Architektura v obdobi staroveku

26 | HISTORICKÁ REVUE ročník XIX staroveký EGYPT – dedičstvo faraónov | 27HISTORICKÁ REVUE ARCHITEKTÚRA v období Starej ríše foto | JAROMÍR KREJČÍ a z archívu SAHI autor | JAROMÍR KREJČÍ Egyptskú architektúru môžeme rozdeliť na profánnu a sakrálnu. Bohužiaľ, z mnohých dôvodov profánnu architektúru doby Starej ríše nepoznáme. Preto sa budeme najprv zaoberať sakrálnou architektúrou, predovšetkým hrobovou architektúrou. Napriek tomu, že najvýraznejším stavebným typom doby Starej ríše sú pyramídové komplexy, budeme sa skôr zaoberať architektúrou nekráľovských hrobiek, na ktoré hrobky panovníkov nadväzovali. Najstarším typom staroegyptských hrobiek boli v pra- vekom období jednoduché jamy vykopané do piesku, do ktorých boli ukladané, spolu s milodarmi a ďalšou pohrebnou výbavou, pozostatky zosnulých. V dobe for- movania egyptského štátu môžeme sledovať postup- ný rozvoj podzemných častí, ako aj nadstavieb hrobiek. DŽÓSER, PRVÝ PANOVNÍK STAREJ RÍŠE A ZÁROVEŇ PRVÝ PANOVNÍK, KTORÝ SI NECHAL POSTAVIŤ PYRAMÍDU. JEHO ŠESŤSTUPŇOVÚ PYRAMÍDU PRI SAKKÁRE SNÁĎ POSTAVIL IMHOTEP, PREDPOKLADANÝ SYN SAMOTNÉHO KRÁĽA. 2–3|2008

28 | HISTORICKÁ REVUE ročník XIX staroveký EGYPT – dedičstvo faraónov | 29HISTORICKÁ REVUE ARCHITEKTÚRA v období Starej ríše Hrobky už mali charakter zastrešených jám vymurovaných nepálenými tehlami, postupne sa však začali tieto podzemné priestory pre- hlbovať a tiež ich pôdorys bol čoraz zloži- tejší. Nad týmito hrobkami sa začali stavať stále rozsiahlejšie nadstavby. Tieto hrobky sa postupne vyvinuli na ma- staby, jeden zo základných typov hrobky. Slo- vo mastaba je arabského pôvodu a znamená lavicu, pretože sa tento typ nadstavby podo- bá laviciam, ktoré dodnes stoja pred domami miestnych obyvateľov. Sú to podlhovasté stav- by, ktorých bočné steny sú sklonené, rovnako ako je tomu aj v prípade zmieňovaných lavíc. Spo- čiatku mohli mať mastaby bohato členené priečelie pomocou nikovania (tak to môžeme vidieť napr. na pohrebisku v severnej Sakkáre), neskôr boli vnútorné steny ploché. Kultový priestor mastaby mal najprv podobu jednoduchého výklenku (niky), ten sa ale od doby 3. dynastie začal najskôr meniť na obetnú ka- plnku. Výklenky sa postupne v niektorých prípadoch rozvinuli až do niekoľko desiatok priestorov – ka- plniek, skladov, serdábov (priestoru pre uloženie sôch zosnulého) alebo aj otvorených dvorov (Ptahšepse- sova mastaba v Abúsíre má dohromady štyridsať prie- storov). Tieto priestory boli bohato zdobené, a to reliéfmi alebo aj sochárskou výzdobou. Ku koncu do- by Starej ríše sa začala viac uplatňovať i maľovaná výzdoba. V rámci výzdoby sa stretávame predovšet- kým s vyobrazením zosnulého, ďalej členov jeho ro- diny, ale i scénami z každodenného života – poľno- hospodárskych prác či remeselnej výroby. Veľkú časť výzdoby tvoria vyobrazenia obety a výbavy, ale tiež i nosičov obety. Mastaba sa ako typ hrobky priebežne používala aj v ďalších obdobiach faraónskeho Egypta. Najdô- ležitejšou súčasťou architektúry mastáb boli nepra- vé dvere, kamenná, niekedy tiež drevená stéla napo- dobňujúca skutočné dvere domu. Umiestňovala sa do hlavnej, obetnej kaplnky egyptských hrobiek. Pred nepravé dvere sa ukladali obety, slúžiace k zaisteniu posmrtnej existencie zosnulého, ktorého meno a tituly obsahovali vo svojej výzdobe. Boli miestom, kadiaľ zosnulý mohol komunikovať so svetom živých. Ďalším základným typom nekráľovských hrobiek Starej ríše boli skalné hrobky, ktoré využívali prírodné podmienky v úzkom údolí, kde ostrý prechod medzi skalnatým okra- jom púšte a neustále zaplavovanou obrábanou nivou Nílu nevytváral dostatok rozsiah- lejších plôch pre rozvoj polí mastáb. Preto tu boli využívané prírodné, mäkšie vrstvy ka- meňa, do ktorých boli vytesávané hrobky. Skalné hrobky tiež obsahovali pohrebnú komoru, prístupnú väčšinou vertikálnou šachtou, ktorej ústie sa väčšinou nachádzalo v podlahe obetnej kaplnky. Tá bola, rovnako ako tomu bolo aj u mastáb, miestom, kde prebiehal zádušný kult. Pokiaľ to bolo technicky možné, skalné hrobky obsahovali aj ďalšie priestory, predovšetkým sklady. Známymi príkladmi v skale vytesaných hrobiek sú napríklad skalné hrobky na pohrebisku v Gíze, Mére či Tehne el-Gebel. V miestach, kde bolo pochované veľké množstvo ľudí, vznikali celé labyrinty šácht, spojovacích chodieb a pohrebných komôr. PYRAMÍDOVÉ KOMPLEXY Za zakladateľa Starej ríše považujeme panov- níka 3. dynastie Džósera (Necericheta). Jeho py- ramídový komplex dokumentuje prudký rozvoj technológie, štátnej administratívy (spojený so zvyšujúcim sa počtom úradníkov), ekonomiky, ale i úrovne vedomostí v tejto dobe. Obdobie 3. a 4. dynastie sa vyznačovalo centralizovanou mocou panovníka, ktorý pevne ovládal všetky so- ciálne vrstvy, nachádzajúce sa v spoločenskej pyra- míde pod ním. Vrcholné postavenie egyptského panovníka tejto doby našlo svoj výraz v stavbe pyramídových komplexov. Z obdobia 4. dynastie pochádza najväčšia pyramída – Chufuova, ale v tejto dobe žil i najväčší stavebník faraónskeho Egypta vôbec – Snofru. Z tohto dôvodu môžeme povedať, že obdobie Starej ríše sa vyznačuje stav- bou pyramíd ako hrobiek vtedajších panovníkov, preto sa táto doba tiež nazýva „doba staviteľov pyramíd“. Egyptská ekonomika, založená na poľnohospodárskej i remeselnej výrobe, bola podporovaná i čulým obchodom s okoli- tými krajinami. V priebehu 5. a predovšetkým 6. dynastie sa začali objavovať hospodárske problémy. Určite sa o to pričinila aj výstavba pyramídových komplexov a zaistenie ich fungovania pomocou zádušných darov, ktoré egyptskú ekonomiku postupne vyčerpali. Panovníci boli v dobe Starej ríše pochovávaní v pyramídach, postavených blízko hlavného mesta Inebuhedž (egyptsky „Biele steny“, neskôr Mennofere, Memfis) a vytvorili tak viac než sto kilometrov dlhú mennoferskú (memfiskú) nekropolu. LOMENÁ PYRAMÍDA V DAHŠÚRE. BOLA JEDNOU Z TROCH, KTORÚ SI NECHAL POSTAVIŤ SNOFRU, PANOVNÍK 4. DYNASTIE A NAJVÄČŠÍ STAVITEĽ SPOMEDZI EGYPTSKÝCH KRÁĽOV. PRIEČNELKOVÁ CHODBA JEDNÉHO Z VNÚTORNÝCH PRIESTOROV ČERVENEJ PYRAMÍDY V DAHŠÚRE. PATRILA MEDZI TRI VEĽKÉ PYRAMÍDY, KTORÉ SI NECHAL POSTAVIŤ SNOFRU. PLÁN DŽÓSEROVHO PYRAMÍDOVÉHO KOMPLEXU V SAKKÁRE (PODĽA R. STADELMANNA) PLÁN JEDNEJ Z MASTÁB NA POHREBISKU Z ARCHAICKEJ DOBY V SEVERNEJ SAKKÁRE (PODĽA SPENCERA). BUDOVANIE PYRAMÍD ZAČÍNA AŽ PRVÝM PANOVNÍKOM 3. DYNASTIE DŽÓSEROM. DOVTEDY BOLI FARAÓNI POCHOVÁVANÍ V MASTABÁCH V UMM EL-KÁBE. CHUFUOVA PYRAMÍDA JE NAJVÄČŠIA SPOMEDZI EGYPTSKÝCH PYRAMÍD VÔBEC. PREDSTAVUJE JEDEN Z VRCHOLOV ĽUDSKÝCH SCHOPNOSTÍ STAROVEKU. REZ DŽÓSEROVOU PYRAMÍDOU A JEJ PODZEMÍM. VYZNAČENÉ SÚ JEDNOTLIVÉ STAVEBNÉ FÁZY (PODĽA M. VERNERA). PTAHŠEPSESOVA MASTABA. AJ NAPRIEK TOMU, ŽE NEBOLA KRÁĽOVSKÁ, JEJ ARCHITEKTÚRA A VÝZDOBA BOLA BOHATÁ. 2–3|2008

30 | HISTORICKÁ REVUE ročník XIX staroveký EGYPT – dedičstvo faraónov | 31HISTORICKÁ REVUE DŽÓSEROV (NECERICHETOV) PYRAMÍDOVÝ KOMPLEX Prvú pyramídu, a zároveň prvú monumentálnu kamennú stavbu na svete, nájdeme v pyramído- vom komplexe panovníka Džósera (Necericheta) v Sakkáre. Džóser výstavbou svojho rozsiahleho hrobového komplexu prerušil tradíciu budovania kráľovských hrobiek v hornoegyptskom Abyde, le- žiacom blízko nového hlavného mesta Inebuhedž. Podľa prevládajúceho názoru sa zdá, že najväčším pomocníkom pri príprave tohto grandiózneho die- la bol jeho architekt a (predpokladaný) syn Im- hotep, ktorý bol autorom novej koncepcie stavby kráľovskej rezidencie na onom svete. Džóserov py- ramídový komplex je významnou súčasťou vývoja staroegyptskej architektúry: práve v tomto kom- plexe vznikla myšlienka stavby pyramídy ako mo- numentálnej nadstavby hrobky kráľa. Na základe štúdia zachovaného muriva môžeme konštatovať, že cesta k myšlienke výstavby pyramídy nebola jednoduchá. Džóser začal stavbu svojej hrobky v tvare štvorcovej mastaby, ktorú dvakrát rozšíril. Napokon došlo k prelomovému rozhodnutiu, a to zvýšiť a rozšíriť hrobku najskôr na štvorstupňovú a potom šesťstupňovú pyramídu. Monument tak mal nakoniec základňu s rozmermi 121 x 109 m a výšku 62,5 m. Čo stálo za rozhodnutím postaviť stupňovitú pyramídu, presne nevieme. Možno chcel Džóser veľkým zvýšením svojej hrobky zdôrazniť svoje výnimočné postavenie v rámci spoločnosti a tiež zviditeľniť svoju hrobku pri pohľade z blízkeho hlavného mesta. Ďalšie vysvetlenie môžeme nájsť v náboženských predstavách. Podľa jednej z týchto teórií mala panovníkova hrobka predstavovať prvotný pahorok vyzdvihnutý nad vody chaosu, na ktorom sa na počiatku sveta zrodilo Slnko. Podľa ďalšej je možné stupňovitý tvar pyramídy spojiť s rebríkom, po ktorom sa panovníkova duša vydáva na nebesá, medzi nikdy nezapadajúce hviezdy. Práve stupňovitá pyramída mohla byť takýmto obrovským rebríkom. Rozhodnúť sa pre jednu z uvedených teórií nie je možné, snáď išlo o kombiná- ciu rôznych predstáv a dôvodov. Rovnako ako nadzemná časť monumentálnej hrobky, aj jej podzemný komplex je veľmi zložitý. Uprostred strešnej terasy pôvodnej mastaby sa otváralo ústie hlavnej štvorcovej šachty s rozmermi 7 x 7 m. Šach- ta je hlboká 28 m. Na jej dne sa nachádza panovníkova pohrebná komora (cca 3 x 1,65 x 1,65 m) zostavená z blokov žuly, preto sa dnes nazýva Žulová komora. Pravdepodobne v súlade so zmenou konceptu z pôvodnej mastaby na pyramídu bol do podzemnej hrobky vybudovaný nový prístupový koridor orientovaný presne v severo-južnom smere. Podľa náboženských predstáv spájaných s po- hrebmi panovníkov sa totiž panovníkova du- ša týmto koridorom vydávala k severnému nebeskému pólu, kde sa okolo Polárky na- chádzali nikdy nezapadajúce hviezdy, ktoré pre Egypťanov predstavovali bohov. Okolo Žulovej komory bol vyhĺbený zložitý labyrint priestorov, ktoré ako celok predstavovali kráľov palác pre onen svet. Časť týchto pries- torov bola zdobená modrozelenými fajan- sovými obkladmi, napodobňujúcimi rákoso- vé rohože uchytené na drevenej konštrukcii, ktoré tvorili steny skutočného panovníkov- ho paláca v hlavnom meste. Pod východnou stenou pyramídy sa nachádza 11 vertikálnych šácht, ktoré ústia do horizontálnych chodieb. Štyri z nich boli použité na uloženie ľudských ostatkov, zostávajúce šachty boli vyplnené počtom 40 000 (!) kamenných nádob. Podľa uvedených nápisov bola väčšina z nich vyrobená pre Džóserových predchod- cov na egyptskom tróne. Či ide o pietne uloženie predmetov spojených s jeho predchodcami na egypt- skom kráľovskom tróne, alebo naopak o doklad prí- padného Džóserovho koristníckeho prístupu k nim, nemôžeme priamo doložiť. Pyramída však nie je jedinou stavbou hrobové- ho charakteru v rozsiahlom Džóserovom okrsku. Pri južnej obvodovej stene komplexu stojí Južná hrobka, ktorá na rozdiel od pyramídy nemá nad- stavbu podobnú stupňovitej pyramíde, ale podl- hovastej mastaby. Jej podzemie je veľmi podobné podzemiu Stupňovitej pyramídy, je však viac do- končené a tiež lepšie zachované. V Južnej hrobke sa tiež nachádza pomerne zložité podzemie zdo- bené modrozelenými fajansovými obkladmi a tiež tromi stélami nepravých dverí. Bohužiaľ, funkcia Južnej hrobky nie je úplne jasná. Podľa niektorých bádateľov malo ísť o príbytok kráľovej duše ka, podľa iných o hrobku pre kráľovu placentu, koruny alebo o fiktívny hrob používaný behom rituálov sviatku kráľovského jubilea sed. Iní bádatelia sú toho názoru, že by Južná hrobka mohla byť pred- chodcom satelitných pyramíd. Mohla však tiež byť hornoegyptskou „južnou“ hrobkou a mala by tak vlastne byť náhradou za panovníkovu hrobku v Umm el-Kábe. Pyramída by potom bola „sever- nou“, dolnoegyptskou hrobkou. Okolo Džóserovej pyramídy sa rozkladal kom- plex najrôznejších nádvorí, chodieb, priestorov, ka- plniek, chrámov a ďalších stavieb. Podľa všetkého mal tento architektonický súbor úctyhodných rozmerov 545 x 278 m predstavovať panovníkovu rezidenciu prevedenú do kameňa. Celý tento okrsok obklopoval 10,5 m vysoký kamenný obvodový múr zdo- bený nikovaním a vybavený 15 bránami. Funkčná však bola iba jediná brána blízko juhovýchodného rohu komplexu, ostatné brány boli len zdanlivé. Na tento vstup nad- väzovala dlhá chodba, ktorej strop podopierali stĺpy previazané s murivom. Cez neveľ- kú stĺpovú sieň sa vstupovalo do rozsiahleho otvoreného dvora pred južnou stenou pyramídy. Do dvora tiež ústi vstup, do ďalších častí okrsku – predovšetkým komplexu sviatku kráľovho jubilea sed, ktorý tvorí sled kaplniek zoskupených okolo nádvoria, kde sa rituály tohto sviatku odohrávali. Ďalej na sever stojí tzv. Južný a Severný dom, stavby nie celkom jasnej funkcie. Pri päte severnej steny pyramídy bol postavený zádušný chrám. Pri jeho juhovýchodnom rohu stojí tzv. serdáb, v ktorom bola nájdená sediaca socha Džósera oblečeného do priliehavého sviatočného rúcha, šatky nemes a s rituálnymi fú- zami na brade. Ďalšou záhadnou stavbou sú tzv. Západné masívy. Pod týmito dlhými, severo-južne orientovanými stavbami sa nachádzajú rozsiahle podzemné galériové prie- story, doteraz len čiastočne preskúmané. Nevieme presne, či obsahujú pozostatky hro- biek panovníkov z 2. dynastie začlenené napokon do Džóserovho komplexu, alebo po- chádzajú až z Džóserovej doby. Džóserovým nástupcom sa nepodarilo dokončiť svoje stupňovité pyramídy. Tak tomu bolo aj v prípade Džóserovho priameho nástupcu Sechemcheta, ktorý dal vybudovať komplex postavený na juhozápad od Džóserovej pyramídy. Napriek tomu, že podzemie Sechemchetovej pyramídy obsahovalo zapečatený travertínový sarkofág, panovníkovo telo v ňom nebolo nájdené. Panovník zrejme zomrel mimo územia rezidencie a možno i územia Egypta (na nejakom vojenskom ťažení?). VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA PYRAMÍDOVÉHO KOMPLEXU Vývoj na počiatku 4. dynastie viedol k vzniku pravej pyramídy – t. j. stavby na štvor- covom základe, ktorej ploché steny sa stretávali vo vrchole, tvorenom pyramídiom. Jadro vnútra pyramídy bolo postavené z menej kvalitného vápenca, ktorý sa ťažil v blíz- kosti stavby. Naopak obloženie, po svojom dokončení dokonale vyhladené, bolo zosta- vené z blokov kvalitného bieleho vápenca, ktorý bolo nutné na miesto stavby dovážať po lodiach z náprotivného brehu Nílu. Vnútro pyramídy tvorila zostupná chodba vedúca do pohrebnej komory so sarkofágom pre múmiu zosnulého panovníka. Okrem pohreb- nej komory sa v podzemí pyramídy mohli nachádzať i ďalšie priestory (predsiene, ser- dáb, sklady, atď.). ARCHITEKTÚRA v období Starej ríše HROBKA PANOVNÍKA 4. DYNASTIE ŠEPSESKAFA BOLA JEDINÁ, KTORÁ BOLA V PRIEBEHU STAREJ RÍŠE POSTAVENÁ AKO MASTABA V TVARE OBROVSKÉHO SARKOFÁGU. NACHÁDZA SA V JUŽNEJ SAKKÁRE. SAHUREOVA, NIUSERREOVA A NEFERIRKAREOVA PYRAMÍDA V ABÚSÍRE. POHĽAD OD SEVEROZÁPADU. PYRAMÍDOVÉ POLE V GÍZE: A – MENKAUREOVA PYRAMÍDA, B – RACHEFOVA PYRAMÍDA, C – CHUFUOVA PYRAMÍDA, D – ZÁPADNÝ CINTORÍN, E – KRÁĽOVSKÝ PALÁC, F – PYRAMÍDOVÉ MESTO, G – DEDINA ROBOTNÍKOV, H – VEĽKÁ SFINGA H 2–3|2008

32 | HISTORICKÁ REVUE ročník XIX staroveký EGYPT – dedičstvo faraónov | 33HISTORICKÁ REVUE Práve na prelome 3. a 4. dynastie sa vyvinul pyramídový komplex tak, ako ho poznáme – okrem vlastnej pyramídy umiestnenej najďalej na západ boli súčasťou pyramídových komplexov i ďalšie súčasti: údolný chrám, vzostupná cesta, zádušný chrám a satelitná pyramída. Údolný chrám, ktorý stál v údolnej nive Nílu, bol monumentálnou bránou do pyramídového komplexu. Údolný chrám spájala so zádušným chrámom, ležiacim na úpätí východnej steny pyramídy, vzostupná cesta; v neskorších fázach Starej ríše šlo o krytú chodbu. Do zádušného chrámu orientovaného svojou hlavnou osou východo- západne sa vchádzalo vstupnou sieňou, za ktorou nasledoval stĺpový (alebo pilierový) dvor, priečna chodba, sieň s piatimi nikami (pre päť panovníkových sôch) a od polovice 5. dynastie i tzv. štvorcová miestnosť. Najdôležitejším priestorom chrámu bola obetná sieň s nepravými dverami a obetným oltárom priamo pri východnej stene pyramídy; kultové nástroje a obety boli uchovávané v skladoch. Hlavným účelom komplexu bolo zaistenie panovníkovho zádušného kultu, obnovy jeho síl a večného života na onom svete. Pyramídový komplex kráľovnej sa odlišoval niekto- rými chýbajúcimi prvkami (napr. neexistenciou údolného chrámu) a menšími rozmermi. VRCHOLNÉ OBDOBIE STAVBY PYRAMÍD Doba prvého panovníka 4. dynastie Snofrua je jedným z vrcholných období egyptské- ho štátu, ale tiež prelomovým obdobím, čo sa týka vývoja architektúry pyramídových komplexov. Práve v tejto dobe vznikla forma pravej pyramídy, pyramídy s plochými stenami, ale tiež i základná podoba pyramídového komplexu. V architektúre pyramídových komplexov sa tiež naplno prejavil vzostup slnečného kultu, najviac v celkovej východo-západnej orientácii týchto areálov. Snofru nechal postaviť tri veľké pyramídy (pyramída v Médúme a dve pyramídy v Dahšúre) a veľmi pravdepodobne i najmenej sedem malých stupňovitých pyramíd. Dohromady dosahuje objem muriva len troch veľkých pyramíd 3 500 000 m3 . Preto môžeme Snofrua považovať za jedného z najväčších staviteľov egyptských dejín. Najzvláštnejšia zo Snofruových pyramíd je Lo- mená pyramída postavená neďaleko dnešného mes- ta Dahšúr. Táto pyramída zároveň predstavuje prvú pravú pyramídu. Je evidentné, že staroegyptskí in- žinieri ešte zrejme plne neovládali všetky znalosti potrebné k úspešnému prevedeniu stavby. Zvolili totiž plochu s pomerne nestabilným podložením a k tomu ešte i pomerne strmý uhol steny pyramídy. Behom stavby dolnej časti pyramídy sa zača- lo murivo pyramídy rúcať. I napriek zosilneniu muriva dochádzalo i naďalej k problémom so stabilitou, preto bol pozmenený vnútorný plán pyramídy a v jej hornej polovici bol zníže- ný uhol sklonu stien. Preto vznikol neobvyk- lý tvar pyramídy, ktorá sa kvôli tomu v egyp- tológii nazýva Lomená pyramída. I z tohto dô- vodu musel Snofru postaviť tretiu, Červenú pyramídu. Poučení problémami pri predchá- dzajúcej stavbe, zvolili stavitelia pri jej výs- tavbe ostrejší, 45° uhol. Táto pyramída sa tiež stala pyramídou pohrebnou. CHUFUOVA VEĽKÁ PYRAMÍDA Zdá sa, že táto najväčšia egyptská pyramí- da bola postavená v troch stavebných fázach, ktoré sa prejavili v jej vnútornom usporiadaní, konštruovanom v troch úrovniach. Výsledkom bola obrovská stavba s dĺžkou strany 230 m a ARCHITEKTÚRA v období Starej ríše PYRAMÍDA A ZÁDUŠNÝ CHRÁM FARAÓNA 5. DYNASTIE SAHUREA PRI ABÚSÍRE výškou 146,5 m. Na rozdiel od štandardného pôdorysu vnútra pyramíd sa vo Veľkej pyramíde stretávame s veľkým množstvom vnútorných priestorov. Na vstup do vnútorných priestorov umiestnených v osi severnej steny nadväzovala zostupná chodba ústiaca do Skalnej komo- ry, vytesanej do vápencového podložia pyramídy. V miestach, kde zostupná chodba začínala prenikať cez vápenec, sa od nej oddeľovala chodba, na ktorú nadväzoval horizontálny koridor vedúci do tzv. Kráľovninej komory. Vlastná pohrebná komora panovníka bola najvyššie položená Kráľova komora. K nej viedla vzostupná Veľká galéria, monumentálny priestor s prečnievajúcou klenbou. Nad Kráľovou komorou bol postavený systém piatich odľahčo- vacích komôr z mohutných žulových blokov, ktoré majú za úlohu rozkladať tlak muriva pyramídy nad pohrebnou komorou. Z južnej a severnej steny Kráľovej komory, a takisto i z Kráľovninej komory, vedú k južnej a severnej stene pyramídy úzke chodbičky. Ich funk- cia nie je jasná, snáď slúžili ako vetracie šachty, podľa niektorých bádateľov mohli v ná- boženskej rovine slúžiť pre nanebovstúpenie duše zomrelého panovníka. V Kráľovej komore stojí dnes čiastočne poškodený žulový sarkofág pre panovníkovu múmiu. Jeho pokoj a bezpečie, okrem samotnej stavby alebo napríklad zapečatenia prístupovej chodby blokmi kameňa, chránil trojitý portkulis (systém padacích kameňov). Zo zádušného chrámu, ktorý stál na východ od pyramídy, sa dodnes zachovalo len čadi- čové dláždenie a niekoľko fragmentov sôch a reliéfnej výzdoby. Päť jám vytesaných v skal- nom podloží východne a južne od pyramídy obsahovalo Chufuove bárky. Obe jamy pri južnej stene pyramídy sa zachovali zapečatené. Východná jama obsahovala vyše 120 súčastí rozo- branej kráľovej bárky, i s veslami a lanami. Znovu zostavená meria 43,3 m. Obe bárky nesporne slúžili počas panovníkovho života na jeho prepravu a mali mu slúžiť i na onom svete. Tieto bárky však nie sú v rámci kráľovskej hrobovej architektúry výnimočné (stretávame sa s nimi už od Archaickej doby). Blízko panovníkovej pyramídy boli postavené hrobky pre členov kráľovskej rodiny. Pri východnej stene pyramídy stoja tri malé pyramídy patriace ženám – členkám kráľovského rodu. Ďalej k východu boli v masívnych dvojitých mastabách pochovaní kráľovi synovia a dcéry; vysokí hodnostári v mastabách a západnom pohrebisku. Rachef, mladší Chufuov syn, nastúpil na trón po neočakávanej predčasnej smrti svojho brata Radžedefa. Na rozdiel od Chufuovej pyramídy obsahuje Rachefova pyramída jednoduchý systém komôr v subštruktúre pyramídy. Zádušný chrám a údolný chrám boli postavené za použitia obrovských blokov vápenca – rovnako ako v prípade Menkaureovho zádušného chrámu. V prípade Rachefovho pyramídového komplexu sa veľmi dobre zachoval jeho údol- ný chrám, ktorý je najzachovanejším údolným chrámom pyramídového komplexu vôbec. Vyznačuje sa jednoduchou architektúrou a rozsiahlym využitím červenej žuly a travertínu. PLÁN ÚDOLNÉHO A ZÁDUŠNÉHO CHRÁMU NIUSERREOVEJ PYRAMÍDY (PODĽA R. STADELMANNA) 2–3|2008

34 | HISTORICKÁ REVUE ročník XIX staroveký EGYPT – dedičstvo faraónovARCHITEKTÚRA v období Starej ríše | 35HISTORICKÁ REVUE V priestore údolného chrámu sa podarilo nájsť väčšie množ- stvo kráľových sôch, ktoré tvorili spolu s architektúrou chrá- mu jeden celok. Blízko Rachefovho údolného chrámu sa týči najväčšia socha v Egypte – Veľká sfinga, dlhá 73,5 m a vyso- ká vyše 20 m. Predstavuje tvora spojeného z leva a človeka, v ktorom sa sila levieho tela spája s inteligenciou ľudského vládcu v novej božskej bytosti. Veľká sfinga bola okrem toho i monumentálnym strážcom vstupu do celého pohrebiska. Ku koncu 4. dynastie dochádza k ďalšiemu vývoju podoby vnútorných priestorov pyramíd. V menšej pyramíde Rache- fovho syna Menkaurea sa stretávame s predsieňou, skladmi a vlastnou pohrebnou komorou. Panovník Šepseskaf si nechal postaviť svoju hrobku na inom mieste memfiskej nekropoly, a to v južnej Sakkáre. To nebol jediný rozdiel oproti jeho predchodcom. Nenechal si totiž postaviť pyramídu, ale hrobku v tvare obrovského sarkofágu. Rozloženie podzemných priestorov nadväzuje na dispozíciu Menkaureovej pyramídy. OBDOBIE 5. A 6. DYNASTIE Doba 5. dynastie a architektonický vývoj kráľovských zádušných komple- xov predstavuje pomerne výraznú zmenu koncepcie oproti obdobiu 4. dy- nastie. Zároveň sa na jej začiatku ustálila štandardná podoba pyramídového komplexu, používaná až do konca 6. dynastie už len s menšími úpravami. V období 5. a 6. dynastie sa už nekládol hlavný dôraz na samotnú hrobku. Pyramída získala omnoho menšie rozmery než rozsiahle projekty doby 4. dy- nastie. Pyramídy už tiež neboli stavané tak kvalitne, preto sa pyramídy pa- novníkov 5. a 6. dynastie po odstránení kvalitného vápenca, ktorým boli ob- ložené, premenili na hromady sutiny. Väčší dôraz však začal byť kladený na ďalšie stavby pyramídového komplexu, predovšetkým na zádušný chrám. Pre jeho stavbu sa využíval celý rad stavebných materiálov. Najznámejším prík- ladom pyramídového komplexu tejto doby je Sahureov komplex v Abúsíre. Okrem ďalších súčastí architektúry je významný otvorený stĺpový dvor. Bol vydláždený čadičom, na ňom boli vztýčené palmové stĺpy z červenej žuly podopierajúce strop ochodze dvora posiateho hviezdami – išlo o napodobe- nie okolitej nílskej krajiny s palmovými hájmi. Venis, posledný panovník 5. dynastie, nasledoval v architektúre pyramí- dového komplexu svojich predchodcov, avšak v jeho pyramíde – presnejšie pohrebnej komore a predsieni – sa prvýkrát objavujú Texty pyramíd. V dobe 6. dynastie potom už nenastali výraznejšie zmeny v architektúre pyramído- vých komplexov. Pre túto dobu je však charakteristický vysoký počet pyra- mídových komplexov kráľovien, postavený okolo hrobových okrskov egypt- ských panovníkov, ako to vidíme na príklade pyramídového komplexu Pe- piho I. v južnej Sakkáre. CHRÁMOVÁ ARCHITEKTÚRA Chrámová architektúra, rovnako ako hrobová architektúra, vychádzala vo svojich detailoch i v celkovom rozvrhnutí zo sídliskovej architektúry. Keďže podľa náboženských predstáv bolo nutné, aby sakrálne stavby vydržali večne, mali byť stavané z kameňa a na menej exponovaných, t. j. nezaplavovaných miestach níl- skeho údolia. V dobe Starej ríše však veľká väčši- na chrámových stavieb bola stavaná z nepále- ných tehál. Chrámové stavby slúžili rituálom, ktoré mali udržiavať pozemský poriadok (maat). Staroegyptské chrámy týmto rituálom vytvárali priestor a sami o sebe predstavovali obraz sveta – imago mundi. Jedným z najdôležitejších kultových stredísk bol Heliopolis (Iunu, dnes Mataréje). V dobe Džó- serovej vlády tu bola postavená drobná chrámová stavba. Dodnes sa zachovali len fragmenty reliéf- nej výzdoby tohto neveľkého chrámu alebo naa (schránky na sochu boha). V Heliopole sa podľa miestnej náboženskej náuky o vzniku sveta vynoril z pravodstva prapahorok, na ktorom sa zrodilo Sln- ko. Dôležitú úlohu v slnečnom kulte hral posvätný kameň benben, uchovávaný v tunajšom chráme. Tento kameň snáď mal tvar ihlanu, ktorý sa odrá- ža nielen v tvare pyramíd, ale tiež pyramídií, ktoré Egypťania nazývali benbenet. V areáli tunajšieho chrámu slnečného boha boli vztyčované obelisky, najstarší pochádza z doby vlády panovníka Tetiho. So slnečným kultom bol možno tiež spojený chrám Sfingy, ktorý, ako jeho moderné meno na- značuje, bol postavený na východ od Veľkej sfin- gy v Gíze. Táto stavba, postavená z veľkých blo- kov vápenca, obsahuje otvorený dvor a k tomu je orientovaná podľa východo-západnej osi, ktoré sú znakom architektúry spojenej so slnečným kultom. SLNEČNÉ CHRÁMY Prvých šesť panovníkov 5. dynastie si nechalo postaviť slnečné chrámy. Boli to stavby zvlášt- neho charakteru. Zo šiestich známych slnečných chrámov boli objavené a archeologicky preskú- mané len dva. Mená slnečných chrámov, napríklad Sechetre – „Pole Reovo“ či Setibre – „Miesto Reovho srdca“, obsahujú priamy odkaz na meno slnečného boha Rea, čo presvedčivým spôsobom poukazuje na solárny charakter týchto stavieb, ktoré boli zároveň funkčne úzko prepojené s kráľovskými py- ramídovými komplexmi. Toto prepojenie svojím základným rozvrhnutím dokladajú oba dosiaľ známe slnečné chrámy – Ve- serkafov chrám nazývaný Nechenre a Niuserrov slnečný chrám Šesepibre. Oba chrámy majú, rovnako ako pyramídové komplexy panovníkov, východo- západnú orientáciu. Najďalej na východ, na okraji obrábanej pôdy, stál dolný chrám, spojený vzo- stupnou cestou s horným chrámom stojacim (rov- nako ako pyramídy) na najnižšej z terás Líbyjskej púšte. Tu sa, okrem skladiskových a kultových sta- vieb, na rozľahlom otvorenom dvore nachádzal obetný oltár s veľkým obeliskom. Na rozdiel od obeliskov z Heliopolisu, alebo napríklad z veľkých chrámov z doby Novej ríše v Karnaku alebo Luxore, boli obelisky v slnečných chrámoch vymurované z blokov vápenca a červenej žuly (a neboli vyro- bené z jedného monolitu). V prípade Niuserrovho slnečného chrámu tento obelisk dosahoval, spolu s podstavcom, na ktorom stál, výšku 56 m. V susedstve tohto chrámového komplexu stála i 30 m dlhá stavba z nepálených tehál, ktorá svojím tvarom napodobňovala slnečnú bárku. Architektúra chrámu bola ovplyvnená predstavami o každodennom kolobehu Slnka oblohou a podsvetím. Tieto svätyne však neboli len miestom uctievania boha Re, spolu s ním v nich bola uctievaná bohyňa Hathor, ale i ďalšie božstvá. Re tu bol pritom uctie- vaný ako panovníkov otec (panovník bol podľa svojej titulatúry „syn Rea“) a cez neho i samotný panovník. Slnečné chrámy neboli len významnými náboženskými, ale tiež hospodárskymi inšti- túciami. Mäso zvierat obetovaných pre panovníkov zádušný kult v pyramídových komple- xoch muselo prejsť slnečným chrámom, kde bolo na obetnom oltári vystavené sile a účin- kom slnečných lúčov a týmto spôsobom rituálne očistené. Dôležitým spojovacím článkom slnečných chrámov s pyramídovými komplexmi tiež bola oslava kráľovho jubilea nastú- penia na trón, starobylého sviatku sed (viď Džóserov pyramídový komplex v Sakkáre). Veľmi jednoduché chrámové stavby z doby Starej ríše sa nachádzajú v Tell Baste v oblasti nílskej delty – sú to tzv. ka-kaplnky panovníkov 6. dynastie Tetiho a Pepiho I., alebo v Medamúde v Hornom Egypte s dvojicou pahorkov oválneho pôdorysu. V ich vnútre zrejme boli akési kultové priestory. SÍDLISKOVÁ ARCHITEKTÚRA Najväčšiu časť egyptskej architektúry tvorila profánna architektúra. Avšak ako tomu bolo i v iných oblastiach života egyptskej spoločnosti, tak i sídliskovým stavbám, stavaným pre život na tomto svete, bola venovaná menšia starostlivosť než stavbám hrobovým alebo náboženským. Obytné stavby boli stavané predovšetkým z ľahkých a málo odolných materiálov: z dreva, nepálených tehál a rákosových rohoží, pripev- nených na drevenej konštrukcii. Sídliská boli takto stavané predovšetkým v nílskom údolí, na prirodzených pahorkoch, chrániacich ich pred zdvihnutou hladinou Nílu. Na týchto pahorkoch sa však v súčasnosti rozkladajú rušné mestá a dediny, čo veľmi sťažuje možnosti archeologického prieskumu. Preto máme len kusé informácie o síd- liskovej architektúre v dobe Starej ríše získané z niekoľkých archeologických výsku- mov. Výnimkou sú skôr netypické príklady sídlisk kňazov z Gízy (pri hrobke kráľovnej Chentkaus II.), ktoré môžeme považovať za akési „radové domčeky“, alebo z pries- toru zádušných chrámov panovníkov Neferirkarea a Raneferefa v Abúsíre postavených z nepálených tehál. Dôležité sú doklady sídliskovej architektúry z ostrova Elefantina (v oblasti Asuánu) a na samotnej južnej hranici vtedajšieho Egypta alebo z lokality Ajn Asíl z oázy Dachla v Západnej púšti. Architektúra týchto sídlisk bola veľmi jed- noduchá, niekedy sa pre namáhané prvky, ako napr. prahy, pätky drevených stĺpov alebo schodisko, používali kamenné bloky. Staroegyptská architektúra nám ukazuje technologické, ale aj organizačné schop- nosti starovekých obyvateľov nílskeho údolia. Na druhej strane môžeme jej prostred- níctvom poukázať na neprekonateľné rozdiely v postavení jednotlivých vrstiev spo- ločnosti vtedajšieho egyptského štátu. (Článok bol pripravený s podporou výskumného zámeru MŠMT ČR MSM 0021620826.) TROJROZMERNÁ REKONŠTRUKCIA PYRAMÍDOVÉHO POĽA PRI ABÚSÍRE. PYRAMÍDY 5. DYNASTIE NEDOSAHOVALI MONUMENTALITU PYRAMÍD 4. DYNASTIE, ARCHITEKTÚRA ICH CHRÁMOV VŠAK BOLA OVEĽA ZLOŽITEJŠIA. POHREBNÁ KOMORA VENISOVEJ PYRAMÍDY NA POHREBISKU V SAKKÁRE. MEDZI PYRAMÍDAMI STAREJ RÍŠE JEJ PATRÍ VÝNIMOČNÉ MIESTO, PRETOŽE BOLA AKO PRVÁ VYZDOBENÁ TEXTAMI PYRAMÍD. TROJROZMERNÁ POČÍTAČOVÁ REKONŠTRUKCIA VESERKAFOVHO SLNEČNÉHO CHRÁMU V SEVERNOM ABÚSÍRE 2–3|2008