Sila nádeje

Julián Melgosa & Michelson Borges Sila nádeje Ako zvíťaziť nad depresiou, úzkosťou, stresom a pocitom viny

2

3

4

JULIÁN MELGOSA & MICHELSON BORGES Sila nádeje Ako zvíťaziť nad depresiou, úzkosťou, stresom a pocitom viny

Preložené z anglického originálu The Power of Hope vydaného v roku 2017 vydavateľstvom Pacific Press Publishing Association, Nampa, Idaho. Copyright © 2017 by Review and Herald® Publishing Association Ak nie je uvedené inak, všetky biblické citáty sú zo Slovenského ekumenického prekladu, Slovenská biblická spoločnosť, Banská Bystrica 2007. Preklad © Advent-Orion, Vrútky 2018 ISBN 978-80-8071-209-9

JULIÁN MELGOSA & MICHELSON BORGES Sila nádeje Ako zvíťaziť nad depresiou, úzkosťou, stresom a pocitom viny

8

Úvod Takmer každý vie, že základom pohody a dobrého zdravia je vyvážená strava a fyzická aktivita. Čo však v prípade, keď neochorie naše telo, ale kdesi vo svojom vnútri cítime tupú bolesť a úzkosť? Na koho nikdy nedoľahlo bremeno povinností a úloh, ktoré musel splniť? Kto si nikdy nepomyslel, že toľko vecí naraz jednoducho nezvládne? Koho nikdy netrápil pocit viny? Kto nikdy nezápasil s nejakou závislosťou? Komu sa nikdy nestalo, že chcel hodiť flintu do žita a utiecť niekam na pustý ostrov? V živote prídu chvíle, keď nás trápia úzkosť, stres a depresia. V tomto rýchlom a náročnom svete plnom zmätku rastie počet ľudí, ktorí trpia rôznymi psychickými poruchami. Ľudia hľadajú riešenie, no mnohí neúspešne. Ak vás alebo niekoho z vašich známych trápi aspoň jeden z týchto problémov, táto kniha sa môže stať prvým krokom na ceste k obnove, uzdraveniu a pokojnému životu. Autori ju napísali s túžbou, aby ste na každej jej stránke objavili silu nádeje. Julián Melgosa vyštudoval psychológiu na University of Madrid v Špa- nielsku a získal doktorát zo psychológie na Andrews University v USA. Ako člen British Psychological Society pracoval ako univerzitný profesor.

Je autorom rôznych článkov a kníh, ktoré sa venujú tematike emocionálne- ho zdravia. Narodil sa v Španielsku. V súčasnosti žije v Spojených štátoch amerických. Michelson Borges je žurnalista. Vysokoškolský titul získal na Federal University of Santa Catarina v Brazílii a na Brazil Adventist University. Je redaktorom časopisu Vida e Saúde (Život a zdravie). Prednáša na rôznych miestach v Brazílii a v ďalších krajinách. Je autorom kníh o médiách, vede a náboženstve.

9 Kapitola 1 O svojom zdraví rozhoduješ vo svojej mysli Pavol sa vracal domov po náročnom dni v práci. Musel riešiť mnoho problémov, odpovedať na množstvo mailov a telefonátov. Tešil sa na to, že príde domov, niečo zje, sad- ne si do kresla, zapne televízor a bude relaxovať. Preplnené cesty však spôsobili, že namiesto niekoľkých minút musel v aute stráviť niekoľko hodín. Bola už tma, keď konečne prišiel domov. Hneď pri dverách sa vyzul. Ako obyčajne, tašku hodil do kúta. Narýchlo pozdravil svoju ženu a letmo pozrel na dve deti, ktoré sa hrali v izbe. Po príjemnej sprche si obliekol domáce oblečenie a sadol k stolu. „Mohol by som niečo zjesť?“ spýtal sa sucho. „Pred chvíľou volala tvoja mama. Sťažovala sa, že napo- sledy si sa u nej zastavil pred niekoľkými mesiacmi.“ „Vie, že teraz nemám čas. Mám veľa práce. Teraz si to naozaj nemôžem dovoliť. Musím zaplatiť účty a vyriešiť ne- jaké problémy. Nová šéfka mi šliape po krku. Je to nemožná žena! Zdá sa, že má strach, aby naša firma neskrachovala. Naozaj sa s ňou ťažko spolupracuje. Chvíľami ma normálne privádza do šialenstva!“

10 „V poslednom čase nehovoríš o ničom inom, len o prob- lémoch, účtoch a o šéfke. Bol si pri deťoch? Všimol si si, že sa hrajú v obývačke? Marek sa celé poobedie vypytoval, kedy sa vrátiš domov.“ „Stále to isté! Musím to počúvať každý deň? Sťažnosti, samé sťažnosti! Počúvam to nielen v práci, ale aj doma! Mys- líš si, že je jednoduché vyžiť z jedného platu?“ Posledné slová sa Silvie dotkli. Nebolo to férové. Nechala prácu zo zdravotných dôvodov. On to predsa vie. Vnímala to ako požehnanie, že môže tráviť s deťmi viac času. Ale deň čo deň po- čúvať manželove uštipačné poznámky bolo pre ňu neznesiteľné. „Naše deti rastú. Veľmi potrebujú otca. A už vôbec neho- vorím o tom, ako vyzerá naše manželstvo!“ „Nemôžeš mi dať aspoň chvíľu pokoj? Som unavený a bolí ma hlava. Nemám silu ani trpezlivosť riešiť teraz takéto problémy.“ V tej chvíli pribehla ich šesťročná dcéra a podala ockovi obálku. „Miláčik, teraz nie! Nevidíš, že sa s mamkou rozpráva- me?“ odsekol Pavol. Bez toho, aby si všímal malé dievčatko, ktoré sa so slzami v očiach odkrádalo preč, nedbalo strčil papier do vrecka. „Si naozaj taký stupídny? Nevidíš, ako celá rodina trpí?“ „Už mám toho dosť! Idem do spálne. Prešla ma chuť do jedla.“ Pavol si uvedomil, že sa prestal ovládať. Tento muž, zvy- čajne pokojný a vyrovnaný, stratil sebakontrolu. V jeho mysli zavládol zmätok. Zmocnili sa ho negatívne myšlienky. Zlé spomienky celú situáciu ešte viac vyostrili. Trpel nadmernou únavou. Dopomohol k tomu aj nedostatok fyzickej aktivity. Nová šéfka od neho stále niečo vyžadovala. Raz to boli správy, inokedy rôzne informácie či referáty. Všetko, čo chcel, bolo trocha si odpočinúť a pospať – a možno sa už nikdy nezobudiť. Keď sa zvalil na bok, ucítil, že má niečo vo vrecku. Vybral skrčenú obálku. Otvoril ju. Našiel v nej papier s odkazom

11 načmáraným farebnou ceruzkou. Keď si prečítal slová „ocko, ľúbim ťa“, kdesi v žalúdku pocítil bolesť. Čierna diera Cítili ste sa niekedy ako Pavol? Boli ste zavalení množ- stvom povinností a neboli schopní riešiť toľko vecí naraz? Mali ste pocit, že chcete utiecť niekam ďaleko na pustý ostrov? Možno práve vy máte to šťastie, že vaše dni plynú pokojne, bez nepríjemných udalostí. No práve v tejto chvíli milióny ľudí sužuje úzkosť, stres a depresia. Tieto problémy trápia čoraz väčší počet ľudí. Pred nejakým časom Stephen Hawking, známy britský fyzik, vyslovil výrok, ktorý sa objavil vo všetkých médiách. Netýkal sa fantastických teórií o paralelných vesmíroch. Hawking, ktorý pre degeneratívne neurologické ochorenie žil desaťročia pripútaný k invalidnému vozíku, ponúkol radu ľuďom trpiacim depresiou: „Chcem vám povedať, že čierne diery nie sú také čierne, ako sa vykresľujú. Nie sú večným väzením, ako sme sa kedysi domnievali. Niečo sa predsa len z čiernej diery dostane von, alebo sa čierna diera stane priechodom do inej dimenzie vesmíru. Preto ak sa vám zdá, že ste v čiernej diere, nevzdávajte sa – existuje cesta von.“ Hawkingove povzbudivé slová možno nevrátia pokoj člo- veku, ktorý žije v „čiernej diere“ depresie, úzkosti a samo- vražedných myšlienok, ako napríklad Pavol. Naozaj existuje východisko z týchto problémov? Je nejaká nádej? Môže sa človek dostať von z čiernych dier, do ktorých nás tento život privádza? Sila myšlienok „Kto chce, hľadá spôsob,“ hovorí sa a je to veľká pravda. Každý atlét vie, že na to, aby prekonal doterajší rekord, potrebuje absolvovať nielen náročnú fyzickú prípravu, ale

12 pestovať tiež pozitívne myslenie. Veci, ktoré robíme, emócie, ktoré cítime, ba aj choroby, ktorými trpíme, majú svoj pôvod v našich myšlienkach. Prostredie (ľudia, miesta a okolnosti), typ osobnosti (op- timista alebo pesimista, dôverčivý alebo podozrievavý, tichý alebo zhovorčivý), spomienky a skúsenosti sú odrazovým mostíkom našich myšlienok. Každý človek môže kontrolovať svoje myšlienky a ovládať svoju vôľu. S výnimkou inštinktív- nych reakcií alebo opakujúcich sa zvykov, všetko, čo robíme, má svoj pôvod v našich myšlienkach. Uvádzame tri príklady: - Pred stretnutím s realitným maklérom Boris nemal v úmysle kupovať nehnuteľnosť. Príjemná atmosféra, zdvo- rilé vystupovanie, nádherné fotografie ponúkaných domov a prijateľný splátkový kalendár ho motivovali, aby začal uvažovať o kúpe. Po návrate domov celú vec znovu zvažoval. Presťahovali by sa do väčšieho a oveľa bezpečnejšieho bytu. Deti by mali školu, ako sa vraví, „hneď za rohom“. Prístup k verejnej doprave je tiež dobrý… Do dvoch dní Boris zmluvu podpísal. - Elena sa v reštaurácii stretla so svojimi dvoma starými priateľkami zo školy. Strávili spolu pekné chvíle. Spomínali na veselé zážitky a delili sa o to, čo prežívajú v súčasnosti. Po návrate domov Elena porovnávala svoj život s tým, čo hovorili jej priateľky. Zvažovala každý detail. Spomínala na minulosť a došla k záveru, že jej priateľky sú šťastnejšie než ona. Keď rozmýšľala o svojom živote, podľahla depresii. Trvalo niekoľko dní, kým smútok a skľúčenosť pominuli. - Viktória mala dobrý vzťah takmer s každým. Pred nie- koľkými mesiacmi sa však poškriepila s bratom a odvtedy sa spolu nerozprávali. Nechcela sa s ním zmieriť, pretože ju urazil a jej sa to dotklo. Vždy, keď si na to spomenula, rozrušilo ju to a cítila sa hrozne. Vo všetkých troch prípadoch vidíme jasný súvis medzi myšlienkami, správaním a stavom mysle. Čo by sa stalo,

13 keby Boris, Elena a Viktória zmenili svoje myšlienkové pro- cesy? Reakcia každého z nich by zrejme bola úplne iná. Nech ide o čokoľvek, ovládajú nás naše myšlienky. Preto ich musíme usmerňovať, pestovať, tlmiť alebo odmietať. Niekedy nám to ide ľahšie, inokedy ťažšie. Mnohí vedia, čo majú robiť, keď ich začne bolieť hlava, brucho alebo do- stanú nádchu. Málo ľudí však vie, čo treba urobiť, keď sa ich zmocňuje úzkosť, ustarostenosť, nervozita, nepokoj či netrpezlivosť. Ide o toxické stavy mysle, ktorým sa musíme naučiť čeliť. Ako rozpoznať negatívne myšlienky? Ako zistiť, či vás budú motivovať k nežiaducemu správaniu alebo premýšľať negatívne? Ak sa chcete vyhnúť nevhodným myšlienkam, váš životný štýl by mal stáť na morálnych princípoch a hodno- tách, ako sú poctivosť, zodpovednosť, spravodlivosť, rešpekt voči iným, čestnosť a úprimnosť. Je potrebné stále viac rozví- jať správne hodnoty a zásadový život. Tí, čo sa riadia týmito princípmi, budú prirodzene a spontánne pestovať optimis- tické a ušľachtilé myšlienky, čo prinesie priaznivé výsledky. V knihe Mind and Body Health Handbook (Kniha o zdraví mysle a tela) David Sobel a Robert Ornstein uvádzajú, aký vplyv má optimistické myslenie na niektoré oblasti zdravia: Imunitný systém. Sliny človeka obsahujú chemické látky, ktoré nás chránia pred infekciami. Keď sa cítime príjemne a šťastne, úroveň ochrany je oveľa účinnejšia, než keď sme smutní. Rakovina. Jedna skupina onkologických pacientov sa učila pestovať pozitívne myslenie. Šlo o to, aby sa dokázali povzniesť nad rôzne nepríjemné okolnosti vyplývajúce z ich choroby a naučili sa používať relaxačné techniky. Štúdie uka- zujú, že u týchto pacientov boli protilátky oveľa aktívnejšie než u pacientov, ktorí tieto inštrukcie nedostali. Dlhovekosť. V domove s opatrovateľskou službou vybrali niekoľko starších ľudí a dali im možnosť, aby sami rozho- dovali o niektorých drobnostiach (mohli si vybrať jedlo na

14 večeru, jedenkrát týždenne vybrať film atď.). Ukázalo sa, že vďaka tomu boli šťastnejší a oveľa spokojnejší. Po roku a pol bola úmrtnosť v tejto skupine o 50 percent nižšia než u tých, ktorí nemali možnosť o niečom rozhodovať. Pooperačný stav. Na základe určitých osobných údajov boli pacienti, ktorí podstúpili operáciu srdca, rozdelení do dvoch kategórií – optimisti a pesimisti. Optimisti sa zotavovali ove- ľa rýchlejšie, mali menej komplikácií a k bežným aktivitám sa vracali skôr než pesimisti. Celkové zdravie. Účastníci jedného výskumu mali za úlohu napísať zoznam pozitívnych a negatívnych udalostí, ktoré prežili v ostatných rokoch. O dva roky nato bol skontrolovaný celkový zdravotný stav všetkých účastníkov. Tí, čo sa dívali do budúcnosti optimisticky, mali menej symptómov chorôb než tí, ktorí mali k životu negatívny postoj. Jedným zo spôsobov, ako myslieť optimisticky, je odmiet- nuť negatívne myšlienky a nahradiť ich pozitívnymi. Náš priateľ Pavol často rozmýšľal o problémoch v práci, o šéfke, ktorá ho znervózňovala, o sťažnostiach svojej manželky atď. Pesimistické myšlienky sa vynárajú v našej mysli automatic- ky. Prepadnú nás, aj keď nemajú nijakú logiku. Je dôležité rozpoznať ich a zmeniť tento typ myslenia. Optimistické myslenie si musíme osvojiť mentálnou aktivitou. Malo by ovplyvňovať každý aspekt nášho života. Uvádzame oblasti, v ktorých je potrebné praktizovať ho: Pozitívne zmýšľať o sebe. Neporovnávajte sa s televíznymi alebo filmovými hviezdami či s ľuďmi z verejného života. Ich príbehy totiž poskytujú nerealistický obraz. Spoznajte svoje hranice a urobte niečo pre to, aby ste sa zdokonalili. Nezabudnite zdôrazniť svoje klady a schopnosti. Zavrhnite deštruktívne myšlienky o sebe. Pozitívne rozmýšľať o minulosti. Minulosť nemôžeme zmeniť. Mali by sme preto prijať aj nepríjemné udalosti, ktoré sa stali. Neobviňujme minulosť za ťažké situácie v prítomnosti. Je to

15 úplne zbytočné. Nikdy sa netrápte pre nepríjemnosti, ktoré sa už stali. Myslite na šťastné okamihy a úspechy včerajška, pripomínajte si ich a tešte sa z nich. Vďaka tomu bude váš postoj oveľa pozitívnejší. Už pred stáročiami to apoštol Pavol v liste veriacim vo Filipách vyjadril takto: „Len jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a usilujem sa o to, čo je predo mnou...“ (Biblia, List Filipanom 3,13) Pozitívne rozmýšľať o budúcnosti. Budúcnosť môžete formovať, pretože váš dnešný postoj má vplyv na váš zajtrajší úspech. Dôvera a nádej zvyšujú pravdepodobnosť šťastnejšej budúc- nosti. Buďte zároveň pripravení aj na to, že sa môže stať niečo negatívne, aby vás to potom nezdrvilo. Pozitívne myslieť o ľuďoch a o prostredí. Nasaďte si „okuliare tolerantnosti“ a pozorujte svoje okolie. Aj keď zďaleka nie je všetko dokonalé, určite nájdete niečo pekné a zažijete niečo príjemné. Nesúďte ľudí. Radšej ich rešpektujte a oceňte to dobré, čo robia. Snažte sa pochopiť ich problémy a pomôcť im. Prinesie vám to do života uspokojenie. Niekedy ľudia dovolia, aby ich ovládli nelogické myš- lienky, ktoré im prinesú problémy a nešťastie. Uvádzame niekoľko príkladov: - Stále sme obklopení rôznymi nebezpečenstvami a rizikami. Preto je prirodzené, že máme obavy a robíme si starosti. - Chudobní a nešťastní ľudia nemôžu urobiť nič pre to, aby sa ich situácia zlepšila. - Aby som bol šťastný a žil v pokoji sám so sebou, potrebu- jem sa cítiť prijatý a milovaný všetkými, čo ma poznajú. - Na každý problém existuje dokonalé riešenie. Ak je toto riešenie pre mňa nedostupné, bude to mať ničivé následky. Uvedené výroky nie sú pravdivé. Ak sa s nimi stotožníte, môžu vám spôsobiť psychickú bolesť a nešťastie. Mali by ste sa snažiť rozpoznať a analyzovať negatívne myšlienky. Dôkladne ich zvážte, aby ste ich mohli odmietnuť a prijať lepšie alternatívy.

105 Kapitola 10 Sila nádeje V poslednej kapitole sa sústredíme na ôsmy princíp programu, ktorý poznáme pod názvom „NEW START“ (Trust – dôvera v Boha a nádej). Je možné, že osobná viera v Boha by mohla pôsobiť ako liek? Má osobná zbožnosť skutočne blahodarný účinok na tých, ktorí ju praktizujú? V tejto súvislosti treba podotknúť, že je veľký rozdiel me- dzi náboženstvom a osobne prežívanou vierou. Nehovoríme o náboženstve, ktorého obsahom je presvedčenie, že človek nie je ateista a v sčítaní ľudu sa prihlásil k nejakej cirkvi. Myslíme na veriaceho človeka, ktorý každý deň žije s vedo- mím, že Boh je osobná bytosť, ktorej sa môže ako svojmu otcovi zdôveriť s tým, čo prežíva. Porovnávacie štúdie ukázali, že osobne prežívaná viera zmierňuje psychologický stres, tlmí zápaly a skracovanie telomér v bunkách. Teloméry sú vlastne biologické hodiny buniek. Pri každom ich delení sa skracujú. Keď zaniknú, bunka odumiera, v dôsledku čoho dochádza ku degenerácii orgánu. To vysvetľuje, prečo nábožensky založení ľudia žijú v priemere o sedem až štrnásť rokov dlhšie.

106 Osobná viera je prospešná, len ak ju praktizujeme, teda udržiavame dobrý vzťah s Bohom a ostatnými ľuďmi. Takéto praktické prežívanie viery z nás už tu a teraz robí lepších ľudí. Súčasne upriamuje náš pohľad na budúcnosť, do ktorej sa dívame s nádejou. Táto vlastnosť, spolu s optimizmom a schopnosťou udržiavať dobré vzťahy, je najlepšou preven- ciou mentálnych porúch. Život s nádejou pomáha odolávať rôznym šokom a ranám. Keď dôjde k nejakej prírodnej katastrofe alebo osobnému nešťastiu, tí, čo pevne veria, že existuje nejaké riešenie, po- cítia novú silu obnoviť materiálne straty a nevzdať sa napriek osobným neúspechom či porážkam. Psychológ Viktor Frankl vysvetľuje, že takmer všetci, čo prežili v nacistickom koncentračnom tábore, to dokázali vďa- ka pozitívnej vízii. Až do konca si udržali nádej na vyslobo- denie, pretože neprijali myšlienku, že ich situácia znamená koniec ich existencie. Sústredili sa na nádej, že jedného dňa budú z týchto pekelných okolností vyslobodení. Aby nádej silnela Ak je nádej taká dôležitá a má taký blahodarný vplyv na našu prítomnosť i budúcnosť, mali by sme sa naučiť, ako ju posilňovať. Uvádzame niekoľko tipov, ako môžete nádej rozvíjať a upevniť. Rozmýšľajte o veciach povzbudzujúcich nádej. Keď sa pozeráte do budúcnosti, snažte sa myslieť pozitívne. Vaše počiatočné očakávania rozhodujú o konečnom výsledku. Pri prežívaní nejakej pozitívnej skúsenosti uvažujte o jej kvalitách. Zavrhnite negatívne myšlienky. Mnohé pesimistické myšlienky nemajú logický základ. Musíme sa naučiť proti nim bojovať. Ak sa vám v minulosti dovolenky nevydarili, nemôžete z toho vyvodiť, že aj v budúcnosti to bude nepríjemne strávený čas. Hľadajte konkrétne príčiny a snažte sa ich zmeniť, aby ste sa vyvarovali minulých chýb a tešili sa v nádeji do budúcnosti.

107 Minulosť hodnoťte pozitívne. Obzrite sa do minulosti bez obáv. Sústreďte sa najmä na príjemné veci. Vyjadrite vďačnosť za svoj život. Keď to urobíte, uvidíte budúcnosť v lepšom svetle, pretože v minulosti objavíte dostatok požehnania na to, aby ste mohli do budúcnosti hľadieť s nádejou. Vďační ľudia sú obvykle šťastní ľudia. Zmeňte svoju rutinu. Keď vás deptá zúfalstvo, zmeňte v niek- torej oblasti svoju rutinu. Navštívte napríklad nové prostre- die a upriamte svoju pozornosť na niečo iné. Choďte pozrieť priateľa, ktorého ste už niekoľko rokov nevideli. Počúvajte novú skladbu. Ak ste v minulosti udržiavali kontakt s ne- jakým spoločenstvom veriacich, prečo by ste ich znovu ne- navštívili? Tieto zmeny môžu ozdraviť vašu psychiku do tej miery, že sa začnete dívať do budúcnosti s nádejou. Pestujte optimizmus. Nádej a optimizmus veľmi úzko súvisia. Existujú vždy dva spôsoby, ako sa dá interpretovať rovnaká vec. Napríklad: (1) „Čo ak ma bolí hlava preto, že tam mám tumor?“ alebo: (2) „Tá bolesť hlavy je z únavy. Určite to prej- de.“ Ak nejde o chronický stav alebo nemáte stanovenú diag- nózu, je lepšie zvoliť si druhý spôsob myslenia. Všetko má pozitívnu i negatívnu stranu. Zvážte oba pohľady, zhodnoťte danú situáciu a zhromaždite všetky dostupné informácie. Po- tom sa uspokojte s pozitívnou voľbou a tešte sa z výsledkov. Čítajte a meditujte. Vaším stálym spoločníkom nech je dobrá kniha, ktorá prezentuje hlboké témy a veci vysokého mo- rálneho štandardu. Rozjímajte o myšlienkach z tejto knihy a získate silu znovu oživiť svoju nádej. Mnohých v životných krízach povzbudilo čítanie biblických žalmov alebo evanjelií. Vytvorte si okruh dobrých priateľov, ktorým sa môžete zdôveriť so svojimi starosťami. Nádej silnie v kruhu pozitívne nalade- ných a optimistických ľudí. Snažte sa byť s tými, ktorí majú nádej a spriateľte sa s nimi. Vyhľadávajte možnosť tráviť svoj čas v spoločnosti ľudí s morálnymi zásadami. Povzbudenie a nádej prenášajte na iných. V osobnom raste vám pomôže aj to, že svoj pozitívny vplyv budete prenášať na

108 iných. Keď sa rozprávate s niekým, kto práve prežíva ťažkú situáciu, povzbuďte ho a pomôžte mu neupadnúť do zúfal- stva. Kým búrka pominie, upriamte jeho pozornosť na nie- ktoré príjemné alebo neutrálne skutočnosti. Ak pomáhate iným, akosi automaticky pomáhate aj sebe. Dbajte na fyzickú pohodu. Udržujte si dobré zdravie a buďte spokojní. To vám pomôže hľadieť do budúcnosti s nádejou. Starajte sa o svoje zdravie, aby vaše myšlienky boli plné ná- deje. Praktizujte rady, ktoré sme uviedli v predchádzajúcej kapitole. Viera a nádej Okrem pozitívneho postoja k budúcnosti a zdroja dobrého mentálneho zdravia, nádej veľmi úzko súvisí s náboženskou vierou. Väčšina náboženstiev sa zakladá na nádeji alebo počítajú so silným komponentom viery. Veriaci človek po- važuje nádej za dar od Boha, ktorý sa vzťahuje na minulosť, prítomnosť i budúcnosť – a to až dovtedy, kým dospeje do šťastného a definitívneho konca. Všimnime si pozoruhodné charakteristické vlastnosti nádeje v náboženskom kontexte: Nádej na definitívnu záchranu. Podstatou každého náboženstva je hľadanie riešenia problému utrpenia. Nádej je nevyhnutná na prežitie. Vo svete plnom nespra- vodlivosti a utrpenia potrebujeme nájsť útočisko. Pre človeka je to životne dôležité. Získať nádej je nad ľudské sily. V biblickom kontexte nejde len o rozhodnutie človeka, ale hlavne o Boží zásah. Nádej je veľký dar. Nádej pôsobí radosť. Pravá nádej je zdrojom radosti, šťastia a pohody. Nádej zostane až do definitívneho riešenia problému zla a utrpenia. Podľa Biblie vyvrcholením dejín planéty Zem nebude glo- bálna katastrofa a zánik ľudskej civilizácie, ako nás varujú

109 mnohí vedci, ale návrat Ježiša Krista na tento svet. Vtedy pominie nespravodlivosť, utrpenie i strach a obnoví sa rov- nováha v prírode. Vďaka tomu môžu kresťania napriek ťažkej realite pozerať do budúcnosti bez strachu a s nádejou. Nádej zahrnuje riešenie problému smrti. Samotnou podstatou kresťanskej viery je vedomie, že smrť nie je konečná zastávka na našej životnej ceste. Máme nádej na opätovné vzkriesenie do novej kvality života. Práve preto sa veriaci oveľa ľahšie vyrovnávajú s realitou nevyliečiteľných chorôb, utrpenia a smrti. Obnova a nový začiatok Nesporným faktom je, že minulosť zmeniť nemôžeme. Budúcnosť nám ešte nepatrí. To, čo nám zostáva, je prítom- nosť. Čo s ňou urobíme? Keď sa Laura rozhodla študovať Bibliu a poznávať Boha, spustila sled udalostí, o akých sa jej ani nesnívalo. Týmto rozhodnutím nemohla zmeniť minulosť, ale pomohlo jej to v jednej dôležitej veci – získala nádej do budúcnosti. A nielen ona, ale aj ďalší. Poznávanie Biblie a kresťanských princípov v nej prebu- dilo dovtedy nepoznaný pocit, že vo vzťahu k svojmu otcovi by mohla a mala niečo zmeniť. Keď naňho predtým myslela, pociťovala nenávisť a opovrhnutie. Ako mohol byť taký necit- livý a opustiť svoju malú dcérku, aby si „užíval“ život? Ako mohol byť taký sebecký a neuvedomiť si, ako hlboko ju to môže zasiahnuť a ako veľmi to môže poznačiť jej život? Keby ich nebol opustil, jej mama by možno ešte žila. Ustráchané malé dievčatko by nebolo muselo vyrastať pri odmeranej tete. Nemusela by utekať ku knihám a ponárať sa do sveta fantázie. Ani v zamestnaní by nebola musela dusiť krik svojej duše. Voči svojim spolupracovníkom by nebola taká neústupčivá, tvrdá, úzkostlivá a netolerantná. Pracovisko bolo predsa jediné miesto, kde ešte mala s ľuďmi aké-také

110 vzťahy a kde komunikovala. Keby od nich nebol odišiel, ur- čite by si nevytvorila voči ľuďom taký odpor. Dnes už mohla mať manžela a vlastnú rodinu. Laura nič z toho nemohla zmeniť. Bolo však niečo, čo mohla urobiť – odpustiť otcovi a zmieriť sa s minulosťou. Me- siace predtým, než si to uvedomila, by to bolo nemožné. Ale teraz bola iná situácia. Ona bola iná. Či otec neprijal svojho márnotratného syna, keď sa vrátil? A čo teda „márnotratní rodičia“? Zaslúžia si tiež odpustenie? Musí to urobiť – kvôli sebe aj kvôli otcovi. Bude to prvý zázrak v slede udalostí. Keď Laura otvorila dvere v domove dôchodcov a vstúpila dnu, po chrbte jej prebehol mráz. Srdce sa jej rozbúchalo a ruky sa jej začali potiť. Bude mať silu urobiť to? Dokáže to? Odvtedy, čo sa naposledy pokúsila vstúpiť na toto miesto, prešlo veľa rokov. Vtedy sa jej to nepodarilo. Pomaly vkročila do izby a pristúpila k bielovlasému mu- žovi, ktorý sedel zhrbený na vozíčku a bezcieľne hľadel von oknom. Bol k nej otočený chrbtom. Nepostrehol, že sa k nemu blíži. Laura si všimla, aký je vychudnutý. Postupujúca rakovina spôsobila, že bol doslova kosť a koža. Bol to len tieň človeka, akým bol kedysi. Laura vyslovila tichú modlitbu, nabrala všetky sily a takmer šeptom nesmelo povedala: „Otec.“ Toto slovo, ten hlas… Koľko času uplynulo odvtedy, čo to počul naposledy? Karol s veľkou námahou otočil vozíček a pozrel priamo do očí ženy, ktorá stála pred ním. „Dieťa, si to naozaj ty? Ty si prišla?“ Po tvári oboch takmer naraz začali tiecť prúdy sĺz. „Asi tomu neuveríš, ale práve v tejto chvíli som hľadel k nebu a pomyslel som si: Bože, ak si, dokáž mi to. Daj mi nejaký dôkaz. Prosím, priveď sem moju dcéru skôr, než umriem. Potrebujem ju poprosiť, aby mi odpustila, potre- bujem...“ Hlas sa mu zachvel. Tento muž, ktorý bol kedysi známy ako Karol Veľký, sa teraz podobal bezbrannému dieťaťu.

111 „Márnotratný otec“ bol pokorený, otrhaný, zničený. Všetko premrhal. Stratil to najvzácnejšie. Čo teraz? rozmýšľala Laura. Už nečakala. Rýchlo prekle- nula vzdialenosť, ktorá ich oddeľovala, a srdečne otca objala. Po lícach je stále tiekli slzy. „Otec, Boh existuje. Práve odpovedal na tvoju modlitbu. Odpúšťam ti.“ To bol druhý zázrak. Keď Laura prišla v pondelok ráno do práce, každý si vši- mol, že sa niečo stalo. Začalo sa to tým, že prišla usmiata a každého pozdravila „dobré ráno“. Potom začala postupne volať podriadených do svojej kancelárie. „Sadni si, Pavol. Je všetko v poriadku?“ Pavol sa pomaly posadil do kresla pred Laurin stôl a hod- notil každý výraz jej tváre. Je chorá? Už sa načisto zbláznila? Uvažoval. „Viem, že ty a všetci ostatní si asi myslíte, že som akási čudná. Rozhodla som sa, že sa s každým z vás osobne poroz- právam. Nie ako vaša nadriadená, ale ako človek a priateľ.“ Pavol sedel mlčky takmer bez mihnutia oka. „Predovšetkým ťa chcem poprosiť, aby si mi odpustil. Pre osobné problémy a preto, že som bola sústredená len na úspech našej firmy, som sa k vám v posledných mesiacoch nesprávala dobre a príliš vás zaťažovala. Viem, že som vám robila zo života peklo.“ Pavol sa ovládal, aby neprikývol na znak súhlasu. „Ale v mojom živote sa stalo niečo úžasné – niečo, čo úplne zmenilo môj pohľad na vec. Možno sa ti to bude zdať čudné, ale je to pravda. Do môjho života vstúpil Boh. Získa- la som istotu, že mi odpustil. Pomohol mi odpustiť otcovi, ktorý mi v detstve veľmi ublížil, keď nás s mamou opustil. A teraz vás chcem poprosiť, aby ste mi aj vy, moji kolegovia, odpustili. Laura vzala do rúk Bibliu a pokračovala: „Práve štúdium tejto knihy mi pomohlo zmeniť stred môjho záujmu. Dalo

112 mi to nádej, že by som sa mohla stať iným človekom. Ľudia sú neporovnateľne dôležitejší než veci a čísla.“ Zahľadela sa priamo do očí svojho kolegu a spýtala sa: „Pavol, môžeš mi odpustiť? Prosím, odpusti mi všetky neprí- jemnosti, ktoré som ti spôsobila. Určite to muselo mať vplyv na tvoje zdravie i celú tvoju rodinu. Môžeš mi odpustiť?“ Pavol ťažko prehltol a váhavo odpovedal: „Áno, Laura, môžem. Rád ti odpustím.“ Laura vstala, poďakovala mu a dodala: „Sľubujem, že odteraz bude všetko inak.“ To bol tretí zázrak. Pavol odišiel z kancelárie svojej šéfky ako omráčený. Stále nechápal, čo sa stalo. Ale cítil sa lepšie. Pocítil úľavu. Bol už takmer čas ísť domov. Vrátil sa k svojmu pracovnému stolu, schmatol papier a napísal naň niekoľko slov. Potom papier zložil a vložil do obálky. Obálku si dal do vrecka na saku a vybral sa domov. „Ahoj, zlatko! Dnes je naozaj krásny deň!“ povedal a pev- ne objal svoju manželku. Bolo to niečo, čo naposledy urobil veľmi, veľmi dávno. Kľakol si k svojmu synovi so slovami: „Obleč si trenky. O chvíľu sa pôjdeme na dvor zahrať s lop- tou.“ Pri pohľade na svoju malú dcérku povedal: „Poď sem, miláčik. Mám pre teba niečo.“ Pavol vytiahol z vrecka obálku a podal ju malej Izabele. Opatrne ju otvorila. Myslela si, že je to ďalší list zo školy o jej záchvate. Na zloženom lístku našla slová: „Ľúbim ťa, miláčik.“ So slzami v očiach sa hodila ockovi okolo krku. Pavol rozhodne, ale veľmi jemne povedal svojej rodine: „V tomto dome potrebujeme Boha. Potrebujeme lásku.“ Štvrtý zázrak...

26

27

Obsah Úvod............................................... 7 Kapitola 1 O svojom zdraví rozhoduješ vo svojej mysli..... 9 Kapitola 2 Úzkosť Keď na vás doľahne strach z budúcnosti....... 19 Kapitola 3 Depresia Keď vás príliš trápi minulosť................... 29 Kapitola 4 Stres Strach z prítomnosti............................. 45 Kapitola 5 Psychické traumy................................ 57 Kapitola 6 Otroci závislostí.................................. 65 Kapitola 7 Pocit viny......................................... 79 Kapitola 8 Netvor v nás...................................... 85 Kapitola 9 Návod na použitie............................... 91 Kapitola 10 Sila nádeje......................................105

JULIÁN MELGOSA & MICHELSON BORGES Sila nádeje Ako zvíťaziť nad depresiou, úzkosťou, stresom a pocitom viny Preklad Marcela Bieliková Jazyková úprava Ľubica Brezovická Šebeková Technická redakcia Miroslav Priehradný Fotografie www.shutterstock.com Vydal Advent-Orion, s. r. o., Šafárikova 9, 038 61 Vrútky www.adventorion.sk Vytlačili Těšínské papírny, s. r. o. ISBN 978-80-8071-209-9