Odpustené

Od Svedectvo kazatela z geta Willy Ramos ‚ pus te né

Preložené z anglického originálu Translation © Advent-Orion Vrútky, 2017 ISBN 978-80-8071-196-2 English edition copyright © by Pacific Press Publishing Association, Nampa, Idaho, USA. This Slovak-language edition is published under a licensing agreement with the copyright owner. All international rights reserved. Anglické vydanie copyright © Pacific Press Publishing Association, Nampa, Idaho, USA, Slovenská jazyková verzia vydaná pod licenčnou zmluvou s majiteľom autorských práv. Všetky práva vyhradené.

Svedectvo kazatela z geta Willy Ramos ‚ Od pus te né

4

DVAJA HRDINOVIA, KTORÍ MA INŠPIROVALI, ABY SOM NAPÍSAL SVOJ PRÍBEH „S  bázňou kráčam pred Bohom. Neviem, ako vyrozprávať alebo opísať udalosti ospravedlňujúcej obete. Neviem vyjadriť, čo tak jasne vidím. Chvejem sa od strachu, aby som nezmenšila význam úžasného plánu záchrany svojimi lacnými slovami.“ Ellen G. Whiteová (Vybrané svedectvá 3, str. 115) „Ale z Božej milosti som to, čo som, a jeho milosť nebola vo mne márna.“ Apoštol Pavol (Prvý list Korinťanom 15,10; Slovenský ekumenický preklad)

Na pamiatku Briana Davida Vegu a rodiny, ktorú zanechal. David, Sandy, Jojo a Becky – táto kniha je venovaná vám.

VENOVANIE Mojim rodičom: Pedrovi a Adelaide Ramosovcom, mojim superhrdinom! Napriek tomu, že sme doma takmer nikdy nemali dosta- tok, nikdy ste sa nevzdali. Ďakujem, že ste toto semienko za- siali aj do môjho srdca. Nemôžem sa dočkať chvíle, keď vás uvidím spolu sa tešiť a užívať si nebo. Tam konečne dosta- nete to, čo vám zaslúžene patrí. Chcem sa vám ospravedlniť za všetku bolesť, ktorú som vám spôsobil. Ďakujem vám za život! Milujem vás! Buďte požehnaní!

8

POĎAKOVANIE Ľudia nikdy nezabudnú na filmových hrdinov, napríklad na Bubbu z filmu Forrest Gump alebo Apolla Creeda z Rocky- ho. Ja si dokonca pamätám aj psa z filmu I Am Legend. Nie- kedy sú vedľajšie postavy zábavnejšie ako tá hlavná a ľudia si ich zapamätajú lepšie. Niektoré vedľajšie postavy majú do- konca náročnejšiu rolu ako hlavný hrdina. Rád by som napísal pár riadkov o vedľajších hrdinoch tej- to knihy. Ďakujem vám za to, čo ste pre mňa spravili v mojom živote. Nech vám to Boh odplatí. (Poprosím fanfáry... ) „Oce- nenie za najlepší výkon v role vedľajšieho herca alebo herečky získava...“ Pastor Sergio Torres (Majster Yoda). Ďakujem, že si ma od- poručil pre knihu Changed (Zmenený). Od prvej chvíle si bol mojím priateľom a radcom. Nech ťa Boh neprestajne žehná. Pastor Manny Cruz. Si pre mňa ako brat. Vždy si mi kryl chrbát. Ďakujem ti, že si bol ochotný dať za mňa aj krk a ne- ustále si pri mne stál. Kamarát, mám ťa rád. Miguel Valdivia a  Carlos Camacho. Chlapci, vy ste takí nebojácni. Ďakujem, že ste mi vždy verili. Jerry D. Thomas. Ďakujem ti, že si mi veril a  mal so mnou trpezlivosť! Dokázali sme to! Ďakujem, že si mi po- mohol verejne vyznávať meno nášho Mesiáša, Ježiša Krista! (Malá reklama!) Vydavateľstvo Pacific Press, som na vás veľmi hrdý! Naj- prv kniha Changed (Zmenený) a teraz aj 4GVN (Odpustené)! Juj! Ďakujem, že aj vďaka vám môžu čitatelia počuť hlas, kto- rý už dlho znie z púšte. Je to prednosť, že môžem s vami pra- covať pre Božiu slávu a česť.

12 Pastor Tony Avila. Ty si stále mojím obľúbeným spevá- kom! Ďakujem, že si veril, že to zvládnem. Richard Guerrero (O.G.). Boli sme síce len dvaja, ale zato po- riadne šialení! Ďakujem, že si neprestal veriť, že Boh môže po- užiť aj takého pouličného chuligána, ako som ja, a že si sa so mnou vždy podelil o kazateľnicu. Pastor Leroy Chacon. Spolu s  Mannym ste ma privied- li k tomu, aby som zatúžil po vyššom vzdelaní. Aj vďaka tomu som to mohol dotiahnuť až na diplom! Ďalšia zastávka? Biely Dom! (Hej, Obama ma predbehol!) Max Lucado. Ďakujem za všetok tvoj smiech v tomto ne- peknom svete. (Modlím sa, aby to isté povedali aj čitatelia tej- to knihy.) Prostredníctvom Božieho Ducha sa ma dotkli tvoje knihy. Teším sa na chvíľu, keď sa s tebou stretnem. Rodina Ramosová (Janet, Papo, Lily, Cuca) a moja stará posádka – jednotka špeciálneho nasadenia. (Len nech nikdy nezabudneme, odkiaľ sme prišli.) Práve vy mi poskytujete in- špiráciu pre väčšinu mojich kázní. Mám vás všetkých veľmi rád. Modlím sa, aby tak, ako máme spolu úžasné spomienky z detstva, prežili sme spolu ešte krajšie zážitky v nebeskom kráľovstve, keď sa vráti náš Boh. Lynette, moje dievča. Ty si viac než nejaká vedľajšia po- stava. Vo filme môjho života si stála po mojom boku. Ďaku- jem, že si mi pomohla otvoriť sa svetu. Si úžasná. Verím, že budeme žiť šťastne až do smrti, ako o tom píšu všetky roz- právkové knihy. Zaslúžiš si to. Milujem ťa celým svojím srd- com a dušou! Cmuk!! Nakoniec, ale určite nie v najmenšej miere, chcem poďako- vať Pánu Bohu. Pri Tebe hrám vedľajšiu úlohu ja. Ďakujem, že ma miluješ a máš so mnou nekonečnú trpezlivosť. Ďakujem, že si mi poslal do života Lynette a Kristiána. Vďaka nim sa cí- tim byť úplným. Dúfam, že si na mňa hrdý. Teším sa na to, keď Ťa budem môcť čoskoro poriadne vyobjímať. Ty si môj Hrdina!

13 Predslov JEDNODUCHO PRIDAJ VODU „Tvoja rodina je taká chudobná, že keď som vošiel do váš- ho bytu a stupil na cigaretu, tvoj otec zakričal: „Hej, kto vypol kúrenie?!“ Podobné vtipy som na svoju adresu počul veľmi často. Vyrastal som v  chudobe. V  skutočnosti sme neboli CHUDOBNÍ, boli sme CHUDOB-! Ktosi nám ukradol ešte aj poslednú slabiku! Taká úbohá bola celá naša štvrť. Môj otec pracoval za 3,35 dolára na hodinu, aby uživil sedem členov svojej rodiny. Nechápem, ako to dokázal, keď si predstavím množstvo jedla, ktoré sme spotrebovali! (Trom z nás museli operačne zmenšiť žalúdok!) Boli sme takí chudobní, že nám niekedy zostala len biela ryža. Žiadne gandules, zostalo iba arroz. (Poznámka prekla- dateľa: arroz con gandules je portorické jedlo, ktoré pozostáva z ryže, hrášku a bravčového mäsa.) S bratom sme chodievali do fastfoodu Burger King kradnúť kečup, ktorý sme si po- tom zmiešali s ryžou. (Možno sa niektorí usmievate, pretože to stále robíte!) Keď sme nemali prací prášok, použili sme namiesto neho prostriedok na umývanie riadu značky Joy, ktorý sme kúpili za 99 centov v lacnom obchode. Najhoršie bolo, keď sme sa mali ísť kúpať. Mama vždy po- slala najprv sestry. Potom ma obyčajne predbehol brat, ktorý

14 ODPUSTENÉ – SVEDECTVO KAZATEĽA Z GETA bol veľký bitkár. (Raz mi PREDAL svoju zbierku Star Wars figúrok, keď ho prestali baviť.) Ja som bol posledný. Kým som sa dostal do kúpeľne, minul sa všetok šampón! Moje sestry mali vlasy ako Pocahontas, nehovoriac o ich ochlpení v pod- pazuší. (Ha-ha! Len žartujem!) Brat vtedy nosil účes Stevena Segala. Množstvom vlasov mohli spolu konkurovať fiktívnej postave zo Star Wars Chewbacca. Ja som mal v tom čase na hlave afro! A ktosi ma aj nazval Tučným Albertom! „Heeeej!“ Čo som mal robiť, keď sa všetok šampón minul? Mydlo som použiť nemohol. Keď som to naposledy urobil, výsled- kom boli lupiny veľkosti snehových vločiek. Nahý, s prázd- nou fľašou od šampónu v ruke, som z kúpeľne zakričal na mamu, aby mi poradila. (Hispánske mamy sú vtipné. Väč- šinou sú to nízke a tučné dámy, ktoré voňajú ako španiel- ske jedlo sofrito, ale ukrývajú v sebe múdrosť Šalamúna. Je to stará škola. Poznajú riešenie úplne na všetko.) Mama mi vtedy povedala: „Do fľaše od šampónu pridaj trochu vody a zmiešaj ju so zvyškom šampónu. Potom fľašu zavri a za- tras ňou.“ Stal sa zázrak. Moja mama nie je žiaden David Copper- field, ale to, čo sa stalo, keď som do fľaše pridal trochu vody, by jej zaistilo prácu v  cirkuse Ringling Brothers. Neviem, ako je to možné, ale keď som pridal vodu, šampón nám vy- držal ešte dva týždne! To vystačilo, kým otec dostal výplatu a mohol kúpiť ďalšiu fľašu. Tento príklad so šampónom platí pre všetkých. Niektorí možno čítate túto knihu a vo svojom vnútri ste úplne prázd- ni. Možno nemáte žiaden vzťah s  Ježišom a  nechodíte do žiadneho cirkevného spoločenstva. Bibliu ste nikdy nečítali. Dovoľte mi, aby som vám dal jednu radu. Prečo by ste nemohli skúsiť pridať trochu vody? Biblia predstavuje Boha ako „živú vodu“ (Jeremiáš 2,13). Ak teda chodíte po svete so svietiacou kontrolkou prázdnej nádrže, pozvite Ježiša do svojho života. Pridajte trochu Živej vody do svojej fľaše a do-

Jednoducho pridaj vodu 15 voľte mu, aby vami zatriasol. Ktovie, možno po prečítaní tejto knihy budete mať v sebe dostatok vody na to, aby ste vydržali až do druhého príchodu Ježiša Krista! Vodu... Vylej na mňa vodu a očisti ma. Prosím o vodu pre moju dušu... Nenechaj ma odísť bez... vody. Ana Laura (kresťanská autorka)

16 Prvá kapitola VŠETCI SME VINNÍ! Bol som pri tom, keď môj dobrý kamarát Roland Martinez zabil chlapíka, ktorý sa volal Manny. Mohol som zavolať po- líciu. Ale nezavolal som. Mohol som ho zastaviť. Prečo som to neurobil? Možno kvôli tomu, že som podporoval krutosť, ktorá vládla na uliciach. Alebo preto, že som bol verný nášmu pouličnému gangu. Alebo možno preto, že mi múdrosť ulice hovorila: „Zlo si radšej nevšímaj.“ Neurobil som vôbec nič. V ten piatok som jednoducho stál ako prikovaný. Vlastne, ak mám byť celkom úprimný, niečo som urobil. Niečo naozaj strašné. Pozeral som sa. Dokonca som ho držal na zemi, kým ho Roland (Ro-Dawg) štyrikrát bodol. „Hej, čo si to urobil?! Chlape, veď ty si ho zabil! Ty si zabil 90210!“ kričal som. Ale ja som bol rovnako vinný ako on. Zabili sme bohatého bieleho chlapca z  predmestia. Je- diné, čo robil zle, bolo to, že chcel byť jedným z nás. Chcel byť gangster ako my. Ja som ho vlastne mal aj trochu rád, ale Ro-Dawgovi sa vôbec nepáčil. Mal pocit, že tento biely chlapec by mal pekne zostať vo svojom svete vytvorenom z televíznych seriálov na MTV a v domove, ktorý je ohrade- ný bielym plotom.

Všetci sme vinní! 17 „My sme predsa chlapi z ulice! Prečo chce robiť to, čo my? Prečo sa do nás stará? Kto ho vôbec zavolal?!“ Ro-Dawg mal pravdu. Tento chlapec sa snažil byť ako my. Opakoval po nás. Ale keď tak o tom rozmýšľam, nikdy sa nezú- častňoval našich výstrelkov. Chápte to, ako chcete. My sme no- sili oblečenie značky Dickies, on nosil tričká Hollister. My sme chodili v teniskách od Chucka Taylora, on nosil drahé moka- síny, v ktorých vyzeral ako detektív Sonny Crockett zo seriálu Miami Vice. My sme jazdili na starých, pokazených autách, on sa vozil na BMW svojho otca. Mal všetko. Oblečenie, hodinky značky Movado, autá a veľký dom. Ale aj tak chcel chodiť von s nami. Čoskoro začal aj on nosiť oblečenie od Dickies a tenis- ky ako my. Postupne začal rozprávať aj pouličným slangom. Jedného dňa sme mali párty v akomsi dome. Dievčatá ne- boli v škole, ale s nami. Každý sa poriadne opil. Aj keď som trávu nikdy nefajčil, celkom som sa jej nevyhýbal. V ten deň som už pomaly strácal zdravý rozum. Navyše som vtedy vypil osem litrov vína! Osem litrov alkoholu v mojom tele! Bol som úplne mimo. Nedokázal som normálne rozmýšľať. Všetci sme sa však „výborne zabávali“, keď zrazu 90210 vošiel dnu. „Kto sem, dopekla, zavolal Mannyho?“ opýtal sa nahne- vane Ro-Dawg. On bol vtedy oveľa väčší gangster ako ja. Bol ako raper 2Pac. Ja som bol vždy ten vtipný, ako hlavný hrdina zo seriálu Fresh Prince. Ro-Dawg pil a fajčil trávu. Ak som ja bol úplne mimo, predstavte si, v akom stave bol vtedy on! Neskutočne opitý prišiel ku 90210 a vrazil mu. Manny padol na zem a  Ro-Dawg ho bil hlava-nehla- va. Bitka v takýchto podmienkach vyzerala, akoby sa boxeri z UFC zmenili na malé skautky. Potom sa do toho zaplietli ďalší moji kamaráti. Nie preto, že by chceli obrániť 90210, ale aby pomohli Ro-Dawgovi poriadne ho zbiť. Dokonca aj diev- čatá na neho pľuvali a bili ho po tvári. Nechcel som zaostá- vať. Najprv som ho asi päťkrát udrel, potom som ho chytil zozadu do tzv. „full nelson“ chmatu známeho z wrestlingu.

18 ODPUSTENÉ – SVEDECTVO KAZATEĽA Z GETA Vtom sa objavil nôž. Čas sa zrazu spomalil. Šesť členov náš- ho gangu (T.U.F), vrátane mňa, v  ten večer zatkla polícia. Čo sme to len urobili? V cele, kde nás strčili, sme všetci vyzerali ako živé mŕtvoly. Nikto nepovedal ani slovo. Všetko sa udialo príliš rýchlo. Jeden z mojich kamarátov, Krusho, neustále vracal. Pre nikoho z nás to nebola novinka. Každý piatok a sobotu v noci po návšteve klubu skončil opitý sklonený pred bielym porcelá- novým bohom alebo – ako ho všetci poznáme – záchodom. Prišiel strážnik, aby nás predviedol pred sudcu. „Nemô- žeme ani volať?“ spýtal som sa. Nie, nemôžeme. Spútaní sme sa naskladali do súdnej siene. Predstúpili sme pred akéhosi starého chlapíka, ktorý mal na sebe čierny plášť Dartha Va- dera zo Star Wars. Súdna sieň nevyzerala ako z filmu Zákon a poriadok (Law & Order). Bola to malá miestnosť, do ktorej sme sa takmer ne- zmestili. Sudca potriasol hlavou a urobil niečo, čo nás všet- kých neuveriteľne šokovalo. Povedal: „Ste voľní. Stráže, zložte im putá. A teraz rýchlo zmiznite, kým si to nerozmyslím!“ „Čožeee? Oni nás nechajú odísť?“ Neuveriteľné! Mannyho otec očividne nechcel mať opletačky s novinármi. Podľa záko- na sme mohli byť odsúdení na smrť, ale otec mŕtveho chlapca povedal, že nikto ďalší umrieť nemusí. Štát sa väčšinou snaží potrestať vraždu bez ohľadu na to, čo si praje rodina obete. Z nejakého dôvodu sa to v našom prí- pade nestalo. Ro-Dawg vybehol z budovy rýchlejšie než O. J. Simpson, keď ho súd vyhlásil za nevinného. Pozrel som na Krusha, Rey-Reya, Joselita a Caspera a povedal som: „Chalani, mali by sme začať chodiť do kostola.“ Všetci so mnou súhlasili. Keď sme vyšli z budovy súdu, uvidel som Mannyho otca, ako stojí vedľa svojho bavoráka. Zdalo sa mi, že na mňa čaká. Pamätám si, že som sa s týmto mužom už stretol, dokonca som u nich doma jedol. Strašne som sa hanbil. Nemohol som sa mu pozrieť do očí. Keď sa mi prihovoril, musel som preko- nať odpor všetkých svojich svalov, aby som sa na neho pozrel.

Všetci sme vinní! 19 V očiach mal slzy. Povedal mi: „Čo urobíš so slobodou, ktorú som ti práve daroval?“ Než som mu stihol odpovedať, prišiel po nás môj brat Papo, aby nás odviezol. Všetci sme naskákali do auta rých- lejšie než bankoví lupiči, keď utekajú z miesta činu. Hneď na ďalší víkend som navštívil cirkevné spoločenstvo, do ktorého chodievala moja mama, a odovzdal svoj život Kristovi. Dnes som evanjelista a chodím medzi mladých ľudí. Dec- ká ma volajú Kazateľ z geta. Bol som na mnohých miestach, od Portlandu v Oregone až po Slovensko. Kážem Božie Slovo každému, kto je ochotný počúvať. Kážem nielen v cirkevných budovách, ale aj na rohoch ulíc, vo väzniciach, v ubytovniach pre bezdomovcov. Slovami Martina Luthera Kinga Jr. by som mohol povedať, že som „konečne slobodný! ... Konečne slo- bodný! Vďaka všemohúcemu Bohu som konečne slobodný!“ Stále nemôžem uveriť tomu, že Boh dokáže použiť taký kus odpadu, ako som ja. Takú špinu a biedu! Kde bolo, tam bolo, za siedmimi zločinmi, bol raz jeden zlodej, ktorý roz- mýšľal ako gangster. Chcel som spáchať samovraždu a určitý čas som bol aj bezdomovcom. Rodený lúzer. Ale táto troska teraz káže spoza kazateľnice. Pravdupo- vediac, ešte stále som lúzer, posledný z  posledných. Tento raz ale trochu inak. Biblia hovorí, že „kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho“. (Evanjelium podľa Matúša 10,39) Slová, ktoré vtedy vyriekol otec toho mŕtveho chlapca, dodnes rezonujú nielen v mojich ušiach, ale aj v srdci. „Čo urobíš so slobodou, ktorú som ti práve daroval?“ Ja? Pomôžem zmeniť svet. Presne tak, ako Boh zmenil mňa, ktorý som bol vrahom. A čo ty? Čo urobíš so slobodou, ktorú ti Boh daroval? Keď si predstavím ľudí, ktorí boli v ten piatok na párty, uvedomím si, že som tam nebol len ja s mojimi kamarátmi. Bol si tam aj ty. Áno, práve ty! Takisto aj Billy Graham a Matka Tereza. Takisto aj Oprah, Al Pacino a Robert De Niro!

20 ODPUSTENÉ – SVEDECTVO KAZATEĽA Z GETA Všetci sme vrahovia! Všetci sme obvinení z toho, že sme zabili „bohatého chlapca“ menom Ježiš Kristus z Nazareta, ktorého ľudia poznajú aj pod menom Emanuel (Evanjelium podľa Matúša 1,23), alebo inak „Manny“. On, ktorý je Kráľ, zanechal svoje kráľovstvo – nebo, aby žil v našej štvrti. Ob- liekal sa ako my, rozprával ako my, ba dokonca sa stal jed- ným z nás. Chcel, aby sme ho milovali a my sme ho zabili. Prebodli sme mu ruky, nohy i bok. Ro-Dawg a rímski vojaci neboli jediní, ktorí ho bodali. Aj my sme ho prebodli. A držali sme ho na kríži. Všetci sme vinní. Všetci si zaslúžime najvyšší trest. Biblia hovorí, že „od- platou za hriech je smrť“. (List Rimanom 6,23) Ale On nám odpustil. Jeho Otec, ktorý je tiež Sudca (Jakubov list 4,12), nás oslobodil. Preto sa ťa znovu pýtam: Čo urobíš so slobo- dou, ktorú ti Boh daroval?

21 Druhá kapitola ZACHRÁŇTE WILLYHO Bol som tak strašne nahnevaný, že som až plakal, ako keby mi niekto zomrel. Otcovi som povedal, že ho nenávidím a nechcem s ním už nič mať. Dokonca som mu začal nadávať a preklínať ho. Na jeho adresu som vychrlil prúd škaredých slov. Pripadal som si ako vulgárny komediant a tvrdý raper. Vzápätí som sa však zahanbil, pretože som si spomenul, čo mi kedysi povedala mama: „Keď takto rozprávaš, všetkým ukazuješ, aký si v skutočnosti hlupák, pretože sa nevieš vy- jadrovať inteligentne a bez nadávok.“ Ale vtedy mi to bolo jedno. Otec, zabudni na to! „Zabudni na tento hlúpy život,“ povedal som si. Bol som taký naštvaný, že som chcel zomrieť. Vlastne som sa aj rozhodol, že pôjdem domov a spácham samovraždu. „Idem si vystreliť mozog piš- toľou 38 špeciál, ktorú má otec ukrytú v skrini.“ Boli dve hodiny ráno po dlhom nedeľnom večere, keď som požiadal Boha, aby mi dokázal svoju lásku, ak nejakú ku mne má. Stál som pred kostolom, ktorý je oproti nášmu domu, a kričal som smerom ku krížu. Vidíte, nehádal som sa so svo- jím biologickým otcom. Hádal som sa so samotným Ježišom. Povedal som mu: „Pane, ak mi nedáš znamenie, že existuješ a že ma miluješ, zastrelím sa! Zhasni napríklad jednu z pou-

22 ODPUSTENÉ – SVEDECTVO KAZATEĽA Z GETA ličných lámp alebo sprav niečo, čím mi dokážeš, že ma nao- zaj miluješ.“ Dal som mu desať sekúnd. Trvalo to celú večnosť. Ale On mi neodpovedal. Práve pred dvoma dňami som sa stal bezdomovcom. Mama ma vyhodila z  domu kvôli hudbe, kvôli rapu. Prácu som nemal. Dostal som výpoveď kvôli bitkám. Zo školy ma vyhodili z toho istého dôvodu. Dokonca aj moja priateľka ma v tom čase poslala k vode. Povedala mi, že som sa jej zhnu- sil. Viem si predstaviť, že na mňa nebol príjemný pohľad. Bol som tučný a  nosil som tepláky. Stratil som všetko. Jediné, čo som nedokázal stratiť, boli moje kilá navyše. Cítil som sa beznádejne beznádejne. Bol som úplne na dne. Pripomína mi to jeden príbeh, ktorý som čítal v Biblii. Dá- vid bol v tom čase kráľom nad Izraelom. Jeho najlepší priateľ Jonatán a Jonatánov otec zomreli vo vojne. Dávid si však spo- menul na sľub, ktorý dal kedysi Jonatánovi. Prisahali si vtedy, že si budú navzájom kryť chrbát a pomáhať svojim rodinám. Jedného dňa, keď Dávid sedel na tróne, spýtal sa: „Zostal ešte niekto zo Saulovho domu, komu by som mohol kvôli Jona- tánovi preukázať láskavosť?“ Bol tam jeden chlapík menom Cíba, ktorý mu odvetil: „Hej. Jonatán má chromého syna, ktorý ešte žije.“ Keď sa Dávid spýtal, kde je, Cíba povedal, že býva v Ló-Debare. (Druhá Samuelova kniha 9,1-4) Hľadal som, čo znamená meno Ló-Debar. Zistil som, že má štyri rôzne významy: nedostatok niečoho, neužitočný, nič a žiadny chlieb. Prvé tri významy by mohli predstavovať ne- jaký fyzický nedostatok. Myslím, že štvrtý význam je duchov- ný. Žiadny chlieb. Výstižný preklad by mohol byť aj „žiadny Ježiš“. Nepredstavil sa azda samotný Ježiš ako chlieb života? Keď si to zhrnieme, tento mladík nebol postihnutý len fy- zicky. Myslím, že bol postihnutý aj duchovne. Nemal Ježiša. Ľudia vo svete sa často cítia rovnako. Vo svojom živote pociťujú prázdnotu, ktorú sa snažia naplniť sexom, drogami

Zachráňte Willyho 23 alebo alkoholom. Majú pocit, že ich život nemá zmysel a že vôbec nie sú dôležití. To, čo potrebujú, je chlieb. To, čo všetci potrebujeme, je Ježiš. A  teraz prirovnám Dávida k  Bohu. Ako sa Dávid zaují- mal o Jonatánovho postihnutého syna, tak sa Boh každý deň zaujíma o nás. Verím, že Boh hovorí niečo ako: „Zostal ešte niekto z Adamovho domu, komu by som mohol kvôli svojmu Synovi, Ježišovi, preukázať láskavosť?“ Všetci sme bezmocní, ak nemáme Ježiša. Preto ďakujem Bohu, že sa o nás zaujíma. V tú noc, keď som kričal na Ježiša, nepočul som ho. Ale On na mňa volal. Aj keď ho dnes možno nepočuješ, On sa pýta Ducha Svä- tého: „Zostal ešte niekto v New Yorku, Chicagu, na Floride alebo v  Los Angeles? A  čo v  nebezpečných štvrtiach, pred- mestiach, hoteloch, moteloch, v Holiday Inn?“ V tú noc, keď som bol úplne na dne, Boh so mnou ešte neskončil. Nepočul som síce jeho odpoveď, pretože bol zane- prázdnený prípravou môjho návratu na scénu. Mefibóšet, Jonatánov chromý syn, sa pripravoval na ná- vrat vo svojom príbehu. Keď ho priviedli pred kráľa Dávida, vzdal mu úctu tým, že sa pred ním poklonil. Tento chlapec nemohol uveriť, že ho zavolal samotný kráľ! Tak veľmi sa ponížil pred kráľom, že sa nazval „zdochnutým psom“, teda vlastne „nikým“. (Druhá Samuelova kniha 9,8) Keď som raz telefonoval s  kazateľom Garym Jamesom, povedal mi, že má pripravené kázanie, ktorým chce pozdvih- núť sebavedomie černochov. Chce im povedať, aby si viac vá- žili sami seba aj iných kvôli tomu, čo Boh pre nich urobil. Podstúpil pre nich najväčšiu obeť, keď bol ochotný za nich zomrieť. Preto keď sa navzájom škaredo oslovujú, napríklad neger, je to v rozpore s tým, čo Ježiš vykonal na Golgote. Po- vedal mi, že Boh nás urobil vládcami nad všetkými zvierata- mi na zemi. (Prvá Mojžišova kniha 1,26) Tak prečo by sme sa mali nazývať menami, ktoré nás ponižujú na úroveň psa?

24 ODPUSTENÉ – SVEDECTVO KAZATEĽA Z GETA Keď som to počul, zmenil som nielen svoje vyjadrovanie, ale aj myslenie. Nemali by sme sa prispôsobovať tomu, ako nás nazýva svet, ale pamätať na to, aké meno nám dáva Boh. Dámy, platí to aj pre vás. Nereagujte, ak vás niekto nazve hrubým slovom, ale si predstavte, že to slovo je „prekrásna“. Jedna z  mojich obľúbených autoriek potvrdzuje, čo mi vtedy povedal kazateľ Gary. Napísala: „Boh nechce, aby sa jeho ľud podceňoval. Hodnotu jeho vyvolených dedičov má určovať cena výkupnej obete. Boh po nich túži, inak by ne- bol poslal svojho Syna s takým veľkým výkupným.“ (Ellen G. Whiteová, Túžba vekov, str. 668) Keď som začal poznávať Boha, začal sa meniť aj môj po- hľad na seba. Kedysi som sa nenávidel. Vážil som 194  kg a cítil sa naozaj mizerne. Nikdy som nemal peknú postavu, dokonca som ju nenávidel. Takmer mi to príde vtipné, preto- že som sa narodil predčasne a vážil som necelé 2 kilogramy. Netrvalo dlho a ktosi mi pridal za tú dvojku dve nuly. Raz sa mi stalo, že ma vyhodili z lietadla, pretože som bol príliš „nadrozmerný“. Nie, neboli sme ešte vo vzduchu, keď sa to stalo. Ale viete si predstaviť, ako som sa vtedy asi cítil. Smutný. Zahanbený. Naštvaný. Po tejto udalosti som sa začal nenávidieť ešte viac a chcel som zomrieť. A to som už bol kresťan! Zlomový bod nastal, keď pastor Manny Cruz a mnohí členovia cirkvi z Nového Mexika a Cler- montu v štáte Florida boli ochotní prispieť mi na operáciu ža- lúdka. Táto operácia mi zachránila život. Ďakujem každému, kto prispel čo len jedným centom, aby mi pomohol. Vďaka operácii som ľahší o vyše šesťdesiat kíl a môžem kázať Božie Slovo tak, ako ho poslucháči ešte nikdy nepočuli! Všetkým som veľmi zaviazaný. Pastor Tony Avila mi navrhol, aby som z nadbytku svojej kože dal vyrobiť peňaženky so značkou „Ka- zateľ z geta“ a predával ich cez eBay alebo Craigslist! Ha-ha! Som chodiaci zázrak. Napriek tomu, že som kedysi bol profesionálnym zlodejom (netuším, ako som sa dokázal pre-

Zachráňte Willyho 25 pchať cez okná cudzích domov, ale Biblia hovorí, že aj diabol dokáže robiť zázraky), Boh si ma vybral a poslal po mňa, aby ma použil na svoju česť a  slávu! Fernando Diez, môj veľmi dobrý priateľ, mi raz povedal, že keď stojím za kazateľnicou, som ako „Božia zbraň“. Ja, čo som raz odhryzol komusi kúsok líca, keď som pre- hrával bitku? Ja, čo som udrel dieťa bejzbalovou pálkou do hla- vy, keď ma nazvalo tučným? Ja, čo som zbil každého, kto si zo mňa robil žarty alebo sa na mňa len krivo pozrel? Boh poslal po mňa? Hah! Tomu naozaj nerozumiem. Stále mi to nedochá- dza. Chlapci z našej štvrte sú z toho tiež zmätení a myslia si, že je to celé akési popletené. Keď im poviem: „Buď požehna- ný,“ spýtajú sa ma: „Prečo? Veď som si nekýchol!“ (Poznámka prekladateľa: V angličtine sa na kýchnutie hovorí „buď požeh- naný“.) Je pre nich ťažké uveriť zmene, ktorá nastala v mojom živote. Aj pre mňa je to ťažké. Raz som zbil staršiu pani za to, že ma nazvala tulákom. Mike Tyson v  jednej z  televíznych show Oprah povedal, že pochybuje o tom, že Boh stvoril osobu, ktorá by bola schopná poraziť ho v ringu. Presne tak som sa cítil. Prečo vám to všet- ko vlastne hovorím? Pretože som bol úplná spodina. A na- priek tomu Boh poslal po mňa! Nastal čas, aby si sa aj ty nadchol pre Boha. Boh chce pre teba spraviť to isté, čo urobil pre mňa. Odišiel si od Boha tak ďaleko, že si myslíš, že s tebou už nič nechce mať? Máš pre- najatý byt v Ló-Debare ako Mefibóšet? Máš pocit, že si všetko zbabral natoľko, že Boh už neodpovie na tvoje modlitby? Vo- lal si k Bohu a nepočul si žiadnu odpoveď, len ticho? Ak je to tvoj prípad, tak sa usmej, prosím! Raduj sa. Tvoja záchrana je za rohom! Čoskoro bude všetko v poriadku! Raz som počul príbeh o  jednom  majiteľovi holičstva v malom mestečku. Bolo to jediné holičstvo v meste, takže nemal nijakú konkurenciu. Vyhovovalo mu to, pretože jeho rodina závisela od jeho príjmu. Zrazu do mestečka zavítala

26 ODPUSTENÉ – SVEDECTVO KAZATEĽA Z GETA obrovská obchodná spoločnosť a  postavila nákupnú pasáž hneď vedľa jeho prevádzky. Otvorili tam kaviareň Starbucks, Dunkin’ Donuts, kino a... ďalšie holičstvo! Majiteľ pôvodného holičstva a jeho rodina boli spočiatku úplne zničení. Nová prevádzka lákala všetkých zákazníkov tým, že do výkladu vyvesili reklamu: „Strihanie za 6 dolá- rov.“ Aj zúfalý holič vyvesil do svojho výkladu nápis. „Opra- vím ostrihanie za 6 dolárov!“ To je presne to, čo robí Ježiš. Opravuje ostrihanie za 6 do- lárov. Tým z  nás, ktorí sme od hlavy až po päty namočení v problémoch. Ani sa nesnaž predstaviť si, čo sa stane, keď ťa Boh vezme do svojich rúk. Dovoľ mu to. Prestaň sa konečne vzpierať. Jednoducho sa mu odovzdaj. Dovoľte mi demonštrovať to na príbehu, ktorý vás možno trochu zaskočí a poviete si: Fuj, to je nechutné! Mamina rodi- na bola taká chudobná, že mama bola nútená odísť zo školy v druhom ročníku a pracovať ako opatrovateľka detí. Aj teraz si tak občas privyrába. Raz opatrovala jedno malé dievča me- nom Milta. Kým mama v kuchyni varila, Milta zvykla sledo- vať televíziu. Vždy si však sadla tak blízko pred obrazovku, že takmer splývala s obrazom. Mama jej často dohovárala, aby si sadla ďalej, lebo inak oslepne. V tom čase som pracoval v noci a cez deň som doma spal. Zakaždým, keď mama začala na Mil- tu kričať, vydesený som sa zobudil a rozmýšľal, prečo tak kričí. Jedného dňa som toho mal už plné zuby. Mama na ňu akurát už druhý raz nakričala. Vstal som z postele a po špičkách som sa za znelky Ružového pantera prikrádal odzadu k Milte. Mal som v pláne poriadne ju vystrašiť. Nakoniec vystrašila ona mňa. Keď som sa k nej zozadu priblížil, uvidel som, že si začala špárať v nose. Fuj, pomyslel som si. To je také nechutné. Ako väčšina detí, ani ona si nebola istá, čo má spraviť s tým, čo tam našla. Pozrela sa na moju mamu, či sa náhodou nepozerá, ale mama mala plné ruky práce s varením. V mojej hlave sa práve rodili plány, ako ju vyplieskam svojimi sandálmi bez toho, aby

Zachráňte Willyho 27 ma niekto pri tom pristihol. Potom však spravila niečo, čo som vôbec nečakal. Niečo také nechutné, že by tým mohla založiť vlastnú reality show. Ona si ten sopeľ vrátila späť do nosa. Niektoré deti sú ako bez rozumu! „Nerob to!“ zakričal som na ňu. Tak ma to vydesilo, že som jej takmer podal prvú pomoc a začal ju kriesiť. Viete čo? Niekedy robíme presne to isté. Nesnažte sa to teraz poprieť rýchlosťou Speedyho Gonzalesa. Boh po nás posiela svojich poslov a  chce vyriešiť aj našu situáciu. Od- straňuje hriechy z nášho života. A čo robíme my? Nechceme Bohu dovoliť, aby nás ich zbavil. My si ich berieme späť. Ne- viem, kto je na tom horšie, či my, alebo malá Milta. Dovoľ Bohu, aby ťa zbavil pút, ktoré ti diabol nasadil. Sám sa z toho nedostaneš. Žiadny právnik ťa nevyseká zo všetkých tvojich problémov. Dokonca ani slávny Johnnie Cochran. Po- trebuješ Ježiša. Iba On ťa dokáže oslobodiť. Pamätáte si, aký som bol tučný? Veľký ako veľryba. Malé deti ma začali volať „Zachráňte Willyho“, len čo prvýkrát šiel ten film (Free Willy). Celé mesiace som sa skrýval, kým ne- odvysielali nejaký ďalší film, vďaka ktorému ľudia zabudli na kosatku Willyho. Potom ale, nanešťastie, vyšiel druhý a tretí diel. Snažil som sa ovládať, aby som tých malých sopliakov nezmlátil. Namiesto toho som sa stal pustovníkom. Teraz mi to je už jedno. Už na mňa môžu kričať „Zachráň- te Willyho“, koľkokrát sa im zachce. Pretože teraz som už zachránený. Boh ma oslobodil odo mňa samotného a zo sveta plného hriechu. Chcete vedieť, čo sa nakoniec stalo s Mefibóšetom, alebo pá- nom Mefom, ako ho zvyknem nazývať, keď odišiel do kráľovské- ho paláca? Biblia hovorí, že potom „jedával pri Dávidovom stole ako jeden z kráľových synov“. (Druhá Samuelova kniha 9,11) Aj my môžeme jesť pri stole ako kráľovi synovia a dcéry, pretože Ježiš povedal: „Choďte na rázcestia a kohokoľvek náj- dete, pozvite ho na svadbu.“ (Evanjelium podľa Matúša 22,9)

28 Tretia kapitola JEŽIŠ JE MÔJ DRUHÝ PILOT (A ja letím rovno do pekla! Mayday! Mayday!) V mojom srdci sú dvaja, jeden je zlý, druhý dobrý; jedného milujem, druhého nenávidím. Vládnuť bude ten, ktorého budem kŕmiť! autor neznámy „Volám sa Willy Ramos a  som alkoholik.“ To je jedna z  prvých vecí, ktorú musíte priznať, keď vstúpite do spol- ku anonymných alkoholikov. Našťastie som túto vetu ne- musel nikdy vysloviť, aj keď som kedysi pil, najmä víno. Ak vám mám povedať pravdu, alkohol som nepil už takmer de- sať rokov. (Nech je za to Boh oslávený!) Nepijem aj preto, že som kresťan, aj keď niektorí kresťania v tom nevidia problém a myslia si, že to Bohu nevadí. Ale poviem vám, kto som. Pomôžem si citátom apoštola Pavla, ktorý hovorí: „Ja som prvý z hriešnikov.“ (Prvý list Ti- motejovi 1,15) Vulgárne som nadával, bol som bitkár, pozeral som porno, kradol som, klamal som... Nehovorím, že som to všetko robil len predtým, než som sa stal kresťanom. (Aj keď všetko, čo som vymenoval, som praktizoval už aj predtým.) Všetko, čo som spomenul, som robil aj v čase, keď som stál

Ježiš je môj druhý pilot 29 za kazateľnicou. Mohol by som v zozname pokračovať. To by však kresťanom typu „som-svätejší-než-ty“ iba dalo dôvod k tomu, aby ma viac kritizovali. Ale počkať! Skôr než ma odsúdite alebo nahlásite vychýre- nému úradu „La Junta“, dovoľte mi pripomenúť, že teraz som nehovoril iba o sebe, ale možno aj o tebe. Tento opis sedí aj na niektorých biblických hrdinov, ktorých si tak veľmi vážime, ako boli napríklad Abrahám, Dávid, Peter alebo Pavol. V  istom kresťanskom rádiu som prednedávnom počul Steva Browna hovoriť, že nepotrebuje sledovať večerné sprá- vy alebo čítať noviny na to, aby si uvedomil, že tento svet je úplne skazený. Stačí, aby sa pozrel do zrkadla. Aj ja to cítim rovnako. Niekedy som znechutený sám zo seba. A to som ka- zateľ! Mal by som byť lepší. „Veď ani nerozumiem, čo robím. Nerobím totiž to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím. Ak však robím to, čo nechcem, nerobím to ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne.“ (List Rimanom 7,15.20) Chápeš to? Niekedy čítame Bibliu príliš rýchlo. Písmo ho- vorí, že hriech býva vo mne! Nie je to nejaký neželaný návštev- ník alebo nepozvaný hosť na svadbe. Pavol hovorí, že hriech príde do tvojho domu, vyzuje si svoje smradľavé topánky, po- škrabe sa, vyje ti chladničku a pohodlne sa udomácni. On nie je hosť, on je nájomník. A ako keby toho nebolo ešte dosť, dokonca ani neplatí nájomné! (Je ako vy tínedžeri, však?) Keď som bol ešte kresťan zelenáč, pamätám si, že keď som raz stál na križovatke a čakal na zelenú, všimol som si nálepku na aute akejsi ženy. Bolo tam napísané: „Ježiš je môj druhý pilot.“ S obrovskou láskou a horlivosťou nováčika vo viere som sa na ňu usmial, zatrúbil a ukázal jej palec hore, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Siskel, Ebert či Fonz. Bolo to pred desiatimi rokmi. Vtedy som bol ešte po- riadne naivný. Dnes by som jej neukázal palec hore. Uká- zal by som jej iný prst! (Nezatvárajte teraz knihu, prosím, hneď to vysvetlím.) Ak je Ježiš tvojím druhým pilotom, le-

30 ODPUSTENÉ – SVEDECTVO KAZATEĽA Z GETA tíš priamo do pekla! Ak nemá pod palcom celé riadenie, rútime sa do záhuby. Nedávno som čítal článok, v ktorom bolo napísané, že nie- ktorí piloti dostali povolenie lietať napriek tomu, že nespra- vili letecké skúšky. Aj napriek tomu, že dostali FX! To je teda hlúposť. Ale my nie sme o nič múdrejší. Niekedy si myslíme, že máme všetko pod kontrolou. Začneme sa zdravo stravovať, dávame desiatky a dary, svätíme deň odpočinku. Naše sebave- domie stúpa nad oblaky. „Jasné, to zvládnem. Pane, všetko je v poriadku. Keď budem náhodou potrebovať tvoju pomoc, dám ti vedieť.“ Uchmatli sme si pozíciu, na ktorú má plné právo On ako pilot, a posadili sme ho na miesto druhého pilota. To je dôvod, prečo tak často zlyhávame. Hriech si veľ- mi rýchlo všimne, akí sme slabí, podpíše s  nami nevýhod- nú zmluvu o prenájme a hneď sa nasťahuje. Niektorí z nás dokonca skončia tak, že musia spať na gauči. Viete, chlapci, ktorí v škole kradnú ostatným peniaze na obed, si svoju obeť nikdy nevyberú spomedzi svojich fanúšikov alebo tých, ktorí vyzerajú ako gangstri. Vždy si zvolia niekoho slabšieho. Čo s tým spravíme? Človek sa musí postaviť hriechu zo- či-voči, vyhrnúť si rukávy a  vykopnúť neželaného nájomní- ka z domu! Keď sa mama kedysi dávno rozhodla vyhodiť ma z domu, povedala mi: „Srdce mi puká od bolesti, ale musím ti povedať, aby si odišiel.“ Nepýtala sa ma, či by som nechcel odísť. Ona mi to na rovinu povedala! Musíš si uvedomiť, že čo je veľa, to je veľa. „Už ťa tu nemôžem strpieť“ – to bol postoj, ktorý mala vtedy mama ku mne. Pamätáš si, ako Dávid utekal oproti obrovskému „zbabel- covi“ Goliášovi a hodil doňho kameň? Musíme urobiť to isté. Niektorí z  mojich priateľov, čo boli vo väzení, mi povedali, ako to tam chodí. Keď ťa zavrú, musíš ísť k tomu najväčšie- mu a najobávanejšiemu spoluväzňovi a jednoducho mu jed- nu vraziť. Takýmto spôsobom si získaš rešpekt. (Neviem, či je to naozaj pravda. Vo väzení som bol iba slúžiť ako kazateľ

Ježiš je môj druhý pilot 31 a navštíviť bratranca. Ale mali by ste o tejto teórii vážne po- rozmýšľať.) Dávid by nedovolil, aby sa mu posmieval nejaký grázel. Ani my by sme si to nemali len tak nechať. Hlavne ak nám ide o život. Musíme si vziať príklad zo speváčky Carrie Underwoodo- vej a povedať: „Ježiš, prevezmi vedenie!“ Dovoľ Ježišovi, aby znovu prebral kontrolu nad tvojím životom. „Pusti Boha ku kormidlu.“ Dávid poznal toho najväčšieho obra. Vedel, že Boh bol s ním, keď sa postavil proti levovi alebo medveďovi. Vedel, že Boh mu pomôže poraziť aj tento filištínsky feno- mén, hoci mal v ruke iba kameň. (Nie div, že ten chlap, čo písal žalmy, neraz opisuje Boha ako skalu. Žalm 18,3.32.47) Povedal som, že žene na križovatke by som neukázal palec hore, ale iný prst. Nemyslel som prostredník. (Také niečo nech ti ani nenapadne! Cha!) Ukázal by som prstom smerom k nebu a pripomenul jej, že Ježiš, ktorý je Boh, je pilot a skala. Dávid dôveroval Bohu. Z  textu piesne vyplýva, že mu dôveruje aj Carrie Underwoodová. A  vieš kto ešte? Apoštol Pavol. Povedal síce, že je v ňom hriech, ale vyhlásil tiež, že v ňom žije Boží Duch. (Prvý list Korinťanom 3,16) Ak sa chce hriech udomácniť vo vašom srdci, o čo viac tam chce bývať Pán Boh! Dovoľ mu vojsť dnu. Vezmi si pukance a sadni si do kresla, pretože sa začína poriadna show. Práve teraz! Všetci vieme, že Boh nemá problém kdekoľvek a kedykoľvek si po- radiť s diablom. Mimochodom, nie je jednoduchšie nechať majiteľa domu, aby vyhodil samozvaného nájomcu? Prečo by si mal míňať energiu a stresovať sa? Dovoľ Bohu, aby to urobil On. Daj mu prvé miesto vo svojom živote. Daj na radu muža, ktorý prešiel aj peklom, radu apoštola Pavla: „Kto ma vytrhne z tohto tela smrti? Jedine Bohu nech je vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána.“ (List Rimanom 7,24-25) Kto pilotuje tvoje lietadlo? Ty, alebo Ježiš?

32 Štvrtá kapitola CHYTIŤ ZLODEJA V knihe Pri Ježišových nohách (At Jesus’ Feet) Doug Ba- chelor rozpráva príbeh o malom stratenom dieťati. Možno sa len hralo s  kamarátmi na skrývačku. Ktovie. Ide však o to, že chlapec nevedel nájsť cestu domov. (S týmto som ni- kdy nemal problém, pretože som narástol extra veľký a mo- hol som sa skryť iba za veľké budovy.) Vráťme sa však k príbehu. Drobec si sadol na obrubník a začal plakať. Policajt, ktorý šiel okolo, si všimol tohto ma- lého kovboja a spýtal sa ho, čo sa stalo. Chlapec mu povedal, že sa stratil a poprosil ho o pomoc. Predstavujem si, ako po- licajt začne márne menovať názvy ulíc. Chlapec je čím ďalej tým viac smutný. Veľmi sa podobám tomuto malému chlapcovi. Vôbec ne- mám orientačný zmysel. (Na druhej strane moja manželka je chodiace MapQuest.) Keď ma chcú ľudia niekam navigo- vať, musí to vyzerať asi takto: „Choď k  reštaurácii Krispy Kreme a  odboč doľava. Za pizzeriou Pizza Hut odboč do- prava. Potom choď stále rovno až ku KFC...“ (Stačilo o mne. Začínam byť hladný.) Policajt si spomenul, že v strede mestečka je veľký kostol. Z miesta, kde sa práve nachádzali, mohli vidieť vrchol strechy

Chytiť zlodeja 33 kostola, na ktorom bol obrovský kríž. Policajt sa spýtal chlap- ca: „Bývate niekde blízko toho kostola?“ „Áno!“ s nadšením odvetil chlapec. „Vezmite ma ku krí- žu. Odtiaľ sa už viem dostať domov.“ Kríž je vždy východiskový bod pre Božie stratené deti na ceste domov. Dokonca aj učeníci, ktorí chodili s Ježišom tri a pol roka, sa začali meniť, až keď prežili skúsenosť kríža. V tejto kapitole sa chcem zamerať na úžasnú vec, ktorá sa stala na mieste vykúpenia – pri kríži. Je to jeden z mojich naj- obľúbenejších príbehov. Verdikt smrti sa znenazdania zmení o 180 stupňov. Vlastne ani nevieme, ako sa ten lotor volal. Bib- lia o ňom nehovorí príliš veľa. Napriek tomu by sme ho mohli nazvať „dobrý zlodej“. Hoci vôbec nebol dobrý! Bol to nanič- hodník. Nevedel dokonca ani dobre kradnúť, keď ho prichytili! Verím, že tento chlapík bol poriadny chuligán. Nie ako tí zbabelí gangstri z  predmestí, ktorých môžete stretnúť v nákupnom centre alebo možno aj v kostole v tričku s ob- rázkom mafiána Scarfacea. Tento muž sa určite venoval protizákonnej činnosti ako Robert De Niro a Val Kilmer vo filme Neľútostný súboj (Heat). V každom prípade si ale ne- myslím, že ľudí vtedy križovali za to, že kradli v obchode lízanky. Tento muž určite vykrádal federálne banky, nie iba krčmy. Možno, že bol aj vrahom rovnako ako jeho kamarát Barabbáš. (Evanjelium podľa Marka 15,7) Harry Williams v jednej zo svojich kázní uviedol tento kriminálny príbeh asi takto: „Kým Ježiš uzdravoval, on kradol. Kým Ježiš žehnal, on preklínal čiusi matku. Kým Ježiš písal do prachu, on spre- joval grafiti s názvom svojho gangu na jeruzalemské hradby. A kým Ježiš niekoho kriesil, tento gangster sa postaral o to, aby nejaký iný hrob nezíval prázdnotou.“ Ktosi povedal, že tento muž sa pravdepodobne nikdy nad nikým nezľutoval. O to menej si on sám zaslúžil milosť. Ale

34 ODPUSTENÉ – SVEDECTVO KAZATEĽA Z GETA práve vtedy, keď dostal najvyšší trest a čakal na smrť, popro- sil o milosť. Niekedy potrebujete kríž, aby ste chytili zlodeja. Ak Boh vtedy zachránil jeho, tak je tu nádej pre každého z nás. Niekedy sa musíte dostať až na dno, aby ste sa mohli po- zrieť hore. Vráťme sa späť na miesto činu a pozrime sa na tento prí- beh očami kriminalistov zo seriálu CSI Miami. Evanjelium podľa Matúša hovorí, že s Ježišom boli ukrižovaní dvaja zlo- činci. Jeden naľavo, druhý napravo. Nad Ježišovou hlavou vi- sel nápis: „Toto je kráľ Židov.“ Ľudia pod krížom vykrikovali všetky možné nadávky na adresu Ježiša a lotrov, ktorí s ním boli ukrižovaní. Podľa Lu- kášovho evanjelia jeden zo zlodejov (nie ten dobrý) povedal Ježišovi: „Hej, ty! Nie si ty ten muž? Dokáž to. Zachráň seba a potom aj nás!“ Toto ma trochu hnevá. „Nie si ty ten muž?“ Samozrejme, že je to On. Dokonca aj Pilátovi to bolo jasné pri stretnutí s Ježišom. (Evanjelium podľa Jána 19,5) Keby som bol na Ježišovom mieste, prerušil by som celý proces ukrižovania, aby som mohol vyjadriť svoje rozčarova- nie. „Ako o tom môžeš pochybovať?“ Potom by som povedal Bohu Otcovi: „Môžeš pokračovať.“ Viem si predstaviť, že sa táto otázka musela Jána veľmi dotknúť. Ján bol jediným učeníkom, ktorý sa nachádzal na mieste činu pod krížom. Keby som bol na jeho mieste, hodil by som po tom lotrovi svoje topánky. Alebo by som prišiel k jeho krížu a udrel ho po nohe. Tento zlodej chcel z  danej situácie niečo vyťažiť. Nešlo mu o vzťah s Ježišom. Chcel sa dostať z kríža. Niečo podob- né sa stáva aj v súčasnom väzení. Poznám mnoho bývalých trestancov, ktorí za mrežami hľadali Boha, ale keď sa dostali na slobodu, upadli späť do špiny, v ktorej boli predtým. Mys- lím, že presne toto sa dialo s lotrom na kríži.

Chytiť zlodeja 35 Tento zločinec v skutočnosti nechcel, aby ho Ježiš zachrá- nil. Chcel sa len dostať z Golgoty. Možno ešte v ten piatkový večer chcel ísť do nejakého klubu. Možno mal mať stretnutie s nejakou ženou, ktorá vyzerala ako z televízie Telemundo. Možno si chcel zapáliť ešte jednu cigaretu z trávy alebo vy- piť fľašu alkoholu. Podobne, ako keď ľudia nasledovali Ježiša, aby uvideli ďalší zázrak alebo aby sa najedli chleba a rýb. Pamätám si, že keď som bol ešte chlapec, obyvateľov náš- ho bloku terorizovala veľká krysa. Predstavoval som si, že táto obrovská myš zbila myšiaka Mickeyho v škole a kradla mu peniaze na obed. Bola to veľká a zlá krysa. Vyzerala ako Splinter z rozprávky o Ninja korytnačkách. Aspoň si myslím, že to bola krysa. Ale mohol to byť aj maličký pes. Moje sestry sa sťažovali rodičom, že im krysa ohlodala ne- deľné topánky a urobila im z nich sandále. Ja som vtedy nosil tenisky značky Adidas s otvorenou špičkou! (Topánok môjho brata sa nikdy nedotkla, pretože smrdeli ako pokazené chipsy!) Jedného dňa sa mama rozhodla, že na tohto malého škodcu nastraží pascu, aby sme od neho mali konečne po- koj. Poslala otca do domácich potrieb, aby kúpil tú najväčšiu pascu na myši, akú tam nájde. Najlepšie takú, ktorá zabije aj krokodíla. Večer naši nastavili pascu. Dúfali sme, že kým sa vrátime z bohoslužby, krysa bude mŕtva. Nevedeli sme, či máme do pasce dať syr alebo krmivo pre psov. Keď sme sa vrátili domov a  zasvietili svetlo, smerom od pasce sa rozpŕchlo tisíce švábov. Nás však zaujíma- la väčšia ryba. Vyzuli sme sa teda a  ja som šiel skontrolo- vať pascu. Bola tam! Pozerala na mňa s výrazom „Čo chceš?“ Chvost mala chytený do pasce, ale telom hýbala ako Shakira. Zakričal som na brata, aby rýchlo priniesol vzduchovku, za- tiaľ čo mama a sestry vyliezli na gauč. O pätnásť sekúnd som stál zoči-voči tomuto hlodavcovi so zbraňou v ruke. Za sebou som počul slová slávneho komentá- tora boxu Michaela Buffera: „Pripravte sa na poriadny raaaa-

36 ODPUSTENÉ – SVEDECTVO KAZATEĽA Z GETA chot!“ Pozorne som sa obzrel cez rameno, či neuvidím Ninja korytnačky. Zdalo sa, že vzduch je čistý. Namieril som zbraň priamo na malú hlavu a snažil sa čo najlepšie vcítiť do postavy Arnolda Schwarzeneggera slovami: „Hasta la vista, baby.“ Krysa však spravila niečo nepredstaviteľné. Odignorovala ma. Mňa! Sudcu, porotcu a kata v jednej osobe. Snažil som sa trochu hýbať zbraňou, ako keby som bol Jesse James, ale ne- pomohlo to. Afektovane sa otočila a pokračovala v jedení syra, ktorý mal byť pôvodne jej posledným jedlom. Presne to sa stalo na Golgote. Lotor sa chytil do svojej vlastnej myšacej pasce, ale ďalej jedol svoj syr namiesto toho, aby prosil o milosť. Ale ten druhý lotor, ten dobrý, ak ho tak budeme nazývať, sa zachoval opačne. Povedal: „Hej, kamoš, nehanbíš sa? My si zaslúžime smrť, pretože sme vinní, ale On naozaj neurobil nič zlé.“ Toto sa mi na dobrom lotrovi veľmi páči. Vzal na seba zodpovednosť za svoje činy. Poznám množstvo ľudí, ktorí ro- bia presný opak. Dokonca aj Adam v  záhrade Eden obvinil Boha a Eva zvalila vinu na hada. Vtedy sa ľudstvo naučilo ho- voriť, že nás do toho namočil diabol. Poznám ľudí, ktorí odišli z cirkvi kvôli tomu, že keď boli chorí, nikto ich neprišiel navštíviť. Alebo preto, že dievčatá v zbore boli namyslené. Alebo preto, že ich niekto ohováral. Keď však príde súdny deň, všetci budeme súdení individuálne. Nebudeme môcť na nikoho ukázať prstom. Jedine na seba. Ale tento muž bol iný. Mal charakter. Zrejme sa priznal, že je vinný. Bol si vedomý toho, že robil chyby. Nesnažil sa ich skryť. Stretávam veľa pastorov, ktorí sa za kazateľnicou snažia byť svätejší, než som ja alebo ty. Chcú, aby ich druhí predstavovali dlhým resumé. Takí ľudia mi lezú na nervy. Skôr než zomriem, chcel by som do niekoho takého vystreliť cez fľusátko naslinenú papierovú guľôčku. Mám to na svojom zozname životných cieľov.

Chytiť zlodeja 37 Myslím si, že moja služba je efektívna aj preto, že pred spoločenstvom veriacich priznávam, že nie som dokonalý a že zúfalo potrebujem Spasiteľa. Hovorím im, že Ježiš je JA SOM a ja som NIKTO. Okrem toho mladí ľudia ľahko zistia, či ste falošní a pokryteckí. Vždy im hovorím, aby sa za mňa modlili. Boh vie, že to veľmi potrebujem. Dobrý lotor nemal nijakú výhovorku. Nijakého obhajcu. Možno ho mama v  detstve naučila, že pravda ho vyslobodí sama. A tak sa aj stalo. V  Starej zmluve čítame podobný príbeh, keď Jákob zá- pasil s anjelom. Viem si predstaviť, že Jákob vyskúšal rôzne zápasnícke chmaty, aby  nebeského posla prehodil cez seba a  porazil ho. Potom sa všemocný anjel dotkol prstom jeho bedier a kĺb okamžite ostal chromý. Dotkol sa ho PRSTOM a okamžite ho ochromil. Po celý zvyšok života Jákob kríval. Stará škola hip-hopu začala možno práve tu! Dokonca dávno pred slávnym raperom Run-D.M.C.! Viete prečo? Pretože toto nebol len taký hocijaký anjel. Jákob zápasil so samotným Je- žišom. (Ellen G. Whiteová, Patriarchovia a proroci, str. 197) „Nechaj ma odísť,“ povedal anjel. Ale Jákob neposlúchol. „V žiadnom prípade,“ povedal. „Nenechám ťa odísť, kým ma nepožehnáš.“ „Ako sa voláš?“ opýtal sa anjel. (Prvá Mojžišova kniha 32,28) Prečo sa Ježiš, ktorý je Boh a  vie aj to, koľko vlasov máme na hlave (Evanjelium podľa Matúša 10,30) (dokonca ak vaše vlasy, milé dámy, sú poriadne husté a kučeravé), pýta na jeho meno? Nepozná azda meno každej hviezdy? (Žalm 147,4) Poďme sa pozrieť, čo sa tu vlastne stalo. Myslím si, že keď sa ho Boh opýtal na jeho meno, vlastne ho požiadal, aby ho, svojho Spasiteľa, poprosil o odpustenie. A Jákob to urobil. Tým, že povedal svoje meno, priznal sa vlastne ku všetkému. Meno Jákob totiž znamená „podvodník“. „Ja som Jákob“ by sme mohli preložiť ako „ja som podvodník, kla- már a zlodej“.

38 ODPUSTENÉ – SVEDECTVO KAZATEĽA Z GETA Potom Ježiš povedal: „Tak teraz je už jasné, o čo ide, pria- teľu. Oddnes sa budeš volať Izzy, alebo inak Izrael!“ Vidíš, Boh mu dokonca zmenil meno, aby mu už viac ne- pripomínalo minulosť! Ale najprv musel priznať, že je vinný. Presne to spravil aj dobrý lotor. Žiadal zaslúžený trest za vinu. Kedysi som pracoval vo fastfoode Burger King. Tým z vás, ktorí ma už videli, to veľa vysvetlí. Moja sestra Lily tam praco- vala ako manažérka. Jedného dňa som bol veľmi hladný. Snažil som sa nejako dostať k hamburgeru zadarmo, aj keď sme si ich ako zamestnanci mohli kúpiť za polovicu. Pekne som sa jej spý- tal, či by som nemohol dostať jeden whopper so syrom. Moja sestra, ktorá bola vždy múdra ako kniha, povedala: „Nie!“ Dokonca ani hranolky! Bol som naštvaný. Viete, čo som urobil? V tú noc som ukradol škatuľu so sto hamburgermi! Nežartujem. Všetko som mal dobre premyslené. Otca som presvedčil, aby po mňa prišiel autom. To, čo som ukradol, som potom vrátil spoločnosti. Podobne ako Robin Hood. Každej rodine, ktorú poznám, som daroval nejaký ten hamburger. Zaklopal som na dvere, ako keby som bol krstný otec, a v snahe čo najlepšie zahrať rolu Marlona Brandona som povedal: „Dám vám hamburger, ktorý nemôžete odmietnuť!“ Zvyšných šesťdesiat, ktoré mi zostali doma, som si ugri- loval s adobo omáčkou. Nezáleží na tom, ako dobre ochutené je jedlo s adobo, aj tak sa to nedalo porovnať s tým, keď jete hamburger v reštaurácii Burger King. Bol som sklamaný. Ja som už sladko spal po výbornej hostine, keď domov prišla sestra a s plačom povedala mame: „Mama, myslím, že ma vyhodia z práce. Niekto ukradol 100 whopperov. Pravde- podobne si to odnesiem ja.“ Mama, ktorá nemala o ničom ani potuchy (nech je za to požehnaná), jej povedala, aby sa upokojila a  dala si pohár vody. Keď moja sestra otvorila chladničku, vykríkla niečo po-

Chytiť zlodeja 39 dobné ako medvedíky z  rozprávky o  zjedenej kaši: „Kto mi zjedol kašu?“ Utekaj, Forest, utekaj! „Wiiiiillllllyyyyy!!“ Moje meno sa ozývalo cez steny bytu. Zobudil som sa na to, ako ma moja sestra bije opätkami svojich topánok! (V našom nárečí špa- nielčiny voláme lodičky tacos alebo tacones.) Predstavte si, že by na mňa sestra podala žalobu. (Počkať! Spomenul niekto mexické jedlo tacos? Mňam.) Čo ak by ses- tra na mňa zavolala políciu a všetko im povedala? Predstavte si ma vo väzení so svalnatým spoluväzňom menom Tiny, kto- rý by sa ma spýtal: „Za čo si tu?“ Nemohol by som mu povedať, že som zlodej hamburge- rov! Musel by som mu povedať, že som, dajme tomu, niekoho dobodal podomácky vyrobeným nožom! Čiže by som nebol len zlodej, ale aj klamár. Môj hriech by stále narastal. Nemohol by som povedať policajtom, že som ukradol sto whopperov len preto, že mi sestra nedala jeden jediný! Kdesi som čítal, že niečo také muži robievajú, keď sa na- štvú na svoje ženy. Začnú vyhľadávať pornografiu. Alebo keď sa dievčatá nazlostia na svojich frajerov, skončia pri nemrav- nom seriáli Girls Gone Wild. Vidíte, toto je náš problém. Máme tendenciu unáhlene obviniť niekoho iného zo svojich vlastných chýb. Zlodej ukrižovaný vedľa Ježiša mohol urobiť to isté. Ale neurobil. Povedal: „Ja som vinný.“ Potom vyhlásil Ježiša za nevinného. Zmenil sa priamo pred očami ľudí. Na začiatku Ježiša ponižoval, teraz ho bráni. Viem si predstaviť, ako si šeptom prečítal nápis nad Ježišovou hlavou „Kráľ Židov“ a usmial sa. Potom všetkých šokoval tým, že zakričal na Ježiša a nazval ho „Pánom“. Spomínam si, ako som sa raz snažil poskladať model auta, ktorý som kúpil synovi mojej bývalej priateľky. Bolo to ťažké. Nemohol som to poskladať. Babral som sa s tým asi

40 ODPUSTENÉ – SVEDECTVO KAZATEĽA Z GETA hodinu. Potom som schmatol návod. Jeden letmý pohľad do malej bielej knižky stačil na to, aby som to zvládol. To isté sa možno stalo v  živote tohto profesionálneho kriminálnika. Snažil sa robiť veci po svojom a tak sa prebí- jať životom. Niekedy kvôli tomu musel kradnúť, podvádzať a  možno aj zabíjať. Taká je mentalita gangstra-rapera. Na- koniec ho dobehli jeho vlastné hriechy. Teraz visí na kríži, pretože ho odsúdili rímske úrady. Nikdy sa mu nepodarilo poskladať model vlastného života. Až kým... až kým si neotvoril návod a  nepozrel sa doň. Radšej by som mal povedať, kým sa nepozrel na Emanuela. Potom úplne oprávnene nazval Krista svojím Pánom. Tým, že to urobil, vzdal Ježišovi úctu, ktorá mu patrí. Iný- mi slovami, nazval ho Kráľom. Alebo Majstrom. Vládcom. (Škoda, že niektoré preklady Biblie výraz „Pane“ neuvádzajú.) Ako je to s nami? Robíme to isté? Nazývame Ježiša svojím „Pánom“, keď sme v škole, v práci alebo v nákupnom centre? A čo tak v reštaurácii? Pomodlíme sa vôbec predtým, než začne- me jesť? Spomínam si, ako som sa bol raz s  niekoľkými mojimi dobrými priateľmi najesť v  reštaurácii. Pred jedlom sme sa chytili za ruky a  spolu pomodlili. Keď sme chceli zaplatiť, čašníčka nám povedala, že nemusíme platiť ani cent, pretože nás ktosi videl modliť sa a zaplatil účet za nás! Verili by ste tomu? A to len vďaka tomu, že sme sa nehanbili nazvať Ježi- ša svojím Pánom. Keď som si to uvedomil, nahneval som sa na čašníčku. „A to mi hovoríte až teraz? Chcel som si dať dva dezerty! Tá torta vyzerá úžasne!“ Keď som bol kázať v  Kanade,  miestny kazateľ ma vzal k Niagarským vodopádom. Rozmýšľal som, či mohla potopa vytvoriť niečo také nádherné. Vtom pri nás zastavil autobus plný hippies. Vystúpili a začali sa tej nádhere klaňať. Snažil som sa zakryť smiech, pretože som v živote nevidel nič vtip- nejšie. Posunkom som naznačil kazateľovi, aby si ich všimol.

Chytiť zlodeja 41 Jedna žena zo skupiny postrehla, že sa o nich rozpráva- me. (Vlastne som nedokázal ukryť svoju otravnú zvedavosť. Spôsob, akým som sa smial a ukazoval na nich prstom, by mi len sotva pomohol dostať prácu v bulvárnom časopise, a to ani na čiastočný úväzok!) Žena ku mne rýchlo podišla. Možno mi cestou ukázala aj nejaké to mafiánske gesto. Už si nepamätám. Keď prišla ku mne, spýtala sa ma, prečo sa tak smejem. Ihneď som sa jej ospravedlnil a  opýtal sa, čo to vlastne robia. Na moje prekvapenie mi povedala, že uctievajú svojho boha – mat- ku prírodu. Keď som sa hlúpo pousmial, spýtala sa ma, kto je teda môj Boh. Čože? Pýta sa na môjho Boha? Človeče, najrad- šej by som bol odpovedal ako Robert De Niro. „To sa pý- taš mňa?“ Nebol práve čas byť politicky korektný. Musel som jej od- povedať. Veľa ľudí sa bojí, že niekoho zraní, preto radšej čuší. To nie je môj prípad. Hlavne ak ide o túto tému. Povedal som jej, že môj Boh je Ježiš, Stvoriteľ neba a zeme. „Môj Boh vlastne stvoril tvojho boha!“ Potom som na ňu vy- plazil jazyk a povedal: „Cha-cha!“ A obrátil som sa k pastoro- vi so slovami: „Rýchlo štartuj, aby nás tu nezlynčovali!“ Náš známy, ktorý bol ukrižovaný po Ježišovej pravej strane, bol presvedčený, že Ježiš urobil niečo podobné, bez ohľadu na to, kto ho počúva. Veľa ľudí bolo hotových nazvať Ježiša svojím Pánom, keď robil zázraky. Nikto sa však k nemu nepriznal, keď zomieral na kríži. Okrem tohto surového ná- silníka. Práve nazval ukrižovaného tesára Pánom. Pretože, nanešťastie, o takéto duchovné veci sa niekedy ľudia začnú zaujímať, až keď stoja zoči-voči smrti. V  jeho prípade však platí, že radšej neskoro ako nikdy. Ak vás to ešte stále neprinútilo obľúbiť si tohto chlapíka, všimnite si, čo urobil potom. Povedal Ježišovi, aby si na neho spomenul, keď sa vráti!

42 ODPUSTENÉ – SVEDECTVO KAZATEĽA Z GETA Pochopili ste to? Podľa mňa to niektorí ešte stále nechápete. Inak povedané, požiadal Ježiša: „Keď zomrieš, budeš vzkriese- ný, pôjdeš do neba a vrátiš sa, nezabudni mi čím skôr zavolať!“ Všimnite si, akú mal vieru! Stal sa kresťanom, ktorý už na Golgote verí, že sa Ježiš opäť vráti. Oj, nie je to super? Dokonca aj Tomáš a ostatní učeníci spochybňovali vzkriesenie, hoci Ježiš im neraz povedal, že zomrie, ale bude vzkriesený. Ellen G. Whi- teová napísala: „Aj niektorí z tých, ktorí tvrdia, že dávajú pozor, aby ho uvideli prichádzať, nie sú na túto udalosť pripravení lep- šie než samotný satan.“ (Svedectvá pre cirkev 2, str. 346-347) Náš kamarát povedal Ježišovi, aby si na neho spomenul, keď sa vráti. To nie je prosba za telo, ale za dušu. Mŕtvy muž prosí druhého mŕtveho muža, aby si na neho spomenul? Ako keby som povedal tučnému chlapcovi Joeovi: „Chcem ti pomôcť schudnúť.“ Trestanec nakoniec pochopil, že Ježiš je jediná cesta. Úžas- né! Od tohto lotra a gangstra sa môžeme mnohému naučiť! Môj priateľ Roland ma raz niečo naučil. Skôr ako som spoznal Krista, jeden z mojich kamarátov ma požiadal o lás- kavosť. Slúžil v námornej pechote a poprosil ma, aby som sa postaral o jeho manželku a deti, kým bude na služobnej ceste v Japonsku. Chcel len, aby som z času na čas skontroloval, či je všetko v poriadku. Poctivo som to robil. Jeho manžel- ka však začala ku mne čosi cítiť. Bola veľmi osamelá. Jedné- ho dňa, keď som s ňou telefonoval, mi povedala, že sa práve kúpe a chce, aby som za ňou prišiel. Potom sa všetko obrátilo hore nohami. Povedala mi, že chce mať so mnou sex. Viete, čo som urobil? Padol som na kolená a modlil sa. No určite! Tak rýchlo som utekal do auta, ako keby som natáčal novú verziu filmu Tuční a zbesilí! (The Fat & the Fu- rious) Vyzeral som ako malý a široký Vin Diesel v hlavnej role! Pred dverami jej domu som sa na chvíľu zastavil. Zavolal som svojmu kamarátovi Ro-Dawgovi, aby mi povedal, že to,

Chytiť zlodeja 43 čo mám v pláne urobiť, je ok. Ale on to nespravil. Povedal mi: „Willy, toto by si už mal vedieť. Aj keď nie si kresťan, viem, že ťa mama vychovala dobre. Je to dievča tvojho ka- maráta. Choď pekne naspäť do auta, vráť sa domov a daj si studenú sprchu.“ Bol som šokovaný (pretože Roland je skôr pištoľník Billy než Billy Graham), ale urobil som, čo mi povedal. O dvadsať minút mi zavolal. „Hej, Willy, daj mi jej číslo. Pôjdem ju navštíviť.“ Dnes som veľmi vďačný Bohu, že som neurobil ani jed- no, ani druhé. Stálo ma veľa síl, aby som opäť nabral správny smer. Dúfam, že príbeh o „dobrom lotrovi“ pomôže aj tebe. Pozrime sa ešte na Ježišovu odpoveď. „Hovorím ti pravdu dnes. Budeš so mnou v raji,“ odvetil mu Ježiš. „Priateľu, skôr ako zomrieš, niečo ti sľúbim. Keď sa pri mojom druhom prí- chode zobudíš, vezmem si ťa so sebou domov.“ Niekto so mnou možno nesúhlasí a namieta: „Nie. Ježiš mu povedal, že s ním bude DNES!“ Mám iný názor. Prepáčte, ale to nie je to, čo Ježiš pove- dal. Keď bol písaný grécky originál evanjelií, nepoužívala sa interpunkcia. Bola vytvorená a doplnená až o niekoľko sto- ročí po napísaní Biblie. Prekladatelia sa museli rozhodnúť, kde dajú bodky a čiarky. Keďže vtedy bolo veľmi populárne učenie, že človek ide po smrti hneď do neba alebo pekla, prekladatelia mali silný motív, aby umiestnili čiarku pred slovom „dnes“, a  nie za ním. To však úplne mení význam celého verša. Čiarka na nesprávnom mieste môže spôsobiť, že správa nadobudne úplne iný obsah, než mala mať pôvodne. Naprí- klad v roku 1920 istý bohatý obchodník s cennými papier- mi poslal svoju manželku s niekoľkými priateľmi do Paríža. Bol to darček k jej narodeninám. Skôr než sa vrátila, poslala manželovi cez Western Union telegram, v  ktorom ho žia- dala o povolenie kúpiť si nádherný kabát z líščej kožušiny,

44 ODPUSTENÉ – SVEDECTVO KAZATEĽA Z GETA ktorý stál 1000 dolárov. Manžel jej poslal odpoveď: „No pri- ce too high.“ Potešená benevolenciou svojho manžela si ko- žuch kúpila. Keď jej manžel prišiel oproti, uvidel, ako vystupuje z lode v novom prepychovom kožuchu. Pobúrený sa zvedavo spý- tal: „Prečo si si ten kožuch kúpila? Napísal som ti predsa, že je príliš drahý!“ Manželka zmätene odpovedala: „Ale, zlatko, veď si po- vedal, že žiadna cena nie je príliš vysoká.“ Pokrútil nesúhlasne hlavou. „Napísal som: Nie, cena je prí- liš vysoká.“ Úradník zodpovedný za telegraf zabudol dať čiarku za slovom nie. (Poznámka prekladateľa: „No price too high“ sa bez čiarky preloží ako „nijaká cena nie je príliš vysoká“.) Nech už dáme čiarku kdekoľvek, Ježiš ospravedlnil tohto mafiána a sľúbil mu večný život. Ak to urobil pre neho, urobí to aj pre teba. Túto kapitolu ukončím príbehom, ktorý sa stal v  New Yorku pred pätnástimi, možno dvadsiatimi rokmi. Jednej noci sa dvaja gangstri veľmi opili a vymysleli si, že idú nieko- ho prepadnúť. Prvú osobu, ktorú stretli, zbili a okradli. Bola to staršia dáma, ktorá mala asi 62 rokov. Bola taká šokovaná, že odpadla. Jeden zo zlodejov to chcel potiahnuť ešte ďalej a rozhodol sa, že ju znásilní. Vzal ju preto na strechu jednej budovy, zatiaľ čo druhý dával pozor. Keď sa pani prebrala a pozrela na muža, ktorý ju sexuálne obťažoval, vykríkla: „Synak, čo to robíš?!“ Druhý zlodej spoznal hlas ženy a povedal svojmu kama- rátovi: „Počuj, práve si znásilnil vlastnú matku.“ Úplne ho to zničilo. Skočil z budovy a zabil sa. Druhý sa po nejakom čase obrátil a stal sa kresťanom a evanjelistom. V tú noc boli na streche v New Yorku dva typy ľudí. Jeden si vybral smrť, druhý život. Na Golgote sa stalo to isté. Jeden lotor si vybral smrť, druhý bol dostatočne chytrý na to, aby si vybral život.

Chytiť zlodeja 45 Neprekvapuje ma, že Biblia nespomína mená týchto zlodejov. Pomáha mi to uvedomiť si, že tým mužom som mohol byť pokojne ja. Mohlo ísť o môj život. Alebo o tvoj. Nanešťastie, aj túto knihu čítajú dva druhy ľudí. Jedni si vyberú smrť a  neprijmú Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa, druhí ho prijmú a budú žiť naveky. Rozhodni sa správne. Na starom, drsnom kríži, poškvrnenom božskom krvou, vidím úžasnú krásu, a na tom starom kríži Ježiš trpel a zomrel, aby ma ospravedlnil a posvätil. (George Bennard, 1873 - 1958)

46 Piata kapitola ŠESŤ KROKOV NA CESTE KU KRISTOVI Všetci v kostole boli v šoku. Nikto tomu nemohol uveriť. Ľudia začali postupne odchádzať. Uprostred kázania jedna dáma skríkla na pastora, aby zmĺkol. Mesiac po tom, ako som bol pokrstený, som bol v zbo- re s kamarátom, ktorý sa volal Eddie Gonzalez. Modlitebňa bola plná ľudí. Sadli sme si dozadu. Keď ktosi dospieval pie- seň, postavil sa kazateľ, aby prítomným predniesol posolstvo. Po dvadsiatich minútach sa odrazu nejaká žena, ktorá sedela priamo pred nami, postavila a vykríkla: „Kazateľ, drž hubu!“ Neviem, či bola posadnutá, alebo sa jej niečo stalo. Nemal som chuť strkať do toho nos. Pozrel som na svojho kamaráta a povedal: „Fú, kto bude prvý pri aute?“ Neviem ako vy, ale ja som videl film Exorcista, keď som mal jedenásť rokov. Stále ma dokáže vystrašiť pohľad na malé biele dievča v  pyžame. Ale keď táto žena začala vykrikovať uprostred kázne, zľakol som sa tak veľmi, že som dokonca chytil Eddieho za ruku! (Dvaja dospelí muži sa držia za ruky? Keby nás bol vtedy niekto videl, možno by nás boli exkomu- nikovali z cirkvi!) Nevedel som, čo mám robiť. Z nejakého dô- vodu som mal pocit, že aj keby som jej povedal, aby s tým prestala, vôbec by to nezabralo.

Šesť krokov na ceste ku Kristovi 47 Pastor pokračoval v kázni. Čím dlhšie hovoril, tým hlas- nejšie vykrikovala. Pomaly začínala šalieť. Veci, ktoré pasto- rovi vravela, vôbec nedávali zmysel. Teda aspoň z nás tomu nikto nerozumel. Dokonca povedala niečo ako: „Jej krv je na tvojich rukách, kazateľ!“ Nech už to znamenalo čokoľvek, vy- zeralo to tak, ako keby na neho vyťahovala veci z minulosti. Zrazu sa postavil jeden staromódny diakon s  kravatou, ktorý sedel v  prvom rade. Uličkou prišiel až k  žene dozadu. Postavil sa jej tvárou v tvár a dal si ruky v bok. Mohli ste počuť, ako za ním hrá hudba zo Supermana. Dokonca aj jeho kravata sa trepotala vo vetre, akoby bola plášťom superhrdinu. Povedal jej: „Moje meno je Super-zachránený. Som ochranca zákona a  cirkvi!“ (Len žartujem! Nič také nepo- vedal, ale zvyšok príbehu sa naozaj stal.) Diakon povedal: „V  mene Ježiša Nazaretského ťa vyháňam, satan!“ Vyku- kol som spoza lavice, za ktorou som sa skrýval, a čakal, že budem svedkom zápasu podobného tomu medzi Goliášom a Dávidom. Celý zbor stíchol. Dokonca aj kazateľ prestal ho- voriť. Bol som účastníkom skutočného mexického súboja na život a na smrť. V hlave som počul tú melódiu... viete, tú, čo sa hráva vo westernovkách Clintona Eastwooda. Postarší diakon ešte raz povedal: „V mene Ježiša Nazaret- ského vyháňam...“ Tentoraz sa mu nepodarilo ani dokončiť vetu. Skočila mu do reči rovnako, ako prerušila kazateľovo kázanie: „Sadni si, starý! Okamžite!“ Vtedy som si pomyslel: Ak sa teraz začne obzerať okolo seba, tak ma tu už nikto ne- udrží! (Utekaj, tučný Forest, utekaj!) Nemohol som tomu uveriť. Keď som otvoril oči, uvidel som, ako diakon so spustenou hlavou kráča späť na svoje miesto. Čože? Takto to predsa nemalo pokračovať! Dávid má predsa Goliáša zabiť. Aj Eliáš vyhral na vrchu Karmel. Čo sa to vlastne deje? Možno sa dosť nemodlil a nepostil. (Ja som sa určite nepostil. Čím viac jem, tým lepšie sa cítim!) Ne- choď preč, priateľu! Aspoň ju podrž, kým ju praštím železnou

48 ODPUSTENÉ – SVEDECTVO KAZATEĽA Z GETA stoličkou! Sledujem TNA wrestling a  nemám problém toto miesto premeniť na ring v tvare šesťuholníka. Ale on sa vrátil na svoje miesto. Pozrel som sa na Eddieho a uvedomil si, že sa ešte stále držíme za ruky. „Pusti sa ma!“ pomyslel som si. Bol som nahnevaný. Nakoniec museli prísť policajti a odviesť ju preč. Áno, policajti! Nemusíte byť študentmi seminára Ducha Svätého, aby ste vedeli, že v  mene Ježiš je moc. V  mene Ježiš môžeme uzdravovať chorých. V mene Ježiš môžu byť vzkriesení mŕtvi. V mene Ježiš môžeme vyháňať démonov, ak vystupujú v da- nom príbehu. Tak čo sa to teda stalo? Možno v noci, keď sa nikto nepozeral, porazený diakon bol sám otrokom hriechu. Satan sa mu možno vysmieval slovami: „Ty sa snažíš rozkazovať mne?!“ Pripomína mi to biblický verš, o ktorý by som sa chcel s vami podeliť. V knihe Jozua 3,5 je napísané: „Potom Jozua povedal ľudu: Posväťte sa, lebo zajtra vykoná Hospodin medzi vami predivné skutky.“ Jeden z významov slova „posvätiť“ je byť oslobodený od hriechu. Ako sa to dá dosiahnuť? Odpoveďou je Ježiš Kristus. V  Petrovom liste je napísané: „Láska prikrýva množ- stvo hriechov.“ (Prvý Petrov list 4,8) Kráľ Šalamún to posúva o krok ďalej, keď hovorí: „Láska zakrýva VŠETKY prehrešky.“ (Príslovia 10,12) Podľa Biblie Boh je láska. Peter i Šalamún vlastne hovoria, že „Ježiš prikrýva množstvo hriechov, teda prikrýva všetky hriechy“. Kazateľ Alvin Pazne raz v jednej kázni povedal: „Čím viac miluješ Ježiša, tým viac tvojich hriechov je prikrytých, preto- že už nechceš hrešiť.“ Pripravil som si šesťkrokový program, ktorý mi pomáha priblížiť sa k Bohu. Vyskúšajte ho a zistite, či funguje aj vo vašom prípade. 1. Potrebujeme mať VZŤAH s Bohom To je naozaj kľúčová vec. Pastor Sergio Torres, ja ho volám Majster Yoda, to raz nazval „milostnou aférou“. Veľa ľudí vie

Šesť krokov na ceste ku Kristovi 49 o Ježišovi, ale osobne ho nepoznajú. Vedia, čo je napísané vo vierouke cirkvi, ale nemajú tušenie, o kom celá vierouka je, na koho ukazuje. Sú stratení uprostred cirkvi práve tak ako peniaz v  podobenstve o  stratenej minci. (Evanjelium podľa Lukáša 15,8-10) Preto potrebujeme byť zakotvení v Bohu. Spomínam si, ako Eddie, jeden z mojich priateľov, ktorý slúži v  námornej pechote Spojených štátov, vravel, že musí odísť od svojej rodiny, hoci jeho najmladší syn Gaby mal iba dva roky. Bol prevelený do stanice v zálive Guantanamo, kde strávil dva roky. Svojej rodine, ktorá zostala doma vo Virgí- nii, telefonoval takmer každý deň. Určitým spôsobom mal so svojím malým synom vzťah na diaľku. Gaby poznával svojho otca cez telefón. Keď konečne nastal čas, aby sa Eddie vrátil domov, jeho rodina ho privítala množ- stvom bozkov a objatí. Privítali ho všetci okrem Gabyho. Ten sa skryl za mamu. Pri pohľade na cudzieho muža sa rozplakal. Ale keď začul otcov hlas, usmial sa. Otec si musel získať dôve- ru malého dieťaťa tým, že sa s ním rozprával. Gaby nepoznal tvár, pretože si ju nepamätal. Ale poznal otcov hlas. To isté platí pre nás. Potrebujeme si vypestovať blízky vzťah s  Bohom. Taký vzťah, v  ktorom aj napriek tomu, že jeho tvár nevidíme, dokážeme rozoznať jeho hlas, keď sa nám prihovorí. Potrebujeme pozvať Ježiša kamkoľvek ideme, aj do všet- kých našich rozhovorov. Vezmi ho so sebou do nákupného strediska, keď pôjdeš nakupovať oblečenie. Vezmi ho so se- bou do práce. Istý čas som pracoval na mieste, kde som musel byť na pracovisku už o šiestej ráno. Šéf sa však do siedmej nikdy neukázal. Takže od šiestej do siedmej sme s kamarátom po- sedávali, rozprávali sa, jedli šišky a pili horúcu čokoládu. Nepracoval som. V tom čase som okrádal svojho zamest- návateľa. Pamätajte na to, že vtedy som ešte nebol znovuzro- deným kresťanom. Ale aj teraz sa mi niekedy stane, že Boha

50 ODPUSTENÉ – SVEDECTVO KAZATEĽA Z GETA nechám sedieť v  aute. Niektorí z  nás ho nechajú sedieť v modlitebni a navštívia ho len cez víkend. Ako si môžeme myslieť, že všetko zvládneme bez Krista? Podobá sa to tomu, ako keby sme vyskočili z lietadla bez padáka! Kresťanský ži- vot bez Ježiša je „mission impossible“. Potrebujeme ho po- zvať so sebou, kamkoľvek ideme. Zdá sa mi, že Ježiš v našich rozhovoroch chýba. Poznám veľa samozvaných kresťanov, ktorí nadávajú viac než Tony Montana! Gangstri, ktorí vedia, že som kresťan, sa mi zvyčaj- ne ospravedlnia, keď im náhodou vykĺzne z úst nejaké oplzlé slovo, ale niektorým ľuďom z cirkvi to je jedno. Jeden môj priateľ vyzerá presne ako z  obálky časopisu. Je naozaj fešák. Kedysi sa so životom a ženami dosť zahrá- val. Potom sa oženil. Raz som bol s ním v nákupnom centre a on začal flirtovať s nejakým dievčaťom. Dokonca si dal dolu prsteň a vypýtal si jej číslo. Keď som sa ho spýtal, čo to robí, povedal mi, že sa nemusím strachovať, pretože jej určite ne- zavolá. Chcel len vedieť, či ešte stále vie, ako na to. Raz sa takmer chytil do vlastnej pasce. Niekam šiel s manželkou a takmer sa zrazil s dievčaťom, ktoré predtým balil v  obchodnom centre. Hneď sa začal červenať. Vyzeral ako paradajka. Našťastie, dievča nič nepovedalo. Môj pria- teľ rád flirtuje so ženami a často to končí katastroficky. Takí sme aj my. Flirtujeme s diablom, kedykoľvek sa nám naskyt- ne príležitosť. Napríklad aj vtedy, keď sa rozhodneme pozrieť si nejaký film. Povieme satanovi: „Dnes si spravme grandióz- ny večer a pozrime si veľkorozpočtový film!“ Ale prečo radšej nepozveme Ježiša? Veď či nie je aj tak stále s nami? (Evanje- lium podľa Matúša 28,20) Keď ideme spolu s  Lynette a  Kristiánom navštíviť mo- jich rodičov do Hollywoodu na Floride, snažíme sa spraviť z trojhodinovej cesty zábavný výlet. Niekedy je to však ťaž- ké, pretože je s nami šesťročné dieťa. Rozprávame sa, veľa sa smejeme a vyvádzame. Ale bývajú aj chvíle, keď sme úplne

Šesť krokov na ceste ku Kristovi 51 ticho. Jednoducho sa prestaneme rozprávať. Kristián sníva s  otvorenými očami. Manželka si pospevuje nejakú pieseň. Ja sa začnem hrať hry na playstation. (Cestujeme jej autom, pretože moje nemá klimatizáciu.) Ale aj tak si všetci uvedo- mujeme prítomnosť ostatných. To isté sa musí diať na našej duchovnej ceste. Stále si musíme uvedomovať jeho prítom- nosť a milovať ho celým svojím srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou svojou silou. (Evanjelium podľa Marka 12,30) Ako by si opísal svoj vzťah s Ježišom? 2. Potrebujeme viac ČÍTAŤ Bibliu Ako môžeme mať vzťah s niekým, koho vôbec nepozná- me? Biblia nám pomáha spoznávať ho. A nielen to. „Trans- formuje charakter a  obnovuje dušu.“ (Ellen G. Whiteová, Výchova, str. 126) Apoštol Pavol radí v liste Timotejovi, aby čítal Písmo. (Prvý list Timotejovi 4,13) Možno to je spôsob, akým sa z čitateľa stane vodca. Jeden mladý človek mal vo svojej Biblii napísané na prvej strane takéto venovanie: „Hriech ťa bude držať ďaleko od tej- to knihy, ale táto kniha ťa bude držať ďaleko od hriechu.“ Nechcem sa chváliť, ale veľmi rád čítam. Vďaka tomu len málokedy sledujem televíziu. Je to proste jedno z mojich hobby. Čítam, keď som v lietadle, čítam pred spaním... Nie- kedy si pripravím bublinkový kúpeľ a pri ňom čítam nejakú dobrú knihu od Maxa Lucada alebo Ellen Whiteovej. Ale vie- te čo? Biblia je jediná kniha, ktorá číta mňa. Kazateľ Idalberto Torres, ktorý ma krstil, v jednom zo svojich kázaní povedal: „Tvoje spasenie závisí od toho, koľko času budeš venovať Biblii, pretože Biblia ukazuje na Ježiša, ktorý je sám spase- ním.“ (Evanjelium podľa Lukáša 19,10) Biblia je potrava pre našu dušu. Nájdete v nej všetko – sexualitu, nádej, násilie, lásku, jednoducho všetko. Biblia je v skutočnosti ľúbostný list napísaný červeným atramentom, krvou židovského tesára.

52 ODPUSTENÉ – SVEDECTVO KAZATEĽA Z GETA Ženy sú naozaj výnimočné, čo sa týka písania ľúbostných listov. Aj niektorí muži sú v tom skvelí. (Ja patrím medzi nich. Patrím ešte do starej školy. Ešte aj teraz si niekedy nájdem čas, aby som svojej žene napísal list. Píšem jej napríklad bás- ne so všetkým, čo k tomu patrí. Raz som jednému dievčaťu napísal: „Môj život bez teba je prázdny ako... ako bohosluž- ba v modlitebni v stredu večer!“) Dámy listy postriekajú par- fumom a nechajú na nich odtlačky rúžu zo svojich pier. My muži, aj keď si to neradi priznávame, šalieme z takýchto vecí. Ale teraz, keď v komunikácii vládnu emaily a mobily, nikto si už nenájde čas na to, aby napísal ľúbostný list. Mnohí z nás si nenájdu čas ani na čítanie Biblie. Vždy, keď sa vraciam domov z miesta, kde som bol kázať, nepriateľ mi šepká do ucha: „Daj si dnes pauzu od čítania. Dnes sa ti darilo veľmi dobre.“ Snaží sa ma presvedčiť, že už nepotrebujem študovať Božie Slovo! A viete čo? Niekedy mu uverím. Mám pocit, že si predsa zaslúžim chvíľu voľna. Je to veľmi nebezpečné. Pamätám si, že keď som bol malý, vlastne, hm, nikdy som nebol „malý“. Dobre, tak ešte raz. Pamätám si, že keď som bol mladší (to znie lepšie), zvykol som písať ľúbostné listy dievčatám na základnej škole. Otázka, ktorou som vždy kon- čil, bola: „Miluješ ma? Zaškrtni áno alebo nie.“ Dnes sa ťa Boh pýta to isté. 3. Potrebujeme sa viac MODLIŤ V  modlitbe je moc! Moja mama sa desať rokov modli- la, aby som odovzdal svoj život Kristovi! Ktosi povedal, že „modlitba hýbe rukou, ktorá drží svet“. Satan to vie. So svo- jím tímom sa trasie pri slovách úprimnej modlitby. (Ellen G. Whiteová, Svedectvá pre cirkev 1, str. 346) Modlitba je ko- munikácia s Bohom. To je dôvod, prečo ju diabol nenávidí. Nechce, aby si sa rozprával so Spasiteľom. Keby mohol, všetci by sme už boli mŕtvi. Preto sa nás snaží znechutiť. Satan nie

Šesť krokov na ceste ku Kristovi 53 je ten, kto nenávidí konkurenciu. On nenávidí konverzáciu v podobe modlitby. Niekedy si z neho uťahujem a predstie- ram, že si idem kľaknúť! „Hej, chlapče, nenúť ma modliť sa!“ Kedysi som veľmi rád pozeral horory. Princíp hororo- vých filmov platí aj pre modlitbu. Malé dievča v bielom ute- ká pred sériovým vrahom. Možno ju naháňa Michael Myers, Jason alebo Freddy. To je jedno. Vždy to skončí tak, že sa skryje v zaparkovanom aute. Auto sa môže blyšťať novotou, ale nikdy nenaštartuje. Preto uteká do domu, aby zavola- lo políciu. Hádajte, čo sa tam stane? Ani telefón nefunguje. Nie preto, že by domáci nezaplatili účet, aj keď aj to sa môže stať, keď sa nachádzame v chudobnej štvrti. Väčšinou vrah odstrihol kábel. To je presne to, čo sa satan snaží urobiť. Prestrihnúť ve- denie. Snaží sa odpojiť tvoju telefónnu linku, aby si nemohol zavolať Bohu a nepožiadal ho o pomoc. Nedovoľ mu to. Keď sa nepriateľ snaží odpojiť tvoju pevnú linku, vytiahni mobil! Ako to, že dievčatá v hororoch nemajú mobily? Dnes, keď ešte aj moja mama má mobil? Daniel sa modlil trikrát za deň. (Daniel 6,11) Ale to bolo v Starej zmluve. V Novej zmluve Pavol hovorí: „Neprestajne sa modlite.“ (Prvý list Tesaloničanom 5,17) Sprchujeme sa každý deň, však? (Dobre. Väčšina z nás sa sprchuje každý deň. Až sem cítim, ak je niekto spotený. Prečo sa červenáš?) Ellen Whiteová hovorí, že „bez modlitby ne- môže byť nikto bezpečný ani jediný deň či hodinu“. (Ellen G. Whiteová, Veľký spor vekov, str. 530) Modli sa. Rozprávaj sa s Bohom, ako keby si sa rozprával so svojím priateľom. Nehovor mu len to, čo si myslíš, že by chcel počuť. Tvoje modlitby potom budú otrepané a nudné. Martin Luther povedal: „Trápi ma, že dokonca aj moje mod- litby začali byť vlažnými.“ Práve preto potrebuješ Bohu pove- dať úplne všetko. Neboj sa svoju modlitbu poriadne okoreniť. Ak chceš niekoho ohovárať, povedz to najprv Bohu. Povedz tú klebetu Bohu skôr, než ju povieš priateľovi. Utekáš k jeho

54 ODPUSTENÉ – SVEDECTVO KAZATEĽA Z GETA trónu, alebo bežíš k telefónu? Povedz mu o svojich túžbach, o tom, čo sa ti páči a čo nepáči, o svojich snoch a bolestiach. Boh sa môže stať tvojím denníkom. Vidím, ako mnohí ľudia aktualizujú svoje statusy na face- booku takmer každú hodinu. (Je to jedna z vecí, čo ma otra- vuje, ak mám byť úprimný.) Povedia svetu všetko, čo práve robia. Twitter je na tom ešte horšie! Ľudia píšu o tom, čo si dajú na obed, čo budú robiť, aký film si idú pozrieť. (Prial by som si, aby sa niekto odvážil napísať, že práve ide na toale- tu! To by bolo vtipné.) Keby sme sa správali k Bohu tak, ako k facebookovým statusom! Určite by sme na tom boli lepšie. Rozprávať sa s Bohom je privilégium. „Je niekde taký veľký národ, ktorému by boli jeho bohovia tak blízko, ako je nám Hospodin, náš Boh, kedykoľvek k nemu voláme?“ (Piata Moj- žišova kniha 4,7) Raz ma moja mama poprosila, aby som sa modlil za moju malú neter Gigi. Mala dvojitú pneumóniu a zdalo sa, že to neprežije. Vtedy som ešte nebol pokrstený, ale aj tak som sa za ňu modlil. Tak trochu som s Bohom obchodoval. Povedal som mu: „Bože, ja som si už čo-to odžil. Stretol som osobnosti ako Al Pacino, J.Lo, Hulk Hogan. Mám svoj cadillac a  niekoľko priateliek. Urobme to takto: Zober si môj život a ju nechaj žiť. Je ešte mladá a celý život má pred sebou. Čo Ty na to? Dohodnuté?“ Na druhé ráno som videl, ako Gigi poskakuje vonku na ihrisku! Všetci poskakovali od radosti spolu s ňou. Áno, všetci – okrem mňa. Utekal som sa skryť. Bál som sa, že sa Boh možno rozhodol za- siahnuť ma bleskom! Povedal som mu: „Len som žartoval, Bože! Nemyslel som to vážne! Pozri, mal som predsa pre- krížené prsty za chrbtom.“ Ale dohoda je dohoda. Boh mi vtedy skutočne vzal ži- vot. Na uliciach som bol známy ako Latin Assassin (Latinský vrah), teraz som Willy Ramos, Kazateľ z geta. Tak sa neboj, vytoč Božie číslo. Kedykoľvek, kdekoľvek. Istá mladá dáma

Šesť krokov na ceste ku Kristovi 55 raz povedala pastorovi Alejandrovi Bullónovi, že má pocit, že jej modlitby nikdy nepreniknú cez strop miestnosti. Poradil jej, aby sa skúsila modliť vonku. Bol som vtedy ešte slobodný. Jedného dňa som sa vybral na blší trh. Začala si ma tam veľavravne obzerať akási veľmi dobre vyzerajúca hispánska slečna. Musela si myslieť, že som raper Big Pun alebo Tučný Joe, pretože zo mňa nevedela od- trhnúť oči. Rozhodol som sa, že naberiem odvahu a oslovím ju. Zrazu však vidím, ako kráča priamo ku mne! Povedala mi asi toto: „Vyzeráš lepšie ako Brad Pitt, George Clooney, Johny Depp a Denzel dokopy.“ (Dobre. Možno trochu preháňam, ale naozaj to bolo niečo v tom štýle.) Potom sa spýtala: „Neprišiel by si ku mne domov na noc?“ „Počkať,“ povedal som jej trochu vystrašený, „spomaľ, milá dáma. Neviem ani len tvoje meno!“ Pozrela na mňa ohrome- ne, ako keby ma chcela udrieť svojou kabelkou! Potom mi po- vedala: „O čom to hovoríš?“ „No práve si ma pozvala k sebe domov,“ odvetil som jej. Vtom som zistil, že sa nerozprávala so mnou, ale telefonovala. Mali ste ma vtedy vidieť. Bol som taký červený! A tučný! Vyzeral som ako nápoj Kool-Aid! Poviem vám ešte jeden príbeh. Mám dobrého priateľa, ktorý sa volá Rico. Raz som mu volal na mobil, ale mal som zlý signál. Snažil som sa s ním rozprávať asi celé tri minúty! „Teraz ma počuješ? A  čo teraz?“ On ma zrejme nepočul, ale ja jeho áno. Potom som počul, ako povedal: „Cha! Dostal som ťa. Toto je len odkazovač. Po pípnutí mi nechaj odkaz.“ Odkazovač? Nenávidím, keď ma niekto na- chytá. Vtedy by som dotyčnému najradšej jednu vrazil. Len nech počká, kým sa s ním stretnem. Hodím mu mobil rov- no do tváre! Uvidí! Prečo som vám rozpovedal všetky tieto príbehy o svojich neúspechoch v  komunikácii? Pretože s Bohom sa vám nie- čo také nemôže stať. Keď sa modlíš, rozprávaš sa priamo so Zdrojom. On nemá sekretárku. Telefóny dvíha sám. Prečo by

56 ODPUSTENÉ – SVEDECTVO KAZATEĽA Z GETA si mu nemohol zavolať hneď dnes? Alebo mu aspoň poslať „email pokľačiačky“. 4. Utekaj od pokušenia Nezvykaj si na pokušenia, utekaj pred nimi! Presne ako Jozef. Keď vidíš, že sa blíži nejaké pokušenie, musíš vziať nohy na plecia. Mám priateľa, ktorý zakaždým, keď mi zavolá, si chce po- žičať peniaze. Nemám problém niekomu požičať, ak mám čo, ale tento bráško sa neobťažuje s tým, aby mi to vrátil! (Ak to práve čítaš, tak mi už konečne vráť tie peniaze!) Keď mi teraz niekto volá, najprv sa pozriem, kto to je. Ak mi displej ukáže jeho meno, stlačím „ignorovať“. Presne to musíme spraviť s  pokušením. Keď okolo nás prechádza krásna žena, keď počuješ pieseň v rádiu, keď za- pneš televízor, skontroluj si, kto ti volá. Ak je tam napísané „satan“, stlač „ignorovať“. Biblia hovorí: „Vzoprite sa diablovi a ujde od vás.“ (Jakubov list 4,7) „Ježiš nechce, aby tí, ktorých vykúpil za takú vysokú cenu, boli vystavovaní nepriateľovmu pokúšaniu. Nechce, aby sme podľahli a zahynuli. On, ktorý zavrel levom tlamy a prechádzal sa so svojimi vernými sved- kami uprostred horiacej pece, je pripravený a stojí aj po na- šom boku.“ (Ellen G. Whiteová, My Life Today, str. 317) Naše modlitby by sa mali podobať tej, ktorú nachádzame v Evanjeliu podľa Matúša 6,13: „A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.“ Kedysi som si v zbore všímal a sledoval dievčatá v mini- sukniach a v mysli som si hovoril: „Pane, zmiluj sa! Satan, karhám ťa!“ V jednom kázaní som počul myšlienku, ktorá ma tak zasiahla, že som si ju musel zapísať do Biblie: Dávaj pozor na svoje myšlienky, pretože sa stávajú slovami. Dávaj pozor na svoje slová, pretože sa stávajú skutkami. Dávaj pozor na svoje skutky, pretože sa stávajú zvykmi. Dávaj pozor na svoje zvyky, pretože tvoria tvoj charakter.

Šesť krokov na ceste ku Kristovi 57 Dávaj pozor na svoj charakter, pretože ten sa stáva tvojím osudom. Je to smutné, ale niekedy vyzývame diabla, aby nás pokú- šal. Ako keby som šiel do reštaurácie „Zjedz, koľko vládzeš“, keď mám práve diétu! („Dám si iba šalát.“ No určite! Listový šalát a paradajky jem iba v hamburgeroch!) Raz prišiel človek k satanovi a opýtal sa ho: „Ako sa opo- važuješ pokúšať ma? Ja predsa patrím Bohu!“ Satan mu na to odpovedal: „Ak patríš Bohu, tak čo robíš na mojom úze- mí?“ Martin Luther povedal: „Nemôžete zabrániť tomu, aby vám vtáky lietali nad hlavou. Ale môžete im zabrániť urobiť si hniezdo na vašej hlave.“ Ako zvládaš pokušenia? 5. Pozeraj sa na Ježiša! Kazateľ José Antonio Pagan, ktorý pracuje v službe „Ježiš miluje džínsy“, to vyjadril takto: „V momente, keď prestaneš hľadieť na Ježiša, v satanovej kancelárii začne blikať kontrol- ka. Ihneď vyšle signál do ďalších staníc a pošle svojich pekel- ných pitbulov, aby na teba zaútočili!“ „Naša jediná nádej je hľadieť na Ježiša, ktorý stál pri zrode našej viery a ktorý ju aj dovedie do cieľa.“ (Ellen G. Whiteová, Svedectvá pre cirkev 5, str. 199-200) Máme o tom dokonca aj pieseň. Nepozerajte na kazateľa. Nepozerajte na starších zboru. Nepozerajte sa ani na mňa! Pretože by som vás, ľudia, mohol omylom doviesť do pekla! Pozerajte sa na JEŽIŠA! Keď Peter hľadel na Ježiša, dokázal tancovať „moonwalk“ na hladine vody. Len čo si začal všímať okolie, začal sa to- piť. Dr. Tony Evans povedal: „To, čo začalo ako krok viery, sa skončilo pádom do vody!“ Raz som chodil s  dievčaťom z  Trinidadu, ktoré malo štvorročného syna. Chlapec dostal chrípku a keď sa zobudil, z očí mu vytekal nechutný zelený hnis. V ich nárečí sa nazýva „yampi“. (Už len to slovo znie tak nechutne, že sa mi zdvihol žalúdok, keď som ho napísal!) Chlapec kvôli nemu zle videl.

58 ODPUSTENÉ – SVEDECTVO KAZATEĽA Z GETA Dvakrát sa mu podarilo naraziť do steny. Mnohí z nás by si mali vyčistiť oči od „yampi“ a pozerať sa na Boha. V opačnom prípade si skôr či neskôr poriadne udrieme hlavu. V hispánskom spevníku máme pieseň, ktorá sa volá „Dame La Mano“. Myslím, že sa to prekladá ako „Daj mi svoju ruku“. Je to taká zvláštna pieseň. Nepáči sa mi veľmi, aj keď u nás ju počuť často. Spieva sa v nej: „Ak je tvoje srdce také ako moje, daj mi ruku a buď mojím bratom.“ Ak je tvoje srdce také ako moje? Koho sa snažíme oklamať? Ak je tvoje srdce také ako moje, tak si stratený ako herci z televízneho seriálu ABC TV show! Človeče, moje „srdce je klamlivé a nenapraviteľné“. (Jere- miáš 17,9) „Zo srdca totiž pochádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedectvá, rúhania“ a  klamstvá! (Evanjelium podľa Matúša 15,19) Nenasleduj mňa, nasleduj Ježiša. On je ten správny Muž! 6. Odhoď ten pokazený sendvič! Keď bol Casper, jeden z mojich najlepších priateľov, doma na dovolenke (je vojakom z povolania), pozval ma na veče- ru do talianskej reštaurácie. Milujem cestoviny a pizzu, preto som nadšene súhlasil. (S manželkou veľmi radi chodievame do Olive Garden. Sme tam tak často, že si ma tam raz kto- si pomýlil s manažérom!) Povedal som mu, že sa s ním rád stretnem, ale najprv musím vybaviť nejaké veci pre mamu. Dohodli sme sa teda, že sa stretneme neskôr. Prišiel večer a ja som na svojho priateľa zabudol. Zašiel som do podniku Busy Bee v  našej štvrti North Lauderda- le, kde robia najlepší ponorkový sendvič na svete (volám ho „manna z neba“). Kúpil som si poriadne veľký. Keď som si z  neho niekoľkokrát odhryzol, ponorka bola taká veľká, že z nej začali vyskakovať námorníci. Mali ste ma vidieť! Vyzeral som ako Pac-Man! Potom mi zavolal Casper. „Jaj! Moja chyba. Hneď tam bu- dem.“ Napriek tomu, že sme šli spolu na večeru, zjedol som

Šesť krokov na ceste ku Kristovi 59 polovicu ponorkového sendviča. Zvyšok som nechal v aute, aby si môj kamarát nemyslel, že som nenásytný. (Zabudol som, že kedysi dávno bol svedkom toho, ako som zastavil na ulici pri úplne cudzom človeku, ktorý jedol Doritos (čip- sy), a uchmatol mu tašku s jedlom. Potom som z miesta činu ušiel rýchlejšie ako Speed Racer!) Napriek tomu, že sendvič bol bombový, druhú polovi- cu som vyhodil. Čože? Čo si sa zbláznil? Nie. Urobil som presne to, čo by urobil každý tučný človek. Druhú polovicu som si nechal na neskorú večeru, ktorú si dávam pri sledo- vaní show s komediantom Georgeom Lopezom alebo Jay- om Lenom. Nemal som však čas zastaviť sa doma a vyložiť sendvič, preto som ho len strčil do odkladacieho priestoru na palubovke. Nebolo to rozumné riešenie. Vonku bolo asi 35 °C a ja som si objednal veľkú porciu cibule. Kým som prišiel ku Casperovi, moje auto smrdelo ako spotené ponožky a tričko pod pazuchami. Nastúpil – a  v  momente sa takmer povracal. So znechutením sa na mňa pozrel a skríkol: „Fuj! Kamarát, je mi ľúto, že sa ťa to musím spýtať, ale kedy si sa naposledy sprchoval? Smrdíš, ako keby si nevedel, čo je dezodorant!“ Otvoril som skrinku na palubovke a  vytiahol pokazený sendvič. Okamžite som tým zo seba strhol nálepku smrad- ľavého skunka. Hneď som si v mysli pripravil vtipy o tučných ľuďoch, ktorými sa budem brániť voči jeho narážkam. Casper sa na mňa pozrel, ako keby ma ľutoval. Svojím pohľadom mi povedal, že čím skôr potrebujem niečo zmeniť. Potom pove- dal: „Chlape, ty si tučný!“ Mnohí z nás, možno by som mal radšej povedať väčšina z nás, skrývajú v odkladacom priestore svojho života poka- zený sendvič. Nazývame ho pestovaný hriech. Milujeme ho. Keď sa nikto nepozerá, sme v siedmom nebi, či je to v noci pri počítači, keď už všetci spia, alebo pri sledovaní televízie. Zanedlho však tento hriech začne smrdieť. „Jeden obľúbe-

60 ODPUSTENÉ – SVEDECTVO KAZATEĽA Z GETA ný hriech môže zneuctiť náš charakter.“ (Ellen G. Whiteová, Túžba vekov, str. 439) Judáš, Bileám a bohatý mládenec dovolili, aby ich láska k peniazom priviedla k pádu. Nie je aj v tvojom živote hriech, ktorý sa ti vyhráža pádom? Nie je náhodou v tvojej skrinke skrytý nejaký strašiak? Ten kúsok sendviča, čo som stihol zjesť, ma tak zasýtil, že som toho v talianskej reštaurácii už veľa nezjedol. Keď si raz odhryzneš z hriechu, môže ťa to tak zasýtiť, že už nebudeš chcieť jesť na Baránkovej svadobnej hostine. „Ak sa mu odovzdáš a prijmeš ho ako svojho Spasiteľa, potom ťa pre svoje zásluhy pokladá za spravodlivého, bez ohľadu na hriešnosť tvojho života. Namiesto tvojho charak- teru je pred Bohom Kristov charakter. Boh ťa prijíma tak, ako keby si nikdy nezhrešil.“ (Ellen G. Whiteová, Cesta ku Kris- tovi, str. 42) „Posväťte sa, lebo zajtra vykoná Hospodin medzi vami predivné skutky.“ (Jozua 3,5)

OBSAH DVAJA HRDINOVIA, KTORÍ MA INŠPIROVALI, ABY SOM NAPÍSAL SVOJ PRÍBEH .......................................................... 7 VENOVANIE ........................................................................................ 9 POĎAKOVANIE .................................................................................. 11 Predslov JEDNODUCHO PRIDAJ VODU .............................................................. 13 Prvá kapitola VŠETCI SME VINNÍ! ........................................................................... 16 Druhá kapitola ZACHRÁŇTE WILLYHO ....................................................................... 21 Tretia kapitola JEŽIŠ JE MÔJ DRUHÝ PILOT ............................................................... 28 Štvrtá kapitola CHYTIŤ ZLODEJA .............................................................................. 32 Piata kapitola ŠESŤ KROKOV NA CESTE KU KRISTOVI ................................................ 46 Šiesta kapitola ZÚFALO POTREBUJEŠ ZÁCHRANCU ..................................................... 61 Siedma kapitola VEĽKÉ VRECKÁ ALEBO VEĽKÉ SEBAVEDOMIE? ...................................... 70 Ôsma kapitola SCENÁR ........................................................................................... 82 Deviata kapitola „VŠIMOL SI SI MÔJHO SLUŽOBNÍKA?“ ................................................ 89 Desiata kapitola „ČO MÁM UROBIŤ S JEŽIŠOM?“ .......................................................... 99

Preklad Janka Bieliková Jazyková redakcia Ľubica Kotmániková Technická redakcia Miroslav Priehradný Foto na obálke www.shutterstock.com Vydal Advent-Orion, s. r. o., Šafárikova 9, 038 61 Vrútky www.adventorion.sk Vytlačili Těšínské papírny, s. r. o. ISBN 978-80-8071-196-2 Odpustené Svedectvo kazatela z geta Willy Ramos ‚