ARS NOTARIA 4/2014
ARS NOTARIA 4/2014
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/1
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/2
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/>> obsah
ARS NOTARIA 4/2014
Ročník: 18. • Vyšlo: 20. 12. 2014
Vydáva: Notárska komora Slovenskej republiky
Krasovského 13, 851 01 Bratislava 5, IČO 30 811 236
tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 589
notarska.komora@notar.sk, www.notar.sk
Redakčná rada:
JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka)
JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD.
JUDr. Jozef Opatovský
JUDr. Katarína Valová, PhD.
Periodicita:
štyrikrát ročne
Predplatné:
daniela.durajova@notar.sk
Inzercia:
daniela.durajova@notar.sk
Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2
P. O. Box 61, 810 05 Bratislava, www.jaga.sk
Foto: Notárska komora SR, archív autorov, thinkstock.cz
Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN 1335-2229
Úvodník
Odborný článok
4 Kauzálny nexus v judikatúre SR vo vzťahu k profesijnej
zodpovednosti
Kristián Csach
Judikát
12 Odňatie možnosti konať pred súdom v dedičskom konaní.
Bolo rozhodnuté bez pojednávania, účastníkom konania bol
štát z titulu odúmrte a dedičstvo bolo predlžené
Zuzana Grófiková
Postrehy z praxe
15 Nový komunikačný systém Notárskej komory SR
Peter Varga, Miroslav Gregor
Rozhovor
18 JUDr. Marek Števček, PhD.: Štátny orgán by nemal
nad nevyhnutnú mieru zasahovať do chodu stavovskej
právnickej profesie
Z diania v právnickej obci
21 Katastrálne právo z pohľadu rozhodovacej činnosti
Najvyššieho súdu SR
Zuzana Grófiková
22 Trnavské právnické dni
Jozef Opatovský
22 Recenzia: Dočasné súdne pravidlá Judexkuriálnej
konferencie z roku 1861
Ján Šanta
23 Vďaka, pán profesor
Jozef Opatovský
Dianie v komore
24 Third World Notariat University
Petra Nürnbergerová
26 ENN cezhraničný workshop o notárskej činnosti
Katarína Valušová, Katarína Valová
27 Spoločné pracovné stretnutie prezídií NK ČR a NK SR
Ľubomír Ondov
29 Druhé bilaterálne stretnutie Notárskej komory SR
a Maďarskej notárskej komory (MOKK)
Katarína Nagyová
Aktuálne z NK SR
30 Novinky z medzinárodných aktivít NK SR
Peter Danczi
30 Informácie o výberových konaniach, vzdelávaní v NK SR
a o notároch, ktorí ukončili svoju činnosť do uzávierky
časopisu ARS NOTARIA 4/2014
Dávame do pozornosti
31 Anotácie
32 Prehľad právnickej literatúry
18
24
26
27
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/2 ars notaria 4/14
Úvodník
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
v súčasnosti sa finalizujú práce na novele Notárskeho
poriadku. Prebiehajúca novela Notárskeho poriadku
neobíde ani ustanovenia týkajúce sa disciplinárneho ko-
nania v širšom ponímaní. Dovoľte mi osloviť vás z titulu
funkcie predsedu Disciplinárnej komisie Notárskej ko-
mory SR a priblížiť vám práve diskutované zmeny v tejto
časti nášho predpisu.
Počas prác na novele Notárskeho poriadku, ktoré trvajú
už niekoľko rokov, bolo potrebné vyrovnať sa s rôznymi
návrhmi. Za zmienku stojí najmä ten, ktorý by znamenal
najrozsiahlejšiu zmenu. Priamo v Notárskom poriadku
sa navrhovalo upraviť celé disciplinárne konanie. Súčas-
ťou návrhu bolo okrem iného aj to, aby sa senáty tvorili
náhodným výberom z troch databáz.
Predseda senátu by bol vybraný z databázy predsedov
senátu. Do tejto databázy by konferencia notárov volila
päť predsedov disciplinárnych senátov z dvojnásobného
počtu notárov navrhnutých prezídiom komory.
Do druhej databázy by minister vymenoval päť členov
disciplinárnych senátov z dvojnásobného počtu kandidá-
tov pozostávajúcich z notárov, sudcov alebo iných osôb,
ktoré pôsobia najmä v sektore vysokých škôl, respektíve
vykonávajú právnické povolanie, a ktorých by navrhovalo
prezídium komory.
Do tretej databázy by minister vymenoval päť členov
disciplinárnych senátov zo sudcov, zamestnancov minis-
terstva alebo iných osôb, ktoré pôsobia najmä v sekto-
re vysokých škôl alebo vykonávajú právnické povolanie.
Z druhej a tretej databázy by sa vyberal člen senátu.
Keďže nový spôsob kreovania senátu ani väčšinu ostat-
ných vtedy navrhnutých zmien týkajúcich sa disciplinár-
neho konania si nevynútila požiadavka praxe, od takejto
rozsiahlej a komplikovanej zmeny v disciplinárnom ko-
naní, ktorá sama osebe vyvolávala dôvodné pochybnosti
o reálnosti fungovania v praxi, sa aj na základe vznese-
ných pripomienok zo strany komory upustilo (nateraz).
Aktuálnenavrhovanézmenysúv časepísaniatohtopríspev
ku v štádiu medzirezortného pripomienkového konania.
V súvislosti so zavedením nového inštitútu – prerušením
výkonu notárskeho úradu – sa navrhuje, aby takéto pre-
rušenie nebránilo začatiu a pokračovaniu disciplinárne-
ho konania.
Takisto sa navrhuje, aby mala disciplinárna komisia
sedem členov, pričom dvoch členov komisie na účely
disciplinárneho konania, v ktorom sa má prerokovať po-
rušenie povinností súvisiacich s výkonom funkcie súdne-
ho komisára, má na žiadosť komory menovať minister zo
zamestnancov ministerstva. V takomto prípade sa navr-
huje aj to, aby členmi senátu boli dvaja zástupcovia mi-
nisterstva. Predsedom disciplinárnej komisie pritom ne-
môže byť zástupca ministerstva, môže ním byť len notár.
Navrhovaná úprava však už nevylučuje, aby bol zástupca
ministerstva predsedom senátu v uvedených veciach.
V dôvodovej správe sa k tomu uvádza, že táto úprava
sa navrhuje napriek tomu, že účasť „cudzích“ subjek-
tov v orgáne vnútornej samosprávy profesijného stavu,
akým je notárstvo latinského typu, nie je bežná. Preto
sa obmedzuje možnosť zástupcov ministerstva stať sa
predsedom disciplinárnej komisie, aby tak nedochádzalo
k neprimeranému vplyvu ministerstva na vnútornú orga-
nizáciu notárskeho stavu. Keďže niet dôvodu domnievať
sa, že by navrhovaná úprava mala vychádzať z požia-
daviek praxe, bolo namieste zo strany komory k tejto
navrhovanej úprave vzniesť pripomienku. Možno pred-
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/3
pokladať, že táto úprava bola navrhnutá v rámci výkonu
dohľadu štátu/ministra nad činnosťou komory a notárov.
Vychádzajúc z pojmu dohľad (pozorovanie zaisťujúce do-
držiavanie predpisov), v prípade účasti zástupcu štátu/
ministra v disciplinárnom senáte, ktorý rozhoduje o vine
a disciplinárnom opatrení, by už nešlo o pozorovanie,
ale o rozhodovanie, teda už nie o dohľad. Ak by však boli
v trojčlennom senáte dvaja zástupcovia ministerstva,
pričom jeden z nich by mohol byť aj predsedom sená-
tu, išlo by o zásadný podiel na rozhodovaní. To právna
úprava samosprávnych organizácií (akou je aj komora)
vo vzťahu k štátu neumožňuje, inak by sa poprel samot-
ný princíp samosprávy. V uvedenom prípade by už ne-
bolo možné hovoriť o dohľade štátu nad samosprávnou
organizáciou, ale o rozhodovaní štátu za samosprávnu
organizáciu prostredníctvom jej orgánu, čo je proti sa-
motnému zmyslu zákonnej úpravy samosprávy. Minister
má pritom oprávnenie podávať návrhy na disciplinárne
konanie a teda ako účastník aj možnosť priamo a legi-
tímne ovplyvňovať konanie.
Vzhľadom na požiadavku praxe sa v zákone takisto vý-
slovne upravuje úprava prevzatá z disciplinárneho po-
riadku, že disciplinárna komisia koná a rozhoduje v troj-
člennom senáte.
Precizuje sa úprava disciplinárnej zodpovednosti. Zavá-
dza sa absentujúca definícia disciplinárneho previnenia.
Disciplinárnym previnením by tak malo byť zavinené
závažné alebo opätovné porušenie povinností pri výko-
ne činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona alebo
osobitného predpisu (pričom sa má na mysli úprava
súdneho komisariátu v Občianskom súdnom poriadku);
závažné porušenie iných povinností vyplývajúcich z tohto
zákona, Etického kódexu notára, predpisu komory alebo
uznesenia komory; vedomé porušenie sľubu; správanie,
ktorým sa závažným spôsobom narúša dôstojnosť a váž-
nosť notárskeho stavu; a pokračovanie vo výkone čin-
nosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom činnosti notára.
Disciplinárnym previnením by malo byť aj konanie no-
tára, ktorého následkom sú prieťahy v dedičskom alebo
disciplinárnom konaní, ako aj nerešpektovanie právo-
platne uloženého disciplinárneho opatrenia.
Špecifikujú sa teda konania, ktoré možno sankcionovať
disciplinárnym opatrením. Na odstránenie pochybností
z praxe sa výslovne odkazuje na porušenie povinností pri
výkone činnosti súdneho komisára.
V prípade disciplinárneho opatrenia – pozastavenie vý-
konu notárskeho úradu – sa stanovuje dolná hranica tak,
že pozastaviť výkon notárskeho úradu bude možné naj-
menej na obdobie dvoch mesiacov, a to z dôvodu, že pri
kratšom čase – vzhľadom na administratívnu náročnosť
zo strany komory, ale aj notára – by bola efektívnosť ta-
kéhoto disciplinárneho opatrenia v praxi otázna.
Ďalšou úpravou, ktorá sa z disciplinárneho poriadku
navrhuje začleniť aj do zákona, je okruh osôb, ktoré si
môže notár alebo kandidát v disciplinárnom konaní zvoliť
za obhajcu. Ustanovuje sa, že obhajca môže byť zvolený
z radov advokátov alebo notárov, t. j. osôb, ktoré majú na
to odborné predpoklady. Keďže relevantné skutočnosti
na disciplinárne konanie majú pôvod v notárskej alebo
ďalšej činnosti notára, je namieste, aby si disciplinárne
obvinený mohol zvoliť za zástupcu nielen advokáta, ale aj
kolegu z radov notárov.
Na základe požiadavky praxe sa zriaďuje zákonný rá-
mec, aby bol každý povinný podať disciplinárnej komisii
nevyhnutné vysvetlenia na preverenie návrhu na začatie
disciplinárneho konania. Špecifikujú sa aj prípady, v kto-
rých možno takúto súčinnosť odoprieť. Disciplinárna ko-
misia môže tiež uložiť poriadkovú pokutu do 200 eur (a to
aj opakovane) tomu, kto sťažuje postup disciplinárneho
konania. Ide najmä o prípady, ak sa niekto bez závaž-
ných dôvodov nereaguje na výzvu disciplinárnej komisie,
napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší poriadok,
bezdôvodne odoprie vypovedať ako svedok, podať vysvet-
lenie alebo predložiť listiny.
Vzhľadom na požiadavky praxe sa upravuje, že opravný
prostriedok sa bude podávať komore a nie na okresnom
súde ako doteraz. Nanovo sa upravuje, že o opravnom
prostriedku by mal rozhodovať už krajský súd, v ktorého
obvode má notár sídlo.
Prax si vyžiadala aj návrh, podľa ktorého v prípade, ak
bol disciplinárne obvinený odvolaný z výkonu notárskeho
úradu na vlastnú žiadosť, sa disciplinárne konanie pre-
rušuje a pokračuje sa v ňom, ak bol disciplinárne obvi-
nený opätovne vymenovaný za notára.
Pre notársky stav by však bolo úplne jedno, aká je úpra-
va disciplinárneho konania v prípade, ak by nebol žiaden
nápad v disciplinárnych veciach. Je to však len nenapl-
niteľné želanie prezídia komory, ktorému záleží na bez-
úhonnosti notárskeho stavu, pretože za takého stavu sa
mu inak vykonávajú jeho kompetencie, týkajúce sa naj-
mä vzťahu s ministerstvom spravodlivosti ako orgánom
dohľadu nad činnosťou komory a notárov. Ovplyvňuje to
však aj verejnú mienku o notárskom stave, čo by nemalo
byť ľahostajné žiadnemu notárovi.
A, samozrejme, bezúhonnosť notárskeho stavu je asi
želaním aj členov disciplinárnej komisie, ktorí sa s jed-
notlivými zlyhaniami svojich kolegov končiacimi sa ná-
vrhmi na disciplinárne konanie musia vyrovnať s maxi-
málnou objektívnosťou a odbornosťou. Ak sa však medzi
nami stále nájdu kolegovia, ktorí napríklad pri spisovaní
osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva po-
važujú za splnenú podmienku dobromyseľnosti ústnu
zmluvu pri nadobudnutí nehnuteľnosti pred viac ako
10 rokmi, tak nápad v disciplinárnych veciach je stá-
le istý. V takom prípade by nám nemala byť ľahostajná
ani úprava disciplinárneho konania, pričom dôraz treba
klásť najmä na požiadavky praxe.
JUDr. Štefan Demian
predseda Disciplinárnej komisie NK SR
a člen Legislatívnej skupiny Prezídia NK SR
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/Úvod nielen metodologický1
Cieľom tohto príspevku je priblížiť pohľad na apliká-
ciu učení o príčinnej súvislosti slovenskou judikatúrou.
V otázke kauzality (príčinnej súvislosti) ako jedného
z nosných prvkov zodpovednosti za škodu ponúka práv-
na veda a judikatúra slovenských súdov úsečné vyjadre-
nia oscilujúce okolo úvah o podstatnej, priamej a bez-
prostrednej príčine. Jemné odlesky rozlišovania medzi
faktickou a právnou kauzalitou, príčinnej súvislosti či
pokusov o klasifikáciu myšlienkových štruktúr príčinnej
súvislosti (napríklad odkazom na adekvátnu príčinnosť
či ochranný účel normy)2 nenašli v prevládajúcej sloven-
skej právnej teórii ani praxi zásadnejšiu odozvu.
Výnimočne sa niektorí predstavitelia doktríny,3 ale aj Naj-
vyšší súd neobmedzia len na konštatovanie všeobecných
poučiek o kauzalite, ale uvedú svoje úvahy do širšieho
metodologického rámca teórií príčinnej súvislosti a uvá-
dzajú, že za východisko skúmania príčinnej súvislosti sa
považuje test conditio sine qua non (tzv. „but for“ test),
posudzujúci, či by škodlivý následok nastal bez konania
škodcu. Následne sa pripúšťa korekcia v podobe teórie
tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, podľa ktorej je prí-
činná súvislosť daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej
povahy, zvyčajného chodu vecí a skúseností adekvátnym
dôsledkom protiprávneho úkonu.4 Nie je však možné
jednoznačne tvrdiť, že by slovenské súdy pri posudzovaní
príčinnej súvislosti vychádzali v prvom rade z konceptu
adekvátnej príčinnosti.5
Tomuto stavu sme museli prispôsobiť metodológiu
spracovania príspevku. Nebolo v silách autora vyhľa-
dať prípady, keď Najvyšší súd vedome aplikoval koncept
adekvátnej príčinnej súvislosti, účelu ochrannej normy,
straty šance alebo iné myšlienkové konštrukty učenia
o kauzalite. Z odôvodnenia rozhodnutí slovenských sú-
dov, v prvom rade Najvyššieho súdu Slovenskej republi-
ky (ďalej len Najvyšší súd), sme sa snažili vyabstrahovať
a identifikovať použité modely príčinnej súvislosti. Cie-
ľom tohto príspevku je pokus o kategorizáciu a posúde-
nie, či slovenská judikatúra siaha vhodným spôsobom po
použití týchto konštrukcií. V druhom rade sme sa snažili
porovnať závery slovenskej a českej judikatúry,6 pričom
nebudeme skúmať, do akej miery je doterajšia česká
judikatúra o príčinnej súvislosti použiteľná aj po reko-
difikácii českého súkromného práva.7 Ctiac si zámer
a publikum konferencie, pokúsime sa prispôsobiť tieto
skúmania situáciám profesijnej zodpovednosti, osobitne
zodpovednosti advokáta za škodu.
Príčinná súvislosť – základné úvahy a východiská
slovenskej judikatúry
Slovenské súdy sa pravidelne vyrovnávajú s otázkou,
či ustálenie príčinnej súvislosti je otázkou skutkovou
Kauzálny nexus v judikatúre SR
vo vzťahu k profesijnej zodpovednosti
Vzor anotácie:
Príspevok sa zameriava na priblíženie problému príčinnej súvislosti medzi porušením právnej
povinnosti a vznikom škody, ako aj jej rozsahom. Autor sa snaží interpretovať rozhodovaciu
činnosť slovenských súdov (vrátane súdov nižšej inštancie) vo svetle moderných doktrín práva
zodpovednosti za škodu. Hoci slovenská právna doktrína ani judikatúra výslovne nevyužíva koncepty
a štruktúry teórie kauzality a k rozhodovaniu pristupuje značne kauzisticky, z rozhodovacej činnosti
súdov je možné vyvodiť závery aj pre situácie, v ktorých majú dané teórie poskytovať presvedčivú
odpoveď. Zároveň autor poukazuje na judikatúrne riešenie niektorých otázok spojených s príčinnou
súvislosťou v rámci profesijnej zodpovednosti (osobitne advokátov a notárov).
1 Príspevok bol prednesený na XXII. Karlovarských právnických dňoch a v pôvodnom znení publikovaný v zborníku z uvedenej konferencie a v Právnom obzore č.
5/2014. Čitateľovi predkladáme príspevok doplnený o aspekty príčinnej súvislosti vo vzťahu k zodpovednosti notárov za škodu.
2 Na prehľadný a podrobný rozbor pozri napríklad Tichý, L. in Tichý, L. (ed.): Odpovědnost advokáta za škodu. Praha: C. H. Beck, 2013, s. 148 a nasl.
3 Napríklad Fekete, I.: Občiansky zákonník. Veľký komentár. 1. diel. Bratislava: Eurokódex, s. 1056, s odkazmi na českú judikatúru. Pre podrobnejší rozbor konceptov
príčinnej súvislosti pozri aj Marják, D.: Obchodnoprávna zodpovednosť za škodu – porovnanie a úvahy de lege ferenda. Dizertačná práca, Košice, 2013.
4 Rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 89/2011z 31. júla 2012: „Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) ako jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu
vyžaduje, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody
vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych
súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine
qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by to tak bolo, príčinná súvislosť by daná
nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností
adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu.“
5 Tak ale zrejme česká judikatúra. Pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len Najvyšší súd ČR) sp. zn 28 Cdo 3471/2009 z 24. marca 2011.
6 Za cenné podklady k aktuálnej českej judikatúre som zaviazaný vďakou pánovi JUDr. Vladimírovi Zoufalému.
7 K tomu pozri Bezouška, P.: Příčinná souvislost jako nechtěné dítě normativního textu? In: Dolobáč, M., Širicová, Ľ.: Rezistencia vnútroštátneho práva a právne
transplantáty. Košice: UPJŠ, 2011, s. 85 a nasl.
4
>> Odborný článok
ars notaria 4/14
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/(zisťovanou pravidelne prostredníctvom znaleckých po-
sudkov, požívajúcich vysokú mieru dôvery)8 alebo (aj)
otázkou právnou. Judikatúra Najvyššieho súdu variuje.
Napríklad podľa rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 5
Cdo 126/2009 z 30. júna 2010: „Je síce pravda, že otázka
príčinnej súvislosti (vyriešenie ktorej patrilo podľa dovo-
lacieho súdu k najvýznamnejšej zložke pre posúdenie
predmetnej právnej veci) je v svojom základe otázkou
skutkovou, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych
súvislostiach, vymedzenie toho, medzi akou ujmou (ako
následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou tejto
ujmy) má byť príčinná súvislosť zisťovaná, je ale nepo-
chybne posúdením právnym.“ O necelé dva roky neskôr
ale Najvyšší súd uviedol (sp. zn. 2 Cdo 46/2011 z 31. ja-
nuára 2012), že otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou
právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená
len v konkrétnych súvislostiach. Zdá sa, že sa presadil
prvý koncept, slovami Ústavného súdu Slovenskej re-
publiky (ďalej len Ústavný súd) je otázka príčinnej súvis-
losti medzi protiprávnym konaním a konkrétnou škodou
síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje
jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade je
alebo nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou
právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného
z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom
tento právny záver, je, samozrejme, závislý od skutkové
ho zistenia.9
Najvyšší súd sa navyše vyslovil aj k poradiu skúmania
prvkov zodpovednosti za škodu, keď iba zdanlivo banál-
ne uviedol, že pred skúmaním príčinnej súvislosti musí
súd ustáliť škodovú udalosť, ako aj vznik škody.10 Takýto
záver podľa nášho názoru ešte nevedie k tomu, že by prí-
činná súvislosť nemala vplyv na určenie rozsahu škody
(a osobitne ušlého zisku)11. Posudzovanie splnenia všet-
kých uvedených zložiek zodpovednosti za škodu je ply-
nulým súvzťažným procesom.
V nasledujúcom rozbore sa sústredíme na jednotlivé
príklady konštrukcií moderného práva zodpovednosti za
škodu, na ktoré môže dať slovenská judikatúra odpoveď.
Strata šance a pravdepodobnosť škody ako
nahraditeľná ujma?
V niektorých právnych poriadkoch je za právne relevant-
nú škodu považovaná aj taká škoda, ktorá síce nevznikla
priamo a jednoznačne v dôsledku určitej škodovej uda-
losti, ale ktorá predstavuje zníženie určitej šance na ma-
8 Pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžp/6/2011 z 28. marca 2012 (vo vzťahu k znaleckému posudku v správnom konaní, závery
mutadis mutandis zrejme použiteľné aj na konanie pred súdom): „Ak medzi dôkazy hodnotené správnym orgánom patrí aj znalecký posudok, ktorého vypracovanie
bolo potrebné na účely odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie správneho orgánu, potom zásada voľného hodnotenia dôkazov sa uplatní
obmedzene. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky.“
9 Uznesenie sp. zn. IV. ÚS 602/2013 z 3. októbra 2013, porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 24/2011 z 19. apríla 2011. Rovnaký záver vyplýva aj z českej
judikatúry, napríklad uznesenie českého Najvyššieho súdu sp. zn. 25 Cdo 818/2005 z 25. januára 2006.
10 Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 30/2010 z 29. apríla 2011.
11 Pozri len závery Najvyššieho súdu ČR vo vzťahu k povinnosti zabezpečiť predpoklady na pravidelný beh vecí, až po ktorých naplnení je možné uvažovať, že protiprávny
zásah (v tomto prípade orgánu verejnej správy) vedie kauzálne k ušlému (očakávateľnému) zisku z danej činnosti v rozsudku sp. zn. 25 Cdo 269/2006 z 26. novembra
2011, a pomerne liberálne požiadavky na preukazovanie ušlého zisku z pohľadu slovenských súdov v konaní, ktoré predchádzalo uzneseniu Najvyššieho súdu
sp. zn. 6 Cdo 94/2010 z 28. septembra 2010, osobitne v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Co 311/2009 z 26. januára 2010.
5
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/jetkový prospech (napríklad zníženie šance vyhrať určitú
cenu, vyhrať spor a podobne). Nahrádza sa strata šance.
Túto situáciu spolu s takými, keď nie je možné preuká-
zať, či určitá príčina viedla ku škodovej udalosti sama ale
bo predstavovala iba čiastočnú príčinu, respektíve viedla
ku škode iba s určitou mierou pravdepodobnosti, pova-
žuje doktrína za prípady tzv. nejasnej kauzality.12 V slo-
venskom právnom poriadku
v rámci posudzovania kau-
zality panuje prístup všetko
alebo nič a pri nejasnej kau-
zalite (presnejšie v prípade, ak
určitá príčina neviedla ku ško
dovej udalosti, ale iba zvýšila
jej pravdepodobnosť) nie je prípustné uložiť škodcovi po-
vinnosť nahradiť čiastočnú ujmu (proporcionálnu miere,
v akej táto okolnosť prispela k škodovému výsledku).13
Do určitej miery, zjednodušene povedané, z komparatív-
neho pohľadu je možné vnímať dva prístupy k strate šan-
ce a k proporcionálnej zodpovednosti (respektíve kauza-
lite). Niektoré právne poriadky (učebnicový príklad je
francúzsky právny poriadok), ale napríklad aj Návrh spo-
ločného referenčného rámca (DCFR) pracujú s problémom
straty šance/príležitosti skôr v rovine kategórie rozsahu
škody (za škodu sa považuje aj zníženie šance určitého
výsledku), iné, napríklad Princípy európskeho deliktové-
ho práva (čl. 3:102 PETL), ale aj napríklad rakúska, ho-
landská či anglická právna prax, pristupujú k problému
ako k otázke kauzality (proporcionálna kauzalita).14
V slovenskom právnom poriadku sa so stratou príleži-
tosti pracuje v rámci náhrady sťaženia spoločenského
uplatnenia ako s kategóriou formy náhrady ujmy (zhor-
šenie životných príležitostí
vo forme sťaženia spoločen-
ského uplatnenia). Z judika-
túry slovenských súdov je
ale možné abstrahovať zá-
very aplikovateľné aj na iné
prípady, keď nie je vznik škody istou, ale len možnou
okolnosťou. Napríklad Krajský súd v Bratislave konal
o nároku bývalého externého študenta právnickej fakul-
ty, ktorý nebol ochotný uzatvoriť so vzdelávacou inštitú-
ciou zmluvu, na základe ktorej boli podľa neho protipráv-
ne vyberané poplatky za štúdium, a ktorý sa voči
Slovenskej republike domáhal náhrady ujmy v dôsledku
zlyhania kontrolných a dozorných orgánov, osobitne ich
nečinnosťou v prípade jeho podaní. Podľa rozsudku prís-
lušného krajského súdu15 žalobca utrpel škodu (ujmu)
z dôvodu neukončenia štúdia, respektíve jeho vylúčenia
zo štúdia a nie v dôsledku nečinnosti odporcu pri vybavo-
vaní jeho sťažností. Krajský súd navyše uviedol, že: „aj
v prípade vybavenia sťažnos-
tí ministerstvom by nemal
navrhovateľ garantované
ukončenia ... štúdia, ktoré
nezáviseli od vybavenia jeho
sťažností, ale od dosiahnutia
potrebného počtu kreditov
a úspešného absolvovania záverečných skúšok, a pre
to
navrhovateľ nedôvodne odvodzuje z nečinnosti odporcu
následky v podobe nemožnosti ukončenia ... štúdia ...“
Z tohto môžeme vyvodiť, že samotná strata šance sa ne-
nahrádza, keďže ide iba o šancu, neistý výsledok.
Prerušenie kauzality a alternatívne správanie sa
v súlade s právom (hypotetická kauzalita)
Reťaz príčin a následkov smerujúca od určitej protipráv-
nej okolnosti (príčiny) až k vzniku škody, ktorá má byť
nahradená, môže byť prerušená pristúpením takej okol-
nosti, ktorá z právneho hľadiska vylúči povinnosť škodcu
(pôvodcu prvotnej protiprávnej okolnosti) nahradiť vznik-
nutú škodu.
V jednom z najzásadnejších rozhodnutí Najvyššieho
súdu vo vzťahu k prerušeniu kauzality posudzoval ten-
to súd dôsledky prieťahov v katastrálnom konaní, ktoré
v spojitosti so zmenou právnej úpravy dane z nehnu-
teľnosti viedli k tomu, že
účastník musel zaplatiť daň
z nehnuteľnosti, ktorú by,
nebyť prieťahov, zaplatiť ne-
musel. Zmenu právnej úpra-
vy považoval Najvyšší súd za
okolnosť prerušujúcu kauzalitu a v konečnom dôsledku
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úrad-
ným postupom nepriznal.16 Na prerušenie kauzality tak
podľa Najvyššieho súdu nie je potrebné, aby okolnosť
mala protiprávnu povahu. Aj konanie samotného poško-
deného môže prerušiť kauzálnu reťaz (k tomu nižšie).
>> Z judikatúry slovenských súdov je ale možné
abstrahovať závery aplikovateľné aj na iné
prípady, keď nie je vznik škody istou, ale len
možnou okolnosťou.
>> Môžeme vyvodiť, že samotná strata šance sa
nenahrádza, keďže ide iba o šancu, neistý
výsledok.
6
>> Odborný článok
ars notaria 4/14
12 Oliphant, K.: Uncertain Factual Causation in the third restatement: Some comparative notes. In: William Mitchell Law Review. Vol. 37:3, 2011, s. 1599 a nasl.
13 Samozrejme, uvažujeme o vonkajšom vzťahu poškodený – škodca. Ak ide o čiastočnú príčinu a vznik škody bol spôsobený viacerými škodcami, títo navonok
zodpovedajú v prvom rade solidárne (§ 438 OZ), ale vo vnútri (medzi škodcami) sa majú vyrovnať podľa účasti na spôsobenej škode, teda aj proporcionálne (§ 439
OZ). Slovenské súdy pritom pripúšťajú, aby v rámci vzájomného vyrovnania medzi viacerými škodcami mohol jeden z nich niesť povinnosť nahradiť celú škodu. Pozri
rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 13C/49/2011 z 9. novembra 2011.
14 Pozri Oliphant, op. cit. a diela tam citované.
15 Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Co 62/2011 z 29. novembra 2011. Stojí za uváženie, či prístup zvolený českým Najvyšším súdom v rozsudku sp.
zn. 25 Cdo 1455/2007 z 27. mája 2009 o potenciálnej spoločnej zodpovednosti orgánu, ktorý umožnil realizáciu protiprávnej činnosti, neviedol k opačnému záveru.
Ešte prísnejšie posudzoval zlyhanie kontrolných povinností (zlyhanie strážnej služby ako jedna z príčin škody spôsobenej vlámaním sa zlodejov) český Najvyšší súd
v rozsudku sp. zn. 25 Cdo 2101/2002 z 18. decembra 2003.
16 Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 32/2007 z 29. marca 2007, publikovaný aj ako R 28/2008: „Z postupného sledu jednotlivých skutkových
okolností danej veci je zrejmé, že nesprávny úradný postup katastrálneho úradu bol významným článkom reťazca príčin a následkov. Napriek tomu ale zo sledu
relevantných príčin a následkov vyplýva, že zmenšenie majetku žalobkyne nebolo spôsobené priamo nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu (jej
majetok by sa nezmenšil, ak by nedošlo k zmene zákonnej úpravy dane z nehnuteľností). Vzhľadom na toto nie priame, ale sprostredkované pôsobenie nesprávneho
úradného postupu dospel dovolací súd k ... záveru ..., že v danom prípade nebola daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu,
a tým zmenšením majetku žalobkyne, náhrady ktorého sa domáha.“
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/Súvisiacim prípadom je tzv. hypotetická kauzalita. Pod-
statné je, či by škoda celkom alebo aspoň sčasti vznikla
aj bez jeho pričinenia, v dôsledku iných, už existujúcich,
alebo neskôr pristupujúcich okolností.17 Posudzujeme,
či by škoda bola bývala vznikla (mohla vzniknúť) aj v prí-
pade, ak by škodca bol konal v súlade s právom. Podľa
názoru Najvyššieho súdu, vyplývajúceho z už spomenu-
tého rozhodnutia týkajúceho sa straty šance,18 je príčin-
ná súvislosť medzi prípadným protiprávnym správaním
sa a vznikom škody vylúčená aj vtedy, ak by vznik škody
mohol nastať aj bez tohto protiprávneho správania sa,
osobitne vtedy, ak by poškodený konal v súlade s právom.
Zdržanlivý prístup k zodpovednosti za škodu v prípade,
ak by škoda vznikla aj v dôsledku neskôr pristúpivších
okolností, prezentuje Najvyšší súd aj vtedy, keď rozlišuje,
či pôvodná skutočnosť (v tomto prípade konanie advoká-
ta) je tou skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku škod-
livému následku, alebo či k tejto skutočnosti pristúpila
nová skutočnosť, ktorá bez ohľadu na pôvodné skutoč-
nosti samostatne pôsobila ako príčina škody.19 Z tohto
rozlišovania je zjavné ich rozdielne posudzovanie.
Kauzalita ako spôsob obmedzenia náhrady
tzv. čistých majetkových škôd
Problém náhrady (a najmä nahraditeľnosti) tzv. čistých
majetkových škôd20 patrí medzi často diskutované témy
deliktového práva z komparatívneho pohľadu. Čistú ma-
jetkovú škodu možno pritom ohraničiť (asi iba) negatívne
– ako škodu, ktorá nesúvisí s ujmou na zdraví a škodou
na majetku poškodeného, respektíve takáto ujma na
zdraví či škoda na majetku nepredchádza čistej majet-
kovej škode. Fenomén čistej majetkovej škody sa dá lep-
šie uchopiť výpočtom jeho základných prejavov tak, ako
ich vymedzili Bussani a Palmer (a Parisi),21 a to:
• nepriama škoda (ricochet loss) je taká majetková ško
da, ktorá vznikla tretej osobe v dôsledku toho, že po-
škodeného postihla škodová udalosť, a zároveň v dô-
sledku určitého vzťahu tretej osoby k poškodenému.22
Napríklad, ak pre nehodu manželky, zavinenú treťou
osobou, musí manžel prestať vykonávať dobre platené
povolanie, čím sa zníži jeho príjem, alebo ak športový
klub utrpí škodu v dôsledku zranenia svojho hráča;
• prenesené škody (transferred loss) sú takým zníže-
ním majetku jednej osoby (primárneho poškodeného),
ktoré sa na základe zmluvy prenieslo na iný subjekt
(sekundárne poškodeného). Často uvádzaný prípad
je prípadná povinnosť zamestnávateľa platiť náhradu
mzdy aj počas práceneschopnosti zamestnanca;
• poškodenia verejných služieb a infraštruktúry – na-
príklad výpadok prúdu v dôsledku neodborných re-
konštrukčných prác spôsobí výpadok produkcie a ob-
rovské hospodárske škody;
• konanie s dôverou v nesprávne informácie alebo služ-
by – poškodený utrpí čistú majetkovú škodu napríklad
vtedy, ak v dôvere v správnosť podanej informácie na-
príklad kúpi určitý predmet za vyššiu cenu, ako by bol
ochotný zaplatiť, keby vedel o určitej informácii, ktorú
by bol býval dostal, nebyť (napríklad) nesprávnosti pri
vyhotovení posudku a podávaní informácie.23
Problém nahraditeľnosti čistých majetkových škôd môže
byť vnímaný ako otázka protiprávnosti,24 škody, zavinenia
či predvídateľnosti spôsobenej škody, ale aj príčinnej sú-
vislosti. V našom príspevku sa ale pokúsime zamerať na
riešenie problému čistých majetkových škôd, respektíve
niektorých z ich prípadov prostredníctvom kauzality. Ne-
podarilo sa nám síce identifikovať jednoznačné prípady,
keď sa slovenské súdy s problematikou čistých majet-
kových škôd vyrovnali, niektoré z ich rozhodnutí v prípa-
doch podobných tým uvedeným ale ponúkajú návod na
to, ako by mohli súdy postupovať.
Kauzalita a úhrada vyššej kúpnej ceny
Súd posudzoval nárok na náhradu škody voči advokátovi,
ktorý sa zaviazal zastupovať poškodeného pri rokova-
niach o odkúpení nehnuteľností, ktoré mu boli ponúknu-
té za určitú cenu. Nehnuteľnosti poškodený potreboval
na výkon svojej podnikateľskej činnosti, pretože na nich
stoja jeho stavby. Advokát bol nečinný, predávajúci svoju
ponuku na predaj vzal späť25 a nehnuteľnosť predal inej
osobe. Keďže ich poškodený potreboval, musel ich kúpiť
od nového nadobúdateľa, a to za cenu viac ako dvojná-
sobne prevyšujúcu pôvodnú ponuku. Podľa Najvyššieho
súdu26 nebolo bezprostrednou príčinou vzniku škody na
strane poškodeného konanie, respektíve opomenutie
advokáta, ale samotná kúpa pozemkov od ich nového
7
17 Na bližší rozbor pozri napríklad Csach, K.: Preukazovanie (vybraných) hypotetických okolností v súkromnom práve. In: Dokazovanie v civilnom a trestnom konaní.
Pezinok: Justičná akadémia Slovenskej republiky, 2012, s. 71 a nasl.
18 Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Co 62/2011 z 29. novembra 2011: „... aj v prípade vybavenia sťažností ministerstvom by nemal navrhovateľ
garantované ukončenia bakalárskeho či magisterského štúdia, ktoré nezáviseli od vybavenia jeho sťažností, ale od dosiahnutia potrebného počtu kreditov
a úspešného absolvovania záverečných skúšok, a preto navrhovateľ nedôvodne odvodzuje z nečinnosti odporcu následky v podobe nemožnosti ukončenia jeho
bakalárskeho a magisterského štúdia a následnej nemožnosti zamestnania sa ako príslušníka v právnej službe Ozbrojených síl SR, resp. advokátskeho koncipienta.“
19 Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 30/2010 z 29. apríla 2011.
20 V nemeckom jazyku sa hovorí o tzv. primäre alebo reine Vermögenschäden. V anglickej spisbe sa používa pojem pure economic loss.
21 Bussani, M., Palmer, V. V. In: Bussani, M., Palmer, V. V. (eds.): Pure economic loss in Europe. Cambridge University Press. 2003, s. 10 a nasl.
22 Pozri napríklad Eliáš, K.: Obsah, způsob a rozsah náhrady škody v soukromém právu I. In: Právní Rádce, 12/2007, s. 9/10.
23 Pozri Csach, K.: Zodpovednosť znalcov v komparatívnom a kolíznoprávnom kontexte : Štúdia o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnou informáciou. Košice:
UPJŠ, 2009, s. 8 – 11. Pozri aj Marják, D.: Vybrané otázky zodpovednosti za škodu. In: Míľniky práva v stredoeurópskom priestore 2011. Bratislava: UK, 2011, s. 121 – 125.
24 Pozri napríklad Petrovov výklad prevenčnej povinnosti, ktorý by mohol slúžiť ako obmedzenie niektorých prípadov čistej majetkovej škody. Petrov, J.: Protiprávnost
a obecná prevenční povinnost. In: Právní rozhledy, 20/2007, s. 746 a nasl.
25 Z publikovaného uznesenia Ústavného súdu, ktorým bola sťažnosť proti predmetnému uzneseniu Najvyššieho súdu odmietnutá, nie je zjavné, aký bol právny
charakter „ponuky“ predaja daných nehnuteľností, respektíve miera jej právnej záväznosti.
26 Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 105/2012 z 25. marca 2013 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 1 Cdo 105/2012 z 26. júna 2013. Proti predmetnému
uzneseniu podal poškodený sťažnosť, ktorá bola Ústavným súdom odmietnutá (I. ÚS 547/2013 z 11. septembra 2013).
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/vlastníka za kúpnu cenu vyššiu, než bola kúpna cena po-
núknutá pôvodným vlastníkom týchto pozemkov, pričom
poškodený podľa Najvyššieho súdu nepreukázal, že mu-
sel zaplatiť vyššiu cenu, ako ani to, že musel predmetné
nehnuteľnosti kúpiť. Preto nárok na náhradu škody voči
advokátovi nepriznal.27
Ak by sme brali rozhodnutie Najvyššieho súdu doslovne,
tak by zrejme nebolo možné uplatniť si nárok na náhra-
du čistej majetkovej škody spôsobenej konaním na zá-
klade dôvery v nesprávnu informáciu (napríklad nákup
nehnuteľnosti s dôverou v nesprávne ohodnotenie znal-
com), keďže aj v tom prípade samotná škoda vznikla až
v dôsledku konania samotného poškodeného.28 Ako sme
uviedli inde, nemyslíme si, že by takýto prístup bol správ-
ny.29 Rovnako si nemyslíme, že prístup formulovaný Naj-
vyšším súdom v tomto prípade je hodný nasledovania.
V podstate vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za škodu
spôsobenú advokátom, ak dôsledky porušenia povinnos-
ti advokáta „napráva“ klient vlastnou činnosťou, respek-
tíve ak je poškodený vlastným úkonom uskutočneným
na základe zlej rady. Navyše, okrem prerušenia kauza-
lity vlastnou činnosťou klienta je podstatné, že Najvyšší
súd kladie výnimočne vysoké nároky na preukazovanie
samotnej škody (posúdenie toho, či poškodený musel
uzatvoriť zmluvu, respektíve musel zaplatiť danú cenu,
pričom nebolo skúmané, či cena, ktorú poškodený v ko-
nečnom dôsledku zaplatil, presahuje trhovú, respektí-
ve inak určenú odhadnú cenu). V podstate tento prístup
pripúšťa nárok klienta na náhradu škody iba vtedy, ak
by klient následne žiadnu zmluvu neuzatvoril (a nehnu-
teľnosti od nadobúdateľa nekúpil). V takom prípade by
zrejme mal nárok na náhradu (prípadne vzniknuté-
ho) ušlého zisku, spôsobeného neuzatvorením zmluvy,
spornejšie sú nároky na náhradu nákladov spojených
s ekonomickými dôsledkami neuzatvorenia zmluvy vo
forme nájomného (či jeho zvýšenia). Takéto výsledky sa
zdajú byť nepresvedčivé, keďže znižujú motiváciu advo-
káta plniť si svoje povinnosti. Vnímame námietky, ktoré
sa skrývajú v pripomenutí, že poškodený nepreukázal, či
musel za pozemky zaplatiť cenu, ktorú za ne nakoniec
zaplatil. Nepochybné je riziko, že istota nároku na ná-
hradu škody voči advokátovi by mohla motivovať strany
druhej transakcie k nadsadeniu ceny. Riziko toho, že po-
škodený vlastnou činnosťou môže manipulovať rozsah
náhrady škody, však možno obmedziť prostredníctvom
aplikácie testu predvídateľnosti škody, ktorý by sa mal
aplikovať aj v týchto prípadoch (predvídateľné riziko ne-
splnenia zmluvy advokátom).
Kauzalita a prenesená a nepriama škoda
Prípady prenesenej a nepriamej škody v zmysle členenia
uvedeného vyššie majú spoločné to, že okrem poško-
deného utrpela škodu aj ďalšia osoba, a to v dôsledku
osobitného, respektíve zmluvného vzťahu s priamo po-
škodeným. Minimálne určitá časť doktríny nepripúšťa
náhradu nepriamych a prenesených škôd.30 Určitú indi-
káciu pozície Najvyššieho súdu pri riešení týchto prípa-
dov môžeme ilustrovať na príklade, v ktorom došlo k po-
škodeniu automobilu, pričom poškodená bola v prípade
poškodenia vozidla povinná vrátiť príspevok na jeho ob-
staranie (respektíve jeho pomernú časť). Podľa Najvyš-
šieho súdu31 nebolo zmenšenie majetku žalobkyne (spo-
čívajúce vo vrátení pomernej časti peňažného príspevku
poskytnutého na kúpu motorového vozidla) spôsobené
priamo porušením povinností žalovaného pri dopravnej
nehode, ale iba sprostredkovane a škodca „v žiadnom
prípade nenesie zodpovednosť za to, že žalobkyňa mala
s tretím subjektom ohľadom motorového vozidla dojed-
nané také podmienky, ktoré sa v súvislosti s vysporiada-
ním ich vzťahu po poškodení vozidla ukázali byť pre ňu
nevýhodné.“ Zaujímavé na prístupe Najvyššieho súdu je,
že tento potenciálny majetkový úbytok pojmovo nevylú-
čil z rozsahu nahraditeľnej škody, ale posudzoval, či ide
o takú ujmu, ktorá bola krytá príčinnou súvislosťou.32
Ak Najvyšší súd nepovažoval majetkovú ujmu poškode-
nej spôsobenú povinnosťou dodržiavať uzatvorené zmlu-
vy s treťou osobou za priamo spôsobenú dopravnou ne-
hodou, zdá sa rozumné predpokladať, že by sa rovnako
postavil aj k nárokom tretej osoby (sekundárne poško-
denej), ktorá by si uplatňovala majetkovú ujmu spôsobe-
nú tým, že priamo poškodená osoba neplnila v dôsledku
protiprávneho konania porušiteľa svoje záväzky voči tejto
tretej osobe (sekundárne poškodenej).
Judikatúra ale nepostupuje konzistentne. Napríklad
Okresný súd v Prešove priznal poškodenému podnika-
teľovi, obeti autonehody, voči škodcovi nárok na náhra-
du ušlého zisku vyplývajúceho zo zmlúv neuzatvorených
v dôsledku automobilovej nehody.33 Nejde síce o škodu
8
>> Odborný článok
ars notaria 4/14
27 Z uznesenia vyplýva, že: „... súd ustálil, že porušenie povinností žalovaného pri zastupovaní žalobcu nepredstavovalo bezprostrednú príčinu, ktorá mala za následok
vznik škody na strane žalobcu. Bezprostrednou príčinou škody bolo v tomto prípade konanie žalobcu a jeho dobrovoľné rozhodnutie kúpiť pozemky (od nadobúdateľa,
poznámka K.Cs.)... za vyššiu cenu, než za akú mohol predtým tieto pozemky kúpiť (od pôvodného vlastníka, poznámka K.Cs.). ....Žalobca tiež dostatočne nepreukázal,
že musel zaplatiť stanovenú kúpnu cenu 900 Sk za m2 pozemkov a nie cenu nižšiu, a ani to, že musel kúpiť uvedené pozemky. ....Práve žalobca svojím vlastným
konaním spôsobil, že tento reťazec príčin a následkov pri vzniku škody bol prerušený.“
28 Podobný záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1231/2004 z 27. januára 2005, ktorý v otázke príčinnej súvislosti považujeme za prekonaný
napríklad nálezom Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 312/05 z 1. novembra 2007, rozsudkom Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 883/2006 z 30. júla 2008 či jeho
uznesením sp. zn. 25 Cdo 957/2009 z 22. júna 2011.
29 Pozri napríklad state venované zodpovednosti za škodu spôsobenú advokátom, audítorom či znalcom v kolektívnej monografii Profesijná zodpovednosť. Košice:
UPJŠ, 2011, 528 s.
30 Fekete, op. cit. s. 1056.
31 Rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 130/2010 z 28. októbra 2010.
32 Zdá sa, že z českej judikatúry vyplýva opak. Napríklad podľa rozsudku českého Najvyššieho súdu sp. zn. 25 Cdo 4313/2008 zo 14. júla 2011 prislúcha poškodenému aj
nárok na náhradu ušlého zisku v prípade, ak nemôže splniť svoje zmluvné záväzky v dôsledku škodovej udalosti.
33 Pozri rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/199/2003 z 31. mája 2006. Koncepčne rovnako aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1946/2000 z 24. 5. 2001.
K problému pozri aj Petr, B.: Ušlý zisk, vývoj právní úpravy a aktuální problémy spojené s hledáním mezí v rozhodovací činnosti soudů. Právní rozhledy, 15/2004, s. 574.
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/vzniknutú v dôsledku povinnosti plniť v prospech tretej
osoby, ale škoda vznikla v dôsledku nemožnosti uzatvoriť
výhodnú zmluvu s treťou osobou. Keďže situácia posu-
dzovaná okresným súdom je podobná tej, o ktorej konal
Najvyšší súd (v podstate ide o dve strany jednej mince),
žiadalo by sa postupovať v oboch podobne. Vyššie uvede-
ný reštriktívny postoj Najvyššieho súdu nepovažujeme za
nasledovaniahodný a na určenie rozsahu nahraditeľnej
škody navrhujeme použiť kategórie predvídateľnosti, za-
vinenia, ale najmä dostatočného preukázania istoty (nie
len pravdepodobnosti) vzniku škody, osobitne ušlého
zisku.
Osobitosti kauzality v prípade profesijnej
zodpovednosti (zodpovednosť advokáta
a notára za škodu)
Zodpovednosť za škodu spôsobenú advokátom bude zo-
hrávať úlohu najmä v prípade nesprávnych právnych rád
pri poskytovaní právneho poradenstva, a to tak v rámci
konania pred súdom, ako aj
mimo súdneho konania (ne-
dostatočné vysvetlenie rizi-
ka, nesprávne formulovanie
zmluvy či návrhu na konanie
a podobne). V rámci konania
pred súdom to budú najčas-
tejšie prípady nesprávneho
iniciovania súdneho kona-
nia (konanie voči nesprávnej
osobe) a neodborné vede-
nie sporu vrátane zlyhaní
v procese (nepodanie námietky relatívnej neplatnosti či
premlčania, zmeškanie lehoty či nepodanie opravného
prostriedku).34
Problém príčinnej súvislosti vystupuje osobitne v prí-
padoch zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú
chybným vedením sporu, škoda však nie je odvrátená
podaním opravného prostriedku či výsledkom opravné-
ho konania. Pri chybe advokáta v súdnom procese mu-
sia byť vyriešené dôsledky toho, že o veci rozhodujú dva
rôzne súdy. Prvý súd rozhoduje v konaní, v ktorom urobí
advokát chybu. Tento súd vynesie rozsudok, ktorý v dô-
sledku chyby advokáta spôsobí poškodenému klientovi
škodu. Klient sa môže pokúsiť domôcť sa náhrady ško-
dy v ďalšom súdnom konaní, v ktorom bude rozhodovať
iný súd (označme ho pojmom regresný súd). Existencia
dvoch rôznych súdov a dvoch rôznych súdnych kona-
ní prináša značné problémy pri určovaní kauzality, a to
najmä s ohľadom na zásadu res iudicata. Potenciálne
je však počet sporov, ktoré môžu byť vyvolané, obme-
dzený až potenciálnym úspechom žalobcu. Nie je totiž
vylúčené, aby klient zažaloval aj svojho advokáta, ktorý
chybným vedením sporu prehral spor žalobcu o náhradu
škody voči predchádzajúcemu advokátovi. Možnosť skú-
mať a posúdiť výsledok (pôvodného) sporu ako predbež-
nú otázku v (následnom) konaní o náhradu škody spôso-
benú advokátom bola slovenskou judikatúrou sprvu síce
odmietaná, neskôr ale pripúšťaná.35
Na inom mieste36 sme odôvodnili, že síce v § 26 záko-
na o advokácii37 priamo nenájdeme protiprávnosť kona-
nia ako predpoklad zodpovednosti advokáta za škodu
(a dané ustanovenie je interpretované tak, že predpokla-
dom zodpovednosti za škodu advokáta je iba a) spôso-
benie škody, b) pri výkone advokácie, c) za podmienky
príčinnej súvislosti),38 ale
protiprávne konanie advo-
káta (porušenie jeho povin-
ností) je podmienkou nároku
na náhradu škody. Podľa ná-
zoru objavujúceho sa v roz-
hodovacej činnosti našich
súdov dochádza pri preuka-
zovaní porušenia povinností
advokátom k obráteniu dô-
kazného bremena (zrejme
v dôsledku vymedzenia li-
beračného dôvodu v zákone o advokácii), a to minimál-
ne čo sa týka znaku protiprávnosti, potenciálne však aj
kauzality. Napríklad podľa Krajského súdu v Trenčíne:
„Súd má zato, že žalovaný tieto povinnosti ako komerčný
právnik a neskôr advokát porušil, nakoľko v konaní ne-
uniesol dôkazné bremeno a nepreukázal opak.“39 Názor
však nie je prijímaný jednoznačne. Napríklad podľa Kraj-
ského súdu v Košiciach, sp. zn. 11 Co 127/2012: „Vzťah
príčinnej súvislosti je daný, ak vznikla škoda v dôsledku
výkonu advokácie, t. j. pokiaľ by neexistovala chyba ad-
vokáta, mohol klient právo úspešne uplatniť. ... Dôkaz-
né bremeno v konaní o náhradu škody proti advokátovi
o tom, že išlo o protiprávne konanie advokáta, znáša ža-
lobca (klient).“
9
34 Na bližší rozbor v slovenskom práve pozri Kerecman, P.: Zodpovednosť advokáta za škodu. In: Bulletin slovenskej advokácie. 10/2011, s. 6 – 21 (1. časť), 11/2011, s.
12 – 26 (2. časť).
35 Pozri Csach, K. in Csach, K. a kol.: Profesijná zodpovednosť. Košice: UPJŠ, 2011, s. 220 a nasl. Podľa novšieho uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 24/2011
z 22. marca 2012 „...prípadné konanie advokáta spôsobilé privodiť klientovi ujmu, nie je možné korigovať v rámci právoplatne skončeného súdneho konania, avšak
právoplatnosť daného súdneho konania nevylučuje možnosť, aby sa žalobca domáhal vo vzťahu k advokátovi zodpovednosti za škodu spôsobenú mu v súvislosti
s výkonom advokácie.“ Pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 161/2009 z 25. novembra 2010.
36 Csach, K. in Csach, K. a kol.: Profesijná zodpovednosť. Košice: UPJŠ, 2011, s. 209, 210.
37 Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
38 Pozri Kerecman, P.: Zodpovednosť advokáta za škodu, 1. časť. In: Bulletin slovenskej advokácie. 10/2011, s. 13 a nasl., ako aj judikatúru ním citovanú.
39 Rozsudok Okresného súdu v Trenčíne potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16 Cob 122/2009 z 31. augusta 2010, ktorý sa na odôvodnenie
rozhodnutia okresným súdom v plnej miere odvolal. Rozsudok bol napadnutý sťažnosťou pred Ústavným súdom, ten však sťažnosti nálezom sp. zn. I. ÚS 33/2011
nevyhovel. Autor ďakuje v tomto bode Ľubici Gregovej Širicovej za pripomienky k písomnej verzii príspevku publikovanému v zborníku z XXII. Karlovarských
právnických dní, z dôvodu ktorých považoval za potrebné túto poznámku pod čiarou upraviť.
>> Zodpovednosť za škodu spôsobenú
advokátom bude zohrávať úlohu najmä
v prípade nesprávnych právnych rád pri
poskytovaní právneho poradenstva, a to tak
v rámci konania pred súdom, ako aj mimo
súdneho konania. V rámci konania pred súdom
to budú najčastejšie prípady nesprávneho
iniciovania súdneho konania a neodborné
vedenie sporu vrátane zlyhaní v procese.
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/Mnohé z uvedených pravidiel budú relevantné aj pri zod-
povednosti notárov za spôsobenú škodu.40 Nároky na
preukázanie príčinnej súvislosti medzi zlyhaním notára
a vzniknutou škodou nemajú byť vysoké. Napríklad ne-
mecká a rakúska doktrína
zjednodušujú dôkazné bre-
meno poškodeného, čo sa
týka rozsahu a podmienok
príčinnej súvislosti pri náro-
koch na náhradu škody voči
notárovi.41 Spravidla nie je
potrebné preukázať istotu
príčinnej súvislosti, ale po-
stačuje presvedčivá pravde-
podobnosť.42
Pri posudzovaní príčinnej
súvislosti medzi porušením
povinnosti na strane notára
a vznikom škody treba postupovať najmä v zmysle uve-
denej teórie adekvátnej príčinnej súvislosti. Vychádzať
by sa malo z toho, či by škoda vznikla pri bežnom slede
okolností aj pri riadnom výkone povinnosti notára. Ak sa
posudzuje príčinná súvislosť pri opomenutí konania, na
ktoré bol notár povinný, zisťujeme, ako by sa okolnosti
z pohľadu priemerného objektívneho posudzovateľa vy-
víjali, ak by notár uskutočnil opomenuté konanie.43
Zaujímavá je otázka, či činnosť poškodeného môže pre-
rušiť príčinnú reťaz, respektíve či má byť inak relevantná
pri posúdení zodpovednos-
ti notára za škodu. Naprí-
klad nemecká prax dospela
k záveru, že pre príčinnú
súvislosť v rámci zodpoved-
nosti notára za škodu nie
je relevantné ani prípadné
spoluzavinenie poškodené-
ho, a to najmä s ohľadom
na to, že ide o objektívnu
zodpovednosť.44 Naopak,
podľa slovenského Najvyš-
šieho súdu45 sa aj v prípade
objektívnej zodpovednosti
notára za škodu má aplikovať § 441 OZ, a preto: „Pokiaľ
sa však aj žalobca na škode podieľal (najmä tým, že svo-
jím neopatrným konaním umožnil, resp. uľahčil dokončiť
nekalú transakciu), spoluzavinil škodu z nedbanlivosti.“
Zdá sa však, že Najvyšší súd nabáda k záveru, že spo-
luzavinenie poškodeného nemá byť posudzované príliš
prísne. Nazdávame sa, že pri posudzovaní zodpovednosti
notára za spôsobenú škodu
je potrebné vychádzať z in-
formačnej asymetrie medzi
notárom a jeho klientom.
Notár sa nesmie spoľahnúť
na skutkové tvrdenia alebo
obsah listín predložených
účastníkmi bez toho, aby ich
sám skontroloval, keďže má
vychádzať z toho, že stra-
nám nie sú známe okolnosti
rozhodujúce vo veci, ako aj
z toho, že si neuvedomujú
právny význam jednotlivých
okolností.46 Preto bude pri zodpovednosti notárov čas-
tým problémom posúdenie kauzality v prípade, ak notár
opomenie zisťovať alebo spýtať sa na právne relevantnú
okolnosť, ktorú by mu klienti pravdepodobne zodpove-
dali.47 Poučovacia a preskúmavacia povinnosť notára
má prevažovať nad postihom klienta za spoluzavinenie
škody.
Ďalším zaujímavým prípadom sú nedostatky vykona-
teľných notárskych zápisníc, pri ktorých je pre príčinnú
súvislosť, ako aj pre samotný vznik škody relevantné to,
či má poškodený (oprávnený
z vykonateľnej notárskej zá-
pisnice) možnosť domáhať
sa uspokojenia svojej pohľa-
dávky potom, ako sa prejavil
nedostatok zápisnice (naprí-
klad exekučné konanie na
jej základe bolo zastavené).
V zmysle rozhodovacej čin-
nosti našich súdov, ak taká-
to možnosť alternatívneho
postupu (napríklad možnosť
podania žaloby) existuje, nie
je daný vznik škody ani prí-
činná súvislosť.48 Uvedená súdna prax tak efektívne vy-
lučuje nároky na náhradu škody spôsobené porušením
povinnosti notára pri spisovaní notárskej zápisnice, snáď
>> Nazdávame sa, že pri posudzovaní
zodpovednosti notára za spôsobenú škodu je
potrebné vychádzať z informačnej asymetrie
medzi notárom a jeho klientom. Notár sa
nesmie spoľahnúť na skutkové tvrdenia
alebo obsah listín predložených účastníkmi
bez toho, aby ich sám skontroloval, keďže
má vychádzať z toho, že stranám nie sú
známe okolnosti rozhodujúce vo veci, ako aj
z toho, že si neuvedomujú právny význam
jednotlivých okolností.
>> Ďalším zaujímavým prípadom sú nedostatky
vykonateľných notárskych zápisníc, pri
ktorých je pre príčinnú súvislosť, ako aj pre
samotný vznik škody relevantné to, či má
poškodený možnosť domáhať sa
uspokojenia svojej pohľadávky potom, ako
sa prejavil nedostatok zápisnice . V zmysle
rozhodovacej činnosti našich súdov, ak
takáto možnosť alternatívneho postupu
(napríklad možnosť podania žaloby) existuje,
nie je daný vznik škody ani príčinná súvislosť.
40 Pozri aj Marják, D.: Niekoľko slov k zodpovednosti notára za škodu. In: ARS NOTARIA, 3/2012, s. 4 – 7 a Csach, K. in Csach, K. a kol.: Profesijná zodpovednosť. Košice:
UPJŠ, 2011, s. 253 – 264.
41 Pravidelne sa na zjednodušenie dôkaznej situácie aplikuje § 287 ZPO (civilný procesný poriadok), ktorý je ekvivalentom slovenského § 136 Občianskeho súdneho
poriadku.
42 V súvislosti so situáciou v Nemecku pozri rozhodnutia BGH sp. zn. IX ZR 31/84 z 15. 11. 1984, sp. zn. IX ZR 104/94 z 19. 10. 1995 a rozhodnutie publikované v NJW-RR
1996, s. 781. Pre Rakúsko pozri rozhodnutie OGH sp. zn. 1 Ob 502/77 z 2. 3. 1977. Na vytvorenie komparatívneho prehľadu pozri Godl, G.: Notarhaftung im Vergleich.
Tübingen: Mohr Siebeck, 2001, s. 40 a nasl.
43 Pozri napríklad BGH publikované v NJW-RR 1988, s. 1367.
44 BGH sp. zn. IX ZR 7/87 zo 7. 1. 1988.
45 Pozri uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 69/2010 z 31. januára 2011 a sp. zn. 7 Cdo 64/2012 z 19. júla 2012, ako aj nadväzujúci rozsudok Krajského súdu
v Bratislave, sp. zn. 9Co 434/2012 z 11. apríla 2013.
46 BGH sp. zn. IX ZR 104/94 z 19. 10. 1995.
47 Pozri v tomto smere rozsudok OLG Hamm, sp. zn. 11 U 273/09 z 10. februára 2010.
48 K tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5 Co 87/2013 z 30. apríla 2013 a nadväzujúce uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 431/2013 z 12. septembra 2013.
>> Odborný článok
10 ars notaria 4/14
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/s výnimkou premlčania pôvodného nároku. Nemyslíme
si však, že by takýto všeobecný záver bol presvedčivý.
Žiada sa podrobnejší rozbor podmienok príčinnej súvis-
losti vrátane toho, či by uplatnený nárok a nasledujúca
exekúcia o niekoľko rokov neskôr s prihliadnutím na
bežný beh okolností priniesli pravdepodobnosť takého
uspokojenia, na aké by mal poškodený (oprávnený) ná-
rok z vykonateľnej notárskej zápisnice, ak by nevykazo-
vala nedostatky spôsobené notárom. Podobne ako pri
zodpovednosti advokátov, aj tu by sa mala vyžadovať re-
konštrukcia alternatívneho priebehu súdneho konania.
Kauzalita a mimozodpovednostné
kompenzačné mechanizmy
Porušenie profesijných povinností nemusí byť v rámci
súkromného práva sankcionované iba zodpovednosťou
za škodu. Odhliadnime od nekompenzačných mechaniz-
mov (napríklad ukončenie zmluvných vzťahov v dôsledku
straty dôvery, respektíve odvolanie z funkcie), všeobec-
ných poistných kompenzačných mechanizmov, ktorým
nemusí nevyhnutne pred-
chádzať záver o zodpoved-
nosti porušiteľa za škodu,49
a sústreďme sa na niektoré
špecifické kompenzačné
mechanizmy v prípadoch
profesijnej zodpovednosti,
osobitne advokátov.
Napríklad podľa § 18 ods. 5
zákona o advokácii nepatrí
advokátovi odmena za tie
úkony, pri ktorých nepostu-
poval s odbornou starostlivosťou. Poškodený si, samo-
zrejme, môže započítať nárok na náhradu škody voči ná-
roku advokáta na zaplatenie odmeny, čo ale predpokladá
ustálenie zodpovednosti advokáta za vzniknutú škodu.
Vyššie uvedená úprava ale vedie k hmotnoprávnemu zá-
niku záväzku na zaplatenie odmeny bez ohľadu na to, či
týmto počínaním vznikla klientovi škoda alebo nie. Nie je
preto potrebné skúmať príčinnú súvislosť medzi poruše-
ním povinnosti správneho postupu a vznikom konkrétnej
ujmy. V rozsahu tohto plnenia by ale prípadne utrpená
škoda mala byť považovaná za kompenzovanú.
Síce len sprostredkovane, ale ako opatrenie s obdobným
účinkom sa žiada vnímať aj posudzovanie účelnosti trov
konania všeobecným súdom. Podľa Ústavného súdu je
pri rozhodovaní všeobecného súdu o priznaní odmeny
a hotových výdavkov za zastupovanie advokátovi usta-
novenému účastníkovi konania súdom (§140 ods. 2 Ob-
čianskeho súdneho poriadku) všeobecný súd oprávnený
a povinný prihliadnuť inter alia aj na kvalitu advokátom
poskytnutých právnych služieb. V prípade zistenia, že
poskytnuté služby neboli dostatočne kvalitné, možno
odmenu advokáta zodpovedajúcim spôsobom skrátiť.
Pritom sa musí prihliadnuť na všetky rozhodné skutoč-
nosti.50 Ani v tomto prípade nie je potrebné posudzovať
príčinnú súvislosť medzi nekvalitne poskytnutou službou
a škodou, ktorá prípadne mohla vzniknúť.
Záver
V predkladanom príspevku sme sa snažili poukázať na
to, že hoci slovenská právna doktrína ani judikatúra vý-
slovne nevyužíva koncepty a štruktúry teórie kauzality
a k rozhodovaniu pristupuje značne kauzisticky, z rozho-
dovacej činnosti je možné vystopovať závery aj pre situá-
cie, na ktoré majú dané teórie dávať odpoveď. Nie zried-
ka pritom slovenská judikatúra dochádza k rovnakým
záverom ako zahraničná
(a najmä česká). Prezento-
vané výsledky rozhodovacej
činnosti však poukazujú na
značnú nejednotnosť. Mys-
líme si, že práve kauzistický
prístup slovenských súdov,
ktoré príčinnú súvislosť ne-
spútali do myšlienkových
šablón jej čiastkových teórií,
neprispieva k homogénnej
rozhodovacej činnosti.
Vzhľadom na to, že plánovaná rekodifikácia slovenské-
ho súkromného práva si v oblasti práva zodpovednosti
za škodu dáva za cieľ prevzatie princípov PETL,51 bude
slovenská právna veda a prax konfrontovaná aj s novými
figúrami faktickej kauzality. Ostáva len dúfať, že si s ta-
kou priam paradigmatickou zmenou poradí.52
doc. JUDr. Kristián Csach, PhD., LL.M.
Autor pôsobí na Katedre obchodného práva a hospodárskeho
práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach.
Pozn. redakcie: Publikácia príspevku je viazaná na výhru časopisu
ARS NOTARIA v kategórii Najlepší právnický časopis roku 2013
v SR. Ide o prestížnu cenu udelenú na konferencii Karlovarských
právnických dní, pričom obsah príspevku autor upravil na účely
publikácie v časopise ARS NOTARIA.
49 V súvislosti s „No-fault compensation“ schémami v práve Nového Zélandu a štátoch Škandinávie pozri napríklad Doležal, T. in Csach, K. a kol.: Profesijná
zodpovednosť. Košice: UPJŠ, 2011, s. 289.
50 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 519/2010 zo 17. marca 2011 (Zb. 28/2011).
51 Pozri Legislatívny zámer Občianskeho zákonníka schválený vládou Slovenskej republiky 14. januára 2009 uznesením č. 13, s. 113. K záverom o europeizácii
deliktového práva a inšpiráciám pre slovenské právo pozri aj Novotná, M. in Jančo, M., Jurčová, M., Novotná, M. a kolektív: Európske súkromné právo. Bratislava:
Euroiuris, 2012, s. 440 a nasl.
52 Práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0518-11.
>> Podľa Ústavného súdu je pri rozhodovaní
všeobecného súdu o priznaní odmeny
a hotových výdavkov za zastupovanie
advokátovi ustanovenému účastníkovi
konania súdom (§140 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku) všeobecný súd oprávnený
a povinný prihliadnuť inter alia aj na kvalitu
právnych služieb poskytnutých advokátom.
11
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4 Cdo 174/2013 z 26. marca 2014)
Komentár
Najvyšší súd rozhodoval vo veci dovolania, ktoré podal
účastník dedičského konania – štát – z titulu odúmrte.
Dedičstvo bolo predlžené a prvostupňový súd rozhodol
uznesením bez nariadenia pojednávania. Takisto potvr-
dil nadobudnutie dedičstva – aktív i pasív – štátu z titulu
odúmrte.
Proti uzneseniu podal štát – Slovenská republika – od-
volanie z dôvodu predčasne rozhodnutej veci. Dôvodom
odvolania bola skutočnosť, že z uznesenia okresného
súdu nie je zrejmé, že ide o predlžené dedičstvo a štát
ako účastník konania nemal možnosť reagovať na daný
stav, nemal možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnos-
tiam, cene dedičstva, požiadať o konvokáciu a tým pre-
dísť možnosti neskorších uplatnených nárokov ďalších
veriteľov. Ďalej nemal možnosť využiť príležitosť ponúk-
nuť veriteľom veci z dedičstva na úhradu ich dlhov, prí-
padne dohodnúť sa s veriteľmi na spôsobe úhrady ich
pohľadávok.
Krajský súd uznesením potvrdil rozhodnutie prvostup-
ňového súdu, ktoré zdôvodnil tým, že podľa § 175j OSP
na prerokovanie dedičstva nie je potrebné nariaďovať po-
jednávanie, ak súd potvrdí jeho nadobudnutie jedinému
dedičovi alebo ak dedičstvo pripadne štátu podľa § 462
Občianskeho zákonníka a súd nezistil, že by si oprávne-
né osoby (veritelia) nemali možnosť uplatniť svoje pohľa-
dávky počas konania, čo aj učinili.
Proti rozhodnutiu podal štát – Slovenská republika – do-
volanie z dôvodu, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Najvyšší súd SR dovolanie od-
mietol z dôvodu, že nie je prípustné. Ako ale uvádza Naj-
vyšší súd v odôvodnení rozhodnutia, aj keby tvrdenia do-
volateľa boli opodstatnené, dovolací súd ich z uvedeného
aspektu neposudzoval, pretože dovolateľkou vytýkaná
skutočnosť nezakladala prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 OSP.
Dovolím si tvrdiť, že ide o kontroverzné rozhodnutia pr-
vostupňového i druhostupňového súdu, a to v pozitívnom
aj negatívnom zmysle. Globálne možno povedať, že de-
dičské konania, ktoré sú predlžené, trvajú neprimerane
dlho, postup nie je jednoznačný a výdavky spojené s lik-
vidáciou sú výdavkami štátu, ak nie sú pokryté z výťažku
z likvidácie. Z tohto pohľadu sa potvrdenie celého predl-
ženého dedičstva – aktív aj pasív – štátu javí ako rýchle
a hospodárne riešenie a možno ho len privítať.
Na druhej strane však treba povedať, že procesný postup
predpokladá možnosť konvokácie (pri ktorej je možné
predísť ďalším neželaným dlhom prihláseným násled-
ne), možnosť dohody s veriteľmi o prenechaní predlžené
ho dedičstva na úhradu dlhov, a nemožno opomenúť ani
ďalšie procesné možnosti účastníkov ako vyjadrenie sa
k všeobecnej cene dedičstva a k existencii či výške prihlá-
sených pohľadávok. Z tohto pohľadu možno vnímať mož-
nosti účastníka – štátu – v danom prípade ako oklieštené.
Odôvodnenie (publikované v celom rozsahu)
Okresný súd Žilina uznesením z 19. júna 2012 č. k. 15 D
345/2011-47 určil všeobecnú cenu majetku poručiteľa
sumou 5 480,88 eur, výšku jeho dlhov sumou 14 372,63
eur a čistú hodnotu dedičstva sumou –8 891,75 eur. Po-
tvrdil, že celé dedičstvo pripadá Slovenskej republike.
Zároveň rozhodol o tom, že notárovi JUDr. J. priznáva
odmenu a náhradu hotových výdavkov v sume 113,16
eur, pričom povinnosť zaplatiť uložil Okresnému súdu
Žilina z jeho rozpočtových prostriedkov.
Krajský súd v Žiline na odvolanie dediča Slovenskej re-
publiky – Obvodného úradu Žilina uznesením z 30. ok-
tóbra 2012 sp. zn. 8 CoD 18/2012 potvrdil uznesenie
súdu prvého stupňa ako vecne správne s poukazom na
ustanovenie § 219 ods. 1, 2 OSP. K námietke odvolateľky
týkajúcej sa rozhodnutia veci bez nariadenia pojednáva-
nia uviedol, že oprávnené osoby mali možnosť uplatniť
svoje pohľadávky, ktoré im vznikli voči poručiteľovi, čo
aj urobili, preto nebol dôvod vytýčiť na prerokovanie veci
pojednávanie.
Odňatie možnosti konať
pred súdom v dedičskom konaní
Bolo rozhodnuté bez pojednávania, účastníkom konania
bol štát z titulu odúmrte a dedičstvo bolo predlžené
Poručiteľ zomrel bez zanechania závetu, zákonných dedičov nezanechal, a preto podľa § 462
Občianskeho zákonníka dedičstvo pripadlo štátu. To znamená, že postup súdneho komisára
v danej veci bol v súlade s § 175j OSP, a ak za tohto stavu na prerokovanie veci pojednávanie
nenariadil, neodňal dovolateľke možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP, pretože
postupoval v zmysle platnej právnej úpravy.
>> judikát
12 ars notaria 4/14
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/Proti tomuto uzneseniu podala dedička Slovenská re-
publika – Obvodný úrad Žilina dovolanie, ktoré odôvodni-
la tým, že konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia odvolacie-
ho súdu predchádzalo, je zaťažené chybou podľa § 237
písm. f) OSP a rozhodnutie spočíva na nesprávnom práv-
nom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c) OSP). Žiadala
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žia-
dala odložiť vykonateľnosť oboch rozhodnutí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie pred-
pokladov na odloženie vykonateľnosti napadnutého roz-
hodnutia v zmysle § 243 OSP a v súlade s ustálenou pra-
xou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
(§ 10a ods. 1 OSP) po zistení, že dovolanie podal včas
účastník konania (§ 240 ods. 1 OSP), za ktorého koná
jeho zamestnanec s právnickým vzdelaním (§ 241 ods.
1 veta druhá OSP), bez nariadenia dovolacieho pojedná-
vania (§ 243a ods. 1 OSP), skúmal predovšetkým jeho
prípustnosť a dospel k záveru, že dovolanie smeruje pro-
ti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,
preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnu-
tie odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa (§ 236 ods.
1 OSP). Podmienky prípustnosti dovolania sú podrobne
upravené v § 237, § 238 a § 239 OSP, pričom v § 237
sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na
jeho procesnú formu, v § 238 sú podmienky prípustnosti
stanovené pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo forme
rozsudku a v § 239 pre rozhodnutie vo forme uznesenia.
V prerokúvanej veci odvolací súd rozhodol uznesením,
ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, preto
bolo potrebné podmienky prípustnosti v tomto prípade
skúmať podľa § 237 a § 239 OSP.
Podľa § 239 OSP je tiež dovolanie prípustné proti uznese-
niu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie
súdu prvého stupňa (ods. 1 písm. a)) alebo ak odvolací súd
rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska, pričom
dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu
súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) (ods. 1 písm. b)). Do-
volanie je prípustné aj proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak:
a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uzne-
sení, že je dovolanie prípustné, pretože z právneho
hľadiska ide o zásadne významné rozhodnutie,
b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu roz-
hodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,
c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho roz-
hodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (ne-
vykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239
ods. 2 OSP). Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak
ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení,
poriadkovej pokute, o znaleckom, tlmočníckom, o od-
mietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu
vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva
a o trovách konania, ako aj o tie uznesenia vo veciach
upravených zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci sa-
mej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3 OSP).
13
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/Vzhľadom na to, že v prerokúvanej veci nejde o žiaden z uve
dených prípadov, dovolanie nie je podľa § 239 OSP prípustné.
S prihliadnutím na námietku dovolateľky a tiež vzhľadom
na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1
OSP) vždy skúmať, či napadnuté rozhodnutie nebolo vy-
dané v konaní postihnutom niektorou z chýb uvedených
v § 237 písm. a) až g) OSP, sa dovolací súd zaoberal aj
otázkou, či sa v konaní na súde nižšieho stupňa nevy-
skytla niektorá z týchto chýb, t. j. či v prerokúvanej veci
nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci prá-
voplatne rozhodnutej alebo prekážku už prv začatého
konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania,
hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka konať pred súdom alebo prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom či konania pred nesprávne obsade-
ným súdom. Ak ide o procesné chyby podľa § 237 písm.
a) až e) a g) OSP, dovolateľ v dovolaní nenamietal a tieto
v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, preto prípustnosť
dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Dovola-
cí súd osobitne skúmal dovolaním namietanú procesnú
chybu podľa § 237 písm. f) OSP, t. j. či nedošlo k odňatiu
možnosti účastníka konať pred súdom, a dospel k záve-
ru, že dovolanie nie je prípustné ani podľa tohto ustano-
venia, keďže procesnú chybu podľa § 237 písm. f) OSP
v konaní nezistil. Dovolateľka namieta, že v konaní jej po-
stupom súdov bola odňatá možnosť konať v zmysle § 237
písm. f) OSP tým, že konanie o dedičstve prebehlo bez
toho, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie. A to na-
priek tomu, že § 175j OSP dáva len možnosť prerokovať
dedičstvo bez pojednávania, pričom nie v každom prípa-
de je to správne, keď súdny komisár nezohľadnil všet-
ky súvislosti a štátu nedal možnosť reagovať na zistený
stav, vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, cene dedič-
stva, požiadať o zvolanie veriteľov a dohodnúť sa s nimi
na spôsobe úhrady ich pohľadávok.
Podľa § 237 písm. f) OSP je dovolanie prípustné proti kaž-
dému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi ko-
nania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký
nežiaduci postup súdu v prerokúvanej veci, ktorým súd
účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré
mu priznáva Občiansky súdny poriadok na účely ochrany
jeho práv a právom chránených záujmov. Táto chyba je
významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so
zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právny-
mi predpismi, čím odňal účastníkovi jeho procesné prá-
va. Medzi najzávažnejšie prípady odňatia možnosti konať
pred súdom možno zaradiť situácie, keď súd rozhodoval
bez nariadenia pojednávania a neboli na to splnené pod-
mienky, ak účastníka na pojednávanie riadne nepredvo-
lal alebo ak rozhodol bez toho, aby bola dodržaná záko-
nom ustanovená lehota na prípravu pojednávania.
Podľa § 462 Občianskeho zákonníka pripadne dedičstvo,
ktoré nenadobudne žiadny dedič, štátu.
Podľa § 175j OSP na prerokovanie dedičstva nie je po-
trebné nariaďovať pojednávanie, ak súd potvrdí jeho
nadobudnutie jedinému dedičovi alebo ak dedičstvo pri-
padne štátu podľa § 462 Občianskeho zákonníka.
Z obsahu spisu vyplýva, že poručiteľ zomrel bez zane-
chania závetu, zákonných dedičov nezanechal, a preto
podľa § 462 Občianskeho zákonníka dedičstvo pripadlo
štátu. To znamená, že postup súdneho komisára v da-
nej veci bol v súlade s § 175j OSP, a ak v tomto stave
na prerokovanie veci pojednávanie nenariadil, neodňal
dovolateľke možnosť konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f) OSP, pretože postupoval v zmysle platnej práv-
nej úpravy.
Dovolateľka v dovolaní tiež namietala, že rozhodnutie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom po-
súdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c) OSP). Právnym posúde-
ním je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvo-
dzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúde-
ním veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skut-
kový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záve-
rov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom,
samo osebe, ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá
základ v chybe konania v zmysle § 237 OSP a nespôsobu-
je zmätočnosť rozhodnutia). Aj keby boli tvrdenia dovo-
lateľky opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného as-
pektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť
by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia, nezakladala by však prípustnosť dovolania
v zmysle § 237 OSP. V dôsledku toho by posúdenie, či od-
volací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)
správne interpretoval, alebo či zo správnych skutkových
záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo
do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípust-
né (o taký prípad ale v prerokúvanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné uzav-
rieť, že prípustnosť dovolania nie je daná ani podľa § 237
OSP, ani podľa § 239 OSP a dovolanie teda smeruje proti
takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému
nie je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ho
preto podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP v spojení s § 243b
ods. 5 veta prvá OSP odmietol bez toho, aby bola pre-
skúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia
krajského súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Sloven
skej republiky rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224
ods. 1 OSP, keď neboli dané dôvody na použitie odseku 2
tohto ustanovenia.
Spracovala JUDr. Zuzana Grófiková
notárka so sídlom v Bratislave
>> judikát
14 ars notaria 4/14
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/Náklady spojené s budovaním Notárskych centrálnych
registrov však neumožňovali nákup drahého a rozsiah-
leho riešenia, preto sa zvolilo budovanie mailového sys-
tému pomocou tzv. open source riešenia. Keďže v tomto
období fungovalo 280 notárskych úradov, aj navrhnuté
mailové riešenie malo kapacitu zhruba 300 mailových
účtov.
Dnes už vieme, že takýto variant bol veľmi dobrým výbe-
rom, pretože bez ďalších investícií plnil požiadavky notá-
rov a NK SR ďalších vyše 10 rokov.
Medzičasom sa ale nároky na komunikačný systém
priamo úmerne zvyšovali v dôsledku vývoja nových tech-
nológií a zvyšovania počtu notárskych miest. Namiesto
pôvodných 280 mailových schránok bolo potrebné spra-
vovať 350, počet doručených mailov sa za 10 rokov zvýšil
o 250-násobok, namiesto desiatok spamov za deň server
musel filtrovať tisícky, čo značne spomaľovalo doručo-
vanie mailov. V poslednom období pre nízku kapacitu
a starú technológiu dochádzalo k častým neplánovaným
odstávkam, dokonca aj k strate zasielaných mailov. Ani
nové požiadavky NK SR a používateľov, ktoré prichádzali
z aplikačnej praxe, neboli realizovateľné so starým sys-
témom. Z tohto dôvodu Prezídium Notárskej komory SR
rozhodlo o potrebe nového riešenia mailovej komunikácie.
Analýza potvrdila, že starý systém nie je technicky zmo-
dernizovateľný, preto sa vyhlásilo výberové konanie na
dodanie úplne nového systému. Zvažovali sa dve mož-
nosti. Prvou možnosťou bolo zakúpenie vlastného sys-
tému ako v roku 2003, čo by prinieslo vyššiu počiatočnú
investíciu a zároveň nevýhodu v tom, že systém by po-
stupne zostarol a po niekoľkých rokoch by opäť nespĺňal
reálne požiadavky na výkon a kvalitu. Druhou možnosťou
bolo riešenie vo forme zakúpenia pravidelných mesač-
ných služieb, pri ktorom by dodávateľ stále garantoval
stabilný stav a ktoré si zároveň nevyžadovalo žiadnu
vstupnú investíciu. Dôležitou a zásadnou podmienkou
bolo, aby prechod na nový systém bol zrealizovaný
v čase, keď sú notárske úrady zatvorené, aby jeho zavá-
dzanie neohrozilo činnosť notárskych úradov.
Analytická skupina NK SR predložila Prezídiu NK SR viac
druhov riešení a po zvážení všetkých kladov a záporov
sa Prezídium NK SR rozhodlo pre ponuku spoločnosti
Netmail, s. r. o., ktorá v Českej a Slovenskej republike
prevádzkuje komunikačný systém spoločnosti Google.
Prechod na nový systém bol zrealizovaný v noci z piatka
13. 6. 2014 na sobotu 14. 6. 2014 a vďaka profesionálnej
príprave trval asi 30 minút. Spolu so zavedením nové-
ho systému bol do Google riešenia prekonvertovaný aj
obsah pôvodných e-mailových schránok. Celkovo bolo
v priebehu jednej hodiny prekonvertovaných asi 200 000
e-mailov.
Čo zabezpečuje nové riešenie?
Bezpečnosť – základnou požiadavkou na nové riešenie
bola bezpečnosť prenášaných údajov. Napriek tomu, že
mailová komunikácia sa nikdy nepovažovala za bezpečnú
na zasielanie citlivých či osobných údajov, NK SR poža-
dovala, aby správu systému a dohľad nad konfiguráciou
vykonávali administrátori NK SR. Vďaka tejto požiadavke
sú všetky aplikácie, užívateľské kontá a nastavenia zahr-
nuté pod doménu notar.sk, takže k nim majú prístup len
administrátori NK SR.
Kapacita, spoľahlivosť a rýchlosť – dnešná doba si vyža-
duje, aby zasielané údaje boli spoľahlivo doručené, a to
za veľmi krátky čas. Dá sa to dosiahnuť len silným tech-
nickým zázemím prevádzkovateľa, čo je v prípade spo-
ločnosti Google celosvetovo zaručené.
Rozšírenie možností komunikácie s notárskymi úradmi
– nové technológie už roky ponúkajú okrem zasielania
a prijímania mailov aj rad ďalších komunikačných mož-
ností. Aj Notárska komora SR už dlhší čas pociťovala
absenciu možnosti zdieľať veľké množstvo dokumentov
konkrétnymi osobami či skupinami, zorganizovať virtu-
álnu konferenciu dvoch a viacerých osôb cez internet,
plánovať pomocou zdieľaných kalendárov, prezentovať
NK SR a notárov na sociálnych sieťach či rýchlo komu-
nikovať s Helpdeskom prostredníctvom krátkych texto-
vých správ.
Nové komunikačné riešenie prinieslo rad tzv. Google
komerčných aplikácií, ktoré tieto požiadavky maximálne
naplnili.
Už niekoľko dní po zavedení nového systému administrá-
tori NK SR prepojili fakturačný systém CIS s aplikáciou
Disk, vďaka čomu má každý notár v akomkoľvek čase
Nový komunikačný systém
Notárskej komory SR
Už pár týždňov po sprevádzkovaní Notárskych centrálnych registrov v roku 2003 pristúpila
Notárska komora SR k budovaniu komunikačného systému, ktorý by sčasti prebral úlohu
nespoľahlivých a často nečitateľných faxov, pomalých listových zásielok, zjednotila mailové
schránky notárov pod doménou @notar.sk a zrýchlila komunikáciu medzi Notárskou komorou,
notármi a verejnosťou navzájom.
15
>> Postrehy z praxe
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/prístup k svojim faktúram za CIS, kde sa tieto faktúry
každý mesiac ukladajú.
Aplikácia Google Disk poslúžila aj na zdieľanie množstva
informačných listov, uznesení, rozhodnutí a podobne, ku
ktorým majú notári jednoduchý a rýchly prístup. Pracov-
ným skupinám aplikácia umožňuje pohodlnú prácu na
jednom dokumente pri vytváraní návrhov, pripomienok
či finálnych dokumentov, v prípade ktorých sú autormi
viaceré osoby.
Možnosť virtuálnej konferencie dvoch a viacerých uží-
vateľov cez internet pomocou aplikácie Hangouts už
v prvých dňoch fungovania systému preukázala svoju
výhodu v situáciách, keď bolo potrebné rokovanie osôb
z rôznych kútov Slovenska. Ich virtuálne stretnutie sa
uskutočnilo bez nákladov na cestovné, bez straty času,
čo ušetrí nemalé financie tak NK SR, ako aj samotnému
účastníkovi rokovania.
Vznik a obľúbenosť sociálnych sietí si vyžaduje, aby bolo
na nich prezentované aj slovenské notárstvo. Adminis-
trátori NK SR preto pomocou služby Google+ vytvorili
prezentačnú stránku Notárskej komory SR. Za necelé
tri mesiace zaznamenala NK SR na tejto informačnej
stránke vyše 33 200 zobrazení, čo je dôkazom vysokej
návštevnosti stránok. Stránky sú verejnosti prístupné
na adrese https://plus.google.com/+notarsk/. Takáto
stránka rozširuje komunikačné možnosti NK SR so ši-
rokou verejnosťou. Samozrejme, nič sa nemení na tom,
že NK SR naďalej prevádzkuje a bude prevádzkovať svoju
známu internetovú stránku www.notar.sk.
Nový systém v číslach
Používatelia nového komunikačného riešenia za prvé
tri mesiace zdieľali takmer 4 000 dokumentov, poslali
a prijali temer 600 000 mailov, vykonali skoro 200 video
hovorov (s trvaním viac ako 5 minút), využívajú viac ako
350 aktívnych účtov a zaslali nespočetné množstvo krát-
kych textových správ. Notárska komora SR od spustenia
systému nezaznamenala žiadne výpadky poskytovaných
služieb ani vo forme meškania mailov, ani vo forme ne-
dostupnosti ďalších služieb. Aj samotné štatistiky doka-
zujú, že používatelia nového komunikačného systému si
čoraz viac zvykajú na nové možnosti a čím ďalej, tým viac
ich využívajú na uľahčenie a zefektívnenie svojej každo-
dennej práce. Celková kapacita virtuálneho priestoru
pre každého užívateľa je 30 GB (nezapočítavajú sa doku-
menty vytvorené vo formáte Google, prípadne tie, ktoré
boli do tohto formátu skonvertované).
Najpoužívanejšie aplikácie
Mailový klient Google
Používatelia sa k tomuto mailovému klientovi dostanú
cez internetovú adresu https://mail.google.com, a to
z ktoréhokoľvek miesta, kde je funkčné pripojenie k in-
ternetu, prípadne z akéhokoľvek zariadenia (mobilný te-
lefón, počítač, notebook, tablet), ktoré umožňuje prehlia-
dať internetové stránky. Okrem odosielania a prijímania
mailov obsahuje klient rad ďalších užitočných funkcií.
Medzi najviac používané patria presmerovanie mailov,
automatické odpovede, filtrovanie mailov, pracovné
priečinky a podobne. Mailový klient úzko spolupracuje aj
s ostatnými aplikáciami Google, ako sú chat, kalendár
a disk, ktorých opis nájdete nižšie. Hlavnou výhodou toh-
to klienta je rýchle a spoľahlivé doručovanie mailových
správ a bezpečnosť, ktorá je zabezpečená tzv. oddelenou
správou účtov. Celý mailový systém spadá pod doménu
@notar.sk, ktorú spravujú administrátori NK SR. Samot-
né mailové konto síce vytvára administrátor NK SR, no
po prvom prihlásení je používateľ vyzvaný, aby si heslo
zmenil na svoje s možnosťou dvojitej autentifikácie. Ta-
kýmto spôsobom je zaručené, že do mailového konta
notára sa neoprávnená osoba nedostane. Okrem toho,
aj samotný systém sleduje podozrivé prístupy k mailové-
mu kontu. V prípade, ak sa zaznamená, že do mailového
konta sa niekto snažil prihlásiť z nezvyčajného miesta
alebo v nezvyčajnom čase, prípadne sa opakovane pokú-
šal prihlásiť zlým heslom, systém zašle administrátorovi
varovnú správu a ten odporučí notárovi heslo zmeniť.
Kalendár
Aplikácia umožňuje veľmi jednoduchým spôsobom za-
znamenávať všetky úlohy, povinnosti, pripomenutia, plá-
ny a udalosti v prehľadnej forme. Rovnako ako maily, aj
kalendár je používateľovi prístupný z ľubovoľného miesta
a zariadenia, kde je internet. Okrem základného kalen-
dára si užívateľ môže vytvoriť aj ďalšie kalendáre, ktoré
si napríklad zdieľa so svojimi spolupracovníkmi. Tým sa
dosiahne, že notár má v základnom (nezdieľanom kalen-
dári) svoje osobné údaje a v ďalšom kalendári má údaje,
plány, úlohy a podobne, ktorými napríklad poveril svojich
zamestnancov. V budúcnosti sa plánuje sprístupnenie
kalendára, ktorý budú vytvárať a zdieľať všetci notári, to
znamená, že v ňom budú údaje o všetkých akciách or-
ganizovaných NK SR, ako aj o zasadnutiach jednotlivých
orgánov a komisií NK SR.
Disk
Aplikácia Disk ponúka možnosť ukladania dokumentov
(Word, Excel, OpenOffice, Adobe Acrobat a podobne)
a obrázkov tak, aby boli pre užívateľa prístupné z ľubo-
voľného miesta. Pri ukladaní dokumentu systém po-
núkne konverziu daného dokumentu do Google formá-
tu, čím dokument nestráca kvalitu ani ďalšie možnosti
spracovania. Výhodou tejto konverzie je, že množstvo
takto skonvertovaných dokumentov nie je obmedzené.
Dokument skonvertovaný a uložený v aplikácii Disk je
možné kedykoľvek prezerať, tlačiť či spätne uložiť do
svojho počítača do tradičných formátov docx, xls, PDF
a podobne. Okrem archivovania dokumentov aplikácia
Disk ponúka aj možnosť vytvárať dokumenty pomocou
integrovaného textového editora, ktorý svojím vzhľadom
a funkciami veľmi pripomína všeobecne známy program
Word. Jeho hlavnou výhodou je možnosť bezplatného
>> Postrehy z praxe
16 ars notaria 4/14
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/používania, to znamená, že nie je potrebný nákup licencií
ani prípadných ďalších verzií. Editor je vybavený všetkými
najpoužívanejšími funkciami, ktoré používatelia využíva-
jú pri tvorbe a spracovaní textu.
V prípade aplikácie Disk nesmieme zabudnúť ani na
možnosť zdieľania dokumentov. Pri každom dokumen-
te, ktorý bol do aplikácie Disk uložený, má používateľ
možnosť stanoviť, kto daný dokument môže vidieť, prí-
padne aj meniť jeho obsah. Ak túto možnosť nevyužije,
dokument je viditeľný len pre svojho majiteľa. Zdieľanie
dokumentov však prináša množstvo výhod. V prípade, že
sa zdieľa dokument obrovskej veľkosti, nemusí sa rozo-
sielať mailom (nezaťažuje kapacitu internetu a mailovej
schránky), prípadné aktualizácie obsahu sú neustále prí-
stupné a v prípade potreby možno toto zdieľanie ukončiť
(odoslaný mail sa už zastaviť či zrušiť nedá).
Zdieľanie dokumentu prináša aj nové možnosti pre pra-
covné skupiny, kde viac osôb pracuje na jednom doku-
mente. Ak napríklad sedem ľudí vytvára jeden doku-
ment, nie je potrebné, aby vznikalo sedem verzií toho
istého dokumentu, z ktorých sa neskôr vyskladá finálna
verzia, keďže všetci môžu pracovať na tom istom doku-
mente hoci aj naraz. Systém navyše umožňuje pridáva-
nie pripomienok, návrhov, ktoré sa neskôr môžu začleniť
do finálneho dokumentu.
Hangouts
Táto služba zdarma prináša nové možnosti komuniká-
cie. Prvou možnosťou sú virtuálne konferencie a tou
druhou minichat (krátke správy).
V prípade virtuálnych konferencií ide o klasické telefo-
novanie cez počítač medzi dvoma a viacerými účastník-
mi s možnosťou videohovoru. To znamená, že táto apli-
kácia je využiteľná nielen v prípade, ak chce jedna osoba
zdarma zavolať druhej, ale aj v prípade, ak sa chce viac
osôb virtuálne spojiť pri rokovaniach, poradách, škole-
niach a pod. Virtuálne konferencie tak môžu ušetriť ne-
malé cestovné náklady a hlavne čas.
Druhá spomínaná možnosť – minichat (krátke správy) – je
dokonalou náhradou za klasické maily v prípadoch, keď
niekomu chceme rýchlo poslať len krátku správu pozostá
vajúcu z niekoľkých slov a očakávame rýchlu odpoveď v po-
dobnej forme. V takomto prípade nie je potrebné vypisovať
adresu, predmet ani iné náležitosti mailu, stačí kliknúť na
meno adresáta, napísať text a odoslať. Takto posielané
správy sú veľmi podobné dobre známym sms správam.
Google+
Sociálne siete v súčasnosti zažívajú obrovskú popularitu.
Google+ je svojím spôsobom tiež sociálnou sieťou, panu-
jú tu však prísnejšie pravidlá a ponúkajú sa väčšie mož-
nosti. V prípade, že sa používateľ rozhodne aktivovať
Google+, založí sa mu na tejto sociálnej sieti osobná
stránka, ktorú môže, ale nemusí využívať. V každom prí-
pade sa mu zdarma otvárajú ďalšie možnosti na zhoto-
venie svojej vlastnej internetovej stránky, vytváranie foto
galérií,videogalérií,sledovaniemédií,blogov,záujmových
skupín atď. Notárska komora SR takýmto spôsobom vy-
tvorila svoju prezentačnú stránku, ktorá je verejne prí-
stupná a nájdete ju na adrese https://plus.google.com/
+notarsk/ (pozri obrázok).
Veľmi silným nástrojom Google+ je aj vzdialená pracovná
plocha. Vďaka tejto funkcii môže notár v prípade potreby
požiadať Helpdesk NK SR o pomoc tak, že zamestnanec
Helpdesku sa pripojí na pracovnú plochu notára. Táto funk
cia má, samozrejme, prísne pravidlá, aby nemohlo dôjsť
k zneužitiu vzdialeného pripojenia bez vedomia notára.
Nemožno, samozrejme, opísať všetky funkcie a mož-
nosti spomínaných aplikácií, keďže by na to nestačili ani
všetky stránky tohto časopisu. Hlavným cieľom bolo pri-
niesť základné informácie o novinkách a možnostiach.
V prípade, ak sa rozhodnete niektorú z aplikácií využiť
a nebudete si vedieť rady, kontaktujte Helpdesk NK SR,
kde vám buď poradia, alebo vás nasmerujú na príslušnú
pomôcku, návod, v ktorom sú funkcie podrobne opísané.
Výber vhodnej formy komunikácie, vytvárania a spraco-
vania údajov je v súčasnosti veľmi dôležitým faktorom pri
každodennej práci. Aplikácie Google majú tú veľkú výho-
du, že nenútia užívateľa používať a poznať všetky funk-
cie. Rozhoduje sa sám, čo z ponúknutých veľkých balíkov
aplikácií využije pri svojej práci. V každom prípade má
neustále k dispozícii najnovšie možnosti, a to z ľubovoľ-
ného miesta či zariadenia, kde je prístupný internet, bez
potreby inštalácie počítačových programov.
Peter Varga
vedúci administrátor NK SR
JUDr. Miroslav Gregor
notár so sídlom v Trnave, člen Prezídia NK SR
a predseda Analytickej skupiny PNK SR
Poz. redakcie: Informácia o školení z produktu Google Apps bude
publikovaná v nasledujúcom čísle časopisu ARS NOTARIA.
Obrázok stránky Google+
17
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/V roku 2012 ste boli vymenovaný za generálneho
riaditeľa sekcie civilného práva Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky. Aké boli vaše
hlavné ciele v tejto funkcii?
Keď ma pred zhruba dva a pol rokom pán minister s tou
to ponukou oslovil, korektne sme si dohodli a nastavili
pravidlá fungovania s tým, že naše spoločné ciele boli
v zásade dva. Tým prvým bolo zlepšenie komunikácie vo
vzťahu k stavovským právnickým profesiám, a to pre-
dovšetkým v oblasti legislatívneho procesu. Považujem
za nemysliteľné, aby zástupcovia týchto stavov nemali
možnosť aktívne sa podieľať na tvorbe právnej úpravy,
ktorá sa ich bezprostredne dotýka. Prakticky každý sta-
vovský predpis prešiel za tie čosi vyše dva roky noveli-
začným procesom a myslím,
že s pomerne výrazným
akcentom na hlasy adresá-
tov týchto právnych úprav.
No najzákladnejším cieľom,
ktorý sme si spoločne sta-
novili, bol projekt komplexnej rekodifikácie civilného
práva procesného na Slovensku, a práve tomuto cieľu
podriaďujem všetky svoje snahy i aktivity.
Vo funkcii generálneho riaditeľa sekcie civilného práva
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sa
musíte zaoberať všetkými právnickými profesiami.
Oboznámili ste sa bližšie aj s notárskou agendou
a témami, ktoré sú v súčasnosti v notárskych kruhoch
aktuálne?
Je pravda, že problematika podliehajúca mojej súčasnej
(a dúfam, že veľmi dočasnej) kompetencii je pomerne ši-
roká a viacvrstvová. Musím sa v mnohom spoliehať na
tím svojich najbližších spolupracovníkov, pretože pri mo-
jom pracovnom vyťažení nie je možné sledovať jednotli-
vé nuansy do najmenších podrobností. Napriek tomu sa
však určite snažím predovšetkým komunikovať a chodiť
medzi kolegov – diskusii som sa nielenže nikdy nebránil,
ale veľmi aktívne ju vyhľadávam. Aj medzi notármi mám
mnoho osobných priateľov a vždy, keď ma Notárska ko-
mora Slovenskej republiky osloví, či už s prednáškou,
alebo s inou formou spolupráce, nemám problém na
túto požiadavku kladne reflektovať. V neposlednom rade
spomeniem aj naše spoločné publikačné výstupy, ktoré
sú vždy pre mňa mimoriadne obohacujúce.
Na čo by sa mal štát podľa vášho názoru sústrediť vo
vzťahu k notárom?
V súlade s mojím hlbokým právno-filozofickým presved-
čením by sa každý, a to nielen v práve, mal venovať tomu,
čo vie robiť najlepšie. Vo vzťahu štát – notár by sa mal
štát sústrediť na vytváranie adekvátnych podmienok na
riadny, efektívny a dôstojný výkon funkcie notára a na
vykonávanie svojich kontrolných a dohľadových kompe-
tencií. V tomto smere sa vždy snažím svojich kolegov na
ministerstve inštruovať, aby
pri výkone svojich oprávnení
postupovali zákonne a spra-
vodlivo, nie však šikanózne.
Štátny orgán by nemal nad
nevyhnutnú mieru zasaho-
vať do chodu stavovskej právnickej profesie. Samozrej-
me, túto otázku (rovnako ako vo vzťahu k súdnym exe-
kútorom) komplikuje pomerne zložitý status notára na
pomedzí štátneho orgánu a slobodného povolania.
Dňa 12. júla 2012 ste na pôde Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky preberali z rúk
ministra spravodlivosti Slovenskej republiky menovací
dekrét za predsedu Rekodifikačnej komisie pre
Občiansky súdny poriadok a na tomto slávnostnom
akte sa vám i ostatným novovymenovaným členom
rekodifikačnej komisie prihovoril aj predseda vlády
Slovenskej republiky. Aký to bol pocit?
Ak by som mal na vašu otázku odpovedať simplifikovane
a jednoslovne, asi by som povedal, že dominoval pocit zod
povednosti. Nie všetko však v živote možno opísať takto
zjednodušene. Retrospektívne môžem povedať, že nikto
z nás celkom presne nevedel, do čoho ide, pretože naše
generácie už nezažili pocit z tvorby civilného kódexu. Aj
s odstupom dva a pol roka by som pocit zodpovednosti vo
vzťahu k tejto svojej funkcii označil stále ako dominantný.
Štátny orgán by nemal nad nevyhnutnú
mieru zasahovať do chodu stavovskej
právnickej profesie
V rozhovore vám chceme priblížiť prácu a názory doc. JUDr. Marka Števčeka, PhD., generálneho
riaditeľa sekcie civilného práva Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, predsedu
Rekodifikačnej komisie pre Občiansky súdny poriadok a v neposlednom rade vysokoškolského
pedagóga. Tento rozhovor prinášame aj z dôvodu, že práce na rekodifikácii slovenského civilného
práva procesného práve finišujú.
>> Vidím postavenie a funkciu notára ako
vysoko odôvodnenú a spoločensky žiaducu
formu špecializácie právnických činností.
>> Rozhovor
18 ars notaria 4/14
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/Najdôležitejšie body rekodifikácie ste zhrnuli pod tri
„O“ – odbornosť, otvorenosť, oponentúra. Darí sa vám
pri rekodifikácii riadiť týmito princípmi?
To musia posúdiť iní. Vždy som sa snažil riadiť týmto zá-
kladným metodologickým východiskom a som úprimne
presvedčený, že máloktorý právny predpis bol vo fáze
svojej tvorby pod takým dôsledným drobnohľadom ako
komplex rekodifikovaných a rekodifikačných predpisov.
Výsledkom rekodifikácie majú byť tri kódexy: Civilný
sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok
a Správny súdny poriadok. Aké sú výhody, prípadne
aj nevýhody rozčlenenia súčasného Občianskeho
súdneho poriadku do troch samostatných kódexov?
Táto otázka celkom zjavne presahuje rozsah odborného
časopiseckého rozhovoru. V podrobnostiach odkazujem
na legislatívny zámer rekodifikácie civilného práva pro-
cesného, schválený vládou Slovenskej republiky, ako
i mnohé publikačné výstupy, či už svoje, alebo svojich
vzácnych kolegov a priateľov. V skratke, v technokratic-
kom zmysle sú možné viaceré varianty riešenia. Moje
najhlbšie osobné presvedčenie je však v súlade s tézou,
že existuje viacero druhov civilného procesu vybudova-
ných na pomerne odlišných princípoch a zásadách a je
nevyhnutné túto doktrínu nasledovať aj v oblasti legis-
latívnej techniky. Dôsledné oddelenie predovšetkým
sporov a nesporov (prostredníctvom novej terminológie
mimosporov) má reflektovať rozdielnosť procesného po-
stupu súdu predovšetkým v oblasti dokazovania, účast-
níctva v konaní a rozhodovania. Navyše je to aj v súlade
s vládou schváleným metodologickým východiskom re-
kodifikácie, ktorým je okrem iného i rozumné rešpek-
tovanie historických tradícií nášho civilného procesu.
V tomto smere je nepochybné, že spojenie sporového
a nesporového konania do jedného kódexu sa udialo až
v roku 1950 a bolo výsledkom tzv. právnickej dvojročni-
ce, ktorá celé súdne konanie zjednotila na báze princí-
pu materiálnej pravdy, čo bolo plne v súlade s vtedajšou
marxistickou doktrínou vnímania tzv. objektívnej pravdy.
Legislatívny zámer rekodifikácie civilného práva
procesného počíta s tým, že celé dedičské konanie
vrátane vydania rozhodnutia vo veci samotnej bude
zverené notárom ako súdnym komisárom, rovnako
ako v susednej Českej republike. Máte pocit, že
v dedičskej agende sa notári osvedčili?
Jednoznačne áno. Vo všeobecnosti som zástancom špe-
cializácie spoločenských činností a v tomto smere vidím
postavenie a funkciu notára ako vysoko odôvodnenú a spo
ločensky žiaducu formu špecializácie právnických činností.
Notár je orgánom riešiacim nesporovú agendu, čím
zabezpečuje príjem štátu a zároveň odbremenenie
súdov. Legislatívny zámer rekodifikácie civilného
Doc. JUDr. Marek Števček, PhD., a JUDr. Katarína Valová, PhD., členka redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA
19
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/práva procesného počíta s prenesením konania
o umorenie listiny a konania o solučnej úschove
zo súdu na notára. Nebudete v rámci rekodifikácie
uvažovať aj o odbremenení justície prostredníctvom
zverenia nesporových konaní notárom?
Žiaľ, v tejto fáze rekodifikácie sú už podstatné otázky
viac alebo menej uzavreté a celkový výsledok predstavu-
je jeden obrovský kompromis medzi rôznymi názorovými
prúdmi, záujmami stavovských profesií či iných legitím-
nych lobistických skupín (v tom najlepšom zmysle slo-
va). Aj o vami nastolenej otázke sa rozsiahlo diskutovalo
a výsledok, ktorý je už v legislatívnom procese, zodpo-
vedá spomínaným diskusiám, ako aj z toho vyplývajúcej
miere kompromisu.
Notár a jeho činnosť boli vždy späté s výkonom
verejnej moci. Na pôde rekodifikačnej komisie
bola prerokovaná aj otázka zápisov do obchodného
registra, vykonávaných notármi, rovnako ako v Českej
republike. Ide o nesporovú agendu a drvivá väčšina
členov rekodifikačnej komisie podporuje uvedenú
legislatívnu zmenu. Aký je váš osobný názor na takúto
formu odbremenenia súdov?
Môj osobný názor je jedna vec a požiadavky kladené na
výkon funkcie, ktorú zastávam, zas vec druhá. Cez pri-
zmu tejto optiky nemôžem vždy verejne pertraktovať
svoj osobný názor, ak by to budilo dojem, že ide o názor
inštitúcie, ktorú reprezentujem, alebo o názor celej re-
kodifikačnej komisie. Takéto otázky sú vždy aj otázkami
právno-politickými, o ktorých mi neprináleží rozhodovať
s konečnou platnosťou. Tak to bolo aj v tomto prípade.
Dovolím si tvrdiť, že podľa väčšinovej mienky odbornej
právnickej verejnosti ste muž na správnom mieste.
V ktorej zo svojich funkcií sa však osobne cítite najlepšie?
Ďakujem za poklonu. Konštantne však prezentujem stá-
le rovnaký názor, že som v prvom rade pedagóg a s od-
pustením, právny vedec. Toto je v skutočnosti jediná
moja poloha, všetky ostatné funkcie sú náhodné a do-
časné. Skutočne a bez príkras sa najlepšie cítim medzi
svojimi študentmi, kde si momentálne chodím oddých-
nuť a načerpať silu do mnohých tvrdých bojov, ktoré sú
s mojimi verejnými funkciami spojené.
Viem, že ste fanúšikom hokeja, boxu a vážnej hudby.
Zostáva vám pri pracovnej zaneprázdnenosti čas aj na
šport a kultúru?
Profesor Eliáš, predseda českej rekodifikačnej komisie
pre nový Občiansky zákonník, vždy hovorieva, že deň má
24 hodín (úsmev). Ale teraz vážne, naozaj je môj časový
harmonogram pomerne dosť napätý a máločo by som
zvládol bez prístupu a nasadenia svojich najbližších
spolupracovníkov, ako sú Janka Baricová, Soňa Mesiar-
kinová, Marek Tomašovič, Tomáš Gábriš alebo človek,
bez ktorého by som si svoj pracovný program nevedel
predstaviť, a tým je tajomníčka rekodifikačnej komisie
a v podstate aj moja osobná tajomníčka Dominika Dzia-
ková. S ich pomocou sa mi ako tak darí zvládať pracov-
ný program a, vďakabohu, z mojich športových funkcií
vyplýva aj privilégium prispôsobenia si a naplánovania
tréningov či iných aktivít aj na neskoré večerné hodiny.
A som rád, že ma zopár mojich priateľov vrátane teba,
Katka, občas vytiahne na koncert či do divadla, za čo som
im vďačný, pretože súhlasím s názorom Martina Luthe-
ra, že úbožiak je ten právnik, ktorý je len právnikom.
Ďakujem za rozhovor.
Otázky kládla JUDr. Katarína Valová, PhD.
členka redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA
Profesijný životopis
• Vysokoškolské štúdium ukončil na Právnickej fakulte
Univerzity Komenského v Bratislave.
• Od roku 1999 sa venuje pedagogickej činnosti a pred-
náša na viacerých slovenských aj českých právnických
fakultách.
• Od roku 2002 vykonával advokátsku prax.
• V rokoch 2008 – 2011 vykonával funkciu sudcu.
• V novembri 2012 mu bol udelený vedecko-pedagogický
titul docent v odbore občianske právo.
• V súčasnosti je generálnym riaditeľom sekcie civilného
práva Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
a predsedom Rekodifikačnej komisie pre Občiansky
súdny poriadok, ako aj členom Rekodifikačnej komisie
pre nový Občanský soudní řád pri Ministerstve spra-
vodlivosti Českej republiky a členom Rekodifikačnej
komisie pre nový Občiansky zákonník pri Ministerstve
spravodlivosti Slovenskej republiky.
• Vo vedeckej a publikačnej činnosti sa venuje širokému
spektru problémov občianskeho práva, publikoval niekoľ-
ko desiatok odborných a vedeckých statí nielen v domácej
odbornej periodickej a knižnej literatúre, ale aj v zahrani-
čí. Spoluautorsky sa tiež podieľal na vydaní niekoľkých
odborných knižných prác, učebníc (občianskeho práva
hmotného i procesného, rodinného práva či medziná-
rodného procesného práva), ako aj encyklopédie Beliany.
Samostatné vedecké monografie venoval problematike
procesného nástupníctva v civilnom procese a exekuč
ným právnym sporom. Je spoluautorom komentára
k Občianskemu súdnemu poriadku, Exekučnému poriad
ku a k Zákonu o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom, vydaných nakladateľstvom C. H. Beck.
• Je členom Vzdelávacieho kolégia Slovenskej advokát-
skej komory i redakčných rád viacerých odborných
časopisov, predsedom Rozhodcovského súdu pri Slo-
venskom futbalovom zväze a prezidentom Slovenskej
boxerskej federácie.
>> Rozhovor
20 ars notaria 4/14
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/Prednášajúci na úvod upozornil na niektoré rozdiely po
novele katastrálneho zákona (zák. č. 162/1995 Z. z., účinný
od 1. 1. 1996) účinnej od 1. 9. 2009. Vyzdvihol tieto zmeny:
• v prípade, ak je predmetom obsahu právneho úko-
nu viacero nehnuteľností v rôznych katastrálnych
územiach, možno podať návrh na vklad len na jeden
okresný úrad, odbor katastra. Predtým bolo nutné
podať tento návrh na každý katastrálny úrad, takže sa
stávalo, že účinky vkladu nastali pri totožnom práv-
nom úkone v rozličných dňoch;
• právne účinky vznikajú už dňom vydania rozhodnutia
o povolení vkladu, ktorý je aj dňom právoplatnosti roz-
hodnutia;
• je možné podať oznámenie o zamýšľanom návrhu na
vklad, do 90 dní je nutné podať samotný návrh. Ozná-
menie má pritom len informatívny charakter, nemá
vplyv na poradie zápisov;
• novinkou je aj osobitný režim vkladového konania pri
podaniach notárom, ak je listina spísaná notárom for-
mou notárskej zápisnice a advokátom, ak ide o ním
autorizovanú zmluvu;
• nie je možné povoliť čiastočný návrh na vklad, odbor
katastra musí rozhodnúť vždy o celom návrhu.
Čo sa týka účastníkov vkladového konania, prednášajúci
uviedol, že prax sa vyvinula tak, že účastníkmi vklado-
vého konania sú výlučne len účastníci právneho úkonu,
ktorý je podkladom konania, a nepripúšťa sa širšie vy-
medzenie. Katastrálny odbor je viazaný rozsahom ná-
vrhu na vklad a nemôže zapísať viac práv, ako je v ná-
vrhu, aj keby boli uvedené v listine. Katastrálny odbor
by mal posudzovať výlučne formálnu stránku listiny, nie
materiálnu, to patrí len do právomoci súdov. Pokiaľ ide
o listinu spísanú notárom alebo autorizovanú advoká-
tom, katastrálny odbor má ešte užšie právomoci, a to
len možnosť posúdiť, či je listina v súlade s katastrálnym
operátom. Prednášajúci uviedol, že pre účastníka práv-
neho úkonu je táto forma výhodnejšia. Ak je účastník
právneho úkonu zastúpený plnomocenstvom, prednáša-
júci bol jednoznačný v tom, že plnomocenstvo musí byť
vymedzené konkrétne na dané konanie a danú listinu.
Upozornil aj na niektoré rozhodnutia katastrálnych úra-
dov s nesprávnym výrokom, s ktorými sa stretol vo svo-
jej rozhodovacej činnosti, ako aj na konanie pracovníkov
katastrálnych úradov nad rámec ich kompetencií. Jed-
nou zo zlých výrokových častí rozhodnutia katastrálneho
úradu je, že sa zamieta katastrálne konanie, a nie správ-
ne, že sa zamieta návrh. Takýto zlý výrok môže spôsobiť
následne úspešnosť žaloby o neplatnosť celého rozhod-
nutia. Príkladom konania pracovníkov katastra nad rá-
mec kompetencií bolo pred niekoľkými rokmi podľa slov
prednášajúceho zámerné šikanovanie notárov v okrese
Žilina a posielanie notárskych zápisníc na absurdné
opravy, pričom toto správanie bolo nutné riešiť až na
úrovni stretnutia za prítomnosti oboch strán, vyvolané-
ho predsedom Krajského súdu v Žiline, aj za prítomnos-
ti prednášajúceho, ktorý bol v danom čase predsedom
správneho kolégia daného súdu.
Čo sa týka katastrálneho konania, ktorého podkladom je
notárska zápisnica (prípadne zmluva autorizovaná advo-
kátom), podľa slov prednášajúceho sa v praxi vyskytuje
disproporcia v otázke, či majú katastrálne odbory pri-
hliadať aj na § 31 ods. 1 („Okresný úrad preskúma zmlu-
vu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca
oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle
dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedze-
né, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza
a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vkla-
de prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne sku-
točnosti.“), ktorý by mohol mať vplyv na povolenie vkladu,
alebo výlučne aplikovať len § 31 ods. 2 („Ak ide o zmluvu
o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo for-
me notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom,
okresný úrad posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je sú-
ladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné
podmienky na povolenie vkladu“), t. j. skutkové a právne
skutočnosti majúce vplyv na povolenie vkladu. Podľa slov
prednášajúceho môže vzniknúť problém pri skutočnos
tiach, ktoré nastanú po podaní návrhu na vklad, ktoré no
tár nemôže ani pri najlepšej vôli predvídať (napríklad exe-
kúcia, ktorá sa začne až po vyhotovení listiny u notára).
Na katastrálne odbory sú doručované listiny v rôznej
kvalite – formálnej aj obsahovej. Zdôraznil, že za vecnú
stránku listiny zodpovedá jej zhotoviteľ.
Opäť možno len pripomenúť, že listina spísaná formou
notárskej zápisnice je vyhotovená odbornou osobou,
kvalitne a má svojho autora, ktorý nesie aj zodpovednosť.
JUDr. Zuzana Grófiková
vedúca redaktorka časopisu ARS NOTARIA
Katastrálne právo z pohľadu rozhodovacej
činnosti Najvyššieho súdu SR
Dňa 25. 9. 2014 sa uskutočnil v Bratislave seminár na tému Katastrálne právo z pohľadu rozhodovacej
činnosti Najvyššieho súdu SR s JUDr. Jozefom Milučkým, sudcom Najvyššieho súdu SR, predsedom
senátu správneho kolégia. Seminár bol zameraný na katastrálne konanie z právneho hľadiska,
s dôrazom na niektoré praktické problémy pri aplikácii ustanovení katastrálneho zákona.
21
>> Z diania v právnickej obci
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/Plenárne zasadnutie sa uskutočnilo v prvý deň konferencie
v aule Trnavskej univerzity v Trnave PAZMANEUM. Konfe-
renciu otvorila dekanka právnickej fakulty prof. JUDr. Hele-
na Barancová, DrSc.
V rámci plenárneho zasadnutia vystúpil prof. JUDr. Ján
Mazák, PhD., z Ústavu európskeho práva Právnickej fakulty
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Vo svojej pred-
náške podrobne informoval o výbere členov Súdneho dvora
Európskej únie po Lisabonskej zmluve. Dôsledný výber kan-
didátov uskutočňuje komisia, pričom sa dbá na princíp: me-
nej politiky, viac odbornosti. Pri osobných pohovoroch musí
kandidát na sudcu preukázať vysokú odbornú spôsobilosť,
aktívnu justičnú prax a najmä znalosť francúzskeho jazyka,
ktorý je oficiálnym rokovacím jazykom Súdneho dvora.
Prof. JUDr. Katarína Tóthová, DrSc., sa zaoberala otázkou
správneho súdnictva. Obhajovala svoj dávno vyslovený od-
borný názor, že do slovenskej justície by malo byť zaradené
ako samostatné správne súdnictvo, pričom túto myšlienku
sa nepodarilo doteraz zrealizovať. Z hľadiska správnej prob-
lematiky tieto veci riešia všeobecné súdy, ktoré sú kontrol-
nými orgánmi rozhodovacej činnosti územnej samosprávy.
Okrem iných odzneli aj vystúpenia zahraničných účastníkov:
• prof. doc. JUDr. Karela Klímu, CSc. Dr. hab z Metro
politnej univerzity Praha, o.p.s. na tému Současný ústav-
ně-právny pohled na soudní tvorbu práva ve srov
návacím
národně-ústavním a evropském kontextu,
• doc. PhDr. Ivana Halásza, PhD., z Maďarskej akadémie vied
na tému Metamorfózy ústavného súdnictva po roku 1989,
• doc. JUDr. Zdenka Koudelku, PhD., z Právnickej fakulty
Masarykovej univerzity v Brne na tému Transcendentální
pramen práva a meze moci soudů,
• prof. JUDr. (jur.dr.) Michaela Bogdana, B.A., LL.M
z právnickej fakulty Univerzity v Lunde vo Švédsku na
tému Konflikt medzi Európskym súdnym dvorom a Eu-
rópskym súdom pre ľudské práva v súvislosti s medziná-
rodnými únosmi detí.
Druhý deň konferencie pokračoval v deviatich sekciách:
• Občianske a obchodné právo
• Trestné právo a kriminológia, a propedeutika právnic-
kých predmetov
• Teória práva a ústavné právo
• Rímske a cirkevné právo
• Správne právo, právo životného prostredia a finančné právo
• Medzinárodné a európske právo
• Pracovné právo a právo sociálneho zabezpečenia
• Právo duševného vlastníctva
• Právne otázky náboženskej slobody
Sekcia Občianske a obchodné právo bola rozdelená do
štyroch blokov. Väčšinu účastníkov tejto sekcie tvorili štu-
denti práva. Odborná právnická prax bola zastúpená v men-
šom počte. Vznikla zaujímavá diskusia o zmluvnej slobode
v rozhodcovskom konaní. Pri rozhodcovskom konaní platia
dva princípy – absolútna kogentná úprava a absolútna voľ-
nosť úpravy. Zo strany štátu je záujem ochrániť občianske
práva účastníkov konania, najmä spotrebiteľov. V týchto
konaniach sa berie zreteľ aj na ekonomiku a geografické
podmienky. V prípade prijatia modelového zákona o medzi-
národnej arbitráži sa pri národných úpravách kompetencie
zúžia. Všetky normy týkajúce sa rozhodcovského konania sú
kogentné, ak z nich nevyplýva, že odchýlka je možná.
Medzinárodná vedecká konferencia potvrdila skutočnosť,
že Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave dbá
o svoj odborný kredit aktívnou činnosťou organizovania
týchto konferencií, ktoré sa stávajú tradičnou pravidelnos-
ťou. Obsahová náplň, ktorá je vždy zameraná na aktuálne
právne problematiky, je dobrým signálom nielen pre aka-
demickú obec, ale aj významným prínosom pre odbornú
právnickú prax.
JUDr. Jozef Opatovský
člen redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA
Trnavské právnické dni
Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave organizovala v dňoch 25. a 26. septembra
2014 medzinárodnú konferenciu Trnavské právnické dni. Hlavnou témou konferencie bola
Rozhodovacia činnosť národných, medzinárodných a európskych súdov.
Recenzia
Súčasný knižný trh odbornej právnej
a historickej literatúry obohatila
monografická štúdia s historickoprávnym
komentárom s názvom Dočasné súdne
pravidlá Judexkuriálnej konferencie z roku 1861
od uznávaného právneho historika Tomáša Gábriša.
V zhode s autorom treba konštatovať, že „skúmaný prameň
zaujíma v dejinách práva na našom území osobitné miesto.
Súvisí to primárne s osobitnou situáciou, ktorá v čase jeho
vzniku panovala na našom území. Dočasné súdne pravidlá
Judexkuriálnej konferencie boli vypracované na jar v roku
1861 a ich úlohou bolo vyriešiť patový ústavný a právny stav
medzi rakúskymi krajinami, respektíve priamo medzi ci-
sárom a Uhorskom. Cisár považoval za ústavnú a legálnu
svoju centralistickú moc a Uhorsko považovalo za legálnu
svoju historickú ústavu a liberálne a parlamentaristické
normy, ktoré zakotvilo v marci 1848 v Bratislavskej mar-
covej ústave. Dočasné súdne pravidlá Judexkuriálnej kon-
ferencie z roku 1861 boli nástrojom a vyjadrením kontinui-
ty, a zároveň diskontinuity práva. Obnovovali, reštaurovali
uhorský právny poriadok v stave z roku 1848, ale zároveň
zdôrazňovali kontinuitu s niektorými rakúskymi (vieden-
skými) predpismi z obdobia Bachovho absolutizmu (1849 –
1860) a diskontinuitu v podobe zavedenia niektorých nových
riešení, ktoré nemali oporu ani v reštaurovanom uhorskom,
ani v zachovanom (recipovanom) rakúskom práve.“
Na báze citovaných a mnohých ďalších výstižných východísk
uvedených v Predhovore a Úvode tejto monografie autor
svoju rozsiahlu publikáciu v rozsahu 506 strán systematicky
a prehľadne člení do troch častí s názvami Kontext a ana-
lýza Dočasných súdnych pravidiel; Dočasné súdne pravidlá:
Historickoprávny komentár a Ideiglenes Törvenykezési
Szabályok: Originálne znenie.
Prvá uvedená časť je ďalej pre čitateľov, ktorí sa touto prob-
lematikou doposiaľ bližšie nezaoberali, členená zrozumi-
>> Z diania v právnickej obci
22 ars notaria 4/14
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/Po otvorení oslavy predniesli pozdravné príhovory prof.
doc. JUDr. Mared Šmid, PhD., rektor Trnavskej univerzity
v Trnave, a prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc., dekan-
ka Právnickej fakulty. Obaja vyzdvihli neoceniteľné zásluhy
jubilanta na poli slovenskej právnej vedy a praxe v oblasti
občianskeho práva. Laudatio predniesol dlhoročný kolega
prof. J. Lazara, prof. JUDr. Dr.h.c. Peter Blaho, CSc. Re-
zonovali v ňom vyjadrenia vďaky nielen za odborný prínos
pre akademický priestor, v ktorom pôsobil najmä na Práv-
nickej fakulte v Bratislave a v Trnave, ale aj za jeho ľudské
vlastnosti, ktoré sú príkladom aj pre nastupujúcu právnickú
generáciu. Korektnosť, poctivý prístup k vedeckej činnosti
a pracovitosť sú hlavné črty jeho osobnosti.
Význam vedeckej činnosti prof. J. Lazara pre prax je pre-
ukázaný skutočnosťou, že jeho odbornosť bola využívaná
aj v legislatívnom procese tvorby zákonov v Slovenskej re-
publike. Niekoľko rokov pôsobil v Legislatívnej rade vlády
Slovenskej republiky, aj ako jej predseda, zameriaval sa na
rekodifikáciu súkromného práva. V súčasnosti je odborným
garantom tejto rekodifikácie. Jeho aktivity geograficky pre-
sahujú územie Slovenska, pretože sa viackrát zúčastnil pe-
dagogických pobytov najmä v Rakúsku a Nemecku.
Pedagogické a odborné majstrovstvo jubilanta dokazuje
jeho starostlivosť o zabezpečenie kvalitných učebných tex-
tov pre študentov. V tomto smere má neoceniteľnú zásluhu
na vydávaní celoštátnych učebníc, ale najmä na dvojzväzko-
vom diele o občianskom práve hmotnom.
Poctu jubilantovi vzdali aj zahraniční hostia – em. o. Univ.-Prof.
DDr. Dr.h.c. Rudolf Welser z rakúskej univerzity vo Viedni
a prof. Dr. dr. h.c. Lajos Vékás z maďarskej univerzity v Bu-
dapešti. Z domácich slovenských predstaviteľov akademic-
kej obce to boli prof. JUDr. Pavol Kubíček, CSc., dekan
Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave,
a doc. JUDr. Gabriela Dobrovičová, CSc., dekanka Právnic-
kej fakulty Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Ku gratuláci-
ám jubilanta sa pripojila aj Notárska komora Slovenskej
republiky v zastúpení prezidentom JUDr. Karolom Kováscom
a čestným prezidentom JUDr. Jozefom Opatovským.
Na záver oslavy bol prezentovaný a každému účastníkovi
oslavy odovzdaný zborník vedeckých prác prof. Lazara s ti-
tulom LIBER AMICORUM JÁN LAZAR.
Pán profesor Lazar, vďaka Vám za Vašu doterajšiu odbor-
nú pedagogickú činnosť. Dobro do ďalších dní Vášho života
želá Notárska komora Slovenskej republiky.
JUDr. Jozef Opatovský
člen redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA
Vďaka, pán profesor
Katedra občianskeho a obchodného práva Trnavskej univerzity v Trnave
zorganizovala akademickú oslavu – Poctu prof. JUDr. Jánovi Lazarovi, DrSc.,
pri príležitosti jeho životného jubilea, 80. narodenín. Uskutočnila sa dňa
17. septembra 2014 v priestoroch Právnickej fakulty Trnavskej univerzity
v Trnave. Oslavy sa zúčastnili osobní priatelia oslávenca, významní hostia,
kolegovia z akademickej obce Slovenska i zahraničia.
teľne a vecne na sedem kapitol s názvami: Metodológia
právnohistorických komentovaných edícií; Uhorsko medzi
neoabsolutistickým centralizmom a liberálnym konštitu-
cionalizmom v rokoch 1848 – 1867; Judexkuriálna konfe-
rencia a Dočasné súdne pravidlá; Dočasné súdne pravidlá
ako nástroj právnej (dis)kontinuity; Záujmy a hodnoty v Do-
časných súdnych pravidlách: medzi tradíciou a moderni-
záciou; Dočasné súdne pravidlá vo vývoji uhorského práva
„dlhého 19. storočia“ (6. kapitola) a Závery a zhodnotenia
významu Dočasných súdnych pravidiel.
Tieto kapitoly autor člení na podkapitoly, pričom citova-
ná 6. kapitola pozostáva z 12 podkapitol, v rámci ktorých
autor pútavým, ale nanajvýš odborne zdatným spôsobom
analyzuje občianske právo hmotné, procesné, ale aj právo
duševného vlastníctva, trestné právo hmotné, procesné,
zmenkové právo, konkurzné, pozemkové právo, urbárske,
obchodné, banské právo, advokáciu a notárstvo.
Analogický prístup podľa zákonov z týchto právnych odvetví
zvolil autor pri spracovaní spomínanej druhej časti s ná-
zvom Dočasné súdne pravidlá: Historickoprávny komentár,
pričom značným prínosom jej spracovania je aj množstvo
uvádzanej literatúry.
Predmetná monografická štúdia s historickoprávnym ko-
mentárom už týmto systematickým spracovaním podľa jed-
notlivých právnych odvetví a právnych noriem vytvára pred-
poklady na širokospektrálny okruh čitateľov nielen rôznych
právnych profesií, ale aj z radov študentskej, historickej
a ďalšej čitateľskej obce. Pre notárov má štúdium tejto pub-
likácie význam aj v tom, že opisuje dobové dedičské právo
hmotné, ktorého východiská sú aktuálne aj v súčasnosti pri
úmrtí poručiteľa v čase ich platnosti. Monografia je zároveň
písaná precízne, s hlbokou znalosťou relevantných historic-
kých prameňov a súvislostí, presvedčivo a kultivovane. Stá-
va sa tak nepochybne originálnym vedeckým dielom, ktoré
zaujme svojím kvalitatívnym, ako aj kvantitatívnym aspek-
tom. Naštudovanie tejto odborne veľmi vydarenej publikácie
preto obohatí vedomosti a poznanie každého čitateľa.
JUDr. Ján Šanta, PhD.
Autor je prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR.
23
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/Vzdelávacieho programu sa zúčastnilo približne 80 mla-
dých ľudí do 35 rokov z celého sveta, či už notárov, no-
társkych kandidátov, alebo ľudí vykonávajúcich právnu
prax (boli vybraní z takmer dvojnásobného počtu prihlá-
sených). Zastúpených bolo 39 národností. Pôvodne sa
počítalo len so 60 účastníkmi, ale pre veľký záujem sa
počet študentov v triedach
musel zvýšiť. Ako príklad
uvádzam zúčastňujúce sa
krajiny z amerického kon-
tinentu – Brazília, Peru,
Bolívia, Mexiko, Ekvádor,
Honduras, Haiti –, ďalej krajiny afrického kontinentu
od Maroka, Alžírska až po Senegal, Mali, Kongo, Benin,
Stredoafrickú republiku a krajiny Ázie ako Rusko, Gru-
zínsko, Mongolsko, Čína. Európske krajiny boli najviac
zastúpené, pričom z každej krajiny sa zúčastnilo nie-
koľko reprezentantov. Osobitne spomeniem Maurícius
zastúpený dvoma študentmi a predsedom Notárskej ko-
mory Rajendrom Dassyneom, ktorý mal príhovor na jed-
notlivých konferenciách a zároveň aj prednášku na veľmi
vysokej úrovni v študijnej sekcii. Chcem podotknúť, že aj
nové členské krajiny U.I.N.L., ako sú Kosovo, Mongolsko
a Čierna Hora, mali viacčlenné zastúpenie.
Celý študijný týždeň sa začal v nedeľu 14. 9. 2014 vo
večerných hodinách slávnostným banketom, na kto-
rom boli predstavení jednotliví členovia U.I.N.L., ako aj
prednášajúci a bol prezentovaný celotýždňový študijný
program. Osobitne boli predstavení absolventi uplynu-
lých ročníkov, ktorí sú ako členovia Alumni association
špeciálne pozývaní na rôzne podujatia organizované U.I.
N.L. Samostatne si organizujú víkendy pre absolventov
a členov U.I.N.L. a každé dva mesiace publikujú odborné
články súvisiace s notárskou činnosťou.
V pondelok 15. 9. 2014 sa
program začal otváracou
konferenciou, kde Guiseppe
Trapani, notár z Talianska,
Maurizio D´Errico, prezi-
dent Notárskej komory Ta-
lianska, a Michel Grimaldi, profesor na univerzite v Pa-
ríži, predstavili projekt notárskej univerzity a dôležitosť
neustáleho vzdelávania sa v oblasti notárskej činnosti,
lebo postavenie notára nezahŕňa len mechanické učenie
sa, ale najmä spojenie skúseností s vedomosťami.
Daniel-Sedár Senghor, prezident U.I.N.L., Jean-Paul
Decorps, odstupujúci prezident U.I.N.L. z Francúzska,
a Rajendra Dassyne, sekretár U.I.N.L. a prezident no-
társkej komory z Maurícia, vo svojom príhovore vyzdvihli
postavenie notára v spoločnosti a hovorili o nevyhnut-
nosti existencie tejto profesie, ktorá tvorí prepojenie me-
dzi štátom a jeho obyvateľmi. Notárstvo ľuďom bolo hes-
lo, ktoré sa viackrát spomínalo a ktorým by sa mal každý
notár riadiť pri svojej činnosti. V ďalšom príhovore boli
predstavené rozdiely medzi common law (anglo-ame-
rické právo) a civil law (kontinentálne právo), kde bolo
common law definované ako právo konfliktu, na rozdiel
od kontinentálneho práva, ktoré sa poníma ako právo
predchádzajúce konfliktom. Je voľbou každého štátu,
aký systém práva si zvolí, pričom oba právne systémy
si môžu byť navzájom inšpiráciou. Notári boli prirovnaní
k „učiteľom práva“, lebo hlavnou úlohou notárov je vy-
svetľovať právo ľuďom, často aj bez nároku na odmenu.
Third World Notariat University
Svetová univerzita notárstva je projekt Medzinárodnej únie latinského notárstva U.I.N.L., ktorý sa
koná s ročnou pravidelnosťou striedavo v Ríme alebo Buenos Aires. Tohtoročná univerzita sa konala
už tretíkrát, a to po druhýkrát v sídle U.I.N.L. v Ríme, od 15. do 19. 9. 2014. Prvýkrát v nej malo svoje
zastúpenie Slovensko (aj keď len v podobe jedného „študenta“), čo účastníci pozitívne ocenili.
>> Notári boli prirovnaní k „učiteľom práva“,
lebo hlavnou úlohou notárov je vysvetľovať
právo ľuďom, často aj bez nároku na odmenu.
Daniel-Sedár Senghor, prezident U.I.N.L., spolu s autorkou príspevku
>> Dianie v komore
24 ars notaria 4/14
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/Pán Antonio Ioli, notár z Talianska, predstavil tzv. Se-
cure Notarial Seal (SNS), čo je bezpečnostná pečať po-
užívaná notármi ako doplnenie ku klasickému overeniu/
osvedčeniu listín, pričom ho však nenahrádza. Má za-
ručiť bezpečnosť, odvrátenie zneužitia listín a slúži na
identifikáciu notára. Túto pečať používa doteraz len 30
krajín sveta.
Po skončení konferencie bolo účastníkom predstavené
sídlo U.I.N.L. a sídlo spoločnosti Notartel, ktorá zabez-
pečuje elektronický systém prepojenia notárskych úra-
dov a štátnej správy.
V nasledujúcich dňoch sa študenti rozdelili do dvoch
tried v závislosti od jazyka výučby, a to na francúzsku
a anglickú skupinu. Prednášalo sa o základných okru-
hoch a predmetoch súvisiacich s notárskou činnosťou,
o etike a budúcom vývoji notárstva. Vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam odprednášal Marc Geleijns z Ho-
landska, etiku a piliere notárstva Juan Ignacio Gomeza
Villa zo Španielska a Pierluigi Scalamogna z Talianska,
rodinné právo Mircea Bob
z Rumunska a Igor Medve-
dev z Ruska, dedičské právo
Michael Becker z Nemecka
a Nigel Ready zo Spojené-
ho kráľovstva. Posledný deň
boli prednášky zamerané
na ochranu práv osôb, ktoré potrebujú zvýšenú ochranu
(napríklad deti, starí ľudia atď.), ako aj na obchodné prá-
vo. Odprednášali ich Christine Morin, notárka z Quebec-
ku, a Pedro Carrion, notár zo Španielska (ochrana práv
osôb), ďalej Luc Weyts z Belgicka a Nigel Ready, verejný
notár zo Spojeného kráľovstva (obchodné právo).
Na konferencii bol predstavený pán Tristan Roerhig
a jeho spoločnosť Coutot Roehrig, ktorá sa špecializuje
na vyhľadávanie dedičov a pozostalých po celom svete.
Popri študijnom programe účastníci navštívili notárske
úrady talianskych notárov a Najvyšší súd Talianskej re-
publiky.
Na piatkovej záverečnej konferencii sa popri závereč-
ných vystúpeniach venovala pozornosť zosumarizovaniu
celého týždňa, nastoleniu trendu podobných vzdeláva-
cích aktivít, ako aj diskusii o pozitívach a nedostatkoch
univerzity, ktoré by sa dali zlepšiť. Ukončenie bolo spre-
vádzané odovzdaním certifikátov o absolvovaní Svetovej
univerzity pre notárov účastníkom.
Svetová notárska univerzita bola pripravená na veľmi
vysokej úrovni, účastník tu nadobudol istotu vo vykoná-
vaní svojej činnosti a rozšíril si celkový pohľad na povo-
lanie notára vo svete a spoločnosti. Veľmi prínosné boli
aj diskusie účastníkov mimo
štúdia, porovnavajúce prácu
notárov v jednotlivých kra-
jinách. Slovensko bolo vy-
zdvihnuté, pretože ako jedna
z mála krajín má veľmi vyso-
ké technické zabezpečenie
notárskych úradov a elektronické vybavovanie agendy.
Účastník univerzity získal významné kontakty na notá-
rov z celého sveta, čo je v dnešnej multikultúrnej situá-
cii s intenzívnym pohybom obyvateľov veľmi nápomocné
pri riešení prípadov s medzinárodným prvkom. Vzťahy
sa utužovali nielen v škole, ale hlavne počas večerného
a popoludňajšieho spoločenského programu, organizo-
vaného univerzitou, ktorý bol takisto pripravený na vyni-
kajúcej úrovni.
Týmto príspevkom chcem povzbudiť všetkých mladých
notárov, notárskych kandidátov a koncipientov, aby sa
v budúcnosti zúčastnili spomínanej Svetovej univerzi-
ty pre notárov a tým prispeli k reprezentácii Slovenska
v celosvetovej notárskej obci.
Mgr. Petra Nürnbergerová
notárska kandidátka JUDr. Dalmy Nürnbergerovej,
notárky so sídlom v Šamoríne
>> Slovensko bolo vyzdvihnuté, pretože ako
jedna z mála krajín má veľmi vysoké
technické zabezpečenie notárskych úradov
a elektronické vybavovanie agendy.
25
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/ENN cezhraničný workshop
o notárskej činnosti
Dňa 21. 10. 2014 sa v bratislavskom v hoteli CROWNE
PLAZA konal jeden zo seminárov organizovaných Ra-
dou notárstiev Európskej únie (CNUE) prostredníctvom
Európskej notárskej siete (RNE-ENN) v rámci projektu,
ktorý spolufinancuje Európska komisia.
Seminára sa zúčastnili notári a notárski kandidáti zo
Slovenskej republiky, z Maďarska, Českej republiky
a Rakúska. Cieľom bolo prepojiť notárov v cezhranič-
ných regiónoch Európy a konkrétnym a interaktívnym
spôsobom uľahčiť výmenu právnych informácií, poznat-
kov z praxe a osvedčených postupov týkajúcich sa vnút-
roštátnych právnych predpisov, postupov a dokumentov,
ktoré sa často využívajú v notárskej činnosti. Tento cieľ
sa skutočne podarilo naplniť.
Prvá téma seminára bola Praktické aspekty pri vyspo-
riadaní dedičstva s ohľadom na majetkové dôsledky, ku
ktorej postupne predniesli zástupcovia jednotlivých krajín
svoje krátke prezentácie o právnej úprave v danej krajine.
V rámci diskusie o tejto téme zazneli najmä otázky týkajú
ce sa určovania hodnoty majetku patriaceho do dedičstva,
ktorý sa nachádza v krajine domicilu poručiteľa, ako aj
v zahraničí, a spôsoby vysporiadania bezpodielového spo-
luvlastníctva manželov (BSM) v rámci dedičského konania.
Druhá téma seminára bola Zakladanie a zlučovanie
obchodných spoločností a právne požiadavky na ich re-
gistráciu v obchodnom registri. Mimoriadne podnetnú
prezentáciu predniesli kolegovia z Českej republiky,
ktorí majú v tejto oblasti rozsiahle kompetencie, a pri-
blížili nám okrem iných novelizovaných právnych predpi-
sov civilného práva aj zákon č. 304/2013 Sb. o veřejných
rejstřících právnických a fyzických osob s poukazom na
možnosť vykonávania zápisov notármi a ich efektivitu
(o zápisoch do verejného registra notárom vyšiel odborný
článok v minulom čísle časopisu ARS NOTARIA 3/2014).
Mgr. Katarína Valušová
členka Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR
Ďalší workshop v rámci uvedeného projektu sa konal dňa
24. 10. 2014 v Brne v príjemnom prostredí Janáčkovho
divadla, kde všetkých zúčastnených uvítal JUDr. Zdeněk
Ryšánek, prezident Jihomoravské notářské komory ČR,
ktorý bol zároveň moderátorom celého podujatia. Semi-
nára sa zúčastnili notári a notárski kandidáti z Českej
republiky, Rakúska, Poľska a zo Slovenskej republiky.
V úvode JUDr. Z. Ryšánek prítomným prezentoval aktuál
ne legislatívne zmeny v Českej republike a následne
vyzval aj zástupcov ostatných krajín, aby poinformovali
o už schválených, prípadne navrhovaných legislatívnych
zmenách v jednotlivých krajinách. Za Slovenskú repub-
liku predniesla krátky príspevok JUDr. Katarína Valová,
PhD., za Rakúsko Mag. Arno G. Sauberer a za Poľsko
Dr. Tomasz Kot.
Po krátkej prestávke nasledoval Panel 1, ktorého téma
znela Formy a obsah plných mocí najmä s ohľadom na
spisovanie notárskych zápisníc o právnom úkone. Naj-
skôr odznela veľmi podnetná prednáška českého kolegu
Mgr. Richarda Brázdu, člena Legislatívnej komisie pre-
zídia Notárskej komory ČR. Uvedenú tému za Slovenskú
republiku prezentoval JUDr. Ján Hamara, ktorý túto
tému rozoberá aj v našom časopise, v čísle 4/2010.
Po obede nasledoval Panel 2 na tému Zápisy do verej-
ných registrov s ohľadom na činnosť notára, v ktorom
na úvod odznela prednáška Mgr. Pavla Bernarda, člena
prezídia Notárskej komory ČR a predsedu Legislatívnej
komisie prezídia Notárskej komory ČR. K uvedenej téme
vystúpili za Slovenskú republiku JUDr. Katarína Valová,
PhD., ktorá prezentovala Notársky centrálny register
dobrovoľných dražieb, JUDr. Martin Selecký s príspev-
kom k Notárskemu centrálnemu registru záložných práv
a JUDr. Katarína Nagyová, ktorá sa venovala Notárske-
mu centrálnemu registru určených právnických osôb.
JUDr. Katarína Valová, PhD.
členka Prezídia NK SR a predsedníčka Legislatívnej skupiny PNK SR
>> Dianie v komore
26 ars notaria 4/14
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/Program spoločného stretnutia otvoril 11. septembra
prezident Notárskej komory Slovenskej republiky JUDr.
Karol Kovács, ktorý srdečne privítal hostí a vyjadril pre-
svedčenie, že aj toto pracovné stretnutie, tak ako všetky
predchádzajúce, bude vhodným priestorom na výmenu
informácií z praktického výkonu notárskej činnosti v Če-
chách a na Slovensku.
Na vystúpenie JUDr. Karola Kovácsa nadviazal prezident
Notárskej komory Českej republiky JUDr. Martin Fou-
kal, ktorý poďakoval za vrelé prijatie a poukázal na to,
že tieto pravidelné stretnutia výrazne upevňujú dobré
vzťahy medzi oboma notárskymi komorami a umožňujú
spoluprácu, ktorá v európskom notárstve nemá obdobu.
Počas nasledujúcej neformálnej večere sa v príjemnej
atmosfére Koliby Patria voľne preberali témy, ktoré mali
byť základom rokovania v pracovnej časti stretnutia plá-
novanej na nasledujúci deň.
Pracovnú časť otvoril prezident Notárskej komory Slo-
venskej republiky JUDr. Karol Kovács, ktorý prítomných
privítal a informoval o niektorých zmenách, ktoré sa
dotkli notárstva na Slovensku od posledného spoloč-
ného stretnutia. Poukázal na to, že novelou Notárske-
ho poriadku došlo k naplneniu procesu, ktorý sa začal
návrhom poslankyne parlamentu JUDr. Renáty Zmajko-
vičovej (predtým podpredsedníčky NR SR) a ktorého vý-
sledkom je zakotvený vekový cenzus pre notárov. Podľa
prijatej právnej úpravy výkon notárskeho úradu zaniká
ku dňu 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom notár
dosiahne vek 67 rokov. Z notárskeho poriadku bola rov-
nako vypustená výhrada štátneho občianstva.
Ďalej JUDr. Karol Kovács informoval o tom, že základný
predpis upravujúci postavenie notárskeho stavu (Notársky
poriadok) je v legislatívnom procese, pričom uviedol, že na
príprave jeho novely sa výrazne podieľali aj členovia Legis
latívnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky.
Prezident Notárskej komory Českej republiky JUDr.
Martin Foukal vo svojom vystúpení poukázal na rozpol-
tenosť odbornej verejnosti v názoroch na nový Občian-
sky zákonník. Uviedol, že zatiaľ čo podporovatelia tohto
predpisu hovoria o výraznom úspechu, kritici poukazujú
na množstvo problémov spojených s aplikáciu nového
Občianskeho zákonníka v praxi. JUDr. Martin Foukal
podal informáciu o tom, že Ministerstvo spravodlivosti
Českej republiky už pripravilo novelu Občianskeho zá-
konníka. S poľutovaním však konštatoval, že do pripra-
vovanej novely neboli zapracované žiadne pripomienky
a návrhy Notárskej komory Českej republiky, samotná
novela útočí na základy notárskeho stavu, preto ju No-
társka komora Českej republiky nepodporuje.
K pripravovaným legislatívnym zmenám týkajúcim sa Ob-
čianskeho procesného práva v Slovenskej republike vystú-
pila JUDr. Katarína Valová,PhD., členka Prezídia Notárskej
komory Slovenskej republiky a predsedníčka Legislatívnej
skupiny Prezídia Notárskej komory Slovenskej republiky.
JUDr. Katarína Valová, PhD., prítomných oboznámila
s tým, že v roku 2013 vláda Slovenskej republiky schvá-
lila legislatívny zámer nového Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého má byť Občiansky súdny poria-
dok rozdelený do troch kódexov, a to na Civilný sporo-
vý poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny
súdny poriadok. V septembri 2014 boli už všetky tri kó-
dexy v medzirezortnom pripomienkovom konaní. JUDr.
Katarína Valová uviedla, že slovenských notárov sa týka
najmä Civilný mimosporový poriadok, ktorý zavádza obli-
gatórny súdny komisariát pre dedičské konanie, konanie
o umorenie listiny a konanie o úschovách. Celé dedič-
ské konanie vrátane rozhodnutia vo veci samej zveru-
je do rúk notára, definuje rozhodnutie vydané notárom
ako rozhodnutie súdu prvého stupňa. Notár bude určo-
vať všeobecnú cenu dedičstva, pričom si môže osvojiť
zhodné tvrdenia účastníkov alebo nariadiť dokazovanie.
V návrhu Civilného mimosporového poriadku sa už ne-
počíta s inštitútom osvedčenia o dedičstve a pri rozvrhu
výťažku z likvidácie sa má postupovať podľa ustanove-
ní Exekučného poriadku. Civilný mimosporový poriadok
implementuje do nášho právneho poriadku Európske
osvedčenie o dedičstve tak, že ho notár môže vydať po-
čas prebiehajúceho dedičského konania alebo aj po prá-
Spoločné pracovné stretnutie
prezídií NK ČR a NK SR
V dňoch 11. až 13. septembra 2014 sa v hoteli Patria vo Vysokých Tatrách uskutočnilo ďalšie
z pravidelných pracovných stretnutí členov prezídia Notárskej komory Českej republiky a Prezídia
Notárskej komory Slovenskej republiky.
Prezident NK SR JUDr. Karol Kovács a prezident NK ČR
JUDr. Martin Foukal
27
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/voplatne skončenom dedičskom konaní. Zmeny zavádza
aj v súvislosti s rozvrhom práce notárov ako súdnych
komisárov. Rozvrhy prác by mali po novom schvaľovať
predsedovia okresných súdov a nie predsedovia kraj-
ských súdov.
Najväčší priestor spoločného rokovania bol venovaný zme-
nám, ktoré do notárskej praxe kolegov v Českej republike
zaviedol nový Občiansky zákonník. O najpodstatnejších
z týchto zmien informoval Mgr. Pavel Bernard, člen pre-
zídia Notárskej komory Českej republiky a predseda Le-
gislatívnej komisie Notárskej komory Českej republiky.
Mgr. Pavel Bernard uviedol, že v praxi spôsobuje značné
problémy úprava zastúpenia v novom Občianskom zá-
konníku, a to ustanovenie, podľa ktorého ak je pre určitý
právny úkon predpísaná forma, v tejto forme musí byť
vyhotovené aj splnomocnenie. Týka sa to najmä práv-
nych úkonov, pri ktorých je predpísaná forma notárskej
zápisnice. Pri takýchto úkonoch by teda splnomocnenie
malo byť vyhotovované vo forme notárskej zápisnice, čo
spôsobuje problémy najmä pri obchodných spoločnos-
tiach, ktorých spoločníkmi sú cudzinci. Mgr. Pavel Ber-
nard informoval aj o tom, že Najvyšší súd Českej repub-
liky vydal rozhodnutie, podľa ktorého ak právny predpis
ustanovuje pre niektorý právny úkon formu notárskeho
zápisu, musí ísť o český notársky zápis (vyhotovený no-
tárom v Čechách). Podľa tohto rozhodnutia nemožno za
notársky zápis považovať notársku zápisnicu vyhotovenú
iným ako českým notárom.
Poukázal tiež na problémy, ktoré vznikli aplikáciou no-
vovytvorených inštitútov v súvislosti so zápismi v katastri
nehnuteľností. Zavedením 20-dňovej lehoty, počas kto-
rej je vlastník nehnuteľností informovaný o tom, že pre-
bieha zápis k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, došlo
k výrazným prieťahom v konaniach týkajúcich sa zápi-
sov v katastri nehnuteľností. Ako kontraproduktívne sa
v praxi javí aj ustanovenie, podľa ktorého sa rozhodnutia
súdov vrátane rozhodnutí v dedičských veciach zapisujú
v katastri nehnuteľností vkladom.
Mgr. Pavel Bernard ďalej informoval prítomných o sku-
točnosti, že koncom roku 2013 bol vytvorený nový cen-
trálny informačný systém Notárskej komory Českej
republiky, ktorý bol sprevádzkovaný 5. 1. 2014 a ktorý
reagoval na zákonom vytvorené nové registre.
Register záložných práv, evidencií a zoznamov (Rejstřík
zástav, evidencí a seznamů) vedený Notárskou komorou
Českej republiky obsahuje evidenciu právnych úkonov
v prípade smrti, evidenciu listín o manželskom majet-
kovom režime, zoznam prehlásení o určení opatrovníka
a zoznam listín o manželskom majetkovom režime. Po-
ukázal na skutočnosť, že ak je v zozname listín o man-
želskom majetkovom režime registrovaná manželská
zmluva, nemôže sa veriteľ odvolávať na to, že o takejto
zmluve nevedel. Zároveň uviedol, že v navrhovanej nove-
le Občianskeho zákonníka sa predpokladá, že pri začatí
exekúcie bude povinnosť lustrovať v registroch vedených
Notárskou komorou Českej republiky s cieľom zistiť ma-
jetkové pomery manželov a okruh majetku, ktorý pod-
lieha exekúcii vedenej na jedného z manželov. Register
manželských zmlúv je verejne prístupný a možno z neho
zistiť základné údaje o účastníkovi uzavretej zmluvy.
Zbierka listín, v ktorej sa nachádzajú uzavreté zmluvy,
nie je verejne prístupná a údaje z nej môžu byť vydávané
len prostredníctvom ktoréhokoľvek notára.
Mgr. Pavel Bernard informoval, že Rejstřík zástav k vě-
cem movitým okrem vzniku záložného práva registruje
aj zákazy zriadenia záložného práva k hnuteľným veciam
už registrovaným. Informoval tiež o zmenách v dedič-
skom práve. Úpravu dedičského konania obsahuje zá-
kon o zvláštních řízeních soudních, pričom nová právna
úprava dedičské konanie viac formalizuje a v praxi sa vy-
dáva viac procesných uznesení. Poukázal na to, že v pra-
xi sa ujali novozriadené inštitúty, napríklad zrieknutie sa
>> Dianie v komore
28 ars notaria 4/14
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/dedičstva v zmluve s poručiteľom, pre ktorú je predpí-
saná obligatórna forma notárskej zápisnice. Nové usta-
novenia upravujúce závet znemožňujú dedičom dohodou
prelomiť vôľu poručiteľa o tom, kto nadobudne predmet
dedičstva, iba ak by možnosť
takejto dohody poručiteľ
vo svojej poslednej vôli vý-
slovne umožnil. Občiansky
zákonník priniesol zmeny
aj v nárokoch neopomenu-
teľných dedičov. Podľa novej
právnej úpravy má plnoletý
dedič nárok len na štvrtinu
svojho zákonného dedičské-
ho podielu a maloletý dedič
len na tri štvrtiny svojho zákonného dedičského podie-
lu. Zároveň má neopomenuteľný dedič pohľadávku voči
dedičom, nie priamo nárok na podiel na majetku poru-
čiteľa, preto môže žiadať len výplatu svojho zákonného
dedičského podielu.
Mgr. Pavel Bernard informoval o tom, že platná právna
úprava v Českej republike zverila notárom agendu týkajúcu
sa zápisov do Obchodného registra pri obchodných spo-
ločnostiach. Na základe tejto právnej úpravy notár realizuje
zápis v Obchodnom registri priamo bez zásahu súdu, pri
čom podkladom na zápis je notárska zápisnica a osvedče-
nie o dodatočnom splnení podmienok na zápis do registra.
Zákon č. 358/1992 Sb. Notářsky řád upravil zmeny v ob-
sahových náležitostiach notárskej zápisnice, ak je táto
podkladom na zápis do verejného zoznamu alebo ve-
rejného registra. Takáto notárska zápisnica o právnom
úkone musí obsahovať vy-
jadrenie notára o splnení
predpokladov na spísanie
takejto notárskej zápisnice.
Spísanie notárskej zápis-
nice na zápis do verejného
zoznamu alebo verejného
registra v prípade, ak účast-
níci úkonu žiadajú úkon re-
alizovať, notár neodmietne,
musí však poučiť účastníkov
o tom, že úkon je v rozpore so zákonom, a uviesť, v čom
vidí nesúlad s právnymi predpismi.
Po skončení pracovnej časti členovia prezídií v rámci
kultúrnej časti spoločného stretnutia navštívili kultúrne
pamiatky v historickej časti Popradu, v Spišskej Sobote
a Kežmarku.
Spoločné zasadanie bolo ukončené večerou, na ktorej
prítomní zhodnotili výsledok pracovného stretnutia a vy-
jadrili záujem zorganizovať ďalšie spoločné stretnutie.
JUDr. Ľubomír Ondov
člen Prezídia Notárskej komory Slovenskej republiky
>> Platná právna úprava v ČR zverila notárom
agendu týkajúcu sa zápisov do Obchodného
registra pri obchodných spoločnostiach. Na
základe tejto právnej úpravy notár realizuje
zápis v Obchodnom registri priamo bez
zásahu súdu, pričom podkladom na zápis je
notárska zápisnica a osvedčenie o dodatočnom
splnení podmienok na zápis do registra.
V nadväznosti na zmluvu o spolupráci uzavretú prezi-
dentmi maďarskej a slovenskej notárskej komory v roku
2012, ktorej cieľom bolo zabezpečiť užšiu spoluprácu
notárskych stavov oboch krajín, sa v dňoch 3. – 4. ok-
tóbra 2014 pod vedením prezidenta Notárskej komory
Slovenskej republiky JUDr. Karola Kovácsa a prezidenta
Maďarskej krajinnej notárskej komory Dr. Ádáma Tótha
uskutočnilo druhé pracovné stretnutie zástupcov oboch
notárskych komôr.
Tohtoročné stretnutie usporiadali predstavitelia Maďar-
skej krajinnej notárskej komory v mestečku Baktaló-
rántháza na severovýchode Maďarska ako pokračovanie
minuloročného stretnutia oboch komôr, ktoré sa usku-
točnilo v Banskej Štiavnici a bolo organizované Notár-
skou komorou Slovenskej republiky.
Obsahom stretnutia bola po krátkej prehliadke mesta
diskusia o aktuálnych otázkach právneho charakteru
v oboch krajinách, predovšetkým o problematike týka-
júcej sa dedičského práva, obchodného a občianskeho
práva, o rozšírení kompetencií notárov a možnosti spo-
lupráce v jednotlivých oblastiach činnosti notárov.
Všetci zúčastnení notári vyslovili vôľu usporadúvať
stretnutia takéhoto druhu aj naďalej a budovať a posil-
ňovať vzťahy maďarských a slovenských notárov nielen
v pohraničných regiónoch oboch krajín.
JUDr. Katarína Nagyová
notárka so sídlom v Komárne
Druhé bilaterálne stretnutie Notárskej komory SR
a Maďarskej notárskej komory (MOKK)
Prezident NK SR JUDr. Karol Kovács a prezident Maďarskej
krajinnej notárskej komory Dr. Ádám Tóth
29
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/Minister spravodlivosti SR preložil s účinnosťou od 1. sep-
tembra 2014 JUDr. Ľudmilu Kupkovú ako notárku do sídla
v Námestove v obvode Okresného súdu Námestovo a JUDr.
Ladislava Kupku ako notára do sídla v Turzovke v obvode
Okresného súdu Čadca.
Minister spravodlivosti SR odvolal s účinnosťou od 2. sep-
tembra 2014 z funkcie Mgr. Michala Dzamka, notára so síd-
lom notárskeho úradu v Novom Meste nad Váhom v obvode
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom.
Minister spravodlivosti SR odvolal s účinnosťou od 1. no-
vembra 2014 z funkcie JUDr. Ľudmilu Kupkovú, notárku so
sídlom v Námestove v obvode Okresného súdu Námestovo
na jej vlastnú žiadosť.
Dňa 21. novembra 2014 sa v Kongresovom centre Techno-
pol uskutočnila písomná časť výberových konaní a v dňoch
4. a 5. decembra 2014 v sídle Notárskej komory SR zasa
ústna časť výberových konaní.
Notárska komora SR sa lúči s kolegyňou a kolegom, ktorí
končia svoju činnosť dosiahnutím veku 67 rokov v zmysle
zákona č. 366/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notár-
sky poriadok) v znení neskorších predpisov k 31. 12. 2014:
JUDr. Tatiana Mensatorisová, notárka so sídlom v Banskej
Bystrici, a JUDr. Marián Tkáčik, notár so sídlom v Bratislave.
Notárska komora SR im ďakuje za ich prácu a želá všetko
dobré v súkromnom živote.
Informácieo výberových konaniach,
vzdelávaní v NK SR a o notároch, ktorí ukončili svoju
činnosť do uzávierky časopisu ARS NOTARIA 4/2014
Medzinárodná skupina Prezídia Notárskej komory Slovenskej
republiky je pomocným orgánom prezídia a má na starosti
zastrešenie takmer všetkých medzinárodných aktivít komory.
Medzi hlavné úlohy v roku 2014 patrí príprava na rokovania
Správnej rady CNUE, ktorej členom je tento rok aj naša komo-
ra. Okrem toho odbremeňuje rozpočet komory vyhotovovaním
prekladov a podporuje členov komory pri zasadnutiach UINL,
Hexagonály a pri iných aktivitách s medzinárodným prvkom.
Dňa 12. 9. 2014 sa v hoteli Patria vo Vysokých Tatrách konalo
už tradičné pracovné stretnutie prezídií Notárskej komory Čes-
kej republiky a Notárskej komory Slovenskej republiky. Hlav-
nou témou boli novinky v jednotlivých krajinách, zaujímali nás
najmä otázky týkajúce sa nového občianskeho kódexu, zákona
o obchodných korporáciách a s tým spojené možnosti a kom-
petencie českých notárov pri zápisoch obchodných spoločností
do obchodného registra a pri zmenách v týchto zápisoch.
Stretnutie vedenia CNUE, tzn. jej Správnej rady, sa konalo dňa
18. 9. 2014 v Bruseli. Veľmi dôležitou otázkou na jej rokova-
niach je v týchto mesiacoch iniciatíva Rady Európskej únie
smerujúca k vytvoreniu zjednodušenej formy európskej ob-
chodnej spoločnosti, tzv. Societas Unius Personae (SUP). Ná-
vrh predpokladá veľmi jednoduché založenie tejto spoločnosti.
V pôvodnom návrhu dokonca stačilo vyplniť jednoduchý formu-
lár na internete a zakladateľ by sa nemusel dostaviť ani pred
žiaden štátny orgán alebo orgán s delegovanou mocou a SUP
by mala minimálne imanie 1 euro. Európski notári takéto rie-
šenie nepodporujú, a to najmä pre chýbajúcu kontrolu údajov
zakladateľov. Tento návrh by síce zjednodušil zakladanie, ale
na druhej strane by nekládol prekážky osobám, ktoré by chceli
legalizovať svoje príjmy z trestnej činnosti, a nízkym základ-
ným imaním by veriteľom sťažil vymáhanie pohľadávok od ta-
kejto spoločnosti. Na podporu týchto argumentov a vypočutie
argumentov orgánov Európskej únie sa dňa 7. 10. 2014 konal
aj pracovný obed pri príležitosti týždňa malých a stredných
podnikateľov, na ktorom sa zúčastnila aj Regina Mitrová, ata-
šé Slovenskej republiky v Bruseli, v sprievode nášho zástupcu
Mgr. Vojtecha Kavečanského z Medzinárodnej skupiny.
Notárska komora Slovenskej republiky sa snaží udržiavať
diplomatické vzťahy s ostatnými notárstvami v Európe, ale aj
celom svete. Medzi notárstva, s ktorými má NK SR nadštan-
dardné vzťahy, patrí aj Maďarská notárska komora (MOKK). Na
základe uzatvorenej bilaterálnej zmluvy o spolupráci pozva-
la práve MOKK členov NK SR na pracovné rokovanie v dňoch
3. a 4. 10. 2014 na východ krajiny do Baktalórántháza. Najdis-
kutovanejšími oblasťami boli nový Maďarský občiansky kódex,
kompetencie notárov a opäť vydávanie platobných rozkazov
a s tým spojené odbremenenie súdov v Maďarsku.
V dňoch 8. až 11. 10. 2014 sa v Budapešti konali zasadnutie Gene-
rálnej rady UINL a pracovné stretnutia skupín. Témami Generálnej
rady boli najmä notárske zápisnice a ich zápis do registra, otázky
týkajúce sa rodinného práva a osobného stavu detí, strategické
otázky smerovania UINL a rozhodovalo sa aj o financiách UINL.
Dňa 16. 10. 2014 sa v Bruseli konalo stretnutie členov Správ-
nej rady CNUE, kde boli hlavnými témami rokovania opäť SUP,
prepojenie registrov nehnuteľností a iniciatíva Európskej asoci-
ácie pozemkových kníh CROBECO, otázky prepojenia registrov
závetov ARERT a možnosť čerpania prostriedkov pre Európsku
notársku sieť.
Výsledkom činnosti Európskej notárskej siete, ktorej členom je
pracovník sekretariátu NK SR Mgr. Tomáš Gardon, je seminár,
ktorý NK SR zorganizovala dňa 21. 10. 2014 v Bratislave a na
ktorom sa zúčastnili aj kolegovia z Rakúskej republiky, Českej
republiky a Maďarska. Diskutovalo sa najmä o otázkach dedenia
s cezhraničným prvkom a kompetenciách pri založení a zme-
nách v obchodných spoločnostiach a pri cezhraničných fúziách.
Mgr. Peter Danczi
predseda Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR
Novinky z medzinárodných aktivít NK SR
>> Aktuálne z NK SR
30 ars notaria 4/14
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/„Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to,
čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno
Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“
To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka:
„Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel“,
čo v preklade znamená Boh s nami.
(Evanjelium podľa Matúša, kapitola 1, 20-23)
NOTÁRSKA KOMORA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ŽELÁ VŠETKÝM SVOJIM ČLENOM, PRISPIEVATEĽOM
A PRIAZNIVCOM POKOJNÉ PREŽITIE VIANOČNÝCH
SVIATKOV A úspešný NOVý ROK 2015.
Vianočné prianie
Filo, M.: Povinnosti podnikateľov podľa zákona o používaní
elektronickej registračnej pokladnice. Bude advokát povinný
používať elektronickú registračnú pokladnicu? Bulletin
slovenskej advokácie č. 9/2014
Daň z pridanej hodnoty započítaná v cene tovaru a služieb je
jedným z najdôležitejších príjmov štátneho rozpočtu. Zákono-
darca prijatím zákona o používaní elektronickej registračnej
pokladnice a jeho jednotlivými novelizáciami zabezpečuje nie-
len dôslednejšiu evidenciu prijatých tržieb, ale aj zefektívnenie
výberu dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov. Problematiku
právnej úpravy používania elektronických registračných po-
kladníc považujeme za mimoriadne aktuálnu s prihliadnutím
na rozsah porušovania zákona o používaní elektronickej regis-
tračnej pokladnice, daňové úniky v dôsledku krátenia tržieb a
pripravované zmeny. Tieto zmeny by mali spočívať v zúžení roz-
sahu výnimiek vzťahujúcich sa na služby pri používaní elektro-
nických registračných pokladníc. Podľa tlačovej správy Minis-
terstva financií Slovenskej republiky by sa povinnosť používať
elektronické registračné pokladnice na evidenciu tržieb mala
rozšíriť napríklad aj na advokátov a notárov. Cieľom tohto člán-
ku nie je poskytnúť komplexnú analýzu právnej úpravy používa-
nia elektronickej registračnej pokladnice, ale zamerať pozor-
nosť na povinnosti podnikateľov, ktoré im vyplývajú zo zákona
a ktoré by sa podľa navrhovaného zákona v blízkej budúcnosti
mali vzťahovať aj na advokátsky a notársky stav.
Fabianová, Z.: Odklon od zásady rovnosti podielov pri vypo-
riadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bulletin
slovenskej advokácie č. 9/2014
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov predstavuje výcho-
diskovú formu usporiadania vzájomných majetkových vzťahov
medzi manželmi. Ide o formu majetkového spoločenstva, ktorej
existencia je zásadne viazaná na trvanie manželstva. V prípade
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa ako zák-
ladná zásada vyporiadania uplatňuje podľa § 150 Občianskeho
zákonníka zásada rovnosti podielov, v zmysle ktorej sú podiely
oboch manželov na spoločnom majetku rovnaké. Od rovno-
merného stanovenia podielov pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sa však výnimočne možno odchýliť
a podiely manželov na spoločnom majetku určiť v rozdielnom
pomere. Článok analyzuje základné princípy uplatňujúce sa pri
modifikácii podielov v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a skúma okolnosti odôvodňujúce
odklon od zásady parity, a to s poukazom na aktuálnu rozhodo-
vaciu činnosť súdov.
Klein, Š.: Veřejné listiny a jejich důkazní síla. Ad Notam
č. 4/2014
Autor sa zaoberá zvláštnosťou a špecifikom verejných listín
a verejnou dôverou v ich pravosť a správnosť. Zvláštny charak-
ter notárskeho úradu, ako aj samotných notárskych zápisníc
umožňuje s využitím moderných technológií tieto garancie (de
lege ferenda) ešte ďalej posilňovať a podrobiť vyhotovovanie
notárskych zápisníc takým kontrolným mechanizmom, ktoré
by boli schopné premeniť verejnú dôveru prakticky na verejnú
istotu. Hlavným účelom verejných listín v súkromnom práve
je ochrana verejného záujmu bez ohľadu na priania a záujmy
účastníkov právnych konaní či osvedčovaných skutočností.
Z tohto dôvodu právne predpisy stanovujú obligatórnu formu
verejnej listiny pre celý rad právnych konaní. Ich právne pred-
pisy nešli touto cestou a tieto formálne požiadavky stanovili len
pre minimum právnych konaní. Z hľadiska ochrany súkrom-
ných záujmov však verejné listiny ponúkajú vyššiu dôkaznú silu
a tým aj zníženú spochybniteľnosť oproti súkromným listinám.
Strany právnych konaní preto môžu mať záujem zvoliť formu
verejnej listiny a predchádzať tak sporom v oblastiach, kde zvý-
šené riziko sporov možno očakávať.
Dolný, J.: Problematika stanovenia hodnoty vyrovnacieho
podielu spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným.
Justičná revue č. 8-9/2014
Autor sa venuje otázke určenia hodnoty vyrovnacieho podie-
lu spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorého
účasť zanikla počas existencie spoločnosti. Obchodný zákonník
síce ustanovuje spôsob výpočtu, v praxi však môžu pri tomto
výpočte vzniknúť problémy, najmä ak reálna hodnota vyrovna-
cieho podielu nezodpovedá hodnote vypočítanej spoločnosťou.
Článok sa bližšie venuje porovnaniu slovenskej a českej judi-
katúry týkajúcej sa stanovenia hodnoty vyrovnacieho podielu
a polemizuje o možnosti využitia teleologického výkladu pri
výpočte vyrovnacieho podielu podľa slovenskej právnej úpravy.
Spracovali členovia redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA:
JUDr. Katarína Valová, PhD. (prvá a druhá anotácia)
JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. (tretia anotácia)
JUDr. Zuzana Grófiková (štvrtá anotácia)
Anotácie
31
>> Dávame do pozornosti
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/Dedičské právo hmotné
Ladislav Kupka – vyd. Eurounion
Rok vydania: 2014
Počet strán: 280
Väzba: pevná
V texte autor venuje pozornosť teoreticko-právnym inštitútom, ako aj inštitútom
pozitívnoprávnej úpravy dedenia, ako sú pramene dedičského práva, základné
zásady dedenia, medzi ktoré patrí už spomenutá zásada nadobúdania dedičstva
priamo faktom smrti poručiteľa, predpoklady dedenia, spôsob a následky odmiet-
nutia dedičstva, predpoklady a následky dedičskej nespôsobilosti, dôvody a ná-
sledky vydedenia, prechod dlhov dedičstvo ťažiacich a jednotlivé dedičské tituly.
Občiansky zákonník, Veľký komentár,
1. zväzok Všeobecná časť (§ 1 – § 122)
Imrich Fekete – vyd. Eurokódex
Rok vydania: 2014
Počet strán: 280
Väzba: pevná
Publikácia sa venuje výkladu všeobecnej časti Občianskeho zákonníka (§ 1–122).
Svojím spôsobom ide o matériu, ktorú možno označiť ako všeobecné súkrom
né právo, ktoré podporne platí aj v iných právnych odvetviach súkromného práva.
Občanský zákoník – Komentář – Svazek IV
(dědické právo)
Jiří Švestka, Jan Dvořák, Josef Fiala, Martin Šešina, Karel
Wawerka – vyd. Wolters Kluwer ČR
Rok vydania: 2014
Počet strán: 720
Väzba: pevná v plátne
Najdôležitejšiu zmenu českého právneho poriadku, rekodifikáciu súkromného
práva, vykonanú zákonom č. 89/2012 Sb., občanský zákoník, komplexne vykladá
komentár kolektívu autorov. V súčasnosti ide o jediný dostupný komentár k dedič
skému právu podľa zákona č. 89/2012 Sb., občanský zákoník, na českom trhu.
Kupní smlouva v novém občanském zákoníku.
Komentář § 2079-2183
Luboš Tichý, Petra Joanna Pipková, Jan Balarin – vyd. C. H. Beck
Rok vydania: 2014
Počet strán: 528
Väzba: pevná
Kúpna zmluva predstavuje základný inštitút súkromného práva, ide o najfrek-
ventovanejší typ zmluvy. Publikácia obsahuje výklad ku kategóriám neupra-
veným v českom občianskom zákonníku (napríklad finančný lízing), podrobný
rozbor jednotlivých typov kúpnej zmluvy aj zoznam najdôležitejšej literatúry.
Osobitný dôraz kladie na kúpu v obchode. Kniha je určená advokátom, sudcom,
vyučujúcim aj študentom právnických fakúlt, ako aj obchodníkom a kupujúcim.
Exekučné konanie
Svetlana Ficová a kolektív – vyd. C. H. Beck
Rok vydania: 2014
Počet strán: 112
Väzba: mäkká
V skriptách je podaný výklad podstatnej časti ustanovení Exekučného po-
riadku (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení jeho poslednej novely vykonanej zákonom č. 106/2014 Z. z.). Výklad,
ktorý je väčšinou právnickej obce akceptovaný, zahŕňa všetky dôležité otázky
týkajúce sa osoby exekútora, exekučnej činnosti a podstatnej časti spôsobov
vykonávania exekúcie vo vzájomných súvislostiach.
Zákon o mezinárodním právu soukromém.
Komentář
Bříza, Břicháček, Fišerová, Horák, Ptáček, Svoboda
– vyd. C. H. Beck
Rok vydania: 2014
Počet strán: 768
Väzba: pevná
Prakticky zameraný komentár odhaľuje možnosti aplikácie novej právnej
úpravy. Publikácia kladie dôraz na podrobnú analýzu práva Európskej únie,
vo svetle ktorého je nutné vykladať jednotlivé ustanovenia zákona. Pozornosť
sa venuje aj relevantným medzinárodným zmluvám. Autori sa nevyhýbajú
problematickým otázkam a prinášajú argumenty za alternatívne interpretácie.
Judikatúra vo veciach vecných práv k cudzím veciam
Róbert Jakubáč – vyd. Wolters Kluwer SK
Rok vydania: 2014
Počet strán: 216
Väzba: mäkká
Ide o ďalší výber z judikatúry slovenských a českých súdov z oblasti vecných
práv, a to vecných práv k cudzím veciam, resp. obmedzených vecných práv,
ako sa tieto práva označujú v niektorých kódexoch súkromného práva. Ju-
dikáty, resp. rozhodnutia súdov, zaradené do tohto výberu, sme rozdelili do
troch častí podľa delenia vecných práv k cudzím veciam v platnom Občian-
skom zákonníku, a to na judikáty týkajúce sa záložného práva, vecných bre-
mien a zádržného práva. Rozhodli sme sa zotrvať pri systematike platného
Občianskeho zákonníka. Publikácia je určená predovšetkým vyšším súdnym
úradníkom, sudcom, advokátom, exekútorom, notárom.
Judikatúra vo veciach konkurzného
a reštrukturalizačného konania
Petra Štofková – vyd. Wolters Kluwer SK
Rok vydania: 2014
Počet strán: 294
Väzba: mäkká
Predkladaná publikácia je spracovaná s cieľom poskytnúť čitateľom prehľad
o aktuálnej judikatúre v oblasti konkurzu a reštrukturalizácie. Do zbierky boli
vybrané rozhodnutia tak slovenských a českých súdov, ako aj Súdneho dvora
EÚ. Ide predovšetkým o rozhodnutia z posledných rokov, keďže cieľom bolo
reflektovať aktuálne pomery v tejto oblasti. V publikácii čitateľ nájde rozhod-
nutia tematicky rozdelené podľa jednotlivých štádií konkurzného konania.
Samostatná časť je venovaná reštrukturalizácii, ale aj postaveniu a odmene
správcu. Súčasťou publikácie sú aj (pre túto edíciu príznačné) registre.
Ústavné právo. Ústavný systém Slovenskej republiky
Ľubor Cibulka a kolektív – vyd. Univerzita Komenského
Rok vydania: 2014
Počet strán: 407
Väzba: pevná
Prijatie Ústavy Slovenskej republiky a vznik Slovenskej republiky ako zvr-
chovaného, demokratického a právneho štátu znamenali začiatok budova-
nia nového moderného ústavného systému, jednotlivých ústavných inštitúcií
a kreácie ústavných orgánov. Učebnica sa snaží vysvetliť najpodstatnejšie
otázky fungovania ústavného systému SR, štruktúru, pôsobnosť a vzájomné
vzťahy ústavných orgánov, ako aj úlohu kontroly ústavnosti.
Zákon o používaní elektronickej registračnej
pokladnice. Zákon o obmedzení platieb v hotovosti.
Komentár
Veronika Dubielová, Jaroslav Nižňanský – vyd. Wolters Kluwer SK
Rok vydania: 2014
Počet strán: 152
Väzba: mäkká
Kniha venovaná problematike hotovostných platieb zastrešuje komentáre
k dvom dôležitým zákonom – k zákonu č. 289/2008 Z. z. o používaní elektro-
nickej registračnej pokladnice a k zákonu č. 394/2012 Z. z. o obmedzení pla-
tieb v hotovosti. Komentár k zákonu o používaní elektronickej registračnej
pokladnice je zameraný na vysvetlenie podmienok jej používania na Sloven-
sku a upravuje činnosť a postavenie servisnej organizácie. Je obohatený
o príklady z praxe. Komentár k zákonu o obmedzení platieb v hotovosti pod-
robne rozoberá podmienky zákazu vykonávať niektoré platby v hotovosti
a vzhľadom na doteraz chýbajúcu literatúru a judikatúru súdov v tejto oblas-
ti by mohol vniesť viac svetla do tejto problematiky.
Zbierka nálezov a uznesení ÚS SR 2013
vyd. Ústavný súd Slovenskej republiky
Rok vydania: 2014
Počet strán: 1 288
Väzba: pevná v koži
Publikácia prevádza rokom 2013 z pohľadu rozhodovacej činnosti Ústavné-
ho súdu Slovenskej republiky. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky zároveň vyjadruje prianie všetkých sudcov tohto súdu
poskytnúť čitateľom transparentný pohľad na všetky najvýznamnejšie roz-
hodnutia, z ktorých je zrejmé, že Ústavný súd systematicky a kontinuálne
pracuje na napĺňaní úloh, ktoré naň kladie ústavný poriadok SR, a tak má
určujúci podiel na vytváraní právneho vedomia celej spoločnosti.
32 ars notaria 4/14
>> Dávame do pozornosti
Vybral JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA.
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/Pokyny pre autorov
1. Príspevky posielajte elektronickou poštou na adresu vydavateľa.
2. Rozsah príspevkov je limitovaný vrátane fotografií. Pri odborných
článkoch by nemal presiahnuť 10 – 15 normostrán vrátane
poznámkového aparátu. Rubrika Postrehy z praxe by mala mať
maximálny rozsah 3 – 12 normostrán. Recenzie by nemali obsahovať
viac ako 1 – 2 normostrany.
3. Predložené práce sa publikujú v štátnom jazyku.
4. Príspevky musia byť napísané v textovom editore MS Word tak, aby
bola jasná grafická úprava textu.
5. V texte používajte výhradne Times New Roman, veľkosť písma 12.
Na zvýraznenie časti textu je povolená kurzíva a tučné písmo. Pri
poznámkovom aparáte pod čiarou používajte Times New Roman,
veľkosť 10.
6. Poznámky a odkazy pod čiarou vkladajte vždy na príslušnú stranu cez
funkcie vložiť, odkaz a poznámka pod čiarou, pretože len tak sa počas
spracovávania neposunie text.
7. Odkazy priamo v texte uveďte na konci citácie.
8. Odporúčané riadkovanie je 1,5, zarovnanie textu v bloku, zarovnanie
tabuliek na stred, rovnako aj text v tabuľkách zarovnaný na stred.
9. Za vecnú stránku príspevku zodpovedá autor.
10. Na výplatu autorskej odmeny je v závere príspevku nutné vždy uviesť
údaje o autorovi (meno a priezvisko, rodné číslo, akademické tituly,
adresa pracoviska alebo bydliska, prípadne e-mail a číslo účtu).
11. Práca musí obsahovať vyhlásenie o tom, či už bola verejne publikovaná,
a v prípade akceptácie vyhlásenie, že nebude zadaná na ďalšie
publikovanie do iného časopisu.
12. Redakcia si vyhradzuje právo vykonať drobné úpravy, prípadne skrátiť
rukopis.
13. Redakcia si vyhradzuje právo výberu príspevkov, právo upraviť titulok
príspevku, vykonať v rukopise potrebné štylistické, jazykové a grafické
úpravy, ako aj rozhodnúť o jeho zaradení do daného čísla a rubriky.
14. Pri odkazoch na literatúru žiada redakcia o uplatňovanie jednotného
systému, ktorý vychádza z normy STN ISO 690.
15. Autori príspevkov vyjadrujú vlastný názor k danej problematike.
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/36
http://www.floowie.com/ru/read/ars-notaria-14-04/