Evanjelický posol č. 22/2018

www.evanjelickyposol.sk 30. máj 2018 číslo 22 cena 0,90 € 24. 5. 2018 Deň, keď niekoľko vyvolených rozhodlo za vás Viac v téme „Vybrali si Barabáša” na stranách 16 – 17

2 Evanjelický posol 22/2018 DO SRDCA A MYSLE STĹPEC Čo slovom hlaholí, to v sebe nenašla by. No žongluje tým slovom obratne. Slobodná obloha. Ach, áno – pre jastraby. To ostatné, čo má, už nie je podstatné. Aj tejto líštičke vysoko visia hrozná. Nič pre pravdu, nič pre báseň. Vláda ľudu. Je taká vôbec možná? Napoly maska, spola sen. Milan Rúfus Naháč na námestí Nedeľné ráno. Prechádzali sme prešov- ským námestím do kostola. Ľudí málo, námestie poloprázdne. Všetky obchody zatvorené, ešte ani cukrárne neotvorili. Zrazu sa odzadu ozvalo hlboké dýcha- nie a  popri nás po chodníku v  našom smere prebehol muž, ktorý nezaujal ani tak svojím behom, veď prečo už by mal niekto bežať práve v nedeľu po námestí, ako svojím „úborom“, „dresom“. Bol totiž celkom nahý. Až na tenisky. Ale po asfaltových chodníkoch by to bol zvládol aj bosý. Predbehol nás, dobehol pred ka- tolícky kostol, kde mal na zemi zložené šaty, vzal si ich a vytratil sa z námestia. Tá spomienka je stará niekoľko desať- ročí. Časovo by som ju už nevedel pres- nejšie zaradiť. Bolo to tak pred 40 rokmi v dobe môjho stredoškolského štúdia. Tú situáciu som si zapamätal hlavne preto, lebo som sa k nej z času na čas vracal a pri rôznych príležitostiach o nej rozprával. Podobných príbehov exhibicionizmu sa iste dá uviesť mnoho. Neviem ani povedať, prečo ten muž behal nahý po námestí. Mám len vlastnú teóriu, že asi šlo o stávku, on prehral a musel splniť úlohu, ku ktorej za zaviazal. Ale o exhibíciu – predvedenie sa pred druhý- mi ľuďmi – išlo v každom prípade, pretože to bol beh po námestí, nie niekde za mestom, v lese, v anonymite. Hoci mnoho ľudí v centre mesta sa v ono ráno nena- chádzalo. Predvedenie – predvádzanie sa je súčasťou nášho živo- ta v spoločnosti. Ukáž, čo vieš, ukáž, aký – aká si, ukáž, čo máš, predveď sa pred ostatnými. Najskôr to býva spojené s trémou, neskôr sa pri niektorých z toho môže stať až narkotická úchylka. Sú o tom mnohé pozoro- vania, rozprávania i celé štúdie. V dobe, ktorú žijeme, v  dobe miliónov obrazov, je sebazobrazovanie a  se- bapredvádzanie celkom samozrejmosťou. Napríklad pri televíznom spravodajstve sa neraz vedú rozhovory o tom, že často nejde ani tak o správy, ako o moderá- tora či moderátorku. Neraz sa hlavnou otázkou stáva, či púta jeho / jej hlas, oblečenie, výzor dostatočný zá- ujem.A presamotnýchzúčastnenýchtonajdôležitejšie nie je, čo hovorím, o čom prinášam správu, ale že to hovorím ja a nie niekto druhý. Ak by sme sa zaoberali myšlienkou, či to nebolo a nie je aj v cirkvi podobné, za seba odpoviem: áno. Neraz sa stávalo a stáva, že posol je prednejší pred posolstvom. Zvesť druhoradá, zvestovateľ prvoradý. Apoštolom sa to ešte nestalo. Tí svoje poslanie plnili na život a na smrť. Ale odkedy sa cirkev dostala do víru moci a po- zornosti zástupov, Kristus sa stával nie raz pomôckou pre vlastnú prezentáciu, zviditeľnenie, predvedenie vlastného ja. Ak sa také niečo stane, potom je tá situá- cia značne absurdná. Ako to behanie nahého muža v nedeľné ráno po námestí pred desiatkami rokov. Len so závažnejšími následkami. Daniel Midriak Demokracia

Evanjelický posol 22/2018 3 DO SRDCA A MYSLE Otrocké duše zotročujú cirkev Umenie byť demokratom patrí medzi umenia, ktoré sú zdanlivo zrastené s politikou – tak to aspoň mno- hým ľuďom pripadá. Pritom je to jedna z duševných vlastností, ktoré prinášajú do duše súlad a ktoré člo- vek buď má, alebo nemá. Byť demokratom nie je slabosť. Iba tí, ktorí sa vyzna- čujú pocitom viny alebo menejcennosti mávajú sklon odhadzovať demokratické prejavy. Demokratické hod- noty nedokáže niesť človek, ktorý má strach. V starej historickej anekdote sa Platón pýta na návšteve u syra- kúzského tyrana: „Čo zlého si urobil, tyran, že ťa toľko ľudí musí chrániť?“ Demokracia je tu preto, aby každý cítil istotu, že je chránený rovnako ako ostatní pred zlom, a že mu nikto nemôže túto istotu uprieť. Ten, kto sa potrebuje cítiť bezpečný pod ochranou ozbrojených strážcov, rozhodne nebude patriť medzi ochrancov de- mokracie, iste si uvedomuje, že s jej príchodom preň prichádza nebezpečenstvo a trest. Kandidačnáporadanagenerálnepredsedníctvosvedčí o slabosti demokracie – nie preto, že by pravá demok- racia bola slabá, ale preto, že sú slabí jej predstavitelia. Pokiaľ človek nie je dostatočne silný, cíti len jedinú po- vinnosť: ochraňovať seba (členmi kandidačnej porady sú aj dnešní kandidáti na generálneho biskupa aj gene- rálneho dozorcu). A sám seba ochraňuje najlepšie tak, ako si to pamätá v svojom podvedomí z dávnych dôb: ochraňuje sa likvidáciou tých druhých. Generálny dozorca Imrich Lukáč a biskup ZD Milan Krivda neurobili nič – nemali žiaden morálny poklesok, pre ktorý by nemali dostať súhlas k voľbe, len si plnili povinnosti vyplývajúce im z ústavy cirkvi. No 24 členov kandidačnejporadydostalopriImrichoviLukáčovia Mi- lanovi Krivdovi strach, že si ľudia zvolia za predstaviteľov cirkvi slušných ľudí. Evanjelickému ľudu tak znemožnilo ich demokraticky voliť. Zo slabosti vyrastajú totality, zo sily demokracie. Umenie byť demokratom nie je umenie slabých, ponížených, ukrivdených duší, je to umenie sil- ných, nepochybných a slobodných. Kandidačná porada dokázala, že pravá demokracia v cirkvi umrela, s ňou aj umenie byť demokratom, a že zvíťazila pomsta slabých ľudí voči slušným. Ukazuje sa, že budúcnosť takto sme- rovanej cirkvi zrejme už nič dobré nečaká. Dokiaľ slušní a čestní budú jeden či dvaja, vždy sa nájde niekto, kto tej zvyšnej väčšine úspešne ponúkne, že keď sa zrieknu slo- body,získajúbezpečie,akotonaznačilaajčlenkaredakč- nej rady, dnes kandidátka na generálnu biskupku. Sloboda sa nikdy nemôže prejaviť medzi otrockými dušami, tie ju budú vyžadovať a budú za ňu bojovať len do chvíle, kým sa stanú pánmi, aby si zotročovali a podmaňovali iných. Môžeme to len sledovať v ďal- šom vývoji cirkvi, alebo to môžeme aj zmeniť? Martina Kováčiková ÚVODNÍK Mária Dubeková, farárka v CZ Krupina HOMÍLIA 1. nedeľa po Svätej Trojici L 16, 19 – 31 ... aby naše JA nikdy neprerástlo blížneho „Bol bohatý človek, obliekal sa do šarlátu a jemného ľanu a hodoval každý deň skvostne. A bol akýsi chu- dobný muž, menom Lazár, ktorý ležiaval pred jeho bránou vredovitý  a  žiadal si nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, ale nikto mu ich nedal, len čo psy prichádzali a lízali mu vredy. Ten chudák umrel a an- jeli ho zaniesli do lona Abrahámovho. Umrel aj boháč a pochovali ho. Potom v mukách podsvetia pozdvihol oči a  zďaleka uzrel Abraháma a  v  jeho lone Lazá- ra; zvolal: Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a po- šli Lazára, aby si koniec prsta omočil vo vode a ovlažil mi jazyk, lebo sa veľmi trápim v tomto plameni. Ale Abrahám mu odpovedal: Synu, rozpomeň sa, že si ty svoje dobré veci vzal zaživa a podobne Lazár zlé; te- raz tento sa tu teší a ty sa trápiš. Okrem toho, medzi nami a vami je veľká priepasť, aby tí, čo odtiaľto chcú prejsť k vám, nemohli, ani odtiaľ nedostali sa k nám. Nato povedal (boháč): Prosím ťa teda, otče, pošli ho do domu môjho otca; mám totiž päť bratov; nech im svedčí (o  tých veciach), aby neprišli aj oni na toto miesto múk. Abrahám mu povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú. On však odvetil: Nie, otec Abrahám, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim, kajali by sa. Odpovedal mu: Keď Mojžiša a prorokov neposlúchajú, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto z mŕtvych vstal.” Prvá nedeľa po Svätej Trojici má v liturgickom po- riadku názov: Medzi láskou a  bohatstvom. Ak sme minulú nedeľu hovorili o  Bohu ako Otcovi, Synovi a Duchu Svätom, teraz sa nám Svätá Trojica pred- stavuje vo svojej základnej podstate, ktorou je láska v pomere s najväčším úskalím ľudského života, kto- rým je bohatstvo. K základným textom na túto nedeľu patrí Evanjelium podľa Lukáša 16, 19 – 31, kde sa hovorí o dvoch hlavných postavách: bohatom bohá-

4 Evanjelický posol 22/2018 DO SRDCA A MYSLE Bože, Otče náš! Nás všetkých vo svojej láske máš. Tvoja láska v nás je meradlom večnosti. Prosíme Ťa, svojím Duchom Svätým nás neustále posväcuj. Pomôž nám, aby naše JA nikdy neprerástlo blížneho. Amen. MODLITBA čovi a  chudobnom  Lazárovi. Duch oboch zakrátko jeden po druhom opustil telo, prekročil hranicu ži- vota a odišiel do večnosti. Bohatý boháč sa nachádza v pekle a chudobný Lazár v nebi. Zaradenie oboch sa javí ako veľmi jednoduché: Bohatý boháč sa do pe- kla dostal kvôli svojmu bohatstvu a chudobný Lazár do neba kvôli svojej chudobe. Mohli by sme povedať „amen“ a mohlo by nám to všetkým byť jasné. Mož- no, že niektorá z predchádzajúcich ideológií sa aj sto- tožnila so zaradením menovaných po smrti, no pre- kážkou bolo uznať spomínané peklo a nebo. Nemyslíme si, že bohatý boháč sa dostal na miesto trápenia a múk pre svoje bohatstvo a chudobný La- zár do neba pre svoju chudobu. Nešťastie boháčovho života bolo v tom, že žil len pre seba, pre svoje telo a svoje pôžitky. Na svojho Stvoriteľa nedbal, vlastne Ho nepotreboval, keďže všetku nádej vložil do svojho bohatstva. Jeho sebectvo vychádzajúce z nesprávne- ho pomeru k bohatstvu ho tak zaslepilo, že nevidel svojho blížneho, ktorému bolo treba pomôcť. Bohatý boháč bol však bohatým iba navonok, vnútorne bol otrokom. Otrokom hrie- chu, majetku, jedenia a pitia, otro- kom, ktorý žil bez Boha na svete. Chudobný Lazár zmýšľal inak. Prosil o omrviny z bo- háčovho bohatého odpadu. Utrpenie, bolesť, chudo- ba a žobranie bolo jeho denným chlebom. Sem-tam zasvietila nádej človečej ľudskosti v podobe daru, kto- rý mu poskytli menej majúci, lebo lepšie a štedrejšie sa dáva z mála ako z bohatstva. Keď sa v súvislosti s týmto textom spomenie peklo, ľudia zväčša reagujú: Strašíte! Je snáď strašením večnosť v  trvalom odlúčení od Boha? Je strašením hovoriť o Božom súde? Straší Pán Ježiš, keď hovorí o oddelených vpravo a vľavo? Nemali by reagovať po- známkou o strašení. Mali by sa radšej započúvať do rozhovoru „bohatého boháča“ s otcom Abrahámom. Otrok vlastného JA prosí v mukách Abraháma, aby poskytol službu prostredníctvom Lazára. Ten mu mal podľa jeho vlastnej predstavy ovlažiť pery vodou, čo by mu prinieslo úľavu v jeho súčasnom stave. Abra- hám ho však vracia na zem, keď hovorí: Rozpomeň sa synu! Rozpomeň sa na svoj život žitý tvojím JA. Rozpomeň sa na to, keď si okrem seba nevidel iných. To „rozpomeň sa“ je vážnym slovom pre boháča v jeho večnom trápení. Ale slovo „rozpomeň sa“ je oveľa vážnejším slovom pre živých – je v konečnom dôsledku meradlom pre spravodlivé rozdelenie vpra- vo a vľavo. „Rozpomeň sa“ pre žijúcich na zemi zna- mená – mysli na to všetko. O tom vlastne Abrahám informuje neskôr, keď na požiadavku, aby poslal La- zára k žijúcim bratom odpovedá NIE a hneď aj zdô- vodňuje: žijú s takými, ktorých majú počúvať. Tí im radi porozprávajú o Mojžišovi a prorokoch. Dozvedia sa všetko, čo majú počas svojho zemského pobytu vedieť, aby mohli byť tam, kde je Lazár. Z naivného presvedčenia – koľko ľudí by uverilo, keby viera bola slobodnou záležitosťou a misiu by sme mohli konať voľne – spred roku 1989 sme už hádam vytriezveli. Biblia je dnes dostupná každému, služby Božie sú prístupné pre každého. Rádio a televízia ako aj os- tatné médiá tiež ponúkajú túto možnosť. Synu, rozpomeň sa, bude znieť Kainovi, ktorý za- bil svojho brata. Synu, rozpomeň sa, bude znieť Judášovi, ktorý zradil Ježiša. Synu, dcéra, roz- pomeň sa, bude znieť tým, ktorí porušili ľudskú ľudskosť. Tým, ktorých vlastné JA bolo v po- predí a v poradí vždy až na prvom mieste. Človek žije život a má žiť svoj život aj ži- votom iných. To je základné pravidlo vyslo- vené požiadavkou Pána Ježiša, keď povedal: milovať budeš blížneho ako seba samého. Bohatstvom ne- musí byť iba hmotná majetnosť človeka. Bohatstvom môže byť aj intelektuálna schopnosť, vedomosť. Aj tie môžu byť raz prekážkou pre Spravodlivosť, ktorá sa vyjadrí: Rozpomeň sa, použil si to aj pre dobro iných, alebo si to sebecky využil len pre seba? Rozpomeň sa! – má nás viesť k tomu, aby sme hodno- tili tu a teraz. Lebo tam a potom to bude už zbytočné.

Evanjelický posol 22/2018 5 DO SRDCA A MYSLE Život v pokojnom svete TEXTY SVÄTÉHO PÍSMA 1. nedeľa po Svätej Trojici Medzi láskou a bohatstvom 3. jún 2018 Mt 13, 31 – 35; 1J 2, 1 – 11; 5M 6, 4 – 13 4. 6. Jer 10, 6 – 12 5. 6. Iz 43, 8 – 13 6. 6. Sk 16, 22 – 34 7. 6. Tit 2, 1. 2. 7 8. 6. L 23, 44 – 49 9. 6. J 14, 7 – 14 Pokoj v duši Dopraj nám pokoj v duši, Pane, nech naša viera nezhasne. Vštep do sŕdc všetkým odhodlanie nájsť rajské miesta prekrásne. K Tebe len spieť, vždy bližšie k Tebe, kým trvá čas nám určený a potom prejsť cez bránu nebies po našej púti na zemi! Nech nehrozia nám blesky, hromy na tejto ceste úžasnej. Nech postup náš nič neochromí a nič nás neodkloní z nej. Tak prídeme raz k Tebe prostí, zbavení všetkých hriechov, vín. Veď našu cestu do večnosti už prekliesnil Tvoj drahý Syn. Hlboký pokoj v duši daj nám. O to Ťa vrúcne prosíme. Nech Tvoja nadpozemská láska raz aj náš všetkých privinie... František Bardy MODLITBA ZAMYSLENIE Tvojim očiam nič nie je skryté Drahýnáš nebeský Otče,Tvojimočiamničniejeskry- té. Ty poznáš túžby nášho srdca. Ty vieš, ako často sa usilujeme o pozemský blahobyt a šťastie. Ty vidíš, ako často povyšujeme to pozemské a dočasné nad večné – nebeské. Prosíme Ťa, skrze svojho Svätého Ducha nás uč, aby sme hľadali najprv Tvoje kráľovstvo, usi- lovali sa o poklad v nebi, túžili po spoločenstve s Te- bou a to všetko v dôvere, že čo nám bude treba, Ty iste v hojnosti dáš. Veď si naším milujúcim Otcom, ktorému na nás záleží. Amen. Štefan Kiss Aké máte pocity? Vari vaše srdce netúži po pokoji, šťas- tí a blahobyte? Je však dôvera v takéto podmienky na zemi len snom či fantáziou? Väčšina ľudí si to pravde- podobne myslí. Dnešnou realitou sú vojny, kriminalita, hlad, choroby, starnutie. To som spomenul len niekto- ré skutočnosti. Napriek tomu existuje dôvod na nádej. Biblia hovorí o budúcnosti. Hmotná zem i nebesá boli vytvorené bez chyby a z Biblie vieme, že budú trvať na- veky. Možno však naozaj veriť, že nádherný svet bude skutočnosťou? Uvažujme o  tom, že takéto ideálne pomery patrili k  pôvodnému Božiemu predsavzatiu so zemou. Boh umiestnil prvý ľudský pár do pozemského raja Eden a dal tomuto páru nádhernú úlohu: aby sa rozmnožili, naplnili zem a podmanili si ju. Božím predsavzatím na- ozaj bolo, aby prví ľudia mali deti a rozšírili raj po celej zemi. Neskôr sa rozhodli neposlúchať Boha, a tak sa stali nespôsobilí pre život. Pôvodné Božie predsavza- tie sa nemenilo. V pokojnom svete sa určite zmení, ako píše Izaiáš. Keď sa modlíme Modlitbu Pánovu – Otčenáš, v skutoč- nosti prosíme, aby prišlo Božie kráľovstvo a aby bolo zo zemeodstránenézlo.Bohvosvojomslovezasľubuje,že spôsobí, aby prestali vojny až do najvzdialenejších kon- čín zeme. Národ nezdvihne meč proti národu a naše deti sa už viac nebudú učiť o vojne. Ľudia už nikdy ne- budú hladovať pre nedostatok potravy. Budú mať plod- nú a upokojujúcu prácu. Nebudú žiť nudným životom. Boží prísľub života v Jeho spravodlivom svete určite za- pôsobí na naše srdcia. Niektorí ľudia si možno myslia, že takáto realita je až príliš pekná na to, aby mohla byť pravdivá. Ale toto všetko zabezpečí náš milujúci Stvo- riteľ. Ak chceme naozaj žiť v Božom svete, musíme naj- prv poznať Božiu vôľu a potom ju konať. Len taký člo- vek sa potom bude tešiť z večných požehnaní, ktorými ho obdarí náš milujúci Stvoriteľ. Nech teda naše srdcia túžia po pokoji, šťastí a bla- hobyte. Zoltán Benko

6 Evanjelický posol 22/2018 BIBLICKÝ VÝKLAD Nik nehovoril o príchode Mesiáša jasnejšie V  každej knihe Starej zmluvy nájdeme zasľúbenia, ktoré predpovedajú príchod Mesiáša. Ani v jednej to však nie je povedané tak zreteľne, ako práve v knihe proroka Izaiáša. Stačí sa začítať do deviatej, jedenás- tej, päťdesiatej tretej, päťdesiatej ôsmej či šesťdesia- tej prvej kapitoly tejto knihy. Vo všetkých týchto ka- pitolách nájdeme verše, ktoré opisujú konkrétne scé- ny zo života Pána Ježiša a to takým spôsobom, ako- by samotný Izaiáš žil v Ježišovej blízkosti. Aj úvod- ný biblický text tohto duchovného slova to potvrdzu- je. Pri čítaní týchto slov si môžeme zreteľne predsta- viť, ako Pán Ježiš chodí po galilejských synagógach a káže evanjelium. A pritom samotný prorok žil se- demsto rokov pred Jeho narodením. Preto niet divu, keď mnohí vykladači Písma nazvali Izaiáša evanjelis- tom Starej zmluvy. Sme vďační Pánu Bohu za všet- ky slová, ktoré už ľudu Starej zmluvy predpovedali príchod Záchrancu, ktorý vykúpi svoj ľud z hriechov. Aj keď boli vyslovené stáročia pred Pánovým prícho- dom, už vtedy boli pre starozmluvných Izraelcov po- silou a povzbudením vo všetkých skúškach, ktorým museli čeliť. Hospodin bol a je Mesiášom – záchrancom svojho ľudu Ježiš vykonal to, čo bolo pre iného človeka nemožné a nepredstaviteľne. Evanjeliové svedectvá nám ho- voria o Jeho vykupiteľskom diele, ktoré vykonal svo- jou smrťou na golgotskom kríži. Diele, ktoré otvo- rilo dvere pre spásu a večný život každému človeku na zemi, o čom vydávali a vydávajú svedectvá milió- ny kresťanov na celom svete. V týchto svedectvách hovoria o zázraku vykúpenia, ktorý sa udial v ich ži- vote, keď ho vydali do Ježišových rúk. A presne ta- kýto zázrak vykúpenia zažil počas Izaiášovho živo- ta aj starozmluvný Boží ľud. Pán Boh prostredníc- tvom Izaiáša zachránil svoj vyvolený ľud. Na vlast- nej koži mohli Izraelci zažiť a porozumieť, aká nád- herná bude Mesiášova služba, o ktorej počuli z pro- rokových úst. Lebo Hospodin poveril Izaiáša, aby okrem predpovedí o  budúcom príchode a  službe Mesiáša posilňoval vieru svojho národa v beznádej- nej situácii. V nej sa ocitol v roku 701 pred narode- ním Pána Ježiša. Vtedy kráľ obrovskej asýrskej ríše Sancheríb ob- kľúčil s  dvestotisícovou armádou Jeruzalem. Aby sme lepšie porozumeli, o akú beznádejnú situáciu išlo, povedzme si, aký bol rozdiel medzi veľkou Asý- riou a maličkým judským kráľovstvom. Veľríša a nepatrná škvrnka na mape Asýria bola veľríšou. Jej severnú hranicu tvorilo po- horie Kaukaz od Kaspického po Čierne more, vý- chodnú iránske púšte pri afganských hraniciach. Južnú Perzský záliv a púšte na Arabskom polostro- ve a západnú územie dnešného Turecka a východ- né pobrežie Stredozemného mora. Judsko bolo iba nepatrnou škvrnkou na mape vtedajšieho blíz- keho východu, asi vo veľkosti jedného slovenské- ho kraja. Keby sme to chceli pripodobniť dnešné- mu svetu, tak by sme Asýriu mohli stotožniť s USA a  Judsko so Slovenskom. Nikto nepochybuje, že Michal Zajden STRÁŽCOVIA BOŽIEHO ĽUDU (13. časť) IZAIÁŠ – Nalomenú trstinu nedolomí „Ajhľa, môj služobník, ktorého podopieram, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Svojho Ducha som položil naňho, opravdivé právo prinesie národom. Nebude kričať, nezvýši hlas a nedá mu znieť na ulici; trstinu nalomenú nedolomí a tlejúci knôt neuhasí, opravdivé právo verne prinášať bude. Nezlyhá a nestratí odvahu, kým neupevní opravdivé právo na zemi, pretože na jeho učenie ostrovy čakajú.“ (Iz 42, 1 – 3)

Evanjelický posol 22/2018 7 BIBLICKÝ VÝKLAD keby americká armáda vytiahla v plnej sile s nami do vojny, tak našim šanciam na víťazstvo by nikto na svete neveril. Áno, maličké Judsko bolo v roku 701 pred Kristom v beznádejnej situácii. Ale čo sa stalo? Čítajme: „V  štrnástom roku kráľa Chizkiju vytiahol asýrsky kráľ Sancheríb proti všetkým jud- ským opevneným mestám a obsadil ich. Vtedy asýr- sky kráľ poslal rabšaka z Lachíša do Jeruzalema ku kráľovi Chizkijovi s  veľkým vojskom....rabšake pri- stúpil (k  jeruzalemským hradbám) a  zvolal silným hlasom po judsky: Počujte slová veľkráľa, kráľa asýr- skeho! Takto povedal kráľ: Nech vás Chizkija neute- šuje nádejou v  Hospodina hovoriac: Hospodin nás istotne vytrhne, toto mesto nebude vydané asýrske- mu kráľovi... A Chizkija sa takto modlil k Hospodi- novi: Hospodine mocnosti, Bože Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty sám si Bohom všetkých kráľovstiev zeme; Ty si učinil nebesá i zem...V skutku, Hospodi- ne, asýrski králi znivočili všetky národy aj ich kraji- ny. Ich bohov pohádzali do ohňa, lebo to neboli boho- via, ale dielo ľudských rúk. Teraz však, Hospodine, Bože náš, zachráň nás z jeho ruky, nech všetky krá- ľovstva zeme poznajú, že len Ty si Boh, Hospodine. Vtedy Izaiáš, syn Ámócov, poslal Chizkijovi odkaz: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Počul som, čo si sa modlil ku mne ohľadne asýrskeho kráľa Sanche- ríba.Toto je slovo, ktoré Hospodin hovorí o ňom: Po- hŕda tebou, vysmieva sa ti, panenská dcéra Sion, za tebou potriasa hlavou, dcéra Jeruzalem. Komu si sa posmieval a rúhal, proti komu si pozdvihol svoj hlas a  pyšne dvíhal svoje oči? Proti Svätému Izraela!... Preto takto vraví Hospodin o asýrskom kráľovi: Ne- vstúpi do tohto mesta, ani šíp tam nevystrelí; nepôj- de proti nemu. Vráti sa cestou, ktorou prišiel, ale do tohto mesta nevkročí – znie výrok Hospodinov. Zašti- tou budem tomuto mestu, aby som ho zachránil, kvô- li sebe samému a kvôli môjmu služobníkovi Dávidovi. Vtedy vyšiel anjel Hospodinov a pobil v asýrskom tá- bore stoosemdesiatpäťtisíc. Keď ľudia vstali, ajhľa, všetko bolo samá mŕtvola.“ (Iz 36, 1 – 2; 13 – 14 a Iz 37, 15 – 16; 18 – 23; 33 – 36) A  takýto zázrak sa môže, bratia a  sestry, udiať aj v  našom živote. Len treba prestať vzdychať a  ža- lostiť. Lebo pokiaľ budeme medzi sebou viesť reči: „Nedá sa nič robiť, ľudia už vieru neprijímajú a my sme vlastne už poslední, ktorí veria. Po nás už tu žiadneho kresťana nebude“ – tak si naozaj „kole- dujeme“ o záhubu. Lebo všade tam, kde kresťania vedú takéto reči, iba nahrávajú „otcovi lži“ a jeho nohsledom. Pamätajme si: Pre diabla sú reči o zá- niku viery „rajskou hudbou“. Čo je pre nás koncom, je pre Boha iba začiatkom Izaiášova služba je jedným z dôležitých miest v Bib- lii. Prorok nám vo svojej knihe vydáva svedectvo o  skutočnej moci nášho Boha. Ak chceme žiť, ak nechceme stratiť nádej, je nesmierne dôležité, aby sme nielen pochopili, kto je naším Pánom, ale zača- li Mu aj veriť. Jeden z najväčších omylov dnešných cirkví spočíva v tom, že svojich členov učia, aké má Boh vlastnosti: A tak sa naši konfirmandi naučia, že Boh je Trojjediný, vševládny, láskavý, milostivý a dlho zhovievajúci Pán neba a zeme. To sú, samo- zrejme, dôležité a podrobné informácie, ale – žiaľ –, nemajú zmysel, pokiaľ ľudom nepovieme: Tento Boh, o ktorom sa učíš, je živý a stále mocne pôso- bí. Poslal svojho Mesiáša – Ježiša, ktorý chce byť súčasťou tvojho života. Chce byť s tebou, keď ráno vstávaš, na ceste do práce, keď si večer líhaš spať, keď si veselý, ale aj smutný. Toto je, bratia a ses- try, to najdôležitejšie, čo o našom Bohu potrebuje- me vedieť. Je tu, je medzi nami. Tak ako v roku 701 pred Kristom zničil mocnú Sancheríbovu armá- du, ktorá chcela vyhladiť Boží ľud, dokáže zničiť aj dnešných mocných a silných, ktorí sa Mu vysmie- vajú a vieru tých, čo patria k Božiemu ľudu, vyhla- sujú za staromódnu a smiešnu. Nedajme sa vystra- šiť ich výsmechom. Ich smiech je iba dôkazom ich beznádeje. Všetci, ktorí Boha zavrhli alebo Ho ne- poznajú ako svojho Pána a Spasiteľa, musia veriť, že sa život končí telesnou smrťou. Takže ich správa- nie a konanie je v skutočnosti aktom zúfalstva. Pre- to ignorujme ich názory a nekráčajme po „ich chod- níkoch.“ Svet nám nikdy nemôže dať to, čo nám dal a dáva náš všemohúci Pán. Sme Bohom milovaní, lebo žijeme v čase Božej milosti Proroci posilňovali v  ťažkých časoch starozmluv- ný Boží ľud zvesťou o  príchode Mesiáša. Bolo to mocné slovo, ktoré im pomáhalo prekonávať úska- lia a ťažkosti, akými museli prejsť. No ako plynul čas, pre mnohých sa príchod Mesiáša začal spájať s politickými ambíciami. Niektorí snívali o obnove- ní mocnej Dávidovej ríše, iní zase blúznili o židov- skej svetovláde, ktorú vraj Mesiáš nastolí. Keď však Mesiáš napokon prišiel, doniesol celému svetu dob- rú správu. Správu o Božej milosti, ktorá sa v hoj- nosti vylieva na všetkých, čo sa vo svojom zúfalstve a beznádeji obrátili k Bohu s prosbou o pomoc a zá- chranu. Mesiáš – Ježiš, Vykupiteľ a Spasiteľ je me- dzi nami, miluje nás a volá nás k novému, večnému životu, ktorý je pre kajúcich hriešnikov pripravený v nebeskom kráľovstve.

8 Evanjelický posol 22/2018 SPRAVODAJSTVO Uznesenie Generálneho hospodárskeho výbo- ru ECAV na Slovensku z  riadneho zasadnutia 23. mája 2018 v Bratislave Po zohľadnení nových informácií o  hospodárení Reformaty, spol. s r. o., ktoré vyplynuli zo zápis- nice z  ústneho pojednávania zo dňa 16. 5. 2018 a  ktoré sa týkajú hospodárenia spoločnosti v  ro- koch 2012 až 2014, a ich prepojení na už skôr do- stupné a potvrdené informácie členovia GHV kon- štatujú: 1. Predbežné výsledky kontroly Daňového úradu potvrdzujú zásadné nedostatky pri vedení účtov- níctva Reformaty s. r. o., ktoré boli už skôr konšta- tované v znaleckom posudku vypracovanom Eko- nomickou univerzitou v Bratislave, externou audí- torkou a tiež v správe kontrolnej skupiny GHV zo dňa 20. 8. 2015 2. Uvedené pochybenia závažným spôsobom po- škodili dobré meno Evanjelickej cirkvi a. v. na Slo- vensku a  potvrdili zásadné nedostatky nielen pri správe cirkevného majetku, ale aj pri vedení úč- tovníctva 3. Výsledkom kontroly Daňového úradu bude s veľ- kou pravdepodobnosťou konštatované porušenie zákona o účtovníctve a tiež zákona o dani z príj- mov, čoho dôsledkom bude dorubenie dane a po- kuta vo výške niekoľkých desiatok tisíc eur, ktorá odčerpá už aj tak nedostatočné finančné zdroje na opravu zanedbaného cirkevného majetku. Uvedené zistenia – tentokrát už úradné, spoje- né s  vysokou finančnou pokutou – potvrdzujú netransparentné a špekulatívne vedenie účtovníc- tva nielen k cirkvi, ako majiteľovi nehnuteľností, ale aj voči štátnym orgánom. Naplno sa potvrdi- lo zlyhanie bývalých konateľov, ako aj kontrolných orgánov, poverených správou týchto nehnuteľnos- tí. Členovia GHV konštatujú, že za neriešenie tej- to situácie sú zodpovední najmä bývalí konatelia a tiež všetci členovia cirkevných grémií (najmä sy- noda, generálne presbyterstvo a ďalšie), ktorí brá- nili alebo blokovali prijatie potrebných opatrení na vyšetrenie týchto káuz a podozrení v rámci Evan- jelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Tým iba znásobi- li majetkové a daňové škody, ktoré sa týmto pre- niesli aj do morálnej a vieroučnej roviny. Spôso- bili tiež niekoľkoročnú traumu a výrazné naruše- nie vzťahov v rámci celej Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, ktoré nás rozdeľuje a ešte dlho roz- deľovať bude. Členovia GHV na základe dostupných a prevere- ných informácií konštatujú, že v spoločnosti Re- formata, spol. s r. o., došlo k nasledujúcim pochy- beniam: – zanedbaniu starostlivosti o  cirkevný majetok, ktorý snáď najlepšie ilustruje nedávno vyhotovený videozáznam o stave majetku – neprofesionálnej starostlivosti o zverený maje- Varovania generálneho dozorcu Lukáča sa potvrdili, cirkev čakajú vysoké sankcie tok, ktorá sa prejavila nehospodárnym naklada- ním so zdrojmi, netransparentným zadávaním zá- kaziek veľkej hodnoty bez výberového konania, čo sa v praxi prejavilo výrazným predražením týchto zákaziek, zanedbaním možnosti úpravy nájmu da- nej zákonom, a pod. – nesprávnym, neprehľadným a  špekulatívnym vedením účtovníctva, čo zahŕňa aj neodovzdanie elektronickej verzie účtovníctva, čo nedávno po- tvrdil aj Krajský súd Trnava, s predpokladom, že účtovníctvo nebolo odovzdané v súlade s platnými zákonmi Slovenskej republiky – daňovým podvodom, skresľovanie účtovníctva a finančných výkazov ako voči štátu, tak aj cirkvi. Z  uvedených dôvodov žiadame príslušné cirkev- né grémia, najmä predsedníctvo cirkvi, generálne presbyterstvo a tiež členov synody, aby za uvedené zlyhania vyvodili príslušnú zodpovednosť: – vo vzťahu k bývalým konateľom Reformata, spol. s. r. o., vrátane zosobnenia vzniknutej škody – vo vzťahu ku všetkým osobám, ktoré v GP, resp. na synode bránili vyšetreniu, a v médiách elemen- tárnemu informovaniu o vzniknutých problémoch – za týmto účelom žiadame vyvodiť disciplinár- ne postihy za uvedené zlyhania, pričom považuje- me za správne, aby sa uvedené osoby vzdali pozí- cií a funkcií, ktoré vedome zneužili na zakrývanie zásadných a početných problémov – o  to isté žiadame aj kandidátov, ktorí zlyhali v predmetnej veci, a kandidujú na funkcie bisku- pov či dozorcov v nasledujúcich voľbách – vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči osobám, ktorí v  svetských a  cirkevných médiách (Reformačné listy, Evanjelický východ, Pod lam- pou a  iné) nepodložene a  bez dôkazov osočovali a ohovárali vedenie cirkvi a cirkevné médiá, ktoré žiadali a podporovali riešenie týchto majetkových a finančných káuz v rámci ECAV na Slovensku – žiadame bezodkladné a  úplné ospravedlne- nie sa generálnemu dozorcovi doc. MUDr. Im- richovi Lukáčovi, CSc., ktorý bol na nedávnom GP napomenutý za kritizovanie a snahu o rieše- nie týchto problémov, ktoré po rozhodnutí Kraj- ského súdu v Trnave a Daňového úradu potvrdili so všetkými konsekvenciami ako v rámci Evanje- lickej cirkvi a. v. na Slovensku, tak aj v celej Slo- venskej republike. Zároveň žiadame generálne predsedníctvo a  ko- nateľa spoločnosti Reformata, spol. s  r. o., aby výsledky daňovej kontroly bezodkladne poskyt- li orgánom činným v trestnom konaní ako ďalšie podklady poukazujúce na nezákonné, nemorál- ne a špekulatívne konanie bývalých konateľov pri správe cirkevného majetku. Juraj Ružek, Eva Juríková, Miroslav Klima, Jaroslav Mervart, Peter Soták, Anna Balogová, Peter Janovic, Pavel Delinga

Evanjelický posol 22/2018 9 SPRAVODAJSTVO Hľadali miesto, z ktorého uniesli Luthera NEMECKO – Pri príležitosti 500. výročia reformáciepripravilŠkolskývýborECAVna Slovensku pre žiakov stredných škôl Vedo- mostnú súťaž o reformácii. V októbri 2017, v  roku osláv výročia reformácie, sa konal druhý ročník súťaže. Víťazi dostali ako hlav- nú cenu zájazd po stopách Martina Luthera v Nemecku. Zájazdu sa 23. – 27. apríla zúčastnili víťazi a  účastníci súťaže študijno-poznávacieho zá- jazdu po stopách reformácie v Nemecku. Išlo o  študentov Evanjelického gymnázia Juraja Tranovského v  Liptovskom Mikuláši, ktorí v súťaži zvíťazili, pridali sa k nim aj študenti so svojimi pedagógmi z Evanjelického gymnázia v  Banskej Bystrici, Evanjelického gymnázia v Martine, Evanjelického gymnázia J. A. Ko- menského v  Košiciach a  žiačky z  Gymnázia PierradeCoubertina.Cestaviedladocirkevné- ho zariadenia v Allmenhausene. PrvouzastávkoubolomestoErfurt,kdenavští- vili Augustiánsky kláštor, v ktorom žil Martin Luther.Z ErfurtusmerovalidoWeimaru,mes- tečka, ktoré má bohatú históriu a je zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Na požiadavku žiakov navštívili i koncentrač- ný tábor Buchenwald, ktorý je pripomienkou a mementom hrôz 2. sveto- vej vojny. Pozreli si tiež pa- mätné miesto pripomína- júce búrku – Stotternheim, kde Martin Luther sľúbil svätej Anne, že ak ho za- chráni, stane sa mníchom. Ďalší deň navštívili hrad Wartburg, kde sa ukrýval reformátor Martin Luther. Počas svojho pobytu tu preložil do nemčiny Novú zmluvu. Hrad má zrekon- štruované priestory, ktoré ponúkajú množstvo ex- ponátov, miestností, príbehov či výhľadov na mesto Eisenach. Wartburg je zapísaný do zo- znamu pamiatok svetového kultúrneho dedič- stva UNESCO. V  meste Eisenach si študenti a  pedagógovia pozreli Lutherov a Bachov dom a pokračovali do dedinky Möhra, z ktorej pochádzala Luthe- rova rodina. Tu si pozreli miestny kostol, mú- zeum a zastavili sa pri Lutherovej soche. V rámci svojho pobytu navštívili aj ďalšie mies- ta ako Mansfeld, Eisleben – mesto narodenia a úmrtia reformátora Luthera. Cestou naspäť podnikli dobrodružnú cestu hľadania miesta Lutherovho únosu na Wartburg v lese pri de- dinke Steinbach, kde sa nachádza pamätník. Posledný deň zájazdu venovali mestu Witten- berg, kolíske reformácie. Pozreli si Lutherov domu na nádvorí Colegia Augustina, starej mestskej univerzity, a tiež Melanchtonov dom s množstvomexponátov.Neobišlianizámocký kostol,kdenadverepribilMartinLuther95vý- povedí. Absolvovali i výstup na zámockú vežu, z ktorej je výhľad na celé Lutherovo mesto. Informovala: Daniela Veselá Kandidačná porada na generálne predsedníctvo bola o pomste slušným, kandidovať zamedzili Imrichovi Lukáčovi aj Milanovi Krivdovi ZVOLEN – Kandidačná porada, z  ktorej mali vzísť kandidáti na generálneho bisku- pa a generálneho dozorcu, sa uskutočnila 24. mája na biskupskom úrade Západného dištriktu v Zvolene. Na kandidátov boli na- vrhnutí aj súčasný generálny dozorca Im- richLukáč,neurochirurg,a súčasnýbiskup Západného dištriktu Milan Krivda. Oboch členovia kandidačnej porady zamietli. Štrnásť predsedníctiev seniorátov a  dištrik- tuálne predsedníctva Západného a Východ- ného dištriktu spolu s predsedníctvom kan- didačnej porady Romanom Porubänom a Romanom Žilinčíkom rozhodli o budúcich kandidátoch na voľby do generálneho pred- sedníctva cirkvi. Generálnym dozorcom by sa mal stať súčasný dištriktuálny dozorca VD Ján Brozman, krstený v  rímskokatolíc- kej cirkvi, v minulosti trestne stíhaný a spá- janý s krytím podvodov v Reformate, s. r. o. Prednosť mu dali pred súčasným generálnym dozorcom Imrichom Lukáčom, zástancom slobody slova, kritikom nehospodárneho nakladania s  majetkom cirkvi a  podvodov v Refomate, s. r. o. Dôvodnú námietku vznie- sol Miroslav Hvožďara, senior Myjavského seniorátu, podľa ktorého generálny dozorca nespája cirkev, ale ju rozdeľuje, keď informu- je evanjelickú verejnosť o kauzách. V tajnom hlasovaní ho následne 24 členov kandidačnej porady vylúčilo z volieb. Rovnako postupovali aj v  prípade Milana Krivdu, kandidáta na generálneho biskupa. Dôvodnú námietku vzniesol Ján Hruška, se- nior Košického seniorátu, ktorý uviedol, že súčasný dištriktuálny biskup neudeľuje sú- hlasy k voľbám za zborových farárov. „V pre- važnej väčšine prípadov súčasné predsedníc- tvo súhlasy k voľbám farárov udelilo. Dôvody neudelenia súhlasov najčastejšie spočívali v  nedodržiavaní cirkevnoprávnych predpi- sov a cirkevnej ústavy,“ uviedli pre EP bis- kup Milan Krivda a zástupca dištriktuálneho dozorcu Slavomír Hanuska. Podľa člena ge- nerálneho hospodárskeho výboru Jaroslava Mervarta zamedziť kandidátov k  voľbám preto, že si svedomito plnia povinnosti vyplý- vajúce z ústavy ECAV na Slovensku, je poli- tikum. „Brat docent Imrich Lukáč je špička spoločnosti, veriaci, slušný, skromný, vzde- laný evanjelik, na ktorého by mala byť cirkev hrdá. Zdá sa, že práve preto sa členovia kan- didačnej porady zľakli. Bratia Imrich Lukáč a Milan Krivda mali najväčšiu šancu, že ich veriaci na Slovensku zvolia, že by sa rozhodli za slušnú cirkev. Preto ich radšej mocensky odstavili s námietkou, že by si vlastne nemali plniť svoje povinnosti. Ich počin možno vní- mať ako pomstu slušným a upretie práva byť volený. Je to však tragédia pre budúce smero- vanie cirkvi,“ uviedol J. Mervart. Podľa jedného z  účastníkov priebeh kandi- dačnej porady potvrdil, že „s hlúposťou sa zle bojuje a je to takmer nezvládnuteľný boj. To, čo sa na kandidačnej porade udialo nazna- čuje, že aj budúce roky v cirkvi pôjdu týmto štýlom.“ Ako dodal, dianie na porade bolo stretom pravdy a klamstva. „Klamstva, ktoré pramení z povrchnosti. Podľa môjho názoru je táto povrchnosť spôsobená intelektuálnou nedostatočnosťou a  faktom, že veci sa ne- posudzujú do hĺbky, nejde sa do podstaty.“ Odstavenie Milana Krivdu a Imricha Lukáča je podľa neho jasným signálom toho, akých praktík budeme v budúcnosti svedkami. Kandidátmi na generálneho biskupa sa stali Ivan Eľko, Sidónia Horňanová, Katarína Hu- dáková a Marián Kaňuch. R

10 Evanjelický posol 22/2018 SPRAVODAJSTVO Duchovní na bojiskách svetových vojen ÚJEZD U BRNA – V polovici mája sa v Újezde u Brna konala konferencia pri príležitosti 100. výročia ukon- čenia 1. svetovej vojny a  vzniku 1. Československej republiky. Spojená bola so slávnostnou ekumenickou bohoslužbou a predstavením publikácie V službe mi- losrdenstva I  − Duchovní na bojiskách európskych a svetových vojen. Účastníci konferencie si mali možnosť vypočuť pred- nášky o vzniku 1. ČSR, ktorú predniesol Jan Blahoslav Lášek; o  rakúskej vojenskej duchovnej službe počas rakúsko-uhorskej monarchie do roku 1918 v  podaní Karl-Reinharta Traunera, superintendenta evanjelickej vojenskejduchovnejslužbyv Rakúskučio maďarskejvo- jenskej duchovnej službe v rakúsko-uhorskej monarchii do roku 1918, ktorú predniesol János Jákob, vojenský biskup z protestantského biskupstva Maďarských ozbro- jených síl. Konferencia bola spojená so slávnostnou ekumenickou bohoslužbou, ktorá sa konala v Kostole sv. Petra a Pav- la. Počas nej generálny riaditeľ SEĽUZ MO SR Rado- slav Ivančík odovzdal Jaroslavovi Knichalovi, hlavnému kaplánovi Armády ČR, a  Janovi Hradilovi, starostovi obce Újezd u Brna a biskupovi Československej cirkvi husitskej, vyznamenanie – Pamätnú medailu náčelníka Generálnehoštábu3.stupňazaspoluprácua zbližovanie slovenského a českého národa. V  závere bohoslužby generálny duchovný OS a  OZ SR plk. Marian Bodolló predstavil publikáciu V služ- be milosrdenstva I  − Duchovní na bojiskách európ- skych a svetových vojen, ktorá pojednáva o zdôvodne- ní potreby služby duchovných v armáde od antických čias po vznik novodobých štátnych útvarov a  sleduje formovanie inštitúcie vikariátu. Obsahuje príspevky o konkrétnych vojenských kňazoch v cisárskej armáde obdobia Rakúsko-Uhorska a po roku 1918 aj v armáde ČSR a neskôr vo vojnovej SR. Pokračuje príspevkami z  novodobej histórie o  pôsobení vojenských duchov- ných v operáciách MKM. Cieľom knihy je vzdanie úcty a vďaky tým, ktorí sa do histórie vojenstva zapísali ako služobníci ducha, uľahčujúci život vojakom vo všetkých doterajších armádach štátnych útvarov na historickom i dnešnom území SR a okolitých štátov. Účastníci konferencie sa presunuli na Pracký kopec, kde pietnym aktom pri Mohyle míru vzdali poctu padlým du- chovným i vojakom v novodobej histórii. Na druhý deň konferencia pokračovala pre duchovných Ekumenickej pastoračnej služby a Armády ČR. O Mar- tinskej deklarácii a  Samuelovi Zochovi prednášala Milena Sokolová z Ústavu politických vied SAV, po nej o duchovnej službe AČR v rokoch 1918 − 2018 predná- šal generálny duchovný OS a OZ SR Marian Bodolló a na záver odznela prednáška o duchovnej službe AČR po roku 1989 v podaní hlavného kaplána AČR Jaroslava Knichala. Informoval: Dávid Vargaeštok Víťazi Duchovnej piesne sú už známi MARTIN – V  aule Biblickej školy v  Martine sa 4. mája konal piaty ročník hudobnej súťaže v sólo- vom speve Duchovná pieseň. Zúčastnili sa ho deti a žiaci, ktorí postúpili so seniorálnych a školských kôl do celoslovenského kola. Evanjelická spojená škola a Biblická škola v spolupráci s Misijno-vzdelávacím oddelením GBÚ ECAV na Slo- vensku organizačne zabezpečili priebeh súťaže, ktorá sa konala aj vďaka finančnému príspevku z projektu Hoffnung für Osteuropa. VyhlasovateľmisúťažesúŠkolskývýbora Výborcirkev- nej hudby a  hymnológie. Propozície pripravila pred- sedníčka poroty Jana Bosáková a členovia. Jednotlivé kategórie súťažiacich hodnotili členovia odbornej po- roty: Jana Bosáková, Jana Pastorková, Michaela Tur- čanová, Michal Janiga, Slávka Danielová a Stanislav Tichý. Súťaž otvorila biblickým slovom a modlitbou Jana Bo- sáková, duchovná správkyňa školy. Účastníkov priví- tal Jozef Sopoliga, riaditeľ Evanjelickej spojenej školy v Martine. Konečné hodnotenie 1. – 4. kategórie súťa- žiacich bolo realizované formou zaradenia do zlatého, strieborného a bronzového pásma alebo udelením dip- lomu za účasť. V každej kategórii určila porota abso- lútneho víťaza podľa najvyššieho dosiahnutého počtu bodov. Víťazmi jednotlivých kategórií sa stali: 1. ka- tegória – deti od 6 do 8 rokov: Tamara Ošková – EZŠ Bratislava; 2. kategória – žiaci od 9 do 11 rokov: Sarah Čábyová – 5. ZŠ Zvolen a Elizabeth Majdišová – EZŠ Martin; 3. kategória – žiaci od 12 do 15 rokov: Svetlana Oružinská – ZŠ s MŠ Krajné; 4. kategória – žiaci od 16 do 20 rokov: Soňa Kmeťová – ESŠ Martin. Cieľom súťaže je motivovať žiakov s hudobným talen- tom k poznávaniu a spievaniu duchovnej piesne a dať im možnosť rozvíjať svoj dar. Súťaže sa zúčastnilo 31 súťažiacich. Všetci účastníci boli odmenení diplomom a vecnými cenami. Informovala: Daniela Veselá

Evanjelický posol 22/2018 11 SPRAVODAJSTVO Šarišský výstup pre mamu Po stopách generála Štefánika PREŠOV–Žiacia rodičiaEvanjelickejzákladnejško- lys materskouškoloupripravilispoločnépodujatieku Dňu matiek. Americký prezident Woodrow Wilson v roku 1914 pod- písal rezolúciu, ktorou ustanovil sviatok Deň matiek na druhú nedeľu v máji a tento deň vyhlásil za celoamerický národný sviatok. Z USA sa Deň matiek rozšíril do celej Európy.Žiacia rodičiaEvanjelickejzákladnejškolys ma- terskou školou v  Prešove si svoje mamy pripomenuli v nedeľu 13. mája symbolickým výstupom na Šarišský hrad. Po ceste na hrad sme absolvovali vážne aj vtipné stano- viská s úlohami ako: odniesť mamu aspoň 10 metrov do kopca na chrbte, zavolať všetkým mamám v rodine a za- blahoželať im k sviatku a pod. Približne po hodine cesty smezavítalidorozľahléhoa prerodinnépopoludnie„ako KOŠARISKÁ – Pre kadetov 1. ročníka na Akadémii ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v  Liptov- skom Mikuláši sa 12. mája uskutočnil celodenný výlet do Košarísk. Výlet sa koná každoročne v  rámci udržiavania vojen- ských tradícií, upevňovania vlastenectva a spoznávania histórie. Duchovná služba akadémie v Liptovskom Mi- kuláši spolu s velením školských jednotiek a v spolupráci s evanjelickoufarárkouv Košariskáchpripraviliprogram pre kadetov s názvom Po stopách nášho generála. Domáca farárka Zuzana Durcová kadetom v  Božom chráme priblížila históriu rodiny Štefánikovcov. Pripo- menula, že v  miestnom kostole bol pokrstený generál Štefánik a jeho otec tu pôsobil ako prvý evanjelický farár. Potom zapálili sviece na cintoríne generálovým rodičom a jeho trom súrodencom, ktorí sú tu pochovaní. Nasle- dovalaprehliadkamúzea,bývalejevanjelickejfary,ponej presun do Brezovej pod Bradlom, kde ich čakalo múze- um Dušana Jurkoviča, architekta mohyly na Bradle. Po historickej prednáške sa vrátili do Košarísk, odkiaľ histo- rickou cestou kráčali pešo na Bradlo. Súčasťou programu na Bradle bola pietna spomienka. Prečítanímúryvkuz Biblie,Hymnyláskyz 1.listuKorint- ským 13. kapitoly a v modlitbe ďakovali za vodcov viery a národa. Kadeti sa napokon zastavili aj na symbolickom mieste bojov hurbanovských dobrovoľníkov pri Brezovej pod Bradlom. Tí sa postavili 22. septembra 1848 na od- por. Zviedli víťazný boj s dvoma švadrónami cisárskych kyrysníkov a dvoma stotinami (roty) pešiakov, plniacich príkazy peštianskej vlády. Informoval: Viktor Sabo Správy boli z priestorových dôvodov krátené, viac informácií o jednotlivých podujatiach nájdete na www.ecav.sk. Prípravy na cirkevné dni vrcholia ZVOLEN – Pracovné stretnutie organizátorov VI. evanjelických cirkevných dní sa konalo 14. mája na farskom úrade vo Zvolene. Cirkevnédnisauskutočniaod29.júnado1.júlavoZvole- ne. Organizuje ich generálny biskupský úrad v spolupráci so zvolenským cirkevným zborom, Zvolenským seniorá- tom.ZáštitunadpodujatímprevzaližupanBanskobystric- kého kraja Ján Lunter a primátorka mesta Zvolen Lenka Balkovičová. Na pracovnom stretnutí sa zúčastnili aj ge- nerálny biskup Miloš Klátik a biskup Západného dištriktu Milan Krivda. Organizátori prerokovali podrobnosti oko- lo materiálno-technického a organizačného zabezpečenia cirkevných dní, časový plán a harmonogram prác. Spres- nili sa niektoré body, hlavne samotný program VI. ECD – výstavy, prednášky, program pre deti a mládež, divadelné predstavenia,televíznyprenos,technickédetaily,ubytova- niea stravovanieprihlásenýchúčastníkova mnohéďalšie.  Informovala: Iveta Potočná stvoreného“ hradu. Neformálny program, opekanie či rozhovory absolvovalo okolo 60 rodičov a detí. Informoval: Matej Oráč

12 Evanjelický posol 22/2018 GENDER A skutočne, pri detailnejšom pohľade do Istanbulského dohovoru vidíme, čo napríklad obsahuje: zákaz dis- kriminácie na základe pohlavia, genderu, genderovej identity a podobne, ďalej záväzok potláčať „predsudky, obyčaje, tradície a všetky ďalšie zvyklosti,“ ktoré sa tý- kajú nielen údajnej „menejcennosti žien“, ale aj – po- zor, pozor – „stereotypného ponímania rolí žien a mu- žov.“ Okrem toho sa signatárske krajiny Istanbulského do- hovoru zaväzujú k  „využívaniu výučbového materiá- lu“, a to „v školách, ale aj v neformálnych vzdelávacích zariadeniach.“ A napokon v dobe migračnej krízy za- ujme aj povinnosť posudzovať dôvody pre pridelenie azylu „genderovo citlivo“ – takže pokiaľ azylant nazna- čí, že sa cíti byť príslušníkom iného pohlavia, než aké mu nadelila príroda, a je z krajiny, kam ešte genderová ideológia nedorazila, mal by azyl dostať zrejme auto- maticky. Podľa pravidla, že čo frčí na Západe, dostane sa s väč- ším či menším oneskorením aj k nám, dozrel čas po- zrieť sa, kam až genderová teória doposiaľ došla a čo tu časom môžeme napríklad ako precitnuvší signatári Istanbulského dohovoru, čakať. Sufražetky, feministky, genderistky Aj keď posúdením dopadov na genderovú rovnováhu sa dnes končí nejeden úradný dokument, väčšina ľudí by asi naďalej mala problém vysvetliť, čo sa tým gende- rom vlastne myslí. Genderová ideológia je treťou fázou vývoja, ktorý sa začal ako celkom legitímny boj za zrov- noprávneniežienv ranom20.storočí.Keďbolototodo- siahnuté pred zákonom (štúdium na vysokých školách, hlasovacie právo), prišli zhruba v 60. rokoch minulé- ho storočia fázy radikálneho feminizmu, ktorý chcel dosiahnuť zrovnoprávnenie žien aj v reálnom živote, teda vrátane rodinného života a trhu práce: odtiaľ lega- lizácia potratov, kvóty pre ženy v politike, vo vrcholnej ekonomike, ale aj otcovské dovolenky. A preto, že od prijatia kvót k skutočnej parite v predstavenstve kvóto- vaných firiem je dlhá cesta, vypukol ešte pred dosiah- nutím cieľov druhej fázy vnútornejší pokus o všemožné odstránenie rozdielov v postavení medzi mužom a že- nou, ktorý sa končí popieraním skoro všetkých rozdie- lov medzi mužom a ženou. Podľa hlásateľov genderovej rovnosti síce biologické rozdiely medzi mužom a ženou existujú, ale nie sú až také dôležité ani neprekonateľné, pretože okrem biologického pohlavia obmedzuje ženy a mužov hlavne pavučina zvyklostí a konvencií. Vedľa tradične vnímaného biologického pohlavia (sex) vraj ešte existuje pohlavie sociálne (gender alebo rod). Toto sociálne pohlavie sa radikálne feministky rozhodli „de- konštruovať“. A nakoniec aj s tým biologickým pohla- vím sa dá ešte kadečo robiť. Ideológovia genderu sa veľmi zameriavajú na det- stvo a výchovu, tak aby deti už v útlom veku získali povedomie (kritici povedia: aby sa im vymyli moz- Zavádza sa genderová ideológia Daniel Kaser, Echo24 Príkladom k téme zavádzania genderovej ideológie nech je takzvaný Istanbulský dohovor, ktorý sa jednoducho tvári ako zmluva proti násiliu na ženách. Nejde však o násilie na ženách, to máme dávno ošetrené zákonmi, ale o to, že sa tu pod krycou maskou ochrany žien snaží zavádzať genderová ideológia – do zákonov i do škôl. Kultúrna vojna je pojem z konca 19. storočia a z Bismarckovho Nemecka, ale kultúrne vojny sa konajú aj dnes, len si tak nehovoria... DOTKNE SA NAŠICH DETÍ?

Evanjelický posol 22/2018 13 GENDER gy) o tom, že pohlavie, do ktorého sa narodili, nie je žiadna klietka. Najprv treba demaskovať žalárnikov. A  tak napríklad v  Českej republike vznikla štúdia o genderových stereotypoch v českých rozprávkach. So všetkou vážnosťou treba konštatovať, že Božena Němcová, Karel Jaromír Erben alebo Karel Čapek by si výsledky tejto štúdie, platenej z fondov EÚ, neda- li za klobúk. Zato už vznikajú obrázkové knižky pre deti, v ktorých ženy pracujú v autoservisoch s autogé- nom a muži sedia za volantom a maximálne tak prepí- najú diaľkové svetlá. Alebo rozprávky, kde princezná na konci odmietne očakávanú svadbu s princom a ide radšej v ústrety pestrejšej budúcnosti. Patrí sem tiež rušenie chlapčenských a  dievčenských uniforiem v niektorých privátnych školách v Británii, jemné po- núkanie v škôlkach, aby sa chlapci nebáli dievčenskej a dievčatá chlapčenskej garderóby. Genderový main- streaming si zrejme predstavuje, že kvôli zanedbateľ- nému množstvu detí, ktoré možno raz zistia, že im v ich tele a s ich pohlavnými orgánmi nie dobre, treba drvivej väčšine detí rozvrátiť ich predstavu o základ- nej polarite muž-žena. Nejde o to, šliapať po citoch transsexuálov, tí majú spravidla ťažký život i bez našej pozornosti, rovnako tak ako pri protestoch voči uzákoneniu manželstva pre páry rovnakého pohlavia nešlo väčšine odporcov o trápenie homosexuálov. Ide o to, či kvôli malým až mikroskopickým menšinám (i medzi homosexuálmi sa len zlomok žení) meniť spoločenské normy a pre- rábať jazyk. Revolúcia požiera svoje mamy Ľudská reč je dnes bezpochyby hlavným vojnovým poľom genderovej ideológie. Aby sa ženy náhodou necítili opomenuté, potláča sa tzv. generické mas- kulinum, tety mužský tvar názvu pre celú profe- siu. Napríklad v češtine ešte len čaká systematické rozpisovanie viet typu „Doktoři z venkova odchá- zeli za prací do Prahy“ tak, aby za prácou odchá- dzali „doktorky a  doktoři“. Zato v  Nemecku, kde si každá hlúposť nájde svetového šampióna, zašiel už boj proti generickému maskulinu tak ďaleko, že keď jeden významný politik hľadal pietne slová k  holokaustu, prehovoril o  „vyvraždení miliónov Židoviek a Židov.“ V Severnom Porýní-Vestfálsku nariadila ľavicová zemská vláda univerzitám, aby premenovávali študentské internáty (v  nemčine Studentenwerk, doslova koľaj študentov) na inter- náty študujúcich. A keď už sme v Nemecku, pred troma rokmi vtedajšia spolková ministerka pre ro- dinu, starých, mladých a ženy nadhodila, aby Boh v nemčine už nebol uzurpovaný mužským pokole- ním a niesol stredný rod – das Gott. Slová majú následky. Veľkou módou akademické- ho sveta, šoubiznisu a nakoniec aj politiky v anglo- saskom svete sa dnes stáva boj za práva transsexuá- lov a transgenderových ľudí všeobecne. Transsexuáli sú ľudia nespokojní so svojím pohlavím do tej miery, že z neho utekajú k opačnému pohlaviu, skrze hor- monálnu terapiu, chirurgiu alebo trebárs aspoň per- manentné odstránenie chlpov na intímnych častiach tela, transgenderoví ľudia môžu byť aj tí, ktorí nejdú na operáciu a pokojne zostávajú v hraničnom pásme medzi pohlavnými identitami, respektíve sa pohybu- jú cez hranice sem a tam. Vosvete,kdesarôzniľudiaoznačujúza„trans“,„gen- derovo fluidní“ a niekedy i za „pansexuálov“, môžete mať pohlavnú identitu doslova, akú si zmyslíte. Na vrchole záujmu dnešného genderového hnutia sú ľudia, ktorí sa nejako nekonvenčne iba slovne dekla- rujú. Včera ráno som ešte bola žena, dnes v sebe viac cítim chlapa. Feministická revolúcia najneskôr minulý rok začala požierať svojich rodičov. Niektoré tradičnejšie femi- nistky dostávajú zákaz vystupovať na univerzitách v debatných spoločnostiach práve preto, že trvajú na takých zastaraných kritériách ženstva, ako sú pohlav- né orgány. 77-ročná svetoznáma feministka Germai- ne Greerová spolu s ďalšími feministkami tradičného razenia vyhlasuje, že muži prerobení na trans ženy si zasluhujú súcit pre svoje ťažkosti s identitou, ale ženy z nich nikdy nebudú. Austrálčanka Greerová si vždy zakladala na ostrom jazyku, ale čo napríklad ďalšia fe- ministka, Angličanka Julie Bindelová, ktorá si v roku 2004 v  jednom článku dovolila spochybniť konkrét- nu trans ženu, že sa súdi o právo robiť v poradni pre obete znásilnení? Bindelová sa ocitla na čiernej listine Národnej únie študentov, čo prakticky znamená, že ju študentské spolky nepozývajú na verejné vystúpenia, a pokiaľ by sa to k niekomu nebodaj nedonieslo, môže počítať s tým, že bojovníčky proti „transfóbii“ prídu na jej prednášku vykrikovať a robiť dusno. Z univerzít v USA sú hlásené prípady rušenia diskusných večerov o takých evergreenoch feministického hnutia, ako je menštruácia alebo tehotenstvo – pretože predsa keď niektoré poslucháčky nebudú menštruovať ani neote- hotnejú, mohlo by im to vyvyšovanie žien, ktoré sa už narodili ako ženy, vadiť. Sme trans a sme na to pyšní A nie je to iba fenomén divokých univerzít. V Ame- rike a Británii sa s transgenderu stala móda, doslo- va súčasť popkultúry: Amerika vlani s  otvorenými ústami a čoraz väčším nadšením sledovala premenu Brucea Jennera, desaťbojára, olympionika, neskôr

14 Evanjelický posol 22/2018 GENDER herca a hviezdy reality show, ktorý sa minulý rok ako 66-ročný transformoval na Caitlyn Jennerovú. Pre- mena bola dokonaná na titulnej strane magazínu Va- nity Fair. Mnoho rodičov dnes svojím deťom dáva mená, ktoré im keď vyrastú – asi majú dať najavo, že pohlavie nie je danosť a môžu si to rozmyslieť: dcéra zakladateľa Facebooku Marka Zuckerberga narodená pred Via- nocami sa volá – Max! V tej dobe šiel aj do našich kín film Dánske dievča, ktorého hlavný hrdina Einar Wegener, maliar v  medzivojnovej Kodani, je žena v mužskom tele a ako jeden z prvých ľudí na svete si operáciou nechá zmeniť pohlavie. Predstaviteľ Eina- ra, herec Eddie Redmayne, je (prinajmenšom dote- raz) heterosexuál, snáď pod dojmom kritiky zo stra- ny trans-aktivistov, že transku by mala i vo filmoch vždycky hrať transka, sa v  niekoľkých rozhovoroch vlani na jeseň premenil na akéhosi hovorcu komunity pre verejnosť: „Je nanajvýš naliehavé, aby sa cis-gen- deroví ľudia (nás 99,9 percent ľudstva, my, čo zostá- vame mužmi v mužských telách a ženami v ženských telách – pozn. aut.) vzdelávali v trans-problematike.“ Režisér filmu svoju voľbu pre hlavnú rolu ospravedl- ňoval slovami, že Eddie v sebe má „istú genderovú fluiditu“. Nebudem čitateľov unavovať ďalšími príbehmi zo sveta anglosaského šoubiznisu. Ale tá móda je už taká rozšírená, že v prieskume YouGov, najrenomo- vanejšej agentúry pre výskum verejnej mienky vo Veľ- kej Británii, sa vlani takmer polovica Britov vo veku 18 – 24 rokov odmietla priamo zaradiť do kolónky hetero- či homosexuál. Nedávno potom výbor Dolnej snemovne pre ženskú rovnosť prijal odporúčanie, aby Briti mohli meniť pohlavie nie potom, čo si ho najprv zmenia chirurgicky, ale jednoducho deklaratórne. To už je dnes možné v Dánsku, Írsku, v Argentíne, na Malte. Šéfka výboru, poslankyňa za Konzervatívnu stranu (!), horlí za to, aby z úradných dokumentov zmizli všetky genderové údaje. Vznikajú, samozrejme, praktické  ťažkosti.  Pokiaľ nám celebrity v  priamom prenose povievajú me- dzi mužskou a  ženskou identitou, ako  o  nich písať a  hovoriť?  Jenner sa snáď  rozhodol definitívne, ale čo s ľuďmi, ktorí sa dnes cítia viac ako žena a zajtra ráno v nich tesne preváži muž? Odporúčaný postup: nepoužívať pri písaní o takom človeku zámená „on“ a „ona“, ale „oni“. Takže onikanie, ktoré pozná nem- čina, ale v angličtine znie celkom negramotne. Veľký skok ČSSD Vzniká samozrejme otázka, prečo sa s takým nasade- ním robí politika pre jednu desatinu percenta (čo sú maximálne odhady počtu transsexuálov v spoločnos- ti: pre Českú republiku sexuologička Hana Fifková odhadla celkom asi tisíc prípadov, čo by bolo 0,01 percenta českej populácie). Nemecká konzervatívna autorka Gabriele Kubyová vo svojej knihe Globálna sexuálna revolúcia (česky 2014 v Kartuziánskom na- kladateľstve) na niekoľkých miestach akoby prepadla podozreniu, že za touto revolúciou je ekologistická nočná mora preľudnenia planéty. To, čo sa začalo an- tikoncepčnou tabletkou, legalizáciou potratov a po- kračovalo demografickým úpadkom Západu, dnes vyústilo do rozvratu tradičnej rodiny, a dokonca do spochybnenia sexuálnych identít. Na iných miestach knihy však nájdeme prízemnejšie, pritom oveľa uve- riteľnejšie vysvetlenie: o  radikálnych feministkách, „často orientovaných lesbicky“, Kubyová píše, že pod zámienkou boja za rovnoprávnosť „v skutočnosti bojovali proti manželstvu, rodine, dieťaťu, proti žene ako matke, za úplnú degradáciu sexuality. Bojovali proti všetkému, čo bolo lesbičkám odopreté. Bojovali za premenu spoločnosti, ktorá by ich konečne vyslo- bodila z vlastnej nenormálnosti...“ K tomu sa pridáva posadnutosť našej doby všemož- nými právami menšín, keď sa nová ľavica po „vyžmý- kaní“ jednej menšiny plynulo presúva k ďalšej menši- ne. V otázkach pohlavia prišla po ženách (ktorých je v prírode väčšina, ale v poriadku, skutočne boli dlho diskriminované), homosexuáloch a bisexuáloch, na rad už početne zanedbateľná skupina trans-ľudí. Člo- vek by si myslel, že dnes už nie je kam pokračovať, v každom prípade genderová fluidita posúva cieľ tejto jazdy kamsi za horizont. Časom sa pravdepodobne ukáže, že genderová fluidita bola predovšetkým rozmar, z ktorého prevažná väčši- na účastníkov na oboch stranách Atlantiku vyrástla, ale nie je ťažké odhadnúť, že ten rozmar povedie, res- pektíve už dnes vedie, k väčšej zmäknutosti Západu. A hlavne ho už teraz sprevádzajú netolerantné manie- re v akademickom svete, na univerzitách, v médiách a čoskoro asi i v politike. Čím je politika identity smieš- nejšia, tým fanatickejšie je presadzovaná. Humorné prvky nechýbajú ani u  našich susedov. Rovnosť genderov presadzuje na českej politickej scéne ČSSD, ktorá po novembri asi tak 20 nasledu- júcich rokov trpela zastaranosťou. Bola to postkomu- nistická strana s  mnohými bývalými komunistami, ktorá s politickým životom na Západe mala len málo styčných bodov. Ale tak ako kedysi Lenin preniesol Rusko z feudalizmu rovno do socializmu, otvára sa dnes pred ČSSD zásluhou jej modernistického krídla (Marksová-Tominová, Valachová, Dienstbier) šanca preskočiť z robotníckej triedy rovno na tretie pohla- vie. A čo Slovensko?

Evanjelický posol 22/2018 15 GENDER Dohovor Rady Európy o prevencii a potieraní násilia voči ženám a domáceho násilia (zná- my ako Istanbulský dohovor) bol schválený vládami všetkých krajín EÚ. Pretože napĺňa- nietohtodohovoruzasahujedoživotajednot- livcov, rodín, firiem, spolkov, a samozrejme, štátnych inštitúcií, vrátane škôl, vyžaduje sa tiež ratifikácia parlamentom. Sedem krajín – Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Bul- harsko, Grécko, Litva a Lotyšsko – je nalie- havo vyzývaných, aby to urobili do polovice tohto roku. Istanbulský dohovor chce riešiť problém násilia na ženách a domáceho nási- lia, ale spôsob, akým to chce dosiahnuť, nie je prijateľný. Dokument – a to veľmi závaž- ne – stavia na medziľudskom nepriateľstve, na „historickom boji mužov a žien“ a človeka nevidí očami vedy, viery a zdravého rozumu, ale očami ideológie. Spomínanékrajinyzažilitotalitua majúsvoje skúsenosti s „prevýchovou“ svojich občanov. Zamyslime sa preto, či ich odďaľovanie rati- fikácie nazveme staromódnym spiatočníc- tvom, alebo múdrou prezieravosťou a uplat- nením princípu predbežnej opatrnosti. Môže zákon nahradiť nedostatok lásky? Každé násilie znižuje ľudskú dôstojnosť, nie- len obete, ale aj útočníka. Pre kresťanov aj všetkých ľudí patriacich k  európskej civili- zácii je násilie neprijateľné. Zhoda panuje aj v tom, že všetci ľudia sú si rovní. Preto uzná- vame Európsku dohodu o ľudských právach, preto naše zákony zakazujú a súdy trestajú každé násilie. Zásada rovnosti mužov a žien je odovzdávaná žiakom našich škôl. Česká republika je tiež viazaná Zmluvou o odstrá- není všetkých foriem diskriminácie žien. Zmení podpis ďalšej zmluvy smutnú realitu, že násilie zo spoločnosti nezmizlo a naviac sa odohráva aj medzi blízkymi v  rodine? Môže zákon nahradiť nedostatok lásky? Už rímske právo zdôrazňovalo nasledujúce zásady: zákony musia byť zrozumiteľné tým, ktorí sa nimi majú riadiť. Pravidlá nesmú odporovať vyššiemu mravnému princípu ani zdravému praktickému rozumu. Vyskú- šajme si tieto pravidlá na Istanbulskom do- hovore. Čo všetko je v našej kultúre podozrivé? V článku 14 sa hovorí o zákaze diskriminácie. Používajú sa tu výrazy: pohlavie, gender, se- xuálna orientácia, genderová identita. Pojem pohlavie je zrozumiteľný, pokiaľ má však do- hovor na mysli – a nie je to vôbec samozrejmé – dve: mužské a ženské. Slovo gender je v  dohovore vysvetlené tak, ako sa už bežne učí v školách: spoločensky ustanovená rola, správanie a  aktivity, ktoré daná spoločnosť považuje za náležité pre mu- žov a ženy. S  pojmom sexuálna orientácia môže byť problém – naivne sa totiž domnievame, že poznáme len dve jej varianty: hetero- a ho- mo-sexuálnu. Situácia sa však rýchlo mení a v „pokrokovejších“ krajinách už k ich vý- počtu nestačí ani sedem farieb dúhy. Ťažkosti s genderovou identitou Nad výrazom genderová identita visí už veľký otáznik; v dokumente nie je vysvetlený a kaž- dýtakmá(vrátanemedzinárodneja národnej komisie, s ktorej kontrolnou funkciou sa po schválení dokumentu počíta) na výber: buď ide o postupné prijatie reality „som chlapec“, „som dievča“, alebo sa vychádza z konceptu „vyber si a striedaj podľa ľubovôle.“ Len pre zaujímavosť: nadšení zástancovia gender ideológie zverejnili zoznam 112 gen- derov, ku ktorým sa človek môže podľa svoj- ho momentálneho stavu hlásiť. Znamená to, že aby sme doma, vo firme, v škole či na úradoch nikoho nediskriminovali, budeme si vzájomne hlásiť, kým práve dnes sme? Článok 12 požaduje vyvrátenie kultúrnych stereotypov podporujúcich genderové pred- sudky. Čo všetko bude označené za nežia- duce? Na ustálených a predvídateľných spô- soboch správania predsa spočíva súdržnosť spoločnosti. Zakážeme rytierske správanie, ktoré plynie z úcty k žene ako nositeľke nové- ho života? Zmeníme pravidlá spoločenské- ho správania? Vyškrtneme zo vzdelávacích programov ohľaduplné správanie k  dievča- tám? Zakážeme v škole prípravu detí na roly v rodine? Zmeníme materčinu s troma jazy- kovými rodmi? Prestaneme deti vychovávať vôbec? Je to správna cesta k odstráneniu diskrimi- nácie a násilia? Môžu potom ešte školy počí- tať s dôverou rodičov, ktorí im zverujú svoje deti? Chceme hľadať v druhom pohlaví nepriateľa? Všetky dokumenty o  ľudských právach sú nesené dôverou v  prirodzenú ľudskú dôs- tojnosť, ktorá je v  každom z  nás. Ideovým základom Istanbulského dohovoru je na- opak presvedčenie o  trvalom mocenskom boji medzi pohlaviami. V tomto boji dosiaľ ženy prehrávali, a tak je čas to zmeniť. Pri násilí na žene sa pripúšťa iba genderový zá- klad. Dohovor prikazuje, aby sme v našom trestnom práve opustili súčasný trend: vždy hľadať zmierlivé alternatívy, kým začneme trestať. Môžeme my, veriaci aj neveriaci, reprezen- tanti európskej kultúry, dopustiť, aby sme sa v histórii vrátili späť do dôb, ktorými sme – veľmi bolestne a často zahanbujúco – prešli? Chceme narušiť princíp spravodlivosti, o kto- rý sa opiera moderný štát? Chceme hľadať a nachádzať nepriateľov v druhom pohlaví? Kresťanstvo do našej kultúry vložilo princíp láskyplného priateľstva, schopnosť odpúšťať a dávať šancu zblúdeným. Spoločenstvo na- šich blížnych stojacich mimo cirkvi prijalo za svoje množstvo kresťanských princípov, ktoré dnes tvoria základ spoločnej kultúry. Ak my veriaci máme bližšie k jednému z pra- meňov kultúry, tak máme aj zodpovednosť za jeho budúcnosť. Svojím súhlasom parlament zaviaže nás všet- kých. Môžu nasledovať zmeny vo výchovnom a  vzdelávacom programe našich škôl, pod- porí sa napätie vo vzťahoch na pracoviskách a niektoré služby, ktoré poskytujú kresťanské organizácie rodinám, budú v rozpore s doho- vorom. Každý zo zvyšných siedmich štátov sa môže pokúsiť zastaviť a zvrátiť nebezpečný trend, ktorý spustila – snáď z nepozornosti – väčši- na európskych krajín. Nie je to nemodernosť, je to prezieravosť. Autorka je bývalou českou poslankyňou, v téme Istanbulského dohovoru zastupuje Českú biskupskú konferenciu Je Istanbulský dohovor nutný? Ochranou žien pred násilím sa zaoberá tzv. Istanbulský dohovor, ktorého platnosť sa v najbližšej dobe chystá potvrdiť aj český parlament. Podľa kritikov dohovoru však dokument obsahuje nadbytočné ideologické prvky. Komentár k tomu napísala pre KT 19/2018 Nina Nováková, ktorý so súhlasom zverejňujeme.

16 Evanjelický posol 22/2018 TÉMA V uplynulýchrokochsommalz titulučlenstvav GHVmož- nosť sa stretnúť s  viacerými členmi cirkvi a  spoznať ich správanie, nasadenie pre „vec“ či prínos pre cirkev. Stre- tol som aj (prvého) dozorcu, ktorý vetoval skoro všetko, čo bolo na rokovanie navrhnuté – vydanie elektronickej for- my účtovníctva Reformaty, bol proti vytvoreniu fondu na podporu duchovných (čo sa nám pri prípadnej odluke od cirkvi nemilo vráti), oponoval návrhom na prieskum spo- trebyenergiís cieľomušetriťprispoločnomvýbere,bolpro- tizavedeniuElektronickéhoinformačnéhosystému(ktoré- hoprípravastálaviacnež40000eurajz darovsponzorov), a tým, ktorí sa snažili poukazovať na nezákonné a nehos- podárnepraktiky,ktorévládlizaminuléhovedeniav Refor- mate odkázal: „Vy neviete, čo sa dialo v Reformate, ale ja viem,čosadialov Reformate.”A bolotohoešteoveľaviac. Chcem zvýrazniť, že postoj tohto dozorcu proti väčšine z týchto projektov nebol spojený s tým, že by predložil iný návrh,jednoduchobolprotialeboichnepodporilbeztoho, aby predniesol vlastný návrh. Zatiaľ čo pri prvých hlasova- niachsomsipovedal,žejetovecnázoru,postupnesomna- dobúdal presvedčenie, že táto taktika je čisto deštrukčná, a že je zameraná buď proti vedeniu cirkvi, alebo dokonca proti cirkvi ako takej. Zmysluplné ekonomické projekty sa nerealizovali,naopak,narastaloznechuteniea s týmspoje- némorálneškody. „Baranidlo“ proti špekuláciám v cirkvi Našťastie, spoznal som aj iných ľudí. Druhý brat, ktorého chcemspomenúť,boltieždozorca.Dozorcafungujúcisrd- com, nadšený, snáď s nevyčerpateľným zdrojom energie, v dobrom povedané „fungujúci ako baranidlo“ proti falši, podvodom a špekuláciám v cirkvi. Otvorene a konštruk- tívne väčšinu spomenutých projektov posúval ďalej a ešte k ich priebehu aktívne prispieval. Nebál sa kritizovať, že majetok,naktorýsaskladalievanjelicimnohorokov,sado- stal pred pár rokmi v Reformate do rúk ľudí, ktorí sa sprá- valiažprílišpodobnenájomcomz podobenstvao „zlýchvi- nohradníkoch“. Akosi pozabudli, že ten majetok nie je ich a „hospodárili“akonavlastnom–robilisi,čochcelia často aninapriamevyzvanieskutočnéhomajiteľao stavehospo- dárenia nereagovali. Tento bludný kruh však preťal práve tento „druhý“ dozorca a začal nekompromisne odhaľovať podivné–netransparentné,nezákonnéa špekulatívneme- tódy hospodárenia na konkrétnych príkladoch. Reformata všakbolalenjednouz jehoaktivít,výrazneprispelk podpo- re vytvorenia Elektronického informačného systému, kde viackrátpodporilskupinumladých,nadšenýchľudí–fará- rovajlaikov,ktorísav tejtoprácidoslovanašli.Výpočetak- tivít by mi trval veľmi dlho, no chcem povedať to podstat- né – v správaní tohto človeka som NIKDY nevidel falošné tóny, len „drive“, úprimnosť a čestnosť. Veľmi si ho vážim a som Bohu vďačný, že som ho vďaka evanjelickej cirkvi malmožnosťspoznať. Prečo nemohli rozhodnúť všetci evanjelici? Títodvajadozorcoviasaeštepredtým,nežsaudialispome- nuté udalosti, stretli vo voľbách generálneho dozorcu. Vy- hraltendruhý.Lenžeprešlo6rokova sútunovévoľby.Naši dvajadozorcoviasamohliznovastretnúťa nechaťľudíroz- hodnúť. Kandidovali obaja, cez kandidačnú komisiu však postúpil iba jeden. Možno budete prekvapení, možno ani nie, ale postúpil len prvý dozorca. Socializmus sa už dáv- no skončil, ale sloboda výberu sa stále nekoná. A tak veľ- mi,a znovaa znova,savynáraotázka:PREČO?!Prečone- mohlislobodnerozhodnúťvšetcievanjelici? Lebo kandidačná komisia. Tak ako majitelia cirkevné- ho majetku, pred časom reprezentovaní väčšinou syno- Vybrali si Barabáša o kandidatúre na generálne predsedníctvo Jaroslav Mervart, člen Generálneho hospodárskeho výboru ECAV na Slovensku Hovorí sa, že história sa opakuje. A asi je to pravda. Jeden z mojich obľúbených kresťanských autorov napísal článok, že zvody diabla sa dajú v podstate zhrnúť do niekoľkých opakujúcich sa schém klamstiev, zavádzaní a lží. Odlišuje ich iba to, že sa dejú na inom mieste či v inom čase. Vzhľadom k povrchnosti to väčšina ľudí tak nevidí, pretože nepodstatnú formu pokladá za dôležitú, ale obsah (tá metóda, ten zvod) im uniká. A tak to diabol úspešne skúša znova a znova. alebo

Evanjelický posol 22/2018 17 TÉMA Ktorého si žiadate... Barabbáša? dy,odhlasovali,ženemajúzáujemo vydanieelektronickej formy účtovníctva o správe svojho majetku, tak hlasovala kandidačná porada aj teraz. V danom čase z nepochopi- teľných dôvodov nechceli poznať informácie o stave svoj- ho majetku a uprednostnili niečo iné – čo sa za normál- nych okolností ani pochopiť nedá. Zhodou okolností bol vtedy iniciátorom potreby tohto hlasovania druhý zo spo- mínaných dozorcov. Medzičasomsao hospodáreníbývalýchkonateľovRefor- matyzistilonaozajveľa.Zlenastavenéleasingy,neopráv- nené výdavky, doteraz neodovzdaná elektronická forma účtovníctva, absentujúce výberové konania na finanč- ne náročné opravy a s tým spojené subjektívne prideľo- vané zákazky a predražené realizácie, zanedbanie mož- nosti zvyšovania len symbolického nájmu v čase, keď to zákon dovoľoval, hrubé zanedbanie starostlivosti o cir- kevný majetok, a pod. Najmä nezverejnenie elektronic- kej formy účtovníctva v spojení s chybami v účtovníctve pôsobí krajne nedôveryhodne a podozrivo (zbytočne ale- bo oprávnene?). Z položiek,ktorévyžadujúvysvetleniespomeniemlendve. Nedávno brat Gáll prezentoval v EP aj v „Reformačných listoch“otázkysmerovanénaVlčkovuVilu,ktorúopravo- vala v roku 2008 „stará“ Reformata ako byt pre generál- neho biskupa. Chcem sa ho spýtať, či má objekt po opra- ve v hodnote 4,5 mil. Sk vyzerať tak, ako vyzerá na video- zázname o stave budov Reformaty. Ďalej či má on, ale- bo všeobecne niekto z vás, milí čitatelia, kuchynskú lin- ku (priemernej kvality bez spotrebičov) v hodnote 300 000 Sk, ako to kontrahovali vtedajší konatelia Reforma- ty?A ďalejčibolooprávnenéfakturovaťnávrhinteriéruza 150000Skfirmou,ktorásamotnúrealizáciuajriešila(čo je zvykom pri realizácii odpustiť)? A tých „vyššie nacene- ných“ položiek je oveľa viac… Osočili a zastavili pravdu Všetcičlenoviauvedenejkandidačnejporady(seniori,do- zorcovia) by už dávnejšie mali vedieť, že krajský súd anu- loval rozhodnutie okresného súdu, čo teda priamo potvr- dzuje skutočnosť, že odovzdanie účtovníctva Reforma- ty pri zmene konateľov sa neudialo v súlade so zákonom. Zároveň si mohli približne deň pred kandidačnou pora- dou prečítať uznesenie Generálneho hospodárskeho vý- boru, zverejnené na internete, že predbežné výsledky da- ňovej kontroly v Reformate poukazujú na veľmi, až kritic- kyvážnepochybenia,akojeporušeniezákonao účtovníc- tve a tiež o dani z príjmov. Pýtam sa preto prvého dozorcu v nadväznosti na jeho výrok: Toto ste o Reformate vedeli? Lebo ak áno, už ste to okamžite mali hlásiť na Polícii SR. A ak ste to vedeli a neurobili, tak by ste si mali uvedomiť, že je to trestný čin! Členoviakandidačnejporadytedatietoinformáciepozna- li a rozhodli. Prvého dozorcu do volieb pustili. Druhého osočili a zastavili. Vraj preto, že na verejnosti rozbíja cir- kev–podľatejto„logiky“tedaniejevinnýten,ktoblokuje vyšetrenie podvodov, ale ten, kto o nich hovorí. Druhým „argumentom“ bolo to, že dozorca „má spájať a vytvárať jednotu, a nie robiť opak.“ Bratovi dozorcovi z Prešova, ktorý je autorom tejto námietky, asi nič nehovorí podo- benstvo o kúkoli a pšenici, ktorú nie je možné zjednotiť, ani o svetle a tme z Jánovho evanjelia, ani citát Pána Je- žiša z Evanjelia podľa Lukáša 12, 51 o rozdelení. Väčši- na členov kandidačnej porady tak vo vzťahu k nezákon- ným a nemorálnym zisteniam ohľadom Reformaty smut- ne potvrdila platnosť biblického podobenstva o boháčovi a chudobnom Lazárovi z Lukáša 16, 19 – 31: „Nato pove- dal (boháč): Prosím ťa teda, otče, pošli ho do domu môjho otca;mámtotižpäťbratov;nechimsvedčí(o týchveciach), aby neprišli aj oni na toto miesto múk. Abrahám mu po- vedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú. On však odvetil: Nie, otec Abrahám, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim, kajali by sa. Odpovedal mu: Keď Mojžiša a pro- rokov neposlúchajú, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“ Možnosť voľby sa zamieta A tak sa môže evanjelická verejnosť slobodne rozhodnúť. Buď chce prvého dozorcu z tohto príbehu, alebo prvého. Možnosť voľby sa zamieta. Neviem sa zbaviť divného po- citu, že väčšina seniorov a dozorcov uprednostnila, vo- pred sa ospravedlňujem za výraz, ale vzhľadom k spomí- naným kauzám, špinavú cirkevnú politiku pred pravdou, spravodlivosťou a svätosťou. Takto fungujúca cirkev pre- stáva byť oprávnená nazý- vať sa svetlom či soľou pre tento svet, pretože tento svet za štandardných okol- ností funguje z pohľadu zá- kona aj morálky lepšie ako takáto cirkev. A ani zďale- ka nie je dôležité len to, čo sa káže, ale najmä to, či to, čosakáže,saajžijev praxi. Volá sa to osobná konzis- tencia či integrita – bez nej môžete kázať, čo chcete. Nechápte ma zle, nemám sklony k zákonníctvu a posudzovaniu. Každý z nás robí chyby, ale otázne je, či to oľutuje, ospravedlní sa a nabu- dúce urobí všetko preto, aby sa to už nestalo. Odpúšťať je tiež správne, ale tu som presvedčený, že z dlhodobé- ho hľadiska len tým, čo priznajú chybu a aktívne prispe- júk nápravestavu.A nejednajúakotentosvet,žepriznajú chybu len vtedy, keď už iná možnosť nie je. Prvý dozorca sa teda duelu s tým druhým vyhol. Zrejme podobným riadením, ako sme videli pred časom na syno- de, kde mala východná skupinka západnú koordinátor- ku, ktorá riadila vstupy, námietky a zrejme aj hlasovania. Koordinačnáporadapustilaakokandidátalenprvéhodo- zorcu, hoci pozná jeho minulosť, a to nielen v zmysle jeho postoja k Reformate, k jeho zmiešanej katolícko-evanje- lickej minulosti, ale aj vo vzťahu k iným závažným sku- točnostiam. Naopak, zablokovala človeka, ktorý zhodou náhod vo viacerých aspektoch tak veľmi pripomína na- sledovníka Ježiša Krista, ktorý ľudí uzdravoval nielen fy- zicky, ale svojím vieroučným čistým, čestným a priamym správaním a príkladom aj duchovne. Chcem veriť, že ten- to „politický proces“, ktorý sa udial na kandidačnej po- rade, nie je prejavom zbabelosti – pretože správny chlap (a bývalý vojak) by konkurenta nemal „likvidovať“ poli- ticky v prípravke, ale mal by sa mu postaviť priamo, v slo- bodných a demokratických voľbách! Vysvetlivky: prvý dozorca je z  Východného dištriktu, a druhý z generálneho predsedníctva.

18 Evanjelický posol 22/2018 PUBLICISTIKA Ondrej Bartko s manželkou Annou v Horných Zeleniciach, 2001 Práca v senioráte a generálnej cirkvi Ako bratislavský farár som bol činný aj v Bratislav- skom senioráte. Bol som seniorálnym zapisovate- ľom a seniorálnym predsedom evanjelickej mláde- že. Neskoršie som bol zvolený za konseniora a túto prácu som vykonával 25 rokov. Po novembri 1989 sa senior Karol Gábriš – vediac o svojej prílišnej an- gažovanosti za totality – vzdal úradu seniora. Od 1. januára 1990 som seniorát viedol ja, pretože mi bola vyjadrená plná dôvera. V tom čase som pripravil a viedol aj seniorálny kon- vent v Dunajskej Lužnej. Bol som navrhovaný na voľbu za seniora, ale kandidatúru som neprijal. Do konca septembra 1990, teda plného trištvrte roka, som viedol seniorát (od 1. októbra 1990 nastú- pil nový zvolený senior Ján Podlesný). 1. októbra 1990 – keď som dovŕšil 75 rokov – odišiel som do dôchodku po 53-ročnej kňazskej práci, z toho som bol 42 rokov farárom v Bratislave. Bolo to vlastne obdobie celej doby totality, len posledný rok môjho pôsobenia v dobe posttotalitnej. Ako konsenior som konal svoju prácu v plnej mie- re, ba neraz som zastupoval seniora na poradách seniorov a  na zasadnutiach dištriktuálnej rady vo Zvolene. Zúčastňoval som sa revízií farských úra- dov, konal som niektoré posviacky, potom i voľbu farára a jeho inštaláciu (Petržalka). Účinkoval som vo všetkých tridsiatich zboroch seniorátu pri rozlič- ných príležitostiach. Mnohokrát som bol požiadaný o výpomoc v blízkych zboroch pri funkciách, napr. pri pohreboch. Bol som činný i v generálnej cirkvi ako člen hos- podárskeho výboru a pracovných komisií, tiež ako člen skúškovej komisie kňazských a kaplánskych skúšok i  ako člen redakčnej rady Evanjelického posla spod Tatier. Bol som aj členom senátu ge- nerálneho súdu. Počas biskupstva J. Michalku a za generálneho tajomníka M. Kýšku som bol po- stupne z uvedených pracovných komisií vyhode- ný. Počas aktívnej služby som prispieval článkami do cirkevných časopisov, najmä do Evanjelického posla, Cirkevných listov a do Tranovského kalen- dára. Mimoriadne práce Medzi ne patrilo konanie služieb Božích vo väzni- ci pri krajskom súde, kde sa ocitli i niektorí známi (ako bol farár Škodáček) a tiež prisluhovanie Veče- re Pánovej v početných nemocniciach, čo bola v ne- jednom prípade už aj predsmrtná príprava. Osobitne vzrušujúcou bola príprava na smrť od- súdených, vo väznici – pred popravou. Máloktorý kňaz má možnosť konať takúto psychicky ťažkú a vyčerpávajúcu prácu. Mne sa „ušla“ aj takáto čin- nosť. Bol som roku 1950, tesne pred Vianocami, pripraviť na smrť troch odsúdencov, našich evan- jelikov, pred ich popravou. Boli to traja Turčania: Žingor, Bibza a Nosák. Ich príbeh bol – i na základe mojej výpovede – sfilmovaný v roku 1991 pod ná- zvom: „Posledná noc Viliama Žingora“, keď scenár pripravil redaktor Slovenskej televízie Milan Varsik a réžiu filmu mal náš syn Fedor. Tento príbeh bol neskôr aj literárne spracovaný historikom Pavlom Dvořákom, ktorý vo svojej knihe z roku 1994 Kto zabil Viliama Žingora, uvádza aj moju výpoveď, svedectvo. ONDREJ BARTKO Farár, ktorý prežil dve vojny a dva totalitné režimy s čistým svedomím (9. časť) Ondrej Bartko Životopis Ondreja Bartka bol napísaný len pre vlastnú rodinu. Tá sa však rozhodla jeho poslednú literárnu prácu – tento životopis uverejniť, aby sa aj širšia verejnosť zoznámila s osudom evanjelického a. v. farára, ktorý prežil dve vojny a dva totalitné režimy s čistým svedomím.

Evanjelický posol 22/2018 19 PUBLICISTIKA V Novom kostole v Bratislave Na slávnosti v Horných Zeleniciach Zvláštne zážitky Pri svojej pastorálnej práci som ich mal mnoho. Ale spomeniem aspoň dva prípady. Bol som v Bratislave ešte len dva roky, keď ma volali do infekčnej nemocnice na Miletičovej ulici spovedať a  prislúžiť Večeru Pánovu. Nevedel som, ku komu idem, keď som však vošiel do nemocničnej izby, na- šiel som na posteli sedieť mladú ženu, ktorá mala ťažkú tuberkulózu. Chcela sa so mnou najprv rozprá- vať. Vedela, že je vo vážnom stave. Ale predložila svoj problém: „Pán farár, ja viem, čo je so mnou, ale ja i tak veľmi túžim po láske. Je to hriech?“ Viete si do- myslieť, že mi nebolo ľahké dať uspokojivú odpoveď. Druhý prípad. Bol piatok podvečer, keď som chodie- val na Konventnú ul. prednášať na vnútromisijné večierky. Naraz prišli ku mne niekoľkí ľudia s pros- bou, či by som s nimi nešiel do ich rodiny, lebo ich otecko je veľmi chorý. Našťastie, bývali na blízkej uli- ci (Smrečianska) a tak – aj keď som už nemal pred večierkom moc času – išiel som hneď s nimi. Cestou mi povedali, že otec už asi nie je pri vedomí, ale že by sme sa pri ňom mohli aspoň pomodliť. Moji sprie- vodcovia ma priviedli k bytu, kde chorý býval. Mňa pustili do izby ako prvého. Pri vstupe som uvidel hneď od dvier chorého starého pána v posteli. A za- žil som pritom hneď dve prekvapenia. Starého pána som poznal, lebo bol recepčným v  hoteli Carlton. A ako som išiel k jeho posteli, kde ležal, v tú chvíľu sa posadil a s úsmevom ma privítal. Slovom, chorý bol pri vedomí a ja som mohol pokojne prislúžiť Večeru Pánovu, pričom mi aj odpovedal na kladené otázky (bol som rád, že som si pre istotu vzal so sebou po- trebné veci k Večeri Pánovej). Odišiel som od neho, na večierku som prednášal a prítomným som spo- menul, že som bol práve v jednej domácnosti u ťažko chorého. Potom som po celý večer myslel na neho, premýšľal som o tom, ako je to s ním. Na druhý deň prišli ku mne tí istí ľudia so správou, že ich otecko zomrel a požiadali ma o vykonanie po- hrebu. Pritom mi vzrušene rozprávali o tom, čo bolo s ich otcom, keď som od neho odišiel. Pani doktorka bola u neho predo mnou a konštatovala, že nemocný je už v hlbokej agónii. Pri mojom príchode sa však nemocný prebudil. Ale akonáhle som ja vraj z  do- mácnosti vykročil, otecko si znova ľahol a upadol do takého stavu, v akom bol predtým, pokračovala hlbo- ká agónia. I keď sa otcovi jeho príbuzní prihovárali, on im neodpovedal a asi o dve hodiny, ešte v ten večer aj zomrel. Povedali mi s presvedčením: „Pán farár, to, čo sme zažili a čoho sme boli očitými svedkami, bol zázrak.“ Keď povedali ošetrujúcej pani doktorke, čo sa udialo, aj tá sama od seba prehlásila: „To bol zázrak! Keby som ho nebola sama videla, v akom bol stave, nikomu by som neverila, že sa také niečo môže stať.“ Ja som tú udalosť bral ako dôkaz zvláštnej Bo- žej milosti, ktorá bola preukázaná onému nemoc- nému, ktorého som poznal ako pokorného, tichého a mierneho človeka. Cesty do zahraničia, dovolenky Počas totality som sa do zahraničia vôbec nedostal. Cesty do cudziny mali vyhradené Michalko, Dubí- ny, Kýška, Koštial, profesori bohosloveckej fakul- ty a  skupina „vlasteneckých kňazov“, obľúbencov štátnej správy. Mne len raz udelil generálny biskup- ský úrad možnosť cestovať do bývalej Nemeckej de- mokratickej republiky. S manželkou sme boli vari 2 týždne vo Ferchu bei Potsdam – vraj na rekreácii. Ale vedúci mal pre nás každodenne mnoho progra- mu, takže sme sa moc nezrekreovali. Strava biedna, horšia ako u nás, takže ja som tam aj ochorel. Ak by sme chceli niekam ísť, tak sme museli len za svoje peniaze, a  to výlučne len do socialistických štátov. Tak sa nám podarilo – po veľkom šetrení – ísť do Bulharska (Slnečné pobrežie) a 3 razy do Juhoslávie (Dubrovník, Rovinj a Novi Vinodolski). Ubytovanie všade veru skromné a  stravu sme si zväčša obstarávali sami. Ale nám sa to i tak rátalo, lebo sme sa dostali do „sveta“, užili sme si trochu južné slnko a more. Dva razy som bol s  manželkou na krátkych zá- jazdoch jej podniku, v  ktorom pracovala (ÚĽUV – Ústredie ľudovej umeleckej výroby). Loďou po Dunaji sme boli vo Viedni a v Budapešti a po druhý

20 Evanjelický posol 22/2018 PUBLICISTIKA Seniorálny konvent v Modre-Kráľovej, jún 1970 Seniorálny konvent: (Trnava 1981) zľava biskup Koštial, senior Gábriš, konsenior Ondrej Bartko – prvý sprava raz sme boli autobusom v NDR, kam sme zavíta- li ešte raz a to do NDR „Po stopách Lutherových“ s bratislavským spevokolom. Zájazdy boli len nie- koľkodňové, pri mori sme boli počas riadnej dovo- lenky. Súkromne sme boli s manželkou v cudzine len dva razy a to v Kanade na pozvanie syna Ivana i na jeho trovy. Prvý raz to bolo v  Toronte (v  činžiaku) na jeho svadbe, keď som ho tam s domácim farárom Dušanom Tóthom zosobášil. Druhý raz sme boli u neho v Bramptone, keď si tam kúpil dom. Prvý raz sme cestovali cez Brusel, druhý raz cez Budapešť a Frankfurt. V dôchodku V roku 1990 nám syn Ivan písal, aby sme – po mo- jom odchode na dôchodok – prišli s  manželkou k nemu do Bramptonu na dlhšie, aby si ich deti na nás dlhšie mohli zvyknúť. Rozhodli sme sa teda pre cestu do Kanady tak, že si cestu lietadlom sami za- platíme. V Bramptone sme boli po 1. októbri 1990 temer tri mesiace, lebo sme sa domov vrátili až tes- ne pred Vianocami. Pobyt v Kanade mi dobre padol po tej stránke, že som po odchode do penzie mohol konečne úplne vypnúť z práce. V poslednom období mojej aktívnej činnosti som už intenzívne pociťoval prepracovanosť a opotrebovanosť. Po období, keď som si odpočinul, som znova zatúžil po práci. Našlo sa jej dosť a doposiaľ jej mám hod- ne. Prišli cirkevníci a žiadali ma, aby som im nie- koho pochoval, pokrstil dieťa, vykonal sobáš či pri- slúžil Večeru Pánovu. Terajší farári s tým neveľmi súhlasili, ale niektorí cirkevníci si to u nich presa- dili. Dôvodili, že sme blízkymi priateľmi, že ja som bol ich rodinným farárom a desiatky rokov som im vybavoval všetky funkcie, že si na mňa zvykli a majú ma radi. Tak som z času na čas vykonal cirkevní- kom (so súhlasom farárov) žiadané funkcie. A bolo by ich ešte omnoho viac, lebo sa na mňa obracali veľmi mnohí cirkevníci – ale ja sám som sa tomu vyhýbal. Samozrejme, vypomohol som v zbore i čo sa týka bo- hoslužobnej činnosti. Viackrát som vykonal sloven- ské služby Božie a tiež nemecké. Vypomohol som aj liturgiou a prisluhovaním Večere Pánovej. Zastúpil som brata seniora J. Podlesného vykonaním služieb Božích v Čataji a vo Veľkom Grobe. Účinkoval som na inštalácii brata farára Dušana Kováčika v Brati- slave. Účinkoval som taktiež na seniorálnom kon- vente Bratislavského seniorátu a na inštalácii brata seniora Ivana Tótha v Modre-Kráľovej. Ako dôchodca som sa nadovšetko venoval publi- cistickej činnosti. Okrem účinkovania v televíznom filme „Posledná noc Viliama Žingora“ som mal prí- spevok pre Slovenskú televíziu o histórii bratislav- ského zboru a  spolupracoval som pri televíznom vysielaní z Veľkého chrámu históriou zboru a chrá- mu i vypracovaním scenára „Spomienka na Jozefa Miloslava Hurbana“. Napísal som viacero príspevkov pre vysielanie Slo- venského rozhlasu – reláciu „Cesty“ a  tiež väčší počet príspevkov pre rozhlasové vysielanie Slo- venského evanjelizačného strediska pre masmédiá a v týchto reláciách som aj častejšie účinkoval. Písal som príspevky pre evanjelickú tlač, najmä pre Evanjelický posol, ale aj Cirkevné listy. Pomáhal som oživotvoriť bratislavský zborový časopis Evan- jelická Bratislava a dodal som do jeho obsahu via- cero článkov. Napísal som históriu bratislavského cirkevného zboru pre brožúrku: Bratislava. Evan- jelické kostoly, ktorú vydal bratislavský cirkevný zbor. Veľa času som venoval publicistickej činnosti pre vydavateľstvo Tranoscius, k čomu som bol vyzvaný. Pripravil som na vydanie knižku náboženskej poé- zie Martina Rázusa nazvanú Pred Boží trón, k čomu som napísal predslov. Na požiadanie som pripravil reedíciu knihy kázní Emila Boleslava Lukáča: Kam Ho položili? a napísal som do knihy doslov. Preložil som z nemčiny spolu s Jánom Bunčákom starším knihu Dietricha Mendta: Päť minút náuky o cirkvi. Malý lexikón pre evanjelických kresťanov, ktorú som opatril predslovom k jej slovenskému vydaniu. Posledné dve spomínané knihy sú odovzdané do Tranoscia na vydanie. Lukáčova kniha by mala vyjsť roku 1997, Mendtova kniha v ďalšom roku. (Zredigoval Fedor Bartko)

Evanjelický posol 22/2018 21 NÁZOR Je nádej na zmenu v cirkvi? Obávam sa, že nie! Niekoľkokrát som si prečítal odpovede kandidátov na biskupa Západného dištriktu, a stále vidím nepochopenie zo strany ordinovaných, čo a ako treba v cirkvi zmeniť, aby sa naša historická evanjelická cirkev opäť dostala do povedomia slovenskej verejnosti. Tam, kde v minulosti patrila. Prečo? Naše duchovenstvo (nie všetci) stále nepocho- pilo, že spoločenská klíma sa výrazne zmenila, že kňazi už nie sú dominantní ako jediní nositelia gramotnosti a kultúryv spoločnosti.Ženeordinovanísúdnesnaove- ľa vyššej intelektuálnej úrovni a treba s nimi spolupra- covať! Veď duchovenstvo predstavuje len 0,14 % z re- gistrovaných členov evanjelickej cirkvi! Stále sa správa- jú ako „vyvolení“, ktorí rozhodujú o živote a organizácii cirkevného zboru, bez výraznej spolupráce s neordino- vanými. Neuvedomujú si, že sú povolávaní a volení ne- ordinovanými, aby prisluhovali sviatosti a hlásali slovo Božie, aby boli morálnymi oporami v živote zboru! Ich odborná kvalifikácia kňaza ich neoprávňuje, aby riadili a zasahovali do hospodárskych a organizačných záleži- tosti. Negatívne dopady v nejednom prípade sú obrov- ské, niekoľko stoviek miliónov eur škody na majetku (CZ Bratislava a i.), škandály a kauzy, ktoré deklasujú našu cirkev v očiach občanov slovenskej spoločnosti, a preto stráca dôveryhodnosť. Mnohí si neuvedomujú, že: „Koreňom všetkého zla je zaiste milovanie peňazí, po ktorých niektorí zatúžili, tak zblúdili od viery a spô- sobili mnoho bolestí.“ (1Tim 6, 10) Vízia, ktorá sa stala pravdou A práve peniaze a majetok, ktorý sa stratil, mohli slúžiť cirkvi pri budovaní cirkevného školstva, diakonie, no- vých kostolov, na mediálnu podporu, penzijný fond du- chovenstva a iné aktivity. Nie som nepriateľom nášho duchovenstva, som synom evanjelického farára, ktorý viac ako 55 rokov verne slúžil v cirkvi a dobre viem, že úspešným farárom bol preto, lebo „spolupracoval“ s  neordinovanými. S  tými v 30. a 40. rokoch minulého storočia organizoval a bu- doval spoločenstvo, najmä s mládežou (bol predsedom SEM s viac ako päťdesiattisícovou členskou základňou). Aj v ťažkých časoch 50. a 60. rokov minulého storočia a  socializácie spoločnosti si uvedomoval, že – citujem z jeho kázne a príspevku v Našej cirkvi: „... Cirkev, ktorá sa nestará o mládež, tá si nekoná svoje povinnosti dobre a podľa Božieho slova. Cirkev, ktorá sa nestará o mládež, nestarásao svojubudúcnosťa o svojdorast.A takácirkev kope si hrob, pripravuje si smrť a vlastne aj smrť spoloč- nosti. Lebo evanjelicko-kresťanská cirkev Božím slovom vychováva charaktery, statočných ľudí, bez ktorých musí sa rútiť do priepasti.“ Jeho vízia sa stala pravdou. Aj preto som sklamaný, že väčšia časť nášho duchovenstva sa v službe sústreďuje na nepodstatné veci, nie na službu, na ktorú má odbor- nú spôsobilosť. Prečo sa sústreďuje na administrovanie a zasahovanie do hospodárskych záležitostí, ktoré od- borne a profesijne prináležia neordinovaným členom zboru? Práve preto títo v nejednom prípade rezignujú a odchádzajú zo života cirkevného zboru. Duchovenstvo nechce stratiť svoju „moc“ Som prekvapený, že nielen kandidáti, ale prakticky všetci duchovní stále hovoria o potrebe reštrukturalizácie cirkvi, ale vlastne ju nechcú! Prečo? Lebo im vyhovuje súčasný stav. Od roku 1996 som na nejednom rokovaní generálne- ho presbyterstva a synody hovoril o potrebe zmeniť nevy- hovujúcu 4-stupňovú organizačnú štruktúru cirkvi. Nebol záujem, lebo duchovenstvo nechce stratiť svoju „moc“ a  „vplyv“. Napriek tomu, že duchovných je len 0,14 % z registrovaných členov ECAV. Umožňuje im to aj paritné zastúpenie v orgánoch cirkvi, ktoré nezodpovedá aktuál- nej vedomostnej a profesijnej štruktúre obyvateľstva Slo- venska, ktoré nie je akceptované v iných protestantských cirkvách. Naši duchovní sa nesústreďujú na podstatné náležitosti: budovať duchovný život cirkevného zboru a jednotu cirkvi. Preto je situácia v našej cirkvi taká, aká je! Prečo si nechcú zobrať príklad z iných protestantských a evanjelickýchcirkví,kdesaduchovnízásadnevenujúdu- chovnýmnáležitostiamcirkevnéhozboru? Prečosatoľkodiskutujeo zrušenígenerálnehobiskupské- ho úradu, keď mnohí stále nechcú pochopiť, že tento úrad jeservisompreadministrovaniecelejcirkvi?Mnohísisto- tožňujú, že je to úrad generálneho biskupa, ktorý ho zne- užíva vo svojom postavení, ako to interpretujú predovšet- kým predstavitelia Združenia evanjelických duchovných. Nie je, musí to byť jeden administratívny úrad a servis pre celú cirkev! Práve zbytočné sú duplicitné administratívne centrá, dištriktuálne biskupské úrady, ktoré treba zrušiť, lebo dnes viažu 3 – 5 duchovných na administrovanie, nie na prácu, na ktorú nemajú odborné vzdelanie. Aj náklady naichadministrovaniesúaktuálneviacako700 000eurza rok. Ústredie cirkvi – GBÚ (možno treba zvoliť iný názov) je vo všetkých cirkvách vo svete aj vo svetskej správe, lebo zjednodušuje (aj finančne) a zefektívňuje administratívnu náročnosť. Alebo chceme, aby boli tri samostatné cen- trá s duchovnými a tri samostatné cirkvi? Sme len jedna Evanjelickácirkeva.v.naSlovensku! Vždysomsivážilctižiadostivýchľudí,ktorínasebepracujú, abyboliprospešníiným.Abysasvojouprácou, výsledkami, publicitou a aktivitami stali známymi v cirkvi a slovenskej spoločnosti. Nie pre vlastné ego či postavenie. Sú kandi- dáti, až na jedného, prispievateľmi do nášho 120-ročného periodikaEvanjelickýposolspodTatiera doCirkevnýchlis- tov? Vie o nich evanjelická verejnosť? Nie, aj preto je dnes toľkootázok,kohomámevoliť,keďo nichničnevieme... Krízaduchovenstvajeajkrízoucirkvi.Pomôžemejejz nej? Ján Holčík, predseda SEJ a emeritný generálny dozorca ECAV

22 Evanjelický posol 22/2018 PUBLICISTIKA Účastina Hoci predstavitelia vtedajšej cirkvi nepovolili Tranovského spolok pre vnútornú misiu, 8. decembra 1897 sa v Liptovskom Sv. Mikuláši zišiel výbor nepovoleného spolku a rozhodol sa, že ideu založiť spolok nenechajú padnúť. Nezaložili misijný cirkevný spolok, ale kníhkupecký. V Liptovskom Mikuláši tak vznikol Tranoscius, vydavateľsko-kníhkupecký účastinársky spolok. Účastiny Cieľom Tranoscia bolo nakupovať a  predávať všetky na Slovenskupovolenéevanjelickéknihy,umelecképredmety a učebné pomôcky, vydávať evanjelické knihy, spisy, časo- pisy v slovenskej reči a predávať ostatné predmety patriace dooblastikníhkupectva. Trvanie spolku určili na 30 rokov odo dňa zriaďu- júceho zhromaždenia. (Ne- skôr však toto obmedzenie bolo zo stanov vyňaté.) Zá- kladná istina činila hodno- tu5000zl.rak.čis.a kryťsa mala 500 účastinami po 10 zl.rak.čis. Na základe toho zakladate- lia vydali podpisový hárok a prospekt, ktorý podpísali: Peter Miko, statkár a  dre- vokupec vo Vrbici, Georg Lacko, fabrikant v  Liptov- skom Sv. Mikuláši, D. M. Bodický,kupecv LiptovskomSv.Mikuláši,JánRužiak,ad- vokát v Liptovskom Sv. Mikuláši, Jozef Stodola, fabrikant v Liptovskom Sv. Mikuláši, Peter Makovický st., súkrom- ník v Ružomberku, Vladimír Makovický, kupec v Ružom- berku, Ján Kmeti, farár v Paludzi, Jur Janoška, farár v Lip- tovskom Sv. Mikuláši, Adolf Kállay, advokát v Liptovskom Sv. Mikuláši. V záujme nového spolku sa však vôbec ne- agitovalo.V cirkevnýchčasopisochbolzverejnenýlenpod- pisový hárok a prospekt, sprevádzaný niekoľkými slovami v čisto obchodnom jazyku. No už na zriaďujúcom valnom zhromaždení Tranoscia 27. apríla 1898 jeho predseda Ján Ružek s radosťou konštatoval, že podpísaných je až 580 účastín,tedao 80viac,akobolourčenév prospekte. Účastinári Súpis podpísaných účastín podľa seniorátov a cirkevných zborov bol takýto: 1. v Gemerskom senioráte: Revúca 1, spolu 1 účastina; 2. v Liptovskom senioráte: Ružomberok 64, Sielnica 1, Nemecká Ľupča 1, Paludza 5, Vrbica – Lip- tovský Sv. Mikuláš 138, Smrečany 2, Svätý Peter 19, Pri- bylina1,Hybe7,Boca7,Štrba2,Východná1,KráľovaLe- hota 1, spolu 249; 3. v Malohontianskom senioráte: Píla 1, Čerenčany 1, Hrachovo 2, Tisovec 17, spolu 21; 4. v Orav- skom senioráte: Jasenová 2, Dolný Kubín 15, spolu 17; 5. v Spišskom senioráte: Levoča 1; 6. V Šarišskom senioráte: 6; 7. v Turčianskom senioráte: Sučany 2 T. Sv. Martin 33, Záturčie2,Necpaly1,Blatnica3,Mošovce9,Slov.Pravno 1, spolu 51; 8. v Zemplínskom senioráte: 8; 9. v Prešpor- skom senioráte: Pezinok 3, Modra 7, Králová 1, spolu 11; 10. v Hontianskom senioráte: Beluj 1, Dačov Lom 4, Hor- ný Almáš 1, Cerovo 3, Pukanec 2, spolu 11; 11. v Tekov- skomsenioráte:Kremnica5;12.v Novohradskomseniorá- te: okrem Benediktyho, ktorý bol podpísal 2 účastiny, nič; 13. v Nitrianskom senioráte: Čáčov 3, Částkov 1, Hlboké 1, Senica 14, Krajné 1, Kostolné 2, Myjava 6, Nové Mesto 4, Prietrž 3, Stará Turá 4, Šalgov 2, Vrbovce 1, spolu 42; 14. v Trenčianskom senioráte: Kochanovce 1, Moravské Lieskové 1, spolu 2; 15. v Zvolenskom senioráte: Babiná 1, Dobronivá 2, Banská Bystrica 7, Brezno 13, Krupina 8, Ľubietová 1, Poniky 1, Radvaň 2, Slatina 2, Zvolen 1, Žib- ritovo 2, spolu 40; 16. v Peštiansko-budínskej cirkvi 6; na Dolnej zemi: Békéš Čaba 44, Petrovec 43, Naďlak 11, Sar- vaš 3, Kysáč 2, Seinlak 1, Tiszaszentmikiós 1, spolu 105, Horvatsko-Slavonsko a Bosna: Surčín 2, Bingula 6, Šíd 1, Petrinja2,Gradačac5,spolu16. Keď účastníci valného zhromaždenia videli dôveru evan- jelickej verejnosti k novému spolku, v stanovách určili, že si ponechávajú právo základnú istinu zdvojnásobniť, a to navýšením nových 500 účastín, takže sa základná istina zvýšila na 10 000 zl. rak. čis. Za správcu Tranoscia valné zhromaždenie Tranoscia určilo Jura Janošku, za pod- správcu Viktora Pálku, za tajomníka Rehora Urama. Za výborníkov: J. A. Fábryho, Ľudovíta Szeberéniho, Jura Slávika, Jána Mocka, Dr. Jána Vanoviča, Miloslava Krč- méryho,Dr. SamaDaxnera,VladimíraMakovického,Jána Kmetiho, Pavla Čobrdu, Petra Mika, Adolfa Kállaya; za Martina Kováčiková Tranoscius – vydavateľsko-kníhkupecký účastinársky spolok (3. časť)

Evanjelický posol 22/2018 23 PUBLICISTIKA náhradníkov: Dr. Emila Stodolu, Ľudovíta Bal- la, Jozefa Scholtza, Mateja Žuffu, všetkých na 3 roky. Za členov dozorného výboru: Jána Ru- žiaka ako predsedu, Jura Lacka, Bohdana Kut- líkaakoriadnychčlenov,OndrejaPálkua Karola Ruppeldtaakonáhradnýchčlenov.Zapokladní- kaa zapisovateľavýborzvolilD.M.Bodického. Prijaté Stanovy vedenie predostrelo ružomber- skej sedrii, ktorá ich po formálnych úpravách potvrdila30.júla1898.„Tí,čodnuv cirkvipreka- zili náš spolok, môžu sa veru zahanbiť nad tým, že činitelia von z  cirkvi stojaci spravodlivejšie pokračovali proti nám, v istom zmysle cudzím, nežoni,našivlastní,protinám,svojimdomácim viery,“ konštatoval v  Cirkevných listoch šéfre- daktora správcanovéhospolkuJurJanoška. Prvé knihy Tranoscius sa pustil do práce s  veľkým nasa- dením. Prvotným počinom vydavateľstva bolo vydanie novej Biblie, ktorú v tom čase nebolo možné nikde kúpiť. V roku 1898 už totiž uply- nulo 35 rokov, čo bola naposledy vydaná Biblia svätás apokryfmi.Totovydaniezabezpečilv Pra- he ešte v r. 1863 k tisícročnej jubilejnej slávnosti obrátenia Slovanov na kresťanskú vieru Jozef Ružička. V čase založenia Tranoscia však už po nej nebolo ani stopy. Vedenie spolku sa preto rozhodlo, že vydá v tlačiarni Karola Salvu Bibliu svätú s apokryfmi. Biblia obsahovala: 1. Rejstřík písem svätých, kteráž se ve dny nedělní a v slav- nosti výroční v shromážděních společních čítají. 2. Jmén některých obecnějších z cizích jazyků vysvětlení. 3. Poznamenání nejvážnějších řečí Písma svätého. 4. Některé modlitby. 5. Rejstřík aneb ukázání hlavných artikuluv. 6. Slovníček československý, vysvětlující slova česká Slová- kům nesrozumitelná. 7. Krátká historie překla- du Kralické Bible. 8. Seznam jmén přihlášených i  objednaných výtisků alfabeticky sestavený. V úvode Biblie bolo vytlačené úvodné slovo pre- vzaté z  Rúžičkovho vydania pochádzajúceho z peraJozefaM.Hurbana. Biblia viazaná v koži mala cenu 3 zl. 50 kr., so zlatorezom 4 zl. 50 kr., s futrálom o 20 kr. viac. Okrem obyčajných vydaní Biblie boli vydané aj väčšie, drahocenné výtlačky, takzvané oltárne Biblieprecirkeva hlavnejubilejnépríležitostí. Tlača väzbaBibliestála10836zl.,tedaviacako dvojnásobok celého akciového kapitálu účasti- nárskeho spolku. Vytlačilo sa 4 000 exemplárov a osobitne 200 exemplárov oltárneho, kvartové- hoformátu.Korektúrua pripravovanieBibliedo tlačerealizovalsprávcaspolkuJurJanoška. Ľud prijal vydanie Biblie s nadšením. Za nece- lých 10 rokov sa náklad úplne vypredal. Ľudia Bibliu nielen kupovali, ale aj pozorne čítali. Dôkazom bol aj fakt, že už po niekoľkých týž- dňoch pozorný čitateľ Samuel Šenšel, garbiar- sky majster z Banskej Bystrice, našiel chybu v Biblii – chýbala v nej prvá polovica veršov 3M 3, 7. Toto nedopatrenie potom oznámil správcovi spolku. Činnosť spolku bola napriek tomu hneď v prvom roku ohurujúca. Prvé valné zhromaždenie Prvé riadne valné zhromaždenie sa uskutočnilo 14. februára 1900. Okrem svätomikulášskych horlivých cirkevníkov, inteligentov a početných zástupcov zo susedných seniorátov vyslali svo- jich zástupcov aj ďaleké Dolniaky, Nitra, Novo- hrad, Hont a ďalší. Aj napriek rozmanitosti ná- vrhov a myšlienok účastinárov bolo cítiť úplnú harmóniu; vo všetkých sa zračil jeden pocit: po- darilo sa pozdvihnúť hlboko klesnutú slovenskú evanjelickúcirkeva jejvnútornýživot. Vo výročnej správe o ročnom účinkovaní spolku sa píše: „Prvá knižočka, nákladom spolku vy- daná, je spisok Zátureckého „Nevyhováraj sa“; rozobratá je v 3 000 výtiskoch. Druhá knižoč- ka Mockova „Pojď za mnou“ vyhotovená bola len koncom roku, a jednako minulo sa z nej do konca roku 836 výtiskov. Prvé číslo časopisu pre školskú mládež vyšlo pod redakciou R. Urama v 5 000 výtiskoch a od tohože pôvodcu boli spol- komvydanéi veršepredetičky. Kníhkupectvo zariadené spolkom mohlo tiež vykázaťznačnéúspechy.Príjmubolo1785zl.83 kr.,výdavku1717zl.42kr.Kníhv zásobenacho- dilo sa za 282 zl. 83 kr., a požiadavok u stránok 236 zl. 23 kr. Uzavrelo sa: Vydávať Evanjelický kalendára toužnar.1901,pripraviťmodlitebnú knižku pre konfirmovanú a dorastajúcu mládež, dať napísať a  vydať populárnu históriu cirkvi kresťanskej so zvláštnym ohľadom na Evanjelic- kú cirkev v Uhrách s obrázkami a pokračovať vo vydávanídrobnýchvzdelávateľnýchknižočiek.“ Vo výročnej správe za nasledujúci rok 1901 sa tiež uvádza, že „správca vedie kníhkupectvo celý rok, manipuláciu Biblie a ostatných, naším nákladom vydaných kníh a  kalendára prevzal pokladník D. Bodický, detský časopis „Priateľa dietok“ expedoval a účty jeho i účty „Perličiek“ viedol tajomník Rehor Uram, kaplán Ján Jam- nický pomáhal ochotne pri balení a expedovaní kníha vyhotoveníinventáru.“ Negatívna skúsenosť Tranoscius zaznamenal počas svojej vydavateľ- skej činnosti aj negatívne skúsenosti. Historické zdrojev súvislostis vydanímTranovskéhokalen- dára v roku 1906 uvádzajú: „Kalendár Tranov- ského uverejnil malý inzerát o cestovaní paro- loďou do Ameriky. Ružomberský fiškus nariadil kalendár zhabať. (Maďarská vláda totižto vyrie- šila vysťahovalecký problém veľmi originálnym spôsobom: na hranicu postavila zvláštnu polí- ciu, takzvaných „határrendörov“, ktorí vysťaho- valcov neprepustili cez hranicu a inzeráty vysťa- hovaleckých agentúr zakázala.) Našťastie kon- fiškácia prišla neskoro, takže žandári, dostavivší sa na mikulášsku faru, odniesli len jeden výtisk a odpokladníkaDanielaBodickéhoštyrivýtisky. Skoro však prišli chýry menovite z Trenčianskej, Nitrianskej a Zvolenskej, že tam žandári habú kalendár z dom na dom. Ináče charakteristické na vtedajšie pomery: tento istý inzerát, áno, ešte obšírnejší, malí mnohé peštianske kalendáre na rok1906a jednakonikprotinimnezakročil;mal ho i  takzvaný „Liptovský“ kalendár, ako mali ho i mnohé kalendáre na r. 1905 vydané. Ajhľa, malý dôkaz, ako sa meralo slovenským podni- kom! Apeláty nepomáhali: redaktora a tlačiara posúdila kráľovská tabuľa prešporská na 660 korún pokuty a na zaplatenie trov 113 kor. 15 hal. Suma táto pohltila skoro celý čistý zisk roku 1907.“ Tranoscius si napriek tomu konal svoju vydava- teľskú a kníhkupeckú povinnosť svedomito. Ako účastinársky spolok nemohol síce úplne nahra- diťzakázanývnútromisijnýspolok,aleajtakbola jeho činnosť obdivuhodná. Po desiatich rokoch správaspolkupodalasvojmuvalnémuzhromaž- deniu tieto štatistické údaje: „Za desať rokov vy- dali sme svojím nákladom kníh za 71 902 korún 90 hal.; predali sme vlastného nákladu i cudzích kníh za 89 528 korún 90 hal.; spisovateľom dali sme odmien 3 385 korún, účastinárom, ďalej pohorelým spoluveriacim, chudobným cirkvám i školskýmdeťomrozdalismekalendárova iných kníh v hodnote 2 394 korún 54 hal.; do zásobnej základiny odložili sme 8 017 korún 52 hal. a celý majetok – pri veľmi ľavne cenenom sklade – činí k 31.decembru190720648korún70halierov.“ Rehor Uram Podtatranský Posledná strana schválených stanov

24 Evanjelický posol 22/2018 REPORTÁŽ Misijná cesta na druhý koniec sveta Skupina 48 veriacich, väčšinou evanjelických pútnikov, sa začiatkom februára vydala na misijnú cestu do Austrálie a ďalších krajín. Hlavným cieľom bola návšteva Slovenského evanjelického zboru a. v. Krista Pána v Lavertone pri príležitosti Pamiatky posvätenia Božieho chrámu v Lavertone pri Melbourne, v austrálskom štáte Viktória. Viedol ich senior Myjavského seniorátu Miroslav Hvožďara, ktorý cestu zorganizoval s pomocou viacerých dlhoročných priateľov. Medzi nich patrila aj honorárna konzulka SR v Austrálii Eugénia Mocnayová s manželom Pavlom i dozorca cirkevného zboru v Lavertone Ján Sklenár, manželia Ján a Anna Belányiovci a ďalší. Keďže cesta na druhý koniec sveta býva dlhá, skrátili sme si ju trojdňovým pobytom v Singapure. Tento mestský štát je opradený mnohými prívlastkami, napr. že je jed- ným z najčistejších, najzelenších miest na svete, o čom smesaajpresvedčili.Značkyinformujúceo tom,žemno- héúsekysúpoddohľadomkamiernevyvolávaliu chodcov nevôľu, práve naopak: spokojnosť, že sa im nemôže stať ničnepredvídané.Napriekmnohýmbudovám,ktorésvo- jimi rozmermi mohli v ľuďoch vzbudzovať úzkosť, medzi nimiikonickábudovaobrovskéhohotelav tvarelode,kto- rátvorilahorizontzálivuriekySingapura umnedotvárala verejný priestor, všade mali prevahu len chodci a rôzne atrakcie. V zálive sa vypínala socha Merliona, mýtickej bytosti ako symbolu Singapuru, spolu s dvomi kultúrny- mi budovami v tvare obľúbeného juhovýchodného ovocia durianu. To všetko bolo ponorené do tropickej zelene, ktorá vystreľovala na chodcov z okolitých parkov s pre- krásnymi kvetmi, čo v nás neustále budilo obdiv a úctu. Veľké prekvapenie čakalo na návštevníkov v  Gardens by the Bay, kde sa pri pohľade na všetku zeleň, atrakcie a umelé stromy s nočným osvetlením a šou prebúdza- lo v dospelých návštevníkoch dieťa skryté kdesi v nich. Mnohí z  nás si neskôr pozreli ostrov Sentosu, kde je zábavný park alebo botanickú záhradu. Multikultúrna atmosféra Singapuru, ktorá nám kresťanom ponúkla vytvoriť si takmer ucelený obraz o iných náboženstvách, nás sprevádzala na každom kroku, najmä pri prehliad- ke niekoľkých chrámov – budhistického chrámu Budha Tooth Relic Temple v čínskej štvrti. Aj keď sme mohli obdivovať širokú paletu umenia v podobe rozmanitých stavieb, sôch, pozlátených relikvií a obrazov, predsa naše srdcia cítili, že nášho Spasiteľa žiadne iné náboženstvo nemôže nahradiť. To sme si pripomenuli aj piesňou z  Evanjelického spevníka: Ježiši, drahý poklad môj. Typické evanjelické služby Božie Dňa 11. februára sa nám konečne srdcia plné očakáva- nia rozbúchali pri návšteve evanjelického kostola v  La- vertone, kde sme boli srdečne prijatí množstvom evanje- lických Slovákov, ktorí sem kedysi prišli z Dolnej zeme. Na službách Božích nás privítalo zborové predsedníctvo – brat farár Ján Havjar a brat dozorca Ján Sklenár. Ty- pické evanjelické slovenské služby Božie so spievaným slávnostným Žalmom 84 boli pre nás neopakovateľným duchovným zážitkom. Žalm znel ako radostné vyznanie rodákov, ktorí sa napriek veľkej vzdialenosti a kultúrnej a duchovnej klíme pred takmer 40 rokmi rozhodli po- staviť svoj slovenský evanjelický kostol vo vzdialenej cu- dzine a tam si posilňovať vieru a upevňovať evanjelické povedomie. Na službách Božích zvestoval Božie slovo brat farár M. Hvožďara. Duchovnú atmosféru umocňoval spoloč- ný spev z Evanjelického spevníka. Po bohoslužbách sme sa všetci zišli v slovenskej hale bezprostredne vedľa kos- tola, kde sme mohli ešte viac utužiť vzájomné vzťahy. Po príhovoroch veľvyslanca SR Igora Bartha a jeho manžel- ky, zároveň konzulky SR v Austrálii a takisto honorárnej konzulky SR v Austrálii Eugénie Mocnayovej, sme si už Jana Gašparíková

Evanjelický posol 22/2018 25 REPORTÁŽ malimožnosťužívaťnesmiernuobetavosťa pohostinnosť domácicha živúatmosféruobohatenúpiesňami.Veľkým povzbudením pre nás bolo, že v zbore sa nachádzajú aj mnohímladíľudiai deti.Ichprítomnosťvyniklanielenna službách Božích, ale aj pri ukážke slovenských ľudových tancov v neďalekom Slovenskom dome Ľudovíta Štúra. Tento deň bol pre nás pamätný a v rámci Melbourne ho doplniliďalšiespoločnéaktivity,akopikniks našimipria- teľmi v blízkom prírodnom parku neďaleko mora, pre- hliadka Melbourne s manželmi Mocnayovcai či návšteva v domea nafarmemanželovBelániovcovv krásnompro- stredí austrálskeho vidieka. Zastávka na oceánskej ceste V Melbourne sme sa okrem iného pristavili pri dvoch luteránskych kostoloch a pozreli si ekumenickú katedrá- lu svätého Patricka so 14 zastaveniami. Mesto má inak zaujímavé budovy, mnohé postavené v  štýle art deco, v ktorom vyniká práve budova bývalej burzy, keď mesto bolo centrom zlatokopeckých a podnikateľských aktivít. Takisto má množstvo zaujímavých pasáží a výškových budov situovaných vedľa rieky Yarry. Nezabudnuteľná bola návšteva dokov, ktoré boli moderne architektonicky zmenené radom nových moderných budov a reštaurač- ných podnikov. Nejaký čas sme pobudli na pláži St. Kil- da, známej environmentálnymi projektmi. Neskôr sa naša skupina presunula do prímorského le- toviska Anglesea, mestečka vzdialeného asi 100 km od Melbourne. Je súčasťou známej oceánskej cesty Great Ocean Road, ktorá sa tiahne nad rozoklanými útesmi a dunivým oceánom s odľahlými plážami až k známym skalným útvarom Dvanástim apoštolom. Časť cesty sa nám podarilo absolvovať až k Apollo Bay, pričom sme obdivovalitechnickériešeniecesty,ktorúpôvodneposta- vili trestanci v čase krízy v Austrálii. Náš život v Anglesea denno-denne spestrovali aj klokany, ktorí pohopkávali okolo našich chatiek, či poletujúce papagáje, ktoré sa zase snažili ukradnúť si niečo pod zub zo stolíkov z na- šichveránd.Každývečersmemávalipobožnostis bratmi a sestrami z cirkevného zboru v Lavertone, ktorí za nami prichádzali a posilňovali nás živými svedectvami svojej viery. Naša skupina sa potom rozdelila na dve časti, jed- na odletela na ostrovy Fidži, a druhá do Tasmánie – do Hobartu. Služby Božie pod holým nebom Skupina, ktorá bola na Fidži, strávila väčšinu času pri pobreží pri meste Nadi. Fidži je časťou Melanézie, ktorá je zasa súčasťou Oceánie. Situovaná je juhovýchodne od Indonézie v Tichom oceáne a severovýchodne od Aus- trálie. Fidži leží od Austrálie asi 2 800 km a od Nového Zélandu 1 800 km. Dva najväčšie ostrovy sú Viti Levu a Vanna Levu. Viditeľné ovocie kresťanskej viery tam za- nechali misionári, ktorí prišli v 19. storočí. Viera, ktorá imbolavtedyvštepovaná,jev srdciachdomorodcovstále živá.Pretosútukresťaniavoveľkejúcte.Fidžisapokladá za jeden ešte z existujúcich prírodných rajov. Naša vý- prava navštívila rôzne miesta ostrova, napríklad dedinku Viseisei, kde sa pred 3500 rokmi vylodili prví obyvatelia, ktorí priniesli so sebou zvieratá, jedlo aj semená. V dedi- ne sa nachádza nový pomerne veľký protestantský kos- tol, ktorý bol postavený na pamiatku misionára Johna Wesleyho. Pri ňom stojí aj pamätník s menami prvých misionárov, ktorých domorodci zabili a zjedli. Dnes sa až 70 % obyvateľov hlási ku kresťanstvu. Nedeľu sme pre- žili bezprostredne pri mori, kde sme pod holým nebom uprostredpaliemzažilinezvyčajnéslužbyBožies kázňou M. Hvožďaru o Božej láske na text Oz 11, 1 – 7. Druhá časť výpravy sa presunula do Tasmánie, ktorá sa predtým volala Van Diemenova zem. V Hobarte sme v nedeľu navštívili aj anglikánsky kostol – katedrálu svä- tého Dávida, kde sa práve konali bohoslužby. Bola 1. pôstna nedeľa a miestni nás prijali s otvorenou náručou. Časť výpravy sa v teň deň zúčastnila výletu súvisiaceho s objavovaním histórie Tasmánie a Austrálie, na ktorú donedávna Austrálčania neboli veľmi hrdí, a  na ktorú v istom období chceli zabudnúť. Išlo totiž o trestanecký tábor Port Arthur, ktorý sa paradoxne nachádza v krás- nom prírodnom prostredí neďaleko zátoky Eagelhawk Neck. Zeleň Tasmánie pripomínala naše Slovensko. Memento chvíľ, ktorými si ľudstvo prešlo Návšteva Port Arthuru nemilosrdne pripomenula kru- tú trestaneckú históriu súvisiacu s  existenciou tejto kolónie. Paradoxne nad všetkými budovami alebo tor- zami budov sa týčil skelet pôvodného anglikánskeho kostola, ktorý mal pripomínať neskoršie výchovné sna- hy väzniteľov o spásu duše trestancov a ich prevýchovu prostredníctvom návštevy chrámu a  modlitieb. Na- priek tomu súčasná návšteva miesta spolu s prehliad- kou múzea zanecháva bolestnú spomienku na dávnej- šie časy a je mementom, čím si ľudstvo prešlo a čo má byť poučením pre dnešnú dobu. V zálive sme miestnou loďou navštívili aj Ostrov mŕtvych, kde boli pochovaní mnohí trestanci.

26 Evanjelický posol 22/2018 REPORTÁŽ NacestenaspäťdoHobartusmeprešliajokoloAdventure Bay, kde ako prvý moreplavec pristál James Cook. Mesto Sydney nás nesklamalo a otvorený Darling Har- bour s ikonickou stavbou opery potvrdil, že toto mesto je veľmizaujímavéa nebojísaponúknuťpriestorďalšímzau- jímavým architektonickým počinom, ako to potvrdzuje najnovšie dokončená budova od Franka Gehryho. Loďou smesivyraziliajnapredmestieManlys neskutočneležér- nou a priateľskou atmosférou, ako aj krásnymi plážami. Aj z toho dôvodu sa nám veľmi ťažko vracalo naspäť do prístavu v Sydney. Vynahradili sme si to však prechádz- kami po ulici George street a návštevou vysokej veže ako hlavnejdominantySydney.Pohľaddohlbínmestanásna- priek všetkému očaril, a rovnako nás prekvapila aj veľká spleť zálivov. Smutná pamiatka na obete ťažkej skúšky Putovanie pokračovalo na Novom Zélande, kde sme sa obe skupiny opäť stretli. Tam sme v Christchurch na 2.  pôstnu nedeľu navštívili evanjelický kostol Svätého Pavla. Služby Božie spestrilo privítanie zo strany jedné- ho z domorodcov v maorskom jazyku – Kia ora (vitajte), „sme radi, že sme dnes spolu s vami.“ Mottom boli Ježišove slová z Mt 16, 24. Hlavnou myš- lienkou kázne domáceho farára Darryla Shoesmitha bol vzťah medzi Bohom a človekom, ktorý sa tiahne celou Bibliou, no nie je založený na zákone, ale na Božom za- sľúbení. Pre domácich bola kázeň veľmi blízka, až intím- na, pretože im pripomenula nedávne časy a neľahké dni ťažkých skúšok, ktoré museli zažívať počas zemetrasení v meste Christchurch. Jedno z nich sprevádzané mnohý- mi ľudskými obeťami bolo v roku 2011, zemetrasenia sa opakovali skoro s ročnou pravidelnosťou až do zatiaľ po- sledného v roku 2016. Pán Boh sa tam k svojmu ľudu priznával a zachoval si až dodnes služobníkov, keď im približne pred tromi de- saťročiami dovolil postaviť si nový kostol, ktorý odolal aj najničivejším zemetraseniam. Takisto aj viera domácich, ktorýmzemetrasenievzalomajetoki životyblízkych,odo- lala ťažkým otrasom a zostala verná Božím zasľúbeniam. Počas pobytu v Christchurch sme mali možnosť cestovať starou historickou električkou s  mnohými zastávkami, kdesmeokremviacerýchbudovpoškodenýchzemetrase- ním videli zničenú polorozborenú anglikánsku katedrálu i smutný pamätník na obete zemetrasenia v podobe 185 stoličiek. Bol to pre nás veľmi silný dojem, ktorý otriasol aj naším vnútrom. Mesto Christchurch nás odmenilo aj panoramatickým pohľadom z blízkej hory, na ktorú vied- la lanovka. Tam sme si uvedomili, že sme v srdci Nového Zélandu, a jeho krásnej prírody. Šanca precítiť spoločnú vieru Návšteva služieb Božích na Novom Zélande otvorila pre nás nový duchovný aj priateľský obzor – na istý moment sme sa s domácimi veriacimi stali skutočne fungujúcim spoločenstvom, ktoré sa nielen objavilo, ale ako keby sa našlo. Objavili sme nových priateľov a súpútnikov, a zra- zu sme pocítili, že naša misia za duchovnom a poznaním malaodozvunielenv našichsrdciach,aleajv srdciachna- šich hostiteľov. Osobne sme sa nepoznali, ale spojila nás viera a schopnosť precítiť túto vieru v spoločného Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Návšteva samotného Christchurchu mala aj kultúr- ny rozmer – navštívili sme mnoho múzeí a veľký park, v  ktorom rástlo aj najväčšie papradie (symbol Nového Zélandu). Niektorým zo skupiny sa podarilo precestovať Južný ostrov od jedného konca krajiny – z Christchurchu na druhý koniec Greymouth, kde boli veľké bane na uh- lie. Cesta vlakom bola zážitkom, pretože pred sebou sme videli zelenú krajinu, ktorá v polovici cesty začala strmo stúpať a prechádzať cez národný park Arthur Pass. Na najstrmšíchčastiachcestyvlakprechádzalcezdlhétunely alebo veľké mosty. Krajina sa striedala v rôznych formá- ciách, niekedy s holými oblými kopcami pripomínala Veľ- kú Fatru, inde Vysoké Tatry. A vždy išlo o iný odtieň zele- nej. Jednoducho: nádhera Božieho stvorenstva! Cestalietadlomspäťbolaúnavnáa letelismestálev pásme tmy. Aby sme si aj spiatočnú cestu rozdelili, zastavili sme sa na dva dni v Spojených arabských emirátoch, v meste Dubaj. Pri prehliadke mesta sme obdivovali veľkolepé stavby, prepychové paláce, hotely aj najvyššie veže sveta a tiež šikovnosť architektov, projektantov a staviteľov, ale pritom sme si uvedomili, že aj tie najväčšie bohatstvá sú oproti Božej láske len chabými dočasnými hodnotami na tejtozemi.Tamsmesimohlipripomenúťajjedenbiblický veršík, že v prvom rade máme hľadať tie nebeské poklady, ktoré ani moľ, ani hrdza neničí. Nakoncivýletusmesamohlilenhlbokos pokorouskloniť pred Pánom Bohom a Jemu z celého srdca poďakovať, že naša cesta priniesla do našich životov veľké obohatenie.

Evanjelický posol 22/2018 27 NAPÍSALI STE NÁM Poďakovanie za Cenu Emila Boleslava Lukáča Pri 120. výročí svojho založenia udelilo vydavateľstvo Tranoscius ocenenia vo viacerých kategóriách. Jedným z laureátov sa stal i evanjelický farár a spisovateľ Daniel Šovc, ktorý v kategórii poézia získal Cenu Emila Bolesla- va Lukáča za svoje dielo Kľúčik. Keďže cenu si nemohol prevziať osobne, vydavateľstvu Tranoscius sa po jej pre- vzatí poďakoval listom. „Vyslovujem hlbokú vďaku za udelenie Ceny Emila Boleslava Lukáča, ktorá mi bola udelenápri120.výročívydavateľstvaTranoscia,zazbier- ku veršíkov pre najmenších Kľúčik. Je to pre mňa veľké povzbudenie najmä v mojom veku, keď v našej cirkvi, ktorá bola aj cirkvou básnikov, básnici vymierajú,“ uvie- dol v ňom s tým, že vyjadril poďakovanie aj za zhudobne- nie jeho veršov, o ktoré sa postarala Oľga Szalmová. R Hrdosť na príslušnosť k evanjelickej cirkvi Veľkopiatkové služby Božie z  cirkevného zboru v Hrochoti, celkový prejav a organizácia služieb Bo- žích pani farárky Fraňovej boli úchvatné a hodné oso- bitnej pochvaly. Pani farárka Fraňová nám všetkým ukázala, ako v cirkevnom zbore pracovať s mládežou, spevokolom, ako cirkevný zbor žije. Samotné vystúpenia spevokolu dospelých a detí boli vysoko profesionálne, piesne boli vybraté a predne- sené s veľkým citom, vhodné na túto udalosť našich kresťanských dejín. Čítanie pašií pani farárkou ma vrátilo do detstva a  mladosti, kedy bolo samozrejmosťou, aby pašie boli čítané kňazom (resp. za roky služby kňazov prednesené takmer naspamäť s  hlbokým precí- tením). Zavádzanie čítania pašií laikmi zo zboru s množstvom chýb pri čítaní stratilo ducha textu ta- kého významného obdobia pre nás kresťanov (česť výnimkám). Škoda len, že sme si nemohli vypočuť aj kázeň pani farárky, ktorá by bola určite na rovna- ko vysokej úrovni ako celé služby Božie. Iba krátko by som sa chcela ešte pristaviť k účasti cirkevných hodnostárov na službách Božích vysielaných v te- levízii. Som presvedčená, že väčšina z  nás cirkevníkov by privítala vykonanie celých služieb Božích vrátane kázne miestnym kňazom z cirkevného zboru, odkiaľ sú služby Božie vysielané. Určite by to bolo pre všet- kých obohatením a vzpruhou, pre miestnych kňazov prezentáciou ich práce, vnímania a výkladu Písma, určitým „ukázaním sa“ pred biskupmi. Kázne bisku- pov sú, bohužiaľ, za celé tie roky, ako sa vždy objavu- jú v televízii,  bez „iskry“ a vzpruhy pre nás kresťa- nov. Ich účasť na službách Božích by mala spočívať len v sile ich prítomnosti, nanajvýš prečítaním žalmu alebo jednoduchého pozdravu veriacim. Preto prajem pani farárke Fraňovej hlavne veľa zdra- via, sily a Božieho požehnania. Zuzana Michalíková, Dolný Kubín Dozrel čas, keď už nemôžem mlčať a nečinne sledo- vať dianie v ECAV na Slovensku. Ďakujem redakcii Evanjelického posla, ktorý ma svojou obsahovou ná- plňou duchovne obohacuje, informuje o dianí v našej cirkvi a zároveň ponúka priestor pre svojich čitateľov na vyjadrovanie ich osobných názorov. Neduhy dnešného sveta prenikajú aj do duchovnej oblasti. Ich silné prúdy so sebou strhávajú mnohých. Tu už v popredí nestojí Boh a Jeho spravodlivá a dob- rá vôľa, len človek so svojimi svojvoľnými záujma- mi. Biblické meradlá dobrého a zlého prestávajú byť v úcte. S ľútosťou sledujem, že tento neduh zapúšťa korene aj do pôdy v našej evanjelickej cirkvi. Odkláňame sa od nastaveného smerovania našich predkov, ktorí pre svoju vieru neraz položili aj svoj život, aby ju za- chovali pre budúce pokolenie. Jestvujúca situácia v našej cirkvi je poznamenaná bo- jom o moc. Znepokojuje tisícky sklamaných bratov a sestier. Keď namiesto služby vládne arogancia, na- miesto pokory obhajovanie svojej pravdy, namiesto úcty k  zvoleným funkcionárom ich dehonestovanie napriek tomu, že v každej organizácii má nadriadený určité kompetencie a treba to rešpektovať. ECAV na Slovensku prešla za posledných 28 rokov mnohými zmenami. Z Božej milosti nám bolo daro- vané oslobodenie ku slobode. Dostali sme nový dar, nové poznanie, aby sme sa vrátili k  Hospodinovi. V pokání prijmime a chráňme si tento dar. Nedajme si narušiť zdravé jadro evanjelickej cirkvi nejakými sektami, petíciami, chartou 2017, HELP OZ, Refor- mačnými listami a najnovšie skupinkou deviatich ge- nerálnych presbyterov (z nich jeden je biskupom VD a druhý kandidátom na biskupa ZD), ktorí nemajú úctu voči generálnemu dozorcovi našej cirkvi a na- pomínajú ho, keď verejne poukazuje na porušovanie Božích zákonov a rovnako svetských zákonov niekto- rými funkcionármi našej cirkvi. Nedopusťme, aby lož víťazila nad pravdou, pod- losť nad korektnosťou, arogancia nad slušnosťou a skromnosťou, neznášanlivosť nad toleranciou a ne- návisť nad láskou. Ani tma nad svetlom. Tak u nás, ako aj vôkol nás. Ján Palečka st., Lovinobaňa Ad: Sloboda prejavu sa v cirkvi nenosí. Generálny dozorca Lukáč dostal napomenutie (EP č. 17/2018)

28 Evanjelický posol 22/2018 ROZHOVOR Rovnocennosť pohlaví neznamená rovnakosť. Zotretie všetkých rozdielov by bolo na škodu, nie na osoh Nie je dobré, aby bol človek sám. Učiním mu pomoc, ktorá mu bude rovná, hovorí Pán Boh v knihe Genesis – a stvoril Evu. Práve rovnosť oboch pohlaví je častou témou rodových diskusií. Predstavitelia jedenástich cirkví preto podpísali 13. februára 2018 v Badíne pri Banskej Bystrici „Vyhlásenie najvyšších predstaviteľov kresťanských cirkví v Slovenskej republike k tzv. Istanbulskému dohovoru,“ ktorý sa zaoberá aj genderovou (rodovou) ideológiou. Kresťanské cirkvi na Slovensku sa hlásia k rovnosti pohlaví. Sú za ochranu žien pred akýmkoľvek násilím. Nesúhlasia však s ideológiami, ktoré rovnosť prezentujú ako rovnakosť a prichádzajú až k popretiu rozdielov medzi mužmi a ženami. Pri príležitosti podpísania spomínaného vyhlásenia poskytol pre Cirkevné listy rozhovor bratislavský arcibiskup a predseda KBS mons. STANISLAV ZVOLENSKÝ. Darí sa katolíckej cirkvi v dnešnej prelomovej dobe byť strážcomeurópskychtradícií? Podpojmom„európsketradície“sadápredstaviťmnožstvo rozličných vecí. Bolo by náročné urobiť výpočet týchto tra- dícií, s ktorým by bez výhrad súhlasili všetky názorové sku- piny. A možno ešte zložitejšie dosiahnuť zhodu v tom, kto a prečobymalbyťichstrážcom.Myslímvšak,žejepotrebný širší pohľad na vec. Európa, bezpochyby, vyrástla zo židov- sko-kresťanských koreňov. Zároveň však netreba zabúdať, žecirkevsaneviaželennaňu:necítisacudzinkouaninaos- tatnýchkontinentoch.Jejúlohoujehlásaťevanjelium–,a to má schopnosť premieňať životy ľudí všetkých území a čias. A potom:nositeľmitradíciísúvždyľudia.Odovzdávajúsito, čo pokladajú za užitočné a podstatné. Preto sa domnievam, ževiacnežstavaťsadoúlohystrážcov,jepotrebnéneprestať byť inšpiráciou a zdrojom toho, čo si generácie odovzdáva- jú. Musíme upozorňovať aj na scestia. Ale viac, než stráže- nie tradícií, mám na srdci odovzdávanie pokladu živej viery, ktoráviedlak ichvzniku.Aktotodokážeme,prežijúajdobré tradície, ba vytvoria sa ešte lepšie. Či sa nám to darí? Máme veľanačompracovať. K migračnej kríze: pápež František sa vyjadruje pre politi- kuotvorenejnáruče,naprotitomuniektoríbiskupi,vPoľsku ahlavnevMaďarsku,súkvítacejpolitikekritickí,jedendo- konca hovoril o moslimskej invázii. Ku komu máte bližšie? Mákatolíckacirkevvzdorovaťmoslimskejimigrácii? Neviemsipredstaviť,žebypápežspochybňovalpotrebupo- moci utečencom. V nijakom prípade. Aj minimálne zaváha- nie v tomto smere by mohlo znamenať katastrofu. Problém imigrácie je nesmierne zložitý, má mnoho strán a vrstiev, a neexistujú jednoduché riešenia. Vidíme však, že sa nájde nemálo zástancov zjednodušovania – a niektorých lákajú aj extrémnerecepty.Akbysavyskytlaakákoľvekmožnosť,aby si tieto skupiny dali pápeža na svoje zástavy, nechcem si ani predstaviťmožnénásledky.Rozumiemtomu,žeSvätýOtec saradšejnechákritizovaťzato,žezachádzapriďalekovo„ví- tacej politike“, než aby ponechal čo aj najmenší priestor na to, že ho budú spájať s podporou extrémistov. Jeho postoj pomociblížnemujeúplnejednoznačný:a takjetodobre.To, žetrebaajrozlišovať,určovaťjasnépravidláa trvaťnaichdo- držiavaní,jezrejmé–a anipápežtomuneprotirečí.V celko- vom kontexte však preto, že sa na neho upierajú oči milió- nov ľudí, musí vyzdvihovať postoje, ktoré za žiadnych okol- ností nemožno interpretovať proti utečencom. Ak by z jeho úst zaznela výzva, že kresťania majú vzdorovať moslimskej imigrácii, mohlo by to viesť k tragédii. Dobre vieme o histo- rickýchproblémochspolužitiakresťanova moslimov.Netre- ba si pred nimi zakrývať oči: musíme na ne pozerať s prime- ranou dávkou realizmu. Rovnako som však za primeranú opatrnosť pri apeloch na vzdor –, aby sa niektorí nechopi- lipresadzovaniazjednodušenýchaleboextrémnychriešení. A je potrebné obávať sa väčšieho počtu moslimov v Euró- pe? Nieanitakzvýšenéhopočtu,akoichradikalizáciea neocho- tyintegrovaťsadoeurópskejspoločnosti.V minulomstoro- čí prichádzali do Európy státisíce moslimov – a integrovali sarelatívnebezproblémov.Ženynemaliťažkosťodložiťbur- ky,a ajmužisizvyklinamnohékultúrneodlišnosti.Otázkou je, prečo ďalšie generácie majú väčší problém sa integrovať, než ich rodičia alebo starí rodičia. Nemusia už síce zápasiť Martina Kováčiková, šéfredaktorka periodickej tlače a Evanjelického posla spod Tatier

Evanjelický posol 22/2018 29 ROZHOVOR s jazykovou bariérou, rebelujú však – a s nostal- giou pozerajú na kultúry krajín svojich predkov. ArabižijúcinaZápadepred50rokmimaliomno- homenejmožnostínaspojeniesosvojouvlasťou, než aké existujú dnes. Vplyvom internetu sa svet „zmenšil“, a tak možno fyzicky žiť v Európe, ale mentálne na úplne inom mieste. A tak vznikajú ťažkosti. Možno o Slovensku povedať, že je tu vaša cirkev tradičnejšia, konzervatívnejšia, než vo väčšine inýcheurópskychkrajín? Nebojímsapovedať,žesmekonzervatívnia hlási- mesak tradičnýmhodnotám.Porovnávanievšak prenecháminým. Pri detailnejšom pohľade do Istanbulského do- hovoruvidíme,čonapríkladobsahuje:zákazdis- kriminácie na základe pohlavia, rodu, rodovej identityapod.,ďalejzáväzokpotláčaťpredsudky, obyčaje, tradície a všetky ďalšie zvyklosti, ktoré sa týkajú nielen údajne menejcennosti žien, ale aj – pozor –, stereotypného ponímania rolí žien a mužov. V čom môže tkvieť pre cirkev nebezpe- čenstvotýchtozákazov? Zásadným problémom je tu nejednoznačnosť in- terpretácie termínov, najmä pojmu „gender“: na prvom mieste, čo sa týka jeho vzťahu s  pohla- vím, a potom aj ďalších súvislostí, ktoré z tohto vzťahu vyplývajú. Nebezpečenstvo môže takisto tkvieťv otázke,ktobudekompetentnýurčovať,čo sútotie„stereotypnéroly“,a následnenavrhovať spôsoby ich odstraňovania. Je jasné, že nespráv- ne stereotypy, ako napríklad, že ženy majú vyko- návať len domáce práce, treba odstrániť. Aj muž predsamôževariť,prať,žehliťčiupratovať,keďje to potrebné. Nemôže však porodiť dieťa, ani mu odovzdať to, čo vo výchove dokáže odovzdať len matka.Rovnocennosťpohlavíneznamenárovna- kosť. Zotretie všetkých rozdielov by bolo na ško- du,nienaosoh. Vidítevniečomprínosrodovýchštúdií? Keď sa tieto štúdie snažia o odstraňovanie diskri- minácií a nerovností medzi pohlaviami, možno hovoriť o ich pozitívnom prínose: voči tomu niet nijakých námietok. Problém však nastáva, keď túto hranicu prekračujú a nadobúdajú črty ideo- lógií. Aký by podľa vás mali cirkvi zaujať postoj k tejto problematikegender? Je potrebné zachovať náležitú ostražitosť, predo- všetkýmčosatýkaspochybňovaniasúvisumedzi pohlavím a rodom, najmä u mladých ľudí, ktorí súv časesvojhodozrievaniazraniteľní.Presadzo- vanie ideológie gender do výchovno-vzdelávacie- ho procesu môže napáchať vážne škody. Na túto skutočnosť je treba poukazovať, taktiež na riziko neprimeraného stierania rozdielov medzi mužmi a ženami.Opakujem,musímenástojiťnatom,že rovnosťmužova žienneznamenárovnakosť. Hovorí sa, že rodová štúdiá je bytostne spoje- ná s feminizmom a tzv. neomarxizmom. Je to pravda? Existujú náznaky takýchto prepojení. Rozobratie bližšíchsúvislostíbysomvšakponechalodborní- kom. Môže téma gender teoreticky pomôcť k lepšie- mu pochopeniu našej viery a jej prameňov? Aká napríklad bola vlastne úloha žien uvedených v Biblii? A čo znamenali metafory ako „otcov- stvo“ Božie alebo „manželstvo“ Kristovo s ne- vestou-cirkvou? Veľmi záleží od toho, čo sa pod pojmom gender chápe a ako sa táto téma uchopí. O úlohe žien v Biblii existujú veľmi obsiahle štúdie, rovnako o Božom otcovstve a symbolike manželstva me- dziKristoma jehonevestou-Cirkvou.Ichprime- raná analýza by si však vyžadovala mimoriadne širokýpriestor. Je teória gender užitočná pre praktické po- chopenie sveta, v ktorom žijeme, a našej úlohy v ňom? Napr. pochopiť radosti a nádeje, smútky aj úzkosti ľudí našej doby a zúčastniť sa ich, aby sa stali aj našimi radosťami a smútkami, ako to chcelposlednýkoncil(GS1). Pastorálna konštitúcia II. Vatikánskeho koncilu Gaudium et spes o Cirkvi v modernom svete sa venuje rozličným oblastiam spoločenského živo- ta. V jej úvode sa zdôrazňuje, že radosti a nádeje, žalostia úzkostiľudídnešnýchčias,súzároveňra- dosťami a nádejami, žalosťami a úzkosťami Kris- tových učeníkov – a niet nič naozaj ľudské, čo by nenašlo ozvenu v ich srdciach. Jednou z centrál- nych tém tohto dokumentu je aj dôstojnosť ľud- skej osoby – v  súčasnom kontexte manželstva a rodiny.Nietpochýb,žesprávnechápaniesúvisu medzi pohlavím a rodom je základnou podmien- koupreopravdivé„blahočlovekaa ľudskeji kres- ťanskej spoločnosti, [... ktoré] úzko súvisí s priaz- nivým stavom manželského a  rodinného spo- ločenstva“, ako hovorí Gaudium et Spes. Ak ale niektoríteóriugenderpresadzujúv zmysleideolo- gického oddeľovania pohlavia a rodu, nemôžu sa dopracovaťk náležitémuchápaniuľudskejdôstoj- nosti, ani k porozumeniu toho, čo skutočne zna- menámanželskéa rodinnéspoločenstvo. Mohli by poznatky rodových štúdií viesť samotnú cirkev k reforme tam, kde sa ukazuje, že opaku- je prežité stereotypy? Aj v Biblii samotnej je po- trebnéodlíšiťdobovúkultúruastáleplatnéetické základy.KeďapoštolPavelpíše,„ženyvzhromaž- deniach nech mlčia“ (1K 14, 34), máme to inter- pretovať ako večne platnú neschopnosť žien ro- zumne rozprávať – alebo skôr ako ústupok dobo- výmmravomanízkejvzdelanostivtedajšíchžien? Nemyslím, že by tzv. rodové štúdie boli potrebné pre primeranú interpretáciu Svätého písma, teda ani 14. kapitoly Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom. Ako podotýka Druhý list svä- tého Petra, „niektoré miesta v [listoch sv. Pavla] sú ťažko zrozumiteľné“: netreba ich však prekrú- cať. Skôr je potrebné snažiť sa ich chápať v nále- žitom kontexte. Stačí sa pozrieť na 11. kapitolu tohoistéholistuKorinťanom,a jezrejmé,žeajsv. Pavol pozná situácie, keď sa ženy verejne modlia, ba dokonca prorokujú. Samozrejme, je potrebné rozlišovať dobové okolnosti od všeobecne plat- ných princípov – v tomto prípade jasného princí- pu rovnosti medzi mužom a ženou. Na ten pou- kazujenapríklad3.kapitolaListuGalatským,kde Pavolzdôrazňuje,ževšetci,mužiajženy,sújedno v Kristovi Ježišovi. Túto skutočnosť mužovi tiež pripomínajú modlitby prednášané v rámci kato- líckeho svadobného obradu: „... nech [ženu] mi- luje takou láskou, akou Kristus miluje svoju Cir- kev.A nechsipamätá,žemujerovnocennouspo- ločníčkou a dedičkou milosti a večného života!“ Navysvetlenietýchtosúvislostístačísprávnaexe- géza:niesúnevyhnutnétzv.rodovéštúdie. Ako vidíte budúcnosť rodových štúdií? Stanú sa bežnou súčasťou vysokoškolského štúdia alebo ideoobyčajnúmódnuzáležitosť? Je zrejmé, že tzv. rodové štúdie už dnes reálne zvyknú byť súčasťou vysokoškolských progra- mov.Ichužitočnosťvšakv rozhodujúcejmierezá- visíodmieryichideologickéhozaťaženia. Prečosastakýmnasadenímrobípolitikagende- ru pre jednu desatinu percenta (čo sú maximál- ne odhady počtu transsexuálov v spoločnosti)? Môže byť za tým ekologická hrozba preľudnenia planéty? Nepokladámsazakompetentnéhorozvíjaťúvahy nad takýmito typmi súvislostí. Premýšľanie nad kauzálnymi či korelačnými presahmi v tejto ob- lasti by som skôr prenechal odborníkom z oblas- tipolitológiealebosociológie.

30 Evanjelický posol 22/2018 ŠPIRÁLOVÁ DOPLŇOVAČKA / ODDYCH Výrazy vyplňujte v smere hodinových ručičiek. Posledné písmeno vý- razu je začiatočným písmenom výrazu nasledujúceho. AFRIČAN – AKUMULÁTOR – ARANŽÉR – KANKÁN – KLAMÁR – KRIVONOS – METODIK – NÁSOBOK – RAKETOMET – REAKCIA – REDAKTOR – REKTOR – ROMANTIKA – ROZKAZ – ROZPAROK – SVETER – TANIER – ZEBRA. Ako teda vyberajú kúkoľ a pália v ohni,... (tajnička je v podfarbených políčkach, čítaná v smere hodinových ručičiek). Autor: Belo Húska st. Správne odpovede posielajte do 11. júna 2018 na adresu: Redakcia EP, Tranovského 1, 031 01 Liptovský Mikuláš. Nezabudnite uviesť svoju adresu. Vyžrebovaní úspešní riešitelia dostanú knižnú odmenu od vydavateľstva Tranoscius. Správna odpoveď z EP č. 18/2018 znie: Aj keď ich žehnal vzdialil sa od nich a bol unášaný do neba. Odmenu posielame Evke Balážovej zo Slovenskej Ľupče. HISTORICKÝ KALENDÁR 4. júna 1673 sa uskutočnila senická vzbu- ra, počas ktorej evanjelici zo Senice a okoli- tých obcí napadli cisárskych vojakov počas procesie Božieho tela, ktorá sa mala zavŕšiť odobratím kostola evanjelikom, zabili kato- líckeho farára M. Štvrteckého z Dojča, mno- hých vojakov a úradníkov; odpoveďou z ci- sárskej strany bol nájazd vojenských oddie- lov v júli toho roku na Senicu a okolité obce, ich vyrabovanie a vypálenie a poprava troch evanjelických účastníkov vzbury, viacerých ďalších uväznili na hrade Branč. 4. júna 1938 v Blatnici zomrela Oľga Tex- torisová, národnokultúrna a  cirkevná pra- covníčka, učiteľka, prozaička, autorka krát- kych didaktických dramatických útvarov pre školskú mládež, zaslúžila sa o  budovanie nedeľných škôl na Slovensku, zakladateľka vzorových nedeľných škôl v  Starej Pazove a  Blatnici, organizácie pre materské školy na Slovensku. 5. júna 1763 sa v Turčianskej Štiavničke na- rodil Ján Korček, evanjelický kňaz, gemerský senior, člen Učenej spoločnosti malohont- skej, náboženský spisovateľ, autor kázní, rozpráv, poézie a príležitostných rečí, cirkev- ný historik Hnúšte a Malohontu. 6. júna 1898 sa v Záriečí narodil Ján Jaroslav Pelikán, evanjelický kňaz, farár krajanských cirkevných zborov v USA, predseda Sloven- skej evanjelickej nezmeneného a. v. vyznania synody americkej, jej vyslanec na Slovensku na začiatku 20. rokov, reprezentant evanje- licko-luteránskej ortodoxie. 7.júna1888sav BrezovejpodBradlomnaro- dil Samuel Štefan Osuský, evanjelický kňaz, teológ, filozof, sociológ, historik a editor, cir- kevný publicista, vysokoškolský pedagóg, bis- kup Západného dištriktu, profesor Evanjelic- kej teologickej vysokej školy (Čs. štátnej evan- jelickej teologickej fakulty UK) v Bratislave, jedna z  kľúčových osobností v  oblasti dejín a metodológie filozofickej vedy na Slovensku. 8. júna 1878 v Starej Pazove (Vojvodina, Srb- sko) sa narodila Ľudmila Hurbanová, osveto- vá pracovníčka, publicistka v cirkevnej a ná- rodnej tlači, organizátorka, herečka a kroni- kárka ochotníckeho divadla v Starej Pazove, zakladajúca členka a predsedníčka Ústredné- ho spolku čs. žien v Kráľovstve SHS, členka Muzeálnej slovenskej spoločnosti a Živeny.

Evanjelický posol 22/2018 31 INZERCIA EVANJELICKÝ POSOL SPOD TATIER, týždenník evanjelikov a. v. na Slovensku. Vydáva, rozširuje a objednávky prijíma: Tranoscius, Tranovského 1, 031 01 Lipt. Mikuláš. Tel./fax 044/55 230 70. IČO 179 159. Šéfredaktorka EP: Martina Kováčiková, martina.kovacikova@tranoscius.sk, ep@tranoscius.sk Redaktorka: Zuzana Zimániová, zuzana.zimaniova@tranoscius.sk, inzercia: inzercia@tranoscius.sk Grafická úprava EP: František Kováč Adresa redakcie: Tranovského 1, 031 01 Lipt. Mikuláš „ Tel. 044/324 0503  Fax 044/55 230 70. Neobjednané rukopisy a nevyžiadané fotografie redakcia nevracia. Redakcia si vyhradzuje právo krátenia a úpravy rukopisov. Uzávierka EP – streda 14.00 hod., inzercia – streda 11.00 hod., spravodajstvo – štvrtok 12.00 hod. Cena čísla: 0,90 € (predplatitelia 0,65 €). Predplatné: 1. polrok 16,90 €. Distribúcia a predplatné: predplatne@tranoscius.sk, 044/324 0508 Tlač: MAFRAPRINT. ISSN 0139-8768. EV 145/08. V rámci plurality redakcia uverejňuje aj názory, s ktorými sa nemusí stotožňovať. inzercia@tranoscius.sk, 0918 828 554, 044 324 0503 Píšťalové organy – dovoz, stavba, servis Tel.: 0903 487 191 (5180033) (5170179) REKONŠTRUKCIE STRIECH, KOSTOLOV, VEŽÍ A INÝCH BUDOV. NOVÉ STRECHY. VYPRACOVANIE POTREBNEJ PROJEKTOVEJ DOKUMENTÁCIE. DEMONTÁŽ A LIKVIDÁCIA AZBESTU. Mobil: 0905 437 209 www.svestav.sk svestav@stonline.sk ROZHLAS SOBOTA 2. 6. Regina – 6.05 – Ekuména vo svete; 17.05 – Viera v živote (aktuálne udalosti zo života ve- riacich ľudí); 17.50 - Ekuména vo svete (repr.) NEDEĽA 3. 6. Regina – 6.51 – Z duše; Devín – 7.00 – Krajina duše (magazín o náboženskej kultúre a ume- ní); Rádio Slovensko – 8.00 – Hosť nedeľné- ho rána (rozhovory Štefana Chrappu); Rádio Slovensko + Rádio Regina – 9.05 – Kresťan- ská nedeľa; Rádio Slovensko – 10.05 – Osudy, ktoré písalo 20. storočie; Regina – 17.05 – Du- chovné horizonty (relácia venovaná duchov- ným témam v dnešnom svete); Rádio Sloven- sko – 22.20 – Opri sa o mňa (príbehy ľudí, kto- rým v zložitej životnej situácii pomohla viera) SOBOTA 9. 6. Regina – 6.05 – Ekuména vo svete; 17.05 – Viera v živote (aktuálne udalosti zo života ve- riacich ľudí); 17.50 - Ekuména vo svete (repr.) NEDEĽA 10. 6. Regina – 6.51 – Z duše; Devín – 7.00 – Krajina duše (magazín o náboženskej kultúre a ume- ní); Rádio Slovensko – 8.00 – Hosť nedeľné- ho rána (rozhovory Štefana Chrappu); Rádio Slovensko + Rádio Regina – 9.05 – Kresťanská nedeľa; Rádio Slovensko – 10.05 – Encyklopé- dia spravodlivých; Regina – 17.05 – Duchov- né horizonty (relácia venovaná duchovným témam v  dnešnom svete); Rádio Slovensko – 22.20 – Osudy, ktoré písalo 20. storočie TELEVÍZIA DVOJKA NEDEĽA 3. 6. 12.25 – Televízny posol (témy: Všeobecná pastorálna konferencia vo Zvolene; Daro- vanie krvi v cirkevnom zbore Pliešovce; Stretnutie vojenských duchovných strednej Európy; Cirkevný zbor Dobrá Niva a jeho osobnosti; V službe cirkvi); 19.40 – Slovo; 2.15 – Slovo (repr.) PONDELOK 4. 6. 13.00 – Televízny posol (repr.) NEDEĽA 10. 6. 12.20 – Orientácie; 19.40 – Slovo; 1.10 – Slovo (repr.) INTERNETOVÁ TELEVÍZIA ECAV NEDEĽA 3. 6. Slovo k  1. nedeli po Svätej Trojici – Tomáš Matúš Živný, poverený farár v cirkevnom zbo- re ECAV v ČR v Plzni NEDEĽA 10. 3. Slovo k 2. nedeli po Svätej Trojici – Jana Gre- gerová, poverená farárka, Slovenský evanje- lický a. v. cirkevný zbor Praha PROGRAM LETNÁ dovolenka v Kováčovej 5 dní od 139 € Tel.: 0904 373 114 (5180021) SPOMÍNAME Dňa 1. júna 2018 si s  láskou pripomíname 10. výročie úmrtia našej drahej mamy, starej a prastarej mamy   ANNY ADAMEOVEJ, rod. Letašiovej z Trenčína. Aj keď si odišla a nie si medzi nami, v našich srdciach ostávaš a budeš s nami. Za pozostalú rodinu najmladší syn Jozef. (5180050) RÔZNE „ Predám výborné pianíno Petrof. Tel.: 0903 603 295 (5180048) „ Predám výhodne rodinný dom so zá- hradou v  Košiciach. Tel.: 0949 689  430 (5180048) TÁBORY V KOVÁČOVEJ PRE DETI, DORAST, MLÁDEŽ A RODI- NY so slovenskými i zahraničnými lektormi Deti od 5 do 13 rokov v termínoch: 15. – 20. 7. 2018 (angličtina) 22. – 27. 7. 2018 (angličtina + nemči- na) Mládež, dorast od 13 do 19 rokov: 5. – 10. 8. 2018 Rodiny: 10. – 15. 8. 2018 PROGRAM: biblické témy, súťaže, hry, kúpalisko, zábavné večery... e-mail: fara.vrbovce@gmail.com Tel. 0915 939181 CENA: 59 €/osoba (5180025) Miesto pre váš inzerát 0918 828 554

Tranoscius a. s. Tranovského 1 031 01 Liptovský Mikuláš “D+4” Platené faktúrou 031 01 Liptovský Mikuláš Dotlač Evanjelických odpovedí si môžete objednať na adrese: Tranoscius a.s., Tranovského 1, 031 01 L. Mikuláš, tel.: 044 324 05 03, e-mail: predplatne@tranoscius.sk. Cena: 1,95 € „Týmto názvom je naznačené, že evanjelický kresťan si môže klásť otázky, ktoré sa týkajú jeho viery, a že na tieto otázky existujú odpovede, lebo naša viera nie je slepá viera,“ vysvetľuje názov príručky, ktorú pripravil vieroučný výbor a  vy- dal Tranoscius, autor Slova na úvod – generál- ny biskup Miloš Klátik. Podľa jeho slov mnoho evanjelických kresťanov dostáva otázky, ktoré sa týkajú ich viery – aj od inovercov či neveriacich ľudí. „Aj na tieto otázky máme mať pripravené odpovede, lebo máme byť stále pripravení vydať počet (1Pt 3, 15) tým, ktorí sa na tieto veci pýta- jú,“ zdôraznil. Evanjelické odpovede tak pred čitateľa nastoľujú témy ako: Dary Ducha Svätého, Duchovná pý- cha, Duchovný rast, Evanjelium prosperity, Fi- nancovanie cirkvi, Kázeň v Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, Krst Duchom Svätým, Krst svä- tý, Prístup k cirkevným zákonom a predpisom, Reformačné dedičstvo cirkvi, Večera Pánova, Veda a viera, Záväznosť Knihy svornosti pre čle- na ECAV na Slovensku či Zborový život. ZZ Evanjelické odpovede