ARS NOTARIA 02 2017



http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

1

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

2

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

>> obsah ARS NOTARIA 2/2017 Ročník: 21. • Vyšlo: 30. 6. 2017 Vydáva: Notárska komora Slovenskej republiky Krasovského 13, 851 01 Bratislava 5, IČO 30 811 236 tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 589 notarska.komora@notar.sk, www.notar.sk Redakčná rada: JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka) JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. JUDr. Juraj Göbl JUDr. Jozef Opatovský JUDr. Katarína Valová, PhD. Periodicita: štyrikrát ročne Predplatné: daniela.durajova@notar.sk Inzercia: daniela.durajova@notar.sk Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2 P. O. Box 61, 810 05 Bratislava, www.jaga.sk Foto: Notárska komora SR, archív autorov, isifa/Shutterstock Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN 1335-2229 11 4 18 26 Úvodník Odborný článok 4 Exekučná notárska zápisnica v aplikačnej praxi (a jej deformácie) Tomáš Čentík Judikát 11 Zmeškanie sudcovskej lehoty na podanie žaloby o určenie absolútnej neplatnosti závetu Zuzana Grófiková Postrehy z praxe 13 Notárska zápisnica o obsahu webovej stránky ako dôkazný prostriedok Tomáš Gábriš, Katarína Valová Rozhovor 18 Alexander Bröstl – Právnici sa vo svojom povolaní konečne musia odraziť od svojej DNA. A DNA práva je spravodlivosť Z diania v právnickej obci 22 Seminár k zákonu o registri partnerov verejného sektora Katarína Valová 24 Novela exekučného poriadku s účinnosťou od 1. 4. 2017 Zuzana Jankovičová 25 Seminár: Pozemkové spoločenstvá – dôležité otázky z praxe Juraj Göbl 26 Medzinárodný seminár: Cezhraničné dedenie: „Nariadenie EÚ o dedičstvách“ v právnej praxi Dagmar Hupková 27 Medzinárodná konferencia Právny pluralizmus a pojem práva Katarína Valová 28 Recenzia – Uznesenie v systéme súdnych rozhodnutí v civilnom procese Peter Molnár Aktuálne z NK SR 29 Informácie 29 Novinky z medzinárodnej oblasti Ján Hamara 30 Anotácie 32 Prehľad právnickej literatúry

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

2 ars notaria 2/17 Úvodník Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dňa 10. marca 2017 sa uskutočnilo prvé povolebné za- sadnutie prezídia Notárskej komory Slovenskej republi- ky (ďalej len „komora“). V úvode tohto zasadnutia došlo k voľbe prezidenta a viceprezidenta komory. Za prezi- denta komory bol zvolený JUDr. Miroslav Gregor, notár so sídlom v Trnave, za viceprezidenta komory bola zvo- lená JUDr. Daniela Šikutová, notárka so sídlom v Brati- slave. Následne prišlo k rozdeleniu úloh a k špecifikácii činnosti na jednotlivých úsekoch riadenia komory me- dzi jednotlivých členov prezídia na obdobie rokov 2017 až 2020. Kompetencie prezidenta a viceprezidenta sú vymedzené v zákone č. 323/1992 Zb. o notároch a notár- skej činnosti (Notársky poriadok), ako aj v Organizačnom poriadku komory. Keďže legislatívu považuje prezídium komory za jednu z veľmi dôležitých a strategických oblastí, ktorej cieľom sú nové kompetencie pre notárov, legislatívnej činnosti sa budú venovať dvaja členovia prezídia komory. JUDr. Karol Kovács sa stal predsedom legislatívnej skupiny a JUDr. Katarína Valová, PhD., sa bude venovať špeciali- zácii na Obchodný register a rekodifikáciu Občianskeho zákonníka, ako aj dohľadu nad časopisom ARS Notaria. JUDr. Miroslav Pavlovič zastrešuje agendu vybavovania sťažností. JUDr. Juraj Göbl je novým predsedom analy- tickej skupiny a novým predsedom medzinárodnej sku- piny sa stal JUDr. Ján Hamara ml. JUDr. Miroslav Duriš, PhD., bol poverený zabezpečovať dohľad nad notárskou činnosťou, dedičskú agendu a rozvrhy práce notárov pre celé územie Slovenskej republiky. JUDr. Ludmila Joa- nidisová sa bude venovať vzdelávaniu, výberovým kona- niam, odborným notárskym skúškam, agende notár- skych koncipientov a notárskych kandidátov. JUDr. Ivan Lošonský, PhD., sa bude venovať ekonomickým záleži- tostiam, výberovým konaniam, notárskym skúškam, ako aj agende notárskych koncipientov a notárskych kandi- dátov. Problematikou katastra nehnuteľností sa bude zaoberať JUDr. Jarmila Kováčová. Hovorcami komory sa stali JUDr. Ludmila Joanidisová a JUDr. Miroslav Pavlo- vič. Milým poznaním je, že v súčasnom prezídiu komory sú zastúpené všetky generácie notárov, ktoré sa navzá- jom užitočne dopĺňajú. S cieľom výkonu právomocí prezídia komory bola perso- nálne obsadená legislatívna skupina, analytická skupi- na a medzinárodná skupina. Keďže v predchádzajúcom volebnom období sa pri legislatívnej skupine osvedčilo pôsobenie riadnych členov a spolupracujúcich členov, riadni a spolupracujúci členovia boli zvolení okrem le- gislatívnej skupiny aj do analytickej skupiny a medziná- rodnej skupiny. Obsadenie týchto pracovných skupín je v súčasnosti z historického hľadiska najpočetnejšie prá- ve z dôvodu rozsahu očakávaných úloh. Slovenské notárstvo prechádza neľahkou úlohou zásad- ných legislatívnych zmien. Prvú veľkú zmenu v notárskej činnosti priniesla posledná rozsiahla novela Notárske- ho poriadku (zákon č. 267/2015 Z. z.) Najzásadnejším legislatívnym zásahom do každodennej činnosti notára bolo nahradenie Občianskeho súdneho poriadku tro- mi novými zákonmi účinnými od 1. 7. 2016, a to Civil-

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

3 ným sporovým poriadkom (zákon č. 160/2015 Z. z.), Ci- vilným mimosporovým poriadkom (zákon č. 161/2015 Z. z.) a Správnym súdnym poriadkom (zákon č. 162/2015 Z. z.). Táto zmena zasiahla každého notára, pretože sa podstatným spôsobom upravila činnosť súdneho ko- misára. Okrem toho, že priniesla notárovi v dedičskom konaní rozšírenie jeho kompetencií, v dedičskom kona- ní nastala zmena aj v osvedčenom inštitúte – osvedčení o dedičstve, ktoré bolo nahradené štandardným súdnym uznesením, čo prinieslo notárovi značné administratívne a časové zaťaženie. S potešením však môžem konštato- vať, že notári túto zmenu zvládli aj zvládajú napriek zvý- šenej náročnosti úspešne. Ďalšiu výraznú zmenu priniesli a stále prinášajú nové predpisy týkajúce sa informatizácie výkonu verejnej moci. Ide najmä o Zákon o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplne- ní niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), ako aj nadväzujúce právne predpisy, ktoré v mnohom zasiah- li do zaužívaných postupov pri výkone verejnej moci. V mnohých ohľadoch sa notárovi môže zdať, že sa po- stupne mení z právnika na informatika. Snívať o tom, že v minulosti to všetko bolo podstatne jednoduchšie, nám v našej ďalšej ceste veľmi nepomôže, treba ísť jednodu- cho vpred a súčasným výzvam s rozvahou čeliť. Pevne verím, že notári na Slovensku sa úspešne zhostia všetkých noviniek, ktoré prináša súčasnosť a prinesie budúcnosť, a zostanú v nastúpenom modernom trende vývoja svojej činnosti, ktorá nemôže zaostávať za vývo- jom spoločnosti. Zároveň želám všetkým členom orgánov, komisií, pra- covných skupín, ako aj redakčnej rade veľa síl, energie, vytrvalosti, pokoja a tolerancie pri plnení ich neľahkých úloh, ktoré nás v nasledujúcom období čakajú. Pri spo- jení síl nás všetkých to s Božou pomocou, verím, spolu úspešne zvládneme. JUDr. Miroslav Gregor prezident NK SR

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

Práve deformáciami exekučnej notárskej zápisnice v súdnej praxi dochádza k výraznému zvýhodňovaniu povinného na úkor oprávneného, čo je v rozpore s hlav- ným cieľom exekučného konania a spôsobuje exekučnú paralyzovateľnosť notárskych zápisníc ako exekučných titulov. K tejto nefunkčnosti exekučných notárskych zá- pisníc prispievajú všeobecné súdy konštatovaním o ne- prípustnosti exekúcie vedenej na podklade notárskej zápisnice, ktorá obsahuje ako právny záväzok zmluvu o pôžičke uzavretú v ten istý deň, ako je spísaná notár- ska zápisnica. V tomto článku bude poukázané na to, že exekučné súdy svojou rozhodovacou činnosťou prekra- čujú prieskumnú právomoc a neprípustným spôsobom zasahujú do výsledku dohody veriteľa a dlžníka o exek- vovateľnosti notárskej zápisnice. Všeobecne k exekučnej notárskej zápisnici a jej vykonateľnosti Zmyslom exekučného konania je ochrana porušených práv oprávneného, a to cestou štátnomocenského vynú­ tenia povinností smerujúcich k uspokojeniu týchto práv. Na to však, aby zásah do subjektívnej sféry povinného mohol byť v právnom štá- te považovaný za legitímny, musí existovať štátnou mo- cou definovaný právny akt, z ktorého vynútiteľná povin- nosť vyplýva. Zákon preto umožňuje vykonať civilnú exekúciu výlučne na základe tzv. exekučného titulu.1 Základným predpokladom úspešného a zákonného ve- denia exekúcie oprávneného voči povinnému je teda existencia riadneho exekučného titulu. Ustanovenie § 41 Exekučného poriadku2 vychádza z kon- cepcie rozdelenia exekučných titulov do dvoch základ- ných skupín, a to (i) súdne rozhodnutia a (ii) ostatné exe- kučné tituly. Do skupiny ostatných exekučných titulov patrí aj notárska zápisnica3, ktorá predstavuje špecifický exekučný titul vykazujúci určité osobitosti v porovnaní s ostatnými exekučnými titulmi. Zavedenie notárskej zápisnice ako exekučného titulu do právneho poriadku Slovenskej republiky sa odôvodňovalo odbremenením súdov, t. j. aby nemuselo zbytočne prebehnúť súdne ko- nanie, ak povinná osoba vopred súhlasí s vykonateľnos- ťou (obdoba uzavretia zmieru, respektíve rozsudku na základe uznania nároku). V neskoršom období sa však objavili hlasy, ktoré boli za zrušenie exekučnej notár- skej zápisnice. Dôvodom bola skutočnosť, že notárske zápisnice ako exekučný titul využívajú povinní často ako prostriedok na tunelovanie spoločnosti a v notárskej zá- pisnici uznajú pohľadávku, ktorá reálne neexistuje, res- pektíve ktorej existencia je pochybná. Táto legislatívna iniciatíva nebola úspešná a exekučná notárska zápisnica si udržala svoje miesto medzi exekučnými titulmi. Základnými a nevyhnutnými náležitosťami exekučnej notárskej zápisnice sú v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku právny záväzok, označenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, právny dôvod, pred- met a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľ- nosťou notárskej zápisnice, respektíve súhlas s vykona- teľnosťou právneho záväzku, ktorý je predmetom notár- skej zápisnice. Bez toho, aby notárska zápisnica obsa- hovala uvedené náležitosti, nemôže nadobudnúť povahu exekučného titulu.4 Z hľadiska členenia notárskych zápisníc je exekučná notárska zápisnica tzv. solemnizačnou notárskou zá- pisnicou v zmysle ustanovenia § 46 Notárskeho poriad- ku5, t. j. notárskou zápisnicou obsahujúcou právny úkon, ktorý formuluje notár takým spôsobom, aby jeho obsah zodpovedal vôli účastníkov, ako aj právnym predpisom, a neodporoval dobrým mravom. Táto notárska zápisni- ca je zároveň verejnou listinou (§ 3 ods. 4 Notárskeho poriadku), pri ktorej platí prezumpcia správnosti pod- Exekučná notárska zápisnica v aplikačnej praxi (a jej deformácie) Základnou úlohou exekučného konania je zabezpečiť rozumné vyváženie práv oprávneného na jednej strane a povinného na strane druhej a priznať im čo najvyššiu právnu ochranu, no stále je potrebné pamätať na účel exekučného konania, ktorým je vymoženie pohľadávky oprávneného, a to na úkor povinného. 1 ŠERFÖZÖ, M.: Exekučný poriadok. Komentár. Košice: ULPIANUS, 2015, publikované na www.ulpianus.sk. 2 Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 3. 2017 (od 1. 4. 2017 došlo k prečíslovaniu paragrafového znenia, t. j. exekučná notárska zápisnica je upravená v § 45 ods. 2 písm. c)). 3 Na účely tohto článku budeme používať pojem exekučná notárska zápisnica, ktorý vystihuje túto zápisnicu ako exekučný titul (tento pojem je bežne používaný aj v odbornej literatúre). 4 Bližšie k jednotlivým náležitostiam exekučnej notárskej zápisnice pozri KOVÁCS, K.: Notárska zápisnica ako exekučný titul. In: ARS NOTARIA, 1/1999, s. 20-22. 5 Zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok). 4 ars notaria 2/17 >> Odborný článok >> Zavedenie notárskej zápisnice ako exekučného titulu do právneho poriadku Slovenskej republiky sa odôvodňovalo odbremenením súdov, t. j. aby nemuselo zbytočne prebehnúť súdne konanie, ak povinná osoba vopred súhlasí s vykonateľnosťou.

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

ľa § 205 Civilného sporového poriadku. Skutočnosť, že notárska zápisnica je verejnou listinou, je významná z hľadiska lepšej vymožiteľnosti práva účastníkov dané- ho úkonu. Skutočnosti uvedené vo verejnej listine sa po- važujú za dané, pokiaľ ich niekto nevyvráti, t. j. dôkazné bremeno leží na tých, ktorí jej obsah rozporujú.6 Právny záväzok (či už jednostranný, alebo dvojstranný) však nemusí byť ako taký v exekučnej notárskej zápisnici obsiahnutý – podstatné je len to, aby bol tento záväzok (záväzkovo-právny vzťah) v zápisnici špecifikovaný v roz- sahu náležitostí podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku (napríklad zmluva o pôžičke medzi subjektom A  ako veriteľom a subjektom B ako dlžníkom, plnenie vo výške 10 000 eur, splatnosť 25. 9. 2017, súhlas subjek- tu B s vykonateľnosťou exekučnej notárskej zápisnice). Tento právny záväzok môže vzniknúť aj pred samotným spísaním exekučnej notárskej zápisnice, ako aj v deň jej spísania, pričom môže, ale nemusí tvoriť prílohu tejto zápisnice a nie je potrebné, aby bol záväzok v tejto zápis- nici súčasne dojednaný. Postačuje, aby bol tento práv- ny záväzok špecifikovaný v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Notárska zápisnica, ktorá má byť exekučným titulom, nie je právnym dôvodom záväzku, v nej sa spravidla právny záväzok nevytvára (nevzniká) – nie je však vylúčené, aby bola napríklad spísaná zmlu- va o pôžičke aj exekučné vyhlásenie v tej istej zápisnici. Podstatou exekučnej notárskej zápisnice je totiž vyhlá- senie povinnej osoby, že súhlasí s vykonateľnosťou svoj- ho záväzku vyplývajúceho z určitého právneho dôvodu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že bez ohľadu na to, o aký exekučný titul ide, platí, že na uspokojenie práva oprávneného vynútením splnenia povinnosti v exekuč- nom konaní musí byť exekučný titul vybavený vlastnos- ťou vykonateľnosti. Vo všeobecnosti sa pod vykonateľ- nosťou rozumejú účinky exekučného titulu umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať po- vinnosť na plnenie obsiahnutú v exekučnom titule, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Právna teória rozoznáva vy- konateľnosť formálnu a materiálnu ako dve neoddeliteľ- né zložky vykonateľnosti exekučného titulu. Tieto zložky vykonateľnosti platia aj pre exekučnú notársku zápisnicu. V prípade exekučnej notárskej zápisnice formálna strán- ka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní zákonom pred- písaných náležitostí notárskej zápisnice upravených v ustanovení §  47 Notárskeho poriadku. Formálna vy- konateľnosť nastáva však až vtedy, keď márne uplynula lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorá je v nej obsiahnutá. Ak došlo k uplynutiu lehoty na plnenie pred spísaním notárskej zápisnice, vykonateľnosť nastáva dňom udelenia súhlasu povinného s jej vykonateľnosťou. Osobitosť exekučnej notárskej zápisnice spočíva v tom, že potvrdenie o vykonateľnosti sa na tejto zápisnici na roz- diel od iných exekučných titulov nevyznačuje (§ 39 ods. 2 Exekučného poriadku). Vykonateľnosť notárskej zápisni- ce sa posudzuje z hľadiska dodržania predpísaných nále- žitostí a musí vyplývať z obsahu notárskej zápisnice. Materiálna stránka vykonateľnosti exekučnej notár- skej zápisnice je naplnená vtedy, keď obsahuje osobu 6 GRÓFIKOVÁ, Z. In: VALOVÁ, K. a kol.: Notársky poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2016, s. 19. 5

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

oprávneného, osobu povinného a náležitosti predpísané v ustanovení § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, t. j. konkretizáciu právneho záväzku čo do jeho rozsahu a obsahu (právny dôvod, predmet a čas plnenia) a sú- hlas povinného s vykonateľnosťou zápisnice. Materiál- nym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je okrem iného aj to, či osoby označené v zápisnici sku- točne existujú (respektíve, či skutočne existovali v čase spísania zápisnice), a teda, či nejde o tzv. non subjekt.7 Ďalej je materiálnym predpokladom vykonateľnosti exe- kučného titulu aj to, či sú dotknuté osoby dostatočne individualizované, teda či nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho ide. Materiálnym predpokladom vy- konateľnosti je tiež určenie lehoty na plnenie a vymedze- nie obsahu a rozsahu plnenia. Exekučný súd je povinný skúmať formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti pri rozhodovaní o žiadosti súdne- ho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), a tiež na prípadnú námiet- ku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh, respektíve podnet na zastave- nie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku). Splnenie pod- mienky vykonateľnosti je možné skúmať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a to aj ex offo – v prípade zistenia a neodstránenia nedostatkov v materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu je namieste žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie za- mietnuť, prípadne v neskoršej fáze exekučné konanie aj bez návrhu zastaviť.8 Na doplnenie je potrebné uviesť, že Exekučný poriadok vylučuje vykonateľnosť notárskej zápisnice vo vzťahu k pohľadávkam na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktoré ne- možno vymáhať na podklade notárskej zápisnice. V takom prípade sa musí veriteľ ob- rátiť na súd a získať exekuč- ný titul na zmluvné pokuty v súdnom konaní, v ktorom môže súd uplatniť moderačné právo. Vykonateľnosť no- társkej zápisnice je vo vzťahu k záväzkom, ktoré vznikli z právneho úkonu, ktorého predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, obmedzená iba na vymoženie sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania (§ 41 ods. 3 Exekučného poriad- ku). Podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je táto reštrikcia reakciou na nečestnosti vyskytujúce sa v praxi. Pri vtedajšom vymedzení notárskej zápisnice ako exe- kučného titulu sa vytvoril priestor na vymáhanie takých záväzkov, v rámci ktorých boli nabalené okrem samotnej poskytnutej sumy a úrokov z omeškania aj úžerné úroky ako odplata, zmluvné pokuty, iné poplatky a podobne. Napriek vyššie uvedeným limitom exekučnej notárskej zápisnice nebráni žiadna prekážka jej vykonateľnosti, ak by notárska zápisnica obsahovala aj záväzky, ktorých vy- moženie nie je (na jej podklade) dovolené, pre vymáhanie prípustných plnení (napríklad, ak notárska zápisnica ob- sahuje okrem iného aj záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu, nie je vylúčené, aby takáto notárska zápisnica bola exe- kučným titulom v konaní, v ktorom oprávnený navrhuje vymoženie len istiny). Inými slovami, notárska zápisnica je použiteľná ako exekučný titul aj v tom prípade, ak ob- sahuje záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu popri inom práv- nom záväzku, ktorý je na podklade exekučnej notárskej zápisnice vymáhateľný (v tomto prípade bude notárska zápisnica čiastočne vykonateľná). Nie je však vylúčené, aby obsahom exekučnej notárskej zápisnice bola zmluv- ná pokuta s doložkou, že tento záväzok bude vykonateľný za predpokladu, že právna úprava platná a účinná v čase výkonu tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu to bude umožňovať (tzv. odkladacia podmienka). Prieskumná právomoc exekučného súdu vo vzťahu k exekučnej notárskej zápisnici Exekučný súd je v súlade s § 44 Exekučného poriadku povinný preskúmať žiadosť súdneho exekútora o udele- nie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj samotný ná- vrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Prieskumná činnosť exekučného súdu je obmedzená na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu.9 V štádiu exekučného konania nie je súd oprávnený preskúmavať vecnú (hmot- noprávnu) stránku exekuč- ného titulu, t.  j. zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal.10 Exekučný súd je viazaný ob- sahom exekučného titulu a je povinný z neho vychádzať. V rámci exekučného konania je teda súd oprávnený skúmať jedine procesnoprávne predpoklady exekučné- ho titulu. Inak povedané, exekučný titul (či už ide o roz- hodnutie súdu, alebo notársku zápisnicu) nemôže byť exekučným súdom posúdený ako rozporný so zákonom z dôvodu hmotnoprávnych pochybení. Tento záver platí všeobecne pre všetky druhy exekučných titulov vrátane exekučnej notárskej zápisnice. Jedinou výnimkou širšej prieskumnej právomoci exekučného súdu pri vydávaní poverenia sú spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade má exekučný súd právomoc skúmať aj to, či bolo prihliadané na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo 7 Uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 41/2011-31; uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2011, sp. zn. 5 Cdo 191/2011, 5 Cdo 193/2011. 8 Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. januára 1997, sp. zn. 3 Cdo 164/1996, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997. 9 Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2011, sp. zn. 5 Cdo 191/2011, 5 Cdo 193/2011. 10 Uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 41/2011-31. 6 >> Odborný článok ars notaria 2/17 >> Notárska zápisnica je použiteľná ako exekučný titul aj v tom prípade, ak obsahuje záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu popri inom právnom záväzku, ktorý je na podklade exekučnej notárskej zápisnice vymáhateľný.

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Uvedený záver vychádza z koncepcie povahy exekučnej notárskej zápisnice ako pro- cesného úkonu. Najdôleži- tejšou náležitosťou exekuč- nej notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s vykonateľnos- ťou notárskej zápisnice. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povin- nosti uvedenej v jej obsahu. Podľa právnej teórie nemož- no súhlas s vykonateľnosťou posudzovať podľa predpisov hmotného práva, pretože to vylučuje jeho účel a cieľ.11 Povinný týmto prejavom vôle súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako s kategóriou procesného práva. Výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul. Preto nie je mysliteľné, aby sa prejav vôle zameraný na vznik exekuč- ného titulu posudzoval podľa hmotného práva, ale jeho posúdenie možno urobiť iba podľa predpisov procesného práva obsiahnutých v Notárskom poriadku a Exekučnom poriadku. Súhlas s vykonateľnosťou znamená to isté, ako napríklad v súdnom rozhodnutí potvrdenie o vykona- teľnosti. Vyhlásenie povinnej osoby sa svojou podstatou rovná doložke vykonateľnosti tak, ako ju vyznačuje súd na exekučnom titule (súdnom rozhodnutí). Prekročenie prieskumnej právomoci exekučného súdu pri posudzovaní exekučného titulu, dôsledkom ktorého by bolo zamietnutie návrhu na vydanie poverenia a následné zastavenie exekučného ko- nania, by znamenalo odmietnutie spravodlivosti, t. j. poru- šenie základné práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR sa výkon exekučného titulu nepochybne považuje za integrál- nu súčasť súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.12 Tak ako je potrebné dôsledne rozlišovať medzi právomo- cou súdov v nachádzacom (základnom) konaní a právomo- cou súdov v exekučnom konaní, je potrebné túto právomoc obdobným spôsobom rozlišovať aj vo vzťahu k exekučným notárskym zápisniciam napriek tomu, že týmto exekuč- ným titulom nepredchádzalo základné konanie. Odborná literatúra13 odôvodňuje tento záver tým, že ak zákonodar- ca priznal tomuto právnemu aktu silu exekučného titulu, nie je zásadne možné preskúmavať tento exekučný titul v konaní exekučnom – znamenalo by to prekročenie ten- kej, ale precízne definovanej hranice právomoci exekuč- ného súdu. Osobitným argumentom je nepochybne aj to, že notárska zápisnica má povahu verejnej listiny, ktorá disponuje prezumpciou správnosti svojho obsahu. K rovnakému záveru dospela aj súdna prax, podľa ktorej: „Tak, ako exekučný súd ne- disponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a ne- môže naprávať chyby alebo nedostatky exekučného titu- lu (porovnaj tiež R 47/2012), nemôže ani – z hľadiska hmotného práva – preskúmavať právny vzťah účastníkov založený prejavmi vôle urobe- nými vo forme notárskej zápisnice, lebo by to bolo nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykona- teľnosti exekučného titulu (pozri IV. ÚS 20/06 a tiež I. ÚS 120/2012). V prípade notárskej zápisnice formálna strán- ka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o no- tároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je predpísaná v ustanovení § 41 ods. 2 Exekučným poriadkom, podľa ktorého nevyhnutnou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je (o.  i.) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu – až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zá- pisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej ob- sahu. Uvedeným prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik exekučného titulu. Inými slovami, výluč- ne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vy- konateľnému rozhodnutiu súdu“.14 Deformácie exekučnej notárskej zápisnice v súdnej praxi V aplikačnej praxi sa objavili názory, podľa ktorých je exe- kučná notárska zápisnica nespôsobilým exekučným titu- lom za predpokladu, že k uznaniu dlhu a udeleniu súhlasu s vykonateľnosťou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku dochádza pred splatnosťou pohľadávky, ktorá je obsahom 11 MAZÁK, J.: Exekučný poriadok s komentárom. 1. vydanie. Bratislava: Iura Edition 2003, str. 28. 12 Nález Ústavného súdu SR z 13. júla 2000, sp. zn. I. ÚS 5/2000. 13 ŠTEVČEK, M.: Notárska zápisnica ako exekučný titul – všeobecne a na podklade spotrebiteľských zmlúv v súlade s právom EÚ. In.: ARS NOTARIA, 1/2012, s. 4 – 5. 14 Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. decembra 2013, sp. zn. 7 ECdo 241/2013 a 7 CoE 78/2013. 7 >> Súhlas s vykonateľnosťou znamená to isté ako napríklad v súdnom rozhodnutí potvrdenie o vykonateľnosti. Vyhlásenie povinnej osoby sa svojou podstatou rovná doložke vykonateľnosti tak, ako ju vyznačuje súd na exekučnom titule. >> Prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu.

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

exekučného titulu. Niektoré všeobecné súdy argumen- tujú, že takáto notárska zápisnica, ktorá bola spísaná v rovnaký deň, ako bola uzavretá zmluva o pôžičke ale- bo zmluva o úvere, nie je materiálne vykonateľným exe- kučným titulom, pričom takto vedená exekúcia musí byť ex offo zastavená, respektíve poverenie na jej vykonanie nesmie byť ani vydané. Odôvodňujú to tým, že ide o abso- lútne neplatný právny podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v spojení s § 574 ods. 2 OZ, keďže povinný sa vzdáva práva, ktoré by mohlo vzniknúť v budúcnosti.15 Po prvé s týmto názorom nemožno súhlasiť z toho dôvo- du, že v prieskumnej právomoci exekučného súdu je skú- manie výlučne formálnych a materiálnych predpokladov exekučného titulu a nie jeho hmotnoprávneho základu. V prípade, že súd skúma exekučný titul z pohľadu hmot- ného práva, ide o výkon právomoci ultra vires, dôsledkom čoho je zastavenie exekúcie nezákonné. Týmto postupom dochádza tiež k deformácii (znefunkčneniu) exekučnej notárskej zápisnice, kto- rá má predstavovať nástroj garancie a istoty zmluvných vzťahov. V tejto súvislosti ne- možno súhlasiť s názorom, ktorý nepriamo vyvodzuje právo skúmať hmotnoprávny základ notárskej zápisnice z dôvodu absencie 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie – pre štátne orgány totiž stále platí ústavný imperatív, že môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Preto záver, že v dô- sledku absencie uvedenej lehoty je exekučný súd opráv- nený skúmať hmotnoprávny základ exekučnej notárskej zápisnice, je potrebné považovať za zjavne svojvoľný. Exekučný poriadok nestanovuje žiadnu hierarchiu exe- kučných titulov z hľadiska rozdielneho prístupu exe- kučných súdov k posudzovaniu podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučnú notársku zápisnicu je preto potrebné považovať za rovnocenný exekučný titul v porovnaní s ostatnými exekučnými ti- tulmi. Ak je exekučným titulom napríklad rozhodnutie súdu, exekučné súdy sa nezaoberajú hmotnoprávnym základom rozhodnutia, ale výlučne iba tým, či boli splne- né formálne a materiálne predpoklady. Z tohto dôvodu neexistuje rozumný dôvod, prečo by mal byť zo strany exekučných súdov prijatý vo vzťahu k jednotlivým exe- kučným titulom diferentný prístup. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykona- teľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov procesného práva sa uplatňujú obdobné kritériá, a preto záver o ich splnení alebo nesplnení sa v prípade exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záve- ru, ktorý by prichádzal do úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Je síce možné uznať, že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zá- pisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykona- teľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastní- kov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu, jednako táto skutočnosť nemôže znamenať zásadnú zmenu v prí- stupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici oproti jeho prístupu k vykonateľnému súdne- mu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú ako platné exekučné ti- tuly na právne vzťahy opráv- nenej a povinnej osoby.16 To, že dlh povinného nebol splatný v okamihu vyhotove- nia exekučnej notárskej zá- pisnice, nemá žiaden vplyv na platnosť vyhlásenia uro- beného v zápisnici, čo zna- mená, že splatnosť dlhu je relevantná iba pre vykona- teľnosť notárskej zápisnice a nie pre jej platnosť. Argu- ment, podľa ktorého nemožno súhlasiť s vykonateľnosťou v čase, keď pohľadávka ešte nie je splatná, neobstojí. Je ťažké si totiž predstaviť, že strany prostredníctvom notára spíšu notársku zápisnicu o uznaní dlhu bez súhlasu po- vinného s jej vykonateľnosťou a on tento súhlas udelí až v čase, keď bude v reálnom omeškaní.17 Práva a povinnos- ti zmluvných strán zo zmluvy o pôžičke zaväzujú zmluvné strany od okamihu uzavretia zmluvy o pôžičke, a nie až uplynutím lehoty na dobrovoľné plnenie. Opačný výklad zamieňa pojem omeškanie s pojmom záväzok a vedie k absurdnému záveru, že ak by dlžník plnil v riadne do- hodnutej lehote, plnil by vlastne neexistujúci záväzok.18 Záver všeobecných súdov je navyše nesprávny aj z hľadis- ka povahy zmluvy o pôžičke ako právneho dôvodu záväz- ku obsiahnutého v exekučnej notárskej zápisnici. Zmluva o pôžičke je tzv. konsenzuálno-reálnym kontraktom, kto- rý vzniká prenechaním peňazí. V tomto smere je potreb- né rozlišovať vznik a splatnosť záväzku. Vznikom záväzku (pôžičky) sa rozumie samotná dohoda a prenechanie pe- ňazí. Splatnosť záväzku (pohľadávky) predstavuje časový moment, v ktorom je dlžník povinný najneskoršie splniť 8 ars notaria 2/17 >> Odborný článok 15 Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. augusta 2010, sp. zn. 14CoE/147/2010; uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. januára 2013, sp. zn. 17CoE/214/2012. 16 Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. februára 2015, sp. zn. 8 Co 5/2014. 17 JENČOVÁ, M.: K praktickému problému notárskej zápisnice o uznaní dlhu v exekučnom konaní; Justičná revue, 66, 2014, č. 6-7, s. 811-814. 18 PAGÁČ, Ľ. In: Števček. M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M, Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 – 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 2281. >> Pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov procesného práva sa uplatňujú obdobné kritériá, a preto záver o ich splnení alebo nesplnení sa v prípade exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal do úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci.

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

svoj dlh, ktorý vznikol z titulu pôžičky. Pri exekučnej no- társkej zápisnici splatnosť splýva s jej vykonateľnosťou. Spísanie exekučnej notárskej zápisnice v rovnaký deň ako uzavretie zmluvy o pôžičke nepredstavuje žiadnu prekážku, aby táto notárska zápisnica bola spôsobilým exekučným titulom. Navyše z rozhodovacej praxe (hoci skúmanie hmotnoprávnej podmienky požičania peňazí je mimo prieskumnú právomoc exekučného súdu) nevy- plýva, aby sa exekučné súdy zaoberali skúmaním otázky poskytnutia peňažných pro- striedkov dlžníkovi. Na doplnenie možno uviesť, že pri peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu po- žičanej sumy i bezhotovost- ným prevodom na účet dlžníka. Nedá sa ani vylúčiť, aby sa zmluvné strany dohodli, že peniaze, ktoré už boli dlž- níkovi odovzdané z iného dôvodu a ktoré je povinný veri- teľovi vrátiť, budú naďalej (od uzavretia zmluvy o pôžičke) tvoriť predmet pôžičky. Ak konštantná judikatúra v zho- de s doktrínou nevyžaduje fyzické odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, bolo by zbytočným a neodôvodneným obmedzením autonómie vôle zmluvných strán nepripus- tiť určenie bankového účtu tretej osoby ako miesta, kam má byť predmet pôžičky prevedený, ak sa na tom stra- ny zmluvy o pôžičke dohodnú. Uskutočnením prevodu je potom splnená podmienka odovzdania predmetu pôžič- ky dlžníkovi podľa § 657 OZ.19 Osobitne je potrebné zdôrazniť, že podmienkou vykona- teľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu je to, aby obsahovala písomné zachytenie vyhlásenia účast- níkov v rozsahu a v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) Exe- kučného poriadku v spojení s § 47 Notárskeho poriadku. Preto možno vysloviť záver, že jednoduchý odkaz na lis- tinu, ktorá predpísané náležitosti obsahuje (napríklad na zmluvu o pôžičke), nestačí a nerobí z nej spôsobilý exe- kučný titul, a to ani v prípade, ak táto listina tvorí prílohu notárskej zápisnice. Pojem „obsahovať“ znamená poja- tie Exekučným poriadkom predpísaných náležitostí do vlastného textu zápisnice. Takýto výklad znemožňuje prípadné spochybňovanie skutočnej vôle účastníka úkonu, ktorý pri zrieknutí sa štandardov právnej ochrany (ktoré mu patria pri civil- nom či inom druhu procesu) súhlasí so štátomocenským zásahom do svojej majetkovej sféry.20 Inak povedané, zmluva o pôžičke môže byť prílohou notárskej zápisni- ce, no len táto skutočnosť neznamená, že by notárska zápisnica nemala obsahovať špecifikáciu tohto právneho záväzku vo vlastnom texte v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Obrana „povinného“ proti exekúcii vedenej na podklade exekučnej notárskej zápisnice Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice mož- no charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny ti- tul – týmto je vymedzená aj prieskumná právomoc tohto exekučného titulu v exekuč- ným konaní. Táto skutočnosť však nevylučuje, aby sa po- vinný v konkrétnom prípade mohol domáhať prostredníctvom určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, že nie je po- vinný plniť, respektíve, že neexistuje dlh, ktorý by mal plniť. Naliehavý právny záujem o požadované určenie spočíva v tom, že bez určenia neexistencie dlhu, respektíve jeho neplatnosti, je právne postavenie povinného neisté, keďže notárska zápisnica predstavuje exekučný titul, na základe ktorého súdnemu exekútorovi nič nebráni vo výkone exekú- cie, pričom zamedziť výkonu exekúcie možno iba za pred- pokladu, že súd určí, že hmotnoprávny základ nie je daný. Exekučný súd je teda oprávnený pri posudzovaní vyko- nateľnosti zápisnice skúmať iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zre- teľa na hmotnoprávny základ – na druhej strane však prejav povinnej osoby urobený v notárskej zápisnici ne- zbavuje povinnú osobu možnosti urobiť predmetom súd- neho konania samotný hmotnoprávny vzťah (povinnosť z neho vyplývajúcu). V sporovom konaní je možné domá- hať sa určenia neexistencie práva na zaplatenie určitej peňažnej sumy, ktorá bola obsiahnutá v notárskej zápis- nici (napríklad z dôvodu neplatnosti právneho titulu, fik- tívneho právneho záväzku a podobne). V tejto súvislosti súdna prax dospela k záve- ru, že pokiaľ by súd takému návrhu vyhovel, notárska zápisnica by aj naďalej zo- stala exekučným titulom, no dôsledkom tejto skutočnosti by bolo to, že ak by v exe- kučnom konaní došlo k vy- moženiu plnenia uvedeného v notárskej zápisnici a následne by súd v sporovom ko- naní určil, že hmotnoprávny základ nie je daný, išlo by u oprávneného o bezdôvodné obohatenie.21 S vyššie uvedeným záverom súdnej praxe možno súhla- siť v tom smere, že možnosť podania určovacej žaloby 9 19 Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 11. novembra 2008, sp. zn. 28 Cdo 3790/2008; rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 55/98; uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2014, sp. zn. 1 MCdo/1/2014. 20 ŠERFÖZÖ, M.: Exekučný poriadok. Komentár. Košice: ULPIANUS, 2015, publikované na www.ulpianus.sk. 21 Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2010, sp .zn. 3 Cdo/63/2009. >> Spísanie exekučnej notárskej zápisnice v rovnaký deň ako uzavretie zmluvy o pôžičke nepredstavuje žiadnu prekážku, aby táto notárska zápisnica bola spôsobilým exekučným titulom. >> Zmluva o pôžičke môže byť prílohou notárskej zápisnice, no len táto skutočnosť neznamená, že by notárska zápisnica nemala obsahovať špecifikáciu tohto právneho záväzku vo vlastnom texte v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

je prípustným prostriedkom obrany povinného v exe- kučnom konaní. Je potrebné vychádzať z toho, že pro- ti exekučnej notárskej zápisnici neexistuje štandardný opravný prostriedok, ako je to napríklad pri súdnych rozhodnutiach (odvolanie a podobne), preto je v súlade so zabezpečením ochrany základných práv potrebné priznať povinnému možnosť obrany formou určovacej žaloby s rovnakými procesnoprávnymi dôsledkami na vedenie exekučného konania pre prípad úspešnosti tejto žaloby (zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť). Táto koncepcia je v plnom súlade s právom na účinný pros- triedok nápravy v zmysle článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nemožno však súhlasiť s druhou časťou záveru súdnej praxe, podľa ktorej samotná úspešnosť určovacej žaloby neznamená nespôsobilosť notárskej zápisnice ako exe- kučného titulu, t. j. neprípustnosť exekúcie. Za správny považujeme taký výklad, podľa ktorého samotné určenie neexistencie práva na plnenie spôsobuje neprípustnosť exekúcie, pretože takéto určenie musí mať rovnaké práv- ne účinky, ako by malo zrušenie súdneho rozhodnutia ako exekučného titulu súdom vzhľadom na ekvivalentnosť týchto exekučných titulov. Ak dôjde k určeniu neexisten- cie dlhu, tak sa stáva neexistentnou samotná exekvova- teľná pohľadávka obsiahnutá v notárskej zápisnici, pre ktorú je vedená exekúcia. Inými slovami, určením neexis- tencie práva zaniká materiálny podklad exekučného titu- lu, pretože exekučným titulom je len taký exekučný titul, ktorý priznáva určité práva alebo ukladá určitú povinnosť. Otázka preukázania opaku skutočností prezumovaných v notárskej zápisnici nepatrí do právomoci exekučného súdu. Na preukázanie opaku, teda na spochybnenie pre- zumpcie správnosti notárskej zápisnice ako verejnej listiny slúži konanie o určovacej žalobe. Takéto konanie má po- vahu osobitného incidenčného exekučného sporu a jeho výsledok má charakter prejudiciálnej otázky vo vzťahu k prípustnosti či neprípustnosti exekúcie ako takej.22 Túto prejudiciálnu otázku však nemôže riešiť exekučný súd. V prípade podania určovacej žaloby je žiaduce, aby bol v súlade s § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 57 Exekučného poriadku povolený odklad exekúcie, a to vzhľadom na zásadu procesnej i hmotnoprávnej pre- vencie, keďže navrátenie do predošlého stavu je v exe- kučnom konaní vylúčené23 (§ 61 Exekučného poriadku).24 Budúci osud exekučných notárskych zápisníc? Vychádzajúc z toho, že zákonodarca normoval notárske zápisnice ako exekučný titul a ponechal rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu na vôli povinnej oso- by ako alternatívy k súdnemu konaniu, majú exekučné notárske zápisnice nepochybne svoje miesto v katalógu exekučných titulov. Zákon zároveň dovolil oprávnenej osobe uspokojiť sa s týmto exekučným titulom a podľa vlastného uváženia uplatniť na jeho základe svoje práva v exekučnom konaní. Táto skutočnosť by mala byť preto zo strany exekučných súdov akceptovaná a nie deformo- vaná na základe arbitrárnych interpretácií zákona. Inými slovami, ak zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotné- ho práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vy- niesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd, tak exekučnú notársku zápisnicu je potrebné považovať za plnohodnotný exekučný titul rovnocenný s rozhodnutím súdu. Ak by sa mal exekučný súd zmocniť hmotnopráv- neho preskúmania veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože ta- kéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formál- nej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Z komparatívneho hľadiska pre podobnosť právnych úprav možno uviesť, že rovnako riešil otázku rozsahu oprávnení exekučného súdu aj Najvyšší súd Českej republiky v uzne- sení z 10. októbra 2000, sp. zn. 21 Cdo 267/2000, v ktorom dospel k záveru, že pre nariadenie výkonu rozhodnutia podľa notárskeho zápisu „so zvolením k vykonateľnosti“ je – podobne ako pri iných tituloch – podstatné, či obsahuje všetky náležitosti stanovené pre jeho vykonateľnosť, a nie to, či zodpovedá skutočným hmotnoprávnym vzťahom medzi účastníkmi; vecnou správnosťou sa súd pri naria- dení výkonu rozhodnutia nemôže zaoberať ani v prípade výkonu notárskeho zápisu „so zvolením k vykonateľnosti“. Záverom treba mať na pamäti, že právo domôcť sa výko- nu vykonateľného rozhodnutia, ako aj iného exekučného titulu sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (po- rovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júla 2000, sp. zn. I. ÚS 5/2000). K porušeniu tohto práva môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zamiet- nutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Nevyhnutým dôsledkom právoplatného uznesenia o zamietnutí žia- dosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je totiž zastavenie exekučného konania podľa § 44 ods. 3 Exe- kučného poriadku. Nesprávnym rozhodnutím o zamiet- nutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa teda oprávnenému v konečnom dôsledku odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo sa rovná odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).25 Mgr. Tomáš Čentík autor pôsobí ako advokát 22 ŠTEVČEK, M.: Notárska zápisnica ako exekučný titul – všeobecne a na podklade spotrebiteľských zmlúv v súlade s právom EÚ. In: ARS NOTARIA, 2012, č. 1, s. 5. 23 uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 41/2011-31. 24 K výkladu § 61 Exekučného poriadku boli zaujaté aj odlišné názory, ktoré stavajú jeho význam do odlišnej roviny – k tomu pozri bližšie NOVOTNÝ, M.: Ako išlo vajce na vandrovku – alebo o živote jedného § 61 Exekučného poriadku, dostupné na http://www.lexforum.cz/279. 25 Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. decembra 2009, sp. zn. 1 Cdo 177/2009. >> Odborný článok 10 ars notaria 2/17

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

11 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 162/2013, z 13. mája 2014) Z odôvodnenia: Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo 7. mája 2012, č. k. 22 C 318/2010-123, za- mietol žalobu o určenie neplatnosti závetu poručiteľa M. M. (zomr. X.), spísaného v notárskej zápisnici z 19. feb- ruára 2004, sp. zn. N 21/2004, Nz 14707/2007, notárkou JUDr. E. I. so sídlom v B. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa bola v zmysle uznesenia súdu o prerušení dedičského konania po poručiteľovi z 18. marca 2010, sp. zn. 38 D 1770/2006, Dnot 158/2006, povinná podať žalobu o určenie neplatnosti závetu do jedného mesiaca od na- dobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia (§ 175k ods. 2 O.s.p.). Uznesenie o prerušení dedičského konania na- dobudlo právoplatnosť 13. apríla 2010, no žalobkyňa po- dala žalobu o určenie neplatnosti závetu až 20. septem- bra 2010, čím lehotu na podanie žaloby zmeškala. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na od- volanie žalobkyne rozsudkom z 29. novembra 2012, sp. zn. 3 Co 335/2012, rozsudok súdu prvého stupňa potvr- dil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Poukázal na správnosť skutkových zistení a právnych záverov súdu prvého stupňa a zdôraznil, že žiadna z odvolacích námie- tok žalobkyne nie je spôsobilá privodiť iné právne hodno- tenie stavu veci. Námietka nedostatku právomoci súdu rozhodnúť o prerušení dedičského konania neobstojí, pretože vedenie dedičského konania je zverené notárovi práve na základe poverenia súdu (§ 38 O.s.p.), pričom úkony notára sa považujú za úkony súdu. Z rozhodova- cej právomoci notára sú však vyňaté konečné rozhod- nutia súdu podľa § 175q O.s.p. a rozhodnutia uvedené v § 5 písm. c/ zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úrad- níkoch; tie môže vydať len súd. Námietka neplatnosti závetu poručiteľa, vznesená žalobkyňou v dedičskom konaní, nemohla byť prejednaná v konaní pred notárom, pretože sa ňou založila sporná skutočnosť podľa 175k ods. 2 O.s.p.; súdom poverená notárka teda postupovala správne, keď vec predložila súdu, ktorý následne kona- nie prerušil a uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu. Odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby nebolo možné, pretože nešlo o zákonnú, ale o sudcovskú leho- tu. Zmeškanie lehoty z dôvodu čakania na vyznačenie právoplatnosti rozhodnutia by však neodôvodňovalo ani odpustenie zmeškania zákonnej lehoty, pretože žalob- kyňa pri normálnej opatrnosti nemala mať pochybnosť o tom, že lehota na podanie žaloby jej začala plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o prerušení dedičského konania, nie odo dňa jej vyznačenia. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa do- volanie, ktoré odôvodnila podľa § 241 ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p. Predovšetkým namietala, že jej bola odňatá mož- nosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že sú- dom poverená notárka v dedičskom konaní neumožnila žalovaným vyjadriť sa k námietke absolútnej neplatnosti závetu poručiteľa, vznesenej žalobkyňou. Tiež sa v kona- ní nepokúsila o zmier, čo je v rozpore s prejednávacou zásadou a zakladá tzv. inú vadu konania. Súd prvého stupňa konal v rozpore s právom na spravodlivý proces, keď žalobkyni nedoručil vyjadrenie žalovaných zo 4. júla 2012 k jej odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa. Dodatočne žalobkyňa doplnila dovolanie o argument, že dedičské konanie bolo vedené na nepríslušnom notár- skom úrade, pretože posledné bydlisko poručiteľa bolo v obvode Okresného súdu Bratislava IV, no tento súd vedením dedičského konania poveril notárku so sídlom v územnom obvode Okresného súdu Bratislava I, čo tiež zakladá inú vadu konania. Z uvedených dôvodov žiadala, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaní sa k do- volaniu nevyjadrili. Podľa názoru žalobkyne je konanie postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorej existencia spočí- va v nesprávnom postupe notárky vo vzťahu k námietke neplatnosti závetu a tiež v postupe súdu prvého stupňa, ktorý žalobkyni nedoručil vyjadrenie žalovaných k jej od- volaniu proti rozsudku. K nesprávnosti postupu súdom poverenej notárky ohľad- ne žalobkyňou vznesenej námietky neplatnosti závetu sa vo svojom rozhodnutí vyjadril už odvolací súd, ktorý uvie- dol, že námietka nemohla byť prejednaná v konaní pred notárom z dôvodu, že sa ňou založila sporná skutočnosť Zmeškanie sudcovskej lehoty na podanie žaloby o určenie absolútnej neplatnosti závetu Odpustenie zmeškania lehoty pri prerušení dedičského konania podľa § 175k ods. 2 O.s.p. nie je možné, pretože nejde o zákonnú, ale o sudcovskú lehotu. >> Judikát

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

podľa 175k ods. 2 O.s.p.; preto notárka postupovala správne, keď vec predložila súdu. S uvedeným právnym názorom sa dovolací súd plne stotožňuje. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že jej nebolo doručené vy- jadrenie žalovaných k jej odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa, dovolací súd uvádza, že nie je povinnos- ťou súdu doručovať účastníkom konania vyjadrenia k od- volaniu; zákon výslovne takúto povinnosť súdu neukla- dá. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu vyjadrenie účastníka konania k odvolaniu druhého účastníka ko- nania by malo byť predložené odvolateľovi vtedy, pokiaľ vyjadrenie k odvolaniu má zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Iný pohľad na realizáciu práva účast- níka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by mohol v praxi znamenať neustály (opakujúci sa a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka konania, pričom možnosť poznať obsah príslušného vyjadrenia je zabez- pečovaná aj právom účastníka konania na nahliadnutie do súdneho spisu. Existencia dovolateľkou namietaných vád konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. sa v dovolacom konaní nepreukáza- la. Prípustnosť dovolania preto ani z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť. Dovolanie je odôvodnené i vadami konania podľa § 241 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (tzv. iné vady konania). Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť poda- ného dovolania vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občian- skeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej re- publiky ho v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Spracovala: JUDr. Zuzana Grófiková notárka so sídlom v Bratislave >> Judikát 12 ars notaria 2/17

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

13 Konkrétne stručne priblížime jednotlivé druhy elektro- nických dôkazných prostriedkov a ich hodnotenie súdmi v rámci dokazovania, pričom dôraz budeme vzhľadom na primárnych adresátov tohto príspevku klásť najmä na možnosti využívania notárskej zápisnice v súvislosti s osvedčovaním tzv. „iných skutočností“ – a to konkrétne najmä obsahu webovej stránky. Obsah webovej strán- ky ako druh služieb informačnej spoločnosti pritom už doterajšia prax považuje v zmysle § 56 ods. 1 písm. i) Notárskeho poriadku za „inú skutočnosť“, o osvedčení ktorej podľa § 56 ods. 3 Notárskeho poriadku „spíše no- tár notársku zápisnicu, pre ktorú platia primerane usta- novenia o notárskych zápisniciach o právnych úkonoch podľa § 46 až 54. Z týchto notárskych zápisníc sa môžu vydávať osvedčené odpisy, pre ktoré platia primerane ustanovenia § 74 až 79.“ V záujme priblíženia tejto možnosti a jej zasadenia do širšieho kontextu problematiky súdneho dokazovania v nasledujúcich riadkoch najprv (1) predstavíme druhy elektronických dôkazných prostriedkov, následne (2) priblížime postavenie notárskej zápisnice ako dôkaz- ného prostriedku, a napokon (3) predstavíme konkrétny postup, akým vyhotoviť notársku zápisnicu o inej skutoč- nosti v podobe obsahu webovej stránky. Elektronické dôkazné prostriedky? Súčasná teória procesného práva pomerne dôrazne roz- lišuje medzi pojmami dôkaz (poznatok získaný dokazo- vaním), nositeľ (prameň) dôkazu (svedok, listina...) a dô- kazný prostriedok (procesný úkon – napríklad výsluch svedka či oboznámenie sa s listinou). Nepojednáva sa pritom zväčša osobitne o elektronickej forme dôkazného prostriedku či nositeľa dôkazu, čo by potenciálne mohlo v teórii aj praxi predstavovať istý problém. Pozornosť sa však tejto problematike už niekoľko rokov venuje v časo- piseckej a zborníkovej literatúre, kde však nie vždy dô- sledne rozlišuje medzi elektronickým dôkazom, elektro- nickým prameňom (nositeľom) dôkazu a elektronickým dôkazným prostriedkom. Ak totiž za dôkaz považujeme poznatok získaný v procese dokazovania, a to získaný z dôkazného prostriedku ako procesného úkonu v rámci dokazovania (napríklad oboznámením sa s listinou), je zrejmé, že samotný poznatok nemôže byť elektronický, a elektronický môže byť buď iba dôkazný prostriedok (spôsob „oboznámenia sa“), alebo nositeľ dôkazu. V nami konkrétne sledovanej súvislosti – v zmysle notárskej zá- pisnice o obsahu webovej stránky – je pritom nositeľom dôkazu jednak samotná zápisnica, ktorá nie je elektro- nická, ale aj osvedčený obsah webovej stránky, ktorý je elektronický. Elektronickým je teda pôvodný nositeľ (pra- meň) dôkazu – konkrétne obsah webovej stránky, s kto- rým sa súd oboznámi prostredníctvom neelektronickej notárskej zápisnice v neelektronickom úkone vyhodno- tenia dôkazného prostriedku. Ak by sa súd oboznamo- val priamo s obsahom webovej stránky, bol by aj dôkaz- ný prostriedok – oboznámenie sa s obsahom webovej stránky – elektronický. Elektronický však ani v jednom uvedenom prípade určite nebude dôkaz, teda poznatok, ktorý si v priebehu dokazovania vyvodí aplikačný orgán. V praxi sa zväčša takto striktne medzi nositeľom dôkazu, dôkazným prostriedkom a dôkazom nerozlišuje. Nosi- teľ dôkazu a dôkazný prostriedok často v praxi splývajú, a preto budeme v nasledujúcom texte s ohľadom na po- stoj praxe k tejto problematike namiesto osobitného od- lišovania „elektronických nositeľov dôkazu“ hovoriť kon- zistentne o „elektronických dôkazných prostriedkoch“ v širokom zmysle, zahŕňajúc nielen elektronické spôso- by oboznámenia sa s nositeľom dôkazu, ale aj vlastných elektronických nositeľov dôkazov – s uvedomením si špecifík teoretického procesualistického prístupu k tejto problematike. Otáznym tu však vo vzťahu k civilnému, trestnému, ale tiež správnemu konaniu môže byť praktické a teoretické zaradenie „elektronických dôkazných prostriedkov“ do demonštratívneho výpočtu dôkazných prostriedkov uve- dených ako v Trestnom poriadku, tak aj v Civilnom spo- rovom a mimosporovom poriadku, Správnom súdnom poriadku či napokon v Správnom poriadku. Sporným kon- krétne môže byť, či ich radiť medzi listinné dôkazné pros- triedky (čo by zrejme platilo v prípade vytlačenej komuni- kácie alebo obsahu webovej stránky – tzv. printscreenu), hmotné predmety dokazované obhliadkou ako osobitným dôkazným prostriedkom, alebo ich zaradiť ako osobitný druh dôkazných prostriedkov mimo demonštratívne vy- počítaných dôkazných prostriedkov. Práve posledný prí- stup je pritom zrejme najsprávnejší, vzhľadom na sku- točnosť, že samotné elektronické údaje nie sú hmotné (a teda nie sú spôsobilé byť objektom obhliadky), pretože Technologický pokrok vo všetkých oblastiach života, a osobitne v rovine elektronickej komunikácie, prináša stále nové výzvy nielen pre bežného používateľa, ale tiež pre právnu vedu a právnu prax. V tomto stručnom príspevku sa zameriame na výzvu, ktorú pred právnych teoretikov aj praktikov kladie technologický pokrok v súvislosti s dokazovaním v súdnom konaní. Notárska zápisnica o obsahu webovej stránky ako dôkazný prostriedok >> postrehy z praxe

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

14 ars notaria 2/17 >> postrehy z praxe hmotným môže byť iba vyhotovený printscreen či vytlače- ná elektronická komunikácia, ktoré však zase majú bliž- šie k listinám, hoci v skutočnosti vypovedajú o elektronic- kých písomnostiach, a tie vzhľadom na ich elektronickú povahu nemožno považovať za listiny. Oboznamovanie sa s obsahom webovej stránky či elektronickej komunikácie priamo v elektronickej po- dobe by teda zrejme mohlo predstavovať osobitnú ka- tegóriu „elektronických dô- kazných prostriedkov“, na druhej strane však predpokla- dať, že – obdobne ako v prípade predloženia printscreenu – ak by sa elektronický obsah osvedčil notárom vo forme notárskej zápisnice, samotná notárska zápisnica by sa stala listinným dôkazným prostriedkom, ktorý by navyše požíval status verejnej listiny. Definíciu elektronických dôkazných prostriedkov (nieke- dy sa označujú aj ako digitálne dôkazné prostriedky, čo vyplýva z anglického označenia digital evidence ako sy- nonyma pre electronic evidence) ako osobitného druhu dôkazných prostriedkov pritom môžeme na účely nášho príspevku prevziať napríklad z anglofónnej literatúry, citovanej napríklad Tomášom Abelovským (Abelovský, T. Elektronický dôkazný prostriedok vo svetle práva duševného vlastníctva. In: Cofola 2014: the conference proceedings. Brno : Masaryk University, 2014, s. 188) v tom zmysle, že elektronickým dôkazným prostriedkom (v zmysle „nositeľa dôkazu“) sú „dáta (zahrňujúce výstup analógových alebo digitálnych zariadení alebo dáta v di- gitálnom formáte) ktoré sú vytvorené, manipulované, ukladané alebo komuniko- vané akýmkoľvek zariade- ním, počítačom alebo po- čítačovým systémom alebo prenášané cez komunikačný systém, ktoré sú relevantné pre proces rozhodovania“; prípadne (v zmysle elektro- nického „dôkazného pros- triedku“ vo vlastnom význa­ me procesného úkonu): „elektronický dôkazný prostriedok je taký prostriedok, ktorého interpretácia je vždy závislá od využitia elektro- nických technológií“ (tamže). V praxi pritom pri elektronických dôkazných prostried- koch zväčša pôjde o obsahy webových stránok, obsahy profilov na sociálnych sieťach, obsah elektronickej (ma- ilovej, četovej, SMS, ale prípadne tiež zaznamenanej telefonickej) komunikácie, kamerové (audiovizuálne) záznamy, a v rovine všeobecnej sa už iba pre úplnosť tiež niekedy uvádzajú aj bežne nevyužívané údaje z tzv. čiernej skrinky. Zvyčajnou praxou pri tých najbežnejších elektronických dôkazných prostriedkoch (najmä v po- dobe obsahu webových stránok či pri mailovej, alebo četovej komunikácii) je pritom predloženie vytlačeného zobrazenia obsahu príslušných stránok vo forme tzv. printscreenu – t.j. zachytenia aktuálnej podoby a obsa- hu obrazovky na monitore; alebo predloženie komuni- kácie jednoducho vytlačenej pomocou funkcie „tlačiť“ (osobitne v prípade mailovej komunikácie). V prípade au- diovizuálnych a podobných záznamov by zväčša šlo o predloženie na osobitnom elektronickom nosiči. Pri mailovej komunikácii pritom možno predpokladať ur- čitú stabilitu doručených (prijatých) správ, a preto bude zväčša postačovať vytlačenie príslušných mailov, kto- ré bude súd hodnotiť ako listinný dôkazný prostriedok; problém s použitím tohto dôkazného prostriedku bude skôr spočívať v preukázaní osoby skutočného odosiela- teľa. V tejto súvislosti upozorňujeme, že najmä inštitút tzv. elektronického podpisu v jeho rôznych podobách (od „obyčajného“ v zmysle jednoduchého uvedenia mena a priezviska v obsahu mailovej správy až po vyššie druhy elektronického podpisu) môže plniť významnú úlohu pri posudzovaní vierohodnosti takéhoto dôkazného pro- striedku. V prípade audiovizuálnych záznamov sa zase často osobitne objavuje otázka zákonnosti a prípustnosti takto získaného dôkazného prostriedku. Pri dokazovaní obsahu webových stránok sa napokon ešte navyše na rozdiel od pomerne stabilných obsahov mailovej komunikácie alebo audiovizuálnych záznamov stretávame aj s tým prob- lémom, že následné zmeny obsahu príslušnej webo- vej stránky sú úplne bežné, v dôsledku čoho sa bude prirodzene meniť aj aktuál- na podoba obrazovky moni- tora či displeja používaného zariadenia, a tak v okamihu súdneho konania už môže byť sporný elektronický ob- sah úplne iný. Existuje pri- tom síce možnosť dosvedčiť tvrdený elektronický obsah vytlačeným printscreenom, svedkami, vypočutím webmastra danej webovej stránky, prípadne archívnym záznamom webovej stránky zhoto- veným v rámci projektu http://archive.org/web/ (Internet Archive – Wayback Machine), ktorého cieľom je zachytá- vať meniaci sa obsah webových stránok v čase (netýka sa to však sociálnych sietí), osobitne vhodnou možnosťou je však v tejto súvislosti práve na tomto mieste približované využitie notárskej zápisnice osvedčujúcej obsah webovej stránky – za predpokladu, že tento obsah bude aspoň natoľko trvalý, že sa s ním bude môcť bezprostredne oboznámiť aj oslovený notár. >> Ak by sa elektronický obsah osvedčil notárom vo forme notárskej zápisnice, samotná notárska zápisnica by sa stala listinným dôkazným prostriedkom, ktorý by navyše požíval status verejnej listiny. >> V praxi pritom pri elektronických dôkazných prostriedkoch zväčša pôjde o obsahy webových stránok, obsahy profilov na sociálnych sieťach, obsah elektronickej (mailovej, četovej, SMS, ale prípadne tiež zaznamenanej telefonickej) komunikácie, kamerové (audiovizuálne) záznamy, a v rovine všeobecnej sa už iba pre úplnosť tiež niekedy uvádzajú aj bežne nevyužívané údaje z tzv. čiernej skrinky.

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

15 Notárska zápisnica ako dôkazný prostriedok Notára v podmienkach kontinentálneho latinského práv- neho systému možno považovať za nevyhnutného po- mocníka štátu pri plnení úloh na úseku spravodlivosti, pri zaisťovaní právnych vzťahov a predchádzaní sporom. No- tár je teda akýmsi nositeľom právnej prevencie. Tradične je na našom území činnosť notára spojená s inštitútom verejných listín, ich spisova- ním a vydávaním. Práve pro- stredníctvom tejto činnosti notára štát efektívne napĺňa jednu zo svojich úloh, a to úlohu predchádzať sporom a zaručovať právnu istotu. Význam notárstva a notárskej činnosti spočíva v tom, že notár ako orgán verejnej moci dáva listinám autenticitu. Túto právomoc mu deleguje štát a štát od notára očaká- va, že túto činnosť bude vykonávať svedomite, nestranne a v celom rozsahu činnosti, ktoré mu zákon ukladá. No- tár nesmie odmietnuť vyko- nať žiaden úkon, s výnimkou okolností podľa § 36 ods. 1 a 2 Notárskeho poriadku: „Notár je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporu- je zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom, alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu verejnej moci. Notár môže odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak žiadateľ nezloží primeraný pred- davok na odmenu notára a na náhradu jeho hotových výdavkov.“ Profesia notára teda predpokladá okrem od- borných predpokladov aj určité charakterové vlastnosti, etický a ľudský rozmer. Právna úprava dokazovania v Slovenskej republike stojí na princípe voľného hodnotenia dôkazov, čo znamená, že sudca hodnotí jednotlivé dôkazy (získané z dôkazných prostriedkov) jednotlivo a následne v ich súvislosti, pri- čom hodnotí aj vierohodnosť jednotlivých dôkazov, keď- že rozhodovanie sudcov si vyžaduje okrem objektívnych meradiel aj subjektívnu is- totu sudcu. Vyššia vierohod- nosť mailovej komunikácie či printscreenov, a tým ná- sledne väčšia istota sudcu pri rozhodovaní, môže byť pritom dosiahnutá napríklad elektronickým podpisom, ďalšími dôkaznými pros- triedkami či práve využitím formy notárskej zápisnice o obsahu webovej stránky, ktorá bude hodnotená ako listinný dôkazný prostriedok. Vo všeobecnosti sa listiny ako dôkazné prostriedky roz- deľujú na verejné a súkromné, čo má význam pre ich hodnotenie súdom. Notárska zápisnica – ako verejná listina – preto požíva v procese dokazovania osobitný status (podľa § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku „listiny ... vyhotovené v rámci notárskej činnosti a ich osvedčené odpisy, ... sú verejnými listinami“). Ustanovenie § 205 Ci- vilného sporového poriadku uvádza, že „Listiny vydané orgánmi verejnej moci v me- dziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za ve- rejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.“ Verejná listina teda potvrdzuje pravdi- vosť toho, čo je v listine osvedčené alebo potvrdené, až do doby, kým nie je preukázaný opak. Inak povedané, ak chce niekto preukázať opak toho, čo je v takejto verej- nej listine uvedené, dôkazné bremeno je na ňom a nie na tom, kto sa v spore opiera o verejnú listinu – platí tu tzv. prezumpcia správ- nosti verejnej listiny. Treba pritom rozlišovať pravosť listiny a pravdivosť obsahu listiny. Na rozdiel od verej- nej listiny, kde sa pravdivosť predpokladá, pri súkromnej listine súd skúma jej pravdivosť i pravosť zároveň. Ak chce mať teda fyzická alebo právnická osoba istotu, že údaje v listine preukazujúcej obsah webstránky alebo obdobnej právnej skutočnosti budú požívať prezumpciu správnosti (pravdivosti) v prípade možného právneho sporu, zaručí mu to práve notárska zápisnica ako verej- ná listina. Postup notára pri osvedčovaní (verifikovaní) obsahu webovej stránky Podstatou osvedčovacej (verifikačnej) činnosti notára, oproti listinám o právnych úkonoch spísaných notárom, je to, že pri osvedčovacích úkonoch notár na žiadosť osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv alebo ktorými by mohli byť spôsobe- né právne následky. Osved- čovanie právne významných skutočností je činnosťou, pri ktorej sa notár naplno pre- javuje ako osoba požívajúca dôveru, ktorej povinnosťou je starostlivo zachytiť všetko podstatné, čo sa v jej prí- tomnosti udialo. Pri osved- čovaní skutočnosti notár nesmie aktívne vystupovať a pri tejto činnosti nemá po- stavenie právneho radcu, respektíve hodnotiteľa osved- čovanej skutočnosti. Jeho úlohou je vo forme verejnej listiny zabezpečiť dôkazný prostriedok o osvedčovanej skutočnosti. >> Notára v podmienkach kontinentálneho latinského právneho systému možno považovať za nevyhnutného pomocníka štátu pri plnení úloh na úseku spravodlivosti, pri zaisťovaní právnych vzťahov a predchádzaní sporom. >> Práve prostredníctvom tejto činnosti notára štát efektívne napĺňa jednu zo svojich úloh, a to úlohu predchádzať sporom a zaručovať právnu istotu. >> Ak chce mať teda fyzická alebo právnická osoba istotu, že údaje v listine preukazujúcej obsah webstránky alebo obdobnej právnej skutočnosti budú požívať prezumpciu správnosti (pravdivosti) v prípade možného právneho sporu, zaručí mu to práve notárska zápisnica ako verejná listina.

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

16 ars notaria 2/17 >> postrehy z praxe Výpočet osvedčení o právne významných skutočnostiach uvedený v § 56 Notárskeho poriadku je demonštratívny a dopĺňa ho § 64 Notárskeho poriadku, kde je výpočet osvedčení o právne významných skutočnostiach uvede- ný tiež len demonštratívne. Preto môže notár podľa § 64 Notárskeho poriadku vydá- vať aj osvedčenia o ďalších tam neuvedených právne vý- znamných skutočnostiach, medzi ktoré patrí aj osved- čenie o obsahu či existencii webovej (internetovej) stránky; a osobitne tiež o obsahu profilov na sociálnych sieťach či obsahu elektronickej (mailovej, četovej, SMS, ale prípadne tiež zaznamena- nej telefonickej) komunikácie. Rozhodujúce je, aby sku- točnosť, ktorú notár osvedčuje, bola právne významná. Osvedčenie právne bezvýznamnej skutočnosti je notár povinný odmietnuť. Či je skutočnosť právne význam- ná, posúdi notár. O právne významnú skutočnosť pôjde najmä v prípadoch, keď jej preukázanie zlepší pozíciu žiadateľa v existujúcom alebo hroziacom súdnom spore s treťou osobou. Zákon výslovne ukladá, že osvedčova- ná skutočnosť sa musí odohrať v prítomnosti notára. Je teda vylúčené, aby notár osvedčil skutočnosť, o ktorej sa dozvedel sprostredkovane od inej osoby, a to, i keby bol touto osobou zamestnanec notára (aj v prípade, že sa skutočnosť odohrala pred notárskym kandidátom, smel by spísať o nej osvedčenie iba tento notársky kandidát, a nie notár). Notár je pri spisovaní a vy- dávaní verejných listín via- zaný prísnym formálnym postupom. Jeho nedodrža- nie má za následok, že lis- tina sa nepovažuje za verej- nú listinu. Formálnoprávny postup vydávania verejných listín je upravený vo štvrtej časti Notárskeho poriadku a v Kancelárskom poriadku pre notárov. V § 37 Notár- skeho poriadku je princíp nestrannosti a nezávislosti upravený zákazom takto: „Notár nesmie spisovať a vy- dávať verejné listiny vo veciach, v ktorých je účastníkom on alebo jemu blízka osoba. To isté platí v prípadoch, ak by úkon priniesol prospech notárovi alebo jemu blízkej osobe. Listina, pri vyhotovení ktorej notár nepostupoval v súlade s týmto ustanovením, nie je verejnou listinou.“ Obligatórne náležitosti notárskej zápisnice o osvedčení právne významných skutočností, po primeranom použití § 46 až 54 Notárskeho poriadku, sú nasledujúce: miesto, deň, mesiac a rok, keď sa právne významná skutočnosť osvedčovala, miesto, deň, mesiac a rok podpísania no- társkej zápisnice, meno, priezvisko a sídlo notára, opis osvedčovanej právne významnej skutočnosti, odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis. Miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice nemusia byť totožné s miestom, kde k právne významnej sku- točnosti došlo, ani s dňom, mesiacom a rokom, keď sa právne významná skutoč- nosť udiala. Napríklad pri osvedčovaní obsahu webo- vej stránky teda nie je vy- lúčené, aby notár nazrel na webstránku a vyhotovil si z nej printscreen, prípadne si jej obsah vytlačil napríklad v sídle žiadateľa a osvedčenie o tejto skutočnosti podpí- sal v iný deň vo svojej kancelárii. Miesto konania osved- čovania obsahu webovej stránky alebo obdobnej právne významnej skutočnosti sa spravidla odohráva v budove a notár ho označí názvom obce, ulice a orientačného čísla, uvedením poscho- dia a presného označenia priestoru. Požiadavka uve- denia času konania osved- čovanej skutočnosti je splnená tým, že notár uvedie v notárskej zápisnici čas (hodinu a minútu) osvedčova- nej skutočnosti, respektíve, ak sa skutočnosť osvedčuje dlhší čas, tak čas začiatku a skončenia osvedčovanej skutočnosti. Notárske zápisnice o osvedčení právne významných skutočností nemajú účastníkov (hoci v úvode § 56 ods. 1 Notárskeho poriadku sa konštatuje, že všetky osved- čenia sa vykonávajú „na žiadosť účastníka“ – správ- nejšie by bolo na žiadosť žia- dateľa), preto postačí, ak ich podpíše iba notár. Nevylu- čujeme však ich podpísanie žiadateľom či inou osobou zúčastnenou na osvedčovaní skutočnosti. V takom prípa- de však musí notárska zá- pisnica obsahovať aj ďalšie náležitosti podľa § 47 Notárskeho poriadku, a to: • meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a tr- valé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dô- verníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka, • vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, • údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastní- kov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, • ak je účastníkom právnická osoba, údaj o  tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať, • údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, >> Pri osvedčovacích úkonoch notár na žiadosť osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. >> Osvedčenie právne bezvýznamnej skutočnosti je notár povinný odmietnuť. Či je skutočnosť právne významná, posúdi notár. >> Je teda vylúčené, aby notár osvedčil skutočnosť, o ktorej sa dozvedel sprostredkovane od inej osoby, a to, i keby bol touto osobou zamestnanec notára (aj v prípade, že sa skutočnosť odohrala pred notárskym kandidátom, smel by spísať o nej osvedčenie iba tento notársky kandidát, a nie notár).

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

17 • podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a  ak boli prizvaní, tiež osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis. Notár uvedie v notárskej zápisnici aj meno, priezvisko a trvalé bydlisko žiadateľa o spísanie notárskej zápisni- ce (ak nie je účastníkom notárskej zápisnice), ktorý je fyzickou osobou, respektíve názov a sídlo žiadateľa, kto- rý je právnickou osobou. Údaje žiadateľa sa v notárskej zápisnici uvádzajú aj v prípade, že žiadateľ sa samotné- ho osvedčovaného deja nezúčastní. Notár tiež uvedie v notárskej zápisnici meno, priezvisko a trvalé bydlisko osôb na osvedčovaní skutočnosti zúčastnených (naprí- klad zamestnanec žiadateľa). Notár môže v notárskej zápisnici výslovne potvrdiť totožnosť žiadateľa či iných osôb na deji zúčastnených, ak ich pozná alebo ak bola ich totožnosť preukázaná platným úradným preukazom alebo potvrdená dvoma svedkami totožnosti. Notár oso- by, ktorých totožnosť potvrdzuje, identifikuje primerane podľa § 47 ods. 1 písm. c) Notárskeho poriadku menom, priezviskom, rodným číslom, dátumom narodenia a tr- valým bydliskom a uvedie tiež (pokiaľ tieto osoby nepo- zná) spôsob, akým zistil ich totožnosť, t. j. či na základe predloženia platného preukazu totožnosti (ktorého číslo uvedie), alebo na základe potvrdenia jej totožnosti dvo- ma svedkami totožnosti. Pokiaľ notárska zápisnica po- tvrdenie o totožnosti týchto osôb neobsahuje, notár za ich totožnosť nezodpovedá. Z notárskych zápisníc o osvedčení právne významných skutočností sa môžu vydávať osvedčené odpisy, pre kto- ré platia primerane ustanovenia § 74 až 79 Notárske- ho poriadku. Podľa § 74 ods. 2 Notárskeho poriadku: „Ak nie je v notárskej zápisnici uvedené inak, môžu byť osvedčené odpisy vydané účastníkom alebo ich zástup- com, a to aj opätovne. Inej osobe môžu byť vydané odpisy len vtedy, ak tieto osoby preukážu na veci právny záujem. To isté platí, ak ide o nazeranie do notárskych zápisníc.“ Ak notárska zápisnica nemá účastníka, notár vydá odpis notárskej zápisnice osobe, ktorá ho o osvedčenie právne významnej skutočnosti požiadala, prípadne jej zástupcovi. Konkrétny opis osvedčovania webovej stránky môže znieť takto: „osoba XY ma požiadala, aby som sa pripojila na sieť internetu a otvorila webovú stránku http://www... Zobrazenú stránku som čiernobielo vytlačila na kance- lársky papier a takto vytlačená stránka, skladajúca sa z troch strán, tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto notárskej zápisnice“. Konkrétny opis osvedčovania SMS komuni- kácie môže znieť takto: „osoba XY mi v tunajšej notárskej kancelárii predložila mobilný telefón zn. ... čiernej farby a vyhlásila, že tento mobilný telefón má sériové číslo..., číslo IMEI: ... a jednu SIM kartu registrovanú na telefón- ne číslo: ... Následne na displeji predloženého mobilné- ho telefónu táto osoba klikla na ikonu „Správy“ a vyhľa- dala reťazec SMS správ patriacich pod kontakt označený ako AB. Kliknutím na kontakt označený ako AB daný re- ťazec SMS správ otvorila. Zobrazili sa všetky SMS správy a osoba XY ma požiadala o osvedčenie časti reťazca SMS správ v nasledujúcom poradí a znení ...“ Záver Listina vo forme notárskej zápisnice nemusí odstrániť pochybnosti sudcu o autorstve elektronického obsahu či o identite osôb ukrývajúcich sa v elektronickej komu- nikácii za prípadnými pseudonymami. V takom prípade bude aplikačný orgán postupovať podobne ako v prípade inej anonymnej či pseudonymnej písomnej komunikácie – napríklad preverením, či sa osoba ukrývajúca za pseu- donymom sama v niektorom zo svojich predchádzajú- cich alebo nasledujúcich príspevkov neidentifikovala osobnými údajmi, alebo či nedisponovala údajmi a infor- máciami, ktorými môže disponovať iba určitá konkrétna osoba. Možné je tiež využitie rôznorodých forenzných metód na účely identifikácie komunikujúcich osôb či autorov elektronického obsahu. Aspoň v otázke reálnej existencie tvrdeného obsahu webovej stránky v určitom časovom okamihu však forma notárskej zápisnice po- skytuje súdu dostatočne vierohodný dôkaz, ktorý môže slúžiť ako východisko pre ďalšie dokazovanie a napokon aj pre konečné rozhodnutie vo veci. Doc. JUDr. PhDr. Tomáš Gábriš, PhD., LLM, MA; Autor pôsobí na Katedre právnych dejín a právnej komparatistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave JUDr. Katarína Valová, PhD. členka prezídia NK SR a vzdelávacej komisie NK SR Poznámka redakcie : Ako alternatívny príklad pri osvedčujúcej notárskej zápisnici webovej stránky uvádzame nasledovný text : „osvedčujem, že osoba XY sa predo mnou dnešného dňa o ... hod. pripojila cez počítač notára v tunajšej notárskej kancelárii na sieť internetu a otvorila webovú stránku http://www... Zobrazenú stránku som čiernobielo vytlačila na kancelársky papier a takto vytlačená stránka, skladajúca sa z troch strán, tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto notárskej zápisnice“. Použitá literatúra: 1. Abelovský, T.: Elektronický dôkazný prostriedok vo svetle práva duševného vlastníctva. In: Cofola 2014: the conference proceedings. Brno : Masaryk University, 2014. 2. Kováč, P.: Kyberpriestor a dokazovanie. In: Zborník z konferencie 21. slovenské dni práva. Bratislava : SAK, 2015. 3. Valová, K. a kol.: Notársky poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2016. 4. Valušová, M.: Notárska zápisnica ako právny nástroj záruky bezpečnosti a istoty pri výkone preventívnej spravodlivosti štátu a jej uznanie v štátoch EÚ. In: Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie Právo ako zjednocovateľ Európy, veda a prax. 1. vydanie. Bratislava : Právnická fakulta Univerzity Komenského, 2011.

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

Kedy a prečo ste sa rozhodli pre štúdium práva a akú inú profesiu by ste si vybrali, keby ste sa právnikom nestali? Rozhodol som sa v roku 1970. Na prihláške mala pôvod- ne figurovať Filozofická fakulta Univerzity Karlovej, čín- ština – nemčina. Keďže v Prahe vtedy neotvárali semes- ter pre takúto kombináciu, prišla na rad alternatíva č. 2.: Právnická fakulta, s prijímacou skúškou v Bratislave, pre študentov detašovaného pracoviska v Košiciach. Celkom nečakane do hry vstúpila tretia možnosť. Do Bratislavy, respektíve do Košíc ma neprijali pre nedostatok miesta (oficiálne odôvodnenie), takže som začal študovať (po ab- solvovaní dodatočnej prijímacej skúšky v septembri 1971) na Strojníckej fakulte Vysokej školy technickej v Koši- ciach. Potom ma však predsa len prijali na ministerské odvolanie na Právnickú fakultu. Keď sa tak pozriem späť, nechýbalo veľa a mohol byť zo mňa aj strojár... Po skončení Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach ste na nej ihneď začali pracovať ako učiteľ, neskôr ste okrem materskej fakulty učili aj na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave a vašimi rukami prešlo množstvo absolventov. Dá sa porovnať kvalita výučby a samotných absolventov za tých vyše 40 rokov? Platí už notorická fráza: „V minulosti boli študenti lepší ako dnes“? Na porovnanie, v čase, keď som bol dekanom (1994 –1997), sa na fakultu hlásilo vyše dvetisíc záujemcov, prijímali sme stodvadsať, stopäťdesiat. Dnes sa o štú- dium zaujíma tristo – štyristo študentov ročne, prijíma sa rovnaký počet. Právo už tak neláka, je viac fakúlt (a možno sa na iných fakultách dá vyštudovať ľahšie, prečo si voliť ťažšiu cestu?) alebo to je dané aj demo- grafickým vývojom? Ktovie. Už štvrtinu storočia nie sme ideologická fakulta a naozaj sa venujeme výučbe práva. Je nám cťou priniesť vám rozhovor s významnou osobnosťou právnického života, s pánom prof. JUDr. Alexandrom Bröstlom, CSc. Právnici sa vo svojom povolaní konečne musia odraziť od svojej DNA. A DNA práva je spravodlivosť >> Rozhovor 18 ars notaria 2/17

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

19 Verím, že kvalita výučby sa zlepšila a viac reaguje na po- treby praxe. A študenti? Mohlo by sa zdať, že latka ná- ročnosti sa znižuje. A že sa s tým musíme vo vlastnom záujme zmieriť, pretože (aj vzhľadom na znížený záujem) neprežijeme. Podľa mňa nie je dôvod na paniku. Môžeme existovať ako malá a kvalitná fakulta (čo by bol priam ideál). Rozhodujúca je prvá tretina študentov, ktorí majú záujem o štúdium a dokazujú to prístupom i výsledkami. Tí sú a musia byť minimálne rovnako dobrí alebo lep- ší, ako sme boli my (pri všetkej zložitosti porovnávania). Potom je tu stredná tretina študentov a najproblematic- kejšia je tá „záverečná tretina“. Ale nechcel som z toho robiť hokej. Nezabúdajme ani na to, že dnes máme šesť- stupňovú škálu hodnotenia, od A po Fx. Predtým bola štvorstupňová. Hodnotenia A, B a C sú v menšine, ale všimol som si, že ani v zahraničí to nie je inak. Ide o to, aké vedomosti sú za hodnotením D a E. Okrem pedagogickej činnosti ste pôsobili ako vedecký pracovník, diplomat, sudca Ústavného súdu SR, člen Súdnej rady SR. Ktorá z týchto funkcií vás napĺňala najviac? Určite vedecký pracovník, pokiaľ som mal taký status počas študijných pobytov v zahraničí. Je to o podmien- kach. Keď sedíte v inštitúte, v ktorom sa nachádza pol milióna odborných kníh a kde okrem toho majú „virtuál­ ny inštitút“ (hovorím o roku 1998) a ku všetkému máte prístup 24 hodín denne, tak povedzte – nie je to paráda? Ktoré z právnických povolaní by ste si naopak radi vyskúšali? Ktoré odvetvie práva okrem právnej teórie a štátovedy je vám najbližšie? Keďže toto je rozhovor pre notársky časopis, povedal by som – notár. Napokon, v diplomacii je konzul aj ktosi ako notár. Na veľvyslanectve v Pekingu som mal túto prácu celkom rád. Mal som jeden z najväčších konzulárnych obvodov na svete. Overovanie zmlúv, listín, udeľovanie víz bolo na dennom poriadku. K úradnému overovaniu patrí pečiatka. A tá je v Číne historicky i v súčasnosti ob- rovský fenomén. Aj na vzhľad. Advokátsky chlebík si už nevyskúšam, hoci by to mohlo byť zaujímavé. Pokiaľ ide o najbližšie odvetvie, pôsobenie v Trnave, ale i na Ústav- nom súde potvrdilo, že je to ústavné právo. Hoci aktuál- nemu vývoju v tejto oblasti dosť dobre nerozumiem. V rokoch 2000 až 2007 ste boli ústavným sudcom na Ústavnom súde SR. Považujete túto kapitolu za vrchol svojej profesionálnej kariéry? Ťažko povedať, ale zdá sa, že by som mal. Myslíte, že v tomto veku ešte môžem očakávať výstup na nejaký vyš- ší vrchol svojej profesionálnej kariéry? Medzi nami, za vrchol osobne pokladám skôr založenie Ústavu teórie práva Gustava Radbrucha v septembri 2016 na fakulte, na ktorej (s prestávkami aj pri započítaní odchodov a ná- vratov) pôsobím od roku 1971. Verím, že kolegovia sa po- starajú o rozvoj a šírenie dobrého mena tohto inštitútu. Takisto ste boli členom Súdnej rady SR v období rôznych aj politických tlakov na tento orgán. Určite ste aj v ďalších funkciách museli čeliť rôznym vplyvom. Ako ste dokázali týmto tlakom odolať a zachovať si vždy svoju tvár? Vo funkcii dekana právnickej fakulty som začal tým, že som žiadne vplyvy či tlak nepripustil. Postupne tí, ktorí sa pokúšali niečo vybaviť, prestávali chodiť. Ako sudca Ústavného súdu som osobne nemal pocit politického tlaku: v prípade iného ako väčšinového názoru som mal možnosť vyjadriť ho v odlišnom stanovisku. Čo povedať o Súdnej rade? Škoda reči. Čo dnes chýba slovenskému právu počnúc vzdelávaním cez legislatívny proces až po jeho aplikáciu a vymožiteľnosť? Viac osobností. Počas vašej profesionálnej dráhy, ale aj v súkromnom živote ste určite prišli do kontaktu aj s notárom a notárskou činnosťou. Aká to bola skúsenosť a čo vám v tejto profesii najviac imponuje? Prevažujú dobré skúsenosti. Vlani som mal vami ove- rené všeobecné splnomocnenie na všetky právne úko- ny pri zastupovaní rodičov v Nemecku v súvislosti s ich presťahovaním a so získavaním podkladov na trvalý pobyt v Slovenskej republike. A všade pred príslušnými nemeckými štátnymi orgánmi, kde som toto splnomoc- nenie predložil a uplatnil, som mal veľmi dobrý pocit. Nebral som to ako samozrejmosť či maličkosť. Viete porovnať postavenie a činnosť notára na Slovensku a v zahraničí, napríklad v Nemecku, ktoré poznáte veľmi dobre, a ktorú novú agendu by ste si vedeli predstaviť u notára? Myslím si, že Slovenská republika sa zaradila medzi štáty, ktoré prevzali rímsko-germánsky model; anglo-americ- ký verejný notár (public notary) je trochu niečo iné. Vzhľa- dom na to, kde žili rodičia a kde žije a pracuje dcéra, mô- žem hovoriť o Bádensku-Württembersku a o Durínsku. Paradoxne, zatiaľ čo v Bádensku-Württembersku (stará spolková krajina) sa bude k 1. januáru 2018 štátne notár- stvo rušiť, v Durínsku (nová spolková krajina, teda pred- tým NDR) sa od roku 1990 zaviedlo notárske povolanie ako slobodné povolanie. Dodávam, že na území Durínska (Weimar, Meiningen, Eisenach) platil po niekoľko storočí Ríšsky notársky poriadok z roku 1512. Notári v Nemecku tiež dbajú o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch. Možno je zaujímavé porovnanie vekovej hranice, ktorej dovŕšením výkon notárskeho úradu zaniká. U nás je to 67 rokov, podľa § 48 Spolkového notárskeho poriadku (SNP) je to 70 rokov. Najvyšší spolkový súd v roku 2012 rozho- dol o tom, že veková hranica 70 rokov nie je v rozpore ani so základným zákonom, ani s európskym právom. Aby som to uzavrel: myslím si, aj so zreteľom na prvú vetu, že agenda notárov v Nemecku je dosť podobná. Podľa §

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

20 ars notaria 2/17 >> rozhovor 5 SNP sa môžu stať notármi iba nemeckí občania (požia- davka štátneho občianstva). Pre toto obmedzenie Európ- ska komisia žalovala Nemecko pred Európskym súdnym dvorom v Luxemburgu (Súd), keď namietala, že ide o ne- prípustné nerovnaké zaobchádzanie na základe štátneho občianstva (porušenie čl. 226 Zmluvy o EÚ). Argument, že „Sloboda pobytu neplatí pre notárov, pretože vyko- návajú verejnú moc,“ súd odmietol. Súčasne konštato- val, že „činnosti vyplývajúce z notárskeho povolania nie sú výkonom verejnej moci v zmysle Zmluvy o Európskej únii. Hlavná úloha notára spočíva v overovaní listín alebo zmlúv, ktorým sa strany dobrovoľne podriadili a hranice ktorých si strany samy stanovili. Z toho vyplýva, že ove- rovacia činnosť nie je spojená s priamym a osobitným výkonom verejnej moci (pre zaujímavosť možno porov- nať § 4 ods. 3 nášho Notárskeho poriadku).“ Nemecko na základe tohto rozhodnutia Súdu (Veľká komora z 24. mája 2011 vo veci C 54/08) muselo sprístupniť svoje no- társtva aj pre príslušníkov iných členských štátov Európ- skej únie. Vzhľadom na vysoké právnické požiadavky na notárske povolanie sa však zdá vecne správne, aby pred tým, ako by sa mohli v Nemecku usadiť ako notári, zlo- žili nemeckú notársku skúšku. Pokiaľ ide o novú agendu u notára, mohlo by ísť o prenesenie úloh z oblasti súdnic- tva s cieľom odbremenenia súdov. Pôsobili ste vo viacerých štátoch, ovládate plynule niekoľko svetových jazykov. Ktorá krajina okrem domoviny je vám najbližšia a prečo? Ako spomínate na svoje pôsobenie v Číne? Podľa škôl, do ktorých sme chodili za mladi, nám mal byť najbližší Sovietsky zväz. Moja prvá cesta za hranice v roku 1967 viedla práve tam, za príbuznými do Kali- ningradu. Dodnes sú mi blízke univerzity a iné odborné pracoviská v zahraničí, ktoré tiež považujem za „alma materské“, keďže dlhší alebo kratší čas, prípadne opa- kovane boli či stále ešte sú mojím pôsobiskom: Bayre- uth, Bologna, Brémy, Erlangen, Graz, Heidelberg, Kra- kov, Lund, Štrasburg (Rada Európy). Isteže, začalo sa to Fu-tanskou univerzitou v Šanghaji. Do Číny som v roku 1987 odchádzal s docentským diplomom vo vrecku. Dva roky štúdia čínštiny a čínskeho práva v Šanghaji zostali z každej stránky nezabudnuteľne zapísané na moju živo- topisnú manžetu. Pri čítaní vášho životopisu sa mi zdá nemožné skĺbiť profesionálne povinnosti s rodinou. Ako ste to dokázali? Či som to dokázal, alebo presnejšie do akej miery, k tomu by sa lepšie vedeli vyjadriť členovia rodiny. Som im vďačný za výborné rodinné zázemie. Najdlhšie som bol bez rodiny na stáži v Číne, takmer plné dva roky. Bol som ešte radšej, keď sme potom boli vo svete všetci spo- lu, napríklad počas môjho pôsobenia na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Pekingu po rozdelení ČSFR. Tam si deti vyskúšali, aké je chodiť do nemeckej školy a mať čínskych kamarátov. Viem, že ste prispievali aj do rôznych zábavných rubrík, vydali ste tri knihy aforizmov a epigramov. Ako si v súčasnosti zachovať nadhľad a zmysel pre humor? Ako? Neberme sa až tak vážne. A nechcime byť pápež- skejší ako pápež, ktorý nedávno v rozhovore pre nemec- ký Die Zeit povedal, že humor je dar od Boha. Povedal aj to, že existuje modlitba, ktorá je pripisovaná Thoma- sovi Morovi, ktorú sa aj on modlí každý deň: „Pane, daj mi zmysel pre humor!“ Zmysel pre humor môže byť tou najlepšou vlastnosťou človeka. Pomáha riešiť zložité si- tuácie. Pritom to nemusí znamenať, že človek je šialene vtipný, stačí zdravá porcia optimizmu. Všetko je v hlave, inak je... (aforizmus bude čoskoro dopovedaný a dopísa- ný v mojej ďalšej knižke s názvom Máliť sa je ľudské). Viem, že ste sa pravidelne zúčastňovali Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach ako aktívny bežec. Aké sú vaše ďalšie záľuby a záujmy? Smejem sa, že teraz som maratónsky bežec na čoraz kratšie trate. MMM bol môj detský sen zo šesťdesiatych rokov. Skutočnosťou sa stal až v osemdesiatych rokoch (rovnako ako Čína). Mám radosť z toho, že sa mi popri iných maratónoch v zahraničí podarilo absolvovať kla- sický maratón, teda trať z Maratónu do Atén (2003), ma- ratón v Pekingu (2004) a zatiaľ ostatný maratón v Berlí- ne (2013). Ďalšie záľuby? Od prvej triedy čítanie, písanie a počítanie. Rátam, koľko času mi na to všetko ostáva. A zisťujem, že som z pohľadu maratónskeho behu živo- tom už niekde za 35. kilometrom. Vzhľadom na vaše profesijné i životné skúsenosti, aké sú ešte vaše nesplnené životné ciele? Ak dovolíte, doplním predchádzajúce vyjadrenia. K pro- fesijným (súčasne veľkým životným) skúsenostiam ne- sporne patrí to, že doteraz som mal možnosť odborne pôsobiť spolu asi na 100 univerzitách a vedeckých pra- coviskách vo svete, vo viac než 30 krajinách. Je to niečo, o čom sa mi pred 25 rokmi ani nesnívalo. Nesplnené cie- le? Potešilo by ma, keby som ešte stihol niečo poriadne napísať. A trochu pokračovať v práci s prekladmi diel známych svetových právnych filozofov či právnych teore- tikov do slovenčiny (doteraz v edícii Exempla iuris, kto- rú vedieme spolu s prof. Holländerom vo Vydavateľstve Kalligram, vyšlo 13 kníh). Máte nejaký odkaz pre našich čitateľov, o ktorý by ste sa chceli podeliť? Nechcem sa až tak podeliť, a preto: „Notár, notár, milý notár, prepíš na mňa celý chotár!“ A teraz už naozaj vážne: Právnici sa vo svojom povolaní konečne musia odraziť od DNA. A DNA práva je spra- vodlivosť. Rozhovor viedol JUDr. Juraj Göbl, člen redakčnej rady ARS NOTARIA

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

21 Životopis Alexander Bröstl, prof. JUDr. CSc. Dátum narodenia: 19. 6. 1953 Vzdelanie 1959 – 1968 Základná deväťročná škola Medzev 1968 – 1971 Stredná všeobecnovzdelávacia škola Košice, Šrobárova 46 1971 – 1976 Právnická fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach 1977 JUDr. – Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave 1979 – 1984 CSc. – Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied v Bratislave, externá ašpirantúra 1987 Docent teórie štátu a práva (vymenovanie) 1987 – 1989 Fu-tanská univerzita v Šanghaji (čínština – čínske právo) 1990 – 1990 Univerzita v Erlangene – Norimbergu (štátoveda a právna filozofia) u prof. Dr. Reinholda Zippelia 1997 Docent teórie štátu a práva (habilitačná prednáška) Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave 1998 Inštitút Maxa Plancka pre zahraničné verejné právo a pre medzinárodné právo v Heidelbergu u prof. Dr. Jochena Froweina 2001 Profesor teórie štátu a práva (inauguračná prednáška) – Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave 2002 Profesor teórie štátu a práva (vymenovanie v marci 2002) Práca 1976 Učiteľ Právnickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach 1989 – 1990 Vedecký pracovník Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied v Bratislave 1992 – 1994 Federálne ministerstvo zahraničných vecí Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, respektíve Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (1. tajomník a konzul Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Čínskej ľudovej republike, Peking) 1994 – 1997 Dekan Právnickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach a externý poradca Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach 1999 – 2007 Učiteľ Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave 2000 – 2007 Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach 2007 Učiteľ Právnickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach 2007 – 2011 Prorektor pre zahraničné vzťahy a legislatívu Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach 2007 Externý poradca Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach 2011 – 2012 Člen Súdnej rady Slovenskej republiky 2012 – Člen Rady vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny Študijné pobyty a prednášky na zahraničných univerzitách a odborných pracoviskách (uvedené iba štáty) Argentína, Belgicko, Bielorusko, Brazília, Česká republika, Čínska ľudová republika, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Island, Maďarsko, Kanada, Kirgizsko, Kórejská republika, Nemecká demokratická republika, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Spojené štáty americké, Spolková republika Nemecko, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Tadžikistan, Taliansko, Ukrajina, Veľká Británia (Wales, Škótsko), Taiwan Odborné publikácie Viac ako 150 vedeckých publikácií v Slovenskej republike a asi 50 v zahraničí, okolo 500 citácií a ohlasov týchto diel doma i v zahraničí. Okrem iných: Právny štát (Pojmy, teórie, princípy). Košice 1995; Základy štátovedy. Košice 1997; Dejiny politického a právneho myslenia. Bratislava 1999; Frontisterion. Bratislava 2009; Právne myslenie 19. a 20. storočia. Košice 2011; Ústavné právo Slovenskej republiky. Plzeň 2010 a 2013; Teória práva. Plzeň 2013, Na konci je súd. Bratislava 2015. V spoluautorstve o. i.: Recht und Verfassung. Systemtransformation und Verfassungsentwicklung in der Tschechischen und Slowakischen Republik. Frankfurt am Main, etc. 2000; Constitutional Law of the EU Member States. Deventer 2006 a 2014, A Treatise of Legal Philosophy and General Jurisprudence. Volume 12. Chapter 18. Dordrecht 2015 a 2016. Iné publikácie Zapísané na manžetu (2005), Každý je trochu webnutý (2012), Lentilkovo (2016) Členstvo v redakčných radách (redakčných kruhoch) odborných časopisov Právny obzor, Justičná revue, Studia iuridica Cassoviensia, Ratio Juris (Bologna), Archiv für Rechts- und Sozialphilosophie (Stuttgart) 1999-2011, Slovenian Law Review Medzinárodné organizácie • Člen Výboru expertov pre Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov pri Rade Európy v Štrasburgu za Slovenskú republiku od roku 2001 • Člen Medzinárodného združenia pre legislatívu (predtým Európskeho združenia) • Predseda Slovenskej sekcie Medzinárodného združenia pre právnu a sociálnu filozofiu (IVR) od roku 1996 • Člen celosvetového Výkonného výboru IVR (1999 – 2011) • Člen Medzinárodnej komisie právnikov v Ženeve (2001 – 2013) • Člen Wissenschaftliche Buchgesellschaft, Darmstadt Iné znalosti Jazyk: anglický, český, čínsky, nemecký, ruský jazyk, francúzsky – pasívne Záujmy politické a právne myslenie, rekreačný beh

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

>> z diania v právnickej obci 22 ars notaria 2/17 Podľa slov prednášajúceho mal tento zákon ambíciu do- plniť alebo sprísniť zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, na rozdiel od neho však zákon o RPVS rieši len vzťahy podnikateľ – štát, teda nie vzťahy podnikateľ – podnikateľ ani vzťahy štát – štát. Osoby, ktoré sú podľa zákona o RPVS povinné sa regis- trovať – partneri verejného sektora, sú: právnická oso- ba alebo fyzická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy a prijíma finančné prostriedky z rozpočtov, eu- rofondy, investičné stimuly alebo finančné prostriedky od vybraných právnických osôb, od ich „dcér a vnučiek“ alebo od zdravotnej poisťovne, prijíma majetok alebo majetkové práva, alebo práva k majetku od verejného sektora alebo zdravotnej poisťovne, ďalej dodávateľ vo verejnom obstarávaní, poskytovateľ zdravotnej starost- livosti, nadobúdateľ pohľadávky voči verejnému sekto- ru, subdodávateľ a napokon ten, kto má toto postavenie podľa osobitného zákona. Zmyslom zákona o RPVS je určiť (vypátrať) konečného užívateľa výhod každého podnikateľa, ktorý chce obcho- dovať so štátom. Konečným užívateľom výhod je len fy- zická osoba, ktorá ovláda právnickú alebo fyzickú oso- bu – podnikateľa alebo združenie majetku, ďalej osoba, v prospech ktorej podnikateľ alebo združenie majetku Dňa 2. februára 2017 som sa zúčastnila seminára k zákonu o registri partnerov verejného sektora (RPVS) „Protischránkový zákon“. Tento seminár bol organizovaný spoločnosťou Wolters Kluwer s. r. o. a lektorom bol JUDr. Andrej Leontiev, LL.M., ktorý sa aj aktívne zúčastňoval prípravy vládneho návrhu tohto zákona vo všetkých jeho fázach. Seminár k zákonu o registri partnerov verejného sektora

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

23 vykonáva činnosť alebo obchod, osoba, ktorá spoločne s inou osobou konajúcou s ňou v zhode alebo spoločným postupom ovláda alebo riadi tak, že pri právnickej osobe máviacako25 %nazákladomimaníalebohlasovacíchprá­ vach, alebo právo vymenúvať orgány, alebo ju inak ovláda, napríklad cez fiktívne zálož- né právo, alebo inak berie hospodársky prospech. Ak žiadna fyzická osoba nespĺ- ňa podmienky, zapisuje sa ako konečný užívateľ výhod vrcholový manažment. Osobou oprávnenou registrovať partnera verejného sek- tora je „profesista“, ktorý pri overovaní a registrovaní koná nestranne, nezávisle od pokynov partnera verej- ného sektora, s odbornou starostlivosťou (primeranou funkcii a postaveniu), po zaobstaraní a vyhodnotení do- stupných informácií, ktoré získala alebo mohla získať a majú alebo môžu mať vplyv na vyhodnotenie. Takouto oprávnenou osobou môže byť: advokát, notár, banka, res- pektíve pobočka zahraničnej banky, audítor a daňový po- radca. Oprávnená osoba po- vinne uzatvorí s partnerom verejného sektora písomnú „kvázi-zmluvu o kontrolnej činnosti“. Oprávnená oso- ba je povinná v súčinnosti s partnerom verejného sektora zapísať a aktualizovať v registri údaje o konečnom užívateľovi výhod, verifikovať konečného užívateľa výhod, postupujúc nezávisle a s od- bornou starostlivosťou (vrátane odmietnutia verifikácie pri nedostatku spoľahlivých informácií), a vyhnúť sa pri- tom konfliktu záujmov. Oprávnená osoba ručí za pokutu štatutára partnera verejného sektora, ibaže preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Ďalšia pokuta pre oprávnenú osobu je za konanie napriek konfliktu záuj- mov, a to od 10 000 eur do 100 000 eur. Výsledkom verifikačnej práce oprávnenej osoby je ve- rifikačný dokument, ktorý má mať formu slohovej prá- ce, teda nemá byť písaný len v bodoch. Prednášajú- ci uviedol, že najčastejšie budeme verifikovať svojich klientov, ktorých poznáme a poznáme aj ich finančné štruktúry. Vo verifikačnom dokumente uvedieme, kto je konečným užívateľom výhod, uvedieme, na základe čoho sme identifikovali alebo overili konečného užívateľa vý- hod, uvedieme vlastnícku a riadiacu štruktúru partnera verejného sektora do tej miery, ako ju vieme zistiť, a aj spôsob, ako sme ju zisťovali, uvedieme informácie o ve- rejných funkcionároch a vyhlásime, že údaje v dokumen- te zodpovedajú zistenému stavu. Verifikačný dokument možno nahradiť len oznámením, že nedošlo k žiadnym zmenám od predchádzajúcej registrácie. Verifikačná udalosť je moment, ku ktorému je partner verejného sektora povinný sa registrovať. Je to pri prvo- zápise partnera verejného sektora do RPVS, pri zmene konečného užívateľa výhod, pri zmene oprávnenej oso- by, dňa 31. decembra každý rok, pri uzatvorení zmluvy alebo jej zmene (výnimka – ak verifikácia nie je staršia ako 6 mesiacov) a pri plnení zo zmluvy nad 1 000 000 eur (výnimka – ak verifikácia nie je staršia ako 6 mesiacov). Partner verejného sektora je povinný registrovať sa až pred podpisom zmluvy so štátom, nie keď sa iba hlási do verejného obstarávania. Register partnerov verejného sektora je postavený na princípoch Obchodného registra, obdobne fungujú for- muláre, námietky, elektronické výpisy, a to aj historické. Register vedie Okresný súd Žilina, je verejne dostupný na internete, pričom komunikácia so súdom prostred- níctvom oprávnenej osoby prebieha výlučne elektronicky (kvalifikovaný elektronický podpis). Partner verejného sektora musí byť zapísaný v registri minimálne počas trvania zmluvy, ktorou zís- kava verejné prostriedky, ale možná je aj dobrovoľná registrácia. Navrhovateľ zápisu do RPVS je oprávnená osoba, pričom partner verejného sektora mu poskytuje súčinnosť (oba- ja zodpovedajú za správnosť údajov). Oprávnená osoba vyplní elektronický formulár, ktorého prílohou je veri- fikačný dokument. Súd skúma iba formálne náležitos- ti návrhu, napríklad zhodu konečného užívateľa výhod v návrhu a vo verifikačnom dokumente. Zápis/zmeny/ výmaz súd robí do 5 pracovných dní (do 31. júla 2017 predĺžene na 10 pracovných dní) a na neurčitú dobu. Od- mietnutie zápisu musí byť odôvodnené a námietky mož- no podať do 15 dní. Zmeny údajov sa zapisujú do 60 dní, odkedy k nim došlo. Za identifikáciu konečného užívateľa výhod a registro- vanie partnera verejného sektora prednášajúci od- poručil účtovať si odmenu v závislosti od typu subjektu partnera verejného sektora a od komplikovanosti veri- fikácie konečného užívateľa výhod v rozmedzí cca 1 000 eur až 10 000 eur. Na záver prednášajúci zodpovedal otázky prítomných a uviedol, že prípadné ďalšie otázky ohľadom interpre- tácie zákona možno klásť na stránke RPVS@justice.sk. JUDr. Katarína Valová, PhD. členka redakčnej rady ARS NOTARIA >> Verifikačný dokument možno nahradiť len oznámením, že nedošlo k žiadnym zmenám od predchádzajúcej registrácie. >> Ak žiadna fyzická osoba nespĺňa podmienky, zapisuje sa ako konečný užívateľ výhod vrcholový manažment. >> Zmyslom zákona o RPVS je určiť (vypátrať) konečného užívateľa výhod každého podnikateľa, ktorý chce obchodovať so štátom. Konečným užívateľom výhod je len fyzická osoba, ktorá ovláda právnickú alebo fyzickú osobu.

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

24 ars notaria 2/17 >> z diania v právnickej obci V úvode seminára lektor predstavil východiská pre prija- tie novely zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“), za ktoré označil o. i. práve počet aktuálne prebiehajú- cich exekučných konaní, ich dĺžku, množstvo úkonov, ktoré v rámci exekučného konania vykonáva exekučný súd, po- trebu elektronizácie exekučného konania a v neposlednom rade aj sociálne dosahy exekučného konania na povinných. Zdôraznil, že napriek opačnému názoru časti verejnosti má novela Exekučného poriadku prijatá zákonom č. 2/2017 Z. z. zefektívniť 1 a zrýchliť exekučné konanie, čo má byť zabezpe- čené zavedením kauzálnej príslušnosti jediného exekučné- ho súdu – Okresného súdu Banská Bystrica, elektronizáciou exekučného konania, náhodným výberom exekútora podľa územného obvodu krajského súdu, v ktorom sa nachádza miesto trvalého pobytu alebo sídlo povinného, prideľovaním exekučných konaní vedených proti tomu istému povinnému jednému exekútorovi, ako aj kontrolou činnosti súdnych exekútorov spočívajúcou v ich povinnosti zasielať údaje o ak- tuálnom stave vymoženia nároku a trov exekútora súdu. Za najrozporuplnejšie a najdiskutovanejšie ustanovenie no- velizovaného znenia EP možno označiť § 55 ods. 1, ktorým sa do zákona podarilo presadiť náhodný výber exekútora bez možnosti ovplyvnenia, ktorému z nich bude vec pridelená. Toto ustanovenie sa nestretlo s podporou v radoch opráv- nených, ktorí sa obávajú, že vymáhanie prostredníctvom takto prideleného exekútora nebude také efektívne ako pred účinnosťou novely. Lektor však upozornil na skutoč- nosť, že primárnym cieľom novely malo byť práve zrýchlenie a zefektívnenie exekučného konania, čo chce novela docie- liť aj prenesením časti rozhodovacích právomocí, ktoré boli v rukách súdov, na súdnych exekútorov.2 Ako však lektor uviedol, toto by, samozrejme, nebolo možné spravodlivo docieliť v prípade, že by si exekútora vyberal oprávnený, tak ako to je dnes. Pri náhodnom výbere súdneho exekútora je predpoklad spravodlivého rozhodovania vo veci určite vyšší. V ďalšej časti seminára poukázal jeho lektor na iné význam- né zmeny týkajúce sa exekučného konania, ktorými okrem už vyššie spomínaných je napríklad podávanie návrhu na vykonanie exekúcie výhradne elektronicky (prostredníctvom aktivovanej elektronickej schránky, podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo prostredníctvom ktorého- koľvek súdneho exekútora, ktorý jeho elektronické podanie zabezpečí), pričom aj listiny, ktoré je k návrhu potrebné pri- ložiť, budú musieť byť priložené v elektronickej forme (buď ako pôvodný elektronický dokument, alebo elektronický do- kument vzniknutý zaručenou konverziou). Ďalšou význam- nou zmenou je úprava doručovania upovedomenia o zača- tí exekúcie, ktoré ak sa súdnemu exekútorovi ani napriek vykonanému šetreniu nepodarí doručiť povinnému do troch mesiacov od začatia exekúcie, doručí sa mu oznámením v Obchodnom vestníku (súčasne sa doručí súdu, ktorý ho zverejní na svojej úradnej tabuli alebo webovom sídle) a za doručené sa považuje uplynutím 30 dní odo dňa nasledujú- ceho po zverejnení tohto oznámenia. Zmeny sa dotkli tiež negatívnych vplyvov exekúcie na povinného, keď zákon určil, kedy exekútor musí (za splnenia taxatívne vymenovaných podmienok) povoliť povinnému platenie vymáhaného náro- ku v splátkach. Od 1. 4. 2017 sa zmenila úprava odkladu aj zastavenia exekúcie, pričom práve návrh na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie zostali jedinými prostried- kami procesnej obrany povinného, keďže inštitút námietok bude zrušený a v podstate nahradený návrhom na zastave- nie exekúcie. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exe- kúcie podľa znenia EP platného od 1. 4. 2017 sa predĺžila na 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Zmenami v EP, ktoré sa týkajú činnosti notára, sú predo- všetkým ustanovenia o zmene účastníka exekučného ko- nania v prípade smrti povinného. Súdny exekútor v takom prípade odloží exekučné konanie a pokračuje v ňom až na základe výsledkov dedičského konania a dodatku k povere- niu na vykonanie exekúcie zohľadňujúcom tieto výsledky. V dôsledku novej úpravy celej tretej časti EP (Exekučná čin- nosť) je notárska zápisnica ako exekučný titul v súčasnosti upravená v § 45 ods. 2 písm. c) EP. V závere seminára lektor spomenul tiež zmenu týkajúcu sa odmeny súdneho exekútora, keď bola zrušená jej minimál- na výška. Ak sa exekútorovi nepodarí nič vymôcť, bude mať nárok len na náhradu paušálnych a nevyhnutných výdavkov, nie však na minimálnu odmenu. Dúfajme teda, že zámer zákonodarcu zefektívniť a zrýchliť exekučné konanie a zároveň zmierniť jeho negatívne dosahy na sociálne postavenie povinných sa na základe tejto novely podarí v praxi zrealizovať. Poznámka redakčnej rady: novelizáciou prišlo k zmene v číslach paragrafov vo vzťahu k notárskej zápisnici ako exekučnému titulu JUDr. Zuzana Jankovičová, notárska koncipientka Mgr. Mariana Kováča, notára so sídlom v Bratislave Vychádzajúc zo štatistík, podľa ktorých na Slovensku prebieha 3,6 milióna exekučných konaní a ročne je podaných približne 500-tisíc nových návrhov na vykonanie exekúcie, je jasné, prečo exekučné konanie dlhodobo bolo a je často diskutovanou témou. Od 1. 4. 2017 v ňom nastali zásadné zmeny, ktoré sa stále stretávajú s rozporuplnými reakciami. Práve tieto zmeny boli témou odborného seminára, ktorý viedol generálny riaditeľ sekcie civilného práva Ministerstva spravodlivosti SR – JUDr. Martin Maliar a ktorý sa konal 8. 3. 2017 v Bratislave. Novela exekučného poriadku s účinnosťou od 1. 4. 2017 1 Súčasná vymožiteľnosť v exekučných konaniach je podľa údajov Slovenskej komory exekútorov na úrovni približne 28 %. 2 Po účinnosti novely je súdny exekútor oprávnený rozhodovať napríklad o vylúčení veci z exekúcie, ak s týmto vylúčením oprávnený súhlasí; o odklade exekúcie, dokonca aj o samotnom zastavení exekúcie, ak ide o niektorý z prípadov ustanovených v § 61n Exekučného poriadku v znení platnom od 1. 4. 2017.

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

25 Téma pozemkových spoločenstiev a spoločných nehnu- teľností sa notára dotýka z viacerých hľadísk. Predovšet- kým v rámci konania o dedičstve si musí súdny komisár často poradiť s problémom, či a ktoré nehnuteľnosti pat- riace do dedičstva tvoria spoločnú nehnuteľnosť a spada- jú pod režim zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spo- ločenstvách (ďalej len zákon o PS), a následne vyporiadať tento majetok jednak podľa predstáv dedičov, ale predo- všetkým v súlade s právnou úpravou. Napriek tomu, že väčšina účastníkov školenia, predovšetkým zástupcovia jednotlivých „urbariátov“, nevníma pôsobenie notára v de- dičskom konaní pozitívne, je nutné konštatovať, že v praxi nespôsobuje notárom problém ani tak právne posúdenie veci, ale skôr aktuálny stav, keď z údajov katastra nehnu- teľností nie je zrejmé, či konkrétna nehnuteľnosť patrí do spoločnej nehnuteľnosti, alebo ktoré všetky nehnuteľnosti túto tvoria. Na moju otázku, koľko PS si dalo zapísať spo- ločnú nehnuteľnosť do katastra nehnuteľností, sa zdvihlo málo rúk. Preto verím, že sa táto nedokonalosť časom zlepší. Okrem dedičského konania je režim PS a spoloč- ných nehnuteľností pre notára dôležitý aj pri spisovaní zmlúv o prevodoch nehnuteľností, ale aj pri verifikačnej činnosti (osvedčovanie zhromaždení vlastníkov spoločnej nehnuteľností). V súvislosti s konaním o dedičstve lektor potvrdil prevlá- dajúci právny názor, podľa ktorého pri vyporiadaní spo- ločnej nehnuteľnosti v rámci konania o dedičstve je nutné rešpektovať ustanovenie § 9 ods. 8 zákona o PS (o nedeli- teľnosti spoločnej nehnuteľnosti podľa jednotlivých listov vlastníctva), no na prechod podielu spoločnej nehnuteľ- nosti sa nevzťahuje § 2 ods. 3 zákona o PS (nutnosť vzniku súhrnnej výmery väčšej ako 2 000 m2). Mgr. Illáš uviedol, že snaha Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pri predkladaní a schvaľovaní tohto právneho predpi- su bola taká, aby sa ustanovenie § 2 ods. 3 vzťahovalo aj na dedenie, no proti bolo Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré argumentovalo vlastníckym právom a právom de- diť, garantovanými ústavou. Prečo tieto základné ľudské práva nie sú problémom pri všeobecnom zákaze drobenia podľa zákona č. 180/1995 Z. z., nevedno. V rámci posúdenia režimu spoločnej nehnuteľnosti treba odlišovať existenciu pozemkového spoločenstva a nakla- dania so spoločnou nehnuteľnosťou. Napriek prípadnému zániku PS nemusí zaniknúť spoločná nehnuteľnosť (pozri § 31 ods. 1 zákona o PS). Ak ide o prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti a vzťahu zákona o PS a zákona č. 140/2014 Z. z., je nut- né primárne aplikovať ustanovenie § 9 ods. 7 zákona o PS. Pokiaľ má byť nadobúdateľom podielu na spoločnej nehnuteľnosti iný jej podielový spoluvlastník, nie je nutné realizovať ponuku ani cez výbor PS, ani cez register ponúk podľa zákona č. 140/2014 z. z. Pokiaľ má prevodca záujem svoj podiel previesť na inú osobu, musí ho ponúknuť na predaj prostredníctvom výboru. A čo sa týka prípadného postupu podľa zákona č. 140/2014 Z. z., prax katastra (na- priek absencii takejto výslovnej zákonnej úpravy) je taká, že závisí od toho, či rozsah poľnohospodárskeho pozemku na spoločnej nehnuteľnosti je vyšší alebo nižší ako 50 % celkovej výmery. Mgr. Illáš tiež oboznámil prítomných s plánovanou nove- lou zákona o PS, ktorá by sa mala týkať napríklad mimo- riadneho zasadnutia zhromaždenia vlastníkov, núteného zvolania (ktoré sa pravdepodobne vypustí a nahradí sa inými nástrojmi), hlasovania na diaľku, uzatvárania ná- jomných zmlúv za PS, konania pri nelegitimite, náhrad- níctva orgánov PS, zavedenia obligatórneho zápisu spo- ločnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. JUDr. Juraj Göbl člen redakčnej rady ARS NOTARIA Dňa 17. marca sa v Košiciach uskutočnilo školenie na tému „Pozemkové spoločenstvá – dôležité otázky z praxe“. Školenie zorganizovala spoločnosť SEO s. r. o. a lektoroval ho Mgr. Martin Illáš z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Program seminára tvorili témy týkajúce sa pozemkových spoločenstiev (ďalej len PS) a ich súvislostí, a to: podstata a druhy PS, založenie, vznik, zrušenie a zánik PS, pozemkový substrát – spoločná nehnuteľnosť a spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť, spoločná nehnuteľnosť – delenie a oddelenie, spoločná nehnuteľnosť – predkupné právo, nájom, spoločne obhospodarované nehnuteľnosti a členstvo v PS, vzťah medzi listom vlastníctva, registrom PS a zoznamom členov, spoločná nehnuteľnosť a prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a pripravované legislatívne zmeny. Lektor tiež poskytol účastníkom dostatočný priestor na viacero otázok, ktoré súviseli predovšetkým s praktickým fungovaním PS. Seminár: Pozemkové spoločenstvá – dôležité otázky z praxe

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

26 ars notaria 2/17 >> z diania v právnickej obci Medzinárodný seminár sa konal v rámci projektu „Justič­ né vzdelávanie v civilnej oblasti práva EÚ v inter-regionál- nom praktickom kontexte“ a zúčastnilo sa ho 17 zahranič- ných účastníkov z Poľska, Maďarska a Českej republiky a 19 účastníkov zo Slovenskej republiky. Medzinárodný seminár bol posledný zo 4 decentralizova- ných seminárov zameraných na najdôležitejšie legislatív- ne úpravy a inštrumenty justičnej spolupráce v civilných veciach s relevanciou na krajiny V4. Predchádzajúce 3 medzinárodné semináre sa uskutočnili v Budapešti, Kra- kove a v Prahe. Z obsahovej stránky každý seminár tvorili odborné lektorské prezentácie a workshopy, počas kto- rých sa riešili konkrétne prípadové štúdie pod vedením domáceho lektora aj zahraničných lektorov. Prioritnou témou medzinárodného seminára v Slovenskej republike bolo cezhraničné dedenie podľa nového „Na- riadenia Európskej únie o dedičstvách“ a jeho odbornú stránku profesionálne zabezpečili lektori ako reprezen- tanti Slovenskej republiky, ktorá bola hosťujúcou kraji- nou, Maďarskej republiky a Poľska, ktorí sa prihovárali účastníkom v angličtine so zabezpečením simultánneho prekladu. V úvode seminára JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, PhD. (NK SR), slovenská lektorka za JA SR, vniesla účast- níkov do témy cezhraničného dedenia a poskytla základ- né informácie o kolíznych normách cezhraničného dede- nia a najmä o pôsobnosti nariadenia, ako aj informovala o najnovšom vývoji v tejto oblasti. Otázkami právomoci nariadenia sa zaoberal p. Martin Margonski, poľský notár z nemecko-poľského výskumného ústavu Collegium Polonicum, Slubice. Pán Ulf Bergquist, Bergquist and Partners, Štokholm, Švédsko, sa zameral na rozhodné právo, uznávanie, vykonateľnosť a výkon roz- hodnutí, ako aj na verejné listiny a súdne zmiery. Súčasťou popoludnia prvého dňa seminára boli aj prak- tické cvičenia, ktoré prebiehali v dvoch častiach. V prvej časti účastníci seminára pracovali na konkrétnych prípa- doch a v druhej časti pod vedením lektorov sa venovali ich vyhodnoteniu. Pani Gabrielle Bréczkáné Dr. Békési, sudkyňa z Krajské- ho súdu Nyiregyhaza, Maďarsko, ktorej patrilo dopoludnie nasledujúceho dňa, sa odborne a lektorsky venovala tvor- be Európskeho osvedčenia o dedičstve. Druhá časť nasledujúceho dňa seminára bola venova- ná nastoleniu praktických otázok slovenskou lektorkou JUDr. Miriam Imrich Breznoščákovou, PhD., s ktorými sa stretávajú slovenskí sudcovia a slovenskí notári práve pri aplikácii nariadenia, ako je napríklad režim vyporiada- nia BSM, vyhľadanie závetov, zistenie rozhodného práva, adaptácia neznámych vecných práv a iné, s následnými poznámkami maďarského a poľského lektora pri jednotli- vých nastolených otázkach, a teda porovnaním rozdielnej či podobnej národnej právnej úpravy pri aplikácii naria- denia. Obohacujúcou bola pre účastníkov seminára aj vý- mena skúseností na expertnej úrovni formou okrúhleho stola za účasti všetkých lektorov, ktorý na profesionálnej úrovni zvládla naša slovenská lektorka. Finančné prostriedky na tento projekt poskytla Justičná akadémia SR, Európska akadémia práva Trier a Európ- ska únia. Európska akadémia práva (ERA), Trier, NSR v spolupráci s Justičnou akadémiou Slovenskej republiky organizovala medzinárodný seminár Cezhraničné dedenie nové „Nariadenie EÚ o dedičstvách“ v právnej praxi, ktorý sa uskutočnil v detašovanom pracovisku Justičnej akadémie SR, Omšenie, v dňoch 1. 3. – 3. 3. 2017. Medzinárodný seminár Cezhraničné dedenie: „Nariadenie EÚ o dedičstvách“ v právnej praxi

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

27 O prednášajúcich JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, PhD., je notárkou so sídlom vo Vranove na Topľou, mediátorkou a externou členkou Pedagogického zboru Justičnej akadémie SR. Je členkou Vzdelávacej komisie NK SR, ako aj členkou Me- dzinárodnej skupiny Prezídia NK SR. Podieľala sa na prí- prave Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012. Je autorkou a lektorkou v téme cezhraničného dedenia, najmä podľa „Nariadenia“. Dr. Martin Margonski je notárom v Slubiciach na poľ- sko-nemeckých hraniciach, pôsobí ako expert pre me- dzinárodné právo v Poľsku a ako lektor na seminároch o cezhraničnom dedení a o medzinárodnom práve súk- romnom pre poľských sudcov a notárov. Ja autorom pub- likácií v Poľsku a v Nemeckej spolkovej republike. Dr. Ulf Bergquist je partnerom v právnickej firme Berg­ quist and partners v Štokholme. Od rokoch 1975 – 1977 pracoval na Krajskom súde v Malmoe. V rokoch 1978 – 1985 pôsobil v politike, v rokoch 1981 – 1982 bol tlačovým tajomníkom na Ministerstve spojov Švédskeho kráľovstva a v rokoch 1982 – 1985 bol politickým asistentom švéd- skeho predsedu vlády p. Faelldin. Od roku 1986 má práv- nickú kanceláriu. V roku 1989 sa stal členom Švédskej advokátskej komory. Je členom expertnej skupiny Eu- rópskej komisie pre cezhraničné dedenie a spoluautorom nového „Nariadenia EÚ o dedičstvách“. Gabriella Breczkáné dr. Békési, sudkyňa Krajského súdu v Nyíregyháza, Maďarsko, od roku 2012. Od roku 2016 po- radkyňa pre európske právo. Vo svojej praxi sa zameriava občianske právo, obchodné právo a zmluvné právo. JUDr. Dagmar Hupková autorka je referentkou pre medzinárodné vzťahy v Justičnej akadémii Slovenskej republiky V dňoch 5. – 7. apríla 2017 som sa na pozvanie Ústavu štátu a práva SAV zúčastnila v kúpeľnom meste Piešťany veľmi zaujímavej konferencie na tému Právny pluralizmus a pojem práva. Medzinárodná konferencia Právny pluralizmus a pojem práva So svojimi príspevkami vystúpili vážení odborníci z práv- nej teórie aj praxe z viacerých krajín. Okrem účastníkov zo Slovenska sa konferencie zúčastnili aj naši kolegovia z Českej republiky, Maďarska a Poľska. Keďže my notári sa prioritne venujeme súkromnému právu, zaujala ma najmä prednáška JUDr. Mgr. Micha- la Mrvu, PhD., LL.M. (Právnická fakulta UK, Bratislava), a Mgr. Slavomíry Henčekovej (Právnická fakulta UK, Praha) na tému Hodnotový pluralizmus a Civilný sporo- vý poriadok. Notári v dedičských konaniach popri Civil- nom mimosporovom poriadku aplikujú podporne aj Ci- vilný sporový poriadok, preto sa budem bližšie venovať práve tejto prednáške. Podľa prednášajúcich Civilný sporový poriadok zdôraz- ňuje úlohu niektorých hodnôt, pričom aplikačné prob- lémy spôsobujú novoty práve z hodnotového hľadiska. V prípade ich vzájomnej nekombinovateľnosti môže vznikať konflikt, ktorý býva často riešený radikálnym rozhodnutím. V „Základných princípoch“ Civilného spo- rového poriadku sú právne princípy vyjadrené napríklad v čl. 2 ods. 2 (princíp ochrany legitímnych očakávaní), v čl. 5 (princíp zákazu zneužitia práva), v čl. 8 (princíp hospodárnosti konania) a v čl. 3 a 4 (interpretačné prin- cípy). Na rozdiel od toho napríklad čl. 10 (Strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa poky- nov súdu. Súd dohliada na riadny priebeh konania, ur- čuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.) už obsahuje právne normy. Ďalej prednášajúci uviedli hlavné dôvody aplikačných problémov Civilného sporového poriadku, a to vágne formulácie, široká diskrécia a formalizmus. Za vágne formulácie označili najmä „strana nekonala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania“ ale- bo „neospravedlnila svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami“. Ako možné riešenie uviedli zo strany or- gánu aplikácie práva zabezpečiť primeranosť ako opak extrémneho presadzovania jednej hodnoty na úkor druhej. JUDr. Katarína Valová, PhD. členka redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

>> z diania v právnickej obci 28 ars notaria 2/17 Recenzia Uznesenie ako „druhá najdôležitejšia“ forma súdneho rozhodnutia má v civilnom procese svoje nezastupiteľné miesto. V sporovom procese je určené na rozhodovanie o procesných otázkach, no v procese mimosporovom je to rozhodnutie, ktorým sa nezriedka rozhoduje meritórne. Problematika uznesenia nebola – do vydania recenzo- vanej práce – v slovenskej ani českej civilnej procesua- listickej spisbe spracovaná v takomto rozsahu a hĺbke. V nadväznosti na nedávnu, stále čerstvú a odbornou literatúrou ešte dostatočne neprebádanú rekodifikáciu civilného práva procesného, ktorá sa uznesenia dotkla výrazným spôsobom vo viacerých aspektoch, je téma práce ešte aktuálnejšia. Prvotnou ambíciou práce bolo skúmanie novej právnej úpravy civilných uznesení z pohľadu potenciálnych apli- kačných problémov. Druhým cieľom bolo formulovanie prípadných návrhov de lege ferenda tak, aby ochrana poskytovaná v súdnom konaní reflektovala na ústavno- právne atribúty, ktoré sú požiadavkou právneho štátu. Vytýčeným cieľom zodpovedajú aj vhodne zvolené a po- užité metódy vedeckého bádania – analýza, komparácia a syntéza. Celou monografiou sa tiahne odporúčanie pridržiavať sa racionálneho výkladu zákona a vychádzať z normovaných základných princípov, pretože nové civil- né procesné kódexy sa (v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou) vyznačujú vyššou mierou abstraktnosti. Recenzované dielo je rozdelené do šiestich logicky nad- väzujúcich kapitol. Prvá kapitola ponúka nutné teoretické pojednanie o uznesení ako forme rozhodnutia súdu v civilnom ko- naní. Teoretický základ nie je samoúčelný, pretože bez poznania týchto súvislostí hrozí, že aplikácia konkrét- neho procesného inštitútu nebude náležite umiestnená do celkového kontextu právnej úpravy. Potvrdzuje sa klasické „najpraktickejšia vec je dobrá teória“. V nasle- dujúcich kapitolách autorka skúma uznesenie z uhlov režimov jednotlivých procesných kódexov, podľa ktorých sú tie-ktoré uznesenia vydávané. Z pohľadu obsahu sú nosnými druhá a tretia kapitola, ktorých predmetom je uznesenie v režime Civilného spo- rového poriadku. Miera rozpracovania dotknutej proble- matiky je obohatením vedy civilného práva procesného a nepochybne rozšíri obzor aj praktizujúceho právnika. Štvrtá kapitola je zameraná na uznesenia súdu vydáva- né podľa Civilného mimosporového poriadku. Náležitá pozornosť je venovaná uzneseniam vydávaným súdnym komisárom v dedičskom konaní, pričom autorka neopo­ mína ani dualitu režimov „starých“ a „nových“ dedičských konaní. Piata kapitola je zameraná na uznesenia exekučného súdu. V kapitole šiestej autorka sústreďuje konečné závery svojho skúmania inštitútu uznesenia. Možno teda zhrnúť, že dielo „Uznesenie v systéme súd- nych rozhodnutí v civilnom procese“ je vítaným prírast- kom slovenskej odbornej právnickej spisby. Pridanou hodnotou vedeckých diel je ich využiteľnosť v praxi. Re- cenzovaná práca – okrem vedeckej hodnoty – tento atri- bút rozhodne má. Doc. JUDr. Peter Molnár, PhD. Autor pôsobí na Katedre občianskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Monografia Kotrecová, A.: Uznesenie v systéme súdnych rozhodnutí v civilnom procese. Bratislava: C. H. Beck, 2016, 136 strán

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

29 Novinky z medzinárodnej oblasti Základný kurz notárskych koncipientov NK SR sa konal v dňoch 10. – 12. mája 2017 v sídle sekretariátu NK SR. Zdokonaľovací kurz notárskych koncipientov NK SR sa usku- točnil v dňoch 17. – 19. mája 2017 v sídle sekretariátu NK SR. Písomná časť výberového konania na neobsadené miesta notárov sa konala dňa 19. mája 2017 v priestoroch Hotela Bratislava v Bratislave a ústna časť v dňoch 30. – 31. mája 2017 v sídle sekretariátu NK SR. Písomná časť notárskej skúšky sa uskutočnila dňa 8. júna 2017 a ústna časť v dňoch 22. – 23. júna 2017, obidve v sídle sekretariátu NK SR. Informácie o medzinárodných a národných podujatiach V dňoch 20. – 21. apríla 2017 sa v Salzburgu konali 29. Eu- rópske notárske dni na tému „Digitalizácia v obchodnom práve – možnosti a riziká“, za NK SR sa ich zúčastnil Mgr. Vojtech Kavečanský. Dňa 5. mája 2017 sa v Prahe konalo Stretnutie prezidentov členských notárstiev Hexagonály, delegácia NK SR cesto- vala v zložení JUDr. Miroslav Gregor, JUDr. Karol Kovács, JUDr. Miroslav Pavlovič. V dňoch 11. – 14. mája 2017 sa v Tbilisi v Gruzínsku konalo Zasadnutie Generálnej rady UINL, na ktorom sa zúčast- nila generálna radkyňa UINL JUDr. Magdaléna Valušová. V dňoch 18. – 19. mája 2017 sa na Malte v La Valletta usku- točnilo Zasadnutie kontaktných bodov Európskej notárskej siete (ENN), na ktorom sa zúčastnil Mgr. Tomáš Gardon. V dňoch 25. – 28. mája 2017 sa v meste Mszana Dolna v Poľsku konala XV. Notárska olympiáda. V dňoch 8. – 10. 6. 2017 sa uskutočnil XXV. ročník kon- ferencie Karlovarské právnické dni v Grandhoteli Am- bassador Národní Dům v Karlových Varoch, na ktorom sa zúčastnili štyria členovia redakčnej rady časopisu ARS Notaria: JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., JUDr. Juraj Göbl, JUDr. Zuzana Grófiková a JUDr. Katarína Valová, PhD. V dňoch 15. – 17. júna 2017 sa v Španielsku v La Granja uskutočnilo Plenárne Valné zhromaždenie CNUE, na kto- rom sa zúčastnila delegácia NK SR v zložení: JUDr. Miro- slav Gregor, Mgr. Iveta Vašková, Mgr. Tomáš Gardon. V dňoch 5. – 7. októbra 2017 sa v Španielsku v Santiagu de Compostela uskutoční Kongres CNUE. V dňoch 7. – 8. apríla 2017 sa v Modre uskutočnila Medzi- národná vedecká konferencia „Súčasné trendy vzdeláva- nia v mediácii“, na konferencii zúčastnila viceprezidentka NK SR JUDr. Daniela Šikutová. Dňa 11. mája 2017 sa konala slávnostná Medzinárodná kon- ferencia pri príležitosti 15. výročia vzniku Súdnej rady Sloven- skej republiky, na ktorej za zúčastnil JUDr. Miroslav Pavlovič. V dňoch 28. – 29. 9. 2017 sa v Smoleniciach uskutoční Me- dzinárodná vedecká konferencia XIII. Lubyho právnické dni na tému: „Sociálna funkcia práva a narastajúca ma- jetková nerovnosť“. Dňa 17. marca 2017 sa v Bruseli konalo Valné zhromaž- denie CNUE. Prezident CNUE José Manuel Garciá Collan- tes vyjadril potešenie z rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci právneho sporu prejednávaného pod číslom C-342/15 (Piringer). Tento rozsudok môže byť prínosný naj- mä pre notárstva, ktorým zatiaľ nie je zverená správa po- zemkového registra. Témami 4. Kongresu CNUE, ktorý sa uskutoční 5. až 7. októbra 2017 v španielskom Santiagu de Compostela, budú digitalizácia v obchodnom práve a úloha notárstva pri vývoji technických riešení a cezhraničný pre- sun sídla spoločnosti. Valné zhromaždenie schválilo štatút pozorovateľa Srbskému notárstvu. Srbské notárstvo, ktoré vzniklo iba v roku 2014, vo svojej žiadosti predstavilo svoju štruktúru, kompetencie, právnu úpravu a ciele. Zasadnutie Komisie pre európske záležitosti (CAE) UINL sa ko- nalov dňoch24.a 25.marca2017v Budapešti,kdeboliprijatézá- kladné zásady pracovných plánov CAE na obdobie 2017 až 2019. V rakúskom Salzburgu sa v dňoch 20. a 21. apríla 2017 konala 29. medzinárodná konferencia Európske notárske dni na aktuálnu tému „Digitalizácia v obchodnom práve. Možnosti a riziká“. Uvedená téma je aktuálna s ohľadom na možnosť získania kompetencií v oblasti zápisov do ob- chodného registra, ako aj s ohľadom očakávaného návrhu smernice EÚ v rámci stratégie jednotného digitálneho trhu. V rámci platformy ARERT sa podarilo sa odstrániť technic- ké nedostatky vyhľadávania závetov, resp. iných listín pre prípad smrti, ktoré neboli na strane Notárskej komory SR. Vyhľadávanie závetov v krajinách, ktoré sú súčasťou tejto platformy a ktoré sprístupnili svoje registre, je tak možné v režime off line prostredníctvom Google formulára, pričom doba zaslania odpovede sa výrazne skrátila (cca 1 až 2 dni). JUDr. Ján Hamara Predseda medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR Informácie o vzdelávaní, výberovom konaní a podujatiach >> aktuálne z nK SR Dňa 17. 2. 2017 po dlhej a ťažkej chorobe vo veku 49 rokov zomrel notár JUDr. Otto Szabó. JUDr. Otto Szabó pôsobil ako notár v Galante a v orgánoch Notárskej komory SR ako člen Prezídia NK SR a Disciplinárnej komisie NK SR. Česť jeho pamiatke!

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

30 ars notaria 2/17 >> Dávame do pozornosti Jablonka, B.: Dilema nad ústavnoprávnym prieskumom rozhodnutí rozhodcovských súdov. Justičná revue č. 1/2017. Cieľom autora je poukázať na rozhodovaciu prax senátov Ústavného súdu SR pri prejednávaní ústavnej sťažnos- ti voči rozhodnutiam rozhodcovských súdov, ako aj na zjednocujúce stanovisko. Zamýšľa sa nad tým, či stano- visko zaujalo správny prístup v tom smere, že ústavný súd a priori odmietol preskúmavať rozhodnutia rozhod- covských súdov; polemizuje s týmto záverom ústavného súdu, pretože dospel k opačnému záveru; v závere ponú- ka úvahy, že všeobecné súdy by mali preskúmavať arbit- rárne a zjavne neodôvodnené rozhodcovské rozhodnutia cez prizmu výhrady verejného poriadku. Macko, R. E.: Dilema nad ústavnoprávnym prieskumom rozhodnutí rozhodcovských súdov. Justičná revue č. 1/2017. Cieľom autora je poukázať na rozhodovaciu prax senátov Ústavného súdu SR pri prejednávaní ústavnej sťažnos- ti voči rozhodnutiam rozhodcovských súdov, ako aj na zjednocujúce stanovisko. Zamýšľa sa nad tým, či stano- visko zaujalo správny prístup v tom smere, že ústavný súd a priori odmietol preskúmavať rozhodnutia rozhod- covských súdov; polemizuje s týmto záverom ústavného súdu, pretože dospel k opačnému záveru; v závere ponú- ka úvahy, že všeobecné súdy by mali preskúmavať arbit- rárne a zjavne neodôvodnené rozhodcovské rozhodnutia cez prizmu výhrady verejného poriadku. Toth-Vaňo, P.: Prevod vlastníctva pred rozhodnutím dovolacieho súdu, nemo plus iuris a § 456 CSP. Justičná revue č. 2/2017. Autor sa v článku ťažiskovo zaoberá právnymi násled- kami prevodu vlastníckeho práva k veci na tretiu osobu na základe právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré je neskôr dovolacím súdom zrušené. Na pozadí jed- ného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa v uvedených súvislostiach zamýšľa nad podmienkami aplikácie § 456 Civilného sporového poriadku (do 30. júna 2016 išlo o § 243d ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Predmetom autorovej pozornosti je v nadväznosti na ana- lyzovanú problematiku aj zásada nemo plus iuris, charak- ter sporov o určenie vlastníckeho práva, vzájomný vzťah hmotnoprávnej a procesnoprávnej úpravy, ako aj otázka možnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezá- konným (a následne zrušeným) rozhodnutím. Fekete, A., Fekete, I.: Reforma dedičského práva v Rakúsku. Justičná revue č. 2/2017. V Rakúsku došlo v roku 2015 k rozsiahlej reforme de- dičského práva (účinnosť od 1. 1. 2017). Zmeny sa dotkli právnej úpravy dedenia nielen z formálnej, ale najmä ob- sahovej stránky. Bol obmedzený okruh osôb s právom na povinný podiel na dedičstve, boli spresnené podmien- ky vydedenia a zaviedlo sa dedičské právo pre životného a registrovaného partnera poručiteľa. Právna úprava od- kazu (legátu) sa významným spôsobom rozšírila. Zmeny sa ďalej dotkli aj dedenia zo závetu. Autori v príspevku po- ukazujú na uvedené zmeny v komparácii s právnou úpra- vou dedenia na Slovensku. Mitterpachová, J., Števček, M.: Súkromný znalecký posudok v CSP – základné otázky. Bulletin slovenskej advokácie č. 3/2017. Článok ponúka analýzu a návrhy riešení základných in- terpretačných otázok jedného z nových inštitútov reko- difikovaného civilného procesu, súkromného znaleckého posudku. Autori v stručnosti predostierajú základné kom- paratívne i doktrinálne východiská skúmaného inštitútu. Ťažiskom článku je rozbor „rovnocennosti“ súkromného znaleckého posudku so znaleckým dokazovaním naria- deným súdom, ako aj analýza dvoch časových verzií sú- kromného znaleckého posudku: súkromného znaleckého posudku predloženého spolu so žalobou a toho predlože- ného až v priebehu procesu. Vychádzajúc z princípu voľné- ho hodnotenia dôkazov sa preferuje záver o rovnocennosti oboch druhov znaleckých posudkov, ako i oboch časových verzií súkromného znaleckého posudku. Autori sa zame- riavajú aj na celý rad súvisiacich otázok, akými sú naprí- klad osoba objednávateľa posudku, možnosť nahliadania do súdneho spisu alebo súvislosti so zákonom o znalcoch. Foltan, D.: Výmaz zajišťovacích práv a poznámek exekutora na listech vlastnictví v katastru nemovitostí po zpeněžení nemovitého majetku v likvidacích pozůstalostí. Ad Notam č. 1/2017 Likvidácia dedičstva, ktorá je upravená v zákone č. 292/2013 Sb. o zvláštních řízeních soudních, so sebou prináša mnoho problémov, pokiaľ ide o aplikáciu jed- notlivých ustanovení zákona v praxi. Jedným z aplikačne komplikovaných ustanovení sa môže javiť práve výmaz zabezpečovacích práv a poznámok exekútora na listoch vlastníctva v katastri nehnuteľností po speňažení nehnu- teľného majetku pri likvidácii dedičstva, ktorému sa autor v článku venuje. Autor dospel k záveru, že ide o proble- matiku pomerne aktuálnu, ktorej je potrebné venovať osobitnú pozornosť. Celá problematika sa týka toho, ako „očistiť“ list vlastníctva od práv tretích osôb a poznámok zapisovaných do katastra nehnuteľností v súlade so záko- nom č. 256/2013 Sb. o katastru nemovitostí, a to v prípade predaja týchto nehnuteľností pri likvidácii dedičstva. Klein, Š.: Konstruktivní svěřenské nástupnictví, aneb co dělat, když zůstavitel neurčil předního nebo následného dědice. Ad Notam č. 1/2017 Nový občiansky zákonník so sebou priniesol viacero no- vých inštitútov, ktoré i po troch rokoch stále vzbudzujú Anotácie

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

31 v aplikačnej praxi množstvo otázok. Viacero doposiaľ ne- vyriešených problémov zostáva predovšetkým v oblasti „svěřenského nástupnictví“, keďže ide o inštitút, ktorý sa v praxi málokedy využíva, a bude trvať niekoľko desaťročí, kým sa vytvorí dostatočne bohatá a ustálená rozhodova- cia prax. Zatiaľ čo v písomnej agende sa odborná verej- nosť, predovšetkým advokáti a notári, snaží dopomôcť dosiahnutiu právnej istoty spisovaním čo najprecíznejších úkonov pre prípad smrti, niet pochýb o tom, že v praxi sa notári ako súdni komisári budú pri prejednávaní dedičstva čoraz častejšie stretávať so závetmi spísanými laicky a ne- odborne. Autor sa domnieva, že je potrebné jednoznačne sa prikloniť k tomu, že v prípadoch, keď poručiteľ výslovne neurčí tak predného dediča, ako aj následného dediča, nastupuje dedenie zo zákona. Napriek tomu však pri apli- kácii tohto inštitútu v praxi ostáva mnoho otázok nezod- povedaných, najmä situácia, či z uvedeného titulu môže získať postavenie predného alebo následného dediča štát. Zmeková, I.: Spôsoby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súkromné právo č. 1/2017 Autorka sa zaoberá vyporiadaním bezpodielového spo- luvlastníctva manželov, ktoré predstavuje komplexnú problematiku, v rámci ktorej dochádza k usporiadaniu všetkých majetkových vzťahov medzi manželmi. Zákon pripúšťa viaceré spôsoby vyporiadania, pričom voľba kon- krétneho je vo väčšine prípadov ponechaná na bezpodie- lových spoluvlastníkoch (manželoch, respektíve bývalých manželoch, ak bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo zá- nikom manželstva). Vyskytujú sa však aj spôsoby vypo- riadania, ktorých účastníkmi nie sú obaja manželia a pri ktorých postup (z dôvodu ochrany záujmov tretích osôb) predpisuje zákon. Zmeková, I.: Všeobecné aspekty vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aplikačné problémy. Súkromné právo č. 1/2017 Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, najmä jeho zá- nik a vyporiadanie, je v súčasnosti jednou z najaktuálnej- ších tém. Širšie sociálne trendy ako stúpajúca rozvodovosť a rozšírenie súkromného podnikania (ktoré zasahuje do majetkovej sféry manželov a často v rámci eliminácie rizi- ka vedie k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manže- lov rozhodnutím súdu na základe návrhu jedného z man- želov) spôsobili, že sa bezprostredne týka práv a povinností podstatnej časti populácie. Vzhľadom na aktuálnosť tejto témy je cieľom autora postupne bližšie ozrejmiť všeobec- né, ako aj špecifické hľadiská a spôsoby vyporiadania bez- podielového spoluvlastníctva manželov s poukázaním na konkrétne problémy aplikačnej praxe s tým spojené. Csach, K.: Súbeh výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu a pracovného pomeru zamestnanca – revolúcia na obzore? (k nálezu Ústavného súdu ČR, sp. zn. I. ÚS 190/15 z 13. 9. 2016). Súkromné právo č. 1/2017 Predmetom príspevku je rozbor problematiky súbehu pracovnoprávneho a obchodnoprávneho režimu výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu. Nedávne rozhodnutie českého ústavného súdu, vzťahujúce sa ešte na právnu úpravu pred rekodifikáciou českého súkromného práva, vyhlásilo doterajšiu ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej nemôže byť funkcia člena štatutárneho orgánu vy- konávaná v pracovnom pomere, za protiústavnú. Článok posudzuje možné dosahy argumentácie českého súdu aj na slovenské právne prostredie a navrhuje zmenu per- spektívy nazerania na problém súbehu výkonu funkcie štatutárneho orgánu. Šuleková, Ž.: Meno fyzickej osoby ako súčasť obchodného mena obchodnej spoločnosti. Súkromné právo č. 1/2017 Autorka sa v predkladanom príspevku venuje problema- tickým otázkam, ktoré súvisia s použitím mena fyzickej osoby v obchodnom mene právnickej osoby, konkrétne obchodnej spoločnosti. Meno fyzickej osoby ako súčasť obchodného mena spoločnosti môže predstavovať indivi- dualizačný znak a garančný prvok, ktorý pôsobí vo vzťahu k zákazníkom alebo obchodným partnerom. Pozornosť je venovaná nielen použitiu mena osoby, ktorá má s obchod- nou spoločnosťou určitý vzťah, napríklad ako zakladateľ alebo spoločník, ale taktiež mena inej osoby, či už verejne známej, potenciálne existujúcej, alebo imaginárnej. Na- vyše sú priblížené možnosti ochrany, prostredníctvom ktorých sa dotknutá fyzická osoba môže domáhať nápra- vy proti neoprávnenému použitiu svojho mena. Napriek tomu, že tvorba obchodného mena je postavená na zásade nezameniteľnosti a zákaze vyvolania klamlivej predstavy o osobe podnikateľa, slovenské registrové súdy náležitú kontrolu obchodného mena pred zápisom do obchodného registra nevykonávajú, čím sa výrazne odkláňajú od zásad tradičného firemného práva. Mihalík, V.: Odpovědnost dědice za dluhy zůstavitele. Právní rozhledy, č. 5/2017, s. 153 – 157 Predmet príspevku je možné vyčítať už z jeho názvu, pri- čom zodpovednosť za dlhy poručiteľa v českom dedičskom práve prešla prijatím nového občianskeho zákonníka (zá- kon č. 89/2012 Sb.) značnými zmenami. Tieto súvisia s no- vou koncepciou dedičského práva a so značným rozšíre- ním inštitútov, ktoré táto oblasť práva ponúka. Dedič musí oveľa výraznejšie dbať na svoje práva a povinnosti, pretože prípadná nedôslednosť môže spôsobiť výrazné negatívne dosahy do jeho majetkovej sféry. Súčasná práva úprava navyše spresňuje určité záležitosti, doteraz riešené len ju- dikatúrou súdov. Novou úpravou už neplatí zásada obme- dzenej zodpovednosti (u nás stále platná zásada v zmysle § 470 OZ), že sa dedič nemusí ničoho obávať, pretože za dlhy poručiteľa bude zodpovedať len do hodnoty nadobud- nutého dedičstva. Dedič musí dbať na zvýšenú opatrnosť a pozornosť, pretože sa môže dostať do situácie, keď bude musieť platiť dlhy poručiteľa v celej ich výške. Rozdielo- vým momentom je výhrada súpisu a jej uplatnenie. JUDr. Zuzana Grófiková (prvá až štvrtá anotácia) JUDr. Katarína Valová, PhD. (piata anotácia) JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. (šiesta až jedenásta anotácia) JUDr. Juraj Göbl (dvanásta anotácia)

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

>> Dávame do pozornosti Vybral JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA. Žaloba na obnovu konania v občianskom súdnom konaní Katarína Ševcová – vyd. C.H.Beck SK Rok vydania: 2017 Počet strán: 196 Väzba: mäkká Žaloba na obnovu konania v občianskom súdnom konaní pre civilný proces poukazuje na opravné prostriedky v právnej praxi pre obno- venie konania a procesu, aj v tomto opravnom prostriedku je možné pochybenie súdu, keď sa prihliada aj na dôkazy, rozhodnutia, výpo- veď svedkov konania, táto žaloba sa reflektuje ako mimoriadne do- volanie a opravný prostriedok, ktorý je mimoriadny v súdnom konaní. Notársky poriadok – komentár Karol Kovács, Jozef Farkašovský, Miroslav Pavlovič, Miloslav Kováč – vyd. Wolters Kluwer SK, NK SR Rok vydania: 2017 Počet strán: 392 Väzba: tvrdá Kniha predstavuje praktickú príručku, ktorej cieľom je uspokojiť potreby predovšetkým notárskej obce, notárskych koncipientov, ako aj ďalších zamestnancov notárskych kancelárií. Prináša výklad jednotlivých ustanovení zákona a jej súčasťou sú aj vykonávacie predpisy k Notárskemu poriadku (Vyhláška č. 34/1993 Z. z., Vyhláš- ka č. 324/2015 Z. z. a Vyhláška č. 423/2002 Z. z.). Obchodný zákonník. Veľký komentár. I. a II. zväzok Oľga Ovečková – vyd. Wolters Kluwer SK Rok vydania: 2017 Počet strán: 3 193 Väzba: tvrdá v plátne Obchodný zákonník. Veľký komentár. I a II. zväzok poskytuje kva- litné komplexné dielo obchodného zákonníka SR, veľký komentár k obchodnému zákonníku je tentoraz spracovaný dopodrobna, ko- mentár obsahuje aj judikáty súdov SD EÚ, je vhodný pre právnickú obec a odborníkov práva. Zastúpenie podnikateľa v obchodných vzťahoch Marko Deák – vyd. C.H.Beck Rok vydania: 2016 Počet strán: 628 Väzba: mäkká Predkladaná vedecká monografia rozoberá otázky zastúpenia pod- nikateľa v obchodných vzťahoch. Problematika je zaradená do šir- šieho rámca všeobecného súkromného práva s dôrazom na súvis- losti práva obchodných spoločností. Práca sa zameriava na otázky konania podnikateľa s dôrazom na jeho nepriamu formu. Pozemkové spoločenstvá Marta Boráková – vyd. Poradca (bez chýb, pokút a penále) Rok vydania: 2017 Počet strán: 144 Väzba: mäkká Pozemkové spoločenstvá – bez chýb, pokút a penále poskytuje tieto aspekty, ako sa robí zmluva v pozemkových spoločenstvách, zdanenie zisku, vysporiadanie v daniach, zápis do pozemkového spoločenstva v praxi, otázky právnej subjektivity. Dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí – komentár Ľudovít Mičinský, Miloš Olík – vyd. Wolters Kluwer SK Rok vydania: 2016 Počet strán: 532 Väzba: tvrdá Dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí – komentár. Ide o Newyorský dohovor medzinárodných zmlúv pre aplikáciu legislatívy v SR a ČR, Dohovor obsahuje komentár pre predpisy SR a ČR, taktiež nechýba judikatúra súdnych rozhodnutí, obsahuje veľké súdy v arbitráži najväčšie prípady, venuje sa dôvo- dom uznania a neuznania rozhodcovských súdov v praxi, je vhodná pre aplikačnú prax v rozhodcovskom konaní. Náhrada škody ako prostriedok nápravy v súkromnom práve Monika Jurčová, Marianna Novotná – vyd. Leges Rok vydania: 2016 Počet strán: 312 Väzba: tvrdá Náhrada škody ako prostriedok nápravy v súkromnom práve je zbor- níkom pre právnické dni na počesť Štefana Lubyho. Pozemky v občianskoprávnych vzťahoch Alena Hambáleková – vyd. Iuris Libri (Judikatúra) Rok vydania: 2017 Počet strán: 336 Väzba: mäkká Pozemky v občianskoprávnych vzťahoch – Judikatúra obsahuje judi- káty súdnych rozhodnutí a právne vzťahy ako pozemky, parcely, stava- nie bez stavebného povolenia – čierna stavba, ochrana drobenia ornej a poľnohospodárskej pôdy zo strany štátu pre ochranu pôdy na Slo- vensku, venuje sa problematike vecných bremien vedúcich cez poze- mok, neoprávnená stavba, aspekty neoprávneného užívania pozemku. Zákon o sťažnostiach Jozef Sotolář, Martin Sotolář – vyd. Sotac Rok vydania: 2016 Počet strán: 135 Väzba: tvrdá A4 Vedecká monografia podáva ucelený pohľad na súčasnú právnu úpra- vu vybavovania sťažností v komplexnom teoretickom i praktickom po- rovnaní s inými druhmi podaní, a to z pohľadu práva hmotného i práva procesného. Kniha je obohatená o nové originálne poznatky, teoretické i praktické názory sú systematicky a logicky triedené a zároveň popre- pájané s odbornými závermi početných právnych disciplín. Medzinárodné právo súkromné Natália Štefanková, Mária Sumková – vyd. Aleš Čeněk Rok vydania: 2017 Počet strán: 344 Väzba: tvrdá Učebnicaprinášakomplexnéspracovanieslovenskéhomedzinárodného práva súkromného, pričom prihliada na aktuálny právny stav na miestnej i naeurópskeja medzinárodnejúrovni.Knihajerozčlenenádodvochčastí. 32 ars notaria 2/17

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

28. septembra 2017 Prof. doc. JUDr. Marek Šmid, PhD. – rektor Trnavskej univerzity v Trnave, Trnava, Slovensko doc. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD. – dekanka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, Trnava, Slovensko doc. JUDr. Mgr. Martina Gajdošová, PhD. – predsedníčka Správnej rady Nadácie Štefana Lubyho, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Trnava, Slovensko Prof. JUDr. Ján Lazar, DrSc. – Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Trnava, Slovensko Prof. dr. Martijn W. Hesselink – Právnická fakulta, Amsterdamská univerzita, Holandsko Prof. dr. sc. Tatjana Josipović – Právnická fakulta Univerzity v Záhrebe, Chorvátsko Prof. Dušan Nikolič, PhD. – Právnická fakulta, Univerzita v Novom Sade, Srbsko Prof. Evgeny A. Sukhanov, LL.M. – Právnická fakulta, Lomonosovova moskovská štátna univerzita, Moskva, Rusko Prof. Dr. Christiane Wendehorst, LL.M. – Právnická fakulta, Viedenská univerzita, Rakúsko doc. PhDr. Mária Šmídová, PhD. – Teologická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave, Trnava, Slovensko Prof. JUDr. Pavel Holländer, DrSc. – Právnická fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Košice, Slovensko 29. septembra 2017 Prof. JUDr. Aleš Gerloch, CSc. – Právnická fakulta, Karlova univerzita, Praha, Česká republika JUDr. Eduard Bárány, DrSc. – Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied, Bratislava, Slovensko Prof. JUDr. Jan Hurdík, DrSc. – Právnická fakulta, Masarykova univerzita, Brno, Česká republika Prof. JUDr. Josef Bejček, CSc. – Právnická fakulta, Masarykova univerzita, Brno, Česká republika Doc. Dr. Christian Alunaru – Právnická fakulta, Univerzita Vasilea Goldisa, Arad, Rumunsko prof. Dr. hab. Piotr Fiedorczyk – Právnická fakulta, Univerzita v Bialystoku, Poľsko Prof. Dr. Gábor Hamza – Právnická fakulta, Univerzita Loránda Eötvösa v Budapešti, Maďarsko Prof. dr hab. Fryderyk Zoll – Fakulta práva a administratívy, Jagelovská univerzita, Krakov, Poľsko doc. JUDr. Monika Jurčová, PhD. – Právnická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave, Trnava, Slovensko JUDr. Jan Tryzna, PhD. – Právnická fakulta, Karlova univerzita, Praha, Česká republika doc. JUDr. Mgr. Martina Gajdošová, PhD. – Právnická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave, Trnava, Slovensko NADÁCIA ŠTEFANA LUBYHO a PRÁVNICKÁ FAKULTA TRNAVSKEJ UNIVERZITY V TRNAVE Vás pozývajú na MEDZINÁRODNÚ VEDECKÚ KONFERENCIU XIII. LUBYHO PRÁVNICKÉ DNI XIII. DIES LUBY IURISPRUDENTIAE SOCIÁLNA FUNKCIA PRÁVA A NARASTAJÚCA MAJETKOVÁ NEROVNOSŤ / SOCIAL FUNCTION OF LAW AND GROWING WEALTH INEQUALITY KONGRESOVÉ CENTRUM SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED SMOLENICE, 28. – 29. september 2017 Rokovacími jazykmi medzinárodnej vedeckej konferencie XIII. Lubyho právnické dni sú slovenčina, čeština a angličtina so simultánnym tlmočením. Organizačné pokyny a ďalšie informácie o konferencii sú zverejnené na konferenčnom portáli www.pravnickekonferencie.sk prípadne na web stránke fakulty http://iuridica.sk kontakt: NADÁCIA ŠTEFANA LUBYHO, Právnická fakulta TU, Kollárova 10, 918 43 Trnava, Slovak Republic tel.: +421 33 5939601, fax: +421 33 5513021, e-mail: nadacia.luby@truni.sk V pripravovanom programe vystúpia významní domáci aj zahraniční predstavitelia právnej vedy a praxe: a PRÁVNICKÁ FAKULTA TRNAVSKEJ UNIVERZITY V TRNAVE Vás pozývajú na MEDZINÁRODNÚ VEDECKÚ KONFERENCIU XIII. LUBYHO PRÁVNICKÉ DNI XIII. DIES LUBY IURISPRUDENTIAE SOCIÁLNA FUNKCIA PRÁVA A NARASTAJÚCA MAJETKOVÁ NEROVNOSŤ / SOCIAL FUNCTION OF LAW AND GROWING WEALTH INEQUALITY KONGRESOVÉ CENTRUM SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED SMOLENICE 28. – 29. september 2017 V pripravovanom programe vystúpia významní domáci aj zahraniční predstavitelia právnej vedy a praxe: 28. septembra 2017 Prof. doc. JUDr. Marek Šmid, PhD. - rektor Trnavskej univerzity v Trnave, Trnava, Slovensko doc. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD. - dekanka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, Trnava, Slovensko doc. JUDr. Mgr. Martina Gajdošová, PhD. - predsedníčka Správnej rady Nadácie Štefana Lubyho, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Trnava, Slovensko Prof. JUDr. Ján Lazar, DrSc. - Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Trnava, Slovensko Prof. dr. Martijn W. Hesselink - Právnická fakulta, Amsterdamská univerzita, Holandsko Prof. dr. sc. Tatjana Josipović - Právnická fakulta Univerzity v Záhrebe, Chorvátsko Prof. Dušan Nikolič, PhD. - Právnická fakulta, Univerzita v Novom Sade, Srbsko Prof. Evgeny A. Sukhanov, LL.M. - Právnická fakulta, Lomonosovova moskovská štátna univerzita, Moskva, Rusko Prof. Dr. Christiane Wendehorst, LL.M. - Právnická fakulta, Viedenská univerzita, Rakúsko doc. PhDr. Mária Šmídová, PhD. - Teologická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave, Trnava, Slovensko Prof. JUDr. Pavel Holländer, DrSc. - Právnická fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Košice, Slovensko 29. septembra 2017 Prof. JUDr. Aleš Gerloch, CSc. - Právnická fakulta, Karlova univerzita, Praha, Česká republika JUDr. Eduard Bárány, DrSc. - Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied, Bratislava, Slovensko Prof. JUDr. Jan Hurdík, DrSc. - Právnická fakulta, Masarykova univerzita, Brno, Česká republika Prof. JUDr. Josef Bejček, CSc. - Právnická fakulta, Masarykova univerzita, Brno, Česká republika Doc. Dr. Christian Alunaru - Právnická fakulta, Univerzita Vasilea Goldisa, Arad, Rumunsko prof. Dr. hab. Piotr Fiedorczyk - Právnická fakulta, Univerzita v Bialystoku, Poľsko Prof. Dr. Gábor Hamza - Právnická fakulta, Univerzita Loránda Eötvösa v Budapešti, Maďarsko Prof. dr hab. Fryderyk Zoll - Fakulta práva a administratívy, Jagelovská univerzita, Krakov, Poľsko doc. JUDr. Monika Jurčová, PhD. - Právnická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave, Trnava, Slovensko JUDr. Jan Tryzna, PhD. - Právnická fakulta, Karlova univerzita, Praha, Česká republika doc. JUDr. Mgr. Martina Gajdošová, PhD. - Právnická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave, Trnava, Slovensko Rokovacími jazykmi medzinárodnej vedeckej konferencie XIII. Lubyho právnické dni sú slovenčina, čeština a angličtina so simultánnym tlmočením. Organizačné pokyny a ďalšie informácie o konferencii sú zverejnené na konferenčnom portáli www.pravnickekonferencie.sk prípadne na web stránke fakulty http://iuridica.sk kontakt  NADÁC IA ŠTEFANA LUBYHO, Právnická fakulta TU, Kollárova 10, 918 43 Trnava  Slovak Republic  tel +421 33 5939601 fax +421 33 5513021  e-mail: nadacia.luby@truni.sk ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- konferenciu finančne podporili Notárska komora SR Slovenská advokátska komora Advokátska kancelária Trnava konferenciu finančne podporili

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/

36

http://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-02/