No.06 Slovo z Britskej Kolumbie - Jar 2009

V marci sú viaceré dni, ktoré sa vryli do pa- mäti mojich rovesníkov: MDŽ, Medzinárodný Deň Mužov (19. Marec – sviatok Jozefov), jarná rovnodennosť, Deň učiteľov. Porekadlo „Marec - poberaj sa starec“ by mal byť vztýčeným va- rovným prstom pre všetkých dôchodcov. Ma- rec má tiež viaceré prívlastky ako mesiac knihy, mesiac lesov, mesiac správnej výživy alebo do- konca mesiac PHP bugov. Dosť nedávno, v čes- kých zemiach, vznikol nový prívlastok, mesiac internetu. „Marec – mesiac internetu“ ma upú- tal ako dobrá téma pre tento príhovor. Je internet dobrý alebo zlý? Je súčasťou nášho života, to je fakt. Aký má však vplyv, vo vše- obecnosti, na ľudskú spoločnosť? Ako vplýva na dospievajúcu mládež? Aké dôsledky zane- chá na psychike detí? Čo spraví s celým ľud- stvom? Vo svojej takmer dôchodcovskej naivite si myslím, že prvá otázka „Je internet dobrý ale- bo zlý“ je nelogická. Je atómová energia dobrá alebo zlá? Je dynamit dobrý alebo zlý? Je seke- ra dobrá alebo zlá? Určite so mnou súhlasíte, že chuderka sekera za nič nemôže. Nebol som pri Hokejový klub Slovak 1974 » strana 6 Slovenská ľudovka v Coquitlame » strana 9 tom, ale si myslím, že sekera sa prvýkrát obja- vila ako užitočná pomôcka pre riešenie každo- denných problémov človeka, napríklad ako si zadovážiť potravu, ako zoťať strom, zatĺcť kli- niec alebo okresať brvno na stavbu domu. Iba neskôr „vynaliezavý“ ľuský um prišiel s myš- lienkou použiť sekeru ako prostriedok zabíja- nia ľudí naokolo. Podobne je to s dynamitom, či atómovou energiou. Niekto môže povedať, že internet je preklia- tím. Iný môže nazvať internet požehnaním. Internet, podobne ako sekera, za nič nemôže. Internet bol prapôvodne navrhnutý na zlepšenie komunikácie medzi inteligentnými bytosťami. Emaily, blogy, diskusné fóra, vebové stránky, fejsbuky, vikipédie, gúgle, skaipy a mnohé iné aplikácie sa stali skutočnosťou, bez ktorej si náš každodenný život pomaly nevieme predsta- viť. S oneskorením, hoci veľmi malým, prišiel „vynaliezavý“ ľudský um s myšlienkou použiť internet na šírenie pornografie, hakérstvo, pre- daj narkotík, hazardné hry, kradnutie identity aj peňazí, anonymné podvody. Sme obdarení rozumom a slobodnou vôľou. Sme schopní poznávať a schopní sa rozhod- núť. Sú to dve dôležité, obrovské, ba povedal by som, zázračné schopnosti. S ich pomocou sa dajú premyslieť a uskutočniť plány s prívlast- kami božské alebo diabolské. Je na nás ako bu- deme používať rozum a slobodnú vôľu. Je tiež na nás ako budeme používať sekeru a internet, my všetci, ich tvorcovia i používatelia. Naši predkovia, či zo žartu alebo z vážneho dôvodu, zformulovali porekadlo „U nás taká obyčaj, sekeru si požičaj“. Dokonca ho za- komponovali aj do ľudovej piesne. Prečo to tak bolo, neviem. Jedno z vysvetlení môže byť, že pre rúbanie stromu si si šiel pokojne požičať sekeru od suseda, avšak ak si mal niečo zlé za- ľubom, tak asi bolo ťažko vysvetľovať na čo sekeru potrebuješ. Ozaj, malo by zmysel mať nové slovenské porekadlo „U nás taká obyčaj, internet si požičaj“? Aby môj sused vedel, že som haker, že kradnem identity? Že bohatnem na detskej pornografii? Že som prepadol ha- zardným hrám? Nebolo by to ohrozenie môjho „práva na súkromie“? Ale to ma asi zase moja preddôchodcovská fantázia a analógia sekery a internetu zaviedli v úvahach príliš ďaleko. Jožo Starosta U nás taká obyčaj, sekeru si požičaj Jar 2009 2. ročník, 2. číslo $3.00 doporučená cena Pánu Učiteľovi - z lásky hodinu náboženstva. Dodnes si pamätám, že boli dovolené iba neskoro večer. Aj keď bola snaha, aby nás premohla únava a aby sme tam nešli, opak bol pravdou. Sú to krásne spomienky. Vy ste zasiali zrno a ono dnes vzklíčilo. Aj mňa nadchlo stať sa evanjelizátorom pre tento svet a hlásať Krista tým, ktorí mi boli zverení. A nie som jediná... Ďakujem. Roky plynuli a ja som vyrástla zo školských čias a uvedomila si, že v škole života to častokrát nie je také jednoduché ako v obyčajnej škole. Úspešne zložiť skúšku predpokladá veľa prebdených nocí a obiet, očiam iných častokrát neviditeľných. Zistila som, že sa musím ešte veľa učiť od môjho Majstra - Učiteľa. Ježiš ma učí objať kríž, keď ma ťaží a niesť ho na Golgotu. On ma učí, že z kríža sa nezostupuje a že všetko utrpenie má zmysel. On ma učí byť tichou a pokornou srdcom. Dáva mi poznať, že pravú radosť a pokoj nájdem len v Ňom. A tak sme všetci v Božej škole žiakmi nášho Učiteľa. Možno si to neuvedomujeme, ale raz sa aj v tejto škole budú rozdávať vysvedčenia. Ako obstojíme, závisí len od toho, ako svojim životom naplníme to, v čo veríme a k čomu sa hlásime. Prajem Vám i sebe, aby sme raz, pri záverečnej klasifikácii, boli pripočítaní k Jeho vyvoleným. Mária Eškut Príhovor Je veľa faktorov v živote človeka, ktoré mu vtlačia pečať nezmazateľna. Určite mi dáte za pravdu, že za mnohé, čo vieme, ďakujeme tým, ktorí nás to naučili. V prvom rade našim rodičom. Tí boli pre nás prvými učiteľmi lásky a svojou trpezlivosťou a obetou v nás formovali hodnoty, na nohách ktorých dnes stojíme a sme takí, akí sme. Im patrí moje prvé veľké ďakujem. Moje druhé ďakujem patrí všetkým učiteľom, ktorí stáli v jednotlivých etapách života vedľa mňa a starostlivo prikladali tehličku za tehličkou, aby moje poznanie rástlo a raz mi umožnilo nájsť cestu povolania. Vám patrí vďaka, milá pani učiteľka, za Vaše prvé „a„. Za to, že po ňom prišla prvá veta a dnes som to ja, ktorá môžem, vďaka poznaniu abecedy, písať aj Vám tieto riadky. Ďakujem za všetko naučené na ume, ale hlavne za to, čo zostalo a pretrvalo v tej malej prváckej duši, ktorá to so sebou nesie po všetky tie roky. Vďaka Vám som objavila aj svoju ďalšiu životnú lásku. Je ňou kniha. Je so mnou stále a dáva mi krídla slobody a bezhraničnosti. Vďaka patrí aj Vám, milý duchovný otec, ktorý ste cez roky ateizácie smelo hlásali radostné posolstvo spásy a budovali chrám Ducha Svätého v nás deťoch. Ako som sa vždy tešila, kedy bude pondelok večer. V ten deň sme totiž mali

Útržky z histórie 2 Slovo z Britskej KolumbieSlovo z Britskej Kolumbie2 Marec - poberaj sa starec Áno, „Marec - poberaj sa starec“, tak hovorí prvá strana fotoalbumu pani Mary Kiktovej, starej farníčky farnosti sv. Cyrila a Metoda v New Westminster, ktorá zomrela v marci 2000. Vo fotoalbume, plnom zažltnutých a zúbkovaných fotografií, som našiel aj viacero stručných úryvkov opisujúcich jej plodný život. Niektoré z nich vám ponúkam na prečítanie. Mary Kikta sa narodila na Slovensku v r. 1903. Bola najstaršou z 8 detí. Ako 19 ročná sa vydala za Jána (John) Kiktu. Mali spolu 3 dcéry, z ktorých jedna zomrela v útlom veku. Po 6 rokoch manželstva, v r. 1928, v čase hospodárskej krízy, John odišiel na zárobky do Kanady. Cesta za prácou, ktorá bola plánovaná na krátke obdobie, sa v dôsledku udalostí v Európe neočakávane predĺžila. Mary bola 21 rokov osamelou matkou. Až po vojne, v r.1949, sa podarilo Mary Kiktovej a jej dcére, tiež Márii, prísť za svojím mužom a otcom do Kanady. Do novej zeme, plnej neznáma, sa priplavili loďou s menom „Cunard White Star“. Kiktovci sa usadili v oblasti „Bridgeview“ v Surrey (časť veľkého Vancouveru). Mary trávila väčšinu času starostlivosťou o rodinu, prácou na farme a oduševnenou pomocou pri takmer všetkých podujatiach v slovenskej komunite pri farnosti sv. Cyrila a Metoda najskôr v Queensborough a neskôr v New Westminstri. V roku 1955, pri prechode cez King George Highway, Mary zrazilo auto. Našťastie si to odniesla iba zlomená noha. Poblíž slovenského kostola Kiktovci postavili „bytovku“, budovu z viacerými bytmi, ktoré dávali do prenájmu. Neskôr sa sami presťahovali do neďalekého domu, odkiaľ mali do slovenského kostola na skok, „čo by kameňom dohodil“. Počas svojho 65-ročného manželstva s Johnom sa Mary tešila z 8 vnúčat a 13 pravnúčat. Mnohé z nich boli často v jej blízkosti. Maryzomrelanastarobuvpožehnanom veku ako 96-ročná, v nemocnici, obklopená svojimi najbližšími, dcérou, vnukmi, vnučkami a pravnúčatami. Pravnučka Nicole, deviatačka, po jednej z posledných návštev prababky v nemocnici, napísala báseň, s ktorou vyhrala striebornú medajlu na súťaži mladých talentov. Na základe rodinného fotoalbumu spracoval Jožo Starosta Baseň, vo voľnom preklade, vyzerá v slovenčine nasledovne: Babka Vo veku 96 V nemocnici Pomotaná, strata pamäti Z ničoho nič, naraz Má rada spoločnosť Ale zaspí Jej slová sú Tiché Múdre Plné žiaľu Hľadí, hľadí do prázdna Vrásky na jej tvári Pokrútené prsty Zhrbený chrbát Smutné oči Príbehy o ťažkej práci Drhnutie podlahy Oranie poľa Tri deti Spomienky na to všetko Dobré i zlé Ako sa cíti Neviem si ani predstaviť Neprítomne na mňa hľadí Zrazu som z toho popletená Akoby mi chcela niečo povedať Nemôže to však vypovedať Chce sa mi kričať Chcem vedieť jej životný príbeh Ale mi ho nemôže rozpovedať Hovorí iným jazykom ... Pôvodná báseň pravnučky Nicole: Babco At 96 In a hospital Confused, memory loss All at once Loves company But falls asleep Her words are Quiet Wise Full of grief She stares, stares at nothing The lines of her face Crooked fingers Hunched back Sad eyes Stories of hard work Washing floors Plowing fields Three kids Remembering all this The good and bad How does she feel I can’t even imagine Stares at me blankly Now I’m confused Like she has something to say She can’t get it out I feel like yelling I want to know her life story But she cannot tell me She speaks a different language... Nicole Benes, Grade 9, Silver Medal Zrnko múdrosti Po každom lete nastane v prírode jeseň a napokon zima, a táto postupnosť sa objavuje aj vo svetových dejinách. Národy ukonané horúčavou a prácou opúšťajú postupne javisko dejín a nasleduje dejinný nečas, duchovná zima, ktorou sa končí jeden život... Vývoj ľudstva napriek tomu pokračuje, večné pravdy sa nerúcajú, naopak: tak ako sa s príchodom jari príroda po zime prebúdza do bohatého života a začína s obnovenými silami, podobne je tomu aj v živote ľudstva. Ľudovít Štúr Vybrala Jana Jurkovičová

Driving Alaska and Yukon We always wanted to drive to Alaska – my husband Mike, son Tom and I, so in July of 1993 we finally left Vancouver and off we drove to the Far North. We rented a tent trailer, packed our Ford Aerostar up to the roof with equipment and food enough for tree people for tree weeks. We drove North to Prince George and on to Dawson Creek. From there the excitement began to mount as we picked up the fa- mous Alaska Highway, stopping for snapshots at „Milepost Zero“, one of the most photographed mileposts in North America. At that time there were many parts of the Alaska Highway still under construction and justpastFortNelsonweencounteredourfirst holdup. All traffic was moving very slowly because the road looked more like a creek bottom than a highway. Despite reduced speed, rocks were flying in all directions and then it started to rain. Dirty water and mud painted all the vehicles brown. We were joking about how nicely our holiday was starting when Tom, sitting on the back seat said: „I have good news and bad. The good news is – we won’t have to wash our back window. The bad news is - we won’t have to wash it because it’s broken!“ At that moment, pieces of glass were flying around inside the car. We stopped, removed the broken glass, covered the opening with blue tarp and kept on going. Mike did not feel we had a problem as we felt sure the window could be replaced in Watson Lake. Wishful thinking! The people at the body shop told us the glass would have to be brought in on special order. But on the positive side, it would only take five days. (!) Instead we decided we would get it done in Whitehorse, the big capital city of Yukon where, we felt sure, they would have the glass for our Ford. Again, we got the same story – the glass would have to be ordered, but this time the wait would only be four days. Mike was always adaptable and good at solving mechanical problems. „Would it not be possible“, he asked, „to replace the broken glass with Plexiglass?“ „Certainly!“ they replied. And within an hour we were on our way to Dawson City. Soon the rain stopped and we had beautiful sunny weather for the rest of our trip. During the next few days we suffered three bad cracks in our windshield and three flat tires. But we never gave up, even when driving a mud-encrusted car with no rear window and a windshield threatening to disintegrate at any moment. We did not turn back or change our route but managed to visit all the points of interest we had hoped to see. We spent three weeks in Alaska and Yukon putting 9,000 kilometers on the odometer. We visited Fairbanks, Anchorage, Kluane Park, McKinley Park and also drove „The Highway At The Top Of The World.“ A thrill for all of us and especially for Mike was when we actually stood on the Arctic Circle. We drove the St. Elias mountains by Matanuska Glacier, took the ferry from Haines to Skagway, climbed up to White Pass and relaxed in many hot springs. We met travelers from 44 U.S. states and every Canadian province and territory. On our way home this sticker appeared on our newly-replaced rear window: „We DroveThe Alaska Highway In 1993 And Survived“. Tom and I take comfort in remembering Mike’s great pleasure in the trip. by Marcella Krupa Spomienka 3 Andrej Brázda - Biography Born - July 26, 1915, Died – Dec. 24, 2008 Andrej was born and grew up in the small village of Vrbov in Slovakia. The village was surrounded by pastoral fields with the majestic High Tatras in the background. This picturesque place was filled with romantic notions of life so important for young Andrej’s mind. Perhaps it was there under his favorite willow tree that he first entertained the idea of one day going into capital city to get educated and become a journalist, possibly even a writer. The kind priest with a full face was probably talking to him that Sunday, when he quoted from the book of Psalms. „Your tongue is a pen of a ready writer.“ The capital of Bratislava was an exciting place, as he discovered years after, when he plunged into a study of Christian philosophy and the German and Latin languages. Still at a tender age, he married Marta a woman of many virtues, and together they were blessed with two girls and two boys. A few years later Andrej landed a dream job working on the Catholic weekly newspaper. The following years were prolific and filled with many new creative projects. Their home was always open to the walking wounded, and he nursed many, back onto the road of life, by helping them believe, that what was meant unto evil, God would turn into good. In the year 1968, during the Russian invasion of Czechoslovakia, when he was traveling to Rome, he was warned by a special courier not to return to Slovakia. Instead, he went to Vienna where he was later joined by his wife and the youngest member of the family. The next few weeks they all lived behind the walls of a monastery safe from suspicious stares of foreign men driving black Mercedes. TheydecidedtoapplytotheCanadianembassywhere they welcomed their applications and processed them in three weeks. Andrej and his small family left for Kitchener, where they reunited with his oldest son and his family. Within two years Andrej successfully finished an ESL program and a course in journalism. Shortly after that he was offered a position as an editor of the Canadian Slovak newspaper by the Canadian Slovak League, which he wholeheartedly accepted. He hit the ground running, as usual, and began the most challenging and fulfilling years of his journalistic career. Andrej often burned the midnight oil, working on what would be his future novels. Even with his hectic schedule he took time to lend a sympathetic ear, whether it was to a letter carrier with heavy bags and even heavier heart, or to a homesick Slovak poet. The word retirement was rarely mentioned in the household, because for him it meant only shifting into lower gear. In his darkest moments he always turned to the Word of God for comfort and guidance and as far as he was concerned his breath was in God hands as were all his ways. Andrej died peacefully in the early morning hours of ChristmasEve,beforetheraysofthesuncouldkisshim good bye and the playful starlings had begun to sing. Bystrik Brazda

Naše zvyky Sedím v zborovni a pozerám na rozvrh hodín. Učím výtvarnú výchovu a slovenčinu v šiestych ročníkoch na ZDŠ-ke. Je práve veľká prestávka a ja zisťujem, že mám voľnú hodinu. Skočím k mäsiarovi, možno ma tam napadne, čo uvariť na večeru… “Dáša, môžeš ma zastúpiť v štvrtej A? Volali mi zo škôlky. Malá má horúčku. Musím ísť s ňou k doktorovi.“ Pýta sa Vierka kladúc dôraz na otáznik. „Môžeš mať s nimi výtvarku. V prvom šufli nájdeš vyfúknuté vajíčka. Decká ich môžu ozdobiť s fixkami, aj tie sú tam. Riaditeľka o všetkom vie,“ chŕli Vierka, obliekajúc si kabát. „Dobre, dobre, bež už! A zavolaj mi večer. Dúfam, že to so Zuzkou nebude veľmi vážne,“ dodávam. S Vierkou sme nielen kolegyne, ale aj veľmi dobré kamarátky. Naše životy majú veľa spoločného. Chodili sme spolu na pedagogickú fakultu, vydávali sme sa v tom istom roku, máme po dve deti a manželov učiteľov. Rozdiel je len v našej aprobácii. Vierka skončila s diplomom pre prvý cyklus a ja pre druhý. Ale učíme na jednej škole. Ona je triednou v štvrtej A a ja učím šiestakov. Naša ZDŠ-ka žije už dva týždne v znamení blížiacich sa veľkonočných sviatkov, alebo politicky správne povedané, sviatkov jari. Slovenčinári dávajú slohové práce s názvom: Jar prichádza alebo Veľkonočné tradície. Matematikári, hlavne v nižších ročníkoch, používajú v príkladoch vajíčka, zajačkov …no a my, výtvarníci, ozdobujeme kraslice rôznymi tradičnými alebo modernými spôsobmi, kreslíme a maľujeme jarné motívy a dokonca háčkujeme ozdobné podložky do košíkov, či pletieme šibačné prútiky. Zvonenie skončilo, oznamujúc koniec prestávky. Vchádzam do štvrtej A. Deti sú rozlezené po všetkých kútoch a bzučí to tu ako v úli. Poznám ich všetkých z prestávkových dozorov. „Sadnúť na miesta!“ zavelím ako kapitán na lodi. Prekvapene sa na mňa pozrú. „Zastupujem vašu súdr. učiteľku,“ oznamujem stručne. Budeme mať spolu kreslenie. (To je názov pre výtvarnú výchovu v nižších ročníkoch.) Po krátkom rozhovore o príchode jari a veľkonočných tradíciách, o ktorých deti vedia naozaj veľa, hlavne vďaka starým rodičom, pristupujeme k práci. Rozdám im vyfúknuté vajíčka a krabice s fixkami. Vajíčka sú napichnuté na drevených špajdliach, aby sa ľahšie držali. Prechádzam sa pomedzi lavice a s úžasom pozerám na šikovné rúčky štvrtáčikov, ktorí vytvárajú prekrásne a veľmi nápadité ornamenty na krehkom materiály. Všetci sú pohrúžení do tvorivej práce. Až na jedného… Rozmýšľam o jeho mene. Aha! Vladko Porubec – známy rebel. Vierka mi už o ňom rozprávala, hlavne o situácii v jeho rodine. Otec je stavebný inžinier a matka úradníčka. Rodičia sú na pokraji rozvodu. Vladkov otec začal piť a to ovplyvňuje všetkých, hlavne Vladka, ktorý je ockov miláčik. Majú ešte malé 4-ročné dievčatko Adelku. Vladko je veľmi bystrý žiak-jednotkár a vyniká hlavne v matematike. Ale v poslednom čase sa mu prospech horší. Pristavím sa pri ňom. „Prečo nepracuješ?“ Pýtam sa pološeptom, nakloniac sa k nemu. „Nechce sa mi maľovať nejaké hlúpe vajce,“ odvrkne nahnevane Vladko, urobiac prudký pohyb s rukou a vajíčko letí na dlážku. Nadurdený chlapec sa pozerá na zem a zamrmle: „Aj môj život je rozbitý ako to vajce“. Potom vstane z lavice a zbiera škrupinky. Chce ich hodiť do koša, ale ja ho zastavím. „Polož to všetko na môj stôl!“ Znie to ako povel a chlapec poslúchne. „Nebudem ťa nútiť do maľovania vajíčka, ale sedieť len tak nemôžeš. Povedz mi, ktorý predmet máš najradšej?“ vyzvedám. „Počty.“ Odpovie Vladko stroho. „Tak si zober tento Ohník, je to najnovšie číslo, a skús vyriešiť niektoré hlavolamy,“ podávam Vladkovi časopis s nádejou, že tie hlavolamy ho odpútajú od mrzutých myšlienok. Ostatní žiaci nás pozorujú. „Pracujte, pracujte,“ povzbudzujem ich. Zvoní. Začína prestávka. Deti opatrne ukladajú vymaľované vajíčka – kraslice do pripraveného košíka a odchádzajú na chodbu. Posledný z triedy odchádza Vladko. Nedbalo položí Ohník na stôl a prehodí: „To bolo ľahké, ocko mi dával mastnejšie hlavolamy. Kedysi sme hrávali aj šachy, ale teraz je ocko veľmi zaneprázdnený,“ rozhovorí sa Vladko. Zrazu sa rozbehne. Vyletí z triedy a v zabuchnutí dverí cítim, koľko hnevu a žiaľu je v ňom. Pozatváram okná a košík s vajíčkami odložím na poličku. Rozbité vajíčko Opatrne zabalím rozbité vajíčko do servítky a odchádzam do zborovne. Cestou sa zastavím v šatni pre žiakov. Sedí tam na lavičke Vladko, tvár skrytú v dlaniach. Opatrne sa mu prihovorím: „Môžem si sadnúť?“ Trošku sa posunie a ja sa pokúšam o ďaľšiu otázku: „Vladko, nechceš sa so mnou porozprávať? Možno by som ti mohla pomôcť.“ „Mne už nikto nemôže pomôcť,“ skočí mi Vladko do reči. Mama nechce ocka a ja… ja ho mám tak rád.“ Chlapča sa rozplače a ja ho pritúlim. Hladím neposlušné blonďavé kučery, šeptajúc: „Všetko bude dobré.“ Večer volá Vierka. Malá Zuzka ma zápal stredného uška a je na antibiotikách. Spýta sa ma, ako prebehla výtvarka. Rozprávam jej o Vladkovi. „To je užasný nápad s tými hlavolamami z Ohníka,“ chváli ma Vierka a končí so slovami: „Tak zajtra v škole!“ „Si dnes akási unavená, ale vydrž ešte dva týždne a potom hurá na dovolenku.“ Môj muž Milan sa ma snaží rozptýliť, ale keď mu porozprávam Vladkov príbeh a ukážem rozbité vajíčko, s účasťou si vzdychne: „Chudák chlapec! Ozaj a čo mieniš urobiťstýmrozbitýmvajíčkom?“vyzvedáMilan. „Zlepím ho!“ Odpoviem rozhodne. Je piatok, posledný deň pred jarnými prázdninami. Sedím v zborovni. Som tu sama, lebo mám voľnú hodinu. Upratujem si časť môjho stola. Otváram šuflíky a vyhadzujem nepotrebné haraburdy. Pod ruky mi príde modrá krabička. Otváram ju. Leží si tu v bielučkej vate veľmi pekná kraslica. Nikto by neuveril, že je to bývalé rozbité vajíčko. Jednej noci, keď už celá moja rodina odfukovala, ja som sedela v kuchyni a dávala dohromady škrupinky, ktoré pre mňa znamenali veľmi veľa. Silné lepidlo a pinzeta boli moje jediné nástroje. Jemné pavučinkové cestičky som prikryla červeno-zeleno-pomarančovými ornamentami. Chcela som tú kraslicu hneď na druhý deň Vladkovi ukázať, ale nezdalo sa mi, že bola na to vhodná doba. Vladkovi som nosila matematické príklady a občas som zašla aj do školskej družiny na kus reči. V poslednom čase sa zdal pokojnejší a dokonca sa občas aj usmial. Z myšlienok ma vyruší klopanie na dvere. „Nech sa páči, ďalej!“ Dvere sa otvoria a dnu nesmelo vôjde kučeravý blonďáčik a za ním elegantne oblečená mladá žena. Obaja sa skoro dvojhlasne pozdravia.“ Blažena Porubcová,“ podáva mi ruku Vladkova mama. „Prišla som sa Vám za všetko poďakovať,“ pokračuje. „Aj ja zavšetkoďakujem,“pridásaVladko,podávajúc mi nádhernú kyticu bielych voňavých narcisov. „Tá kytica je naozaj krásna, ďakujem. Ja tiež niečo pre teba mám,“ dokladám, podávajúc Vladkovi modrú krabičku. „Jej, to je krásne vajíčko! Vari to nie je TO?“ čuduje sa chlapča. „Ale je,“ pritakávam. „Už nie je rozbité, a čo tvoj život?“ vyzvedám. „Je v poriadku,“ odpovie Vladko vážne. Odchádzajúc, medzi dverami Vladkova matka mi pošepne: „Dala som mu šancu, a stiahla žiadosť o rozvod.“ Nataša Nagy 4 Slovo z Britskej Kolumbie

Dobre vediet’ 5 Kanadskí imigranti vtedy a teraz Viete, že medzi rokmi 1867 a 1892 patrili imigračné záležitosti Kanady pod Ministerstvo poľnohospodárstva a potom do roku 1917 pod Ministerstvo vnútra? Viete, že po zjednotení Kanady, tzv. Konfederácii, v roku 1867 bola zriadená sieť imigračných agentov, ktorí propagovali krajinu nádejným imigrantom, predovšetkým z Veľkej Británie, USA a Severnej Európy? Títo sa do I. svetovej vojny zameriavali na farmárov s kapitálom, poľnohospodárskych robotníkov a ženy v domácnosti. Osoby so sedavým zamestnaním, napr. úradníci, neboli veľmi žiadúci. Len tak pre zaujímavosť, jedným z agitačných hesiel bolo: „Men of good muscle who are willing to hustle“ (Statní muži, ktorí sú ochotní rázne konať). Viete, že v roku 1868 bol zriadený imigračný úrad „Dominion Agency of Immigration“ v Londýne pod vedením Williama Dixona? Vďaka nemu boli potom menovaní ďalší imigrační agenti so sídlami v mestách Glasgow, Belfast a Dublin. Viete, že v roku 1869 bol vydaný v Kanade Prvý imigračný akt (The First Immigration Act), ktorý bol v roku 1872 pozmenený, nakoľko neurčoval, aké kategórie imigrantov môžu vstúpiť do Kanady? Touto zmenou bol zakázaný vstup kriminálnikom a iným „nemravným skupinám”. Viete, že v období výstavby transkontinentálnej železnice bol zaznamenaný veľký príliv čínskeho obyvateľstva? Pod tlakom Britskej Kolumbie, ktorej sa tento problém najviac týkal, boli prijaté opatrenia „na obmedzenie a reguláciu čínskej imigrácie” a neskôr bola aj zavedená tzv. „daň z hlavy”. Viete, že v rokoch 1870 – 1880 sa začali na juhozápade Winipegu usádzať malé skupiny anabaptistickej sekty, nazývanej Menoniti, ktorí prichádzali väčšinou z Ukrajiny? Vyznačovali sa svojím jednoduchým životným štýlom, výnimočnou pracovitosťou a pacifizmom. Dôvodom ich príchodu bola rusifikácia ukrajinských škôl a vyhlásenie všeobecnej brannej povinnosti, ktorá bola v rozpore s ich presvedčením. Kanadská vláda im v tomto smere poskytla slobodu. Viete, že do roku 1880, v dôsledku pogromov v cárskom Rusku, utieklo do vtedajšieho Rakúsko-Uhorska veľké množstvo Židov? Ich situácie sa energicky ujal prvý vysoký komisár pre Veľkú Britániu, Alexander Galt, ktorý presvedčil prvého ministra Johna A. Macdonalda o nevyhnutnosti podpory týchto utečencov. Bolo rozhodnuté o ich osídlení kanadského severozápadu, v Manitobe. Tam mali pracovať ako farmári. Viete, že v roku 1885 bola v Manitobe zriadená imigračným agentom, grófom Pavlom d´Esterhazym, uhorská kolónia? Maďarské a slovenské rodiny tam prišli zo Spojených štátov a usadili sa v blízkosti mesta Minnedosa, Manitoba. Nasledujúci rok gróf d´Esterhazy založil ďalšiu usadlosť, ktorá sa dodnes nazýva Esterhazy, Saskatchewan. Spracovala Mária Vrabčeková podľa knihy: KNOWLES, Valerie: Strangers at Our Gates; Cana- dian Immigration and Immigration Policy, 1540 – 1990. Toronto & Oxford, 1992, s. 45 – 53. Top 10 Questions to ask your Financial Advisor A relationship with a good financial adviser is probably one of the most important professional relationships you can have. Make sure you take the time to ask key questions. Although there are a myriad of questions you should ask, here are Top 10 questions I think are important. How long have you been practicing as a financial advisor?1. The right answer is a minimum of five and more years are better. You’re talking about your life savings. A potential advisor may have years of experience as an accountant, or in the mortgage or banking industry, but that doesn’t mean they have expertise as a financial advisor. What experience do you have?2. Find out how long the financial advisor has been in practice and the number and types of companies with which she has been associated. If you are receiving investment advice, it is advisable to work with someone who has been an advisor through at least one recession or down stock market. What are your credentials?3. Investment advisers and financial planners may come from many different educational and professional backgrounds. Before you hire a financial professional, be sure to ask about their background. If they have a credential, ask them what it means and what they had to do to earn it. How are you compensated?4. Before you hire any financial professional—whether it’s a stockbroker, a financial planner, or an investment adviser—you should always find out and make sure you understand how that person gets paid. Investment advisers generally are paid in any of the following ways: A percentage of the value of the assets they manage for you; an hourly fee for the time they spend working for you; a fixed fee; a commission on the securities they sell; or some combination of the above. What kind of research do you do?5. The best money managers in the world are the best because they have a disciplined research process and can articulate their process succinctly and easily. Ask your adviser about their process, discipline and beliefs. What is your service strategy? How often do you communicate6. with clients? Studies show the two most common reasons people change financial advisers is because of lack of performance or lack of service. You should know what advisers do to service their clients and how often they contact their clients. How many clients do you have?7. Many great advisers may be excellent at what they do, but they have a capacity problem -- too many clients to service. Are you independent of financial product sponsors?8. Product sponsors include stock brokerage firms (discount and full service), insurance companies and banks. Some planners prefer to develop one plan by bringing together all of your financial goals. Others provide advice on specific areas, as needed. Will you be the only person working with me?9. If the investment advisor works with professionals outside his own practice, such as attorneys, insurance agents or tax specialists to develop or carry out financial planning recommendations, get a list of their names to check on their backgrounds. Have you ever been disciplined by any government regulator for10. unethical or improper conduct or been sued by a client who was not happy with the work you did? If you are looking to find a financial advisor, enhance the relationship with your current advisor or seek advice on a particular financial goal, I recommend visiting Fidelity Investment website: „Getting Good Advice“ at www.gga.ca. Their interactive guides can help you discover many benefits of working with a financial advisor, to build and maintain a positive and productive relationship. Pavol Hollosy, Investment Advisor

Hokejový klub Slovak 1974 v Severnom Vancouveri V minulom čísle nášho časopisu sme uverejnili fotografiu hokejistov s nadpisom „Záhada č.5 – poznáte ich?“ Viacerí ľudia ma pristavili a povedali, že poznajú Tibora a Emila. Iní poznali Dušana a Romana alebo Fera. Nikto mi však nedal ucelenú odpoveď. Keďže som s určitosťou poznal brankára Romana Kinčeka, dohodol som si s ním schôdzku a navštívil ho „na domácej pôde“. Tí, ktorí poznáte Romana, mi určite dáte za pravdu, že Roman je priamy, priateľský a spoločenský človek, zábavný spoločník, milovník hudby, zberateľ a všestranný športovec. Roman spomína „Tak, čo to chceš vedieť?“ začne hneď po podaní ruky, „O klube Slovak 74? Raz sme dokonca vyhrali aj Severovancouversku ligu. Musím sa pochváliť, že som vyhral jeden rok aj pohár, ako brankár. Dostal som vtedy pohar M.V.P.“ „Čo to je M.V.P.?“ „Most Valuable Player“. volá Roman z kuchyne. Počas pripravovania kávy mi povie niekoľ- ko vtipov, naleje štamprlík tvrdého zeleného 62% nápoja dovezeného z Česka. Chutí to ako Stará Myslivecká s dvojnásobným obsahom alkoholu a pripomína mi to vojenskú službu pri radaroch vo VÚ 3252 v Rožmitáli pod Třemšínem. „Dušan Bugoš, Bratislavák, mal organizačné schopnosti, a založil klub Slovak 1974. Klub pozostával prevažne so Slovákov. Boli sme spolu takých 5-6 rokov. Za ten čas sa tam pár ľudí vystriedalo. Napríklad obidvaja Benešoví chlapci, John a Frank, hrali za nás, aj Štefan Vranka.“ Podávam mu výtlačok Slova z Britskej Kolumbie s fotografiou hokejistov a Roman pokračuje. „V tom zadnom rade, zľava je Daro Brázda, potom Dušan Berka. Vedľa nich je Peter Bugár, on bol doma herec, hrával v detských divadelných predstaveniach, s Mikulíkom a s inými, a ešte aj teraz občas tu hráva divadlo. Potom je Laco Ehn. Ďaľší je ten Dušan Bugoš, kapitán, volali sme ho John“ pokračuje Roman, „a ten vedľa, to neviem, toho Dušan priviedol zo Simons, aj tohoto posledného v spodnom rade, ten bol Japonec, Ken. A tento ďaľší je Juraj Jariabek, potom Emilko Čermák. Vieš, že Emil ešte aj teraz hráva hokej? No a ďalej je náš Tibike. Tak sme volali Tibora Harcega. Ďalej, v spodnom rade odľava je Fero Kohúcik. Potom je Jožko Hevier. A kto je ten ďaľší?“, pýta sa Roman sám seba. „To je Vlado Korec. Dobrý človek.“ Telefonát Do toho zazvonil telefón. „To bude Dušan„, prorocky oznamuje Roman. „Nechal som mu odkaz, že s ním chcem pospomínať na staré dobré hokejové časy.“ „Servus Dušan, ty žiješ? Mám tu práve pána redaktora toho časopisu Slovo z Britskej Kolumbie. Neviem či si to videl, je to fantastický časopis, je tam fotografia z nášho hokejového mužstva Slovak 74. Je to tam ako záhada, s otázkou kto je na fotografii. Jožo Starosta, redaktor, ma sem prišiel vyspovedať. Chcem sa ťa opýtať na niektoré mená. Ty si robil v Simons, vedľa teba stojí nejaký chlapík, on bol tuším zo Simons, nevieš ako sa volá? A tiež taký Japončík, tuším Ken.“ A začína rozhovor, z ktorého počujem iba to, čo hovorí Roman. Zo spoločného spomínania Dušana a Romana sa vynára niekoľkodoplňujúcichinformácii,napríklad, že Jariabek robil poštára a potom odišiel niekde do Kelowny, že ten Japonec bol Ken Kamahashi, že aj Fero Juriga hrával hokej, že Dušan založil klub preto, lebo tu bola skupina Slovákov, ktorí mali radi hokej, tak nech sa naháňaju za čiernym pukom a šíria dobré meno... Po ďaľšej chvíľke výmeny osobných zážitkov sa Roman a Dušan priateľsky rozlúčia so sľubom, že si zavolajú. „Však sa zastav niekedy v kostole, tam si môžeš vyzdvihnúť časopis...“ „A Paľo Palko s vami nehrával?“, pokračujem tam, kde sme prestali pred telefonátom. „Áno, aj on s nami hrával hokej.“ „Spomínaš si na nejaké žartovné príbehy?“ „Peter Bugár ten veľa rozprával s rozhodcom, vysvetľoval mu ako treba pískať. Rozhodca ho vydržal počúvať tak 2-3 minúty a potom ho vylúčil... takže sme skoro stále hrali oslabení“. Šibalský výzor na Romanovej tvári prezrádza, že je to jeden z jeho žartovných príbehov, na ktorý sa opakovaným rozprávaním počas posledných 35 rokov nabalilo viacero úsmevných poloprávd. „Ja som hokej veľmi hrať nevedel, tak som bol brankárom. Keď na nás súperi zaútočili, tak som sa zložil, aj s mojimi chráničmi na ľad, puk som zastavil, naši spravili protiútok, Stojaciradzľava:DaroBrázda,DušanBerka,PeterBugár,LacoEhn,Dušan(John)Bugoš,???,JurajJarabek,EmilČermák,TiborHarceg Kľačiacizľava:FeroKohúcik,JožkoHevier,VladoKorec,RomanKinček,ĽudoLiptaj,KenKamahashi Stojacizľava:ĽudoLiptaj,DušanBerka,TiborHarceg,FeroKohúcik,PeterBugár Kľačiacizľava:JohnBeneš,JožkoHevier,RomanKinček,PaľoPalko Ak máte aj vy fotografiu z tohoto obdobia, ak si spomínate na príhodu zo života klubu Slovak 74, ak chcete pridať svoju spomienku, odozvu, otázku, navštívte www.sk-bc.ca/slovo, vyhľadajte článok Slovenský hokejový klub Slovak 74 v Severnom Vancouveri a pridajte svoj príspevok, alebo pošlite email na jozo. starosta@sk-bc.ca. Útržky z histórie 6 Slovo z Britskej Kolumbie

súper im puk vzal a zaútočil. Mne však vstávaniezľadutrvalotroškudlhšie,takžesom bol stále ešte na ľade a mohol som zabrániť gólu. Až po 2-3 útokoch a protiútokoch sa mi podarilo vstať.“ „Vlado Korec bol útočník, bol jeden z najlepších, a vynikajúci strelec. Ten mal strelu. Keď ma pri tréningu trafil do mojich tenkých chráničov, bolelo to 3 dni. No a Fero Kohúcik bol tiež útočník. Ľudo Liptaj hral obrancu. Jožko Hevier hral tiež obrancu. Korčuľoval však ako krasokorčuliar, tak pomaličky, lahodne. Potom tam bol Tibor, ten hrával zväčša v útoku. Hokejkou zvyčajne dočahoval puk a keď ju mal dobre natočenú, tak aj dal gól. Tibor bol doma zápasníkom, za Dunajplavbu, bol aj majstrom republiky a viacnásobným majstrom Slovenska.“ „Ktorí z týchto hráčov sú stále vo Vancouveri?“ „Dušan Berka, Peter Bugár, Dušan (John) Bugoš, Emilko, Tibor, Fero Kohúcik. Vlado Korec je niekde na Filipínach.“ Pri Ľudovi Liptajovi sme odbočili na tenis a na tenisové turnaje, ktoré organizoval Dušan Benický, ale to by bol zase iný príbeh a iné spomínanie. Stretnutie sme zakončili amatérskou analýzou celosvetovej finančnej krízy. Zo spomienok pani Berty Palkovej „Každý piatok v noci, vlastne v sobotu nadránom, chodieval môj muž, Pali, z Coquitlamu hrávať hokej do Severného Vancouveru. Či boli cesty zaviate snehom alebo zamrznuté, nič ho nezastavilo. Viackrát som nespala a strachovala sa o nich, aby sa im cestou domov nič nestalo.“ „Prečo hrali tak neskoro v noci?“ „Hala bola veľmi využitá a žiadaná. Jediný čas, kedy sevorovancouverská liga dostala čas na hranie, bol v sobotu nadránom“. „Nemá Pali nejakú fotografiu z toho obdobia?“ „Pozriem“, prisľúbila. Na druhý deň prišla od nej emailom druhá fotografia hokejistov Slovak 1974, na ktorej bol aj Palo Palko, aj John Beneš. Dušan Berka spomína „Mnohí z našich hráčov o tom asi nevedia, že Jurko Jariabek už zomrel, asi pred 2-3 rokmi. Na spodnej fotografii prvý stojaci zľava, tam kde máš tie otázniky, je Ľudo Liptaj. A ten Japonec na hornom obrázku nie je Kamahashi, ale Hamagushi. Mám niekde ešte záznamy o činnosti klubu, lebo po Bugošovi som koncom 70-tych a v 80- tych rokoch viedol organizáciu klubu.“ „Takže klub bol aktívny aj v 80-tych rokoch?“ „Ligu sme už nehrali, ale sme si rentovali halu a pravidelne sme sa stretali a hrávali hokej. A po hokeji, na parkovisku sme niekedy hrali futbal...“ „Boli medzi vami aj ´profesionáli´?“ „Emil Čermák hral doma na Slovensku II. ligu, hral aj v rakúskej lige. Po príchode do Vancouveru dokonca bol aj v tréningovom tábore Vancouver Canucks. Určitý čas hral aj v Industriálnej lige. Vlado Korec hral doma za dorast Slovanu Bratislava. Počas emigrácie prešiel cez Švédsko, kde tiež hral hokej. Skončil v semi-profesionálnej lige kde hral určitý čas za Fenix Road Runners.“ „Aká je tvoja najkrajšia osobná spomienka na Slovak 1974?“ „HrávalsnamiajjedenKanaďan,Reg.Mal 4 sestry. Boli sme dobrými priateľmi. Nazýval ma ´adopted brother´. Keď sa ženil, pozval ma za družbu. Bolo to 8.septembra 1979. Tam som sa zoznámil s jednou z jeho sestier, ktorá sa stala mojou ženou. Dodnes spolu žijeme v šťastnom manželstve.“ Fero a Tibor spomínajú Pre Fera Kohúcika je jednou z najpretrvajúcejších spomienok na hokejové zápasy spomienka na to, ako si veľakrát po hokeji zahrali futbal na parkovisku. Niekedy aj niekoľko hodín, do rána. Tibor Harceg zase iba sucho skonštatoval: „Hral som v treťom útoku spolu s Jariabkom a Petrom Bugárom. Vyslúžili sme si meno ´údržbári´. Peter vždy po návrate z ľadu na striedačku vyhlásil, ´Gól sme nedali, ale ani sme nedostali!´“ Peter Bugár vo svojom email píše Ako vidim, mená tam už máš všetky, len toho jedného, zatiaľ bez mena, si ani ja neviem spomenúť. To, čo Roman hovorí o mne, nuž, tak trošku pravdy v tom hádam bude, lebo bez toho by žartíky nevznikali. Možno sa tak raz stalo a potom z toho vznikla takáto bájka... Pravda je, že najväčšiu zásluhu mal na organizacii tímu Dušan Bugoš a neskôr hodne pomáhal aj Dušan Berka. Keď prišli chlapci z Toronta, rozprávali ako tam hrali za Slovenský tím Tatran - myslím, že to boli Brázdovci, Ľudo Liptaj, Pišta Vranka a ďaľší. A tak sa stalo, že my, Vancouverskí Slováci- športovci sme sa nechceli nechať zahanbiť a už sme sa v tom viezli. Podaktorí, ako ja, Laco Ehn, Dušan Bugoš a daľší, sme hokeja na ľade doma veľa nenahrali, ale iní boli zase veľmi dobrí hokejisti. A tak ten náš hokej aj zpočiatku vyzeral. Myslím však, že sme sa časom dosť zlepšili, lebo každý z nás sa snažil akoby sme boli národným mužstvom. Treba sa zmieniť, že Emil Čermák bol vynikajúci hokejista - veď doma hral druhú ligu za Žilinu. Vlado Korec, „roadrunner“, bol tiež vyslúžilec dorastu Slovana a myslím, že aj trénoval s nejakým profesionálnym tímom v Amerike. Ľudo Liptaj a Štefan Vranka, Fero Kohúcik, Dušan Berka tiež hádam doma hrávali za nejaký dorast, takže opory sme mali. No a my ostatní sme nejako sekundovali. Roman Kinček sa naučil chytať, takže nás kedy- tedy aj podržal. Jožko Hevier, ten hrával s takou krátkou, hádam detskou, hokejkou a väčšinnou ju držal v jednej ruke ako Jánošík. John (Dušan Bugoš) toho veľa nenabruslil, aspoň nie zpočiatku, tak sa dal do prvého útoku s Emilkom, postával pred bránkou a Emil mu tak krásne nahrával, že John dával góly až sa všetci čudovali. Nám však na štýle veľmi nezáležalo - hlavne že sme športovali, mali zábavu a propagovali našu slovenskú hokejovú hrdosť. Niekedy nám ten hokej nestačil, veď sme boli mladí a plní energie, tak sme po hokeji zapli svetlá na autách a hrali na „parking lote“ futbal daľších pár hodín. Alebo sme si spravili súťaž v skoku do diaľky alebo v trojskoku, ak sa dobre pamätám. Veru, boli to časy, ktoré sa už nevrátia, ale spomienky zostanú s nami navždy. Mnohí z nás v hokeji pokračovali dlhé roky po tom, čo sa náš klub rozpadol, a veru ani dnes neviem ako a prečo. Ľudo Liptaj, Emil Čermak, Fero Kohúcik, a možno zopár ďaľších, hrávajú dodnes. Ja som tiež hrával nepretržite až do minulej sezóny (viedol som svoju hokejovú skupinu asi 16 rokov), ale dnes už len kedy-tedy. Na budúcu sezónu začnem zase, len si musím nájsť nejakú partiu svojich rovesníkov, pretože so synmi niektorých našich rovesníkov (Benickeho Ben a Juan, Hampejzov Láďa) my starší už nestačíme. Ale keby sme boli o trošku mladší... to by sme im ukázali! Slovo Slovákom súcim na slovo Miestny časopis slovenskej komunity z konca 70-rokov (myslím, že to bolo Slovo Slovákom súcim na slovo) napísal: Hokejové Mužstvo Slovak 1974 skončilo sezónu 1977-78. V sezóne odohralo 25 ligových zápasov a v celkovej tabuľke skončilo na štvrtom mieste. Mužstvo nastrieľalo 114 gólov, čo je v priemere 4.6 gólu na zápas. Najlepším strelcom bol Š. Vranka s 20 gólmi a najhodnotnejším hráčom – Most Valuable Player – bol brankár R. Kinček. Čo dodať na záver? Spoločný osud slovenských imigrantov z roku 1968, pocit národnej spolupatričnosti, láska k športu a hlavne k hokeju ich dali dohromady. Vytvorili kolektív, v ktorom mali veľa spoločného. My, služobne mladší imigranti, môžeme iba dosvedčiť, že ich priateľské vzťahy trvajú dodnes. Je to však ovocie koreňov, ktoré siahajú 40 rokov do minulosti. Jožo Starosta Útržky z histórie Foto:archívredakcie

Dni na hospodárstve nám plynuli rýchle. Pracovné dni na univerzite začínali o 8:30, končili o 4:30, niekedy s večernými kurzami o 9:30. Cesta domov dlhá 25km v zimnom období plnom víchric, krutej zimy a námrazy, nás úplne vyčerpala. A to ešte nebol čas na odpočinok, čakalo nás ešte naše stádo kráv. Najhoršie bolo napájanie dobytka, keď pri -30 C zamrzli automatické napájadlá. Naše kravky (už sme ich mali asi osem), keď zbadali v noci približujúce sa osvetlené auto, húfom bežali k napájadlu. Starostlivý gazda nevkročil do domu kým všetky nenapojil do sýtosti. Bol to život plný práce a zodpovednosti. Oddych nebol ani počas weekendov, stále boli nejaké opravy, nápravy, doplnky, jedným slovom povinnosti. Dobiehali sme neúnavne stratené roky a stratené imanie z pôvodnej vlasti. Ale keď prišlo leto a dovolenka, náš Volkswagen - Vestfalia nás zaviezla na prekrásne miesta Kanady, USA a Mexika. Radi sme mali život v campe a ešte radšej spoznávanie nových miest. Campy boli na vysokej úrovni: čisté hygienické zariadenia, pomerne veľký súkromný priestor v lesíku so stolom, lavicami a ohniskom, večerné prednášky najmä o okolitej prírode spojené s prehliadkou diapozitívov podávané vysokoškolskými študentmi, alebo odborníkmi, nočné ticho zabezpečené políciou. Boli to krásne zážitky, zostalo nám z nich mnoho spomienok a fotografií. Lenže pri návrate domov sme sa pravidelne vracali s tým istým pocitom a s tou istou vetou: „všade dobre, ale doma najlepšie.“ Vážili sme si svoj domov, bol to plod našej práce, našej snahy, našich mozoľov. Boli sme ešte pri sile a za manuálnu prácu sme sa nehanbili. V našej novej vlasti sme si vysoko hodnotili možnosť, že aj čestnou a usilovnou prácou sa dalo dopracovať k pomerne dobrému životu. Týmto úryvkom som chcela len naznačiť náš spôsob života a postoj k nemu. Teraz sa vrátim k niekoľkým zaujímavým príbehom okolo nášho stáda. Šiesty zmysel Bol pokojný letný večer, okolo prednej časti domu sme mali vysadený záhon práve rozkvitnutých delfinií, ktoré som ošetrovala. Neďaleko za plotom sa pásla spoločne celá skupinka našich kráv. Zrazu ma vyrušil ich neobyčajný bľakot, na to strnulé ticho, akoby počúvali, a po niekoľkých sekundách sa všetky Príbehy z nášho 8 Slovo z Britskej Kolumbie Próza Zálesáci Do lesa vchádzame už za súmraku. Tuki ma postrkuje dopredu a nedôverčivo obracia hlavu na všetky strany. Tabule: „Pozor na medvede“ sme si pre veľkú tmu ani nevedeli prečítať. Na Tukiho doliehala vyššia poloha a divokejšie prostredie, čo sa prejavovalo uňho takým hlasným fučaním, že som sa neraz musel obrátiť, či naozaj nie je za nami nejaký fuňo. Pod zámienkou, že je veľká tma, pustil som ho pred seba, aby som si bol načistom, že od chrbta nič nehrozí. Neskoro v noci sme dorazili na príjemnú planinku, obklopenú bizarnými tvarmi vápenca, posplietaného ako veniec okolo jazierka. Prvá noc prešla pokojne. Len občasné chrápanie prerušilo nočnú idylu. Na druhý deň sme sa zobudili do ohnivého kotúča a povedačky o medveďoch nás prestali strašiť. Tuki dokonca vyhlásil, že ak tu medveďov niet, aspoň sa ne zahráme. Čochvíľa zmizla jeho robustná postava v neďalekej kosodrevine, aby sa zmenila na divého medveďa. Jeho škreky sa mi páčili dovtedy, kým so ho nezazrel na pokraji čistinky, bledého v tvári, ako napínal všetky motory v nohách. Človeče, tam je fakt medveď – stihol vykoktať a opýtal sa, čo teraz? Vbehli sme do žltého stanu ako sliepky do kurína a krčiac sa uprostred nadával som na našu biednu muníciu. Dva zálesácke nože, kanistra benzínu a rúči kyjak mi pripomenuli, pred akou ťažkou úlohou stáli naši predkovia. Hluk kamennej lavíny prerušil moju meditáciu. No to ma podrž – zastonal Tuki – ten darebák maco sa sem ešte zvezie. Hlasné fučanie okolo stanu, ktorý, ako sa zdalo, bol priveľkým hltom aj pre maca, nás na dlhší čas umlčalo. Keby tak bol poruke fotoaparát, to by bola pamiatka. Vystavil by som ju vedľa výstražných tabuliek. Aspoň by ľuďom prešla chuť posmievať sa medveďom, čo i len v duchu. A pod to by som napísal: My, ľudia, máme všetky zvieratká radi, najmä vás, medvede. Tukiho šepot prerušil prúd mojich obrazov. Čo ak je to len taký malý maco a fučí, lebo má astmu. Aj on môže byť chorý, nie? Zakončil svoju meditáciu s pokušiteľskými slovami: tak sa presvedč, prosím ťa! Pomyslenie, že by som sa mal zúčastniť privítacieho ceremoniálu, o ktorom neviem povedať, ako sa skončí, nám odvahy nepridalo. Sedeli sme učupení s ustrnutými chrbtami a so sarajevskými nožíkmi v ruke, ako keby sme boli chceli prekonať celú armádu dobrodruhov. Úsvit nás prebudil napoly bedliacich a spolu driemajúcich. Cez oblôčik sme s radosťou zistili, že náš obdivovateľ odišiel. Tiahnúce mračná nám pomohli. Bez slova a za vzájomných rozpakov začali sme sa baliť, utvrdzujúc sa, že príde zlé počasie a že nemá zmyslu tu ostať. Neviem, či sme si povedali pravú príčinu, prečo sme sa ponáhľali. Cesta bola krátka. Vidina dobrého piva a bezpečia nám dávala krídla aj pre naše 40 funtové batohy. Odvtedy vždy, keď prechádzam okolo výstražných tabuliek, radšej si ich tri razy prečítam a v prípade pochybnosti dám prednosť pochodu po lesknúcej sa diaľnici v ústrety novým dobrodružstvám. B.M.Brázda, Zborník poviedok Začiatok cesty.

9 prudko rozbehli do maštale. Čudné správanie, pomyslela som si. Nemusela som dlho čakať na vysvetlenie. O pár minút sa prihnal úžasný víchor, ktorý strhol stoličky z balkóna, kvetináče, ríny z domu, odpadové koše - a všetko, čo nebolo dobre pripevnené, lietalo vo vzduchu. Šiesty zmysel, vynikajúci sluch alebo strach z neznámeho, tak sme si vysvetľovali reakciu nášho stáda, ktoré zostalo dlho skryté pod prístreším. Kravské radovánky Bolo tiché letné nedeľné ráno, keď sa od mesta oblohou ťahali smerom k nám skupiny farebných balónov. Spočiatku sa naše kravky zhrnuli tesne k sebe a uprene pozerali na blížiace sa balóny, potom sa o zlomkrky rozbehli poľom k plotu akoby ich chceli privítať a čakali kým sa nepriblížili. Keď balóny pokračovali v lete nad ich hlavami, rozbehli sa ich sledovať. Ich beh bol nevídaný, dvíhali chvosty, cválali ako kone, vyhadzovali zadné nohy a hádzali hlavami. Bolo nám jasné že sa tešili, že mali z nich velkú radosť. A my tiež zábavu do popuku! Kravský tanec Bola neskorá jeseň. Časť pozemku kde sa stádo väčšinou páslo nemalo už dostatok pastvy. Gazda sa preto rozhodol previesť ich na druhej strane pozemku kde bola tráva nespasená, pretože tam bolivčelieúle.Stádosapustiloschuťoudopasenia. Neskôr, keď si naplnili bachory, väčšina kráv zaľahla prežúvať, ale všetečná Jahoda sa rozhodla zájsť k úľom, poškrabať si svrbiace miesta o jeden znich.Oprelasaoňsvojimbruchomašúchalaním hore – dole, kým úľ nezvalila. Rýchlo jej prešiel blažený pocit zo škrabania, keď sa z úľa vyrojil roj a stovky ba tisícky včiel začali púšťať žihadlá do jej kožucha. Jahoda sa bránila nevídaným tancom, skákala do výšky, do prava i ľava, kým sa nerozbehla poľom do najvzdialenejšieho kúta. Ostatné stádo sa spočiatku prizeralo, ale čoskoro sa pustilo do tanca i ono. Tráva okolo úľov zostala nespasená. Kravy mali pred včelami rešpekt. Marta Styk poľa Komunity Slovenská ľudovka v Coquitlame Tuntsuy tuntsuy veekrootsai Len me piyetskoo nyezrootsai Dobra pyetska na zeemoo Nyema kazhdee pereenoo Stoyee voyak na vartyeh Vrosterhanom kabatyeh Odh vechera dorana Rohsa nanyho padahla Malla somm ya rookavtseh Dalla somm eehh tsigantseh Tseeganechkoh maloochkah Preecharuy me seenechkah Poznáte túto slovenskú ľudovú pieseň? Nie? Skúste si ju prečítať tak, ako by ju čítal rodený Kanaďan. Áno, je to Tancuj, tancuj, vykrúcaj. Poprosil som môjho vnuka, 14-ročného Nicholasa, ktorý je rodený Kanaďan, hoci mu v žilách koluje 50% slovenskej a 50% holandskej krvi, aby ma pozorne počúval a aby napísal, čo počuje. A zaspieval som mu tancuj, tancuj. Výsledok nášho úsilia ste si už prečítali. Prečo sme sa takto spoločne lopotili? Chodím do speváckeho zboru, ktorý nesie meno Co- quitlam Choral. Coquitlam je mestečko, časť Veľkého Vancouveru (ako Dúbravka v Bratislave). Coquitlam Choral je spevácky miešaný zbor, ktorý má 55 členov. Sú to poväčšine starší speváci, Kanaďania, s rôzny- mi kultúrnymi a národnými koreňami, od Číňanov, Kórejcov, Filipínčanov, Írov, Nemcov, cez „bielych“ kanadských starousadlíkov až po jedného Japonca, jedného Slováka a jedného dirigenta, ktorého otec bol maďarským utečencom. Pre tohoročný jarný koncert dirigent vybral piesne z rôznych kútov sveta. Budeme spievať indickú pieseň Dravidian Dithy- ramb, japonskú Sakuru, brazílsku Tres Cantos Nativos, pieseň Sor- ida zo Zimbabwe, Eň z Malajska a mnohé iné. Poprehŕňal som rôzne krabice, ktoré sa nám pri viacnásobnom sťahovaní zachovali a našiel som tri slovenské ľudové piesne v štvorhlasnom prevedení: „Horič- ka zelená“ zo zbierky nebohého svokra-učiteľa, “Starosloviensky Otčenáš“, ktorý tu zanechal Zbor Slovenských Učiteľov asi pred 12 rokmi a „Tancuj, tancuj, vykrúcaj“ v úprave J. Valacha, pieseň, s ktorou vranovská Ozvena očarila minulé leto divákov Britskej Kolumbie. Dirigent Coquitlamského Choralu si z ponúknutých slovenských piesní vybral Tancuj, tancuj. Keď sa spe- váci pokúšali vyslovovať prvýkrát slová tejto sloven- skej piesne, hoci rôzne vykrúcali jazyk i pery, vo zvu- koch, ktoré vydávali, bolo len horko-ťažko rozoznať artikulovaný rečový prejav. Keď som im však dal do rúk „anglický“ prepis výslovnosti, nielen že sa im vy- jasnila tvár, ktorá bola zvráskavená viac ako sloven- ský text plný mäkčeňov a dĺžňov, ale tiež slová piesne by boli zrozumiteľné aj novoprišlému slovenskému emigrantovi. A keď začali spievať tra-la-la-la, aj ten najväčší slovenský hudobný kritik by ich považoval za podpolianskych spevákov. Neveríte? Prídite sa presvedčiť na vlastné oči a uši. Coquitlamský Choral bude spievať „Tancuj, tancuj, vykrúcaj“ v sobotu 2. mája 2009 o 19:30 a v nedeľu 3. mája 2009 o 14:00 v kultúrnom stredisku „Ever- green“ na Pinetree v Coquitlame. JS Teatro Tatro from Slovakia at Cultural Olympiad 2010 „The Magical Theatrical Vending Machine“ per- formed by Teatro Tatro, Slovakia’s amazing theatre group. This exciting entertainment project is commis- sioned specifically for Cultural Olympiad 2010 - an old rustic truck transformed into the mobile stage of „The Magical Theatrical Vending Machine“, „dispensing“ pre-programmed live theatrical/pantomime/puppetry sketches depicting the Olympic Winter Games. The truck will be hand-painted, with its flat-bed be- coming the vending „magic box“. The stage will be par- tially on the truck itself and partially in its immediate vicinity. The truck could be stationed in any venue – in- doors or outdoors, on a square, in a mall, amphitheatre, stadium, etc. During the interactive and audience-driven performances, the members of the audience will be in- vited to choose from a menu (as in a vending machine) of the many pre-programmed scenes, all related to the Winter Olympic Games Vancouver 2010 and celebrat- ing the culture of the different participating countries. Most of the Game’s disciplines, as well as the majority of the countries participating in the Games will be repre- sented in short sketches presented by live actors, projections, puppets, stilt walkers, music, special effects (eg. snow, fog, rain), and other visual arts. After an audience member selects a specific button (for example, ice hockey, Canadian skiing team, speed skating, Iceland’s delegation etc.), the truck will open up as a magic box (a simplified mobile „Laterna Magica“) and provide a specific stage for the selected sketch. Ondro Spisiak will prepare and direct the show, us- ing a nucleus of his principal performers. All technical aspects, equipment and set design (under supervision of Fero Liptak) will be prepared in Slovakia and transport- ed to Canada. For more information about the Teatro Tatro visit www.teatrotatro.sk. Vancouver 2010 Cultural Olympiad is a celebration of the contemporary imagination. A series of three multi- disciplinary festivals that grows in scope and scale from 2008 through 2010, this is the first time the Olympic Winter Games have hosted a Cultural Olympiad two years before Games time. The Cultural Olympiad will have something for ev- eryone. Working in close partnership with the creative community, this amazing showcase of Canadian and international arts and popular culture will feature an un- paralleled variety of music, dance, theatre, visual arts, film, outdoor spectaculars and digital media experienc- es, as remarkable and diverse as our planet itself. There are many ways to be a part of this unique oppor- tunity: be a recognized sponsor, find a sponsor, provide a donation and billet a performer, help with promotion/ website - any support is welcome! We are counting on our community to support this unique production and contribute to its great success. Help us to place Slo- vakian culture at the centre of the Cultural Olympiad 2010. For more information about the project, sponsor- ship, and how to participate please contact the producer of the show: Marika Kovalcikova at +604.618.6724 or marikaproductions@shaw.ca.

Vo štvrtok 18. februára sa vo Vancouveri v reštaurácii Plan B, 1144 Homer St. stretli slovenskí krajania s vedúcim výpravy SR na ZOH 2010 Igorom Nemečekom a generálnym sekretárom SOV Jozefom Libom. Stretnutie viedol honorárny konzul SR vo Vancouveri, ktorý súčasne zastáva úlohu slovenského olympijského atašé pre ZOH 2010. Na stretnutí páni Liba a Nemeček oboznámili prítomných krajanov, zo dve desiatky ktorých sa zišli v „slovenskej“ reštaurácii Plan B, s úlohani a plánmi slovenskej výpravy na ZOH 2010 (pozri tiež www.olympic.sk). Prítomní krajania prisľúbili pomoc slovenskej výprave počas olympijských hier, každý podľa svojich možností, či už vo Vancouveri alebo na Whistleri, kde budú prebiehať olympijské súťaže. Časopis„SlovozBritskejKolumbie“vznikolspodporouÚradupreSlovákovžijúcichv zahraničí. http://www.uszz.sk SlovozBritskejKolumbie,druhéčíslo,druhýročník,Jar2009.SlovozBritskejKolumbiejeneoficiálnyčasopis slovenskýchkomunítžijúcichvBritskejKolumbiivKanade.ČasopisvydávaskupinkaSlovákovžijúcichvokolí VancouverupodvedenímJožaStarostu(tel:(604)944-1554).Vychádza4krátdorokavpočte1,000kusov. Adresaredakcie:SlovozBritskejKolumbie,2690BurnsidePl.,Coquitlam,BC,V3E1A2,Canada Redakčnárada: andrej.dobos@sk-bc.ca daniel.behan@sk-bc.ca jozo.starosta@sk-bc.ca Grafickáúprava: DanielBehan,pixelplus.sk Autoripríspevkovv6.čísle:maria.eskut@sk-bc.ca,jozo.starosta@sk-bc.ca, marcella.krupa@sk-bc.ca,bystrik.brazda@sk-bc.ca,jana.jurkovicova@sk-bc. ca,pavol.hollosy@,k-bc.ca,maria.vrabcekova@sk-bc.ca,natasa.nagy@ sk-bc.ca,marta.styk@sk-bc.ca,andrej.dobos@sk-bc.ca Na6.čísletiezspolupracovali:jelena.sabova@sk-bc.ca,rozalia.starosta@ sk-bc.ca Chceteodoberaťnáščasopiselektronickouformou?»Pošliteemailna subscribe.slovo@sk-bc.ca Chceteviacinformáciíomožnostisponzorovania? »Pošliteemailnasponsor.slovo@sk-bc.ca Chceteuverejniťvášpríspevok? »Pošlitehonaslovo@sk-bc.ca e-mailovaadresaredakcie:slovo@sk-bc.ca.Preďaľšieinformácienavštívtewww.sk-bc.ca/slovo RedakčnáradapublikujevšetkyinformácievčasopiseSlovozBritskejKolumbievpresvedčení,žesúpravdivé. Redakčnáradaneberienasebazodpovednosťzaprípadnénepresnéalebodokoncanepravdivéinformácie. Ďakujemezavašupodporu. Kalendár komunít Záhada č. 6 1) Z akej krajiny je táto fotografia? 2) Čo reprezentuje tento znak? 3) Na akom objekte je tento znak namaľovaný? Pošlite nám svoje odpovede a spiatočnú poštovú adresu. 5-tim riešiteľom pošleme kompletný 1. ročník a dve čísla 2. ročníka nášho časopisu Slovo z Britskej Kolumbie. Vaše odpovede pošlite na jozo.starosta@sk-bc.ca. Alebo navštívte www.sk-bc.ca/slovo, prihláste sa, choďte na Číslo 6, Záhada č. 6 a pridajte váš »comment« so správnou odpoveďou. Predplatné Ponúkame plnofarebné výtlačky Slova z Britskej Kolumbie, ktoré Vám pošta doručí priamo do domu. Ročné predplatné na 4 čísla spolu s poštovným je: $24 pre Kanadu, $28 pre USA a $36 pre ostatné krajiny sveta. Váš šek splatný na meno Jozef Starosta pošlite na adresu Slovo z Britskej Kolumbie, 2690 Burnside Place, Coquitlam, BC, V3E 1A2, Canada. Komunita je spoločenská skupina jednotlivcov, ktorých spája spoločný cieľ, spoločná viera, záujmy, preferencie, potreby, náruživosť, nebezpečenstvo, spoločné územie, reč a hromada iných spoločných atribútov, ktoré určujú identitu jednotlivcov v komunite a stupeň ich spolupatričnosti. V komunite je sila, hlavne ak všetci ťahajú za ten istý špagát tým istým smerom. Ak všetci súhlasia s cieľmi, zámermi a pravidlami komunity a podľa nich sa aj správajú. Ak trávia spolu čas a navzájom sa podporujú. Silná komunita vie podržať jednotlivca. Komunitou v širšom chápaní je rodina, ale i politická strana, filatelistický klub, ale i zločinecký gang, emigrantská pospolitosť, ale i spevácky zbor, cirkevná obec, ale i partia drogistov, kláštorné spoločestvo, ale aj milovníci pohárika, národ, ale aj internetový „chatroom“. Každýznásječlenommnohýchkomunít.Prečo? Lebo som sa do komunity narodil, lebo je mi v tej komunite dobre, lebo taká je doba, lebo mám z toho výhody, lebo tam môžem vyniknúť, lebo ma tam potrebujú, lebo tam môžem slúžiť svojim blížnym. Určite každý z nás má svoje dôvody na príslušnosť k rôznym komunitám. V každej komunite zohrávame svoju vlastnú úlohu-rolu. Možno aktívne spolupracujeme na dosiahnutie cieľa komunity, možno sa pasívne nechávame unášať prúdom. Možno sme vodcovia, možno nasledovníci. Možno svojou činnosťou komunitu budujeme, možno, nechtiac, podrývame jejzáklady.Možnostaviamenadobrýchvlastnostiach ostatných členov, možno sa sústreďujeme na nedostaky iných. Možno sa chceme vyšplhať na čelo za každú cenu, možno ponúkame svoje schopnosti na úžitok iným. V Kanade, v krajine, ktorá je od základu multi- kulturálna, naši spoluobčania, naši blížni, patria mnohokrát do iných, nám vzdialených komunít, založených na iných kultúrnych, spoločenských, náboženských princípoch. Severoamerická tradícia Keď som mala trinásť rokov, stretla som Smrť. Pýtam sa jej: „Odkiaľ si?“ Odpovedá: „ Z hriechu.“ Keď som mala dvadsať rokov, stretla som Život. Pýtam sa ho: Odkiaľ si?” Odpovedá: „Z kríža.” Skôr, či neskôr sa každý z nás stretne so smrťou. Skôr, či neskôr každý z nás prestúpi prah smrti. Možno neradi o tom hovoríme, možno na to neradi myslíme, a možno ani toto zamyslenie nám nie je pochuti. Človek predsa miluje radosť, miluje šťastie, miluje život! Ibaže k naplneniu pravej radosti, pravého šťastia a nájdenia večného života potrebuje rozmýšľať aj o smrti. Skôr, či neskôr zacítiš v živote bolesť zo straty blízkeho, ale tak, ako sa z bolesti rodí láska, tak z kríža prichádza život. Veľká noc, noc veľkého tajomstva, je tým najväčším vrcholom našej viery. Je to zvesť o víťazstve nad temnotou, je to radosť, že v tme zažiarilo Svetlo. Ježiš hovorí: „Ja som Svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.” Keby Vám niekto povedal: „Keď otvoríš tieto dvere a prekročíš ten prah, za nimi nájdeš svet, v ktorom niet utrpenia. Je to svet lásky, pokoja a večného života.“ Nešli by ste ta? Tým pomyselným prahom je smrť a tými dverami je náš prechod do večnosti. Skúsme sa pozrieť na smrť a utrpenie novými očami. Zájdime v duchu k prestretému stolu, kde si na Zelený štvrtok sadá Ježiš s najbližšími k poslednej večeri. Dáva sa apoštolom v Eucharistii a s hlbokou pokorou im umýva nohy. Praje si len jedno: „…aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás.” A ako nás miloval? Až na smrť, až na smrť na kríži. Zájdime s ním na Olivovú horu a precíťme bolesť i strach z poznania utrpenia, ktoré ma prísť. Vnímajme Jeho hlbokú odovzdanosť do Božej vôle v slovách: „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale Tvoja vôľa nech sa stane!” nám ponúka známe krajanské spolky ako 1. Katolícku Slovenskú Jednotu, Kanadskú Slovenskú ligu, ale i menej známe organizácie ako Katolícku Ženskú Ligu, Kolumbových Rytierov, a či dokonca kluby, ktorých mená nám môžu znieť viac, či menej exoticky ako Chambers of Commerce, Rotary Club, Lions Club, Optimist Club, Kiwanis, Zonta International, Civitan a iné. Čo vieme o týchto komunitách? Sme uzavretí do nášho spôsobu rozmýšľania, do našej “slovenskosti” alebo otvorení pre pochopenie odlišnosti prostredia, v ktorom žijeme? Do akej komunity patríš ty? Do akej by si chcel patriť? V akej komunite sa môžu naplno rozvinúť tvoje schopnosti? V akej komunite by si chcel pomáhať iným? Prečo si v Kanade? Cítiš sa členom slovenskej komunity v Britskej Kolumbii? Prečo čítaš tieto riadky? Áno, v komunite je sila. Hlavne ak všetci ťahajú za ten istý špagát tým istým smerom. Ktorým smerom spoločne potiahneme slovenskú komunitu v Britskej Kolumbii? Kráčajme po stopách Veľkého piatku. Koľkokrát sa môžeme vidieť v Pilátovi, ktorý si na znak neviny umýva ruky? Koľkokrát sme účastníkmi davu, ktorý kričí: „Ukrižuj ho!” Každým hriechom aj ja kričím: „Ukrižuj ho!” Vydajme sa s Ním krížovou cestou na Golgotu. Precíťme hlbokú lásku a bolesť Márie i vernosť učeníka Jána. Zotrvali by sme s Ním pod krížom aj my? Sme verní tomu, v čo veríme, aj keď sa nám iní možno smejú a považujú nás za staromódnych? Sledujme plnosť odovzdanosti Ježiša do poslednej chvíle, položme ho do hrobu a čakajme na nedeľné ráno, aby sme spolu so ženami išli k hrobu a ten je prázdny! Zažime prekvapenie i obrovskú radosť Márie Magdalény, keď stretá svojho Učiteľa. Kto čakal, že po smrti príde vzkriesenie? Kto čakal, že ‘zborený chrám sa na tretí deň naozaj postaví’? Ktočakal,žeJežišmátakú lásku k nám, že zvolí najpotupnejšiu smrť pre otrokov, aby skrze ňu priniesol najväčšie víťazstvo? Iba Láska mohla láskou premôcť tmu nelásky. Iba Boh, skrze Ježiša, mohol zlomiť okovy smrti. Iba s Ním a v Ňom sme spasení. Nádej v zmŕtvychvstanie dáva človeku silu ísť krížovou cestou života a vyniesť si ten svoj kríž na Golgotu. Možno pod ním padneme, možno budeme potrebovať Šimona z Cyrény, aby nám s ním aspoň kúsok pomohol, ale kráčajme vždy so zrakom upretým na nebo. A keď sa nám zdá, že je príliš zamračené, nezabudnime, že za mrakmi je naše milované Slnko. Prichádza opäť Veľká noc. Jedna z ďalších v našom živote. Skúsme ju prežiť v novej nádeji a s novými očami. Dajme jej hĺbku, ktorá jej patrí. Pre túto chvíľu žijeme tento život a len od nás závisí, aká bude raz naša Veľká noc, noc prechodu dovečnosti.Prajemvámvšetkýmhlboképrecítenie udalostí veľkonočného Trojdnia a objavenie hlbokej radosti, ktorá plynie z nádeje v naplnenie. 2008-02-Slovo_04.indd 1 3/5/2008 10:13:59 PM Každé ročné obdobie, každé obdobie ľudského života má svoje čaro. Čínsky spisovateľ Lin- Jutang počas svojho plodného života prešiel od kresťanstva k taoizmu, od taoizmu k budhizmu a od budhizmu späť ku kresťanstvu. V jednej zo svojich úvah vyslovuje myšlienky, ktoré v menej usporiadanej podobe víria aj v mojej hlave: Mámrádjar,jevšakprílišmladá.Mámrádleto,ale je príliš sebavedomé. Najradšej mám jeseň, kedy lístie trochu zožltlo, počasie je miernejšie, farby sú bohatšie a obloha začína byť nostalgická. V bohatosti zlatých jesenných farieb je skrytá nevinnosť jari, pýcha leta, ale aj miernosť a múdrosť nastávajúceho obdobia. Áno, jeseň je naplnená úžasom a vďakou za uplynulú jar i leto. Jeseň pozná limity života. Jeseň sa rozdáva. Jeseň vie, že príde ďaľší rok s nevinnosťou jari, pýchou leta a s úžasom a vďakou jesene. Žasnem nad vesmírom. Spolu so Stephenom Hawkingom, autorom Stručnej Histórie Času, si kladiem otázky typu aká je podstata vesmíru, aká je naša úloha vo vesmíre, ako vznikol vesmír, odkiaľ sme prišli a kam ideme, prečo je to tak ako to je? Som výsledkom náhody alebo bytosťou s konkrétnym poslaním? Ak však vezmem do úvahy, že náhoda je iba nepoznaná súvislosť, závislosť a či dôsledok nepoznanej príčiny, potom čo je tá nepoznaná Príčina? Big Bang? Áno, sú Knihy rôznych náboženských smerov, ktoré nám dávajú jasnú odpoveď, avšak naša Pýcha Leta ju odmieta. My chceme dôkazy. Čo ak jedným z žijúcich dôkazov je Stephen Hawking? V závere Stručnej Histórie Času hovorí asi takto: Ak objavíme „Kompletnú zjednocujúcu teóriu“ (Grand Unified Theory), ktorá zjednotí elektromagnetickú silu, gravitáciu a nukleárne sily, potom táto teória musí byť podaná tak, aby bola zrozumiteľná každému, nielen niekoľkým vedcom. Potom všetci, filozofi, vedci, ale aj my, obyčajní ľudia, budeme môcť prispieť k odpovedi na otázku prečo vesmír existuje a prečo my existujeme v ňom. A keď sa tak stane, plne pochopíme božiu vôľu... Áno, žasnem a som vďačný, že kdesi v hĺbke vesmíru, plného čiernych dier a nahých singularít, medzi tisíckami galaxií existuje jedna, s malou slnečnou sústavou a s ešte menšou planétkou, ktorá sa nazýva Zem, na ktorej sa z ľudského zárodku vyvinula bytosť s rozumom a slobodnou vôľou. Táto bytosť si uvedomuje vlastnú existenciu, hľadá odpovede na zmysel života a dokáže sa tešiť aj smútiť. Táto ľudská bytosť dokáže ... nechajme však dopovedať túto úvahu nebohej pani Kataríne Kolníkovej z Radošinského Naivného Divadla, ktorá svojim monológom v divadelnej hre Človečina, od Stanislava Štepku, rozdávala po dlhé roky divákom radosť a úsmev: Vážené prítomné luctvo, povedzme si to prámo: človek dokáže skoro všetko. Urobit dýru do sveta, ale aj do ozónu, urobit si pekný dom, ale aj peknú hanbu, oduševnene kričat hurá i fuj, vyzírat jako pekný hrdyna, ale aj jako pekný idiot, nýkedy dokáže byt aj sto rokov na svete, ale any tri minúty pod vodu, ví dobre hrat na klavíri, ale aj na nervy, operúvat srcco, a aj v tyle neprátela, skákat o tyči a do reči, a tuším viacej myslet na dalšé generácie počítačov jako maturantov. No človek by si až tak mnoho nemav namýšlat, lebo je len - človek. Any pri najlepšéj vóli nedokáže preletet v petmetrovej výške z námesta Hraničárov na Kolárové námestý - any za ideálnych poveternostných podmínek. Nedokáže vonat ako lipa a len sa tak rozmnožuvat po vetre. To dokáže božá príroda. A preto by si mav človek celkom skromne povedat: až tak mnoho toho nevím, a preto sa tu na svete budem račej čudovat, jako svet menyt. Pri čudovaní totyž nelítajú trísky a nekapú ryby, rastú stromy a pada snah, a šecko je na svojom míste a v porádku, jako ked je na jar naozaj jar, v lete leto, na jablony jabĺčko na človekovi hlava a v človekovi srcco. Som vďačný Lin-Jutangovi, Stephenovi Hawkingovi a pani Kataríne Kolníkovej za ich hlboké myšlienky. Áno, žasnem a som vďačný Príčine môjho bytia za to, že som. Čo máš, čo by si nebol dostal? Skús porozmýšľať a prídeš na to, že za všetko, čo máš, môžeš ďakovať. Tak ako nič nie je samé od seba, tak ani dary a talenty, ktoré si dostal. Je to tvoja zásluha, že si? Je to tvoja zásluha, že môžeš chodiť? Je to tvoja zásluha, že môžeš hovoriť, spievať, maľovať? Ty sa iba môžeš pričiniť o to, aby si rozvinul to, čo ti bolo zadarmo dané. Sám od seba však nemáš nič. Okrem nehmotných darov máme však aj dary, ktorých hodnotu si v bežnom živote často neuvedomujeme. Takýmto darom je aj chlieb náš každodenný. Chlieb vonia domovom. Denno denne je na stole a predsa sa ho človek nepreje. Keď ho nieto, chýba. Koľkými rukami však prejde, kým príde na náš stôl? Koľkí pre kus chleba pracujú celý deň? Koľkí zomierajú preto, že ho nemajú? Pre koľkých neznamená nič? Chlieb je výsledkom ľudskej práce a námahy. Vznikol rozdrvením mnohých zŕn, preto symbolicky naznačuje naše spojenie s Kristom. Tak ako telo potrebuje pre svoj život pokrm, tak aj duša, potrebuje prijímať ten nebeský chlieb - Eucharistiu. Skrze slova kňaza prichádza Kristus v podobe chleba denne na obetný stôl. Čím je pre nás Chlieb života? Ako často ho dokážeme prijať? Daromzemejeajvíno.Jetiežsymbolomspojenia s Kristom, lebo je výsledkom vylisovania mnohých bobúľ. Je symbolom sebaobetovania, nakoľko symbolicky i ono vpilo ľudský pot. Pri premenení sa chlieb stáva Ježišovým telom a víno Ježišovou krvou. Toto tajomstvo je veľké. Ježiš sa nám darúva sám takýmto spôsobom a ponúka nám cez tento duchovný pokrm posilu na ceste do večnosti. Je len na nás, či a ako dokážeme tento dar prijať. Prichádza jeseň. Je čas zberania úrody. Čas, kedy zrno dozrelo v klas. Čas, kedy sa strapec hrozna mení na pohár vína. Zem vydáva svoje plody. Je čas tešiť sa, ďakovať i prosiť. Aj my sa tešíme spolu s vami a prajeme vám, našim čitateľom: Nech na vašom stole nikdy nechýba ani chlieb ani víno, nech vás Boh obdarí svojími štedrými darmi, nech je vaše srdce vždy pripravené prijať chlieb Života, nech vaše ruky nikdy nezabúdajú rozdávať chlieb a vaša tvár úsmev všade tam, kde ich niet a nech vaše pery neprestávajú ďakovať za všetko a v každej situácii! 2008-04-Slovo_02.indd 1 10/13/2008 3:05:36 PM Toto číslo sponzorovali: Ústav pre Slovákov žijúcich v zahraničí Torra Enterprises ltd. Plan B Dr. Viktor Neumann Milan Mikulica (MILANO) Sinclair Travel ČasopisSlovozBritskejKolumbiesimôžetevyzdvihnúťutýchtonašichdistribútorov: Redakciačasopisu,2690BurnsidePl,CoquitlamBC,V3E1A2,tel:604-944-1554,SlovenskýKostol sv.CyrilaaMetoda,472East8thAvenue,NewWestminsterBC,V3L4L2,tel:604-526-7351, Slovenský HonorárnyKonzulát,2ndfloor,247AbbottStreet,VancouverBC,V6B2K7,tel:604-618-8520,Dr.Viktor Neumann,FamilyPhysician,210-OakmondMedicalCentre,809West41stAve.,VancouverBC,V5Z2N6,tel: 604-261-7521,Dr.EtelaNeumann,FamilyPhysician,302-2620CommercialDrive,VancouverBC,V5N4C4, tel:604-873-5561,PeterHusar-SinclairTravel,144-757WestHastingsSt.,VancouverBC,V6C1A1tel: 604-682-1720,PlanB,LoungeandEatery,1144HomerSt.,Vancouver,tel:604-609-0901, HelenMaros, LegacyHairStudio,2345ClarkeSt.,PortMoodyBCV3H1Y9,tel:604-512.0925,Dr.VieraCarnogursky, FleedfoodParkDentalCentre,503-15950FraserHwy,SurreyBC,V4N0X8, StuartF.Crown,CertifiedGeneral Accountant,Suite245-5506thSt.NewWestminsterBCV3L3B7,www.crowncoinc.com,604-520-0434, UltimateCollisionRepairs,2760AberdeenAve,Coquitlam,BCV3B1A3, www.ultimatecollision.com,(604) 944-6000 Udalosti 21. marca, 8pm Jozefovská zábava V „Jaycee House“ 1251 Lillooet Road, North Vancouver, Exit 22 from Second Narrows Bridge. Vstupné je $12. Hrá Kapela Hubertus. Info: Zdenka (604) 929-6350 alebo rasto@shaw.ca. 29.-31. marca Slovenská delegácia na 8. Svetovej konferencii o športe a prostredí Prezident Slovenského olympijského výboru p. F. Chmelar spolu s podpredsedom vlády SR p. Jánom Mikolajom sa zúčastnia svetovej konferencie o športe. Na konferencii bude mať výstavu slovenský fotograf p. Filip Kulišev, www.amazing-planet.com. Každé 2 roky sa zástupcovia rôznych štátov stretávajú na tejto konferencii, ktorú zvoláva Medzinárodný olympijský výbor v spolupráci s Organizáciou Spojených Národov a jej Programom o prostredí. Konferenciu vo Vancouveri (www.wcse2009. com) organizuje nadácia GLOBE (www. globe.ca). 5. apríl, 1pm Veľkonočný jarmok Organizátori pozývajú všetkých šikovných a zručných krajanov a drobných podnikateľov do Jaycee House, ktorí majú záujem predstaviť na Jarmoku svoj talent alebo výrobky. Info: Zdenka (604) 375 550, (604) 0307 0878, czechrose@hotmail.com. 9.-12. apríl Veľkonočné Sviatky V kostole sv. Cyrila a Metoda, 472 East Ave, New Westminster, budú obrady 10 Slovo z Britskej Kolumbie Chcete sa aj Vy stať distribútorom nášho časopisu? Chodia k Vám zákazníci alebo navštevníci,ktorírozumejúslovensky?AkVašaodpoveďje„áno-áno,dajtenámvedieť. Vo Veľkom Vancouveri vám doručíme 10 ks nášho časopisu „na skúšku“ zadarmo. Pre väčšie množstvo alebo do iných častí sveta, spravíme vzájomne výhodnú dohodu. Skúste a presvedčte sa, či Vám Slovo z Britskej Kolumbie pritiahne nových zákazníkov a návštevníkov. Bol som mladý a zaľúbený. Kúpil som si knihu básní „Víno milencov“. Z básne Háfizova Múdrosť, ktorú Perzský básnik napísal pred viac ako 6 storočiami, mi utkveli v pamäti verše: Žite svoj sen a smútky nezobuďte odhoďte okovy a šťastní buďte vrkočom dievčiným prikutí ku jej vôňam. Medzičasom som zostarol. Stále som zaľúbený. Koncetpy ako vrkoč, dievčina a vôňa dostali širší zmysel. Stali sa z nich láska, pravda a život. Prvé dva verše však rezonujú bezo zmeny. Sen sa spája so šťastím a smútok s okovami. Obdivujem a fandím ľuďom, ktorí žijú svoje sny. Prednedávnom som stretol mladý manželský pár z Iránu, Nasima a jeho ženu Jafar, ktorí cestujú okolo sveta na bicykloch, sadia stromy priateľstva a rozdelia sa s ľuďmi, ktorých stretnú, s Háfizovou múdrosťou – „Zasaď strom priateľstva, prinesie ovocie XXX » strana 2 YYY » strana 6 šťastia“. Nasim Yousefi ručne namaľoval Hafizovov odkaz v rodnom jazyku. Jafar a Nasim, na ceste do Kanady, prešli z Iránu cez Turecko, južnú a západnú Europu, Anglicko, ponad oceán na východ Kanady, cez USA do Vancouveru. Zasadili Strom Priateľstva aj v našom mestečku, v Coquitlame. V dnešných dňoch sú v Číne. Odtiaľ je to už len „na skok“ domov do Iránu. Sú poslami dobrej vôle, priateľstva a porozumenia. Dnešný svet potrebuje takýchto poslov. O ich skúsenostiach zo stretnutí s ľuďmi, sa môžete dozvedieť viac na www.rmc4peace.com. Iná dvojica, ktorá ma inšpirovala svojími snami a ich uskutočňovaním, je Cande a Herman Zapp. Vyrastali spolu v malej osade, v Argentíne, medzi bratrancami a sesternicami a poníkmi. Keď mali 8 a 10 rokov, zaľúbili sa jeden do druhého. Táto ich rozprávková láska rokmi iba rástla. Prežívali spolu každú voľnú chvíľu. A snívali. Snívali o tom, ako raz pôjdu spolu na aute z južného cípu Argentíny až na Aljašku. Ich detská láska sa po 16 rokoch zmenilanamaželstvo.Po6rokochmanželstva začali pomýšľať na deti. Ich detský sen však bol silnejší ako rodičovská túžba. Rozhodli sa najskôr ísť na Aljašku, autom, a až potom mať deti. Z Buenos Aires vyrazili 25. Januára 2000. V apríli 2008, vo vestibule veľkého obchodného strediska v Coquitlame upútalo moju pozornosť staré auto, Graham-Paige, ročník 1928, okolo ktorého sa tmolili dve deti a ich rodičia, obklopení mnohými Žite svoj sen a smútky nezobuďte Zima 2008 5. číslo Cena $3.00 Som jedným z vás a chcel by som vám rozpovedať môj príbeh zrodenia. Mal som asi štyri týždne, keď sa moja mamička dozvedela, že som. Bol som očakávaný, pretože som bol plodom lásky mojich rodičov. Dni postupne ubiehali a ja som sa pekne zabýval pod srdcom mojej mamičky a môj príbytok sa mi páčil. Avšak moja pohoda netrvala dlho. Keď som bol v jedenástom týždni, mamička začala mať zdravotné problémy. Navštívila lekára a jeho diagnóza znela – spontánny potrat. Aj doktorka gynekologička potvrdila, že ma moja mamička stráca. Zabudli si to však prekontrolovať tým moderným prístrojom, áno, ultrazvuk sa volá. Miesto toho nasadili mamičkelieky,abynedošlokukomplikáciám po potrate... Videl som, ako sa mamička trápi a z jej očí padajú slzy. Videl som ocka, ktorý sa snažil vziať tú ťarchu kríža na seba. A aj ja som trpel. Podané lieky vyvolávali prudke sťahy... Zdalo sa, že je po všetkom. Na druhý deň musela mamička opäť k lekárovi, ktorý sa chcel presvedčiť, či je maternica „čistá.“ Nedá sa slovami vyjadriť úžas nad tým, keď ultrazvuk ukázal, že moje srdiečko bije a moji rodičia sa dozvedeli, že ja žijem! A nastúpili otázky: „ Ako je to možné?“ Ako je možné, že som to všetko zvládol a aj keď sa lekári mýlili, ba dokonca som musel zvládnuť aj účinky liekov a predsa žijem?! Je len jedna odpoveď: „ Boh ma tu chcel mať a má so mnou svoj plán.“ Ťažko vám opíšem akú radosť mali rodičia, že som. Ale pribudli aj nové obavy, či budem zdravý, lebo následky liekov sa mohli prejaviť svalovým poškodením. Ba dokonca lekári navrhli zvážiť chcený potrat. Ale ja som chcel žiť! Do poslednej chvíle pôrodu rodičia s istotou nevedeli, či budem v poriadku. Ale chceli ma a ja som prišiel na svet zdravý. Príhovor Príbeh zrodenia Ďakujem Bohu a rodičom, že ma dokázali prijať takého, aký som prv, než mali poznanie, že budem zdravý. Ešte som malý, nerozumiem mnohému, ale prihováram sa vám všetkým, budúcim mamám a otcom. Nechajte nás žiť! Aj keď sme ešte vo vašom lone, aj keď možno nebude všetko v poriadku, neosobujte si nárok vziať nám život, ktorý nám dal Boh! On nás tu chcel mať takých, akí sme. Či sme zdraví a či chorí, máme tu svoje jedinečné poslanie. V tých dňoch, keď sa naše oči budú skláňať nad betlehemskými jasľami, keď budú vítať to malé nemluvňa, ktoré prinieslo spásu svetu, pokľaknime na kolená a v duchu prosme novonarodeného Kráľa, aby daroval pokoj ľudským srdciam. Nech neprevláda matéria a pohodlie nad prijatím nového života. Nech s plačom každého novonarodeného dieťaťa zavládnu v srdciach Vianoce, ktoré nám prinášajú posolstvo o najväčšom dare, dare života. Života z lásky. Maria Eskut Plan B meeting Veľkonočného trojdnia a Veľkonočnej nedele nasledovne: 9. apríl - Zelený Štvrtok 19:00 10. apríl - Veľký Piatok 15:00 11. apríl - Biela Sobota 21:00 12. apríl - Veľkonočná Nedeľa 9:00 (anglická sv. omša) a 11:00 (slovenská sv. omša). Viac informácií sa môžete dozvedieť u správcu fary, Rev. Juraja Kopanického, tel. 604-526-7351. 2.-3. máj Coquitlam Chorale Spevácky zbor Coquitlam Chorale bude spievať „Tancuj, tancuj, vykrúcaj“ v sobotu 2. mája 2009 o 19:30 a v nedeľu 3. mája 2009 o 14:00 v kultúrnom stredisku „Evergreen Cultural Centre“, 1205 Pinetree Way Coquitlam, BC, (604) 927-6550. Okrem tejto slovenskej ľudovky v úprave J. Valacha, Coquitlam Chorale zaspieva mnohé iné piesne národov z celého sveta. May 30th EuroFest ‘09 We are now taking applications for volunteers that would like to be involved with the May 30th 2009 Festival. The next EuroFest Meeting will be on Monday March 16th 2009 from 7pm to 9pm, at the Scandinavian Centre, 6540 Thomas Street, Burnaby. Visit www.eurofestbc.ca. Every Monday and Saturday Najlepšie zo Slovenskej televízie „ThebestofSlovaktelevision“-Weeklyon Mondays & rebroadcast on Saturdays 3:00 - 3:30 PM. A delightful cross-section of Slovak television documentaries, entertainment and talk shows. Shaw Multicultural Channel Cable 119, Cable 65 or Cable 51. Marec Slovak Heritage Live Vyšlo jarné číslo časopisu Slovak Heritage Live, ktoré vydáva Vladimír Linder (vlinder49@shaw.ca). Každá nedeľa Kostol sv. Cyrila a Metoda V našom kostole sv. Cyrila a Metoda, sú pravidelné sv. omše každú nedeľu, o 9. hod. ráno anglická a o 11. hod. dopoludnia slovenská sv. omša. Každý štvrtok o 19. hod. môžete stráviť chvíľku ticha pred vyloženou Oltárnou Sviatosťou a započúvať sa do vlastných myšlienok. Počas pôstneho obdobia, t.j. do 11. apríla, každý piatok o 19. hodine, sa môžete v našom kostole zúčastniť krížovej cesty.

11 Veľkonočná tradícia Počas posledných pár rokov sa stalo nepísanou tradíciou previesť okolo Veľkej Noci skupinu 30-40 nadšencov cez snehové polia Garibaldi Neve, rozprestierajúceho sa medzi Elfin Lakes na južnej a Garibaldi Lake na severnej strane. Keď je ľahšie ísť hore Po skorom odchode zVancouveru a prvých 12kilometrochnalyžiachobedujemevútulku na Elfin Lakes. Za útulkom opúštame dobre vyšľapané chodníky a začíname si raziť vlastnú cestu k Ring Creek. Všetci vieme, že by sme mali sledovať starú cestu čo sa mierne zvažuje od útulku až k potoku na konci doliny. Pod niekoľkými metrami snehu sa nám však cestu nielenže nikdynepodarilonájsť,aleznejakéhodôvodu každý rok namiesto mierneho klesania výšku naberáme - a keď sa dostaneme na koniec doliny tak sme o pár sto metrov vyššie než by sme mali byť. Žiaľ, to potom znamená pomalý zostup po lavinóznych svahoch. Napredovať treba s veľkými rozostupmi, tak aby nikdy nebol viac ako jeden človek vystavený nebezpečenstvu, zatiaľ čo ostatní ho sledujú z relatívneho bezpečia hustého lesa, pripravení kedykoľvek zasiahnuť. Na druhej strane doliny vystúpime po miernych svahoch na Bishop Glacier, kde si tesne pred zotmením rozložíme tábor s výhľadom na Mamquam Peak na jednej a Garibaldi Mountain na druhej strane. V mlieku VnedeľunásčakáprechodpoNeve,popod výstižne pomenované štíty Tent a Shark Fin, dole po Sentinel Glacier, až k zamrznutému Garibaldi Lake. Za jasného počasia je to veľmi príjemný terén, ale za hmly sa situácia značne zmení. Vpravo či vľavo, dole či hore - všade je všetko úplne rovnaké, čisto biele, bez akéhokoľvek náznaku kde je obloha, zem, horizont, či sa svah zvažuje jedným smerom alebo druhým. V takejto situácii vodca musí postupovať veľmi opatrne, doslova „ohmatávať“ terén pred sebou. Tí, čo ho nasledujú aspoň vidia stopy v snehu. Vodca skupiny je však odkázaný na hádzanie malých snehových gulí pred seba a odhadovanie terénu podľa stôp čo zanechajú. Mnohí však toto možu robiť len pár minút a potom sa im začne točit hlava, zdvíhať žalúdok a musia sa zaradiť do stredu skupiny. Stalo sa aj, že vodca skupiny ostal trošku menej opatrný, rozbehol sa - a zrazu sa preboril cez naviaty sneh a začal padať do prázdna. V tomto prípade, našťastie, bol pád len niekoľko málo metrov do hlbokého záveju, nespôsobil žiadnu lavínu a v priebehu ani nie pol hodiny sa celá skupina znovu spojila. Inokedy sa k nám s úľavou pridalo zopár stratencov čo sme ich bez mapy, kompasu alebo GPS našli bezradne sedieť v hustej hmle uprostred ľadovca, bez najmenšej predstavy o tom, ktorým smerom pokračovať. Našťastie mali dosť duchaprítomnosti a nepokračovali úplne na slepo. Ak sa tu totiž človek vyberie zlým smerom, ľahko sa ocitne v ľadopádoch nad North Pitt Glacier - a ako už meno naznačuje, to je miesto ktorému sa treba radšej vyhnúť. Garibaldi Lake Pod Sentinel Glacier terén zrazu ostane rovný ako dlaň - to prekračujeme 6 kilometrov dlhé Garibaldi Lake. Pre tých, čo križujú rozľahlé zamrznuté jazero po prvý raz, je to veľmi zaujímavý pocit: výhľad zo stredu rozľahlého jazera sa mení len nesmierne pomaly a človek má pocit že beží na tom istom mieste. Teoreticky, ak fúka správny vietor, prechod po jazere si možno uľahčiť použitím stanu ako improvizovanej plachty. Ukazuje sa však, že bez dostatočnej praxe sú tieto pokusy dosť beznádejné a nadšení experimentátori väčšinou skončia naháňaním rôznych častí svojich stanov po jazere. O vatrách a lyžovaní Na druhej strane jazera sa všetci stretneme na neskorý obed a pokračujeme popri Lesser Garibaldi Lake a Barrier Lake na serpentíny nad Rubble Creek. Keby tieto serpentíny boli na začiatku, myslím že nikdy nikoho nepresvedčímabyvovýletepokračoval.Takto však niet inej možnosti, alebo pár hodín lyžovania po úzkom, strmom a zľadovatelom chodníku, alebo dva dni späť cestou, po ktorej sme práve prišli. Tak to povieme nováčikom na začiatku serpentín. To, že posledných pár kilometrov budú musieť ísť po svetle lámp, s lyžami nie na nohách ale na batohoch, si necháme na neskôr. Pred pár rokmi bola z toho zostupu jedna dievčina tak znechutená, že sa zastrájala spraviť vatru a slávnostne spáliť všetku svoju lyžiarsku výstroj na znak že v zime do hôr už nikdy nepôjde. Vatra sa však nekonala, a dievčina odvtedy zlyžovala hory, na ktoré sa ja asi v živote nedostanem. A teraz si vlastne nevie predstaviť, že by mohlo byť aj inak. Andrej Doboš Prekrásna Britská Kolumbia Garibaldi Neve

Milan Stefancik 604-644-4987 Sussex Realty 2397 Marine Drive West Vancouver BC V7V 1K9 Bus 604-925-2911 Fax 604-925-3002 Email: mstefancik@shaw.ca www.milanstefancik.com An independently owned and operated broker member of The Prudential Real Estate Affiliates, Inc. A Subsidiary of The Prudential Insurance Company of America. Slovenská sv. omša je každú nedel´u o 11.00 hodine v Kostole sv. Cyrila a Metoda 472 East 8th avenue New Westminster tel. (604) 526-7351 http://www.sk-bc.ca/cyrilmetod.org/ 12 Slovo z Britskej Kolumbie Čítajte, rozširujte, podporte - časopis slovenských komunít v BC, ktorý vychádza 4x do roka. Uverejňuje útržky z histórie Slovákov v BC, zážitky z prírody, rozhovory so zaujímavými osobnosťami emigrantského života, spirituálne úvahy, pôvodnú poéziu a prózu, kalendár udalostí, inzeráty... Navštívte nás na www.sk-bc.ca/slovo Torra Enterprises ltd. Mechanical Contracting Peter Levarský tel.: (604) 599-8424 fax: (604) 599-8479 cell: (604) 728-7402 email: torraenterprisesltd@shaw.ca SINCLAIR TRAVEL Excellent prices and service on airline tickets to Europe and all other destinations Tickets for your visitors to Canada Certified invitations forms Travel insurance Cruises to Alaska, Caribbean and Europe Tour packages all over the world call Peter (604) 682-1720 or 1(800) 306-1668 info@sinclairtravel.com, www.sinclairtravel.com Toto inzertné miesto môže byť v nasledujúcom čísle, vaše s 50% zľavou, t.j. za $45 Výlety do zimnej prírody Karol Bodnár (Charlie) organizuje výlety na bežkách a na snežniciach do okolitýchkopcov.Akvászaujímakedybude nasledovný výlet do zimnej prírody v okolí Vancouveru alebo Whistleru, zavolajte mu na tel. 604-314-6356. Design will sell you Dizajn vás predá www.pixelplus.sk graphic design new media photography video flash web Inzercia za $45 Môžete osloviť stovky domácností v Britskej Kolumbii a na Slovensku. Ak ponúkate služby alebo výrobky pre čitateľov časopisu Slovo z Britskej Kolumbie a máte záujem o inzerciu, kontaktujte nás emailom slovo@sk-bc.ca alebo navštívte www.sk-bc.ca/slovo, kde nájdete podrobnosti o možnostiach inzerovania. Equilibrium Homeopathy Provider of natural medicine offers curative treatments to a large number of chronic ailments: *Allergies *Asthma* Respiratory conditions *Coughs *Digestive complaints *Diabetes *Gall stones *Heartburn *Backache *Arthritis *Osteoporosis *Sciatica *Injuries *Hypertension *High cholesterol *Anemia *Tension headaches *Migraines *Neuralgia *Sinusitis *Eczema *Psoriasis *Rosacea *Skin conditions Jana Cimermanova DCH, practicing at Electra Health Floor, 970 Burrard St./Vancouver/604.463.7616 (May 27 – June 2, 2009) Cruise to Alaska with Sinclair Travel Imagine cruising crystalline fjords in the shadow of towering ice-age glaciers. Stand in awe of spectacular Mt. McKinley and immerse yourself in fascinating native culture. Holland America Line, the preeminent Alaska cruise line, has the knowledge and experience to bring you the best that the Great Northhastooffer.Fishforsalmon,panforgoldandrevelinaparadeofwildlife from eagles and otters to humpback whales. On board your ship, enjoy the luxuriouscomfortandimpeccableservicethatarethehallmarkofeveryHolland America Line cruise. Join the hosts Peter & Fernande Husar owners of Sinclair Travelonawonderful7daycruisetoALASKA. 757WestHastingStreet,Suite–144,Vancouver,info@sinclairtravel.com Realtor