Alík a jazvec

Alik a jazvec Napísal Oldřich Brož Ilustrovala Dominika Matis

© Advent-Orion, Praha 2013 text © Oldřich Brož ilustrácie © Dominika Matis preklad © Advent-Orion s. r. o., Vrútky 2014 ISBN 978 - 80 - 8071 - 168 - 9

Alik a jazvec

4

5

6 Rozkošný darček Pod modrými horami, neďaleko hlbokého lesa na samote, stála pekná hájovňa. Žil v nej fúzatý hájnik spolu so ženou a sedemročným synom Adamom. Malý chlapec veľakrát prosil otecka, aby mu kúpil šteniatko. Hájnik mal svojho syna veľmi rád, a tak sa raz vrátil s malým chlpa- tým klbkom v náručí. Adam hneď vedel, čo to otecko priniesol domov. „Moje šteniatko!“ skríkol natešene a hneď mu vzal chlpaté klbko z rúk. Posadil sa s ním do kresla a začal ho hladkať. Klbko sa pohlo, objavil sa mokrý ňufáčik, ušká sa zdvihli a dve

7

8

9 zvedavé očká sa naňho pozreli. Malý psík mu niekoľkokrát priateľsky oblizol ruku. „Aké mu dáme meno?“ spýtala sa mamička. „Mal by savolať na A ako ja!“ navrhol chlapec. „A keď bude pani učiteľka vyvolávať k tabuli podľa abecedy, pôjdeme spolu.“ Adam poznal len jedno meno začínajúce sa na písmeno A. „Čo keby sme ho volali Alík!“ navrhol. „Môžeme mu tak hovoriť, ale psíčatá ne- môžu ísť do školy,“ povedal otecko. „Tá je iba pre deti a nie pre zvieratká. Až vyrastie, bude so mnou chodiť do lesa. Les je tiež škola!“

10 Mamička sa na Adama usmiala a povedala: „Dobre si to vymyslel. Je to pekné meno pre psíka.“ Slušný psík Čoskoro bol Alíka plný dom. Veľmi rád sa hral. Jedného dňa objavil v kúpeľni kotúč toaletného papiera. Labkami ho rozmotal a malými zúbkami roztrhal na drobné kúsočky tak, že to vyzeralo, akoby v kúpeľni snežilo. Adamovi to bolo veľmi smiešne. Aj ocko sa usmieval pod fúzy, ale mamička Alíkovi do- hovárala, že to nie je hračka. Psík si po tom karhaní ľahol na koberec, položil si hlavu na predné labky a pozeral sa na mamičku takými

11

12

13 smutnými očami, že mu ten papierový sneh v kúpeľni rýchlo odpustila. Inokedy sa Alík pustil do statočného boja so starou utierkou. Chvíľu víťazil on, no potom sa mu utierka omotala okolo predných labiek tak, že sa nemohol takmer ani pohnúť. Zdalo sa mu, že utierka víťazí, ale nakoniec sa psík z toho väzenia predsa len vyslobodil. Zavr- čal, zahryzol sa do nej a tak energicky ňou lomcoval, že bolo jasné, kto tento boj vyhral. Adam sa smial, až sa chytal za brucho. Psík, pyšný na svoj úspech, išiel doprostred kuchyne a tam urobil malú mláčku. Mamička ju utrela a povedala: „Adamko, myslím, že je už čas, aby sa Alík naučil chodiť robiť mláčky von!“

14 Adam vysvetľoval Alíkovi, že slušný psík má chodiť na dvor a tam robiť mláčky. A keďže to bol šikovný psík, za tri dni to pochopil. Odvtedy vždy, keď musel ísť von, škrabkal labkou na dvere. Na tráve mohol robiť toľko mláčok, koľko sa mu len zachcelo, a nikto ho pre to nenapomínal. Naopak, dostal za to ešte aj pochvalu a kostičku na obhrýzanie. Ako len bolo vonku pekne! Alík všetko rád oňuchával, ako to psíčatá robia. A na záhrade teda bolo čo ovoniavať, až sa mu z toho všet- kého od radosti triasol ňufáčik. Vysoká tráva, jarné kvietky, kmene ovocných stromov, steny stodoly, klát na rúbanie dreva, na zemi pár zabudnutých polienok, stará studňa, plot...

15