Žabka Žblnka

Žabka Žblnka Príbehy z rybní�ka Kvakykvak

2

Žabka Žblnka Príbehy z rybníčka Kvakykvak LudmilaLoderová*DarinaKrygielová

7 1. V rybníčku Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden rybníček. Našli by ste ho za dedinou, na lúke, obklopený krovím a tŕstím. Nebol veľmi hlboký, skôr močaristý. Zabývali sa v ňom najmä žabky, a preto sa volal Kvakykvak. Každý večer sa lúkou niesli zvuky žabieho koncertu. To pani učiteľka Skákalka predvádzala rodičom, čo sa žiaci naučili v škole. Ľudia, ktorí chodili okolo, si už tak zvykli na žabie kvákanie, že by im bolo bez neho smutno ako bez vtáčieho spevu. V rybníčku žila so svojou mamičkou a oteckom žabka, ktorá sa volala Žblnka. Mala bračeka Hopčeka. Žblnka už chodila do tretej triedy, kým Hopček sa iba učil poznávať jednotlivé písmenká. Ráno, keď sa Žblnka chystala do školy, obrátila sa na ma- mičku: „Dnes sa naučíme novú pesničku – a predstav si, mami, že budeme rátať až do sto!“ tešila sa.

5

9 „Počkaj, počkaj, maličká,“ brzdila mamička dcérku. „Pán Boh nám dal nový deň, počas ktorého môžeme zažiť veľa krásnych vecí. Boli by sme nevďační, keby sme mu za to ani nepoďakovali.“ A tak ešte spolu pokľakli a radostne kvákali Pánu Bohu svoje ranné modlitby. Žblnka ďakovala za to, že môže ísť do školy, Hopček za mamu, ocka, sestru a rybník a mamička prosila o ochranu pre svoje dve neposedné žabky. Potom si Žblnka vzala aktovku, desiatu, topánočky na pre- zutie a išla do školy. Vo dverách ešte poslala mamičke bozk na rozlúčku – a už jej nebolo. Hopček sa tiež chystal do školy. Naschvál sa motal a čakal, kým Žblnka odíde. Nechcel ísť spolu s ňou, aby si ostatní školáci nemysleli, že ho Žblnka vedie ako nejakého drobca. Po odchode žabiatok mamička doma upratovala, prala, žehlila a varila obed. Keď sa žabky vrátili zo školy domov, Žblnka sa len otočila vo dverách a hneď vybehla na lúku nad rybníček. Zrazu uvidela dve dievčatká. Behali po tráve a hľadali tie najkrajšie kvietky, aby si mohli uviť venčeky. Žblnka ich nadšene pozorovala.

15 3. Suknička Popoludní sa Žblnka vychystala na lúku. Vedela, že tam rastie rozkvitnutý červený mak. Podišla k nemu a začala ho prosiť: „Mak, máčik, daj mi, prosím, svoje lupienky na novú suknič- ku. Sú také krásne!“ Maku to zalichotilo a povedal: „Zober si moje okvetné lístky! Aj tak už odkvitám. Som rád, že sa ti tak veľmi páčia!“ súhlasil a spustil na zem svoj červený kvet Žblnke priamo do rúk. Tá si ho vzala, poďakovala a doma si z kvetu urobila krásnu, červenú sukničku. Spokojne sa v nej natriasala pred zrkadlom. Nemohla od neho odtrhnúť pohľad. S obdivom hovorila: „Ach, tá je krásna, ľahučká! A ako mi pristane! To je niečo iné ako tá obyčajná zelená!“ Utekala sa pochváliť mamičke: „Mami, mami, vidíš? Mám novú sukničku a som krásna!“ jasala žabka. Mamička sa zľakla:

8

17 „Okamžite si tú sukničku vyzleč! Je to veľmi nebezpečné!“ prikázala dcérke, ale tá ju vôbec nepočúvala a volala: „Pristane mi to! Pristane! Červená je krásna!“ a utekala preč z mamičkinho dohľadu, aby si sukničku nemusela vyzliecť. Mamička za ňou znovu volala: „Vráť sa, poď sem! Takáto suknička je pre teba veľmi nebez- pečná! Musíš si ju vyzliecť!“ Ale počula len z diaľky dcérenkin hlások: „Nie, nie! To neurobím!“ Mamička sa rozbehla za žabkou, ale kde tá už bola! Od strachu bola celá bez seba. „To určite nedopadne dobre,“ hovorila si mamička. Veľmi sa o žabku bála, a tak sa modlila k Pánovi Ježišovi, aby jej neposlušné dieťatko ochránil. Žblnka by sa najradšej predvádzala pred všetkými žabkami v rybníku. Priala si, aby každý videl, ako jej to pristane! Vystr- čila hlavičku z vody, aby na seba upozornila. Vtom si všimla, že okolo rybníka idú dvaja muži. Jeden z nich hovorí: „Pozri, rybníček Kvakykvak! Tu je určite veľa žiab. Musím nejaké nachytať.“ Jeho priateľ sa začudoval:

18 „Už nie si malý chlapec, prečo chceš chytať žaby?“ „Zadovážil som si hada. Ten žerie žaby, tak mu chcem doniesť nejaké na večeru,“ povedal prvý muž a už začal prehľadávať trávu a rozhŕňať tŕstie. Žblnka sa veľmi vyľakala: stať sa večerou nejakého hada! Brr! To nie! To nie! A teraz ju určite nájdu! Vedela, že jej suknička žiari v tráve ako červený makový kvet! Brada sa jej chvela a ruky triasli, keď si svoju novú sukničku rýchlo vyzliekala a odhadzovala ju čo najďalej od seba. Potom sa schovala pod lopúchový list a snažila sa byť neviditeľná. Muži zatiaľ hľadali márne. Zrazu jeden z nich hovorí: „Aha, Peťo, vidíš? Čo to je? Nejaká maličká, červená suknička! Kto ju asi mohol nosiť?“ opýtal sa toho druhého. „Ja neviem,“ odpovedal priateľ. „Nechaj to tak.“ Keď sa už stratili z dohľadu, Žblnka si zhlboka vydýchla. Teraz už vedela, že zelená suknička, ktorú jej dal Pán Boh, je pre ňu tá najlepšia.

11

35 8. Bocian Jedného dňa povedala v škole pani učiteľka žiakom: „Dnes vám, milé žabiatka, porozprávam o tom, akých priro- dzených nepriateľov majú žabky. Náš úhlavný nepriateľ je bocian. Priniesla som vám jeho obrázok. Ako vidíte, bocian má veľmi dlhé nohy. Keby ste stáli tesne pri ňom, zdalo by sa vám, že sa pozeráte na dva dlhé čer- vené komíny. Bocian je vták, ktorý sa brodí vo vode. Musí mať dlhé nohy, aby nimi dosiahol na dno a mohol si tam vyhľadávať jedlo. Vo vode chytá práve nás, žabky. Bocian má obrovské telo s bielym perím, iba krídla sú ole- mované čiernou,“ vysvetľovala a ukazovala ukazovadlom na obrázok. „Na hlave má dlhokánsky červený zobák, ktorým klepoce svoje hrôzostrašné klep-klep! Hneď ako začujete tento zvuk, snažte sa čo najskôr schovať, lebo inak je po vás!“ varovala žiakov. Žabky sa chúlili v laviciach a už dopredu sa chveli od strachu. Cestou zo školy išla Žblnka so Zelenkou domov. Žblnka sa kamarátky spýtala:

36 „Myslíš, že naozaj existuje takývták na svete? Ja tomu nemôžem uveriť. Myslím, že pani učiteľka si ho ibavymyslela, aby nás mohla strašiť, keď v škole nebude niekto poslúchať,“ uvažovala. Zelenka s ňou však nesúhlasila: „Pani učiteľka nám nikdy neklame!“ bránila ju. Žblnka si ale ťukala na čelo: „Nohy ako komíny!“ smiala sa, „to predsa nie je možné! Dlho- kánsky zobák! Tak to by som chcelavidieť! Vieš, ja už poznám rôzne vtáky. Poznámvrabca, pinku, drozda, dokonca ajvranu, ale žiadny vták nemôže byť taký, ako ho opisovala pani učiteľka,“ dodala. Obe žabky prechádzali cez lúku, kde bolo v tráve počuť cvrlikanie cvrčkov. Občas im cez cestu prebehol aj lúčny ko- ník. A zrazu sa do tej poludňajšej pokojnej atmosféry ozvalo hrôzostrašné: „Klep-klep!“ Obe žabky vykukli spod listu a ohromené sa pozerali na to nevídané stvorenie. Po brehu rybníčka sa prechádzal bocian! Živý bocian – presne taký, ako ho opisovala pani učiteľka. Teraz ho videli na vlastné oči. Ale čo to? Práve nabral do zobáka ich obľúbenú pani učiteľku! Len-len že utiekla! Nakoniec sa bocian bez úlovku vzniesol do vzduchu a odletel. Bol preč!

14

15

210 Obsah 1. V rybníčku ........................ 7 2. Nespokojná Žblnka ....... 11 3. Suknička ......................... 15 4. Tulák ............................... 20 5. Učiteľ Bonifác ................ 25 6. Slávičie spievanie ........... 27 7. V rozhlase ...................... 30 8. Bocian ............................. 35 9. Pri mamičke .................... 39 10. Svetobežník Bonifác ..... 43 11. V škole ............................ 45 12. Svedomie ........................ 49 13. Priznanie ........................ 52 14. Úraz ................................ 54 15. Nevydarené kúpanie ..... 58 16. Nový žiačik .................... 62 17. Kvak ................................ 65 18. Narodeniny .................... 69 19. Ovčie kiahne .................. 73 20. Bitka ............................... 78 21. Návšteva ........................ 83 22. Skúška ............................ 87 23. Veršík .............................. 89 24. Nedeľa ............................ 90 25. Mamička vysvetľuje ....... 94 26. Pink ................................. 96 27. Žblnka hrá anjelika ...... 100 28. Skok do neznáma ......... 103 29. Dozvuky doma ............. 106 30. Klobúk .......................... 108 31. Lepidlo ......................... 111 32. Pán riaditeľ .................. 115

33. Odkaz ........................... 118 34. Schôdzka ...................... 121 35. Súťaž ............................. 125 36. Kvak hrá ....................... 129 37. Znova v škole ............... 132 38. Kolotoče ....................... 133 39. Práca ............................. 137 40. Hrach ............................ 140 41. Odmena ........................ 143 42. Nepokojné svedomie ... 146 43. Priznanie ...................... 150 44. Hriadky ......................... 154 45. U starkej Filomény ...... 157 46. Žabky pomáhajú .......... 161 47. Škola v prírode ............. 165 48. Bonifác sa pýta ............ 169 49. Kvietky ......................... 175 50. Zoskok padákom .......... 179 51. Balónik .......................... 182 52. Žblnka lieta .................. 185 53. Čo sa zatiaľ dialo v rybníčku ..................... 189 54. Žblnka sa vracia ........... 192 55. Žblnka ide domov ........ 196 56. Búrka ............................ 201 57. Konečne doma ............. 204 58. Poučená Žblnka ........... 207 211