ARS NOTARIA 04 2017

1

2

>> obsah ARS NOTARIA 4/2017 Ročník: 21. • Vyšlo: 15. 12. 2017 Vydáva: Notárska komora Slovenskej republiky Krasovského 13, 851 01 Bratislava 5, IČO 30 811 236 tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 589 notarska.komora@notar.sk, www.notar.sk Redakčná rada: JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka) JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. JUDr. Juraj Göbl JUDr. Katarína Valová, PhD. JUDr. Eva Imrišová JUDr. Erika Szórádová Periodicita: štyrikrát ročne Predplatné: daniela.durajova@notar.sk Inzercia: daniela.durajova@notar.sk Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2 P. O. Box 61, 810 05 Bratislava, www.jaga.sk Foto: Notárska komora SR, archív autorov, isifa/Shutterstock Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN 1335-2229 20 18 25 28 Úvodník Odborný článok 4 Protischránkový zákon – prvé praktické skúsenosti Andrej Leontiev, Radovan Pala Judikát 10 Zavrhnutiahodné konanie proti prejavu poslednej vôle poručiteľa Juraj Göbl Postrehy z praxe 12 Notárska úschova výťažku z predaja zálohu Katarína Valová 17 Trovy konania: Reakcia k príspevku z č.1/2017 Alexandra Kotrecová, Zuzana Grófiková / JUDr. Eva Cvengová, JUDr. Elena Lámerová Rozhovor 18 S José Manuelom Collantesom: Duša notárstva je spôsob priamej komunikácie s ľuďmi Z diania v právnickej obci 20 VII. ročník medzinárodného sympózia: Právo, obchod, ekonomika Pavol Dorič 22 Autorské právo podľa nového autorského zákona Erika Szórádová 22 Správa z medzinárodnej vedeckej konferencie XIII. Lubyho právnické dni Denis Bede, Tomáš Dekan, Daniela Hlobíková 24 Recenzia: Civilné mimosporové konanie. Konania v niektorých statusových veciach Marica Pirošíková Dianie v komore 25 4. Kongres notárov Európskej únie – Santiago de Compostela Iveta Vašková 27 Školenie notárov Eva Imrišová 28 VI. ročník Svetovej notárskej univerzity Karol Kovács Aktuálne z NK SR 29 Aktuálne informácie z NK SR 30 Novinky z medzinárodnej oblasti Ján Hamara Dávame do pozornosti 31 Anotácie 32 Prehľad právnickej literatúry 1 >> obsah

Úvodník Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vás privítal na stránkach nášho odborného časopisu ako člen Prezídia Notárskej ko- mory Slovenskej republiky a predseda Medzinárodnej skupiny Prezídia Notárskej komory Slovenskej republi- ky. Pre mňa ako vekovo aj funkčne mladého notára je práca v orgánoch komory veľkou výzvou, priestorom učiť sa, ale aj možnosťou svojou trochou prispieť k udržaniu a napredovaniu nášho stavu. V kontexte rýchleho vývoja elektronizácie a neustálych legislatívnych zmien týkajúcich sa notárov a ich činnosti sa medzinárodná oblasť môže javiť ako okrajová. Väč- šina notárov pravdepodobne nemá presnú predstavu o fungovaní medzinárodnej skupiny a o aktivitách notár- skej komory v tejto oblasti. Pravdou je, že prím v me- dzinárodných aktivitách hrajú silné, historicky etablo- vané notárstva veľkých štátov Európskej únie, prípadne sveta. Je objektívne ťažké pri náročnej práci upriamovať pozornosť na aktivity, ktoré presahujú bežné činnosti notárskych úradov a ktoré sa nás zdanlivo nedotýkajú. Realitou členstva Slovenskej republiky v európskych inštitúciách však je, že mnohé rozhodnutia sa prijímajú za hranicami nášho štátu. Príkladom známym všetkým notárom je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 o cezhraničnom dedení. Ďalšími oblas- ťami, ktoré môžu mať či už priamy, alebo nepriamy vplyv na činnosť notárov a ktorých koncepcie sa intenzívne riešia na nadnárodnej úrovni Európskej únie, sú naprí- klad európsky digitálny trh, boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, obchodné právo, ale aj regulácia povolaní a voľný pohyb služieb. Je preto dôležité byť pri zdroji informácií a vyhodnocovať ich. Následne v legisla- tívnom procese spoločne s ostatnými notárstvami hájiť záujmy a princípy latinského notárstva, pretože po prijatí právnej úpravy je už revízia zväčša vylúčená a jej dosah, hoci s časovým odstupom, nevyhnutne pocítime. Dôleži- tá je aj spolupráca s inými notárstvami, pretože mnohé z nich čelia podobným problémom a výzvam ako to naše. Či už sú to snahy štátu o zásah do notárskych kompe- tencií, ktoré neobišli ani silné notárstvo vo Francúzsku, alebo rozsiahle zmeny právnej úpravy dedenia v Českej republike, Maďarsku alebo Rakúsku. V nasledujúcom roku nás ako členov Správnej rady Rady notárstiev Európskej únie (CNUE) čaká množstvo práce pri analyzovaní a pripomienkovaní materiálov a pred- kladaní návrhov na valných zhromaždeniach CNUE. Rád by som vyjadril poďakovanie najmä skúsenejším notá- rom činným v medzinárodnej oblasti, ktorí sa rozhodli aj v tomto volebnom období pracovať v medzinárodnej skupine a venovať svoj čas a vedomosti notárstvu a odo- vzdávať skúsenosti mladším kolegom. Na tomto mieste mi nedá nespomenúť si na otázku, ktorú som dostal na výberovom konaní: „Prečo sa chcete stať notárom?“ Priznám sa, bol som pripravený skôr na prak- tické otázky, a nie je ani tak podstatné, čo som odpove- dal pred niekoľkými rokmi. Dôležité je, že mi táto otázka odvtedy zarezonovala niekoľkokrát. Najčastejšie pri práv- nych problémoch, v ktorých sa črtá viacero riešení. Právo totiž nie je exaktná veda, niekedy odpoveď nenájdeme ani 2 ars notaria 4/17

v judikatúre či komentári. Podľa môjho názoru by právna úprava ani nemala byť príliš kazuistická. Naopak, má po- kryť čo najviac životných situácií a umožniť hľadať pre ne vhodné právne normy a zákonné riešenia. Po rekodifikácii civilného procesného práva sme v dedič- skom konaní dostali do rúk silnejšie nástroje rozhodova- nia. Pribudli nám nové agendy nesporového konania. To prináša viac zodpovednosti, administratívnej náročnosti, ale aj väčšiu možnosť tvoriť právo a využívať právnu ar- gumentáciu. Pri notárskej činnosti máme v rukách silný nástroj verejnoprávnosti, ktorý vyplýva z právnej úpravy. Notár požíva verejnú dôveru, háji záujmy všetkých strán, je medzi stranami. Hľadá také zákonné riešenia, ktoré budú na prospech všetkým účastníkom. Atribúty nestrannosti, nezávislosti a objektívnosti v spo- jení s vysokokvalifikovanou právnou službou pre klientov, istý hybrid súdnictva a advokácie, ktorý je však vysoko verejnoprospešný, je to, na čom stavia latinské notár- stvo a pre čo je notárstvo atraktívne nielen pre uchá- dzačov o členstvo v našom stave, ale najmä pre klientov. Objem právnych predpisov neustále narastá. S tým sú- visí aj rast povinností, elektronizácie a množstva infor- mácií, ktoré mnohokrát priamo nesúvisia s notárskou činnosťou. Účastníci právnych úkonov pri veľkej miere dostupných (mnohokrát čiastkových, ba až zavádzajú- cich) informácií od nás požadujú okamžité a fundované riešenia čoraz zložitejších situácií. Štát zvažuje notárom zveriť ďalšiu nesporovú agendu – priame zápisy do Ob- chodného registra. Neobávajme sa týchto výziev. Čeľme im odborným výkonom našej profesie pri garantovaní zákonnosti a spravodlivosti. Prajem všetkým veľa zdravia, síl a zdaru pri našej čin- nosti a na konci dňa aj radosť z dobre odvedenej práce a zo spokojnosti našich klientov. JUDr. Ján Hamara Predseda Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR 3

Kľúčové slová Register partnerov verejného sektora, partner verejného sektora, konečný užívateľ výhod, oprávnená osoba, identi- fikácia konečného užívateľa výhod, verifikačný dokument. Prvotné legislatívne pokusy upraviť transparentnosť vlast- níckych štruktúr cez predpisy o verejnom obstarávaní ne- boli úspešné, keďže nerešpektovali základné európske a ústavné princípy nediskriminácie podnikateľov z ostatných členských štátov EÚ a nedovoleným spôsobom obmedzovali prístup k verejným zákazkám. Neskoršia úprava, ktorá za- viedla Register konečných užívateľov výhod pre podnikateľov vo verejnom obstarávaní, naopak, nespĺňala požiadavku na plošnosť, efektívnosť kontroly a vynútiteľnosť sankcií. Protischránkový zákon má síce oporu v tzv. štvrtej smernici proti praniu špinavých peňazí, nepredstavuje však jej implementáciu. Smernica predstavuje minimálny štandard pre odkrývanie konečného vlastníka (vyžaduje neverejný Register konečných užívateľov výhod iba pre podnikateľov), ktorý však slovenský protischránkový zákon vysoko prekračuje. Zákon je postavený na princípe, že so štátom, v najširšom zmysle slova, môže obchodovať iba ten, kto dobrovoľne a dôveryhodne odkryje svojho konečného vlastníka, ktorým je jedna alebo viacero fyzických osôb. To znamená, že pri- jímať peňažné alebo nepeňažné plnenia z verejnej sféry môžu len tie subjekty súkromnej sféry, ktoré zverejnia svo- jich konečných vlastníkov v registri. Na zápis konečného vlastníka do registra už nepostačuje iba čestné vyhlásenie, ale zapisovaný údaj sa overuje pred zápisom, priebežne, ako aj na základe podnetu. Overovanie vykonávajú tzv. profesisti, register vedie a údaje na základe podnetov preveruje Okres- ný súd v Žiline. Register je verejne prístupný na internete. Sankciami za porušenie zákona sú odstúpenie od zmluvy, pozastavenie plnenia zo zmluvy, pokuty, ručenie za pokuty, odňatie hospodárskeho prospechu, vyškrtnutie z registra, ako aj zápis do registra diskvalifikovaných osôb. Tieto zásady posúvajú verejnú kontrolu nakladania s verejnými prostried- kami v európskom kontexte legislatívne na najvyššiu úroveň. Kľúčové pojmy Kľúčovýmsubjektomvrámcinovéhozákonajepartnerverej- ného sektora1 vymedzený tak pozitívne, ako aj negatívne. V pozitívnom zmysle je partnerom verejného sektora právnická alebo fyzická osoba, ktorá nie je subjektom verej- nej správy a súčasne spĺňa jedno z nasledujúcich kritérií: (i.) prijíma finančné prostriedky z rozpočtov, eurofondy, in- vestičné stimuly alebo finančné prostriedky od vybraných právnických osôb, od ich „dcér a vnučiek“ alebo od zdravot- nej poisťovne alebo (ii.) prijíma majetok alebo majetkové práva, alebo práva k majetku od verejného sektora alebo zdravotnej poisťovne, (iii.) je dodávateľom vo verejnom ob- starávaní,(iv.)jeposkytovateľomzdravotnejstarostlivosti,(v.) je nadobúdateľom pohľadávky voči verejnému sektoru, (vi.) je kvalifikovaným subdodávateľom alebo (vii.) má postavenie partnera verejného sektora podľa osobitného zákona. Prax ukázala, že tento široko definovaný okruh pôsobnosti zákona zachytáva aj niektoré komerčne fungujúce obchod- né spoločnosti (t. j. subjekty s majetkovou a kontrolnou účasťou štátu, obce, vyšších územných celkov a podobne), ktoré vzhľadom na svoje postavenie ako subjektu verej- ného sektora následne musia zo zákona vyžadovať od svo- jich veľkých zákazníkov, aby sa títo registrovali ako part- neri verejného sektora (keďže títo zákazníci tým de iure prijímajú od subjektu verejného sektora relevantné plne- nie). Týka sa to predovšetkým rôznych distribučných ener- getických spoločností s kontrolným vplyvom štátu a iných štátnych, respektíve pološtátnych spoločností v postavení dodávateľov tovarov a služieb. Uvedená zákonná povinnosť môže tieto spoločnosti znevýhodňovať oproti iným súťažiteľom a tiež sa môže javiť ako prekračujúca pôvodný Protischránkový zákon – prvé praktické skúsenosti Vzor anotácie: Cieľom tohto príspevku je vymedzenie a charakteristika základných pojmov obsiahnutých v zákone o registri partnerov verejného sektora (ďalej aj ako protischránkový zákon) a tiež vymedzenie základných princípov, na ktorých je založená nová legislatíva v oblasti odkrývania vlastníckych štruktúr tých subjektov, ktoré sú v dôsledku zmluvných vzťahov s verejným sektorom príjemcami verejných zdrojov. Príspevok ďalej poukazuje na práva a povinnosti dotknutých osôb, ktoré im vyplývajú z tejto legislatívy, a konzekvencie, ktoré nastanú v prípade nedodržania zákonných povinností. Príspevok sa tiež venuje praktickým aplikačným problémom a naznačuje oblasti pre pripravovanú novelizáciu. >> odborný článok 1 § 2 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 4 ars notaria 4/17 >> odborný článok

účel zákona, ktorým nebolo zasahovať do vzťahov business to business, respektíve business to customer, ale riešiť rozkrývanie vlastníckej štruktúry iba po úroveň state to business (respektíve subjektov, ku ktorým dotečú verejné financie). Ponecháva sa teda na zváženie zákonodarcu, či upraví definíciu partnera verejného sektora tak, aby ním neboli subjekty, ktoré od takýchto štandardne komerčne fungujúcich obchodných spoločností prijímajú za trhových podmienok plnenie, ktoré predstavuje hlavný predmet ich podnikateľskej činnosti. Na druhej strane sa aj medzi odbornou verejnosťou obja- vili pochybnosti o tom, či subjekty poberajúce platby z Eu- rópskeho poľnohospodárskeho a záručného fondu spadajú do definície partnera verejného sektora, keďže zákon ako jedno z kritérií definoval len prijímanie prostriedkov z eu- rópskych štrukturálnych a investičných fondov, do ktorých formálne platby z poľnohospodárskeho fondu nepatria. Domnievame sa však, že tu je z účelu zákona zrejmé, že zákonodarca nemal dôvod vytvoriť pre plnenia z tohto eu- rópskeho fondu odlišný režim. Pre vylúčenie pochybností by sme odporúčali túto praktickú otázku adresovať v rámci najbližšej novelizácie. V negatívnom zmysle platí, že partnerom verejného sekto- ra nie je subjekt, ktorý prijíma z verejného sektora finančné prostriedky nepresahujúce jednorazovo 100 000 EUR ale- bo ročne 250 000 EUR, alebo ak ním nadobúdaný majetok a práva (napríklad pri nájme verejného majetku) nemajú hodnotu viac ako 100 000 EUR (tzv. de minimis výnimka2). Nie je ním ani osoba, ktorá pôsobí v neziskovom sektore, pokiaľ nie je dodávateľom vo verejnom obstarávaní ani nenadobúda verejný majetok. Partnerom verejného sekto- ra nie je ani banka, ak prijíma finančné prostriedky v rámci bežnej činnosti, ani osoba, ktorá prijíma plnenie od zastu- piteľského úradu v zahraničí alebo plnenie v rámci rozvojo- vej alebo humanitárnej pomoci. Aj s de minimis výnimkou sa v praxi spájajú viaceré ap- likačné otázky, ktoré boli doposiaľ riešené extenzívnym výkladom zo strany ministerstva spravodlivosti. Opakujeme, že rozhodujúcim kritériom pre aplikáciu de minimis výnimky (dosiahnutie prahov) nie je výška jednotlivých (individuálnych) splátok, respektíve čiastkových plnení (priebežne, respek- tíve postupne fakturované sumy) z jednej zmluvy, ktorými sa poskytujú finančné prostriedky partnerovi verejného sektora, alehodnotakaždejzmluvysamostatne.Najmäprinájomných vzťahoch sme zaznamenali nejednotnú prax pri uplatňovaní de minimis výnimky. Preto napríklad všeobecná hodnota nájmu (na účely posúdenia dosiahnutia limitu 100 000 EUR) by sa pri nájomnej zmluve uzatvorenej na dobu určitú mala vypočítať ako hodnota celkovej výšky nájmu (ibaže je zjavný nepomer medzi zmluvným nájomným a trhovým nájomným) a pri nájomnej zmluve na dobu neurčitú by sa mala určovať analogicky v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Pokiaľ však nedôjde k legislatívnemu spresneniu, odporúčame aplikovať aspoň základný princíp, že pri zmluve sa pri aplikácii de mi- 2 § 2 ods. 2 a 3 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 5

nimis výnimky vychádza z predpokladu, že sa naplnia všetky podmienky predpokladané zmluvou tak, že bude dosiahnutá maximálne predvídateľná hodnota plnenia podľa zmluvy (to znamená, na rámcovú zmluvu sa nazerá, že bude dosiahnutý zmluvne predvídaný maximálny rámec, na zmluvu bez ma- ximálnej hodnoty sa nazerá, že nespĺňa de minimis výnimku, na zmluvu s možnosťou predĺženia sa nazerá, že k predĺže- niu dôjde, na zmluvu s možnosťou predčasného ukončenia sa nazerá, že predčasne ukončená nebude). Podľa osobitného predpisu sa za partnera verejného sek- tora považujú bez ďalšieho, z titulu svojho postavenia, (i.) držiteľ banského oprávnenia, (ii.) zdravotná poisťovňa, (iii.) držiteľ geologického oprávnenia, (iv.) držiteľ oprávne- nia na podnikanie v energetike, (v.) správca výberu mýta, (vi.) správca výberu úhrady diaľničnej známky a (vii.) veriteľ v konkurznom konaní, ak má pohľadávku nad 1 000 000 EUR voči úpadcovi, ktorý bol v posledných pia- tich rokoch partnerom verejného sektora a veriteľ sa chce vyhnúť režimu spriazneného veriteľa. Fyzická osoba, ktorá profituje z činnosti partnera verejného sektora,jetzv.konečnýužívateľvýhod3.Nímsastávatým,že (i.)ovláda právnickúosobu,fyzickúosobu –podnikateľa ale- bo združenie majetku, alebo (ii.) v jeho prospech právnická osoba, fyzická osoba – podnikateľ alebo združenie majetku vykonáva činnosť alebo obchod, alebo (iii.) spoločne s inou osobou konajúcou s ním v zhode alebo spoločným postu- pom partnera verejného sektora ovláda alebo riadi. Najmä posledný bod predchádzajúceho odseku (bod iii. – konanie v zhode alebo spoločným postupom) sa ukazuje v praxi pri verifikácii ako osobitne komplikovaný. Dávame preto zákonodarcovi na zváženie legislatívne upraviť text tak, aby napríklad platila vyvrátiteľná domnienka o konaní v zhode alebo spoločným postupom, ak ide o osoby, ktoré sú blízkymi osobami, spoločne dlhodobo podnikajúcimi osobami a ich rodinnými príslušníkmi, a súčasne, aby v os- tatných prípadoch, naopak, platila vyvrátiteľná domnienka o neexistencii konania v zhode alebo spoločného konania. Medzi konečných užívateľov výhod patrí najmä taká fyzická osoba, ktorá v právnickej osobe (i.) má priamo alebo ne- priamo viac ako 25 % podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach alebo (ii.) má právo menovať orgány, alebo (iii.) inak právnickú osobu ovláda, alebo (iv.) z nej inak berie hospodársky prospech. Pri fyzickej osobe – podnikateľovi je konečným užívateľom fyzická osoba, ktorá má z jej podnikania viac ako 25 % hos- podársky prospech. Pri združení majetku (napríklad trust alebo Stiftung) je ním (i.) zakladateľ alebo zriaďovateľ, ale- bo (ii.) člen orgánu, alebo (iii.) príjemca aspoň 25 % z pros- triedkov, alebo (iv.) osoby, ktoré majú významný prospech zo združenia. V praxi sa objavili otázky, aký je napríklad vzťah medzi spoločníkom spoločnosti ako konečným užívateľom výhod a jeho manželom, pokiaľ medzi manželmi existuje bezpo- dielovéspoluvlastníctvomanželov.Prevládajúciprávnynázor, opierajúci sa o dlhoročnú právnu teóriu z oblasti AML (boja proti praniu špinavých peňazí), je, že za konečného užívateľa sa považuje iba ten z manželov, ktorý má na hospodárske plnenie alebo výkon riadiacich práv priamy a primárny nárok, a nie osoby, ktoré svoj nárok odvodzujú zo vzťahu založeného rodinným právom (vyživovacie a podobné povinnosti). V prípade, ak u partnera verejného sektora žiadna fyzická osoba nespĺňa uvedené podmienky, do registra sa ako konečný užívateľ výhod zapíšu členovia vrcholného ma- nažmentu. Rovnakosadoregistrazapíšučlenoviavrcholovéhomanaž- mentu aj prípade, ak je partner verejného sektora priamo alebo nepriamo výlučne ovládaný alebo riadený emitentom cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu a žiadna fyzická osoba nemá hospodársky prospech z pod- nikania aspoň 25 %. Členom vrcholového manažmentu je podľa zákona štatutárny orgán, prokurista a vedúci zamestnanci v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, ak existujú, respektíve boli vymenovaní. Vedúcim zamestnan- com v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu sa rozumiezamestnanec,ktorýjenajednotlivýchstupňochria- denia zamestnávateľa oprávnený určovať a ukladať pod- riadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Znamená to teda, že je to zamestna- nec, ktorý je priamo riadený štatutárom a zároveň je nad- riadený iným zamestnancom, ktorých riadi. Napriek tomu, že si túto relatívne širokú definíciu vrcho- lovéhomanažmentuzákonodarcavypožičalztakzvanejštvr- tej smernice proti praniu špinavých peňazí, nechávame na zváženie,čibyneboloúčelnéprepotrebyprotischránkového zákona rozsah zúžiť iba na členov štatutárneho orgánu. Najmä u zahraničných nadnárodných korporácií zahŕňa široká definícia často aj niekoľko desiatok manažérov a pravidelná aktualizácia zápisu v registri tak môže pred- stavovať administratívne náročný a nákladný proces, a to až na hranici realizovateľnosti. Keďže sa protischránkovým zákonom neimplementuje uvedená smernica, nebolo by zúženie definície v rozpore s európskym právom. Zápis do registra Register partnerov verejného sektora je informačným systémom, ktorého správcom a prevádzkovateľom je mi- nisterstvo spravodlivosti a vedie ho Okresný súd Žilina. Je podobný Obchodnému registru, čo sa týka systému for- mulárov, námietok a elektronických výpisov, no na rozdiel od Obchodného registra komunikácia s Registrom part- nerov verejného sektora prebieha výlučne elektronicky prostredníctvom oprávnenej osoby s použitím kvalifiko- vaného elektronického podpisu. Register je verejne dos- tupný na internete. Partner verejného sektora v ňom musí >> odborný článok 3 § 6a zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 315/2016 Z. z. 6 ars notaria 4/17 >> odborný článok

byť zapísaný so všetkými náležitosťami minimálne po dobu trvania zmluvy, na základe ktorej získava verejné prostried- ky. Zákon umožňuje aj dobrovoľnú registráciu (napríklad pre prípad, keď si nadnárodná korporácia vymieni, že bude spolupracovať iba s dodávateľmi, ktorí odkryjú svoju vlast- nícku štruktúru a jej zmeny budú aktualizovať v registri). Zápis partnera verejného sektora do registra a overovanie konečného užívateľa výhod musí vykonať oprávnená oso- ba, takzvaný profesista. Oprávnenou osobou môže byť iba (i.) advokát, (ii.) notár, (iii.) banka, respektíve pobočka za- hraničnej banky, (iv.) audítor alebo (v.) daňový poradca. Oprávnená osoba4 musí mať sídlo alebo miesto podnika- nia v Slovenskej republike a s partnerom verejného sektora uzatvorenú písomnú dohodu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia o zmluve o kon- trolnej činnosti. Oprávnená osoba pri overovaní koná nestranne, nezávisle od pokynov partnera verejného sektora, s odbornou starostli- vosťou (primeranou funkcii a postaveniu), po zaobstaraní a vyhodnotení dostupných informácií (ktoré získala alebo mohla získať a majú alebo môžu mať vplyv na overovanie). Praxregistrovéhosúduukázala,žezaoprávnenúosobusúd nepovažuje organizačnú zložku zahraničnej advokátskej kancelárie (s odôvodnením chýbajúcej právnej subjekti- vity). Najmä v niektorých medzinárodných advokátskych kanceláriách to spôsobuje organizačné komplikácie, ktoré by mohli byť odstránené vhodnou novelizáciou zákona, ktorá nebude mať žiadny vplyv na účel zákona. Hlavnou povinnosťou oprávnenej osoby je identifikácia konečného užívateľa5 výhod partnera verejného sektora, to znamená dôkladné a dôkazmi podložené určenie identi- ty fyzickej osoby, ktorá stojí na konci pomyselného reťazca podnikania s verejným sektorom. Oprávnená osoba je povin- ná takto identifikovaného konečného užívateľa výhod zapísať do registra a priebežne overovať jeho identifikáciu (zisťovať, či došlo k zmene v osobe konečného užívateľa výhod). Do registra sa zapisujú pri prvom zápise údaje o (i.) partnerovi verejného sektora (meno/obchodné meno, miesto podnikania/sídlo, IČO), (ii.) konečnom užívateľovi výhod(meno,bydlisko,dátumnarodenia,štátnapríslušnosť, či je verejný funkcionár, respektíve, či je verejný funkcionár v štruktúre), (iii.) oprávnenej osobe (meno/obchodné meno, miesto podnikania/sídlo, IČO). Ďalej sa do registra zapi- suje (iv.) dátum zápisu, (v.) dátum každej verifikácie, (vi.) dátum vykonaných zmien, (vii.) dátum výmazu, (viii.) údaje o uložených sankciách a (ix.) všetky verifikačné dokumenty. Prax ukazuje, že zapisovanie niektorých osobných údajov konečných užívateľov výhod, respektíve členov vrcholového manažmentu, a to predovšetkým adries trvalého poby- tu, vzbudzuje rôzne obavy (najmä v prípade zahraničných spoločností) z možného zneužitia. Najmä v prípade vr- cholového manažmentu, ktorý nepredstavuje skutočných konečných užívateľov, je predstaviteľné uvažovať o identi- fikáciivýlučneprostredníctvomdátumunarodenia(prípadne, ako bolo uvedené vyššie, zapisovanie členov vrcholového manažmentu do budúcnosti nepožadovať). Domnievame sa, že zákonodarca bude naďalej trvať na tom, že verej- ný záujem o boj proti praniu špinavých peňazí prevažuje nad právom na ochranu osob- ných údajov a ich zhromažďo- vanie a zverejňovanie na účely tohto zákona spĺňa relevantné ústavnoprávne podmienky (okrem iného test primera- nosti a nevyhnutnosti). Napriek mnohým podob- nostiam s obchodným regis- trom, proces registrácie je odlišný. Navrhovateľom môže byť výlučne oprávnená osoba; partner verejného sektora jej iba poskytuje súčinnosť, pričom obaja (ako aj štatutári partnera verejného sektora) zodpove- dajú za správnosť. Výmaz oprávnenej osoby na návrh part- nera verejného sektora musí podať nová oprávnená osoba. Akýkoľvek údaj, respektíve jeho zmena sa registruje pros- tredníctvom elektronického formulára, ktorého prílohou je verifikačnýdokument,ktorýmsaidentifikovalaoverilkonečný užívateľ výhod. Konanie je založené na formálnom princípe, teda registrový súd skúma iba zhodu návrhu s predloženými dokumentmi. Lehota na zápis/zmeny/výmaz údajov je 5 pra- covných dní. Údaje sa zapisujú na neurčitý čas. Pri odmietnutí zápisu je možné podať námietky v 15-dňovej lehote. Pri zmene údajov6 zapísaných v registri, a to nielen vo vzťa- hu ku konečnému užívateľovi výhod, ale v prípade akých- koľvek zmien vo vlastníckej alebo riadiacej štruktúre, je partner verejného sektora povinný informovať oprávnenú osobu, ktorá je povinná podať návrh na registráciu zmien v 60-dňovej objektívnej lehote, čiže odkedy zmena nastala. Ak registrujúci orgán vymaže oprávnenú osobu na jej návrh, je partner verejného sektora povinný zabezpečiť zápis novej oprávnenej osoby v lehote 30 dní od výmazu. Platí pravid- lo, že jeden partner verejného sektora môže mať zapísanú iba jednu oprávnenú osobu, ale oprávnená osoba môže byť zapísaná pre viacerých partnerov verejného sektora. Oprávnená osoba je povinná vypracovať tak pri prvom zápise partnera verejného sektora, ako aj pri zápise akýchkoľvek zmien verifikačný dokument7. Tento dokument je základom 4 § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 5 § 11 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 6 § 9 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 7 § 11 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. >> V tomto dokumente teda oprávnená osoba odôvodní, na základe čoho overila konečného užívateľa výhod, uvedie vlastnícku a riadiacu štruktúru partnera verejného sektora, uvedie informácie o verejných funkcionároch, ďalej, či boli splnené podmienky na použitie výnimky v prípade emitenta cenných papierov, a vyhlási, že údaje v dokumente zodpovedajú zistenému stavu. 7

každej registrácie, keďže z neho musí vyplývať jednoznačný záver, koho oprávnená osoba určila za konečného uží- vateľa výhod a na základe akých dôkazov a zistení tento svoj záver odôvodňuje. V tomto dokumente teda oprávnená osoba odôvodní, na základe čoho overila konečného uží- vateľa výhod, uvedie vlastnícku a riadiacu štruktúru part- nera verejného sektora, uvedie informácie o verejných funkcionároch, ďalej, či boli splnené podmienky na použitie výnimky v prípade emitenta cenných papierov, a vyhlási, že údaje v dokumente zodpovedajú zistenému stavu. Prax registrového súdu, ktorý vo verifikačnom dokumente vyžaduje popis spôsobu konania štatutárov (aj v prípade, že to nie je relevantné pre určenie vlastníckej a riadiacej štruktúry), považujeme za neopodstatnený. Ak bude táto prax pretrvávať, navrhujeme zákonodarcovi zvážiť jed- noznačnejšiu zákonnú úpravu. Zákon ako povinnú náležitosť zapisovaných údajov uvá- dza povinnosť uviesť, či konečný užívateľ výhod je aktuál- nym verejným funkcionárom. Prax však ukazuje, že často aj bývalí verejní funkcionári pôsobia v štruktúrach part- nerov verejného sektora, najmä ako rodinní príslušní- ci spoločníkov. Z hľadiska transparentnosti považujeme za správne, aby oprávnená osoba aspoň z verejne do- stupných zdrojov zisťovala a vo verifikačnom dokumente uvádzala informácie aj o tom, že konečný užívateľ výhod je blízkou osobou bývalého verejného funkcionára. Rodinní príslušníci totiž najčaste- jšie profitujú z väzieb a kontaktov týchto bývalých funk- cionárov. V prípade, že nedošlo k žiadnym zmenám údajov, ktoré sa vo verifikačnom dokumente uvádzajú, nie je potrebné vyho- toviť nový verifikačný dokument, ale postačuje oznámenie o overení identifikácie8 konečného užívateľa výhod, ktoré sa len odošle zaručeným elektronickým podpisom registro- vému súdu. Verifikačná udalosť, t. j. identifikácia, prípadne overenie identifikácie konečného užívateľa výhod nastáva (i.) pri zápise partnera verejného sektora do registra konečných užívateľov výhod, (ii.) pri zmene konečného užívateľa výhod, (iii.) pri zmene oprávnenej osoby, (iv.) 31. decembra, (v.) pri uzatvorení zmluvy alebo jej zmene alebo (vi.) pri plnení zo zmluvy nad 1 000 000 EUR. V posledných dvoch prípadoch nie je opakovaná verifikácia potrebná, ak posledná veri- fikácia nie je staršia ako 6 mesiacov a nedošlo k zmene konečného užívateľa výhod. Ako je uvedené vyššie, verifikačný dokument sa musí vypra- covať a odoslať registrovému súdu aj v prípade, ak došlo k zmene v riadiacej alebo vlastníckej štruktúre (napríklad vstup spoločnosti na burzu, zmena menšinového ak- cionára, zmeny v rámci holdingu) bez samotnej zmeny údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod. Zmyslom zákona je totiž zabezpečiť, aby verejnosť disponovala aktu- alizovanými údajmi o vlastníckej a riadiacej štruktúre part- nera verejného sektora, aj keď k zmene v osobe konečného užívateľa výhod nedošlo. Najdôležitejšie povinnosti dotknutých osôb a sankcionovanie ich porušenia Partner verejného sektora je povinný prostredníctvom oprávnenej osoby, ktorej poskytuje súčinnosť, pravdivé a úplné informácie, zapísať a včas aktualizovať v regis- tri údaje o svojom konečnom užívateľovi výhod. Je povin- ný vyvarovať sa konfliktu záujmov s oprávnenou osobou a v prípade ex post kontroly uniesť dôkazné bremeno správnosti zápisu. Sankcie za nesplnenie povinností sú tak vo forme peňažnej pokuty, ako aj výmazu z regis- tra. Pokutu súd uloží v prípade zápisu nepravdivých ale- bo neúplných údajov o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch, vo výške hospodárskeho prospe- chu, a ak sa nedá určiť, tak v paušálnej sume 10 000 EUR až 1 000 000 EUR. K výmazu z registra dôjde, ak partner verej- ného sektora uloženú poku- tu neuhradí, ďalej ak v rámci ex post kontroly neunesie dôkazné bremeno, alebo keď použil oprávnenú osobu napriek konfliktu záujmov. V praxi sme sa stretli s prípadmi, kde pri prebie- hajúcom či latentnom ak- cionárskom spore jeden z významných akcionárov odmie- tol poskytnúť štatutárom súčinnosť pri určení konečného užívateľa výhod. Oprávnená osoba, ktorá nevie zabezpečiť z uvedených dôvodov s riadnou starostlivosťou verifikáciu konečného užívateľa výhod, musí registráciu, respektíve verifikáciu odoprieť. Vo všeobecnosti je namieste zopa- kovať, že akcionár, ktorý odmieta súčinnosť, zodpovedá za škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobí. Štatutári partnera verejného sektora sú povinní pros- tredníctvom oprávnenej osoby zapísať a včas aktualizovať v registri údaje o konečnom užívateľovi výhod, pričom majú poskytnúť súčinnosť, pravdivé a úplné informácie. Aj pre nich platí povinnosť vyhnúť sa konfliktu záujmov s oprávnenou osobou a v rámci ex post kontroly uniesť dôkazné bremeno správnosti zápisu. Sankciou za poruše- nie ich povinností je uloženie pokuty od 10 000 EUR do 100 000 EUR, ktorá je zároveň rozhodnutím o takzvanom vylúčení podľa Obchodného zákonníka, a následný zápis do registra diskvalifikácií. Rozhodnutím o vylúčení pre štatutára partnera verejného sektora je aj rozhodnutie o pokute udelenej partnerovi verejného sektora. Povinnosťou oprávnenej osoby je v súčinnosti s partnerom verejného sektora zapísať a aktualizovať v registri údaje >> odborný článok 8 § 11 ods. 6 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. >> Oprávnená osoba, ktorá nevie zabezpečiť z uvedených dôvodov s riadnou starostlivosťou verifikáciu konečného užívateľa výhod, musí registráciu, respektíve verifikáciu odoprieť. 8 ars notaria 4/17 >> odborný článok

o konečnom užívateľovi výhod a verifikovať konečného užívateľa výhod, postupujúc nezávisle a s odbornou sta- rostlivosťou (vrátane odmietnutia verifikácie pri nedostat- ku spoľahlivých informácií). Rovnako ako partner verejného sektora a jeho štatutári je aj oprávnená osoba povinná vyhnúť sa konfliktu záujmov. V prípade, že je štatutárovi partnera verejného sektora udelená pokuta, oprávnená osoba ručí za jej úhradu, iba ak preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. V prípade porušenia povinnosti vyhnúť sa konfliktu záujmov jej registrujúci orgán uloží po- kutu od 10 000 EUR do 100 000 EUR. Prostredníctvom zákona o verejnom obstarávaní9 sa uk- ladajú povinnosti a s tým spojené sankcie aj verejnému ob- starávateľovi. Za porušenie povinností sa považuje, ak ve- rejný obstarávateľ bez primeraného odôvodnenia nevyužil právo odstúpiť od zmluvy (ak bol partner verejného sekto- ra vymazaný z registra, lebo neuniesol dôkazné bremeno, alebo ak dostal pokutu za neaktualizovanie konečného užívateľa výhod v stanovenej lehote alebo za konflikt záu- jmov, alebo neustanovil včas novú oprávnenú osobu) alebo ak bez primeraného odôvodnenia nevyužil právo pozastaviť plnenie (ak partner verejného sektora nezapísal konečného užívateľa výhod do registra v stanovenej lehote alebo ho neaktualizoval pri verifikačnej udalosti, alebo neustanovil včas novú oprávnenú osobu). Ak verejný obstarávateľ uza- tvorí zmluvu s partnerom verejného sektora, ktorý nemá v registri zapísaného konečného užívateľa výhod, spácha tým priestupok (teda sankcionuje sa konkrétna fyzická osoba, ktorá zmluvu uzatvorila), za ktorý môže byť udelená pokuta od 1 000 EUR do 100 000 EUR. Ak sa konečný užívateľ výhod dozvie o tom, že sa stal konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, je povinný v subjektívnej 15-dňovej lehote oznámiť túto skutočnosť partnerovi verejného sektora, pričom toto oznámenie doručí aj príslušnej oprávnenej osobe zapísanej v registri. Za nesplnenie tejto povinnosti hrozí konečnému užívateľovi výhod pokuta do 10 000 EUR. Priebežná verifikácia zapísaných údajov Zárukou maximálnej aktuality zápisov v registri je opako- vaná verifikácia zapísaných údajov. To znamená, že údaje verifikujú profesisti pri prvom zápise a následne pri každej verifikačnej udalosti (spomínané takzvané overenie identi- fikácie konečného užívateľa výhod). Paralelne môže údaje kedykoľvek ex offo alebo na základe kvalifikovaného pod- netu kontrolovať registrový súd (ex post kontrola). Kvalifikovaný podnet na súdnu kontrolu zápisu konečného užívateľa výhod môže podať ktokoľvek, musí však uviesť skutočnosti odôvodňujúce pochybnosť o pravdivosti takéhoto zápisu. Dôkazné bremeno sa v takomto prípade prenáša na partnera verejného sektora, ktorý je povinný predložiť dôkazy o pravdivosti a úplnosti zapísaných údajov o konečnom užívateľovi výhod. V prípade, že partner verej- ného sektora toto dôkazné bremeno neunesie, vymaže ho súd z registra a začne konanie o uložení pokuty. Oznamo- vateľovi podnetu neprináleží postavenie účastníka konania, má však právo nazerať do súdneho spisu, predkladať listi- ny a navrhovať dôkazy. Ak upozornil na nesprávnosť zápisu konečného užívateľa výhod u svojho zamestnávateľa, má právo na ochranu ako v prípade whistleblowingu. V súčasnom znení protischránkového zákona absentuje explicitná úprava otázky, či a kedy môže partner verejného sektora, ktorý bol z registra vymazaný, znovu požiadať o zá- pis. Napriek viacerým možným výkladom založeným najmä na analógii považujeme za potrebné pri najbližšej nove- lizácii presnejšie legislatívne upraviť túto otázku. Záver Protischránkovým zákonom sa Slovensko o viac ako desať rokov po takzvanej rovnej dani pokúsilo ponúknuť Európe inovatívne a progresívne riešenie zložitého a desiatky rokov pretrvávajúceho problému prania špinavých peňazí cez tak- zvané daňové raje. Výnimočnosť zvoleného riešenia spočí- va v tom, že do odkrývania skutočných vlastníkov musia byť zaangažovaní tí, ktorí sa podieľajú na vytváraní schránkových firiem a daňovo optimalizačných schém. Tým, že Sloven- sko ako prvá krajina na svete začalo uplatňovať najvyšší štandard boja proti praniu špinavých peňazí na svoj vlastný aparát a pri vynakladaní svojich verejných financií, vytvorilo nový role model a môže slúžiť ako compliance vzor pre os- tatné krajiny, ako aj pre svojich vlastných podnikateľov. Zvýšenie transparentnosti podnikateľského prostredia tým, aby bolo verejne známe, kto a prečo obchoduje so štátom, bude mať jednoznačne pozitívny dosah na zlepše- nie hospodárskej súťaže. Odstránenie trhových deformácií spôsobených tým, že niektorí podnikatelia si vedeli vybaviť štátne zákazky nečestným spôsobom, vyváži zvýšené ad- ministratívne náklady spojené s registráciou a overovaním konečných užívateľov. Dôležitejšia ako odhalenie kon- krétnych podvodníkov je zmena paradigmy; štát bude odteraz obchodovať iba s podnikateľmi, ktorí majú trans- parentnú vlastnícku štruktúru. JUDr. Andrej Leontiev, LL.M., JUDr. Radovan Pala, LL.M., PhD. autori pôsobia ako advokáti v Bratislave a podieľali sa na príprave právnej úpravy „protischránkového zákona“ Použitá literatúra: 1. Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 2. Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 315/2016 Z. z. 3. Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z. 4. sMErnICa Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a rady 2005/60/Es a smernica komisie 2006/70/Es. 5. The Wolfsberg aMl Principles Frequently asked Questions with regard to beneficial ownership in the Context of Private banking (2012). 6. The Wolfsberg anti-Money laundering Principles for Correspondent banking (2014). 9 § 11 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z. 9

(Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 15. sep- tembra 2016, sp. zn. 21 Cdo 5543/2015, dostupné na www.nsoud.cz) Komentár: Všeobecnými predpokladmi dedenia sú smrť poručiteľa (fyzickej osoby), existencia dedičstva, dedičský titul a spô- sobilý dedič. Dedičom môže byť fyzická i právnická osoba (vrátane prípadu, ak je závetným dedičom štát). Dedičská spôsobilosť fyzickej osoby a právnickej osoby sa prelína s ich právnou subjektivitou. Pri dedení okrem spôsobilosti na práva a povinnosti rozlišujeme aj tzv. dedičskú spô- sobilosť, ktorá je tvorená určitými okolnosťami, ktorých existencia, resp. absencia1 spôsobuje, že ten, komu by inak svedčil dedičský titul, dedičom nakoniec nebude. Podľa § 469 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákon- níka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník)2: Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestné- ho činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu po- ručiteľ tento čin odpustil. Dedičská nespôsobilosť v Občianskom zákonníku na- hradila3 príznačnejší termín dedičská nehodnosť, ktorá lepšie vystihovala podstatu tohto inštitútu. Ide o situácie spočívajúce v konaní alebo opomenutí, ktoré vyjadrujú určité poklesky k dedeniu povolanej osoby voči poru- čiteľovi a jeho rodine, pre ktoré by bolo nespravodlivé a v rozpore so všeobecnou morálkou, aby sa tejto osobe malo z dedičstva čokoľvek dostať. Mnoho z toho, čo môže byť podľa platnej právnej úpravy príčinou dedičskej nespôsobilosti, by mohlo byť aj dôvo- dom pre vydedenie, ak bol „previnilec“ potomkom. Táto možnosť však neprichádza do úvahy vtedy, ak poručite- ľovi chýba spôsobilosť na právne úkony alebo nemá o ko- naní páchateľa vedomosť. Pre dedičskú nespôsobilosť podľa ustanovenia § 469 Občianskeho zákonníka môže byť z dedenia vylúčený tak dedič zo zákona, ako aj dedič zo závetu. Zákon právnou úpravou dedičskej nespôsobi- losti chce suplovať poručiteľom neprejavenú vôľu vylú- čiť nehodného dediča z dedenia, ako i presadiť hľadisko dobrých mravov postihom toho, kto si nezaslúži podieľať sa na výhodách vyplývajúcich z dedičského nástupníctva. Aj keď sú prípady dedičskej nespôsobilosti v praxi menej časté, je vhodné oboznámiť sa s rozhodnutím Najvyššie- ho súdu ČR, ktorý sa zaoberal touto vecou len nedávno. K věci: Žalobkyně se žalobou podanou u Okresního soudu v Bruntále dne 4. 4. 2012, doplněnou v průběhu řízení, domáhala určení, že „je jedinou závětní dědičkou po zůstavitelce V. Z. Žalobkyně tvrdila, že žalovaný 1 „se dopustil jednání v rozporu s poslední vůlí zůstavitelky“, když „vkladní knížky, které podle závěti ze dne 8. 1. 2008 (závěť) měla zdědit žalobkyně, byly dne 11. 4. 2011 zruše- ny a bylo z nich vybráno 200.000,- Kč“, přičemž je „zrušil žalovaný 1“, který však „při předběžném šetření výslovně sdělil soudní komisařce, že zůstavitelka žádné vkladní knížky ani peníze neměla“, a který již „v prosinci 2010 podal návrh na zbavení zůstavitelky způsobilosti k práv- ním úkonům“, a z těchto jednání žalobkyně dovozovala „dědickou nezpůsobilost“ žalovaných. Soud prvního stupně žalobu zamítl a odvolací soud jeho rozhodnutí potvrdil. Dovodil, že bylo prokázano, že z fi- Zavrhnutiahodné konanie proti prejavu poslednej vôle poručiteľa Dědickou nezpůsobilost z důvodu „zavrženíhodného jednání proti projevu poslední vůle zůstavitelovy“ zakladá pouze takové jednání dědice, jímž se snaží vyvolat uspořádaní dědické posloupnosti v rozporu s vůlí zůstavitele. Zřejmě půjde o všechny druhy fyzického nebo psychického donucení směřujícího ke zřízení závěti určitého obsahu, o jednání, jímž bylo zůstaviteli zabráněno projevit svou skutečnou vůli v závěti či zřídit, změnit nebo zrušit závěť, jakož i o jednání, jehož cílem je potlačení závěti již zřízené, a to například zničením listiny či zatajením její existence, nebo jejím zfalšováním nebo podvržením. Za jednání proti projevu poslední vůle zůstavitele nebude možno považovat takové jednání dědice, jehož cílem bude dosažení stavu, aby závětí povolaný dědic nenabyl majetek, který by mu jinak měl dle předmětné závěti připadnout, aniž by tím byla dotčena vůle zůstavitele o okruhu jeho dědiců, neboť takové jednání nesměřuje proti projevu poslední vůle zůstavitele, ale proti závětí obmyšlenému dědici. >> odborný článok 1 V závislosti od toho, ako sú jednotlivé prípady nededenia koncipované. nededí dedič, ktorý zomrel skôr ako poručiteľ (neprežil poručiteľa) alebo dedičstvo odmietol, bol vydedený alebo je dedičsky nespôsobilým. 2 Znenie § 469 českého občianskeho zákonníka účinného do 1. 1. 2014 bolo totožné so súčasnou slovenskou právnou úpravou dedičskej nespôsobilosti obsiahnutou v § 469 občianskeho zákonníka, a preto na účely spracovania tohto príspevku medzi českou a slovenskou právnou úpravou nerozlišujem. 3 Podľa § 522 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 1951: dediť nie je spôsobilý ten, kto spácha úmyselný trestný čin proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom, alebo zavrhnutiahodné konanie proti prejavu poručiteľov poslednej vôle. 10 ars notaria 4/17 >> JudIkáT

>> JudIkáT nančních prostředků vybraných z vkladní knížky, které dle závěti měla zdědit žalobkyně, a uložených na novou vkladní knížku zřízenou na jméno žalované 2, žalovaní „zakoupili pro zůstavitelku lůžko s matrací a stolkem“ a „zůstatek peněz je nadále uložen na vkladní knížce“, že „žalovaný 1 byl na základě všeobecné plné moci sepsané zůstavitelkou dne 12. 10. 2010 formou notářského zápisu oprávněn za zůstavitelku činit právní úkony“, a tedy „byl oprávněn nakládat i s jejími finančními prostředky“, a že „je zřejmé, že žalovaní o zůstavitelku a její zájmy pečovali dlouhodobě a i v případě hospodaření s jejími finančními prostředky jednali v jejím zájmu“, a že „nebylo tvrzeno ani prokázáno, že by při svém jednání byli vedeni snahou po- škodit zůstavitelku“ – uzavřel, že „samotné vybrání peněz z vkladních knížek a jejich zrušení není zavrženíhodným jednáním“, zejména „s přihlédnutím k okolnostem jednání žalovaných, kteří o zůstavitelku pečovali“, že ani neuvede- ní existence vkladních knížek do protokolu o předběžném šetření „nemá za zavrženíhodné jednání“, když „jde jen o šetření ,předběžné’ a v dalším průběhu dědického řízení vyplynulo, že finanční prostředky existují“ a že je žalovaní „neutratili pro svou potřebu, nezatajili, a mohou tak bez dalšího být zařazeny do aktiv dědictví“, a tedy že „žalobou uplatněný nárok žalobkyně není oprávněný“. Proti rozsudku odvolacího soudu podala žalobkyně do- volání, které Nejvyšší soud shledal nedůvodným. Z odůvodnení Nejvyššího soudu České republiky: Pro rozhodnutí soudů bylo v projednávané věci (mimo jiné) významné vyřešení právní otázky, zda lze za jednání pro- ti projevu poslední vůle zůstavitelky považovat nakládání s úsporami zůstavitelky za jejího života, které měly být dle závěti zůstavitelky předmětem dědění, a neuvedení jejich existence při předběžném šetření v řízení o dědictví. Pojem „zavrženíhodné jednání proti projevu poslední vůle zůstavitelovy“ není v občanském zákoníku defino- ván, přičemž na jeho vymezení závisí posouzení žalob- kyní namítané dědické nezpůsobilosti žalovaných 1 a 2. V souladu s právní teorií je třeba projevem poslední vůle zůstavitele rozumět zůstavitelovy úkony směřující ke stanovení okruhu dědiců (tj. závěť, vydědění) i úkony směřující k tomu, aby došlo k dědění ze zákona (např. zrušení či odvolání závěti nebo vydědění). Dědickou nez- působilost přitom má za následek pouze takové jednání proti projevu poslední vůle zůstavitele, jde-li o jednání „úmyslné“, které lze – se zřetelem k motivaci, formě, in- tenzitě či účinku - považovat za „zavrženíhodné“. Z výše uvedeného tedy vyplývá, že o dědicky nezpůsobilé- ho dědice z důvodu „zavrženíhodného jednání proti pro- jevu poslední vůle zůstavitelovy“ může jít pouze v těch případech, kdy se dědic dopustí jednání, jímž se snaží vyvolat uspořádání dědické posloupnosti v rozporu s vůlí zůstavitele v tomto směru (například aby se určitá osoba stala dědicem, nebo naopak aby se osoba, kterou zůsta- vitel povolal závětí za svého dědice, dědicem nestala, či aby potomek, kterého zůstavitel vydědil, dědil ze zákon- né dědické posloupnosti nebo ze závěti). Zřejmě půjde o všechny druhy fyzického nebo psychického donucení směřujícího ke zřízení závěti určitého obsahu, o jednání, jímž bylo zůstaviteli zabráněno projevit svou skutečnou vůli v závěti či zřídit, změnit nebo zrušit závěť, jakož i o jednání, jehož cílem je potlačení závěti již zřízené, a to například zničením listiny či zatajením její existen- ce, nebo jejím zfalšováním nebo podvržením. K „zavrže- níhodnému jednání proti projevu poslední vůle zůstavi- telovy“ může navíc dojít nejen za života zůstavitele, ale také po jeho smrti například tím, že by došlo k jejímu případnému potlačení, zfalšování, podvržení, a pod. Na- proti tomu za jednání proti projevu poslední vůle zůstavi- tele ve smyslu ustanovení § 469 obč. zák. nebude možno považovat takové jednání dědice, jehož cílem bude dosa- žení stavu, aby závětí povolaný dědic nenabyl majetek, který by mu jinak měl dle předmětné závěti připadnout (například tím, že majetek zůstavitele zatají), aniž by tím byla dotčena vůle zůstavitele o okruhu jeho dědiců, ne- boť takové jednání nesměřuje proti projevu poslední vůle zůstavitele, ale proti závětí obmyšlenému dědici. V projednávané věci z obsahu spisu vyplývá, že žalobkyni nadále svědčí dědické právo ze závěti, jíž byla ustano- vena dědičkou. Pokud jde o úvahu, zda se žalovaní 1 a 2 dopustili zavrženíhodného jednání proti projevu poslední vůle zůstavitelky, které by mělo za následek jejich dě- dickou nezpůsobilost, uzavřel dovolací soud následovně: jednáním žalovaných 1 a 2, které spočívalo v tom, že ač- koliv žalovaný 1 podal v prosinci 2010 jménem zůstavitel- ky návrh na zbavení zůstavitelky způsobilosti k právním úkonům, dne 11.4.2011 zrušil a vybral účty zůstavitelky vedené u České spořitelny, a.s., a úspory z těchto vklad- ních knížek byly uloženy na vkladní knížku na jméno žalované 2 a že žalovaný 1 do protokolu o předběžném šetření v řízení o dědictví po zůstavitelce uvedl, že zůsta- vitelka neměla žádné vkladní knížky a zanechala pouze hotovost v depozitu Nemocnice M. A. ve výši 972,- Kč, nedošlo k odlišnému uspořádání dědické posloupnosti po zůstavitelce v rozporu s její vůlí vyjádřenou v závěti. I sama žalobkyně v dovolání namítá, že „motivem žalo- vaných byla snaha znemožnit žalobkyni zdědit finanční prostředky“, nikoliv tedy vyloučit žalobkyni z dědického práva po zůstavitelce. Již z tohoto důvodu, tedy že jed- nání žalovaných 1 a 2 nesměřovalo proti projevu posled- ní vůle zůstavitelky, soudy správně dospěly k závěru, že se žalovaní 1 a 2 nedopustili zavrženíhodného jednání proti projevu poslední vůle zůstavitelky. Skutečnost, že žalovaní 1 a 2 vybrali úspory zůstavitelky z jejích vklad- ních knížek, uložili je na novou vkladní knížku na jméno žalované 2 a při předběžném šetření v řízení o dědictví po zůstavitelce se o těchto úsporách zůstavitelky nezmínili, tak nemohla mít za následek jejich dědickou nezpůsobi- lost ve smyslu ustanovení § 469 obč. zák. JUDr. Juraj Göbl, notár so sídlom v Košiciach 11

I. Prijatie výťažku z predaja zálohu do notárskej úschovy Notárnažiadosťzáložnéhoveriteľaprijmevzmysleustano- venia § 151ma ods. 5 Občianskeho zákonníka do notárskej úschovy výťažok z predaja zálohu, najčastejšie výťažku zo speňaženia zálohu formou dobrovoľnej dražby podľa usta- novení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD“). Pri prijí- maní výťažku z predaja zálohu do notárskej úschovy po- stupuje notár obdobne ako pri ktorejkoľvek inej notárskej úschove. Notár spíše zápisnicu o notárskej úschove peňazí zvyčajne po pripísaní peňazí na účet notárskej úschovy. Zápisnica o úschove peňazí musí obsahovať údaje vyplýva- júce jednak z § 47 Notárskeho poriadku a jednak z 68 ods. 1 Notárskeho poriadku. Je to meno, priezvisko, dátum naro- denia, rodné číslo (ak je pridelené) a trvalé bydlisko účast- níka, ak je ním fyzická osoba, a názov alebo meno, IČO (ak je pridelené) a sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba. Ak bude za účastníka podpisovať zápisnicu o úschove jeho splnomocnený zástupca, splnomocnenie bude v súlade s § 47 ods. 2 Notárskeho poriadku tvoriť prílohu tejto zá- pisnice. Vzhľadom na to, že zápisnica o úschove je verejnou listinou, musí notár pred jej spísaním zistiť totožnosť účast- níkov a uviesť, ako bola totožnosť účastníkov, prípadne ich zástupcov, preukázaná (najmä druh a číslo platného pre- ukazu totožnosti účastníka). Ak je účastníkom právnická osoba, bude zápisnica obsahovať aj údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia a oprávnenie v jej mene konať. V zápisnici o úschove nesmie chýbať vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, prípadne, že sú spôsobilí na tie úkony, ktoré sú predmetom zápisnice. Obligatórnou náležitosťou zápisnice o úschove je aj ozna- čenie predmetu úschovy, teda údaj o výške peňažnej sumy a menovej jednotke peňazí, ktoré sú predmetom úschovy. Notár môže prijať do úschovy iba také meny, v akých ban- ky vedú bežné účty. V zápisnici je potrebné uviesť aj údaj o tom, či peniaze už boli zložiteľom zložené do úschovy a notárom prijaté, alebo či peniaze budú zložiteľom zložené do úschovy až po spísaní zápisnice. V takom prípade notár vydá potvrdenie o prijatí peňazí do úschovy bezodkladne po ich zložení na jeho účet. Ďalšou obligatórnou náležitosťou zápisnice o úschove je aj účel úschovy, teda údaj o tom, že ide o úschovu na základe osobitného predpisu, ktorým je § 151ma ods. 5 Občianskeho zákonníka. Notár tu musí opísať ustanovenia právnych predpisov (najmä Notárskeho poriadku a Civilného mimosporového poriadku), z ktorých bude vyplývať jednoznačný postup notára pri vydaní peňazí z úschovy. Obsahom zápisnice musí byť aj označenie banky alebo pobočky zahraničnej banky, názov účtu a číslo účtu notára, na ktorom budú prijaté peniaze uložené, a ozna- čenie banky alebo pobočky zahraničnej banky, názov účtu a číslo účtu zložiteľa. Názov účtu a číslo účtu príjemcu sa pri tomto type úschovy logicky neuvádza, keďže v čase pri- jatia peňazí (výťažku z predaja zálohu) do notárskej úschovy notár nepozná jej konkrétnych príjemcov, ale v súčinnosti s príslušnými orgánmi, ktoré vedú registre záložných práv, a s potenciálnymi príjemcami musí zistiť údaje o ďalších záložných veriteľoch, prípadne aj o zložiteľovi, právny ti- Jednou z klasických notárskych činností podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov je aj konanie vo veciach notárskych úschov. Notárska úschova vo všeobecnosti znamená, že účastník (zložiteľ) sa obracia na notára ako dôveryhodnú osobu so žiadosťou (spravidla ústnou), aby niečo uschoval. Pri notárskej úschove výťažku z predaja zálohu sú predmetom tejto úschovy jedine peniaze. Ustanovenie § 65 Notárskeho poriadku je všeobecným ustanovením pre všetky typy notárskych úschov a § 68 Notárskeho poriadku upravuje ustanovenia o notárskej úschove peňazí, pričom špeciálnym ustanovením o notárskej úschove výťažku z predaja zálohu je § 68 ods. 7 Notárskeho poriadku. Na ustanovenia Notárskeho poriadku potom nadväzujú ustanovenia § 345 až 351 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré upravujú konanie o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy. Konanie vo veciach notárskych úschov podľa Civilného mimosporového poriadku teda neprichádza do úvahy, pokiaľ nebolo začaté konanie vo veciach notárskych úschov podľa Notárskeho poriadku. O notárskej úschove výťažku z predaja zálohu bol v našom časopise už publikovaný príspevok1, preto sa v tomto príspevku budem venovať najmä zmenám, ktoré spôsobila novela Notárskeho poriadku účinná od 1. decembra 2015 a následne prijatie Civilného mimosporového poriadku účinného od 1. júla 2016. Notárska úschova výťažku z predaja zálohu 1 smyčková, r., Števček, M., Tomašovič, M., kotrecová, a. a kol.: Civilný mimosporový poriadok. komentár. 1. vydanie. bratislava : C. h. beck, 2017, s. 967 – 968. 12 ars notaria 4/17 >> PosTrEhy Z PraxE

>> PosTrEhy Z PraxE tul vzniku jednotlivých pohľadávok, ich výšku a zabezpečiť postupom uvedeným v Notárskom poriadku a Civilnom mimosporovom poriadku ich vydanie záložným veriteľom, prípadne záložcovi. Pri úschove peňazí na rozdiel od úschovy listín sa počas tr- vania úschovy musí zložiteľ vzdať dispozičného práva nakla- dať s týmito peniazmi, preto musí zápisnica obsahovať aj vy- hlásenie zložiteľa, že sa vzdáva dispozičného práva nakladať s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy, a to počas celej doby trvania notárskej úschovy. Zápisnica musí obsahovať aj informáciu o tom, že bola po prečítaní účastníkmi schválená. Ďalej musí obsahovať označenie miesta a času (deň, mesiac a rok) jej podpísania, pričom miestom podpísania zápisnice bude spravidla kancelária notára, avšak na žiadosť zložiteľa môže notár prísť podpísať túto zápisnicu aj na iné miesto, najmä do pobočky banky a podobne. Pri dátume je potrebné uviesť dátum podpísania tejto zápisnice [§ 47 ods. 1 písm. a) Notárskeho poriadku], teda nie dátum pripísania peňazí na účet notára. Podpisy účastníkov alebo ich zástupcov sa pripoja pod text zápisnice; ak podpisuje zápisnicu o úschove za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis. Na záver zápisnice sa uvedie meno, priezvisko a sídlo notára, pripojí sa odtlačok úradnej pečiatky notára a notár zápisnicu podpíše. V zápisnici o úschove odporúčame okrem náležitostí podľa § 47 a 68 ods. 1 Notárskeho poriadku uviesť aj právny dô- vod vzniku pohľadávky záložného veriteľa voči dlžníkovi (na- príklad zmluvu o pôžičke, zmluvu o úvere), záložnú zmluvu s presným označením zálohu a záložcu a označenie dátumu, kedy sa uskutočnil výkon záložného práva, a v prípade výko- nu záložného práva formou dobrovoľnej dražby aj označenie dátumu, kedy bola zaplatená cena dosiahnutá vydražením. V prípade výkonu záložného práva formou dražby totiž zani- ká pohľadávka veriteľa v rozsahu jej uspokojenia až ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením (§ 27 ods. 1 ZoDD). Prijatie peňazí do notárskej úschovy notár bezodkladne za- registruje v Registri notárskych úschov U postupom podľa § 30 Poriadku vedenia notárskych registrov, ktorý je inter- ným predpisom Notárskej komory SR, a to v deň podpísa- nia zápisnice o úschove, teda nie v deň pripísania peňazí na účet notárskej úschovy. II. Výkon záložného práva záložným veriteľom Ak s výkonom záložného práva začal „prednostný“ záložný veriteľ (ten, ktorý je v príslušnom registri záložných práv zaregistrovaný ku konkrétnemu zálohu ako prvý v poradí), záloh prechádza na nadobúdateľa nezaťažený záložným právom záložných veriteľov, ktorých záložné právo je regis- trovanévregistrizáložnýchprávakoďalšievporadí(§151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka). Z dôvodu, aby boli uspokoje- né aj pohľadávky týchto záložných veriteľov (ktorým záložné právo zaniká), zákonodarca v § 151ma ods. 5 Občianskeho zákonníka určil prednostnému záložnému veriteľovi povin- nosť uložiť do notárskej úschovy v prospech ostatných zá- ložných veriteľov a záložcu hodnotu výťažku z predaja zálohu prevyšujúcu pohľadávku zabezpečenú v jeho prospech, a to po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. Na tento účel prednostný záložný veriteľ požiada ktorého- koľvek notára, aby prijal zostatok výťažku z predaja zálohu do notárskej úschovy v súlade s § 65 ods. 3 písm. c) No- társkeho poriadku. Suma, ktorú uschováva prednostný zá- ložný veriteľ, je výťažok z predaja zálohu po odpočítaní jeho pohľadávky s príslušenstvom a po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom zá- ložného práva. Nákladmi dražby sú aj odmena notára a ná- hrada jeho hotových výdavkov účelne vynaložených v súvis- losti s vykonaním notárskeho úkonu, prípadne náhrada za stratu času. Notár teda na žiadosť zložiteľa (prednostného záložného veriteľa) vyčísli svoju odmenu a predpokladané hotové výdavky za notársku úschovu. Túto sumu zložiteľ odráta od zostatku výťažku z predaja zálohu. Podľa § 151ma ods. 6 Občianskeho zákonníka pri výkone záložného práva „neprednostným“ záložným veriteľom sa záloh prevádza zaťažený záložným právom tých záložných veriteľov (vrátane prednostného záložného veriteľa), ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. Záložní veritelia, ktorých záložné právo je registrované po záložnom práve veriteľa, ktorý uskutočnil výkon záložného práva, majú právo, aby ich pohľadávky zabezpečené zálož- ným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov záložného ve- riteľa v súvislosti s výkonom záložného práva uspokojené z výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv. Záložný veriteľ, ktorý vykonal záložné právo, teda rovnako uschová zostatok výťažku z predaja zálohu do notárskej úschovy a notár postupuje obdobne ako pri prednostnom záložnom veriteľovi. Podľa § 151ma ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka niektorého zo záložných verite- ľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie zálož- ných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo (vrátane prednostného záložného veriteľa), je v čase výkonu záložného práva splatná, môže si tento záložný ve- riteľ uplatňovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z výťažku z predaja zálohu. Z dikcie § 151ma ods. 8 Občianskeho zá- konníka ani z iných ustanovení priamo nevyplýva, či záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo uspokojí tohto veriteľa sám, alebo zloží pre neho sumu zodpovedajúcu výške jeho pohľadávky do notárskej úschovy. Pri výkone záložného práva „neprednostným“ záložným veriteľom sa záloh pre- vádza zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa a tých záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozho- dujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným ve- riteľom vykonávajúcim záložné právo. Avšak záložné právo záložného veriteľa, ktoré je registrované pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo, ktorý si prihlásil svoju splatnú pohľadávku, zaniká. Pohľadávka tohto zálož- ného veriteľa sa uspokojuje podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv, teda podľa poradia regis- trácie v príslušnom registri, čiže pred pohľadávkou zálož- 13

ného veriteľa, ktorý vykonal záložné právo. Z tohto pohľadu sa javí ukladať zostatok výťažku dražby do notárskej úscho- vy v prospech tohto veriteľa ako nelogické. Preto by mal záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo uspokojiť najprv prihlásenú splatnú pohľadávku pred ním registrovaného záložného veriteľa, potom svoju pohľadávku a zvyšok zložiť do notárskej úschovy v prospech ďalších záložných verite- ľov, prípadne aj záložcu.2 III. Registre záložných práv Po spísaní zápisnice o úschove notár vyhľadá v Notár- skom centrálnom registri záložných práv (NCRzp), v ka- tastri nehnuteľností alebo v osobitných registroch záložných práv ostatných záložných veriteľov (§ 68 ods. 7 Notárskeho poriadku). Podľa § 151e ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka sa na vznik záložného práva vyžaduje jeho registrácia v No- társkom centrálnom registri záložných práv s určitými vý- nimkami. Záložné právo na nehnuteľnosti, byty a nebytové priestory vzniká zápisom v katastri nehnuteľností s určitý- mi výnimkami. Záložné právo na niektoré veci, práva alebo na iné majetkové hodnoty ustanovené osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v inom registri. Napríklad záložné právo k ochranným známkam vzniká registráciou v registri ochranných známok, k obchodnému podielu registráciou v Obchodnom registri SR, k lietadlám registráciou v regis- tri lietadiel SR, k námorným lodiam registráciou v námor- nom registri SR, k cenným papierom registráciou v evidencii založených cenných papierov. Na tomto mieste však nie je priestor venovať sa spomínaným výnimkám. V prípade hnuteľných vecí registrovaných v Notárskom centrálnom registri záložných práv notár vykoná šetrenie v tomto registri. Do notárskeho registra N notár zapíše žia- dosť o výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv a vyžiada si úplný výpis obsahujúci všetky záložné prá- va, ktoré sa týkajú záložcu, ktorého záloh bol speňažený. Úplný výpis bude obsahovať nielen záložné práva viaznuce na zálohu, ktorý záložný veriteľ speňažoval, ale aj všetky iné záložné práva zaťažujúce majetok záložcu, zapísané v No- társkom centrálnom registri záložných práv. Je nevyhnut- né, aby notár preskúmal jednotlivé záznamy o záložných právach a vyhodnotil, ktoré záložné práva zaťažujú speňa- žený záloh. Vzhľadom na rôznorodú kvalitu údajov zaregis- trovaných v Notárskom centrálnom registri záložných práv môže byť problematické dôjsť k jednoznačnému záveru, či tá-ktorá registrácia speňažovaný záloh zaťažuje. Napríklad motorové vozidlo môže byť v Notárskom centrálnom regis- tri záložných práv detailne popísané vrátane VIN a evidenč- ného čísla. Nie je však vylúčené, aby záložca založil súbor hnuteľných vecí (napríklad všetky hnuteľné veci, ktoré mu patria v čase uzavretia zmluvy o zriadení záložného prá- va) bez presnej špecifikácie týchto hnuteľných vecí. Nie sú zriedkavé ani prípady, keď je v Notárskom centrálnom re- gistri záložných práv záloh určený iba druhovo s odkazom na zmluvu o zriadení záložného práva. V takýchto prípa- doch nemá notár inú možnosť, než vyzvať záložného veri- teľa alebo záložcu na predloženie ďalších listín, na základe ktorých zistí, či záložné právo záložného veriteľa zaťažuje speňažený záloh. V prípade nehnuteľností notár spravidla písomne požiada príslušný orgán štátnej správy na úseku katastra nehnu- teľností, kde je nehnuteľnosť ako predmet záložného práva zapísaná,ovýpiszlistuvlastníctvakudňuvýkonuzáložného práva, použiteľný na právne úkony, s vyznačením všetkých záložných práv podľa poradia ich registrácie, teda vkladu do katastra nehnuteľností v prípade zmluvného záložného práva a záznamu v prípade iného ako zmluvného záložného práva (zriadeného zo zákona, na základe rozhodnutia súdu a podobne). V prípade ostatných registrov záložných práv postupuje no- tár obdobne, teda spravidla písomne požiada príslušný or- gán, ktorý daný register vedie (napríklad evidenciu založe- ných cenných papierov vedie Centrálny depozitár cenných papierov SR, register lietadiel vedie Dopravný úrad SR, Obchodný register vedie príslušný registrový súd, námorný register vedie Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálne- ho rozvoja SR), o výpis záložných práv na konkrétny záloh.3 IV. Postup uspokojovania záložných veriteľov Notár môže uspokojiť len také pohľadávky záložných ve- riteľov, ktoré sú zabezpečené záložným právom a pri ich uspokojovaní majú prednosť záložné práva, registrované v registroch záložných práv podľa poradia ich registrácie, pred záložnými právami, ktoré vznikli inak (napríklad odo- vzdaním veci tzv. posesórne záložné právo) a neboli zare- gistrované. Ak zostatok výťažku z predaja zálohu prevyšuje všetky pohľadávky záložných veriteľov, ktoré sú zabezpeče- né záložným právom, notár vydá túto časť notárskej úscho- vy záložcovi. Ak zostatok výťažku z predaja zálohu nestačí na uspokojenie pohľadávok všetkých záložných veriteľov, notár ich uspokojí v poradí ich registrácie v Notárskom centrálnom registri záložných práv, v katastri alebo v oso- bitnom registri, a to do výšky zloženej sumy. Ak je pred- met notárskej úschovy vyčerpaný, ďalší záložní veritelia už z tejto notárskej úschovy nebudú uspokojení a musia svoju pohľadávku vymáhať iným spôsobom. Pri zisťovaní poradia ďalších záložných veriteľov a pri ich následnom uspokojovaní je notár viazaný výhradne po- radím ich registrácie v príslušnom registri. Túto právnu úpravu zaviedol zákon č. 526/2002 Z. z. účinný od 1. janu- ára 2003, ktorý novelizoval Občiansky zákonník. Jedným zo zámerov tejto novely bolo „zrovnoprávnenie“ všetkých druhov záložného práva bez ohľadu na modus ich vzniku (zo zmluvy, zo zákona, schválenou dohodou dedičov o vy- poriadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu) a zrušenie rôznych „prednostných“ záložných práv (napríklad daňové záložné právo). Citovaná novela bola po- 2 smyčková, r., Števček, M., Tomašovič, M., kotrecová, a. a kol.: Civilný mimosporový poriadok. komentár. 1. vydanie. bratislava : C. h. beck, 2017, s. 967 – 968. 3 Tamže, s. 968 – 969. 14 ars notaria 4/17 >> PosTrEhy Z PraxE

stavená na princípe „prvý v čase, prvý v práve“ medzi viace- rými záložnými veriteľmi. Priorita medzi záložnými právami je určovaná len poradím ich registrácie. Vznik záložného práva totiž nemá žiaden vplyv na poradie uspokojovania a aj časovo neskoršie záložné právo môže byť v prípade pred- nosti registrácie uspokojené pred záložným právom, ktoré vzniklo skôr. Takto je zachovaná zásada rovnosti, pretože každý veriteľ má rovnaké možnosti zabezpečiť si poradie uspokojenia registráciou záložného práva.4 Právna úprava teda rozlišuje moment zriadenia záložného práva od mo- mentu jeho registrácie v príslušnom registri (spravidla aj vzniku záložného práva) a pre poradie uspokojenia zálož- ných veriteľov nie je rozhodujúci moment zriadenia zálož- ného práva, ale moment jeho registrácie. V. Vydanie výťažku z predaja zálohu z notárskej úschovy Po zistení údajov ostatných záložných veriteľov im notár v súlade s § 68 ods. 7 Notárskeho poriadku oznámi, že sú u neho zložené peniaze v notárskej úschove. Aj keď Ob- čiansky zákonník aj Notársky poriadok používa formuláciu „ostatní záložní veritelia“, myslí len tých záložných veriteľov, ktorých záložné právo výkonom (predajom zálohu) zaniklo (rovnako ako § 345 ods. 1 Civilného mimosporového poriad- ku) a zároveň ešte neboli z predaja zálohu uspokojení. Notár teda neoznamuje uvedené skutočnosti záložnému veriteľo- vi, ktorý uskutočnil výkon záložného práva, ani záložnému veriteľovi, ktorého záložné právo je registrované pred zálož- ným vykonávajúcim záložné právo a prihlásil si svoju splatnú pohľadávku, pretože aj jeho záložné právo výkonom zaniklo. V oznámení ich notár vyzve, aby mu zaslali listiny preukazu- júce vznik záložného práva a oznámili výšku svojej pohľadáv- ky ku dňu jej zániku (pri výkone formou dobrovoľnej dražby je to podľa § 27 ods. 1 ZoDD ku dňu, keď vydražiteľ zaplatil cenu dosiahnutú vydražením), dátum jej splatnosti a číslo a názov účtu, na ktorý má notár vyplatiť peniaze z notárskej úschovy (§ 68 ods. 4 Notárskeho poriadku). Keďže zákon nestanovuje formu tohto oznámenia, môže ísť o oznámenie ústne (najmä telefonicky), ale aj písomné (najmä mailom). Po zistení výšky pohľadávok všetkých záložných veriteľov notár v súlade s § 345 ods. 1 Civilného mimosporového po- riadku vyhotoví upovedomenie, ktorého obligatórne náleži- tosti sú údaj o tom, komu a z akých právnych dôvodov bude výťažok z predaja zálohu vydaný, a poučenie, že v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia môžu podať na adre- su jeho notárskej kancelárie proti vydaniu výťažku z pre- daja zálohu námietky ako špecifický prostriedok proces- nej obrany. Keďže obsahom námietok záložných veriteľov môže byť najmä zapretie pravosti, výšky, poradia, splatnosti alebo zabezpečenia pohľadávky iného záložného veriteľa (§ 350 Civilného mimosporového poriadku), je potrebné tieto náležitosti uviesť v upovedomení. Upovedomenie notár do- ručí záložným veriteľom, ktorých záložné právo predajom zálohu zaniklo a záložcovi. Rovnako ani upovedomenie nie je potrebné posielať záložným veriteľom, ktorých záložné právo jeho výkonom síce zaniklo, ale ktorí boli z jeho vý- konu už uspokojení (záložnému veriteľovi, ktorý uskutočnil výkon záložného práva, ani záložnému veriteľovi, ktorého záložné právo je registrované pred záložným veriteľom vy- konávajúcim záložné právo a prihlásil si svoju splatnú po- hľadávku, ktorá bola uspokojená). Zákon výslovne neuvádza, že námietky musia byť poda- né jedine na adresu notárskeho úradu (na rozdiel od ná- mietok proti solučnej úschove), preto sa domnievam, že aj námietky podané na súd (ak sa o nich príslušný notár dozvie) možno považovať za námietky riadne podané. Na podanie námietok je určená 15-dňová procesná lehota. Le- hota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti rozhodujúcej pre jej začiatok, teda začína plynúť nasledujúci deň po dni doručenia upovedomenia. V prípade procesnej lehoty stačí, aby bol úkon v posledný deň jej ply- nutia podaný na poštovú alebo inú prepravu. Je vhodné, aby notár s vydaním úschovy počkal niekoľko dní práve z dôvo- du možnosti, že námietka bola podaná včas, ale notárovi bude doručená až o niekoľko dní. V pochybnostiach, či boli námietky podané včas, sme toho názoru, že lehota bola za- chovaná, až kým sa nepreukáže opak, teda zákon zakotvuje prezumpciu dodržania procesnej lehoty. Na neskôr podané námietky sa neprihliada. Ak dotknuté osoby v uvedenej lehote námietky nepodajú, notár vydá bezodkladne výťažok z predaja zálohu v súla- de s obsahom upovedomenia. O vydaní peňazí z notárskej úschovy spíše notár do príslušného notárskeho spisu úrad- ný záznam podľa § 68 ods. 4 Notárskeho poriadku. Na po- žiadanie notár vydá príjemcovi alebo zložiteľovi potvrdenie o vydaní peňazí, ktoré musí obsahovať aj údaj o výške peňaž- nej sumy a menovej jednotke, ktorá bola vydaná z úschovy, označenie banky alebo pobočky zahraničnej banky, názov účtu a číslo účtu príjemcu, na ktorý boli peniaze z úschovy vydané. Dátum vydania predmetu z notárskej úschovy sa zaregistruje v Registri notárskych úschov U. Ak boli námietky podané včas, predloží ich notár na roz- hodnutie súdu, v ktorého obvode má tento notár sídlo svoj- ho notárskeho úradu. Na odôvodnenú písomnú žiadosť súdu mu notár požičia aj príslušný notársky spis, ktorého sa námietky týkajú (§ 83 ods. 1 Notárskeho poriadku). Je však potrebné zabezpečiť, aby nedošlo k strate notárskeho spisu alebo strate údajov v ňom sa nachádzajúcich, pre- to treba zvážiť najmä spôsob dopravy notárskeho spisu, najlepšie doporučene, ako keď sa zasiela inému notárovi (§ 81 ods. 2 Notárskeho poriadku). Rovnako je vhodné vyhotoviť záznam, ktorý vo svojej spisovni notár založí na- miesto spisu požičaného súdu, pričom záznam označí rov- nakou spisovou značkou N, akou je označený spis požičaný súdu, a uvedie v ňom dôvod požičania spisu súdu, dátum požičania spisu, prípadne ďalšie údaje, napríklad o počte strán notárskeho spisu. Notár môže viesť notársky spis aj výlučne v elektronickej podobe (§ 23 ods. 2 KancP). V ta- 4 rozhodnutie krajského súd v banskej bystrici, sp. zn. 16Co/190/2009. 15

komto prípade môže notár spis zmaterializovať do listinnej podoby a zaslať ho súdu v listinnej podobe s uvedením sku- točnosti, že notársky spis bol zmaterializovaný, alebo môže spis poslať v elektronickej podobe. Ak notár zasiela spis v elektronickej podobe, listiny, ktoré tvoria obsah spisu, podpíše svojím zaručeným elektronickým podpisom (§ 29 KancP). V prípade materializácie notárskeho spisu z elek- tronickej podoby notár vyhotovuje len tlačenú podobu listín tvoriacich obsah spisu. Požičanie spisu súdu odporúčame zaevidovať aj v Správnom denníku notára. O námietkach rozhoduje príslušný okresný súd, nie notár, pretože tu notár nevystupuje ako súdny komisár. Po tom, čo súd o námietke rozhodne, je povinný bezodkladne spis dopl- nený o rozhodnutie (uznesenie) o námietkach notárovi vrátiť. VI. Rozhodovanie súdu Súd následne doručí námietky ostatným účastníkom a vy- zve ich, aby sa k námietkam vyjadrili. Účastníkmi konania o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zlo- ženého do notárskej úschovy sú záložca a záložní veritelia, ktorých záložné právo predajom zálohu zaniklo. Keďže tu zákon neustanovuje lehotu na vyjadrenie sa k námietkam, pričom pre vedenie konania je určenie lehoty potrebné, určí ju súd (sudcovská lehota). Sudcovskú lehotu môže súd dodatočne na návrh dotknutého účastníka, prípadne aj ex officio predĺžiť. V záujme hospodárnosti konania rozhoduje súd o námiet- kach spravidla bez pojednávania. Pretože súd je povinný zistiť skutočný stav veci, rozpory v skutkových tvrdeniach účastníkov vyplývajúce z ich vyjad- rení k námietkam (§ 348 Civilného mimosporového poriad- ku) sa odstraňujú dokazovaním na ústnom pojednávaní. Súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpo- re s vykonaným dokazovaním. Fakultatívna možnosť súdu nariadiť pojednávanie aj v iných prípadoch, ako je spornosť tvrdení účastníkov, je prostriedkom, ktorý súdu umožňuje dodržať princíp materiálnej pravdy.5 Ak však ide o spory v skutkových tvrdeniach účastníkov, kto- ré sú v súvislosti s týmto konaním kruciálne, súd konanie o námietkach uznesením preruší, kým o týchto sporných skutkových tvrdeniach nerozhodne sporový súd. Ide o spory týkajúce sa zapretia pravosti, výšky, poradia, splatnosti alebo zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa. Zároveň súd, ktorý rozhoduje o námietkach, odkáže toho účastníka, kto- rého skutkové tvrdenia sa javia ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil na súde žalobou. Na konanie v prvej inštancii je vecne príslušný okresný súd a miestne príslušný všeobecný súd žalovaného. Súd konajúci o námietkach od- káže účastníka na podanie žaloby formou uznesenia, v kto- rého výrokovej časti označí účastníkov (žalobcu a žalované- ho) a predmet konania o žalobe. Účastníkom tu spravidla bude ten, kto podal námietky (záložca alebo niektorý zo zá- ložných veriteľov), a ten, komu má byť výťažok z predaja zá- lohu z notárskej úschovy vydaný, ale účastníkmi môžu byť aj všetci účastníci konania o námietkach. Súd v uznesení záro- veň určí na podanie žaloby sudcovskú lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Z dôvodu procesnej ekonómie je tu určená fikcia, že ak nebola v lehote podaná žaloba na sporový súd, platí, že spor bol rozhodnutý v neprospech toho, kto mal svoje právo uplatniť žalobou. Rovnaký výsle- dok platí aj v prípadoch, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá. V konaní o žalobe súd roz- hoduje rozsudkom, proti ktorému je prípustné odvolanie. Po právoplatnom skončení konania o žalobe sa pokračuje v ko- naní o námietkach, a to v závislosti od výsledku rozhodnutia sporu. Účinky právoplatnosti rozsudku o žalobe sa vzťahujú na všetkých účastníkov konania o námietkach, teda nielen na účastníkov konania o žalobe. V konaní o námietkach rozhoduje súd uznesením, ak ide o procesné uznesenia (odkázanie účastníka na podanie ža- loby), nie je proti nim možné podať odvolanie, ak ide o me- ritórne uznesenie (vo veci samej), je proti nemu možné po- dať odvolanie. O odvolaní rozhoduje príslušný krajský súd. Po právoplatnom skončení konania o námietkach, ktorým boli námietky zamietnuté (meritórne rozhodnutie), notár bezodkladne vydá výťažok z predaja zálohu v súlade s ob- sahom „pôvodného“ upovedomenia o tom, komu a z akých právnych dôvodov bude výťažok z predaja zálohu vydaný. Notár teda v prípade, ak nebolo námietkam vyhovené, nové upovedomenie nevydáva, ale bez zbytočného odkladu pri- stúpi k uspokojovaniu záložných veriteľov, prípadne zálož- cu v súlade s pôvodným upovedomením. Po právoplatnom skončení konania o námietkach, ktorým bolo námietkam vyhovené (meritórne rozhodnutie), vydá notár nové upove- domenie v súlade s rozhodnutím súdu o námietkach, keďže je právnym názorom súdu viazaný. Domnievam sa, že hoci sa pri náležitostiach nového upovedomenia odkazuje na § 345 Civilného mimosporového poriadku, nie je proti tomu- to novému upovedomeniu už možné podať ďalšie námietky. Záver Právna úprava vyplývajúca najmä z ustanovení Civilného mimosporového poriadku účinná od 1. júla 2016 zaviedla novým typom konania o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy možnosť reagovať na situácie, keď sú skutočnosti rozhodujúce pre vydanie výťažku medzi veriteľmi sporné. V týchto prípadoch sa zavádza možnosť podania námietky, o ktorej rozhoduje súd, keďže tu notár nevystupuje v pozícii súdneho komisára. JUDr. Katarína Valová, PhD., notárka so sídlom v Bratislave 5 dôvodová správa k návrhu Civilného mimosporového poriadku. 16 ars notaria 4/17 >> PosTrEhy Z PraxE

V č. 1/2017 bol uverejnený príspevok „Trovy v ko- naní o dedičstve podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016“ v rubrike „Z praxe“, ktorým sme poukáza- li na aplikáciu ustanovení nových procesných predpisov pri výkone súdneho komisariátu so zameraním na problematiku trov konania, ako aj súdnych poplatkov. Vzhľadomnato,žepraxsúdovniejejednotná,článokpriniesol aj reakciu, ktorú na žiadosť pani predsedníčky Okresného súdu Brezno JUDr. Evy Cvengovej a sudkyne Okresného súdu Brezno JUDr. Eleny Lámerovej uverejňujeme. Autorky pôvodného príspevku však považujú za dôležité upozorniť, že riešenie, ktoré sa uvádza v reakcii na príspevok, je za súčasného stavu nerealizovateľné. JUDr. Alexandra Kotrecová, PhD., JUDr. Zuzana Grófiková Rozhodovanie o súdnom poplatku za konanie o dedičstve V ARS NOTARIA 1/2017 je publikovaný príspevok pod ná- zvom Trovy v konaní o dedičstve podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016. V plnom rozsahu sa stotožňujeme s autorkami, ktoré uvádzajú, že notár v konečnom rozhodnutí rozhodne aj o súdnom poplatku. Nestotožňujeme sa však s postu- pom, ktorý autorky uvádzajú a podľa ktorého notár vo svojom rozhodnutí uvedie výrok o tom, kto a v akej výš- ke zaplatí súdny poplatok, a následne súd, ktorý notá- ra poveril, účastníkom dedičského konania doručí pla- tobný predpis s údajmi potrebnými na jeho zaplatenie. Podľa nás ustanovenia nového procesného poriadku CMP, upravujúce procesný postup notára ako súdneho komisá- ra v konaní o dedičstve, dali notárom viac možností konať vo veci samostatne a sledovali zjednodušenie ich konania, na rozdiel od OSP, podľa ktorého sa dedičská vec posúvala medzi notárom a súdom. Podľa § 16 ods. 2 CMP rozhodnu- tia vydané notárom a úkony vykonané notárom na základe poverenia sú rozhodnutiami a úkonmi súdu prvej inštan- cie. A contrario k ustanoveniu § 161 ods. 2 CMP a v zmysle ustanovenia § 58 CMP notár ako súdny komisár rozhoduje o trovách konania včítane súdneho poplatku v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Aby bol výrok o súdnom poplatku vykonateľný, je potrebné, aby notár okrem výšky súdneho poplatku a účastníkov povinných ho zaplatiť uviedol aj úda- je potrebné na realizáciu platby, t. j. číslo účtu, variabilný, špecifický a konštantný symbol. V súčasnosti notári nemajú možnosť prostredníctvom príslušného programu sami si vygenerovať potrebné údaje. Tento problém sa dá prekle- núť tým, že notár hneď, ako zistí údaje potrebné na vyru- benie súdneho poplatku, požiada súd, ktorý ho poveril, aby mu vyhotovil platobný predpis, z ktorého príslušné údaje použije. Aj na rozhodnutia v dedičskom konaní sa vzťahujú ustanovenia § 234 ods. 2 a § 223 ods. 3 CSP, podľa ktorých rozhodnutie sa vyhotoví a odošle do 30 dní. Súd, ktorý no- tára poveril, mu doručí platobný predpis tak, aby notár sti- hol v uvedenej lehote rozhodnutie vyhotoviť a odoslať. Autorky uvedeného príspevku uvádzajú: „Vzhľadom na tieto skutočnosti by mal notár výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok formulovať tak, že povinnosť zaplatiť ho vzniká v stanovenej lehote, ktorá plynie od doručenia platobného výmeru súdu.“ Podľa nášho názoru opierajúceho sa o zne- nie ustanovenia § 16 ods. 2 CMP súdom je notár. Teda no- tár buď z platobného predpisu odpíše do svojho rozhodnu- tia potrebné údaje, prípadne platobný predpis sám pripojí k svojmu rozhodnutiu. Výroky v rozhodnutí vydanom notá- rom musia mať všetky náležitosti na to, aby notár mohol v zmysle ustanovenia § 94a ods. 2 Spravovacieho a kance- lárskeho poriadku vyznačiť ich právoplatnosť a vykonateľ- nosť. Opačný postup, taký ako uvádzajú autorky uvedeného príspevku, je v rozpore so zásadou hospodárnosti. Pojem hospodárnosť upravujú základné princípy CMP, naj- mä v čl. 5 ods. 2, podľa ktorého súd postupuje z úradnej po- vinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhod- nutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, a podľa čl. 12 súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlej- šie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťa- hom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Ak notár doru- čí účastníkom dedičského konania rozhodnutie bez údajov potrebných na zaplatenie súdneho poplatku a tieto údaje v platobnom predpise dodatočne doručí súd, ktorý notára poveril, tak to vôbec nie je hospodárne, súdu sa zbytočne na- výšia výdavky spojené s doručovaním platobného predpisu. Výdavky notára súvisiace s doručením rozhodnutia účast- níkovi dedičského konania si notár vyúčtuje v náhrade ho- tových výdavkov. Skutočnosť, že účastníkovi dedičského konania sa v jednej veci doručí rozhodnutie notára a doda- točne ešte platobný predpis, možno považovať za zbytočné zaťažovanie účastníkov konania – notár mu rozhodnutie odovzdá buď priamo po pojednávaní, alebo mu ho doručí poštou a dodatočne účastník musí ísť znovu na poštu pre- vziať zásielku s platobným predpisom. Dňa 14. 10. 2016 podaním Spr.1094/16 boli notári v obvode Okresného súdu Brezno usmernení postupovať v zmysle vyššie uvedeného. To, že naše usmernenie je v praxi rea- lizovateľné, potvrdila skutočnosť, že 2 notárky podľa neho určitý čas postupovali – ich dedičské konania sa končili rozhodnutiami s perfektným výrokom aj vo veci súdneho poplatku. Neskoršie ignorovanie nášho usmernenia pova- žujeme za prejav toho, že notári ako poverení súdni komi- sári sa ešte nezžili s tým, že ich rozhodnutia a ich úkony sú rozhodnutiami a úkonmi súdu prvej inštancie, že výroky ich rozhodnutí musia mať všetky náležitosti pre to, aby boli per- fektnými – aby sa stali vykonateľnými. To, že notári nemajú prístup k programu, ktorý im vygeneruje potrebné údaje na zaplatenie súdneho poplatku, je technickým problémom. Podľa nášho názoru technika nemôže byť nadradená nad právo, ale naopak, má právu slúžiť. JUDr. Eva Cvengová,predsedníčka OS Brezno JUDr. Elena Lámerová, sudkyňa OS Brezno Trovy konania: Reakcia k príspevku z č.1/2017 17

1. Vedenie CNUE ste prevzali po Paolovi Pasqualisovi, pričom popri jeho boku ste zastávali funkciu viceprezidenta a mali ste možnosť byť v centre diania. Aké bremeno musí niesť šéf 40 000 notárov v Európe? Najskôr musím povedať, že byť prezidentom CNUE je veľ- ká česť. Je to aj vzrušujúce. Umožňuje mi spoznať zblízka útoky a provokácie, ktorým musí čeliť notárstvo v Európe, a pozorovať, aká môže byť jeho budúcnosť. Budúcnosť nám prináša stále nové situácie, ktorým musíme čeliť a hľadať riešenia. Musíme sa vedieť adaptovať na nové podmienky. To nie je vždy zlé, je to len iné, odlišné ako to, čo poznáme. Ak sa budeme vedieť adaptovať, budeme úspešní. Ale tiež mi umožňuje spoznať zblízka situáciu všetkých notárstiev v Európe a pokúsiť sa byť nápomocný v prípade problémov každému z nich. A predovšetkým pokúsiť sa, aby sa všetky notárstva a každé z nich cítili vypočuté v lone CNUE. 2. Pri nástupe do funkcie ste hovorili o svojich cieľoch a oblastiach, ktorým sa chcete vo funkcii prioritne venovať, respektíve, ktoré považujete za aktuálne. Išlo o posilnenie spolupráce notárov v boji proti praniu špinavých peňazí a úlohu notárov pri zabezpečení bezpečnosti obchodných operácií v jednotnom európskom digitálnom trhu. Rok má len dvanásť mesiacov a to je veľmi málo na také obsažné témy a v takom veľkom priestore, ale predsa, podarilo sa spraviť pár krôčikov? Určite je 12 mesiacov málo času na rozvoj dlhodobých programov. Ale je to čas, ktorý postačuje na postavenie základu týchto programov. Preto sme v téme prania špi- navých peňazí vytvorili plynulú spoluprácu s členmi Eu- rópskej komisie, ktorí sa venujú danej téme, posilnili sme práce pracovnej skupiny v CNUE venujúcej sa téme prania špinavých peňazí a získali finančné prostriedky z Komisie na rozvoj seminárov k tejto téme na obdobie dvoch rokov. Pokiaľ ide o jednotný európsky digitálny trh, na kongrese v Santiagu de Compostela sme vytvorili priestor na pre- zentáciu návrhov, ktoré ukazujú Európskej komisii rozsah činností, ktoré môžu realizovať práve notári, aby vytvorili zábezpeky pre tento trh. 3. Vráťme sa v čase späť a priblížme si vaše profesijné smerovanie. Notárom ste od roku 1979, momentálne v Madride. Odkedy pôsobíte ako notár v Madride? A kde ste začínali? Rozhovor s prezidentom CNUE pre rok 2017, španielskym notárom José Manuelom Collantesom Duša notárstva je spôsob priamej komunikácie s ľuďmi >> roZhoVor 18 ars notaria 4/17 >> roZhoVor

Ako notár som začínal v malej dedinke v regióne Extremadu- ra, blízko hraníc s Portugalskom, jej názov je Alburquerque. Neskôr som pôsobil tri roky v meste Burgos, nádhernom meste v srdci Kastílie, v strede Španielska. V roku 1986 som odišiel do Madridu, kde pokračujem a budem pokračovať, pretože je to mesto, kde som sa narodil a študoval. 4. V notárstve ste aktívny v rámci Španielska (boli ste prezidentom Španielskej notárskej komory v rokoch 2013 až 2016), ako aj v rámci európskych notárskych štruktúr (boli ste prezidentom Komisie pre európske záležitosti CAE v roku 2007). Prezraďte nám, čo vedie notára, aby prekročil prah svojej kancelárie a vrhol sa do „notárskej politiky“? Som človek veľmi nepokojný, s veľkou dávkou zvedavosti. Po- važujem za povinnosť každého notára „prekročiť prah svojej kancelárie a vrhnúť sa do notárskej politiky“, pretože je to práve notárska politika, kde rozohrávame budúcnosť našej profesie. Myslím, že je to otázka služby verejnosti, služby profesii, ktorú vykonávame. Pre mňa je to tiež otázkou toho, že vraciam notárstvu všetko to pekné, čo mi notárstvo dalo. 5. Je to temer 40 rokov, čo ste v notárstve, a mnoho rokov aj na európskej notárskej scéne. Je iné pozerať sa na notárov ako notár zo svojej kancelárie, iné ako prezident notárov na notárov v danej krajine a úplne iný je pohľad zvonku, pohľad funkcionára v európskych notárskych štruktúrach. V čom je pohľad na notára z daných perspektív iný? Je pravdivý. Ale sú to tri obohacujúce pohľady. Zo svojej kan- celárie potrebuje notár vidieť, že vonku je svet, ktorý je väčší. Ten, kto stojí na čele národného notárstva, by mal vedieť, že jeho práca musí viesť k riešeniu konkrétnych problémov, ktoré nastoľujú notári, a nezabúdať na nich. A nakoniec, medzinárodný pohľad pomáha spoznať, že vo svete nie sme sami, ale toto povolanie je vážené v mnohých krajinách a že svet je malý a musíme spolupracovať v rámci neho. 6. Poznám vás ako spravodlivého, slušného a pracovitého človeka. Je ťažké vyrovnať sa s tlakmi, ktoré sprevádza výkon takých dôležitých funkcií? Myslím, že je veľmi dôležité mať jasné predstavy, dôklad- ne revidovať problémy, nechať si poradiť a nakoniec prijať rozhodnutie s vedomím, že je správne. Odhliadnuc od toho treba neustále bojovať, aby sme dosiahli cieľ. V dnešnom svete nie je nič jednoduché. Ale treba vedieť aj prehrávať a akceptovať nepriaznivé výsledky. 7. Vykonávať prácu, ktorú má človek rád, prináša príjemné pocity, ale radosť nám tiež prinesie a satisfakciu poskytne to, keď si všimnú výsledky našej práce aj iní. Minulý rok ste boli ocenený najvýznamnejšou cenou, akú môže dostať človek za oblasť práva v Španielsku. Ide o cenu „Rád veľkého kríža svätého Raymunda z Penafortu“ (pozn. je patrónom právnikov), ktorú udeľuje španielska vláda, a udelili vám ju za „odborné zásluhy“ pre oblasť práva. Čo ste cítili pri jej odovzdaní a ako vás cena motivuje? Bol to veľmi pekný deň v mojom živote. Musíme pracovať, ako najlepšie vieme, bez toho, aby sme očakávali odmenu alebo uznanie. Ale ak sme odmenení, je to fajn. 8. Notári sa menia spolu s vývojom spoločnosti. Nárastom nových technológií sa z notárov „pisárov“ stávajú notári „technológovia“. Poraďte, ako si zachovať v tomto svete tú „dušu“, podstatu notárstva, ktorou je zabezpečenie právnej istoty a poskytnutie dôvery. Nové technológie nemenia spôsob činnosti notárov. V pod- state nám ju zjednodušujú. Duša notárstva je spôsob pria- mej komunikácie s ľuďmi, sme ich spoločníkmi, zdieľame ich sny a plány. A aj ich nezdary. Toto je niečo, čo nemôže- me nikdy stratiť. 9. Na záver mi nedá nespýtať sa, aké sú ďalšie stupienky na rebríčku vašej notárskej cesty? V tomto živote treba vedieť spraviť krok dopredu a pre- vziať zodpovednosť v ťažkých situáciách. Ale tiež je dôležité spraviť krok späť a vedieť, kedy odísť, keď všetko, čo človek mohol urobiť, už urobil. Práve sa nachádzam v tejto druhej fáze. Som hrdý na prácu, ktorú mám za sebou, ale je už čas odísť. Je to jednoznačné rozhodnutie. 10. A poslednú otázku si dovolím smerovať na vaše súkromie. Je ešte iná oblasť života, ktorá vám spôsobuje rovnaké potešenie ako notárstvo? A zostáva vám čas, aby ste sa venovali aj niečomu inému? Je veľmi ťažké vykonávať funkciu prezidenta CNUE a rov- nako funkciu predsedu španielskeho notárstva a popritom sa venovať inej činnosti. Pôsobil som ako profesor na uni- verzite a musel som zanechať svoju akademickú činnosť počas výkonu funkcie prezidenta. Teraz, keď končím svoju kariéru v notárskej politike, chcem sa viac venovať štúdiu. Je rovnako ťažké zlúčiť prezidentovanie s intenzívnym rodinným životom. Mám manželku, dve deti a nádhernú vnučku, ktorým som sa nemohol venovať tak, ako by som bol chcel. Dlhujem im veľa času. Je to sľub, ktorý voči nim mám, a želám si splniť ho. Rozhovor viedla JUDr. Zuzana Grófiková, vedúca redaktorka ARS NOTARIA Prezident CnuE v spriedovde prezidenta nk sr a vedúcej redaktorky ars noTarIa 19

Medzi mnohými zaujímavými príspevkami vystupujúcich bol aj príspevok prof. JUDr. Jozefa Suchožu, DrSc., na tému „Niekoľko podnetov a úvah k slovenskej rekodifiká- cii súkromného práva“. V prezentovanom príspevku autor formuloval viaceré podnety a úvahy k problematike reko- difikácie súkromného práva, s osobitným akcentom na obchodné právo, v Slovenskej republike. V tejto súvislosti sa tiež zamýšľal nad niektorými právne-historickými jav- mi a dôsledkami významnejších kodifikačných (prípadne rekodifikačných) procesov prebiehajúcich na európskom kontinente a svojimi presahmi ovplyvňujúcich kodifikačné projekty, ktoré sa realizovali, prípadne pripravovali na na- šom území, a to ešte v podmienkach Rakúsko-Uhorskej monarchie a bývalého Česko-Slovenska. Viaceré legislatív- ne úvahy, názory a návrhy de lege ferenda, ktoré autor pre- zentoval, sa vzťahujú na v súčasnosti prebiehajúce zámery vládnych miest, konfrontované s niektorými akademickými a právne-komparatistickými stanoviskami, v širšom zmys- le patriacich už do sféry tvorby práva a politicko-právnych koncepcií v kontexte uplynulého vývoja. Medzi veľmi podnetné a zaujímavé príspevky patril aj príspe- vok prof. JUDr. Mareka Števčeka, PhD., predsedu Komisie pre rekodifikáciu súkromného práva a profesora na Práv- nickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, na tému „Prolegomena k teórii procesných úkonov v civilnom proce- se“. Príspevok sa snaží dôsledne obsahovo naplniť svoj názov – prolegomenaako vedecký úvod do určitej problematiky ale- bo definovaného segmentu v tomto prípade spoločenských vzťahov upravených právom má poskytnúť základný prehľad otázok určitej teórie. Autor príspevku uviedol, že teória pro- cesných úkonov v civilnom procese vyžaduje definovať okruh problémov, tzv. procesné relevantných úkonov, a v rámci tej- to množiny potom definovať dôsledne úkony procesné, pri- čom je podstatné odlíšiť procesné úkony od súkromnopráv- nych úkonov. Následne je potrebná klasifikácia procesných úkonov, určenie ich limitov a, naopak, priestoru ich pôsobe- nia. Vedecký úvod má načrtnúť základné otázky, ktoré podľa autora musia byť spracované monograficky. Rekodifikácia civilného procesu ma presvedčila, že deficit doktríny civilné- ho procesu je hlbší, ako som predpokladal, a defekt spôso- bený absenciou doktrinálnych poznatkov vyrovnal pomyselnú brázdu, do ktorej je zasiatych mnoho nedorozumení, omylov a nevedomostí, z ktorých mnohé už vyklíčili do podoby kon- krétnych praktických pokrivení civilného procesu a civilného procesného práva. Nemožno preto oddeľovať prax aplikácie práva od jeho teoretických základov – to ako keby sme odde- ľovali skladanie áut vo výrobných linkách od poznatkov fyziky či iných vedných odborov. Nerešpektovanie doktrinálnych vý- chodísk v oblasti civilného procesu (no zrejme nielen v tejto oblasti, to však už presahuje rámec krátkeho konferenčné- ho vystúpenia) vedie k chybným a neudržateľným záverom v praxi. Základom podľa autora je definičné vymedzenie pro- cesné relevantných úkonov a v rámci neho stratifikovať jed- notlivé poddruhy týchto úkonov. Následne bude nevyhnutné definovať procesný úkon ako základnú jednotku teórie, kde sa má dôraz klásť predovšetkým na rozlíšenie procesných a právnych úkonov vo sfére práva súkromného. Doc. JUDr. Jozef Vozár, CSc., riaditeľ Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied v Bratislave, sa v príspevku na tému „Ochrana proti zneužívaniu práva obchodnými spoloč- nosťami“ zameral na zneužitie práva ako správania zdanlivo podľa práva, ale v skutočnosti sa má dosiahnuť nedovolený výsledok. Zneužívanie práva abusus iuris nie je novým fe- noménom ani v právnej teórii, ani v právnej praxi. Dotýka sa tak práva procesného, ako aj hmotného. Neustále sa však v praxi stretávame s novými spôsobmi zneužívania práva v rôznych odvetviach práva. Autor v článku poukazuje na za- hraničné rozhodnutia, ako aj judikatúru Súdneho dvora EÚ v tejto oblasti. Za zneužitie výkonu práva nemožno považo- vať len také konanie, ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale najmä také ko- nanie, ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi a je Tradične na jeseň, tentoraz v dňoch 11. až 13. októbra 2017, sa konal na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách už VII. ročník medzinárodného sympózia Právo – Obchod – Ekonomika, ktorého hlavným organizátorom je Katedra obchodného práva a hospodárskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v spolupráci s Ústavom státu a práva AV ČR, v.v.i., a Ústavom štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Odborným garantom tohto sympózia je prof. JUDr. Jozef Suchoža, DrSc., vedúci Katedry obchodného práva a hospodárskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Účastníci sympózia boli nielen domáci, ale aj zahraniční hostia, najmä z Ústavu štátu a práva AV ČR, Ústavu štátu a práva SAV, z právnických fakúlt z Českej republiky, Poľskej republiky a zástupcovia jednotlivých stavovských organizácií. VII. ročník medzinárodného sympózia: Právo, obchod, ekonomika 20 ars notaria 4/17 >> z diania v právnickej obci

vedené priamym úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu. Autor poukázal na to, že zneužívanie vlastníckeho práva je upravené priamo v Ústave SR. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR: „Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecným záujmami chránenými zákonom.“ V § 265 OBZ sa ustanovuje, že taký výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Treba povedať, že toto ustanovenie je konkretizáciou a prispôsobením všeobecného zákazu zne- užitia práv na obchodnoprávne vzťahy. Inštitút zákazu zneuži- tia subjektívnych práv má dôležité miesto, význam a plní ne- zastupiteľnú funkciu v systéme právnej regulácie. O zneužitie práva pôjde v prípadoch, keď účel sledovaný výkonom práva je v rozpore s ustanovením príslušného národného alebo komunitárneho práva. Teda osoba domáhajúca sa práva sa snaží dosiahnuť cieľ, ktorý ustanovenie práva nepredpokladá. Z niekoľkých súdnych rozhodnutí a rozsudkov Súdneho dvora EÚ je zrejmé, že zneužitia práv sa môžu dopustiť aj obchod- né spoločnosti. Kvôli úplnosti autor dodal, že aj inštitúcie EÚ a samostatné členské štáty môžu byť zodpovedné za zneuži- tie práv priznaných právom EÚ. V spoločnom príspevku prof. JUDr. Jarmily Pokornej, CSc., a JUDr. Evy Večerkovej, PhD., z Právnickej fakulty Masary- kovej univerzity v Brne s názvom „Kdo bude rozhodovať o ob- chodní firmě?“ bolo poukázané na súdne rozhodnutia veno- vané použitiu mena človeka vo firme obchodnej korporácie. Autorky sa venujú problému, či musí existovať zvláštny vzťah tohto človeka ku korporácii a či neexistencia osobitného vzťahu spôsobuje sama osebe klamlivosť obchodnej firmy. Vo februári 2016 vydal Vrchní sud v Prahe uznesenie, v kto- rom sa zaoberal menom človeka obsiahnutým v názve ob- chodnej firmy. (Vrchní soud v Prahe: 7Cmo 203/2015, Právní rozhledy č. 17/2016). Aplikoval požiadavku uvedenú v § 133 odst. 1 ObčZ, aby v situácii, keď názov právnickej osoby ob- sahuje meno človeka, mala právnická osoba k tomuto člove- ku zvláštny vzťah. Vrchní sud vo svojom uznesení spresňuje, že meno fyzickej osoby musí mať vecnú či logickú spojitosť s obchodnou korporáciou (právnickou osobou). Kritérium onoho zvláštneho vzťahu je podľa uznesenia súdu splnené, pokiaľ je dotyčný človek zakladateľom či spoločníkom kor- porácie alebo právnickú osobu priamo či nepriamo zaštítil, alebo uviedol do života, či urobil verejne známou. Autorky sa domnievajú, že zavedenie nového pojmu „zvláštní vztah“ vo vzťahu k obchodným firmám nie je šťastné riešenie a že sa tu firemné právo stalo do značnej miery obeťou systemati- ky občianskeho zákonníka. Nová požiadavka zužuje doteraz minimálne limitovanú tvorbu obchodných firiem a nerešpek- tuje ich súťažnú funkciu. Pokiaľ by teda malo dochádzať k za- mietaniu návrhov na zápis firiem obchodných korporácií do obchodného registra len s poukazom na to, že nepreukázali potrebný intenzívny zvláštny vzťah k fyzickým osobám, kto- rých meno majú vo firme, autorky by to považovali za obme- dzovanie autonómie vôle zakladateľov, spoločníkov či členov obchodných korporácií, ktoré nie sú funkčné. V zborníku zo sympózia je aj príspevok JUDr. Žofie Šuleko- vej, PhD., z Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafá- rika v Košiciach na tému „K deanonymizácii akcionárskej štruktúry jednoduchej spoločnosti na akcie“. Autorka uvá- dza, že s účinnosťou od 1. januára 2017 sa do nášho práv- neho poriadku zaviedla nová forma obchodnej spoločnosti – jednoduchá spoločnosť na akcie. Na rozdiel od klasickej akciovej spoločnosti, ktorá je charakteristická anonymitou akcionárskej štruktúry, jednoduchá spoločnosť na akcie by mala predstavovať transparentnú formu, v ktorej sa pros- tredníctvom registra akcionárov odkrýva vlastnícka štruk- túra tejto formy obchodnej spoločnosti. Oproti neverejnému zoznamu akcionárov akciovej spoločnosti, pri registri akcio- nárov jednoduchej spoločnosti na akcie sa uplatňuje zása- da verejnosti. Autorka v predkladanom článku na základe prvotných údajov zverejnených na webovom sídle Národ- ného centrálneho depozitára cenných papierov polemizuje o efektívnosti zákonných pravidiel, ktoré boli formulované s cieľom deanonymizácie akcionárskej štruktúry. Z dostup- ných údajov vyplýva, že anonymita akcionárov zväčša zo- stáva zachovaná aj pri tejto forme obchodnej spoločnosti. V závere príspevku autorka pripomína, že ďalším prostried- kom pre posilnenie transparentnosti vlastníckej štruktúry, a to nielen pri jednoduchej spoločnosti na akcie, môže byť aj novozavedený Register partnerov verejného sektora (zákon č. 315/2016 Z. z.). Hlavným účelom zavedenia tohto registra je zvýšiť transparentnosť a odkrytie vlastníckej a riadiacej štruktúry subjektov, ktoré vstupujú do právnych vzťahov so štátnymi subjektmi. Na sympóziu odznelo ešte mnoho zaujímavých príspevkov, ktoré je možné prečítať si vo vydanom zborníku z tohto už VII. ročníka sympózia. Organizátorom sympózia patrí poďakova- nie za kvalitný výber tém aj prednášajúcich, ako aj celkovú organizáciu, čo vytvára predpoklady na jeho ďalšie ročníky a odbornú diskusiu o aktuálnych právnych otázkach v práv- nom poriadku Slovenskej republiky. JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. člen redakčnej rady ARS NOTARIA Zľava: doc. Judr. Jozef Vozár, Csc., riaditeľ Ústavu štátu a práva slovenskej akadémie vied v bratislave, Judr. Mgr. Pavol dorič, Phd., člen redakčnej rady ars notaria, prof. Judr. Marek Števček, Phd., predseda komisie pre rekodifikáciu súkromného práva a profesor na Právnickej fakulte univerzity komenského v bratislave. 21

Dňa 10. októbra 2017 sa uskutočnil odborný seminár na tému Autorské právo podľa nového autorského zákona. Táto problematika je dôležitá aj pre notárov a v praxi sa s ňou najčastejšie stretávame v dedičských konaniach. Tému od- prednášala JUDr. Zuzana Adamová, PhD., ktorá sa venuje civilnému právu so zameraním na ochranu práv spotrebi- teľa v súkromnom práve a pôsobí okrem iného aj v oblasti exekučného konania, rozhodcovského konania a mediácie. Cieľom seminára bolo najmä poukázať na zmeny v Autor- skom práve, ktoré so sebou priniesla novela Autorského zákona č. 185/2015 Z. z., účinného od 1. 1. 2016. Nový zákon obsahuje novú terminológiu a nové inštitúty v autorskom práve, ako napríklad „nositeľ práv“, „databáza“ alebo „rozší- rená hromadná licenčná zmluva“. Stretávame sa aj s novým pojmom tzv. multiteritoriálnej hromadnej licenčnej zmluvy. Medzi nové inštitúty patrí aj právo na odstúpenie od licen- čnej zmluvy z dôvodu nevyužívania výhradnej licencie. Au- tor je v prípade udelenia výhradnej licencie inému subjektu chránený odstúpením od licenčnej zmluvy v prípade, ak sa dielo napriek udeleniu výhradnej licencie nepoužíva. Práva odstúpiť od zmluvy z vyššie uvedeného dôvodu sa nemožno vopred vzdať – ergo skôr, ako právo vznikne. Prednášajúca uviedla, že najzložitejšia otázka, ktorú si vieme položiť v ob- lasti autorského práva, je: „Čo je autorské dielo?“. Každé autorské dielo ako základný predmet úpravy autorského zákona musí spĺňať isté pojmové znaky, a to: musí byť vyjad- rené v zmyslami vnímateľnej podobe a musí to byť jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti. Požiadavka jedinečnosti je novým pojmovým znakom autorského diela. Prednášajú- ca sa ďalej sústredila na majetkové práva autora, ktoré sa delia na tzv. výlučné práva a remuneračné práva. Rozdiel je v rozhodovaní o použití diela. Keď pri výlučných právach má autor právo rozhodnúť o použití svojho diela, remuneračné práva súvisia iba s právom na odmenu za použitie diela, nie však s rozhodovaním o jeho použití. Odmena za udelenie li- cencie nie je podstatnou náležitosťou licenčnej zmluvy, ale odporúča sa uviesť keď nie výšku odmeny, aspoň spôsob jej určenia. Ak by chcel autor licenciu udeliť bezodplatne, musí sa to v zmluve uviesť, inak sa aplikuje obvyklá odmena. Se- minár bol veľmi prínosný, pretože oblasť autorských práv sa neustále mení a vyvíja v závislosti aj od vývoja technológií, ako aj toho, že Slovensko je súčasťou Európskej únie. JUDr. Erika Szórádová členka redakčnej rady ARS NOTARIA Autorské právo podľa nového autorského zákona Prvý ročník konferencie sa konal v septembri 1990 v Trenčianskych Tepliciach a venoval sa téme „Sloboda, právo a bezprávie“. Konanie konferencie inicioval prof. JUDr. Jozef Prusák, CSc., ako prejav úcty k prof. JUDr. Štefanovi Lubymu, DrSc., najvýznamnejšiemu sloven- skému civilistovi, právnemu teoretikovi a predstaviteľovi právnej komparatistiky v povojnových rokoch bývalého Československa, ktorý výrazne vplýval na verejný práv- nický život a ktorého zásluhou bola slovenská právna veda povznesená na európsku úroveň. XIII. ročník bol venovaný nadčasovej téme, ktorá presa- huje hranice súkromného práva, a to „Sociálna funkcia V dňoch 28. a 29. septembra 2017 sa v Kongresovom centre Slovenskej akadémie vied v priestoroch krásneho Smolenického zámku uskutočnil v poradí už XIII. ročník významnej medzinárodnej vedeckej konferencie Lubyho právnické dni, ktorý bol organizovaný Nadáciou Štefana Lubyho a Právnickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave. Správa z medzinárodnej vedeckej konferencie XIII. Lubyho právnické dni „Sociálna funkcia práva a narastajúca majetková nerovnosť“ 22 ars notaria 4/17 >> z diania v právnickej obci

práva a narastajúca majetková nerovnosť“. Konferencia tak umožnila veľmi konštruktívny dialóg medzi súkrom- ným právom i právnou teóriou. Konferenciu otvorili svojimi príhovormi prof. doc. JUDr. Marek Šmid, PhD., rektor Trnavskej univerzity v Trna- ve, doc. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD., dekanka Právnickej fakulty, a doc. JUDr. Mgr. Martina Gajdošo- vá, PhD., predsedníčka Správnej rady Nadácie Štefana Lubyho. Prvý, úvodný príspevok konferencie s názvom „K téme: úvodný referát“ predniesol odborný garant konferencie prof. JUDr. Ján Lazar, DrSc., z Právnickej fakulty Trnav- skej univerzity v Trnave. V rámci prvého dňa ďalej vystú- pili: prof. dr. sc. Tatjana Josipović (Univerzita v Záhrebe, Chorvátsko), prof. Dr. Dušan Nikolič, PhD. (Univerzita v Novom Sade, Srbsko), prof. Dr. Evgeny Alekseevich Sukhanov, LL.D. (Lomonosovova moskovská štátna univerzita v Moskve), prof. Dr. Christiane Wendehorst, LL.M. (Viedenská univerzita, Rakúsko). Prvý deň kon- ferencie uzavreli svojím príspevkom prof. doc. JUDr. Marek Šmid, PhD., a doc. PhDr. Mária Šmidová, PhD., z Právnickej a Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Na záver prvého dňa sa v priestoroch Smolenického zámku konala slávnostná recepcia. Program druhého dňa konferencie otvoril svojím prí- spevkom prof. JUDr. Aleš Gerloch, CSc., z Právnickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Ako ďalší v poradí vystúpili JUDr. Eduard Bárány, DrSc., z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied, prof. JUDr. Jan Hur- dík, DrSc., a prof. JUDr. Josef Bejček, CSc. (Masarykova univerzita v Brne), doc. Dr. Christian Alunaru (Západná univerzita Vasilea Goldișa, Arad, Rumunsko), prof. Dr hab. Piotr Fiedorczyk (Univerzita v Białystoku, Poľsko), prof. Dr. Dr. h. c. Gábor Hamza (Univerzita Loránda Eötvösa v Budapešti), prof. dr hab. Fryderyk Zoll (Jage- lovská univerzita v Krakove), doc. JUDr. Monika Jurčová, PhD. (Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave), JUDr. Jan Tryzna, PhD., z Karlovej univerzity v Prahe. Ako posledná vystúpila doc. JUDr. Mgr. Martina Gajdo- šová, PhD., z Trnavskej univerzity v Trnave s príspevkom „Právo a odstraňovanie majetkových rozdielov“. Možno konštatovať, že konferencia bola úspešná, a to nielen z odborného, ale i z organizačného hľadiska. Vý- stupom konferencie bude obsiahly zborník obsahujúci jednotlivé príspevky vystupujúcich akademikov. Vzhľa- dom na výborné zastúpenie odborníkov na súkromné právo i právnu teóriu z mnohých európskych krajín ve- ríme, že sa pripravovaný zborník stane ďalším dôleži- tým zdrojom podnetných informácií, ktoré môžu prispieť k podporeniu širšej diskusie na tému rastúcej majetko- vej nerovnosti a s tým súvisiacu otázku, akú funkciu vo vyrovnávaní sa s týmto zásadným globálnym problémom môže zohrať právo. Na záver by sme chceli vyjadriť našu úprimnú vďaku partnerom konferencie, a to Notárskej komore Slovenskej republiky, Slovenskej advokátskej komore, nadácii Friedrich-Ebert-Stiftung, advokátskej kancelárii Prosman & Pavlovič, advokátskej kancelárii BLAHA, ERBEN & PARTNERI, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a vydavateľstvu Wolters Kluwer. Mgr. Denis Bede Mgr. Tomáš Dekan Mgr. Daniela Hlobíková Pozn. Autori pôsobia na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave 23

24 ars notaria 4/17 >> z diania v právnickej obci Recenzia Slovenské civilné procesné právo prešlo zásadnou refor- mou, ktorá vyvrcholila prijatím troch nových procesných kódexov, ktoré nadobudli účinnosť 1. 7. 2016. Táto na prvý pohľad zjavná diferenciácia právnej úpravy sa významným spôsobom prejavuje aj v modalitách procesného postupu s ohľadom na charakter vecí prejednávaných civilnými súd- mi. Monografiu, ktorá vyšla koncom roku 2016, je možné vnímať ako reflexiu uvedených zmien v procesnom postupe v mimosporových konaniach, a to tak v rovine všeobecnej diferenciácie, ako aj s dôrazom na priebeh konaní v niekto- rých statusových veciach fyzických osôb. Najmä pokiaľ ide o slovenskú odbornú spisbu, výstupy orientované na túto problematiku sú skôr ojedinelé, a preto možno výber témy a zameranie uvedenej publikácie hodnotiť pozitívne. Je to tak aj preto, že problematiku autori poňali komplexne, komparatívne a analyticky. Z hľadiska systematiky sa publikácia člení na dve základné kapitoly (Všeobecná časť, Osobitná časť), ktoré sa vnútor- ne diferencujú. Táto štruktúra plne zodpovedá trom zák- ladným hypotézam, ktoré si autori vytýčili – 1. Podľa stavu de lege lata spĺňa právna ochrana statusu fyzickej osoby v civilnom práve procesnom medzinárodné atribúty a štan- dardy, 2. Ochrana „slabších“ subjektov v konaniach v sta- tusových veciach v civilnom mimosporovom procese ako samostatný princíp moderného civilného procesu má svo- ju reflexiu v priebehu konania, 3. Právna ochrana fyzickej osoby inštitútmi civilného procesu nezasahuje do jedného zo základných princípov civilného práva procesného, kto- rým je rovnosť účastníkov konania. Všeobecná časť na podklade stručnej analýzy historicko- -právneho opodstatnenia diferenciácie v právnej úprave konaní iných ako sporových (nesporových, mimosporových) predstavuje sumár procesných odlišností vo vybraných princípoch (s dôrazom na ochranu verejného záujmu ako hodnotového kritéria vo veciach mimosporových, princíp rovnosti a z neho vyplývajúcej potreby ochrany „slabších subjektov“, princíp materiálnej pravdy a vyšetrovací, ako aj princíp neformálnosti), na ktorých je právna úprava fun- damentálne vystavaná a ktoré sa následne premietajú do jednotlivých procesných podmienok a priebehu konania v mimosporových veciach. Osobitná časť (Kapitola II.) je predovšetkým zameraná na analýzu konania o vyhlásenie za mŕtveho, konania o spô- sobilosti na právne úkony, konania o prípustnosti prevzatia a držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, a to v zmys- le nastolených hypotéz a s detailnou analýzou procesného postupu v týchto konaniach. Túto časť publikácie možno vnímať ako ťažisko- vú, aj keď významne prepojenú práve so všeobecnými výcho- diskami, ktoré auto- rom pomáhajú pre- dovšetkým argu- mentačne objasniť vybrané procesné novoty a inštitúty (di- ferenciácia proces- ného postupu pri dôkaze smrti a do- mnienke smrti, mo- difikácia kritérií pre určenie miestnej príslušnosti a pro- cesnej spôsobilosti, inštitút dôverníka, vzhliadnutie a i.). Pozitívne možno hodnotiť snahu autorov o nastolenie sme- rovania výkladu najmä nových procesných inštitútov, a to aj s ohľadom na vybrané problémy aplikačnej praxe. Prida- nou hodnotou spracovania problematiky je formulovanie čiastkových záverov v rámci jednotlivých častí publikácie (tak vo všeobecnej časti, ako aj pri analýze jednotlivých ko- naní), ktoré vyúsťujú do ucelených a hodnotiacich konklúzií. Bibliografia k práci pozostáva zo širokospektrálnych zdro- jov rôznorodo kvalitatívne zastúpených, ktoré spolu s pri- márnymi a sekundárnymi prameňmi pomohli autorom vytvoriť komplexný pohľad na sledované procesné inštitúty s dôrazom na vybrané konania. Nemožno opomenúť ani prácu s judikatúrou, ktorá je vhodným doplnením doktri- nálneho charakteru jednotlivých záverov. Záver: Možno konštatovať, že publikácia je uceleným penzom vý- stupov sledujúcich vysoko aktuálnu problematiku statusu fyzických osôb, zásadným spôsobom prepojenú na auto- nómiu vôle človeka, subjektu právneho vzťahu, účastníka konania a je analýzou procesných limitov pri prejednávaní a rozhodovaní vo veciach, ktoré sa bezprostredne tohto sta- tusu dotýkajú. Publikácia môže prispieť významným spôso- bom nielen odbornej konfrontácii názorov na danú proble- matiku, ale súčasne ovplyvniť aj smerovanie právnej úpravy v rovine hmotnoprávnej pri kreovaní nového súkromného práva či reforme opatrovníckeho práva na Slovensku. JUDr. Marica Pirošíková Zástupkyňa vlády SR pred Európskym súdom pre ľudské práva, Ministerstvo spravodlivosti SR Smyčková, Filo Civilné mimosporové konanie Konania v niektorých statusových veciach

Už tradične dokonalo zorganizované podujatie s plejádou vážených a zaujímavých prednášajúcich a hostí otvoril 5. októbra o 10.00 pán Isidoro Antonio Calvo Vidal – ge- nerálny koordinátor kongresu, ktorý privítal prítomných a v stručnosti spravil prierez oboma hlavnými témami kongresu – Ochranou spotrebiteľa v digitálnom pros- tredí a Premiestnením sídla spoločnosti v rámci EÚ. Za jeho príhovorom nasledovali: José Ángel Martínez San- chiz, prezident generálnej rady španielskeho notárstva, pán José Manuel García Collantes – Prezident CNUE, pani Tiina Astola – generálna riaditeľka pre spravodlivosť a ochranu spotrebiteľov pri Európskej komisii, a napokon kongres svojou prítomnosťou a príhovorom poctil špa- nielsky minister spravodlivosti – pán Rafael Catalá. Pán Catalá vyzdvihol starobylý a osvedčený typ latinského no- társtva ako garanta právnej istoty. Zdôraznil hrdosť Špa- nielskeho kráľovstva na svojich notárov, ktorí podľa jeho slov garantujú právnu istotu a stabilitu právneho poriad- ku. Majú nezastupiteľnú funkciu a sú ako orgány verejnej moci jeden zo stabilných pilierov právneho štátu založe- ného na princípoch morálky, práva a dobra. Práca notárov má podľa jeho slov obrovský dopad na verejnosť. Po obednej prestávke pokračoval Kongres diskusným fórom, v rámci ktorého sa predstavili prednášajúci. Zau- jímavosťou a podľa názoru väčšiny zúčastnených aj výbor- nou taktikou bola analýza oboch tém kongresu z viacerých uhlov pohľadu. Nielen z pohľadu predstaviteľov Európskej únie a vysokoškolských profesorov zaoberajúcich sa tou- to problematikou, ale aj z pohľadu reálnych občanov, fi- riem, spotrebiteľov a cieľovej skupiny, ktorej sa smerni- ca 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode), dotýka. Prednášajúca Tiina Astola – generálna riaditeľka pre spravodlivosť a ochranu spotrebiteľov pri Európskej ko- misii, uviedla, že ochrana spotrebiteľa v digitálnom pros- tredí prináša nové výzvy, ktoré sú, prirodzene, odlišné od materiálneho sveta. Medzi spotrebiteľmi sa objavili nové obavy – napríklad strach zo straty, prípadne „odcudzenia“ identity, zneužitia biometrických údajov, neistota pri pla- tení cez internet. Opätovne, tak ako minister spravodli- vosti Španielskeho kráľovstva, vyzdvihla úlohu notárov pri zabezpečovaní ochrany pred takýmto konaním. Zároveň dodala, že je potrebná efektívna aplikácia európskeho práva, ktoré nemá zostať neznámym a od reality odde- leným súborom právnych noriem. Čo sa týka „Company law“, resp. práva obchodných spoločností, poukázala na skutočnosť, že v niektorých členských krajinách ide o kľúčovú notársku činnosť. No stále sa na právne úkony vyžaduje fyzická prítomnosť strán a listinná podoba do- kumentov. Iba 17 krajín umožňuje tzv. online registráciu, čo je na škodu, pretože podľa eurobarometra „digitálne právo“ zlepšilo a zefektívnilo komunikáciu orgánov ve- rejnej moci s občanmi. Napríklad v niektorých krajinách je videokonferencia oficiálne uznaná ako kvalifikované overenie identity strán, Rakúska republika sa nachádza v štádiu testovania úplnej online registrácie do obchodné- ho registra. Zo strany notárov je potrebné, aby „naskočili“ na už rozbehnutú vlnu digitalizácie a nebránili sa novým kompetenciám, hoci so sebou prinášajú nové nástrahy. Pán Peter Bischoff – Everding – zástupca riaditeľa pre Útvar ochrany práv spotrebiteľov a obchodného práva Európskej komisie, zdôraznil, že EÚ už aplikovala prvé opatrenia na ochranu spotrebiteľa v digitálnom prostre- dí, napríklad zavedenie jednotnej tarify pre mobilných operátorov v rámci EÚ. Ďalším krokom bolo stanovenie podmienok pre firmy, ktoré tieto musia splniť, ak chcú predávať tovar a služby prostredníctvom internetu, zame- dzenie nekalým praktikám pri obchodovaní, zavádzajúcim informáciám (napr. sprehľadnenie a skrátenie textu Ob- chodných podmienok, ktorých odsúhlasenie je podmien- kou nákupu na internete). Taktiež uviedol, že Európska komisia má v pláne zaviesť vynútiteľnosť rozhodnutí pre firmy. Na tejto legislatíve Európska komisia momentálne pracuje. V dňoch 5. – 7. októbra 2017 sa v španielskom meste Santiago de Compostela uskutočnil 4. Kongres notárov Európskej únie, na ktorom sa za Notársku komoru Slovenskej republiky zúčastnila oficiálna delegácia v zložení: JUDr. Miroslav Gregor – prezident Notárskej komory Slovenskej republiky, JUDr. Ludmila Joanidisová – členka prezídia NK SR, JUDr. Katarína Valová, PhD. – členka Prezídia NK SR, JUDr. Zuzana Grófiková – vedúci redaktor časopisu Ars notaria, a Mgr. Iveta Vašková – členka Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR. 4. Kongres notárov Európskej únie – Santiago de Compostela 5. – 7. október 2017 25 >> dIanIE V koMorE

Prednášajúca Pilar del Castillo, členka Výboru Európske- ho parlamentu pre vedu, výskum a energetiku, do diskusie prispela názorom, že je potrebné sprehľadniť európsku le- gislatívu a potrebu vytvoriť efektívnu autoritu, ktorá zabráni zneužívaniu citlivých dát. Touto autoritou by mal byť podľa názoru Európskeho parlamentu práve notár ako garant právnej istoty. Táto ochrana by sa mala napríklad podľa ná- vrhu Holandského kráľovstva realizovať prostredníctvom elektronického občianskeho preukazu notára, ktorým by no- tár zabezpečil ochranu dát spotrebiteľa a nahradil stretnu- tie tvárou v tvár zmluvných strán. Podčiarkla, že sa otvára široký priestor pre činnosť notára ako odborníka na pred- chádzanie sporom, a to v rámci tzv. predzmluvných vzťahov v digitálnom prostredí, aby sa zabránilo situácii, keď už je na ochranu spotrebiteľa neskoro, lebo škoda už vznikla. Na diskusnom fóre sa v prvý deň Kongresu vystriedalo celkovo 13 prednášajúcich, z ktorý každý mal veľmi krátky čas na prezentáciu svojich myšlienok. A hoci boli všetky zaujímavé a podnetné, nie je možné zachytiť všetko, čo odznelo v krátkom článku. Druhý deň Kongresu sa niesol v znamení témy Premiest- nenie sídla spoločnosti v rámci EÚ. Do diskusného fóra tý- kajúceho sa tejto témy bolo pozvaných 12 prednášajúcich, resp. diskutujúcich. V tomto okruhu odzneli zaujímavé po- strehy, analýzy a vízie do budúcnosti. Pani Susanne Knöfel – zástupkyňa riaditeľa Výboru pre obchodné práva pri Eu- rópskej komisii, uviedla, že ideou EÚ je legislatívne zlepšiť podmienky premiestnenia spoločností v rámci obchod- ného práva EÚ. Problémom je podľa nej rozličná právna úprava v jednotlivých štátoch, čo vyvoláva právnu neistotu, vysoké poplatky a nejasne vymedzené práva pri cezhra- ničných zlúčeniach a splynutiach. Ďalší prednášajúci, pán Marius Kohler – viceprezident Rady notárstiev Európskej únie, vyčítal EÚ, že na tomto poli absentuje legislatíva. Vo všeobecnosti, ak chce spoločnosť rásť, preferuje vytvore- nie organizačnej zložky v inom štáte pred premiestnením sídla. Navyše, podľa jeho názoru pri zmene sídla spoloč- nosti sa vyžaduje súlad dvoch právnych poriadkov – krajiny, z ktorej sa spoločnosť premiestňuje, a krajiny, do ktorej sa premiestňuje. Naproti tomu pán Jacques Delvaux – člen skupiny advokátov pre Súdny dvor Európskej únie ako od- borník z praxe, nesúhlasil s uvedeným a domnieva sa, že zmena sídla spoločnosti v rámci EÚ je politický problém. Notári majú podľa neho aplikovať právo, nie riešiť politiku. Upozornil na zneužívanie a obchádzanie práva v celej EÚ. Profesor Peter Kindler z mníchovskej právnickej fakulty vyjadril názor, že spoločnosti sú len nástrojmi spoloční- kov, ktorí si neželajú ani tak blaho spoločnosti ako menšie právne požiadavky a únik pred veriteľmi. Voľný pohyb spo- ločností vidí ako nebezpečný nástroj poskytujúci priestor pre daňové úniky, pranie špinavých peňazí a podľa jeho názoru je riešením naopak vnútroštátna legislatíva každé- ho štátu a nie európska regulácia. Kľúčové je podľa neho administratívne sídlo spoločnosti, nie register, v ktorom je spoločnosť zapísaná. Spoločníci by mali byť v každom členskom štáte rovnako postihnuteľní. Podľa pána Petra Scherrera – zástupcu generálneho sekretára Konfederá- cie Európskej obchodnej únie, sú pri tomto procese naj- viac ohrozené osoby zúčastnené na procese. Zamestnanci by nemali byť len predmetom obchodu, ale osoby, ktoré na procese participujú. Zároveň európska legislatíva po- krivkáva na poli ochrany práv veriteľov a menšinových ak- cionárov pri cezhraničnom premiestnení sídla spoločnos- ti. Diskusia k tejto téme bola opäť plodná a plná nápadov a riešení. Na záver oficiálnej časti Kongresu odzneli z úst organizátorov myšlienky spolupráce notárov s ďalšími zložkami štátu na zachovanie preventívnej funkcie notára. Notári sú napriek tradičnej funkcii pripravení čeliť novým výzvam, ktoré prináša moderná doba. Predstavujú funda- mentálny element pre justíciu tak v Španielsku, ako aj ce- lej EÚ. Čím právne istejšia je spoločnosť, tým bezpečnejšie a lepšie prostredie pre rast a blahobyt vytvára. Pán pre- zident García Collantes pripomenul prítomným notárom, že hoci každý štát má svoj právny poriadok, na tomto kon- grese bojujeme za spoločnú vec. Notári si musia uvedomiť dôležitosť svojej verejnej funkcie v európskom prostredí. Nasledovalo poďakovanie prednášajúcim za excelentné vstupy. Nad týmto všetkým sa neustále vznášala myš- lienka potreby jednoty európskych notárov, ich postupov a kompetencií. Pán Paolo Pasqualis, emeritný prezident CNUE, vyslovil túžbu po notárstve bez hraníc a profesio- nálnom rozvoji všetkých notárov. Na tretí deň – 7. október – sa vzhľadom na náboženský a pútnický charakter Santiaga de Compostela konala v katedrále slávnostná svätá omša venovaná účastníkom kongresu – notárom. Pekné myšlienky a humanistický odkaz celebrujúceho kňaza iste rezonovali v mysliach všetkých zúčastnených ešte dlho po odchode z tohto krásneho a magického mesta. Mgr. Iveta Vašková, notárka so sídlom v Skalici, členka Medzinárodnej skupiny PNK SR delegácia nk sr na 4. kongrese notárov Európskej únie, zľava: Judr. Zuzana Grófiková, Judr. ludmila Joanidisová, Judr. Miroslav Gregor – prezident nk sr, Mgr. Iveta Vašková a Judr. katarína Valová, Phd. 26 ars notaria 4/17 >> dIanIE V koMorE

Prvej téme školenia „Civilný mimosporový poriadok – de- dičskékonanie“savenovalJUDr.BorisTóth,podpredseda Krajského súdu Bratislava. Prednášajúci v úvode pouká- zalnazmenuporekodifikáciicivilnéhoprocesnéhopráva, v rámci ktorej nová právna úprava dedičského konania, upravená v CMP, zveruje notárovi právomoc komplex- ne rozhodnúť vo veci s výnimkou rozhodnutí uvedených v § 161 ods. 2 písm. a) až d) CMP. Zdôraznil, že jedným zo základných a nosných princípov tejto právnej úpravy je princíp materiálnej pravdy definovaný v Čl. 6 CMP. Nedostatočne zistený skutkový stav je totiž v zmysle § 365 CSP samostatným odvolacím dôvodom a rovnako dô- vodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. V ďalšom sa prednášajúci dotkol jednotlivých konkrét- nych úkonov súdu prvej inštancie v konaní o dedičstve, ako je zastavenie konania z dôvodu ust. § 188 CMP, ne- odkladné úkony súdu v zmysle ust. § 179 CMP a zabez- pečenie dedičstva v súlade s ust. § 180 a § 181 CMP. V závere sa venoval problematike európskeho osvedče- nia o dedičstve a likvidácie dedičstva. V druhej časti prednášky venovanej praktickým otázkam dedičského konania v rámci CMP prednášajúci riešil otázky, ktoré mali notári možnosť položiť buď priamo v sále, kde prebiehala prednáška, alebo ich vopred pri- pravili písomne, ako napríklad úkony notára v konaní o žiadosti vo vzťahu k európskemu osvedčeniu o dedič- stve uvedené v § 214, 215 ods. 2 a § 217 CMP; či spôsobuje právoplatné uznesenie o nariadení likvidácie zastavenie dobrovoľnej dražby, ak zmluva o vykonaní dobrovoľnej dražby bola uzavretá za života poručiteľa ako dlžníka; či je možné v konaní o dedičstve pripustiť aplikáciu §148 CSP, teda schválenie súdneho zmieru notárom, vydaním uznesenia priamo v dedičskom konaní v prípade spor- ných skutočností – o spornom dedičskom práve a iné... Popoludňajšia téma školenia bola zameraná na „Elek- tronické služby notára a portálu www.slovensko.sk“. Zá- stupkyne Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES) Ing. Petra Rečná a Mgr. Zuzana Fiľová nám priblížili Ústredný portál verejnej správy ako základ- ný nástroj informatizácie verejnej správy na Slovensku. Zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplne- ní niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o e-Governmente) od 1. novembra 2016 začala pre štát platiť všeobecná povin- nosť vykonávať verejnú moc elektronicky. Štátne orgány a inštitúcie (orgány verejnej moci) musia komunikovať elektronickou formou prostredníctvom zriadených elek- tronických schránok. Povinnosť orgánov verejnej moci komunikovať elektronicky je v platnosti už od 1. novem- bra 2013, no výnimkou v zákone o e-Governmente bola odložená pre tie orgány verejnej moci, ktoré pre tech- nické prekážky elektronicky komunikovať nemohli. Od 1. novembra 2016 sa výnimka skončila a viac sa na ňu nebude možné odvolať. Prednášajúce ďalej poukázali na to, že od 1. novembra 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 273/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o e-Governmente v znení neskor- ších predpisov. Medzi hlavné oblasti úpravy zákona patrí: a) Centrálne elektronické doručovanie – zjednotenie doručovania v prípadoch, keď nie je elektronická schránka aktivovaná na doručenie b) Centrálna elektronická podateľňa – zavedenie povin- nosti používania spoločnej elektronickej podateľne na ústrednom portáli c) Autorizácia podaní – zavedenie zjednodušenia „podpi- sovania elektronických podaní“ d) Platba kartou – zjednotenie spôsobu platby poplatkov a sprístupnenie platby kartou pre správne a súdne poplatky e) Spoločné moduly f) Vládny cloud Zaručená konverzia – úpravy v oblasti zaručenej konverzie Sankcie – zavedenie kontroly dodržiavania povinnosti or- gánov verejnej moci V ďalšej časti prednášky zástupkyne NASES prakticky ukázali prístup a disponovanie s elektronickou schrán- kou, ako sa dajú zmeniť nastavenia, možnosti udelenia oprávnenia fyzickej osobe na zastupovanie orgánu verej- nej moci, ako aj nastavenie oznámení v prípade prijatej pošty do elektronickej schránky. Druhú časť školenia tohto tematického okruhu viedol prezident NK SR JUDr. Miroslav Gregor spolu s predse- dom a členmi Analytickej skupiny PNK SR JUDr. Jurajom Göblom, JUDr. Mgr. Romanom Hebortom, Mgr. Pav- lom Petrom a konateľom spoločnosti IT Support s.r.o. JUDr. Iaroslavom Pavelom. Táto časť bola zameraná na oboznámenie sa s registrom Dnot v rámci aplikácie webnotár, jeho obsahom, zápismi a praktickým využitím. Prednášajúci kládli dôraz predovšetkým na jednotlivé elektronické služby, ktoré by mal notár ako súdny komi- sár využívať na získavanie informácii a riadne vybavenie dedičskej veci. Notári majú možnosť vykonávať lustrácie v Registri obyvateľov, v Centrálnom registri exekúcií, Evi- dencii vozidiel a od 1. 7. 2017 aj v Elektronickom systéme bánk. JUDr. Miroslav Gregor informoval, že v blízkej bu- dúcnosti notári získajú prístup aj na kataster. V ďalších častiach prednášky sa členovia Analytickej skupiny po- Dňa 20. októbra 2017 sa uskutočnilo Školenie notárov v hoteli Patria, Štrbské Pleso, s dvoma tematickými okruhmi. Školenie notárov 27

drobne venovali jednotlivým elektronickým službám, ich praktickým ukážkam, ako aj zaručenej konverzii. Vzhľadom na aktuálnosť danej problematiky, rozsah prednášaných tém a množstvo nezodpovedaných otázok by bolo určite vhodné usporiadať takéto školenia a vzde- lávacie akcie častejšie. Zaiste by bolo prínosom usporiadať takéto školenia aj pre pracovníkov notárskych úradov, a to najmä v súvis- losti s vedením registrov a elektronickými službami vy- plývajúcimi zo zákona o e-Governmente. JUDr. Eva Imrišová, členka redakčnej rady ARS NOTARIA Tohto ročníku sa zúčastnilo 94 študentov z 22 krajín sveta. Očakávanou samozrejmosťou bola vysoká účasť mladých notárov z Latinskej Ameriky, takmer z každej jej krajiny. Z Európy to boli zástupcovia z Belgicka, Rakúska, Českej a Slovenskej republiky, Maďarska, Bieloruska a najväčším počtom Francúzsko a Rumunsko. Treba spomenúť aj zá- stupcov z Kanady, z jej frankofónnej oblasti (Quebec) a af- rického kontinentu, konkrétne z Maroka a Pobrežia Slo- noviny. Pre mňa osobne bola prekvapujúca vysoká účasť zástupcov z Čínskej ľudovej republiky. Okruh tém bol pomerne široký. Zo začiatku nám bola pred- stavená sociálna rola notára a celkovo etické zásady, na ktorých toto právnické povolanie stojí. Väčší priestor bol ve- novaný boju proti praniu špinavých peňazí a ochrane zrani- teľných osôb, kde sa prednášajúca Christine Morin z Que- becu venovala hlavne mandátu pre prípad nesvojprávnosti, Protection Mandate, mandátu pre správu osobného vlast- níctva a majetku zvolenými najbližšími v prípade budúcej nesvojprávnosti. V tejto kanadskej provincii už tak urobilo 36 % obyvateľstva. Ďalej sa preberali otázky rodinného práva, hlavne u nás neexistujúceho inštitútu rozvodu pred notárom. Väčšina tém pozostávala z nových technológií vo vzťahu k činnosti notára, ktoré zároveň získali aj najväčší ohlas. Dozvedeli sme sa napríklad o vysokom stupni elek- tronizácie vo Francúzsku, kde nás prednášajúci Thierry Vachon z Francúzska aj upozornil o tzv. Block Chain, t. j. v dôsledku rozvoja moderných technológií môžu niektoré tradičné činnosti notára zaniknúť. Následne sa venova- lo témam, ktoré pozostávali z medzinárodného dedičstva a majetku nehnuteľností . Obsah posledných tém sa veno- val korporačnému právu, zakladaniu spoločností notárom a harmonizácii práva v Európskej únii. Samozrejmou súčasťou bola aj kultúrna vložka programu, ktorá zahŕňala návštevy právnickej fakulty Univerzity Bue- nos Aires (Universidad de la Buenos Aires), argentínskeho Justičného paláca (Palácio de Justícia de la Nación Argen- tina) a návštevu jednej z najväčších notárskych kancelárií v Argentíne, ktorá pozostávala z notárskeho spoločenstva ôsmich notárov. Program bol ukončený v piatok 14. júla v Argentínskej no- társkej univerzite (Universidad Notarial Argentina), kde každý účastník prevzal certifikát o absolvovaní univerzity od prezidenta UINL pána José Marqueña de Llana, ktorý zároveň predniesol záverečnú reč. Poďakovanie patrí všetkým prednášajúcim, ktorí vystúpili bez nároku na odmenu, a organizátorom za usporiadanie VI. ročníka Svetovej notárskej univerzity v Buenos Aires. Mgr. Karol Kovács, notársky koncipient JUDr. Karola Kovácsa, notára so sídlom v Šali Rok 2017 bol ročníkom VI. Svetovej notárskej univerzity, ktorá sa konala od 9. do 14. júla v Buenos Aires v Argentíne. Svetová notárska univerzita je vzdelávací program organizovaný každý rok Medzinárodnou úniou latinského notárstva (UINL) pre notárskych koncipientov a kandidátov a mladých notárov. Cieľom tohto programu je podporiť profesijnú a kultúrnu výmenu medzi mladými notármi z rôznych krajín, presadzovať povedomie o globalizáci právnych vzťahov a poskytnúť kvalitné praktické školenie vo forme efektívnej aplikácie medzinárodných štandardov a zásad notárstva pre ich notársku prax. VI. ročník Svetovej notárskej univerzity 28 ars notaria 4/17 >> dIanIE V koMorE

Aktuálne z NK SR Informácie o vymenovaných notároch, odvolaných notároch, vzdelávaní a podujatiach: Notárska komora SR sa lúči s kolegami, ktorí končia svoju činnosť dosiahnutím veku 67 rokov v zmysle zá- kona č. 366/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zá- kon SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej čin- nosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov k 31.12. 2017: JUDr. Anna Černáková, notárka so sídlom v Michalov- ciach JUDr. Marie Ježková, notárka so sídlom v Brezne JUDr. Margita Kakačková, notárka so sídlom v Dolnom Kubíne JUDr. Mária Malíková, notárka so sídlom v Bratislave III. (ukončila notársku činnosť k 31. 10. 2017) JUDr. Zuzana Matejovová, notárka so sídlom v Nitre JUDr. Dušan Mikita, notár so sídlom v Trenčíne JUDr. Gabriela Reháková, notárka so sídlom v Nitre JUDr. Magdaléna Šebeňová, notárka so sídlom v Pre- šove JUDr. Ján Šimov, notár so sídlom v Lučenci. Notárska komora SR im ďakuje za ich dlhoročnú prácu a praje všetko dobré v súkromnom živote. Informácie o medzinárodných a národných podujatiach: Dňa 23. októbra 2017 v rámci Otvorených dní notárstva poskytoval predseda MeSk JUDr. Ján Hamara v sídle NK SR bezplatné konzultácie a právne poradenstvo. V dňoch 26. – 27. októbra 2017 sa v Haagu konalo Za- sadnutie Európskej notárskej siete (ENN), na ktorom sa zúčastnil Mgr. Tomáš Gardon. V dňoch 16. – 18. novembra 2017 sa v Budapešti kona- lo Kolokvium stredoeurópskych notárov vrátane osláv 25. výročia maďarského civilného notárstva, na ktorom sa zúčastnila delegácia NK SR v zložení: JUDr. Miroslav Gregor, Mgr. Peter Danczi, Mgr. Tomáš Gardon. Dňa 19. novembra 2017 sa uskutočnil IX. ročník Turnaja právnických povolaní o putovný pohár Milana Hanzela, futsalový turnaj v športovej hale HANT Aréna v Bratisla- ve, organizátorom družstva NK SR bol ako každoročne JUDr. Vladimír Balun. V dňoch 23. – 24. novembra 2017 sa konalo v Barcelo- ne Zasadnutie Komisie pre európske záležitosti UINL (CAE), na ktorom sa zúčastnil delegát NK SR Mgr. Voj- tech Kavečanský. V dňoch 30. novembra – 1. decembra 2017 sa uskutočni- lo v Bruseli Zasadnutie Hexagonály a Valné zhromažde- nie CNUE, na ktorých sa zúčastnili JUDr. Jána Hamara, Mgr. Peter Danczi. Dňa 2. decembra 2017 sa konali vo Vilniuse Konferencia a oslavy 25. výročia litovského notárstva. V dňoch 22. – 23. marca 2018 sa uskutoční Konferencia notárov v Hoteli Yasmin**** v Košiciach. Dňa 19. októbra 2017 sa uskutočnili voľby do orgánov Notárskej akadémie Slovenska (NAS). Novým preziden- tom NAS sa stal JUDr. Štefan Kutenič, notár so sídlom v Žiari nad Hronom, a viceprezidentom JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., notár so sídlom v Košiciach. Vymenili tak vo funkcii doterajšieho prezidenta JUDr. Jozefa Opatovské- ho a viceprezidenta JUDr. Miroslava Pavloviča. Vážené kolegyne, vážení kolegovia! Dňa 30. 9. 2017 sme sa dozvedeli smutnú správu. Navždy nás opustil náš dlhoročný kolega JUDr. Jozef Kreml. JUDr. Jozef Kreml bol v roku 1993 vymenovaný za notára do obvodu Okresného súdu v Senici so sídlom v Senici. Po zmene územnosprávneho členenia Sloven- skej republiky pracoval ako notár so sídlom v Skalici. Na konferencii notárov v roku 1993 bol zvolený za člena Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej re- publiky a následne členmi Disciplinárnej komisie za jej predsedu. Túto funkciu vykonával od roku 1993 až do roku 1999. V tejto svojej mimoriadne dôležitej činnosti sa vždy riadil svojím hlbokým zmyslom pre spravodlivosť, zákonnými prostriedkami chránil práva kolegov notárov a mnoho- krát so svojským humorom vyriešil nepríjemné konflikty a situácie. Jeho pokoj a nadhľad boli pre mňa veľmi in- špiratívne. Stratili sme drahého kolegu, dobrého človeka a priate- ľa, ktorý bol vždy ochotný podať pomocnú ruku. Česť jeho pamiatke JUDr. Igor Čabra, notár so sídlom v Poprade 29 >> akTuálnE Z nk sr

Od 5. do 7. októbra 2017 sa v španielskom Santiagu de Compostela konal 4. Kongres európskych notárov. Po- dujatia sa zúčastnilo vyše 700 účastníkov – notárov z ce- lej Európskej únie, ale aj zástupcov zo sveta politiky, prá- va a akademickej obce. Témou kongresu bolo „Právo EÚ v službách občanov“, ktorého cieľom bola analýza ob- čianskeho a obchodného práva a následne predkladanie legislatívnych návrhov európskym inštitúciám zo záverov prijatých na kongrese. Bližšie informácie o oboch uve- dených podujatiach budú predstavené v nasledujúcom čísle ARS NOTARIA. Notárska komora SR sa zapojila aj do 2. ročníka Otvore- ných dní notárstiev, ktoré sú organizované pod záštitou Rady notárstiev Európskej únie (CNUE). Táto iniciatíva vznikla pri príležitosti Európskeho dňa justície – iniciatívy Európskej komisie, ktorá sa koná každoročne okolo 25. októbra. Cieľom podujatia je zvýšiť právne povedomie ob- čanov a predstaviť notárov a ich činnosť širšej verejnosti. Dňa 23. októbra 2017 členovia Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR poskytovali bezplatné právne poraden- stvo pre verejnosť v sídle notárskej komory, na čo nadvä- zuje aj poradenstvo formou odpovedí na otázky občanov zasielané elektronicky počas celého týždňa Otvorených dní notárstiev, teda v dňoch 23. – 28. októbra 2017. Svetová banka v rámci každoročnej analýzy Doing Busi- ness porovnáva podnikateľské prostredie v 190 ekonomi- kách sveta. Na základe porovnania pripraví správu Doing Business, ktorej súčasťou je aj rebríček kvality podnikateľ- ského prostredia hodnotených krajín. Štúdiu na Slovensku vykonáva Svetová banka pod záštitou Ministerstva hos- podárstva SR a Ministerstva financií SR. V rámci projektu bola o aktívnu účasť požiadaná aj Notárska komora SR, ktorá participuje pri poskytovaní údajov ohľadom regulácie zakladania podnikateľskej činnosti na Slovensku z pohľa- du notárov v regiónoch. Pri hodnotení sa využívajú rovna- ké nástroje (modelová situácia) na založenie spoločnosti s ručením obmedzeným v rôznych mestách na Slovensku, kde sledovanými kritériami sú finančné náklady, kapitálo- vé podmienky novej spoločnosti, časová a administratív- na náročnosť založenia vrátane získania živnostenského oprávnenia a registrácie zamestnancov a spoločnosti na príslušných úradoch, stupeň regulácie a rozsah digitalizá- cie v rámci jednotlivých procesov. Štúdia predstaví aj návr- hy na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré vyplynú z analýzy zaslaných dát a z porovnania jednotlivých krajín. JUDr. Ján Hamara Predseda Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR Vo francúzskom Lille sa konal 113. Kongres francúzskych notárov s ústrednými témami Rodina – Solidarita – Digitalizácia. Prijaté závery účastníkov kongresu sú podnetné nielen pre francúzskych zákonodarcov, ale aj pre ďalšie krajiny. Novinky z medzinárodnej oblasti 30 ars notaria 4/17 >> akTuálnE Z nk sr Vianočné prianie „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo. Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja.“ (Kniha Proroka Izaiáša, kapitola 9, 1,5) Redakčná rada časopisu ARS NOTARIA praje všetkým čitateľom, prispievateľom a priaznivcom do Nového roka 2018 pracovné úspechy, pokoj a šťastie a veľa dobrých časopisov a kníh na čítanie.

Anotácie Brim, Ľ.: K přechodu dluhů zůstavitele na dědice. Ad Notam č. 4/2017 Autor sa v danom príspevku zameral na úpravu de- dičského práva v novom občianskom zákonníku, ktorá do značnej miery posilnila právne postavenie veriteľov poručiteľa predovšetkým tým, že pripustila prechod poručiteľových dlhov na jeho dedičov v roz- sahu prekračujúcom hodnotu nadobudnutého dedič- stva. Odborná literatúra uvedený krok nehodnotila vždy pozitívne, a to preto, že sa potenciálna neob- medzená zodpovednosť dediča za dlhy jeho právneho predchodcu rozchádza s intuitívnym vnímaním prin- cípov dedičského práva vžitých v právnom vedomí najširšej verejnosti. Hozman, D.: Zpeněžení likvidační podstaty exekutorem. Ad Notam č. 4/2017 Situácie, keď poručiteľ zanechal predlžené dedičstvo, nie sú výnimočné. Môže to byť jednak dôsledkom uvoľnenia ekonomických pomerov v deväťdesiatych rokoch, do ktorých prevažná časť českej spoločnosti vstúpila bez potrebnej dávky finančnej gramotnosti, jednak kulminujúcou zadlženosťou domácností pod- porovanou ľahkou dostupnosťou úverov a ústretovým prístupom politikov k dlžníkom. Príspevok sa venu- je úprave likvidácie dedičstva zakotvenej v zákone č. 292/2013 Sb. o zvláštních řízeních súdních. Michalíková, V.: Cezhraničné premiestnenie sídla obchodnej spoločnosti z hľadiska praxe. In: Bulletin slovenskej advokácie, Bratislava, Slovenská advokátska komora 2017, č. 7-8, s. 37 – 44. Právo usadiť sa predstavuje dôležitý prvok slobody pohybu osôb v rámci jednotného vnútorného trhu Európskej únie ako jedného zo základných princí- pov, na ktorých je Európska únia postavená. Napriek tomu, že sloboda usadenia sa je zakotvená v čl. 49 a 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, do dnešné- ho dňa neexistuje harmonizovaná právna úprava cezhraničného premiestnenia sídla v rámci Európ- skej únie a vo viacerých členských štátoch absentuje aj vnútroštátna právna úprava. V článku sumarizu- jeme aktuálnu právnu úpravu cezhraničného pre- miestnenia sídla v Slovenskej republike s dôrazom na praktické skúsenosti pri premiestňovaní regis- trového sídla maďarskej spoločnosti Korlátolt Fele- lősségű Társaság (obdoby právnej formy slovenskej spoločnosti s ručením obmedzeným) na územie Slo- venskej republiky s využitím judikatúry Európskeho súdneho dvora a načrtávame problémy, ku ktorým v praxi dochádza z dôvodu absencie podrobnejšej právnej úpravy. JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. (prvá a druhá anotácia) JUDr. Katarína Valová PhD. (tretia anotácia) Redakčná rada časopisu ARS NOTARIA vypisuje autorskú súťaž. Súťaž je určená notárskym kandidátom, notárskym koncipientom a poslucháčom právnických fakúlt. Predmetom súťaže je autorský príspevok výlučne s notárskou tematikou, a to v oblasti občianskeho práva so zameraním na dedičské právo, vecné práva, záväzkové právo alebo manželské režimy, alebo v oblasti obchodného práva. Podmienkou je, aby príspevok nebol doteraz nikde zverejnený. Súťaž bude prebiehať v čase od 1. januára 2018 do 30. septembra 2018. Hodnotiť bude komisia zložená z členov redakčnej rady. Výsledky súťaže budú zverejnené v časopise ARS NOTARIA č. 4/2018. Výherca súťaže získa ocenenie vo forme honorovaného zverejnenia príspevku v časopise ARS NOTARIA. V prípade zverejnenia si redakčná rada vyhradzuje právo na korekciu a úpravu rozsahu príspevku. Príspevky zasielajte na adresu : notarskakomora@notar.sk Redakčná rada ARS NOTARIA 31 >> dáVaME do PoZornosTI

32 ars notaria 4/17 >> dáVaME do PoZornosTI Komparácia zodpovednostnej právnej úpravy ondrej Matejka, dagmara Friedmannová – vyd. Wolters kluwer sk Rok vydania: 2017 Počet strán: 111 Väzba: mäkká Predkladaná publikácia sa zaoberá právnou zodpovednosťou v občian- skom práve, v obchodnom práve a v pracovnom práve, pričom je dopl- nená o relevantnú judikatúru. Rozoberá pojem zodpovednosti, funkcie zodpovednosti a jednotlivé druhy zodpovednostných vzťahov v právnom poriadku SR. Zákonník práce. Veľký komentár helena barancová a kolektív – vyd. C. h. beck Rok vydania: 2017 Počet strán: 1 424 Väzba: tvrdá Predkladaná publikácia prináša podrobný výklad jednotlivých usta- novení Zákonníka práce a detailne približuje oblasť pracovného prá- va, pričom zohľadňuje najnovšie zmeny týkajúce sa pracovnoprávnej oblasti (zákon č. 95/2017 Z. z.) Stavebný zákon. Úzz vyd. heuréka Rok vydania: 2017 Počet strán: 87 Väzba: mäkká Úplné znenie zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a sta- vebnom poriadku (stavebný zákon). Právny stav k 1. októbru 2017. Svetové dejiny štátu a práva Peter Vyšný – vyd. Veda Rok vydania: 2017 Počet strán: 224 Väzba: mäkká Publikácia Svetové dejiny štátu a práva sa venuje dejinám práva európskym a mimoeurópskym, rozoberá pramene a históriu štátu a práva, rozoberá, aké práva sú v konkrétnych štátoch v dejinách, interpretuje, prečo sú všade iné hodnoty práv. Administratívnoprávna zodpovednosť právnických osôb Matej horvat – vyd. Wolters kluwer sk Rok vydania: 2017 Počet strán: 264 Väzba: mäkká Administratívnoprávna zodpovednosť právnických osôb obsahuje práv- nu úpravu zodpovednosti právnických osôb v administratíve, zodpove- dá sankcie pre právnické osoby, predpisy a rozhodnutia súdov o zod- povednosti právnických osôb, čo sa týka administratívy. Zákon zmenkový a šekový – komentár branislav Jablonka – vyd. Wolters kluwer sk Rok vydania: 2017 Počet strán: 296 Väzba: tvrdá Komentár poskytuje komplexný pohľad na právnu úpravu inšti- tútu zmeniek obsiahnutú v zákone č. 191/1950 Sb. Zákon zmen- kový a šekový (čl. I a III). Na trhu slovenskej právnickej literatúry publikácia obsahujúca podrobný komentár s judikatúrou k tomu- to zákonu už dlhšiu dobu absentovala, preto sa autor JUDr. Bra- nislav Jablonka, PhD., rozhodol poňať jej spracovanie veľmi detailne. Vychádzal zo svojich dlhoročných skúseností v danej oblasti a výsledkom je odborne kvalifikovaný a ucelený rozbor problematiky zmenkového práva v Slovenskej republike, obo- hatený o judikatúru a príklady vyplývajúce z aplikačnej praxe. Komentár k právnej úprave zmeniek predstavuje prvé knižné dielo svojho druhu v podmienkach súčasnej SR, keďže posledná publi- kácia komentárového charakteru na túto tému bola na Slovensku naposledy vydaná v roku 1944. Zákon o veřejných dražbách. Praktický komentář renata Valešová, Jaroslav hradil – vyd. Wolters kluwer čr Rok vydania: 2017 Počet strán: 145 Väzba: mäkká Kniha prináša praktický výklad ustanovení českého zákona o verej- ných dražbách, ktorý upravuje verejné dražby, vznik, trvanie a zánik niektorých právnych vzťahov s tým súvisiacich. Komentár približuje organizáciu a proces verejných dražieb a prakticky ich objasňuje, no zároveň upozorňuje aj na najvýznamnejšie medzery v zákone. Antidiskriminačný zákon. Komentár ondrej Matejka, dagmara Friedmannová, branislav Masár, radovan kovačik, Tomáš kubáň – vyd. Wolters kluwer sk Rok vydania: 2017 Počet strán: 120 Väzba: tvrdá Antidiskriminačný zákon. Komentár reflektuje v ochrane ľudských práv základné princípy pre rovné zaobchádzanie pre diskrimináciu a zákazu diskriminácie. Zákaz diskriminácie z pohľadu ľudských práv je hlavne zákaz diskriminácie na základe pohlavia, nábo- ženského presvedčenia, národnosti, orientácie, politiky a iné. Ko- mentuje antidiskriminačný zákon a hlavné atribúty ľudských práv v právnej praxi, obsahuje rozhodnutia súdov a medzinárodnú legis- latívu antidiskriminačného zákona. Právny styk s cudzinou Marek kordík – vyd. C.h.beck sk Rok vydania: 2017 Počet strán: 328 Väzba: mäkká Právny styk s cudzinou sa riadi osobitným zákonom v 5. hlave pre trestný poriadok v SR pre právny styk s cudzinou v rámci slovenské- ho práva, obsahuje aj dôležité vzory zmlúv a osvedčenia potrebné aj k súdu, nájdeme tu katalóg, ako sa vypĺňajú vzory a osvedčenia, taktiež množstvo právnych informácií pre právny styk s cudzinou. Nařízení eIDAS. Komentář donát, Martin Maisner, Piffl – vyd. C.h.beck Rok vydania: 2017 Počet strán: 304 Väzba: tvrdá v plátne Nariadenie eIDAS. Komentár sa venuje elektronickým transak- ciám na základe podpisu a poukazuje na európske nariadenie eiDAS. Taktiež tento zákon v SR pravdepodobne nahradí zákon o elektronickom podpise, pretože smernica eIDAS funguje vo väčši- ne členských štátov a firmám bude nápomocná. Komentár vysvet- ľuje túto novú tému pre právo ICT a informačných technológií. Vybral JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA. >> dáVaME do PoZornosTI

35

36