ARS NOTARIA 02 2018

1

2

1 >> obsah ARS NOTARIA 2/2018 Ročník: 22. • Vyšlo: 29. 6. 2018 Vydáva: Notárska komora Slovenskej republiky Krasovského 13, 851 01 Bratislava 5, IČO 30 811 236 tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 589 notarska.komora@notar.sk, www.notar.sk Redakčná rada: JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka) JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD., JUDr. Juraj Göbl, JUDr. Katarína Valová, PhD., JUDr. Erika Szórádová Periodicita: štyrikrát ročne Predplatné: daniela.durajova@notar.sk Inzercia: daniela.durajova@notar.sk Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2 P. O. Box 61, 810 05 Bratislava, www.jaga.sk Foto: Notárska komora SR, archív autorov, isifa/Shutterstock Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN 1335-2229 14 11 17 23 Úvodník Odborný článok 4 Obchodný podiel a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov Tomáš Čentík Judikát 9 Právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny Pavol Dorič Postrehy z praxe 11 Pohľadávky prihlasované súdnymi exekútormi do konania o dedičstve v štádiu likvidácie Martin Selecký Rozhovor 14 Mária Patakyová: Notár svojou činnosťou napomáha predchádzaniu sporom Z diania v právnickej obci 17 Bratislavské právnické fórum 2018 Katarína Valová 18 Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov Zuzana Grófiková 19 Práva k cudzím nehnuteľnostiam Katarína Valová 21 Míľniky práva v stredoeurópskom priestore 2018 Katarína Valová, Lukáš Cisko 22 Nové opatrenia proti praniu špinavých peňazí Nikola Bartusková 23 Recenzia: Notárstvo a iné právnické profesie v historickom vývoji Ján Šanta Aktuálne z NK SR 25 Aktuálne informácie z NK SR 25 Novinky z medzinárodnej oblasti Ján Hamara 26 Novinky z legislatívnej oblasti Veronika Fandlová 27 Anotácie 28 Prehľad právnickej literatúry

2 ars notaria 2/18 Úvodník Vážené kolegyne a kolegovia, milí čitatelia, úvodom chcem vyjadriť poďakovanie, že mám možnosť sa spolupodieľať na tvorbe notárskeho časopisu. Časopis sa za roky svojej existencie vyformoval na vysoko odborný a praktický zdroj informácií v otázkach, ktoré sú aktuálne v oblasti notárstva, prináša rozhovory s osob- nosťami, ktorých výnimočnosť v ich profesii alebo životné postoje sú inšpirujúce a nasledovaniahodné. V tomto roku sme do časopisu zaviedli novú rubriku zameranú na ak- tuálnu legislatívu. Kľúčovým právnym témam venujeme pozornosť v samostatnom odbornom článku. Časopis je aj priestorom na prezentáciu vašich názo- rov. Rôznorodosť názorov vytvára pole pre zaujímavé diskusie a prínosné závery. Preto redakčná rada privíta vaše príspevky, milí kolegovia notári, notárski kandidáti a koncipienti, ktorí svojimi vedomosťami alebo skúse- nosťami chcete prispieť k pestrosti a odbornému rastu nášho časopisu. Notárski koncipienti aj kandidáti majú možnosť zapojiť sa do súťaže, ktorá bola vyhlásená v čísle 4/2017. Priví- tame aj námety na témy, ktoré by si podľa vás zaslúžili osobitnú pozornosť. Akékoľvek podnety môžete smero- vať na mail uvedený na obálke časopisu a všetkým bude- me venovať náležitú pozornosť. Notársky časopis je tu pre nás, ktorí sa venujeme agen- de notárstva aktívne, alebo tých, ktorí sa zaujímajú o dia- nie v tejto právnej oblasti. Takto sa môžeme navzájom podeliť o cenné skúsenosti, ktoré obohatia naše vedo- mosti a budú nám nápomocné v našej činnosti. Ja som svoje pôsobenie v notárstve začala ako adminis- tratívna pracovníčka v januári 2003, ktorý bol pre sloven- ských notárov prelomový. Tým, že uplynulo desať rokov od momentu, keď notári v Slovenskej republike začali vykonávať svoju činnosť na báze slobodného povolania, ako aj tým, že začal fungovať centrálny informačný sys- tém. Notári tak okrem neustáleho odborného rastu čelili aj novej výzve – adaptovaniu notárskych úradov na nový technický systém. V tomto období som sa začala zoznamovať s prácou no- tára, ktorá bola úplne odlišná od mojej predchádzajúcej praxe na okresnom súde. Postupom času som si osvo- jovala vedomosti z oblasti notárskej práce a naučila sa veľa vecí nielen odborne, ale táto prax mi dala veľa aj z ľudskej stránky. Pôsobila som u notárky, ktorá vníma prácu notára ako poslanie, a to, že cieľom notára je po- moc ľuďom. Naučila som sa, že notár má svoju prácu vykonávať čestne a na príslušnej odbornej úrovni a  tak, ako je dôležitá odborná úroveň poskytovaných služieb, je nemenej dôležitý aj osobný, ergo ľudský prístup ku klientom. Táto kombinácia ľudských daností a odbor- ných predpokladov z nás robí dobrých notárov, takých, ktorých si ľudia vážia a dôverujú im. Dôvera je krehká vec a buduje sa roky. Mám tým na mysli aj dôveru v náš notársky stav, ktorý tvoríme všetci notári, ale aj naši pracovníci, či už administratívni pracovníci, alebo no- társki koncipienti, či kandidáti. Ich výstup je výstupom nás všetkých a aj tým podávame obraz o celkovom no- társkom stave. Všetci vieme, že naša práca je náročná ľudsky aj odborne. Ale je to práca právnika, ktorý pracu-

3 je s ľuďmi, a nemôže to byť ani iné. Odbornosť vyžaduje neustále vzdelávanie sa a rast a práca s ľuďmi vyžadujú trpezlivosť a ochotu. Všetky dôležité atribúty dobrého notára sú obsiahnuté v Etickom kódexe notára, ktorý, povedzme si úprimne, určite nikto z nás nečíta denno- denne a možno sme ho (niektorí) čítali naposledy, keď sme sa učili na notárske skúšky. Ale predsa len myš- lienkami tohto kódexu by sme mali žiť náš notársky život. Či to tak je, musíme posúdiť sami, ale niekedy tak urobia za nás naši klienti, ktorí, ak sú spokojní s našimi služba- mi, sa k nám radi vrátia. A ak spokojní nebudú, bude ich postupne ubúdať. V určitých míľnikoch života a aj práce ako takej sa riešia otázky našich vízií a toho, čo očakávame. Neprislúcha mne, služobne mladej notárke, komplexne sa zaoberať víziou našej práce v budúcnosti. Ale predsa len vyjad- rím presvedčenie, že kompetencie, ktoré nám sú či budú zverené, budeme vykonávať na vysokej odbornej úrovni. Veľkou výzvou je možnosť zverenia kompetencií v zmys- le Návrhu opatrení na zlepšenie fungovania obchodné- ho registra, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky na rokovaní konanom dňa 20. 4. 2018. V zmysle tohto materiálu ide o rad opatrení, ktorých postupným zave- dením sa má dosiahnuť zlepšenie fungovania a efektivity obchodného registra. Jednou z téz navrhovaných opat- rení je odbremenenie registrových súdov od registračnej agendy presunom jej významnej časti na notárov ako ex- terných registrátorov. Preto by sa malo, podľa vyjadrení Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, pokra- čovať v projekte obchodného registra s cieľom zlepšenia jeho fungovania. Som presvedčená, že disponujeme nie- len vysokou odbornou, ale aj technickou úrovňou na to, aby sme zabezpečili plynulý a rýchly proces zápisov do obchodného registra. S notárskymi centrálnymi regis- trami pracujeme viac ako 15 rokov, tento systém sme si zdatne osvojili. S agendou práva obchodných spoločností sa stretávame často, ak nie aj dennodenne. Podávame návrhy na obchodný register, sú nám známe aj tech- nické nuansy systému zápisov do obchodného registra, a preto realizácia zápisov do obchodného registra by pre nás nemala predstavovať vôbec žiadny problém. JUDr. Erika Szórádová, členka redakčnej rady ARS NOTARIA

4 ars notaria 2/18 Názorový prúd contra BSM Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) v jednom zo svojich rozhodnutí konštatoval: „Obchodný podiel nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stane napr. podiel na zisku, ak zanikne účasť manžela – spoločníka v spoločnosti za trvania manželov, tak je to vyporiadací podiel a pri prevode obchodného podielu je to vyplatená cena obchodného podielu. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnos- ti spoločníka obchodnej spoločnosti a tieto jeho práva sú obmedzené len zákonom a spoločenskou zmluvou. Všetky práva a povinnosti spoločníka sú upravené Ob- chodným zákonníkom ako lex speciális. Preto nikto iný ako spoločník ani manžel spoločníka nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť svoj obchodný podiel na tre- tiu osobu za podmienok stanovených § 115 Obchodného zákonníka a spoločenskou zmluvou spoločnosti, ktorej podiel je predmetom prevodu.“2 V uvedenom súdnom rozhodnutí dospel NS SR k záve- ru, že obchodný podiel nadobudnutý úkonom jedného z manželov za trvania manželstva zo spoločných pros- triedkov nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto sa na jeho prevod nevyžaduje súhlas druhého manžela podľa ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Právny význam tejto otázky spočíva v tom, či ten z manželov, ktorý nebol účastný tohto úkonu, môže alebo nemôže namietať tzv. relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu. To, či je obchodný podiel súčasťou BSM, je tiež významné z toho hľadiska, či je tento podiel v prípade zániku BSM predmetom vyporiadania BSM. Za zásadný nedostatok tohto rozhodnutia je potrebné považovať v prvom rade skutočnosť, že NS SR (ktorý má dbať na jednotný výklad a používanie zákonov) sa žiad- nym spôsobom nevysporiadal s predchádzajúcou judika- túrou3, ktorá k tejto právnej otázke zaujala odlišné sta- novisko. Dovolací súd svoj odklon od doterajšej súdnej praxe žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil, čo v ústavnoprávnej terminológii možno hodnotiť ako poru- šenie ústavného princípu predvídateľnosti rozhodnutí.4 NS SR opiera svoju argumentáciu o skutočnosť, že spo- ločníkom (a teda aj majiteľom obchodného podielu) je ten z manželov, ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu (príp. zakladateľskú listinu alebo zmluvu o prevode obchodné- ho podielu – pozn. autora). Podľa nášho názoru však ten- to argument nemožno akceptovať, pretože pre určenie majetku tvoriaceho BSM nie je relevantné, ktorý z man- želov uzavrel danú zmluvu, na základe ktorej sa majetok nadobúda, ale to, či k tomuto úkonu došlo počas trvania manželstva niektorým z manželov zo spoločných pros- triedkov (§ 143 OZ). Ďalej NS SR argumentuje tým, že práva a povinnosti vy- plývajúce z obchodného podielu sa spravujú výlučne Ob- chodným zákonníkom ako lex specialis a spoločenskou zmluvou, preto nikto iný ako spoločník, ani manžel spo- ločníka nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť Obchodný podiel a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov Anotácia: Jedným z pertraktovaných interpretačno-aplikačných problémov v oblasti inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov je otázka, či obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzením nadobudnutý počas trvania manželstva jedným z manželov je alebo nie je súčasťou tohto majetkového manželského režimu. V právnej doktríne1 panuje pri riešení tejto problematiky názorová pluralita, ktorú prehlbuje aj nejednotný prístup na úrovni rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Cieľom tohto článku preto bude prostredníctvom jednotlivých akceptovaných výkladových metód zaujať stanovisko k obom protichodným názorovým skupinám a formulovať príslušné právne závery, z ktorých vyplynie odpoveď na to, či obchodný podiel možno zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). 1 Napr.: ŠKRINÁR, A.: Je potrebný súhlas druhého manžela pri prevode obchodného podielu? Bulletin slovenskej advokácie, 20, 2014, č. 1-2, s. 31 – 38; VALKO, E.: Aký je vzťah obchodného podielu k BSM? Bulletin slovenskej advokácie, 14, 2008, č. 3, s. 6 – 9; TOMAŠOVIČ, M.: Aplikácia inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov na majetkové účasti v právnických osobách. In: Justičná revue, 6-7/2007, s. 805 – 817; MAJERČÁK, T.: Obchodný podiel a BSM. In: Právo a obchodovanie, Zborník príspevkov účastníkov z vedeckej konferencie doktorandov konanej 7.6.2007 v Košiciach, Košice 2008, UPJŠ Právnická fakulta, s. 149 – 158. 2 Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2009, sp. zn. 6 Obdo 30/2009. 3 R 27/2007 – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. 3. 2006, sp. zn. 2 Cdo 168/2005; rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2008, sp. zn. 5 Obdo 11/2007. 4 V súvislosti s nejednotným prístupom rozhodovacej činnosti súdov možno viac ako pozitívne hodnotiť, že od 1. júla 2016 došlo k výslovnému zakotveniu princípu predvídateľností rozhodnutí, postupu odchýlenia sa od právneho názoru v doterajších rozhodnutiach, ako aj rozšíreniu náležitostí odôvodnenia súdneho rozhodnutia o poukaz na ustálenú rozhodovaciu prax, príp. dôkladné odôvodnenie odklonu od tejto praxe (čl. 2, § 48 a § 220 ods. 2 a 3 CSP). >> Odborný článok

5 svoj obchodný podiel na tretiu osobu. S týmto záverom nemožno súhlasiť, pretože Obchodný zákonník nijako nevylučuje obchodný podiel z BSM, a teda žiadnym spô- sobom nemodifikuje rozsah BSM, tak ako je vymedzený v ustanovení § 143 OZ. Obchodný zákonník iba upravu- je, kto môže vykonávať práva a povinnosti spoločníka – nevylučuje však, že obchodný podiel ako majetková hodnota patrí do BSM. Keď- že obchodnoprávna úprava otázku obchodného podielu a BSM neupravuje, subsi- diárne sa aplikujú na tieto vzťahy v súlade s ustanove- ním § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka predpisy občian- skeho práva, a to konkrétne ustanovenie § 143 OZ. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať dve zložky ob- chodného podielu5, a to (i) majetkovú (obchodný podiel ako majetková hodnota) a (ii) nemajetkovú (práva a po- vinnosti súvisiace s riadením, rozhodovaním a kontrolou obchodnej spoločnosti). Tento záver nepriamo podporuje aj dikcia ustanovenia § 114 ods. 3 Obchodného zákonní- ka, podľa ktorého obchodný podiel môže patriť aj viace- rým osobám, pričom práva z obchodného podielu môže vykonávať len jedna z týchto osôb (spoločný zástupca). Je pritom právne irelevantné, či účastníkom zmluvy, príp. v obchodnom registri sú zapísaní obaja manželia – ako bolo vyššie uvedené, rozhodujúcou skutočnosťou je to, či k nadobudnutiu obchodného podielu došlo počas trvania manželstva zo spoločných prostriedkov, t. j. nie z oddeleného (výlučného) majetku jedného z manželov (napr. získaného pred uzavretím manželstva alebo daro- vaním, dedením a pod.). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ nemajetkové práva spo- jené s obchodným podielom môže vykonávať len ten z manželov, ktorý je spoločníkom, príp. spoločným zá- stupcom, tak obchodný podiel ako majetková hodnota prináleží obom manželom, t. j. patrí do BSM, pretože je spôsobilým samostatným predmetom právnych vzťa- hov vzhľadom na to, že za podmienok uvedených v § 115 a nasl. Obchodného zákonníka, resp. v spoločenskej zmluve, môže spoločník s týmto obchodným podielom nakladať, t. j. môže ho previesť, založiť, obchodný podiel môže byť rozdelený a je takisto predmetom dedenia. Z tohto dôvodu je potrebné, aby s disponovaním obchod- ného podielu vyslovil súhlas aj druhý manžel, ktorý nie spoločníkom, inak je daný dôvod na dovolanie sa tzv. re- latívnej neplatnosti podľa ustanovenia § 40a v spojení s § 145 ods. 1 OZ. Rovnako nemožno akceptovať argument, podľa ktoré- ho sa na prevod obchodného podielu nevyžaduje súhlas druhého manžela z dôvodu, že podľa § 148a ods. 1 OZ na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve man- želov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela a na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje. Nadobudnutie obchodného podielu v spoločnosti s ru- čením obmedzeným totiž nemožno stotožniť so zača- tím podnikania, ako ho má na mysli toto ustanovenie (tým je získanie oprávnenia na výkon podnikateľskej čin- nosti podľa osobitných pred- pisov). Pri výklade pojmu podnikanie je potrebné vychádzať z legálnej definície obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorej sa podnika- ním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpoved- nosť s cieľom dosiahnutia zisku, pričom za podnikateľa sa považuje: (i) osoba zapísaná v obchodnom registri, (ii) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského opráv- nenia, (iii) osoba, ktorá podniká na základe iného než živ- nostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, (iv) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. Tento záver potvrdzuje aj súdna prax, podľa ktorej sa- motná majetková účasť určitej osoby ako spoločníka v obchodných spoločnostiach s ručením obmedzeným nie je vykonávaním jeho vlastnej podnikateľskej čin- nosti, ale je len určitou formou dispozície s vlastným majetkom, oprávňujúcou ho podieľať sa na výkone práv a povinností vyplývajúcich z jeho kapitálovej účasti v spo- ločnostiach. Vykonávaním, resp. prevádzkovaním pod- nikateľskej činnosti právnickou osobou treba rozumieť aktívnu činnosť samotnej právnickej osoby smerujúcu k dosiahnutiu zisku.6 Činnosť spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným teda nespĺňa charakteristické znaky podnikania v zmys- le ustanovenia § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, preto- že majetková účasť v obchodnej spoločnosti sama ose- be nie je podnikaním, ale formou dispozície s vlastným majetkom. Každá osoba má právo rozhodnúť sa, akým spôsobom bude disponovať so svojím majetkom, vráta- ne možnosti vložiť tento majetok do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným. 5 Obdobne OVEČKOVÁ, O. a kol.: Obchodný zákonník. Veľký komentár. Bratislava : Wolters Kluwer, s.r.o., 2017, s. 802 – 803; PATAKYOVÁ, M. a kol.: Obchodný zákonník. Komentár. 5. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2016, s. 501. 6 Napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 109/2003, zo dňa 26.novembra 2003 publikovaný pod č. R 47/2005; stanovisko trestného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 5. apríla 2002 publikované pod č. 36/2002, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Sža 7/2009, zo dňa 2. apríla 2009. >> V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať dve zložky obchodného podielu, a to (i) majetkovú (obchodný podiel ako majetková hodnota) a (ii) nemajetkovú (práva a povinnosti súvisiace s riadením, rozhodovaním a kontrolou obchodnej spoločnosti).

6 ars notaria 2/18 Podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka je len spoločenskou zmluvou (zakladateľskou listinou) založená spoločnosť s ručením obmedzeným, t. j. nie jej spoločník. Z uvedenej legálnej definície a jej výkladu vyplýva, že účasť v spoločnosti s ručením obmedzeným nespadá pod žiad- nu z vymenovaných zákonných kategórií podnikateľov. Názorový prúd pro BSM V súvislosti s právnou úpravou BSM sa dlhší čas vedie diskusia o rozsahu majetku, ktorý doň patrí. Ide najmä o otázku, či predmetom BSM môžu byť len veci, ako to vyplýva z jazykového výkladu § 143 OZ, alebo či je prí- pustný rozširujúci výklad, že do BSM patrí aj iný ma- jetok. Podľa ustanovenia § 143 OZ „v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť pred- metom vlastníctva“ – pred- metom vlastníctva (a teda aj BSM) môžu byť podľa tex- tácie § 143 OZ v spojení s § 119 a 123 OZ iba veci v právnom zmysle slova, preto- že vlastnícke právo má formálne vecnoprávnu povahu. V porovnaní s Ústavou SR, ktorá upravuje právo vlastniť majetok, je vlastnícke právo v Občianskom zákonníku vymedzené v užšom zmysle, t. j. vzťahuje sa na predmety hmotnej povahy. Z jazykového výkladu § 143 OZ vyplý- va, že režimu BSM nemôžu podliehať hodnoty, ktoré nie sú hmotné, a teda nie sú vecami podľa toho, ako chápe pojem vec občianskoprávna teória. Vzhľadom na to, že obchodný podiel nemá hmotnú povahu, nie je možné ho považovať za vec v právnom zmysle podľa vymedzenia tohto ustanovenia, pretože ide o inú majetkovú hodnotu7. V tomto smere sa možno stretnúť s dvoma interpretá- ciami, a to, že (i) obchodný podiel nie je vecou, a preto nemôže byť predmetom BSM ako vecného práva, a (ii) obchodný podiel je súčasťou BSM, pretože tento záver možno vyvodiť z toho, že predmetom vlastníckeho prá- va nie je len vec s odkazom na formuláciu použitú v čl. 20 Ústavy SR, ktorý pojednáva o práve vlastniť majetok. Aj uvedené pochybnosti viedli v Českej republike svojho času k novele českého OZ (zákonom č. 91/1998 Sb.), kto- rým sa upustilo od vecnoprávneho režimu BSM, ktorý bol nahradený „spoločným jměním manželu“, pričom jeho predmetom sú výslovne aj práva a iné peniazmi oceni- teľné hodnoty (majetok). Český OZ výslovnou úpravou (v § 143 ods. 2 OZ) prvýkrát oddelil dve roviny vzťahu man- želia – spoločnosť. Aj keď majetková hodnota obchodné- ho podielu patrí obom manželom, postavenie spoločníka (teda jeho práva a povinnosti) má len ten z manželov, ktorý je zmluvnou stranou spoločenskej zmluvy.8 Pri vymedzení rozsahu a obsahu BSM však nemožno vychádzať iba z jazykového výkladu, ale pojem vec je potrebné chápať na účely BSM širšie, a to vo význame pojmu majetok, prihliadnuc aj na potreby súčasnej doby, pre ktorú je do istej miery koncepčne takmer nezmene- ná úprava BSM z roku 1964 nevyhovujúca a nezodpove- dajúca zmeneným sociálno-ekonomickým podmienkam po roku 1989. Z hľadiska teleologického výkladu a vychá- dzajúc z premisy, že cieľom právnej úpravy bezpodielo- vého spoluvlastníctva man- želov je upevniť spoločné rodinné a majetkové záujmy manželov a prispieť k posil- neniu vzájomnej solidarity a princípu rovnoprávnosti (§ 18 Zákona o rodine), je po- trebné § 143 interpretovať extenzívne a pod pojmom vec na účely BSM chápať akýkoľvek majetok oceniteľný peniazmi, čo zodpovedá spravodlivému a rozumnému vyporiadaniu BSM. Z tohto dôvodu by bolo vhodné de lege ferenda zmeniť termi- nológiu a zaviesť pojem bezpodielové spolumajiteľstvo manželov, príp. podľa vzoru českej právnej úpravy spo- ločný majetok manželov. Na základe všeobecne akceptovaných výkladov právnej doktríny možno na účely súkromnoprávnych vzťahov pod pojem majetok9 zahrnúť hmotné substráty (veci), ne- hmotné statky (napr. predmety duševného vlastníctva), záväzky a pohľadávky majetkovej povahy a iné peniaz- mi oceniteľné hodnoty (najmä obchodné podiely, dema- terializované cenné papiere, prírodné sily ovládateľné a slúžiace ľudským potrebám), ktoré majú majetkovú hodnotu a s ktorými je možné disponovať. Na podporu tvrdenia, že predmet BSM je potrebné vy- kladať v širšom ponímaní a neobmedzovať iba na veci ako hmotné predmety, možno aplikovať aj logický výklad, podľa ktorého, ak by sme prijali záver, že „do BSM patria iba veci“, potom by do BSM nebolo možné zahrnúť ani príjmy manželov, ktoré sú poukazované na účet jedné- ho z manželov, pretože nejde o vec (peniaze ako hmot- ný substrát), ale iba o pohľadávku na vyplatenie sumy z účtu voči banke. Ako ďalší prípad možno na ilustráciu uviesť zaknihované cenné papiere, ktoré ako virtuál- ny zápis v určitej evidencii tiež nie sú vecou v právnom zmysle, pretože im chýba hmotný substrát. Nie je však 7 BAŇACKÁ, L.: Obchodný podiel vo svetle tradícií a inovácií. In: Zborník príspevkov účastníkov medzinárodnej vedeckej konferencie konanej dňa 12. júna 2008 v Košiciach. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2009, s. 17 – 18. 8 BAŇACKÁ, L.: Obchodný podiel vo svetle tradícií a inovácií. In: Zborník príspevkov účastníkov medzinárodnej vedeckej konferencie konanej dňa 12. júna 2008 v Koši- ciach. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2009, s. 20. 9 Bližšie k pojmu majetok a vlastníctvo pozri VOJČÍK, P.: Dedenie obchodného podielu. Ars Notaria 1/2003, s. 19. >> Odborný článok >> Činnosť spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným teda nespĺňa charakteristické znaky podnikania v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože majetková účasť v obchodnej spoločnosti sama osebe nie je podnikaním, ale formou dispozície s vlastným majetkom.

7 dôvod vylúčiť z BSM zaknihované cenné papiere, preto- že z povahy cenného papiera vyplýva, že relevantné sú majetkové práva s ním spojené a nie jeho podoba. Preto ak do BSM bezpochyby patria listinné cenné papiere, tak tam musia logicky patriť aj cenné papiere zaknihované. Ustanovenie § 143 OZ je potrebné vykladať tiež systema- ticky v spojení s § 149 ods. 4 in fine OZ, podľa ktorého sa vyporiadavajú aj ostatné majetkové práva. Bolo by ne- logické tvrdiť, že obchodný podiel nepatrí do BSM, pri- čom na druhej strane zákon počíta s jeho vyporiadaním v rámci BSM. Rovnako pojem majetok používa aj usta- novenie § 150 OZ upravujúce pravidlá vyporiadania BSM. Názor, že majetkové práva, resp. iné majetkové hodnoty môžu byť v BSM, resp. že sa na ne tento režim vzťahu- je analogicky (§ 853 OZ), možno podporiť aj terminoló- giou použitou v ustanoveniach Občianskeho zákonníka o BSM, kde sa niekedy používa pojem vec, inokedy širší pojem majetok. Z § 143 OZ teda vyplýva, že v BSM môže byť taký objekt, ktorý kumulatívne spĺňa nasledujúce podmienky: (i) ide o objekt, ktorý môže byť predmetom vlastníctva, a (ii) ide o objekt, ktorý nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, pričom však k nadobudnutiu nemohlo dôjsť v dôsledku dedenia, darovania, reštitúcie a objekt neslú- ži osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Pokiaľ ide o prvý predpoklad, je skutočne nesporné, že obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nie je ani hnuteľnou a ani nehnuteľnou vecou. Najvyš- ší súd SR vo svojom rozsudku, sp. zn. 2Cdo/168/2005 (publikovaný pod č. R 27/2007), však vyjadril a odôvodnil názor, že „obchodný podiel v spoločnosti s ručením ob- medzeným nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov sa stáva súčas- ťou BSM“. Najvyšší súd SR pri odôvodnení tohto svojho záveru okrem iného poukázal na § 149 ods. 4 in fine OZ, ktorý sa v súvislosti s vyporiadním BSM výslovne zmie- ňuje, že predmetom vyporiadania sú okrem hnuteľných a nehnuteľných vecí aj „ostatné majetkové práva“. V tom- to smere považujeme za vhodné uviesť aj to, že doslov- ný (gramatický) výklad slovného spojenia „predmetom vlastníctva“ použitého v § 143 OZ by viedol k tomu, že do BSM by nepatrili ani napr. prostriedky z platu, resp. zo mzdy, ktorú zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi – jed- nému z manželov na účet v banke. Takýto zamestnanec a zároveň manžel nie je totiž vlastníkom peňazí, ale má pohľadávku voči banke. Preto je potrebné vykladať slov- né spojenie „predmetom vlastníctva“ širšie ako tak, že ide iba o hnuteľné a nehnuteľné veci. Na tento judika- túrny trend nadviazalo aj ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2008, sp. zn. 5 Obdo 11/2007. V tejto súvislosti je potrebné odkázať na judikatúru Ústav- ného súdu SR, podľa ktorej súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, histó- ria jeho vzniku, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobec- ne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). V takýchto prípadoch sa musí záro- veň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemož- no opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.10 Na záver K tejto problematike mal možnosť zaujať stanovisko aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý judikoval nasle- dujúce11 (uznesenie Ústavného súdu SR z 18. 8. 2015, sp. zn. III. ÚS 399/2015): „Ústavný súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že nie- len v judikatúre všeobecných súdov, ale ani v právnej teórii neexistuje jednoznačný právny názor na otázku, či je ob- chodný podiel (ako iná majetková hodnota) súčasťou bez- podielového spoluvlastníctva manželov, a ani na otázku, či môže manžel, ktorý nie je spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, napadnúť námietkou relatívnej neplatnosti prevod obchodného podielu druhého manžela – spoločníka, a to ani v právnej vede, ani v judikatúre. V rámci právnej teórie existuje k tejto problematike plu- ralita názorov, keď zástancovia jedného názoru nepova- žujú obchodný podiel jedného z manželov ex definitione za súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov (napríklad Kubíčková, G. In: Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné. 1. diel. 3. vydanie. Bratislava : Iura Edi- tion, 2010, s. 522), zatiaľ čo druhá časť názorov bez ďal- šieho s prihliadnutím najmä na českú právnu úpravu (ktorá však vykazuje oproti slovenskej podstatné odliš- nosti) navrhuje zahrnutie obchodného podielu do tohto majetkového manželského režimu (napríklad Fekete, I. Občiansky zákonník. Veľký komentár. 1. diel. Bratislava : Eurokódex, 2011, s. 829). Medzi týmito názormi sa ob- javuje množstvo návrhov kompromisných riešení. Určitá časť spektra právnej vedy navrhuje analogickú aplikáciu pravidiel o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov aj na obchodný podiel (napríklad Tomašovič, M. Aplikácia inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov na majetkové účasti v právnických osobách. In: Justičná 10 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 341/07, z 1. júla 2008; nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 306/2010, z 8. decembra 2010; nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 255/2010, z 30. júna 2011. 11 Uznesenie Ústavného súdu SR z 18. 8. 2015, sp. zn. III. ÚS 399/2015.

8 ars notaria 2/18 revue. 67/2007, s. 805 – 817), iní autori navrhovali v dô- sledku nejasnej judikatúry rozlišovať medzi záverom, že obchodný podiel je súčasťou bezpodielového spoluvlast- níctva manželov, a záverom, že práva vyplývajúce z tohto obchodného podielu prislúchajú spoločníkovi samému (napríklad Valko, E. Aký je vzťah obchodného podielu k BSM? In: Bulletin slovenskej advokácie. 3/2008, s. 68). Nejednotný prístup vykazuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „naj- vyšší súd“), keď napríklad podľa rozsudku najvyššieho súdu, sp. zn. 6 Obdo 30/2009, z 26. novembra 2009 nie je obchodný podiel súčas- ťou bezpodielového spolu- vlastníctva manželov a ten z manželov, ktorý nie je spo- ločníkom, nemôže namietať relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného po- dielu, no podľa rozsudku najvyššieho súdu, sp. zn. 5 Obdo 11/2007, z 25. júna 2008 práve naopak, nedo- statok súhlasu druhého z manželov s predajom obchod- ného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným je dôvodom na vyslovenie neplatnosti takejto zmluvy. Ako možno vidieť, Ústavný súd SR sa nevyjadril k meritu veci, t. j. neskúmal, ktorý z uvedených dvoch názorov je správny, iba sa obmedzil sa prieskum ústavnej udrža- teľnosti argumentácie a odôvodnenia napadnutého roz- hodnutia, teda či bolo odôvodnenie dostatočné z hľadis- ka uvedenia dôvodov a nie z hľadiska správnosti týchto dôvodov. Na okraj sa žiada poznamenať, že Ústavný súd SR vzhľadom na existenciu nejednotnej judikatúry na úrovni najvyššej súdnej inštancie mal sťažnosti vyhovieť a nie ju odmietnuť, pretože podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj Ústavného súdu SR „Roz- hodovacia súdna prax, ktorá je v rozpore s princípom právnej istoty, je považovaná za porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru a zároveň pozbavuje účastníka konania možnosti uplatňovať svoje práva súd- nou cestou“ (napr. rozsudok ESĽP vo veci Beian proti Rumunsko zo dňa 6. 12. 2007, sťažnosť č. 30658/05; ná- lez ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 192/06, zo dňa 3. 11. 2006; nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 28/09 zo dňa 9. 7. 2009). Prikláňame sa k názoru, že ak obchodný podiel bol nado- budnutý počas trvania manželstva len jedným z manželov a z prostriedkov patriacich do BSM, tak tento obchodný podiel je spoločnou majetkovou hodnotou oboch manže- lov, a preto má byť považovaný za súčasť BSM. V dôsledku toho v súlade s § 145 OZ potrebuje ten z manželov, ktorý prevod obchodného podielu uskutočňuje, súhlas na pre- vod tohto obchodného podielu od druhého manžela. V prí- pade, že súhlas na prevod obchodného podielu druhým manželom nebol udelený, je potrebné dospieť k záveru, že zmluva o prevode obchodného podielu je v zmysle § 40a OZ relatívne neplatným právnym úkonom. Obchodný podiel ako taký je inou majetkovou hodno- tou a môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle ustanovenia § 118 ods. 1 OZ. S obchodným po- dielom je nepochybne spojená aj tzv. iná majetková hod- nota, ktorá je spôsobilým predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Osobitnosť bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako formy spoluvlastníctva spočíva aj v tom, že jeho predmetom môže byť aj majetok nehmotnej povahy a záväzky, ktoré nie sú vecami v zmys- le ustanovenia § 119 OZ. Z ustanovenia § 143 OZ preto vyplýva, že ak čo i len jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchod- ný podiel v spoločnosti s ru- čeným obmedzeným, stáva sa tento obchodný podiel súčasťou BSM. Prevod ob- chodného podielu v spoločnosti s ručeným obmedzeným nemožno spravidla považovať za obvyklú správu obchod- ného podielu, t. j. za bežnú vec, ktorú by bol oprávnený vybavovať ktorýkoľvek z manželov samostatne. Na základe uvedeného možno učiniť nasledujúci záver. Len manžel – formálny spoločník má práva a povinnosti vyplývajúce pre neho z úpravy postavenia spoločníka ob- chodnej spoločnosti v Obchodnom zákonníku či v inom právnom predpise, alebo v spoločenskej zmluve (tzv. ne- majetková zložka obchodného podielu). Od tejto zložky je však oddelená majetková zložka obchodného podielu, ktorá je spoločná a tvorí súčasť BSM. Preto je manžel (za- písaný ako spoločník v obchodnom registri) obmedzený v nakladaní s obchodným podielom, pokiaľ nejde o jeho obvyklú správu (§ 145 ods. 1 OZ), lebo rovnakou mierou, ako patrí jemu, patrí i druhému manželovi (tzv. nezapísaný spoločník), ktorý sa nestal formálne zapísaným spoloční- kom. Pokiaľ teda nejde o obvyklú správu s obchodným po- dielom, je pri nakladaní s obchodným podielom potrebný súhlas oboch manželov, inak je taký úkon pri nakladaní s obchodným podielom bez súhlasu druhého manžela neplatný, ak sa neplatnosti takého úkonu dovolá ten, kto je takým úkonom dotknutý. Takáto konštrukcia vyplýva aj zo systematického výkladu ustanovení § 61 a § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré spájajú v obchodnom podiele majetkový a nemajetkový aspekt. Pri vyporiada- ní BSM ostáva obchodný podiel manželovi – spoločníko- vi, pričom druhý manžel má nárok na vyplatenie hodnoty obchodného podielu zodpovedajúcej sume vypočítanej na základe pravidiel uplatňovaných pri vyporiadaní BSM. Mgr. Tomáš Čentík Pozn. autor pôsobí ako advokát v Košiciach >> Odborný článok >> Preto je manžel (zapísaný ako spoločník v obchodnom registri) obmedzený v nakladaní s obchodným podielom, pokiaľ nejde o jeho obvyklú správu (§ 145 ods. 1 OZ), lebo rovnakou mierou, ako patrí jemu, patrí i druhému manželovi (tzv. nezapísaný spoločník), ktorý sa nestal formálne zapísaným spoločníkom.

9 (uznesenie Ústavného súdu SR z 19. júla 2017, sp. zn. I. ÚS 350/2017) Z odôvodnenia: Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2017 doručená sťažnosť XY (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svo- jich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovo- ru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďa- lej len „dodatkový protokol“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), sp. zn. 2 Cdo 154/2016, z 30. marca (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“), sp. zn. 3 Co 250/2015, zo 6. apríla 2016 (ďalej len „rozsudok kraj- ského súdu“). Zo sťažnosti vyplýva, že žalobou doruče- nou súdu dňa 26. 8. 2008 sa sťažovateľ domáhal, aby súd určil, že sťažovateľ je výlučným vlastníkom nehnu- teľností zapísaných na... V žalobe uviedol, že na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnos- tiam zo dňa 14. 7. 2005 žalovaný od sťažovateľa odkúpil nehnuteľnosti zapísané na... Ako vyplýva z článku III. kúpnej zmluvy, kúpna cena mala byť zaplatená tak, že prvú časť kúpnej ceny vo výške 2 500 000 Sk zaplatil ža- lovaný pri podpise zmluvy a zvyšok kúpnej ceny vo výške 6 030 000 Sk mal zaplatiť sťažovateľovi ako predávajú- cemu do 15 dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, t. j. najneskôr do 26. 8. 2005. V prípade, ak kupujúci neuhradí druhú časť kúp- nej ceny v celej výške v lehote 15 dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, má predávajúci právo od tejto zmluvy odstúpiť. Vzhľa- dom na to, že do dňa 21. 12. 2005 žalovaný nezaplatil zostatok kúpnej ceny vo výške 30 000 Sk, sťažovateľ využil vyššie citované ustanovenie kúpnej zmluvy a od zmluvy odstúpil listom zo dňa 21. 12. 2005, doručeným žalovanému dňa 22. 12. 2005. Žalovaný zvyšok kúpnej ceny vo výške 30 000 Sk doplatil až dňa 21. 12. 2005. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal, že údajné odstúpenie od zmluvy malo byť žalovanému doručené v čase, keď už celá kúpna cena bola zaplatená, pretože žalovaný zaplatil zvyšných 30 000 Sk dňa 21. 12. 2005, a teda sťažovateľ už nemal právo odstúpiť od zmluvy. Žalovaný popieral, že by mu bolo doručené nejaké od- stúpenie od zmluvy od sťažovateľa. Okresný súd Prešov vo veci rozhodol (v poradí prvým) rozsudkom č. k. 13 C 211/2008-62, z 25. 2. 2009 tak, že žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd v Prešove príslušný na rozhodnutie o odvolaní zistil, že odvolanie sťažovateľa nie je dôvodné, a rozsudkom z 9. 9. 2009, sp. zn. 3 Co 85/2009, rozsudok súdu prvej inštancie, č. k. 13 C 211/2008-62, z 25. 2. 2009 potvrdil. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal sťažova- teľ ústavnú sťažnosť. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom, sp. zn. IV. ÚS 403/2010, zo dňa 3. marca 2011 rozhodol, že základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3 Co 85/2009, z 9. septembra 2009 porušené boli, a rozsudok Krajského súdu v Pre- šove, sp. zn. 3 Co 85/2009, z 9. septembra 2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Prešov vec opätovne prejednal a rozsudkom z 26. 10. 2011, č. k. 13 C 199/2011 – 57, žalobu sťažovateľa opätovne zamietol, pričom v odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol: „Prvostupňový súd v tejto súvislosti poukazuje Právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny Pri posudzovaní trvania práva na odstúpenie od zmluvy pre omeškanie dlžníka so zaplatením kúpnej ceny je potrebné vychádzať zo zmyslu a účelu inštitútu odstúpenia od zmluvy, ktorým je zabezpečiť zaplatenie kúpnej ceny, a nemožno ho považovať za sankciu za jej zaplatenie po dojednanej lehote. Právo predávajúceho na odstúpenie od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny v dohodnutej lehote preto zaniká v momente, keď kupujúci uhradí predávajúcemu celú dohodnutú kúpnu cenu, a to aj v prípade, ak ju uhradí po uplynutí dohodnutej lehoty splatnosti, avšak v čase, keď ešte predávajúci od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny neodstúpil. >> Judikát

10 ars notaria 2/18 na to, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu o potrebe aplikovania tohto ustanovenia v danom spo- re. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal sťa- žovateľ odvolanie. Krajský súd v Prešove rozsudkom, sp. zn. 3 Co 10/2012, z 24. 10. 2012 potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 13 C 199/2011, z 26. 10. 2011. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie. Najvyšší súd SR uznesením, sp. zn. 2 Cdo 119/2013, z 28. 11. 2013 zrušil rozsudok Kraj- ského súdu v Prešove z 24. októbra 2012, sp. zn. 3 Co 10/2012, a rozsudok Okresného súdu Prešov z 26. ok- tóbra 2011, č. k. 13 C 199/2011-57, a vec vrátil Okresné- mu súdu Prešov na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie na ústnom pojednávaní konanom dňa 27. 3. 2015 vec opätovne prejednal a (v poradí tretím) rozsudkom, č. k. 13 C 199/2011-421, z 27. 3. 2015 rozhodol tak, že žalobu sťažovateľa opätovne zamietol. Proti rozsudku Okres- ného súdu Prešov, č. k. 13 C 199/2011-421, z 27. 3. 2015 podal sťažovateľ dňa 22. 6. 2015 odvolanie. O odvola- ní rozhodol Krajsky súd v Prešove rozsudkom, sp. zn. 3 Co 250/2015, zo 6. 4. 2016 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, č. k. 13 C 199/2011-421, z 27. 3. 2015 a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3 Co 250/2015, zo 6. 4. 2016 podal sťažovateľ dovolanie. Najvyšší súd SR rozhodol o dovolaní sťažo- vateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3 Co 250/2015, zo 6. 4. 2016, sťažnosťou napadnutým uznesením, sp. zn. 2 Cdo 154/2016, z 30. 3. 2017 tak, že dovolanie odmietol. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že jeho právo vlastniť majetok, právo na súdnu ochra- nu, právo na spravodlivé súdne konanie a právo na ochranu majetku boli uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 154/2016, z 30. 3. 2017 v spojení s rozsud- kom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3 Co 250/2015, zo 6. 4. 2016, porušené a tiež, aby sa zrušili uznesenia Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 2 Cdo 154/2016, z 30. 3. 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešo- ve, sp. zn. 3 Co 250/2015, zo 6. 4. 2016 a rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 13 C 199/2011, z 27. 3. 2015 a vec bola vrátená Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie. Tiež žiadal nahradiť trovy konania. Ústavný súd preskúmal okrem iného aj rozsudok kraj- ského súdu, pričom za relevantnú považuje túto časť jeho odôvodnenia: «Podľa ust. § 48 ods. 1 Občianske- ho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené ale- bo účastníkmi dohodnuté. Účastníci zmluvného vzťahu si môžu právo na odstúpenie od zmluvy dojednať, ak oprávnenie odstúpiť od zmluvy nie je založené záko- nom. Môžu tak urobiť: a) priamo v uzavretej zmluve (na tej istej listine), b) v rámci iného zmluvného dojednania, c) v samostatnej dohode. Pre dohodu o odstúpenie od zmluvy je podstatné, aby prejav vôle obidvoch účastní- kov (písomný) smeroval k dojednaniu možnosti zmluvu zrušiť. Toto právo sa spravidla viaže na podmienky uve- dené v dohode o odstúpení. Dátum 22. 12. 2005 je teda dňom, ktorý aj navrhovateľ označuje ako dátum poš- tového odoslania odstúpenia od zmluvy. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že ak odporca poslednú časť kúpnej ceny uhra- dil 21. 12. 2005 (suma 30 000 Sk bola pripísaná na účet navrhovateľa v banke č. l. 10 spisu), navrhovateľom de- klarované právo na odstúpenie od zmluvy zásielkou do- ručenou odporcovi 22. 12. 2005 malo byť vykonané (dôj- dením prejavu vôle odporcovi) až po úplnom uhradení kúpnej ceny v celej výške. Preto v kúpnej zmluve do- jednané právo navrhovateľa odstúpiť od kúpnej zmluvy, úhradou celej kúpnej ceny (splnením dlhu 21. 12. 2005) zaniklo (§ 578 Občianskeho zákonníka) a navrhovateľ už (neskôr) od zmluvy odstúpiť oprávnený nebol. Právo od- stúpiť od zmluvy totiž zaniká, pokiaľ dôjde k naplneniu jeho zmyslu (účel). Naplnením účelu, t. j. úhradou dlhu, už navrhovateľ nemohol (neskôr) úspešne odstúpiť od zmluvy po tom, čo záväzok uhradiť kúpnu cenu v do- hodnutom termíne, na ktorého splnenie bola možnosť odstúpenia od zmluvy viazaná, zanikol, hoci aj onesko- reným plnením.» Ústavný súd sa s takýmto právnym názorom o možnos- ti odstúpenia od zmluvy v celom rozsahu stotožňuje. Pri posudzovaní trvania práva na odstúpenie od zmluvy pre omeškanie dlžníka so zaplatením kúpnej ceny je potrebné vychádzať zo zmyslu a účelu inštitútu odstú- penia od zmluvy, ktorým je zabezpečiť zaplatenie kúp- nej ceny, a nemožno ho považovať za sankciu za jej za- platenie po dojednanej lehote. Právo predávajúceho na odstúpenie od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny v dohodnutej lehote preto zaniká v momente, keď kupujúci uhradí predávajúcemu celú dohodnutú kúpnu cenu, a to aj v prípade, ak ju uhradí po uplynutí dohod- nutej lehoty splatnosti, no v čase, keď ešte predávajúci od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny neod- stúpil. Právny názor, ktorý sa snaží prezentovať sťa- žovateľ, podľa ktorého právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy pre oneskorené zaplatenie kúpnej ceny trvá aj po úplnom zaplatení kúpnej ceny, považuje ústavný súd za rýdzo formalistický, popierajúci zmysel a účel inšti- tútu odstúpenia od zmluvy. JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD. notár so sídlom v Košiciach >> Judikát

11 Nová legislatíva: Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť nový zákon, Civilný mimosporový poriadok, a od 1. 4. 2017 veľká novela Exekučného poriadku. Pri- jatá legislatíva priniesla pomerne rozsiahle zmeny vo vzťahu medzi likvidá- ciou dedičstva a už prebie- hajúcim exekučným ko- naním. V rámci Civilného mimosporového poriadku sa jednoznačne stanovuje, že právoplatnosťou uzne- senia o nariadení likvidácie dedičstva sa exekučné konanie na majetok poručiteľa zastavuje1. Takýto stav je logický a napráva pôvodné neúplné alebo nesprávne znenie zákona. Ak porovnáme likvidá- ciu dedičstva ku konkurznému konaniu, ich účel je obdobný. Pri obidvoch ide o postup súdu a ostatných zúčastnených subjektov na speňažení majetku a pomernom uspokojení pohľadávok veriteľa získa- ných zo speňaženia majetku. Na rozdiel od exekú- cie, pri likvidácii a konkurze dochádza k pomernému uspokojeniu viacerých veriteľov, čo je spravodlivejší výsledok ako pri exekúcii, kde dochádza k uspokoje- niu jedného veriteľa na základe exekučného titulu. Z charakteru týchto konaní je jasné, že je nemožné, aby prebiehali popri sebe, logicky musí dochádzať ku konfliktu. No na rozdiel od konkurzného konania, pri ktorom je dlhodobo stanovené v zákone, že nariade- ním konkurzu sa prebiehajúce súdne konania pre- rušujú a exekučné konanie dokonca zastavuje2, pri nariadení likvidácie dedičstva takáto úprava chýba- la, exekúcia sa obligatórne nezastavovala a obidve konania prebiehali súbež- ne, čo v praxi spôsobova- lo veľké komplikácie tak súdnym exekútorom, ako aj súdnym komisárom. „Keďže majetok patria- ci poručiteľovi speňažuje notár ako súdny komisár, nie je prípustné, aby oprávnenie speňažiť majetok patrilo ďalším subjektom (súdny exekútor, záložný veriteľ).“3 Možno konštatovať, že legislatívna no- vosť zavedená v Civilnom mimosporovom poriadku má jednoznačne pozitívny vplyv, keď sa akýkoľvek konflikt odstraňuje a likvidácia dedičstva má pred exekúciou prednosť. K za- staveniu exekúcie dochá- dza zo zákona, bez potre- by vydania samostatného uznesenia exekučným sú- dom. Exekučné konanie sa zastaví momentom právoplatnosti uznesenia o na- riadení likvidácie dedičstva. Trovy exekúcie prihlásené súdnym exekútorom do konania o dedičstve v štádiu likvidácie: Už z rozhodnutia Ústavného súdu SR z roku 2008 vyplýva, že „exekútor má vždy právo na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti, a odmenu za úkony, ktoré už vy- Výsledkom dnešnej doby ľahko dostupných úverov, pôžičiek, rôznych bankových a nebankových subjektov a nákupov na splátky je aj veľké zadlženie spoločnosti. Táto skutočnosť sa logicky musí premietnuť aj do konania o dedičstve, kde sa súdny komisár čoraz častejšie stretáva s predĺženým dedičstvom, pričom je prihlásených viacero pohľadávok, či už samotnými veriteľmi, ich splnomocnenými zástupcami, alebo súdnymi exekútormi. V dedičskom a exekučnom konaní nastali za posledné dva roky veľké legislatívne zmeny, pričom v praxi vznikajú pri prihlasovaní pohľadávok viaceré aplikačné problémy. Účelom tohto článku je na niektoré z aplikačných problémov poukázať a zodpovedať ich vo vzťahu k novej legislatíve. Pohľadávky prihlasované súdnymi exekútormi do konania o dedičstve v štádiu likvidácie >> postrehy z praxe 1 § 206 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (v texte článku aj ako „Civilný mimosporový poriadok“) 2 § 47 a 48 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v texte článku aj ako „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). 3 Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2017, str. 719 >> „Keďže majetok patriaci poručiteľovi speňažuje notár ako súdny komisár, nie je prípustné, aby oprávnenie speňažiť majetok patrilo ďalším subjektom (súdny exekútor, záložný veriteľ).“ >> Exekučné konanie sa zastaví momentom právoplatnosti uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva.

12 ars notaria 2/18 >> postrehy z praxe konal, teda trovy, ktoré mu už výkonom exekučnej činnosti vznikli. Nič na tom nemení ani zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia kon- kurzu na majetok osoby, proti ktorej sa exekúcia vedie.“4 Exekučný poria- dok vo svojom aktuálnom znení stanovuje, že ak do- šlo k zastaveniu exekúcie, patrí súdnemu exekútoro- vi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy súdneho exekútora.5 Aj keď je nárok súdneho exekútora v časti jeho od- meny a trov konania nespochybniteľný, je potrebné zodpovedať otázku, či táto pohľadávka má byť súčas- ťou dedičského konania po poručiteľovi. Ako bolo už skôr uvedené, Civilný mimosporový po- riadok jednoznačne stanovil, že nariadením likvidá- cie sa exekúcia zastavuje. K tejto skutočnosti dochá- dza ex lege. Vďaka tejto legislatívnej novosti vieme jednoznačne stanoviť, ako postupovať v prípade, ak súdny exekútor prihlási trovy exekúcie do dedičské- ho konania. Aplikovateľné sú prioritne dve ustanovenia Exekuč- ného poriadku, a to §199c a §61n. Ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vy- moženie alebo splnenie vymáhaného nároku povin- ným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pri- čítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží súdnemu exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekú- cie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriad- ku oprávnený“6. Súdny exekútor vydá upo- vedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že sa exekúcia zastavila. Ak je dôvod na zastavenie exe- kúcie v celosti, v upove- domení o zastavení exekúcie súdny exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov. Upo- vedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí súdny exekútor účastníkom konania.7 V prípade nariadenej likvidá- cie dedičstva je týmto osobitným predpisom Civilný mimosporový poriadok.8 Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriad- ku vyplýva, že trovy exekúcie má v prípade nariade- nej likvidácie dedičstva povinnosť znášať oprávnený. V prípade, ak je dedičské konanie v štádiu likvidá- cie vedené po poručiteľovi, ktorý je zároveň povinný z exekúcie (čo je v praxi veľká väčšina prípadov), nie je dôvod, prečo by si súdny exekútor mal prihlasovať pohľadávku spočí- vajúcu z trov exekúcie do dedičského konania. Ak aj takáto pohľadávka prihlásená bola, súdny komisár by na ňu v rámci likvidácie dedičstva nemal prihlia- dať. Ak je dedičské konanie v štádiu likvidácie, na- opak, vedené po poručiteľovi, ktorý je oprávneným z exekúcie, tak súdny exekútor si svoju pohľadávku spočívajúcu z trov exekúcie má prihlásiť do dedič- ského konania a ako dôkaz o výške trov predložiť už spomenuté upovedomenie o zastavení exekúcie. Pohľadávky prihlásené súdnym exekútorom za veriteľa: Pohľadávky prihlasované súdnymi exekútormi do de- dičského konania sú rôznorodé. Niektorí súdni exe- kútori prihlasujú pohľadávku aj za oprávnenú osobu, v prospech ktorej je vedená exekúcia, niektorí len trovy exekúcie. Typickým problémom pri prihlasovaní pohľadávok v rámci dedičského konania je častý vý- skyt duplicitne prihlásenej pohľadávky, a to samot- ným veriteľom a taktiež súdnym exekútorom, ktorý bol poverený výkonom exekúcie a vymáha pohľadávku v prospech veriteľa. Tak- tiež častým javom je, že pohľadávku do dedičského konania za veriteľa prihlási len súdny exekútor a sa- motný veriteľ nie. S takto prihlásenými po- hľadávkami sa je potreb- né vysporiadať a obzvlášť v prípade, ak dedičské ko- nanie dospeje do štádia likvidácie, keď dôjde k spe- ňaženiu majetku patriacemu do dedičstva a násled- nému uspokojeniu veriteľov. Je logické, že jednu pohľadávku nemožno uspokojiť dvakrát. Otázka prihlasovaných trov exekúcie do dedičského konania v štádiu likvidácie bola zodpovedaná v pred- chádzajúcej časti článku. >> Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má v prípade nariadenej likvidácie dedičstva povinnosť znášať oprávnený. >> Pre potreby dedičského konania v štádiu likvidácie je potrebné opätovne skonštatovať, že exekúcia sa zo zákona zastavuje, a teda súdnemu exekútorovi v tomto štádiu neprináleží akékoľvek prihlasovanie pohľadávky za veriteľa a oprávneného z exekúcie. 4 Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 16. 12. 2008, sp. zn. II. ÚS 432/2008-16 5 §198 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (v texte článku aj ako „Exekučný poriadok“) 6 §199c ods. 1 Exekučného poriadku 7 §61n ods. 1 písm. f) a ods. 3 Exekučného poriadku 8 § 206 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku

13 Prihlásenie pohľadávky súdnym exekútorom za oprávnenú osobu, resp. veriteľa do likvidácie dedič- stva, taktiež nemá žiadnu oporu v zákone a súdne- mu exekútorovi v danom prípade chýba aktívna le- gitimácia na vykonanie úkonu. Civilný mimosporový poriadok definuje situácie, keď je veriteľ účastníkom dedičského konania9 a súdny exekútor túto definíciu v popísanom prípade nespĺňa. Súdny exekútor nie je veriteľom aj z dôvodu, že podľa hmotného práva medzi poručiteľom a súdnym exekútorom neexisto- val žiaden záväzok. Prihlásenie pohľadávky za veri- teľa do dedičského konania v štádiu likvidácie okrem iného nespadá do činnosti súdneho exekútora podľa Exekučného poriadku. Pre potreby dedičského konania v štádiu likvidácie je potrebné opätovne skonštatovať, že exekúcia sa zo zákona zastavuje, a teda súdnemu exekútorovi v tomto štádiu neprináleží akékoľvek prihlasovanie pohľadávky za veriteľa a oprávneného z exekúcie. Ak súdnemu komisárovi bola doručená prihláška od súdneho exekútora pred nariadením likvidácie de- dičstva, mal by v súlade s vyšetrovacím princípom stanoveným v čl. 6 Civilného mimosporového poriad- ku vyzvať súdneho exekútora, aby predložil povere- nie, resp. plnomocenstvo od veriteľa na prihlásenie pohľadávky, resp. v prípade, ak takéto poverenie ne- bude predložené, mal by sám vyzvať veriteľa na jej vyčíslenie a prihlásenie. Ak takáto pohľadávka ne- bude ani napriek takýmto výzvam riadne prihlásená, súdny komisár by na takúto pohľadávku v rámci lik- vidácie dedičstva nemal prihliadať, a teda nezaradiť ju do súpisu majetku a dlhov poručiteľa. Záver: Likvidácia dedičstva je náročný a zdĺhavý proces, pričom je v zákone upravený veľmi stroho a necháva priestor na rôzny výklad. Viackrát bolo v článku po- užité porovnanie medzi konkurzom a likvidáciou, pri- čom bolo skonštatované, že ide o obdobné procesy. Na porovnanie, zákon o konkurze má v súčasnosti viac ako dvesto paragrafov a likvidácia je upravená v piatich paragrafoch Civilného mimosporového po- riadku. Vzhľadom na pomerne rozsiahle zmeny, kto- ré priniesla nová legislatíva, použitie judikatúry pre potreby tohto článku bolo obmedzené. Tento článok sa špecificky vzťahuje na situácie, keď bolo začaté dedičské konanie za účinnosti Civilného mimosporového poriadku a za účinnosti veľkej nove- ly Exekučného poriadku v roku 2017, a to z dôvodu, že obidva predpisy v sebe obsahujú prechodné usta- novenia, ktoré spôsobujú, že konania začaté pred ich účinnosťou sa dokončia podľa pôvodného znenia právneho predpisu. JUDr. Martin Selecký notár so sídlom v Trebišove 9 §168 Civilného mimosporového poriadku

14 ars notaria 2/18 Mali ste alebo máte nejaký vzor, ktorý vás v živote a práci nasmeroval a podnietil vás pôsobiť v oblasti práva? Existu- je nejaká významná slovenská osobnosť, ktorej myšlienky a názory vás inšpirovali? Pani profesorka Alexandra Krsková. Jej zameranie na etiku právnického povolania bolo holistické. Učila nás to, čo ona sama žila, chcela by som sa jej za to týmto poďakovať. Bola našou „krúžkovou učiteľkou“, preto som mala viac možnos- tí spoznať jej prístup k pracovnému i osobnému životu, bola a stále to je mimoriadne silná inšpirácia. Súkromnú právnickú prax ako komerčná právnička, resp. advokátka vykonávate od roku 1992, agenda advokáta je veľmi rôznorodá, zaujímalo by ma, s akými najčastejšími prípadmi ste sa stretávali na začiatku svojej praxe, v 90. ro- koch v porovnaní so súčasnou agendou advokáta? Celkom prirodzene sa moja súkromná právnická prax začí- nala riešením otázok spojených s reštitúciami, transformá- ciami družstiev, zakladaním obchodných spoločností, rieše- ním výziev, ktoré súviseli s objavovaním podstaty obchodného práva ako súčasti súkromného práva. Neskôr to boli už prí- pady spojené s uplatňovaním komunitárneho, resp. únijného práva a riešenie otázok zneužívania práva najmä v kontexte práva obchodných spoločností. Ako vyzerá vás bežný pracovný deň? Počas bežného pracovného dňa sa oboznamujem s doruče- nými podnetmi a konzultujem s kolegyňami a kolegami, ktoré dokumenty a stanoviská rôznych úradov a inštitúcií si k pod- netu vyžiadame. Po jeho preskúmaní a vypracovaní právnej analýzy zhodnotím, či boli alebo neboli porušené základné práva orgánom verejnej správy. Okrem bežnej dennej agendy prijímam návštevy, chodím na pracovné stretnutia a tiež na diskusie s mladými ľuďmi po celom Slovensku. V rámci svojej pracovnej náplne mám rokovania v Bratislave, v regiónoch aj v zahraničí. Pri predkladaní správ do národnej rady pred- stupujem pred poslancov vo výbore národnej rady a následne v pléne národnej rady, kde prezentujem zistenia zo správy. Čo vás vo vašej súčasnej práci motivuje? Je to výzva, ako prakticky uchopiť vyžarovanie základných práv a slobôd do každodenného života ľudí na Slovensku vo Je nám cťou priniesť vám rozhovor s významnou osobnosťou právnického života, s pani prof. JUDr. Máriou Patakyovou. Notár svojou činnosťou napomáha predchádzaniu sporom >> Rozhovor

15 vzťahoch s orgánmi verejnej správy. Je to zároveň aj výzva, ako zmysluplne riešiť pnutia vznikajúce pri plnení medziná- rodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky, ako „zvnútor- niť“ v našej spoločnosti hodnoty, k ochrane ktorých sme sa zaviazali. Som presvedčená, že v tomto zmysle má plniť „om- budsman“ funkciu prevodového mostíka – má povinnosť po- znať naše záväzky a má povinnosť ich pretaviť do národného prostredia spôsobom, ktorý má aspoň šancu na pochopenie podstaty týchto záväzkov. Zároveň je pre mňa veľmi dôležité, že ide o bezprostredný kontakt s realitou aj prostredníctvom tzv. regionálnych výjazdov. Vaša práca a práca notára má spoločných mnoho čŕt, zmyslom vašej aj našej práce je pomoc druhým a riešenie problému, ktorý človeka trápi, najdôležitejší je v našej práci človek, často taký, ktorý rieši oveľa prozaickejšie problémy ako my. V akej oblasti sa na vás ľudia najčastejšie obracajú? Podnety, ktoré do kancelárie prichádzajú, sú veľmi rôznorodé, najčastejšie sa však týkajú porušovania práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, porušovanie práva na súdnu a inú právnu ochranu, podnety v sociálno-právnej ochrane detí, ako aj v dôchodkovej oblasti. Pri riešení problémov spo- jených s priznávaním a vyplácaním starobných či invalidných dôchodkov sme napríklad boli úspešní v prípade invalidné- ho dôchodcu, ktorému priznali plný dôchodok až pri riešení jeho podnetu. Výsledok bol pre podávateľa priaznivý, pretože mu vznikol nárok na doplatenie sumy cca 4-tisíc eur. Osobit- nou kategóriou je problematika reštitúcií poľnohospodárskej a lesnej pôdy, o ktorej som Národnú radu SR informovala predložením mimoriadnej správy 22. 2. 2018. Celkový prehľad o činnosti verejného ochrancu práv v roku 2017 bude vyplývať zo správy o činnosti, ktorá sa zameriava na šesť ťažiskových oblastí od ochrany práva na život cez osobnú slobodu a dôstoj- nosť, ochranu súkromného a rodinného života, práva na prá- cu, sociálne zabezpečenie a zdravotnú starostlivosť, ochranu vlastníctva a práva na priaznivé životné prostredie až po slobo- du prejavu a právo na informácie a právo na súdnu ochranu. Úlohou verejného ochrancu práv je chrániť základné práva a slobody. V čom vidíte významný potenciál notára v oblasti ochrany práv a slobôd občanov? Notár má významnú úlohu pri ochrane vlastníckeho práva v rámci dedičskej sukcesie, a to aj v rámci Európskej únie prostredníctvom pôsobenia Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 650/2012  o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a vý- kone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedič- ských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedič- stve s účinnosťou odo dňa 17. augusta 2015. Notár svojou činnosťou napomáha predchádzanie sporom. Platí, že ad- vokát stojí na strane svojho klienta, sudca je nad sporovými stranami a notár je medzi stranami, môže byť a mal by byť nestranným poradcom a garantom slušnosti a istoty. Aký je váš názor na dôležitosť práce notára v súčasnosti? Činnosť notára je významná napr. pri vyhotovovaní, spisovaní listín so statusom verejnej listiny, zároveň je notár oprávnený vydávať elektronické odpisy a výstupy z registrov informač- ných systémov verejnej správy. Takto vydané odpisy a výstupy sú verejnou listinou a pôsobia pozitívne na efektívne fungo- vanie týchto registrov. Vedenie registra poberateľov asigno- vanej dane je tiež významným príspevkom k budovaniu ob- čianskej spoločnosti. Dovolím si tvrdiť, že oblasť obchodného práva je vašou srd- covou záležitosťou. V roku 2000 ste boli vymenovaná za do- centku v odbore obchodné právo, v roku 2010 ste boli vy- menovaná za vysokoškolskú profesorku v odbore obchodné a finančné právo, na Katedre obchodného práva a hospo- dárskeho práva pôsobíte na funkčnom mieste profesora pre obchodné právo so zodpovednosťou za rozvoj obchodného práva, ako aktívna členka pracovnej komisie pre právo ob- chodných spoločností ste sa zúčastňovali prác na harmoni- zácii slovenskej právnej úpravy s komunitárnym právom, na novelizáciách Obchodného zákonníka, na príprave záko- na o obchodnom registri a od roku 2007 ste členkou pracov- nej skupiny European Model Company Act (EMCA), v ktorej ako zástupca Slovenskej republiky participujete na príprave alternatívneho modelu právnej regulácie obchodných spo- ločností. Ste vedúcou autorkou publikácie Spoločnosť s ru- čením obmedzeným a jej konateľ a v roku 1999 ste získali cenu za najlepšiu monografiu v právnych vedách: Obchodný register. Vybrané a súvisiace problémy (Bratislava: VO PF UK, 1999 – habilitačná práca). Ako vnímate zámer Minister- stva spravodlivosti SR na zlepšenie fungovania obchodného registra, v rámci ktorého by okrem súdov vykonávali zápisy do obchodného registra aj notári? Úprava zápisov do obchodného registra za posledných 15 ro- kov prešla významnou zmenou. No nároky na čas potrebný na vykonanie zápisu a flexibilitu systému stúpajú. Notári plnia už v súčasnosti spisovaním solemnizačných notárskych zápisníc pri fúziách akciových spoločností preventívnu úlohu, ktorá je rozhodujúca pri následnom zápise do obchodného registra. Z tohto dôvodu to považujem za prirodzený vývoj. Myslíte si, že existujú aj iné činnosti, ktorými by mohli notá- ri odbremeniť v súčasnosti pomerne zaťažené súdy a napo- môcť tak efektívnejšie fungovanie súdnictva? V tomto smere nemám konkrétne predstavy, ale v kontexte s riešením reštitúcií by to možno stálo za úvahu. Ak môžem spomenúť vašu pedagogickú kariéru, na Právnic- kej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pôsobíte od ukončenia štúdia v roku 1985. Na právnických fakultách sa v súčasnosti nevyučuje žiadny samostatný predmet o notár- stve.Sompresvedčená,žesamedzinotárminájduodborníci, ktorí by vedeli na profesionálnej úrovni predmet s takýmto obsahom zastrešiť. Myslíte, že stojí za úvahu zavedenie voli- teľného predmetu zameraného na notársku činnosť, prípad- ne spojeného s praxou na notárstve? Privítali by ste to? Činnosť notára v súčasnosti je skutočne rôznorodá, predsta- vuje aplikáciu nielen vnútroštátneho, ale aj únijného práva, aj z tohto dôvodu si viem predstaviť, že by výberový predmet

16 ars notaria 2/18 >> rozhovor pre študentov v záverečnej etape štúdia mohol byť prínosom, a privítala by som to. Notársky časopis Ars Notaria iste poznáte, ako ho hodnotíte? Časopis Ars Notaria poznám, je pre mňa významným zdro- jom spoľahlivých informácií z oblastí, na ktoré sa notári zameriavajú, teda dedičské právo, nakladanie s nehnuteľ- nosťami a súvislosti s obchodným právom, predovšetkým s právom obchodných spoločností. Vaša činnosť je naozaj rôznorodá, zapájate sa do rôznych projektov, ktorý je v súčasnosti pre vás kľúčový? Za kľúčový považujem adekvátne nastavenie podmienok so- ciálneho podnikania na Slovensku, ktoré má v sebe veľký po- tenciál pre inklúziu marginalizovaných skupín obyvateľstva a ich uplatnenie na trhu práce, čo má následne významný vplyv na inklúziu v školskom systéme. Bez reálneho riešenia a vyriešenia týchto problémov sa nebude môcť na Slovensku uvažovať o vymiznutí tenzie, ktorá vzniká neriešením týchto problémov. Projektom, ktorému sa momentálne venujete, je aj SMART, zameriavajúci sa na udržateľný rozvoj z pohľadu práva ob- chodných spoločností. Poviete nám o tomto projekte niečo bližšie? Projekt trvale udržateľného rozvoja prostredníctvom zodpo- vedných obchodných spoločností pracuje s predpokladom, že bez internalizácie problémov spôsobených rozvojom globál- nej spoločnosti do riadenia a správy obchodných spoločnosti sa v súčasnom úplne prevažujúcom spôsobe produkčného a odbytového reťazca nepodarí zvrátiť negatívny trend žitia na úkor budúcich generácií. Vyžaduje si to zmenu v prístu- pe k očakávaniam zo strany spoločníkov, ktorá by mala byť podporená odberateľmi, spotrebiteľmi. Vo svojej podstate ide o zmenu nastavenia základných otázok existencie obchod- ných spoločností, preto ani neprekvapuje, že nositeľom pro- jektu je práve univerzita v Osle v Nórsku. Čovámmomentálnerobíradosťv pracovnomživotea osob- nom? V osobnom živote určite stretnutia s mojimi blízkymi alebo priateľmi, ktoré ma dobíjajú energiou. V pracovnom živo- te radosť z toho, ak sa nám podarí niekomu konkrétnemu pomôcť alebo ak nájdeme spôsob ako odstrániť systémový problém, napr. formou návrhu na legislatívnu úpravu, príp. podaním návrhu na ústavný súd vo veci vyslovenia nesúladu právnej úpravy s ústavou a medzinárodnými dohovormi, kto- rými je SR viazaná. Rozhovor viedla JUDr. Erika Szórádová členka redakčnej rady ARS NOTARIA Pôsobí na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave od ukončenia štúdia v roku 1985, a to s Cenou  rektora. Začiatky pôsobenia na tejto univerzite boli spojené s internou vedeckou ašpirantúrou, ktorú zavŕšila v roku 1992 obhájením dizertačnej práce. Habilitačné konanie ukončila v roku 2000 vymenovaním za docentku v odbore obchodné právo. V roku 2010 bola vymenovaná za vysokoškolskú profesorku v odbore obchodné a finančné právo. Na Katedre obchodného práva a hospodárskeho práva pôsobí na funkčnom mieste profesora pre obchodné právo so zodpovednosťou za rozvoj obchodného práva, od mája 2013 do februára 2016 pôsobila na Katedre občianskeho práva so zodpovednosťou za rozvoj občianskeho práva na treťom stupni štúdia. Ako prodekanka tejto fakulty bola do januára 2011 zodpovedná za grantovú politiku a zahraničné vzťahy a koordinátorkou európskeho mobilitného programu LLP/Erasmus. Od februára 2011 pôsobí ako prorektorka Univerzity Komenského v Bratislave pre legislatívu, v rámci ktorej zodpovedá za prípravu a implementáciu vnútorných  predpisov UK.  Univerzitu  zastupuje v medzinárodnom programe European Masters in Human Rights and Democratization (E.MA), zabezpečovanom prostredníctvom European Inter University Centre (EIUC), Benátky, Taliansko.  V rámci tohto programu vykonáva funkcia E.MA Director na UK so zodpovednosťou za priebeh študijného programu na UK. Od septembra 2012 je členkou Rady riaditeľov European Public Law Organisation, Atény, Grécko a členkou European Public Law Group, ktorá sa zameriava na otázky spojené s problematikou ľudských práv v kontexte aktuálneho spoločenského diania v Európe i globálnom rozmere. Súkromnú právnickú prax ako komerčná právnička, resp. advokátka vykonáva od roku 1992. Ako členka Academy of European Private Lawyers, Pavia, Taliansko, participuje na zjednocovaní európskeho zmluvného práva (prof. Gandolfi), ako členka správnej rady European Company Law, International Association, Krakov, Poľsko, sa zúčastňuje pripomienkovania návrhov v oblasti európskeho práva obchodných spoločností a zmluvného práva. Absolvovala viaceré zahraničné študijné pobyty – Cardozo Law School in Budapest (1990), European University Institute, Firenze (1995), ABA/CEELI študijný program v USA (1996), The EU Phare program on Competition Law in Spetses, Greece (1996), Wirtschaftsuniversität Wien, FOWI (1999, 2004, 2005), Cambridge University (2007), Helsinky University (2016), Indianapolis (2016). V roku 2007 úspešne ukončila dvojročný program Cambridge Diploma in an Introduction to an English Law and the Law of European Union. V roku 1999 získala cenu Spolku slovenských spisovateľov za najlepšiu monografiu v právnych vedách: Obchodný register. Vybrané a súvisiace problémy (Bratislava : VO PF UK, 1999 – habilitačná práca). Je vedúcou autorkou príručky Spoločnosť s ručením obmedzeným a jej konateľ (Bratislava : Verlag Dashöfer, 1999, 2002, 2005, 2008, 2010). Ako členka pracovnej komisie pre právo obchodných spoločností sa zúčastňovala prác na harmonizácii slovenskej právnej úpravy s komunitárnym právom, na novelizáciách Obchodného zákonníka, na príprave zákona o obchodnom registri. Od roku 2007 je členkou pracovnej skupiny European Model Company Act (EMCA), v ktorej ako zástupca Slovenskej republiky participuje na príprave alternatívneho modelu právnej regulácie obchodných spoločností. Bola vedúcou riešiteľkou viacerých národných aj nadnárodných projektov (Law in Global Society, Univerzitný vedecký park UK, aktivita 2.8.), v súčasnosti sa zameriava aj na otázky problematiky ľudských práv a podnikania v rámci Spoločenskej zodpovednosti spoločností a participuje na projekte SMART k udržateľnému rozvoju z pohľadu práva obchodných spoločností v rámci Horizontu 2020, ktorý je  koordinovaný Univerzitou v Osle.

17 >> z diania v právnickej obci Plenárne zasadnutie otvorila v úvodný deň svojím prího- vorom JUDr. Ivetta Macejková, PhD., LL.M. V príhovore reagovala na kritiku Ústavného súdu SR, ktorá spočíva najmä v kritizovaní príliš širokého výkladu Ústavy Slo- venskej republiky, rušenia účinnosti právnych predpisov a rýchlosti rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR. Ďalej sa vo svojom príhovore venovala podielu preziden- ta Slovenskej republiky na (ne)činnosti Ústavného súdu SR, ktorý podľa predsedníčky Ústavného súdu spočíval vo vyše trojročnom neobsadení miest sudcov Ústavného súdu SR. V poradí druhý nasledoval príhovor prezidenta Sloven- skej republiky, ktorý predniesol JUDr. Stanislav Gaňa z Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky. V prího- vore vyslovil názor, že súdy a sudcovia ústavného, ako aj všeobecného súdnictva nepôsobia dostatočne ako garanti hodnôt demokratického a právneho štátu, keď niektoré ich rozhodnutia sú svojvoľné a v rozpore s pred- chádzajúcou judikatúrou. Tretí príhovor mala predsedníčka Súdnej rady Slovenskej republiky JUDr. Lenka Praženková. Uviedla, že často sa v aplikačnej praxi môžeme stretnúť so situáciou, keď sú právny štát a demokracia vo vzájomnom konflikte. Vo svojom príhovore tiež prezentovala názor, podľa ktoré- ho súdne rady pri jednotlivých krajských súdoch vznikli najmä ako prostredník medzi vládnou a súdnou mocou. Nasledoval príhovor sudcu Nejvyššího správního soudu Českej republiky so sídlom v Brne doc. JUDr. Zdeněka Kühna, PH.D., LL.M., S.J.D., v ktorom odznelo, že ústav- né právo nemožno oddeliť od politiky ani od hodnotových názorov ústavných sudcov. Predposledný príhovor mal prof. JUDr. Ján Svák, DrSc. Podľa jeho názoru sú najväčšími nepriateľmi sudcovskej tvorby práva samotní sudcovia, a to nielen všeobecných, ale aj ústavného súdu, keď ani sami medzi sebou neak- ceptujú rozhodnutia iných kolegov-sudcov. Zlá mienka verejnosti voči súdom a sudcom je podľa neho zvrátiteľ- ná zvyšovaním kvalifikácie sudcov, a preto by podľa neho bolo namieste uvažovať o zavedení povinnosti dokto- randského štúdia pre všetkých sudcov. Na záver sa prihovoril sudca Ústavného súdu SR Dr. h. c. prof. JUDr. Mojmír Mamojka, CSc. Zhrnul, že za všet- kými problémami je súčasná hypertrofia práva, ale keď toto obdobie pominie a pri prijímaní právnych predpisov sa sústredíme skôr na kvalitu ako na kvantitu, budeme môcť podľa neho hovoriť o Slovenskej republike ako o právnom štáte. Po tomto príhovore bolo plenárne zasadnutie ukončené a rokovania pokračovali v jednotlivých tematických sek- ciách. Konferencia mala celkovo dvanásť odborných sekcií takmer zo všetkých právnych odvetví. Ja som sa zúčast- nila Sekcie 5 s názvom „Vplyv judikatúry ústavného súdu na interpretáciu noriem súkromného práva“. V prvý deň konferencie patrili medzi najzaujímavejšie referáty v tej- to sekcii „Väzba judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a zásad obchodného práva“, ktorý predniesol Dr. h. c. prof. JUDr. Mojmír Mamojka, CSc. V úvode re- ferátu sa venoval najmä duchu zákonov (práva). Právo by malo byť podľa neho chápané v prvom rade ako celok a nemožno povyšovať žiadne z právnych odvetví, pretože nič nie je viac alebo menej dôležité. Jediné nadradené je ústavné právo. Ústavný súd SR by nemal vykladať Ústavu Slovenskej republiky inak ako extenzívne. Uviedol tiež, že ak by sudcovia mali tri základné vlastnosti, ktorými sú: odbornosť, morálka a odvaha, vtedy by boli spravod- livé aj ich rozhodnutia. Ďalej to bol referát na tému „Metódy interpretácie práv- neho textu alebo prolegomenon k pomocným vedám právnickým“ od prof. JUDr. Marka Števčeka, PhD., re- ferát „Odporovacia žaloba verzus žaloba o neplatnosť právneho úkonu v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky“ od prof. JUDr. Svetlany Ficovej, CSc., ako aj spojený referát prof. JUDr. Márie Pataky- V dňoch 22. a 23. februára 2018 sa na pôde Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave uskutočnila už tradičná medzinárodná konferencia Bratislavské právnické fórum na tému „Súdnictvo ako garant hodnôt demokratického a právneho štátu“ pod záštitou predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD., LL.M. Bratislavské právnické fórum 2018

18 ars notaria 2/18 >> z diania v právnickej obci ovej, PhD., a Dr. Angeliky Mašurovej na tému „Návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia vo svetle aktuálnej judikatúry Ústavného súdu SR a Najvyš- šieho súdu SR“. Hlavnou myšlienkou referátu prof. JUDr. Marka Števče- ka, PhD., bol právny názor, podľa ktorého by sa inter- pretácia právnych textov mala uskutočňovať pomocou pomocných právnych vied ako logika a logická séman- tika. Dr. Angelika Mašurová aj s prof. JUDr. Máriou Pa- takyovou, PhD., sa vo svojom spojenom referáte venovali analýze nálezu Ústavného súdu SR ohľadom aktívnej le- gitimácie spoločníka o určenie neplatnosti valného zhro- maždenia len v prípade, ak sa týka jeho práv. Po tomto referáte nasledovala diskusia, v ktorej prezentovali svoje odlišné právne názory prof. JUDr. Marek Števček, PhD., ktorý tvrdil, že sudca má právo len dotvárať, nie ho tvoriť ani nachádzať, a Dr. h. c. prof. JUDr. Mojmír Mamojka, CSc., ktorý sa vyjadril, že sudca právo hľadá a pritom ho zároveň aj tvorí. Prof. JUDr. Svetlana Ficová, CSc., sa vo svojom referáte sústredila na ozrejmenie problematiky odporovacej žaloby a žaloby o neplatnosť právneho úko- nu v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, v súvis- losti s čím uviedla, že ak je právny úkon neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nemôže byť zároveň odpo- rovateľným právnym úkonom. Pre neplatnosť právneho úkonu totiž stačí ukrátenie veriteľa jednou stranou – dlž- níkom, ale pre odporovateľnosť právneho úkonu treba ukrátenie veriteľa dvomi stranami, teda nielen dlžníkom, ale aj ďalšou stranou. V druhý deň konferencie ma zaujali najmä referáty „Ústavný rámec rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a roz- hodovanie súdu o spôsobilosti na právne úkony“ od doc. JUDr. Romany Smyčkovej, PhD., a doc. JUDr. Alexandry Kotrecovej, PhD., ako aj referát JUDr. Branislava Jab- lonku, PhD., na tému „Ústavne konformná interpretácia noriem obchodného práva“. JUDr. Katarína Valová, PhD. členka redakčnej rady ARS NOTARIA Cieľom seminára bolo zosumarizovať hmotnoprávne a procesné pravidlá pre vyporiadanie BSM súdom, ako aj obsah a náležitosti dohody o vyporiadaní BSM. Semi- nár bol rozčlenený do viacerých „blokov“, v ktorých sa lektorka venovala mase BSM, výpočtu podielov, dohode o vyporiadaní BSM a konaniu o vyporiadaní BSM na súde. Vzhľadom na profesijné zameranie lektorky bol seminár vedený skôr prakticky a obohatený o množstvo príkladov z praxe jednak samotnej lektorky pri výkone profesie ad- vokátky a jednak z rozhodovacej činnosti súdov. Určenie masy BSM je mnohokrát problematické a ne- jednoznačné. Samozrejme, ide o prípady, keď nedôjde k dohode. Prednášajúca upozornila na prípady, ktoré vyvolávajú v praxi spornosť. Napríklad pri pôžičke jed- ného z manželov je dôležité vyporiadať sa s otázkou, či peniaze z pôžičky boli použité na investíciu do spoločnej veci (napr. kúpa nehnuteľnosti), alebo prostriedky minul pre vlastnú potrebu ten z manželov, ktorý si ich požičal. V prípade, ak je to tak, nemôže ich žiadať späť pri vypo- riadaní, ale naopak, ak išlo o investíciu do spoločnej veci, môže ich žiadať späť. Venovala sa aj často diskutovanej otázke obchodného podielu. Uviedla, že judikatúra NS SR je dvojkoľajová, a to v závislosti od toho, či ide o ob- čianskoprávne kolégium (pozri 2Cdo 168/2005, ktoré sa týka vyporadania BSM: „Obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva man- želov, predstavuje majetok (hodnotu), ktorý sa v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníc- tva manželov vyporiadava. Pri oceňovaní obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sa vy- chádza z jeho stavu v dobe zániku tohto spoluvlastníc- tva, avšak z obvyklej ceny v dobe vyporiadania.“) alebo obchodnoprávne kolégium (pozri 6 Obdo 30/2009, ktoré sa týka prevodu obchodného podielu, resp. absencie sú- hlasu druhého manžela s prevodom, a v ktorom domi- nuje argumentácia opierajúca sa o obchodný zákonník: „Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spo- ločníka obchodnej spoločnosti a tieto jeho práva sú ob- medzené len zákonom a spoločenskou zmluvou. Všetky práva a povinnosti spoločníka sú upravené Obchodným zákonníkom ako lex specialis. Preto nikto iný ako spo- Dňa 1. 3. 2018 sa v Bratislave konal seminár na tému „Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“. Prenášala doc. JUDr. Bronislava Pavelková, PhD., pôsobiaca na Právnickej fakulte Bratislavskej vysokej školy práva. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

19 V úvodnej časti seminára sa lektorka venovala prame- ňom práv k cudzím nehnuteľnostiam a ich zakotveniu v Ústave Slovenskej republiky a Občianskom zákon- níku. Následne boli bližšie rozoberané inštitúty ako predkupné právo, právo spätnej kúpy a záložné právo. V súvislosti s predkupným právom lektorka upozorni- la na judikát Ústavného súdu SR, v ktorom bolo rozo- berané predkupné právo, ktoré ako vecné právo môže Dňa 9. 2. 2018 sa v budove Biznis centra Matador na Bojnickej 3 v Bratislave uskutočnil odborný seminár na tému „Práva k cudzím nehnuteľnostiam a ich zápis v katastri nehnuteľností“. Lektorkou bola uznávaná odborníčka v oblasti katastra nehnuteľností, advokátka JUDr. Jana Dráčová. Odborný seminár sa skladal z troch častí, v rámci ktorých boli preberané jednotlivé súkromnoprávne inštitúty práv k cudzím nehnuteľnostiam, s tým súvisiace zákonné obmedzenia a niektoré aspekty novej právnej úpravy vyvlastnenia. Práva k cudzím nehnuteľnostiam ločník, ani manžel spoločníka nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu za podmienok stanovených § 115 Obchodného zákonní- ka a spoločenskou zmluvou spoločnosti, ktorej podiel je predmetom prevodu.“). Podľa judikatúry českých súdov je jednoznačné, že obchodný podiel je predmetom BSM. Ak by bol jeden z manželov vlastníkom obchodného po- dielu pred uzavretím manželstva, treba brať do úvahy skutočnosť, že výnosy z neho (nárast hodnoty obchodné- ho podielu) sú predmetom BSM. Pri stavbe postavenej na pozemku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, je irelevantné, či stavebné a kolaudačné roz- hodnutie je vydané len na jedného z manželov, stavba je v BSM. Do BSM nepatria veci, ktoré vznikli transformáciou do BSM, napr. ak sa byt vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov predá počas trvania manželstva a uvedená suma sa vloží do kúpy ďalšej nehnuteľnosti, ktorá už je v BSM, pri vyporiadaní BSM môže ten z manželov, kto- rý mal byt vo výlučnom vlastníctve, žiadať späť peniaze, ktoré zaň dostal a vložil do kúpy spoločnej nehnuteľnosti. Ďalším dôležitým momentom pri vyporiadaní je dátum zániku BSM. Pri rozvode ide o dátum právoplatnosti rozsudku o rozvode, pri rozhodnutí súdu o zrušení BSM dátum právoplatnosti daného rozhodnutia. Masa BSM sa posudzuje k danému dňu. Ak jeden z manželov po- kračuje aj naďalej napr. v splácaní úveru, prostriedky, ktoré vynaloží, musí žalovať samostatnou žalobou. Pri pohľadávkach môže ísť o pohľadávky voči tretím osobám, tie sú spoločné, alebo o pohľadávky BSM voči výlučné- mu majetku jedného z manželov (to, čo sa počas trvania manželstva vynaložilo na tento majetok). Pri dôchodko- vých fondoch sú príspevky poistenca predmetom BSM, pretože ide o prostriedky, ktoré odvádza zamestnávateľ zamestnancovi z jeho príjmu. Do BSM sa zahrnie aj to, čo „zmizlo“ z BSM vinou jedného z manželov (napr. jeden z manželov nadmerne míňa spoločné prostriedky). Prednášajúca sa zaoberala aj otázkou tzv. disparity, t. j. posúdenia tohto, ako sa každý z manželov pričinil o na- dobudnutie a udržanie spoločného majetku (napr. jeden šetrí, zatiaľ čo druh nezmyselne míňa). Uviedla však, že súdy sa veľmi touto otázkou nezaoberajú a zväčša do- chádza k vyporiadaniu BSM podielmi 50 % na 50 %. Zá- kon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiada- nia a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba percentom (napr. 60 % na 40 %) či zlomkom, ale aj prikázaním veci. Lektorka uviedla, že manželia sa môžu dohodnúť aj o čas- ti BSM a o zvyšku podať návrh na vyporiadanie na súd. S týmto názorom možno polemizovať, pretože z doterajšej praxe a judikatúry vyplýva, že môže byť len jedna dohoda o vyporiadaní BSM, a to o celom majetku. V opačnom prí- pade by takáto dohoda nepredstavovala voči tretím oso- bám právnu istotu a rovnako voči manželom, pretože by bol ťažko dosiahnuteľný princíp podľa § 150 OZ. Pri vyporiadaní BSM súdom upozornila lektorka na ne- jednotnú prax súdov vo veci vyrubovania súdnych poplat- kov, ktorý predstavuje 3 % z vyporiadania, pričom niekto- ré súdy určujú tento podiel z celkovej masy BSM a delia to manželom rovnakým dielom a niektoré počítajú 3 % každému z manželov, čo potom spolu predstavuje 6 %. Na záver lektorka rozdala všetkým zadania s úlohou na určenie hodnoty majetku a jeho vyporiadanie podľa zá- sad, ktoré boli odprednášané. Treba povedať, že lektorka kvalitným spôsobom ilustro- vala situácie, ktoré sa bežne vyskytujú v praxi, rozobra- la ich a dala priestor na otázky a podnety od účastníkov seminára, pričom otázky vždy adekvátne zodpovedala. Z prednášanie lektorky bolo viditeľné, že téma jej je blíz- ka a výborne sa v nej orientuje. Myslím, že pre každého účastníka seminára bola prínosom a vyjasnila mnohé otázky, v ktorých sa vyskytujú spory či nejasnosti v praxi. JUDr. Zuzana Grófiková vedúca redaktorka ARS NOTARIA

20 ars notaria 2/18 >> z diania v právnickej obci byť upravené len zmluvne. K právu spätnej kúpy bolo poznamenané, že nejde o vecné právo, ale má charak- ter relatívneho záväzkového vzťahu, ktorý zaväzuje iba samotných účastníkov daného vzťahu. Podrobnejšie sa rozoberalo záložné právo, jeho zriadenie, vznik, samot- né zapisovanie do katastra nehnuteľností, registrácia do Notárskeho centrálneho registra záložných práv a následný výmaz. V nadväznosti na výmaz odznelo, že súdy zastávajú názor, že nemožno vymazať zálož- né právo na základe premlčanej pohľadávky. V závere prvej časti prednášky bolo spomenuté aj záložné právo ako jedno z možných neodkladných opatrení, exekučné záložné právo, ale aj záložné právo v zmysle daňových predpisov. Druhá časť odborného seminára bola venovaná proble- matike vecných bremien a zákazu drobenia pozemkov. Podrobnejšie bol ďalej rozoberaný vznik vecného bre- mena a jeho zánik. V súvislosti so vznikom tzv. zákon- ného vecného bremena je v aplikačnej praxi často po- merne náročné určiť, či ide o vecné bremeno vznikajúce zo zákona, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, alebo ide len o obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré sa, naopak, do katastra nehnuteľností nezapisuje. Prí- kladom lektorka uviedla právo prechodu, ktoré nemá vždy charakter vecného bremena, ale často môže ísť len o obmedzenie vlastníckeho práva. V tomto prípade odznelo upozornenie, že o vecné bremeno pôjde výluč- ne len v prípade, keď zákon ustanovuje že ide o vecné bremeno. Ďalej odznel názor, podľa ktorého by sa vec- né bremená in rem mali zapisovať na list vlastníctva oprávneného, ako aj povinného, pričom tieto zápisy by nemali byť totožné, preto je vhodné už v samotnej zmluve uviesť znenie takéhoto textu. Následne lektor- ka zmienila viaceré postrehy z katastrálneho bulletinu týkajúce sa problematiky vecných bremien. Najzaují- mavejším bolo posúdenie návrhu na vklad pri darova- cej zmluve so zriadením vecného bremena v prípade, ak pred povolením vkladu nastane smrť oprávneného. V tejto situácii, ak by bol oprávnený z vecného breme- na len jedna osoba, takáto zmluva by bola ako celok nezapísateľná. Ak by však oprávnení z vecného breme- na boli napríklad dvaja, tak Okresný úrad, katastrálny odbor povolí dodatkom zmeniť zmluvu len na jedného oprávneného a takáto zmluva by bola následne zapí- saná do katastra nehnuteľností. V závere problematiky o vecných bremenách boli stručne rozobraté aj jednot- livé zákonné vecné bremená podľa rôznych osobitných predpisov.1 Koniec prvej časti seminára bol venovaný nadobúdaniu vlastníctva poľnohospodárskeho pozem- ku a s tým súvisiacimi niektorými opatreniami na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Tretia časť odborného seminára bola zameraná na ob- jasnenie novej právnej úpravy vyvlastňovacieho konania. Nový právny predpis bol prijatý 22. 9. 2015 a účinnosť nadobudol dňa 1. 7. 20162. Jeho cieľom je zakotviť práv- nu reguláciu vyvlastnenia v samotnej zákonnej úprave, pretože doterajšia právna úprava vychádzala z Ústavy SR a zo stavebného zákona. Lektorka sa sústredila na rozlíšenie jednotlivých rozdielov medzi starou a novou úpravou. Zásadná zmena nastala v konajúcich orgá- noch. Zatiaľ čo v pôvodnej úprave rozhodovali stavebné úrady, podľa novej úpravy sú to okresné úrady v sídle kraja a v druhom stupni ide o Ministerstvo dopravy a vý- stavby SR. V druhom rade nastala zmena, aj čo sa týka zavedenia konkrétnej účelovosti vyvlastnenia, ktorá sa prejavuje v odkazovaní na osobitné zákony, čo v starej úprave absentovalo. Ďalej sa lektorka zamerala na roz- dielne upravené podmienky, náhradu, ako aj zrušenie. Záver prednášky bol venovaný priestoru na diskusiu a otázky k preberaným problematikám. Odborný semi- nár hodnotím ako prínos, najmä vďaka vysokej miere profesionality a odbornosti lektorky. JUDr. Katarína Valová, PhD. členka redakčnej rady ARS NOTARIA 1 Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 2 Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

21 Vlastným programom konferencie bola prezentá- cia príspevkov pozvaných hostí, zaradených do sekcií (prebiehajúcich paralelne) podľa príbuzných právnych odvetví. Typickou črtou aj tohto ročníka bolo určenie konkrétnych tém v jednotlivých sekciách a zabezpe- čenie prítomnosti vysokokvalifikovaných garantov, ako pedagógov z usporiadajúcej Právnickej fakulty, tak aj z aplikačnej praxe. Takýto formát konferencie prispel k jej odbornej a vedeckej úrovni. Priebeh jednotlivých sekcií bol zabezpečený prostredníctvom garantov (mo- derátorov) v jednotlivých blokoch príspevkov. Chceme sa zmieniť najmä o Sekcii obchodného práva, kde predmetom skúmania boli vysoko aktuálne otázky prednesené v rámci témy zameranej na „Efektívnosť podnikateľského prostredia po ostatných novelách v oblasti legislatívy obchodného práva“. Prednášajú- ci sa vo svojich príspevkoch zaoberali vplyvom zmien právnej úpravy na zodpovedné riadenie obchodnej spo- ločnosti a tiež aj tým, do akej miery zodpovedajú sku- točnosti zápisy v registri partnerov verejného sekto- ra. Rečníci venovali osobitnú pozornosť objasňovaniu a kritickému hodnoteniu obchodnoprávnej úpravy, za- meranej na reguláciu zodpovednosti štatutárov a tzv. tieňových štatutárov s akcentom na zmeny obsiah- nuté v Obchodnom zákonníku a v zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Zamýšľali sa nad inštitútom pre- mlčania v spotrebiteľských zmluvách vo svetle dero- gačného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, vzťahom likvidátora k spoločnosti v procese likvidácie. Zaujímavou témou pre notársku obec bol príspevok o právnom postavení obchodného registra de lege fe- renda, v ktorom majú notári zohrať významnú úlohu ako ďalší registrátori popri registrovom súde. Upozor- nili, že s aplikáciou relevantných právnych inštitútov sú späté viaceré teoretické problémy s perspektívou ich riešenia de lege ferenda. Autori prezentovali kon- krétne právnoteoretické a legislatívne úvahy s cieľom zdokonaliť účinnosť právnych inštitútov v skúmanej oblasti obchodného práva. Prednesené príspevky z konanej medzinárodnej konfe- rencie budú publikované v recenzovanom zborníku ve- deckých prác tak ako v predošlých ročníkoch.1 Záverom vyslovujeme poďakovanie organizačnému výboru kon- ferencie, osobitne jeho vedúcemu doc. JUDr. Jurajovi Hamuľákovi, PhD., prodekanovi pre vzťahy s odbornou verejnosťou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a zároveň vedúcemu Katedry pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia tejto fakulty, členom organizačného teamu, akademickým funkcio- nárom fakulty a univerzity, rovnako učiteľom a dokto- random za ich aktívny podiel na priebehu tohto vskutku prestížneho akademického podujatia, ktoré má značný ohlas v odborných kruhoch, prispieva k rozvoju práv- nej vedy a nachádza svoje miesto v priestore aplikačnej praxe. JUDr. Katarína Valová, PhD. členka redakčnej rady ARS NOTARIA JUDr. Lukáš Cisko, PhD. advokátsky koncipient SITÁR & SALOKA, Advokátska kancelária, Košice V príjemnom prostredí Účelového zariadenia Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky v Častej-Papierničke sa v dňoch 12. až 14. apríla 2018 už tradične uskutočnil 12. ročník medzinárodnej vedeckej konferencie doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov, organizovanej pod gesciou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave s názvom „Míľniky práva v stredoeurópskom priestore 2018“. Prestížne akademické podujatie sa uskutočnilo pod záštitou dekana tejto fakulty doc. JUDr. Eduarda Burdu, PhD., a Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Svojho druhu najväčšia akademická udalosť je príležitosťou pre prezentáciu výsledkov vlastnej vedeckej práce, diskusie o pálčivých témach právnej teórie a aplikačnej praxe, ako aj možnosťou hľadania a nachádzania námetov a riešení v rámci úvah de lege lata, ale aj de lege ferenda. Míľniky práva v stredoeurópskom priestore 2018 1 HAMUĽÁK, J. – ANDRAŠKO, J. – LENHART, M. (eds.): Míľniky práva v stredoeurópskom priestore 2017. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov, organizovanej Univerzitou Komenského v Bratislave, Právnickou fakultou, v dňoch 30. 3. – 1. 4. 2017 v priestoroch ÚZ NR SR Častá – Papiernička, pod záštitou dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave doc. JUDr. Eduarda Burdu, PhD., a Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. 1. vydanie. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2017, 857 s., ISBN 978-80-7160-445-7

22 ars notaria 2/18 >> z diania v právnickej obci Úvodom seminára účastníkov oboznámil prednášajúci JUDr. Vladimír Polička, z advokátskej kancelárie Kinstellar, o zme- nách v súvislosti s prijatím IV. AML Smernice (Smernica Eu- rópskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely pra- nia špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES), ktorá bola im- plementovaná v SR Novelou AML – zákonom č. 52/2018 Z. z. („Novela“), ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. („AML zákon“) o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Predmet- ná Novela je účinná od 15. marca 2018, no zmeny mnohých zákonov, ktoré Novela prináša, sú účinné až od 1. novem- bra 2018, t. j. zákona o neinvestičných fondoch, nadáciách, neziskových organizáciách, o obchodnom registri, o registri právnických osôb a ostatných. Ako bolo spomenuté, zámerom transpozície IV. AML Smer- nice je predovšetkým upraviť základné požiadavky a pod- mienky vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi (základnej, zjednodušenej a zvýšenej). Preto sa stanovujú minimálne opatrenia, ktoré bude povinná osoba povinná vykonať v rámci zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Prísnejšie opatrenia budú povinné osoby vykonávať v rámci zvýšenej starostlivosti aj vo vzťahu ku klientom, ktorí sú politicky exponované osoby („PEPs“) nielen v zahraničí, ale aj na území SR. Povinnosť zisťovať konečného užívate- ľa výhod pri vykonávaní základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi (pričom povinná osoba sa nesmie spoliehať výlučne na údaje získané z Registra Právnických osôb alebo RPVS), „v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania teroriz- mu“ sa mení na obligatórnu, rovnako ako sa stanovuje po- vinnosť zisťovať a zaznamenávať, či klient nie je osobou, na ktorú sa vzťahuje medzinárodná sankcia podľa zákona o vy- konávaní medzinárodných sankcií. Významnou zmenou je tiež zavedenie povinnosti povinných osôb identifikovať konečného užívateľa výhod („KÚV“), v lis- tinnej alebo v elektronickej podobe viesť priebežne jeho ak- tuálne identifikačné údaje a tieto uchovávať ešte po dobu pia- tich rokov od zániku postavenia konečného užívateľa výhod. Povinnou osobou naďalej ostáva v zmysle § 5 ods. 1) písm. j AML zákona notár, no len za predpokladu, že poskytne klien- tovi právnu službu, ktorá sa týka akejkoľvek finančnej operá- cie alebo iného konania, ktoré smeruje k pohybu finančných prostriedkov alebo ho priamo vyvolá, pri: a) kúpe a predaji nehnuteľnosti alebo podniku alebo ich časti, b) správe ale- bo úschove finančných prostriedkov, cenných papierov alebo iného majetku, c) založení účtu v banke alebo v pobočke za- hraničnej banky alebo účtu cenných papierov a pri ich správe, alebo d) založení, činnosti alebo riadení obchodnej spoloč- nosti, združenia fyzických osôb, združenia právnických osôb, účelového združenia majetku alebo inej právnickej osoby. Ako už bolo vyššie spomenuté, novela priniesla zásadnú zmenu týkajúcu sa PEPs-ov, t. j. fyzickej osoby, ktorej je alebo bola zverená významná verejná funkcia (§ 6 ods. 1 AML zákona alebo takzvaní kmeňoví PEPs). V § 6 ods. 3 a 4 AML zákona sa stanovujú tzv. odvodení PEPs od kmeňových PEPs-ov, ktorými sú manžel/ka, deti, zať, nevesta, rodičia, neuvádzajú sa tu však napr. súrodenci. Prednášajúci poukázal, že už pri vykonávaní základnej sta- rostlivosti voči klientom sa stanovuje povinnosť zisťovať, či klient alebo konečný užívateľ výhod klienta je politicky expo- novanou osobou alebo sankcionovanou osobou. Následne, ak pri vykonávaní základnej starostlivosti povinná osoba zis- tí, že ide o PEPs, je povinná vykonávať zvýšenú starostlivosť, pretože § 12 ods. 1 AML zákona stanovuje, že zvýšenú sta- rostlivosť vykoná povinná osoba vždy a je povinná ju uplat- ňovať najmenej po dobu 12 mesiacov od skončenia výkonu významnej verejnej funkcie, najneskôr však dovtedy, kým po- vinná osoba na základe hodnotenia rizík u tohto klienta nevy- lúči riziko špecifické pre politicky exponované osoby. Od účinnosti Novely, najneskôr do 15. mája 2018, musí povin- ná osoba písomne vypracovať a aktualizovať program vlast- nej činnosti (§ 20 AML zákona) s ohľadom na vlastný predmet činnosti tak, aby jeho obsah umožňoval povinnej osobe a jej zamestnancom plniť povinnosti podľa zákona v znení Novely, a taktiež musí zabezpečiť odbornú prípravu zamestnancov. Táto je zameraná na oboznámenie sa s programom, najme- nej raz za kalendárny rok a vždy pred zaradením zamestnan- ca na prácu, pri ktorej bude plniť úlohy podľa AML zákona. Ďalšou novinkou, ktorú priniesla Novela s účinnosťou od 1. novembra 2018, je povinnosť zápisu údajov o KÚV pri novo- vznikajúcich právnických osobách do OR SR. Keďže prijaté zmeny sú značne rozsiahle a budú sa dotýkať našej každodennej činnosti na notárskych úradoch, bolo by zaiste prínosom, keby bol v našom časopise uverejnený člá- nok, ktorý by sa podrobnejšie zaoberal špecifickými otázka- mi, prípadne praktickými prípadmi, ako má notár ako povin- ná osoba postupovať v súlade s  AML zákonom. Mgr. Nikola Bartusková, notárska koncipientka JUDr. Evy Imrišovej, notárky so sídlom v Bratislave Medzinárodná advokátska kancelária Kinstellar v spolupráci so spoločnosťami Thomson Reuters, Digital Systems a AML Officer usporiadala dňa 28. marca 2018 v Bratislave odborný seminár pod názvom „Zmeny v AML – Nie je dôvod na obavy“. Nové opatrenia proti praniu špinavých peňazí

23 Notárstvo a iné právnické profesie v historickom vývoji Recenzia (Róbert Brtko, Tomáš Gábriš, Martin Gregor, Jana Kováčiková, Marián Mikl, Matej Mlkvý, Roman Ne- mec, Ondrej Podolec, Ján Šurkala, Nakladatelství Leges, s.r.o., Praha, 2017, 224 s., ISBN 978-80- 7502-204-2) V roku 2017 bola vydaná publikácia s názvom No- társtvo a iné právnické profesie v historickom vý- voji. Tento zaujímavý výstup grantového projektu VEGA pod vedením Róberta Brtka v rozsahu 224 strán je formálne prehľadne členený na Predhovor a ďalších 9 kapitol s názvami Notárstvo latinského typu v historicko-právnej a komparatívnej perspek- tíve, Predchodcovia a vývoj úradu prétora v Rímskej republike do roku 122 pred n. l., Vývoj právnic- kých stavov v Anglicku, Vývoj hodnoverných miest v Uhorsku, Právne aspekty vybraných mestských prísah slobodného kráľovského mesta Bardejov v 17. a 18. storočí, Vytvorenie verejnonotárskej právnickej profesie v Uhorsku 19. storočia, Vývoj inštitúcie notárstva na území dnešného Slovenska v období rokov 1874 až 1993, (Verejné) notárstvo v Československu do roku 1949 a Notárstvo a ná- stup komunistického režimu. Jednotlivé tieto kapi- toly sú ďalej výstižne členené na podkapitoly a čo je potrebné z formálneho hľadiska obzvlášť podčiark- nuť, v zásade všetky spomínané kapitoly obsahujú okrem týchto podkapitol aj prehľadné úvody a zá- very, v ktorých je zosumarizované množstvo úda- jov uvádzaných v predchádzajúcich textoch, čo tieto texty o to viac sprehľadňuje a umožňuje ich ľahšiu zapamätateľnosť. S poukazom na takto vhodne štruktúrovanú pub- likáciu konštatujem, že z obsahového hľadiska či- tateľa zaujmú už jedny z prvých riadkov 1. kapitoly publikácie, v ktorých autori pripomínajú existenciu dvoch svetových právnych systémov, a to anglo- -amerického a kontinentálneho, a na tejto báze exemplifikujú rozdiely aj v prípade inštitútu notár- stva, ktorý možno podľa autorov „v závislosti od naznačenej dichotómie rozdeliť na notárstvo latin-

24 ars notaria 2/18 >> z diania v právnickej obci ského typu , resp. civilné notárstvo, typické pre kra- jiny patriace do kontinentálneho právneho systému, a jeho pendant, ktorým je inštitút tzv. public notary, bežný fenomén v štátoch právneho systému com- mon law. Právomoci, kompetencie a úlohy civilných a verejných notárov však variujú zo štátu na štát s ohľadom na špecifiká právneho systému, pod kto- rý možno daný štát subsumovať, ale aj so zreteľom na jeho historickoprávne tradície a osobitosti spo- ločenského a politického vývoja“. V ďalšom texte autori analyzujú históriu notárstva a súvisiacich právnických profesií v časovom hori- zonte v zásade dvoch tisícročí, počnúc prvou etapou vývoja latinského notárstva – rímski tabelliones, ktorá sa pôvodne spája s vtedajšími úlohami pisá- rov. Autori následne v súvislosti s úplnými začiatka- mi notárstva uvádzajú, že ako notarius sa označoval pisár, ktorý si osvojil novú formu rýchlopisu. Pôvod- ne bol teda notárom ten, kto rýchlopisom zapisoval diktované slovo pomocou rýchlopisných značiek, najmä pri súdnych a iných konaniach a podobných príležitostiach. Z množstva ďalších veľmi hodnotných historických údajov a zistení poukazujem napríklad na 6. kapito- lu pojednávajúcu o vytvorení verejnonotárskej práv- nickej profesie v Uhorsku 19. storočia, v ktorej je okrem iného konštatované, že „pojem ,notár‘ uhor- ský právny poriadok poznal už pred 19. storočím, v novoveku šlo však zväčša o označenie úradných funkcií, prípadne súdnych pisárskych funkcií, a nie o notárov v dnešnom zmysle slova. V Uhorsku totiž tradične úlohy, ktoré dnes považujeme za notár- ske, plnili právnické osoby, tzv. hodnoverné miesta. Hodnoverné miesta (loca credibilia) boli zásadne cirkevné inštitúcie (kapituly, konventy) s notársky- mi, ale aj inými osvedčovacími a vyšetrovacími prá- vomocami, historicky napr. v súvislosti so štatúciou (vovádzaním) do donačného majetku. V stredove- ku ich bolo asi 80. Bolo by však omylom tvrdiť, že v Uhorsku nikdy individuálni notári popri hodnover- ných miestach nepôsobili. Máme totiž o nich zmien- ky až do 16. storočia, kedy sa ich význam a existen- cia postupne stráca v konkurencii hodnoverných miest.“ Predmetná hodnotná publikácia históriu notárstva a iných súvisiacich právnických profesií zakonču- je analýzou zákona č. 116/1951 Zb. z 20. 12. 1951 o štátnom notárstve, konkrétne argumentáciou, že vzhľadom na to, že „sa notárstva z hľadiska komu- nistického režimu v novej podobe osvedčili, pristú- pilo sa na ďalšie ,prehĺbenie‘ ich činnosti. Novelou z roku 1954 (zákon č. 52/1954 Zb., ktorým sa rozši- ruje pôsobnosť štátneho notárstva) bolo notárstvam úplne zverené dedičské konanie. Ich rozhodnutia mali v tomto smere účinky súdneho rozhodnutia. Ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu tohto jus- tičného orgánu svojho druhu pritom prichádzalo do úvahy odvolanie, o ktorom rozhodoval krajský súd. Za definitívnu právnu úpravu notárstva počas ko- munistického režimu možno považovať až notár- sky poriadok z roku 1963 (t. j. zákon č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notár- stvom).“ Pri recenzovaní tohto pozoruhodného diela ne- možno opomenúť ani početné pramene a použitú literatúru zosumarizovanú v závere publikácie na stranách 205 až 224, ktorá nepochybne umožní zá- ujemcom o danú problematiku jej ešte hlbšie štú- dium a skúmanie. Záverom preto možno konštatovať, že už len vzhľa- dom a citované časti a, samozrejme, na mnohé ďal- šie, autorom danej kvalitnej publikácie sa podarilo naplniť jej ciele stanovené v Predhovore, a to spra- covať vedecký výstup zameraný na poznanie súvis- lostí a osobitosti notárskej činnosti a jej organizácie a zásad, na ktorých boli jednotlivé notárske inštitúty budované. Predmetnú problematiku jej autori tak, ako to výslovne uvádzajú, analyzujú v komplexnom rozsahu, s favorizáciou vnútroštátnej dimenzie, v interakcii s kontinentálnym vývojom, s použitím komparatívneho aspektu, zvoleného s ohľadom na špecifický vývoj právnického stavu v anglo-americ- kom prostredí, a napomohli tak danú profesiu hlb- šie pochopiť v jej zásade dvojtisícovom historickom vývoji, preto tento autorský počin je potrebné jed- noznačne oceniť a s uznaním sa s ním oboznámiť, a to nielen zo strany notárov, ale aj zástupcami ďal- ších právnických i neprávnických povolaní. Recenzovaná publikácia je tak ďalším obohatením odborného knižného trhu v Slovenskej republike. JUDr. Ján Šanta, PhD., LL.M., MBA Pozn. Autor pôsobí na Úrade špeciálnej prokuratúry GP SR Bratislava

25 Minister spravodlivosti SR odvolal z funkcie notára JUDr. Dagmar Gajdošovú, notárku so sídlom v Prie- vidzi, na jej vlastnú žiadosť. Rozhodnutie nadobudne účinnosť 1. júla 2018. Informácieo medzinárodnýcha národnýchpodujatiach: V dňoch 17. – 18. mája 2018 sa konalo vo Vilniuse (Litve) pravidelné zasadnutie Európskej notárskej siete, na ktorom sa zúčastnil za NK SR Mgr. Tomáš Gardon. V dňoch 24. – 27. mája 2018 sa konala XVI. Notárska olympiáda v Poľsku v Mszane Dolnej, organizátorom družstva NK SR bol JUDr. Vladimír Balun. V dňoch 27. – 30. mája 2018 sa vo francúzskom Cannes konal 114. Kongres francúzskych notárov, témou kon- gresu bola „Budúcnosť v práve nehnuteľnosti“ za NK SR sa podujatia zúčastnil Mgr. Tomáš Gardon. V dňoch 29. 9. – 2. októbra 2018 sa bude konať Plenárne zasadnutie orgánov UINL v Buenos Aires v Argentíne. Dňa 5. októbra 2018 sa uskutočnia oslavy 25. výročia českého notárstva. V dňoch 12. – 13. októbra 2018 sa bude konať spoločné stretnutie maďarských a slovenských notárov v Maďarsku. V dňoch 26. – 27. októbra 2018 sa uskutoční spoločné zasadnutie Prezídií Notárskej komory Českej republiky a Notárskej komory Slovenskej republiky v Zámockom hoteli**** Galicia Nueva v Haliči. Domáce podujatia: V dňoch 14. – 15. septembra 2018 sa v Bratislave uskutoč- nia oslavy 25. výročia slobodného notárstva na Slovensku. V dňoch 19. – 21. októbra 2018 sa bude konať školenie notárov v Hoteli Patria**** na Štrbskom Plese. Informácie o odvolaných notároch a podujatiach do čísla ARS Notaria 2/2018: >> aktuálne z nK SR Z dôvodu prebiehajúceho právneho sporu vedeného zo strany Protimonopolného úradu v Litve voči Litovskej no- társkej komore sa na zasadnutí Valného zhromaždenia Rady notárstiev Európskej únie (ďalej len „CNUE“) dňa 1. 12. 2017 rozhodlo o zriadení pracovnej skupiny „Súťažné právo“. Úlohou pracovnej skupiny je preskúmať právnu povahu predmetného sporu, možné dôsledky nepriaznivé- ho rozhodnutia protimonopolného úradu a následne prí- slušného správneho súdu na úrovni práva EÚ a tým aj voči iným členským notárstvam a navrhnúť ďalší postup CNUE v predmetnej veci. Slovenské notárstvo je členom pracov- nej skupiny. Táto úloha mu vyplynula z členstva v Správnej rade CNUE na rok 2018 a rozdelenia agend medzi jednot- livých členmi. Protimonopolný úrad v Litve začal vyšetrovanie rozhodnutí a usmernení Litovskej notárskej komory ohľadom odmien notárov v špecifických notárskych činnostiach, ktoré ne- boli jasne zadefinované v sadzobníku odmien. Ten vydá- va litovský minister spravodlivosti. Obdobné vyšetrovanie bolo vedené prednedávnom aj voči talianskym notárom. Aj keď právna úprava stanovovania odmien je v jednotli- vých členských krajinách odlišná, je potrebné preskúmať právne predpisy EÚ a rozhodnutia Európskeho súdne- ho dvora vo veciach súťažného práva. Tieto rozhodnutia majú totiž vplyv na každý členský štát EÚ. Pracovná sku- pina bola na marcovom zasadnutí Valného zhromaždenia CNUE poverená vykonaní právnej analýzy a usmernení, čo môže v kontexte európskeho práva predstavovať poruše- nie právnych predpisov o hospodárskej súťaži. Dňa 21. 2. 2018 sa v sídle CNUE, Brusel, Belgicko kona- lo zasadnutie Správnej rady CNUE. Z prerokovaných tém, ktoré môžu mať vplyv na činnosť slovenského notárstva: „Balíček“ obchodného práva: posun vydania návrhu smer- nice ohľadom obchodného práva. Po viacerých stretnu- tiach so zástupcami CNUE je komisia naklonená určitým ústupkom voči pôvodnému zámeru návrhu, a to ponechať na členské štáty možnosť istej voľnosti pri stanovení spô- sobu digitalizácie obchodných spoločností a účasť štátu, resp. štátom delegovaných subjektov (notárov) na procese založenia, zmeny a zániku obchodných spoločností. Táto účasť by však mala byť zabezpečovaná okrem výnimiek on-line. Okrem uvedenej témy boli predmetom rokovania súťažné právo, boj proti praniu špinavých peňazí, príprava spoloč- nej konferencie Komisie EÚ a CNUE k rodinnému právu a ďalšie. Dňa 27. februára 2018 sa v priestoroch Notárskej komory SR v Bratislave uskutočnilo stretnutie francúzskeho vice- Novinky z medzinárodnej oblasti

26 ars notaria 2/18 >> Dávame do pozornosti Dňa 30. januára 2018 bol v Zbierke zákonov SR vyhlásený zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto zákonom sa preberá Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV, ktoré nadobúda účinnosť 25. mája 2018. Nové pravidlá upra- vujúce ochranu osobných údajov – GDPR (General Data Pro- tection Regulation) nadobudnú účinnosť na území EÚ bez nut- nosti úpravy miestnej legislatívy.  Týka sa všetkých organizácií, ktoré spracovávajú osobné údaje občanov EÚ. Zavádza nové povinnosti, vysoké pokuty za porušenie zákona, povinnosť in- formovať úrad do 72 hodín o bezpečnostnom incidente. GDPR ukladá povinnosť zavedenia pozície „Poverenec pre ochranu osobných údajov“ – DPO (Data Protection Officier). Povinnosť poveriť zodpovednú osobu výkonom dohľadu na ochranou osobných údajov vznikne prevádzkovateľom alebo sprostred- kovateľom, ktorí okrem iných majú postavenie orgánu verejnej moci, s výnimkou súdov pri výkone ich súdnej právomoci; Otáz- ne je postavenie notárov z hľadiska aplikácie dôvodu na kreo- vanie zodpovednej osoby podľa článku 37 ods. 1 písm. a) GDPR, pretože títo prevádzkovatelia v podstate nahrádzajú súdy pri výkone súdnej právomoci ako súdni komisári pri výkone verej- nej moci v dedičskom konaní, ale nemajú postavenie súdov. Dňa 1. marca 2018 bol v Zbierke zákonov SR vyhlásený zá- kon č. 52/2018, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplne- ní niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zmena zákona nadobúda účinnosť 15. marca 2018 a jej hlavným cieľom bolo transpono- vanie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systé- mu na účely prania špinavých peňazí alebo financovania te- rorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho par- lamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES. Medzi najdôležitejšie zmeny v zákone patrí zníženie limitu pre zaradenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa medzi povinné osoby pri obchodoch v hotovosti z 15 000 eur na 10 000 eur, povinnosť zisťovať konečného užívateľa výhod, a to, či klient nie je politicky exponovanou osobou, sa mení na obli- gatórnu. V zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochra- ne pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu každý notár ako povinná osoba musí mať písomne vypracovaný program vlastnej činnosti zame- ranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu v štátnom ja- zyku s ohľadom na vlastnú organizačnú štruktúru a predmet činnosti tak, aby jeho obsah a zameranie umožňovali povinnej osobe a jej zamestnancom plniť povinnosti zamerané proti le- galizácii a financovaniu terorizmu podľa tohto zákona. Dňa 9. marca 2018 bol v Zbierke zákonov SR vyhlásený zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a dopl- není niektorých zákonov. Ide o prvú legislatívnu normu, ktorá upravuje kybernetickú bezpečnosť v Slovenskej republike. Zá- kon nadobúda účinnosť 1. apríla 2018 a ustanovuje minimálne bezpečnostné a notifikačné požiadavky s cieľom zabezpečenia kybernetickej bezpečnosti. Dňa 23. marca 2018 bola vyhlásená v Zbierke zákonov SR pod č. 85/2018 Z. z. Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe vyhotovenia a náležitostiach listinného rovnopisu elektronického úradného dokumentu, ktorá nado- búda účinnosť 1. apríla 2018. Dňa 13. apríla 2018 bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR zákon č. 110/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Najdô- ležitejšími zmenami v zákone sú zavedenie možnosti zruše- nia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva spoločnej nehnuteľnosti podľa § 11 ods. 13 zákona Slovenskej národ- nej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Ďal- šou zmenou je zavedenie možnosti spoločenstva nadobúdať vlastníctvo podielov spoločnej nehnuteľnosti (čo bolo platným zákonom zakázané), no len do limitu 49 % podielu. Notárov sa dotkne aj nové ustanovenie § 2 ods. 3 zákona, podľa kto- rého: „Pri prevode a prechode podielu na spoločnej nehnu- teľnosti nesmie vzniknúť spoluvlastnícky podiel na spoloč- nej nehnuteľnosti, ktorému zodpovedá výmera menšia ako 2 000 m2; zlúčením podielov môže vzniknúť podiel, ktorému zodpovedá výmera menšia než 2 000 m2.“ JUDr. Veronika Fandlová členka Legislatívnej skupiny Prezídia NK SR Novinky z legislatívnej oblasti prezidenta CNUE pána Pierre-Luc Vogela so zástupcami Notárskej komory SR.  Stretnutie bolo jednou zo zastávok pána Vogela, ktorý sa ako budúci prezident CNUE pre rok 2019 rozhodol navštíviť postupne všetky členské notárstva CNUE s cieľom obozná- miť sa s aktuálnou situáciou a problémami notárstiev. Témami stretnutia boli najmä aktuálne legislatívne novin- ky, postavenie notára v dedičskom konaní, elektronizácia v obchodnom práve, možnosti elektronickej notárskej lis- tiny a porovnanie technických systémov, ktoré využívajú notári na Slovensku a vo Francúzsku.  JUDr. Ján Hamara predseda Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR

27 Brinčíková, M.: Zánik vecných bremien (známy, neznámy?) In: Bulletin slovenskej advokácie, Bratislava, Slovenská advokátska komora 2018, č. 1-2.  Autorka vo svojom príspevku sumarizuje jednotlivé spô- soby a podmienky zániku vecných bremien. Príspevok poukazuje na sporné otázky spojené s touto problema- tikou a uvádza možné smery ich riešenia s využitím roz- hodnutí slovenských a českých súdov a praxe okresných úradov, katastrálnych odborov. Jánošíková, M.: Písomné odpovede na skúške ako osobný údaj. In: Bulletin slovenskej advokácie, Bratislava, Slovenská advokátska komora 2018, č. 1-2.  Autorka v príspevku rozoberá článok 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov o voľnom pohybe týchto údajov, ktorý sa má vy- kladať v tom zmysle, že za takých podmienok, o aké ide vo veci samej, písomné odpovede uchádzača na odbor- nej skúške a prípadné poznámky skúšajúceho týkajúce sa týchto odpovedí predstavujú osobné údaje v zmysle tohto ustanovenia. Plašil, F.: Zákaz zcizení nebo zatížení věci v pořízení pro případ smrti – nařizuje se, nebo rovnou zřizuje? Ad Notam č. 1/2018 Autor sa v príspevku zaoberá otázkou, či je možné zákaz scudzenia alebo zaťaženia veci s vecnoprávnymi účinka- mi zriadiť priamo úkonom pre prípad smrti, alebo skôr ide o príkaz dediča či odkazovníka k zriadeniu zákazu scudzenia. Kittel, D.: Předběžné prohlášení pro případ ztráty schopnosti člověka právňe jednat. Ad Notam č. 1/2018 Článok sa zaoberá spisovaním predbežných vyhlásení notárom, a to z praktického a prevažne hmotnoprávneho pohľadu. Nový občiansky zákonník umožňuje pre tento prípad preventívne prejaviť vôľu, ako alebo kto bude zá- ležitosti takého človeka spravovať alebo koho by mu mal súd ustanoviť za opatrovníka. Talanda, A.: Postavení nepominutelného dědice, Právní rozhledy č. 7/2018. Deti poručiteľa sú neopomenuteľnými dedičmi a ako ta- kým im podľa dedičského práva hmotného náleží oso- bitná ochrana vo forme povinného podielu. Ten im môže byť zanechaný v podobe dedičského podielu, odkazu alebo v peniazoch, ale vplyvom rôznych okolností môžu neopomenuteľný dedičia svoj nárok na povinný podiel tiež stratiť. V závislosti od hmotnoprávneho postavenia neopomenuteľných dedičov sa mení aj ich procesné po- stavenie v konaní o dedičstve. Svoboda, K.: Exekuce na základě notářskeho zápisu se svolením k vykonatelnosti, Právní rozhledy č. 8/2018. Notársky zápis so súhlasom vykonateľnosti je relatívne častým, tzv. zmluvným exekučným titulom. Z jeho špe- cifickej podstaty pramenia odlišnosti, ktoré sprevádzajú jeho nútenú realizáciu. Nezriedka sa stáva, že judikatúra Najvyššieho súdu ČR, ktorá tieto nuansy vystihuje, je zo strany účastníkov exekúcie a niekedy i exekučných sú- dov vykladaná nepresne. Autor príspevku sa v ňom venu- je najčastejším nedopatreniam podrobnejšie. Krausová, A.: Zásada autonomie v ochraně soukromí: možnosti a limity v rozhodovaní o vlastních biometrických údajích č. 8/2018. V oblasti spracovania biometrických údajov dôjde k sú- behu GDPR a ochrany osobnosti zakotvenej v občian- skom zákonníku (ČR). Táto kombinovaná právna ochra- na musí byť interpretovaná vo svetle ústavne zaručených práv a slobôd. Subjekty údajov realizujú svoju autonó- miu najmä pomocou výslovného súhlasu. Porušovanie všeobecných zásad spracovania ani poručenia dobrých mravov, verejného poriadku či osobnostných práv ne- možno súhlasom legitimizovať. HLUŠÁK, M.: Glosa k uzneseniu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 71/2016, z 24. 4. 2017, týkajúce sa bezdôvodného obohatenia a bezpodielového spoluvlastníctva manželov; Súkromné právo 1/2018. Glosa rozoberá argumentáciu, ktorá bola podkladom pre uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 71/2016, z 24. 4. 2017, ktoré bolo uverejnené v časopise Zo súdnej praxe č. 4/2017, týkajúce sa právnej vety: Druhý z man- želov nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie v ko- naní o vydanie bezdôvodného obohatenia, vzniknutého v dôsledku dovolania sa (relatívnej) neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti patriacej do bezpo- dielového spoluvlastníctva manželov, ktorú ako pre- dávajúci uzavrel jeden z manželov. Uvedené rozhod- nutie vyriešilo otázku, či možno pri uvedenom prevode nehnuteľností žiadať vrátenie kúpnej ceny aj od druhého manžela. JUDr. Katarína Valová, PhD. (prvá a druhá anotácia), JUDr. PhDr. Pavl Dorič, PhD. (tretia a štvrtá anotácia), JUDr. Juraj Göbl (piata až siedma anotácia) a JUDr. Erika Szórádová (ôsma anotácia) Anotácie

28 ars notaria 2/18 >> Dávame do pozornosti Vybral JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA. Občianske právo hmotné 1. A 2. zväzok Ján Lazar a kol. – vyd. IURIS LIBRI Rok vydania: 2018 Počet strán: 1 415 Väzba: tvrdá Občianske právo hmotné 1. a 2. zväzok je učebnica pre vysoké školy a venuje sa komplexne súkromnému právu, je spracovaná aj na potreby novelizácie autorského zákona, samozrejme, zahrnuté sú novelizácie, čo sa týka pozemkov a bytov. Časť týkajúcu sa dedič- ského práva spracovala notárka JUDr. Katarína Valová. GDPR – Praktická příručka implementace Eva Janečková – vyd. Wolters Kluwer CZ Rok vydania: 2018 Počet strán: 136 Väzba: mäkká GDPR - Praktická príručka implementácie obsahuje právne pred- pisy o ochrane osobných údajov a zameriava sa na implementáciu GDPR. GDPR pro praxi Jiří Navrátil a kol. – vyd. Aleš Čeněk Rok vydania: 2017 Počet strán: 340 Jazyk: český GDPR pre prax obsahuje praktické nariadenia EP a Rady Európskej únie, nájdeme tu vysvetlenie predpisov GDPR a súdne rozhodnutia, osobnostné práva a aj ochranu osobných údajov v praxi. Judikatúra vo veciach neplatnosti právnych úkonov. 1. diel Róbert Jakubáč, Zdenko Jakubáč – vyd. Wolters Kluwer SK Rok vydania: 2018 Počet strán: 316 Väzba: mäkká Judikatúra vo veciach neplatnosti právnych úkonov. 1. diel sa kom- plexne venuje súdnym rozhodnutiam neplatnosti právnych úkonov, poukazuje aj, kedy je zmluva neplatná, za akých okolností, nájdeme tu dôležité zásady platnosti a neplatnosti právnych úkonov. Občiansky zákonník – Veľký komentár 1. Zväzok 3. Vydanie Imrich Fekete – vyd. Eurokódex Rok vydania: 2018 Počet strán: 1 112 Väzba: tvrdá Občiansky zákonník. Veľký komentár, 1. zväzok, 3. vydanie, kom- plexne sa venuje súkromnému právu v Občianskom zákonníku, ko- mentár je spracovaný podrobným spôsobom. Dědické právo. Základy soukromého práva IX Ivan Chalupa, David Reiterman, Martin Muzikář – vyd. C. H. Beck CZ Rok vydania: 2018 Počet strán: 184 Väzba: mäkká Česká vysokoškolská učebnica dedičského práva prináša zrozu- miteľný, názorný a graficky prehľadný výklad danej problematiky, plný obrázkov a názorných príkladov. Kniha je svojou praktickosťou vhodná nielen pre študentov, ale i odbornú prax. Riešenie spotrebiteľských sporov v práve EÚ Jarmila Lazíková – vyd. Wolters Kluwer SK Rok vydania: 2018 Počet strán: 304 Väzba: mäkká Riešenie spotrebiteľských sporov v práve EÚ je spracované na úrovni EÚ, čo sa týka ochrany spotrebiteľa, obsahuje právnu úpra- vu sporov v EÚ, čo sa týka vzťahu medzi spotrebiteľom a predajcom výrobku alebo služieb, nájdeme tu aj rozhodnutia súdne SD EÚ, venuje sa aj mimosúdnej dohode, takzvanej mediácii spotrebiteľ- ských sporov. Komentovaný Zákonník práce s príkladmi. Nové mzdové zvýhodnenia Mária Rybárová, Anna Vojnárová, Miroslav Mačuha – vyd. Epos Rok vydania: 2018 Počet strán: 624 Väzba: pevná Predkladaná publikácia prináša komentované znenie Zákonníka práce, pričom zohľadňuje novelizáciu účinnú od 1. mája 2018, kto- rou sa zavádzajú nové mzdové zvýhodnenia. Komentár je doplnený o názorné príklady a je určený odborníkom do praxe, ako aj každé- mu, kto sa zaujíma o problematiku pracovného práva. Lex et ius Michal Skřejpek – vyd. Aleš Čeněk (Zákony a právo antického Říma) Rok vydania: 2018 Počet strán: 320 Väzba: mäkká Lex et ius. Zákony a právo antického Ríma. Právna veda pochá- dza hlavne od rímskych právnikov, preto sa to volá rímske právo. V knižke uvidíme premenu rímskeho práva, rovnako ako kráľovské zákony, antiku, justiniánske zákony, kódexy. Autorský zákon. Komentár Zuzana Adamová, Branislav Hazucha Rok vydania: 2018 Počet strán: 1 160 Väzba: viazaná Autori predkladajú odbornej, ako aj širšej laickej verejnosti podrob- ne rozpracovaný komentár k Autorskému zákonu, ktorý je výsled- nom rekodifikácie slovenského autorského práva, ku ktorej došlo v roku 2015. Sústredia sa na otázky, ktorými sa v súčasnosti zaobe- rajú slovenské súdy, ako aj Súdny dvor Európskej únie. Prihliadajú aj na poznatky a judikatúru súdov z iných krajín. Kritérium obvyklého pobytu v mezinárodním právu soukromém Magdalena Pffeifer – vyd. Leges Rok vydania: 2014 Počet strán: 192 Väzba: brožovaná Pojem obvyklého pobytu je v súčasnosti pravdepodobne najčastej- šie aplikovaným hraničným ukazovateľom v kolíznych a jurisdik- čných pravidlách. Tento pojem je v súčasnosti vnímaný ako fak- tický pojem, ktorého úplná legálna definícia na účely medziná- rodného práva súkromného absentuje. Autorka sa v publikácii sústredila na aplikáciu pojmu a význam v rámci európskeho me- dzinárodného práva súkromného a presné zmapovanie použitia a významu tohto pojmu. 28 ars notaria 2/18

Pokyny pre autorov 1. Príspevky posielajte elektronickou poštou na adresu vydavateľa. 2. Rozsah príspevkov je limitovaný vrátane fotografií. Pri odborných článkoch by nemal presiahnuť 10 – 15 normostrán vrátane poznámkového aparátu. Rubrika Postrehy z praxe by mala mať maximálny rozsah 3 – 12 normostrán. Recenzie by nemali obsahovať viac ako 1 – 2 normostrany. 3. Predložené práce sa publikujú v štátnom jazyku. 4. Príspevky musia byť napísané v textovom editore MS Word tak, aby bola jasná grafická úprava textu. 5. V texte používajte výhradne Times New Roman, veľkosť písma 12. Na zvýraznenie časti textu je povolená kurzíva a tučné písmo. Pri poznámkovom aparáte pod čiarou používajte Times New Roman, veľkosť 10. 6. Poznámky a odkazy pod čiarou vkladajte vždy na príslušnú stranu cez funkcie vložiť, odkaz a poznámka pod čiarou, pretože len tak sa počas spracovávania neposunie text. 7. Odkazy priamo v texte uveďte na konci citácie. 8. Odporúčané riadkovanie je 1,5, zarovnanie textu v bloku, zarovnanie tabuliek na stred, rovnako aj text v tabuľkách zarovnaný na stred. 9. Za vecnú stránku príspevku zodpovedá autor. 10. Na výplatu autorskej odmeny je v závere príspevku nutné vždy uviesť údaje o autorovi (meno a priezvisko, rodné číslo, akademické tituly, adresa pracoviska alebo bydliska, prípadne e-mail a číslo účtu). 11. Práca musí obsahovať vyhlásenie o tom, či už bola verejne publikovaná, a v prípade akceptácie vyhlásenie, že nebude zadaná na ďalšie publikovanie do iného časopisu. 12. Redakcia si vyhradzuje právo vykonať drobné úpravy, prípadne skrátiť rukopis. 13. Redakcia si vyhradzuje právo výberu príspevkov, právo upraviť titulok príspevku, vykonať v rukopise potrebné štylistické, jazykové a grafické úpravy, ako aj rozhodnúť o jeho zaradení do daného čísla a rubriky. 14. Pri odkazoch na literatúru žiada redakcia o uplatňovanie jednotného systému, ktorý vychádza z normy STN ISO 690. 15. Autori príspevkov vyjadrujú vlastný názor k danej problematike. 16. Vydavateľ má právo uverejniť príspevok vo svojich publikáciách. Uverejnený príspevok môže vydavateľ rozmnožovať v tlačovej, elektronickej alebo akejkoľvek inej podobe, aj sprístupnením na webovej stránke. Súhlas autora je daný prvým zverejnením, ďalší súhlas nie je potrebný. Redakčná rada časopisu ARS NOTARIA vypisuje autorskú súťaž. Súťaž je určená notárskym kandidátom, notárskym koncipientom a poslucháčom právnických fakúlt. Predmetom súťaže je autorský príspevok výlučne s notárskou tematikou, a to v oblasti občianskeho práva so zameraním na dedičské právo, vecné práva, záväzkové právo alebo manželské režimy, alebo v oblasti obchodného práva. Podmienkou je, aby príspevok nebol doteraz nikde zverejnený. Súťaž bude prebiehať v čase od 1. januára 2018 do 30. septembra 2018. Hodnotiť bude komisia zložená z členov redakčnej rady. Výsledky súťaže budú zverejnené v časopise ARS NOTARIA č. 4/2018. Výherca súťaže získa ocenenie vo forme honorovaného zverejnenia príspevku v časopise ARS NOTARIA. V prípade zverejnenia si redakčná rada vyhradzuje právo na korekciu a úpravu rozsahu príspevku. Príspevky zasielajte na adresu: notarskakomora@notar.sk Redakčná rada ARS NOTARIA 12.3.2018 14:53:52

IV ars notaria 2/18