BK 8/2016
BK 8/2016
http://www.floowie.com/ru/read/bsk-n08-flowie/Mesačník pre obyvateľov Bratislavského kraja
www.bratislavskykraj.sk
8
Pesticídy z vrakunskej skládky
mieria na Žitný ostrov
Škola sa mení
na Cvernovku
Ondrík: Keď hrá Barcelona,
nerelaxujem, ohrýzam si nechty
MUDr. Potičný radí
http://www.floowie.com/ru/read/bsk-n08-flowie/Elena Pätoprstá
Za mimoriadne dôleži-
tú považujem ochranu
spodných vôd. S ňou
často úzko súvisí aj
ochrana prirodzených
lesov v Bratislavskom
kraji a okolí Dunaja, kto-
ré spodné vody zadržujú.
Hospodárska ťažba v luž-
ných lesoch, výsadba ne-
pôvodných stromov ale-
bo nevhodné stavebné
zásahy v kraji spôsobujú
vysychanie spodných
vôd a ich znehodnoco-
vanie. Dôležitá je okam-
žitá ochrana podloží pred
znečistením zo starých
skládok, ako je skládka
vo Vrakuni, ale aj iných
lokalitách, ktoré ale musí
pomôcť obciam riešiť
štát. Či už cez rozpočet
Ministerstva životného
prostredia alebo pomo-
cou podpory Európskej
únie. Ochrana zdravia
obyvateľov a ochrana ich
životného prostredia by
mala byť pre štát priorita
číslo jeden. Štát nemôže
túto zodpovednosť pre-
hodiť na BSK alebo obce
bez náležitej finančnej
podpory.
Peter Švaral
Samosprávny kraj svoj
záujem o životné pros-
tredie demonštroval aj
poslednými aktivitami
v prospech vyhlásenia
nového Národného parku
v Podunajsku a aktivitami
za účelom upozornenia
na problém s pitnou vo-
dou v regióne. Vzhľadom
na pozíciu a možnosti
kraja v oblasti životné-
ho prostredia sú aktivity
BSK primerané. To však
neznamená, že ochra-
na životného prostredia
nemá v našom regióne
rezervy. Silnú pozíciu tu
má chemický priemysel,
automobilový priemysel
a aj stavebný a negatív-
ny vplyv na životné pro-
stredie má aj doprava
a celkovo koncentrácia
obyvateľstva. Odpadové
hospodárstvo je a ešte
len bude výzvou pre všet-
kých. Problémom je aj, že
v našom štáte sa snažíme
riešiť problémy životného
prostredia na úrovni na-
príklad Nemecka, avšak
s rozpočtom slovenských
domácností.
Gabriela Ferenčáková
Vrakunská skládka zne-
čisťuje životné prostredie
už niekoľko rokov. Nie je
to nič, o čom by sme sa
dozvedeli len nedávno.
Ministerstvo životného
prostredia by malo byť
v tejto záležitosti akč-
nejšie. Prísľuby z minis-
terstva, že to vyriešia, tu
už boli, no nič sa neudia-
lo. Konečne by sa štát
mal k vrakunskej skládke
postaviť zodpovedne. Žit-
ný ostrov je naším pokla-
dom, ktorý nám môžu
závidieť, no sami ho
vystavujeme riziku eko-
logickej katastrofy. Jed-
noznačne podporujem,
aby štát na riešenie tejto
environmentálnej záťaže
čo najskôr vyčlenil penia-
ze, aby sa predišlo zne-
čisteniu vodného zdroja,
ako sa to stalo v Podu-
najských Biskupiciach.
2
V ankete „Okom poslanca“ sme sa našich poslancov, ktorí sú zároveň členmi Komi-
sie regionálneho rozvoja, územného plánovania a životného prostredia, pýtali, či sa
životnému prostrediu v kraji venuje dostatočná pozornosť a čo považujú za najváž-
nejší problém v tejto oblasti.
ŽUPA V KOCKE – zdravotníctvo
Samosprávne kraje majú
veľké množstvo právo-
mocí a povinností, ktoré
sa týkajú zdravotníctva.
Kraj je tým, kto povoľu-
je, alebo ruší prevádzku
zdravotníckych zariadení
– ambulancií, všeobec-
ných nemocníc, liečební,
agentúr domácej ošet-
rovateľskej starostlivosti
alebo aj lekární. Schva-
ľuje napríklad aj ich or-
dinačné hodiny a určuje
zastupujúceho lekára,
keď je váš lekár práce-
neschopný alebo na do-
volenke.
Župa tiež organizuje
Lekársku službu prvej
pomoci a pohotovost-
né služby lekární, pre-
to na webovej stránke
www.bratislavskykraj.sk
alebo www.e-vuc.sk
vždy nájdete aktuálny
rozpis pohotovostí.
Bratislavská župa zodpo-
vedá aj za rajonizáciu le-
károv. Každý pacient tak
podľa trvalého alebo pre-
chodného bydliska spa-
dá do rajónu konkrétne-
ho všeobecného lekára,
stomatológa, gynekológa
alebo pediatra. Pacient si
môže vybrať iného leká-
ra, než toho, ku ktorému
patrí podľa bydliska, ten
ho ale nemusí prijať. Po-
vinnosť prijať vás má iba
lekár, ku ktorému patríte
podľa bydliska.
Kraj je zriaďovateľom
polikliniky v Karlovej Vsi
a ďalším zdravotníckym
zariadeniam poskytuje
priestory. Vďaka tomu
poskytujú starostlivosť
viaceré polikliniky v Bra-
tislave alebo aj malacká
nemocnica, ktorá zá-
sluhou spolupráce kraja
a súkromnej spoločnosti
prešla výraznou moder-
nizáciou.
V neposlednom rade
kraj prešetruje podnety
a sťažnosti pacientov,
napríklad na neopráv-
nené platby, a kontrolu-
je lekársku, lekárenskú
starostlivosť a ošetrova-
teľstvo v zariadeniach,
ktorých činnosť povolil.
Okrem všetkých týchto
povinností Bratislavský
samosprávny kraj vyko-
náva aj veľa aktivít na-
vyše. Patria sem rôzne
školenia a prednášky pre
odbornú verejnosť na
univerzitách aj medziná-
rodných konferenciách
a aktivity ako napríklad
nedávno realizovaný pro-
jekt, ktorým testoval deti
na najvhodnejší šport,
aby im tak pomohol vo
výbere.
Župa v kocke
Ochrana zdravia a životného
prostredia má byť prioritou
Okom
poslanca
http://www.floowie.com/ru/read/bsk-n08-flowie/www.bratislavskykraj.sk 3
Vážení čitatelia,
novembrové vydanie novín Bratislavský kraj sa venuje zdraviu,
aj keď na stránkach našich novín nenájdete žiadne zaručené
recepty, ako poraziť chrípku a iné sezónne choroby. Zdravie
úzko súvisí so zdravým životným prostredím, a preto sme pre
vás pripravili informácie o asi najväčšej záťaži pre životné
prostredie na území Bratislavy – o vrakunskej skládke.
MUDr. Potičný vám zas poradí, ako si preveriť, či má ambulan-
cia, ktorú plánujete navštíviť, potrebné povolenia na prevádzku
a v pravidelnej rubrike Župa v kocke sa dozviete, aké kompe-
tencie má samosprávny kraj v oblasti zdravotníctva.
Príjemné čítanie praje redakcia Bratislavský kraj!
Online vydanie Výhercovia
Rozlúštenie krížovky
z vydania 7/2016:
Človek bez cieľa je ako loď bez kormidla
(Thomas Carlyle)
Výhercovia vstupeniek
do divadla:
Sidónia Krivosudská (Bratislava), Emília
Slováčková (Slovenský Grob), Emil Potočný
(Bratislava)
Výhercovia publikácie „ZA MOSTOM“:
Kristina Tumova (Bratislava), Eva Novotová (Dolná Krupá), Zita Pallová
(Šenkvice)
Blahoželáme!
november v našej kra-
jine asi navždy zostane
spojený so zamatovou
revolúciou a jej od-
kazom, ktorý si treba
pripomínať. Generácie,
ktoré dnes vyrastajú,
ale aj mnohí dnes už
dospelí ľudia nezažili
režim spred roka 1989,
a preto je mimoriadne
dôležité pripomínať si
ho a pripomínať si aj
všetky jeho obete. Nie-
len na hraniciach zo-
mierali ľudia a tí, čo žili,
žili v neslobode a ne-
ustálom strachu. Aby
sme dnešným mladým
ľuďom ukázali, aké to
bolo, žiť za zatvore-
nými hranicami a aby
sme to pripomenuli aj
tým, ktorí to možno za-
žili, ale dnes si už spo-
mínajú iba na pozitíva,
zapojili sme sa do Fes-
tivalu slobody. Ústav
pamäti národa v spolu-
práci s Bratislavským
samosprávnym krajom
a ďalšími partnermi
zorganizoval v rám-
ci Festivalu slobody
v novembri množstvo
podujatí od filmových
a divadelných predsta-
vení cez diskusie až po
inscenovaný proces.
Celé sme to zavŕšili ví-
kendom zatvorených
hraníc, počas ktorého
sme symbolicky po-
stavili ostnatý drôt na
Cyklomoste slobody
v Devínskej Novej Vsi.
Verím, že tieto aktivity
splnili svoj účel a zane-
chali stopu v povedomí
mladej generácie.
Pavol Frešo
Vážení priatelia,
V tomto období sa
na stredných ško-
lách v kraji začínajú dni otvorených dverí. Tie potrvajú až do februára, kedy
si žiaci základných škôl podávajú prihlášky na študijné odbory, kde sa vy-
žaduje talentová skúška. Pre ostatné odbory je potrebné podať prihlášky do
10. apríla. Budúcim stredoškolákom pri výbere strednej školy môže pomôcť
aj jej návšteva, ktorú môžu absolvovať počas Dní otvorených dverí.
6.12.2016
Gymnázium, Grösslingová 18,
Bratislava
7.12.2016
Gymnázium Jána Papánka,
Vazovova 6, Bratislava
29.11.2016 a 17.1.2017
Gymnázium Ivana Horvátha,
Ivana Horvátha 14, Bratislava
8.12.2016
Gymnázium, Hubeného 23,
Bratislava
1.12.2016
Gymnázium Alberta Einsteina,
Einsteinova 35, Bratislava
16.2.2017
Gymnázium, Ul. 1. mája 8,
Malacky
2.2.2017
Gymnázium Karola Štúra, Nám.
slobody 5, Modra
19.12.2016, 11.1.2017
Gymnázium, Senecká 2, Pezinok
14. a 15.12.2016 pre deviatakov,
15. a 16.2.2017 pre piatakov
Gymnázium Antona Bernoláka,
Lichnerova 69, Senec
8.12.2016
Hotelová akadémia,
Mikovíniho 1, Bratislava
21.1.2017, 27.5.2017
Konzervatórium, Tolstého 11,
Bratislava
17.2.2017
Obchodná akadémia, Nevädzo-
vá 3, Bratislava
30.1.2017
Obchodná akadémia,
Račianska 107, Bratislava
7.12.2016, 15.2.2017
Obchodná akadémia, Dudova 4,
Bratislava
19.12.2016, 16.2.2017
Obchodná akadémia, Myslenic-
ká 1, Pezinok
16.1.2017
Pedagogická a sociálna akadé-
mia, Bullova 2, Bratislava
9.12.2016, 1.2.2017
Pedagogická a kultúrna akadé-
mia, Sokolská 6, Modra
24.11.2016
SOŠ kaderníctva a vizážistiky,
Svätoplukova 2, Bratislava
23.11.2016
SOŠ obchodu a služieb Samu-
ela Jurkoviča, Sklenárova 1,
Bratislava
24.11.2016
SOŠ elektrotechnická,
Rybničná 59, Bratislava
od 3.11.2016 a každú stredu
SOŠ hotelových služieb a ob-
chodu, Na pántoch 9, Bratislava
1.12.2016 a 2.12.2016
SOŠ informačných technológií,
Hlinická 1, Bratislava
15.12.2016, 17.1.2017, 7.2.2017
SOŠ technická, Vranovská 4,
Bratislava
22.11.2016
SOŠ, Komenského 27, Pezinok
8.2.2017
SOŠ chemická, Vlčie hrdlo 50,
Bratislava
7.12.2016, 9.2.2017
SOŠ podnikania,
Strečnianska 20, Bratislava
28.11.2016, 8.2.2017
SOŠ masmediálnych a infor-
mačných štúdií, Kadnárova 7,
Bratislava
6.12.2016 a denne po telef.
dohode
SOŠ dopravná, Sklenárova 9,
Bratislava
15.2.2017
SOŠ polygrafická,
Račianska 190, Bratislava
14.2.2017, denne po dohode
SOŠ záhradnícka Gustáva Čej-
ku, Bratislavská 44, Malinovo
23.11.2016, 30.11.2016,
14.12.2016, 21.12.2016
SOŠ, Kysucká 14, Senec
14.2.2017
SPŠ strojnícka,
Fajnorovo náb. 5, Bratislava
22.11.2016, 7.3.2017
SPŠ elektrotechnická,
Zochova 9, Bratislava
23.11.2016, 15.2.2017
SPŠ elektrotechnická,
Hálova 16, Bratislava
22.11.2016, 7.2.2017
SPŠ dopravná, Kvačalova 20,
Bratislava
1.12.2016, 7.2.2017
SPŠ stavebná a geodetická,
Drieňová 35, Bratislava
9.12.2016
Spojená škola s vyuč. jaz. ma-
ďarským, Lichnerova 71, Senec
26.1.2017
Spojená škola, Tokajícka 24,
Bratislava
2.12.2016, 3.12.2016
Spojená škola, Ul. SNP 30,
Ivanka pri Dunaji
26.1.2017
Stredná umelecká škola scénic-
kého výtvarníctva, Sklenárova 7,
Bratislava
25.11.2016 a 10.2.2017
SZŠ, Záhradnícka 44, Bratislava
14.2.2017
SZŠ, Strečnianska 20, Bratislava
30.1.2017
Športové gymnázium, Ostredko-
vá 10, Bratislava
25.11.2016, 26.1.2017
Škola úžitkového výtvarníctva J.
Vydru, Dúbr. cesta 11, Bratislava
27.1.2017
Tanečné konz. Evy Jaczovej,
Gorazdova 20, Bratislava
Stredné školy
otvoria svoje brány
http://www.floowie.com/ru/read/bsk-n08-flowie/Obrovské koncentrá-
cie hexachlórbenzénu,
hexachlórocyklohexánu,
vysoké hodnoty ropných
látok, zvýšený výskyt
ťažkých kovov, najmä
arzénu. Ako najkritickejší
sa ukázal benzén, limity
prekročil 80-násobne,
xylény asi 16-násob-
ne, etylbenzén a toulén
približne 10-násobne.
Látky, ktoré prekročili
limity, boli zaradené do
deviatich skupín. V nie-
ktorých prípadoch išlo až
o tisícnásobné prekro-
čenie limitov. Znečiste-
nie podzemných vôd je
rozsiahle a je rozšírené
plošne, pozorované boli
prekročenia limitov aj
vo veľkej vzdialenosti
od skládky. Objavili sa
aj vzorky znečistenia
v studniach, ktorých
výskyt sa vzhľadom na
vzdialenosť neočakával.
To sú len niektoré záve-
ry monitorovacej správy
o vrakunskej skládke,
vypracovanej pre štát.
Už dávno nie je ani „ča-
sovanou bombou“, ako
sa zvykne hovorievať
hroziacej ekologickej
katastrofe. „Vybuchla“
pred mnohými rokmi,
no nikto nebol ochot-
ný zaoberať sa týmto
problémom. „Podľa ge-
ologického prieskumu
unikajú do podzemných
vôd najmä pesticídy
a herbicídy. Od roku
2002 platí vo Vraku-
ni zákaz používať do-
mové studne na pitie,
polievanie, umývanie.
Kontaminačný mrak má
dĺžku približne 5 km od
skládky. Ohrozená je
kvalita podzemnej vody
vo Vrakuni a v Podu-
najských Biskupiciach.
Zdroj pitnej vody na Žit-
nom ostrove je natoľko
vzdialený, že najbližších
10 rokov nehrozí jeho
poškodenie,“ povedala
nám Petra Stano Maťa-
šovská z Ministerstva ži-
votného prostredia. Len
nedávno pred Úradom
vlády SR protestovali
vrakunský starosta Mar-
tin Kuruc, župan Pavol
Frešo a viacerí poslanci
Bratislavského samo-
správneho kraja, aby na
skládku znova upozor-
nili. Diskutovať s nimi
prišiel minister život-
ného prostredia László
Sólymos. „Dohodli sme
sa, že na župe uskutoč-
níme odbornú verejnú
debatu. Je to dôležité,
pretože situácia okolo
chemickej skládky je
kritická, dlhodobo neú-
nosná a jej neriešenie by
mohlo viesť až k ohroze-
niu na životoch,“ pove-
dal predseda Bratislav-
ského samosprávneho
kraj Pavol Frešo.
Ministerstvo životného
prostredia tvrdí, že rie-
šenie skládky Chemic-
kých závodov Juraja Di-
mitrova patrí medzi jeho
najvyššie priority v rám-
ci sanácie envirozáťaží
na Slovensku. Pred pár
týždňami Okresný úrad
Bratislava ukončil kona-
nie na určenie povinnej
osoby, zodpovednej za
odstránenie skládky,
a to s verdiktom, že nie
je možné určiť povinnú
osobu, zodpovednú za
jej odstránenie. Po roz-
hodnutí vlády a určení
povinnej osoby Minis-
terstvo životného pro-
stredia získa mandát
podniknúť v tejto veci
ďalšie kroky. „Máme
projekt, urobili sme ge-
ologický prieskum ri-
zík skládky, požiadali
o dočasnú stavebnú
uzáveru a pravidelne sa
zúčastňujeme na verej-
ných zhromaždeniach
vo Vrakuni a informuje-
me občanov,“ uviedla
Maťašovská z rezortu
životného prostredia
k doteraz realizovaným
aktivitám v súvislosti so
skládkou.
4
Rakovina, reprodukčné problémy, Alzheimerova,
Parkinsonova choroba, autizmus či poruchy
učenia patria podľa publikovaných štúdií
k najčastejším zdravotným problémom,
spájaným s pesticídmi. V bratislavskej Vrakuni
sú nimi zamorené pôda i podzemná voda a už
niekoľko rokov sa kontaminácia rozširuje ďalej.
mieria na Žitný ostrov
Pesticídy z vrakunskej skládky
Najvyššia priorita
Kontaminačný mrak má dĺžku
5 kilometrov
http://www.floowie.com/ru/read/bsk-n08-flowie/Na sanáciu plánujú pou-
žiť metódu enkapsulizá-
cie, čo je nepriepustná
bariéra, ktorou sa obsah
skládky izoluje od oko-
litého prostredia. Pred-
pokladané náklady sú
okolo 20 až 25 miliónov
eur. Výdavky by sa hra-
dili najmä z Operačného
programu Kvalita život-
ného prostredia. „Od-
hadovaný termín začatia
prác je druhá polovica
roku 2017 v závislosti
od dĺžky procesu verej-
ného obstarávania,“ do-
dala Stano Maťašovská.
5
www.bratislavskykraj.sk
Ako vznikla vrakunská skládka
Skládku
vybetónujú
Vrakunská skládka sa nachádza v Mlynskom ramene, ktoré slúžilo „Dynamitke“ už od roku
1873 na vypúšťanie odpadových vôd. Odpadové vody sa tu riedili a vtekali do Malého Du-
naja. Časť koryta sa ako rameno zachovala až do súčasnosti, časť bola vybraná na vytvo-
renie skládky chemického odpadu. Skládka bola zriadená v roku 1966 a v tom istom roku
sa tiež začalo skladovanie. Podľa platnej legislatívy nebolo potrebné budovať nepriepustné
tesniace prvky. Odpad bol navážaný vo vrstvách do koryta Mlynského ramena. Nebolo úpl-
ne zavezené, ponechaný zostal priestor na prekrytie odpadu a zarovnanie s okolitým teré-
nom. Ukladanie odpadu sa ukončilo v roku 1979. Hrúbka navezených odpadov dosahovala
rozpätie od 1,5 do 2,5 metra. Odpad do ramena navážali nepretržite počas 13 rokov. Pri
priemernej hrúbke 2 metre a ploche 4,65 hektára tu bolo uložených cca 90 000 m3 odpadu.
Dva až tri metre zeminy na prekrytie skládky boli navezené z výkopových prác na Dome
odborov v Bratislave, z Budmeríc a Vodného diela v Gabčíkove. Na kontamináciu pôdy, ako
aj podzemnej vody upozorňovali výsledky monitorovaní už v 90. rokoch.
Starosta bratislavskej Vrakune Martin Kuruc verí,
že štát po mnohých rokoch nevšímavosti konečne
zasiahne proti ekologickej katastrofe.
Až keď uvidím prvý bager,
uverím, že to chcú riešiť
Kuruc:
Vrakunská skládka nie je
novým problémom. Prečo
nikto nenašiel riešenie už
skôr a kompetentní sa ním
zaoberajú až teraz?
O tomto probléme sa vie
minimálne 15 rokov. Ne-
bol záujem to riešiť a te-
raz sa konečne začalo
preto, lebo samospráva
dva roky bije ako sa len
dá. Myslím si, že sme
vyvinuli taký silný tlak,
my, magistrát, župa,
verejnými vyhlásenia-
mi, diskusiami, listom
premiérovi, ministrovi
životného prostredia,
protestom pred Úradom
vlády SR, že sa s tým
konečne niekto začal
zaoberať.
Čo hrozí, ak kontaminova-
nie pôdy a vody nikto ne-
bude riešiť?
K dispozícii sú prie-
skumy, ktoré hovoria
konkrétne, aké škodli-
vé látky sa nachádza-
jú v pôde aj vode. My
môžeme len odhadovať,
v akej vzdialenosti je
pôda a voda kontami-
novaná, no ak by sme
to neriešili, podľa môj-
ho názoru časom môže
prísť k takej katastrofe,
že si zamoríme vodu na
Žitnom ostrove. Aká je
momentálne situácia,
nikto teraz nevie.
Ako to vyzerá s riešením?
Je to v štádiu verejných
vyhlásení, alebo už padlo
rozhodnutie o sanácii en-
vironmentálnej záťaže?
Istotu budem mať, keď
uvidím prvý bager, kto-
rý tam začne niečo ro-
biť. Pevne verím, že to
do dvoch rokov bude.
Samozrejme, sú tam
niektoré kroky, ktoré
tomu musia zo strany
Ministerstva životného
prostredia predchádzať.
Vypracovanie projekto-
vej dokumentácie, vy-
hlásenie verejnej súťaže.
To bude trvať určitý čas,
ktorý to celé oddiali, ale
dúfam, že za tie dva roky
sa to stihne.
Aké sú technologic-
ké možnosti zastavenia
kontaminácie prostredia
v okolí vrakunskej skládky?
V tomto našom prípade
sa hovorí o enkapsuli-
zácii, obkope sa to celé,
vybetónuje a zakryje
špeciálnou strechou, vy-
tvorí sa akoby sarkofág,
do ktorého nebude pre-
nikať vonkajšia dažďo-
vá voda, a tým pádom
to nebude prenikať do
podzemných vôd. Ne-
poviem, že je to najide-
álnejšie riešenie, ale je
to určite najjednoduch-
šie, najlacnejšie a naj-
rýchlejšie. Najideálnejšie
by bolo zobrať to celé
a odviezť niekde preč.
Pre nás to síce bude
fajn, ale v obci, do ktorej
by to smerovalo, hoc na
skládku, by to vyvolalo
nesúhlas obyvateľov.
Som v tejto veci realis-
ta, a preto som určite
za nejaké riešenie, než
žiadne.
http://www.floowie.com/ru/read/bsk-n08-flowie/V hlavnom meste pôso-
bila klinika plastickej
chirurgie, ktorá na to
nemala povolenie. Žu-
pan Pavol Frešo preto
hneď, ako sa o tom
dozvedel, vydal pred-
bežné opatrenie, kto-
rým zariadeniu zakázal
akékoľvek poskytova-
nie zdravotnej starost-
livosti.
Zdravie ľudí je pre Bra-
tislavskú župu na prvom
mieste, preto zvolila ra-
zantný postup. Prípad
ilegálnej kliniky plastic-
kej chirurgie, ktorá fun-
govala v centre Bratisla-
vy, nastolil otázku, ako
si pacienti môžu overiť,
či má zdravotnícke za-
riadenie povolenie na
poskytovanie zdravotnej
starostlivosti. Bez neho
totiž na Slovensku nik-
to nemôže poskytovať
takúto starostlivosť. Ak
tak robí, tak len ilegál-
ne. „Zoznam všetkých
poskytovateľov, ktorým
župy vydali povolenie,
je zverejnený na strán-
ke www.e-vuc.sk. Vy-
dané povolenie zároveň
umožňuje krajom, aby
v takýchto zariadeniach
vykonávali kontroly,“
uviedol predseda BSK
Pavol Frešo. O zaria-
deniach, ktoré fungujú
bez povolenia, sa župy,
Ministerstvo zdravot-
níctva, Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starost-
livosťou či orgány činné
v trestnom konaní môžu
dozvedieť len na zákla-
de podnetu od pacien-
tov.
Prečo je udeľovanie
povolenia také dôle-
žité? „Pred udelením
povolenia zisťujeme, či
a akú má poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti
špecializáciu, či má na
poskytovanie starostli-
vosti vhodné priestory,
kto je garantom také-
hoto zariadenia či naprí-
klad, aký bude mať cen-
ník a ordinačné hodiny,“
povedala riaditeľka
Odboru zdravotníctva
Bratislavského samo-
správneho kraja Jana
Ježíková. Ak žiadateľ
nesplní čo i len jednu
podmienku, povolenie
od župy nedostane. Kto
nemá povolenie, ten ne-
smie poskytovať zdra-
votnú starostlivosť.
6
V Bratislave pôsobila ilegálna klinika
Ako sa dá zistiť, či má
ambulancia povolenie?
Až na niekoľko výni-
miek, poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti
vydávajú povolenia sa-
mosprávne kraje. Nie-
ktorým zariadeniam
vydáva povolenie Minis-
terstvo zdravotníctva,
no tých je minimum. Či
má lekár alebo posky-
tovateľ zdravotnej sta-
rostlivosti povolenie od
kraja, sa dá veľmi jed-
noducho zistiť na strán-
ke www.e-vuc.sk. Na tejto
stránke sú uvedení všet-
ci poskytovatelia, kto-
rým kraje na Slovensku
vydali povolenie. Treba
ale vyhľadávať podľa
obchodného mena po-
skytovateľa zdravotnej
starostlivosti, lebo to
nemusí byť nevyhnutne
zhodné s menom leká-
ra. Okrem toho tam pa-
cienti získajú informácie
napríklad o ordinačných
hodinách, prípadne
o tom, kto ich lekára za-
stupuje napríklad počas
dovolenky alebo práce-
neschopnosti.
Čo všetko musí mať kaž-
dá ambulancia pred vstu-
pom?
Každá ambulancia musí
byť označená názvom
poskytovateľa zdravot-
nej starostlivosti, špe-
cializáciou, odborným
garantom, schválenými
ordinačnými hodinami
a verejne prístupným
cenníkom, ktorý bol
predtým poslaný na
župu. Nemalo by sa na-
príklad stávať, že cen-
ník je umiestnený až za
dverami ambulancie.
Zisťuje sa pred udelením
povolenia aj špecializácia
lekára?
To je úplne prvá vec,
ktorú kontrolujeme.
Každý poskytova-
teľ zdravotnej starostli
vosti, ktorý žiada o po-
volenie, musí predložiť
dokumenty o svojom
vzdelaní, atestáciách
a špecializácii. Bez nich
povolenie nedostane.
Na koho sa pacienti môžu
obrátiť v prípade nejas-
ností?
Ak pacienti zistili, že
poskytovateľ zdravot-
nej starostlivosti nemá
povolenie od župy,
môžu sa obrátiť priamo
na samosprávny kraj.
Osobne, telefonicky ale-
bo e-mailom na adrese
zdravotnictvo@region-bsk.sk.
Následne sa spíše
úradný záznam a na
jeho základe začneme
konať. Ak majú pa-
cienti podozrenie, že
im nebola poskytnutá
dostatočná zdravotná
starostlivosť, prípadne
že poskytovateľ zdra-
votnej starostlivosti po-
chybil, môžu sa obrátiť
na Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostli-
vosťou.
Lekár kraja MUDr. Valerián Potičný, MPH
nám odpovedal na otázky, ktoré súvisia
s prevádzkou ambulancií.
MUDr. Potičný radí: Ako si preveriť
povolenia ambulancie?
http://www.floowie.com/ru/read/bsk-n08-flowie/Na mnohých cestách
v Bratislavskom kraji sa
prejavuje veľké zaťaže-
nie nadmerným množ-
stvom vozidiel, a to
predovšetkým priamo
v Bratislave. Zatiaľ čo
viaceré hlavné ťahy sa
dočkali opráv už začiat-
kom roka, menej frek-
ventované ulice naprí-
klad na sídliskách zostali
neopravené. Problémom
je aj rozdielna sprá-
va ciest. Kým niektoré
cesty spravuje župa,
o iné sa stará mesto
a ďalšie majú na starosti
mestské časti Bratisla-
vy. Bratislavská župa
pravidelne investuje fi-
nančné prostriedky do
opravy ciest, ktoré sú
v jej správe. Mestám
a obciam, ktorých roz-
počet na opravy ciest
nestačí, pomáha kraj
formou dotácií. Vďaka
tomu cesty v mestských
častiach Bratislavy zís-
kali tento rok investíciu
viac ako 800-tisíc eur.
Jednotlivé mestské
časti vytipovali ulice,
ktoré opravy potrebujú
najviac, a Bratislavský
samosprávny kraj hradí
cenu ich rekonštrukcie
priamo realizátorovi
opráv – spoločnos-
ti Regionálne cesty
Bratislava, a.s. Tá už
ukončila zhruba po-
lovicu plánovaných
rekonštrukcií. Každá
z mestských častí Bra-
tislavy získala opravy
v hodnote takmer 50-ti-
síc eur.
www.bratislavskykraj.sk 7
Aj menšie cesty v Bratislave sa dočkali
rekonštrukcie vďaka dotáciám BSK
Zrekonštruovaná ulica Pod Zečákom v Lamači
Opravená Rastlinná ulica
v Jarovciach
Hálkovu ulicu v Novom Meste
čoskoro zrekonštruujú
Kostlivého ulica v Ružinove sa
tiež dočkala rekonštrukcie
Regionálne cesty Bratislava, a.s., ako správ-
ca ciest II. a III. triedy, ktoré sú vo vlastníctve
Bratislavského samosprávneho kraja, v zmysle
zákona NR SR č. 2/2005 Z.z. (v platnom znení)
a súvisiacej legislatívy, sú povinné zabezpečiť
spracovanie strategickej hlukovej mapy a akč-
ných plánov ochrany pred hlukom v okolí väč-
ších ciest (cesty, na ktorých je intenzita dopra-
vy väčšia ako 3 mil. vozidiel za rok). V zmysle
uvedenej legislatívy Regionálne cesty Bratislava,
a.s. boli povinné spracovať strategické hlukové
mapy a akčné plány ochrany pred hlukom pre
stav v roku 2011. Na základe požiadavky le-
gislatívy k návrhu akčného plánu ochrany pred
hlukom sa vyjadruje aj dotknutá verejnosť.
Návrh akčného plánu je k nahliadnutiu v sídle
správcu ciest Regionálne cesty Bratislava, a.s.
na Čučoriedkovej ulici č. 6 v Bratislave, v pra-
covných dňoch v čase od 7.00 hod. do 15.00
hod. Súhrn je uvedený aj na webovej stránke
http://www.hlukovamapa.sk/r_cesty_2011.html.
Pripomienky k akčnému plánu je možné zaslať
písomne, do dvoch týždňov od zverejnenia, na
adresu Regionálne cesty Bratislava, a.s., Čučo-
riedková 6, 827 13 Bratislava.
Čunovo
Sochorova ulica
Pod kostolom
Devín
Hradná ulica
Mládežnícka ulica
Devínska Nová Ves
Novoveská ulica
Na Grbe
Na Vyhliadke
Dúbravka
Trhová ulica
Jarovce
Rastlinná ulica
križovatka Rastlinná ul.
/Kôstková ul.
Karlova Ves
Ul. Hany Meličkovej
Lamač
Havelkova ulica
Pod Zečákom
Nové Mesto
Hálkova ulica
Petržalka
Holíčska ulica
križovatka Ševčenkova
ul./Belinského ul.
Podunajské Biskupice
Petöfiho ulica
Machova ulica
Pri trati
Rača
Stupavská ulica
Rusovce
Gerulatská ulica
Cesta pri pošte
Cesta pri kostole vpravo
Ružinov
Kostlivého ulica
Staré Mesto
Moskovská ulica
Vajnory
Roľnícka ulica
Baničova ulica
Šaldova ulica
Vrakuňa
Železničná ulica
Záhorská Bystrica
Ul. Jána Raka
Tešedíkova ulica
Cesta pri kostole
Rekonštrukcie ukončené
k 31.10.2016
Prebiehajúce rekonštrukcie
Nový asfalt na Holíčskej ceste
v Petržalke
http://www.floowie.com/ru/read/bsk-n08-flowie/Cvernovka sa sťahuje z
Páričkovej na Račiansku ulicu.
V priestoroch bývalej chemickej priemyslovky v súčasnosti
prebiehajú rekonštrukčné práce, pri ktorých sa snažia
zachovať aj pôvodný charakter objektu. Má tu vzniknúť nové
kultúrne a kreatívne centrum. Svoje miesto tu nájdu umelci,
architekti, fotografi, startupisti. Jeden z iniciátorov režisér
Viliam Csino očakáva, že nová Cvernovka zmení charakter
lokality, pretože celý urbanistický vývoj sa viaže na kultúru.
Vytvorením druhého kultúrneho gravitačného bodu vznikne
aj druhé centrum Bratislavy. Na rozdiel od starej, nová
Cvernovka bude otvorená verejnosti. Novú Cvernovku
plánujú otvoriť v januári budúceho roka. Prinášame vám
fotografie z
priestorov bývalej školy a
rekonštrukčných
prác.
8
Škola sa mení na Cvernovku
Nová Cvernovka. Bude z nej druhé centrum Bratislavy?
V budove bratislavskej župy v račianskych Krasňanoch vznikne komunitné centrum pre staršie deti
a mladých ľudí, ktoré im bude poskytovať priestor na trávenie voľného času.
Mládež v Rači bude tráviť
voľný čas v priestoroch župy
Projekt realizuje občian-
ske združenie Stará Je-
dáleň. Budovu bývalej
jedálne pri SOŠ masme-
diálnych a informačných
štúdií na Kadnárovej
7 nedávno získalo do
dlhodobého nájmu od
Bratislavského samo-
správneho kraja a plá-
nuje ju zrekonštruovať.
„Náš nápad s komunit-
ným centrom si získal
obrovský ohlas u ľudí,
čo tu žijú,“ hovorí Miro-
slav Dudlák, predseda
Starej Jedálne, „veríme,
že sa nám pre jeho rea-
lizáciu podarí získať do-
statok finančných pro-
striedkov od partnerov
a z grantových schém“.
Za projektom Starej
Jedálne stoja skúsení
a motivovaní profesi-
onáli s mnohoročnými
skúsenosťami v prípra-
ve aktivít pre deti, mlá-
dež a rodiny, a to členo-
via a aktivisti Mládeže
ulice, Rodinného centra
Ráčik a občianskeho
združenia Varianty.
http://www.floowie.com/ru/read/bsk-n08-flowie/www.bratislavskykraj.sk 9
Vo filme Eva Nová ste si
zahrali postavu syna al-
koholičky. Boli ste k nej
dosť hrubý, čo malo svoje
dôvody. Neviem, či vaša
mama videla tento film,
respektíve či sleduje
vaše herecké výkony. Ako
by asi komentovala tento
filmový antagonistický
vzťah syna k matke?
Naozaj neviem, či to
moja mama videla a čo
vôbec z mojej tvor-
by videla. Ani neviem,
kedy naposledy bola
v divadle. Ja keď som
doma na Orave, tak
som šťastný, že som
doma u mamy a nikdy
sa nebavíme o mojej
práci. Keď ma vidí v tel-
ke, okomentuje to, ale
inak sa o tom nebaví-
me vôbec. Je zmierená
s tým, čo robím, tak ako
je zmierená s tým, že
môj brat je farár, murár
a policajt. Ona nás berie
ako svoje deti, nie cez
povolania, ktoré vyko-
návame.
Nedávno ste spomenuli,
že svojej mame vykáte, čo
je pre dnešnú generáciu
veľmi nezvyklé. Premieta
sa to aj do vášho vzťahu
možno väčšou úctou či
odstupom?
Myslím, že to trošku
s tým súvisí, ale ne-
viem to oddeliť, pretože
mame vykám odmalička
a ten rešpekt tam vždy
bol. Celkovo sú vzťa-
hy deti – rodičia v tej-
to dobe priateľskejšie
a uvoľnenejšie. To ne-
znamená, že som nebol
so svojou mamou ka-
marát, no dodnes mám
pred ňou rešpekt a vá-
žim si ju, pretože vycho-
vala sedem detí a stále
je našou mamou v pra-
vom zmysle slova. Keď
sa ma na to vykanie pý-
tate, viem, že to asi vy-
zerá trochu zvláštne, ale
ja jej neviem inak pove-
dať, nevedel by som jej
zatykať.
Čo hovorí na vaše výko-
ny?
Ona ma nepochváli, je
trocha prísna, ale mys-
lím, že niekedy je trošku
pyšná a hrdá, ale ne-
cháva si to pre seba.
Ale aby to nebolo ne-
správne pochopené, že
nás nikdy nepochváli-
la. Vždy nám nechala
priestor, aby sme sa
sami rozhodovali, a to aj
o svojich povolaniach.
Do ničoho nás nenútila.
A to chcem nasledovať
aj ja, dať svojim deťom
slobodu v rozumnej
miere, aby mali zo živo-
ta aj radosť.
V jednom rozhovore ste
povedali, že si rád uží-
vate život a nechceli ste
sa vyjadrovať k úletom
zmladosti. Skúsmetoteda
z opačnej strany. Kde sú
vaše hranice? Prebehli
by ste napríklad nahý po
Hviezdoslavovom námestí
ako v Diskopříběhu?
Zhodou okolností na
Hlavnom námestí v Bra-
tislave, keď sme hrali
Theatro Tatro predsta-
venie Majster a Mar-
garéta, tam sme behali
celý súbor nahí. Je tam
jedna scéna, keď sa
otvorí šapitó a beháme
tam nahí. Keď sa to týka
predstavenia alebo ne-
jakej stávky, určite do
toho idem. Otázkou je,
o čo by sme sa stavili.
No kamaráti sa so mnou
nechcú staviť, lebo ve-
dia, že by prehrali. Vo
veľa veciach. Stále ich
provokujem, aby sme
sa stavili, ale oni, že nie,
nie. Milanko, s tebou sa
nejdeme staviť.
Ako vám sedia slovenské
seriály vo všeobecnosti
a konkrétne Atletiko Cver-
novka?
Pre mňa je základom di-
vadlo, pretože v divadle
sa môžem rozvíjať, zis-
ťovať svoje herecké
hranice a vyskúšať si
nejaké veci. Príprava
na divadelné predsta-
venie trvá dva mesiace
a príprava na natáčanie
asi pol hodinu. V seriáli
žnem a čerpám úrodu
z divadla. Pri seriáloch
sa veľmi musíte pozerať
na to, či je naň dostatok
času, či je kvalitnejší,
či točíte obraz 20 mi-
nút alebo hodinu a pol.
Cvernovku sme točili
v lete a ja som si to cel-
kom užíval, lebo to bola
fajn partia chalanov.
Atletiko Cvernovka je se-
riál z futbalového pros-
tredia, vy ste sa venovali
futbalu v mladosti. Bol
to jeden z dôvodov, ktorý
vás do seriálu pritiahol?
Áno, aj preto som do
toho išiel, pretože futbal
mi bol veľmi blízky. Ke-
dysi, keď som mal voľný
čas, som nevedel byť
bez lopty.
Komu fandíte vo futbale?
Ja som veľký fanúšik
FC Barcelona. Keď hrá
zápas, mám ohryzené
nechty, behám, doma
alebo po podniku, kde
to pozerám. Neviem to
v pokoji pozerať, určite
si pritom neoddých-
nem, hrozne to preží-
vam. Ale to aj pri iných
zápasoch, na ktorých
mi záleží. Aj pri repre-
zentácii, keď Sagan
jazdí, alebo Dominika
Cibulková hrá. Hrozne
im fandím a potom som
veľmi šťastný alebo
hrozne smutný, keď to
nevyjde, a to mi trvá aj
na druhý deň. Výsled-
ky častokrát ovplyvnia
moju náladu.
Na prácu sa nemôžete
sťažovať, ste často ob-
sadzovaným hercom. Akú
charakterovú postavu ste
ešte nehrali a chceli by
ste?
Ja mám to šťastie, že
v divadle dostávam
postavy, ktoré sú do-
konca lepšie, ako keby
som o nich len sníval.
Sú rôzne, pozitívne aj
negatívne. V dráme, ko-
médii. Naozaj sa nemô-
žem sťažovať. Teším sa,
že sa to prenieslo aj do
filmovej tvorby.
Na čo sa môžu tešiť divá-
ci v budúcnosti?
Všetkých pozývam do
Slovenského národné-
ho divadla, kde hrám
veľmi veľa predstavení.
Momentálne natáča-
me historický seriál na
Betliari a účinkoval som
vo filme Únos, ktorý je
už natočený. V seriáli
hrám žandára a vo filme
takého chalaniska. Veď
uvidíte.
nerelaxujem, ohrýzam si nechty
Keď hrá Barcelona,
Ondrík:
S hercom Milanom Ondríkom (36) o jeho
rodine, futbale a hereckom účinkovaní.
Foto: Ctibor Bachratý, z archívu SND
Foto: z archívu SND
http://www.floowie.com/ru/read/bsk-n08-flowie/Už samotný Cyklomost
slobody, ktorý pretína
rieku Morava pri Devín-
skej Novej Vsi, vo svo-
jom názve nesie odkaz
na časy, keď hranice
boli zatvorené železnou
oponou. V jeho tesnej
blízkosti na slovenskej
strane nájdete aj viace-
ro ďalších zaujímavostí,
ktoré pripomínajú mi-
nulosť. Jednou z nich
je maketa signálnej
steny, ktorá rozdeľo-
vala Európu 50 rokov,
v skutočnej veľkosti.
Typické valce ostnaté-
ho drôtu, protitanko-
vé prekážky, pieskové
plochy, ktoré odhaľo-
vali stopy utečencov,
a iné zariadenia, použí-
vané pohraničníkmi na
zabránenie útekom. To
všetko si môžete po-
zrieť zblízka na makete
signálnej steny, ktorá
ukazuje ostro stráženú
hranicu. Čo však ma-
keta ukázať nedokáže,
sú elektrické obvody,
pravidelné obchôdzky
vojakov či pozorné sle-
dovanie prihraničných
oblastí tajnými spolu-
pracovníkmi.
Hranice na tomto mies-
te stráži aj pamätník,
nesúci mená 42 ľudí,
ktorí prišli o život pri
pokuse o útek na úseku
rieky Morava, patriace-
ho do Bratislavského
kraja. Autor, akademic-
ký sochár Juraj Čutek
na ňom znázornil aj rie-
ku Morava, ktorá odde-
ľovala územie totality
od územia demokracie.
Začiatkom novembra Di-
vadlo Astorka Korzo ´90
predstavilo svoju novú
divadelnú hru. „Sylvia“
je romantická komédia,
v ktorej nič nie je také,
ako to navonok vyzerá.
Príbeh sa točí okolo
muža v strednom veku
(Vlado Černý), ktorého
zmení náhodné stretnu-
tie so Sylviou (Natália
Puklušová), ktorej mla-
dosti a šarmu sa nedá
nepodľahnúť. Nespútaná
Sylvia si opantá manžela
usporiadanej rodiny, kto-
rý bol už predtým hlboko
nespokojný so svojím
životom. Oveľa dôležitej-
šie sa pre neho stávajú
prechádzky po meste
ako práca s financiami
a aj snobské večierky
vymenil za nočné roman-
tické sedenie na lavičke
v parku. Z jeho zmeny
je nešťastná manželka
Katarína (Anna Šiško-
vá), ktorú naopak život
majetnej strednej vrstvy
a učiteľské povolanie bo-
hato napĺňajú. Dej a smer
príbehu dotvoria aj ďalšie
postavy inscenácie, ako
manželkina spolužiačka
zo školy, „bývalá“ al-
koholička, či priateľský
majiteľ psíka Hektora
z parku. Manželskú krízu
hlavných hrdinov bude
riešiť aj psychiater, u kto-
rého nie je isté, či je žena
a či muž.
Režisérsky sa hry ujala
Soňa Ferancová, dra-
maturgie sa zhostila
Andrea Domeová. Pod
textami piesní je pod-
písaný Jakub Nvota
a o hudbu sa posta-
ral Slávo Solovic. V ro-
mantickej komédii sa
v hlavných úlohách pred-
stavia Anna Šišková,
Natália Puklušová, Vlado
Černý a Marián Labuda
ml.
10 Tipy na výlety
Foto: Robert Tappert / Archív Divadla Astorka Korzo ´90
Tip na
výlet
Po stopách minulosti
Breh rieky Morava bol dlhé
roky zakázaným územím,
kam sa odvážili vstúpiť
len pohraničné stráže
a niekoľko odvážlivcov,
túžiacich po slobode. Dnes
na tomto území nájdete
pamiatku na tých, ktorým
sa nepodarilo utiecť, ale aj
na to, aké prekážky museli
prekonať tí, ktorých útek sa
skončil šťastne.
Romantická komédia na doskách
Divadla Astorka Korzo´90
http://www.floowie.com/ru/read/bsk-n08-flowie/Ešte raz sa v priebe-
hu 19. storočia stalo
Pomoravie dejiskom
vojnového konfliktu.
V roku 1866 vypukla
vojna medzi Pruskom
a Rakúskom. Pruská
armáda sa po víťazstve
pri Hradci Králové ne-
zadržateľne valila sme-
rom na juh. Zo strachu
pred ohrozením Viedne
rakúske vojsko vyhodi-
lo do povetria železnič-
ný most pri Devínskej
Novej Vsi a spálilo
všetky drevené mosty.
Dňa 22. júla 1866 sa
pri Lamači odohrala
posledná veľká bitka,
ktorá sa skončila prus-
kým víťazstvom. Ešte
počas bojov v okolí
Lamača bolo dohod-
nuté prímerie. Demar-
kačná čiara prebiehala
po potoku Russbach
v južnej časti Morav-
ského poľa a okrajo-
vými oblasťami Brati-
slavy. Vojna si medzi
civilným obyvateľ-
stvom vyžiadala len
málo obetí, no oveľa
ničivejšie následky
mala posledná veľ-
ká epidémia cholery,
dovlečená na Záho-
rie pruskými vojakmi.
V Zohore si vyžiada-
la 82 obetí, v Stupave
116 a v Malackách 160.
Pustošila aj v mesteč-
kách a dedinách na ra-
kúskom brehu Moravy.
Rok 1867 priniesol veľ-
kú štátoprávnu zme-
nu, dohodou medzi
Viedňou a Budapeš-
ťou vznikla dualistická
monarchia. Uhorsko
získalo kompetencie
vo vnútornej politike.
Vyrovnanie začalo po-
slednú éru v dejinách
monarchie, trvajúcu
51 rokov. Jej obe časti
postupne nabrali roz-
dielne vnútropolitické
smerovanie. V Rakúsku
sa režim liberalizoval
a demokratizoval, ná-
rodnostiam poskytol
veľké možnosti roz-
voja. Na začiatku 20.
storočia bolo v ra-
kúskej časti zavedené
všeobecné volebné
právo, v Uhorsku zo-
stalo veľmi obmedze-
né. Aj nepatrné práva
národností boli zruše-
né a zavládla brutálna
maďarizácia. Vo väčši-
ne ľudových škôl sa od
prvej triedy vyučovalo
po maďarsky. Aby sa
zdôraznila maďarská
supremácia, na pamät-
nom mieste Slovákov,
aký predstavoval hrad
Devín, bol v roku 1896
vztýčený 20 metrov
vysoký stĺp, nesúci so-
chu mýtického Arpáda.
Po rozpade monarchie
bol odstránený, ale
dodnes rakúske oby-
vateľstvo spoza Mo-
ravy nazýva devínsku
hradnú skalu trocha
skomolene „Arbat“.
Za mostom www.bratislavskykraj.sk 11
Koncom roka 2013 Bratislavský samosprávny
kraj vydal knihu Za mostom. Táto publikácia
mapuje prírodné, historické a geografické
pomery oblasti Pomoravia a jej jednotlivé
kapitoly vám budeme pravidelne prinášať
v župných novinách. Kniha vznikla vďaka
projektu, spolufinancovaného z programu
cezhraničnej spolupráce Slovenská republi-
ka – Rakúsko 2007-2013. Jej autorom je Doc.
PhDr. Ivan Mrva, CSc.
Viedeň v päťdesiatych rokoch 19. storočia
Pohľad na Stupavu začiatkom 20. storočia
Cukrovar v Záhorskej Vsi
Posledné dve storočia v monarchii
ZA MOSTOM:
http://www.floowie.com/ru/read/bsk-n08-flowie/Nechoď vždy len po vychodených cestách, lebo...(A. G. Bell)
Milí lúštitelia, správnu odpoveď z krížovky nám posielajte na adresu: redakcia@region-bsk.sk alebo poštou na adresu redakcie uvedenú v tiráži.
Správne odpovede posielajte do 5.12.2016 spolu s vaším celým menom a poštovou adresou. Vyhrať môžete lístky pre dve osoby na divadelné pred-
stavenia v Divadle Astorka Korzo ´90 a Divadle Aréna a knižnú publikáciu ZA MOSTOM. Troch z vás vyžrebujeme a odmeníme.
Mesačník
Ročník 7/ číslo 8
Vychádza 21.11.2016
Nepredajné
Vydáva:
Sabinovská 16
820 05 Bratislava
IČO: 36063606
redakcia@region-bsk.sk
Šéfredaktor: Eva Dukátová
sefredaktor@region-bsk.sk
Marketing: Jozef Adam
jozef.adam@region-bsk.sk
Registračné číslo: EV 4122/10
ISSN: 1339-0864
Za obsah novín Bratislavský kraj
zodpovedá Bratislavský
samosprávny kraj.
„Bez kultúry nie sme“ je nielen motto Stra-
tégie rozvoja kultúry v Bratislavskom kraji,
ale aj názov projektu, ktorým Bratislavský
samosprávny kraj pristúpil k aktívnej pod-
pore banskobystrických divadiel a umelcov,
vystavených perzekúcii zo strany bystrické-
ho župana M. Kotlebu. V rámci projektu bra-
tislavská župa v novembri 2015 a v júni 2016
pozvala bystrických umelcov do Bratislavy,
aby predstavili svoju tvorbu a diskutovali
s verejnosťou. Tretie podujatie projektu sa
uskutočnilo 20. a 21.10.2016 priamo v Ban-
skej Bystrici. Tentoraz v divadle Štúdio tanca
v rámci festivalu Tvorivé dni vystúpili brati-
slavskí umelci, Sláva Daubnerová s inscenáciou
Solo Lamentoso a zoskupenie Debris Company
s projektom Clear. „Aj to je spôsob, akým môže-
me podporiť slobodnú a nezávislú tvorbu umelcov
a dávať iné signály, než tie, aké tu boli v rokoch
1939 – 1945,“ objasnil svoju motiváciu iniciovať
projekt „Bez kultúry nie sme“ bratislavský župan
Pavol Frešo. Spolu s ním diskutovali banskobystric-
kí a bratislavskí umelci Zuzana Hájková-Ďuricová,
choreografka a riaditeľka divadla Štúdio tanca,
Marián Pecko, režisér a riaditeľ Bábkového divadla
na rázcestí, Sláva Daubnerová, performerka a reži-
sérka divadla P.A.T., a Jozef Vlk, režisér, hudobník
a producent zoskupenia Debris Company. V disku-
sii rezonovali otázky zneužívania moci, kľúčového
významu slobody v umeleckej tvorbe, rezíduí ne-
onacizmu a rizík extrémizmu, ktorých podhubím
sú spoločenská ľahostajnosť a strach, ale aj téma
individuálnej zodpovednosti a nevyhnutnosti ob-
čianskej angažovanosti. Skutočnosť, že publikum
tvorili takmer výlučne mladí ľudia z piatich sloven-
ských regiónov, diskutéri vnímali ako optimistický
signál do budúcnosti. Zároveň konštatovali, že od-
vaha vzdorovať zlu im priniesla aj osobný posun.
„Predtým som nebola tak vnímavá na zlo v spoloč-
nosti,“ priznala sa Zuzana Hájková. Pavol Frešo zas
uviedol, že cíti povinnosť vymedziť sa voči neoto-
talitným hrozbám a extrémizmu ešte razantnejšie,
ako to robil doteraz.
Z Banskej Bystrice: Vanda Tuchyňová, novinárka,
trojnásobná držiteľka Novinárskej ceny Nadácie
otvorenej spoločnosti a moderátorka diskusie
Bez kultúry nie sme
http://www.floowie.com/ru/read/bsk-n08-flowie/