Historická revue Špeciál Košice

samostatne nepredajné 2013 Vedecko­populárny mesačník o dejinách www.historickarevue.com, www.sahi.sk Dejiny mesta KOŠICE Najstaršie osídlenie Archeológia Stredoveké Košice Košické kostoly Vo víre stavovských povstaní Sándor Márai Kauza Csatáry Železiarne Košickí rodáci ŠPECIÁL

PARTNERI SPONZORI MEDIÁLNI PARTNERIORGANIZÁTORI S FINANČNOU PODPOROU:

úvod Vážení čitatelia, naše mesto si historicky získalo niekoľko všeobecne zaužívaných prívlastkov. Košice sú multietnické, multikultúrne a kozmopolitné. Vnímame ich ako mesto tolerancie a porozumenia. Tieto prívlastky sú logickým výsledkom dlhoročného harmonického spolužitia ľudí rôznych národov a národností, rás a náboženského vyznania. Som presvedčený o tom, že práve vďaka tomuto nekonfliktnému spolužitiu majú Košice stále špecifickú, neopakovateľnú atmosféru, ktorá je koncentrovaná v historickom jadre mesta v najväčšej mestskej pamiatkovej rezervácii na Slovensku. Je v nej zakódovaný a na každom kroku citeľný charakter mesta a jeho obyvateľov. Návštevníci Košíc ho intenzívne vnímajú a myslím si, že aj vďaka nemu sa k nám mnohí radi vracajú. Našim hosťom máme čo ukázať. Symbolom nášho mesta je majestátny Dóm sv. Alžbety, najvýchodnejšie umiestnená gotická katedrála v Európe. Na Hlavnej ulici je možné obdivovať mnoho pozoruhodných a atraktívnych objektov, napríklad Štátne divadlo Košice, múzeá a paláce, prekrásne zrekonštruované meštianske domy. Skrátka, Košice sa oplatí navštíviť, pretože majú nielen krásne centrum, ale aj veľmi pekné prírodné okolie vrátane najväčšej zoologickej záhrady v strednej Európe a druhej najrozsiahlejšej na svete po americkom San Diegu. Výnimočnou pozoruhodnosťou nášho mesta je aj jeho erb. Dňa 7. mája 1369 bola Košiciam udelená erbová listina kráľom Ľudovítom Veľkým. Stalo sa tak po prvýkrát v dejinách vôbec, kedy európsky panovník udelil erb mestu. Zaujímavosťou je, že v nasledujúcich desaťročiach Košice dostali celkovo až štyri erbové listiny. Naše mesto je tak z heraldického hľadiska skutočnou raritou. Ak hovoríme o košic- kých raritách svetového významu, tak nesmieme zabúdať na Košický zlatý poklad. Komplex 2 920 zlatých mincí, troch zlatých medailí a zlatej renesančnej reťaze bol objavený v roku 1935 pri kopaní základov novej budovy finančného riaditeľstva na Hlavnej ulici 68 v Košiciach. Unikátna zbierka z obdobia 15. až 17. storočia je vo svojej nepoško- denej podobe od doby nálezu jedným z najväčších zlatých pokladov na svete. Najväčším pokladom nášho mesta sú ale jeho obyvatelia, pretože tvoria jeho príťažlivú súčasnosť a atraktívnu budúc- nosť. Práve vďaka ich vzťahu k svojmu mestu a vďaka angažovaným aktivitám Košičanov je naše mesto pova- žované za najdynamickejšie sa rozvíjajúce na Slovensku. Do súčasných Košíc pozývajú návštevníkov z celého sveta také prestížne svetové médiá a turistickí sprievodcovia ako CNN, BBC, Lonely Planet a BudgetTravel.com. Košice sú aktuálne zaraďované medzi svetové turistické top destinácie. Okrem samotných Košičanov vďačíme za túto pozornosť aj projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. Postupne ním meníme tvár mesta, ešte viac dynamizujeme život v ňom a robíme tak metropolu východného Slovenska príťažlivejšou nielen pre umelcov a kultúrnych operátorov, ale aj nových silných investorov. Košice majú za sebou bohatú minulosť a pred sebou inšpirujúcu budúcnosť. Majú nenapodobniteľnú dušu a vlastnú tvár. Som hrdý na to, že som Košičan. PRÍHOVOR PRIMÁTORA MESTA KOŠICE MUDR. RICHARDA RAŠIHO, PHD., MPH | 3HISTORICKÁ REVUE Objavuj svet histórie...Objavuj svet histórie... ... s časopisom Historická revue... Kúpite v každom novinovom stánku, v hypermarketoch aj v kníhkupectvách Panta Rhei cena|3,20 € ročníkXXIV pre predplatiteľov cena 2,50 € Vedecko­populárny mesačník o dejinách | 1|2013 ŠEDÉ EMINENCIE v politike USA Sovietsko-čínsky konflikt na rieke USSURI Rozdelený JEMEN R. REAGAN L. I. BREŽNEV Špinavé vojny v Latinskej AMERIKE UHORSKÁ KORUNA v „rukách“ USA Neznáme kapitoly studenej vojny ... s čas ceceen pp iets ý J ojny v Latinskej ukách“ USA cena|3,20 € ročníkXXIV pre predplatiteľov cena 2,50 € 2|2013 Vedecko­populárny mesačník o dejinách www.historickarevue.com, www.sahi.sk SELDŽUCI v Malej Ázii BYZANCIA v tieni Osmanov Dobytie KONŠTANTÍNOPOLA ZLATÝ VEK Osmanov Bitka pri MOHÁČI 1526 ZÁPAS SÜLEYMANA s Habsburgovcami Osmanská ríša p ena||3 pre pr c 22|22 cena|3,20 € ročníkXXIV pre predplatiteľov cena 2,50 € 3|2013 Vedecko­populárny mesačník o dejinách www.historickarevue.com, www.sahi.skrrrrrrnynynynynyny mesmesmesmesmemesme ačnačnačnačnčnačačnčačnaččníkíkíkíkkkíkík o do do do do ddo doo ejiejiejiejiejiejejiij nácnácnácnácánácácá hhhhh rrrrrevuevuevevuv e.ce.ce.c.ccccom,om,om,omomomom wwwwwwwwwww www.w.sw.sw.sww ahahiahahihihi sksksksk.sk.s.sks.sk Horúca hranica s Poľskom Legendárna Viedenská električka Slováci v čs. légiách Náboženské pomery Emigrácia M. Hodžu Slovensko v prvej ČSR 0 € ročníkXXIV teľov 50 € 2013201333201301320201320133220132013002013201201330013220131332201313332013220 32013222222 h žu RRR cena|3,20 € ročníkXXIV pre predplatiteľovcena 2,50 € 4|2013 Ved eck o­p opu lárny mesač ník o dejinách ww w.h istoricka revue.com , ww w.s ahi.sk Náboženstvo STAROVEKÉ mestá a kolonizácia Feničania na ATLANTIKU V službách PERŽANOV Pád TYRU KARTÁGO PÚNSKE vojny Feničania, tajuplní moreplavci Vydáva: Objednávkový formulár na predplatné Historickej revue sa nachádza na strane 82 Vychádza 12x do roka 2013

Vedecko­populárny mesačník o dejinách Vydáva Slovenský archeologický a historický inštitút – SAHI, občianske združenie, www.sahi.sk Publikácia je spolufinancovaná z dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Výbor SAHI, Mgr. Drahoslav Hulínek, PhD. občianske združenie JUDr. Zoroslav Kollár Mgr. Peter Valent Adresa redakcie Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava e-mail: historickarevue@sahi.sk www.historickarevue.com tel.: 02/55 56 83 04, fax: 02/55 56 76 41 IČO: 30 864 046 Šéfredaktor Mgr. Drahoslav Hulínek, PhD. Manažér redakcie Mgr. Peter Valent Finančný manažér Ing. Bohuš Kaliarik Zodpovedný redaktor Mgr. Eva Hulínková-Ťuchová Vedeckí garanti prof. PhDr. Milan Kováč, PhD. prof. PhDr. Tatiana Štefanovičová, CSc. Editor vydania Doc. PaedDr. Martin Pekár, PhD. Jazykový Mgr. Ľuboš Kačírek, PhD. a odborný redaktor Scan a grafická úprava Alena Srebalová Marcel Križan Redaktori Mgr. Martin Poláček Miroslav Vaculík Mgr. Daniel Kendrala Asistentka redakcie Mgr. Veronika Wilflingová a pre inzerciu +421 911 066 016 e-mail: administrativa@sahi.sk Asistent redakcie Mgr. Roman Beňo a jazykový redaktor Tlač, lito Tlačiareň Slovenská Grafia a. s. Registrácia Index: 254/08 ISSN 1335-6550 Časopis do priameho predaja rozširuje MEDIAPRINT-KAPA a vydavateľ. Toto vydanie Historickej revue Špeciál je samostatne nepredajné. Predplatné a objednávky na nové čísla prijíma: MEDIAPRINT-KAPA PRESSEGROSSO, a. s., oddelenie inej formy predaja, P.O.BOX 183, 830 00 Bratislava, tel.: 02/4445 8821, 4445 8816, 4444 2773, 0800/188 826, fax: 02/4445 8819, predplatne@abompkapa.sk, každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty, ako aj Ares, spol. s r. o., tel.: 0800 14 19 11. Predplatné: celoročné 30 € (903,78,- Sk), polročné 15 € (451,89,- Sk). Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Uzbecká 4, P.O.BOX 164, 820 14 Bratislava 214, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk. Nevyžiadané rukopisy sa nevracajú. Copyright © - Historická revue. Všetky práva vyhradené. Podávanie tlačovín povolené Riaditeľstvom pôšt v Bratislave č. 27/96 RP zo dňa 18. 10. 1996. Na všetky príspevky sa vzťahuje autorské právo. Za obsah textov, reklám a obrázkov zodpovedajú autori. Redakcia sa nemusí stotožňovať s ich názormi. Vydavateľ si vyhradzuje právo na skrátenie a formálnu úpravu textu, ako aj na ich jazykovú úpravu. Vydavateľ si tiež vyhradzuje právo na umiestnenie inzercií a reklamných článkov, pokiaľ nebolo dohodnuté ich umiestnenie so zadávateľom. Za obsah a pravdivosť inzerátov a reklamných bannerov zodpovedajú zadávatelia kampaní. Rukopis zadaný do tlače 30. 4 . 2013. Predná obálka Dóm svätej Alžbety v Košiciach Špeciál 2/2013 4 | HISTORICKÁ REVUE Špeciál 2

obsah 3 Úvod téma: dejiny mesta Košice 6 Osídlenie Košíc v pravekej a včasnej dobe dejinnej Elena Miroššayová 11 Desať rokov archeologického výskumu v jadre mesta Rastislav Rusnák 15 Najstaršia sakrálna architektúra v Košiciach Pavol Kacvinský 20 Obchodom i mečom Vzostup stredovekých Košíc Drahoslav Magdoško 25 Košický mešťan a jeho majetok Bernadeta Fabová 29 Košice počas stavovských povstaní Peter Fedorčák 35 Čo prezrádzajú čísla Slovensko a Košice z hľadiska sčítaní ľudu Nikola Regináčová 39 Autoclub Košice Pôsobenie a činnosť v medzivojnovom období Mikuláš Jančura 43 Odchody a návraty Sándora Máraiho Anna Ötvös, Tímea Veresová 47 Kauza Csatáry v širších súvislostiach Martin Pekár 52 Oceliarsky gigant východu Maroš Melichárek 58 Košické archívy Pramenná základňa histórie mesta Mária Hajduová, Milena Ostrolucká 63 Východoslovenské múzeum v Košiciach Robert Pollák 66 Štátna vedecká knižnica v Košiciach Angela Kurucová 70 Košice a ich miesto vo výskume moderných dejín Štefan Šutaj 74 Chronológia dejín mesta Košice 75 Moje Košice Otázky pre osobnosti mesta 76 Košickí rodáci – známi, neznámi Zuzana Tokárová 81 O našich autoroch 2013 | 5HISTORICKÁ REVUE

Khospodárskemu rozvoju Košíc pris- pela jeho poloha na diaľkovej ceste, ktorá sa od poslednej štvrtiny 13. storo- čia stala súčasťou európskej obchodnej trasy z juhu na sever do Pobaltia. KOŠICE A OKOLIE V PRAVEKU Dejinami mesta prešlo mnoho význam- ných udalostí a osobností, o ktorých sa dozvedáme z písomných prameňov, a za- chovaných architektonických pamiatok. Oveľa menej poznatkov máme o staršom osídlení, ktoré predchádzalo stredovekým Košiciam. Pôvodne sa predpokladalo, že stopy staršieho osídlenia boli prekryté a čiastočne aj zničené postupnou výstav- bou historických Košíc. Výsledky syste- matických odborných výskumov, vykoná- vaných pri súčasnej intenzívnej staveb- nej činnosti v historickom centre, uve- dený predpoklad nepotvrdili. Dnes môže- me konštatovať, že územie, na ktorom vzniklo a rozvíjalo sa historické mesto, nebolo v praveku a včasnej dobe dejinnej vyhľadávané. Naopak, pribúda čoraz viac dôkazov, že staršie osídlenie sa koncen- truje južne od historického jadra a jeho bezprostredného okolia. Príčinu tohto javu treba hľadať zrejme v nepriaznivých prírodných podmienkach. Historické jad- ro Košíc leží na nízkej terase Hornádu z posledného zaľadnenia, ktorej územie následkom klimatických zmien v pleisto- céne a v staršom holocéne postihovali časté záplavy, v dôsledku čoho sa na štr- kovitej vrstve nevytvorila hrubšia vrstva ▲ KOŠICE – ČERVENÝ RAK – ZÁSOBNICA S OBSAHOM 155 LITROV S PLASTICKOU VÝZDOBOU ĽUDSKÝCH POSTÁV V POHYBE, 5540 – 5410 PRED N. L. 6 | HISTORICKÁ REVUE Špeciál 2 Osídlenie Košíc v praveku a včasnej dobe dejinnej autor | Elena MIROŠŠAYOVÁ foto | Archív AÚ SAV Nitra Mesto Košice leží v južnej časti Košickej kotliny, ktorej územie bolo intenzívne osídľované od praveku. V stredoveku sa postupne vyvinuli na dôležité centrum obchodu a remesiel Horného Uhorska. ▼ ŠTYLIZOVANÁ ŽENSKÁ HLINENÁ PLASTIKA Z OPEVNENEJ OSADY OTOMANSKEJ KULTÚRY Z KOŠÍC – BARCE – NAD BEGÁNYIHO MLYNOM, 16. STOROČIE PRED N. L. (VÝŠKA 78 MM)

úrodnej pôdy. Pre praveké spoločenstvá, ktorých základom hospodárskeho života bolo poľnohospodárstvo, bola dostup- nosť úrodnej pôdy jedným z hlavných faktorov pri výbere miesta pre založenie osady. Ďalšou nevýhodou bola samotná poloha v pomerne úzkej doline Hornádu, cez ktorú pri poveternostných poruchách dochádzalo k silnému severnému prúde- niu, prejavujúcemu sa silnými vetrami. Nie je vylúčené, že v praveku územie histo- rických Košíc neležalo na dôležitej a frek- ventovanej diaľkovej ceste, ktorá viedla z juhu Potisím. Jedna jej trasa pokračo- vala údolím Hornádu do Košickej kotli- ny. Hlavný ťah hornádskej cesty sa prav- depodobne pod Nižnou Myšľou odklonil do širokého údolia rieky Torysa, cez kto- ré smeroval ďalej na sever. Uvedený pred- poklad podporuje sieť pravekých osád, ako i hromadné nálezy bronzov, nájde- ných pozdĺž jej toku. Skutočnosť, že väčšina ľudských sídiel sa od praveku koncentrovala na južnom okraji širšieho mesta, nebola náhoda. Rie- ka Hornád vytvorila južne od Košíc širokú riečnu nivu, ktorej štrkové vrstvy prekrý- vali úrodné pôdy. Veľmi dobre to dokla- dajú výsledky starších aj novších archeolo- gických výskumov v blízkych katastroch niekdajších samostatných obcí, dnes čas- tí mesta – Barca, Krásna a Šebastovce. Veľká časť pozoruhodných nálezov zo spo- menutých lokalít presiahla svojou vypo- vedacou hodnotou rámec regiónu a má pevné miesto v hodnotení kultúrneho a historického vývoja severného Potisia. Najintenzívnejšie osídlenie na južnom okraji dnešných Košíc zaznamenávame na terasách nad Myslavským potokom, pra- vostranným prítokom Hornádu. Najvy- hľadávanejším a opakovane osídľovaným miestom bol ostrohovitý výbežok na pra- vej strane jeho dolného toku, v literatúre známy ako poloha Nad Begányiho mly- nom. Jeho niekdajšiu strategickú hod- notu v teréne dnes už ťažko posúdime, pretože je úplne zastavaný. MODERNÝ ČLOVEK Najstaršie stopy po pobyte už moder- ného človeka sú z obdobia mladého pa- leolitu. Na viacerých miestach v katastri Barce ich po sebe zanechali lovci aurig- ▲ AMFORA OTOMANSKEJ KULTÚRY S BOHATOU RYTOU A PLASTICKOU VÝZDOBOU Z OPEVNENEJ OSADY KOŠICE – BARCA – NAD BEGÁNYIHO MLYNOM ▲ KOŠICE – BARCA – NAD BEGÁNYIHO MLYNOM – PÔDORYS OPEVNENEJ OSADY OTOMANSKEJ KULTÚRY ▼ ZLATÉ ŠPERKY Z OPEVNENEJ OSADY OTOMANSKEJ KULTÚRY Z KOŠÍC – BARCE – NAD BEGÁNYIHO MLYNOM, STARŠIA DOBA BRONZOVÁ 2013 | 7HISTORICKÁ REVUE dejiny mesta Košice KOŠICE – TERASY NAD MYSLAVSKÝM POTOKOM ▲

nackej kultúry (34000 – 28000 pred n. l.). Dôležité nálezy pochádzajú z polohy Ko- šice – Barca II, kde František Prošek a Ladislav Bánesz v rokoch 1951 – 1954, 1962 a 1965 odkryli zimné táborisko. Po- zostávalo z 15 sídliskových jám, spoje- ných do štyroch obývacích komplexov s ohniskami. Objekty mali kolovú kon- štrukciu, prekrytú kožami a po obvode spevnenú kameňmi. Ďalšie tri objekty z polohy Košice – Barca I patria do mladšej fázy aurignacienu. Z uhlíkov v objekte 2 sa získalo prvé datovanie najmladšej fá- zy aurignacienu na východnom Slovensku k roku 29680 pred n. l. Pamiatky po lov- coch aurignackej kultúry boli nájdené tiež v okolí niekdajšej samoty Svetlá. Súbor štiepanej kamennej industrie a sídliskový objekt s ohniskom v polohe, označenej ako Barca – Svetlá III, dokladá osídlenie následnou mladopaleolitickou kultúrou gravettien (24000 – 20000 pred n. l.). Zo strednej doby kamennej – mezolitu (8000 – 6000 pred n. l.) je na východ- nom Slovensku známych málo nálezísk. Jedno z nich je z polohy Košice – Barca I s charakteristickou štiepanou industriou drobných tvarov z obsidiánu. Osídlenie terás Myslavského potoka pokračovalo v mladšej dobe kamennej – ne- olite. Prvé skupiny najstarších roľníkov prišli do Košickej kotliny z juhu. V blízkosti Košíc sa usadili na ľavostrannej terase Myslavského potoka. Počas výskumu polohy Červený rak v roku 1980 sa preskúmali zvyšky pece na vy- paľovanie keramiky a zahĺbený objekt a získali sa dôležité pamiatky pre pozna- nie najstaršieho protolineárneho stupňa kultúry s východnou lineárnou kerami- kou, datované metódou C14 do rokov 5540 – 5410 pred n. l. Nálezy staršieho stupňa kultúry s lineárnou keramikou, označeného ako stupeň Barca III, sú v ka- tastri Barce evidované z polohy Gyilkos a Svetlá III. Najmladší stupeň tejto kul- túry, reprezentovaný pamiatkami skupi- ny Tiszadob je na šir- šom území Košíc dobre zastúpený. Prínosom boli výs- ledky záchranného výskumu osady na brehu Myslavského potoka v polohe Gal- govec, kde boli za- chytené rôzne sídliskové objekty a obdĺžnikový pôdo- rys domu nadzemnej konštruk- cie s ohniskom. Na základe uhlíkov z ohniska je stavba domu datovaná medzi roky 5300 a 5100 pred n. l. V strednom neolite sa v katastri Barce usadil ľud bu- kovohorskej kultúry. V mladom neolite došlo na území južne od Košíc k preruše- niu osídlenia. Nové osady vznikli až s ná- stupom polgárskej kultúry. Predovšetkým na lokalite Košice – Barca – Gyilkos pokra- čoval vývoj v starom eneolite skupinami bodrogkeresztúrkej a lažnianskej. Obja- venie a klasifikácia pamiatok skupiny Laž- ňany je spojené s menom Vojtecha Bu- dinského-Kričku. V blízkom okolí Košíc sú jej pamiatky známe zo sídlisk a birituál- nych pohrebísk, skúmaných v Barci, polo- ha Baloty, a Šebastovciach, poloha Lapi- še. Vo výbave hrobov sa okrem keramiky a kamenných nástrojov z rohovca ojedi- nele objavujú medené predmety. Od stred- ného eneolitu patrilo osídlenie v Košiciach – Barci nositeľom badenskej kultúry. KULTÚRY DOBY BRONZOVEJ Začiatok doby bronzovej v závere 3. ti- sícročia pred n. l. je v Košickej kotline spojený s pamiatkami koštianskej kultú- ry. Názov dostala podľa pohrebiska v Koš- ťanoch (dnes časť obce Valaliky), ktoré objavil Ján Pástor. Kultúra bola súčasťou rozsiahleho epišnúrového komplexu s ťa- žiskom rozšírenia severne od Karpát. Ná- lezy zo 182 kostrových hrobov z pohre- biska, skúmaného v polohe Nižné Kapust- níky v Košiciach, sa stali východiskom pre vypracovanie chronológie koštianskej kultúry od najstaršej protokoštianskej po najmladšiu koštiansko-otomanskú fázu. Významné postavenie v historickom vývoji severného Potisia nadobudla juž- ná časť Košickej kotliny v mladšom úse- ku staršej doby bronzovej, kedy sa stala súčasťou sídelného územia civilizačne vy- spelej otomanskej kultúry. Na území Ko- šickej kotliny vznikla dobre organizovaná sieť osád. Dôležité miesto v sídelnej štruk- túre mali opevnené osady v Nižnej Myšli, Rozhanovciach a v Košiciach – Barci. Osa- da v Barci – Nad Begányiho mlynom, situ- ovaná na vyššie spomínanom ostrohovi- tom výbežku, existovala v období rokov 1900 – 1500 pred n. l. Opevnenie osady pozostávalo z priekopy a valu, ktorého čelnú stranu spevňovala drevená kolová hradba, omietnutá hlinou. Mladšia pres- tavba valu bola bez drevenej konštrukcie. Vnútorný areál bol zastavaný jedno- až trojpriestorovými domami, ktoré boli od- delené ulicami, širokými 2,50 m. Domy zrubovej alebo kolovej konštrukcie mali dlážku, vymazanú hlinou, a ohniská pod- kovovitého tvaru s plasticky zdobenou obrubou. Osada v Barci mala remeselno- obchodný charakter a jej obyvatelia pre- žívali hospodársky rozkvet v najmladšej fáze. Bohatstvo im zabezpečovala výroba kvalitnej keramiky, spracú- vanie kostí a parohov, zdokonale- nie technológie spracovania bron- zu a zlata. Zánik otomanskej kultúry je nejasný. Na väčšine skúmaných opevnených sídliskách, a to platí aj pre Barcu, sú známky katastro- fických požiarov. ▲ BRONZOVÝ KOTLÍK S KRÍŽOVÝMI ATAŠAMI, MLADŠIA DOBA BRONZOVÁ, VYBÁGROVANÝ V ŠTRKOVNI KOŠICE –KRÁSNA 8 | HISTORICKÁ REVUE Špeciál 2 Osídlenie Košíc v praveku a včasnej dobe dejinnej KOŠICE – BARCA – KLASICKÁ AMFORA GÁVSKEJ KULTÚRY S VÝRAZNÝMI ŽLIABKOVANÝMI VÝČNELKAMI, PÔVODNE DVOJUCHÁ, MLADŠIA DOBA BRONZOVÁ (1200 – 1100 PRED N. L.) ▲

V strednej dobe bronzovej osídlil Ko- šickú kotlinu ľud pilinskej kultúry. V okolí Košíc jeho prítomnosť signalizujú nále- zy sídliskovej keramiky a pohrebisko na svahu nad Myslavským potokom západ- ne od Barce. S pilinskou kultúrou súvisí bronzový depot dvoch špirálovitých nára- meníc a dvoch náplecných kruhov z Topo- ľovej ulice v južnej časti Košíc. V mladej dobe bronzovej prenikol do Košickej kotliny ľud kyjatickej kultúry, ktorý osídlil hlavne jej juhozápadnú časť. Prevahu na sledovanom území nadobud- lo osídlenie gávskej kultúry, ktorej ťažis- ko bolo na území Sedmohradska, priľah- lom území Maďarska, Zakarpatskej Ukra- jiny a Východoslovenskej nížiny. Jej pa- miatky v okolí Košíc poznáme iba zo síd- lisk a prevažne z povrchových zberov. Ojedinelé nálezy keramiky sú z Košíc – Barce. Väčší výskum sídliska bol realizo- vaný v Košiciach – Šebastovciach v po- lohe Lapiše. DOBA ŽELEZNÁ Pri hodnotení súčasného stavu poz- nania kultúrno-historického vývoja Košíc v staršej dobe železnej – halštatskej od 2. polovice 8. storočia pred n. l. sa mô- žeme opierať iba o malý počet archeolo- gických prameňov. Na tomto území pre- žívalo bez väčších zmien obyvateľstvo s domácou gávskou kultúrou neskorej doby bronzovej. V 7. storočí pred n. l. sa vo východokarpatskom priestore začala meniť kultúrno-spoločenská situácia. Prí- činou zmien boli prvé etnicky cudzie sku- piny kočovníkov východoeurópskeho pô- vodu, ktorí najprv zabrali časť Sedmo- hradska a následne sa postupne rozšírili na celé územie stredného Potisia. V 6. sto- ročí pred n. l. sa pomery vo východnej časti Karpatskej kotliny skonsolidovali a prítomnosť cudzích etnických skupín ov- plyvňovala kultúrny vývoj a život popu- lácií, ktoré sa usadili na jej severnom okraji. Pre obyvateľov Košickej kotliny mala dôležitú úlohu sprostredkovateľa priamych kontaktov trasa hornádskej cesty. Nové podnety menili podobu ich materiálnej kultúry. Na juhu Košickej kot- liny sa tento proces kultúrnych zmien dá veľmi dobre sledovať na nálezoch zo sídlisk. Archeologické nálezy zo staršej doby železnej z 8. – 5. storočia pred n. l., ako aj z predchádzajúcich období z územia historického jadra Košíc absentujú. Pa- miatky z tohto obdobia sú zachytené v širších hraniciach súčasného mesta a koncentrujú sa južne od historického jadra. Jedna osada existovala v polohe Nižné Kapustníky, druhá na terase nad Myslavským potokom pri ceste z Košíc do Šace. Intenzívne osídlená bola poloha východne od Košíc – Krásnej po ľavej strane do Bohdanoviec, v Košiciach – Barci – Za cintorínom a v Košiciach – Še- bastovciach, poloha Lapiše. Nálezy z Bar- ce a Šebastoviec sú dobre porovnateľné s pamiatkami etnicky cudzích obyvate- ľov centrálneho Potisia, reprezentova- ných kultúrou Vekerzug. S rovnakým kul- túrnym prostredím sa dá spojiť železné zubadlo typu Vekerzug a hlinené peča- tidlo – pintadera, nájdené v okolí Košíc a uložené vo Východoslovenskom múzeu. Dôkazom prítomnosti cudzej skupiny, kto- rá sa usadila asi 13 km juhovýchodne od Košíc, sú žiarové hroby s kamennou kon- štrukciou a ich výbava v Ždani. Etnicky ich zatiaľ nedokážeme bližšie identifikovať. PO PRÍCHODE KELTOV V mladšej dobe železnej – laténskej prenikli na východné Slovensko skupiny Keltov z Panónie a zo Sedmohradska. Najprv sa usadili na juhu Východoslo- venskej nížiny a Košickej kotliny. Príchod Keltov do Košickej kotliny bol úzko spä- tý s postupným osídľovaním severného Maďarska, hlavne priestoru medzi KOŠICE – BÝVALÉ GARÁŽE ČSAD, DŽBÁNKY Z KELTSKÝCH HROBOV, 1. POLOVICA 3. STOROČIA PRED N. L. ▼ ŽELEZNÉ ZUBADLO VEKERZUGSKÉHO TYPU – 6. – 5. STOROČIE PRED N. L. NÁJDENÉ V OKOLÍ KOŠÍC. 2013 | 9HISTORICKÁ REVUE dejiny mesta Košice

dolným tokom Slanej, Hornádu a Tisou. Odtiaľ v priebehu 1. polovice 3. storočia pred n. l. skupiny Keltov postupovali údo- lím Hornádu ďalej na sever. Ak nepočítame neistý nález striebor- nej keltskej mince, ktorý z územia Košíc spomína Jan Eisner, stopy po pobyte Kel- tov evidujeme iba v širšom okruhu mes- ta. Na jeho južnom okraji pred bývalými garážami ČSAD boli pri zemných prácach porušené dva žiarové hroby keltských bojovníkov z 1. polovice 3. storočia pred n. l. O niečo mladšie z priebehu 2. po- lovice 3. storočia pred n. l. sú dva žiarové hroby keltských bojovníkov, objavené na severovýchodnom svahu vyvýšeniny Breh v Košiciach – Krásnej. V Košickej kotline evidujeme v súčasnosti sedem nálezísk keltských hrobov. Najsevernejšie z nich sú hroby z Košíc – Krásnej. Najbližšie k his- torickému územiu Košíc leží keltská osada v Košiciach – Barci, zistená povrchovým prieskumom na pravostrannej terase Hor- nádu v polohe Gyilkos. Ostatné keltské osady sú v katastroch vzdialenejších obcí južne od Košíc. Po prelome letopočtov na začiatku staršej doby rímskej ešte prežívalo na území Košickej kotliny keltsko-dácke oby- vateľstvo. Postupne sa asimilovalo s ger- mánskym obyvateľstvom przeworskej kul- túry, ktoré sa sem presunulo z južného Poľska. Najbližšie ku Košiciam sú nálezy rímskych mincí z Barce a sídliskové ná- lezy z Košíc – Šebastoviec. V mladšom úseku doby rímskej sa etnické rozdiely obyvateľov už nedajú sledovať. Prostredníc- tvom obchodnej trasy idúcej popri Hornáde v južnej časti Košickej kotliny, tunajšie oby- vateľstvo udržiavalo široko rozvetvené obchodné kon- takty, ktoré smerovali na juh, východ a západ. Po- tvrdzujú ich nálezy rím- skych mincí a luxusných vý- robkov, akými boli napríklad terra sigillata, šperky a pravdepodobne aj tex- til, dovážaných z Panónie i vzdialenejších rímskych provincií. V mladšej dobe rímskej sa masovo rozšírila domáca produkcia kva- litnej keramiky, podľa výzdoby a farby označenej ako sivá kolkovaná keramika. Produkovali ju hrnčiarske dielne na úze- mí Poľska, východného Slovenska a Rumunska. Naj- bližšie, cca 11 km juhovýchodne od Ko- šíc, pracovala takáto dielňa v Blažiciach. Nepokojné obdobie 5. storočia, spoje- né s etnickými pohybmi a nazývané obdo- bím sťahovania národov, sa odrazilo na vývoji osídlenia Košickej kotliny. Z tohto obdobia je z Košíc známy kostrový hrob, objavený v roku 1912 v bani na magnezit. Obsahoval kovové zrkadlo, kostený hrebeň a honosnú striebornú pozlátenú pracku. SEVERNÉ LOKALITY V porovnaní s územím južne od Košíc sú stopy staršieho osídlenia na severnom okraji mesta a v údolí Čermeľského po- toka iba sporadické. Nejasné je využitie strategicky významnej polohy Hradová v praveku a včasnej dobe dejinnej, ktorú signalizujú nálezy zlomkov keramiky gáv- skej kultúry z mladšej doby bronzovej a z doby laténskej, pochádzajúce z novších výskumov. Hradovej sa venuje hlavná po- zornosť v spojitosti so vznikom a trva- ním stredovekého hradu. Zmienky o mož- nosti existencie pravekého hradiska sa objavujú v literatúre z 30. rokov minu- lého storočia. Objasnenie pôvodu v teré- ne viditeľných valových útvarov je jednou z úloh budúceho výskumu, ktorý môže existenciu hradiska na Hradovej potvr- diť, alebo definitívne vyvrátiť. ▲ KOLKOVANÁ KERAMIKA Z BLAŽÍC, MLADŠIA DOBA RÍMSKA ▲ VÝZNAMNÉ ARCHEOLOGICKÉ LOKALITY VÝCHODNÉHO SLOVENSKA 10 | HISTORICKÁ REVUE Špeciál 2 Osídlenie Košíc v praveku a včasnej dobe dejinnej KOŠICE – MAGNEZITOVÁ BAŇA, LIATA STRIEBORNÁ PRACKA, ZDOBENÁ CIZELOVANÍM, VPUNCOVANÝMI KOLKAMI A VRUBOREZOM, ČIASTOČNE POZLÁTENÁ, 5. STOROČIE N. L. ▲

11HISTORICKÁ REVUE autor | RASTISLAV RUSNÁK foto a ilustrácie | z archívu autora Pri štúdiu vývoja mestskej urbanizácie sa stredoveká a postmedieválna archeológia sústreďuje na výskum jednotlivých urbanistických prvkov. Tie v stredovekom meste existovali viac či menej samostatne a zároveň sa každodenne prelínali. Ako samostatné kategórie tak možno vyčleniť mestskú fortifikáciu, sakrálne areály, domy a domové parcely, verejný priestor vo vnútri mesta a mestské zázemie za jeho múrmi. ŠTÍTOVÁ KACHLICA S PRELAMOVANOU ČELNOU STRANOU A RELIÉFNE VYOBRAZENÝM ŠTVRTENÝM ERBOM, KOŠICE, MÄSIARSKA 6, DOMINIKÁNSKY KLÁŠTOR SEVEROZÁPADNÉ NÁROŽIE JEDNÉHO Z PRIESTOROV DOMU, KOŠICE, HLAVNÁ 96 DESAŤ ROKOV ARCHEOLOGICKÉHO VÝSKUMU V JADRE MESTA Periodizáciu dejín archeologického bádania v historickom jadre Košíc by bolo možné v zjed- nodušenej, schematickej forme zhrnúť do niekoľ- kých fáz. Prvotné, nadšenecké obdobie druhej polovice 19. storočia, ktorého vrcholom bolo zalo- ženie múzea v roku 1872 a ukončila ho 1. svetová vojna, zväčša sprevádzalo ešte nazeranie na ar- cheológiu len ako na súčasť starožitných pamiatok v zbierkovom fonde. Nasledujúce obdobie prvej po- lovice 20. storočia prinieslo iba niekoľko prvých, naozaj archeologických výskumov. Ani povojnové dekády neznamenali nový trend vo vývoji. Sústredenie záujmu na odkrývanie pozostatkov pravekých kultúr na našom území odsúvalo stredovekú, či dokonca postmedieválnu archeológiu na okraj pozornosti. V časoch, keď aj v histo- rických jadrách našich miest dochádzalo k výrazným stavebným zásahom, to malo za následok i niekoľko nezvratných strát. ROZMACH ARCHEOLOGICKÉHO VÝSKUMU Výrazný posun objemu i kvality arche- ologického výskumu v centre Košíc zazna- menávameod90.rokov20.storočia.Veľká 2013

12 HISTORICKÁ REVUE Desať rokov archeologického výskumu v jadre mesta rekonštrukciainžinierskychsietíipovrcho- výchúpravuličnejsietesivyžiadalaviacero rozsiahlych archeologických výskumov. Na celkom novú kvalitatívnu úroveň sa tým dostal najmä výskum mestskej fortifiká- cie. V porovnaní s ostatnými hodnotenými kategóriami je dnes rozsahom terénneho výskumu i publikovaných výsledkov najďa- lej. Posledné desaťročie archeologického bádania v jadre mesta umožnilo upriamiť pozornosť archeológov aj na skúmanie domových parciel s ich obytnými objektmi i zázemím a tiež na niektoré sakrálne are- ály a časti verejného priestoru, teda ulíc mesta. Rekonštrukcia domov, adaptácia priestorov a najmä zástavba dvorov si vy- žiadala viacero archeologických výskumov na historických domových parcelách. Sú to najmä rozsahom menšie stavebné zásahy, niektoré si však vyžiadali i výskum roz- siahlejších častí či dokonca celých parciel a umožnili tak na nich skúmať stavebný vývoj v širších súvislostiach. Zaujímavé poznatky priniesol výskum rozľahlej par- cely na Kováčskej ulici v priestore za bý- valým kostolom a kláštorom františkánov. Vďaka plošnému odkryvu veľkej plochy sa podarilo zachytiť časti pôvodných par- ciel z obdobia vrcholného stredoveku aj s pozostatkami najstaršej kamennej obyt- nej zástavby, ktorej vznik tu datujeme do obdobia prvej polovice 14. storočia. Boli to základy dvoch jednopriestorových sie- ňových domov s vysunutým schodiskom, ktoré patria k najbežnejším typom gotic- kej kamennej meštianskej architektúry na našom území. V prostredí živého mesta sú tieto najstaršie kamenné domy medzi- časom prekryté početnými dostavbami a spravidla tvoria stavebné jadrá mnohých súčasných meštianskych domov. Skúma- ných domov z Kováčskej ulice sa tento pro- ces už nedotkol. Zanikli ešte v stredove- kom období, pravdepodobne po príchode františkánskeho rádu do mesta a premene územia pre potreby kláštora. Doklady stre- dovekej kamennej zástavby značných roz- merov priniesol i výskum vo dvore parcely na Hlavnej 75 (výskum P. Tajkova). Počas celého stredoveku prežívali v meste popri kamennej architektúre i iné formy stavebných konštrukcií, ktorých základom bolo drevo. Archeologickými metódami nie je ľahké zachytiť doklady ta- kýchto stavieb, keďže organické materiály rýchlejšie podliehajú skaze. Vďaka vhod- ným pôdnym podmienkam na niektorých parcelách sa však niekedy podarí odkryť i pozostatky takýchto stavieb. Potvrdil to aj výskum na dvore Hlavnej 96, ktorý dolo- žil rozsiahlu stredovekú drevenú zástavbu mestskej parcely. Z košického prostredia sa tak získal prvý doklad prítomnosti rá- movej, respektíve hrazdenej konštrukcie domuiscelýmradomstavebnýchdetailov, napríklad viacerých foriem výplne stien. Za zmienku stojí, že zástavba už dodr- žiava model postupného hĺbkového rade- nia jednotlivých priestorov domu smerom do parcely s prejazdom popri jednej z jej hraníc. Tento model sa na Hlavnej 96 za- choval prakticky nezmenený i v neskoršej kamennej zástavbe. Výstavbu hrazdenej konštrukcie možno datovať vďaka viace- rým dendrochronologickým údajom do záveru 14. storočia. Z indícií, ktoré výskum priniesol, môžeme predpokladať prítom- nosť podobnej zástavby aj na susednej severnej parcele. Najnovšie potvrdil roz- siahlu drevenú zástavbu parcely výskum vo dvore Hlavnej 27 (výskum J. Haruštiaka). Veľký prínos pre skúmanie vývoja mest- ských domových parciel priniesli i dve se- zóny výskumu na Mäsiarskej 57A. Ťažisko osídlenia tu spadá do obdobia neskorého stredoveku až včasného novoveku. Okrem Špeciál 2 DOMINIKÁNSKY KLÁŠTOR. ČIASTOČNÁ REKONŠTRUKCIA STREDOVEKÉHO PÔDORYSU KLÁŠTORA NA PODKLADE ARCHEOLOGICKÝCH VÝSKUMOV, KOŠICE, MÄSIARSKA 6. SKLENENÁ FĽAŠA S MAĽOVANOU VÝZDOBOU Z JEDNEJ Z CHLADNÍC, KOŠICE, MÄSIARSKA 57A

23HISTORICKÁ REVUE dejiny mesta Košice pozostatkov dvoch kamenných architek- túr, z ktorých aspoň jedna je obytná, boli zachytené i drevené hospodárske stavby stavané buď zrubovou technikou, prípad- ne s rámovou konštrukciou v základe a doskovou výdrevou stien. Zachytilo sa aj viacerojednoduchýchjamovýchobjektova tiež dva objekty interpretované ako chlad- nice. Z nich sa podarilo získať hodnotný súbor keramiky a skla z obdobia druhej polovice 17. storočia. Obraz o podobe a úprave parciel dopĺňalo aj niekoľko zachy- tených úrovní pozostatkov exteriérovej dlažby, zväčša tvorenej z okruhliakových kameňov. DOMINIKÁNSKY KLÁŠTOR Generálna rekonštrukcia dominikán- skeho kláštora umožnila skúmať pozostat- ky zaniknutej gotickej fázy kláštora, ktorý v 18. storočí nahradila súčasná baroková budova. Kostol dominikánov je najstaršou stojacou sakrálnou stavbou v meste a spo- luspriľahlýmkláštorompatríknajvýznam- nejším pamiatkam v Košiciach. Počas piatich sezón archeologického výskumu v rokoch 2006 – 2010 síce nebolo možné plošne odkryť celé dvorové priestranstvo, napriek tomu sa podarilo odhaliť celý rad stredovekých kamenných architektúr pat- riacich ku gotickej stavebnej fáze kláštora. Tieto objavy pomohli vytvoriť obraz o roz- sahu a dispozícii pôvodného stredoveké- ho kláštora a po prvýkrát umožnili aspoň čiastočne rekonštruovať jeho stredoveký pôdorys. Na viacerých miestach súčasného raj- ského dvora, ale i severne od dvorového krídla súčasnej budovy, sa zachytili po- zostatky základových i nadzákladových stredovekých murív, z nich viaceré boli omietnuté. Odkryli sa časti interiérov, po- zostatky keramických dlažieb i maltových dlážok, dverový prechod s kamenným pra- hom a ostením, časti múrov z dvoch sta- vebných fáz krížovej chodby a viaceré ka- menné prvky z opracovaných kamenných článkov. Vzácnym nálezom bolo odkryté hypokaustum, teplovzdušné vykurovacie teleso vybudované z tehál. Pozostávalo z dvoch častí, vykurovacej komory a pred- pecnej časti. Na stenách vykurovacej ko- mory boli zachované pätky pre dva rady klenbových oblúkov. Vstup do komory z južnej strany tvorilo neúplne zachované kamenné ostenie. Ďalším dokladom také- hoto spôsobu vykurovania v kláštore bol aj fragment podlahovej platne hypokausta sekundárne zapracovaný do exteriérovej dlažby. Aj keď najväčším prínosom päťse- zónneho výskumu boli získané poznatky o gotickej architektúre kláštora, podarilo sa zachytiť i niekoľko pozoruhodných hnu- teľných artefaktov. OKOLIE DÓMU SV. ALŽBETY Niekoľko archeologických výskumov sa v poslednom desaťročí venovalo i oko- liu Dómu sv. Alžbety. Centrálny sakrálny priestor mesta sa nachádza na najširšom mieste šošovkovitého námestia, Hlavnej ulice, a na spojnici najdôležitejších komu- nikácií stredovekého mesta smerujúcich k štyrom z piatich mestských brán. Archeo- logický výskum námestia severne od Dómu priniesol viacero nových poznatkov. Rozo- znal niekoľko fáz ohradového múru cinto- rína, skúmal i pochovávanie na ňom, zís- kali sa dôležité informácie o stredovekých povrchových úpravách námestia v exteriéri cintorína, odkryli sa fragmenty rozsiahlej drevenej líniovej stavby, pravdepodobne slúžiacej na reguláciu Čermeľského potoka. Výskum južného exteriéru Dómu a okolia Kaplnky sv. Michala (výskum M. Bielicha) prispel najmä podrobnejším skú- manímpohrebnéhorítuapochovávaniana prikostolnom cintoríne. Zachytil aj základy asanovaných neskorogotických prístavieb 2013 222222222222322323223233232323332323332333232333233232222222222332323323232332333323232222222222323232332323333323322222332323232322222222222232323232323232323232322222223332323232222323232332323332232222233232323232222222323323233222222322323232323222232232323232223332322232333332322323222322323222233323232322322332323232323232332332323232233332332332232222323222323223222333233323222333232223233333333223333322HIHHIHIHIHIHIHIHIHHHHHHHIHHIHIHIHIIHIHHHIHHHHHHHIHIHHIHHIHHIHIHIHIIHIHIHHHHIHHIHHHHIHHHHHIHHIHIHHHIHIIHIHIHIIIIIHHIIIIHHIHIIHIHHIHHIHIIIHHIIHHHHIHIHIHHHHHIHHHHHHHIHHIHIHHHIHIHHIIIIIIIIIIIIIIIIHHIIISTSTSTSTSTSSTSTSTSTTTTSTSTSTSTSTSSTSSTSTSTSTTTSTSTTTTSTTSTSSTSTSTSTSTSTSTSTSTSTTTSTSTSTSSTSTSSTSTSTTTTSTSTSTTSTSSSSSSSSTSTSTTSTTSTSTSTSSSSSTSTSTTTTSTSTSTSSSTSTSTSSTTSTSTSSTSSSTSSSSSTSTSTTTSTSTSTSTSTSTTSTSTTTTTSTSSSSSTTSTTSTSSTSTSSTSTSSTTSSTTTSSSSSTSTTSSTSSSSSSSSTSTTSSTSTSTTTTSSTTTTTTTTOOROROROROROORORORORRORORRORORORORROROOROROOOOROORORORORORORRRRORRROROOOROOOOOROORORORRORORRRRROOROOROOOOROORORORRROROROOOOOOROOOOOROORRORORRRORORROOOOOROROOORROROROOOROROOORRRROROROOOOOOOOOOROROORORORRROROROOOOORORORRRROROROROROOOOOOORRRRRRORRROOOOROOOORRORRRRRROROOROROOOORRRORRRORORORRRRRORRROROROROORRRRRRRORRRRRORRRRRRORRRRRRRRROORRRRRRRRORORRRROROROROORRRRORROORORRORRRROOOOOROROO ICICCCCCICICICICIIICCICCCCICICIIIICICCICCCCICICIICICCCCCCCCCICICICICIICCCCCCCCCCICICIICICCCCCCCCCCCICICICCICCCCCCCCICICICICCICICCCCCCCCICICCCICICICCCCICICCICICICICCICCCCCICCCIICCCCCCICCICICIICICCCCICICIIIICCCCICICICICCCCCICCICICICICCCCCCCCCCICCCCCCCCICICCICCCCCIIIICCCCCCIIIIICCCCCCCIIICCCCCICCCCCCCCCCCCCCCCCCCCCCCCCCCICCCICICIIICIIIIICCCCIICCIICKÁKÁKÁKÁÁKÁKÁKÁÁKÁKÁÁKÁKÁÁÁÁKÁKÁKÁKÁKÁKÁÁÁKÁKÁKÁÁÁÁÁKÁKÁKÁKÁKÁKÁKÁKÁKÁKÁKÁÁÁÁKÁKÁKÁKÁKÁKÁÁÁÁKÁÁKÁKÁKÁKÁKÁKÁKÁKÁKÁÁÁKÁKÁKÁKKÁKÁKKÁÁKÁKÁKÁÁÁÁKKKKKÁÁÁÁKÁKÁKÁKKÁKÁÁÁKÁKÁKÁKÁKKKKKÁÁÁÁKÁKÁKKKÁÁÁÁÁKÁKÁKÁKKÁÁÁKÁKÁKÁKÁÁÁÁKÁKÁKÁKKÁKÁÁÁKÁKÁKÁKÁÁKÁÁKÁKÁKKKKKÁKKÁÁKÁÁKKKKÁKÁKÁÁÁÁKKKÁKÁKÁKÁKKÁÁÁÁKÁKKÁKKKKKÁKKKKKÁÁÁKKKKKKÁKÁKÁKKKKKÁÁÁKÁKKKÁKKÁÁÁKÁKÁKKKÁKÁKÁKÁÁÁKÁKÁKKKKÁKÁKÁÁÁÁÁÁÁKKÁKKKÁKKKKKÁKÁÁKÁÁÁÁÁKKKKÁKÁKÁKKÁÁÁÁÁÁÁÁKKKÁKKÁKÁKÁÁÁÁÁKÁKÁKÁKÁKÁKÁÁÁKÁÁKÁKKÁKKÁÁÁÁÁÁKKKKKÁKKÁÁÁÁÁÁÁKKKKKKKKKKÁÁKKKKKKKKÁÁÁKKKÁKKÁÁÁÁKKKKKKÁÁÁÁKKÁÁÁÁÁÁÁÁÁ RRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRREVEVEVEVEVEVEVEVEVEVEVEVVVVEVVVVEVEVEVEVEVEVEVEVEVEVVVVVVVEVEVEVEVEVVVVVVEVEVEVEVEVVVEVVVVVVVEVEVEEVVEVVVVEVEVEVEVEVEVEVVVEVEVEVEVEVEVEVEVVEVEVVVVVVVVVVVVEVEVEVVVEVEVVVVVVVVVEVVVVEVVVEEVEVEVEVVVVVEEEVVVEVVEVVVVEVEVVVVVVEVVEVEVVVEVEEEEVVVVVVEVVVVVEVEEEVVVEEVEVVEEEEVVVEVVVEEEEEEEVUUUUUEUEUEUUEUEEUEUEEEUEUEUEUEUUUEUEUEEUEEEUEUEUEUUEUEEEEUEUEEUEUEUEUUUUUEEUEUEUUUEUEUEUEUEUEUUEUEUUUUUUUUEUEUUEEEUUUUUUUUUUUUEEUEUUUUUEEUUUEEEUEUUUEEUEUEUEUEUEUUEUEUEEUUUUEEUEEUEUEEEEEEEUEEUUUEUUEEEUEUEEEUUUEEUUUUUE POSTUPNÉ ODKRÝVANIE ĽUDSKÝCH POZOSTATKOV PRIKOSTOLNÉHO CINTORÍNA. KOŠICE, HLAVNÁ UL., NÁMESTIE SEVERNE OD DÓMU. DOMINIKÁNSKY KLÁŠTOR. KERAMICKÁ DLAŽBA A OMIETNUTÉ INTERIÉROVÉ MURIVO, KOŠICE, MÄSIARSKA 6.

14 HISTORICKÁ REVUE Kaplnky sv. Michala a čiastočne i priebeh dvoch fáz cintorínskeho múru. Zohľadnením aspektov ver- tikálnej i horizontálnej stratigra- fie, vyhodnotením stredovekých nálezových celkov z jednotlivých vrstiev i vďaka dendrochronolo- gickým údajom získaným zo vzo- riek z drevenej líniovej stavby sa podarilo v hrubých rysoch re- konštruovať postupný vývoj ná- mestia a centrálneho sakrálneho areálu mesta. Tvoril ho pôvodne pravdepodobne iba farský kostol s prikostolným cintorínom. Od druhej polovice 14. storočia však pribudli na južnej strane Kapln- ka sv. Michala, pravdepodobne s funkciou cintorínskej kaplnky, a na severovýchodnej strane Ur- banova veža, pravdepodobne s funkciou zvonice. Pôdorys Kostola sv. Alžbety, ktorý neskôr nahradil súčasný Dóm, bol z veľkej časti zachytený pri rekonštrukcii Dómu v rokoch 1877 – 1896. Jednoloďový kos- tol s polygonálnym presbytériom s opornými piliermi v rohoch už poukazuje na stavbu v plne sfor- movanom gotickom slohu. Jej vybudovanie tak pravdepodobne nemožno posunúť pred polovicu 13. storočia. Existencia cintorína pri kostole už od počiatku jeho fungovania je pravdepodobná, aj keď nám zatiaľ o tom chýba priamy doklad. Námestiemaloužodpočiatku jednoduchú povrchovú úpravu v podobe dlažby z ubitých úlom- kov lomových kameňov. Nemož- no vylúčiť, že vetvy Čermeľského potoka pretekajúceho Hlavnou ulicou nemali v tých časoch korytá vtýchmiestach,akoichpoznáme z neskorších čias. Dokladajú to fragmentydrevenejlíniovejstav- by, snáď žľabov na ich reguláciu z obdobia prvej polovice 14. sto- ročia. Problémy s reguláciou Čer- meľa mohlo neskôr vyriešiť vybu- dovanie tzv. luxemburskej fázy opevnenia, keď pribudol parkan a vnútorná priekopa, kam bolo možné odviesť prípadný vysoký stav vody. VÝSTAVBA NA NÁMESTÍ V čase existencie dreveného žľa- bu ešte Urbanova veža nestála. Ako už bolo uvedené, spolu s Kaplnkou sv. Michala ju vybudovali niekedy v priebehu druhej polovice 14. storo- čia. Na koniec 70. rokov 14. storočia sa zároveň kladie vyhorenie farského Kostola sv. Alžbety, ktoré odštarto- valo na jeho mieste výstavbu Dómu. V polovici 15. storočia bol Dóm ešte vo výstavbe, no väčšina jeho obvodo- vých stien už stála. Najneskôr v tom čase bol vybudovaný nový múr oko- lo cintorína, ktorý zväčšil cintorín a zahrnul doň aj Kaplnku sv. Michala a čiastočne i Urbanovu vežu. Do tohto obdobia datujeme i dlažbu z okruh- liakov v exteriéri cintorína. Z výskumu námestia severne od Dómu máme doložené až tri úrov- ne povrchovej úpravy verejného priestoru ešte v stredovekom obdo- bí. V prostredí Košíc boli ako formy povrchových úprav komunikácií za- znamenané dlažby pozostávajúce buď z úlomkov lomového kameňa bez podsypovej vrstvy, iba jedno- ducho ubité, aby spevňovali po- vrch, prípadne pokročilejšiu formu, ktorou sú dlažby pozostávajúce z okruhliakov, už precíznejšie ukla- daných najčastejšie do pieskového lôžka. Povrchovú úpravu verejného priestoru vo vnútri stredovekých Košíc máme doloženú už od najstar- ších čias existencie mesta. V súčas- nosti už doklady zahŕňajú okrem dôležitých komunikácií i tie menej exponované, či aj dvory súkromných parciel. Rozsah práce archeológov v his- torickom jadre Košíc už v súčasnosti predstavuje pomerne rozsiahly ob- jem poznatkov a pramenného mate- riálu. Týka sa to jednotlivých prvkov urbanistického vývoja i nálezov ma- teriálnej kultúry. Momentálne stojí pred potrebou zvýšiť objem aspoň priebežných zhodnotení doterajších výsledkov, čo by bolo zároveň uži- točným napojením na ďalší výskum, ktorý je pri súčasnom trende staveb- nej aktivity neustále aktuálny. Príspevok vznikol v rámci riešenia gran- tového projektu Vega 2/0047/12. Špeciál 2 DRUHÁ POLOVICA 13. STOR. REKONŠTRUKCIA STAVEBNÉHO VÝVOJA NÁMESTIA PRI DÓME SV. ALŽBETY V KOŠICIACH: PRVÁ POLOVICA 14. STOR. DRUHÁ POLOVICA 14. STOR. POLOVICA 15. STOR. Desať rokov archeologického výskumu v jadre mesta

21HISTORICKÁ REVUE autor | PAVOL KACVINSKÝ foto a ilustrácie | z archívu autora a SAHI Pri pojme Košice si dnes predstavíme druhé najväčšie mesto Slovenska s vyše 240-tisíc obyvateľmi. Mesto je však tvorené aj mestskými časťami, ktoré boli v minulosti významnými samostatnými sídlami. Preto pri skúmaní dejín Košíc je nutné rozlišovať Košice minulosti a súčasnosti. Najstaršia sakrálna architektúra v Košiciach Prvá písomná zmienka o Košiciach sa viaže so samotným benediktínskym opátstvom z roku 1143 v terajšej mestskej časti Krásna nad Hornádom. Centrum Ko- šíc, respektíve pôvodná villa de Cassa sa vyskytuje v prameňoch v rozmedzí rokov 1230–1290.Levočskákronikazroku1290 hovorí „Cashaw erbawet worden“ (Koši- ce boli vystavané) a pravdepodobne ide o skutočnosť opevnenia mesta mestský- mi múrmi. Existencia mestských múrov je zaznamenaná aj na mestskej pečati Košíc, datovanej so vznikom medzi 13. a 14. sto- ročímsnápisom„SIGILLVMCIVIVMDECAS- SA“ (Pečať mešťanov Košíc). Na pečati je zobrazený oltár svätej Alžbety, za ktorým sa vynímajú dve veže z mestských múrov, ktoré obkolesovali Hlavnú ulicu od Dolnej brány na juhu až po Bačíkovu ulicu na se- vere.Nazápadesazachovalimestskémúry na Hrabovej a na východe pri Hrnčiarskej ulici. Preto na rozlohe takmer 21 ha, obko- lesených mestskými múrmi, sa nachádzajú viacerésakrálnestavby,atofarskýkostola následne ďalšie chrámy na jeho pôvodnom mieste. Sú to Kostol svätého Michala, zná- my pod názvom Kaplnka svätého Michala, južneodfarskéhokostolaaseverneodfar- ského kostola Urbanova veža, ktoré spolu s cintorínom tvorili jeden celok. V istom období boli tieto stavby obkolesené nielen prirodzenou hranicou Čermeľského poto- ka, ale aj drevenou ohradou. FARSKÝ KOSTOL V TROCH ETAPÁCH Najstaršou písomnou zmienkou o kos- tole v stredovekých Košiciach je listina z roku 1230, v ktorej sa spomína kňaz Gre- gor z osady Košice. Následne usudzujeme, že kňaz nemôže byť bez kostola a to nás utvrdzuje v názore o existencii kostola, 2013 21222121212222122221212212122222212122212222121212122222222122222222221222222122222212122212222212222222222212222121222222212121222222222222222222222HIHHIHIHIHIHHHIHIHIHIHIIHIHIHHIHHIHIHIIHIHIHIHIHIHIHIHHIHIHIHIIHIHHHHHHHHHIIHHHIHHHIHIHHHHIIHIHIHHHHHHHHIHHIHHHIHHHHIHIHIHHHHHHISTSTSTSTSTSTSTSTSTTSTSTSTSTTSSSTSSTSTSSTSTSTSTSTSTTTTTSTSTSTSTSTSTTSSTSTSTSTTTTTTSSTTSTSTTSTSTTTSTTTSTTSTTTTTSTSSTTTTTTSTTTTSTTTTTTTSSTSSTTSSTTTSSTTTSTOROROROOROROROROROROROORORORRORROROROROROROROOOROROOORORORRRROROROROOOROROROROROORRRRRRORRORORRROROORORORORORORORRRROOROOOORORROOROOOROOOORROROOOOORRRRRROOROROOORRRORROROOROOROROORORROROROORORRROROORROOOOOORORROOOOROOOOORORROOROOORRROORRROROOORROORRRORRROORRRRROOORRRRRORRROOOORRRICICICICICICICICICICICCICICCCICICICICICCICCICICICCCCICICCCCICICICICICCCCCICICCICCCICCCIICCCCCCCCCCCIIICCCCCIICCICCICCCCCCCKÁKÁKÁKÁKÁKÁKÁKÁKÁKÁKÁKÁÁÁKÁKÁÁÁKÁKÁKÁKÁKÁKÁKÁKÁKÁÁKÁKÁKÁÁKKÁÁÁKÁKÁKKKÁÁKÁÁKÁKÁKÁKÁKÁÁÁKÁÁKÁÁKÁKÁKKÁKÁKÁKÁKÁKÁKÁKÁÁKÁÁKÁÁKÁKÁKÁKÁKKKÁÁÁKÁKKÁÁKÁKÁÁKÁÁÁÁÁKÁKÁÁKÁKÁÁÁKKKÁÁÁKÁKKKÁKÁÁÁKÁÁKKÁKKÁÁÁKKÁKÁKÁÁKÁÁKKKKÁÁÁKKÁÁKKKKKÁÁKKKÁKÁÁÁKKKÁKKKÁÁÁKKÁÁÁÁKKÁÁÁÁÁKÁ RRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRRREVEVEVEVEVEVEVEVEVEVVVEVEVVVVEVEVEVEVEVEEVEVVVEVEVVVVVEVEVEVEVEVVVVEVEVEVEVEVVVVEVEVVVVEVEVVVEVEVEVVVVEVEEVVVVEEEEVEVVEEVVEEVEVEVVVEVEEVEVEVEEEVVEEEVEVVEEVEVVEEEVEVVVVEEVEEEEEEVVVVEVEEEEEVEVEVVVVEEVVVVEEVUEUEUEUEUEUEUEUUEUEUEUEUEUEUEUEUEUEUEUEUUUUEUUUUEUUUEEUEUEUEUEUEUUEUEUUUEEUUUUUEUEEUEUEUEUEEEUUEUUEEEUEUEUEUUEUEEUEUEUUEUUEEUEUEEEUEUUEUEUUUEUEEUEUUEUEUUEUEUUUEUUUUEEEUEUEEEUUUUEEUUEUEUUUEEUUEEE222020202022020202020202020202020202020200002020000202020222020020202020202022022222000020202222202022022222220200020222220200022222202000002222200022222200022022000220200200202202000202002220002020202222222220220011111313133333331313111133331313331331111333313131331113133133331133311113311113333311113111311333333333311333311333331333331333333333333333333333333333333333333 NAJZNÁMEJŠIE GOTICKÉ SKVOSTY KOŠÍC: DÓM SV. ALŽBETY A KAPLNKA SV. MICHALA (V POPREDÍ)

16 HISTORICKÁ REVUE Najstaršia sakrálna architektúra v Košiciach hoci priamo nemáme písomné pramene, v ktorých by sa kostol spomínal. Pred rokom 1230 na dnešnej Hlavnej ulici v Košiciach stál pravdepodobne ro- mánsky kostolík s pre nás neznámym pat- rocíniom. Stredovekým zvykom bolo pre- nesenie patrocínia na inú sakrálnu stavbu, ak už sa teda rozhodli zmeniť zasvätenie kostola. Je preto možné, že pôvodne bol v Košiciach kostol Panny Márie alebo sv. Mikuláša, Michala, sú aj teórie o kostole sv. Imricha. Názory historikov, kunsthisto- rikov, archeológov a archivárov sa značne rôznia. Faktom však ostáva, že k zasväte- niu kostola svätej Alžbete Uhorskej mohlo dôjsť až po jej kanonizovaní z dňa 26. mája 1235. Vtedy mohlo dôjsť aj k rekonštrukcii alebo znovuvybudovaní väčšieho kostola už s gotickými prvkami. Z románskych čias sazachovalastarákrstiteľnica,vyhotovená z bronzu, ktorá má síce novší vršok, ale jej telo pochádza ešte z pôvodného farského kostola. Kostol sv. Alžbety musel existovať v Košiciach už pred 7. marcom 1283, ako to dosvedčuje list pápeža Martina IV. (1281 – 1285), v ktorom odpovedal na sťažnosť Arnolda, rektora košického Kostola sv. Alžbety, ohľadne špitála v Košiciach. Čo však vieme s určitosťou povedať, je fakt, že podľa výnosov, ktoré sa uvádzajú v pá- pežských desiatkoch zo 14. storočia, ko- šická fara patrila medzi najbohatšie fary v celom Uhorsku. Z románskeho kostolíka teda mohol vzniknúť väčší kostol alebo as- poň opravený a honosne okrášlený chrám. Mesto na jeho výstavbu alebo prestavbu malo dostatočné hmotné, ale aj perso- nálne zabezpečenie. Archeológovia našli základné múry kostola s rozmermi 27,8 m, šírkou 14 m a celkovou plochou 520 m2 . Okolo roku 1380 doš- lo k požiaru, pri ktorom Kostol svätej Alžbety vyhorel. Provizórne ho síce opravili, ale za- čali stavať oveľa väčší chrám, a to spôsobom obstavania pôvodné- ho kostola. Dómske základy sú tvorené aj náhrobnými kameňmi z rokov 1374, 1375 a 1378. Písomný pra- meň, potvrdzujúci výstavbu Dómu sv. Alžbety, je odpustková bula pápeža Bonifáca IX. (1389 – 1404) z 1. marca 1402, kedy udelil odpustky ve- riacim, ktorí prispeli na výstavbu Dómu, vyspovedali sa a navštívili chrám v stano- vených dňoch. Z listiny sa dozvedáme, že predchádzajúci kostol vyhorel a nový už slúži veriacim, hoci nie je ešte dokončený. Z tohto veľkého gesta, ktoré sa dostalo Košiciam od pápeža, je vidieť stredovekú dôležitosť mesta. Takéto odpustky pri spl- není cirkevných podmienok získali dobro- dinci, ktorí prispievali na Chrám sv. Marka v Benátkach či Porciunkula v Assisi. V kos- tole sa nachádzali relikvie Kristovej krvi, o ktorej sa nám v súčasnosti zachoval len obraz z 18. storočia. Ten je zreštaurovaný a je možné na ňom vidieť podobizeň kor- porálu s vyobrazením tvárí Ježiša z krvi, vyliatej z kalicha. I v samotnej pápežskej bule sa spomína uchovávanie relikvie ako dôvod pre výstavbu Dómu. Niet pochýb o tom, že pri takomto zázraku sa Košice stalipútnickýmmiestomaprosperitames- taďalejrástla.MalýkostolíksvätejAlžbety zaiste nepostačoval pre nával pútnikov a vyrástol najväčší chrám na Slovensku. V jednej zo správ pamiatkového vý- skumu sa píše, že na čele stavby mohol stáť kráľovský staviteľ Peter, ktorého ru- kopis je viditeľný. Takto sa Košice v stre- doveku stali dôležitou baštou gotického staviteľstva a do mesta smerovali mnohí zruční remeselníci. Viditeľné znaky ne- meckej dielne, ale i talianskych majstrov nájdeme aj dnes. Hlavný oltár vznikol v rokoch 1474 – 1477 a na konci storočia k Dómu prista- vali Kaplnku svätého Jozefa, ktorá bola zbúraná pri veľkej prestavbe v 19. storočí. Pri pohľade na košický Dóm je však jasné, že dodnes nie je dokončený, o čom svedčí aj provizórne ukončenie Matejovej veže. Zväčša tie provizórne riešenia trvajú naj- dlhšie. Počas puristickej prestavby chrámu koncom 19. storočia existovali plány na dostavbu, ale katedrálu sa nepodarilo do- stavať a je to zaiste škoda. Na druhej stra- neibezdokončeniavsebeskrývaunikátne kráľovské dvojité schody, ohromnú ná- stennúmaľbusFrantiškomII.Rákocimaaj jeho ostatky v krypte. Dnes však môžeme znova vidieť rekonštrukciu Dómu. Dúfaj- me, že sa čoskoro skončí, a tak sa zaleskne najväčší chrám Slovenska. „ROMANTICKÝ“ CINTORÍN Návštevník Košíc zaiste zbadá veľmi vkusnú gotickú stavbu južne od košické- ho Dómu. Miestnymi je nazývaná Michal- ka. Interiér je ladený ružovými odtieňmi, a preto sa stala vyhľadávaným miestom sobášiacich sa párov. Koľko však vedia o jej prvotnom účele? Je to totiž pohrebná kaplnkauprostredstredovekéhocintorína. Koniec koncov sem-tam sa nájdu aj staré náhrobné kamene v múroch blízkych sak- Špeciál 2 ololaa ou ou š- m y ety, je odpustková X. (1389 – 1404) delil odpustky ve- aa vývýststavavbubu DDómómuu, vili chrám v stano- sa dozvedáme, že vyhorel a nový už LIST PÁPEŽA MARTINA IV. Z ROKU 1283, V KTOROM JE ZMIENKA O KOŠICKOM KOSTOLE SV. ALŽBETY ZOBRAZENIE STRATENEJ RELIKVIE KRISTOVEJ KRVI NA OBRAZE Z 18. STOROČIA

dejiny mesta Košice rálnych stavieb. Podľa posledných výsku- mov z najnižších vrstiev podzemných častí bol dokázaný vznik kaplnky až po roku 1300. Nevylučuje sa však, že v budúcnosti sa ešte nájdu staršie základy. Podzemnú časť kaplnky tvorí osárium (kostnica) a nachádzajú sa tam kolumbáriá s rakvami, ktoré tam boli vkladané do 18. storočia, a miestami až osemradová vrstva kostí. Na severnej strane kaplnky bola v rokoch 1470 – 1490 pribudovaná dostavba, kto- rá však bola v rokoch 1903 – 1904 počas regotizačnej rekonštrukcie pod vedením architekta Otta Sztehla odstránená. Azda kvôli pôvodnému účelu alebo z iného ne- známeho dôvodu sa Michalka stala tajom- ným miestom s mnohými legendami. Aj dnes kolujú povery, že do bosoráckych ná- pojov je potrebné primiešať prach zo stien kaplnky. Všímavý návštevník zbadá mno- hé, prstami vyhĺbené, jamky na západnej časti kaplnky – hneď pod nohami patróna chrámu sv. Michala, ktorý váži duše, aby určil, či pôjdu do neba alebo do pekelného ohňa. Dnes je krásne zreštaurovaná a inte- riér ponúka aj výborný akustický priestor pre duchovné koncerty. K cintorínu neodmysliteľne patrí aj zvonica. Nachádza sa severne od Dómu sv. Alžbety a čas jej vzniku sa dá zaradiť me- dzi 14. a 15. storočie. Už roky sa rozpráva o jej rekonštrukcii, ktorá by azda pomohla bližšie určiť, kedy vznikla. Napriek rene- sančnej úprave a barokovým a empírovým prvkom sú aj dnes poznateľné gotické okná s lomeným oblú- kom. Meno zvonice Urbanova veža je odvodené od zasväte- nia najväčšieho zvona Urban. Ten sa pri veľkom požiari rozbil na malé kúsky, je však zlepený a uložený pred zvonicou. Vo veži je nový zvon Urban, uliaty vkošickýchželeziarňachvroku 1996. V budove dnes sídli Mú- zeum voskových figurín, ktoré súvisia s dejinami Košíc. Najstaršou stojacou sak- rálnou stavbou centra mes- ta je dominikánsky kláštor a Kostol Nanebovzatia Pan- ny Márie. Rozprestiera sa v západnej časti niekdajšieho opevnenia. Tradícia bratov do- minikánov pripisuje založenie kláštora v Košiciach svätému Hyacintovi († 1257), pôvod- ne Poliakovi. Písomný doklad o zmienke kláštora v Košiciach je až z roku 1303 v registri Bernarda Guidonisa medzi šiestimi preddunajskými kláštormi (cit- ra Danubium). Po založení rehole v roku 1216 sa hneď rozšírila aj do okolia a niektorí autori sa odvolávajú na rok 1221, kedy dominikáni údajne pôsobili už aj v Košiciach. S príchodom rehoľ- níkovsazačalaajstavbakláštora akostola.IchúlohouvKošiciach bolovyučovanieľudí,aleiprepi- sovanieposvätnýchkníh.Okrem toho v stredoveku spravovali i dediny Myslava a Krásna nad Hornádom, kde mali vi- nice a mlyn. Koniarne mali v Košickej Novej Vsi. Miest- nych obyvateľov učili nielen základom vedných disciplín, ale najmä praktickým ve- ciam. Konvent dominikánov má vykonanú rozsiahlu re- konštrukciu kláštora a po rokoch komu- nistického prenasledovania ich ešte čaká náročná a nákladná oprava najstaršie- ho košického kostola. Interiér je sčasti barokový, ale sú tam viditeľné gotické črty a niekde dokonca románske prvky. Samotná veža, ako to už bývalo zvykom u žobravých reholí, bola pribudovaná neskôr, a teda na boku kostola, pretože mendikanti pôvodne nemali mať vysoké a zdanlivo nepotrebné, prepychové veže. Stredoveká uhorská metropola láka- la obchodníkov, remeselníkov, ale i tých, ktorí potrebovali pomoc. Žobravá reho- ľa dominikánov už v meste pôsobila, ale podľa mnohých historikov františkáni 2013 PODOBA KAPLNKY SV. MICHALA EŠTE S NESKOROGOTICKOU DOSTAVBOU, KTORÚ ODSTRÁNILI V ROKU 1904 V DRUHEJ POLOVICI 14. STOR. UŽ ZREJME STÁLA URBANOVA VEŽA, PRAVDEPODOBNE MALA FUNKCIU ZVONICE 17HISTORICKÁ REVUE

prichádzali do mesta až v 15. storočí. Je to prinajmenšom neuveriteľné. Kostol, vstredovekupatriacifrantiškánom,jednes zasvätený sv. Antonovi Paduánskemu. V minulosti niesol patrocínium sv. Miku- láša. Je to pôvodne gotická stavba, dlhá 61,5 m, pričom samotná svätyňa má dĺžku 25 m, čo je typické pre rehoľné kostoly, kde sedeli rehoľníci a viedli svoje mod- litby. Svojou dĺžkou presahuje aj Dóm sv. Alžbety. Veľmi zaujímavým faktom pre nás je správa o zasadaní generálnej kongre- gácie šľachty stolice Abovskej a Šarišskej, ktorá sa konala práve v kostole františká- nov 27. septembra 1344. Archeologický výskum odkryl aj stredoveký kláštor s raj- ským dvorom, ktorý mohol pochádzať z konca 14. storočia. V zásadne zasta- vanej ploche je však ťažké archeologicky zistiť pres- nejší vznik františkánske- ho komplexu. Začiatkom 18. storočia, kedy ho navštevoval Franti- šek II. Rákoci, došlo k jeho obnoveniu. Kostol prešiel barokovou prestavbou. Po stranách lode vzniklo sedem kaplniek a pôdorys je podobný chrámu Il Ges v Ríme. Jeho gotické prvky sú však stále zreteľné. Pri rekonštrukcii a osadení podlahového vykurovania kostola sa našli aj krypty, kde boli pochovávaní členovia rádu. Najväčšia z nich je počas dušičkového obdobia sprí- stupnená. NEZNÁME POSVÄTNÉ MIESTA Dosiaľ archeologickým výskumom ne- podložená existencia troch sakrálnych stavieb je často diskutabilná, ale indí- cie nám dávajú hlavne historické doku- menty, ktoré píšu o stavbách kostolíkov s patrocíniom sv. Ladislava a sv. Leonarda. Zároveň však máme do činenia so stavbou košického špitála, o ktorom sa vedelo aj v zahraničí, avšak žiaden archeologický vý- skumnámnepotvrdil,kdesanachádzal. Veľké mesto so sebou prinieslo aj veľké starosti a vyžadovalo si to aj isté sociálne opatrenia. Vznikol špitál pre societu ľudí, odkázanú na pomoc iných. Existenciu špi- tála nám prezrádzajú historické dokumenty z roku 1283, a to už spomínaný list pápeža Martina IV. Kronika mesta Košíc spomína špitál, respektíve nemocnicu sv. Alžbety, pomenovanú z úcty k patrónke mesta, ale i podľa príjmov od kráľovnej Alžbety, ktorá bola manželkou Karola I. Ďalšie zmienky sú v súvislostiach so snahou prisvojiť si špitál do vlastnej správy johanitmi, ale i križovníkmi. Ak sa pozrieme ešte na V. Wicka, ktorý píše, že na základe dô- kazov košického mestského archívu už v druhej polovici 13. storočia stála mimo neskorších hradieb nemocnica pre malomocných, zasvätená Svätému Du- chu, tak prídeme na to, že patrocínium sa v priebehu rokov zmenilo. Počas vývoja mesta a z dôvodu častých búrlivých zmien došlo viackrát k zrušeniu špitála a k jeho následnému obnoveniu. V roku 1730 došlo k vybudovaniu Kostola Svätej Trojice vedľa špitála a v roku 1909 bol tento chrám ob- novený. Dnes je známy pod názvom „Malý koscelek“. Kanonické vizitácie z rokov 1771 a 1808 hovoria o tomto malom kostole ako oKostoleSvätejTrojice,alevpovedomíľudu stále ostal ako Kostol Svätého Ducha a aj odpustováslávnosťsakonáprávenaTuríce. Ani po dokončení obranného opevnenia a vodnej priekopy sa rast mesta neskončil. Pod opevnením sa akoby „podhradie“ sfor- movali malé osady, čo nebolo ničím zvlášt- ne. Z roku 1480 sa nám zachovali údaje o počte domov a o obyvateľstve, ktoré platilo dane nielen vo vnútri mesta, ale aj v jednotlivých osadách – huštákoch. Dve „košické“ osady mali aj svoje kostoly. Rich- társka osada pod dnešným sídliskom Terasa malaKostolsv.Leonarda.Troškunetradičný patrón, ale keďže to bol nebeský patrón sa- motného richtára osady, ktorý sa mu chcel zavďačiť za vyprosené milosti, tak sa nie je čomučudovať.Navyvýšenineterasyexisto- vala samostatná štvrť, umiestnená na ne- ďalekomnávrší,ktorásavolalaZemsvätého Leonarda(TerraS.Leonardi,1480).Kuspo- mínanej štvrti smerovala Nová ulica. Práve na tomto návrší mal stáť Kostol svätého Leonarda aj s farou, hoci iné správy hovoria o umiestnení kostola bližšie k západným múrom mesta. Archeológovia doteraz nič nenašli. Čermeľská osada, rozprestierajúca sa na severe Košíc, mala tiež svoj kostol, tzv. ex- tra muros (mimo hradieb). Kronika mesta Košíc spomína listinu z roku 1412, v ktorej sa má písať o existencii krásneho kostolí- ka svätého Ladislava, nachádzajúceho sa v blízkosti hradieb. Ďalej sa spomína aj sku- točnosť, že stál na cintoríne predmestia. Tento cintorín stál ešte v 18. storočí. Kos- tol bol však skôr zbúraný nejakou vojnou s odôvodnením, že bol dôkladne zničený, aby nedošlo k zneucteniu zvyškov kos- tola. Podľa V. Wicka jediná pamiatka na kostolík sv. Ladislava je zachovaný názov Ulice sv. Ladislava (dnes Kmeťova ulica). „Huštácke“ kostolíky boli azda dreve- né, keď sa nám nezachovali, ale aj tak je v Košiciach dosť stredovekých chrámov až dodnes. Špeciál 2 Najstaršia sakrálna architektúra v Košiciach 18 HISTORICKÁ REVUE KOSTOL DOMINIKÁNOV JE NAJSTARŠOU STOJACOU SAKRÁLNOU STAVBOU V MESTE

ZAUJÍMAVOSTI MESTSKÝCH ČASTÍ Prvým písomným dokladom o obci Krásna nad Hornádom je zápis v bratislav- ských análoch, kde sa spomína rok 1143, kedy bol novopostavený benediktínsky kláštor vysvätený jágerským biskupom Martyriom a bol zasvätený Panne Márii. Vo varadínskom registri máme k roku 1219 dvojnásobnú zmienku o opátovi Cyaglovi z opátstva v Krásnej. Benediktíni sa však usadilinamiesteniekdajšiehorománskeho kostolíka.B.Pollasanazákladevykopávok podľa V. Mencla presvedčil, že išlo o kostol tzv. panského typu, ktorý slúžil zemepan- skému rodu Abovcov. Jednoznačne ide o románsky kostolík, vystavaný do 11. storočia a prestavaný v 12. storočí.Najehomiestevy- rástla 30 metrov dlhá ba- zilika a kláštorný komplex benediktínskeho opátstva so zabudovanou rotundou so zvyškami oltárnej men- zy. Aby toho nebolo málo, zbožní veriaci si vystavali farský kostol sv. Jakuba s farou, o čom svedčia aj samotné pápežské desiat- ky z roku 1337. Slávu však užodvialprachminulostianeúctakdielam našich predkov a ani pozorné oko nenájde zvyšky dávnych čias. Gotické zvyšky však nájdeme v prestava- ných kostoloch v Šebastovciach, Barci a Ko- šickej Novej Vsi, kde sa stredoveké svätyne stali bočnými kaplnkami. Svetlou výnimkou je kostol v Šaci, kde je gotických prvkov vi- dieť zaiste najviac. Zmienky o prastarých sakrálnych stavbách však máme v Myslave, Poľove, Lorinčíku a Ťahanovciach. Ak by sa nám zachovali, tak by sme mohli Košice po- kojnenazvaťstovežaté. Odporúčaná literatúra: BUGANOVÁ, K. a kol.: Sakrálne pamiatky vKošiciach.Košice:Harlequin,2009. HALAGA, O.: Právny, územný a populačný vý- voj mesta Košíc. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1967. POLLA, B.: Košice - Krásna. Košice : Východo- slovenskévydavateľstvo,1986. WICK, V.: Rímsko-katolícke kostoly a ústavy v Košiciach. Košice : Tlačiareň sv. Alžbety, 1923. WICK,V.:Dómsv.AlžbetyvKošiciach.Košice: Nákladom mesta, 1936. 2013 SEVERNÝ PORTÁL DÓMU SV. ALŽBETY FRANTIŠKÁNSKY KOSTOL JE PÔVODNE GOTICKÁ STAVBA, KTORÁ SVOJOU DĹŽKOU (61,5 M) PRESAHUJE AJ DÓM SV. ALŽBETY dejiny mesta Košice 19HISTORICKÁ REVUE

20 HISTORICKÁ REVUE autor | DRAHOSLAV MAGDOŠKO foto a ilustrácie | z archívu SAHI Mimoriadny hospodársky rast, náklonnosť panovníkov, predbehnutie viacerých iných, pôvodne aj významnejších miest. Takto možno charakterizovať košický vývoj v 13. a najmä v 14. storočí. OBCHODOM I MEČOM Vzostup stredovekých Košíc Hoci starší vývin Košíc je známy minimálne, v priebehu storočni- ce od prvých písomných zmienok sa mesto stalo jedným z najdôležitej- ších obchodných a remeselníckych centier Uhorského kráľovstva. Dy- namický príbeh stredovekých Koši- čanov robí ešte pozoruhodnejším ďalšia okolnosť, a to fakt, že istý čas čelili konfliktu s najmocnejším šľachtickým rodom v okolitom regió- ne. Napätie vyvrcholilo známou bit- kou pri Rozhanovciach, ktorej 700. výročie uplynulo vlani. Z RANOSTREDOVEKEJ HISTÓRIE Najstaršie dejiny Košíc sú málo objasnené. Prvá písomná správa z roku 1230 spomína dvoch tunajších obyvateľov ako predajcov pozemku, ktorý vlastnili v chotári susednej dediny. Zmieňuje aj košického fará- ra, takže tu stál kostol. No na území dnešných Košíc archeológovia dosiaľ nenarazili na pozostatky tohto osíd- lenia. Stále sa čaká na prelomový ob- jav. Aktuálne je preto možné oprieť sa aspoň o interpretácie jazykoved- cov a historikov. Kto založil a obýval pôvodnú de- dinu Košice, dosvedčuje samotný ná- zov. Pomenovanie má totiž slovanský pôvod. Korení v osobnom mene Koša s neskorším privlastňovacím sufixom –ice (ten sa v slovenčine rozširoval od 12. – 13. storočia). Takže názov Koši- ce môžeme interpretovať ako Košova dedina. Ide o starobylý typ názvu, ktorý Maďari prevzali od Slovákov ako Kassa (prispôsobené Koša), teda bez novšej prípony. Obce s pomenovaním „Košice“ sú pritom okrem Slovenska známe aj v Česku a Poľsku, čo nazna- čuje dobovú frekventovanosť tohto mena u západných Slovanov. Vyme- nované okolnosti tak vypovedajú o existencii „našich“ Košíc dávnejšie pred prvou písomnou správou. Špeciál 2 BITKA PRI ROZHANOVCIACH PODĽA OBRÁZKOVEJ KRONIKY ZO ZAČIATKU 2. POLOVICE 14. STOROČIA (ORSZÁGOS SZECHÉNYI KÖNYVTÁR, BUDAPEST)

21HISTORICKÁ REVUE2013 Z najstaršej zmienky i z ďalších stredovekých listín je zároveň zrej- mé, že Košicami prechádzali dôležité krajinské cesty v smere juh – sever a západ – východ. Komunikácie boli vý- sledkom vývoja, teda dlhodobého po- užívania. Ich križovatky predstavovali vhodné miesta pre konanie pravidel- ných trhov a tie zase tvorili zárodok i nevyhnutný ekonomický faktor mest- ského vývinu. Aj v Košiciach sa preto dôvodne predpokladá fungovanie trhu už pred písomnými záznamami. CASSENSES THEUTONICI VEL SAXONES Je známe, že usadenie hostí (cu- dzincov) v Uhorskom kráľovstve, a teda tiež na území dnešného Sloven- ska, spôsobilo výraznú zmenu mest- ského vývoja. Od 13. storočia išlo predovšetkým o Nemcov. Ich skúse- nosti sa u nás prejavili vo vyspelejšom urbanizme, prehĺbili rozvoj a koncen- tráciu remesiel i obchodu, podporili širšie napojenie na medzinárodnú kupeckú sieť a prispeli tiež k úplným novinkám – samospráve i výsadnosti meštianstva, opierajú- cim sa o väčšinou spísomnené privi- légiá. Aj v Košiciach sa usádzali hos- tia niekedy od prvej polovice 13. storočia. V literatúre sa zvyčajne uvádza termín ich príchodu po vpáde Mongolov, teda po roku 1242, ale už niekoľkí historici vyslovili mienku, že prví hostia sem mohli prísť skôr. Každopádne, stalo sa tak pred najstaršou zmien- kou o nich z roku 1249. Vtedy totiž hostia v neďalekej Seni dostali od kráľa Bela IV. tie isté výsady, aké už on kedysi udelil košickým hosťom. Ďalšie konkrétnejšie informácie však nie sú známe, čím ostávajú jednou z nezodpovedaných otázok košických stredovekých dejín. V Košiciach sa usadilo mnoho Nemcov. Nešlo o jednorazový akt, ale dlhodobejší proces. Podporovala ho blízkosť hraníc a taktiež skutoč- nosť, že podobne aj Spiš i šarišské mestá hojne osídlili hostia, Sasi, takže tu vzniklo širšie nemecké zá- zemie. Samozrejme, v celkovom za- stúpení obyvateľstva regiónu tvorili cudzinci len menšie percento, čo sa nevyhnutne odrazilo i v mestských populáciách, neustále dopĺňa- ných prisťahovalcami. Hostia tiež museli rátať s pôvodným osídlením lokalít, v ktorých sa usádzali. Tak už od najstaršej košickej súdnej knihy z rokov 1393 – 1405 sa spomína Sloven- ská ulica (dnešná Kováčska), názvom poukazujúca na počet- dejiny mesta Košice UHORSKÝ KRÁĽ ĽUDOVÍT VEĽKÝ UDELIL V ROKU 1369 KOŠICIAM MESTSKÝ ERB ZLATÝ DUKÁT KAROLA RÓBERTA Z ANJOU

22 HISTORICKÁ REVUE Obchodom i mečom nosť niekedy na nej bývajúcich Slo- vákov. V tom istom prameni sa k roku 1400 tiež zmieňuje slovenský kňaz. Z konca stredoveku (rok 1506) zase jeden list košickej mestskej rady uvádza ako starú zvyklosť konanie bohoslužieb v nemeckom, maďar- skom i slovenskom jazyku. Nemci však boli v stredovekých Košiciach početným, dominantným etnikom, držiacim v rukách obchod i samosprávu. Aj Obrázková kronika, spísaná začiatkom druhej polovi- ce 14. storočia k dejinám Uhorska, spomína pri opise udalostí vedúcich k bitke pri Rozhanovciach ako jed- ných z aktérov práve košických Nemcov (Sasov), ktorí siahli na život Omodeja Abu, jedného z vtedy naj- mocnejších mužov krajiny. NA TRASE BALKÁN – BALT Postavenie a ambície Košičanov sa odvíjali od úspešného hospodár- skeho rozvoja mesta. Hostia sem zaiste prišli kvôli už istým priazni- vým podmienkam i potenciálu pre progres obchodu a remesiel. Preto ich podporoval aj kráľ, keďže chcel zvýšiť svoje príjmy. Význam Košíc sa zo známych úda- jov predvída spočiatku skôr v regio- nálnom rámci. Napríklad Bratislavu či Nitru i Budín (Buda), Stoličný Belehrad (Székesfehérvár), Jáger (Eger) a pár ďalších uhorských loka- lít poznali arabskí cestovatelia – ob- chodníci aj v polovici 12. storočia. No rast dôležitosti Košíc z medzi- národného hľadiska kladú historici neskôr, zrejme od posledných dekád 13. storočia. Podnetom sa stal roz- mach tadiaľ prechádzajúcej kupeckej cesty smerujúcej na Krakov. Komuni- kácia spájala balkánske krajiny i Sed- mohradsko a juh Uhorska s mestami pri Severnom mori združenými do spolku Hanza. Tie zase sprostredko- vali obchod ďalej so západnou Euró- pou po rýchlejších morských trasách. Košice mali v rámci Uhorska na tejto ceste obzvlášť výhodnú polohu. Tunajší mešťania sa preto uplatnili najmä ako sprostredkovatelia tova- ru a surovín, no sortiment poznáme konkrétnejšie až zo správ 14. – 15. storočia. Popri tranzite z juhu krá- ľovstva lákali trhy na Západe pre- dovšetkým bohaté náleziská kovov z východoslovenských baní. Cez Ko- šice tiež putovalo víno z teplejších a doteraz známych vinohradníckych oblastí Sriemu (na pomedzí dnešné- ho Srbska a Chorvátska) i z okolia Tokaja. V stredoveku sa však viniču darilo aj na súčasnom východnom Slovensku. Exportom bolo aj drevo, vosk, med, mäso, kože, lacnejšie tex- tílie a pod. Naopak, do Uhorska sa dovážali luxusnejšie výrobky a jemné tkaniny, korenie, exotické ovocie či morské ryby. Kvitnúci obchod vy- zdvihol Košičanov do popredia mest- ského vývinu v Uhorsku. Špeciál 2 OLTÁR SV. ALŽBETY V DÓME SV. ALŽBETY V KOŠICIACH SPRED ROKA 1477

23HISTORICKÁ REVUE2013 VÁŽNY PROTIVNÍK: OMODEJOVCI Začiatok 14. storočia sa kvôli ne- stálym domácim politickým pomerom ukázal byť obdobím, kedy rastúca prosperita Košíc upútala aj pozor- nosť nežiaducu pre mešťanov. V roku 1301 vymrela prvá panovnícka dy- nastia Uhorského kráľovstva, Arpá- dovci. S nárokmi na trón následne vystúpili traja zahraniční kandidáti spríbuznení s arpádovským rodom. Nepodarilo sa im však presadiť ako suverénnym kráľom, keďže žiadneho z nich nepodporovala celá uhorská šľachta. Počas bezvládia či slabého vplyvu týchto panovníkov ovládli najmocnejšie šľachtické rody niekto- ré časti kráľovstva. A keď sa od roku 1308 napokon trvalo stal kráľom Ka- rol Róbert z Anjou, predsa nemal nad teritóriami miestnych oligarchov re- álnu moc. Väčšiny severovýchodného Uhor- ska, kde ležali aj Košice, sa zmocnil rod Omodejovcov. Tí okupovali tiež kráľovské príjmy i majetky. Možno predpokladať, že si uzurpovali tak- isto zisky plynúce do Kráľovskej komory sídliacej v Košiciach. Vzhľadom na tieto praktiky je pravdepo- dobné, že siahli aj na daň Košičanov, ktorá mala smerovať do pa- novníkovej poklad- nice. Cieľom Omode- jovcov bolo napokon úplné ovládnutie mes- ta, ktoré chceli získať od kráľa do osobného vlastníctva, čím by sa natrvalo dostali k lukratívnemu príjmu. KRUTÁ BITKA V prípade Košiča- nov však šľachtici na- razili na odhodlaných súperov. V septembri 1311 došlo medzi nimi za bližšie neznámych okolností až k ozbrojenému boju priamo v meste (zrejme na námestí, trhovisku). Výsledok bol prekvape- ním. Mešťania zabili hlavného pred- staviteľa rodu, Omodeja Abu, a zajali takmer 50 šľachticov z jeho familia- rity (družiny). Nová situácia podnietila dovte- dy v podstate nečinného mladého panovníka k ráznemu rozhodnutiu s ďalekosiahlymi následkami. Nepo- chybne podľa stratégie svojich rad- cov využil príležitosť na pokorenie svojvoľne konajúcich Omodejovcov. Nariadil súd. Ten uznal sťažnos- ti Košičanov a napravil aj iné neprávosti, ktoré oligarchovia vykonali voči mešťanom, ako aj panovníkovi a iným obyvate- ľom severovýchodného Uhor- ska. Omodejovci museli pri- sľúbiť vernosť kráľovi. Takto sa revolta Košičanov stala pre panovníka impulzom k prvej jednoznačnej de- monštrácii nároku na opä- tovnú centralizáciu moci. Už onedlho sa však Omodejovci vzbúrili. Z pomsty obkľúčili Koši- ce. Vojenská sila Karola ZÁPADNÁ FASÁDA DÓMU PRED VEĽKOU REKONŠTRUKCIOU V ROKOCH 1877 – 1896 (SKICA IMRICHA HENSZLMANNA) VYOBRAZENIE Z DRUHEJ KOŠICKEJ ERBOVEJ LISTINY (Z ROKU 1423). ZA ERB Z ROKU 1369 PRIBUDOL ANJEL. V ĎALŠÍCH LISTINÁCH UŽ PREDSTAVUJE NOSIČA ŠTÍTU. dejiny mesta Košice

24 HISTORICKÁ REVUE Róberta neprevyšovala vojsko jeho protivníkov, nemohol si však dovo- liť nezasiahnuť. Pritiahol preto na pomoc mešťanom a neďaleko mesta pri obci Rozhanovce sa mu 15. júna 1312 podarilo so značnými stratami, ale s rozhodujúcou dávkou šťastia, definitívne poraziť odbojných šľach- ticov. Do boja zasiahli tiež Košiča- nia, veď išlo o ich rozhodujúci zápas. Ako zaznamenal autor Obrázkovej kroniky, bitka bola tou najurputnej- šou od pustošivého vpádu Mongolov (v rokoch 1241 – 1242). Víťazstvo predstavovalo prvý úspech v úsilí Karola Róberta o po- tlačenie oligarchov a zjednotenie kráľovstva. To sa mu napokon poda- rilo v 20. rokoch 14. storočia. Vtedy už rozhľadený a skúsený panovník pristúpil k zavádzaniu mnohých reforiem, predovšetkým v hospodár- stve, ktoré boli vlastne najrozsiah- lejšími od čias kráľa sv. Štefana I. Mier a zmeny podporili napredova- nie krajiny. Na začiatku týchto uda- lostí zohrali teda svoju úlo- hu aj Košičania. V ďalších desaťročiach možno pritom pozorovať priazeň Karola Róberta a ešte aj jeho syna, následníka trónu, Ľudoví- ta I. Veľkého, voči tomuto mestu. Košice získali rad privilégií. Vo viacerých z nich anjouovskí panovní- ci výslovne spomenuli práve podporu mešťanov v čase bitky pri Rozhanovciach. Špeciál 2 Prvá erbová listina v Európe Náklonnosť uhorských Anjouovcov ku Košiciam sa prejavila vo viacerých výsadných listinách. Skutočne výnimočným je udelenie erbu od Ľudovíta I. Veľkého 7. mája 1369, čo predstavuje európsky unikát. Mnohé západoeu- rópske aj viaceré uhorské mestá totiž používali erby na pečatiach i vlajkách už predtým, no išlo o symboly, ktoré si zvolili sami. Až Košice sú prvým známym prípadom v Európe, kedy mesto získalo erb listinou priamo od kráľa. To sa v dobovej heraldike považovalo za cennejšie, ale zároveň išlo o akt dovtedy využívaný len pri šľachtických erboch. Je preto pozoruhodné a výpovedné, že práve Košičania sa obrátili s takouto jedinečnou žiadosťou na svojho panovní- ka. A kráľ im vyhovel, hoci tým prelomil dovtedajší úzus. Na listine z roku 1369 nie je erb znázornený, iba slovne opísaný. Tvoria ho tri zlaté ľalie v modrej hlave strieborno-červeného sedemkrát deleného štítu. Nový košický symbol vznikol variáciou rodového erbu anjouovskej panovníc- kej dynastie v Uhorsku. Ďalšou raritou v uhorských podmienkach je fakt, že okrem prvej listiny získali Košičania od panovníka tiež nasledujúce doplnenia erbu (už aj s namaľovanými vyobrazeniami) v rokoch 1423, 1453 a 1502. Os- tatné tunajšie mestá si totiž vystačili zvyčajne s jednou stredovekou erbovou listinou. Už dávnejšie preto historici konštatovali, že uhorskí panovníci práve na príklade košických erbov posúvali dopredu niektoré zvyklosti vo sfére mestskej heraldiky. Posledný variant z roku 1502 používa mesto Košice až do súčasnosti. (dm) Odporúčaná literatúra: ULIČNÝ, F. – MAGDOŠKO, D. (Eds.). Bitka pri Rozhanovciach v kontexte uhorských a slovenských dejín. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2012. HALAGA, R. O. Košice – Balt I. Výroba a obchod v styku východoslovenských miest s Pruskom (1275 – 1526). Košice : Výcho- doslovenské vydavateľstvo, 1975. NOVÁK, J. Erby miest vyhlásených za pa- miatkové rezervácie. Bratislava : Tatran, 1986. RÁBIK, V. Národnostní kňazi (kazatelia) v živote stredovekých miest na Slovensku. In Studia Historica Tyrnaviensia, 2006, č. 6, s. 136 – 148. VARSIK, B. Osídlenie Košickej kotliny I. Bratislava : SAV, 1964. PLASTIKA MESTSKÉHO ERBU OD UMELCA ARPÁDA RAČKA Z ROKU 1999 V PARKU PRED DÓMOM Obchodom i mečom

Medzi najzaujímavejšie pramene je možné zaradiť testamenty – písom- nosti, prostredníctvom ktorých mohol jednotlivec naložiť podľa vlastnej vôle so svojím majetkom pre prípad smrti. Os- vetľujú nám, aký majetok ľudia v minu- losti vlastnili, čo si cenili a ktoré veci ich v každodennom živote sprevádzali. MESTO NA PRAHU RANÉHO NOVOVEKU Košice prežívali na konci stredoveku (14. – 15. storočie) vrchol svojho hos- podárskeho a populačného rastu. Boli hradbami obkoleseným mestom, ktoré sa nachádzalo na križovatke dôležitých obchodných ciest. Na základe privilégií, udelených v 13. storočí, boli nazývané slobodným kráľovským mestom. Z tých- to dôvodov boli príťažlivým miestom pre život a úspech v obchode či remes- le pre mnoho ľudí, ktorí žili v bližších i vzdialenejších sídlach. Vidina vyššieho zárobku, pohodlnejšieho domova, ako aj celkovej vyššej životnej úrovne prilákala do Košíc veľa vidieckych remeselníkov a drobných kupcov. Príchod nových obyva- teľov rôzneho pôvodu a majetku význam- ným spôsobom prispel k vzniku skutočného dôležitého cen- tra východnej časti Uhor- ského kráľovstva, kto- rým sa Košice na prelo- me 15. a 16. storočia nepochybne stali. Situácia nemalým spô- sobom ovplyvnila aj celkový vzhľad mesta. Už prvotný po- hľad na mesto vytyčoval dve hlavné roz- dielne oblasti, a to vnútorné mesto (ob- kolesené hradbami) a jeho predmestie. Zatiaľ čo domy najbohatších mešťanov lemovali trhové námestia, umiestnené v strede mesta v blízkosti kostolov, prí- bytky menej bohatých obyvateľov stáli bližšie k mestským hradbám v menej es- tetickom prostredí. Opačný koniec mest- skej spoločnosti – mestská chudoba, obý- val najmä predmestie. V dobách, keď mes- to prosperovalo, prichádzalo do mesta viac chudobných ľudí, ktorí túžili po prá- ci a zárobku, naopak, v čase biedy títo ľudia mesto opúšťali. Veľkosť predmes- tia, v ktorom žili, teda nebola stála. PRÍBYTKY A PÔDA KOŠICKÝCH MEŠŤANOV Každý košický mešťan musel vlastniť aspoň jeden dom, stojaci vo vnútornom meste. K tomuto príbytku, ktorý slúžil zároveň aj ako remeselná dielňa či sklad tovaru, určeného na obchod, patril tiež dvor alebo záhrada. Niektorí mešťania dokonca vlastnili viac takýchto domov, stáli nielen vo vnútornom meste, ale aj na jeho predmestí. Mešťania tieto bu- dovy prenajímali menej bohatým obyva- teľom mesta, čo im prinášalo pravidel- né zisky. 2013 | 25HISTORICKÁ REVUE dejiny mesta Košice Košický mešťan a jeho majetok autor | BERNADETA FABOVÁ foto | z archívu SAHI Poznanie života mešťanov, žijúcich vo vzdialených dobách stredoveku či raného novoveku, nám sprostredkúvajú hlavne pramene, ktoré sa podarilo zachovať do dneš- ných čias. NÁLEZ KOŽENEJ OBUVI Z OBDOBIA NESKORÉHO STREDOVEKU. ARCHEOLOGICKÝ VÝSKUM R. RUSNÁKA NA HLAVNEJ 96, KOŠICE MIKLUŠOVA VÄZNICA V KOŠICIACH JE SÚBOR DVOCH PREPOJENÝCH GOTICKÝCH MEŠTIANSKYCH DOMOV Z PRVEJ POLOVICE 15. STOROČIA, KTORÉ BOLI NA ZAČIATKU 17. STOROČIA ADAPTOVANÉ PRE POTREBY MESTSKEJ VÄZNICE A MUČIARNE

Okrem domov košickí mešťania vlast- nili aj pozemky, a to hlavne vinice, ktoré pokrývali kopce, obkolesujúce mesto. Ví- no z tohto hrozna bolo označované ako košické. Čapovalo sa nielen v meste, ale bolo aj žiadaným tovarom diaľkového obchodu. Veľké zisky obchodu s vínom, ako aj blízkosť vinárskej lokality Tokaj, boli jedným z dôvodov, prečo košickí meš- ťania kupovali vinice aj v tejto vzdiale- nej oblasti. Víno, vyprodukované z to- kajského hrozna, bolo označované ako dolnozemské. Okrem uvedených nehnuteľností meš- ťania vlastnili aj hospodársku pôdu. Do tejto skupiny patrili polia, lúky, pastviny a záhrady, ktoré boli na predmestí, alebo v blízkom okolí mesta. Ich výnosy slúžili hlavne pre osobné potreby majiteľa. Zá- soby potravín, určených na predaj, dová- žali na miestne trhy roľníci z okolitých dedín a osád. VYBAVENIE DOMÁCNOSTÍ Jednotlivé príbytky mešťanov boli od seba také odlišné, ako sa od seba líšil majetok a spoločenské postavenie ich majiteľov. Najbohatší členovia mestské- ho patriciátu (elity) obývali väčšie do- my, ktoré sa skladali z vyššieho počtu miestností s väčším priestorom pre ich obyvateľov. Celkové pohodlie mešťanov v ich domovoch sa zvyšovalo s rastom počtu okien, ale aj závesov, kobercov a ozdobných kobercov, ktoré slúžili nielen ako výzdoba, ale aj ako ochrana pred te- pelnými zmenami. V izbách sa však na- chádzalo malé množstvo kusov nábytku. Základným druhom nábytku bola pos- teľ, ktorá bola dostupná v rôznych pre- vedeniach a cenách. Za najpohodlnejší a najžiadanejší druh postelí sa považo- vala posteľ so závesmi po stranách (na- zývaná posteľ s nebesami). Mešťania si odkladali svoje odevy, šperky či iné veci do truhlíc alebo skríň rôznych veľkostí. Spánok im spríjemňovalo využitie prestie- radiel, vankúšov s obliečkami alebo pri- krývadiel z bieleho plátna, ale aj z hod- vábu či barchetu. Na vizuálne presvet- lenie, ako aj na zväčšenie miestností sa využívali zrkadlá, zavesené na stenách. Verejnú miestnosť príbytku predsta- vovala kuchyňa, spojená s priestorom na jedenie, ktorý zastupoval veľký stôl. Funkciu stoličiek nahrádzali lavice, umiest- nené po oboch stranách stola. Kuchyne mešťanov boli tvorené hlavne ohniskom, na ktorom slúžky varili jedlá vo veľkých kotloch, či piekli na roštoch alebo pan- viciach. Pre potreby stolovania sa vyu- žívali misy, doplnené o taniere a príbor, ktorý sa skladal len z lyžice a nožíka. Vidlička sa začala využívať až v neskor- šom období. Riad bol vyrobený hlavne z mosadze a železa, chudobnejší mešťa- nia jedli hlavne z drevených nádob s dre- venými lyžicami. Na podávanie tekutín ako víno, pivo, zriedkavejšie aj voda, sa používali rôzne druhy pohárov a čiaš. Niektoré slávnostnejšie kusy boli vyro- bené zo zlata a striebra, často ozdobené kameňmi alebo perlami. Boli to tiež naj- hodnotnejšie predmety, ktoré sa nachá- dzali v domácnosti mešťanov. Na dochu- tenie jedál sa pri stolovaní využívali soľ- ničky a koreničky, vyrobené hlavne z dre- va a umiestnené priamo na stole. Svetlo v miestnostiach zabezpečovali cínové, železné a mosadzné svietniky. Ako sklady technických predmetov (re- meselné nástroje a remesel- ný materiál) sa využívali najmä komory a pivni- ce. Uložené boli v su- doch a truhliciach. Okrem nich mešťania v týchto priestoroch uschovávali aj zbrane a suroviny, potrebné k vý- konu remesla. ZÁKLADNÝ JEDÁLNY LÍSTOK Na začiatku novoveku (16. storo- čie) si košickí mešťania zaobstarávali po- traviny, potrebné na živobytie, hlavne na pravidelných mestských trhoch. Aj nap- 26 | HISTORICKÁ REVUE Špeciál 2 Košický mešťan a jeho majetok SLOVNÍK KOŠICKÉHO MEŠŤANA V NEMECKEJ KNIŽNEJ VÄZBE. KOŠICE, ARCHÍV ARCIBISKUPSKÉHO ÚRADU HRNIEC NA TROJNOŽKE, TZV. DREIFUSS. VĎAKA NÔŽKAM SA DALA NÁDOBA UMIESTNIŤ NAD ŽERAVÉ UHLÍKY OTVORENÉHO OHNISKA, KTORÉ BOLO SÚČASŤOU KUCHYNSKEJ PECE.

riek tomu, že väčšina z nich mala záh- radky či polia v okolí mesta, veľká časť potravín sa na ich stôl dostávala práve z produkcie okolitých dedín. Na vlast- ných pozemkoch si vo veľmi malom množ- stve dopestovali len niektoré druhy ovo- cia, zeleniny alebo obilnín. Podobne to bolo aj s nákupom mäsa. Ošípané a ho- vädzí dobytok síce pobehovali po meš- tianskych dvoroch, no pre všetkých čle- nov domácnosti ich mäso nestačilo. Veľmi obľúbenou surovinou v ranonovovekej kuchyni boli rôzne druhy bylín a kore- nín, kupovaných hlavne na trhoch. Druhy potravín, ktoré bolo možné dlhodobo uskladniť, sa nachádzali v su- doch v komorách a pivniciach. Najviac sudov zapĺňalo víno košického či tokaj- ského pôvodu. Uložené bolo v chladných miestnostiach, kde sa nachádzal aj vý- čap. Konzumovali sa obe druhy vína – biele i červené, aj keď v menšej miere. Veľké množstvo z vínnych zásob sa vy- vážalo do vzdialenejších krajín. Ostatné sudy v komorách vypĺňali obil- niny a múka, ale aj iné tekutiny či sypa- niny, určené na konzumáciu a ako suro- viny remeselnej výroby. ŠATY ROBIA MEŠŤANA Neoddeliteľnou súčasťou každodenné- ho života mešťanov bolo, samozrejme, oblečenie. Práve odevy naznačovali po- stavenie človeka v rámci celej mestskej spoločnosti, preto im bola venovaná veľ- ká pozornosť. Oblečenie mužov sa už na prvý pohľad výrazne líšilo od odevov žien. Bežný mešťan mal oblečené nohavi- ce, z ktorých vytŕčali pančuchy a biela košeľa, prikrytá vestou, na ktorej bol ka- bát. V zimných obdobiach bolo teplo vy- tvárané plášťom, prehodeným na odeve, a kožušinami, ktorými boli kabáty i pláš- te podšité. Dekoračný prvok predstavo- vali goliere z rôznych látok. Gombíky a spony z drahých kovov, dozdobené ka- meňmi či perlami, boli využívané na za- pínanie odevov. Na upevnenie nohavíc, ale aj mešca s peniazmi a rôznych zbraní sa využívali kožené opasky s kovovými prackami. Na nohách sa nosili topánky z rôznych druhov kože. Pokrývky hláv mu- žov predstavovali klobúky čiernej a hne- dej farby. Teplo rúk v zimných mesiacoch zabezpečovali kožené rukavice. Oblečenie žien bolo oveľa pestrejšie. Sukňa, v hornej časti ukončená korzetom so šnurovačkou, sa nosila na bielych tunikách alebo košeliach. Spod dlhých sukní pri chôdzi vykúkali kožené topán- ky. Pančuchy, ktoré sa nachádzali pod sukňami, neboli viditeľné. Teplo poskyto- vali kabáty i plášte, podšité kožušinami, ale aj kožené rukavice. Hlavy žien zdobili čepce a šatky. Okrem spôn na zapína- nie odevov a šnurovačiek tvorili ozdobný prvok meštianok aj rôzne šperky a opasky z drahých látok. V domácom prostredí ženy nosili zástery na vrchnom obleče- ní, aby predišli jeho znečisteniu. Spodnú bielizeň, ktorá sa využívala aj na spanie, ako u mužov, tak aj u žien tvorila plátená tunika bielej farby. Medzi najdrahšie časti mužského a žen- ského šatníka patrili nepochybne kožu- šiny. Najčastejšie pochádzali z líšky, kuny, bobra, vlka a zajaca. Hodnotu ostatných odevov zvyšovala výzdoba, ktorá pozo- stávala zo zlatých a strieborných ozdôb, lemovania hodvábom, vyšívania alebo úp- rav na bežnej forme strihu. Spomedzi farieb dominovali čierna, hnedá, biela, modrá, červená a telová farba. Z látok prevládali taft, barchet, hodváb, zamat, šamlot, mohér, vlna a plátno. Neoddeliteľnú súčasť oblečenia mužov aj žien predstavovali šperky. Najbežnej- ším šperkom boli nepochybne prstene. Vyrábali sa zo zlata a striebra, dozdobené boli drahými kameňmi a perlami. Mnohé z nich mali aj iné ako ozdobné účely, a to hlavne pečatné a pamätné prstene. Okrem kovov boli vyrobené aj zo smaltu či kosti, v takomto prevedení bola ich hod- nota, samozrejme, oveľa nižšia. Doplnkom oblečenia boli reťaze zo zla- ta a striebra, dozdobené perlami, drahý- mi kameňmi a dekoráciami z drahých ko- vov. Na uloženie týchto šperkov slúžili škatuľky a truhličky menších rozmerov. OSTATNÝ MAJETOK Okrem uvedených druhov majetku po- treboval mešťan k svojmu životu aj iné špecifické predmety. Medzi ne nepochyb- ne patrili zbrane. Väčšina obyvateľov mes- ta vlastnila hlavne bodné zbrane (meče, 2013 | 27HISTORICKÁ REVUE dejiny mesta Košice DETAIL TABUĽOVEJ MAĽBY Z HLAVNÉHO OLTÁRA SV. ALŽBETY ILUSTRUJE DOBOVÝ ODEV KOŠICKÝCH MEŠŤANOV

jazdecké meče, šable, dýky, kordy) a sekery. Bohatší mešťania, ale aj členovia mestskej stráže využívali aj strel- né zbrane, hlavne dlhé i krátke pušky a pištole. Do- plnkom k zbraniam boli rôzne druhy brnení, ktoré ochraňovali časti ich tela. Okrem zbraní sa v príbytkoch nachádzali aj dopravné prostried- ky – koče. Najčastejšie stáli na dvoroch pri domoch obyvateľov mesta. Ťahané boli väčšinou štyr- mi koňmi, ktoré boli ustajnené v ich blízkosti. Domácnosti mešťanov dopĺ- ňali knihy, uložené v truhliciach v izbách, ktoré slúžili na spríjem- nenie večerných chvíľ, ako aj na vzdelávanie potomkov. Najčastej- šie sa venovali teológii, histórii a filozofii. Ich autori pochádzali z rôznych období dejín od anti- ky až po raný novovek. Najväčšiu hodnotu spomedzi nich mali prá- ce predstaviteľov reformácie ako Martin Luther a Ulrich Zwingli. Odporúčaná literatúra: FABOVÁ, B.: Testament ako prameň poznania života košických mešťanov. In Spoločnosť, kultúra a každodennosť v dejinách Slovenska. Košice : UPJŠ, 2012, s. 34 – 43. MILLER, J.: Uzavřená společnost a její nepřátelé. Město středo- východní Evropy (1500 – 1700). Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2006. VAN DÜLMEN, R.: Kultura a každodenní život v raném novověku. Díl I: Dům a jeho lidé. Praha : Argo, 1999. VAN DÜLMEN, R.: Kultura a každodenní život v raném novověku. Díl II: Vesnice a město. Praha : Argo, 2006. Košický zlatý poklad Unikátny nález spolu 2 920 zlatých mincí, troch medailí a renesančnej reťaze, uložených v dekorovanej medenej schránke, objavený 24. augusta 1935 pri kopaní základov novej budo- vy Finančného riaditeľstva na dnešnej Hlavnej ulici číslo 68, sa do povedomia verejnosti dostal pod názvom Košický zlatý poklad. Jeho detailný popis i rozbor bol vykonaný v rokoch 1940 – 1942 v Národnom múzeu v Prahe, kde bol v roku 1953 prvýkrát predstavený verejnosti v neú- plnej podobe. Späť do Košíc sa dostal až oveľa neskôr. Trvalo bol uložený v špeciálne vybudovanom trezore v priestoroch Východo- slovenského múzea v Košiciach v kompletnej podobe až od roku 1970, kde vytvoril expozíciu „Košický zlatý poklad“. K jeho inventarizácii došlo v roku 1975. Zbierku tvoria zlaté mince, pochádzajúce z väčšiny európskych krajín. Markantnú časť nálezu predstavujú mince uhorskej proveniencie (1 187 ks) a mince z nizozemských provincií. Početnejšie zastú- penie majú tiež mince pôvodom zo Sedmo- hradska, nemeckých krajín, rakúskych krajín, Salzburgu, Čiech, Sliezska, Poľska, Apeninského polostrova a zo Španielska. Medzi raritné nálezy je možné zaradiť mince pôvodom zo Švédska, Anglicka či Dánska. Okrem mincí sa v zbierke nachádzajú aj tri zlaté medaily, vyrobené v Kremnici. Dve z nich, pochádzajúce z rokov 1525 a 1544, boli vyrobené na počesť kráľa Ľudovíta II. Z roku 1541 pochádza jazdecká medaila Ferdinanda I., ktorej vyhotovenie v zlate predstavuje európsky unikát. Nemenej zaujímavú časť zbierky tvorí 214 cm dlhá zlatá renesančná reťaz s hmotnosťou 587,14 g, ktorá indikuje vyššie postavenie majiteľa zbierky. Mohol ním byť niektorý zo zamestnan- cov Spišskej komory, ktorá v čase uloženia pokladu (v druhej polovici 17. storočia) sídlila v mieste nálezu. (bf) 28 | HISTORICKÁ REVUE Špeciál 2 Košický mešťan a jeho majetok VZÁCNA ZLATÁ MEDAILA FERDINANDA I. Z ROKU 1541 BOLA TIEŽ SÚČASŤOU KOŠICKÉHO ZLATÉHO POKLADU

29HISTORICKÁ REVUE autor | PETER FEDORČÁK foto a ilustrácie | z archívu SAHI „In hac urbe vel amissa, vel possessa superioris Hungariae fortunam legitimi aeque possessores, ac invasores reponebant semper.“ (Do získania či straty tohto mesta rovnako legitímni vládcovia ako aj uchvatitelia vždy vkladali osud Horného Uhorska.) KOŠICEKOŠICE počaspočas stavovských povstanístavovských povstaní Týmito slovami vystihol autor prvých dejín Košíc z roku 1732 význam mesta aj nestálosť ich držby počas predchádzajú- ceho obdobia (1604 – 1711), ktoré vyplnili protihabsburské stavovské povstania. Iní doboví autori zasa charakterizovali Košice ako kľúč a bránu k dobru a zlu v tejto ob- lasti. Pozrime sa preto spoločne na dôvody týchto tvrdení a na udalosti, ktoré ovplyv- nili Košice počas raného novoveku, teda v 16. – 18. storočí. DÔVODY VYPUKNUTIA STAVOVSKÝCH POVSTANÍ Vývoj v Uhorsku na začiatku 17. storo- čia ovplyvnilo niekoľko faktorov, ktoré boli ako nevyriešené problémy dedičstvom 16. storočia. Všetky sa svojím spôsobom týkali Košíc a na tomto území v severovýchodnej časti Uhorska, nazývanej aj Horné Uhor- sko, sa vytvorili podmienky na to, aby sa nazhromaždené problémy stali dôvodom pre vypuknutie prvého povstania proti uhorskému kráľovi v novoveku, ktoré vie- dol knieža Štefan Bočkaj. Od bitky pri Moháči v roku 1526 sa Turci zameriavali na zlikvidovanie habsburskej vlády v strednej Európe. Keď sa to nepoda- rilo skorým dobytím Viedne, alternatívou sa stalo vytvorenie vazalského uhorského štátu doplnené priamou okupáciou a sprá- vou územia v jeho centrálnej časti. Turecká moc sa rozširovala postupne aj smerom na sever a severovýchod na územie dnešného Slovenska, kde všade Habsburgovci budo- vali opevnenia, kým nevytvorili súvislý pás najmodernejších pevností schopných odo- lať Turkom. Jedným z najdôležitejších cen- tiertejtoobranyboliKošice,zktorýchbola koordinovaná obrana Horného Uhorska spadajúceho do vojenského, správneho a hospodárskeho vplyvu Košíc. Správu takého širokého územia samo- zrejme nevykonávali košickí mešťania, ale kráľovské úrady, ktoré sídlili v Košiciach. Medzi tie najdôležitejšie patril úrad Hor- nouhorského kapitána, ktorý mal počas tureckého ohrozenia na starosti obranu tohto územia, a Spišská komora, ktorá na- priek svojmu názvu dlhodobo sídlila v Ko- šiciach a mala na starosti kontrolu príjmov do kráľovskej pokladnice z území ležiacich východne od Liptova a Novohradu. Dôvo- dom jej vytvorenia bola väčšia efektivita vo využívaní kráľovských príjmov, ktoré sa zvyčajne spotrebovali na protitureckú ob- ranu. Jej príjmy boli nevyhnutne potrebné v Hornom Uhorsku, a preto by ich prevoz do Bratislavy do Uhorskej komory bol zby- točný. Súčasťou tureckých plánov na ovládnu- tie Uhorska bola podpora ambícií protikrá- ľov (a zároveň tureckých vazalov) a knie- žat, ktorí si nárokovali na vládu nad celým Uhorskom prípadne nad jeho časťou. V 16. 2013

30 HISTORICKÁ REVUE Košice počas stavovských povstaní storočí túto rolu v tureckých plánoch plnil Ján Zápoľský a jeho vdova Izabela, v 17. storočí sedmohradské kniežatá. Sedmohradsko tvorilo územie dnešné- ho západného Rumunska a východného Maďarska. Kvôli tureckému vplyvu malo počas novoveku veľkú mieru samostatnos- ti, aj keď oficiálne neprestalo byť súčasťou Uhorska a de iure bolo stále podriadené uhorským kráľom z rodu Habsburgovcov. S takzvaným kráľovským Uhorskom su- sedilo na severe, hraničilo tak s Horným Uhorskom spravovaným z Košíc, ktoré tak bolo vystavené tlaku Turkov aj ich vazalov, sedmohradských kniežat. Blízkosť Sedmo- hradska a vzdialenosť od cisárskeho dvora vo Viedni, respektíve v Prahe poskytovala väčší priestor na rebéliu. Habsburská monarchia pozostávala z viacerých krajín a z ešte väčšieho počtu národov. Spájala ich len osoba panovní- kov, ktorými boli od roku 1526 do zániku monarchie v roku 1918 Habsburgovci. Habsburgovci chceli vytvoriť z tohto súšta- tia moderne a centrálne vedený kompakt- ný celok, ktorý by bol silným hráčom na poli európskej politiky. Táto snaha vyvolala odpor uhorských stavov, ktorý bol smerom na východ, teda čím ďalej od Viedne, viac a viac výraznejší. Centralizácia Habsburgovcov sa pre- javovala vo viacerých smeroch. Uhorské kráľovské úrady od príchodu Habsburgov- cov na uhorský trón vo všeobecnosti pri- šli o veľkú časť svojich kompetencií a boli podriadené viedenskému dvoru. K tomu sa priradili vojenské záležitosti. Hlavnou úlohou šľachty v stredoveku bolo brániť a spravovať krajinu. Moderné vedenie vojen sivyžadovalonakaždomposteprofesioná- lov – žoldnierov, tak ako moderné vedenie štátu si zase vyžadovalo vzdelaných úrad- níkov. Pre neschopnosť a nespoľahlivosť uhorských vojakov a veliteľov bola obrana krajiny zverovaná žoldnierom a ich velite- ľomzúzemídnešnéhoNemecka,Talianska, Španielska, Belgicka a Holandska. Okrem toho, že táto skutočnosť vzbudzovala ne- vôľu šľachty, žoldnieri svojím správaním (rabovaním) vyvolávali odôvodnené pro- testy zo všetkých strán v celej krajine. Nuž a keď sa rímsko-nemecký cisár a uhorský kráľ Rudolf II. rozhodol silou zmeniť pre- važne protestantské Uhorsko na katolícku krajinu, popri tureckej a sedmohradskej hrozbe a popri absolutistických tendenci- ách pribudol štvrtý významný faktor, ktorý doviedol Uhorsko do vojny proti kráľovi. Rudolf začal s rekatolizáciou od jedného z centier uhorského protestantizmu, od Košíc – vedúceho mesta hornouhorských miest nazývaných aj Pentapolitana. Týchto päť miest tvoriacich uvedené spoločenstvo ako prví v Uhorsku kolektívne už v roku 1549 oficiálne vyhlásili augsburské vy- znanie viery za svoje vyznanie – Confessio Pentapolitana. POVSTANIE ŠTEFANA BOČKAJA Keďvroku1603zomrelamatkaRudolfa II. Anna Mária, konali sa po celej krajine smútočné obrady. V súvislosti s tým vyzval jágerský biskup Štefan Szuhay protestant- skúkošickúmestskúradu,abypodtrestom exkomunikácie odovzdali farský Kostol sv. Alžbety katolíckemu biskupovi. Aj keď pat- rili Košice pod právomoc jágerského bisku- pa,odmietlijehovýzvusodpoveďou,ženie je ich pánom, a preto im nesmie nič prika- zovať. Samotní Košičania vedeli, že to nie je pravda, ale počas vlády Rudolfovho otca MaximiliánaII.sakráľzvyčajnepostavilna stranu miest proti požiadavkám biskupov. V tomto prípade mala apelácia ku kráľovi, ktorý bol feudálnym pánom a patrónom mesta, len odkladný účinok. Rudolf II. po- žiadavku jágerského biskupa v plnej miere podporil a do Košíc vyslal na konci roka 1603 talianskeho generála Barbiana de Belgiojoso, ktorý obsadil úrad hornouhor- ského kapitána. Dostal osobitné poverenie odobrať protestantom kostoly aj s príslu- šenstvom. Na čele mesta v tom čase stál známy renesančný básnik Ján Bocatius, ktorý spolu s mestskou radou odmietol vydať kostoly. Barbiano povolal do mesta vojsko, na námestie umiestnil delá a dal Špeciál 2 Slovensko v období tureckej expanzie (16. – začiatok 17. storočia) SEDMOHRADSKO ÚZEM IE P OD OS MANS KOU NADVL ÁDOU PREDDUNAJSKÝ KAPITANÁT BANSKÝ KAPITANÁT Budín uhorsko-turecká hranica v r. 1544 uhorsko-turecká hranica v r. 1576 uhorsko-turecká hranica v r. 1606 Ostrihom Vacov Novohrad Komárno Dunaj Nové Zámky Bratislava RAKÚSKO P O Ľ S K O B U K O V IN A M O R A V A Šahy Fiľakovo Jáger Košice Prešov Rimavská Sobota Levice Nitra Banská Bystrica HORNOUHORSKÝ KAPITANÁT K R Á Ľ O V S K É U H O R S K O Ipeľ Morava ŠTEFAN BOČKAJ (1557 – 1606), VODCA PRVÉHO PROTIHABSBURSKÉHO POVSTANIA, ZOMREL V KOŠICIACH

31HISTORICKÁ REVUE strážiť domy najvýznamnejších mešťanov. Až tieto opatrenia donútili radných mes- ta v januári 1604 ustúpiť po vyše pol roka trvajúcom tlaku a odovzdať kľúče od kos- tolov. Nasledovalo vynútené odovzdanie farských majetkov a budov vrátane fary a školy a tiež zákaz činnosti protestantských kňazov a učiteľov v meste a okolí. Mestská delegácia vedená J. Bocatiom nebola prijatá na cisárskom dvore v Pra- he ani po dlhom čakaní. Úspešnejšia však bola diplomacia Košíc na uhorskom sne- me, ktorý v roku 1604 zasadal v Bratislave. Košice podporili nielen mestá Pentapoli- tany, ale aj protestantská šľachta, ktorá predpokladala pokračovanie rekatolizácie a ohrozenie jej výsad a slobôd podobným spôsobom, ako sa to stalo v prípade Košíc. Košičania si svoje kostoly a vieru cenili natoľko, že boli odhodlaní po prvýkrát v dejinách Uhorska vystúpiť proti svojmu patrónovi a ochrancovi, proti uhorskému kráľovi. Spojencami sa im pri tom stali ich najväčší politickí konkurenti – šľachta. Od tohto momentu nasledovali uda- losti v rýchlom slede. Na sneme hornou- horských stavov v Sečovciach v septembri 1604 pohrozili zúčastnení generálovi Bar- bianovi, že svoje práva budú brániť aj so zbraňou. V danom čase sa chýlila ku koncu dlhoročná vojna s Turkami, ktorí nadviazali spojenie so sedmohradským knieža- ťom Štefanom Bočkajom. Jeho vojenské ťaženie proti Habsburgovcom sa po prekročení hraníc krá- ľovského Uhorska a po spojení s odbojnými stavmi v Hornom Uhorsku zmenilo na prvé uhorské stavovské povstanie. Povstalecké vojská Š. Bočkaja vstúpili do Košíc 30. októbra 1604. Do mesta ich vpustili maďarskí meš- ťania, ktorí sympatizovali s povstaním viac ako košickí Nemci, ktorí sa oprávnene obávali cudzích vojakov vo vnútri svojich hradieb. Navyše vojsko Š. Bočkaja pozostávalo z hajdúchov, ktorých živila vojna a nepo- koje. Bojovali za žold a ko- risť a vyznačovali sa veľkou krutosťou a bezohľadnos- ťou. Hajdúsi boli vo väčšine prípadov pôvodne poddaní na územiach okupovaných Turkami a pohybovali sa v priestore medzi kráľovským Uhorskom, Osmanskou ríšou a Sedmohradskom. Po svojom príchode vyrabovali hajdúsi v Koši- ciach domy katolíkov aj bohatých nemec- kých mešťanov. Samotný Š. Bočkaj prišiel do Košíc 11. novembra 1604, aby tu na na- sledujúci deň viedol snem stavov Horného Uhorska, ktorý odhlasoval dane aj zozbie- ranie vojska na podporu povstania. Proti- ofenzíva habsburských vojsk vedená ďalším Talianom v cisárskych službách Jurajom Bastom priniesla isté úspechy, ale oblieha- nieKošícvdecembri1604neboloúspešné. Košice naliehali na Š. Bočkaja, aby ukončil povstanie a podpísal mier. Po vojenských operáciách v roku 1605 sa od začiatku roku 1606 vyjednávali podmien- ky mieru. Aj keď bol mier vo Viedni v júni nakoniec uzavretý, Š. Bočkaj, hajdúsi a časť šľachty, ktorá sa zišla na posledný Bočkajom zvolaný snem do Košíc v de- cembri 1606, požadovali väčšie zisky, než aké mier prisúdil povstalcom. Povstanie nakoniec definitívne ukončila až smrť Š. Bočkaja ešte v tom istom mesiaci. Hajdúsi z jeho náhlej smrti obvinili jeho kance- lára – katolíka a popravili ho na námestí v Košiciach. Na začiatku roku 1607 sa konal v Koši- ciach ďalší snem hornouhorských stavov, ktorý sa vyjadril za obnovu integrity Uhor- ska, teda aby sa do kráľovského Uhorska vrátili stolice, ktoré dostal Š. Bočkaj ako sedmohradské knieža na základe mierovej dohodyabolipodobujehoživotasúčasťou Sedmohradska.Vláduuhorskéhokráľanad Horným Uhorskom obnovili jeho diploma- ti, ktorí na začiatku februára 1607 prices- tovali do Košíc. Povstanie sa pre Košičanov skončilo nakoniec úspešne, pretože im zostali kostoly a náboženská sloboda bola ešte rozšírená. Viedenský mier a nasle- dujúci uhorský snem prijal za akceptácie kráľovského dvora, reprezentovaného už cisárovým bratom Matejom II., aj ostatné požiadavky stavov, ktoré sa týkali stavov- ských slobôd a uhorských úradov. GABRIEL BETLEN Politické udalosti zo začiatku 17. storo- čia prehĺbili nemecko-maďarský antagoniz- mus v Košiciach, ktorý sa prejavil aj v ná- boženskej oblasti rozdelením protestantov na luteránov a kalvínov. Na úkor Nemcov narastal v Košiciach počet aj vplyv Maďarov kontinuálne už od 16. storočia a stavovské povstania a tiež rozhodnutia uhorského snemu tento trend urýchlili. Slováci do tohtosporuvýraznenezasiahli, no konfesionálne ostali v Koši- ciachpriluteránstve. Štyri príčiny stavovských povstaní, ktoré boli spomenu- té vyššie, sa v rôznom pomere odrazili v každom zo stavov- ských povstaní a zakaždým sa dotkli aj Košíc. V prípade na- sledujúcich povstaní Gabriela Betlena a Juraja I. Rákociho z týchto faktorov prevažovali osobné ambície sedmohrad- ských kniežat, ktoré vytvorili spojenectvo s nepriateľmi Habsburgovcov v tridsaťročnej vojne. Na slabo chránenom území sa stavy Horného Uhor- ska vrátane košických mešťa- novpodriadilisedmohradským kniežatám, ktoré svoje vojská doviedli až ku Bratislave. Koši- 2013 GABRIEL BETLEN OVLÁDAL KOŠICE V ROKOCH 1619 – 1629 dejiny mesta Košice

32 HISTORICKÁ REVUE ce sa opäť stali centrom povstaní a sídlom ich hlavných vodcov podobne ako v prípa- de Š. Bočkaja. Vojská G. Betlena sa v auguste 1619 pohli smerom do Uhorska a na začiatku septembra 1619 ich predvoj vedený Ju- rajom Rákocim dosiahol Košice. J. Rákoci dal prísľub mešťanom, že nikomu v meste vrátane katolíkov nebude ublížené. Ako- koľvek by vyzerala dohoda, Košice by ne- boli schopné za danej politickej situácie dlhodobo vzdorovať vojsku G. Betlena a vpustili povstalcov do mesta. Na poruše- nie dohody zo strany J. Rákociho tragic- ky doplatil hornouhorský kapitán Ondrej Dóci, ktorý zomrel vo väzení, ako aj traja katolícki kňazi, ktorých hajdúsi umučili na smrť. Košice mali z titulu centra po- vstania isté výhody, ale o to väčšie nákla- dy. Na krátky čas tu boli napríklad uložené korunovačné klenoty, ktoré doviezol G. Betlen z Bratislavy. Z Betlenových rúk sa Košice nevymani- li ani po podpise Mikulovského mieru na začiatku roku 1622, pretože zmluva pone- chala G. Betlenovi sedem hornouhorských stolíc vrátane Abova a Zemplína. Stavy z týchto stolíc mu v nasledujúcom roku na sneme v Košiciach odsúhlasili plán znovu vytiahnuťprotiViedni.Kväčšímvojenským stretom už za Betlenovho života nedošlo, pretože tomu stále zabránili okolnosti. Betlenova pozícia slabla a zisky sa zmen- šovali. Nezabránili tomu ani zahraničné spojenectvá potvrdené svadbou s dcérou brandenburského kurfista Katarínou, kto- rá sa s veľkou slávou konala v Košiciach na začiatku marca 1626. Jeho ciele nenaplnili ani plány na spojenectvo so Švédmi, o kto- rých sa rokovalo v Košiciach v nasledujú- com roku. Hneď po smrti G. Betlena v no- vembri 1629 sa záležitosti Uhorska vrátili dopôvodnéhostavuaKošiceužvdecembri 1629 prisahali vernosť kráľovi. POVSTANIE JURAJA I. RÁKOCIHO Jeden z najvyšších veliteľov v Betleno- vomvojskuJ.Rákocivyužilsituáciuastrhol na seba moc v Sedmohradsku. V Košiciach uzavrel v roku 1631 dohodu s viedenským dvorom, ktorý uznal jeho kniežací titul v Sedmohradsku. V nasledujúcom roku ku Košiciam pritiahli húfy ozbrojených sed- liakov a neúspešne obliehali mesto. Dô- vodom bolo mučenie a poprava ich vodcu Petra Čásara, ktorý bol vlákaný na roko- vania do Košíc a zajatý. Povstanie, ktoré dostalo jeho meno, bolo krátko na to po- tlačené. J. Rákoci na čele armády opäť pri- tiahol ku Košiciam na začiatku roku 1644 Špeciál 2 Košice počas stavovských povstaní FRANTIŠEK II. RÁKOCI (1676 – 1735) JEZUITSKÝ KOSTOL – NAJVÝZNAMNEJŠIA BAROKOVÁ PAMIATKA KOŠÍC

33HISTORICKÁ REVUE a vynútil si vstup do mesta. Košice urobil centrom svojho ťaženia proti Habsburgov- com a svojím hlavným sídlom. Dôvodom obáv mestskej rady bola okrem iného aj veľká politická podpora J. Rákociho organizačnému osamostatneniu sa kalvínov od luteránov. Po svojom vstu- pe do mesta využil všetky možnosti, aby mohli košickí kalvíni samostatne existo- vať. Zlikvidovaním katolicizmu v meste a obmedzením luteránov na to vytvoril vhodné podmienky. Počas pomerne krát- keho obdobia jeho držby Košíc sa tu v roku 1644 konalo snemové zasadnutie stúpen- cov J. Rákociho, ktoré potom vyústilo do rokovaní o mieri s kráľovskou stranou. Linecký mier, ktorý v roku 1645 oficiálne ukončil toto povstanie, umožnil J. Rákoci- mu ponechať si tých istých sedem horno- uhorskýchstolícvrátaneKošícvdoživotnej držbe, ako získal svojho času G. Betlen. Po jeho smrti v roku 1648 prevzali mesto krá- ľovskí vyslanci. Viac než držba Košíc J. Rákocim preká- žala magistrátu mesta náboženská slobo- da pre kalvínov a katolíkov, ktorú na zák- lade podpísaného mieru zakotvil uhorský snem v roku 1647. Týmto náboženským menšinám v Košiciach malo byť umož- nené postaviť si všetky budovy vrátane vlastného kostola a školy. Oficiálne pro- testy košických delegácií nepomohli, rov- nako ako obštrukcie mesta pri vykonaní tohto rozhodnutia snemu. Mesto bolo na- koniec v roku 1650 donútené vyhradiť na tento účel vhodné pozemky. To umožnilo rýchlu reštauráciu katolíkov v Košiciach pomocou františkánov a jezuitov, pričom vedenie košickej katolíckej farnosti pre- vzali kanonici jágerskej kapituly. Kalvíni si do piatich rokov postavili vlastný kos- tol, ktorým je dnešný kostol uršulínok na Mäsiarskej ulici. IMRICH TÖKÖLI NA SCÉNE Počas dlhoročnej vlády Leopolda I. (1657 – 1705) bolo mesto opäť vystavené pokusu o násilnú rekatolizáciu. Sústrede- né úsilie Leopolda bolo nakoniec z veľkej časti úspešné, aj keď bolo skomplikované kuruckým povstaním a ťažením Turkov proti Viedni. Košice neúspešne vzdoro- vali snahe vojenského velenia ubytovať v meste väčší regiment vojska a dlhodobo ho vyživovať. Vojaci sa zároveň dopúšťa- li násilností, čo spôsobovalo narastanie averzie. V roku 1669 bolo odhalené Veše- léniho sprisahanie, ktoré malo v Hornom Uhorsku širokú podporu. Následne na to začal Leopold s presadzovaním priamej kontroly, pomocou ktorej chcel dosiah- nuť rýchlu transformáciu Uhorska podľa svojich predstáv. Súčasne sa začala násil- ná rekatolizácia, ktorej cieľom bolo čím najrýchlejšie vymazať protestantizmus z krajiny. V roku 1671 boli v Košiciach odobraté kostoly luteránom a v roku 1673 aj kalvínom. V nasledujúcom období sa Horné Uhorsko stalo územím, na ktoré smero- vali lúpežné výpravy kurucov. Silnejšiu pozíciu získali kuruci až vtedy, keď vele- nie prevzal Imrich Tököli. Po koordinácii svojho povstania s Turkami vytiahol za ich podpory a s pomocou Sedmohradska na čele kurucov do Horného Uhorska. Keď- že ho Košice odmietli vpustiť za hradby mesta, musel si mesto vydobyť, čo sa mu podarilo v auguste 1682. I. Tököli odobral majetky katolíckych kostolov aj Košickej univerzity (vznikla v roku 1657) a jezu- iti museli odísť z mesta. Pred útokom na Viedeň zvolal I. Tököli do Košíc hornou- horské stavy, ktoré z donútenia finančne podporili vojnu Turkov. Neúspech tureckej výpravy podkopal aj pozície I. Tököliho v Uhorsku, no niektoré obsadené pevnos- ti v Hornom Uhorsku odmietali kuruci vy- dať bez boja. Po dobytí Košíc 24. októbra 1685 a po obsadení Horného Uhorska kráľovským vojskom sa prešetrovali kon- takty s pretrvávajúcimi ohniskami odporu kuruckého povstania. Vyšetrovanie, ktoré 2013 KRYPTA FRANTIŠKA II. RÁKOCIHO V DÓME SV. ALŽBETY. JEHO POZOSTATKY SEM PRENIESLI Z TURECKA V ROKU 1906. dejiny mesta Košice

34 HISTORICKÁ REVUE v Prešove viedol generál Anton Caraffa pochádzajúci z Neapola, viedlo v roku 1687 k obvineniu a popraveniu 24 osôb vrátane dvoch mešťanov z Košíc – rich- tára a mäsiara. Táto udalosť je v dejinách Uhorska známa ako Prešovské jatky. POVSTANIE FRANTIŠKA II. RÁKOCIHO Pätnásť rokov po týchto udalostiach sa na východe krajiny začalo ďalšie, už posledné protihabsburské povstanie vedené Františkom II. Rákocim. Košice sa jeho vojsku vzdali až v októbri 1704, keď sa veliteľ gróf Hercules Montecuc- coli rozhodol vzdať a bolo mu dovolené slobodne odísť aj so svojím vojskom. Ci- sárske vojská sa k mestu vrátili až na za- čiatku októbra 1706. Sústavným ostre- ľovaním značne poškodili budovy za hradbami vrátane kostolov, ale hradby neprelomili. Obliehanie sa skončilo po niekoľkých dňoch, keď k mestu pritiahol F. Rákoci. V danom období sa úspech po- vstania stále viac vzďaľoval, prišli poráž- ky jeho vojsk a kráľovská armáda začala s obsadzovaním Horného Uhorska. V de- cembri 1710 boli Košice znova oblieha- né, ale kráľovi sa vzdali až v apríli 1711. Cisárski vyjednávači prevzali vládu nad mestom 26. apríla 1711 a o niekoľko dní, 30. apríla, bol podpísaný mier v Satmá- ri, ktorý ukončil sto rokov stavovských a náboženských bojov, nepokojov a vojen, ktoré sprevádzali výpravy sedmohrad- ských kniežat a odboj uhorských stavov proti Habsburgovcom. F. Rákoci zomrel v tureckom exile a do Košíc sa vrátil po dvesto rokoch, keď v roku 1906 preniesli do Dómu sv. Alžbety jeho pozostatky. Nielen vojenské udalosti, ale tiež hospodárske problémy zo straty trhov a dominantného postavenia v obchode a výrobe priniesli Košiciam v tomto obdo- bí veľké straty. Vojenské výpravy značne dopomáhali k šíreniu morových epidémií, ktoré spôsobovali straty na životoch po- rovnateľné s vojnami. K tomu sa pridali ži- velné katastrofy, akými boli ničivé požiare v rokoch 1556, 1619 a 1674, pri ktorých obvykle zhorela veľká časť mesta. Košice ako centrum vzbúrencov v tom čase získa- li veľmi málo, no neskoršie boli ovenčené slávou uhorského heroického zápasu za slobodu krajiny a stavov. Kým trval ví- ťazný efekt prvých stavovských povstaní, dovtedy boli politické a náboženské po- žiadavky Košičanov rešpektované, potom (od polovice 17. storočia) už nie. Dôsledky povstaní boli pre mesto negatívne. Povstalci neboli skutočnou pomocou pre mešťanov, ich vláda v Ko- šiciach bola despotická a mala horšie dô- sledky ako vláda kráľovských úradníkov. Košičania tak stáli medzi zlým a horším riešením, medzi kráľom a povstalecký- mi vodcami s ich vojskami. Mešťania len s nádejou očakávali koniec bojov a na- stolenie pokoja a poriadku v krajine. Po roku 1711 sa Košiciam na dlhé obdobie vyhli vojny, čo Košičania využili a mesto sa začalo opäť rozvíjať. Odporúčaná literatúra: ELIÁŠ, Š. a kol.: Dejiny Košíc v dátach. 2. diel. Včasný novovek 1526 – 1711. Košice : 2011. ŠEĎOVÁ, B.: Protihabsburské povstania v rokoch 1604 – 1711. Historiografia posled- ných dvoch desaťročí v prácach domácich a zahraničných autorov. Bibliografia. In Vo- jenská história 15, 2011, č. 4, s. 201 – 219. DUCHOŇ, J.: František II. Rákoci a jeho Košice. Košice : Interart, 2005. Špeciál 2 Traja košickí mučeníci Nekompromisný postoj, ktorý v otázke náboženskej tolerancie zastáva- li predstavitelia a členovia hlavných náboženských skupín (katolíckej, luteránskej a kalvínskej) v Uhorsku, zapríčinil mnohé ukrutnosti vyvolané a umožnené vojenskými udalosťami v 17. storočí. S Košicami sa spája mučenícka smrť troch katolíckych kňazov, ktorých nesmierne krutým spôsobom zavraždili vojaci Gabriela Betlena v roku 1619. Dvaja z kňazov boli jezuiti, ktorí pôsobili v meste. Štefan Pongrác pochádzal zo Sedmohradska a bol predstaveným jezuitského kolégia v Humennom. Do Košíc si ho pozval hornouhorský kapitán Ondrej Dóci v roku 1618. Melichar Grodecký bol zo Sliezska a do Košíc prišiel tiež v roku 1618 potom, čo jezuiti museli kvôli povstaniu opustiť Prahu. Marek Križin nebol jezuitom, ale diecéznym kňazom. Pochádzal z Chorvátska, bol riaditeľom trnavskej kapitulnej školy a neskôr ako člen jágerskej kapituly mal na starosti majetky bývalého opátstva v Krásnej nad Hornádom. Títo jediní traja katolícki kňazi boli v Košiciach, keď mesto obsadilo vojsko G. Betlena. Boli uväznení v kráľovskom dome a po troch dňoch bez chleba a vody boli v sobotu 7. septembra 1619 umučení nesmierne surovým spôsobom. Ich telá boli následne hodené do žumpy, pričom Š. Pongrác ešte istý čas žil a zomrel až na nasledujúci deň. Ich telá vytiahli až po niekoľkých dňoch a pochovali v noci. G. Betlen potom povolil Kataríne Pálfiovej, manželke palatína Žigmunda Forgáča, aby ich v roku 1620 preniesla do Nižnej Šebastovej a potom do Hertníka, odkiaľ boli ich ostatky prene- sené v roku 1635 do Trnavy. Správa o ich mučeníckej smrti sa rýchlo rozniesla a stala sa známou vcelejEurópe.Vsamot- nýchprotestantských Košiciach vyvolala ich smrť veľký odpor a zdesenie. Traja košickí mučeníci boli v roku 1905 vyhlásení za blahoslavených a v Košiciach v roku 1995 za svätých. (pf) Košice počas stavovských povstaní

21HISTORICKÁ REVUE autor | NIKOLA REGINÁČOVÁ foto a ilustrácie | z archívu autorky Pre prácu historika je veľmi dôležité využívanie poznatkov a metód iných vedných disciplín. ČO PREZRÁDZAJÚ ČÍSLA Slovensko a Košice z hľadiska sčítaní ľudu Pri analýze populácie je jednou z nich historicko-demografická me- tóda, ktorá pomáha analyzovať počet, hustotu,zloženiepopuláciepodľapohla- viaaveku,rodinnéhostavu,národnostnej a náboženskej skladby. HISTÓRIA A DEMOGRAFIA Demografia je spoločenská veda, ktorá skúma počet, štruktúru, vývoj a zákonitosti vývoja štruktúry obyvateľ- stva. Počet a stav obyvateľov sa do- zvedáme prostredníctvom sčítaní ľudu, ktoré patria medzi štatistické zisťova- nia s najdlhšou históriou. Ľudia sa od nepamäti zaujímali o svoju početnosť a štruktúru počas dejinného vývoja. Túto úlohu v podstate vykonávala demogra- fická štatistika, ktorá existovala oveľa skôr, ako vznikla samotná demografická teória. Pri hlbšom výskume počtu obyvateľov je nepopierateľná a potrebná spoluprá- ca demografov a historikov. Na tomto základe bola vytvorená vedná disciplína historická demografia. Študuje historic- ký vývoj počtu, rozmiestnenia, skladby a pohybu obyvateľstva od najstarších čias po súčasnosť. SČÍTANIA OBYVATEĽSTVA A ICH PREHISTÓRIA Novodobé formy registrácie obyva- teľstva Uhorska sa začali vykonávať od polovice 17. storočia a mali súvis hlavne s rozvojom v spoločenskej a hospodárskej oblasti. Pokrok v spoločnosti si vynútil potrebu zaviesť do života súpisy obyva- teľov, ktorých evidenciu prv zaznamená- vala iba cirkev. Na žiadosť Márie Terézie sa v celom Uhorsku zaviedol súpis duší v rokoch 1771 – 1784, počas jozefínske- ho obdobia sa v sčítaniach pokračovalo v rokoch 1784 – 1787. V prvej polovici 19. storočia sa naďalej používali súpisy duší ako hodnoverný zdroj údajov o počte oby- vateľov. V pravidelných ročných interva- loch vychádzali od roku 1800 až do roku 1847. Celoštátne sčítanie, vykonávané rakúskymi úradmi v rokoch 1850/1851, podávalo informácie o obyvateľstve veľmi podrobne. Úradné sčítanie ľudu v tomto roku prvýkrát zrátalo obyvateľ- stvo aj podľa etnicity – národnosti. Na- sledujúce rakúske sčítanie z roku 1857 sa chápalo ako oprava predchádzajúceho sčítania z rokov 1850/1851. Populačný cenzus z roku 1857 bol považovaný za prechod k moderným sčítaniam ľudu, obsahoval už klasifikáciu obyvateľov aj podľa povolania. Prvé moderné sčítanie ľudu sa usku- točnilo v roku 1869 a ním sa zároveň začalo nové obdobie populačných cen- zov na našom území. V tomto roku bol vydaný zákon o sčítaní ľudu, ktorý na- riadil, že sčítanie sa bude vykonávať vždy k 31. decembru v rokoch, končia- cich sa nulou. Počnúc rokom 1869 sa sčítanie uskutočňovalo podľa zásad, ktoré boli stanovené medzinárodný- mi štatistickými kongresmi. Na túto dobu moderné sčítania sa ešte detail- nejšie zaoberali obyvateľstvom z rôz- nych hľadísk. Vznikli sumárne záznamy o počtoch obyvateľov, materinskom jazy- ku (zisťoval sa v sčítaniach od roku 1880 do roku 1910), počte vysťahovalcov, ako i množstvo iných ekonomicko-demogra- fických údajov. 2013

36 HISTORICKÁ REVUE Čo prezrádzajú čísla Špeciál 2 Prvé sčítanie obyvateľstva po vzniku Československej republiky sa uskutočnilo v roku 1919. Tento cenzus vznikol ako mi- moriadne sčítanie z praktických potrieb, jeho výsledky boli potrebné na mierových rokovaniach v Paríži. Spomínané sčítanie poslúžilo dlhodobo pripravovanému ce- lorepublikovému sčítaniu obyvateľstva, ktoré bolo plánované na rok 1921. Podľa ustanovenia z 8. apríla 1920 sa mal druhý československý cenzus uskutočniť päť rokov po poslednom sčítaní, teda v roku 1925. Dôsledkom zhoršenej finančnej situácie štátu sa uskutočnenie populač- ného cenzu javilo ako príliš nákladné. Ministerstvo vnútra využilo túto situáciu na doplnenie a obmenu prijatého zákona z roku 1920. Poslednou verziou bolo pri- jatie desaťročných sčítacích intervalov, ako to bolo v období Rakúsko-uhorskej monarchie. Podobne sa postupovalo aj pri sčítaní v roku 1930. V čase 2. svetovej vojny počas existencie prvej Slovenskej republiky sa na vtedajšom území krajiny konalo sčítanie v roku 1940. Povojno- vé zmeny sa odrazili v počte a štruktúre obyvateľstva. To bolo hlavným dôvodom vykonania stručných súpisov obyvateľ- stva ešte pred všeobecným sčítaním ľudu, plánovaným na rok 1950. Tieto súpisy sa uskutočnili 4. októbra 1946 na Slovensku a 22. mája 1947 v českých krajinách. Naj- bližšie riadne sčítanie populácie sa usku- točnilo 1. marca 1950. Jeho primárnou úlohou bolo zaznamenať straty na popu- lácii, ktoré nastali po 2. svetovej vojne. Zmena v demografickom zaznamenávaní obyvateľstva nastala sčítaním ľudu z roku 1961, kedy sa začala nová etapa českoslo- venských populačných cenzov. Nazbiera- né údaje prinášali podrobné informácie o populácii, ktoré vo veľkej miere rozšírili možnosti ich využitia. Ďalšie sčítania ľudu sa uskutočnili v decembri 1970, v novem- bri 1980 a posledné československé sčí- tanie v marci 1991. V rámci samostatnej Slovenskej republiky (1993) boli informá- cie o populácii sčítané v máji 2001. Obsa- hovo najrozsiahlejšie a zároveň ostatné štatistické zisťovanie počtu obyvateľov prebehlo v roku 2011. SLOVENSKO OD POLOVICE 19. STOROČIA Počet obyvateľov, žijúcich na dnešnom území Slovenska, v minulos- ti neprebiehal plynulo, ale vyvíjal sa

37HISTORICKÁ REVUE dejiny mesta Košice v rozdielnom tempe. Bol výsledkom pri- rodzeného, ako aj mechanického pohybu obyvateľov. Krivka rastu alebo poklesu počtu obyvateľov mohla byť ovplyvnená prírodnýmikatastrofami,nepriazňoupo- časia, vojnovými konfliktami, sociálnymi i hospodárskymi pomermi. Vyrovnaním v roku 1867 vznik- la Rakúsko-uhorská monarchia, kto- rá pozostávala z dvoch rovnocenných častí ríše. Uhorské vlády si pomocou zákonov na podporu rozvoja priemyslu, železničných a iných investícií, prijatých v parlamente, predsavzali zmodernizo- vať krajinu v každom smere. Začiatok tohto obdobia sprevádzalo prenikanie priemyselnej revolúcie do Uhorska, kto- rého súčasťou bolo aj Slovensko. Rozvoj v hospodárskej oblasti, nástup vedy, zlepšenie zdravotníckej starostlivosti či skvalitnenie kultúry bývania v mnohých smeroch uľahčili existenciu človeka a rovnako mali vplyv aj na vývoj počtu oby- vateľov. Rast populácie sa nevyvíjal len vpozitívnomsmere,obdobiedualizmusa vyznačovalo komplikovanou populačnou krivkou. Pre prvých 11 rokov tohto obdo- bia (1869 – 1880) bol charakteristický úbytok obyvateľstva. Posledná výrazná vlna epidémie cholery (1872) postihla najviac východné Slovensko, Oravskú a Novohradskú župu. Druhým podstatným faktorom, ktorý ovplyvňoval rast popu- lácie záporným smerom, bola migrácia. Počas celého dualistického obdobia pre- trvávalo na našom území vysťahovalec- tvo za prácou do zámoria, do iných častí monarchie, ako aj presun vidieckeho obyvateľstva do väčších miest. Posled- nú vlnu vysťahovalectva (trvala od roku 1913 do roku 1914) ukončila 1. svetová vojna, ktorá prudko znížila prirodzený prírastok obyvateľov Slovenska. Vojnou spôsobené zložité spoločensko-politic- ké, hospodársko-ekonomické, no najmä náročné sociálne podmienky určovali negatívnu krivku rastu populácie. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 hospodárska zaostalosť Slovenska opätovne spustila vlnu vysťahovalectva. Zlú situáciu neodvrátila ani hospodárska kríza. Počet obyvateľov mierne vzrástol v rokoch 1921 až 1930 a 1930 až 1940. Medzi rokmi 1940 a 1950 počet oby- vateľov poklesol v súvislosti s 2. sve- tovou vojnou, nútenou emigráciou a deportáciou židovského obyvateľstva. Najdynamickejší rast slovenskej populá- cie nastal v období rokov 1950 – 1991. Celé povojnové obdobie sa vyznačovalo vysokým prirodzeným prírastkom, ktorý bol spôsobený vysokou pôrodnosťou a nízkou úmrtnosťou. Hlavným impulzom prirodzeného prírastku bola industria- lizácia, hospodársky rozvoj, zvyšujú- ca sa životná úroveň, ktorá pramenila z dostatočného sociálneho zabezpeče- nia a zlepšenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Hodnoty vysťahovalectva pod vplyvom politických opatrení stratili svoj význam. Pokles prirodzenej reprodukcie sa na Slovensku prejavil po roku 1991. Celkový úbytok obyvateľov spôsobila najmä so- ciálno-ekonomická premena Slovenskej republiky a prispôsobovanie sa životným trendom krajinám západnej Európy, kto- ré pretrvávajú dodnes. KOŠICE V ČÍSLACH Košice mali začiatkom 19. storočia významné postavenie ako kráľovské mesto a zároveň regionálne centrum. Industrializačný pokrok sa tu udomác- ňoval od polovice 19. storočia, čomu nasvedčovala i rastúca populačná kriv- ka obyvateľov mesta. Medzi sčítaniami v rokoch 1850 a 1857 mesto, aj napriek nízkej úrovni bytových pomerov a zdra- votnej starostlivosti, zaznamenalo zvý- šený nárast počtu obyvateľov. Mierne rastúce hodnoty počtu obyvateľov Ko- šíc pretrvávali počas celého dualistic- kého obdobia a neboli len výsledkom prirodzeného prírastku. Za štyri de- saťročia (1869 – 1910) bolo vylúčené 2013

38 HISTORICKÁ REVUE Špeciál 2 zdvojnásobiť mestskú populáciu priro- dzeným spôsobom. Život v Košiciach bol lákavým pre prisťahovalcov. Ľudia sem prichádzali hlavne z vidieka a okolitých severovýchodných žúp. Dobové štatis- tiky vykazovali značný počet občanov s iným pôvodom, z rôznych častí Uhor- ska, rakúskej časti monarchie, ba aj zo zahraničia. Na populačný rozvoj mala vplyv Košicko-bohumínska železnica, ktorá sa stala dôležitým prostriedkom pri dovoze nerastných surovín zo zá- padnej časti monarchie. V meste vzni- kali nové priemyselné podniky a pe- ňažné ústavy, ktoré vplývali na rozvoj mesta, hoci mali v celoštátnom meradle skromný charakter (jedinou výnimkou bola štátna tabaková továreň). Do ži- vota Košičanov negatívnym spôsobom zasiahla cholera v roku 1872 a neúroda v poľnohospodárstve, ktorá sa odrazila na populačnom úbytku. Košice vytvá- rali vhodné podmienky pre rozmach štátnych a mestských úradov, škôl a kultúrnych stredísk. V prvom desaťročí 20. storočia k nárastu populácie prispel i stavebný rozvoj v meste. Výraznú zmenu v živote obyvateľov Košíc priniesol rok 1914 a vypuknutie vojny. Výučba v školách bola zastavená a fungovali iba provizórne nemocni- ce. Výsledkom štyroch rokov trvajúcej 1. svetovej vojny bolo veľké množstvo zranených, nedostatok potravín, hlad, chudoba a beznádej. Tieto skutočnos- ti sa odrazili na úbytku populácie. Od ukončenia zdĺhavého začleňovania Košíc do Československej republiky sa život v meste postupne dostával do starých koľají. V prvých rokoch po vojne po- pulačná krivka rástla, pričom hodnoty prirodzeného prírastku stúpali najmä z dôvodu poklesu úmrtnosti. Na druhej strane na vývoj obyvateľov pôsobili hos- podárske krízy a počty znižovalo aj veľké vysťahovalectvo. V období rokov 1921 – 1930 populácia výrazne vzrástla a život v Československej republike priniesol Košiciam obdobie prosperity. Rozvoj nastal v priemysle, školstve, kultúre aj v oblasti výstavby nových budov. Populačný pokles počtu obyvateľov Košíc sa prejavil najmä v období 2. sve- tovej vojny, kedy bolo mesto súčasťou horthyovského Maďarska. Dôsledkom toho bola zložitá spoločensko-politická situácia v meste, prenasledovanie, po- pravy a represálie. Rovnako negatívne na mesto pôsobili hospodárske a sociál- ne dôsledky vojny. Komplikovaný populačný vývoj Košíc vystriedalo obdobie pravidelného prí- rastku obyvateľov v rokoch 1950 až 1991. Charakterizoval ho povojnový populačný „boom“, všeobecný hospodársky rozvoj, pozitívne sociálne zázemie a intenzívna industrializácia. Dôležitým stimulom dynamického rastu počtu obyvateľov v Košiciach boli Východoslovenské že- leziarne. Do mesta prilákali imigrantov z ostatných častí krajiny, zvýšila sa na- talita (pôrodnosť), sobášnosť, bytová i celková výstavba. Pribúdali a rozvíjali sa občianska vybavenosť, knižnice, archívy, umelecké inštitúcie, ako aj galérie. Zákon z roku 1969 o územnom člene- ní rozšíril administratívno-správne čle- nenie rozlohy Košíc o priľahlé obce. Táto zmena spôsobila mohutný nárast popu- lácie a pri nasledujúcom sčítaní z roku 1970 vzrástol počet obyvateľov takmer dvojnásobne. Rast počtu obyvateľov Košíc sa po roku 1989 ustálil. Pokles prirodze- ného prírastku spôsobilo zvyšovanie sociálnych neistôt, pokles sobášnosti i natality, rast nezamestnanosti, nová bytová politika a nový životný štýl oby- vateľov. V súčasnosti môžeme Košice plným právom označovať za metropolu vý- chodného Slovenska, ktorá je s viac ako 240-tisíc obyvateľmi druhým najväčším mestom krajiny. Odporúčaná literatúra: Demografická analýza Slovenska. Bratis- lava : UK, 2006. HALAGA, O.: Právny, územný a populačný vývoj mesta. Košice : Východoslovenské tlačiarne, 1967. HORECKÝ, M. – KOVÁČOVÁ, Y.: Sčítanie ľudu, domov a bytov – história a súčas- nosť. In Slovenská štatistika a demogra- fia, 2011, 11, 1 – 2, s. 14-20. Kľúče k dejinám Košíc. Dejepisná čítanka. Prešov : Univerzum, 2009. ŠALAMON, P.: Demografický vývoj oby- vateľov Košíc v rokoch 1848 – 1870. In Slovenská archivistika, 1991, č. 1, roč. XXVI, s. 56-77. ŠALAMON, P.: Demografický vývoj oby- vateľov Košíc v rokoch 1870 – 1918. In Slovenská archivistika, 1991, č. 2, roč. XXVI, s. 44-61. TIŠLIAR, P. – ŠPROCHA, B.: Štruktúry oby- vateľstva Slovenska v rokoch 1919 – 1940. Bratislava : Infostat, 2009. http://portal.statistics.sk/files/Krajske- Spravy/KE/E_publikacie/kolko_nas_je_ web.pdfNÁHODNE VYBRANÝ HÁROK ZO SČÍTANIA OBYVATEĽOV V UHORSKU Z ROKU 1850 (SCAN) Čo prezrádzajú čísla

39HISTORICKÁ REVUE autor | MIKULÁŠ JANČURA foto a ilustrácie | SNA, AMK, z archívu autora a SAHI Automobilizmus zaznamenal v medzivojnovom období mimoriadne dynamický rozvoj. Dôvodov bol celý rad, súviseli najmä s celkovou hospodárskou situáciou a technickou modernizáciou automobilov. Pôsobenie a činnosť v medzivojnovom období Autoclub Košice Automobil sa postupne stával pri- rodzenou súčasťou nielen kaž- dodenného života spoločnosti, ale i osobitným výrazovým prostriedkom moderného životného štýlu a určitým „zrkadlom“ meniacej sa spoločen- skej klímy v prvej polovici 20. sto- ročia. Okrem primárnych kategórií ako prosperita či úspech automobil symbolizoval aj individualitu, nezá- vislosť a rýchlosť. Jazda automobilom sprostredkúvala pocit jedinečného dobrodružstva a slobody, ktorá sym- bolizovala osobitnú formu vlády nad priestorom a časom. Automobilizmus teda nadobudol podobu spoločenské- ho fenoménu, ktorý majiteľom a maji- teľkám umožňoval vyjadriť nielen svoj spoločenský status, ale aj moderný životný štýl a filozofiu, príznačnú pre dynamiku prvej polovice 20. storočia. S tým súvisela aj snaha prezentovať to navonok, čo pôsobilo v súlade s extro- vertným charakterom vtedajšieho spo- ločenského života. AUTOMOBILIZMUS A ZDRU- ŽENIA ORGANIZOVANÉHO MO- TORIZMU Už pred 1. svetovou vojnou pôsobi- lo v západoeurópskom, ale aj v českom priestore početné množstvo spolkov, ktoré združovali vyznávačov automobi- lizmu. Z českých možno spomenúť Au- toklub Republiky Československé (1904, ako AKRČs od 1922), Nordböhmischer Automobilklub (1905), Nordwestböh- mischer Automobil-Club (1906), Mäh- risch-SchlesischerAutomobil-Club(1906), Západočeský autoklub v Plzni (1908), Au- tomobilklub für Mittelböhmen (1909), Automobilklub zu Gablonz a. N. (1913), EgerländerAutomobil-Club(1913)aNord- böhmischer Kraftfahrerbund (1913). Povojnová expanzia automobilizmu len podnietila vznik ďalších. Podľa tohto vzo- ru začali v priebehu 20. rokov vznikať po- dobné spolky aj na území Slovenska. Združenia organizovaného motoriz- mu vznikali zväčša na základe osobnej iniciatívy vlastníkov automobilov a mo- tocyklov alebo osôb, ktoré prejavovali o motorizmus, jeho šírenie a propagáciu zvýšený záujem. Disponovali presnými stanovami, členskou hierarchiou a sprá- vou, pričom boli právne a legislatívne ukotvené krajskými úradmi, policajnými riaditeľstvami, prípadne samotnou vlá- dou. Vládne zložky, ktoré zakotvovali existenciu, pôsobenie a činnosť týchto združení, boli v československom rám- ci zastupované Ministerstvom dopravy, vnútra, verejných prác, prípadne Minis- terstvom priemyslu, obchodu a živnos- tí. V slovenskom rámci to bolo hlavne Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska. Náplň činnosti združení organizova- ného motorizmu bola rôznorodá. Išlo o rôzne druhy právnej a technickej vý- pomoci automobilistom ako napríklad poradenstvo pri registrácii či poistení automobilov, vybavovanie cestovných dokumentov pri zahraničných cestách a podobne. Technickú výpomoc zahŕňali napríklad členské zľavy na nákup pohon- ných hmôt, motorových olejov, náhrad- ných dielov alebo servisných služieb. Me- dzi ostatné činnosti patrila spolupráca s príslušnými vládnymi orgánmi vo ve- ciach technického udržiavania ciest a dopravného značenia, publikačná NA PODUJATIACH AUTOCLUBU KOŠICE ČASTO VÍŤAZILI AUTOMOBILY ČESKOSLOVENSKEJ VÝROBY AKO NAPRÍKLAD PRAGA PICCOLO 2013

40 HISTORICKÁ REVUE Autoclub Košice činnosť v rôznych motoristických pe- riodikách alebo vydávanie vlastných klubových periodík. Nezanedbateľnou súčasťou ich činnosti bolo tiež organizo- vanie motoristických podujatí. Išlo buď o menšie klubové podujatia ako rôzne výlety a jazdy, alebo o väčšie, ktoré si vy- žadovali medziklubovú spoluprácu. Pat- rilo sem organizovanie automobilových pretekov (jázd spoľahlivosti, vytrvalosti, hviezdicových jázd) alebo tzv. „conco- urse d\'elegance“, teda súťaží elegancie. Do náplne ich činnosti spadalo taktiež zakladanie a spravovanie pridružených organizácií, tzv. odbočiek, a rôzne akti- vity v oblasti rozvoja cestovného ruchu ako napríklad vydávanie automáp alebo autoturistických sprievodcov. Medzi najstaršie združenia organizo- vaného motorizmu na území Slovenska patrili bratislavský Klub slovenských automobilistov, založený v roku 1920, a Slovenský motorklub, založený v roku 1924 taktiež v Bratislave. AUTOCLUB KOŠICE, JEHO PÔSOBENIE A AKTIVITY Prvé zmienky o aktivite organizova- ného motorizmu na území mesta Košice sú doložené v období okolo roku 1925, kedy tu pôsobilo motocyklové zdru- ženie, ktoré vystupovalo pod názvom Moto club. Bol založený istým pánom Helclom, ale nedisponoval širokou členskou základňou a jeho aktivity ne- boli všeobecne známymi. Samotný Au- toclub Košice vznikol v roku 1927 a na odporúčanie predstaviteľov pražského Autoklubu Republiky Československé (ďalej AKRČs), ktorý v mnohých ohľa- doch zastával funkciu poradného orgá- nu pre slovenské združenia organizova- ného motorizmu, sa Moto club spojil so silnejším, novovzniknutým automobilo- vým klubom. Zakladacia listina, ako aj stanovy klubu sa nezachovali, ale na základe správy z apríla 1928 je známy rok jeho založenia, ako aj predseda, ktorým bol Dr. Jozef Farkaš. Autoclub Košice bol podľa predmetnej správy založený „na podporovanie záujmov automobilizmu a motocyklizmu“, a teda v danom ob- dobí už bol s pôvodným Moto clubom organizačne spojený. Je teda pravdepo- dobné, že k zlúčeniu klubov došlo v roku založenia Autoclubu Košice. Na tomto základe Autoclub Košice vystupoval ako tzv. zmiešaný a rokom svojho založenia sa zároveň radí medzi najstaršie združe- nia organizovaného motorizmu na území Slovenska. K aprílu 1928 klub dispono- val základňou v počte 180 členov. Do roku 1930 vzrástol počet členov na 305 a k roku 1934 na 353 členov. Zasadacie priestory klubu sa nachádzali na Kováč- skej ulici, kde sa, okrem iného, uspora- dúvali aj pravidelné členské schôdze. Do roku 1929 klub nedisponoval žiadnym vlastným periodikom. Vo februári 1929 boli členovia klubu hromadne prihlásení za členov československej sekcie Motor – Touring clubu so sídlom v Prahe. Na základe tohto členstva boli oprávnení publikovať v ich klubovom periodiku Motor – Touring. Napriek tomu sa však rôzne zmienky o aktivitách Autoclubu Košice objavovali aj v slovenských moto- ristických periodikách, činných pod zá- štitou Klubu slovenských automobilistov a Slovenského motorklubu. Klub začal vydávať vlastné periodikum v júli 1933 pod názvom Vestník Autoclubu Košice a jeho redakcia sa nachádzala v klubových priestoroch na Kováčskej ulici. Po roku 1934 Autoclub Košice vy- stupoval pod názvom Východosloven- ský odbor AKRČs – Autoklub Košice a v rámci tohto spojenia si zachoval autonómne postavenie. Markantný vplyv na jeho ďalšiu činnosť mal dopad hospodárskej krízy, ktorý do značnej miery utlmil aktivity klubu, a následné politické udalosti po roku 1938, ktoré s najvyššou pravdepodobnosťou spô- sobili jeho zánik. TRASA II. SÚŤAŽE SPOĽAHLIVOSTI AUTOCLUBU KOŠICE Z ROKU 1929 Špeciál 2

41HISTORICKÁ REVUE MOTORISTICKÉ PODUJATIA Ťažisko aktivít Autoclubu Košice spočívalo prevažne v organizácii a spoluorganizácii rôznych motoris- tických podujatí. Prvou väčšou motoristickou akciou, ktorou sa Autoclub Košice dostal do povedomia verejnosti, bol prvý ročník Spoľahlivostnej jazdy do Vysokých Tatier a späť. Jazda spoľahlivosti sa konala v dňoch 31. jún – 1. júl 1928 za účelom „propagácie automobilis- mu a motocyklismu na východnom Slovensku“. Trať v dĺžke 265 km viedla cez Košice, Prešov, Spišské Podhradie, Levoču, Poprad, Tatran- skú Lomnicu, Kežmarok, Spišskú Novú Ves, Krompachy a Margecany s cieľom v Košiciach pred hotelom Schalkház. Cenu pre víťaza – pohár s gravírovaním „Cena mesta Košíc“ v hodnote 457 Kč, dodalo na ob- jednávku zlatníctvo a hodinárstvo Wilnsotter, ktoré sídlilo na košickej Hlavnej ulici. Autoclub Košice zorganizoval ešte dva ďalšie ročníky tejto sú- ťaže, ale s obmenami trate. Druhý ročník pod názvom II. súťaž spo- ľahlivosti automobilov a motocyklov Autoclubu Košice bol oznámený 20. júna 1929 a konal sa v dňoch 30. – 31. júna 1929. Podľa propozícií súťaže, ktoré boli schválené AKRČs a medzinárodnou organizáciou RIMS (Reglements inter- national des manifestations sportives), trať merala 382 km a bola rozdelená do dvoch úsekov. Prvý úsek viedol z Košíc cez Rožňavu, Tornaľu, Rimavskú Sobo- tu, Tisovec a Poprad do Tatranskej Lom- nice. Druhý úsek vychádzal z Tatranskej Lomnice a prechádzal cez Veľkú Lomni- cu, Kežmarok, Spišský Štvrtok, Levoču, Spišské Podhradie a Prešov s cieľom v Košiciach. Tretí ročník súťaže pod názvom III. súťaž spoľahlivosti Autoclubu Košice sa konal 10. augusta 1930, pričom trať bola stanovená medzi územím východ- ného Slovenska a Podkarpatskou Rusou a merala 450 km. Podľa časopisu Auto – Moto – Zpravodaj „na rozdiel od dvoch predošlých ročníkov, ktoré poznamena- lo niekoľko nehôd, prešiel tento podnik hladko, hoci nepriaznivé počasie bránilo preukázať plné schopnosti“. Štvrtý ročník súťaže bol naplánovaný na začiatok júla 1931. Trať bola rozvrh- nutá na dĺžku 342 km, pričom bola opäť rozdelená na dve etapy. Prvá etapa sme- rovala z Košíc do Jakloviec, Mníška nad Hnilcom, Smolníka, Moldavy nad Bod- vou, Rožňavy a Dobšinej. Druhá etapa smerovala od Dobšinskej ľadovej jaskyne cez Vernár, Poprad, Kežmarok, Starú Ľu- bovňu a Prešov do Košíc. Napriek pripra- veným propozíciám sa podujatie napo- kon nekonalo. Dôvodom bol nízky počet prihlásených účastníkov. Inšpiráciou pre Autoclub Košice boli aj preteky do vrchu vo Vysokých Tatrách, ktoré organizovali a usporadúvali Slo- venský motorklub a Klub slovenských automobilistov. Košický klub zorgani- zoval podobné podujatie na východnom Slovensku, na trase Košice – Košické Oľ- šany. Trať merala 4,275 km. Prvýkrát sa preteky do vrchu na danej trase konali v septembri 1930 a zúčastnilo sa ich 22 jazdcov. Motoristická tlač komentova- la uskutočnené podujatie nasledovne: „Druhým veľkým podujatím sezóny boli prvé klubové preteky do vrchu poriadané na ceste Košické Oľšany – Košice. ... Slušné výsledky dosiahnuté na pretekoch nám zaručujú, že sa v budúcich rokoch budú opakovať a určite sa na nich zlepšia aj mno- hé rekordy.“ ŠPORTOVÉ PODUJATIA Autoclub Košice zorganizoval aj niekoľko športových motoris- tických podujatí, ktoré boli v slo- venskom priestore jedinými svojho druhu. Išlo o usporiadanie zimných pretekov v tzv. „motoskijöringu“, čo bola modernizovaná verzia škandinávskeho športu, pri kto- rom bol lyžiar ťahaný psami ale- bo koňmi. V „modernizovanej“ verzii týchto pretekov bola ťažná sila zvierat vystriedaná výkonným motocyklom. Prvýkrát sa tieto pre- teky uskutočnili vo februári 1929 v Čermeli pri Košiciach. Poduja- tie sa stretlo s veľkým záujmom, a to nielen zo strany aktívnych účastníkov, ale aj divákov. Preteky v „motoskijöringu“ sa v priebehu 30. rokov stali pravidelným podu- jatím Autoclubu Košice. Jedinou podmienkou boli priaznivé pove- ternostné podmienky. Ďalším slovenským primátom bolo organizovanie pretekov na plochej drá- he v Barci pri Košiciach. Časopis Slo- venský motorsport upozorňoval na prvé preteky, zorganizované 14. júna 1931, nasledovne: „Košický autoklub uspo- riada v nedeľu klubové automobilové a motocyklové preteky na plochej dráhe na dostihovom závodišti v Barci u Košíc, ktorá je oválna a 2 200 m dlhá. Sú to prvé preteky tohto druhu na Slovensku.“ Aj napriek nízkemu počtu jazdcov preteky zaznamenali široký, pozitívny ohlas a usporiadatelia následne zorgani- zovali aj ich druhý ročník, ktorý sa konal opäť na dostihovej dráhe v Barci koncom júna 1932. Úspech predošlého ročníka dokladá aj dvojnásobný počet preteká- rov a takmer 3 000 divákov. Podľa časo- pisu Autó és sport „to dokumentuje vý- voj motorizmu na východnom Slovensku, ktorý aj napriek nepriaznivej ekonomic- kej situácii napreduje“. Záujem o prete- ky prejavili aj automobiloví pretekári, no organizátorská skupina rozhodla, že pripustí len motocykle. Dôvodom bola PREBAL PROPOZÍCIÍ SLOVENSKEJ OSMY Z ROKU 1932 dejiny mesta Košice 2013

42 HISTORICKÁ REVUE kvalita dráhy, ktorá nebola uspôsobená pre automobily. Preteky boli úspešným podujatím aj napriek výhradnému zastú- peniu motocyklistov. SPOLUPRÁCA S ĎALŠÍMI KLUBMI Osobitnou činnosťou klubu bola aj spolupráca pri organizovaní rôznych motoristických podujatí. Išlo hlavne o celoštátne, ale aj medzinárodné pre- teky, ktorých určité etapy smerovali cez východné Slovensko na Podkar- patskú Rus, a to buď cez mesto Košice, alebo s etapovým cieľom v Košiciach. Podujatí tohto typu bolo viacero, preto uvedieme len dve najdôležitejšie. Jedným z takýchto podujatí bola Jazda spoľahlivosti a vytrvalosti Slo- venskom, známa aj pod názvom Slo- venská osma. Podujatie organizovali Slovenský motorklub, Autoclub Košice, Žilinský autoklub a Autoklub Banská Bystrica. Etapy trate a propozície boli schválené krajinským úradom v Bra- tislave a športovou komisiou AKRČs v marci 1932, pričom samotné prete- ky boli naplánované na 15. a 16. mája 1932. Celková dĺžka trate bola 1 015 km a smerovala z Bratislavy cez Senec, Sereď, Nitru, Vráble, Levice, Banskú Štiavnicu, Banskú Bystricu, Ružombe- rok, Liptovský Mikuláš, Štrbu, Štrbské Pleso, Tatranskú Lomnicu, Kežmarok, Levoču a Prešov do Košíc. Druhá etapa smerovala z Košíc do Rožňavy, Dobši- nej, Červenej Skaly, Brezna, Banskej Bys- trice, Martina, Žili- ny, Trenčína, Nového Mesta nad Váhom, Piešťan a Pezinka s cieľom v Bratislave. Časopis Slovenský motorsport o podu- jatí napísal: „Bolo veľa obáv o zdar pod- niku. Ťažká doba, prvý ročník tak veľkej súťaže atď. Ukázalo sa však, že sloven- ské kluby majú v čs. motorovom športe veľmi dobrú povesť. Ku koncu termínov prihlasovacie lístky priamo pršali. Po- čet prihlášok dosiahol nečakanej výšky 60. Štartovalo len 49 účastníkov, ale aj to bol pre prvý ročník neznámej súťaže krásny počet. Celkový výsledok prvej „Slovenskej osmy“ prekvapil. Uspo- riadatelia počuli len slová najväčšej chvály. ... Slovenské kluby, ktoré uspo- riadali tento podnik z lásky k športu a k zemi Slovenskej, môžu byť spokojní s vykonanou prácou.“ Po úspechu prvého ročníka Sloven- skej osmy mali organizátori ambíciu usporiadať aj druhý ročník, ktorý sa ale pre nedostatok záujemcov zrejme v dôsledku dopadu hospodárskej krízy nekonal. Ďalším dôležitým podujatím, pri ktorého organizácii vypomáhal aj Au- toclub Košice, bola Jazda spoľahlivos- ti Československom, ktorá sa konala v dňoch 24. – 28. mája 1933. O veľ- kom význame podujatia svedčí, že jeho organizáciu zabezpečovalo 18 automobilových klubov, združe- ných do tzv. Československého automobilového zväzu, kto- rý predstavoval protiváhu k staršiemu AKRČs. Prete- ky boli rozdelené do piatich etáp, pričom štvrtá etapa viedla zo Zlína do Košíc a pia- ta etapa z Košíc do Bratisla- vy. Vestník Autoclubu Košice o priebehu východoslovenskej etapy informoval: „Trať viedla Sloven- skom cez najobtiažnejšie úseky a, čo sa týka nášho bližšieho okolia, dňa 27. mája smerom do Košíc medzi Rožňavou a Turňou cez serpentíny tzv. Úzkej ska- ly, dňa 28. mája okolo jednej hodiny rannej cez serpentíny „chválabohu“ a Branisko, ktoré postavili obratnosť súťažiacich a výkonnosť strojov pred ťažkú skúšku.“ Za zdarný priebeh etapy si členovia Autoclubu Košice vyslúžili pochvalu od hlavného organizátora. Ako sme uviedli, v dôsledku dopa- du hospodárskej krízy, ktorá citeľne zasiahla celkový rozvoj automobilizmu v krajine a osobitne aj život a dianie na klubovej motoristickej scéne, za- znamenali aktivity Autoclubu Košice v pokrízových rokoch stagnáciu. Na- priek tomu Autoclub Košice plnil dôle- žitú funkciu zástupcu organizovaného motorizmu na východnom Slovensku a svojimi aktivitami pozitívne vstúpil do povedomia širokej motoristickej, ale aj laickej verejnosti. Odporúčaná literatúra: SZABÓ, I.: Zabudnuté volanty. Zaují- mavosti o počiatkoch motorizmu u nás. Ružomberok : Epos, 2002. ŠTEMBERK, J.: Automobilista v zajetí reality. Vývoj pravidel silničního provozu v českých zemích v první polovině 20. století. Praha : Karolinum, 2008. ŠTEMBERK, J.: Fenomén cestovního ru- chu. Možnosti a limity cestovního ruchu v meziválečném Československu. Praha : Nová tiskárna Pelhřimov, 2009. S ROZMACHOM AUTOMOBILIZMU V MEDZIVOJNOVOM OBDOBÍ NARASTAL AJ POČET AUTOMOBILOVÝCH PODUJATÍ AUTOCLUB KOŠICE SA INŠPIROVAL JAZDAMI DO VYSOKÝCH TATIER, KTORÉ ORGANIZOVALI SLOVENSKÝ MOTORKLUB A KLUB SLOVENSKÝCH AUTOMOBILISTOV Autoclub Košice Špeciál 2

Sándor Márai bol neuveriteľne plod- ným spisovateľom. Písal romány, po- viedky, cestopisy, drámy, rozhlasové a televízne hry, bol výnimočným žurnalis- tom a pozoruhodným básnikom. Trvalo takmer 50 rokov, kým sa jeho diela znovu objavili a začali čítať. Prežil skoro celé storočie, dve svetové vojny, prevraty, ná- vraty a odchody. Dnes už je však defi- nitívne späť v meste, ktoré mal rád na- dovšetko, v meste, ktoré pre neho vždy znamenalo bezpečie a šancu na návrat. SÁNDOR MÁRAI A KOŠICE „Narodil som sa večer o ôsmej, fúkal vietor.”(Prstové cvičenia) Sándor Márai sa narodil 11. apríla 1900, ako píše, večer o ôsmej. Bol prvým dieťaťom Gézu Grosschmida, pôvodom hornouhorského Sasa – Zipsera, ktorý bol v tom čase zástupcom notára, a jeho manželky, učiteľky Margity Ratkovszkej. Byt jeho rodičov sa nachádzal na dnešnej Bočnej ulici. Vtedy sa táto ulica volala Szekfű. Vlastne tu vyrastala jeho matka, ktorá veľmi skoro stratila rodičov, a pre- to ju vychovávala staršia nevlastná ses- tra Irma, manželka Sándora Stadlera, ria- diteľa sporiteľne. Spisovateľ sa nikde nezmieňuje o rod- nom dome, čo je pochopiteľné, keďže na toto miesto sa nemohol pamätať. Jeho rodičia sa čoskoro (v roku 1902) presťa- hovali na Hlavnú 4 do jedného z bytov novopostavenej Košickej hypotečnej ban- ky (na jej mieste teraz stojí obchodný dom Dargov). Túto budovu Márai pova- žoval za svoj domov, za základný kameň svojho života, k tejto budove ho viažu zá- žitky z detstva a z obdobia dospievania. V prvom zväzku svojho autobiografické- ho románu Spoveď mešťana píše, že do nového domu, ktorý kúpili jeho rodičia na Mäsiarskej ulici, sa vracal už len na návštevu. Keď hovorí o domove, tak mys- lí na dom na Hlavnej a jeho dvor. Rodičia nezapísali malého Sándora do základnej školy na Kováčskej ulici, ktorú navštevovali ratolesti lepšie postavených rodín mesta, bol žiakom učiteľky Emmy Höffler. Po štyroch bezstarostných rokoch sa v roku 1909 stal študentom košické- ho gymnázia jasovských premonštrátov. Na tomto gymnáziu študoval a zmaturoval 2013 | 43HISTORICKÁ REVUE dejiny mesta Košice Odchody a návraty Sándora Máraiho autor | ANNA ÖTVÖS, TÍMEA VERESOVÁ foto | z archívu SAHI MÁLOKTORÝ SPISOVATEĽ ZOSTAL SVOJÍM DIELOM TAKÝ PRIPÚTANÝ K RODNÉMU MESTU AKO PROZAIK SÁNDOR MÁRAI Sándor Márai sa vrátil. Celé desaťročia sme netušili, že Košice sú rodným mestom spisovateľa, ktorého diela do dnešného dňa vyšli v 46 krajinách a patrí medzi tých desiatich autorov, ktorých diela sú vo svete najviac prekladané.

aj jeho otec. Márai bol spočiatku zname- nitým študentom. Kvôli zlým študijným výsledkom v treťom ročníku sa však Sán- dorovi rodičia rozhodli k nemu prijať in- štruktora – chudobného spolužiaka Györ- gya Stumpfa. Svoju nenávisť a opovrh- nutie voči nemu opisuje v prvom vydaní románu Spoveď mešťana (1934). György Stumpf, ktorý bol už vtedy farárom, po vydaní knihy zažaloval Máraiho pre uráž- ku na cti a ten musel zaplatiť odškod- né. Výsledok súdneho procesu zanechal svoje stopy aj v spomínanom románe. Tretie vydanie tohto diela už neobsahuje pasáže, opisujúce Stumpfa, a Márai na viacerých miestach prepracoval text a zmenil mená. Až do dnešného dňa sa vy- dáva táto skrátená verzia románu s na- sledujúcou poznámkou: „Postavy tejto romantickej autobiografie sú vymysle- né, príslušnosť a osobnosť majú iba na stránkach tejto knihy, v skutočnosti ne- žijú a nežili.“ Samozrejme, prvé vydania ešte tu a tam nájdeme v antikvariátoch. Sándor nebol neposlušné dieťa, no bol veľmi citlivý. Stalo sa, že vo svojich 13 rokoch pre krivdu, ktorá sa mu stala na rodinnej dovolenke, utiekol z domu. Jeho rodičia sa preto rozhodli, že ho pošlú do chlapčenského kolégia v Budapešti s názvom Rákócziánum. V nasledujúcom roku sa tam však už nevrátil. Vypukla 1. svetová vojna a rodičia ho radšej chceli mať pri sebe. V štúdiu teda pokračoval u premonštrátov v Košiciach, ktorí mali na tú dobu veľmi moderne vybavené učebne. Sándorove prvotiny môžeme nájsť v dvoch košických denníkoch. Medzi 18. augustom a 4. septembrom 1915 boli v novinách Felsőmagyarország a Felvidéki Ujság publikované jeho články pod pse- udonymom Márai. Tieto články sú výz- namné z hľadiska dejín literatúry, preto- že ešte donedávna bola za jeho prvotinu považovaná novela, publikovaná v roku 1916 v novinách Pesti Hírlap pod pseu- donymom Ákos Salamon. V predpisoch gymnázia bolo prísne za- kázané, aby študenti publikovali v novi- nách. Márai vzdoroval, nepáčil sa mu tvrdý predpis školy a ani prísnosť jej profesorov. Ani rodinná moc v ňom ne- vzbudzovala rešpekt a nebál sa možných následkov. Riskoval všetko pre pocit akej- si opojenosti mladého spisovateľa. Siedmu triedu skončil v roku 1916 už ako externista na katolíckom vyššom gym- náziu v Prešove. Presný dôvod odchodu od premonštrátov nepoznáme. Nemôžeme sa opierať o nič konkrétne, existujú iba dohady. Možno vyšlo najavo, že publiko- val v novinách, ale mohlo to byť aj jed- noducho preto, lebo v školskom krúžku prečítal svoju poviedku s názvom Judáš. Zmaturoval v Prešove v roku 1917 a tým- to sa aj končia roky Máraiho života, ktoré prežil v Košiciach alebo aspoň v blízkosti svojich rodičov. Košice boli pre Máraiho viac ako rod- né mesto, bolo to miesto, kde strávil detstvo, časť mladosti, prostredie, ktoré determinovalo celý jeho život. Košice boli akýmsi vzorovým príkladom už skoro zabudnutého meštianskeho svetonázoru. 44 | HISTORICKÁ REVUE Špeciál 2 Odchody a návraty Sándora Máraiho DOM NA MÄSIARSKEJ ULICI V KOŠICIACH, KTORÝ KÚPILI MÁRAIHO RODIČIA V ROKU 1912

NA CESTE Máraiho život sa však v roku 1918, keď opustil Košice, neskončil. Mal pred sebou množstvo dobrodružných, ale aj náročných pobytov vo viacerých metro- polách západnej a južnej Európy a aj za oceánom. V roku 1918 ho nájdeme už v Buda- pešti na právnickej fakulte. Zapísal sa tam kvôli svojmu otcovi, ktorý nástojil na tom, aby mal poriadne vzdelanie. Štúdium práva ho však ne- bavilo a sklamaný otec ho radšej poslal do Ne- mecka, kde Márai mohol študovať to, čo ho zau- jímalo – Zeitungskunde, čiže žurnalistiku. Otec sa však chcel uistiť, že nao- zaj študuje, a tak Márai musel každý polrok pos- lať domov svoj index. On sám o tom píše v druhom zväzku Spovedi mešťana takto: „Čo som robil v Lipsku? Moja rodina si myslela, že chodím na uni- verzitu, kde ma s nemeckou odbor- nosťou vyškolia za novinára. V sku- točnosti som blúznil a sníval.“ Po Lipsku nasledoval Frankfurt, kde pra- coval ako novinár pre Frankfurter Zeitung und Handelsblatt, a Berlín, no univerzitu neskončil: „Doktorát som si neurobil, lebo som ho ne- potreboval; a považoval som to za zbytočnosť, aby som za dvesto ma- riek kúpil dizertačnú prácu, a z ne- jakého všeobecného predmetu pol- druha hodiny voľne rečnil o ruskej literatúre.” V roku 1923 pricestoval do Parí- ža už so svojou manželkou Lolou. Ilona Matzner alebo Lola, ako ju na- zývali, sa narodila v zámožnej ži- dovskej rodine v Košiciach. Jej otec Samuel Matzner pochádzal z Mora- vy, bol nadporučíkom vo výslužbe a v tom období vydavateľom naj- významnejších liberálnych košických novín Felsőmagyarország, neskôr pomenovaných Kassai Napló. Lola nebola iba Máraiho man- želkou, bola jeho duchovným partnerom, prvou čitateľkou jeho románov, vytrvalou a chápavou spoločníčkou dlhých 62 rokov. Mladomanželia sa v Paríži zo začiat- ku necítili dobre. „Náš parížsky pobyt sme plánovali na tri týždne. Ale potom sme ostali šesť rokov.” Márai sa naučil po francúzsky, Lola po francúzsky hovorila už skôr a našla si aj prácu. „Minuli sa roky a my sme sa ešte stále celkom nevybalili, ale občas som sa už zasmial na správnom mieste,” cituje Máraiho Tibor Mészáros z Literárneho múzea Sándora Petőfiho v Budapešti. Po čase ho však chytil taký intenzívny pocit nostalgie, že sa rozhodol vrátiť sa do metropoly Maďarska. POVOLANÍM SPISOVATEĽ „Predsa som sa musel vrátiť domov. … Musel som si uvedomiť, že všetko, čo som si všímal „tu vonku”, ostáva vzdia- lené; môj záujem je seminárny.” Tých 20 rokov, ktoré Márai prežil v Maďarsku (1928 – 1948), bolo z literárneho hľa- diska mimoriadne plodné obdobie. Vy- chádzali také diela ako Vzbúrenci, prvý diel histórie rodiny Garrenovcov, prvý a druhý diel Spovede mešťana, prvý diel „epigramov v próze” s názvom Štyri roč- né obdobia, tu a tam pochmúrne, ale aj zábavné čítanie, ktorého voľným pokra- čovaním bola Kniha byliniek. V roku 1940 mala premiéru jeho divadelná hra s náz- vom Dobrodružstvo. V tomto období na- písal aj tie diela, ktoré sa stali v 90. ro- koch bestsellermi ako napríklad Sviece dohárajú. Do Košíc nechodil často (jeho rodi- čia sa v roku 1932 odsťahovali do Miš- kovca, kde v roku 1935 zomrel jeho otec). Z jednej krátkej návštevy Košíc vznikla esej Košická pochôdzka. „Štyri týždne po tom, čo nemecké vojská vpochodovali do Paríža, šiel som domov do Košíc.” Na návštevu Košíc nemal žiadnu bezpros- trednú príčinu, cítil sa opustene, bez do- mova. Ubytoval sa v Hoteli Európa. V eseji v spojitosti s 2. svetovou vojnou premýš- ľa o tom, kde a kedy sa všetko zvrtlo. Zároveň však uvažuje aj nad zodpovednosťou spi- sovateľa a nad svojím rod- ným mestom, ktoré mu stále dávalo pocit bezpe- čia. Jeho myšlienky sú však myšlienkami člove- ka, ktorý od sveta už nič nečaká. „Moja pochybnosť začína byť taká veľká ako moja viera vo všetkých ľudských veciach.” Aby po obsadení Ma- ďarska nemeckými vojska- mi uchránil svoju manžel- ku, odišli na vidiek, odkiaľ sa vrátili až po skončení vojny. Márai tu začal pí- sať svoje denníky. Čím ďalej, tým viac si uvedomoval, že v strednej 2013 | 45HISTORICKÁ REVUE dejiny mesta Košice SLOVENSKÝ ČITATEĽ SA MÔŽE ZOZNÁMIŤ S MÁRAIHO DIELOM VĎAKA KNIHÁM Z VYDAVATEĽSTVA KALLIGRAM MÁRAI VÍTA THOMASA MANNA NA BUDÍNSKOM HRADE (1935)

Európe už pre neho nie je miesto. V roku 1948 sa rozhodol, že so svojou rodinou emigruje. V tretej časti Spovede mešťana s názvom Zem, zem! píše: „Nadišiel čas, keď som pochopil, že musím odísť z kra- jiny ... nie len preto musím odísť, lebo ma nenechajú slobodne písať, ale najmä a v prvom rade preto, lebo ma nenecha- jú slobodne mlčať.” Jeho diela vyradili z knižníc, jeho meno vymazali z literár- neho spoločenského vedomia. Aj on sám bol proti tomu, aby jeho diela vychádza- li v Maďarsku až do toho času, kým ko- munistický režim nepadne, kým posled- ný sovietsky vojak neopustí územie Ma- ďarska a nebudú slobodné voľby. ROKY EMIGRÁCIE V Ženeve, kam s manželkou odišli v ro- ku 1948, ostali sedem týždňov, nasledo- valo Taliansko, kde žili necelé štyri roky v Neapole. Tu dokončil tretiu časť svojho autobiografického diela Zem, zem! Do New Yorku sa sťahovali v roku 1952. Očividne nebolo ľahké začať nový život na druhom konci sveta. Skoro stále žili na hranici chudoby, jeho manželka pracovala v obchodnom dome, on písal. Okrem iného, aj o tom, prečo sa v Spo- jených štátoch amerických necíti dobre. „Čo je to, čo neznášam v Amerike? Mám iba jedinú odpoveď: bezduchosť.” Márai sa hneď od začiatku vysielania Rádia Slobodná Európa v roku 1951 stal jeho spolupracovníkom. Pozorne sledoval aj revolúciu, ktorá vypukla v Maďarsku v ok- tóbri 1956. Kým sa však odhodlal vrátiť sa do Európy, revolúcia už bola potlačená. Pre Slobodnú Európu pracoval až do roku 1967. Vtedy sa so svojou ženou roz- hodli, že sa vrátia do Talianska, predpo- slednej zastávky ich života. Usadili sa v stredne veľkom mestečku Salerno ne- ďaleko Neapola. Toto sťahovanie bolo pre Máraiho radostné, mal rád Taliansko. V Taliansku však nepobudli dlho. Staro- ba a zdravotné problémy boli dôvodom, že teraz už poslednýkrát zmenili mesto aj kontinent. V Spojených štátoch žil ich adoptívny syn János, na ktorého sa moh- li spoľahnúť. Usadili sa v jedinom meste v USA, kde sa Márai cítil doma. Bolo to San Diego. Čoskoro však stratil najbliž- ších – svoju manželku, sestru, bratov a nakoniec aj adoptívneho syna. Cítil sa byť osamelý a slabý, nechcel ďalej žiť. V liste na rozlúčku svojim kamarátom pí- še: „Mrzí ma, ale už to nejde ďalej.” Po tom, čo si zaobstaral zbraň, vo februári 1989 spáchal samovraždu. V zbierke svo- jich článkov s názvom Mimo programu niekedy okolo roku 1931 píše: „Človek sa nemýli, keď treba zomrieť. Poriadny človek zomrie.” Napriek tomu, že Sándor Márai roz- prával viacerými ďalšími jazykmi, v ro- koch emigrácie písal ďalej výlučne v ma- ďarčine. Jeho materinská reč pre neho znamenala krajinu a vlasť, ktorú opus- til. Strata čitateľov sa odrazila aj v jeho tvorbe, písal menej. Ťažko nachádzal vy- davateľstvá, jeho diela sa dostali iba do rúk emigrantov. Koncom 80. rokov bolo badať čoraz väč- ší záujem o Máraiho diela, vyhľadali ho predstavitelia Maďarskej akadémie vied a Zväzu maďarských spisovateľov. On mal však jednu a tú istú podmienku – slo- bodné voľby v Maďarsku. Zrejme štyridsaťročné mlčanie bolo príčinou toho, že v roku 1990 jeho osoba a dielo boli akési nóvum aj pre samotných maďarských čitateľov. Jeho pozostalosť sa v roku 1997 dostala zo San Diega do Literárneho múzea Sándora Petőfiho v Budapešti. Medzinárodný úspech, kto- rý trvá až dodnes, sa začal v roku 1998 v Taliansku. V apríli vyšlo prvé vydanie knihy Sviece dohárajú (po taliansky Le Braci), v decembri desiate. Jeho meno je dobre známe v Nemecku, v Anglicku aj vo Francúzsku. Medzitým sa Márai vrátil aj do Košíc. V roku 1991 slávnostne odhalili pamät- nú tabuľu na dome jeho rodičov na Mä- siarskej ulici, v roku 1998 v tomto dome sprístupnili pamätnú izbu. V roku 2000 v Košiciach pomenovali po spisovateľovi gymnázium a základnú školu s vyučova- cím jazykom maďarským. V roku 2002 otvorili Malú scénu Divadla Thália, Má- raiho Štúdio na Timonovej ulici a odhalili reliéf sochára Imre Schrammela. Verejná zbierka pomohla k tomu, aby v decembri 2004 mohli odhaliť spisovateľovu sochu – dielo Pétera Gáspára, na rohu Mäsiar- skej a Zbrojničnej ulice. V rámci slovensko- maďarskej cezhraničnej spolupráce bola v októbri 2011, s podporou Európskeho fondu regionálneho rozvoja, slávnostne otvorená zrekonštruovaná pamätná izba Sándora Máraiho. Poslednou dôležitou zastávkou Máraiho návratu do Košíc bolo premenovanie križovatky ulíc Baštovej, Mäsiarskej a Zbrojničnej na Námestie Sán- dora Máraiho, ktoré sa udialo v rámci otváracieho ceremoniálu Košice – Európ- ske hlavné mesto kultúry 2013. 46 | HISTORICKÁ REVUE Špeciál 2 Odchody a návraty Sándora Máraiho NA ROHU MÄSIARSKEJ A ZBROJNIČNEJ ULICE, DNES NÁMESTIE SÁNDORA MÁRAIHO, STOJÍ OD ROKU 2004 SPISOVATEĽOVA SOCHA – DIELO PÉTERA GÁSPÁRA

21HISTORICKÁ REVUE autor | MARTIN PEKÁR foto a ilustrácie | z archívu autora a SAHI V apríli 2012 zaradil „posledný lovec nacistov“ Efraim Zuroff zo Strediska Simona Wiesenthala do svojho zoznamu najhľadanejších nacistov na prvé miesto meno Ladislaus Czizsik-Csatary. Krátko na to britskí bulvárni novinári vypátrali muža menom László Csatáry v Budapešti. Celý prípad zarezonoval v uhorkovej sezóne počas leta 2012 aj na stránkach slovenských novín. Oprávnene, veď udalosti s ním spojené sa odohrali v Košiciach... KAUZA CSATÁRY v širších súvislostiach Podrobný životopis Lászlóa Csatáryho nepoznáme. Je to logické, pretože ten- to človek musel po väčšinu života svoju identitu tajiť. Narodil sa v roku 1915 v obci Mány, ktorá dnes leží v Stoličnobelehrad- skej župe (Fejér megye) v Maďarsku. Do- stupné pramene hovoria o tom, že získal univerzitné vzdelanie a bol aj ženatý. Po- čas druhej svetovej vojny žil v Košiciach, kde pôsobil ako policajný úradník na po- licajnom kapitanáte. Práve tu sa dopustil zločinov, za ktoré mu bol neskôr vymeraný najvyšší trest. Koncom roku 1944 krátko pred oslobodením mesta evakuoval spo- lu s Nemcami. V lete 1945 bol zaistený a údajne aj odsúdený na dlhoročný trest v Maďarsku, no podarilo sa mu ujsť. V Čes- koslovensku dostal po vojne trest smrti. Pred spravodlivosťou však úspešne unikal. V roku 1949 sa usadil pod menom Czizsik v Kanade, kde v roku 1955 získal občianstvo. To mu súd v roku 1996 po odhalení pravej identity odobral s odôvodnením, ž e p r i príchode do krajiny klamal imigračným úradníkom o svojej minulosti a pôvo- de. Po odchode z Kanady sa jeho stopa stratila. Či muž objavený novinármi a zatknutý políciou minulý rok v Budapešti je skutočne na smrť odsúdený nacistický zločinec László Csatáry, ostáva zatiaľ ne- zodpovedanou otázkou. PO VIEDENSKEJ ARBITRÁŽI Viedenskáarbitrážz2.novembra1938 prisúdila Košice horthyovskému Maďar- sku. Odovzdanie mesta prebehlo rýchlo a bezvážnychincidentov.Aktéridobyioby- vatelia mesta však prežívali tieto udalosti s pocitom neistoty – jedni plní strachu, iní plní očakávania. Situácia na celom od- stúpenom území sa zdramatizovala prak- ticky ihneď po jeho prebratí maďarskými orgánmi. Začali rôzne násilné excesy namierené proti bežnému obyvateľstvu. V dobových súvislostiach sa najohroze- nejšou skupinou stali samo- zrejme Židia, hoci nielen oni boli ter- čom útokov. O maje- 2013 PROSPERUJÚCA KOMUNITA. ORTODOXNÁ SYNAGÓGA NA PUŠKINOVEJ ULICI POSTAVENÁ V ROKOCH 1926 – 1927.

48 HISTORICKÁ REVUE Kauza Csatáry v širších súvislostiach Špeciál 2 tok či dokonca o život sa v mnohých prí- padoch museli obávať napríklad i sympa- tizanti československej štátnosti. Prvý zákon zo série legislatívnych opatrení namierených proti Židom začal v Maďarsku platiť už niekoľko mesiacov pred Viedenskou arbitrážou. Nasledovali ďalšie, ktoré sa okrem rasového vyme- dzenia pojmu Žid orientovali predovšet- kým na obmedzovanie vplyvu židovského obyvateľstva v hospodárskom a verej- nom živote. Tieto zákony boli samozrej- me uplatňované aj na územiach pripoje- ných k Maďarsku po Viedenskej arbitráži a týkali sa viac ako 800 000 ľudí. Mimoriadne tragická udalosť, ktorá sa výrazne dotkla židovského obyvateľ- stva horthyovského Maďarska, sa spája s rokom 1941. Koncom augusta tohto roku došlo k masakru v západoukrajin- skom meste Kamjanec-Podiľskyj, krátko predtým obsadenom nemeckou armádou v rámci útoku na Sovietsky zväz. Hek- tické dni začiatku nemecko-sovietskeho konfliktu vytvorili priestor na dovtedy nepredstaviteľný skutok, pri ktorom bolo príslušníkmi jednotiek SS zavraž- dených 23 600 Židov. Z nich približne polovicu sústredili maďarské orgány z celého územia krajiny. Bolo to prvýkrát v dejinách holokaustu, keď počet obetí dosiahol päťciferné číslo. Spomenuté opatrenia a udalosti sa prirodzene dotýkali košických Židov, ktorí tvorili v medzivojnovom období početnú a vplyvnú komunitu. V čase pred arbitrážou žilo v Košiciach bezmála 11 500 obyvateľov židovského pôvodu, čo bolo viac ako 16 % z celkového počtu obyvateľov mesta. V ďalšom období ich počet kolísal. Podľa sčítania z roku 1941 bolo v meste 10 790 Židov. V súvislosti s masakrom v Kamjanci-Podiľskom sa ho- vorí o 300 obetiach z radov chudobných košických Židov. Vo výkazoch z roku 1944 sa oficiálny počet Židov v meste pohybo- val v rozmedzí od 11 839 do 13 253 osôb. V rokoch 1941–1944 boli Židia v Ma- ďarsku síce vystavení perzekúciám, ale nehrozila im bezprostredná fyzická lik- vidácia. Maďarské vlády, najmä vláda Miklósa Kállayho, odmietali deportácie, preto sa krajina stala útočiskom Židov z okolitých krajín vrátane Slovenska, kde bol režim pri riešení židovskej otázky oveľa iniciatívnejší. Na Slovensku vyšli v tom čase vládne nariadenie o právnom postavení Židov (známejšie ako Židov- ský kódex, 9. 9. 1941), ústavný zákon o vysťahovaní Židov (15. 5. 1942) a re- alizovala sa prvá vlna deportácií (marec – október 1942). Zmeny na mape Slovenska v rokoch 1938 – 1947: 1. Bratislavské predmostie bolo do roku 1947 súčasťou Maďarska 2. Oblasti južného Slovenska pripojené k Maďarsku na základe Viedenskej arbitráže 3. Územie pripojené k Maďarsku po „Malej vojne“ (marec/apríl 1939) 4. Petržalka a Devín boli v rokoch 1938 – 1945 súčaťou Nemecka 5. Ochranné pásmo Nemecka – vojensky okupované územie na základe slovensko-nemeckej zmluvy MIKLÓS HORTHY NA POVESTNOM BIELOM KONI V ULICIACH KOŠÍC

49HISTORICKÁ REVUE Postavenie židovského obyvateľstva sa v Maďarsku radikálne zmenilo po 19. marci 1944, kedy začala nemecká okupá- cia krajiny. Riešenie židovskej otázky sa stalo jednou z priorít novej vlády, ktorá nastúpila do funkcie po nátlaku Nemec- ka v marci 1944 a predsedal jej bývalý maďarský vyslanec v Nemecku Döme Sztójay. Nemecké špeciálne jednotky v spolupráci s maďarskými orgánmi zor- ganizovali najväčšiu deportačnú akciu v dejinách holokaustu a v čase od 5. mája do 9. júla 1944 odtransportovali viac ako 437 000 ľudí. Väčšina z nich zahynula vo vyhladzovacom tábore Osvienčim. Po- sledné zvyšky židovského obyvateľstva – budapeštianski Židia – boli deportova- né, respektíve vyvraždené v novembri a decembri 1944. V tom čase už v Maďar- sku vládol Hitlerom dosadený košický rodák Ferenc Szálasi a jeho Strana ší- pových krížov. Celkovo bolo počas vojny z vtedajšieho územia Maďarska deporto- vaných do 780 000 Židov, z ktorých viac ako pol milióna zahynulo. INTERNAČNÝ TÁBOR A GETO V KOŠICIACH, TRANSPORTY Spomínané deportácie z prelomu jari a leta 1944 boli spojené so vznikom židov- ských get. Jedno z nich bolo zriadené v Koši- ciach, kde boli už krátko predtým sústreďovaní Židia z celej Abovsko-tur- nianskejžupyakdevšetci miestni Židia dostali 25. apríla príkaz hlásiť sa urýchlene v tehelni na okraji mesta. V dvoch halách bývalo vtedy v neľudských podmien- kach okolo 14 tisíc ľudí. Podľa vyhlášky policaj- ného kapitanátu mali byť v tehelni internovaní nielen Židia, ale každý, kto by chcel ich alebo ich majetok ukrývať. Samotné košické ži- dovskégetobolozriadené 1. mája 1944 a jestvovalo len pár dní, do 13. mája 1944. Podľa spomienok Židia, paradoxne, privítali jeho zriadenie. Aspoň pre niektorých z nich (bolo ich pri- bližne 970) predstavovalo možnosť, ako sa dostať z tábora v tehelni späť do ľudských obydlí. Geto bolo totiž situované južne od súčasného Námestia osloboditeľov, kde v tom čase bola štvrť rodinných do- mov. Nežidovskí obyvatelia geta museli požiadať o pridelenie bytuvinejčastimesta. Krátko po zrušení geta nastalo najtragickejšie obdobie dejín košic- kých Židov. Od 15. mája do 2. júna 1944 odišli z mesta štyri transporty smerujú- ce do Osvienčimu a Buchenwaldu, v kto- rých sa ocitlo bezmála 12 000 ľudí (takmer 8000zKošíc,zvyšok z Abovsko-turnian- skej župy). Z košic- kých Židov prežilo holokaust približ- ne 500 osôb. Na realizácii protižidovských opatrení savKošiciach,rovnakoakovcelomMaďar- sku, podieľali príslušníci polície, žandár- stva a tiež zamestnanci verejnej správy. Najmä o príslušníkoch polície a žandár- stva je známe, že mnohí pristupovali k prenasledovaniu a likvidácii Židov ak- tívne, s nadšením, ktoré prekvapovalo dokonca nemeckú stranu. Nie je preto ná- hodou či ojedinelým prípadom, že počas spomínaného pomerne krátkeho, no o to tragickejšieho obdobia dejín košických Židov sa i tu smutne preslávil zástupca policajného veliteľa a veliteľ košické- ho geta. Bol ním László Csatáry. Artur Görög, jeden z obyvateľov geta, ho nazval „do ľudskej kože odetou beštiou“. Určite vedel prečo... TRAGICKÉ PRÍBEHY Okolnostidobyarozhodnutia,ktorésa v nej udiali, popierali myšlienky humanity a prinášali so sebou násilie. O zverstvách, ktoré sa diali počas holokaustu, sa písalo ipíševeľa.Nerazzaznievanázor,žejetoho dokoncapriveľa,vrajjetonašejsúčasnos- ti už príliš vzdialené. Tieto slová strácajú OZNAM O ZRIADENÍ ŽIDOVSKÉHO GETA V KOŠICIACH Z 1. MÁJA 1944 NEOLOGICKEJ SYNAGÓGE NA MOYZESOVEJ ULICI DOMINUJE KUPOLA S PRIEMEROM VIAC AKO 20 METROV. DNES JU VYUŽÍVA ŠTÁTNA FILHARMÓNIA KOŠICE. dejiny mesta Košice 2013

50 HISTORICKÁ REVUE Špeciál 2 silu, keď sa nečakane objaví informácia, že svedkovia doby stále žijú medzi nami, alebokeďsivšeobecnéfrázy„rozmeníme“ na dojímavé a smutné príbehy ľudí z mäsa a kostí. Čo sa teda v internačnom tábore v tehelni, v gete a pri transportoch podľa výpovedí obetí a svedkov dialo? Obraz bežného dňa v tehelni i v gete bol nepochybne smutný. Tisíce ľudí sa ties- nili na malom priestore v katastrofálnych hygienických podmienkach. Ich hlavnou starosťou bolo zabezpečiť si jedlo a pitie. Úteky boli na dennom poriadku, výnimkou neboli ani samovraždy. Všetci žili v obave o svoju najbližšiu budúcnosť, o holé živo- ty.Tátoobavasazačalanapĺňaťodchodom prvého transportu. Útrapy a krajne vypätá situácia boli sprevádzané neľudským sprá- vaním predstaviteľov moci. Ako už bolo spomenuté, iniciatívou, aroganciou a kru- tosťoumedzinimivynikalL.Csatáry.Neraz konal ďaleko nad rámec svojich povinnos- tí, rozhodoval úplne svojvoľne, neplatili preňho žiadne zákony či pravidlá. Csatáryho zločiny, ktoré spáchal v Košiciach, podrobne zachytáva rozsu- dok z 8. júna 1948. Popri „bežných“ ob- razoch doby, akými boli napríklad nahá- ňanie ľudí do transportov, fyzické násilie či korupcia, rozsudok hovorí aj o konkrét- nych prípadoch, ktoré poukazujú na ab- normálne konanie. Svojou neľudskosťou a cynizmom sa vymykajú z rámca doby, poukazujú skôr na patologický charakter konkrétneho jednotlivca. Pomerne známym príbehom je sve- dectvo Terézie Štarkovej, ktorá opísala udalosť z internačného tábora. Csatáry tu nechal v zástupoch kľačať asi tisíc žien Legenda: 19 Csányi utca Objekt zaradený do geta Ostatné objekty Orientačné číslo objektu Názov ulice, námestia Zdroj: http://www.fotokosice.eu/index.php/ potulky/potulky-mestom-kosice/278- zidovske-kosice-mapa-geta Mapa zachytáva stav názvov ulíc a námestí vrátane číslovania domov k 1. máju 1944. Akácfa utca = bývalá Agátová ulica Arany utca = Zlatá ulica Blanár Béla utca = Požiarnická ulica Csányi utca = bývalá Čanianska ulica Dárda utca = bývalá Oštepová ulica Harmat utca = Rosná ulica Honvédek útja = Južná trieda Rimanóczy utca = Bajzova ulica Szegényház utca = bývalá Štefanská ulica Székgyár utca = bývalá Šafárikova ulica Spirkó Ágoston utca = Hollého ulica Vas utca = bývalá Železná ulica Vörösmerty tér = Senný trh Zrínyi utca = býv. Ulica Slovenskej jednoty Horthy Miklós tér = Námestie osloboditeľov Jaross Andor utca = bývalá Kalininova (Martinovicsova) ulica Konrády Lajos utca = bývalá Rybárska ulica Luzsénszky utca = bývalá Ulica Partizánov (Luzsenszkého ulica) Malom tér = bývalé Mlynské námestie Nádor utca = Palackého ulica PatakyTiborutca=bývaláPalárikovaulica (Murínskaulica,Szerecsenutca) Pogány utca = býv. Olbrachtova (Pohanská) ulica Kauza Csatáry v širších súvislostiach

51HISTORICKÁ REVUE a dievčat. Niekoľko hodín museli holými rukami bez akéhokoľvek účelu vyhrabávať hlinu zo zeme. Ak niektorá z nich v práci poľavila, nútil ju pracovať ďalej ranami korbáčom. Samozrejmou súčasťou príprav každé- ho transportu bolo násilie. Ani v takýchto prípadoch Csatáry nerešpektoval zákon či autoritu. Sám vydával príkazy zabíjať. Na vlastnúpäsťzaraďovaldosúpravvoznena- vyšeadonichneváhalnazákladevymysle- ných zoznamov posielať ľudí, ktorí boli na základe výnimky oslobodení od deportácií alebo im vôbec nepodliehali. V júni 1944 boli na jeho priamy príkaz odtranspor- tované deti a starci, choré či operované osoby, ktoré dopravili k vlaku priamo z nemocnice. Obzvlášť neľudský je príbeh šiestich dojčiat z detského domova, ktoré nechal Csatáry naložiť do transportu kvôli ich neznámemu pôvodu. Výčiny L. Csatáryho sa nespájajú len s rokom 1944 či s likvidáciou košických Židov. Už v roku 1939 sa snažil perzek- vovať ľudí, ktorí nesúhlasili s výsledkom Viedenskej arbitráže, príp. prejavovali pročeskoslovenské postoje. Ďalších pri- bližne 300 ľudí slovenskej národnosti ne- chal v októbri 1944 na základe sfalšova- nej dokumentácie odtransportovať spolu s príslušníkmi ďalšej perzekvovanej men- šiny, Rómami, do koncentračného tábora v Sachsenhausene. ODSÚDENÝ V NEPRÍTOMNOSTI Logickým dôsledkom výsledku druhej svetovej vojny bola retribúcia, snaha potrestať okupantov a kolaborantov. Za týmto účelom boli v obnovenom Česko- slovensku zriadené mimoriadne súdy. Na- zývali sa ľudovými súdmi. László Csatáry bol teda odsúdený v júni 1948 v neprítomnosti pred Ľudo- vým súdom v Košiciach. Súd ho uznal vinným zo všetkých spomenutých i mno- hých ďalších zločinov a odsúdil ho na trest smrti. V jeho konaní videl súd celý rad priťažujúcich okolností, najmä v po- dobe uvedenej svojvôle, neľudskosti, vlastnej iniciatívy pri realizácii protiži- dovských opatrení. Práve tieto okolnosti sú hlavným dôvodom, prečo Csatáryho konanie nemožno relativizovať a zľah- čovať výhovorkami o plnení rozkazov či o spolitizovaní procesu nastupujúcou komunistickou mocou. Prednedáv- nom Krajský súd v Košiciach zmenil z dôvodu vykonateľnosti trest smrti na doživotný trest. Košická polícia vyšetruje aj nový prípad zločinu vojnového bezprá- via, za ktorý Csatáry ešte nebol stíhaný. Neodškriepiteľným faktom však nateraz ostáva len to, že tento človek nepykal za svoje činy. Odporúčaná literatúra: DEGOB : National Committee for Attending Deportees. [online]. Dostupné na www: BYSTRICKÝ, V. – SEGEŠ, D. Posledné dni slo- venských Košíc. In Vojenská história, 2007, č. 4, s. 103 – 123. HETÉNYI, M. Slovensko-maďarské pome- dzie v rokoch 1938 – 1945. Nitra : FF UKF, 2008. KONTLER, L. Dějiny Maďarska. Praha : NLN, 2001. JUROVÁ, A. – ŠALAMON, P. (Zost.). Košice a deportácie Židov v roku 1944. Košice – Bratislava : Spoločenskovedný ústav SAV; Oddelenie židovskej kultúry SNM v Bratisla- ve, 1994. RAŠLA, A. Ľudové súdy v Československu po II. svetovej vojne ako forma mimoriadneho súdnictva. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1969. 2013 Z ROZSUDKU ĽUDOVÉHO SÚDU V KOŠICIACH Z 8. JÚNA 1948 NEMÉ SVEDECTVO DÁVNEJ SLÁVY – STARÝ ŽIDOVSKÝ CINTORÍN V KOŠICIACH dejiny mesta Košice

Železiarne dnes poskytujú prácu pria- mo trinástim tisícom zamestnancov (údaj z roku 2012). Číslo, ktoré by pres- ne ukázalo počet ľudí nepriamo navia- zaných na túto spoločnosť, sa blíži k de- väťdesiatim tisícom. Obetavá práca, vyna- liezavosť, úspechy, ale aj peniaze, moc, pády, sláva či intrigy. To všetko je spoje- né aj s históriu košického podniku. MENÍ SA VÝCHODNÉ SLOVENSKO, MENIA SA KOŠICE „Hutný priemysel významne prispel k rýchlemu rozvoju národného hospodár- stva a umožnil, aby sa ČSSR vo výrobe na jedného obyvateľa postavila medzi po- predné krajiny na svete.“ (Z uznesenia ÚV KSČ „K československého rozvoju strojár- stva a metalurgie v rokoch 1961 – 1965“) Prvotným podnetom na vybudovanie hutníckeho závodu v Košiciach bola sna- ha o rozvoj zaostalejšieho východu re- publiky, ale i zabezpečenie domácej pro- dukcie valcovaných materiálov, ktorých bol na trhu nedostatok. Lokalita pre nový hutnícky kombinát (HUKO) nebola vyb- raná náhodne. Baníctvo a hutníctvo malo veľmi silné korene v košickom regióne v oblasti Slovenského rudohoria a Zem- plínskeho pohoria. Mestá v okolí Košíc, či už na Slovensku (Gelnica, Štítnik, Rož- ňava, Medzev, Smolník, Jasov, Banské či Krompachy) alebo v Maďarsku (Telkibá- nya, Rudabánya, Miskolc, Ózd, Diósgyőr) majú stáročné tradície baníctva a hut- Oceliarsky gigant východu autor | MAROŠ MELICHÁREK foto | Archív USSK a archív autora Východoslovenské železiarne sa počas svojej existencie dostali do povedomia všetkých obyvateľov nášho regiónu, Slovenska, Československa a aj zvyšku strednej Európy. Stali sa pilierom ekonomiky Slovenska dodnes, hoci už pod názvom slávnej americkej korporácie U. S. Steel. 52 | HISTORICKÁ REVUE Špeciál 2

níctva. V Košiciach bolo riaditeľstvo Ko- šicko-bohumínskej železnice sprevádzko- vanej v roku 1871 na dopravu železnej rudy a železa z východného Slovenska do Třinca a naopak, dopravu kvalitného čierneho uhlia z Karvinej a Dombrovej na východ. V roku 1901 sa v Košiciach začalo s ťažbou vysoko kvalitného magnezitu, dôležitej suroviny na výrobu žiaruvzdor- ných tehál. Slovensko sa postupne stalo jedným z najväčších producentov mag- nezitu na svete. Priaznivá situácia bola aj v oblasti vzdelávania. V Košiciach síd- li najstaršia stredná priemyselná škola v bývalom Uhorsku, založená v roku 1872. Priamou pokračovateľkou Banskej aka- démie z Banskej Štiavnice je Univerzita v neďalekom Miškovci (začala výučbu v roku 1949) a jej odkaz na Slovensku udržuje Technická univerzita Košice (za- ložená v roku 1952 s troma fakultami: hutníckou, baníckou a strojníckou). Na základe týchto argumentov padlo na XI. zjazde KSČ v roku 1958 rozhodnutie o vý- stavbe nového veľkého hutníckeho kom- binátu vybaveného valcovňou širokých pásov, čo by zabezpečilo zvýšenie výro- by ocele. Dovoz železnej rudy mal byť zabezpečený širokorozchodnými vagón- mi z ukrajinského mesta Krivoj Rog až do Východoslovenských železiarní. Do koksovní malo putovať uhlie z kamen- nouhoľnej panvy na Ostravsku bývalou Košicko-bohumínskou železnicou. Mimoriadne veľká pozornosť bola ve- novaná aj prípadnej konkrétnej lokalite nového hutníckeho kombinátu, keďže v pôvodnom zozname bolo 19 východo- slovenských lokalít od Lemešian cez Ha- nisku pri Prešove až po Trebišov, Micha- lovce a Vranov nad Topľou. Jednou z al- ternatív bolo i umiestnenie železiarní na ukrajinské hranice medzi Kráľovský Chlmec a Veľké Kapušany. Nakoniec roz- hodol najvhodnejší terén (z hľadiska sta- vebno-geologického) priestoru medzi Ša- cou, Veľkou Idou, Bočiarom a Haniskou. 2013 | 53HISTORICKÁ REVUE dejiny mesta Košice Vážení čitatelia, ak sa hovorí o histórii a súčasnosti Košíc, nie je možné nespomenúť košické železiarne. Ako najväčší hutnícky podnik a súkromný zamestnávateľ na Slovensku ovplyvňuje spoločnosť U. S. Steel Košice prirodzene aj ekonomický a sociálny rozvoj východného Slovenska. Spojením amerického a sloven- ského potenciálu vznikajú nové hodnoty a mení sa lokálne podnikateľské prostredie. Od príchodu U. S. Steel do Košíc dôsledne dbáme na dodržiavanie etického konania všetkých našich zamestnancov i manažérov a presadzujeme transparentné podnikanie na základe princípov poctivosti a slušnosti. Rovnaký prístup očakávame aj od našich obchodných partnerov. Najvyššou prioritou v našej spoločnosti je bezpečnosť pri práci a nulová úrazovosť. Pre nás to nie fráza či póza, skutočne nám záleží na tom, aby všetci zamestnanci odchá- dzali z práce bez najmenšieho poranenia. Výsledkom nášho každodenného úsilia je, v porovnaní s rokom 2000, zníženie celkovej úrazovosti o takmer 90 percent. Zmenil sa aj postoj k životnému prostrediu, v ktorom je umiestnená nielen naša výroba, ale žijú tu i naše rodiny. Plníme požiadavky medzinárodnej normy 14001 a investíciami do environmentálnych projektov chránime ovzdušie, vodu, pôdu a v maximálnej možnej miere recyklujeme vznikajúce odpady. Samozrejme, dbáme aj na kvalitu produktov a služieb, pretože spokojní zákazníci sú zárukou udržateľnosti nášho podnikania. Spoločnosť U. S. Steel Košice, to nie sú len výkonné technológie a zariadenia, ale najmä vzdelaní a pracovití zamestnanci, ktorí dokážu čeliť výzvam, aké prináša zložitá ekonomická situácia v Európe. Sú odborníkmi vo svojich odboroch, ale i sú aj aktívnymi obyvateľmi mesta a regiónu. Spolu s firmou prispievajú na zlepšenie zdravotnej a sociál- nej starostlivosti, podporujú kultúru, šport a počas firemných dobrovoľníckych podujatí pomáhajú seniorom i školám pre hendikepo- vané deti. Hutnícka firma je jednoducho súčasťou Košíc a života Košičanov. David J. Rintoul prezident U. S. Steel Košice GEODETICKÉ MERANIA NA PLOCHE BUDÚCICH VSŽ ODLIEVANIE DO KOKÍL, V KTORÝCH ROZTAVENÁ OCEĽ TUHLA NA INGOTY

Treba však zdôrazniť, že v lokalite Košíc to nebol prvý projekt. ZABUDNUTÝ PREDCHODCA O výstavbe tzv. HUKA s predpoklada- nými nákladmi 22 miliárd korún rozhod- li najvyššie orgány ČSR už v roku 1950. Stavbu realizovali v oblasti Bočiara, asi šesť kilometrov južnejšie než neskôr po- stavili VSŽ. V roku 1951 sa však vyskytli prvé vážne problémy s projektovou doku- mentáciou. Následne sa zistilo, že v tej- to lokalite sú mimoriadne nepriaznivé sta- vebno-geologické podmienky a o dva roky stavbu zastavili a odročili na neurčito. Zastavenie výstavby HUKA bolo poli- ticky zneužité v turbulentných 50. rokoch 20. storočia. HUKO bol spojený s menom Rudolfa Slánskeho (1901 – 1952), ktoré- ho popravili v rámci vykonštruovaných politických procesov v 50. rokoch. Okrem iného mu komunistický režim dal za vi- nu, že zámerne sabotoval výstavbu HUKA. Za túto, aj iné „sabotáže“ boli odsúdení Rudolf Slánský, Oto Fischl, Josef Frank, Rudolf Margolius, Ludvík Frejka (všetci na trest smrti) a Evžen Lobl (doživotie). Verejnosť o tom informoval propagan- distický kinožurnál Týždeň vo filme, v kto- rom odznelo: „Budovatelia tejto stavby socializmu sa však obetavo púšťajú do zimných prác najmä pod dojmom odsú- denia protištátnej sprisahaneckej ban- dy vedenej Slánskym, ktorá siahala i na HUKO...“ Ani „odhalenie“ sabotáže však projekt HUKO pri Bočiari nezachránilo. ZAČIATKY VSŽ Vráťme sa však k „mladšiemu“ brato- vi HUKA, ktorý býval označovaný aj ako „najvýznamnejšia stavba tretej päťročni- ce“ – z plánovaných 28 miliárd inves- tičného plánu výstavby mala byť značná časť venovaná práve výstavbe VSŽ. Ofi- ciálnym akceptovaným dátumom začiat- ku výstavby na celkovej ploche 800 hek- tárov sa stal 4. január 1960. Článok o za- čiatku výstavby VSŽ v Pravde 5. januára 1960 opisuje situáciu slovami: „Za sych- ravého a daždivého rána zhromaždila sa včera ráno skupinka stavbárov na ceste vedúcej cez polia od Šace k Bočiaru. Za chrbtami im v presnom zákryte stál šík ovenčených bagrov, buldozérov a ná- kladných áut...“ Dodávateľmi strojov a zariadení jednotlivých prevádzok žele- ziarní boli vtedajšie špičkové závody, ako napríklad Vítkovické železiarne K. Gottwalda, Závody V. I. Lenina v Plzni, Elektrovod Bratislava či Turčianske stro- járne Martin. Pri výstavbe sa rátalo aj s poliklini- kou a závodnou nemocnicou (slávnostne otvorená v roku 1970). Polikliniku otvo- rili v roku 1965 a v závodných novinách Oceľ východu sa táto udalosť zazname- nala nasledovne: „Na poliklinike je mo- derné zubné oddelenie a zubo-technické laboratórium, na chirurgickom oddelení je osobitná ambulancia pre popáleniny a dešokovacia izba pre pacientov po ťaž- kých úrazoch. Je tu Oddelenie pre fyzi- kálnu terapiu s elektroliečbou, vodolie- čebné oddelenie s kyslíkovými kúpeľmi, inhalátormi, s individuálnou spoločnou cvičnou sálou na rehabilitačné cviky po úrazoch a nervových ochrnutiach, po rôz- nych operáciách a pod. Okrem ďalších oddelení je tu aj vlastná lekáreň.“ Výstavba prebiehala postupne a už po roku začala vyrábať mostáreň. V roku 1965 spustili prvú vysokú pec, výrobu v teplej valcovni i v koksovni, v kyslíko- vých konvertoroch začali taviť oceľ a po- stupne boli odovzdávané ďalšie prevá- dzky, ktoré uzatvárali metalurgický cyk- lus. Košické železiarne prevzali úlohu hlavného dodávateľa karosárskych ple- chov a znižovali ich dovoz. Ešte v roku 1973 pochádzala z dovozu polovica spo- treby československého automobilového priemyslu. VSŽ prudko finančne expan- dovali, hoci sa nepodarilo naplniť pôvod- né optimistické zámery. Na prelome 60. a 70. rokov dynamicky vzrástol hlavne export, dosiahol takmer dve a pol mi- liardy korún. V roku 1975 zamestnávali košické železiarne neuveriteľných 23 ti- síc zamestnancov. Podľa Ročenky 1985 54 | HISTORICKÁ REVUE Špeciál 2 Oceliarsky gigant východu PROJEKT HLAVNEJ TRIEDY V NIKDY NEZREALIZOVANOM HUTNÍCKOM MESTE, KTORÉ MALO VZNIKNÚŤ NA MIESTE DNEŠNEJ MESTSKEJ ČASTI ŠACA V ROKU 1962 SA ZAČALO V KOŠICIACH -ŠACI S VÝSTAVBOU NOVEJ MODERNEJ NEMOCNICE, KTORÁ BOLA SLÁVNOSTNE OTVORENÁ V ROKU 1970

vyprodukovali Východoslovenské železiar- ne v spomínanom roku tovar v hodnote viac ako 16 miliárd korún. VSŽ V SILOČIARACH BEŽNÉHO ŽIVOTA Fenomén VSŽ nemohol v žiadnom prí- pade obísť ani ďalšie dôležité sféry ži- vota, akými boli školstvo, bytová otázka, rozvoj infraštruktúry, vedy, športu či kul- túry. V Košiciach malo takmer všetko svoju prirodzenú spojitosť s VSŽ. Začiat- kom januára 1967 prešla hokejová Dukla Košice pod TJ VSŽ, keďže generálnym sponzorom sa stali Východoslovenské že- leziarne. Klub sa pretransformoval z vo- jenského na civilný s názvom VSŽ Košice. Svoj prvý zápas s novým logom na drese odohrali títo hráči: Holeček, Selvek, Tajc- nár, Gregor, Machač (Houška), Kolláth, Brunclík, Stehlík, Srovnal, Zavěšický, Rys, Nedvěd, Pažitný, Partl. V školskom roku 1964/1965 začalo písať svoju históriu Odborné učilište hut- nícke v Šaci, ktoré vybudovali s cieľom pripravovať zamestnancov pre VSŽ Ko- šice. VSŽ, ako novovybudovaný podnik s modernou technikou a technológiou, mal eminentný záujem, aby bolo jeho súčasťou moderné výchovno-vzdelávacie zariadenie na prípravu budúcich zamest- nancov. Svoje pôvodné poslanie, síce v oklieštenej forme, plní dodnes ako SOŠ Košice-Šaca. Vďaka hutníckemu priemys- lu zaznamenali Košice veľký rozmach aj v stavebnej oblasti. Sídlisko Terasa (Lunik I až VIII) bolo plánované už v sú- vislosti s HUKO-m a s výstavbou sa za- čalo v roku 1962. V pôvodnom záme- re veľmi pripomína moskovské Leninské hory (Vrabčie hory) s Lomonosovovou univerzitou. Kolektív architek- tov sa podieľal na projektovaní tzv. so- cialistického hutníc- keho mesta, ktoré malo vzniknúť na mieste dnešnej mest- skej časti Košice- Šaca. Vyrásť tu malo vyše dvetisíc byto- vých jednotiek a hutnícke mesto malo obývať takmer 15 tisíc obyvateľov, väč- šinou rodín pracovníkov a budovateľov pôvodne plánovaného HUKA. Z plánova- ného mesta sa stihlo postaviť len nie- koľko bytoviek, ktoré dodnes stoja na Námestí oceliarov a Železiarenskej ulici. Aj napriek tomu, že tieto veľkolepé plány neboli realizované, mestskú časť obývali a dodnes obývajú prevažne zamestnanci U. S. Steel Košice. Rozvoj VSŽ sa výrazne prejavil aj na demografickom vývoji mesta. Odliv oby- vateľov východného Slovenska smerom do Čiech sa zastavil a cieľom mnohých prácechtivých sa stali Košice, kde našlo nový život množstvo východniarov (bol to napríklad prípad aj mojich starých ro- dičov, pozn. autora). Posilnil sa sloven- ský charakter mesta. BÚRLIVÉ 90. ROKY – ZMENY, PRIVATIZÁCIA A KONIEC JEDNEJ ÉRY Mohutné zmeny, ktoré Českosloven- sko zasiahli po roku 1989 a vrcholili v ro- ku 1993 vznikom samostatnej Slovenskej republiky, nemohli obísť ani spoločnosť VSŽ. Československá ekonomika v tomto období prešla mnohými štrukturálnymi zmenami. Časť zmien sa týkala i meta- lurgie. Ľudí zamestnaných vo VSŽ pre- verili počas existencie závodu azda naj- viac. Zamestnanci a vedenie čelili mno- hým existenčným výzvam. Po odstavení zbrojárskeho priemyslu prišlo rozhodnu- tie z Prahy a Bratislavy. „Z dôvodu nad- merných surovinových nárokov a neúnos- ného ekologického bremena bolo roz- hodnuté o obmedzení produkcie ocele v ČSFR.“ Zároveň prebiehal rozpad býva- lých riadiacich a obchodných štruktúr (rozpad RVHP, strata kompetencií a transformácia Generálneho riaditeľstva Hut- níctva železa a podnikov za- hraničného obchodu), čo za- mestnancov postavilo zo dňa na deň pred takmer nerieši- teľné úlohy. Bolo nevyhnutné nájsť nové trhy na výrobky, ktoré prestal odoberať trh RVHP. Museli sami, v podsta- te zo dňa na deň, plánovať rozvoj, nakupovať suroviny, predávať výrobky a zabezpe- čovať si na to financie, čo do tej doby robili za nich cen- 2013 | 55HISTORICKÁ REVUE dejiny mesta Košice STEEL ARÉNA – DOMOVSKÝ HOKEJOVÝ ŠTADIÓN KLUBU HC KOŠICE, KTORÉHO GENERÁLNYM SPONZOROM JE SPOLOČNOSŤ U. S. STEEL KOŠICE V 70. ROKOCH ÚČINKOVALO V HOKEJOVÝCH VSŽ TRIO LUKÁČOVCOV

trálne riadené orgány. Zamestnanci VSŽ, ktorých v tomto období viedol Zoltán Berghauer, dokázali životaschopnosť fa- briky. V roku 1991 sa v podniku zároveň začala privatizácia, ktorá sa ničím nevy- mykala svojej dobe. Najprv bola usku- točňovaná kupónovou metódou a potom priamymi predajmi. Hovoríme o veľmi tur- bulentnej dobe tzv. mečiarovskej priva- tizácie, keď došlo k mnohým pochybným obchodným machináciám so štátnym ma- jetkom i prepojeniu privatizérov na poli- tické špičky krajiny. Najznámejším z nich bol Alexander Rezeš. Železiarne však naďalej pokračovali vo svojom primárnom poslaní. V prvej po- lovici 90. rokov sa zameranie nezmenilo a prioritami bola výroba plochých val- covaných výrobkov v sortimente za tepla a za studena valcovaných plechov, žia- rovo pozinkovaných plechov, pocínova- ných obalových plechov a izotropných plechov pre elektrotechniku. V roku 1994 boli VSŽ akciovou spoločnosťou holdin- gového typu, ktorá vyrábala 3 805 000 ton ocele a mala čistý zisk 1,4 miliardy korún. Manažment VSŽ mal s podnikom veľ- ké plány, ktoré mali byť prezentované expandovaním vo finančníctve, snahou o získanie hutníckej hegemónie v danom priestore či športe. Zo širokého portfólia aktivít možno spomenúť angažovanie sa v Investičnej a rozvojovej banke, a. s., Bratislava (IRB), 1. FC Košice, Sparte Pra- ha alebo HC VSŽ Košice. VSŽ kontrolovali aj tlačové orgány, ako napríklad denní- ky Lúč, Košický večer, Slovenský východ, od roku 1996 i denník Národná obroda. V roku 1997 sa spoločnosť, hlavne kvô- li poklesu ziskov, začala postupne dostá- vať do problémov. Predsedom predsta- venstva a prezidentom spoločnosti sa v apríli 1998 stal Július Rezeš. Vzhľadom na vek manažérov predstavenstva sa mu začalo žoviálne hovoriť „kindermanaž- ment“. Problémom nezabránila ani no- vá stratégia vedenia. Spoločnosti hrozil bankrot, a tak akcionári dosadili nové vedenie na čele s finančníkom Gabrielom Eichlerom. Eichler uskutočnil personálnu i finančnú rekonštrukciu, aby pripravil VSŽ na predaj strategickému investorovi. PRÍCHOD AMERICKÉHO INVESTORA Nová etapa v histórii košických žele- ziarní sa začala 24. novembra 2000, keď podnik získal strategického investora, ktorý mu ponúkol dlhodobý rozvoj. Hut- nícku časť VSŽ akciovej spoločnosti pre- vzala významná nadnárodná americká oceliarska spoločnosť s viac než storoč- nou históriou – U. S. Steel, s ktorou mali železiarne od roku 1998 vytvorený spoločný podnik na výrobu oceľových obalových materiálov. Memorandum o po- rozumení a vstupe U. S. Steel do žele- ziarní podpísali predstavitelia vlády SR, americkej oceliarskej spoločnosti a VSŽ. Obchodnú transakciu schválil Protimo- nopolný úrad SR. Podľa dohody U. S. Steel zaplatila za hutnícku časť VSŽ v ho- tovosti 60 miliónov USD, prevzala dlhy VSŽ voči veriteľským bankám vo výške 325 miliónov USD a dlhy voči štátu vo výške 15 miliónov USD. U. S. Steel sa zaviazala, že akcionárom VSŽ vyplatí v rokoch 2000 až 2003 spolu 75 miliónov USD a do rozvoja podniku investuje v prie- behu desiatich rokov 700 miliónov USD. Pre železiarov, ich rodiny, región i celé Slovensko bol mimoriadne dôležitý zá- väzok U. S. Steel – udržať vo fabrike trvalú zamestnanosť. Prvým prezidentom novovzniknutej spoločnosti U. S. Steel Košice sa stal John H. Goodish. Paul J. Wilhelm, pre- zident U. S. Steel Group, okomentoval 56 | HISTORICKÁ REVUE Špeciál 2 Oceliarsky gigant východu PRÁCA V KOŠICKOM U. S. STEEL POHĽAD NA POZINKOVACIU LINKU Č. 3

vstup U. S. Steel do košického podniku slovami: „Výsledkom nezlomnej snahy mnohých ľudí počas posledného roku je partnerstvo medzi Slovákmi a Ameri- čanmi. Myslíme si, že tento krok zname- ná pre Slovensko začiatok obdobia no- vých ekonomických možností.“ Spoloč- nosť U. S. Steel Košice sa od svojho vzni- ku pustila do ambiciózneho programu investícií, zlepšenia bezpečnosti a och- rany zdravia zamestnancov i skvalitne- nia životného prostredia. Stala sa líd- rom v transparentnom prístupe k podni- kaniu, ktorého základy položil prvý pred- seda dozornej rady U. S. Steel Elbert Gary ešte začiatkom 20. storočia, v pre- sadzovaní obchodnej etiky a boja proti korupcii. Ako jedna z prvých firiem v Slo- venskej republike prijala Kódex etického správania. Spoločnosť U. S. Steel svoj záväzok preinvestovať vo firme 700 miliónov USD splnila už v roku 2006 a všetky ďalšie investície idú nad rámec prístupových dohôd. Vložené prostriedky smerovali do rozvoja nových technológií v prevádz- kach prvovýroby a valcovní, do podpor- nej infraštruktúry, energetiky či do eko- logických projektov. V železiarňach pri- budla vákuovacia stanica, pocínovacia linka č. 2, dynamolinka č. 3, kyslíkový aparát č. 9, primárne a sekundárne od- prášenie oceliarní, pozinkovacia linka č. 3 či nové zariadenie na odsírenie koksá- renského plynu. Dnes spoločnosť U. S. Steel Košice, ktorá s kapacitou 4,5 milióna ton ocele patrí medzi najväčších výrobcov plochých valcovaných výrobkov v stred- nej Európe, predstavuje úspeš- né spojenie slovenských technic- kých zručností a znalostí s ame- rickým spôsobom riadenia a za- merania sa na potreby zákazní- kov. Výrobný sortiment pozo- stáva zo širokej škály za tepla a za studena valcovaných výrob- kov, výrobkov s povrchovou úp- ravou vrátane pozinkovaných, lakoplastovaných a pocínova- ných plechov. Dnes sa výroba orientuje na produkty s vyššou pridanou hodnotou pre automo- bilový, obalový, elektrotechnic- ký, spotrebný a stavebný prie- mysel, k čomu výrazne prispieva aj firemný výskum a vývoj. Spoločnosť U. S. Steel Košice podporuje, spolu s Nadáciou U. S. Streel Košice, ktorú založila v roku 2002, ve- rejnoprospešné aktivity v školstve, zdra- votníctve, vede i kultúre. Je, okrem iné- ho, hlavným sponzorom košického ľado- vého hokeja a hlavným garantom pro- jektu Steel Park – Kreatívna fabrika v rámci projektu Košice – Európske hlav- né mesto kultúry 2013. Dňa 26. marca 2013 spoločnosť U. S. Steel podpísala s vládou Slovenskej republiky memoran- dum o porozumení, ktorým v nasledujú- cich rokoch garantuje pokračovanie svo- jich podnikateľských aktivít v Košiciach a udržanie zamestnanosti. NA ZÁVER Kompletnú históriu košických žele- ziarní nemožno vtesnať do niekoľkých strán a rovnako tak je ťažké zhodnotiť ich prínos pre Slovensko či Košice v nie- koľkých vetách. Oceliarska spoločnosť je dodnes pilierom ekonomiky celého re- giónu a tisíce zamestnancov, ktorí denne prejdú firemnými turniketmi, svoju prácu vykonávajú bez ohľadu na spoločenské, ekonomické a politické otrasy. Odporúčaná literatúra: JAKUBEC, L.: Východoslovenské železiarne. Bratislava : Tatran, 1989. SCHMIEDL, J. – WEIGNER, Ľ. et al.: Dejiny hutníctva na Slovensku. Košice : Banská agentúra, 2006. ŠARUDYOVÁ, M.: Topografia železiarní na Slovensku v 19. storočí. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo pre STM v Košiciach, 1989. JANCURA, V.: Košické huty vznikli až na druhýkrát. In: Pravda, 2010. [on-line]. [ret.2013-02-02]. Dostupné na internete: . http://www.usske.sk/corpinfo/hist-s.htm 2013 | 57HISTORICKÁ REVUE dejiny mesta Košice ADMINISTRATÍVNA BUDOVA U. S. STEEL KOŠICE OCELIAREŇ Č. 2 – VSÁDZANIE TEKUTÉHO ŽELEZA DO KONVERTORA

PÔVODNÉ ZARIADENIE ARCHÍVU MESTA KOŠICE Z KONCA 18. STOROČIA Špeciál 2 Budovanie moderného slovenského archív- nictva má svoje počiatky v 50. rokoch 20. storočia. Zákon NR SR č. 395/2002 Z. z. o ar- chívoch a registratúrach definuje archívy ako odborné pracoviská, ktoré preberajú, evidujú, ochraňujú a sprístupňujú archívne dokumenty. Sú to písomné, obrazové, zvukové a iné záznamy, pochádzajúce z činnosti štátnych orgánov, obcí, miest a iných pôvodcov, ktoré majú vzhľadom na svoj historický, politický, hospodársky alebo kultúrny význam trvalú dokumentárnu hodnotu. V Košiciach vyvíjajú svoju odbornú činnosť viaceré verejné archívy. Najvýznamnejšími z nich sú Archív mesta Košice (AMK) a Štátny archív v Košiciach. Uchovávajú veľké množstvo archív- nych dokumentov vzniknutých z činnosti úra- dov a inštitúcií z oblasti verejnej správy, poli- tického, hospodárskeho a kultúrneho života mes- ta a jeho obyvateľov v celom jeho historickom vývoji od 13. storočia až po súčasnosť. ARCHÍV MESTA KOŠICE Archív mesta Košice je v sieti verejných ar- chívov na Slovensku jediným archívom samo- správy. Po stáročia bol budovaný a spravovaný mestom Košice ako jeho historický archív. Dnes tvorí významnú súčasť archívneho systému Slo- venskej republiky. Vykonáva úlohy, ktoré mu ukladá zákon o archívoch a registratúrach a sú- časne zabezpečuje úlohy smerom k svojmu zria- ďovateľovi – mestu Košice. Sídlom archívu je už vyše sto rokov účelová archívna budova, súčasť bývalej radnice, nachá- Archívy majú v spoločnosti významné poslanie, ktoré vyplýva z obsahu v nich uložených archív- nych dokumentov. Jedinečnosť archívnych dokumentov odborne spracovaných pracovníkmi archívov ich predurčuje k tomu, aby boli nezastupiteľným zdrojom hodnoverných informácií pre štúdium dejín vo všetkých oblastiach ľudského konania. 58 | HISTORICKÁ REVUE Košické archívy Pramenná základňa histórie mesta autor | MÁRIA HAJDUOVÁ, MILENA OSTROLUCKÁ foto | AMK a ŠA Košice

dzajúca sa v historickej časti mesta na Kováčskej ul. č. 20. Osobitosť mestského archívu je najmä v tom, že predmetom jeho záujmu sú archívne fondy po stá- ročia vznikajúce z činnosti orgánov mes- ta Košice, jeho mestských častí a ním zriadených a založených právnických osôb. Archív nezastupiteľným spôsobom pris- pieva k ich formovaniu, ochrane, sprís- tupňovaniu a využívaniu. Svoju činnosť vykonáva v priamom styku so správou registratúry uvedených pôvodcov. Pra- menné bohatstvo archívu tvoria fondy a zbierky dobre zastúpené od 13. storo- čia dodnes v rozsahu cca 4 500 bežných metrov archívneho materiálu, z čoho lis- tín do roku 1526 je 2 837 kusov. Verejnos- ti je formou archívnych pomôcok sprís- tupnených 65 % archívneho materiálu. Archív mesta Košice okrem toho, že zaisťuje profesionálnu ochranu dokumen- tov uložených v archíve, významnou mie- rou podporuje aj vedecký výskum v ob- lasti histórie mesta (ročne okolo 500 návštev za účelom vedeckého bádania). Vzhľadom na postavenie, aké Košice mali a majú (v minulosti druhé mesto po Bu- díne, dnes druhé najväčšie mesto na Slo- vensku), ale aj vzhľadom na zachovanosť archívneho materiálu, sa významovo radí medzi najvýznamnejšie mestské archívy v Európe. Archívny materiál svojou vý- povednou hodnotou dokumentuje hos- podársky, politický, spoločenský a kultúr- ny vývoj Košíc. Odzrkadľuje postavenie a vzťah Košíc k množstvu významných európskych i domácich miest. V prvom rade k Budínu, Krakovu, Mníchovu, Prahe, ale aj k mestám bývalej Pentapolitany: Bardejovu, Levoči, Prešovu, Sabinovu, neskôr aj ku Kežmarku. Najstarší mate- riál v ňom nájdu aj okolité dediny, ktoré v stredoveku patrili Košiciam (Sokoľ, Veľ- ká a Malá Lodina, Malá Vieska, Rokycany, Baš- ka, Kalša, Ružín, Zlatá Idka, Forró, Garadna a iné), z výnosov ktorých plynuli mestu zisky. Na poli kultúrno-osve- tovej činnosti AMK orga- nizuje „Deň otvorených dverí“, hodiny deje- pisu v archíve, výs- tavy, semináre a medzi- národné vedecké konferencie. Sle- dovať postavenie a význam Košíc v pre- menách času bude cieľom vedeckej kon- ferencie organizovanej archívom v rám- ci podujatí EHMK 2013. Archív tak chce predstaviť Európe naše mesto na základe historických faktov a dejinných súvislostí, ktoré poukážu na miesto Košíc v Európe, jeho európskosť a multikulturálnosť. Archív mesta Košice vznikol oddele- ním archiválií od aktívnej kancelárskej činnosti začiatkom 16. storočia. Prvým a zároveň najstarším inventárom, ktorý vznikol z praktických potrieb mesta, je inventár notára a neskoršieho richtára Jána Scheutczlicha s latinským názvom Elenchus Jurium et Privilegiorum Civita- tis Cassoviensis (Zoznam práv a výsad mesta Košice) z rokov 1503 – 1512. Sú v ňom zachytené najdôležitejšie listiny mesta z obdobia stredoveku. Najvýznam- nejším archivárom mesta je dodnes F. A. Schwartzenbach, ktorého prácu doku- mentujú dva diely inventára nazvaného Tabularium metropolitanae in Superiori Hungaria regiae et liberae civitatis Cas- soviensis (Archív slobodného kráľovské- ho mesta Košíc, metropoly Horného Uhor- ska) z rokov 1256 – 1737. Tabularium I. obsahuje zápisy o najcennejšej časti ar- chívu nazývanej Archivum secretum či Taj- ný archív. Je zbierkou kráľovských privi- légií, majetkových práv a výsad mesta. Obsahuje cca 1 500 originálov listín ulo- žených v barokovej železnej skrini, ktorá sa aj v súčasnosti otvára štyrmi kľúčmi. O obsahu listín bolo v minulosti zakázané hovoriť a nesmeli sa ani ukazovať verej- nosti. Pri každom otvorení skrine Tajné- ho archívu bola spísaná zápisnica o vyb- raných a vrátených listinách. Z hľadiska informačnej sýtosti sú ne- menej významné písomnosti inventarizo- vané v Tabulariu II., ktoré má dve časti. HERALDICKÝ EMBLÉM ŠTÁTNEHO ARCHÍVU V KOŠICIACH (ŠA KOŠICE) MINIATÚRA Z 2. ERBOVEJ LISTINY PRE MESTO KOŠICE Z ROKU 1423 (AMK) 2013 | 59HISTORICKÁ REVUE dejiny mesta Košice

Časť „A“ obsahuje záznamy písomností z rokov 1256 – 1700, časť „B“ obsahuje ročníky 1701 – 1737 a dodatky z rokov 1319 – 1737. K obidvom častiam inventára sú vypracované aj indexy. Tabularium III., na- zývané po spracovateľovi Jozefovi Schram- movi Supplementum Schramianum, obsa- huje dodatočne nájdené dokumenty z ro- kov 1326 – 1734. Schwartzenbachova zbierka obsahuje cca 19 148 inventárnych jednotiek. Počas pôsobenia historika O. R. Ha- lagu (1951 – 1960) sa ako posledné zo stredovekého materiálu inventarizovali mestské knihy a registre do fondu Tabu- larium IV. (1400 – 1737) a chronologicky sa usporiadala aj tzv. skupina Missiles. Inventarizácia samotného materiálu tej- to časti sa začala až po Halagovej smrti, keďže sa jeho inventár v rukopise, ktorý spomína vo svojom „Sprievodcovi“, nena- šiel ani v jeho pozostalosti. Schwartzen- bachova zbierka je spolu s písomnosťami Tajného archívu do dnešných čias najviac využívanou a navštevovanou časťou ar- chívu pre zahraničných, ako aj domácich bádateľov. V zmysle zákona o archívoch a registratúrach sa originály listín do ro- ku 1526 nemôžu predkladať na štúdium, preto sa z nich vyhotovujú študijné kó- pie s pripojenými metadátami. Túto sku- točnosť hodnotí historická obec veľmi pozitívne. Najrozsiahlejším a pre vedecké bá- danie najvzácnejším fondom archívu je fond Slobodného kráľovského mesta Ko- šice s časovým rozsahom 1249 – 1737. Obsahuje listiny, listy, knihy a spisy, kto- ré boli úzko späté s činnosťou mestskej kancelárie. Po ňom nasleduje fond Re- gistratúra mestskej rady (1738 – 1922) s magistrátnymi protokolmi a indexmi, ktoré je potrebné skúmať paralelne, keď- že o vážnejších podaniach rozhodovala rada, a fondy Košice – mesto s munici- pálnym zriadením (1923 – 1938) a Muni- cipálne mesto Košice (1939 – 1945). Do- zorujúcim orgánom nad činnosťou mest- skej správy bol Mestský notársky úrad (1923 – 1938), ktorému boli pridelené hlavne veci národno-politické. O záleži- tostiach dôverných, zásadných a osob- ných rozhodovalo Prezídium mestského notárskeho úradu (1923 – 1938). Obidva celky najlepšie odrážajú spoločenskú si- tuáciu danej doby. Na tieto fondy po r. 1945 nadväzujú fondy jednotlivých ná- rodných výborov (Národný výbor mesta Košíc 1945 – 1948, Jednotný národný výbor v Košiciach 1948 – 1954, Mestský národný výbor v Košiciach 1955 – 1982, Národný výbor mesta Košice 1983 – 1991, ako aj Obvodné národné výbory Košice I až V). Veľmi významným je tzv. Cechové od- delenie (1446 – 1892), ktoré sa využíva na štúdium hospodárskych dejín mesta. Všetky práva a povinnosti cechov boli za- písané v stanovách, ktoré dostávali od panovníka alebo mestskej rady. V Koši- ciach bolo najviac remeselníckych dielní v 15. storočí (250 – 300). Najstarším je cech kožušníkov (stanovy má z roku 1307, v prepise z r. 1446). Veľmi vyhľadávané sú aj tzv. Conscriptiones (1739 – 1857), čiže súpisy domov a obyvateľov, ktoré sú členené na štvrte vnútorného mesta a na huštáky za hradbami. Dokladujú po- pulačný, hospodársky, národnostný a ná- boženský vývoj mesta. Oddelenie Mapy a plány mesta (1741 – 1942) vzniklo v roku 1951 a obsahuje vyše 2 500 jednotlivín, ktoré sú dôležitým prameňom k topogra- fii, dejinám výstavby a urbanistickému ARMÁLES KOŠICKÉHO MEŠŤANA JÁNA SCHIRMERA UDELENÝ UHORSKÝM KRÁĽOM FERDINANDOM II. V ROKU 1626 (ŠA KOŠICE, FOND ABOVSKÁ ŽUPA) ARTIKULY CECHU MYDLÁROV Z ROKU 1817 (AMK) 60 | HISTORICKÁ REVUE Špeciál 2 Košické archívy

vývoju mesta. Dokumenty týkajúce sa dejín hudby je možné bádať vo fonde Hudobniny Dómu svätej Alžbety. Na zá- ver je ešte potrebné spomenúť rozsahom malý, ale dôležitý fond Košickej univer- zity, ktorý obsahuje dva katalógy študen- tov tejto univerzity z obdobia rokov 1692 až 1862. Archív mesta Košice má zriadenú vlast- nú webovú stránku: www.archivmesta. kosice.sk, kde sa nachádza podrobný po- pis fondov, krátky „Informatívny sprie- vodca“ v slovenskej i anglickej mutácii s reprodukciami najvzácnejších dokumen- tov archívu. ŠTÁTNY ARCHÍV V KOŠICIACH Košice sa od 2. polovice 17. storočia do roku 1922 stali sídlom Abovskej župy a Abovsko-turnianskej župy ako správ- neho a súdneho orgánu regiónu. Župný archív sídlil v župnom dome na Hlavnej ulici (dnes Východoslovenská galéria). Roky druhej svetovej vojny boli v zname- ní rozdelenia archívnych fondov medzi Slovenskú republiku a Maďarsko. Časť dokumentov archívu sa tak dostala na maďarské územie. Mnohé z nich sa vte- dy poškodili, ďalšie nenávratne stratili. V roku 1951 vznikol Archív Košického kra- ja, neskôr premenovaný na Štátny archív v Košiciach (ŠA Košice). Zákon o archí- voch a registratúrach definuje súčasnú podobu, organizačné začlenenie a hlav- né úlohy Štátneho archívu v Košiciach ako archív s regionálnou pôsobnosťou na území Košického kraja s pobočkami (bývalými okresnými archívmi) Košice – okolie, Michalovce, Rožňava a Trebišov. Archív je odborným zariadením Minister- stva vnútra SR. V súčasnosti uschováva 590 archív- nych fondov a zbierok v rozsahu takmer 5 900 bežných metrov archívnych doku- mentov. Z nich je viac ako 50 % sprís- tupnených formou archívnych pomôcok – registrov, inventárov a katalógov. Ar- chív každoročne eviduje okolo 750 náv- štev tuzemských i zahraničných bádate- ľov, ktorí využívajú archívne súbory pre- dovšetkým na historické štúdium v ob- lasti regionálnych dejín, dejín správy, ná- rodnostnej problematiky, dejín vedy a kultúry. Bádateľom je v príručnej knižni- ci k dispozícii takmer 16 000 odborných titulov. Archívne súbory Štátneho archívu v Ko- šiciach majú vo svojej väčšine regionálny rozmer. Mnohé z nich sa však priamo tý- kajú dejinného vývoja mesta Košice v po- sledných piatich storočiach. Veď Košice boli v minulosti sídlom dôležitých správ- nych a súdnych, politických, cirkevných, hospodárskych a kultúrnych inštitúcií, pôsobenie a rozhodnutia ktorých sa mes- ta bytostne dotýkali a ovplyvňovali život jeho obyvateľov. Z oblasti verejnej správy sú to fondy Abovskej župy (s časovým rozsahom od roku 1498 – 1881), Abovsko-turnianskej župy (1785 – 1790; 1850 – 1861; 1882 – 1922), fond Košickej župy (1923 – 1928) a obnovenej Abovsko-turnianskej župy (1938 – 1945). Dejiny povojnovej národ- nostnej politiky v meste odrážajú doku- menty fondu Oblastnej úradovne osídľo- vacieho úradu a Fondu národnej obnovy v Košiciach (1945 – 1951). Vývoj štát- nej správy po druhej svetovej vojne až do súčasnosti dokumentujú fondy Kraj- ského národného výboru z rokov 1949 – 1990 a Krajského úradu v Košiciach (1996 – 2001). Dejiny Košíc mapuje aj archívny ma- teriál košických súdov. Fondy ľudových súdov (1945 – 1948) dokumentujú čin- nosť povojnového retribučného ľudové- ho súdnictva v meste. Spoločenská situácia Košíc po rozpa- de Rakúsko-uhorskej monarchie a úsilie o upevnenie čs. štátnej moci sa odráža v dokumentoch fondu Policajného riadi- teľstva v Košiciach (1920 – 1938). Poznat- ky o bezpečnostnej problematike v mes- te Košice počas druhej svetovej vojny je možné získať vo fonde Maďarský kráľov- ský policajný kapitanát v Košiciach (1938 – 1944). Obsahuje dôležité informácie o rasovom prenasledovaní židovského oby- vateľstva vrcholiacom deportáciami do vy- hladzovacích táborov. Pre objasnenie počiatkov priemyselnej výroby na území Košíc je dôležitý fond Karol Poledniak, továreň na stroje, žele- zolejáreň a stavba mlynov v Košiciach (1912 – 1948). Továreň svojou výrobou parných kotlov a vodných špirálových tur- bín počas 1. ČSR konkurovala aj vyspelé- mu českému strojárenskému priemyslu. Rozvoj chemického priemyslu na konci 19. storočia odzrkadľujú archívne pra- mene fondu košickej továrne na mydlo a sviečky Polio. Od roku 1948 pod náz- vom Palma vyrábala rastlinné oleje, po- krmové tuky, mydlá a pracie prostriedky. Fond Bauernebl a syn, pivovar a sladov- ňa v Košiciach (1905 – 1947) prispieva k poznaniu dejín novodobého pivovarníc- tva v meste, ktoré bolo svojím chýrnym pivom známe už v 17. storočí. Pre sledovanie vývoja politického, ve- rejného a spoločenského života mesta v 2. polovici 20. storočia sú významné fondy krajskej a mestskej organizácie KSS (1949 – 1990). Štúdium ich archívnych dokumentov prináša cenné poznatky o ob- PLÁN PRESTAVBY ŽUPNÉHO DOMU V KOŠICIACH Z ROKU 1885 NAVRHNUTÝ KOŠICKÝM ARCHITEKTOM VOJTECHOM GERSTEROM, PROJEKTANTOM KORINTSKÉHO PRIEPLAVU (ŠA KOŠICE, FOND ABOVSKO-TURNIANSKA ŽUPA I.) 2013 | 61HISTORICKÁ REVUE dejiny mesta Košice

dobí charakterizovanom nielen hospo- dárskym rastom, bytovou výstavbou či budovaním školstva, ale aj podriadením všetkých sfér života Košičanov totalit- nej moci. Fondy vedeckých inštitúcií, knižníc, stredných a vysokých škôl, divadiel a mas- mediálnych inštitúcií obsahujú pramene ku skúmaniu vývoja vedy, kultúry, škol- stva a osvety v meste. Pre štúdium dejín zdravotníckej starostlivosti sú kľúčové ar- chívne dokumenty košickej nemocnice a pôrodnice (1879 – 1948). Archív uschováva aj fondy význam- ných osobností, ktoré svojím pôsobením obohatili spoločenský a kultúrny život v Košiciach – príslušníkov maliarskej ro- diny Klimkovičovcov (1843 – 1964), mu- zeológa, historika, zakladateľa a dlho- ročného riaditeľa Technického múzea v Ko- šiciach Štefana Butkoviča (1921 – 1998), etnografa Michala Markuša (1924 – 2004), významného bibliografa a historika Mi- chala Potemru (1922 – 2002), maliara, predstaviteľa košickej moderny Júliusa Jakobyho (1924 – 1985) a mnohých ďal- ších. Osobitne cenný je fond hudobného skladateľa a organistu Dómu sv. Alžbety Oldřicha Hemerku (1883 – 1946). Práve na základe štúdia notových zápisov us- chovaných v archíve budú niektoré jeho skladby uvedené na podujatiach v rámci projektu Košice – európske hlavné mesto kultúry. Unikátom dokumentujúcim výz- namné postavenie mesta v hudobnom a divadelnom živote Uhorska prvej polovi- ce 19. storočia v oblasti svetskej hudby je Zbierka divadelných hier a opier (1817 – 1840). Obsahuje rukopisy prvej uhor- skej divadelnej a opernej spoločnosti, ktorá pôsobila v meste v rokoch 1829 – 1840. Nenahraditeľným prameňom pre gene- alogický výskum, historickú demografiu, štatistiku, zdravotníctvo a pre cirkevné dejiny je 63 zväzkov cirkevných matrík narodených, sobášených a zomrelých oby- vateľov Košíc rímsko-katolíckeho, gréc- ko-katolíckeho, evanjelického, reformo- vaného a židovského vierovyznania z ro- kov 1587 – 1895. Obsahujú aj biografic- ké záznamy významných košických rodá- kov, napríklad projektanta Korintského prieplavu Vojtecha Gerstera či mestské- ho archivára Františka Schwartzenbacha, autora dodnes platného usporiadania naj- staršej časti magistrátneho archívu. Štátny archív v Košiciach, pobočka Košice so sídlom na Južnej triede 82 us- chováva fondy a zbierky obsahom zodpo- vedajúce územnej pôsobnosti pre okres Košice – okolie. Aj tu sa však nachádza- jú mnohé archívne pramene k dejinám mesta. Dôležité informácie k obdobiu 1. ČSR obsahujú predovšetkým fondy no- társkych úradov, úradov daňovej správy, okresného súdu. Mnohé archívne doku- menty sú nezastupiteľné pre štúdium histórie jednotlivých mestských častí, na- príklad školské kroniky detailne opisu- júce život obcí neskôr pričlenených ku Košiciam. Najnovším prírastkom sú origi- nály košických štátnych matrík od roku 1895 do roku 1906. Košické archívy ochraňujú a sprístup- ňujú archívne dokumenty – súčasť kultúr- neho dedičstva Slovenskej republiky. Po- dieľajú sa na procese uchovávania histo- rickej pamäti mesta Košice a prispievajú tak k zachovávaniu mnohotvárnych väzieb medzi minulosťou a prítomnosťou. Odporúčaná literatúra: BIDOVSKÝ, E. et al. Štátny archív v Košiciach. Sprievodca po archívnych fondoch I. Bratislava : Slovenská archívna správa, 1963. DULOVIČ, E. – PAVLOVIČOVÁ, P. Dejiny Štátneho archívu v Košiciach. In: Slovenská archivistika, 2009, roč. 44, č. 2, s.77 – 88. HAJDUOVÁ, M.: Archív mesta Košice v minulosti a dnes. In: Košice – inštitu- cionálna základňa kultúry, školstva a vedy. Zost. U. Ambrušová, P. Fedorčák. Košice : UPJŠ, s. 89 – 98. OSTROLUCKÁ, M. Štátny archív v Košiciach – ochranca písomných pamiatok Abova. In: Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova (zborník referátov z odborného seminára konaného dňa 24. – 25. júna v Košiciach). Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2008, s. 339 – 345. OSTROLUCKÁ, M. Štátny archív v Košiciach – minulosť a súčasnosť. In: Košice – inštitucionálna základňa kultúry, školstva a vedy (k 140. výročiu založenia Východoslovenského múzea v Košiciach). Košice : UPJŠ, 2012, s. 99 – 107. REKLAMNÝ LETÁK KOŠICKEJ FARBIARNE A ČISTIARNE BÉLU HALTENBERGERA (ŠA KOŠICE, FOND RODINA HALTENBERGER Z KOŠÍC) FUTBALISTI ŠPORTOVÉHO KLUBU KOŠICE PRED PRIATEĽSKÝM ZÁPASOM V BUDAPEŠTI V ROKU 1935 (ŠA KOŠICE, ZBIERKA FOTOGRAFIÍ A FOTONEGATÍVOV) 62 | HISTORICKÁ REVUE Špeciál 2 Košické archívy

63HISTORICKÁ REVUE autor | ROBERT POLLÁK foto a ilustrácie | z archívu autora Východoslovenské múzeum v Košiciach patrí k najstarším a najvýznamnejším múzeám na Slovensku. FOTOGRAFIA NOVOSTAVBY HISTORICKEJ ÚČELOVEJ BUDOVY VÝCHODOSLOVENSKÉHO MÚZEA ZO ZAČIATKU 20. STOROČIA VÝCHODOSLOVENSKÉ MÚZEUM V KOŠICIACH Iniciátorom myšlienky založiť inštitúciu, ktorá by sa starala o záchranu pamiatok z Košíc a okolia, bol Imrich Henszlmann – košický rodák, pôvodným vzdelaním lekár a zakladateľ umeleckej histórie v Uhorsku. POČIATKY MÚZEA Východoslovenské múzeum založili v roku 1872 ako Hornouhorský muzeálny spolok. Pri jeho zrode stáli kultúrne cítiaci košickí mešťania Imrich Henszlmann, bra- tiaFrantišek,VojtechaGabrielKlimkovičov- ci, Viktor Myskovszky a ďalší. Imrich Hen- szlmann sa narodil v Košiciach v roku 1813 a jeho rodný dom, označený pamätnou tabuľou, stojí dodnes na rohu Alžbetinej a Hlavnej ulice. Henszlmann sa stal zaklada- teľom pamiatkovej starostlivosti v Uhorsku a tento fakt sa prisudzuje aj skutočnosti, že vyrastal „v tieni“ Dómu sv. Alžbety. Viacero jeho diel sa zaoberá stavebnými dejinami tejto katedrály. Dóm zohral dôležitú úlo- hu aj pri vzniku múzea v Košiciach. V roku 1846vňommalHenszlmannprednáškupre účastníkov Putovnej konferencie uhorských lekárovaprírodovedcovodôležitostivytvo- renia inštitúcie, ktorá by zbierala, ochra- ňovala a prezentovala pamiatky Horného Uhorska. Traduje sa, že Henszlmann zatvo- ril dvere do Dómu, aby tak zdôraznil dôleži- tosť témy, ktorú si tým pádom každý musel vypočuť. Už v roku 1873 muzeálny spolok vystavoval svoje zbierky „stredovekých sta- rožitností“ na svetovej výstave vo Viedni. Od roku 1874 vychádzal Spravodaj spolku (nepravidelne až do roku 1902 – spolu 14 zväzkov), ktorý dodnes slúži ako cenný pra- meň informácií o dejinách múzea. V tom is- tom roku počet zbierok muzeálneho spolku prevýšiluž14000kusov.Vroku1876vdnes už neexistujúcom dome U Zlatej hviezdy na Hlavnej ulici (dnes Malá scéna ŠD) otvorili prvú expozíciu Hornouhorského múzea. V 11 miestnostiach sa tu verejnosti prezen- tovali tematicky vystavené zbierky, ktoré múzeum dostalo prevažne do daru. Zo spomínaných Spravodajov sa dozvedáme, že Košičania, ktorí ako prví navštívili túto expozíciu, ňou boli takí nadšení, že ešte v ten deň sa vrátili do múzea a darovali via- cero zbierok, z ktorých sa mnohé zachovali až do súčasnosti. Prvým riaditeľom múzea sa v roku 1877 stal Vojtech Klimkovič, jeden zjehozakladateľov,avtomtorokunavštívil múzeum aj cisár František Jozef I. 2013 ím IMRICH HENSZLMANN – JEDEN ZO ZAKLADATEĽOV HORNOUHORSKÉHO MUZEÁLNEHO SPOLKU V KOŠICIACH

64 HISTORICKÁ REVUE VýchodoslovenskémúzeumvKošiciach Špeciál 2 V roku 1892 sa slobodné kráľovské mesto Košice uznieslo, že na vtedajšom Námestí Františka Jozefa (dnes Námestie Maratónu mieru) dá postaviť samostatnú reprezentačnú budovu pre potreby múzea. V rokoch 1898 – 1901 ju v monumentálnom neorenesančnom slohu podľa projektu Ar- páda a Gejzu Jakabovcov postavila firma JakabaMichalRépászky.SídloužKošického múzea dodnes patrí k dominantám mesta. Svoje brány otvorilo verejnosti v roku 1903, expozíciu, ako aj katalóg vystavených zbie- rok, pripravil vtedajší riaditeľ Jozef Mihá- lik. Zmena názvu múzea na Hornouhorské Rákócziho múzeum súvisela s poverením na zbieranie rákociovských relikvií a pa- miatok po opätovnom pochovaní knieža- ťa v Dóme sv. Alžbety v roku 1906. Počas 1. svetovej vojny sa činnosť múzea obme- dzila. Po jej skončení a rozpade Rakúsko- -uhorskej monarchie časť zbierok múzea, určených na „záchranu“ pred českosloven- ským vojskom, odviezli do Budapešti. PO VZNIKU ČESKOSLOVENSKA A POČAS 2. SVETOVEJ VOJNY V rokoch prvej Československej repub- liky stál na čele štátneho Východosloven- ského múzea Dr. Josef Polák. Vyštudovaný právniksosilnýmumeleckýmcítenímvtlačil svoju pečať do všetkých oblastí činnosti múzea. K jeho najvýznamnejším skutkom patrí založenie Krónovej kresliarskej a gra- fickej školy pri múzeu v roku 1921 (ktorú navštevoval aj svetoznámy slovenský grafik Koloman Sokol), prevezenie a postavenie dreveného kostolíka z Kožuchoviec v roku 1928 a usporiadanie vyše 200 výstav s dô- razom na európsku grafiku. V roku 1935 sa v Košiciach našiel unikátny zlatý poklad, ktorý obsahoval 2 920 kusov zlatých mincí, tri zlaté medaily a zlatú renesančnú reťaz. Od tohto času sa múzeum neustále angažo- valo v osudoch Košického zlatého pokladu. Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 pripadli Košice Maďarsku. Hornouhorské Rákócziho múzeum, najmä pričinením jeho riaditeľa Alexandra Mihálika, počas rokov 2. svetovej vojny obnovilo viaceré objekty v meste – Urbanovu vežu, Miklušovu väz- nicu s expozíciou, reštaurovala sa Katova bašta a postavila sa replika domu Františ- ka II. Rákociho z tureckého Rodošta. Túto stavbu umožnila skutočnosť, že už v roku 1905 bolo do Košíc privezených 29 debien, v ktorých bolo uložené originálne zariade- nie jedálne kniežaťa Rákociho. Tieto boli uložené najprv v múzeu. V období prvej Československej republiky ich však kvôli obavám z „Čechov“ ukryli do pivnice domu na Hlavnej ulici a zamurovali. POVOJNOVÉ OBDOBIE Po skončení vojny, vďaka nástupu eru- dovaných odborníkov Michala Markuša a Jána Pástora, vznikli v roku 1947 vo Výcho- doslovenskom múzeu v Košiciach oddelenia národopisu a archeológie. Delimitova- ním veľkej časti vzácnych výtvarných diel z múzea zriadili v roku 1951 Krajskú galériu (dnes Východoslovenská galéria). Dejiny prírodovedného oddelenia vo Východoslo- venskom múzeu sa začali písať nástupom Aristida Mošanského v roku 1955. Najdôležitejšími medzníkmi v živote Východoslovenského múzea v 60. rokoch minulého storočia boli vydávanie prírodo- vedného a spoločensko-vedného zborníka Natura Carpatica a Historica Carpatica, kto- révychádzajúdodnes,aprípravaaprevádz- kovanie historicko-etnografickej expozície v Červenom Kláštore. V roku 1970 sprístup- nili expozíciu Košického zlatého pokladu, ktorú umiestnili v špeciálnej trezorovej miestnosti v suteréne účelovej budovy múzea. Expozícia bola deinštalovaná kvôli rekonštrukčným prácam v roku 2008. Táto unikátna numizmatická zbierka je majet- kom Slovenskej republiky v správe Historic- kého múzea SNM v Bratislave. Od roku 2009 sa KZP predstavil formou výstavy v Bratisla- ve, Prahe, Budapešti, Krakove a v Ostrave. V roku 2013 sa vráti do pôvodných priesto- rov formou novej interaktívnej expozície. V roku 1975 sa dokončila obnova Župného domu (Dom Košického vládneho progra- mu). Múzeum v ňom získalo moderné pre- vádzkové priestory a otvorilo tu expozíciu Revolučné robotnícke a komunistické hnu- tie na východnom Slovensku. V roku 1977 v renovovanej Urbanovej veži prezentovali expozíciu Umelecké kovolejárstvo na vý- chodnom Slovensku. Po roku 1989 sa táto expozícia zrušila. Východoslovenské múze- umsavšakvroku2012akopodnájomcaob- jektu a prevádzkovateľ Múzea voskových fi- gurín do Urbanovej veže vrátilo. Na Hlavnej ulicič.40(Vitézovdvor)múzeuminštalova- FASÁDA A PÔDORYS PRIESTOROV DOMU U ZLATEJ HVIEZDY Z ROKU 1876 OD V. MYSZKOVSKÉHO ALEXANDER BORTNYK: PORTRÉT J. POLÁKA Z ROKU 1924

65HISTORICKÁ REVUE lo umelecko-historickú expozíciu a v Dóme sv. Alžbety prevádzkovalo tzv. Klenódium, ako aj hrobku Františka II. Rákociho. Od roku1979prevzalozodpovednosťzarekon- štrukciu Spišského hradu, čo vyvrcholilo sprístupnenímexpozícievroku1987.Vroku 1981 v budove na Námestí Maratónu mieru múzeum sprístupnilo historickú expozíciu dejín východného Slovenska s názvom Ľud – tvorca trvalých hodnôt. ZMENY PO ROKU 1989 Po roku 1989 začali na múzeum dolie- hať majetkové reštitúcie. V roku 1991 mu pridelili budovu Divízie na Námestí Mara- tónu mieru. Postupne v nej našli priestor expozície, ktoré sa museli z pôvodných objektov „presťahovať“. V roku 1991 sa v stavebnej replike Rákociho domu po dlhých desaťročiach otvorila expozícia, venovaná tejto významnej osobnosti. V roku 1996 sa múzeum v rámci experimen- tu Ministerstva kultúry SR dostalo pod in- tendantúruanakrátkyčassazmenilajjeho názov na Abovské múzeum. Zriaďovateľom Východoslovenského múzeavKošiciachsavroku2002stalKošic- ký samosprávny kraj. Pre posledné desaťro- čie dejín tejto inštitúcie je charakteristická intenzívna výstavná činnosť doma aj v za- hraničí. Zbierky prezentovali na samostat- ných tematických výstavách v Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, na Ukrajine, v Nemecku, Česku a vo Francúzsku. Okrem toho múze- um každoročne pripravuje pre verejnosť netradičné podujatia ako napríklad Deň Zeme, Noc múzeí, Noc v zajatí kata, Hraj o cenu Východoslovenského múzea, Náv- števa v stredoveku. V roku 2008 sa deinštalovali zbierky z expozícii v historickej účelovej budove a začala sa jej rozsiahla rekonštruk- cia. V roku 2009 sa s pomocou grantu z nenávratného príspevku z Finan- čného mechanizmu Európskeho hospodár- skeho priestoru a Nórskeho finančného mechanizmu EEA GRANTS podarilo revi- talizovať areál Katovej bašty s expozíciou v Katovom byte, ktorá dostala cenu Expo- zícia roka. V roku 140. výročia založenia múzea a v rámci príprav na rok 2013, v ktorom sú Košice Európskym hlavným mestom kultúry, je múzeum súčasťou projektov Košického samosprávneho kraja Otvorené zóny. V rámci toho sa dokončí rozsiahla rekonštrukcia historickej účelovej budovy múzea, verejnosti sa sprístupnia priesto- ry kazemát pri Katovej bašte s expozíciou fortifikácie a vybuduje sa Dom remesiel na Hrnčiarskej ulici č. 11. V ňom sa pred- stavia bohaté dejiny košických cechov, návštevník sa môže oboznámiť so stredo- vekými hradbami mesta „in situ“ a vznikne priestor na usporadúvanie remeselných workshopov a prezentácií. Pod vyše 140-ročný kontinuálny rozvoj Východoslovenského múzea v Košiciach sa podpísali generácie múzejníkov. Prispeli k tomu, že je jedným z najvýznamnejších a najznámejších na Slovensku. Zbierkové fondy Východoslovenského múzea s mno- hými unikátmi patria k najbohatším aj v medzinárodnom meradle. Odporúčaná literatúra: AMBRUŠOVÁ, U., FEDORČÁK P.: Košice – in- štitucionálna základňa kultúry, školstva a vedy. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafá- rika, 2012. NEMEC, Z., POLLÁK, R.: Východoslovenské múzeum v Košiciach. Krátky sprievodca po múzeu. Košice : 1992. POLLÁK, R.: 140 rokov 140 zbierok. Košice : Východoslovenské múzeum v Košiciach, 2012. www.vsmuzeum.sk 2013 RODOŠTO – PAMÄTNÝ DOM FRANTIŠKA II. RÁKOCIHO V KOŠICIACH BUDOVA BÝVALÉHO VOJENSKÉHO VELITEĽSTVA V KOŠICIACH (DIVÍZIA), V KTOREJ SÚ UMIESTNENÉ EXPOZÍCIE PRÍRODA KARPÁT A STOROČIA V UMENÍ dejiny mesta Košice

66 HISTORICKÁ REVUE autor | ANGELA KURUCOVÁ foto a ilustrácie | Ing. Alexander Jiroušek a archív knižnice Čítať peknú knihu je nepretržitý dialóg, v ktorom kniha hovorí a naša duša odpovedá. (André Maurois) ŠTÁTNA VEDECKÁ KNIŽNICA V KOŠICIACH Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach (ŠVKK) patrí počas jej vyše šesťde- siatročnej existencie významné miesto na kultúrnom a vzdelávacom poli nielen Košíc, ale aj v celoslovenskom meradle. Podieľa sa na projektoch regionálne- ho, celoslovenského i medzinárodné- ho charakteru. Svoje služby poskytuje širokému a rôznorodému spektru po- užívateľov a tomu sa snaží prispôsobiť akvizičnú politiku, skladbu knižničných fondov a pestrosť poskytovaných kniž- nično-informačných služieb. KRÁTKA HISTÓRIA KNIŽNICE Knižnica je v súčasnosti rozpočtovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je Ministerstvo kultúry Slovenskej repub- liky. Tomuto stavu predchádzali histo- rické epochy, počas ktorých sa činnosť a služby knižnice rozširovali a skvalit- ňovali. Svoje počiatky knižnica spája s ustanovením Vysokej školy poľno- hospodárskeho a lesného inžinierstva v Košiciach v auguste 1946. Počas prvých rokov fungovania sa už začala profilovať na univerzálnu vedeckú knižnicu. V 50. rokoch 20. storočia začala kniž- nica budovať zbierky špeciálnych tech- nických dokumentov, ako sú patenty, normy a firemná literatúra a stala sa te- ritoriálnym strediskom týchto dokumen- tov. Patrila medzi prvé inštitúcie svojho druhu, ktoré začali v službách pre použí- vateľov uplatňovať automatizáciu. Stro- jovú evidenciu používateľov pomocou výpočtovej techniky začala využívať ako prvá knižnica v bývalom Československu už v roku 1981. Veľký význam malo zapo- jenie sa do projektu KOLIN v roku 1995. V rámci tohto projektu dostala knižnica finančné prostriedky na nákup knižnič- no-informačného systému ALEPH, ktorý v aktualizovaných verziách používa do súčasnosti. Vyhľadávanie a objednáva- nie titulov cez on-line katalóg na web stránke knižnice je pri novších publiká- ciách už obohatený o zdigitalizované formy obsahov a obalov kníh. Špeciál 2 KNIŽNICA SÍDLI V EMPÍROVOM PONGRÁCOVSKO- FORGÁČOVSKOM PALÁCI NA HLAVNEJ ULICI V KOŠICIACH

67HISTORICKÁ REVUE2013 SLUŽBY KNIŽNICE Knižnica začala svoju činnosť v jednej miestnosti školy, s jedným pracovníkom, čo nepostačovalo pre za- bezpečovanie činnosti vysokoškolskej knižnice. Postupne, tak ako sa menili jej funkcie a zameranie, rozširovala aj svoje služby. Významný bol rok 1953, keď knižnica získala časť terajšej hlav- nej budovy (Hlavná 10). Zriadila v nej čitáreň a požičovňu, o štyri roky neskôr aj študovňu. V roku 1993 pribudla ne- mecká študovňa Goetheho inštitútu v Mníchove s rozsiahlym fondom kníh, periodík, audiovizuálnych a multime- diálnych dokumentov v nemeckom ja- zyku. V roku 1995 vzniklo oddelenie historických fondov odčlenením sa od oddelenia bibliografie. V rámci neho sa vytvorila študovňa starých tlačí, ktorá sprístupňuje kultúrne dedičstvo, staré tlače do roku 1918. Rok 2004 bol významný zriade- ním americkej študovne – InfoUSA, ako prvej tohto druhu na Slovensku. Tá poskytuje knihy, periodiká, audio- vizuálne a multimediálne dokumenty v anglickom jazyku. Od roku 2006 po- skytuje svoje služby v našich priesto- roch Britské centrum, ktoré zriadila Britská rada so síd- lom v Bratislave. Po- užívateľom knižnice je k dispozícii spolu osem študovní (na Hlavnej, Pribinovej ulici a Pri Miklušovej väznici) a jedna čitá- reň. V roku 2008 sa vytvorilo stredisko vedecko-technic- kých informácií, kul- túrno-vzdelávacie centrum a školiace centrum zo štruktu- rálnych fondov EÚ. V tom istom roku bolo zmodernizované a rozšírené aj reštau- rátorské a konzer- vátorské pracovisko našej knižnice. Pracovisko tohto zame- rania má naša knižnica ako jediná na vý- chodnom Slovensku. Knižnica zastáva aj funkciu informačného strediska, súčasťou ktorého je Informačné miesto kancelárie Rady Európy, zostavuje rešerše, posky- tuje faktografické a odborné informácie z fondov knižnice, elektronických data- báz. Naše služby pre používateľov, ale aj širokú verejnosť rozšírime v tomto roku o výstavnú sálu, ktorá bude umožňovať prezentáciu originálov z našich fondov, ako aj iných viacrozmerných predmetov. Bibliotheca Cassoviensis, ako už samotný názov napovedá, bude novootvorenou študovňou, kde sa sústredí literatúra a pe- riodická tlač týkajúca sa Košíc a nášho re- giónu vydaná od roku 1918 po súčasnosť. Knižnica sa postupne stala aj miestom konania vzdelávacích podujatí rozličného charakteru: organizovania konferencií, besied a prednášok. Mno- hé kultúrne a spoločenské podujatia sa konajú v nemeckej knižnici Goethe- ho inštitútu a v InfoUSA – workshopy, autorské čítania, vyučovacie hodiny, telemosty, premietania filmov a pod. Nemožno nespomenúť bohatú výstav- nú činnosť, ktorá o. i. prezentuje aj náš knižničný fond. SKLADBA A VEĽKOSŤ KNIŽNIČNÉHO FONDU Základom pre budovanie knižnič- ného fondu bolo 1 700 zväzkov od- bornej literatúry, ktorú ŠVKK odstú- PÔVODNÁ VÄZBA – DREVENÉ DOSKY, TMAVOHNEDÁ KOŽA S ORNAMENTÁLNOU SLEPOTLAČOU, NÁROŽNICE, PUKLICE A FRAGMENTY SPÔN ŠTÁTNA VEDECKÁ KNIŽNICA V KOŠICIACH, HLAVNÁ 10 – VÝPOŽIČOVŇA © ING. ALEXANDER JIROUŠEK dejiny mesta Košice

68 HISTORICKÁ REVUE Štátna vedecká knižnica v Košiciach pila Ústredná knižnica Vysokej školy technickej v Bratislave v roku 1946. Zbierky knižnice rýchlo narastali aj vďaka rôznym darom. Veľmi dôležitým momentom v budovaní knižničného fondu bolo priznanie práva povinného výtlačku v roku 1947. Knižnica dopl- ňuje svoje fondy aj ďalšími spôsobmi ako sú nákup, dary a medziknižničná výmena. K záveru roka 2012 fond ob- sahoval 2 473 181 knižničných jedno- tiek. Knižničný fond tvoria v prvom rade slovenské a cudzojazyčné knihy, periodiká, špeciálne technické doku- menty, hudobniny, audiovizuálne a multimediálne dokumenty a bohatý historický fond. VÝSKUMNÁ ČINNOSŤ V KNIŽNICI Už od svojho počiatku knižnica vykonávala odbornú činnosť najmä v bibliografickej oblasti a zaradila sa tak medzi popredné knižnice na Slo- vensku. V súčasnosti sa knižnica po- dieľa na tvorbe Slovenskej národnej retrospektívnej bibliografie i súbežnej bibliografie spracovávaním záznamov z geológie, baníctva a hutníctva, bu- duje celoslovenskú databázu ROMANO s rómskou tematikou a v neposlednom rade svoju činnosť zameriava aj na biografický výskum východného Slo- venska. Po vytvorení oddelenia histo- rických fondov v roku 1995 začal hlbší výskum aj v oblasti starých tlačí. His- torickým fondom sa dovtedy (a to nie- len v našej knižnici) nevenovala dosta- točná pozornosť. Po zmene politického režimu sa otvorili pomyselné dvere do depozitárov starých tlačí a knižnica začína participovať na celoslovenských úlohách v oblasti dejín knižnej kultúry na Slovensku. Začína sa bibliografický popis starých tlačí a vydávanie ich ka- talógov, ktoré sú prístupné aj cez on- -line katalóg knižnice. HISTORICKÝ FOND Významné miesto ŠVKK v knižnič- nom systéme patrí aj vďaka bohatej zbierke starých tlačí počnúc inkunábu- lami až po knihy do začiatku 20. storo- čia. O jej význame svedčí aj to, že dva najstaršie celky: inkunábuly a tlače 16. storočia boli vyhlásené za historické knižničné fondy a zapísané do ústred- nej evidencie kultúrneho dedičstva. Historický knižničný fond ŠVKK pozo- stáva z uzavretého kompaktného celku historickej knižnice Právnickej akadé- mie v Košiciach a z fondu starých tlačí získaných darom a kúpou (spolu cca 90 000 zväzkov). Knižnica neskoršej Právnickej akadémie začala písať svo- je dejiny ešte ako knižnica jezuitskej univerzity založenej v roku 1657. Po knižnici dominikánskeho rádu je dru- hou najstaršou košickou historickou knižnicou. Osudmi univerzity po zru- šení jezuitského rádu a jej nástupcov, ako aj samotnej knižnice, sa venovali už viaceré odborné štúdie. Na tomto mieste spomeniem iba fakt, že ŠVKK začala koncom roka 1954 preberať historický fond Právnickej akadémie do svojej správy, pričom časť fondu zostala v správe Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach. Rekonštruovať knižnicu môžeme v súčasnosti iba na základe tlačeného katalógu knihov- níka na Právnickej akadémii Alberta Kissa z roku 1914 a zlomkov iných za- chovaných katalógov i pramenných materiálov. Podľa posledného tlačeného kata- lógu bola knižnica tematicky rozdelená do 14 skupín. Z hľadiska proporciona- lity najviac je zastúpené právo, teo- lógia, filozofia, literatúra a história. Ďalšou tematicky rozsiahlou časťou je Špeciál 2 AMBROSIUS, SANCTUS: OPERA. CUM ADDITAMENTO JOHANNIS HEYNLIN. PARS I. BASILEAE, 1492.

69HISTORICKÁ REVUE2013 literatúra a jazykoveda. Bohatá je sé- ria viacjazyčných slovníkov a rôznych vydaní diel klasických autorov a slo- venských národných buditeľov. Zaují- mavou skupinou sú kalendáre, časopi- sy, almanachy a dobové noviny. Rôzne pohľady na život, prírodu a na človeka môžeme sledovať v prácach z oblasti prírodných vied. Z histórie sú vo fonde učebnice všeobecných dejín ľudstva, monografie štátov a miest, príručky z pomocných vied historických, či už je to heraldika, genealógia alebo histo- rické práce slovenských autorov. Z chronologického pohľadu sú najvzácnejšie tlače z raného obdobia kníhtlačiarstva – inkunábuly. V našich fondoch máme 36 titulov týchto tla- čiarenských skvostov pochádzajúcich výlučne z fondu knižnice Právnickej akadémie. Najstaršia je spred roku 1474 Prognosticon super Anti-chris- ti adventu Iuadeorumque Messiae vytlačená v Padove, ktorej autorom je Johannes de Lübeck. Veľmi cenné z hľadiska výzdoby je dielo sv. Ambró- za Opera vytlačené v Bazileji v roku 1492, ktorej prvú časť iluminoval a rubrikoval známy bardejovský ilumi- nátor Baltazár Blutfogel. Vzácnou a pomerne obsiahlou je zbierka tlačí zo 16. storočia. Ide o 1 096 titulov z pro- dukcie tlačiarní rôznych európskych miest. Na našom území sa kníhtlačiar- stvo začína rozmáhať až v 17. storočí, stúpa produkcia nielen našich, ale aj zahraničných tlačiarenských oficín v našom fonde. Ďalším aspektom pri rozbore his- torických tlačí je ich výzdoba a väzba. Sú krásnou ukážkou prác majstrov ryt- cov, ilustrátorov, kníhviazačov, a teda zdrojom poznatkov pre odborníkov z oblasti dejín umenia a ďalších odvet- ví. Nezanedbateľný význam majú po- sesorské údaje, či už rukopisné, alebo vo forme pečiatky, často aj s rôznymi poznámkami. Tie sú hlavne pri význam- nejších majiteľoch jedným z dôležitých zdrojov na objasnenie ich života a čin- nosti. Štátna vedecká knižnica v Košiciach sa snaží každoročne skvalitňovať nie- len svoje služby, ale aj priestory. Mala a má ambície byť miestom nielen pre vypožičanie si kníh a štúdium, ale byť aj miestom konania vzdelávacích a kul- túrnych podujatí v našom meste. Odporúčaná literatúra: Košice – inštitucionálna základňa kultú- ry, školstva a vedy. Zost. U. Ambrušová, P. Fedorčák. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2012. Štátna vedecká knižnica v Košiciach 1946 – 1996 : Jubilejný zborník. Red. E. Kun- drátová. Košice : Štátna vedecká knižnica v Košiciach, 1996. Bibliografie a katalógy z produkcie ŠVKK ŠtátnavedeckáknižnicavKošiciach1946- 2006. Red. Ján Gašpar. Košice : Štátna ve- decká knižnica v Košiciach, 2006 www.svkk.sk Košický maratón mieru Každoročné organizovanie medzinárodného maratónskeho behu má popri najprestížnejších svetových maratónoch v Bostone, New Yorku, Londýne, Berlíne či Fukuoke svoju tradíciu tiež v Košiciach. Organizuje sa tu už od roku 1924 ako jeden z najstarších maratónskych behov vo svete a najstarší maratón v Európe. Usporadúvanie maratónskych behov má svoj pôvod v novodobých olympij- ských hrách, po prvýkrát zorganizovaných v roku 1896 v Aténach. Do ich programu bol maratón zaradený na počesť legendárneho behu gréckeho posla bežiaceho z Maratónu do Atén v roku 490 pred n. l. Po zdolaní vzdia- lenosti 42 kilometrov a 200 metrov priniesol aténsky posol správu o gréckom víťazstve nad perzským vojskom v bitke pri Maratóne a od vy- čerpania zomrel. Pamiatka tohto historického behu ostáva živá v stovkách maratónskych behov organizovaných každoročne po celom svete. Košický medzinárodný maratón mieru sa tradične beží počas prvej októbro- vej nedele na štandardnú vzdialenosť 42 kilometrov a 195 metrov. Jeho účastníci sa však môžu zúčastniť i polmaratónu na vzdialenosť 21 kilomet- rov alebo minimaratónu v dĺžke 4,2 kilometra. Na tejto najprestížnejšej športovej udalosti sa každoročne zúčastňujú tisíce nadšencov, nielen vrcholoví športovci, ale i rekreační bežci. Doposiaľ sa v Košiciach predsta- vilo aj viacero olympijských víťazov, ako Argentínčan Juan Carlos Zabala, Etiópčania Abebe Bikila a Demissie Wolde alebo Nemec Waldemar Cierpin- ski. Ostatný 89. ročník usporiadaný v roku 2012, ktorého sa zúčastnilo viac ako 7 400 bežcov zo 46 krajín na čele s africkými bežcami z Kene, zazname- nal nové traťové rekordy v histórii košického maratónu v mužskej i ženskej kategórii. V októbri 2013 čaká Košický maratón jubilejný 90. ročník a v roku 2014 uplynie 90 rokov od jeho založenia. V súvislosti s týmto prestížnym podujatím bol v roku 1959 na Námestí Ma- ratónu mieru v Košiciach odhalený Pamätník maratónu mieru. Trojmetrová bronzová socha nahého maratónca a text Nenikhkamen (grécky „zvíťazili sme“ – výkrik aténskeho bežca oznamujúceho víťazstvo pri Maratóne) vzdá- va hold všetkým účastníkom košického maratónskeho behu. (zt) dejiny mesta Košice

70 HISTORICKÁ REVUE autor | ŠTEFAN ŠUTAJ Historici, ktorí písali o dejinách Košíc, bez ohľadu na to, či sa domnievali, že sú slovenské, maďarské alebo multietnické mesto, sa zhodli na tom, že Košice patrili a patria k významnejším, možno aj najvýznamnejším, mestám stredoeurópskeho regiónu. KOŠICE a ich miesto vo výskume moderných dejín Košice sú aj naďalej aktuálnou témou výskumu a sú značné rezervy v ich do- terajšom historickom bádaní, čo sa naj- výraznejšie prejavuje v absencii modernej syntézy dejín Košíc. Príprava takého diela si vyžaduje sústredenie výskumných ka- pacít, dôsledné prebádanie prameňov aj využitie výsledkov práce vedeckých, peda- gogických a ďalších profesionálnych inšti- túcií, ktoré sa zaoberali dejinami. Súčasné úsilie bádateľov môže nadviazať na boha- tú produkciu spoločenskovedných pracov- níkov, historikov, múzejníkov, archivárov a bibliografov o Košiciach. BIELE MIESTA V POZNANÍ DEJÍN KOŠÍC Najstarších období dejín Košíc sa dot- kli starší i súčasní historici. Je potrebné spomenúť predovšetkým práce B. Wicka a O. R. Halagu. K problematike stredo- vekých dejín napísali významné práce aj F. Krones, Gy. Györffy, B. Varsík, J. Stanislav, R. Marsina, F. Uličný, košickí historici Š. Eliáš, J. Duchoň a je potešiteľ- né, že o stredovekých dejinách začínajú písať aj mladí historici D. Magdoško, B. Fabová, R. Rusnák a ďalší. Napriek tomu nie sú dostatočne spracované mnohé otázky z najstaršieho obdobia košických dejín – výskum stredovekej spoločnosti v Košiciach, nezávislá mestská samosprá- va a jej právne postavenie, fungovanie mestských inštitúcií – činnosť richtára, mestskej rady a volenej obce, mestskej obce, vzťah mesta a predmestí, sprá- va mestských majetkov, genealogické, hospodárske a kultúrne súvislosti vývoja mesta, ako aj cirkevná správa. Vzhľadom na zmeny v našom poznaní a v spôsoboch práce moderného historika je treba uplat- niť nové postupy pri skúmaní historických prameňov, uskutočniť ich vedeckú analý- zu, overiť pravosť písomností, komparáciu s výsledkami výskumov príbuzných od- borov aj s prameňmi v zahraničí (Krakov, Budapešť), a teda poskytnúť moderný a aktuálny pohľad na dejiny Košíc. K prelomovým obdobiam uhorských dejín patrí rok 1526, keď sa Uhorsko stalo súčasťou habsburskej monarchie. Košíc sa zmocnil Ján Zápoľský a do života mesta zasiahol vytvorením novej mestskej elity v správe, ekonomike i kultúre. Vedecký výskum je treba zamerať na rôzne súčasti života obyvateľov mesta (správu mesta, export tovaru, import tovaru, remesel- no-poľnohospodársku výrobu, služby v meste, migráciu, sociálnu stratifikáciu atď.), pozrieť sa na každodenný život oby- vateľa Košíc. Košice boli vedúcim mestom Pentapolitany, miest, ktoré sformulovali nové vierovyznanie. Skúmanie reformácie je potrebné aj pre poznanie kultúrneho a spoločenského pohľadu Košičanov na svet. V 16. – 18. storočí sa stali súčasťou nábo- ženských sporov aj mocenských konflik- tov a neraz aj centrom protihabsburských povstaní uhorskej šľachty. Náboženstvo zohrávalo dôležitú úlohu v živote človeka. Cieľomďalšiehovýskumubymalibyťdejiny cirkevných inštitúcií v Košiciach, ich úloha v stredovekom aj novovekom meste vráta- ne inštitucionálnej bázy (fary, biskupstvo, cirkevnéradyaškolstvo).Problematikousa síce zaoberá početná literatúra (z novších prác P. Zubko, M. Morovics, C. Hišem, P. Kó- nya, M. Bodnárová, J. Duchoň, M. Mareč- ková a iní), inštitucionálna báza a dôsledky prelomových období však obsahujú množ- stvo podnetov pre výskum. Vnútorné spory, politická nestabilita, blízkosť osmanských armád a časté vojny spôsobili, že kráľovský dvor vytvoril z Ko- šíc vojenskú baštu východnej časti Uhor- ska (sídlo vrchného veliteľa pre región, v meste bola početná vojenská posádka). Výskum by mal sledovať tento proces, prítomnosť armády, vojenské ohrozenie a každodenný život Košičanov. Osobitnému výskumu je potrebné podrobiť obdobie re- volúcie 1848 – 1849, predrevolučného aj porevolučného obdobia. KOŠICE PO VZNIKU ČSR Pozornosť ďalej treba venovať ob- dobiu zániku Rakúsko-Uhorska a vzniku nástupníckych štátov, prechodu Košíc do Československa, spôsobu úradova- Špeciál 2

71HISTORICKÁ REVUE2013 nia a každodennému životu pred vojnou, vo vojnových rokoch a po roku 1918 (na úrovni magistrátu, československej ad- ministratívy). Treba sledovať aj postoje obyvateľstva (od manifestácií a nepoko- jov až po rôzne formy a prejavy sabotáže štátnej moci). Kľúčovú úlohu v stabilizácii mesta mala mestská samospráva. Oporou jej mala byť československá štátna správa, ale aj armáda. Svoju úlohu v začleňovaní Košíc, ako integrálnej súčasti Českoslo- venska, zohrali aj politické strany. Slo- venská historická veda sa povojnovým dianím v Košiciach detailne nezaoberala, sústreďovala sa viac na centrálne dianie. Do kontextu východného Slovenska ich zasadili L. Tajták a P. Švorc a z pohľadu vojenskej histórie najmä M. Hronský. Nie- ktoré lokálne udalosti spracovali košickí historici. Aj tu je však potrebné prehĺbiť naše poznatky o dejinách, o spôsoboch, akými sa košické obyvateľstvo vyrovná- valo so zmenami hraníc v hektickom 20. storočí. Je potrebné nadviazať na minulé analýzy B. Varsíka, A. Granatiera, J. Sve- toňa či novšie M. Hronského a P. Šalamona dôslednou a odbornou analýzou demo- grafického vývoja, k čomu môžu prispieť N. Regináčová a L. Gergely. Problematike mestskej správy a kultúry v rokoch 1848 – 1945 bola venovaná pozornosť vo via- cerých zväzkoch bibliografií a bibliogra- fických štúdií M. Potemru a M. Mihókovej. Formovanie verejnej správy v ČSR v ro- koch 1918 – 1938 je spracované aj v prá- cach súčasných autorov (N. Krajčovičová, X. Šuchová, K. Zavacká, M. Zemko, z košic- kých autorov E. Dulovič), k verejnej správe v Košiciach však nájdeme len čiastkové informácie. Rokmi 1938 – 1948 sa z celoštátne- ho hľadiska zaoberajú viaceré práce (M. Vietor, L. Tilkovsky, M. Hetényi, M. Pe- kár, M. Barnovský, Š. Šutaj), Košiciam sú venované iba menšie štúdie (napríklad v časopisoch Historica Carpatica, Človek a spoločnosť). Pre Košice to bolo obdobie, spojené s činnosťou maďarskej štátnej moci. Zo strany slovenskej i maďarskej historiografie sa vytvoril pohľad, ovplyv- nený etnicitou, práce k tomuto obdobiu sa venovali väčšinou politickej agende a udalostiam, ktoré vyplývali z udalostí po Viedenskej arbitráži. Nespracované zosta- li záležitosti školstva, kultúry, pôsobenia štátnej aj mestskej správy v Košiciach a dôsledky, ovplyvňujúce každodenný život obyvateľov mesta. PO 2. SVETOVEJ VOJNE Po oslobodení sa Košice stali opäť sú- časťou Československej republiky, dočasne boli sídlom centrálnych úradov – sídlom prezidenta E. Beneša, vlády ČSR a Delegá- cie Slovenskej národnej rady pre oslobode- né územie. Dňa 4. apríla 1945 sa tu vytvo- rila prvá vláda Národného frontu Čechov a Slovákov, ktorej program bol vyhlásený 5. apríla 1945 ako Košický vládny program. Začala sa obnova hospodárskeho, verejné- ho a kultúrneho života mesta. V Košiciach sa formovali vedenia Komunistickej strany SlovenskaaDemokratickejstrany,jediných dvoch povolených politických strán. Nebo- lo dovolené obnoviť ani Stranu slovenskej národnej jednoty, ktorá pracovala na úze- mí, pripojenom počas vojny k Maďarsku. Pozornosť si zaslúžia mnohé osobnosti po- vojnového politického života, napríklad J. Grobon,L.Štofko,A.Harčár,M.Potemra,J. Styk, M. Géci, E. Böhm, J. Maurer, E. Rusko, K. Folta. Udalosti z toho obdobia v Koši- ciach boli doteraz na okraji výskumu bá- dateľov, podobne ako vyvrcholenie zápasu o moc, ktoré sa skončilo vo februári 1948 nastolenímkomunistickejdiktatúry.Pozor- nosť je potrebné venovať akčným výborom Národného frontu, dôsledkom prevzatia komunistickej moci na politický, kultúrny, spoločenský a spolkový život v Košiciach. Predmetom záujmu by mali byť aj spôsob, akým si komunisti postupne upevnili svoje pozície a zabraňovali iným podieľať sa na moci, chýbajú aj štúdie, ktoré by sa týkali významných osobností povojnových Košíc. Vnasledujúcomobdobídošlokvýznam- ným zmenám v charaktere mesta. Okrem zmeny politickej orientácie a hospodárskej stratégie nasledovali zmeny v spôsobe História učí. Najmä tých vníma- vých, nezaslepených len vlastnou existenciou. Pretože už tisíce generácií ľudského pokolenia preputovali našou Zemou, odkedy sme sa na nej ako „páni tvorstva“ zjavili. Nedávno som niekde čítal, že človek ešte nedosiahol takú úroveň svojho rozvoja, aby si zaslúžil žiť na takej prekrásnej planéte, akou je Zem. Myslela sa tým, samozrejme, úro- veň etická, morálna, estetická, úroveň plná veľkorysosti a ohľaduplnosti k sebe samým a k vlastnej planéte. Mám obavu, že ak to raz vôbec dosiahne, nebude to tak skoro. Človek je síce schopný obrovských vecí, lásky, porozumenia, sebaobety, ale aj nenávisti, arogan- cie, neohľaduplnosti a krutosti. Počas existencie svojho pokolenia sa povahovo veľmi nezmenil. Negatívne počiny niektorých jednotlivcov sú len tlmené a čiastočne kontrolované organizovanou spoločnosťou v časoch pokoja, aby v kritickej chvíli prepukli v nespútané zver- stvá. Nie je výnimkou, že vyvolajú davovú psychózu a z presvedčenia sa stáva zlou celá skupina či národ. Nebolo tomu ináč v ďalekej ani bližšej minulosti. Je preto dobré poznať, ale hlavne vnímať a chápať dejinné udalosti a nachádzať v nich poučenie. Vzostupy a pády obrovských ríš, lepšie alebo horšie rozhod- nutia cisárov či kráľov. Pretože dejiny, respektíve dejinné udalosti sa stále opakujú. Vo veľkom aj v malom. Každý človek, ako individualita, zažíva a rieši situácie, ktoré už pred ním niekto zažil a riešil. Pritom sa každý z nás, aj keď pod vplyvom okolností, rozhoduje nakoniec samostatne. S výsledkami dobrými alebo zlými, s ovplyvnením osudov mnohých ďalších v závislosti od rozsahu svojej právomoci. Každý z nás je pri tom rozhodovaní i v zodpovednosti za dôsledky vlastne malým cisárom či kráľom. prof. MUDr. Ladislav Mirossay, DrSc. rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach dejiny mesta Košice

72 HISTORICKÁ REVUE Košice a ich miesto vo výskume moderných dejín života, ovplyvnené vedecko-technickým vývojom, ktoré sa prejavovali v priemysle, poľnohospodárstve, školstve a kultúre. Nové typy škôl, vysoké školstvo, budovanie Slovenskej akadémie vied, rozhlas, tele- vízia a najmä prudký nárast počtu obyva- teľstva, ktorý sa prejavil v zmenách profe- sijnej orientácie, sociálnej a národnostnej štruktúry, si zaslúžia pozornosť historikov. Posilňovala sa aj inštitucionálna báza kul- túrnehoživota,pribúdaliarozvíjalisakniž- nice, archívy, umelecké inštitúcie, galérie a v činnosti pokračovalo Východoslovenské múzeum. Komunistický režim ostro vystupoval aj proti cirkvám. Vedúci predstavitelia cirkví boli prenasledovaní a nútení k spolupráci s komunistickým režimom. Dóm sv. Alžbe- ty v Košiciach chátral a rekonštrukčné práce na ňom sa začali až v roku 1984. Po smrti košického biskupa Jozefa Čárskeho v roku 1962 ostalo košické biskupstvo bez riadneho biskupa, pretože predstavitelia komunistického režimu sa nevedeli dohod- núť s Vatikánom na vhodnej osobe, a to až do roku 1990, keď bol vymenovaný nový biskup Alojz Tkáč. V Košiciach pôsobili aj ďalšie cirkvi, ktoré si zaslúžia pozornosť historikov. V januári 1960 sa začala výstavba hutného kombinátu, ktorá významným spôsobom ovplyvnila mestský charakter Košíc a jeho okolia. V roku 1965 bola za- pálená prvá vysoká pec, spustená výroba v teplej valcovni a v koksovni. V priebe- hu štyroch desaťročí v Košiciach vyrástol hutnícky podnik Východoslovenské žele- ziarne, ktorý svojimi výrobkami získal po- stavenie medzi významnými oceliarskymi podnikmi. Vplyv oceliarskeho podniku na vývoj Košíc bol nesmierny, ale v historic- kých súvislostiach doteraz neprebádaný. Aj v tejto oblasti je čas prejsť nad úroveň jubilejných publikácií a pripraviť solídne odborné analýzy života spoločnosti v Ko- šiciach po roku 1948. Osobitnú pozornosť je potrebné veno- vať60.rokom20.storočiavKošiciach.Nie je spracované obdobie „politického od- mäku“ ani obdobie po 21. auguste 1968, kedy vojská Varšavskej zmluvy vpadli do ČeskoslovenskaaobsadiliajKošice.Tento vpád vyvolal masový odpor obyvateľstva. V košických uliciach v prvých dňoch okupácie zahynulo sedem ľudí a 57 bolo zranených. Až v roku 1991 bola obetiam agresie odhalená pamätná tabuľa na Hlavnej ulici v Košiciach. Nástupom M. Gorbačova do čela Komu- nistickej strany Sovietskeho zväzu v roku 1985 sa začalo obdobie „prestavby“, tzv. „perestrojka“. Veľký vplyv mali aj zmeny v politike Západu, ktorý sa orientoval na zabezpečenie mierového spolunažívania medzi štátmi s rozdielnym spoločenským zriadením a zdôrazňoval predovšetkým všeobecné ľudské práva, zakotvené v me- dzinárodných dokumentoch, akceptova- ných aj tzv. socialistickými štátmi. Tento proces zasiahol celú „východnú“ komunis- tickú Európu. Uvoľňovala sa cenzúra, ľudia sa postupne začali viac zaujímať o verejné veci a postupne sa vytvárali skupiny, kto- ré sa usilovali nielen o zmenu charakteru režimu, ale aj o ukončenie socialistického režimu v Československu. Dňa 17. novembra 1989 začali skupiny mladých ľudí protesty v Prahe, ku ktorým sa pripojili ľudia v ďalších mestách a aj v Košiciach. Už 21. novembra sa uskutočni- la prvá masová demonštrácia občanov Ko- šíc na Hlavnej ulici. Proti zmenám, ktoré sa začali 17. novembra 1989, sa komunistický režim nebol schopný brániť. Novembrové udalosti priniesli zmeny v štátnej správe, v hospodárskej sfére a v masovokomuni- kačných prostriedkoch. V ponovembrovej atmosférevzniklovKošiciachmnožstvode- mokratických inštitúcií vrátane politických strán a občianskych združení a tieto uda- losti ešte neboli predmetom historického výskumu. Ku Košiciam po roku 1989 nie sú žiadne štúdie, je možné oprieť sa o práce, ktoré sa týkajú slovenskej spoločnosti. UNIVERZITA P. J. ŠAFÁRIKA Problémom výskumu dejín Košíc boli, vminulostiaajdnes,roztrieštenévedeckéa odborné kapacity, neexistencia výskumné- ho centra, ktoré by sa systematicky veno- valo dejinám Košíc. Občianske združenia a inštitúcie, zaoberajúce sa zbierkotvornou činnosťou alebo ochranou dokumentov, nemohliprivšetkejsnahetotomiestozapl- niť. Na rozdiel od susedného Prešova, Koši- ce nedisponovali profesionálnou skupinou historikov, ktorá by sa systematicky veno- vala dejinám mesta. To, že vznikli mnohé vynikajúce diela o dejinách Košíc, je najmä zásluha výnimočných jednotlivcov. Napriek tomu je nevyhnutné zdôrazniť, že v Koši- ciach sa formovalo inštitucionálne zázemie historického výskumu v podobe význam- ných inštitúcií, ktoré sa venovali dejinám Košíc z hľadiska zberateľskej, archívnej a vedeckej činnosti (Východoslovenské mú- zeum, štátne archívy, Archív mesta Košice a Štátna vedecká knižnica) a vytvárali bázu pre výskum dejín mesta. Vedecká báza výskumu sa sústreďo- vala predovšetkým v ústavoch Slovenskej akadémie vied – Spoločenskovedný ústav SAV, pracovisko Archeologického ústavu SAV v Nitre. Novým impulzom bolo vytvo- renie Filozofickej fakulty na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika. Univerzita patrí medzi piliere vysokoškolských inštitúcií na Slovensku svojou veľkosťou, významom aj výsledkami. Profesori, docenti, odborní a vedeckí pracovníci tejto univerzity, spolu so študentmi, sú nielen nosným prvkom súčasného vzdelanostného a vedeckého potenciálu Košíc, ale aj vďačným objektom pôsobenia a klientmi ďalších vzdelávacích, zbierkotvorných, kultúrnych a umeleckých inštitúcií v meste. Vdychujú, aj v minulos- ti vdychovali, mestu osobitný charakter, prispievajú k obrazu Košíc ako živého a životaschopného mesta, ktoré mení svoju tvár primerane dobovým koloritom a histo- rickým obdobiam. Univerzita P. J. Šafárika patrí medzi tie prvky, ktoré sú fundamen- tálnym článkom živej, variabilnej, kreatív- nej a pritom stabilnej línie mesta. Súčasný rozvoj univerzity a osobitne Filozofickej fa- kulty UPJŠ, najmladšej z fakúlt univerzity, potvrdzuje životaschopnosť tejto vysokej školy a fakulty v košickom prostredí aj po rozdelení univerzity v roku 1997. Potvrdzu- je aj nevyhnutnosť budovania profilu UPJŠ s humanitnými a spoločenskovednými ka- tedrami. Katedry histórie patria medzi stabil- né články všetkých filozofických fakúlt vo svete. Vytvorenie takejto katedry bolo teda nevyhnutné a prirodzené aj na FF Univerzi- ty Pavla Jozefa Šafárika, navyše, ak k tejto univerzite patrila katedra dejín aj v pred- chádzajúcich obdobiach, miestom svojej činnosti však lokalizovaná v Prešove. Ob- novením činnosti Katedry histórie na pôde UPJŠ v roku 2008 sa vytvorili nové impul- zy pre aktivity, vedúce k systematickému výskumu dejín Košíc. Vytvorením Katedry histórie FF UPJŠ sa v súčasnosti už podarilo zmobilizovať výskumné kapacity, ktoré by sa tejto významnej úlohe začali venovať, a vytvoriť koncepciu systematického výsku- mu dejín Košíc. V septembri 2010 sa usku- točnila 1. vedecká konferencia Katedry his- tórie FF UPJŠ k dejinám Košíc pod názvom „Dejiny a Košice – dejiny Košíc“. V októbri 2011 sa uskutočnila 2. vedecká konferen- cia Katedry histórie FF UPJŠ v Košiciach Špeciál 2

73HISTORICKÁ REVUE2013 s názvom „Stavebno-historický vývoj Ko- šíc v stredoveku a novoveku“. V dňoch 22. – 23. marec 2012 sa uskutočnila vedec- ká konferencia „Bitka pri Rozhanovciach v kontexte slovenských a uhorských de- jín“, 24. októbra 2012 vedecká konferencia k 140. výročiu Východoslovenského mú- zea pod názvom „Košice – inštitucionálna základňa kultúry, školstva a vedy“. Všetky tieto aktivity jednoznačne smerovali k prí- pravám vedeckých projektov v domácich agentúrach aj v spolupráci so zahraničný- mi partnermi. Už pred začiatkom projektu sa pre spoluprácu podarilo získať košické výskumné pracoviská SAV (Archeologický ústav SAV a Spoločenskovedný ústav SAV), zbierkotvorné (Východoslovenské múze- um, Archív mesta Košice, Štátny archív) a pedagogické inštitúcie (Filozofická fakulta UPJŠ aj Filozofická fakulta PU, Teologická fakulta KU so sídlom v Košiciach), knižnice (ŠVK a Verejná knižnica J. Bocatia) aj Kraj- ský pamiatkový úrad v Košiciach. KONCEPT „DEJÍN PAMÄTI“ K spoločnému cieľu – k syntézam k dejinám Košíc vedú rôzne cesty, každá z nich má svoj význam a zmysel. V tejto situácii sa javí ako jeden z najvhodnejších výskumných modelov koncept „dejín pa- mäti” (koncept Dejiny a pamäť je podrobne rozpracovaný v nižšie uvedenej odporúča- nej literatúre), ktorý umožňuje selektívne a v širšom chronologickom rámci sledovať život mesta a jeho obyvateľov. Umožňuje skúmať nielen samotnú históriu, udalosti, ale aj to, ako sa história mesta uchovávala a uchováva v pamäti obyvateľstva, pričom sleduje základné kontúry dejín, význam- né a dôležité pre vedomie príslušnosti k mestu, regiónu a štátu, ktorého súčasťou mesto bolo, v kontexte európskeho vývoja. Možnosti využitia tohto teoreticko-me- todologickéhomodeluprivýskumedejínsú veľmi široké, nevynímajú z toho ani mesto ako stabilný komponent dejín. V tejto etape sa nesnažíme o klasickú syntézu dejín Košíc, založenú na prísne chronologickom postupe. Pri akceptovaní doterajších výskumov a vedeckých zistení chceme rozvíjať bohaté poznatky o ich de- jinách spôsobom, zachytávajúcim význam- né medzníky v dejinách Košíc ako miesta, udalosti (súbory udalostí), ktoré význam- ným spôsobom poznamenali mesto a jeho vývoj a sú súčasťou historickej pamäti mes- ta, predovšetkým vedeckej pamäti, ale aj pamäti jeho obyvateľov vo všeobecnosti. Tieto udalosti tvoria logický základ pamäti mesta. Metodologicky „premennou“ zlož- kou konceptu budú inštitúcie, ktoré síd- lili v Košiciach a definovali sme ich v časti o výskumných cieľoch. Zvolená metóda, ktorá v našich podmienkach nie je bežne využívaná, nám umožní skúmať dejiny Ko- šíc v chronologickom rámci, ale nie v uce- lenom komplexe, na vybraných zložkách historickej pamäti, ktorým priraďujeme dôležitý význam v dejinách Košíc a vieme ich pokryť reálnou výskumnou kapacitou. Ďalší postup týmto smerom by mal po- stupne zabezpečiť dostatočnú poznatkovú základňu pre budúcu syntézu dejín mesta Košice. Odporúčaná literatúra: LE GOFF, J.: Histoire et mémoire. Paris : Gal- limard, 1988. LE GOFF, J.: Paměť a dějiny. Praha : Argo, 2007. NORA, P.: Le lieux de mémoire. Paris : Galli- mard, 1984 – 1992. Košický vládny program Po oslobodení časti slovenského územia Červenou armádou na konci 2. sve- tovej vojny sa predstavitelia československej exilovej vlády na čele s preziden- tom Edvardom Benešom vrátili na oslobodené územie. Dňa 4. apríla 1945 vyme- novali v Košiciach prvú povojnovú vládu Národného frontu Zdeňka Fierlingera. Nasledujúci deň, 5. apríla 1945, bol na slávnostnom zasadnutí novej vlády v reprezentačnej zasadacej sieni Župného domu v Košiciach (dnes Východoslo- venská galéria) oficiálne schválený Košický vládny program, dohodnutý ešte počas rokovaní československých politických strán a Slovenskej národnej rady na pôde československého vyslanectva v Moskve 22. – 29. marca 1945. Košický vládny program bol šestnásťbodový program novej vlády, ktorý určo- val základné východiská vládnej politiky Československej republiky. Zakotvoval tak princípy vnútropolitického usporiadania ČSR a slovenskej otázky, ako i zahraničnopolitickej orientácie štátu, vymedzil zásady budovania českosloven- skej armády, menšinovej politiky vo vzťahu k obyvateľom nemeckej a maďarskej národnosti, vyrovnanie sa s vojnovými zločincami, zradcami a kolaborantmi, otázky hospodárskej, kultúrnej i sociálnej politiky a pod. Košický vládny program sa stal hlavným pilierom pri budovaní nového politického systému a nastolení tzv. ľudovodemokratického režimu po porážke fašizmu v Európe a zániku samostatného Slovenského štátu. Zakotvil vzájom- ný vzťah Čechov a Slovákov v spoločnom štáte na zásade rovný s rovným, čím utvoril priestor pre budovanie budúceho federatívneho usporiadania štátu. Ako program, postavený na koncepte komunistov, nastolil primárnu orientáciu ČSR na Sovietsky zväz, vytvoril priestor pre naplnenie komunistických mocenských záujmov a prechod ku komunistickému režimu. (zt) dejiny mesta Košice

Chronológia dejín mesta Košice 1203 – prvá písomná zmienka o meste Košice pred 1249 – udelenie mestských privilé- gií panovníkom okolo 1290 – výstavba mestského opev- nenia koniec 13. storočia – vznik prvej školy v meste pri dominikánskom kláštore 1312 – bitka na Rozhanovskom poli 1342 – Karol Róbert udelil mestu plnú súdnu právomoc 1347 – udelenie Veľkého privilégia mestu 1369 – udelenie prvého erbu mestu krá- ľom Ľudovítom Veľkým 1394 – obchodný pakt medzi Krakovom a Košicami, založenie prvej mestskej školy asi 1420 – dokončenie stavby Dómu sv. Alžbety 1423 – udelenie druhého erbu mestu kráľom Žigmundom Luxemburským 1453 – udelenie tretieho erbu mestu krá- ľom Ladislavom V. 1502 – udelenie štvrtého erbu mestu kráľom Vladislavom II. 1536 – obsadenie mesta vojskami Jána Zápoľského 1549 – Conffesio Pentapolitana 1552 – obsadenie mesta Ferdinandom I. Habsburským, Košice sa stali centrom Horného Uhorska 1556 – požiar v meste poškodil jeho veľ- kú časť 1563 – ustanovenie sídla Hornouhorské- ho kapitanátu v meste, jeho sídlom bol Kráľovský dom 1567 – zriadenie Spišskej komory so síd- lom v meste 1606 – Košice patrili podľa viedenské- ho mieru Štefanovi Bočkajovi až do jeho smrti 1619 – mesto sa stalo centrom povstania Gabriela Betlena 1657 – založenie Košickej univerzity 1672 – stavba citadely na popud cisára Leopolda I. 1675 – rekonštrukcia Dómu sv. Alžbety 1704 – 1711 – Košice sa stali centrom povstania Františka II. Rákociho 1775 – rozsiahly požiar mesta poškodil aj budovu Dómu sv. Alžbety 1776 – Košická univerzita bola pretvore- ná na Košickú kráľovskú akadémiu 1788 – spustenie prevádzky prvej budo- vy divadla v meste 1804 – vytvorenie Košického biskupstva so sídlom v Košiciach 1831 – cholerová epidémia zasiahla aj mesto Košice 1834 – zaznamenané rozsiahle zemetra- senie v meste, poškodený Dóm sv. Alžbety 1840 – zbúranie mestských hradieb 1849 – krátke obsadenie mesta maďar- skými revolučnými vojskami 1860 – z Miškovca dorazil do mesta prvý vlak s parným rušňom 1867 – stavba prvej košickej synagógy 1872 – založenie Hornouhorského mu- zeálneho spolku, predchodca dnešného Východoslovenského múzea 1877 – 1896 – rozsiahla rekonštrukcia Dómu sv. Alžbety 1899 – slávnostné otvorenie novej neo- barokovej budovy divadla 1918, 11. 12. – Viktor Dvorsák vyhlásil v meste Slovenskú republiku rád 1919, 6. 6. – do mesta vstúpili vojská ma- ďarskej Červenej armády 1919, 6. 7. – Košice boli opäť začlenené do Československej republiky 1924 – založenie tradície Medzinárodné- ho maratónu mieru 1935 – objavenie Košického zlatého po- kladu pri stavbe novej budovy Finančného riaditeľstva 1937 – založenie prvej technickej vysokej školy na Slovensku v Košiciach 1938, 2. 11. – viedenská zmluva upravila hranice Slovenska, Košice sa stali súčas- ťou Maďarska 1938, 7. 11. – vznik Maďarskej národnej rady v Košiciach 1938, 10. 11. – obsadenie mesta maďar- skou armádou 1941 – mesto bombardované nemeckým letectvom 1945, 19. 1. – Košice boli oslobodené vojskami Československa a Sovietskeho zväzu, opätovne sa stali súčasťou Česko- slovenskej republiky 1945, 4. 4. – vznik prvej vlády Národné- ho frontu Čechov a Slovákov v Košiciach 1945, 5. 4. – vyhlásenie Košického vlád- neho programu 1947 – začiatok pôsobenia Slovenského technického múzea so sídlom v Košiciach 1949 – vznik Vysokej školy veterinárskej 1959 – založenie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika 1965 – zapálenie prvej vysokej pece pri meste, založenie Východoslovenských železiarní 1968 – obsadenie mesta sovietskymi vojskami 1984 – začiatok rozsiahlej rekonštrukcie Dómu sv. Alžbety 1989, 27. 11. – generálny štrajk v meste 1990 – funkcie sa ujal prvý demokraticky zvolený primátor mesta Ján Kopnický 1993 – mesto sa stalo sídlom Ústavného súdu SR 1995 – Košické biskupstvo bolo povýše- né na arcibiskupstvo 1995 – 1996 – rekonštrukcia Hlavnej ulice 2000 – odpredaj Východoslovenských železiarní, zmena názvu na U. S. Steel Košice, s r.o. 2013–KošicesastávajúEurópskymhlav- ným mestom kultúry Zostavili B. Fabová a N. Regináčová Do pozornosti čitateľov: ELIÁŠ, Š. a kol.: Dejiny Košíc v dátach. 1. diel. Pravek a stredovek. Košice : 2007. ELIÁŠ, Š. a kol.: Dejiny Košíc v dátach. 2. diel. Včasný novovek 1526 – 1711. Košice : 2011. Špeciál 274 HISTORICKÁ REVUE

75HISTORICKÁ REVUE 1. Čo pre vás znamenajú Košice? 2. Na čo by sa malo sústrediť úsilie Košičanov, aby si Košice nielen udržali, ale aj vylepšili pozíciu v regióne? MOJE KOŠICE Otázky pre osobnosti mesta Dr. h. c. Prof. Ing. Anton Čižmár, CSc. rektor Technickej univerzity v Košiciach 1. Som človek tradičných a vekmi overe- ných hodnôt, založených na usporiadanej rodine, poctivej a spoločnosti prospešnej práci a kvalitnom životnom priestore. Pre mňa sú Košice synonymom týchto hodnôt. Sú miestom, kde som rád so svojimi naj- bližšími, miestom, kde sa môžem vo svojej práci venovať poslucháčom našej univerzi- ty, miestom, na ktoré sa po každom pobyte v zahraničí teším najviac. Košice mi poskyt- li šancu naplniť moje osobné a pracovné túžby. Za toto všetko som tomuto mestu vďačný. Toto mesto mám rád. 2. Košice sa často a právom prezentujú ako univerzitné mesto. Rozvoj vzdelanosti a prenos znalosti z univerzít do hospodárske- hoaspoločenskéhoživotaregiónuvoforme inovatívnych firiem a produktov je teda to, na čom by mal byť postavený ďalší rozvoj Košíc. Máme ohromný potenciál a konku- renčnú výhodu voči iným veľkomestám prá- ve vo väčšom nasadení a chuti do práce na- šich mladých ľudí, ktorí nie sú rozmaznaní pôžitkamikonzumnejspoločnosti.Aksapre naplnenie tohto cieľa spoja predstavitelia mesta, regiónu, priemyslu a univerzít, naše možnosti sú takmer neobmedzené. JUDr. Otto Brixi poslanec NR SR 1. Košice pre mňa v prvom rade znamenajú domov. Mesto, v ktorom som sa s rodinou narodil, žijem, ale najmä v budúcnosti žiť chcem. Domov, ktorý nie je iba strechou nad hlavou, ale najmä spoločenským priestorom, do ktorého sa vďaka ľudom, vňomžijúcim,stálerádasláskouvraciam, nech som už kdekoľvek vo svete. Košice boli odjakživa iné ako väčšina miest, ktoré poznám. Boli a sú miestom, ktoré búralo bariéry a v ktorom ľudia prekračovali za- užívané stereotypy. Vďaka tomu sú dnes miestom pretínania sa kultúrnych, nábo- ženských či etnických poludníkov. Verím, že projekt Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013 predznamenáva úspešnú bu- dúcnosť nášho mesta. 2. Rozvoj Košíc je priamo úmerný ľudom, ktorísúochotníaschopnísanaňompodie- ľať. Košice sú ľudia a ľudia sú Košice. Táto rovnica v našom meste platila odjakživa a ja pevne verím, že každý jeden z Košičanov, stelesňujúci miestny ,,genius loci“, bude svojím prístupom malým kolieskom v sú- kolesí, ktoré odlišuje naše mesto od iných. Bolo by jednoduché napísať, ako veľmi potrebujeme udržať kvalitu vysokého škol- stva, vedy a výskumu, či v spolupráci s prí- slušnýmiministerstvamibudovaťefektívnu cestnú a leteckú infraštruktúru so ,,zápa- dom“. Áno, toto všetko potrebujeme, rov- nako ako vytváranie tvorivého životného potenciálu pre ľudí, ktorí v našom meste žijú, chcú žiť, alebo sa doňho chcú vrátiť. MUDr. František Sabol, PhD. predseda predstavenstva Východo- slovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, a.s. 1. Košice sú pre mňa pevným bodom v mo- jom rýchlom, ale zato veľmi zaujímavom živote. Predstavujú pre mňa to miesto na Zemi, kde vás to neustála ťahá, kde sa človek cíti najbezpečnejšie. Mám tu svo- jich najbližších, priateľov, kolegov v práci, miesta, bez ktorých si neviem predstaviť svoj život, tak súkromný, ako aj profesijný. Navštívilsomveľaprekrásnychmiestnana- šej zemeguli, ale vždy sa teším na tú chvíľu, keď vchádzam, alebo prilietam naspäť do môjho mesta. Mám veľmi rád neopakova- teľnú atmosféru Košíc, jeho vnútornú silu, dynamickosť, krásu okolitej prírody, rôz- norodosť a prepojenosť mnohých kultúr, etník, náboženstiev, vplyvov a zvykov. Cítim tu hlbokú stopu, ktorú tu zanechal niekto z minulosti. Aj keď som pôsobil v mnohých krajinách sveta, toto je miesto na Zemi, kde sa cítim byť doma. 2.Košicesújednoznačnýmlídromvýchodo- slovenského regiónu. Sú tu pevné historic- ké základy, mohutné kamene, na ktorých je možnéstavať.Páčisamiarchitektúrastaré- ho mesta. Košice sú univerzitným mestom a, keďže pochádzam z rodiny, kde sa vždy kládol dôraz na vzdelanie, ďalší rozvoj tejto oblasti pokladám za kľúčový. Nevyhnutnou súčasťou nášho mesta a celého regiónu je infraštruktúra, kde nachádzam veľký priestor na vylepšenie súčasného stavu, najmä ciest, letiska, aby sme sa mohli viac otvoriť okolitému svetu. Na podklade sta- 2013 rého a známeho faktu, že ľudia okrem sta- bilnej práce a zázemia potrebujú aj chlieb a hry, je nevyhnutné naďalej vylepšovať po- zíciu Košíc ako mesta s bohatou kultúrnou tradíciou a životom, nasýtiť Košičanov kva- litným duchovnom. Je potrebné investovať do športovísk, pohybovej aktivity mládeže, tak rekreačnej, ako aj vrcholovej, podpo- rovať jednotlivé športy, ktoré sú našou pýchou, často aj za hranicami Slovenska. V neposlednom rade, teraz budem veľmi osobný a konkrétny, pristaviť v najbližších rokoch ďalší pavilón nášho ústavu a ukázať celému svetu, že aj na východe Slovenska môže fungovať zdravotnícke zariadenie svetovej úrovne.

76 HISTORICKÁ REVUE autor | ZUZANA TOKÁROVÁ foto a ilustrácie | z archívu SAHI Košickí rodáci – známi, neznámi LEOPOLD HOROWITZ (1838 – 1917) Slovenský maliar židovského pôvo- du Leopold Horowitz sa narodil 2. januára 1838 v Košiciach. Išlo o ná- hodu, pretože v tom čase ešte Židia vKošiciachžiťnesmeli.Mladýobchodník s vínom Herman Horowitz vzal do mesta tehotnú manželku. Vo fujavici sa ne- mohli vrátiť domov do Rozhanoviec, a tak sa Leopold neplánovane stal košic- kým rodákom. Po štúdiu kreslenia a maliarstva v Košiciach navštevoval Akadémiu vý- tvarných umení vo Viedni. Vďaka ole- jomaľbe Drotár získal v roku 1858 šti- pendium do Paríža, kde potom pôsobil dlhých desať rokov. V Paríži sa venoval predovšetkým žánrovým obrazom a por- trétom. Čestné uznanie a značné úspe- chy tam získal v roku 1865 za Podobizeň malej Eggly. Pred vypuknutím prusko-francúz- skej vojny v roku 1870 z Paríža odišiel a usadil sa v Košiciach. Väčšinu času však strávil vo Varšave, kde sa zoznámil so životom poľských Židov. Tu maľoval žánrové obrazy a figurálne kompozície, osobitne z varšavského geta. Vypraco- val rozsiahlu výpravnú kompozíciu Po- sledné dni skazy Jeruzalema (1871) a vytvoril sériu portrétov poľských a rus- kých šľachticov. Jeho Portrét kňažnej Sapiehovej zaujal pozornosť umelcov celej strednej Európy. Úspechy zazna- menal v Paríži, Viedni, Mníchove i Ber- líne. Začiatkom 90. rokov 19. storočia pôsobil v Budapešti, kde vznikli por- tréty viacerých osobností. V roku 1893 sa ako uznávaný maliar a portrétista vrátil opäť do Viedne. V dvorskom pro- stredí vytvoril portréty umelcov, vedcov i členov cisárskej rodiny. Namaľoval portrét cisárovnej Alžbety a niekoľko- krát i obraz Františka Jozefa I., vďaka čomu dostal Železný kríž III. stupňa. Napriek vypuknutiu prvej svetovej voj- ny, chorobe a vysokému veku maľoval Horowitz takmer do svojej smrti. Po- sledný obraz dokončil pol roka pred svojou smrťou. Zomrel 16. novembra 1917 vo Viedni vo veku 79 rokov. BÉLA GERSTER (1850 – 1923) Béla Gerster (v slovenskej literatúre uvádzaný tiež ako Vojtech Gerster), pozoruhodný stavebný inžinier a pro- jektant, autor projektu Korintského prieplavu a spoluautor projektu Panam- ského prieplavu, sa narodil v Košiciach 20. októbra 1850. Po dovŕšení základ- ného a stredného vzdelania v rodisku študoval na Technickej univerzite vo Viedni, kde získal v roku 1873 inžinier- sky diplom. Po ukončení vysokoškol- ského štúdia sa stal hlavným mestským inžinierom vo Viedni, neskôr pracoval v Pešti v stavebnej firme svojho švagra Istvána Kausera. Ako pomocník sa zúčastnil v roku 1876 medzinárodnej expedície v Pa- name, ktorá sa uskutočnila s cieľom vytýčiť najvhodnejšiu trasu pre vybu- dovanie Panamského prieplavu, kto- rý by spájal Atlantický a Tichý oceán. Po návrate z expedície ako prvý na- vrhol najvhodnejšie miesto na jeho výstavbu. V roku 1881 bol poverený vypracova- ním projektu a výstavbou Korintského prieplavu, ktorý mal skrátiť lodnú cestu z Iónskeho do Egejského mora. Práce na výstavbe prieplavu začali 4. mája 1882, ukončené boli v roku 1893. Na počesť Bélu Gerstera, hlavného inžiniera stav- by, bola pri vchode prieplavu umiestnená pamätná tabuľa. Podobne bola pamätná tabuľa osadená v roku 1993 i v Budapešti. V rámci domácej staviteľskej čin- nosti sa Béla Gerster zúčastnil na pro- jektovaní a výstavbe trinástich uhor- ských železníc. Jeho najvýznamnejšie uhorské práce predstavujú vybudovanie Košicko-turnianskej železničnej trate z roku 1888 či prestavba Župného domu v Košiciach. V rámci stavebných prác pri obsiahlom rozvíjaní vodnej sústavy v oblasti Františkovho kanála viedol ako hlavný inžinier vybudovanie kaná- la Dunaj – Tisa. Béla Gerster zomrel 3. augusta 1923 v Budapešti. V roku 1999 bola na jeho počesť odhalená pamätná tabuľa na rodnom dome na Hlavnej ulici 9 v Košiciach. FERENC SZÁLASI (1897 – 1946) Jednou z kontroverzných postáv spomedzi košických rodákov je ne- pochybne Ferenc Szálasi, vojak a poli- tik, predseda vlády a vodca fašistickej Strany šípových krížov v Maďarsku. Narodil sa 6. januára 1897 v Košiciach, Špeciál 2

77HISTORICKÁ REVUE2013 v rodine vojaka. Po skončení základnej školy v Košiciach pokračoval v otcových stopách a dal sa na vojenskú dráhu. Navštevoval Strednú vojenskú školu v Kőszegu a Marosvásárhelyi (dnes Târ- gu Mureş, Rumunsko), neskôr Vojenskú akadémiu Márie Terézie (Mária Terézia Katonai Akadémia) vo Viedenskom No- vom Meste (Wiener Neustadt). Vojen- ské štúdium ukončil po vypuknutí prvej svetovej vojny s hodnosťou poručíka. V roku 1915 nastúpil na front. Po voj- ne slúžil v 13. pešom pluku v Miškovci a v roku 1925, už v hodnosti kapitána, vstúpil do generálneho štábu a do roku 1933 dosiahol hodnosť majora. V tom čase už nadšený pre politiku bol silným stúpencom maďarizmu a veril vo svoje poslanie zachrániť Maďarsko a pros- tredníctvom Maďarska i svet. V roku 1935 sa po predčasnom od- chode z armády začal naplno venovať politike a založil politickú stranu s ná- zvom Strana národnej vôle (Nemzeti Akarat Pártja) v Budapešti, v rámci kto- rej presadzoval silno radikálny, nacio- nalistický program smerujúci k obnove- niu starého Uhorska. V apríli 1937 bola strana pre prílišnú radikálnosť zakáza- ná a Ferenc Szálasi bol na čas uväznený. V októbri 1937 si založil novú Maďarskú národno-socialistickú stranu (Magyar Nemzeti Szocialista Párt), ktorá bola rovnako ako predchádzajúca strana za- kázaná a rozpustená. Napriek väzneniu ostával Ferenc Szálasi silnou politickou osobnosťou. Pol roka pred vypuknutím druhej svetovej vojny sa zlúčili hungaristické a pronemecky orientované strany do novej ultranacionálnej polovojenskej Strany šípových krížov – Hungaristické hnutie (Nyilaskeresztes Párt – Hunga- rista Mozgalom), ktorej členskú zák- ladňu tvorili predovšetkým príslušníci strednej triedy, úradníci, remeselníci, malí a strední podnikatelia i roľníci. Strana vďaka efektívnej propagande a agitácii zaznamenala výrazný úspech a po parlamentných voľbách sa stala najsilnejšou opozičnou stranou v parla- mente. Keď bol v septembri 1940 Ferenc Szálasi na základe Horthyho všeobecnej amnestie prepustený z väzenia, vrátil sa do politiky a prevzal vedenie Strany ší- pových krížov. Po nacistickom prevrate v Maďarsku v dôsledku snahy maďarského regen- ta Miklósa Hortyho uzavrieť separátny mier so Sovietskym zväzom a vystúpiť z druhej svetovej vojny bol Ferenc Szá- lasi poverený Adolfom Hitlerom zosta- viť novú vládu. Na čelo „vlády národnej jednoty“ sa tak Ferenc Szálasi, ozna- čovaný i titulom Vodca národa (Nem- zetvezető), dostal od polovice októbra 1944 do konca marca 1945. Mal plnú politickú moc, vyznačujúcu sa terorom, násilím, prenasledovaním židovského obyvateľstva a politickými vraždami. Na konci druhej svetovej vojny sa pod náporom Červenej armády Szálasi- ho režim zrútil. Ferenc Szálasi ušiel do Rakúska, kde ho neskôr zajali americké vojská a vydali späť do Maďarska. Ma- ďarský retribučný súd ho 1. marca 1945 za zločiny spáchané proti štátu, ľud- skosti a vojnové zločiny odsúdil na trest smrti a 12. marca 1946 bol popravený obesením. SÁRA SALKAHÁZI (1899 – 1944) Košická rodáčka a mučeníčka Sára Salkaházi (pôvodné meno Schalk- ház si v roku 1942 pomaďarčila), ktorá sa počas druhej svetovej vojny zaslúži- la o záchranu stovky Židov, sa narodila 11. mája 1899 a bola pokrstená v Dóme sv. Alžbety. Pochádzala zo známej ko- šickej rodiny. Jej otec Leopold (Lipót) Schalkház bol synom majiteľa popred- ného košického hotela Schalkház, kde sa stretávala európska aristokracia, turisti, obchodníci, diplomati i cisári. Po skončení štúdia na Učiteľskom ústave v Košiciach pôsobila ako uči- teľka. Po roku však povolanie učiteľky zanechala a vyučila sa kníhviazačstvu. V roku 1919 získala novinársky preukaz a začala uverejňovať prvé články v Ko- šickom večerníku (Kassai Esti Újság) a rôznych maďarských periodikách vy- chádzajúcich v Československu. Začala sa zaujímať o politiku a zapájať sa do verejného života Košíc. Jej pozornosť pútal predovšetkým život nižších soci- álnych vrstiev, ktorých osudy zachytá- vala vo svojich poviedkach, novelách a fejtónoch. V roku 1922 sa zasnúbila, avšak jej temperamentná a suverénna povaha i prebúdzajúci sa vnútorný hlas k za- svätenému životu ju viedli po pár me- siacoch k zrušeniu zasnúbenia. V roku 1927 sa zoznámila so Spo- ločnosťou sociálnych sestier, o rok neskôr absolvovala ich sociálny kurz a 6. februára 1929 ju do Spoločnosti pri- jali ako členku s mottom „Alleluja!“. To si v roku 1940 po zložení večných sľubov zmenila na „Alleluja! Ecce ego, mitte me!“ („Aleluja, hľa, tu som, po- šli mňa!“). Noviciát začala v Szegvári v Maďarsku, kde 8. júna 1930 zložila prvé sľuby. Určitý čas pred zložením sľubu pôsobila v Košiciach, kde ako rehoľníčka organizovala charitatívnu činnosť. V rokoch 1932 – 1934 pôsobila v Komárne, kde pokračovala vo svo- jej charitatívnej činnosti a venovala sa mladým dievčatám a ženám, ktoré pripravovala na praktický kresťanský život. Zároveň zakladala spolky, or- ganizovala sociálne kurzy, vyučovala náboženstvo, viedla kuchyňu pre deti a redigovala časopis Katolícka žena (Katolikus Nő). V stave krajného vy- čerpania ju v roku 1934 preložili opäť do Košíc a poverili organizovaním ma- ďarských katolíckych dievčat a žien na území Československa. Kvôli príprave na benediktínsku mi- sionársku činnosť v Brazílii odcestova- la v roku 1937 do Budapešti. Vypuknu- tie druhej svetovej vojny jej však túto možnosť vycestovať na misijnú činnos- ti zmarilo, a tak sa spolu s ostatnými sestrami zamerala v období silnejúcich protižidovských opatrení na pomoc prenasledovaným osobám. V Buda- pešti založila Dom pre pracujúce ženy, v ktorom dočasne ukrývala prenasle- dovaných Židov. Príslušníci maďarskej fašistickej Strany šípových krížov ob- sadili Dom 27. decembra 1944 a zatkli niekoľko podozrivých osôb. Sára v tom dejiny mesta Košice

78 HISTORICKÁ REVUE Košickí rodáci – známi, neznámi čase nebola v budove prítomná, vrátila sa na konci celej akcie a napriek mož- nosti úteku prebrala ako vedúca Domu plnú zodpovednosť za napomáhanie a ukrývanie prenasledovaných osôb. Ešte v ten istý deň bola zatknutá, za- strelená a jej telo hodili do Dunaja. Za záchranu stovky Židov jej Izra- el a múzeum Jad Vašem udelili v roku 1972 titul Spravodlivý medzi národmi. Za mučenícku smrť ju pápež Benedikt XVI. vyhlásil 17. septembra 2006 za blahoslavenú. Pomník Sáry Salkaházi sa nachádza na Cintoríne sv. Rozálie v Košiciach a pamätné miesto má tiež v Múzeu holokaustu v Budapešti. JÚLIUS JAKOBY (1903 – 1985) Július Jakoby, jedna z hlavných po- stáv slovenskej výtvarnej moder- ny neodmysliteľne spätej s Košicami, sa narodil 28. marca 1903 v Košiciach. V roku 1906, ako trojročný, odišiel na istý čas spolu s rodinou do Spojených štátov amerických. Počas plavby na lodi prekonal detskú obrnu, po ktorej mu ochrnula ľavá ruka. V lete 1907 sa vrátil do Košíc, kde neskôr navštevoval zák- ladnú a strednú školu. Počas jeho štúdií na košickom gymnáziu bola v roku 1918 vyhlásená samostatná Československá republika a v lete 1919 boli obsadené Košice vojskami Maďarskej republi- ky rád. V tom čase začal Július Jako- by študovať na súkromnom gymnáziu vMiškovcivMaďarsku,naktoromukončil v roku 1921 stredoškolské vzdelanie. Na jar 1922 sa na želanie rodičov zapísal na Vysokú školu ekonomickú v Budapešti, ktorú však navštevoval len krátko. Onedlho sa neúspešne po- kúsil o prijatie na Akadémiu výtvar- ných umení v Budapešti. Napokon začal navštevovať Slobodnú výtvarnú, maliarsku a kresliarsku školu Artura Podolínyiho-Volkmana v Budapešti, z ktorej tiež zakrátko odišiel a vrátil sa do Košíc. Zamestnal sa ako úradník v poisťovni. Od konca roku 1923 na- vštevoval popri zamestnaní večerné kurzy súkromnej školy maďarského grafika Eugena Króna a v roku 1925 spolupracoval aj s redakciou Košických novín (Kassai hírlap). Od roku 1926 mohol vďaka pomoci svojho priateľa navštevovať, spočiatku neformálne a neskôr od jesene ako riadny študent, ateliér profesora Istvána Rétiho na Akadémii výtvarných umení v Buda- pešti. V roku 1928, v druhom ročníku, prerušil štúdium a vrátil sa do Košíc, kde pôsobil do konca svojho života. Prvú samostatnú výstavu usporia- dal Július Jakoby v roku 1929 vo Vý- chodoslovenskom múzeu v Košiciach, kde predstavil 43 diel. Rok 1929 je preto označovaný za kľúčové obdo- bie v jeho tvorbe. Počas svojej dlho- ročnej umeleckej činnosti vystavoval na mnohých samostatných výstavách v Prešove, Košiciach, Bratislave či Bu- dapešti. Jeho obrazy boli vystavené aj v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne, v Chebe, Komárne, Nitre, Nových Zám- koch, Miškovci a inde. Okrem indivi- duálnych výstav boli Jakobyho diela aj súčasťou mnohých kolektívnych výstav Odboru výtvarných umelcov Kazinczyho spolku v Košiciach, ktoré- ho bol členom od roku 1938. Objavili sa vo výbere diel významnej výstavy Súčasné slovenské výtvarné umenie v Jazdiarni Pražského hradu (1963), ako súčasť kolektívnej výstavy El arta Eslovaca contemporaro v Hava- ne (1964), na výstave Zakladatelia moderného slovenského výtvarného umenia v Múzeu moderného umenia v Paríži (1974) alebo v roku 1975 boli jeho diela predstavené na kolektív- nych výstavách v Antverpách, Helsin- kách, Rzeszówe či Užhorode. V roku 1934 získal Cenu mesta Košice za svoje dielo Ležiaci akt. Po oslobodení Košíc Červenou armádou a obnovení Československa vstúpil do východoslovenského kultúrneho spol- ku Svojina a v roku 1949 sa stal členom Zväzu československých výtvarných umelcov a výtvarného odboru Umelec- kej a vedeckej rady v Bratislave. Dostal vyznamenanie Za vynikajúcu prácu (1963) a v roku 1968 mu bol udelený titul Zaslúžilý umelec. Typickým pre- javom jeho tvorby bola zosmiešňujúca karikatúrna kresba, úmyselný primi- tivizmus, chaotické maliarske vyjad- renie figúry a priestoru. Jeho obrazy vytvárajú dojem zdanlivej neusporia- danosti. V roku 1982 sa objavili prvé prí- znaky zdravotných ťažkostí, ktoré sa postupne zhoršovali. Fyzické bolesti a depresie prekonával maľovaním. Po- sledný obraz Rodina v záhrade dokon- čil v januári 1985 a 15. apríla toho isté- ho roku zomrel v Košiciach vo veku 82 rokov. Model Júliusa Jakobyho v nad- životnej veľkosti, ktorý začiatkom 80. rokov vytvoril akademický sochár Juraj Bartusz, bol odliaty do bronzu a inšta- lovaný na nádvorí Východoslovenskej galérie. Ďalšia socha kráčajúceho Jú- liusa Jakobyho sa nachádza v Sloven- skej národnej galérii v Bratislave a tre- tia na Alžbetinej ulici v Košiciach. LADISLAV TROJÁK (1914 – 1948) Jedným z košických rodákov, kto- rým vlastný talent dopomohol k významným úspechom, bol nepo- chybne Ladislav Troják, prvý slovenský hokejista s titulom majstra sveta, prvý Slovák v reprezentačnom výbere Čes- koslovenska, päťnásobný majster Čes- Špeciál 2

79HISTORICKÁ REVUE2013 koslovenskej republiky, päťnásobný majster Česko-moravskej ligy, účastník šiestich majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji a účastník dvoch zimných olym- pijských hier. Ladislav Troják sa narodil 15. júna 1914 v Košiciach. Popri štúdiu na strednej priemyslovej škole pracoval ako zamestnanec košickej tehelne, ne- ďaleko ktorej vyrastal v košickej časti Tri hôrky. Hokejovú kariéru odštar- toval v košickom klube ČsŠK Košice. V roku 1934 si ho na prvom väčšom tur- naji vo Vysokých Tatrách všimli zástup- covia prestížneho českého hokejového klubu LTC Praha, v ktorom odvtedy pô- sobil až do svojej smrti. Počas svojej kariéry odohral 11 ligových sezón v 75 zápasoch. Popri hokejovej kariére pô- sobil v Prahe ako účtovník v cukrovare. Ako prvý Slovák sa stal v roku 1936 členom československého reprezen- tačného tímu na olympijských hrách v Garmisch-Partenkirchene v Nemec- ku, kde československý reprezentač- ný výber skončil na štvrtom mieste. O rok neskôr sa ako prvý slovenský hokejista zúčastnil vo svojich 23 ro- koch majstrovstiev sveta v Londýne a v roku 1938 získal na MS v Prahe, ako prvý hráč v histórii slovenského ho- keja, bronzovú medailu. Zúčastnil sa tiež majstrovstiev sveta vo Švajčiarsku v roku 1939, ktoré boli kvôli vypuknu- tiu druhej svetovej vojny na niekoľko rokov posledným hokejovým medziná- rodným šampionátom. Veľkolepý návrat na medziná- rodnú hokejovú scénu po skončení druhej svetovej vojny predstavovalo pre Ladislava Trojáka víťazstvo v re- prezentačnom družstve ČSR na maj- strovstvách sveta v Prahe v roku 1947, z ktorého si zároveň priniesol cenu pre najslušnejšieho hráča turnaja. Na počesť tohto víťazstva bola Trojákova rodná Radlická ulica premenovaná na Trojákovo námestie. Posledným veľkým úspechom v ho- kejovej kariére Ladislava Trojáka bol zisk striebornej medaily a titul majstra Európy na olympijských hrách v Sankt Moritzi v roku 1948. Dňa 8. novembra toho istého roku tragicky zahynul vo veku 34 rokov. Zomrel cestou na zá- pas pri páde lietadla nad kanálom La Manche spolu s ďalšími piatimi česko- slovenskými reprezentantmi. Na jeho počesť bol premenovaný zimný štadión v Košiciach, kde sa každoročne koná aj tradičný mládežnícky hokejový turnaj o Memoriál Ladislava Trojáka. Ladislav Troják bol 30. novembra 2002 uvedený do Siene slávy slovenského hokeja. WALDEMAR MATUŠKA (1932 – 2009) Jeden z najpopulárnejších českoslo- venských spevákov 60. a 70. rokov minulého storočia Waldemar Matuš- ka sa narodil 2. júla 1932 v Košiciach počas umeleckého turné jeho matky, viedenskej speváčky operných diva- diel Mie Malinovej. Napriek tomu, že sa narodil v Košiciach, vyrastal v Pra- he. Po absolvovaní sklárskeho učilišťa v Poděbradoch sa ako sklár zamestnal v Karlových Varoch. Toto povolanie však už v začiatkoch zanechal a vrátil sa do Prahy, kde sa začal venovať hudbe. V rokoch 1950 – 1952 spieval v Čes- koslovenskom štátnom súbore piesní a tancov. Po ukončení povinnej vojen- skej služby pracoval v Chebe ako ta- jomník domu osvety. V 50. rokoch vystupoval s niekoľ- kými amatérskymi kapelami a naučil sa tiež hrať na viacero hudobných ná- strojov. V roku 1957 sa ako spevák a gitarista predstavil v menšom divadle Reduta v Prahe, kde sa zoznámil s J. Šlitrom a J. Suchým. Založili spolu hu- dobnú kapelu Mambo kvintet. V rokoch 1959 – 1962 ho spoluhráči z Mambo kvintet angažovali vo svojom novozriadenom divadle Semafor, kde hral v predstaveniach Člověk z půdy (1959), Zuzana je sama doma (1960), Taková ztráta krve (1960) či Zuzana je zase sama doma (1961). V divadle Semafor sa zoznámil s Evou Pilarovou, s ktorou naspieval celý rad úspešných piesní. Spoločný duet Ach, ta láska nebeská bol v roku 1962 vyhlásený za Pieseň roka a zároveň získal prvého Zlatého slávika v novovzniknutej an- kete spevákov populárnej hudby týž- denníka Mladý svět. V tom istom roku spolu s Evou Pilarovou odišiel z divadla Semafor a nasledujúcich sedem rokov pôsobil v divadle Rokoko, kde účinko- val vo vlastnom recitáli Osm lásek Wal- demara Matušky. Zahral si tiež v hrách Labyrint světa, Drak je drak či Filozof- ská historie. Waldemar Matuška patril v 60. ro- koch dlhodobo popri Karlovi Gottovi medzi najobľúbenejších spevákov a stal sa jednou z ikon československej kultúry. Viedol bohémsky život a mal i niekoľko konfliktov so štátnou mo- cou. Medzi najúspešnejšie piesne, ktoré interpretoval, patria skladby Jó, třešně zrály, Pojď se mnou, lasko má, Sbohem, lásko alebo duety Ach, ta láska nebeská a Tam za vodou v rákosí s Evou Pilarovou; To se nikdo nedoví s Helenou Vondráčkovou alebo duet s Karlom Štědrým Mám malý stan. Popri divadelnej a speváckej kariére stvárnil tiež celý rad filmových rolí. Účinkoval vo filmoch a muzikáloch Kdyby tisíc klarinetů (1964), Limoná- dový Joe (1964), Fantóm Morrisvillu (1966), Ta naše písnička česká (1966), Všichni dobří rodáci (1968) alebo Noc na Karlštejně (1973). V roku 1967 zís- kal druhého Zlatého slávika a vystúpil na zahraničnom turné v Paríži. O rok neskôr vystupoval v Londýne v Prince Albert Hall. V roku 1969 odišiel z di- vadla Rokoko a pôsobil ako sólista or- chestra Václava Hybša, neskôr i v sku- pine KTO, s ktorou usporiadal viacero zahraničných vystúpení. V roku 1976 sa tretíkrát oženil. O desať rokov neskôr, na prekvapenie spoločnosti, emigroval s manželkou Olgou Blechovou do Spojených štátov amerických. V Miami na Floride, kde sa usadili, ďalej koncertoval, vydá- val nové albumy a spolu s manželkou účinkoval vo vlastnom programe. Po revolúcii v roku 1989 sa do svojej vlas- ti niekoľkokrát vrátil. Zomrel 30. mája 2009 vo veku 76 rokov v Miami na zápal pľúc a následné zlyhanie srdca. dejiny mesta Košice

80 HISTORICKÁ REVUE JOZEF URBAN (1964 – 1999) Slovenský básnik, textár a publicista Jozef Urban sa narodil 29. novembra 1964 v Košiciach, v rodine železničiara. Študoval na gymnáziu v Košiciach, od- kiaľ po maturite v roku 1983 odišiel do Bratislavy, aby vyštudoval Vysokú školu ekonomickú. V tom čase už napísal svoju debutovú básnickú zbierku Malý zúrivý Robinson (1985), v ktorej sa ako nekon- formný básnik snažil o originalitu básnic- kého vnímania sveta. Na dynamiku sveta reagoval zjavnou iróniou, sebairóniou a sarkazmom. V rokoch 1988 – 1989 pôsobil ako re- daktor Literárneho týždenníka a vydal svoju druhú zbierku Hluchonemá hudba (1989),vktorejnarozdielodprvejzbierky prevládli pochmúrne až pesimistické tóny a reakcia na rozporuplnosť sveta. Neskôr bol redaktorom a v roku 1990 šéfredak- torom časopisu pre mladú literatúru a umenie Dotyky. V tom istom roku sa ako spoluautor podieľal na básnickej zbier- ke Výstrel z motyky, Správa o prievane (1990). V rokoch 1991 – 1992 pracoval ako redaktor obrázkového týždenníka pre mladých Mladé rozlety a napísal zbierku Kniha polomŕtvych (1992). Od roku 1993 pôsobil rok ako riaditeľ Medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana. V roku 1994 sa presťahoval do Zvolena, kde pra- covalnavoľnejnohe.Vposlednýchrokoch svojho života pôsobil ako externý reportér Literárneho týždenníka. Jeho poslednou básnickou zbierkou je kniha Snežienky a biblie (1996), v ktorej dominujú klasic- ké veršové formy a rovnaká poetika ako v predchádzajúcich dielach. V roku 1995 napísal rozprávky pre deti Dobrodružstvá vranky Danky a v roku 1999 mu vyšla kni- ha rád pre začínajúcich autorov s názvom Utrpenie mladého poeta, ktorej základy začal písať ešte koncom 80. rokov. Jozef Urban vo svojej poetike odrážal pocity mladej generácie, využíval drs- nosť, otvorenosť a cynizmus. Vyznačoval sa veľmi kritickým postojom k súčasnosti a záchranu hľadal v láske. Láska sa stala aj ústredným prvkom básnických textov, ktoré vyšli v zbierke s názvom Voda, čo nás drží nad vodou v roku 1999. Bol autorom textov mnohých populárnych piesní Janka Lehotského (Nepokoj, Hey you), Marcely Leiferovej, Mira Žbirku (Len s ňou, Možno sa ti zdá), skupiny Elán, Money Factor (Vráť trochu lásky medzi nás), Petra Lipu, Beáty Dubasovej (Niekto ako ja, Svet na nočný prúd), Marcela Palondera (Kým nás máš) a ďalších. Bol tiež autorom libreta k pôvod- nému slovenskému muzikálu Kráľ Dávid. Krátko pred smrťou dokončil text khudbeVašaPatejdla,titulnejpiesnefilmu Fontána pre Zuzanu 3. Zomrel pri tragickej dopravnej nehode 28. apríla 1999 neďale- ko Zvolena. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Dnes nie je Mikuláša (2001), ktorú napísal v básnických začiatkoch. Špeciál 2 Košickí rodáci – známi, neznámi

81HISTORICKÁ REVUE2013 Mgr. Bernadeta Fabová, interná doktorandka na Katedre histórie FF UPJŠ v Košiciach. Venuje sa výskumu majetkových pomerov obyvateľov Košíc v 16. a 17. storočí. Mgr. Peter Fedorčák, PhD., odborný asistent na Katedre histórie FF UPJŠ v Košiciach. Zameriava sa predovšetkým na výskum dejín Slovenska v období raného novoveku. Mária Hajduová, vedúca referátu Archívu mesta Košice. Vyše 40 rokov pracuje v archíve. Profesne sa venuje predarchívnej starostlivosti pôvodcov registratúr, v oblasti ktorej vykonáva lektorskú činnosť. Mgr. Mikuláš Jančura, interný doktorand na Katedre histórie FF UPJŠ v Košiciach. Predmetom jeho výskumu sú dejiny automobilizmu v Československu v 1. polovici 20. storočia. Mgr. Pavol Kacvinský, interný doktorand na Katedre histórie FF UPJŠ v Košiciach. Venuje sa výskumu stredovekej sakrálnej architektúry na východnom Slovensku a etnografickým výskumom. Mgr. Angela Kurucová, vedúca Oddelenia historických fondov Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach. V ŠVK Košice pôsobí od roku 2000. Mgr. Drahoslav Magdoško, PhD., odborný asistent na Katedre histórie FF UPJŠ v Košiciach. Doktorandské štúdium ukončil na FF UPJŠ v odbore Slovenské dejiny. Vo svojom výskume sa orientuje na dejiny Slovenska do roku 1526. Mgr. Maroš Melichárek, PhD., odborný asistent na Katedre histórie FF UPJŠ v Košiciach. Venuje sa problematike dejín Balkánu v 19. – 20. storočí a dejinám medzinárodných vzťahov v medzivojnovom období. PhDr. Elena Miroššayová, CSc., samostatná vedecká pracovníčka v pobočke Archeologického ústavu SAV v Košiciach. Špecializuje sa na neskorú dobu bronzovú a dobu železnú v severnom Potisí. Je predsedníčkou Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV. PhDr. Milena Ostrolucká, riaditeľka Štátneho archívu v Košiciach. Popri archívnej praxi sa venuje aj výskumu dejín Košíc a Abova. Externe spolupracuje s UPJŠ. Mgr. Anna Ötvös, historička. Zaoberá sa dejinami Košíc z his- torického a literárno-historického hľadiska. Zameriava sa na život a dielo Sándora Máraiho a denníky jeho manželky Ilony Matzner. Doc. PaedDr. Martin Pekár, PhD., vedúci Katedry dejín FF UPJŠ v Košiciach, docent v odbore história. Venuje sa výskumu dejín Slovenska v 1. polovici 20. storočia, otázke postavenia menšín na území Slovenska v 20. storočí a regionálnym dejinám východného Slovenska. PhDr. Robert Pollák, riaditeľ Východoslovenského múzea v Košiciach. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Externe spolupracuje s UPJŠ. Mgr. Nikola Regináčová, interná doktorandka na Katedre histórie FF UPJŠ v Košiciach. Venuje sa výskumu vybraných aspektov demografického vývoja Košíc v 19. a 20. storočí. Mgr. Rastislav Rusnák, PhD., pracuje v Archeologickom ústave SAV v Košiciach. Venuje sa stredovekej a postmedieválnej archeológii v mestskom prostredí Košíc. Prof. PaedDr. Štefan Šutaj, DrSc., profesor na Katedre histórie FF UPJŠ v Košiciach, vedúci Oddelenia histórie Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach. Je odborníkom na problematiku postavenia národnostných menšín na Slovensku v 20. storočí, venuje sa problematike občianskych politických strán na Slovensku a dejinám slovenskej historiografie. Mgr. Zuzana Tokárová, interná doktorandka na Katedre histórie FF UPJŠ v Košiciach. Venuje sa skúmaniu pôsobenia mocensko- represívneho aparátu na Slovensku v rokoch 1939 – 1945. Mgr. Tímea Veresová, PhD., odborná asistentka na Katedre histórie FF UPJŠ v Košiciach, výskumná pracovníčka Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach. Zaoberá sa dejinami medzivojnového obdobia, otázkou minorít, žijúcich v Československu a regionálnymi dejinami. O našich autoroch Anotácie Remembering the City – A GUIDE THROUGH THE PAST OF KOŠICE Popularizačná publikácia je vý- sledkom spoločných snáh mla- dých historikov zo Slovenska, Maďarska, Poľska a Čiech vytvoriť sprievodcu dejinami Košíc. Pros- tredníctvom príbehov o najvýznam- nejších historických budovách sa čitateľ oboznamuje s multikultura- litou a životom v meste v minulos- ti i v súčasnosti. Cieľom projektu bolo rozvíjať dialóg medzi mladými historikmi z krajín Vyšehradskej štvorky a pokúsiť sa prekonávať tradičné národne orientované naratívy, produkované staršou historiografiou. Hlavnými partnermi v tomto úsilí boli nadácia Terra Recognita z Budapešti, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, nadácia Větrné mlýny z Brna a organizácia Res Publica z Varšavy. Projekt podporili Medzinárodný vyšehradský fond, Európska sieť pamäť a solidarita a Balassiho inštitút. Keď prehovoria pohľadnice Prezentovať históriu je možné rôznymi formami a spôsobmi. JUDr. Ján Gašpar, riaditeľ Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, to urobil netradične – prostredníc- tvom dobových pohľadníc pre- dovšetkým zo svojej rozsiahlej a vzácnej zbierky, pozostávajúcej z niekoľkých tisícok pohľadníc. Podujal sa nielen popísať archi- tektúru a budovy historického mestského jadra, ale preniknúť až za múry mestských palácov, meštianskych obydlí, obchodov a inštitúcií a na osudoch jej obyvateľov sprehľadniť pohyby v meste, priblížiť jeho obraz v období od konca 19. do polovice 20. storočia dnešnému čita- teľovi, obyvateľovi či návštevníkovi mesta. Načrel pritom nielen do klasických kartoték a katalógov Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, jej elektronických regionálnych databáz, archív- nych materiálov mestských inštitúcií, ale aj do spomienok sta- rých Košičanov. Získané údaje na stránkach knihy porovnáva, hodnotí, dopĺňa, spresňuje a mnohokrát opravuje rokmi zau- žívané „fakty“. Viac ako 300 vybraných pohľadníc oživilo spo- mienky na zašlé časy. Priblížilo zástavbu ulíc, námestí, riešenia mestských parkov a pohľady na dnes už neexistujúce staro- mestské zákutia. V sprievodnom texte defilujú postavy Košiča- nov, ktoré dotvárali kolorit mesta, svojou prácou prispeli k jeho rozvoju, napredovaniu a rozkvetu. GAŠPAR, J.: Košice. Pohľady do histórie mesta na starých pohľadniciach. 1. časť. Poprad : Region Poprad, s r. o., 2011.

82 HISTORICKÁ REVUE Špeciál 2 Týmto zároveň dobrovoľne udeľujem svoj súhlas na spracovanie mojich osobných údajov vo vašom informačnom systéme za účelom evidencie v zmysle zákona 428/2002 Zb. o ochrane osobných údajov v zmysle neskorších právnych predpisov. Údaje nebudú poskytnuté tretej strane. Beriem na vedomie, že svoj súhlas môžem kedykoľvek vziať späť. ZÁVÄZNÁ OBJEDNÁVKA PREDPLATNÉHO HISTORICKEJ REVUE V SR PROSÍME O ČITATEĽNÉ VYPLNENIE OBJEDNÁVKY!!! TITUL(Y) POČET VÝTLAČKOV (ks) OD ČÍSLA/OD DÁTUMU VYBERTE SI PREDPLATNÉ OBDOBIE (OZNAČTE KRÍŽIKOM): POLROČNÉ: 15 € (451,89,- Sk) ROČNÉ: 30 € (903,78,- Sk) VYBERTE SI FORMU ÚHRADY (OZNAČTE KRÍŽIKOM): ADRESA DODÁVKY, V PRÍPADE, ŽE SI OBJEDNÁVAM PRE SEBA: ADRESA PLATITEĽA, V PRÍPADE, ŽE OBJEDNÁVAM AKO DARČEK: TITUL/MENO A PRIEZVISKO ADRESA/PSČ/ŠTÁT TEL./FAX/E-MAIL OBJEDNÁVAM AKO DARČEK PRE: TITUL/MENO A PRIEZVISKO ADRESA/PSČ/ŠTÁT TEL./FAX/E-MAIL ... NA ZÁKLADE MOJEJ OBJEDNÁVKY PROSÍM O ZASLANIE POŠTOVEJ POUKÁŽKY ...ZAPLATENIE OSOBNE V HOTOVOSTI NA NAŠEJ ADRESE ...BANKOVÝM PREVODOM V prípade, že požadujete faktúru, vyplňte nasledujúcu ADRESU FAKTURÁCIE. Pre súkromné objednávky (nevyžadujete faktúru) ADRESU FAKTURÁCIE nieje nutné vyplňovať. ADRESA FAKTURÁCIE: TITUL/MENO A PRIEZVISKO NÁZOV FIRMY KONTAKTNÁ OSOBA ADRESA/PSČ/ŠTÁT TEL./FAX/E-MAIL IČO IČ DPH BANKOVÉ SPOJENIE Ak bude fakturácia na firmu, ale zasielať požadujete na inú adresu, sem uveďte adresu kde je treba zasielať objednané tituly: TITUL/MENO A PRIEZVISKO ADRESA/PSČ/ŠTÁT TEL./FAX/E-MAIL Dátum: Podpis, príp. pečiatka OBJEDNÁVKU (alebo jej fotokópiu) ZASIELAJTE POŠTOU, OSOBNE, TELEFONICKY, FAXOM, E-MAILOM!!! MEDIAPRINT-KAPA PRESSEGROSSO, a.s. oddelenie inej formy predaja Vajnorská 137, 831 04 Bratislava 3 Tel.: 00421 2 4444 2773, 4445 8816, 4445 8821, 4445 9365 0800/188 826 Fax: 00421 2 4445 8819 e-mail: predplatne@abompkapa.sk zelená linka 0800/188 826 Dovoľujeme siVás pozvať na pravú thajskú masáž do novootvoreného salónu Orchid. V exkluzívnych kójach s vlastným sprchovacím boxom vykonávajú masáže školené therapeutky zThajska s dlhoročnou praxou. Rezervácia nutná: 0915 987 225 Bellova 3, KOŠICE (za Jumbo Centrom) www.thaimasaze.sk P FREE THAJSKÉ MASÁŽE ORCHID

Mad\'arsko - 3885 Boldogkőváralja, Telefon/Fax: (06 46) 306-628 , E-mail: info@bestillo.hu HLÁSIME SA ZDRUHEJ STRANY HRANÍC Pálinkaház BékeSt Kossuth Lajos St KossuthLajosSt Ady E. St VárSt VámkerékSt ÁrpádSt CsillagSt RákócziFerencSt DózsaGyörgySt Boldogko Castle Boldogkőváralja Vizsoly Vörös www.bestillo.hu Pri zakúpení jednej vstupenky na II. Festival göncských marhúľ a predložení kupónu z novín získate ďalší lístok zdarma. Pálinkaház Pálinkaház V obci Boldogkőváralja stojí hrad, ktorý bol postavený v stre- doveku. Slúžil k tomu, aby z neho pozorovali obchodnú cestu medzi Miškovcom a Košiciami. Neskôr, až do svetovej vojny, tieto mestá patrili k spoločnému regiónu. Starí rodičia nám rozprávali o tom, ako viezli na vozoch, na koňoch pre rodinu už zvyšný vypestovaný tovar, aby ho vymenili na priemyselné výrobky, ktoré potrebovali. Bolo to tak v poriadku. Lenže prišlo ľudské rozhodnutie, ktoré zrušilo prírodzený súlad – menovite hranice – prísne zakazujúc všetko čo zatial výborne fungovalo. Po dlhých rokoch sa zákaz zrušil. Prešlo už odvtedy niekoľko rokov, no my sa ešte len teraz zobúdzame. Nevieme čo je za hranicami. Myslíme, to je tak aj s vami. My, majitelia Domu pálenky BES- TILLO radi by sme vám predstavili, čo Vás čaká v obci Boldog- kőváralja. S úprimnou láskou pozývame každého záujemcu, túžiaceho prežiť dobrodružstvo, ktoré sme pripravili naším návštevníkom. Dom pálenky BESTILLO Pochodili sme veľký kus sveta a rozhodli sme sa vrátiť sa do rodného kraja, aby sme vytvorili také hodnoty, ktoré budú slúžiť živobytiu tunajším rodinám, pričom aj Boldog- kőváralja sa stane čoraz známejším. Na okolí Göncu dozrievajú marhule, z ktorých sa vyrába výborná marhuľovica. Na základe toho sme založili BESTILLO, aby sme dopra- covali k tomu, aby prostredníctvom pálenky svet objavil a spoznal naše okolie. Prvé fľaše pálenky sa vykotúľali z domu BESTILLO v novembri roku 2006. V prvom roku okrem marhuľovice ešte vyšlo na trh osem výrobkov: už známe tradičné pálenky zo sliviek, z hrušiek a z višní, pritom aj novinky ako napr: z malín a z duly. Už v prvom roku sme sa prihlásili do najvzácnejšej celoštátnej súťaže, kde sme prekvapili odborníkov, získali sme s dosiaľ nezná- mou značkou BESTILLO viaceré ocenenia. Boli sme hrdí, cítili sme, že sme sa dobre rozhodli, keď sme sa dali do tejto neľahkej práce. Kvalitu našich výrob- kov aj do dnes bez kompromisov dodržiavame. Dnes do domu a priľahlého dvora čakáme aj návštevníkov, rodiny a spoločnosti, ktorí sa zaujímajú o našu prácu, chcú spoznať a ochutnať arómu a vôňu ovocia, čo sme zavreli do fliaš. Srdečne vítame každého, kto rád strávi večeru s prevádzaním pálenky, ktorá mu ulahodí. Jarmok Abaúj /Abovský jarmok/ My tu žijúci ľudia vieme, že sa náš život zlepší len v tom prípade, keď si sami- pomôžeme v biede. Rozhodli sme sa tvoriť, pracovať tak, aby sme výsledkom nášho potu vytvorili základy na obživu našich rodín, pritom vydávame z rúk také veci, na ktoré sú ľudia zvedaví nie len z našej oblasti, ale aj zo širšieho okolia a celého sveta. Veríme v silu iniciatívy prameniacej zdola, veríme v krásu činnosti, ktorá posilňuje spolupatričnosť, veríme v radosť z umelecky prestretého stola, preto sa zrodil Abovský jarmok, ktorý sa usporadúva na dvore Domu pálenky BESTILLO. Tu poskytujeme možnosť: • stretávať sa, zoznamovať sa, porozprávať sa, môžeme sa dobre cítiť, môžeme sa hrať, smiať sa a„vypnúť sa”z bežných starostí; • žiť spoločenský život, vybudovať spolupatričnosť, kde sa môzu zrodiť spoločné záujmy; • umožňujeme stretnúť sa generáciám; aby sme boli citlivejší k vi- dieckemu životu, prostredníctvom toho zachovať tradície; • cítiť blízkosť prírody; • ponúkať naše tovary; • informovať sa o tom skadial pochádza to, čo kúpime a zjeme, ako sa to vyrába, veď zakupujeme plody priamo od pestovateľov; • podporovať pestovateľov tým spôsobom, že rovno od nich na- kupujeme, bez prostredníctva veľkoobchodu. Každú štvrtú nedeľu v mesiaci máte možnosť nakúpiť si na stôl produkty u nás. Čakáme na stretnutie s vami. Festival göncských marhúľ Marhule, kajsne – kto ako ich pozná – sú súčasťou života ľudí, ktorí žijú v obci Boldogkőváralja. Sme s nimi spätí už od detstva: liezli sme po stromoch, oberali sme ich, jedli sme ich, na konci dňa stáli sme v dlhých radoch, aby sme ich odovzdali je- dinému výkupcovi, ktorý sa tu zastavil. No nebolo to čakanie nudné, dobre sme sa porozprávali s tými známymi, ktorých sme stretávali len tu. Vzájomne sme si pomáhali v skladaní a chránili sme si miesta v rade, keď nás chceli predbehnúť. V našom živote, najmä v našom povolaní hlavnú rolu hrajú göncské marhule – založili sme podnik, v ktorom na poprednom mieste produktov je pálenka, ktorá sa z nich varí. V osobitnej mikroklíme Hornádu sa rodí a dozrieva plod, ktorý nás rozmaznáva jedinečnou chuťou a vôňou. My, domáci vieme, že by sme„už len” mali zozná- miť užšie a širšie okolie kulinárskym zážitkom, ktorý môžeme prežiť pri jedení a pití výrobkov z tohto ovocia. Nájdete tu čerstvé marhule, marmeládu, syrup, sušienky, polievku, prílohy, štruhle /ríteša/ – v ktorých sú nenahraditeľné gön- cské marhule. O dobrú náladu sa postarajú viacerý: Budapest Bár, skupina Alma.. BESTILLO sizobral na svoje plecia priekopnícku úlohu. Už organizujeme druhý festival smerujúci na popularizáciu göncských marhúľ, pričom sme pred rokom ani netušili, že bude prvý. Ale bol! A ešte aký! Taký aký sme si vysnívali: útulný, rodinný, v priateľskej atmosfére, ľuďom blízky, vidiecky – neobvyklý v XXI. storočí. Pochodujeme proti dobe? Nie, len proti tendenciám. Využívame výdobytky mo- dernej doby tak, že pritom si chránime tradície. Ak sa nám podarilo zobudiť vo vás záujem o zvláštnu a pritom harmonickú zmes, ak by ste sa radi zúčastnili v dobrodružstve, ktoré vás tu môže čakať, príďte k nám v dňoch 12.-14. júla 2013. Čaká vás Festival göncských marhúľ na dvore Domu pálenky BESTILLO.

BEJBI alebo PRVÁ LÁSKA KALLIGRAM Márai Sándor Márai Sándor HLAS KALLIGRAM Sándor KRV SVÄTÉHOJANUÁRIA KALLIGRAM Márai Sándor Márai 30%zľava na všetky tituly Akciová ponuka platí od 1. 5. 2013 do 31. 5. 2013 Len vo vydavate stve KALLIGRAM! Ve kolepá edícia KALLIGRAM Márai Sándor VZBÚRENCI w w w . k a l l i g r a m . s k Márai Sándor MÁGIA KALLIGRAM ROZVOD V BUDÍNE KALLIGRAM Márai Sándor ČUTORA KALLIGRAM Márai Sándor Info: 02/54-415-5028