Fantázia 02/2009 (46)

022009ročník XIII. cena 2,20 €66,28sk977133526000164narutonávykový fenoménmafia 2terminátorosudový špinavý atmosférickýčervenýtrpaslíkkrotiteliaduchovliteratúra: kopřiva • hlavačkováčervenák vs kopřivaTM©Naruto1999@MasahiKishimotoSHEEISHAInc.JapanpovolenieodPlusLicensAB

predplatitelľská hra fantázieMP3 & MP4 prehrávačSamsung 4GB YP-S5JABNafotenie profesionálnej sériefotografií pre vás, či vašu láskuv štýle podľa vlastného želania(gothic, sci-fi, anime, fantasy...)Každý (súčasný, i nový) predplatiteľ Fantázie je auto-maticky zaradený do súťaže o ceny v predplatiteľskejhre Fantázie. Predplatitelia budú odmeňovaní priebež-ne, ako aj v záverečnom žrebovaní. Informácie o súťažia o predplatnom Fantázie nájdete aj na internetovejstránke časopisu Fantázia www.fantazia.sk.Výbava LARP, základná(košeľa, rukávniky, meč,mešec, roh)Pozemok na Mesiaci s certifikátom o vlastníctve+ „kúsok vesmíru“ – úlomok meteoritu„Súmračná sága“ v kompletnomvydaní – séria 4 kníh americkejautorky Stephenie Meyerovej.Pentalógia DouglasaAdamsa Stopárov sprie-vodca galaxiou a tetra-lógia Ursuly LeGuinovejČarodej Zememorí.Kolekcia akčnýchfigúrok Gears of War(II. séria)Tlač a väzba vlastného komiksu,malieb, kresieb, či série fotogra-fií vo forme knihy.Séria autorom podpí-saných 4 kníh nemec-kého spisovateľa Mar-kusa Heitza „Trpaslíci“.Kolekcia vybraných a autorom pod-písaných printov slovenského ma-liara a ilustrátora Michala Ivana.Venoval:SAMSUNG ElectronicsSlovakia, s.r.o. GalantaVenoval:Sharuzen – vizážistkaa fotografkawww.sharuzen.wbs.czVenoval:www.fantasyobchod.czVenoval:www.lunarna-ambasada.skVenoval:Michal IvanUsporiadateľ si vyhradzuje právo na zmenu pravidiel Súťaže na zrušenie Súťaže, dĺžku trvania ako aj podmienky hry, najmä,ale nie výlučne, pravidlá žrebovania, dátum uskutočnenia žrebovania, počet výhercov, ako aj druhy výhier, ktoré budú pred-metom žrebovania. Zmenu pravidiel a podmienok hry usporiadateľ vhodným spôsobom zverejní.Usporiadateľ nezodpovedá za žiadne škody vzniknuté v súvisloti s nesprávnymi údajmi poskytnutými Účastníkmi Súťaže v sú-vislosti s neuplatnením, resp. nevyužitím výhry.Výherca nemá právny nárok na výmenu výhry/ceny alebo výplatu jej hodnoty formou peňažnej alebo inej kompenzácie (vý-menou ceny za peniaze sa rozumie aj výmena ceny za cenný papier, nehnuteľnosť, vklad na vkladnej knižke alebo poisteniaa pod.). Účastník hry berie na vedomie, že výhrz nie je možné vymáhať súdnou cestou. V prípade akéhokoľvek sporu týkajúce-ho sa Súťaže, bude rozhodnutie Usporiadateľa konečné a záväzné.Zapojením sa do Súťaže vyjadrujú Účastníci Súťaže svoj súhlas spravovať sa týmito Pravidlami.Venoval:VydavateľstvoTatranVenoval:CEWE fotoknihaVenoval:VydavateľstvoSlovartVenoval:VydavateľstvoFantom printVenoval:www.brloh.sk

3sútľaž zo svetaharryho potteraSpradovajský portál www.fantasy-svet.net a časopis Fantáziavyhlasujú grafickú súťaž o najkrajšiu fotokoláž/wallpaper zosveta Harryho Pottera. Súťaž trvá od 1.7.2009 až do vyhláse-nia výsledkov na festivale Istrocon v Bratislave.• Koláž má zachytávať vývoj postavy cez minimálne 3 filmy(postavy, ktorá má svoj vývoj, teda žiaden učiteľ, alebo do-spelí, ktorí sa zväčša menili minimálne). Koláž musí obsa-hovať obrázok zo šiesteho filmu (obrazová galéria na www.fantasy-svet.net). Uzávierka súťaže: 31.7.2009• Maximálny počet prác na užívateľa: 3• Minimálne rozmery: 1080x540Rozdelenie:1. Vývoj jednej postavy2. Vývoj dvoch postáv – buď ako dvojica, ktorá je spolu niečoako Harry a Ginny, ale dve na sebe nezávislé postavy3. Vývoj postáv ako trojice – platí to isté ako pri dvojici, len ne-môže byť použitá hlavná trojicaHlasovanie návštevníkov www.fantasy-svet.net do: 31.8.2009Vyhlásenie výsledkov + zverejnenie vybraných prác v časopiseFantázia a vo Fantáziastane na festivale Istrocon.sútľažte s fantáziou 02:08 09094952638586

4predplatné časopisu fantáziaobjednávkový kupónAdresa platcu predplatnéhoPriezvisko a meno / Firma:........................................................................................................Ulica: ..............................................................číslo:.......................Mesto:...........................................................PSČ:........................Tel.:........................................E-mail:.............................................Ak žiadate daňový doklad, vyplňte:IČO: ............................................ IČ pre DPH: ...............................Záväzne si objednávam predplatné 6 čísiel časopisu Fantáziaod čísla 3/2009 (47) v celkovej sume 13,20 € (397,66 Sk).Adresa odberateľaPriezvisko a meno / Firma:........................................................................................................Ulica: ..............................................................číslo:.......................Mesto:...........................................................PSČ:........................Predplatné si môžete objednať:• Poštou na adrese: Magnet Press SlovakiaP. O. Box 169830 00 Bratislava 3• Telefonicky: 02 / 6720 1931 – 1933• Faxom: 02 / 6720 1930, 1910• E-mailom: predplatne@press.sk• Prostredníctvom WS: www.press.skNa požiadanie zasielame faktúru e-mailom v pdf formáte −pre úhradu bankovým prevodom.kto vyhral vo fantázii 45?Do súťaží v minulom čísle Fantázie sa zapojil zatiaľ rekordnýpočet čitateľov, ale pri takej cene, ako bola herná konzolaPlaystation 3 spolu s hrou Killzone 2 sa to aj dalo očakávať.„Óber-záporákom“ v hre Killzone 2 je Scolar Visari a za správ-nu odpoveď toto leto s mozoľami na palcoch prežije MilanŠkadra z Banskej Bystrice. Gratulujeme, cenu sa mu pokúsi-me odovzdať osobne v banskobystrickom Brlohu.Môžete dýchať, ideme ďalej: figúrka na obrázku znázorňovalanájomného lovca Bobbu Feta a túto prekrásnu figúrku, ktorúvenoval Brloh všetci odteraz závidíme Dušanovi Šmátraloviz Bratislavy.Spoločenské hry od Albi mohli vyhrať tí, ktorí správne uviedli,že Pandemic hrajú 1-4 hráči. Zahrať sa už onedlho môže Pa-vol Beňo z Miloslavova a Soňa Tomešová z Trnavy.Kniha Vlčí sľub autorky Dorothy Hearstovej, ktorú vydal Ikara prekladal Michal Jedinák má ešte dve časti: Vlčia cesta a Vl-čia duša. A knižkám sa poteší až štvorica čitateľov: MartinMišún z Martina, Adriana Husáková z Nitry, Denisa Móze-rová z Bratislavy a Jozef Hučka zo Šurian. Prajeme príjemnéčítanie!Najviac problémov vám spôsobila súťaž s knihou Cirkus mon-sterus, vydanou vo vydavateľstve Slovart. Autor na kniheje síce napísaný Darren Shan, ale to nie je jeho celé meno.Správne odpovedali tí, ktorí uviedli Darren O‘Shaughnessy.Tak odpovedal a knihu vyhral Slavomír Čerňanský z Považ-skej Bystrice.V minulom čísle Fantázie bol uverejnený úryvok románu No-vodobý svět od Steph Swainstonovej. Ďalšie diely trilógie sú:Rok naší války a Čas jako dar. Do Novodobého světa sa môžezačítať R. Potocký z Bratislavy.Poslednou súťažou v minulom čísle bola hra o knihu Atramen-tové srdce, vydanú vydavateľstvom Tatran. Všetci fanúšikoviaGluma zbystria pri tom mene pozornosť – zloducha Capricor-na vo filmovom spracovaní Atramentového srdca (u nás sanakoniec neuvádzalo) si zahral Andy Serkis. A knižku získaFrantišek Eštok z Giraltoviec. Gratulujeme!Nakoniec ešte jeden rest z Fantázie 44 – zabudli sme v nejuviesť, že na Guitar Hero už svoje prvé riffy vyludzuje J. Tóthz Lučenca. Keep rockin‘ boy!Súťaže sa nám zbierajú, čo môžete vyhrať v tomto čísle, stesi mohli pozrieť na predchádzajúcej strane a pre predplatite-ľov rozbiehame úplne novú súťaž, ceny vidíte na druhej stranečasopisu a k tomu pribudnú aj špeciálne zľavy v rôznych pre-dajniach – pre našich verných čitateľov. Budeme zároveň radi,keď nám výhercovia pošlú fotku so svojou výhrou, prípadnenapíšu zážitky z hrania, či čítania.fantázia priamo domovPredplatiť si Fantáziu domov (vrátane Českej republiky) je mož-né na www.press.sk, alebo vyplnením a odoslaním objednávko-vého kupónu. Výhody predplatného: poštovné zdarma, Fantáziapriamo v schránke bez hľadania v stánkoch, akcie na conoch,zľavové kupóny v partnerských predajniach, predplatiteľská hra.staré číslaStaršie čísla Fantázie si môžete kúpiť v sieti predajní Brloh.fantázia na školyHromadné predplatné pre žiakov a študentov základnýcha stredných škôl – kontaktujte vášho učiteľa, alebo volajtez pevnej linky na bezplatné číslo:0800 14 19 11www.ares.sk, ares@ares.skAres, s.r.o., Banšelova 4821 04 Bratislavačasopis súťaže / predplatné

5Číslo: 02 /2009 (46)Ročník: XIII.MÁJ-JÚN 2009Vychádza: dvojmesačneVydáva:Mgr. Ivan Aľakša – FantáziaP. Pázmaňa 5, 927 01 ŠaľaIČO: 34761977Kontakty na redakciu:E-mail: fantazia@fantazia.skMobil: 0905 238 895Tel./fax: 031 / 773 4126Adresa: P. Pázmaňa 3, 927 01 ŠaľaWeb: www.fantazia.skInzercia v redakcii.Šéfredaktor: Juraj MalíčekDo čísla 46 prispeli:Publicistika: Ivan Aľakša, Martina Belá-ková, Pavol Buday, Vojtěch Čepelák, ĎuroČervenák, Aneta Čižmáriková, Lucia Drop-pová, Dušan Fabian, Miloš Ferko, HenrietaGalgóciová, Jozef Girovský, Michal Jedinák,Michal Klembara, Marián Kluvanec, Šte-pán Kopřiva, Martin Kovařík, Martin Králik,Martin Kudláč, Michal Lučivjanský, JurajMalíček, Michaela Malíčková, Jan Maza-nec, Jiří Pavlovský, Peter Pikna, Ivan Pull-man, Imrich Rešeta ml., Barbora Röthová,Karel Ryška, Michal Spáda, Anton Stiffel,Martin Svoboda, Robo ŠpotákBeletria: Lívia Hlavačková, Štepán KopřivaIlustrácie / komiks: David Hanzl, MáriaHlavačková, Michal JedinákFotografie: Ivan Aľakša, Jozef Baláž, IvanPullman, Lea Tóthová.Layout/grafický dizajn: Ľubomír MojžišGrafická úprava: Ivan AľakšaTlač: Colorprint BratislavaRozširuje: Mediaprint kapa, s.r.o.Kníhkupectvá: Clios, s.r.o.Predplatné: Magnet Press, Slovakia s.r.o.Predplatné na školy: Ares, s.r.o.Evidenčné číslo: EV 2972/09ISSN 1335–2601Fotografie a obrazové materiály patriapríslušným produkčným a distribučnýmspoločnostiam. Žiadnu časť obsahu ča-sopisu nie je možné ďalej šíriť bez predo-šlej dohody s vydavateľom. Za informá-cie v textoch ručí príslušný autor.Copyright © 2009 FantáziaZadané do tlače: 8. 6. 2009Uzávierka ďalšieho čísla: 30. 6. 2009už ani zrnkohrachuna stenu!Fantastiku nemám rád, fantastika je blbosť, vymyslené, ne-skutočné veci, ktoré sa nemôžu stať, postavy sa chovajú akohlupáci, navyše tam nie sú žiadne veci na zamyslenie.Ľahká korisť, pomyslím si a prv ako ho definitívne usvedčímz jeho vlastnej hlúposti, dám mu šancu. A čo z fantastiky sividel, čítal, počul, hral?Nič, odvetí mi bohorovne, a ani sa ho nemusím pýtať prečo.Poznám odpoveď.Fantastiku nemá rád, fantastika je blbosť, vymyslené, nesku-točné veci, ktoré sa nemôžu stať, postavy sa chovajú ako hlu-páci, navyše tam nie sú žiadne veci na zamyslenie.Tautológia, nebezpečná zbraň v rukách ignoranta. Príčina sastáva dôsledkom, kruh sa uzatvára, ak sa čosi nezmení, nietz tej pasce cesty von. Nemá zmysel ďalej diskutovať, v duchusiaham do vrecka, naberám hrsť sušeného hrachu a v ikonic-kom, vše vraviacom geste ho hádžem na stenu.Je tisíc vecí, ktoré sa mi nepáčia, tisíc vecí, ktoré nemám rád,ba čo viac, neznášam ich, žiadna z nich ale nie je taká, že bysom o nej nič nevedel. Ako viem, čo sa mi páči, tak musímvedieť, čo sa mi nepáči a na to neprídem iným spôsobom, lentak, že to skúsim a urobím si vlastný názor.Naruto je vraj masovka, komerčná blbosť, príliš populárnana to, aby mohla byť naozaj dobrá. Kto povedal? Na základečoho? A ak o Narutovi nevie nič viac, len že také čosi existuje,nech si dá facku!Vo všetkých elitárskych kluboch panuje zvrátená predstavao tom, že čo je príliš masové, čo je príliš populárne, jednodu-cho, čo sa páči príliš veľa ľuďom, to musí byť zlé. Nekvalitné,hlúpe a tak, komercia, hanba jej. A keďže tento názor je takesenciálne primitívny a hlúpy, že by mal mať vlastnú klietkuna klinike tuposti, nechajme ho tak, nemá cenu ďalej plytvaťslovami. Kto má názor hotový skôr, ako sa s tým, čoho sa tennázor týka skutočne zoznámil, nemá v spoločnosti slušnýchľudí miesto.Lebo ono to zväčša funguje práve naopak. Ak sa čosi staneskutočne populárnym, skutočne masovým a vydrží to tak as-poň nejaký čas, značí to zväčša, že sa tomu oplatí venovať po-zornosť. Móda má krátku dobu trvanlivosti, fenomén je pretofenoménom, že má svoju históriu, má svoje legendy, má časa má ľudí, ktorí ho neopustia ani vtedy, keď je naozaj všade.Fanúšikovia Star Treku, nech sú oslávení, by o tom vedeli roz-právať. Aj fanúšikovia Harryho Pottera, Pána Prsteňov, Hviezd-nych vojen, Indiana Jonesa, Terminátora, Jamesa Bonda a takďalej. Čo meno, to pilier, čo meno, to legenda. Ak by popularitabola sama osebe signálom, že sa vecami, ktorým sa prihodila,neradno zapodievať, svet by sa stal veľmi prázdnym miestom.Skončila nám seriálová sezóna, treba sa spamätať, kým tona jeseň vypukne znova, nudiť sa však určite nebudeme, v ki-nách toho momentálne beží, a pobeží toľko, že je na čo zájsťkaždý týždeň. A žiadne podaromnici malé kusy, ale veľké, po-tenciálne míľniky.Nultý Star Trek, alebo jedenásty, štvrtý Terminátor, druhíTransformeri a pomedzi nich Kevin Smith, Sam Raimi a tenchlapík, čo napísal Da Vinciho kód a ešte čosi a prihodil sa muúspech, lebo sa páči veľa ľuďom, takže na Anjelov a démonovasi do kina nezájdeme a ak áno, budeme si dávať obzvlášťveľký pozor, aby sa nám náhodou nepáčili, lebo hrozí, že bysme sa medzi svojimi spoločensky znemožnili.Ja pôjdem, a keď to bude fajn, pôjdem znova.Ale nie ôsmeho júna, to celý deň oslavujem, dvadsaťpäť rokovuplynie, čo mali premiéru Krotitelia duchov, môj najobľúbenej-ší film vôbec. Naj, naj, najlepší. Trikrát hurá a do dna.Príjemné čítanie.Juraj MalíčekJuraj Malíček,šéfredaktor Fantázie

607krátke správy zo sveta popkultúry+ obsah12seriály: predstavujemePravá krv16seriály: predstavujemeCalifornication18seriály: rozhovortitulkovanie je asociálne a zdraviu neprospešné20seriály: zlatý fond rodinného mainstreamuAlf28film: predstavujemeTerminator Salvation32film: recenziaZack a Miri robia porno34film: publicistikaKevin Smith: Flákač a filozof35film: predstavujemeKrvavé pobřeží36film: predstavujemeX-Men Origins: Wolverine38film: recenziaX-Men Origins: Wolverine40film: predstavujemeStáhni mě do pekla42film: predstavujemeAndělé a démonyi48film: predstavujemeStar Trek51brloh výbeh:Najmladší Brloh je v Košiciach52fanstyle: gadgetyČo treba doma mať54hudba: kovové diskyTrivium, Ásmegin, Cradle of Filth, Waltari55fanstyle: výletníkŠutre plné želaní56hudba: recenzieSerenada schizophrana, The day the earth stood still57karta seriálu a karta postavyHappy tree friends, Megatron62fanstyle: figúrkyKoralína vs. Terminátor: Veľký letný súboj!64hry: reportážNa kolobežkách do práce, dokončovať Mafiu 2!66hry: predstavujemeGhostbusters: The Game67hry: recenzieMad Man, Infamous, Halo Wars69hry: spoločenskéPandémia prichádza! Bez srandy68hry: profilGarfield rád matiku72komiks:Michal Jedinák: Kruhy v obilí73komiks: recenzieTajná válka, Krakatit, Batman - Dlouhý Halloween 179manganime: novinkyAnimanga news90literatúra: poviedkaLívia Hlavačková: Ryšavý drak96literatúra: westernyZa hranice možností98literatúra:knižné recenzie103literatúra:rogerland fantastická literatúra na sietiobsah8276seriály:Červený trpaslíkfilm:Transformers 2film kult:Krotitelia duchovfotosession:Predátorčervenákvs. kopřivanaruto14 22 44 59

7červenák vo fun-kuJuraj Červenák bol vo FUN rádiu –do rannej šou s Adelou a Sajfom, na-hrali s autorom fantasy kníh telefonickýrozhovor pri príležitosti svetového dňaknihy. Ako nám povedali z FUN-ka: „Veľ-mi sme chceli aby to nebolo len o Evitea Michalovi Hvoreckom, ale že na Slo-vensku existujú aj iné žánre a zaujimavíautori...“ Rozhovor s Ďurom bol vraj takýzaujímavý, že Červenák má v redakciiFUN rádia novú fanynku, ktorá si rovnokúpila jeho novú knihu Sekera z bron-zu, rúno zo zlata, pôvodne vydávanúvo Fantázii (41-44) ako román na po-kračovanie. Aktuálne Červenákovi vy-chádza druhé, prepracované vydaniepríbehu Conan nelítostný – vraj „Nej-pochmurnější a nejkrvavější dobrodruž-ství, jaké kdy Conan zažil!“ Zase soskvelou novou obálkou Michala Ivana.střepy snůMaliar a ilustrátor Michal Ivan, kmeňo-vý autor obálok kníh Juraja Červenákaa čerstvý držiteľ Ceny Akademie SFFHv ilustrátorskej kategórii je prístupnýaj nezávislým projektom. Nedávno sanapríklad podujal urobiť obálku českejstolovej hry Střepy snů. Tá by sa malaobjaviť na trhu tento rok a ide o klasic-kú RPG, v ktorej však môžete hrať svojeobľúbené filmové postavy a tvoriť taknové scenáre starých príbehov.dýchajte pre vadera!Sektor Galaxie s označením „Slnečná sú-stava“ mal možnosť voliť prezidenta hlavyGalaxie. Medzigalaktická časopriestorovávolebná urna sa nachádzala na stránkewww.fantazia.sk a časopis Fantázia máprivilégium zverejniť výsledky volieb.Volieb sa zúčastnilo 406 pozemskýchentít, ktoré mali na výber z 8 kandidátov.Najväčší súboj pôvodne viedol Zafod Bíbl-brox (Stopárov sprievodca galaxiou) s Wil-liamom Adamom (Battlestar Galactica),najlepšiu koncovku však mal kandidátTemnej strany Darth Vader (Hviezdne voj-ny), ktorý Bíblbroxa porazil iba na jednonadýchnutie – o päť desatín percenta, čoboli dva volebné hlasy.Víťazom volieb prezidenta hlavy Galaxiev sektore „Slnečná sústava“ je AnakinSkywalker, náš otec, rytier Jedi a sithskýLord, zvaný Darth Vader.Spravodajstvo: ivn & ivpvšehochuťkrátke správykomiks: profilBatmanliteratúra úryvok:Kopřiva: Asfaltliteratúra: rozhovorMichal Jedinákspoločenské hry:Magic The Gathering 74 86 10470markus heitz bolv praheNajnovší kus nemeckéhoautora fantasy MarkusaHeitza, Osud trpaslíků (štvrtákniha cyklu o trpaslíkoch) sav rebríčku Brlohu nachádzana treťom mieste, pričomv predaji bol iba dva týždne.Najpredávanejší autor fanta-sy v Nemecku, navštívil 16.mája knižný veľtrh Svět knihyv Prahe, aby pokrstil čerstvovydanú knihu a podpísal sado knižiek svojim fanúšikom.Tých do stánku vydavateľstva Fantomprint prišlo požehnane.Markus Heitz si prezrel aj časopis Fantázia a podpísal knižky prevýhercov našej predplatiteľskej súťaže.krotiteliaduchovsú spätľI keď mal Bill Murray problémyso scenárom, nakoniec sa dvojiciscenáristov Leovi Eisenbergovia Gene Stupnitskemu podarilo ne-možné. Už túto zimu sa majú spus-tiť prípravné práce na treťom dieleKrotiteľov duchov.Okrem Billa Murraya sa môžemetešiť na celé pôvodné obsadenie– Sigourney Weaver, Harold Ramis, Ernie Hudson a Dan Aykroyd.No nebudú sami. Starí krotitelia by sa mali stať len pozadím preprivítanie nového krotiteľského tímu (s dnes už potrebným a nut-ným ženským členom). Cieľom je naštartovať novú generáciukrotiteľov pre súčasného diváka. Predbežne si ale na zhodno-tenie budeme musieť počkať do roku 2012, kedy je plánovanápremiéra.Vydavateľ Libor Marchlík a spi-sovateľ Markus Heitz po krsteknihy Osud trpaslíků.

8všehochuť krátke správyvýsledky vo vrbovomJubilejný desiaty ročník literárnej súťa-že Keď si vymýšľam... má svojich víťazov.V priestoroch Gymnázia Jána BaltazáraMagína vo Vrbovom sa v polovici aprílakonalo slávnostné vyhlásenie výsledkov.V prvej kategórii žiakov základných škôlporota (Mária Mikušová, Nina Mikušováa Jana Filanová) pridelila prvé miesto Len-ke Miklášovej s poviedkou Samozrejmosť?Na ďalších miestach sa umiestnili: Jaro-slav Šebok s poviedkou Strelený nápada Lukáš Počatko s poviedkou Svet v kaluži.V druhej kategórii, určenej študentom stredných škôl porota (Miloš Ferko, Ivan Pull-man a Zuzana Koišová) prvé miesto udelila Michalovi Bajzíkovi s poviedkou O chú-lostivom Ignácovi a Zeleninovej dreni. Na ďalších miestach: Juraj Búry s poviedkou Invitro anima (Umelá duša) a Radovan Potočár s poviedkou Oči zo studenej mláky. Ví-ťaz (na fotografii) tejto kategórie si okrem finančnej výhry prevzal z rúk Ivana Pullma-na aj ročné predplatné časopisu Fantázia.kopřiva a červenákpo boku obamu,viewegha a svěrákaRomán Asfalt zamiešal jeho autor ŠtěpánKopřiva asi naozaj dobre, lebo táto prí-jemná fantastická brutalitka „vytvrdla“v českých knižných rebríčkoch medzi naj-predávanejšími titulmi prvého marcovéhotýždňa na krásnom piatom mieste. A vô-bec to nie sú rebríčky fantastiky, ale Ko-přiva si hovie hneď za takým Svěrákom,či Vieweghom a podarilo sa mu nakopaťaj „oscarového“ Milionára z chatrče...Na prelome marca a apríla sa podob-ne darilo Slovákovi Jurajovi Červenákovis knihou Sekera z bronzu, rouno ze zlata(vyd. Brokilon). Do češtiny preložený ro-mán, ktorý vychádzal v slovenčine na po-kračovanie vo Fantázii 41-44 sa objavilna siedmom mieste hneď za knihou Ba-racka Obamu a Zdenka Svěráka...krvaví psi krvavýmvínomĎalší slovenskýautor fantastikysa môže pochváliťrománom vydanýmv Česku. V NovýchZámkoch, v májipredstavil OndrejTrepáč svoju knižnúprvotinu Krvaví psi.Počiatok knihy je v poviedke zo zbierkyFredericka Forsytha Žiadne stopy, ktorejpríbeh Ondrej Trepáč prerobil do fantasy.Neskôr vznikla séria poviedok následneprepísaná na román. Knihu pokrstil au-torov otec červeným vínom, pričom akosprávny otec nezabudol syna podpich-núť, že autorom bude až vtedy, keď týchkníh bude viac. Toto želanie nemusí byťmárne, keďže Ondrej Trepáč už dokončilpokračovanie Krvavých psov.Spravodajstvo: ivn, ivp, galgoohnivé peroV druhom kole súťaže mikropoviedokOhnivé pero, uverejňovanej na www.fantazia.sk čitatelia rozhodli a Brlohodmenil. Víťazkou sa stala sympatic-ká Soňa Lantajová s poviedkou Čistáprovokácia a prevziať odmenu si prišlaosobne do bratislavskej predajne Brloh.Ak si chcete aj vy overiť svoje spisova-teľské kvality, neváhajte prispieť svojoumikro-tvorbou do nasledujúceho kolasúťaže mikropoviedok Ohnivé pero.Víťazke srdečne blahoželáme a ďalšímodhodlaným autorom držíme palce.vyhrajte novinkuVo vydavateľstve Klub Julese Vernea vy-šla knižná novinka českého autora Ri-charda Šustu Ztroskotaný čas. Knihumôžete získať, keď na adresu redakcieFantázie napíšete správnu odpoveďna otázku: „Ktorý nový slovenský autorvydal práve fantasy knihu v českom vy-davateľstve Klub Julese Vernea?“ Uzá-vierka súťaže je 12.7.2009 a nezabudni-te pripísať svoje meno a adresu.slováci v cene akademieNa knižnom veľtrhu Svět knihy v Prahe vyhlási-li 16.5.2008 výsledky Akadémie SFFH za rok 2008.Počas poldruha hodinového programu sa priaznivcislovenských nominantov mohli tešiť z ocenení, ktoré sipostupne prevzali: Michal Ivan v kategórii najlepší vý-tvarník (na foto vpravo hore, cenu si prevzal od sloven-skej autorky Lívie Hlavačkovej), Ondrej Herec za najlep-ší teoretický text (Z teórie modernej fantastiky) a JurajČervenák v kategórii najlepšia česká a slovenská knihaza román Bílá věž, tretiu časť ságy o bohatierovi. Čer-venák si cenu prevzal z rúk spisovateľky Františky Vr-benskej a je to jeho druhá cena Akademie, prvú získalv roku 2006 za Černokňažníka 3: Krvavý oheň.Františka Vrbenskáa Juraj ČervenákLívia Hlavačkováa Michal IvanOndrej Herec

9Dve kľúčové osobnosti holandského štú-dia Guerrilla Games – producent Sebas-tian Downie a hlavný výtvarník Jan BartVan Beek sa v apríli zúčastnili festivaluGameExpo 2009 v Bratislave, kde odpre-zentovali hru Killzone 2 (viac sme o hre pí-sali v predošlom čísle Fantázie).V preplnenej sále zaznelo popri prezentá-cii aj množstvo otázok v rámci diskusie,vyvrátili sa špekulácie, niečo sa nepriamonaznačilo, hovorilo sa, čo všetko majú Ho-lanďania v pláne, akým spôsobom chcúzlepšovať a rozširovať obsah a podporo-vať Killzone 2 po vydaní. ZástupcoviaGuerilla Games nám zároveň podpísaliniekoľko Fantázií, ktoré budete môcť zís-kať v našom Fantáziastane na septembro-vom festivale Istrocon.Na GameExpo sa prezentoval aj CD Pro-jekt s hrou Zaklínač, na motívy poviedoka románov poľského spisovateľa AndrzejaSapkowského. Ten bol tiež hosťom festi-valu, okrem besied absolvoval aj podpi-sovky. Na festivale však nešlo iba o počí-tačové a konzolové hry, ale aj o modernéspoločenské a kartové hry.Zároveň sa konal aj festival AnimeShow –sviatok všetkých otaku – fanúšikov japon-ského komiksu, filmu a životného štýlu.Vyvrcholením ich programu bol absolútnenatrieskaný Cosplay, teda kostý-mová šou, na ktorej sa prezentova-li rôzne kreácie z anime a mangy.Mangáči si takisto „užili“ pri náku-poch vo výjazdovom stánku Brlohuso špeciálnym anime tovarom. Obafestivaly sa naraz konali v priesto-roch DK Dúbravka a za 2 dni ichnavštívilo 3 682 účastníkov.Kto by chcel zažiť podobný sviatokfantastiky, hier a anime, môže si užteraz v kalendári zaškrtnúť dátum11. – 13. septembra, keď sa v Bra-tislave uskutoční XXII. ročník trojdňovéhomedzinárodného festivalu IstroCON 2009a na akcii sa predstaví vo svojom Fantá-ziastane aj náš časopis Fantázia.Viac info na www.istrocon.skfanstylefanfotočeský festival fantazieJeden z nejvýznamnějších skladatelů filmové hudby TrevorJones, hudební producent James Fitzpatrick, ale také spi-sovatelé Pavel Renčín, Petra Neomillnerová, Františka Vr-benská, Vladimír Šlechta, Jaroslav Mostecký a mnozí další– ti všichni potvrdili svou účast na nadcházejícím 14. roč-níku Festivalu fantazie. Festival fantazie je tradiční set-kání příznivců filmové, seriálové, literární i herní fantastiky,které se odehraje v Chotěboři u Havlíčkova Brodu v doběod 2. do 12. července 2009.Návštěvníci festivalu se však mohou těšit nejen na zajíma-vé hosty ze všech oblastí sci-fi, fantasy, hororu a příbuz-ných žánrů. Součástí akce, které se v loňském roce zúčast-nilo přes 12 tisíc návštěvníků všech věkových kategorií, budenabídka více než čtyřiceti programových linií. Červený trpaslík,Star Trek, Hvězdná brána, Hrdinové, Ztraceni, filmová hudba, nej-větší seriálové hity, Pán prstenů, Harry Potter nebo Narnie – tojsou pouze některá z témat blížícího se festivalu.Součástí programu jsou vážné i humorné přednášky odborníkůi samotných účastníků festivalu, projekce filmů, seriálů a doku-mentů nebo besedy se spisovateli, herci a výtvarníky. Chybět nebudou ani turnajea hraní deskových, karetních, konzolových, počítačových i RPG her, stejně jako diva-delní představení, soutěž kostýmů, literární dílna nebo prodej knih a soundtracků.Václav Pravdawww.festivalfantazie.czgame expo a killzone 2fanfotofantázieNa tohtoročnom festivale AnimeShownafotil Jozef Baláž aj takýchto otaku sozáujmom o časopis Fantázia. Za tentopríspevok do rubriky Fanfoto Fantáziesi u nás vyslúžil 10 Brlohdolárov, ktorémôže minúť v ktorejkoľvek predajni Brlohna Slovensku.Aj naďalej platí – ak na svojich potulkáchsvetom (a hlavne teraz na letných dovo-lenkách a brigádach) natrafíte na niečo,čo súvisí s fantastikou a popkultúrou a jeto zaujímavé aj pre čitateľov Fantázie, foť-te a posielajte. Keď budete na zábere ajvy, o to lepšie... Vaše Fanfotky posielajtena fantazia@fantazia.sk.Na fotografii je s holandskými hos-ťami organizátor festivalu RóbertŽittňan (vľavo) a šéfredaktor Fan-tázie Juraj Malíček (vpravo).Trevor Jonesvyhrajte adamsaZmes detektívky, mysteriózneho románu,scifi, romantiky, muzikálu i komédie – takoznačil Douglas Adams túto svoju knižku,o ktorej sa viac dočítate v recenzii na stra-ne 100. Chcete ju vyhrať? Napíšete námna adresu Fantázie: „Ktorou inou kulto-vou sériou sa preslávil Douglas Adams?“Uzávierka súťaže je 12.7.2009 a neza-budnite pripísať svoje meno a adresu.

10Vážení priatelia z Fantázie,práve som odložil na stolík prvé číslo XIII.ročníka Vášho časopisu a definitívne somsa rozhodol, že šek s platbou za ďalšiuobjednávku odložím tiež. Ja viem, že môjnázor nie je pre ďalší osud časopisu roz-hodujúci, ale aj tak si nárokujem právo(ako čitateľa Fantázie od samého počiat-ku) žiadať od Vás trochu času.Viete, som dosť starý na to, aby somvedel, že sa nedá zavďačiť každému,a každý časopis alebo noviny si kupujems vedomím, že pre mňa tam budú zaují-mavé tak dve tretiny obsahu. Po radikál-nej zmene koncepcie Fantázie mi všakneostala prakticky ani jedna pätina, a toje už naozaj málo. Inak, tú koncepciu sombuď nepochopil, alebo nenašiel – je tonejaká prečudesná zmes správ, recenziína filmy a seriály (ktoré nemajú nič spo-ločné so sci-fi či fantasy), hudbu, komiksy,knihy a počítačové hry (ktoré tiež nemajús pôvodným zameraním nič spoločné).Možno to vyhovuje dnešnej videoklipovejgenerácii, ktorá preferuje flešové ohuro-vanie bleskovými obrazovými sekvencia-mi, ktoré majú tú výhodu, že od vás ne-chcú ani minimálnu prítomnosť intelektua stačí sa len nechať viesť, alebo (prebo-ha) je to generačný problém a potom somv háji :-))Časopis sa asi definitívne prispôsobil ne-kritickému preberaniu amerického vzorukonzumného prístupu ku (až sa to bojímnapísať) kultúre. Myslím tým americkú,ktorá sa skôr vyznačuje konzumáciouinej kultúry ako jej tvorbe. Je dosť ťažkobrať vážne kultúru, keď za vrchol umeniasa považuje plechovka od paradajkovejpolievky (preboha, ja viem, ale tie klasic-ké diela a filmy vytvorili ľudia, ktorí ostaliv spojení so svojim materským kultúrnymprostredím). Stačí sa podívať ako v USAkončia všetky pozoruhodnejšie pokusyo niečo, čo sa vymyká pochopeniu bežné-ho žrúta čipsov a kokakoly s IQ od mínusnekonečno po nulu. A stále si myslím, žeadorovať do nekonečna filmové spraco-vanie komiksov je až trápne. Mám rádrozprávky, ale ten nekonečný rad nadľudís oceľovými čepeľami v prstoch, röntge-novými očami, s tryskou v pr..li, super-mani z Kryptonu, pohryzení pavúkmi atď,atď. ak je toto kultúrny svet do ktoréhospejeme, tak zbohom!Začínal som ako deväťročný s LemovýmSezamom a ostatné knihy som moholzačať porovnávať s určitým kvalitatív-nym etalónom. Bolo to možno šťastie, žesom natrafil hneď na knihu, ktorú vytvorilbrilantný mozog s úžasnou fantáziou – tídnešní deväťroční začínajú práve s týmamerickým brakom, ktorý preplňuje tele-vízne kanály a kiná. Tých pár dobrých vecí– 300, SinCity – preboha, ako si majútí dnešní vybrať a poskladať to v hlave,keď sú zahltení hromadou príšerností,ktoré zaraďujete aj do obsahu čísiel Fan-tázie. Keď vidím v texte spojenie ...novýfilm podľa komiksu... alebo pri listovanív kníhkupectve ...prvá časť desaťdielnejságy... odkladám jedno aj druhé. Možnoje to škoda a pripravujem sa tak o občas-nú perlu, ale už nemám ani chuť ani siluprekopávať sa hlušinou kvôli jednémuzrnku, čo aj mačacieho zlata.Váš časopis by mohol a mal by urobiť as-poň trochu objektívne triedenie toho no-vého na hlušinu a perly (pri rešpektovanírôzneho vkusu). Ak však venujete rovnakýčas plochy balastu a dobrým veciam (aktie dobré veci rovno neignorujete), posky-tujete tak trochu medvediu službu. Je mijasné, že recenzie pána Ferka, či esejeOndreja Herca vyzerajú ako zo špecializo-vanej ročenky Akadémie a aj mne sa dosťzle čítali – naozaj nie som nijaký zapšklýinťoš, ale nejaký kompromis by sa dalurobiť. Túto nevýslovne cennú službu miteraz poskytuje len Ikaria.Úplne, alebo takmer úplne ste rezignovalina sci-fi. Publikujete recenzie na seriály,ktoré so žánrom sci-fi a fantasy absolút-ne nesúvisia, ale nevidel som u vás roz-bor, či slušnejšiu recenziu austrálskehoseriálu Farscape (síce Star Trek, ale oveľadospelejší – lebo nie je z USA?), skvelúFirefly, či Mestečko Eureka (tu vás dokon-ca predbehla aj Markíza, v jej obvyklomidiotskom vysielacom čase) a iné a iné.Spomínané tri seriály mi poslal ako via-nočný darček kamarát z Ostravy, a ja somich nadšený a viac-menej ohromený do-pozeral minulý mesiac. So známymi, ktorísú podobne postihnutí, s ktorými som sav Martine stretol, nevedel o nich, s vý-nimkou Eureky, ani jeden – asi nemajúodkiaľ a s Leonardom a s Pilchom v stykunie sú – som na tom lepšie. Je pravda, žesa o tom dá dosť dozvedieť na internete,ale časopis má tú výhodu, že to môže po-dať koncentrovane (prípadne aj s interne-tovými adresami ako v Ikarii) aj tím, ktorínemajú čas sedieť celé dni pri monitore.Čo tak novšie filmy Vlkodlak (ruský, alesuper aj keď zase fantasy), Les Aventu-ries atď., čo tak niečo o dystopiách (do-stal som medzi iným aj britský seriál TheDay of trifids), ale napríklad medzi najkva-litnejšie dystopie aj v celosvetovom poní-maní patrí česko-slovenský Konec srpnav hotelu Ozon (aspoň za upozorneniev rámci histórie žánru), kde je zmienkao skvelom Brazile Terryho Gilliama.... Akosi majú dnešní –násťroční rozšíriť svojumozgovú databázu a naučiť sa rozlišovaťkvalitu, keď kde sa otočia, tam na nichvybafne Joker, Spiderman, Superman, čiWolverine, Kaspian, nejaký upír, či Hulk.Nerobím si ilúzie, že sa všetci otočiaa vrátia ku knihám ako v predpočítačo-vej dobe, ale je dosť ľudí – a práve tentotyp sci-fi vždy priťahovalo), ktorí by za tostáli. Musí byť spôsob ako zabezpečiťzaujímavé a pestré zloženie informácií ajpre milovníkov fantasy, mangy, Dresdenaa podobne a nehrešiť na pôvodný zmyselVášho časopisu.Je to trochu zmätené a občas dosť ne-súvislo, ale považujem si za povinnosťaspoň sa pokúsiť vysvetliť svoje rozhod-nutie odložiť nabok takýto spôsob Fantá-ziu spolu s Pevností (z podobných dôvo-dov). Aj tak si však v stánku prelistujemkaždé nové číslo a budem čakať, či prídechvíľa, keď Váš časopis položím na pultíkkiosku a vytiahnem peňaženku.Ďakujem Vám za doterajšie príjemnéchvíle pri čítaní Vášho časopisu, želámVám veľa úspechov v ďalšej redakčnej(aj obchodnej) činnosti a pozdravujemredakčný kolektív s nádejou, že onedlhosi zase prídem na svoje aspoň na dvochtretinách Fantázie.Pavel MoravčíkPS.: Ak Vám krivdím a všetky moje výhra-dy sú neopodstatnené a vyplývajú z toho,že som Váš časopis nečítal dosť pozornea o všetkých zmieňovaných seriáloch,či filmoch ste písali, tak sa úprimneospravedlňujem....a aj odpovedámeĎakujem Pavlovi za jeho otvorený lista zároveň za dlhoročnú vernosť časopisuFantázia. Dalo by sa polemizovať, boloby možné argumentovať, že o niektorýchspomenutých veciach Fantázia písala(Eureka, Vlkodlak) a o niektorých možnobude. Môžeme viesť siahodlhé dišputyo kultúre – (ne)kultúre, môžeme verejnepredčítavať šéfredaktorov úvodník z tohtočísla. Nová Fantázia je o tom, čo mámeradi, je iná ako tá spred desiatich rokov,lebo aj my sme iní. Sme však stále otvo-rení novým veciam a vieme, že pred tými10 rokmi by ťažko vznikla taká fotografia,ako je na vrchu tohto stĺpca. A o tom jetamtá a terajšia Fantázia... (Ivan Aľakša)vy čítate – my čítame...Ilustračnéfoto: JozefBaláž,Partizánskelistáreň

11Xbox, PS2 a PS3, Wii,PC herna, DDR, RPG,deskové a karetní hry,FightCon, MoveCon, …Stargate, Star Trek, Star Wars,Babylon 5, Battlestar Galactica,Červený trpaslík, Duna, Heroes,Pán prstenů, Harry Potter, Narnie,Zaklínač, Buffy, Angel, LOST, …J. Cimrman, comics, anime, krimi,military, historie, filmová hudba, …Ak máte radi fantastiku, čítate a kupu-jete si knihy a chcete podporiť literárnutvorbu slovenských autorov, stačí si kúpiťakúkoľvek knihu v kníhkupectvách Brloh.Každá predaná kniha v priebehu jedné-ho roka až do novembra 2009 znamená1 cent pre literárnu súťaž Cena Fantázie.Sieť kníhkupectiev Brloh doplní nakoniecvýslednú sumu rovnakým dielom zo svoj-ho vrecka a podporí tak slovenskú literár-nu súťaž zameranú na fantastiku – sci-fi, fantasy a horor. Takto získaná sumabude použitá na navýšenie finančnýchodmien finalistom a na vydanie knižnéhozborníka z Ceny Fantázie 2009.Literárna súťaž o najlepšiu slovenskúpoviedku vo fantastických žánroch bolavyhlásená časopisom Fantázia v spolu-práci s kultúrnym internetovým portálomwww.kultura.sme.sk a uzávierka zasiela-nia textov bola 31. mája 2009. Do uzá-vierky bolo prijatých 69 poviedok, ktorébude v prvom kole hodnotiť porota v zlo-žení: Dado Nagy, Dušan Taragel, KatarínaMrázková, Ivan Pullman a Michal Spáda.V druhom kole sa do hodnotenia zapojítevy, čitatelia.Siedmy ročník súťaže má aj svoje dve pri-družené ocenenia – Cenu Bibliotéky vy-hlásenú knižným veľtrhom, na ktorombudú v novembri slávnostne vyhlásenévýsledky súťaže a Cenu Béla pomenova-nú podľa kultového predstaviteľa filmo-vých hororov Bélu Lugosiho – pre najlep-šiu hororovú poviedku.Finálové poviedky budú uverejnenéna portáli www.kultura.sme.sk. Slávnost-né vyhlásenie výsledkov siedmeho roč-níka literárnej súťaže Cena Fantázie sauskutoční na medzinárodnom knižnomveľtrhu Bibliotéka v Bratislave. Okremfinančnej odmeny a knižného zborníkadostane víťaz Cenu Fantázie – zhmot-nenú umeleckým sochárom AndrejomCsillagom.Sieť Brloh podporuje aj ďalšiu literár-nu súťaž s názvom Ohnivé pero, ktorejpríspevky sú priebežne uverejňovanéna stránke www.fantazia.sk a zúčast-niť sa jej môže každý, kto píše fantastic-ké mikropoviedky. Ohnivé pero hodnotiapriamo čitatelia a víťaz si môže vybraťmedzi finančnou odmenou alebo kolek-ciou kníh z kníhkupectva Brloh.cena fantázie už v prvom kolekúpou knihy podporíte slovenských autorovFinalisti a porotcoviaCeny Fantázie 2008Aktuálne informácie o aktivitáchFantázie? Diskusia? Galérie fotogra-fií? Hľadajte nás aj na Facebooku –stránka FANTÁZIAčasopisreklama

12seriály predstavujemeČeskí a slovenskí diváci tak predbeh-li českých a slovenských čitateľov, pre-tože televízna stanica HBO odvysielalaprvú sériu pred uvedením knihy na čes-koslovenský trh. Divák, ktorý nechceprísť ani o pôžitok z čítania, však nemu-sí smútiť. Vrahom ho autorka síce už ne-prekvapí, nebude však čítať úplne iden-tický text. Seriálový príbeh je košatejší,rozohráva viac dejových línií a má aj väč-ší počet podrobne vykreslených postáva omnoho dôslednejšie buduje atmo-sféru rozprávania. Knižná predloha jepredovšetkým detektívkou, všetko v nejje prirodzenejšie a strohejšie, má väč-ší spád, triezvejšie vykreslené postavya veľa priamych intertextuálnych odka-zov do už existujúceho sveta upírskychfilmov a románov.Prvá séria Pravej krvi bola odvysielaná v roku 2008, druhá sa mo-mentálne nakrúca.Alan Ball, autor oscarovej Americkej krásy (1999) a úspešnéhoseriálu Odpočívaj v pokoji (Six feet under; 2001 – 2005), vytvorilprojekt prirovnávaný ku kultovému Twin Peaks. Minimálne v jed-nom smere toto prirovnanie platí bez výhrad – seriál má fantas-tickú a veľmi osobitú atmosféru, ktorú spolu vytvárajú poetickáprírodná krajina, prepotený louisianský vidiek, trocha vyšinuté fi-gúry jeho obyvateľov, ktorí svoj voľný čas často a radi vypĺňajú se-xom, a veľmi sugestívne využitá hudba, prevažne moderné coun-try a jeho žánrové hybridy. Ďalším, i keď krehkejším spojivkom bymohol byť všadeprítomný nádych čohosi temne mystického. Po-kiaľ však v Twin Peaks tvorí naliehavé prenikanie magična esen-ciálnu podstatu rozprávania, v Pravej krvi ide skôr len o akúsi ne-zreteľnú, i keď permanentnú pachovú stopu mystiky v skutočnomsvete. Svet tohto seriálu je totiž naturalisticky realistický a upí-ry sú jednoducho bytosťami odlišnými od ľudí, menšinou, ktorása po nedávnom zrušení svojej ilegality, snaží naučiť koexistovaťs väčšinou, teda s ľuďmi. Syntetická krv, fľaškovaná a distribuo-vaná pod názvom Tru: Blood, je prísľubom úspešného spolužitia.Pred dvoma rokmi nikto nevedel, že existuje niečo také, ako upírya teraz sa s nimi musíme vyrovnávať každý jeden deň. A kto vie,čo ďalšie je ešte vonku, konštatuje Sam Merlotte, majiteľ miest-nej krčmy. Vie, o čom hovorí, je metamorf, meňavec a o tých zatiaľľudský svet nemá tušenie. Sam Merlotte je jednou z mnohých po-stáv, ktoré obývajú Bon Temps. Sekunduje svojmu sokovi v láske,kľúčovej upírskej postave Billovi Comptonovi – obaja milujú jed-nu ženu, telepatickú čašníčku Sookie Stackhouseovú. A potomje tu celý rad postáv, ktoré rozohrávajú svoje vlastné príbehya spestrujú hlavnú dejovú líniu – Jason Stackhouse, brat hlav-nej hrdinky s neutíchajúcim sexuálnym apetítom, homosexuálnyLafayette, čierny kuchár a díler v jednom a jeho papuľnatá ses-ternica Tara, najlepšia priateľka Sookie. Trocha zmätenýpravá krvna americký vidiek sa stťahujú upíryTrue Blood, alebo po slovensky Pravá krv, jeamerický seriál Alana Balla, ktorý vznikolna motívy knižnej predlohy Charlaine HarrisovejThe Southern Vampire Mysteries, neformálnenazývanej aj príbehy Sookie Stackhousovej.Séria má zatiaľ deväť častí. Prvý diel, v roku2001 ocenený ako najlepší detektívny román, bolpreložený aj do češtiny a vyšiel vo vydavateľstveBaronet (Praha 2009) pod názvom Pravá krev– Mrtví do soumraku.►►13

13 seriálypredstavujemeveterán Terry Bellefleur zahľadený do ryšavej servírky Ar-lene, ambiciózny, ale nie práve najbystrejší detektív Andy Belle-fleur a množstvo ďalších typov, figúrok a postavičiek s rôzne per-spektívnou životnosťou.V Pravej krvi v žiadnom prípade nečakajte superhrdinov. Na kaž-dom kroku narazíte na nesmierne obyčajných ľudí, a hoci mnohíz nich majú svoju pred verejnosťou často dobre skrytú výnimoč-nosť, ostávajú takí priemerní a nevyčnievajúci, ako sa len na upo-tenom americkom vidieku dá. Postavy z Bon Temps v Louisianenie sú práve hrdinami, s ktorými by ste sa túžili identifikovať. Ne-patria k najbystrejším, majú pomerne nudné zamestnanie, častonezávideniahodné sociálne zázemie, zväčša žiadne koníčky a takdenný stereotyp dopĺňajú krčmovým posedávaním a množstvomsexu. Je zábavné sledovať, ako pôvabne sú posilňované práve ichslabosti, neduhy a kuriózne prejavy ich charakteru. Keď babičkaStackhausová láskavo, ale trefne skonštatuje: „Jason, ty nepotre-buješ pomoc na to, aby si vyzeral ako blázon,“ charakterizuje takvlastne všetky postavy rozprávania.Všetci majú vlastných démonov, vďaka ktorým sa dostávajúdo trápnych situácií a uvádzajú nás do rozpakov. Preto radi sledu-jeme ich príbehy, hoci nechceme byť žiadnou z postáv v Bon Tem-pes, či Shreveporte. A popri ľudských postavách sú tu ešte po-stavy upírske – trojica zdivočených Billových bývalých kamarátov,upírsky šerif Eric a jeho cynická súputnička Pam, nevydarení no-váčikovia i mocní dozorcovia a sudcovia, striktne hierarchizovanývampírsky svet, malá silná spoločnosť v spoločnosti, štát v štáte.Malou ukážkou toho, ako sa upírsky svet snaží ťažiť z tých najkon-venčnejších ľudských očakávaní, je bar Fangtasia. Reprezentujetemnú, silne erotizovanú estetiku vampirizmu vystavenú na obdivako predajný tovar. Sookie pri prvej návšteve skonštatuje, že taknejako by vyzeral upírí bar, keby ho stavali v Disneylande.Tvorcovia Pravej krvi sú si rozhodne vedomí existujúcej upírskejtradície, a tak sa podobne ako s postavami kreatívne pohráva-jú aj s rôznymi narážkami na inšpirácie a žánrové klišé. Keď siSam v novinách prečíta, že k nim príde Starbucks, smutne po-dotkne, že by mohla prísť aj Buffy alebo Blade. Keď sa hlavnýhrdina predstavuje svojej pôvabnej servírke, Sookie neovládnesmiech: Bill? Myslela som si, že to bude Antoine alebo Basil ale-bo niečo ako Landfort, ale Bill? Upír Bill? Keď sa Sookie rozhod-ne prísť o panenstvo, oblečie si romantickú bielu nočnú košieľkupripomínajúcu svadobné rúcho a nočným cintorínom beží za svo-jím vysneným upírom. A keď sa niekomu predsa len podarí upírazabiť, ten sa rozloží na hnusnú gumovo lepkavú gebuzinu, kto-rú nestačí sfúknuť z rukávu. Treba vedro, vodu, handry, čistiaceprostriedky. Seriál je plný zábavných paradoxov: jednoduchosť,banalita, vulgárnosť na jednej strane, zveličovanie a patetickégestá na druhej.Za posledných dvadsať rokov sa medzi seriálové pozoruhodnos-ti výraznejšie zapísalo šesť upírskych projektov, pričom väčšinaz nich vznikla po roku 2000. Všetky majú vo svojej žánrovo hyb-ridnej povahe silné detektívne motívy (Buffy, premožiteľka upírov,1997 – 2003; Blood Ties, 2006 – ?), v niektorých je dokoncaupír hlavným vyšetrovateľom (Forever Knight, 1989 – 1996; An-gel, 1999 – 2004; Moonlight, 2007 – 2008). Pravá krv je okreminého aj detektívka, upíri sa však do vyšetrovania priveľmi neple-tú, ak, tak zväčša ako podozriví, v lepšom prípade ako ochranco-via potenciálnych obetí. Rovnako je na tom aj upír Bill, je podo-zrivý, lebo umierajú dievčatá zapletené s upírmi, je ochrancom,lebo v ohrození je aj jeho milovaná Sookie. True Blood je v jednejlínii rozprávania samozrejme aj lovestory. Príbeh lásky medzi upí-rom a ľudskou ženou je vybudovaný na konvenčnej zápletke, kto-rá osvedčene funguje aj mimo upírskeho žánru: do susedstva sanasťahuje záhadný cudzinec.173-ročný upír Bill Compton je dokonalým stelesním takéhotomužského hrdinu a 25-ročná Sookie Stackhouseová prepadnejeho čaru okamžite a úplne. Bill niekoľkokrát potvrdí, že nie jeúplne konvenčný upír. Sookie ho popisuje ako fešáka, takým týmstaromódnym spôsobom, ako z filmu na TCM a párkrát ironickyspochybní jeho upírske kvality. Postava upíra Billa Comptona jevlastne dosiaľ najobyčajnejšou zo všetkých hrdinov upírskych se-riálov. Svojho času solídny občan, morálne zásadový človek, vojakobčianskej vojny trpiaci stratou manželky a dvoch malých detí. Jenedobrovoľným upírom, obeťou, a túži žiť s ľuďmi, snaží sa sply-núť s ľudskou spoločnosťou, „mainstreamuje“. Bill je typickoupoľudštenou verziou upíra. Zvonka je poľudštenie takmer úplne,len vo chvíľach vášne a veľkých emócií mu vyskočia dlhé ostréočné zuby. Zvnútra ho zožiera existenciálny zápas – neutíchajú-ca zvieracia túžba po krvi súperí s výčitkami svedomia a túžboupo ľudskom prijatí. Ľudský rozmer v postavách moderných upí-rov podporuje aj pamäť, ktorá je podmienkou osobného príbehua vlastnej identity. Dlhovekosť upíra túto skúsenosť ešte zinten-zívňuje a zároveň umožňuje rozširovať dejovú vrstevnatosť príbe-hu mnohými návratmi do blízkej i ďalekej minulosti.Kľúčovou témou seriálu je inakosť: upíri sú jednoducho bytosti,ktoré zažívajú svet inak ako ľudia. Príbeh funguje ako veľká me-tafora rasovej neznášanlivosti – svet amerického malomesta savyrovnáva s legalizáciou upírstva a prijímaním upírov do ľudskejspoločnosti, podobne ako sa to dialo aj s inými menšinami. Upírisi vďaka úspešne rozšíreným klamstvám zatiaľ pomerne úspeš-ne strážia svoje tajomstvá a divák je spolu s ľudskými obyvateľmiBon Temps nútený preverovať ďalšie žánrové klišé: ako je to s krí-žom, cesnakom, zrkadlom a kolíkom? A ako je to vlastne s upír-skou krvou? Droga alebo liek? Nemohlo by ísť o obojstranné výho-dy? Kto zabil Lafayetta? Lafayett je mŕtvy? Príliš veľa zvedavýchotázok a nevyriešených záhad je to najlepšie, čo môže detektívnyseriál postretnúť. Druhú sériu spúšťa americká televízna stanicaHBO v polovici júna 2009.Michaela MalíčkováPravá krv, True Blood, 2008 – dosiaľ, tvorcovia: Alan Ball, Charlaine Harris(ová).Hrajú: Anna Paquin(ová), Stephen Moyer, Sam Trammell, Ryan Kwanten, RutinaWesley(ová)12 ►►

14seriály predstavujemeNo, veď ono to s tým návratom na Zemnebude až také horúce! Ale peknepo poriadku:Hneď v úvode reanimovaného príbe-hu veselej kompánie putujúcej hlbokýmvesmírom (ešte hlbším, než by kedy dú-fala posádka Deep Space 9) sa ocitámena palube Červeného trpaslíka, ťažobnejlode Jupiterskej banskej spoločnosti.To je prvá výrazná zmena – nielen Trpas-líkonautom pribudli vrásky, trošku ovislapleť, Kocúr sa už neriadi módou lurexo-vých oblekov a Kryton má v hlave tlačiar-ničku – no aj loď samotná zaznamenalačervený trpaslíkspätť na zemvýrazné zmeny najmä v interiéri. V praxi to znamená, že trubky,plechy a industriálne scenérie vystriedal biely plast, veľké oknáa vôbec výrazný startrekovský feeling. Nový Trpaslík vyzerá lep-šie ako babička Battlestar Galactica, a tá za sebou zďaleka ne-mala tri milióny rokov služby.Z prvotného šoku (stále ešte neviem či pozitívneho, neláka mapredstava Listera pilotujúceho červenú Enterprise) pomôže divá-kovi vykĺznuť a zase sa upokojiť záber na kajutu. Opäť zmoderni-zovanú, sterilnú a „vylízanú ako mucha z omáčky“, ale predsa túobľúbenú izbičku s Listyho posteľou, kde sa odohralo toľko neza-budnuteľných scénok. V strede už síce nestojí obyčajný stôl, alejeho hybrid s navigačným pultom, ale je to ono!Ďalšie známe elementy rýchlo pribúdajú – malicherný Arnold Ju-dáš Rimmer, buzerujúci malého robíka, uvoľnený Dave Lister,z dovolenky odpočinutý Kryton a stresovaný Kocúr. Niečo veľkéa chobotnicovité ho spolu s jeho krásnym dlhým kožuchom právedôkladne vyplákalo v cisterne na vodu. Potvora spôsobuje prob-lémy, zlikvidovať sa ju nepodarí, unikne do inej dimenzie, na čosa medzi chlapcami z Červeného trpaslíka z čista jasna zjavínová žena (!!!), hologram. Kočka je za daných okolností najvyššídôstojník, preberá velenie, vymyslí a zostaví prístroj na vytvore-nie dimenzionálnej trhliny – to všetko len aby sa postarala o Davi-dove blaho a obnovenie ľudstva, v ktorejže úlohe Rimmer totálnezlyhal a bude preto vypnutý a jeho holosrdiečko zničené. Rázna„generálka“ so sexi ruským prízvukom následne otvorí dierudo iných dimenzií a jej podriadení cez ňu prefičia rovno na Zem.Takže naši obľúbení hrdinovia sú zase doma, a tentoraz to nie jeNýdnol konca 80. rokov, ale Londýn začiatku 21. storočia ako hopoznáme.Po 21 rokoch od začiatku a desiatich rokochod konca nakrúcania sme sa dočkali. Červenýtrpaslík je späť! Málokto asi tipoval, že to buderovno späť na Zem, ale vďaka Bohu aj za to.Viacerí sme si mysleli, že enfant terrible DaveLister by nikdy nemal doraziť na svoju domovskúplanétu, mal by zostať v hlbokom vesmíre, pevnespojený s ťažobnou loďou Červený trpaslík, žiť vovečnej slučke a baviť nás stále rovnakými hádkamis megalomanským Rimmerom, sebestrednýmKocúrom a zakomplexovaným Krytonom.►►15

15Čoskoro zisťujú, že v tejto dimenzii súpostavami populárneho sci-fi seriálu, do deja pri-búdajú ďalšie a ďalšie odkazy na slávneho BladeRunnera, ale aj schizofrenické prepletanie dvoch„realít“. Až je z toho poriadny guláš, aby na úpl-nom konci tretej časti rozťal gordický uzol pove-domý motív z jednej epizódy starej série.Všetky tieto kľučky však zodpovedajú Nay-lorovmu (predtým Grant Naylorovmu) ru-kopisu a povedzme si to na rovinu – skla-maný môže byť len ten, kto mal príliš veľkéočakávania. Červený trpaslík: Späť na Zemsa nesie presne v tom duchu konverzačnéhobritcomu, okoreneného typickým cynizmoma podfarbeného béčkovými vizuálnymi trikmi,na aké sme zvyknutí.Len tie urážky a vzájomné prekáranie mi akosichýbali. Dave sa síce hneď na začiatku pokúsiRimmera znechutiť, Kocúr je stále hlúpučký nar-cis, Rimmer hnidopišský psychoterorista a Kryton andro-idný perfekcionista, ale pôsobia ako zohraný tím. Vyvolá-valo to vo mne pocit nostalgie, akoby sa táto partia fešákovnamiesto comebacku lúčila pred odchodom do večných lovíšť.Dúfam, že pán Naylor sa pred ďalšími dielmi nakopne a tro-chu pritvrdí. Nie je predsa nutné držať sa na Zemi pri zemi a akznovuzrodenie Červeného trpaslíka má byť aj jeho labuťoupiesňou, nech je to zostrel „in a blaze of glory“. Scenáristaa režisér v jednej osobe sa trochu nejasne vyjadril, že by rádpokračoval desiatou sériou.V takom prípade by sme určite privítali aj kongeniálny českýdabing, bez ktorého tento legendárny britcom nie je to pravéorechové.Aneta „Riddick“ Čižmárikováseriálypredstavujeme14 ►►Red Dwarf Back to Earth: part 1, 2, 3, 2009, tvorcovia: Doug Naylor, RobGrant. Hrajú: Chris Barrie, Craig Charles, Danny John-Jules, Robert Llewellyn,Sophie Winkelman(ová)15

16seriály predstavujeme16

17 seriálypredstavujemeV auguste 2007 sa vo vysielaní americkejplatenej káblovej televízie Showtime objavil novýdramatický seriál s Davidom Duchovnymv hlavnej úlohe. Táto televízia je určená prevažnemužom (i keď dnes už má aj špecializovanýkanál pre rodiny a ženy), a tak neprekvapí o čomseriál Californication vlastne je. Americkákritika ho označila za mužskú verziu Sexuv meste, Californication teda ponúka veľmi jasnýmužský pohľad na svet a na život.V tom niekde tkvie aj tajomstvo úspechu tohto seriálu. Hlavná po-stava Hank Moody v sebe spája veci, ktoré sú blízke dnešnej ge-nerácii mladých mužov. Mnohí sa v Hankovi nájdu, iní si to aspoňmyslia a ďalší by chceli byť ako on.Seriál na prvý dojem zaujme súčasným (pre mnohých vulgárnym)jazykom, explicitnými scénami a skvelým humorom. Postupne vásvšak pohltí aj zaujímavý príbeh depresívneho spisovateľa, ktorýmal všetko a ako to už býva, uvedomil si to až keď o to prišiel. PreDavida Duchovného sa stal Hank Moody ďalšou životnou roloupo Foxovi Mulderovi. V tomto bode je zaujímavé to, že viacerým di-vákom aj kritikom pripadal David Duchovny v druhom filmeAkty X skôr ako Hank Moody, než ako agent Mulder. Do tej-to postavy dal teda pravdepodobne veľký kus saméhoseba. Ako jeden z hlavných producentov si určite moholpresadiť svoje predstavy.Ešte sa pristavím pri už spomínaných explicitnýchscénach. Okrem toho, že sú ďalšou vodou na mlynkonzervatívnym skupinám, stali sa hlavne dôleži-tým prostriedkom na vyjadrenie psychológie posta-vy, i keď vám to tak nemusí hneď pripadať. Určitenie sú samoúčelné.Popri Hankovi Moodym sa v každej časti objavu-je aj niekoľko ďalších postáv, ktoré tvoria jeho sveta predstavujú teda jemu najbližšie osoby. Všetkosa to točí okolo jeho bývalej priateľky Karen vander Beek, ktorú stvárnila anglická herečka Nata-scha McElhone. Pamätať si ju budete hlavne z fil-mov Ronin, Solaris a The Truman Show. Nemenejdôležitou v živote Hanka je aj jeho a Ka-renina dcéra Rebecca v podaní Madelei-ne Martin, ktorá dokonca naspievala nie-koľko skladieb pre soundtrack seriálu.Dlhoročnými priateľmi Hanka a Karen súmanželia Marcy (Pamela Adlon) a CharlieRunklovci (Evan Handler), ktorí toho tiežzvyknú dosť navyvádzať. Charlie je navy-še Hankov agent. Do jeho života sa neplá-novane zamieša aj mladá Mia (MadelineZima), dcéra Kareninho snúbenca. V dru-hej sérii je to potom najmä rocker LewAshby (Callum Keith Rennie), ktorý je Han-kovi takmer bratom.Californication vzišiel z pera producentaa scenáristu Toma Kapinosa. Je to jehoprvý vlastný projekt. Predtým sa podieľallen na seriáli Dawsonov svet. Už v novem-bri 2007 sa produkcia dostala do vážne-ho právneho sporu. Zažalovala ich sku-pina Red Hot Chili Peppers kvôli názvusamotného seriálu. Zhoduje sa totiž s ichsinglom a albumom z roku 1999. Kapelasi na slovo „californication“ robí autorskýnárok. Na ich smolu sa však toto slovo pr-výkrát objavilo už mnoho rokov predtýmv magazíne Time. Californication vznikloz dvoch slov a to (samozrejme) Californiaa fornication, čo znamená smilstvo. Pre-nesene sa však používa na označenieistého životného štýlu, ktorého repre-zentantom je aj Hank Moody. A samo-zrejme, seriál sa odohráva v mestepadlých anjelov, Los Angeles, ktoréneslúži len ako kulisa, ale povedz-me je aj „zdrojom“ Hankových problé-mov. Odkedy sa tam prisťahoval, nena-písal ani riadok a pobabral si celý život.Komediálna dráma Californicationmá zatiaľ dve dvanásťdielne sériea na jeseň štartuje tretia. Jedna časťmá len 30 minút. Tvorcovia však dejvystavali takým spôsobom, že sa imdo tejto minutáže podarilo dostať naozajmnoho.Michal Klembara (CinemaView.sk)Californication, 2007 dosiaľ, tvorca: Tom Kapinos.Hrajú: David Duchovny, Natascha McElhone(o-vá), Madeleine Martin(ová), Evan Handler, PamelaAdlon(ová), Callum Keith Renniecalifornication

18Osoba, vo fandome a divákomseriálov známa ako Namuras, jedušou veľmi aktívnehospoločenstva ľudí okolo stránkyscifi-guide.net. Ľudia, čo robiatitulky pár hodín (občas ajminút) po odvysielaní epizódyseriálu niekde za mlákou, tonemajú ľahké – veľa prácea ocenenie žiadne. Vrchol, čomôžu dosiahnuť, je podieľaniesa na výrobe domácej verzieseriálu (ako sa to v Česku stalojednému z tvorcov titulkov preBattlestar Galacticu). Cestak tomu je však dlhá. Otázky,ako v tom človek vydrží dlhšie,prečo scifi-guide tak veľmi bavívystupovanie na conoch a aj inýpohľad na seriály, o ktorých smepísali v minulých Fantáziách– to všetko ma zaujímalo, keďsom robil nasledujúci rozhovor.Pri odpovediach som si nemoholnespomenúť na bohorovnosť,s akou sme písali článkydo prvých Fantázií.titulkovanie je asociálnea zdraviu neprospešnéMartin Králik: Si známa ako jedenz hlavných „titulkovačov“ na Sloven-sku. To je ešte o dosť menej ohodnote-ná práca (teda asi zábava) ako redak-tor nezárobkového časopisu. Prečo torobíš a ako si sa k tomu dostala?Namuras: Je to epický príbeh láskya pravdy a slovenčiny. Prvýkrát som k ti-tulkáreniu pričuchla, keď vyšli české ale-bo slovenské titulky k tretej epizóde de-viatej série Stargate SG-1 (no a čo, všetcisme to raz pozerali!) a boli tak nehoráznezle významovo preložené, že sa strácalapolovica humoru a pointy celej časti. Od-tiaľ som sa akosi nenápadne prepraco-vávala cez obidve SGčky. Asi som malašťastie na fandom. Je totiž nepeknýmtrendom, že fanúšikovia seriálu vyjadru-jú svoju podporu titulkárom odkazmi typu„Kedy to už bude?”, „Česi ich už majú”a „Bože, robíš ich hrozné, kedy už budú?”To bude to ohodnotenie, ktoré si spomí-nal. Síce aj u nás boli také tendencie, alekeďže vyznávam vieru, že násilie všetkovyrieši, nakoniec všetko civilizovane do-padlo. Odporúčam to kolegom titulká-rom. Ak by ste potrebovali pomôcť zahra-bávať telá, zavolajte.Toľko k počiatočnému impulzu. Dôvod jeúplne iná káva. Také titulkovanie je totižveľmi asociálna a zdraviu neprospešnápráca. V lepšom prípade sú to štyri ho-diny strávené za klávesnicou, v bežnomskoro celý deň. Je to ako chodiť raz za týž-deň do krčmy, kde nie je vôbec nikto, ná-poj si musíte priniesť so sebou a keď savás niekto spýta, čo ste robili v piatok ve-čer, veľmi ťažko to vysvetlíte.Čiže otázku „Prečo to robíš?” si kladiemaj ja. Odpoveď raz znie: „Lebo Doctor Whoje úžasný seriál a zaslúži si primeraneprezentovať”, inokedy: „Lebo Katie Mc-Grath je proste krásna a múdra a krásnaherečka”, alebo: „Lebo Stargejt naprieksvojim rečiam naozaj milujem” a občas:„Aké krásne vety vravia v tých Heroes”.Väčšinou je to naozaj epický príbeh lásky,len sa ťažko generalizuje k čomu.Ako súvisí ohodnotenie so zábavou, tonaozaj netuším. S istotou viem, že mojetitulky k Stargejtu číta viac ľudí ako Fan-táziu, ale nevyvoláva to vo mne o ničpobavenejší pocit, ako keď čítam novúFantáziu.MK: Do akej miery ťa dokážu spomína-né nie práve povzbudivé reakcie zne-chutiť? Stalo sa už, že si chcela s titul-kovaním konkrétneho seriálu kvôli nimpraštiť? Alebo kvôli niečomu inému?Nam: S titulkami chcem praštiť viac-me-nej vždy. Asi nikoho tak nepoteší zruše-nie seriálu ako mňa. Ale za to si môžusamotné seriály. Väčšina formátov uplat-ňuje „startrekové objasnenie zápletky”,tj. šesťkrát za epizódu zopakujú to isté,aby hlúpučký divák pochopil. S tým nechsi idú do rozhlasu. Slabší scenáristi majúslabšiu slovnú zásobu a naozaj ma neba-ví vymýšľať 42 variácií na slovo „milovať”alebo „hovienko”.Ešte horšie je, keď sa seriál zničohoničproste stane nudným a zrazu človek pre-kladá vatové epizódy ako z kopírky. Ale-bo keď zabijú jedinú peknú babu v seriá-li. Alebo keď pred rozbehnutú zápletkunabehnú malé deti. To je v 90% prípadovlacný scenáristický trik brnkajúci na našuvrodenú potrebu chrániť a súcitiť s deť-mi, ku ktorému sa žiaden dobrý tvorcaprogramu (bárs aj pre deti) nikdy neuchý-li. Tých zvyšných desať percent je opráv-nená a dobre vyvinutá zápletka, pri ktorejaj bez hanby slzu pustím alebo sa od srd-ca zasmejem.Na druhej strane, s titulkami na Dr. Hou-sa sa snažím skončiť už celú poslednúsériu, ale to čisto z pragmatického dô-vodu, aby som mala viac času na sci-fi,ktorá má oveľa menšie šance na prekladako mainstreamová dráma. Týmto vyhla-sujem konkurz – musíte byť sarkastic-ký a nesmiete sa báť chytiť Trinástkudo vlastných rúk.Ale aby som odpovedala na tvoju otáz-ku, titulky nerobím preto, aby ma skupi-na anonymných ľudí pochválila za to, akorobím všetko podľa ich želaní. Ak už samáme baviť o vzťahu ja – diváci, robím topre ľudí, ktorí si chcú pozrieť seriál a brá-ni im v tom len jazyková bariéra. Nekon-štruktívne pindajú väčšinou ľudia, ktoríovládajú angličtinu natoľko, aby rozume-li, ale prekvapujú ich možnosti slovenči-ny, ktoré nachádza ten-ktorý prekladateľ.Tak veľa slov v jazyku tak maličkého ná-roda. Kde sú naše sociálne istoty, ak po-znám viac ako jeden výraz pre „WTF”?Gro je, že ako som už spomenula, mojefandomy sa väčšinou správajú na ove-ľa slušnejšej úrovni ako inde. Možno tobude tým, že sa k divákom správam pro-fesionálne. Možno mojimi veľmi zle zata-jovanými inklináciami k sadizmu. Pone-chám to na historikov. V každom prípade,so seriálom sekám, len keď už sa naň ne-môžem dlhšie dívať.MK: Tvoje titulky sú súhrnne k dispo-zícii na stránke scifi-guide.net. Jejtvorcovia a ľudia okolo sú známi pred-náškami na conoch o seriáloch. Čo jevašim hlavným cieľom?Nam: Fungujeme na báze tak dobrovoľ-nej ako Armáda spásy alebo SvedkoviaJehovovi. Ale sektárskej analógie sa ne-treba báť, v podstate sme len dvaja oby-čajní emzáci s občasnou výpomocouod kolegov z iných oblastí. Ale vidíš, smetakí dobrí, až si si myslel, že sme oficiálni!Úplne najbezprostrednejšie ponúkamespravodajský portál na hlavných strán-kach SFG. Na rovnakej úrovni sú subdo-mény venujúce sa väčšineNamuras na Slavcone►►19seriály rozhovor

19majoritných aktuálnych scifiseriálov, ktoré poskytujú titulky, novin-ky, popisy epizód a podobné lahôdky preskalných fanúšikov.Na naše svieže prednášky na vysoko zá-bavnej, edukatívnej a interaktívnej úrovnina väčšine slovenských a českých conovuž treba prísť, čiže to nie sú až také raňaj-ky do postele. V rámci nášho pôsobeniana každej jednej akcii sa snažíme pritiah-nuť publikum na ostatné cony. Skalní síceprídu aj na polhodinovú besedu v HornejDolnej, ale kopa skvelých conov zapadáprachom kvôli malej propagácii medzi sa-motnými fanúšikmi. Treba o tom všademlieť, treba robiť reklamu.A napokon sú tie veci, ktoré o SFG určitenikto neviete. Už štyri roky každých pármesiacov organizujeme stretká po celomSlovensku, na ktorých riešime scifi a tvá-rime sa ťažko normálne. Máme tri lokálne„filiálky” (v Trenčíne, Prešove a Bratisla-ve), ktoré nezávisle robia to isté a udržu-jú scifi nažive. Náš šikovný grafik R@100dizajnuje a zaobstaráva výrobu tričiekso SF motívom na objednávku. Netrebaani zabúdať na to, že sme členom medzi-národnej reťaze Torchwoodov s krycímoznačením Torchwood: Sôvä nad Sŕ-ním. Tiež sme podnietili vznik neslávnejKNIPLY (Klub na podporu inteligencieLee Adamu), ktorej cieľom bolo nazbieraťdosť podpisov, aby sme presvedčili RonaMoora, aby nerobil z Apolla takého chu-maja. A podarilo sa!Tiež sme obľúbení konzultanti na da-bingové preklady v scifi témach, preto-že znieme asi najmenej šialene. Musímzdôrazniť najmä fekyho spoluprácu s fan-tastickým Mišom Rovňákom na dabin-gu tretej série Galacticy. Počuješ, STV?Miša Rovňáka za prekladateľa Galacticya všetkých scifi seriálov na večné veky.Teda, hneď po mne, ale dávam vám eštepár rokov.Čiže áno, hlavný cieľ je život medzi obyva-teľmi tejto planéty v pokoji a mieri.MK: Čo sú podľa teba najlepšie seriálytento rok a prečo?Nam: Prirodzene, Doctor Who je najlepšíkaždý rok, aj taký, keď odvysiela iba štyrihodinové špeciály. Ale aktívnym vrcholomsezóny by som nazvala remake britskejklasiky Survivors, ktorý stavia náš rela-tívne maličký žánrik so svojou zakrpate-nou škálou zarovno každej veľkej dráme.V krátkom časovom rámci šiestich hodínstihli osloviť tému ľudstva na pokraji zá-niku, scenárista Adrian Hodges sa krás-ne vybúril so svojou paranojou voči poli-tikom, riešili koncepty lásky zo skutočnenečakaných uhlov a pozerali sa na rodinua čo ju tvorí. O tom bola scifi na začiatku,predtým ako Roddenberry strčil hrdinomdo ruky fázery a charakterový vývoj a pe-simistické vykreslenie budúcnosti zastre-lil rovno medzi oči. A fázery neboli nasta-vené na omráčenie!Veľmi podarená je aj komorná minisé-ria Being Human, ktorá vytĺkla z upír-skej tématiky nečakane prístupný výsle-dok. Krásne živé a hmatateľné postavy(vrátane mŕtveho ducha), žiadne archety-pálne abrakadabra a kvalitatívne stúpa-júca tendencia.Za veľkou mlákou to pre mňa nie je žiad-na sláva, ale konšpiratívky a komikso-vé zápletky proste nie sú moja parketa,zvlášť keď ich niekto naťahuje už tretírok za sebou. Od Dollhousu máme všetciveľké očakávania, no v tom seriáli vôbecnevidím Whedonov rukopis. Geniálnu pa-ródiu Middleman americké publikum ne-pochopilo a tak skončila po dvanástichepizódach. Big Bang Theory sa priebež-ne lepší, hoci by jeho humoru neuškodiloubrať na rehtaní publika. Za to špionážnakomédia Chuck sa stále drží na stabilnejprimeranej úrovni a tento rok majú neu-veriteľne veľa dobrých cameo vystúpe-ní. Prirodzene, Fullerove Pushing Daisiesboli kvalitne šialené ako minulý rok. Ško-da ich zrušenia.Vancouverská scifi tento rok tiež nerobížiadne veľké tresky, ale na druhej strane,kedy áno? Battlestar Galactica sa naďa-lej uberá v mútnych vodách pseudo-ná-božensko-psychologického-zápletky-ob-racania-v-každej-časti, hoci okrem istýchvatových epizód proste hviezdi ako praváhviezdna loď. Aspoň, že Stargate Atlantisuž skončil. Prepáč, pýtal si sa ma, aké se-riály sa mi páčia?MK: Mimoriadne zaujímavý seriáltohto roka je Merlin. Ja som o ňomv porovnaní s americkým Legend of theSeeker písal v minulom čísle. Ako by sitieto dve diela porovnala ty?Nam: Nie som skalný fantasista, čižemoje nadšenie obomi seriálmi bolo skôrzhodou náhod. Som cvok do artušovskejlegendy a stredovekej romantiky a z Le-gendy hľadača som cítila dobrý potenciálna klasickú oddychovú sekanicu v štýleXeny. Ostatne, meno Sam Raimi v pro-dukcii to tomu tak trochu napovedalo.Nuž, Merlin mi dal podpásovku tým, ževykresľoval pubertálne obdobie kamelot-skej omladiny, kým Legenda hľadača jeešte detinskejšia a bez sekanice, či mier-ne šialeného humoru, akým ma kedysivychovávala Lucy Lawless a Kevin Sorbo.Moje bezprostredné divácke sklamaniez Legendy hľadača naplno pokračuje.Žiaľ, ani po remeselníckej stránke prí-kladné spracovanie kamery a postpro-dukcie, či najkrajšie exteriéry známe okupozemského diváka ma nedokážu roz-ptýliť od jednotvárneho scenára, o kto-rom sa Raimi tvári, že ho berie smrteľ-ne vážne. Herecké spracovanie mi prídeprimerané téme a publiku, hlavný párik jena zjedenie, ale bez niečoho zaujímavé-ho na hranie to proste nevytrhnú. Avšakverím, že s druhou sériou chytia smer,ktorý by ma zaujal. Takéto seriály väčši-nou začnú vo svojom druhom roku stavaťna intrigách a vnútorných drámach hlav-nej družiny, čo by aspoň zaručovalo istéznámky originality. Plus, všetci vieme, žena konci prvej sa Kahlan a Richard ko-nečne dajú dohromady a toto trápne na-pätie hádam pominie.Na druhej strane tu je britský výkuk Mer-lin. Hneď z fleku sa mu dá vytknúť ne-dokonalá postprodukcia, neuveriteľnápredvídateľnosť zápletky, zároveň ohro-mujúca nevernosť historickej legendes ďalšími rôznymi vtipnosťami, ktoré sosebou prináša produkčná spoločnosťShine Limited, ktorá sa preslávila tren-dom na hlavu postavených tínedžerskýchseriálov (Demons, Hex a favorit TheUnofficial World Records of Sex). Ale od-tiaľ to už môže byť len lepšie. Bude Uthe-rov duch navštevovať v spánku Gaiusaa robiť s ním zaujímavé veci? Vysvitne, žeMorgana je v skutočnosti drakova dcéra?Do čoho tento seriál pichne, to naozaj ne-tuším. Ale na sympatických a miestaminadaných mladých hercov a ich staršíchlegendárnych kolegov (Anthony Head) sastále pozerá dobre. Scenáre majú – ak užnie napätie a zdravý rozum – minimálnehumor a veľmi pôsobivé šermiarske sú-boje. Plus, ako som spomenula, v tomtovesmíre je všetko možné. Aj niečo medziGwen a Morganou. Podľa možnosti nieoblečenie.MK: Na ktoré seriály sa tešíš?Nam: Okrem pokračovaní mojich spome-nutých obľúbených mi do oka padli dvespace-opery. Poprvé, FOXova Virtualityod Rona Moora. Zatiaľ to vyzerá, že z nejuvidíme len pilot, ale aj ten sa oplatí viacako štvrtá séria Heroes. O to lepšie pad-ne, že druhý seriálik s podobným náme-tom cestovania vesmírom v malej ple-chovici je medzinárodnej produkcie a užaj celý napísaný a zaplatený. Defying Gra-vity obsadila do hlavnej úlohy Rona Li-vingstona, ktorý má charizmy plné vreckáa vrecia.Samotná BBC sa po úspechu Survivorspúšťa do ďalších remakov svojich klasík.Ďalším pánom na holenie je Day of Trif-fids, čo vyzerá ako na symbolike postave-ná spoločenská introspektíva. Mňamky.Okrem najväčšej mafie v Británie rema-kuje aj jej rádoby-konkurencia ITV, ktoráakýmsi zázrakom zohnala Iana McKelle-na a Jima Caviezela do nového spracova-nia špionážnej drámy Prisoner. Gandalfa Kristus v jednom seriáli, no nepozeraj to.Zhovárali sa:Martin Králik a Namuras18 ►►seriályrozhovor

20Alf je komediálny sitcom z osemdesiatych rokov o stretnutí tre-tieho druhu celkom inakšom, ako nám dovtedy ukazovali RidleyScott, či Steven Spielberg. Každodenná rutina typickej americ-kej rodinky je narušená cudzokrajným „exotickým“ elementom.Na počudovanie, Tannerovci sú spoločenskejší než by sa daloočakávať, takže im Alf nepoodtrháva hlavy.Adoptívna rodinka je typickým príkladom amerického štandar-du: dve ratolesti, mačka, domček na periférii, pokojný život.Hlava rodiny Willy Tanner (dabovaný Matejom Landlom) pra-cuje v oblasti sociálnych služieb, práca mu dáva zmysel. Opo-ra rodiny Kate (v slovenskom znení Marta Sládečková) je ver-ná manželka, starostlivá matka a žienka domáca. NásťročnáLynn (Anna Šišková) a predpubertálny Brian (Michal Domon-koš) spolu vychádzajú a radosť im robí kocúr Lucky (toho niktonedaboval).Seriálovou hviezdou je práve mimozemský zjav, ktorý má, na to,že má 229 rokov, až priveľa čŕt podobných s pubertálnym dec-kom. Práve on je živnou pôdou všetkých vtipov a gagov. Rodin-ka musí prechádzať drastickými a turbulentnými zmenami, abysi zvykli na prítomnosť a netradičné zvyky vesmírneho pútnika.Vzájomné prispôsobovanie sa oboch kultúr sa nesie v štýle ko-mediálnych výstrelkov a tzv. „kultúrneho šoku“. Alf ospravedl-ňuje všetky svoje vylomeniny argumentom, že sa to tak robína Melmacu, jeho rodnej planéte (miestna špecialita: mačkana akýkoľvek spôsob).Seriál ale nie je len o extravagantných výstrelkoch. Parametrerodinného seriálu sú dodržiavané charakteristickými aspektmi:riešením každodenných problémov aj napriek neustálej prítom-nosti Alfa. Vychovávanie detí, problémy s dospievaním, s prvý-mi láskami, otravnými susedmi, dokonca aj s FBI za zadkom(to nie je na počudovanie každodenná záležitosť). Perspektívanáhľadu a riešenia aj tých najobyčajnejších záležitostí je rozší-rená Alfom, ktorý sa pletie aj do bezvýznamností ako sú domá-ce spotrebiče.Už od koncepčných návrhov bol Alf stredobodom pozornosti ce-lého seriálu. Netradičné uchopenie rodinnej situačnej komédieumožnilo scenáristom viac experimentovať a okrem typickýchrodinných problémoch upozorniť aj na „vážnejšie“ problémya globálnejšie nebezpečenstvá ako napríklad jadrovú kataklyz-mu. Alf v jednej časti zatelefonoval americkému prezidentovia žiadal ho o zastavenie jadrového programu, keďže jeho rod-ná planéta Melmac sa rozplynula pod atómovými hríbikmi. Ne-nápadný sci-fi nádych umožňuje diskusiu o vesmíre, do ktorejsa premietli otázky riešené v dobe vysielania seriálu, v jednejepizóde Alf tvrdil, že za Plutom sú ďalšie dve planéty (išlo o pla-netoid Charon).Na posilnenie empatie voči intergalaktickému pidimužíko-vi bolo niekoľko epizód napísaných so zvláštnym ohľadomna psychologizáciu mimozemšťana, respektíve na jeho poľud-štenie. Prežíva depresiu, pretože je jediný svojho druhu; pocitviny, že ako jediný unikol súdnemu dňu; ale i nesmiernu radosťz opätovného stretnutia so svojimi súkmeňovcami. Tannerovcimu zadovážili i psychoterapeuta. Humanizačným procesom sapostupne obrusujú hrany medzi kultúrnou priepasťou a z do-máceho zvieraťa sa stáva člen rodiny, obľubujúci detinskévýstrelky, povaľovanie na gauči, sledovanie telky a nadmer-nú konzumáciu praženej kukurice (alebo čohokoľvek jedléhoi nejedlého).Ruku na srdce, členovia Tannerovského klanu sú nacastingo-vaní a napísaní tak, aby nepútali veľa pozornosti a neodvádzaliju od showmana s ôsmimi žalúdkami. Ak by sa huňatá pĺznu-ca guľa nepovaľovala v strede ich obývačky, len ťažko by ichvšedné problémy niekto sledoval. Nezachraňujú ich ani po-stavy ako je Katina matka, s ktorou má Alf dosť divoký vzťah,kedy sú raz na nože a druhýkrát sa objímajú, ani slepáseriály zlatý fond rodinného mainstreamualf:kontakt bez análnej sondyKlenotom v pokladnicirodinných seriálov je bezdebaty sarkastickýnízkokmenný drzáň so záľubouv nákupoch cez telefón. Malas ním čo dočinenia rodinkaTannerovcov. Ich garážposlúžila ako pristávacia plochaplyšákovi z cudzej galaxie.Pomenovali si ho veľmipragmaticky ALF (Alien LifeForm – Mimozemská formaživota), miesto gýčového UFO.Z prestupnej zastávky sa Zemstala Alfovým takmer trvalýmbydliskom.►►21

21 seriályzlatý fond rodinného mainstreamupriateľka, ktorú si Alf nabrnkol na telefonickej zo-znamke. Všetky osoby s príslušnosťou k ľudskej rase sú v se-riáli iba slovnými nadhadzovačmi a nahrávačmi hláškujúcemuemzákovi.Seriál skrsol v hlave profesionálneho bábkoherca Paula Fuscaa jeho kolegu Toma Patchetta. Ide o Fuscov prvý a jediný pro-jekt, ktorý vyvíjal pre televíziu. Celá jeho galaxia sa točí oko-lo veľkého oranžového nosatého slnka. Ako tvorca, producent,hlavný Alfov bábkoherec a v pôvodnom znení i hlas, mal na scé-ne hlavné slovo. Natáčalo sa výhradne v interiéroch, čomu na-hrávalo aj neustále skrývanie sa Alfa pred vládnou organizá-ciou a všetky pokusy o socializáciu prebiehali uprostred niečejobývačky (zopár scén bolo umiestnených v exteriéri, ale kuli-sy boli opäť rozostavané v štúdiu). Kulisári sa namakali kvô-li „technologickej“ náročnosti ovládania bábky. Seriál vznikalod roku 1986, čiže žiadne roboty ani podobné výmysly nebolina dosah a ťažko by ich niekto zadovážil do nízkorozpočtovéhoprojektu. Celá miestnosť, v ktorej sa odohrávala daná scéna,bola päť metrov nad zemou – nevyhnutnosť pre voľný pohybtroch bábkarov ovládajúcich gestikulácie a mimiku. Čerešničkana torte bola prekážková dráha v štúdiu, keďže boli nevyhnut-né rôzne prepadliská a diery na vedenie bábky. Preto je v 90%záberoch Alf vidieť od pol pása, v scénach, kde si veselo cupitávidíme maďarského liliputánskeho herca Michu Meszarosa na-tiahnutého do jeho kostýmu.Herci prichádzajúci do styku s Alfom to nemali najľahšie. K ne-ustálym kontrolám, kde práve stojíte a kam máte ísť, pripočítaj-te zapamätanie si textu a neskutočnú horúčavu, pretože pľacbol zložito nasvietený (aby nebolo vidieť bábkohercov). Až mno-ho rokov po ukončení seriálu vyplávala krutá pravda na povrch.Nikto z predstaviteľov Tannerovcov si neužil natáčanie. Čo nieje prekvapenie, ale obdobné názory zdieľajú aj iní herci, podie-ľajúci sa na seriáloch. Na obrazovke vidíme iba fragment ichdriny. Na nálade nepridávala Fuscova obsesia bábkou, ktorámusela byť za každých okolností stredobodom pozornosti. Keďsa konečne po niekoľkých hodinách podarilo nasvietiť pľac,strávili sa ďalšie trýznivé hodiny skúšaním a nacvičovaním jed-notlivých pohybov po scéne. Keďže sa traja ľudia museli doko-nale zosynchronizovať, aby vyvolali ilúziu autonómnej bytosti.Max Wright, predstaviteľ hlavy Tannerovcov, sa vždy sťažoval,že bolo ťažké na scéne súperiť s bábkou, keď všetky najlepšierepliky boli písané na ňu. Po ukončení seriálu sa Wright muselpretĺkať životom. Sláva rýchlo opadla, musel ukončiť niektorépráce a z podaktorých ho i vyrazili a ako by toho nebolo dosť,nemilosrdný osud sa mu otočil chrbtom a diagnostikovali muzhubný nádor uzlín. Po niekoľkých liečeniach sa herec vrátilna divadelné dosky a objavil sa dokonca aj v seriáli Priatelia,kde krátko stvárnil Rachelinho otravného šéfa v kaviarni. Prá-cu na populárnom seriáli skvelo vystihuje prehlásením: „Nezá-leží na tom, čo som cítil, alebo aké boli dni, podstatné je, žeAlf priniesol ľuďom veľa radosti,“ je aj dôkazom profesionalitys akou sa herecký štáb postavil voči nehostinným podmienkampri natáčaní.Počas produkcie najviac trpela Anne Schedeen, preto ju ani ne-stálo veľa námahy predstierať, že sa s Alfom nemusí...tú bábkunenávidela. Zdieľa Wrightov názor a len potvrdzuje, že nikdy tonebolo v štúdiu ľahké. Každá časť má 25 minút, ale natočiť jed-nu epizódu trvalo niekedy aj 25 hodín a k tomu ešte ďalšie de-siatky hodín strávené nácvikmi. Dokonca účinkovala aj počastehotenstva (preto ten náhly prírastok k Tannerovcom, malýErik). Svoje si prežila aj jej seriálová dcéra, Andrea Elson, uve-domujúc si, že hrajú iba druhé husle. Ku koncu seriálu trpelasilnou bulímiou, z ktorej sa dostala až počas tehotenstva. Na-táčanie jej prinieslo okrem krátkodobej slávy aj manžela, ktorýv tej dobe pracoval ako asistent producenta seriálu.Predstaviteľ Briana, Ben Hertzberg, v súčasnosti študuje filmo-vú školu, ale tvrdí, že pred kameru by sa už nikdy nepostavil.Na televíznej obrazovke debutoval ako 13 mesačný a po zru-šení Alf, istú dobu zapožičiaval hlas animovaným postavám.Z dôb produkcie si veľmi nepamätá (alebo nechce), priznáva, žesi vydýchol, keď seriál zrušili a že nemá ani najmenší záujem sapodieľať na akomkoľvek inom seriáli. Osudy predstaviteľov súpodobné so seriálovou rodinkou z Krokuza krokom, keď sa väčšina hercov utiah-la do ústrania (J.T. pracuje na rodinnejpumpe, všetky spomienky o seriáli, činatáčaní vytesnil a nedaj Boh, aby steho omylom oslovili J.T. potom, čo vámpráve natankoval auto).Ako už bolo spomínané, Fuscov svet jeAlf. Okrem úspešného seriálu sa mu po-darilo spraviť z bábky frenšízingovú ko-moditu. Predal práva na animovaný se-riál, v ktorom Alf prežíva dobrodružstvána rodnej planéte, podaktoré príhodysa objavili aj v komikse z vydavateľstvaMarvel. Istú dobu boli v obehu zberateľ-ské kartičky, hra na dnes už muzeálnukonzolu Sega a Commodore. Alf nezo-starol, ani nezomrel. Je zvečnený na ob-razovke a stále je možnosť sa s ním stret-núť. Nemecko je najväčším fanúšikomotravného chlpáča, slučka so štyrmi sé-riami sa vysiela prakticky stále dooko-la (tzv. reruns). Producenti aj plánova-li obnoviť zašlú slávu bábky. Seriál bolukončený zaujímavým cliffhangerom,na ktorý nadväzoval film Alf vs Americkáarmáda (v Nemecku dokonca premieta-ný v kinách pod názvom Alf: Der Movie).Tvorcovia sa prerátali, nakoľko celý filmbol výhradne o mimozemšťanovi a mno-ho fanúšikov sa voči tomuto kroku ohra-dilo. Nakoniec Tannerovci neboli len ne-vyhnutnými kulisami.Natáčanie nebola prechádzka ružovouzáhradou, a možno niekomu radikálnenarušilo život, aj napriek tomu sa po-darilo prísť s niečím novým v žánri situ-ačných komédií a rodinných seriálov. Ajnapriek tomu, že seriál velebí konzerva-tívnu rodinu na rozdiel od liberálnejšiehoBilla Cosbyho, či Lambertovcov a Foste-rovcov, zostáva aktuálnou záležitosťou.Pobaví i poučí aj po dvadsiatich rokov,je to proste neprehliadnuteľná klasika,ku ktorej sa pravidelne vraciam rovna-ko ako k seriálu M*A*S*H, či Červený tr-paslík. Milujte ho, nenáviďte ho, ale je tua vždy má po ruke krutú hlášku.„Asi by som nemal jesť toľko polystyré-nu pred spaním.“ (Alf sa preberie zo zlé-ho sna)Martin Kudláč20 ►►

22film predstavujemeEšte pred pár rokmi sa plányna veľkorozpočtový film,v ktorom hlavné postavypredstavujú hračky, zdali byťsmiešne. Napokon z tohoMichael Bay istenýproducentským dohľadomStevena Spielberga vytĺkol piatykomerčne najúspešnejší filmroka 2007. Teraz je späť v duchutradičného hesla sequelov– väčšie, rýchlejšie a vôbec.Históriu Transformerov nájdete na nasle-dujúcej dvojstránke a vďaka masívnemumarketingu sa určite mnohé dozviete o fil-me samotnom z iných zdrojov. Vzhľadomna to je možno na mieste skôr zamyslenienad tým, čo prví Transformeri pred dvomirokmi spôsobili a aká budúcnosť nás eštes hračkami čaká.Rodinný masakerPre Michaela Baya znamenal na začiat-ku tejto dekády odchod od producentaJerryho Bruckheimera vážny krok. Preto-že hneď pri prvom pokuse na novom pô-sobisku sa pustil do filmu s náznakmi hl-bokých myšlienok a filozofie, na čo divácizdvorilo odmietli míňať svoje ťažko zaro-bené financie a Bayov Ostrov sa stal pr-vým prepadákom v jeho kariére.So svojím novým finančným guru Steve-nom Spielbergom dali preto hlavy doko-py a výsledkom bol rodinný film, v ktoromsvalnatých hrdinov a lietajúce kusy tiel na-hradili plechoví bojovníci a nesmelý tíne-džer. Hlášky, pompézne akčné orgie a krú-živá kamera najlepšie postavená oprotizapadajúcemu slnku Bayovi zostali, a keď-že sa mu na pľace masakrujú roboty, nieje potrebné vystrihávať krvavé scény kvôlinižšej hranici prístupnosti. Prekvapivo muvymäknutie neuškodilo a Transformerssa stali najväčším hitom jeho kariéry, na čo sa pokúsi toto letonadviazať druhým dielom a tretí už má pevne stanovený dátumpremiéry na 4. júl 2012.Vzkriesenie trojicePrví Transformers znamenali pre Baya návrat na komerčné vý-slnie a stvorili dve herecké hviezdy, i keď každú v inom zmysleslova. Shia LaBeouf sa stal jedným z mála predstaviteľov mla-dej generácie, ktorého filmy sú naozaj komerčne úspešné. Ne-mám teraz na mysli štvrtého Indiana Jones, to bola stávka na is-totu. Disturbia mala premiéru tri mesiace pred prvýmitransformers2►►23

23 filmpredstavujemeTransformermi, a už vtedy sa o Shiovi pochvalne vyjad-rovali Bay so Spielbergom, takže diváci boli na neho zvedaví a z fil-mu urobili prekvapivý hit. Úspech minuloročného výplachu Okodravca Shiov status len potvrdil. O generáciu staršie hollywood-ske hviezdy Will Smith či Tom Cruise tak konečne majú nasledov-níka, niekoho, s kým sa môžu identifikovať aj mladší diváci a ne-musí práve hlúpo poskakovať v stredoškolskom muzikáli, na ktorýsi o pár rokov nikto nespomenie. Shiova kolegyňa Megan Fox bolapoužitá v podstate len na okrasu a jej aura po Transformeroch ajtak vyzerá. Umiestňuje sa vysoko v rebríčkoch najkrajších žiensveta, fotí dráždivé akty, ale nikdy z nej nebude taká hereckáhviezda, aby sa jej meno skvelo na plagáte písmenami takmer takveľkými ako názov filmu.Kríza všade vôkolHlavným mottom filmu zostáva product placement, ktorý je nielenjeho hlavným hrdinom, a hračkárska firma Hasbro na ňom skve-lo ryžuje, ale spätne aj udáva rytmus našej realite. Bumblebeealias Chevrolet Camaro je vo filme budúcoročný model autíčka, baGeneral Motors si na poslednú chvíľu presadili aj Chevrolet Volt,ktorý potreboval trochu mediálne postrčiť dopredu. Vďaka tomuzásahu sa medzi Autobotmi objaví aj nováčik Jolt. Snáď pomô-že automobilke, pretože celý koncern sa v posledných mesiacochpotáca na pokraji krachu.Krízou invencie, i keď pri stovkách takmer rovnakých figúrok to jeasi prirodzené, je obsadenie ženského elementu vo filme. KeďžeBay ako obvykle robí tajnosti, vie sa len to, že nás čaká trio ro-botiek, ktoré sa majú objaviť vo forme ružovej, modrej a fialovejmotorky. Znie to čudne, ale v hračkárskych líniách či komiksovjestvujú už dlhé roky, takže si na ne fanúšikovia už hádam zvykli.Úspech Transformerov v hranej podobe podnietil Hollywood k ďal-ším nákupom v hračkárstvach. Už koncom leta príde do našichkín snímka G.I. Joe: Rise of Cobra, čo je projekt zhodou okolnostínakrútený podľa série hračiek, ktorých komiksové príbehy u násvychádzali v deväťdesiatych rokoch bok po boku s Transformermi.Navyše, nedávno sa úspechu tejto vlnychytil aj Tom Hanks, ktorý už síce skú-senosti s hračkami má v čoskoro trilógiiToy Story. Na rok 2012 má v pláne uviesťdo kín snímku o majorovi Mattovi Maso-novi, ktorý vznikol ako reakcia na doby-tie Mesiaca Američanmi. Nudná figúr-ka sa však udržala na trhu len pár rokova už takmer štyri dekády je na dôchodku.Ale pokiaľ majú figúrky v kinách dostatokdivákov, nie je to určite posledná ume-lohmotná vykopávka, ktorá nás čaká. AleTransformeri im budú vďaka magickémuspojeniu Spielberg – Bay ešte dlho udá-vať tón.Imrich Rešeta ml.Transformers: Pomsta porazených, Transformers:Revenge of the Fallen. USA 2009, 147 min.Réžia: Michael Bay. Scenár: Ehren Kruger, RobertoOrci, Alex KurtzmanHrajú: Shia LaBeouf, Megan Fox(ová), Josh Duhamel,John Turturo, Tyrese Gibson, Matthew Mardsen, NinaDobrev(ová), America Olivo(vá)Slovenská premiéra: 25. 6. 200922 ►►

24film predstavujeme24Kovové monštrá si namiesto rozbíjania chladičovkdesi vo vesmíre vybrali za svoj ring našu planétuuž niekoľkokrát. Ako fenomén sú s nami užštvrťstoročie, pamätáte si ešte na svojho prvéhorobota s meniacou sa fazónou?Transformeri zaťali robotický pazúrik do dejín popkultúry v prvejpolovici osemdesiatych rokov minulého storočia ešte ako vo sve-te nie príliš známa séria japonských hračiek s názvom Diacloneod spoločnosti Takara. Gigant Hasbro ich vtedy skúpil na hrač-kárskom veľtrhu spolu s licenciou na ďalšiu sériu figúrok. No akoobvykle, Američania nepotrebujú veci komplikované. Preto sav Hasbro rozhodli spojiť obe licencie do jednej a výsledkom súTransformers, bizarné spojenie robota meniaceho sa na auto, di-nosaura či nejakú inú cool vec. V priebehu rokov sa vyrojilo toľkoedícií robotov, že je problém sa v nich celkovo orientovať a početfigúrok ide do stoviek. Jestvujú tiež variácie starších postáv a podplášťom licencie sa vyrábali Transformeri nielen v USA, ale i Ang-licku a ich rodnom Japonsku. Práve v poslednej menovanej kraji-ne vznikla aj bizarná edícia s názvom Kiss Players, v ktorej robotinepotrebovali klasické palivo, ale energiu im dobíjali bozky mla-dých dievčat. Ich figúrky sú súčasťou balenia a mohli ste s nimi...No, prosto je jedno čo, ale určite to bolo perverzné. Kiss Player súurčení len pre Japonský trh, za čo som nesmierne vďačný.Začiatky robotovHasbro na podporu svojich nových hračiek vypustilo v roku 1984spolu s vydavateľstvom Marvel do sveta rovnomenný komiksa následne aj kreslený televízny seriál. Pridružené produkty malizvýšiť predaje figúrok, no napokon sa stali natoľko úspešnými,že sa mohli osamostatniť. Tak, ako komiksy, aj televízne seriályšli vlastnou cestou, čo znamenalo nové postavy a aj nové dejovélínie. Čím viac ich vznikalo, tým väčšie rozdiely nastávali a nie jenezvyčajné, že pod jedným menom jestvuje viacero postáv, prí-padne má robot viacero farebných či technických modifikácií. Zá-kladný pôdorys však ostáva zväčša rovnaký, súperia dve skupinyrobotov. Prvotní dobrí Autoboti a zlí Decepticoni majú už dávnonasledovníkov, ktorí sú modernejší a premakanejší. No práve dvespomínané grupy sú dodnes najslávnejšie a najikonickejšie. A tonielen vo svete, ale i u nás. Môže za to fakt, že k nám dorazili užako vyprofilovaný fenomén na začiatku deväťdesiatych rokov. Za-tiaľ čo napríklad v USA ich sláva vtedy trochu vyprchala, u nászaplnili obchody desiatky figúrok, vyšlo niekoľko čísel komiksua prostredníctvom satelitného vysielania sa niektorí fanúšikoviadostali aj ku klasickému kreslenému seriálu z rokov 1984-87. Čona tom, že sme príliš nepoznali mytológiu a pôvod robotov? Každýchlapec v tom správnom veku mal aspoň jedného doma. Trans-formers sú ideálnym priesečníkom medzi záujmami, ktoré sa v út-lom veku zväčša točia okolo áut a robotov rôzneho druhu. A pokiaľmáte dodnes nejakú figúrku, ktorá síce už nedrží pôvodný tvar, aleje škoda ju vyhodiť, možno príde vhod osvetliť si ich pôvod.Domovská planéta Transformerov je Cybertron, na ktorom sa ne-ustále odohrávajú boje medzi Autobotmi a Decepticonmi, tedadvomi robotickými „gangmi“. V televíznom seriáli bola planétalen továrňou na robotníkov Autobotov a bojovníkov Decepticonov.Komiks mytológiu trochu mení a popisuje planétu ako hmot-nú časť bytosti nazývanej Primus. Do bližších detailov asi nemávýznam zachádzať, pretože drobných rozdielov medzi klasickoumytológiou Transformerov a tou, ktorá sa objavuje v seriálochi komiksoch sú desiatky.Boom premenlivých robotov u nás nevydržal dlho a po jeho od-znení sa už v takom rozsahu nikdy nevrátil. Na rozdiel od zvyškuvyspelého sveta, kde sa kontinuálne uchádzajú o fanúšikov stálenové a nové edície.V jednoduchosti je silaMasáž fanúšikov bola v osemdesiatych rokoch dokonalá a tak sav USA Transformers udržali na výslní do konca dekády. Variabilnéhračky podporené seriálom a komiksami mali na jednoduchoma overenom princípe vystavanú mytológiu. Námet o dvoch súpe-riacich organizáciách sa už ujal napríklad pri podobnom hrač-kársko-komiksovo-seriálovom výrobku G.I. Joe rovnako z dielneHasbra. V robotoch sa proti sebe postavili dobrí Autoboti a zlí De-cepticoni, vo vojenských príbehoch zase kladní hrdinovia bojovaliproti záškodníckej organizácii Cobra. Transformers i G.I. Joe, ktorísa mimochodom v lete tiež dostanú na filmové plátno, sú rovnakobohato zásobení postavami. Každý čitateľ, divák či fanúšik figúroktak má možnosť nájsť si postavu, ktorá mu bude blízka. Od neo-hrozeného vodcu Optima Primea, cez jeho diabolský protipól Me-gatrona až napríklad po ukecaného Bluestreaka. Upgrade postáv,ktoré neboli len bežnými robotmi, ale menili sa na predmety čizvieratá, bol vítaným obohatením trhu. Za jedny peniaze, i keď niemalé, ste dostali dve hračky. Čo na tom, že sa časom opotrebova-li? Každú chvíľu sa objavili nové postavy, s ktorými sa dali zažívaťďalšie dobrodružstvá. Okrem áut sa menili aj na lietadlá, lode,zbrane, vlaky či prehistorické zvieratá. Jestvujú dokonca i Trans-formeri ženského pohlavia, takže s trochou nadhľadu môžemepovedať, že svoje robotické chúťky ukojili aj feministky. Skrátka,vývojári v Hasbro mysleli na každý segment trhu.Evolúcia a chaos v robotochPôvodní Transformeri, známi ako Prvá generácia zožali solídnyúspech, ktorý dokonca ako sme už spomínali, prenikol aj k nám.Lenže na začiatku deväťdesiatych rokov záujem postupne upa-dal. Plecháči z Prvej generácie boli zrejme najdlhšie slúžiacim tí-mom, pretože každá ďalšia vlna nasledovníkov mala životnosť ibaniekoľko rokov, pričom oni zotrvali takmer dekádu. Napríklad Dru-há generácia trvala iba tri roky a skončila fiaskom. Hasbro sa jusíce snažilo oživiť novými postavami, ale fanúšikovia si vyžiadalipredchádzajúcich hrdinov, ktorí dostali nový náter a znovu sa ob-javili na trhu. Koniec Druhej generácie v podstate otvoril dvereďalším líniám, ktoré sa začali objavovať v pravidelných interva-loch. Spomenúť si môžeme napríklad Targetmasters, ktorí maliako sidekickov humanoidných obyvateľov planéty Nebula. Tietobytosti sa môžu meniť na zbrane, ktoré Transformeri používa-li. Targetmasters sú len jednou v mnohých skupín v robotickomvesmíre. A v tom je tak trochu problém. Teraz nemám na myslifakt, že by ich Hasbro vyrábalo príliš veľa, skôr je prekážkou k po-chopeniu celého fenoménu to, že vo vesmíre s názvom Transfor-mers v podstate nejestvuje ucelená dejová línia. Okrem americkejverzie, kde sa mierne líšia i televízne seriály a komiksy, totiž vlast-né príbehy vytvárajú aj japonskí tvorcovia a rozhodne satransformersdejiny vryté do plechu►►25

25 filmpredstavujemenedržia nejakého spoločného príbehu. Preto sa stáva,že napríklad pod jedným menom v celom vesmíre Transforme-rov jestvujú 2-3 postavy. Líšiť sa môžu len farebnými odtieňmi,ale i modifikáciami či charakterom. Alebo niekde niekoho zabijúa inde veselo prežíva až sa mu kovový povrch leskne. Skrátka,pod plášťom licencie si každý robí čo chce a snaží sa čo najlepšiepokryť potreby vlastného trhu. Ale aj sledovať módne trendy. Nie-koľko rokov po trháku Jurský park (1993) z dielne Stevena Spiel-berga sa na trhu objavila nová línia s lákavým názvom The BeastWars. Roboty v nej sa menili na zvieratá a táto modifikácia koneč-ne oživila celý fenomén. Už predtým jestvovali tzv. Dinoboti, ktorísa objavili v komiksovej sérii Transformers známej aj zo sloven-ského prekladu. Ale ako samostatný príbeh sa zvierací roboti pre-sadili pravdepodobne až na základe úspechu dinosaurieho filmu.I keď The Beast Wars boli skôr tvorení zo zvierat, ktoré žijú aj dnesako napríklad nosorožec alebo tiger. Len jeden z nich mal zviera-ciu podobu dávno vyhynutého dinosaura velociraptora, a príznač-ne sa volal Dinobot. Mimochodom, práve velociraptori boli hlavný-mi hviezdami Jurského parku, takže sa kruh uzavrel.Hasbro malo trochu problém s touto líniou hračiek v mnohých kra-jinách, pretože sa verejnosti jej názov zdal byť príliš násilnícky.Napríklad v Kanade sa preto zmenil na prijateľnejšie Beasties.Ak sa do prelomu milénií dostali do sveta len rôzne „lokálne“modifikácie tých istých postáv, línií a príbehov, v roku 2002 saHasbro a Takara rozhodli spojiť do jedného projektu. Zrejme po-chopili, že v čase globalizácie bude výhodnejšie predávať jedenprodukt po celom svete, ako vytvárať množstvo miestnych verzií.The Transfromers: Armada boli založení na postavách Prvej ge-nerácie, preto sa tu objavili ikonickí Optimus Prime a jeho večnýnemesis Megatron. I keď zberateľsky najzaujímavejšou figúrkouje asi Unicron, ktorý ako hračka debutoval na trhu len nedávno.Unicron sa vymyká z radu robotov meniacich sa na prístroje čizvieratá, jeho alternatívna podoba je totiž celá planéta.Roboti vo filme a komiksePrvý televízny výstup zažili roboti v roku 1984 v jednoducho na-zvanom projekte Transformers. Počas štyroch rokov vzniklo 98epizód a v prvej sérii prepožičal hlas polovici z nepriateľských De-cepticonov legendárny Frank Welker. Bez tohto chlapíka sa ne-zaobíde poriadny americký kreslený seriál a dodnes má na kon-te tisícky rôznych epizód, kde okrem dabovania vytvára aj zvukyzvierat a podobné vychytávky. O dva roky neskôr prišiel dlhomet-rážny The Transformers: The Movie a zaujímavý je najmä tým, žev ňom hlavný klaďák Optimus Prime krátko po začiatku skončíako kopa plechu. Je to čosi ako keď sme kedysi sledovali filmBoeing 747 v ohrození so Stevenom Seagalom, no jeho zabijúhneď na začiatku. Skrátka, The Transformers: The Movie sa po-hráva s divákmi a zároveň slúži ako predel medzi druhým a tretímročníkom pôvodného seriálu. Ak sa k nemu dostanete v originál-nom znení, v úlohe Unicrona, robota v podobe a veľkosti plané-ty môžete počuť Orsona Wellesa. Slávny herec a režisér krátkopo dokončení snímky zomrel, tak je to možno trošku nedôstojnérozlúčenie s legendou. Najmä ak Welles sám tvrdil, že Transfor-merov nenávidel a nikdy si nevedel zapamätať meno svojej posta-vy (Unicron). Jeho účasť v projekte však dokazuje, aký fenoménz meniacich sa robotov vypučal v osemdesiatych rokoch. Určitesa projektu nezúčastnil len preto, aby si privyrobil pár dolárov. Na-vyše, v ďalších úlohách hosťujú ďalšie známe mená ako LeonardNimoy a Eric Idle.Popísať všetky série Transformerov by zabralo minimálne polovi-cu Fantázie, preto sme sa zaoberali len tými najdôležitejšími. Ko-miks je mimochodom mierne promiskuitný, pretože vychádzal mi-nimálne u troch rôznych vydavateľov, (Marvel, Dreamwave, IDW)a samozrejme s ním každý narábal po svojom. Zväčša ide o krát-kodobé uzatvorené minisérie, výnimkou je azda pôvodný komiks,ktorý vydal Marvel po prvýkrát v roku 1984 a na prekvapenie sa-motných tvorcov dobré predaje predĺžili pôvodne plánovanú štvor-dielnu sériu až do roku 1991. Osemdesiat amerických zošitov savšak iba krčí popri týždennej periodicite anglickej mutácie, ktorástihla zaplniť 332 čísel. Roboti sa asi najčastejšie spájajú s Mar-velom, ktorý ich hodil napríklad aj do príbehu so skupinou NewAvengers. A tak sa po plechovom boku objavili v letnom špeciáleaj Kapitán Amerika či Wolverine a Spider-Man.Svet Transformerov je dôkladne prepracovaný a v závislostiod krajiny, kde práve jednotlivé príbehy vznikli, i pomerne odlišný.Aby bol chaos dokonalý, do kín sa valí už druhá celovečerná hra-ná adaptácia robotích príbehov. A samozrejme Hollywood prišiels novou dejovou líniou. Oficiálna príručka o Transformeroch takpomaly začína vo svojej komplikovanosti prekonávať Tolkienov Sil-marillion a plecháči posledné slovo ešte určite nepovedali.Imrich Rešeta ml.24 ►►

26film predstavujemeTí dobríOptimus Prime – Šéf Autobotov másnáď všetky existujúce pozitívne vlast-nosti, no to neznamená, že by bol neja-ký trpák. K vodcovským schopnostiampridáva odvahu a je skvelým bojovní-kom. Kedysi bol suchárskym robotom,mal priateľku a viedol obyčajný život.Po potýčke s Megatronom prešiel roz-siahlou rekonštrukciou a stal sa z nehohistoricky prvý vodca Autobotov. Akuvidíte konvoj robotov v ich pozemskejpodobe, na čele určite pôjde veľký ná-kladiak Optimus Prime.Bumblebee – Útly žltý týpek je malýbrat rodiny Autobotov. Je fixovanýna ľudí a položil by za nich i svoj moto-rový život. Rád riskuje, a to ho dostávado nebezpečných situácií. Keďže patrík najmenším a najslabším Transforme-rom, všetko doháňa inteligenciou a ši-kovnosťou, čo z neho robí dokonaléhošpióna. Za starých čias sa premieňalna legendárneho chrobáka od Volkswa-genu, ale teraz má moderný look a v po-dobe štvorkolesového tátoša je z nehovozítko Camaro.Ratchet – Hoci je „len“ lekárom Au-tobotov, neznamená to, že by nevedelriadne dupnúť na plyn. Najmä ak je jehopozemská podoba Hummer modifiko-vaný na sanitku. Niet súčiastky, ktorúby na svojich kolegoch nevedel opraviťa ak by bol človekom, určite by s dlhý-mi vlasmi protestoval proti aktuálnymvojnovým konfliktom. Ratchet je totižzástancom mierových riešení a všet-ko by najradšej riešil dialógom. To samu to jazdí ako Hummerovi, pacifistovijednému...ratchetoptimusvýberz plechovýchhrdinovPripravil: Imrich Rešeta ml.skid a mudflapjazzbumblebee

27Roboty na druhej straneDevastator – nový hráč na scéne saskladá z viacerých menších robotova zrejme je najmasívnejším, najväčšíma najnebezpečnejším z Decepticonov.V podobe robota sa nápadne ponášana gorilu, od ktorej prebral nielen tvar,ale aj zúrivosť. Jeho pôvodná vlajkováfarba je odpudivá žltá, ale keďže savo filme skladá z robotov maskujú-cich sa ako rôzne nákladné autá,dostal oveľa špinavší a zaujíma-vejší look. Jeho meno si vďaka chybescenáristov v prvom filme prisvojiliný robot.Fallen – ďalší nováčik na zlej strane.Na dráhu záporáka ho predurčuje užvzhľad zakliesnený medzi robotom, vo-trelcom a démonom. Práve on odštar-tuje udalosti filmovej novinky, keď sa„nabúra“ Samovi do hlavy a zásobí hozmäťou starobylých symbolov, ktoré na-značujú, že minulosť ešte nepovedalaposledné slovo. Fallen zatiaľ veľa olejav univerze Transformerov nepovedal,objavuje sa len v jednej komiksovej sériiTitanium a vzhľadom na ostatné posta-vy je až zvláštne, že zatiaľ má len jednufigúrku.Megatron – Vodca Decepticonov sa užmilióny rokov snaží poraziť Autobotova najmä ich lídra Optima Primea. Obochspája zvláštne puto a v podstate jedendruhého potrebujú pre svoju existenciu.Megatron sa vo svojich začiatkoch me-nil na veľkú pištoľ, ale vo filme sa doká-že modifikovať i na stíhačku či tank. Jedôkazom toho, že aj plecháči môžu prej-sť reinkarnáciou, keďže znalci prvéhofilmu vedia, kde mu bol koniec.filmpredstavujemedevastatormegatronfallenstarscreamironhideravage

28film predstavujemeTohle nejsou vize proroka Nostradama,jak by možná na první pohled mohlo vy-padat, ale záběry ze zbrusu nového filmus krycím názvem Project Angel. Ti informo-vanější ovšem moc dobře vědí, že nemlu-vím o ničem menším než o nejnovějšímpřírůstku do kultovní série Terminátor.Ovšem nečekejte souboj velkého Arniehoproti jinému vraždícímu stroji, odehrávajícíse téměř kompletně v naších reáliích, takjak tomu bylo v předchozích dílech. Vše jetentokrát úplně jinak!Když si chtějí hrát na vojáčky úředníciPráva na pokračování koupilo HalcyonCompany. Že vám tento název nic neříká?Není se čemu divit. Jedná se o uskupenífinančníků, kteří dosud ve filmové branžina ničem nepracovali. Přesto se rozhodlivýrazně hnout se zavedenou sérií a celédění kompletně převést do postapokalyp-tické budoucnosti. A rozhodně nehodla-li troškařit. Film disponuje mamutím roz-počtem 200 mil. dolarů.„Víme, že diváci měli na předchozích dí-lech nejraději právě útržky z budoucnosti,kdy poslední zbytky lidí bojovaly s přesiloustrojů, a tohle hodláme fanouškům ukázatopravdu hojně,“ zaznívá z úst režiséra.Samozřejmě peníze nejsou vše. A zrovnaterminátoří série je natolik velkou věcí,že selhání se tu prostě neodpouští. Pro-pracované universum, které stvořil předčtvrtstoletím James Cameron, teď přebírávideoklipař McG. Těžko říct, čím zapůsobilna investory, že mu projekt svěřili. Ovšemrežisér, jehož největším úspěchem je pro-zatím dvojice jednoduchých akčňárenCharlieho andílci 1 a 2, se chopil příležitosti velmi zodpovědně.Což ostatně ukázaly první záběry z natáčení a posléze i nabuše-né trailery.Čekejte nečekané„Úspěch ságy spočívá v její proměnlivosti. V každém dílu šloo něco jiného a byl také jinak pojatý,“ říká Christian Bale, novýpředstavitel vůdce lidského odboje Johna Connora. Vzápětí do-dává: „Jednička byl horor, jeho pokračování byla pro změnu akčníjízda, třetí díl oproti tomu hlavně taková srandička s loučícím seArnoldem, v novém přírůstku série se těšte na regulérní válečnýfilm“.terminator salvationPíše se právě rok 2018. San Francisko je po sériijaderných explozí jedním velkým spáleništěmposetým troskami se statisíci tlejících těl. Nadrozvalinami kdysi majestátných mrakodrapů kroužíjako supi nad potenciální kořistí vraždící strojeovládané počítačovým systémem Skynet.►►29

29 filmpredstavujeme 29Právě Baleova stoupající hvězda je asi největším přísli-bem toho, že by vše nakonec mělo dobře dopadnout. Bale je to-tiž pověstný tím, že si své role vybírá velmi pečlivě a téměř nikdynehraje ve špatném filmu. Koneckonců jeho předposlední filmTemný rytíř, ve kterém se zhostil hlavní role netopýřího muže,vydělal celosvětově přes miliardu dolarů. V Halcyonu by tako-vým výdělkem jistě nepohrdli.Baleovu pečlivost při výběru nových látek potvrzuje i McGv historce o tom, jak představiteli Batmana nabídl hlav-ní roli v Salvation.Bylo to právě na place Temného rytíře a Bale ho prý poslaldo háje (velmi slušně řečeno) s tím, že „chce nejdřívvidět scénář, který by se dal předčítat na divadelníchprknech“.Dohled z nebesFilmaři si jsou vědomi velkého očekávání okolí, hlavně ze stranyskalních fanoušků. Do projektu proto zapojili maximum osvědče-ných spolutvůrců původní trilogie. Například střihač dával do kupyuž Terminátora dvojku.„Zásadní věcí bylo i to, že o výsledný design vraždících strojů sepostaral guru speciálních efektů Stan Winston“, přizvukuje dáleMcG. Winston byl v oboru kapacitou. To on dal konečnou podobustvůrám z klasik jako Věc, Vetřelec, Predátor nebo původní termi-nátoří trilogie.Slovíčko „byl“ je žel bohu na místě. Výsledné podoby snímku seWinston již nedočká. Zemřel krátce po odstartováníz winstonovydílničky:T600 – ještě starší model, než byl Ar-nold, mnohem větší a tězkopádnější(výška 2,5m), je bez vlasů a místo očímá hrozivé červené diody. K ruce mávelký rotační kulomet.Harvester – obří robot, který svouvelikostí konkuruje Bayovým Trans-formerům. Slouží k chytání lidí. Těžceozbrojen představuje téměř nezničitel-nou zbraň hromadného ničení.Aerial Hunter-Killer – vzdušní lovci za-bijáci, dobře je znáte z předchozích dílů.Mototerminátor – motorka s kulo-metem na každé straně, samostatněschopná jízdy, vhodná do dopravníchhoniček.Project Angel – vylepšená verze T800,kovová kostra potažená lidskou tkánía orgány, ani netuší že jsou stroje. Je-den z nich bude mít v Salvation zásadníroli.Hydrobot – terminátoří průzkumník,ideální do zavodněných tunelů a šacht.Martin „Ruut“ Kovařík28 ►►►►30

30samotného natáčení. „Jeho smrtje obrovská škoda pro celý filmový prů-mysl, rád bych mu svůj film věnoval“, při-takává smutně McG.Elfman a jeho noční můryDalším trumfem v rukou režiséra má býtskladatel filmové hudby Danny Elfman.Ten slíbil, že do filmu budou použita velmipodobná hudební témata jako tomu bylou Cameronových spektáklů. Podle zasvě-cených zdrojů má dojít i na onu slavnouprovařenou dunivou melodii, která Termi-nátora symbolizuje a jíž se v trojce mocprostoru nedostalo.Pro klid duše všech nedůvěřivých je třebadodat, že Elfmanova rozsáhlá tvorba za-hrnuje desítky soundtracků a mezi špičkuledovce patří třeba filmy Tima Burtona, pr-vní dva Spider-Mani, Muži v černém neboMission Impossible. Naposledy jsme homohli v kině slyšet prostřednictvím Hell-boye 2 a Wanted.Já se vrátím! Opravdu?Tohle všechno je hezké, ale fanoušky za-jímá ze všeho nejvíc něco úplně jiného.Opravdu to vše bude tentokrát bez Arnol-da Schwarzeneggera v roli nezničitelnéhoT800? Ze zákulisí prosakují dobré zprá-vy. Je tu jiskřička naděje, která se čím dálvíce rozhořívá, že by se „Guvernátor“ na-konec ve finálním sestřihu Terminator Sal-vation měl objevit.Určitě to nebude coby hlavní postava,avšak tým trikařů z ILM horečně dělali teď, pár dní před premiérou snímku,na tom, aby se povedlo propojit Arnoldovuomlazenou tvář s tělem jiného rakouské-ho kulturisty, Rollanda Kickingera. Proča jaká bude přesná úloha Schwarzenne-ggera v celém projektu si ale scenáristizatím nechávají pro sebe. Na starou dob-rou T800 se ale můžeme těšit minimálněv podání nováčka v sérii, Australana SamaWorthingtona, nejnovějšího hereckéhoobjevu samotného Camerona.Máme jasnou vizi„Chceme aby byl Terminátor Salvationosudový, neandílkovský, špinavý, zatra-ceně atmosférický a hlavně akčně nabu-šený“, slibuje McG.Má se dostat kamsi do pozice letošní-ho akčnějšího Temného rytíře. McG totižpochopil, že v opulentnosti konkurenční Bayovy roboty z druhýchTransformers nepřekoná, a tak sází na svůj velký triumf, kterýmmůže Autoboty zadupat do země – příběh.O tom, že všichni velmi dobře cítili, jak velkou mají zodpovědnost,svědčí i hodně medializovaný incident z natáčení, kdy Baleovi uje-ly nervy a neurvale seřval člena štábu za to, že vstoupil do záběru.Pro koho to bude a co bude dál?Ví se, že finální sestřih by měl atakovat zhruba 2 hodiny čisté-ho času. Ovšem velké dohady panují nadále ohledně29 ►►►►31film predstavujeme

31 filmpredstavujemena koho semůžeme těšit?Kdo se zaručeně vrátí:Linda Hamilton (Sára Connorová) –matka budoucího vůdce povstalců,bojovala s Terminátory v prvních dvoudílech, ve trojce už nebyla. Podle scená-ristů zemřela na rakovinu. Pro nejnověj-ší film namluvila úvodní voice over.Nechte se překvapitArnold Schwarzenegger (T800) – pů-vodně se měl podílet pouze na propa-gaci výsledného filmu, ale McG jej na-konec ukecal na menší cameo. Potíž jev tom, že trikařům se stále nedaří věro-hodně nasadit Arnoldův obličej na tělomnohem mladšího kulturisty, tohlebude tajenkou až do poslední chvíle.Teď ne, ale příště?Robert Patrick (T1000) – řádně zatápělhodnému Arniemu ve dvojce, koneckon-ců jde o jeho nejlepší roli vůbec. Pro Sal-vation se s ním nepočítalo, ovšem už mánapsaný part do chystaného pátého dílu.Již nikdy víceEarl Boen (doktor Silberman) – že vámtoto jméno nic neříká? Mělo by, jakopsychiatr proplul se zděšeným výrazemv obličeji celou původní trilogií. Do bu-doucnosti ovšem nepatří. Škoda.Edward Furlong (mladý John Connor)– v nejoblíbenějším dílu série, s podti-tulem Den zúčtování, zazářil. Neunesllehce nabytou slávu, propadl drogáma v současnosti paběrkuje v odpadníchhororech. Nikdo mu už nevěří.Martin „Ruut“ Kovaříkkonečného ratingu, čili divácké přístupnosti. Před párměsíci McG všechny kolem sebe uklidňoval, že netočí čtvrtéhoTerminátora v PG-13 (pro děti od 13 let, a tedy víceméně bez ná-silí), ale prostě pracuje na svoji vizi a posléze uvidí, jestli to budemnohem výživnější eRko nebo ne. Prohlásil doslova, že mu stu-dio v tomhle směru nechalo volnou ruku a že na něj nijak netlačí.Nemá smysl si něco nalhávat. U Terminator Salvation jde na prv-ním místě o výdělek. Už teď je jasné, že pokud bude mít McGhonovinka úspěch, vzniknou hned dvě pokračování, ve kterých máhrát prim cestování v čase. Rovněž se plánuje, že by v pořadí šes-tý terminátoří film měl režírovat samotný James Cameron.Vyhlídky jsou to smělé, ale o jejich uskutečnění rozhodnete jena jen vy svou spokojeností při projekcích v kinech.Martin „Ruut“ KovaříkTerminator Salvation, Terminator Salvation. USA / Nemecko / Veľká Británia2009, 130 min.Réžia: McGScenár: John D. Bracanto, Michael FerrisHrajú: Christian Bale, Sam Worthington, Anton Yelchin, Moon Bloodgood(ová),Bryce Dallas Howard(ová), Common, Jane Alexander(ová), Helena BonhamCarter(ová)Slovenská premiéra: 4. 6. 200930 ►►

32film recenzia32

33Vzťahy, vzťahy, vzťahy. Vďačná téma na bežnýrozhovor pri pive i siahodlhé traktátyv manželských poradniach. Uprednostniťfyzický vzťah, či dlhodobejší a úprimný? Akosa vlastne dopracovať k tej správnej osobe?Srdcové záležitosti rieši nekonvenčný režisér– scenárista Kevin Smith v comebackuna strieborné plátno drzou, kontroverznou,šteklivou a vypointovanou romantickoukomédiou Zack a Miri robia porno.Ako už samotný titul napovedá, v centre pozornosti sú Zacka Miri (porno je až na druhom mieste), dvaja bývalí spolužiacižijúci v spoločnej domácnosti a platonickom vzťahu. Vďaka re-ťazcu náhod a Zackovmu extrémnemu utrácaniu za sexuálnehračky prídu na bubon. V byte sa kúri jeho výbavou a všetci pánivedia, ako sa spolu znášajú dámy a studená voda. Po poučnejstredoškolskej stretávke sa vnucuje jedno riešenie...predať or-gány...ale menej bolestnejšie je natočiť amatérsky pornofilms pompéznym titulom Hviezdne štetky.Zack a Miri robia porno, film natočený typickým Smithovskýmrukopisom, rieši obšírnu otázku vzťahov tým najneortodoxnej-ším štýlom. Prístup, ktorý všetci milujeme od premiéry Pod-vodníkov z New Jersey (Clerks, 1994). Kontroverzný režisér zo-stáva aj naďalej verný svojej povaľačskej poetike preslávenejpostavami Randalla, Danteho, Jaya, či Mlčanlivého Boba (z naj-známejších Flákačov). Lenže, ako je od počiatkov režisérovejtvorby zvykom, autor nás nikdy nezavalí tupými dialógmi, sa-moúčelným skatologickým humorom, či lacnými dvojzmyselný-mi narážkami. Povaľačská poetika je vo filme obohatená o prv-ky populárnej vlny romantických komédií z produkcie JuddaApatowa. Snímok sa nepriamo zaraďuje do prúdu filmov spo-lu s Nabúchananou, Superbad, či Štyridsaťročný panic, kto-rých vulgárnosť je priamoúmerná ich posolstvu. Zack a Miri jeo sexe a svoje miesto si našli i rituálne vulgarity n-tého rangu,ale Smith všetko drží pevne v rukách. Ani jedna scéna nie je sa-moúčelná, i to najokatejšie klišé slúži vyššiemu účelu. Roman-tická komédia, ktorá bez hanby pľuje do ksichtu Daniele Stee-lovej a naberá na popularite u mužského plemena, bez toho,aby sa dotkla ich nežnejších polovičiek.Vyššie spomínaná kombinácia dvoch štýlov sa prejavuje ajprostredníctvom castingu. Hlavných zaľúbencov a aktérovHviezdnych štetiek stvárnili herci známi z Apatowskej stajne,Seth Rogen a Elizabeth Banksová. Spoločnú kolaboráciu si od-bili v Štyridsaťročnom panicovi. Kučeravý Rogen sa opäť pohy-buje v intenciách obhrublého grizlyho, zatiaľ čo jeho hereckápartnerka sa snaží prezentovať ženskú jemnosť (aj v pornofil-me). Bez obáv, chémia zafungovala na výbornú. Ako býva zvy-kom, naprázdno neobídu ani vedľajšie role. Za režisérov tím hráJeff Anderson a notoricky známy Jason Mewes, pričom si zacho-váva typické Jayovské predvádzanie obohatené o štipku expli-citnejšej sexuálnej zvrhlosti. K Rogenovi a Banksovej sa pridá-va ich apatowský kumpán Craig Robinsom, často označovanýako „ten týpek z Kanclu,“ ktorý počascelého filmu ospevuje ženské prsíčka.O autenticitu skutočného pornofilmusa postarala pornolegenda v penzii Tra-ci Lords a jej mladá a doposiaľ aktívnakolegyňa Katie Morgan. Režisér pre svo-jich fanúšikov pripravil päťhviezdičkovústarostlivosť, takže si naplno vychutnajúobľúbené insiderské vtipy v podobe pre-kvapujúcich cameo rolí.Ako už bolo povedané, Smith nie je žiad-ny krátkozraký úchyl. Zack a Miri nie jelen ďalšou usoplenou komédiou o vzťa-hoch, ale v zaľúbeneckom ráme sa odo-hráva niečo vážnejšie a do istej miery ajsentimentálnejšie. Autobiografické prv-ky, ktoré tvorca vkladá do snímku sújasne čitateľné a prostredníctvom ama-térskeho porna Smith spomína na zašléčasy natáčania na vlastnom pracovisku,večierke. V druhom pláne sme svedka-mi semidokumentu o autorových filmár-skych počiatkoch a čím všetkým muselso svojím produkčným tímom prejsť.So starými dobrými časmi sa dostávado kontrastu súčasná doba technologic-kých výdobytkov, pričom režisérov odkaznádejným filmárom je jasný. Sentimen-talita sa miesi s nostalgiou, pretože tou-to drzou snímkou sa Kevin Patrick Smithobzrel ponad rameno za svojou doteraj-šou kariérou a uzavrel jednu kapitolusvojho života. I života svojich fanúšikova uctievačov, v ktorej sa rozlúčil s Jayoma Mlčanlivým Bobom a ostatnými po-stavami z vlastného fiktívneho univerzaJerseyských príbehov. Netreba smútiť,pretože, kde niečo pekné končí, iné za-čína v plnej paráde. U Smitha sa to platídvojnásobne.Martin KudláčZack a Miri robia porno, Zack and Miri Makea Porno. USA 2008, 102 min.Réžia: Kevin SmithScenár: Kevin SmithHrajú: Seth Rogen, Elizabeth Banks(ová), JasonMewes, Jeff Anderson, Craig RobinsonSlovenská premiéra: 18.6.2009filmrecenziazackamirirobiaporno

34Ak by sa Kevin Smith narodiluprostred dažďového pralesav lone primitívneho kmeňa,celé dni by vysedával pri ohnia obveseľoval i poučovalsvojich súkmeňovcov. Akýsipríbehový šaman, prvotriednyrozprávač. Ale ani to, že sanarodil v hippie období rokovsedemdesiatych v New Jerseyho nezastavilo v tom, aby svojuživotnú múdrosť a drsné vtipyrozdával na všetky stranyprostredníctvom vizuálnehomédia.Filmárov celovečerný debut je zrkadlomjeho (ne)naplneného života. Autobiogra-fické prvky a kodifikovanie fundamentovosobného rukopisu sú identifikačnýmiznakmi Mladých mužov za pultom (Cler-ks, 1994). Samotný film je rovnako akoprodukcia opradený mnohými historkamia v súčasnosti sa môže pýšiť titulom le-genda nezávislej filmárčiny. Mladí mužisú antiakčnou komédiou, kde sa „iba“konverzuje spoza pokladne večierky, novypointované dialógy posúvajú kus ama-térčiny na úplne inú úroveň.Filmové dospievanie sa prejavilo na pro-jekte s názvom Flákači (Mallrats, 1998).Nadstavba konverzačnej komédie sa pre-sunula zo stánku konzumu do jeho Mek-ky, obchodného centra. Na prvý pohľadby sa menej meditatívna záležitosť už sozárodkami akcie dala zaradiť do prúdunepodarených tínejdžerských komédií.Nato si však autor až príliš váži filmár-skeho remesla, a preto sa nedostávana šikmú plochu pubescentných fekál-nych komédií. Odzbrojujúce dialógy, reťa-zec absurdných situácií a to všetko v je-den deň, v jednom nákupnom strediskua kvôli dvom rozpadajúcim sa vzťahom.Pomyselným vrcholom krátkej autorovejkariéry je tretí celovečerný snímok Hľa-dám Amy (Chasing Amy, 1997). Autorsi na predchádzajúcich filmoch vycibrilvlastný štýl, má úplne jasno, čo chce ro-biť a ako to chce robiť. Z prostredia ame-rického konzumu sa presúva do tichšíchlokalít, aby mohol začať hon na pravúlásku. Neskutočne vulgárna, kontroverz-ná, no zároveň milá a múdra komédiao vzťahoch, ľuďoch a komiksoch. V hlav-ných úlohách žiarlivosť, vášeň, pretvárkaa Bluntman & Chronic. Dekonštrukcia ro-mantickej komédie vytvárajúca z rom-ko-mov excentrickú konverzačku. Nutnosť!Dvere do rajskej záhrady sa obraznei doslovne otvorili v Dogme (1999). PrvýSmithov štúdiový snímok s parametramisprávneho blockbusteru. Dvaja vyhoste-ní anjeli (Affleck a Damon) sa chcú vrá-tiť späť do neba, no ich návrat by uvrholcelý svet do záhuby. Smith vyťahuje ťaž-ké zbrane v podobe geniálnych dialógov,antidogmatických hlášiek, pri ktorých byvystrelo i pápeža a anti-Hollywoodsky prí-stup. Nie tak celkom náboženský film,ktorým sa režisér snažil dokázať svojimbratom i sestrám, že Boh skutočne MÁzmysel pre humor, aj keby vyzeral akoAlanis Morissette. Jeden ilustračný prí-klad za všetky: „Ty poznáš Ježiša???“ „Čiho poznám...ten neger mi visí dvanásťbabiek!“Sólo projekt Smithovho filmového alterega Mlčanlivého Boba a jeho večne uke-caného kolegu Jaya je režisérovým men-ším experimentom. Stále zostáva v polo-he konverzačnej flákačskej komédie, notentokrát v „pohybe,“ formou road movievo filme Jay a Mlčanlivý Bob vracajú úder(Jay and Silent Bob Strike Back, 2001).Odysea dvoch dílerov a podivínov za vy-dobytím si svojich náležitých práv a krí-žom-krážom popkultúrou. Rarita preskalných smithofilov nadupaná gagmi,v ktorých boli ochotní hrať i ikonky akoMark Hamill, Carrie Fisherová, Gus vanSant, Wes Craven, Alanis Morissette,Chris Rock. Už od počiatku filmovej ka-riéry si začína Smith budovať vlastné fik-tívne univerzum ViewAskew (názov jehoprodukčnej spoločnosti), ktorého osoby,reálie a príhody sa vzájomne preplietajús popkultúrnymi referenciami v rade fil-mov označovaných ako Jerseyská hexaló-gia (Mladí muži za pultom, Flákači, Hľa-dám Amy, Dogma, Jay a Mlčanlivý Bobvracajú úder a Mladí muži za pultom II).Aj napriek jasnému rukopisu je Smitho-vým doposiaľ najväčším odklonomod charakteristických filmov Otcomna plný úväzok (Jersey Girl, 2004). Ideskôr o osobnú spoveď a sentimentálnespomínanie režiséra na svojho zosnulé-ho otca. Mierne irituje aj silnejšia väzbana filmový pop. Sklamanie hlavne preskalných.Po dlhej predlhej dobe sa autor vraciak svojim začiatkom v podobe seque-lu Podvodníkov z New Jersey (Clerks II,2006). Predstavitelia Randalla a Dante-ho objavujúci sa v cameo roličkách ostat-ných režisérových počinov sa vracajú vosvojich jedinečných úlohách. Vlna nevôlesa zdvihla po oznámení pokračovania le-gendárneho filmu. Neoprávnene. Smithvie presne, čo robí a robí to najlepšie akovie. Tentokrát už vo farbe, s väčším herec-kým osadenstvom, údernejšími hláškamia životnými pravdami. Kevin Smith je je-diný svojho druhu a dokázal to aj posled-nou snímkou zo sveta ViewAskew.Martin Kudláčkevin smithflákač a filozoffilm publicistika

35Režisér John Woo se na domácí hongkongsképůdě proslavil řadou střelecky vytříbenýchheroických akčňáků. Po sérii zámořskýchsnímků, zdaleka nedosahujících jeho dřívějšíchkvalit, se uchýlil k pětileté pauze a nakonec sevrátil do rodné Číny, aby se vrhl na dvojdílnýhistorický kolos Red Cliff.Red Cliff postavil Johna Woo do těžké pozice. Najednou semusel vyrovnat s nedůvěřivými fanoušky i vlastním vstupemna neprobádanou půdu, kočírováním obřího rozpočtu (50 mili-onů dolarů, na čínské poměry nejdražší film v historii) i aktuál-ní konkurencí v podobě taktéž historických eposů An Empressand the Warriors, The Warlords a Three Kingdoms: Ressurec-tion of the Dragon, z nichž posledně jmenovaný navíc pojedná-val o stejném konfliktu. Jen horko těžko někdo čekal, že se mupředsudky podaří zbořit, rozpočet maximálně vytěžit a konku-renci v grandiózním stylu rozdrtit.V první části, distributorem pokřtěnou na Krvavé pobřeží, roze-hrál Woo příběh tří království, z nichž se dvě slabší musí spo-jit proti tomu nejsilnějšímu, jehož mnohonásobně větší armádusvěřil císař šarlatánskému generálu Cao Cao. Woo tu vyprávíjednak klasický souboj dvou znepřátelených stran a souběžněs tím věnuje hodně ze své pozornosti těžce vybudovanému spo-jenectví mezi zbývajícími královstvími. Motiv přátelství je všakjen prvním z Wooových trademarků, jež Woo do pro něj neozko-ušeného žánru vnesl a razantně se tak odlišil od konkurence.Postavou vzpurné princezny i jemnou symbolikou do snímkuvnáší přesnou míru odlehčení, díky které se Krvavé pobřežív konečném součtu nebere smrtelněvážně, ale přesto zůstává nadmíru seri-ózní a nutný nános patosu se tím sná-ší opravdu s chutí. Pointa, jež z filmučiní výborný počin, tkví ve vyváženostivšech důležitých složek. Efektně nasní-maná, přehledná a chvílemi velkolepáakce, v níž se Woo nezdráhal s obvyk-lým užíváním zpomalovaček, je takstejně důležitá jako zvolna gradující děj,v němž nezanedbatelnou roli hraje vá-lečná strategie úzce spojená s asijskýmsmýšlením, poetikou a vztahem k pří-rodě. Plusové body sbírají i vybroušenédialogy a především pestrá škála postav,z nichž žádná není černobílá a každá mápro konflikt svůj důvod (včetně striktněosobních). Generál Cao Cao tak kupříkla-du není typickým záporákem, svádějícímk nenávisti a jednoznačnému příklonuk druhé straně.Krvavé pobřeží má zkrátka vše, co mářádný epický biják mít. Šťávy má film to-lik, co titulní pobřeží okolní vody – až vásto v nejzásadnějších momentech zvedneze židle.Černou skvrnou na Krvavém pobřežíjsou v menší míře slabší triky, ale přede-vším mírnější polevení tempa v poloviněfilmu, v němž se nepřetržité seznamo-vání s postavami přeci jen může zajídat.Přesto by filmu, ač obstojí sám o sobě(rozřešení mu sice chybí, závěr však má),prospěla společná projekce s druhýmdílem, v kterém leckterý artefakt z tohoprvního dostane správné kontury i jasnýsmysl a děj začne v mnohém přiostřovat.Snad si k nám rovněž najde cestu. Jámohu prozradit jen, že té první nezůstá-vá druhá část nic dlužna.Jan MazanecKrvavé pobrežie, Chi bi / Red Cliff. Čína 2008,157 min.Réžia: John WooScenár: John Woo, Khan Chan, Cheng Kuo, HeyuShengHrajú: Tony Leung Chiu Wai, Takeshi Kaneshiro,Chen Chang, Wei Zhao(vá), Fengyi Zhang, ShidoNakamuraSlovenská premiéra: 18. 6. 2009krvavépobřežífilmpredstavujeme

36film predstavujeme36

37 filmpredstavujemeŠpecifikom komiksovej scény je situácia, keď sav komikse popri hlavnej postave etabluje vedľajšia,ktorej neskôr tvorcovia vytvoria osobitnúkomiksovú sériu a tú ďalej rozvíjajú. Teraz nastalobdobný prípad v rámci filmovej série. Samostatnýfilm dostala postava z úspešnej série X-Men,z ktorej najmä prvé dva diely predstavujú ukážkovýpríklad kvalitného komiksového filmu. Priestorna vlastný film v rámci série dostal v podstatehlavný hrdina Wolverine. Plánuje sa aj ďalšíspin-off tejto série a v priebehu najbližších dvochrokov sa na plátna kín dostane Magneto.Príbeh sa zaoberá krvavou minulosťou Wolverina (Hugh Jack-man). Odohráva sa približne dvadsať rokov pred dejom prvéhodielu X-Menov, keď ešte jeho kostra nebola vylepšená adaman-tiom. Dozvieme sa informácie o tom, ako sa Wolverine (vtedy ešteLogan) dostal k tajnému vojenskému projektu Weapon X, v rámciktorého sú pod velením Williama Strykera (Danny Huston) vedenívýhradne mutanti, ktorí pracujú pre vládu. Jedným z nich je aj Vic-tor Creed alias Sabretooth (Liev Schreiber), Wolverinov polobrata mutant s neuveriteľnou silou. Podstatnou pre Wolverinov vývojbola aj epizóda s krásnou Kaylou Silver Fox (Lynn Collins).Prvé dva diely série vynikajúco zvládol Bryan Singer, ktorý sa te-raz venuje už iným projektom (prednedávnom sme mali možnosťvidieť jeho Valkýru). Tretí diel mal na starosti Brett Ratner, ktorýho do určitej miery nezvládol, a tak sa nestal režisérom príbehuWolverina, aj keď mal o tom veľký záujem. Pre štvrtý diel sériesa uvažovalo nad viacerými známymi menami, ako bol napríkladAlexandre Aja (Hory majú oči), Len Wi-seman (Underworld) alebo Zack Snyder(300). Nakoniec voľba padla na Juhoafri-čana Gavina Hooda (preslávil sa filmomTsotsi), ktorý síce nepatrí k veľkým fanú-šikom komiksov, ale Hugh Jackman akohlavná hviezda a producent filmu ho pre-svedčil, aby do toho šiel.Keďže Hugh Jackman film aj produkoval,tak sa značná časť nakrúcania odohráva-la v Austrálii a na Novom Zélande. Menšíproblém sa objavil počas nakrúcania v Qu-eenstowne, kde produkcia chcela vyhodiťdo povetria farmu, dostali sa však do kon-fliktu s miestnou samosprávou ohľa-dom ochrany životného prostredia. Všet-ko sa však vyriešilo a nakrúcanie potommohlo pokračovať v štúdiách Foxu v blíz-kosti New Orleans v americkej Louisiane.Niektoré scény nakrúcali aj v Kanade.Mesiac pred premiérou sa na interneto-vých fórach objavila ukradnutá DVD verziafilmu ešte pred jeho úplným dokončením.Toto sa nestalo po prvýkrát. Podobná ver-zia unikla napríklad aj pri zatiaľ posled-nom dieli Hviezdnych vojen. Zvláštnosťoutejto kópie je to, že neobsahuje časomie-ru a iné podobné veci bežné v pracovnýchverziách, ale naopak jej chýbajú počíta-čové efekty vo viacerých scénach. Totopodporuje verziu, že DVD uniklo z aus-trálskej spoločnosti, ktorá dokončovalaefekty. Samotné štúdio Fox sa vyjadrilo,že v ukradnutej verzii chýba asi desať mi-nút dodatočne nakrútených scén. Napriektomu sa však spomínaná verzia na inter-nete šíri jedna radosť.Michal Lučivjanský (CinemaView.sk)X-Men Origins: Wolverinepremiéra na Slovensku: 30. apríla. Oficiálna sláv-nostná premiéra sa uskutočnila v Sydney 8. apríla.x-men origins:wolverine

38Až po potkanoch a vírusoch. Až potomskape aj nádej. Preto keď sa z pľacu na-táčania X-Men Origins: Wolverine trúsilisprávy o tom, že režisér Gavin Hood ne-zvláda zverenú úlohu (len na zásah Ri-charda Donnera ho štúdio nevyhodilouprostred filmovačky), ako je nútený pre-táčať, dotáčať a robiť rôzne alternatívnezostrihy... aj potom sme stále dúfali, žez toho vylezie stráviteľný popcorn. Že,keď už nič iné, film utiahne Jackmano-va/Loganova robustná osobnosť.Potkany aj vírusy sa ďalej veselo mno-žia, ale nádej už vsakuje do hliny. Bub-lina spľasla. Dnes už vieme, že postavaWolverinea (prinajmenšom vo filmovomsvete) funguje jedine a výhradne v rám-ci tímu profesora X. Sem-tam utrúsiť cy-nickú hlášku, vyceriť zuby, zarinčať pa-zúrmi, byť zlým, zarasteným chlapcomv inak nablýskanom družstve či sokomv milostnom trojuholníku – na to je per-fektný. Ale ako skutočný stredobod svoj-ho vlastného príbehu? Ani nápad.Pritom autor námetu David Benioff na tonešiel zle. Urobil zo starého známehoSabretootha Loganovho brata, ktorý sas ním už od polovice 19. storočia pretĺkapo bojiskách všetkých možných vojen.Vývoj ich vzťahu je solídny námet, kto-rý môže kryť chrbát akčnej nakladačke.Žiaľ, celá genéza od „bratské puto pevnejšie oceľovej reťaze“cez „vidíme to inak, ale stojíme pri sebe“ až po „maj sa, bratku,odchádzam do Kanady rúbať drevo“ sa odohrá v efektnom zo-strihu pod úvodnými titulkami. A potom... potom už sa tí dvajaiba v únavne pravidelných intervaloch stretávajú a predvádzajúsi, kto má dlhšie pazúry.Namiesto ich osobného príbehu je do popredia vopchaná akásiinstantná, nešikovne vystavaná a na trilógiu X-Men krivo na-šraubovaná zápletka s genetickými pokusmi plukovníka Stry-kera, v rámci ktorých je z Logana vytvorený zvoniaci Wolveri-ne. Príbeh hlavného hrdinu je poháňaný dopredu týmx-men origins:wolverinefilm recenzia►►39

39najamatérskejším spôsobom – stretnutiami s vedľajší-mi postavami, ktoré sú napospol na jedno použitie (buď mu po-môžu, alebo mu chcú dať po hube), neraz sa chovajú nelogickyči vyložene idiotsky (hlavne pár starčekov, ktorý si nahého chla-pa zo stodoly bez otázok a pochybností pozve do domu) a ako-náhle si odkrútia svojich pár minút na plátne, biedne a zbytočnehynú. Za toto sa vyhadzuje zo scenáristickej školy, páni.Samozrejme môžete namietať, že Wolverine je zámer-ný oldschool a pocta svalnato-žilnatým akčným pasekámz 80. rokov. Že zaoberať sa úboho napísanými postavami,nulovými motiváciami, absentujúcimiemóciami, nelogickými zvratmi, nefun-gujúcimi prekvapeniami a hlavne nedo-statkom nadhľadu vlastne nemá zmy-sel. Je to predsa akčný náter, takže jedôležité len to, že Wolverine z motorkyskolí vrtuľník, Victor dvakrát dobre za-hlási a sem-tam sa mihne postava z tri-lógie X-Men. Oukej, lenže to by film mu-sel mať aspoň štýl a tempo. Museli bynám padať sánky ako z rovnako imbe-cilných, ale šťavnato zábavných Trans-formers. Nepadajú. Namôjdušu, natočiťtakýto rozvláčny film pri takej minutážia takom množstve akčných scén, to užchce skutočne mocný záchvat tvorivejimpotencie.Sklamanie? Obrovské. Keby mi bol taktopred rokom niekto povedal, že Wolverine-ova sólovka bude film na úrovni Elektryči tretieho Bladea, ktorý svojou popcor-novou nadupanosťou nechajú ďalekoza sebou aj veselo frčiaci Rýchli a zbesilí,asi by som ho umlátil svojím 6-diskovýmkompletom X-Men Trilogy. Škoda, že týmzvestovateľom jóboviek nebol sám Ga-vin Hood, ktorý sa nechytá nielen na ge-niálneho Singera, ale ani na remeselní-ka Ratnera. Prosím, vpáľte aj mne niektodo hlavy adamantiový projektil!Ďuro ČervenákfilmrecenziaX-Men Origins: Wolverine.USA/Austrália/Kanada 2009, 107 min.Réžia: Gavin HoodScenár: David Benioff, Skip WoodsHrajú: Hugh Jackman, Ryan Reynolds,Liev Schreiber, Dominic Mohaghan,Lynn Collins(ová)Slovenská premiéra: 30.4.200938 ►►

40film predstavujemestáhnimědopekla40

41Znáte to omšelé pořekadlo „Většina dnešníamerické hororové produkce stojí za houby“?Bohužel je rok od roku čím dál pravdivější. Jedná-lise o rychlokvašená pokračování náhlých hitů(ideálním příkladem je série Saw s pravidelnýmintervalem jednoho dílu za sezónu) či snadnekončící smršť předělávek, u nichž se tvůrcineštítí sáhnout po čerstvých duchařinách z Asie anizdánlivě nedotknutelných slasherových klasikách,mustr, podle nějž tyto produkty vznikají, jepokaždé stejný. Sázkou na jistotu je důvěrně známýnázev a fanouškovská zvědavost, na kvalitu sepříliš nehledí. V řádu peněz to povětšinou vychází,v řádu kvality nikoliv a fanoušci, prahnoucípo neotřelém a napínavém hororu, se musípoohlédnout jinde.Není divu, že se vkládá tolik nadějí do nejnovějšího snímku spi-der-maního triatlonisty Sama Raimiho, Stáhni mě do pekla. Proněj totiž, krom úniku z područí epických látek a gigantických roz-počtů, znamená návrat k žánru, který jej v zárodku jeho karié-ry „udělal“. Tvůrce, který se vyšvihl brilantním nízkorozpočtovýmhororem Evil Dead a jeho dvěma, žánrově roztěkanějšími pokra-čováními se před třemi lety ocitl na horké půdě – a po rozpači-tém ukončení spider-manovské trilogie hledal co nejvhodnějšímateriál k napravení reputace. Dlouho se poohlížel kupříkladupo Tolkienově Hobitovi, ale nakonec správně usoudil, že nejlep-ším receptem na rozprášení fandovských pochybností bude vrá-tit se ke kořenům.Nejde o jen tak ledajaký comeback. Raimi si i tentokrát beredo parády souboj obyčejného člověka s rozzlobenými nadpřiroze-nými silami, ovšem tentokrát bez legrácek typu rozesmáté hlavyjelena či čelního duelu s vlastní a vlastnoručně uřezanou rukou,což naposled činil před dlouhými 28 lety. Ostatně, na místě denněrozhodujícím o lidských osudech, úvěrové bance, moc příležitos-tí ke smíchu není. Své o tom ví řadová pracovnice jedné takovébanky v L.A., Christine, každodenně se potýkající s úspěšnějšímikolegy i pochybovačným šéfem a aktuálně řešící obzvlášť prekér-ní situaci. Buď vyhoví prosbě staré cikánské ženy o prodlouženíhypotéky na dům, nebo žádost zamítne ve prospěch ohromeníšéfa a následného povýšení. Christine však starou paní připra-ví v jednu chvíli o dům i důstojnost. A všichni víme, jak dokážouv okultních vědách kované cikánky nejednomu pořádně zatopit.Na Christine se tak záhy snese magicky zlostná kletba, předělá-vající její dosavadní pohodový život v peklo na Zemi. Zmítána stá-le hmatatelnějšími záblesky čirého Zla se obrátí na odborníka.Jak daleko je ochotna zajít při záchraně své duše před věčnýmzatracením?Raimi, ač se to nemusí vzhledem k jeho dosavadnímu lavírovánív comicsových kruzích zdát, si ukousl další velké sousto. Ná-vratem k původním kořenům po předlouhých 28 letech se roz-hodl znovu prokázat svůj talent i nepříslušnost k vyčpělým vyko-pávkám, za níž by ho leckdo mohl po posledním fiasku označit.Nicméně, pokud snad náhodou zklame i v žánru pro něj nejpovo-lanějším, mohlo by to znamenat velkou ztrátu fanoušků i osobníjistoty. Namísto prášků na uklidnění však vezměte v potaz, nako-lik film hraje Raimimu do karet – méně ambiciózní, neřku-li ko-morní látka značí méně nátlaku ze strany fanoušků i studia a vyj-ma zmíněných žánrových zkušeností lze počítat i se znásobenímtvůrčí svobody.Zavděk můžeme vzít i neskromný počet Raimiho dřívějších spo-lupracovníků na většině důležitých postů. Ve štychu jej nenechalbratr Ivan, s nímž Sam sepsal scénář (obdobně jako u Darkmana,Armády temnot a bohužel i třetího Spider-Mana) či střihač BobMurawski (pavoučí trilogie, Téměř dokonalý zločin, Armáda tem-not), hudbu složil Christopher Young, jehož burácivé chorály bylynejvětším kladem předimenzované pavoučí trojky a co je hlavní,kamerový hledáček obsluhoval Peter Deming, jehož největší kva-lifikací budiž druhý Evil Dead. To vše pod záštitou Raimiho letité-ho producenta, Roberta G. Taperta.Nejzásadnější nejistotou je tak Alison Lohman v hlavní roli, kte-rá má oproti odmítnuvší Ellen Page sice nějaká ta potřebná létanavíc, ale kromě sympatické dcerky Nicka Cage ve Švindlířích jíschází potřebná průprava. Na výraznou hrdinku jakožto stěžej-ní bod pro jistotu nesázím, avšak s vyvarováním se hysterickýchvýstupů by Christine mohla být odlišná od obvykle jednorozměr-ných hrdinek – a tím i blízká divákovi.Devizou případného úspěchu či nezdaru je momentálně v březnuuvedená první upoutávka. Ta částečně potvrzuje Alison Lohmancoby slabinu, zbytek však slibuje hutně atmosférickou podívanous nejedním originálním nápadem. Ať už jde o zjištění, že Raiminejde po stejné čáře jako většina „pátracích“ hororů (navíc budezajímavé sledovat, jak si poradí s absencí uzavřeného prostředí,jež využil právě v Evil Dead), vypiplanou vizuální stránku, již majína triku mj. borci z Tippett Studio (Constantine, Kruh) a v nepo-slední řadě i drásavý zvukový podkres, upomínající na to nejlepšíz Raimiho debutu.I kdyby se Stáhni mě do pekla coby poctivě vybudovaná duchaři-na nakrásně povedla, jakože k tomu zatím bez větších zákrutůsměřuje, Raimi hollywoodské mašinérii neujde. Jednak má v mer-ku dalšího Spider-Mana, navíc sám připravuje remake původní-ho Evil Dead. Kolují zároveň řeči, že by mohlo jít o léta zvažovanýčtvrtý díl, jímž by Raimi svůj comeback završil, to zní bohužel ažpříliš slibně. Těšme se raději na Stáhni mě do pekla, kterým seRaimi vrátí na výsluní. V opačném případě on i jeho milovaný žánrpůjdou přesně tam, kam chce stáhnout kletba hrdinku jeho nej-novějšího filmu.Jan MazanecStáhni mě do pekla, Drag Me To Hell. USA 2009, 130 min.Réžia: Sam Raimi. Scenár: Sam Raimi, Ivan RaimiHrajú: Justin Long, Alison Lohman(ová), Jessica Lucas(ová), Lorna Raver(ová),Sage StalloneSlovenská premiéra: 18. 6. 2009hororová historie sama raimihoWithin the WoodsTřicetiminutový kraťas, předznamenávající děj Evil Dead a Rai-miho režijní talent i hororovou empatii, s kterou bohužel tehdyneuměl stoprocentně nakládatEvil DeadIdeální příklad rčení „Za málo peněz hodně muziky“. Díky au-diovizuálním nápadům a pečlivě budované atmosféře vzniklana koleně vyrobená legenda a dosud jeden z nejlepších hororůvůbec.Evil Dead 2Pokračování a remake v jednom. Děj předchozího filmu je v prv-ních minutách zrekapitulován a přetočen o 180°, aby se vzápě-tí rozjel znovu směrem ke geniální kombinaci děsu a humoru,jež umocnila Raimiho výjimečnost.Armáda temnotCo dvojka vybudovala, trojka maximalizuje. Výměna lesní chatyza fantasy prostředí byla skvělým oživením, jež série potřebo-vala. Spousta černého humoru, šílené akce a Bruce Campbellaje samozřejmostí.filmpredstavujeme

42film predstavujeme42

43Když před třemi lety přišel Robert Langdon pátratpo jedné z největších kamufláží historie, vyvolalkolem sebe spoustu poprasku. Šifra mistraLeonarda patřila mezi nejdiskutovanější filmy roku2006 a to nejen díky knižní předloze, která platilaza bestseller. Výdělky filmové verze se zastavily ažv astronomických výškách, odklepnutí Andělůa démonů tedy bylo pouhou formalitou.„Jednou z hlavních záležitostí, kterými se ve filmu zabýváme, jedlouholetý souboj mezi vědou a vírou. Po několik století se vědcisnažili odpovědět na spoustu otázek ohledně našeho světa a jed-nou z nich byl i akt samotného stvoření,“ popisuje režisér Ron Ho-ward svou novinku, která opět vychází z předlohy Dana Browna.Tentokrát bude Robert Langdon čelit skupině vědců – Iluminátů,kteří mají od nepaměti políčeno na církev. Nyní jsou ovšem jejichzáměry nebezpečnější než kdy předtím. Pomocí bájné antihmotyse totiž snaží zničit celý Vatikán a to právě v době, kdy je po smrtipapeže volena nová hlava katolické církve a celou událost sledu-je do posledního místa zaplněné Svatopetrské náměstí.Ačkoliv Andělé a démoni přicházejí do kin až po Šifře, ve skuteč-nosti jí dějově předcházejí. Po jejím veleúspěchu však na sebenenechaly dlouho čekat ani přípravy prequelu a premiéra bylastanovena na konec roku 2008. Všechna tři hlavní jména zůsta-la beze změny – v hlavní roli opět Tom Hanks, na režisérské sesliRon Howard a za psacím strojem Akiva Goldsman. A právě scé-nář stál za takřka půlročním odkladem premiéry, neboť se hlavo-unům ve studiu Sony tak úplně nepozdával a Goldsman jej mu-sel mírně poupravit. Neumožnila mu to ovšem stávka scenáristůa celá produkce tak nabrala značný skluz.Další komplikace pak nastaly při samotném natáčení a neposta-ral se o ně nikdo jiný než katolická církev. Filmaři měli totiž v plá-nu natáčet přímo v centru Říma, nicméně církevní představiteléjim vstup do Vatikánu a dvou římských kostelů zakázali se slo-vy: „Normálně, když se u nás má točit nějaký film, tak si přečte-me scénář a pak se rozhodneme. V tomto případě to však neby-lo nutné. Jméno Dan Brown nám k rozhodnutí stačilo.“ Tvůrcůmtak nezbylo nic jiného, než vytvořit inte-riéry kostelů, ze kterých byli vykázáni,ve studiu.Temnou stranu síly budou v Andělecha démonech tvořit zmínění Ilumináti(z latiny, v překladu osvícení), což je sku-tečně existující sekta všemožných vědců.Na jejich adresu Howard dodává: „Jednaz věcí, které mi na Brownově knize přišlynaprosto strhující, byli právě Ilumináti. Tibyli kdysi pronásledováni církví, v horšíchpřípadech pak i chyceni, popř. poprave-ni. O to více je zajímavé, že k Iluminátůmse hlásil i např. Galileo Galilei.“ A právěna slavného vědce naráží i Hanks: „Jakv případě Šifry, tak i u Andělů a démonůjsem si připadal, jako bych se vraceldo renesance. Nejdříve jsem zkoumal DaVinciho a teď i Galilea“.Novou (a hvězdnou) tváří bude v Andělecha démonech Ewan McGregor, jenž ztvárnízapáleného křesťana a geniálního vědceLeonarda Vetra. Ten za pomoci antihmo-ty fyzikálně dokáže existenci Boha, čímžna sebe poštve právě pomstychtivé Ilumi-náty. Jejich spory s církví jsou pro křes-ťany tabu, není tedy překvapením, že secírkev od celého filmu distancuje. Hanksse však na celý problém snaží dívat s nad-hledem: „Víte, když se věda a víra nepo-dívají navzájem sobě do očí a jdou každájinou cestou, není divu, že se kolem tékontroverze neustále diskutuje.“Právě kontroverze byla ale v případě Šif-ry mistra Leonarda hlavním hnacím mo-torem závratných tržeb, není tedy vylou-čeno, že pokud by se historie opakovala,mohli bychom se za pár let dočkat dal-šího Langdonova dobrodružství, kteréuž by s Brownovými knihami nemělo nicspolečného.Martin SvobodaAndělé a démoni/Anjeli a démoni, Angels & De-mons. USA 2009, 138 min.Réžia: Ron HowardScenár: David Koepp, Akiva GoldsmanHrajú: Tom Hanks, Ewan McGregor, Ayelet Zurer(o-vá), Stellan Skarsgård, Pierfrancesco FavinoSlovenská premiéra: 14. 5. 2009anděléadémonifilmpredstavujeme

44Každý, pre kohokinematografia nezačalašliapnutím ozrutnejtyranosaurovej laby do blata,veľmi dobre vie, že totálnyzvrat náboja protónu je zlá vec.Takisto prízraky v knižnicineslobodno rušiť. Duchovi,ktorý vyzerá ako hruda zelenejhuspeniny, treba ísť z cesty,inak vám predvedieektoplazmatické bukkake.A Strážca brány je kus, takžesa vyplatí povedať: „Áno,s Pánom kľúča sme staríkamaráti.“Boli to dobré časy. Osemdesiatky. Hrdinami drahých trikovýchveľkofilmov ešte nemuseli byť kočky z obálok pánskych maga-zínov a naolejovaní svalovci z reklám na značkové slipy. Veľkéhollywoodske štúdio vtedy ešte malo odvahu obsadiť do hlav-ných úloh blockbusteru plešivejúcich skoro-štyridsiatnikova pekné tváričky odsunúť na posty pokusných objektov pri tes-toch „vplyvu negatívnych podnetov na mimozmyslové vníma-nie“. Pozor, kopne to – prásk!Pritom presadiť sa v roku 1984 v americkom komerčnomrebríčku bolo náročnejšie než prebojovať sa cez dôchodcovv Tescu k akciovému karfiolu. Bola to sezóna Indyho Jonesa,snoriaceho po Chráme skazy, Policajta, čo sa prvýkrát vybraldo Beverly Hills či Lyncha brodiaceho sa pieskami Duny. RokHonby za diamantom, Nekonečného príbehu, Conana Ničiteľači tretieho Star Treku.Áno, človeku sa až pretáčajú buľvy, koľko nesmrteľných klasíkv tom období vzniklo. Napriek tomu sa Krotitelia duchov stalidruhým najúspešnejším filmom roku (Poliš z Beverly Hills ichv USA predbehol len o 5 miliónov). S rozpočtom 30 miliónovdolárov vytrieskali z pokladní kín úctyhodných 292 miliónov, čosa s prihliadnutím k inflácii rovná zhruba dnešnej pol miliarde.Slušná sumička.Biblia pre GeekovAko sa taký úspech mohol prilepiť na film, ktorý nemal v hlav-nej úlohe žiadnu veľkú hviezdu (snáď len Sigourney Weaverbola známa vďaka prvému Votrelcovi)? Navyše filmu, ponúka-júcemu namiesto namachrovaných hrdinov čistokrvných ge-ekov? Krotitelia duchov sa totiž nepreslávili vďakakrotitelia duchovaj po štvrtťstoročí stále neskrotníFoto vľavo: HaroldRamis – spoluautorscenára a nakoniecaj predstaviteľEgona►►45film kult44

45oslnivým trikovým ohňostrojom. Popularitu im získalipráve ústrední nehrdinovia, ktorí svoje bežné ľudské slabos-ti (trebárs zbabelosť, názorne predvedenú pri úvodnom útekuz knižnice) prekonávajú vedátorským zanietením. Alebo sna-hou splatiť dlhy a zažiť trochu potešenie nielen s duchom rozo-pínajúcim rázporok.Krotitelia duchov sú dodnes akousi Bibliou geekovských príbe-hov. Väčšina filmov a seriálov z tohto súdka je variáciou osved-čeného konceptu. Jeden príklad za všetky – s istou dávkounadhľadu možno povedať, že ústredná štvorica je predobra-zom hrdinov seriálu The Big Bang Theory. Vedátor odtrhnutýod reality Egon – Sheldon, sympatický idealista Ray – Leonard,nezastaviteľná „fabrika na sexuálne narážky“ Venkman – Wo-lowitz a napokon sympatický etnický doplnok Winston Zede-more – Rajesh Koothrappali. Ako inak, nechýba ani objekt ichtúžby Dana resp. Penny.Pritom ale v Krotiteľoch mohlo byť všetko celkom inak. O tom,ako vznikali a akí pôvodne mali byť, dodnes kolujú hotovélegendy.Pod dohľadom kamošovho duchaKrotitelia duchov vznikli ako vedľajší produkt fascinácie nad-prirodzenými javmi, ktorá v prvej polovici 80. rokov posadlaDana Aykroyda. Napísal koncept s dvoma chlapíkmi, čo putujúrôznymi dobami, miestami a dimenziami a lovia tam najrozlič-nejšie strašidlá a obludy. Mali vyzerať ako členovia jednotkyrýchleho nasadenia a namiesto hi-tech protónových kanónovpoužívať čarodejné prútiky ako študen-ti z Rokfortu. Aykroyd si v hlavnej úloheod začiatku predstavoval kamoša JohnaBelushiho, s ktorým natočil kultovku Blu-es Brothers a účinkoval v Saturday NightLive (slávnej komediálnej show, z ktorejvzišli všetci známi americkí komici –od Eddieho Murphyho cez Mikea Myear-sa či Jima Carreyho až po Willa Farrella).Ukázalo sa však, že nerozlučnú dvojicupredsa len môže niečo rozlúčiť – v roku1982, počas písania scenára, Belushináhle zomrel na predávkovanie zmesoukokaínu a heroínu.Aykroyda smrť najlepšieho priateľa lenviac ponorila do práce na duchárskompríbehu; neskôr tvrdil, že zelený Sliziak,ktorý hrdinom najviac zavarí, je vlastneBelushi. Producent a režisér Ivan Reit-man (nie, už vážne nebudeme opakovaťtú historku o Komárne) sa o námet in-tenzívne zaujímal, ale hneď na začiatkuDana uzemnil. Nápad s putovaním rôzny-mi časopriestormi bol totiž príliš finančnenáročný. A tak sa Aykroyd a Harold Ramis,ktorý mu s písaním scenára na Reitma-novo odporúčanie pomáhal, rozhodli kro-tiť mátohy v súčasnom New Yorku.VENKMAN – WANK-MAN?Pôvodne mali byť len traja – Belushi, Ay-kroyd a Eddie Murphy. Tučkovi JohnoviCandymu bola na mieru ušitá úloha kon-zervatívneho suchára Louisa Tullyho.Belushi si však napumpoval do žíl po-slednú veľkú dávku, Murphy radšej prijalponuku hrať Policajta v Beverly Hills a ajJohn Candy od rozpadávajúceho sa pro-jektu radšej odstúpil.44 ►►►►46filmkult

46kde to je?Budete v New Yorku a radi by ste sa od-fotili na miestach, kde sa nakrúcali Kro-titelia duchov? Kliknite si: www.gbfans.com/ghostbusters/locationsByt Dany BarretovejStrašidelný dom, „teleport“ pre temné-ho Gozera. Nachádza sa hneď vedľaCentral parku, presná adresa: 55 Cen-tral Park West. Budova so stupňamina vrchu bola postavená v roku 1930,jej fasáda je otočená k Central parkua v strednej veži je vodná nádrž.Sídlo krotiteľov duchovPožiarna zbrojnica, ktorá prichýlila Kro-titeľov duchov a vlastne aj všetku túchytenú new-yorskú pliagu... Hľadajtena adrese: Hook & Ladder 8, 14 N. Mo-ore Street, NY 10013.Náhradníkov na úlohu Egonabolo viac (Chevy Chase, Jeff Goldblum,Christopher Lloyd), ale Ramis nakoniecusúdil, že tú postavu pozná najlepšiea že sa jej teda ujme sám. Winston Zed-demore, ktorý bol napísaný na telo Ed-diemu Murphymu, bol do značnej mieryvytesnený z príbehu. Keby Eddie zostalprojektu verný, Winston (vo filme ho na-koniec hrá nevýrazný Ernie Hudson) byvstúpil na scénu omnoho skôr, zúčastnilby sa už skazonosnej poľovačky na Sli-ziaka v hotelovej hale a mal by na sta-rosti všetky vtipné hlášky a sexuálne na-rážky, ktoré neskôr prevzal Venkman.Peter Venkman. Samostatná kapitolav encyklopédii najlepších filmových ko-mediálnych postáv. Muž, pre ktoréhoje veda len spôsobom, ako sa dostaťdo nohavičiek pekných študentiek čidobrovoľných účastníčok pochybnýchexperimentov. Ten, čo rád mučí duchovbrnkaním na klavíri. Keď tvorcovia spo-mínajú na natáčanie, často tvrdia, žeVenkman vznikol ako jedna veľká Mur-rayova improvizácia. Harold Ramis opo-nuje, že drvivú väčšinu jeho „hlášok“ na-písal on, ale uznáva, že Bill ich dokázalpodať tak bezprostredne, až všetci zís-kali dojem, že neboli nacvičené.No a nakoniec sa pridali ešte nohatáSigourney Weaver a Rick Moranis, kto-rý upätého Louisa Tullyho zmenil na šia-leného geekovského goblina. Zvyšok jev podstate história. Film sa stal takýmtrhákom, že nejaký čas figuroval v reb-ríčku desiatich najúspešnejších filmovvšetkých čias. Pri opätovnom uvedenív roku 1985 už prekonal aj tržby Policaj-ta z Beverly Hills a stal sa oficiálne naj-navštevovanejšou komédiou 80. rokov.Náčelník všetkých filmových kritikov, Ro-ger Ebert, ho označil za vzácnu výnimkuz pravidla „drahé efekty zabíjajú príbeha postavy“.Nuž a ústredná pieseň Raya Parkera Jr.sa stala obrovským hitom a strávila 3týždne na vrchole rebríčka Billboardu.Ideme všetci:If there‘s something strangein your neighborhoodWho ya gonna call?GHOSTBUSTERSĎuro Červenák45 ►►film kult

47best of the bestÔsmeho júna 2009 oslávia Krotitelia duchovsvoje dvadsiate piate výročie a ak sa námmnohým tisnú slzy do očí, tak preto, že v ichsvetle si uvedomujeme, že už sme old school,definitívne. Veľkú oslavu treba usporiadať,najväčšiu. Piateho apríla rozoslal maniakálnyšéfredaktor časopisu Fantázia tento e-mail:„Dobry vecer priatelia, do Fantazie 46pripravujem material k 25. vyrociu Krotitelovduchov, ak niekto z vas ma k najlepsiemu filmuvsetkych cias zvlast vrucny vztah (dobre, moznoho nemilujete tak, ako ja, ale to neznamena, zenie je najlepsi) a bol by ochotny napisat k nemupar slov, velmi by ste mi pomohli. A ak by saniekto chcel zhostit taziskoveho textu, nebudemproti, ale len v pripade, ze by bol nekonecneoslavujuci. Vopred co najsrdecnejsia vdaka. JuroMalicek, Fantazia.“ A tu sú reakcie, ktoré sa námzišli:Myslíte si, že Krotitele duchů znáte. Jasně, to je ten popcornz osmdesátek, krčíte rameny. Murray, Aykroyd, sexy SigourneyWeaverová, pár hlášek, zastaralé triky a song, který se blbědostává z hlavy. No a co? Mám blít krev? No, určitě by mi toprozářilo chmurný večer, ale o to teď nejde. Jde o to, že Kroti-telé duchů jsou něco víc. I po čtvrt století popkulturožrouty ce-lého světa přitahuje oslnivá záře Gozerova chrámu jako zblblémůry. A ne všechno se dá vysvětlit příjemně neostrou optikounostalgie. Takže čím to je? Neodolatelně technokratickým ná-padem, že exorcista by měl místo svěcené vody dostat na zádanekoncesovaný jaderný urychlovač? Zápletkou, jejíž řemeslnáelegance je tak samozřejmá, až si člověk ani neuvědomí, jak seduo Gozer/Walter Peck s chirurgickou přesností doplňuje? Tím,že ze všech zoufalých nerdů, kteří o Danu Barrettovou usilují, ses ní nakonec vyspí ten nejzoufalejší a nejnerdovatější (v úžasněpřislizlém podání Ricka Moranise)? Rozjíveně přepáleným freu-dismem (Strážce brány – Pán klíče)? Ultimativním logem? PísníRaye Parkera jr, jejíž ústřední motiv obšlehnul z „I Want a NewDrug“ Hueyeho Lewise? Ne, samozřejmě: žádný z těchto faktůto nevysvětluje. Ale všechny dohromadytvoří mocné popkulturní džu džu, jehožvlivu odolá jen ten nejzatvrzelejší sucho-prd. Protože popkultura přece není je-nom nízká zábava pro přihlouplé masy– je to sociální symbiont, který pomocíjednoduchých symbolů a základních ar-chetypů pružně reaguje na emoce násvšech. Pokud jste jen trochu vnímaví,položte na něj ruku a ucítíte pulzovatnázory, touhy a smysl pro humor miliardlidí. Krotitelé duchů jsou toho jasnýmdůkazem. Tak je psáno. Můžete začít blítkrev. (Štěpán Kopřiva)•••Som dieťa v natrieskanom kine, tvárskoro na plátne. Na kameru sa vrhneprvý duch – takmer cítim jeho dych. Ob-divujem krotiteľov, čo sa neuspokojilis trápnymi tigrami. Môj bicykel sa zme-ní na Ektomobil, rúra z vysávača na pro-tónovú trysku, zošity zaplnia preškrtnutíduchovia. Z ústrednej piesne vyartikulu-jem iba refrén GOZBASTEZ, ale dôležitéje nadšenie. O dvojke budem ešte dlhorozprávať a Billa Murraya dodnes neslo-bodno kritizovať. Krotitelia duchov manaučili do života všetko, čo potrebujem:„Keď sa ťa niekto spýta, či si boh, odpo-vedz áno!“ (Mišo Jedinák)•••Krotitelé duchů jsou jeden z mála doko-nalých filmů. Těžko říct, jak se to poved-lo, že vzniklo něco tak perfektně funkč-ního a do sebe zapadajícího, že vznikltak úžasný film, ve kterém se mixuje ho-ror s komedií, ve kterém má každá z po-stav svůj prostor a roli – a kterému, co setýče počtu kultovních hlášek, může kon-kurovat snad jen Poslední skaut. Doká-žu si to vysvětlit jediným způsobem. Žetvůrci provedli oběť Gozerovi. Netuším,co mu věnovali, jestli život nemluvnětenebo hereckou kariéru Chevy Chase, alevyplatilo se to. (Jiří Pavlovský)filmkult

485 seriálů, 10 filmů a miliony fanouškůpo celém světě. To je již přes 40 let exis-tující fenomén jménem Star Trek, kterýse dozajista nevyhnul ani vám. Ať už pat-říte mezi jeho věrné příznivce, nebo tuhlesci-fi ságu znáte jen z doslechu, měli bys-te zbystřit. Jedenáctý film se souslovímStar Trek v názvu je totiž v jistém smyslurestartem celého konceptu a potkalo hoproto hned několik změn, díky kterým bymohl zaujmout i ty, kteří se nezdraví „žijdlouho a blaze.“„Mým cílem bylo, aby si tohle zábavné, ro-mantické a napínavé dobrodružství mohliužít i ti, kteří nikdy předtím Star Trek ne-viděli,“ říká tvůrce seriálu Ztraceni J.J.Abrams, pod jehož režijní taktovkou sebudete moct poprvé setkat s mladými ver-zemi kapitána Kirka, pana Spocka a zbyt-ku hrdinů slavného seriálu ze šedesátýchlet. Ten vesmírné výpravy posádky lodiU.S.S. Enterprise odstartoval, nemusítese ale bát, že by na vás v přítmí kinosáluvykoukly levné kulisy nebo úsměvné triko-vé sekvence.Obrození Star TrekuCelou myšlenku s mladou posádkou En-terprise sice nadhodil už v roce 1968 du-chovní otec Star Treku Gene Roddenberry,ale k realizaci se další výlet do 23. stole-tí přiblížil až před čtyřmi lety. Studio Pa-ramount nabídlo oživení ságy DamonuLindelofovi, dalšímu z autorů Ztracených,který do projektu zaangažoval Abramse.Ten chtěl film jen produkovat, ale scénářRoberta Orciho a Alexe Kurtzmana (Mis-sion Impossible III, Transformers) ho za-ujal natolik, že neodolal a přijal i nabídkuna režii.Vysoké mínění měl o náčrtu jedenácté-ho Star Treku také původní představitelSpocka Leonard Nimoy: „Měl jsem pocit,že je ten příběh přínosný a pozvedne filmna úroveň, které jsme předtím nedosáhli.Scenáristé mě nadchli tím, jak skvěle sejim podařilo zachytit postavy.“Abrams a spol. tak dostali za úkol před-stavit posádku Enterprise nové genera-ci diváků, načež nastoupilo překopáváníoriginálního konceptu do „cool“ verze, která by ale zachovalavšechny důležité atributy klasického Star Treku. Zásadním kro-kem v tomhle procesu bylo právě omlazení starých známých, pro-tože se děj filmu točí kolem jejich prvního společného dobrodruž-ství. Jak se tedy dali dohromady?Tři nepřáteléTřeba takový James T. Kirk byl na začátku jen potulným hejskemz Iowy, který nevěděl, jak naložit se svým životem, a potloukal seproto po barech, kde se nezdráhal kdykoliv porvat. Spock opro-ti tomu musel od raného dětství své emoce kontrolovat, jelikožbyl díky rozdílným rasám svých rodičů hodně zvláštním jedincem.Scenárista Alex Kurtzman to komentuje následovně: „Bylo váž-ně fascinující pomyslet na mladého Spocka, který stojí na pomezívulkánského a lidského světa a snaží se, jako každé dítě, zjistit,kde je jeho místo ve světě. Nutí vás to s ním soucítit. Stejně zají-mavý byl i mladý Kirk, který hledá sám sebe jako rebel bez příčinyve stylu Jamese Deana.“Jádrem jedenáctého Star Treku je střet těchto dvoustartrek►►49Star Trek se odvážně pouští tam, kam se dosudnevydal. Odhalí nám mladá léta svých hrdinů.film predstavujeme

49charakterů, který má nakonec vyústit v přátelství,přestože se Kirk a Spock ze začátku nesnesou. „Když se setkajína Akademii, nemůžou se od sebe víc lišit. Každý z nich přistupujek životu jinak, ale zároveň vědí, že pár vlastností sdílejí. Velká částfilmu se zabývá tím, jak v sobě hledají to nejlepší, aby byli schop-ni udělat rozhodnutí, která zachrání nejen Enterprise, ale i zbytekvesmíru“, vysvětluje Kurtzman. A před kým že budou muset ves-mír zachraňovat?Nejen o jejich životy přiletí z budoucnosti usilovat Romulan Nero,jehož důmyslný plán zahrnuje hlavně likvidaci Kirka. „Jak je u dob-rých záporáků tradicí, Nero si oprávněně myslí, že byl ukřivděn,a vydává se proto do boje proti Hvězdné flotile“, představuje hlav-ního padoucha Roberto Orci. „Jeho touha ničit nesouvisí s mezi-galaktickou politikou, ale jde o něco hluboce osobního. Je děsivý,zároveň v něm však najdete něco, díky čemu ho pochopíte.“Staronová partaZatímco bude mít Nero po ruce jen bandu bezejmenných po-skoků, Kirkovi podají pomocnou ruku jeho nově nabytí druhové.Na začátku filmu ještě Enterprise létá pod velením kapitána Pi-kea, starého přítele Kirkova otce, a kromě prvního důstojníkaSpocka na ní najdete komunikační důstojnici Uhuru, kormidel-níka Sulu a taktického důstojníka Chekova. Společně s Kirkemse pak na loď dostane doktor Leonard „Kostra“ McCoykdo je kdo?James T. Kirk (Chris Pine) – Budoucí kapitán Enterprise. Nej-prve se ale musí naučit, jak správně velet.Spock (Zachary Quinto) – Napůl člověk a napůl vulkánec. Pr-vní důstojník na Enterprise, který zásadně používá chladnoulogiku.Hikaru Sulu (John Cho) – Lodní kormidelník, z něhož se vyklu-be i zdatný šermíř.Montgomery „Scotty“ Scott (Simon Pegg) – Nadaný inženýr,kterého Kirk přivede z exilu na ledové planetě Delta Vega.Uhura (Zoë Saldaña) – Komunikační důstojnice, na jejímž ra-daru se objeví odvážný Kirk.Pavel Chekov (Anton Yelchin) – Ruský navigační důstojníkEnterprise, který má trochu problémy se svým přízvukem.Leonard „Kostra“ McCoy (Karl Urban) – Lékař a nový Kirkůvpřítel, bez jehož rad by se budoucí kapitán neobešel.Nero (Eric Bana) – Romulan z budoucnosti s nekalými plány,které musí Kirk s pomocí ostatních překazit.Karel Ryškawww.suy.sk – e-shop s netradičnými darček-mi, gadgetmi, party vecami a cool bytovýmidoplnkami venoval do súťaže tri kusy otvára-čov v tvare U. S. S. Enterprise. Stačí zodpove-dať otázku: Kto je „duchovným otcom“ svetaStar Trek? a poslať odpoveď na poštovú, alebo e-mailovú ad-resu Fantázie do 12.7.2009 (nezabudnite uviesť svoje menoa adresu). Kontaktné údaje Fantázie sú v tiráži pri úvodníku.vyhrajte otvárač48 ►►►►50filmpredstavujeme

50a posledním přírůstkem do po-sádky bude inženýr Montgomery „Scotty“Scott.Tajný trumf celého filmu je ale v účasti sta-rého Spocka, který přicestuje taktéž z bu-doucnosti, aby Kirkovi a svému mladšímujá pomohl v boji s Nerem. Leonard Nimoyse do své nejslavnější role odmítal vrátitsoustavně od roku 1991 a až scénář Or-ciho a Kurtzmana jej přiměl změnit názor.„Cítili jsme, že v tom filmu prostě musí být.Věděli jsme, že nás může odmítnout, alepřesto jsme z něj udělali klíčovou postavufilmu. Pokud by tu roli nevzal, museli by-chom začít zase od nuly“, osvětluje situaciOrci. „A když jsme si s ním potom sedli,všechno klaplo. Nemohli jsme uvěřit, jakémáme štěstí. Jen jeho účast nás ohromněpovzbudila.“Kirk nového tisíciletíS Nimoyem v kapse se pozornost tvůrcůmohla přesunout k ostatním postavám,pro které bylo nutné nalézt vhodné před-stavitele. Parta mladých nadějných her-ců se nakonec sešla, ale hledání každé-ho z nich stálo značné úsilí. Největšímiotazníky byli samozřejmě Kirk a Spock,jejichž role docela s přehledem získaliChris Pine a Zachary Quinto. Oběma jimšlo především o to, aby nebyli pouze paro-diemi nebo karikaturami známých postav,ale chtěli do nich i přes omezené možnos-ti vnést něco svého a vdechnout jim takživot.Chris Pine „podědil“ roli Kirka po WilliamuShatnerovi. Ten z něj za ty desítky let udě-lal ikonického kapitána, který se před ni-čím nezastaví, a režiséru Abramsovi spadlvelký kámen ze srdce, když svého hlav-ního hrdinu našel. „Hledali jsme někoho,kdo by přirozeně zahrál jako Shatner, a neho jen napodoboval. Potřebovali jsme,aby měl při vstupu na můstek Enterprisepřirozenou autoritu a všechny tyhle kvality jsme našli v Chrisovi.“Narodil jsem se jako SpockO roli mladého Spocka vyjednával například „oscarový pianista“Adrien Brody, ve finále však připadla Zacharymu Quintovi, kteréhomožná znáte jako Sylara ze seriálu Hrdinové. „Není pochyb o tom,že jsem se narodil proto, abych mohl hrát Spocka,“ věří si jehonový představitel a dodává: „Na Spockovi mě vždycky fascinovalvnitřní boj rozumu s emocemi a jeho vyrovnanost nehledě na to,co se děje kolem. V našem filmu uvidíte, jak nachází onu rovnová-hu, díky které to dotáhne tak daleko.“Quinto měl společně s většinou ostatních herců možnost svo-ji postavu konzultovat s jejím původním představitelem, čímž semu naskytla jedinečná šance přijít na to, jak ji přesně uchopit.Na druhé straně stál v tomhle směru Eric Bana, který mohl své-ho Nera i trochu improvizovat. Ve zbytku obsazených hereckýchtalentů pak nelze přehlédnout britského komika Simona Pegga,jenž v kultovním seriálu Spaced kdysi utrousil poznámku, že kaž-dý lichý Star Trek stojí za houby. Jak tedy Pegg reagoval na svojeobsazení do role Scottyho? „Tenhle film mi přihrál do cesty osud,abych pochopil, že jsem plácal kraviny.“Budoucnost začínáNakolik bude posádka Enterprise nového tisíciletí imponovat jakzarytým fanouškům Star Treku, tak nedotčeným divákům, zjistí-me velmi brzy, ale již nyní lze s jistotou říct, že její rychlejší, drzej-ší a víc sexy verze minimálně jednoho člověka na „pravou víru“obrátila. J. J. Abrams před natáčením zdůrazňoval, že je sice fa-nouškem Star Treku, ale mezi trekkies se nikdy nepočítal. Běhemposledních let se však jeho názor na legendární seriálové hrdinyzměnil: „Když jsem s tímhle filmem začal, rozhodně jsem Kirka seSpockem nemiloval. Teď už je zbožňuju.“Karel RyškaStar Trek, Star Trek. USA / Nemecko 2009, 126 min.Réžia: J. J. AbramsScenár: Roberto Orci, Alex KurtzmanHrajú: Chris Pine, Zachary Quinto, Leonard Nimoy, Eric Bana, Bruce Greenwood,Karl Urban, Zoe Saldana(ová), Simon Pegg, John Cho, Anton YelchinSlovenská premiéra: 7. 6. 200949 ►►film predstavujeme

51Téma tohto výbehu snáď budedostatočnou odpoveďouna naliehania toľkých Košičanov,ktorí nás v minulosti tak radibombardovali otázkami.„A prečo všetko len v tejBratislave, a na nás na východesa nemyslí.“ Okrem mnohýchmenších aj väčších noviniek totižz Brlohu v období od Fantáziepo Fantáziu vybehol práve jedencelý novučičký Brloh. A tak sapo Bratislave môžu už ajv metropole východnéhoSlovenska hrdiť hneď Brlohmidvoma. A keďže sa nemusí vždyvšetko točiť len okolo Bratislavy,v tejto rubrike dostane priestorpráve on.Plocha pohodlných 100m2nám umožni-la dopriať si trošku luxusu pri vystavenívašich obľúbených hier, kartičiek, kníh,komiksov, mangy, ale aj akčných figú-rok a anime doplnkov. Za bratislavskýmBrlohom Heydukova 4, teda rozhodnev ničom nezaostáva a predajňu s plnýmsortimentom, ktorý bol v niektorých ob-lastiach doteraz výsadou iba Heydučkymajú už aj Košičania. Príďte omrknúť...KNIHY:Ak navštevujete Brlohy, viete, že tie, kto-ré sa nachádzajú v nákupných centráchmajú z kapacitných dôvodov knižnú ponu-ku okresanú na novinky a tituly, o kto-ré je v danom regióne najväčší záujem.Napriek tomu, že sa druhý košický Brlohv takomto nákupnom centre (OPTIMA)nachádza, knižný výber je tu takmer rov-nocenný s Brlohom v centre Bratislavy.Aj tu si teda fanúšikovia kníh z hráč-skeho prostredia a milovníci knižnýchsérii nájdu svoj regál naplnený ponukouWarcraft, Warhammer, Star Wars, StarTrek, Conan, JFK, Doom, a ďalšie. Akidete len po novinkách, nebudete hľadaťdlho. Majú svoj samostatný priestor s vý-razným označením. Skladba kníh ďalejpokračuje štandardným zoradením kníhpodľa autorov a ak nenájdete čo hľadáte,alebo ste zabudli meno autora, neváhajtesa opýtať personálu. Ďalšou výhodou prá-ve tohto Brlohu je fakt, že ak vieme o ne-jakom žiadanom titule nachádzajúcom satesne pred rozpredaním nákladu, je auto-maticky stiahnutý nielen na bratislavskú„základňu“, ale putuje aj do Brlohu v Op-time. Posledné kusy tak môžu zachytiť užaj východniari.HRY:Ponuka, ani rozostavenie hier sa tuod ostatných Brlohov veľmi nelíši a takmáte aj tu možnosť utíšiť všetky svojeherné chúťky. Vyberie si nielen najväč-ší hardcorák, čo pasie po každej lepšejnovinke, ale aj ten, kto hľadá vhodnýdarček, alebo len tak blúdi pohľadompo regáli s úmyslom zohnať niečo lacnéa nenáročné na pár večerov. Čo všaknemožno prehliadnuť je samostatnéoddelenie hier a hardware Nintendo Wiis možnosťou zahrať si priamo v predajnia práve touto atrakciou sa od ostatnýchBrlohov ten v Optime mierne líši. Ak vásvšak uspokojujú skôr hry, na ktorýchspustenie nepotrebujete elektrický prúd,vedzte, že ani sortiment spoločenskýcha kartových hier v ničom nezaostávaza bratislavskou Heydukovou, kde sú prá-ve tieto hry najvyhľadávanejšími.KOMIKS:Komunita fanúšikov mangy a animesa aj vďaka AnimeShow a IstroConom,či kanálu Animax rozrástla natoľko, žednes už – podobne ako kedysi sci-fi –nie je podceňovaným žánrom, ale život-ným štýlom hlavne mladšej generácie.Po bratislavských Brlohoch (Heydukova& Polus), trnavskom, bystrickom a „sta-rom“ košickom si svojich priaznivcovpostupne nachádza aj Optima. Aj tunavyše nájdete k obľúbeným mangámv češtine a v angličtine v samostatnomoddelení aj populárne anime doplnky.Záujem o klasické komiksy páchnu-ce tlačiarenskou farbou ste prejaviliuž v „starom“ Brlohu a nechýbajú aniv tomto „novom“.AKČNÉ FIGÚRKY:Prvou figúrkou, ktorá si našla svojho ma-jiteľa v košickej Optime nebol osvedčenýWarcraft, Alien, ani Endoskeleton. Hneďv prvý deň otvorenia sa prihlásil k slovuSlimer z Krotiteľov duchov. Nasledova-li ho draci z dielne McFarlane, luxusnýBatman a boble-heads zo Star Warsu.Warcraft, Alien, Endoskeleton, či Simpso-novci si na svoje nové domovy počkalio niečo neskôr. O tom, že sa v ponukeakčných figúrok orientujú aj zberateliaz Košíc a okolia nás presvedčil záujemo ne už dávnejšie v starom Brlohu. Na-priek tomu, že výber je v predajni Optimaoveľa väčší, aj tu platí staré známe – aknáhodou niečo nenájdete v poličke, ne-hanbite sa osloviť personál, ktorý prevás zariadi presun z iných Brlohov, alebovybaví vašu objednávku nech už túžitepo čomkoľvek.•••Starší košický Brloh si za štyri roky svo-jej existencie získal množstvo fanúšikova okrem klasických výprav za dobrou kni-hou, hrou, či komiksom ste v ňom mohlizažiť aj niekoľko autogramiád a krstovkníh, a aj prvý polnočný predaj datadis-ku k hre World of Warcraft. Návštevnosťtohto komorného Brlohu a čoraz viac roz-širujúci sa sortiment však v poslednýchrokoch presiahli kapacitu jeho možnos-tí a tak prirodzene nastal čas na dru-hý, väčší a trošku iný, poskytujúci širšísortiment a viac miesta než ten, ktorýste zvykli navštevovať v centre Košíc. Akradi využívate komfort nákupných centier,neváhajte na svojich potulkách zablúdiťaj do najmladšieho Brlohu, ktorý pre vásvybehol v košickej Optime. Veríme, že savám v ňom bude páčiť.Galgo & BrlohTeam Košice Optima.Od Fantázie po Fantáziu – rebríčky pre-daja v sieti Brloh:knihy:01. Salvatore R. A. : Obklíčeni temnotou02. Červenák J.: Sekera z bronzu, rouno ze zlata03. Heitz M.: Osud trpaslíků04. Kopřiva Š.: Asfalt05. Weis/Hickman: DragonLance: Draci Paní oblohykomiks:01. Crew2 – 24/200902. Wolverine 5 – Comicsové legendy 1703. Garfield to vyklopí04. Batman: Deset nocí KGBeasta05. Red Meat 1hry:01. World of Warcraft Game Time kupón02. World of Warcraft: Wrath of the Lich King03. World of Warcraft04. Grand Theft Auto IV05. World of Warcraft: The Burning Crusadefigúrky:01. WoW: Undead Rogue – Skeeve Sorrowblade02. Alien Classic03. Tomb Raider: Lara Croft Underworld04. Resident Evil 5 Chris Redfield05. Twilight Edward Culenfanstylebrloh výbehbrloh výbehnajmladší brloh je v košiciach

52gadgetyčo treba matťdoma...Sú veci, ktoré sú funkčné, praktické, ako by povedal šéfredaktorFantázie „bez presahu“. Tie nájdete u každého doma, na regá-loch hocktorého obchodu. A potom sú veci, na ktoré sa pozrietea viete, že ich chcete, lebo sa „dotýkajú“ toho, čo máte radi.„Normálny“ človek by si poklopal na čelo, tie vecičky sú občasmenej praktické, často drahšie a niektoré z nich iba vlastníte,ale nepoužívate. Ale sú nevšedné, sú vaše, sú to... Gadžety...fanstyle gadgetyPracky ACID + JackSkellingtonMóda Belt Buckles, čiže pra-ciek na opasok, nádher-ných zberateľských arte-faktov, ktoré navyše slúžiaako štýlové fanúšikovskémódne doplnky k námsíce ešte stále nedorazila,aj tu sa už však ľady hýbu.ACID a Jack Skellington z TheNightmare Before Christmas, ktorémá v ponuke www.chillistyle.com sú prvými las-tovičkami. „Viac a pestrejšie!“ žiada sa zvolať.Taška Gitara – SÚŤAŽSú ľudia, a nie nevyhnutne nežnéhopohlavia, ktorí trpia čímsi, čo pokojnemôžeme považovať za taškovú obse-siu. Nestačí im jedna kabela, alebo dve,majú ich nepočítane, lebo sú krás-ne a je jedno, koľko sa do nich vojde.Taška v tvare gitary je vychytávka,na ktorú sme narazili na www.chillisty-le.com a nadchla nás natoľko, že smepre vás jednu vymohli do súťaže. Lennám na adresu redakcie do 12.7.2009napíšte tip na ďalší chilli-gadget a dú-fajte v šťastie pri losovaní. Nezabudniteuviesť svoje meno a kontakty.Enterprise otváračStar Trek valcuje kiná a roznežnieva nielensrdcia ortodoxných trekkies, nový film sajednoducho podaril až tak veľmi, že by bolonamieste usporiadať mu poriadnu oslavu.Chlebíčky, romantické piesne a tak. Čím alena takej oslave otvárať nápo-je? Otváračom v tvareEnterprise, samozrej-me, poézia sa skrývav detailoch. Viacna www.suy.sk a akste už čítali v tej-to Fantázii previewk Star Treku, tak viete,že tento skvelý gadget mô-žete mať tiež doma – stačí sa zapojiťdo súťaže na strane 49...Simpsonovský krájač na pizzuHovoriaci krájač na Pizzu? Iná haluz,porcovanie talianskehokoláča nástrojom,ktorý danú činnosťpatrične komen-tuje síce výslednúchuť nezmení, aleaspoň vybičujechuťové očakáva-nia na maximum.A ak ten krájačhovorí hlasom sku-točného znalca Pizze– Homera Simpsona,istí si môžete byť lentým, že pri jednomkúsku nezostanete.„The Most BeautifulWord in the EnglishLanguage: Pizza,Pizza – if it TasteGood, it must begood for you“ a dveďalšie Homero-ve hlášky, jednadokonca spieva-ná, znejú v slučkez krájača, ktorý sak nám dostal zosamotného ComicConu v San Diegu,ale pri troche šťas-tia by sa mal daťzohnať napríkladna e-bay.Pinhead šálkaSvitanie sa blíži, ale ešte sa nedá ísť spať,posledné dve epizódy zostáva dopozeraťa ďalšia sezóna obľúbeného seriálu „skuk-nutá“ na jeden záťah je za nami. Kávousa treba napojiť, výnimočne dobre chutíz nádherne temnej šálky s Pinheadomz Hellraisera. Cenobití vodca by sa asi akomerchandisingový maskot najradšej nevidel,pokiaľ ale nebudeme babrať s kockou, žiadnepriame nebezpečenstvo nehrozí. Šálka s Pinheadom jedostupná na www.chillistyle.comLast Exit to Nowhere T-shirtsAké tričká pokladá za „very cool“ Si-mon Pegg, alias Shaun zo Shaun ofthe Dead? O akých tričkách píšu v NewYork Times a klania sa im Playboy? Týmnajdokonalejším. Prechádzky svetomv tričku s logom Sky Net, Cyberdyne(Terminator), Nostromo (Alien), či GencoPura (Krstný otec) napĺňajú pocitom do-konalosti každého filmového fanúšika,čo sa vyzná. A najlepšie je, že kultovétričká od firmy Last Exit To Nowheresa dajú kúpiť už aj u nás, viac na www.madmaxon.sk

532. – 12. 7. 2009 CHOTĚBOŘHOSTÉskladatel Trevor Jonesspisovatel Bruce Sterlingosobnosti české fantastikySCIENCE FICTIONStargate, Star Trek, Star Wars,Battlestar Galactica, Babylon 5,Červený trpaslík, Duna, Heroes…FANTASY A MÝTYPán prstenů, Harry Potter, Xena,Letopisy Narnie, Zaklínač…ZÁHADY A HORORLOST, Supernatural,Buffy, Angel, Hlídka…A DALŠÍ ZÁBAVAJ. Cimrman, military, krimi,anime, DDR, Wii, Xbox, PS2,počítačové a stolní hry, RPG,bojové sporty, filmová hudba,nejnovější i klasické filmy…projekce, hry, besedy, soutěže,přednášky, workshopy, divadla…WWW.FESTIVALFANTAZIE.CZ©ilustraceMartinZhouf|zhotoviloREPROPRINTSTUDIOa.s.Užijte si FANTASTICKOU DOVOLENOU na největším festivalu příznivců fantastiky! Každý den až 20 souběžných programů - sci-fi a technologie budoucnosti, fantasy a horor,záhady a mytologie, historie a vojenství. Projekce filmů, seriálů a dokumentů. Konzolové, počítačové, stolní, karetní a RPG hry a turnaje. Besedy se zahraničními a domácímispisovateli a výtvarníky, s dabéry a dalšími hosty. Vážné i humorné přednášky odborníků, redaktorů a fanoušků. Divadelní představení, koncerty, soutěž kostýmů, výstava obrazůa sci-fi modelů, prodej knih a her, autogramiády a další program. Je zajištěno ubytování, stravování a občerstvení, doprava z Prahy. Těšit se můžete i na další služby a kvalitní zázemífestivalu s dlouholetou tradicí.

54hudba kovové diskynovinka – trháktriviumshogun (2008)Prvé dva albumy Trivium prešli mojímprehrávačom bez toho, aby sa tam vý-raznejšie ohriali. Kapelu som zaradildo priehradky k ostatným US metalco-re bandám (Killswitch Engage, As I LayDying, etc.) s tým, že nehrá zlé veci, nonijako zvlášť nevyniká z priemeru. Tretíalbum The Crusade (2006) ma už za-ujal viac. Hlavne spevom. (Chvíľu somna nete dokonca hľadal informáciuo tom, či na ňom náhodou nehosťujesám James Alan Hetfield.) Sympatickými prišiel aj výraznejší príklon k thra-shu a oklieštenie coreových prvkov. Alenapokon som dospel k záveru, že tejMetallicy je tam predsa len akosi prive-ľa. K novinke som napokon pristupovalviac-menej bez zvláštnych očakáva-ní. Mohla ma len prekvapiť. A sku-točne prekvapila. Vlastne mi priamvyrazila dych. Prvé, čo ma ovalilo, bolzvuk. Krištáľovo čistý, hutný, zabijackyúderný. Druhý šok mi spôsobil návratk tvrdosti. Trivium znejú na Shogunoviagresívnejšie, než hocikedy predtým.No bez toho, aby pri tom stratili svojutypickú melodickosť a príťažlivosť. Oči-vidne dospeli do štádia, keď dokážuúčelne zúročiť všetko, čo sa doposiaľnaučili. Najmarkantnejšie je to vidieťna speve. Ani predtým nebol slabinou,no teraz sa stal jednoznačne pridanouhodnotou. Matt Heafy sa prekonáva.Využíva rôzne polohy hlasu – vrátil sak drsnému coreovému vreskotu, stálesi rád zanôti i Hetfieldovským chra-pákom, ale asi najväčší pokrok urobilv melodickom speve. V jeho prípadena sto percent platí tvrdenie, že hlas jeako diamant – ak sa dlho a tvrdo opra-cúva, vybrúsi sa do krásy. Ani zbytokkapely ale samozrejme nezaostáva. Tudrsne drhne struny a dopraje trochuvzrušenia poslucháčovi-hudobníkovi(je tu všetko, čo na thrashi milujem –riffy, leady i sóla ako zo starej školy),tam spustí hromové zborové popevkya dá sa zabaviť poslucháčovi-laikovi.Silné nápady, zaujímavé texty (rozpra-cúvajúce témy zo stredovekého Japon-ska a antického Grécka). Čo viac môžečlovek s dušou metalistu chcieť?Rubriku vedie:Dušan Duke Fabiannovinka – sklamanieásmeginarv (2008)V záplave dnešnej hudobnej produk-cie (v dobe, keď denne vznikajú a za-nikajú stovky kapiel a projektov) jepriam zázrak naraziť na niečo zaují-mavé, originálne a vytŕčajúce z davu.Raz za čas sa ale podarí aj taká veca človek potom celý natešený rozpo-siela kamošom exaltované maily typu:„Toto si zožeňte! Toto je fakt pecka!“Nejako takto som zareagoval aj vtedy,keď sa mi do rúk dostal album HinVordende Sod & Sø (2003) od nór-skych folk-metalistov Ásmegin. Ichpohanské melódie, spievané v (ako užkrkolomný názov naznačuje) v stareji novej nórštine, ma okamžite dosta-li. Po dostatočnom nabažení sa týmtodielkom som samozrejme nedočkavočakal na to, s čím prídu nabudúce. Noviete, ako to zvyčajne dopadne, keďsa na niečo veľmi tešíte... Novinka jevonku, ja si ju púšťam stále doko-la a hútam nad tým, kam sa podelavšetka tá nápaditosť a svojráznosť ka-pely. Ostali z nej len vzdialené ozveny.To, s čím Ásmegin tentoraz prišli, nieje úplne zlé, ale v záplave dnešnýchfolk-metalových zoskupení sa môžepresadiť asi len veľmi ťažko. Áno,„scenár“ hudby je postavený na ob-dobných postupoch, ako v minulosti.Kapela aj tentoraz spája black-doom-heavy metal s prvkami nórskej ľudoveja klasickej hudby. (Chvíľami pracujes pohanskými rytmami, spevmi – muž-skými i ženskými a zvukmi harmoník,husličiek a mandolín, chvíľami zasas klavírom a kompozíciami a lá suityEdvarda Griega.) Ale živelnú „jarnú“atmosféru vystriedala akási pochmúr-na „jesenná“, plná depresie a mono-tónnosti. Možno šlo o zámer, no veľmitomu neverím. Príčinu by som skôrhľadal na „personálnom oddelení“.Z pôvodnej zostavy totiž ostali v ka-pele iba dvaja členovia. A výrazne sazredukoval aj počet hostí, zúčastne-ných na nahrávaní. O samotné počtyby ani tak nešlo, ale medzi skladateľ-mi a aranžérmi tentoraz zjavne chýbasilná osobnosť typu Lazara (speváka,klávesáka a bubeníka z Borknagar, So-lefald a i.), či Sareety (speváčky a hus-listky z Ram-Zet). Škoda.starinka – legendacradle of filthvempire (1996)Vempire or Dark Faerytales in Phal-lustein možno nie je najlepšou na-hrávkou v diskografii Cradle of Filth(heavy-metaloví fanúšikovia asi dajúprednosť skôr Midian alebo Thorno-graphy, tvrdšie orientovaní zasa Cruelyand the Beast alebo Dusk... and herEmbrace), ale z pohľadu žánra pred-stavuje omnoho výraznejší míľnik, nežostatné albumy. V dobe, keď sa objavi-la, totiž urobila na trhu riadny prievan.Nebola príliš „ľúbivá“, ale prinieslačosi neokukané a bizarne príťažlivé(dokonca aj pre tých, čo neobľubovalitvrdšie odnože metalu). Málokto vtedytušil, že sa díva na zrod symfonickéhoblack metalu. Kuriozitou je, že vlastneani nejde o riadny radový album, aleskôr o EP, ktoré navyše bolo (údajne)„zbúchané“ len narýchlo kvôli tomu,aby COF splnili svoje zmluvné záväzkyvoči firme Cacophonous a mohli ju čímskôr opustiť. Len Lucifer vie, čo samiočakávali od tohto temného „rituáluo šiestich skladbách v dĺžke štyridsia-tich minút“ (ako stojí na obale). Dielkokaždopádne odfláknuto nevyzerá.Stačí sa pozrieť na skvelý booklet.Čo teda túto nahrávku tak odlíšilo?Jednoznačne osobitý prístup k meta-lovým dogmám. Kapelník Dani Filth siuž od začiatku kariéry určite uvedomo-val, že po vyjazdených koľajniciach saďaleko nedostane. A tak hľadal novécesty. Black metal je muzika s garážo-vým zvukom? Kašlime na to a nahraj-me ho v „čistej“ produkcii! Klávesysú v rýchlych extrémnych žánrochzakázané? Tudlajs! Dáme ich tam.Urobíme z našej muziky hotovú symfó-niu! Temnú, bombastickú, so širokýmspektrom spevov, prednesov a efek-tov. Vyžmýkame zo štúdiovej techniky,čo sa bude dať. A k mikrofónom si pri-zveme ženské. Nie len jednu, ako majúCeltic Frost, ale rovno celý zbor! Budeto čistá esencia démonickej temnotys magickými textami, inšpirovanýmitými najlepšími hororovými a romantic-kými klasikmi. Slovami filmového Dra-culu Bélu Lugosiho (z úvodu skladbyQueen of Winter, Throned): „Počúvaj-te ich, deti noci. Akú krásnu hudbuvyludzujú!“

55 fanstylevýletníkšutre plnéželaníKamene, ktoré s rachotom spadli z neba, bolijakživ uctievané ako tajomné a posvätné veci,dary od bohov.Meteorit je teleso, ktoré vznikne po dopade meteoroiduna Zem. Po vstupe meteoroidu do zemskej atmosféry do-chádza k svetelnému úkazu vytvorenému vďaka tlakomna vzduch a následnej ionizácii čiastočiek vzduchu. Tento javsa nazýva meteor alebo romantickejšie – padajúca hviezda.Meteority nám prinášajú základné poznatky o stavbe i minu-losti Slnečnej sústavy, keďže patria medzi najstaršie mate-riály. Dopady meteoritov v minulosti sa pokladali za mimoriad-ne udalosti a využívali sa v sigilárnej mágii (slovo, čin alebopredmet s duchovným účinkom) ako božie znamenia, zázrakyprírody, príchod apokalypsy a iné. Dnes vieme, že sú to vzácnevzorky mimozemskej hmoty, ktorá prichádza z rôznych oblastíSlnečnej sústavy.Prvé záznamy o pádoch meteoritov pochádzajú zo StaréhoGrécka, Číny a Japonska.Pôvodný tvar meteoroidu narúšajú zrážky v medziplanetárnompriestore. Pri prechode atmosférou sa odplavujú a spekajúpovrchové vrstvy. Pri dopade na Zem meteorit dotvára erózia.Poznáme štyri druhy meteoritov: železné, kamenné, chondritya achondrity.Na území Slovenska bolo doteraz objavených len päť me-teoritov, štyri pochádzajú z 19. storočia. Piaty, najznámejšía zároveň jediný meteorit (4,3 kg), ktorý sa uchoval na našomúzemí, sa našiel v obci Rumanová v roku 1995. Exponovanýje v mineralogickej zbierke Prírodovedného múzea Sloven-ského národného múzea na Vajanského nábreží v Bratislave.Ak by ste chceli navštíviť miesto jeho dopadu, hľadajte jamupri jazierku Mikloš, ktoré leží medzi Bábom a Rišňovcami, priSeredi. Ak bude pršať, alebo bude po daždi, čaká vás zároveňzápas v blate.Pozorované pády meteoritov na území Slovenska sa odohraliv roku 1837 v obci Divina pri Žiline, štyridsať siah od kostolav smere k vyšnému koncu obce a v roku 1895 pri obci VeľkéBorové pri Liptovskom Mikuláši.Padajúce „hviezdy“ doteraz nikoho nezasiahli, ale každý z nássi aspoň raz v živote prial, aby ich mágia plnenia želaní zasiah-la naše životy.Lucia DroppováFoto: archív autorkyPozn. autorky: meteorizmus = plynnatosťstarinka – raritkawaltariyeah! yeah! die! die!Aj metaloví bohovia majú zmysel prehumor. Inak by nedovolili, aby sa staloto, že jeden z najlepších death-meta-lových albumov v dejinách nahrá ne-death metalová kapela. A že to budúakurát fínski Waltari. Zaradiť tých-to bláznivých severanov do nejakejžánrovej škatuľky je veľmi zložité. Zozačiatku ich kariéry to síce vyzeralo,že hudba zoskupenia sa bude viac-menej točiť okolo crossoveru (takéhotoho thrash-punkového), ale nastave-né mantinely sa čoskoro zrútili. Hlavnýskladateľ (a spevák a basák) KärtsyHatakka začal ulietať všemožnýmismermi (od soundtrackov až po tech-no) a na svojich „tripoch“ neobišiel aniextrémne metalové žánre. Jednéhovečera si zaumienil, že zloží death-me-talovú symfóniu pre kapelu a orches-ter a onedlho už mal hotové partitúryi libreto. Potom stačilo nariadiť spolu-hráčom, aby sa podladili do hlbokéhoC, naverbovať Riku Niemiho, aby muoddirigoval orchester Avanti!, pozvať sik mikrofónu opernú divu Eeva-KaarinaVilke a chrochtáka Tomi Koivusaarihoz Amorphis a sám sa ujať hlasu hlav-ného hrdinu koncepčného futuristické-ho príbehu menom John Doe. Ansám-bel symfóniu nacvičil, naživo zahralna jednom helsinskom hudobnom fes-tivale a zožal taký úspech, že ho rokna to musel nahrať i na CD a vydať.Tak uzrela svetlo sveta cyberpunkováopera so skutočne jedinečným hudob-ným sprievodom. Človek by čakal, žepôjde o paródiu, no opak je pravdou.Waltari sú na Yeah! Yeah! Die! Die!tak presvedčiví, akoby inú muziku neždeath metal ani nikdy nehrali. Všetkykompozície sú technicky premaka-né, nadupané a nápadité. Kärtsy sadokonca dokázal vyhnúť väčšine me-talových klišé. Samozrejme si znovaneodpustil zopár „výpožičiek“ z inýchžánrov (napríklad elektronických, viďskladba The Top) a jediné, čo môžena dielku spočiatku pôsobiť trochurušivo, je jeho Káčer-Donaldovský štýlspevu. Ale na ten sa dá v pohode zvyk-núť. Skvelé prejavy ostatných postávho prinajmenšom dokonale vyvážia.Yeah! Yeah!

56serenadaschizophrana (2006)danny elfmanBohatá symfonická, koncertná a ko-morná tvorba Johna Williamsa, baletOthello a opera Grendel Elliota Gol-denthalla, Jerry Goldsmith a vesmírnakantáta Christus Apollo, a naposledyopera Mucha Howarda Shora sú názvylen niektorých koncertných kúskovsúčasných skladateľov bežne známychako filmových.K nim sa nedávno pridal aj DannyElfman.Danny má bohatú minulosť ako leader„eighties“ punkovej kapely Oingo-Boin-go, kvôli ktorej zmyslu pre humor a ná-paditosti (a tiež tvorby scénickej hudby)si ho vybral Tim Burton pre zhudobňo-vanie jeho filmových fantázií. Hudbaurčená primárne pre koncertnú sieňmá hlavnú myšlienku obdobnú akokapelová hudba – sama o sebe musíposlucháčovi vystačiť v plnohodnot-nom zážitku. S orchestrom je koncertvšak aj pre Elfmana nový zážitok, akopriznáva v booklete albumu, keď malpredtým pre skladanie „vždy obrazovévodítko“.Prácu, ako poctu Dannymu objednalnewyorský Orchester amerických skla-dateľov (ACO) s veľmi málo obmedze-niami. Danny začal komponovať voľnesvoje nápady a šesť skečov nechal voľ-ne žiť vlastným životom, prepojenýchjednoduchým centrálnym motívom.Vzniknutá serenáda – viacveté dielopre veľký orchester, v ktorom zvukováplnosť je dôležitejšia než tematická, čivzájomná štrukturálna výstavba, čítadohromady cez 42 minút (na albumesú plus dve extra stopy).Prvá veta s názvom „Pianos“ začínaako klasický burtonovský film, až na vý-raznejšie pohrávanie sa s flautamia klarinetmi. Nasleduje rýchla sláčiko-vá expozícia s gradujúcou orchestrál-nou údernosťou v harmónii nezvyčajnejpre Elfmana, ktorá vyústi do exhibíciedvojice pián.„Blue strings“ napovedá, že budeo sláčikoch. Najdlhšia stopa, platiacaako pomalá veta v diele (dlho) rozvíja(dlhé) mysteriózne nálady. Nasledu-je plechová, „Brass thing“. Toto už jeDanny vo svojej zlatej ére – StrihorukýEdward, Predvianočná nočná mora,ozvláštnená najmä nepravidelnýmirytmickými skokmi. Uprostred vety sadostávame do Elfmanovho kabaretu:smrťák so saxofónom vyludzuje hlav-nú tému v rytme blues, rozprávkovopretvoreného v melancholické flautovésólo.Rýchla pochodová štvrtá stopa pred-vádza organové figúry a rozohrievaženský zbor pre nasledujúcu pieseň –„I forget“. Solóvý spev v rytme marimbya iných perkusií spieva o hľadaní za-budnutej myšlienky. Osemčlenný zborpotom v burtonovsko-gotickom hororo-vom duchu spieva španielsky o fatál-nom prehľadávaní záhrady, fontány,odpadkových košov, šuplíkov, pohovky,akváriu s rybkami. Strata senzačnéhonápadu, o ktorom vieme len že ho užnemáme, končí zmierením sa za hraniasmútočnej dychovky a saxofónu.Veľký kredit nemôžme uprieť StevoviBartekovi, ktorý robí Dannymu verneorchestrátora prakticky celú jeho karié-ru a je zodpovedný za to, aby Elfmano-ve nápady zneli tak, ako majú.Album je nahraný v SACD formáte pre-hrávateľnom aj v bežnom CD prehrá-vači. Ku kvalitnej štúdiovej nahrávkes krátkym dozvukom teda dostávamenajvyššiu spotrebne možnú reprodukč-nú kvalitu. Lepšie už môže byť len akElfman skomponuje ucelenejšie dielo –napríklad symfóniu, alebo balet.Peter Piknathe day theearth stood still (2008)tyler batesPramálo filmovej fantázie sa objavi-lo koncom minulého roka. Skoro bysa dalo povedať, že sa kiná a televíziesnažili poslať divákov do prírody, nechsi sami vymyslia program. A vlastneby sme im mali byť vďační, pretožehollywoodska fantastika je, zdá sa,posledné roky podriadená kalkuláciámproducentov, ktoré pripomínajú správyo zbraniach hromadného ničenia v Ira-ku: veľké očakávania, veľký rozpočetpre nezrelého režiséra (aby sa nebrá-nil točiť slabý scenár a v prípade trucuodobratie filmu?), veľkolepá katastrofapre spotrebiteľa – ale peňažný efektzaručený. Mimo USA produkujú z časuna čas filmovú fantastiku v podstate lenAngličania a Francúzi. Tým druhým niknerozumie a prví na to nemajú peniaze.Ide však aj o výrazného tvorcu, ktorýdokáže v európskom zázemí presadiťvýznam produkcie takéhoto filmu – na-posledy to bol Sunshine a Doomsday.Kým sa Danny Boyle snažil ozvláštniťSunshine hudobníkmi s mierne un-dergroundovými underworldami, NeilMarshall vsadil na klasickejší štýl, ajkeď nie popu veľmi vzdialeného TyleraBatesa, z ktorého sa pomaly ale istestáva veľká postava soundtrackov prescifi filmy.Film The Day the Earth stood stillScotta Derricksona sa dá porovnávaťs pôvodnou klasikou vo veľa ohľadoch.Tiež klasická hudba Bernarda Herrman-na s charakteristickým elektronickýmchvejivým „UFO nástrojom“ až toľko po-rovnaní neposkytne.Bates nahradil slávny zvuk iným elek-tronickým zvukom „hviezd“ a pôvodnáštvortónová melódia sa jemne pozme-nená objavuje v hlavnej epickej téme.Keďže je v remaku viacej scifi akcie,elektronické glissandá – až sirény, kto-ré sa úspešne podieľali už na oboha-tení Súdneho dňa sú použité častej-šie a efekt je dokonalý, neopočúvaný,stratený niekde v slávnych časoch pánaCarpetnera. Bates nepracuje s tematic-kými melódiami – pracuje s tematickýmzvukom, atmosférou. Pre „Deň“ je hlav-ný zvuk podobný signálu sonaru, strá-cajúci sa v ambientných elektroakus-tických plochách. Z nich vyviera podľapotreby melodická figúra, sláčiky, sóloženský spev, temné plechové dychy,alebo samplovaná rytmika – perkusijná(prestaňte prosím už používať „Zimme-rovské“ sample!), či v podobe rôznychtikajúcich elektrických signálov. Párkrátsa stopy rozvinú v prekrásne vyvrchole-nie hlavnej témy celým orchestrom sozbormi.Hudba, (aj film) dopadla omnoho lepšieako nedávny remake Invázie zlodejovtiel, ktorá by sa mohla vo svojich ho-rorových atmosférach s Dňom porov-návať. Omnoho viac však pripomenieBatesova hudba v epických pasážachWilliamsovu Vojnu Svetov – pri trombó-nových tónoch len-len že odniekadiaľnevykukla kovová chobotnica. Batesovzvuk je však zvuk Tylera Batesa a jehosnové skladby s rôznymi dynamickýminadstavbami čerstvo a spoľahlivo spre-vádzajú súčasné kvalitnejšie fantázie.Soundtrack sa lepšie počúva vo filme –album pôsobí útržkovite, jedna náladaje takmer skokovo striedaná druhou.Určite nepoteší väčšinu, ktorá obľubu-je melodicko-tematický vývoj. Potešípriaznivcov temných atmosférickejšíchsoundtrackov, ktorých neraz prekva-pí silnými, dynamickými originálnymiprvkami, ktoré sa objavia práve vtedy,keď sa v tom všetkom ambiente začnestrácať pozornosť. Všetci však môžemebyť zvedaví, čo nám prinesie ďalší bojo fantáziu – Watchmeni.Peter Piknahudba recenzie

karta postavymegatronVlastné meno: MegatronPrvý výskyt: Transformers – Generácia 1 (1984).Autor: NeznámyNadľudské schopnosti:Jedinečný zloduch až do poslednej kvapky oleja je kovo-vým prevtelením najhorších zločincov histórie, čo doka-zujú aj citáty: „K mieru cez tyraniu!“ a „Všetko čoho sadotknem, je potrava pre môj hlad. Môj hlad po moci!“.Zvláštne znamenie:K dosiahnutiu cieľov mu slúži predovšetkým jedineč-ný kanón, inšpirovaný slávnym Walterom P38, ktorý mápripevnený na ruke. Bez zaujímavosti nie je ani fakt, žesa dokáže transformovať na zbraň, ktorá mení veľkosťa z obrovského robota sa môže stať pištoľ aj pre človeka.karta seriáluhappy treefriendsŽáner: animovaný seriál, paródia na príbehy o zvieratkách vysielané v det-ských pásmachKrajina pôvodu: USAMinutáž: 1-7Rok produkcie: 1999 – súčasnosťSeriál vytvorili: Aubrey Ankrum, Rhode Montijo, Kenn NavarroScenár: Paul Alan, Jason Sadler, David Winn, Warren Graff, Ken Pontac, KennNavarro, Rhode Montijo a Aubrey Ankrum

karta seriáluhappy treefriendsInternet je zlý, áno? Určite hej, hlavne ak sa na ňom povaľujemnožstvo materiálu, ktorý by ste rodičom radšej neukázali, alemladším súrodencom pokojne. Aspoň by stratili ilúzie o východ-nou filozofiou predchnutých veselo hopsajúcich zvieratkách. Uždesať rokov brázdi internet jeden vyšinutý seriál plný násilia, bo-lesti, deštrukcie, zranení nezlučiteľných so životom, ale aj milýchzvieratiek, ktoré si však zachovávajú svoj zlatučký vzhľad lendo doby, než sa im niečo brutálne prihodí. Strúhadlo namiestošmykľavky, zábava s motorovou pílou či oči prilepené na ob-rovský kus ľadu, zvieratkám z Happy Tree Friends sa prihodiakatastrofy, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani vaše najdivokejšiesny.Viac ako stovka epizód pôvodne internetového undergroundo-vého projektu spoločnosti Mondo, ktorá sa zameriava na krátkepríbehy určené prevažne mládeži, stihla za posledných desaťrokov skultovnieť. Je čosi ako Itchy a Scratchy vs. klasické dis-neyovky, s tým rozdielom, že v Happy Tree Friends sa príliš ne-spieva. A vďaka krátkej stopáži nemajú šancu v rámci jednéhopríbehu nudiť divákov. Pretože jednotlivé epizódy nemajú príbeh,zväčša v nich ide len o to, ako čo najviac ublížiť milým zvierat-kám a doslova ich utopiť v záplave krvi, za ktorú by sa nehanbilani Tarantinov Kill Bill.Happy Tree Friends sa krátko po svojom uvedení na sieť sietestali miláčikmi publika, ktoré sa ráta v desiatkach miliónov. Vďa-ka obrovskému počtu divákov sa v roku 2006 objavila aj ich tele-vízna verzia, v ktorej sa epizódy predĺžili z pôvodných 1-5 minúto-vých skečov na 7 minútové príbehy, ale brutálny koncept zostalzachovaný aj v novom pôsobisku.Popri dada seriáli Oggy a škodíci patria Happy Tree Friends me-dzi najdivokejšie chuťovky, ktoré v súčasnosti možno u nás zo-hnať na lacných dvd. Vďaka využitiu princípu Kennyho zo SouthParku, teda akokoľvek zmrzačená či zabitá figúrka sa v ďalšejepizóde opäť vráti živá a veselá, majú tvorcovia nekonečné polemožností, ako svojim dietkam ublížiť a fanúšikov pobaviť.Imrich Rešeta ml.karta postavymegatronZo životopisu Megatrona:Pri pohľade jeho očami sa ukáže, že jeho motivácia je v podstateprirodzená a robotumilná, hoci vedie cez potoky špinavého oleja.Megatronovi totiž ide najmä o to, aby sa jeho rodná planéta Cy-bertron mala dobre. A ku svetlým zajtrajškom ju najlepšie môžedoviesť, keď ju celú ovládne.Pôvodov má viacero, podľa toho, či sa berie do úvahy fiktívnahistória hračiek, komiksov, prípadne animovaných seriálov. Pod-ľa komiksov od Marvelu bol pôvodne gladiátor a ako jeden z pr-vých objavil v sebe schopnosť transformácie. V jednom z animo-vaných seriálov ho vytvorili Decepticoni potom, čo utrpeli trpkúporážku od úhlavných nepriateľov Autobotov.V každom z prípadov je výsledok zrejme najdokonalejší Transfor-mer všetkých čias. Nielen že pri premene dokáže podľa potrebyzmenšiť obsah a hmotnosť svojho tela, ale nie sú známe jehoslabosti. Či už chystá v úzadí nejaký hanebný plán alebo bojujev prvej línii, vždy si udržiava stopové prvky zmyslu pre česť, čomá za následok napríklad rešpekt k Optimovi Primovi, ktorémuinak usiluje o život.Výskyt v našich končinách:Objavil sa vo štvorici zošitov série Transformers, ktorú v sloven-skom preklade vydával v deväťdesiatych rokoch Semic Slovart.Zlatý vek zošitových sérií poznačil Megatron aj svojou prítomnos-ťou na obálke každého zo spomínaných zošitov s výnimkou jed-notky. Zlí chlapci skrátka lákajú čitateľov viac.

59fotosession fantáziepredátor: lovecká sezónafotosessionpredátor / lovecká sezóna 59Niečo tam vonku na nás čakáa nie je to človek... Lovec do-stal chuť na pár trofejí. Prišielzase na túto planétu skontro-lovať si svoj revír, prijal násv trónnej sieni, ale náladuna fotenie pre Fantáziu veľminemal. Cvakali sme rýchlo,kým sme nepočuli jeho rehota nevšimli si ubúdajúce čiaroč-ky na jeho komunikátore. A po-tom sme už len bežali – netu-šiac, aký náskok nám nechal...Foto/grafika: Ivan AľakšaZo zbierky HenrietyGalgóciovej

60fotosession predátor / lovecká sezóna60

61 fotosessionpredátor / lovecká sezóna 61

62Terminátor je značka sama o sebe a ktov živote nepočul hlášku „hasta la vista,baby,“ drží pravdepodobne v rukáchnesprávny časopis. Existuje lenmálo životných istôt a mno-hé z nich v dobe zmietanejkrízou strácajú svoj lesk.Terminátor všakzostáva nalešte-ný nech sa deječokoľvek a so železnou istotoutu stále platí osvedčené pravidlo – zaú-točí na nás hneď na všetkých frontoch.Okrem hier podľa filmu, kníh podľa fil-mu, komiksov podľa filmu, tričiek, kože-ných búnd, nožov a iných zbraní, nášiviek,odznakov a čo ja viem ešte čoho s motí-vom Terminátor, to rozbalí aj na poli figúr-kovom. A tak sa môžeme tešiť na novéakčné figúrky, šošky, repliky,bobble-heady, karikaturistickéaj deformované prevedenia,diorámy, modely strojov,vozidiel, helmy, busty...a to od najmenších, cezklasické 7, 12, 18-palcové ažpo sochy v mierke 1:1. Hm,nebolo by zlé byť hrdým ma-jiteľom dvojmetrového en-doskeletonu, čo poviete?Nie je však dosť priestoruvenovať sa všetkým a takvytipujem aspoň zopár.Komu sa to nepáči, nech„to povie mojej ruke“, ktorápíše tieto riadky.•••Keď už som zabŕdla do témysochy v životnej veľkosti (aj keďpriznávam, že s akčnými figúrka-mi toho majú len málo spoločné)nedá mi nespomenúť, že odbor-níci z Muckle Mannequins uviedlido života ďalšiu impozantnú a šokujúcovernú sochu T-600 vo veľkosti 215cm.Ktovie, ako by sa zatváril sused, kebyžeju postavím pred dom a zatienim ňou jehozáhradných trpaslíkov?Celkom iste by skolaboval pri náv-števe obývačky, ak by mu zrak pa-dol na hrdo tróniacu, kusovo li-mitovanú a ešte pred uvedenímdo predaja dávno rozpredanúbustu TX z filmového Termináto-ra s číslom tri. Túto bustu bolo to-tiž možné zohnať len na objednávkua to priamo u jedného z najväčších špecialistov na sošky či filmo-vé repliky SideShow Toys. Ide o veľmi vzácny zberateľský kúsokv 100% detailnom prevedení záporáčky – Terminatrix, ktorá prišladokončiť to, čo zbabral jej predchodca T-1000 a Arniemu Schwar-zeneggerovi „silno“ skomplikovala život. Samotná hlava s krkomje umiestnená na elegantnom podstavci s logom T3 v mierke 1:1,vyrobená priamo z formy, ktorá bola použitá aj vo filme. Toto bolomožné dosiahnuť vďaka dlhoročnému partnerstvu SideShow s dr-žiteľom Oscara za špeciálne efekty Stanom Winstonom, ktorý vdý-chol život nielen Terminátorovi, ale aj Alienom, potvorám v Jur-skom Parku a naposledy aj Iron Manovi. O SideShow je známe,že pracuje s veľmi talentovanými sochármi a inžiniermi, ktorídokážu navrhnúť, vymodelovať, či dokonca zapracovaťsvetlo do výtvorov bez obetovania kvality samotnéhovýrobku. Dôkazom toho je aj tátoreplika busty TX, do ktorejútrob sa podarilo nainštalo-vať modré svetlo tak verne,že v tme pri rozsvietenýchočiach, častiach lebky, krkua podstavca vyzerá skutočnedesivo a naisto vyženie každúneželanú návštevu.S každým návratom Terminátora na fil-mové plátna sa objavujú aj nové po-stavy a aj výrobcovia akčnýchfigúrok po nich s ra-dosťou siahajú.Od prvého Termi-nátora (1984) saich objavilo neúre-kom, ale pre miliónyfanúšikov aj tak zostávačíslom jedna Terminá-tor T-800 a je úplnejedno, či s tvárou Ar-nolda, alebo bez tváre – v podo-be endoskeletonu. Aj to je dôvod,prečo sa idú výrobcovia akč-ných figúrok potrhať, aby sazviezli na vlne filmuKaždý lepší film, seriál, komiks či hru sprevádza ajrad ďalších produktov. A tak je snáď každémufanúšikovi fantastiky jasné, že podobne ako sav „našom žánri“ strhol nedávny súboj Wolverinevs. Star Trek, do ringu práve nastupujú ďalší borci.A to krehká Koralína proti nezničiteľnémuTerminátorovi. A ako obyčajne – súboj sa nestrhnelen na plátnach kín, ale aj mimo nich.koralína vs. terminátorvelťký letný súboj!►►63fanstyle figúrky

63odrážajúcim vždy iné emócie, čím dokonale vystihuje atmosférupráve prichádzajúceho filmu. Oblečenie je ľahko odnímateľné a ajkvalitne vypracované. Napríklad k verzii pršiplášť neodmysliteľ-ne patria aj zablatené gumáky, ktorých bahno na podrážkach vástakmer presvedčí o pravosti. Alebo v civilnej verzii, teda Koralínaoblečená vo svetri a džínsoch sú samotné džíny ušité tak, akobyich čínska ruka obišla oblúkom a to vrátane zadných vreciek, kto-ré by jej mohla závidieť aj najluxusnejšia Barbina. Tak, ako všet-ky akčné figúrky vychádzajúce z prostredia filmov, seriálov, hier,či komiksov, aj Koralína má ambíciu o čo najvernejšie stvárne-nie vzhľadu. A keďže postava Koralíny má vo filme veľkú hlavua útle štíhle telíčko a Neca sa tomuto stvárneniu chcela čo naj-viac priblížiť, je jasné, že pri týchto proporciách bude problematic-ké státie figúrky len tak samej od seba. Vyriešil to špeciálny sto-jan s držiakom, ktorý je súčasťou každého balenia. Ten síce udržíKoralínu na nohách, ale u časti zberateľského publika sa stretols vlnou nevôle. Najlepšie sa dá schovať držiak pod pršiplášť a toje asi aj dôvod, prečo sa najobľúbenejšou stala práve Koralínav tejto verzii. Ale plnokrvný zberateľ ich túži mať aj tak všetky...A keď už sme pri pravých zberateľoch, ak medzinich patríte, zbystrite pozornosť. Najväč-ší sviatok roka pre fanúšikov komiksua akčných figúrok nevynímajúc – Co-mic Con v San Diegu – sa nezadrža-teľne blíži a práve tu bude predsta-vená špeciálna verzia akčnej figúrkyKoralína v trblietavom svetríku po-siatom hviezdičkami, v čiernych noha-viciach a modrých topánkach. Pôjde sa-mozrejme o limitovanú sériu s možnosťouzískať ju len dvoma spôsobmi (i keď už terazviem o troch): Ten prvý je navštíviť Comic Cona ten druhý sledovať Amazon.com. Podľa ofi-ciálnej tlačovej správy si je Neca vedomá, žev dnešných časoch krízy si nie každý môžetakýto výlet dovoliť a prisľúbila niekoľkokusov uvoľniť pre Amazon. No a ako užpoznáme z minulosti, sem-tam niečopresiakne aj mimo Amazon a už terazvieme, že s veľkou pravdepodobnosťousa v malom množstve objaví aj na Slo-vensku. Stačí si v auguste vyraziťdo Brlohu, alebo ak chcete maťistotu, naťukajte si virtuálnyBrloh.sk radšej už dnes.Napriek tomu, že Kora-lína je od Termináto-ra oveľa mladšia, užaj ona a jej filmovípartneri sa môžupochváliť radomrôznych doplnkovod záložiek na kni-hy, cez perá, trič-ká, tašky, rekvizity,videohry, komiksy...až po ďalšie verzieakčných figúrok, kto-ré nás čoskoro zapla-via v rôznych baleniacha veľkostiach.•••Nech už dopadne súboj Koralí-na vs. Terminátor akokoľvek, somsi istá, že ak sa rozhodnete ísť do fi-gúrok, oplatia vám to minimálne zhmot-nením filmových zážitkov. Pri pohľade na ne sibudete môcť premietať obľúbené scény beztoho, aby ste vstali od stola a zasunuli DVDdo mechaniky. A ozaj, budú vás milovať –a to už je vzťah ;-)Henrieta Galgóciová (Brloh)Terminátor Salvation a mohli ponúknuť opäť čo najviacprevedení práve tohto hitu. Neca už dávnejšie avizovala opätov-né uvedenie neustále žiadanej 18“ figúrky Endoskeleton a navy-še prichádza aj s novou verziou hneď troch T-800viek: Endoske-leton (s novou hlavou a pohyblivosťou), Man or Machine (v tričkua s obnaženou mechanickou rukou) a nakoniec Pescadero Esca-pe (v koženej bunde a nezabudnuteľnou winchesterovkou). Všet-ky tri majú lepšiu stabilitu a hlavne viac možností ohýbania kĺbov,takže je len na vás, do akej pózy si svojho miláčika nasimulujete.Typov, prevedení a rôznych variácií je samozrejme podstatne viac,než sa zmestí do tejto rubriky. Ak si však čo len trošíčku zasurfuje-te po vševediacom internete, na 100% nájdete veci, ktoré sa semnevtesnali. A ak popri tom zablúdite aj na Brloh.sk – nenahnevá-me sa. Aj „doma“ si je už z čoho vyberať.Napriek rečiam, že nový Terminátor Salvation stratil pôvodné-ho ducha, ďalšou 100% istotou zostáva, že akčné figúrky, soš-ky ani repliky z nového Terminátora nestratili nič z ducha svojichpredchodcov.•••Podnikavé, zvedavé a vynaliezavé dievčatko Koralína Jonesovávyskočilo na plátna kín priamo zo stránok „rozprávky“ spisova-teľského esa Neila Gaimana, ktorý si vyslúžil nehynúcu slávu sce-nármi ku komiksom Sandman. Kniha Coraline bola preložená ajdo češtiny a skutoční, ale aj príležitostní fanúšikovia fantastické-ho žánru sa tak s ňou zoznamujú už od roku 2003, teda rok po jejoriginálnom vydaní. Navyše s príchodom filmu Koralína a svetza tajnými dverami vydavateľstvo Polaris pripravuje jej nové vy-danie, pochopiteľne s filmovou obálkou. Filmová podoba Koralínyvšak veľmi pripomína tú pôvodnú, v originálnom stvárnení DaveaMcKeana, takže tvorcovia sa od zaužívaného looku dievčatka prí-liš nevzdialili.A tak, ako aj v našich najbližších končinách vydavateľstvo Polarisreaguje na príchod Koralíny do kín zmenou obálky, tak na jej prí-chod reagujú aj firmy našim končinám oveľa vzdialenejšie. Jedenz najväčších výrobcov akčných figúrok Neca nám predstavil v pr-vej vlne figúrku hlavnej hrdinky hneď v troch prevedeniach – v pr-šiplášti, v pyžame a v civile. Všetky tri sú 7-palcové (cca 18cm)a každá z nich sa okrem oblečenia líši aj výrazom tváre62 ►►fanstylefigúrky 63Sieť Brloh venovala do súťaže 18-palcovú figúrku en-doskeletonu Terminátora, ktorú môžete vyhrať právevy. Stačí nám do 12.7.2009 na adresu redakcie Fan-tázie napísať správnu odpoveď na otázku: Ktorý rokje „rokom zúčtovania“ vo filmovom svete Termi-nátora? Nezabudnite pripísať svoje meno a adresu.vyhrajteendoskeleton

64Zamestnanci 2K Czech,predtým Illusion Softworks,využívajú neobvyklý spôsobdopravy do práce. Najznámejšietuzemské vývojárske štúdiosídli na periférii Brnav priemyselnom parku.V skromnej modrej budovezaberajú tri poschodia autorisérie Hidden & Dangerousa preslávenej Mafie. Pretožebudova sa nachádza takmerna konci parku a na zastávkuMHD je to poriadna štreka, takvedenie zakúpilo kolobežky, čoje aj jedna z najkurióznejšíchinvestícií počas produkcienetrpezlivo očakávanéhopokračovania Mafia II.Návšteva 2K Czech bola zaujímaváz dvoch dôvodov. Prehliadkou chceli au-tori dať najavo, že sa po rokoch tajnost-kárčenia neboja nič ukázať, no napriektomu na otázky odpovedali zdržanlivoa po prezentácii človek odchádzal menejsýty ako hladný po ďalších odpovediacha informáciách, pretože Mafia II vyze-rá jednoducho úžasne a chcete vedieťo nej absolútne všetko.V 2K Czech pracuje momentálne 120 ľudía podľa senior producenta Jarka Kollářaby sme na českom trhu hľadali vhodnýcha skúsených ľudí v hernom odvetví már-ne. Všetci totiž pracujú na Mafii II. Zapá-lenosť niektorých hraničí aj s možnosťamisamotného enginu a ako dodáva, progra-mátori niekedy musia udržať ich fantáziuna uzde. Nadšenie a skúsenosti z inýchodvetví ako je to herné sa odráža na ma-niakálnych detailoch, takých, aké si mož-no ani nevšimnete. Sú dôležité pre budo-vanie atmosféry, posilnenie autenticitya samotného rozprávania príbehu. Totosú tri hlavné ingrediencie, na ktorých stojía padá Mafia II.Vezmime si skupinku zvukárov pod ve-dením Tomáša Slapotu, ktorá sa doslovavyžívala na tom, ako dlaždička dopadázakaždým s iným zvukom na tvrdú po-dlahu, ako cinkajú nábojnice a ako pras-ká drevo po náraze auta do plota. Zvukovákulisa je mimoriadne bohatá, v jednej scé-ne môže zaznieť až 100 zvukov naraz! Dy-namický je aj soundtrack, Kollář si stihnezašpásovať, že takéto rádio by rád uvítalvo svojom aute a že si ho možno dajú pa-tentovať. V podstate sa prispôsobuje dia-niu na obrazovke a volí také skladby, ktorédokonale zapadnú do naháňačky, do po-kojného návratu domov alebo prechádzkypo meste.Z rádia sa okrem najväčšej zbierky skla-dieb zo 40–50-tych rokov budú hrnúť ajsprávy aktualizované podľa vášho počí-nania a hudba z pera mimoriadne talen-tovaného Matúša Širokého. Jeho spô-sob vrstvenia nástrojov v jednejna kolobežkách do práce,dokončovatľ mafiu 2!hry reportáž►►65

65kompozícii začína mať zmysel, keď do úvodnej scénynaživo pridáva klavírovú linku a zrazu prestrihová scéna naberána hĺbke a návrat vojnového hrdinu do rodnej Ameriky dostáva ažmelancholicko-smutný nádych.O niečo neskôr hlavný dizajnér postáv Ivan Rylka vysvetľuje, ževšetko od oblečenia, módu, účesy, materiály, strihy oblekov, bižu-térie a doplnky dám majú z módnych časopisov z minulého sto-ročia, rôznych coverov a filmov. Herné postavy sú tak premakanevymodelované, že vidieť gombíky a švy na látkach.Obaja hlavní hrdinovia Vito aj Joe sa niekoľkokrát počas hry pre-oblečú a práve oblečenie bude definovať aj ich sociálne postave-nie. Pracovný odev robotníckej triedy nahradí elegantnejší obleka ku koncu to už budú len tie najdrahšie na zákazku šité šaty. Ichstatus sa bude odrážať aj na zariadení bytu. Keďže dej sa odohrá-va počas desiatich rokov a v byte sa žije deň čo deň, je to na ňomaj vidieť.Joe je starý mládenec, v posteli nájdete spodnú ženskú bielizeň,v kuchyni zase špinavý riad. O niečo neskôr s prvými kšeftíkmisa začne meniť aj zariadenie, rádio nahrádza televízor a úplnena konci sa mení dlažba, kachličky, závesy, pri vchode sú vitrážnesklá, obývacej izbe dominuje nevkusné zátišie ružových plame-niakov pred paravánom a kuchyni zase spotrebiče, ktoré sú inšpi-rované skutočnými modelmi predávanými v tej dobe.Prostredia nie sú statické, ale dajú sa zapnúť svetlá, pozerať tele-vízor, počúvať rádio, vôbec nepôsobia umelo, neosobne, ale cítitesa v nich príjemne, dokonca keď sa pozriete von z okna, tak uvidí-te život na uliciach! Autá parkujú pri chodníku, dodržujú predpisy,sú riadené systémom, podobným, akým sa riadia križovatky voveľkomestách. Autori nenechali nič na náhodu. Ľudia v parku saprechádzajú, pofajčujú a niektorí si dávajú vyčistiť topánky.Za volantom áut strávi hráč podstatnú časť a aj preto je možnéza nemalý obnos vylepšovať niektoré časti ako napríklad motor,kolesá, farbu či dokonca ŠPZ-ku, podľa ktorej polícia vie vystopo-vať kradnutý automobil. Na autách je vypiplaný každučký detailaž po tú najnepodstatnejšiu chrómovanú časť či anténku. Posunv dobe z prohibície do povojnovej krízy a veselých 50-tych rokovdovolil autorom poriadne zošliapnuť pedál.Autá sú rýchlejšie, výkonnejšie, pohodlnejšie a je radosť na nichjazdiť. Jazdný model bol upravený, aby nerobil problémy ani za-čiatočníkom, no aj fajnšmekri si prídu na svoje, kolesá sa kĺžuna snehu, brzdná dráha sa zvyšujúcou rýchlosťou predlžuje, cítiťpri riadení váhu, náhon kolies a pod. Aplikovaný deštrukčný mo-del počíta s odtrhnutými plechmi, rozbitými svetlami, vytlčenýmioknami, odpadnutými nárazníkmi, ale aj praskajúcimi pneumati-kami od vysokej teploty, ak sa vznieti!Nie sú to len autá, ktoré môžete rozbiť, ale ak vám nebude chutiťhamburger, s pokojným svedomím môžete bistro premeniť na ne-poznanie. Po krátkej demonštrácii, čo dokáže Tommy gun so za-riadením, sa dívame na opadané drevené obloženie, vytrhnutéčalúnenie na barových stoličkách, rozbité lietajúce dvierka, pohá-dzané fľaše, poháre, odlomené dvere na trúbe.A práve tieto drobnosti robia z hrania Mafia II neskutočne silný zá-žitok. Keď počas prestrelky čupíte za stolom a z bezpečia sleduje-te, ako vás zasypáva partia gangstrov cez sklenenú stenu olovom,nedá vám a pozorujete, ako sa z nej stáva rešeto, ako vybuchu-jú poháre na barovom pulte, ako sa podlamujú nohy klavírnemukrídlu.Toto sú detaily, ktoré sú vložené do každej časti hry. Myslelo sana všetko, aj na zdravenie na ulici, malé priestupky, za ktoré váspolícia pustí bez pokuty, na podplácanie, či nepovinné úlohy, kto-ré vás vťahujú bez potreby niekam bežať, volať alebo ich inýmspôsobom aktivovať. V černošskej štvrti vás môže obostúpiť par-tia zle naladených a vypýtať si drobné na telefón, môžete ich igno-rovať a venovať sa hlavnej dejovej línii, ktorá bude popretkávaná2,5 hodinami špičkovo zrežírovaných a majstrovsky nahovorenýchprestrihových scén.Môžete sa s nimi naťahovať na päste alebo rovno tasiť zbraň a po-hroziť im. Od vašich rozhodnutí bude závisieť aj zakončenie hry.Mohutný príbeh kladie dôraz na budovanie vzťahu medzi obomapostavami a ich snahou kráčať po nelegálnej ceste drobných krá-deží, lúpežných prepadnutí, nájomných vrážd.Život mafiána je vraj krátky, o Mafii II sa bude ešte dlho hovoriťako o najväčšom a možno najlepšom gangsterskom diele. Pev-ne veríme, že autorom sa nevymkne spod kontroly ich puntičkár-skosť a hra práve kvôli vysokému sústredeniu na detaily nebudepostrádať niečo, čo jej zapálený fanúšik nikdy zabudne do koncaživota.Pavol Budayhryreportáž64 ►►

66hry predstavujemeSigourney Weaver je smoliarka. Keď sadozvedela, že na scenári herných kroti-teľov pracuje opäť dvojica Dan Aykroyda Harold Rammis, chcela byť zaintere-sovaná do projektu, ktorý predtým od-mietla. Tvrdohlavosť sa nevypláca. ÚčasťRipleyovej bola zamietnutá, pretožev scenári už vystupovala iná ženská po-stava, pre ktorú bude mať pochopiteľneslabosť Dr. Venkmen. Podobizeň a hlas jejprepožičala Alyssa Milano a je jednodu-cho k zožraniu.Herní Krotitelia duchov to nemali ľahké,spočiatku sa ani nevedelo, či vôbec pro-jekt dostane zelenú kvôli licenčným prá-vam a potom, či bude skutočne realizova-ný pod krídlami vo finančných problémochnamočeného vydavateľa Atari. Sila znač-ky a úspech Reitmanových filmov nako-niec rozhodla a do vývoja boli zapojenívšetci pôvodní herci vrátane Billa Muraya.V hre však nebudete priamo ovládať pô-vodnú zostavu, ale budete ju sprevádzaťv koži piateho krotiteľa, pokusného králi-ka, ktorý testuje všetko, čo mu Egon za-vesí na chrbát. Ghostbusters: The Gameje priamym pokračovaním oboch filmov,požičiava si z nich všetky charakteristicképrvky ako auto ECTO 1, základňu v býva-lej požiarnej stanici, úvodný song od RayaParkera, kulisy ako knižnicu a luxusný ho-tel v New Yorku, či samotného Slimmeraalebo nezabudnuteľného MarshmallowMana.Počas lovu budete duchov hľadať pomo-cou PK Metra, sledovať ektoplazmu cezšpeciálne okuliare a v neposlednom rade ich aj chytať do pascí,čo náramne pripomína lovenie ryby. Mrskajúceho ducha v zovre-tí protónových lúčov musíte najskôr oslabiť, omráčiť obúchanímo steny, až potom sa podvolí a zasyčí v pasci.Protónový lúč je skazonosný, vypaľuje diery do stien, odhadzujea znehodnocuje vybavenie miestností, čiže ak ste nešika, vašouvizitkou budú vytlčené okenice, rozbitý nábytok, pováľané stolya zhorené závesy.Ghostbusters: The Game sa drží tak svojej predlohy, že je ťažkénepodľahnúť, hlavne, ak podporuje kooperáciu dvoch hráčov prilovení.Pavol Buday, šéfredaktor www.sector.sk (Sector)Platformy: PS3, PS2, hra vychádza 19. júna.ghostbusters:the game

67 hryrecenziemad worldMad World je krásnym príkladomdisfunkčnosti britskej ratingovejspoločnosti BBFC. Je v poriadku,ak rozkrojíte chudáka od zadni-ce až po záhlavie motorovou pí-lou. Hra dostáva štempel 18+,ale v poriadku už nie je, ak tentobrutálny čin nie je doplnený o ko-miksovú hlášku KRAAAK a aksa oň pokúsi Rockstar, ktoréhomá ratingová spoločnosť plnézuby za simulátory zabíjania GTAa Manhunt.Mad World je vo svojej podsta-te Manhuntom. Ste hlavným hr-dinom chorej televíznej show, v ktorej nejde o nič iné, len o čonajbrutálnejšie zbavovanie sa protivníkov, ktorí čakajú, kým ichomráčite nasadením pneumatiky, prepichnete hlavu dopravnouznačkou a na záver ich opakovane narážate na koly vyčnievajú-ce z boku školského autobusu. Brutálne? Áno. Šokujúce? Trochu.Ako súčasť reality show, v ktorej sú v budúcnosti napchané všetkyprachy sveta, vás hra neustále tlačí do oveľa morbídnejších kús-kov, ako nalákanie nič netušiacich zombíkov na kus mäsa rovnopod stotonový lis. S mokrým mľasknutím sa na konto pripíše tuč-ný bodový bonus a zrazu ste len krôčik od súboja s bossom. Aleešte predtým malé rozptýlenie v podobe golfu s hlavami súperov.Na jednej strane zaujme Mad World svojou drsnou náturou a glo-rifikovaním násilia používaním jedinej farby na monochromatic-kom plátne, no na druhej zlyháva v hernej náplni. Už od začiatku jevám naservírovaný ten najbrutálnejší spôsob eliminácie a na ďal-šie experimenty alebo kombinovanie enviromentálnych prekážoks novou sadou zbraní nezostáva motivácia. Zabíjanie sa tak točív bludnom kruhu a jeho záchranou je iba variabilita a neskonalébitky s bossmi.Mad World dopláca na jednotvárnu náplň jednotlivých lokalít, vy-važuje to však tušová kresba a odvážny čiernobiely vizuál, vďakaktorému sa má šancu stať takým malým kultom.Pavol Buday, šéfredaktor www.sector.sk (Sector)Platforma Wii, hra vyšla 20. marcainfamousCole nie je obyčajným hrdi-nom. Dobré skutky ho robiaobľúbeným, ľudia ho vníma-jú ako záchrancu a fotia siho v parku. Zlé činy mu krad-nú farbu z tváre, šaty pokrý-va špina a obyvatelia mestaEmpire City hádžu doň ka-mene. Karma ho prenasle-duje na každom kroku, prikaždej činnosti. Neformujeiba charakteristiku postavy,ale hlavne vplyv jeho oso-by na okolie. Ak si poviete,že budete hájiť dobro, takmožno pri prechádzke mestom narazíte na plagáty s vlastnoupodobizňou!Empire City otriasol výbuch, zobral so sebou niekoľko mest-ských blokov, ľudia prišli o milencov, rodičov, súrodencov, man-želov. Vláda odstrihla ostrovnú časť od zvyšku sveta, aby sa niknedostal dnu ani von. Cole nemá na výber, všetci ho obviňujúz výbuchu a jediné východisko vidí v úteku. Lenže, explózia sisíce vyžiadala obete, ale obdarila ho schopnosťou krotiť elek-trinu a využívať jej silu.Je jeho prekliatím a spasiteľom zároveň. Môžete sa slobodnerozhodnúť, či budete pomáhať obyvateľom v boji proti silnémugangu bývalých drogových dílerov – Reaperom, alebo budetehľadať odpovede na otázky, ktoré zaujímajú aj FBI. Hneď v úvo-de napríklad máte príležitosť zahnať vyhladnutých civilov bles-kami a nechať si všetky debny so zásobami pre seba. Neobídesa to však bez následkov.V inFamous sa dá neustále balansovať na hrane, medzi dob-rom a zlom. A ako v každej inej mestskej akcii, aj tu vedie k cie-ľu niekoľko ciest. Treba ich len hľadať. Vďaka akrobatickýmschopnostiam Colea môžete vyliezť na všetko, čo vidíte, ajna vysielač a odtiaľ obdivovať rozlohu mesta.Vďaka rýchlemu napredovaniu, kratšej náplni misií, je hra veľ-mi dynamická. Nikde sa nezdržíte viac, než by ste mali, super-schopnosti naberajú na sile a príbeh vás ťahá k svojmu finále.Treba sa len rozhodnúť, či skončí dobre, alebo zle.Pavol Buday, šéfredaktor www.sector.sk (Sector)Platforma PS3, hra vyšla 25. mája

68hry recenziaNa videohrách zo sveta Halo jenajsmutnejšie, že súc systemsellermi, výkladnými skriňamiXboxu, tešia sa takej masívnejmarketingovej podpore, ženiekedy je to až na škodu. Dobréhry, výborné, vynikajúce, alev žiadnom prípade nie dokonalé,hoci práve také čosi sa námreklamné kampanek jednotlivým kúskom pokúšajúvnútiť. Na túto stratégiu svojhočasu doplatilo predovšetkýmHalo 3, znova výborná hra, alenie až taká výborná, ako sa nássnažili presvedčiť recenzie,neraz ľahko zameniteľné za PRtexty.Jasné, že človek podľahol tlaku a hru sikúpil, očakávajúc hernú nirvánu a potom,keď k nej nedošlo, cítil sa oklamaný, zväč-ša ignorujúc fakt, že hru samotnú zlupolako malinu, nenudil sa ani chvíľu a naozajsi ju užil. Len sánka mu nespadla, vesmírsa nezastavil v nemom úžase a tak ďa-lej. S Halo Wars to spočiatku vyzeralo veľ-mi podobne, hra sa začala propagovať užs vydaním Halo 3, keď vyšla, prevalcovalarebríčky predajnosti a dnes, tri mesiaceod vydania už by mohla odpočívať kdesina poličke medzi fajn hrami, ku ktorým savšak nevracia.Našťastie, a samozrejme z môjho indivi-duálneho uhla pohľadu, to tentokrát do-padlo inak. V mojich očiach prekonalaHalo Wars aj tie najsmelšie očakávaniaa to z dvoch dôvodov. Prvým je príbeh,Halo Wars sú prequel odohrávajúci sadvadsať rokov pred udalosťami z prvéhoHalo, v samom úsvite ľudsko-covenant-skej vojny, chýba v ňom síce ikona série– Master Chief, ale inak drží pohromade,a čo je hlavnejšie, rozvíja metapríbeh ce-lej série, odhaľuje pozadie konfliktu a ko-rešponduje ako s hrami, tak s románmizo sveta Halo. Práve kvôli nemu by sa hredalo mnohé odpustiť, ak by bolo trebaa práve on je dostatočný dôvodom, pre-čo sa Halo Wars oplatí. Neverím síce, žeexistuje majiteľ Xboxu, ktorého Halo obiš-lo, ale ak by sa taký našiel, Halo Wars bybolo perfektnou prvou hrou, vstupnou,iniciačnou. Bolo by síce treba zohnať prvýXbox, ale možnosť hrať príbeh od začiat-ku, v chronologickom poradí by za to ur-čite stálo.Ten druhý dôvod je zásadnejší, Halo Warsje RTS, realtimeová stratégia, reprezentu-je teda žáner, ktorému konzoly neprajú,a on nepraje konzoliam. Ak by som malteraz z brucha vymenovať okamžite tak päť, sedem, desať sku-točne dobrých konzolových RTS, dobrých z hľadiska ovládania,hrateľnosti a atmosféry, mám veľký problém. Asi by som ich na-koniec ani dokopy nedal, lebo ak mám chuť manipulátorsky ria-diť boje z vtáčej perspektívy, starať sa o tisíc vecí, od ťažby, cezmenežment základní až k vyzbrojovaniu, zostavovaniu útočnýchtímov a ich nasadzovaniu do prvej línie, oprašujem PC. Respektí-ve neoprašujem, lebo práve kvôli prehnaným nárokom na distri-búciu sústredenia na jednotlivé zložky hry som RTS prestal hrá-vať. S Halo Wars sa toto ale mení, je síce faktom, že hra je menejhlboká, komplexná a náročná, ako špičky tohto žánru na PC,avšak na konzoliach momentálne nemá dôstojného konkuren-ta. Okresanosť Halo Wars voči PC RTS titulom je totiž jej najväč-šou prednosťou. Všetko je sústredené na boj, akciu, iné rozmeryrealtimeových stratégií sú potlačené do úzadia práve preto, abysa z hry nevytratilo napätie a atmosféra zúrivého vojnového kon-fliktu. Čo bezprostredne nesúvisí s podporou bojových jednotieka ich nasadzovaním do boja, to v hre buď vôbec nie je, alebo za-berá len veľmi malú časť. Halo Wars tak disponuje dynamikourýdzo akčnej hry a zachováva ducha série, napriek tomu, že Haloboli až dosiaľ vždy FPS.Práve dynamika hry je spoluzodpovedná za to, že Halo Wars sazdajú až príliš krátke, ak má tá hra nejaké zásadnejšie chyby, taktoto je jedna z nich, ostrieľaný borec dokáže hru prejsť za šesťhodín čistého času a ani sa príliš nezapotí, osem hodín môže byťpriemer, mne, starému, pomalému a nešikovnému to prvýkráttrvalo dvanásť hodín, druhýkrát desať a práve ono druhé hraniezmenilo vlažné dojmy z hry na horúce. Halo Wars totiž nestratiliatmosféru, príbeh odkryl ďalší, mierne ironický rozmer, ktorý mina prvýkrát jednoducho ušiel a oponenti šli zabíjať ľahšie, keďžeuž som vedel ako na to. A to som znova hral za ľudí, teda skutoč-ne identickú hru, za Covenantov sa totiž Halo Wars hrať nedá,za Flood už vôbec nie a to je druhá zásadnejšia chyba.Čo dodať? Online multiplayer poteší, ako vždy, a hra je lokalizo-vaná do češtiny, čo je v prípade Xboxových kúskov od Microsof-tu na našom trhu pravidlom a poteší o to viac, že lokalizovanýchkonzolových hier je stále ako šafranu.Juraj MalíčekPlatforma: Xbox 360, hra vyšla 27. februára 2009halo wars

69Ľudia si vždy robili srandu z vecí, ktoré vôbecneboli vtipné. Asi najmä pre odľahčenie. Pretov čase, keď sa na nás z médií tlačia neustále nové(snáď len mediálne) hrozby pandémiínajrozličnejších smrteľných chorôb, z USAprichádza ako nový „joke“ stolová hra Pandemic.Námetom sa nápadne ponáša na filmy hollywoodskej produkcie„velikána“ Rolanda Emmericha a jemu podobných: v čase hrozia-cich nákaz po celom svete sa dáva vo výskumnom centre v Atlan-te dohromady tím špecialistov, ktorí, ak budú bezvýhradne spolu-pracovať, majú akú-takú nádej na víťazstvo nad týmito pliagami.Tím je zložený z piatich odborníkov (dispečer, medik, vedec, ope-račný expert a výskumník). Kvôli politickej korektnosti sú v ňomdve ženy, z toho jedna černoška. Milé. Každý z nich sa špeciali-zuje na niečo iné, ako už napovedajú ich funkcie. Dispečer môželepšie organizovať presuny medzi mestami, medik účinnejšie lie-čiť, vedec rýchlejšie vynachádzať liek, operačný expert môže sta-vať výskumné stanice (potrebné na vynájdenie lieku) tam, kde sanachádza a výskumník môže jednoduchšie presúvať svoje kar-ty spoluhráčom. Problém ale je, že maximálny počet hráčov súštyria, logicky teda bude vždy minimálne jeden z odborníkov chý-bať – čiže treba vedieť pracovať aj samostatne a nespoliehať sana spoluhráčov.V ohni akcieMapa sveta je rozdelená do štyroch regiónov, kde sa rozširujú šty-ri typy nákazy (SARS, anthrax, cholera a týfus). V každom z týchtoregiónov je zástupne dvanásť miest. Hra sa začína rozosiatím ná-kazy do niekoľkých miest, aby bolo čo liečiť. Každý hráč dostaneniekoľko (podľa počtu) kariet miest, ktoré sa dajú použiť v zásadedvojako. Buď si ich môžete šetriť a z piatich (vedec zo štyroch)vynájsť liek na tú-ktorú chorobu, alebo sa môžete pomocou nichpremiestňovať tam, kde vás je akurát treba. Pretože cieľom hry jesíce vynájsť liek na všetky štyri choroby, avšak počas tohto proce-su choroby nezaháľajú a na konci ťahu každého hráča sa rozširu-jú do ďalších miest. V balíčku sú ešte skryté tzv. karty epidémie,ktoré spôsobujú rýchlejšie rozšírenie ná-kazy a vracajú už vytiahnuté mestá navrchbalíčku, čo znamená, že tieto budú ťahanéokamžite ešte raz. Tým sa zvyšuje nebez-pečenstvo tzv. pandémie, ktorá prichádzaakonáhle sa má pridať ďalšia kocka náka-zy do mesta, ktoré už obsahuje tri kocky.Vtedy sa pridáva po jednej kocke do kaž-dého susediaceho mesta. Ak aj v nich užboli tri kocky, nasleduje ďalšia pandémiaa tak ďalej. To by vám samo osebe nemu-selo vadiť, pokojne by ste si mohli sedieťv labáku a pracovať na lieku, ale, žiaľ, ten-to svet je postavený tak, že znesie maxi-málne sedem pandémií, ôsma znamenákoniec hry. Takže sa počas hry musíte sta-rať aj o to, aby vám choroby neprerástlicez hlavu, a teda, aby vaše lieky ešte malikoho liečiť. Ak sa vám podarí vynájsť liek,znamená to, že môžete účinnejšie bojovaťproti nákaze. Keď sa vám podarí nákazuvyliečiť úplne vo všetkých napadnutýchmestách, táto sa už do hry nevráti.Celá hra vyzerá veľmi atraktívne, páčivo.Grafické spracovanie naozaj vyvoláva at-mosféru akéhosi osudového, rozhodu-júceho okamžiku v dejinách, ktorého sahráči stávajú súčasťou. Všadeprítomnéobrázky nepríjemných amorfných vírusov,ktoré treba zneškodniť za pomoci invenciea modernej techniky.Ale...To, čo je na tejto hre zaujímavé a čo tuspomínam ako plus, teda kooperatívnosťa grafické spracovanie má aj odvrátenústránku. Kooperatívny systém spôsobuje,že hráči nesúperia navzájom – buď vyhra-jú všetci, alebo nikto. To je síce politickykorektné, ale v praxi to veľmi dobre nefun-guje, pretože hráči chcú jednoducho sú-ťažiť! Môže sa totiž stať, že hráčom budejedno, či sa im podarí lieky vynájsť a pora-ziť zákerné choroby, čo znamená, že ška-tuľu s hrou už jednoducho neotvoria.Ako vo všetkom, aj v stolových hrách jemožné pozorovať tendenciu robiť páči-vé, výpravné trendy hry, ktoré človekav obchode zlákajú. Táto tendencia samaosebe nie je ničím zlým, keby nešla rukav ruke s tendenciou robiť hry, ktoré sarýchlo obohrajú. Zo strany výrobcov a dis-tribútorov je to azda pochopiteľné, no tre-ba povedať, že na hráčoch je to kolosálnypodvod! Jasné, že Carcassonne a Bang!už má každý, kto ich mať chcel a trebana niečom zarobiť, takže všetko OK, len:hráči, majte sa na pozore – pandémiarýchlokvasiek je tu!Robo ŠpotákPandemicAutor: Matt LeacockDistribúcia v SR: ALBIVek hráčov: od 10 rokovDĺžka hrania: 45 min.pandémia prichádza!bez srandyhryspoločenské hry

70Len málokto dnes uznanlivo neprikývne hlavou,keď spomeniete názov celosvetovo úspešnejkartovej zberateľskej hry Magic: the Gathering.Fenomén, ktorému sa klaňajú milióny náruživýchhráčov si našiel svojich priaznivcov ajna Slovensku. A nie je ich málo.Základný princíp praotca zberateľských kartových hier spočívav jednoduchej myšlienke: hráč zbiera karty rôznej hodnoty a do-stupnosti, aby z nich vytvoril čo najkompaktnejší herný balík. Po-mocou kúziel, ktorými daný balík disponuje, sa potom pokúsi po-raziť svojich súperov, teda znížiť ich začiatočný počet životov (20)na nulu. Lebo Magic je hlavne o symbolickom konflikte protichod-ných síl, ktorý sa rieši vyvolávaním vlastných kúziel a likvidáciousúperov.Ako sa to hrá?Zjednodušene možno základný herný mechanizmus MtG prirovnaťk šachu. Cieľom hry je totiž kombináciou rôznych ťahov (a pred-vídaním súpera, ako aj adekvátnym reagovaním na jeho akcie)dotlačiť oponenta k prehre. V skratke ide o to, že každý hráč vosvojom kole zahrá taký počet kariet, koľko mu dovoľujemagic thegatheringkombinuj a panuj!garfieldrád matikuLegendárny herný vývojár so sympa-tickým priezviskom – Richard Gar-field, tvorca myšlienky MtG, sa narodilr. 1963 vo Filadelfii. Bývalý profesormatematiky, ktorého záujem o hry saprebudil ešte v detstve, kedy zakúsil zá-žitok z hrania Dungeons and Dragons,vytvoril svoju prvú spoločenskú hru akotrinásťročný. Odborník na kombinato-riku (v tomto odbore získal dokoncatitul PhD.) začal pracovať na koncepciifantasy kartovej hry počas svojich vyso-koškolských štúdií. O jeho schopnostivtedy prejavila záujem herná spoloč-nosť Wizards of the Coast, a tak rokna to, keď sa prvá edícia MtG dostalado verejného obehu (1993), zanechalGarfield akademickú pôdu a nastúpilu Wizardov ako herný dizajnér na plnýúväzok. Neskôr sa stal developeromna voľnej nohe a dodnes sporadickyprispieva k výrobe nových edícií MtG.Okrem Magicu sa podieľal na výrobepodobných titulov ako napr. Vampire:The Eternal Struggle, BattleTech či StarWars Card Trading Game.Marián Kluvanec►►71hry spoločenské hry

71jeho zásobáreň many. Mana sazískava z tzv. zemí (lands) a podľa typukonkrétnej zeme (pláne, močiare, ostro-vy, lesy, hory) má jednu z piatich možnýchfarieb: bielu, čiernu, modrú, zelenú alebočervenú. Z toho vyplýva, že hráč si môžezostaviť jedno – až päťfarebný balík, ktorýuž ale vyžaduje isté majstrovstvo.Koľko máš farieb, toľkokrát si hráčomKaždá farba má v Magicu odlišné charak-teristiky. Tomu je prispôsobený aj typ balí-ku, v ktorom dominuje. Červená je ako far-ba ohňa a vášne zameraná na deštrukciusúperových zemí, priamu „streľbu“ do sú-pera, čo umožňuje obchádzať jeho bránia-ce sa bytosti a pod. Obľúbenými bytosťa-mi prevažujúcimi v „mono-red“ balíkochsú napr. Goblini, ktorí to do súpera radinašijú aj za cenu obety vlastného života.Oproti tomu modrá mana čaruje lietajúcekreatúry, ktoré zo zeme možno blokovaťlen za určitých podmienok. Okrem tohoje modrá farbou ľstivosti, takže napríkladobsahuje kúzla, ktoré negujú kúzla súpe-ra, ktoré práve vyvolal. Preto sú modré ba-líky často označované ako kontrolné.Z pekla na nebesá... a do lesaMočiare evokujú temnotu a smrť. A prá-ve v tom spočíva ich čarodejná sila. Hráčs čiernym balíkom si zvyčajne nebudešetriť ani vlastné životy, aby vás pripravilo tie vaše. Obetuje svoje bytosti, len abyich mohol spätne oživiť a privodiť vám ďal-šie zranenia. Protikladom tejto stratégieje hra s pláňami. Kartári, ktorí uprednost-ňujú bielu manu, si budú priebežne hojiťrany, prípadne sa postarajú o to, aby steim zranenia vôbec nespôsobili (funkcia„prevent damage“). A v bielych balíkochprirodzene nesmú chýbať obligátni anje-li. Klasický protiklad dobra a zla aktuálnetematizuje špeciálny herný set s názvomDivine and Demonic. Ide o vopred namie-šané balíky pripravené na okamžitú hrudvoch hráčov, z ktorých jeden sa chopínebeskej armády a druhý temných pekel-ných mocností.Komu záhrobná a božská, resp. ohniváči chladná modrá sila nič nehovorí, môženájsť azyl v hustých lesoch, kde na súpe-ra číhajú nebezpečné mytologické i reál-ne zvery, ale aj mocná elfská armáda. Zovšetkých farieb Magicu má zelená naj-väčšie a najsilnejšie bytosti, ktoré – aksa im podarí zaútočiť – spôsobia súpero-vi ťažké škody. Svoju silu pritom čerpajúz prírody, ktorá vie byť niekedy aj krutáa deštruktívna.Tematická pestrosťZa roky vývoja, ktorými Magic prešiel, vy-striedal na ploche svojich kariet množ-stvo odlišných, no zakaždým príťažlivýchtematických svetov. Stačí spomenúť troj-blok Kamigawa, ktorý sa skladal z edíciíChampions, Betrayers a Saviors of Kami-gawa. Ako napovedá názov, išlo o kulisy si-tuované do východného sveta, plného ja-ponských božstiev Kami či samurajskýchkódexov typu bushido. V edícii Time Spiralnaopak dominovala manipulácia s časom.Tu boli kľúčovými termínmi „suspend“a „flash.“Flash je funkcia, ktorá umožňuje zahraťkartu kedykoľvek počas hry bez ohľaduna práve prebiehajúcu fázu či typ karty.Je to výhodné preto, že súper ostane pre-kvapený a pri správnom načasovaní ne-dokáže na zahrané kúzlo reagovať. Funk-cia suspend zas umožňuje kúzlo náročnéna manacost (množstvo many potrebnéna vyčarovanie) zahrať tak, že hráč ho vy-loží na stôl s určitým počtom tzv. countrov(fiktívnych bodov). Potom vždy na začiatkusvojho kola odloží z karty jeden counter.Keď sa countre minú, kartu zahrá bez za-platenia jej manacostu.Domáca scénaSlovenská komunita hráčov Magicu jeprekvapivo dobre vyvinutá a organizova-ná. Vo väčších mestách sa so železnoupravidelnosťou konajú lokálne súťaže,ako aj oficiálne turnaje pod vlajkou DCI,organizáciou zastrešujúcou celosvetovésúťažné hranie. Ako platforma, kde sa sú-stredí všetko okolo MtG slúži portál www.mtg.sk. Tu si môžu hráči čítať články o pra-vidlách, histórii či súčasnom stave Magi-cu, môžu prezentovať vlastné albumy,registrovať sa na turnaje či zúčastniť saaukcií a výmen.Pokiaľ ide o „veľkých“ alebo profesionál-nych hráčov, má aj Slovensko svetu čoponúknuť. Reč je predovšetkým o Róber-tovi Jurkovičovi, ktorý sa dlhodobo nachá-dza na najvyšších priečkach v hodnoteníHráč mesiaca na mtg.sk. Jurkovič sláviúspechy na turnajoch doma i v zahraničía o jeho sile svedčia aj prezývky ako „pánMedžik“, „Ťažká korisť“ či „stelesnenie Sa-tana na Zemi“.Epický svet = epický biznisSvet MtG predstavuje samostatnú gala-xiu. Nájdete v nej rôzne roviny existencie,ktoré obývajú ľudia, mytologické bytosti,ale aj tie najpodivnejšie stvorenia, aké jeschopná ľudská fantázia vymyslieť. Je toepický svet, ktorý funguje podľa vlastnýchpravidiel. A epické svety sú vhodným ná-metom pre literárny prepis. Aj preto na zá-klade nápadov a zápletiek z jednotlivýchedícii MtG vznikajú romány, ktoré sa do-stávajú do predaja v rámci špeciálnehodarčekového balenia, tzv. fat pack-u. De-jovo tematizujú tieto knihy svety, v ktorýchsa tá-ktorá edícia MtG odohráva. Nedávnodokonca vznikol komiks o planeswalkero-vi (nový typ mocného kúzla) Tezzeretovi,do ktorého môžete nahliadnuť na web-stránke Wizards of the Coast.V čom ale spočíva skutočný zárobkový po-tenciál MtG (a zberateľských hier vôbec),sú rozširujúce balenia s náhodne namie-šanými kartami (boostre, istá forma „mač-ky vo vreci“) a unikátne karty, bez ktorýchsi na profesionálnej úrovni zahráte len ťaž-ko. Ide vlastne o to, že v Magicu jestvujena každú akciu reakcia, na ktorú jestvujeďalšia reakcia atď. Jeden nekonečný re-ťazec akcií a reakcií. Ale k tomu, aby stesa do reťazca mohli zaradiť, potrebujetepatričné karty. Tie najsilnejšie z nich zís-kate buď náhodne (t.j. nájdete ich v bo-ostroch) alebo ich s niekým vymeníte, čiich kúpite v špecializovanom obchode akokusovky. Netreba zdôrazniť, že ak jedenMutavault (špeciálny druh vzácnej zeme)stojí okolo 20 eur (a v balíku ich môžetemať maximálne štyri), vyjde vás taký špáspekne draho. Preto je dobré zvážiť, či sado Magicu pustiť formou casual, teda prí-ležitostného hrania, alebo či do toho sko-čiť až po krk a risknúť dráhu profesionála.Na Slovensku to, pravda, až tak veľa ne-znamená, ale v zahraničí by ste mohli slá-viť nielen zisk symbolických ocenení, aleaj nejakej tej hotovosti. Ktorú samozrejmeaj tak hneď investujete do kúpy novýchkariet.Marián Kluvanechryspoločenské hry70 ►►Obrázkyposkytla:ADCBlackfireEnt.

72komiks kruhy v obilí

73 komiksrecenzietajná válkaRaz za čas sa na našom trhu objaví luxus-ný book, ktorý v sebe snúbi kvalitný sce-nár s dobrou kresbou/maľbou a vynika-júcim grafickým spracovaním. Dlhé rokypo kúsku Zázraky – Marvels prichádzajúvo výpravnej publikácii opäť hrdinovia vy-davateľstva Marvel, ale namiesto drama-tického pohľadu na známe udalosti z ichpočiatkov, tu máme zrazu čosi, o čomdoteraz nevedeli nielen fanúšikovia ko-miksov, ale ani hrdinovia samotní!Scenárista Brian Michael Bendis, respek-tíve ultrašpión Nick Fury im totiž vymazalpamäť po istej prácičke, ktorá by zväčšavýrazne etickým figúram nedala spávať.Potiaľ je všetko v poriadku. Šéf najmoc-nejšej špionážnej organizácie sveta zaseraz zachránil USA, hoci nie tak celkomlegálne. Lenže rok po „tom“, čo si niktonepamätá, sa objavujú dozvuky onejakcie a udalosti, ktoré prídu zamotajúnejednu superhlavu, od u nás menej zná-meho Luka Caga, cez Daredevila, Wolve-rina až po Spider-Mana. Bendis rozohrá-va vynikajúci triler, v ktorom v podstatenejde ani tak o tú Tajnú vojnu, ako o to,čo po nej nasledovalo. Touto fintou mož-no sklamal fanúšikov masívnych bitieknadľudí, ale na druhej strane aspoň jehoTajná válka nezapadne v záplave crosso-verov, ktoré majú v prípade vydavateľstvaMarvel dlhú a hojnú tradíciu.Tajnú válku si preto netreba mýliť s Tajný-mi vojnami, o ktorých sa písalo už v jed-nom zo zošitových Spider-Manov z ran-ných deväťdesiatych rokoch. Namiestosúperenia desiatok postáv z produkcieMarvelu kdesi vo vzdialenej galaxii totiždostávame modernejší príbeh, ktorýnie je len o tom, aby sa popasoval kaž-dý s každým, pracuje s prvkami trilerua špionážnymi dejovými líniami, povyšujú-cimi komiksovú tímovku na celkom novúúroveň. Doplnil ich skvele cynickými pro-filmi zúčastnených postáv a nahrávkamivýsluchov.Pôvodné Tajné vojny, či už prvé alebodruhé, by sa hodili skôr do čiernobielychComicsových legend. Táto Tajná válkavďaka scenáru a temnejšie ladenej maľ-be Gabriela Dell´Otta si zaslúži presnetakéto výpravné vydanie, aké sa dostalov češtine na trh.Imrich Rešeta ml.Brian Michael Bendis, Gabriele Dell´Otto: Tajnáválka (orig. Secret War). Praha, CREW 2008, pre-klad Štěpán Kopřiva, 262 s.krakatitTohle je stará historie. Starší než kdyžjste začali číst comicsy. Ba ba, rok 2003,koťátka. Nebo tak nějak. Honza Bažantještě nebyl nejlepší z poslední generacedomácích comicsových autorů… protožetam teprve mířil. A jako onu třaskavinu,která z něj měla udělat velkého muže, sizvolil Krakatit. Proslavený román KarlaČapka, který všichni citují, ale nikdo honezná. Takový je úděl školní četby. Jaká jejejí comicsová adaptace?Narovinu: Postkoitální scény s Princeznoudobrý. Ale málo. Ono 48 stran je málo.Takže nesmíte bazírovat na komplexnímpřevodu. Ale to podstatné tam je. Víte,o co jde, příběh se sune po dráze, kteroumu kdysi Čapek nalinkoval. Škoda jentěch halucinačních scén, které vzaly roha.Obecně řečeno je dobré, když jste buď fa-noušci Čapkova stylu nebo fanoušci mo-derního comicsu. Užít si obsah Krakatituje podmíněné schopností přijít na chuťangažovaným, apelujícím příběhům s hu-manistickou duší. Není třeba se bát, tohlenení pseudointelektuální vzdychání anifanatické slovníkové heslo. Hrdinou tutotiž je… skutečný hrdina. Zarytý, tvrdý,činorodý chlap. Vědec, který neváhá ne-chat si rozbít hlavu a rvát se o to, co jesprávné. Nebo, co chce. A Krakatit?Na ten nemá nikdo nárok, protože využítho ve válce by byl Konec všeho. Tady ne-jde o hezky znějící názvy třaskavin; tohlenení hard sci-fi. Tady jde o člověka a jehoduchovní vnitřnosti. Proto je tu vůbecnejdůležitější ten postkoitus. Tedy vztahProkopa a Princezny. Únosy, útěky a bojo moc nejsou nic proti propojení dvousilných duší.Pokud vás nebaví příběhový rychloposuvsměřující k prvoplánově jasnému pona-učení (které do té doby ale sedlo)… je tukresba. Honza Bažant je sakra ovlivně-ný graffiti, jeho zkratkou, energičnostía uvolněností. Prokop je moderně pojatýřízek a designy 30. let zas plné nacis-tického feelu. Bohužel je jasně vidět, žena tomhle díle se jeho autor teprve učil.Ještě není vykreslený a malý prostor honutí k záplavě okýnek, v nichž se dostčasto budete ztrácet, protože jejich po-sloupnost není zrovna optimální. Krakatitje tak dílem živým, ale nehotovým. Prolis-tujte si ho a když vás chytí vizualitou, pakmu dejte šanci.Vojtěch ČepelákJan Bažant: Krakatit. Praha, Talpress 2009, 48 s.batman –dlouhý halloween 1Od millerovského Roku jedna, který v co-micsu znovuodstartoval batmanovsképočátky, zde uplynulo půl roku. Netopířízjevení do Gothamu jako můry přitáhloznámé šílené záporáky. Joker žije a hla-sitě se chechtá. Ale tohle město ještěpořád není jejich. Patří klasickému zlo-činu. Gangsterům. A to může být někdyzábavnější než sebepsychotičtější super-padouch. Scénárista Jeph Loeb (Ticho)zvládl obojí. Přeskočil období „zločinec-kého realismu“ ala Deset nocí KGBeastaa v Dlouhém Halloweenu organicky pro-pojil gangsterku a známé batmanovskézáporáky.Tažení temného rytíře proti organizované-mu zločinu je v plném proudu. A Batmanv něm až po své špičaté uši. Italská ma-fie dá holt zabrat. Navíc ty problémy sesvátečním sériovým vrahem. Svátečnímne proto, že by to byl diletant, ale protožezabíjí ve svátky. A jde mu to skvěle. To, ževraždí hlavně zločince, by sice bylo fajn,ale stejně. Tohle je Batmanovo město.A státní návladní a správný hoch HarveyDent začíná jevit agresivní tendence.Tohle nebude hezké.Ano, uhodli jste. Tady se opravdu hodněinspiroval poslední batmanovský film –Nolanův Temný rytíř. O detektivní pátránítu moc nejde, ale o Kmotra a další skvělémafiánské věci rozhodně. A taky film-noir.A atmosféru. A retro. Příběh se sune po-malu, ale cítíte jeho skrytou sílu. O něcotu jde. Story nemusí být zbytečně vul-gárně drsná a temná. Raději má svůj styl.A krvavá může být i tak. Atmosféra špič-kových kriminálek se tu pojí s gotickouvizuální potemnělostí Tima Salea, kteráje retro a přitom černá. Světlo a stín a ob-čas výrazná barva. Proužkovaná saka tusednou stejně dobře jako Jokerův úsměv.A ten stojí za to; je klasičtější než ten Led-gerův, ale sedne.Ke konci první knihy sice příběh trochupovolí a některé stránky jsou zmrzače-né špatným soutiskem, ale stejně semáme na co těšit. Spolu s Rokem jednaa Návratem temného rytíře je tohle zatímnejlepší Batman v našich krajích. DlouhýHalloween.Vojtěch ČepelákJeph Loeb, Tim Sale: Batman – Dlouhý Halloween1 (orig. Batman: The Long Halloween). Praha, BBart, CREW 2008, překlad Roman Bílek, 176 s.

74komiks výročieNa rozdiel od spomínaného pavúčiehohrdinu, ktorý v sérii Comicsové legendyukázal svoje začiatky nielen vzhľadomna chronológiu vývoja postavy, vydávajúho od čísla 50 z júla 1967, Batmanovaminulosť je trochu tajomnejšia.Nevieme, čo presne viedlo FredericaWerthama k tomu, aby vo svojej kni-he Seduction of the Innocent označilBatmana a Robina za pár homosexu-álov, ktorí majú neblahý vplyv na det-ských čitateľov. Nikdy sme sa nestretlis jeho horlením za podporovanie ame-rickej ekonomiky počas II. svetovej voj-ny, psom Aceom nosiacim rovnakú mas-ku netopiera alebo Robinom na jehoNetopier oslávil v máji sedemdesiatku a z jehouniverza sme mali možnosť v českom prekladečítať takmer všetky zásadné diela chronologickyukotvené od neľahkých začiatkov až po nemenejtrpký koniec. Teda, takmer koniec. Napriektomu, že je zrejme najvydávanejšímsuperhrdinom v českom preklade hneďza Spider-Manom, vyšli mu len príbehyz posledného štvrťstoročia.74raketových kolieskových kor-čuliach. Nezažilisme zrod Batwo-man, batopiceMoka či miniatúr-neho Bat-Mita z pia-tej dimenzie.Kvalita vs. históriaDnes už by tieto svojimspôsobom mimoriad-ne zaujímavé aspektyBatmanovského vývojaboli príťažlivé zrejme lenpre hŕstku fanúšikov, pre-tože minulosť je natoľko čudnáa pulpová, že človek od-chovaný iba pre-kladmi by ju ne-musel zniesť.Vhodným príkla-dom je príbeh Ti-cho (BBArt/Komiksa Crew 2004-05), kto-rý u nás vyšiel v dvochknihách. Okrem tradič-ných postáv ako Batman,Robin, Joker a Supermansa v ňom objavil aj Kil-ler Croc, Huntress, ale aj N i -ghtwing. Všetko figúry s dlhoročnouminulosťou, vývojom, no pre nás ne-známe. Preto aj čitateľ môže miernetápať, keďže mu nie je jasná motivá-cia ich chovania, ktorá je navyše v tomto prípade ešte ovplyv-ňovaná tajomným záporákom. Ako môžeme vedieť, že niečonefunguje tak, ako by malo, keď nepoznáme pôvodný stav?Na jednej strane je skvelé, že máme po ruke komiksy od Fran-ka Millera, Alana Moora alebo Granta Morrisona, lenže vďa-ka nim sme takpovediac do toho vhupli rovnými nohami. Bezdesiatok rokov strávených sledovaním pozvoľného úpadkuušatého hrdinu, ktorý sa nezachránil ani s pomocou vyššiespomínaných figúrok, nedokážeme dostatočne oceniť prelomv osemdesiatych rokoch prostredníctvom Millerovho zásahuNávrat temného rytíře (Crew a Netopejr 2003). Ten komiks jesám o sebe majstrovským kúskom, aj napriek nie celkom fa-rebne doladenému českému vydaniu, ale stále ho dokážemeoceniť len ako komiks samotný. Bez zažitého Batmana si jehovýznam nikdy nedokážeme uvedomiť naplno. Je to podobnásituácia ako s ďalším zásadným dielom Watchmen – Strážci(BBart/Komiks, Crew 2005) Alana Moora. V krajinách, kde su-perhrdinský komiks má nulovú tradíciu to vždy bude len skvelýkomiks, pochopenie presahu nám bude odopreté.Ak by sa niekto pokúšal dostať na náš trh s archívnymi Batma-novými príbehmi, konkrétne vecami spred osemdesiatych ro-kov, teda tuctovým čítaním, ktoré predchádzalo jeho premenev takého hrdinu, akého ho poznáme dnes, asi by neuspel. Mno-hé naznačuje napríklad tretí a štvrtý diel filmovej série, kedy sapod vedením Joela Schumachera objavil Robin, Batgirl, pestréfarby a bradavky na kostýmoch. Chceli by ste čítať takto jemnehomosexuálne ladeného Batmana? Nie veru. Musí byť mužný,s ostro sa rysujúcou bradou, svaly a poirotovské šedé bunkymozgové napnuté až na doraz.Ako teda Batmana vlastne poznáme? Z Návratu ►►75batman ako ho(ne)poznáme

75 komiksvýročietemného rytíře vieme, že nosenie masky má v krvi.A hoci sa jej vzdal, nutkanie navliecť si svoju pravú tvár a za-siahnuť v onen moment, kedy oficiálna spravodlivosť nefungu-je, ho neopúšťa ani v požehnanom dôchodcovskom veku. Jechytrý, chladnokrvne presný a neústupčivý ako sme videli v mi-nisérii Temný rytíř, temné město (Crew 1999). V Tichu bol Way-ne len maska, ktorú si Batman musí nasadiť, keď potrebujekontakt s realitou. Takto by sa dalo pokračovať ďalej cez pre-hľad všetkého, čo sa kedy objavilo v českom preklade.Batman bude pre nás vždy len temný rytier a nie ten chlapík,ktorý žije sám v podivnom veľkom sídle so sluhom a malýmchlapcom z cirkusu. Nebude ten, kto občas vyráža do akcies vlastnou verziou komisára Rexa, no odetou do ušatej masky.Mimochodom, psa, hoci vybaveného nadľudskými schopnos-ťami istú dobu evidovali aj čitatelia Supermana, postavy, ktorúpoznáme ešte menej, keďže jeho komiksové výstupy by sa dalizrátať na prstoch jednej ruky.Preto hoci je Batman skvele načrtnutá postava s mnohýmivnútornými démonmi a istou formou posadnutosti zločinom,svojim druhým ja a ďalšími vecami, ktoré z neho robia adeptana ukážkový prípad pre študentov medicíny, poznáme len tenjeho temný rozmer. Je to síce fajn, ale aj tento prístup časomomrzí. Istým východiskom sú crossovery, ktoré trošku oživujúzabehnutú schému. Aj Lobo z dielne rovnakého vydavateľstvaDC funguje najlepšie, keď mu do príbehu vlezie iná postavaa on je obrazne povedané za debila. Batmana sme videli bokpo boku so Sudcom Dreddom, ale tá pravá sóda nastala až pristretnutí s Hitmanom, ktorý mu tak trochu neelegantne ovra-cal batčižmy. Chcem tým povedať, že aj priveľa ikonickosti jeniekedy na škodu. Batmana mám rád, ale ako čitateľ si najviacužijem nejaké vybočenie zo zabehanej schémy. Preto je úžas-ný Millerov Rok jedna (Crew 2007), v ktorom je dôraz kladenýhlavne na počiatky a charakter budúceho komisára Jima Gor-dona, Bruce Wayne ešte len zbiera prvé skúsenosti v maskepomstiteľa a hrá druhé husle. Úžasnou ukážkou toho, kam sadá zájsť a pritom nepoškvrniť mýtus je nedocenený book Dří-ve známí jako Liga Spravedlnosti (Crew 2006), v ktorom spodtemnej aury presakujú náznaky cynického humoru.Mám pocit, že súčasný stav, teda ozajstný temný rytier, nie tenchlapík v pančuchách z uleteného seriálu zo šesťdesiatych ro-kov, dlho nevydrží. V súčasnom komikse Batman opäť raz skon-čil v truhle a čaká sa čo bude ďalej. Či ho niekto nahradí, prí-padne, kam sa vývoj bude uberať. Vzhľadom na neskutočnýúspech jeho aktuálnej filmovej verzie s Christianom Baleom jemálo pravdepodobné presvetlenie, ale čo funguje dobre vo fil-moch nakrúcaných s rozmedzím niekoľkých rokov, v komiksevydávanom viackrát do mesiaca už stráca na lesku.Nerobím si nádeje, že sa DC vráti k starým dobrým časom,kedy Batman a Robin poletovali po svete v pančuchách a naiv-ne konali dobro, to určite nie. Ale možno sa nájde medzi našimivydavateľmi niekto dostatočne šialený na to, aby pustil na trhstarého Batmana napríklad zo šesťdesiatych rokov. A ak by muto vydržalo dlhodobo, potom by sme možno mohli hovoriť, ženaozaj poznáme Batmana.Imrich Rešeta ml.74 ►►Tim Burton v prvom filmovom Batmanovi prepojil smrť rodičovBruca Wayna s Jokerom, hoci v pôvodnom komikse za to môžekriminálnik Joe Chill. Keď jedného nie príliš vydareného veče-ra vychádzali Waynovci s malým synom z divadla, lump sa ichsnažil okradnúť. Výsledkom boli dve chladnúce mŕtvoly v tem-nej uličke, malá sirota so zárodkom poslania. Čiže v tomto jeklasickému komiksu bližšia skôr zatiaľ dvojdielna filmová ver-zia Christophera Nolana s Christianom Baleom. Drží sa v líniitých komiksov, ktoré poznáme u nás, žiadne zverstvá s neto-pierími poskokmi alebo podobnými zbytočnosťami, ktoré spre-vádzali Batmana až do polovice osemdesiatych rokov.Nástrel príbehu je teda jasný a kto by i tak mal medzery, po-ľahky ich doplní pomocou dvoch bookov Franka Millera Rokjedna (Crew 2007) a Návrat temného rytíře (Crew a Netopejr2003). Tie popisujú zrod hrdinu i s tým, čo ho postretlo na pra-hu sedemdesiatky. Najlepšie vystihujú to, čo robí Batmanatým, kým je. Jeho motiváciu, vnútorných démonov a zaobídusa bez pestrých poskokov. I keď v Návrate temného rytíře sapokus o mladistvého hrdinu, respektíve hrdinky po boku staré-ho Batmana vyskytne. Zdá sa, že tomuto tak často kritizova-nému aspektu sa netopierí hrdina asi nikdy nevyhne.Imrich Rešeta ml.batman s robinom sú...Frank Miller tvrdí, že ak niekto vidí vovzťahu netopierieho hrdinu a jeho ma-lého pomocníka niečo viac, než lenprofesionálne partnerstvo či kamarát-stvo, vypovedá to skôr o ňom. No výberz obálok starších vydaní môže všeličonapovedať.kauza bill fingerHoci sa autorstvo Batmana vždy pripi-sovalo Bobovi Kaneovi, v skutočnostimá obrovský podiel na postave aj sce-nárista Bill Finger. Nielen, že vymysleljeho masku, nahradil pôvodne zvažo-vané krídla plášťom, ale tak isto je au-torom aj mena Bruce Wayne. Napriektomu sa nedočkal uznania ani do roku1974, keď zomrel, za čo sa Bob Kanedočkal veľkej kritiky. Keď si uvedomí-me, že po prvýkrát sa Batman objavilv máji 1939 v dvadsiatom siedmomčísle série Detective Comics, Finger(1914-1974) prežil väčšiu časť svojhoživota ako zneuznaný spoluautor jednejz najslávnejších postáv superhrdinské-ho komiksu.

76manganime predstavujemePojem Naruto dnes pozná každý,kto niekedy zablúdil do svetajaponského komiksu a animácie.Jedni o ňom hovoria s nadšeníma zavrhujú každého, komu sanepáči. Oproti nim stojí skupina,ktorá nechápe, čo je na tom takéúžasné a odsudzuje skupinkutzv. Narutardov. Všetko je lenotázkou vkusu a toho, či sanecháte zlákať na prvúochutnávku.Tento rok oslávi Masashi Kishimoto 35rokov a aj okrúhle 10. výročie existenciemangy Naruto.Narodil sa v Nagi, ako jedno z dvojčiat.Spolu so svojim bratom Seishim (au-tor napríklad Satan666) radi a častokreslili, predovšetkým copy artovalisvoje obľúbené postavičky. Skutočnúzáľubu v mangách našli až po tom, čonarazili na Dr. Slump od Akiru To-ryamu. Ako svoju najobľúbe-nejšiu sériu vôbec a jednuz prvých inšpirácii uvádzaDragon Ball od rovnakéhoautora. Ide o jeden z naj-populárnejších bojovýchshounenov vôbec. Netre-ba sa teda čudovať, žepráve Akira Toryama bolKishimotovým vzoroma jeho snom bolo stať sa rovna-ko dobrým mangaka ako on.Ďalším výrazným vplyvomna jeho rozhodnutie kresliťa zároveň zlomový bod po tom,čo kreslenie zanechal, považujemangu a film Akira. V jednom zosvojich prvých komentárov v Na-rutovi rozpráva o momente, keďprvýkrát uvidel plagát k filmu.Podľa jeho vlastných slov ho za-ujala realistickosť kresby akoaj samotný príbeh.Po ukončení strednej školy,kde podľa výsledkov skončilako predposledný z 39 štu-dentov, navštevoval umelec-kú školu. Považuje ju skôrza krok späť, pretože sa tamnenaučil nič, čo by nevedela mohol využiť pri kreslenímangy.V roku 1996 vyhral Hop Stepaward (cenu udeľuje ShōnenJump) vydavateľstva Shueishaso svojou krátkou mangouKarakuri. Ako to už priprofesii mangaka býva,táto cena mu umožnilazačať vlastnú kariéru. Trvalo však 3 roky, než vydal svoju prvúsériu založenú na krátkom príbehu – Naruto pilot. Ten sa objavilv mesačníku Akamaru jump v roku 1997.Naruto sa stal okamžite hitom a to nielen v rámci týždenníka,v ktorom vychádza – Weekly Shōnen Jump. Po celom svete si zís-kal nesmierne množstvo fanúšikov, ale stal sa aj synonymom premainstreamovú kultúru a býva zavrhovaný už len z princípu.Kdesi, na presne nešpecifikovanom mieste a čase, leží malá de-dinka Konohagakure skrátene – Konoha (Skrytá listová dedina).Ako každé ľudské sídlo, aj ona má svoje legendy, príbehy a his-tóriu. A práve jedným príbehom z dôb nie tak dávnych začína ajnaša manga.Pred dvanástimi rokmi napadla dedinu deväťchvostá líška. Tohtodémona nemožno zabiť a preto bol zapečatený do tela novoro-denca. Pri boji zomrelo množstvo statočných shinobi (nindžov)a svoj život obetoval aj štvrtý hokage (titul pre vodcu dediny), kto-rý uskutočnil samotné zapečatenie.Meno dieťaťa sa však stalo tabu, aby aspoň medzi vrstovníkmi vy-rastalo bez nenávisti za to, čo v sebe skrýva. Nikto, kto sa narodilpočas a po tejto udalosti, jeho meno netušil, ani len on sám nie.Chlapec, ktorý síce prežil, ale je nenávidený a opovrhovaný. Jehocieľom je stať sa najlepším a jeho najväčším snom je byť ďalšímhokage – Naruto Uzumaki.Samotný príbeh sa začína krátko pred záverečnými skúškami nin-dža akadémie a v krátkosti sa nám vysvetlí, že Naruto je takénešťastné dieťa – sirota. Aby získal pozornosť, ktorá mu chýba-la nielen od neexistujúcich rodičov, ale aj ostatných ľudí, stváradrobnejšie vandalstvá, hrá triedneho komika a hoci neustále vy-hlasuje, že bude najlepším ninjom a ďalším hokage, jeho výsledkytomu nenasvedčujú. Dospelí ho nenávidia, keďže pre nich budenavždy deväťchvostou líškou a spolužiaci ho neznášajú, pretožesú spolu s ním trestaní za jeho antispoločenské akcie.Tieto záverečné skúšky sú jeho tretí pokus a podľa jeho momen-tálnych schopností by sa dalo povedať, že tento pokus nebudeposledný. Náhoda však chcela, aby sa po niekoľkých pochyb-ných situáciách naučil nové jutsu (technika): klonovanienarutoa jeho tvorca masashi kishimotoMasashiKishimoto►►77

77a zachránil tak svojho učiteľa a popritom sa dozvedelo démonovi vo svojom vnútri.Podľa tradície sa noví geninovia (čerství absolventi akadémie) de-lia do trojčlenných tímov, aby tak mohli spolu trénovať a plniť jed-notlivé misie. Členmi tímu 7 sa spolu s Narutom stanú aj jehotajná láska Sakura Haruno a Sasuke Uchiha, ktorého pre zmenumiluje zase Sakura. Ľúbostný trojuholník štýlu: Ty miluješ mňa, jamilujem jeho a on nemiluje nikoho, prestáva byť problémom v mo-mente, keď sa spolu s prideleným učiteľom Kakashim Hatake do-stávajú za hranice dediny a prvýkrát musia bojovať bok po boku.Celá manga dostáva svoj skutočný nádych shounenu a my môže-me sledovať osudy našich hrdinov na ceste za priateľstvom, silou,uznaním a ako to už pri tomto druhu mangy býva, aj ich fyzickéhoa psychického vývoja. Akokoľvek otrepane to znie, nudiť sa roz-hodne nebudete. Celá manga je rozdelená na niekoľko príbehova my sa na ich pozadí dozvedáme pohnútky a históriu jednotli-vých postáv. Všetky nás vedú k skutočnej pointe, a tou je boj protidvom najväčším nepriateľom Konohy: Orochimaru a Akatsuki. Po-zornosť na nich sa sústreďuje miestami pozvoľna a miestami sak nim dostávame až nebezpečne blízko.Doteraz vydané diely sa oficiálne delia na: Diel I (kapitoly 1-238),Naruto Gaiden (kapitoly 239 – 244) a Diel II (kapitoly 245a vyššie).Tím 7„Môj prvý dojem je: nemám vás rád.“ (Hatake Kakashi).Po zvládnutí záverečných skúšok akadémie v priemernom vekupribližne 12 rokov sa jej absolventi delia na tímy po troch. Ne-viem, či je to náhodou, alebo populačným vývojom, ale v každomtíme sú presne dvaja chlapci a jedno dievča, bez výnimky. Pri ichzložení sa zohľadňujú aj sily a schopnosti členov tak, aby boli tímyvyrovnané. Ďalším dôvodom pre zloženie tohto tímu mohlo byť, žechceli mať všetkých psychicky labilných jedincov pokope. Takžev tíme 7 sa stretávame s najslabším študentom akadémie Naru-tom Uzumakim, posadnutým myšlienkou stať sa ďalším hokagea prinútiť ľudí, aby uznali jeho existenciu. Druhou v poradí je v bojipriemerná Sakura, inak skrytá schizofrenička, ktorej skutočné ná-zory a reakcie sa odohrávajú len v jej hlave v podobe „vnútornejSakury“. Posledný člen je presným protikladom Naruta. Rozváž-ny a na svoj vek dospelý Sasuke Uchiha, potomok známeho kla-nu. Jeho cieľom, okrem obnovenia klanu, je stať sa silným a za-biť „určitú osobu“ (čítajte ako starší brat Itachi, ktorý pred párrokmi vyvraždil celý klan okrem Sasuke-ho). Ako učiteľ im bol pridelený HatakeKakashi, známy tým, že kopíruje najrozlič-nejšie techniky iných nindžov, čo z nehorobí nebezpečného súpera. Jeho hlavnédve charakteristiky sú pravdepodobne ne-uveriteľne neskoré príchody na stretnu-tia a záľuba v čítaní mládeži neprístupnejliteratúry.Kishimoto priznáva, že sa pri postave Na-ruta inšpiroval hlavnou postavou mangyDragon Ball – Son Gokuom. Sasuke mápre zmenu reprezentovať archetyp rivalav štýle „cool génius“.Legendárni Sennini„Je to tak trochu ako kameň, papier, nož-nice. Had je silnejší ako žaba, slimák je sil-nejší ako had a žaba je silnejšia ako sli-mák.“ (Masashi Kishimoto).Bývalý tím Sarutobi sa zapísal do históriedediny a jeho členovia: Jiraiya, Orochi-maru a Tsunade boli uznaní ako najsil-nejší nindžovia svojej doby. Každýz nich sa špecializoval na svo-je vlastné vyvolávaciemanganimepredstavujeme76 ►►►►7877VšetkyobrázkyNaruto:©Naruto1999@MasahiKishimoto,SHEEISHAInc.Japan/povolenieodPlusLicensAB

78manganime predstavujemejutsu.Jiraiya sa poprisledovaní nahýchžien a písaní užspomínanej pochyb-nej literatúry, naučil vyvo-lať obrovskú žabu. Tsunadesa stala odborníčkou na lie-čenie a jej zvieraťom je slimák.Orochimaru nasledoval svo-ju posadnutosť hľadaním nesmrteľnostia vstúpil do spolku Akatsuki a neskôr sizaložil vlastnú dedinu – Skrytá zvučná de-dina. Jeho zvieraťom je had.Tento tím bol inšpirovaný starým japon-ským príbehom: Jiraiya Goketsu Monoga-tari (Príbeh chrabrého Jiraiyu) o nindžoviJirayovi, jeho manželke Tsunade a Orochi-maru, ktorý sa obrátil proti svojmu učiteľo-vi. Z japonskej mytológie pochádza aj tro-jica zvierat: žaba, had a slimák, ktoré súspolu nazývané Sansukumi.AkatsukiS červenými oblakmi za ovládnutie sveta.Akatsuki je tajná organizácia plná jedin-cov, pracujúcich na spoločnom cieli. Ajkeď neviem, ako veľmi tajná by mala byť,keď o nich všetci vedia a každý sa ich obá-va. V každom prípade pracujú na získanídeviatich démonov, ktorí sú vo väčšine prí-padov zapečatení v telách ľudí. Ich cieľomsa tak stáva aj samotný Naruto. Práve zís-kanie démona z jeho tela má na starostijeden z najsilnejších členov – Itachi Uchi-ha, náš neslávne známy brat Sasukehoa vrah klanu Uchiha.Členovia Akatsuki sú zradcovia vlastnejdediny. Dajú sa veľmi ľahko spoznať pod-ľa čierneho plášťa s červenými oblakmia ochrannej čelenky s preškrtnutým zna-kom dediny.V celom príbehu sa objavuje neuveriteľné množstvo viac a menejdôležitých postáv. Spomenula som len tie základné, ktoré sú dô-ležité pre pochopenie celkového príbehu.Popularitu Naruta nemožno uprieť, až príliš často sa nám pripomí-na. Jeho úspech nie je náhoda. Shounen mangy podobného typuboli vždy veľmi obľúbené a pri kombinácii talentu a poznaniapublika sa dá stvoriť skutočný hit, ako sme toho svedkami ajteraz.Príbeh je na úrovni a objavujú sa v ňom aj originálne prv-ky. Čo by som vyzdvihla je hlavne to, že hrdinovia nie súnajsilnejší vo svojom okolí. Ich zlepšovanie je veľmi plynulé a viac-menej vierohodné. Celý príbeh zaberá jednu dejovú líniu, ktorá jesledovaná popri menších alebo väčších príbehových odbočkách.Jedným z dôvodov je aj dostatočné množstvo rozdielnych postáva každý si môže vybrať niekoho, s kým sa stotožní. Umožňujeto lepšie vcítenie sa do príbehu a sledovanie osudu svoj-ho obľúbenca.Ďalším plusom sú rozhodne aj rozdielne bojové techni-ky. Využívanie svojej vnútornej sily je už téma dosť ošú-chaná, ale napríklad špeciálne techniky, ktoré sa dediageneticky v rodinných klanoch – Kekkei genkai, sú cel-kom zaujímavý a osviežujúci nápad. Tiež síce nejdeo úplne vlastný nápad, ale jeho prevedenie hodno-tím rozhodne kladne a veľmi dobre sa s ním pracu-je v samotnom príbehu.Vďaka množstvám techník, prevažne Ninjutsu (využí-vajú vnútornú energiu) a Taijutsu (klasické bojové ume-nie, známe hlavne z kung-fu filmov) môžeme byť svedka-mi rozdielnych bojov, pri ktorých musia hrdinovia premýšľať čoa kedy správne použiť.Čo Narutovi ublížilo a značne sa odráža na jeho kvalite jefakt, že vychádza v týždenníku. V prvom rade ide o kres-bu. Kishimoto takmer vôbec nepoužíva rastrové fólie, čoje jeden z charakteristických znakov mangy. Značnezjednodušené sú aj pozadia a celkový dizajn po-stáv. Napríklad výzor Sasukeho bol upravený tak,aby sa kreslil čo najjednoduchšie a pôvodná po-stava Naruta mala mať na hlave okuliare z prvej ka-pitoly. Ich kreslenie by ale zabralo príliš veľa času a tak Kishimotoprišiel s nápadom ochranných čeleniek.Príliš krátka doba venovaná jednej kapitole sa prejavila aj v sa-motnom príbehu. Celý dej je neuveriteľne natiahnutý. Tento ne-dostatok sa stratí pokiaľ čítate niekoľko zväzkov naraz. Akonáhlečítate len jednu kapitolu týždenne, dostávate sa do situácie, priktorej si uvedomíte, že sa v nej skoro nič nestalo a musíte čakaťna ďalšiu a ďalšiu.Asi žiadnemu inému dielu neublížili fanúšikovia tak veľmi ako prá-ve Narutovi. Objavujú sa v tak masovej forme, že ľudí unavuje ne-ustále a hlavne všade vidieť to isté, či už napríklad pri cosplayochalebo témach rozhovorov. Pre svoje správanie sa im dostalo celo-svetovo zaužívanej prezývky: Narutardi (spojenie slov Naruto a re-tard). Žiaľ treba pripustiť, že práve ich správanie odrádza veľaľudí, aby po tejto mange čo i len siahli, alebo vôbec pripustili, žeju niekedy čítali.Obľúbenosť tejto série môžeme, okrem už spomínaných fanúši-kovských aktivít, vidieť aj v podobe merchandisingu. Na interne-te sa objavuje veľké množstvo najrozličnejších vecičiek pre vaševlastné potešenie alebo vyjadrenie toho, že ste fanúšik. Okrempríveskov, odznakov, plyšákov a plagátov sú veľmi obľúbené ajochranné čelenky. Dobrá správa je, že rôzne obchody upravili svojtovar podľa dopytu a nie je problém čokoľvek zohnať aj na Sloven-sku, od croissantu s Narutom na obale až po sošky.Nečítajte túto mangu pokiaľ nemáte radi dlhé série. Vyhýbajte sajej, aj pokiaľ neradi čakáte alebo vás otravuje urozprávaný a bláz-nivý hlavný hrdina. Treba však povedať, že sa nestala obľúbenoulen tak bezdôvodne. Pokiaľ máte čas, chuť a hlavne si radi prečí-tate bojovú shounen mangu, určite nič nepokazíte.Niekto môže tvoriť celý život a nedokáže napísať nič, čo by zasiah-lo masové publikum. Niekto spraví jednu sériu a je to hit. Náhoda,šťastie alebo práca génia? Nech je to už ako chce, Kishimoto vie,čo robí a ide mu to neuveriteľne dobre.Martina Myu Beláková77 ►►

79Tak milí anime – závisláci,ubehol nejaký ten čas a zase jetu nový štvrťrok. Čo to pre násznamená? Len to najlepšie.V Japonsku totiž nastal časna úrodu pravidelnýchštvrťročných novinieka vyrojilo sa nám veľa novýchanime. Určite nebudeteukrátení o dávku svojejobľúbenej zábavy, pretože sablýska na niektoré zaujímavépočiny.Priaznivci komediálne ladeného Melan-choly of Haruhi Suzumiya sa dočkali užv októbri avizovaného komediálnehospin-off s názvom The Melancholy ofHaruhi Suzumiya-chan. Paródia na prí-behy hlavnej hrdinky Haruhi, ktorá jeposadnutá odhaľovaním nadprirodze-ných úkazov a pritom netuší, že onasama je paranormálny úkaz schopnýzmeniť univerzum, a jej kamarátov,z ktorých väčšina tiež nie je tým, čímsa zdá, začala pôvodne vychádzaťna Youtube.•••Fanynky bishounenov, romantickýchpríbehov a v neposlednom rade aj kla-sickej hudby poteší správa, že popu-lárne shoujo La Corda D`Oro pokra-čuje už druhou sériou pod názvom LaCorda D`Oro: Secondo Passo. Kahokopokračuje ďalej v zdokonaľovaní svojichhudobných zručností a stretáva novýchľudí v svojom živote.•••Pre niekoho ťažká kultovka, pre inéhoseriál, ktorý dobre začal, ale zvláštneskončil: slávna mecha séria Neon Gene-sis Evangelion o boji ľudstva proti vraž-diacim bytostiam – Anjelom ponechalaniektoré pálčivé otázky pootvorené.Uvidíme, či ich zodpovie chystaný filmEvangelion: 2.0 You Can [Not] Advance,ktorý bude mať premiéru v Japonskuv júni. Sľubovaná je (fanúšikmi obľúbe-ná) Asuka, nový vizuál, nový dievčenskýcharakter a šokujúci nový príbeh.•••Zaujímavo vyzerá aj anime Phantom:Requiem for the Phantom. V americ-kom podsvetí panujú obavy a strach.Vodcovia gangov sú vraždení jedenza druhým. Šepká sa, že je za tým zá-hadná organizácia Inferno a jej hlavnýasasín Fantóm. Osamelý chlapec, ces-tujúci Amerikou, sa zapletie do jednéhoz týchto incidentov a spoznáva Fantó-ma, mladé dievča menom Ein...•••Túto sezónu sme sa dočkali niekoľ-kých remakov populárnych anime sérii.Prvým je Dragon Ball Kai. Ide o vylepše-nú verziu Dragon Ball Z na počesť dvad-siateho výročia od vysielania prvéhodielu. Opäť sa stretávame so Son Gokua jeho priateľmi, ktorí, ako to už býva,musia nájsť 7 dračích gúľ plniacich že-lania, zachrániť Zem a neskôr aj celývesmír. Počet dielov zatiaľ nie je známy,ale podľa správ by mal byť dej „svižnej-ší“, takže je vo hviezdach ako veľmi sapriblíži k 291 epizódam pôvodnej ver-zie. A možno je to naozaj len náhoda, žev tomto období v kinách beží americkáfilmová verzia pod titulom Dragon Ball– evolúcia.•••Ďalšou sériou je Fullmetal Alchemist –Brotherhood. V tomto prípade nejde úpl-ne o remake pôvodnej verzie. Nová sériamá sledovať mangu nielen kresbou, ale ajpríbehom. A keďže prvá verzia sa od nejznačne oddialila, rozhodne sa majú na čotešiť nielen skalní fanúšikovia. Zase razbudeme môcť sledovať osudy slávneho,ale pre svoju výšku častokrát prehliada-ného štátneho alchymistu Edwarda Elricaa jeho brata Alphonsa na ceste za kame-ňom mudrcov. Ten má napraviť hriechminulosti a vrátiť to, čo stratili. Zákonyalchýmie sú nenarušiteľné a nemôžetezískať nič, pokiaľ neobetujete niečo inév rovnakej hodnote.•••Aj žáner športového shounenu sa doč-kal svojho zástupcu. Cross Game jeanime podľa rovnomennej mangy, ktorásíce kresbou pripomína osemdesiateroky, ale je pomerne nová. Príbeh sazaoberá nielen hraním baseballu, aleaj vzťahom medzi hlavnou postavou KōKitamura a o rok mladšou Aoba Tsukis-hima, ktorá býva v susedstve. Príbeh jedobrý, s občasným humorom a troškousentimentality. Športové anime už dáv-no dokázali, že vedia zaujať a je chybousa im vyhnúť, či už šport máte radi ale-bo nie.Jarná sezóna nám priniesla oveľa viacako len kvitnúce čerešne a predstavublížiaceho sa leta. Ponuka je bohatá,stačí si len vybrať.Lia & Miyumanganimepredstavujemeanimanga news

80Kto z nás si niekedy aspoň na chvíľu ne-prial stať sa veľkou osobnosťou? Niekýmsilnejším, lepším, mocnejším? Kto z násnetúži ochrániť pred nebezpečenstvomsvojich blízkych a všetko, čo mu je drahé?Čo určuje, komu z nás sa to podarí a komunie? Naruto sleduje príbeh dospievajúce-ho nindžu, ktorého sa od detstva všetciv jeho rodnej nindža dedine Konoha bália stránili. Samozrejme, mali na to dosťdobrý dôvod. Pred rokmi totiž na ich dedi-nu zaútočil obávaný démon Kyuubi (démo-nická líška s deviatimi chvostmi)a veľa ľudí pritom prišlo o život.Obeťou tohto útoku sastal aj vodca dediny, mužznámy ako štvrtý hoka-ge. Ešte predtým všakpo ťažkom boji zaklialnebezpečného démonado tela ľudského no-vorodenca, Naruta.Tak takéto okolnostiurčite neprispievajúk obľúbenosti medzi ľuď-mi a dedinčania to dávajúNarutovi aj riadne pocítiť.Inak povedané, je me-dzi nimi populárny asitak ako boľavý zub.Nezvládnuteľný, živelnýNaruto sa im najprv od-pláca výtržnosťami. Keď-že však medzi jehovlastnosti patrí ajnevyliečiteľný op-timizmus, neskôrsi zaumieni, že sastane piatym ho-kage a dokážetak svetu, že ajon je hodný láskya obdivu. Takéľahké to samo-zrejme nie je.Cesta k titu-lu hokageje ťažkáa dlhá. Jenaplnenáboles-ť o u ,zra -animanga predstavujemedou a nebezpečenstvami. A pred Narutom stojí ešte veľa bojova strát, kým sa vysnívaný titul priblíži na dosah.Naruta mnohí prirovnávajú k nemenej preslávenej anime a man-ga sérii Dragon Ball, s ktorou zdieľa Naruto niektoré podobné prv-ky (Kishimoto sám priznáva inšpiráciu touto Toriyamovou man-gou, ktorá vraj patrí k jeho najobľúbenejším). Naruto však mániečo navyše, a to strhujúci dej, ktorý je vážnejší, temnejší a vy-náša na povrch tie menej pekné zákutia ľudskej duše. Hlavnépostavy sú síce ešte len napolo deťmi a to deťmi, ktoré sa musiaešte veľa učiť, ale už musia čeliť situáciám, v ktorých ide o všet-ko, aj o život. A pretože v kríze sa zmení každý z nás, aj hlavnépostavy práve vtedy dospievajú a nachádzajú svoju silu a významhodnôt, akými sú spolupráca, priateľstvo a obeta. Práve plastic-ké charaktery a vývoj postáv sú jednou z vecí, ktoré robia seriáltakým príťažlivým – vrátane prípadu, že ste už ostrieľaný animefanatik, ktorý toho videl veľa a ktorého už nič neprekvapí. Ani je-den z protagonistov nie je jednofarebný, každý z nich si vlečie svo-je bremeno z minulosti a má čo robiť, aby obstál v reálnom svetemimo školu, kde vás môžu zradiť aj tí najbližší. Pridajme k tomunapínavý dej a vy pochopíte, prečo vás Naruto tak ľahko opantalsvojou nindža mágiou.Zaujímavosťou je, že hoci je dej umiestnený do súčasnosti, keďexistujú a používajú sa fotoaparáty, baterky alebo hracie automa-ty, ľudia v ňom ešte stále žijú v podstate stredovekým spôsobomživota, zdedeným po predkoch. Krajinám vládnu feudálni páni.Na strelné zbrane zabudnite – autor Naruta sa im dôsledne vy-hýba. Postavy poväčšine bojujú dýkami kunai alebo inými „chlad-nými“ zbraňami. Naruto je shounen, čiže anime je v prvom radeurčené skôr tej mladšej a chlapčenskej časti publika. Dosť veľapriestoru je tiež venovaného vysvetľovaniu jednotlivých jutsu (bo-jových techník) a ovládania čakry, pomocou čoho postavy doká-žu veci, ktoré sú v reálnom svete bez pomoci modernej technikynemožné. Hoci si v Narutovi užijete aj veľmi veľa vtipných scé-nok a zábavy, rátajte s tým, že tieto techniky sa používajú hlavnena zničenie nepriateľa.Keď sme už pri bojoch, tých si v Narutovi užijete až – až. Kaž-dá postava si vyvinula svoj vlastný originálny štýl boja a ako sana správnych nindžov patrí, nepovaľujú sa s touto kvalifikácioudoma za pecou, ale vyrážajú z poverenia zákazníkov na rôzne bo-jové misie. Čo je iba logické, pretože z takto zarobených peňazížije potom celá dedina. Ďalšou možnosťou, ako si užiť veľkole-pé súboje, sú záporáci. A píšte si, že toto nie sú žiadni začiatoč-níci, ale osobnosti s trestným záznamom dlhým ako pásomnicapo strečingu, ktoré si dávajú malých nindžov na raňajky namiestoovsených vločiek. Súboje trvajú dosť dlho (obvykle viacero dielovza sebou), čo niekomu môže prekážať, sú ale do deja zasadenélogicky (koniec koncov – od nindžu sa sem – tam čaká nejaké tozaiskrenie ocele) a majú význam pre ďalší vývoj postáv.Keďže sme sa teraz dostali k hlavným protagonistom, mohli bysme sa bližšie pozrieť, o kom je vlastne reč :Uzumaki Naruto: Ako sme si už spomínali, dej sa točí okolo tohtoživelného mládenca. Naruto je neuveriteľne optimistický, odhod-laný, ale aj hlučný a miestami nešikovný. Démon Kyuubi, ktorý jev ňom zakliaty, je prameňom obrovskej sily a Naruto sa ju časomnaučí využívať na svoj prospech. Naruto tiež ľudí okolo seba častoprekvapí svojím nečakane rozumným správaním. Má jednu úžas-nú vlastnosť – ľudia, ktorí s ním prišli do styku, sa často dokázalizmeniť k lepšiemu a nakaziť sa jeho životným optimizmom. Naru-to skrátka dokáže s ľuďmi zázraky. Naruto je zaľúbený do Sakury(tá jeho city znechutene odmieta).Uchiha Sasuke: Narutov kamarát, ktorý spolu s ním a Sakuroupatrí do bojovej trojice. Sasuke je veľmi šikovný a obľúbený me-dzi dievčatami. Je však uzavretý do seba, málovravný a má sklo-ny chovať sa k tým naokolo s pohŕdaním a s odstupom. Spo-lieha sa len sám na seba. Pochádza z mocného klanu Uchihaa po predkoch zdedil špeciálnu a nebezpečnú techniku,narutovarovanie: vysoko návykové!Česť a zrada. Pomsta a nebezpečenstvo. Láska.Priateľstvo. Tak ako nám život postupne namixujevšetky tieto ingrediencie, aj Naruto, hlavná postavarovnomenného, celosvetovo presláveného animepostupne zisťuje, že cesta k vytúženému cieľu nieje diaľnica, ale cesta plná zákrut. Pre tých z vás,ktorí sa s týmto anime zoznamujú po prvýkrát, eštejedno varovanie: Pozor! Naruto je nebezpečnenávykový!►►8180

81sharingan. Sasuke so sebou nesie celoživotnú traumu.Keď bol ešte malý chlapec, jeho starší brat mu vyvraždil celú ro-dinu vrátane rodičov a Sasukeho odvtedy zaujíma hlavne jedno:ako ho zabiť. Táto posadnutosť pomstou neskôr spôsobí význam-ný zvrat v seriáli.Haruno Sakura: tretia z bojovej zostavy. Je temperamentná, veľ-mi inteligentná a na svoj vek má až neuveriteľné ovládanie čakry.Nie je však až taká dobrá bojovníčka ako Naruto a Sasuke, čo juveľmi trápi. Ale nakoniec aj ona nájde svoju vlastnú cestu, ako sastať silnou a zachraňovať ľudské životy. Sakura je veľká rivalka sosvojou kamarátkou z detstva, pretože sú obidve zaľúbené do Sa-sukeho (ktorý ich city nijako neopätuje).Hatake Kakashi: bola mu zverená starosť o výcvik a vedenie Na-ruta, Sakury a Sasukeho. Kakashi je veľmi silný a preslávený bo-jovník a schopný vodca. Je to on, kto dokáže dať túto sprvu veľminesúrodú trojicu dohromady. Kakashi chodí všade zásadne ne-skoro a má pre to hlúpe výhovorky, ktorým nikto neuverí. Je to tiežnáruživý čitateľ romantických kníh (jeho najobľúbenejšia sa volá„Come, come paradise“ a Kakashi ju neváha otvoriť ani uprostredboja). Rovnako ako Sasuke, aj Kakashi vlastní sharingan, ku kto-rému však prišiel veľmi nezvyčajným spôsobom.Okrem Narutovej rodnej dediny Konoha sa stretnete aj s posta-vami z iných, „konkurenčných“ nindža dedín. Konoha disponujeprepracovaným a miestami dosť brutálnym systémom výchovymladších nindžov, čo sa ukáže hlavne v momente, kedy chcú nad-riadení vidieť, do čohože to vlastne investovali roky výchovy. Aleto by som vám už prezrádzala niečo z deja, takže nechajte sa pre-kvapiť a držte palce...Naruto ešte stále vychádza v Japonsku v časopise Weekly Shou-nen Jump. Anime, ktoré má úctyhodných 220 ukončených epi-zód, po čase dobehlo dej mangy a keďže nemalo z čoho čerpať,rozhodli sa tvorcovia seriálu vyplniť medzeru v scenári tzv. filler-mi, čiže výplňami. Ide o epizódu alebo niekoľko epizód za sebou,často so žartovným obsahom, počas ktorých sa nič podstatnéhoneudeje. Dlhotrvajúce fillery začínajú okolo dielu 135 a to, že ne-vychádzajú z pôvodnej mangy, je cítiť aj na kvalite. Preto pokiaľpatríte k tým netrpezlivejším fanúšikom a chcete hneď vedieť,ako to všetko vlastne dopadne, budú vás asi nudiť. Napriek tomusú i tam zaujímavé momenty. Dej podľa mangy pokračuje v dru-hej sérii, ktoré sa momentálne vysiela v Japonsku pod názvomNaruto Shippuuden (Naruto: Hurricane Chronicles) a odohráva sao dva a pol roka neskôr. Naruto Shippuuden je veľmi vysoko hod-notené, o čom svedčí napríklad aj to, že na ČSFD dosiahlo dokon-ca ešte vyššie hodnotenie ako prvá séria a domav Japonsku bolo viackrát najpozeranejšou sé-riou. V súčasnosti má vyše 100 epizód. Okremtoho svetlo sveta uzreli aj viaceré OVA a dote-raz päť filmov (v roku 2009 sa chystá ďalší).Ešte sa pre úplnosť patrí spomenúť animá-ciu Naruta, ktorá je skutoč-ne pekná a kvalitná (hociby sa dalo povedať, žeto je dnes už štandar-dom). Keď sa pozrie-te na tvorcov, nie jeto žiadne prekvape-nie, pretože pochá-dza z produkcie ŠtúdiaPierrot, ktoré sa medziiným podpísalo ajpod také hity ako jenapríklad YuYu Hakusho, Bleach, Fushigi Yuugi alebo The Twel-ve Kingdoms. Autorom soundtracku je pán menom Toshio Masu-da, ktorý má zase medzi iným na svedomí napríklad aj hudbu preMushishi alebo Ai Yori Aoshi. Vydarená hudba veľmi pekne podtr-huje a dopĺňa dianie na obrazovke. Veľkej obľube sa tešia aj ope-ning a ending songy, ktorých kvalita však kolíše od tých priemer-ných až po diela takých umelcov, ako je napríklad rocková kapelaAsian Kung Fu Generation, ktorá sa podieľala i na hudbe k pre-slávenému Full Metal Alchemist. Samé známe mená, čo poviete?Naruto začalo byť v Japonsku vysielané v októbri 2002 pod ré-žiou pána s menom Hayato Date. Takisto anime ako aj mangaboli výborne prijaté rovnako v Japonsku ako aj mimo neho a boloovenčené mnohými cenami a uznaniami od kritikov. Po masívnomúspechu logicky nemohlo nasledovať nič iné, ako túžba fanúšikovzahrať sa so svojimi hrdinami a na nich. A tak sa dnes môžetevyzbrojiť nindža čelenkou so symbolmi jednotlivých dedín, náhr-delníkmi, odznakmi alebo mnohými inými suvenírmi podľa vašejľubovôle. Ako huby po daždi sa vyrojili PC hry. Poväčšine ide o sé-rie bojoviek, kde kontrolujete niektorú z postáv, ktoré sa objaviliv Narutovi. Keďže dnes je týchto hier už vyše 40, spomeniem lenniektoré z nich, ktoré dostať kúpiť aj u nás. Pre konzolu NintendoDS je určená Naruto: Ninja Destiny, akčná 3D bojovka, ktorej dejsa začína počas Chuuninskej skúšky. Pre Xbox je určená Naru-to: Rise of a ninja, videoherná adaptácia, ktorá ponúka možnosťprežiť si od začiatku Narutov príbeh, kombinácia RPG, akčnej ad-ventúry a bojovky. Ďalšou z hier je Naruto: Ultimate Ninja, bojovkaurčená pre konzolu PS2, kde sa pre zmenu prenesiete do NinjaAkadémie a postupne sa prebojúvate zápasmi so známymi po-stavami z Narutovského sveta, aby ste dosiahli titul hokage. Z tej-to hry vychádza aj akčná Naruto: Ultimate Ninja Heroes pre PSP,ktorej výhodou je množstvo postáv a množstvo miest, na ktorýchje možné bojovať. Nachádza sa tu aj veľa adventúrnych prvkov.Táto hra má pozmenené pokračovanie v podobe Naruto: UltimateNinja Heroes 2: The Phantom Fortress, ktorej zaujímavým prv-kom napríklad je, že si ju môžete užiť aj s pôvodnými japonskýmihlasmi. Z mnohých ďalších by som ešte spomenula série Naruto:Uzumaki Chronicles (PS2), Naruto: Clash of Ninja (Nintendo Wii)a Naruto: Ninja Council (Nintendo DS).Svetlo sveta uzreli taktiež zberateľské kartové hry s Narutovskoutématikou. A pre úplnosť, hádajte ktoré anime trhá rekordy v poč-te príspevkov na fanfiction.net – stránke venujúcej sa tvorbe fa-novských príbehov zo sveta obľúbe-ných postáv? Uhádli ste. Suverénnevedie Naruto s úctyhodnými viac ako180 000 poviedkami.Kto by to bol očakával v začiatkoch, keďmalý vzdorovitý nindža nevedel ani lenporiadne ovládať tie najzákladnej-šie jutsu a všetcisa mu vysmievali,že z neho nič nebu-de? Nuž a čo dodaťna záver? Vyhraď-te si voľný večer(alebo hneď nie-koľko) a – dajteNarutovi šancu.Síce potom hrozí,že sa stane trvalýmnávštevníkom vašejobývačky – ale veďja som vás varovala.Liaanimangapredstavujeme80 ►►81Všetky obrázky Naruto:© Naruto 1999@ Masahi Kishimoto, SHEEISHA Inc. Japan / povolenie od Plus Licens AB

82Juro Červenák: Vyrušil som ťa od niečo-ho? Na čom práve makáš?Štěpán Kopřiva: Mám rozdělanou povíd-ku s Wolrichem, co byl v Bedně v Pevnosti– ale teď jsem ve fázi, kdy do toho jenomobezřetně šťouchám a zkouším různé po-stupy, protože mi to pořád nějak nefungu-je, takže ne, nevyrušil. A co ty? KapitánBathory nebo něco jinýho?JČ: Hej, makám na prvej časti Báthory-ho... teda, snažím sa. Som asi v tretineknihy a dostal som sa práve do štádia,keď sa hrdina po ťažkej nakladačke ko-nečne zdvihol na nohy a ide to všetkýmnatrieť. A nebude to chleba s paštétou.Skôr fašírka. Skrátka – úvod mám za se-bou a teraz začne „putovanie“. Vlastneje to akýsi reštart uprostred knihy, tak-že sa už tri týždne babrem s jednou ka-pitolou, v ktorej si musím nahodiť novépostavy a zápletku na zvyšok knihy.Tak, aby nasledujúcich cca 250 stránbez problémov fungovalo. Ale vrátim sak Bedne. Viem, že je inšpirovaná textamiistého autora. Bude dvojka v rovnakomštýle, alebo to hodíš pre zmenu do neja-kej inej polohy?ŠK: Jo, jak už jméno hlavního hrdiny na-značuje s jemnou sofistikovaností bul-dozeru, je to neumělá pocta CornelluWoolrichovi. V pocitu bezmoci, který vyplývá z fyzického, situač-ního nebo časového pressu, podle mě Woolrich dodnes nemáv žánru konkurenci. Coby jednonohý agorafobní homosexuálzřejmě věděl, o čem mluví. Hitchcockovo Okno do dvora podleWoolricha je třeba krystalický příklad – hrdina vidí všechno a ne-zmůže nic. Ale ty moje další wolrichovské (zřejmě dvě) povídkyuž budou spíš vycházet z hlavního hrdiny – přišlo mi logický sesoustředit na jeho další osud, protože mám pocit, že u takhlenastavený povídky je docela (zvlášť v kontextu fantasy) zajíma-vě zaděláno.JČ: Bedna ma pobavila, ale zdá sa mi, že jedna z peripetií, ktorév nej hrdina zakúsi, už bola navyše. A že to práve na tom úse-ku stratilo dych. A je to práve epizódka, v ktorej hrdinu brutálnezmláti osadenstvo hostinca.ŠK: Aha, to je zajímavý, já to vnímal jako naprosto logický krokv ději: do téhle chvíle se konflikt odehrával především verbálně,tak ho – vzhledem k závěru – musíš plynule převést do fyzickéroviny.JČ: Tak to áno, násilie je rozhodne namieste. Navyše si niekde po-treboval narvať svoje tradičné zmasakrovanie hlavného hrdinu,že? Takisto používam situáciu „hrdina s dušou na jazyku“, ale jaskôr v úvodných pasážach... Ty hrdinu rozsekáš kdekoľvek a ke-dykoľvek a rád to ženieš do extrému...ŠK: Hrdina rozsekaný na začátku je klasický příklad modelu „po-stava se postupně vyhrabává ze sraček“. U mě do těch sračekvětšinou spadnou (i když na začátku Asfaltu na tom ti hoši nej-sou dvakrát akvamarínově). Proč ho používáš ty? Co ti ve stavběpříběhu poskytuje?JČ: Asi tým vytváram čosi ako „nadupaného borca, ktorý ale pre-šiel sračkami, takže má istú pokoru a ľudskú stránku“. Na rozdielod napr. Conana, ktorý je „bouchač“ od začiatku do konca. Hoci...aj jemu sa prihodilo ukrižovanie, že? Jednoducho tá „žumpa“ (hr-dina zomrel, no bohovia ho oživili, hrdinu vyvrhli ako rybu, no ča-rodejník ho zázračne vyliečil, hrdinu rozstrieľali na franforce, nonejaký vedec ho nadupal technológiami...) tak akosi uzemňujehlavnú postavu. Preto napríklad Bond v Craigovom podaní do-stáva tvrdšie nakladačky než jeho predchodcovia – tvorcovia hopotrebujú poľudštiť. A zároveň, keď si s ním diváci vytrpia všet-ku tú bolesť, viac uveria jeho nasratosti a tvrdosti. Je to ozvenaklasického mytologického modelu – dostal si sa na pokraj (ale-bo za okraj) smrti a vrátiš sa ako poloboh. ExtrémnaČas: streda 22. apríla 2009, 14.00 – 18.30Miesto: chat na Červenákovom webeÚčastníci: na jednom konci kábla (Praha) autorDutého plamene, Zabíjení a Asfaltu, na druhom(Košice) tvorca Černokňažníka, Bohatiera, Bivojaa Sekery z bronzu.Téma: Spisovateľské remeslo odpredu, odzadu,odspodu... a hlavne „z nitra“. Bez glycerínu.►►83literatúra rozhovorčervenák vs. kopřiva„násilie je rozhodnenamieste.“„čtenáři se z tebesnaží udělat svojiděvku.“

83skúsenosť ťa posunie na vyšší level. Kulhánek to tiežpoužíva, minimálne v Divokých a zlých som to postrehol...ŠK: A není zajímavější (pokud mluvíme o žumpě na začátku), kdyžhrdina tu pokoru nemá? Když ji během příběhu musí teprve najít?JČ: To je sínusoida. Môj borec sa cez sračku prebrodí k (dajmetomu) superschopnostiam – a tie ho logicky privedú naspäťk machrovaniu a arogancii. Vtedy príde čas na druhú, výraznehlbšiu a smradľavejšiu žumpu. Tvoji geroji, aspoň mám ten do-jem, padajú do sračiek náhodou a nevychádzajú z nich silnejší.ŠK: Nevycházejí (možná s výjimkou Asfaltu.) Ono to zřejmě odrá-ží, že si nemyslím, že člověk ze sraček vychází silnější. Nevěřím,že člověk se v žumpě stane lepším. Jako jasně, vydrží pak víca je schopnej drsnějších věcí. Ale platí za to cenu v podobě určitýotrlosti a zcyničtění – a v extrémních případech ztrátou lidskos-ti. To je vlastně případ Kellera ze Zabíjení. Nevěřím, že když člo-věk zabije ix tisíců lidí, bude dál jurodivej sympaťák, který budehopsat po rozkvetlých pastvinách a páchat dobrý skutky. To, cočlověk dělá, ho formuje. A když je to něco tak extrémního jako ge-nocida, tak ho to logicky deformuje.JČ: Samozrejme, čosi podobné používa aj ono „mytologické zmŕt-vychvstanie“. Hrdina sa vráti, ale už to nie je ten chlap zo začiat-ku príbehu. Je do istej miery „neľudský“, či už temným spôsobomalebo... hm, gandalfovským. Takže vlastne to bolo už v Pánoviprsteňov.ŠK: Máš pravdu... Fucking Tolkien, všude musí bejt první... Ještěk tomu padání do sraček – ono to odvisí i od typu příběhu – podletoho, jestli ho určuje spíš hrdina anebo to, co se v něm děje. Jakjsi na tom v tomhle ohledu ty? Začínáš většinou od postavy nebood nápadu/situace/zápletky?JČ: Od hrdinu. A potom si ho vkladám do nejakých širších súvis-lostí – keďže väčšinou píšem historickú fantasy, tak do nejakejdoby a udalostí, resp. do mytologických súvislostí. A samotnú zá-pletku či príbeh vytváram až na základe vzťahu hrdina vs. doba/priestor/mýtus. Chcem sa ale ešte raz spýtať na Bednu. Píšešpokračovania – to začína zaváňať fantasy cyklom. A vôbec: pre-čo fantasy?ŠK: Jsou to jenom tři povídky s jedním hrdinou, cyklus bych tomuasi neříkal. A proč fantasy? To je jednoduchý: žádnou fantasyjsem ještě nenapsal a chtěl jsem to zkusit. Ono čím víc toho člo-věk napíše, tím víc je pro něj tohle důležitější. U tebe taky určitěpocit „tohle jsem ještě nepsal, jaký to asi bude?“ hraje při rozho-dování, do čeho se pustit, čím dál větší roli, ne?JČ: Asi áno. Zdanlivo točím dookola stále ten istý typ príbehu, alemení sa prostredie a doba a mení sa aj uvažovanie postáv. Takžekeď napíšem hrdinskú fantasy zo slovanských dôb a potom z čiasprotitureckých bojov, vnímam to skoro ako iný žáner... Napokon,ty si tiež do istej miery zmenil iba prostredie, typ hrdinu zostal po-dobný – až na to, že ten v Bedne je o čosi zraniteľnejší a teda sym-patickejší než nadupaní vraždiaci maniaci zo Zabíjení či Asfaltu...ŠK: Určitě, je to prostě thriller v jiných kulisách a s menším množ-stvím akce.JČ: Predpokladám, že Bedna bude súčasťou poviedkovej zbierky,ktorá by mala byť tvojou nasledujúcou knihou...ŠK: Jo, Bedna by v té sbírce měla být a bude to taková plichta (třipovídky s Wolrichem, ostatní různorodé kusovky). Ale je to ještědost v raném stádiu, třeba se pak vrhnu na něco úplně jinýhoa tohle navěky pohřbím na svým cintoríně na harddisku... Jinakještě je zajímavý, když se autorův pocit „jé, tohle jsem si ještěnezkusil“ dostane do konfliktu se čtenářským očekáváním. Pakpřijde reakce typu „kurva, já chci od Scorseseho mafiánky, neVěk nevinnosti!“JČ: Hehe, poznám. Mne teraz vyšla Sekera z bronzu, ktorá jev podstate rovnaký typ príbehu ako Bivoj, ale našli sa takí, ktorívyhlásili „Bivoj áno, toto už nie“. A dôvod? „Lebo už ma nebaví toprostredie. Mám radšej Slovanov.“ Čo je to, sakra, za argument?Nedostávaš tiež reakcie typu „Bedna už nie, lebo to nie je „kul-hánkovčina“ (here we go!) ako Zabíjení, Asfalt, Dutý plamen...“?ŠK: Ne, zatím mi nikdo nic podobnýho neřekl... Ale je to samo-zřejmě zajímavá otázka. Nakolik si člověk může dovolit odchy-lovat se od stylu, pod kterým ho mají čtenáři zafixovaného. Na-víc spisovatel má daleko užší prostor k manévrování, protožejeho jméno je do jisté míry značka – Ridley Scott si klidně můžestřihnout Vetřelce, Blade Runnera a pak Thelmu a Louisu, proto-že normální lidí nechoděj na filmy podle režiséra. Na druhou stra-nu odmítám „odpovědnost výrobce textů, který nesmí zklamatsvé čtenáře“... nebo jak to o sobě prohlásil Jeffery Deaver. To jepro většinu autorů smrt. Ale ten tlak ze strany čtenářů je jasnej –chtějí, abys psal pořád to, co se jim líbilo předtím. Snaží se z tebetak trochu udělat svoji děvku. Což je logický.JČ: Hovor mi o tom. Po deviatich knihách v štýle „pohanská/slo-vanská fantasy“ už ten tlak pociťujem. S mojím vydavateľom prá-ve uvažujeme, či to nebude príliš drastický skok, keď zrazu pre-jdem na príbeh z kresťanských čias, so strelným prachom a pod.– znie to možno ako prkotiny, ale fantasy čitateľ je bytosť háklivá,hlavne na takéto veci. Vezmeš mu jeho rohaté prilby a obojruč-né meče, začneš doňho hustiť rekatolizáciu a barok a zrazu jezmätený...ŠK: Máš recht, vzpomínám si, jak mi Jirka Procházka vyprávělo debatě, kde ho čtenáři přesvědčovali, že si hrdina ve fantasyNEMŮŽE čistit zuby (ani když je to Ken Wood). Čištění zubů jeprostě totálně antifantasy činnost.JČ: Tvoja tvorba je pomerne rôznorodá, takže tlak čitateľskýchočakávaní zrejme až tak necítiš. Nevyskytuje sa ale čosi podob-né napr. pri písaní televíznych seriálov? Tam odklony nie sú dovo-lené. Keď musíš dodržiavať nejaký daný, producentom82 ►►►►84literatúrarozhovor

84schválený smer, to ako „smrť au-tora“ nepociťuješ?ŠK: Ne, to je prostě práce na zakázku –a hlavně to většinou ani není autorovovlastní dílo, ty postavy ti nepatřej, v pod-statě tě ani nenapadne si na ně dělatnárok. Je to průnik, týmová práce tvojei ostatních scenáristů, režiséra, drama-turga, herců, takže těch kompromisů tamčlověk musí udělat denně patnáct miliónů– a navíc tě denně osm miliard lidí pře-svědčí o tom, že rozhodně nemáš patentna rozum. Ale zase je to zajímavý v tom,jakým způsobem se všechny ty představyskládají a proplétají do výsledného tvaru,je tam daleko víc komunikace a argumen-tace, než když sedím sám před počíta-čem jako jedinej pán a vládce. Jako rozdílmezi sprintem a štafetou. Taky se nesvíjíšve vnitřních mukách, že celou tu trasu ne-můžeš běžet sám se štanglí v hrsti – je toprostě jiná disciplína a jiný pravidla a kdyžs tím máš problém, tak proč sakra štafe-tu běháš?JČ: Toto je môj veľký problém, že neviembyť týmový hráč. Strašne chcem naprí-klad robiť komiksové scenáre, ale neustá-le to zlyháva na komunikácii s výtvarník-mi. Čím netvrdím, že je to ich vina, skôrnaopak – je to mojou neschopnosťou pri-spôsobovať sa „pracovnému rytmu“ nie-koho iného. Ako to zvládaš ty? Klasicky ťaserú pomalí výtvarníci?ŠK: Člověče, řekl bych, že to je asi pocitcomicsových scenáristů celého světa. Aleje fakt, že poslední dobou jsem dělal je-nom nějaké comicsové kraťasy – a byloto přesně kvůli tomu, co říkáš, že už mivíc vyhovuje, když si rytmus práce určujusám. U práce pro televizi s tím třeba abso-lutně není problém, tam je tempo naopakdost pekelný. Když už jsme u toho, jakýty máš vlastně tempo? Vzhledem k těmságám, co chrlíš, tě ti-puju na žhavýho kan-didáta na scenáristudo Růžovky.JČ: Jasné, akonáhle budú potrebovať zá-pletku s tým, že Studenková začne prak-tizovať čiernu mágiu, oživí zhnité mŕtvolySlováka a Fialovej a Kanóczka a Hilmerkav bikinách s nimi budú bojovať motorový-mi pílami, okamžite sa toho ujmem. Nie,s tým grafomanstvom to iba tak vyzerá.Mnohí nechápu, ako je vôbec možné na-písať dva romány ročne, k tomu nejaképoviedky a haldy článkov. A ja stále opa-kujem, že sa vlastne flákam. Že keby sompracoval trochu disciplinovanejšie, eštejednu knihu ročne zvládnem. Ale je prav-da, že mám pevný pracovný režim – skororáno, ešte za tmy (teda cca o jedenástej)vstanem, sadnem k počítaču a snažím sanaklepať svoju dennú kvótu textu...ŠK: Což je?JČ: 5 normostrán, teda okolo 9 – 10 000znakov. Niekedy sa podarí, niekedy sa za-seknem na hľadaní nejakých informáciíalebo problematickom mieste textu, alev každom prípade ten rytmus tam je. Akoto máš ty? Máš nejaký režim, stanovenékvóty, koľko textu za deň napísať? Podá-vaš veľké pracovné výkony, aj keď ťa ne-tlačia termíny?ŠK: Mám to trochu podobně – podobnýpevný režim, podobné stanovené kvótyna den (vlastně úplně stejný: taky 5 nor-mostran). Až na to, že teď už se na roz-díl od dřívějška nesnažím eventuálníproblém zlomit násilím, jenom abych mělna konci dne 5 stran, protože vím, že bychje asi druhý den stejně přepisoval. Takžeklidně skončím denní psaní jenom s jed-nou stranou, protože vím, že další den jichdám třeba osm. Je to přesně, jak řekl NealStephenson v nějakým rozhovoru: častopsal vatu jenom proto, aby si dokázal, jakje tvrdej profík, co dokáže splnit denníkvótu – a časem se naučil prostě nepsat,když to nejde. Protože už nemá tu hrůzuz toho, že knížku nedopíše. Na tvém psaníse určitě taky nějak projevilo to kvantumknížek, co jsi vydal, ne? Ať už takhle nebojiným způsobem?JČ: Absolútne sa s tebou zhodujem v tom,že nemá zmysel tlačiť na pílu, keď sa kosťnechce poddať. Keď narazím na prob-lém, tak ho nepreskakujem a nerozseká-vam, ale riešim – aj za cenu, že dva dninenapíšem nič. Skrátka už viem, že týmv skutočnosti nejaký čas ušetrím, pretoženebudem musieť pracne prepisovať nie-čo, čo vzniklo nasilu a v nepohode. Prá-ve na Báthorym pracujem veľmi voľnýmtempom, lebo sa snažím byť precíz-ny. Za 4 mesiace som napísal množ-stvo textu, aké som predtým chŕ-lil za mesiac, možno za dva. Takžeáno, niečo som si za tie roky z písania„vzal“... Človeče, prekvapuje ma, že si„pravidelný“. Skôr by som ťa tipovalna „chrliča“, ktorý na jeden záťah vy-grcia aj 30 normostrán a potom to týž-deň opravuje. Ako vlastne vznikal tvojnajnovší epos Asfalt? Je to výsledokniekoľkoročnej „rozkúskovanej“ práce,alebo si si k tomu sadol, vytočil volumena doraz doprava a v priebehu piatich –šiestich mesiacov nadrásal 600 strán?ŠK: No ono těch stran bylo původně900...JČ: Very najs.ŠK: Ale Asfalt vznikl naprosto pravidelnousoustavnou prací během užnevímkolikaměsíců. Pak jsem si dal půl roku pauzu,kdy jsem dělal něco jinýho a vrhnul senadruhouverzi.Musímříct,žetomihodněpomáhá, ten odstup – když nechám věcspát několik měsíců a pak se na ni podí-vám, vidím naprosto strašný boty a druháverze se často hodně liší od té první. Jakto máš ty, když tam vlastně – jestli jsemto dobře pochopil – ten časový odstup ne-děláš? Čteš to průběžně? Nebo používášněco místo toho?JČ: Tú možnosť časového odstupu ti cel-kom závidím. Považujem ju za extrémnedôležitú. Môj problém je v tom, že keďpíšem nejakú knihu, vydavateľ už na ňučaká – a stepuje pri tom ako Fred Astai-re. Takže to riešim aspoň tak, že čítama upravujem priebežne a keď po cca polroku dopíšem, idem odznova, od začiatkurobím korektúry, editujem a pod. Čiže tenodstup tam je (prinajmenšom od úvod-ných pasáží knihy), ale už rozhodne ne-mám čas na to, aby som robil zásadnejšiezásahy do príbehu a zoškrtával 900 stránna 600. Inak, ako sa ti to podarilo? To súkvantá vyhodeného textu.ŠK: Ten odstup a ty chyby, které tam vidíš,v tobě posilují vztek na vlastní neschop-nost a škrtáš naprosto nemilosrdně. Ažse dostaneš do fáze, když už prostě ne-vidíš, co bys vyškrtnul (i když toho je tamurčitě tuna, ale schovává se před tebou,svině). A v té chvíli je čas na betatesteryz Rigor Mortis a jejich jatka.83 ►►►►85literatúra rozhovor

85JČ: Nakoľko ťa toto „skúšobnépublikum“ ovplyvňuje? Berieš všetko, čoti vytknú, alebo niektoré pripomienky ne-cháš „plávať“? Priznám sa, že ja takýchto„betačitateľov“ nepoužívam... resp. dote-raz som nepoužíval. Teraz pri Báthorymmám jedného, ale zásadného – je to MišoSpáda, ktorého autorské, redaktorskéa editorské schopnosti vysoko uznávam.Dáva mi pripomienky za pochodu, v prie-behu písania, čo považujem za užitočné,lebo sa vďaka tomu vlastne učím. Keď miv 1. kapitole vypichne nejakú chybu, v tre-tej už tú istú neurobím. Týmto spôsobompracujú aj mnohí západní autori, napr. Ga-iman často ďakuje celej armáde ľudí, kto-rí jeho román čítali kapitolu po kapitolea v podstate ho akoby „koučovali“.ŠK: Přesvědčil jsem se, že skoro stopro-centně platí Zemeckisova zásada: kdyžmá jeden člověk s něčím problém, je toprostě jeho názor, který můžeš brát v po-taz nebo ignorovat, je to na tobě. Ale kdyžmají ten samý problém dva lidi, velmipravděpodobně reprezentují stovky čte-nářů a když se na to bohorovně vykašleš,dostaneš od čtenářů baštonádu. Je sa-mozřejmě taky trochu matoucí, když ti topřipomínkují lidi, co sami píší. Pak člověkmusí zvážit, jestli je to skutečně chybanebo jestli je to dobře vyargumentované„no to já bych to spíš napsal takhle“. Alekdyž ty lidi a jejich styly znáš, není to zasaž takový problém oddělit. Obecně se dáříct, že dost dám na betatestery v otáz-kách logiky příběhu, protože to jsou věci,kde člověk po uši ponořenej do psaní nej-snadněji uklouzne, ale co se nápadů nebopocitový složky týče, spíš mám tendencijejich připomínky ignorovat (často ke svéškodě, uznávám).JČ: Tou Zemeckisovou zásadou si pripus-til, že sa predsa len istým spôsobom pri-spôsobuješ vkusu publika, nie?ŠK: Jen do tý míry, že nechci, aby v pří-běhu byly díry, zákysy nebo nesrozu-mitelnosti. Kdyby mě třeba někdopřesvědčoval, že hrdina nemá zabít toliklidí, tak... bych nad tím dlouho přemýšlel.No dobře, teď lžu.JČ: Skúšobní čitatelia, ktorí zároveňpíšu... podobné to je aj s recenzentami,ktorí zároveň sami niečo tvoria. Či už priknihách alebo pri filmoch. Ťažko u nichrozlíšiš, čo je skutočne objektívna kritikaa čo len pindy v zmysle „ja by som to napí-sal/natočil inak“. Ja kvôli tomu odmietamponuky porotcovať literárnym súťažiam –mám dojem, že by som akurát vnucovalzačiatočníkom, ako by som to napísal ja.ŠK: Já proto už pět let nepíšu recenze. Po-slední jsem napsal Texaský masakr mo-torovou pilou (ten remake od Baye). Tobylo... nějak v létě 2003, myslím. Ha, tak-že už je to dokonce dýl!JČ: Nechýba ti to? Alebo si si povedal, ženež písať recenzie na filmy ako je novýTMMP, radšej sa na to vykašleš? ;-)ŠK: Vysloveně jsem na sobě pozoroval,že místo abych poskytoval čtenářům ser-vis, začínám rozebírat čistě technicky ře-meslný chyby, protože mě to zajímá víc.A taky – a to asi hlavně – mě to přestalobavit. Recenze je hrozně omezená forma.Existuje asi jenom šest způsobů, jak ote-vřít recenzi (a stejně se většinou používa-jí čtyři). A že bych hořel touhou někomusdělovat, co si myslím? Copak jsem něja-kej blogger? Jediný, co mi chybí, je to, žetě psaní recenze donutí přesně formulo-vat názor, uvědomit si, proč se ti vlastněněco líbí nebo nelíbí.JČ: Teraz si presne definoval, prečo satomu ja venujem doteraz; prečo píšemna weby komentáre prakticky ku každé-mu filmu, ktorý vidím. Kvôli tomu vyjadre-niu presného názoru. Vychutnávaš si eštefilmy a seriály, alebo už vidíš iba tie tech-nické záležitosti, vnímaš ten filmový štábstojaci mimo záber?ŠK: Ne, já jsem na nějakej přenos zku-šeností moc blbej. Normálně to na měvšechno funguje, jediný, co se projevuje,že už jsem toho viděl dost, takže hned taknad něčím nekvičím slastí, ale to máš ur-čitě taky.JČ: V tomto som rozpoltený. Niektoré filmysa mi páčia práve preto, že som už tohovidel fakt veľa (a stále dávam tak 200 –300 filmov ročne), iné sa mi naopak hnu-sia – a tiež preto, že som už toho videlveľa. A pozorujem to najmä v konfrontáciis často výrazne odlišným väčšinovým ná-zorom. Čiže nevidím to všeobecne tak, žeby som bol kritickejší – sú žánre a štýly,pri ktorých som naopak vďaka tej skúse-nosti menej kritický. Príklad – Kráľ Škor-pión je všeobecne považovaný za straš-ne hlúpy film, nepodarené pokračovanieMúmie a pod. Ja ho absolútne milujem,pretože si viem vychutnať tú béčkovú zá-bavnosť. A to je len jeden z prípadov, keďvďaka skúsenosti vidíš veci inak ako dav.ŠK: To je fakt – mně se na jednu stranutaky líběj hrozný ptákoviny (jako třebaTemný rytíř) a na druhou stranu až přeh-naně sofistikovaný náročný kusy (jakotřeba Zastav a nepřežiješ a vůbec větši-na filmů se Stathamem... kromě Kurýra 3teda).JČ: Videl si už Crank 2?ŠK: Zatím ne, ale těším se jak svině.JČ: Je tam rozkošná scéna, v ktorej me-xickí gangstri učia Aziata, ako sa robí suši– pritlačia ho ku stolu, vyhrnú mu rukáv,zohnú mu ruku a mačetou mu odseknúšpičku lakťa. Doteraz ma to bolí.ŠK: Tak to se těším jak dvě svině! Ono jeotázka, co by měl dělat recenzent, kterýje díky svý nakoukanosti jinde než publi-kum, pro který jsou ty filmy určený. Tako-vej recenzent je pak čtenářům na prd. Játo vyřešil tak, že jsem se na to vykašlal.JČ: Zdalo sa ti, že strácaš spojenie s vku-som „bežného“ publika?ŠK: Člověk zmutuje do zvláštní podo-by, kdy těžko hledá společnouvyhrajte knihy:Stačí na adresu redakcie Fantázie napísať správnu odpoveď na otázku:„Za akú knihu získal Juraj Červenák v máji tohto roku Cenu AkademieSFFH?“a možno sa stanete vlastníkmi trojice Červenákových kníh z pro-dukcie vydavateľstva Brokilon, ktoré knihy do súťaže venovalo. Uzávierkasúťaže je 12.7.2009 a nezabudnite pripísať svoje meno a adresu.84 ►►►►89literatúrarozhovor

úryvok kopřiva / asfalt86úryvok kopřiva / asfalt86vyhrajteasfalt:Na adresu redakcie Fantázie pošlite správnu odpoveďna otázku: „Ako sa volala predošlá kniha českého au-tora Štěpána Kopřivu?“ a môžete vyhrať knihu Asfaltz produkcie vydavateľstva CREW. Uzávierka súťaže je12.7.2009 a nezabudnite pripísať svoje meno a adresu.

úryvokkopřiva / asfalt 871„Jednoznačnej bambus,“ tvrdí Bergson. Ostranski zkoumámonitor.Kuffenbach se je snaží nevnímat. Už poosmé se prokousá-vá titulkem na první straně Skanska Dagbladetu a stále nemáponětí, co čte. Buď to znamená Muž ze Stockholmu (37) zná-silnil sousedův volkswagen, nebo Návštěvníci z vesmíru nutilidůchodkyni sledovat film Tři muži a nemluvně (37x). Ne že byKuffenbach tak dychtil po informacích – snaží se jen naučit lípšvédsky. Když už ve Švédsku žije. I když by samozřejmě nemu-sel. Mohl by se na Ostranského vykašlat a vrátit se do Němec-ka. Ať se v tom plácá sám. Jasně, myslí si Kuffenbach. To bychklidně mohl. Úplně klidně. Začne číst titulek podeváté.„Jednoznačnej bambus. Ten se nedostane ani k totálce,vole,“ prohlásí Bergson. Obrazovka monitoru je rozdělenana čtyři části. Každá zachycuje jiný úsek hypermarketu. Moni-torů je dvanáct. Bergson a Ostranski se dívají na pětku, kdese potlouká jednoznačný bambus. Připojí se k nim Lenijon-hufvud, jehož jméno Kuffenbach nedokáže vyslovit, a tak muv duchu říká „Lenin“. Rád by mu říkal nějak vtipně, ale jakoobvykle nedokáže nic vtipného vymyslet. Raději se o to nepo-kouší ani teď a pouští se podesáté do titulku.Jednoznačný bambus – mladík v teplákové soupravě Ree-bok a oranžových teniskách – se rozhlédne a nacpe si za zipčokoládu Sahne Nuss (značka Nestlé, vyráběná v chilské čo-koládovně Hucke). Monitorovací místností bezpečnostní služ-by Aberg se rozlehne potlesk.„Máte recht, šéfe. Tenhle bambus se nedostane ani k totál-ce. Přesnej odhad,“ říká Lenin.Ostranski neříká nic a Bergson se na něj podívá.„Co? Ty snad s mym hodnocením situace nesouhlasíš,Adame?“Adam Ostranski se s Bergsonem nesnáší od chvíle, cos Kuffenbachem nastoupili. Samozřejmě že KuffenbachOstranskému říká, aby se na to vykašlal, ať mají klid. Samo-zřejmě že mu to Ostranski vždycky slíbí.„Je úžasný,“ řekne Ostranski, „jak lidskej úsudek ovlivňujouzkušenosti.“Samozřejmě že to nedokáže dodržet.„Svět si přizpůsobujeme tomu, co jsme sami prožili. Takženapříklad když ty tvrdíš, že se někdo někam nedostane, v pod-statě do toho jenom promítáš vlastní zážitky.“Kuffenbach dospěje k názoru, že titulek nejspíš zní Su-permodelka si při sexu urvala z klitorisu piercing (všech 37cvočků). Je mu jasné, že když bude na titulek zírat dál, slovaztratí smysl a rozpustí se v louži liter. Tohle nemá cenu. Otočína sport: Farjestads BK – Malmö Redhawks 2:0. Tomu rozu-mí. Hurá, umím švédsky.„Jenže tady nejde o to, že ses v IQ testu nedostal ani přesotázku Jak se jmenujete? nebo žes svýho gumovitýho raco-chejla nedostal do svatyně tý sexice z lahůdek.“ Ostranski siposune brýle. „Musíš tu situaci posuzovat odděleně. Musíš torozškatulkovat.“Bergsonovi naskáčou na tváři rudé fleky. Odšoupne koleč-kovou židli a vztyčí se. Je vysoký skoro jako Ostranski. „Takžepodle tebe ten bambus skrz totálku projde?“Kuffenbach zvedne oči od novin. Dojde mu, kam chce Berg-son Ostranského vmanévrovat. A než si stačí rozmyslet, jestlise do toho plést nebo ne, uslyší svůj hlas: „Adame.“Ostranski se neotočí. „No?“„Ser na to.“Ostranského selektivní hluchota je ovšem pověstná. „Víš tyco, zázraku moderního fastfoodu,“ usměje se na Bergsona,„je to náhodou přesně obráceně. Já si totiž myslím, že při tro-še dobrý vůle ten bambus k totálce ani nevyrazí.“„Vsadíš se?“ vypálí Bergson. A je to tady, pomyslí si Kuffen-bach s pochmurným uspokojením: O to mu celou dobu šlo.A Adam mu to sežral jako největší bašťoun.„Vsadíš se, že se ho podaří zastavit regál před totálkou?“Totálka neboli totální linie je pomyslná čára mezi regálems čaji a mrazákem se zmrzlinou. Pro každého své cti dbaléhočlena bezpečnostní služby je to poslední místo na odchyce-ní zlodějů. Jistě, skutková podstata krádeže v tu chvíli ještějaksi není naplněná, ale kdo bude bambuse potupně nahánětza kasami nebo dokonce, nedej bože, na parkovišti?„Co takhle dva regály před totálkou?“ navrhuje Ostranskia odepíná si z uniformy visačku se jménem.„O kolik?“„O dva tácy?“ zkusí to Ostranski.„Platí.“Vzpomínka zacvakne do paměťového slotu a Kuffenbachoviv lebce zazní včerejší rozmluva:Pět let. Pět let, rozumíš? Půlkulatý výročí. Do týhle chvílenejdůležitější datum v jeho životě, vysvětluje Ostranského hlasze včerejška.V tomhle věku jsou pro něj každý narozeniny důležitý, namít-ne Kuffenbachův hlas ze včerejška.Hele, řeknu ti to takhle: Jak by bylo tobě, kdyby ti bylo pěta dostal bys od fotra hovno?Asi bych se divil. Hlavně proč ten dárek tak smrdí.A to jenom proto, že jeho táta je neschopnej debil a nemáani na to, aby mu koupil Lego –Zase Lego?Zase Lego.Koupíš mu něco jinýho.Mně ho fotr koupil. Byl to ten nejlepší dárek, co jsem od nějkdy dostal.Myslel jsem, že nejlepší dárek byla ta ballantinka k jedenác-tým narozeninám.Tu jsem nedostal, tu jsem mu šlohnul. Navíc jsi ji tenkrátstejně celou vychlastal ty. To byla myslím tvoje první –Ne, nebyla.Aha. No, každopádně mi fotr k narozeninám to blbý Legodal. Chápeš, co to pro pětiletýho fakana znamená?Tak mu kup to malý levný Lego – Z pohádky do pohádky.Rytíř a zeman.Seru na dvoučlennej feudální systém! Tys to nepochopil: onchce starwarsovskej Turbo tank klonů! Ten s těma dvanáctikolama! Osm set jedna kostiček! Jeden z pajduláků má svítícílaserovej meč!Ten stojí dva tácy.No právě.Který nemáš.No právě.Současně se Kuffenbachovi vybaví jiná věc. Během tohorozhovoru stál Bergson před šatnou a kouřil. To znamená, žeje slyšel.To znamená, že je to bouda.To znamená, že by se na to měl Ostranski vysrat. Neradilmu to náhodou před čtyřiceti sekundama někdo?Kuffenbach se dívá, jak Adam odkládá vysílačku a klíče,aby mu nepřekážely v běhu, a najednou – jako když přepneteštěpán kopřivaasfalt (úryvok)

úryvok kopřiva / asfalt88z normálního vidění do infra – nevidí dlouholetého parťáka anibývalého žoldnéřského drsňáka. Vidí fotříka, který sklouzávápo sociálním žebříku a snaží se udržet poslední zbytky sebe-úcty. Které mají občas hodně divnou podobu.Občas dokonce vypadají jako starwarsovský Turbo tankklonů s dvanácti koly.Kuffenbacha zčistajasna přepadne splín. Chlápek, kterýpatřil k nejlépe placeným žoldákům Evropy, tady šaškuje kvůlidvěma tisícům švédských korun.A nemá cenu mu to vymlouvat. Natolik Kuffenbach Ostran-ského zná. Dostane, o co si koleduje, pokrčí Kuffenbach v du-chu rameny. Je to blbej koledník. Já za to nemůžu.Jasně že můžeš.To, že jste oba skončili tady, je tvoje vina.Výčitka vyskočí naprosto nečekaně, zastudí v lebce a sklo-uzne po páteři.Je to tvoje vina.„Tak jo.“ Ostranski mrkne na monitor, jestli se bambus ne-dostal moc blízko ke kasám. „Jdeme na to. Čili přesný zněnísázky zní, že ho dostanu dva regály od totálky –“„Ne,“ zahákne palce za opasek Bergson. „O tom, že ho mášdostat ty, nepadlo ani slovo.“Kuffenbach ví, jaká bude další věta, ještě než zazní.Na Bergsonově tváři se objeví úsměv. „Já chci, aby ho do-stal von.“ Ukáže na Kuffenbacha.•••A je to v hajzlu, pomyslí si Ostranski.Nemusí se na Kuffenbacha ani dívat. Je mu jasné, co Berg-sonovi odpoví. Když s někým proděláte šedesát sedm ostrýchakcí, dokážete mu číst v obličeji jako ve slabikáři. I když je tenobličej nehybný jako Kuffenbachův.Takže se Ostranski raději dívá na Bergsona.Velitel směny sice z Ostranského řečí efektně pění, ale Kuf-fenbach mu leží v žaludku daleko víc. Sice proti Bergsonovinikdy neřekl jediné slovo a ponižující příkazy plní bez mrk-nutí oka, ale stačí je postavit vedle sebe, a je jasné, kdo ješéf. Kuffenbach na rozdíl od Bergsona působí dojmem, že sinemusí nic dokazovat – ale kdyby na supermarket zaútočilaarmáda vágusů rozběsněných nedostatkem krabicového vína,skope je na jednu hromadu, a ještě si přitom stačí přečístSkanska Dagbladet. A Bergson to cítí.Je logické, že se pokouší Kuffenbacha shodit. Jenže na to,aby ho vyprovokoval, prostě nemá, ví Ostranski.Takže je to v hajzlu.Chtěl jsem jenom blbý Lego pro Filipa. To toho vážně poža-duju od života tolik?Kuffenbach odloží noviny na spacák, předpisově složenýdo tvaru zvaného video. Vstane z bidla pro noční směnu.Má přes metr devadesát, a přestože mu za tři roky bude pa-desát, na jeho pohybech to není znát. Působí, jako by obdendřel tři hodiny v posilovně (ve skutečnosti je to jenom hodinaa není to v posilovně, protože na tu nemá). Ostranského mi-moděk napadne, že Kuffenbach díky neexistující mimice vypa-dá jako bojový robot. Jediné, co naznačuje věk a lidský původ,je tuk ukládající se kolem pasu a strojkem zastřižené vlasy:úplně bílé.„Nevidím jediný důvod, proč bych to měl dělat,“ odpovíBergsonovi.Ostranski uhne očima. Balónek dětinské naděje prasknea s prdícím zvukem odkličkuje do psychického vakua. Bergsonroztáhne ústa a odhalí dvě řady překvapivě bílých zubů. „Játaky ne.“Kuffenbach si odepne plastovou visačku. „Takže to udělámbezdůvodně. Dostanu ho tři regály od totálky. Za dva a půl.“Aniž na kohokoli pohlédne, vyjde ze dveří.Místností chvíli duní absolutní ticho.Pak se všichni vrhnou k monitoru.2Půl metru za dveřmi si začne nadávat. Na co si to jako hra-ješ? ptá se Kuffenbach sám sebe kysele. To jako myslíš, žeAdamovi stačí vrazit dvanáctikolový Turbo tank klonů a říctsorry, kámo, že jsem ti posral život, ale hele, tímhle jsme sikvit, jo? Nebo chceš ještě X–Winga?Copak fakt nechápeš, jak je to idiotský?Ale jo, pomyslí si Kuffenbach. Jasně že chápu.No bezva.Tak co to teda sakra děláš?•••Na monitoru se bambus v oranžových teniskách šine podélpytlíkových polévek. Předstírá uhranutí nudlovým vývarema snaží se působit nenápadně.Ke kase mu zbývají čtyři regály.„Kuffenbach nemá šanci,“ shrne to Lenijonhufvud.•••Jakmile za sebou Kuffenbach zaklapne dveře s nápisemTilltrade forbjudet a vnoří se mezi regály, myšlenky se vypaří.Jistě, Kuffenbach ví, že tohle je parodie na ostrou akci. Jenžejeho podvědomí to neví a aktivuje instinkty. Během sekundypřeberou kontrolu nad Kuffenbachovým tělem.Prosmýkává se mezi zákazníky tiše a rychle.•••„Ty vole,“ řekne Lenijonhufvud. Kuffenbach urazí běhemčtyř sekund polovinu cesty k bambusovi. Bergson vytáhnez kapsy stříbrnou nokii a zvolí naposledy volané číslo.Bambus na obrazovce přiloží k uchu mobil.„Bacha, je od tebe jenom patnáct metrů,“ oznámí mu Berg-son. „A je celkem čipernej, tak na ty svý platfusy přitlač.“Bambus přikývne a zaklapne véčko.„Seš zasranej, zkurvenej, křiváckej prasomrd,“ informujeBergsona Ostranski. Právě ztratil glanc, ale je tak vytočený, žeje mu to jedno. Vztek mu stoupá do hlavy – je tmavý a hořkýjako čokoláda pro diabetiky.„Pro takovýho borce jako Kuffenbach to přece nebudeproblém, ne?“ řekne bez úsměvu Bergson. „Copak je pro nějpředloňskej malmöskej mistr ve sprintu na sto metrů, kterejje momentálně na kokainu a tak trochu psycho, rovnocennejsoupeř? Pro Pana Slavnýho Velitele Elitního Komanda? Jen aťpředvede, co v něm je, frajer. Když si myslí, že je lepší než my.“Bambus v teplákové soupravě se dává do pohybu.Velmi rychlého pohybu.•••Kuffenbach zabočí do uličky a zjistí, že tam bambus není.Že je tam pouze rozmazaná čára s oranžovými teniskami, kte-rá mizí za rohem.Reaguje bez přemýšlení.Místo aby vyrazil za bambusem a s dojemnou zaťatostíabsolvoval předem prohraný souboj, vrhne se proti regálu.Samozřejmě ne proti dvoumetrové polici, ale do zeleninovýchpřepravek, které sahají jen do výše pasu.Odrazí se a skočí do rajčat, pod levou podrážkou mu pšouk-ne protlak, pravou se odrazí od samoobslužné váhy – přístrojzabliká a vyplivne samolepku s EANem – a Kuffenbach sevznese k zářivkám a přeletí celý úsek perfektně vykrouženýmobloukem.Dopad zaduní tak, že sebou všichni v hypermarketu trhnou.Kuffenbach se pokusí plynule přejít do běhu a kupodivu se muto povede. Sedm metrů před sebou vidí záda v červené reebo-kové bundě. Do totálky zbývá tři a půl regálu.Bambus se ohlédne a zrychlí. Kuffenbach akceleruje.Začíná dotahovat.Oba se řítí uličkou, hlasitě funí, podlaha vibruje a lidé jims nadávkami uskakují z cesty. Kuffenbach málem porazí mat-rónu s fialovým přelivem – vyhne se jí na poslední chvíli. „Par-don,“ zasípe.„Ty nekulturní hovado!“ vříská za ním fialová dáma.Bambusovy oranžové tenisky kvíkají o podlahu. Jsou mož-ná úžasné pro běh na škváře nebo na povrchu se vsypanougranulí – ale pro běh po čerstvě napastovaném linoleu se bo-hužel nehodí. V zatáčce u třetího regálu bambusovi podjedounohy, Kuffenbach máchne rukou a chytne ho za bundu.RRRRRRRRRYCZůstane mu v ruce kus červené látky – tak akorát pro lilipu-tánského toreadora. Bambus se rozplácne na zemi.

úryvokkopřiva / asfalt 89Ale hned se jako pravý sportovec drápe na nohy. Kuffenba-chovy ruce se pohybují rychleji než jeho myšlenky: popadnebambusovu levačku, zkroutí ji a pěstí udeří do loketního klou-bu. Hlasitě to praskne. Bambus zavyje. Zákazníci třeští oči.Co blbneš? Chceš ho zmrzačit? Kuffenbach zaskočený sámsebou povolí stisk. Chyba. Bambus se mu vytrhne.A vyrazí ke konci uličky.Kuffenbach mu podmete zezadu nohy a švihne s nímdozadu.Rovnou do pyramidy zlevněných plechovek Pedigree Pal.Rozletí se s monumentálním rachotem, který by muselvzbudit i Arneho Saknussemma ve středu Země. Kdyby nebylfiktivní.•••„Do prdele,“ hekne Bergson.„A cos jako čekal, vole?“ ptá se Ostranski.„Ale já nemyslím do prdele,“ ukáže Bergson na bordel v od-dělení domácích mazlíčků, zdravé výživy a hygienických po-třeb, „já myslím do prdele!“ namíří okousaným nehtem na mo-nitor trojku, kde za hlukem míří Rhea Jakobssonová, dennímanažerka. Bradu má vytrčenou tak, jako by chtěla někohouklovat k smrti.„Do prdele!“ zaúpí Lenijonhufvud.Ostranski neříká nic, protože už je na půl cesty ke dveřím.„Neblbni,“ vyhrkne Bergson. „Nechoď tam, nemá to cenu.Stejně už mu nepomůžeš.“Má pravdu, uvědomí si Ostranski. Co tam Martinovi buduplatnej? A než si stihne odpovědět, kanál podvědomí se ote-vře naplno a všechno se vyvalí ven: Proč se mám nechattaky vyhodit, když potřebuju prachy víc než on? Z pubertálnísolidarity? Jinej flek už v Malmö neseženu. Ostranski se těsněpřede dveřmi zastaví.Za očima se mu cosi převrátí. Cosi zaprášeného a obalené-ho pavučinami, cosi, o čem Ostranski netušil, že to ještě má:stud.Seš tak trochu sobecká sviňka, co, kámo?Vyrazí z místnosti, jako by ho někdo nakopl.•••Kuffenbach stojí uprostřed uličky a snaží se v předklonuvychrchlat plíce. Každý nádech projíždí hrudí jako cirkulárka.Vždyť to bylo jenom pár metrů.A kolik si myslíš, že ti je? V odlesku zářivek se na čele blýs-kají kapky potu.Podá bambusovi ruku a pomůže mu na nohy a nevěří vlastníočím, protože ten nezmar si to namíří rovnou ke kase!Přes regál s kukuřičnými lupínky.Začne na něj šplhat s messnerovskou zavilostí.Kuffenbach zafuní, popadne ho za nohu a zatáhne.Bambus po něm začne metat krabice s kornflejky. Rozprs-kávají se v kukuřičných explozích.Zákazníci vřeští a prchají, zdravá výživa vybuchuje. Regálpraská a naklání se. Ovocné müsli detonuje Kuffenbacho-vi v tváři jako handgranát. A dost. Aniž by přemýšlel, napálíbambuse pěstí do odkrytých ledvin. Bambus se pouští regálu,padá na podlahu a svíjí se.Pak se Kuffenbachovi zakousne do nohy.To snad ne.Do uličky se vřítí Ostranski. „Bacha, Jakobssonová!“ Regáls obilninami zaúpí a skácí se do vedlejší uličky.To snad ne!Kuffenbach se snaží bambuse setřást, ale ten je jak somál-ské klíště.Ostranski improvizuje: popadne zlevněný mop a prásk-ne bambuse po hlavě. Bohužel přesně ten okamžik si RheaJakobssonová a její brada vyberou k tomu, aby vkročilydo uličky.Text: © Štěpán Kopřiva, 2009Ilustrácia: © David Hanzl, 2009Vyd.: CREW, 2009řeč s lidma, co viděli jenom pár set filmů. Mohl bychto do nich samozřejmě hrnout a kašlat na ně, ale to radši bududělat něco zábavnějšího... Ale spíš už mě to fakt nebavilo.JČ: Čo ťa v poslednej dobe nadchlo v oblasti filmov a seriálov?Sleduješ stále aj zvláštnosti, ktoré by si mohol (tak ako kedysina „osvetových“ videopásmach na conoch) púšťať ľuďom s tým,že „toto nie je bežne dostupné, ale rozhodne si to pozrite“? Alebonormálne šlapeš na mainstreame z oficiálnej kino a dvd scény?ŠK: Pořád to všechno mixuju do jednoho koryta, furt jsem vše-žravec – Terror Firmer od Tromy proloženej Rašomonem od Ku-rosawy, do toho Opilí láskou od P. T. Andersona a francouzskýslasher À l‘intérieur, to je přesně to správný menu. Taky jsem po-slední dobou docela najel na žánrovky z 50. až 70. let, který majíúplně jinou atmosféru než ty z posledních třicet let, jsou takovýsušší, nekompromisnější a pragmatičtější: Kiss Me Deadly, WhiteHeat, Du rififi chez les hommes, Silent Partner, Last Hard Men,Manchurian Candidate (Frank Sinatra dělá kung-fu!), drsárnys Michaelem Cainem, Driver, Taking of Pelham 123...JČ: Pôvodný Pelham som zatiaľ nevidel, ale teším sa na re-make Tonyho Scotta s Washingtonom a Travoltom, trailery súnámrdové.ŠK: A v poslední době... viděl jsi třeba L‘ armée des ombres? Te-prve předloni to vydali na DVD. Je to extrémně pomalý, ale jedenz nejlepších a nejponuřejších filmů, jaký jsem za cca poslední rokdal – i když já jsem na Melvilla obecně hodně zatíženej. A co tvo-je tipy a favoriti?JČ: Ja tiež hltám všetko. Som staromilec, takže neustále dolujemnejaké klasické westerny a dobrodružné filmy typu Pán Wolody-jowský, trilógia Sindibád s trikmi Raya Harryhausena, momentál-ne zbieram filmy s Johnom Wayneom a pod. Ale keď si spomenulto francúzske Inside, tak minulý týždeň som si prepláchol hlavunovou európskou hororovou scénou. Chvíľu bola veľmi osviežu-júca, hlavne Francúzi a Briti (napr. Descent od Marshalla je geni-álny), ale po pár filmoch zistíš, že je to presne ako s japonskouvlnou. Nejaký čas je to všetko príjemne iné než americké bulšity,ale čoskoro to tiež neodvratne skĺzne do stereotypu. Napríkladuž viem, čo môžem očakávať od Frantíkov (Martyrs, Hranice smr-ti a pod.), od Britov (niekto ide do divočiny a tam vypukne survi-val) a dosť veľké zúfalstvo je súčasná škandinávska vlna (FrittVilt, Rovdyr, Villmark, Dead Snow atď.), kde partia mladých ideautom do lesa a tam im niečo natrhne zadok... a všetko zasefičí vo vyjazdených koľajách. Nadchli ma ale z tejto vlny tri veci:španielska zombijáčina REC, švédska upírska podivnosť Let TheRight One In a fínsky historický horor Sauna.ŠK: Sauna – jediný možný název pro finský horor!JČ: Je to totálne atmosférická, skoro až artová záležitosť – trochumi to pripomenulo také tie „močiarne“ ruské filmy typu Sibiriáda,v ktorých sa všetci neustále brodia bahnom a hrabe im z toho.A tu im hrabe naozaj statočne. Čo knihy? Písané slovo pre tebaešte nie je celkom mŕtve?ŠK: Ani ne, i když to čím dál víc dělím mezi fantastiku a detek-tivky, který mi poslední dobou přijdou zajímavější a víc na dřeň.James Ellroy, Ken Bruen, Richard Stark – každý z nich je pocitovýsnajpr s naprosto smrtonosně precizním stylem a ani náhodou jenemám přečtený kompletní.JČ: Ja už beletriu skoro nečítam, a keď, tak skôr knihy povestía historické romány – proste to, čo potrebujem nasať pre vlast-nú tvorbu. Inak ale príbehy konzumujem hlavne vo88 ►►►►95

poviedka hlavačková / ryšavý drak90poviedka hlavačková / ryšavý drak90

poviedkahlavačková / ryšavý drak 91Prešporok posledné dni nevídane ožil! Družina kráľa Žigmun-da hodovala, zabávala sa a všemožne míňala cudzie peniaze.Jeden mladík však dnes sedel bokom od ostatných. Zamys-lene sa díval cez okno uvažujúc, kedy sa mu podarí osamieťso všetkými pochmúrnymi myšlienkami. Vyzeral, akoby muna pleciach ležal celý svet.„Mikuláš, poď s nami do Bieleho hradu!“ dotackal sa k nemujeden z jeho priateľov potúžený vínom z miestnych chýrnych vi-níc. „Tam iste pookreješ ako nedávno…“ významne sa zasmial.„Dnes nie.“Jeho priateľ si ho zachmúrene premeral. Potom preskočilpohľadom k Mikulášovmu otcovi sediacemu vedľa kráľa a vše-vedúcky prikývol. Všetci vedeli o čoraz častejších výčitkách,ktorými Mikuláša zasypával, sotva sa vrátil z Nového Saczku.„Ak si to náhodou rozmyslíš, nájdeš nás tam,“ povedal na-koniec a odišiel aj s ostatnými do miestneho nevestinca.Mikuláš ostal sedieť v sieni Kráľovskej kúrie a díval sa vonoknom na Novú ulicu. Šerilo sa. Hlúčik priateľov, ktorý sa vy-valil z domu a pohol sa k Michalskej bráne, sa však nedal pre-hliadnuť. Chvíľu ich sprevádzal smutným úsmevom a potomsa od nich odvrátil. Nedávno by sa k nim pridal. Za poslednédva roky mu však čoraz podráždenejší otec vyčítal každú drob-nosť a on mu nepotreboval dávať žiadnu zbytočnú zámienku.Bezmocne si vzdychol a konečne vstal s úmyslom pridať saku kráľovskej bujarej spoločnosti, ako ho otec včera dôraznepožiadal.„Pane? Mám ti urýchlene doručiť toto,“ zastavil ho na pol-ceste akýsi posol, nervózne sa obzerajúci naokolo. Keď sauistil, že im nik nevenuje priveľa pozornosti, podal mu kúsokpapiera zalepeného voskom a pečatný prsteň.„Určite je to pre mňa? Otec sedí tamto…“ ukázal Mikulášsmerom k veľkému stolu, kde práve jeho otec nalieval kráľovivíno.Posol zavrtel hlavou. „Je to pre teba.“Mikuláš opatrne rozlomil pečať a prečítal jedinú vetu napí-sanú na lístku. Potom sa upreto zadíval na draka na prstenia vzápätí ho zalial pocit nepríjemnej horúčavy. Tých pár slovmu v okamihu pripomenulo podivné reči kráľovho priateľa,ktorého málokto bral vážne…„Nesľubuj, Mikuláš, ak nie si ochotný vzdať sa slávy pre udr-žanie tajomstva, riskovať priazeň priateľov a rodiny pre svojepodivné chovanie, ochotný obetovať vlastný život kvôli dané-mu slovu…“Mikuláš sa vtedy dobre zasmial a všetko mu sľúbil…Teraz mu do smiechu nebolo.„Si v poriadku, pane?“Mikuláš zamyslene prikývol, stále hľadiac na lístok v ruke.Mohol ho zahodiť či spáliť. Zabudnúť na všetky neskutočnépríbehy, aj na svoj sľub. Bolo by to o toľko jednoduchšie…Náhle však rysy mladíkovej tváre podivne stuhli. So zamys-leným pohľadom na otca skrkval lístok v dlani a zhlboka sanadýchol, aby nabral potrebnú odvahu.„Odkáž, že prídem,“ povedal napokon odhodlane.•••Prešporský nevestinec, známy ako Biely hrad, ochotne vítalčlenov kráľovskej družiny. Aj mladíkovi v dlhom, ošarpanomplášti, spod ktorého vykukovali drahé šaty, radi otvorili dvere.Vyzeral nervózne. Otáčal sa naokolo, akoby niekoho hľadal.Ale sotva zbadal mladých šľachticov pri stole, rýchlo odvrátilhlavu a ešte viac sa zakryl kapucňou.„Praješ si, pane?“ oslovila ho pani majstrová sladkýmhlasom.Mladík vytiahol pečatný prsteň s drakom a majstrová vzápä-tí zalapala po dychu.„Kde je?“ opýtal sa veľmi ticho. Žena preblysla pohľadomod prsteňa k mladíkovi a naspäť. Zdalo sa, že prsteň pozná,iba ho tu teraz nečakala a vôbec nie v cudzej ruke.„Hneď to idem zariadiť, pane…“ vysúkala zo seba napokona rýchlo niekam zmizla.Mikuláš zatiaľ ďalej obozretne pozoroval svojich priateľov,ktorí sa práve vystatovali pred smejúcimi sa neviestkami. Ne-chcel, aby ho spoznali. Nesmel sa k nim pridať…„Možno sa k tebe môj prsteň nikdy nedostane a nepripome-nie ti daný sľub. Ak však predsa… Potom treba jednať rýchloa najmä sa o tom nesmie nik dozvedieť!“ prízvukoval pred svo-jim odchodom Vavrinec Tari.„Už ťa čaká, mladý pane,“ vrátila sa majstrová za okamiha on s ňou vykročil dozadu, skadiaľ sa ozývali zvuky predstie-ranej i skutočnej rozkoše. Prechádzali okolo mnohých dverí ažk jediným otvoreným na konci.„Pán Tari zvykol platiť vopred,“ počul zrazu a bez rozmyslujej vyplatil požadovanú sumu. Nemohol tušiť, že pán Tari ne-zvykol platiť vôbec.Majstrová spokojne pozrela na denáre vo svojej rukea s úsmevom ho pustila dovnútra za jednou zo svojich žien.Jej tvár sprísnela, sotva za nimi zatvorila dvere. Chvíľu sana ne zamračene dívala a než odišla, ešte sa pre istotu trikrátprekrižovala a na dôvažok si odpľula do prachu. Občas sadievčiny za dverami bála. Občas sa dievčina nesprávala akoobyčajná neviestka, s ktorou už ležala polovica Prešporku.A vtedy sa zvykli diať veľmi divné veci…Mikuláš stál v tmavej komôrke bez slova či pohybu. VavrinecTari, známy bard a dobrodruh, toho vždy narozprával priveľaa vždy veľmi rád preháňal. Bolo čudné, že sa nikdy nezmienilo nádhernej deve v Bielom hrade, ani o prazvláštnej sile prú-diacej okolo nej…Mladík sa striasol a odvrátil od nej pohľad. Akoby sa bál, žeho uhranie. Mlčky sa zadíval na blikajúci plameň lacnej lojovejsviečky. Dievčina si ho chvíľu premeriavala spod privretých vie-čok. Mal pocit, akoby sila okolo nej zhustla a varovne sa rozvib-rovala. Okamžite sa mu zježili vlasy, a hoci nehybne stál, všetkysvaly sa mu chveli rastúcim napätím. A náhle, keď už myslel, žes krikom vybehne na chodbu, milo prikývla a usmiala sa.„Dostal som odkaz…“„Samozrejme, inak by sme sa tu zrejme stretli za úplneiných okolností,“ prehodila naoko ľahostajne, no i tak to zneloakosi smutne. „Prezraď mi, pane, si ochotný spraviť všetko, čoti poviem? Si ochotný prekonať svoj strach a pomôcť kráľovi?“Muž na ňu prudko pozrel. Dívala sa mu do očí pálivým po-hľadom, akoby mu videla až na dno duše.„Vavrinec…“„Vavrinec Tari je ochotný. Práve preto je teraz na cestedo jaskyne svätého Patrika a preto ťa požiadal, aby si ho za-stúpil, keď bude treba. Otázka je, čo všetko je Mikuláš Gorjan-ský ochotný urobiť pre svojho kráľa a Uhorsko?“„Všetko,“ vyhlásil náhle pevným hlasom. Presne tak, akona túto otázku odpovedal Vavrincovi.Sila vznášajúca sa okolo dievčiny zrazu akoby jemne zapulzo-vala a neviestka vyčarila na tvári úsmev neveštiaci nič dobré.lívia hlavačkováryšavý drak

poviedka hlavačková / ryšavý drak92„Výborne,“ povedala napokon temne a Mikulášovi prešielmráz po chrbte.•••Mikuláš prešľapoval z nohy na nohu za prešporskými múrmia zdalo sa, že ani netuší, kam mieri. Ako to odo mňa mohlažiadať? To predsa… hovoril si v duchu stále znova a znova.V ruke nervózne žmolil okraj svojho plášťa a šiel ďalej. To nej-de. To nemôžem spraviť!Bol čoraz viac rozhodnutý na všetko zabudnúť. Nevedel sipredstaviť, žeby mal vyplniť čo i len jedinú dievčininu požia-davku. Riskovať svoju povesť, otcov i kráľov hnev, možnoi vlastnú dušu!Je to čarodejnica… Možno jej diabol našepkal, ako ma zlá-kať, aby sa mohol zmocniť mojej duše! Otriasol sa náhlymchladom a vykročil rýchlejšie smerom k mestským múrom.Nemôžem to urobiť, nemôžem…Zrazu za jeho chrbtom zaštekal akýsi pes.Mikuláš sa prudko strhol. Srdce mu búšilo až kdesi v krku.Prašivý, špinavý bastard sa naňho díval spod prístrešku chrá-niaceho všelijaké nástroje. Naokolo boli iste desiatky takýchtošôp a stovky podobných psov, no Mikuláš i tak cítil, ako sa mustrachom ježia chlpy.Bože! Je toto znamenie? opýtal sa v duchu. Pes štekol, ako-by súhlasil.Mikuláš sa striasol hrôzou a ostal strnulo stáť. Hľadel predseba, uvažoval o každom slove, ktoré počul od neviestky,i od Vavrinca. V hlave sa mu stále dokola ozýval jeho vlast-ný sľub. A nakoniec aj otcove časté, nespravodlivé ponosyna jeho nespoľahlivosť, ľahkovážnosť a vierolomnosť…Keď vykročil vpred, triasli sa mu ruky aj nohy, jeho tvár všakmala zrazu nebezpečne odhodlaný výraz. Pes ticho zavyl.•••Nočná obloha bola plná hviezd a pod nimi kráčal vystraše-ný mladík k Michalskému cintorínu. Strhával sa pri každomzamňaukaní či zahúkaní, ľakal sa pobehujúcich potkanov i za-šumenia vetra. Nikdy v živote sa nebál ako teraz.V plášti niesol zabalené štyri laby zabitého túlavého psa. Ešteteraz sa mu v ušiach ozývalo jeho bolestné skuvíňanie… V dru-hej ruke držal rýľ zo šopy a jeho porisko sa mu neustále šmýkalov spotenej dlani. Najradšej by všetko odhodil a rozbehol sa preč!No i tak šiel ďalej.Stále sa obzerajúc prišiel až k múru, kde tušil mnohé ne-označené hroby.Zložil balíček i rýľ a ostal stáť. Mŕtve ticho rušil iba jehohlasný dych a zvuky nočných zvierat. Podivné tiene v chabomsvetle dorastajúceho mesiaca mu naháňali husiu kožu. A oncítil, že sa chveje.Bol tak nesmierne blízko blúdiacich duší!„Bože, pomôž mi,“ vyslovil šepky svoju prosbu, prekrižovalsa a potom sa váhavo chopil rýľa.Zhlboka sa nadýchol a so zaťatými zubami začal kopať, za-tiaľ čo v duchu dokola odriekaval svoje modlitby.Okolím cintorína sa dlho niesli zvuky rozhrabávanej zeminy,než sa pred Mikulášom čosi zabelelo.V momente pustil porisko, ktoré s hlasným ťuknutím padlona blízky kameň. Srdce sa mu roztĺklo a telo napnuté ako stru-na bolo pripravené utekať a nezastaviť sa…„Bože! Zmiluj sa nado mnou!“ zaprosil ticho a celou silouvôle sa prinútil ostať na mieste.Napokon sa mu podarilo zozbierať zvyšky svojej odvahy. Po-maly, pomaličky sa sklonil k zemi. Roztrasenú ruku natiahol opa-trne pred seba. Priblížil sa k vytŕčajúcej kosti, ale dotknúť sa jejdokázal až na štvrtý pokus. Prišla mu zvláštne studená, drsnáa jemne vlhká od okolitej zeminy. Zaťal zuby, v duchu sa znovapomodlil a napokon ju so stisnutými viečkami silným trhnutímvytiahol. Potom si sklamane vzdychol. Rebro nepotreboval.Znova sa sklonil k zemi a s obrovským sebazaprením začalstriedavo zabárať rýľ i vlastné holé ruky do hliny. Opatrne vy-beral kosti jednu po druhej, netušiac, kde hľadať správnu.Až nakoniec predsa len v roztrasenej ruke zovrel to, čood neho dievčina žiadala – lebku mŕtveho ležiaceho v nevy-svätenej pôde…•••Ráno mieril Mikuláš spolu s ostatnými k lovisku v lesoch priPrešporku. V koženom mechu hompáľajúcom sa pri noháchmal všetko, čo mu včera tajomná dievčina prikázala priniesť.Aspoň chvíľu však na to nechcel myslieť. Radšej popíjal víno,smial sa s priateľmi a snažil sa podchvíľou nepozerať na stú-pajúce slnko.Jeho otec klusal neďaleko neho so zachmúrenou tvárou.Nikdy ho nevidel v takomto stave. Po neúspešných rokova-niach v Kežmarku a potom i v Novom Saczu akoby zostarolo desať rokov. A keď sa dozvedel, že ostatní uhorskí šľachticisa mienia zasa obrátiť svojmu kráľovi chrbtom…„Mikuláš, vysvetli mi, prečo si včera večer odišiel s tými po-behajmi do Bieleho hradu namiesto toho, aby si zotrval v krá-ľovej spoločnosti, ako som ťa žiadal,“ spustil nahlas, sotva hozbadal. „Nechápeš, o akú príležitosť si sa pripravil? Naprieksvojmu veku sa stále chováš ako sebecké, nezodpovednéchlapčisko! Bože, prečo sa musím neustále hanbiť, že mámtakého nepodareného syna, na ktorého sa vonkoncom nedáspoľahnúť? Akoby nestačili všetky tie problémy so Svätou rím-skou ríšou, Rádom nemeckých rytierov a najmä tými zadube-nými Poliakmi…“ vzdychol si jeho otec napokon a skôr, než saMikuláš dostal k slovu, odklusal za kráľom.Mikuláš bezmocne zovrel päsť a stisol zuby. Videl, ako sanaňho okolití šľachtici dívajú s ľútosťou, opovrhnutím, aj vý-smechom v očiach……ani nevedel ako zrazu popchol koňa do cvalu.Nevšímal si zvuk lesného rohu zvolávajúceho na lov. Nevi-del ani, ako sa všetci šľachtici pustili za vyplašenými jeleňmia srncami. On sa náhlil práve opačným smerom.Klusal cez menšie lúky a preriedené lesy pozdĺž šumiacehopotoka. Občas zastal, napojil koňa a započúval sa do okoli-tých zvukov. Nič nenaznačovalo, žeby za ním niekto išiel. Jehostrach však vytváral prízraky za každým stromom.Prešiel okolo Mariatálu a pokračoval bez zastavenia ďalej.Až k strážnej veži, ktorú podľa jeho názoru preceňovali pome-novaním hrádok.„Hej! Čo si zač!“ zakričal naňho niekto zvrchu.„Hľadám pomoc pre pána Dračieho rádu,“ povedal tak, akomu včera nakázala dievčina.Muž na veži na chvíľu stíchol. „Tak to si prišiel správnedo Dračieho hrádku, vojdi,“ povedal napokon takmer obradne.Brána sa s hlasným vrzgotom otvorila a Mikuláš sa ocitolna neveľkom priestranstve hrádku. Za okamih ho obklopi-lo pár mužov so zbraňami po ruke, ktorí si ho podozrievavopremeriavali.„Kto si?“ vyblafol naňho jeden nepriateľským tónom.„Mikuláš Gorjanský,“ odpovedal jasným a hrdým hlasom.Vojaci razom skrotli a zdalo sa, ako by sa zmenšili. Mikulášspokojne prikývol. K vznešenému šľachticovi sa nebudú cho-vať ako k ostatnému plebsu. „Môj priateľ Vavrinec Tari mapožiadal, aby som ho v prípade potreby zastúpil. A včera somdostal odkaz…“ ukázal prsteň s drakom.Kapitán hrádku si ho obozretne prezrel a potom ticho priký-vol. „Poď so mnou, pane, zavediem ťa tam..“Mikuláš nechal koňa na starosť miestnym obyvateľom, zo-bral si mech a vykročil za chlapom do veže. Cítil, že ho spre-vádzajú udivené pohľady, no nič si z nich nerobil. Vlastnýchstarostí mal viac než dosť.Sotva si stihol poprezerať Dračí hrádok, či vnútro jeho veže,už liezol dolu drevenými schodíkmi do skladu a stadiaľ eštenižšie do vínnej pivnice.V svetle živicového lúča pokračovali padacími dverami aždo tmavej, vlhkej kobky, kde zrazu zastali. Muž zastokol lúčdo vedra a s námahou odtiahol veľké kusy brvna zakrývajúcedieru v kamennej stene. Z temnej chodby sa vyvalil studenývzduch spolu s podivnou silou. Takou, aká sa včera vznášalaokolo dievčiny v Bielom hrade…Mikuláš mal pocit, akoby sa díval na bránu do pekla. A ve-domie, že ňou má prekročiť, mu nepridávalo na odvahe. Čo akma na konci čaká samotný diabol?!

poviedkahlavačková / ryšavý drak 93Razom ho oblial studený pot. Ak by sa nebál poníženia,hneď by stadiaľto utiekol!„Odtiaľto už musíš ísť sám, pane. Obleč si toto,“ podal mukapitán halenu z hrubého plátna, „a dávaj si pozor, aby ti ne-zhaslo svetlo. Je tam tma…“ zdôraznil úplne zbytočne a zapálilknôt v malom hlinenom kahančeku s lojom. „Nech ťa Bohochraňuje.“Mikuláš ostal nehybne stáť. Sťažka prehltol, nadýchol saa povzbudený vlastnou hrdosťou sa napokon predsa stratilv úzkej chodbe.Kráčal pomaly v nepreniknuteľnej tme. Svojho chabéhosvetielka sa držal ako jedinej istoty, ktorá mu ostávala. Ťažkýmech s lebkou, psími labami a veľkým kusom surového mäsaťahal za sebou.Často sa striasol pre chlad alebo nepríjemné vlhko. Nohy samu niekde šmýkali po hladkom kameni, inokedy zakopli o ska-lu ležiacu na zemi. Mnohokrát sa sklonil, občas sa prepchalcez úzku štrbinu a niekoľkokrát musel po vlhkej zemi postupo-vať kľačiačky. Umelé i prirodzené jaskyne a chodby sa prepá-jali a mierili kamsi do hĺbky.Niekoľkokrát zastal, prehodil si mech do druhej ruky a opäťvyrazil vpred. Stále vpred k podivnej sile…Náhle ucítil, ako mu veľká studená kvapka vody dopadlana ruku. Preľakol sa, no sotva sa ubezpečil, že svetielko ďalejneohrozene bliká, pohol sa vpred. Vzápätí nato padla druhápriamo na knôt, ktorý s hlasným zasyčaním zhasol.„Nie!“ vykríkol. Jeho hlas sa však rozplynul v tichu úzkejchodby.V panike pustil zbytočnú lampu a začal hmatať okolo seba.Skaly boli hladké, chladné a vlhké. Posunul sa vpred, nepúš-ťajúc sa steny. Prešiel miesto s nepravidelne otesanými ka-meňmi a sklonil sa pred nízkym stropom. Skrčený šiel poma-ličky ďalej. Nevidel nič, necítil ani žiadne pachy. Mal iba svojeruky a klamlivý, všadeprítomný zvuk kvapkajúcej vody.Pokračoval veľmi pomaly, až kým sa stena pod jeho rukamiopäť nevyhladila a on sa mohol konečne vystrieť.Vtedy pred sebou zbadal svetlo črtajúce sa kdesi vpredu.Strach i nádej rozbehli jeho srdce a zrýchlili jeho krok. Blížil sak svojmu cieľu. Podivná sila nabrala na intenzite.Ešte dlho však musel hmatať naokolo, než sa ocitol v obrov-skej jaskyni tiahnucej ďalej do hĺbky, ktorú osvetľovali horiacelúče.„Vitaj Mikuláš, čakali sme ťa,“ oslovil ho ženský hlas famili-árne a na chvíľu upútal jeho pozornosť.Potom sa však jeho pohľad opäť vrátil k drakovi skrútenémuna zemi.Vyzeral mohutne, svalnato a hrozivo. Telo i chvost zloženýpod silným krkom mu pokrývali jemné, červeno-zlaté šupiny.Zatiaľ čo zuby v pootvorenej papuli i ostro vyzerajúce pazúryžiarili belosťou.Ale najviac asi vnímal podivnú silu, ktorá z neho intenzívnesálala.„Máš všetko?“ spýtala sa starena a mladík neprítomne pri-kývol. Ani mu nenapadlo ohradiť sa pre jej neúctivý tón. „Takprečo stojíš? Daj to sem.“Mikuláš sa pomaly pohol k zošúverenej starene sediacejna nízkom slamníku. Mlčky jej podal mech a znova pozrelna draka. Rytierska výchova mu kázala tasiť meč a bojovaťs tým zosobnením diabla až do posledného dychu. Zdravýrozum mu našťastie velil inak.„Dobre, dobre… Je tu všetko.“Žena vybalila kus mäsa a jediným pohybom ho hodila bliž-šie k drakovi.„Prišiel Mikuláš. Potrebujeme tvoju pomoc.“Drak rozlepil veľké kožovité viečko a žltým okom pozrelna prišelca. Chvíľu sa len díval. Mikuláš cítil, že sa čoraz viactrasie strachom. Mal pocit, akoby sa mu tou podlhovastou zre-ničkou díval priamo do duše…Drak však zrazu prikývol, natiahol sa k mäsu a zhltol ho. Po-tom sa uprene zadíval na starenu.„Vraví, že môžeme začať. Tak poď, Mikuláš,“ vyzvala hoa sama vstala.„Drak… čo tu robí? Ako…“

poviedka hlavačková / ryšavý drak94„Som rada, že rozprávaš. Už som sa o teba začala báť. Totoje posledný uhorský drak. Je ochrancom krajiny, kráľa a jehoDračieho rádu. Ale teraz už poď, budem potrebovať tvoju krv.Teda… ak si stále ochotný urobiť všetko pre kráľa a Uhorsko,“dodala bez čakania na odpoveď.Mikuláš prudko zastal a prebodol ju sčasti pobúreným,sčasti vydeseným pohľadom. Starena si ho však nevšímala.Svaly komótne vstávajúceho draka sa zavlnili a on vyzeralešte desivejšie než predtým. Dokonca i papuľu mal akosi viacotvorenú.„Moju krv?“ spýtal sa napokon priškrtene a s hrôzouv očiach sa díval na široký kruh vytesaný do skaly, ktorá dote-raz slúžila ako drakovo lôžko.Starena neodpovedala. Iba si ho premerala s hrozivýmúškľabkom a jediným gestom ho privolala k sebe.Plný strachu vykročil vpred, až zastal priamo pred drakom.Starena položila lebku do stredu kruhu a okolo rozložila štyrizapáchajúce psie laby. Bez toho, aby venovala Mikulášovi akú-koľvek pozornosť, vybrala z plátenného vrecka akési byliny,zapálila ich a vzápätí sfúkla, aby jemne dymili. Jaskyňou sazačala vznášať podivne omamná vôňa opantávajúca ľudskézmysly…Mikuláš fascinovane hľadel na všetko naokolo, ale najmäna draka. A vtom ucítil, ako ho starena schmatla za ruku silou,ktorá sa k jej krehkému telíčku vôbec nehodila. Skôr než saspamätal, zarezala mu ostrým nožom do dlane. Potom mu na-tiahla ruku nad lebku, aby kvapky dopadali na kosť. A napo-kon mu vtisla nôž do neporanenej ruky a otočila sa na draka.Nič nepovedala, iba ticho kývla. Mikuláš nechápavo zamrkala nadýchol sa pre nejakú otázku.Ale vtedy ho už objala magická energia draka……ocitol sa v bohato zariadenej komnate a zároveň mal po-cit, že stále stojí v jaskyni s drakom a starenou. Nevediac, čosi o tom myslieť, sa díval na muža sediaceho za stolom. Zdalosa, že niečo píše a jeho prítomnosť si vôbec neuvedomuje.Bez toho, aby chcel, prešiel pomaly až k nemu. Zdalo sa, ako-by jeho telo niekto alebo niečo ovládalo.„Ruprecht!“ zakričala starena Mikulášovými ústami.Muž náhle vyskočil zo stoličky a poobzeral sa okolo seba.Vyzeral prekvapene až vystrašene a hoci sa díval priamona Mikuláša, zdalo sa, že nikoho nevidí.„Zaklínam ťa, Ruprecht!“ počul Mikuláš starenin hlas a pri-tom cítil, že sám pohybuje perami. „Nech je tvoja lebka čosko-ro taká holá, ako lebka tohto hriešnika. Zaklínam ťa! Nech sútvoje nohy rovnako neschopné utekať pred smrťou, ako nebolinohy tohto psa. A zaklínam ťa! Nech je tvoja krv takisto ne-dobrovoľne precedená, ako krv tohto služobníka.“Mikuláš sa striasol odporom i strachom. Nemohol ani lenodvrátiť pohľad, aby sa nedíval na hrôzu vpísanú do tváre ne-známeho muža.A zrazu ucítil, ako sa jeho vlastná ruka držiaca nôž bez jehopričinenia a proti jeho vôli zdvíha! Blížila sa k bezmocnémumužovi akoby mu vôbec nepatrila.Tak nesmierne sa bál! Bránil sa, bojoval a najradšej by zovšetkého ihneď zutekal…„…Bože, prečo sa musím neustále hanbiť, že mám takéhonepodareného syna, na ktorého sa vonkoncom nedá spoľah-núť?“ ozvali sa mu však náhle v hlave slová jeho otca.Vtom tvrdo zaťal zuby a v okamihu sa úplne poddal sile, kto-rá ho ovládala.Jeho ruka vzápätí opísala vo vzduchu plynulý oblúk. Leskláčepeľ sa s neprirodzenou ľahkosťou zaborila medzi mužoverebrá. Mikuláš pozoroval, ako sa muž v panike chytil za prsia.Jeho tvár sa bolestne zvraštila, niekoľkokrát zalapal po dychua začal sa tackať smerom ku dverám. Možno chcel zavolať po-moc, ale to už Mikuláš nevidel.„Nech sa deje moja vôľa!“ zvolala starena napokon. A po-tom zasa všetko zmizlo…Mikuláš sa strnulo díval na kamenný kruh. Ruka mu eštestále krvácala, točila sa mu hlava a pokúšali sa oňho mdloby.Sťažka sa zvalil na zem a prudko oddychoval. Mal pocit, ževšetko sa dialo v akomsi podivnom sne.„Výborne. Vavrinec si vybral dobrého náhradníka. Vieš byťstatočný a odhodlaný, Mikuláš. Tvoj otec sa bál oveľa viac,keď draka prvýkrát videl. Dokonca myslím, že sa dodnes ne-vyrovnal s tým, že kráľovi pomáha pekelná bytosť. Ale je todobrý muž, tak ako ty, a náš kráľ a Uhorsko takých potrebujú,“usmiala sa naňho starena povzbudivo.Drak neznateľne prikývol a potom sa pozrel na ženu, ktorápárkrát prekvapene zažmurkala.„Určite?“ opýtala sa ho ešte neveriacky a drak tentoraz ký-vol dôraznejšie.Nato sklonil hlavu až k Mikulášovi. Díval sa mu do očí, nojeho pohľad už nebol taký desivý ako predtým. Naopak, vyze-ral mäkko až priateľsky.„Pohlaď ho, Mikuláš,“ povedala mu starena ticho.Ani nevedel prečo poslúchol. Drakova koža bola na dotykprekvapivo jemná a teplá. Bolo príjemné hladiť ho.„Vidíš tie dve šupiny vytŕčajúce za krkom? Chyť ich a poriad-ne potiahni. Nemusíš sa ničoho báť, je to jeho dar.“Mikuláš venoval starene i drakovi udivený pohľad. No napo-kon zovrel šupiny do prstov a ucítil jemné mravčenie spôsobe-né všade prítomnou dračou mágiou. Potom prudko potiahol.Šupiny povolili ľahko a drak sa ani nepohol, hoci sa zdalo, žemu to spôsobilo bolesť.To si však už Mikuláš nevšímal. Fascinovane hľadel na čer-veno-zlaté šupiny veľké ako mužská dlaň vo svojich rukácha vnímal, ako doňho prúdi podivná sila, ktorej sa ešte dnestak veľmi bál.Starena sa opäť otočila na Mikuláša:„Jednu šupinu odnes hneď kráľovi. Povedz mu, že smemu pomohli pri ďalšom kroku ku korune Svätej rímskej ríše.Je však pred ním ešte dlhá cesta, než si ju konečne nasadína hlavu. No urobíme všetko, aby ju získal…“ zatvárila sa zlo-vestne. „Ochranca Uhorska dodrží svoj sľub a nech kráľ dodržíten svoj. Druhú šupinu si nechaj ty, Mikuláš, bude ťa chrániťa dodá ti silu. A nezabudni, okrem zakladajúcich členov Dra-čieho rádu sa o dnešnom dni nesmie nik dozvedieť. “Mikuláš nedokázal okrem poďakovania povedať ani jednoslovo. Všetko bolo tak neskutočné, žeby istotne ničomu ne-veril, ak by sám nebol toho súčasťou. Pomaly sa mu v mys-li vynárali spomienky na divné príbehy Vavrinca Tariho, rečio novom ráde kráľa Žigmunda, či o tajomnej jaskyni svätéhoPatrika, kam Vavrinec putoval… Mnohé zrazu dávalo zmysel.„Je čas ísť,“ povedala nakoniec žena za seba i za draka.„Prosím, pozdrav moju vnučku v Bielom hrade.“„Tvoju vnučku? Prečo ju nechávaš na takom hriešnommieste?!“„Kde inde by si sa s ňou mohol bez zbytočnej pozornostistretnúť, aby ti odovzdala odkaz? A navyše… až ma jednéhodňa príde nahradiť, nebude nikomu chýbať. Neviestky nikomunechýbajú,“ jej hlas znel smutne, hoci sa snažila znieť ľaho-stajne. „Ale dosť bolo rečí, musíš ísť.“„Ale…“ začal Mikuláš, no nikdy nedohovoril…Náhle sa ocitol v úzkej, tmavej chodbe pár krokov od vstupudo jaskyne. Zhlboka si vydýchol. Bol rád, že si nemusí v tme vy-hmatať celú cestu späť. Cítil sa nato už príliš slabý a vyčerpaný.S podivne tajomným úsmevom a rukami pritlačenými na hruďsa vypotácal von a zrútil sa k nohám kapitána Dračieho hrádku.„Si v poriadku, pane?“Mikuláš omámene prikývol a cítil, ako mu pomáhajúna nohy.„Poď, pane, pomôžem ti. Hore si dáš víno a chlieb a trochapookreješ. I pána Tariho sme museli zakaždým vynášať, keďišiel tam… k nemu,“ hovoril kapitán Dračieho hrádku, „je zá-zrak, že sa ti podarilo doplaziť sa sem, pane. Bez svetla a tak…“Mikuláš sa iba záhadne pousmial a s kapitánovou pomocouvyšiel nahor. Dračie šupiny ukryté pod košeľou ho príjemnehriali.•••Stmievalo sa. Mikuláš ešte držal uzdu svojho znavenéhokoňa, s ktorým iba pred chvíľou prekročil Michalskú bránu. Po-

poviedkahlavačková / ryšavý drak 95maly mieril ku Kráľovskej kúrii. Onedlho vošiel do dvora, odo-vzdal koňa do príkladnej starostlivosti kráľovských koniarova pripravil sa na najhoršie…„Kde si bol, Mikuláš?!“ začul zakrátko nato otcov veľmi na-hnevaný hlas. Mnohí sluhovia i šľachtici prechádzajúci okolozastali a obrátili svoju zvedavú pozornosť na nich.Mikuláš sa nadýchol pre odpoveď, ale tak ako vždy, nedo-stal príležitosť vysloviť ju.„Celý deň ťa nebolo! Táraš sa kade-tade namiesto toho, abysi sa držal pri kráľovi a medzi prvými mu blahoželal k skoleniumajestátneho jeleňa. Moja hanba by bola o čosi menšia, ak bysi bol iba neschopný udržať krok s ostatnými. Ale taký milosti-vý ku mne Boh nie je!“ rozhodil nahnevane rukami a znechute-ne si Mikuláša premeral. „No čo stojíš, ako taký ťuťmák a ml-číš? Hovor! Kde si bol a prečo sa vraciaš po zotmení, špinavý,páchnuci a bez jediného úlovku?“Mikuláša nesmierne bolelo a hnevalo, že o ňom otec taktozmýšľa, že ho neváha ponížiť pred toľkými ľuďmi. Teraz muvšak už aspoň o čosi viac rozumel.„Prosím, otec, zaveď ma ku kráľovi. Som si istý, že ťa akouhorského palatína a člena Dračieho rádu prijme. Vraciam satotiž z Dračieho hrádku a mám pre kráľa odkaz od ochrancuUhorska…“ významne stíšil hlas.Jeho otec sa nahnevane nadýchol. Potom, akoby si náhleuvedomil význam synových slov, naňho prekvapene pozrel.A prudko vydýchol…„Ty si ho videl? Ako… Kedy? Ty?!“„Ja, otec. Vavrinec Tari ma požiadal, aby som ho zastúpil,kým bude preč. Musel som ísť, hoci som kvôli tomu zmeškalvčerajšiu večeru a dnešný lov. Nemohol by som sa však Vav-rincovi, kráľovi a ani tebe pozrieť do očí, ak by som nedodr-žal daný sľub. Prosím, otče, pomôž mi. Nechcem prísť ešte ajo dôveru kráľa, Vavrinca a posledného uhorského draka, keďuž tebe robím toľkú hanbu…“Mikulášov otec sa prudko strhol a mlčky si ho premeral.Niekoľkokrát sa nadýchol pre odpoveď a vzápätí aj vydýchol.Prvýkrát v živote nevedel, čo povedať svojmu synovi…A tak sa mu radšej obrátil chrbtom a vzápätí využil všetkysvoje práva, aby sa čím skôr dostal ku kráľovi.•••Kráľ Žigmund chvíľu mlčky hľadel na červeno-zlatú šupinuvo svojej ruke, z ktorej sálala úžasná magická sila…A náhle sa hlasno rozosmial!„Doniesli ste mi úžasné správy, páni Gorjanskí! Dnes bu-deme oslavovať!“ zvolal Žigmund naradostene a zasnene po-hladil okraj dračej šupiny. „A ty, mladý pán, si si dnes vyslúžilnajčestnejšie miesto pri mojom stole. Poďte! Zapijeme to!“Potom si šupinu schoval do truhlice s cennosťami a vykročils rukou položenou okolo mladíkových pliec smerom do hodov-nej siene.„Ach, kiež by aj mne Boh doprial takéhoto syna! Iste sinaňho nesmierne hrdý, drahý palatín!“Obaja Gorjanskí ostali ticho a kráčali za kráľom. Starší s ne-určitým výrazom v tvári, mladší so šťastným úsmevom. Dračiašupina pritlačená k hrudi ho príjemne hriala.•••Ruprecht Falcký zomrel hneď na druhý deň. Žigmund bolzvolený za kráľa Svätej rímskej ríše o pár mesiacov neskôr.Korunovaný však bol až po smrti ďalšieho protivníka, ktoránastala krátko po voľbách…Mikuláš III. Gorjanský, najstarší syn uhorského palatínaa neskôr i pána hradu Devín, sa o mnoho rokov neskôr oženils dcérou ďalšieho člena veľmi významného Dračieho rádu,Petra Čecha z Levíc. Sám sa palatínom nestal.Podľa niektorých zdrojov bol Žigmund niekedy nelichotivoprezývaný ako „Sedemhlavý drak ryšavý“...Text: © Lívia Hlavačková, 2009Ilustrácie: © Mária Hlavačková, 2009Pozn. red.: Lívia Hlavačková je víťazkou literárnej súťažeCena Fantázie 2008.filmovej a seriálovej podobe. Ty si seriálovému ošiaľunepodľahol?ŠK: Ale jo, já podlehnu všemu a rád. Teď zrovna dojíždím druhousérii Říma. A když už jsme u toho HBO – chtěl jsem tě jako zavi-lýho westernisty zeptat, co říkáš na Deadwood? Je to nejlepšíseriál z Divokýho západu, nebo je to nejlepší seriál z Divokýhozápadu?JČ: Je to najlepší seriál z Divokého západu. Druhá séria sa mizdala trochu vodnatá, ale tretia je vďaka novému hlavnému haj-zlovi zase hutná a výživná. No a každú Alovu repliku by som tesaldo mramoru.ŠK: Přesně. Toho, kdo ten seriál zařízl, bych prodal do Alova sa-loonu mezi kurvy.JČ: Ja by som ho hnal rovno do Alovej pracovne, k jeho kreslu,na kolená... Na Dextera si sa nechytil? To by som tipoval na tvojušálku kávy.ŠK: Mně přijde hrozně měkkej. Dexter není pořádnej sériovejvrah, je to takovej ochočenej mazel. Když si představím, jak suprvěci by se s takovým hlavním hrdinou daly dělat... Ale úvodní ti-tulky samozřejmě nejlepší. Kupodivu mě pořád tak nějak cel-kem baví Lost, i když ta guma od trenek už je fakt natažená ažza obzor.JČ: Ja som zamrzol na konci druhej sezóny, ale všetci mi tvrdia,že práve potom to nabralo na obrátkach a dokonca to teraz dávaaj zmysel.ŠK: Smysl? Haha, všichni ti lhali. Já začínám čtvrtou sérii a je tofurt to samý: na jednu vyřešenou záhadu dostaneš osm nových.Ale stejně to na mě fungovalo dýl, než bych čekal. A v první sériibyl ten princip flashbacků úplně geniální.JČ: Ja som práve odštartoval poslednú (?) sériu Battlestar Galac-tica. Aj keď som bol varovaný, že to má silne wtf záver.ŠK: Člověče, já mám furt pocit, že jsem nějakej narušenej, pro-tože mě BSG vůbec nebere. A to jsem se do toho snažil dostatcelkem urputně. Ať jsem dělal, co jsem dělal, pořád mi to přiš-lo přepjatý a patetický a ta imaginární přítelkyně, co blaženě setvářícímu zrádci žužlá ucho, už je pro mě za hranicí nechtěný pa-rodie. Ale já jsem byl vždycky hovno trekkie, takže tenhle typ se-rošů jde možná mimo mně... A kam se to hrabe třeba na Buffy!(Jo, my buffysti jsme jako jehovisti. Nás se jen tak nezbavíte.)JČ: Buffy sem, Buffy tam, prišla žena z práce, koniec srandy.ŠK: OK, tak jo. Díky, mistře. Netuším, jestli čtenáře budou tynaše bláboly o psaní zajímat, ale jak mi kdysi řekl Ondřej Neff,když jsem se ho na něco podobnýho ptal: „Já bych se na čtenářevysral.“Zhovárali sa: Štěpán Kopřiva a Ďuro Červenák94 ►►

96literatúra westernyPri jeho samotných počiatkoch stál pán,ktorého som už spomínal v súvislostis historickým románom. James Fenimoo-re Cooper (1789-1851). V cykle o Nat-tym Bumpoovi alias Koženej Pančuche.Opisuje život v pohraničí, boje s Indiánmi,lesy a prérie. V osobe Nattyho Bumpadáva americkej literatúre postavu prie-kopníka, ktorý je zároveň aj romantickýmvydedencom a šľachetným rytierom taktrocha smutnej postavy. V jeho pentalógiinájdeme kontrast života osadníkov so ži-votom pôvodného obyvateľstva i priateľ-stvo bieleho muža s červeným.Cooperove príbehy v súčasnosti čítanajmä mládež ako dobrodružné; v časevzniku, v prvej polovici devätnásteho sto-ročia, však mali aj inú úlohu: pozdviho-vali národné sebavedomie mladých USA,tým, že čitateľom, inšpirované postup-mi Waltera Scotta, poskytovali príbehyz amerických dejín.Dobrodružstvá Nattyho Bumppoaa Čingačgúka sa začínajú odvíjať okoloroku 1745 (Lovec jeleňov), v románochPosledný Mohykán a Stopár pokraču-jú zachytením bojov Sedemročnej vojny(1756-1763), v ktorej na americkom kon-tinente bojovali Anglicko s Francúzskomo kolónie. Vo štvrtom zväzku, nazva-nom Priekopníci, uvádza autor čitateľovdo mestečka na hranici v čase svojhodetstva. Piaty zväzok, pod názvom Préria sa odvíja v súčasnostiautora v čase, keď prví kolonizátori prenikajú na pláne za riekouMississippi.História mladého štátu (prvé tri zväzky) sa cez spomienku(štvrtý zväzok) dostáva do súčasnosti s perspektívou ďalšiehorozširovania územia, okoreneného u Coopera pohľadom starcaNattyho trochou trpkosti a nostalgie.Pri vnímaní Cooperovej tvorby ako celku je ešte potrebné zdô-razniť, že ako prvý napísal chronologicky štvrtý príbeh – spo-mienku Priekopníkov (1823), v ktorom Natty Bumpoo a Čingač-gúk vystupujú ako skúsení, šediví muži.Postava Nattyho Bumppoa ako romantického vydedenca v pod-mienkach zrejmého rozmachu USA nadobúda optimistickejšiečrty. Využívajúc vzory bludných rytierov smeruje k vytvoreniu po-stavy neohrozeného priekopníka.Podoba tejto postavy potom kolíše medzi pólmi idealizácie šľa-chetnej neohrozenosti a drsnej reality.Mimo pentalógie stojí Cooperova najtypickejšia „walterscotov-ka“, román Vyzvedač (1821), ktorý sa odohráva počas vojny USAza nezávislosť.Príbehy z amerického pohraničia sa do širšieho povedomia čita-teľov dostávajú až po zvýraznení špecifickosti prostredia pri po-hľade zvonka. Nemecký autor Friedrich Gerstäcker (1816-1872)je dodnes populárnym a vydávaným klasikom literatúry predeti a mládež. V SRN je každoročne udeľovaná cena FriedrichaGerstäckera za najlepšiu knižku v tomto žánri, od roku 1982funguje v Brunswicku múzeum venované životu a tvorbe tohtospisovateľa. Gerstäcker bol svetobežníkom. Nie cestovateľomv dnešnom zmysle slova, do viacerých krajín cestoval za prácou.Roku 1837 sa dostal do USA. Živil sa príležitostnými prácamiv poriečí Mississippi aj inde, bol medziiným kuričom na riečnomparníku, kuchárom, lovcom, hotelierom i výrobcom čokolády;v konečnom dôsledku však jeho jedinou skutočnou prácou bolopísanie príbehov. V dobovom kontexte boli chápané ako dob-rodružné cestopisy. Dva z nich sa odohrávajú v USA (Regulátoriv Arkansase, 1846 vyšlo tiež v slovenčine pod názvom Zákonlynču a Piráti na Misssissippi, 1848), tvoria základy žánru, kto-rému venujem dnešný článok.Regulátori v Arkansase sú i dnes strhujúcim čítaním o zradea pomste, plným prestreliek, navyše s omnoho dôvtipnejšou,menej priamočiarou zápletkou, ako býva vo westernoch zvykom.Kým Cooper dal westernu do vienka črty historického románu,Gerstäcker ho zaktuálnil, o čo ho však priblížil v čase, o to hovzdialil v priestore, Gerstäckerove romány sú v kontexte dobovejnemeckej literatúry vnímané ako dobrodružné príbehy so silnýmnádychom exotiky (nie je bez zaujímavosti fakt, že Gerstäckerpreložil do nemčiny jeden z románových cestopisov Herman-na Mellvilla). V jednom z nich (Piráti na Missisipi) sa vyskytujepokus o detektívnu zápletku. Zhruba v čase, keď píše svoje po-viedky uznávaný zakladateľ žánra Edgar Alan Poe.Vráťme sa však späť do krajiny, v ktorej sa westerny odohrávajú.Francis Bret Harte (1836-1902) sa narodil v mestečku Alba-ny pri New Yorku (malebný a plastický popis Albany okolo roku1810 nájdete v románe Ernesta Thompsona Settona, ZálesákRolf), v sedemnástich sa presťahoval na druhý koniec USA,do Kalifornie. Pracoval ako baník a zlatokop, neskôr bol učite-ľom a novinárom. Postupne začal písať básne a poviedky. Vosvojej tvorbe často používal dialekt kalifornských baníkov, za čoho neskôr kritizoval slávny Mark Twain.Bret Harte ponúka westernom realizmus a presvedčivosť. Jehopríbehy sú bezprostrednými záznamami života v pohraničí. Kru-té osudy sú presvetlené jemným humorom. Harte je vlastneKukučínom USA. Hrdinami jeho príbehov sú falošní hráči, pros-titútky, pijani. Ľudia, ktorí nedobyli západ, ale ktorých západdobyl a dobil. Napriek tomu si však zachovali ľudskúza hranice možností(výlomky z westernu)Lasá, kolty, bizóny, orlie perá na čelenkách,klobúky na hlavách, skalpy a préria.Dobrodružstvo vo svojej podstate. Western!►►97Karl May ako OldShatterhand.© Karl-May-Verlag, Bamberg

97dôstojnosť – prinajmenšom v láskavých, zľahka senti-mentom podfarbených Hartových príbehoch.Táto tendencia jeho krátkych príbehov je však v kontexte vývojažánra len epizódou.Western ako ho poznáme a vnímame dnes v „čistej“ podobevzniká až na sklonku devätnásteho storočia, v časoch, keď jeuž celé územie USA od mora k moru kolonizované; v osadní-koch začína klíčiť nostalgia za možnosťou prekonávať posúvanúhranicu.Dejiny USA sú mladé a rýchle, rýchli, lebo mladí sú aj kovbo-ji a pištoľníci. Väčšina legiend Divokého Západu sa preslávilav tínejdžerskom veku, pretože práve vtedy je reakčná rýchlosťnajrýchlejšia. Tí, ktorí sa vyhli guľke z koltu sa potom úplne v po-hode mohli stať štatistami prvých nemých filmových westernov.Western na sklonku devätnásteho storočia sa potom v USAustaľuje ako žáner „civilizačného románu“. Vyjadruje pritakaniea nadšenie z rozvoja a postupu civilizácie USA, len miestamirušené závanom nostalgie. Vo svojej kanonickej podobe ponúkanielen príbeh dobra so zlom, ale predovšetkým poriadku s chao-som. Vyjadruje ideológiu vrstiev stredných a drobných farmárov.Jeho podstatou je kontakt a konflikt usadeného farmára s putu-júcim dobrodruhom (alebo v širšom kontexte chápané – roľníkas pastierom – kočovníkom, čiže moderne povedané, kovbojom).Šľachetný pištoľník zastrelí zlého pištoľníka, ofúkne prach z dy-miaceho koltu, uprie zrak k modrým diaľkam nad zelenou pré-riou a cvála ďalej.Po čase, v neskorších príbehoch westernov Zana Greya a inýchautorov však dobrodruh zistí, že je zbytočný. Stáva sa rytieromhrdinstiev, ktoré svet poriadku a zákona nepotrebuje...Tempo dejín USA je naozaj pekelne rýchle. Len niekoľko desia-tok rokov stačilo na to, aby sa z účastníkov krvavých prestreliek,v ktorých šlo naozaj o život, stali náruživí čitatelia, vzdychajúciza starými dobrými časmi, keď bolo veselo.Zhubná idealizácia prekrýva kontúry často naozaj veľmi ponurejskutočnosti (citát z Marka Twaina).V kontexte uprednostňovania fikcie pred realitou je potom po-chopiteľné, že najznámejším predstaviteľom románov o pohrani-čí sa stal Karl May (1842-1912). Hoci opisovanú oblasť uvidí ažna sklonku života. Sny však nemusíme vidieť. Stačí nám pred-staviť si ich.Chudobný učiteľ zavretý za krádež sviečok a iné drobné deliktyvytvára príbehy umiestnené nielen do USA. Jeho chcene polo-autobiografické alter ego v podobe Old Shatterhanda a Karuben Nemsiho (z Mayovej korešpondencie je zrejmé, že v ur-čitých okamihoch sa s týmito postavami naozaj stotožňoval)cestuje aj krajmi Ázie a Afriky. Najväčšiu obľubu si však získava„americký cyklus“ v hlavných úlohách s Old Shatterhandoma Winnettouom.May vo svojich románoch využíva rekvizity populárnej, jarmoč-nej a romantickej literatúry, rytierskeho a lúpežníckeho románu:únosy, prepady, súboje, poklady. Šľachetné myšlienky medzira-sového bratstva, šľachetnosti kresťanského odpúšťania (v mnedostupných prekladoch z éry reálneho socializmu boli narážkyna vieru u Old Shatterhanda vynechané). A k tomu komparzhumoristických postavičiek inšpirovaných postupmi bábkové-ho divadla commedie dell art. Pestrofarebné výrazné kostýmy,opakujúce sa gesto či výrok, ktorým sa ohlasujú na scéne („aksa nemýlim“ u Sama Hawkinsa, „Keď to treba“ tetky Drollovej).Vnímateľné v otrhaných kabátoch možno tiež aj ako postavy po-losveta saských mestečiek, ktoré May poznal a medzi ktorýmisa ako skrachovaný učiteľ dozaista poflakoval.Napokon k Mayovi vo filmovej podobe. Legendárna verzia z ro-kov šesťdesiatych, natáčaná v nádhernom prostredí chorvát-skych Plitvických jazier s Pierrom Briceom (Winnettou) a LexomBarkerom (Old Shatterhand) v hlavných úlohách (opustené kuli-sy využili neskôr na natáčanie príbehov s chorvátskym Winnet-touom, Gojkom Mitičom), rovnako legendárne nepodarený rema-ke rokov osemdesiatych.V dvadsiatom storočí sa stáva western čistým oddychovým žán-rom, u autorov s vyššími ambíciami sa v snahe opustiť zväzujú-cu schému pri zobrazení príbehov z pohraničia opäť hlási k slo-vu príbuznosť s historickým románom.Už som spomenul Zálesáka Rolfa (1906) od Ernesta Thompso-na Settona (1860-1946). Setton pracoval ako prírodovedec,písal knižky o zvieratách, stál pri počiatkoch skautingu. ZálesákRolf je príbehom o mladosti a dozrievaní mladíka Rolfa, ktoréhopo neradostnom detstve začne vychovávať indián Quonab. Prí-beh môžeme vnímať ako výchovný či vývinový román, sústre-dený na postavu mladého muža, ale tiež ako svojráznu „encyk-lopédiu“ života zálesákov na začiatku devätnásteho storočia.V krátkych kapitolách sa čitateľ dozvedá mnoho o živote zvierata tiež o tom, ako prežiť v divočine. V románe je badateľná atmo-sféra nostalgie a smútku za zničením pôvodného života a obyva-teľstva na území USA.Historické pásmo románu plasticky popisuje vojnu USA s VeľkouBritániou roku 1813. Zálesák Rolf sa spolu s knižkou Dvaja di-vosi stal jednou zo „základných príručiek“ skautingu.Vráťme sa teraz ale späť k westernu v užšom zmysle slova.Louis Ľ Amour (1908-1988) v cykle Sackettovci prináša do žán-ra prvky generačnej rodinnej epopeje, tiahnucej sa od kon-ca šestnásteho storočia až na začiatok storočia dvadsiateho.V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočianapísal 86 románov.Popri tomto klasickom prístupe sa objavujú pokusy o zmenyv žánre či o využitie jeho prvkov na vytvorenie nových, svojbyt-ných žánrových útvarov. Z početných paródií pripomeňme aspoňlegendárneho Limonádového Joa od Jiřího Brdečku (1917-1982). Film s Milošom Kopeckým v úlohe ničomníka HogaFoga pravdepodobne pozná väčšina z vás, Brdečka však námetspracoval tiež knižne; v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočiaby ste si v Prahe boli mohli pozrieť Limonádového Joa ako diva-delnú hru.Brdečkovo dielo zaujme viacstrannosťou svojho výsmechu. Pa-ródia westernov je v ňom láskavá, nenápadne podfarbená nos-talgiou, ostrie kritiky smeruje voči nastupujúcemu mechanizmuneobmedzenej vlády peňazí, ktoré na Západ prináša civilizácia.V konečnom dôsledku potom prinajmenšom mne pripadal sym-patickejší Hogo Fogo než Joe.Brdečka sa ako scénarista podieľal na takých známych filmochako boli Baron Prášil, Adéla ještě nevečeřela, Tajemství hraduv Karpatech či Cisařův pekař.Vážnym spôsobom prevracia žáner naruby, dekonštruuje ho, au-tor druhej polovice dvadsiateho storočia, E.L Doctorow (1931).Vitajte v ťažkých časoch (1960), autorov debut, je román o zá-niku mýtu priekopníka. Rozprávač v napínavom príbehu zlyhávapri zakladaní osady. Nad pokusom o vytvorenie civilizovanéhospoločenstva víťazí nemotivovaná brutalita, z mestečka sa stá-va ruina, z rozprávača, prinajmenšom duševne, tiež. Sen prie-kopníka – hrdinu mizne v troskách.Princíp postmodernej koláže pri rekonštrukcii života jednej z le-giend doby, kedy sa žili westerny, Billyho the Kida, uplatnil vosvojej knižke Zobrané spisy Billyho Kida (1970) Michael Onda-atje (1943). Vedľa seba a za seba radí akčné scény, monológypostáv, úryvky balád, popevky. Výsledkom je zložitá polyfónia,protikladná jednoznačnému vyzneniu na výrazných protikladochDobra a Zla postavených westernov. Knižka bola upravená ajdo podoby divadelnej inscenácie.Parodický prístup kontaminácie (čiže miešania) westernu sožánrom gotického románu ponúka jeden z autorov beat gene-ration, Richard Brautigan (1935-1984) v próze Hawklineovskápríšera (1974), označenej podtitulom gotický western. Wester-nový prvok prezentujú dvaja nájomní pištoľníci, charakterizovanídrsnými hláškami.Na sklonku dvadsiateho storočia a na úsvite storočia dvadsiate-ho prvého sa western vo svojej čistej podobe s výnimkou vytrva-lo vychádzajúcich zošitoviek ako žáner vyčerpáva.Jeho možná revitalizácia sa potom odvíja vo fantasy kulisách.Osamelého pištoľníka nájdeme v dielach Davida Gemmella,Miroslava Žambocha (Koniáš) či Juraja Červenáka (Štrkáč Cal-lahan), osamelú pištoľníčku Olgu Stadnicku potom v knižke po-viedkových osternov autora tohto článku. To je však už oblasť,o ktorej čo-to viete, vystrieľal som všetky náboje, stiahnem siklobúk do čela, končím a mlčím.Miloš Ferko96 ►►literatúrawesterny

literatúra recenzie98zatmeniestephenie meyerováPo bestselleroch Súmrak a Nov prišieldo našich kníhkupectiev aj preklad tre-tieho dielu série, Zatmenie. StephenieMeyerová poriadne zamotáva životyhlavných hrdinov.Tento raz rodinu Cullenovcov znepokoju-jú početné vraždy v blízkom Seattli, za-tiaľ, čo Bellu trápi odveká rivalita medziEdwardom Cullenom a Jacobom Blac-kom. A práve jej láska a hlboká odda-nosť Edwardovi stojí na inej strane ba-rikády ako pevné priateľstvo s Jakeom.Je odhodlaná zmazať smiešne stereo-typy a neznášanlivosť medzi vlkolakmia upírmi, lenže od začiatku to vyzerána tuhý boj. No a nebola by to Bella, akby sa medzitým nedostala do smrteľné-ho nebezpečenstva a nevyvolala kopukomplikácií.Dej, načrtnutý už v Súmraku, ľahkopokračuje a speje k neodvratnémukoncu. Rozhodne treba dať Meyerovejplus za celé spracovanie knihy. Ak safanúšikovia série nedokázali odtrhnúťod predchádzajúcich dvoch dielov, pritreťom azda zabudnú aj jesť a plniťpodobné životu dôležité úlohy. Akcia, zá-hady a neustály pocit napätia v pozadínútia čitateľa hltať stránku za stránkou,kým celý prekvapený otočí poslednúa s vyvalenými očami si povie: „To jevšetko? To myslí fakt vážne, že je ko-niec knihy?“Predovšetkým v prvej polovici príbe-hu sa Meyerová nesústredila toľkona podrobné opisovanie Belliných po-citov, takže aj z tohto hľadiska je knihaprudko čitateľná v porovnaní s dru-hým dielom, kde Bellino sentimentálnea miestami priam extrémne patetickésprávanie liezlo poriadne na nervy. Bo-hužiaľ, v poslednej tretine Zatmenia saznova do popredia dostávajú emócie.Opäť som sa nemohla ubrániť rezigno-vaným povzdychom a túžbe otrieskaťknihu o hlavu priamo Belle za to, ako sapo celý čas správa, keď príde reč na blí-žiace sa problémy. A tak ako si Meye-rová zaslúži plus za napínavý príbeh,tak si zaslúži aj mínus za to, že Bellinevlastnosti rozšírila o neustále nutkanieobetovať sa a zvaľovať vinu na seba.V závere knihy to už fakt dosť otravuje.Nielen Bella má svoje muchy; v Zatme-ní už začína trochu krívať aj Edwardo-va dokonalosť, keď niektoré opatreniaprivádza do extrémov. No a o Alice a jejzvyku organizovať všetkým naokolo ži-vot ani netreba hovoriť. Spolu s Jakeomsú tieto postavy častokrát v situáciách,keď je ich konanie už unavujúco rozču-ľujúce, hoci zarytí fanúšikovia na nichani teraz nedajú dopustiť, o tom nietpochýb.Príjemným oživením knihy je humor, kto-rého je konečne trochu viac v porovna-ní s predchádzajúcimi dielmi. Neustálekonfrontácie hlavných hrdinov vyvolá-vajú potrebu odseknúť niečo ironickéalebo jedovaté a treba uznať, že dosťhlášok sa Meyerovej vydarilo. Trefnéreakcie postáv príjemne oživia celý deja ešte viac ženú čitateľa k poslednejstránke. Z tohto hľadiska asi najlepšiaz trojice kníh.Významnú úlohu zohráva aj slovenskýpreklad Lucie Halovej, ktorý musím po-chváliť. V porovnaní s českým prekla-dom aj anglickým originálom je sloven-ská verzia oveľa dynamickejšia, živšiaa predovšetkým rečovo bližšia mladýmľuďom. Slangovejší jazyk predovšetkýmv dialógoch a preklad ako taký je veľ-kým plusom Zatmenia.Ak všetko zhrniem, s čistým svedomímmôžem vyhlásiť, že zatiaľ ide jedno-značne o najlepší diel série. Cieľovúskupinu čitateľov (-násťročné slečny)vo väčšine prípadov Zatmenie doslovanadchne. No a my ostatní si prinajmen-šom príjemne oddýchneme pri veľmislušnej knihe.Barbora RöthováStephenie Meyerová: Zatmenie (orig.: Eclipse).Bratislava, Tatran 2009, preklad: Lucia Halová,592 s.králťovná z tammiru I. –priatelia čarovnej vŕbyvladimír štefaničPokojný život v dedinke uprostred Lóren-skych hôr naruší záhadná smrť jednejobyvateľky. O dcéru zosnulej – Natál-ku – prejaví záujem čudák z hôr. Taktosa začína prvá kniha z cyklu o kráľovnejz Tammiru z pera mladého kňaza.Celý príbeh sa odohráva okolo Natál-ky, ktorá sa po návrate domov stávastredobodom pozornosti v celej dedine.Dej knihy je situovaný do alternatívnejminulosti. Prostredie je síce odlišné,ale správanie postáv vychádza z histo-ricky známeho strachu nevedomých,obyčajných ľudí, ktorí vidia v Natálkečarodejnicu.Kniha je dejovo priamočiara a, žiaľ,krátka na to, aby rozbehla pre čitateľarozsiahlejší príbeh. Štýlom je určenáhlavne pre mladších čitateľov. Hlavnýmposolstvom knihy je viera, aj keď zatiaľnie je celkom isté, v koho. Je ale zrejmé,že ako prvý diel, tak aj celú sériu možnooznačiť za kresťanskú fantasy. Napriekfaktu, že ide o začínajúceho autora, za-ujme kvalitou textu, ktorá naznačuje, žev ďalších častiach sa dej môže rozvinúť.Ivan PullmanVladimír Štefanič: Kráľovná z Tammiru I. – Priateliačarovnej vŕby. Bratislava, Don Bosco 2009, 144 s.brisingr (odkaz dračíchjazdcov 3)christopher paoliniPozerali sa na hviezdy a hovorili o tom,čo zažili a čo by sa ešte mohlo prihodiť.Boli šťastní.Tretia časť príbehu. Za prvý deň pre-daja v anglicky hovoriacich krajinách550 000 výtlačkov. Možno niekto totočíslo našľahal, v každom prípade, Od-kaz dračích jazdcov je v súčasnosti sy-nonymom úspechu a Paolini symbolomskromnej hviezdy. Mne však ide o text.Vidím rozsiahly priestor. Chuť písaťa rozprávať. Odvahu zaoberať sa užspracovanými nápadmi. Možno užsám nemám odvahu pripojiť sa k jehonadšeniu a zdieľať ho naplno, doká-žem však aspoň čiastočne zakúsiť jehointenzitu.Poďme však konkrétnejšie k deju.Eragon s dračicou Zafirou pomáhajúbratancovi Roranovi oslobodiť jeho vy-volenú Katrinu z temnej kamennej vežeHelgrind.Jednoduchá, vonkoncom nie originálna,avšak logická a uveriteľná motiváciaupúta čitateľa i autora na mnoho strán.Paolini je rozprávač. Zatiaľ napriek ne-spornej šikovnosti skôr nadšený nežskúsený, miestami nesený silou príbe-hu a svojho talentu do miest nie celkompredvídaných a zvládnutých. Text murastie pod rukami, pretože je ním zau-jatý prinajmenšom rovnako ako čitateľ.Zatiaľ ešte neschopný odstupu zrelýchrozprávačov hreší voči kompozícii – takako to pred ním robili tisíce folklórnychrozprávačov a autorov eposov. Živel-nosť a spontaneita však nevedie k cha-osu. Paolini dokáže udržať jednotný,nie príliš nápadný, striedmy, neprezdo-bený štýl (fajn, vnímame len výsledný

literatúrarecenzie 99produkt, pravdepodobne mnohokrátopravený a upravený, je však tiež sú-časťou sily autora vedieť podrobiť saúpravám). Ovláda majstrovstvo veľkejepiky – hoci hovorí mnoho, nenudí. Šet-rí opismi, aj v rámci dialógov poskytujeútržky deja. Prostredníctvom mikroprí-behov a pôsobivo podaných detailovdokáže zároveň roztiahnuť a vyplniť časmedzi udalosťami. V konečnom dôsled-ku vás zaujme i rozhovor pri ohni predútokom. S radosťou spočiniete v niek-torej z retrospektívnych odbočiek deja,pretože cítite, že nie sú včlenené nasi-lu; hoci nepriamo, vedú k cieľu, ktorýmje možno väčšmi než samotná pointa,radosť z rozprávania ako takého.Je zrejmé, že Paolini má v plnej mierevlastnosť dôležitú pre skutočného epi-ka s potenciálom do budúcnosti – jetrpezlivý.Eragon, skutočný hybný moment príbe-hu, odmieta kráčať priamo za plnenímzverených úloh. Cestou popri „povinnepredpísaných“ hrdinstvách zbiera neo-čakávané dobrodružstvá, do ktorých savrhá z vnútorného presvedčenia vlast-ného každej príbehotvornej postave.A tak sa vráti do Helgrindu, aby zachrá-nil nesympatického mäsiara Slouna,čím ohrozí „veľké plány“ boja proti krá-ľovi Galbatorixovi.Mladícka Eragonova nedisciplinova-nosť síce drobí štruktúru diela, na dru-hej strane však posúva Paoliniho textnad upotenosť fantasy ság napísanýchautormi stredného veku miestami v po-dobe nie príliš odlišnej plneniu zadaniadomácej úlohy v škole.Schopnosť odpútať sa od naplánovanejpredlohy príbehu (až natoľko, že sa na-pokon z trilógie stáva tetralógia) získa-va autorovi priaznivcov medzi mladýmičitateľmi. Spoločne prežívajú nádher-ný pocit cesty krajinou dobrodružstva,v ktorej je koniec stále ďaleko a dob-rodružstvo stále trvá. Atmosféru túžbypo nikdy nekončiacej knižke či filmevlastnú prvotnej čitateľsky nevyberavejnenásytnosti.Eragon stretáva pomäteného čarodejaTengu, na ceste pustatinou trpí. Paolinipostave, podobne ako v prvých dvochčastiach, poskytuje dostatok priesto-ru na to, aby sme ju vnímali plasticky,v troch rozmeroch. A tak sa napokonna ploche vyše 630 strán nájde lenveľmi málo miesta na popisy prostre-dia, zvykov či stravovania. Paolininepodľahol svojmu svetu, ale príbehua postave.Dovolí nám napríklad zúčastniť sas Eragonom získania vzácnej knihy. Užmnohokrát, no zasa po prvý raz, tvrdíEragon a my mu veríme, lebo chcemeveriť ilúzii jeho vitálnej mladosti. Na-sledujeme ho na ceste do Tronjheimu,kde má splniť v podstate diplomatic-kú úlohu – vplývať na trpaslíkov, abyurýchlili voľbu svojho vládcu a aby zvo-lili panovníka, ktorý je naklonený bojuproti Galbatorixovi. Cestou počúvamepríbehy urgalov, stretávame medveďai vlka, bavíme sa na svadbe trpaslíkov,zamotáme sa do sporov ich klanov, zo-staneme omráčení Farthen Duru, desaťmíľ vysokou dutou horou. Popri tomv druhej dejovej línii sledujeme boje Ro-rana Kladiva – s vojakmi, ale i s vlast-ným ponížením.Eragon so Zafirou sa po splnení misies trpaslíkmi rozhodnú odísť do elfskejEllesméry, aby získali silu a absolvovalidoplňujúci výcvik – a to práve v čase,keď má zvyšok armády podniknúť roz-hodujúci útok na nepriateľov. V mesteelfov však hrdina odhalí tajomstvo svoj-ho pôvodu, získa meč a spozná mocslova brísingr, naplnenie jeho ambíciiteda napokon iste prospeje záujmomcelku. Potom sa ponáhľa v ústrety bit-ke. Či stihne so Zafírou doraziť včasa zvrátiť jej priebeh, to si už prečítajtesami. Nezabudnite potom vyjsť s kni-hou pod hviezdy a tešiť sa na veľ-ké finále. Ak to, ešte stále dychtiví,dokážete.Miloš FerkoChristopher Paolini: Brisingr (Odkaz dračích jazd-cov III). Bratislava, Fragment 2009, preklad: JanaPetríková, Mária Havranová, 655 s.mágmichael scottMág je druhý diel série Tajomstvonesmrteľného alchymistu NicholasaFlamela. Táto, zjavne mladším čitate-ľom určená fantasy sága je postavenána atraktívnom nápade: Predstavte si,že ste historická postava, vaše menoje zvečnené v učebniciach dejepisu,na tabuľkách, ktoré pomenúvajú ulice,a možno niekde postáva aj zopár vašichsôch. Takže ste vlastne svojím spôso-bom nesmrteľný. Fajn. Vy však mátezáujem o trochu iný druh nesmrteľnos-ti, taký… podstatne biologickejší. Čos tým? Nuž, najlepšie je urobiť dojemna niekoho zo starších rás a on vám juposkytne. Je síce pravda, že sa týmtostávate jeho otrokom, odsúdeným robiťza svojho pána špinavú prácu, a ak samu znepáčite, luskne prstom a zostanúlen tie sochy. Ale aj tak, s nesmrteľnos-ťou je spojená aj moc, ktorá je na ľud-ské pomery ohromná. Lákavé, nie?Niccolò Machiavelli a John Dee určitesúhlasia.Sú tu však aj takí, ktorí nesmrteľ-nosť získali bez pomoci starších rás.Napríklad Nicholas Flamel a jeho man-želka Perenelle. Im na to stačil starý Kó-dex a pár storočí štúdia. Lenže takmercelý Kódex získal už v prvom dieli Deea chce ním pomôcť Starším znovuovládnuť svet. Našťastie tu máme Vy-voleného, ktorý im v tom môže zabrá-niť. Tentoraz sú to tínedžerské dvojčatáSophie a Josh.Druhý diel sa odohráva hlavne v Paríži.Flamel, Sophie, Josh a upírka-bojovníč-ka Scathach unikajú pred nepriateľmia zároveň sa snažia získať späť Kódex.Sophie sa vyrovnáva s čerstvým Pre-budením (svojich schopností) a nový-mi znalosťami mágie. Josh po tom túži.Väznená Perenelle sa snaží uniknúťz Alcatrazu.Dej knihy je veľmi rýchly. Hrdinoviapadajú z jedného nebezpečenstvado druhého, objavujú sa noví priatelia ajnepriatelia, mýtické tvory, staršie rasy...bez oddychu.Rýchle tempo pomáha zakryť, že autorcelkom nezvláda vykreslenie postáv.O Flamelovej moci síce opakovanehovorí, že je ohromná, ale on sám vovypätých situáciách často vyznieva dosťneschopne. Niečo podobné platí o mla-dých hrdinoch. Prebúdzanie schopnos-tí a štúdium mágie je popisované akočosi nesmierne nebezpečné, ale obajasa len rýchlo otrasú a sú opäť ako pred-tým. Mrzuté je aj to, že autor často opa-kovane vysvetľuje veci, ktoré vysvetlilpár strán dozadu.Keď sa snaží poukázať na vplyv nesmr-teľných na historické udalosti, akobystrácal súdnosť, vytresne akýkoľvek ná-pad, ktorý vyzerá atraktívne – Scathachuniesla Janu z Arku z horiacej hranicepred očami armády? Veď to by bol zla-tý klinec legendy! Scathach zabránilaMachiavellimu dobyť Stalingrad? Hmm.Nuž, cieľovej skupine to asi nebudevadiť.Čudný pocit som mal aj z častého použí-vania pojmov, ktoré dej pevne ukotvujúv súčasnosti: Yahoo, Hotmail, Micro-soft vs. Apple, gróf Saint-Germain akohviezda MTV. Dnes to znie kúl, ale čoo pár rokov?Mýtické tvory sa objavujú a stráca-jú tak rýchlo, že si ich čitateľ nestíhavychutnať. (Postoj, príšera! Si krásna.)Je mi to ľúto hlavne u pavúčieho bohaAreop-Enapa.Napriek výhradám, je to zábavná fan-tasy pre mládež. Keby som bol v správ-nom veku, mágia, dobrodružstvo a mýtyv svižnom akčnom príbehu by ma pri-kovali ku knihe od prvej po poslednústránku. A takmer určite by som sa za-miloval do Scathach.Jozef GirovskýMichael Scott: Mág – Tajomstvo nesmrteľného al-chymistu Nicholasa Flamela (orig.: The Magician –The Secrets of the Immortal Nicholas Flamel). Bra-tislava, Ikar 2009, preklad: Patrick Frank, 424 s.

literatúra recenzie100asfaltštěpán kopřivaNovým Kopřivovým knižným hrdinom,drsným žoldnierom, papierovému (pol)tuctu špinavcov lahodí, keď príde na radpoužitie efektívnej brutality. Keďže tábrutalita je zároveň efektívna i efekt-ná, lahodí čitateľovi žánrovej literatúrydvojnásobne.Lebo Asfalt, to je splatter, horor i sci-fiv thrillerovej forme. O príbehu, záplet-ke a postavách sa dočítate v ukážke,na tomto mieste sa budeme veno-vať čomusi inému. Konkrétne otázke,prečo je Asfalt viac než obyčajný braka či tento jeho status nie je tak trochunadbytočný.Aktuálny Kopřivov román s vysokoupravdepodobnosťou prečítate za dvepopoludnia i napriek jeho relatívnejhrúbke. Ide totiž o mimoriadne napínavýa chytľavý akčný thriller s neodmysliteľ-nou „rigormortisáckou“ dávkou cynizmua morbídneho humoru. Pokiaľ všakna chvíľu odložíme bokom chválospev(ktorý si táto literárna krvavnička pl-ným právom zaslúži), môžeme sa rovnopostaviť základnému problému, ktorýje preložený naprieč celou knihou. Niepreto, lebo rýpať sa musí, ale preto, žetento problém nastoľuje určité otázky,ktorých riešenie by v ideálnom prípademalo byť predmetom diskusie na akade-mickej pôde.Problém, o ktorom je reč, spočíva v au-torovom štýle. Ide o to, že KAŽDÝ ob-razný vyjadrovací prostriedok v románeAsfalt je hyperoriginálny, supervtipnýalebo aspoň megacoolový (napr. „Z očípod kromaňonským čelem by vyčetl po-dezření i sociální dyslektik“ alebo: „klukmu vrátí pohled s výrazem kataleptické-ho imbecila“), KAŽDÁ akcia je brutálnedychberúca, KAŽDÝ zvrat je absolút-ne nečakane prekvapivý, a tak by smemohli pokračovať ďalej. Pôsobí to, akoby autor nápadmi pomaly aj kýchal –kniha je nimi jednoducho presýtená.Nadmerné (príznakové) používanie urči-tých vyjadrovacích prostriedkov (spomí-nané všadeprítomné supercool výrazya slovné spojenia) ale vytvára manieru,ktorá môže pôsobiť kontraproduktívne –pri čítaní Asfaltu sa možno tiež prichytí-te dumajúc nad otázkou, kde sú hranicetvorby, za ktorými číhajú prepadliskápózy. Síce veľkolepej, ale stále len pózy.Inak povedané: Kopřivov text (čias-točne) pôsobí ako exhibícia autorovhospisovateľského umenia. To umenie tamje a je nespochybniteľné, ale je ho tamviac než dosť, resp. viac, než by bolotreba.Uvedenými štýlotvornými činiteľmia zároveň vysokou frekventovanosťouodkazov na iné diela a kultúrne kontex-ty Asfalt nápadne pripomína filmovépostupy a kompozičné princípy použitév dielach Quentina Tarantina. U Taran-tina, prirodzene, hovoríme tiež o inteli-gentnej zábave zamaskovanej v štýlo-vom kostýme „poklesnutých“ žánrov. Ajpreto sa nemožno ubrániť myšlienke, žeAsfalt (rovnako ako Tarantinove filmy)je učebnicovou ukážkou postmodernejtvorby (čo je samo osebe v poriadku –dokonca som presvedčený, že recenzen-ti na knihe ocenia okrem iného aj tútojej kvalitu). Asfalt tak prináša na domácitrh čosi (u nás) nevídané – brak s vyšší-mi literárnymi ambíciami. A priori podo-zrievavý kritický čitateľ však takýto oxy-moron vstrebáva len s istými ťažkosťamia sústavne prítomnou otázkou na pe-rách, či brak vo všeobecnosti nie je takýskvelý práve preto, že je jednoducho lenbrakom a ničím iným.Marián KluvanecŠtěpán Kopřiva: Asfalt. Praha, CREW 2009, 640 s.tajomný gobelínhenry h. neffMax McDaniels je vyvolený na bojs temnými silami. Príbeh má len tri po-kračovania, takže hrdina sa musí poná-hľať väčšmi než Harry Potter. Od za-čiatku je jasné, že je školený na boj.Prinajmenšom od polovice knižky začí-na byť tiež jasné, že Max je skôr chlap-com činu než myšlienky.Napokon, na myslenie je tu jeho priateľDávid, obdarený navyše obrovským oh-ňotvorným potenciálom. Spoločne začí-najú študovať na Rowanskej akadémii.Spoznajú spolužiakov, získajú zvieratá,o ktoré sú povinné starať sa (Max kŕmipodivného tvora, ktorý sa volá lymril).Max sa onedlho stáva hviezdou v naj-populárnejšom športe školy, David saetabluje ako študijný typ. Pokojný prie-beh školského roka je však narušenýsprávami o únose detí, ktoré sú krátkopred vyvolením. Boj sa začína.Vyvrcholenie si pekne vychutnajte sami,ja sa opäť vrátim na začiatok. K Harry-mu Potterovi. Prirovnávanie k Rowlingo-vej považujem za nekorektné, v tomtoprípade ho však považujem za nevyhnut-né. Neff je autor zručný, v tejto knižkesa však neprejavil ako príliš invenčný.Z Rowlingovej príbehov vybral základnúkonštrukciu, dosadil do nej vlastné po-stavy. Určil si nižší rozsah, čím ospra-vedlnil a vysvetlil len zbežne načrtnutépostavy (okrem Maxa a Davida môžemes čistým svedomím hovoriť len o figúr-kach, zaujímavo a vcelku originálne jeešte načrtnutý vzťah Maxa k otcovi, uvi-díme, čo sa udeje v nasledujúcich čas-tiach) a namiešal svižný dej. Získal veľkýčitateľský úspech. Nuž áno, túžba po prí-behoch je nenásytná – ak sú dostatočnezaujímavé, môžu sa aj trocha opakovať.Tajomný gobelín je knižka, ktorá rozhod-ne stojí za prečítanie. Ak máte chuť od-dýchnuť si, ak vám bol jeden Harry Pot-ter málo, potom ste na správnej adrese.Pokojne môžete román otvoriť.Miloš FerkoHenry H. Neff: Tajomný gobelín (cyklus Pes z Rowa-nu). Bratislava, Fragment 2009, preklad: TatianaLangová, 408 s.holistická detektívnaagentúra dirkagentlyhodouglas adamsElektrický mních, profesor Chronotis,duch Gordona Waya, ružový mnohono-žec, kôň v kúpeľni, Richard MacDuff.Podľa majiteľa holistickej detektívnejkancelárie Dirka Gentlyho všetko sovšetkým súvisí na absolútne funda-mentálnej úrovni. A tak sa nemožnočudovať, že jediný večer R. MacDuffana univerzitnej večeri úplne zmení jehopohľad na svet.Detektív, ktorý namiesto osvedče-ných postupov vyšetrovania pristupujek prípadom novátorsky. Aj keď hypnó-za novinkou nie je, určite ňou je to, akévýstupy z nej vyplynú pre Dirka. Príbehknihy sa točí okolo nesúvisiacich vecía udalostí, ktorých vzájomné prepojenieDirk postupne odhaľuje, i keď svojhozákazníka R. MacDuffa o tom presvied-ča ťažko. Sám autor označil knihu akozmes detektívky, mysteriózneho romá-nu, scifi, romantiky, muzikálu i komédie.Nedá sa inak, len s ním súhlasiť, keďževšetko spomínané sa v knihe naozajvyskytuje.Pri čítaní mi určité pasáže silno pri-pomínali známejšiu sériu D. Adamsa

literatúrarecenzie 101– Stopárovho sprievodcu galaxiou.Z textu cítiť podobné konštrukcie a po-stupy. Na druhej strane, tieto konštruk-cie sú viac vycibrené a ukazujú autoro-vu vyspelosť. Dôležité je si uvedomiť,že aj nesúrodé veci môžu spolu úzkosúvisieť a keď si nevieme rady, trebasa obrátiť na skutočných odborníkov,ktorých ľahké a priamočiare vysvetle-nie neuspokojí. Pre fanúšikov britskéhohumoru je táto kniha povinnosťou, preostatných príjemnou zábavou a spestre-ním každodenného zhonu.Ivan PullmanDouglas Adams: Holistická detektívna agentúraDirka Gentlyho (orig.: Dirk Gently‘s Holistic Detec-tive Agency). Bratislava, Slovart 2009, preklad:Patrick Frank, 296 s.príhody arthuragordona pymaedgar allan poePríhody Arthura Gordona Pyma sú je-diný dokončený román Edgara AllanaPoea. Vychádzať začal (a predčasneskončil) na pokračovanie v časopiseSouthern Literary Messenger, po od-chode z redakcie sa ho Poe rozhodolvydať v knižnej podobe ako záznamskutočných dobrodružstiev titulnéhohrdinu.Zápletku tvorí sled čoraz nepravdepo-dobnejších príhod, ktoré Arthura po-stretli pred a počas plavby zo slávne-ho veľrybárskeho prístavu na ostroveNantucket až k južnému pólu. Na rela-tívne malej ploche sa hrdinovi prihodískoro všetko mysliteľné, od stroskota-nia cez pochovanie zaživa v temnoma dusnom podpalubí, vzburu a vyvraž-denie posádky, hladomor a kaniba-lizmus, až po stretnutie s vražednýmidomorodcami.Poe k viacerým svojím obľúbeným mo-tívom, ktoré (omnoho sústredenejšie)spracoval vo svojich poviedkach, pridalrozsiahle (a často prevzaté) pasáževenované popisu súvekej moreplavby,bez toho, aby sa príliš znepokojoval cel-kovou koncepciou diela. Román striedavecný tón s melodramatickými opismi,rozprávanie s denníkovými zápismi;údaje, ktoré sa čitateľ dozvie, o niekoľ-ko strán nemusia platiť (s najväčšoupravdepodobnosťou preto, že si autornezrovnalosti jednoducho nevšimol).Nechýba čierny humor a zmysel preiróniu (často iróniu osudu ― potom, čotri z postáv zabijú a zjedia spolustrosko-tanca Richarda Parkera, zistia, že vraklode, na ktorom sa plavia, je zospodupokrytý jedlými fúzonôžkami).V závere románu sa Pym dostanedo antarktických morí. Opisy tejto (vtedyneznámej) oblasti obsahujú vyslovenefantastické prvky, vrátane otvorenéhokonca, ktorý neskôr rozvinul Jules Vernedo priameho pokračovania (a na ktoromviacerí kritici založili symbolický výkladdiela).Arthur Gordon Pym je aj vzhľadomk vyššie uvedeným nedostatkom menejznámy než Poeove poviedky a bás-ne, napriek tomu mal vplyv na autorovod Melvilla (Biela veľryba) až po Lo-vecrafta (V horách šialenstva) a dá sačítať aj jednoducho ako dobrodružnýpríbeh (či ako úvod rozsiahlej konšpi-rácie vesmíru proti ľuďom menom Ri-chard Parker ― viac k tejto téme naprí-klad Martelov román Pí a jeho život).Preklad medzičasom zosnulého IvanaKrčméryho z roku 1958 (bez revízie,ktorá by odstránila drobné nedostatky)vydalo v technicky kvalitnej úprave vy-davateľstvo Európa.Michal SpádaEdgar Allan Poe: Príhody Arthura Gordona Pyma(orig.: The Narrative of Arthur Gordon Pym of Nan-tucket). Bratislava, Vydavateľstvo Európa 2009,preklad: Ivan Krčméry, 152 s.gregorove tajnévýpravy do vesmírulucy a stephenhawkingovciMeno jedného z najgeniálnejších teo-retických fyzikov súčasnosti StephenaHawkinga je širokej laickej verejnostiznáme najmä vďaka jeho náučno-popu-larizačným dielam ako Stručná históriačasu, Hľadanie teórie všetkého, Vesmírv orechovej škrupinke, Vesmír v kockea i., ktoré sa hneď po vydaní stali best-sellermi. Hawking sa v nich snažil bež-ným smrteľníkom jedinečným a zaují-mavým spôsobom priblížiť vesmír, jehovznik, podstatu a vývoj, ale aj najnovšiepoznatky z jeho výskumu.O to viac ma potešilo, keď sa na pul-toch kníhkupectiev zjavila od tohtovedca ďalšia kniha. Tentoraz ju všaknenapísal sám, ale spolu so svojou dcé-rou Lucy a je určená skôr mladším ve-kovým skupinám. Kniha veľmi pútavýmspôsobom popisuje dobrodružstvámalého chlapca Gregora a zároveň jehopríbeh inteligentne dopĺňa a kombinu-je graficky prepracovanými vsuvkamis množstvom zaujímavých faktov a in-formácii o vesmíre, vrátane najnovšíchpoznatkov o čiernych dierach. K týmtovsuvkám sú navyše pripojené veľmikvalitné farebné fotografické prílohyso snímkami astronomických objektovz pozemských i vesmírnych ďalekohľa-dov. Predstavivosť mladých čitateľovpríjemne stimuluje aj množstvo pre-krásnych ilustrácií od známeho ilustrá-tora Garryho Parsonsa.Gregor začne prežívať napínavé a zá-bavné príhody od momentu, ako sa mustratí domáce prasiatko. Pri jeho hľada-ní sa zoznámi so svojimi novými, trochuzáhadnými susedmi Annou a jej otcom,uznávaným vedcom Erikom. Erik vlastnínezvyčajný superinteligentný počítačKozmos, ktorého koncepcia a obrovskývýkon mu umožňujú nahliadnuť kde-koľvek do vesmíru cez akési kvantovéokná a priechody. Cez tieto brány doká-že dokonca kohokoľvek vyslať na kto-rékoľvek miesto vo vesmíre. Gregor satak ocitá vo víre strhujúcich zážitkovv najbláznivejšej jazde svojho životanaprieč rozľahlým vesmírom. Zalieta sina kométe, prežije prelet meteorickýmrojom a dostane sa až na samý okrajnašej galaxie. O úžasný počítač Kozmosmá však záujem aj niekto ďalší a nevá-ha pritom použiť akékoľvek prostriedky,len aby sa k nemu opäť dostal a usku-točnil svoje plány.Gregor a Anna sú obyčajné deti súčas-nosti a problémy, s ktorými sa stretá-vajú (šikanujúci spolužiaci, zlý učiteľ,nepochopenie zo strany rodičov...) súuveriteľné. Taktiež reálie, do ktorýchje príbeh zasadený pôsobia vcelkuhodnoverne. Veľmi príjemne prekvapilnajmä ľahký nadhľad a vyspelosť roz-právačského štýlu a takmer absencianaivity, ktorú by som u knihy tejto kate-górie automaticky očakával. Nemaloumierou k tomu určite prispel aj kvalitnýpreklad Juraja Kubicu a solídna ko-rektorská práca Slovartu. Nečítal somoriginál, takže neviem, aké mená bolipoužité pôvodne, ale chválim nápadprispôsobiť mená a priezviská postávslovenskému prostrediu. Postavy satým stávajú pre slovenského čitateľadôvernejšie.Záverom sa dá jednoznačne povedať,že je to príjemné oddychové čítaniehlavne pre mladšiu vekovú skupinu,ktoré neurazí a zároveň sa to dá brať ajako úvod do astronómie pre všetkých,nielen mladých čitateľov.Anton StiffelLucy a Stephen Hawkingovci: Gregorove tajné vý-pravy do vesmíru (orig.: George‘s Secret Key to theUniverse). Bratislava, Slovart 2008, preklad: JurajKubica, 312 s.

literatúra recenzie102pozdníhostjenny nowak„Slunce se zřítilo pod obzor a noční lo-vec byl zrozen.“Romány Jenny Nowak sú pre milovníkovupírskych príbehov dnes už klasikou.Napriek tomu, oni zas také klasické niesú. Pozdní host, zatiaľ posledný z jejdraculovských románov, napĺňa nekon-venčné a netradičné rozprávanie o naj-známejšom zo všetkých upírov, kedysirumunskom vládcovi zo 14. storočia,členovi Rádu draka, ktorý bránil kres-ťanskú východnú Európu pred nájazdmimoslimských Turkov. Väčšina dracu-lovských románov, najrozmanitejšiehopôvodu a žánru, sa necháva inšpirovaťpráve týmto historickým kontextom, aleNowakovej pôvodná motivácia je trochanetypickejšia. Jej prvý román vznikolvďaka čaru osobnosti hollywoodskehoherca Bélu Lugosiho, hororovej hviezdytridsiatych rokov, ktorého identita po-stupne splynula s postavou Draculu, kto-rého roky úspešne stelesňoval v počet-ných filmových variáciách. Pozdní hostsa vracia o pár storočí dozadu a sledu-je transylvánske knieža Vlada Draculukoncom 18. storočia, po takmer štyrochstoročiach mŕtvolného spánku, z ktoré-ho sa preberá do úplne novej doby. Per-spektíva, z ktorej nám autorka umožňujepozorovať nebezpečného nočného lovca,je osviežujúco netradičná. Vlad stra-til kontakt s realitou a svet okolo nehosa radikálne zmenil. Valia sa na nehoparné lokomotívy, platí sa papieromnamiesto zlatom, nohavice majú podiv-né zapínanie. Spočiatku ho sledujemetrocha dezorientovaného, bez jasnejväzby k svojej vlastnej minulosti. Tá hoprostredníctvom spomienok zaplavuje ažpostupne a Vlad si po kúskoch dávkujeznesiteľné množstvo bolesti, v ktorej sana krátke okamihy stretá so svojimi mi-lovanými. Putuje po miestach, v ktorýchkedysi žil, ktorým kedysi vládol, ktorému boli kedysi domovom a nachádza lenzrúcaniny podobné tým, ktoré plnia jehopamäť. Moderné draculovské príbehysú čoraz častejšie konštruované ako za-pĺňanie bielych miest osobnej histórie.Nowaková privádza túto myšlienku k do-konalosti aj vďaka tomu, že Dracula nieje len postavou, ktorá sekunduje, akozaviedla stockerovská tradícia. Je od za-čiatku do konca hlavným hrdinom/anti-hrdinom, ktorého sledujeme aj pri týchnajintímnejších myšlienkach.Pre Nowakovej rozprávanie je nesmiernedôležitá atmosféra príbehu. Opisy kraji-ny, prostredia a opakované vstupovaniedo vnútorného sveta hlavnej postavydopĺňa nekomplikovaná fabula, ktoráudržiava dynamiku rozprávania a pozor-nosť čitateľa.Napriek tomu, že Vlad sa nám javí takýzrozumiteľne ľudský, ostáva monštrom,bytosťou, pre ktorú pravidlá a normyľudského sveta nie sú záväzné, ktoráokúsila peklo tak ako žiaden zo smrteľ-níkov, a preto možno lepšie rozumie ajnebu. Nowakovej poetika si nevyžadujeupíra, ktorému sa humanita, svedomiea skutočné emócie navracajú spolu s pri-čarovanou dušou, hoci mágia a špiritiz-mus nie sú z jej rozprávania vylúčené.Poľudštenie veľmi prirodzene prichádzaspolu so spomienkami. Pozdní host jenaliehavou, i keď subtílnou výpoveďouo veciach metafyzických, a predsa veľmiľudských. Preto je nádherným, drsným,poetickým, naturalistickým, bolestným,vášnivým rozprávaním.„Smím si to půjčit?“ otázal se po chvíliVlad a vrátil se.„Samozřejmě,“ odvětil Jefim dřív, nežvůbec věděl, nač se ho táže. Teprvepak uviděl, že drží v ruce knihu Disputa-ce theologická o prapodstatě dobréhoa zlého. Nemohl si vybrat lépe. Potřá-sl hlavou, když ho pak viděl s knihouu stolu. ... Bylo to skoro jako vidět sata-na studovat písmo svaté. Tak nemožnéa nepatřičné – a současně tak dokonalesprávné a pochopitelné. Otec Jefim pocí-til, že se dotýká samé podstaty boží...“Michaela MalíčkováJenny Nowak: Pozdní host. Praha, Netopejr 2008,416 s.extrémní sciencefictionmike ashleyDevätnásť poviedok ponúka extrémy pre-dovšetkým myšlienkové, vyrozprávané súprevažne tradičným spôsobom; pravdažeiba v prípade, že sa tento nevzpiera ob-sahu poviedky. Ťažko totiž „klasicky“ za-chytiť život duše či prevteľovanie. Povied-ky Harlana Ellisona (Na pomezí) a IanaMcDonalda (Dny Solomona Gurskyho)nám veľmi pekne ukazujú, ako je spôsobrozprávania prepojený s témou. Dva naj-bizarnejšie kúsky knižky vás zavlečú skrznaskrz vesmírmi v najneočakávanejšíchpodobách i polohách. Vzbúrená dušakazí dielo stvoriteľa, mŕtvy bojuje o zvrá-tenie kauzality. Hoci nechcete, uprostredextrémov sa stratíte, z kolotoča nápadova prudko sa striedajúcich situácií sa vámzatočí hlava, rozhodne však nebudete ľu-tovať. Jazda je to skvelá.Druhým „extrémom“ v mojich očiachboli Wangovy koberce Grega Egana.Vylomený kúsok rozsiahlejšej série maunudil rozsiahlymi popismi mne nepocho-piteľných útvarov (pozri polopatistickýnázov). Vesmírny prach víril a padal, vlnyoceánov tajomnej planéty sa vzdúvali,hrdinovia dumali o chemickom zloženía možnom spôsobe života, občas zvraš-tili čelo alebo pokrčili plecami. Čistá,nelogickou fantáziou neriedená hard sfv praxi. S veľmi krotkou prítomnosťoupostáv, ktoré boli v podstate len v pozíciištatistov.Naopak, dynamickú, zaujímavú cestuproti prúdu textu so zmierlivým koncomprináša poviedka Odkonáno Jamesa Pat-ricka Kellyho.Měla na to žaludek Theodora Sturgeo-na, jedného z klasikov žánra, je naozajsilným dielom hodným majstra. Sturgeonuchopil známu tému kontaktu s mimo-zemskou civilizáciou naozaj dôkladne,nechal ju prerásť doslova vnútornosťamikozmonautov.Podobnú tému, avšak v polohe väčšmianekdotickej, prináša krátka poviedkaŽranice od Jerryho Oltiona. Svižná poin-tovka so záverom, ktorý prekvapí svojouobyčajnosťou a nezvratnou logikou.Priaznivcov alternatívnej histórie si istezíska príbeh Stephena Baxtera Ticho-mořská záhada. Výhra Nemecka nadSpojencami je v konečnom dôsledkuvysvetlená fyzikálne. Ako, to vám ne-prezradím, len podotknem, že Baxtero-vi sa na pomerne malej ploche aj poprinesmierne zaujímavej téme podarilo vy-kresliť presvedčivé charaktery postáv.Merlinova zbraň Alastaira Reynoldsa jeoprávnene patetický text. Zbraň, ktorámôže zničiť svet, je zničená v geste seba-obety. Prezradil som pointu, podstatoupoviedky však je atmosféra nekonečnavesmírnych priestorov a ťarchy zložitýchproblémov nesených hrdinami.Smrt v zemi zaslíbené Pat Cadiganovejponúka detektívku vo virtuálnej realite;Vodní svět je zasa jedným z textov, kdeextrémne podmienky neznámej planétyna môj vkus príliš pohlcujú postavy. Jed-nostrannosťou a jednoznačnosťou vyzne-nia pripomína budovateľský román, textuvšak nemožno uprieť svižnosť a napätie.Jader Benzen Roberta Reeda je jednouz najlepšie vypointovaných poviedokknižky. Text je napísaný tak umne, žepointu v krátkom hodnotení nedoká-žete prezradiť, prózu nanajvýš obratnevyužívajúcu vzťahy mimozemských rás,musíte čítať celú. Reed je majstrom fa-miliarizácie; to čo Egan vo Wangovýchkobercoch či autori poviedky Vodní světponechávajú v polohe kulís, dokáže pre-pojiť s osobnými záujmami postáv.

literatúrarecenzie 103Viacero poviedok knižky je prenano-technologizovaných; potom teda čosikdesi kamsi stále niekomu vystreľujez neprestajne sa meniaceho tela. Zrej-me ide o v súčasnej vede dôležitý trenda či problém a či víziu, ktorý však sámosebe priemernú literárnu úroveň textovnevytrhne.Ako celok však antológia rozhodne skla-me málokoho. Je na to príliš rozmanitá.Miloš FerkoMike Ashley (edit.): Extrémní science fiction (orig.The Mammoth Book of Extreme Science Fiction).Praha, Triton 2009, preklad: Tomáš Jeník, PetrKotrle, Filip Krajník, Jiří T. Pelech, Radim Rouče,Robert Tschorn, Jan Vaněk jr., 586 s.výprava na severnútočňuanton e. timkoNeohrozený vynálezca X.Y. Perohryz spo-lu so svojím spoločníkom Štefanom Vrž-dialikom sa vydávajú na objavnú cestu.V dobe vzniku knižočky – koniec 19. sto-ročia – boli výpravy do neznámych kon-čín na dennodennom poriadku, prečo byteda mali zaostávať hrdí Slováci?A tak sa neochvejní bádatelia vyberúna severnú točňu. Na cestu zhotovialietajúci stroj, ktorý vo vzduchu držiabalóny s teplým vzduchom a poháňaho pravý slovenský orol. Dvojica vyrážana púť, pričom cestou zdôrazňuje, žeSlováci nie sú národ malý a nevzdelaný,práve naopak.Kniha ponúka silnú protimaďarizáciu,čo sa vzhľadom na obdobie, kedy vzni-kala, dalo očakávať. Úžasná reč spolus národným povzbudzovaním vyvolajúnejeden úsmev na tvári. Výraznejšie alezaujme fakt, v akej vedomostnej situáciisa ľudstvo pred sto rokmi nachádza-lo. Predstava toční na póloch bola aždo ich dobytia reálna a tak, keď hlavníhrdinovia ostanú prilepení na severnejtočni, nastáva správna chvíľa na ziste-nie, čo to vlastne v autorovom ponímanínaozaj je.Silné čaro poskytuje vydanie z 30-tychrokov práve dobovým jazykom. Raritka,ktorá pobaví a poučí, ako to asi koncom19-teho storočia na našom území boloa ako byť chcelo.Ivan PullmanAnton E. Timko: Výprava na severnú točňu. Senica,Ján Bežo a spol. okolo roku 1930, 112 s.Náš sci-fi klub Quasi pripravil nový Is-trozin (http://istrozin.fandomas.info).Nájdete v ňom dve poviedky JozefaŽarnaya a rozhovor s týmto nesto-rom slovenskej SF. Ďalšou poviedkouprispel Dušan D. Fabián a antiutópiuo Googli ako Veľkom bratovi predsta-vuje Cory Doctorow. V čase, keď tentočlánok vyjde, by už malo byť na sveteďalšie číslo, Istrozin 24, s prvými dvomamiestami súťaže Poviedka za tisíckuna tému mestská fantasy a poľským ho-rorom od Lukasza Orbitowského•••Známa blogerka Aneta Čižmáriková,hovoriaca si aj Riddick, bola nútenápo búrlivej výmene názorov s adminis-trátormi stránok SME vymeniť hostiteľasvojho blogu. Stránky Riddick’s Realmsa pomaly zapĺňajú, prvé články sú ve-nované predobrazu – postave.•••Stránky vymenila aj Lívia Hlavačková.Doména www.hlavackova.sk priná-ša profesionálnu prácu, či už v sekciio autorke, v galérii fotografií či v častitvorba, kde sú aj krátke ukážky, potte-rovská fanfikcia a prehľad toho, čo Líviapráve dokončuje.•••Zahraničné stránky začneme na Face-booku. Ak vás zaujímajú americké SFčasopisy, máte možnosť sa pridať k ichskupinám. Z poviedkových tu nájdeteThe Magazine of Fantasy & ScienceFiction, z publicistiky Locus. Ďalšiazaujímavá skupina je pre priaznivcovstránky SFcrowsnest.com, ktorá je jed-na z najkritickejších v americkej SF•••Bulvárne médiá zaujala návšteva An-drzja Sapkowského (foto) na AnimeShow. Na adrese http://www.cas.sk/clanok/109553/video-spisovatel-andr-zej-sapkowski-fantasy-je-o-poetike.htmlnájdete video, v ktorom majster hovorío inšpirácii či o vzniku svojich diel•••Svoju stránku má na Facebooku aj ča-sopis Clarksworld, teraz nominovanýna Huga medzi poloprofesionálnymi ča-sopismi. Vychádza mesačne na strán-ke http://clarkesworldmagazine.coma v číslach nájdete prózu od autorovako Robert Reed, Mike Resnick, Theo-dora Goss, Jeffrey Ford, Jay Lake, Ste-phen Dedman či Jeff VanderMeer. Po-sledný spomínaný v ňom robí aj kvalitnérozhovory s vychádzajúcimi hviezdami čispolu s ďalšími autormi zaujímavú pub-licistiku, väčšinou o tvorivom procesepísania•••Locus začal na svojom blogu Roundtab-le http://www.locusmag.com/Roundtable/labels/All-Time%20Top%2040.html analyzovať poviedky, ktoréskončili pod prvou štyridsiatkou v jehoankete o najlepšiu poviedku, ktorú spra-coval v roku 1999. Postupne sa každýtýždeň chce venovať jednej z poviedok.•••Veľmi zaujímavý časopis je H+ ma-gazine. Na jeho stránke http://www.hplusmagazine.com/ si možete stiah-nuť digitálnu verziu najnovšieho čísla.Venuje sa najnovším objavom a zaují-mavostiam z vedy, často známym zo SFrománov. V ostatnom čísle sa venujeVernonovi Vingeovi a jeho koncepciisingularity s náhľadom, ako sa môžerealizovať. Na stránke nájdeme aj člán-ky o vplyve „marťanských“ románovK. S. Robinsona na NASA, či prehľad po-užitia laserov, od vzniku až po programStar Wars.•••Na záver si zhrňme pár prvoaprílovýchvtipov. Na tor.com sa objavil článoko tom, že sa stránka ide premenovaťTÖRdötCÖM, pričom použili rovnakéargumenty ako pri premenovaní ScifiChannelu na SyFy – predovšetkým, väč-šia atraktivita pre masového návštev-níka. Locus uverejnil článok o aktiviteamerického ministerstva školstva zrušiťbodkočiarku a prehľad „mush-upov”– kníh, ktoré napísali súčasní auto-ri na základe starých diel (tak, ako sato robí v elektronickej hudbe). Vzniklitak autorské dvojice ako Henry Jamesa Laurell K. Hamiltonová, Mary Shel-leyová a Bruce Sterling či Dostojevskija Stephen King (kniha „Zločin a tresta vlkolaci“). Najlepšie žartíky u nás vyšlina Sardene – článok o pripravovanommuzikáli podľa Žambochovych kníh, čio tom, že sa Peter Jackson pripravujesfilmovať Amber a režisér druhej Smrto-nosnej pasce Zaklínača.Martin „Roger“ Králikrogerlandfantastická literatúra na sietiA. Sapkowski na GameExpo 2009 v Bratislave.Foto: Jozef Baláž

104V internátnom rozhlase čítalpoviedky, no svojím zmyslompre humor zničil reláciu.Ochudobnil našu vedeckú obeco nové technologické nápady.Keď začal publikovať, takprestal písať. Teraz sa živíhlavne prekladom, na pultochkníhkupectiev už v jehopreklade nájdeme tituly akoMeno vetra, či Vlčí sľub. V jehopreklade sa onedlho dočkámepokračovania legendárnehoDraculu. Popri prekladaní stíhapre Fantáziu tvoriť obľúbenýstrip Kruhy v obilí.Ivan Pullman: Začnime pekne od za-čiatku. Ktorá kniha bola tak zle napí-saná, že si sa rozhodol tvoriť radšejsám? Kedy a kde začali tvoje prvé au-torské pokusy?Michal Jedinák: Mňa vyburcovali dobré,nie zlé knihy. Sníval som, že raz napíšemniečo, čo by som si sám rád prečítal.Nápad písať vznikol vo vŕbovom lesíkuv Sedliackej Dubovej. Pôvodne sme tams bratom a dvoma kamarátmi chodilipodľa vzoru filmových hrdinov „trénovaťkarate“. Potom sa to zvrtlo k súťaži o na-písanie najlepšieho hororu – inšpirovalanás zbierka strašidelných poviedok Vo-lanie o pomoc. Z tej doby pochádza ajmoja obľúbená veta „David to už nevydr-žal a zošalel“.IP: Širšej verejnosti si sa predstavilnajprv ako redaktor internátneho roz-hlasu v Žiline. Vyhovovalo ti, že si bolv štúdiu sám a nemusel si riešiť živépublikum?MJ: Áno, v žilinskom vysokoškolskom rá-diu RAPEŠ som dva roky čítal fantastic-ké poviedky. S riešením živého publikasi to uhádol – keď mi spolubývajúci čo-raz častejšie naznačovali, že by som užmohol zavrieť ústa, povedal som si, žeurobím presný opak. Lenže prerátal somsa, lebo rapešbúdky (rozhlasové prijí-mače na izbách) sa dali vypnúť. Pojem„širšia verejnosť“ je však zavádzajúci.Jediná odozva bol osobne doručený pro-test dvoch študentov, keď som v posled-nej relácii zo žartu prečítal dve eroticképoviedky.IP: Keď už spomíname Žilinu, vyštudo-val si tam strojárinu, ale po štúdiu sisa tejto oblasti úspešne vyhýbal. Ne-prišlo Slovensko a aj celý svet o nové– revolučné – technológie? Nelietaliby sme už – ak by si na strojárinu ne-zanevrel – na obed na Alfa Centauri?MJ: Práve naopak, ľudstvo by mi malobyť vďačné, že som nerozšíril rady inži-nierov, z ktorých je viac rečí než osohu.Vyučujúci na cvičeniach mi oznámil, žemnou navrhnutú prevodovku by do svo-jich útrob neprijal žiadny doteraz známystroj. Ale nakreslil som ju pekne. Mimo-chodom, na Alfe Centauri varia mizerne.IP: Po škole a vtedy ešte povinnej vo-jenčine si skončil v hlavnom mestezamestnaný ako spracovateľ agen-túrnych správ? Čo ťa dohnalo k takejzmene?MJ: Zúfalstvo. Po vojne som ešte rok ko-ketoval s prácou vo svojom odbore, kýmsom definitívne uznal, že pre mňa aj preodbor bude lepšie, ak zavčasu vycúvam.Práca s textom mi bola vždy bližšia.IP: Popri práci si sa začal aktívne po-dieľať na príprave časopisu Fantázia.Najskôr ako redaktor a publicista. Nieraz som spomínal, že si do Fantázieprišiel preto, lebo si s ňou nebol spo-kojný. Teraz máš možnosť povedať, čoťa naozaj do Fantázie dovialo.MJ: Nespokojný? Veď na Fantáziu somnapísal oslavný článok, ktorý sa do-stal do klubovej kroniky! Keď som pri-šiel do Bratislavy pátrať po zamestna-ní, prakticky nikoho som tam nepoznal,ale z časopisu som vedel, že redakciasa stretáva každý utorok a štvrtok pod-večer v dnes už nebohej kaviarni Tuli-pán. S malou dušičkou som sa tam pri-šiel ukryť pred samotou a nástrahamicudzieho mesta a našiel som otvorenénáruče s pohármi červeného vína – prá-ve sa oslavovalo udelenie ďalšej cenyAkadémie.IP: Prelom nastal, keď si sa zúčastniltematickej súťaže o tisícku v časopi-se Fantázia. Tvoja poviedka Sen o ná-vrate, ktorá je vzdaním holdu RayoviBradburymu, zaujala množstvo čitate-ľov, ale aj kritikov. Veď sa aj dočkalapreloženia a publikovania v Čechácha v Poľsku. Bola táto poviedka a re-akcie na ňu tou vzpruhou, ktorá ťanakopla k pravidelnejšiemu písaniubeletrie?MJ: Ja mám skôr pocit, že viac som pí-sal predtým než potom. Mal som menejčasu a radšej som ho trávil čítaním a iný-mi zábavkami. Cena ma, pravdaže, pote-šila, ale vtedy som už vedel, že na tvorbeje najkrajšie písanie a pocit, že som pá-nom vesmíru, kým literárne zápolenie jelen akási súťaž krásy.IP: V tomto čase ti vo vydavateľstveD. Heviera mala vyjsť knižka s krát-kymi prózami a básničkami. Súčas-ťou malo byť priložené CD, na ktorési sám nahovoril niektoré texty. Tentoprojekt sa síce výslednej realizácienedočkal, no ako takmer priekopní-ka s audioknihou na našom trhu by sinám ho mohol predstaviť. Určite bymnohých zaujímalo, ako sa neznámyautor môže dať dokopy s D. Hevierom.MJ: Audioknihy pre nepočujúcichu nás existujú už dlho, takžedavid to nevydržala zošalel!►►104literatúra rozhovor

105priekopník by sa nekonal. Sú-časťou knihy mali byť mierne absurd-né poviedky, za hrsť básní a karikatúry.Načítané CD bolo napokon zverejnenéna internetovej stránke Fantázie. Danie-la Heviera som stretol v literárnom klubeGenerácia. Vedie ho úžasná pani Brun-nerová, ktorá pána Heviera pozvala akovynikajúceho inšpirátora pre nádejnýchautorov, no a jeho na tých mojich sran-dičkách čosi zaujalo.IP: Popritom si začal viac prezentovaťaj svoje karikatúry a stripy. Nezabud-nuteľná je tvoja karikatúra Gaima-novho Sandmana (s uznaním od sa-motného Gaimana). Je pohľad očamikarikaturistu v tebe to, čo ti umožňujebrať život s nadhľadom?MJ: Kreslený vtip je ako vizuálna hu-moristická mikropoviedka. Som netr-pezlivý človek a rád tvorím dielkana jedno posedenie. Niekde som počulpekný výrok, podľa ktorého svet prežillen preto, že sa smial. A tak aspoň ob-čas pomôžem.IP: V rámci tvojej životnej púte nemož-no nespomenúť zatiaľ tvoju jedinúvydanú autorskú knihu – Nie celkomrozprávky. Ako sa ti táto kniha pripra-vovala a čo ti pri tvorení dala, prípad-ne vzala?MJ: Nenapadá mi nič, čo by mi vzala. Ro-bil som len to, čo ma baví – vymýšľal,zapisoval, kreslil. Knižka sa síce nesta-la svetovým bestsellerom, ale dokázalsom si, že viem stvoriť čitateľný text.Všetku ťažkú prácu odviedol vydavateľIvan Aľakša a môj literárny agent (aleto vieš najlepšie ty sám), ja som sa ibazabával.IP: Pred pár rokmi si sa rozhodol radi-kálne zmeniť svoj život. Vykašľal si sana stály príjem, za domov si si rovna-kým dielom zvolil rodnú Oravu a vzdia-lené Švajčiarsko. Ako sa s odstupomčasu pozeráš na túto zmenu? Mášpocit, že si sa viac oslobodil, vytiaholz pazúrov každodennej rutiny?MJ: Ja mám rutinu celkom rád – veľkézmeny ma desia – a rozhodnutie opus-tiť trvalé pracovisko bolo skôr prispôso-bením sa novým životným okolnostiamnež prejavom odvahy. Väčšia sloboda je,samozrejme, plus, ale zároveň so sebouprináša väčšiu neistotu. Človek sa tiežľahšie prinúti robiť v miestnosti plnej ko-legov ako pri pracovnom stole, ktorý sto-jí dva metre od postele.IP: Život na voľnej nohe má tú neprí-jemnosť, že sa musíš dennodenneobzerať za prísunom prostriedkovna živobytie. Dosť utajene si sa zrazuobjavil ako prekladateľ beletrie. Je todané tým, že ako autor si ešte stáleneveríš?MJ: Voľnú nohu častejšie tlačia topánky(smiech). Ako autor som k sebe kritickej-ší než všetci kritici, ale aj keby to tak ne-bolo, neviem si predstaviť, že by som žillen z vlastnej tvorby. Musel by som písaťveľa a dobre, aby si to aj niekto kúpil.IP: Tvojím prvým publikovaným prekla-dom bola detská náučno-zábavná his-tória pirátov – Všetko o pirátoch. Bolatáto knižočka poučná aj pre teba akoprekladateľa?MJ: Veľmi poučná. Zistil som, že väčši-na z toho, čo o pirátoch viem, pochádzaod R. L. Stevensona a so skutočnosťoumá pramálo spoločné. Arrr!IP: Nasledoval prvý diel Príbehu krá-ľovraha – Meno vetra –, o ktorom smesa už spolu rozprávali. Potom zaujíma-vý triler Neuropat. Všetky tieto knihyprekladáš pre vydavateľstvo Ikar. Akosa ti spolupracuje s najväčším kniž-ným domom na našom trhu?MJ: Veľmi dobre. Komunikácia s redak-tormi je príjemná, mám pocit, že robiaprácu, ktorá ich baví, čo je dobrá moti-vácia. Vďaka korektorkám sa zasa učímlepšie vyjadrovať, čo mi pomáha aj privlastnej tvorbe. Títo ľudkovia sú pre či-tateľov prakticky neviditeľní, a pritompodľa mňa odvádzajú skvelú prácu.A po zverejnení tohto rozhovoru mi mož-no zvýšia honorár (smiech).IP: Nedávno prišla na trh v tvojompreklade prvá kniha z trilógie104 ►►►►106literatúrarozhovor

106literatúra rozhovorVlčích kroník – Vlčí sľub. Mô-žeš nám ju bližšie predstaviť?MJ: Je to príbeh odstrkovaného vĺča-ťa, ktoré prišlo o matku i súrodencova o miesto v svorke musí tvrdo bojovať.Kaala to má o to ťažšie, že ju priťahujúľudia – nepriatelia vlkov. Časom prichá-dza na to, že práve ona by mohla obatábory zblížiť. Vlčí sľub mi trochu pripo-mínal Knihu džunglí. Autorka očividnemiluje zvieratá. Myslím, že násťročnýmby sa kniha mohla veľmi páčiť.IP: Práve vychádza ďalšia kniha v tvo-jom preklade: Artemis Fowl – Časovýparadox. Táto séria má u nás via-cerých prekladateľov a aj pre tebato bola novinka. Doteraz si prekladalbuď samostatné knihy, alebo si sé-rie rozbiehal. Aké to bolo, naladiť sana predchádzajúce preklady a snažiťsa ísť v už nalinkovanom?MJ: Keď sa človek zoznámi s predchá-dzajúcimi dielmi, preklad nepredstavujevážnejší problém. Trochu ma však pre-kvapilo, keď som zistil, že neexistuje po-mocný slovníček s prekladmi mien, ná-zvov a termínov, ktoré musia zostať kvôlinadväznosti zachované. S trochou ná-mahy som si ho vyrobil a ak sa s Artemi-som ešte niekedy stretnem, som naňhopripravený.IP: Pomaly sme sa dostali do prítom-nosti a k blízkej budúcnosti. Čo dobrési naposledy prekladal? Majú sa čita-telia na čo tešiť?MJ: Na blízku budúcnosť sa môžu te-šiť hlavne fanúšikovia upírov. A to jed-nak tradičných, v pokračovaní Stoke-rovho Draculu, kde sa objaví napríkladBátorička a Jack Rozparovač, ale aj no-vodobých, ktorí preniknú do New Yorkuv románe Žihadlo od Chucka Hoganaa Guillerma Del Tora (áno, toho, čo mána svedomí Faunov labyrint či Hellboya).IP: Okrem prekladateľstva si sapo dlhšom čase vrátil do obnovené-ho časopisu Fantázia komiksovýmstripom Kruhy v obilí. Ozvala sa v tebekarikaturistická osobnosť, ktorej sanepáčilo prebitie osobnosťou prekla-dateľskou? Čo nám chce táto osob-nosť cez strip odkázať?MJ: Karikaturista a spisovateľ vo mneneustále hrajú pingpong. Raz má loptič-ku jeden, raz druhý, občas to schytá sieť,zavše sa podarí prasiatko. Prekladateľsa na tých dvoch pozerá spoza noteboo-ku a škrípe zubami, pretože im tú zábavuplatí. Cez strip svetu odkazujem, že mi-mozemšťania existujú – aspoň vo Fan-tázii – a nie sú o nič múdrejší než ľudia.IP: Po vydaní Nie celkom rozprávoksa tvoja vlastná tvorba zredukovalana občasné poviedky. Veľa čitateľova aj vydavateľov netrpezlivo čaká,kedy konečne príde román (či sérianadväzujúcich poviedok). Môžeš náspotešiť?MJ: Moja tvorba je od začiatku dosť re-dukovaná – hovorím si najplodnejší ne-píšuci autor. V tejto chvíli viem o trochľuďoch, ktorí chcú čítať môj román, pri-čom jeden z nich som ja. Autor vraj spl-ní úlohu, keď poteší aspoň jedného či-tateľa, takže mi nezostáva nič iné, lensi vyhrnúť rukávy, popracovať na seba-disciplíne a presvedčiť sám seba, že prí-beh môže mať aj viac ako tridsať normo-strán. Snaha sa cení, nie?IP: Na záver otázka nanajvýš aktuál-na. Ako autor si sa stal neoficiálnymvíťazom ostatnej Ceny Béla, ktorása nedočkala vyhlásenia výsledkov.Keďže Béla aj so svojou cenou povstalz rakvy, zaútočíš a pokúsiš sa ho zís-kať? Môžeme sa tešiť na hrejivý pocitzo zimomriavok pri čítaní novej po-viedky? Jednu vec by si ale čitateľomsľúbiť mohol, a to, že sa zúčastníšvyhlásenia výsledkov Ceny Fantáziea cien s ňou spojených a celý programspríjemníš hraním na trúbke so skupi-nou Bela & The Transylvanians.MJ: No to je pekné, takže Bélu zrušili,len aby mi nemuseli dať medailu? Predchvíľou som tvrdil, že literárne súťažesa podobajú na voľbu missiek, takže sama pýtaš, či si obujem lodičky a prejdemsa po pódiu? No neviem, treba mi skon-trolovať, či nemám deravé plavky. Z mu-zicírovania by však mohlo niečo byť.Na trúbke som síce nehral od základnejškoly, ale Mišo Spáda mi ponúkol pozí-ciu zavýjača a hráča na hrebeň (v pauzemedzi skladbami by som divákom sče-sával dupkom postavené vlasy). Musímepočkať na vyjadrenie tretieho člena, Du-šana Fabiana. Dovtedy sa pokúsim nau-čiť naspamäť názov kapely.Zhováral sa:Ivan PullmanPoviedky Michala Jedinákavo Fantázii:• Osud v cudzích rukách Fantázia 43• Boh je ateista Fantázia 37• Dunčo Tdi Fantázia 34• nie celkom Praciarozprávka Fantázia 30• nie celkom Strašidelnározprávka Fantázia 30• Dievčatko Fantázia 26• Sen o návrate Fantázia 23• Fantazy Fantázia 18105 ►►kde a ako?Knihu Michala Jedináka Nie celkom roz-právky si môžete kúpiť v knižnom e-sho-pe časopisu Fantázia na www.fantazia.sk/obchod, alebo v sieti kníhkupectievBrloh (www.brloh.sk)Kúpou knihy cez e-shop Fantázie pod-porujete chod internetového magazínuFantázia.skkúpou knihy v sietikníhkupectievbrloh podporujeteslovenských autorovfantastiky a literárnusútťaž cena fantázie.