ARS NOTARIA 1/2016

1

2

>> obsah ARS NOTARIA 1/2016 Ročník: 20. • Vyšlo: 31. 3. 2016 Vydáva: Notárska komora Slovenskej republiky Krasovského 13, 851 01 Bratislava 5, IČO 30 811 236 tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 589 notarska.komora@notar.sk, www.notar.sk Redakčná rada: JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka) JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. JUDr. Jozef Opatovský JUDr. Katarína Valová, PhD. Periodicita: štyrikrát ročne Predplatné: daniela.durajova@notar.sk Inzercia: daniela.durajova@notar.sk Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2 P. O. Box 61, 810 05 Bratislava, www.jaga.sk Foto: Notárska komora SR, archív autorov, isifa/Shutterstock Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN 1335-2229 Úvodník Odborný článok 4 K pravidlám výkladu (holografného) závetu Anton Dulak Judikát 10 Vykonateľnosť notárskej zápisnice sa považuje výlučne za procesný inštitút (vydanie osvedčenia o európskom exekučnom titule na podklade notárskej zápisnice) Zuzana Grófiková Postrehy z praxe 13 Notári a mediácia v európskom priestore Radoslava Dvorská Rozhovor 16 JUDr. Monika Jankovská: Notár je nositeľom právnej prevencie Z diania v právnickej obci 20 Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok. Nové ustanovenia a inštitúty v rámci rekodifikovaného civilného procesu Miriam Imrich Breznoščáková Dianie v komore 23 Návšteva prezidenta Medzinárodnej únie latinského notárstva (U.I.N.L.) v Bratislave Magdaléna Valušová 24 Seminár k Nariadeniu o cezhraničnom dedení Hana Jánošková 25 Projekt Cezhraničná spolupráca a jazykové zdokonalenie vo svetle nového Nariadenia o cezhraničnom dedení Tomáš Gardon 26 VII. ročník Turnaja právnických povolaní o putovný pohár Milana Hanzela Vladimír Balun Aktuálne z NK SR 27 Informácie o odvolaných notároch, vzdelávaní v NK SR a plánovaných podujatiach Dávame do pozornosti 27 Anotácie 28 Prehľad právnickej literatúry 16 23 25 26

2 ars notaria 1/16 Úvodník Milí kolegovia, začal sa rok 2016, v ktorom nás čaká množstvo zmien súvisiacich s našou prácou. Od 1. decembra minulé- ho roka pracujeme podľa novelizovaného notárskeho poriadku. Už ten obsahuje viaceré zmeny, ktoré majú ambíciu zjednodušiť našu prácu a zaviesť ustanovenia, ktoré boli v praxi záťažou. My aj naši zamestnanci záro- veň študujeme nový kancelársky poriadok a zabehnuté výkony prispôsobujeme novej právnej úprave. V polovici roka vstúpi do účinnosti trojica procesných kódexov. Nahradia Občiansky súdny poriadok, ktorý bol dlhé roky súčasťou našej práce, ako aj práce našich predchodcov. Po výraznej zmene v roku 1995, keď sme začali pracovať s novým inštitútom – osvedčením o de- dičstve, prebiehali dedičské konania bez väčších zmien. Notári pôsobiaci pred rokom 1995 si isto spomínajú na priebeh dedičských konaní a ich ukončenie uznesením súdu. K tejto forme rozhodnutí v dedičských konaniach sa vraciame, s tým rozdielom, že uznesenia bude vydá- vať notár. Pripravuje sa nový hmotnoprávny kódex, ktorý nahradí Občiansky zákonník. Zmeny neobídu ani ustanovenia o dedičskom práve. Naša práca si preto vyžaduje stále štúdium a flexibilitu pri výkone povolania. Mnohí z nás končia svoju činnosť z dôvodu dosiahnutia veku a náš stav sa rýchlo obmieňa. Postupne odchádza generácia bývalých štátnych notárov, ktorá sa zasadila za zmeny a priviedla náš stav na cestu slobodného no- társtva. Na druhej strane prichádzajú mladí ľudia vyras- tajúci v novej spoločnosti, z čoho plynú aj iné predstavy a prístup k profesii. Je vítané, aby sa náš stav obmieňal a noví notári prinášali iné myšlienky. Zároveň je dobré zachovávať kontinuitu a nezabúdať na našu minulosť. Nedávno sme vo voľbách do Národnej rady SR roz- hodli o tom, kto bude viesť našu krajinu. Každá zmena politického prostredia prináša aj zmeny v spoločnosti. V minulosti sme boli mnohokrát svedkami presadzo- vania politickej vôle na úkor odbornosti a racionálneho zhodnotenia veci. Môžeme len vyjadriť vieru v to, že naša profesia sa bude uberať smerom, ktorý jej náleží, a štát ocení prácu, ktorú notár vykonáva v jeho prospech. Mož- no dúfať, že tí, ktorí budú viesť našu krajinu, budú odbor- ne pripravení a medzinárodne rozhľadení a budú chápať zmysel prevencie v práve a vážiť si prácu, ktorú notár pre štát vykonáva, aj tým, že jej dajú širší rozmer. JUDr. Zuzana Grófiková vedúca redaktorka ARS NOTARIA

3

Od čias, keď si právna náuka opäť slobodne pripomína, že občianske právo je právom súkromným, prinavracia sa aj k pojmom, ktoré zo svojho slovníka na dlhší čas vyškrtla. Jedným z takýchto spojení je sloboda vôle alebo tiež autonómia vôle, považovaná za jednu zo základných zásad (ak nie za najzákladnejšiu zásadu) súkromného práva. Bez toho, aby bolo treba zoširoka vysvetľovať jej obsah, stačí poukázať na grécky pôvod slova autonomos, v ktorom právna náuka našla označenie stavu „v němž kdo se spravuje zákony vlastními“.1 Dedičské právo je súčasťou občianskeho a tým aj súk- romného práva, takže je dôvodné zaoberať sa tým, ako sa zásada individuálnej autonómie prejavuje v jeho zá- konnej úprave a pri jej výklade. Učebnice občianskeho práva zväčša objasňujú slobodu vôle ako vlastnícku slobodu, s ktorou súvisí slobodná možnosť nakladania s majetkom, majetkovými hodnotami a právami. Slo- bodná autonómia sa prejavuje aj ako sloboda tvorby. Pozornému čitateľovi neujde, že možnosť nakladania s majetkom sa v učebnici označuje ako zmluvná sloboda a prejavy vôle demonštrujúce slobodu jednotlivca sa vy- svetľujú výhradne v zmluvnom vzťahu s inými. Na inom mieste, v časti o dedičskom práve, učebnica vymedzu- je dedičské právo. V objektívnom zmysle sa dedičským právom rozumie súhrn právnych noriem upravujúcich prechod a nadobúdanie majetkových práv a povinností po zomretej fyzickej osobe na iné subjekty. Z pohľadu subjektu sa dedičským právom zasa rozumejú subjek- tívne práva a povinnosti, ktoré právne normy priznáva- jú poručiteľovi počas jeho života a po jeho smrti dedi- čom.2 Práve táto veta podstatným spôsobom napovedá, ako treba nazerať na funkcie dedičského práva, v kto- rých pripúšťame, že sa rovnako prejavuje individuálna autonómia. V prvom rade nemožno prehliadať, že v súčasnom chá- paní dedičského práva (v subjektívnom zmysle slova) sa vyčleňujú práva a povinnosti poručiteľa označované komplexne ako závetná voľnosť, pričom po smrti poruči- teľa sa hovorí už len o právach a povinnostiach dedičov vrátane ich práva na dedičstvo. Ako keby sa naznačovalo, že smrťou poručiteľa sa právne normy prestávajú zaobe- rať vôľou poručiteľa a jej slobodnými prejavmi. Zarážajú- ce je, že takýto výklad môže niekomu pripomínať oslavu nového občianskeho práva po prijatí Občianskeho zá- konníka z roku 1950 (zákon č. 141/1950 Zb.), keď náuka zdôvodňovala „potrebu zmeny funkcií dedičského práva od základov“,3 okrem iného aj proklamáciou, že „dedič- ské právo je určované životom a je určené pre živých ľudí“, že dedičské právo je „jedným z funkčných pros- triedkov stabilizácie rodinných vzťahov“ a že „táto po- sledná funkcia sa náležite uplatňuje len v socialistickej spoločnosti“.4 Pravdou zrejme je, že ani súčasné právo (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení) nedáva priestor na podstatnú zmenu dovtedajšieho prístupu, ktorý po- pieral vôľu človeka po jeho smrti (slovami, že takáto vôľa pre socialistickú výstavbu nemá význam).5 Dosiaľ je toho dôkazom ustanovenie, podľa ktorého poručiteľove podmienky v závete, jeho priania a príkazy nespôsobujú právne následky (pozri § 478 OZ). Nášmu prístupu pri hľadaní raison d’etre dedičské- ho práva vyhovuje skôr myšlienka, že zmysel dedičskej inštitúcie sa nachádza v pokračovaní osoby zomretého a v realizácii jeho poslednej vôle6. Tým nepopierame, že v dedičskom práve treba v rozumnej miere zohľadňovať aj záujmy dedičov a ďalších osôb (veriteľov). Platný Občiansky zákonník vymedzuje slobodu vôle po- ručiteľa pri právnych úkonoch in mortis causa na vypo- čítané okolnosti. V podstate sa právne úkony poručiteľa K pravidlám výkladu (holografného) závetu Vzor anotácie: Ako chápať súčasné dedičské právo? Je to právo dediča zdediť majetok poručiteľa alebo právo poručiteľa naložiť podľa svojej vôle so svojím majetkom? A ak závetom rozumieme prejav poslednej vôle, ako nastaviť pravidlá na zistenie jeho obsahu tak, aby sa naplnila vôľa závetcu, ktorý už nežije? Odpovede možno hľadať v predkladaných postojoch – obsiahnutých v odbornej literatúre, ako aj právnych stanoviskách aplikačnej praxe. 1 Ottův slovník náučný. Illustrovaná encyklopedie obecných vědomostí. Druhý díl. Praha: Paseka-Argo, 1996, s. 1 082. 2 Pozri napríklad Lazar, J. a kol.: Občianske právo hmotné – I. časť. Iuris Libri, Bratislava, 2014, s. 17 – 18. 3 Petreželka, K.: Nové československé právo dědické. In: Knapp, V. – Petreželka, K. – Škundin, Z. I.: K otázkám nového občanského práva. ORBIS, Praha 1950, s. 48. 4 Tamže, s. 49. Podobne o dedičskom práve, ktoré by malo upevniť rodinné vzťahy, sa píše aj v poľskej náuke. Pozri Gwiazdomorski, J.: Prawo spadkowe, Warszawa 1959, s. 20 a neskôr Piątowski, J. S.: System prawa cywilnego, t. IV: Prawo spadkowe, Wrocław 1986, s. 27. 5 Pozri Holub, R. a kol.: Komentář k občanskému zákoníku. Právo dědické. 1 vydání. Praha Orbis, 1957, s. 175 a nasl. 6 Pozri Zimmermann, M. A.: Mezinárodní právo soukromé. 1. Vydání. Brno: Právník, 1933, s. 401. 4 ars notaria 1/16 >> Odborný článok

zužujú na prejav vôle ustanoviť svojho dediča zriade- ním písomného závetu (§ 476 a nasl.), vydediť potomka (§ 469a), zrušiť a odvolať závet (§ 480), odpustiť čin, ktorý spôsobil dedičskú nespôsobilosť (§ 469), a dať v závete príkaz, aby sa dedičovi započítalo, čo mu bolo darované počas života poručiteľa (§ 484). Vyslovene zakázané sú závetné doložky, akými sú podmienka, doloženie času, príkaz a odkaz (pozri § 478). Nasledujúce výklady sa venujú prejavu vôle poručiteľa, ktorým v závete ustanovuje niekoho za svojho dediča. Takýto prejav vôle je založený na pravidle (uti legassit super pecunia tutelave suae rei, ita ius esto7), ktoré má svoj základ už v najstaršej kodifikácii rímskeho práva, v zákonoch 12. tabúľ (Lex duodecim tabularum) a svoj podstatný význam si zachováva aj v súčasnom dedič- skom práve. Je o testovacej slobode ako logickom ná- sledku slobody vlastníckej. Testovacia sloboda sa viaže na závet. Žiadne z ustanove- ní platného Občianskeho zákonníka nevymedzuje pojem závetu (v bežnej reči označovaného aj ako testament). Nie je zrejmé, čo bolo dôvodom vynechania legálnej definície závetu, keďže aj Občiansky zákonník z roku 1950 v úvodnom ustanovení k dedeniu zo závetu (§ 534 a nasl.) vymedzil závet ako jednostranný prejav poručite- ľovej vôle, ktorým poručiteľ osobne robí poriadok o svo- jom majetku. Podobnú definíciu obsahuje napríklad aj nový Občiansky zákonník v Českej republike – zákon č. 89/2012 Zb. (ďalej len NOZ). Nedostatok zákonného vymedzenia vedie k tomu, že nie- kedy (prevažne laickou verejnosťou) býva závet stotož- ňovaný s listinou, na ktorej je zachytený obsah právneho úkonu. Závet však nie je listinou, ale imateriálnym pre- javom vôle, ktorý spôsobuje následky uvedené v zákone. Naopak, listina, v ktorej je závet napísaný, je materiál- nym substrátom potvrdzujúcim existenciu závetu ako právneho úkonu,8 je dôkazom, že poručiteľ prejavil svoju vôľu s určitým obsahom. Chýbajúcu zákonnú definíciu nahrádza odborná literatú- ra vlastným vymedzením, a to tak, že vychádza z ustano- vení zákona, ktorými sa vymedzujú obsahové a formálne náležitosti závetu. Na ich základe sa závet poníma ako jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ (fyzická oso- ba) robí v predpísanej forme dispozíciu svojím majetkom pre prípad smrti. Musí ísť o výslovný prejav vôle, ktorý nevzbudzuje pochybnosti, čo chcel ním poručiteľ preja- viť, a musí k nemu dôjsť vo forme predpísanej zákonom.9 Na platnosť závetu ako jednostranného právneho úko- nu sa vzťahujú predovšetkým všeobecné ustanovenia 7 Jak kdo ustanovil o svém majetku nebo o poručenství nad svým hospodářstvím, tak budiž poprávu. Zákon XII tabúľ, tabuľa V. 3. Pozri Skřejpek, M.: Texty ke studiu římského práva. Orac: Praha 2001, s. 35. 8 Choděra, O.: Závěť jako projev vůle zůstavitele. Právník, 1984, č . 5, s. 438 – 448. 9 Lazar, J. a kol.: Občianske právo hmotné – I. časť. Iuris Libri, Bratislava, 2014, s. 656. 5

Občian­ skeho zákonníka týkajúce sa právnych úkonov (§ 8 a nasl., § 34 a nasl.). Osobitosť závetu vyjadrujú ďal- šie ustanovenia, ktoré sčasti dopĺňajú a sčasti modifiku- jú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Osobitnú úpravu závetu obsahujú ustanovenia § 460 až § 472, kde je obsiahnutá všeobecná úprava nadobudnutia dedičstva a najmä ustanovenia § 476 a nasl. venované dedeniu zo závetu. Treba zdôrazniť, že tieto ustanovenia majú ko- gentnú povahu a až na jednu výnimku (§ 479) spôsobuje nedodržanie zákonných požiadaviek absolútnu neplat- nosť právneho úkonu závetu, čo následne vedie k výluč- nému alebo čiastočnému dedeniu zo zákona. O platnosti poslednej vôle poručiteľa tak bude rozhodo- vať, či boli naplnené zákonom predpísané požiadavky na osobu poručiteľa (či bol na tento právny úkon spôsobilý a úkon neurobil v duševnej poruche – § 38). Ďalej roz- hoduje, či boli naplnené náležitosti vôle poručiteľa – či existovala vôľa zriadiť závet a táto vôľa bola slobodná, vážna, určitá a zrozumiteľná (§ 37 ods.1). Závet tiež ne- smie svojím obsahom alebo účelom odporovať zákonu, nesmie zákon obchádzať alebo sa priečiť dobrým mra- vom (§ 39) a musí byť urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon (§ 40). Z pohľadu osobitných ustanovení o platnos- ti poslednej vôle rozhodne, či poručiteľ v závete ustano- vil dedičov, prípadne určil ich podiely alebo veci a prá- va, ktoré im majú pripadnúť (§ 477). Z hľadiska formy je dôležité, či bol zriadený písomne, ako závet holografný, alografný alebo vo forme notárskej zápisnice. K formál- nym náležitostiam sa radí aj požiadavka na to, aby bol v závete uvedený deň, mesiac a rok, keď bol podpísaný (§ 476 ods. 2). Z povahy závetu vyplýva, že závet je prejavom vôle, kto- rý môže byť urobený len konaním, a to výslovným. Na- priek tomu, že ide o právny úkon vyjadrený slovami (§ 35) a vôľa poručiteľa musí byť vyjadrená písomne, zisťovanie vôle poručiteľa nebýva jednoduché. Oproti iným právnym úkonom je závet špecifický tým, že poručiteľ robí tento úkon za života, ale účinky právneho úkonu nastávajú až po jeho smrti. Medzi zriadením závetu a jeho právnymi účinkami tak nielenže plynie dlhý čas, ale predovšetkým sa už poručiteľ nemôže zúčastniť na výklade svojej vôle. Keďže platí, že platnosť úkonu sa posudzuje podľa času, kedy bol urobený, je dôležité, podľa akých pravidiel sa bude interpretovať vôľa závetcu. Kódexy súkromného práva spravidla obsahujú normy – všeobecné pravidlá, pomocou ktorých sa vykladajú všetky právne úkony. Ob- čiansky zákonník obsahuje takéto pravidlá v ustanovení § 35 ods. 2 a 3 a pre spotrebiteľské zmluvy aj osobitné vykladacie pravidlo v ustanovení § 54 ods. 2. Ak ide o zá- vet, základný kódex súkromného práva neprihliada na spomínané osobitosti prejavu vôle závetcu, a to ani na- priek tomu, že zákonné zakotvenie vykladacích pravidiel nie je ničím nezvyčajným. Príkladom je predchádzajúca právna úprava, kde ešte Občiansky zákonník z roku 1950 výslovne stanovil, že pri výklade závetu treba dbať na to, aby bola splnená skutočná vôľa závetcu (§ 538). Aj pred rokom 1950 sa v návrhu Občianskeho zákonníka z roku 1937 objavilo ustanovenie § 392, v ktorom právny predpis požadoval, že „vo všetkých prípadoch posledný poriadok treba tak vyložiť, aby sa vyhovelo ako možno najviac po- ručiteľovej vôli, pokiaľ tomu nebránia zákonné predpisy“. A ďalej v § 398, pri vymedzení podielov dedičov sa usta- novilo, že „vôbec vo všetkých prípadoch, keď sa poruči- teľ prepočítal, delenie vykoná sa tak, aby bola jeho vôľa ako možno najlepšie splnená“.10 Takisto nový Občian- sky zákonník v Českej republike (zákon č. 89/2012 Sb. v platnom znení) obsahuje v ustanoveniach § 494 ods. 2., § 1511 a nasl. a v § 1604 a nasl. na výklad závetu odchyl- né vykladacie pravidlá. Zákon výslovne prikazuje vykla- dať závet tak, aby sa čo najviac vyhovelo vôli poručiteľa, a dôvodová správa k tomu dopĺňa, že závet nie je možné vykladať tak, ako sa javí dedičom. Platné nemecké prá- vo (BGB) v časti o dedičskom práve obsahuje ustanove- nia o tzv. prívetivom (wohlwollende) výklade závetu, keď stanoví, že v prípade pochybnosti o obsahu ustanovenia závetu treba toto ustanovenie prednostne interpretovať tak, aby ostalo platné (§ 2084).11 Podobný prístup obsa- huje aj kanadské dedičské právo (C.E.D. Title 150, § 246) a myšlienku podporuje súdna prax, ktorá dokonca od- mieta aplikovať precedensy týkajúce sa interpretácie vôle z iných oblastí práva na výklad vôle závetcu.12 Na podklade uvedeného možno zhrnúť, že výklad vôle závet- cu si vyžaduje odchylný prístup, ak, pravda, nezdieľame predstavu dobového autora, ktorý novú socialistickú po- dobu dedičského práva v úprave OZ z roku 1950 vysvet- ľoval slovami „aby si každý předem velmi pěčlivě uvážil, zda v jeho případě je vhodné použit institutu posledního pořízení, když úprava dědení ze zákona mu skytá sama o sobě záruku, že jeho majetek bude spravedlivě roz- dělen mezi jeho nejbližší“.13 Napriek tomu, že Občiansky zákonník z roku 1964 bol za polstoročie svojej existencie viackrát novelizovaný, žiadna zo zmien neodstránila úplne základy, na ktorých sa úprava občianskoprávnych vzťahov v tom čase zakla- dala. Dokonca ani rozsiahla novelizácia Občianskeho zákonníka v roku 1991, namierená na riešenie nových ekonomických pomerov, nezmenila podstatu pohľadu na autonómiu vôle – formulácia ustanovení síce vychá- dzala zo zásady všetko je dovolené, čo nie je zakázané, uplatneniu princípu autonómie vôle však nebol zámer- 10 Luby, Š: Československý občiansky zákonník a slovenské súkromné právo. Právnická jednota v Bratislave, 1947. 11 § 2084 Auslegung zugunsten der Wirksamkeit: Lässt der Inhalt einer letztwilligen Verfügung verschiedene Auslegungen zu, so ist im Zweifel diejenige Auslegung vorzuziehen, bei welcher die Verfügung Erfolg haben kann. 12 Pozri napríklad Polten, E. P. – Poetzlberger, F. – Zander, S.: A Survey of Canadian and German Succession Law, 2011. Dostupné na http://www.poltenassociates. com/Resource-Links/SuccessionLaw-English.pdf 13 Petreželka, K.: Nové československé právo dědické. In: Knapp, V. – Petreželka, K. – Škundin, Z. I.: K otázkám nového občanského práva. ORBIS, Praha 1950, s. 71 – 72. 6 ars notaria 1/16 >> Odborný článok

ne prenechaný priestor.14 Neukončená rekodifikácia súkromného práva tak deleguje v praxi úlohu, ako si poradiť s výkladom ustanovení Občianskeho zákonníka pri aplikácii práva na konkrétny prípad. Nemožno tak prehliadať, že medzery zákonnej úpravy už sčasti vypl- nili rozhodnutia súdov. Významné sú predovšetkým tie, ktoré vymedzujú vzťah štátnej moci k vôľovým prejavom jednotlivca. Takým je predovšetkým nález Ústavného súdu ČR z roku 2004, v ktorom sa uvádza, že základ- ným atribútom právneho štátu je ochrana základných práv jednotlivca, do ktorých je štátna moc oprávnená zasahovať len vo výnimočných prípadoch. Inými slovami, podmienkou fungovania právneho štátu je rešpektovanie autonómnej sféry jednotlivca, ktorá tiež požíva ochranu zo strany štátu tak, že na jednej strane zabezpečuje ta- kúto ochranu proti zásahom tretích subjektov, jednak sám vyvíja len takú aktivitu, ktorou do tejto sféry sám nezasahuje, respektíve zasahuje len v prípadoch, kto- ré sú odôvodnené určitým verejným záujmom a kde je takýto zásah proporcionálny (primeraný) s ohľadom na ciele, ktoré sa majú dosiahnuť. V tomto náleze Ústav- ného súdu sa uvádza aj to, že je na štátnej moci, ak sa usiluje byť mocou s atribútmi právneho štátu, aby uznala autonómne prejavy vôle jednotlivcov a jej zodpovedajúce konanie, ak takéto konanie spĺňa uvedené požiadavky (predovšetkým nezasahuje do práv tretích osôb). V tých- to prípadoch musí štátna moc prejavy vôle jednotlivcov len rešpektovať, prípadne aprobovať, ak má toto kona- nie vyvolávať ďalšie právne následky. Podľa súdu treba autonómiu vôle a slobodného individuálneho konania chápať ako štrukturálny princíp, podľa ktorého možno štátnu moc voči jednotlivcovi a jeho autonómnej sfére (vrátane autonómnych vôľových prejavov) uplatňovať len v prípadoch, keď konanie jednotlivca porušuje výslovne formulovaný zákaz upravený zákonom. Aj takýto zákaz musí reflektovať požiadavku spočívajúcu v zabránení jednotlivcových zásahov do práv tretích osôb a v presa- dení verejného záujmu, ak je legitímne a proporcionálne takémuto obmedzeniu autonómneho konania jednotliv- ca.15 V podobnom duchu sa vyslovil Ústavný súd ČR aj vo svojom skoršom náleze.16 Aj v ďalšom náleze sa uvádza, že v materiálnom právnom štáte má jednotlivec a jeho slobodné konanie vždy prioritu pred štátnou mocou rea­ lizovanou zákonom „svobodná sféra jednotlivce a její bezprostřední ústavní garance v podobě vymahatelného subjektivního práva jsou totiž condiciones sine qua non materiálního právního státu, který je vystavěn na úctě k základním právům jednotlivce“17. 14 Pozri Eliáš, K. a kol. Občanský zákoník: velký akademický komentář. Úplný text zákona s komentářem, judikaturou a literaturou podle stavu k 1. 4. 2008. 1. svazek. Praha: Linde, 2008, str. 50. 15 Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 28. 1. 2004, sp. zn. I. ÚS 546/03. 16 Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 20. 11. 2002, sp. zn. I. ÚS 512/02. 17 Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 12. 5. 2004, sp. zn. 167/04. 7

Pri interpretácii vôle závetcu možno vychádzať aj z ďal- ších súdnych rozhodnutí, ktoré sa zaoberali interpre- táciou prejavu vôle. Spôsob riešenia načrtáva nález Ústavného súdu SR z roku 2009,18 ktorý v istých častiach takmer doslova preberá argumentáciu Ústavného súdu ČR v jeho náleze z roku 2003.19 Aj keď sa nálezy zaobe- rajú primárne prejavmi vôle strán, ktoré uzavreli zmlu- vu, použitá argumentácia sa dá využiť aj na jednostranný prejav vôle, akým je závet. Súdy si predovšetkým všíma- jú, že výklad zmluvy je vo svojej základnej podobe do istej miery porovnateľný s výkladom právnych predpisov. Ako spoločný faktor spája výklad zmluvných textov a práv- nych predpisov najmä skutočnosť, že oboje, t. j. práv- ny predpis aj zmluva, zakladajú právo. Podľa súdu „ako v prípade výkladu právneho predpisu, tak v prípade zmlu- vy rovnako platí, že jazykový výklad predstavuje prvotné priblíženie sa k aplikovanej právnej norme. Je výcho- diskom na objasnenie a ujasnenie si jej obsahu, zmyslu a účelu.“ Ústavný súd ďalej upozorňuje, že pri interpre- tácii zmluvy „hrá vôľa účastníkov zmluvy pri jej vytváraní a jej interpretácii zásadnú úlohu“. V závere svojich nále- zov ústavné súdy SR aj ČR vytýkajú právny formalizmus orgánov verejnej moci a nimi vznášané prehnané náro- ky na formuláciu zmluvy. Podľa Ústavného súdu SR ich nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody občana vyplýva- júcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa článku 2 ods. 3 Ústavy. Prílišný formalizmus pri výklade a aplikácii právnych noriem kritizoval Ústavný súd SR aj v inom svojom rozhodnutí.20 Z hľadiska priznávania, respektíve odopierania násled- kov prejavenej vôle súdna prax už konštantne vyjadruje svoj stanovisko, podľa ktorého za základný princíp vý- kladu zmlúv určila prioritu výkladu, ktorý nezakladá ne- platnosť (zmluvy) pred takým výkladom, ktorý neplatnosť (zmluvy) zakladá, ak sú možné oba výklady. K takému- to záveru sa prihlásil Ústavný súd ČR vo svojom náleze z roku 2005.21 Podobný záver možno nájsť aj v uznese- ní Najvyššieho súdu ČR.22 Takmer totožne vyznieva aj postoj Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze z roku 2015. Podľa Ústavného súdu „úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a inter- pretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo vyhľadávaní dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prí- padne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho kona- nia“. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu. Podľa Ústavného súdu „je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie ...a povaha súkromného práva“.23 Aj pri iných prípadoch súdy zdôraznili prioritu súkromno- právnej autonómie pred zásahom verejnej moci. V zmys- le viacerých súdnych rozhodnutí sa má záver o tom, či je právny úkon neplatný pre rozpor so zákonom alebo preto, že zákon obchádza, opierať sa o „rozumný výklad dotknutého zákonného ustanovenia“. Podľa súdov nie je možné vystačiť len s gramatickým výkladom. Význam- nú úlohu tu zohráva predovšetkým výklad teleologický, „preto je nutné vždy sa pýtať, aký je účel zákonného prí- kazu, či zákazu“.24 Aj v zmysle ďalšieho rozhodnutia „nie každý rozpor so zákonom má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Zmyslom ochrany legali- ty v súkromnoprávnej sfére nie je len ochrana záujmov štátu, ale predovšetkým ochrana súkromnoprávnych vzťahov ... preto každý zákonný zásah do tejto sféry treba vnímať ako obmedzenie ľudskej slobody, a preto je nutné ustanovenie o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor so zákonom vykladať reštriktívne a nie extenzívne. To, či je zmluva nezákonná a neplatná, závisí od posúdenia ďalších okolností, ako je verejný záujem – hlavne v tom zmysle, na čiu ochranu je určené predmetné zákon- né ustanovenie, aká je dikcia, zmysel a účel zákona“.25 Podľa iného nálezu Ústavného súdu sa orgán verejnej moci dopustí porušenia ústavne zaručených základných práv aj vtedy, keď sa formalistickým výkladom noriem podústavného práva autonómnemu prejavu vôle odoprú dôsledky, ktoré zmluvné strany takýmto prejavom za- mýšľali vo svojej právnej sfére vyvolať.26 Závet je písomným právnym úkonom a pri jeho výklade platí (§ 35 ods. 2), že právne úkony treba vykladať predo- všetkým podľa ich jazykového vyjadrenia. Zákon pripúš- ťa relevanciu aj iných okolností a spomedzi všetkých, na ktoré sa má pri výklade prihliadať, sa na prvom mieste uvádza vôľa toho, kto právny úkon urobil. Vôľa však ne- smie byť v rozpore s jazykovým prejavom. Ak teda vznikne pochybnosť o obsahu právneho úkonu (závetu) z hľadiska jeho určitosti a zrozumiteľnosti, je potrebné pokúsiť sa pomocou výkladu právneho úkonu o odstránenie takejto nejasnosti.27 Keďže závet treba vnímať ako doklad ale- bo svedectvo, interpretácia závetu by sa nemala zužovať len na analýzu písomného prejavu, ale primárne na vôľu (myšlienky) poručiteľa.28 To znamená, že pri interpretá- 18 Nález Ústavného súdu SR zo dňa 1. 1. 2009, sp. zn. I. ÚS 242/2007. 19 Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 14. 4. 2005, sp. zn. I. ÚS 625/2003. 20 Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 2. apríla 2009, sp. zn. IV. ÚS 110/09. 21 Nález Ústavného súdu ČR z 14. 4. 2005, sp. zn. I. ÚS 625/03. 22 Uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 14. 12. 2005, sp. zn. 2531/2005. 23 Nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014. 24 Pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. 9. 2012, sp. zn. 30 Cdo 2373/2012. 25 Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. 8. 2011, sp. zn. 30 Cdo 4831/2010. 26 Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 7. 4. 2011, sp. zn. I. ÚS 2061/08. 27 Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25. 4. 2007, sp. zn. 21 Cdo 1859/2006. 28 Pozri Svoboda, E.: Dědické právo. Praha: Vsemír, 1924, s. 29. 8 ars notaria 1/16 >> Odborný článok

cii obsahu závetu by sa mal uprednostniť výklad, ktorý uprednostňuje teóriu vôle pred ochranou dobromyseľ- nosti účastníkov (dedičov). Treba však dodať, že žiad- nym zo spôsobov výkladu nie je dovolené meniť zmysel a obsah inak jasného právneho úkonu,29 a tiež sa treba vyhnúť výkladu, ktorý je pochybný, najmä s ohľadom na absurdné či problematické dôsledky, ku ktorým vedie.30 Interpretácia jazykového prejavu má prihliadať na to, že pisateľ zvyčajne nemá právnické vzdelanie, čo zna- mená, že treba prihliadať aj na významy, aké sa niekto- rým použitým výrazom či formuláciám prisudzujú vo všeobecnom povedomí ne- právnickej verejnosti. Pre- dovšetkým tak nie je dôleži- té, či je závet v záhlaví označený ako závet, testament či posledná vôľa, alebo posledný poriadok. Dôležitý je vždy obsah závetu, ktorý musí zodpovedať zákonným usta- noveniam (§ 477 OZ). Z toho vyplýva, že závetom nie je listina nazvaná v záhlaví ako závet, ktorá síce obsahuje poslednú vôľu poručiteľa napríklad vo vzťahu k obsta- raniu pohrebu, nejde v nej však o určenie dedičov ani určenie majetku, ktoré majú nadobudnúť. Tolerovať tre- ba aj spôsob ustanovenia dedičov. Ak poručiteľ použil spojenie „odkazujem svojmu synovi“, je zrejmé, že nejde o odkaz, inštitút, ktorý platné právo nepozná. Podobne použitie spojenia „po mojej smrti dostane“ neznamená, že ide o (neplatné) darovanie pre prípad smrti. Nemož- no vylúčiť, že výrazy použité v závete majú osobitný vý- znam len pre samotného závetcu; v takomto prípade by sa slová použité v závete mali vykladať nie podľa ich zvyčajného významu, ale pr- votne podľa významu, aký im prikladal závetca.31 Osobitne treba nazerať na právny úkon, ktorý bol vyho- tovený vo forme notárskej zápisnice. V rozhodnutí súdu, v ktorom sa rozhodovalo o miere zodpovednosti notára za obsah právneho úkonu (zmluvy) vo forme notárskeho zápisu, súdna prax odmietla názor, podľa ktorého obsah právneho úkonu urobeného v tejto forme závisí len od vôle účastníka. Podľa súdu notár vkladá do notárskej zápisnice svoje právne znalosti a prejavom vôle (účast- níkov) dáva písomnú podobu, ktorá zodpovedá právnic- kému vyjadrovaniu. Notár musí strany zmluvy poučiť a objektívne im vysvetliť obsah a dôsledky právneho úkonu a viesť ich k úkonom, ktoré nie sú v rozpore so zákonom. Notársky zápis musí byť určitý a zrozumiteľ- ný. Pôsobenie notára pri vyhotovení notárskej zápisnice sa neobmedzuje len na dodržanie formálnych náleži- tostí a zachytenie obsahu prejavu vôle, ale na objektív- nu právnu pomoc účastníkom tak, aby nimi zamýšľané právne úkony zodpovedali všeobecne záväzným právnym predpisom a aby neboli spochybniteľné zo stránky for- málnej ani hmotnoprávnej.32 Vôľu závetcu pritom nevy- čerpáva text samotného závetu. Pri výklade treba okrem jazykového vyjadre- nia prihliadať aj na spôsob zriadenia závetu a jeho sys- tematické usporiadanie.33 Vôľu poručiteľa možno zistiť aj z obsahu iných listín, na ktoré poručiteľ vo svojom závete odkazuje. Ak takáto lis- tina spĺňa náležitosti závetu, má aj táto listina rovnaké právne účinky ako závet. Ak takéto náležitosti nespĺňa, jej obsah slúži na vysvetlenie poručiteľovej vôle.34 Ak sú pochybnosti o skutočnej vôli poručiteľa, na jej posúdenie treba podľa súdnej praxe popri znení textu listiny (slovného výkladu) zisťovať všetky okolnosti, za ktorých bol prejav vôle o ustanovení závetných dedičov urobený a z ktorých je možné dôvodiť skutočnú vôľu po- ručiteľa. Okolnosťami prípadu sa rozumejú skutočnosti, ktoré existujú mimo vlastného prejavu vôle, pričom ich použitie nevylučuje ani to, že na úkon je predpísaná pí- somná forma. Podľa súdov, ak sa prejav vôle vykladá so zreteľom na všetky okolnosti prípadu,35 nemožno to pova- žovať za napravovanie jeho neurčitosti. Na ilustráciu, podobný prístup možno nájsť v kanadskom práve. Pravidlo armchair rule prikazuje súdu zaujať analytický prístup k výkladu poslednej vôle, a to tak, aby sa súd sám uviedol do pozície testatora (ob- razne sadol si do kresla poručiteľa) v čase, keď ten pre- javil svoju vôľu v závete a z tejto pozície (vantage point), aby súd sústredil všetky svoje myšlienky na okolnosti, ktoré vtedy existovali a ktoré mohli v rozumnej miere ovplyvniť testátora pri nakladaní so svojím majetkom. Úlohou súdu je zistiť, čo bolo jeho zámerom.36 Doc. JUDr. Anton Dulak Autor pôsobí na Fakulte práva Janka Jesenského VŠ Danubius. >> Pri interpretácii obsahu závetu by sa mal uprednostniť výklad, ktorý uprednostňuje teóriu vôle pred ochranou dobromyseľnosti účastníkov (dedičov). >> Treba prihliadať aj na významy, aké sa niektorým použitým výrazom či formuláciám prisudzujú vo všeobecnom povedomí neprávnickej verejnosti. 29 Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28. 6. 2005, sp. zn. 21 Cdo 2455/2004. 30 Pozri nález Ústavného súdu ČR zo dňa 10. 7. 2008, sp. zn. I. ÚS 436/05. 31 Pozri ustanovenie § 1494 ods. 2 NOZ. 32 Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 3. 3. 2011, sp. zn. 28 Cdo 2217/2009. 33 Mikeš, J. – Muzikář, L.: Dědické právo: praktická příručka: komplexní pohlad na dědění z hlediska hmotněprávního I procesního. 3. vydání. Praha: Linde, 2007, s. 52. 34 Pozri podobné pravidlo v § 1495 NOZ. 35 Pozri Rozsudok Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 28. 11. 1986, sp. zn. 4 Cz 61/86, uverejnený v Bulletine Najvyššieho súdu pod číslom 2, ročník 1987, s. 87. Tiež rozsudok Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 30. 3. 1983, sp. zn. 4 Cz 73/82. 36 Court of Appeal vo veci Davis Estate v. Thomas (1990) 40 E.T.R. 107 (B.C.C.A.), tiež vo veci Smith v. Smith Estate, 2010 BCCA 106, pod bodom 18 a 28. 9

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Co 5/2014 zo dňa 10. 2. 2015) Z odôvodnenia: Súd prvého stupňa zamietol uznesením z 25. februára 2014, č. k. 6Cudz 1/2014-14, návrh na vydanie osvedče- nia o európskom exekučnom titule. Rozhodol tak, majúc za to, že „z obsahu predložených listín zo strany navrho- vateľa nemožno nepochybne zistiť medzinárodný prvok, ktorý by odôvodňoval vydanie osvedčenia o európskom exekučnom titule. Navrhovateľ i odporca sú subjekty práva, občania Slovenskej republiky s bydliskom na jej území. Na území Slovenskej republiky bola notárkou so sídlom Notárskeho úradu v Starej Ľubovni spísaná no- társka zápisnica. Súd preto nevzhliadol dôvod na vydanie osvedčenia nevyhnutne vyžadujúceho existenciu medzi- národného prvku“. Za ďalší dôvod zamietnutia žiadosti o vydanie osvedčenia o EET považoval súd prvého stup- ňa nevykonateľnosť exekučného titulu označeného žia- dateľom. K tomu uviedol, že podľa notárskej zápisnice je predmetom plnenia poskytnutie pôžičky 300 000 Sk „pri úrokovej sadzbe a poplatkoch z omeškania“, stano- vených v bode 2. zmluvy o pôžičke. Podľa súdu prvého stupňa robí „nejasné použitie termínov úrok z omeška- nia a poplatok z omeškania“ exekučný titul nevykona- teľným. Zaväzuje totiž povinnú osobu na plnenie, „ktoré nie je dohodnuté, a to poplatky z omeškania“. Navyše, v zmluve dohodnutý úrok z omeškania vo výške 60 % ročne prevyšuje kogentným ustanovením § 517 ods. 2 Obč. zákonníka stanovenú mieru úrokov, a teda zavä- zuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore so záko- nom (§ 39 Obč. zákonníka). „Keďže v predmetnej veci nie je možné oddeliť zákonom dovolané plnenie od pl- nenia v rozpore so zákonom, neboli splnené podmienky na vydanie osvedčenia o európskom exekučnom titule v zmysle čl. 9 ods. 1 nariadenia,“ uzavrel dôvody svojho rozhodnutia súd prvého stupňa. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal žiadateľ od- volanie, ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2, písm. a), b), d) a f) OSP; odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s § 221 ods. 1, písm. h) OSP. Podľa žiadateľa súd prvého stupňa nesprávne dospel k záveru, že v danej veci chýba medzinárodný pr- vok ako základný predpoklad vydania osvedčenia o EET. Súd prvého stupňa totiž nesprávne vzťahuje tento pred- poklad vydania osvedčenia len na subjekty záväzkového právneho vzťahu a svojím výkladom sa tak dostáva do rozporu s účelom vydania osvedčenia o EET. Za nespráv- ne považuje žiadateľ aj záver súdu prvého stupňa o nevy- konateľnosti exekučného titulu z dôvodu jeho rozporu so zákonom. Pripomína, že notárska zápisnica, ktorá bola predložená ako podklad na vydanie osvedčenia o EET, spĺňa všetky materiálne a formálne náležitosti nevy- hnutné na vykonateľnosť tohto exekučného titulu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že odvolanie žiadateľa je dôvodné. 1. Súd prvého stupňa zamietol návrh na vydanie osved- čenia o EET predovšetkým z dôvodu, že „z obsahu pred- ložených listín zo strany navrhovateľa nemožno nepo- chybne zistiť medzinárodný prvok, ktorý by odôvodňoval vydanie osvedčenia o európskom exekučnom titule. Od- volací súd sa s týmto záverom nestotožňuje.“ Cieľom Nariadenia o európskom exekučnom titule č. 805/2004 z 21. apríla 2004 je vytvoriť európsky exe- kučný titul pre nesporné nároky, ktorý je vykonateľný vo všetkých členských štátoch EÚ (okrem Dánska) bez toho, aby bolo v členskom štáte výkonu potrebné osobit- Vykonateľnosť notárskej zápisnice sa považuje výlučne za procesný inštitút (vydanie osvedčenia o európskom exekučnom titule na podklade notárskej zápisnice) Cieľom Nariadenia o európskom exekučnom titule č. 805/2004 z 21. apríla 2004 (ďalej aj ako Nariadenie o EET) je vytvoriť európsky exekučný titul pre nesporné nároky, ktorý je vykonateľný vo všetkých členských štátoch EÚ (okrem Dánska) bez toho, aby bolo v členskom štáte výkonu potrebné osobitné konanie (exequatur). Podľa Nariadenia o EET medzinárodný prvok nie je potrebné preukázať; tento prvok nie je potrebný ani z hľadiska bydliska účastníkov, ani miesta výkonu rozhodnutia. Čo sa týka notárskej zápisnice ako exekučného titulu, zákonodarca položil hlavný dôraz na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu teda ponechal v prvom rade na vôli povinnej osoby. Niet žiadny dôvod pre záver, ktorý by mal oporu v Nariadení o EET, že súd konajúci vo veci žiadosti o vydanie osvedčenia o EET by mal skúmať nad rámec formálnych a materiálnych predpokladov vykonateľnosti notárskej zápisnice aj súlad v nej urobeného vyhlásenia s hmotným právom členského štátu pôvodu. 10 ars notaria 1/16 >> Judikát

né konanie (exequatur). Podľa Nariadenia o EET medzi- národný prvok nie je potrebné preukázať; tento prvok nie je potrebný ani ohľadne bydliska účastníkov, ani ohľadne miesta výkonu rozhodnutia. V prípade EET je medzinárodný prvok daný tým (tak ako inak správne cituje súd prvého stupňa z publikácie uve- denej na str. 2, prvý odsek svojho uznesenia), že rozhod- nutia, súdne zmiery alebo verejné listiny, ktoré boli po- tvrdené ako EET, sú vykonateľné v inom členskom štáte (s výnimkou Dánska), než v tom, v ktorom boli vydané. 2. Odvolací súd sa nestotožňuje ani so záverom súdu prvého stupňa, že vydaniu osvedčenia o EET bráni aj to, že notárska zápisnica „nie je vykonateľným exekučným titulom na území Slovenskej republiky“, pretože zaväzuje aj na plnenie (poplatky z omeškania), ktoré nebolo me- dzi účastníkmi záväzkového právneho vzťahu dohodnuté, a v zmluve o pôžičke dohodnutý úrok z omeškania prevy- šuje zákonom prípustnú mieru úrokov v zmysle kogen­ tného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti sa vykonateľnosť považuje za proces- ný inštitút, vlastnosť súdneho alebo iného rozhodnutia spočívajúca v jeho vynútiteľnosti, predovšetkým štátnou mocou, ak nebude splnené dobrovoľne. Jazykový výraz vymáhateľnosť je synonymom jazykového výrazu vyko- nateľnosť. Vykonateľnosť je identická s vymáhateľnosťou a naopak (Prusák, J.: Teória práva, Vydavateľské oddele- nie Právnickej fakulty UK Bratislava 1999, s. 293). Vyko- nateľnosť sa väčšinou spája s právom na určité plnenie, predovšetkým peňažné, keď ten, komu také právo sved- čí, môže v prípade neplnenia zo strany povinnej strany navrhnúť na jeho vymoženie nariadenie exekúcie (vyko- nateľné rozhodnutie tu funguje ako exekučný titul). Vykonateľnosť (vynútiteľnosť, vymáhateľnosť) ako proces- ný inštitút v zmysle vyššie uvedeného treba dôsledne rozli- šovať od tzv. materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia alebo inej verejnej listiny, ktorá spolu s tzv. formálnou vykonateľ- nosťou tvorí dvojjedinú stránku vykonateľnosti rozhodnutia alebo inej verejnej listiny, ktoré musia byť splnené zároveň. V prípade notárskej zápisnice spočíva formálna stránka jej vykonateľnosti v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o no- tároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok). Mate­ riálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových nále- žitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom v čase spísania notárskej zápisnice, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zá- pisnice ako exekučného titulu sú vyznačenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Materiálna vykonateľnosť teda vyžaduje, aby rozhodnutie alebo iná verejná listina boli skutočne reálne vymožiteľné. Okrem vylúčenia možnosti zámeny oprávnenej a povinnej oso- by musí byť povinnosť, ktorá má byť splnená na jej zá- klade, vymedzená celkom určitým a reálne možným spôsobom. Exekučný titul, tak ako to už bolo uvedené, musí byť presný a pokiaľ sa dlžník zaväzuje na peňažné plnenie, musí byť uvedená presná suma dlhu, respektíve presný spôsob jej výpočtu. Podľa odvolacieho súdu z odôvodnenia odvolaním žia- dateľa napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvé- ho stupňa dôsledne nerozlišuje medzi vykonateľnosťou (vymáhateľnosťou) ako procesnou vlastnosťou notárskej zápisnice ako verejnej listiny a jej tzv. materiálnou vy- konateľnosťou ako reálnou vymožiteľnosťou, respektíve požiadavku tzv. materiálnej vykonateľnosti zle vykladá. V súvislosti s vyššie uvedenými otázkami Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 13. júla 2000 sp. zn. I. ÚS 5/00, už vyslovil: „Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splne- nie povinnosti na plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t. j. skúma sa formálna a materiálna stránka vy- konateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upra- vená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je samo- zrejmé, že podobne ako v prípade vykonateľnosti súd- nych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykona- teľná, že tieto musia byť určené presným a nepochyb- ným spôsobom, teda v tomto zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu opráv- neného a povinného, presné vymedzenie práv a povin- ností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia atď.“ Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykona- teľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov procesného práva sa uplatňujú podobné kritériá, a preto sa záver o ich splnení alebo nesplnení v prípade exekuč- nej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal do úvahy, ak by išlo o vyko- nateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Je síce možné uznať, že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej no- társkej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepred- chádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu, táto skutočnosť však nemôže znamenať zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom, ak ide o hodnotenie účin- kov, ktoré majú ako platné exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby. Ak sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriad- ku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov vzniknutých z práv- nych skutočností, napríklad z právnych úkonov podľa občianskeho práva, predovšetkým mimosúdnym spô- sobom. Ponechal teda rozhodnutie o tom, či si vznik- 11

nutý spor o práve alebo povinnosti v takýchto právnych vzťahoch účastníci budú riešiť pomocou autoritatívneho zásahu súdu alebo bez neho, na ich vôľu. Treba hneď po- znamenať, že takáto voľnosť, ktorú zákonodarca pone- chal účastníkom právnych vzťahov, najmä ak ide o oblasť občianskeho práva, pre ktorú je typická autonómia vôle účastníkov právnych vzťahov, neodporuje sama osebe žiadnemu princípu ústavnej hodnoty. Zákonodarca ta- kúto voľnosť nakoniec neponechal neobmedzenú, stačí ako príklad uviesť ustanovenie § 3 Občianskeho zákon- níka, podľa ktorého výkon práv a povinnosti vyplývajú- cich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Samozrejme, aj samotná ústava vyžaduje, aby zákonodarca nepone- chal bez obmedzenia takúto voľnosť účastníkom občian- skoprávnych vzťahov, najmä ak ide o oblasť ľudských práv a základných slobôd, ktorých účinné rešpektovanie vyžaduje od zákonodarcu niekedy aj tzv. pozitívnu povin- nosť prijať príslušnú zákonnú úpravu. V oblasti aplikácie práva ústava významnú povinnosť ukladá aj v ustanovení čl. 152 ods. 4, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústav- ných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Čo sa týka notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ako už bolo uvedené, zákonodarca položil hlavný dôraz na vý- slovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Ponechal teda rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu v prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá, samozrejme, nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami, naj- mä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Týmto rozhodnu- tím povinná osoba zároveň prejavila vôľu vyhnúť sa súd- nemu sporu, ak ide o rozhodnutie o svojom záväzku voči oprávnenej osobe. Zákon jej to dovolil práve tým, že za istých podmienok povýšil notársku zápisnicu na exekučný titul. Zákon zároveň dovolil oprávnenej osobe uspokojiť sa s týmto exekučným titulom a podľa vlastného uváženia uplatniť počas jeho platnosti na jeho základe svoje práva v exekučnom konaní. Inými slovami, zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľa- diska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Ak by sa mal exekučný súd zmocniť takéhoto pre- skúmania veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskú- manie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiál- nej vykonateľnosti exekučného titulu. Odvolací súd, majúc na zreteli vyššie uvedené závery, dospel k záveru, že súdom prvého stupňa uvádzané sku- točnosti nemajú za následok „nevykonateľnosť“ exekuč- nej notárskej zápisnice. Je pravdou, že exekučný súd pri posudzovaní vykona- teľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže preto posudzovať iba exekučný súd. To napokon znamená, že vykonateľ- ná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve. Exekučný súd musí vziať do úvahy prípadnú námietku povinného v exekučnom konaní, tý- kajúcu sa platnosti procesného prejavu podľa § 41 Exe- kučného poriadku, spočívajúcu napríklad v tom, že ten, kto prejav urobil, nemal spôsobilosť na právne úkony. Na druhej strane však prejav povinnej osoby urobený v no- társkej zápisnici, ktorý má mať procesné dôsledky (jeho súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice), nezbavuje povinnú osobu možnosti urobiť predmetom súdneho ko- nania samotný hmotnoprávny vzťah (povinnosť z neho vy- plývajúcu). To potom znamená, že v sporovom konaní je možné domáhať sa samostatným návrhom určenia ne- platnosti právneho úkonu (v danej veci zmluvy o výpožič- ke), na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu. Ak by prípadne súd takémuto návrhu vy- hovel, notárska zápisnica zostáva exekučným titulom. Ak by v exekučnom konaní došlo k vymoženiu plnenia uve- deného v notárskej zápisnici a následne súd by v inom (sporovom) konaní určil, že hmotnoprávny základ nie je daný, išlo by u oprávneného o bezdôvodné obohatenie. Pre podobnosť právnych úprav možno pripomenúť, že rovnako riešil otázku rozsahu oprávnení exekučné- ho súdu aj Najvyšší súd Českej republiky v uznesení z 10. októbra 2000, sp. zn. 21 Cdo 267/2000, v ktorom dospel okrem iného k záveru, že pre nariadenie výkonu rozhodnutia podľa notárskeho zápisu „so zvolením k vy- konateľnosti“ je – podobne ako pri iných tituloch – pod- statné, či obsahuje všetky náležitosti stanovené na jeho vykonateľnosť, a nie to, či zodpovedá skutočným hmot- noprávnym vzťahom medzi účastníkmi; vecnou správ- nosťou sa súd pri nariadení výkonu rozhodnutia nemôže zaoberať ani v prípade výkonu notárskeho zápisu „so zvolením k vykonateľnosti“. Niet žiadny dôvod pre záver, ktorý by mal oporu v Na- riadení o EET, že súd konajúci o žiadosti o vydanie osvedčenia o EET by mal skúmať nad rámec formálnych a materiálnych predpokladov vykonateľnosti notárskej zápisnice aj súlad v nej urobeného vyhlásenia s hmot- ným právom členského štátu pôvodu. Pochybil teda súd prvého stupňa, keď svoj záver o nedo- statkupodmienokprevydanieosvedčeniao EETvyvodiliba z ním nesprávne ustálenej „nevykonateľnosti“ exekučnej notárskej zápisnice a nezaoberal sa inými, pre rozhod- nutie o žiadosti o vydanie osvedčenia o EET významnými predpokladmi a podmienkami podľa Nariadenia o EET. Vzhľadom na to, že v danej veci neboli podmienky na po- tvrdenie napadnutého rozhodnutia (§ 219 OSP), ani pre jeho zmenu (§ 220 OSP), odvolací súd napadnuté roz- hodnutie zrušil (§ 221 ods. 1, 2 OSP) a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Spracovala JUDr. Zuzana Grófiková notárka so sídlom v Bratislave 12 ars notaria 1/16 >> Judikát

Zo zasadnutí pracovnej skupiny Rady Notárstiev Európ- skej únie (Conseil des Notariats de l’Union Européenne – CNUE) « Mediácia », ako aj zo seminárov venovaných mediácii v rámci Európskej únie sme zostavili prehľad postavenia notárov – mediátorov u nás a v niektorých členských štátoch Európskej únie2. Článok sa zameriava aj na niektoré legislatívne zmeny v oblasti mediácie a ich dosah pre notársku prax. Mediácia v európskych predpisoch a slovenskej legislatíve S cieľom stimulovať diskusiu o mediácii v členských štá- toch Európskej únie predložila Európska komisia v apríli 2002 Zelenú knihu o alternatívnych postupoch riešenia sporov v občianskych a obchodných veciach. Týmto sa začali rozsiahle konzultácie s členskými štátmi o mož- ných opatreniach na podporu využívania mediácie. Vý- sledkom prác bolo prijatie Smernice Európskeho par- lamentu a Rady č. 2008/52/ES o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach zo dňa 21. 5. 2008 (ďalej aj Smernica 2008/52/ES). Implemen- tácia smernice sa premietla do slovenského právneho poriadku dňa 8. 4. 2010, keď bol v Zbierke zákonov vy- hlásený zákon č. 141/2010 Z. z., ktorým sa mení a do- pĺňa zákon o mediácii v znení zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení nie- ktorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Novela tohto zákona na- dobudla účinnosť dňa 1. 7. 2010. Implementácia Smer- nice 2008/52/ES do nášho právneho poriadku umožnila rozšírenie pôsobnosti zákona o mediácii na cezhraničné spory, upravila povinnosť mlčanlivosti a zaviedla povin- nosť ďalšieho vzdelávania mediátorov3. V rámci realizácie projektu Posilnenie prístupu k justícii na Slovensku bol prijatý zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon o mediácii). Podľa dôvodovej správy tohto projektu bolo zavedenie mediácie do slovenského právneho poriadku potrebné „z dôvodu rastúceho objemu súdnych žalôb, predlžovania súdneho konania a zlepšenia prístupu k spravodlivosti1“. V členských štátoch Európskej únie sa právna regulácia alternatívneho riešenia sporov pohybuje od možnosti jeho využitia cez motivovanie k jeho použitiu až po zákonom stanovené alebo sudcom podporené použitie tejto metódy. Aké postavenie a funkciu majú slovenskí a európski notári v tejto relatívne novej inštitúcii? 1 Projekt realizovaný Ministerstvom spravodlivosti SR a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska: http://wwwold.justice.sk/wfn.aspx?pg=l351&htm=l5/l5712.htm 2 Zasadnutie pracovnej skupiny CNUE „Mediácia“ dňa 28. 4. 2015 v Bruseli a dňa 10. 9. 2015 v Budapešti. Odborný seminár organizovaný maďarskou notárskou komorou dňa 11. 9. 2015 v Budapešti. 3 Zákon č. 141/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Notári a mediácia v európskom priestore 13 >> postrehy z praxe

V súvislosti s revíziou Smernice 2008/52/ES začala Eu- rópska komisia v novembri 2015 verejnú konzultáciu o jej použití a do roku 2016 predloží správu o uplatňovaní Smernice v členských štátoch Európskej únie4. V rám- ci prípravy tejto správy, ktorá je prvým krokom revízie Smernice 2008/52/ES, sa do konzultácie zapojili aj eu- rópski notári prostredníctvom Rady Notárstiev Európ- skej únie (Conseil des Notariats de l’Union Européen- ne – CNUE), a to konkrétne pracovná skupina Mediácia. Pod vedením jej predsedu Dr. Yves Behets Wydemans vypracovala pracovná skupina odborné odpovede k otáz- kam obsiahnutým v konzultácii, vyzdvihujúc mediáciu v oblastiach notárskej činnosti5. Napríklad v časti otázok týkajúcich sa kompetencie notára – mediátora predseda Dr. Yves Behets Wydemans uvádza, že „Právne kompe- tencie notára môžu byť skutočným prínosom pre výkon funkcie mediátora, keďže notár svojou odbornosťou nie- lenže navedie strany k dosiahnutiu dohody, ale pripraví im bezchybnú zmluvnú dohodu, ktorá môže byť dokonca aj vykonateľná. Preto by mohlo byť v tejto súvislosti za- ujímavé pre mediátorov všeobecne pracovať s notármi ako s partnermi v mediačných konaniach, vzhľadom na vysoké právne kompetencie notárov.“ S ohľadom na trendy práva Európskej únie sa mediácia začlenila aj do oblasti spotrebiteľských sporov. V tejto súvislosti a v nadväznosti na Smernicu Európskeho par- lamentu a Rady 2013/11/EÚ zo dňa 21. 5. 2013 o alterna- tívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a Smernica Európskeho par- lamentu a Rady 2009/22/ES (ďalej aj Smernica 2013/11/ EÚ), schválila Národná rada Slovenskej republiky dňa 12. 11. 2015 vládny zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o mediácii v platnosti od 1. 1. 20166. Niektoré ustanovenia tohto zákona sú po novele prísnejšie. Napríklad s cieľom zvyšovať kvalifikačné a odborné predpoklady na výkon činnosti mediátora sa zvýšila hodinová dotácia odbornej prípravy mediátora z bývalých sto na dvesto hodín7. Ďalej nový zákon vyžaduje, aby mediátor vykonával mediáciu prevažne v kancelárii zapísanej v zozname mediátorov8. Novela zákona myslela aj na ďalšie vzdelávanie mediáto- rov, ktoré sprísnila povinnou účasťou mediátorov mini- málne na jednom odbornom seminári v roku9. Dôsledok legislatívnych zmien na kompetencie slovenských notárov v oblasti mediácie Na Slovensku vykonávajú notári funkciu mediátora v zmysle § 3 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Novely zákona o mediácii však priniesli pre notárov výrazné zmeny. Ide najmä o spomenutú novelu zákona č. 390/2015 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. 1. 2016. Na jednej stra- ne notár môže vykonávať funkciu mediátora podľa oso- bitného predpisu10, novela zákona v § 4 ods. 2. písmeno b) bod 2 však uvádza, že: „mediátor nesmie vykonať me- diáciu v spore, ak v tom istom spore alebo v spore s ním súvisiacom poskytol právne služby, notárske služby ale- bo poradenstvo a odbornú pomoc inej osobe“. Z uvede- ného vyplýva, že novela zákona istým spôsobom obme- dzila výkon činnosti notára ako mediátora. Ďalej novela zákona zmenila začiatok a koniec mediácie a zaviedla knihu mediácií vedenú mediátormi. Mediácia sa pred novelou zákona začínala povinnou registráciou dohody o začatí mediácie do Notárskeho centrálneho registra listín. Táto registrácia mala pre plynutie pre- mlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Od prvého januára tohto roka sa mediácia začína uzav- retím dohody o začatí mediácie a jej zápisom do knihy mediácií vedenej mediátorom11. Zápis dohody o začatí mediácie, ako aj zápis o skončení mediácie nahrádza re- gistráciu, ktorú predtým vykonávali notári. Nový zápis do knihy mediácií má takisto pre plynutie premlčacích lehôt a zánik práva rovnaké práve účinky ako uplatnenie práva na súde. Okrem toho dal zákonodarca mediátorovi právo- moc vydávať potvrdené odpisy dohody o začatí mediácie a zápisov v knihe mediácií opatrený pečiatkou mediátora. Mediátor môže dokonca vydávať potvrdené odpisy nielen oprávneným osobám, ale aj súdu na účely súdneho kona- nia. Tieto kompetencie mal pred novelou zákona výlučne notár. Uloženie dohody o začatí mediácie v Notárskom centrálnom registri listín a uloženie potvrdenia o skonče- ní mediácie v tom istom registri sa vykoná len v prípade, ak čo i len jedna zo strán alebo mediátor so začatím me- diácie pred jej začatím nesúhlasí. Zákonodarca nielen- že odňal notárom ich kompetencie pri registrácii dohôd o začatí mediácie do Notárskeho centrálneho registra listín, ale značne posilnil postavenie mediátorov, ktorí okrem spomínaných nových kompetencií dokonca ove- rujú totožnosť osôb, ich oprávnenie a rozsah oprávnenia v mediácii konať. Mediátorom navyše pribudla aj poučova- cia písomná povinnosť12. Aj keď sa zvýšila hodinová dotá- cia odbornej prípravy mediátora z bývalých sto na dvesto hodín, mediátori nie sú vždy právne vzdelaní odborníci. 4 Článok 11 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/52/ES o určitých aspektoch mediácie v občianskych a v obchodných veciach. 5 Dostupné v anglickej a vo francúzskej verzii Public consultation on the application of Directive 2008/52/EC on certain aspects of mediation in civil and commercial matters. CNUE, december 2015. 6 Predpis č. 390/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zo dňa 12. 11. 2015. 7 § 9 zákon č. 420/2004 o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 8 § 4 ods. 5 zákon č. 420/2004 o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 9 § 10a ods. 3 zákon č. 420/2004 o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V pôvodnom znení zákona mali mediátori povinnosť zúčastniť sa minimálne dvoch odborných seminárov počas piatich rokov. 10 § 3 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. 11 § 14 ods 2 Predpis č. 390/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 12 § 14 ods 3 Predpis č. 390/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 14 ars notaria 1/16 >> postrehy z praxe

Zvýšenie pomerne dôležitých kompetencií mediátorov je síce v súlade s európskym trendom zvyšovania efektivi­ ty tohto alternatívneho riešenia sporov, no nebude dô­ sledkom toho znižovanie úrovne poskytovania právnych služieb v oblasti mediácie? Mediácia ponúka nový, efek­ tívnejší spôsob riešenia sporov, ale skutočnú hodnotu vyššie uvedených legislatívnych zmien ukáže samotná prax. Výkon činnosti mediátora notármi v členských štátoch Európskej únie Legislatívne ustanovenia členských štátov Európskej únie týkajúce sa postavenia výkonu činnosti mediátora notármi sú pomerne odlišné. Taliansko Notári v Taliansku sa venujú mediácii v ich každodennej praxi. I keď je zákon o mediácii v Taliansku len od roku 2010, zákonodarca zaviedol povinnú mediáciu v oblasti vecných práv, dedičského práva, rodinného práva, ná­ jomného práva, zodpovednosti lekárov a zmlúv s finan­ čnými inštitúciami. Povinnú mediáciu vykonávajú talian­ ski notári najmä preto, lebo sú v spomenutých oblastiach experti na vysokej úrovni, a preto veľmi rýchlo pochopili dôležitosť mediácie pre ich notársku prax. Poľsko Napriek tomu, že sa mediácia v Poľskej republike obja­ vila v legislatívnych textoch už v roku 2005, nie je štatút notára ako mediátora upravený zákonom. V prípade, ak by poľský notár chcel vykonávať funkciu mediátora, musí požiadať o súhlasné stanovisko poľskú notársku komoru. Francúzsko Vo Francúzsku bola zavedená povinná mediácia v prí­ padoch sporov týkajúcich sa spotrebiteľského práva, nehnuteľností a cezhraničných sporov. Mediáciu tam môže vykonávať fyzická alebo právnická osoba na zákla­ de živnostenského oprávnenia. Pre francúzskych notá­ rov, podobne ako u nás na Slovensku, je výkon mediácie možný v rámci ich špecifického štatútu slobodného po­ volania notára. Proces francúzskej mediácie je veľmi po­ dobný slovenskému. Sporiace sa strany si vyberú mediá­ tora, podpíšu začiatok mediačného procesu a v prípade, že sa dohodnú, mediácia sa končí mediačnou dohodou. Francúzsko pozná aj súdnu mediáciu, keď sudca určuje podmienky mediácie, ako aj čas, za ktorý sa majú stra­ ny dohodnúť. Mediačná dohoda sa predkladá sudcovi na schválenie. Rakúsko U našich rakúskych kolegov je mediácia veľmi málo roz­ šírená. Povinná mediácia sa vykonáva v prípadoch su­ sedských sporov a nájomných zmlúv. Rakúsky zákono­ darca uvažuje nad zriadením mediácie ako pomocného inštitútu na súdoch. Zoznam registrovaných mediátorov vedie rakúske ministerstvo spravodlivosti. Dohoda môže byť vykonateľná v prípade, ak bola schválená súdom ale­ bo spísaná vo forme notárskej zápisnice. Česká republika V Českej republike sa mediačný proces v značnej mie­ re podobá slovenskému. Notári môžu vykonávať činnosť zapísaného mediátora podľa zákona o mediácii13. Me­ diačné konanie sa začína uzavretím zmluvy o vykonaní mediácie. Úspešná mediácia sa končí uzavretím dohody o mediácii. Pre vykonateľnosť mediačnej dohody je po­ trené obrátiť sa na súd, prípadne na notára alebo exekú­ tora, ktorý mediačnú dohodu schváli. V právnom poriad­ ku Českej republiky nie je zakotvená povinná mediácia, a to ani v trestných, ani občianskych veciach. Jedinou výnimkou je možnosť nariadiť stranám prvé stretnutie so zapísaným mediátorom v zozname mediátorov v dĺžke trvania maximálne troch hodín. Belgicko Mediátor v Belgicku vykonáva svoju činnosť po absolvo­ vaní odborného školenia a získania osvedčenia o mediá­ cii v oblasti rodinnej, obchodnej alebo sociálnej mediácie. Na výkon svojej činnosti má rodinný a obchodný mediá­ tor povinnosť obnoviť si osvedčenie o mediácii každé dva roky absolvovaním školenia a záverečnou skúškou. Sud­ ca je povinný informovať strany v súdnom konaní o exis­ tencii a možnostiach riešenia sporu mediáciou. Jednot­ livé právne inštitúcie, ako sú sudcovia, notári, advokáti a znalci, spolu veľmi úzko spolupracujú. Napríklad v prí­ padoch sporov týkajúcich sa práv nehnuteľností môže sudca poveriť notára, ktorý je expertom v tejto oblasti, prejednaním konkrétneho sporu prostredníctvom medi­ ácie. Navyše sudca poverí notára prejednaním sporu aj z dôvodu, že ak sa mediácia skončí dohodou, je to práve notár, ktorý má najlepšie právne schopnosti a vedomosti nakoncipovať bezchybnú mediačnú dohodu. Okrem iné­ ho má mediácia v prítomnosti notára najlepšie predpo­ klady na to, aby sa zachovali vzťahy medzi zúčastnenými stranami, či už susedské, vlastnícke alebo rodinné. Do­ hoda o mediácii môže byť podľa belgického občianske­ ho súdneho poriadku uznaná sudcom ako zmier. Strany majú možnosť spísať aj mediačnú dohodu vo forme no­ társkej zápisnice, čím sa mediačná dohoda stane exe­ kučným titulom. Z 1 500 belgických notárov polovica absolvovala odborný seminár mediácie, ale len 40 z nich vykonáva mediáciu aktívne na základe zápisu do zoznamu mediátorov, ktorý vedie belgická federálna komisia pre mediátorov. JUDr. Radoslava Dvorská notárska koncipientka JUDr. Kataríny Valovej, PhD., notárky so sídlom v Bratislave, a členka Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR 13 § 5 Předpis č. 358/1992 Sb. Zákon České národní rady o notářích a jejich činnosti (notářský řád). 15

Na post štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti SR ste boli vymenovaná v apríli 2012. Aké boli vaše hlavné ciele v tejto funkcii? V čase, keď som dostala ponuku stať sa štátnou tajom- níčkou Ministerstva spravodlivosti SR, som mala za se- bou dlhoročnú prax v rezorte justície. Pôsobila som ako sudkyňa okresného a krajského súdu, ale aj ako pred- sedníčka okresného súdu. Pri výkone svojho povolania som mnohokrát nemohla rozhodnúť inak ako len v in- tenciách zákona. V niektorých situáciách to bolo veľmi zložité. Či to už išlo o študentov prichytených s jednou marihuanovou cigaretou, alebo ľudí, ktorí si v dôsled- ku zlej finančnej situácie zobrali úver. V tiesni uviedli nepravdivý údaj o zamestnávateľovi a pre neschopnosť úver splácať boli odsúdení za úverový podvod. Počas mojej súdnej praxe som dospela k poznaniu, že právo nemôže byť hodnotovo neutrálne – musí existovať hra- nica, za ktorou nespravodlivý zákon prestáva byť právom a prerastá do bezprávia. Touto myšlienkou sa zaoberal aj filozof a právny teoretik Radbruch a známy jeho citát: „Je to spravodlivosť, ktorá zmierňuje tvrdosť zákona.“ Prijatím funkcie štátnej tajomníčky som si stanovila za jeden z hlavných cieľov ľudí nielen súdiť, ale im aj po- máhať. Pomôcť občanom vo vymožiteľnosti práva, naučiť ich brániť sa a domôcť sa ich práva. A keď prišla ponuka stať sa štátnou tajomníčkou, cítila som, že práve z výko- nu tejto funkcie dokážem pomôcť tým ľuďom, ktorí sa ocitli v neľahkej životnej situácii a dostali sa pred súd či exekútora, pričom to tak nemuselo byť. Samozrejme, že mojím ďalším cieľom bolo zlepšovať dôveryhodnosť, ako aj pomery v justícii, keďže táto oblasť mi z dôvodu pôsobenia v justičnom prostredí bola a je najbližšia a jej problémy vnímam veľmi citlivo a intenzívne. Ako štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR ste zároveň podpredsedníčkou Legislatívnej rady vlády SR (LRV SR), poradného orgánu vlády pre oblasť tvorby právnych predpisov. Ako ste sa zžili s touto funkciou? Samotná legislatíva mi nikdy nebola cudzia. Aj ako sudca som mala možnosť pripomienkovať zákony, funkcia pod- predsedníčky LRV SR mi však otvorila iné obzory, získala som prehľad o legislatíve v iných rezortoch. Z môjho po- hľadu je to dôležitá a zaujímavá funkcia, ktorú zastávam s náležitou vážnosťou, keďže je to inštitúcia, cez ktorú prechádzajú všetky legislatívne materiály. Teda každý legislatívny návrh sa po definitívnom odobrení gestora/ predkladateľa dostáva do legislatívnej rady vlády, ktorá je poradným orgánom vlády, a venuje sa tzv. legislatív- nej čistote návrhov. Venujeme sa posúdeniu legislatívnej stránky návrhu a skúmame, ako návrh zapadá medzi ostatné právne predpisy. Naše stanovisko má pre vládu odporúčací charakter, ale vzhľadom na postavenie le- gislatívnej rady má výrazný dosah na ďalší osud zákona. Na otázku, ako som sa zžila s touto funkciou, môžem povedať, že ju stále považujem za veľkú výzvu, a môžem zodpovedne povedať, že k nej vždy pristupujem s vážnos- ťou, ktorá jej prináleží. Je logické, že ako sudkyňa máte k profesii sudcu najbližší vzťah. Vo funkcii štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti sa však musíte zaoberať všetkými právnickými profesiami. Venovali ste sa bližšie aj notárskej činnosti a témam, ktoré sú v notárskej obci aktuálne? Počas svojho pôsobenia vo funkcii štátnej tajomníčky na ministerstve spravodlivosti došlo niekoľkokrát k zme- ne právnej úpravy činnosti notárov. Predmetom zmien bolo zlepšenie fungovania a organizácie činnosti notá- rov, pričom cieľom je predovšetkým pozitívny dosah na klientov notára a posilňovanie právnej istoty. V ostatnom čase bolo takisto potrebné reagovať na európsku legis- latívu, ako i rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ. V závere septembra 2015 parlament schválil rozsiahlu novelu Notárskeho poriadku, ktorá obsahovala aj rieše- nie aktuálnych aplikačných problémov v praxi notárov a precizovanie právnej úpravy. Uvedená novela sa dotkla úpravy nezlučiteľnosti funkcie notára, výberového kona- nia, zastupovania notára, náležitostí notárskej zápisnice, komunikácie s klientom alebo inou prítomnou osobou, ktorá neovláda jazyk, v ktorom sa spisuje notárska zá- pisnica, osvedčenia vyhlásenia o vydržaní, ako i notár- skych úschov a disciplinárnej zodpovednosti. S činnosťou notárov ste sa určite stretli pri výkone svojej profesionálnej činnosti, ale aj v súkromnom živote. Ako ju vnímate a v čom vidíte prínos notárskej činnosti pre spoločnosť? Notára v podmienkach kontinentálneho latinského práv- neho systému možno považovať za nevyhnutného pomoc- níka štátu pri plnení úlohy na úseku spravodlivosti, pri zaisťovaní právnych vzťahov a predchádzaní sporom. No- Prinášame rozhovor s JUDr. Monikou Jankovskou, štátnou tajomníčkou Ministerstva spravodlivosti SR. Notár je nositeľom právnej prevencie 16 ars notaria 1/16 >> rozhovor

tár je teda akýmsi nositeľom právnej prevencie. Tradične je na našom území činnosť notára spojená s inštitútom verejných listín, ich spisova- ním a vydávaním. Práve pro- stredníctvom tejto činnosti notára štát efektívne napĺňa jednu zo svojich úloh, a to úlohu predchádzať sporom a zaručovať právnu istotu. Touto svojou činnosťou, ale napríklad aj činnosťou v po- stavení súdneho komisára v dedičskom konaní notár pomáha odbremeňovať súdy, v čom možno pozorovať jeho veľký potenciál. Notár a jeho činnosť boli vždy späté s výkonom verejnej moci. Pri tvorbe nových procesných kódexov sa kládol dôraz aj na odbremenenie súdov. Na pôde rekodifikačnej komisie bola preto prerokovaná aj otázka zápisov do obchodného registra, ktoré majú vykonávať notári rovnako ako v Českej republike. Ide o nesporovú agendu a väčšina členov rekodifikačnej komisie (najmä sudcov) podporuje uvedenú legislatívnu zmenu. Aký je váš názor na takúto formu odbremenenia súdov? Osobne vnímam všetky snahy o odbremenenie súdov ako prínosné. Agenda obchodného registra je toho ukážko- vým príkladom. V európskom priestore existuje niekoľko prístupov k tejto problematike. Sú krajiny, kde vedenie obchodného registra zabezpečuje výlučne štát. V mno- hých iných štátoch je však táto agenda oddelená od štátu a je zverená napríklad súkromnému sektoru a ob- chodným komorám. Som za to, aby agenda obchod- ného registra – s výnimkou konania o opravných pros- triedkov – bola oddelená od súdov a notársky stav sa javí ako vhodný subjekt na zabezpečenie vedenia obchodné- ho registra. Považujem však za dôležité, aby táto agenda bola vnímaná komplexne. To znamená, že je namieste vyhnúť sa stavu dualizmu, teda stavu, keď zápisy do ob- chodného registra vykonávajú registrové súdy, ako aj notári. Je samozrejmé, že s posilňovaním pozície notára musí byť úzko spätá aj otázka jeho zodpovednosti. Je o vás známe, že sa s nasadením venujete aj ochrane spotrebiteľa pod heslom Brániť sa oplatí. V čom vidíte potenciál profesie notára v oblasti ochrany spotrebiteľa? Od notárov predovšetkým očakávam, že spotrebiteľov ochránia odmietnutím vykonať úkon, ktorý je zjavne v rozpore so zákonom, obchádza zákon alebo sa prie- či dobrým mravom. V minulosti sa niektoré nebankové >> Notára v podmienkach kontinentálneho latinského právneho systému možno považovať za nevyhnutného pomocníka štátu pri plnení úlohy na úseku spravodlivosti, pri zaisťovaní právnych vzťahov a predchádzaní sporom. Notár je teda akýmsi nositeľom právnej prevencie. JUDr. Katarína Valová, PhD., členka redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA, a JUDr. Monika Jankovská 17

subjekty poskytujúce pôžičky preukázali zároveň plno- mocenstvom, ktorého obsahom bol súhlas dlžníka s ich vykonateľnosťou, a na základe neho požiadali notára o spísanie exekučného titulu. Keďže v danom čase išlo o úkon v súlade so zákonom, notár ho nemal dôvod od- mietnuť. Po prijatých opatreniach a zmenách v právnych predpisoch verím, že takéto prípady sú už minulosťou. Z pohľadu de lege ferenda vidím veľký význam úlohy notára pri ochrane spotre- biteľa v procese dobrovoľnej dražby. Keďže naďalej len čiastočne úspešne bojujeme s neprimeraným výkonom záložného práva, považujem za nevyhnutné, aby spot- rebiteľ už pri začatí dražobného procesu mohol nielen dražobníkovi, ale aj u notára účinne namietať skutoč- nosti brániace vykonaniu dražby. Notár by následne ná- mietky predložil súdu na účely posúdenia oprávnenosti výkonu dobrovoľnej dražby. Aktuálnu pasívnu úlohu no- tárov v dražobnom procese pri spotrebiteľských záväz- koch na účely ochrany spotrebiteľa preto vnímam ako nedostatočnú. Chápem však, že pri osvedčovaní právne významných skutočností, akou je aj priebeh dobrovoľnej dražby, notár nemôže zasahovať do osvedčovaného deja, ale v notárskej zápisnici pravdivo opíše dej, ktorý sa pred ním odohral. V období, keď vykonávate funkciu štátnej tajomníčky, bola na pôde ministerstva spravodlivosti úspešne dokončená rekodifikácia civilného práva procesného. Zaujímal by nás váš pohľad ako sudkyne na zmenu procesného kódexu. Rekodifikáciu civilného práva procesného možno podľa môjho názoru zaradiť medzi najzásadnejšie projekty na zefektívnenie súdneho konania v histórii samostatnej Slovenskej republiky. Jeho cieľom je okrem iného na- staviť nové pravidlá civilného konania na súdoch, ktoré priebeh konania zhospodárnia a zároveň vytvoria rámec na efektívnu ochranu celého spektra práv vyplývajúcich z hmotného práva. Cieľom predkladaných procesnopráv- nych kódexov je vytvoriť procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia čo najviac sa priblížiť k ideálu rýchlej a spra- vodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov pro- cesných strán za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov civilného procesu k súdnemu konaniu a vytvo- reniu priestoru pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia. Rekodifikáciu civilného práva procesného teda vnímam ako základný predpoklad efektívneho súdnictva, ktoré je podmienkou lepšej vymožiteľnosti práva. Jej kvalita, účinnosť, prehľadnosť a dostatočná variabilita riešení všetkých praktických situácií je predpokladom, aby moh- la byť aplikovaná zamýšľaným spôsobom. Snahou kaž- dej vlády preto musí byť vytváranie modernej procesnej úpravy konania pred súdmi. Tomuto cieľu bola podriade- ná aj činnosť rekodifikačnej komisie. Jej výsledkom sú tri nové procesné kódexy – Civilný sporový poriadok, Ci- vilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Vzhľadom na význam rekodifikácie je dôležité, aby mi- nisterstvo spravodlivosti vytvorilo vhodné podmienky na oboznámenie sa s touto úpravou pre celú právnic- kú obec. Tomu sú podriadené naše aktivity v oblasti vzdelávania. Rovnako ako v prípade iných rozsiahlych reforiem, aj v tomto prípade platí, že ich efekt sa prejaví s odstupom času. Som pre- svedčená, že rekodifikácia civilného práva procesného svoj efekt prinesie. Dôležitým aspektom rekodifikácie bude, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci svo- jej zákonnej pôsobnosti zabezpečil jednotnú aplikáciu nových procesných kódexov. Notár je nositeľom nesporovej agendy, v čom odbremeňuje štát a súdy. Zároveň je nástrojom štátu na prevenciu a predchádzanie sporom. V akých oblastiach je podľa vášho názoru potrebné posilniť kompetencie notárov a prečo? Je potrebné si uvedomiť, že notár je len nositeľom pre- nesených kompetencií štátu, a to z dôvodu ich efektív- nejšieho výkonu. Aj rozsah kompetencií, ktoré štát takto na notára prenesie, by mal byť preto výsledkom starost- livého posúdenia. Pritom je potrebné analyzovať nielen sledovaný cieľ, ale aj potenciálne vedľajšie, sprievodné účinky zmeny kompetencií notára na prostredie spolo- čenských vzťahov. Novela Obchodného zákonníka zavá- dzajúca novú právnu formu z kategórie obchodných spo- ločností, jednoduchú spoločnosť na akcie, opäť predvída zverenie čiastkových kompetencií spojených s obchod- noprávnymi vzťahmi notárovi. Opäť sa teda ukazuje, že funkcia notára môže byť vhodným nástrojom zabezpečo- vania právnej istoty v oblasti obchodného práva. V tejto oblasti je ťažiskovou najmä funkcia obchodné- ho registra, ktorého činnosť je azda najviac vystavená požiadavkám výkonného podnikateľského prostredia. Charakter notárstva a spôsob, ktorým sa v našich pod- mienkach vykonáva, sa preto javí ako vhodný – napríklad na odbremenenie štátu spod záťaže nesporovej agendy v súvislosti s obchodným registrom, čo by mohlo priniesť flexibilnejšie reagovanie na potreby podnikateľských subjektov pri ich činnosti. Takáto zásadná zmena však stále otvára množstvo odborne a systémovo náročných otázok, ktoré je potrebné zodpovedať. Vzhľadom na pomaly sa končiace volebné obdobie vlády, v ktorej vykonávate funkciu štátnej tajomníčky, máte pocit, že sa vám podarilo uskutočniť vytýčené ciele? Vždy je čo zlepšovať. Myslím si, že ciele, ktoré som sta- novila sebe a kolektívu mojich spolupracovníkov, sa po- darilo aspoň sčasti naplniť. Teší ma zlepšenie postave- nia spotrebiteľa prijatím balíka zákonov, ktorý zásadným >> Práve prostredníctvom činnosti notára štát efektívne napĺňa jednu zo svojich úloh, a to úlohu predchádzať sporom a zaručovať právnu istotu. 18 ars notaria 1/16 >> rozhovor

Životopis JUDr. Monika Jankovská Dátum narodenia: 12. januára 1971 Rodinný stav: vydatá, 2 deti Vzdelanie • Odborná justičná skúška (2000) • Rigorózna skúška v študijnom odbore právo, akademický titul JUDr. (2001) • Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave (1989 – 1994) • Gymnázium Metodova v Bratislave (1985 – 1989) Práca • vymenovaná vládou SR za štátnu tajomníčku Ministerstva spravodlivosti SR (2012) • po úspešnom absolvovaní výberového konania preložená Súdnou radou SR na súd vyššieho stupňa – Krajský súd v Trenčíne (2011) • vymenovaná ministrom spravodlivosti SR do funkcie predsedu Okresného súdu Trenčín (2006) • vymenovaná prezidentom SR za sudcu bez časového obmedzenia (2004) • justičný čakateľ Krajský súd v Trenčíne (1996 – 2000) Iné aktivity • podpredsedníčka Sudcovskej rady na Okresnom súde Trenčín (2002 – 2006) • členka celorepublikovej rady Združenia sudcov Slovenska, vo funkcii podpredseda trenčianskej sekcie (2000 – 2006) spôsobom zmenil pohľad na spotrebiteľa a jeho ochra- nu. Za prelomové považujem zavedenie inštitútu úžery do Občianskeho zákonníka po viac ako 60 rokoch, a to s účinnosťou od 1. 6. 2014. Vzťahuje sa na fyzické osoby nepodnikateľov, takže nevzniká obava, že by nejakým spô- sobom narúšal podnikateľské vzťahy. Sú tu prísne pod- mienky, keď je právny úkon absolútne neplatný. Obrana fyzickej osoby na súde je jednoduchá. Len upozorní na to, že môže ísť o úžeru. Nasleduje dokazovanie a súd z úrad- nej povinnosti zisťuje splnenie znakov úžerného právneho úkonu. Pre prípad, že súd dospeje k záveru o úžere, bude takáto úžerná zmluva vyhlásená za neplatnú. Dôležité ustanovenia sa zmenili aj v Exekučnom poriad- ku. V súčasnosti už nie je možné vykonávať exekúciu predajom nehnuteľností určených na bývanie pri sume istiny pohľadávky neprevyšujúcej 2  000 eur. Aj pri ta- kýchto nízkych sumách mohli predtým ľudia prísť o svoje obydlia. Dnes už platí osobitný ochranný režim pre tzv. drobné exekúcie, čo ma naozaj veľmi teší. Zaviedli sme tiež nové pravidlá do zákona o dobrovoľ- ných dražbách. Pri nich často dochádzalo k situáciám, že domy či byty občanov, ktoré im slúžili ako obydlia, boli predávané výrazne podhodnotene. Za dôležité považujem, aby boli spotrebiteľské otázky posudzované výlučne podľa Občianskeho zákonníka, nie podľa Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník sa má používať výlučne v obchodných stykoch medzi ob- chodníkmi a podnikateľmi, nie vo vzťahu nebankového subjektu a obyčajného človeka. Aj túto zmenu priniesli pravidlá účinné od 1. júna 2014. Takisto sa nám podarilo v rámci tzv. protišmejdovskej novely urobiť koniec zneužívaniu predajných akcií, v rám- ci ktorých boli vážne porušované spotrebiteľské práva a zneužívaná dôverčivosť predovšetkým našich seniorov. Výrazne sa posilnilo právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy, uzavretej práve na takejto predajnej akcii. Pre- dĺžila sa lehota na odstúpenie od zmluvy a k zákonu sa pridal formulár, ktorý má byť spotrebiteľovi nápomocný. Predávajúci dostal mnohé zákonné povinnosti, definoval sa pojem predajná akcia a posilnilo sa postavenie Slo- venskej obchodnej inšpekcie. Sprísnili sa sankcie za po- rušovanie práv spotrebiteľa. K svojmu prvému cieľu – nielen súdiť, ale ľuďom hlavne pomáhať, dodávam, že boli prijaté mnohé zákony, ktoré prispeli k ochrane práv spotrebiteľa. Už tretí rok navšte- vujem jednotlivé regióny Slovenska a pri osobnom kon- takte ľuďom radím, aby nestrkali hlavu do piesku, bránili svoje práva, nebáli sa podať žalobu, postaviť sa pred sud- cu a riešiť svoju často neľahkú životnú situáciu. Vydala som niekoľko brožúr, v ktorých sa snažím bežným obča- nom – laikom priblížiť spotrebiteľské zákony, posilniť ich právne vedomie a šíriť medzi nimi osvetu, aby sa aj sami dokázali ubrániť voči praktikám šmejdov, nebankoviek, ako aj samotným exekúciám. Chcem pomôcť spoluobča- nom a poskytnúť im nádej, že aj pri zdanlivo zúfalých ži- votných situáciách nie je nič stratené a aktívne sa brániť sa vždy oplatí. Ak moje odborné rady v brožúrach čo i len sčasti splnili svoj účel, cítim zadosťučinenie. Z hľadiska pomerov v justícii som rada, že sa nám podarilo situáciu v nej upokojiť a nevnášať do nej politiku. Ak vám vzhľadom na vašu pracovnú vyťaženosť predsa len zvýši čas aj na vlastné záujmy, prezradíte nám, čo najradšej robíte vo voľnom čase? Z dôvodu pracovnej vyťaženosti mi veľa času na osob- né záujmy nezostáva. V prvom rade sa venujem rodine, manželovi a našim dvom synom. Ak mi to čas dovolí, rada športujem, najlepšie si prečistím hlavu behom po okolí Trenčína, kde žijem s rodinou. Zaujímam sa tiež o aktuálne módne trendy, niekoľkokrát som sa zúčastni- la charitatívnej módnej prehliadky, kde som spojila prí- jemné s užitočným. Ďakujem za rozhovor. Otázky kládla JUDr. Katarína Valová, PhD. členka Prezídia Notárskej komory SR a členka redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA 19

Jedného z odborných podujatí na tému Zmeny princí- pov súdenia v nových kódexoch a princípy novej právnej úpravy sporového a mimosporového konania, konané- ho dňa 3. 12. 2015 v zasadačke Krajského súdu Košice, som sa mala možnosť zúčastniť aj ja. Lektormi podujatia boli JUDr. Jana Baricová, sudkyňa Ústavného súdu SR, a JUDr. Ladislav Duditš, sudca Krajského súdu v Koši- ciach, obaja členovia Rekodifikačnej komisie pre OSP a súčasne externí členovia pedagogického zboru Justič- nej akadémie SR. Na úvod musím povedať, že zaujímavosťou celého podu- jatia bola skutočnosť, že obaja lektori ako členovia reko- difikačnej komisie pre OSP aktívne spolupôsobili priamo v procese tvorby Civilného sporového poriadku (CSP) a Civilného mimosporového poriadku (CMP), keďže boli priamo „v kuchyni“ diania, a preto aj v týchto súvislos- tiach objasnili dôvody, koncepcie, zámery samotnej re- kodifikácie, ako aj princípy civilného konania a výklad jednotlivých pojmov a inštitútov CSP. Slova sa ujala JUDr. J. Baricová, ktorá nás oboznámila s dôvodmi veľkej rekodifikácie civilného konania. Uvied- la, že okrem toho, že OSP je starý predpis, má obrovské množstvo noviel, sú v ňom aj inštitúty, ktoré by do civil- ného kódexu patriť nemali. JUDr. L. Duditš rozvinul tieto dôvody aj o odstránenie negatíva OSP, najmä dlhý čas jeden až dva roky, kým príde spis k sudcovi na rozhodo- vanie. Na účely spracovávania návrhov nových civilných kódexov sa vypracovali tri koncepcie rekodifikácie, a to koncepcia „kuchárskej knihy“ podľa vzoru ČR, liberálna koncepcia podľa anglosaského práva a nakoniec sociál- na koncepcia podľa vzoru Rakúska a jeho civilného kó- dexu z roku 1895. Práve táto posledná koncepcia založe- ná na zásade, že zlo treba odstrániť rýchlo a efektívne, sa stala základom na zakotvenie poučovacej, vysvetľo- vacej a dopytovacej povinnosti súdu pri tvorbe CSP v SR. CSP zavádza do právneho poriadku SR nové pojmy, a to strana (sporu), pričom v CMP a Správnom súdnom po- riadku (SSP) ostáva pojem účastník konania, ale nie v zmysle troch definícií účastníka podľa súčasného OSP, keďže už sa neoznačujú za navrhovateľa a odporcu. Ruší sa inštitút vedľajšieho účastníka, pojem vec (ako predmet konania) a zavádza sa intervenient a spor me- dzi účastníkmi v sporovom konaní, ako aj ďalšie pojmy ako prejudicialita, kauzálna príslušnosť, procesný útok a procesná obrana. Okrem právnej zásady súdneho ko- nania iura novit curia, ktorá, samozrejme, ostáva za- chovaná, sa zvýrazňuje postavenie žalobcu, ktorý je pá- nom sporu. Na druhej strane však v súlade so zásadou sudcovskej koncentrácie konania, ktorá umožňuje súdu ukladať lehoty, v ktorých sa obe strany, najmä žalobca, majú vyjadriť k skutkovým tvrdeniam, ktorých uplynutím im toto právo už zaniká, aktivitu úkonov v spore prenáša na strany sporu, najmä na žalobcu. Pojem strata sporu (že prehrávam) znamená, že strana sporu musí byť ak- tívna a označiť všetky dôkazy, lebo potom sa už na nich v konaní neprihliada. V otázke inštančnosti konania sa ráta s prvoinštančným a druhoinštančným konaním, ho- voríme už len o jednom odvolacom konaní. JUDr. J. Baricová zdôraznila dôležitosť základných prin- cípov konania (princíp právnej istoty, analógie normy, teleologický výklad, zákaz zjavného zneužitia práva, ne- možnosť horšieho rozhodnutia v neprospech odvolateľa v apelačnom konaní), ktoré napriek tomu, že nie sú zá- väzné, sú podstatné a ich pochopenie a ich osvojenie je predpokladom porozumenia účelu a výkladu celého CSP. Po prestávke sa JUDr. L. Duditš venoval zrušeným inšti- tútom (zámena konania, drobné spory, predbežné opat- renia) a ďalším novým inštitútom (konaniu so slabšou stranou v spore a predbežnému prejednaniu sporu a po- pretiu skutkových tvrdení protistrany). Pokračoval ďalej V súvislosti s blížiacou sa účinnosťou troch najvýznamnejších kódexov civilného práva1 organizovala Justičná akadémia SR v priebehu posledného štvrťroka 2015 viaceré odborné podujatia určené primárne pre sudcov a prokurátorov, sekundárne pre vyšších súdnych úradníkov, justičných čakateľov, právnych čakateľov prokuratúry, ktorí sa na nich zúčastnili priamo alebo prostredníctvom videoprenosu. Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok Nové ustanovenia a inštitúty v rámci rekodifikovaného civilného procesu 1 Rozumej zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len CSP) zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte len CMP), zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej v texte len SSP) 20 ars notaria 1/16 >> z diania v právnickej obci

v prechodných ustanoveniach CSP, keď uviedol, že CSP sa bude vzťahovať na všetky konania, aj začaté pred 1. 7. 2016 a prebiehajúce po 1. 7. 2016 (§ 470 ods. 1 CSP), a že právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 1. 7. 2016, ostávajú zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Nepoužije sa však pri nich zásada sudcovskej koncentrácie konania (§ 470 ods. 3 CSP) a lehoty, ktoré ešte neuplynú do 1. 7. 2016, sa budú počítať podľa CSP. JUDr. L. Duditš sa ďalej venoval vzťahu zrušeného vedľajšieho účastníka a prebiehajú- ceho konania, v ktorom mal takéto postavenie, prípad- ne trov takého konania, čo bola otázka mnohých sudcov z praxe. K tomu uviedol, že ak vedľajší účastník splní po- stavenie intervenienta, pretransformuje sa naň to, čo sa mu dá na vedomie, a je na ňom, či sa zhostí postavenia intervenienta alebo zástupcu, alebo prestane byť účastní- kom konania. Intervenient je inštitútom rímskeho práva, je to osoba, ktorá tvrdí, že má právny záujem o výsledok konania, sporu a môže vstúpiť do konania, ak opíše a pre- ukáže tento svoj záujem a súvis so sporom. Rovnako sa zavádza tzv. litisdenunciácia, oznámenie osoby ako mož- ného intervenienta, ktoré spomenul JUDr. L. Duditš na príklade následkov neoznámenia poisťovne (ako možné- ho intervenienta), že prebieha súdne konanie, keďže ust. § 87 CSP pojednáva o následkoch neoznámenia o spore intervenientovi, ktoré postihnú stranu sporu, ktorá to ne- oznámila, ale aj samého intervenienta. Rozlišuje sa prí­ slušnosť kauzálna (pri pracovných sporoch bude prísluš- ný Okresný súd Košice II, Okresný súd Poprad a Okresný súd Nové Mesto nad Váhom ), vecná (daná pre okresné súdy, ale o spotrebiteľských sporoch budú rozhodovať krajské súdy v Banskej Bystrici, Košiciach a Bratislave, ktoré budú vydávať rozhodnutia o abstraktnej kontro- le v spotrebiteľskom spore; tie budú záväzné pre všet- kých a odvolacou inštanciou bude Najvyšší súd SR), ako aj miestna (určená podľa trvalého pobytu strany sporu). Bez námietky strany sporu sa skúma vecná, kauzálna a výlučná miestna príslušnosť, pričom len na námietku strany sporu sa skúma všeobecná miestna príslušnosť a príslušnosť daná na výber, o ktorej rozhoduje (spoločný) krajský súd. Ten sa musí s námietkou, na ktorú nepri- hliadne, vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia. JUDr. L. Duditš sa ďalej podrobnejšie venoval strane sporu, ktorou je osoba s procesnou subjektivitou, teda tá, ktorá má spôsobilosť konať samostatne pred súdom. Ak strana sporu zomrie, súd uznesením rozhodne o uni- verzálnej sukcesii alebo sa konanie zastaví. Inštitút pro- cesného opatrovníka sa zjednodušil tým, že opatrovník sa ustanoví osobe z jej blízkeho prostredia alebo ňou bude obec, ale len vtedy, ak strana sporu nemá spôsobi- losť konať pred súdom a súčasne nemá zákonného zá- stupcu. Podľa CSP už súdy nebudú ustanovovať opatrov- níka pre účastníka (stranu sporu) na neznámom mieste. O procesnom spoločenstve podľa CSP hovoríme, ak je v spore viac ako desať subjektov a súd rozhodne, že bude konať iba jeden za všetkých, ktorému bude aj doručovať zásielky. Na zmarenie takýchto účinkov pritom postačí oznámenie s nesúhlasom s procesným spoločenstvom v lehote do pätnástich dní, hoci len jedným z nich. Ko- nanie za právnickú osobu a štát sa podľa §§ 72, 73 CSP odkázalo výlučne na predpisy civilného hmotného práva, teda OZ a ObZ. Podľa § 95 CSP súd môže do konania pri- brať aj Stredisko na ochranu pre ľudské práva. Ust. § 89 CSP rieši dobrovoľné zastúpenie, § 90 CSP povinné za- stúpenie advokátom a § 91 CSP nemožnosť zastúpenia v určitých sporoch, s výnimkou osoby s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa. Lektori sa ďalej venovali téme doručovania, obsiahnutej v rámci prvej časti, v siedmej hlave druhého dielu, kto- rého rekodifikáciu v CSP označili sa veľmi nápomocnú pre zrýchlenie a zefektívnenie súdneho konania. Všetky písomné zásielky súdu sa doručujú na adresu trvalého pobytu fyzickej osoby (FO), ktorý súd zistí z CEO, prípad- ne na adresu prechodného pobytu a na adresu uvedenú v obchodnom registri ako sídlo u právnickej osoby. Pri doručení žaloby podľa § 116 CSP je povinný vykonať aj iné šetrenia na zistenie pobytu (dotaz na Zbor väzenskej a justičnej stráže, orgány policajného zboru a mestská polícia). Ak sa nepodarí zistiť adresu či pobyt, podľa § 106 ods. 3 CSP sa žiadne doručovanie, šetrenie a ustanove- nie opatrovníka už nevykonáva, ale doručenie sa vykonáva zverejnením na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu. Pätnástym dňom zverejnenia sa považuje žaloba (prípadne iná písomnosť) za doručenú, aj keď sa o tom ad- resát nedozvie. Rovnako sa doručuje zverejnením pri ne- známej adrese pobytu s rovnakými účinkami doručenia. Pred prestávkou na obed lektori otvorili druhú časť CSP – konanie prvej inštancie a začali s ust. § 160 CSP Autorka príspevku, JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, PhD., spoločne s prednášajúcimi 21

o poučovacej povinnosti súdu o procesných právach a povinnostiach, ktorú má súd voči stranám podľa ods. 1, 2 a nemá voči štátu, advokátom, právnickým osobám a osobám s právnickým vzdelaním podľa ods. 3. Pri žalo- be podľa ust. § 131 a nasl. CSP. sa vyžaduje, aby priamo v jej texte boli uvedené tvrdenia, z ktorých sa vychádza, čo sa označuje za procesný útok a reakcia, teda vyjadre- nie žalovaného sa považuje za procesnú obranu. To, čo je medzi stranami nesporné, sa v konaní nerieši, súd sa tým nezaoberá. To, čo je rozdielne, je útok žalobcu a ob- rana žalovaného. Ak sa žalovaný bráni, nestačí, aby sa žalobca tiež len bránil, on musí tvrdiť, vysvetľovať, pred- kladať skutkové tvrdenia, má právo na repliku, teda vy- jadriť sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe, pričom v tom- to štádiu sa už môže uplatniť sudcovská koncentrácia konania. Rovnako má žalovaný opäť právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe, teda má právo na dupliku s účinkami zásady sudcovskej koncentrácie konania. Čo sa týka predbežného prejednania sporu, je na sudcovi, aby posúdil, či je spor vhodný na predbežné prejednanie, alebo treba nariadiť pojednávanie, respektíve je možné najprv nariadiť predbežné prejednanie sporu a postupne prejsť do pojednávania či odročiť predbežné prejednanie. V rámci dôkazných prostriedkov sa zvýraznila rovnaká dôkazná sila súkromného znaleckého posudku, ktorý sa podľa súčasného OSP na rozdiel od znaleckého posudku uloženého súdom neposudzuje ako dôkaz znalcom – zna- lecký posudok, ale ako dôkaz listinou s menšou dôkaznou silou, čo ust. § 209 CSP mení a dáva oba posudky na rov- nakú dôkaznú úroveň. Súčasne ukladá znalcom rovnakú zodpovednosť v sporovom konaní. Pri súdnych rozhodnu- tiach uviedli, že rozsudok v merite veci bude obsahovať už len výrok o nároku a spôsobe náhrady trov, povinnosti zaplatiť a spôsobe výpočtu, nie však výrok o výške samot- ných trov konania, o ktorej rozhodne vyšší súdny úradník uznesením. Rozsudok sa vyhlási na pojednávaní alebo najneskôr do tridsiatich dní na ďalšom pojednávaní, na ktorom sa už musí doručiť. Bolo poznamenané, že roz- sah rozsudkov sa za posledné roky neprimerane zväčšil a odôvodnenie obsahuje informácie, ktoré sú pre meri- tórne rozhodnutie irelevantné, a tak sa CSP zameral aj na striktnejšiu formu rozsudku. Z hľadiska formy sa podľa § 220 ods. 4 CSP všetky odseky odôvodnenia budú číslo- vať a z hľadiska obsahu, podľa § 220 ods. 3 CSP sa všetky závery súdu, ktoré sa odkláňajú od ustálenej praxe súd- nych autorít, budú musieť odôvodniť. Novinkou v rámci súdnych rozhodnutí uznesenia je nový procesný prostrie- dok procesnej obrany – sťažnosť, ktorú možno podať proti uzneseniam vydaným vyšším súdnym úradníkom (naprí- klad všetkým uzneseniam o trovách). Sťažnosť nemá de- volutívny účinok, rozhoduje o nej sudca okresného súdu uznesením, proti ktorému už nie je prípustné odvolanie. Pri platobnom rozkaze CSP mení účinky podania odporu proti vydanému platobnému rozkazu tým, že podanie od- poru neznamená automatické zrušenie platobného roz- kazu, ale súd podľa § 267 ods. 2 CSP rozhodne, či odpor je náležitým úkonom procesnej obrany, teda či je podaný včas, oprávnenou osobou a je odôvodnený. Pretože ab- sencia jednej z týchto vád je dôvodom na odmietnutie či zrušenie platobného rozkazu súdom. V rámci tretej časti CSP lektori spomenuli tzv. osobitné procesné postupy, ku ktorým patria okrem už spome- nutého platobného rozkazu skrátený rozsudok, ktorý nemusí obsahovať odôvodnenie, čiastočný a medzitýmny rozsudok, rozsudok pre uznanie alebo vzdanie sa náro- ku, rozsudok pre zmeškanie a kontumačný rozsudok, ako aj spory s ochranou slabšej strany, neodkladné opat- renia a iné opatrenia súdu. Zaujímavosťou je ust. § 343 CSP s názvom zabezpečovacie opatrenie o sudcovskom záložnom práve, ktoré umožňuje sudcovi zriadiť na za- bezpečenie peňažnej pohľadávky, ak je obava, že bude exekúcia zmarená, záložné právo na veciach, právach a iných majetkových hodnotách dlžníka, ktoré môžu byť predmetom záložného práva. Záver tohto odborného podujatia bol venovaný opravným prostriedkom v rámci štvrtej časti CSP, a to odvolaniu, žalobe na obnovu konania a dovolaniu. Zavádzajú sa no- voty v odvolacom konaní, podobne ako v prvom stupni konania. Po odvolaní nasleduje vyjadrenie druhej strany sporu, replika odvolávateľa a duplika druhej strany, pri- čom však strany sporu môžu použiť len tie prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktoré nemohli byť uplatnené v prvostupňovom konaní. Pri dovolaní sa okrem dôvodov prípustnosti podania do- volania proti rozhodnutiam vo veci samej alebo rozhod- nutiam, ktorým sa končí konanie, zavádzajú v § 422 CSP aj tri dôvody neprípustnosti, zakotvuje sa povinné zastú- penie a spísanie dovolania advokátom, a novinkou je aj predĺženie lehoty na podanie dovolania na dva mesiace, o čom krajský súd poučí strany sporu. Zaujímavosťou je zavedenie pokuty za súdivosť pre advokáta do výšky 500 eur za podanie neodôvodneného dovolania. Lektori sa pre krátkosť času dotkli CMP len konštato- vaním, že CMP je založený na úprave osobitostí jednot- livých konaní a vo vzťahu k CSP naň CMP odkazuje len vtedy, ak CMP predmetnú otázku či inštitút neupravuje. Toto odborné podujatie hodnotím ako veľmi pozitívne, prí- nosné a zaujímavé, práve zjavným vzťahom lektorov k tvor- be CSP. To posilnilo a obohatilo samotný výklad lektorov tých ustanovení CSP, ktoré sú nové a ktoré považovali za hodné povšimnutia z hľadiska ich aplikácie v súdnej praxi. Hodnotenie tejto normy ponechám, samozrejme, na každom z nás, s nádejou, že do praxe súdnych komisá- rov nám prinesie urýchlenie a zefektívnenie dedičských konaní, a to aj prostredníctvom školení organizovaných v Bratislave a Košiciach od marca tohto roka Prezídiom a Vzdelávacou komisiou NK SR na tému CSP a CMP, kto­ rých sa budú môcť určite zúčastniť všetci členovia NK SR. JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, PhD. notárka vo Vranove nad Topľou a členka Vzdelávacej komisie NK SR 22 ars notaria 1/16 >> z diania v právnickej obci

Prezident UINL konštatoval, že notári na Slovensku sú výborne odborne a technicky pripravení na prevzatie ďal- ších úloh, ktoré sú spojené s dematerializáciou právnych aktov (IT technológie a notársky centrálny register) a ich prepojením v rámci EÚ, ale aj na celosvetovej úrovni. UINL dnes združuje notárstva z 86 štátov, z toho 22 člen- ských štátov EÚ a 15 z 19 štátov G20, čo predstavuje dve tretiny svetovej populácie a viac ako 60  % svetového hrubého produktu. Počas svojho pobytu ho prijal aj minister spravodlivosti SR Tomáš Borec, ktorý ho oboznámil s novými právo- mocami, ktoré boli zverené slovenským notárom ako súdnym komisárom v civilnej nesporovej agende. Vyslo- vil tiež nádej, že tieto právomoci notári úspešne zvládnu. Prezident UINL zdôraznil, že slovenskí notári sú pripra- vení aj na prevzatie iných právomocí, ktoré súvisia predo- všetkým s ich možnosťami v oblasti využitia prirodzenej siete ich rozmiestnenia na celom území SR, výborným technickým vybavením a odbornosťou na vysokej úrov- ni, bez akýchkoľvek finančných nákladov štátu, a teda aj občanov štátu. Ide najmä o pôsobenie notára v oblasti už tradičných agend v členských štátoch UINL, ktoré súvi- sia s vydávaním verejných listín a u nás aj o možnosť ich elektronickej podoby. Zdôraznil význam výberu a vzdelá- vania, ako aj nástupu novej generácie notárov, ktorá má prístup k tomuto povolaniu. Za nebezpečné považoval príliš veľa absolventov štúdia práva na počet obyvate- ľov štátu, ktorí nemajú v praxi zabezpečené uplatnenie, a preto sú vhodnými objektmi na obchádzanie akýchkoľ- vek právnych predpisov vrátane nezdanených príjmov, čím môžu svoje služby poskytovať aj lacnejšie. JUDr. Magdaléna Valušová notárka v Rimavskej Sobote V dňoch 3. až 6. februára 2016 navštívil Slovenskú republiku prezident UINL Dr. Daniel – Sedar Senghor zo Senegalu. Cieľom jeho návštevy bolo vysloviť poďakovanie slovenskému notárstvu za jeho aktívnu činnosť v UINL a prínos v rámci celosvetového notárstva, ako aj oboznámiť nás s ich problémami a postavením na národnej úrovni. Návšteva prezidenta Medzinárodnej únie latinského notárstva (U.I.N.L.) v Bratislave Zľava: JUDr. Miroslav Pavlovič, viceprezident NK SR, JUDr. Karol Kovács, prezident NK SR, Dr. Daniel-Sédar Senghor, prezident UINL, a JUDr. Tomáš Borec, minister spravodlivosti SR Zľava: Dr. Daniel-Sédar Senghor, prezident UINL, a JUDr. Tomáš Borec, minister spravodlivosti SR 23 >> dianiE v komore

Všetky sekcie seminára boli tematicky orientované na implementáciu Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 o cezhraničnom dedení (ďalej Nariadenie), ktoré sa v celom rozsahu uplatňuje v rámci členských štátov EÚ od 17. 8. 2015. Program seminá- ra bol rozdelený do troch hlavných častí. V prvej časti bol priblížený teoretický základ, t. j. výklad pravidiel novej právnej úpravy Nariadenia z pohľadu aplikačnej praxe pre notárov v podaní prof. Mag. Dr. Brigitta Lur- ger, LL.M., z Univerzity Karl-Franzens Graz a rakúskej notárky a mediátorky Mag. Alice Perscha z Loeben. V prvej časti seminára poskytli odborníčky okrem vý- kladu nových pravidiel a inštitútov zakotvených v Naria- dení (právomoc, rozhodné právo, voľba práva, európske osvedčenie o dedičstve, spätný a ďalší odkaz, výhrada verejného poriadku) aj kritický pohľad na nedostatky Nariadenia (prípad kompetenčného konfliktu, štiepenie majetku alebo následky vydania európskeho osvedčenia o dedičstve nezodpovedajúceho skutočnosti). Poukázali aj na problematické aspekty určovania kritéria tzv. ob- vyklého pobytu, ktorý je rozhodujúci pri určení právo- moci súdu a rozhodného práva na dedenie v prípadoch cezhraničného dedenia, a na dôležitú úlohu notárov pri jeho určovaní. V druhej časti moderátorky seminá- ra nadviazali na teoretický základ riešením modelových situácií a praktických prípadov. V tejto časti boli priblí- žené konkrétne situácie cezhraničného dedenia v rámci členských štátov a tretích krajín, za ktoré sa považuje aj Veľká Británia, Írsko a Dánsko z dôvodu, že si zvolili opt- -out, teda neuplatňovanie Nariadenia. Tretia časť semi- nára prebehla vo forme panelovej diskusie, v rámci kto- rej sa pozvaní odborníci z oblasti medzinárodného práva súkromného z Maďarska, Česka a Slovenska vyjadrili k implementácii Nariadenia do ich vnútroštátnej právnej úpravy. Za Maďarsko vystúpil Dr. Gábor Péter Palásti, PhD., LL.M., z Univerzity Károli Gáspár v Budapešti, za Česko vystúpila JUDr. Magdalena Pfeiffer, PhD., z Kar- lovej univerzity v Prahe, ktorá poukázala na implementá- ciu do troch právnych predpisov (Zákon o mezinárodním právu soukromém, Zákon o zvláštních řízeních soudních a Zákon o soudních poplatcích) a nakoniec za Slovensko vystúpila JUDr. Elena Júdová, PhD., z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorá priblížila implementáciu Nariadenia do Zákona o medzinárodnom práve súkrom- nom a procesnom, do Občianskeho súdneho poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Notárskeho po- riadku. Na záver bol ponechaný priestor na diskusiu, kde mali zúčastnení členovia jednotlivých komôr možnosť klásť otázky pozvaným odborníkom, ako aj zúčastneným kolegom z iných krajín. JUDr. Hana Jánošková notárska koncipientka JUDr. Jany Jánoškovej, notárky so sídlom v Nitre, a členka medzinárodnej skupiny prezídia NK SR Dňa 29. 1. 2016 sa vo Viedni konal seminár EU Regulation on succession (Nariadenie o cezhraničnom dedení), ktorý organizovala Rakúska notárska komora pre členov notárskych komôr Rakúska, Maďarska, Česka a Slovenska. Seminár sa uskutočnil v rámci projektu CNUE Europe for Notaries – Notaries for Europe 2015 – 2017, ktorý bol organizovaný v spolupráci s Európskou komisiou. Seminár k Nariadeniu o cezhraničnom dedení 24 ars notaria 1/16 >> dianiE v komore

Cieľom projektu je vytvoriť seminár, ktorý by obsahoval okrem prednášok aj niekoľko druhov praktických cvičení na priblíženie jednotlivých právnych ustanovení. Tento formát bude vyžadovať od účastníka nielen to, aby po- čúval, ale aj vyhľadával, písal, odpovedal a riešil, a tak lepšie pochopil, ako tieto právne nástroje fungujú, a jed- noduchšie ich asimiloval. Nová koncepcia má aj me- dzinárodný rozmer – notári z iného členského štátu sú pozvaní zúčastniť sa cezhraničných seminárov, čo zna- mená, že na všetkých cezhraničných seminároch sa zú- častnia českí aj slovenskí notári a vzdelávanie bude ve- dené tímom medzinárodných odborníkov (JUDr. Imrich Breznoščáková, PhD., – NK SR., JUDr. Hačková – MS SR, JUDr. Svoboda – NK ČR, JUDr. Pfeiffer – UM Brno). V prvom polroku 2016 sa uskutočnia štyri cezhraničné semináre (19. 2. v Omšení, 17. 3. v Ostrave, začiatkom apríla v Žiline, koncom apríla v Brne) a dva národné se- mináre (v júni v Prahe, v septembri v Banskej Bystrici). Projekt CROSSUM zahŕňa okrem seminárov aj vydanie kompilácie prednášok, modelových prípadov a anglic- ko-slovenskej jazykovej príručky zameranej na právnu terminológiu. Mgr. Tomáš Gardon Autor je zamestnancom Sekretariátu NK SR, sekcia Medzinárodné vzťahy. Notárska komora SR (NK SR) sa ako jeden z partnerov zapojila ešte koncom roka 2014 do prípravy projektu vzdelávacích seminárov (CROSSUM), ktorý by mal prostredníctvom konkrétnych prípadov priblížiť účastníkom problematiku uplatňovania nového Nariadenia o cezhraničnom dedení v praxi. Projekt CROSSUM získal v roku 2015 spolufinancovanie Európskej komisie do výšky 80 % v rámci výzvy Projekty na podporu Európskeho justičného vzdelávania. Partnermi projektu sú okrem NK SR aj Notárska komora Českej republiky, Regionálna rozvojová agentúra a Paneurópska vysoká škola. Projekt Cezhraničná spolupráca a jazykové zdokonalenie vo svetle nového Nariadenia o cezhraničnom dedení 25

Aj keď z technických príčin sa podujatie neuskutočnilo tra- dične 17. novembra, zúčastnili sme sa ho aj v roku 2015. Pre celú právnickú obec ho organizovali dobrovoľníci – bývalí kolegovia a priatelia Milana Hanzela. Na podujatí bolo zastúpených osem družstiev: sudcovia, prokurátori, advokáti, notári, súdni exekútori, vysokoškolskí učitelia, právnici Ministerstva spravodlivosti SR a právnici UčPS. V rámci žrebovania, ktoré sa uskutočnilo 20. 11. 2015, sa vytvorili dve skupiny: skupina A (advokáti, vysokoškol- skí učitelia, súdni exekútori a prokurátori) a skupina B (právnici UčPS, právnici MS SR, sudcovia a notári). Postupne sme odohrali stretnutia so sudcami, právnikmi UčPS a právnikmi Ministerstva spravodlivosti SR. Zápasy boli veľmi vyrovnané a znova sme doplatili na úzky káder a nerozohranie sa. Podotýkam, že väčšina družstiev sa stretáva počas celého roka viackrát, niektorí aj týždenne. Po odohratí stretnutí v základných skupinách nasledo- valo oficiálne otvorenie VII. ročníka Turnaja právnických povolaní o putovný pohár Milana Hanzela, privítanie účastníkov podujatia s krátkymi príhovormi zástupcu or- ganizátora, predstaviteľov justície a ďalších právnických povolaní. Za Notársku komoru SR sa poďakovala s krát- kym príhovorom JUDr. Irena Bošanská. Podujatie pokračovalo zápasom Internacionálov sloven- skej právnickej obce vs Internacionáli Slovenska, súťa- žou o Právnického kráľa strelcov pre rok 2015 a súťažou o Detského kráľa strelcov pre rok 2015. A tak sme hrali iba vo finále cti – zápas o 7. – 8. miesto so súdnymi exekútormi, no po bojovnom zápase s dra- matickým koncom sme ho nakoniec prehrali v pomere 2 : 1. Za najlepšieho hráča nášho družstva bol vyhlásený JUDr. Juraj Novák. Notársku komoru SR reprezentovali JUDr. Stanislav Bauer, Mgr. Vojtech Kavečanský, JUDr. Juraj Novák, Rado Švach, Braňo Švach, JUDr. Martin Vlha, PhD., Peter Zaťko, Tomáš Drobný, JUDr. Vladimír Balun a ako vedúca výpravy JUDr. Irena Bošanská. Na záver chcem poďakovať aj v mene ostatných športo- vo činných kolegov za finančnú podporu Prezídia NK SR. Do ďalšieho obdobia nedá mi znova vyzvať vás, kolegyne a kolegovia, notári, kandidáti a koncipienti, aby sme roz- šírili naše rady reprezentantov Notárskej komory SR na športových podujatiach aj v roku 2016. JUDr. Vladimír Balun notár so sídlom v Ružomberku Na základe pozvania organizátora podujatia, občianskeho združenia Učená právnická spoločnosť (UčPS), s podporou Generálnej prokuratúry SR, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, právnických stavovských organizácií (Slovenská advokátska komora, Slovenská komora exekútorov, Notárska komora SR), právnických fakúlt Trnavskej univerzity a Univerzity Komenského v Bratislave, mala aj Notárska komora SR zastúpenie na ďalšom, už VII. ročníku Memoriálu JUDr. Milana Hanzela, bývalého generálneho prokurátora, v halovom futbale (futsale), a to dňa 22. 11. 2015 v bratislavskej športovej hale Hant Aréna. VII. ročník Turnaja právnických povolaní o putovný pohár Milana Hanzela 26 ars notaria 1/16 >> dianiE v komore

Minister spravodlivosti SR podľa ustanovenia § 9 písm. d) záko- na SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notár- sky poriadok) v znení neskorších predpisov preložil: JUDr. Katarínu Pohronskú ako notárku do sídla v Dunajskej Strede v obvode Okresného súdu Dunajská Streda s účinnos- ťou od 15. februára 2016. JUDr. Tomáša Trellu ako notára do sídla v Bratislave I. v obvode Okresného súdu Bratislava I. s účinnosťou od 15. februára 2016. JUDr. Vieru Ogurčákovú ako notárku do sídla v Sabinove v ob- vode Okresného súdu Prešov s účinnosťou od 15. decembra 2016. JUDr. Alexandru Kučečkovú ako notárku do sídla v Koši- ciach v obvode Okresného súdu Košice-okolie s účinnosťou od 15. decembra 2016. V dňoch 14. – 16. marca 2016 sa uskutočnil v sídle Notárskej komory SR v Bratislave zdokonaľovací kurz notárskych konci- pientov NK SR. V súvislosti s prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. – Civilný sporový poriadok, zákona č. 161/2015 Z. z. – Civilný mimosporový poria- dok a zákona č. 162/2015 Z. z. – Správny súdny poriadok organi- zuje Vzdelávacia komisia NK SR odborné semináre – školenia, ktoré sa uskutočnia: 31. 3. – 1. 4. 2016 v Košiciach v priestoroch hotela Double Tree by Hilton Košice, 19. – 20. 5. 2016 v Bratislave v priestoroch Kongresového cen- tra Technopol. V rámci projektu vzdelávacích seminárov CROSSUM Cezhra- ničná spolupráca a jazykové zdokonalenie vo svetle nového Nariadenia o cezhraničnom dedení sa v prvom polroku 2016 uskutočnia 4 cezhraničné semináre: • 19. 2. 2016 v Trenčianskych Tepliciach – Omšení • 17. 3. 2016 v Ostrave • v apríli 2016 v Žiline • v máji 2016 v Brne a dva národné semináre: • v júni 2016 v Prahe • v Banskej Bystrici. Informácie o národných a medzinárodných podujatiach V dňoch 3. – 6. 2. 2016 navštívil Bratislavu prezident UINL p. Daniel Sédar Senghor. V dňoch 10. – 11. 3. 2016 sa konalo v Bruseli Valné zhromažde- nie CNUE, za NK SR sa ho zúčastnil Mgr. Peter Danczi. V dňoch 4. – 7. 5. 2016 sa v Quito v Ekvádore uskutoční za- sadnutie orgánov UINL – Komisií, Generálnej a Riadiacej rady; za NK SR sa zasadnutí zúčastnia JUDr. Magdaléna Valušová a JUDr. Miroslav Pavlovič. Informácie o odvolaných notároch, vzdelávaní v NK SR a plánovaných podujatiach Klein, Š.: Zápis do veřejného rejstříku notářem. Ad Notam č. 6/2015 V príspevku sa autor venuje postaveniu notára v Českej republike, kto- rý v rámci svojej činnosti môže pomocou vzdialeného prístupu zapiso- vať do všetkých verejných registrov, hlavne do registra obchodného. Môže meniť doterajšie zápisy, ale aj zapisovať nové subjekty, prípadne doterajšie vymazávať. Podmienkou tejto činnosti je, že notár vykonáva zápis do verejného registra na základe vlastného, tzv. podkladového notárskeho zápisu. Týmto podkladovým zápisom môže byť aj listina, ktorá si inak formu verejnej listiny nevyžaduje. Ukropec, A.: Ochrana oprávneného dediča. Súkromné právo č. 9/2015 Autor sa v príspevku venuje právnej úprave ochrany oprávneného dedi- ča, ktorá predstavuje právny prostriedok ochrany subjektívneho práva dediča po prejednaní dedičstva. Napriek tomu, že problematika ochra- ny oprávneného dediča je významným právnym inštitútom dedičského práva, v právnej teórii sa jej nevenuje bližšia pozornosť. Z tohto dôvodu treba poukázať na niektoré aspekty jej právnej úpravy a zároveň na možnosti jej zdokonalenia. Valachová, I.: Posudzovanie platnosti a účinnosti právneho úkonu vydedenia podľa ustálenej judikatúry súdov. Súkromné právo č. 9/2015 Autorka v príspevku poukazuje na to, že v listine o vydedení je potrebné odstrániť všetky možné pochybnosti o skutočnej vôli poručiteľa vydediť svojho potomka, predovšetkým poukázaním na to, že dôvody, pre ktoré poručiteľ vylúčil z dedenia osoby, ktorým inak toto právo patrí, sú dané a relevantné. Poukazuje na rozhodnutia súdov, podľa ktorých majú byť dôvody vydedenia v listine o vydedení bližšie časovo aj miestne špecifi- kované, nielen všeobecne formulované z Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu predchádzania prípadným sporom medzi dedičmi. Tégl, P., Zajíc, J.: Poznámky k úpravě nabývaní vlastnického práva od neoprávněného v českém občanském zákoníku jako možném zdroji inspirace pro slovenskou rekodifikaci soúkromého práva. Súkromné právo č. 10 – 11/2015 V českom právnom poriadku dlhý čas absentovala všeobecná úprava zmluvného nadobúdania (hlavne vlastníckeho) práva od neoprávnené- ho, a to až do 1. 1. 2014. V tomto príspevku autori poukázali na ucho- penie matérie nadobudnutia (osobitne vlastníckeho) práva od neopráv- neného v novom českom kódexe. Nejde im pritom o jednoduchý popis novej regulácie, ale aj (a to predovšetkým) o poukázanie na jej nejasné či výslovne sporné miesta. Mitterpachová, J.: Zastúpenie notárom a advokátom v „elektronickom“ katastrálnom konaní a spôsob realizácie elektronických právnych úkonov pri nakladaní s nehnuteľnosťami. Súkromné právo č. 9/2015 V príspevku sa autorka venuje zastupovaniu účastníkov právneho úko- nu v elektronickom vkladovom konaní fyzickou osobou, respektíve právnickou osobou, notárom alebo advokátom na základe plnomocen- stva, ktoré musí byť prílohou v elektronickej podobe k elektronickému návrhu na začatie konania o povolení vkladu. Poukazuje pritom aj na rozsudok Najvyššieho súdu SRz 24. marca 2015, sp. zn. 1Sžr 72/2014. Janáč, V.: Právo požadovať prevod akcií (drag-along právo) – vybrané aspekty. Súkromné právo č. 10 – 11/2015 Autor sa v príspevku zameriava na vybrané aspekty klauzuly drag- -along, respektíve jej slovenský ekvivalent v podobe práva požadovať prevod akcií. Podáva základnú charakteristiku tohto inštitútu, ako aj rámcový charakter navrhovanej právnej úpravy v Obchodnom zákon- níku, v prípade ktorej dochádza k uprednostneniu princípu zmluvnej autonómie strán pred protekcionistickým normovaním ochrany vytes- ňovaného akcionára. Fabianová, Z.: Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov – aplikačné problémy. Bulletin slovenskej advokácie č. 11/2015 Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je zvyčajným, zákonom preferovaným spôsobom vysporiadania majet- kového spoločenstva manželov v prípade jeho zániku. Aj keď zákonná úprava bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepodlieha častým legislatívnym zmenám, v aplikačnej praxi sa dosiaľ objavuje viacero právnych otázok, ktoré súdy a správne orgány riešia odlišne. Cieľom tohto príspevku bolo upozorniť na tieto aplikačné problémy, poukázať na východiská a prístupy aktuálnej rozhodovacej praxe a nastoliť otáz- ky v rámci úvah de lege ferenda. Spracovali členovia redakčnej rady ARS NOTARIA: JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. (prvá až šiesta anotácia) JUDr. Katarína Valová PhD. (siedma anotácia) Anotácie 27 >> aktuálne z nK SR

Dlhy poručiteľa a ich vyporiadanie v konaní o dedičstve (Likvidácia dedičstva) Miriam Imrich Breznoščáková – vyd. Wolters Kluwer SK Rok vydania: 2016 Počet strán: 262 Väzba: mäkká Dlhy poručiteľa a ich vysporiadanie v konaní o dedičstve poskytujú náhľad na likvidáciu dedičstva, ktoré sa v tomto prípade predlžuje. Publikácia sa komplexne venuje dlhom pri dedičskom konaní, zodpovednosti za dlhy, po- súdeniu a prechodu dlhu do dedičského konania. Odborná kniha je vhodná pre notárov alebo začínajúcich notárov. Civilný mimosporový poriadok s DS Rok vydania: 2015 Počet strán: 79 Väzba: mäkká Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok s účinnosťou od 1. júla 2016 v úplnom znení s dôvodovou správou. Občiansky zákonník. Veľký komentár 4. zväzok (Záväzky – Zmluvy (§ 588 – § 880)) Imrich Fekete – vyd. Eurokódex Rok vydania: 2016 Počet strán: 950 Väzba: pevná v plátne Vo 4. zväzku nájdete občianskoprávne zmluvy, záväzkové právo a dôležité právne ustanovenia, ako aj množstvo judikatúry súdnych rozhodnutí. Autor spracoval komentár moderným, kvalitným spôsobom, vhodným pre nové trendy občianskeho zákonníka v SR. Paragrafy v komentári sú usporiadané precízne pre jednoduché vyhľadávanie v praxi. Predbežné opatrenia (Judikatúra) Erik Schwarcz – vyd. Iuris Libri Rok vydania: 2015 Počet strán: 240 Väzba: mäkká Predbežné opatrenia – Judikatúra sa venuje opatreniam, ktoré sa využívajú v civilnom procese a zabezpečujú rýchlosť a efektivitu v občianskom súdnom konaní. Ide o vydanie súdnych rozhodnutí, ktoré zasahujú do práva osoby, preto sú v predbežnom opatrení zo strany súdu dôležité dokazovania širšie- ho charakteru. Publikácia ponúka výber judikatúry súdnych rozhodnutí v SR a ČR práve na tieto sporné otázky. Zákon o rodine. Veľký komentár Róbert Bános – vyd. Eurokódex Rok vydania: 2015 Počet strán: 396 Väzba: pevná v plátne Veľký komentár poskytuje podrobný komentovaný zákon o rodine aj so sú- visiacimi predpismi. Nájdeme v ňom aj vzory právnych podaní, ako sú návrh na určenie otcovstva proti opatrovníkovi zomrelého domnelého otca, návrh na osvojenie maloletého dieťaťa manželmi, návrh na osvojenie maloletého dieťaťa manželom matky, návrh na osvojenie dieťaťa osamelou osobou atď. Súčasťou je aj podrobná judikatúra súdov. V znení zákona 175/2015 s účin- nosťou od 1. 1. 2016. Základy zmenkového práva Ján Cirák, Daniela Gandžalová, Matúš Cirák – vyd. Univerzita Mateja Bela Rok vydania: 2015 Počet strán: 106 Väzba: mäkká Publikácia poskytuje základy zmenkového práva pre študentov právnic- kých fakúlt, ďalej zmenkové právo procesné a hmotné, obsahuje komentár k zmenkám a množstvo príkladov. Dědické právo podle nového občanského zákoníku (Praktická příručka) Daniela Kovářová – vyd. Leges Rok vydania: 2015 Počet strán: 288 Väzba: mäkká Komplexná príručka o všetkých novinkách týkajúcich sa dedičského práva podľa nového občianskeho zákonníka v ČR. Zaoberá sa novými inštitútmi a pojmami, zmluvou o dedičstve, nástupníctvom, odmenou notárovi pri de- dičskom konaní, množstvom príkladov zo starej a novej úpravy a ich vzájom- ným porovnaním, ako aj dedičstvom pred smrťou a po nej, závetom a jeho vypísaním, odmietnutím dedičstva, dlhmi a ich prejdením na dediča. Občanský zákoník IV. Dědické právo. Velký komentář Roman Fiala, Ljubomír Drápal a kolektív – vyd. C. H. Beck Rok vydania: 2015 Počet strán: 633 Väzba: pevná Publikácia prináša podrobný komentár k právnej úprave dedenia v novom občianskom zákonníku ČR, ktoré tvorí tretiu časť, hlavu tretiu OZ (§ 1475 – 1720) a stojí na základoch vytvorených predchádzajúcimi občianskymi zá- konníkmi, počnúc princípmi ustanovenými v dobe antického Ríma. Vzhľadom na novosť textu občianskoprávneho kódexu je citeľná absencia doktríny i ju- dikatúry a polemickosť výkladu jednotlivých zákonných inštitútov plne odô- vodňuje rozdielnosť názorov jednotlivých autorov. Aj napriek tomu má kniha napomôcť k rozumnej a poctivej aplikácii a interpretácii jednotlivých usta- novení OZ. Ochrana finančného spotrebiteľa Jana Strémy – vyd. Leges Rok vydania: 2015 Počet strán: 136 Väzba: mäkká Kniha sa komplexne venuje právnej problematike poskytovania finančných služieb, či už zo strany bánk, alebo nebankových subjektov. Venuje sa kon- traktácii zmlúv, najviac používaným obchodným nekalým praktikám pri fi- nanciách, obsahuje aj spory medzi zákazníkmi a inštitúciami poskytujúcimi financie na finančnom trhu, ako aj ochrane spotrebiteľa a aktuálnej právnej úprave. Publikácia je spracovaná podľa európskej právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa. Zmluva o dielo v obchodných vzťahoch Alena Hambáleková – vyd. Iuris Libri Rok vydania: 2015 Počet strán: 272 Väzba: mäkká Publikácia prináša výber slovenskej i českej judikatúry týkajúcej sa zmluvy o dielo v rámci obchodnozáväzkových vzťahov. Rozoberá problematiku vyko- nania, odovzdania a preberania diela, problematiku týkajúcu sa ceny diela, jej zmien a splatnosti. Venuje sa právam a povinnostiam oboch zmluvných strán, vlastníckemu právu a, samozrejme, zodpovednosti za chyby diela. K jednotlivým právnym vetám sú v knihe doplnené aj významné časti odô- vodnenia súdneho rozhodnutia, čo umožňuje lepšie pochopenie danej prob- lematiky. Ústava Slovenskej republiky. Veľký komentár Ján Drgonec – vyd. C. H. Beck Rok vydania: 2015 Počet strán: 1 618 Väzba: pevná s prebalom Veľký komentár je kvalitným komentárom Ústavy Slovenskej republiky a dô- kladnou analýzou zákona o ústave, ktorý je základný zákon v SR. Jednot- livé ustanovenia rozoberá podrobným spôsobom, pričom autor čerpal zo súdnych rozhodnutí súdu Ústavného SR. Súčasťou sú aj súdne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a SD EÚ, pomocou ktorých bola spra- covaná Ústava SR. Publikácia je vhodná pre odborníkov z ústavného práva a ústavných sudcov. 28 ars notaria 1/16 >> Dávame do pozornosti Vybral JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA.

Pokyny pre autorov 1. Príspevky posielajte elektronickou poštou na adresu vydavateľa. 2. Rozsah príspevkov je limitovaný vrátane fotografií. Pri odborných článkoch by nemal presiahnuť 10 – 15 normostrán vrátane poznámkového aparátu. Rubrika Postrehy z praxe by mala mať maximálny rozsah 3 – 12 normostrán. Recenzie by nemali obsahovať viac ako 1 – 2 normostrany. 3. Predložené práce sa publikujú v štátnom jazyku. 4. Príspevky musia byť napísané v textovom editore MS Word tak, aby bola jasná grafická úprava textu. 5. V texte používajte výhradne Times New Roman, veľkosť písma 12. Na zvýraznenie časti textu je povolená kurzíva a tučné písmo. Pri poznámkovom aparáte pod čiarou používajte Times New Roman, veľkosť 10. 6. Poznámky a odkazy pod čiarou vkladajte vždy na príslušnú stranu cez funkcie vložiť, odkaz a poznámka pod čiarou, pretože len tak sa počas spracovávania neposunie text. 7. Odkazy priamo v texte uveďte na konci citácie. 8. Odporúčané riadkovanie je 1,5, zarovnanie textu v bloku, zarovnanie tabuliek na stred, rovnako aj text v tabuľkách zarovnaný na stred. 9. Za vecnú stránku príspevku zodpovedá autor. 10. Na výplatu autorskej odmeny je v závere príspevku nutné vždy uviesť údaje o autorovi (meno a priezvisko, rodné číslo, akademické tituly, adresa pracoviska alebo bydliska, prípadne e-mail a číslo účtu). 11. Práca musí obsahovať vyhlásenie o tom, či už bola verejne publikovaná, a v prípade akceptácie vyhlásenie, že nebude zadaná na ďalšie publikovanie do iného časopisu. 12. Redakcia si vyhradzuje právo vykonať drobné úpravy, prípadne skrátiť rukopis. 13. Redakcia si vyhradzuje právo výberu príspevkov, právo upraviť titulok príspevku, vykonať v rukopise potrebné štylistické, jazykové a grafické úpravy, ako aj rozhodnúť o jeho zaradení do daného čísla a rubriky. 14. Pri odkazoch na literatúru žiada redakcia o uplatňovanie jednotného systému, ktorý vychádza z normy STN ISO 690. 15. Autori príspevkov vyjadrujú vlastný názor k danej problematike. 16. Vydavateľ má právo uverejniť príspevok vo svojich publikáciách. Uverejnený príspevok môže vydavateľ rozmnožovať v tlačovej, elektronickej alebo akejkoľvek inej podobe, aj sprístupnením na webovej stránke. Súhlas autora je daný prvým zverejnením, ďalší súhlas nie je potrebný.

32