Nie je možné neobdivovať húževna-tosť zdedenú po elfoch a neobmedzenémožnosti orkskej biotechnológie. Střelkunájdete vždy uprostred boja, kde svojuobratnosť, silu a vôľu sústreďuje na jedi-ný cieľ: nevystreliť!Pretože skutoční nepriatelia sú v jejvlastnej hlave. Jej staré a nové Ja sa bijúo právo vydávať rozkazy. Nechce ublížiťtým, ktorých má zničiť a nedokáže zasta-viť tých, ktorých má chrániť. Tancuje natenkom lane medzi záchranou a katastro-fou, aby našla samu seba. Jediné, čomôže pomôcť, je dôvera. Dôvera tam, kdezdravý rozum velí zničiť.A mne neostáva nič iné, ako dať za prav-du pokynu v Střelkinej hlave: „Zelenádobrý“.Rastislav ŠarišskýMartin D. Antonín: Zelená. Praha, Straky na vrbě2008, 288 s.nanečistosergej lukjanenkoKirill Maximov, obchodný zástupca jevymazaný zo sveta a stáva sa colníkommedzi svetmi.Okrem deja plného nečakaných zvratovnájdete opäť mnoho zákutí plných at-mosféry – súčasného Ruska s hádkamisusedov na špinavých schodiskách, alei exotiky morí, lesov, prírody, romantikynečakaných stretnutí so ženami. I v po-maly sa odvíjajúcom tempe sa číta la-hodne. Aj napriek drsnosti konca.Lukjanenko si v prúde rozprávania s es-pritom vyrovnáva účty s kolegami, fiktív-neho spisovateľa Melnikova v parodic-kej epizóde necháva rozprávať námetakoby napísaný viacerými poprednýmiautormi ...a potom píše on. Nie nasiluoriginálne, no inak. Ako Lukjanenko.„Chvilku je to detektivka, chvilku mysti-ka a chvilku zase sci-fi. (s. 187).V prúde príbehu dokáže poskytnúťpopri duchaplných postrehoch o popkul-túre či politike dokonca kúsky reflexie.Napríklad o ilúzii tvorby či schopnostitvoriť. Lukjanenko je autor, ktorý sa ne-bojí myslieť, občas si dokonca „zamud-ruje“. Hravo, bez nároku na všeobecnú,bezpodmienečnú platnosť.Navyše poteší vzkriesením pôvabuz opisov, radosti z nenáhlivého plynutiatextu i sveta, v ktorom si hrdina občastúži natiahnuť papuče.Familiarizácia však, napriek početnýmodvolávkam na rozprávky a rozprávko-vosť v žiadnom prípade nie je infantilná,záver až detektívkovo prekvapivý.Skúsenejší čitatelia Lukjanenkovýchtextov si však iste všimnú zbežné na-črtnutie viacerých motívov i postáv.Lukjanenko je natoľko zručný autor, žedokáže svoj postup zdôvodniť. Prestri-hy vyplývajú z rýchlych pohľadov dosvetov, ktoré colník otvára viac menejnáhodne – a náhodné nám pripadajúi viaceré stretnutia. Slovka „zbytočné“ich ako nepriateľ kompozičnej disciplínyuchránim, i napriek fragmentárnosti súpodané pôvabne. Letmý dotyk s kováč-kou Vasilisou vzbudzuje túžbu vrátiť saspäť, len už nieto kam. Naozaj vzácneokamihy sú krátke; čaro neopakovateľ-nosti tkvie práve v zdaní neočakáva-nosti a náhody, atmosféru ktorej držíLukjanenko tesne nad hranicou chaosu.Príbeh drží pohromade, pretože v ru-kách rozprávača Lukjanenkovho formá-tu jednoducho musí.„Vždycky se něco děje“ hovorí rozprávač– a keďže má pravdu, svet Lukjanenko-vých románov sa nekončí.Miloš FerkoSergej Lukjanenko: Nanečisto (orig.: Černovik).Praha, Triton 2008, preklad:Libor Dvořák, 376 s.kletba von krumpelsteinůa jiné hrůzyjohn morressyMotto: „Mohu vás ujistit, že báječnouvyhlídku má každý pokoj. A když prší, taki tekoucí vodu.“Máte radi humornú fantasy a la Kedri-gern? Čarodejníci, princezné, králi a vílysudičky trochu inak, než človeka naučilirozprávkové knižky a hrdinské fantasyságy? Najnovšia zbierka poviedok JohnaMorressyho vás poteší. Útla knižka ob-sahuje dvanásť textov – zopár klasic-kých výletov nespoločenského odklínačaKedrigerna a jeho pôvabnej Princezny,ktorí ako obvykle na rôznych kráľov-ských dvoroch riešia neobvyklé magickékomplikácie a ich spoločenské dôsledky(Turnaj v Obskurii, Vlna zločinnosti na LeChâteau Malveillant, Ochránci Zendoru),zopár nemenej zábavných príbehov z ichsveta (Walter a jeho kouzelné hodinky,Pravdivý příběh Pyšné princezny, NávratO‘Farrisseye), dve poučné bájky (jednao Veľkom medveďovi a druhá o švábombojovníkovi proti diskriminácii) a za hrsťsmiešnych i vážnych poviedok z rôznychalternatívnych realít, ktoré sa tak či onakdotýkajú nášho sveta. Za všetkými stojíinteligentný rozprávač, ktorý vo vtipnýchpríbehoch nešetrí nadhľadom a iróniou,no ak treba, dokáže presvedčivo stvárniťaj smutné postavy, napríklad znetvore-ného šaša v dome vplyvnej talianskejrodiny (Blázen), či starogréckeho umelcaDaidala na úteku pred hnevom krétske-ho kráľa (Umělcův příběh). Väčšinouvšak uprednostňuje bezstarostnejší tón,a tak v ostatných poviedkach stretávamepútnika v čase, ktorý obdivoval vedec-ký odkaz doktora Frankensteina (Kdyžse Bertie dal dohromady s Mary), alebopartiu zloženú z bojovníka, zlodejky, štu-denta mágie, slepého pustovníka a elfky,ktorí v čarodejnom dome uprostred lesažiariacich modrých kostí hrajú fantazij-nú hru „Kancelárie a výťahy“ (Kancelářea výtahy). Na poslednej poviedke sa naj-výraznejšie podpísal zub času (rok prvéhovydania 1984), takže osloví hlavne nos-talgikov, čo radi spomínajú na dobu, keď

literatúrarecenzie 105bola fantasy ešte mladým žánrom a jejčitatelia sa zakrádali či presekávali tem-nými jaskyňami plnými drakov. Ostatnépoviedky pôsobia sviežo a nadčasovo –dokonca aj bájky z roku 1985 sú písanés ľahkosťou a elegantne vypointované.Zbierka však obsahuje aj jeden skutočnestrašný text – titulnú poviedku Kletba vonKrumpelsteinů a jiné hrůzy: obsah 1. dílu(výtah z knihy kapitola po kapitole). Ideo farbistý obsah dobrodružného románudohnaného ad absurdum, ktorý našťastienebol nikdy napísaný. Keby mal text treti-novú dĺžku, čitatelia by o nič neprišli (nodobre, za vetou „Vyskytuje se v centruměsta inteligentní život?“ by mi boloľúto). Vďaka úrovni ostatných poviedokvšak tento úlet Morressymu radi odpus-tia. Kletba von Krumpelsteinů a jiné hrůzyje napriek názvu nadpriemernou zbierkoua ideálnym odpočinkovým čítaním.Zuska StožickáJohn Morressy: Kletba von Krumpelsteinů a jinéhrůzy (orig.: The Curse of the von Krumpelsteinand other horrors). Frenštát pod Radhoštěm, Pola-ris 2008, preklad Petr Caha, 236 s.jak vypálit chromewilliam gibsonAby sa vyhol povolávaciemu rozkazu dovojny vo Vietname, emigroval v roku 1968do Kanady, v osemdesiatych rokoch savýrazne podieľal na vzniku nového sub-žánru science fiction literatúry a dnessi viac-menej hovie na brehu pokojnýchvôd mainstreamu. Guru cyberpunku, au-tor jeho Biblie – Neuromancera, prorokkybernetického sveta nadchádzajúcejbudúcnosti, literárna ikona. Ak je rečo Williamovi Gibsonovi, stavím svoje chi-rurgické inleje na to, že minimálne jednoz týchto slovných spojení zaznie.Hoci od momentu, kedy vstúpil do žánruuplynul už nejaký ten piatok, intenzitajeho obrovského významu v rámci vedec-kej fantastiky ani prinajmenšom neoslab-la. A kedy inokedy by bolo zmysluplnejšieo ňom čosi napísať ako vo chvíli, keďnanovo vyšla zbierka jeho poviedok Jakvypálit Chrome?Tento súbor textov obsahuje väčšinukrátkych próz, ktoré Gibson doposiaľnapísal. Na prvých stránkach knihynajskôr čitateľa uvíta Bruce Sterlingv Predhovore, aby ho následne samotnýautor oboznámil so zdrojovým kódomsvojej literárnej činnosti.Desiatka poviedok, ktoré vznikliv rozmedzí rokov 1977 až 1985, pred-stavuje organickú syntézu popkultúry,rozvinutých technológií a mimoriadnychliterárnych kvalít autora.Jednotlivé príbehy nie sú zoradené podľaobdobia vzniku a ani podľa toho, ako veľ-mi je v nich citeľný duch cyberpunku, tak-že skutočné kritérium vnútornej štruktúryzbierky môže byť len predmetom hypote-tických úvah.Ako prvý sa slova ujíma Johny Mnemonic,chronologicky druhý beletristický Gibso-nov počin. Autor ho začal písať v roku1977, teda v čase, kedy svet zasiahlavlna fenoménu punk rocku. A ten, akosám autor píše v úvode, má pevné miestov zdrojovom kóde. Druhou v poradí je vec,ktorá začala ako dlhá recenzia ilustro-vaných dejín zjednodušenej moderny –Gernsbachovo kontinuum. Cez Fragmentyholografické růže, poviedkovú prvotinu,sa čitateľ dostáva k hororom šmrncnuté-mu textu Svůj k svému, na ktorom Gibsonspolupracoval s Johnom Shirleyom. Tvárprakticky úplne konvenčnej sci-fi majúZapadákov a Rudá hvězda, zimní orbit.Na druhej menovanej poviedke si spolu-autorstvo môže odškrtnúť Bruce Sterling.Ďalšie dva kúsky, Hotel Nová růže a Zimnítržiště, sú nasledované príbehom Na ži-vot a na smrt – výsledkom tretej v zbierkeobsiahnutej kooperácie, tentoraz s Mi-chaelom Swanwickom. Celý súbor celkomsymptomaticky uzatvára Jak vypálit Chro-me z roku 1981, pretože tak ako sa to„pádom“ do sveta echtovného cyberpun-ku začína, tak to aj končí.Skoro všetky poviedky, teda tie cyberpun-kové, majú niekoľko spoločných znakov.Pochmúrny svet budúcnosti, ktorého ví-zia je komplexným zachytením života vovšetkých jeho aspektoch, surová kresbaprostredia s až zarážajúcim akcentomna detaily. Nemenej podstatným zna-kom sú postavy, o ktorých zrejme žiadnabytosť so svedomím ani len neuvažujeako o hrdinoch, pretože v drvivej väčšineide o tú najspodnejšiu spodinu ľudskejspoločnosti.Skutočný a originálny ksicht tomu celémuvšak dodáva Gibsonov spôsob písania.Okrem toho, že disponuje osobitým roz-právačským štýlom, vie narábať s jazy-kom, čo v konečnom dôsledku zname-ná, že jednoduchá veta udiera silou, naakú by iní autori potrebovali celý odsek.Bonusovým prvkom, ktorý perfektne do-kresľuje autentickú atmosféru dna, je bezpochýb trefné používanie hovorového,miestami aj vulgárneho rečového prejavu.Na rovinu, vyskytujúce sa poetické me-tafory by sa dali zrátať na prstoch jednejruky, a to dokonca aj s niekoľkými ampu-tovanými prstami.Pred zrakom čitateľa by tieto záležitos-ti ostali skryté, našťastie, Josef Rauvolf,ktorý Gibsona prekladal už po druhýkrát,odviedol uspokojivú robotu, takže nastránkach tretieho vydania zbierky Jakvypálit Chrome čaká viac ako dôstojnýpreklad.Aj po takmer tridsiatich rokoch sa Gibso-nove práce blyštia podobne ako chróm,takže otvoriť túto knihu a nechať na sebadopadať lúče ich lesku, znamená vypáliťrybník všetkým, ktorí nečítajú.Martin BoszorádGibson, William: Jak vypálit Chrome (orig.: BurningChrome). Plzeň, Laser 2008, preklad Josef Rau-volf, 264 s.ohnivé zlato (lúče „y“)ján kresánek-ladčanKúpeľní hostia dokážu pozdvihnúť za-padnuté regióny. Ale dotiahnuť a rozvi-núť turistický ruch vysoko v horách jeúloha neľahká. Hlavne, ak nie je dorie-šená dopravná infraštruktúra.Juraj Čierava, ambiciózny mladík zoSlovenska zaujme svojím návrhom že-lezničnej trate vládnych predstaviteľova tak okamžite miery do náročných kon-čín Errgenského masívu. Tu pri dedinkeErrgen, mieni tunelom pokoriť najobáva-nejšiu horu – Schreakhorn.Schreakhorn sa však poddať nemieni,najmä, ak vo svojich útrobách ukrývatajnú továreň na ohnivé zlato. Prvok,ktorý má smrteľné účinky. No ten, ktoho pozná dokonale, vie, že okrem zná-mych troch lúčov obsahuje aj lúč štvr-tý,lúč liečivý, život zachraňujúci, lúč „Y“.Kniha ma zaujala progresívnymi pohľad-mi na medicínske prístroje budúcnosti.Veď prístroj, ktorý by v reálnom časepremietal celkový sken organizmu.I keď čiastkové úspechysme schopnýv súčasnosti dosiahnuť počítačovoutomografiou a ultrazvukom. Účinkytajuplného štvrtého lúča sú nateraznedostižné, tajomstvo znovunaštarto-vania vývoja organizmu ako u plodu jenedostižné.Autor sa snažil podať text tak, abyoslovil čo najširšiu čitateľskú obec,čím spôsobil, že dej knihy je nesúrodý.Áno, nájdeme tam dobrodružstvo, sci-fi, romantiku, ale ako celok je to veľminekonzistentné. Ťažko určovať v súčas-nosti dôvody, prečo autor isté pasážeseká. Verím, že to nie je spôsobenéautorovou neschopnosťou, ako skôr ob-medzením rozsahu vydavateľom.Ivan PullmanJán Kresánek-Ladčan: Ohnivé zlato (Lúče „Y“). Tr-nava, Spolok sv. Vojtecha 1945, 205 s.

106predplatné časopisu fantáziaobjednávkový kupónAdresa platcu predplatnéhoPriezvisko a meno / Firma:........................................................................................................Ulica: ..............................................................číslo:.......................Mesto:...........................................................PSČ:........................Tel.:........................................E-mail:.............................................Ak žiadate daňový doklad, vyplňte:IČO: ............................................ IČ pre DPH: ...............................Záväzne si objednávam predplatné 6 čísiel časopisu Fantáziaod čísla 2/2009 (46) v celkovej sume 13,20 € (397,66 Sk).Adresa odberateľaPriezvisko a meno / Firma:........................................................................................................Ulica: ..............................................................číslo:.......................Mesto:...........................................................PSČ:........................Predplatné si môžete objednať:• Poštou na adrese: Magnet Press SlovakiaP. O. Box 169830 00 Bratislava 3• Telefonicky: 02 / 6720 1931 – 1933• Faxom: 02 / 6720 1930, 1910• E-mailom: predplatne@press.sk• Prostredníctvom WS: www.press.skNa požiadanie zasielame faktúru e-mailom v pdf formáte −pre úhradu bankovým prevodom.časopis súťažeVydavateľstvo Laser venovalo do súťažeromán Steph Swainstonovej, z ktoré-ho ste si v tejto Fantázii mohli prečítaťukážku.Ak máte o knižku záujem a chcete skú-siť šťastie v súťaži, stačí do 11.4.2009na adresu sutaz@fantazia.sk správneodpovedať na súťažnú otázku:Ako sa volajú ostatné diely trilógieSteph Swainstonovej okrem knihy No-vodobý svět?V odpovedi nezabudnite uviesť svojemeno a adresu.Držíme palce všetkým súťažiacim, vý-sledky súťaží sa dozviete v najbližšejFantázii.Dorothy Hearstová, Vlčí sľubV tele malej vlčice Kaaly koluje zakázanákrv. Vďaka zásahu tajomných veľkých vlkovmôže zostať nažive, príde však o všetkýchsúrodencov a jej matka musí opustiť svor-ku. Kaala si napriek nevraživosti niektorýchčlenov svorky od Rýchlej rieky dokáže nájsťpriateľov a je rozhodnutá dokázať, že nieje horšia ako ktorýkoľvek iný vlk. Keď všakzachráni pred utopením ľudské dievčatko,jej postavenie v svorke je ohrozené. Pod-ľa legiend majú totiž vlci prísne zakázanéstretávať sa s ľuďmi, pretože by to mohloviesť k veľkej vojne, ba dokonca až k vyhynutiu obidvoch klanov. Napriek všetkému toKaalu k ľuďom ťahá čoraz silnejšie. Nechce si vyberať medzi životom s vlkmi a životoms ľuďmi, no zároveň si čoraz jasnejšie uvedomuje, že nemôže žiť dvojitý život. Ak by totižporušila vlčí sľub, môže spôsobiť záhubu vlastného rodu. No čo ak je všetko inak? Čo aksa legendy mýlia? A čo ak samotná Kaala nie je obyčajná vlčica?Vyhrajte knižku Dorothy Hearstovej Vlčí sľub. Stačí, ak na adresu sutaz@fantazia.sk po-šlete správnu odpoveď na otázku: Ako sa volajú ďalšie dve pokračovania knižky Vlčísľub? Správna odpoveď sa nachádza na inom mieste časopisu Fantázia.Termín: 11. 4. 2009 (nezabudnite v e-maili uviesť svoje meno a adresu).Cornelia Funkeová, Atramentové srdceAtramentové srdce je nádherne vyrozprávaný prí-beh o knihe, o zázraku čítania a o význame, ktorýmpríbehy obohacujú náš život. Kto z nás si neželal,aby ožili jeho obľúbené postavy z knihy? V Atramen-tovom srdci sa tento sen stáva skutočnosťou. Meg-gie, Mo, ale aj ostatní za to zaplatia vysokú cenu.Náherný rozprávkový svet a temná zloba kráčajúruka v ruke a zdá sa, že spočiatku sa zlu darí o čosilepšie.Atramentové srdce neušlo pozornosti Hollywoodu,ako ste sa v tejto Fantázii už dočítali. Napíšte nám,ktorý známy herec hral vo filmovej verzii zloduchaCapricorna, snažiaceho sa ovládnuť našu reali-tu? Odpovede posielajte na: sutaz@fantazia.sk do11.4.2009 (nezabudnite uviesť meno a adresu).sútťažte s fantáziou o knihy