ARS NOTARIA 1/2015

1

2

>> obsah ARS NOTARIA 1/2015 Ročník: 19. • Vyšlo: 31. 3. 2015 Vydáva: Notárska komora Slovenskej republiky Krasovského 13, 851 01 Bratislava 5, IČO 30 811 236 tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 589 notarska.komora@notar.sk, www.notar.sk Redakčná rada: JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka) JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. JUDr. Jozef Opatovský JUDr. Katarína Valová, PhD. Periodicita: štyrikrát ročne Predplatné: daniela.durajova@notar.sk Inzercia: daniela.durajova@notar.sk Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2 P. O. Box 61, 810 05 Bratislava, www.jaga.sk Foto: Notárska komora SR, archív autorov, thinkstock.cz Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN 1335-2229 Úvodník Odborný článok 4 Vekový cenzus z pohľadu výkonu právnických profesií v štátoch EÚ Jana Vnuková, Alexander Kunošík Judikát 10 Dlh, ktorý vznikol po smrti poručiteľa ako predmet dedičstva Pavol Dorič Postrehy z praxe 12 Dedičské konanie po novom Katarína Valová, Ján Hamara 18 Dedenie autorských práv Lucia Miklasová Rozhovor 23 Doc. JUDr. Anton Dulak, PhD.: Notár je potrebný a jeho činnosť nezastupiteľná Z diania v právnickej obci 27 Medzinárodné sympózium Právo – Obchod – Ekonomika Lukáš Cisko, Marián Pavlák Dianie v komore 29 Školenie notárov vo Vysokých Tatrách Miriam Imrich Breznoščáková, Zuzana Grófiková Aktuálne z NK SR 32 Informácie o vymenovaných notároch, vzdelávaní v NK SR, výberových konaniach a plánovaných podujatiach 33 Novinky z medzinárodných aktivít NK SR Peter Danczi Dávame do pozornosti 34 Anotácie 36 Prehľad právnickej literatúry 23 29 32 33

2 ars notaria 1/15 Úvodník Milé kolegyne a kolegovia, začíname sa všetci spoločne plaviť na našej „notárskej lodi“ ďalší rok. Každý rok k nám pristupujú noví kolego- via, a to predovšetkým na uvoľnené miesta po našich dl- horočných kolegoch, ktorí dovŕšili 67 rokov a v úradoch končia. Nie je to tak dávno, čo notársky stav vytváral určitú ho- mogénnu skupinu ľudí, ktorí sa medzi sebou zväčša poznali, aj keď nie všetci osobne, ale podľa mena, pô- sobiska a iných kolegov. Skupina sa nie vždy javila ako kompaktná a súdržná, ale vychádzala z určitého stavu, ktorý chceli všetci spoločne, a to odštátnenie notárov po roku 1989 a návrat k slobodnému povolaniu. Bol prijatý etický kódex, ktorý určil rámec správania a zakotvil ur- čité princípy profesie, ktoré by sme mali považovať za samozrejmé. V súčasnosti sa skupina notárov rýchlo mení, mnohí od- chádzajú a mnohí aj prichádzajú. Mám pocit, že posla- nie notárstva nám uniká, strácame trpezlivosť a rozva- hu v snahe umiestniť sa na mieste, ktoré nám vyhovuje, pričom zabúdame na to, kde je potrebný notár. Podstata notárstva je tá, že notári sú rozmiestnení podľa potrieb obyvateľov a potrieb štátu, prípadne samosprávy v rámci okresov po celom Slovensku. Majú byť prospešní ľuďom a plniť úlohy štátu, ktoré im zveril. Nemal by prevládať osobný záujem notára. V minulosti dostal notár miesto a musel na ňom zotrvať. Časté premiestňovanie nevytvá- ra dobrý obraz o našom stave ani o vôli notára pracovať pre to, na čo bol vymenovaný. Napriek kritickým slovám musíme konštatovať, že do nášho stavu vstupuje mnoho nových kolegov, predtým zväčša dlho pôsobiacich ako notárski kandidáti, ktorí ovládajú svoju prácu, priľnuli k nej a s láskou sa jej ve- nujú. Všetkým kolegom, bývalým kolegom aj budúcim kole- gom, ktorí už vyrastajú v našich radoch, želáme pracov- ne vyťažený nový rok, sily na zvládnutie ťažších období a úsmev a radosť z práce, ktorá je jednou z najkrajších, pretože pomáhame ľuďom. JUDr. Zuzana Grófiková vedúca redaktorka časopisu ARS NOTARIA

3

Úvod Cieľom článku je poskytnúť prehľad úpravy vekovej hra- nice ako predpokladu na výkon rôznych právnických pro- fesií v krajinách Európskej únie. Hoci vekový cenzus je iba jednou z požiadaviek potrebných na výkon činnosti štátom regulovaných a právnických profesií, respektíve niektorých slobodných právnických povolaní, predstavu- je podmienku vymenovania osôb do príslušných funkcií po splnení ostatných odborných, ale aj osobnostných predpokladov. Z hľadiska výberu štátov sú použité príklady právnych úprav najmä zo susedných štátov, ako aj štátov, s kto- rými Slovenská republika zdieľa spoločné právne tradí- cie, a tiež niektorých väčších členských štátov Európskej únie. Cieľom je predstaviť čo najširší komparatívny pre- hľad danej problematiky, a to aj pri porovnaní regulácií štátov s kontinentálnym systémom práva aj štátov sys- tému commonlaw. Dôraz sa kladie na hlavné právnic- ké profesie, osobitne sudcov, prokurátorov, respektíve štátnych zástupcov, notárov, exekútorov a advokátov. Rozdiely v požiadavke na vekovú hranicu vyplývajú z rôz- neho charakteru právomocí, ktoré rôzne právne po- riadky udeľujú jednotlivým právnickým profesiám. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že najprísnejšie kvali- fikačné kritériá sa uplatňujú vo všetkých krajinách na vý- kon funkcie sudcu a prokurátora. Je to logický dôsledok právomocí, ktoré sú obom justičným funkciám zverené. Porovnateľne prísne kritériá sa požadujú v niektorých štátoch vo vzťahu k profesii notárov, keďže ich činnosť je spojená s uplatňovaním štátnej moci. Vekový cenzus na výkon funkcie sudcu Čo sa týka veku, rozdiely sú medzi členskými štátmi EÚ veľké, a to najmä pri porovnaní požiadavky veku uplatňo- vanej v krajinách commonlaw a v krajinách uplatňujú- cich kontinentálny právny systém. Veková hranica však v mnohých prípadoch nie je priamo stanovená, keďže väčšina štátov priamo vekovú hranicu ako kvalifikačný predpoklad vymenovania neobsahuje. Napríklad v Ra- kúsku vyplýva najnižšia veková hranica zo zákonom sta- noveného systému prípravy, keď absolvent právnickej fakulty musí absolvovať ďalšiu odbornú prípravu v tr- vaní štyroch rokov.1 Rovnako je nastavená aj holand- ská úprava, ktorá stanovuje podmienku pre uchádzača o funkciu sudcu v podobe požadovanej odbornej praxe v trvaní najmenej siedmich rokov. Túto prax je možné získať na osobitných justičných školeniach. V zmysle ústavnej úpravy Maďarska je možné za sudcu vymeno- vať osobu, ktorá má aspoň jeden rok praxe ako súdny úradník alebo úradník okresného prokurátora, alebo Vekový cenzus z pohľadu výkonu právnických profesií v štátoch EÚ Vzor anotácie: Autori porovnávajú vekovú hranicu na vykonávanie rôznych právnických profesií v členských štátoch Európskej únie. Napriek tomu, že vekový cenzus predstavuje iba jednu z požiadaviek vyžadovaných pri výkone činností štátom regulovaných a právnických profesií, respektíve niektorých slobodných právnických povolaní, predsa predstavuje podmienku vymenovania osôb do príslušných funkcií po splnení ostatných odborných, ale aj osobnostných predpokladov. Iba minimum vnútroštátnych právnych poriadkov však stanovuje osobitný vekový cenzus. Niektoré štáty obmedzujú výkon istých právnických funkcií hornou hranicou. Na rozdiel od vekového cenzu, právne poriadky všetkých štátov osobitne regulujú požiadavky na výkon predchádzajúcej odbornej praxe, ktorá tak prakticky nepriamo zvyšuje vekový cenzus. Najčastejšie je vekový cenzus stanovený v prípade sudcov, prokurátorov a notárov, to znamená profesií priamo spojených s výkonom štátnej moci. Autori v tejto súvislosti kritizujú častú novelizáciu Notárskeho poriadku bez zapojenia Notárskej komory SR a umožnenia uplatnenia pripomienok v riadnom legislatívnom procese, čo predstavuje nebezpečný precedens pre budúcnosť z pohľadu neoprávneného zasahovania do profesijnej samosprávy. 1 Prípravnú sudcovskú službu v trvaní štyroch rokov (vrátane praxe na súde) možno absolvovať na okresných súdoch, krajinských súdoch, prokuratúre, v zariadení na výkon trestu odňatia slobody, zariadení na ochranu obetí a starostlivosti o obete trestných činov a u zástupcov účastníkov z povolania (advokátov, notárov alebo finančnej prokuratúry). Časť prípravnej služby možno okrem iného absolvovať aj na vrchnom krajinskom súde, na Najvyššom súde, na spolkovom ministerstve spravodlivosti, na Riaditeľstve zboru väzenskej a justičnej stráže, v zariadení sociálnej kurately pre podmienečne odsúdených, v združeniach na zastupovanie nesvojprávnych alebo na úradoch sociálnych vecí pre mladistvých, u zástupcu na ochranu práv, vo vhodných spoločnostiach alebo v oblasti finančníctva. Prípravná sudcovská služba sa končí sudcovskou skúškou, po jej zložení sa môže súdny čakateľ uchádzať o voľné systematizované miesto sudcu. 4 ars notaria 1/15 >> Odborný článok

ako sudca ústavného súdu, vojenský sudca, verejný no- tár, právny zástupca, alebo právny poradca, alebo v cen- trálnom správnom úrade.2 Aj vo Francúzsku je v zmysle ústavného zákona3 predpokladom na vymenovanie do funkcie sudcu absolvovanie osobitného vzdelania v po- zícii justičného čakateľa v Národnej škole súdnictva.4 Podobný systém je aj v Chorvátsku a Španielsku, kde sa požaduje vzdelanie v justičnej škole5 v trvaní dvoch rokov ako podmienka prihlásenia sa do výberového konania na funkciu sudcu. V Taliansku6 je podmienkou trvanie pra- xe jeden rok v nadväznosti na osobitné postgraduálne štúdium. Jednoročná prax na súde sa vyžaduje aj vo Fín- sku. V Luxembursku je predpokladom na funkciu sudcu absolvovanie dvojročnej praxe v advokátskej kancelárii. Diferencovaná prax rôznej povahy a na rôznych súdoch sa vyžaduje ako predpoklad na vymenovanie sudcu vo Švédsku: dva roky praxe ako súdny úradník na prvostup- ňovom súde, následne jeden rok ako sudca spravodajca na druhostupňovom súde a minimálne dva roky ako po- mocný sudca na prvostupňovom súde alebo ako sudca spravodajca na odvolacom správnom súde. Kandidát na funkciu sudcu musí ešte absolvovať minimálne jeden rok vo funkcii prísediaceho sudcu na druhostupňovom súde a až po úspešnom dokončení a absolvovaní tohto skúšobného obdobia je sudca – praktikant vymenovaný za prísediaceho sudcu odvolacieho súdu na odvolacom súde alebo odvolacom správnom súde. Súdni spravo- dajcovia a prísediaci sudcovia sú príkladom sudcov bez trvalej funkcie. Na druhej strane konkrétnu vekovú hranicu okrem práv- nej úpravy Slovenskej republiky priamo stanovuje český právny poriadok7, a to na najmenej 30 rokov veku. Čes- ká úprava zároveň stanovuje povinnosť absolvovať troj- ročnú prípravnú službu justičného čakateľa na súde, po ktorej uplynutí je čakateľ pripustený k zloženiu odbornej justičnej skúšky. Rovnako nemecká úprava obsiahnutá v ústavnom zákone o súdoch8 stanovuje, že za sudcu ne- možno vymenovať občana, ktorý v deň vymenovania ešte nedosiahol vek 26 rokov alebo naopak, ktorý prekročil vek 70 rokov9. V Poľsku môže byť sudcom takisto iba osoba, ktorá dosiahla vek 30 rokov a má prax ako asis- tent sudcu alebo súdny úradník v trvaní šiestich rokov. Táto požiadavka sa neuplatňuje na profesorov a vedec- kých pracovníkov a skracuje sa v prípade osôb majúcich 2 Na výkon tohto povolania sa vyžaduje zloženie právnických skúšok. 3 Nariadenie č. 58-1270 z 22. decembra 1958 o ústavnom zákone, ktorý sa týka štatútu sudcov a štátnych zástupcov. 4 École nationale de la Magistrature. 5 Escuela Judicial de Barcelona. 6 Zákon č. 398/97 a zák. č. 48/2001. 7 Zákon č. 6/2002 Sb., o soudech a soudcích. 8 Deutsches Richtergesetz (DriG). 9 §33 Gerichtsverfassungsgesetz (GVG). 5

advokátsku prax. Vekový cenzus 30 rokov na výkon funk- cie sudcu stanovuje aj Lotyšsko10 a Slovinsko11. Horná veková hranica 70 rokov je jediným zákonným obmedzením veku na funkciu sudcu vo Veľkej Británii, v krajine, kde majú sudcovia tradične najvyšší vek. Dol- ná veková hranica nie je stanovená, hoci predpis hovorí o „primeranej dĺžke praxe“ ako právnych zástupcov na vyšších súdoch alebo na občianskoprávnych a odvola- cích súdoch. Primeranou dĺžkou praxe sa spravidla ro- zumie obdobie dlhšie ako sedem, prípadne desať rokov, sudcom sa však v praxi spravidla stávajú osoby s približ- ne dvadsaťročnou praxou v iných právnických profesiách vrátane právnikov pracujúcich v štátnej správe. Právni- ci sa preto stávajú sudcami až v strede alebo ku koncu svojej profesionálnej kariéry. Hornú hranicu 67 rokov na vykonávanie funkcie sudcu stanovuje aj estónska práv- na úprava, ktorá zároveň nevyžaduje povinnú čakateľskú prax na súde ako požiadavku pre uchádzačov na funkciu sudcu, a to v prípade uznávaných právnikov. Rovnako v Írsku sú sudcovia vymenovaní z právnických profesií kvalifikovaných právnych zástupcov alebo obhajcov s dl- horočnými skúsenosťami z vykonávania praxe.12 Naj- kratšia prax sa vyžaduje v prípade sudcov prvostupňo- vých súdov, za ktorých môže byť vymenovaný iba advokát vykonávajúci svoje povolanie najmenej desať rokov. Zaujímavá je úprava v Belgicku, kde takisto neexis- tuje priamo stanovený vekový cenzus na funkciu sud- cu13. Osoba sa môže stať sudcom až troma spôsobmi, od ktorých závisí dĺžka požadovanej praxe. Ak kandidát pracoval ako pomocný personál na súde najmenej jeden rok, môže sa prihlásiť na konkurz na čakateľa a po ab- solvovaní trojročnej stáže na súde môže byť nominovaný na pozíciu sudcu. Prístup k sudcovskej funkcii je však otvorený aj pre iné profesie: ak osoba pracovala najme- nej 10 rokov ako advokát alebo má 12 rokov praxe v inej právnickej profesii, môže byť nominovaná na sudcu po úspešnom zložení justičnej skúšky. Osoba, ktorá má dvadsaťročnú prax ako advokát (alebo 15-ročnú advo- kátsku a päťročnú prax v inej profesii), sa môže stať sud- com v nadväznosti na ústnu skúšku. Sudcov nominuje Najvyššia rada súdnictva14 a vymenúva ich kráľ. Napriek komparatívnemu zameraniu predsa pár slov k slovenskej právnej úprave: vek 30 rokov pri predpo- kladanom ukončení kvalifikovaného vzdelania vo veku 23 rokov predpokladá 7-ročnú odbornú prax, čo je, sa- mozrejme, iba jedna z možných situácií, keďže podmien- kami na podanie žiadosti vyššieho súdneho úradníka na vykonanie odbornej justičnej skúšky, ktorá je predpokla- dom na výkon funkcie sudcu, je nepretržitý výkon práce úradníka počas 3 rokov a dosiahnutý vek 30 rokov15. Treba podotknúť, že veková klauzula 30 rokov na výkon funkcie sudcu je stále diskutovanou otázkou slovenskej i českej odbornej verejnosti z pohľadu, či nejde o neprimeranú a neobjektívnu podmienku výkonu tohto povolania, ktorá môže spôsobovať diskrimináciu na základe veku. Pre úplnosť je potrebné uviesť ďalšie požiadavky, ktoré sú buď zakotvené priamo v právnej úprave, alebo poža- dované pri výberových konaniach: právnické vzdelanie na univerzite v danom štáte (napríklad v Estónsku a Slo- vinsku možno absolvovať právnické štúdium aj v inom štáte, v Chorvátsku je priamo v zákone uvedená možnosť nostrifikovať diplom získaný v zahraničí), bezúhonnosť, spôsobilosť na právne úkony, dobrý zdravotný stav a po- žiadavka štátneho občianstva16. Na ilustráciu, rozdiely sú podstatné aj z hľadiska spôso- bu výberu, respektíve vymenovania sudcov. V Českej re- publike sudcov vymenúva prezident republiky (na návrh vlády), rovnako ako v Rakúsku (na návrh spolkového mi- nistra spravodlivosti), v Maďarsku (na odporúčanie Ná- rodnej rady súdnictva), v Poľsku (na návrh Národnej rady súdnictva). V konštitučných monarchiách túto právomoc vykonáva panovník (v Holandsku na návrh ministra spra- vodlivosti a vo Veľkej Británii na návrh premiéra a lorda kancelára, v Škótsku na návrh škótskeho premiéra)17. Spolkoví sudcovia v Nemecku sú v zmysle ústavy vybe- raní na neverejnom zasadnutí osobitného orgánu zlože- ného zo spolkového ministra spravodlivosti, spolkových poslancov a ministrov spolkových krajín18. Nominácie na sudcov vo Francúzsku schvaľuje Vysoká rada súdnictva. Požiadavky na výkon funkcie prokurátora Napriek skutočnosti, že väčšina štátov EÚ uplatňu- je koncept štátneho zastupiteľstva, v rámci ktorého sú prokurátori podriadení ministrovi spravodlivosti a ten následne zodpovedá parlamentu, požiadavky na výkon funkcie prokurátora nie sú v jednotlivých štátoch zásad- ne rozdielne. Vo väčšine štátov (napríklad v Rakúsku, Nemecku, vo Francúzsku, v Holandsku, Luxembursku) môže byť prokurátorom osoba, ktorá spĺňa požiadavky na výkon funkcie sudcu. To znamená, že podobne ako pri sudcoch, ani pri profesii prokurátorov nie je stanovený osobitný vekový cenzus. Stojí za zmienku, že napríklad v Belgicku sú podmienky týkajúce sa praxe nastavené ešte prísnejšie ako v prípade sudcov, keď sa pri vymeno- 10 Zákon o súdnej moci z roku 1992 a zákon o zodpovednosti sudcov z roku 1994. 11 Zákon o súdnej službe (Zakon o sodniški službi). 12 Court and Courts Officers Act, 1995. 13 Z formálneho pohľadu môže byť sudcom osoba, ktorá má belgické občianstvo a právnické vzdelanie. 14 Conseil supérieur de la justice. 15 § 21a zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch. 16 V nadväznosti na požiadavku štátneho občianstva je možné konštatovať, že tomto smere existuje medzi členskými štátmi v EÚ vzácna zhoda vyplývajúca z osobitnej a nezastupiteľnej úlohy sudcu v štáte, respektíve v systéme rozdelenia štátnej moci. Britský systém je v tomto smere najliberálnejší, sudcom v Spojenom kráľovstve môže byť občan Spojeného kráľovstva, Írskej republiky, ale aj niektorej z krajín Commonwealthu vrátane osôb majúcich dvojaké občianstvo. 17 To platí pre prípady vyšších justičných funkcií, v ostatných prípadoch profesionálnych sudcov má zodpovednosť za nominácie, respektíve odporúčanie nominácií lord kancelár. 18 Čl. 95 ods. 2 Ústavy. 6 ars notaria 1/15 >> Odborný článok

vaní prokurátora z radov čakateľov požaduje až 18-me- sačná prax (na rozdiel od 12-mesačnej praxe požadova- nej na prihlásenie sa do výberového konania na sudcu). Identické nastavenie požiadaviek v prípade Francúzska, Luxemburska, Belgicka a Holandska vyplýva z jednoty týchto dvoch justičných profesií. Vo Švédsku takisto absentuje priame stanovenie vekovej hranice, základnou požiadavkou na vykonávanie zamest- nania prokurátora je okrem úspešného absolvovania právnického vysokoškolského štúdia aj následná dvoj- ročná prax vo funkcii súdneho úradníka na prvostup- ňovom súde, pri ktorom prokurátor pôsobí. V Anglicku sú podobne ako v prípade sudcov prokurátori koruny vyberaní spomedzi advokátov zastupujúcich na nižších aj vyšších súdoch a majú ukončené koncipientské vzde- lávanie. Konkrétna veková hranica je stanovená napríklad v Čes- kej republike, a to na 25 rokov veku. To znamená, že je stanovená nižšie ako v prípade sudcov19, pričom sa vy- žaduje aj absolvovanie trojročnej praxe ako čakateľa na úrade štátneho zástupcu. Česká právna úprava takisto zakotvuje hornú vekovú hranicu vo výške 70 rokov. V Poľ- sku je stanovená veková hranica 26 rokov a prax v trvaní aspoň jedného roka ako prísediaci prokurátor alebo prí- sediaci sudca. Podobne ako v prípade sudcu môžu byť za prokurátorov vymenovaní bez potreby zloženia odbornej skúšky profesori a docenti na právnických fakultách. Vzhľadom na primárnu úlohu žalobcu a zástupcu štátu a úloh pri zabezpečovaní dodržiavania zákonnosti20 sa požiadavka štátneho občianstva uplatňuje podobne ako v prípade sudcov. Okrem tejto požiadavky a požiadavky právnického vzdelania v danom štáte je štandardnou po- žiadavkou aj bezúhonnosť, spôsobilosť na právne úkony. Čo sa týka vymenovania prokurátorov, v Nemecku vy- menúva spolkových prokurátorov spolkový prezident na návrh spolkového ministra spravodlivosti so súhlasom Spolkovej rady a prokurátorov jednotlivých spolkových krajín vymenúva príslušná vláda, predseda vlády ale- bo minister spravodlivosti príslušnej spolkovej krajiny. V Rakúsku prislúcha právo na vymenovanie prokurátorov spolkovému prezidentovi na návrh spolkového ministra spravodlivosti. Vo Francúzsku je spôsob vymenovania identický ako v prípade sudcu.21 Prokurátorov v Poľsku vymenúva generálny prokurátor, v Českej republike a Holandsku toto právo prislúcha ministrovi spravodli- vosti22. Vo Veľkej Británii vymenúva prokurátorov koruny anglická kráľovná. Vekový cenzus na výkon funkcie notára V prípade notárov, respektíve verejných notárov, ako ich označuje právny poriadok niektorých štátov bez tra- dičného konceptu civilného notárstva, existuje iba mi- nimum štátov, ktoré určujú konkrétny vekový cenzus. Španielska právna úprava23 síce formálne hovorí o do- siahnutí určitého veku, je ním však plnoletosť. Konkrétny vekový cenzus na funkciu notára stanovuje Poľsko – 26 rokov. Podobne ako v Slovenskej republike, ani v Českej republike je stanovená iba horná hranica na výkon funkcie notára, a to do 67 rokov veku (SR) a 70 ro- kov veku (ČR). V Slovinsku je takisto stanovená iba horná hranica, a to na 64 rokov. V tejto súvislosti treba spomenúť, že v Slovenskej re- publike bola nedávno zavedená horná veková hrani- ca vo výške 67, a to novelou Notárskeho zákona, ktorá nadobudla účinnosť k 1. januáru 201424. V zmysle § 14 ods. 1 zákona výkon notárskeho úradu zaniká ku dňu 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom notár dosiahne vek 67 rokov. Notári, ktorí dosiahli stanovený vek, budú ministrom odvolaní na návrh Notárskej komory SR, pri- čom pôjde o obligatórny dôvod odvolania notára. Podľa dôvodovej správy k novele zákona je dôvodom doplne- nia predmetného ustanovenia do právnej úpravy „nevy- hnutnosť prispôsobenia podmienok na výkon notárskej činnosti aktuálnym ekonomickým pomerom“, pričom pôvodný návrh hovoril o vekovej hranici 65 rokov. Ide o analogickú právnu úpravu ako v prípade sudcov a pro- kurátorov a o podobnej úprave sa v budúcnosti uvažuje aj v súvislosti s exekútormi. Novela bola predložená do parlamentu ako poslanecký návrh a obišla tak odbornú diskusiu a riadne pripomienkové konanie, čo neumožni- lo jej pripomienkovanie zo strany Notárskej komory SR. Z toho pohľadu ide o neprijateľný precedens ignorovania názoru profesijnej samosprávy. Z hľadiska ostatných požiadaviek na výkon funkcie no- tára je z pohľadu veku osobitne relevantná kvalifiká- cia notára, ktorá sa dosahuje absolvovaním nezávis- lých a samostatných skúšok po absolvovaní štúdia na právnickej fakulte. V Anglicku sa okrem toho vyžaduje úspešné ukončenie postgraduálneho štúdia v oblasti no- társkej praxe na Cambridgeskej univerzite25. V Nemec- ku sa situá­ cia líši podľa jednotlivých spolkových krajín, spoločným menovateľom je však to, že osoby musia byť absolventmi právnického štúdia a mať prax v trvaní dva roky, po ktorej zložia druhú časť štátnej skúšky. Vo väč- šine spolkových krajín notár vykonáva svoju činnosť ako 19 Vekový cenzus 30 rokov, pozri vyššie. 20 V Holandsku sú funkcie štátneho zástupcu definované aj v občianskoprávnych veciach týkajúcich sa napríklad žiadostí o zabezpečenie opatrovníctva či povinného prijatia občana do psychiatrickej liečebne. V Rakúsku zasahujú prokurátori len vo veciach zrušenia platnosti manželstva a v konaniach na určenie otcovstva, aj to len v obmedzenom rozsahu. Podobne v rodinnoprávnych veciach môžu zasahovať do konaní aj prokurátori v Poľsku, ktorí majú definovanú právomoc široko, keďže môžu požiadať o začatie konania v každej veci alebo zúčastniť sa na každom už prebiehajúcom konaní, ak je to podľa jeho názoru potrebné na ochranu práva a poriadku, práv občanov alebo verejného záujmu. 21 Nominácie na sudcov aj prokurátorov (les magistrats) vo Francúzsku schvaľuje Vysoká rada súdnictva. 22 Zástupcov prokurátorov vymenúva minister spravodlivosti. 23 Právna úprava notárskej činnosti z 2. júna 1944. 24 Zákon č. 366/2013 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. 25 Anglicko koncept tradičného civilného notárstva nepozná. 7

hlavnú zárobkovú činnosť (tzv. nezávislý notársky úrad), v niektorých spolkových krajinách sú za notárov vyme- núvaní advokáti (tzv. notársky úrad u advokáta), v Bá- densku-Württembersku existuje dokonca aj kategória tzv. úradných notárov, ktorí majú postavenie štátnych zamestnancov26. V Chorvátsku je dĺžka praxe potrebná na výkon funkcie notára až päť rokov, čo predstavuje naj- dlhší čas odbornej praxe spomedzi všetkých právnických profesií. V Českej republike v zmysle notárskeho poriad- ku ČR27 je povinná päťročná prax u notára, v Poľsku troj- ročná, v Holandsku šesťročná28. V Taliansku sú v súlade s právnou úpravou29 požiadavky na kvalifikáciu notára rozdelené do troch štádií: diplom na právnickej fakulte, prax na notárskom úrade v trvaní najmenej 18 mesia- cov (z nich môže byť 6 mesiacov absolvovaných počas záverečného ročníka vysokoškolského štúdia) a úspešné absolvovanie výberového konania vypísaného minister- stvom spravodlivosti. Uchádzať sa o miesto notára vo vý- berovom konaní je možné najviac trikrát. V Slovinsku je stanovená povinná prax v trvaní piatich rokov, z toho štyri roky ako notársky koncipient a jeden rok na súde, u ad- vokáta alebo prokurátora. V Rakúsku je pri uchádzaní sa o funkciu notára potrebná prax v trvaní siedmich rokov, z toho najmenej tri roky ako notársky koncipient. V Bel- gicku je potrebné osobitné trojročné notárske štúdium nasledujúce po bakalárskom právnickom štúdiu a ná- sledne trojročná prax notárskeho koncipienta. V Poľsku sa vyžaduje prax v trvaní troch rokov. S funkciou notára sú spojené aj iné požiadavky – jednak tie, ktoré sú spoločné s inými právnickými profesiami, t. j. právnické vzdelanie, bezúhonnosť, spôsobilosť na právne úkony, dôveryhodnosť, zdravotný stav, a jednak osobitná požiadavka primeraného vybavenia a priestory potrebné na výkon povinností notára. Čo sa týka vymenovania do notárskeho úradu, v Českej re- publike notárov vymenúva minister spravodlivosti na ná- vrh Notárskej komory, rovnako ako v Poľsku. Podobne ako v prípade sudcov a prokurátorov, aj za notárov môžu byť vy- menovaní aj profesori a docenti na právnických fakultách, sudcovia, prokurátori, advokáti, ktorí vykonávajú svoje po- volanie najmenej 3 roky. Notárov v Holandsku vymenúva panovník na návrh ministra spravodlivosti. Zaujímavosťou je, že súčasťou žiadosti o vymenovanie adresovanej minis- trovi spravodlivosti musí byť podnikateľský plán. Vo Fran- cúzsku vymenúva notárov minister spravodlivosti. Osobitne relevantnou požiadavkou na výkon funkcie no- tára je požiadavka štátneho občianstva. V tejto súvislosti treba pripomenúť aj konania vedené zo strany Európskej komisie proti niektorým členským štátom Európskej únie uplatňujúcim civilnoprávny koncept notárstva. Európ- ska komisia začala konania ešte pred vstupom desiatich nových členských štátov EÚ v roku 2004 proti Belgicku, Francúzsku, Grécku, Holandsku, Luxembursku, Ne- mecku, Taliansku, Portugalsku, Rakúsku a Španielsku a v roku 2006 aj proti novým členským štátom: popri Slo- venskej republike aj proti Českej republike, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Maďarsku, Malte, Poľsku a Slovinsku vo veci nesúladu požiadavky štátneho občianstva pre notárov so slobodu usadiť sa zakotvenou v práve EÚ (čl. 45 Zmluvy o ES, čl. 49 Zmluvy o fungovaní EÚ). Európska komisia konanie proti SR uzavrela začiatkom minulého roka30 ešte v predsúdnej fáze, t. j. pred rozhodnutím podať návrh na Súdny dvor EÚ. Slovenská republika totiž v nadväznosti na odsudzujúce rozsudky vo vzťahu k šiestim členských štá- tom – Belgicku, Nemecku, Grécku, Francúzsku, Luxem- bursku a Rakúsku z mája 201131 s účinnosťou od 1. no- vembra 2013 zrušila požiadavku štátneho občianstva pre notárov. Zákonodarca tak urobil nepriamou novelou No- társkeho poriadku – prostredníctvom novely Exekučného poriadku32. Hoci išlo o snahu vyhnúť sa hroziacemu za- čatiu konania na Súdnom dvore EÚ, ktoré by viedlo k od- sudzujúcemu rozsudku vo vzťahu k Slovenskej republike, časté novelizovanie zákonov a osobitne zákonov upravu- júcich postavenie a činnosť profesií riadených profesijnou samosprávou nie je najvhodnejším riešením. Notársky poriadok bol novelizovaný v priebehu dvoch mesiacov dvakrát (4. septembra32 a následne 29. októbra 201324). Okrem Slovenska vznieslo požiadavku štátneho notár- stva ešte počas predsúdnej fázy aj Estónsko, Holandsko a Portugalsko. Súdny dvor v odsudzujúcich rozsudkoch konštatoval, že požiadavka štátneho občianstva pre notárov je v rozpore so slobodu usadenia sa definova- nou v primárnom práve Únie a je diskriminačná, preto členské štáty nemôžu vyhradiť prístup k notárskemu povolaniu pre svojich štátnych príslušníkov. Podľa Súd- neho dvora notárske činnosti vymedzené v právnych po- riadkoch uvedených členských štátov nesúvisia priamo a špecificky s výkonom verejnej moci, a to ani v prípade právomoci zverenej notárom overovať listiny. V tomto prípade sa totiž Súdny dvor stotožnil s argumentáciou Komisie, že ide o právne úkony a zmluvy, na ktorých sa strany dohodli, a teda ani v tomto prípade nejde o čin- nosť, ktorá by sa ma o sebe priamo a špecificky súvisela s výkonom verejnej moci. Vekový cenzus na výkon funkcie advokáta Kritérium dovŕšenia veku uchádzača o advokátske po- volanie je vo väčšine členských štátov naviazané na 26 Súčasná úprava však má platiť iba do roku 2017. 27 Zákon č. 358/1992 Sb. o notářích a jejich činnosti (notářský řád). 28 Podrobnosti sú stanovené v zákone o notároch (Wet op het notarisambt – WNA). 29 Zákon č. 89 zo 16. februára 1913 o pravidlách týkajúcich sa notárskeho povolania a notárskych archívov (Ordinamento del notariato e degli archivi notarili). 30 Rozhodnutie bolo prijaté 23. januára 2014. 31 C-47/08 Komisia/Belgicko, C-50/08 Komisia/Francúzsko, C-51/08 Komisia/Luxembursko, C-53/08 Komisia Rakúsko, C-54/08 Komisia/Nemecko, C-61/08 Komisia/Grécko. 32 Zákon č. 299/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. 8 ars notaria 1/15 >> Odborný článok

vek plnoletosti a nepriamo aj na úspešné absolvovanie právnického vzdelania univerzitného typu. Výnimkou je v tomto ohľade Lotyšsko, ktoré stanovilo vekový cenzus na 25 rokov. Primeranú odbornú prípravu uchádzačov o advokátske povolanie má v niektorých krajinách zaru- čiť prax v právnickej profesii (Rakúsko 5 rokov, Fínsko 4 roky), pričom časť z tohto obdobia musí uchádzač pô- sobiť priamo v pozícii koncipienta u advokáta (Rakúsko 3 roky a Fínsko 1 rok). Odlišný prístup majú štáty ako Česká republika, Belgicko, Švédsko, Luxembursko, Por- tugalsko, Chorvátsko, ktoré stanovujú ako obligatórnu povinnosť trvanie odbornej praxe v pozícii koncipienta v dĺžke najčastejšie 3, respektíve 2 roky. Aj v Dánsku je požadovaná prax 3 roky, možno ju však vykonať buď u ad- vokáta, alebo na súde či prokuratúre. Cyprus v tomto ohľade predstavuje výnimku s podmienkou spomenutej praxe v dĺžke jedného roka. Z uvedeného vyplýva, že spl- nenie samotnej podmienky dovŕšenia plnoletosti v nad- viazaní na úspešné absolvovanie právnického vzdelania nepostačuje na záruku kvalitného zastupovania záujmov klientov pri výkone advokátskej činnosti. Preto právne poriadky členských štátov požadujú v podmienkach na zapísanie uchádzačov do zoznamu advokátov (členov advokátskych komôr) rovnako praktické skúsenosti pri plnení úloh advokátskeho koncipienta, ktoré sa vo väčši- ne štátov spájajú s podmienkou úspešného absolvovania advokátskych skúšok. Napriek uvedenému sú advokát- ske komory predstavujúce samosprávny prvok advokát- skej činnosti autonómne z hľadiska naplnenia konkrét- nych detailov zmienených zákonných podmienok. Slovenská republika sa zákonom č. 335/2012 Z. z., kto- rým bol novelizovaný zákon o advokácii33, zaradila k štá- tom s dlhším časom požadovanej praxe. Uvedená novela nadobudla účinnosť od 1. 1. 2013 a v praxi z nej vyplynula požiadavka na zvýšenie vekového cenzu pre advokátov o dva roky. Predĺženie praxe bolo kritizované ako opat- renie, ktoré prispeje k zníženiu konkurencieschopnosti advokácie a sťaženiu prístupu k tomuto povolaniu. Pred- kladateľ v dôvodovej správe zdôvodňoval uvedený zámer tým, že v porovnaní s prístupom k výkonu funkcie sudcu alebo notára je prístup k výkonu funkcie advokáta oveľa jednoduchší, respektíve je tu kratšia lehota na prípravu na výkon funkcie advokáta. Na druhej strane však nie je možné opomenúť skutočnosť, že uvedené povolania ne- možno porovnávať pre ich odlišné postavenie, rozsah čin- nosti a mieru zodpovednosti. Odlišnosti vyplývajú najmä z toho, že výkon funkcie sudcu a notára je výkonom ve- rejnej moci a výkon funkcie advokáta je slobodným povo- laním. Samozrejme, náležitá a kvalitná príprava na výkon budúcej praxe je dôležitá pre riadny výkon každej právnic- kej profesie a v prípade advokátov je potrebné zabezpečiť aj ochranu práv a oprávnených záujmov zastupovaných osôb. Argumentom proti zvýšeniu trvania koncipientskej praxe bola tiež skutočnosť, že odborné znalosti budúce- ho advokáta po absolvovaní štúdia na právnickej fakulte a trojročnej koncipientskej praxe sa overujú náročnými skúškami, ktorých cieľom je zaistiť, že koncipient je spô- sobilý vykonávať samostatnú advokátsku prax. Vekový cenzus na funkciu exekútora Podobne ako pri výkone funkcie advokátov, aj pri exe- kútoroch je vo väčšine štátov podmienka dovŕšenie veku plnoletosti, respektíve plná spôsobilosť na právne úko- ny a odborná prax v dĺžke 3 roky napríklad v Bulharsku, 1 rok v Estónsku, 2 roky vo Francúzsku, Belgicku, Ho- landsku. Rovnako sa však vyžaduje vysokoškolské vzde- lanie a úspešné absolvovanie exekútorskej skúšky. V tej- to súvislosti je potrebné podotknúť, že niektoré krajiny výkon súdnych rozhodnutí slobodným právnickým povo- laním nepoznajú (napríklad Chorvátsko). Záver V nadväznosti na krátke porovnanie vekového cenzu ako jednej z požiadaviek na výkon jednotlivých právnických profesií v niektorých štátoch EÚ možno konštatovať, že požiadavky sa podstatne líšia, a to nielen v závislosti od uplatňovaného systému práva, ale doslova zo štátu na štát. V tejto súvislosti je tiež potrebné podotknúť, že účel vekového cenzu treba odlíšiť od vyžadovania praxe, keď- že jeho účelom je nadobudnutie životnej zrelosti a skú- senosti a nielen praktických skúseností potrebných na výkon danej právnickej profesie. Zmeny zákonnej úpravy týkajúcej sa notárov alebo iných právnických profesií by však mali rešpektovať názor pro- fesijných samosprávnych združení a najmä by sa mali pripravovať v súčinnosti s nimi. Prinajmenšom by sa malo umožniť ich pripomienkovanie v riadnom legisla- tívnom procese, a to aj v prípadoch, keď z obsahového hľadiska nie sú kontroverzné. Najmä v prípade zvýšenia horného vekového cenzu nie je problematický obsah, hoci sa Slovensko v rámci okolitých krajín zaradilo k tým s vyššou hranicou. Procesná stránka je však príkladom necitlivého zasahovania štátnej pomoci do samosprávy. Okrem toho v prípade vekového cenzu nešlo o otázku vyžadujúcu si urgentné riešenie, a preto sa ani z tohto pohľadu nejaví ako vhodné novelizovať akýkoľvek legisla- tívny návrh prostredníctvom poslaneckého návrhu. Mgr. Jana Vnuková Autorka pôsobí na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Mgr. Alexander Kunošík Autor pôsobí na Ministerstve spravodlivosti SR. 33 Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony). 9

Dlhom zaťažujúcim dedičstvo nie je nedoplatok nájom- ného za byt, ktorého nájomcom bol poručiteľ, a úhrady za plnenia poskytované s užívaním (neužívaním) tohto bytu, ak vznikol v čase od smrti poručiteľa do vysporia- dania dedičstva. Dlhom patriacim do pasív dedičstva ne- môžu byť ani pohľadávky vzniknuté síce v súvislosti s by- tom, ktorého nájomcom bol poručiteľ, ale po jeho smrti. Takéto dlhy nepatria do pasív dedičstva po poručiteľovi a nemôžu byť ani predmetom dohody o vysporiadaní de- dičstva. Ak sa napriek tomu stanú predmetom dohody o vysporiadaní dedičstva, ide o dohodu, ktorá odporuje zákonu a ktorú nemožno schváliť. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že dedičia (niektorí z nich) urobili prejav vôle, ktorým uznali pasíva dedičstva vzniknuté po smrti poručiteľa, respektíve, že jeden z dedičov uzatvoril s ve- riteľom dohodu o výške pohľadávky. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. augusta 2012, sp. zn. 6 M Cdo 12/2011) Z odôvodnenia Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením z 30. júla 2010 č. k. 9 D 49/2008-127 určil všeobecnú hodnotu dedičstva vo výške 34  211,83 eura, pasíva vo výške 15  786,99 eura a čistú hodnotu dedičstva vo výške 18 424,84 eura. Schválil dohodu o vysporiadaní dedič- stva, podľa ktorej sporožírový účet č. X., ŠS X., vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., Mestská pobočka Senica, ku dňu smrti poručiteľa, t. j. k 15. septembru 2001, so zostatkom vo výške 211,83 eura spolu s príslušenstvom, a všeobecnú cenu členského podielu k družstevnému bytu v M., na ulici S., vedeného v O., v hodnote 34 000 eur (hodnota určená na základe dohody dedičov) nadobúda K. T., nar. X., dcéra poručiteľa, v celosti s tým, že zároveň uhrádza i pasíva dedičstva pozostávajúce z pohľadávky Okresného stavebného bytového družstva Senica (ďalej len O.), spočívajúcej v nedoplatku na nájomnom, neuhra­ denej faktúre č. X., nákladoch na renováciu a opravu bytu, neuhradených penále ku dňu 3. mája 2010, vo výš- ke 15 786,99 eura v celosti, a podľa ktorej sa dedička K. T. zaviazala poskytnúť ustupujúcim spoludedičom J. V., S. V. a I. V. výplatu ich zákonného dedičského podie­ lu vo výške ¼ zo zdedeného majetku ihneď po odpredaji bytu, najneskôr však do 3 dní, zníženú o pasíva dedič- stva, ktoré sú preukázané ku dňu prejednania dedičstva a o ďalšie náklady súvisiace s odpredajom bytu, ako aj poplatky za služby spojené so zdedeným bytom. Okresný súd rozhodol o odmene a náhrade hotových výdavkov súdneho komisára a o zaplatení súdneho poplatku. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že dedi- čia prítomní na pojednávaní 8. júna 2010 uzatvorili doho- du o vysporiadaní dedičstva v znení uvedenom vo výroku rozhodnutia, ktorej základom bola dohoda dedičov o všeobecnej cene členského podielu k družstevnému bytu v sume 34 000 eur, dohoda o výške pohľadávky uza­ vretej medzi zástupcami O. a dedičom S. V. zo 4. februá- ra 2010 a dohoda, že celý predmet dedičstva nadobudne K. T. s povinnosťou vyplatiť ustupujúcich dedičov. Keďže táto dohoda dedičov neodporuje zákonu ani dobrým mravom, v zmysle § 175q ods. 1 písm. c/ OSP ju schválil. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu na podnet de- dičky K. T. podal včas mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že poverená notárka Mgr. Eva Holčíková ako súdna komisárka, a následne aj súd uznali do pasív de- dičstva pohľadávku O. v celkovej výške 15 786,99 eura pozostávajúcu zo sumy 431,92 eura ako nedoplatok na nájomnom do X.; zo sumy 9 972,43 eura ako nedoplatok na nájomnom za obdobie od 16. septembra 2001 do 30. apríla 2010; zo sumy 21,48 eura za neuhradenú faktúru č. X. v roku 2006; zo sumy 1 088,08 eura ako náklady na renováciu bytu v roku 2006 a zo sumy 4 273,08 eura za neuhradené penále. Je teda zrejmé, že do vysporiada- nia dedičstva bola okrem aktív dedičstva a dlhov poru- Dlh, ktorý vznikol po smrti poručiteľa ako predmet dedičstva Občiansky zákonník vychádza pri úprave dedenia zo zásady univerzálnej sukcesie, podľa ktorej dedič smrťou poručiteľa vstupuje do jeho majetkovoprávnych vzťahov v celej ich šírke, to znamená, že nielen do práv, ale aj povinností poručiteľa, ktoré nezanikli jeho smrťou. Dedičstvo teda tvoria nielen všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré v okamihu smrti patrili poručiteľovi a ktoré jeho smrťou nezanikajú, ale aj dlhy poručiteľa. Pri zisťovaní poručiteľovho majetku vrátane jeho dlhov je zásadne rozhodujúci skutkový stav, aký tu bol v čase smrti poručiteľa. Na zaradenie dlhu do pasív dedičstva je teda určujúce, či dlh v čase smrti poručiteľa existoval. Predmetom dedičstva (jeho vysporiadania) nemôže byť preto dlh, ktorý vznikol až po smrti poručiteľa. 10 ars notaria 1/15 >> Judikát

čiteľa, ktoré prešli na dedičov jeho smrťou, zahrnutá aj pohľadávka O. súvisiaca s družstevným bytom vzniknu- tá za obdobie od 16. septembra 2001 do 3. mája 2010, teda pohľadávka vzniknutá po smrti poručiteľa. Takáto pohľadávka však nepatrí do dedičstva, keďže dedičstvom je majetok poručiteľa v čase jeho smrti vrátane dlhov po- ručiteľa. Dlhom zaťažujúcim dedičstvo nie je nedoplatok nájomného za byt poručiteľa a úhrady za plnenia posky- tované s užívaním (neužívaním) tohto bytu, ak vznikol v čase od smrti poručiteľa do vysporiadania dedičstva. Tieto dlhy nepatria do dedičstva po poručiteľovi a veriteľ si ich mal uplatniť mimo konania o dedičstve. Ak napriek tomu súd na túto pohľadávku pri vysporiadaní dedičstva prihliadol, ide o postup nesprávny, nemajúci oporu v zá- konných ustanoveniach (§ 175o ods. 1 OSPR v spojení s § 470 ods. 1 a § 482 ods. 2 OZ). Okrem toho uviedol, že zo súdneho spisu nevyplýva, že by K. T. uznala výšku po- hľadávky O. pred súdnou komisárkou dňa 26. mája 2010, navyše v takej výške, ako bola premietnutá do súdne- ho rozhodnutia. Rozhodnutie okresného súdu tak podľa § 243f ods. 1 písm. c/ OSP spočíva na nesprávnom práv- nom posúdení veci. Dedič S. V. vo vyjadrení k mimoriad- nemu dovolaniu uviedol, že dlh mohol vzniknúť po poru- čiteľovi jedine do jeho smrti. Túto skutočnosť namietal aj v dedičskom konaní, no súd jeho pripomienky nevzal do úvahy. Žiadal, aby sa celé konanie obnovilo a aby súd rozhodol spravodlivo. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 OSP) po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 OSP) na dovolacom súde v určenej lehote (§ 243g OSP) proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia dovola- cieho pojednávania (§ 243i ods. 2 OSP v spojení s § 243a ods. 3 OSP) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené. Občiansky zákonník vychádza pri úprave dedenia zo zá- sady univerzálnej sukcesie, podľa ktorej dedič smrťou poručiteľa vstupuje do jeho majetkovoprávnych vzťahov v celej ich šírke, to znamená, že nielen do práv, ale aj povinností poručiteľa, ktoré nezanikli jeho smrťou. De- dičstvo teda tvoria nielen všetky veci, práva a iné majet- kové hodnoty, ktoré v okamihu smrti patrili poručiteľovi a ktoré jeho smrťou nezanikajú, ale aj dlhy poručiteľa. Pri zisťovaní poručiteľovho majetku vrátane jeho dlhov je zásadne rozhodujúci skutkový stav, aký tu bol v čase smrti poručiteľa. Na zaradenie dlhu do pasív dedičstva je teda určujúce, či dlh v čase smrti poručiteľa existoval. Predmetom dedičstva (jeho vysporiadania) nemôže byť preto dlh, ktorý vznikol až po smrti poručiteľa. Dovolací súd súhlasí s generálnym prokurátorom v tom, že dlhom zaťažujúcim dedičstvo nie je nedoplatok nájomného za byt, ktorého nájomcom bol poručiteľ, a úhrady za plne- nia poskytované s užívaním (neužívaním) tohto bytu, ak vznikol za obdobie od smrti poručiteľa do vysporiadania dedičstva. Dlhom patriacim do pasív dedičstva nemôžu byť ani pohľadávky vzniknuté síce v súvislosti s bytom, ktorého nájomcom bol poručiteľ, ale po jeho smrti. Ta- kéto dlhy nepatria do pasív dedičstva po poručiteľovi a nemôžu byť ani predmetom dohody o vysporiadaní de- dičstva. Ak sa napriek tomu stanú predmetom dohody o vysporiadaní dedičstva, ide o dohodu, ktorá odporuje zákonu a ktorú nemožno schváliť. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že dedičia (niektorí z nich) urobili prejav vôle, ktorým uznali pasíva dedičstva vzniknuté po smrti poručiteľa, respektíve, že jeden z dedičov uzatvoril s ve- riteľom dohodu o výške pohľadávky. Generálny proku- rátor Slovenskej republiky teda opodstatnene podal mi- moriadne dovolanie z dôvodov uvedených v § 243f ods. 1 písm. c/ OSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie okresného súdu v zmysle § 243b ods. 2 OSP v spojení s § 243i ods. 2 OSP zrušil a vec vrátil okresné- mu súdu na ďalšie konanie s tým, že právny názor vyslo- vený v tomto rozhodnutí je preň záväzný. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Sloven- skej republiky pomerom hlasov 2 : 1. Z odlišného stanovisko sudcu JUDr. Rudolfa Čirča Zastávam názor, že ochrana práv a zákonom chráne- ných záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu zásadne vyžaduje intervenciu (mimoriadnym do- volaním generálneho prokurátora) vtedy, ak sám účast- ník využil všetky právom predpokladané prostriedky na zvrátenie stavu založeného rozhodnutím porušujúcim zákon, no nebol úspešný. Požiadavka na ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnic- kých osôb alebo štátu ako podmienka konania o mimo- riadnom dovolaní nie je daná vtedy, ak sám podnecova- teľ mimoriadneho dovolania v konaní predchádzajúcom podaniu takéhoto mimoriadneho opravného prostriedku opomenul hájiť svoje práva najmä nepodaním niekto- rého z opravných prostriedkov vrátane mimoriadnych opravných prostriedkov, respektíve ich oneskoreným podaním, hoci ich mohol účinne využiť. V prerokovávanej veci účastníčka dedičského kona- nia K. T., namietajúca vo svojom podnete nesprávnosť uznesenia okresného súdu v dedičskej veci, nepodala proti nemu riadny opravný prostriedok, t. j. odvolanie. Nevyužila teda možnosť uplatniť tento účinný a efektív- ny prostriedok na ochranu svojich práv. Z obsahu spi- su pritom nevyplývajú žiadne objektívne prekážky, ktoré by jej znemožnili využitie tohto opravného prostriedku. Nebola preto splnená podmienka konania o mimoriad- nom dovolaní, a to, že jeho podanie vyžaduje ochrana práv tejto účastníčky konania. Konanie o mimoriadnom dovolaní malo byť preto pre nesplnenie tejto podmienky zastavené. Spracoval JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. notár so sídlom v Košiciach 11

V tomto príspevku sa budeme venovať len zásadnejším zmenám týkajúcim sa notárov, ktoré by mal tento rok schváliť parlament a ktoré budú s najväčšou pravdepo- dobnosťou účinné od 1. júla 2016. Keďže rekodifikácia občianskeho práva hmotné- ho zatiaľ schválená nebola, nové dedičské právo pro- cesné reflektuje súčasnú hmotnoprávnu úpravu de- dičského práva v Slovenskej republike. Samotné ustanovenia konania o dedičstve sú upravené v Druhej časti (Osobitná časť), Druhej hlave (Konanie o dedičstve) CMP (§ 158 až 219). Súdny komisariát a poverenie Ustanovenia upravujúce súdny komisariát budú uprave- né v Prvej časti (Všeobecná časť), Prvej hlave (Základ- né ustanovenia) CMP (§ 16 až 22) a budú sa týkať nielen konania o dedičstve, ale aj iných mimosporových kona- ní zverených notárom, naj- mä konania o umorenie lis- tiny a konania o úschovách. Nová právna úprava za- kotvuje obligatórny súdny komisariát. Súd v konaní o dedičstve poverí notára, aby ako súdny komisár konal a rozhodoval v určitej veci podľa rozvrhu práce. Rozvrh práce notárov bude na návrh Notárskej komory Slo- venskej republiky vydávať predseda okresného súdu, do ktorého obvodu bol notár vymenovaný, teda už nie predseda krajského súdu. Súčasný režim poverovania súdnych komisárov sa mení z dôvodu zhospodárnenia a zefektívnenia tohto režimu. Zásadná zmena nastáva v tom, že súdny komisár bude vydávať všetky rozhodnutia v dedičskom konaní, teda nielen tie, ktoré môže vydávať vyšší súdny úradník podľa § 5 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v zne- ní neskorších predpisov1. Vý- nimkou bude len rozhodnu- tie o požiadanie poskytnutia právnej pomoci v cudzine (tak ako dnes), rozhodnutie o začatí dedičského kona- nia, rozhodnutie o vylúčení notára a jeho zamestnancov a rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho. Tým sa odbremenia súdy od tejto nesporovej agendy. Výhodou pre dediča je to, že všetko vybaví na jednom mieste – v kancelárii notára. Na rozdiel od súčasnej úpravy sa úkony notára ako súd- neho komisára už nebudú považovať za úkony súdu, ale notár ako súdny komisár bude v dedičskom kona- ní priamo vykonávať úkony súdu prvého stupňa. Roz- hodnutia vydané notárom a procesné úkony vykonané notárom na základe pove- renia budú rozhodnutiami a procesnými úkonmi súdu prvej inštancie. Postavenie notára v dedičskom konaní sa tým priblížilo postaveniu predsedu senátu (samosudcu). Účastníci konania CMP ponecháva účastníctvo v režime druhej doktrinál- nej definície účastníctva. Účastníkmi konania o dedič- stve sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú Dedičské konanie po novom Dňa 12. júla 2012 prvýkrát zasadala Rekodifikačná komisia pre Občiansky súdny poriadok, zriadená ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky. Čiastkovým výsledkom jej práce bol Legislatívny zámer rekodifikácie civilného práva procesného, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 5. júna 2013 a ktorý počíta s rozdelením súčasného Občianskeho súdneho poriadku na tri kódexy: Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok (CMP) a Správny súdny poriadok. Samotné znenie návrhov všetkých troch uvedených kódexov schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 17. decembra 2014. >> Rozvrh práce notárov bude na návrh Notárskej komory Slovenskej republiky vydávať predseda okresného súdu, do ktorého obvodu bol notár vymenovaný, teda už nie predseda krajského súdu. >> Súdny komisár bude v dedičskom konaní priamo vykonávať úkony súdu prvého stupňa. Postavenie notára v dedičskom konaní sa tým priblížilo postaveniu predsedu senátu (samosudcu). 1 V občianskom súdnom konaní vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v konaní o dedičstve okrem: 1. sporu dedičov o dedičské právo, 2. odňatia veci poverenému notárovi, 3. vrátenia veci notárovi s pokynom na doplnenie konania alebo zmenu uznesenia, 4. konania o dedičstve alebo jeho časti, ktoré sa nachádza v cudzine, 5. konania o dedičstve po poručiteľovi, ktorý zomrel v cudzine alebo bol cudzím štátnym príslušníkom, 6. nariadenia likvidácie dedičstva, 7. privolenia súdu k úkonom dedičov na predaj alebo iné opatrenia. 12 ars notaria 1/15 >> postrehy z praxe

poručiteľovými dedičmi. Z ďalších ustanovení CMP vyplý- va, že dedičia poručiteľa, známi v čase spísania zápisnice o predbežnom vyšetrení2, sú účastníkmi konania aj v prí- pade zastavenia konania, ak poručiteľ nezanechal žiaden majetok. V prípade zastavenia konania, kde bol majetok nepatrnej hodnoty, je účastníkom konania okrem zná- mych dedičov aj usporiadateľ pohrebu. CMP výslovne ustanovuje, v ktorých prípadoch je účast- níkom štát mimo postavenia závetného dediča. Ak má dedičstvo pripadnúť štátu ako odúmrť, je účastníkom konania štát. Štát je účastníkom v rozsahu, v akom sa rozhoduje, že majetok, ktorý sa pri likvidácii dedičstva nepodarilo speňažiť, má pripadnúť štátu. Osobitne je ustanovené účastníctvo veriteľa poručiteľa taxatívnym výpočtom. Veriteľ poručiteľa je účastníkom konania v rozsahu uzavretia a schválenia dohody dedi- čov a veriteľa, ktorou sa vysporiadava pohľadávka veri- teľa inak ako podľa § 470 Občianskeho zákonníka, v roz- sahu uzavretia a schválenia dohody dedičov a veriteľa o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov a po právoplatnosti uznesenia o nariadení likvidácie de- dičstva, ak prihlásil svoju pohľadávku. Spresňuje sa, že účastníkom konania je veriteľ až po nariadení likvidácie, ak prihlásil svoju pohľadávku. Manžel poručiteľa je účastníkom konania v rozsahu vy- sporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Správca dedičstva je účastníkom, ak ide o ustanovenie správcu dedičstva, úkony správy dedičstva a odmenu správcu dedičstva. Notár je účastníkom v časti týkajúcej sa jeho odmeny a hotových výdavkov. Transmisia dedičstva Nová právna úprava výslovne zavádza a rešpektuje inšti- tút dedičskej transmisie v nadväznosti na inštitút účast- níctva v konaní o dedičstve. Inštitút transmisie nebol v súčasnej právnej úprave obsiahnutý a v praxi spôso- boval nejednotný postup súdov aj notárov. Ak v priebe- hu konania zomrie dedič poručiteľa, koná súd s tými, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi zomretého dediča. V konaní o dedičstve po zomretom dedičovi poručiteľa sa už neprejedná majetok, ktorý pat- ril poručiteľovi. CMP rieši aj aplikačné problémy doterajšej právnej úpra- vy a výslovne ustanovuje, v ktorom konaní bude poučený 2 Bližšie pozri bod 8 tohto príspevku. 13

dedič zomretého dediča o dedičskom práve. Prioritne by mal súdny komisár v konaní o dedičstve disponovať de- dičským rozhodnutím po zomretom dedičovi, respektíve potvrdením o okruhu dedičov, ktoré mu môže vyhotoviť notár, ktorý vedie konanie po zomretom dedičovi až po tom, čo sa dedičia vyjadria k možnosti dedičstvo prijať alebo odmietnuť, a až po vysporiadaní sa so závetom alebo s listinou o vydedení. Až v prípade, ak takýto po- stup nie je možný alebo napríklad konanie po zomretom dedičovi bolo zastavené pre nemajetnosť alebo vydanie majetku nepatrnej hodnoty, súdny komisár sám realizu- je poučenie a určí okruh dedičov po zomretom dedičovi. Miestna príslušnosť Nová právna úprava zachováva miestnu príslušnosť súdu ako osobitnú výlučnú príslušnosť, ktorá je určená krité- riami adresy trvalého pobytu poručiteľa, majetku alebo miesta úmrtia poručiteľa, podľa pravidiel subsidiarity. Príslušnosť súdu na dodatočné konanie o dedičstve ne- bola doteraz osobitne upravená, no prax odôvodnila aj prijatie takejto výslovnej úpravy, keďže sa objavili prí- pady, keď museli účastníci z dôvodov zmeny obvodov okresných súdov absolvovať konania na rôznych súdoch, pričom dedičské spisy po jednom poručiteľovi boli takisto vedené na rôznych súdoch. Na dodatočné konanie o de- dičstve bude miestne príslušný súd, na ktorom bolo ko- nanie o dedičstve skončené. Jedno konanie o dedičstve dnes často riešia dva súdy (dedičský súd a poručenský súd). Celé dedičské konanie bude po novom vedené na jednom (dedičskom) súde. Ak je účastníkom dohody podliehajúcej schváleniu súdom maloletý dedič, môže notár konajúci v dedičstve rozhodnúť o schválení právneho úkonu maloletého dedi- ča aj o schválení dedičskej dohody, a to dokonca jedným uznesením. Rozhodnutie vo veci Zásadnou zmenou je, že CMP už nepočíta s inštitútom Osvedčenia o dedičstve. Napriek tomu, že tento právny inštitút bol vyzdvihovaný aj v zahraničí pre svoj prínos k urýchleniu dedičského konania a odbremeneniu súdov, predkladateľ nových procesným kódexov sa rozhodol ho zrušiť. Namiesto neho budú notári vydávať takmer všet- ky uznesenia vo vlastnej ré- žii bez ingerencie súdu, čo predkladateľ považoval za dostatočné odôvodnenie zrušenia inštitútu Osvedčenia o dedičstve. V dedičskom konaní bude notár meritórne rozhodovať uznesením o dedičstve, ktorým: a) potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi, b) potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiaden de- dič, pripadlo štátu, c) schváli dohodu dedičov o vysporiadaní dedičstva, d) schváli dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov, e) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských po- dielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, ale- bo vykoná vysporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol, f) neschváli dohodu o vysporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vysporiadanie medzi dedičmi a rozhod- ne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol. Fakultatívnou súčasťou uznesenia o dedičstve môže byť aj vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aj určenie všeobecnej hodnoty majetku, výš- ky dlhov a čistej hodnoty dedičstva, prípadne výšky jeho predlženia v čase smrti poručiteľa, čo je odôvodnené princípom procesnej ekonómie. Opravné prostriedky Nová právna úprava osobitne rieši prípustnosť odvo- lania proti uzneseniam vydaným notárom ako súdnym komisárom v Prvej časti (Všeobecná časť), Tretej hlave (Opravné prostriedky) CMP (§ 69 až 73). Proti uznese- niu vydanému notárom ako súdnym komisárom je od- volanie prípustné. Odvolanie sa podáva priamo u notára, ktorý bol poverený ako súd- ny komisár, ale môže sa po- dať aj na súde prvej inštan- cie, do ktorého obvodu bol notár vymenovaný, prípadne na príslušnom odvolacom súde. Po podaní odvolania no- tár predloží vec súdu prvej inštancie. Na konanie o odvolaní proti uzneseniu notára ako súd- neho komisára je zásadne funkčne príslušný súd prvej inštancie. Ak však ide o odvolanie proti uzneseniu o de- dičstve, uzneseniu o vysporiadaní bezpodielového spolu- vlastníctva manželov, uzneseniu o spornom dedičskom práve a uzneseniu o nariadení likvidácie dedičstva (tzv. meritórne rozhodnutia), pričom súd prvej inštancie má rovnaký právny názor ako konajúci notár, predloží súd prvej inštancie vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak má v prípade týchto uzne- sení súd prvej inštancie iný právny názor ako konajúci notár a odvolanie vyhodno- tí ako dôvodné, môže súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie sám zmeniť, zru- šiť alebo vrátiť súdnemu komisárovi na ďalšie konanie. V tomto prípade vysloví právny názor, ako v konaní ďalej postupovať, a týmto právnym názorom je súdny komisár viazaný. Ak napadnuté rozhodnutie uznesením zmení, je >> Ak je účastníkom dohody podliehajúcej schváleniu súdom maloletý dedič, môže notár konajúci v dedičstve rozhodnúť o schválení právneho úkonu maloletého dediča aj o schválení dedičskej dohody, a to dokonca jedným uznesením. >> Zásadnou zmenou je, že CMP už nepočíta s inštitútom Osvedčenia o dedičstve. 14 ars notaria 1/15 >> postrehy z praxe

proti tomuto uzneseniu prípustné odvolanie, o ktorom rozhoduje odvolací súd. Ak však nejde o odvolanie proti uzneseniu o dedičstve, uzneseniu o vysporiadaní bezpodielového spoluvlast- níctva manželov, uzneseniu o spornom dedičskom prá- ve a uzneseniu o nariadení likvidácie dedičstva, je na konanie o odvolaní funkčne príslušný súd prvej inštancie bez ohľadu na to, ako vyhod- notí odvolanie. V tomto prípade proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o odvolaní nie je odvolanie ani dovolanie prípustné. Zisťovanie stavu a obsahu závetu Do CMP sa v súlade s Nariadením Európskeho parla- mentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právo- moci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve zavádza nový právny inštitút Vyhlásenie o voľbe práva. Ide o práv- ny úkon mortis causa, ktorý sa registruje v Notárskom centrálnom registri závetov. Poručiteľ ním môže roz- hodnúť, právny poriadok ktorého štátu sa bude vzťahovať na prerokovanie dedičstva po jeho osobe. Po novom sa rieši aj to, kto môže nahliadnuť do závetu po smrti poručiteľa. Pri príprave nového CMP boli názo- ry, že by mal notár sprístupniť závet akejkoľvek osobe, ktorá príde, rovnako ako je to v susednej Českej repub- like. Napokon bolo prijaté znenie, podľa ktorého do závetu môže nahliadnuť len ten, kto osvedčí právny zá- ujem. Bude to spravidla zá- konný dedič alebo iná blízka osoba. Novinkou je, že zistenie stavu a obsahu závetu bude robiť notár poverený na prejednanie dedičstva a nie ten, u kto- rého je závet uložený. O zistení stavu a obsahu závetu sa vyhotoví zápisnica, ku ktorej sa pevne pripojí úradne osvedčená kópia závetu. Po právoplatnom skončení ko- nania o dedičstve sa založí originál závetu, ak závet nie je spísaný vo forme notárskej zápisnice, do zbierky vyhlá- sených závetov vedenej na okresnom súde. Závet teda zostane v spise u notára až do právoplatného skončenia dedičského konania. Zastavenie konania Dedičské konanie sa zastaví, ak sa zistí, že poručiteľ ne- zanechal žiaden majetok. Uznesenie o zastavení konania sa doručuje účastníkom, ktorí sú známi a ktorých pobyt >> Novinkou je, že zistenie stavu a obsahu závetu bude robiť notár poverený na prejednanie dedičstva a nie ten, u ktorého je závet uložený. 15

je známy. Predkladateľ novej právnej úpravy tu má na mysli len dedičov, o ktorých existencii sa notár dozvedel z predbežného vyšetrenia a zároveň mu v rámci pred- bežného vyšetrenia bola uvedená aj adresa ich bydliska. Notár teda nemusí uznesenie o zastavení konania pre nemajetnosť doručovať všetkým účastníkom konania. Nová právna úprava posilňuje protektívnu funkciu mi- mosporových konaní doručením uznesenia. Proti tomu- to uzneseniu je prípustné odvolanie z dôvodu zaručenia procesných práv účastníkov. Dedičské konanie sa zastaví aj v prípade, ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom po- ručiteľa. Nová právna úpra- va tu reaguje na aplikačné problémy a ako alternatívne kritérium k pojmu „majetok nepatrnej hodnoty“ zavádza kritérium „majetku, kto- rý nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa“. Podľa súdnej praxe a ustálenej judikatúry by mal byť rozdiel v tom, že ak majetok poruči- teľa nepresahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, vyžaduje sa na vydanie takého- to uznesenia (že sa majetok nepatrnej hodnoty vydáva tomu, kto sa postaral o pohreb a konanie sa zastavuje) súhlas toho, kto sa postaral o pohreb, že preberie taký- to majetok. A v prípade, že síce ide o nepatrný majetok, ktorý však presahuje výšku primeraných nákladov spo- jených s pohrebom poručiteľa, vyžaduje sa na vydanie takéhoto uznesenie okrem súhlasu toho, kto sa postaral o pohreb, aj súhlas známych dedičov. V tomto prípade sa uznesenie o zastavení konania doručuje účastníkom, ktorí sú známi a ktorých pobyt je známy, a tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľa. V prípade, ak je sporné, kto sa postaral o pohreb, sa ná- sledky zjednocujú s následkami nesúhlasu osoby, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa s prevzatím majetku. V oboch prípadoch sa majetok prerokuje ako dedičstvo. Spor o dedičské právo Napriek mimosporovému charakteru konania o dedič- stve sa môžu v jeho priebehu vyskytnúť sporné otázky incidenčného charakteru. Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmie- tol, ide o spor o dedičské právo, pričom tento spor môže byť (tak ako doteraz) právny alebo skutkový. Ak ide o právny spor, notár uznesením rozhodne, s kto- rým účastníkom bude ďalej konať a ktorému účastní- kovi účasť v konaní o dedičstve ukončuje. Zavádza sa tu pojem „ukončenie účastníctva“ v konaní o dedičstve ako osobitný procesný režim rozhodovania o spornosti de- dičského práva potenciálnych dedičov. Znamená to, že účasť na konaní sa danej osobe končí a nebude sa na ňu prihliadať. Uznesenie, ktorým sa účasť na dedičskom konaní ukončuje, je poslednou písomnosťou, ktorú takej osobe notár doručí. Ak ide o skutkový spor, odkáže notár uznesením po már- nom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby na určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Žalobná žiadosť (petit žalo- by) znie na určenie spornej skutočnosti. V tomto prípa- de sa naliehavý právny zá- ujem nepreukazuje, lebo je prezumovaný samotným zá- konným ustanovením. Notár pokračuje v konaní o dedičstve s účastníkmi podľa vý- sledku sporu. Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba od- mietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu. Táto nevyvrátiteľná domnienka je nevyhnutná na pokračovanie v konaní o dedičstve, ak o žalobe nebolo meritórne rozhodnuté. Majetok a dlhy poručiteľa V prvom rade sa v tejto časti CMP v súlade s Legislatív- nymi pravidlami vlády Slovenskej republiky3 zosúlaďu- jú pojmy. OSP totiž niekde používa pojem majetok, inde aktíva, niekde používa pojem dlhy, inde pasíva. V novom procesnom kódexe sa pojmy zosúlaďujú so súkromno- právnou úpravou, predovšetkým s pojmami Občianskeho zákonníka. Pod pojem majetok patria všetky aktíva poru- čiteľa a pod pojem dlhy patria všetky pasíva poručiteľa. Keďže dokazovanie nebude špeciálne upravené v usta- noveniach o dedičskom konaní, na určenie všeobecnej hodnoty majetku patriaceho do dedičstva sa budú vzťa- hovať všeobecné ustanovenia o dokazovaní upravené v prvej časti druhý diel CMP (§ 35 až 38). Notár ako súd- ny komisár bude povinný zistiť skutočný stav veci sám. Iné dôkazy, ako dôkazy navrhnuté účastníkmi bude notár povinný vykonať, len ak je to potrebné na zistenie sku- točného stavu veci. Notár si môže osvojiť zhodné tvrde- nia účastníkov, len ak nemá pochybnosti o ich pravdi- vosti a ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Tým sa odstráni súčasný výkladový problém s určovaním všeobecnej ceny majetku, ktorý zaviedla novela OSP č. 384/2008. Z. z.4 3 Článok 6 Legislatívnych pravidiel vlády SR, schválených uznesením vlády SR z 25. mája 2010 č. 352 v znení uznesenia vlády SR z 13. októbra 2010 č. 693, uznesenia vlády SR z 15. decembra 2010 č. 895, uznesenia vlády SR z 2. marca 2011 č. 163, uznesenia vlády SR zo 6. júla 2011 č. 472, uznesenia vlády SR z 23. mája 2012 č. 210, uznesenia vlády SR zo 7. novembra 2012 č. 620 a uznesenia vlády SR zo 6. decembra 2012 č. 680. 4 V § 175o ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Za všeobecnú cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú účastníkmi; ak sú tvrdenia rozdielne, vykoná súd na jej zistenie potrebné dôkazy. Ustanovenie § 136 sa použije primerane.“ >> Nová právna úprava zavádza k pojmu „majetok nepatrnej hodnoty“ kritérium „majetku, ktorý nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa“. 16 ars notaria 1/15 >> postrehy z praxe

Na odstránenie výkladových problémov obsahuje CMP aj legálnu definíciu všeobecnej hodnoty majetku. Je ňou cena, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj pre- dávajúci budú konať s náležitou informovanosťou a opa- trnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Likvidácia dedičstva Podľa CMP sa právoplatnosťou uznesenia o nariade- ní likvidácie dedičstva zastavuje exekučné konanie na majetok poručiteľa. Touto novou úpravou sa odstraňujú doterajšie aplikačné nejasnosti, preto nové ustanovenie explicitne ustanovuje, že nariadením likvidácie sa exe- kučné konanie zastavuje a majetok poručiteľa sa bude ďalej speňažovať likvidáciou. Ak bola v exekučnom ko- naní vykonaná dražba nehnuteľnosti a doposiaľ nebolo rozhodnuté o schválení príklepu, rozhodne o schvále- ní príklepu exekučný súd. Ak exekučný súd už príklep schválil, vydá exekútor výťažok dražby po odpočítaní trov exekúcie súdu konajúcemu o dedičstve. Nová právna úprava vymenúva aspoň demonštratívne spôsoby speňaženia majetku v rámci likvidácie dedičstva. Majetok možno speňažiť priamym predajom, dobrovoľnou dražbou prostredníctvom dražobníka, ponukovým kona- ním alebo iným vhodným spôsobom. Výťažok speňaženia sa ukladá na osobitný účet zriadený na tento účel notá- rom, a to na každú prebiehajúcu likvidáciu zvlášť. Podľa CMP bude notár postupovať pri rozvrhu výťažku v súlade s § 154 až 165 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov. Napriek tomu, že v Exekučnom poriadku je pomerne podrobne upra- vený postup pri speňažovaní majetku5, nevýhodou je, že tento logicky neprihliada na osobitosti dedičského ko- nania. Náklady poručiteľovej choroby a primerané ná- klady jeho pohrebu budú preto zaradené až do siedmej skupiny medzi ostatné pohľadávky, na rozdiel od súčas- nej úpravy, kde sú zaradené do prvej skupiny. Niektoré aplikačné problémy, ktoré tým môžu byť vyvolané, však podľa názoru predkladateľa CMP nepredstavujú takú komplikáciu, ktorá by opodstatňovala potrebu ustanovo- vania osobitného procesného režimu v CMP. Poverenie notára sa pri likvidácii dedičstva vzťahuje aj na vydanie tých uznesení, ktoré v konaní o rozvrhu výťažku vydáva exekučný súd. Európske osvedčenie o dedičstve Novou právnou úpravou sa do CMP transponujú prísluš­ né ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verej- ných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve. Zavádza sa ním Európske osved- čenie o dedičstve, ktoré má jednotné právne účinky vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Ide o doku- ment, ktorý v závislosti od účelu, na ktorý bol vystavený, predstavuje platnú písomnosť na účely zapísania majet- ku v registri členského štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza. Uľahčuje sa ním vysporiadanie cezhraničných dedičstiev, najmä z hľadiska účinkov a uznávania ako dô- kazu o postavení dediča vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Dosiaľ platný zákon č. 97/1963 Zb. o me- dzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov sa bude vzťahovať už len na ne- členské krajiny Európskej únie.6 Právomoc vydať Európske osvedčenie o dedičstve bude mať notár. Príslušným notárom bude notár poverený sú- dom na konanie o dedičstve a po právoplatnom skončení konania o dedičstve ním bude notár, ktorý bol poverený na konanie o dedičstve. Ak takého notára niet, poverí súd na konanie o žiadosti o vydanie Európskeho osvedčenia o dedičstve notára príslušného podľa rozvrhu práce, kto- rý na návrh Notárskej komory Slovenskej republiky vydá predseda okresného súdu na každý kalendárny rok. Ak notár na základe žiadosti vydá Európske osvedčenie o dedičstve, zaregistruje ho v Notárskom centrálnom re- gistri listín. Ak notár nevydá Európske osvedčenie o de- dičstve, pretože nie sú na vydanie splnené podmienky, bezodkladne o tom upovedomí žiadateľa. V upovedomení uvedie dôvody nevydania Európskeho osvedčenia o de- dičstve. Notár upovedomí žiadateľa aj o oprave, zmene alebo odvolaní Európskeho osvedčenia o dedičstve, o po- zastavení jeho účinkov aj o nevyhovení žiadosti o opravu, zmenu, odvolanie alebo pozastavenie účinkov Európske- ho osvedčenia o dedičstve a o dôvodoch nevyhovenia. JUDr. Katarína Valová, PhD. členka Prezídia NK SR a predsedníčka Legislatívnej skupiny Prezídia NK SR JUDr. Ján Hamara člen Legislatívnej skupiny Prezídia NK SR 5 Podľa výsledkov rozvrhového pojednávania sa z podstaty uspokojujú pohľadávky v tomto poradí: a) súdne trovy a trovy exekúcie, b) pohľadávky z hypotekárnych úverov a komunálnych úverov slúžiace na krytie menovitej hodnoty hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií vydaných bankou vrátane výnosov z nich, c) pohľadávky zabezpečené záložným právom zákonným, zmluvným, sudcovským alebo exekučným, zabezpečovacím prevodom práva, postúpením pohľadávky, prípadne obmedzením prevodu nehnuteľností v celku podľa času vzniku záložného práva, prípadne vzniku obmedzenia prevodu nehnuteľností, d) pohľadávky oprávneného, dane, poplatky, clá a pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, e) nedoplatky výživného splatné ku dňu rozvrhu, f) ostatné pohľadávky štátu, g) ostatné pohľadávky. 6 Bližšie pozri Breznoščáková Imrich, M.: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve. Ars Notaria, číslo 4/2012, s. 3. 17

V úvodnej časti sa budeme venovať vysvetleniu niekto- rých autorskoprávnych pojmov, v ďalšej časti poskytne- me základné informácie o činnosti našej spoločnosti, najväčšiu pozornosť však sústredíme na hlavnú časť, týkajúcu sa samotného dedenia autorských práv a ich prejednávania v rámci dedičských konaní. Vychádzame pritom zo súčasnej právnej úpravy, teda najmä zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorských právom (autorský zákon) v znení neskor- ších predpisov (ďalej len autorský zákon) a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Dielo má nehmotný charakter a netreba ho registrovať Na to, aby mohlo dielo požívať autorskoprávnu ochranu (ust. § 7 autorského zákona), je potrebné, aby spĺňalo určité kritériá: musí mať literárny, iný umelecký alebo vedecký charakter a musí byť výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti, pričom nemôže byť zákonom vyňa- té spod ochrany (napríklad myšlienka, metóda, koncept, ale aj text právneho predpi- su, úradné rozhodnutie či denná správa). Jednotlivé typy diel sú v autorskom zá- kone uvedené len príkladmo (napríklad slovesné dielo, hudobné dielo, maľba, foto- grafické dielo). V prípade pochybností o tom, či boli spl- nené kritériá na autorskoprávnu ochranu, rozhodne súd. Autorom diela je podľa slovenského autorského zákona vždy fyzická osoba, a to tá, ktorá dielo vytvorila (ust. § 6 autorského zákona). Pri súborných dielach (napríklad časopis, antológia, výstava) je autorom súborného diela ako celku fyzická osoba, ktorá vybrala alebo usporiadala jeho obsah. Práva autorov diel vybraných a usporiada- ných v súbornom diele ostávajú nedotknuté. Platí pritom, že autorské právo (teda autorskoprávna ochrana) na dielo vzniká pri samotnom vytvorení diela, teda už tým okamihom, keď je dielo vyjadrené v podo- be vnímateľnej zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu vyjadrenia (ust. § 15 autorského zákona). Žiadna forma registrácie alebo úradného potvrdenia nie je potrebná. Ochrana sa vzťa- huje na dokončené dielo, ale aj na všetky jeho vývojové fázy a časti. Chránený je aj názov diela a mená postáv za predpokladu, že spĺňajú pojmové znaky diela. Dielo má vždy nehmotný charakter, pričom sa vyznačuje špecifickou vlastnosťou: potenciálnou ubikvitou (mož- nou všadeprítomnosťou). Ten istý film môže byť zároveň premietaný v kinách aj televízii kdekoľvek na svete, tá istá poviedka môže byť zároveň knižne vydaná na pul- toch kníhkupectiev aj spracovaná do podoby rozhlaso- vého čítania, a podobne. Na rozdiel od nehmotného die- la (román, pieseň, výjav zachytený na výtvarnom diele) používame na označenie knihy, kalendára, plagátu, DVD nosiča, originálu diela výtvarného umenia (konkrétneho obrazu) a podobne pojem hmotný substrát diela alebo vec, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené. Nehmotným dielom, ku ktorému sa viažu autorské práva, ktoré sú predmetom dedenia, je preto len napríklad sa- motný román Zima v Bratislave a nie konkrétne vydanie románu v konkrétnom roku konkrétnym vydavateľstvom (napríklad Zima v Bratisla- ve, vydavateľstvo Mozart, 2011). Takáto špecifikácia by bola zmätočná. Autorské práva sa totiž viažu k romá- nu, dielu Zima v Bratislave bez ohľadu na to, či bolo ke- dykoľvek v minulosti vôbec vydané, či bolo vydané pred a po roku 2011, alebo bolo sfilmované (hoci aj čiastočne), spracované alebo použité akýmkoľvek iným spôsobom. Hmotné substráty diel (napríklad originál diela výtvar- ného umenia – konkrétny obraz, vzácny ručne písaný notový záznam symfónie, rukopis románu) sa pritom dedia ako akékoľvek iné hnuteľné veci. Vlastnícke práva k hmotným veciam a autorské práva k nehmotným die- lam je vždy potrebné odlišovať. Je možné, že určitá osoba dedením nadobudne vlastníc- ke práva k hmotným substrátom diel (napríklad k ob- razom, sochám) a zároveň nadobudne autorské práva k týmto nehmotným dielam výtvarného umenia. Vlastník obrazov bude teda zároveň nositeľom autorských práv oprávneným udeľovať súhlas na ďalšie použitie týchto diel výtvarného umenia (napríklad ich použitím v kalen- dároch). Môže však nastať aj opačná situácia, keď hmot- Dedenie autorských práv Kultúra, umenie, veda či vzdelávanie sú pojmy, s ktorými sa stretávame každodenne. Stali sa pre nás samozrejmosťou, nevieme si bez nich predstaviť svoj život. Za to, že nám znie hudba z rádia, že môžeme ísť do kina pozrieť si film, študujeme odbornú literatúru a večer si sadáme k obľúbenému seriálu alebo napínavej detektívke, však vďačíme autorom. O ich právach a o tom, ako sa tieto práva dedia, by mal hovoriť tento článok. Jeho cieľom je poskytnúť notárskej obci základné informácie na lepšiu orientáciu v problematike autorských práv a ich dedenia. >> Nehmotným dielom, ku ktorému sa viažu autorské práva, ktoré sú predmetom dedenia, je preto len napríklad samotný román Zima v Bratislave a nie konkrétne vydanie románu v konkrétnom roku konkrétnym vydavateľstvom. 18 ars notaria 1/15 >> postrehy z praxe

né substráty diel (obrazy) nadobudne iná osoba ako au- torské práva k nehmotným dielam výtvarného umenia. Dedia sa len majetkové autorské práva Z hľadiska obsahu autorského práva je platný autorský zákon založený na dualistickej koncepcii, a preto rozli- šuje osobnostné a majetkové práva autorov. Osobnost- né autorské práva (ust. § 17 autorského zákona) sa vzťa- hujú na osobu autora. Patria sem právo na označenie die- la (právo žiadať označiť dielo a všetky jeho rozmnoženiny autorovým menom, pseudo- nymom alebo ho neoznačiť), právo rozhodnúť o zverej- není diela a práva na nedotknuteľnosť diela (najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo zásahom do diela). Vzhľadom na to, že tieto práva sú späté s osobou autora, jeho smrťou zanikajú. Majetkové autorské práva (ust. § 18 autorského zákona) súvisia s dispozíciou a zhodnocovaním diela. Patria me- dzi ne právo autora použiť svoje dielo, ale najmä právo udeľovať súhlas na každé použitie diela a s tým súvisia- ce právo na odmenu za použitie diela. Spôsoby použitia diela sú v zákone vymenované príkladmo. Zákon uvádza napríklad spracovanie, preklad, adaptáciu, zaradenie do súborného diela, vyhotovenie rozmnoženín diela (naprí- klad vydanie románu v náklade 3 000 výtlačkov, ale aj naskenovanie básnickej zbierky do formátu PDF), ve- rejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmno- ženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastnícke- ho práva, verejné vypožičia- vanie v knižniciach, verejné vykonanie diela (napríklad uvedenie diela na scéne, premietanie filmov na festi- valoch, čítačky), verejný pre- nos diela (rozhlasové a tele- vízne vysielanie, retransmisia), sprístupňovanie diel na internete. Majetkové práva sú predmetom dedičstva. V súlade s ust. § 18 ods. 6 autorského zákona sa usta- novenia autorského zákona o autorovi vzťahujú aj na jeho dedičov, ak z ich povahy nevyplýva iné. Po smrti au- tora je teda dedič – nositeľ práv oprávnený sám použiť dielo autora a udeľovať súhlas na použitie diela tretím osobám. >> Majetkové autorské práva súvisia s dispozíciou a zhodnocovaním diela. Patria medzi ne právo autora použiť svoje dielo, ale najmä právo udeľovať súhlas na každé použitie diela a s tým súvisiace právo na odmenu za použitie diela. 19

LITA vyberá pre autorov odmeny za použitie ich diel Niektoré z majetkových autorských práv si môžu autori vykonávať sami (napríklad uzavrieť zmluvu s vydavateľ- stvom). Pri iných, technicky náročnejších spôsoboch po- užitia (najmä v digitálnom prostredí) je však sledovanie použití a s tým spojený výkon majetkových autorských práv pre jednotlivých autorov buď veľmi náročný, ale- bo až nemožný. Je to vtedy, keď sa diela používajú hro- madne, vo veľkom množstve a v niektorých prípadoch je navyše jednotlivé diela ťažko identifikovať. V týchto prípa- doch vstupujú do procesu výkonu autorských práv or- ganizácie kolektívnej správy, aby na jednej strane zjednodušili používateľom legálny prístup k dielam a na strane druhej vyberali pre autorov odmeny. Organizácie kolektívnej správy autorských práv pôsobia na základe Oprávnenia Ministerstva kultúry SR a pod jeho dohľadom. LITA, autorská spoločnosť (ďalej len LITA), zastupuje autorov z oblastí: literatúra, film, divadlo, výtvarné ume- nie. Udeľuje licencie (súhlasy) na použitie diel, vyberá autorské odmeny a náhrady odmien, ktoré následne vy- pláca oprávneným subjektom – autorom, prípadne ich dedičom. Pri niektorých spôsoboch použitia (tzv. dobrovoľná ko- lektívna správa) LITA zastupuje len tých autorov, ktorí s ňou podpísali zmluvu o zastupovaní (napríklad vydanie, televízne a rozhlasové vysielanie). Pri iných spôsoboch použitia zastupuje všetkých autorov priamo zo zákona. Znamená to, že nie je potrebné, aby mali autori s LITOU podpísanú zmluvu o zastupovaní, LITA je aj tak povinná im vybrané odmeny vyplatiť. Ide o tzv. povinnú kolektívnu správu práv a spôsoby po- užitia, ktoré sem spadajú, vymenúva zákon taxatívne (ust. § 78 ods. 3 autorského zákona). Je preto možné, že LITA pre daného autora vy- berie odmeny za rôzne spôsoby použitia, či už na zákla- de zmluvy s autorom, alebo pri plnení svojich zákonných povinností. Výšku týchto odmien po smrti autora LITA prihlási do dedičského konania (pozri ďalej v texte). Ak autor nezanechal dedičov, dielo sa stane voľným Majetkové autorské práva v zásade trvajú počas života autora a 70 rokov po jeho smrti (ust. § 21 a § 22 autor- ského zákona). Trvanie majetkových autorských práv sa pritom počíta od prvého roka nasledujúceho po skutoč- nosti rozhodujúcej pre toto trvanie. Ak teda autor zomrel napríklad 4. 1. 2011, trvanie autorskoprávnej ochrany sa počíta od 1. 1. 2012 a ochrana uplynie 1. 1. 2082. Ako sme uviedli vyššie v texte, osobnostné autorské prá- va smrťou autora zanikajú. Majetkové autorské práva sú však predmetom dedičstva, rovnako ako nehnuteľnosti či hnuteľnosti. Na dedenie autorských práv sa v zásade aplikuje všeobecná hmotnoprávna aj procesnoprávna občianskoprávna úprava. Výnimkou je situácia, ak autor nezanechal žiadnych dedičov alebo ak autorovi dedičia odmietnu dedičstvo prijať. Právny inštitút odúmrti (ust. § 462 Občianskeho zákonníka) v autorskom práve ne­ existuje, aplikuje sa úprava podľa ust. §  53 autorského zákona, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis. Ak teda de- dičov niet, respektíve títo odmietnu dedičstvo prijať, autorské práva k dielam autora nenadobudne štát z titulu odúmrti, ale dielo autora sa stane voľným, a to aj pred uplynutím spomínanej 70-ročnej lehoty (okrem spoluautorského diela, kde podiel zomrelého spoluau- tora pripadne ostatným spoluautorom). Ak je dielo voľné, používateľ nie je povinný od žiadnej osoby získať súhlas na použitie diela ani uhradiť odmenu. Autorské práva sú neprevoditeľné, možno však spísať závet Majetkové autorské práva sa dedia tak ako iné položky dedičstva – zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto právnych titulov. Autorské práva sa upínajú na osobu autora a za jeho života sú neprevoditeľné (ust. § 18 ods. 5 autorského zákona). Autor však môže závetom preja- viť svoju vôľu, ktorá osoba ich má nadobudnúť po jeho smrti. Stretli sme sa so situáciou, keď významný sloven- ský fotograf chcel ešte za svojho života „previesť a odo- vzdať celý svoj archív, aby sa jeho diela mohli používať“ na svojho žiaka (autor síce mal potomkov, neudržia- val však s nimi blízky vzťah a mal dôvod predpokladať, že títo by sa po jeho smrti o jeho umeleckú pozosta- losť nestarali). Autor preto písomnou darovacou zmlu- vou podpísanou pred notárom previedol na svojho žiaka vlastnícke práva ku všetkým materiálom – hmotným substrátom nachádzajúcim sa v jeho archíve (t. j. k vy- volaným aj nevyvolaným filmom, negatívom, pozitívom, výstrižkom rozmnoženín jeho diel z novín atď.). Autor- ské práva k jeho dielam však na svojho žiaka nemohol previesť darovacou zmluvou, preto o ich dedení rozhodol závetom, ktorý spísal do notárskej zápisnice. Po smrti autora v rámci dedičského konania potomkovia autora (dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine) závet uznali. Nastalo preto dedenie zo závetu i zákona, pričom autor- ské práva nadobudol autorov žiak. Naplnila sa autorova vôľa, o jeho pozostalosť sa stará jeho žiak a dnes je aj vďaka zrealizovaným použitiam menu autora prinavráte- ná zaslúžená dôležitosť a úcta. >> Majetkové autorské práva v zásade trvajú počas života autora a 70 rokov po jeho smrti (ust. § 21 a § 22 autorského zákona). Trvanie majetkových autorských práv sa pritom počíta od prvého roka nasledujúceho po skutočnosti rozhodujúcej pre toto trvanie. >> Právny inštitút odúmrti (ust. § 462 Občianskeho zákonníka) v autorskom práve neexistuje. 20 ars notaria 1/15 >> postrehy z praxe

Kedy je potrebné prejednať dedenie autorských práv Autorské právo k dielu vzniká okamihom jeho vytvorenia a žiadna registrácia vytvoreného diela nie je potrebná. O niektorých poručiteľoch je všeobecne známe, že boli autorsky činní, autorskú činnosť iných je možné preve- riť či už v spoločnostiach, ktoré vykonávajú správu práv (napríklad LITA), alebo aj na internete. Môže sa však stať, že poručiteľ počas svojho života tvoril len v súkromí a jeho diela neboli doposiaľ zverejnené. Aj takéto diela dosiaľ neznámeho autora však môžu byť po jeho smrti používané. Z tohto dôvodu, ak ide o preukázanie potreby prejednať aj túto položku v dedičskom konaní, malo by postačovať, ak dedičia uvedú, že poručiteľ bol autorsky činný (a preto mu k jeho dielam vznikli autorské práva). Dedia sa relatívne a absolútne autorské práva Čo sa týka správnej textácie dedenia autorských práv v dedičskom rozhodnutí, právna teória i prax sa ustálila na použití pojmov relatívne a absolútne autorské práva1, ktoré najkomplexnejšie pokrývajú obsah tejto položky dedičstva. Relatívne majetkové autor- ské práva sú práva, ktoré vznikli z konkrétnych práv- nych vzťahov a pôsobia voči konkrétnym používateľom z už zrealizovaných použití, za ktoré za života autora ešte nebola vyplatená autor- ská odmena, prípadne voči ďalším povinným subjektom podľa autorského zákona. Inými slovami, je to právo (pohľadávka) autora na výplatu konkrétnych vyčíslených odmien z už zrealizovaných použití alebo iných právnych dôvodov podľa autorského zákona. Relatívne autorské práva je možné vyčísliť konkrétnymi sumami, ktoré sú do dedičstva povinné vyplatiť konkrétne subjekty (použí- vatelia, organizácie kolektívnej správy práv, iné povinné osoby, a podobne). Absolútne majetkové autorské práva sú práva, ktoré pô- sobia ergaomnes, teda proti všetkým do úvahy prichá- dzajúcim budúcim používateľom, prípadne iným povin- ným subjektom podľa autorského zákona. Je to najmä právo udeľovať súhlas na použitie diel a prijímať odmeny za prípadné budúce použitia diel, ale aj náhrady odmien, respektíve iné odmeny podľa autorského zákona. Autor- ské práva samy osebe ne- majú žiadnu hodnotu. Svoju hodnotu nadobúdajú až po- užívaním diel: jeho charakterom, frekvenciou a podob- ne. Vzhľadom na to, že nemožno vopred určiť, ako často, akými spôsobmi a v akom rozsahu sa budú diela autora v budúcnosti (v období 70-ročnej autorskoprávnej ochra- ny) používať, nie je možné ani vyčísliť hodnotu absolút- nych autorských práv. V dedičskom rozhodnutí sa preto ako položka uvádzajú absolútne autorské práva k dielam poručiteľa, bez určenia ich hodnoty. Dobrá formulácia v dedičskom rozhodnutí je dôležitá Akékoľvek ďalšie špecifikácie neodporúčame. Snaha o užšiu definíciu by totiž mohla len obmedziť (zúžiť) roz- sah tejto položky dedičstva, pričom by sa mohlo stať, že autorské práva k niektorým dielam by ostali mimo mno- žiny prejednanej v rámci dedičského konania. Neodporúčame preto špecifikovať ani oblasť tvorby po- ručiteľa, ani jednotlivé diela (napríklad zoznamom diel, ktoré poručiteľ vytvoril). Ak by sa totiž v dedičskom roz- hodnutí taxatívne vymenovali len niektoré z diel, mohol by v budúcnosti nastať problém, ak by nejaký používateľ prejavil záujem o použitie diel, ktoré sa pri vymenúva- ní v rámci dedičského rozhodnutia opomenuli, respek- tíve sa o týchto dielach vôbec nevedelo, keďže sa našli až následne v autorovej pozostalosti. Môže však nastať situácia, keď dedičia trvajú na tom, že autorské práva k niektorým dielam nado- budnú iné osoby z dedič- ského okruhu ako autorské práva k iným dielam. Vte- dy je, samozrejme, možné diela do dedičského rozhodnutia vymenovať. Zároveň je však potrebné rozhodnúť o tom, kto nadobudne autor- ské práva ku všetkým ostatným nevymenovaným dielam. Predíde sa tým vákuu v prípade záujmu o použitie takého diela z autorovej pozostalosti, ktoré v zozname diel v de- dičskom rozhodnutí chýba. Ak to z konkrétnych okolností daného prípadu nie je ne- vyhnutné, neodporúčame špecifikovať ani oblasť tvorby poručiteľa (napríklad formuláciou autorské práva z li- terárnej činnosti poručiteľa). Je totiž možné, že autor, ktorý je všeobecne známy ako autor literárnych diel, bol zároveň autorsky činný vo výtvarnej oblasti a bol aj auto- rom fotografických diel, ktoré doteraz nepublikoval, po jeho smrti by však tieto mohli byť použité. Správny nie je ani odkaz na oznamovateľa (ak ide o ab- solútne autorské práva). Na rozdiel od relatívnych autor- ských práv (t. j. konkrétnych odmien, náhrad odmien a podobne), ktoré sa viažu vždy na konkrétny subjekt povinný ich výplatou dedi- čom (relatívne autorské práva, ktoré vznikli z použitia diel poručiteľa vypožičiavaním v knižniciach, vo výške 100 eur brutto v LITA, autorskej spoločnosti; relatívne autorské práva, ktoré vznikli z vysielania diel poručiteľa >> Autorské práva samy osebe nemajú žiadnu hodnotu. Svoju hodnotu nadobúdajú až používaním diel. Nie je možné ani vyčísliť hodnotu absolútnych autorských práv. 1 Pozri tiež Vojčík, P.: Dedenie a nový autorský zákon. In: ARS NOTARIA, 2005, č. 1, s.11 – 14. >> Neodporúčame špecifikovať ani oblasť tvorby poručiteľa, ani jednotlivé diela. 21

vo výške 500 eur v RTVS a podobne), absolútne autor- ské práva pôsobia počas autorskoprávnej ochrany erga- omnes a nevzťahujú sa na konkrétne povinné subjekty. V dedičskom rozhodnutí by sa teda absolútne autorské práva mali správne uvádzať len ako „absolútne autorské práva k dielam poručiteľa, bez určenia ich hodnoty“ a nie napríklad ako „abso- lútne autorské práva k die- lam poručiteľa v LITA, bez určenia ich hodnoty“. Naša spoločnosť (prípadne iný subjekt) v tomto prípade totiž plní len úlohu oznamovateľa, ktorý upozorňuje na potre- bu prejednať absolútne autorské práva k dielam poru- čiteľa, pričom tieto budú do budúcnosti pôsobiť nielen voči oznamovateľovi (napríklad LITA), ale všetkým sub- jektom. Napokon neodporúčame autorské práva špecifikovať ani odkazom na konkrétne ustanovenia autorského zákona. Môže sa tak stať (a v praxi sa aj stáva), že v dedičskom rozhodnutí sú autorské práva definované poukázaním na ustanovenia autorského zákona, ktorý už nie je v účin- nosti. Pri následnom dedení autorských práv (t. j. z pria- meho dediča – nositeľa autorských práv na jeho dedičov) sa už viackrát stalo, že poverený súdny komisár doslov- ne prepísal formuláciu z predchádzajúceho dedičského rozhodnutia vrátane odkazu na ustanovenia autorského zákona, ktorý v čase prejednávania nebol účinný. Z for- málno-právneho hľadiska tým vzniká určitá kompliká- cia. Z materiálno-právneho hľadiska však noví nositelia autorských práv nadobúdajú práva s takým obsahom a v takom rozsahu, v akom im ich priznáva aktuálny plat- ný a účinný autorský zákon. LITA spolupracuje s notárskymi úradmi LITA ako organizácia kolektívnej správy práv v oblas- tiach literatúra, film, divadlo a výtvarné umenie nie je účastníkom dedičského ko- nania. Ak mal autor (prípad- ne jeho dedičia – nositelia autorských práv) podpísanú s LITOU zmluvu o zastupo- vaní, LITA zastupovala práva k dielam autora v rozsahu tejto zmluvy a je možné, že na účte LITY sa ku dňu smrti autora (respektíve jeho de- diča – nositeľa práv) nachá- dzajú nevyplatené odmeny. Aj v tom prípade, ak LITA au- tora zmluvne nezastupovala, je však vzhľadom na výkon tzv. povinnej kolektívnej správy práv (pozri vyššie v texte) možné, že vybrala odmeny prislúchajúce autorovi – po- ručiteľovi z tých použití, kde zo zákona zastupuje všet- kých autorov. Notárske úrady sa na nás preto zväčša obracajú so žia- dosťou o súčinnosť, informáciu o stave autorských práv poručiteľa a vyčíslenie relatívnych autorských práv. LITA notárskym úradom poskyt- ne všetku potrebnú súčin- nosť a zároveň zablokuje vyplácanie odmien až do predloženia dedičského roz- hodnutia s vyznačenou prá- voplatnosťou. Potrebné informácie posky- tujeme aj dedičom autora. Ak zistíme, že v rámci prá- voplatne skončeného dedičského konania nebolo roz- hodnuté o dedení autorských práv, naša spoločnosť ini- ciuje z dôvodu potreby výplaty vybraných odmien konanie o dedení autorských práv a na príslušný súd podáva pod- net na prejednanie novoobjaveného majetku v konaní o dedičstve. Aj v týchto prípadoch dedičom – nositeľom práv vyplatíme deponované sumy až po predložení prá- voplatného dedičského rozhodnutia. LITA nie je jedinou slovenskou organizáciou kolektívnej správy práv Na Slovensku pôsobia aj ďalšie organizácie kolektívnej správy práv. Autorské práva k dielam autorov hudobných diel zastupuje SOZA (Slovenský ochranný zväz autorský). Práva výkonných umelcov (tzv. práva súvisiace s autor- ským právom), napríklad hudobníkov, spevákov, her- cov, ktoré sú tiež predmetom dedičstva, zastupujú or- ganizácie SLOVGRAM (nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov) a OZIS (ochranné združenie interpretov Slo- venska). Ak bol poručiteľ autorom hudobných diel alebo výkonným umelcom, je možné sa obrátiť aj na tieto or- ganizácie. V súvislosti s úpravou autorských práv by sme vás radi informovali aj o tom, že v súčasnosti na pôde Minister- stva kultúry SR prebiehajú intenzívne práce na príprave nového autorského zákona. Radi by sme tiež využili túto príležitosť a poďakovali sa všetkým našim kolegom z notárskych úradov a prí­ slušných súdov, ktorí s nami spolupracujú. Sme vďační za ich ochotu a pomoc pri získavaní informácií a efek- tívnom postupe pri riešení dedičských záležitostí. Aké- koľvek nejasnosti či otázky aj v budúcnosti radi vysvetlí- me a objasníme a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu. Mgr. Lucia Miklasová, LL.M. Autorka pracuje ako právnička na licenčnom oddelení LITA, autorská spoločnosť. >> V dedičskom rozhodnutí by sa absolútne autorské práva mali správne uvádzať len ako „absolútne autorské práva k dielam poručiteľa, bez určenia ich hodnoty“ a nie napríklad „absolútne autorské práva k dielam poručiteľa v LITA, bez určenia ich hodnoty“. >> Notárske úrady sa na LITU zväčša obracajú so žiadosťou o súčinnosť, informáciu o stave autorských práv poručiteľa a vyčíslenie relatívnych autorských práv. LITA notárskym úradom poskytne všetku potrebnú súčinnosť a zároveň zablokuje vyplácanie odmien až do predloženia dedičského rozhodnutia s vyznačenou právoplatnosťou. 22 ars notaria 1/15 >> postrehy z praxe

Ako si spomínate na vznik myšlienky rekodifikácie občianskeho práva a vytvorenie nového kódexu? Aké boli začiatky prác na novom občianskom kódexe a kedy vlastne vznikla táto myšlienka? Myšlienka o rekodifikácii Občianskeho zákonníka sa vý- raznejšie spomína v súvislosti so spoločensko-politic- kými zmenami v roku 1989. Pravda, krátko pred týmto rokom niektorí predstavitelia občianskoprávnej teórie formulovali predstavy o potrebe zmien v úprave. Navr- hované zmeny vychádzali z vtedajšieho hodnotenia sta- vu, podnety z tohto obdobia však nemožno porovnať so súčasnými. Jedna z myšlienok pretrvala, a tou je zno- vuvyzdvihnutie Občianskeho zákonníka na piedestál vše- obecného kódexu súkromného práva. Osobne si ako prvé spomínam na práce nad Vládnym návrhom Občianskeho zákonníka z roku 1996, keď sme sa ako členovia Katedry občianskeho práva Právnickej fakulty vyjadrovali k navrhovanému paragrafovanému zneniu. Pamätám si, že v priebehu niekoľkých dní sme podstatným spôsobom zasiahli do návrhu zákonníka, ktorý napokon neprešiel legislatívnym procesom. Ďalšou etapou pre mňa bolo zapojenie do rekodifikačnej komisie pod vedením prof. Lazara. Tak ako pri predchá- dzajúcich rekodifikačných vlnách (spomínaný vládny ná- vrh Občianskeho zákonníka z roku 1996 a neskôr publi- kovaný legislatívny zámer z roku 2002), aj súčasná etapa vychádza z politického rozhodnutia, úlohy vlády SR v ob- lasti legislatívy. Súčasné práce započali vymenovaním Notár je potrebný a jeho činnosť nezastupiteľná O téme rekodifikácie občianskeho práva sa už toho napísalo veľa, zorganizovalo sa množstvo konferencií a seminárov. Na tento rozhovor sme oslovili známeho slovenského civilistu, predsedu Rekodifikačnej komisie nového Občianskeho zákonníka doc. JUDr. Antona Dulaka, PhD. Človeka, ktorého možno považovať za nástupcu popredného slovenského civilistu prof. JUDr. Jána Lazara, DrSc., stojaceho pri zrode rekodifikácie občianskeho práva. 23 >> rozhovor

prof. J. Lazara za predsedu rekodifikačnej komisie na jeseň v roku 2007 a kreovaním rekodifikačnej komisie. Ďalšie práce komisie možno vidieť v etapách – v prvej išlo o formulovanie predstáv o podobe budúcej úpravy súkromnoprávnych vzťahov a obsahu jednotlivých inšti- tútov, samozrejme, konfrontovanej s názormi ďalších odborníkov mimo rekodifikačnej komisie. Výsledkom bolo formulovanie Legislatívneho zámeru Občianskeho zákonníka, ktorý začiatkom roka 2009 schválila vláda Slovenskej republiky. Od tohto okamihu sa členovia ko- misie zaoberajú návrhmi paragrafovaného znenia jed- notlivých ustanovení. Je známe, že prvý tím pracoval pod vedením prof. JUDr. Jána Lazara, DrSc. Kto bol súčasťou prvého tímu a ako sa zloženie tímu zmenilo do dnešnej podoby, respektíve z ktorých oblastí je potrebné vytvoriť skupinu odborníkov na prípravu kódexu takého významu a prečo? Rekodifikačná komisia z roku 2008 bola vytvorená na základe návrhu profesora Lazara a podľa môjho názoru výber konkrétnych odborníkov maximálne sledoval na- plnenie zámeru. Aj preto možno medzi členmi komisie nájsť nielen zástupcov občianskeho práva, ale aj odbor- níkov z oblastí obchodného, pracovného a rodinného práva, všeobecnej teórie práva, ale aj rímskeho práva všetkých slovenských právnických fakúlt. Členmi komi- sie sú nielen teoretici, ale aj sudcovia, zástupcovia no- társkej komory, advokátov a prokuratúry. Pochopiteľne, vždy sa môže objaviť otázka, prečo tam nie je zástupca určitej profesie či konkrétna osoba. Historicky sa tvorba pravidiel súkromného práva vždy spájala s akademickou pôdou. Bolo to tak pri recepcii rímskeho práva, pri príprave francúzskeho Code Civil, nemeckého aj rakúskeho občianskeho zákonníka, aj pri ďalších kodifikáciách z minulého i súčasného storočia. Z akademickej pôdy pochádzajú aj návrhy na harmonizá- ciu či zjednocovanie tzv. európskeho súkromného práva, ktoré považujeme za významný myšlienkový zdroj pre budúcu právnu úpravu. Z týchto dôvodov oceňujem, že v komisii odovzdávajú svoje skúsenosti mnohí profeso- ri a docenti práva, moji učitelia, ako sú profesori Lazar, Blaho, Prusák, profesorka Barancová. Veľkým príno- som je ich znalosť a potrebný nadhľad nad problemati- kou vrátane historického vývoja inštitútov, ako aj snaha o purizmus právneho jazyka a adekvátne vyjadrovanie. U mladších kolegov je prínosom schopnosť komparácie a poznanie vývojových trendov, zvyčajne podporené skú- senosťami z práce v zahraničných tímoch. Zástupcovia praxe vnášajú svoje poznatky a skúsenosti. Pomáha- jú riešiť vzájomné súvislosti a prípadné dosahy riešení v praxi. Úlohou predsedu komisie je všetky tieto podnety vstrebávať a viesť diskusiu k formulovaniu prijateľných návrhov. Pôvodná zostava komisie sa od jej vytvorenia doplnila o päť členov, vo finále je však dôležité, kto je schopný a ochotný podieľať sa dlhodobo na činnosti popri plne- ní svojich povinností. Napokon, pri takýchto prácach sa 24 ars notaria 1/15 >> Rozhovor JUDr. Zuzana Grófiková, vedúca redaktorka časopisu ARS NOTARIA, a doc. JUDr. Anton Dulak, PhD.

predpokladá široká diskusia nad návrhom paragrafova- ného znenia, do ktorej sa aj podľa skúseností z Českej republiky zapája obrovský okruh odborníkov. Veľmi si vážime, že členmi Rekodifikačnej komisie nového Občianskeho zákonníka sú aj notári. Ako sa vám spolupracuje s našimi kolegami notármi a aký prínos majú pre prácu rekodifikačnej komisie? Práce nad jednotlivými časťami budúceho kódexu sú rozdelené medzi pracovné skupiny. V rámci návrhu úpravy dedičského práva sa od počiatku aktívne zapojili aj notári, vrcholní predstavitelia Notárskej komory (dr. K. Kovács). Aj keď ide o problematiku, ktorá sa všeobec- ne vníma ako konzervatívna, ponechaná takmer výhrad- ne na vnútroštátne podnety (na rozdiel od záväzkového práva), v spojení so zástupcami notárov sa ukázali nie- len nedostatky súčasnej právnej úpravy, ale aj užitočné podnety na zmeny. Praktický život často prináša situácie, ktoré sa ťažko anticipujú. Uvedomujeme si preto, že bez dlhoročných skúsenosti z praxe sa niektoré (teoretické) návrhy môžu ukázať ako nepraktické, aj keď zapadajú do predstavy moderného kódexu. Najmä posledné rokovania s notármi (dr. K. Va- lová) ukazujú nové možnosti spolupráce a prísľub širšie- ho a aktívnejšieho zapojenia notárov pri príprave kódexu. Súbežne s kodifikačnými prácami občianskeho hmotného práva prebiehajú aj práce na kodifikácii procesného práva. Spolupráca oboch komisií je veľmi potrebná. Ako hodnotíte spoluprácu vašej komisie s Rekodifikačnou komisiou pre Občiansky súdny poriadok? Všetci zainteresovaní vnímame, že koordinácia prác na kodifikácii hmotného a procesného práva je nutná a uži- točná pre obe pracovné skupiny. Vzťahy závisia od kon- krétnych ľudí a spolupráca s doc. Števčekom, predsedom pre kodifikáciu procesného práva, je dlhodobo založená na osobných a pracovných kon- taktoch zo spoločného praco- viska, solídnosti a vzájomnej tolerancii výsledkov práce. O výsledkoch prác sa vzájom- ne informujeme, pričom nie- ktorí z členov sa aktívne za- pájajú do obidvoch projektov. Predseda vlády SR na prvom zasadnutí Rekodifikačnej komisie pre OSP dňa 12. júla 2012 vyslovil nádej, že oba kódexy (hmotný aj procesný) nadobudnú účinnosť naraz, čo z hľadiska praxe rozhodne treba považovať za žiaduce. Aký je váš názor? Myšlienka, že kódexy hmotného aj súkromného práva nadobudnú účinnosť v rovnakom čase, je už v súčasnosti neaktuálna. Vychádzala z rozumnej predstavy a pozna- nia, že obidve právne úpravy vzájomne súvisia, že v rov- nakom čase prinesú novinky, s ktorými by sa verejnosť oboznámila v celosti a vo vzájomných súvislostiach ešte pred ich uvedením do účinnosti. Neskôr sa však uká- zalo, že na realizáciu tejto predstavy by bolo potrebné vynaložiť enormné zdroje, a rozhodlo sa, že prioritou je úprava procesných pravidiel. V tomto rozhodnutí treba vidieť pragmatizmus, ktorý má riešiť mnohé „bolesti“ uplatňovania súčasného práva. Vďaka nasadeniu komi- sie pre procesné právo tento projekt naplnil oveľa vyššie zámery. Ako sa pozeráte na nový občiansky zákonník v susednej Českej republike? Napriek rozpadu spoločného štátu Čechov a Slovákov pretrváva určitý pocit spolupatričnosti, záujmu o druhú stranu, aký nevnímame ani k jednému z našich susedov. Platí to aj pre rekodifikačné práce. Celý priebeh prác vrá- tane prijatej právnej úpravy – nového občianskeho zá- konníka je pre našu prácu obrovským zdrojom poznania. Žiadne z krajín Európskej únie nemajú k sebe tak blízko, preto aj príprava textu slovenskej budúcej úpravy má výhodu v tom, že máme poruke riešenia, ktoré už prešli oponentúrou z hľadiska ich odôvodnenosti a životaschopnosti. Líšime sa vo vý- chodiskách – legislatívny zámer slovenského Občianske- ho zákonníka akceptuje potrebu kontinuality so stavom pred socialistickou etapou vývoja, ale bez potreby viazať sa myšlienkovo na konkrétnu úpravu či vzor. Občiansky zákonník Českej republiky je v každom ohľade monu- mentálnym dielom, ktoré presadzuje myšlienky vlastné súkromnoprávnym kódexom kontinentálnej Európy. Keďže tento rozhovor bude publikovaný v notárskom časopise, druhú časť otázok nasmerujeme práve do tejto oblasti. Aké je podľa vás, civilistu, pôsobenie notára v oblasti súkromného práva? Prácu notára vnímam v dvoch rovinách. Ako právnik, zástupca občian- skoprávnej teórie, vnímam notára ako osobu, ktorú príslušné právne predpisy oprávňujú na istú činnosť. V inej rovine som bežným človekom, ktorý sa s notá- rom stretáva vtedy, keď ho potrebuje. V oboch rovinách je pre mňa notár potrebný a jeho činnosť nezastupiteľná. Uvedomujem si, že moje vnímanie je užšie než u prís- lušníka notárskeho stavu, pre ktorého je táto činnosť aj zárobkovou činnosťou. Treba hovoriť o všetkých rovinách pôsobenia notára, keďže jeho činnosť vníma a posudzuje odborná verejnosť aj zástupcovia iných stavov (advokáti, exekútori). Činnosť notára v oblasti súkromného práva >> Pre mňa ako právnika aj bežného človeka je notár potrebný a jeho činnosť nezastupiteľná. >> Inšpirácie zo zahraničných úprav podporujú moju predstavu o zapojení notárov do oblastí, kde sa notár javí efektívnejším prostriedkom uplatnenia alebo ochrany súkromného práva, než ustanovuje súčasné právo. 25

je v niektorých oblastiach dlhodobo výhradná (dedičské konania), v iných sa obsah v priebehu posledných dvoch desaťročí menil. Inšpirácie zo zahraničných úprav pod- porujú moju predstavu o zapojení notárov do oblastí, kde sa notár javí efektívnejším prostriedkom uplatnenia ale- bo ochrany súkromného práva, než ustanovuje súčasné právo. Myslíte si, že postavenie notárov na Slovensku a rozsah ich kompetencií je na rovnakej úrovni ako postavenie notárov v iných štátoch kontinentálneho systému práva? Určite nie a dôvodom nie sú len tradície, na ktoré sa radi (niekedy aj bez príslušných znalostí) odvolávame. Dob- rú myšlienku niekedy ukončí neodborná argumentácia týkajúca sa zárobku notára, ktorá by ako argument v le- gislatíve nemala mať svoje miesto. Ktoré kompetencie podľa vás chýbajú notárom na Slovensku a boli by želateľné a žiaduce zo strany štátu, ako aj zo strany občanov? Nebolo by správne, aby predstavy o kompetencii notárov vymedzoval niekto, kto nepatrí do notárskeho stavu. Ako zástupca občianskoprávnej teórie, ktorý má snahu učiť študentov o tom, že nie je dobrý ten advokát, ktorý vyhrá prípad na súde, ale ten, ktorý nájde mimosúdne riešenie sporu, sa domnievam, že existujú efektívnejšie riešenia. Možno medzi také treba radiť aj nové vnímanie činnosti notára, aby sa napríklad prípravou listín predchádzalo sporom, respektíve sa uľahčilo a urýchlilo uplatnenie práv občanov. Môžeme zobrať akúkoľvek oblasť práva a pýtať sa, či to môže efektívnejšie robiť niekto iný ako súd, respektíve príslušný orgán. Predsa súkromnopráv- ne vzťahy charakterizuje najmä to, že vznikajú, realizujú a uplatňujú sa bez ingerencie štátu. Vašimi rukami prešlo mnoho študentov, budúcich právnikov. Máte pocit, že uplatnenie právnikov v praxi je dostatočné? A máte záujemcov z absolventov, ktorí chcú pokračovať na akademickej pôde? Už niekoľko rokov sa stretávame s názorom, že právnic- kých fakúlt a právnikov je na Slovensku veľa. Trochu sa opomína, že právo vstupuje do celého nášho života a že v živote každého z nás sa môže vyskytnúť situácia, keď o našom práve alebo povinnosti bude rozhodovať niekto, komu odborná znalosť chýba. Štát kontroluje činnosť vy- sokých škôl, ale rozhodnutie študovať právo by sme mali ponechať ako individuálne rozhodnutie, do ktorého patrí aj úvaha o budúcom uplatnení absolventa. Máme veľa externých študentov, ktorí argumentujú, že nikdy nebu- dú advokátmi či sudcami, ale znalosť práva im pomáha v ich podnikateľskej činnosti. Nevidím rozdiel medzi štú- diom práva a iným štúdiom z hľadiska možnosti násled- ného uplatnenia. Pre mňa je v horšej situácii absolvent lekárskej fakulty, ktorý pre svoje živobytie vykonáva iné činnosti ako tie, na ktoré sa štúdiom pripravoval. Je zaujímavé, že o pôsobenie na akademickej pôde majú záujem nielen čerství absolventi, ale aj zrelí, praktizu- júci právnici. Rozhoduje motivácia, ale výber pokračovať akademickou cestou aj po získaní titulu PhD. zvyčajne začne narážať na materiálne potreby. Na ich uspokoje- nie činnosť na fakulte nevytvára dostatočné zdroje. Žiaľ, z týchto dôvodov chýba vo viacerých oblastiach práva vrátane občianskeho práva generácia, ktorá by sa ve- novala vedeckej práci a jej výsledky by sa dali pri našej práci využiť. Na záver nám dovoľte jednu otázku: Ak by ste sa mali opäť rozhodnúť, akou cestou sa vydáte, zvolili by ste si právo? Ak áno, rozhodli by ste sa vydať opäť akademickým smerom alebo by ste dali prednosť niektorej z praktických právnych profesií? Možno niekoho prekvapí, že ma pôvodne lákalo štúdium diplomacie v zahraničí a štúdium na právnickej fakulte ma nelákalo napriek tomu, že som sa tri roky z budovy gymnázia pozeral na Právnickú fakultu v Košiciach. Do môjho rozhodnutia študovať právo na Právnickej fakulte v Bratislave zasiahlo viacero okolností, ale rozhodnutie ostať na Katedre občianskeho práva ovplyvnila ponuka profesora Lazara, vtedajšieho vedúceho katedry. Ak sa niekedy pýtam sám seba, či to bola dobrá voľba, už trid­ sať rokov mi ako odpoveď nič iné nenapadá. Ďakujeme za rozhovor. Otázky kládla JUDr. Zuzana Grófiková vedúca redaktorka časopisu ARS NOTARIA Profesijný životopis Doc. JUDr. Anton Dulak, PhD., je dekanom Fakulty prá- va Janka Jesenského Vysokej školy Danubius a členom Katedry občianskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Štúdium na Právnickej fakulte ukončil v roku 1985, v roku 2001 získal titul PhD. a v roku 2003 habilitoval na docenta. Odborné vedomosti a jazykové znalosti si dopĺ- ňal na univerzitách v Osle (Nórsko), Cambridgei (Veľká Británia) a Louvain-la-Neuve (Belgicko). V rokoch 1995 – 2000 pôsobil ako národný expert v rámci programu PHARE zameraného na aproximáciu niektorých oblastí európskeho práva. V rokoch 2005 – 2006 pracoval ako obchodný radca na Zastupiteľskom úrade SR v Soule (Južná Kórea). Je autorom a spoluautorom takmer stovky učebných pomôcok, vedeckých a odborných článkov a monografií publikovaných doma i v zahraničí. V januári 2007 bol vy- menovaný za člena rekodifikačnej komisie Ministerstva spravodlivosti na prípravu nového Občianskeho zákonní- ka, od februára 2013 je predsedom tejto komisie. Je čle- nom Slovenskej advokátskej komory a členom European Law Institute. 26 ars notaria 1/15 >> postrehy z praxe

Tematicky sa členilo na tri výskumné okruhy: 1. Moderné rekodifikačné trendy v Slovenskej republike s prihliadnu- tím na európske dimenzie, 2. Efektívnosť právnych inšti- tútov súkromného a verejného práva v spojitosti s pre- biehajúcou globálnou hospodárskou a finančnou krízou, 3. Rozhodcovské konanie v Slovenskej republike – stav de lege lata – komparatívne, aplikačné a legislatívne dôsledky. Účastníci medzinárodného sympózia dostali zborník ve- deckých prác vydaný v rámci riešenia grantovej úlohy APVV č. 0263 – 10 Efektívnosť právnych inštitútov a eko- nomicko-finančných nástrojov v období krízových javov a situácií v podnikaní. Sympózium otvoril odborný garant a zároveň člen Ve- deckého výboru Medzinárodného sympózia doc. JUDr. Ján Husár, CSc., mim. prof., vedúci Katedry obchodného práva a hospodárskeho práva Právnickej fakulty Uni- verzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorý privítal prítomných pozvaných hostí, ako aj odbornú verejnosť a odovzdal slovo doc. JUDr. Gabriele Dobrovičovej, CSc., dekanke Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Ša- fárika v Košiciach a zároveň členke Vedeckého výboru Medzinárodného sympózia. Vo svojom príhovore rovna- ko privítala prítomných pozvaných hostí medzinárod- ného sympózia a poďakovala organizátorom za účasť na podujatí, ktoré je pokračovaním dlhoročnej tradície. Vyzdvihla význam a ohlas doterajších sympózií, ktoré po- máhajú rozvoju právnej vedy a nachádzajú svoje miesto vo sfére aplikačnej praxe. Na medzinárodnom sympóziu sa zúčastnili pozvaní hos- tia z právnických fakúlt a akademických vedeckých inšti- túcií zo Slovenskej republiky a Českej republiky a ďalších európskych krajín. Svoje vedecké a odborné príspevky prezentovali aj významní predstavitelia štátnych ustano- vizní (napríklad ministerstiev), verejnoprávnych inštitú- cií, predovšetkým obchodných komôr a inštitucionálnych rozhodcovských súdov, stavovských organizácií advoká- tov a ďalších profesijných komôr, a to nielen slovenských a českých, ale aj niektorých európskych krajín, napríklad Ukrajiny, Ruskej federácie, Poľska a Srbska. V prvý deň sympózia sa so svojím príspevkom predsta- vila prof. JUDr. Oľga Ovečková, DrSc., vedúca vedecká pracovníčka Ústavu štátu a práva Slovenskej akadé- mie vied v Bratislave a zároveň členka Vedeckého vý- boru Medzinárodného sympózia. Príspevok mal názov Význam prehľadnosti a zrozumiteľnosti práva pre pod- nikateľské prostredie. Prof. JUDr. Josef Bejček, CSc., vedúci Katedry obchodného práva Právnickej fakulty Masarykovej Univerzity v Brne, upriamil pozornosť na Podnikateľa ako slabšiu zmluvnú stranu. Predseda Ve- deckého výboru Medzinárodného sympózia prof. JUDr. Jozef Suchoža, DrSc., profesor Katedry obchodného práva a hospodárskeho práva Právnickej fakulty Uni- verzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, orientoval svoj výskum na Interdisciplinárne dimenzie právnoregulač- ného systému ekonomiky. S témou Náhrada škody v prí- kaznej zmluve de lege ferenda (úvahy) sa predstavili doc. JUDr. Monika Jurčová, PhD., vedúca Katedry občian- Medzinárodné sympózium Právo – Obchod – Ekonomika Katedra obchodného práva a hospodárskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v spolupráci s Ústavom štátu a práva Slovenskej akadémie vied v Bratislave a Ústavem státu a práva Akademie věd České republiky, v. v. i., v Prahe zorganizovali v tomto roku už piaty ročník medzinárodného sympózia, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 27. až 29. októbra 2014 v hoteli Patria na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách. 27 >> z diania v právnickej obci Tatiana G. Zacharčenko, námestníčka prezidenta Medzinárodného obchodného arbitrážneho súdu pri Obchodnej a priemyselnej komore Ukrajiny, profesora Mykola F. Selivona z Kyjeva, a doc. JUDr. Juraj Špirko, CSc., docent Katedry obchodného práva a hospodárskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

skeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, a JUDr. Marianna Novotná, PhD., odborná asistentka Katedry občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej Univerzity v Trnave. Doc. JUDr. Ján Husár, CSc., mim. prof., zameral svoj článok na problematiku Modifikácie foriem obchodných spoločností. Prof. JUDr. Stanislava Černá, CSc., vedúca Katedry obchodného práva Právnickej fakulty Univer- zity Karlovej v Prahe, sa vo svojom príspevku venovala Vybraným otázkam českej právnej úpravy osobných ob- chodných spoločností. V druhý deň sympózia sa so svojím príspevkom Aktuálne otázky v oblasti práva štátnej pomoci v Európskej únii so zameraním na oblasť energetiky predstavil JUDr. Juraj Schwarcz, PhD., sudca Všeobecného súdu Európskej únie v Luxemburgu. Mgr. Jan Kober, pracovník Oddele- nia súkromného práva Ústavu státu a práva Akademie věd České republiky, v. v. i., v Prahe predstavil Problém uskutočnenia spoluvlastníckeho predkupného opráv- nenia a jeho možnú úpravu v budúcom slovenskom ob- čianskom práve. Na tomto prestížnom medzinárodnom vedeckom podujatí vystúpil ako prvý predstaviteľ Srbska (Vojvodiny) vzácny hosť, prof. Dr. Miroslav Vitéz, profesor obchodného a bankového práva z Ekonomickej fakul- ty v Subotici, Univerzity v Novom Sade, so svojím pod- netným príspevkom K niektorým otázkam bankovej zá- ruky. Doc. JUDr. Marek Števček, PhD., generálny riaditeľ Sekcie civilného práva Ministerstva spravodlivosti Slo- venskej republiky, tesne pred začatím medzinárodného sympózia ospravedlnil svoju neúčasť na prezentácii prí- spevkov z vážnych dôvodov. Vzhľadom na aktuálnosť pre- biehajúcej rekodifikácie súkromného práva v Slovenskej republike však chceme priblížiť jeho príspevok dotýka- júci sa Systémových väzieb a interferencie rekodifikácie súkromného a procesného práva v Slovenskej republike. V tretí deň sympózia sa so svojím príspevkom pod ná- zvom Stále rozhodcovské súdy a príprava novej právnej úpravy rozhodcovského konania predstavil prof. JUDr. Pavol Kubíček, CSc., dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a predseda Rozhodcovské- ho súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Prof. JUDr. Přemysl Raban, CSc., vedúci Katedry obchodného práva Fakulty právnickej Západo- českej univerzity v Plzni, poukázal na Aktuálne problémy alternatívneho rozhodovania sporov. Na medzinárodnom sympóziu vystúpil vzácny hosť z Ukrajiny – Tatiana G. Zacharčenko, námestníčka pre- zidenta Medzinárodného obchodného arbitrážneho súdu pri Obchodnej a priemyselnej komore Ukrajiny, prof. Mykola F. Selivona z Kyjeva. Priblížila svoj interesantný príspevok nesúci názov Vývoj alternatívnych (mimosúd- nych) spôsobov rozhodovania sporov na Ukrajine ako efektívnych prostriedkov ochrany práv a záujmov občanov a právnických osôb. JUDr. Mária Jamrišková, PhD., sud- kyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici, sa zamýšľala nad Vykonateľným rozhodnutím rozhodcovského súdu z po- hľadu exekučného konania. JUDr. Martin Svatoš, PhD., mediátor zapísaný Ministerstvom spravodlivosti Českej republiky, sa vo svojom príspevku zaoberal Vzťahom súdu a mediácie v predmediačnej fáze: Konkurencia alebo symbióza? Medzinárodné sympózium uzavrela jeho orga- nizačná garantka JUDr. Regina Hučková, PhD., odborná asistentka Katedry obchodného práva a hospodárskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafári- ka v Košiciach a prodekanka tejto fakulty pre zahraničné vzťahy a informačné technológie. Vo svojom záverečnom vystúpení sa v mene organizátorov poďakovala všetkým účastníkom, najmä zahraničným, za aktívnu účasť, vytvá- ranie a udržiavanie akademickej atmosféry, ktorá vládla počas celého rokovania. Sympózium sa v roku 2015 usku- toční rovnako v jesennom čase vo Vysokých Tatrách. JUDr. Lukáš Cisko Autor pôsobí na Katedre obchodného práva a hospodárskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach. JUDr. Marián Pavlák Autor pôsobí na Katedre sociálnej práce Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. 28 ars notaria 1/15 >> z diania v právnickej obci Predseda vedeckého výboru Medzinárodného sympózia, prof. JUDr. Jozef Suchoža, DrSc., profesor Katedry obchodného práva a hospodárskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Prvá časť Dopoludňajšia časť školenia notárov, rozdelená na dve časti, bola venovaná téme Porovnanie súčasnej právnej úpravy dedičského práva v Českej republike s účinnos- ťou od 1. 1. 2014 s pôvodnou právnou úpravou v ČR do 31. 12. 2013. Tejto témy sa zhostil naslovovzatý odborník v oblasti dedičského práva a dedičského konania v ČR JUDr. Ladislav Muzikař, sudca Mestského súdu Praha, autor významných právnických diel a prednášateľ tém týkajúcich sa dedičského práva.1 Na úvod musíme skonštatovať, že JUDr. L. Muzikař sa štruktúrou a obsahom svojej prednášky naozaj pridŕžal nastolenej témy, najmä tým, že veľmi prehľadne prezen- toval jednotlivé inštitúty dedičského práva hmotného, a to ich vzájomným porovnávaním tak, ako boli upravené v zákone č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník v znení ne- skorších predpisov (ďalej len starý OZ) a ako sú uprave- né v zákone č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník účinnom od 1. 1. 2014 (ďalej len nový OZ). JUDr. L. Muzikař na úvod skonštatoval, že nový OZ priniesol veľký nárast počtu paragrafových ustanovení z 880 na 3  080, pri- čom z úvodných ustanovení je to nárast zo 41 na 246. Pritom sa už momentálne pripravuje novela asi 800 paragrafových ustanovení. S rekodifikáciou dedičské- ho práva procesného v ust. §175-§175za zákona č. 99/1963 Sb. v znení neskorších predpisov (Občanský soudní řád) sa začalo až v roku 2012, keď už bol nový OZ publikovaný v Sbírke zákonů, čo, samozrejme, poznačilo novú úpravu dedičského pro- cesu v zákone č. 292/2013 Sb. Zákon o zvláštních říze- ních soudních, ktorá sa musela prispôsobiť dedičskému právu hmotnému. Zaujímavé bolo konštatovanie prítom- nosti troch záujmov, ktoré treba pri tvorbe dedičského práva rešpektovať, a to záujem poručiteľa, záujem dedi- čov a záujem veriteľov. Kým starý OZ zabezpečoval veľkú ochranu dedičov, nový OZ kladie na prvé miesto záujem poručiteľa disponovať s majetkom. Súčasne sa výrazne posilnili záujmy veriteľov a na poslednom mieste ostali záujmy dedičov. Prednášajúci uviedol, že pre nový OZ je príznačné zave- denie nových pojmov a nahradenie zaužívaných právnych pojmov, ako sú právne konanie (právní jednání) namiesto právny úkon (právní úkon), svojprávnosť (svépravnost) namiesto spôsobilosť na právne úkony (spůsobilost k právním úkonům), právna osobnosť (právní osobnost) namiesto právna subjektivita (právní subjektivita), sú- časne rozlíšil pojmy dedičstvo (dědictví) ako to, čo nado- búda dedič, a pozostalosť (pozůstalost) ako súhrn toho, čo zanechal poručiteľ, teda aktíva aj pasíva. Na druhej strane však nový OZ obnovil staronovú právnu termino- lógiu spred 60. rokov, ako sú odkaz, odkazovník, dedič- ská zmluva, zverenecké nástupníctvo, výhrada súpisu, povinný podiel, odlúčenie pozostalosti a iné. JUDr. L. Muzikař začal porovnávanie s úvodným ust. §460 starého OZ, v ktorom nový OZ definuje nadobud- nutie dedičstva tak, že „smrťou vzniká právo na dedič- stvo“. Týmto znením sa síce neobnovil inštitút hereditas iacens, no rozlišuje sa me- dzi prednostným dedičom, ktorý nadobúda dedičstvo smrťou poručiteľa, a ná- sledným dedičom, ktorý na- dobúda dedičstvo smrťou či inou okolnosťou vyvoláva- júcou právne dôsledky nededenia prednostného dediča. Nasledovali ust. § 461 až § 469 starého OZ obsahujúce jednotlivé pôvodné aj nové dedičské inštitúty hmotného práva, napríklad odmietnutie, ktoré počíta aj s novou trojmesačnou lehotou pre dedičov v cudzine. Pri dedičskej nespôsobilosti nový OZ dopĺňa okrem dvoch nových dôvodov – domáceho násilia medzi man- želmi a zbavenia rodičovskej zodpovednosti (len pri de- dení zo zákona) – aj špecifikáciu týchto dôvodov dedičskej Školenie notárov vo Vysokých Tatrách V dňoch 14. a 15. novembra minulého roka sa v rámci vzdelávacej činnosti notárov konalo školenie notárov, ostatných členov NK SR (notárskych kandidátov a notárskych koncipientov) v hoteli Patria vo Vysokých Tatrách. 1 JUDr. Ladislav Muzikař je autorom viacerých monografií na tému dedičského práva, napríklad Jiří Mikeš, Ladislav Muzikář: Dědické právo, rok vydania 2003, 2005, 2007; Jiří Mikeš, Ladislav Muzikář: Dědické právo v teorii a praxi, vyd. Leges, 2011, ako aj komentárov k OSP, napríklad Občanský soudní řád s vysvětlivkami a judikaturou, 4. aktualizované vydání podle stavu k 1. 9. 2009. Praha: Linde Praha, 2009, 1 264 s. JUDr. Ladislav Muzikař súčasne pôsobí ako prednášajúci pre Pražské sdružení Jednoty českých právníků a spolupracuje s Justičnou akadémiou ČR na tému Likvidace dědictví a Předlužená dědictví. Je prispievateľom do odborného časopisu notárov AD Notam na tému likvidácia dedičstva, Spravodaja Jednoty českých právnikov na tému závet. Takisto je jednou z významných osobností v oblasti práva v ČR a SR, ktorým bolo ponúknuté (na odporúčanie poradného grémia Karlovarských právnických dní – KJT zo dňa 21. 12. 2010) právo navrhovať autorské diela na ocenenie na KJT. >> Nový OZ zavádza aj „zrieknutie dedičského práva“ ako dvojstranný právny úkon medzi poručiteľom a dedičom vo forme notárskej zápisnice. 29 >> dianie v komore

nespôsobilosti, ktorými sú „dedič poručiteľa k spísaniu závetu donútil, závet zatajil, sfalšoval, zničil“ a podobne. Pri vydedení ostali zachované štyri pôvodné dôvody vyde- denia, no pri dôvode týkajúcom sa odsúdenia za trestný čin nový OZ doplnil, že má ísť o „trestný čin, ktorý sved- čí o zvrhlej povahe dediča“, a súčasne nový OZ zaviedol nový, piaty, dôvod „márnotratný život“. Nový OZ zavádza aj „zrieknutie dedičské- ho práva“ ako dvojstranný právny úkon medzi poruči- teľom a dedičom vo forme notárskej zápisnice a „vzda- nie sa dedičstva“ ako jednostranný právny úkon dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, no chce svoj dedičský podiel prenechať inému dedičovi s tým, že druhý dedič k tomu pristúpi a ostatní dedičia s tým už nemusia súhlasiť. No- vinkou je aj „scudzenie dedičstva“, ktorým dedič môže previesť svoje dedičské právo komukoľvek (aj nie dedi- čovi) za odplatu či bezodplatne, čím vstúpi do konania cudzí človek, o čom však musí informovať notára pre- jednávajúceho dedičstvo, pričom tento úkon scudzenia dedičstva musí mať opäť formu notárskej zápisnice. V rámci zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa podľa ust. § 470 až 472 starého OZ nová úprava značne zvý- hodnila veriteľov, pretože právna ochrana dedičov zod- povednosti za dlhy poručiteľa uvedená v § 470 platí, len ak dedič uplatnil výhradu súpisu. Ak tak dedič neučiní, môže sa dostať do postavenia, že zodpovedá za všetky dlhy poručiteľa celým, aj svojím vlastným (nie zdedeným) majetkom, neobmedzene. Najobsiahlejšou časťou nového OZ je zriadenie pre prí- pad smrti, teda úkony mortis causa, a to dedičská zmlu- va, závet, odkaz, dôvetok. Dedičská zmluva je na prvom mieste úkonov mortis causa ako dvojstranný právny úkon poručiteľa a dediča či dedičov, ktorý obsahuje poručiteľovo povolanie jednej či viacerých osôb k dedeniu, prípadne môže obsahovať aj zrieknutie sa dedičstva ostatnými dedičmi. Na jej platnosť sa vyžaduje forma notárskej zápisnice a nedá sa od nej jednostranne od- stúpiť. Závet stojí na druhom mieste úkonov mortis causa. Nový OZ obsahuje definíciu závetu, závetca musí konať osobne, závet môže kedykoľvek odvolať a musí ob- sahovať určenie dediča (inak by išlo o dôvetok) a dedič- stva (aj všeobecne). Nový zákon rozlišuje medzi závetom súkromným a verejným (vo forme notárskej zápisnice) a zavádza aj tzv. závety s úľavami, ktorými sa rozumejú ústne závety vyhlásené pred troma svedkami alebo pred starostom obce, na palube lietadla, lode či počas vojen- ských operácií, ktoré majú určitú platnosť podmienenú registráciou v NCRza, nesplnením čoho sa považujú za zrušené. Okrem týchto náležitosti závetu sa zavádzajú aj tzv. vedľajšie doložky, ktoré môžu mať podobu stanovenia podmienok alebo doloženia času. Podmienky môžu byť odkladacie alebo rozväzovacie a zakázané sú niektoré osobitné podmienky (uzatvoriť manželstvo, rozviesť sa). Vedľajšia doložka môže mať aj podobu doloženia času, >> Úkon scudzenia dedičstva musí mať opäť formu notárskej zápisnice. 30 ars notaria 1/15 >> dianie v komore Prezident NK SR JUDr. Karol Kovács (piaty sprava) a viceprezident NK SR JUDr. Miroslav Pavlovič (prvý sprava) v sprievode bývalých kolegov – notárov, ktorí ukončili svoju činnosť z dôvodu vekového cenzu po novele Notárskeho poriadku

a to ako určenia času (dňa) – od ktorého dňa dedič de- dičstvo nadobudne (blíži sa odkladacej podmienke) ale- bo do ktorého dňa dedičstvo nadobudne, bude mu patriť (blíži sa rozväzovacej podmienke). Závet môže obsahovať aj príkaz pre dediča s povinnosťou splniť podmienku, ktorá je odkladacou, ak ju dedič splnil, a rozväzovacou, ak ju dedič nesplnil. Závet môže rovnako obsahovať ustanovenie správcu dedičstva alebo ustano- venie vykonávateľa závetu, ktorý plní aj funkciu správcu dedičstva, ak správca dedičstva nie je ustanovený. Zme- nou je aj prirastanie uvoľnených dedičských podielov zá- vetných dedičov v prospech ostatných závetných dedičov, na rozdiel od starého OZ, podľa ktorého uvoľnený de- dičský podiel prirastal dedi- čom zo zákona. Nový OZ vý- slovne upravil náhradníctvo, ak sa závetný dedič nedožije smrti závetcu (či z iného dô- vodu nededenia), a zaviedol „zverenecké nástupníctvo“, ktoré rieši vzťah medzi dvoma dedičmi, a to prednost- ným a následným dedičom, ktorý dedí po poručiteľovi až po smrti (či z iného dôvodu nededenia) prednostného dediča. Odkaz je na treťom mieste úkonov mortis cau- sa, ktorým poručiteľ môže nariadiť dedičom, aby dali veci odkazovníkovi, čím odkazuje veci alebo plnenie buď určené druhovo, alebo určené jednotlivo. Predmetom odkazu je to, čo patrilo poručiteľovi, no aj to, čo patrilo dedičovi (teda čo dedič nadobudol, ale súčasne to musí vydať odkazovníkovi), alebo to, čo dokonca patrilo tretej osobe, pričom odkaz nezaväzuje tretiu osobu, ale zavä- zuje dedičov postarať sa a túto vec od tretej osoby získať v prospech odkazovaníka. Odkazovník nie je nástupcom poručiteľa, nemá priamy nárok na pozostalosť, ale má len pohľadávku voči dedičom, a teda ani nezodpovedá za dlhy poručiteľa. Dôvetok ako posledný z úkonov mortis causa patrí medzi vedľajšie doložky. Môže byť obsiahnutý aj v závete (testamentárny), no nesmie v ňom byť uvede- ný dedič alebo môže byť samostatný (intestátny). Pri dedení zo zákona JUDr. L. Muzikař uviedol, že nový OZ hovorí o „dedičských triedach“ (nie skupinách), pri ktorých prvá až tretia trieda ostáva nezmenená, vo štvrtej triede dedia prarodičia a zavádza sa piata dedičská trie- da, v ktorej dedia prarodičia rodičov rovnodielne, a šiesta dedičská trieda, v ktorej dedia deti detí súrodencov. Posledná časť prednášky bola venovaná niektorým no- vým úkonom konania o dedičstve, ktoré však zavádza nový OZ, akým je napríklad súpis pozostalosti, záveru pozostalosti. Dedičské rozhodnutie okrem potvrdenia jedinému dedičovi je uzatvorenie dohody dedičov o de- dičských podieloch, schválené súdom, alebo dohody o rozdelení dedičstva s dodržaním obsahu závetu či odkazovníkov, alebo iných doložiek. Autoritatívnym roz- hodnutím súd rozdelí dedičstvo podľa závetu alebo podľa dedičov v dedičských triedach alebo tretím osobám (ná- hradným dedičom), alebo akokoľvek, respektíve potvr- dí dedičstvo podľa dedičských podielov. V závere svojho obohacujúceho príspevku JUDr. L. Muzikař spomenul inštitút „neopomenuteľných dedičov“ so zmenenou výš- kou podielu u maloletého na 3/4 a plnoletého na 1/4 s tým, že ide o nárok na povinný podiel nie z pozosta- losti, ale len v peniazoch, ak sa nedohodnú so závetným dedičom inak. Druhá časť Druhý blok prednášok bol zameraný prakticky. Zástup- covia spoločnosti Google predstavili fungovanie sys- tému Google Apps a jeho verziu vytvorenú pre potreby Notárskej komory SR. O zavedení daného systému sme vás informovali aj v čísle 4/2014, v príspevku autorov JUDr. Miroslava Gregora ml. a Petra Vargu. Páni na úvod sprostredkovali pre- nos hovoru so zamestnankyňou Českej sporiteľne, a. s., ktorá hovorila o praktických aspektoch fungovania tohto systému a jeho výraznom uľahčení práce a komuniká- cie s ostatnými kolegami. Celá prednáška bola vedená interaktívnym spôsobom, mali sme možnosť získať pre- hľad o kategorizácii mailov, vytvorení štítkov v rámci do- ručenej pošty, vytvorení automatického filtra, fungovaní aplikácie kalendár, sprístupnení tejto aplikácie ostatným užívateľom aj jej uzavretí a použití výlučne na súkromné účely, a o možnosti spoločnej úpravy rovnakého doku- mentu. Na záver dostala časť notárov tablety s kvízovými otázkami, pričom výsledok sa premietol na plátne, a tak bolo možné vyskúšať si ďalšiu z funkcií systému. Škole- nie bolo prospešné pre nás všetkých. Mnohí z nás si uve- domili, že daný systém nám pomôže vo viacerých veciach a zjednoduší vzájomnú komunikáciu a organizáciu práce. Záver patril prednášajúcemu PhDr. Štefanovi Matulovi, PhD., s dlhoročnou psychologickou praxou. Prednáška bola zameraná na tému vzdelávania notárov v psycho- lógii. Pozornosť upriamil na potrebu mentálnych schop- ností ako empatie, schopnosti rozlišovať podstatné od nepodstatných vecí, ďalej vyzdvihol potrebu prítomnosti povahových vlastností notára, ako sú zodpovednosť, zmy- sel pre povinnosť a zásadovosť. Zdôraznil aj nevyhnutnosť psychohygieny u notárov, a to vzhľadom na prácu s ľuďmi, riešenie ich rodinných či vzťahových problémov, v čom sa ich práca približuje práci psychológa. Na záver sa roz- lúčil s heslom Kvalitná ľudská reakcia je, že sa na teba nebudem hnevať. Myslíme si, že zachovať pokoj a dospieť k dohode aj pri emocionálne vypätých reakciách klientov a najmä dedičov je výsadou kvalitnej notárskej práce. JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková (prvá časť) notárka so sídlom vo Vranove nad Topľou, členka Vzdelávacej komisie NK SR a členka Medzinárodnej a legislatívnej skupiny Prezídia NK SR JUDr. Zuzana Grófiková (druhá časť) notárka so sídlom v Bratislave >> Na platnosť dedičskej zmluvy sa vyžaduje forma notárskej zápisnice. 31

Minister spravodlivosti SR vymenoval s účinnosťou od 15. decembra 2014 do funkcie notárov: JUDr. Jozefa Oceľa za notára do sídla v Banskej Bystrici v obvode Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Máriu Jóba za notárku do sídla v Rimavskej Sobote v obvode Okresného súdu Rimavská Sobota Mgr. Martinu Mikušovú za notárku do sídla v Bratislave I. v obvode Okresného súdu Bratislava I. JUDr. Mgr. Martina Vlhu, PhD., za notára do sídla v Brati- slave III. v obvode Okresného súdu Bratislava III. JUDr. Jozefa Pavlíka za notára do sídla v Košiciach v obvo- de Okresného súdu Košice-okolie JUDr. Jozefa Brázdila za notára do sídla v Gelnici v obvode Okresného súdu Spišská Nová Ves JUDr. Veroniku Mézsáros za notárku do sídla v Komárne v obvode Okresného súdu Komárno JUDr. Ivanu Čuchtovú za notárku do sídla v Lipanoch v ob- vode Okresného súdu Prešov JUDr. PhDr. Zuzanu Korvínovú za notárku do sídla v Tren- číne v obvode Okresného súdu Trenčín Mgr. Jaroslava Čelechovského za notára do sídla v Prie- vidzi v obvode Okresného súdu Prievidza JUDr. Petra Boldizsára za notára do sídla v Považskej Bys- trici v obvode Okresného súdu Považská Bystrica Mgr. Petru Králikovú za notárku do sídla vo Vrbovom v ob- vode Okresného súdu Piešťany JUDr. Lenku Sališovú za notárku do sídla v Senici v obvode Okresného súdu Senica JUDr. Luciu Mizerákovú za notárku do sídla v Žiline v obvo- de Okresného súdu Žilina JUDr. Zuzanu Zigovú za notárku do sídla v Novom Meste nad Váhom v obvode Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom Minister spravodlivosti SR preložil s účinnosťou od 30. 12. 2014 p. Máriu Nagyovú ako notárku do sídla v Poprade v ob- vode Okresného súdu Poprad, JUDr. Jána Hamaru ml. ako notára do sídla v Považskej Bystrici v obvode Okresného súdu Považská Bystrica a JUDr. Petra Boldizsára ako notá- ra do sídla v Štúrove v obvode Okresného súdu Nové Zámky. Minister spravodlivosti SR odvolal s účinnosťou od 31. 12. 2014 p. Máriu Nagyovú z funkcie notárky so sídlom Notár- skeho úradu v Poprade v obvode Okresného súdu Poprad na jej vlastnú žiadosť z dôvodu odchodu do starobného dô- chodku. Minister spravodlivosti SR preložil s účinnosťou od 1. 2. 2015 JUDr. Darinu Hornáčekovú ako notárku do sídla v Gelnici v obvode Okresného súdu Spišská Nová Ves a JUDr. Jozefa Brázdila ako notára do sídla vo Zvolene v obvode Okresné- ho súdu Zvolen. Minister spravodlivosti SR preložil s účinnosťou od 28. 2. 2015 p. Máriu Kvasnovskú ako notárku do sídla v Rimav- skej Sobote v obvode Okresného súdu Rimavská Sobota a JUDr. Máriu Jóba ako notárku do sídla v Komárne v obvo- de Okresného súdu Komárno. V dňoch 11. až 13. marca 2015 sa uskutočnil v sídle No- társkej komory SR v Bratislave Základný kurz notárskych koncipientov NK SR. V dňoch 28. až 30. apríla 2015 sa uskutoční v sídle Notár- skej komory SR v Bratislave Zdokonaľovací kurz notárskych koncipientov NK SR. Dňa 8. júna 2015 sa uskutoční v sídle Notárskej komory SR v Bratislave písomná časť notárskej skúšky, ústna časť sa bude konať v dňoch 15. a 16. júna 2015. Prezídium Notárskej komory SR vyhlásilo dňa 22. 1. 2015 výberové konanie na obsadenie štyroch voľných notárskych miest: so sídlom v Námestove v obvode Okresného súdu Námestovo, so sídlom v Senci v obvode Okresného súdu Bratislava III., so sídlom v Bratislave V. v obvode Okresného súdu Bratislava V. a so sídlom v Banskej Bystrici v obvode Okresného súdu Banská Bystrica. Písomná časť výberové- ho konania sa uskutoční dňa 10. apríla 2015 v Kongresovom centre Technopol v Bratislave a ústna časť sa bude konať dňa 21. apríla 2015 v sídle Notárskej komory SR v Bratislave. Informácie o medzinárodných podujatiach V dňoch 16. a 17. apríla 2015 sa v Salzburgu bude konať 27. Konferencia európskych notárov. V dňoch 15. až 18. mája 2015 sa v Istanbule uskutoční Za- sadnutie Komisií a Generálnej rady UINL. V hoteli Kempinski v Bratislave sa v dňoch 28. a 29. mája 2015 bude konať zasadnutie Hexagonály, ktorej predsedá tento rok Notárska komora SR. V dňoch 28. až 31. mája 2015 sa uskutoční v Mzsanie Dolnej v Poľskej republike XV. Notárska olympiáda. V Sofii sa uskutoční v dňoch 19. a 20. júna 2015 Plenárne Valné zhromaždenie CNUE. Informácieo vymenovaných notároch, vzdelávaní v NK SR, výberových konaniach a plánovaných podujatiach 32 ars notaria 1/15 >> aktuálne Z NK SR

V roku 2014 boli účinné nové stanovy CNUE, ktoré zme- nili spôsob fungovania rady tak, že váha rozhodnutí sa preniesla na novovytvorenú správnu radu. Počet valných zhromaždení klesol z každoročných štyroch na aspoň dve pravidelné zhromaždenia. Okrem týchto pravidel- ných sa konalo jedno mimoriadne valné zhromaždenie. Hlavnú rozhodovaciu právomoc však dostala podľa sta- nov práve správna rada, iba tie najzávažnejšie otázky sa preberali na valných zhromaždeniach. Predsedníctvo správnej rady a zastúpené krajiny každo- ročne rotujú, aby sa vo vedení vystriedali všetky krajiny. Slovenské notárstvo bolo v tejto historicky prvej Správnej rade CNUE v roku 2014 zastúpené prostredníctvom svoj- ho delegáta, a to spolu s delegátmi Belgicka, Českej re- publiky, Slovinska, Španielska, Rumunska a Francúzska. Prezidentom CNUE bol belgický notár André Michielsens. Rok 2014 bol z hľadiska politiky Európskej únie jedným z tých pokojnejších, keďže sa volili noví zástupcovia do orgánov Európskych inštitúcií. Veľká časť práce v roku 2014 prinesie ovocie až v roku 2015. Preto si belgické predsedníctvo stanovilo za hlavný cieľ najmä pozitívnu prezentáciu Európskeho notárstva, ktoré zabezpečuje preventívnu právnu istotu vo vzťahoch medzi občanmi prostredníctvom vydávania verejných listín. Belgickému predsedníctvu sa podarilo vytvoriť tzv. Plán 2020, v ktorom sa európske notárstvo zaviazalo splniť mno- hé úlohy a potvrdilo tak svoje postavenie medzi právnymi profesiami. Tieto záväzky boli rozdelené do piatich oblastí: 1. priniesť nové riešenia pre každodenný život občanov, napríklad prostredníctvom zjednocovania kolíznych noriem v Európskej únii v rodinnom práve, podporo- vania spolupráce s inými právnymi profesiami, zjed- nodušenia čerpania hypotekárnych úverov a podobne, 2. podporiť rozvoj podnikania cez prijatie obchodno- právnej smernice o zmene sídla spoločností, podporu právnej istoty veriteľov, uľahčiť cezhraničné aktivity podnikov v Európe a podobne, 3. posilniť cezhraničnú spoluprácu notárov prostredníc- tvom podpory Európskej notárskej siete, organizova- nia seminárov a prepojenia národných registrov, 4. zlepšiť fungovanie justície prostredníctvom zjedno- dušenia obehu verejných listín, vytvorenia elektronic- kých verejných listín a podobne, 5. podporiť a odľahčiť národné správne úrady cez ich odľahčenie a prevzatie kompetencií a podporovanie elektronickej administrácie. Tieto prevzaté záväzky sú pre európske, ale aj národné inštitúcie jednoznačným signálom, že s notármi treba v budúcnosti počítať a sú pre štát, občana a podnikanie prínosom v mnohých oblastiach. Dňa 21. 1. 2015 sa predsedníctvo odovzdalo kolegom z Francúzskej republiky, prezidentom CNUE bude Jean Tarrade, notár v Paríži, a členmi správnej rady delegáti z Francúzska, Talianska, Belgicka, Bulharska, Rakúska, Grécka a Chorvátska. Mgr. Peter Danczi predseda Medzinárodnej skupiny NK SR a notár v Nových Zámkoch Novinky z medzinárodných aktivít NK SR Notári latinského typu sa v Európskej únii cítia zaviazaní budovať právnu Európu a z tohto dôvodu sú združení v Rade notárstiev Európskej únie (CNUE), ktorá je oficiálnym orgánom reprezentujúcim záujmy notárov pred európskymi inštitúciami. 33 Zľava: Harlem Désir (francúzsky minister pre európske záležitosti), Pierre-Luc Vogel (prezident Najvyššej rady francúzskeho notárstva), Jean Tarrade (nastupujúci prezident CNUE) Zľava: Pierre-Luc Vogel (prezident Najvyššej rady francúzskeho notárstva), Harlem Désir (francúzsky minister pre európske záležitosti), Jean Tarrade (nastupujúci prezident CNUE) a André Michielsens (odstupujúci prezident CNUE)

Sedlačko, F.: Výkon záložného práva dražbou z pohľadu Súdneho dvora EÚ. Bulletin slovenskej advokácie č. 10 – 11/2014 Dňa 10. 9. 2014 vyhlásil Súdny dvor Európskej únie očaká- vaný rozsudok vo veci Monika Kušionová c/a SMART Capi- tal, a. s. (C-34/13). Ide o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, začaté na základe návrhu Krajského súdu v Prešove. Samotný ná- vrh obsahoval štyri otázky, ktoré sa týkali výkladu smerni- ce Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernice Európskeho parla- mentu a Rady 2005/29/ES z 11. 5. 2005 o nekalých obchod- ných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútor- nom trhu, v nadväznosti na vnútroštátne právo Slovenskej republiky, umožňujúce výkon záložného práva v zmysle § 151j ods. 1 OZ a zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov. Súdny dvor EÚ rozhodol vzhľadom na efektívnu vnútroštátnu úpravu Slovenskej republiky takto: „Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úpra- va dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnu- teľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky ne- znemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“ Úplné znenie citovaného rozsudku je v slovenskom jazyku dostupné na internetovej stránke http://curia.europa.eu. Šuleková, Ž.: Zásada jedna akcia – jeden hlas a úvaha nad novými druhmi akcií. Právny obzor č. 6/2014 Na úvod autor stručne preskúmava pojem zásady jedna ak- cia – jeden hlas, a to z historickej aj súčasnej perspektívy. V posledných rokoch sa Európska komisia snažila ustanoviť slobodu akcionárov a posilniť zásadu jedna akcia – jeden hlas v obchodných spoločnostiach evidovaných v celej Európskej únii. Presadzovanie tohto princípu však prinieslo skôr veľkú kritiku zo strany študentov aj odborníkov. Ďalšie štúdie uká- zali, že neexistuje jednotná efektívnosť tohto pravidla. V ďalšej časti autor predkladá niektoré argumenty na podpo- ru prípadných odchýlok na základe bilancie účasti akcioná- rov a ochrany menšinových akcionárov. Súčasťou diskusie je aj posilnenie zmluvnej voľnosti medzi akcionármi a odôvod- nenie mechanizmov posilnenia kontroly vo svetle voľného pohybu kapitálu. Na pozadí týchto aspektov autor analyzuje efektívnosť možných úprav zásady jedna akcia – jeden hlas. Okrem toho príspevok prináša prehľad právnych predpisov po zásadnej zmene v práve obchodných spoločností zave- dením rôznych druhov akcií a možné štatutárne obmedze- nia. Hlasovanie v obchodných spoločnostiach a hlasovacie mechanizmy uplatňujúce sa v inom členskom štáte sú predmetom diskusií týkajúcich sa viacnásobných hlaso- vacích práv, ktoré boli nedávno zavedené novým Zákonem o Obchodních Korporacích č. 90/2012 Zb. Navyše autor porovnáva niektoré druhy akcií ako vykupiteľné akcie (re- deemableshares), vymeniteľné akcie (convertibleshares), nahraditeľné akcie (reimbursedshares) a sledovacie akcie (trackingshares). V záverečnej časti, po posúdení jednotli- vých aspektov, sa autor zameriava na možné a adekvátne zmeny v slovenskom právnom systéme. Rozhovor: Povinné používanie elektronickej registračnej pokladnice. Bulletin slovenskej advokácie č. 12/2014 Národná rada SR schválila 30. októbra 2014 novelu záko- na č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov, ktorou sa zavied- la možnosť používania virtuálnej registračnej pokladnice. Podľa tejto novely sa rozširuje okruh povinných používateľov elektronickej registračnej pokladnice, okrem iných aj o po- skytovateľov právnych činností. Používať bude možné len virtuálnu registračnú pokladnicu, ktorá je zriadená na webovom sídle finančného riaditeľ- stva, pričom na jedno predajné miesto môže byť vytvore- ný len jeden prístup do virtuálnej registračnej pokladnice. Virtuálna registračná pokladnica bude podnikateľom k dis- pozícii bezplatne ako aplikácia, ktorá bude komunikovať prostredníctvom koncového zariadenia, ktorým je elektro- nické zariadenie umožňujúce prístup do prostredia virtuál- nej registračnej pokladnice a tlač pokladničných dokladov, iných dokladov a výstupov z virtuálnej registračnej poklad- nice. Koncovým zariadením je napríklad počítač, notebook, tablet, mobilný telefón, ktoré sú pripojiteľné na tlačiareň. Pri používaní virtuálnej registračnej pokladnice bude môcť podnikateľ využívať svoje súčasné vybavenie, t. j. počítač, tablet, respektíve mobilný telefón. Podnikateľské subjekty, ktoré poskytujú právne činnosti, sa budú môcť rozhodnúť, akú registračnú pokladnicu si vy- berú – klasickú elektronickú registračnú pokladnicu alebo novú virtuálnu registračnú pokladnicu, podľa toho, ktorý typ im bude viac vyhovovať. V tomto smere budú musieť ešte pri virtuálnej registračnej pokladnici zohľadniť, koľko po- kladničných dokladov za mesiac vydajú. Zo zákona existuje obmedzenie na používanie virtuálnej registračnej pokladni- ce, a to, že podnikateľ môže používať virtuálnu registrač- nú pokladnicu, len ak počet vyhotovených pokladničných dokladov za všetky jeho predajné miesta spolu za mesiac neprekročí počet 1 000. Sedlačko, F.: Ústavný súd SR opäť na tému: prednostné vs exekučné záložné právo. Bulletin slovenskej advokácie 12/2014 Na stránkach Bulletinu slovenskej advokácie sa viedla v roku 2011 plodná a inšpiratívna diskusia na tému vedenia exekúcie na záloh bez súhlasu prednostného záložného ve- Anotácie 34 ars notaria 1/15 >> dávame do pozornosti

riteľa. K téme sa aktuálne opätovne vyjadril aj Ústavný súd SR v náleze zo dňa 1. 7. 2014, sp. zn. III. ÚS 51/2014, kto- rým zrušil uznesenie exekučného súdu (OS BA II, č. k. 39 Er 505/2010-160) o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Povinný pritom vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie pôvodne neúspešne argumentoval tým, že záložný veriteľ neudelil súhlas so zriadením exekučného záložného práva, respektíve s vedením exekúcie na záloh vo vlastníc- tve povinného. Ústavný súd SR v tomto kasačnom náleze okrem iného konštatoval, že si je vedomý opačného právne- ho názoru vyjadreného v uznesení I. ÚS 324/2010, pridržia- va sa však argumentácie formulovanej v nálezoch PL. ÚS 20/05 a III. ÚS 20/08. Sťažnosťou napadnuté uznesenie exekučného súdu teda neobstálo z hľadiska kontroly ústavnosti a bolo zrušené s odôvodnením, že „(...) exekučný súd je v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie založenom na tvrdenom porušení § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 61a ods. 2 Exe- kučného poriadku súdnym exekútorom povinný skúmať, či súhlas vyžadovaný oboma uvedenými zákonnými ustanove- niami bol záložným veriteľom daný. Nedostatok tohto sú- hlasu nemožno ospravedlniť argumentáciou, podľa ktorej zriadenie exekučného záložného práva nie je spôsobom vy- konania exekúcie. Aj § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka, ba i § 61a ods. 2 Exekučného poriadku bez akýchkoľvek po- chybností hovoria o vedení exekúcie na záloh, teda o celom procese smerujúcom k nútenému vymoženiu judikovanej pohľadávky, nielen o konkrétnom procesnom úkone ako súčasti tohto procesu. Preto formalistický argument okres- ného súdu, že zriadenie exekučného záložného práva nie je spôsobom vykonania exekúcie, nemožno akceptovať.“ Števček, M.: Princípy a východiská nových kódexov civilného procesu. O dogmách, paradigmách a trochu o právnej filozofii. Bulletin slovenskej advokácie č. 12/2014 Článok stručne prezentuje východiská a princípy rekodi- fikácie civilného práva procesného vo forme osnovy troch navrhovaných kódexov. Zameriava sa na najčastejšie otázky a výhrady v súvislosti s navrhovaným textom zákona a po- núka bazálnu argumentačnú líniu tvorcov osnovy vo vzťahu k problematike diskontinuity právnej úpravy, súvzťažností s rekodifikáciou hmotného práva, princípov právnej úpravy a podobne. Filo, M.: Zákon o obmedzení platieb v hotovosti ako prostriedok na elimináciu daňových únikov. Bulletin slovenskej advokácie č. 12/2014 Daňové úniky zaznamenali v poslednom období značný roz- sah a majú stúpajúcu tendenciu. Vzhľadom na záujem eli- minovať ich negatívny vplyv sú prijímané mnohé opatrenia, ktorých cieľom je zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu. Medzi uvedené opatrenia môžeme zaradiť aj prijatie zákona o ob- medzení platieb v hotovosti. Jeho zámerom je zvýšiť kontro- lu nad obehom hotovosti nad ustanovenú sumu. Zákono- darca v právnej úprave zakotvuje okrem zákonom určených limitov aj administratívnoprávnu zodpovednosť vo forme ukladania pokút za priestupky a správne delikty v závislosti od ich spáchania fyzickou osobou, fyzickou osobou – podni- kateľom alebo právnickou osobou. Malich, P.: VI. ročník memoriálu Milana Hanzela. Bulletin slovenskej advokácie, Bratislava č. 12/2014 Dňa 17. 11. 2014 sa uskutočnil v poradí VI. ročník memo- riálu Milana Hanzela. Hlavným cieľom podujatia je vzdať spoločne úctu pamiatke kolegovi JUDr. Milanovi Hanzelo- vi, CSc., ktorý bol výnimočnou právnickou osobnosťou, a to práve formou právnického športovo-spoločenského podu- jatia. Memoriál Milana Hanzela je priateľské stretnutie re- prezentantov hlavných právnických povolaní (advokáti, sud- covia, exekútori, notári, vysokoškolskí učitelia). Poldaufová, O.: Katastrálny bulletin 1/2014 Autorka tu odpovedá na otázky týkajúce sa katastrálneho konania, konkrétne v otázke č. 19 na to, čo v prípade, že na okresný úrad, katastrálny odbor, bola doručená notár- ska zápisnica o udelení príklepu v dražbe konanej v rámci konkurzného konania a na tejto nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby, viazne viacero záložných práv: záložné právo, daňové záložné právo, zákonné záložné právo a po- dobne, pričom z textu zápisnice vyplýva, že vlastníctvo sa nadobúda bez tiarch. Či okresný úrad, katastrálny odbor, vymaže aj bez ďalšieho skúmania všetky zaevidované zá- ložné práva viaznuce na tejto nehnuteľnosti. Podľa autorky všetky zaevidované záložné práva vymaže, pretože z § 20 ods. 13 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách ďalej vyplýva, že priebeh dražby musí byť osvedčený notár- skou zápisnicou. Podľa § 20 ods. 6 cit. zákona sa dražba otvára vyvolaním. Obsahom vyvolania sú okrem iného aj údaje o právach a záväzkoch na predmete dražby viaznu- cich a s ním spojených, ak majú podstatný vplyv na hodnotu predmetu dražby. Údaje o záložných právach by mali byť preto v notárskej zápisnici zachytené. Podľa § 34 ods. 1 ka- tastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona prí- klepom licitátora na verejnej dražbe, sa do katastra zapisu- jú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Z uvedených ustanovení vyplýva, že osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby je listinou spôsobilou na zápis, zmenu a výmaz práv záznamom. Okresný úrad, katastrálny odbor, nie je oprávnený skúmať skutočnosti uvedené v notárskej zápisnici, ale má z uvedených skutočností vychádzať. V prí- pade, že sa v notárskej zápisnici uvádza, že sa nehnuteľnosť prevádza bez tiarch, má tieto ťarchy vymazať. Lazíková, J., Budjač, M.: Mediácia a zodpovednosť mediátora za škodu pri jej výkone. Justičná revue 10/2014 Autori rozoberajú problematiku postavenia mediátora a jeho úlohy v mediačnom procese, a to so zameraním sa na zod- povednosť mediátora za škodu, ktorú môže spôsobiť účast- níkom mediácie pri výkone mediačnej činnosti. Osobitne analyzujú aplikačný problém zodpovednosti mediátora za obsah mediačnej dohody, ktorá je výsledkom mediačného procesu prostredníctvom výkladových pravidiel právnych noriem, ako aj právnej komparácie. Spracovali členovia redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA: JUDr. Katarína Valová, PhD. (prvá až siedma anotácia) JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. (ôsma anotácia) JUDr. Zuzana Grófiková (deviata anotácia) 35

Spoločnosť s ručením obmedzeným Ján Golian, Edita Hajnišová, Miriam Janečková, Sabina Petríková – vyd. Iuris Libri Rok vydania: 2014 Počet strán: 286 Väzba: mäkká Kniha prináša komplexné, prehľadné a veľmi výstižné spracovanie judikatúry v rámci problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným. Cieľom predkla- danej publikácie je poukázať na aplikačné problémy, z ktorých mnohé vyplý- vajú z platnej právnej úpravy. Zároveň by publikácia mala odbornej verejnosti pomôcť pri riešení každodenných situácií tak, aby poskytovala aj priestor na komplexné ponímanie čiastkových problémov. Zmluvné umenie v obchodnom práve Mojmír Mamojka – vyd. Wolters Kluwer SK Rok vydania: 2014 Počet strán: 218 Väzba: pevná Cieľom knihy je zrozumiteľným a jasným výkladom kľúčových pojmov ob- chodného práva priblížiť čitateľovi problematiku uzatvárania zmlúv a zabez- pečovacích inštitútov. Autor publikácie zdôrazňuje význam predzmluvných rokovaní, preto aj tejto téme je venovaný značný priestor. Lexikón právnych dejín Slovenska Ladislav Hubenák – vyd. Wolters Kluwer SK Rok vydania: 2014 Počet strán: 350 Väzba: pevná Právne dejiny Slovenska sú integrálnou súčasťou národnej histórie a úzko súvisia so všeobecnými dejinami štátu a práva aj so súčasnými dejinami prá- va krajín Európy. Cieľom predkladanej publikácie nie je poskytnúť čitateľovi vyčerpávajúcu syntézu právnych dejín na území Slovenska, je skôr encyklo- pedickou pomôckou, ako doplniť súčasné publikácie a učebnice. Kúpna zmluva v obchodných vzťahoch Alena Javolková – vyd. Iuris Libri Rok vydania: 2014 Počet strán: 232 Väzba: mäkká Kúpna zmluva uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka je najfrek- ventovanejším typom zmluvy v obchodnozáväzkových vzťahoch. Aj keď práv- na úprava tohto zmluvného typu je pomerne podrobná a jasná, laxný prístup subjektov týchto právnych vzťahov spôsobuje vznik množstva súdnych sporov. Bezdôvodné obohatenie Lucia Budinská – vyd. Iuris Libri Rok vydania: 2014 Počet strán: 400 Väzba: mäkká Publikácia predstavuje prvú samostatnú ucelenú zbierku judikatúry týkajúcu sa inštitútu bezdôvodného obohatenia v Slovenskej republike a zahŕňa roz- hodnutia tak slovenských, ako aj českých súdov. Rozhodnutia českých súdov boli preložené do slovenského jazyka a vhodne upravené tak, aby čitateľ do- stal do ruky ucelený systém, ktorý mu poskytne prehľad o rozhodovacej praxi súdov v Slovenskej republike aj v susednej Českej republike. Dědické právo v praxi Jiří Svoboda, Ondřej Klička – vyd. C. H. Beck Rok vydania: 2014 Počet strán: 377 Väzba: mäkká Publikácia sa usiluje priblížiť novú úpravu dedičského práva z pohľadu práva hmotného aj procesného. Obidvaja autori pôsobia ako notári v Prahe a majú nielen rozsiahle teoretické znalosti dedičského práva, ale aj bohaté praktic- ké skúsenosti v tejto oblasti. V publikácii je zdôraznená praktická stránka riešenia nových problémov, ktoré nová úprava dedičského práva priniesla. Kniha je určená laickej aj odbornej verejnosti. Trnavské meštianske závety (1700 – 1871) 1., 2. zväzok Adriana Švecová – vyd. Veda Rok vydania: 2014 Počet strán: 1 386 Väzba: mäkká Toto dvojzväzkové dielo k trnavským novovekým meštianskym závetom vy- kazuje znaky jasne vyprofilovanej právnohistorickej analýzy a syntézy, ktoré sú prezentované v monografickej časti. Edícia prameňov sa bude môcť využiť v ďalšom vedeckom výskume aj vo výuke dejín práva, prípadne vo všeobecno- -historických disciplínach/pomocných vedách historických. Celá historická/ právnohistorická obec na Slovensku tak bude mať v budúcnosti k dispozícii obsiahlu edíciu právnych prameňov, hoci len regionálneho rozsahu, tzn. tr- navského mestského právneho okruhu. Nájomná zmluva v procese rekodifikácie súkromného práva Denisa Dulaková, Imrich Fekete, Martin Križan – vyd. C. H. Beck Rok vydania: 2014 Počet strán: 496 Väzba: mäkká Predkladaná publikácia je komplexné dielo zamerané na rozbor a posúde- nie aktuálnej právnej úpravy nájmu a jeho osobitných druhov v platnom Ob- čianskom zákonníku a v zákone o nájme a podnájme nebytových priestorov č. 116/1990 Zb. v znení noviel (teraz už aj v osobitnom zákone č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu) a súčasne poukazujúce na jej nedostatky. Keďže všetci autori sú zároveň členmi komisie pre rekodifikáciu súkromného prá- va, možno v publikácii pomerne často badať odkaz nielen na aktuálny stav právnej úpravy, ale aj na jej nedostatky a návrhy de lege ferenda, ktoré by sa mohli premietnuť do nového Občianskeho zákonníka. Právo duševného vlastníctva, 2. vydanie Peter Vojčík a kolektív – vyd. Aleš Čeněk Rok vydania: 2014 Počet strán: 496 Väzba: mäkká Kniha predstavuje komplexné spracovanie problematiky práva duševné- ho vlastníctva v SR. Obsahuje výklady o autorskom práve, práve výkonných umelcov, práve výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov a práve vysielateľov, ako aj výklady o priemyselných právach k výsledkom tvorivej duševnej činnosti (patentové právo, právo úžitkových vzorov, dizajnov, topo- grafie polovodičových výrobkov či nových odrôd rastlín), priemyselných práv na označenie (právo ochranných známok, právo označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov, obchodné mená). Pozornosť je venovaná aj zlepšovacím návrhom, know-how, logu či doménovým menám. Správa a vymáhanie pohľadávok 2 – praktické vzory, príklady a judikatúra Peter Daniel – vyd. Wolters Kluwer SK Rok vydania: 2014 Počet strán: 472 Väzba: mäkká Praktická časť každej kapitoly je obohatená o príklady, analýzy, vzory do- kumentov, tlačív a podaní, ako aj výber z relevantných súdnych rozhodnutí. Oživením publikácie sú odpovede pohľadávkových expertov na otázky súvi- siace s témami jednotlivých kapitol. Praktická príručka Správa a vymáhanie pohľadávok 2 spolu s monografiou Správa a vymáhanie pohľadávok tvoria výnimočnú pomôcku pre všetkých, ktorí sa zaoberajú riadením pohľadávok, a jej rozsiahly odborný záber ocenia ekonómovia, právnici, pracovníci inkas- ných agentúr, exekútorských úradov, bánk či poisťovní. Právomoc a rozhodné právo v obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahoch s cudzím prvkom Pavel Lacko – vyd. Wolters Kluwer SK Rok vydania: 2014 Počet strán: 134 Väzba: mäkká Cieľom tejto publikácie nie je podať vyčerpávajúci výklad, ale poskytnúť čita- teľovi stručný základný prehľad problematiky právomoci a rozhodného práva v obchodnoprávnych a v občianskoprávnych veciach. Publikácia je zameraná predovšetkým na európske predpisy, ktoré v súčasnosti z veľkej časti pokrý- vajú úpravu uvedenej problematiky. Výklad je doplnený o základnú relevan­ tnú rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie a národných súdov. 36 ars notaria 1/15 >> Dávame do pozornosti Vybral JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA.

Pokyny pre autorov 1. Príspevky posielajte elektronickou poštou na adresu vydavateľa. 2. Rozsah príspevkov je limitovaný vrátane fotografií. Pri odborných článkoch by nemal presiahnuť 10 – 15 normostrán vrátane poznámkového aparátu. Rubrika Postrehy z praxe by mala mať maximálny rozsah 3 – 12 normostrán. Recenzie by nemali obsahovať viac ako 1 – 2 normostrany. 3. Predložené práce sa publikujú v štátnom jazyku. 4. Príspevky musia byť napísané v textovom editore MS Word tak, aby bola jasná grafická úprava textu. 5. V texte používajte výhradne Times New Roman, veľkosť písma 12. Na zvýraznenie časti textu je povolená kurzíva a tučné písmo. Pri poznámkovom aparáte pod čiarou používajte Times New Roman, veľkosť 10. 6. Poznámky a odkazy pod čiarou vkladajte vždy na príslušnú stranu cez funkcie vložiť, odkaz a poznámka pod čiarou, pretože len tak sa počas spracovávania neposunie text. 7. Odkazy priamo v texte uveďte na konci citácie. 8. Odporúčané riadkovanie je 1,5, zarovnanie textu v bloku, zarovnanie tabuliek na stred, rovnako aj text v tabuľkách zarovnaný na stred. 9. Za vecnú stránku príspevku zodpovedá autor. 10. Na výplatu autorskej odmeny je v závere príspevku nutné vždy uviesť údaje o autorovi (meno a priezvisko, rodné číslo, akademické tituly, adresa pracoviska alebo bydliska, prípadne e-mail a číslo účtu). 11. Práca musí obsahovať vyhlásenie o tom, či už bola verejne publikovaná, a v prípade akceptácie vyhlásenie, že nebude zadaná na ďalšie publikovanie do iného časopisu. 12. Redakcia si vyhradzuje právo vykonať drobné úpravy, prípadne skrátiť rukopis. 13. Redakcia si vyhradzuje právo výberu príspevkov, právo upraviť titulok príspevku, vykonať v rukopise potrebné štylistické, jazykové a grafické úpravy, ako aj rozhodnúť o jeho zaradení do daného čísla a rubriky. 14. Pri odkazoch na literatúru žiada redakcia o uplatňovanie jednotného systému, ktorý vychádza z normy STN ISO 690. 15. Autori príspevkov vyjadrujú vlastný názor k danej problematike. 16. Vydavateľ má právo uverejniť príspevok vo svojich publikáciách. Uverejnený príspevok môže vydavateľ rozmnožovať v tlačovej, elektronickej alebo akejkoľvek inej podobe, aj sprístupnením na webovej stránke. Súhlas autora je daný prvým zverejnením, ďalší súhlas nie je potrebný.

40