ARS NOTARIA 3/2017

1

2

>> obsah ARS NOTARIA 3/2017 Ročník: 21. • Vyšlo: 29. 9. 2017 Vydáva: notárska komora slovenskej republiky krasovského 13, 851 01 bratislava 5, ičo 30 811 236 tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 589 notarska.komora@notar.sk, www.notar.sk Redakčná rada: judr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka) judr. mgr. pavol dorič, phd. judr. juraj Göbl judr. katarína valová, phd. judr. eva imrišová judr. erika szórádová Periodicita: štyrikrát ročne Predplatné: daniela.durajova@notar.sk Inzercia: daniela.durajova@notar.sk Výroba: jaGa Group, s. r. o., imricha karvaša 2 p. o. box 61, 810 05 bratislava, www.jaga.sk Foto: notárska komora sr, archív autorov, isifa/shutterstock registrácia mk sr: ev 4539/12, issn 1335-2229 20 18 24 29 Úvodník Odborný článok 4 Zmluva spísaná vo forme notárskej zápisnice a vklad do katastra nehnuteľností Róbert Jakubáč Judikát 11 odmietnutie uznania osvedčeného podpisu vykonaného v inom členskom štáte inou osobou ako notárom Ján Hamara Postrehy z praxe 13 dlhy poručiteľa a vplyv smrti povinného na exekučné konanie Zuzana Jarolínová Rozhovor 18 pavel svoboda: Zjednodušovanie správy súkromnoprávnych vzťahov v európe prinesie notárom prospech Z diania v právnickej obci 20 xxv. karlovarské právnické dni Zuzana Grófiková 23 kataster nehnuteľností vo vzťahu k novým procesným kódexom Lujza Horečná 24 olomoucké právnické dni 2017 Pavol Dorič 26 Zmeny vo vymáhaní pohľadávok a osobný bankrot Erika Szórádová 27 recenzia – notársky poriadok, komentár kol. autorov Aktuálne z NK SR 28 aktuálne z nk sr 29 novinky z medzinárodnej oblasti Ján Hamara 29 7. notárska púť do fatimy Juraj Göbl 30 umenie práva Viktória Hellenbart Dávame do pozornosti 31 anotácie 32 prehľad právnickej literatúry 1 >> obsah

Úvodník Vážené kolegyne, vážení kolegovia a milí čitatelia, ak dovolíte, nadviažem na pisateľku JUDr. Zuzanu Grófi- kovú „... zvolili sme si svojich zástupcov do orgánov No- társkej komory...“, áno, z týchto volieb vzišli orgány per- sonálne obsadené staronovými a novými kolegami a títo budú zastupovať naše záujmy počas troch rokov. Patrím medzi nové tváre spolu s troma kolegami v Prezídiu NK SR na volebné obdobie 2017 – 2020. Prezídium NK SR spĺňa podľa smernice EÚ zastúpenie rodové, či spĺňame predstavy členskej základne, ukážu výsledky a, samozrejme, čas. Voľby nielenže priniesli nové tváre, ale došlo k personál- nej výmene prezidenta a viceprezidenta NK SR. Touto cestou by som chcela poďakovať JUDr. Karolovi Ková- csovi a JUDr. Miroslavovi Pavlovičovi za prácu, ktorú od- viedli a odvádzajú od roku 1992 až doteraz pre Notársku komoru Slovenskej republiky, za čo im patrí vrelá vďaka. Naša societa sa rozširuje o nových kolegov, nadväzuje- me na nové IT technológie, snažíme sa technologicky držať krok s vývojom, a to už od roku 2003. Chcem pripo- menúť nám notárom ako štátom určeným a splnomoc- neným osobám, ktorých poslaním je vykonávať notársku činnosť, byť nestranným arbitrom, právnym poradcom, garantom slušnosti a istoty zmluvných vzťahov, aby sme sa neobmedzili len na to, ako vyhovieť klientom v záuj- me svojho prospechu. Máme robiť maximum pre našich klientov pri rešpektovaní Ústavy Slovenskej republiky, ostatných zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov, akým je, samozrejme, aj vyhláška Minister- stva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov. V praxi sa veľmi často stretávame s tlakom (zá- roveň ho aj pociťujeme), ktorý je na nás vyvíjaný v súvis- losti s odmenou za notársku činnosť, ktorú vykonávame v prospech požiadavky klienta a nie v súlade s vyhláškou. Chcem nám týmto pripomenúť, aké je naše postavenie, hodnota, status a viera, ktorá je do nás vkladaná a his- toricky potvrdená. Ak čo i len jeden z nás bude na poli cti a morálky vytvárať pochybnosti, vrhá to zlé svetlo na dobré meno celého stavu. Pritom strata dobrého mena v očiach verejnosti je tým, čo degraduje náš stav a vy- tvára bariéru pre prípadné rozširovanie našich kompe- tencií, nehovoriac o tom, aké náročné je získať ich späť. Nezabúdajme preto na svoju dôstojnosť a hodnoty, kto- rým notárske povolanie (poslanie) slúži. Prajem si, aby sme hájili a čestne zastávali postavenie, do ktorého sme boli vymenovaní. Záverom by som chcela pogratulovať redakcii ARS NOTARIA a vedúcej redaktorke JUDr. Zuzane Grófikovej a celému kolektívu redakčnej rady za získanie prestíž- neho ocenenia na XXV. Karlovarských právnických dňoch za najlepší právnický časopis v Česku a na Slovensku za rok 2016. Toto poďakovanie patrí aj predchádzajúcim členom redakčnej rady, keďže ide o druhé ocenenie. Dovoľte, aby som vám na záver popriala veľa trpezlivosti a energie v ďalšej práci a teším sa na našu spoluprácu. JUDr. Daniela Šikutová viceprezidentka NK SR 2 ars notaria 3/17

3

1. Úvod právny poriadok slovenskej republiky neustanovuje ani obligatórnu formu notárskej zápisnice pre právne úko- ny, ktorými sa nakladá s nehnuteľnosťami, ani povinné zastúpenie notárom (či advokátom) v konaní o návrhu na vklad. Zákonodarca prenechal subjektom právnych vzťa- hov voľnosť v rozhodovaní, či zmluvu o prevode nehnu- teľnosti, alebo dohodu o zriadení, zmene alebo zrušení „vecného práva k cudzej veci“ spíšu vo forme notárskej zápisnice – toto rozhodnutie má v prípade zmluvy o pre- vode nehnuteľnosti z hľadiska konania o návrhu na vklad závažné dôsledky.1 2. Konanie o návrhu na vklad na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice konanie o návrhu na vklad predstavuje rozhodovací pro- cesný postup, pri ktorom okresný úrad, katastrálny od- bor na základe predložených podkladov posudzuje sku- točnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad alebo eventuálne rozhodnutie o zasta- vení konania. Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľ- ností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnos- tiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) upravuje určité osobitos- ti konania o návrhu na vklad, ak prílohou tohto návrhu je zmluva o prevode nehnuteľnosti vyhotovená vo forme notárskej zápisnice,2 t. j. ak sa vklad navrhuje na zákla- de zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice, a to osobitosti týkajúce sa podmie- nok na povolenie vkladu a lehoty na rozhodnutie o ná- vrhu na vklad. skôr ako zameriame našu pozornosť na tieto osobitosti konania o návrhu na vklad na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice, je potrebné v stručnosti zmieniť sa o tom, ktoré zmluvy sa považujú na účely konania o ná- vrhu na vklad za zmluvy o prevode nehnuteľnosti. 2.1 Zmluva o prevode nehnuteľnosti Zákonodarca používa v katastrálnom zákone pojem zmluva ako legislatívnu skratku pre zmluvy, dohody a pí- somné vyhlásenia vkladateľov o vložení nehnuteľnosti do majetku právnických osôb.3 Z takéhoto poňatia pojmu zmluva je potom potrebné vychádzať pri výklade pojmu zmluva o prevode nehnuteľnosti na účely § 31 ods. 2 a nasl. katastrálneho zákona. Zmluvou o prevode nehnuteľnosti je nepochybne kúp- na zmluva, darovacia zmluva, ako aj zámenná zmluva či zmluva o predaji podniku, alebo vyhlásenie vkladate- ľa o vložení nehnuteľnosti do majetku právnickej osoby a taktiež zmluva o zabezpečovacom prevode vlastnícke- ho práva k nehnuteľnosti. Za zmluvu o prevode nehnu- teľnosti sa považuje aj zmluva, ktorou sa prevádza podiel na nehnuteľnosti. súdna prax v minulosti zaujala stanovisko k otázke, či je zmluvou o prevode nehnuteľnosti dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. najvyšší súd sr konštatoval,4 že „ ... sa nestotožnil s názorom navrho- vateľov, že uzavretím dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedochádza k prevodom vlast- Zmluva spísaná vo forme notárskej zápisnice a vklad do katastra nehnuteľností Anotácia: Autor v tomto príspevku predkladá komplexný pohľad na právnu úpravu konania o návrhu na vklad, ktorého prílohou je zmluva spísaná vo forme notárskej zápisnice. Osobitnú pozornosť venuje autor problematike súladnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti s katastrálnym operátom a procesným podmienkam na povolenie vkladu. V stručnosti sa autor venuje aj niektorým hmotnoprávnym otázkam, napríklad otázke možnosti zriadenia vecného bremena v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti. V rámci výkladu poukazuje autor na stanoviská slovenských a českých súdov relevantné z hľadiska témy tohto príspevku. 1 Katastrálny zákon označuje konanie, v ktorom sa posudzuje splnenie podmienok na povolenie vkladu, ako „konanie o povolení vkladu“ (napr. § 30 ods. 2 katastrálneho zákona) aj ako „konanie o návrhu na vklad“ (§ 31a katastrálneho zákona) – v tomto príspevku budeme používať pojem „konanie o návrhu na vklad“. 2 Výklad v tomto príspevku sa primerane vzťahuje aj na zmluvy o prevode nehnuteľnosti autorizované advokátom. 3 Pozri § 8 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona. aj my, pokiaľ používame v tomto príspevku pojem „zmluva“, máme na mysli zmluvy, dohody a písomné vyhlásenia vkladateľov o vložení nehnuteľnosti do majetku právnických osôb. 4 Rozsudok Najvyššieho súdu sR, sp. zn. 1 sžo-Ks 139/2004. >> odboRNý čláNoK 4 ars notaria 3/17 >> odboRNý čláNoK

níctva, že nejde o zmluvný prevod, pretože ide len o vypo- riadanie. podľa názoru súdu, pokiaľ dochádza k zmene vlastníckeho podielu, ide o prevod aj napriek tomu, že pri tomto prevode právna úprava poskytuje určité úľavy, prí- padne nespája s ním tie povinnosti, ktoré platia všeobecne pri ostatných prevodoch. nebol preto dôvod nepostupovať pri zápise vkladu podľa zásad platných pre vkladové ko- nanie, teda aj podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona 5 preskúmať, či právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je ob- medzené, a v prípade jeho zistenia návrh zamietnuť, keďže nebolo možné rozhodnúť len o časti návrhu, vzhľadom na to, že vyporiadanie sa musí týkať celého majetku manže- lov.“ v odbornej literatúre6 bola k predmetnému rozsudku priradená právna veta, podľa ktorej „(u)zavretím dohody o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov dochá- dza k prevodu vlastníctva. ide o zmluvný prevod aj napriek tomu, že pri tomto prevode právna úprava poskytuje ur- čité úľavy, popr. nespája s ním tie povinnosti, ktoré platia všeobecne pri ostatných prevodoch. pokiaľ sa dohoda me- dzi manželmi týka nehnuteľností, musí mať písomnú for- mu a nadobúda účinnosť vkladom do katastra.“ Zmluvou o prevode nehnuteľnosti je teda aj dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti. dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlast- níctva k nehnuteľnosti, ktorou sa podieloví spoluvlastníci dohodli na tom, ktorí z nich a v akom rozsahu sa stanú vlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli predmetom ich po- dielového spoluvlastníctva, je taktiež zmluvou o prevode vlastníctva. kým totiž podielový spoluvlastník je vlast- níkom ideálneho podielu na celej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom podielového spoluvlastníctva, zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva sa stáva vlastníkom konkrétneho pozemku alebo podielovým spoluvlastníkom na konkrétnom pozemku v inom rozsa- hu ako doposiaľ, ibaže by došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva tak, že sa vec predá a výťa- žok z predaja rozdelí medzi podielových spoluvlastníkov. Zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti sa tak spravidla mení predmet vlastníc- tva jednotlivých podielových spoluvlastníkov. v súdnej praxi bolo opakovane konštatované, že zmluvou o prevode nehnuteľnosti nie je dohoda o zúžení rozsa- hu bezdpodielového spoluvlastníctva manželov. najvyšší súd slovenskej republiky v jednom zo svojich rozhodnutí7 uviedol, že ustanovenie § 143a občianskeho zákonníka, zavedené s účinnosťou od 1. 1. 1992 novelou občian- skeho zákonníka – zákonom č. 509/1991 Zb., odstránilo rigoróznosť dovtedajšej úpravy a umožnilo, aby si man- želia svoje vzájomné majetkové vzťahy upravili zmluvne odlišne od zákonnej úpravy. takejto dohode však ne- možno priznať podľa najvyššieho súdu slovenskej re- publiky retroaktívne právne účinky s ohľadom na princíp 5 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Najvyšší súd sR síce v predmetnom rozhodnutí hovorí o preskúmaní dohody podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, avšak dané rozhodnutie Najvyššieho súdu sR sa vzťahuje na právnu úpravu, keď ešte katastrálny zákon neobsahoval ustanovenia o osobitnom režime preskúmavania zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanej advokátom. 6 Zo súdnej praxe, 2006, č. 1. 7 Rozsudok Najvyššieho súdu slovenskej republiky zo dňa 31. 7. 2007, sp. zn. 2 sž-o-Ks 93/2006. 5

právnej stability a istoty v právnom štáte, a to aj s ohľa- dom na požiadavku istoty tretích osôb (napríklad verite- ľov), pretože vyňatím z bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa majetok stáva predmetom voľnej dispozí- cie jedného z manželov. bezpodielové spoluvlastníctvo manželov totiž nemožno považovať za vnútornú záleži- tosť manželov, ale za právny inštitút, ktorý sa dotýka aj iných (fyzických a právnických) osôb a má svoje právne dôsledky v rôznych sférach života spoločnosti a na práv- ne vzťahy, ktoré v nich vznikajú. v ďalšom rozhodnutí najvyšší súd slovenskej republiky uviedol,8 že „hoci oZ v ustanoveniach §143 a nasl. nestanovil výslovne, že takéto dohody sa uzatvárajú do budúcnosti, je to zrej- mé zo všeobecnej úpravy právnych úkonov obsiahnutej v §34 a nasl. oZ. každá dohoda je dvojstranným právnym úkonom smerujúcim k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. dohody nemožno uzavrieť spätne a zmeniť nimi spätne existu- júci stav, práva či povinnosti, ich účinky pôsobia vždy do budúcnosti.“ v odbornej li- teratúre sa možno stretnúť aj s právnym názorom zhod- ným s právnym názorom najvyššieho súdu slovenskej republiky,9 ale aj s odliš- ným právnym názorom, a to právnym názorom, podľa ktorého je potrebné priznať prednosť dispozičnému oprávneniu vlastníkov, bez existencie dôvodu na vylúče- nie dohôd o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlast- níctva manželov na už nadobudnutý majetok.10 aj my sa stotožňujeme s právnym názorom najvyššieho súdu slovenskej republiky a dohodu o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepovažuje- me za zmluvu o prevode nehnuteľnosti. k takémuto zá- veru sa priklonil aj úrad geodézie, kartografie a katastra slovenskej republiky. Zmluvou o prevode nehnuteľnosti nie je ani dohoda o urovnaní, ktorej predmetom je dohoda duplicitne evido- vaných vlastníkov o tom, ktorý z nich je skutočným vlastní- kom predmetnej nehnuteľnosti. touto dohodou duplicitne evidovaní vlastníci určitej nehnuteľnosti iba odstraňujú pochybnosť o tom, ktorý z nich je skutočným vlastníkom nehnuteľnosti. teoreticky by nemala byť dôsledkom tejto zmluvy zmena vlastníctva podľa právneho stavu. 2.2 Podmienky na povolenie vkladu na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice podľa § 31 ods. 2 katastrálneho zákona, ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo for- me notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, okresný úrad posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je sú- ladná s katastrálnym operátom a či sú splnené proces- né podmienky na povolenie vkladu. Z § 31 ods. 2 katastrálneho zákona vyplývajú dve pod- mienky na povolenie vkladu na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to a) súladnosť tejto zmluvy s katastrálnym operátom a b) splnenie procesných podmienok na povolenie vkladu. vzhľadom na znenie § 31 ods. 2 katastrálneho zákona, okresný úrad, katastrálny odbor neskúma platnosť zmluvy o prevode nehnu- teľnosti vyhotovenej vo forme notárskej zápisni- ce – v týchto prípadoch je zodpovedný za posudzo- vanie civilistických prvkov súkromnoprávnej povahy vrátane posúdenia otázky súladu zmluvy o prevode nehnuteľnosti s dobrými mravmi notár.11 okresný úrad, katastrálny odbor preto nemôže zamietnuť návrh na vklad na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyho- tovenej vo forme notárskej zápisnice s odôvodnením, že táto zmluva je neplatná. napriek tejto právnej úprave rozsahu skúmania podmienok na povolenie vkladu na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice platí, že konštitutívne účinky vkladu môžu nastať len vtedy, ak bolo rozhodnutie o po- volení vkladu vydané na základe platnej zmluvy. v súdnej praxi totiž bolo opakovane konštatované,12 že absolútne neplatný právny úkon nevyvoláva právne následky, a to ani vtedy nie, ak bolo na základe absolútne neplatného právneho úkonu vydané rozhodnutie o povolení vkladu.13 2.2.1 podmienka súladnosti zmluvy s katastrálnym operátom Zmluva o prevode nehnuteľnosti vyhotovená vo forme notárskej zápisnice musí byť súladná s katastrálnym operátom (§ 31 ods. 2 katastrálneho zákona), respektíve 8 Rozsudok Najvyššieho súdu slovenskej republiky zo dňa 30. 10. 2014, sp. zn. 1sžr/129/2013. 9 Napr. laZaR, J. a kol.: občianske právo hmotné. bratislava, IURa EdITIoN, spol. s r. o. 2006, s. 475 alebo sVoboda, J. a kol.: občiansky zákonník. Komentár a súvisiace predpisy. bratislava, EURoUNIoN spol. s r. o. 2004, s. 234. 10 VoJčÍK, P. a kol.: občiansky zákonník. stručný komentár. bratislava, IURa EdITIoN, spol. s r. o. 2010 11 Pozri dôvodovú správu k čl. III bodu 16 návrhu zákona č. 304/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 12 Napríklad rozsudok Najvyššieho súdu slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 96/95. Pozri aj uznesenie Ústavného súdu sR z 10. februára 2010, sp. zn. I. Ús 50/2010- 11, v ktorom Ústavný súd slovenskej republiky konštatoval, že „ak bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy, je teda reálne daný len modus, avšak jasne chýba titulus, teda platne uzavretá zmluva. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti...“ 13 Toto konštatovanie problematizuje nález Ústavného súdu sR zo 16.3.2016, sp. zn. I. Ús 549/2015. V tomto náleze Ústavný súd slovenskej republiky konštatoval, že „ak sťažovateľ pri nadobudnutí nehnuteľnosti evidovaných v katastri nehnuteľnosti konal v dobrej viere v konštitutívny akt štátu ... , mal by požívať ústavnú ochranu.“ >> odboRNý čláNoK >> Okresný úrad, katastrálny odbor neskúma platnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice – v týchto prípadoch je zodpovedný za posudzovanie civilistických prvkov súkromnoprávnej povahy vrátane posúdenia otázky súladu zmluvy o prevode nehnuteľnosti s dobrými mravmi notár. 6 ars notaria 3/17 >> odboRNý čláNoK

nesmie byť v rozpore s katastrálnym operátom (§ 32 ods. 2 katastrálneho zákona),14 aby na jej základe bolo možné vydať rozhodnutie o povolení vkladu. katastrálny zákon bližšie nevymedzuje, čo sa má rozu- mieť pod súladnosťou zmluvy s katastrálnym operátom. súladnosť zmluvy s katastrálnym operátom je s pouka- zom na § 32 ods. 2 katastrálneho zákona zrejme potrebné vykladať tak, že zmluva nesmie byť v rozpore s katastrál- nym operátom. to znamená, že zmluva o prevode nehnu- teľnosti vyhotovená vo forme notárskej zápisnice musí byť v súlade s katastrálnym operátom. Zmluva o prevode nehnuteľností vyhotovená vo forme notárskej zápisnice nepochybne nebude v súlade s katastrálnym operátom, ak sa v nej bude napríklad konštatovať, že nehnuteľnosť nie je zaťažená žiadnymi ťarchami, hoci zo zápisov na lis- te vlastníctva bude vyplývať, že na nehnuteľnosti viaznu ťarchy (napríklad záložné práva). na druhej strane podľa nášho názoru z požiadavky súladnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti s katastrálnym operátom nevyplýva, že by v tejto zmluve museli byť výslovne uvedené všetky ťar- chy viaznuce na nehnuteľnosti či poznámky vzťahujúce sa na danú nehnuteľnosť a zapísané v príslušnom liste vlastníctva. vymedzenie tiarch viaznucich na prevádza- nej nehnuteľnosti ani uvedenie prípadných poznámok vzťahujúcich sa na prevá- dzanú nehnuteľnosť a za- písaných v príslušnom liste vlastníctva nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o pre- vode nehnuteľnosti, pričom povinnosť uvádzať takéto ťarchy či poznámky nevyplý- va ani z § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, preto nie je dôvod požadovať s poukazom na § 31 ods. 2 katastrálne- ho zákona, aby v zmluve o prevode nehnuteľnosti vyho- tovenej vo forme notárskej zápisnice boli tieto ťarchy či poznámky uvádzané. v tejto súvislosti sa musíme vysporiadať s otázkou, či zmluva o prevode nehnuteľnosti vyhotovená vo forme notárskej zápisnice musí byť v súlade s katastrálnym operátom k okamihu alebo teda ku dňu jej vyhotove- nia alebo k okamihu rozhodovania okresného úradu, katastrálneho odboru o konkrétnom návrhu na vklad. podľa nášho právneho názoru musí byť takáto zmluva v súlade s katastrálnym operátom k okamihu rozho- dovania okresného úradu, katastrálneho odboru o kon- krétnom návrhu na vklad. okresný úrad, katastrálny odbor totiž skúma splnenie podmienok na povolenie vkladu ku dňu, keď o návrhu na vklad rozhoduje,15 a teda je povinný prihliadať aj na právne významné skutkové okolnosti, ktoré nastali po uzatvorení zmlu- vy, na základe ktorej sa navrhuje vydanie rozhodnutia o povolení vkladu. vzhľadom na túto skutočnosť od- porúčame podať návrh na vklad čo najskôr po vyhoto- vení zmluvy o prevode nehnuteľnosti, aj keď v zmysle platnej právnej úpravy návrh na vklad je možné podať v časovo neobmedzenej lehote od uzatvorenia zmlu- vy.16 ak okresný úrad, katastrálny odbor zistí, že zmluva o prevode nehnuteľnosti nie je v súlade s katastrálnym operátom, rozhodnutím preruší konanie o návrhu na vklad a vyzve účastníkov konania, aby tento nedostatok zmluvy odstránili. 2.2.2 procesné podmienky na povolenie vkladu pokiaľ ide o procesné podmienky na povolenie vkla- du, tieto vyplývajú z ustanovení katastrálneho zákona a z ustanovení osobitných právnych predpisov – naprí- klad možno spomenúť ako procesné podmienky na po- volenie vkladu podanie návrhu na vklad oprávnenou oso- bou, zaplatenie správneho poplatku za návrh na vklad, doloženie príloh k návrhu na vklad či doloženie príloh k zmluve, pokiaľ osobitný predpis ustanovuje prílohy k zmluve.17 v katastrálnom bulletine bolo publikované stanovisko, podľa ktorého procesnými podmienka- mi na povolenie vkladu sú „náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh, obmedzenie vlastníka nakladať s nehnu- teľnosťou, správne poplat- ky.“18 aj procesné podmien- ky na povolenie vkladu musia byť splnené ku dňu, keď okresný úrad, katastrálny odbor rozhoduje o konkrét- nom návrhu na vklad. návrh na vklad môže podať ktorýkoľvek účastník zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon neusta- novuje, že návrh na vklad musí podať konkrétny účast- ník tejto zmluvy. dohoda účastníkov zmluvy o prevode nehnuteľnosti o tom, kto z nich podá návrh na vklad, je z hľadiska konania o návrhu na vklad bez akéhokoľvek významu. aj keby bolo v zmluve o prevode nehnuteľ- nosti spísanej vo forme notárskej zápisnice uvedené, že účastníci zmluvy splnomocňujú notára na podanie návr- hu na vklad a že návrh na vklad podá notár, táto dohoda nebráni ktorémukoľvek účastníkovi predmetnej zmluvy, aby sám podal návrh na vklad. právna úprava obsiahnu- tá v § 30 ods. 2 katastrálneho zákona je totiž kogentná a nemôže byť obmedzená dohodou účastníkov zmluvy. 14 Katastrálny zákon ešte v § 36a používa fakticky pojem „verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra“. Nie je zrejmé, prečo zákonodarca v § 31 ods. 2 katastrálneho zákona nepoužil formuláciu „posúdi, či zmluva o prevode nehnuteľnosti vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom vychádza z údajov katastra“. 15 Napríklad rozsudok Najvyššieho súdu slovenskej republiky z 5. 4. 2011, sp. zn. 3sžo/96/2010. 16 Napríklad nález Ústavného súdu čR zo 7. októbra 1996, sp. zn. IV. Ús 201/1996. Právny názor Ústavného súdu českej republiky je potrebné rešpektovať aj v podmienkach slovenskej právnej úpravy. 17 Napríklad zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje v § 6 ods. 7 prílohy zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. 18 Katastrálny bulletin č. 3/2009, otázka č. 37 a odpoveď na ňu. >> Návrh na vklad môže podať ktorýkoľvek účastník zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje, že návrh na vklad musí podať konkrétny účastník tejto zmluvy. 7

prílohy k návrhu na vklad sú v katastrálnom zákone vy- medzené len v príkladoch. okresný úrad, katastrálny od- bor je oprávnený požadovať aj predloženie ďalších listín, ktoré nie sú výslovne uvedené v § 30 ods. 5 katastrálne- ho zákona, ak je to potrebné pre rozhodnutie o návrhu na vklad, t. j. ak je to potrebné na posúdenie splnenia podmienok na vklad. pokiaľ nie je v prospech prevodcu zapísané vlastnícke právo v katastri nehnuteľností, prílohou návrhu na vklad musí byť v zmysle § 30 ods. 5 písm. a) katastrálneho zá- kona verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje jeho vlastnícke právo k predmetu prevodu. táto verej- ná listina alebo iná listina musí jednoznačne potvrdzo- vať vlastnícke právo prevodcu. najvyšší súd slovenskej republiky zaujal v súvislosti s § 30 ods. 5 písm. a) ka- tastrálneho zákona právny názor, že „(s)práve katastra nie je zákonom daná možnosť ustáliť, že prevodca je oprávnený s nehnuteľnosťou nakladať, ak toto právo nevyplýva z príloh obligatórne požadovaných pre návrh na vklad do katastra nehnuteľností.“19 verejnou listinou preukazujúcou vlastnícke právo prevodcu môže byť na- príklad uznesenie o dedičstve. ak sa zlučuje alebo rozdeľuje pozemok alebo ak sa zria- ďuje vecné bremeno k časti pozemku, prílohou návrhu na vklad má byť v zmysle katastrálneho zákona aj geometric- ký plán. na druhej strane občiansky zákonník ustanovuje, že ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť pre- javy účastníkov na tej istej listine. aplikačná prax (vrátane súdnej praxe)20 sa doposiaľ nevysporiadala jednoznačným a konzistentným spôsobom s touto právnou úpravou, kto- rá, a to treba zdôrazniť, je skutočne nejednoznačná. po- kiaľ má byť geometrický plán prílohou návrhu na vklad, je nezmyselné požadovať, aby bol geometrický plán zároveň pevne spojený s každým jedným vyhotovením prísluš- nej zmluvy s odôvodnením, že len takýmto spôsobom sa naplní požiadavka ustanovená občianskym zákonníkom. pretože právna úprava v katastrálnom zákone je novšia ako právna úprava v občianskom zákonníku, prikláňame sa k právnemu názoru, že geometrický plán stačí doložiť v jednom vyhotovení k návrhu na vklad, pričom nie je po- trebné, aby bol geometrický plán pevne spojený s každým jedným vyhotovením zmluvy. v zmluve je však potrebné jednoznačne identifikovať geometrický plán, ktorý bol pod- kladom pre vyhotovenie zmluvy, a to napríklad uvedením čísla úradného overenia geometrického plánu. k takému- to jednoznačnému a podľa nášho názoru konzistentnému záveru však (žiaľ) zatiaľ ani súdna prax nedospela. na vyššie uvedenom závere ohľadne geometrického plánu ako prílohy návrhu na vklad nemôže podľa nášho názoru nič zmeniť ani vyhláška č. 324/2015 Z. z. o kancelárskom poriadku pre notárov (ďalej len „vyhláška č. 324/2015 Z. z.“). táto vyhláška v § 16 ods. 6 ustanovuje, že spôsobom uvedeným v odseku 521 sa k notárskej listine pripoja všet- ky prílohy, najmä geometrický plán, ak tvorí súčasť listiny. v prvom rade je potrebné uviesť, že vyhláška nesmie byť v rozpore so zákonom, ktorý, ako to už bolo uvedené, jed- noznačne a výslovne ustanovuje, že geometrický plán je v určitých prípadoch prílohou návrhu na vklad. aj z § 16 ods. 6 vyhlášky č. 324/2015 Z. z. vyplýva, že geometrický plán sa k notárskej listine pripojí iba vtedy, ak tvorí súčasť listiny. dané ustanovenie vyhlášky č. 324/2015 Z. z. však už nevymedzuje, kedy má geometrický plán tvoriť súčasť listiny. ako sme už uviedli, pokiaľ je v zmluve jednoznačne identifikovaný geometrický plán, na základe ktorého bola zmluva spísaná, nemusí byť geometrický plán pevne spo- jený so zmluvou a teda nemusí tvoriť súčasť listiny. ak ide o zmluvu o vyporiadaní bezpodielového spolu- vlastníctva manželov, ktorá je spísaná vo forme notár- skej zápisnice, prílohou návrhu na vklad na základe tejto zmluvy musí byť aj listina preukazujúca zánik bezpodie- lového spoluvlastníctva manželov, pokiaľ je v katastri nehnuteľností uvedené, že príslušné nehnuteľnosti boli predmetnom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. povinnosť pripojiť k návrhu na vklad túto listinu vyplýva z požiadavky súladnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice (v tomto prípa- de zmluvy o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníc- tva manželov) s katastrálnym operátom. ak návrhu na vklad na základe zmluvy o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je pripojená listina pre- ukazujúca zánik bezpodielového spoluvlastníctva man- želov, okresný úrad, katastrálny odbor konanie o návrhu na vklad preruší a vyzve účastníkov konania o návrhu na vklad, aby ju v stanovenej lehote predložili. pod procesnou podmienkou na povolenie vkladu je po- trebné rozumieť aj účinnosť zmluvy o prevode nehnuteľ- nosti. okresný úrad, katastrálny odbor je povinný v rámci konania o návrhu na vklad skúmať, či zmluva o prevode nehnuteľnosti vyhotovená vo forme notárskej zápisnice je účinná. ak je v takejto zmluve dojednaná odkladacia podmienka nadobudnutia jej účinnosti, potom je potreb- né okresnému úradu, katastrálnemu odboru preukázať naplnenie odkladacej podmienky nadobudnutia jej účin- nosti. rozhodnutie o povolení vkladu je totiž možné vy- dať iba na základe účinnej zmluvy.22 notár nenesie a ne- môže niesť zodpovednosť za to, či nastane účastníkmi zmluvy dojednaná odkladacia podmienka nadobudnu- tia účinnosti zmluvy. pokiaľ účastníci zmluvy dojednajú >> odboRNý čláNoK 19 Rozsudok Najvyššieho súdu slovenskej republiky z 29. 4. 2010, sp. zn. 8sžo/13/2010. 20 Zhrnutie stanovísk Najvyššieho súdu slovenskej republiky k problematike geometrického plánu v súvislosti so zmluvou o prevode nehnuteľnosti obsahuje nález Ústavného súdu slovenskej republiky z 28.4.2014, sp. zn. IV Ús 15/2014 – 77. 21 Podľa § 16 ods. 5 vyhlášky č. 324/2015 Z. z., ak sa notárska listina skladá z niekoľkých listov alebo listín, všetky listy sa pevne spoja trikolórou obsahujúcou farby štátnej vlajky a voľné konce sa prelepia nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky notára umiestnenej sčasti na nálepke a sčasti na samotnej listine. Na nálepke môže byť použitý aj odtlačok suchej pečiatky. 22 Na prípadné ustanovenia zmluvy, že zmluva nadobudne účinnosť rozhodnutím okresného úradu, katastrálneho odboru, sa neprihliada. Zmluva, ktorou sa nakladá s nehnuteľnosťou, by teda nemala obsahovať takéto ustanovenie. 8 ars notaria 3/17 >> odboRNý čláNoK

odkladaciu podmienku nadobudnutia účinnosti zmluvy, predpokladá sa, že táto podmienka sa naplní s určitým časovým odstupom od okamihu uzatvorenia zmluvy. vzhľadom na tieto skutočnosti je nepochybne potrebné domnievať sa, že účinnosť zmluvy o prevode nehnuteľ- nosti je procesnou podmienkou na povolenie vkladu. pri rozhodovaní o návrhu na vklad, ktorého prílohou je zmluva o prevode nehnuteľnosti spísaná vo forme notár- skej zápisnice, okresný úrad, katastrálny odbor skúma aj to, či podľa zápisov na liste vlastníctva právo prevodcu na- kladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené. táto povinnosť okresnému úradu, katastrálnemu odboru vyplýva prinaj- menšom z § 31a písm. e) katastrálneho zákona, podľa kto- rého konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bolo účastní- kov neodkladným opatrením alebo predbežným opatrením nariadené, aby nenakladal s určitou nehnuteľnosťou – táto právna úprava nie je nijako vylúčená vo vzťahu ku konaniu o návrhu na vklad na základe zmluvy o prevode nehnu- teľnosti vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice. Z hľa- diska povinnosti okresného úradu, katastrálneho odboru prerušiť konanie o návrhu na vklad (a to aj konanie o návr- hu na vklad na základe zmlu- vy o prevode nehnuteľnosti vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice) je bez významu, kedy bola príslušná poznámka o takomto neodkladnom opatrení alebo predbežnom opat- rení zapísaná do katastra nehnuteľností.23 po zániku účin- kov neodkladného opatrenia alebo predbežného opatrenia bude okresný úrad, katastrálny odbor pokračovať v konaní o návrhu na vklad, pričom v prípade konania o návrhu na vklad na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyhoto- venej vo forme notárskej zápisnice nebude skúmať, či táto zmluva bola uzatvorená pred alebo po nariadení neod- kladného opatrenia alebo predbežného opatrenia, ktorým sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou.24 ak v rámci konania o návrhu na vklad na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice okresný úrad, katastrálny odbor zistí, že vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom prevodu, je v katastri nehnuteľností evidovaná duplicita vlastníctva, nebude možné vydať rozhodnutie o povolení vkladu, kým sa nevyrieši otázka, ktorý z duplicitne evidovaných vlast- níkov nehnuteľnosti je jej skutočným vlastníkom. až do vyriešenia tejto otázky je totiž oprávnenie nakladať s tou- to nehnuteľnosťou obmedzené.25 2.3 lehota na rozhodnutie o návrhu na vklad na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice všimnime si teraz dôsledne právnu úpravu obsiahnutú v § 32 ods. 2 katastrálneho zákona. podľa tohto ustano- venia, ak zmluva o prevode nehnuteľnosti bola vyhotove- ná vo forme notárskej zápisnice alebo bola autorizovaná advokátom, nie je v rozpore s katastrálnym operátom a sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu, okresný úrad rozhodne o návrhu na povolenie vkladu do 20 dní. ide o veľmi nešťastnú formuláciu, keď zákonodar- ca v konečnom dôsledku ustanovil, že ak sú podmienky na vklad na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti vy- hotovenej vo forme notárskej zápisnice splnené, okres- ný úrad, katastrálny odbor rozhodne o povolení vkladu do 20 dní. Zákonodarca teda skrátil lehotu na rozhod- nutie o návrhu na vklad na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice len na tie návrhy na vklad, kde sú splnené podmienky na povolenie vkladu na zák- lade takejto zmluvy, a aj to ešte neuviedol, od ktorého dňa sa počíta lehota 20 dní – z logiky veci však vyplýva, že táto lehota sa počíta odo dňa doručenia návrhu na vklad okresnému úradu, katastrálnemu odboru. 3. Konanie o návrhu na vklad na základe inej zmluvy, respektíve na základe kombinovanej zmluvy vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice subjekty právnych vzťahov môžu notára požiadať aj o spí- sanie zmluvy o zriadení alebo zrušení vecného práva k cu- dzej veci. pokiaľ ide o konanie o návrhu na vklad na zákla- de takýchto zmlúv, okresný úrad, katastrálny odbor skúma v tomto prípade podmienky na povolenie vkladu v rozsahu podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. to znamená, že okresný úrad, katastrálny odbor je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať platnosť takejto zmluvy. platnosť takej- 23 Keďže poznámkou sa do katastra práva nezapisujú (napr. rozsudok Najvyššieho súdu slovenskej republiky zo dňa 30. 10. 2003, sp. zn. sž – o – Ks 145-146/03), nevzťahuje sa na zápis poznámky do katastra tzv. zásada priority zápisu práv. To znamená, že poznámka o neodkladnom opatrení alebo o predbežnom opatrení, ktorým bolo účastníkovi nariadené, aby nenakladal s určitou nehnuteľnosťou, môže byť do katastra nehnuteľností zapísaná aj počas konania o návrhu na vklad na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice, pričom okresný úrad, katastrálny odbor je povinný prihliadať aj na túto poznámku. 24 Z rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho súdu slovenskej republiky z 27. apríla 2017, sp. zn. 1 VCdo 1/2017, vyplýva, že k porušeniu zákazu nehnuteľnosť predať, ktorý bol nariadený predbežným opatrením vydaným v občianskom súdnom konaní, dochádza už v momente uzatvorenia kúpnej zmluvy, nie až zmenou vlastníctva nehnuteľnosti. To znamená, že ak bola zmluva o prevode nehnuteľností uzatvorená, napriek neodkladnému opatreniu alebo predbežnému opatreniu, ktorým sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou, je neplatná – ako sme to však už uviedli, v prípade zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice okresný úrad, katastrálny odbor neskúma, či táto zmluva je alebo nie je platná. 25 Pozri napríklad rozsudok Krajského súdu v Nitre z 24. 11. 2009, sp. zn. 11s/39/2009, alebo rozsudok Krajského súdu v českých budejoviciach z 20. 2. 2002, č. k. 10 Ca 370/2001-20, z ktorých vyplýva, že duplicitný zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo jej časti je totiž nesporne takou skutočnosťou, ktorá bráni nakladaniu s nehnuteľnosťou, a teda i prevodu vlastníckeho práva k nej. 26 Podľa Najvyššieho súdu slovenskej republiky je potrebné platnosť právneho úkonu posudzovať podľa „okolností, ktoré existovali v čase jeho urobenia,“ pretože, „(p) rávny úkon, ktorý v čase urobenia zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám a bol preto platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku, nemôže dodatočne stať neplatným.“ (rozsudok Najvyššieho súdu slovenskej republiky, sp. zn. 1 M obdo V 16/2006 – podobne rozsudok Najvyššieho súdu českej republiky z 29. 5. 2012, sp. zn. 22 Cdo 2222/2011). >> Počíta sa lehota 20 dní – z logiky veci však vyplýva, že táto lehota sa počíta odo dňa doručenia návrhu na vklad okresnému úradu, katastrálnemu odboru. 9

to zmluvy sa posudzuje ku dňu jej uzatvorenia.26 splnenie podmienok na povolenie vkladu sa však aj v tomto prípade posudzuje ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad. ťažkosti pri spísaní zmluvy o zriadení alebo zrušení vecného práva k cudzej veci môžu neraz vyplynúť z ne- jednoznačnosti alebo neúmernej stručnosti relevantnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na daný právny inštitút. máme tu na mysli najmä právnu úpravu vecných bre- mien v občianskom zákonníku. občiansky zákonník totiž nedáva odpoveď alebo prinajmenšom nedáva jednoznač- nú odpoveď na viaceré otázky spojené s inštitútom vec- ných bremien. v súvislosti s inštitútom vecných bremien vznikla napríklad otázka, či je možné zriadiť vecné bre- meno v prospech podielového spoluvlastníka nehnu- teľnosti. v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sr boli prezentované protikladné stanoviská k tejto otázke. pri- kláňame sa k právnemu názoru, že vecné bremeno je možné zriadiť aj v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti.27 obsah práv vyplývajúcich z vlastnícke- ho (spoluvlastníckeho) práva je totiž iný než obsah práv z vecného bremena.28 právne postavenie osoby oprávne- nej z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré- ho obsahom je napríklad právo bývania v určitom dome, je nepochybne výhodnejšie ako právne postavenie spolu- vlastníka nehnuteľnosti. vzhľadom na tieto skutočnosti môže mať spoluvlastník nehnuteľnosti záujem o to, aby sa v jeho prospech zriadilo vecné bremeno. čo sa týka zákonnej dikcie, že vecné bremeno obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech niekoho iného, tu si musíme uvedomiť, že pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel osoby, ktorá má byť oprávnenou z vecného bremena, na zaťa- ženej nehnuteľnosti, tu si musíme uvedomiť, že vecné bremeno bude zaväzovať každodobého vlastníka tohto podielu až do zániku predmetného vecného bremena. ak teda vecné bremeno bude zaťažovať každodobého vlast- níka spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, potom je podľa nášho názoru naplnená dikcia § 151n ods. 1 ob- čianskeho zákonníka. v tejto súvislosti je ešte potrebné uviesť, že v zmysle stanovísk prezentovaných v judikatú- re29 k spoluvlastníckemu podielu by vecné bremeno bolo možné zriadiť len vtedy, ak by vecné bremeno zaväzovalo povinnú osobu niečo konať.30 osobitne je potrebné zmieniť sa o tých prípadoch, keď je do jednej notárskej zápisnice spísaná zmluva o prevode nehnuteľnosti, ako aj zmluva, ktorou sa zriaďuje alebo zrušuje vecné právo k cudzej veci. pokiaľ prílohou návr- hu na vklad bude takáto notárska zápisnica, podmienky na vklad vlastníckeho práva sa budú posudzovať podľa § 31 ods. 2 katastrálneho zákona a podmienky na vklad vecného práva k cudzej veci alebo jeho zrušenia (t. j. jeho výmazu) sa budú posudzovať podľa § 31 ods. 1 katastrál- neho zákona. čo sa týka lehoty na rozhodnutie o návrhu na vklad, pokiaľ sú splnené podmienky na vklad v časti týkajúcej sa návrhu na vklad vlastníckeho práva, okresný úrad, katastrálny odbor by mal rozhodnúť o celom návrhu na vklad v lehote 20 dní od doručenia návrhu na vklad.31 4. Rozhodnutia vydané v konaní o návrhu na vklad a opravné prostriedky proti nim katastrálny zákon ustanovuje, že ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad, katastrálny odbor návrh na vklad povolí, inak návrh zamietne – v zákonom stanove- ných prípadoch okresný úrad, katastrálny odbor konanie o návrhu na vklad zastaví.32 v zmysle katastrálneho zákona proti rozhodnutiu, kto- rým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. takéto rozhodnutie je však možné napadnúť protestom prokurátora, respektíve správnou žalobou podľa správneho súdneho poriadku. proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad je možné podať odvolanie. o odvolaní proti rozhodnutiu o zamiet- nutí návrhu na vklad rozhoduje úrad geodézie, karto- grafie a katastra slovenskej republiky. proti rozhodnutiu o zastavení konania je možné uplatniť aj ďalšie oprav- né prostriedky podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, protest prokurátora a taktiež je možné podať proti také- muto rozhodnutiu správnu žalobu podľa správneho súd- neho poriadku a za podmienok upravených v správnom súdnom poriadku. o odvolaní proti rozhodnutiu o zastavení konania o ná- vrhu na vklad, pokiaľ je odvolanie prípustné,33 rozhoduje okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, referát ka- tastra nehnuteľností. proti rozhodnutiu o prerušení konania o návrhu na vklad nie je možné podať odvolanie. ak okresný úrad, katastrálny odbor zistí, že konanie o návrhu na vklad prerušil, hoci na takýto postup nebol daný dôvod, mal by v konaní o návrhu na vklad pokračovať, a to bez toho, aby bolo rozhodnutie o prerušení konania o návrhu na vklad zrušené (napríklad na základe eventuálneho protestu prokurátora). Mgr. Róbert Jakubáč, PhD. autor pôsobí na úrade geodézie, kartografie a katastra sr34 27 Podrobnejšie sme sa touto problematikou zaoberali v článku JaKUbáč, R.: Vecné bremeno v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti. súkromné právo, 2017, č. 3. 28 Pozri rozsudok Najvyššieho súdu slovenskej republiky z 13. 5.2010, sp. zn. 8sžo/98/2010. 29 Napr. judikát R 45/1986 a R 14/1988. 30 bližšie pozri Katastrálny bulletin č. 1/2017, stanovisko k otázke č. 2. 31 Pozri Katastrálny bulletin č. 3/2009, stanovisko k otázke č. 36. 32 dôvody zastavenia konania o návrhu na vklad sú taxatívne uvedené v § 31b katastrálneho zákona. 33 § 31b ods. 2 katastrálneho zákona. 34 autor v tomto príspevku prezentuje svoje názory a svoju interpretáciu z hľadiska témy tohto príspevku relevantných právnych noriem, ktorá nemusí byť nevyhnutne v súlade so stanoviskami inštitúcie, v ktorej pôsobí. >> odboRNý čláNoK 10 ars notaria 3/17 >> odboRNý čláNoK

Z rozsudku súdneho dvora európskej únie vo veci c-342/15, ktorého predmetom je prejudiciálne rozhodnutie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní európskej únie a ktoré súvisí s konaním leopoldine Gertraud piringer komentár: návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný v rámci sporu medzi pani piringer a okresným súdom freistadt, rakúsko. predmetom sporu bolo odmietnutie vykonania zápisu poznámky o zamýšľanom predaji nehnuteľnosti do rakúskeho katastra nehnuteľností z dôvodu, že podpis navrhovateľky na návrhu bol podpísaný v českej republike a osvedčený českým advokátom. ten v súlade s českým vnútroštátnom právom o tom vyhotovil osvedčovaciu doložku. okresný súd freistadt, rakúsko, tento návrh zamietol s odôvodnením, že podpis nebol osvedčený notárom alebo súdom tak, ako to vyžaduje rakúske vnútroštátne právo (§ 53 ods. 3 spolkového zákona o katastri nehnuteľností). toto rozhodnutie bolo potvrdené krajským súdom v linzi. najvyšší súd rakúskej republiky prerušil konanie a položil esd dve prejudiciálne otázky; či sa má článok 1, ods. 1, druhý pododsek smernice rady 77/249/ehs vykladať v tom zmysle, že umožňuje členskému štátu vyňať zo slobodného poskytovania služieb právnikmi overovanie pravosti podpisov na listinách, ktoré sú nevyhnutné pre vznik alebo prevod vecných práv k nehnuteľnostiam a vyhradiť výkon tejto činnosti notárom, alebo či sa má článok 56 Zmluvy o fungovaní európskej únie vykladať tak, že nebráni vnútroštátnemu predpisu štátu katastra, podľa ktorého je overovanie pravosti podpisov na listinách, ktoré sú nevyhnutné pre vznik alebo prevod vecných práv k nehnuteľnostiam, vyhradené notárom, a to stýmúčinkom,ževyhlásenieopravostipodpisuuskutočnené advokátom so sídlom v českej republike v štáte jeho sídla sa v štáte katastra neuzná, hoci toto vyhlásenie má podľa českého práva účinky úradného overenia. podľa výroku rozsudku esd na prvú prejudiciálnu otázku sa máčlánok1,ods.1,druhýpododseksmernice77/249vykladať tak, že sa nevzťahuje na takú právnu úpravu členského štátu, ktorá vyhradzuje notárom overovanie pravosti podpisov na listinách nevyhnutných pre vznik alebo prevod vecných práv k nehnuteľnostiam, aj keď tým vylučuje možnosť uznať v tomto členskom štáte takéto overenie podpisu, vykonané právnikom usadeným v inom členskom štáte. odpoveď na druhú otázku najvyššieho súdu rakúskej republiky je uvedená v texte analyzovaného výroku esd, a teda, že článok 56 nebráni takej právnej úprave členského štátu,ktorávyhradzujenotáromoverovaniepravostipodpisov na listinách, ktoré sú nevyhnutné pre vznik alebo prevod vecných práv k nehnuteľnostiam. v odôvodnení rozsudku esd uvádza, že článok 56 Zmluvy o fungovaní európskej únie vyžaduje nielen odstránenie akejkoľvek diskriminácie voči poskytovateľom služieb usadeným v inom členskom štáte z dôvodu štátnej príslušnosti, ale takisto aj odstránenie všetkých obmedzení slobodného poskytovania služieb, i keď sa uplatňujú bez rozdielu na vnútroštátnych poskytovateľov a poskytovateľov z iných členských štátov, a z tohto dôvodu vnútroštátne rakúske právo predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania služieb, zaručené článkom 56 Zmluvy o fungovaní európskej únie. Zároveň však ďalej uvádza, že v súlade s judikatúrou esd môže byť takéto opatrenie prípustné aj v oblasti slobodného poskytovania služieb podľa článku 62 Zmluvy o fungovaní Odmietnutie uznania osvedčeného podpisu vykonaného v inom členskom štáte inou osobou ako notárom „Článok 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej právnej úprave členského štátu, ktorá vyhradzuje notárom overovanie pravosti podpisov na listinách, ktoré sú nevyhnutné pre vznik alebo prevod vecných práv k nehnuteľnostiam, a vylučuje tým možnosť uznať v uvedenom členskom štáte takéto overenie podpisu, vykonané (iným) právnikom podľa jeho vnútroštátneho práva, usadeným v inom členskom štáte.“ >> JUdIKáT 11 >> JUdIKáT

európskej únie, ak ide o dôvody týkajúce sa verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia. esd si osvojil stanovisko rakúskej a nemeckej vlády, podľa ktorého kataster nehnuteľností má najmä v niektorých členských štátoch, v ktorých sú notárske úrady latinského typu, rozhodujúci význam v rámci transakcií nehnuteľností, najmä v kontexte konštitutívnych zápisov. vedenie katastra je teda zložkou preventívneho výkonu spravodlivosti. esd pokladá vnútroštátne právne predpisy, ktoré ukladajú notárompreverovaťpresnosťzápisovvykonanýchdokatastra nehnuteľností (aj keď v tomto prípade len prostredníctvom osvedčovania pravosti podpisov, hoci v rakúsku sa podstatná časťprevodovnehnuteľnostirealizujeprostredníctvomnotára a notárskych zápisníc), za jeden z príspevkov k zabezpečeniu právnej istoty prevodov nehnuteľností a riadneho fungovania katastra nehnuteľností. vo všeobecnej rovine pokladá esd činnosť notára za ochranu riadneho výkonu spravodlivosti. esd vo svojom odôvodnení spomenul aj rozsudok súdneho dvora európskej únie vo veci c-53/08 komisia proti rakúsku, podľa ktorého notárske činnosti sledujú ciele všeobecného záujmu, ktorý spočíva najmä v zabezpečení zákonnosti a právnej istoty právnych úkonov uzatváraných medzi jednotlivcami, predstavujú naliehavý dôvod všeobecného záujmu, ktorý umožňuje odôvodniť prípadné obmedzenia článku 49 Zmluvy o fungovaní európskej únie vyplývajúce z osobitostí vlastných notárskej činnosti. tieto obmedzenia sa vzťahujú napr. na postup pri vymenovaní notárov, obmedzenie ich počtu a ich územnej pôsobnosti alebo systém ich odmeňovania, nezávislosti, nezlučiteľnosti funkcií a neodvolateľnosti. pre úplnosť je potrebné uviesť, že esd skúmal aj otázku proporcionality, pričom z rakúskej právnej úpravy vyplýva, že notár nepotvrdzuje len identitu osoby, ktorá sa na dokument podpísala, ale oboznamuje sa aj s obsahom aktu, aby sa ubezpečil o zákonnosti plánovanej transakcie a overil spôsobilosť žiadateľa o právny úkon. s ohľadom na § 2 ods. 2 a § 36 ods. 1 notárskeho poriadku túto povinnosť má aj notár na slovensku. esd skonštatoval, že činnosti spojené s osvedčením pravosti podpisu na aktoch týkajúcich sa vzniku aprevoduvecnýchprávknehnuteľnostiamvyhradenépreurčitú osobitnú kategóriu odborníkov, ktorá požíva dôveru verejnosti a v prípade ktorej členský štát vykonáva osobitnú kontrolu, sú jedným z prvkov zabezpečujúcich riadne fungovanie systému katastra nehnuteľností, a teda aj zákonnosti. poposúdeníprávnejúpravyesduviedol,žečinnosťprávnikov (v danej veci advokáta) spočívajúca v osvedčení pravosti podpisov nie je porovnateľná s osvedčovacou činnosťou vykonávanou notármi a že režim takéhoto overovania sa spravuje prísnejšími ustanoveniami. doložka o osvedčení pravosti podpisu vyhotovená českým advokátom nie je verejnou listinou. Záverom esd konštatoval, že všeobecné vzdanie sa funkcií štátnej kontroly a účinnej záruky kontroly zápisov do katastra nehnuteľností z dôvodov týkajúcich sa slobodného poskytovania služieb právnikmi by viedlo k narušeniu riadneho fungovania systému katastra nehnuteľností, ako aj zákonnosti a právnej istoty aktov uzatvorených medzi jednotlivcami. uvedené rozhodnutie má dosah aj na právny stav v slovenskej republike. jednak umožňuje v odôvodnených prípadoch vyžadovať vnútroštátnymi predpismi regulovaný stav služieb v právnej oblasti bez ohľadu na právnu úpravu iných členských štátov a s tým spojenú obavu zo slobodného poskytovania služieb v rámci eú a jednak podnecuje úvahy k deliberalizácii právnej úpravy v oblastiach, kde by mal štát vyžadovať zvýšenú mieru právnej istoty a preventívny výkon spravodlivosti. Vybral: JUDr. Ján Hamara notár so sídlom v považskej bystrici >> JUdIKáT 12 ars notaria 3/17 >> JUdIKáT

Všeobecne o prechode dlhov poručiteľa rozmanitosť a množstvo právnych vzťahov, do ktorých človek vstupuje, so sebou automaticky prináša aj veľké množstvo záväzkov z nich vyplývajúcich. notár ako súdny komisár preto v rámci prejednania dedičstva okrem ma- jetku poručiteľa zisťuje aj jeho dlhy. v zmysle čl. 6 záko- na č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku v platnom znení (ďalej len „cmp“) je povinný postupovať v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutoč- ný stav veci, a na účely zistenia tohto skutočného stavu veci je povinný vykonať všetky potrebné dôkazy, a to aj také, ktoré účastníci nenavrhli. notár by sa preto nemal uspokojiť len s tvrdeniami dedičov o majetku a dlhoch poručiteľa. nie vždy majú totiž dedičia prehľad o finan- čnom hospodárení poručiteľa. Základný aspekt, ktorý je pri dedení potrebné si uvedomiť, je, že smrťou poručiteľa vstupujú dedičia poručiteľa do všetkých majetkovoprávnych vzťahov, ak tieto jeho smrťou nezanikli. smrťou poručiteľa teda nenadobúdajú dedičia len majetok, ktorý poručiteľ v čase smrti vlastnil, ale pre- chádzajú na nich aj dlhy, ktoré mu vznikli počas jeho ži- vota. pre prechod dlhov pritom nie je vôbec rozhodujúce, či už je s cieľom uspokojenia tohto dlhu vedené exekučné konanie, a dokonca ani to, či bolo o tomto dlhu právoplatne rozhodnuté. jednoducho stačí, ak takýto dlh v čase smrti poručiteľa existoval, pričom nemusí byť ani splatný, ani presne vyčíslený (stačí teda, že si poručiteľ požičal určitú peňažnú sumu, a hoci ju aj mohol svojmu veriteľovi počas svojho života riadne splácať, v čase smrti nebol tento dlh celkom uhradený). najvyšší súd slovenskej republiky (ďa- lej len „ns sr“) zaujal rovnaké stanovisko k problematike prechodu dlhov poručiteľa, keď vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 6 m cdo 12/2011, konštatoval, že pri zisťovaní poruči- teľovho majetku a jeho dlhov je zásadne rozhodujúci skut- kový stav, aký existoval v čase smrti poručiteľa. v tomto konkrétnom prípade súd rozhodol, že dlhom zaťažujúcim dedičstvo nemôže byť nedoplatok nájomného za byt, kto- rého nájomcom bol poručiteľ, a úhrady za plnenia posky- tované s užívaním tohto bytu, ak tento nedoplatok vznikol až v čase od smrti poručiteľa do vysporiadania dedičstva, a to ani keby bol tento nedoplatok ako dlh patriaci do de- dičstva dedičmi uznaný. nedoplatok nájomného za tento byt, vzniknutý do smrti poručiteľa, by, samozrejme, do dl- hov dedičstva zaradený byť mal. jediným dlhom, ktorý vznikol až po smrti poručiteľa, no napriek tomu sa zaraďuje do súpisu dlhov, sú primera- né náklady spojené s pohrebom poručiteľa. aj samotné znenie § 470 ods. 1 občianskeho zákonníka (ďalej len „oZ“) ich vyčleňuje spod pojmu dlhy poručiteľa. rovnako sa vyjadruje aj odborná verejnosť, keď sa v sú- vislosti s dlhmi poručiteľa a ich existenciou v okamihu smrti poručiteľa spomína aj ich príslušenstvo, konkrétne úroky z omeškania vyplývajúce z jeho peňažných dlhov, ktoré by sa pre potreby dedičského konania a ich zara- denia do dlhov poručiteľa mali vyčísľovať ku dňu smrti poručiteľa. „úroky z omeškania za čas po smrti poru- čiteľa už nie sú považované za sankciu za omeškanie zomretého poručiteľa, ale za omeškanie dedičov s plne- ním dlhu, ktorý na nich prešiel.“1 na to, aby dedičia zodpovedali za dlhy poručiteľa, ktoré exis- tovali v čase jeho smrti, nie je potrebné, aby ich uznali, ani to, aby tieto dlhy boli zahrnuté v súpise dlhov v samotnom rozhodnutí, ktorým sa dedičské konanie končí. nie je rozho- dujúce ani to, či o nich dedičia vedia. ns sr vo svojom uzne- sení, sp. zn. 4 m cdo 18/2009, zastáva názor, že v našom právnom poriadku neexistuje ustanovenie (okrem ustano- vení o likvidácii dedičstva), podľa ktorého by dlh poručiteľa zanikol, ak nebol veriteľom do dedičského konania prihláse- ný. výkladom opaku teda dospel k názoru, že aj neprihláse- ný (respektíve neprejednaný alebo neuznaný) dlh poručiteľa prechádza na dedičov. na určenie zodpovednosti dedičov za dlh poručiteľa stačí, ak dedičské rozhodnutie obsahuje rozdelenie majetku poručiteľa medzi jeho dedičov a určenie jeho hodnoty, a jediným relevantným zákonným ustanove- Notári sa čoraz častejšie stretávajú so situáciou, keď ako súdni komisári prejednávajú dedičstvo po poručiteľovi, ktorý nielenže okrem majetku zanechal aj dlhy, niektoré z nich však už aj vo fáze núteného výkonu rozhodnutia, t. j. bol zároveň účastníkom exekučného konania. S prihliadnutím na narastajúci počet exekučných konaní je zrejmé, že s otázkami dedičov, týkajúcimi sa toho, ako v prípade exekučného konania vedeného v prospech poručiteľa alebo proti poručiteľovi postupovať, sa budú stretávať aj naďalej a čoraz častejšie. V nadväznosti na prijatie nových procesných kódexov aj v exekučnom konaní nastali od 1. 4. 2017 zmeny, ktoré čiastočne súvisia aj s jednou zo základných činností notára, a to s činnosťou notára ako súdneho komisára. Dlhy poručiteľa a vplyv smrti povinného na exekučné konanie >> PosTREhy Z PRaxE 1 Števček, M., dulak, a., bajánková, J., Fečík, M., sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. občiansky zákonník II. § 451 – 880. Komentár. Praha : C. h. beck, 2015, s. 1 649. 13 >> PosTREhy Z PRaxE

>> PosTREhy Z PRaxE ním potom bude § 470 oZ, ktorý rieši prechod dlhov poruči- teľa na dedičov a ktorý je jeho základným východiskom. na druhej strane, zahrnutie a presný popis poručiteľovho (hoci aj dedičmi uznaného a medzi nimi nesporného) dlhu v sú- pise jeho dlhov neznamená, že veriteľ môže žiadať výkon rozhodnutia len na základe tohto uznesenia o dedičstve bez existencie právoplatného rozhodnutia vo veci týkajúcej sa jeho pohľadávky voči poručiteľovi a v žiadnom prípade nejde o uznanie dlhu v zmysle § 558 oZ. a napokon, zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa nebráni ani skutočnosť, že niektorý z dlhov poručiteľa nebol v zmysle § 198 ods. 1 cmp do súpisu dlhov zara- dený, pretože bol medzi účastníkmi dedičského konania sporný a neprihliadalo sa naň ani pri výpočte čistej hod- noty dedičstva. Za sporný sa však podľa ods. 2 cit. usta- novenia už nemôže považovať taký dlh, o ktorom bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom pred skončením konania o dedičstve. v nadväznosti na to ustanovenie § 212 cmp hovorí, že nezaradenie majetku alebo dlhov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, do dedičstva ne- bráni účastníkom, aby sa svojho práva domáhali žalobou. v súvislosti s dlhmi poručite- ľa, samozrejme, nie vylúče- ná ani situácia, keď celková výška dlhov poručiteľa bude vyššia ako hodnota jeho ma- jetku, a teda dedičstvo bude predlžené. v takomto prípa- de ponecháva právna úprava dedičom možnosť zvoliť si, či napriek predlženiu dedič- stvo prijmú alebo ho odmietnu. ak sa napriek existencii dlhov dedičia rozhodnú dedičstvo prijať, § 471 oZ im dáva možnosť uzavrieť s veriteľmi dohodu o prenechaní dedič- stva na úhradu dlhov poručiteľa, pričom takáto dohoda podlieha schváleniu súdom. ak k takejto dohode nedôjde (alebo ju súd neschváli), môže súd aj bez návrhu uznese- ním nariadiť likvidáciu dedičstva. prenechanie dedičstva veriteľom na úhradu dlhov a likvidáciu dedičstva už po- drobne opísala judr. miriam imrich breznoščáková, phd., v starších vydaniach ars notaria.2 Zodpovednosť za dlhy poručiteľa v zmysle § 470 OZ ako už bolo spomenuté, základným ustanovením upra- vujúcim prechod dlhov poručiteľa na jeho dedičov je § 470 oZ. toto ustanovenie určuje základné pravidlá zod- povednosti za poručiteľove dlhy, ktoré existovali v čase jeho smrti. predstavuje prechod povinností poručiteľa na dedičov vyplývajúci priamo zo zákona, t. j. na vznik ich zodpovednosti za dlhy poručiteľa sa nevyžaduje zavia- zanie dedičov na úhradu dlhov poručiteľa v dedičskom rozhodnutí. na rozdiel od niektorých európskych kra- jín slovenská právna úprava zakotvuje zásadu pro viri- bus hereditatis, ktorá znamená, že dedením sa nemôže zhoršiť majetková situácia dediča, keďže v zmysle § 470 ods. 1 oZ za primerané náklady spojené s pohrebom po- ručiteľa a za poručiteľove dlhy zodpovedá dedič len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Základným predpo- kladom zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa je teda existencia majetku patriaceho do dedičstva. pre veriteľov poručiteľa je vždy rozhodujúca výška ceny nadobudnuté- ho dedičstva, nie samotné nadobudnuté dedičstvo. keďže prichádza k splynutiu osobného majetku dediča s majet- kom dediča nadobudnutým dedením, môže veriteľ svoje pohľadávky voči poručiteľovi, ktoré jeho smrťou prešli na dedičov, uspokojiť aj z osobného majetku dedičov, nielen z majetku nadobudnutého dedením, vždy však len do výš- ky ceny nadobudnutého dedičstva. čo sa týka problematiky určenia výšky ceny nadobudnu- tého dedičstva, najvyšší súd českej republiky (ďalej len „ns čr“) už niekoľkokrát odstránil pochybnosti týkajúce sa záväznosti určenia tejto ceny v dedičskom rozhodnutí, keď konštatoval, že záver vykonaný súdom v konaní o de- dičstve v zmysle ustanovenia § 175o zákona č. 99/1963 Z. z. občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „osp“) o všeobecnej cene majetku (v zmysle cmp o všeobec- nej hodnote majetku), výš- ke dlhov a čistej hodnote dedičstva, prípadne o výške predlženia dedičstva po po- ručiteľovi, nie je definitívnym záverom o rozsahu a hod- note poručiteľovho majetku, z ktorého následne vyplýva aj rozsah zodpovednosti za poručiteľove dlhy.3 česká judikatúra4 dokonca poskytuje odpoveď na otáz- ku, kedy môžu dedičia uspieť voči veriteľom poručiteľa s obranou, že výška ceny dedičstva, ktoré nadobudli, už bola vyčerpaná uspokojením pohľadávok iných veriteľov. ak nedošlo v dedičskom konaní ku konvokácii veriteľov v zmysle § 199 cmp (predtým § 175n osp), môžu sa takto brániť, iba ak preukážu, že takto plnili na úhradu pohľa- dávok, ktoré mali výhodnejšie právo na uspokojenie ako vymáhaná pohľadávka [toto poradie určuje § 157 záko- na č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) v platnom znení (ďalej len „ep“)]. ak je dedičov poručiteľa viac, rozvíja situáciu ďalej § 470 ods. 2 oZ. vtedy zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva na- dobudli, k celému dedičstvu. nemôže sa teda stať, že ak dedičstvo nadobudnú dvaja dedičia, každý rovnakým die- lom (t. j. každý polovicu), za dlh bude zodpovedať len je- den z nich, hoci by aj bola splnená podmienka vyplývajúca z ods. 1 cit. ustanovenia, t. j. výška dlhu by nedosahovala výšku ceny ním nadobudnutej polovice majetku. ani súdny >> Za sporný sa však podľa ods. 2 cit. ustanovenia už nemôže považovať taký dlh, o ktorom bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom pred skončením konania o dedičstve. 2 breznoščáková, M. dlhy v dedičskom konaní a predlžené dedičstvo I.-IV. aRs NoTaRIa, 2011, č. 1 – 4. 3 Napríklad uznesenie Ns čR, sp. zn. 21 Cdo 3183/2007, z 29. 4. 2009. 4 Rozsudok Ns čR, sp. zn. 32 Cdo 1828/2009, z 22. 9. 2010. 14 ars notaria 3/17 >> PosTREhy Z PRaxE

exekútor, ktorý vedie exekučné konanie proti poručiteľo- vi ako povinnému, sa teda nemôže sám rozhodnúť, že po jeho smrti bude viesť exekúciu len na majetok toho z de- dičov, u ktorého by bol predpoklad jej vymoženia v plnej výške väčší, ale je povinný viesť exekúciu podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, hoci (ako už bolo spomí- nané vyššie) by aj výška celého dlhu nedosahovala výšku ceny nadobudnutého majetku. ak je teda dedičov viac, ide o tzv. delenú zodpovednosť. v prípade, že by sa dedičia o zodpovednosti za dlhy dohodli odlišným spôsobom, aký určuje práve ustanovenie § 470 ods. 2 oZ, účastníkmi ko- nania o dedičstve sa stávajú v časti vyporiadania týchto dlhov aj veritelia poručiteľa, a to okamihom uzatvorenia takejto dohody. notár môže takúto dohodu schváliť, len ak s ňou veritelia vyslovia súhlas.5 Zároveň však treba pa- mätať na to, že prihlásenie pohľadávky veriteľom z neho účastníka dedičského konania nerobí. veriteľ je účastní- kom konania len v prípadoch vymedzených v § 168 cmp. Exekučné konanie a jeho účastníci exekučné konanie je procesom, ktorý môže v prípade niž- šej pohľadávky a dostatočného majetku povinného (a, sa- mozrejme, aj jeho ochoty spolupracovať pri tomto nútenom spôsobe výkonu rozhodnutia) trvať hoci aj len pár dní ale- bo týždňov. v prípade niekoľkotisícových pohľadávok však môže dôjsť k situácii, že ani po rokoch nebude toto konanie ukončené a niektorý z jeho účastníkov sa ukončenia exe- kučného konania ani nedožije. v takom prípade je potrebné vedieť, čo ďalej s prebiehajúcim exekučným konaním. exekučné konanie sa začína dňom doručenia návrhu na vy- konanie exekúcie súdu (jediným kauzálne príslušným exe- kučným súdom je okresný súd banská bystrica), samotná exekúcia sa však začína až doručením poverenia na vyko- nanie exekúcie náhodne vybranému súdnemu exekútorovi. právna teória v súvislosti s účastníkmi exekučného ko- nania hovorí o druhej definícii účastníkov konania. účast- níkmi exekučného konania sú v zmysle § 35 ep v prvom rade oprávnený a povinný. Ďalšími jeho účastníkmi sú napr. súdny exekútor, ak súd rozhoduje o trovách exekú- cie, manžel alebo bývalý manžel povinného, ak sa exekú- ciou postihuje majetok patriaci do bsm (v podstate môže ísť len o exekúciu predajom hnuteľných alebo nehnuteľ- ných vecí, napr. mzda manžela povinného nemôže byť exekúciou postihnutá, do bsm totiž patrí až po jej vypla- tení), a tiež iné osoby, a to len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. k zmene v osobe účastníka exekučného konania môže dôjsť ako na strane oprávneného, tak aj na strane povin- ného. táto zmena môže nastať na základe prevodu alebo prechodu práv alebo povinností a môže ísť buď o singu- lárnu, alebo o univerzálnu sukcesiu do práv alebo povin- ností pôvodného subjektu. v prípade singulárnej sukcesie pôjde na strane oprávneného najčastejšie o postúpenie pohľadávky, na strane povinného napr. o prevzatie dlhu so súhlasom veriteľa (oprávneného). v prípade univerzál- nej sukcesie pôjde ako na strane oprávneného, tak aj na strane povinného buď o zánik právnickej osoby s právnym nástupcom, alebo o smrť fyzickej osoby. ako už bolo v úplnom úvode tohto článku spomínané, po veľkých zmenách, ktoré so sebou prinieslo prijatie troch nových procesných kódexov, prišlo aj k veľkým zmenám tý- kajúcim sa exekučného konania. spomedzi viacerých dôvo- dov, pre ktoré dochádza k zmenám účastníkov exekučného konania, novela prijatá pod č. 2/2017 Z. z. (ďalej len „veľká novela ep“ alebo len „novela“) prvýkrát osobitne rieši práve smrť povinného. postupu pri zmene na strane účastníkov konania z iného dôvodu ako pre smrť povinného sa novela dotkla len v tom smere, že spresnila tento postup a čiastoč- ne zmenila terminológiu, princíp však ostal rovnaký ako do jej prijatia. novela napr. poukázala na rozdielny postup pre prípad, že k zmene účastníka konania dôjde ešte pred vy- daním poverenia, a pre prípad, že k nej dôjde až po jeho vy- daní. Zmenu v osobe účastníka konania riešia ustanovenia § 36 a nasl., keď ustanovujú, že proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v pro- spech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exe- kučného titulu.6 takýmto dôkazom môže byť napr. zmluva o postúpení pohľadávky alebo dedičské rozhodnutie. takéto zmeny musia byť v zmysle § 36 ods. 2 ep preukáza- né a doložené (verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva, prípadne musí táto zmena vy- plývať zo zákona alebo z obchodného registra). ak takáto preukázaná zmena nastane ešte pred vydaním poverenia, súd túto skutočnosť zohľadní už v poverení na vykonanie exekúcie, kde ako osobu oprávnenú uvedie osobu, na ktorú prešla pohľadávka poručiteľa voči povinnému, a teda naprí- klad toho z dedičov, ktorý zdedil pohľadávku poručiteľa voči povinnému, respektíve ako osobu povinnú, uvedie dedičov povinného, prípadne toho, kto inak vstúpil do postavenia povinného, napríklad prevzatím dlhu. ak takáto zmena na- stane až po vydaní poverenia, účastníci sú povinní ju bez- odkladne oznámiť a jej vznik doložiť súdnemu exekútorovi, ktorý toto oznámenie predloží súdu.7 súd na takúto zmenu prihliadne tak, že vydá dodatok k pôvodnému povereniu 5 bílek, P., Fiala, R., Jindřich, M., Wawerka, K. a kol. Notářský řád a řízení o dědictví. Komentář. 4. vydání. Praha : C. h. beck, 2010, s. 780 (a podobne aj R 48/1975). 6 Tomu v podstate zodpovedá znenie §37 ods. 3 prvá veta EP pred novelou: „Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.“ 7 druhá veta cit. ustanovenia pred novelou pokračuje: „ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností.“ Znenie EP pred novelou výslovne riešilo len prípad, keď zmena nastane až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a to tak, že exekútor podal návrh na pripustenie zmeny účastníka konania a súd vydal uznesenie, v ktorom (ak boli splnené všetky podmienky) túto zmenu pripustil. Exekúcia sa naďalej viedla na základe poverenia na vykonanie exekúcie a uznesenia o zmene účastníka konania. Zákon výslovne neriešil situáciu, ak k zmene s osobe účastníka konania došlo ešte pre vydaním poverenia, postup bol však rovnaký ako dnes, t. j. dôkazy túto zmenu preukazujúce sa prikladali už k návrhu na vykonanie exekúcie a súd túto zmenu zohľadnil už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. 15

a tento doručí súdnemu exekútorovi. exekútor potom ďa- lej pokračuje v exekúcii s novým účastníkom. novela ďalej špecifikuje postup, ak nastane zmena v osobe povinného na základe jeho smrti. Smrť povinného v exekučnom konaní smrť povinného nemusí pre jeho dedičov vždy znamenať priamu hrozbu exekúcie, a to najmä v prípade, že dedi- čia povinného o exekúcii vedia, uznávajú ju, majú snahu vzniknutú situáciu vyriešiť a dlžnú sumu dobrovoľne za- platia. týmto postupom môžu tiež zabrániť narastaniu príslušenstva dlžnej pohľadávky a trov exekúcie. v prípade, že to tak nie je, zákonodarca novelou vyčlenil po- stup, ktorý sa má aplikovať, ak počas exekúcie (t. j. v čase medzi doručením poverenia na vykonanie exekúcie súd- nemu exekútorovi a skon- čením exekučného konania) zomrie povinný, do samostat- ného § 38 ep. v znení ep pred novelou neboli so smrťou po- vinného spojené žiadne špecifické postupy a tak, ako sa po- stupovalo pri každej inej zmene v osobe účastníka konania, postupovalo sa aj v prípade smrti povinného, čo pomerne často spôsobovalo viaceré aplikačné rozdiely. až veľká no- velaepv§38spresnila(čiajzjednotila,saukážeažsodstu- pom času) postup exekútorov aj súdov v prípade, že povinný počas exekučného konania zomrie. ak teda nastane takáto skutočnosť, exekútor odloží8 exekúciu (vydá upovedomenie o odklade exekúcie) do skončenia dedičského konania a od tohto momentu môže robiť iba úkony smerujúce k zisteniu a k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii (t. j. môže vykonávať lustráciu majetku povinného a môže vydať príkaz na začatie exekúcie, nie však exekučného príkazu9 – tu už by išlo o speňažovanie majetku povinného). v exekúcii bude pokračovať, samozrejme, len v prípade, že v exekúcii vymáhaný dlh prechádza na dedičov. dedičské konanie totiž môže byť ukončené viacerými spô- sobmi. a podľa toho, akým rozhodnutím je dedičské kona- nie skončené, pokračuje aj konanie exekučné. v prípade, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok, súd konanie v zmysle § 187 ods. 1 cmp zastaví. v prípade, že poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty alebo jeho majetok nedosa- huje výšku primeraných nákladov spojených s jeho pohre- bom, môže ho súd v zmysle § 188 ods. 1 cmp vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť. ak je exekútorovi v konaniach začatých po účinnosti veľkej novely ep takáto skutočnosť oznámená, sám vydá v zmysle § 61n ods. 1 písm. a) ep upovedomenie o zastavení exekú- cie a doručí ho účastníkom konania. proti tomuto upovedo- meniu nie sú námietky (ako opravný prostriedok) prípustné a exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia účastníkom (v takomto prípade oprávnenému a účastní- kom konania o dedičstve). ak je povinných v exekučnom konaní viac, exekútor týmto postupom exekúciu zastaví len voči tomu povinnému, po ktorom bolo dedičské konanie za- stavené podľa § 187 ods. 1 cmp a § 188 ods. 1 cmp, a ďalej pokračuje s ostatnými povinnými. ak sú teda povinní man- želia a jeden z nich zomrie, zastavením dedičského konania sa situácia pozostalého manžela, pokiaľ boli manželia soli- dárni dlžníci, nezlepší a exekútor bude celú pohľadávku vy- máhať od neho. veľkou novelou ep bola na súdnych exekú- torov prenesená časť rozhodovacích právomocí, ktoré boli do jej účinnosti v rukách súdov, vrátane rozhodovania o za- stavení exekúcie v taxatívne vymedzených prípadoch.10 do účinnosti novely exekútor po zistení, že dedičské konanie po poručiteľovi – povinnom bolo zastavené, podal súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. exekučné konanie sa tak skončilo nadobudnutím právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení exekúcie. v prípade, že sa dedičské konanie skončí prejednaním dedičstva, exekútor v exekúcii pokračuje až na základe dodatku k povereniu11 na vykonanie exekúcie, a to už s dedičmi povinného alebo s orgánom spravujúcim de- dičstvo, ktoré pripadlo štátu. Základnou listinou preukazujúcou zmenu v osobe po- vinného teda v prípade jeho smrti je dedičské rozhod- nutie. v zmysle už spomínaného uznesenia ns sr, sp. zn. 4 m cdo 18/2009, postačuje také rozhodnutie, ktoré obsahuje rozdelenie majetkových práv poručiteľa medzi dedičmi a hodnotu týchto práv, bez ohľadu na to, či dlh vymáhaný v exekučnom konaní bol alebo nebol do de- dičstva prihlásený, a teda bez ohľadu na to, či bol alebo nebol v súpise majetku a dlhov uvedený. exekútor po doručení dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydá upovedomenie o pokračovaní exekúcie, v ktorom okrem všeobecných náležitostí upovedomenia ozačatíexekúcie12 (prenovýchúčastníkov–dedičovporuči- teľa je toto upovedomenie v podstate upovedomením o za- čatí exekúcie), uvedie aj výšku zodpovednosti jednotlivých dedičov za vymáhaný nárok. upovedomenie o pokračovaní exekúcie doručí účastníkom konania (t. j. v tejto fáze kona- nia oprávnenému a dedičom povinného). novela posilňuje postavenie „nových“ povinných, keď im umožňuje proti to- muto upovedomeniu podať návrh na zastavenie exekúcie rovnako, ako to umožňuje „pôvodnému“ povinnému proti >> Až veľká novela EP v § 38 spresnila (či aj zjednotila, sa ukáže až s odstupom času) postup exekútorov aj súdov v prípade, že povinný počas exekučného konania zomrie. 8 § 61h a nasl. EP. 9 Zatiaľ čo príkaz na začatie exekúcie predstavuje len zabezpečovací úkon (napríklad odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného je jej platiteľ povinný vykonávať zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácať mu tieto zrazené sumy), exekučný príkaz predstavuje samotný výkon exekúcie (napríklad odo dňa doručenia exekučného príkazu je platiteľ mzdy povinný vyplácať exekútorovi sumy zrazené zo mzdy povinného), ktorého následkom môže byť speňaženie majetku povinného. 10 § 61n ods. 1 EP. 11 dodatok k povereniu obsahuje tie isté náležitosti ako poverenie na vykonanie exekúcie, t. j. náležitosti vymenované v § 56 ods. 1 EP. 12 § 61 a 61a EP. 16 ars notaria 3/17 >> PosTREhy Z PRaxE

upovedomeniu o začatí exekúcie. súdny exekútor tak bude môcť, do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie13 alebo do právoplatnosti rozhodnu- tia súdu o takom návrhu, vykonávať len úkony smerujúce k zisteniu a zabezpečeniu majetku „nových“ povinných, nie však k jeho speňaženiu (samotnou exekúciou vykonávanou na základe vydaných exekučných príkazov), a aj to len ma- jetku, ktorý nadobudli ako dedičstvo. Z pohľadu oprávne- ných sa môže toto ustanovenie javiť ako mierne ohrozujú- ce vymožiteľnosť ich pohľadávok, „novým“ povinným, ktorí o exekúcii na majetok poručiteľa ani nemuseli mať vedo- mosť, sa však týmto ustanovením dala možnosť predísť nepriaznivým dôsledkom exekúcie, ktorá by ich za iných okolností možno nikdy nepostihla. pokračovanie exekúcie bude ďalej závisieť od toho, či dedičia poručiteľa ako noví povinní podali v lehote návrh na zastavenie exekúcie. ak takýto návrh dedičia nepodali alebo ho podali oneskorene, exekútor vydá exekučné príkazy a exekúcia pokračuje až do úplného vymoženia pohľadávky alebo do jej skončenia z iného dôvodu. v prípade, že návrh na zastavenie exekúcie podaný bol, exekútor vyzve oprávneného vyjadriť sa k to- muto návrhu. ak oprávnený so zastavením exekúcie sú- hlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu, a exekučné ko- nanie sa končí doručením upovedomenia účastníkom. ak oprávnený trvá na pokračovaní v exekúcii, do piatich pra- covných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávnené- ho exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prí- padným vyjadrením oprávne- ného súdu.14 súd o tomto ná- vrhu rozhodne prednostne. ak je tu dôvod na zastavenie, exekúciu zastaví. právoplat- nosťou tohto rozhodnutia sa exekúcia končí a exekútor do troch pracovných dní zruší všetky úkony, ktoré uskutoč- nil, smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii, a bezodkladne o tom upovedomí dotknuté osoby alebo orgány.15 ak nie je dôvod na zastavenie exekúcie, ná- vrh zamietne. na základe takéhoto rozhodnutia exekútor vydá exekučné príkazy a exekúcia pokračuje proti dedičom povinného až do úplného vymoženia pohľadávky alebo do jej skončenia z iného dôvodu. rozhodnutie súdu o zasta- vení exekúcie sa doručuje oprávnenému, novým povinným a exekútorovi. na záver by som ešte dodala, že v čase pred účinnosťou veľ- kej novely ep bol postup súdov pri úmrtí povinného v čase po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nejednotný. exekú- tor (v zmysle § 37 ods. 3 znenia ep platného do 31. 3. 2017) do 14 dní po tom, čo sa dozvedel, že povinný zomrel a dedič- ské konanie po ňom nebolo zastavené, doručil súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania. jedna skupina súdov, ak boli splnené všetky podmienky, vydávala uznese- nie, ktorým sa pripustila zmena účastníka konania a exekú- tor potom ďalej pokračoval v exekúcii na základe pôvodného poverenia, ku ktorému prikladal toto právoplatné uznesenie súdu. iná skupina súdov zastávajúca názor, že k precho- du práv a povinností v prípade smrti povinného dochádza v zmysle § 107 osp zo zákona, takéto uznesenie nevydala a len exekútorovi oznámila, že keďže k zmene došlo ex lege, má ďalej pokračovať v exekúcii len na základe pôvodného poverenia a dedičského rozhodnutia. nová úprava teda hádam prinesie zjednotenie praxe sú- dov a dosiahne svoj hlavný cieľ, a to zmiernenie negatív- nych dosahov exekúcie na povinných za súčasného zefek- tívnenia a zrýchlenia samotného exekučného konania. v prípade, že boli v dedičskom konaní zistené okrem ma- jetku aj dlhy poručiteľa, notár by teda mal vždy dbať na to, aby dedičom poručiteľa dostatočne vysvetlil riziko, ktoré so sebou tieto dlhy prinášajú. prijatie a na druhej stra- ne, samozrejme, aj odmietnutie dedičstva predstavujú vážne rozhodnutie, ktoré so sebou nesie následky, ktoré sa môžu prejaviť aj niekoľko rokov po smrti poručiteľa. notár by preto mal postupovať v súlade s čl. 6 cmp ci- tovaným v úvode tohto príspevku a zisťovať skutočný stav veci, a teda použiť všetky dostupné evidencie vrátane ve- novania pozornosti ťarchám (a aj poznámkam) zapísaným v katastri nehnuteľností a napríklad aj lustrovať každého poručiteľa v centrálnom registri exekúcií, ktorá je bez- platne dostupná aj prostredníctvom programu Webnotar. je jasné, že nie všetky dlhy sa nachádzajú v štádiu nú- teného výkonu rozhodnutia, a teda skutočnosť, že poru- čiteľove nehnuteľnosti nie sú zaťažené žiadnymi ťarchami, prípadne že poručiteľ nemá zápis v centrálnom registri exekúcií, ešte automaticky neznamená, že súčasťou de- dičstva nie sú aj dlhy. dovolím si však tvrdiť, že skutočnosť, že na majetok poručiteľa je alebo bola vedená exekúcia, je pomerne dobrým indikátorom aj ďalších iných dlhov. no- tár by mal venovať zvýšenú pozornosť dedičstvám, ktorých súčasťou sú aj dlhy, a vysvetliť dedičom význam § 470 oZ. dedičstvo nemá pre dedičov predstavovať riziko, a preto za dlhy poručiteľa vždy zodpovedajú len do výšky ceny na- dobudnutého dedičstva, no skutočnosť, že v súpise dlhov obsiahnutom v dedičskom rozhodnutí nie sú niektoré dlhy poručiteľa z akéhokoľvek dôvodu zaradené, neznamená, že dedičia za ne nezodpovedajú vôbec. a hoci sa to nie- ktorým dedičom bude ťažšie vysvetľovať, je potrebné na to stále pamätať a vždy ich na to upozorniť. JUDr. Zuzana Jarolínová notárska koncipientka mgr. mariana kováča, notára so sídlom v bratislave >> Notár by mal venovať zvýšenú pozornosť dedičstvám, ktorých súčasťou sú aj dlhy, a vysvetliť dedičom význam § 470 OZ. 13 § 61k ods. 2 EP umožňuje povinnému podať tento návrh v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia. 14 § 61k ods. 5 EP. 15 § 61p EP. 17

Renomované periodikum Politico vás v minulom roku označilo za jedného z najvplyvnejších členov EP. Z čoho podľa vás spravodajský server vychádzal a čo pre vás toto ocenenie znamená aj vzhľadom na to, že ste v EP iba od roku 2014? Cítite sa naozaj ako vplyvný člen v parlamente? domnívám se, že ten vliv souvisí s funkcí předsedy výboru pro právní záležitosti, kterou zastávám. tento výbor má řadu horizontálních pravomocí, dotýkajících se činnosti ostatních výborů, např. řešení otázky tzv. právního základu právních aktů apod. Čo všetko „prináša“ funkcia šéfa Výboru pre právne záležitosti? především neobnáší žádná pozitiva, která jsou spojena s ob- dobnou funkcí v česku, např. příplatky či služební auto. jen mi dali trochu větší kancelář, abych mohl pořádat interní schůzky. ta funkce znamená mnoho schůzí navíc, např. kon- ference předsedů výborů, jednání předsednictva politické frakce, předsedání schůzi tzv. koordinátorů jednotlivých po- litických frakcí ve výboru, ale také jednou za půl roku účast na neformální radě ministrů spravedlnosti a vnitra. dále se od předsedy očekává vystupování na nejrůznějších meziná- rodních konferencích v mezích pravomocí výboru, kde má být slyšen hlas evropského parlamentu. Aké sú hlavné úlohy tohto výboru? právní výbor má jak vlastní tematické pravomoce, tak ty již zmíněné pravomoce horizontální. k věcným pravomocem patří např. obchodní právo, mezinárodní právo soukromé, duševní vlastnictví či mezinárodní smluvní právo, nakolik se dotýká evropského parlamentu. k těm horizontálním pra- vomocem patří např. poslanecké imunity, ale také vydávání každoroční zprávy o subsidiaritě, dodržování evropského prá- va apod. Vedeli by ste zjednodušene opísať, ako vyzerá legislatívny proces v EP? Zjednodušeně legislativní proces vypadá tak, že komise vydá návrh a pošle ho radě, evropskému parlamentu a vnitros- tátnátním parlamentům (kvůli kontrole subsidiarity). potom rada vydá postoj v prvním čtení a pošle ho evropskému par- lamentu; je na jednotlivých členských státech, jak vybavují svého ministra mandátem pro jednání v radě. v evropském parlamentu je určen výbor příslušný k vypracování návrhu postoje v prvním čtení, někdy je o tom spor a někdy v růz- né míře spolupracuje více výborů. v rámci výboru je určen zpravodaj, frakce si jmenují pro sebe tzv. stínové zpravodaje. pro znění zprávy je podstatný názor politických frakcí, který se formuje v interních pracovních skupinách; podle tohoto po- stoje zpravidla poslanci dané frakce hlasují jak ve výboru, tak i při schvalování plénem parlamentu. i když smlouva o fun- gování eu počítá až se třemi čteními, je častým jevem, že po přijetí postoje evropského parlamentu v prvním čtení se sejde komise, rada a parlament v tzv. trialogu a snaží se nalézt kompromis, při jehož dosažení legislativní proces končí již po prvním čtení. Zohrávajú v ňom podstatnú rolu aj zákulisné rozhovory, vyjednávania? Řekněme, že někteří poslanci mají větší vliv a jsou schopni ovlivnit řadu kolegů, takže je třeba s nimi jednat. V EP pôsobíte od roku 2014. Aké sú zatiaľ vaše skúsenosti s prácou v ňom, po necelých troch rokoch? pro mě největší zkušeností je rozdíl v politické kultuře. v evropském parlamentu – kromě extrémistů nalevo i napra- vo – nikdo nechce vítězit 10:0 a zadupat soupeře do země, 6:4 úplně stačí, respektuje se, že i protivníka někdo zvolil. EP z hľadiska záujmu občanov nepatril, respektíve stále nepatrí medzi inštitúcie, ktorým by verejnosť najmä z hľadiska nových členských štátov Únie prisudzovala veľký vplyv, čo sa odráža aj na volebnej účasti. Ostáva podľa vás situácia v tomto smere rovnaká alebo si postupne EP zvyšuje prestíž? nedocenění role evropského parlamentu po lisabonské smlouvě, kdy se evropský parlament od roku 2009 stal spo- luzákonodárcem – spolu s radou – takřka ve všech agen- dách, je jen jedním z příkladů nedostatečné informovanosti veřejnosti. odhaduje se, že pokud jde o ekonomické agendy, národní parlamenty z 80 % pouze transponují na vnitrostátní Podľa niektorých patrí medzi najvplyvnejších ľudí v Európskom parlamente. Pred rokmi ako renomovaný právnik presedlal na politiku a v súčasnosti šéfuje prestížnemu Výboru pre právne záležitosti EP. Pre Ars Notaria poskytol exkluzívny rozhovor jeho predseda, europoslanec doc. JUDr. Pavel Svoboda, Ph.D., D.E.A. Zjednodušovanie správy súkromnoprávnych vzťahov v Európe prinesie notárom prospech >> RoZhoVoR 18 ars notaria 3/17 >> RoZhoVoR

úroveň to, co již dříve bylo rozhodnuto na unijní úrovni, tedy i evropským parlamentem. není co dodat. Európa prechádza veľkými zmenami, dejú sa udalosti, o ktorých by sa nám prednedávnom ani nesnívalo. Ako vidíte budúcnosť Európskej únie? evropská spolupráce se daří, jen je škoda, že se to považu- je za samozřejmost a mluví se spíše o nedostatcích, často smyšlených. po volbách v německu, kde obě hlavní strany jsou jasně proevropské, se patrně evropský francouzsko-ně- mecký motor evropy rozjede na plné obrátky a pro naše státy vzniká základní politický úkol a zájem: zůstat v jádru evropské integrace. Ste právnik. Prečo ste sa v mladosti rozhodli práve pre túto sféru? jsem humanitně založený a hledal jsem obor, kde bych mohl i pomáhat lidem. právo bylo logickou volbou. Špecializujete sa na autorské a európske právo. Určite v tejto súvislosti poznáte Nariadenie o cezhraničných dedičstvách, s ktorým prichádzajú do styku aj notári naprieč Úniou. Ako hodnotíte tento právny predpis, ktorý v praxi funguje necelé dva roky? bodejž bych neznal, když to nařízení patří do pravomoci na- šeho právního výboru. myslím, že jeho prospěšnost se plně projeví za delší dobu, dva roky jsou málo pro hodnocení jeho významu. Vy ste už prišli niekedy do styku s činnosťou notárov? jen zřídka, když jsem nabýval nemovitý majetek, což zname- ná: málokrát. V Česku majú notári podobné postavenie ako na Slovensku. Ako vnímate pozíciu notárskeho stavu v našom právnom systéme, respektíve európskom právnom priestore? místo notářů v naší i celoevropské právní kultuře je nezastu- pitelné, zejména funkce kontroly správnosti nejdůležitějších soukromoprávních vztahů považuji za důležitou pro to, aby- chom mohli mluvit o vládě práva z pohledu běžného občana. Vy osobne máte v rámci svojho pôsobenia nejakú špeciálnu konkrétnu agendu, na ktorej pracujete, aby sa ju podarilo presadiť? byl jsem např. zpravodajem u zprávy o prosazování autorské- ho práva, pravidelně mám na starosti různé zprávy týkající se vnitřního fungování parlamentu. mimo to se zasazuji o zrušení střídání letního a zimního času, což je dnes naprostý anachro- nismus, pro jehož pokračování neexistují racionální důvody. Ako vidíte budúcnosť európskeho notárstva (jeho smerovanie) ako klasickej právnickej profesie, keďže nastupuje silná éra elektronizácie a rôznych iných moderných vplyvov ? chápu, že zjednodušování správy soukromoprávních vztahů i ze strany unijních institucí, pokud jde o evropské přeshranič- ní vztahy, může být vnímáno i tak, že bereme práci notářům. domnívám se ale, že tomu tak není: toto zjednodušení povede k intenzivnějšímu navazování soukromoprávních vztahů přes hranice, takže možná bude méně notářské práce na jednom případě, ale těch případů bude více. takže notářům to evrop- ské zjednodušování přinese prospěch „z obratu“, když ne „z kusu“. Ako europoslanec, šéf Výboru pre právne záležitosti máte nepochybne nabitý program. Nájdete si popritom všetkom čas pre svoje osobné záujmy? Aké sú vaše záľuby? Možno tak trochu súvisia so spomínaným autorským právom... času pro osobní koníčky je opravdu málo. mým hlavním ko- níčkem je hudba, ostatně proto jsem právnickou kariéru za- čínal u autorského práva. hraji v jedné folkové kapele s ná- zvem „Ztracená kapela“, a to už přes 35 let, ale víc opravdu nestíhám. Rozhovor viedol Mgr. Radovan Kondrlík, notársky koncipient judr. alžbety kondrlíkovej, notárky so sídlom vo veľkom krtíši Životopis doc. JUdr. Pavel svoboda, Ph.d., d.E.a dátum narodenia: 9. 4. 1962 Vzdelanie 1980 – 1984 univerzita karlova v prahe, právnická fakulta – absolvent, mgr. Práca 1984 – 1989 ochranný zväz autorský – právnik 1985 univerzita karlova v prahe, právnická fakulta – absolvent, judr. 1989 – 1991 suprahon a.s., autorskoprávne oddelenie – vedúci 1990 spoločnosť pre duchovnú hudbu – člen výboru 1990 člen kdu – čsl 1992 université sciences sociales, toulouse, francúzsko – absolvent, titul d.e.a. 1994 advokát pre oblasti: právo eú, duševné vlastníctvo, hospodárska súťaž 1996 – 1999 ministerstvo spravodlivosti čr, komisia pre rekodifikáciu autorského práva – člen 2001 univerzita karlova v prahe, právnická fakulta – docent, odbor: európske právo 2009 – 2013 podpredseda kdu-čsl 2004 – 2006 ministerstvo zahraničných vecí čr – námestník ministra 2007 – 2009 stále zastúpenie čr pri rade európy – veľvyslanec 2009 minister bez kresla 2009 legislatívna rada vlády – predseda 2014 poslanec európskeho parlamentu, výbor pre právne záležitosti – predseda 2015 európska právna akadémia – člen výkonnej rady 19

tento rok bola konferencia orientovaná podľa zame- rania prednášok na obchodné právo, právo európskej únie a oblasť trestného práva, ako aj oblasť správne- ho i občianskeho práva. pestrosť prednášok rozhodne uspokojila právnické chúťky všetkých zúčastnených. po otvorení konferencie jej „veteránom“ judr. vladi- mírom Zoufalým, viceprezidentom karlovarských práv- nických dní, s humorom jemu vlastným, sa slova ujal prvý prednášajúci prof. dr. judr. karel eliáš z ústavu štátu a práva akadémie vied českej republiky. téma jeho prednášky bola equita. ide o pojem relatívne stručný a jasný, avšak v práve zložitý a hodný samostat- ného zamyslenia. prednášajúci uviedol, že za najlepšie vyjadrenie zmyslu slova equita považuje: „zmysel pro právní řád“. Zdôraznil dôležitosť rozhodovania súdov s prihliadnutím na equitu ako právnu slušnosť. equita nie je rovnosť, pretože rovnosť môže viesť k equitnému výsledku, ale aj nie. v jeho prednáške odznela dôležitá veta, na ktorú mnoho právnikov v praxi, myslím, zabúda a nemôžem ju nespomenúť: „prax bez teórie je ako loď bez kormidla.“ veľmi živým príspevkom bola prednáška sudcu ústav- ného súdu českej republiky prof. judr. josefa fialu, csc., na tému „superficies solo cedit“, ktorú uviedol slovami: superficies solo cedit alebo superficies non solo cedit? prednášku možno nazvať aj revolučnou, pretože prednášajúci upozornil na mnohé zaujíma- vosti či bizarnosti týkajúce sa stavieb v spojení s uve- denou zásadou. napríklad code civil z roku 1886 po- číta aj s možnosťou, že nie povrch ustupuje pozemku, ale pôda ustupuje povrchu. poznamenal, že z katastra nehnuteľností nemožno zistiť, kto je vlastníkom, lež kto je ako vlastník zapísaný. ako problém vidí aj skutoč- nosť, že predmetom evidencie v katastri nehnuteľností sú len nadzemné stavby. upozornil tiež na existenciu dočasných stavieb, pričom vtipne poznamenal, že exis- tuje vymedzenie trvalosti a dá sa povedať, že všetky stavby sú dočasnými a nič netrvá večne. Zvlášť upozor- nil aj na problém pri uplatňovaní predkupného práva pri konkurencii predkupného práva spoluvlastníkov nehnuteľnosti a predkupného práva medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. tu treba povedať, že táto zásada môže ešte zamiešať karty v českom občian- skom práve. tak veľmi diskutovanému spotrebiteľskému právu ve- noval svoj príspevok advokát judr. milan hulmák, phd., z českej republiky. názov jeho príspevku bol kontrola cenových dojednaní v spotrebiteľských zmluvách. Zau- jímavým spôsobom rozobral pojem „priemerný spotre- biteľ“, ako aj „adekvátne plnenie“. položil si napríklad otázku, či priemerný spotrebiteľ dokáže vypočítať, čo je priemerný ročný úrok 2 %, a či vie, čo je euribor. Musím povedať, že dávno som nemala takú veľkú radosť z písania príspevku ako práve teraz. A rada sa s vami o ňu podelím. V dňoch 8. – 10. júna 2017 sa konal XXV. ročník stretnutia právnikov z Česka, Slovenska, Nemecka a Rakúska, Karlovarské právnické dni. Ide o konferenciu s vysokou prestížou a účasťou právnických kapacít z univerzitného, teda akademického prostredia, ako aj právnikov uvádzajúcich teóriu do praxe, teda sudcov, notárov, advokátov, ale i iných právnických profesií. Konferencia má úctyhodný odborný rozmer, ale netreba opomenúť ani rozmer spoločenský. Vypočutie si odborných prednášok z rôznych právnych odvetví, náhľady kolegov na určitú problematiku, ale aj výmena názorov a odborných postojov prináša radosť a uspokojenie z výkonu právnickej profesie. XXV. Karlovarské právnické dni 20 ars notaria 3/17 >> Z dIaNIa V PRáVNICKEJ obCI

prednáška prof. dr. christiane Wendehorst z univerzity vo viedni detailne rozobrala právnu povahu internet of thing, pričom obsah tohto výrazu si nedovolím preložiť tak, aby bol zrozumiteľný. bolo ho totiž možné pochopiť až zo samotnej prednášky. ide o problém predaja vecí, pre ktorých užívanie je potrebný určitý program, t. j. ich užívanie je spojené, respektíve priamo naviazané na ur- čitú aplikáciu. nejde potom o obchodný vzťah len medzi predajcom a kupujúcim, ale do tohto vzťahu vstupuje aj provider. užívanie veci potom súvisí s užívaním da- nej aplikácie, možnosti jej používania a prípadných up- datov v budúcnosti. v súčasnosti neexistuje judikatúra na národnej úrovni, t. j. v rakúsku. Zdôraznila, že ide o aktuálny problém a jeho potrebnú právnu úpravu na európskej úrovni. medzi prednášajúcimi bolo aj viacero sudcov. jedného sudcu ústavného súdu som spomenula vyššie. Ďalším zástupcom ústavného súdu českej republiky bol doc. judr. vojtěch šimíček, phd., ktorý vystúpil s témou „právo na zákonného sudcu“. uviedol, že odňatie veci sudcovi je pomerne zriedkavým prípadom a deje sa tak vtedy, keď cieľom je „odblokovanie“ prípadu, alebo vte- dy, keď daný sudca nechce rešpektovať právny názor, ktorý by mal byť pre neho záväzný. Zástupcami slovenského súdnictva boli sudcovia naj- vyššieho súdu slovenskej republiky judr. martin vla- dyk a judr. ján šikuta, phd. judr. martin vladyk vystúpil s príspevkom „informácie o prvom rozhodnutí veľkého senátu ns sr zo dňa 19. 4. 2017, sp. zn. 1 vcdo 2/2017“. ide o prvé rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššie- ho súdu slovenskej republiky, ktorý zasadol prvýkrát od účinnosti nového procesného kódexu, civilného sporo- vého poriadku. veľký senát riešil zásadnú výkladovú otázku vzájomného vzťahu ustanovení § 420 a § 421 civilného sporového poriadku, pričom dospel k právne- mu záveru, podľa ktorého je neprípustné, aby strana sporu v podanom dovolaní kumulovala dôvody prípust- nosti dovolania zároveň podľa § 420 aj § 421 csp. práv- ny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty najvyššieho súdu záväzný. Pred bannerom víťaza aRs NoTaRIa za rok 2014, členovia redakčnej rady aRs NoTaRIa (zľava: JUdr. Juraj Göbl, JUdr. Zuzana Grófiková, vedúca redaktorka, JUdr. Katarína Valová, Phd., a JUdr. Mgr. Pavol dorič, Phd.) a člen predstavenstva spoločnosti Karlovarské právnické dni doc. JUdr. Jozef Vozár, Csc., uprostred členovia redakčnej rady aRs NoTaRIa prijímajú blahoželanie od JUdr. Vladimíra Zoufalého, člena predstavenstva KPd 21

judr. ján šikuta, phd., ako dlhoročný sudca európske- ho súdu pre ľudské práva (v súčasnosti sudca najvyš- šieho súdu sr) vystúpil s príspevkom „sloboda preja- vu, internet a rozvíjajúca sa judikatúra eslp“. priblížil nám nielen rozhodnutia eslp v danej oblasti, ale aj právne posúdenie jednotlivých prípadov šírenia infor- mácií internetom. Zdôraznil zaužívanú judikatúru eslp akcentujúcu význam slobody prejavu v demokracii, kto- rá však naráža na zásah do súkromia a rešpektovanie súkromného života. poukázal na tri prípady týkajúce sa danej problematiky (times newspaper ltd. vs spojené kráľovstvo, féret vs belgicko a k.u. vs fínsko). na konferencii odznelo aj množstvo iných zaujíma- vých prednášok, príspevkov, ako aj diskusných podne- tov a otázok k prednášaným témam. všetky príspevky možno nájsť v zborníku, ktorý dostali účastníci priamo na konferencii. okrem odbornej časti konferencie nemožno opomenúť ani jej kvalitné organizačné zabezpečenie. konferencia sa konala v nádherných priestoroch Grandhotela am- bassador v karlových varoch. účastníkom bolo zabez- pečené simultánne tlmočenie do nemeckého jazyka a z neho, ako aj vynikajúce občerstvenie počas prestá- vok vrátane obednej. na druhý deň konferencie sa, ako to už býva zvykom, konala slávnostná recepcia spojená s udeľovaním cien. je pre nás veľkou cťou, že túto prestížnu cenu dostal náš časopis ako najlepší právnický časopis za rok 2016 v českej a slovenskej republike, a to v konkurencii všetkých českých i slovenských právnických časopi- sov. okrem časopisu ars notaria boli ocenení autori: števček, ficová, baricová, mesiarkinová, bajánková, tomašovič a kol. za publikáciu civilný sporový poriadok. komentár. c. h. beck; melzer, tégl a kol. za publikáciu občanský zákoník iv. leges. cena za najlepší judikát patrila judikátu najvyššieho súdu českej republiky 29 cdo 5036/2015. súčasťou príspevku sú aj fotografie, ktoré vám priná- šame predovšetkým zo slávnostného udeľovania cien, a to členov redakčnej rady ars notaria pri prebera- ní ocenenia za najlepší právnický časopis v česku a na slovensku za rok 2016. JUDr. Zuzana Grófiková vedúca redaktorka ars notaria členovia redakčnej rady aRs NoTaRIa a sudcovia Najvyššieho súdu slovenskej republiky : JUdr. Petra Pribelská Phd. a Mgr. Peter Melicher. 22 ars notaria 3/17 >> Z dIaNIa V PRáVNICKEJ obCI

prvý blok prednášky bol venovaný novele katastrálne- ho zákona v znení zákona č. 125/2016 Z. z.1 – rozšírenej právomoci úGkk pri vkladovom konaní, osobitnej spô- sobilosti na rozhodovanie o vklade a tiež ďalším zmenám vyplývajúcim z čl. xxxvi spomínanej novely. je to pomer- ne rozsiahla a v poradí už štrnásta zmena katastrálne- ho zákona. jednou z najvýraznejších zmien, ktoré táto novela priniesla, je prenos kompetencie z doterajšieho krajského súdu na úGkk vo vzťahu k odvolaniu proti zamietavému rozhodnutiu pri návrhu na vklad. dôleži- tú zmenu súvisiacu s uvedeným prenosom kompeten- cie predstavuje aj zavedenie novej lehoty na odvolanie. pred prijatím novely sa odvolanie podávalo na okresný úrad, a to v lehote 30 dní. v súčasnosti je táto lehota skrátená na 15 dní. autoremedúra zostala zachovaná, avšak bola doplnená o 30-dňovú lehotu, po ktorú môže prvostupňový orgán zmeniť svoje rozhodnutie. Zároveň pribudla nová 6-mesačná lehota pre úGkk vo veciach rozhodovania o odvolaní. Ďalšou dôležitou zmenou je za- vedenie osobitnej odbornej spôsobilosti pre zamestnan- cov úGkk, ktorí rozhodujú v odvolacom konaní. v tejto súvislosti boli stanovené podmienky získania osobitnej odbornej spôsobilosti, a to dosiahnutie vysokoškolské- ho vzdelania ii. stupňa v odboroch geodézia, kartografia alebo právo a úspešné absolvovanie odbornej skúšky. touto zmenou sa sledovalo najmä predchádzanie situ- áciám, v ktorých by o odvolaní rozhodoval zamestnanec bez obdobného oprávnenia, aké zákon vyžaduje u osoby, ktorá rozhoduje v prvom stupni. novelou došlo tiež k vy- pusteniu riadnych opravných prostriedkov proti rozhod- nutiu krajského súdu o odvolaní, čo znamená že z trojin- štančného konania sa stalo dvojinštančné. mimoriadne opravné prostriedky však ostali v plnej miere zachované a rozhodnutie úGkk o dovolaní možno tiež napadnúť správnou žalobou na súde. v závere môžeme konštato- vať, že spomínaná novela katastrálneho zákona vďaka prenosu kompetencie z krajských súdov na úGkk pri- spieva k zjednoteniu právnych názorov na výklad niekto- rých sporných ustanovení, čo zároveň podporí aj právnu istotu a legitímne očakávania vo vzťahu k výkladu práva, ako aj jednoduchšiu orientáciu v rôznych postupoch ka- tastra v jednotlivých regiónoch slovenska. jedným z ne- gatív novely je napríklad absencia zverejňovania anony- mizovaných rozhodnutí, čo znamená, že chýba možnosť, akou by sa verejnosť mohla oboznámiť s právnymi ná- zormi úGkk. druhý blok prednášky bol venovaný dosahu nových pro- cesných predpisov na katastrálne konanie. v rámci tejto problematiky sa lektorka zamerala najmä na novozave- dené neodkladné a zabezpečovacie opatrenia a ich zápis do katastra. tiež sa rozoberali zmeny v poznámke spor- nosti a záväznosť rozsudku. v súvislosti so zavedením neodkladných opatrení zaniká nevyhnutná previazanosť s konaním vo veci samej a tým dochádza aj k strate cha- rakteru predbežnosti, ktorý spĺňalo predbežné opat- renie. neodkladné opatrenie môže byť uložené pred konaním, počas neho, ale aj po skončení konania. vo vzťahu ku katastru nehnuteľností sa najčastejšie mô- žeme stretávať s neodkladnými opatreniami uvedený- mi v § 325 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 160/2015 Z. z. civilného sporového poriadku (ďalej len ,,csp“). neod- kladné opatrenia sa do katastra nehnuteľností zapisujú poznámkou. na rozdiel od toho zabezpečovacie opatre- nie, ktorým môže byť napríklad zriadenie záložného prá- va na nehnuteľnosti, sa zapisuje záznamom. lektorka v tomto prípade poukázala najmä na značnú nezrovna- losť v súvislosti s tým, že záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (v našom prípade do katastra nehnuteľností), a preto mal zákonodarca pristúpiť k za- pisovaniu zabezpečovacích opatrení skôr vkladom ako záznamom. výrazná zmena sa odzrkadlila aj v § 39 ka- tastrálneho zákona týkajúceho sa zápisu poznámky spornosti. podľa súčasného znenia zákona okresný úrad pristúpi k zápisu poznámky na základe oznámenia súdu Dňa 30. 5. 2017 sa v priestoroch budovy spoločnosti Matador v Bratislave uskutočnil seminár na tému ,,Kataster nehnuteľností vo vzťahu k novým procesným kódexom“. Lektorkou bola JUDr. Jana Dráčová, advokátka, ktorá sa vo svojej advokátskej praxi venuje najmä oblasti vecného, pozemkového, ako aj katastrálneho práva. Počas prerušenia výkonu advokátskeho povolania istý čas zastávala aj funkciu riaditeľky legislatívno-právneho odboru Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len ,,ÚGKK“). V danej oblasti je uznávanou odborníčkou. Seminár bol rozdelený do troch blokov prednášok a na záver bol daný priestor na diskusiu. Kataster nehnuteľností vo vzťahu k novým procesným kódexom 1 Zákon č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 23

alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh oprávnené- ho podľa osobitných predpisov alebo účastníka súdneho konania alebo iného konania. týmto došlo jednoznačne k zjednodušenému zneniu a k rozšíreniu možnosti žiadať o zápis akéhokoľvek prebiehajúceho konania, ktorý má súvis s nehnuteľnosťou. Zároveň však nedostatok môže- me vidieť najmä v tom, že správny orgán bude voľnejšie posudzovať, ktoré konanie bude pokladať za také, ktoré má vzťah k nehnuteľnosti alebo vlastníkovi. Ďalší dôle- žitý dosah prijatia nových procesných kódexov vo vzťa- hu ku katastru nehnuteľností predstavuje problematika subjektívnej záväznosti rozsudku upravená v § 228 csp. na rozdiel od ustanovení správneho súdneho poriadku, ktorý v § 145 ustanovuje záväznosť výroku rozsudku aj pre orgány verejnej moci, v ustanoveniach csp absentu- je záväznosť výroku súdneho rozhodnutia o určení vec- ného práva, ale i právnej skutočnosti pre orgány, ako aj pre orgán katastra. dochádza tým k nejasnosti platnej a účinnej normatívnej úpravy a umožňuje zaujatie viace- rých možných variantov postupu pri zápise súdnych roz- hodnutí, až možno dokonca hovoriť o nepredvídateľnosti aplikácie právnych predpisov v tomto smere. vyzdvihu- je sa teda potreba zjednotenia právnej úpravy, v ktorej bude súdne rozhodnutie zapísateľné do katastra a bude i materiálne vykonateľné. tretí blok prednášky bol venovaný zmenám v správnom súdnictve v kontexte vzťahu ku katastrálnemu konaniu a vybraným otázkam z katastrálneho bulletinu. v kon- texte katastra nehnuteľností a správneho súdnictva sa v praxi najčastejšie vyskytujú najmä správne žaloby, ža- loby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy a zriedkavejšie aj žaloby vo veciach správneho trestania. na záver prednášky sa lektorka zmienila o aktualite, ktorou je najnovšia pripravovaná novela katastrálne- ho zákona. po poslednom bloku prednášky bol daný priestor na diskusiu, vlastné postrehy a prípadné otáz- ky. v závere by som chcela vyzdvihnúť vysokú odbornú úroveň prednášajúcej, ktorá v priebehu celého seminára prinášala postrehy nielen z oblasti právnej teórie, ale taktiež aj z právnej praxe, vďaka čomu bolo možné lepšie sa oboznámiť s rozoberanou problematikou. Mgr. Lujza Horečná notárska koncipientka judr. kataríny valovej, notárky so sídlom v bratislave úvodná plenárna sekcia konferencie sa niesla v duchu etiky v práve, v ktorej vystúpili známe osobnosti českej právnickej obce. judr. lenka bradáčová, phd., z vrchního státního zastupitelství v prahe, s témou príspevku „dôveryhodnosť – významná hodnota profesijnej etiky“, sa zamerala na nezávislosť a odbornosť, ktorá je často podceňovaná a limituje možnosť rozhodnúť sa správne a nezávisle. podľa jej slov primárna musí byť zodpovednosť za vlastné činy a neexistuje oblasť, kde by zodpovednosť za činy a myšlienky neexistovala. preto je dôležitý aj výber osôb na výkon tej-ktorej funkcie, čím poukázala na kódex profesionálnej etiky štátneho zástupcu. poukázala na titulky rôznych článkov v médiách, ktorých znenie textu pod nimi často nezodpovedá ich názvu, a ak sa tieto články venujú justícii, je potrebné ich stále vysvetľovať, aby nedochádzalo k skresľovaniu skutočných informácií. poukázala tiež na to, že „skratkovitý, jednoduchý popis vymáhania a aplikácie práva vedie k nedorozumeniam, poskytovaniu skreslených informácií na hrane poloprávd – nepomáha to zlepšeniu právnej kultúry a istoty v krajine. avšak justícia je často formalistická, nezrozumiteľná. akokoľvek je spravodlivosť pre každú spoločnosť nesmierne dôležitá, predsa len sama nepostačuje. prioritne sa predstava spravodlivosti opiera o istú základnú dôveru medzi ľuďmi.“ ako ďalší v rámci plenárnej sekcie vystúpil judr. róbert fremr, sudca medzinárodného trestného súdu v haagu, ktorý sa zameral na etiku v práve z pohľadu jeho funkcie ako sudcu medzinárodného trestného súdu a poukázal na to, že či niekto bude postavený pred tribunál tohto súdu, je často aj politickým rozhodnutím. podpredseda najvyššieho súdu českej republiky judr. roman fiala vo svojom príspevku „slušnosť, spravodlivosť a procesné právo“ podotkol, že žijeme v dobe, v ktorej už nevieme, čo je slušné a čo nie. nezávislosť sudcu musí byť garantovaná a zároveň uviedol, že čím viac strácame dôveru v právo, tým viac strácame dôveru v samotného človeka a je potrebné prekonať strach a dávať do popredia hodnoty, na ktorých stojí civilizácia, pretože strach nás má motivovať, nie ovládať. Ďalší program konferencie prebiehal v rokovaní v jednotlivých sekciách. sekcia občianskeho práva bola venovaná aktuálnym otázkam súkromného práva. prof. dr. judr. karel eliáš z právnickej fakulty trnavskej univerzity v trnave vo svojom príspevku „právna slušnosť V dňoch 18. – 19. mája 2017 sa na Právnickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci konal už 11. ročník medzinárodnej vedeckej konferencie „Olomoucké právnické dny 2017“. Olomoucké právnické dni 2017 24 ars notaria 3/17 >> z diania v právnickej obci

a judikatúra“ sa zaoberal pojmom equity ako synonyma k pojmu slušnosť, spravodlivosť a rovnosť a poukázal na to, že od 90. rokov 20. storočia bolo vydaných vyše dvesto judikátov, ktoré tento pojem používajú. podľa neho pojem equity má najbližšie k pojmu slušnosť, a rovnosť môže, niekedy nemusí, viesť k spravodlivému rozsudku. judr. petr bezouška, phd., z právnickej fakulty univerzity palackého v olomouci vystúpil s témou „vymezení stavby ve smlouvě o zřízení práva stavby“. uviedol, že platí všeobecné východisko, a to, že stavba musí byť v zmluve o zriadení práva stavby vymedzená tak, aby to spĺňalo všeobecnú požiadavku na určitosť právneho dojednania. podľa jeho názoru zmluva bez dojednania účelu stavby je platná, avšak nastanú komplikácie pri následnom povolení vkladu, pretože kataster nehnuteľností vyžaduje (bez opory v právnych predpisoch), aby bol v návrhu na zápis uvedený účel stavby, na ktorý sa právo stavby zriaďuje. po ňom vystúpila mgr. lenka dufalová, phd., z právnickej fakulty univerzity komenského v bratislave s témou „platnosť uznesení zhromaždenia spoločenstva vlastníkov bytov sa nebytových priestorov“. podotkla, že vlastníctvo bytu je nerozlučne späté so spoluvlastníctvom bytového domu a toto spoluvlastníctvo v prípade byto- vých domov vyžaduje správu zákonom stanoveným subjektom – spoločenstvom vlastníkov alebo správcom. Zamerala sa na proces prijímania rozhodnutí zhro- maždením spoločenstva vlastníkov, ktorý musí byť v súlade so zákonom o vlastníctve bytov (Zvb), keďže ústavný súd slovenskej republiky judikoval, že dôvodom pre napadnutie prijatých rozhodnutí žalobou na súde § 14 ods. 8 Zvb) sú aj formálne (procesné) nedostatky zvolania a priebehu zhromaždenia. poukázala na novelizovaný § 25a Zvb: „ak zmluva o výkone správy alebo zmluva o spoločenstve upravuje právne vzťahy inak, ako to ustanovuje tento zákon, uplatnia sa na tieto právne vzťahy ustanovenia tohto zákona.“ Ďalší deň konferencie v sekcii občianskeho práva pokračoval vystúpením doc. judr. filipa melzera, phd., ll.m., z právnickej fakulty univerzity palackého v olomouci s témou „odpovědnost za škodu na nemovité věci podle § 2926 oZ“. Zameral sa na otázky, prečo majú byť chránené iba nehnuteľnosti a prečo má byť škoda spôsobená na hnuteľných veciach nahradená podľa pravidiel subjektívnej zodpovednosti, zatiaľ čo v prípade, aktakáistáčinnosťspôsobíškodunanehnuteľnejveci,má ten, kto prácu vykonáva alebo zabezpečuje, zodpovedať z hľadiska objektívnej zodpovednosti. Záverom uviedol, že § 2926 občianskeho zákonníka predpokladá činnosť v podobe ľudskej práce, ktorou dochádza k priamemu zásahu do pozemku (stavby, vyhradeného ložiska nerastov atď.), ktorý spôsobí podobné nebezpečenstvo pre iné pozemky, resp. iné časti pozemkov ako banská činnosť. judr. milan hulmák, phd., z právnickej univerzity palackého v olomouci s témou „určitost a srozumitenost vs jasnost a srozumitelnost“ uviedol, že spotrebiteľ musí mať možnosť pochopiť, aké sú jeho práva a povinnosti a aké nevýhody pre neho zo zmluvy vyplývajú (žiadny neodôvodnený priestor pre ďalšie úvahy o obsahu). po ňom vystúpil doc. judr. petr tégl, phd., takisto z právnickej fakulty univerzity palackého v olomouci s témou „vyjádření kupní ceny ve smlouvě o převodu nemovité věci“, kde uviedol, že kúpnu cenu je podľa neho možné meniť i po podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Zameral sa na problém vzťahu obligačnej a dispozičnej zmluvy, a ak budeme rozlišovať obligačné a dispozičné zmluvy, vzniká otázka, na ktoré z týchto zmlúv dopadajú zákonné obsahové požiadavky, požiadavky formy, resp. požiadavky, že prejavy strán musia byť obsiahnuté na tej istej listine. podľa neho kúpna cena je dojednaná dostatočne určito, ak je dojednaný aspoň spôsob jej určenia, a písomná forma v kúpnych zmluvách na nehnuteľnosti plní varovnú, zabezpečovaciu a kontrolnú funkciu. poukázal na judikatúru najvyššieho súdu českej republiky k danej problematike, a to v rozhodnutiach vedených pod sp. zn. 22 cdo 871/2000 zo dňa 21. 8. 2000 a 21 cdo 3625/2008 zo dňa 15. 6. 2010. judr. václav bednář, phd., z právnickej fakulty univerzity palackého v olomouci vystúpil s témou „problematika výkladu § 1585 oZ“. Zaoberal sa § 1585 občianskeho zákonníka, týkajúceho sa inštitútu dedičskej zmluvy a limitácie rozsahu majetku, o ktorom možno rozhodnúť v tejto zmluve. uviedol, že tento inštitút sa veľmi nevyužíva a pôvodne dobrú myšlienku zmarilo, že zmluvu je možné uzavrieť iba pre tri štvrtiny majetku; okrem toho ten, kto uzavrel s budúcim dedičom zmluvu, ak ju poruší, z dedičstva mu nemusí ostať nič. v závere tejto už tradičnej medzinárodnej vedeckej konferencie jej organizátori poďakovali všetkým aktívne vystupujúcim aj prítomným za ich účasť a vyslovili nádej, že budúcoročná konferencia bude ešte úspešnejšia a plodnejšia. JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. člen redakčnej rady ars notaria Zľava JUdr. Roman Fiala, podpredseda Najvyššieho súdu českej republiky, JUdr. Zdenka Papoušková, Ph.d., dekanka Právnickej fakulty Univerzity Palackého v olomouci, JUdr. lenka bradáčová, Ph.d., z Vrchného štátneho zastupiteľstva Prahe, JUdr. Róbert Fremr, sudca Medzinárodného trestného súdu v haagu. 25

uviedol, že v roku 2017 sa ms sr zameralo na tri veľké projekty týkajúce sa Zákona o súdoch, v nadväznosti na elektronický výkon verejnej moci na súdoch, ďalej novelizácie obchodného zákonníka vo veci zlučovania obchodných spoločností, zodpovednosti v prípade úpadku, súčinnosti štatutárov a diskvalifikácie, tretím veľkým projektom je projekt obchodného registra, ktorý k momentu prednášky ešte nebol zásadne rozhodnutý, pretože do úvahy pripadá viac modelov inšpirovaných zahraničnými právnymi úpravami, nová právna úprava prenesie kompetencie z vyšších súdnych úradníkov na iné subjekty (registrátorov), kde sa plánuje účinnosť cca v roku 2019. Ďalej sa prednášajúci podrobne venoval otázke osobného bankrotu. ratio legis prijatých zmien bola nefunkčnosť doterajšieho systému osobného bankrotu (ktorý existuje od roku 2006), ktorý nenaplnil očakávania tvorcu zákona, pretože počet dlžníkov, ktorí dopyt po osobnom bankrote realizovali, bol enormne malý (v porovnaní napríklad aj s českou republikou), a taktiež mimoriadne vysoký počet exekučných konaní (v roku 2010 boli 2 milióny exekučných konaní a t. č. ide takmer o 2,75 milióna otvorených konaní). je nepochybné, že takýto veľký počet exekučných konaní znamená pre štát a jeho obyvateľov vysoké ekonomické a sociálne zaťaženie, osobitne u tých osôb, ktoré sú dlžníci viacerých veriteľov a sú voči nim vedené viaceré exekučné konania (následkom je aj čierna ekonomika – takýto dlžník je ťažko zamestnateľný na trhu práce, prioritne si hľadá tzv. prácu načierno a pod.). preto vláda sr v predchádzajúcom volebnom období, ako aj v tomto období si stanovila ako jednu z legislatívnych priorít v programovom vyhlásení vlády prijatie súboru právnych predpisov, ktoré budú efektívnejšie riešiť osobný bankrot, a to najmä s ohľadom na širšie vrstvy obyvateľov, osobitne tých sociálne slabších. prednášajúci uviedol, že v súčasnosti je reálny dopyt cca po 100 000 oddlženiach fyzických osôb. keďže doterajší koncept obsahoval prvky konkurzu s oddlžením a splátkového kalendára, nová právna úprava profiluje konkurz s oddlžením a splátkový kalendár ako dve samostatné možnosti riešenia osobného bankrotu, pričom výber vhodnejšieho z nich závisí od viacerých faktorov, prioritne od majetkovej situácie fyzickej osoby (ďalej len ako „dlžník“). právna úprava je obsiahnutá v zák. č. 7/2005 Z. z. (Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov) (ďalej len ako „Zokr“), v § 166 a nasl., ktorého zmena bola vykonaná zákonom č. 377/2016 Z. z., z 29. 11. 2016, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2017 (niektoré ustanovenia 1. 3. 2017). konanie začína na návrh podaný platobne neschopným dlžníkom (fyzická osoba podnikateľ aj nepodnikateľ), ktorý musí spĺňať náležitosti ustanovené v Zokr. jednou z podmienok, ktorú musí dlžník spĺňať, je, že konanie iniciuje v krajine, ktorá je centrom jeho hlavných záujmov (centre of main interests - comi), kde má osoba obvyklý pobyt. účelom je zabrániť tzv. “konkurznej turistike“, v rámci ktorej dlžník v snahe získať výhodnejšie postavenie majetok alebo súdne konanie prenáša z jedného štátu do druhého, osobitne to môže platiť v prípade oddlženia fyzických osôb, kde podmienky v sr sú nastavené pre dlžníka v zásade priaznivejšie ako v niektorých iných štátoch eú. inšpiráciou pre novú právnu úpravu bol model z usa (americký bankrotový zákon), kde sa preferuje proces osobného bankrotu s relatívne malým zapojením súdu a ďalšia aktivita je na správcoch. iste by bolo v budúcnosti prínosné, keby v našom časopise vyšiel príspevok, ktorý sa bude podrobnejšie zaoberať tematikou osobného bankrotu, keďže je nepochybné, že sa s touto problematikou budeme pri našej práci na notárskych úradoch stretávať. JUDr. Erika Szórádová členka redakčnej rady ars notaria Dňa 8. 6. 2017 sa v Bratislave konala prednáška na témy: Zmeny vo vymáhaní pohľadávok a osobný bankrot. Prednášajúcimi boli JUDr. Martin Maliar a JUDr. Branislav Pospíšil. JUDr. Martin Maliar úvodom účastníkov oboznámil s legislatívnou aktivitou MS SR v roku 2016, v rámci ktorej boli prijaté právne predpisy zamerané na komplexnejšie vyriešenie nepriaznivej situácie s enormným množstvom exekúcií vedených v SR a efektívnejší spôsob oddlženia fyzických osôb (upomínacie konanie – zák. č. 307/2016 Z. z., účinný od 1. 2. 2017, oddlženie fyzických osôb – zák. č. 377/2016 Z. z., účinný od 1. 3. 2017, a novela Exekučného poriadku, vykonaná zákonom č. 2/2017 Z. z., účinná od 1. 4. 2017). Zmeny vo vymáhaní pohľadávok a osobný bankrot 26 ars notaria 3/17 >> z diania v právnickej obci

27 >> dIaNIE V KoMoRE Recenzia Publikácia je vlastne aktualizáciou a doplnením Komen- tára k Notárskemu poriadku a súvisiace predpisy z ro- kov 2005 a 2009 od tých istých autorov. Už pôvodná verzia Komentára sa stala dôležitým a dlho očakávaným výkladom ustanovení Notárskeho poriad- ku a táto nová publikácia z roku 2016 – ako v anotácii k nej napísal JUdr. Karol Kovács: „... má ašpiráciu ako praktická príručka uspokojiť potreby predovšetkým no- társkej obce, napomôcť pri každodennej práci notárov, notárskych kandidátov, koncipientov, ako aj ďalších za- mestnancov notárskych kancelárií“. Na naplnenie uvedeného očakávania má toto vydanie podľa môjho názoru všetky predpoklady, keďže spracú- va Zákon o notároch a notárskej činnosti bezprostredne po jeho relatívne veľkej novele, prijatej takmer v balíku rekodifikovaných civilných procesných noriem. Naviac, vyšla v čase keď z novoprijatého zákonného dôvodu mnohí starší notári končia výkon svojho úradu a nahrádzajú ich mladí právnici. Výklad je zameraný na vysvetlenie obsahu jednotlivých zákonných ustanovení, navrhuje rozsah a mantinely ich použitia v praxi a upozorňuje na možné právne dôsledky nedodržiavania formy, či iných zákonných podmienok. autori niektoré kľúčové ustanovenia rozpracovali aj v širších súvislostiach využijúc svoje vedomosti nado- budnuté aj pri mnohoročnom výkone notárskeho povo- lania, ba aj svoje cenné skúsenosti získané pri svojom pôsobení v orgánoch Komory. Najmä komentáre k ustanoveniam o zodpovednosti no- tára pri výkone verejnej moci, o notárskych zápisniciach o právnych úkonoch, o osvedčovaniach právne význam- ných skutočností, tiež k novým ustanoveniam o konaní vo veciach úschov, by mali spolu s ďalšími zdrojmi po- dobného zamerania napomôcť zjednotiť notársku prax v jej nosných činnostiach. Posudzovaná publikácia je cenným výsledkom právno- -publikačnej práce jej autorov, preto je cenným prírast- kom v odbornej knižnici každého notárskeho úradu. JUDr. Pavel Tóth emeritný notár na knižnú publikáciu NOTÁRSKY PORIADOK KOMENTÁR od autorského kolektívu Karol Kovács, Jozef Farkašovský, Miroslav Pavlovič, Miloslav Kováč

Aktuálne z NK SR Informácie o vymenovaných notároch, odvolaných no- tároch, vzdelávaní a podujatiach do čísla ARS Notaria 3/2017: ministerka spravodlivosti sr vymenovala s účinnosťou od 3. júla 2017: JUDr. Katarínu Vorelovú za notárku so sídlom v hlo- hovci v pôsobnosti os trnava Mgr. Ivetu Vaškovú za notárku so sídlom v skalici v pô- sobnosti os skalica JUDr. Veroniku Fandlovú za notárku so sídlom v levi- ciach v pôsobnosti os levice JUDr. Barboru Urbancovú za notárku so sídlom v bá- novciach nad bebravou v pôsobnosti os bánovce nad bebravou JUDr. Jána Šimova za notára so sídlom vo veľkom krtíši v pôsobnosti os veľký krtíš Mgr. Petra Michaličku za notára so sídlom v detve v pô- sobnosti os Zvolen JUDr. Tomáša Číževského za notára so sídlom v lipa- noch v pôsobnosti os prešov JUDr. Jána Prazňáka za notára so sídlom v humennom v pôsobnosti os humenné Mgr. Juraja Štetiara za notára so sídlom vo vranove nad topľou v pôsobnosti os vranov nad topľou JUDr. Rastislava Demetera za notára so sídlom v krá- ľovskom chlmci v pôsobnosti os trebišov ministerka spravodlivosti sr odvolala s účinnosťou od 1. augusta 2017 judr. juraja ehna, notára so sídlom v byt- či, na jeho vlastnú žiadosť zo zdravotných dôvodov. ministerka spravodlivosti sr odvolala judr. alenu ko- renecovú, notárku so sídlom v topoľčanoch, na jej vlast- nú žiadosť z dôvodu odchodu do starobného dôchodku. rozhodnutie nadobudne účinnosť 1. januára 2018. Základný kurz notárskych koncipientov nk sr sa usku- toční v dňoch 11. – 13. októbra 2017 v sídle sekretariátu nk sr Zdokonaľovací kurz notárskych koncipientov nk sr sa uskutoční v dňoch 25. – 27. októbra 2017 v sídle sekre- tariátu nk sr. písomná časť notárskej skúšky sa bude konať dňa 20. novembra 2017 a ústna časť v dňoch 30. novembra – 1. decembra 2017, obidve v sídle sekretariátu nk sr. Informácie o medzinárodných a národných poduja- tiach: v dňoch 17. – 20. septembra 2017 sa v lille vo francúz- sku konal 113. kongres francúzskych notárov, za notár- sku komoru sr sa ho zúčastnil mgr. tomáš Gardon. v dňoch 27. – 28. októbra 2017 sa v haliči v Zámockom hoteli Galicia nueva bude konať 5. bilaterálne stretnutie slovenských a maďarských notárov. v dňoch 6. – 11. novembra 2017 sa v mexickom cancúne uskutoční Zasadnutie komisií, Generálnej rady a Zhro- maždenia členských notárstiev uinl, na zasadnutiach sa zúčastní judr. magdaléna valušová, Generálny radca uinl. akt slávnostného vymenovania notárov na pôde Ministerstva spravodlivosti sR 28 ars notaria 3/17 >> aKTUálNE Z NK sR

>> aKTUálNE Z NK sR v dňoch 22. až 26. júna sa uskutočnila v poradí už 7. púť slovenských notárov, ktorá tento rok smerovala do por- tugalskej fatimy. ide o jedno z najvýznamnejších pútnic- kých miest sveta. práve tento rok si katolícka cirkev pri- pomína 100. výročie zjavení panny márie trom chudobným pastierikom lucii, hyacinte a františkovi. a toto jubileum bolo jedným z hlavných dôvodov, prečo slovenskí notári smerovali práve do portugalska. napriek tomu, že cieľom našej púte bola predovšetkým fatima a jej sanktuárium, v ktorej sme strávili tri dni, počas notárskej púte sme stihli vidieť aj hlavné mesto lisabon, vychutnali si jeho večerné čaro, navštívili sme lisabonskú katedrálu sé, neďaleko nej aj rodný dom svätého antona paduánskeho. taktiež sme navštívili cisterciánsky kláštor v meste alcobaca a najnavštevovanejšiu katedrálu v portugalsku, ktorá sa nachádza v meste batalha. notárskej púte sa zúčastnilo 51 ľudí, z ktorých bolo 11 súčasnýchnotárov,atopanimartavaľková,priskaštěrbová, marta jurinová, jarmila mračnová, milena Gešková, anna pčolová, viera kotvanová, alena majerčiaková, miriam imrich breznoščáková, anna nagyová a juraj Göbl, a tiež dve bývalé pani notárky jozefína atanásova a darina breznoščáková. okrem notárov do fatimy putovali aj ich príbuzní a známi. duchovne slovenských pútnikov sprevádzali páter mikuláš tressa, cssr, a otec viliam paulíček, ktorý zároveň plnil úlohy sprievodcu delegovaného cestovnou kanceláriu trinity. aj touto formou by som chcel poďakovať pani notárke marte vaľkovej, vďaka ktorej sa podarilo zorganizovať aj tohtoročnú notársku púť do fatimy. okrem nej patrí vďaka aj všetkým zúčastneným, s ktorými sme vo fatime prežili požehnaný čas. našou jedinou úlohou je preniesť načerpané do našich „bežných“ životov. JUDr. Juraj Göbl notár so sídlom v košiciach 7. notárska púť do Fatimy Novinky z medzinárodnej oblasti dňa 4. a 5. mája 2017 sa v prahe uskutočnilo zasadnu- tie iniciatívy stredoeurópskych notárstiev (hexagoná- la) za účasti prezidentov notárskych komôr členských krajín. v budapešti sa v máji konal 3. ročník futurologického fóra pod záštitou cnue a za účasti prezidenta cnue. hlavnou témou bol vplyv digitálnych technológií na právnickú a špeciálne notársku profesiu. tomu zodpovedali aj témy prednášok, zamerané na analýzu stratégie pre právnické profesie v zdieľanej ekonomike a automatizáciu a umelú inteligenciu softvéru a riziká s tým spojené, a prezentácia španielskeho notárstva vlastnej softvérovej aplikácie (obdoby „webnotára“) v dňoch 11. – 15. 5. 2017 sa konalo zasadnutie komisií a generálnej rady medzinárodnej únie notárstva uinl v hlavnom meste Gruzínska tbilisi. plenárne valné zhromaždenie komisie notárstiev eu- rópskej únie cnue, ktoré sa konalo v dňoch 15. – 17. júna 2017 v la Granja (španielsko), odložilo schvaľova- nie návrhu interných predpisov cnue. Za pozorovate- ľa cnue bolo prijaté srbské a macedónske notárstvo. bola predstavená iniciatíva európskej komisie – zave- denie jednotnej prístupovej brány, pozostávajúcej zo spoločného používateľského rozhrania spravovaného komisiou a centralizovaného prístupu na príslušné vnútroštátne a európske webové stránky. táto brána by mala poskytnúť prístup: • k informáciám o právach, pravidlách a povinnos- tiach v oblasti vnútorného trhu, • ku konaniam, kde členské štáty budú povinné sprístupniť on-line trinásť administratívnych ko- naní (medzi ktoré patria napr. žiadosti o vydanie rodného listu, registrácia zmeny adresy, vyžiadanie/ obnovenie občianskeho preukazu alebo pasu, regis- trácia vozidla). Z rozsahu pôsobnosti je vylúčené za- kladanie spoločností. uvedenú iniciatívu cnue sleduje, pretože rozsah onli- ne konaní môže byť počas rokovaní rozšírený aj na nie- ktoré z notárskych činností. JUDr. Ján Hamara predseda medzinárodnej skupiny prezídia nksr 29

>> aKTUálNE Z NK sR Umenie práva v januári 2015 sme s kolegami judr. petrom kerecma- nom, phd., judr. mgr. martinou Gajdošovou, phd., za- ložili občianske združenie ius – ars. Združenie má ambíciu združovať osoby činné v právnic- kých profesiách, ktoré ctia etický kódex svojej profe- sie, túto vykonávajú v súlade s ním a súčasne milujú umenie, kultúru, a ktorým „osud“ nedožičil venovať sa výlučne umeniu, a preto hľadajú umenie v práve, a pre ktorých je najväčším umením v práve dosiahnutie spra- vodlivosti a majú záujem podieľať sa na činnosti zdru- ženia a dosahovaní jeho cieľov. v stanovách združenia sme si vytýčili ako jeho základné poslanie najmä podporu etického výkonu právnických profesií, rozvoj etiky a etikety ich príslušníkov, výchovu mladej generácie v oblasti etiky právnických profesií, podporu umeleckých a kultúrnych aktivít medzi práv- nikmi, organizovanie seminárov na tému etiky, etikety, umenia v práve a iných oblastiach súvisiacich s právom a výkonom právnických profesií, organizáciu výstav, vernisáží, kultúrnych podujatí, propagáciu myšlienky etického výkonu profesie právnika medzi neprávnickou verejnosťou, podieľať sa na publikačnej, vzdelávacej činnosti a vydávanie propagačných tlačovín. už samotný názov združenia sme koncipovali tak, aby v skratke informoval o jeho cieľoch a zameraní, celý názov ius–ars (právo-umenie) s podtextom ars et ius debere solum serviam libertas (umenie a právo majú slúžiť jedine slobode). cítime, že právo čoraz viac prestáva byť nástrojom na zabezpečenie priestoru slobody a istôt jednotlivca v spoločnosti, preregulovanosť v každej oblasti robí z práva niekedy doslova „molocha“, ktorý požiera tieto pocity, pretože ani odborník, nieto ešte laik, nemôže mať dobrý pocit z toho, že všetky aktuálne právne úpravy pozná, vyzná sa v nich a vie ich využiť ako účinný prostriedok na svoju ochranu. na druhej strane táto situácia vedie k tomu, že sa otvára široký priestor pre zneužívanie práva, aplikáciu zákonov vyslovene v rozpore s jeho zmyslom a účelom, ktorý sa často úplne míňa účinku, pričom reakciou na takéto situácie je prijímanie ďalších a ďalších právnych úprav a regulácií, ktoré sú mnohokrát protichodné a vyvolávajú zmätky pri ich uplatňovaní. pri pretrvávajúcej aplikácii zásady „neznalosť zákona neospravedlňuje“ sa občan, napríklad vo vzťahu k štátu, ocitá v situácii, akú opisuje názov prozaického diela vincenta šikulu „otec ma zderie tak či tak“. kto iný, ak nie príslušníci právnických profesií, je povolaný na zjednanie nápravy, rehabilitáciu práva, navrátenie jeho zmyslu a významu do skutočného života? etika a morálka pri prístupe k výkonu tohto povolania zohráva kľúčovú úlohu. bráni tomu, aby právnici vnímali svoje povolanie ako zbraň, ako určitú výhodu, ktorú majú oproti iným a využívajú ju výlučne vo svoj prospech. etický výkon právnických profesií je jedinou cestou, ako zvýšiť ich reputáciu v očiach neprávnickej verejnosti a uľahčiť tak nielen ich výkon, ale prispieť k celkovému ozdraveniu a odľahčeniu celospoločenskej klímy. Zakladatelia združenia si uvedomujú, že ich ciele nepatria medzi tie, ktoré sa dosahujú jednoducho, sú to skôr méty, ku ktorým sa musíme všetci neúnavne približovať, a to nie z dôvodov filozofických a naivných, ale z dôvodu boja o prežitie našej kultúry a civilizácie. Mgr. Viktória Hellenbart advokátka, predsedníčka združenia 30 ars notaria 3/17 >> aKTUálNE Z NK sR

>> dáVaME do PoZoRNosTI >> dáVaME do PoZoRNosTI Anotácie Sedlačko, F.: Tlmočenie a preklad v civilnom sporovom konaní. Bulletin slovenskej advokácie, Bratislava, Slovenská advokátska komora č. 4/2017. ak je doručovaná súdna písomnosť bez prekladu, poučí prijímajúci (doručujúci) orgán adresáta na tlačive pod- ľa prílohy č. 2 nariadenia ep a rady (es) č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v ob- čianskych a obchodných veciach v členských štátoch o tom, že môže odmietnuť jej prevzatie alebo ju vrátiť prijímajúcemu orgánu v lehote jedného týždňa z dôvodu, že k doručovanej súdnej písomnosti nie je pripojený preklad podľa čl. 8 nariadenia. v takom prípade účinky doručenia nenastanú a prijímajúci orgán o tejto skutočnosti informuje odosielajúci orgán, ktorému súčasne vráti žiadosť a písomnosti, ktorých preklad adresát vyžaduje. až po dôvodnom vrátení doručovanej písomnosti s cieľom jej prekladu je súd povinný zabezpečiť úradný preklad na vlastné náklady (čl. 5 ods. 2 nariadenia) a opakovane iniciovať doručovanie do cudziny v zmysle nariadenia. samotný proces doručenia sa spravuje právnym poriadkom prijímajúceho (doručujúceho) členského štátu (čl. 8 ods. 3, čl. 9 ods. 1 nariadenia). Sáblík, M., Sáblíková, M.: Zcizení dědictví. Ad Notam č. 2/2017 Zákon č. 89/2012 sb. občanský zákoník zviedol nový in- štitút, ktorý umožňuje dedičom dedičstvo po smrti poru- čiteľa scudziť. inšpiráciou bola, podľa dôvodovej správy, úprava scudzenia dedičstva vo švajčiarskom občianskom zákonníku. predpokladalo sa, že ku scudzeniu dedičstva bude môcť dôjsť odplatne i bezodplatne, rovnako tak zmluvou odvážnou, ako aj neodvážnou. Z toho dôvodu bola úprava scudzenia dedičstva, pretože ide o zmluvnú úpravu, zaradená na koniec tretej časti českého občian- skeho zákonníka, konkrétne v § 1714 – 1720. podľa au- torov je tento inštitút v zákone nedostatočne upravený, čomu sa venujú v uvedenom príspevku. Holíková, L.: Odmítnutí dědictví s výhradou povinného dílu. Ad Notam č. 2/2017 ustanovenie § 1485 zákona č. 89/2012 sb. občanský zákoník v aktuálnom znení umožňuje neopomenuteľné- mu dedičovi odmietnuť dedičstvo s výhradou povinného podielu. ide o výnimku zo zákazu odmietnuť dedičstvo s výhradou. tento inštitút sa však javí problematický, predovšetkým z toho pohľadu, voči komu sa dedičstvo odmieta (kto má zaplatiť povinný podiel), či nárok z de- dičskej postupnosti prechádza na potomkov dediča, kto- rý odmietol dedičstvo, a kedy je možné toto odmietnutie urobiť. tento príspevok si kladie za úlohu priblížiť čitate- ľovi úpravu odmietnutia dedičstva s výhradou povinného podielu v nemeckej právnej úprave a porovnať ju s úpra- vou v českom právnom poriadku. Ukropec, A.: Uznanie dlhu a uznanie záväzku. Súkromné právo č. 2/2017 autor sa v uvedenom článku bližšie zaoberá uznaním dlhu a uznaním záväzku a prostredníctvom príslušnej judikatúry analyzuje platnú právnu úpravu týchto zabez- pečovacích prostriedkov. súčasne poukazuje na nedo- statky v právnej úprave uznania dlhu a uznania záväzku a navrhuje vhodné riešenia na odstránenie týchto ne- dostatkov. na niektorých miestach je priblížená aj nová česká právna úprava týchto právnych inštitútov. Klein, Š.: Quo vadis, dědická smlouvo. Ad Notam č. 3/2017 podľa autora súčasná úprava dedičskej zmluvy vznikla zlúčením dvoch úplne odlišných a vzájomných nekom- patibilných koncepcií dedičskej zmluvy. časť úpravy je prevzatá z rakúskeho abGb, časť zo švajčiarskeho ZGb, pričom danú úpravu zákonodarca nie celkom správne preložil, dielom kreatívne upravil. skutočnosť, že záko- nodarca prevzal z rakúskej úpravy obmedzenia dedič- skej zmluvy na tri štvrtiny dedičstva, je možné považovať za závažnú chybu, ktorá drastickým spôsobom obme- dzuje použiteľnosť inštitútu dedičskej zmluvy v praxi. notár však musí byť pripravený uspokojiť i menej obvyklé požiadavky, najmä týkajúce sa oblasti dedičského prá- va, kde sú notári verejnosťou právom považovaní za tých najpovolanejších špecialistov. JUDr. Katarína Valová PhD. (prvá anotácia) JUDr. Mgr. Pavol Dorič PhD. (druhá až piata anotácia) 31 >> dáVaME do PoZoRNosTI

>> Dávame Do pozornosti Civilný mimosporový poriadok smyčková, Števček, tomašovič, Kotrecová a kol. Rok vydania: 2017 Počet strán: 1 112 Väzba: viazaná Veľký komentár Nakladateľstva C. H. Beck k Civilnému mimosporové- mu poriadku predstavuje najrozsiahlejší a najpodrobnejší komentár na trhu. Svojím rozsahom a obsahom dopĺňa veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku. Publikácia prináša komplexný pohľad na jednotlivé inštitúty obsiahnuté v tomto procesnom kódexe. Výklad je podávaný s dô- razom na základné a ustálené doktrinálne východiská, ale reflektuje aj vybrané prvé problémy aplikačnej praxe, s ktorými boli autori konfronto- vaní na rôznych prednáškových fórach pre jednotlivé právnické profesie. Pridanou hodnotou výkladu je skutočnosť, že väčšina autorov komentára k mimosporovému poriadku sa podieľala na rekodifikácii civilného pro- cesu a môže tak ozrejmiť zmysel a účel najmä procesných „novôt“, a to tak v rovine komplexnej, ako aj pri analýze jednotlivých procesných in- štitútov. Judikatúra vo veciach dobrých mravov pavol valuška, róbert Jakubáč – vyd. Wolters Kluwer sK Rok vydania: 2017 Počet strán: 220 Väzba: mäkká Judikatúra vo veciach dobrých mravov rozoberá inštitút v aplikačnej praxi dobré mravy a obsahuje množstvo rozhodnutí súdov vo veciach dobrých mravov. Dobré mravy je vlastne rozhodovanie, aby bola v justí- cii určitá forma spravodlivosti, pre právnu vec je rozhodujúce posú- denie pre veci v dobrých mravoch, pre dobré mravy obsahuje judikáty súdov ČR a SR. Susedské spory v obci Helena spišiaková – vyd. Wolters Kluwer sK rok vydania: 2017 Počet strán: 336 Väzba: mäkká Susedské spory v obci sa komplexne venuje problémom týkajúcim sa susedských vzťahov, ako je hluk, znečisťovanie ovzdušia atď., obsahuje judikáty súdnych rozhodnutí zo susedských sporov, ako súdy v SR roz- hodovali v praxi, poukazuje aj na riešenia z pohľadu obce a ako sa brániť. Správny poriadok a správny súdny poriadok – Judikatúra Jozef milučký – vyd. eurokódex Rok vydania: 2017 Počet strán: 656 Väzba: tvrdá v plátne Správny poriadok a správny súdny poriadok – Judikatúra poskytuje pre aplikačnú pre výber súdnych rozhodnutí zo súdov NS SR. Podľa týchto rozhodnutí sa dá oprieť na súde, napr. čo sa týka žalôb. Zákon o dobrovoľných dražbách. Komentár milan Budjač, Janka Gibaľová, peter straka, Jarmila Lazíková – vyd. Wolters Kluwer sK Rok vydania: 2017 Počet strán: 760 Väzba: tvrdá Zákon o dobrovoľných dražbách. Komentár obsahuje kvalitný komento- vaný zákon k dobrovoľným dražbám, poskytuje pohľad na strany ako ve- riteľ, dlžník a dražobca, obsahuje aj rozhodnutia súdov, ukazuje aplikáciu dobrovoľných dražieb do praxe. Zbierka nálezov a uznesení ÚS SR 2016 vyd. Ústavný súd slovenskej republiky Rok vydania: 2017 Počet strán: 994 Väzba: tvrdá v koži Prehľad rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky za rok 2016. Predkladaná publikácia prináša zoznam rozhodnutí podľa spi- sovej značky, zoznam dotknutých ustanovení Ústavy Slovenskej republi- ky, medzinárodných zmlúv a iných všeobecne záväzných právnych pred- pisov a zoznam právnych predpisov dotknutých rozhodnutiami ÚS SR. XXV. Karlovarské právnické dny - Jubilejní sborník vladimír zoufalý - vyd. Leges Rok vydania: 2017 Počet strán: 296 Väzba: mäkká XXV. Karlovarské právnické dny – Jubilejní zborník obsahuje 25 rokov Karlovarských právnických dní a nájdeme tu množstvo kvalitných fotiek. Právomoc a rozhodné právo v obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahoch s cudzím prvkom pavel Lacko Rok vydania: 2017 Počet strán: 148 Väzba: mäkká Cieľom tejto krátkej publikácie nie je podať vyčerpávajúci výklad, ale poskytnúť čitateľovi stručný základný prehľad problematiky právomoci a rozhodného práva v obchodnoprávnych a v občianskoprávnych veciach. Občanský zákoník. Komentář Jan petrov, výtisk, Karel Beran – vyd. C.H.Beck Cz Rok vydania: 2017 Počet strán: 3 120 Väzba: tvrdá v plátne Občanský zákoník. Komentář obsahuje podrobný český komentár k ob- čianskemu zákonníku, obsahuje aj judikáty súdnych rozhodnutí. Roz- hodnutia sú zo súdov ČR, ako súdy rozhodovali v jednotlivých prípadoch. Knižku spracovali odborníci z ČR na občianske právo. Dějiny soukromého práva v střední Evropě miloslav stieber, rudolf rauscher – vyd. Wolters Kluwer Cr Rok vydania: 2017 Počet strán: 400 Väzba: tvrdá DějinysoukroméhoprávavstředníEvropě/Přehleddějinsoukroméhoprá- va ve střední Evropě je klasické dielo práva. Prvý raz vyšlo pred 400 rokmi. Register partnerov verejného sektora. Nový zákon s komentárom poradca 11-2017 – vyd. poradca Rok vydania: 2017 Počet strán: 264 Väzba: mäkká Register partnerov verejného sektora. Nový zákon s komentárom Porad- ca 11-2017 obsahuje tento nový zákon aj komentár k nemu, venuje sa aj problematike osobných údajov v praxi. Vybral JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA. 32 ars notaria 3/17 >> Dávame Do pozornosti

CAPPELLA ANDREA BARCA SiR ANDRáS SChiff, dirigent, klavír SChAghAjEgh NoSRAti, klavír J. S. Bach: Koncert pre dva klavíry c mol BWV 1060 W.A. Mozart: Serenáda c mol KV 388 J. S. Bach: Koncert pre dva klavíry c mol BWV 1062 J. S. Bach: Ricercare à 6 (Hudobná obeť BWV 1079) W.A. Mozart: Klavírny koncert č. 24 c mol KV 491 31. 1. 2018 / 19:30 / Koncertná sieň Slovenskej filharmónie VENiCE BARoQUE oRChEStRA ANDREA MARCoN, dirigent MAgDALENA KožENá, mezzosoprán G. F. Händel: výber árií z opier 5. 11. 2017 / 19:30 / Koncertná sieň Slovenskej filharmónie ChAMBER oRChEStRA ViENNA – BERLiN RUDoLf BUChBiNDER, dirigent, klavír W.A. Mozart: Symfónia č.10 G dur KV 74 W.A. Mozart: Klavírny koncert č. 9 Es dur KV 271 „Jenamy“ J. Haydn: Klavírny koncert č. 11 D dur Hob. XVIII:11 W.A. Mozart: Symfónia č. 29 A dur KV 201 9. 12. 2017 / 19:30 / Koncertná sieň Slovenskej filharmónie WiENER PhiLhARMoNiKER gUStAVo DUDAMEL, dirigent G. Mahler: Symfónia č.10 - Adagio H. Berlioz: Symphonie Fantastique op. 14a 11. 1. 2018 / 19:30 / Veľká sála Musikverein Viedeň Abonentný cyklus 2017/2018 Abonentky v predaji! Firemná: 300 € / Obyčajná: 160 € / ISIC/ITIC/Dôchodca: 50 € Kúpou firemnej abonentky dotujete lístok pre študenta, učiteľa a dôchodcu. V cene abonentky je transfer autobusom na koncert do Viedne. Gesamtkunstwerk, Obchodná 2, Bratislava Tel: +421 2 5564 5886, e-mail: tickets@gesamtkunstwerk.eu Pondelok a štvrtok 14:00 – 18:00, piatok 09:00 – 13:00 Predaj abonentiek do 30. 10. 2017.

36