ARS NOTARIA 4/2014

1

2

>> obsah ARS NOTARIA 4/2014 Ročník: 18. • Vyšlo: 20. 12. 2014 Vydáva: Notárska komora Slovenskej republiky Krasovského 13, 851 01 Bratislava 5, IČO 30 811 236 tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 589 notarska.komora@notar.sk, www.notar.sk Redakčná rada: JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka) JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. JUDr. Jozef Opatovský JUDr. Katarína Valová, PhD. Periodicita: štyrikrát ročne Predplatné: daniela.durajova@notar.sk Inzercia: daniela.durajova@notar.sk Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2 P. O. Box 61, 810 05 Bratislava, www.jaga.sk Foto: Notárska komora SR, archív autorov, thinkstock.cz Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN 1335-2229 Úvodník Odborný článok 4 Kauzálny nexus v judikatúre SR vo vzťahu k profesijnej zodpovednosti Kristián Csach Judikát 12 Odňatie možnosti konať pred súdom v dedičskom konaní. Bolo rozhodnuté bez pojednávania, účastníkom konania bol štát z titulu odúmrte a dedičstvo bolo predlžené Zuzana Grófiková Postrehy z praxe 15 Nový komunikačný systém Notárskej komory SR Peter Varga, Miroslav Gregor Rozhovor 18 JUDr. Marek Števček, PhD.: Štátny orgán by nemal nad nevyhnutnú mieru zasahovať do chodu stavovskej právnickej profesie Z diania v právnickej obci 21 Katastrálne právo z pohľadu rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR Zuzana Grófiková 22 Trnavské právnické dni Jozef Opatovský 22 Recenzia: Dočasné súdne pravidlá Judexkuriálnej konferencie z roku 1861 Ján Šanta 23 Vďaka, pán profesor Jozef Opatovský Dianie v komore 24 Third World Notariat University Petra Nürnbergerová 26 ENN cezhraničný workshop o notárskej činnosti Katarína Valušová, Katarína Valová 27 Spoločné pracovné stretnutie prezídií NK ČR a NK SR Ľubomír Ondov 29 Druhé bilaterálne stretnutie Notárskej komory SR a Maďarskej notárskej komory (MOKK) Katarína Nagyová Aktuálne z NK SR 30 Novinky z medzinárodných aktivít NK SR Peter Danczi 30 Informácie o výberových konaniach, vzdelávaní v NK SR a o notároch, ktorí ukončili svoju činnosť do uzávierky časopisu ARS NOTARIA 4/2014 Dávame do pozornosti 31 Anotácie 32 Prehľad právnickej literatúry 18 24 26 27

2 ars notaria 4/14 Úvodník Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súčasnosti sa finalizujú práce na novele Notárskeho poriadku. Prebiehajúca novela Notárskeho poriadku neobíde ani ustanovenia týkajúce sa disciplinárneho ko- nania v širšom ponímaní. Dovoľte mi osloviť vás z titulu funkcie predsedu Disciplinárnej komisie Notárskej ko- mory SR a priblížiť vám práve diskutované zmeny v tejto časti nášho predpisu. Počas prác na novele Notárskeho poriadku, ktoré trvajú už niekoľko rokov, bolo potrebné vyrovnať sa s rôznymi návrhmi. Za zmienku stojí najmä ten, ktorý by znamenal najrozsiahlejšiu zmenu. Priamo v Notárskom poriadku sa navrhovalo upraviť celé disciplinárne konanie. Súčas- ťou návrhu bolo okrem iného aj to, aby sa senáty tvorili náhodným výberom z troch databáz. Predseda senátu by bol vybraný z databázy predsedov senátu. Do tejto databázy by konferencia notárov volila päť predsedov disciplinárnych senátov z dvojnásobného počtu notárov navrhnutých prezídiom komory. Do druhej databázy by minister vymenoval päť členov disciplinárnych senátov z dvojnásobného počtu kandidá- tov pozostávajúcich z notárov, sudcov alebo iných osôb, ktoré pôsobia najmä v sektore vysokých škôl, respektíve vykonávajú právnické povolanie, a ktorých by navrhovalo prezídium komory. Do tretej databázy by minister vymenoval päť členov disciplinárnych senátov zo sudcov, zamestnancov minis- terstva alebo iných osôb, ktoré pôsobia najmä v sekto- re vysokých škôl alebo vykonávajú právnické povolanie. Z druhej a tretej databázy by sa vyberal člen senátu. Keďže nový spôsob kreovania senátu ani väčšinu ostat- ných vtedy navrhnutých zmien týkajúcich sa disciplinár- neho konania si nevynútila požiadavka praxe, od takejto rozsiahlej a komplikovanej zmeny v disciplinárnom ko- naní, ktorá sama osebe vyvolávala dôvodné pochybnosti o reálnosti fungovania v praxi, sa aj na základe vznese- ných pripomienok zo strany komory upustilo (nateraz). Aktuálnenavrhovanézmenysúv časepísaniatohtopríspev­ ku v štádiu medzirezortného pripomienkového konania. V súvislosti so zavedením nového inštitútu – prerušením výkonu notárskeho úradu – sa navrhuje, aby takéto pre- rušenie nebránilo začatiu a pokračovaniu disciplinárne- ho konania. Takisto sa navrhuje, aby mala disciplinárna komisia sedem členov, pričom dvoch členov komisie na účely disciplinárneho konania, v ktorom sa má prerokovať po- rušenie povinností súvisiacich s výkonom funkcie súdne- ho komisára, má na žiadosť komory menovať minister zo zamestnancov ministerstva. V takomto prípade sa navr- huje aj to, aby členmi senátu boli dvaja zástupcovia mi- nisterstva. Predsedom disciplinárnej komisie pritom ne- môže byť zástupca ministerstva, môže ním byť len notár. Navrhovaná úprava však už nevylučuje, aby bol zástupca ministerstva predsedom senátu v uvedených veciach. V dôvodovej správe sa k tomu uvádza, že táto úprava sa navrhuje napriek tomu, že účasť „cudzích“ subjek- tov v orgáne vnútornej samosprávy profesijného stavu, akým je notárstvo latinského typu, nie je bežná. Preto sa obmedzuje možnosť zástupcov ministerstva stať sa predsedom disciplinárnej komisie, aby tak nedochádzalo k neprimeranému vplyvu ministerstva na vnútornú orga- nizáciu notárskeho stavu. Keďže niet dôvodu domnievať sa, že by navrhovaná úprava mala vychádzať z požia- daviek praxe, bolo namieste zo strany komory k tejto navrhovanej úprave vzniesť pripomienku. Možno pred-

3 pokladať, že táto úprava bola navrhnutá v rámci výkonu dohľadu štátu/ministra nad činnosťou komory a notárov. Vychádzajúc z pojmu dohľad (pozorovanie zaisťujúce do- držiavanie predpisov), v prípade účasti zástupcu štátu/ ministra v disciplinárnom senáte, ktorý rozhoduje o vine a disciplinárnom opatrení, by už nešlo o pozorovanie, ale o rozhodovanie, teda už nie o dohľad. Ak by však boli v trojčlennom senáte dvaja zástupcovia ministerstva, pričom jeden z nich by mohol byť aj predsedom sená- tu, išlo by o zásadný podiel na rozhodovaní. To právna úprava samosprávnych organizácií (akou je aj komora) vo vzťahu k štátu neumožňuje, inak by sa poprel samot- ný princíp samosprávy. V uvedenom prípade by už ne- bolo možné hovoriť o dohľade štátu nad samosprávnou organizáciou, ale o rozhodovaní štátu za samosprávnu organizáciu prostredníctvom jej orgánu, čo je proti sa- motnému zmyslu zákonnej úpravy samosprávy. Minister má pritom oprávnenie podávať návrhy na disciplinárne konanie a teda ako účastník aj možnosť priamo a legi- tímne ovplyvňovať konanie. Vzhľadom na požiadavku praxe sa v zákone takisto vý- slovne upravuje úprava prevzatá z disciplinárneho po- riadku, že disciplinárna komisia koná a rozhoduje v troj- člennom senáte. Precizuje sa úprava disciplinárnej zodpovednosti. Zavá- dza sa absentujúca definícia disciplinárneho previnenia. Disciplinárnym previnením by tak malo byť zavinené závažné alebo opätovné porušenie povinností pri výko- ne činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitného predpisu (pričom sa má na mysli úprava súdneho komisariátu v Občianskom súdnom poriadku); závažné porušenie iných povinností vyplývajúcich z tohto zákona, Etického kódexu notára, predpisu komory alebo uznesenia komory; vedomé porušenie sľubu; správanie, ktorým sa závažným spôsobom narúša dôstojnosť a váž- nosť notárskeho stavu; a pokračovanie vo výkone čin- nosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom činnosti notára. Disciplinárnym previnením by malo byť aj konanie no- tára, ktorého následkom sú prieťahy v dedičskom alebo disciplinárnom konaní, ako aj nerešpektovanie právo- platne uloženého disciplinárneho opatrenia. Špecifikujú sa teda konania, ktoré možno sankcionovať disciplinárnym opatrením. Na odstránenie pochybností z praxe sa výslovne odkazuje na porušenie povinností pri výkone činnosti súdneho komisára. V prípade disciplinárneho opatrenia – pozastavenie vý- konu notárskeho úradu – sa stanovuje dolná hranica tak, že pozastaviť výkon notárskeho úradu bude možné naj- menej na obdobie dvoch mesiacov, a to z dôvodu, že pri kratšom čase – vzhľadom na administratívnu náročnosť zo strany komory, ale aj notára – by bola efektívnosť ta- kéhoto disciplinárneho opatrenia v praxi otázna. Ďalšou úpravou, ktorá sa z disciplinárneho poriadku navrhuje začleniť aj do zákona, je okruh osôb, ktoré si môže notár alebo kandidát v disciplinárnom konaní zvoliť za obhajcu. Ustanovuje sa, že obhajca môže byť zvolený z radov advokátov alebo notárov, t. j. osôb, ktoré majú na to odborné predpoklady. Keďže relevantné skutočnosti na disciplinárne konanie majú pôvod v notárskej alebo ďalšej činnosti notára, je namieste, aby si disciplinárne obvinený mohol zvoliť za zástupcu nielen advokáta, ale aj kolegu z radov notárov. Na základe požiadavky praxe sa zriaďuje zákonný rá- mec, aby bol každý povinný podať disciplinárnej komisii nevyhnutné vysvetlenia na preverenie návrhu na začatie disciplinárneho konania. Špecifikujú sa aj prípady, v kto- rých možno takúto súčinnosť odoprieť. Disciplinárna ko- misia môže tiež uložiť poriadkovú pokutu do 200 eur (a to aj opakovane) tomu, kto sťažuje postup disciplinárneho konania. Ide najmä o prípady, ak sa niekto bez závaž- ných dôvodov nereaguje na výzvu disciplinárnej komisie, napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší poriadok, bezdôvodne odoprie vypovedať ako svedok, podať vysvet- lenie alebo predložiť listiny. Vzhľadom na požiadavky praxe sa upravuje, že opravný prostriedok sa bude podávať komore a nie na okresnom súde ako doteraz. Nanovo sa upravuje, že o opravnom prostriedku by mal rozhodovať už krajský súd, v ktorého obvode má notár sídlo. Prax si vyžiadala aj návrh, podľa ktorého v prípade, ak bol disciplinárne obvinený odvolaný z výkonu notárskeho úradu na vlastnú žiadosť, sa disciplinárne konanie pre- rušuje a pokračuje sa v ňom, ak bol disciplinárne obvi- nený opätovne vymenovaný za notára. Pre notársky stav by však bolo úplne jedno, aká je úpra- va disciplinárneho konania v prípade, ak by nebol žiaden nápad v disciplinárnych veciach. Je to však len nenapl- niteľné želanie prezídia komory, ktorému záleží na bez- úhonnosti notárskeho stavu, pretože za takého stavu sa mu inak vykonávajú jeho kompetencie, týkajúce sa naj- mä vzťahu s ministerstvom spravodlivosti ako orgánom dohľadu nad činnosťou komory a notárov. Ovplyvňuje to však aj verejnú mienku o notárskom stave, čo by nemalo byť ľahostajné žiadnemu notárovi. A, samozrejme, bezúhonnosť notárskeho stavu je asi želaním aj členov disciplinárnej komisie, ktorí sa s jed- notlivými zlyhaniami svojich kolegov končiacimi sa ná- vrhmi na disciplinárne konanie musia vyrovnať s maxi- málnou objektívnosťou a odbornosťou. Ak sa však medzi nami stále nájdu kolegovia, ktorí napríklad pri spisovaní osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva po- važujú za splnenú podmienku dobromyseľnosti ústnu zmluvu pri nadobudnutí nehnuteľnosti pred viac ako 10 rokmi, tak nápad v disciplinárnych veciach je stá- le istý. V takom prípade by nám nemala byť ľahostajná ani úprava disciplinárneho konania, pričom dôraz treba klásť najmä na požiadavky praxe. JUDr. Štefan Demian predseda Disciplinárnej komisie NK SR a člen Legislatívnej skupiny Prezídia NK SR

Úvod nielen metodologický1 Cieľom tohto príspevku je priblížiť pohľad na apliká- ciu učení o príčinnej súvislosti slovenskou judikatúrou. V otázke kauzality (príčinnej súvislosti) ako jedného z nosných prvkov zodpovednosti za škodu ponúka práv- na veda a judikatúra slovenských súdov úsečné vyjadre- nia oscilujúce okolo úvah o podstatnej, priamej a bez- prostrednej príčine. Jemné odlesky rozlišovania medzi faktickou a právnou kauzalitou, príčinnej súvislosti či pokusov o klasifikáciu myšlienkových štruktúr príčinnej súvislosti (napríklad odkazom na adekvátnu príčinnosť či ochranný účel normy)2 nenašli v prevládajúcej sloven- skej právnej teórii ani praxi zásadnejšiu odozvu. Výnimočne sa niektorí predstavitelia doktríny,3 ale aj Naj- vyšší súd neobmedzia len na konštatovanie všeobecných poučiek o kauzalite, ale uvedú svoje úvahy do širšieho metodologického rámca teórií príčinnej súvislosti a uvá- dzajú, že za východisko skúmania príčinnej súvislosti sa považuje test conditio sine qua non (tzv. „but for“ test), posudzujúci, či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Následne sa pripúšťa korekcia v podobe teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, podľa ktorej je prí- činná súvislosť daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, zvyčajného chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu.4 Nie je však možné jednoznačne tvrdiť, že by slovenské súdy pri posudzovaní príčinnej súvislosti vychádzali v prvom rade z konceptu adekvátnej príčinnosti.5 Tomuto stavu sme museli prispôsobiť metodológiu spracovania príspevku. Nebolo v silách autora vyhľa- dať prípady, keď Najvyšší súd vedome aplikoval koncept adekvátnej príčinnej súvislosti, účelu ochrannej normy, straty šance alebo iné myšlienkové konštrukty učenia o kauzalite. Z odôvodnenia rozhodnutí slovenských sú- dov, v prvom rade Najvyššieho súdu Slovenskej republi- ky (ďalej len Najvyšší súd), sme sa snažili vyabstrahovať a identifikovať použité modely príčinnej súvislosti. Cie- ľom tohto príspevku je pokus o kategorizáciu a posúde- nie, či slovenská judikatúra siaha vhodným spôsobom po použití týchto konštrukcií. V druhom rade sme sa snažili porovnať závery slovenskej a českej judikatúry,6 pričom nebudeme skúmať, do akej miery je doterajšia česká judikatúra o príčinnej súvislosti použiteľná aj po reko- difikácii českého súkromného práva.7 Ctiac si zámer a publikum konferencie, pokúsime sa prispôsobiť tieto skúmania situáciám profesijnej zodpovednosti, osobitne zodpovednosti advokáta za škodu. Príčinná súvislosť – základné úvahy a východiská slovenskej judikatúry Slovenské súdy sa pravidelne vyrovnávajú s otázkou, či ustálenie príčinnej súvislosti je otázkou skutkovou Kauzálny nexus v judikatúre SR vo vzťahu k profesijnej zodpovednosti Vzor anotácie: Príspevok sa zameriava na priblíženie problému príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, ako aj jej rozsahom. Autor sa snaží interpretovať rozhodovaciu činnosť slovenských súdov (vrátane súdov nižšej inštancie) vo svetle moderných doktrín práva zodpovednosti za škodu. Hoci slovenská právna doktrína ani judikatúra výslovne nevyužíva koncepty a štruktúry teórie kauzality a k rozhodovaniu pristupuje značne kauzisticky, z rozhodovacej činnosti súdov je možné vyvodiť závery aj pre situácie, v ktorých majú dané teórie poskytovať presvedčivú odpoveď. Zároveň autor poukazuje na judikatúrne riešenie niektorých otázok spojených s príčinnou súvislosťou v rámci profesijnej zodpovednosti (osobitne advokátov a notárov). 1 Príspevok bol prednesený na XXII. Karlovarských právnických dňoch a v pôvodnom znení publikovaný v zborníku z uvedenej konferencie a v Právnom obzore č. 5/2014. Čitateľovi predkladáme príspevok doplnený o aspekty príčinnej súvislosti vo vzťahu k zodpovednosti notárov za škodu. 2 Na prehľadný a podrobný rozbor pozri napríklad Tichý, L. in Tichý, L. (ed.): Odpovědnost advokáta za škodu. Praha: C. H. Beck, 2013, s. 148 a nasl. 3 Napríklad Fekete, I.: Občiansky zákonník. Veľký komentár. 1. diel. Bratislava: Eurokódex, s. 1056, s odkazmi na českú judikatúru. Pre podrobnejší rozbor konceptov príčinnej súvislosti pozri aj Marják, D.: Obchodnoprávna zodpovednosť za škodu – porovnanie a úvahy de lege ferenda. Dizertačná práca, Košice, 2013. 4 Rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 89/2011z 31. júla 2012: „Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) ako jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu vyžaduje, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by to tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu.“ 5 Tak ale zrejme česká judikatúra. Pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len Najvyšší súd ČR) sp. zn 28 Cdo 3471/2009 z 24. marca 2011. 6 Za cenné podklady k aktuálnej českej judikatúre som zaviazaný vďakou pánovi JUDr. Vladimírovi Zoufalému. 7 K tomu pozri Bezouška, P.: Příčinná souvislost jako nechtěné dítě normativního textu? In: Dolobáč, M., Širicová, Ľ.: Rezistencia vnútroštátneho práva a právne transplantáty. Košice: UPJŠ, 2011, s. 85 a nasl. 4 >> Odborný článok ars notaria 4/14

(zisťovanou pravidelne prostredníctvom znaleckých po- sudkov, požívajúcich vysokú mieru dôvery)8 alebo (aj) otázkou právnou. Judikatúra Najvyššieho súdu variuje. Napríklad podľa rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 126/2009 z 30. júna 2010: „Je síce pravda, že otázka príčinnej súvislosti (vyriešenie ktorej patrilo podľa dovo- lacieho súdu k najvýznamnejšej zložke pre posúdenie predmetnej právnej veci) je v svojom základe otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach, vymedzenie toho, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou tejto ujmy) má byť príčinná súvislosť zisťovaná, je ale nepo- chybne posúdením právnym.“ O necelé dva roky neskôr ale Najvyšší súd uviedol (sp. zn. 2 Cdo 46/2011 z 31. ja- nuára 2012), že otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Zdá sa, že sa presadil prvý koncept, slovami Ústavného súdu Slovenskej re- publiky (ďalej len Ústavný súd) je otázka príčinnej súvis- losti medzi protiprávnym konaním a konkrétnou škodou síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade je alebo nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver, je, samozrejme, závislý od skutkové­ ho zistenia.9 Najvyšší súd sa navyše vyslovil aj k poradiu skúmania prvkov zodpovednosti za škodu, keď iba zdanlivo banál- ne uviedol, že pred skúmaním príčinnej súvislosti musí súd ustáliť škodovú udalosť, ako aj vznik škody.10 Takýto záver podľa nášho názoru ešte nevedie k tomu, že by prí- činná súvislosť nemala vplyv na určenie rozsahu škody (a osobitne ušlého zisku)11. Posudzovanie splnenia všet- kých uvedených zložiek zodpovednosti za škodu je ply- nulým súvzťažným procesom. V nasledujúcom rozbore sa sústredíme na jednotlivé príklady konštrukcií moderného práva zodpovednosti za škodu, na ktoré môže dať slovenská judikatúra odpoveď. Strata šance a pravdepodobnosť škody ako nahraditeľná ujma? V niektorých právnych poriadkoch je za právne relevant- nú škodu považovaná aj taká škoda, ktorá síce nevznikla priamo a jednoznačne v dôsledku určitej škodovej uda- losti, ale ktorá predstavuje zníženie určitej šance na ma- 8 Pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžp/6/2011 z 28. marca 2012 (vo vzťahu k znaleckému posudku v správnom konaní, závery mutadis mutandis zrejme použiteľné aj na konanie pred súdom): „Ak medzi dôkazy hodnotené správnym orgánom patrí aj znalecký posudok, ktorého vypracovanie bolo potrebné na účely odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie správneho orgánu, potom zásada voľného hodnotenia dôkazov sa uplatní obmedzene. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky.“ 9 Uznesenie sp. zn. IV. ÚS 602/2013 z 3. októbra 2013, porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 24/2011 z 19. apríla 2011. Rovnaký záver vyplýva aj z českej judikatúry, napríklad uznesenie českého Najvyššieho súdu sp. zn. 25 Cdo 818/2005 z 25. januára 2006. 10 Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 30/2010 z 29. apríla 2011. 11 Pozri len závery Najvyššieho súdu ČR vo vzťahu k povinnosti zabezpečiť predpoklady na pravidelný beh vecí, až po ktorých naplnení je možné uvažovať, že protiprávny zásah (v tomto prípade orgánu verejnej správy) vedie kauzálne k ušlému (očakávateľnému) zisku z danej činnosti v rozsudku sp. zn. 25 Cdo 269/2006 z 26. novembra 2011, a pomerne liberálne požiadavky na preukazovanie ušlého zisku z pohľadu slovenských súdov v konaní, ktoré predchádzalo uzneseniu Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 94/2010 z 28. septembra 2010, osobitne v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Co 311/2009 z 26. januára 2010. 5

jetkový prospech (napríklad zníženie šance vyhrať určitú cenu, vyhrať spor a podobne). Nahrádza sa strata šance. Túto situáciu spolu s takými, keď nie je možné preuká- zať, či určitá príčina viedla ku škodovej udalosti sama ale­ bo predstavovala iba čiastočnú príčinu, respektíve viedla ku škode iba s určitou mierou pravdepodobnosti, pova- žuje doktrína za prípady tzv. nejasnej kauzality.12 V slo- venskom právnom poriadku v rámci posudzovania kau- zality panuje prístup všetko alebo nič a pri nejasnej kau- zalite (presnejšie v prípade, ak určitá príčina neviedla ku ško­ dovej udalosti, ale iba zvýšila jej pravdepodobnosť) nie je prípustné uložiť škodcovi po- vinnosť nahradiť čiastočnú ujmu (proporcionálnu miere, v akej táto okolnosť prispela k škodovému výsledku).13 Do určitej miery, zjednodušene povedané, z komparatív- neho pohľadu je možné vnímať dva prístupy k strate šan- ce a k proporcionálnej zodpovednosti (respektíve kauza- lite). Niektoré právne poriadky (učebnicový príklad je francúzsky právny poriadok), ale napríklad aj Návrh spo- ločného referenčného rámca (DCFR) pracujú s problémom straty šance/príležitosti skôr v rovine kategórie rozsahu škody (za škodu sa považuje aj zníženie šance určitého výsledku), iné, napríklad Princípy európskeho deliktové- ho práva (čl. 3:102 PETL), ale aj napríklad rakúska, ho- landská či anglická právna prax, pristupujú k problému ako k otázke kauzality (proporcionálna kauzalita).14 V slovenskom právnom poriadku sa so stratou príleži- tosti pracuje v rámci náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia ako s kategóriou formy náhrady ujmy (zhor- šenie životných príležitostí vo forme sťaženia spoločen- ského uplatnenia). Z judika- túry slovenských súdov je ale možné abstrahovať zá- very aplikovateľné aj na iné prípady, keď nie je vznik škody istou, ale len možnou okolnosťou. Napríklad Krajský súd v Bratislave konal o nároku bývalého externého študenta právnickej fakul- ty, ktorý nebol ochotný uzatvoriť so vzdelávacou inštitú- ciou zmluvu, na základe ktorej boli podľa neho protipráv- ne vyberané poplatky za štúdium, a ktorý sa voči Slovenskej republike domáhal náhrady ujmy v dôsledku zlyhania kontrolných a dozorných orgánov, osobitne ich nečinnosťou v prípade jeho podaní. Podľa rozsudku prís- lušného krajského súdu15 žalobca utrpel škodu (ujmu) z dôvodu neukončenia štúdia, respektíve jeho vylúčenia zo štúdia a nie v dôsledku nečinnosti odporcu pri vybavo- vaní jeho sťažností. Krajský súd navyše uviedol, že: „aj v prípade vybavenia sťažnos- tí ministerstvom by nemal navrhovateľ garantované ukončenia ... štúdia, ktoré nezáviseli od vybavenia jeho sťažností, ale od dosiahnutia potrebného počtu kreditov a úspešného absolvovania záverečných skúšok, a pre­ to navrhovateľ nedôvodne odvodzuje z nečinnosti odporcu následky v podobe nemožnosti ukončenia ... štúdia ...“ Z tohto môžeme vyvodiť, že samotná strata šance sa ne- nahrádza, keďže ide iba o šancu, neistý výsledok. Prerušenie kauzality a alternatívne správanie sa v súlade s právom (hypotetická kauzalita) Reťaz príčin a následkov smerujúca od určitej protipráv- nej okolnosti (príčiny) až k vzniku škody, ktorá má byť nahradená, môže byť prerušená pristúpením takej okol- nosti, ktorá z právneho hľadiska vylúči povinnosť škodcu (pôvodcu prvotnej protiprávnej okolnosti) nahradiť vznik- nutú škodu. V jednom z najzásadnejších rozhodnutí Najvyššieho súdu vo vzťahu k prerušeniu kauzality posudzoval ten- to súd dôsledky prieťahov v katastrálnom konaní, ktoré v spojitosti so zmenou právnej úpravy dane z nehnu- teľnosti viedli k tomu, že účastník musel zaplatiť daň z nehnuteľnosti, ktorú by, nebyť prieťahov, zaplatiť ne- musel. Zmenu právnej úpra- vy považoval Najvyšší súd za okolnosť prerušujúcu kauzalitu a v konečnom dôsledku nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úrad- ným postupom nepriznal.16 Na prerušenie kauzality tak podľa Najvyššieho súdu nie je potrebné, aby okolnosť mala protiprávnu povahu. Aj konanie samotného poško- deného môže prerušiť kauzálnu reťaz (k tomu nižšie). >> Z judikatúry slovenských súdov je ale možné abstrahovať závery aplikovateľné aj na iné prípady, keď nie je vznik škody istou, ale len možnou okolnosťou. >> Môžeme vyvodiť, že samotná strata šance sa nenahrádza, keďže ide iba o šancu, neistý výsledok. 6 >> Odborný článok ars notaria 4/14 12 Oliphant, K.: Uncertain Factual Causation in the third restatement: Some comparative notes. In: William Mitchell Law Review. Vol. 37:3, 2011, s. 1599 a nasl. 13 Samozrejme, uvažujeme o vonkajšom vzťahu poškodený – škodca. Ak ide o čiastočnú príčinu a vznik škody bol spôsobený viacerými škodcami, títo navonok zodpovedajú v prvom rade solidárne (§ 438 OZ), ale vo vnútri (medzi škodcami) sa majú vyrovnať podľa účasti na spôsobenej škode, teda aj proporcionálne (§ 439 OZ). Slovenské súdy pritom pripúšťajú, aby v rámci vzájomného vyrovnania medzi viacerými škodcami mohol jeden z nich niesť povinnosť nahradiť celú škodu. Pozri rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 13C/49/2011 z 9. novembra 2011. 14 Pozri Oliphant, op. cit. a diela tam citované. 15 Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Co 62/2011 z 29. novembra 2011. Stojí za uváženie, či prístup zvolený českým Najvyšším súdom v rozsudku sp. zn. 25 Cdo 1455/2007 z 27. mája 2009 o potenciálnej spoločnej zodpovednosti orgánu, ktorý umožnil realizáciu protiprávnej činnosti, neviedol k opačnému záveru. Ešte prísnejšie posudzoval zlyhanie kontrolných povinností (zlyhanie strážnej služby ako jedna z príčin škody spôsobenej vlámaním sa zlodejov) český Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 25 Cdo 2101/2002 z 18. decembra 2003. 16 Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 32/2007 z 29. marca 2007, publikovaný aj ako R 28/2008: „Z postupného sledu jednotlivých skutkových okolností danej veci je zrejmé, že nesprávny úradný postup katastrálneho úradu bol významným článkom reťazca príčin a následkov. Napriek tomu ale zo sledu relevantných príčin a následkov vyplýva, že zmenšenie majetku žalobkyne nebolo spôsobené priamo nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu (jej majetok by sa nezmenšil, ak by nedošlo k zmene zákonnej úpravy dane z nehnuteľností). Vzhľadom na toto nie priame, ale sprostredkované pôsobenie nesprávneho úradného postupu dospel dovolací súd k ... záveru ..., že v danom prípade nebola daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu, a tým zmenšením majetku žalobkyne, náhrady ktorého sa domáha.“

Súvisiacim prípadom je tzv. hypotetická kauzalita. Pod- statné je, či by škoda celkom alebo aspoň sčasti vznikla aj bez jeho pričinenia, v dôsledku iných, už existujúcich, alebo neskôr pristupujúcich okolností.17 Posudzujeme, či by škoda bola bývala vznikla (mohla vzniknúť) aj v prí- pade, ak by škodca bol konal v súlade s právom. Podľa názoru Najvyššieho súdu, vyplývajúceho z už spomenu- tého rozhodnutia týkajúceho sa straty šance,18 je príčin- ná súvislosť medzi prípadným protiprávnym správaním sa a vznikom škody vylúčená aj vtedy, ak by vznik škody mohol nastať aj bez tohto protiprávneho správania sa, osobitne vtedy, ak by poškodený konal v súlade s právom. Zdržanlivý prístup k zodpovednosti za škodu v prípade, ak by škoda vznikla aj v dôsledku neskôr pristúpivších okolností, prezentuje Najvyšší súd aj vtedy, keď rozlišuje, či pôvodná skutočnosť (v tomto prípade konanie advoká- ta) je tou skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku škod- livému následku, alebo či k tejto skutočnosti pristúpila nová skutočnosť, ktorá bez ohľadu na pôvodné skutoč- nosti samostatne pôsobila ako príčina škody.19 Z tohto rozlišovania je zjavné ich rozdielne posudzovanie. Kauzalita ako spôsob obmedzenia náhrady tzv. čistých majetkových škôd Problém náhrady (a najmä nahraditeľnosti) tzv. čistých majetkových škôd20 patrí medzi často diskutované témy deliktového práva z komparatívneho pohľadu. Čistú ma- jetkovú škodu možno pritom ohraničiť (asi iba) negatívne – ako škodu, ktorá nesúvisí s ujmou na zdraví a škodou na majetku poškodeného, respektíve takáto ujma na zdraví či škoda na majetku nepredchádza čistej majet- kovej škode. Fenomén čistej majetkovej škody sa dá lep- šie uchopiť výpočtom jeho základných prejavov tak, ako ich vymedzili Bussani a Palmer (a Parisi),21 a to: • nepriama škoda (ricochet loss) je taká majetková ško­ da, ktorá vznikla tretej osobe v dôsledku toho, že po- škodeného postihla škodová udalosť, a zároveň v dô- sledku určitého vzťahu tretej osoby k poškodenému.22 Napríklad, ak pre nehodu manželky, zavinenú treťou osobou, musí manžel prestať vykonávať dobre platené povolanie, čím sa zníži jeho príjem, alebo ak športový klub utrpí škodu v dôsledku zranenia svojho hráča; • prenesené škody (transferred loss) sú takým zníže- ním majetku jednej osoby (primárneho poškodeného), ktoré sa na základe zmluvy prenieslo na iný subjekt (sekundárne poškodeného). Často uvádzaný prípad je prípadná povinnosť zamestnávateľa platiť náhradu mzdy aj počas práceneschopnosti zamestnanca; • poškodenia verejných služieb a infraštruktúry – na- príklad výpadok prúdu v dôsledku neodborných re- konštrukčných prác spôsobí výpadok produkcie a ob- rovské hospodárske škody; • konanie s dôverou v nesprávne informácie alebo služ- by – poškodený utrpí čistú majetkovú škodu napríklad vtedy, ak v dôvere v správnosť podanej informácie na- príklad kúpi určitý predmet za vyššiu cenu, ako by bol ochotný zaplatiť, keby vedel o určitej informácii, ktorú by bol býval dostal, nebyť (napríklad) nesprávnosti pri vyhotovení posudku a podávaní informácie.23 Problém nahraditeľnosti čistých majetkových škôd môže byť vnímaný ako otázka protiprávnosti,24 škody, zavinenia či predvídateľnosti spôsobenej škody, ale aj príčinnej sú- vislosti. V našom príspevku sa ale pokúsime zamerať na riešenie problému čistých majetkových škôd, respektíve niektorých z ich prípadov prostredníctvom kauzality. Ne- podarilo sa nám síce identifikovať jednoznačné prípady, keď sa slovenské súdy s problematikou čistých majet- kových škôd vyrovnali, niektoré z ich rozhodnutí v prípa- doch podobných tým uvedeným ale ponúkajú návod na to, ako by mohli súdy postupovať. Kauzalita a úhrada vyššej kúpnej ceny Súd posudzoval nárok na náhradu škody voči advokátovi, ktorý sa zaviazal zastupovať poškodeného pri rokova- niach o odkúpení nehnuteľností, ktoré mu boli ponúknu- té za určitú cenu. Nehnuteľnosti poškodený potreboval na výkon svojej podnikateľskej činnosti, pretože na nich stoja jeho stavby. Advokát bol nečinný, predávajúci svoju ponuku na predaj vzal späť25 a nehnuteľnosť predal inej osobe. Keďže ich poškodený potreboval, musel ich kúpiť od nového nadobúdateľa, a to za cenu viac ako dvojná- sobne prevyšujúcu pôvodnú ponuku. Podľa Najvyššieho súdu26 nebolo bezprostrednou príčinou vzniku škody na strane poškodeného konanie, respektíve opomenutie advokáta, ale samotná kúpa pozemkov od ich nového 7 17 Na bližší rozbor pozri napríklad Csach, K.: Preukazovanie (vybraných) hypotetických okolností v súkromnom práve. In: Dokazovanie v civilnom a trestnom konaní. Pezinok: Justičná akadémia Slovenskej republiky, 2012, s. 71 a nasl. 18 Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Co 62/2011 z 29. novembra 2011: „... aj v prípade vybavenia sťažností ministerstvom by nemal navrhovateľ garantované ukončenia bakalárskeho či magisterského štúdia, ktoré nezáviseli od vybavenia jeho sťažností, ale od dosiahnutia potrebného počtu kreditov a úspešného absolvovania záverečných skúšok, a preto navrhovateľ nedôvodne odvodzuje z nečinnosti odporcu následky v podobe nemožnosti ukončenia jeho bakalárskeho a magisterského štúdia a následnej nemožnosti zamestnania sa ako príslušníka v právnej službe Ozbrojených síl SR, resp. advokátskeho koncipienta.“ 19 Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 30/2010 z 29. apríla 2011. 20 V nemeckom jazyku sa hovorí o tzv. primäre alebo reine Vermögenschäden. V anglickej spisbe sa používa pojem pure economic loss. 21 Bussani, M., Palmer, V. V. In: Bussani, M., Palmer, V. V. (eds.): Pure economic loss in Europe. Cambridge University Press. 2003, s. 10 a nasl. 22 Pozri napríklad Eliáš, K.: Obsah, způsob a rozsah náhrady škody v soukromém právu I. In: Právní Rádce, 12/2007, s. 9/10. 23 Pozri Csach, K.: Zodpovednosť znalcov v komparatívnom a kolíznoprávnom kontexte : Štúdia o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnou informáciou. Košice: UPJŠ, 2009, s. 8 – 11. Pozri aj Marják, D.: Vybrané otázky zodpovednosti za škodu. In: Míľniky práva v stredoeurópskom priestore 2011. Bratislava: UK, 2011, s. 121 – 125. 24 Pozri napríklad Petrovov výklad prevenčnej povinnosti, ktorý by mohol slúžiť ako obmedzenie niektorých prípadov čistej majetkovej škody. Petrov, J.: Protiprávnost a obecná prevenční povinnost. In: Právní rozhledy, 20/2007, s. 746 a nasl. 25 Z publikovaného uznesenia Ústavného súdu, ktorým bola sťažnosť proti predmetnému uzneseniu Najvyššieho súdu odmietnutá, nie je zjavné, aký bol právny charakter „ponuky“ predaja daných nehnuteľností, respektíve miera jej právnej záväznosti. 26 Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 105/2012 z 25. marca 2013 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 1 Cdo 105/2012 z 26. júna 2013. Proti predmetnému uzneseniu podal poškodený sťažnosť, ktorá bola Ústavným súdom odmietnutá (I. ÚS 547/2013 z 11. septembra 2013).

vlastníka za kúpnu cenu vyššiu, než bola kúpna cena po- núknutá pôvodným vlastníkom týchto pozemkov, pričom poškodený podľa Najvyššieho súdu nepreukázal, že mu- sel zaplatiť vyššiu cenu, ako ani to, že musel predmetné nehnuteľnosti kúpiť. Preto nárok na náhradu škody voči advokátovi nepriznal.27 Ak by sme brali rozhodnutie Najvyššieho súdu doslovne, tak by zrejme nebolo možné uplatniť si nárok na náhra- du čistej majetkovej škody spôsobenej konaním na zá- klade dôvery v nesprávnu informáciu (napríklad nákup nehnuteľnosti s dôverou v nesprávne ohodnotenie znal- com), keďže aj v tom prípade samotná škoda vznikla až v dôsledku konania samotného poškodeného.28 Ako sme uviedli inde, nemyslíme si, že by takýto prístup bol správ- ny.29 Rovnako si nemyslíme, že prístup formulovaný Naj- vyšším súdom v tomto prípade je hodný nasledovania. V podstate vylučuje akúkoľvek zodpovednosť za škodu spôsobenú advokátom, ak dôsledky porušenia povinnos- ti advokáta „napráva“ klient vlastnou činnosťou, respek- tíve ak je poškodený vlastným úkonom uskutočneným na základe zlej rady. Navyše, okrem prerušenia kauza- lity vlastnou činnosťou klienta je podstatné, že Najvyšší súd kladie výnimočne vysoké nároky na preukazovanie samotnej škody (posúdenie toho, či poškodený musel uzatvoriť zmluvu, respektíve musel zaplatiť danú cenu, pričom nebolo skúmané, či cena, ktorú poškodený v ko- nečnom dôsledku zaplatil, presahuje trhovú, respektí- ve inak určenú odhadnú cenu). V podstate tento prístup pripúšťa nárok klienta na náhradu škody iba vtedy, ak by klient následne žiadnu zmluvu neuzatvoril (a nehnu- teľnosti od nadobúdateľa nekúpil). V takom prípade by zrejme mal nárok na náhradu (prípadne vzniknuté- ho) ušlého zisku, spôsobeného neuzatvorením zmluvy, spornejšie sú nároky na náhradu nákladov spojených s ekonomickými dôsledkami neuzatvorenia zmluvy vo forme nájomného (či jeho zvýšenia). Takéto výsledky sa zdajú byť nepresvedčivé, keďže znižujú motiváciu advo- káta plniť si svoje povinnosti. Vnímame námietky, ktoré sa skrývajú v pripomenutí, že poškodený nepreukázal, či musel za pozemky zaplatiť cenu, ktorú za ne nakoniec zaplatil. Nepochybné je riziko, že istota nároku na ná- hradu škody voči advokátovi by mohla motivovať strany druhej transakcie k nadsadeniu ceny. Riziko toho, že po- škodený vlastnou činnosťou môže manipulovať rozsah náhrady škody, však možno obmedziť prostredníctvom aplikácie testu predvídateľnosti škody, ktorý by sa mal aplikovať aj v týchto prípadoch (predvídateľné riziko ne- splnenia zmluvy advokátom). Kauzalita a prenesená a nepriama škoda Prípady prenesenej a nepriamej škody v zmysle členenia uvedeného vyššie majú spoločné to, že okrem poško- deného utrpela škodu aj ďalšia osoba, a to v dôsledku osobitného, respektíve zmluvného vzťahu s priamo po- škodeným. Minimálne určitá časť doktríny nepripúšťa náhradu nepriamych a prenesených škôd.30 Určitú indi- káciu pozície Najvyššieho súdu pri riešení týchto prípa- dov môžeme ilustrovať na príklade, v ktorom došlo k po- škodeniu automobilu, pričom poškodená bola v prípade poškodenia vozidla povinná vrátiť príspevok na jeho ob- staranie (respektíve jeho pomernú časť). Podľa Najvyš- šieho súdu31 nebolo zmenšenie majetku žalobkyne (spo- čívajúce vo vrátení pomernej časti peňažného príspevku poskytnutého na kúpu motorového vozidla) spôsobené priamo porušením povinností žalovaného pri dopravnej nehode, ale iba sprostredkovane a škodca „v žiadnom prípade nenesie zodpovednosť za to, že žalobkyňa mala s tretím subjektom ohľadom motorového vozidla dojed- nané také podmienky, ktoré sa v súvislosti s vysporiada- ním ich vzťahu po poškodení vozidla ukázali byť pre ňu nevýhodné.“ Zaujímavé na prístupe Najvyššieho súdu je, že tento potenciálny majetkový úbytok pojmovo nevylú- čil z rozsahu nahraditeľnej škody, ale posudzoval, či ide o takú ujmu, ktorá bola krytá príčinnou súvislosťou.32 Ak Najvyšší súd nepovažoval majetkovú ujmu poškode- nej spôsobenú povinnosťou dodržiavať uzatvorené zmlu- vy s treťou osobou za priamo spôsobenú dopravnou ne- hodou, zdá sa rozumné predpokladať, že by sa rovnako postavil aj k nárokom tretej osoby (sekundárne poško- denej), ktorá by si uplatňovala majetkovú ujmu spôsobe- nú tým, že priamo poškodená osoba neplnila v dôsledku protiprávneho konania porušiteľa svoje záväzky voči tejto tretej osobe (sekundárne poškodenej). Judikatúra ale nepostupuje konzistentne. Napríklad Okresný súd v Prešove priznal poškodenému podnika- teľovi, obeti autonehody, voči škodcovi nárok na náhra- du ušlého zisku vyplývajúceho zo zmlúv neuzatvorených v dôsledku automobilovej nehody.33 Nejde síce o škodu 8 >> Odborný článok ars notaria 4/14 27 Z uznesenia vyplýva, že: „... súd ustálil, že porušenie povinností žalovaného pri zastupovaní žalobcu nepredstavovalo bezprostrednú príčinu, ktorá mala za následok vznik škody na strane žalobcu. Bezprostrednou príčinou škody bolo v tomto prípade konanie žalobcu a jeho dobrovoľné rozhodnutie kúpiť pozemky (od nadobúdateľa, poznámka K.Cs.)... za vyššiu cenu, než za akú mohol predtým tieto pozemky kúpiť (od pôvodného vlastníka, poznámka K.Cs.). ....Žalobca tiež dostatočne nepreukázal, že musel zaplatiť stanovenú kúpnu cenu 900 Sk za m2 pozemkov a nie cenu nižšiu, a ani to, že musel kúpiť uvedené pozemky. ....Práve žalobca svojím vlastným konaním spôsobil, že tento reťazec príčin a následkov pri vzniku škody bol prerušený.“ 28 Podobný záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1231/2004 z 27. januára 2005, ktorý v otázke príčinnej súvislosti považujeme za prekonaný napríklad nálezom Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 312/05 z 1. novembra 2007, rozsudkom Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 883/2006 z 30. júla 2008 či jeho uznesením sp. zn. 25 Cdo 957/2009 z 22. júna 2011. 29 Pozri napríklad state venované zodpovednosti za škodu spôsobenú advokátom, audítorom či znalcom v kolektívnej monografii Profesijná zodpovednosť. Košice: UPJŠ, 2011, 528 s. 30 Fekete, op. cit. s. 1056. 31 Rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 130/2010 z 28. októbra 2010. 32 Zdá sa, že z českej judikatúry vyplýva opak. Napríklad podľa rozsudku českého Najvyššieho súdu sp. zn. 25 Cdo 4313/2008 zo 14. júla 2011 prislúcha poškodenému aj nárok na náhradu ušlého zisku v prípade, ak nemôže splniť svoje zmluvné záväzky v dôsledku škodovej udalosti. 33 Pozri rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/199/2003 z 31. mája 2006. Koncepčne rovnako aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1946/2000 z 24. 5. 2001. K problému pozri aj Petr, B.: Ušlý zisk, vývoj právní úpravy a aktuální problémy spojené s hledáním mezí v rozhodovací činnosti soudů. Právní rozhledy, 15/2004, s. 574.

vzniknutú v dôsledku povinnosti plniť v prospech tretej osoby, ale škoda vznikla v dôsledku nemožnosti uzatvoriť výhodnú zmluvu s treťou osobou. Keďže situácia posu- dzovaná okresným súdom je podobná tej, o ktorej konal Najvyšší súd (v podstate ide o dve strany jednej mince), žiadalo by sa postupovať v oboch podobne. Vyššie uvede- ný reštriktívny postoj Najvyššieho súdu nepovažujeme za nasledovaniahodný a na určenie rozsahu nahraditeľnej škody navrhujeme použiť kategórie predvídateľnosti, za- vinenia, ale najmä dostatočného preukázania istoty (nie len pravdepodobnosti) vzniku škody, osobitne ušlého zisku. Osobitosti kauzality v prípade profesijnej zodpovednosti (zodpovednosť advokáta a notára za škodu) Zodpovednosť za škodu spôsobenú advokátom bude zo- hrávať úlohu najmä v prípade nesprávnych právnych rád pri poskytovaní právneho poradenstva, a to tak v rámci konania pred súdom, ako aj mimo súdneho konania (ne- dostatočné vysvetlenie rizi- ka, nesprávne formulovanie zmluvy či návrhu na konanie a podobne). V rámci konania pred súdom to budú najčas- tejšie prípady nesprávneho iniciovania súdneho kona- nia (konanie voči nesprávnej osobe) a neodborné vede- nie sporu vrátane zlyhaní v procese (nepodanie námietky relatívnej neplatnosti či premlčania, zmeškanie lehoty či nepodanie opravného prostriedku).34 Problém príčinnej súvislosti vystupuje osobitne v prí- padoch zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú chybným vedením sporu, škoda však nie je odvrátená podaním opravného prostriedku či výsledkom opravné- ho konania. Pri chybe advokáta v súdnom procese mu- sia byť vyriešené dôsledky toho, že o veci rozhodujú dva rôzne súdy. Prvý súd rozhoduje v konaní, v ktorom urobí advokát chybu. Tento súd vynesie rozsudok, ktorý v dô- sledku chyby advokáta spôsobí poškodenému klientovi škodu. Klient sa môže pokúsiť domôcť sa náhrady ško- dy v ďalšom súdnom konaní, v ktorom bude rozhodovať iný súd (označme ho pojmom regresný súd). Existencia dvoch rôznych súdov a dvoch rôznych súdnych kona- ní prináša značné problémy pri určovaní kauzality, a to najmä s ohľadom na zásadu res iudicata. Potenciálne je však počet sporov, ktoré môžu byť vyvolané, obme- dzený až potenciálnym úspechom žalobcu. Nie je totiž vylúčené, aby klient zažaloval aj svojho advokáta, ktorý chybným vedením sporu prehral spor žalobcu o náhradu škody voči predchádzajúcemu advokátovi. Možnosť skú- mať a posúdiť výsledok (pôvodného) sporu ako predbež- nú otázku v (následnom) konaní o náhradu škody spôso- benú advokátom bola slovenskou judikatúrou sprvu síce odmietaná, neskôr ale pripúšťaná.35 Na inom mieste36 sme odôvodnili, že síce v § 26 záko- na o advokácii37 priamo nenájdeme protiprávnosť kona- nia ako predpoklad zodpovednosti advokáta za škodu (a dané ustanovenie je interpretované tak, že predpokla- dom zodpovednosti za škodu advokáta je iba a) spôso- benie škody, b) pri výkone advokácie, c) za podmienky príčinnej súvislosti),38 ale protiprávne konanie advo- káta (porušenie jeho povin- ností) je podmienkou nároku na náhradu škody. Podľa ná- zoru objavujúceho sa v roz- hodovacej činnosti našich súdov dochádza pri preuka- zovaní porušenia povinností advokátom k obráteniu dô- kazného bremena (zrejme v dôsledku vymedzenia li- beračného dôvodu v zákone o advokácii), a to minimál- ne čo sa týka znaku protiprávnosti, potenciálne však aj kauzality. Napríklad podľa Krajského súdu v Trenčíne: „Súd má zato, že žalovaný tieto povinnosti ako komerčný právnik a neskôr advokát porušil, nakoľko v konaní ne- uniesol dôkazné bremeno a nepreukázal opak.“39 Názor však nie je prijímaný jednoznačne. Napríklad podľa Kraj- ského súdu v Košiciach, sp. zn. 11 Co 127/2012: „Vzťah príčinnej súvislosti je daný, ak vznikla škoda v dôsledku výkonu advokácie, t. j. pokiaľ by neexistovala chyba ad- vokáta, mohol klient právo úspešne uplatniť. ... Dôkaz- né bremeno v konaní o náhradu škody proti advokátovi o tom, že išlo o protiprávne konanie advokáta, znáša ža- lobca (klient).“ 9 34 Na bližší rozbor v slovenskom práve pozri Kerecman, P.: Zodpovednosť advokáta za škodu. In: Bulletin slovenskej advokácie. 10/2011, s. 6 – 21 (1. časť), 11/2011, s. 12 – 26 (2. časť). 35 Pozri Csach, K. in Csach, K. a kol.: Profesijná zodpovednosť. Košice: UPJŠ, 2011, s. 220 a nasl. Podľa novšieho uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 24/2011 z 22. marca 2012 „...prípadné konanie advokáta spôsobilé privodiť klientovi ujmu, nie je možné korigovať v rámci právoplatne skončeného súdneho konania, avšak právoplatnosť daného súdneho konania nevylučuje možnosť, aby sa žalobca domáhal vo vzťahu k advokátovi zodpovednosti za škodu spôsobenú mu v súvislosti s výkonom advokácie.“ Pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 161/2009 z 25. novembra 2010. 36 Csach, K. in Csach, K. a kol.: Profesijná zodpovednosť. Košice: UPJŠ, 2011, s. 209, 210. 37 Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 38 Pozri Kerecman, P.: Zodpovednosť advokáta za škodu, 1. časť. In: Bulletin slovenskej advokácie. 10/2011, s. 13 a nasl., ako aj judikatúru ním citovanú. 39 Rozsudok Okresného súdu v Trenčíne potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16 Cob 122/2009 z 31. augusta 2010, ktorý sa na odôvodnenie rozhodnutia okresným súdom v plnej miere odvolal. Rozsudok bol napadnutý sťažnosťou pred Ústavným súdom, ten však sťažnosti nálezom sp. zn. I. ÚS 33/2011 nevyhovel. Autor ďakuje v tomto bode Ľubici Gregovej Širicovej za pripomienky k písomnej verzii príspevku publikovanému v zborníku z XXII. Karlovarských právnických dní, z dôvodu ktorých považoval za potrebné túto poznámku pod čiarou upraviť. >> Zodpovednosť za škodu spôsobenú advokátom bude zohrávať úlohu najmä v prípade nesprávnych právnych rád pri poskytovaní právneho poradenstva, a to tak v rámci konania pred súdom, ako aj mimo súdneho konania. V rámci konania pred súdom to budú najčastejšie prípady nesprávneho iniciovania súdneho konania a neodborné vedenie sporu vrátane zlyhaní v procese.

Mnohé z uvedených pravidiel budú relevantné aj pri zod- povednosti notárov za spôsobenú škodu.40 Nároky na preukázanie príčinnej súvislosti medzi zlyhaním notára a vzniknutou škodou nemajú byť vysoké. Napríklad ne- mecká a rakúska doktrína zjednodušujú dôkazné bre- meno poškodeného, čo sa týka rozsahu a podmienok príčinnej súvislosti pri náro- koch na náhradu škody voči notárovi.41 Spravidla nie je potrebné preukázať istotu príčinnej súvislosti, ale po- stačuje presvedčivá pravde- podobnosť.42 Pri posudzovaní príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti na strane notára a vznikom škody treba postupovať najmä v zmysle uve- denej teórie adekvátnej príčinnej súvislosti. Vychádzať by sa malo z toho, či by škoda vznikla pri bežnom slede okolností aj pri riadnom výkone povinnosti notára. Ak sa posudzuje príčinná súvislosť pri opomenutí konania, na ktoré bol notár povinný, zisťujeme, ako by sa okolnosti z pohľadu priemerného objektívneho posudzovateľa vy- víjali, ak by notár uskutočnil opomenuté konanie.43 Zaujímavá je otázka, či činnosť poškodeného môže pre- rušiť príčinnú reťaz, respektíve či má byť inak relevantná pri posúdení zodpovednos- ti notára za škodu. Naprí- klad nemecká prax dospela k záveru, že pre príčinnú súvislosť v rámci zodpoved- nosti notára za škodu nie je relevantné ani prípadné spoluzavinenie poškodené- ho, a to najmä s ohľadom na to, že ide o objektívnu zodpovednosť.44 Naopak, podľa slovenského Najvyš- šieho súdu45 sa aj v prípade objektívnej zodpovednosti notára za škodu má aplikovať § 441 OZ, a preto: „Pokiaľ sa však aj žalobca na škode podieľal (najmä tým, že svo- jím neopatrným konaním umožnil, resp. uľahčil dokončiť nekalú transakciu), spoluzavinil škodu z nedbanlivosti.“ Zdá sa však, že Najvyšší súd nabáda k záveru, že spo- luzavinenie poškodeného nemá byť posudzované príliš prísne. Nazdávame sa, že pri posudzovaní zodpovednosti notára za spôsobenú škodu je potrebné vychádzať z in- formačnej asymetrie medzi notárom a jeho klientom. Notár sa nesmie spoľahnúť na skutkové tvrdenia alebo obsah listín predložených účastníkmi bez toho, aby ich sám skontroloval, keďže má vychádzať z toho, že stra- nám nie sú známe okolnosti rozhodujúce vo veci, ako aj z toho, že si neuvedomujú právny význam jednotlivých okolností.46 Preto bude pri zodpovednosti notárov čas- tým problémom posúdenie kauzality v prípade, ak notár opomenie zisťovať alebo spýtať sa na právne relevantnú okolnosť, ktorú by mu klienti pravdepodobne zodpove- dali.47 Poučovacia a preskúmavacia povinnosť notára má prevažovať nad postihom klienta za spoluzavinenie škody. Ďalším zaujímavým prípadom sú nedostatky vykona- teľných notárskych zápisníc, pri ktorých je pre príčinnú súvislosť, ako aj pre samotný vznik škody relevantné to, či má poškodený (oprávnený z vykonateľnej notárskej zá- pisnice) možnosť domáhať sa uspokojenia svojej pohľa- dávky potom, ako sa prejavil nedostatok zápisnice (naprí- klad exekučné konanie na jej základe bolo zastavené). V zmysle rozhodovacej čin- nosti našich súdov, ak taká- to možnosť alternatívneho postupu (napríklad možnosť podania žaloby) existuje, nie je daný vznik škody ani prí- činná súvislosť.48 Uvedená súdna prax tak efektívne vy- lučuje nároky na náhradu škody spôsobené porušením povinnosti notára pri spisovaní notárskej zápisnice, snáď >> Nazdávame sa, že pri posudzovaní zodpovednosti notára za spôsobenú škodu je potrebné vychádzať z informačnej asymetrie medzi notárom a jeho klientom. Notár sa nesmie spoľahnúť na skutkové tvrdenia alebo obsah listín predložených účastníkmi bez toho, aby ich sám skontroloval, keďže má vychádzať z toho, že stranám nie sú známe okolnosti rozhodujúce vo veci, ako aj z toho, že si neuvedomujú právny význam jednotlivých okolností. >> Ďalším zaujímavým prípadom sú nedostatky vykonateľných notárskych zápisníc, pri ktorých je pre príčinnú súvislosť, ako aj pre samotný vznik škody relevantné to, či má poškodený možnosť domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky potom, ako sa prejavil nedostatok zápisnice . V zmysle rozhodovacej činnosti našich súdov, ak takáto možnosť alternatívneho postupu (napríklad možnosť podania žaloby) existuje, nie je daný vznik škody ani príčinná súvislosť. 40 Pozri aj Marják, D.: Niekoľko slov k zodpovednosti notára za škodu. In: ARS NOTARIA, 3/2012, s. 4 – 7 a Csach, K. in Csach, K. a kol.: Profesijná zodpovednosť. Košice: UPJŠ, 2011, s. 253 – 264. 41 Pravidelne sa na zjednodušenie dôkaznej situácie aplikuje § 287 ZPO (civilný procesný poriadok), ktorý je ekvivalentom slovenského § 136 Občianskeho súdneho poriadku. 42 V súvislosti so situáciou v Nemecku pozri rozhodnutia BGH sp. zn. IX ZR 31/84 z 15. 11. 1984, sp. zn. IX ZR 104/94 z 19. 10. 1995 a rozhodnutie publikované v NJW-RR 1996, s. 781. Pre Rakúsko pozri rozhodnutie OGH sp. zn. 1 Ob 502/77 z 2. 3. 1977. Na vytvorenie komparatívneho prehľadu pozri Godl, G.: Notarhaftung im Vergleich. Tübingen: Mohr Siebeck, 2001, s. 40 a nasl. 43 Pozri napríklad BGH publikované v NJW-RR 1988, s. 1367. 44 BGH sp. zn. IX ZR 7/87 zo 7. 1. 1988. 45 Pozri uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 69/2010 z 31. januára 2011 a sp. zn. 7 Cdo 64/2012 z 19. júla 2012, ako aj nadväzujúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 9Co 434/2012 z 11. apríla 2013. 46 BGH sp. zn. IX ZR 104/94 z 19. 10. 1995. 47 Pozri v tomto smere rozsudok OLG Hamm, sp. zn. 11 U 273/09 z 10. februára 2010. 48 K tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5 Co 87/2013 z 30. apríla 2013 a nadväzujúce uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 431/2013 z 12. septembra 2013. >> Odborný článok 10 ars notaria 4/14

s výnimkou premlčania pôvodného nároku. Nemyslíme si však, že by takýto všeobecný záver bol presvedčivý. Žiada sa podrobnejší rozbor podmienok príčinnej súvis- losti vrátane toho, či by uplatnený nárok a nasledujúca exekúcia o niekoľko rokov neskôr s prihliadnutím na bežný beh okolností priniesli pravdepodobnosť takého uspokojenia, na aké by mal poškodený (oprávnený) ná- rok z vykonateľnej notárskej zápisnice, ak by nevykazo- vala nedostatky spôsobené notárom. Podobne ako pri zodpovednosti advokátov, aj tu by sa mala vyžadovať re- konštrukcia alternatívneho priebehu súdneho konania. Kauzalita a mimozodpovednostné kompenzačné mechanizmy Porušenie profesijných povinností nemusí byť v rámci súkromného práva sankcionované iba zodpovednosťou za škodu. Odhliadnime od nekompenzačných mechaniz- mov (napríklad ukončenie zmluvných vzťahov v dôsledku straty dôvery, respektíve odvolanie z funkcie), všeobec- ných poistných kompenzačných mechanizmov, ktorým nemusí nevyhnutne pred- chádzať záver o zodpoved- nosti porušiteľa za škodu,49 a sústreďme sa na niektoré špecifické kompenzačné mechanizmy v prípadoch profesijnej zodpovednosti, osobitne advokátov. Napríklad podľa § 18 ods. 5 zákona o advokácii nepatrí advokátovi odmena za tie úkony, pri ktorých nepostu- poval s odbornou starostlivosťou. Poškodený si, samo- zrejme, môže započítať nárok na náhradu škody voči ná- roku advokáta na zaplatenie odmeny, čo ale predpokladá ustálenie zodpovednosti advokáta za vzniknutú škodu. Vyššie uvedená úprava ale vedie k hmotnoprávnemu zá- niku záväzku na zaplatenie odmeny bez ohľadu na to, či týmto počínaním vznikla klientovi škoda alebo nie. Nie je preto potrebné skúmať príčinnú súvislosť medzi poruše- ním povinnosti správneho postupu a vznikom konkrétnej ujmy. V rozsahu tohto plnenia by ale prípadne utrpená škoda mala byť považovaná za kompenzovanú. Síce len sprostredkovane, ale ako opatrenie s obdobným účinkom sa žiada vnímať aj posudzovanie účelnosti trov konania všeobecným súdom. Podľa Ústavného súdu je pri rozhodovaní všeobecného súdu o priznaní odmeny a hotových výdavkov za zastupovanie advokátovi usta- novenému účastníkovi konania súdom (§140 ods. 2 Ob- čianskeho súdneho poriadku) všeobecný súd oprávnený a povinný prihliadnuť inter alia aj na kvalitu advokátom poskytnutých právnych služieb. V prípade zistenia, že poskytnuté služby neboli dostatočne kvalitné, možno odmenu advokáta zodpovedajúcim spôsobom skrátiť. Pritom sa musí prihliadnuť na všetky rozhodné skutoč- nosti.50 Ani v tomto prípade nie je potrebné posudzovať príčinnú súvislosť medzi nekvalitne poskytnutou službou a škodou, ktorá prípadne mohla vzniknúť. Záver V predkladanom príspevku sme sa snažili poukázať na to, že hoci slovenská právna doktrína ani judikatúra vý- slovne nevyužíva koncepty a štruktúry teórie kauzality a k rozhodovaniu pristupuje značne kauzisticky, z rozho- dovacej činnosti je možné vystopovať závery aj pre situá- cie, na ktoré majú dané teórie dávať odpoveď. Nie zried- ka pritom slovenská judikatúra dochádza k rovnakým záverom ako zahraničná (a najmä česká). Prezento- vané výsledky rozhodovacej činnosti však poukazujú na značnú nejednotnosť. Mys- líme si, že práve kauzistický prístup slovenských súdov, ktoré príčinnú súvislosť ne- spútali do myšlienkových šablón jej čiastkových teórií, neprispieva k homogénnej rozhodovacej činnosti. Vzhľadom na to, že plánovaná rekodifikácia slovenské- ho súkromného práva si v oblasti práva zodpovednosti za škodu dáva za cieľ prevzatie princípov PETL,51 bude slovenská právna veda a prax konfrontovaná aj s novými figúrami faktickej kauzality. Ostáva len dúfať, že si s ta- kou priam paradigmatickou zmenou poradí.52 doc. JUDr. Kristián Csach, PhD., LL.M. Autor pôsobí na Katedre obchodného práva a hospodárskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Pozn. redakcie: Publikácia príspevku je viazaná na výhru časopisu ARS NOTARIA v kategórii Najlepší právnický časopis roku 2013 v SR. Ide o prestížnu cenu udelenú na konferencii Karlovarských právnických dní, pričom obsah príspevku autor upravil na účely publikácie v časopise ARS NOTARIA. 49 V súvislosti s „No-fault compensation“ schémami v práve Nového Zélandu a štátoch Škandinávie pozri napríklad Doležal, T. in Csach, K. a kol.: Profesijná zodpovednosť. Košice: UPJŠ, 2011, s. 289. 50 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 519/2010 zo 17. marca 2011 (Zb. 28/2011). 51 Pozri Legislatívny zámer Občianskeho zákonníka schválený vládou Slovenskej republiky 14. januára 2009 uznesením č. 13, s. 113. K záverom o europeizácii deliktového práva a inšpiráciám pre slovenské právo pozri aj Novotná, M. in Jančo, M., Jurčová, M., Novotná, M. a kolektív: Európske súkromné právo. Bratislava: Euroiuris, 2012, s. 440 a nasl. 52 Práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0518-11. >> Podľa Ústavného súdu je pri rozhodovaní všeobecného súdu o priznaní odmeny a hotových výdavkov za zastupovanie advokátovi ustanovenému účastníkovi konania súdom (§140 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) všeobecný súd oprávnený a povinný prihliadnuť inter alia aj na kvalitu právnych služieb poskytnutých advokátom. 11

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 174/2013 z 26. marca 2014) Komentár Najvyšší súd rozhodoval vo veci dovolania, ktoré podal účastník dedičského konania – štát – z titulu odúmrte. Dedičstvo bolo predlžené a prvostupňový súd rozhodol uznesením bez nariadenia pojednávania. Takisto potvr- dil nadobudnutie dedičstva – aktív i pasív – štátu z titulu odúmrte. Proti uzneseniu podal štát – Slovenská republika – od- volanie z dôvodu predčasne rozhodnutej veci. Dôvodom odvolania bola skutočnosť, že z uznesenia okresného súdu nie je zrejmé, že ide o predlžené dedičstvo a štát ako účastník konania nemal možnosť reagovať na daný stav, nemal možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnos- tiam, cene dedičstva, požiadať o konvokáciu a tým pre- dísť možnosti neskorších uplatnených nárokov ďalších veriteľov. Ďalej nemal možnosť využiť príležitosť ponúk- nuť veriteľom veci z dedičstva na úhradu ich dlhov, prí- padne dohodnúť sa s veriteľmi na spôsobe úhrady ich pohľadávok. Krajský súd uznesením potvrdil rozhodnutie prvostup- ňového súdu, ktoré zdôvodnil tým, že podľa § 175j OSP na prerokovanie dedičstva nie je potrebné nariaďovať po- jednávanie, ak súd potvrdí jeho nadobudnutie jedinému dedičovi alebo ak dedičstvo pripadne štátu podľa § 462 Občianskeho zákonníka a súd nezistil, že by si oprávne- né osoby (veritelia) nemali možnosť uplatniť svoje pohľa- dávky počas konania, čo aj učinili. Proti rozhodnutiu podal štát – Slovenská republika – do- volanie z dôvodu, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd SR dovolanie od- mietol z dôvodu, že nie je prípustné. Ako ale uvádza Naj- vyšší súd v odôvodnení rozhodnutia, aj keby tvrdenia do- volateľa boli opodstatnené, dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval, pretože dovolateľkou vytýkaná skutočnosť nezakladala prípustnosť dovolania v zmysle § 237 OSP. Dovolím si tvrdiť, že ide o kontroverzné rozhodnutia pr- vostupňového i druhostupňového súdu, a to v pozitívnom aj negatívnom zmysle. Globálne možno povedať, že de- dičské konania, ktoré sú predlžené, trvajú neprimerane dlho, postup nie je jednoznačný a výdavky spojené s lik- vidáciou sú výdavkami štátu, ak nie sú pokryté z výťažku z likvidácie. Z tohto pohľadu sa potvrdenie celého predl- ženého dedičstva – aktív aj pasív – štátu javí ako rýchle a hospodárne riešenie a možno ho len privítať. Na druhej strane však treba povedať, že procesný postup predpokladá možnosť konvokácie (pri ktorej je možné predísť ďalším neželaným dlhom prihláseným násled- ne), možnosť dohody s veriteľmi o prenechaní predlžené­ ho dedičstva na úhradu dlhov, a nemožno opomenúť ani ďalšie procesné možnosti účastníkov ako vyjadrenie sa k všeobecnej cene dedičstva a k existencii či výške prihlá- sených pohľadávok. Z tohto pohľadu možno vnímať mož- nosti účastníka – štátu – v danom prípade ako oklieštené. Odôvodnenie (publikované v celom rozsahu) Okresný súd Žilina uznesením z 19. júna 2012 č. k. 15 D 345/2011-47 určil všeobecnú cenu majetku poručiteľa sumou 5 480,88 eur, výšku jeho dlhov sumou 14 372,63 eur a čistú hodnotu dedičstva sumou –8 891,75 eur. Po- tvrdil, že celé dedičstvo pripadá Slovenskej republike. Zároveň rozhodol o tom, že notárovi JUDr. J. priznáva odmenu a náhradu hotových výdavkov v sume 113,16 eur, pričom povinnosť zaplatiť uložil Okresnému súdu Žilina z jeho rozpočtových prostriedkov. Krajský súd v Žiline na odvolanie dediča Slovenskej re- publiky – Obvodného úradu Žilina uznesením z 30. ok- tóbra 2012 sp. zn. 8 CoD 18/2012 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1, 2 OSP. K námietke odvolateľky týkajúcej sa rozhodnutia veci bez nariadenia pojednáva- nia uviedol, že oprávnené osoby mali možnosť uplatniť svoje pohľadávky, ktoré im vznikli voči poručiteľovi, čo aj urobili, preto nebol dôvod vytýčiť na prerokovanie veci pojednávanie. Odňatie možnosti konať pred súdom v dedičskom konaní Bolo rozhodnuté bez pojednávania, účastníkom konania bol štát z titulu odúmrte a dedičstvo bolo predlžené Poručiteľ zomrel bez zanechania závetu, zákonných dedičov nezanechal, a preto podľa § 462 Občianskeho zákonníka dedičstvo pripadlo štátu. To znamená, že postup súdneho komisára v danej veci bol v súlade s § 175j OSP, a ak za tohto stavu na prerokovanie veci pojednávanie nenariadil, neodňal dovolateľke možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP, pretože postupoval v zmysle platnej právnej úpravy. >> judikát 12 ars notaria 4/14

Proti tomuto uzneseniu podala dedička Slovenská re- publika – Obvodný úrad Žilina dovolanie, ktoré odôvodni- la tým, že konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia odvolacie- ho súdu predchádzalo, je zaťažené chybou podľa § 237 písm. f) OSP a rozhodnutie spočíva na nesprávnom práv- nom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c) OSP). Žiadala napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žia- dala odložiť vykonateľnosť oboch rozhodnutí. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie pred- pokladov na odloženie vykonateľnosti napadnutého roz- hodnutia v zmysle § 243 OSP a v súlade s ustálenou pra- xou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 OSP), za ktorého koná jeho zamestnanec s právnickým vzdelaním (§ 241 ods. 1 veta druhá OSP), bez nariadenia dovolacieho pojedná- vania (§ 243a ods. 1 OSP), skúmal predovšetkým jeho prípustnosť a dospel k záveru, že dovolanie smeruje pro- ti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnu- tie odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP). Podmienky prípustnosti dovolania sú podrobne upravené v § 237, § 238 a § 239 OSP, pričom v § 237 sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu, v § 238 sú podmienky prípustnosti stanovené pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo forme rozsudku a v § 239 pre rozhodnutie vo forme uznesenia. V prerokúvanej veci odvolací súd rozhodol uznesením, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, preto bolo potrebné podmienky prípustnosti v tomto prípade skúmať podľa § 237 a § 239 OSP. Podľa § 239 OSP je tiež dovolanie prípustné proti uznese- niu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa (ods. 1 písm. a)) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska, pričom dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) (ods. 1 písm. b)). Do- volanie je prípustné aj proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak: a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uzne- sení, že je dovolanie prípustné, pretože z právneho hľadiska ide o zásadne významné rozhodnutie, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu roz- hodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho roz- hodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (ne- vykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 OSP). Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znaleckom, tlmočníckom, o od- mietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tie uznesenia vo veciach upravených zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci sa- mej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3 OSP). 13

Vzhľadom na to, že v prerokúvanej veci nejde o žiaden z uve­ dených prípadov, dovolanie nie je podľa § 239 OSP prípustné. S prihliadnutím na námietku dovolateľky a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 OSP) vždy skúmať, či napadnuté rozhodnutie nebolo vy- dané v konaní postihnutom niektorou z chýb uvedených v § 237 písm. a) až g) OSP, sa dovolací súd zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde nižšieho stupňa nevy- skytla niektorá z týchto chýb, t. j. či v prerokúvanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci prá- voplatne rozhodnutej alebo prekážku už prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či konania pred nesprávne obsade- ným súdom. Ak ide o procesné chyby podľa § 237 písm. a) až e) a g) OSP, dovolateľ v dovolaní nenamietal a tieto v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Dovola- cí súd osobitne skúmal dovolaním namietanú procesnú chybu podľa § 237 písm. f) OSP, t. j. či nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom, a dospel k záve- ru, že dovolanie nie je prípustné ani podľa tohto ustano- venia, keďže procesnú chybu podľa § 237 písm. f) OSP v konaní nezistil. Dovolateľka namieta, že v konaní jej po- stupom súdov bola odňatá možnosť konať v zmysle § 237 písm. f) OSP tým, že konanie o dedičstve prebehlo bez toho, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie. A to na- priek tomu, že § 175j OSP dáva len možnosť prerokovať dedičstvo bez pojednávania, pričom nie v každom prípa- de je to správne, keď súdny komisár nezohľadnil všet- ky súvislosti a štátu nedal možnosť reagovať na zistený stav, vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, cene dedič- stva, požiadať o zvolanie veriteľov a dohodnúť sa s nimi na spôsobe úhrady ich pohľadávok. Podľa § 237 písm. f) OSP je dovolanie prípustné proti kaž- dému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi ko- nania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prerokúvanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok na účely ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto chyba je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právny- mi predpismi, čím odňal účastníkovi jeho procesné prá- va. Medzi najzávažnejšie prípady odňatia možnosti konať pred súdom možno zaradiť situácie, keď súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania a neboli na to splnené pod- mienky, ak účastníka na pojednávanie riadne nepredvo- lal alebo ak rozhodol bez toho, aby bola dodržaná záko- nom ustanovená lehota na prípravu pojednávania. Podľa § 462 Občianskeho zákonníka pripadne dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, štátu. Podľa § 175j OSP na prerokovanie dedičstva nie je po- trebné nariaďovať pojednávanie, ak súd potvrdí jeho nadobudnutie jedinému dedičovi alebo ak dedičstvo pri- padne štátu podľa § 462 Občianskeho zákonníka. Z obsahu spisu vyplýva, že poručiteľ zomrel bez zane- chania závetu, zákonných dedičov nezanechal, a preto podľa § 462 Občianskeho zákonníka dedičstvo pripadlo štátu. To znamená, že postup súdneho komisára v da- nej veci bol v súlade s § 175j OSP, a ak v tomto stave na prerokovanie veci pojednávanie nenariadil, neodňal dovolateľke možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP, pretože postupoval v zmysle platnej práv- nej úpravy. Dovolateľka v dovolaní tiež namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom po- súdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c) OSP). Právnym posúde- ním je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvo- dzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúde- ním veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skut- kový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záve- rov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe, ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ v chybe konania v zmysle § 237 OSP a nespôsobu- je zmätočnosť rozhodnutia). Aj keby boli tvrdenia dovo- lateľky opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného as- pektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by však prípustnosť dovolania v zmysle § 237 OSP. V dôsledku toho by posúdenie, či od- volací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne) správne interpretoval, alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípust- né (o taký prípad ale v prerokúvanej veci nešlo). Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné uzav- rieť, že prípustnosť dovolania nie je daná ani podľa § 237 OSP, ani podľa § 239 OSP a dovolanie teda smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ho preto podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá OSP odmietol bez toho, aby bola pre- skúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Sloven­ skej republiky rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224 ods. 1 OSP, keď neboli dané dôvody na použitie odseku 2 tohto ustanovenia. Spracovala JUDr. Zuzana Grófiková notárka so sídlom v Bratislave >> judikát 14 ars notaria 4/14

Náklady spojené s budovaním Notárskych centrálnych registrov však neumožňovali nákup drahého a rozsiah- leho riešenia, preto sa zvolilo budovanie mailového sys- tému pomocou tzv. open source riešenia. Keďže v tomto období fungovalo 280 notárskych úradov, aj navrhnuté mailové riešenie malo kapacitu zhruba 300 mailových účtov. Dnes už vieme, že takýto variant bol veľmi dobrým výbe- rom, pretože bez ďalších investícií plnil požiadavky notá- rov a NK SR ďalších vyše 10 rokov. Medzičasom sa ale nároky na komunikačný systém priamo úmerne zvyšovali v dôsledku vývoja nových tech- nológií a zvyšovania počtu notárskych miest. Namiesto pôvodných 280 mailových schránok bolo potrebné spra- vovať 350, počet doručených mailov sa za 10 rokov zvýšil o 250-násobok, namiesto desiatok spamov za deň server musel filtrovať tisícky, čo značne spomaľovalo doručo- vanie mailov. V poslednom období pre nízku kapacitu a starú technológiu dochádzalo k častým neplánovaným odstávkam, dokonca aj k strate zasielaných mailov. Ani nové požiadavky NK SR a používateľov, ktoré prichádzali z aplikačnej praxe, neboli realizovateľné so starým sys- témom. Z tohto dôvodu Prezídium Notárskej komory SR rozhodlo o potrebe nového riešenia mailovej komunikácie. Analýza potvrdila, že starý systém nie je technicky zmo- dernizovateľný, preto sa vyhlásilo výberové konanie na dodanie úplne nového systému. Zvažovali sa dve mož- nosti. Prvou možnosťou bolo zakúpenie vlastného sys- tému ako v roku 2003, čo by prinieslo vyššiu počiatočnú investíciu a zároveň nevýhodu v tom, že systém by po- stupne zostarol a po niekoľkých rokoch by opäť nespĺňal reálne požiadavky na výkon a kvalitu. Druhou možnosťou bolo riešenie vo forme zakúpenia pravidelných mesač- ných služieb, pri ktorom by dodávateľ stále garantoval stabilný stav a ktoré si zároveň nevyžadovalo žiadnu vstupnú investíciu. Dôležitou a zásadnou podmienkou bolo, aby prechod na nový systém bol zrealizovaný v čase, keď sú notárske úrady zatvorené, aby jeho zavá- dzanie neohrozilo činnosť notárskych úradov. Analytická skupina NK SR predložila Prezídiu NK SR viac druhov riešení a po zvážení všetkých kladov a záporov sa Prezídium NK SR rozhodlo pre ponuku spoločnosti Netmail, s. r. o., ktorá v Českej a Slovenskej republike prevádzkuje komunikačný systém spoločnosti Google. Prechod na nový systém bol zrealizovaný v noci z piatka 13. 6. 2014 na sobotu 14. 6. 2014 a vďaka profesionálnej príprave trval asi 30 minút. Spolu so zavedením nové- ho systému bol do Google riešenia prekonvertovaný aj obsah pôvodných e-mailových schránok. Celkovo bolo v priebehu jednej hodiny prekonvertovaných asi 200 000 e-mailov. Čo zabezpečuje nové riešenie? Bezpečnosť – základnou požiadavkou na nové riešenie bola bezpečnosť prenášaných údajov. Napriek tomu, že mailová komunikácia sa nikdy nepovažovala za bezpečnú na zasielanie citlivých či osobných údajov, NK SR poža- dovala, aby správu systému a dohľad nad konfiguráciou vykonávali administrátori NK SR. Vďaka tejto požiadavke sú všetky aplikácie, užívateľské kontá a nastavenia zahr- nuté pod doménu notar.sk, takže k nim majú prístup len administrátori NK SR. Kapacita, spoľahlivosť a rýchlosť – dnešná doba si vyža- duje, aby zasielané údaje boli spoľahlivo doručené, a to za veľmi krátky čas. Dá sa to dosiahnuť len silným tech- nickým zázemím prevádzkovateľa, čo je v prípade spo- ločnosti Google celosvetovo zaručené. Rozšírenie možností komunikácie s notárskymi úradmi – nové technológie už roky ponúkajú okrem zasielania a prijímania mailov aj rad ďalších komunikačných mož- ností. Aj Notárska komora SR už dlhší čas pociťovala absenciu možnosti zdieľať veľké množstvo dokumentov konkrétnymi osobami či skupinami, zorganizovať virtu- álnu konferenciu dvoch a viacerých osôb cez internet, plánovať pomocou zdieľaných kalendárov, prezentovať NK SR a notárov na sociálnych sieťach či rýchlo komu- nikovať s Helpdeskom prostredníctvom krátkych texto- vých správ. Nové komunikačné riešenie prinieslo rad tzv. Google komerčných aplikácií, ktoré tieto požiadavky maximálne naplnili. Už niekoľko dní po zavedení nového systému administrá- tori NK SR prepojili fakturačný systém CIS s aplikáciou Disk, vďaka čomu má každý notár v akomkoľvek čase Nový komunikačný systém Notárskej komory SR Už pár týždňov po sprevádzkovaní Notárskych centrálnych registrov v roku 2003 pristúpila Notárska komora SR k budovaniu komunikačného systému, ktorý by sčasti prebral úlohu nespoľahlivých a často nečitateľných faxov, pomalých listových zásielok, zjednotila mailové schránky notárov pod doménou @notar.sk a zrýchlila komunikáciu medzi Notárskou komorou, notármi a verejnosťou navzájom. 15 >> Postrehy z praxe

prístup k svojim faktúram za CIS, kde sa tieto faktúry každý mesiac ukladajú. Aplikácia Google Disk poslúžila aj na zdieľanie množstva informačných listov, uznesení, rozhodnutí a podobne, ku ktorým majú notári jednoduchý a rýchly prístup. Pracov- ným skupinám aplikácia umožňuje pohodlnú prácu na jednom dokumente pri vytváraní návrhov, pripomienok či finálnych dokumentov, v prípade ktorých sú autormi viaceré osoby. Možnosť virtuálnej konferencie dvoch a viacerých uží- vateľov cez internet pomocou aplikácie Hangouts už v prvých dňoch fungovania systému preukázala svoju výhodu v situáciách, keď bolo potrebné rokovanie osôb z rôznych kútov Slovenska. Ich virtuálne stretnutie sa uskutočnilo bez nákladov na cestovné, bez straty času, čo ušetrí nemalé financie tak NK SR, ako aj samotnému účastníkovi rokovania. Vznik a obľúbenosť sociálnych sietí si vyžaduje, aby bolo na nich prezentované aj slovenské notárstvo. Adminis- trátori NK SR preto pomocou služby Google+ vytvorili prezentačnú stránku Notárskej komory SR. Za necelé tri mesiace zaznamenala NK SR na tejto informačnej stránke vyše 33 200 zobrazení, čo je dôkazom vysokej návštevnosti stránok. Stránky sú verejnosti prístupné na adrese https://plus.google.com/+notarsk/. Takáto stránka rozširuje komunikačné možnosti NK SR so ši- rokou verejnosťou. Samozrejme, nič sa nemení na tom, že NK SR naďalej prevádzkuje a bude prevádzkovať svoju známu internetovú stránku www.notar.sk. Nový systém v číslach Používatelia nového komunikačného riešenia za prvé tri mesiace zdieľali takmer 4 000 dokumentov, poslali a prijali temer 600 000 mailov, vykonali skoro 200 video­ hovorov (s trvaním viac ako 5 minút), využívajú viac ako 350 aktívnych účtov a zaslali nespočetné množstvo krát- kych textových správ. Notárska komora SR od spustenia systému nezaznamenala žiadne výpadky poskytovaných služieb ani vo forme meškania mailov, ani vo forme ne- dostupnosti ďalších služieb. Aj samotné štatistiky doka- zujú, že používatelia nového komunikačného systému si čoraz viac zvykajú na nové možnosti a čím ďalej, tým viac ich využívajú na uľahčenie a zefektívnenie svojej každo- dennej práce. Celková kapacita virtuálneho priestoru pre každého užívateľa je 30 GB (nezapočítavajú sa doku- menty vytvorené vo formáte Google, prípadne tie, ktoré boli do tohto formátu skonvertované). Najpoužívanejšie aplikácie Mailový klient Google Používatelia sa k tomuto mailovému klientovi dostanú cez internetovú adresu https://mail.google.com, a to z ktoréhokoľvek miesta, kde je funkčné pripojenie k in- ternetu, prípadne z akéhokoľvek zariadenia (mobilný te- lefón, počítač, notebook, tablet), ktoré umožňuje prehlia- dať internetové stránky. Okrem odosielania a prijímania mailov obsahuje klient rad ďalších užitočných funkcií. Medzi najviac používané patria presmerovanie mailov, automatické odpovede, filtrovanie mailov, pracovné priečinky a podobne. Mailový klient úzko spolupracuje aj s ostatnými aplikáciami Google, ako sú chat, kalendár a disk, ktorých opis nájdete nižšie. Hlavnou výhodou toh- to klienta je rýchle a spoľahlivé doručovanie mailových správ a bezpečnosť, ktorá je zabezpečená tzv. oddelenou správou účtov. Celý mailový systém spadá pod doménu @notar.sk, ktorú spravujú administrátori NK SR. Samot- né mailové konto síce vytvára administrátor NK SR, no po prvom prihlásení je používateľ vyzvaný, aby si heslo zmenil na svoje s možnosťou dvojitej autentifikácie. Ta- kýmto spôsobom je zaručené, že do mailového konta notára sa neoprávnená osoba nedostane. Okrem toho, aj samotný systém sleduje podozrivé prístupy k mailové- mu kontu. V prípade, ak sa zaznamená, že do mailového konta sa niekto snažil prihlásiť z nezvyčajného miesta alebo v nezvyčajnom čase, prípadne sa opakovane pokú- šal prihlásiť zlým heslom, systém zašle administrátorovi varovnú správu a ten odporučí notárovi heslo zmeniť. Kalendár Aplikácia umožňuje veľmi jednoduchým spôsobom za- znamenávať všetky úlohy, povinnosti, pripomenutia, plá- ny a udalosti v prehľadnej forme. Rovnako ako maily, aj kalendár je používateľovi prístupný z ľubovoľného miesta a zariadenia, kde je internet. Okrem základného kalen- dára si užívateľ môže vytvoriť aj ďalšie kalendáre, ktoré si napríklad zdieľa so svojimi spolupracovníkmi. Tým sa dosiahne, že notár má v základnom (nezdieľanom kalen- dári) svoje osobné údaje a v ďalšom kalendári má údaje, plány, úlohy a podobne, ktorými napríklad poveril svojich zamestnancov. V budúcnosti sa plánuje sprístupnenie kalendára, ktorý budú vytvárať a zdieľať všetci notári, to znamená, že v ňom budú údaje o všetkých akciách or- ganizovaných NK SR, ako aj o zasadnutiach jednotlivých orgánov a komisií NK SR. Disk Aplikácia Disk ponúka možnosť ukladania dokumentov (Word, Excel, OpenOffice, Adobe Acrobat a podobne) a obrázkov tak, aby boli pre užívateľa prístupné z ľubo- voľného miesta. Pri ukladaní dokumentu systém po- núkne konverziu daného dokumentu do Google formá- tu, čím dokument nestráca kvalitu ani ďalšie možnosti spracovania. Výhodou tejto konverzie je, že množstvo takto skonvertovaných dokumentov nie je obmedzené. Dokument skonvertovaný a uložený v aplikácii Disk je možné kedykoľvek prezerať, tlačiť či spätne uložiť do svojho počítača do tradičných formátov docx, xls, PDF a podobne. Okrem archivovania dokumentov aplikácia Disk ponúka aj možnosť vytvárať dokumenty pomocou integrovaného textového editora, ktorý svojím vzhľadom a funkciami veľmi pripomína všeobecne známy program Word. Jeho hlavnou výhodou je možnosť bezplatného >> Postrehy z praxe 16 ars notaria 4/14

používania, to znamená, že nie je potrebný nákup licencií ani prípadných ďalších verzií. Editor je vybavený všetkými najpoužívanejšími funkciami, ktoré používatelia využíva- jú pri tvorbe a spracovaní textu. V prípade aplikácie Disk nesmieme zabudnúť ani na možnosť zdieľania dokumentov. Pri každom dokumen- te, ktorý bol do aplikácie Disk uložený, má používateľ možnosť stanoviť, kto daný dokument môže vidieť, prí- padne aj meniť jeho obsah. Ak túto možnosť nevyužije, dokument je viditeľný len pre svojho majiteľa. Zdieľanie dokumentov však prináša množstvo výhod. V prípade, že sa zdieľa dokument obrovskej veľkosti, nemusí sa rozo- sielať mailom (nezaťažuje kapacitu internetu a mailovej schránky), prípadné aktualizácie obsahu sú neustále prí- stupné a v prípade potreby možno toto zdieľanie ukončiť (odoslaný mail sa už zastaviť či zrušiť nedá). Zdieľanie dokumentu prináša aj nové možnosti pre pra- covné skupiny, kde viac osôb pracuje na jednom doku- mente. Ak napríklad sedem ľudí vytvára jeden doku- ment, nie je potrebné, aby vznikalo sedem verzií toho istého dokumentu, z ktorých sa neskôr vyskladá finálna verzia, keďže všetci môžu pracovať na tom istom doku- mente hoci aj naraz. Systém navyše umožňuje pridáva- nie pripomienok, návrhov, ktoré sa neskôr môžu začleniť do finálneho dokumentu. Hangouts Táto služba zdarma prináša nové možnosti komuniká- cie. Prvou možnosťou sú virtuálne konferencie a tou druhou minichat (krátke správy). V prípade virtuálnych konferencií ide o klasické telefo- novanie cez počítač medzi dvoma a viacerými účastník- mi s možnosťou videohovoru. To znamená, že táto apli- kácia je využiteľná nielen v prípade, ak chce jedna osoba zdarma zavolať druhej, ale aj v prípade, ak sa chce viac osôb virtuálne spojiť pri rokovaniach, poradách, škole- niach a pod. Virtuálne konferencie tak môžu ušetriť ne- malé cestovné náklady a hlavne čas. Druhá spomínaná možnosť – minichat (krátke správy) – je dokonalou náhradou za klasické maily v prípadoch, keď niekomu chceme rýchlo poslať len krátku správu pozostá­ vajúcu z niekoľkých slov a očakávame rýchlu odpoveď v po- dobnej forme. V takomto prípade nie je potrebné vypisovať adresu, predmet ani iné náležitosti mailu, stačí kliknúť na meno adresáta, napísať text a odoslať. Takto posielané správy sú veľmi podobné dobre známym sms správam. Google+ Sociálne siete v súčasnosti zažívajú obrovskú popularitu. Google+ je svojím spôsobom tiež sociálnou sieťou, panu- jú tu však prísnejšie pravidlá a ponúkajú sa väčšie mož- nosti. V prípade, že sa používateľ rozhodne aktivovať Google+, založí sa mu na tejto sociálnej sieti osobná stránka, ktorú môže, ale nemusí využívať. V každom prí- pade sa mu zdarma otvárajú ďalšie možnosti na zhoto- venie svojej vlastnej internetovej stránky, vytváranie foto­ galérií,videogalérií,sledovaniemédií,blogov,záujmových skupín atď. Notárska komora SR takýmto spôsobom vy- tvorila svoju prezentačnú stránku, ktorá je verejne prí- stupná a nájdete ju na adrese https://plus.google.com/ +notarsk/ (pozri obrázok). Veľmi silným nástrojom Google+ je aj vzdialená pracovná plocha. Vďaka tejto funkcii môže notár v prípade potreby požiadať Helpdesk NK SR o pomoc tak, že zamestnanec Helpdesku sa pripojí na pracovnú plochu notára. Táto funk­ cia má, samozrejme, prísne pravidlá, aby nemohlo dôjsť k zneužitiu vzdialeného pripojenia bez vedomia notára. Nemožno, samozrejme, opísať všetky funkcie a mož- nosti spomínaných aplikácií, keďže by na to nestačili ani všetky stránky tohto časopisu. Hlavným cieľom bolo pri- niesť základné informácie o novinkách a možnostiach. V prípade, ak sa rozhodnete niektorú z aplikácií využiť a nebudete si vedieť rady, kontaktujte Helpdesk NK SR, kde vám buď poradia, alebo vás nasmerujú na príslušnú pomôcku, návod, v ktorom sú funkcie podrobne opísané. Výber vhodnej formy komunikácie, vytvárania a spraco- vania údajov je v súčasnosti veľmi dôležitým faktorom pri každodennej práci. Aplikácie Google majú tú veľkú výho- du, že nenútia užívateľa používať a poznať všetky funk- cie. Rozhoduje sa sám, čo z ponúknutých veľkých balíkov aplikácií využije pri svojej práci. V každom prípade má neustále k dispozícii najnovšie možnosti, a to z ľubovoľ- ného miesta či zariadenia, kde je prístupný internet, bez potreby inštalácie počítačových programov. Peter Varga vedúci administrátor NK SR JUDr. Miroslav Gregor notár so sídlom v Trnave, člen Prezídia NK SR a predseda Analytickej skupiny PNK SR Poz. redakcie: Informácia o školení z produktu Google Apps bude publikovaná v nasledujúcom čísle časopisu ARS NOTARIA. Obrázok stránky Google+ 17

V roku 2012 ste boli vymenovaný za generálneho riaditeľa sekcie civilného práva Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Aké boli vaše hlavné ciele v tejto funkcii? Keď ma pred zhruba dva a pol rokom pán minister s tou­ to ponukou oslovil, korektne sme si dohodli a nastavili pravidlá fungovania s tým, že naše spoločné ciele boli v zásade dva. Tým prvým bolo zlepšenie komunikácie vo vzťahu k stavovským právnickým profesiám, a to pre- dovšetkým v oblasti legislatívneho procesu. Považujem za nemysliteľné, aby zástupcovia týchto stavov nemali možnosť aktívne sa podieľať na tvorbe právnej úpravy, ktorá sa ich bezprostredne dotýka. Prakticky každý sta- vovský predpis prešiel za tie čosi vyše dva roky noveli- začným procesom a myslím, že s pomerne výrazným akcentom na hlasy adresá- tov týchto právnych úprav. No najzákladnejším cieľom, ktorý sme si spoločne sta- novili, bol projekt komplexnej rekodifikácie civilného práva procesného na Slovensku, a práve tomuto cieľu podriaďujem všetky svoje snahy i aktivity. Vo funkcii generálneho riaditeľa sekcie civilného práva Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sa musíte zaoberať všetkými právnickými profesiami. Oboznámili ste sa bližšie aj s notárskou agendou a témami, ktoré sú v súčasnosti v notárskych kruhoch aktuálne? Je pravda, že problematika podliehajúca mojej súčasnej (a dúfam, že veľmi dočasnej) kompetencii je pomerne ši- roká a viacvrstvová. Musím sa v mnohom spoliehať na tím svojich najbližších spolupracovníkov, pretože pri mo- jom pracovnom vyťažení nie je možné sledovať jednotli- vé nuansy do najmenších podrobností. Napriek tomu sa však určite snažím predovšetkým komunikovať a chodiť medzi kolegov – diskusii som sa nielenže nikdy nebránil, ale veľmi aktívne ju vyhľadávam. Aj medzi notármi mám mnoho osobných priateľov a vždy, keď ma Notárska ko- mora Slovenskej republiky osloví, či už s prednáškou, alebo s inou formou spolupráce, nemám problém na túto požiadavku kladne reflektovať. V neposlednom rade spomeniem aj naše spoločné publikačné výstupy, ktoré sú vždy pre mňa mimoriadne obohacujúce. Na čo by sa mal štát podľa vášho názoru sústrediť vo vzťahu k notárom? V súlade s mojím hlbokým právno-filozofickým presved- čením by sa každý, a to nielen v práve, mal venovať tomu, čo vie robiť najlepšie. Vo vzťahu štát – notár by sa mal štát sústrediť na vytváranie adekvátnych podmienok na riadny, efektívny a dôstojný výkon funkcie notára a na vykonávanie svojich kontrolných a dohľadových kompe- tencií. V tomto smere sa vždy snažím svojich kolegov na ministerstve inštruovať, aby pri výkone svojich oprávnení postupovali zákonne a spra- vodlivo, nie však šikanózne. Štátny orgán by nemal nad nevyhnutnú mieru zasaho- vať do chodu stavovskej právnickej profesie. Samozrej- me, túto otázku (rovnako ako vo vzťahu k súdnym exe- kútorom) komplikuje pomerne zložitý status notára na pomedzí štátneho orgánu a slobodného povolania. Dňa 12. júla 2012 ste na pôde Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky preberali z rúk ministra spravodlivosti Slovenskej republiky menovací dekrét za predsedu Rekodifikačnej komisie pre Občiansky súdny poriadok a na tomto slávnostnom akte sa vám i ostatným novovymenovaným členom rekodifikačnej komisie prihovoril aj predseda vlády Slovenskej republiky. Aký to bol pocit? Ak by som mal na vašu otázku odpovedať simplifikovane a jednoslovne, asi by som povedal, že dominoval pocit zod­ povednosti. Nie všetko však v živote možno opísať takto zjednodušene. Retrospektívne môžem povedať, že nikto z nás celkom presne nevedel, do čoho ide, pretože naše generácie už nezažili pocit z tvorby civilného kódexu. Aj s odstupom dva a pol roka by som pocit zodpovednosti vo vzťahu k tejto svojej funkcii označil stále ako dominantný. Štátny orgán by nemal nad nevyhnutnú mieru zasahovať do chodu stavovskej právnickej profesie V rozhovore vám chceme priblížiť prácu a názory doc. JUDr. Marka Števčeka, PhD., generálneho riaditeľa sekcie civilného práva Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, predsedu Rekodifikačnej komisie pre Občiansky súdny poriadok a v neposlednom rade vysokoškolského pedagóga. Tento rozhovor prinášame aj z dôvodu, že práce na rekodifikácii slovenského civilného práva procesného práve finišujú. >> Vidím postavenie a funkciu notára ako vysoko odôvodnenú a spoločensky žiaducu formu špecializácie právnických činností. >> Rozhovor 18 ars notaria 4/14

Najdôležitejšie body rekodifikácie ste zhrnuli pod tri „O“ – odbornosť, otvorenosť, oponentúra. Darí sa vám pri rekodifikácii riadiť týmito princípmi? To musia posúdiť iní. Vždy som sa snažil riadiť týmto zá- kladným metodologickým východiskom a som úprimne presvedčený, že máloktorý právny predpis bol vo fáze svojej tvorby pod takým dôsledným drobnohľadom ako komplex rekodifikovaných a rekodifikačných predpisov. Výsledkom rekodifikácie majú byť tri kódexy: Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Aké sú výhody, prípadne aj nevýhody rozčlenenia súčasného Občianskeho súdneho poriadku do troch samostatných kódexov? Táto otázka celkom zjavne presahuje rozsah odborného časopiseckého rozhovoru. V podrobnostiach odkazujem na legislatívny zámer rekodifikácie civilného práva pro- cesného, schválený vládou Slovenskej republiky, ako i mnohé publikačné výstupy, či už svoje, alebo svojich vzácnych kolegov a priateľov. V skratke, v technokratic- kom zmysle sú možné viaceré varianty riešenia. Moje najhlbšie osobné presvedčenie je však v súlade s tézou, že existuje viacero druhov civilného procesu vybudova- ných na pomerne odlišných princípoch a zásadách a je nevyhnutné túto doktrínu nasledovať aj v oblasti legis- latívnej techniky. Dôsledné oddelenie predovšetkým sporov a nesporov (prostredníctvom novej terminológie mimosporov) má reflektovať rozdielnosť procesného po- stupu súdu predovšetkým v oblasti dokazovania, účast- níctva v konaní a rozhodovania. Navyše je to aj v súlade s vládou schváleným metodologickým východiskom re- kodifikácie, ktorým je okrem iného i rozumné rešpek- tovanie historických tradícií nášho civilného procesu. V tomto smere je nepochybné, že spojenie sporového a nesporového konania do jedného kódexu sa udialo až v roku 1950 a bolo výsledkom tzv. právnickej dvojročni- ce, ktorá celé súdne konanie zjednotila na báze princí- pu materiálnej pravdy, čo bolo plne v súlade s vtedajšou marxistickou doktrínou vnímania tzv. objektívnej pravdy. Legislatívny zámer rekodifikácie civilného práva procesného počíta s tým, že celé dedičské konanie vrátane vydania rozhodnutia vo veci samotnej bude zverené notárom ako súdnym komisárom, rovnako ako v susednej Českej republike. Máte pocit, že v dedičskej agende sa notári osvedčili? Jednoznačne áno. Vo všeobecnosti som zástancom špe- cializácie spoločenských činností a v tomto smere vidím postavenie a funkciu notára ako vysoko odôvodnenú a spo­ ločensky žiaducu formu špecializácie právnických činností. Notár je orgánom riešiacim nesporovú agendu, čím zabezpečuje príjem štátu a zároveň odbremenenie súdov. Legislatívny zámer rekodifikácie civilného Doc. JUDr. Marek Števček, PhD., a JUDr. Katarína Valová, PhD., členka redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA 19

práva procesného počíta s prenesením konania o umorenie listiny a konania o solučnej úschove zo súdu na notára. Nebudete v rámci rekodifikácie uvažovať aj o odbremenení justície prostredníctvom zverenia nesporových konaní notárom? Žiaľ, v tejto fáze rekodifikácie sú už podstatné otázky viac alebo menej uzavreté a celkový výsledok predstavu- je jeden obrovský kompromis medzi rôznymi názorovými prúdmi, záujmami stavovských profesií či iných legitím- nych lobistických skupín (v tom najlepšom zmysle slo- va). Aj o vami nastolenej otázke sa rozsiahlo diskutovalo a výsledok, ktorý je už v legislatívnom procese, zodpo- vedá spomínaným diskusiám, ako aj z toho vyplývajúcej miere kompromisu. Notár a jeho činnosť boli vždy späté s výkonom verejnej moci. Na pôde rekodifikačnej komisie bola prerokovaná aj otázka zápisov do obchodného registra, vykonávaných notármi, rovnako ako v Českej republike. Ide o nesporovú agendu a drvivá väčšina členov rekodifikačnej komisie podporuje uvedenú legislatívnu zmenu. Aký je váš osobný názor na takúto formu odbremenenia súdov? Môj osobný názor je jedna vec a požiadavky kladené na výkon funkcie, ktorú zastávam, zas vec druhá. Cez pri- zmu tejto optiky nemôžem vždy verejne pertraktovať svoj osobný názor, ak by to budilo dojem, že ide o názor inštitúcie, ktorú reprezentujem, alebo o názor celej re- kodifikačnej komisie. Takéto otázky sú vždy aj otázkami právno-politickými, o ktorých mi neprináleží rozhodovať s konečnou platnosťou. Tak to bolo aj v tomto prípade. Dovolím si tvrdiť, že podľa väčšinovej mienky odbornej právnickej verejnosti ste muž na správnom mieste. V ktorej zo svojich funkcií sa však osobne cítite najlepšie? Ďakujem za poklonu. Konštantne však prezentujem stá- le rovnaký názor, že som v prvom rade pedagóg a s od- pustením, právny vedec. Toto je v skutočnosti jediná moja poloha, všetky ostatné funkcie sú náhodné a do- časné. Skutočne a bez príkras sa najlepšie cítim medzi svojimi študentmi, kde si momentálne chodím oddých- nuť a načerpať silu do mnohých tvrdých bojov, ktoré sú s mojimi verejnými funkciami spojené. Viem, že ste fanúšikom hokeja, boxu a vážnej hudby. Zostáva vám pri pracovnej zaneprázdnenosti čas aj na šport a kultúru? Profesor Eliáš, predseda českej rekodifikačnej komisie pre nový Občiansky zákonník, vždy hovorieva, že deň má 24 hodín (úsmev). Ale teraz vážne, naozaj je môj časový harmonogram pomerne dosť napätý a máločo by som zvládol bez prístupu a nasadenia svojich najbližších spolupracovníkov, ako sú Janka Baricová, Soňa Mesiar- kinová, Marek Tomašovič, Tomáš Gábriš alebo človek, bez ktorého by som si svoj pracovný program nevedel predstaviť, a tým je tajomníčka rekodifikačnej komisie a v podstate aj moja osobná tajomníčka Dominika Dzia- ková. S ich pomocou sa mi ako tak darí zvládať pracov- ný program a, vďakabohu, z mojich športových funkcií vyplýva aj privilégium prispôsobenia si a naplánovania tréningov či iných aktivít aj na neskoré večerné hodiny. A som rád, že ma zopár mojich priateľov vrátane teba, Katka, občas vytiahne na koncert či do divadla, za čo som im vďačný, pretože súhlasím s názorom Martina Luthe- ra, že úbožiak je ten právnik, ktorý je len právnikom. Ďakujem za rozhovor. Otázky kládla JUDr. Katarína Valová, PhD. členka redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA Profesijný životopis • Vysokoškolské štúdium ukončil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. • Od roku 1999 sa venuje pedagogickej činnosti a pred- náša na viacerých slovenských aj českých právnických fakultách. • Od roku 2002 vykonával advokátsku prax. • V rokoch 2008 – 2011 vykonával funkciu sudcu. • V novembri 2012 mu bol udelený vedecko-pedagogický titul docent v odbore občianske právo. • V súčasnosti je generálnym riaditeľom sekcie civilného práva Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a predsedom Rekodifikačnej komisie pre Občiansky súdny poriadok, ako aj členom Rekodifikačnej komisie pre nový Občanský soudní řád pri Ministerstve spra- vodlivosti Českej republiky a členom Rekodifikačnej komisie pre nový Občiansky zákonník pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky. • Vo vedeckej a publikačnej činnosti sa venuje širokému spektru problémov občianskeho práva, publikoval niekoľ- ko desiatok odborných a vedeckých statí nielen v domácej odbornej periodickej a knižnej literatúre, ale aj v zahrani- čí. Spoluautorsky sa tiež podieľal na vydaní niekoľkých odborných knižných prác, učebníc (občianskeho práva hmotného i procesného, rodinného práva či medziná- rodného procesného práva), ako aj encyklopédie Beliany. Samostatné vedecké monografie venoval problematike procesného nástupníctva v civilnom procese a exekuč­ ným právnym sporom. Je spoluautorom komentára k Občianskemu súdnemu poriadku, Exekučnému poriad­ ku a k Zákonu o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vydaných nakladateľstvom C. H. Beck. • Je členom Vzdelávacieho kolégia Slovenskej advokát- skej komory i redakčných rád viacerých odborných časopisov, predsedom Rozhodcovského súdu pri Slo- venskom futbalovom zväze a prezidentom Slovenskej boxerskej federácie. >> Rozhovor 20 ars notaria 4/14

Prednášajúci na úvod upozornil na niektoré rozdiely po novele katastrálneho zákona (zák. č. 162/1995 Z. z., účinný od 1. 1. 1996) účinnej od 1. 9. 2009. Vyzdvihol tieto zmeny: • v  prípade, ak je predmetom obsahu právneho úko- nu viacero nehnuteľností v rôznych katastrálnych územiach, možno podať návrh na vklad len na jeden okresný úrad, odbor katastra. Predtým bolo nutné podať tento návrh na každý katastrálny úrad, takže sa stávalo, že účinky vkladu nastali pri totožnom práv- nom úkone v rozličných dňoch; • právne účinky vznikajú už dňom vydania rozhodnutia o povolení vkladu, ktorý je aj dňom právoplatnosti roz- hodnutia; • je možné podať oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad, do 90 dní je nutné podať samotný návrh. Ozná- menie má pritom len informatívny charakter, nemá vplyv na poradie zápisov; • novinkou je aj osobitný režim vkladového konania pri podaniach notárom, ak je listina spísaná notárom for- mou notárskej zápisnice a advokátom, ak ide o ním autorizovanú zmluvu; • nie je možné povoliť čiastočný návrh na vklad, odbor katastra musí rozhodnúť vždy o celom návrhu. Čo sa týka účastníkov vkladového konania, prednášajúci uviedol, že prax sa vyvinula tak, že účastníkmi vklado- vého konania sú výlučne len účastníci právneho úkonu, ktorý je podkladom konania, a nepripúšťa sa širšie vy- medzenie. Katastrálny odbor je viazaný rozsahom ná- vrhu na vklad a nemôže zapísať viac práv, ako je v ná- vrhu, aj keby boli uvedené v listine. Katastrálny odbor by mal posudzovať výlučne formálnu stránku listiny, nie materiálnu, to patrí len do právomoci súdov. Pokiaľ ide o listinu spísanú notárom alebo autorizovanú advoká- tom, katastrálny odbor má ešte užšie právomoci, a to len možnosť posúdiť, či je listina v súlade s katastrálnym operátom. Prednášajúci uviedol, že pre účastníka práv- neho úkonu je táto forma výhodnejšia. Ak je účastník právneho úkonu zastúpený plnomocenstvom, prednáša- júci bol jednoznačný v tom, že plnomocenstvo musí byť vymedzené konkrétne na dané konanie a danú listinu. Upozornil aj na niektoré rozhodnutia katastrálnych úra- dov s nesprávnym výrokom, s ktorými sa stretol vo svo- jej rozhodovacej činnosti, ako aj na konanie pracovníkov katastrálnych úradov nad rámec ich kompetencií. Jed- nou zo zlých výrokových častí rozhodnutia katastrálneho úradu je, že sa zamieta katastrálne konanie, a nie správ- ne, že sa zamieta návrh. Takýto zlý výrok môže spôsobiť následne úspešnosť žaloby o neplatnosť celého rozhod- nutia. Príkladom konania pracovníkov katastra nad rá- mec kompetencií bolo pred niekoľkými rokmi podľa slov prednášajúceho zámerné šikanovanie notárov v okrese Žilina a posielanie notárskych zápisníc na absurdné opravy, pričom toto správanie bolo nutné riešiť až na úrovni stretnutia za prítomnosti oboch strán, vyvolané- ho predsedom Krajského súdu v Žiline, aj za prítomnos- ti prednášajúceho, ktorý bol v danom čase predsedom správneho kolégia daného súdu. Čo sa týka katastrálneho konania, ktorého podkladom je notárska zápisnica (prípadne zmluva autorizovaná advo- kátom), podľa slov prednášajúceho sa v praxi vyskytuje disproporcia v otázke, či majú katastrálne odbory pri- hliadať aj na § 31 ods. 1 („Okresný úrad preskúma zmlu- vu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedze- né, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vkla- de prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne sku- točnosti.“), ktorý by mohol mať vplyv na povolenie vkladu, alebo výlučne aplikovať len § 31 ods. 2 („Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo for- me notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, okresný úrad posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je sú- ladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu“), t. j. skutkové a právne skutočnosti majúce vplyv na povolenie vkladu. Podľa slov prednášajúceho môže vzniknúť problém pri skutočnos­ tiach, ktoré nastanú po podaní návrhu na vklad, ktoré no­ tár nemôže ani pri najlepšej vôli predvídať (napríklad exe- kúcia, ktorá sa začne až po vyhotovení listiny u notára). Na katastrálne odbory sú doručované listiny v rôznej kvalite – formálnej aj obsahovej. Zdôraznil, že za vecnú stránku listiny zodpovedá jej zhotoviteľ. Opäť možno len pripomenúť, že listina spísaná formou notárskej zápisnice je vyhotovená odbornou osobou, kvalitne a má svojho autora, ktorý nesie aj zodpovednosť. JUDr. Zuzana Grófiková vedúca redaktorka časopisu ARS NOTARIA Katastrálne právo z pohľadu rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR Dňa 25. 9. 2014 sa uskutočnil v Bratislave seminár na tému Katastrálne právo z pohľadu rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR s JUDr. Jozefom Milučkým, sudcom Najvyššieho súdu SR, predsedom senátu správneho kolégia. Seminár bol zameraný na katastrálne konanie z právneho hľadiska, s dôrazom na niektoré praktické problémy pri aplikácii ustanovení katastrálneho zákona. 21 >> Z diania v právnickej obci

Plenárne zasadnutie sa uskutočnilo v prvý deň konferencie v aule Trnavskej univerzity v Trnave PAZMANEUM. Konfe- renciu otvorila dekanka právnickej fakulty prof. JUDr. Hele- na Barancová, DrSc. V rámci plenárneho zasadnutia vystúpil prof. JUDr. Ján Mazák, PhD., z Ústavu európskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Vo svojej pred- náške podrobne informoval o výbere členov Súdneho dvora Európskej únie po Lisabonskej zmluve. Dôsledný výber kan- didátov uskutočňuje komisia, pričom sa dbá na princíp: me- nej politiky, viac odbornosti. Pri osobných pohovoroch musí kandidát na sudcu preukázať vysokú odbornú spôsobilosť, aktívnu justičnú prax a najmä znalosť francúzskeho jazyka, ktorý je oficiálnym rokovacím jazykom Súdneho dvora. Prof. JUDr. Katarína Tóthová, DrSc., sa zaoberala otázkou správneho súdnictva. Obhajovala svoj dávno vyslovený od- borný názor, že do slovenskej justície by malo byť zaradené ako samostatné správne súdnictvo, pričom túto myšlienku sa nepodarilo doteraz zrealizovať. Z hľadiska správnej prob- lematiky tieto veci riešia všeobecné súdy, ktoré sú kontrol- nými orgánmi rozhodovacej činnosti územnej samosprávy. Okrem iných odzneli aj vystúpenia zahraničných účastníkov: • prof. doc. JUDr. Karela Klímu, CSc. Dr. hab z  Metro­ politnej univerzity Praha, o.p.s. na tému Současný ústav- ně-právny pohled na soudní tvorbu práva ve srov­ návacím národně-ústavním a evropském kontextu, • doc. PhDr. Ivana Halásza, PhD., z Maďarskej akadémie vied na tému Metamorfózy ústavného súdnictva po roku 1989, • doc. JUDr. Zdenka Koudelku, PhD., z Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne na tému Transcendentální pramen práva a meze moci soudů, • prof. JUDr. (jur.dr.) Michaela Bogdana, B.A., LL.M z právnickej fakulty Univerzity v Lunde vo Švédsku na tému Konflikt medzi Európskym súdnym dvorom a Eu- rópskym súdom pre ľudské práva v súvislosti s medziná- rodnými únosmi detí. Druhý deň konferencie pokračoval v deviatich sekciách: • Občianske a obchodné právo • Trestné právo a  kriminológia, a  propedeutika právnic- kých predmetov • Teória práva a ústavné právo • Rímske a cirkevné právo • Správne právo, právo životného prostredia a finančné právo • Medzinárodné a európske právo • Pracovné právo a právo sociálneho zabezpečenia • Právo duševného vlastníctva • Právne otázky náboženskej slobody Sekcia Občianske a obchodné právo bola rozdelená do štyroch blokov. Väčšinu účastníkov tejto sekcie tvorili štu- denti práva. Odborná právnická prax bola zastúpená v men- šom počte. Vznikla zaujímavá diskusia o zmluvnej slobode v rozhodcovskom konaní. Pri rozhodcovskom konaní platia dva princípy – absolútna kogentná úprava a absolútna voľ- nosť úpravy. Zo strany štátu je záujem ochrániť občianske práva účastníkov konania, najmä spotrebiteľov. V týchto konaniach sa berie zreteľ aj na ekonomiku a geografické podmienky. V prípade prijatia modelového zákona o medzi- národnej arbitráži sa pri národných úpravách kompetencie zúžia. Všetky normy týkajúce sa rozhodcovského konania sú kogentné, ak z nich nevyplýva, že odchýlka je možná. Medzinárodná vedecká konferencia potvrdila skutočnosť, že Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave dbá o svoj odborný kredit aktívnou činnosťou organizovania týchto konferencií, ktoré sa stávajú tradičnou pravidelnos- ťou. Obsahová náplň, ktorá je vždy zameraná na aktuálne právne problematiky, je dobrým signálom nielen pre aka- demickú obec, ale aj významným prínosom pre odbornú právnickú prax. JUDr. Jozef Opatovský člen redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA Trnavské právnické dni Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave organizovala v dňoch 25. a 26. septembra 2014 medzinárodnú konferenciu Trnavské právnické dni. Hlavnou témou konferencie bola Rozhodovacia činnosť národných, medzinárodných a európskych súdov. Recenzia Súčasný knižný trh odbornej právnej a historickej literatúry obohatila monografická štúdia s historickoprávnym komentárom s názvom Dočasné súdne pravidlá Judexkuriálnej konferencie z roku 1861 od uznávaného právneho historika Tomáša Gábriša. V zhode s autorom treba konštatovať, že „skúmaný prameň zaujíma v dejinách práva na našom území osobitné miesto. Súvisí to primárne s osobitnou situáciou, ktorá v čase jeho vzniku panovala na našom území. Dočasné súdne pravidlá Judexkuriálnej konferencie boli vypracované na jar v roku 1861 a ich úlohou bolo vyriešiť patový ústavný a právny stav medzi rakúskymi krajinami, respektíve priamo medzi ci- sárom a Uhorskom. Cisár považoval za ústavnú a legálnu svoju centralistickú moc a Uhorsko považovalo za legálnu svoju historickú ústavu a liberálne a parlamentaristické normy, ktoré zakotvilo v marci 1848 v Bratislavskej mar- covej ústave. Dočasné súdne pravidlá Judexkuriálnej kon- ferencie z roku 1861 boli nástrojom a vyjadrením kontinui- ty, a zároveň diskontinuity práva. Obnovovali, reštaurovali uhorský právny poriadok v stave z roku 1848, ale zároveň zdôrazňovali kontinuitu s niektorými rakúskymi (vieden- skými) predpismi z obdobia Bachovho absolutizmu (1849 – 1860) a diskontinuitu v podobe zavedenia niektorých nových riešení, ktoré nemali oporu ani v reštaurovanom uhorskom, ani v zachovanom (recipovanom) rakúskom práve.“ Na báze citovaných a mnohých ďalších výstižných východísk uvedených v Predhovore a Úvode tejto monografie autor svoju rozsiahlu publikáciu v rozsahu 506 strán systematicky a prehľadne člení do troch častí s názvami Kontext a ana- lýza Dočasných súdnych pravidiel; Dočasné súdne pravidlá: Historickoprávny komentár a Ideiglenes Törvenykezési Szabályok: Originálne znenie. Prvá uvedená časť je ďalej pre čitateľov, ktorí sa touto prob- lematikou doposiaľ bližšie nezaoberali, členená zrozumi- >> Z diania v právnickej obci 22 ars notaria 4/14

Po otvorení oslavy predniesli pozdravné príhovory prof. doc. JUDr. Mared Šmid, PhD., rektor Trnavskej univerzity v Trnave, a prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc., dekan- ka Právnickej fakulty. Obaja vyzdvihli neoceniteľné zásluhy jubilanta na poli slovenskej právnej vedy a praxe v oblasti občianskeho práva. Laudatio predniesol dlhoročný kolega prof. J. Lazara, prof. JUDr. Dr.h.c. Peter Blaho, CSc. Re- zonovali v ňom vyjadrenia vďaky nielen za odborný prínos pre akademický priestor, v ktorom pôsobil najmä na Práv- nickej fakulte v Bratislave a v Trnave, ale aj za jeho ľudské vlastnosti, ktoré sú príkladom aj pre nastupujúcu právnickú generáciu. Korektnosť, poctivý prístup k vedeckej činnosti a pracovitosť sú hlavné črty jeho osobnosti. Význam vedeckej činnosti prof. J. Lazara pre prax je pre- ukázaný skutočnosťou, že jeho odbornosť bola využívaná aj v legislatívnom procese tvorby zákonov v Slovenskej re- publike. Niekoľko rokov pôsobil v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky, aj ako jej predseda, zameriaval sa na rekodifikáciu súkromného práva. V súčasnosti je odborným garantom tejto rekodifikácie. Jeho aktivity geograficky pre- sahujú územie Slovenska, pretože sa viackrát zúčastnil pe- dagogických pobytov najmä v Rakúsku a Nemecku. Pedagogické a odborné majstrovstvo jubilanta dokazuje jeho starostlivosť o zabezpečenie kvalitných učebných tex- tov pre študentov. V tomto smere má neoceniteľnú zásluhu na vydávaní celoštátnych učebníc, ale najmä na dvojzväzko- vom diele o občianskom práve hmotnom. Poctu jubilantovi vzdali aj zahraniční hostia – em. o. Univ.-Prof. DDr. Dr.h.c. Rudolf Welser z rakúskej univerzity vo Viedni a prof. Dr. dr. h.c. Lajos Vékás z maďarskej univerzity v Bu- dapešti. Z domácich slovenských predstaviteľov akademic- kej obce to boli prof. JUDr. Pavol Kubíček, CSc., dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, a doc. JUDr. Gabriela Dobrovičová, CSc., dekanka Právnic- kej fakulty Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Ku gratuláci- ám jubilanta sa pripojila aj Notárska komora Slovenskej republiky v zastúpení prezidentom JUDr. Karolom Kováscom a čestným prezidentom JUDr. Jozefom Opatovským. Na záver oslavy bol prezentovaný a každému účastníkovi oslavy odovzdaný zborník vedeckých prác prof. Lazara s ti- tulom LIBER AMICORUM JÁN LAZAR. Pán profesor Lazar, vďaka Vám za Vašu doterajšiu odbor- nú pedagogickú činnosť. Dobro do ďalších dní Vášho života želá Notárska komora Slovenskej republiky. JUDr. Jozef Opatovský člen redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA Vďaka, pán profesor Katedra občianskeho a obchodného práva Trnavskej univerzity v Trnave zorganizovala akademickú oslavu – Poctu prof. JUDr. Jánovi Lazarovi, DrSc., pri príležitosti jeho životného jubilea, 80. narodenín. Uskutočnila sa dňa 17. septembra 2014 v priestoroch Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Oslavy sa zúčastnili osobní priatelia oslávenca, významní hostia, kolegovia z akademickej obce Slovenska i zahraničia. teľne a vecne na sedem kapitol s názvami: Metodológia právnohistorických komentovaných edícií; Uhorsko medzi neoabsolutistickým centralizmom a liberálnym konštitu- cionalizmom v rokoch 1848 – 1867; Judexkuriálna konfe- rencia a Dočasné súdne pravidlá; Dočasné súdne pravidlá ako nástroj právnej (dis)kontinuity; Záujmy a hodnoty v Do- časných súdnych pravidlách: medzi tradíciou a moderni- záciou; Dočasné súdne pravidlá vo vývoji uhorského práva „dlhého 19. storočia“ (6. kapitola) a Závery a zhodnotenia významu Dočasných súdnych pravidiel. Tieto kapitoly autor člení na podkapitoly, pričom citova- ná 6. kapitola pozostáva z 12 podkapitol, v rámci ktorých autor pútavým, ale nanajvýš odborne zdatným spôsobom analyzuje občianske právo hmotné, procesné, ale aj právo duševného vlastníctva, trestné právo hmotné, procesné, zmenkové právo, konkurzné, pozemkové právo, urbárske, obchodné, banské právo, advokáciu a notárstvo. Analogický prístup podľa zákonov z týchto právnych odvetví zvolil autor pri spracovaní spomínanej druhej časti s ná- zvom Dočasné súdne pravidlá: Historickoprávny komentár, pričom značným prínosom jej spracovania je aj množstvo uvádzanej literatúry. Predmetná monografická štúdia s historickoprávnym ko- mentárom už týmto systematickým spracovaním podľa jed- notlivých právnych odvetví a právnych noriem vytvára pred- poklady na širokospektrálny okruh čitateľov nielen rôznych právnych profesií, ale aj z radov študentskej, historickej a ďalšej čitateľskej obce. Pre notárov má štúdium tejto pub- likácie význam aj v tom, že opisuje dobové dedičské právo hmotné, ktorého východiská sú aktuálne aj v súčasnosti pri úmrtí poručiteľa v čase ich platnosti. Monografia je zároveň písaná precízne, s hlbokou znalosťou relevantných historic- kých prameňov a súvislostí, presvedčivo a kultivovane. Stá- va sa tak nepochybne originálnym vedeckým dielom, ktoré zaujme svojím kvalitatívnym, ako aj kvantitatívnym aspek- tom. Naštudovanie tejto odborne veľmi vydarenej publikácie preto obohatí vedomosti a poznanie každého čitateľa. JUDr. Ján Šanta, PhD. Autor je prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR. 23

Vzdelávacieho programu sa zúčastnilo približne 80 mla- dých ľudí do 35 rokov z celého sveta, či už notárov, no- társkych kandidátov, alebo ľudí vykonávajúcich právnu prax (boli vybraní z takmer dvojnásobného počtu prihlá- sených). Zastúpených bolo 39 národností. Pôvodne sa počítalo len so 60 účastníkmi, ale pre veľký záujem sa počet študentov v triedach musel zvýšiť. Ako príklad uvádzam zúčastňujúce sa krajiny z amerického kon- tinentu – Brazília, Peru, Bolívia, Mexiko, Ekvádor, Honduras, Haiti –, ďalej krajiny afrického kontinentu od Maroka, Alžírska až po Senegal, Mali, Kongo, Benin, Stredoafrickú republiku a krajiny Ázie ako Rusko, Gru- zínsko, Mongolsko, Čína. Európske krajiny boli najviac zastúpené, pričom z každej krajiny sa zúčastnilo nie- koľko reprezentantov. Osobitne spomeniem Maurícius zastúpený dvoma študentmi a predsedom Notárskej ko- mory Rajendrom Dassyneom, ktorý mal príhovor na jed- notlivých konferenciách a zároveň aj prednášku na veľmi vysokej úrovni v študijnej sekcii. Chcem podotknúť, že aj nové členské krajiny U.I.N.L., ako sú Kosovo, Mongolsko a Čierna Hora, mali viacčlenné zastúpenie. Celý študijný týždeň sa začal v nedeľu 14. 9. 2014 vo večerných hodinách slávnostným banketom, na kto- rom boli predstavení jednotliví členovia U.I.N.L., ako aj prednášajúci a bol prezentovaný celotýždňový študijný program. Osobitne boli predstavení absolventi uplynu- lých ročníkov, ktorí sú ako členovia Alumni association špeciálne pozývaní na rôzne podujatia organizované U.I. N.L. Samostatne si organizujú víkendy pre absolventov a členov U.I.N.L. a každé dva mesiace publikujú odborné články súvisiace s notárskou činnosťou. V pondelok 15. 9. 2014 sa program začal otváracou konferenciou, kde Guiseppe Trapani, notár z Talianska, Maurizio D´Errico, prezi- dent Notárskej komory Ta- lianska, a Michel Grimaldi, profesor na univerzite v Pa- ríži, predstavili projekt notárskej univerzity a dôležitosť neustáleho vzdelávania sa v oblasti notárskej činnosti, lebo postavenie notára nezahŕňa len mechanické učenie sa, ale najmä spojenie skúseností s vedomosťami. Daniel-Sedár Senghor, prezident U.I.N.L., Jean-Paul Decorps, odstupujúci prezident U.I.N.L. z Francúzska, a Rajendra Dassyne, sekretár U.I.N.L. a prezident no- társkej komory z Maurícia, vo svojom príhovore vyzdvihli postavenie notára v spoločnosti a hovorili o nevyhnut- nosti existencie tejto profesie, ktorá tvorí prepojenie me- dzi štátom a jeho obyvateľmi. Notárstvo ľuďom bolo hes- lo, ktoré sa viackrát spomínalo a ktorým by sa mal každý notár riadiť pri svojej činnosti. V ďalšom príhovore boli predstavené rozdiely medzi common law (anglo-ame- rické právo) a civil law (kontinentálne právo), kde bolo common law definované ako právo konfliktu, na rozdiel od kontinentálneho práva, ktoré sa poníma ako právo predchádzajúce konfliktom. Je voľbou každého štátu, aký systém práva si zvolí, pričom oba právne systémy si môžu byť navzájom inšpiráciou. Notári boli prirovnaní k „učiteľom práva“, lebo hlavnou úlohou notárov je vy- svetľovať právo ľuďom, často aj bez nároku na odmenu. Third World Notariat University Svetová univerzita notárstva je projekt Medzinárodnej únie latinského notárstva U.I.N.L., ktorý sa koná s ročnou pravidelnosťou striedavo v Ríme alebo Buenos Aires. Tohtoročná univerzita sa konala už tretíkrát, a to po druhýkrát v sídle U.I.N.L. v Ríme, od 15. do 19. 9. 2014. Prvýkrát v nej malo svoje zastúpenie Slovensko (aj keď len v podobe jedného „študenta“), čo účastníci pozitívne ocenili. >> Notári boli prirovnaní k „učiteľom práva“, lebo hlavnou úlohou notárov je vysvetľovať právo ľuďom, často aj bez nároku na odmenu. Daniel-Sedár Senghor, prezident U.I.N.L., spolu s autorkou príspevku >> Dianie v komore 24 ars notaria 4/14

Pán Antonio Ioli, notár z Talianska, predstavil tzv. Se- cure Notarial Seal (SNS), čo je bezpečnostná pečať po- užívaná notármi ako doplnenie ku klasickému overeniu/ osvedčeniu listín, pričom ho však nenahrádza. Má za- ručiť bezpečnosť, odvrátenie zneužitia listín a slúži na identifikáciu notára. Túto pečať používa doteraz len 30 krajín sveta. Po skončení konferencie bolo účastníkom predstavené sídlo U.I.N.L. a sídlo spoločnosti Notartel, ktorá zabez- pečuje elektronický systém prepojenia notárskych úra- dov a štátnej správy. V nasledujúcich dňoch sa študenti rozdelili do dvoch tried v závislosti od jazyka výučby, a to na francúzsku a anglickú skupinu. Prednášalo sa o základných okru- hoch a predmetoch súvisiacich s notárskou činnosťou, o etike a budúcom vývoji notárstva. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam odprednášal Marc Geleijns z Ho- landska, etiku a piliere notárstva Juan Ignacio Gomeza Villa zo Španielska a Pierluigi Scalamogna z Talianska, rodinné právo Mircea Bob z Rumunska a Igor Medve- dev z Ruska, dedičské právo Michael Becker z Nemecka a Nigel Ready zo Spojené- ho kráľovstva. Posledný deň boli prednášky zamerané na ochranu práv osôb, ktoré potrebujú zvýšenú ochranu (napríklad deti, starí ľudia atď.), ako aj na obchodné prá- vo. Odprednášali ich Christine Morin, notárka z Quebec- ku, a Pedro Carrion, notár zo Španielska (ochrana práv osôb), ďalej Luc Weyts z Belgicka a Nigel Ready, verejný notár zo Spojeného kráľovstva (obchodné právo). Na konferencii bol predstavený pán Tristan Roerhig a jeho spoločnosť Coutot Roehrig, ktorá sa špecializuje na vyhľadávanie dedičov a pozostalých po celom svete. Popri študijnom programe účastníci navštívili notárske úrady talianskych notárov a Najvyšší súd Talianskej re- publiky. Na piatkovej záverečnej konferencii sa popri závereč- ných vystúpeniach venovala pozornosť zosumarizovaniu celého týždňa, nastoleniu trendu podobných vzdeláva- cích aktivít, ako aj diskusii o pozitívach a nedostatkoch univerzity, ktoré by sa dali zlepšiť. Ukončenie bolo spre- vádzané odovzdaním certifikátov o absolvovaní Svetovej univerzity pre notárov účastníkom. Svetová notárska univerzita bola pripravená na veľmi vysokej úrovni, účastník tu nadobudol istotu vo vykoná- vaní svojej činnosti a rozšíril si celkový pohľad na povo- lanie notára vo svete a spoločnosti. Veľmi prínosné boli aj diskusie účastníkov mimo štúdia, porovnavajúce prácu notárov v jednotlivých kra- jinách. Slovensko bolo vy- zdvihnuté, pretože ako jedna z mála krajín má veľmi vyso- ké technické zabezpečenie notárskych úradov a elektronické vybavovanie agendy. Účastník univerzity získal významné kontakty na notá- rov z celého sveta, čo je v dnešnej multikultúrnej situá- cii s intenzívnym pohybom obyvateľov veľmi nápomocné pri riešení prípadov s medzinárodným prvkom. Vzťahy sa utužovali nielen v škole, ale hlavne počas večerného a popoludňajšieho spoločenského programu, organizo- vaného univerzitou, ktorý bol takisto pripravený na vyni- kajúcej úrovni. Týmto príspevkom chcem povzbudiť všetkých mladých notárov, notárskych kandidátov a koncipientov, aby sa v budúcnosti zúčastnili spomínanej Svetovej univerzi- ty pre notárov a tým prispeli k reprezentácii Slovenska v celosvetovej notárskej obci. Mgr. Petra Nürnbergerová notárska kandidátka JUDr. Dalmy Nürnbergerovej, notárky so sídlom v Šamoríne >> Slovensko bolo vyzdvihnuté, pretože ako jedna z mála krajín má veľmi vysoké technické zabezpečenie notárskych úradov a elektronické vybavovanie agendy. 25

ENN cezhraničný workshop o notárskej činnosti Dňa 21. 10. 2014 sa v bratislavskom v hoteli CROWNE PLAZA konal jeden zo seminárov organizovaných Ra- dou notárstiev Európskej únie (CNUE) prostredníctvom Európskej notárskej siete (RNE-ENN) v rámci projektu, ktorý spolufinancuje Európska komisia. Seminára sa zúčastnili notári a notárski kandidáti zo Slovenskej republiky, z Maďarska, Českej republiky a Rakúska. Cieľom bolo prepojiť notárov v cezhranič- ných regiónoch Európy a konkrétnym a interaktívnym spôsobom uľahčiť výmenu právnych informácií, poznat- kov z praxe a osvedčených postupov týkajúcich sa vnút- roštátnych právnych predpisov, postupov a dokumentov, ktoré sa často využívajú v notárskej činnosti. Tento cieľ sa skutočne podarilo naplniť. Prvá téma seminára bola Praktické aspekty pri vyspo- riadaní dedičstva s ohľadom na majetkové dôsledky, ku ktorej postupne predniesli zástupcovia jednotlivých krajín svoje krátke prezentácie o právnej úprave v danej krajine. V rámci diskusie o tejto téme zazneli najmä otázky týkajú­ ce sa určovania hodnoty majetku patriaceho do dedičstva, ktorý sa nachádza v krajine domicilu poručiteľa, ako aj v zahraničí, a spôsoby vysporiadania bezpodielového spo- luvlastníctva manželov (BSM) v rámci dedičského konania. Druhá téma seminára bola Zakladanie a zlučovanie obchodných spoločností a právne požiadavky na ich re- gistráciu v obchodnom registri. Mimoriadne podnetnú prezentáciu predniesli kolegovia z Českej republiky, ktorí majú v tejto oblasti rozsiahle kompetencie, a pri- blížili nám okrem iných novelizovaných právnych predpi- sov civilného práva aj zákon č. 304/2013 Sb. o veřejných rejstřících právnických a fyzických osob s poukazom na možnosť vykonávania zápisov notármi a ich efektivitu (o zápisoch do verejného registra notárom vyšiel odborný článok v minulom čísle časopisu ARS NOTARIA 3/2014). Mgr. Katarína Valušová členka Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR Ďalší workshop v rámci uvedeného projektu sa konal dňa 24. 10. 2014 v Brne v príjemnom prostredí Janáčkovho divadla, kde všetkých zúčastnených uvítal JUDr. Zdeněk Ryšánek, prezident Jihomoravské notářské komory ČR, ktorý bol zároveň moderátorom celého podujatia. Semi- nára sa zúčastnili notári a notárski kandidáti z Českej republiky, Rakúska, Poľska a zo Slovenskej republiky. V úvode JUDr. Z. Ryšánek prítomným prezentoval aktuál­ ne legislatívne zmeny v Českej republike a následne vyzval aj zástupcov ostatných krajín, aby poinformovali o už schválených, prípadne navrhovaných legislatívnych zmenách v jednotlivých krajinách. Za Slovenskú repub- liku predniesla krátky príspevok JUDr. Katarína Valová, PhD., za Rakúsko Mag. Arno G. Sauberer a za Poľsko Dr. Tomasz Kot. Po krátkej prestávke nasledoval Panel 1, ktorého téma znela Formy a obsah plných mocí najmä s ohľadom na spisovanie notárskych zápisníc o právnom úkone. Naj- skôr odznela veľmi podnetná prednáška českého kolegu Mgr. Richarda Brázdu, člena Legislatívnej komisie pre- zídia Notárskej komory ČR. Uvedenú tému za Slovenskú republiku prezentoval JUDr. Ján Hamara, ktorý túto tému rozoberá aj v našom časopise, v čísle 4/2010. Po obede nasledoval Panel 2 na tému Zápisy do verej- ných registrov s ohľadom na činnosť notára, v ktorom na úvod odznela prednáška Mgr. Pavla Bernarda, člena prezídia Notárskej komory ČR a predsedu Legislatívnej komisie prezídia Notárskej komory ČR. K uvedenej téme vystúpili za Slovenskú republiku JUDr. Katarína Valová, PhD., ktorá prezentovala Notársky centrálny register dobrovoľných dražieb, JUDr. Martin Selecký s príspev- kom k Notárskemu centrálnemu registru záložných práv a JUDr. Katarína Nagyová, ktorá sa venovala Notárske- mu centrálnemu registru určených právnických osôb. JUDr. Katarína Valová, PhD. členka Prezídia NK SR a predsedníčka Legislatívnej skupiny PNK SR >> Dianie v komore 26 ars notaria 4/14

Program spoločného stretnutia otvoril 11. septembra prezident Notárskej komory Slovenskej republiky JUDr. Karol Kovács, ktorý srdečne privítal hostí a vyjadril pre- svedčenie, že aj toto pracovné stretnutie, tak ako všetky predchádzajúce, bude vhodným priestorom na výmenu informácií z praktického výkonu notárskej činnosti v Če- chách a na Slovensku. Na vystúpenie JUDr. Karola Kovácsa nadviazal prezident Notárskej komory Českej republiky JUDr. Martin Fou- kal, ktorý poďakoval za vrelé prijatie a poukázal na to, že tieto pravidelné stretnutia výrazne upevňujú dobré vzťahy medzi oboma notárskymi komorami a umožňujú spoluprácu, ktorá v európskom notárstve nemá obdobu. Počas nasledujúcej neformálnej večere sa v príjemnej atmosfére Koliby Patria voľne preberali témy, ktoré mali byť základom rokovania v pracovnej časti stretnutia plá- novanej na nasledujúci deň. Pracovnú časť otvoril prezident Notárskej komory Slo- venskej republiky JUDr. Karol Kovács, ktorý prítomných privítal a informoval o niektorých zmenách, ktoré sa dotkli notárstva na Slovensku od posledného spoloč- ného stretnutia. Poukázal na to, že novelou Notárske- ho poriadku došlo k naplneniu procesu, ktorý sa začal návrhom poslankyne parlamentu JUDr. Renáty Zmajko- vičovej (predtým podpredsedníčky NR SR) a ktorého vý- sledkom je zakotvený vekový cenzus pre notárov. Podľa prijatej právnej úpravy výkon notárskeho úradu zaniká ku dňu 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom notár dosiahne vek 67 rokov. Z notárskeho poriadku bola rov- nako vypustená výhrada štátneho občianstva. Ďalej JUDr. Karol Kovács informoval o tom, že základný predpis upravujúci postavenie notárskeho stavu (Notársky poriadok) je v legislatívnom procese, pričom uviedol, že na príprave jeho novely sa výrazne podieľali aj členovia Legis­ latívnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky. Prezident Notárskej komory Českej republiky JUDr. Martin Foukal vo svojom vystúpení poukázal na rozpol- tenosť odbornej verejnosti v názoroch na nový Občian- sky zákonník. Uviedol, že zatiaľ čo podporovatelia tohto predpisu hovoria o výraznom úspechu, kritici poukazujú na množstvo problémov spojených s aplikáciu nového Občianskeho zákonníka v praxi. JUDr. Martin Foukal podal informáciu o tom, že Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky už pripravilo novelu Občianskeho zá- konníka. S poľutovaním však konštatoval, že do pripra- vovanej novely neboli zapracované žiadne pripomienky a návrhy Notárskej komory Českej republiky, samotná novela útočí na základy notárskeho stavu, preto ju No- társka komora Českej republiky nepodporuje. K pripravovaným legislatívnym zmenám týkajúcim sa Ob- čianskeho procesného práva v Slovenskej republike vystú- pila JUDr. Katarína Valová,PhD., členka Prezídia Notárskej komory Slovenskej republiky a predsedníčka Legislatívnej skupiny Prezídia Notárskej komory Slovenskej republiky. JUDr. Katarína Valová, PhD., prítomných oboznámila s tým, že v roku 2013 vláda Slovenskej republiky schvá- lila legislatívny zámer nového Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého má byť Občiansky súdny poria- dok rozdelený do troch kódexov, a to na Civilný sporo- vý poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. V septembri 2014 boli už všetky tri kó- dexy v medzirezortnom pripomienkovom konaní. JUDr. Katarína Valová uviedla, že slovenských notárov sa týka najmä Civilný mimosporový poriadok, ktorý zavádza obli- gatórny súdny komisariát pre dedičské konanie, konanie o umorenie listiny a konanie o úschovách. Celé dedič- ské konanie vrátane rozhodnutia vo veci samej zveru- je do rúk notára, definuje rozhodnutie vydané notárom ako rozhodnutie súdu prvého stupňa. Notár bude určo- vať všeobecnú cenu dedičstva, pričom si môže osvojiť zhodné tvrdenia účastníkov alebo nariadiť dokazovanie. V návrhu Civilného mimosporového poriadku sa už ne- počíta s inštitútom osvedčenia o dedičstve a pri rozvrhu výťažku z likvidácie sa má postupovať podľa ustanove- ní Exekučného poriadku. Civilný mimosporový poriadok implementuje do nášho právneho poriadku Európske osvedčenie o dedičstve tak, že ho notár môže vydať po- čas prebiehajúceho dedičského konania alebo aj po prá- Spoločné pracovné stretnutie prezídií NK ČR a NK SR V dňoch 11. až 13. septembra 2014 sa v hoteli Patria vo Vysokých Tatrách uskutočnilo ďalšie z pravidelných pracovných stretnutí členov prezídia Notárskej komory Českej republiky a Prezídia Notárskej komory Slovenskej republiky. Prezident NK SR JUDr. Karol Kovács a prezident NK ČR JUDr. Martin Foukal 27

voplatne skončenom dedičskom konaní. Zmeny zavádza aj v súvislosti s rozvrhom práce notárov ako súdnych komisárov. Rozvrhy prác by mali po novom schvaľovať predsedovia okresných súdov a nie predsedovia kraj- ských súdov. Najväčší priestor spoločného rokovania bol venovaný zme- nám, ktoré do notárskej praxe kolegov v Českej republike zaviedol nový Občiansky zákonník. O najpodstatnejších z týchto zmien informoval Mgr. Pavel Bernard, člen pre- zídia Notárskej komory Českej republiky a predseda Le- gislatívnej komisie Notárskej komory Českej republiky. Mgr. Pavel Bernard uviedol, že v praxi spôsobuje značné problémy úprava zastúpenia v novom Občianskom zá- konníku, a to ustanovenie, podľa ktorého ak je pre určitý právny úkon predpísaná forma, v tejto forme musí byť vyhotovené aj splnomocnenie. Týka sa to najmä práv- nych úkonov, pri ktorých je predpísaná forma notárskej zápisnice. Pri takýchto úkonoch by teda splnomocnenie malo byť vyhotovované vo forme notárskej zápisnice, čo spôsobuje problémy najmä pri obchodných spoločnos- tiach, ktorých spoločníkmi sú cudzinci. Mgr. Pavel Ber- nard informoval aj o tom, že Najvyšší súd Českej repub- liky vydal rozhodnutie, podľa ktorého ak právny predpis ustanovuje pre niektorý právny úkon formu notárskeho zápisu, musí ísť o český notársky zápis (vyhotovený no- tárom v Čechách). Podľa tohto rozhodnutia nemožno za notársky zápis považovať notársku zápisnicu vyhotovenú iným ako českým notárom. Poukázal tiež na problémy, ktoré vznikli aplikáciou no- vovytvorených inštitútov v súvislosti so zápismi v katastri nehnuteľností. Zavedením 20-dňovej lehoty, počas kto- rej je vlastník nehnuteľností informovaný o tom, že pre- bieha zápis k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, došlo k výrazným prieťahom v konaniach týkajúcich sa zápi- sov v katastri nehnuteľností. Ako kontraproduktívne sa v praxi javí aj ustanovenie, podľa ktorého sa rozhodnutia súdov vrátane rozhodnutí v dedičských veciach zapisujú v katastri nehnuteľností vkladom. Mgr. Pavel Bernard ďalej informoval prítomných o sku- točnosti, že koncom roku 2013 bol vytvorený nový cen- trálny informačný systém Notárskej komory Českej republiky, ktorý bol sprevádzkovaný 5. 1. 2014 a ktorý reagoval na zákonom vytvorené nové registre. Register záložných práv, evidencií a zoznamov (Rejstřík zástav, evidencí a seznamů) vedený Notárskou komorou Českej republiky obsahuje evidenciu právnych úkonov v prípade smrti, evidenciu listín o manželskom majet- kovom režime, zoznam prehlásení o určení opatrovníka a zoznam listín o manželskom majetkovom režime. Po- ukázal na skutočnosť, že ak je v zozname listín o man- želskom majetkovom režime registrovaná manželská zmluva, nemôže sa veriteľ odvolávať na to, že o takejto zmluve nevedel. Zároveň uviedol, že v navrhovanej nove- le Občianskeho zákonníka sa predpokladá, že pri začatí exekúcie bude povinnosť lustrovať v registroch vedených Notárskou komorou Českej republiky s cieľom zistiť ma- jetkové pomery manželov a okruh majetku, ktorý pod- lieha exekúcii vedenej na jedného z manželov. Register manželských zmlúv je verejne prístupný a možno z neho zistiť základné údaje o účastníkovi uzavretej zmluvy. Zbierka listín, v ktorej sa nachádzajú uzavreté zmluvy, nie je verejne prístupná a údaje z nej môžu byť vydávané len prostredníctvom ktoréhokoľvek notára. Mgr. Pavel Bernard informoval, že Rejstřík zástav k vě- cem movitým okrem vzniku záložného práva registruje aj zákazy zriadenia záložného práva k hnuteľným veciam už registrovaným. Informoval tiež o zmenách v dedič- skom práve. Úpravu dedičského konania obsahuje zá- kon o zvláštních řízeních soudních, pričom nová právna úprava dedičské konanie viac formalizuje a v praxi sa vy- dáva viac procesných uznesení. Poukázal na to, že v pra- xi sa ujali novozriadené inštitúty, napríklad zrieknutie sa >> Dianie v komore 28 ars notaria 4/14

dedičstva v zmluve s poručiteľom, pre ktorú je predpí- saná obligatórna forma notárskej zápisnice. Nové usta- novenia upravujúce závet znemožňujú dedičom dohodou prelomiť vôľu poručiteľa o tom, kto nadobudne predmet dedičstva, iba ak by možnosť takejto dohody poručiteľ vo svojej poslednej vôli vý- slovne umožnil. Občiansky zákonník priniesol zmeny aj v nárokoch neopomenu- teľných dedičov. Podľa novej právnej úpravy má plnoletý dedič nárok len na štvrtinu svojho zákonného dedičské- ho podielu a maloletý dedič len na tri štvrtiny svojho zákonného dedičského podie- lu. Zároveň má neopomenuteľný dedič pohľadávku voči dedičom, nie priamo nárok na podiel na majetku poru- čiteľa, preto môže žiadať len výplatu svojho zákonného dedičského podielu. Mgr. Pavel Bernard informoval o tom, že platná právna úprava v Českej republike zverila notárom agendu týkajúcu sa zápisov do Obchodného registra pri obchodných spo- ločnostiach. Na základe tejto právnej úpravy notár realizuje zápis v Obchodnom registri priamo bez zásahu súdu, pri­ čom podkladom na zápis je notárska zápisnica a osvedče- nie o dodatočnom splnení podmienok na zápis do registra. Zákon č. 358/1992 Sb. Notářsky řád upravil zmeny v ob- sahových náležitostiach notárskej zápisnice, ak je táto podkladom na zápis do verejného zoznamu alebo ve- rejného registra. Takáto notárska zápisnica o právnom úkone musí obsahovať vy- jadrenie notára o splnení predpokladov na spísanie takejto notárskej zápisnice. Spísanie notárskej zápis- nice na zápis do verejného zoznamu alebo verejného registra v prípade, ak účast- níci úkonu žiadajú úkon re- alizovať, notár neodmietne, musí však poučiť účastníkov o tom, že úkon je v rozpore so zákonom, a uviesť, v čom vidí nesúlad s právnymi predpismi. Po skončení pracovnej časti členovia prezídií v rámci kultúrnej časti spoločného stretnutia navštívili kultúrne pamiatky v historickej časti Popradu, v Spišskej Sobote a Kežmarku. Spoločné zasadanie bolo ukončené večerou, na ktorej prítomní zhodnotili výsledok pracovného stretnutia a vy- jadrili záujem zorganizovať ďalšie spoločné stretnutie. JUDr. Ľubomír Ondov člen Prezídia Notárskej komory Slovenskej republiky >> Platná právna úprava v ČR zverila notárom agendu týkajúcu sa zápisov do Obchodného registra pri obchodných spoločnostiach. Na základe tejto právnej úpravy notár realizuje zápis v Obchodnom registri priamo bez zásahu súdu, pričom podkladom na zápis je notárska zápisnica a osvedčenie o dodatočnom splnení podmienok na zápis do registra. V nadväznosti na zmluvu o spolupráci uzavretú prezi- dentmi maďarskej a slovenskej notárskej komory v roku 2012, ktorej cieľom bolo zabezpečiť užšiu spoluprácu notárskych stavov oboch krajín, sa v dňoch 3. – 4. ok- tóbra 2014 pod vedením prezidenta Notárskej komory Slovenskej republiky JUDr. Karola Kovácsa a prezidenta Maďarskej krajinnej notárskej komory Dr. Ádáma Tótha uskutočnilo druhé pracovné stretnutie zástupcov oboch notárskych komôr. Tohtoročné stretnutie usporiadali predstavitelia Maďar- skej krajinnej notárskej komory v mestečku Baktaló- rántháza na severovýchode Maďarska ako pokračovanie minuloročného stretnutia oboch komôr, ktoré sa usku- točnilo v Banskej Štiavnici a bolo organizované Notár- skou komorou Slovenskej republiky. Obsahom stretnutia bola po krátkej prehliadke mesta diskusia o aktuálnych otázkach právneho charakteru v oboch krajinách, predovšetkým o problematike týka- júcej sa dedičského práva, obchodného a občianskeho práva, o rozšírení kompetencií notárov a možnosti spo- lupráce v jednotlivých oblastiach činnosti notárov. Všetci zúčastnení notári vyslovili vôľu usporadúvať stretnutia takéhoto druhu aj naďalej a budovať a posil- ňovať vzťahy maďarských a slovenských notárov nielen v pohraničných regiónoch oboch krajín. JUDr. Katarína Nagyová notárka so sídlom v Komárne Druhé bilaterálne stretnutie Notárskej komory SR a Maďarskej notárskej komory (MOKK) Prezident NK SR JUDr. Karol Kovács a prezident Maďarskej krajinnej notárskej komory Dr. Ádám Tóth 29

Minister spravodlivosti SR preložil s účinnosťou od 1. sep- tembra 2014 JUDr. Ľudmilu Kupkovú ako notárku do sídla v Námestove v obvode Okresného súdu Námestovo a JUDr. Ladislava Kupku ako notára do sídla v Turzovke v obvode Okresného súdu Čadca. Minister spravodlivosti SR odvolal s účinnosťou od 2. sep- tembra 2014 z funkcie Mgr. Michala Dzamka, notára so síd- lom notárskeho úradu v Novom Meste nad Váhom v obvode Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom. Minister spravodlivosti SR odvolal s účinnosťou od 1. no- vembra 2014 z funkcie JUDr. Ľudmilu Kupkovú, notárku so sídlom v Námestove v obvode Okresného súdu Námestovo na jej vlastnú žiadosť. Dňa 21. novembra 2014 sa v Kongresovom centre Techno- pol uskutočnila písomná časť výberových konaní a v dňoch 4. a 5. decembra 2014 v sídle Notárskej komory SR zasa ústna časť výberových konaní. Notárska komora SR sa lúči s kolegyňou a kolegom, ktorí končia svoju činnosť dosiahnutím veku 67 rokov v zmysle zákona č. 366/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notár- sky poriadok) v znení neskorších predpisov k 31. 12. 2014: JUDr. Tatiana Mensatorisová, notárka so sídlom v Banskej Bystrici, a JUDr. Marián Tkáčik, notár so sídlom v Bratislave. Notárska komora SR im ďakuje za ich prácu a želá všetko dobré v súkromnom živote. Informácieo výberových konaniach, vzdelávaní v NK SR a o notároch, ktorí ukončili svoju činnosť do uzávierky časopisu ARS NOTARIA 4/2014 Medzinárodná skupina Prezídia Notárskej komory Slovenskej republiky je pomocným orgánom prezídia a má na starosti zastrešenie takmer všetkých medzinárodných aktivít komory. Medzi hlavné úlohy v roku 2014 patrí príprava na rokovania Správnej rady CNUE, ktorej členom je tento rok aj naša komo- ra. Okrem toho odbremeňuje rozpočet komory vyhotovovaním prekladov a podporuje členov komory pri zasadnutiach UINL, Hexagonály a pri iných aktivitách s medzinárodným prvkom. Dňa 12. 9. 2014 sa v hoteli Patria vo Vysokých Tatrách konalo už tradičné pracovné stretnutie prezídií Notárskej komory Čes- kej republiky a Notárskej komory Slovenskej republiky. Hlav- nou témou boli novinky v jednotlivých krajinách, zaujímali nás najmä otázky týkajúce sa nového občianskeho kódexu, zákona o obchodných korporáciách a s tým spojené možnosti a kom- petencie českých notárov pri zápisoch obchodných spoločností do obchodného registra a pri zmenách v týchto zápisoch. Stretnutie vedenia CNUE, tzn. jej Správnej rady, sa konalo dňa 18. 9. 2014 v Bruseli. Veľmi dôležitou otázkou na jej rokova- niach je v týchto mesiacoch iniciatíva Rady Európskej únie smerujúca k vytvoreniu zjednodušenej formy európskej ob- chodnej spoločnosti, tzv. Societas Unius Personae (SUP). Ná- vrh predpokladá veľmi jednoduché založenie tejto spoločnosti. V pôvodnom návrhu dokonca stačilo vyplniť jednoduchý formu- lár na internete a zakladateľ by sa nemusel dostaviť ani pred žiaden štátny orgán alebo orgán s delegovanou mocou a SUP by mala minimálne imanie 1 euro. Európski notári takéto rie- šenie nepodporujú, a to najmä pre chýbajúcu kontrolu údajov zakladateľov. Tento návrh by síce zjednodušil zakladanie, ale na druhej strane by nekládol prekážky osobám, ktoré by chceli legalizovať svoje príjmy z trestnej činnosti, a nízkym základ- ným imaním by veriteľom sťažil vymáhanie pohľadávok od ta- kejto spoločnosti. Na podporu týchto argumentov a vypočutie argumentov orgánov Európskej únie sa dňa 7. 10. 2014 konal aj pracovný obed pri príležitosti týždňa malých a stredných podnikateľov, na ktorom sa zúčastnila aj Regina Mitrová, ata- šé Slovenskej republiky v Bruseli, v sprievode nášho zástupcu Mgr. Vojtecha Kavečanského z Medzinárodnej skupiny. Notárska komora Slovenskej republiky sa snaží udržiavať diplomatické vzťahy s ostatnými notárstvami v Európe, ale aj celom svete. Medzi notárstva, s ktorými má NK SR nadštan- dardné vzťahy, patrí aj Maďarská notárska komora (MOKK). Na základe uzatvorenej bilaterálnej zmluvy o spolupráci pozva- la práve MOKK členov NK SR na pracovné rokovanie v dňoch 3. a 4. 10. 2014 na východ krajiny do Baktalórántháza. Najdis- kutovanejšími oblasťami boli nový Maďarský občiansky kódex, kompetencie notárov a opäť vydávanie platobných rozkazov a s tým spojené odbremenenie súdov v Maďarsku. V dňoch 8. až 11. 10. 2014 sa v Budapešti konali zasadnutie Gene- rálnej rady UINL a pracovné stretnutia skupín. Témami Generálnej rady boli najmä notárske zápisnice a ich zápis do registra, otázky týkajúce sa rodinného práva a osobného stavu detí, strategické otázky smerovania UINL a rozhodovalo sa aj o financiách UINL. Dňa 16. 10. 2014 sa v Bruseli konalo stretnutie členov Správ- nej rady CNUE, kde boli hlavnými témami rokovania opäť SUP, prepojenie registrov nehnuteľností a iniciatíva Európskej asoci- ácie pozemkových kníh CROBECO, otázky prepojenia registrov závetov ARERT a možnosť čerpania prostriedkov pre Európsku notársku sieť. Výsledkom činnosti Európskej notárskej siete, ktorej členom je pracovník sekretariátu NK SR Mgr. Tomáš Gardon, je seminár, ktorý NK SR zorganizovala dňa 21. 10. 2014 v Bratislave a na ktorom sa zúčastnili aj kolegovia z Rakúskej republiky, Českej republiky a Maďarska. Diskutovalo sa najmä o otázkach dedenia s cezhraničným prvkom a kompetenciách pri založení a zme- nách v obchodných spoločnostiach a pri cezhraničných fúziách. Mgr. Peter Danczi predseda Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR Novinky z medzinárodných aktivít NK SR >> Aktuálne z NK SR 30 ars notaria 4/14

„Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel“, čo v preklade znamená Boh s nami. (Evanjelium podľa Matúša, kapitola 1, 20-23) NOTÁRSKA KOMORA SLOVENSKEJ REPUBLIKY ŽELÁ VŠETKÝM SVOJIM ČLENOM, PRISPIEVATEĽOM A PRIAZNIVCOM POKOJNÉ PREŽITIE VIANOČNÝCH SVIATKOV A úspešný NOVý ROK 2015. Vianočné prianie Filo, M.: Povinnosti podnikateľov podľa zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Bude advokát povinný používať elektronickú registračnú pokladnicu? Bulletin slovenskej advokácie č. 9/2014 Daň z pridanej hodnoty započítaná v cene tovaru a služieb je jedným z najdôležitejších príjmov štátneho rozpočtu. Zákono- darca prijatím zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a jeho jednotlivými novelizáciami zabezpečuje nie- len dôslednejšiu evidenciu prijatých tržieb, ale aj zefektívnenie výberu dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov. Problematiku právnej úpravy používania elektronických registračných po- kladníc považujeme za mimoriadne aktuálnu s prihliadnutím na rozsah porušovania zákona o používaní elektronickej regis- tračnej pokladnice, daňové úniky v dôsledku krátenia tržieb a  pripravované zmeny. Tieto zmeny by mali spočívať v zúžení roz- sahu výnimiek vzťahujúcich sa na služby pri používaní elektro- nických registračných pokladníc. Podľa tlačovej správy Minis- terstva financií Slovenskej republiky by sa povinnosť používať elektronické registračné pokladnice na evidenciu tržieb mala rozšíriť napríklad aj na advokátov a notárov. Cieľom tohto člán- ku nie je poskytnúť komplexnú analýzu právnej úpravy používa- nia elektronickej registračnej pokladnice, ale zamerať pozor- nosť na povinnosti podnikateľov, ktoré im vyplývajú zo zákona a ktoré by sa podľa navrhovaného zákona v blízkej budúcnosti mali vzťahovať aj na advokátsky a notársky stav. Fabianová, Z.: Odklon od zásady rovnosti podielov pri vypo- riadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bulletin slovenskej advokácie č. 9/2014 Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov predstavuje výcho- diskovú formu usporiadania vzájomných majetkových vzťahov medzi manželmi. Ide o formu majetkového spoločenstva, ktorej existencia je zásadne viazaná na trvanie manželstva. V prípade zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa ako zák- ladná zásada vyporiadania uplatňuje podľa § 150 Občianskeho zákonníka zásada rovnosti podielov, v zmysle ktorej sú podiely oboch manželov na spoločnom majetku rovnaké. Od rovno- merného stanovenia podielov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa však výnimočne možno odchýliť a podiely manželov na spoločnom majetku určiť v rozdielnom pomere. Článok analyzuje základné princípy uplatňujúce sa pri modifikácii podielov v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a skúma okolnosti odôvodňujúce odklon od zásady parity, a to s poukazom na aktuálnu rozhodo- vaciu činnosť súdov. Klein, Š.: Veřejné listiny a jejich důkazní síla. Ad Notam č. 4/2014 Autor sa zaoberá zvláštnosťou a špecifikom verejných listín a verejnou dôverou v ich pravosť a správnosť. Zvláštny charak- ter notárskeho úradu, ako aj samotných notárskych zápisníc umožňuje s využitím moderných technológií tieto garancie (de lege ferenda) ešte ďalej posilňovať a podrobiť vyhotovovanie notárskych zápisníc takým kontrolným mechanizmom, ktoré by boli schopné premeniť verejnú dôveru prakticky na verejnú istotu. Hlavným účelom verejných listín v súkromnom práve je ochrana verejného záujmu bez ohľadu na priania a záujmy účastníkov právnych konaní či osvedčovaných skutočností. Z tohto dôvodu právne predpisy stanovujú obligatórnu formu verejnej listiny pre celý rad právnych konaní. Ich právne pred- pisy nešli touto cestou a tieto formálne požiadavky stanovili len pre minimum právnych konaní. Z hľadiska ochrany súkrom- ných záujmov však verejné listiny ponúkajú vyššiu dôkaznú silu a tým aj zníženú spochybniteľnosť oproti súkromným listinám. Strany právnych konaní preto môžu mať záujem zvoliť formu verejnej listiny a predchádzať tak sporom v oblastiach, kde zvý- šené riziko sporov možno očakávať. Dolný, J.: Problematika stanovenia hodnoty vyrovnacieho podielu spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným. Justičná revue č. 8-9/2014 Autor sa venuje otázke určenia hodnoty vyrovnacieho podie- lu spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorého účasť zanikla počas existencie spoločnosti. Obchodný zákonník síce ustanovuje spôsob výpočtu, v praxi však môžu pri tomto výpočte vzniknúť problémy, najmä ak reálna hodnota vyrovna- cieho podielu nezodpovedá hodnote vypočítanej spoločnosťou. Článok sa bližšie venuje porovnaniu slovenskej a českej judi- katúry týkajúcej sa stanovenia hodnoty vyrovnacieho podielu a polemizuje o možnosti využitia teleologického výkladu pri výpočte vyrovnacieho podielu podľa slovenskej právnej úpravy. Spracovali členovia redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA: JUDr. Katarína Valová, PhD. (prvá a druhá anotácia) JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. (tretia anotácia) JUDr. Zuzana Grófiková (štvrtá anotácia) Anotácie 31 >> Dávame do pozornosti

Dedičské právo hmotné Ladislav Kupka – vyd. Eurounion Rok vydania: 2014 Počet strán: 280 Väzba: pevná V texte autor venuje pozornosť teoreticko-právnym inštitútom, ako aj inštitútom pozitívnoprávnej úpravy dedenia, ako sú pramene dedičského práva, základné zásady dedenia, medzi ktoré patrí už spomenutá zásada nadobúdania dedičstva priamo faktom smrti poručiteľa, predpoklady dedenia, spôsob a následky odmiet- nutia dedičstva, predpoklady a následky dedičskej nespôsobilosti, dôvody a ná- sledky vydedenia, prechod dlhov dedičstvo ťažiacich a jednotlivé dedičské tituly. Občiansky zákonník, Veľký komentár, 1. zväzok Všeobecná časť (§ 1 – § 122) Imrich Fekete – vyd. Eurokódex Rok vydania: 2014 Počet strán: 280 Väzba: pevná Publikácia sa venuje výkladu všeobecnej časti Občianskeho zákonníka (§ 1–122). Svojím spôsobom ide o matériu, ktorú možno označiť ako všeobecné súkrom­ né právo, ktoré podporne platí aj v iných právnych odvetviach súkromného práva. Občanský zákoník – Komentář – Svazek IV (dědické právo) Jiří Švestka, Jan Dvořák, Josef Fiala, Martin Šešina, Karel Wawerka – vyd. Wolters Kluwer ČR Rok vydania: 2014 Počet strán: 720 Väzba: pevná v plátne Najdôležitejšiu zmenu českého právneho poriadku, rekodifikáciu súkromného práva, vykonanú zákonom č. 89/2012 Sb., občanský zákoník, komplexne vykladá komentár kolektívu autorov. V súčasnosti ide o jediný dostupný komentár k dedič­ skému právu podľa zákona č. 89/2012 Sb., občanský zákoník, na českom trhu. Kupní smlouva v novém občanském zákoníku. Komentář § 2079-2183 Luboš Tichý, Petra Joanna Pipková, Jan Balarin – vyd. C. H. Beck Rok vydania: 2014 Počet strán: 528 Väzba: pevná Kúpna zmluva predstavuje základný inštitút súkromného práva, ide o najfrek- ventovanejší typ zmluvy. Publikácia obsahuje výklad ku kategóriám neupra- veným v českom občianskom zákonníku (napríklad finančný lízing), podrobný rozbor jednotlivých typov kúpnej zmluvy aj zoznam najdôležitejšej literatúry. Osobitný dôraz kladie na kúpu v obchode. Kniha je určená advokátom, sudcom, vyučujúcim aj študentom právnických fakúlt, ako aj obchodníkom a kupujúcim. Exekučné konanie Svetlana Ficová a kolektív – vyd. C. H. Beck Rok vydania: 2014 Počet strán: 112 Väzba: mäkká V skriptách je podaný výklad podstatnej časti ustanovení Exekučného po- riadku (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení jeho poslednej novely vykonanej zákonom č. 106/2014 Z. z.). Výklad, ktorý je väčšinou právnickej obce akceptovaný, zahŕňa všetky dôležité otázky týkajúce sa osoby exekútora, exekučnej činnosti a podstatnej časti spôsobov vykonávania exekúcie vo vzájomných súvislostiach. Zákon o mezinárodním právu soukromém. Komentář Bříza, Břicháček, Fišerová, Horák, Ptáček, Svoboda – vyd. C. H. Beck Rok vydania: 2014 Počet strán: 768 Väzba: pevná Prakticky zameraný komentár odhaľuje možnosti aplikácie novej právnej úpravy. Publikácia kladie dôraz na podrobnú analýzu práva Európskej únie, vo svetle ktorého je nutné vykladať jednotlivé ustanovenia zákona. Pozornosť sa venuje aj relevantným medzinárodným zmluvám. Autori sa nevyhýbajú problematickým otázkam a prinášajú argumenty za alternatívne interpretácie. Judikatúra vo veciach vecných práv k cudzím veciam Róbert Jakubáč – vyd. Wolters Kluwer SK Rok vydania: 2014 Počet strán: 216 Väzba: mäkká Ide o ďalší výber z judikatúry slovenských a českých súdov z oblasti vecných práv, a to vecných práv k cudzím veciam, resp. obmedzených vecných práv, ako sa tieto práva označujú v niektorých kódexoch súkromného práva. Ju- dikáty, resp. rozhodnutia súdov, zaradené do tohto výberu, sme rozdelili do troch častí podľa delenia vecných práv k cudzím veciam v platnom Občian- skom zákonníku, a to na judikáty týkajúce sa záložného práva, vecných bre- mien a zádržného práva. Rozhodli sme sa zotrvať pri systematike platného Občianskeho zákonníka. Publikácia je určená predovšetkým vyšším súdnym úradníkom, sudcom, advokátom, exekútorom, notárom. Judikatúra vo veciach konkurzného a reštrukturalizačného konania Petra Štofková – vyd. Wolters Kluwer SK Rok vydania: 2014 Počet strán: 294 Väzba: mäkká Predkladaná publikácia je spracovaná s cieľom poskytnúť čitateľom prehľad o aktuálnej judikatúre v oblasti konkurzu a reštrukturalizácie. Do zbierky boli vybrané rozhodnutia tak slovenských a českých súdov, ako aj Súdneho dvora EÚ. Ide predovšetkým o rozhodnutia z posledných rokov, keďže cieľom bolo reflektovať aktuálne pomery v tejto oblasti. V publikácii čitateľ nájde rozhod- nutia tematicky rozdelené podľa jednotlivých štádií konkurzného konania. Samostatná časť je venovaná reštrukturalizácii, ale aj postaveniu a odmene správcu. Súčasťou publikácie sú aj (pre túto edíciu príznačné) registre. Ústavné právo. Ústavný systém Slovenskej republiky Ľubor Cibulka a kolektív – vyd. Univerzita Komenského Rok vydania: 2014 Počet strán: 407 Väzba: pevná Prijatie Ústavy Slovenskej republiky a vznik Slovenskej republiky ako zvr- chovaného, demokratického a právneho štátu znamenali začiatok budova- nia nového moderného ústavného systému, jednotlivých ústavných inštitúcií a kreácie ústavných orgánov. Učebnica sa snaží vysvetliť najpodstatnejšie otázky fungovania ústavného systému SR, štruktúru, pôsobnosť a vzájomné vzťahy ústavných orgánov, ako aj úlohu kontroly ústavnosti. Zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Zákon o obmedzení platieb v hotovosti. Komentár Veronika Dubielová, Jaroslav Nižňanský – vyd. Wolters Kluwer SK Rok vydania: 2014 Počet strán: 152 Väzba: mäkká Kniha venovaná problematike hotovostných platieb zastrešuje komentáre k dvom dôležitým zákonom – k zákonu č. 289/2008 Z. z. o používaní elektro- nickej registračnej pokladnice a k zákonu č. 394/2012 Z. z. o obmedzení pla- tieb v hotovosti. Komentár k zákonu o používaní elektronickej registračnej pokladnice je zameraný na vysvetlenie podmienok jej používania na Sloven- sku a upravuje činnosť a postavenie servisnej organizácie. Je obohatený o príklady z praxe. Komentár k zákonu o obmedzení platieb v hotovosti pod- robne rozoberá podmienky zákazu vykonávať niektoré platby v hotovosti a vzhľadom na doteraz chýbajúcu literatúru a judikatúru súdov v tejto oblas- ti by mohol vniesť viac svetla do tejto problematiky. Zbierka nálezov a uznesení ÚS SR 2013 vyd. Ústavný súd Slovenskej republiky Rok vydania: 2014 Počet strán: 1 288 Väzba: pevná v koži Publikácia prevádza rokom 2013 z pohľadu rozhodovacej činnosti Ústavné- ho súdu Slovenskej republiky. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zároveň vyjadruje prianie všetkých sudcov tohto súdu poskytnúť čitateľom transparentný pohľad na všetky najvýznamnejšie roz- hodnutia, z ktorých je zrejmé, že Ústavný súd systematicky a kontinuálne pracuje na napĺňaní úloh, ktoré naň kladie ústavný poriadok SR, a tak má určujúci podiel na vytváraní právneho vedomia celej spoločnosti. 32 ars notaria 4/14 >> Dávame do pozornosti Vybral JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA.

Pokyny pre autorov 1. Príspevky posielajte elektronickou poštou na adresu vydavateľa. 2. Rozsah príspevkov je limitovaný vrátane fotografií. Pri odborných článkoch by nemal presiahnuť 10 – 15 normostrán vrátane poznámkového aparátu. Rubrika Postrehy z praxe by mala mať maximálny rozsah 3 – 12 normostrán. Recenzie by nemali obsahovať viac ako 1 – 2 normostrany. 3. Predložené práce sa publikujú v štátnom jazyku. 4. Príspevky musia byť napísané v textovom editore MS Word tak, aby bola jasná grafická úprava textu. 5. V texte používajte výhradne Times New Roman, veľkosť písma 12. Na zvýraznenie časti textu je povolená kurzíva a tučné písmo. Pri poznámkovom aparáte pod čiarou používajte Times New Roman, veľkosť 10. 6. Poznámky a odkazy pod čiarou vkladajte vždy na príslušnú stranu cez funkcie vložiť, odkaz a poznámka pod čiarou, pretože len tak sa počas spracovávania neposunie text. 7. Odkazy priamo v texte uveďte na konci citácie. 8. Odporúčané riadkovanie je 1,5, zarovnanie textu v bloku, zarovnanie tabuliek na stred, rovnako aj text v tabuľkách zarovnaný na stred. 9. Za vecnú stránku príspevku zodpovedá autor. 10. Na výplatu autorskej odmeny je v závere príspevku nutné vždy uviesť údaje o autorovi (meno a priezvisko, rodné číslo, akademické tituly, adresa pracoviska alebo bydliska, prípadne e-mail a číslo účtu). 11. Práca musí obsahovať vyhlásenie o tom, či už bola verejne publikovaná, a v prípade akceptácie vyhlásenie, že nebude zadaná na ďalšie publikovanie do iného časopisu. 12. Redakcia si vyhradzuje právo vykonať drobné úpravy, prípadne skrátiť rukopis. 13. Redakcia si vyhradzuje právo výberu príspevkov, právo upraviť titulok príspevku, vykonať v rukopise potrebné štylistické, jazykové a grafické úpravy, ako aj rozhodnúť o jeho zaradení do daného čísla a rubriky. 14. Pri odkazoch na literatúru žiada redakcia o uplatňovanie jednotného systému, ktorý vychádza z normy STN ISO 690. 15. Autori príspevkov vyjadrujú vlastný názor k danej problematike.

36