Fantázia 03/2009 (47)

predplatitelľská hra fantázieMP3 & MP4 prehrávačSamsung 4GB YP-S5JABNafotenie profesionálnej sériefotografií pre vás, či vašu láskuv štýle podľa vlastného želania(gothic, sci-fi, anime, fantasy...)Každý (súčasný, i nový) predplatiteľ Fantázie je auto-maticky zaradený do súťaže o ceny v predplatiteľskejhre Fantázie. Predplatitelia budú odmeňovaní priebež-ne, ako aj v záverečnom žrebovaní. Informácie o súťažia o predplatnom Fantázie nájdete aj na internetovejstránke časopisu Fantázia www.fantazia.sk.Výbava LARP, základná(košeľa, rukávniky, meč,mešec, roh)Pozemok na Mesiaci s certifikátom o vlastníctve+ „kúsok vesmíru“ – úlomok meteoritu„Súmračná sága“ v kompletnomvydaní – séria 4 kníh americkejautorky Stephenie Meyerovej.Pentalógia DouglasaAdamsa Stopárov sprie-vodca galaxiou a tetra-lógia Ursuly LeGuinovejČarodej Zememorí.Kolekcia akčnýchfigúrok Gears of War(II. séria)Tlač a väzba vlastného komiksu,malieb, kresieb, či série fotogra-fií vo forme knihy.Séria autorom podpí-saných 4 kníh nemec-kého spisovateľa Mar-kusa Heitza „Trpaslíci“.Kolekcia vybraných a autorom pod-písaných printov slovenského ma-liara a ilustrátora Michala Ivana.Venoval:SAMSUNG ElectronicsSlovakia, s.r.o. GalantaVenoval:Sharuzen – vizážistkaa fotografkawww.sharuzen.wbs.czVenoval:www.fantasyobchod.czVenoval:www.lunarna-ambasada.skVenoval:Michal IvanUsporiadateľ si vyhradzuje právo na zmenu pravidiel Súťaže na zrušenie Súťaže, dĺžku trvania ako aj podmienky hry, najmä,ale nie výlučne, pravidlá žrebovania, dátum uskutočnenia žrebovania, počet výhercov, ako aj druhy výhier, ktoré budú pred-metom žrebovania. Zmenu pravidiel a podmienok hry usporiadateľ vhodným spôsobom zverejní.Usporiadateľ nezodpovedá za žiadne škody vzniknuté v súvisloti s nesprávnymi údajmi poskytnutými Účastníkmi Súťažev súvislosti s neuplatnením, resp. nevyužitím výhry.Výherca nemá právny nárok na výmenu výhry/ceny alebo výplatu jej hodnoty formou peňažnej alebo inej kompenzácie (vý-menou ceny za peniaze sa rozumie aj výmena ceny za cenný papier, nehnuteľnosť, vklad na vkladnej knižke alebo poisteniaa pod.). Účastník hry berie na vedomie, že výhrz nie je možné vymáhať súdnou cestou. V prípade akéhokoľvek sporu týkajú-ceho sa Súťaže, bude rozhodnutie Usporiadateľa konečné a záväzné.Zapojením sa do Súťaže vyjadrujú Účastníci Súťaže svoj súhlas spravovať sa týmito Pravidlami.Venoval:VydavateľstvoTatranVenoval:CEWE fotoknihaVenoval:VydavateľstvoSlovartVenoval:VydavateľstvoFantom printVenoval:www.brloh.sk

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

5Číslo: 03 / 2009 (47)Ročník: XIII.AUGUST 2009Vychádza: dvojmesačneVydáva:Mgr. Ivan Aľakša – FantáziaP. Pázmaňa 5, 927 01 ŠaľaKontakty na redakciu:E-mail: fantazia@fantazia.skMobil: 0905 238 895Tel./fax: 031 / 773 4126Adresa: P. Pázmaňa 3, 927 01 ŠaľaWeb: www.fantazia.skInzercia v redakcii.Šéfredaktor: Juraj MalíčekDo čísla 47 prispeli:Publicistika: Petra Adamková, Ivan Aľakša,Martina Beláková, Pavol Buday, VojtěchČepelák, Peter Černák, Aneta Čižmáriková,Lucia Droppová, Dušan Fabian, Miloš Fer-ko, Lukáš Franta, Henrieta Galgóciová, Jo-zef Girovský, Rasťo Jančuška, Peter F.‘RiusJílek, Štefan Konkol, Štěpán Kopřiva,František Kozmon, Martin Králik, Ivan Ku-čera, Juraj Malíček, Michaela Malíčková,Jiří Pavlovský, Ivan Pullman, Imrich Rešetaml., Barbora Röthová, Juraj Sulík, ZuzanaŠoková, Robo Špoták, Lea Tóthová, ViktorZemene, Lia.Beletria: Miloš Ferko, Neil Gaiman, IanHolt, Soňa Lantajová, Dacre Stoker.Ilustrácie / komiks: Michal Jedinák, KarelJerie, Juraj Mandel, Jana Packová, MariánPentek, Martin Plško.Fotografie: Ivan Aľakša, Pavol Buday, Ras-tislav Jančuška, Štěpán Kopřiva, RubinKostov, Jiří Pavlovský.Maľba na obálke: Dan ČernýLayout/grafický dizajn: Ľubomír MojžišGrafická úprava: Ivan AľakšaTlač: Colorprint BratislavaRozširuje: Mediaprint kapa, s.r.o.Kníhkupectvá: Clios, s.r.o.Predplatné: Magnet Press, Slovakia s.r.o.a Slovenská pošta, a.s.Predplatné na školy: Ares, s.r.o.Evidenčné číslo: EV 2972/09ISSN 1335–2601Fotografie a obrazové materiály patriapríslušným produkčným a distribučnýmspoločnostiam. Žiadnu časť obsahu ča-sopisu nie je možné ďalej šíriť bez predo-šlej dohody s vydavateľom. Za informá-cie v textoch ručí príslušný autor.Copyright © 2009 FantáziaZadané do tlače: 4. 9. 2009Uzávierka ďalšieho čísla: 30. 9. 2009vpred,do minulostiUž sa stalo príjemnou tradíciou, že tu, na tomto mieste časo-pisu, v samotnom úvode Fantázie sa zvyknem naštartovaťkomentovaním aktuálnej obálky. To je Lobo, ten drsoň na nej,Posledný Czarnian, maniak a regulárny psychopat, komiksováfigúra, ktorá už by mala byť definitívne out, za zenitom, na od-počinku. Mala by byť, ale nie je, lebo jej to nechceme dovoliť.Fanúšikovia jej to nechcú dovoliť, naši fanúšikovia, tam vonkuLobo nikdy neznamenal tak veľa ako tu.Lobo je v domácom kontexte ťažko pochopiteľný fenomén,unikátny, výnimočný, Lobo doviedol ku komiksu ľudí, ktorí byoň sotva kedy zavadili a Lobo ich pri ňom udržal. Nie pri ko-mikse ako takom, aby sme boli presní, ale špeciálne pri sebe,pri Lobovi. Je násilný, je brutálny, je hlúpy, najlepšie komiksy,v ktorých sa kedy ukázal sú o tom, ako mu ktosi prejde cezrozum a napriek jeho brutálnej nekontrolovanej sile s ním po-robí poriadky. Ono to ani nie je problém, Lobo nie je z najbys-trejších, vlastne je to priamo tupec, ale tupec, ktorého si člo-vek zamiluje. Priamočiary bijec v metalistickom kostýmčeku.Na prvý pohľad až primitívne jednoduchý a nenájdeme nič, aniak sa pozrieme hlbšie. Napriek tomu Lobo funguje, nie vďakavýznamom, ktoré si do jeho príbehov vnesú samotní fanúšiko-via, ale preto, že miera zveličenia, ktorá je v ňom obsiahnutása nedá brať vážne. Preto je Lobo dnes rovnako vtipný, akobol pred desiatimi rokmi, a o desať rokov bude vtipný rovnakoako dnes.Lobo už odstál v skúške časom, má svojich skalných, nepotre-buje surfovať na vlne aktuálneho záujmu, už je nad vecou. Ajpreto je nám blízky, predstavuje stabilnú hodnotu, úroveň, čipriamo kvalitu. Nevraciame sa k nemu, je s nami stále a v tomje podobný všetkým iným veciam, ktoré nás kedysi utvára-li a hoci sme sa časom posunuli ďalej, nezanechali sme ichza sebou, ale ťaháme ich stále so sebou ako svoju súčasť.Aj o tom je fanúšikovstvo, ba práve toto je možno jeho kľúčo-vá charakteristika. Skutočnosť, že hoci sa stále nadchýnamenovými a novými vecami, tie veci, ktoré nás nadchýnali predrokom, alebo pred desiatimi rokmi sme tam nezanechali. Ne-vyrástli sme z nich, neopúšťame jedny veci pre druhé, ale na-baľujeme sa, sme stále širší a širší.Nesieme si svoju minulosť stále so sebou, vedomí si faktu, ževďaka nej sme to stále my. Skúsenejší, starší, ale inak stálerovnakí. Nepálime mosty, staviame stále ďalšie a ďalšie.Nie zlá pointa, naopak. Príjemné čítania prajem, ako vždy.Juraj MalíčekJuraj Malíček,šéfredaktor Fantáziesútľaž4+1Každý nový predplatiteľ, ktorý si časopis Fantá-zia predplatí v spoločnosti Magnet press, Slovakia,s.r.o., alebo u Slovenskej pošty, a.s. (u vašej poštár-ky) v termíne od vyjdenia Fantázie 03 / 2009 (47)do 30.9.2009, bude zaradený do súťaže o kompletnúsériu Twilight ságy + knihu Hostiteľ – prvú časť novejságy autorky Stephenie Meyerovej, ktorá na Sloven-sku vychádza vo vydavateľstve Tatran.Predplatitelia budú do súťaže zaradeníautomaticky po zaregistrovaní predplatného.

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

607krátke správy zo sveta popkultúry+ obsah10fanfoto fantázie+ figúrkový „battle“14seriály: predstavujemeCastle16seriály: profilBattlestar Galactica: Koniec dďalšej legendy19média: predstavujemeOd béčkových hororov k syfylisu20seriály: predstavujemeFlight of the Conchords21seriály: predstavujemeModelka a freak22seriály: zlatý fond rodinného mainstreamuŽeny z rodu Gilmorovcov24filmy: predstavujemeHanebný pancharti26filmy: predstavujemeDiagnóza: Sacha Baron Cohen32film: recenzia + profilHarry Potter a polovičný princ, H. P. a jeho úspechus totálus36fenomén: predstavujemeStar Wars: Bibliofília do každej rodiny37brloh výbeh:V znamení pohody a oddychu38hudba: kovové diskyIsis, Debauchery, Helloween, Devildriver39fanstyle: výletníkStopy v kameňoch41karta seriálu a karta postavyPirátova rodinka, Mucha46hry: predstavujemeBrütal Legend: Depešákom vstup zakázaný47hry: predstavujemeHarry Potter a polovičný princ48hry: fotoriportE3: Druhá strana mince49hry: recenzieBatman: Arkham Asylum, Prototype51hry: spoločenské hryAdios Amigos, Kto má rád matiku?, Ubongo duel58komiks:Michal Jedinák: Kruhy v obilí59komiks: presilovkaMalý princ65komiks: recenziePinocchio, Komiksfest! revue 0466manganime: predstavujemeNie je manhwa ako manga69manganime: predstavujemeAnimanga news80literatúra: poviedkaSoňa Lantajová: Kráľovná lipa84literatúra: poviedkaMiloš Ferko: Vražda chladne stodvadsatť minút90literatúra: úryvokNeil Gaiman: Záhrobná kniha95literatúra: profil Kate MossováV Labyrinte naláka na grál a v Hrobke rozdá taroty96literatúra pre ženyMiloš Ferko: V znamení lásky99literatúra:rogerland fantastická literatúra na sieti100literatúra:knižné recenzieobsah7060seriály:Ďalšia sezóna...film + fenomén:G.I.Joehudba:Sepultura (rozhovor)fotosession:Big Lebowskistepheniemeyeroválobo12 28 40 43

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

7rogan po ruskyPrvý príbeh černokňažníka Rogana z peraslovenského autora Juraja Červenákavyšiel pod názvom Mŕtvi striebro nepo-trebujú v druhom čísle časopisu Fantá-zia v roku 1997. Černokněžník: Vládcevlků (Wales, 2003) bola prvá Červenáko-va kniha v češtine vydaná pod vlastnýmmenom (dovtedy v Česku publikoval akoThorleiff Larssen a George Callahan).A nedávno vyšiel Rogan dokonca v Ruskupod názvom Černoknižnik – Poveliteľvolkov. Medzičasom Červenák podpísalzmluvu so slovenským vydavateľstvomArtis Omnis (Fabian: Pestis Draconum,Ferko: Tisíc toliarov za Olgu Stadnicku)o slovenskom vydaní Černokňažníka.Vyjde vraj v luxusnejšej vnútornej i exte-riérovej úprave a text bude upravený pod-ľa „súčasných štandardov“. (info: www.cervenak.sk)The Graveyard Book, román britskéhospisovateľa Neila Gaimana, ktorý v týchtodňoch vychádza v slovenskom vyda-vateľstve IKAR pod názvom Záhrobnákniha a ukážku z neho si môžete prečítaťv literárnej časti tohto čísla Fantázie,bol nominovaný na World Fantasy Awardv románovej kategórii. Slávnostné vyhlá-senie výsledkov sa uskutoční na prelomeoktóbra a novembra v kalifornskom SanJosé, kde sa uskutoční tohtoročný WorldFantasy Convention. Cena World Fanta-sy Award je odovzdávaná od roku 1975,doterajšie nominácie a víťazov je možnénájsť na stránke www.worldfantasy.org.rozpredávajú rekvizityPredstavte si sklad o rozlohe 11 150 m2,v ktorom sa nachádza 93 tisíc rekvizít po-zbieraných za 40 rokov filmovej histórievrátane absolútnych noviniek, či legiend:Pán a pani Smithovci, Ironman, Termi-nator, Titanic, Spiderman, Smrtonosnázbraň, Moulin Rouge, Austin Powers,Starsky a Hutch, Krstný otec, MinorityReport, prípadne vecičky zo seriálov akoJAG, či Akty X, rekvizity z klipov MichaelaJacksona, Madonny, Britney Spears...Tento sklad spoločnosti 20th CenturyProps na predmestí Hollywoodu v leteukončil svoju existenciu kvôli kríze a všet-ky veci boli ponúknuté do aukcie. Ako toprebiehalo si môžete nájsť na YouTube,prípadne pozrite katalóg aukčnej spoloč-nosti na: www.greatamerican.com.Spravodajstvo: ivnvšehochuťkrátke správyfanstyle:San Diego Comic Conanimanga:Macross Frontierliteratúra: úryvokDracula – knieža...spoločenské hry:Battlestar Galactica 54 68 7250incredible mickey?Komiksový svet Marvel patrí pod Disneyho. Za 4 miliardy do-lárov kúpila The Walt Disney Company spoločnosť Marvel En-tertainment, ktorá si do svojho portfólia za sedemdesiat rokovnazbierala vyše 5 tisíc postáv a postavičiek, ktorých príbehynajprv vydávala v komiksoch (Marvel Comics) a neskôr aj vo fil-movej a televíznej podobe (Marvel Studios a Marvel Animation).V poslednej dobe Marvel Studios budovali celkom nový filmo-vý vesmír postavený na postavách ako IronMan, Hulk, KapitánAmerika, Thor...votrelec kočírovaný scottomNový film zo sveta Votrelca bude režírovať Ridley Scott (71), ktorýpred tridsiatimi rokmi stál pri filmovom zrode tohto emzáka s ky-selinou namiesto krvi.Hovorí sa o prequele, teda o pokračovaní, ktoré sa vráti späťv čase a bude predchádzať udalostiam, keď Nostromo zapar-kovala na planéte s havarovanou mimozemskou kozmickouloďou. Scenár dostal za úlohu napísať Jon Spaiths, ktorý FOXovpresvedčil dvoma scifíčkami pre Keanu Reevesa – Passen-gers a Shadow 19 (obe v príprave). Samotný Scott sa na scénudostane až budúci rok a film je naplánovaný na rok 2011. EllenRipleyová si vzhľadom na udalosti predchádzajúce deju prvéhofilmu nezahrá, ale ktovie, či sa Sigurney Weaver neobjaví v úlohesvojej mamy...Filmu Votrelec (1979) patrí vo filmparáde najlepších sci-fi filmovAmerického filmového inštitútu siedme miesto a zatiaľ vznikli tridôstojné pokračovania (Votrelci, Votrelec 3 a Votrelec 4: Vzkrie-senie) a dva menej dôstojné crossovery s Predátorom (Votrelecvs. Predátor, Votrelci vs. Predátor 2).Mimochodom, postavičku Votrelca, ktorá sa tak dobre stále pre-dáva aj ako figúrka, pre pôvodný film stvoril „pán horor“ osobne,švajčiarsky umelec H.R.Giger, ktorého Fantázia vyspovedala užpri 25. výročí filmu Votrelec a veľký rozhovor s fotoreportážouz jeho múzea uverejnila v číslach 33 a 34.druhé „naj“ pre dr. whoBritský sci-fi seriál Dr. Who, ktorý už má zápis v Guinnesovejknihe rekordov za najdlhšie súvisle vysielanú TV sériu (vysiela-ný bol v rokoch 1963-1989), získal v júli tohto roka ďalší titul,tentoraz: „najúspešnejší sci-fi seriál všetkých čias.“ Je to pod-ľa editora Guinnessovej knihy rekordov: „príliš dobrý seriál,aby mal len jeden zápis...“Dr. Who je posledným žijúcim príslušníkom rasy pánov časua pohybuje sa v čase aj v priestore v starej britskej telefónnejbúdke so živým organizmom Tardisom. S jeho pomocourieši rôzne vesmírne problémy. Z pôvodne výchovnéhoseriálu pre celú rodinu, v ktorom sa cestovalo do minu-losti, aby sa divákom priblížila história, sa čoskoro stalvedecko-fantastický seriál s veľkou dávkou humoru (nie-koľko častí má na svedomí Douglas Adams a v niekto-rých si dokonca zahrali členovia Monty Python.)Seriál navliekla BBC v roku 2005 do nového, modernej-šieho kabáta a odvtedy vysiela nové série, ktoré majúu divákov úspech. Zároveň z neho vznikli spin-off seriály:K-9 and Company, Torchwood, The Sarah Jane Adventu-res a K-9 Adventures.Ridley Scott

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

8V dňoch 17. 4. – 19. 4. 2009 sa konalv zemi Nemeckej, kraji Bavorskom,v meste Ingolstadt už deviaty ročníkfigurkárskej súťaže a výstavy „Herzogvon Bayern“ a ja som patril medzi tých,ktorí sa na chvíľu ponorili do figurkár-skeho raja. Nečakal som stoly popre-hýbané pod ťarchou figúrok, a mojeočakávania boli splnené. Stačí sto fa-móznych, ako tisíc priemerných.Bolo vystavených cca 300 exponátovrôznej kvality, ale viac tých lepších, hlav-ne v kategórii „Master“. Najviac bola za-stúpená kategória „History“, ale ani fan-tasy sa neskryli za šedivý závoj. Fakt sadali obdivovať pekné kúsky, pri ktorýchsom vydržal stáť dlhé minúty a potomsa k nim ešte vrátil. Nápady farebnýchkombinácií, precízneho spracovaniaa jemnosť maľby bola skvostná. Ťažkosa to opisuje, to treba vidieť. Bolo čoobdivovať a tiež kupovať, chudák peňa-ženka. Takže po troch dňoch strávenýchv spoločnosti ľudí rovnakého „postihnu-tia“ som strávil jeden fantastický víkendplný zážitkov, na ktoré sa nezabúda(ako napríklad, že nám odišla spojkana aute, na cenu sa nepýtajte). Ale ajtak bolo super a teším sa na jubilejnýdesiaty ročník.A na záver, ako som dopadol na súťaži– zlatá medaila v kategórii History, strie-borná vo fantaskách a čerešničkou, kto-rá ma zaskočila, bolo BEST OF SHOWza najlepšie figúrky v kategórii „Stan-dart“. Takže tie moje figúrky zas nie súaž také mizerné a aj sa niekomu páčia.Apropó, asi prídem predstaviť svoje vý-tvory na Bratislavský ISTROCON.Rasťo Jančuškavšehochuť krátke správyvo figurkárskom raji

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

9 všehochuťkrátke správySúťaž o najlepšiu povied-ku umiestnenú do svetarománu Pohrobok (IKAR,2008) sa skončila a výhryboli vyplatené ešte predprázdninami. Ako sa vyjadrilvyhlasovateľ súťaže a autorrománu, Štefan Konkol: „Na-nešťastie to bolo uľahčenétým, že do súťaže prišlo me-nej poviedok, ako sme ča-kali. Bolo ich len 13, navyšedve z nich presiahli povolenúdĺžku a neboli posudzované.Je iróniou osudu, že obidve boli dobrenapísané a mohli sa umiestniť medziprvými.“Táto poviedková súťaž bola pokusomo vytvorenie prvého „zdieľaného sveta“(shared world) v slovenskej fantastickejliteratúre, kde sa do sveta vytvorené-ho pilotným dielom vkladajú povied-ky, alebo aj romány napísané inýmiautormi. Podľa slov autora v ideálnomprípade sa do tohto sveta môže umiest-niť aj nejaká hra, prípadne sa môže ajsfilmovať...„S úrovňou poviedok som však cel-kovo spokojný a myslím, že možno ajdesať z nich by si zaslúžilo dostať sado zborníka, o ktorý somplánoval intenzívne lobovaťu Ikaru,“ vyjadril sa ŠtefanKonkol. Desať poviedok všakna zborník nestačí a projektsa teda odsúva na budúcirok, keďže súťaž by malamať pokračovanie. Povolenýrozsah vraj v budúcom rokuorganizátori „prinajmenšomzdvojnásobia.“ Uzávierkaje plánovaná na 31. marca2010. Ceny by mali byť opäťtri a opäť podobné, ako v užuskutočnenom ročníku súťaže.Výsledky súťaže o najlepšiu poviedkuumiestnenú do sveta Pohrobka:1. NÁVRAT, autorka Diana Ďurinová,cena 500€.2. KRÁĽOVNÁ LIPA, autorka Soňa Lan-tajová, cena 100€.3. FURKRRIGOV PRÍBEH, autorka DanaMačudová, cena 50€.Víťazkám tejto dámskej jazdy úprimnegratulujeme.Poviedku umiestnenú na druhom mies-te v súťaži – Kráľovná lipa autorky SoniLantajovej si môžete prečítať v tomtočísle časopisu Fantázia./kon, ivn/comics& mangabook 3Už onedlho uzrie svetlo sveta novýdiel komiksovej zbierky Comics Sa-lón: Comics & Manga book, tentokrátso šťastným poradovým číslom 3. Ideo jedinečný neziskový fanúšikovský pro-jekt s podporou a na podporu festivaluComics Salón. Hlavnou úlohou zbier-ky je podporiť a prezentovať výbornýchslovenských a českých autorov a dať immožnosť publikovať svoje práce.Novinkou oproti predchádzajúcim die-lom sú dva príbehy na vyše 60 fareb-ných stranách. Okrem toho sa môžeteopäť spoľahnúť na autorov, známychuž z predchádzajúcich dielov, ako DanČerný, Jakub Dušek a David Lottmanna autorky Saniiku a Martinu Frajštáko-vú, navyše na 10 nových autorov, ktorírozhodne nie sú vo svete komiksu žiadninováčikovia – napríklad Tomáš Knapko,Andrej Wsól a iní. Spolu na vás teda čaká19 príbehov (12 komiksových a 7 man-ga) rôznych žánrov od 15 autorov, rozde-lených, ako vždy, do komiksovej sekcie(číta sa tradičným spôsobom zľava do-prava) a manga sekcie (číta sa naopak„japonským spôsobom“ sprava do ľava).Oba artworky na obálke má na svedomíIva Vyhnánková, ktorej príbeh zo sérieDragon Heroes obsadil druhé miestona minuloročnej súťaži, a ktorý si samo-zrejme tiež môžete prečítať v tomto dieli.Zbierka vyjde pri príležitosti festivaluComics Salón 2009 a po prvýkrát siju budete môcť zakúpiť práve na tom-to festivale, kde sa rovnako uskutočníaj prezentácia projektu, autogramiádapozvaných autorov a samozrejme krst,ktorý by ste si rozhodne nemali nechaťujsť. Pokiaľ máte otázky, pripomienky,alebo sa len chcete prísť pozrieť, stesrdečne vítaní.Myiupohrobokprvý slovenský literárny „zdielľaný svet“?výhercakillzone 2Milan Škadra z Banskej Bystrice si z rúkvydavateľa Fantázie Ivana Aľakšu v ban-skobystrickom Brlohu prevzal cenu zosúťaže vo Fantázii 01/2009 – hernúkonzolu Playstation 3 aj s hrou Killzo-ne 2 a tiež mikinu a tričko k hre. Akosa vyjadril neskôr na stránke Fantáziena Facebooku: „ja som fakt neskutočnevďačný za parádnu cenu, takže ešte razDíky! btw: killzone2 rox :)))“

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

10listáreňfanfoto fantázieMichal Biznár z Bratislavy nám poslal fotku z Egypta pri veľkej sfinge, ktorá sa na-chádza hneď vedľa pyramíd v Gíze pri Káhire. „Toto číslo Fantázie so mnou preces-tovalo Káhiru, pyramídy, Hurghadu (mesto v Egypte) a samozrejme sfingu, takže savrátilo trochu zničené. Časopis Fantázia čítam len krátko, ale zatiaľ som s ním veľmispokojný. Najviac ma bavia rozhovory, súťaže a fotosession Fantázie,“ hovorí Mi-chal a za fotografiu si u nás vyslúžil 10 Brlohdolárov, ktoré môže využiť napríklad ajna festivale Istrocon, ale aj inokedy v ktorejkoľvek predajni siete Brloh.Ak aj vy máte zaujímavé zážitky s Fantáziou na cestách, či už na co-noch, alebo na klasických dovolenkách, píšte a posielajte nám ichna fantazia@fantazia.sk.vy čítate – my čítame...Milá redakcia časopisu Fantázia!Váš časopis som si kúpila iba kvôlihlavnému hrdinovi z môjho obľúbené-ho anime na hlavnej strane. Ale 2 euráa niečo, za tie 4 strany zo 108 stránsa mi neoplatilo míňať. Aj toho Narutaste popisovali hlavne ako manga. AleNaruto je hlavne anime. Nechápem,prečo ste tam písali o nejakom asfalte?A iných blbostiach. Som si istá, že byste mali viac čitateľov, keby ste sa veno-vali viac anime a rubrikám o novinkácha zaujímavostiach z Japonska. Dúfam,že sa budete riadiť mojimi radami.Vaša čitateľka YukinaPS: za skorú odpoveď ďakujem....a aj odpovedámeMilá Yukina, veríme, že keď sa začítašaj do iných článkov v časopise Fantázia,zistíš, že na svete sú aj iné zaujímavéseriály, filmy, knihy, či komiksy. A právev takomto duchu je a aj naďalej budepripravovaný časopis Fantázia – o všet-kom, čo nás baví. Na svete je veľa vecí,ktoré nás bavia a my by sme najrad-šej okúsili všetky... Pridaj sa a bude toFantázia!Ivan Aľakšavyhrajte knihuo star warsV tejto Fantázii na strane 36 nájde-te článoček o zberateľskej raritke prevšetkých fanúšikov Star Wars. Výpravnúpublikáciu o fenoméne Hviezdnych vo-jen a jeho pozadí a histórii, obsahujúcuaž päťdesiat rozličných upomienkovýchpredmetov vrátane dvoch CD s rozho-vormi a pôvodnými rozhlasovými upú-tavkami, či dokonca spevom princeznejLei, nedávno vydalo české vydavateľ-stvo Computer Press, ktoré nám daloknižky aj do súťaže.Stačí, aby ste na adresu Fantázie (e-ma-ilom, alebo poštou) do 30.9.2009 napí-sali správnu odpoveď na otázku:Kto je duchovným otcom, stvoriteľomsveta Star Wars?Nezabudnite spolu s odpoveďou uviesťaj svoje meno a adresu.Ak si chcete publikáciu pozrieť, stačíprísť na festivale Istrocon do stanu ča-sopisu Fantázia, kde bude na ukážkujedna rozbalená publikácia.Mikropoviedková súťaž Ohnivépero na stránke www.fantazia.skmá dvoch víťazov. So zhodnýmpočtov hlasov sa totiž na prvommieste umiestnili dvaja auto-ri: Alexander Rybak s povied-kou Dobrá kúpa a Zdeno „Ash“Mikláš s poviedkou Smrad.V tomto kole súťaže hlasovalo 73čitateľov. Už od spustenia hlasovania sajasne vyprofilovali poviedky na prvýchštyroch miestach, ktoré postupne zväč-šovali svoj náskok pred ostatnými. Nie-koľkokrát pritom zmenili poradie medzisebou a vo výslednom hodnotení skon-čili s minimálnymi bodovými rozdielmi.V súťaži čitateľov výrazne zaujal autorpíšuci pod pseudonymom Alexander Ry-bak, ktorý obsadil prvé i tretie miesto.Zaujímavosťou je, že obe víťazné po-viedky i poviedka na druhom mieste súhumoristicky ladené, čo hovorí o tom,že čitatelia v súčasnom obdobíuprednostňujú popri kvalitnomtexte aj korenie života v podobesmiechu.Poradie na prvých trochmiestach je teda takéto:1. Alexander Rybak: Dobrá kúpaa Zdeno „Ash“ Mikláš: Smrad2. Michal Skalný: Ako sa stre-tli elfovia s trpaslíkmi pri DolnomDubovom3. Alexander Rybak: BábkarZ hlasujúcich bola počítačom vygene-rovaná výherkyňa knižnej odmeny – Mi-riam Olšiaková z Nitry.Víťazom gratulujeme a zároveň pripo-míname, že ďalšie kolo Ohnivé pero Q32009 už odštartovalo a stále je doňmožné zasielať príspevky podľa pravi-diel súťaže uverejnených na stránkeFantázie.spravodajstvo: ivn, sasvítľazi ohnivého pera odhalení!

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

11conanov meč v kanceláriiNa Facebooku a na Twitteri nájdete už neja-ký ten čas aj Fantáziu. A samozrejme, služ-by sociálnych sietí využívajú aj politici, ktorívedia, ako osloviť svojich voličov. Keď jeteda Kalifornia v kríze a treba zachraňovať,čo sa dá, Mr. Guvernátor Arnold Schwarze-negger ukáže na Twitteri napríklad fotkuzo svojej kancelárie aj s endoskeletom Ter-minátora v pozadí, prípadne zverejní kútik,kde má originál meča z dôb, keď bol filmo-vým Conanom: „I do still have the Conansword, and I keep it in myoffice. Here‘s a picture,“hovorí nám v pár sprievod-ných slovách a my to Švar-covi zožerieme, pretožetakto zariadenú kanceláriuby chcel mať každý, ktovyrastal za socializmu priVHS-kách s filmami akoConan Barbar alebo Kom-mando, či samozrejme Ter-minator. V každom prípadeje to krajšia rekvizita, akofujara nášho prezidenta.fanstylemáme radiNa našu výzvu, aby ste nám posielali fot-ky svojich figúrok, ktoré by sme mohli na-fotiť do Fotosession Fantázie, reagovalaMonika Kandriková: „Ahoj redakcia, mo-jich chlapcov by som na stránkach Fantá-zie videla veľmi rada. Ale sú to len veľmijednoduché figúrky. :D Prajem Vám veľaúspechov do novej éry časopisu, ktorá samne pozdáva veľmi. Vaša buffyistka Se-centity – Monika Kandriková.“Je síce pravda, že do Fotosession hľadá-me exkluzívnejšie kúsky a skôr raritnéfigúrky, ale takto Monikou pripravenýfigúrkový „battle“ komiks sa nám zapáčila keďže v šéfredaktorovej rodinke majúslabosť na Buffy, nedalo sa odolať...figúrkový „battle“Aktuálne informácie o aktivi-tách Fantázie? Diskusia? Galériefotografií?Hľadajte nás aj na Facebooku –stránka FANTÁZIAvyhrajte deloreanFanúšikovia kultovej trilógie Návratdo budúcnosti môžu opäť cestovať stro-jom času – s dokonalou replikou vozidlaDeLorean, prepracovanou do poslednéhodetailu z vonku, ale aj v interiéri, vrátanemeračov teploty kotla a ďalších maličkos-tí, presne tak, ako si pamätáte z posled-ného filmu trilógie. Dokonca aj s podstav-com časti koľajníc.A kto si zaslúži takúto perfektnú cenu,ktorú venoval do súťaže Brloh? Jedenšťastlivec, ktorý na adresu Fantázie (e-mailom, alebo poštou) do 30.9.2009 na-píše správnu odpoveď na otázku:Ako sa volal hlavný hrdina filmovejtrilógie Návrat do budúcnosti, ktoréhostvárnil Michael J. Fox?Nezabudnite uviesť svoje meno a adresu.

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

12seriály predstavujemeLetí sci-fi z nášho sveta a všetky for-my fantasyŽáner, ktorý bude budúci rok výraznechýbať, je space opera. Skončila saBattlestar Galactica aj Stargate: Atlan-tis, jedinou náhradou sa zdá byť Star-gate: Universe, uvidíme ho už v októbri.Objaviť sa v ňom má aj Richard DeanAnderson a Amanda Tapping, no samo-zrejme nebudú ústrednými postavami.Naopak, sci-fi z nášho alebo podobné-ho sveta bude množstvo, s väčším čimenším množstvom paranormálu a pa-ranoje. Pokračuje Dollhouse, ktoréhodruhá séria možno znamená zmenu kri-térií úspešnosti seriálu. Štvrtou sérioupokračujú Hrdinovia, ktorí sa spamätaliz neúspechu druhej sezóny (tú uvidí-me na Slovensku) – a ako bonbónik sav nich objaví Robert Knepper (T-Bagv Prison Breaku). Pomaly sa končiaNezvestní (Lost), náhrada však je pri-pravená (o tom za chvíľu). Druhú sériubez problémov dostal od FOX-u Fringe(prvú sériu uvidíme u nás), ďalšie GhostWhisperer, Medium, Smallville a Su-pernatural. Doplnia ich nové pokusy.Najviac sa očakáva od Flash Forward,seriálu podľa kníh aj u nás známehoKanaďana Roberta J. Sawyera. TelevíziiABC má tento seriál postupne nahra-diť Lost a je naň spustená podobnáreklamná kampaň, vďaka multimediál-nemu presahu jej bude aj plný internet.Mimozemšťania nás prídu navštíviťv remaku miniseriálu z 80. rokov „V,“z ktorého postupne vznikol u nás máloznámy svet pre knihy, komiksy, atď.Zaujímavo vyzerá aj nový postkatastro-fický seriál Day One, no pravdepodobneto bude len jednosezónna záležitosť. Jeto celkom škoda, život posledných oby-vateľov Zeme sa v seriáloch neobjavuječasto. Dva nové seriály spustí stanicaFOX, ktorú už scifisti asi nikdy nebudúmať radi (napr. aj za to, že teraz prav-depodobne zničila nový seriál tvorcuGalacticy, Virtuality o živote posádkyvesmírnej lode vo virtuálnej realite –najprv ho chcela odvysielať na Deňnezávislosti, tesne predtým ho presu-nula o týždeň skôr, no okrem toho žebol piatok, bola televízia plná MichaelaJacksona, bol vtedy už pilot promova-ný ako televízny film. V komiksovomremaku Human Target hlavný hrdinanahrádza mimoriadne ohrozené dôle-žité osoby – hrať ho bude Mark Valey,známy z Fringe či Boston Legal.Past Life bude seriál na pomedzí pro-cedurálu, kde tím vyšetrovateľov pri rie-šení prípadov prešetruje minulé životy.Z kábloviek nás ešte môže zaujať mini-seriál založený na anglickom sci-fi-špi-onážnom seriáli zo 60-tych rokov ThePrisoner, ale najmä Caprica. Jej pilotbol úchvatný a všetci fani Galacticy ve-ria, že tvorcovia pripravia rovnako str-hujúcu drámu. V Anglicku začne piataséria znovuobnoveného Doctora Who,ktorú doplní tretia sezóna spin-offu TheSarah Jane Adventures a podľa výsled-kov júlového miniseriálu možno aj štvr-tá sezóna ďalšieho spin-offu Torchwo-od. Anglické seriály by si ale zaslúžilisamostatný článok. Možno nabudúce.Horor budú okrem viacerých spomenu-tých sci-fi seriálov prinášať hlavne upíri,a to v seriáli The Vampire Diaries. Týmsi chce televízia CW, známa v posled-nom čase najmä z remakeov BeverlyHills 90210 a Melrose Place, ukrojiťtrocha z koláča, ktorý upiekli Súmrakspolu s hitom HBO Pravá krv. Budesamozrejme podľa knižnej predlohy,tentoraz série L. J. SmithovejNapriek všetkému sa americkételevízie pomaličky spamätávajúz krízy, dramatického zníženiapočtu divákov aj poslednýchdôsledkov štrajku scenáristov.Od jesene sa bude na čopozerať.dľalšia sezónabude chrumkavá►►13VirtualityEve Mylesová– Torchwood

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

13 seriálypredstavujemepre dospievajúcich – nárezuako True Blood sa teda báť nemusíme.S očakávaním sa dá pozerať aj na se-riál Eastwick, založený na slávnomfilme Čarodejnice z Eastwicku. Má ísťo mix Čarodejníc (tých, čo sú v origináliCharmed) a Zúfalých manželiek. Ni-cholsona, Cher, Susan Sarandonovú, čiMichelle Pfeiffer sa samozrejme nedoč-káme, no Rebecca Romijn tiež potešía pritiahne aj časť mužského publika.Oveľa lepšie je na tom fantasy. Merli-novi sa v Amerike príliš nedarí, no BBCod neho určite neupustí. Pokračovaťbude organizovaný chaos Sanctuaryaj akčná fantasy podľa Goodkindovejságy Legend of the Seeker. Všetky tridruhé série vyzerajú zaujímavo. Noa HBO začína v októbri nakrúcať seriálGame of Thrones podľa ságy G. R. R.Martina. Ten sa na seriál veľmi tešía propaguje ho.Procedural vládne detektívkamNedávno sa na Fantázii Online rozkrú-tila debata o rozdieloch medzi krimi-nálkou a detektívkou. Pri seriálochmusíme pridať ešte jeden žáner, tzv.procedural, založený na sledovanívyšetrovacích postupov. Najznámej-ším príkladom je trojica seriálov C.S.I.,ktorá samozrejme v budúcej sezónechýbať nebude. Jej najväčší konkurent,NCIS, dostane aj spin-off Los Angeles(možno viete, že aj pôvodný seriál jevlastne iba spin-offom JAG-u). Pokra-čovať budú aj Criminal Minds, ColdCase a Bones. Deduško Law & Ordervstupuje do dvadsiatej sezóny, chýbaťnebudú ani jeho spin-offy Special Vic-tims Unit a Criminal Intent – a pokraču-je jeho anglická verzia, prvý americkýseriál prerobený v Anglicku. Tešiť samôžeme na pokračovanie troch novi-niek minulej sezóny – megaúspešnéhoMentalista a trochu menej pozeranýchCastle a Soutland (prvé dva spomína-né uvidíme aj na Slovensku – Mentalistmôže mať vďaka stúpajúcej populariteOchrancu a jeho predstaviteľa cel-kom slušný úspech). Z noviniek vyzerázaujímavo najmä nový seriál z produk-cie tvorcu C.S.I. Jerryho BruckheimeraThe Forgotten. Christian Slater v ňombude stáť na čele tímu detektívov, ktorísa snažia identifikovať obete trestnýchčinov po tom, čo to už polícia vzdala.Prekvapiť môže aj The Good Wife, kríže-nec seriálu zo súdnej siene s rodinnýmseriálom. Kvalitu môže znamenať ajspoluprodukcia Ridleyho Scotta.Všetko pre teenRodinným seriálom vládnu teenage-ri – teda hlavne teenagerky. K dote-rajšej pre ne určenej štvorke GossipGirl, Brothers & Sisters, One Tree Hilla spomínanému 90210 pribudnú hneďtri nové seriály: nová verzia MelrosePlace, dramedy (relatívne nový žánerspájajúci komédiu s dramatickým se-riálom) Parenthood o dospievajúcichdeťoch a Glee, seriál založený na spe-váckom zbore americkej strednej školy.Podľa pilotu sa môže veľmi páčiť nielenpriaznivcom High Schoool Musical.Nám dospelejším zostávajú iba Zúfa-lé manželky. Ak ste však radi pozeraliDirty Sexy Money a okúzlil vás tam Do-nald Sutherland, nezúfajte, Sexy špina-vé prachy síce práve končia (na jeseňzrejme uvidíme posledné štyri diely aju nás), no Sutherland si podobnú úlohunie práve najmorálnejšieho otca rodinyzahrá v novinke The Eastmans – ten-tokrát z lekárskeho prostredia. Asisto-vať mu má Jacqueline Bissetová, takžeje na čo sa tešiť.Aj ďalšia novinka má byť na hranici ro-dinného a „lekárskeho“ seriálu – Mercypredstaví život troch nových sestričiekv nemocnici. Jedna práve skončila ško-lu, druhá prišla z Iraku.Z upíra lekáromSamotným lekárskym seriálom budesamozrejme zase vládnuť Dr. House,doplnený trojicou Scrubs, Klinika Gracea jej spin-offom Private Practice. Hou-sea nedávno vyhlásili za najpozeranej-ší seriál na svete a niet o čom pochy-bovať. V tomto žánri očakávame dvedôležité novinky, seriál o záchranárochv akcii, odohrávajúci sa hlavne v ex-teriéroch Trauma (na poslednú chvíľukvôli zdravotným problémom hlavnejpredstaviteľky presunutý na zimu)a klasickejší Three Rivers, kde má hraťAlex O‘Loughlin. Ak si pamätáte hlavnúpostavu z upírčiny Moonlight, viete,o kom hovorím.Kde sa dva bloky bijú, bránicavyhrávaZo sitcomov sa môžeme tešiť na oce-ňované, no u nás menej populárne TheOffice, 30 Rock, Better Off Ted, GaryUnmarried a minuloročnú novinku TheNew Adventures of Old Christine. Si-tuačné komédie sú v Amerike vysiela-né v celovečerných blokoch. Poslednéroky je najúspešnejší pondelkový bloktelevízie CBS, kde po sebe nasledujúHow I Met Your Mother, The Big BangTheory a Dva a pol chlapa. Minulý rokich ešte dopĺňal seriál Rules of Enga-gement, ktorý však televízia posunulana zimné mimosezónne obdobie (rov-nako ako napr. kvalitný seriál o špe-ciálnej jednotke Flashpoint). Štvrtýmdo partie tak tento rok bude novinkaAccidentally on Purpose o netradičnejrodine staršej filmovej kritičky a mladé-ho právnika, ktorí splodili pri „one nightstande“ dieťa a teraz sa snažia spolužiť. Kritičku má hrať Jenna Elfmanová,aj nám známa ako krajšia časť dvojiceDharma a Greg. Tomuto bloku sa úplnenovým, stredajším, snaží konkurovaťstanica ABC – skladať sa má z noviniekHank, kde si vyhodený manažér hľadácestu k rodine, The Middle opisujúcomživot na stredozápade z pohľadu mat-ky, Modern Family, kde homosexuálny,multirasový a konzervatívny pár ukazu-jú rôzne životné štýly dnešnej americkejrodiny, a Cougar Town, čo má byť kla-sická rodinná komédia o žene, ktorá sihľadá manžela. Na záver ešte spomeň-me novinku Community, sitcom, v kto-rom je právnik vrátený späť do školy.Martin Králik12 ►►FringeVirtuality

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

14seriály predstavujeme14

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

15Nathana Filliona netreba predstavovať – preslávilsa v seriáli Firefly, v ktorom si zahral jednuz hlavných postáv, kapitána Malcolma Raynoldsa.Tejto úlohe predchádzalo účinkovanie v záverečnejsérii Buffy, premožiteľky upírov. Spomínate sina Caleba, kňaza naháňajúceho husiu kožu, ktorýslúžil „prvému zlu“? Neskôr sa Fillion eštezúčastnil na ďalšom, o niečo uletenejšom projekteJossa Whedona – Dr. Horrible’s Sing-Along Bloga prednedávnom hosťoval v seriáli Zúfalémanželky, kde stvárnil doktora Adama Mayfaira,muža novej hrdinky na predmestí. V poslednejtelevíznej sezóne v Amerike sa vrátil na obrazovkystanice ABC s vlastným seriálom, konečne opäťv hlavnej úlohe. Hrá spisovateľa úspešnýchdetektívok, Richarda Castla.Richard Castle má všetko, po čom túži každý muž – popularitu,peniaze, šarm a charizmu – vďaka čomu si ľahko získa priazeňkaždej ženy. Jeho život však začal stagnovať v tej najdôležitej-šej oblasti – ako autor bestsellerov stratil tak nevyhnutnú inšpi-ráciu. Pokúsil sa vyriešiť tento problém tým, že nechal preletieťguľku hlavou svojho hlavného hrdinu, dôvtipného a obľúbené-ho detektíva. Vraj preto, že ho už nemal čím prekvapiť a každýjeho krok bol predvídateľný. Radikálne riešenie, čo poviete?V každom prípade mu ani to nepomohlo. A akoby toho nebolodosť, v okolí začne vyčíňať masový vrah, ktorý sa nechal inšpiro-vať motívmi vrážd práve z jeho románov. Zásluhou pestrej minu-losti, obohatenej aj o nejaké to zadržanie za nezákonnú činnosť,sa Richard Castle ocitá na policajnej stanici. Našťastie sa rýchlodostáva spod bremena podozrenia a vzápätí ponúka svoju po-moc pri vyšetrovaní. Nie však z nezištných dôvodov, ako by stemohli naivne očakávať. Jeho pohnútky sú čisto sebeckého cha-rakteru. Táto príležitosť pre neho predstavuje zaujímavú zmenua okrem toho objavil v hlavnej vyšetrovateľke Kate Beckettovejstratenú inšpiráciu, ktorú potrebuje na napísanie novej knihy.Kate sa nedobrovoľne stáva predlohou na jeho novú ústrednúprotagonistku, záhadnú a chladnú policajtku. A tak si vďaka zná-mosti so starostom, ktorý je zhodou okolností taktiež jeho veľkýfanúšik, vybaví, aby sa mohol aj napriek protestom detektívkyBeckettovej zúčastňovať na jej ďalších prípadoch ako pozorova-teľ. Spolu tak vytvoria zaujímavú vyšetrovateľskú dvojicu.Do tímu patrí ešte Javier Esposito, ktorý sa vyznačuje najmäsvojimi cynickými poznámkami, ochraňovateľský Kevin Ryana Lanie Parish, ktorá sa stará o obhliadku tiel obetí. Ako jednaz mála má úplnú dôveru Beckettoveja ona jediná si všíma zvláštne spoje-nie medzi Richardom a Kate. Do dejazasahuje aj rodinné zázemie dvakrátrozvedeného Ricka Castla. Býva totižso svojou tínedžerskou dcérou, ktoráho vo vyspelosti predbehla snáď ešteskôr, než začala chodiť do školy a mat-kou, starnúcou herečkou a alkoholičkou,ktorá zotrváva v jeho domácnosti a žijez jeho peňazí. Stvárňuje ju Susan Sul-livanová. Môžete ju poznať zo sitcomuDharma a Greg, kde si zahrala Gregovumamu.Seriál Castle sa na prvý pohľad javí akoklasická detektívka o vyšetrovaní vrážda tých je v súčasnosti na našich obra-zovkách viac ako požehnane (za všet-ky spomeniem série CSI z jednotlivýchamerických miest alebo Kosti). Čo hovšak od ostatných diel rovnakého žán-ru odlišuje, je postava hlavného hrdinu.Nie je to profesionálny vyšetrovateľ, akívystupujú v iných seriáloch, a aj keď mávďaka písaniu značné vedomosti o mys-lení vrahov a postupoch detektívov, súto len teoretické znalosti. Okrem toho saCastle zakladá viac na humore ako drá-me, aj keď ani o akčnejšie scény nebý-va núdza. Zdrojom vtipných momentovje predovšetkým hlavný hrdina, ktorýnemá taký rešpekt ako jeho „kolegovia“a zároveň ani odpor voči týmto témamako bežný človek. Výsledkom je, že do-káže zľahčiť každú situáciu.Kritici to označujú ako ideálnu kombiná-ciu televíznej zábavy v súčasnosti a divá-ci im dávajú za pravdu – seriál sa v záve-re svojej prvej série ocital v sledovanostijednotlivých častí medzi 20. – 30. mies-tom v rebríčkoch popularity. Veľké uzna-nie za to nesie najmä Nathan Fillion,predstaviteľ hlavnej postavy, ktorý po-dáva v tejto úlohe výnimočné výkony.František Kozmon (CinemaView.sk)Castle, 2009, tvorca: Andrew W. Marlowe. Hrajú:Nathan Fillion, Susan Sullivan(ová), Stana Katic(ová),Molly C Quinn(ová),castleNathan FillionSusan Sullivanováseriálypredstavujeme

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

16Glen A. Larson – Roddenbery 80.rokovVrátime sa do 60. rokov. Tak ako všetkyvyššie spomínané seriály, aj tento má„veľkého tvorcu”. Je ním nielen scifis-tom dostatočne známy Glen A. Larson,ktorého Knight Ridera pozerajú našemamy dodnes. Koncom 60. rokov tovšak bol bývalý spevák vokálnej skupinyThe Four Preps a nie veľmi úspeš-ný hudobný producent – a rovna-ko, ako celá Amerika, fanúšikStar Treku. Potreboval zmeniťoblasť práce, vrhol sa tedana televíziu a podpísal do-hodu so štúdiom Universalna filmové produkcie. Užvtedy mu napadol konceptzáchrannej generačnej lode,ktorý spísal pod názvomAdam‘s Ark. Rovnako akoRodenberry svoj seriál, ani onho dlho nemohol presadiť.Až keď natočil prvé hitovéseriály, western Alias Smithand Jones, scifíčko zo sú-časnosti The SixMillion Dollar Man čidetektívku Switch, pri-šiel čas na veľkúspace operu. Touž vládli StarWars a televíziaABC nechcelabyť mimo. Objednala si preto Larsonom produkovanú troj-dielnu sériu filmov s fajnovým názvom Battlestar Galacticaa na 148-minútový pilot mu dala dovtedy v televízii nevída-ných 7 miliónov dolárov (neskôr ho dali aj do zahraničnýchkín, 120-minútovú verziu pod názvom Saga of a Star World– a v Ázii to bol veľký hit). Ďalšie bubáky stáli dve dvojhodino-vé pokračovania, no vyplatili sa. Už po prvom premietaní prešéfov televízie bolo rozhodnuté, že sa filmy rozdelia a pôjdeo regulárny seriál.17. septembra 1978 sa pilotná časť dostáva na obrazov-ky a zaznamenáva obrovský úspech. Diváci sú fascinova-ní efektmi, príbehom vesmírnej lode, ktorá zachraňuje ľudíz robotickými Cylonmi napadnutej Zeme a osudmi kapitánaAdamu (stvárnil ho Lorne Greene, ktorého starší z nás poznajúz Bonanzy), jeho syna Apolla, dcéry Atheny, poručíka Starbuc-ka či zradcu Balthara.Advokáti, manažéri a fanúšikoviaEšte v tom roku tvorcovia Star Wars žalujú BSG za plagiátor-stvo, na čo materská spoločnosť Universal odpovedá žalobouna Star Wars z rovnakého dôvodu (opiera sa o vykradnutieBucka Rogersa a ekologickej sci-fi Silent Running). Obe žalobysú zamietnuté ako bezpredmetné.Galactica vyhráva na súde, horšie je to však doma, v televíziiABC. Tá pozoruje sústavný úbytok preferencií, aj keď je BSGstále najsledovanejším programom v nedeľu poobede. Nasle-duje logické zastavenie seriálu. A prichádza ďalšia podobnosťso Star Trekom – telefonáty a podpisové akcie tentokrát vy-vrcholili samovraždou 15-ročného fanúšika. Takéto kampanev tom čase neboli bežné. Manažéri ABC ju vzali na vedomiea už o rok sa dohodli s Larsonom na filmovom pokračovaníseriálu, po pristátí Galacticy na Zemi. A história saopakuje – z filmu sa stáva seriál, pilot má obrovskúsledovanosť, tá postupne klesá, ABC seriál zasta-vuje. Tentokrát už po desiatich častiach. Tretíkráttelevízia do rovnakej rieky nevstupuje.Seriál končí, no obrovské množstvo fanúšikov zo-stáva. A tí sa nevzdávajú.battlestar galacticakoniec dďalšej legendyČasopis Time: „najlepší seriál roku 2005.“Magazín Wired: „najlepší sci-fi seriál všetkýchčias.“ Dve Emmy a ďalších dvanásť nominácií.Toto sú najdôležitejšie z množstva ciena víťazstiev v anketách, ktoré BattlestarGalactica (ďalej už len BSG) vo svojej novejpodobe získal. Fanúšikovia seriálu vedia, že teniba veľmi zhruba kopíruje pôvodný, ktorý saobjavil na televíznych obrazovkách v roku 1978.Aký bol teda príbeh tohto uhrančivého seriálu?Tvorcovia reinkarnácie Battlestar Gallactica v roku 2006na WorldCone v Los Angeles – Ronald E. Moore druhý zľava.►►17seriály profil16

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

17Za čo ešte môžu 11. september a X-meniDvadsať rokov po prvom seriáli, na prelome tisícročí, sa zdáideálne obnoviť dávno mŕtvy, no stále populárny seriál. Ri-chard Hatch, ktorý hral v pôvodnej verzii Apolla, na Comic-Cone premieta zábery z pilotu seriálu Battlestar Galactica:The Second Coming. O pár mesiacov neskôr producent filmuWing Commander Todd Moyer predstavuje spolu s Larsonomprojekt filmu, založený na pôvodnej BSG. Všetky tieto plányzostávajú nezrealizované. Najbližšie k znovuobnoveniu BSGmá tvorca (vtedy len prvého) filmu X-Men Bryan Singer. Jehoverzia seriálu bola na najlepšej ceste, do filmovania v novem-bri 2001 zostávalo pár týždňov. Prichádzajú však Newyorskédvojičky, seriál sa odsúva, Singer sa už musí venovať ďalšímX-Menom a stanica Fox stráca záujem. Ako poznáme jej roz-hodnutia v ďalších rokoch, možno to nebolo na škodu veci.Adoptívni rodičia sa našliZačiatkom nového tisícročia prichádza na scénu ďalší „veľ-ký tvorca”. Jeden seriál by však nemal mať dvoch – a tak sarozhodol spraviť seriál vlastný, vlastneiba voľne založený na základe pôvod-ného BSG. Bol to Ronald E. Moore. Tenuž mal dostatočne veľké skúsenos-ti ako scenárista sci-fi – hlavneStar Treku, od Novej generáciecez Deep Space 9 a Voyageraž po filmy Generations a FirstContact. Pri produkovaní seriá-lu Good vs. Evil sa zoznámils Davidom Eickom, ktorý honahovoril na nový BSG projekt,zatiaľ ako minisériu. MooreovRoswell vyzeral byť už vtedy neza-chrániteľný, a tak súhlasil. Po tom,čo sa mu stanica The WB snažíúplne zmeniť pilot seriálu pod-ľa Drakenov z Pernu, nemalprečo neskúsiť ďalšiu spolu-prácu so Sci-fi Channelom.Cestu mu trochu skrížiloHBO so seriálom Carnivàle,kde sa stal show runnerom,no seriál, našťastie pre sci-fistov, tiež dlhý osud nemal.Galactica navyše po vý-borne prijatom miniseriálidostala celú sezónu. Nonepredbiehajme.Od miniseriálu k štyromsériámSci-fi Channel sa s Ga-lacticou stretol v ob-dobí, keď sa stanicaspoliehala na mini-seriály. Už čoskorobolo jasné, že BSGje vrchol tejtoaktivity. Mini-seriál pozera-lo viac ako 4milióny ľudí,o čom mohlivtedy ostatné16 ►►►►18seriályprofil 17

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

18seriály profil / anketačo sa vám páči a čo nepáčina novej podobe seriálubattlestar galactica?Michal Jedinák (prekladateľ):Battlestar Galactica je ako kladivo, ktoré si zo mňaspravilo klinec a pritĺklo ma k stoličke. Bum! Vrhloma do vesmíru a prinútilo uveriť, že na tom nie jenič čudné. Bác! Ovalilo ma podmanivým hudob-ným sprievodom. Tresk! V nestráženom okamihu mipodsúva nečakané zvraty a núti ma hádať, čo budeďalej. Nie som však natoľko hlúpy klinec, aby somsi nevšimol, že občas do mňa neudierajú kladivom,ale rúčkou pílky či skrutkovača. Niektoré postavysa od prílišného budovania dôveryhodnosti stávajúnedôveryhodnými, vzťahy hrozia pošmyknutím do te-lenovely, logika miestami ustupuje potrebám deja,za rohom číha deus ex machina. To všetko vidím,ale kým do mňa udierajú, pevne sedím na stoličkea dobrovoľne sa nechám hypnotizovať obrazovkou.Len Gaius Baltar a ignorovanie jeho bizarného cho-vania ostatnými postavami v rozhodujúcich okami-hoch ma vedia dopáliť. Ale čo tam po ňom! Trpezlivosa prebíjam k poslednému dielu a varovaný kritický-mi hlasmi dúfam, že nakoniec ma z tej stoličky nevy-tiahnu kombinačkami za hlavičku. Juj!Alexandra Pavelková (spisovateľka):Galacticu nepozerám. Starbuck a jej prerezaná hubami je veľmi sympatická, hoci tam nepatrí. Sympatic-ká mi je aj Roslinová a rada by som celej bande vrá-tane Cylonov (každý má svoju pravdu) držala palceaž do konca. Ale nedokážem si po dni plnom stresov,háklivých rokovaní a náhlenia sa sadnúť k seriálu,ktorý propaguje beznádej, dávkuje depresiu po lit-roch a zabíja (duševne či fyzicky) hrdinov, len čo siich konečne trochu obľúbite.Bohumil Stožický (literárny kritik):Prečo Galactica? Mám rád príbehy, lebo sú. Mámrád seriály, pretože ma baví sledovať osudy postávktoré sú mi sympatické, a ak sa navyše vyvíjajú, po-zorovať ich vývoj a meniace sa vzťahy medzi nimi.Nepotrebujem sa s nimi stotožňovať, ale poteší ma,ak nájdem niečo, čím sú mi podobné. Mám rád pek-né prostredie príbehov, pričom mi nezáleží na tom,či je prirodzené alebo umelé (teda prírodné alebokultúrne, umelo vytvorené je vždy). V Galactice jeveľký príbeh a veľa malých príbehov, sú tam zaují-mavé postavy a miestami aj pekné prostredie. Časťz toho je skonštruovaná výhradne pre efekt, lenžedokáže ma pobaviť natoľko, že mi to nevadí. Obľúbe-né postavy: Laura Roslinová, plk. Tigh a samozrejmeŠestka. Obľúbené epizódy: Kobol‘s Last Gleaming,Fragged. Ale stále som nevidel štvrtú sériu.Anita „Riddick” Čižmáriková (blogerka):Ešte pred troma rokmi som skomentovala seriál slova-mi: „Battlestar Galactica je veľmi kvalitná kombináciaterminátorskej mytológie, startrekovského feelingua hviezdnopechotnej atmosféry. Pre milovníkov sci-fijednoznačná voľba,“ a myslím si to aj dnes. I keď tenstartrekovský pocit by som prehodnotila, Galacticetotiž úplne chýba sterilita a mierumilovnosť Spojenejfederácie planét. Naopak, medzi obyvateľmi trinástichKolónií (aj medzi Cylonmi) to vrie, presne ako to v nor-málnej humanoidnej spoločnosti má vrieť. Krv, pot,slzy, zvratky; láska, pomsta, vášeň, priateľstvo, zrada;voda, oceľ a ropa... ehm, pardón, týlium. Jednoduchosprávna space opera s dostatkom času venovanomokrem dobrodružstva aj charakterom, prekombino-vaným zápletkám, emóciám a rozvinutému pozadiupríbehu. Znejú moje slová príliš racionálne? Zabudnitena to! Ja BSG milujem, žeriem aj s chlpami!programy na káblovkách ibasnívať. Napriek tomu celú sériu hneďBSG nedostal – podarilo sa to ažza spolufinancovania anglickou Sky1, ktorá tak získala právo vysielať se-riál skôr ako americké stanice. Prvúsériu tak Angličania pozerali od ok-tóbra 2004, pričom Sci-fi Channel juuviedol až v najbližšom januári. Hneďprvú epizódu tu pozeralo 3,1 miliónafanúšikov – a neskôr získala fandomo-vú cenu Hugo. Dala sa voľne pozerať ajna stránke stanice. Všeobecne bol BSGod začiatku veľmi kvalitne podporenýinternetom – okrem webizód pred tre-ťou a štvrtou sériou ste tu mohli nájsťaj Mooreov podcast ku každej epizóde.Prvú, trinásťdielnu sériu, nasledovali trisérie po dvadsať dielov. Okrem minise-riálu sa celovečerne vysielal film Razora plánuje sa ďalší, The Plan.Komu a čomu ďakovaťZákladný príbeh seriálu, generačná loď,ktorá uteká pred votrelcami a hľadánový domov pre ľudí, nebol nič novéa príťažlivé už ani v 70. rokoch. Mooremusel dodať oveľa viac. Predovšetkýmto bola atmosféra novej space operya modernej televízie – dusno, temno,paranoja. Nesmel chýbať sex, natura-listické násilie a najmä – realistickévzťahy medzi postavami. Dôležité bolo,aby si každý divák našiel svoju postavua veril jej, aj keď robila chyby, podrážalaa bez výčitiek zabíjala. Vznikla tak spa-ce opera, aká tu ešte nebola. A keď ne-jaká ďalšia chce byť konkurencie schop-ná (chystá sa Stargate: Universe, aleuvedomiť si to musí aj Abrams, ak bychcel spraviť nový seriál zo Star Treku),už sa ťažko bude môcť vrátiť späť.Moore mal šťastie aj na hercov. Základtvorili skúsení herci Edward James Ol-mos, známy z Blade Runnera a MiamiVice, a Mary McDonnellová, ktorá bolaza Tanec s vlkmi a film Passion Fishnominovaná na Oscara a Zlatý glóbus.Dopĺňali ich mladí herci Jamie Bamber,James Callis, Tahmoh Penikett a zaují-mavé baby Katee Sackhoff, Tricia Helferči Grace Park. Ako výborný ťah sa uká-zala hosťovačka Lucy „Xeny” Lawles-sovej, aj obsadenie Richarda Hutchado úlohy Zareka.To už je všetko?Galactica skončila, už vážne nebudenič? Určite nás čaká spomínaný Olmo-sov film The Plan. Pravdepodobne padliplány na znovuobnovenie pôvodnéhoseriálu, ktoré sa vo februári 2009 ob-javili. No čo nepadlo, a na čo sa veľmitešíme, je prequelový seriál Caprica. Jejpilot dokazuje, že Moore vie aj iné akospace operu. A to na úrovni, porovna-teľnej s Jossom Whedonom. A keď smepri tomto (dnes už nie celkom) géniovi,dajme si jeden jeho citát spred dvochrokov: „Znovu vysielajú Battlestar Ga-lacticu. Je prečo žiť”.Pripravil:Martin Králik17 ►►

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

19 médiápredstavujemeFanúšikov televíznej fantastikynedávno zdesila správa, žestanica Sci-fi Channel mení svojnázov na SyFy. Čo stojí za týmtokrokom? Aká je história tejtostanice, bez ktorej by sme nemalimnohé kvalitné seriálys Battlestar Galacticou na čele?Takmer vždy je za zrodom niečoho veľ-kého konkrétna osoba. Tentokrát sú tomanželia Mitchell „Mitch“ Rubensteina Laurie Silversová. Títo právnici, no veľkífanúšikovia SF, v januári 1989 založi-li spoločnosť Sci-Fi Channel, ktorej saMitch stal prezidentom. Nasledujúce triroky chodili po conoch a možných spon-zoroch, kde predstavovali svoj konceptsci-fi televízie. Nakoniec sa v roku 1991dohodli s jednou z najstarších káblovýchstaníc USA Network, ktorú zase vlast-nila najstaršia americká televízna sieťNBC – áno, tá od pôvodného Star Treku.USA zainvestovali – a tak sa 24. septem-bra začalo odpočítavanie, po ktorom saobjavilo logo stanice Sci-fi Channel. Akokonzultanti jej pomáhali aj Isaac Asimova Gene Roddenbery. Šéfom programu bolBarry Schulman, skúsený manažér, ktorýmal sci-fi rád, no nepatril medzi skalnýchfanúšikov.Šialení vedci a béčkové hororyProgram bol v prvých rokoch, a vlastnepo celé 90. roky, značne obskúrny. Akoúplne prvú reláciu vysielal Sci-fi Chan-nel minútové spravodajstvo z roku 2142„FTL Newsfeed“ – to bežalo niekoľkokrátdenne prvé štyri roky. Stanica zohnalamnožstvo starých filmov a seriálov, me-dzi nimi napr. Lost in Space, The TwilightZone či Doctor Who. Filmy od decembra1992 aj produkovala – a na tie vytvorilasobotný blok nazvaný Planetary Premiere.Nechýbali programy o vede Inside Spacea filmový magazín Sci-fi Buzz.Sila Sci-fi Channelu však bola v reprízach.Ako prvý vysielal všetky tri Star Warsfilmy z pôvodnej trilógie po sebe, a to užv júli 1993. Uvádzala ich Carrie „Leia“Fisherová. Nasledovali maratóny Plané-ty Opíc, Battlestar Galacticy a mesačnýClassic Monsters Month, kde ChristopherLee odprezentoval 20 horových klasík.V roku 1994, keď Rubenstein so Silver-sovou z televízie odchádzajú, je stanicapovažovaná za vychádzajúcu hviezdu.V roku 1998, keď odchádza Schulman,už patrí do prvej dvadsiatky káblovýchstaníc. Jedným z posledných Schulmano-vých veľkých ťahov bolo znovuobnovenieseriálu Mystery Science Theater 3000,ktorý materská stanica Comedy Centralv roku 1996 po siedmych sezónach zru-šila. Boli to vlastne staré filmy, komento-vané chlapcom a robotom, ktorých do ichpozerania prinútil šialený vedec. Hneďv prvej obnovenej epizóde tak komentujúfilm Revenge of the Creature, pokračova-nie béčkového hororu Creature from theBlack Lagoon (známe aj prvou filmovouúlohou vtedy 24-ročného Clinta East-wooda). Seriál priniesol Sci-fi Channeluúspech a počet divákov sa rozšíril na 100miliónov. Nasledovali nové Outer Limits,šialená fantasy Good vs Evil a dodnes re-prízované scifíčko Farscape.Spásonosné miniseriályNa prelome tisícročí sa však Sci-fi Chan-nel len ťažko mohol presadiť štandard-ným seriálom, trhu vládli veľké siete,ktoré na to samozrejme mali oveľa viacdolárov. Star Trek, Earth: Final Conflicta ďalšie sa vtedy veselo vysielali na ichlokálnych staniciach, Sci-fi Channel ibareprízoval. Účinnou zbraňou sa ukázalibyť miniseriály dvoch až štyroch častí.Prvý obrovský úspech dosiahla ekrani-zácia Duny pod názvom Frank Herbert‘sDune. Za jej scenár a réžiu je zodpoved-ný John Harrison, dovtedy známy akoskladateľ soundtrackov k Romerovýmfilmom. Hneď sa stala najsledovanej-ším programom televízie, videlo ju 4,6milióna Američanov. Zaznamenala ajúspech u kritikov – prvýkrát programstanice nominovali na Emmy, a to hneďv troch kategóriách, z ktorých kategóriunajlepší miniseriál aj vyhrala. O rok pridalHarrison scenár pre pokračovanie, FrankHerbert‘s Children of Dune, ktoré adap-tovalo druhú a tretiu Herbertovu knihu.Aj to získalo Emmy, tentokrát za vizuálneefekty. V tom roku totiž najlepší minise-riál vyhrala iná bomba od Sci-fi Channelu,mysteriózne scifíčko Taken od samot-ného Stevena Spielberga. To bolo eštedonedávna najsledovanejším programomstanice s krásnym výsledkom 5 miliónovdivákov. Predbehol ho až v roku 2007miniseriál Tin Man, prerábka Čarodejní-ka z krajiny Oz, ktorú pozeralo o 300 tisícAmeričanov viac – pričom prvý diel so 6,3miliónmi bol najsledovanejším progra-mom roku na amerických káblovkách.Mal deväť nominácií na Emmy, cenu do-stal iba za make-up.A aj keď sa pár miniseriálov Sci-fi Chan-nelu nepodarilo (predovšetkým Legend ofEarthsea podľa zememorských románovUrsuly K. Le Guinovej, ktorá ich spraco-vanie veľakrát verejne odsúdila), ukázalisa ako výborný ťah. Najmä po tom, čo saz jedného z nich vyvinul jeden z najlep-ších sci-fi seriálov všetkých čias.Vzostup, pád a syfylisOkrem Battlestar Galacticy urobila stani-ca začiatkom 21. storočia viac dobrýchrozhodnutí – zachránila Stargate: SG1,pripravila jeho spin-off Atlantis, z pô-vodne zamýšľanej animovanej Eurekyspravila hraný seriál. Dôležitý bol aj prí-nos na internete – chaty s autormi kníha tvorcami seriálov, spravodajstvo ScifiWeekly a SF Wire, poviedkový serverScifiction, stránka na audiofantastikuSeeing Ear Theatre s projektmi ľudí akoMichael J. Stracyznski. A práve zrušenieScifiction v roku 2005 naznačilo, že niečonie je v poriadku. Nasledovali ďalšie úde-ry – nasadenie wrestlingových zápasov,zrušenie SG1, zlé sfilmovanie populár-nych Dresden Files, denné vysielanie pa-ranormálnej reality show Ghost Hunters.Vrcholom tejto tendencie je na začiatkuspomínané prehlásenie o zmene názvu.Ohlas tohto kroku je jednoznačný. Fanúši-kovia odmietli argumentáciu šéfa staniceDavida Howea o nutnosti podchytiť main-streamového diváka, bez ohľadu na to, žestanica je dnes v prvej desiatke káblo-vých staníc USA. V reakciách na blogochsa stále častejšie objavuje slovo syfylis,svoje pridal dokonca aj Rubenstein –v reakcii si zaspomínal na prvú diskusiuo stanici na stretnutí organizácie ame-rických autorov science fiction, kde ibavďaka Asimovovi nepremenovali stanicuna SF Channel. „A čo by Isaac povedal,ak by názov mal byť SyFy? Verím, že by tobolo: To je čistá hlúposť,” vyhlásil zakla-dateľ Sci-fi Channelu.Martin Králikod béčkových hororov k syfylisualebo história sci-fi channelluFuturistický stánok vtedy ešte Sci-fi Channeluna Comic Cone 2007 v San Diegu.

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

20seriály predstavujemeÚspešná „dvadsaťminútovka“stanice HBO koncom marcazavŕšila len svoju druhú sezónu,ale vysiela sa už vo viac akodvadsiatich krajinách. Flight ofthe Conchords je fenoménom,ktorý vzlietol na NovomZélande, obletel Európua Austráliu a pristál v USA,odkiaľ atakuje bránice ľudína celom svete – a pritom sa ichrecept na úspech nemení, lenprispôsobuje lokalite.Dvojica Bret McKenzie a Jemaine Cle-ment sa zoznámila na Victoria Universi-ty vo Wellingtone, kde obaja študovalifilm a divadlo. Bret patril do kapely TheBlack Seeds, ktorá získala tri zlaté plat-ne, Jemaine vystupoval v komediálnomtandeme Humourbeasts. Na začiatku ichspolupráce bola nevinná snaha naučiť sahrať na gitare, ktorá v roku 1998 vyústilado vytvorenia kapely. Tá do svojich (voveľkej miere alternatívnych) piesní vkladánezabudnuteľný situačný humor a šarm.Tu sa začína cesta zabávačov – spevákov, ktorú zdobí nejednoocenenie z renomovaných festivalov a hudobná cena Grammyz roku 2007.V Európe sa zviditeľnili v roku 2004 v improvizovanom seriá-li v éteri rádia BBC, kde – podobne ako v telke – predstavovalidvojicu hudobníkov snažiacich sa nájsť slávu v Londýne. Za šouzískali o dva roky neskôr aj cenu Sony Radio Academy Award.Zatiaľ, čo ich sláva rástla, ich kroky viedli ďalej na západ, kdeabsolvovali povinnú jazdu cez niekoľko festivalov a promo vy-stúpení vo večerných talkshow, kým si ich nevšimla spoločnosťHBO a nedala im vo svojom programe One Night Stand polhodi-nový priestor. Od tohto viedol len malý krôčik k ich súčasnémuangažmá.Americký sen po „novozélandsky“ sleduje (zatiaľ neúspešnú)skupinu Flight of the Conchord, ktorá sa snaží preraziť v tvr-dom hudobnom biznise – tentokrát v nehostinnom New Yorku.Ostýchavému a bezstarostnému Bretovi a smelšiemu Jemainovi(áno, z reality si neprepožičali len názov kapely) s neprehliadnu-teľnými bokombradami sekunduje Rhys Darby, ktorý si zopakovalsvoju rolu manažéra z rozhlasového vysielania. Postava MurrayaHewitta sa naplno (hoci neúspešne) venuje propagovaniu kapelypopri svojej práci zástupcu kultúrneho atašé na konzuláte Nové-ho Zélandu a problémovom manželstve so Shelly, ktorú – ako jev sitcomoch celkom bežné – nikdy neuvidíte.Neoblomne im skanduje Mel (Kristen Schaal), ich najväč-šia (a možno aj jediná) fanúšička. Napriek tomu, že je vydatá,k obom svojim idolom prechováva zvláštny a viac než platonickývzťah, ktorý sa mieša s posadnutosťou. Päťuholník hlavných po-stáv uzatvára Davjeet „Dave“ Mohumbhai (Arj Barker), ktorý imrozdáva rady o tom, ako prežiť „pravý americký život“, hoci sámstále žije u vlastných rodičov a pracuje v rodinnej záložni.Bret McKenzie a Jemaine Clement okrem tvorby námetov z časuna čas zohrejú stoličky výkonných producentov po boku takýchostrieľaných mien ako je James Bobin (vytvoril slávne postavičkyBorata a Ali G), Troy Miller (režíroval úspešný seriál Tenacious Da rôzne krátke filmy), Stu Smiley (začínal v rannej šou DavidaLettermana, neskôr vytvoril a produkoval mnohokrát ocenenýsitcom Raymonda má každý rád) a Tracey Bairdová.Prvá séria sa začala vysielať v júni 2007, druhá si kvôli stávkescenáristov a príprave hudobného materiálu počkala na premié-ru až do januára súčasného roku. To, že bez hudby, ktorá hlavnépostavy oslobodzuje a dovoľuje im voľne fantazírovať a vyjadro-vať svoje pocity, sa dej nezaobíde, ešte v polovici druhej sezónypredpovedalo koniec seriálu. Prvá sezóna totiž spotrebovalaprakticky celú tvorbu, ktorú dvojica dovtedy vyprodukovala, a tádruhá sa rodila dlhšie, než je pre seriál bežné. Našťastie pre ichstále rastúcu základňu fanúšikov sa seriál, ktorý v roku 2008získal prestížnu cenu Emmy, v plnej sile na obrazovkách objaví ajv nasledujúcom roku.Petra Adamková (CinemaView.sk)Flight of the Conchords, 2007 dosiaľ, tvorcovia: James Bobin, Jemaine Cle-ment, Bret McKenzie. Hrajú: Jemaine Clement, Bret McKenzie, Rhys Darby,Kristen Schaal(ová)flightoftheconchords

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

21 seriálypredstavujemeBradatý mladík s tričkom Ghostbusters, s ležérnena hlave nasadeným klobúčikom a s CD-prehrávačom pod pazuchou, prichádza k dvomna gauči sediacim modelkám, roztraseným hlasomsa predstaví, poznamená, že im priniesol darčeka potom pustí „play“. Z reproduktorov sa šíri nímšpeciálne pre modelky skomponovaná „grgaciasymfónia“. Dvadsaťosemročný zvukový technikIvan si chce nájsť babu, ktorá by vraj jeho grgaciesymfónie brala v pohode, ako on. Vitajte vo svetefreakov!Základná vojenská služba už dnes nie je povinná a z chlapcovnemá kto urobiť chlapov. Rebelský punk sa zmenil na „somsmutný a zabijem sa“ emo, drogy sú na smiech, baby chľascúdo nemoty. A tak sa chlapci potulujú svetom skrytí za gothic-look, vymýšľajú si šialené koníčky, trávia čas pri televíznych sci-fi seriáloch, zabíjajú príšery vo virtuálnom fantasy svete, alebovedú silácke reči na internete. „This is madness,“ tentoraz byuž súhlasil aj kráľ Leonidas. Ale na nemeckej stanici PRO7 našliliek – čo už neurobí Bundeswehr, to zvládnu dve modelky s tele-víznym štábom za týždeň. A tak sa z freakov stávajú... No dobre,v niektorých prípadoch chlapi, v iných aspoň metrosexuáli s väč-šími šancami na úspech u báb. A ak nie, aspoň sme sa mohli za-smiať pri hodinovom zostrihu v telke. Alebo aj zaplakať.Manfred, 19-ročný študent rád majstruje na „old-timer“ trakto-roch. Fantasy bojovník Gunnar, pardon, 28-ročný Ralf, ktorý savenuje historickému šermu, má svoju izbu v byte zariadenú ibakožušinami, drevenou lavicou, štítmi a mečmi na stene. Gréko-Nemec Christos je počítačový freak a kreslí si vlastný komiks.Hanblivý Eckhart síce cestuje po celej Európe ako rozhodcaturnajov v Magic: The Gathering, ale baby sa mu medzi jehomagic-boostre veľmi nedarí zbaliť. Víly, elfovia a trpaslíci – to jesvet Benjamína, hráča RPG-čiek, naproti tomu Erik fantasy a do-konca erotické poviedky sám píše, má ich už vyše 400, s jednoupoviedkou sa predstavil aj modelkám, ale babu zatiaľ nezbalil.Vinay, 31-ročný Indo-Nemec, dievčatám daroval pri prvom stret-nutí rastlinky v črepníkoch, lebo rastliny sú jeho životná láskaa ak má čas, objíma sa so stromami. Iba s nimi. A študent fyzikyChristian sa pokúsil modelkám imponovať tak, že pred nimi vy-počítal nejakú fyzikálnu rovnicu, čo by ich samozrejme nechalochladnými aj keby im dokázal teóriu superstruny.Das Modell und der Freak je nemeckou odpoveďou na pôvodnúamerickú show The Beauty and the Geek (2006), ktorá fungova-la skôr na princípe Big Brother. Skupinka pekných, ale hlúpuč-kých „chcem byť“ modeliek a skupinka premúdrelých nerdovv okuliaroch proti sebe, každý deň niekto vypadáva, do hlaso-vania sú zapojení aj diváci. Američania vykročili cestou: „Brainor beauty.“ Nemci si zvolili iný spôsob. V každej epizóde súdvaja freakovia, zväčša priznaní panici, konfrontovaní s dvomamodelkami, ktoré ich nezosmiešňujú viac,ako sa zosmiešňujú oni sami. Naopak– úlohou dievčat je dokopať chlapcovk činom, prekonať bariéry, vyskočiť z ulitya vidieť sa očami iných ľudí. Na konci jeto strihnuté „Zmenárňou“, keď profe-sionálni stylisti pretvoria freaka na mo-derného mladíka. Ku cti šou slúži to, žemodelky, aj keď ide o nemeckú playmate,známu telebritu, či prominentnú nemec-kú Miss, chlapcov v ťažkých chvíľachpodržia, hecujú k výkonu, objímu, keď tonejde, pochvália, keď sa prekonajú.„Nie, toto už nemôžem pozerať,“ sa pritejto TV šou strieda s „...ako to dopad-ne, zvládne to chalan?“ Prepnete, keďsa strápňujú, ale zároveň ste zvedaví, čito dokážu a zmenia sa. Metalista, ktorýdoteraz iba trepal hlavou, musí tancovaťhip hop, vychrtlý PC-freak s bielou pokož-kou a plavkami z 80. rokov musí osloviťbaby na pláži a presvedčiť ich na foteniev bikinách, tvrďas sa rozplače, keď máskočiť zo skaly do vody, macho-típek saodváži na ulici plnej ľudí osloviť na spl-nenie jednej z úloh iba pani vo vekusvojej mamy... Každý bol konfrontovanýso svojou pravou tvárou, pochopil, videlsa zvonka a dokonca sa aj zmenil. Tiezmeny na konci, keď sa freakovia ukážunielen nastylovaní, ale aj s novou chariz-mou, pozitívne naladení a sebavedomí,to je úžasné. Nikto im nezakázal ich hob-by, otvorené im však boli brány do ďal-ších svetov.Zostrihy dvoch tuctov epizód nemeckejšou sú na preklikanie na stránke PRO7,alebo na Youtube, šou sa objavila na ob-razovkách v Británii, Portugalsku, Estón-sku, či Izraeli. Všade zjavne po jednejsérii, takže niečo také sa na našich obra-zovkách asi neobjaví, čo je škoda. Kandi-dátov na freakov by sa určite našlo dosť,s tou otvorenosťou a ľahkosťou, s akousi niečo také dokážu priznať Nemci, savšak v našich končinách počítať nedá.Mimochodom – skladateľ grgacích sym-fónií Ivan po šou vyzeral ako FreddieMercury zamlada, namiesto grgania sizobral do rúk gitaru a našiel si priateľku,ktorá mu stojí po boku v nádejnej kariéremodela.Ivan Aľakšamodelkaafreak

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

22Sú dve, pod nohami im šuštímelancholické jesenné lístiea za nežným chrbtom pohrávamelancholická pesnička. Ženyz rodu Gilmorovcov si to vediazariadiť.Ženy z rodu Gilmorovcov sú neuveriteľ-ný seriál. Môžete im vyčítať čokoľvek.Nikam sa nevyvíjajúce postavy. Slabúšiestu sériu. Stopercentnú pozitívnosť.Alebo absenciu vážnych konfliktov. Veďnajhorší problém mesiaca spôsobí pople-tený Kirk. Predstavte si, že pred týždňom,na Veľkonočné sviatky, ukryl na námestí300 vajec. No deti našli len 241 a terazzvyšných 59 hnije a smrdí na neznámychmiestach... Čoskoro si ale uvedomíte, žeak na takto takmer až rozprávkovo lade-nú šou vytasíte realitu, budete škaredíhlúpi holohlavci, kopúci do Janka a Ma-rienky, ktorí v nedeľu išli na malú jahodo-vú za mamine peniaze.Lorelai Gilmoreová (Lauren Grahamová)žije v americkom mestečku Stars Holow(ak chcete, hľadajte ho na mape, ale ne-nájdete – je fiktívne), kde celý rok panujejeseň. Pretože pestrofarebné lístie vyze-rá na kamere úžasne. Prípadne ešte jar.Lebo ak vyzerá na kamere niečo roman-tickejšie, ako zasnežené mestečko, takrozkvitnuté.Býva s dospievajúcou dcérou Rory (Ale-xis Bledelová), ktorú porodila ako šest-násťročná. Každý týždeň, viac z povin-nosti ako lásky, navštevujú bohatýchkonzervatívnych starých rodičov (KellyBishopová z Hriešneho tanca a EdwardHerrmann, ktorý mal peknú scénu v Ne-znesiteľnej krutosti s Georgeom Cloo-neym, kde v posteli tancoval s prostitút-kami v srdiečkových trenírkach a hral sana rušeň). Obe majú svoje typicky nety-pické životy. Tínejdžerka Rory napríkladrandí. Najskôr so slušným Deanom (švi-hák Jared Paladecki). Tomu však neustá-le lezie do kapusty naopak veľmi proble-matický Jess (Milo Ventimiglia). Nakoniecsa túli v teplom náručí bohatého Logana(Matt Czuchry).Mama za podarenou dcérou, večne za-borenou v knižkách, nezaostáva. Ťahá juto rovnakou mierou k bývalému manže-lovi Christopherovi (David Sutcliffe), akotiež do bistra kráľa šiltoviek a flanelovýchkošieľ Lukea (Scott Patterson). Jeho pod-nik kofeínom posadnutá žena navštevujeza účelom jedenia praženice, pitia kávya šantivého flirtovania s Lukeom, ktoré-mu tiež nie je ukradnutá. Obaja sa ale na-priek veku, alebo skôr práve kvôli nemua nejednej zlej vzťahovej skúsenosti,strachujú, že by nový vzťah skrachovala tak ho radšej udržiavajú len v tejto ne-škodnej platonickej rovine. Ale dokedy saim to podarí?Do života ich oboch zasahujú ešte: kor-pulentná šéfkuchárka Sookie (MelissaMcCarthyová), homosexuálny černoš-ský Francúz Michel (Yanic Truesdale)a Kirk (Sean Gunn), ktorý býva s mamoua po väčšinu času vytvára dojem, že razniekoho zabije a skonzumuje. Z ďalšíchobyvateľov mestečka spomeňme Rory-nu ázijskú rovesníčku Lane Kimovú (Kei-ko Agenaová) a protivne dokonalú spolu-žiačku Paris Gellarovú (Lisa Weilová).Je to pozoruhodne ukecaná šou – údajnepripadal na štyridsaťminútovú epizódu je-den z najdlhších scenárov, aké boli kedypre televíziu písané. Skutočne sa tomuchce veriť, nech je pravda kdekoľvek. Ba-bám totiž rapoce jazyk tak rýchlo, že ak siodbehnete do kuchyne nasypať do miskyškoricovo-kakaové sušienky a zopár se-kúnd nepočujete televízor, myslíte si, žesa pokazil. Ticho seriálu nepristane a taksi ho tvorcovia ani neobliekajú. Ženyz rodu Gilmorovcov sú príval dialógov.Každý sa rozpráva s každým, len jedno-slabičný Luke tvorí výnimku, ale i on zaží-va svetlé komunikatívne chvíľky, kedy dádohromady tri vety po sebe.Kým diváčky sa rozplývajú nad „svoji-mi babami“ a riešia ich „ženské ťažkos-ti“ (vzťahy s mužmi, lakovanie nechtov),muži zasa posedávajú v krčme a riešiaotázku, ktorá je dôležitejšia, ako tá o vaj-ci a sliepke. Totiž tú, či, dámy odpustia,by bolo lepšie dostať do postele mamu,alebo dcéru Gilmorové. Netvárme sa, žeto nerobíme, muži! Občas sa vyskytnev seriáli extra atraktívna televízna hereč-ka. Napríklad Rachel Blakelyová z Príbe-hov z Južných morí či Evangeline Lillyováz Nezvestných. V Gilmorkách sa však vy-skytujú hneď dve naraz, čo je úkaz čistonevídaný, ale úžasný. Pôsobia dojmom,že im prostredie televíznej obrazovky ne-prekáža. Kým agent FBI Mulder pokúšašťastenu vo filmovej réžii a MacGyvercestuje Hviezdnou bránou, Gilmorky sivystačia samé a sú rady, že sú rady. Akosom raz pil kávu, zajedal ju čokoládový-mi sušienkami a na tvári som mal na-sprostastý úsmev, zamračil som sa – toma nahlodala myšlienka, ako sa vyvíjaich filmová kariéra.Nevyvíja. Texasanka a evanjelička Ale-xis „Rory“ Bledelová sa narodila 16. 9.1982. Od detstva hrala v divadle, pre jejvýrazný fyzický vzhľad už v útlom vekunechýbala kariéra modelky. Divadlo ajmodeling skončili práve kvôli účinkovaniuv Gilmorkách. Mimo nich je najslávnejšouherečkinou rolou prostitútka v Sin City –mesto hriechu. Jej seriálovej hyperaktív-nej mame, Havajčanke Lauren Grahamo-vej (*16. 3. 1967), sa darí o čosi lepšie.Od 90. rokov hráva v seriáloch (Zákona poriadok, Takí normálni mimozemšťa-nia) a výletmi na filmové plátno zaujalapo boku charizmatických mužských part-nerov, akými sú Billy Bob Thornton (v San-ta je úchyl!) a Vin Diesel (Cumlikátor).Ostatní obyvatelia Stars Holow malimenej šťastia – najhviezdnejší spome-dzi nich je zrejme Milo Ventimiglia aliasJess. Mladík hral zbabelého syna Syl-vestra Stalloneho v hite Rocky Balboa(2006) alebo nedávno v horore Patológia(2008). Akú-takú kariéru urobil aj ďalšíRoryn chlapec: Paladecki sa stal častýmhosťom v tínedžerských krvákoch (Múze-um voskových figurín, najnovší Piatok tri-násteho). V seriáli sa mihli aj slávne tvá-re, napríklad anglický klasik Michael Yorkako Roryn profesor alebo Gregg Henryz Odplaty ako Loganov prísny otec.Seriál sa nikam nevyvíjal, ale zopár uda-lostí sa predsa len odohralo. Sookieschudla, Jesse sa odsťahoval (ale zo-párkrát sa na chvíľku vrátil s vlastnýmknižným vydavateľstvom), Michel zmenilúčes, Sookien manžel Jackson začal spaťs cuketou namiesto kalerábu, Lorelai si(no len si to predstavte!) zohnala psa Pa-ula Anku a babička Emily údajne v každejčasti mala inú komorníčku. Ale to somnerátal. Ťažko sa počítajú aj ceny; seriálbol nominovaný na veľa ocenení a niekoľ-ko nominácií premenil na zlato, no z „reš-pektovaných“ trblietavých tretiek získaliba jednu nomináciu na Zlatý glóbus (preLauren Grahamovú za rok 2002).V súvislosti s jedným z najkonverzačnej-ších seriálov v dejinách americkej televí-zie (Gilmorky sa vysielali v rokoch 2000-2007, počas ktorých vzniklo 154 epizód)sa občas hovorí o celovečernej verzii.Niektoré seriály to dokázali (Akty X, Sexv meste), vo väčšine prípadov sa ale rečihovoria a chlieb je (Červený trpaslík). Takuvidíme. A mimochodom, aj keď sa veľapohovorilo o neúmernej výške oboch Gil-moriek, až také zlé to nie je: Lauren me-ria meter sedemdesiatpäť a Rory dokon-ca o päť centimetrov menej.Plačem, keď sa bosé Lorelai a Roryk sebe túlia v posteli v levanduľou roz-voniavajúcom pyžame, keď Luke smutnepozerá za Lorelai, lebo jej po stý raz nedo-káže vyznať lásku, keď vidím Rory s ba-tohom kníh, ako si maľuje nechty na ve-rande malebného domčeka, obliehanéhohudbou nežných cvrčkov! Sú také sladkéa bezbranné, zbožňujem ich, sú len moje,chcem si ich k sebe pritúliť a už nikdynepustiť a pokojne ich pripučím k svo-jej hrudi tak mocne, až ich zadusím, lenaby som bol posledný, kto cítil tlkot ichsrdiečok!Ivan Kučeraženy z rodu gilmorovcovseriály zlatý fond rodinného mainstreamu

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

24film predstavujeme24Jenže rok se sešel s rokem a maniakz videopůjčovny se spokojeně usmívá.Hanebný pancharti, jak zní český název,jsou tady a na krvavý lov esesáků je ne-vede nikdo jiný než Brad Pitt – s knírkempod nosem a šíleným akcentem v každévětě.Náš byznys je zabíjení nácků!Píše se první rok německé okupace Fran-cie a mladá francouzsko-židovská dívkaShosanna Dreyfus (Melanie Laurent) jakojediná přežije masakr své rodiny, kterývede nacistický důstojník Hans Lan-da (Christoph Waltz). Shosanna utečedo Paříže, kde začne nový život jako maji-telka a provozovatelka kina.Mezitím daleko za nepřátelskou linií pra-cuje poručík Aldo Raine (Brad Pitt) sesvým osmičlenným americko-židovskýmkomandem známým jako „Pancharti“ proamerickou tajnou službu. Jejich mise je prostá. Najít, brutálnězlikvidovat a skalpovat co největší množství elitních nacistickýchjednotek a zasít tak v jejich řadách strach. Když k tomu použí-váte dostatečně velké žabikuchy a baseballovou pálku, jde tosamo a tak Aldo Raine a jeho pancharti směřují až k ultimátnímisi. V jednom z pařížských kin se chystá slavnostní premiéranového propagandistického filmu, které se má zúčastnit elitaTřetí říše a možná i sám Adolf Hitler. Aldo a jeho muži spojí svésíly s německou herečkou a americkou agentkou Bridget vonHammersmark (Diane Kruger) a vymyslí plán jak Führera poslatz promítacího sálu nohama napřed. Netuší ale, že ve stejnémkině chystá svoji pomstu i Shosanna Dreyfus. Co se stane, kdyžna sebe dva geniální plány narazí? A hlavně – dokáže QuentinTarantino se svými Pancharty překročit svůj vlastní stín?Buď uděláš, co ti řeknu, a nebo zabořím sekeru do tvé kolabo-rantské lebkyInglorious Bastards patřili společně s Vega Brothers ke Quen-tinovým dlouho zvažovaným filmům už od doby Pulp Fiction.Tarantino jejich příběh dával dohromady po kouscích při roze-vlátých rozhovorech se svými kamarády na večírcích a podob-ných akcích. Mělo jít o akční válečný film volně vycházející zestejnojmenného filmu režiséra Enza Castelleriho z roku 1977(česky jako Ten prokletý obrněný vlak), který se pro změnu inspi-roval u slavného Tuctu špinavců. Roky to vypadalo, že zůstanejen u hezkých plánů a nekonečných řečiček, pak ale Tarantinov červenci 2008 odpálil bombu. Oznámil, že scénář je hotov a žeza rok chce hotový film představit v Cannes. V tu chvíli neměljediného herce ani lokaci a vypadalo to spíš na sebevražednoumisi, na jejímž konci si rozseká na 164 stránkovém scénáři svouostře řezanou bradu.Nic takového se ale nekonalo. Tarantino odjel do Francie, abytam přemluvil Brada Pitta, který si role pečlivě vybíráLoni v létě Quentin Tarantino oznámil, že dokončilscénář svého 10 let připravovaného projektuInglorious Bastards a do roka a do dne ho představídivákům. Bylo 2. července a v tu chvíli se párskeptiků umlátilo smíchy na zemi, zatímco zbytekfilmových odborníků překvapeně nazdvihl obočí.Všichni sice ví, že Quentin je všehoschopnýšílenec, ale dát dohromady válečný film za 11měsíců, to je výzva hodná japonských kamikadze.hanebný panchartina nacisty s basebalkou►►25

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

25 filmpredstavujeme– a uspěl. Sám k tomu říká: „Brad je skvělý. Už dlouhojsme spolu chtěli pracovat a tohle byla ta správná příležitost. Anina chvíli jsem nemyslel s touto rolí na někoho jiného.”Vzápětí se k Pittovi začali přidávat další herci. Hvězdná sestava,kterou měl Tarantino původně v plánu, se sice nekonala, protožeLeonardo DiCaprio, Simon Pegg, Adam Sandler a někteří dalšíuž měli jiné plány, na jejich místa ale s chutí naskočili evropštíherci. I tak si castingový tým užil, Tarantino se totiž nakonec roz-hodl obsadit herce, jejichž země původu by odpovídala původupostav.Každý muž pod mým vedením mi dluží 100 německých skal-pů…a já chci svoje skalpy!Ve filmu tak uvidíme za Pittovými zády pestrou sestavu, jíž vévo-dí Tarantinův chráněnec Eli Roth coby seržant Donny Donowitz,který doráží nácky baseballovou pálkou, a Til Schweiger, němec-ká filmová a televizní hvězda a dlouholetý Tarantinův fanoušek(svoji první produkční společnost dokonce pojmenoval Mr. BrownEntertainment podle jedné z postav v Tarantinových Gaunerech).K nim se přidal B.J. Novak, hvězda americké verze The Office,který ve filmu hraje pancharta Smithsona Utivitche přezdívanéhoThe Little Man. Partičku doplňují Omar Doom a Michael Bacallznámí z Auta zabiják, Gedeon Burkhard, kterému Quentin rolitlumočníka Wilhelma Wickiho slíbil už před osmi lety a Paul Rusta Samm Levine.Důležitou roli hrají ve filmu ženy. Diane Kruger, která hraje ně-meckou filmovou hvězdu pracující pro americkou tajnou službu,si s Tarantinem okamžitě padla do noty a pochopila jeho humor,takže o jejím obsazení nebylo pochyb. Velkou příležitost ve filmudostává Melanie Laurent coby Shosanna. Mladá francouzskáherečka a režisérka má doma na poličce Zlatou palmu z Can-nes za nejlepší krátký film roku 2008 a Césara za nejslibnějšímladou francouzskou herečku roku 2007. Pancharti tak mů-žou její slibně se rozvíjející kariéru nakopnout rovnou směremHollywood.Klíčovou postavou je podle Tarantina plukovník Hans Landa. Bezdobrého záporáka je každý film o pomstě poloviční a Tarantinose pro tuto roli původně snažil získat Leonarda DiCapria. Jehosnahou zřejmě bylo zopakovat slavný kousek Sergia Leoneho,který v Tenkrát na západě udělal záporáka z do té doby typické-ho klaďase Henryho Fondy. Z dohody ale sešlo a tak se usku-tečnil casting, ze kterého vyšel suverénně jako vítěz ChristophWaltz. Producent Lawrence Bender si na ten okamžik dobřevzpomíná. „Když vstoupil do místnosti, Quentin a já jsme se po-dívali na sebe a já jsem okamžitě viděl v jeho očích a on v mých,že tohle je náš člověk, že jsme ho konečně našli.“Bleskově zorganizované natáčení vypuklo 9. října 2008 v Ně-mecku v městečku Bad Schandau nedaleko české hranice.Někdy v té době také Tarantino všechny definitivně ujistil v tom,že film přejmenoval na Inglourious Basterds. „Nikdy ty dvě pra-vopisné chyby nevysvětlím. Když uděláte něco takového, takjakékoli vysvětlování by tomu jen ubralo koule a oslabilo výsled-ný efekt,“ říká k tomu. Chtěl se jen odlišit od původního snímkua dát najevo nadhled? Režisér Castelleri, který si ve filmu střihlmalé cameo, zdůrazňuje: „Je to úplně jiný film, není to remake —je to jen něco, co jsem inspiroval.”Bylo nebylo v nacisty okupované FranciiPrvní reakce na Hanebný pancharty nejsou jednoznačné. Chris-toph Waltz si z Cannes sice odnesl cenu za nejlepšího hercev hlavní roli, novináři film ale označili za nedodělaný. Není divu.Tarantino měl na jeho střih pouhých 6 týdnů a protože do ofici-ální srpnové premiéry má ještě čas, po reakcích z Cannes se horozhodl lehce překopat. To vyvolalo spoustu dohadů a vypada-lo to dokonce, že ho sám Harvey Weinstein nutí, aby film zkrátilzhruba na 2 hodiny. Známý producent se proti tomu ale sámohradil. „S Martinem Scorsesem jsem zažil postprodukci, kterátrvala 18 měsíců. Pokud tedy Quentin stihnul střih během šestineděl, musel z toho mít v hlavě pořádný guláš. Ještě jsem mu ra-dil, aby do filmu některé scény s Bradem Pittem přidal, poněvadžbyly ku**vsky skvělé. Snímek by měl každopádně mířit někammezi 2 hodiny 20 minut a 2 hodiny 27 minut. Nemyslím si, že byměl být kratší, je to pouze otázka reorganizace.“Otázkou je, co od Hanebných panchartů vlastně čekat. Spoustalidí, včetně nejbližších Tarantinových spolupracovníků si, pů-vodně představovala našlapaná jatka s hromadou výbuchů a ta-rantinovského humoru, jenže Pancharti se během let proměni-li. Nejsou podle prvních ohlasů zdaleka tak bombastičtí a stojíz velké části na dlouhých dialozích (vedených navíc v nejrůzněj-ších jazycích podle národnosti postav). Samozřejmě, že kdyžna akci dojde, šedá kůra mozková lítá vzduchem, Eli Roth sebrodí v krvi a hysterka Hitler křičí: „Nein! Nein! Nein!“, ale tím užnás Tarantino sotva překvapí. Očekávat zběsilou jízdu by v tuhlechvíli každopádně nebylo dvakrát moudré.Sám Tarantino nazývá Hanebný pancharty válečným spaghet-ti westernem. Hned na začátku se objeví nápis Bylo nebylov nacisty okupované Francii (což v originále funguje jako odkazna Tenkrát na západě a současně jako upozornění, že nás čekátak trochu pohádka). Ke stejnému filmu odkazuje i následnáscéna, v níž Němci zmasakrují židovskou rodinu. A když se podí-váte na soundtrack, který Tarantino opět složil z písní a skladebz jiných filmů, zjistíte, že už od výše zmíněné úvodní scény mudominuje Ennio Moriccone. Uslyšíme ale i ústřední téma Schra-derových Kočičích lidí od Davida Bowieho nebo třeba německýšanson.Důležité je taky uvědomit si, že Tarantino je filmový fanoušek.Fakt, že k atentátu a „záchraně světa“ má dojít právě v kině,není náhoda. Celý film by měl být protkán odkazy na světovoukinematografii. Recenzenti už v Panchartech našli vliv Sergia Le-oneho, Leni Riefenstahlové, Michaela Cimina a dokonce i italské-ho chlípníka a provokatéra Tinto Brasse.Ať už to nakonec dopadne jakkoli, Quentin Tarantino má dalšífilm, o kterém se bude mluvit. Někteří ho označují za grindhouseverzi Valkýry. Někdo bude nadšený, někdo zklamaný, ale i kdybymaniak z videopůjčovny svůj stín tentokrát nepřekročil, s tunouněmeckých skalpů a hromadou hlášek nejspíš nakonec i z toho-to boje vyjde bez větších šrámů. Sám sebejistě tvrdí, že Hanebnýpancharti mají ze všech jeho filmů nejblíž k Pulp Fiction. Kritici tovidí trošku jinak – a my se přesvědčíme v českých a slovenskýchkinech už od 27. srpna.Lukáš FrantaHanebný parchanti/Nehanební bastardi mali premiéru 27.8.2009kdo jsou hanebný pancharti?Poručík Aldo Raine – Brad PittRychle mluvící a svérázně akcentující tak trochu buran z Ten-nessee dá celé komando dohromady. Na krku má jizvu od pro-vazu, ve filmu se ale nikdy nedozvíme, kde k ní přišel. Nejspíšho kdysi zkusili oběsit. Jeho jméno je scenáristickou poctouherci Aldo Rayovi, který hrál v mnoha válečných filmech.Seržant Donny Donowitz alias The Bear Jew – Eli RothK usmrcení nacistů využívá své oblíbené baseballové pálky.Režisér Hostelu tuto roli získal až poté, co ji z časových dů-vodů odmítl Adam Sandler. Roth také natočil pro Panchartyčernobílý propagandistický film Pýcha národa, který odkazujek filmům Leni Riefenstahlové.Seržant Hugo Stiglitz – Til SchweigerBývalý německý zabiják Wehrmachtu a psychopat, který sepřidá k Panchartům. Jeho jméno je poctou známé hvězdě béč-kových mexploitation filmů ze 70. let Hugovi Stiglitzovi.Desátník Wilhelm Wicki – Gedeon BurkhardRakousko-německý Žid, který se stane Američanem. V ko-mandu slouží jako tlumočník.Vojín Smithson Utivich aka „The Little Man“ – B.J. NovakNejmenší člen komanda. Hvězda americké verze The Officemusel o roli zabojovat, protože původně na roli nebyl dosta-tečně malý.Vojín Andy Kagan – Paul RustTarantino tuto postavu připsal do scénáře až poté, co ses Rustem seznámil.Vojín Michael Zimmerman – Michael BacallI toto jméno je poctou – tentokrát Bobu Dylanovi, jehož vlastníjméno bylo Robert Allen Zimmermann.24 ►►

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

26Pre niekoho génius, pre inýchprimitív, ktorému nevedia prísťna meno. Nejestvuje neutrálnypostoj a obe skupiny sa vediazhodnúť snáď len na jednom– popri Cohenovom marketinguvyzerá aj veľkohubý Tarantinoako prvák z reklamného učilišťa.Skrytá kamera je vynález, ktorým už neja-ké to desaťročie prznia televízny priestordo väčšej či menšej, ale zväčša menšej,miery vtipní kamuflátori neštítiaci sav podstate ničoho. Scénky posta-vené na podivných situáciáchalebo zrážke s blbcom zľu-doveli i v našich končinácha mám pocit, že ich zúfalítelevízni dramaturgovianasadzujú opakovanedodnes. Občas snáďaj záznamy z dôb,kedy bola najnovšímvýdobytkom technikyvideokazeta.Princíp kamufláže a snahy doviesťtajne nakrúcaných ľudí do hranič-ných situácií, pričom sa obnažujúaž na dreň, je vrcholom a zároveňkoncom jednej stránky kariéry ko-mika anglickej proveniencie SachuBarona Cohena, ktorý aktuálnev našich kinách vystrája podpseudonymom Brüno.Pôvod víru SBCVychudnutý vysoký Angličan sanarodil ako Sacha Noam BaronCohen, ale i keď sa vzdal židov-ského mena Noam pre potre-by televíznej kariéry, tuctovépriezvisko Cohen si ponechal.Je to malý detail, ktorý na-berá na významnosti najmäv súvislosti s jeho kariérou,resp. fiktívnou postavouvýrazne antisemitskéhokazašského televíznehoreportéra Borata. Cohentotiž šikovne využívasituáciu, že narážkyna Židov robí práveŽid. Je to čosi, akokeď Chris Rock vosvojich stand-upvystúpeniach aleboSamuel L. Jacksonvšeobecne, použí-vajú slovo neger.Na belocha bysa zosypaliaktivisti akoosy na kofo-lu, ale oni súvďaka farbe pleti týchto hlúpostí ušetrení. Cohen má z takéhoistého zvráteného dôvodu právo na voľnejšie vyjadrovanie, nežtrebárs ateisti. Ale to už sa presúvame na iný piesok.Sacha Baron Cohen sa už na prelome osemdesiatych a deväťde-siatych rokov obšmietal okolo svetskej slávy ako model (!), mo-derátor káblovej televízie Windsor, z ktorej ho vyhodili pre údajnevulgárny výstup na Valentína. To zrejme odštartovalo ďalšiu fázujeho kariéry – fiktívne postavy, pretože si nahral na video krát-ke výstupy a posielal ich rôznym producentom. Ako prvý to bolalbánsky reportér Kristo, z ktorého sa neskôr vyvinul KazachBorat. Prelomovým rokom sa pre Cohena stal 1998, kedy sana anglickej verzii slávnej stanice Comedy Central objavil v úlo-hách Brüna a Aliho G.Smrť komikaJednotlivé Cohenove fiktívne postavy nájdete vedľa článku, tak-že na mieste je pozrieť sa na to, čo v konečnom dôsledku preneho znamenali. Tvrdenie, že táto stránka Cohenovej kariéry jemŕtva ako slovenský komiks, nie je až také odvážne, ako by sana prvý pohľad zdalo. Nie je reč o tom, že by sa komik vyčerpalpo umeleckej stránke, alebo mu dochádzali nápady. Už vďakapredchádzajúcemu filmu Borat: Nakúkanie do ameryckej kultúryna objednávku slavnoj kazašskoj národa, sa totiž stal natoľkoslávnym, že natočiť ďalší film podobným spôsobom, sa zdalo byťnereálne. I keď sa to s Brünom podarilo, aj keď len vďaka tomu,že na svete žije dostatok ignorantov, ktorých popkultúra obchá-dza, a ktorým ani z čítania bulváru neutkvelo v pamäti, že tenpodivný Angličan zase vyvádza. Ale to je vďaka masáži súvisia-cej s Brünom nereálne, písalo sa totiž o ňom všade, v serióznychperiodikách a bulvár si na predvádzaní v bizarných oblečkoch do-slova zgustol. Premiéra v amsterdamskej štvrti prostitútok bolavýživným sústom i pre slovenský bulvár. Aj vďaka tomu Cohentieto tri postavy uložil k ľadu a podľa vlastných slov sadiagnóza:sacha baron cohenfilm predstavujeme26►►27

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

27 filmpredstavujemes nimi už nestretneme. I keď minimálneAli G by si ďalšie prežitie zaslúžil, keďže jeho celo-večerný film ukázal, že si Cohen vystačí aj bez ničnetušiacich respondentov. Dokonca to dotiaholdo DVD edície časopisu Reflex, ktorá obsahu-je prevažne intelektuálne náročnejšie kúsky,takže svet kinematografie s veľkým K hozrejme s prižmúrením očí prijal medzi seba.Aby Cohenova kariéra nezhasla zároveňs dostatočným prefláknutím tváre, obja-vuje sa samozrejme aj v iných projek-toch. V mimo „reality“ úloh sme homohli počuť napríklad ako kráľa Julia-na, čo tak rád trsá, trsá, v oboch die-loch animáku Madagascar. V snímkeNajrýchlejší závodník, ktorá mala byťone man show Willa Ferrella, bol zaseto najpozitívnejšie, čo sa na plátne objavilo a to Ferrella uctie-vam priam nekriticky.Cohen má úžasný improvizačný a pohybový talent, nie nadarmopovažuje za svoj vzor Petra Sellersa. Dokáže pohotovo reago-vať aj v zdanlivo neriešiteľných situáciách, kedy by sa zdalo, žeho respondent zahnal do úzkych. A zároveň so svojimi obeťaminarába dostatočne inteligentne na to, aby sám vyzeral ako väč-ší blbec, než oni. To je v časoch, kedy sú moderátori najväčšiehviezdy a všetci ostatní len strémovaní trpáci, pozitívny zjav.Ali G, Brüno a Borat sa na verejnosti už ťažko objavia, a keď ajhej, asi s nimi nikto neprehovorí. Ale to je jedno. Podstatné je,že nám Sacha Baron Cohen daroval výnimočné filmy s pokusomo presah ponad rámec bežnej buranskej komédie a môže rozví-jať svoj herecký talent. Tento chlapík sa rozhodne nestratí, je lenna ňom, s čím nás prekvapí a pobaví najbližšie. Mimochodom,nie je trochu zvrátené očakávať od Cohena len zábavu? V civileby ste v ňom spoznali inteligentného vzdelaného Cambridgeské-ho gentlemana s kultivovaným slovníkom a záujmom o históriu.Svetlá budúcnosťV hre je samozrejme tretí diel Madagascaru, v ktorom sa zviera-tá na úteku možno vrátia do newyorskej ZOO, pri čom samo-zrejme svojrázny kráľ Julián nesmie chýbať. A veľmi zaujímavovyzerá aj možná Cohenovská verzia Sherlocka Holmesa. Oprotichlapáckemu poňatiu, ktoré práve chystá Guy Ritchie, zrejmepôjde o čosi viac gay, ale ikona detektívneho žánru už musela vy-trpieť všeličo. A pokiaľ bude homofóbia v spoločnosti prekvitať,jej zosmiešňovanie bude mať význam, i keď by sa tým Cohen stalvýrazne monotematický. Uvidíme. On na niečo už určite príde.Človek, ktorý v koži Aliho G dokázal nasrdiť Donalda Trumpa tak,že po necelej minúte rozhovoru odkráčal preč, sa určite nestratí.Imrich Rešeta ml.Brüno mal premiéru 6.8.2009cohen alias...Ali GZa normálnych okolností by to bol mladíkfrustrovaný z toho, že nežije v Bronxe, alena suchom anglickom predmestí Stainesa počúva, tak ako je aj u slovenských po-uličiakov zvykom, drsnú hudbu z mobilu.Ale Ali G si tento hadicap neuvedomuje,a tak svoje okolie, kde najzávažnejšímpriestupkom proti zákonu je zrejme lenžuvačka odhodená na chodník, považu-je za nebezpečné prostredie plné pre-streliek, reťazí, drog a povoľných pipiek.V skutočnosti má Ali G s jeho vysnenýmsvetom spoločné len jedno – pochádza z niž-šej strednej triedy.Ali G sa do širšieho povedomia mimo Britániedostal najmä účinkovaním v klipe Madon-ny k piesni Music. Vzápätí prišiel celovečer-ný film Ali G Indahouse a vďaka nemu smekonečne spoznali Cohenov úžasný humor,i keď je to vlastne z trilógie jeho snímok taktrochu výnimka, keďže nepracuje s princípomskrytej kamery, ale má svoj príbeh o politike,marihuane a zákaze vstupu škaredých imig-rantiek do Anglicka.BoratCohen sa podľa vlastných slov pri tvorbetohto alter ega údajne inšpiroval sku-točným lekárom, ktorého stretol kde-si v Rusku. Človek si pri tých slováchuvedomí, ako je slovenské lekárstvovlastne dobré. Každopádne, tenchlapík dal základ fiktívnej posta-ve, ktorá hlavne v celovečernompríbehu s názvom Borat: Nakú-kanie do ameryckej kultúry na objednávku slavnoj kazašskojnároda, presahuje hranice svojho žánru. Demaskuje Amerikutým, že jej ponúka možnosť reagovať v skutočne hraničnýchsituáciách a pritom stíha byť neskutočne vtipný, oplzlý, vulgár-ny, ale aj naozaj vtipný. A zároveň aj zaznamenal komerčnenajúspešnejší zárez svojej kariéry, keď už počas prvého víken-du premietania v amerických kinách zarobil nečakaných 26,4milióna dolárov a predstihol ďalšie dve nádejnejšie novinky,aardmanovský animák Spláchnutý a tretí diel zabehnutej sérieSanta Clause. Pritom dostal v porovnaní s každým z týchto fil-mov len približne štvrtinový počet kín.BrünoKam Paviel Rochniak nemôže, tam zájde Brüno – uletený mo-derátor módnej relácie Funkyzeit, jeden z najslávnejších Rakú-šanov a len tak mimochodom, gay. Vymetá módne prehliadky,televízne relácie a pôsobí pri tom mimoriadne gay. Iné pome-novanie sa v tejto súvislosti asi naozaj nedá použiť. Nočnámora každého heterosexuála, teda, že by sa na neho v letnýchmesiacoch mal v preplnenom metre nalepiť do rybárskej sieteodetý spotený chlpatý homosexuál sa síce nenaplnila na stopercent, keďže Cohen si pre túto postavu oholil okrem hlavycelé telo, ale aj tak má k spomínanému zlému snu veľmi blíz-ko. A keď sa Brüno vyberie z teplých osídiel módy do tak vý-razne maskulínneho prostredia ako je armáda alebo skupinkadrsných chlapov na poľovačke, problém je na svete.Imrich Rešeta ml.najznámejší respondenticohenových výčinov:Buzz Aldrin, Gore Vidal, Donald Trump, Shaquille O´Neal,Kobe Bryant, Noam Chomsky, David a Victoria Beckhamovci,Boutros Boutros-Ghali.26 ►►

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

28Svět se ocitá na pokraji zkázy.Záhadná a mocná teroristickáorganizace COBRA spojila svésíly se skotským výrobcemzbraní Destrem a chystá seuvrhnout svět do chaosu (coždemonstruje tím, že zničíEiffelovku s pomocí zelenéhosajrajtu). Naštěstí jsou tu oni– tým elitních vojáků G. I. Joe.Jsou nejlepší na světě, mají tonejlepší vybavení a podvedením generála Hawka jdouCobře po krku od Tokyapo Paříž a od egyptské pouštěaž po severní pól. Kdyžvšechno selže – oni ne! Go gogo, G. I. Joe!Ninjové, exploze a rozežraná EiffelovkaPřes čtyřicet let dlouhá historie neohroženého hrdiny pro správ-né americké kluky se dočkala svého dalšího klíčového bodu– hrané filmové verze plné akce a CGI efektů v úhrnné hod-notě 170 milionů dolarů. Trvalo to roky, po úspěchu Transfor-mers ale hračkářský gigant Hasbro i filmové studio Paramo-unt přestali váhat a šlápli do toho naplno. To vše pod vedenímrežiséra Stephena Sommerse (Chobotnice, obě Mumie, VanHelsing), jehož jméno je pro jedny důvodem k dávivému refle-xu a pro druhé zárukou nadupané cheesy zábavy. Co StephenSommers udělal, aby G. I. Joe uspěl?Upřímně řečeno – cokoli. Nadšenec Sommers vždycky srdnatěkráčel ve stopách pejska a kočičky a ani tentokrát nehodlá še-třit ničím. Zběsilými nápady, explozemi, triky (různorodé kvality),akcí, záplavou herců a vytuněnými sexbombami v těsném ob-lečení. Můžete si vsadit, že již žádný jiný film letos nebude takokatě popcornový jako právě G. I. Joe. V žádném jiném zelenýsliz nerozežere Eiffelovou věž, zatímco jeho hrdinové se budoumydlit na zemi, ve vzduchu i pod vodou, zmítaní osobními sym-patiemi a antipatiemi a navlečení v oblecích, které vykrádajíIron Mana. Je to velká zábava jako první Mumie – a nebo takyguláš jako Van Helsing.Kolektivní řezaniceStephenu Sommersovi se pro G. I. Joe podařilo dát dohroma-dy solidní hereckou sestavu. Roli lídra týmu Dukea sice dostalméně známý Channing Tatum, úplná nicka to ale není;g.i.joe►►29film predstavujeme28

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

29 filmpredstavujemefanynky nasbíral v tanečním Let´s Dance a teď nabíráfanoušky v Život je boj. Čekají nás také Dennis Qu-aid (generál Hawk), Ray Park (Snake Eyes), MarlonWayans (Ripcord), Adewale Akinnuoye-Agbaje aliaspan Eko ze Ztracených (Heavy Duty), méně známáRachel Nichols (Scarlett), česká topmodelka Ka-rolína Kurková (Cover Girl) a naprosto neznámýfrancouzský rodák Said Taghmaou (Breaker).Malé cameo si střihnul i Brendan Fraser.Na straně Cobry je obdobně herecky nabuše-no. Zbrojaře Destra si dá Christopher Eclesto-ne, jako Cobra Commander se představíJoseph Gordon-Levitt, za ženy bude Dukeatrápit Sienna Miller coby nebezpečná a zhr-zená Baronka, vrátil se i Sommersův objevArnold Vosloo jako Destrův poskok Zartana ninju Storm Shadowa si zahrál jihokorej-ský bijec Lee Byung-hun, kterého fanoušciasijské kinematografie znají z pecky A Bit-tersweet Life. Pozitivní je, že Sommers se snažíve filmu udržet týmový charakter obou skupin,místo aby udělal z Dukea hlavního hvězdně ob-sazeného hrdinu s partičkou přicmrndávačův pozadí.X-men potkávají Jamese Bonda?Zajímavé je, že původně Stephen Som-mers vůbec nechtěl G. I. Joe natáčet.„Nechci točit žádné válečné filmy. Ráddělám velké, vizuálně atraktivní filmya vtahuji lidi do světů, které ještě nevidě-li,“ říká. Jenže když se tenhle dlouholetýfanoušek starých bondovek jako je Dr. Nonebo Thunderball zamyslel (poté, co mu ne-vyšel žádný z komiksových projektů včetněSupermana), začal vidět v G. I. Joe svoji šancijak narvat 20 bondovek do jednoho filmu.Výsledkem je týmová řežba, ve které seX-meni potkávají s Mission: Impossible a podle Stephena Som-merse dokonce i s Jamesem Bondem.Scénář k filmu napsala dvojice David Elliot a Paul Lovett (Čtyřibratři), po které ho ještě dostal do ruky zkušený Stuart Beattie(Collateral, 30 dní dlouhá noc, Piráti z Karibiku). Příběh o sou-boji s Cobrou vychází z mytologie, kterou pro G. I. Joea vytvořiliv osmdesátých letech tvůrci comicsové verze. Do té doby sitotiž Hasbro vystačilo jen s figurkami klaďasů a pořádného ne-přítele aby G. I. Joe pohledal.Scenáristé filmu ale společně se Sommersem celou látku po-sunuli ještě dál. Ve filmu, který se z velké části natáčel v Praze(která hraje Paříž) a odehrává se v nepříliš vzdálené budoucnos-ti, dostanou Duke a jeho G. I. Joe tým speciální zrychlující oblekyDelta 6, s jejichž pomocí dokáží skokem překonávat neuvěřitel-né vzdálenosti, vyhýbat se raketovým střelám a proskakovat je-doucí tramvají. Fanoušci možná přítomnost obleků neskousnou,na druhou stranu právě scény s Delta 6 ohozem patří k těm nej-lepším. Není divu, při natáčení největší z honiček v ulicích Paříže(Prahy) tvůrci zničili během 14 dní přes 112 aut, což je o desetvíc, než byl rekord držený až dosud Blues Brothers 2000.Nejlepší vojáci na světě!Kvůli akčním scénám musela většina herců absolvovat náročnýšestitýdenní výcvik pod dohledem týmu, jenž dělal i na akčníchscénách pro Matrix. „Na začátku jsem vůbec nevěřila, že buduschopná zvládnout něco tak fyzicky náročného, ale nakonecjsem si to užila,“ vzpomíná Sienna Miller, které mimochodemrežisér nechal v kostýmu vycpat poprsí, protože podle něj bylomalé.„Říkali jsme tomu ďáblův kondom,” směje se na adresu ob-leků Delta 6 Channing Tatum, který na spoustu scén díky svékondici nepotřeboval kaskadéra. „Trvalo to nějakých 45 minutnasoukat se do nich a už po 30 sekundách v nich začaly brnětkončetiny. Nosili jsme je třeba celý den a byla to strašná muka.Ale na plátně vypadají skvěle.”Nasvalený plastový hrdina G. I. Joe má všechny předpokla-dy pro to, aby se stal hitem. Během své historie si vybudovalsolidní fanouškovskou základnu, která by měla tuhle týmov-ku podržet. Jenže už teď je zřejmé, že filmový G. I. Joe roku2009 nebude ten G. I. Joe, s jakým si hrálo několik generací.„Spousta lidí strávila s touhle hračkou spoustu času v dětstvíi dospělosti,” přiznává Stephen Sommers. „Máme vůči nimzodpovědnost. Byli bychom naštvaní sami na sebe, kdybychomzklamali někoho, kdo investoval do G. I. Joe 20 nebo 30 let.”Podaří se mu v této misi uspět? Po letošních rozpačitě přijatýchvýkonech Terminátora, Wolverina a druhých Transformers sezraky všech upírají právě k jeho blockbusteru v naději, že G. I.Joe sehraje roli černého koně a naplní své motto: Když všechnoselže, my ne!Lukáš FrantaG.I.Joe mal premiéru 13.8.200928 ►►

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

30Channing Tatum jako Conrad Hauser/ Duke:Lídr týmu v akci. Původně se pro tutoroli počítalo s Markem Wahlbergem,ve hře byl i Sam Worthington, k dohoděale nedošlo. Tatum si zahrál vojáka užv protiválečném dramatu Stop-Lossa roli původně odmítl, protože G.I. Joepodle něj glorifikoval válku. Když si alepřečetl scénář a zjistil, že jde spíš o mixšpiónskou verzi X-Menů, nabídku přijal.Rachel Nichols jako Shana M. O‘Hara/ Scarlett:Scarlett je nadprůměrně inteligentníšpiónka týmu a současně i specialist-ka na bojová umění. Školu dodělala užve 12 letech, moc si neužila pubertya vztahy mezi muži a ženami jsou pro nitak trochu záhadou. Rachel Nichols bylaod začátku první volbou pro tuto roli. Přinatáčení akční scény se Siennou Millerse popálila.Ray Park jako mlčenlivý Snake-EyesSnake Eyes byl členem ninja klanu Arashi-kage. Jeho úhlavním nepřítelem je bílýninja Storm Shadow, se kterým vyrůstala měli i stejného učitele. Jejich souboj byměl být jedním z vrcholů filmu. Vyzbrojenýkatankami a pistolí Glock dokáže SnakeEyes proniknout všude. Ray Park známýjako Darth Maul ze Star Wars a Toad z X-men pro tuto roli pečlivě studoval bojovépózy své postavy přímo v komiksu.Christopher Eccleston jako JamesMcCullen Destro XXIV / DestroZbrojař a ústřední záporák pro prvníčást filmu. Původně si ho měl zahrátirský herec David Murray, ale kvůliproblému s vízem o roli přišel. Objeví sealespoň v jednom flashbacku jako Ja-mes McCullen I.Dvojstranu pripravil: Lukáš FrantaJoseph Gordon-Levitt jako CobraCommanderNa rozdíl od komiksu, nenosí CobraCommander ve filmu kuklu ale masku,aby nevypadal, že přiběhl ze srazu KuKlux Klanu. Joseph Gordon-Levitt je mi-mochodem dobrý kamarád ChanningaTatuma, hráli spolu ve Stop-Loss a bylto Levitt, kdo pomohl Tatuma přesvěd-čit, aby vzal roli Dukea.Lee Byung-hun jako Thomas Arashika-ge / Storm ShadowBílý ninja a úhlavní nepřítel Snake Eye-se. Společně vyrůstali ve stejném ninjaklanu, nakonec se z nich ale stali nepřá-telé a jejich příběh tvoří jednu z hlav-ních linií celého filmu. Duel roku!Dennis Quaid jako General ClaytonAbernathy / Hawk:Vůdce týmu, který vše řídí z ústře-dí ve Washingtonu. Quaida k účastive filmu přinutil jeho syn a tvůrcům sespolupráce s Quaidem tak líbila, že mupřipsali víc než 10 nových scén. Quaidpodepsal smlouvu na další dva díly.Marlon Wayans jako Wallace Weems/ RipcordSpecialista na zbraně a špičkový střelec.Líbí se mu Scarlett, ale vůbec mu ne-dochází, že ona a Snake Eyes tvoří pár.Wayans je fanouškem G.I. Joe a Som-mers ho obsadil díky jeho výkonu v Re-quiem za sen. Ripcord je ve filmu za hláš-kaře, ale dočkáme se i vážnějších poloh.Adewale Akinnuoye-Agbaje jako La-mont A. Morris / Heavy DutyJak už přezdívka napovídá, specialistana těžké palné zbraně v čele s obřímrotačákem.Saïd Taghmaoui jako Abel Shaz /BreakerHacker a specialista na veškerou komu-nikaci a technologie.Karolína Kurková jako Courtney A.Kreiger / Cover GirlČeská topmodelka hraje bývalou mo-delku, která nyní pracuje jako asistent-ka generála Hawka.Sienna Miller jako Baronka AnastasiaDeCobray / BaronkaŠpiónka. Před lety si měla vzít Dukea, tenjí ale utekl od oltáře, za což ho Baronkanenávidí. Špionka je jednou z fyzicky nej-zdatnějších postav filmu a Sienna Millertak musela kvůli roli intenzivně cvičit 4měsíce. Zranění se však nevyhnula, přinatáčení souboje se Scarlett šikovněuklouzla na gumovém projektilu.film predstavujeme

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

31g.i. joehistorie jedné hračkyPoté, co v roce 1963 slavila úspěch panenka Barbie od Mat-tel, vyslalo konkurenční Hasbro na trh v roce 1964 sadu čtyřfigurek vojáků – a nazvalo ji G.I. Joe podle filmu The Story ofG.I. Joe z roku 1945. Figurky vojáčků byly stejně vysoké jakoBarbie, měřily 30,5cm a tematicky byly zasazené do období2. světové války. Úspěch se dostavil okamžitě. Řada se začalarychle rozrůstat. Přibyl černoch, pak cizinci a v roce 1967 taképrvní G.I. Joe žena – The Action Nurse. Ta ale komerčně pro-padla, a tak měly ženy na dalších 30 let v týmu utrum. V roce1976 Hasbro výrobu G. I. Joe ukončilo. Ropná krize zvedlaceny umělé hmoty a tedy i figurek na neúnosnou mez. Ve svě-tě ale G.I. Joe dál licencovaně řádil pod názvy Action Man (Vel-ká Británie), Action Joe (Francie) nebo Action Team (Němec-ko). Do Spojených států se triumfálně vrátil v roce 1982, kdyse naplno rozjela reaganovská éra a Rambo kosil Vietnamcepo desítkách. Hasbro poslalo na trh G.I. Joea ve zmenšenévelikosti, v níž byly na trhu i populární figurky ze Star Wars.K tomu přibyl v roce 1985 animovaný seriál a legenda bylana světě. G.I. Joe – pravý americký hrdina ovládl trička, komik-sy a video hry a stal se nejprodávanější hračkou ve Spojenýchstátech. Od té doby až do dneška Hasbro pravidelně ukonču-je a spouští nové řady G.I. Joe v různých velikostech a vydáváspeciální sběratelské edice. Víc než 40 let od svého vznikutak umělohmotný G.I. Joe dál bojuje se Zlem ve snech klukůpo celém světě. Yo, Joe!fenoménpredstavujeme 31

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

32film recenzia32Keď som pred časom zhliadoltrailer k filmu Harry Pottera Polovičný princ, jednejz najočakávanejších snímoktohto kinematograficky bohatéholeta, aj mňa naplnili očakávania– ako priaznivca knižnej sérieo osirotenom čarodejníkovi, akonepriaznivca ich adaptácií zostrieborného plátnaa v neposlednom rade aj akofanúšika dobrého filmu. Jedinouodpoveďou na ne mohol byťPolovičný princ samotný.Trailer k filmu navodzuje temnú atmosfé-ru nastupujúceho teroru Lorda Volde-morta, vďaka ktorému sa každý čarodej-ník obáva o svoj život a smrťožrúti bezstrachu z následkov zasahujú do svetaobyčajných ľudí – muklov. Táto atmosféraprenikla aj do filmu. Hneď v úvodnej scé-ne sa služobníci Temného pána preháňa-jú nad ulicami Londýna, rozbíjajú výkladyobchodov a pomocou mágie zlikvidujúveľkolepý Millenium Bridge nad Temžou.Denný prorok, najdôležitejší informač-ný plátok sveta čarodejníkov, je v týchtočasoch plný správ o strete Voldemortaa Harryho, ako aj o samotnom „vyvole-nom“ Potterovi.Avšak navodená atmosféra sa rozpadás príchodom študentov na Rokfort. Doslo-va švihnutím čarovného prútika a vykúz-lením nepreniknuteľnej bariéry na ochra-nu rokfortského pozemku, sa škola premladých mágov stáva bezpečným sve-tom, v ktorom sa rozbieha moderná čaro-dejnícka telenovela. O Hermionu Grange-rovú má neskrývaný záujem metlobalovýhráč Chrabromilu Cormac McLaggen, távšak jeho lásku neopätuje a čoraz viacsi uvedomuje svoje city prechovávanék Ronaldovi Weasleymu, ktorý žiaľ medzitým prežíva svoj prvývzťah s Lavender Brownovou. O „vyvoleného“ Harryho Potteramá spomedzi iných dievčat (a možno aj chlapcov) záujem Romil-da Vaneová, lenže ten má oči z nepochopiteľných dôvodov ibapre mladšiu sestru svojho najlepšieho priateľa Ginny Weasleyo-vú, no tá je najprv zapletená s populárnym Deanom Thomasom.Máte v tom chaos? Nie ste sami!Navyše, oproti obyčajným mládežníckym vzťahom, sú tieto obo-hatené o také čarodejnícke srandy ako elixíry lásky, ktoré všetkoešte viac komplikujú. Snáď jediná, ktorá je mimo tohto bosorác-keho kruhu lásky a hry hormónov, je Luna Lovegoodová, no tá je,ako sa zdá, tak trochu mimo aj celkovo. V spleti vzťahov, zlome-ných sŕdc a elixírmi pomútených hláv sa celá atmosféra strachuvytráca a nenapomáha jej veľmi ani hlavná dejová línia, v ktorejsa Draco Malfoy snaží splniť úlohu od Lorda Voldemorta a opako-vane sa pokúša siahnuť na život jednému z najväčších čarodejní-kov v histórii, riaditeľovi školy Albusovi Dumbledorovi.Tým však nechcem povedať, že Polovičný princ je zlý film. To sao ňom rozhodne zďaleka tvrdiť nedá. Režisér David Yates, kto-rý sa tejto úlohy pri nakrúcaní potterovských snímok zhostil užpo druhýkrát, sa s odstupom od Fénixovho rádu rozhodol zaujaťkreatívnejší prístup a nenasleduje striktne dej knižnej predlohy,ako tomu bolo v predchádzajúcich častiach. Niektorým pred-chodcom chýbala naratívna súdržnosť a snímky tak pripomínalizhluk zostrihaných scén natočených podľa jednotlivých kapitol,niekedy dokonca hraničiacich s vytrhnutím z kontextu.Naproti tomu tvorí Polovičný princ ucelený príbeh vyrozprávanýfilmovou rečou. Yates pravdepodobne uznal, že kamerou nemož-no zachytiť epickú šírku knihy a radšej využil odlišné možnosti ki-nového plátna. Týmto spôsobom boli vo filme vynechané viacerédôležité knižné scény, či niektoré postavy nedostali výraznejšípriestor, no tieto faktory sú len nevyhnutnou daňou za snímku,ktorú pochopí a užije si aj nezainteresovaný divák.Kladom filmu je, ako obvykle, mimoriadne pôsobivá vizuálnastránka. Dej ponúka prehliadku známym Rokfortom a prená-ša nás aj do nových expozícií od ponurých uličiek, cez domovyčarodejníkov, po novootvorený obchod so zábavnými magickýmipredmetmi Weasleyovských dvojičiek Freda a Georga. Výnimoč-né je najmä zobrazenie jaskyne medzi útesmi, ktorá ukrývajeden z Voldemortových Horcruxov. Na mňa špeciálne zapôso-bili výlety mysľomisou do spomienok na Toma Riddla, ktorýchprostredie vytvára magická čierna hmla premieňajúca ►►33harrypotterapolovičnýprinc

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

33 filmrecenziasa na budovy, ľudí, dokonca aj padajúce kvapky daž-ďa. Atmosféru jednotlivých lokácií a scén vhodne dopĺňa hudba,ktorú zložil Nicholas Hooper. David Yates využil služby svojhostarého priateľa po druhýkrát po spolupráci na Fénixovom ráde.Soundtrack k filmu obsahuje 28 relatívne krátkych skladieb.Prednosťami Polovičného princa sú rozhodne aj herecké výkonyv stvárnení niektorých vedľajších postáv. Nedá mi nespome-núť Helenu Bonham Carterovú v úlohe pološialenej smrťožrútkyBellatrix, mladú Evannu Lynchovú alias výstrednú Lunu Lovego-odovú a Jima Broadbenta ako nekonvenčného profesora elixí-rov Horaca Sloghorna. Všetky tri postavy majú spoločnú akúsinenormálnosť, ktorou vykračujú z davu a ich herci ich dokáza-li stvárniť naozaj uveriteľne. Naproti tomu výkony troch hlav-ných hrdinov sa od poslednej časti výrazne nezmenili, aj keďza zmienku stojí herecká snaha Daniela Radcliffa pod vplyvomtekutého šťastia Felix Felicis.Silnou stránkou filmu je hlavne humor. Jeho zdrojom sú najmäspomínané nekonvenčné postavy, komické scény, do ktorých sadostávajú hrdinovia prevažne v rámci svojho milostného snaže-nia a vtipné hlášky. Tých je v Polovičnom princovi skutočne ne-úrekom. Dá sa povedať, že šiesta Potterovka je snáď najvtipnej-šou snímkou z celej série a ja si dovolím tvrdiť, že ju prvé alebodruhé Dary smrti v tomto smere zaručene neprekonajú.Humor však filmu dominuje na úkor temnej stránky, ktorú somod neho pôvodne očakával. Tá príde o kormidlo hneď za prvýmiscénami a opätovne sa dostáva k slovu až na záver. Dokonca ajdve akčné scény z Polovičného princa majú jeden veľký nedo-statok – absentuje v nich vyvrcholenie. Záporákom totiž chýbamotív konania. V podstate prídu, tak trochu zastrašia, urobianeporiadok a sú zasa preč. Možno je na príčine aj neprítomnosťLorda Voldemorta, ktorý sa v celom filme neukáže ani jediný raz,ak nepočítam jeho dve mladšie verzie zo spomienok.Ako mierny nedostatok sa dá Yatesovi vytknúť inšpirácia Pánomprsteňov. Albus Dumbledore bol už v minulosti pripodobňovanýk mocnému čarodejníkovi Stredozeme, avšak v jaskynnej scénepri používaní ohňa v boji s Infermi je presnou kópiou Gandalfa.Okrem toho, samotní Inferi sa nemôžu viac ponášať na Gollumabažiaceho po svojom Milášikovi.Niektorým náročnejším divákom prekážal slovenský dabing, aleja aj napriek tomu, že sa považujem za priaznivca originálnehoznenia, mu v tomto prípade môžem vytknúť iba mierne chybyv preklade, ako použitie anglického výrazu Quidditch namiestoslovenského metlobalu a zámena piatac-kých skúšok VČÚ a MLOKov zo siedmehoročníka. Tieto prešľapy si naozaj všimneiba zarytý fanúšik.Na záver môžem s istotou vyhlásiť, žeHarry Potter a Polovičný princ je so svoji-mi kladmi aj zápormi doposiaľ najlepšousnímkou celej série.František Kozmon (CinemaView)Harry Potter a Polovičný princ, Harry Potter andthe Half-Blood Prince. Veľká Británia/USA 2009,153 min.Réžia: David YatesScenár: Steve KlovesHrajú: Daniel Radcliffe, Rupert Grint, Emma Wat-sonová, Alan Rickman, Tom Felton, Jim Broadbent,Helena Bonham Carterová, Michael Gambon,Warwick Davis, Maggie Smithová, David Thewlis,Robbie ColtraneSlovenská premiéra: 16.7.200932 ►►

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

34film profilKeď v roku 1990 nezamestnanejučiteľke Jo Rowlingovej počasjazdy vlakom z Manchestrudo Londýna zišiel na um nápads čiernovlasým čarodejníkoms okuliarmi, určite netušila, akýveľký úspech táto jej postavazožne. A zaručene o tom bolapresvedčená ešte menej, keď sajej agentovi takmer rok nedarilozohnať vydavateľa pre jej dielo.Až osem nakladateľských domovodmietlo Harryho Pottera, nežmu dali šancu v Bloomsbury, noaj to len za podmienok, žerukopis radikálne skráti a budepublikovať pod bezpohlavnýmmenom J.K. Rowling, pretoževydavateľ predpokladal, že malíchlapci by nečítali príbehyod ženskej autorky.Všetko sa zmenilo po 30. júni 1997, keďbola prvá časť série oficiálne vydanávo Veľkej Británii. Odvtedy zelenookýčarodejník z pera Jo Rowlingovej lámalrekordy. Dodnes boli jeho jednotlivé čas-ti preložené do 87 jazykov a predalo saviac ako 400 miliónov kópií po celomsvete. Preto keď Rowlingovú v roku 1999oslovila americká produkčná spoloč-nosť Warner Bros, prišiel čas na to, abysi konečne kládla podmienky autorka.Predala Warner Brosu práva na filmovéverzie svojich kníh za dva milióny s tým,že spoločnosť dostala práva iba na prí-beh a nie postavy, takže bez Rowlingovejsúhlasu nemôže v budúcnosti natáčaťfilmy s použitím jej hrdinov a okrem tohodo jednotlivých potterovských snímokmôžu byť angažovaní iba herci anglickéhopôvodu. S výnimkou štvrtej časti, v ktorejsa objavujú čarodejnícke školy z Bulhar-ska a Francúzska.Kameň mudrcov (2001)Prvý diel Harryho Pottera mal pôvodnerežírovať Steven Spielberg, no ustúpilod tohto, pretože nesúhlasil so základnoupožiadavkou autorky ohľadne britskéhoobsadenia a do hlavnej úlohy chcel dosa-diť svojho obľúbenca spomedzi detskýchhercov, Haley Joel Osmenta. Po Spiel-bergovi prišli do úvahy viacerí kandidáti,z nich Rowlingová preferovala TerryhoGilliama, napokon však miesto dostalChris Columbus, ktorého preslávili detskésnímky série Sám doma. Chris a Jo začalispolu pátranie po obsadení troch hlav-ných postáv – Harryho, Rona a Hermiony.Nemali to ľahké, uchádzali sa o ne detiz celej Británie a iba o hlavnú úlohu malozáujem viac ako 60 tisíc chlapcov. Víťaz-mi napokon boli vtedy neznámi DanielRadcliffe, Rupert Grint a Emma Watso-nová. Povrávalo sa, že Radcliffe dostalúlohu hlavne pre totožný dátum narode-nia so svojou postavou. Obaja sa síce na-rodili v júli, no Harry oslavuje narodeninyo sedem dní neskôr.Rowlingovej sa podarilo udržať čisto ang-lické obsadenie hercov, a tak sa do filmunedostali americké hviezdy ako DrewBarrymoreová, ktorá sa prezentovala akoveľká fanúšička knižnej série a RobinWilliams, ktorý dokonca ponúkal svojekomediálne umenie bez nároku na hono-rár. Do filmu sa dostal jediný Ír, RichardHarris. Zobral úlohu Albusa Dumbledoraiba preto, že sa mu jeho vnučka vyhráža-la tým, že s ním inak do konca života ne-prehovorí. V Kameni mudrcov si zahralaaj americká herečka Zoë Wanamakerováako inštruktorka lietania madam Hoocho-vá. Pravdepodobne sa jej podarilo okla-mať produkciu, keďže sa preslávila najmäv britských filmoch a najskôr jej na tomožno prišli, pretože z druhého filmu bolajej postava už vyškrtnutá.Počas nakrúcania prvého dielu sa vyskyt-lo viacero problémov. V mestečku Glou-cester chceli producenti natočiť niektorérokfortské scény v miestnej katedrále,lenže obyvatelia protestovali proti odo-hrávaniu čarodejníckych výjavov v ichsvätostánku. Nakoniec si tu štáb predsalen vykonal svoju prácu bez väčších kom-plikácií a sľubovaných barikád. DanielRadcliffe začal mutovať a jeho hlas sav priebehu filmu zmenil tak, že produkciupodozrievali z dodatočného predabova-nia. Okrem toho sú hercove oči v skutoč-nosti modré, zatiaľ čo Harry podľa knihyzdedil zelené oči po svojej mame. Prenepohodlie pri aplikovaní šošoviek samusela farba očí dodatočne editovať vovšetkých scénach. Prácu navyše mali ajs každým záberom, v ktorom bol spome-nutý Kameň mudrcov. Ten je v americkejverzii premenovaný na Čarodejníkov ka-meň, pretože americké deti si tento starýalchymistický termín nespájajú s má-giou, a tak museli každú takúto scénutočiť dvakrát s použitím oboch termínov.Nadmerné úsilie sa im napokon vyplatilo.Kameň mudrcov mal v Spojených štátochdovtedy najviac otváracích premieta-ní v presne 3762 kinách a do februára2002 bol druhý v rebríčku najlepšie zará-bajúcich filmov po Titanicu.Tajomná komnata (2002)Natáčanie druhej časti sa začalo iba dvadni po premiére Kameňa mudrcov. Nové-ho učiteľa obrany proti čiernej mágií malhrať Hugh Grant, no pre nabitý programmusel ponuku odmietnuť. Napokon sivo filme zahrali všetky štyri deti režisé-ra Chrisa Columbusa. Dcéra Eleanorstvárnila Susan Bonesovú už aj v prvomfilme, Violet sa ukázala ako dievčatkos kvetmi, syna Brendana ste mohli zhliad-nuť ako chlapca na schodiskuharry pottera jeho úspechus totálus►►35

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

35a Isabella Columbusová sa obja-vila v obchode s čarodejníckymi učeb-nicami. Zvláštnosťou je, že predstaviteľToma Riddla mal v čase nakrúcania 23rokov, pričom pôvodne hľadali chlapca voveku od 15 do 17 a herečka stvárňujúcaUmrnčanú Myrtu Shirley Hendersonovámala dokonca 40. Daniel Radcliffe malpôvodne za účinkovanie v tejto snímkezinkasovať len 125 tisíc libier, no po pro-teste hereckej únie sa táto suma zvýšilana dva milióny.Zo zaujímavostí z nakrúcania môžemespomenúť, že pri robení scény oneskore-ného príchodu Harryho a Rona na Rok-fort, štáb zničil až štrnásť modrýchFordov a Dobbyho na pľaci nahradilaoranžová lopta na palici. Domáci elf boltotiž vytvorený digitálne. Vo filme sa ob-javil aj Gandalf Sivý, jeho portrét viselv pracovni Albusa Dumbledora. Nešťastiepostretlo Emmu Watsonovú, ktorá si zlo-mila zápästie a obviazanú ruku potommusela skrývať v rukáve. Kvôli nej bolnútený Chris Columbus zmeniť závereč-nú scénu, v ktorej mala pôvodne podľascenára objať oboch svojich kamarátov.Hanbila sa urobiť tak pred celým štábom,preto sme v kine videli, ako objala ibaHarryho a s Ronom skončila pri váhavompodaní ruky.Prvé premietania Tajomnej komnatysprevádzali malé komplikácie najmä preupratovačov kinosál, pretože mnohýmdeťom pri pohľade na Rona zvracajúcehoslimáky prišlo rovnako nevoľno. Premiérufilmu však sprevádzala ešte jedna omno-ho smutnejšia správa. Krátko pred uvede-ním snímky zomrel Richard Harris.Väzeň z Azkabanu (2004)Práce na tretej časti poznačilo niekoľ-ko výrazných zmien. Michael Gambonnahradil zosnulého Richarda Harrisa akorokfortského riaditeľa. Najprv rolu AlbusaDumbledora ponúkli Ianovi McKellenovi,no ten zostal verný jedinému čarodejní-kovi svojho života. Okrem toho sa ChrisColumbus vzdal režisérskej stoličky. Akodôvod uviedol nedostatok času pre rodi-nu a zároveň vyjadril túžbu vrátiť sa k ďal-šiemu dielu po krátkom oddychu. Chvíľusa povrávalo, že ho vystrieda Spielberg,ktorý bol prvou voľbou Warner Bros.Na toto miesto navrhli aj Guillerma delTora, ten však odmietol kvôli prvému Hell-boyovi. Napokon bol tou správnou voľbouďalší mexický režisér Alfonso Cuarón.V zmluve s produkčnou spoločnosťou malšpeciálnu klauzulu, ktorá mu zakazovalanadávať pred detskými hercami. V rámcispolupráce s mladými hviezdičkami imdal napísať sloh na tému charakteristikyich postáv. Emma Watsonová to v štýleHermiony prehnala a odovzdala až šest-násťstranovú prácu, Daniel Radcliffe ibakrátke jednostranové zhrnutie a RupertGrint svoj sloh nikdy neodovzdal. Cuaróndal zabrať aj odborníkom na špeciálneefekty. Mal zvláštnu požiadavku na stvár-nenie Dementorov – chcel, aby nebolianimovaní, ale hraní bábkami. Technicisa snažili splniť jeho podmienku celýchšesť mesiacov, dokonca skúšali natáčaťzostrojené bábky pod vodou, aby dosiahlipožadovaný spomalený pohyb, no nako-niec sa režisér musel aj tak zmieriť s po-čítačom generovanými strážcami Azka-banu. Cuarón chcel do filmu vložiť aj čosizo svojho dedičstva, a tak si skutočnepozorný divák môže všimnúť, že na cin-torínskej fontáne pred vežou s hodinamije zobrazených niekoľko orlov žerúcichhady. Tento motív sa nachádza aj na me-xickej zástave.Počas natáčania si Alfonso Cuarón s Ala-nom Rickmanom vystrelili z mladéhoRadcliffa, keď mu do spacieho vaku na-inštalovali elektronický prdiaci vankúšikna diaľkové ovládanie. Mladý herec na-priek tomu zostával v postave a pokúšalsa dohrať celú scénu, zatiaľ čo sa na ňomcelý štáb smial.Ohnivá čaša (2005)Keďže natáčanie štvrtého dielu sa začalouž počas postprodukčných prác na Väz-ňovi z Azkabanu, Alfonso Cuarón muselodmietnuť ponuku na režírovanie Ohnivejčaše, a tak ho nahradil Mike Newell. Tensa rozhodol nenasledovať návrh War-ner Bros na rozdelenie obsažnej knihyna dva samostatné filmy a poslúcholsvojho predchodcu, ktorý mu poradil, ževhodnou selekciou môže stále dosiah-nuť vyváženú snímku. Pred natáčaním sav jednom z rozhovorov vyjadril nasledov-ne: „Vo svojom filme chcem narušiť vžitúpredstavu, že deti sú dobručkí anjeliko-via. Podľa mňa sú kruté, zlé, nenávistné,skazené, jednoducho krvilačné potvory.Veď sa v nich skrýva zárodok dospeléhočloveka!“O úlohu Cho Changovej sa uchádzalo viacako tritisíc adeptiek, pretože práve tátoštudentka má v ďalšej časti právo prvéhobozku Harryho Pottera. Najdiskutovanej-šou postavou však bolo obsadenie LordaVoldemorta. Po internete a v médiách sašírili klebety, že ním bude britský komikRowan Atkinson alebo John Malkovich.Napokon sa ním stal Ralph Fiennes.Ohnivá čaša sa zapísala do knihy filmo-vých rekordov použitím najväčšieho pod-vodného pľacu. Daniel Radcliffe pri natá-čaní týchto scén strávil viac ako 40 hodínpod hladinou a stálo ho to dva zápalyucha. K ďalším efektom patria aj dracivystavaní v skutočnej veľkosti chrliacichoheň a digitálne odstraňovanie vyrážokhercov, ktorí sa v tom čase dostali do pu-berty. Významnú prácu mali aj kostymé-ri a najviac im dali zabrať plesové šatypre Hermionu. Lenže na prvý pokus priveľkolepom nástupe na scénu sa v nichEmma Watsonová potkla a skotúľala sazo schodov.Prvýkrát boli vo filme vynechané metlo-balové scény na Rokforte, vynahradil ichvšak profesionálny zápas zo svetovýchmajstrovstiev hneď na začiatku. V časenatáčania štvrtej časti začal Daniel Rad-cliffe účinkovať v kontroverznej divadel-nej hre Equus, ku ktorej sa na interneteobjavili jeho nahé fotografie. Rowlingovása snažila svoje pobúrenie zakryť vyhlá-sením, že sa na neho pokúšala poslaťviaceré obliekacie kúzla, no on ich všetkyúspešne odvrátil!Fénixov rád (2007)Novým režisérom filmovej série sa stalDavid Yates a medzi inými k hercompribudla mladá Evanna Lynchová akoLuna Lovegoodová. Svoju postavu opí-sala v rozhovore ako závan čerstvéhovzduchu, dokonale zvládla jej stvárneniea dokonca pre ňu sama urobila redkvič-kové náušnice. Helen McCrory mala pô-vodne hrať Bellatrix, no musela sa tejtorole vzdať pre tehotenstvo. Nahradila juHelena Bonham Carterová, ktorá ako po-lošialená smrťožrútka doslova zažiarila.Helen McCrory si v šiestom filme napo-kon zahrala jej sestru a Dracovu mamuNarcissu.Najnáročnejšie pre technikov bolo stvár-nenie ministerstva mágie a samotnéhooddelenia veštieb. Táto miestnosť je pr-vou plne animovanou scénou v hranomfilme – vrátane poličiek a všetkých veš-teckých sfér. Vo Fénixovom ráde sa po pr-výkrát objavilo veľké čarodejnícke duelo-vanie, ktoré pripravil tanečný choreograf.Ten doslova učil mladých hercov súbojovékroky. Zaujímavosťou je, že podpisy Har-ryho, Rona a Hermiony na listine členovDumbledorovej armády sú totožné s týmiknižnými. Špeciálne opatrenia sprevádza-li distribúciu Fénixovho rádu, do kín sadostal pod falošným označením Havran.Dary smrti (2010-2011)Guillermo del Toro po odmietnutí ponukyrežírovať Väzňa z Azkabanu kvôli Hell-boyovi a Polovičného princa pre HellboyaII prejavil záujem práve o poslednú časťHarryho Pottera. Urobil tak však už prílišneskoro, pretože Warner Bros medzitýmpodpísalo zmluvu s Davidom Yatesom.Natáčanie sa začalo 16. februára tohtoroku a štáb už má za sebou jednu z naj-diskutovanejších scén, bozk Rona a Her-miony. Dary smrti budú rozdelené na dvečasti, z ktorých prvá bude mať premiéruv novembri 2010 a druhá až v lete 2011.Hudbu zloží opäť John Williams a hlavnépostavy stvárni trojica hercov Radcliffe,Grint a Watsonová až do konca.František Kozmon(CinemaView)34 ►►filmprofil

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

36Sú knihy a KNIHY, knihymáme radi, samozrejme, čítameich a tak, ale KNIHY mámeešte radšej, zvlášť, keď ich tustále vychádza ako šafranu.Veľkých, výpravných, lesklých,obrázkových KNÍH, ktoré súnielen na čítanie, ale aj vyzerajúDOBRE. Jednou z takýchKNÍH, vzhľadom k obsahua výprave vlastne jedinouna našom trhu sú STAR WARS.„FFFFFFFF-Chchchchchch,“ nádych a vý-dych, ťaživý, astmatický, znejúci „plecho-vo“ – ten zvuk by nespoznali snáď ibav strednej Afrike. Pre vesmír Star Warsje tým istým, čo úvodné riffy Smoke onthe Water pre rockovú hudbu. Keď razprídu mimozemšťania a bude to vyzeraťna útok s cieľom podrobiť si našu pla-nétu, postačí nechať zaznieť v éteri tennádych a výdych. Ak hneď neodletia, takbudú určite paralyzovaní a nám postačízapnúť repliky svetelných mečov, ktorémáme predsa doma všetci – „vzuuum-vzuuum...“ To ich presvedčí, na ktorejsme strane!Mimochodom – keď v roku 1977 zaznelv médiách ten nádych a výdych, nasle-dovali ho slová: „Nebojte sa, to je ibasmrteľný dych Temného pána...“ Aj taktovyzerala kampaň k filmu, ktorý spočiat-ku nechceli nikde premietať, premiérovobol uvedený iba v 32 amerických kinácha len vďaka omeškaniu iného filmu houviedol v premiére aj hollywoodsky Chi-nese Theatre. To, čo sa zdalo ako nevý-hoda, sa nakoniec ukázalo ako skvelýťah – málo kín, to znamenalo dlhé radynadšených fanúšikov a vďačnú tému premédiá – reklama zadarmo. A ostatné užpoznáme. Alebo nie?„Ha-ha-ha,“ povedal by Jabba a zašra-motil by reťazou s pripútanou princeznouLeiou v bikinách, „...naivný džedáj!“ Totonie je ani začiatok, všetko to malo eštesvoje epizódy predchádzajúce to-muto dianiu a samozrejme ajpokračovanie. A práve o tomje výpravná publikácia StarWars, ktorú lokalizovanúvydalo české vydavateľ-stvo Computer press.Knihu pri príležitosti tridsať-ročnice fenoménu Star Warsnapísali dvaja fanúšikovia, ktorísa dnes už prácou pre GeorgeaLucasa živia – Stephen J. San-sweet, novinár, ktorý zažil za-čiatok celého fenoménu a PeterVilmur, zberateľ všetkého, súvi-siaceho s vesmírom Star Wars.Pri prvom listovaní v knihebolo počuť z redakcie Fantá-zie striedavo výkriky nadšenia, prekla-dané Vaderovým dychom a pospevo-vaním imperiálneho pochodu. Knihatotiž neobsahuje iba text a obrázky, aleprakticky na každej druhej dvojstrane jenejaký vložený materiál – dokopy ich jepäťdesiat – pozvánka na prvé projek-cie a anketový lístok z nich, plagátiky,pohľadnice, nálepky, dokonca nažeh-ľovačka, papierová skladačka Lukovhovznášadla, či jednorazové tetovačky.Vychytávkou je aj Lucasov rukou písa-ný náčrt scenára, či technické výkresyk niektorým scénam. A hneď na začiat-ku dve audio CD s rozhovormi, ukážka-mi z pôvodných rozhlasových reklám,spevom princeznej Lei v Star WarsHolliday special, či ukážkou originálnejrozhlasovej hry.Nie, táto výpravná publikácia nie je kni-hou o filme, nie je to kniha o svete StarWars s obrázkami scén a koncepčnýmimaľbami. A nie je pre tých, čo sa k StarWars dostali až s Epizódou I. Toto je kni-ha o FENOMÉNE Star Wars, toto je kni-ha o tom, ako popkultúra objavila sci-fia ako fantastika prenikla do popkultúry.A pre tých, čo nemajú to slovo radi, hozopakujem – popkultúra. Je to kniha pretridsiatni-kov a štyrid-siatnikov, pre tých nás,ktorí sme v temných socialistic-kých dobách videli prvýkrát Hviezdnevojny v maďarskej televízii ako „Csillagokháborúja“ a nepotrebovali vôbec vedieťpo maďarsky, alebo pre tých, ktorí videliHviezdne vojny na ošúchaných VHS sosimultánnym dabingom Ondřeja Neffa.Kto si to doteraz nemyslel, po prečítanítej knihy musí pochopiť, že George Lu-cas je génius, chlapík, ktorý má nielennápad, ale ho aj vie predať. A to dokon-ca niekoľkokrát a v rôznych formách. Žeje to dnes normálne? To áno, ale on tourobil prvý a už v roku 1977. Ono vlast-ne táto publikácia je zároveň učebnicoumarketingu a P.R., prinajmenšom preslovenské školy.Nejde však len o peniaze. Ide o to, žehneď, ako zaznie úvodná melódia zoStar Wars, hneď, ako zabzučia svetelnémeče a zaznie plechový dych, poloviciobyvateľstva severnej pologule prejdúpo tele zimomriavky. Nedávajte Afriča-nom bochníky chleba, postavte im kli-matizované kiná a ako prvé im pustiteStar Wars. O dve generácie budú akomy. A prestaňte mi hovoriť „multi-kulti“reči o zabíjaní pôvodnej kultúry. Čiernymuž v noci sníva o tom istom, čo my –byť najlepší džedáj v ďalekej-preďalekejgalaxii...Obivan AľakšaStephen Sansweet, Peter Vilmut: Star Wars.Praha, Computer Press 2008, 128 s.star warsbibliofília do každej rodinyfenomén predstavujeme36

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

37Leto, dovolenky, prázdniny,festivaly, opekačky, šport, alehlavne pohoda a oddych. Taknejak prebehli mesiaceod vydania poslednej Fantáziepo súčasnú aj u nás. Mnohévydavateľstvá, či už knižné,alebo herné, si dali rovnakopohov a tak sa tieto horúceletné mesiace niesli prevažnev znamení výpredajov. Kto ichzachytil, určite neľutoval.Sem-tam však vybehla ajnejaká tá novinka...KNIHY:Za zmienku ich stojí hneď niekoľko.Najnovší román mimo prostredia Plo-chozeme – Národ nestratil nič z prat-chettovského sarkazmu a napriek bojus Alzheimerovou chorobou Terry Prat-chett predviedol, že sa dokáže vzchopiťa písať. V týchto dňoch už možno držítev rukách aj ďalšie, v poradí už ôsmepokračovanie slovenského vydaniaÚžasnej Plochozeme s názvom Stráže!Stráže! A možno vás zaujme aj fakt, žeisté trnavské divadlo nacvičuje hru niek-torej zo slávnych Pratchettoviek, takženielen v Čechách, ale už aj na Sloven-sku si, zdá sa, budeme môcť čoskoroužiť Pratchetta ešte viac.Chute fanúšikov hltajúcich čokoľvekzo svetov Warcraft, Warhammer, StarWars či Star Trek sa nemôžu sťažovať.Svoje knižné prídely dostávajú po dáv-kach počas celého roka a ani toto letonebolo výnimkou. Jeho záver však po-tešil najmä tých, čo si obľúbili Twilightságu. Slovenské vydanie štvrtej časti –Úsvit – svižne odbúdalo z poličiek istenielen Brlohu. Ale veľmi srdečne steprijali aj celkom novú postavu, ktorá siod nás toto leto nakráčala už aj do va-šich knižníc. Nie je ním nik iný, ako cezdeň obyčajný chlapík vtipkujúci s kole-gami Miamskej polície a v noci psycho-pat vraždiaci iných vrahov – Dexter.KOMIKS:Omnibusy Predátor a Votrelci! Mňamka.Ak ste ešte neochutnali, vrelo odporú-čam. Ale ani najnovší Hellboy: Podivnámísta sa nenechal zahanbiť. Opäť saobjavil v oboch prevedeniach – v brožke,na také to domáce žuvanie – a v pevnejväzbe s prebalom pre zberateľov, res-pektíve tých, čo si svoje komiksy „lás-kajú“. Aj mangy sa objavuje v Brlohochčoraz viac a to nielen v angličtine. Do-konca jej je už toľko, že sa po prvýkrátdotkol výpredaj aj jej. Keby mi to niektopovedal pred pár rokmi, neuverím. Vlast-ne mi to aj povedal, ale neverila som.O to viac ma teší, že sa konečne aj man-ga v krajine ako naša prehupla z fázy„doplnkový sortiment“ na „bežný,“ tedaširšími masami vyhľadávaný. Kukomiksu logicky patrí aj kresba. Maľbazase ozvláštňuje obálky komiksov ajkníh. No a kde sa nachádzajú nádhernéobrázky? No predsa na kalendároch. L.Royo, V. Frances a ďalší vám radi spes-tria steny vašich Brlohov, stačí si vybrať.A pozor! Veľký hit! Pribudli holograficképlagáty s 3D efektom. Fakt skvelé. Keďich uvidíte – odpadnete! Ako som odpa-dla aj ja.HRY:Tie, čo si na spustenie vyžadujú elek-trický prúd – teda videohry – tak to vássklamem. Letná ponuka nič moc, tedakeď nerátam The Sims 3 a nový Wolfen-stein, vlastne aj Terminátor, Transfor-mers, InFamous, Anno 1404,..no ako totak píšem, pozerám, že až také suchéleto to zase nebolo... Najväčšie herné ti-tuly však na vás čakajú po prázdninách.Ale o tom až v ďalšom výbehu. V lete sanechodí len v plavkách po pláži, ale ajdo kina, festival, koncert, či len tak sivybehnúť s kamošmi. V partii ste mnohíiste zahviezdili v tričkách s motívom hry(Warcraft, Gears of War, Half-Life, Re-sident Evil...), navyše WoWkárom do ichoddelenia WoW pokladov, pribudli ajšperky a nové podložky pod myšky.V hrách, čo elektriku nepotrebujú jedno-značne dominoval Magic: The Gatheringso svojou novu sadou Core Set 2010a na chvíľu odstavil aj súčasné hviezdykartových hier Pokémon a Warcraft. Ajmy sme si zahrali. Na turnaji v Trnave.Dostali sme síce riadny výprask, ale ne-vadí, nabudúce miešam karty ja.FIGÚRKY:Terminátor, terminátor a opäť terminá-tor. A že vraj film bol nanič (i keď mnesa páčil). Ak ste čítali rubriku o figúr-kach v minulom čísle, viete presne čoza figúrky mám na mysli. Ale pre neza-interesovaných spomeniem aspoň tohonajpopulárnejšieho – Endoskeletonv rôznych veľkostiach a prevedeniach.Avšak napriek letným horúčavám museljeho oceľový skelet pociťovať miernyprievan. Na lopatky mu totiž celkomslušne fučali aj Benderovia z Futuramy,luxusné figúrky zo Star Wars (Koto-bukia), najnovší Warcraft a aj Edwards Bellou z Twilightu. Alien, Predátora najnovšie aj manga a anime figúrky,najmä tie od Mon-Sieur Bome, všakkopú v Brlohu svoju vlastnú ligu. Posled-né menované sa páčia najmä pá-nom. Ste zvedaví? Veď príďteomrknúť.NOVINKY:Okrem figúrok, sošiek, replíka anime doplnkov už u násnájdete aj ďalšie „vychy-távky“, ktoré potešia vás,alebo sú vhodným darče-kom pre vašich blízkych,čo opäť poteší vás. Pri-budli odznaky, a to užnielen v anime štýle, a ajkolekcia tričiek sa po her-ných a manga motívochrozrástla o filmové a ďalšieznačky. K Star Wars trič-kám pribudli ďalšie Star Warstričká a najmä tie s odľahčeným nápa-dom si vaše srdcia získali okamžite. Anisrdcia fanúšikov Twilight ságy nezostaliz kameňa a šperky inšpirované posta-vami z filmu nadchli nejednu romantic-kú dušičku.•••Prázdniny sú fuč. A my sa už pripra-vujeme na ďalšie obdobie, v ktoromsa chystáme ponúknuť vám opäť tienajčerstvejšie novinky a fantastické zá-žitky. Túžba je jedna z vlastností, ktoréľudstvo posúvajú vpred. Nemusia to byťnutne hmotné veci, zážitok a pocit jedôležitý tiež. Prostredníctvom kníh, hier,komiksov sa môžete stať čímkoľvek, ro-biť čokoľvek, túžiť po čomkoľvek. Smeradi, že vám môžeme poskytnúť miesto,kde sa zhmotňujú fantastické predstavydo „vecí,“ po ktorých túžite, a ktoré rov-nako milujeme. Byť tak bránou do fan-tastického sveta a každý môže z nehokúsok nosiť – pri sebe (figúrky, dopln-ky), v sebe (po prečítaní knihy, komiksu,zahraní hry), alebo na sebe (oblečenie,šperky)... stačí sa obslúžiť, stačí vojsťa nechať sa očariť :-)Viac Brlohu nájdete na www.brloh.skGalgo & BrlohTeamfanstylebrloh výbehbrloh výbehv znamení pohody a oddychu

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

38hudba kovové diskynovinka – trhákisiswavering radiant (2009)Keď do rubriky Kovové disky vyberámnejaký trhák, zväčša sa snažím nájsť nie-čo ľahko stráviteľné, čo by mohlo osloviťnajširšie spektrum poslucháčov. Tentorazsom ale urobil výnimku. Prečo? Lebo al-bum, ktorý vám chcem predstaviť, za toproste stojí. Kalifornskí Isis odjakživahrali ťažkú muziku. Taký ten typ, čo si vy-chutnáte len v zavretej zatemnenej miest-nosti, najlepšie so slúchadlami na ušiach.Ich staršie počiny boli dokonca tak ťažkéa „psycho“, že ste na ich strávenie (pod-ľa mňa) potrebovali sódu bikarbónu. Nos piatou radovkou s názvom Wavering Ra-diant prišla menšia zmena. O akej hudbesa to tu teda vlastne bavíme? Možno saniekde dočítate, že Isis hrajú progresívnyart-rock. Môže byť. Ale ich progresivitu bysom nevidel v protirytmoch ani ekvilibris-tike, lež v netradičnej práci so zvukmia náladami. Skôr mi pre nich sedí označe-nie metalová avantgarda. Už len preto, žena ich albumoch hosťujú ľudia ako AdamJones z Tool a svoje počiny vydávajú vovydavateľstve Ipecac streleného MikePattona (z čerstvo revitalizovaných FaithNo More). Čo teda nájdete na tejto novin-ke? Sedem skladieb s priemernou dĺžkou8 a viac minút, väčšinou v pomalom, roz-vláčnom tempe, miestami snovom, mies-tami hutne valivom. Hudba ako taká nieje založená na riffoch (ako tomu v metalezvyčajne býva), ale skôr na „vybrnkávač-kách“ a rozkladoch akordov a stupníc.Elektrické gitary nie sú skreslené len cezdistortion, ale maximálne efektívne vyu-žívajú všetky možné reverby, chorusy, čiflangery – proste všetko, čo dnes dokáže-te dostať z multiefektov. Spev strieda dvepolohy – drsnú hrdelnú a jemnú art-roc-kovú. Na prvé počutie znie celá nahráv-ka pomerne zložito – nálady sa kopia,nápady sa vrstvia, témy rastú a rastú. Novo chvíli, keď toho už začínate mať dosť,vynorí sa naraz úžasná melódia, ktorávás vyslobodí z desivého sna. Toto je fakto „iných“ zážitkoch. Skúste.novinka – truhlákdebaucheryrockers & war (2009)Vo vesmíre musí byť rovnováha. Preto,keď nejaká artová kapela (ako napríkladIsis) vydá umelecký skvost, musí zákoniteniekde inde vyjsť aj nejaká „vtákovina“.Úlohy takéhoto vyrovnávacieho ťažítkavesmírnych váh sa už roky ochotne ují-majú nemeckí Debauchery. Za čo im buďvečná sláva. A teraz to nemyslím ironicky.Táto kapelka má naozaj všetky moje sym-patie. Možno práve preto, že sa neberieaž tak vážne. Thomas Gurrath (šéf, mo-zog a jediný stály člen tohto zoskupenia,ktorý obstaráva väčšinu spevov, gitári bás a na zbytok produkcie si pozývaštúdiových hráčov) sám priznáva pomer-ne nízku originalitu svojich výtvorov. Do-konca sa netají ani obdivom k americkejlegende Six Feet Under, za klon ktorýchsú jeho Debauchery označovaní. Nie je sačo čudovať. Thomasovo chrochtanie ako-by vypadlo z hrdla samotnému ChrisoviBarnesovi a jeho riffy si v ničom nezadajús tými Six-Feeťáckymi. Tomu, čo Debau-chery hrá, sa nadáva čistokrvný death ‚n‘roll. Strednotempové skladby, sem-tamspestrené nejakou klepačkou, zapamä-tateľné, bez zbytočnej virtuozity alebo ex-perimentovania. Aj keď – nepísal by somo nich v Kovových diskoch, keby tomutentoraz predsa len nebolo trochu inak.Svoj šiesty album totiž Debauchery pojaliskutočne originálne. Rozdelili ho na dvepolovice. Prvá sa nesie v klasickom death‚n‘ roll-ovom duchu, spestrenom kláve-sovými nástrojmi. Majestátnosť AmonAmath som od nich vážne nečakal, ale toešte nie je nič oproti tomu, čo prichádzav druhej polovici. Totálny úlet. Hard rockv štýle AC/DC – dokonalá kopírka tvorbyAngusa Younga a spol., vrátane sól a spe-vu. I keď bez chrochtania to samozrejmenejde ani tentoraz. Skvelá kombinácia!Thomas Gurrath potvrdil štatút staréhorecesistu. A kvitujem aj asistenciu Den-nisa Warda (z hard-rockových Pink Cre-am 69) za mixážnym pultom a „slaďák“na záver! Prvotriedna zábava!starinka – legendahelloweenkeeper of the sevenkeys – pt. I & II (1987-88)Popisovať metalovo-gramotnému člo-veku speed-metalový dvojalbum no. 1je ako chodiť so železom do železiarní.Ale keďže som sa už pustil do prevet-rávania legiend, môžem vari vynechaťkult kultov, ktorý v druhej polovicizlatých osemdesiatok vyvolal masovýošiaľ po celom svete (vrátane železnouoponou odrezaného východného blo-ku)? Helloween! Veselé tekvice. Vtedyich poznal aj môj dedo. Vyleteli nahorako strely. A ani sami nevedeli ako.Nečudo. Veď šlo o obyčajnú garážovúkapelu, partiu chalanov z Hamburgu,nadšencov, čo sa zbláznili do JudasPriest a Iron Maiden, kopírovali svojevzory a snáď len podvedome (v snahebyť o čosi rýchlejší a divokejší) dávalido piesní, ktoré skladali, niečo vlastné.Pozornosť vzbudil už ich debut Wallsof Jericho. No až po prijatí novéhospeváka (Michaela Kiskeho) dostaliich skladby ten správny šmrnc. A žeich bolo hojne. Chalani dali v tvorivompretlaku počas necelých dvoch rokovdokopy materiál na celé dve dosky.No neverila im ani ich vlastná firma.Bála sa ísť do rizika a rozhodla savydať oba diely „Keepera“ samostat-ne. Neuveriteľné, že nikto neodhadol,aký potenciál sa v nich skrýva. A zrazumeno Helloween (ktoré vymyslel ne-bohý bubeník Ingo Schwichtenberg)skloňovala celá Európa. Ba i Britániaa USA. A zaslúžene. Pretože Keeper ofthe Seven Keys, to nie sú len skve-lé muzikantské výkony, neošúchanénápady, skvelé sóla gitarového duaHansen-Weikath a Kiskeho spev. Jeto predovšetkým ukážkovo nabúranéklišé o tom, že metal musí byť „tem-ný“. Proste happy muzika s úžasnýmpozitívnym nábojom a ešte veselšímitextami. Ortodoxní mohli krčiť nosykoľko chceli, masy si túto kombináciujednoducho zamilovali. Paradoxomostáva len to, že kapela z toho obrov-ského množstva predaných nosičovdodnes nevidela ani cent. Ale ktoráhorúca mladícka hlava pred vydanímalbumu číta, čo vlastne podpisuje?Skoro žiadna.Rubriku vedie:Dušan Duke Fabian

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

39 fanstylevýletníkstopy v kameňochKamene, ktoré pochádzajú z Peru z okolia Ica a Ocucaja, sú premnohých vedcov stále veľkou záhadou. V šesťdesiatych rokochminulého storočia ich objavil doktor Javier Cabrera Darque.Na ich povrchu sú vyryté zvláštne kresby, z ktorých vyplýva, žena Zemi v časoch dinosaurov existovala technologicky pokroči-lá civilizácia, ktorá poznala základy chirurgie a astronómie... Išlolen o gigantické falšovanie? Na našom území rozhodne nie. Ry-tiny, kresby či otlačky z čias, keď boli kamene len mäkkou hmo-tou, sa zachovali aj bez nadmernej popularizácie.Na upätí náučného chodníka Oblík (Prístup: Hanušovce nadTopľou, obce Petrovce alebo Hermanovce nad Topľou), zanechalsvoju stopu obor, keď kedysi prekračoval toto údolie. Historicivšak tvrdia, že do plochého kameňa vytesali preliačinu s dĺžkou40cm a šírkou 15cm v podobe stupaje naši predkovia v dobebronzovej, keď využívali v tom čase nezalesnené skalnaté bralána vykonávanie pohanskych obradov. Iní odborníci uvádzajú, žeštrbinu v kameni v časoch tatárskych výprav využívali tatárskibojovníci na ostrenie svojich zbraní. Neďaleko stupaje sa nachá-dza ďalšia zaujímavosť – Písaný kameň alebo Rajzovaný kameň.Kameň bol v minulosti dvakrát taký veľký ako je dnes, ale ľudiaz neho ťažili. Ťažba bola úradne zastavená, keď sa na boku ka-meňa našiel nápis, ktorého časť obsahuje viditeľné písmeno „A“s lomenou prepážkou. Jediný národ, ktorý používal pri písaní „A“lomenú prepážku, boli Rimania. Historici predpokladajú, že nápisdokazuje prítomnosť jednotky vojakov pod vedením Marka Au-rélia (pravdepodobne sú to iniciály jeho mena). Niektoré nápisy(najmä vyryté letopočty) boli identifikované ako nápisy z čias Na-poleona, keď napoleonské vojska tiahli na Moskvu a späť.Obria stopa a Písaný kameň sa nachádzajú na upätí Oblíka ne-ďaleko bývalej Kukoreliho chaty (najjednoduchší prístup je cezareál ubytovne Zeocem, okolo bazéna a pamätníka SNP), priamona modro označenom turistickom chodníku, vedúcom z Herma-noviec Nad Topľou.Lucia Droppovástarinka – raritkadevildriverthe last kind words(2007)Pamätáte sa na nu-metalovú kapelu CoalChamber, ktorá zhruba pred desiatimirokmi valcovala rockové hitparády? A čoich vystrihaný, opiercingovaný speváks potetovanou bradou a expresívnymprejavom? Spomeniete si ešte na DezaFafaru? Myslím, že dnes by ste ho asinespoznali. Nosí vlasy dlhé po pás, vážidobrých 100kg a je z neho chlap akohora. Vyhýba sa drogovým excesoma predovšetkým – venuje sa trochu inejmuzike. Nie, na Coal Chamber úplnenezanevrel. I jeho terajšia kapela – ka-lifornský DevilDriver – je trochu napách-nutá nu-metalom. Ale má našliapnuték omnoho serióznejším métam. Trvalo jej4 roky a 2 albumy, kým sa vyprofilovala.Do zápalnej zmesi, na ktorej funguje, skú-šala postupne pridávať metalcore, thrashi death metal, až napokon našla tensprávne vyvážený pomer zložiek (i keď jenutné poznamenať, že death má na jejzatiaľ predposlednom výtvore predsalen štipku navrch). Úspešne tak naplnilamoju predstavu o tom, ako má vyzerať„nový“-metal. Na The Last Kind Wordsnenájdete žiadne uspávanky. Všetkyskladby sú rýchle, nadupané, a pritom za-hrané s presnosťou atómových hodiniek.Produkcia je tak zabíjačková, akoby ju mi-xoval sám Terminátor. Prejav Deza Fafarusa pohybuje na hrane, blízko k vypätémuvreskotu, hĺbky ťahá až kdesi z päty, nopritom stále spieva! Gitary sú prevažneuriffované (téma za témou, nápad za ná-padom) no v správnej chvíli sa nevyhýba-jú ani melódiám (a nie hocijakým) alebosólam (už vôbec nie hocijakým). DevilDri-ver proste našli ideálny žánrový prienik.Z metalcoru a nu-metalu si berú to, akopracuje s rytmom, a z death a thrash me-talu to, ako pracuje s riffom. Divíte sa, žena koncerte dokážu roztočiť 20 000-ovýdav do zdivočeného kolečka? (Od roku2007 držia Guinnessov rekord za „largestcircle pit“.) Pray for Villains, priatelia! Jaidem hltať ich novinku!Stargate, Star Trek,Star Wars, Heroes,Battlestar Galactica,Červený trpaslík…Pán prstenů, Zaklínač,Harry Potter, Narnie…LOST, Supernatural,Buffy, Angel…anime, DDR, Wii, PS3,Xbox, deskovky, RPG,nové i klasické filmy...WWW.FFSPECIAL.CZSPECIÁLFESTIVAL FANTAZIE

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

40hudba rozhovorMesto Šaľa zažilo 5. júlav tamojšom Metroklube ozajstnýmetalový sviatok. V rámcisvojho turné tu vystúpilabrazílska thrashmetalováskupina Sepultura. Štvoricahudobníkov prezentovala nový,jedenásty, štúdiový albumA-LEX, inšpirovaný dielombritského spisovateľa AnthonyhoBurgessa Mechanický pomaranč,ktoré sa stalo známepo sfilmovaní režisérom StanleyKubrickom. Alex je menohlavného hrdinu knihy a filmu...Metalovú legendu si prišlo pozrieť do 600ľudí a z poldruhahodinovej šou muselibyť nadšení, skupina zmixovala novinkyz aktuálneho albumu s tým najlepším zosvojej 25-ročnej histórie. Fantázia bolapri tom a po koncerte sa nám podariloporozprávať sa s Andreasom Kisserom(AK) a Derrickom Greenom (DG).Aktuálny album A-LEX je koncepčnýalbum. Prečo ste si zvolili dielo Mecha-nický pomaranč za jeho hlavnú tému?AK: Podobný koncept sme použili na pre-došlom albume Dante XXI, čo bola prenás skvelá skúsenosť a robili sme to akosoundtrack filmu alebo knihy. Keď smes Derrickom písali texty, čítali sme knihu,študovali sme si Burgessov životopis,ponorili sme sa do diela. Mimochodom,obdobne sme to robili aj pri predošlom al-bume s Dante Alighierim. Mechanický po-maranč je známy predovšetkým filmovýmspracovaním, ktoré je klasikou, a mámeho radi. Videli sme ho mnohokrát a je toveľmi silný príbeh. Vypovedá o politike,náboženstve, násilí, drogách, priateľoch,rodine – o všetkom, takže sme mohlido textov vložiť naše vlastné nápadya skúsenosti. Je to klasika, známe dieloa ľudia sa s ním môžu stotožniť.Po príchode Derricka do kapely, Sepul-tura vytvorila tri koncepčné albumy –Nation, Dante a A-lex. Bol to Derrickovprínos, myšlienka?DG: Nie, myslím, že to boli spoločné ná-pady, prišlo to celkom prirodzene, všetcisme k tomu prispeli. Myslím si, že pri na-hrávaní je dôležité byť na niečo sústrede-ný, pomáha to pri písaní.AK: Vždy keď skladáte nejaký album, maliby ste mať nejaký koncept, predstavte si„satanistické“ skupiny bez Satana... Aj toje pre nich koncept. A aj náš album Rootsje v podstate koncepčný album, kde pre-skúmavame korene brazílskej kultúrya inšpirovali sme sa indiánskymi hudob-nými vplyvmi.O albume A-LEX sa hovorí ako o „návra-te starej Sepultury“. Ako to vidíte vy?AK: Nie, toto je nová Sepultura (smiech).Hráme 25 rokov a každý deň počujeme toi tamto, dobré i zlé o našej hudbe, čo bysme mali a čo nie... Každý môže vravieť,čo chce a ľudia si vždy budú hovoriť svo-je. Sepultura je väčšia ako ktorékoľvekindivíduum – zahrňuje množstvo fanú-šikov, skvelú históriu kapely, výbornýchľudí, ktorí sú v kapele a výborných ľudí,ktorí už nie sú členmi skupiny, nielen hu-dobníkov, ale aj technikov, manažment...A stále pokračujeme, pretože máme radi,čo robíme a naša hudba je „čerstvá“,skutočne skladáme, ako to cítime dnes– rešpektujeme našu minulosť, ale ne-snažíme sa ju kopírovať. Ak to, čo robímednes znie, ako niečo z minulosti, je to pre-to, lebo veď sme to stále my, vychádza tostále prirodzene z nás.V poslednej dobe vaše albumy vznika-jú približne každé tri roky, takže ďalšíby mohol vzniknúť v roku 2012... Tenje však podľa kalendára Mayov rokomkonca sveta a to je zaujímavá téma preSepulturu na album, či nie?AK: (smiech) Koniec sveta, naozaj...DG: ...(smiech) nedá sa povedať, kedyje čas na ďalší album, nechávame tomuprirodzený priebeh a keď sa budeme cítiťna skladanie a písanie, môže byť, že tonebude 2012, ale o rok skôr.AK: Ale nie, v roku 2012 nemôže byťkoniec sveta, lebo v roku 2014 budememať v Brazílii Majstrovstvá sveta vo fut-bale. Nezabíjaj svet pred nimi! A mož-no, ale ozaj „možno“ tam bude bude ajSlovensko...Niekto z vás vraj zbiera komiksy...AK: To je on (ukazujúc na Derricka), tiedetinské sračky (smiech)...DG: Áno, milujem komiksy s klasickýmpríbehom, mám rád veci Franka Millera,Sin City, Ronin, grafické novely ako Stráž-covia / Watchmen. Páčia sa mi aj klasic-ké Marvelovské komiksy ako X-Men, Spi-derman, Thor alebo Invaders a také tiestaré klasiky s hrdinami bojujúcimi protinacistom ako Kapitán Amerika. Čítamvšeličo, čo mi kamaráti odporučia, alenaozaj mám rád grafické novely, kde súprepracované charaktery postáv.Andreas, vy zase máte radi Star Wars,máte ako správny fanúšik aj kostým?AK: (smiech) nie, nie, ja nie som ten typfanúšika...DG: Ja by som chcel, aby mal kostým Lan-da Carlissiana...Alebo skôr kostým princeznej Lei?AK: (s celkom vážnou tvárou a zmenenýmhlasom) Tak teda, musím sa priznať, žemám kostým princeznej Lei...Máte fotku?AK: (smiech) To by ťa stálo príliš draho...Ale nie, nie som ten typ fanúšika, mámnejaké hračky a miniatúry a môj jedenásť-ročný syn to má tiež rád. Môj prvý filmv kine boli prvé Star Wars v roku 1977,potom som videl celú trilógiu a novú triló-giu... Star Wars je súčasť celej našej ge-nerácie. Mám rád sci-fi všeobecne, mámrád aj Star Trek, ale nie som „zažratý“ fa-núšik, radšej mám šport, futbal, zbieramskôr športové predmety...Zhováral sa: Ivan Aľakšasepulturamechanický pomaranč, koniec sveta a star warsAktuálna zostava Sepultury v Metroklube po koncerte. Spevák Derrick si Fantáziu zrolovala strčil do vrecka – jeho partnerka je Češka, čítať mu teda má kto a časopis sa mu páčil.Foto: © Rubin Kostov, www.rubinfoto.comDerrick Green, Andreas Kisser a JeanDolabella. Foto: Ivan Aľakša

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

karta postavymuchaVlastné meno: neznámeAutor: Lewis Trondheimkarta seriálupirátovarodinkaŽáner: animovaný seriál, paródia na lúpežnícke príbehy spodtrojrohých klobúkov a napnutých plachiet so skríženými lebkamiKrajina pôvodu: Francúzsko, Nemecko, KanadaMinutáž: 26Rok produkcie: 1998-1999Seriál vytvorili: Stéphane Bernasconi, Béatrice Marthouret a Yves CoulonScenár: Yves Coulon© Urania s.r.o.Nadľudské schopnosti:Lieta, vďaka svojej veľkosti a rýchlosti je takmer nepolapiteľ-ná, čo vzhľadom na to, že nie je človek, asi nemožno veľmipovažovať za nadľudské schopnosti.Zvláštne znamenie:Je celá čierna, má obrovské krídla a topánky.

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

karta seriálupirátovarodinkaSpomedzi detských seriálov, ktoré nie sú čisto len pre detvá-ky, je Pirátova rodinka zrejme jeden z najmiernejších. Nikto tunezomiera ani navzdory téme, nedejú sa tu krvavé násilnosti,zato sa láskavým spôsobom parodujú pirátske klišé. Zákla-dom je rodina klasického piráta Viktora, ktorý vďaka svojej ne-schopnosti živorí a nájsť nejaký ten poklad, alebo prepadnúťzlatom naloženú galéru, je pre neho problém nadľudských roz-merov. Nie, že by nechcel, ale keď sa mu aj niečo podarí, osudnapokon má rozdané karty úplne inak. Do toho prichádzajúproblémy s pubertálnou dcérou Krevetkou a synom Krabíkom,ženou Lucille túžiacou po lepšom živote a v podstate mámepred sebou klasický pôdorys rodinného sitcomu, až na to, žeje kreslený. Pirátova rodinka si frčí piánko, takže je možnénájsť ju v televíznom vysielaní i ráno cez víkend. Štvoricu dopĺ-ňa ich domáce kura, skrotený krokodíl so sklonmi k prežiera-niu a množstvo ďalších podivných existencií.Zhrnutie: Zo štyridsiatich epizód dekádu starého medziná-rodného televízneho projektu vyšlo u nás zatiaľ deväť častína troch DVD. Ak niekto premeškal láskavú poctu starýmpirátskym príbehom v televízii, môže to napraviť. Posun od kr-vavých morských masakrov a „lovenia“ žien k rodinnémuživotu Pirátovej rodinke neuškodil, ba práve naopak, rozvíjaa dokončieva témy z čias, keď dobrodruhovia ešte bezstarost-ne brázdili moria a na usadenie ani nepomysleli. Teraz je všakvšetko inak, deťom treba ísť pozitívnym príkladom, zdravie užnie je to, čo bývalo a nadôvažok sa s Viktorom občas domarozpráva len to kura.Imrich Rešeta ml.karta postavymuchaZo životopisu Muchy:Nemý svet hmyzu je personifikáciou toho nášho, takže sa tu predzrakom veľmi často zainteresovaného pozorovateľa muchy ob-javujú ľudské problémy. Láska, nenávisť, mamon, zlomyseľnosť,závisť, pokrytectvo, ale aj vojna, hoci nie v tom pravom zmysle.Vďaka epizóde, ktorá sa odohrávala v hmyzej ríši na trávniku po-čas futbalového zápasu, sa celý projekt posunul o niekoľko triedvyššie. Celé to vyzeralo ako z dobrej vojnovej drámy, až na to, ževojnovou mašinériou postihnutí civilisti mali krovky a niekoľkorúk navyše.Výskyt v našich končinách:V televíznej podobe sa malá čierna guľa s veľkými očami a krídla-mi objavila u nás pred mnohými rokmi, zväčša zrejme náhodne,ako výplň, keď niekde potrebovali natiahnuť čas. Vďaka tomusme spoznali svet, ktorý je utajený pred našimi zrakmi, hoci sana ten náš nesmierne podobá. Okrem televíznych epizódiek saobjavila aj v komiksovej podobe s jednoduchým názvom Moucha(Mot komiks, 2005). Kniha maľovaná samotným Trondheimomsa tak ako televízny seriál zaobišla bez slov a navyše aj bez far-by. Vďaka jednoduchej čiernej línii však pôsobí nemenej infantil-ne a humorne.© Urania s.r.o.

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

43fotosession fantáziesvet podlľa big lebowskéhofotosessiondude a walter / svet podľa big lebowskéhoNa fotenie prišli s podmienkou, že si budúmôcť zahrať. Tak sme im vybavili šalian-sky bowling bar Strike caffe, ktorý malilen pre seba. Walter a Dude. Doniesli sisvoje bowlingové gule, nakoniec ich aninevytiahli. Zase riešili svoje malé-veľképroblémy. A nakoniec skončili na bare...Zo zbierky Juraja MalíčkaMiesto: www.strikecaffe.skFoto: Rubin Kostovwww.rubinfoto.com43

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

44fotosession 44 dude a walter / svet podľa big lebowského„To, že jsmepozůstalí, z násnedělá blázny!“„Já a rákos-ník, tváří v tvář.Tomu se říkábojová akce.„Ser na to, Dude.Jdeme na kuželky.„Tak to konečněudělali. Zničili mýzasraný auto.“„Jak to řekl Lenin,hledej toho, kdoz toho bude mítprospěch.“„Byli to nihilisti, chlape. Opakovali,že je jim všechno jedno.“

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

45 fotosessiondude a walter / svet podľa big lebowského 45„Bude vám vadit,když si dám jointa?“„Tohle není Vietnam,tohle jsou kuželky.Existují pravidla.“„Mám tě rád, Waltere, aleseš naprostej imbecil!“„Ukaž, co v tobě je, nihilisto!“Citáty sú z filmu:Big Lebowski (USA / Veľká Británia, 1998)Dude (Jeff Bridges) & Walter (John Goodman)

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

46Život nenápadného dizajnéra Tima Scha-fera je plný protikladov a paradoxov.Nikdy nepatril medzi vychýrenú elitu, ce-lebrity ani žijúce legendy, no jeho zavali-tejšia postava vyvoláva rešpekt. Nikdy honezaujímali počítače a predsa vyštudovaltento odbor na univerzite. Vraj preto, lebobol lenivý.Nikdy nechcel navrhovať hry, aj keď ichs radosťou konzumoval. Obrat nastalpo absolvovaní, kedy bol nútený nájsťsi svoju prvú prácu. Jeho kroky mierilido Lucasfilmu. Pohovor dopadol katastro-fálne. Na otázku, či hral niektorú z hierz dielní tejto firmy, odpovedal: „Ballblas-ter“, načo predstavitelia prekvapene re-agovali „Takto sa volala pirátska verzia.“Hups. Schafer nikdy nehral adventúry,na ktoré sa špecializoval Lucasfilm, alevíkend na rozhodnutie, či prácu zoberie,alebo nie, využil ukážkovo.Požičal si od kamaráta počítač, kúpil ZakMcKraken a naštudoval portfólio spoloč-nosti, v ktorej nakoniec strávil celú deká-du. Ako nováčika ho kolegovia neznášaliaj za to, že počas betatestu našiel chybu,ktorá bránila dohrať Indiana Jones andthe Fate of Atlantis. Mimoriadnu aktivitua nezávislosť predviedol, keď naprogra-moval akčnú sekvenciu so strieľanímz diel, ktorá bola vtedy v žánri adventúrpovažovaná za rúhanie.Aj preto zobral Schafera pod ochrannékrídla Ron Gilbert a spolu s Daveom Gros-smanom (terajším šéfom najproduktív-nejšieho štúdia na svete Telltale Games)začali písať modernú históriu adventúr aždo konca zlatého veku tohto žánra.Záujem o literatúru a písanie Schafer zu-žitkoval počas vývoja The Secret of Mon-key Island 1 a 2, vznikli hádanky vo formesiahodlhých dialógov. Kreatívna sloboda,odlišný prístup k dizajnu a vymýšľanieabsurdných situácií vydláždili cestu ne-zabudnuteľným postavám a miestu šéfavývoja. Schaferovou prvou hrou bolo po-kračovanie Maniac Mansion nazvané Dayof the Tentacle, predohra k miliónovémublockbustru Full Throttle.Jeho posledným kúskom už vo vtedajšomLucasArts bola geniálna adventúra GrimFandango. Všetky tri nesú nezameniteľnýSchaferov rukopis. V Day of the Tentac-le sa aplikovali farebné bloky namiestoručne animovaných prostredí, čo bolatechnika neskôr hojne kopírovaná inými štúdiami. Absurdný hu-mor a strelené postavičky boli samozrejmosťou. V časoch, keďnastupoval trend 3D, nadizajnoval tragikomédiu Full Throttles neochotným hrdinom, flákačom, ktorý ak chce, tak dokáženemožné. Drsné prostredie motorkárskych gangov na pokrajivyhynutia sa nedalo nemilovať. Išlo o vôbec prvú hru, v ktorej ne-figuroval HUD v dolnej polovici obrazovky.Grim Fandango bola zase ovplyvnená túžbou vyvíjať pre nastu-pujúce konzoly Nintendo 64 a PSone. Ovládanie myškou nahra-dila klávesnica, z radu však vykúkala kvôli humornému pohľaduna posmrtný život zasadený do kulís temnej noir detektívky mix-nutej s mexickou telenovelou.Vyhýbanie sa zabehnutým štandardom a posúvanie hraníc saspája so životnými skúsenosťami, ktoré u Schafera neboli naj-šťastnejšie. Temné obdobie (Full Throttle a Grim Fandango) jepripisované rozvodu a koniec kariéry v LucasArts zase chorobepočas turistiky v Nepále.Schafer mal prsty v každom veľkom hite zlatého veku adventúr,vytvoril štandardy, rúcal hranice, no pociťoval, že sa potrebujeposunúť ďalej. Spolu s niekoľkými ďalšími kolegami založil Doub-leFine Production a nastala doba temna. Mnohí ho nazývajú ajobdobím, kedy Schafer opustil herný priemysel, čo je samozrej-me nezmysel. Nikdy neodišiel.Prvým projektom a treba povedať, veľmi odvážnym projektom,bola hopsačka Psychonauts. Uvedenie na trh a celý vývoj spre-vádzali také problémy, aké si táto klasika nezaslúžila. Dal od nejruky preč Microsoft, jej koncept bol strašiakom pre všetkýchpartnerov a vydala ju skrachovaná spoločnosť Majesco. Moder-ná kombinácia zásadných žánrov omotaná okolo kostry skákač-ky bola prehliadaná, no o toľko viac vynášaná do nebies kritikmi.Osviežujúci prístup a netradičný príbeh o chlapcovi, ktorý sapočas letného tábora vkráda do myslí iných, nemá obdoby anidnes.Dni DoubleFine by boli po komerčnom prepadáku Psychonautsspočítané, nebyť návratu na úplný začiatok. K metalu. Presnek tomu metalu, o ktorom Jack Black spieva, že ho chcel zosadiťz trónu new age, punk rock, grunge a techno. Nepodarilo sa. Me-tal žije aj naďalej. Schafer chcel po dlhé roky vzdať hold tvrdejmuzike.Ešte ako malý chlapec zápasil s hudobnou orientáciou, kýmmu správnu cestu neukázal starší brat so skladboubrütal legenddepešákom vstup zakázanýBrütal Legend – opus magnum dizajnéra TimaSchafera – je len a len o metale. Preto počaskosenia démonov sekerou alebo riffmi a sólamiz gitary Clementine hrajú tie najväčšievypaľovačky od Anthrax, Judas Priest či BlackSabbath, preto hre prepožičali podobizne a hlasyLemmy z Motorhead či Ozzy Osbourne.Tim Schaferprezident Doublefine productions.►►47hry predstavujeme

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

47Iron Man. Nasledoval prvý album Diary of a MadManod Ozzyho a potom tona ďalších, až sa nakoniec stretol s roa-diem (bedňákom) kapely Megadeth. A vtedy mu skrsla myšlienkavytvoriť hru práve okolo postavy, bez ktorej by žiadna formácianeodkoncertovala.Nápad dusil v sebe dlhé desaťročie, ale po predstavení koncep-tu pre EA, ktorá v tej dobe nakupovala originálne nápady, aby sazbavila nálepky výrobcu pokračovaní a licencovaných produktov,dostal zelenú. A tak sa zrodila Brütal Legend, akcia zasadenádo temného sveta, kde ožívajú všetky artefakty na obaloch me-talových CD, tričkách a plagátoch.Budí rešpekt veža z kostí a lebiek? Je tu. A čo takto sad z chró-movaných výfukov a blokov motora? Aj po ňom sa môžete prejsť.Je cool démon uväznený v tele sexi postavy? Prečo nie? Množ-stvo investovaného času do študovania materiálov sa vyplatil.Brütal Legend je len a len o metale. Preto počas kosenia démo-nov sekerou alebo riffmi a sólami z gitary Clementine, hrajú tienajväčšie vypaľovačky od Anthrax, Judas Priest či Black Sab-bath, preto hre prepožičali podobizne a hlasy Lemmy z Motorhe-ad či Ozzy Osbourne.A preto sa hlavná postava volá Eddie Riggs (po maskotovi IronMaiden) a preto ho stvárnil Jack Black, ktorý spolu so Schaferomposúvajú absurdnosť a humor za hranicu, na akú nie sme zvyk-nutí v dobe, kedy sa nad celým herným priemyslom vznáša mrakvážnosti a realizmu.Brütal Legend je podobne ako Psychonauts mixom viacerýchžánrov, dokonca obsahuje prvky stratégie a rytmických hudob-ných hier. Bohužiaľ, majú spoločnú aj jednu nepríjemnú vlast-nosť a tou je originalita, ktorá môže byť dvojsečnou zbraňou.U nás je však Brütal Legend postavený na piedestáli najvyššom.Možno je ešte predčasne o tom hovoriť, ale Brütal Legend budekultovkou. Tim Schafer totiž nikdy nesklamal.Pavol Budayharry pottera polovičný princOčakávaným blockbustrom (všeobecne)dáva zvyšok prednosť. Majú zaručené,že v čase ich premiéry sa na trhu neob-javí nič, čo sa ich žánru čo i len na míľupribližuje. Harry Potter dal prednosťrekordnému box officu a tak sa stalo,že hra bola odložená na dlhé mesiace,čo jej malo len a len prospieť. Nestalosa tak.EA zaradila v poradí šiesty diel z mi-moriadne úspešnej a obľúbenej sériedo svojho letného programu, ktoré-mu dominuje The Sims 3. Vypočíta-vosť a zužitkovaný čas sa pretavil ibado niektorých nových aktivít ako mie-šanie elixírov alebo návratu Metlobaluvo forme, kedy vás hra núti hrať podľajej pravidiel prelietavaním cez vzdušnéprstence.Najviac zarazí fakt, že hra robí gardefilmu, resp. knihe, sama bez predlohyneprežije. Chabo podaný príbeh a struč-ne predstavené postavy vás neurobiamúdrejšími. Takže ak sa chcete voľneprechádzať po Rokforte, plniť misiepodľa ľubovôle a kompletovať erby preodomknutie všetkých bonusov, zájditepred hraním do kina. Oplatí sa, i keďten interaktívny zážitok trvá extrémnekrátko.Pavol Budayšéfredaktor www.sector.skPlatforma: všetky dostupné, v predaji od 3. júla.46 ►►hrypredstavujeme

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

48dolárov. E3 je vnímaná ako najväčšia herná udalosť roka, noak sa pozrieme na návštevnosť takého ComicConu v San Diegualebo v New Yorku, kde hry tvoria nemalú časť, tak tých 41 000návštevníkov je slabučká polovica.V porovnaní s Tokyo Game Show alebo Games Convention jeto len kvapka v mori. Takmer štvrť milióna sa otočí v Európe,tak ako aj v Japonsku. Ešte stále máte pocit, že E3 je najväč-šia na svete? Mýtus veľkosti je rozširovaný prevažne médiamiv zámorí, pretože väčšiu, čisto videohernú, akciu tu nenájdete.Veľkosť jej dodávajú držitelia platforiem a E3 pre niektorých kon-čí ešte skôr ako sa začne – po tlačovkách svätej trojice, ktorésamotnú výstavu predchádzajú.Je to dané tým, že americký trh je z hľadiska generovaných príj-mov z predaja hier stále najväčší. Amerika však určite nemá naj-väčšiu hernú výstavu na svete. Dokonca ani nie je tak pompéznaako nemecký proťajšok, ktorý sa tento rok presťahoval do Kolínanad Rýnom (Leipziger Messe v Lipsku už nestačilo ako logistic-ky, tak ani priestormi. Veď kde inde by ste narazili na polonahéslečny?)Z pohľadu Američana je E3 najväčšia, z pohľadu hráča je to ne-dostupné miesto a z pohľadu novinára, ktorý zažil každý veľkýcirkus na všetkých dôležitých trhoch, sa radí až na poslednémiesto. Američania milujú show v akejkoľvek forme, E3 však chý-ba punc dôležitosti a majestátnosti, ktorým sa hrdila po minuléroky.Návrat ku koreňom jej tento rok priniesol uznanie, no nie slávua už vonkoncom nie veľkosť.Pavol Budayšéfredaktor www.sector.skhry fotoriportPrečo najväčšia výstava na svetenie je ani zďaleka najväčšouDostať sa na veľkú videohernú výstavu jesnom asi každého hráča. Takáto oslavamultimediálnych dobrôt sa spája hlavnes E3 – Electronic Entertainment Expo,ktorá sa koná so železnou pravidelnosťouv Los Angeles. Oči celého sveta sú upre-né práve začiatkom leta na dejisko akcie,kde sú nielen predstavené nové trendya tie najhorúcejšie novinky, ale pozornesa sledujú hlavne tri tlačové konferenciedržiteľov platforiem – Microsoft, Ninten-do a Sony.Nerád rúcam ilúzie o pompéznosti a sľu-bovanom návrate k hlučným prezentá-ciám a prsnatým hosteskám. E3 má dl-horočnú tradíciu a ani pretrvávajúca krízaneodradila organizátora znovuotvoriťConvention Centre a ponúknuť výstavnúplochu stovke vystavovateľov. TohtoročnáE3 zaznamenala 720% nárast návštev-nosti, bránami výstaviska prešlo niečocez 41 000 ľudí, prevažne profesionálov,keďže výstava je striktne určená na ob-chodné účely.Smrteľník sa sem nedostane, nie je tolen vzdialenosťou 15 000km, ale aj fak-tom, že lístok sa kúpiť nedá bez pozván-ky a ak sa pozvaný záujemca náhodoudostane ku kase, tak na drevo vysolí 500e3:druhástranamince

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

49 hryrecenziebatman:arkham asylumNik sa už nedozvie, pre-čo najúspešnejší filmminulého roka Temnýrytier nemal oficiálnuhru. Dnes už na to niknemyslí, pretože mozgyv Rocksteady sa vybralido Arkhamu, prizvali siPaula Diniho, aby zatia-hol oblohu tak temnýmscenárom, že v Gotha-me už nikdy nevyjdeslnko a povedali Marko-vi Hamillovi a KevinoviConroyovi, aby nadabo-vali Jokera a Batmana.A treba povedať, že výborne. Keď sa ozve chodbami sanatória„Miláčik, som doma!” dáte mi za pravdu.Dini rozohráva nebezpečnú partiu už od samého začiatku, keďBatman s Gordonom v putách prinášajú do Arkhamu Jokera.Zatknutie prebehlo až príliš hladko, vzdal sa bez boja. Čo máv pláne? Nič menšie ako vzburu, oslobodenie všetkých najväč-ších zločincov v Gothame a to všetko len preto, aby sa Temné-mu rytierovi pomstili. Všetci. Naraz.Klaustrofobické priestory sanatória pre choromyseľných a týchnajťažších kriminálnikov sa stávajú miestom zvrátenej show,ktorú diriguje z bezpečia Joker. Batmanovi do karát hrá jedenpodstatný fakt, všetci, ktorí si naňho brúsia zuby, vedia o jehoprítomnosti, ale netušia, odkiaľ a kedy zaútočí. Strach sa stávanajväčšou zbraňou. Keď zmizne patrolujúcim pacientom kole-ga v kanáli, ich morálka dostáva také facky, že keď zmizne dru-hý z trojice, posledný stráca zdravý rozum a reaguje chaoticky,impulzívne.Batman: Arkham Asylum vsádza na vyšetrovacie schopnostihrdinu, k dispozícii má všetky hračky, ktorými dokáže zmani-pulovať prostredie na svoj prospech. Detective Mode pre de-tekciu všetkých hrozieb, Batarang na odzbrojenie nepriateľov,vystreľovací hák pre nerušenú elimináciu a bleskové stiahnutiesa do bezpečia vysokých stropov alebo gélová trhavina, kto-rú môžete odpaľovať na diaľku. To, že na druhej strane budeniekto stáť, vás netrápi. No a potom sú tu chvaty, údery a kopyťažkopádneho, no mimoriadne efektívneho bojového štýlu.Na využívaní momentu prekvapenia a tichom odstraňovaniaprekážok je postavená aj séria Challenge misií s rôznymi vyzý-vavými cieľmi.Batman: Arkham Asylum je dôstojnou náhradou neexistujúcejoficiálnej hry k filmu Temný rytier, v ktorej by ste určite neda-li nakladačku zloduchom ako Killer Croc, Bane, Harley Quinn,Penguin, Riddler, Scarecrow, Poison Ivy a Mr. Freeze.Pavol Buday,šéfredaktor www.sector.skPlatformy: PS3, Xbox360, PC, dátum vydania 25. augustprototypeDokáže šprintovať po kol-mých stenách mrakodrapu,plachtiť vo výškach, skákaťzo strechy na strechu, me-niť podobu a absorbovaťpodobu ktoréhokoľvek člo-veka aj s jeho schopnosťa-mi. Je superhrdinom protisvojej vôli a nevydarenýmexperimentom armády,ktorý sa vymkol tak kontro-le, až sa ocitol na pitevnomstole. Lenže.Alex Mercer sa tesne predpitvou prebúdza a uteká sanadýchať čerstvého vzduchu cez mŕtvoly vojakov. Armádny pro-jekt sa odtrhol z reťaze a hľadá odpovede do skladačky, ktorá savolá amnézia. Nepamätá si, čo, či kto je, prečo po ňom sliedia vr-tuľníky a prečo je mesto v rozklade. Dôvod je prostý, postihla hovírová pandémia, ľudia sa menia na prázdne schránky a ozbroje-né zložky nevedia kam z konopí.Svet Prototype nie je ideálnou dovolenkovovou destináciou, nopre superhrdinu je práve virtuálna podoba New Yorku príležitos-ťou, ako svoje schopnosti ešte viac zdokonaliť. Štruktúra hry máveľmi blízko k vynikajúcemu Spider-Manovi 2, voľnosť v mestea interakcia zase k deštrukčnému Hulkovi a utečenec na ste-roidoch nesie podobné znaky ako v minulom čísle rezenzovanýinFAMOUS.Príbeh nasekaný do hlavných a vedľajších misií sa posúva vpredpráve absorbovaním ľudí a konzumovaním ich myslí. Takto sa po-stupne dopĺňa rozbitá mozaika a Alex je čím ďalej tým viac nasr...hnevaný. Prístup k cieľom a riešenia problémov závisia od počtuinvestovaných bodov do rôznych schopností a samotnej chute ex-perimentovať. Do stráženej základne sa dostanete v koži veliteľa,patrolujúce jednotky môžete poslať falošným rozkazom na druhýkoniec mesta. Táto situácia sa dá riešiť aj silou, Alex premení jed-nu ruku na štít, nabehne medzi svorku vojakov a vypustí skazo-nosné ostne zo zeme, na ktoré sa chudáci ponapichujú.Prototype je o experimentovaní so schopnosťami, skúšaním hľa-dania najkratšej cesty cez checkpointy v jednom z módov a po-tom aj o ovládaní vojenskej techniky. Komu voňajú superhrdinskéakcie, túto si nemôže nechať ujsť.Pavol Budayšéfredaktor www.sector.skPlatforma: PS3, Xbox360, PC, v predaji od júna

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

50Ľudia vytvorili cylonov, aby sizjednodušili život. No prišieldeň, keď sa cyloni rozhodlizabiť svojich pánov. Po dlhomboji však boli cyloni vyhnaní,aby sa o štyridsať rokov neskôrvrátili... a dohnali ľudstvona pokraj vyhynutia. BattlestarGalactica vedie poslednézvyšky ľudstva na cestek novému domovu, známemuz legiend pod názvom Zem. Nozatiaľ, čo sa blíži k svojmucieľu, nepriateľ získal ľudskúpodobu a infiltroval sa do jejposádky.S hrou Battlestar Ga-lactica sme sa zozná-mili na veľtrhu hierv nemeckom Essenepred rokom. Ame-rické vydavateľstvoFantasy Flight Ga-mes a meno autorahry (Corey Konieczka)naznačovali, že pôjdeo hru „amerického typu“– s hlavným dôrazom na prí-beh a spracovanie a množstvom kompo-nentov v štýlovej grafike. Témou hry jenová verzia seriálu Battlestar Galactica,konkrétne prvé dve série. Obsah škatuleje bohatý: veľký herný plán s prehľadnerozdelenou loďou, plastové miniatúrkyľudských aj cylonských stíhačiek a lodí,množstvo žetónikov, kocka, popisy po-stáv a vyše dvesto kartičiek.Battlestar Galactica je semi-kooperatív-na stolná hra, v ktorej väčšina hráčovhrá v záujme ľudstva. Snažia sa ochrániťzvyšok populácie pred zničením a nájsťvytúžené útočisko. Avšak jeden alebodvaja hráči sa tajne ukrývajú pred ostat-nými v podobe zradných cylonov a sna-žia sa o pravý opak.Na začiatku hry si hráči vyberújednu zo známych seriálových po-stáv a podľa funkcie (vojenský čipolitický vodca alebo pilot) majúaj rozdielne možnosti získava-nia kariet schopností. Postavymajú navyše ešte dve špeciálneschopnosti, ktoré odrážajú ichcharakter a správanie sa v seriáli.Každý hráč dostane aj kartu loa-jality, ktorá určí, či bude bojovať na straneľudstva o prežitie, alebo bude v koži cylona podkopávať úsilieostatných. Keďže druhá karta loajality sa rozdáva zhruba v po-lovici hry, nikto si nemôže byť istý a aj loajálny hráč sa môženeskôr pridať na stranu cylonov.Jeden z hráčov je admirálom lode a ďalší prezidentom. Tietofunkcie umožňujú významne ovplyvniť vývoj udalostí, ak všakstratia dôveru posádky, počas hry o ne môžu prísť. Netrebasnáď ani hovoriť, aké môže byť nebezpečné, keď sa admirálomlode alebo prezidentom stane hráč – cylon.Na to, aby ľudstvo úspešne dorazilo do cieľovej destinácie,potrebuje dostatok zdrojov, ktorých sú v hre štyri druhy: palivo,jedlo, morálka a populácia. Nástrahy počas letu a útoky cylo-nov ich nemilosrdne znižujú a ak sa ktorýkoľvek z nich minie,ľudstvo je odsúdené na záhubu a hráč hrajúci za cylona zvíťazil.Krutý koniec môže nastať aj inými spôsobmi – vyvraždením po-sádky centurionmi alebo kompletným zničením lode.Nástrahy na ceste posádky Battlestar Galactica predstavujebalíček kariet, v ktorom sa ukrývajú útoky cylonských basesta-rov a raiderov. Hráčov čaká aj množstvo krízových situácií, priktorých musia preukázať silu a dôvtip postáv pomocou zaují-mavého mechanizmu tajného vykladania akčných kariet. Právetu môže hráč hrajúci za cylona napáchať veľké škody bez toho,aby sa prezradil. Klesajúce zdroje, cylonské basestary na obzo-re, ťažké rozhodnutia a neustále obviňovanie sa hráčov navzá-jom sú samozrejmosťou tejto hry.Ľudstvo však nie je na svojej púti celkom bezbranné. Galac-tica je vyzbrojená nielen delami, ale hlavne letkamibattlestargalactica►►51hry spoločenské hry

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

51viperov. Tých je možné buďovládať z veliaceho strediska lode, ale-bo, ak sa na to hráč cíti (a má aj patričnéschopnosti), môže nasadnúť do viperaa vydať sa zostreliť zopár raiderov osob-ne. Stíhacie súboje prebiehajú pomocoutradičného hádzania kockou, takže ajnáhoda si občas vyberie svoju daň.Hrací plán zo značnej časti predstavujepaluby lodí Battlestar Galactica a Colo-nial One rozdelené do viacerých sekciíako napríklad hangár, laboratórium, čidokonca väzenie (v ktorom sa dá ľahkoskončiť, ak sa vám nepodarí ostatnýchpresvedčiť, že nie ste cylon). Po pohybenasleduje akcia a následne hráč ťahákartu z balíčka kariet kríz.Nádej ľudstva spočíva vo vykonaní do-statočného množstva skokov hyper-priestorom a vo včasnom odhalení cylon-ského zradcu. Na to je potrebné využiťnaplno schopnosti svojich postáv a mož-nosti lode. Intuícia, diplomacia, presved-čivosť a herecký talent sú výhody, ktoréu stolných hier nebývajú bežným javom.K tomu všetkému treba samozrejme ajdávku šťastia, ale predovšetkým dobrejnálady a chuti zabávať sa.Výhodami hry sú, okrem silného príbehu,výrazné charaktery, ktoré pri hraní vy-tvárajú atmosféru, často až s náznakmiparanoického podozrievania sa navzá-jom. Dobré na hre je, že cyloni aj po pre-zradení majú mnoho možností a hru siužívajú až do konca. Ideálnym počtom je5 hráčov – hra je vyvážená a napínaváaž do konca. No a milovníkov seriálu za-bavia citáty a hlášky na kartičkách.Nevýhodou môže byť dlhá hraciadoba (často aj 3-4 hodiny) potrebnána zžitie sa s hrou a zoznámenie sas komponentami.Asi najväčším zážitkom je pri BattlestarGalactica atmosféra. Postavy sa navzá-jom upodozrievajú zo zrady a súčasnemusia spojiť svoje sily na záchranu lode.Nikto si nemôže byť ničím istý a aj hrdin-ský pilot stíhačky, ktorý nasadzuje životza ostatných, sa môže ocitnúť v podozre-ní a neminie ho väzenie.Na prestížnom serveri boardgamegeek.com je Battlestar Galactica: The Board-game aktuálne medzi dvadsiatimi naj-lepšími hrami na svete.Hra je ideálnou voľbou pre milovníkovkooperatívnych hier, ktorí si obľúbili se-riál Battlestar Galactica, radi sa zabáva-jú a dokážu sa vžiť do atmosféry, ktorúhra ponúka.Juraj Sulík, Viktor Zemene,Peter Černákwww.iHRYsko.skNeznáme miesto v mexickejpúšti. Ticho prerušované lenšuchotom piesku zosúvajúcehosa po kaktusoch. Vŕzganiekoženého puzdra revolveru,ohorok cigarety v kútiku ústzarastenej tváre. Posmešnýpohľad tvárou v tvár smrti.Adios, amigos.„Fétido coyotera!“, „Prašiví kojoti!“ či„Smrdutí kojoti!“ – pri máloktorej hre simôžete podobné výkriky k spoluhráčomdopriať takpovediac beztrestne. AdiosAmigos to umožňuje. Ale vlastne úplnebeztrestné to nebude. Amigovia vás totižčo najrýchlejšie odstrelia...Atmosféra Adios Amigos je podmaňujú-ca, hoci, ako pri väčšine hier, veľmi závisíod toho, s kým ju hráte. V škatuli nájdetekôpku 60 kariet, niekoľko dynamitova nábojníc, veľa žetónov s číselkami a zo-pár s podozrivo nadšene sa tváriacimhrobárom a zlatom. Pravidlá zrozumiteľ-né a krátke (v nemčine, ale preklad jek dispozícii na www.iHRYsko.sk). Nastanehorlivé rozdeľovanie – každému jedendynamit, dve nábojnice, desať žetónikovs jeho farbou s číslicami 0 až 9. A zásoba15 desperádov, mexických pištoľníkov(kresbičky sú vtipné, veľká škoda, že ne-spravili viac ako 6 druhov obrázkov) prekaždého. Môže sa začať 15 minút pravdy!Každý z hráčov pred seba vyloží trochnáhodne vybraných amigov – na pre-strelku v mexickej púšti – pripraví si svojdynamit, nábojnice a zamiešané žetónikys číslicami otočenými nadol.Akonáhle sú všetci pripravení, zaznie vo-pred dohodnutý povel (pravidlá navrhu-jú „adios amigos“, avšak naše „prašivíkojoti“ sa ujalo viac, ktovie prečo...) V tommomente každý otočí dva zo svojich čísel-ných žetónikov a snaží sa nimi odbach-núť niektorého amiga súperov. Aby takspravil, musí umiestniť žetónik na amiga,ktorého súčet, alebo rozdiel číslic, je rov-ný práve číslu na žetóniku. Všetko sa dejev rýchlosti, naraz, jednoducho sa snažítenájsť obeť a zastreliť ju čím skôr.V ktorýkoľvek moment môže hráč položiťnábojnicu do stredu stola medzi amigova zvolať „nabíjam!“ – vtedy on a všetciostatní, ktorí si to uvedomia, majú právootočiť ďalšie dva žetóniky číslom nahor(a teda ich mať pripravené na použitie,nevyhnutný arzenál).Rovnako je možné do prestrelky zasiah-nuť dynamitom – položením medzi ami-gov a zvolaním (aké nečakané) „dynamit“.Všetci ostatní hráči sú povinní zapchať siuši a v približne sekundovom rytme odpo-čítavať od 10 do 0. Týchto desať sekúndmá pôvodca dynamitu na to, aby našielnejaké chúďa amiga, ktorého odpáli dvo-mi, alebo viacerými žetónikmi naraz. Ako-náhle sa tak stane, ruky z uší môžu ísťdole a prestrelka pokračuje.Keď sa niekomu prihodí, že sú všetci jehotraja amigovia zabití, nemôže strieľať (ko-nieckoncov, nemá kto, jeho chlapci ležiav prachu). Osvedčila sa nám dohoda, žeak niekomu „zložíte“ tretieho, posledné-ho amiga, zároveň zakričíte „si mŕŕŕŕtvy!“,aby si to vôbec všimol a prestal horúč-kovito hľadať a počítať, koho že to môžezastreliť on.Kolo končí, keď ostali nažive už iba ami-govia jedného hráča, prípadne nastalapatová situácia, v ktorej sa preživší hráčiuž nemajú ako poraziť. Nastáva kontrolaa odmeňovanie. Hráči si prezrú svojichzastrelených amigov, či boli zastrelenísprávne (číslo na žetóniku je naozaj rovnésúčtu, alebo rozdielu čísiel na amigovi).Ak je všetko v poriadku, hráči si rozobe-rú svoje obete a svojich žijúcich amigov.Každý totiž má vo vrecku (na druhej stra-ne karty) zlatý nuget, no a o zlato v hrevlastne ide. Ak sa pri prezeraní obetínašla chyba, nastáva hrozivý trest: pô-vodca neprávia, ktorý dal zlé číslo, musímajiteľovi zastreleného amiga venovaťtri nugety a všetkým ostatným hráčompo jednom nugete – hľa, dôkaz potreb-nosti matematiky v živote (ozval sa vomne učiteľský pud).Do hry sa zapája aj hrobár – ak prežil koloiba jeden hráč, dostane od neho za od-menu zopár nugetov (žetónik s nugetami,postupne sa jeho hodnota zvyšuje od dvaza prvé kolo po štyri za piate). Predsa lenmu dohodil nejakú tú prácičku.Použité dynamity a nábojnice sa vrátiahráčom, žetóniky sa zamiešajú, nová tro-jica strelcov – amigov sa pripraví a začínaďalšie kolo. Hra sa hrá na päť kôl, po nichuž len počítanie nugetov a potrasenie ru-kou s víťazom...Nemecké vydavateľstvo Pegasus toutohrou ulahodilo tým z nás, ktorí máme radiaj hry na rýchlosť, postreh, nevadí námhluk a veľa smiechu. A nejaký ten nábojv bruchu. Cena do 15 € za túto hru sanaozaj oplatí.Peter Černák, www.iHRYsko.sk50 ►►adios amigoshryspoločenské hry

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

52Každá stolová hra samozrejmepracuje s matematikou. Väčšinavšak len pri počítaní bodov. HryStratené mestá a Keltis sú všakna matematických princípochvystavané a ľudia, ktorýmpočítanie ide, sa v nich asiuplatnia lepšie.Stratené mestáPodobne, ako pri Ubongu a viacerýchďalších hrách, libreto je pri tejto hre dosťzbytočné. Dalo by sa zameniť za čokoľvekčo sa postupne rozrastá – napríklad zvie-ratká na farme alebo sieť hotelov či reš-taurácií. V celej hre totiž nejde o nič inéako o ukladanie kariet s číslami na sebaod najmenšieho po najväčšie. Máte päťfarieb, ktoré symbolizujú rôzne miesta,kde sa nachádzajú poklady – púšť, more,džungľa, sopka a vysokohorská oblasť.Okrem nich sú v hre ešte karty stávky,ktoré zdvojnásobujú hodnotu stĺpca.Komplikáciou je, že obaja súperi berúkarty z rovnakej kopy, a teda nikdy nemá-te všetky karty, ktoré potrebujete. Začaťstĺpec je vždy tak trochu risk, pretoženikdy neviete, či ho dokážete postaviť as-poň tak, aby ste zaň mali plusové body.Stratené mestá sú fajn hrou za rozumnúcenu. Nájdu sa v nej zaujímavé momen-ty – nie je nič lepšie, ako keď súper čakána konkrétnu kartu a ja ju suším na ruke.Dobrá kratochvíľa pre dvojicu na cesto-vanie, dlhé čakanie a podobne. Nejakézávratné taktiky a hodiny rozmýšľania alerozhodne nečakajte.KeltisHra vo výpravnejšom prevedení od rov-nakého autora ako Stratené mestá sazahaľuje do keltského hávu, ktorý je všakopäť len jemným náterom. Pretože, keď sa zahĺbite do hry, ani sinaň nespomeniete. Škatuľa aj všetky komponenty sú opatrenékeltskými ornamentmi, štvorlístkami, kameňmi želaní a podob-ne, ale to nie je dôležité.Herný princíp je veľmi podobný Strateným mestám. Tiež sa pra-cuje s postupným ukladaním farebných kariet, ale tu sa na zákla-de nich posúvajú vaše figúrky vpred po piatich rôznych cestáchk políčkam s vyššou bodovou hodnotou. Začiatok každej cesty jeohodnotený mínusovými bodmi, preto si musíte dobre rozmyslieť,kadiaľ ísť, aby ste na to na konci hry nedoplatili.Počas cesty môžu vaše figúrky zbierať rôzne výhody: body navy-še, tzv. kamene želaní, alebo možnosť posunúť inú figúrku, ktoréna konci tiež prinášajú body. Hra končí, akonáhle sa v cieľovompoli (posledné tri políčka každej cesty) ocitne päť figúrok akejkoľ-vek farby.Každý hráč má k dispozícii päť figúrok (toľko je aj ciest), z tohojedna je väčšia a prináša hráčovi zdvojnásobenie bodov, ale ajzáporných. Takže je dobré si rozmyslieť, kam ju postaviť. Ono jeto na začiatku dosť jedno – motivácie pre strategické rozhodo-vanie sa zdajú racionálne, ale nakoniec to aj tak všetko môževypáliť inak. Prečo? Karty, ktoré potrebujete, a na ktoré čakáte,môžu byť na spodku kopy, alebo – a to je pravdepodobnejšie –môže ich sušiť na ruke zákerný súper. Pokiaľ ho núdza nepri-kvačí, vyhodí ich pochopiteľne presne vtedy, keď sa vy rozhod-nete už ďalej nečakať. Horšie však je, keď rezignovane vyložítena dvojku napríklad sedmičku, pretože už nemôžete čakať anikolo a na ruku si potiahnete čo? No predsa trojku! Zábavnéa rozčuľujúce, ale čo sa dá robiť, veľký podiel náhody urobí svoje.Všeobecne však platí, že sústrediť sa na to, aby ste mali kartičkyv čo najtesnejšej číselnej postupnosti je blbosť. Oveľa dôležitej-šie je ísť po políčkach s kameňmi želaní a bodmi a dostať všetkysvoje kamene zo záporných čísel a aspoň niektoré čo najvyššie.Oproti Strateným mestám je Keltis zložitejší, s väčším množ-stvom prvkov (na rozmiestňovanie, ale aj na sledovanie) a je previac hráčov. Zároveň má ale aj veľkú hraciu plochu a krabicu,čiže sa nedá hrať hocikde a je drahší.Robo ŠpotákAutor oboch hier: Reiner Knizia, distribúcia v SR: ALBIStratené mestáVek hráčov: od 10 rokov, počet hráčov: 2, dĺžka hrania: 20 – 40 min.KeltisVek hráčov: od 10 rokov, počet hráčov: 2 – 4, dĺžka hrania: cca 30 min.ktomárádmatiku?hry spoločenské hry

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

53 hryspoločenské hryVo Fantázii 43 som recenzoval rýchlu a zábavnú logickúhru Ubongo založenú na skladaní rôzne tvarovaných dieli-kov do preddefinovaného obrazca. Skladanie je limitovanépieskom v presýpacích hodinách a body sa dostávajú za dra-hokamy nazbierané za rýchle skladanie.Ubongo sa medzičasom stalo hitom a nasleduje ho verziapre dvoch hráčov. Zdanlivo sa nič nové nedeje, veď všetkýmúspešným hrám vychádzajú pokračovania, varianty a napo-dobeniny do preplnenia regálov. Ubongo Duel však nie je lenhrou, ktorá sa vezie na úspechu.Okrem toho, že sa deje medzi štyrmi očami, je inovatívna ajinak. Ubongo robia dobrou hrou dve zásadné veci: skladaniea hra na čas. Duel si vyberá len skladanie, ale nie mechanic-ky. Vypadli všetky jednoduché tvary, namiesto nich sú tu rôzneprapodivné, o ktorých si človek povie, že ich neuloží ani za týž-deň. A naozaj – skladanie jedného obrazca trvá omnoho dlh-šie ako predtým! Preto tu nie sú hodiny, ale hrá sa jednoduchona prvého. Ten sa posúva na jednoduchom počítadle. Kto prvýdosiahne päť vyhratých kôl, vyhráva hru.Zmenili sa aj hracie karty s obrazcami. Každý z hráčov dostá-va deväť, ktoré sú však rovnaké. Na každej je dvadsať (áno,dobre čítate) kombinácií dielikov. Hod dvadsaťstennej kockyurčí sadu, s ktorou sa bude pracovať to-ktoré kolo. Obaja hrá-či skladajú rovnaký obrazec, čiže majú rovnakú šancu.Keďže v Ubongu sa hráč zlepšuje s množstvom odohratýchpartií, je tu aj variant hry pre nerovných súperov, kde slabšízískava výhodu.Napätie a svižnosť základného Ubonga tu strieda dumanienad možnosťami skladania. Ešte častejšie, ako v základnejhre sa tu stáva, že sa hráč zasekne – teda, že sa snaží dielikyuložiť tak, ako začal a pritom to má byť úplne inak. Zaujímavéje, že pri niektorých kombináciách existuje aj viac možnostíuloženia dielikov.Nezmyselné libreto z čiernej Afriky už Duel neobsahuje, preto-že ho, rovnako ako základná verzia, vôbec nepotrebuje. Atrak-tívny etno dizajn však zostal.Ubongo Duel vie pekne vyplniť večer keď v telke nič nejde,nechce sa nám ísť von a všetky knižky sú na polici prečítané.Dlhé zimné večery, traste sa!Robo ŠpotákUbongo Duel, autor: Grzegorz RejchtmanDistribúcia v SR: ALBIVek hráčov: od 8 rokov, počet hráčov: 2Dĺžka hrania: 15 – 40 min.ubongo duel„to sa nedá zložitď!“ na druhúvyhrajte hry:age of empires III a kubaFirma ADC Blackfire venovala do súťaže dveskvelé hry: Age Of Empires III je nádhernádosková hra na základe známej počítačovejpredlohy. Hra je v češtine. Druhá cena, hraKuba, je o moci, cigarách a rume, napriektomu je to rodinná hra a tiež je lokalizova-ná do češtiny. Ak chcete pokúsiť šťastenu,stačí, aby ste na adresu Fantázie (e-mailom,alebo poštou) do 30.9.2009 napísali správnuodpoveď na otázku:„Ako znie titul hry o pretekoch záprahovsnežných psov?“Správnu odpoveď si môžete vygoogliť, alebonájsť na stránke ADC Blackfire a tentorazmáme pre vás ešte aj pomôcku, ktorá znie: „chvost“Nezabudnite spolu s odpoveďouuviesť aj svoje meno a adresu.

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

54Proto, když se čas naplnil, jsme serozhodli, že místo abychom utráceliza zbytečnosti, jako je jídlo, oblečenía alimenty, splníme si svůj dávný sena vypravíme se do zaslíbeného místavšech komiksářů – na Comic Con Inter-national do San Diega. Redakce Crwevyrazila v kompletním složení: Petr Litoš,Štěpán Kopřiva a Jiří Pavlovský. A ti po-slední dva se tady podělí o své dojmy.Jiří Pavlovský: Těžko popsat pocity. Co-mic Con, to je jako by na jedno místo ve-likosti mimozemských lodí z filmů Rolan-da Emmericha svezli všechnysan diegocomic con internationalFanda komiksů, který se nikdy nepodívá do SanDiega, je asi jako muslim, který se nechce vypravitdo Mekky. Což je samozřejmě nevhodné srovnání,protože můžete v Mecce potkat Lou Ferrigna?Kevina Smithe? Davida Tennanta? Josse Whedona?Holky v sexy kostýmech? Ne... pokud tedynebudete považovat burku za sexy kostým. (V tompřípadě by ale zase bylo divný, proč se všechnyholky převlékly za ducha z Pac-Mana.)►►54fanstyle reportáž

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

55moje oblíbené věci – komiksy,obrazy, počítačové hry, knihy, filmy, fi-gurky, režiséry, herce, autory – a pak tovšechno vyhodili do povětří, zastavili časa mě postavili do epicentra. V prvnímokamžiku jsem měl pocit, že mi explodu-je hlava, že prostě tolik vjemů nemůžuzvládnout. I když akce trvala čtyři dny,tak asi tak dlouho by trvalo, než by člo-věk opravdu odpovědně prošel pouzeprodejní halu (a to by se musel vykaš-lat na všechny přednášky). Obří stánkys tričkama (kde jsme všichni hojněnakupovali). Stánky všech vydavatel-ství (kde Petr Litoš navazoval a utužovalvztahy). Originální kresby. Slavní malíři,kteří vám na požádání (a za úplatu) na-črtli nějakou kresbu, případně něco po-depsali. Slavné i kdysi slavné osobnosti.Zapomněl jsem na něco?Štěpán Kopřiva: Pochopitelně, asina bambiliardu dalších věcí – ale mys-lím, že nemá smysl je všechny vypočítá-vat, protože na čtenáře ten pocit abso-lutní zahlcenosti stejně nikdy adekvátněnepřeneseš. Což logicky vede k závěru,že ani nemá smysl pokračovat v tomh-le článku. Jediné, co můžeme udělat, jedoporučit, aby se všichni čtenáři Fanta-zie příští rok sebrali a jeli se do San Die-ga podívat sami. To je všechno, tím bychskončil, dobrou noc.JP: Žádný dobrou noc. Slíbili jsmeFantazii deset tisíc znaků, tak koukejpřenášet.ŠK: To byl nerozvážný, mladický slib.Jinošský úlet. Něco jako vstup do Hitler-jugend. To se taky nepočítá. Zeptej sepapeže.JP: Ptal jsem se ho. A máš to napsat,nebo ti zruší členství.Papež Benedikt XVI.: Je mi líto, panePavlovský, ale sprostě lžete – nikdyjsme spolu nemluvili. A navíc, ŠtěpánKopřiva má v tomhle naprostou pravdu.Jako ostatně ve všem. Ale když dovolíte,rád bych dodal ještě něco k tomu Co-mic Conu. Já tam tedy také letos čirounáhodou byl (v přestrojení za Hellboye)a musím přiznat, že mě též překvapilyobří rozměry celé akce. A především ažnáboženské zanícení těch mladých lidí.Takhle nějak bych si představoval Veli-konoce ve Vatikánu. A ne ten malý con,co tam každoročně pořádám.JP: Ani slavný Ježíš-con nemá 125 tisícnávštěvníků? No, aspoň vám tam ne-pouští Twilight.Benedikt XVI.: Protože jsem dosud ne-uznal existenci upírů, debile.Papež Jan Pavel II.: Jsem sice mrtvý,ale stejně mě sere, když se někdo vydá-vá za papeže, jen aby se ulil z povinnostimluvit o Comic Conu!Benedikt XVI.: Ticho. Byl jsi v Hitlerju-gend? Nebyl. Takže jsi ani nebyl pořádnýpapež.J. P. II.: Jsem Polák a to vyjde nastejno!A taky jsem byl na Comic Conu!Benedikt XVI.: To jsem nevěděl, že jsiaž tak osvícený... no a jak se ti tam tedalíbilo?J. P. II.: Jak říká Svatý Nerdus: „Best conEver!“ Především jsem tam mohl choditve své současné podobě a dokonalejsem mezi všechny ty namaskované je-dince jako ohnilá zombie zapadl.Benedikt XVI.: A viděls Josse Whedo-na? Já se na něj nedostal.Štěpán Kopřiva: Já taky ne, tam bylohrozně narváno. Ale zato jsem viděl na-živo Jamese Camerona, Petera Jackso-na a hlavně Stana Leeho a –Benedikt XVI.: Ticho. Ty vůbec nemášprávo hovořit, když spolu vedou učenounáboženskou disputaci papežové. Byl jsiv Hitlerjugend?Štěpán Kopřiva: Nebyl.Benedikt XVI.: No prosím.Štěpán Kopřiva: Byl jsem v pionýru.Benedikt XVI.: No, to by možná takyšlo... Kolik jste tam zabili Židů?Štěpán Kopřiva: Židů? Dva... Ale byli ta-kový malý... Nevím, jestli se to počítáBenedikt XVI.: Nepočítá. Kliď se z toho-to rozhovoru, neznabohu!J. P. II.: Whedona jsem stihnul jen kus.Jak nejsem z Vatikánu zvyklý na náva-ly, tak mě dostalo, že aby ses dostalna nějakou zajímavější přednášku, mu-síš obvykle přijít tak o dvě hodiny dřív...a doufat, že ti, co jsou uvnitř, odejdou.Nejhorší to bylo na Kevina Smithe. Chtěljsem si zkontrolovat, jestli přijde do pek-la – a čekal jsem tam čtyři hodiny. Předním byly totiž ukázky z druhého IronMana, takže se nikdo nechtěl hnoutz fleku.Benedikt XVI.: A co říkal Whedon? Játoho chlapa naprosto žeru. S kardinála-ma se vždycky po mši díváme na Buffya serem z toho hostie blahem.J. P. II.: Hláškoval o sto péro... a takysliboval hororový film The Cabin in theWoods... ale to už slibuje skoro stejnědlouho jako Smith Red State. Ale aspoňk tomu vyjde komiks u Dark Horse, kdetaky brzo začne už devátá sezóna Buffy.Jo a samozřejmě si tahá do Dollhousesvé oblíbence – Summer Glau, FeliciiDay a Alexe Denisofa! Whedon už v tom-hle natáčení s kamarády připomínáRodrigueze, který tam byl taky a před-stavil další film, který natočil se svýmidětmi. Jo, je to skvělý taťka, děti se baví,ale diváci budou trpět. A to je hřích.Benedikt XVI.: Já jsem tedy zase stih-nul Stana Leeho a musím přiznat, žejsem chvíli uvažoval, jestli bychomneměli trochu revidovat křesťanství.Třeba dosadit Stana Leeho místo Bohanebo tak něco – protože ten chlápekmá neskutečný grády! A když to uvážíšs odstupem a chladnou hlavou:54 ►►►►56fanstylereportáž

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

56kolik comicsových superhrdinůvlastně vymyslel Bůh? Jenom jedno-ho. Ježíše. Ale měnit vodu ve víno neníteda moc spektakulární superschop-nost. Vystřelovací pavučiny jsou dalekovíc cool. Dobře, Ježiš předvedl nějaký tozmrtvýchvstání – ale to každý pořádnýsuperhrdina zvládne levou zadní ixkrátza kariéru. Naposledy třeba CaptainAmerica.J. P. II.: O tom se s tebou hádat nebudu.Je úžasný, jak Lee skoro v devadesátiletech vypadá a jak je pořád plnej ener-gie a nápadů. To já se v jeho věku sotvadobelhal na balkón a ještě mě muselipřidržovat.Benedikt XVI.: No jo, ale tys to taky tro-chu přisimulovával, abys nasbíral nějakýbody u babek, ne? Jo a co mě na conuještě taky překvapilo, byla organizace.Jak to měli perfektně zmáklý. Dokoncekolem každý fronty chodili lidi a ptali se,jestli seš si jistej, že stojíš v té správ-né frontě. A na konci fronty stál člověks cedulí „Konec fronty“. A jejich inkvizicetaky fungovala skvěle. Když někoho upa-lovali, skoro vůbec to nesmrdělo. Hodnědobrá klimatizace.J. P. II.: A co mě fascinovalo, že všich-ni byli v pohodě, pořadatelé i diváci –i když stáli několik hodin ve frontě. Onotaky bylo pořád s kým se bavit a na cose koukat. Kolem tebe pochodovaliTransformeři, Jokerové, Kočičí ženy,zombie a supermani. Na to je přece jenlepší pohled než na jeptišky. I když... tymají taky něco do sebe.Benedikt XVI.: A že bylo na co státfronty. Přednášky o hrách, komiksech,filmech a seriálech, podpisovky celeb-rit... mohli jste tam potkat Stana Sakaie,McKeevera, Horleyho, Juska, Texeiru,Darrowa, Straczynského, Brubakera,Gaimana, originálního Batmana Ada-ma Westa... Prostě úplně všechny. Tynejvětší ikony byly jen v sálech (do těchnejvětších se vešlo kolem šesti tisíclidí), ty menší (jako Jule Benzová neboJohn Barrowman) podepisovali u stán-ků... a takoví ti už skoro odepsaní, jakobývalý Pinhead Doug Bradley, se snažilistřelit své podškrábnuté fotky a vydělatsi na penzi. Fajn bylo, že když se před-stavoval nějaký nový film nebo seriál,tak tam přišli všichni kápové, hlavní her-ci, prostě žádný čučky – ať se to týkaloDextera, Big Bang Theory, 24ky, Avata-ra... nebo toho proklínaného Twilightu.J. P. II.: Jo, Twilight byl vietnamskétrauma conu a rozjásané fanynky sestaly terčem posměchu tvrdých borcův trekkies kostýmech. Kevin Smith sevyjádřil, že díky upíromilovným holčič-kám stoupla během promítání ukázekvlhkost v sále. Jedna z fanynek se prýpo promítání vyjádřila: „Nevím, co to jeorgasmus, ale myslím, že jsem ho právěměla.“Benedikt XVI.: Jo, to bylo jak KevinSmith prohlásil: „Neopovrhujte jimi. Jsouto čtrnáctileté holky, co mají rády upí-ry. Za čtyři roky to budou osmnáctiletéholky, co mají rády upíry, a my je budempíchat. To celý je důmyslnej plán, lidi.A funguje.“J. P. II.: Ale člověk je mohl celkemv pohodě ignorovat. Byla tam spoustaskvělých akcí, pro každého něco – ob-vykle tak tři věci zároveň. Co zabralonejvíc na tebe?Benedikt XVI.: Kromě těch věcí, o kte-rých už jsme mluvili – gigantická pro-dejní hala (v žargonu návštěvníků conuzvaná „the floor“ se svými miliardamilákadel), živý James Cameron, živý StanLee, živý (i když už tak moc nevypadal)Ray Bradbury – tak na mě nejvíc zabralsamozřejmě Bůh. (Ale to pochopitelně ří-kám jenom tak, protože vím, že je vševě-doucí. A že pravidelně čte Fantazii.)J. P. II.: To byly ty největší vypalovačky,ale i ostatní věci stáli za vidění. JohnKricfalusi, tvůrce Rena a Stimpyho,představoval nový animovaný seri-ál... a v zájmu mravní čistoty mládežeopravdu doufám, že ho žádná televizenevezme.Benedikt XVI.: Ano, souhlasím s tebounaprosto, soudruhu papeži.55 ►►►►57fanstyle reportáž

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

57Protože mládež máme prznitmy a ne nějakej Kricfalusi. Doufám, ženeukazoval nic pobuřujícnějšího nežna mších ukazuju já.J. P. II.: Požírání lidských obličejů, plá-cání nemluvněte z výkalů... na tvé mši tonemá. Hodně příjemná byla taky disku-ze noirových autorů jako je Greg Rucka,Max Alan Collins nebo Darwyn Cookeo komiksové drsné škole, která sezvrhla ve vychvalování Westlakea aliasStarka. Toho chlápka bysme už taky ko-nečně měli navrhnout na svatořečení.Benedikt XVI.: Ámen, pravím na to,ámen, můj katolický soukmenovče.Já jsem pak šel speciálně na besedus Darwynem Cookem, který podle asinejznámějšího Starkova románu TheHunter nakreslil comicsové album (jdeo tu věc, co byla už několikrát zfilmova-ná – kdysi jako Point Blank s Leem Mar-vinem, naposledy jako Odplata s MelemGibsonem) a přísahám na zkrvavenéřitní hvězdice svých ministrantů, že jeto nejlepší starkovská adaptace, co kdymé papežské sklivce spatřily, a že užse nemohu dočkat, až Cooke vyrukujes dalším dílem (který by snad měl býtsyntézou dvou následujících knih: Manwith Getaway Face a The Outfit). Slíbilho na příští rok.J. P. II.: V tom případě tedy, jak se říkáu nás v zásvětí: Sláva nazdar výletu!Benedikt XVI.: Zkrátka, jak to tak po-zoruju, bratře bílá mitro, zdá se, že SanDiego Comic Con 2009 byl pro nás obaznačně kulervoucí zážitek, neporovna-telný s žádným conem, co jsme zatímnavštívili, nemám-li pravdu?J. P. II.: Rozhodně. Když jsem tam jel,tak jsem byl přesvědčený, že to jednoubude úplně stačit... a ani náhodou. Mámpocit, že jsem se jen sklouzl po povrchucelé akce a že tam budu muset jet conejdřív znovu. A znovu. A znovu. Tedy,pokud přestanu být mrtvý.Benedikt XVI.: Ale ani to by dobréhokřesťana nemělo od návštěvy San DiegoComic Conu odradit. Takže se, milí čte-náři, podívejte do svých srdcí a zeptejtese sami sebe: jsem dobrý křesťan?Rozhovor o Comic Conu vedli ŠtěpánKopřiva, Jiří Pavlovský, Joe Ratzingera mrtvý Karol Wojtyla.56 ►►fanstylereportáž

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

58komiks kruhy v obilí

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

59 komikspresilovkaDvaja na jedného a vôbecnevadí, že je to nefér, občas sana trhu objavia filmy, knihy,komiksy a tak ďalej, ktoré sizaslúžia viac názorov, ako lenjeden, preto vznikla rubrikaPresilovka. Sami autori netušia,že práve oni píšu do presilovky,občas sa zhodnú, občas nie,dôležité je, že obaja majú pravdua píšu o veci, ktorá by rozhodnenemala ujsť vašej pozornosti.•••Vojtěch Čepelák:Dnes začneme od vydavatele. Ano, jeto nuda, ale vzdělání je základ. MamutíAlbatros sice má s comicsem zkušenostuž z dob komunistického komunismu, alevíce se mu otevřel až v poslední době.Krom příkladného vydávání dobrodruž-ství Tintina (už 13 knih), zkouší všemož-né jiné cestičky. Sebraný krvavě cynický(a výborný) Red Meat, znuděnou (a i progotiky nudnou) Emily Strange, překvapivědobrou sérii manga Shakespeare… a Ma-lého prince.Hypertvořivý Joann Sfar si udělal jménovíce než padesátkou comicsů za pouhýchdeset(!) let, stejně jako širokým tvůrčímrozpětím i originální uměleckou duší.U tuzemských čtenářů má zářez za kul-tovní sérii Donžon, svoje židovské kořenychytře a zábavně „prodal“ v Rabínově ko-courovi a nejexperimentálnějším (pohlav-ní orgány jsou součástí umění!) se ukázalv mystifikačním životopisu Pascin.Sfar vždy směřuje comics k jeho příběho-tvorným kořenům, jde mu o vyprávěnía poselství. Nelze se tak divit, že si zvolilletce, velkého muže, spisovatele a přede-vším humanistu Antoina de Saint-Exupé-ryho. Originálu se drží velmi věrně, aleobohacuje ho o vlastní scény a reinterpre-tuje skrze comicsové techniky vyprávění.Příběh OPRAVDU není pro děti, i kdyžse hlavní hrdina svěřuje, že: „míněnío dospělých jsem si valně nevylepšil;nemáme si co zajímavého povědět“.Malý princ, který ho navštíví po jeho nou-zovém přistání uprostřed pouště, nászatím provede skrze přímočaré hyperbolyve stylu Gulliverových cest. O zbytečnostilidského materiálního pachtění už něcovím, říkáte si přitom, čím mě autor chcepřekvapit? Jenže tohle není jen příběho nedospělosti dospělých, kterou odhalínezkažený dětský pohled a jeho imagina-ce. Není to jen příběh o zbytečném únikuz reality (i když je tak mile nerealistickyrealizovaný). Malý princ je o síle přátel-ství, o síle skryté v křehkosti, o důležitostidůvodů a detailů. To vše vytváří emoci-onální vlnu, v níž se zachytíte a necháteunést.Svižná a hravá kresba především nesepříběh, jehož emoce dále posiluje. A kdyžv závěru hrdina odlétá ve svém průz-kumném P-38, neletí jako jeho autordo kruté smrti na temném dně moře,i když to byl Saint-Exupéryho osud (Malé-ho prince dokončil jen krátce před vlast-ním koncem roku 1944). Místo toho od-létá na místo, které je ryze optimistické.Místo jen pro skutečně připravené.•••Imrich Rešeta ml.:Slávnu knižku som čítal po prvýkrátv dobe, keď sa deti skôr venujú obrázko-vým príbehom a paradoxne, s jej kresle-nou podobou som sa stretol vo veku, keďľudia zvyčajne od obrázkových príbehovbočia. Teda, aspoň kultúrni ignoranti.Útlu klasiku Antoina de Saint-Exupéryhodo komiksovej podoby pretvoril moder-ný klasik frankofónneho komiksu JoannSfar. Z jeho diela sme mohli ochutnaťnapríklad Rabínovho kocúra (G plus G,Garamond 2007/09) alebo sériu Donžon,ktorá je v českom preklade pomernepromiskuitná a pomerne často mení vy-davateľov a za posledných deväť rokov sana nej podieľal Mot a Argo.V oboch projektoch predstavil svoj zmy-sel pre humor a trebárs v kocúrovi savenoval aj otázkam judaizmu, takžepresiahol rámec „bežného“ zábavnéhokomiksu. Keďže v Malom princovi bollimitovaný pôvodným textom, vlastnú ko-miku do diela vnáša vo vizuálnej stránke.Podoba líšky, alkoholika alebo ďalších po-stáv, ktoré malý hrdina s árijskými črtamistretáva, je totiž milá a svojim spôsobomvtipná. Rovnako výrazy tvárí majú ironic-ký nádych, niet miesta pre zarputilosť,hoci sa o to formálne snažia.Sfar sa v komikse pridržiava klasickejkompozície, na každej strane je šesťpanelov, a túto formu neopustí na plo-che čosi vyše stovky strán. Zameškanévšak dobieha farebnosťou, ktorá nepustído jedného revíru, rozumej pasáže, veľafarieb naraz, ale zato hneď v tej nasledu-júcej dominuje ďalšia. Pri letmom náhľa-de do knihy ako keby tieto výrazné fareb-né predely určovali, kde jedna kapitolakonči a iná začína.Joann Sfar postavil klasickej knihe monu-mentálny pomník, ktorý spojeniu klasickáliteratúra a komiks odníma pejoratívnynádych, ktorý pre zvyčajne nepodarenéadaptácie tento subžáner komiksu získal.Joann Sfar: Malý Princ (orig. Le Petit Prince). Praha,Albatros 2009, preklad: Zdeňka Stavinohová, Ri-chard Podaný, 112 s.malý princ

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

60O PĚT MINUT POZDĚJI NA JINÉM MÍSTĚ.Tedy místě… Abychom nějak přešli trapnýfakt, že Lobo ve vrcholící uzávěrce zabilautora textu, takže by šéfredaktor Fantá-zie musel na těchto stranách vydat svojísbírku sakrasakrasakraúchylných comic-sů (zvláště ten o Hansie, která měla rádasvastiku), tak… Tak autorovi umožnímedopsat to v Zemi mrtvých, a pak třebadojde i na nějaké závěrečné zúčtovánís Lobákem. Za tímto účelem mu pro-půjčíme koncept Vrány (víc v minulýchFantaziích a comicsovém Top 10) a takédvě milé slečny, které mu pro začátekosvěží paměť (Ithil) i nechají za-pomenout (Laethe). Dobrá, ber-te to jako literární experiment.Tak jdeme-na-TO!!!Kdo to byl?Ithil: Ty neznáš Velkýhoukončovače? Tysi nevzpomínášna Loba? Podletoho, co si ve svém po-zemském snu vypráví lidé, takLobo je „jen“ comicsový hrdina.Tedy hrdina… antihrdina, nočnímůra, proti kte-ré je celýkonceptantihr-diny asitak zasta-ralý jako…něco zastaralého, že? Třeba jakoPunisher; ostatně, tenhle mstitel jestejně jako Eastwoodův Dirty Harrya Bronsonovo Death Wish ze70. let 20. století a to jehodně dávno (veř mi).Punisher byl prvnícomicsový anti-hrdina, proto-že padouchyzabíjel, cožtehdy úplněstačilo.A pak přišla80. létajako éraabsolutní-ho nevkusu, které se nemohl rovnat anidvůr toho nejdegenerovanějšího římské-ho císaře (pamatuju si na tebe, Caligulo!)A v téhle době mohl být cool i umírněnýdrsňák, který se zrodil z rukou RogeraSlifera (scénář) a Keitha Giffena (kresba)v Omega Man 3 z června 1983, což bylaspin-off série Green Lanterna! (A pamět-níci mluví něco o Lobově oranžovo-fialo-vém ohozu, navíc byl posledním Velorpi-anem, jehož celou rasu vymazali – určitězaslouženě – Psioni, bluaghhhh!!!)Pravda je, že jako takhle zhůvěřilá ver-ze antihrdiny se Lobo prosadil v Jus-tice League International. A nejspíšby nadále pobíhal po stránkách sérieL.E.G.I.O.N. (1989-94) pod vedením jižzmíněného Mr. Giffena (neplést s Gef-fenem, ty měli na triku Kurta Cobaina),aby zaslouženě vyšuměl někam. JenžeGiffen se spojil se scénáristou Ala-nem Grantem, který už dělal na SoudciDreddovi a tou dobou i na Batmanovi,a přibrali nováčka, který opravdu toužilpo tom se prosadit – kreslíře SimonaBisleyho. Nyní budou následovat ty kla-sické fanouškovy věty o „spáchání zá-sadní čtyřdílné lobovské minisérie Lobo:Last Czarnian (1990-91), která udělalaLoba takového, jaký je“.lobo ante portasčili maim! burn!! kill!!!Metallica v uších, genocidav TV, horečka 39° C v těle. Ječas na maso, je čas na Loba,koťátka děťátka. Tenhle prototypmetaláka zkříženýs nacistickými vyhlazovacímitábory a podrobený lobotomii(ne, odtud jeho jméno nevane),byl comicsová legenda. Některélegendy je ale lepší nechatzemřít. FRAGGABOOM!!!►►61komiks profilIlustrácia:©MartinPlško,2009

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

61Bisley ho obdařil ikonickýmmetalovým ohozem a hákem na řetě-zu obtočeném kolem Lobovy pravačky.Giffen a především Grant se vysmálitemným, pochmurným comicsům, kterébyly zrovna v kurzu (aie, Batman také)a kompletně změnili historii postavy. Po-suďte sami. Lobo pořád pracuje pro L.E.G.I.O.N., dělá to ale jen proto, že mu šéftéhle organizace (Vril Dox) rozbil hubu.Totiž, k smůle Lobovy duševní rovnová-hy, právě v okamžik souboje „náhodou“velký meteor zastínil rádio Cosmic RockZombie, které přestalo do Lobova mozko-vého implantátu vysílat song od OidipusWreck „Zabil jsem svojí rodinu (a neby-la to nehoda).“ DJ rádia ho má nakázá-no hrát nonstop, jinak mu Lobo rozbijehubu. Definitivně.Ale abychom se dostali… tam, kammáme. Lobo má na základnu L.E.G.I.O.N.u dopravit svojí oblíbenou učitel-ku ze základky a to živou, protože dal Vri-lu Doxovi slovo, což je jediná věc, kterouVelkej šéf aka Main Man nikdy neporuší.Což ho tentokrát neskutečně vytáčí. Za-prvé: je to učitelka, jasný? Zadruhé: kromLoba je poslední přeživší svojí rasy, kte-rou Lobo zmasakroval speciálně vyšlech-těným mikrohmyzem (aspoň k něčemumu ta škola byla), jehož jed jim přineslmnohadenní faktfaktfakt nepopsatelněbolestivé umírání (ano, to od Loba nebylovůbec hezké). A proč to?Nenávist k vrstevníkům, nenávist k spo-luobčanům, nenávist k systému. A takytouha po výjimečnosti, což teď ale uči-telka kazí. A navíc o tom všem napsalaneautorizovaný Lobův životopis.To, co následuje, je stará osvědčená kla-sika: balet s motorovými pilami, koman-da důchodců, pravopisná kráglovanáa spousta masa.Roku 1991 následuje dáreček pod stro-meček The Lobo Paramilitary ChristmasSpecial aneb Lobovy militaristické Váno-ce (časopis CREW2 č. 16), kde na zakáz-ku Velikonočního zajíčka vykostil zléhodiktátora Krise „Drtiče“ Kringla, aliasSanta Clause, a dětem rozdal hezké(bombové) dárečky (fanatičtí fanoušcipak mohou na Youtube shlédnout i 13minut dlouhý snímek volně inspirovanýtímto dílem). Nojo, Lobo se totiž prodá-vá za prachy. Tedy, jako nájemný lovecodměn, samozřejmě, v čemž mu pomáháschopnost „vždycky najít svého muže“.Lobo versus NebeLaethe: Dobředobředobře, konec historie,koho taky zajímá. Lepší je zapomenoutv řece zapomnění a to jsem já, Laethe.Dám ti teď na vybranou. Zapomeň a staňse stínem bloudícím v Zemi mrtvých. Toje jednoduché, ale tohoto osudu se báli sám velký Héraklés. Nebo se mi postava vrať se zpátky – Lobo to už dokázala líbilo se mu to. On je ale výjimka a jánevím, odkud pocházejí jeho60 ►►►►62komiksprofilHitman/Lobo: Tenvyklobanej parchant(CREW2 č. 5)Soukromý očko, 2008

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

62schopnosti, ani kde leží jejichzdroj. Ostatně, Czarnia byl ráj existujícív dokonalé souhře, míru a lásce. Možná,že to byl sám Nejvyšší, kdo se rozhodlbožsky se pobavit a srovnat rovnováhu.Stvořit Loba.Víc v nejlegendárnější lobovské minis-érii z roku 1992 Lobo´s Back (Lobo se(z)vrací, 2004), kde Lobo jako správnejparchant s nepravidelnou životosprávoukonečně umře. Na přestřelení bouchač-kou slušné ráže. Na každého jednoudojde. Bohužel pro všechny, i Lobo mánárok na posmrtný život. Jenže v Pekleho nechtějí a Nebe promění (za pomocipily, lyry a zesilovačů) v kotel vraždícíchse a souložících svatoušků. Bordel. Ne-zbývá než reinkarnace. Nadržená žen-ská-Lobo znovuzrozená za Bitvy o Bri-tánii (1940) nebyla ale zrovna to pravé.Lobo-veverka taky ne. Politujme nebes-kou mašinérii, protože Lobovu hněvu senedokázala postavit španělská Inkvizice,rakety a děla superrozměrů, ani starově-ká božstva. Nechtěj vědět, co jim všech-no proved. Radši se podívej. Takhle ex-plicitní brutalita, jako vrazit někomu jehopistoli do hlavy, ustřelit mu mozkovnua zbytek si nechat, toho je schopna jenšílená kresba Simona Bisleyho.Autocenzura autorů (kdo jiný než Giffena Grant) skoro úplně selhala, jen tensex nebyl vidět, ale stejně – jak pravílegenda – právě na něj nakonec dojeli.Lobův loket na jedné z obálek prý DCComics připomínal penis, takže konečněměl proti autorům oficiálně něco v ruce(ehm) a mohl je stopnout. Bisley byl tedyna indexu, ale to mu nevadilo, protožeuž byl slavný a mohl si dělat (skoro), cochtěl.Náš problém ale zní, že Lobo má od ne-beské byrokracie (ale ne Bohem, kterývůbec nezasáhl a pořádně si Lobovybrutalitky užil) zákaz vrátit se. Tedy ga-rantovánu faktickou nesmrtelnost (dleklauzule 27-C, paragrafu 7, odstavceblablablabla). A to pro tebe nevypadádobře.Máloco vypadá dobře, co radši jehodalší schopnosti?Ithil: Nechme promluvit mistra zábavnébrutality Gartha Ennise (Preacher, vzpo-mínáte?), který ve speciálu Hitman/Lobo:Ten vyklobanej parchant (CREW2 č. 5)ústy nájemného zabijáka s telepatickýmischopnostmi Tommyho Monaghana říká:„Vlastně, protože jsem neměl nic lepšíhona práci, čet jsem tomu modrýmu (Czar-niani mají tuto barvu pokožky – kapišto?)volovi myšlenky.Což nebylo nic až tak zásadního, protožejeho obě mozkové buňky nebyly zrovnav nejlepší kondici. Takže emzáckej loveclidí, jo? Nadlidská síla, čich lepší než pes,dokáže se regenerovat z jediný kapkykrve a vykládat ty svoje kraviny bez pře-stávky i ve vakuu… Nic, co by mi udělaloextra radost.“To teda. Nic, co by mi udělalo extra ra-dost. Ale i výjimky z výjimek existují.Co má on?Ithil: Je to zvláštní, ale někdy je jeho sílajen o něco větší než člověka a jindy serovná levelu Supermana. Jo, s tím se užtaky serval (dvakrát), protože nesná-ší tradiční superhrdiny, jak má ve vínkuod svých scénáristických otců. A to vů-bec nemluvím o těch patáliích s klono-váním, kdy po jistou dobu mohl náš milýLobínek z každé svojí kapky krve stvořitklon – s tou samou schopností. Než hoo ní Vril Dox připravil, ale stejně se ta zá-ležitost pořád vrací do módy jak zvonáče.To mi ale nepomůže.Laethe: Dobře, tak co třeba, že jehojméno ve španělštině a portugalštiněznamená vlk (tedy Canis lupus) a v Khun-dišském dialektu je překládán jako „Ten,kdo sežere tvoje vnitřnosti a pořádně sito užije.“ Je vysoký šest stop a čtyři palce(190cm) a váží 250 liber (113,5 kilo),takže trumfne i amerického wrestleraLoba aka Josepha Eubankse (narozen1975), který měří 175 centimetrů a váží106,5 kila.Pěkné, ale co je Lobo skutečně zač?O čem je?Laethe: Je to bastard. Odvrácená tvářsvěta, morálky a slušnosti. SupermanůvStín, pokud máš rád Junga. Je Bůh toho,co by lidé chtěli, kdyby neměli strachsi to vzít. A ještě že tak, protože to byznamenalo konec všeho dobrého i zlé-ho. Lobo chce jenom zabíjet a užívat sichlastu a ženských. K tomu mu dopomá-hej peníze.Nemá strach a úctu před ničím. Díkysvým silám. Kdo se mu nelíbí, toho vy-kydlí. Mnozí by si přáli to samé. Někdose na tebe ošklivě podívá? Strčí do tebev davu? Předběhne tě ve frontě? Šéfovise něco nelíbí? Berňák (Death and Ta-xes, 1996/7) nebo všemocný úředník(Soukromý očko, 2008) vám chce dělatze života peklo? Lobo je modlou každé-ho, kdo jako jeden z vyděšeného stádaposlušných otroků civilizace ve strachuklopí zrak a není schopen se ozvat. Loboje vysvobozením z šedých kleští naší rea-lity. A to máme rádi.Pak mu klidně odpustíme, že vlastně zasaž tak velký rebel není. Právě proto, žemyslí jen na sebe (teda, má ještě rád del-fíny a ryby, neptej se mě proč). A pravda,občas ukáže i romantickou jiskru. Servír-ka Darlene je jeho oblíbená a přes ma-chistické řeči by holku k ničemu61 ►►►►63komiks profilIlustrácia: © Karel Jerie, 2009

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

63nenutil (plácání po zadku setoleruje). Násilí na ženách se dopouštíjen když jsou to robotky, agresivní em-začky nebo když se Lobo v Bullíkově pří-padu (původní Comicsové legendy 1-4,1998/9) promění ve vlkodlaka a jaksio sobě neví. Vlastně je to slušný chlapec.Ale je hezké, že se o něj nemusíme báta on to za nás všem těm zlým ošklivá-kům vrátí.A konečně, Lobo některé věci respektu-je. Ani on si nevezme všechno, co chce,bere, že peníze si je nutné vydělat. A –přiznejme si to – když je to pro pěkný pří-běh nutné, i Lobo srazí paty a drží krok.Podrazí sice s klidem kohokoliv, ale držíslovo. Občasného parťáka Jonase Glimatak klidně nechá ve štychu, ale na získa-nou odměnu mu nesáhne.Ithil: Je to tak VELMI milý kluk! tee heeLaethe: Smůla, Lobo je ještě pořád ma-instreamový comics a o sexu se v němsice furt mluví, ale že by někdy bylo něcokrom cudného polibku vidět, to tedy ne.Dokonce ani nemluví sprostě! MístoFuck! říká Frag!, citoslovce pro víme co.Praví se, že když vás baví frag narvanémísto čehokoliv a to i potisící, tak jstesprávný americký fanoušek Loba. Např.Goldfinger – > Fragfinger, The Piano – >The Frag, The Godfather – > The Frag,Days of Our Lives – > Frag frag Frag Frag.Znáte to.Lobova nejoblíbenější „nadávka“ je Fee-tal‘s Gizz, zkrácenina z Feetal‘s Gizzard(žaludek). Websterův standardní galak-tický slovník zmiňuje prastaré Prokle-tí Feetala, ale radši to moc nerozebírá.Ostatně, opravdu zajímavé je, jak ses tím vyrovnat při překladu do češtiny.Na začátku byla dokonce vymyšleno slo-vo zgurveně, aby bylo mravům učiněnozadost, ale nakonec se přešlo i na tvrdévulgarismy (to podle drsnosti konkrétní-ho díla).Ale o čem CENZUROVÁNOLobo-je-PŘEDEVŠÍM?!Laethe: Připomenu ti něco z tvého přeťa-tého života, tvoji recenzi na Lobo versusMaska (2004) z Komiks.cz blahé paměti:„Tudíž o čem je tento příběh? O zabíje-ní, zabíjení a to třetí je BINGO! zabíjení.Taky nesmím zapomenout (počkejte,v mým věku se vám to bude stávat taky)na maso, maso a (redakčně kráceno)a CENZUROVÁNO, CENZUROVÁNO, CEN-ZUROVÁNO (kráceno). Prostě, scénáristivás moc dobře znají, lobofilové, takže sena nějaký příběh (co to vlastně zname-ná… příběh?) zvysoka CENZUROVÁNOa skloubili to tak, aby dali všechen pro-stor samoúčelnému násilí a násilí a (krá-ceno), jo, a ještě taky našli něco místapro (kráceno) a na úplný závěr (kráceno).Jedna modernizace tu ale je – to násilí,ne prosím tohle nekrátit!, tohle má MYŠ-LENKU. No jednoduše; chlapci moudřeusoudili, že jediné, co ještě de moder-nizovat, je být co nejoriginálnější v tom,jak budou všechnomožnýnemožný ničit,destruovat, zabíjet (já vím, už končím)a jak tomu dát, co největší grády a koulea kulky a vůbec. Takže budete valit bulvyna to, jak vás i samoúčelné násilí můžepřekvapit svojí pompézností, i když prav-da do nekonečna to dělat nejde – máteholt globálně smůlu.No a to je konec. Finito. Vystaráno. Fuškaskončila. Stejně si tohodle Loba koupítetak jako tak. Má všechno to, co od nějčekáte a ještě něco navíc (násilí, násilí,kráceno). Navíc ti, co Lobíka nečtou, sestejně až na konec týhle recenze nemělišanci prokousat, stejně jako by nemělišanci u samotnýho comicsu. Tak, a teďuž se jen rozloučit. Takže milí čtenářové:CENZUROVÁNO!“Ithil: Abych to shrnula, i když bychom titu mohli cpát Lobovu psychoanalýzu, taknakonec on je především toto: Anabolikyvyhnaná SUPERrealita, věc za realitou,pokřivené zrcadlo dávno mimo náš časa prostor, kde smrt, umírání a neřesti ne-mohou být poměřovány měřítky lidské-ho světa, protože něco takového prostěnelze brát vážně. A pokud na tom nebu-deme učit svoje děti jak žít, dospělémutrocha zábavy nemůže uškodit.A jako teenager v té správné fázi – nej-častější čtenář – Loba jednoduše MUSÍ-TE mít rád. A některým to naštěstí vydržína celý život. Pokud vás samozřejmě „ži-vot nenaučil“ a vy jste neztratili smysl profantazii, humor a odstup. Jak smutné.Kdybychom totiž Loba mohli vidět očimanaší reality, tak by na něj nejvíce sedělajiná Hitmanova slova z Toho vykloba-ného parchanta: „Na první pohled milezl krkem, a to jsem se na něj ještě aninepodíval. Oblíkal se jako debil, mluviljako idiot a smrděl, jako by měl střevanacpaný za trenkama. Prostě62 ►►►►64komiksprofilSoukromý očko, 2008

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

64bezvadný ántré. A ještě děsněrád buzeroval lidi.“Skutečně, Lobo tam předvádí egoistické-ho vymatlance první kategorie.Dobrá, konec teorie, co teď tenparchant asi dělá?Lobo: Hawhawhaw! Čuste, bumáci, LO-BO-JE-TADY! Novinář je trop – Molotovůvkoktejl na závěr já rád – a… hej, opo-važte se zahodit tenhle časák do košea zdrhnout. To bych taky moh vymlátit tuvaší prťavou planetu do posledního. Ne-bylo by to poprvý. Navíc vám chci podě-kovat. Protože vy mě přece milujete, none? (Ale né tak, jak si myslíte, vy buzíci!)Občas totiž nastane něco, čemu se říkáchyba v systému, náhoda, Fettal´s Gizz.A i když nesnáším jakýkoliv nábožen-ský s@#%ky (třeba viz. skvělý Kontraktna Boga, 2006), tak takováhle událostnemůže začít sama od sebe. Potřebujevěrozvěsty. Potřebuje krev! Teda CREW!Když chlapci ze sdružení Rigor Mortisa Spectra v dřevních dobách fandomu(rozuměj 90. letech) zakládali v touzepo slávě, úspěchu, penězích a ženskýchcomicsový časopis CREW, vůbec netušili,co dělají.Anebo možná ano, krom toho, že pod tě-mi drsnými kecy a maskulinním chvástáníto byli všichni hodní skautíci a jednodušechtěli pomoct tomu, co měli opravdu rádi– comicsu. A jen tak mimochodem stvořilikult CRWE, na kterej kdysi přísahali všich-ni comicsáři v kraji, a dodnes je tu s námi(třeba právě v tomhle článku). A ten kultpostavili na mě, Lobovi, Velkým šéfovi!Ať teď promluví chlapec nejpovolanější,Jirka Pavlovský (znáte z vašeho COMICSSalónu). Tak pojď, kámo!Pavlovský: „Aargh! Přiznávám se. Byljsem to já! Tedy… Lobovský zázrak je vý-sledkem několika věcí. Za prvé byl Lobojeden z prvních komiksů, které vyšlyv Crwi, takže se čtenářům vpálil do ma-kovic. Za druhé to byl mix akce, humorua hlavně brutality – což je vždycky vděčnákombinace. Za třetí je Lobo charisma-tická postava a navíc hajzl, což je ještěvděčnější. A za čtvrté jsme obětovali ne-mluvně knížeti temnot.Ale já se jen koukal, dýku držel Petr Litoš!Přes něj teď jde většina práv na zahra-niční comicsy. Já to jen vydávám a distri-buuju. Aargh!“Lobo: Tak to bychom měli, každopádnědíky tomu, že byli tak dobrý a taky, že bylijediný, tak CREW (první číslo vyšlo 1997)celý týdle comicsem nedotčený zemiredefinovala (divný slovo), co ty zatra-cený kreslený věci s bublinama vlastnějsou. Od tý doby si už nikdo nemyslel,že comics je zábava pro děti s Rychlýmišípy a Čtyřlístkem. Od týhle chvíle každejvěděl, že comics je zábava pro divný,brutalitou a krví posedlý teenagery. Provás! Pravda, fanoušci od tý doby zestárlia nová generace ujíždí na těch divnejchvěcech z Východu (ne, na opiu ne; tyhlejsou animovaný).Ale mý superskvělý příběhy mají do-dneška dvojnásobnou prodejnost oprotiobyčejně uváděnému průměrnému ná-kladu puldruhého tisíce a vždycky sevyprodaj. Rovnat se mi může jenom San-dman, ale toho tu uctívá jiná banda ma-gorů. A na ten nejhorší gang, kterej sloužíGarfieldovi a Simpsonům, co jsou čtenýněkolikanásobně víc než já, tak na ten seještě podívám.A vůbec: Proč moje story vydáváte takmálo často, Pavlovský? Problémy s prá-vama? Vydavatelstvím DC Comics? Neboje to taktický záměr?Pavlovský: „Pravdu?! Teda, tempem jed-na kniha ročně vydáváme většinu našichvěcí. Ale jinak, no, za prvé, aby se čtená-řům nepřejedly – a za druhé, aby nám takrychle nedošly. Ono jich zase tolik není…respektive není tolik věcí, které by se dalyvydat. Alan Grant vůbec nechtěl, aby sez Loba stala klasická série (64 čísel v le-tech 1993-9), chtěl spíš dělat různé mi-nisérie, měl strach, že to při tempu jedensešit měsíčně vyšumí – a ono taky že jo.Osobně bych řekl, že regulérní série stojíza něco tak do polovičky, pak už je tostyl, že Grant vezme nějaký úspěšný filmči román, vrazí do něj Loba, ten všechnovykydlí a příběh ende. Proto taky sériečasem skončila – a teď se objevují jenspeciály.Ale Lobo ze světa DC nezmizel. V dětsképodobě se objevil v Young Justice, pakse mihnul i megacrossoverem Count-down a tak dále. Naposledy vznikl příběhod autora Maxxe Sama Kietha Batman/Lobo: Deadly Serious, který je ale bohu-žel velmi, velmi špatný.“Lobo: Tak dík. Ale sakra, nevykládáme mityhle poučky z Český-fragga-respublikySlovákům? No, nikdo není dokonalej, co?Každopádně hádám, že protože česko-slovenská fantastika a československýcomics pořád jedno jsou, platily všechnyty žblebty i pro vás. Aloha! (A schválně sizjistěte, co tohle slovo znamená!)Laethe a její krátká informační vsuvkaLaethe: A mojí teorii o tom, proč je Lobooblíbený zrovna v České republice, zná-te? Tu, že kdyby svět byl hudba, Evropaby byla rock a ČR metal?V tom srovnání jde o to, že my jsme jaksitvrdší než zbytek EU (teda krom Británie).Romantičtí jedinci tu tíhnou k huláká-ní při ohníčku a ti, co mají raději město,řvou na koncertech. A celé se to potkáváv hospodě u pivního rocku. ČR je jed-noduše metalový národ a Lobo měl do-konce v mládí vlastní skupinu Velkej šéfa narvaný popelnice? No, poprava hlasi-tým zvukem byla pro ně tak akorát!Jedinou otázkou tedy zůstává: Jak jena tom s metalem Slovensko?Zpátky v Zemi mrtvýchVrána: Dobře, nejzásadnější otázka: jakLoba dostat?Laethe: Dostat? Můžeme se inspirovatu jiných. Lobovu fyzickou schránku lze„dostat“. Třeba v prastaré Modré CRWIč. 1 – Lobo: Kostěj nesmrtelný, 1997 seLobo sám nechá roztrhnout vejpůl dvě-ma traktory, což osvobodí jeho duši, abymohla ručně nakopat zadek jistému du-chovi. V Hitman/Lobo se ukáže, že hrubénásilí třítunových rozměrů taky není špat-ná volba. Ale vzhledem k Lobovu chabé-mu intelektu (i když občas chlapec pře-kvapí a instinktivně dokáže odhadnoutslabou stránku kohokoliv) je nejlepšína něj jít přes mozek. V prvním Batman/Lobo se ukáže, že hypnóza (a bojové ply-ny) jsou fajn věc. V Lobocopovi (CREW2č. 1) se zase sám uchlastal. A…Vrána: Počkat, počkat, když to po tomvšem vezmu ze všech stran, tak největ-ším otazníkem není to, jak ho zabít, aleproč zabil on mne. Vždyť je comicsovápostava v tradičním smyslu! Má nás bavita nemít s naším světem nic společného.I jeho schopnosti a slabiny se mění jenpodle toho, jak se to scénáristům zrovnanejvíc hodí. Jeho svět a realita se s těminašimi nijak neprolínají. Tak jaktože mězabil a je ze mě Vrána?Ithil: Sakra, on na to přišel!Vrána: Není tohle zase nějaký osvětovýčlánek schovaný v devadesáti procentechvtípků? @#$%&*!!! Na druhou stranu,když už jsem to vzal, proč si to neužít?!Tak jdeme-na-TO! Víte, jak zabít Loba?!!Zruším mu nesmrtelnost danou Nebem.Protože Vrána má přístup i do zásvětí.Zbytek je otázka palebné síly.Bude to zásvětní honičkaTečka.Vojtěch ČepelákKompletní bibliografie česky vydaných Lobovek:http://lobo.saiffer.netA všech Lobovek ever: http://www.lobobrasil.com.br/english63 ►►komiks profilLobo se (z)vrací, 2004

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

65komiksfest! revue 04Bez časopisů jsme ztraceni! Jistě, to jestaré comicsácké pravidlo. Internet jeskvělý pro komunitu, ale nic tak nesti-muluje autora oblažovat scénu svýmikousky, jako možnost feťácky nasát vůnitiskařské černi ze stránek časopisu, kdeprávě vyšlo jeho dílo. Specializovaná fa-novská periodika jsou také informačnímpodhoubím a otevřeným oknem do za-hraničních zahrádek, ze kterých rostouzměny a pokrok.KomiksFest! revue původně přinášelaukázky aktuálně prodávaných alb, do-plněné alternativně laděnými hříčkami.Toto číslo ale ukázalo, že čas hledání (se)skončil. Čtyřka je plnohodnotný, kvalitounabouchaný magazín, který osloví jakskalního fana, tak hledače dobré zábavy.Tématem je tentokrát comix, underg-roundový americký comics, v čele s ar-ciúchylem Robertem Crumbem. Jehoetuda Moje trable se ženami je jedno-značným skvostem. Nemusíte souhlasits morálkou autora či sexuální explicitou,ale pochopíte, proč je Crumb otcem-za-kladatelem comixu. Něco v něm prostěje. A je toho sakra hodně! Jeho bravurnípozorovací talent, duše geeka a absolutníotevřenost nejen královsky baví, ale ještěvám dají „životní odpovědi“, i když anisám autor neví, co to přesně má být. Nej-spíš pro každého něco trochu jiného.Z alternativních věcí následuje bezeslov-ná balada Z éry Severního moře, kteráse chytře zakusuje do vlastního ocasuv parafrázi staré legendy. Mít mytologic-ký přehled se rozhodně hodí i u sisyfov-ského cyklu Anderse Nilsena, v němž seproplétají neobvyklé nápady, bájné by-tosti a filosoficky-konverzační humor.Vtipná hříčka Dischputace znovu uka-zuje, že Karel Jerie zvládne skvělou věci s vypůjčenou kresbou! Válka knírů Pet-ra Šprachty je pak skutečným objevemčísla. Suverénní kresba, navíc specific-ky ozvláštněná stvořením v Paintbrushi,a až dadaisticky surreálný příběh stavějícína hlavu příčiny a průběh 1. světovéválky.Mexičan Patricio Betteo se ve svojí story(Neviditelné světy) o jedné noci a jednébásni propadá až kamsi do magickéhorealismu. Působivá „kubistická“ malba,emocionální narážky, čirá poetika. Portu-galec José Carlo Fernandes nás zas v sé-rii krátkých příběhů Kiosek Utopie vítáopět na pomezí sur/reality: útržky Apo-kalypsy vysílané z rádia, politici, cenzořia spousta neuchopitelného za tím.Tato KomiksFest! revue je funkčním cel-kem i dobrým čtivem. Díky a těšíme sena další.Vojtěch Čepelákrůzní autoři: KomiksFest! revue 04. Praha, SEQEN-CE, Labyrint 2009, 96 s.pinocchioZ výpravného opusu Pinocchio je jasnálen jedna vec – nech už pripisujete au-torstvo príbehu o drevenom chlapcovikomukoľvek, literárny rodič sa v hrobeobracia. To je zaručené. Ničím ostatnýmsi pri pohľade na prestížnym komiksovýmfestivalom Angouleme ocenenú knihu Pi-nocchio už istí byť nemôžete.Chlapec nie je tak celkom drevený a mása stať súčasťou drvivej vojnovej mašiné-rie. Jeho nos, vyvolávajúci v ženách zmy-selné túžby, ukrýva desivý plameňometa tak ďalej. Spoluprežisér animovanéhofilmu Persepolis, Vincent Paronnaud,ukrytý pod pseudonymom Winshluss,neponechal z pôvodného príbehu ka-meň na kameni, dokonca sa dočkáme ajSnehulienky unikajúcej pred sexuálnoužiadzou posadnutými trpaslíkmi a ďalšíchmonštróznych variácií známych príbehov.Album Pinocchio nešetrí čiernym humo-rom a démonickou kresbou, ktorá aniomylom nie je čistá a prehľadná. Čitateľsa v nej musí trochu prehrabávať, alezároveň si tú, na prvý pohľad avantgard-nú, zmäť môže vychutnávať. Od prvejaž po poslednú stránku je natlakovanývydarenými vizuálnymi nápadmi, medziktorými nechýba ani zmena výtvarnéhoštýlu, a na takto výpravne poňatú knihuje skrátka radosť pozrieť.Ak moderný európsky komiks kráča tým-to smerom, je len na škodu, že z nehov preklade nemôžeme ochutnať veľa.Pozitívom pre našinca je, že v celombooku sa hovorí len minimálne. Všetkoje vyjadrené komiksovou rečou a popriťažko dostupnom Arzachovi je to jedenz mála francúzskych komiksov, ktorésa dajú zvládnuť aj bez znalosti jazyka.Na druhej strane ide o titul, ktorý by ne-mal ujsť pozornosti našich (samozrejmemyslíme českých) vydavateľov komiksov.Imrich Rešeta ml.Winshluss: Pinocchio. Albi, Les Requins Marteaux2008, 194 s.komiksrecenzie

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

66manganime predstavujemeManhwa (kórejský komiks) sapo rokoch úsilia dostal spodtieňa svojho suseda a tento rokoslavuje okrúhle 100. výročie.Oslavy sa neobmedzili lenna Kóreu, ale preniesli sa ajdo Európy a Spojených štátovv podobe výstavy obrazovrozdielnych autorov.Presne sto rokov ubehlo odo dňa, keďDoyoung Lee uverejnil svoju politickú sa-tiru v podobe komiksu s názvom Daehan-minbo. Noviny vyšli 2. júna 1909 a tentodátum sa považuje aj za vznik manhwy.Kórejci sa rozhodli patrične to osláviť.Národné múzeum súčasného umeniausporiadalo doteraz najväčšiu výstavu ve-novanú manhwe s názvom 100 rokov kó-rejského komiksu. Navštíviť ste ju mohliv čase od 3. júna do 23. augusta 2009.Vystavovalo na nej vyše 250 autorov pri-bližne 1 500 ilustrácií, medzi inými aj užspomínané Daehanminbo. Výstava malaukázať jej kvality nielen po umeleckejstránke, ale aj z historického hľadiska.Ale vráťme sa na začiatok s otázkami, čoto vlastne manhwa je, aké bolo jej formo-vanie a čím je jedinečná.História manhwy začala v podobe krát-kych stripov a postupného spájania ob-rázkov a textu do jedného celku. Podob-ne ako manga a manhua (čínsky komiks)bola počas vojny využívaná na propagan-du. Dariť sa jej začalo v 80. rokoch 20. sto-ročia, keď sa objavili umelci, ktorí verili, žedokážu zmeniť spoločnosť, a ktorí tútovieru preniesli do svojej tvorby. Približnev tomto období sa znovu objavili aj „diev-čenské“ komiksy. Veľký vplyv na rozvojtohto žánru sa pripisuje časopisu Rene-sancia. Ten začal vychádzať v roku 1988.Postupne sa mu dostalo uznania a v sú-časnosti sa využíva aj pri vzdelávaní voforme tzv. edukačných komiksov.Manhwa sa dlho považovala len za určitý druh subkultúry mangy.Inšpiráciu nemožno poprieť, ale obe sa od seba líšia už na prvýpohľad a oko skúseného čitateľa vie veľmi ľahko určiť, či ideo mangu alebo manhwu.Pri manhwe si ako prvé všimneme, že sa číta zľava doprava. Po-stavy majú ázijské črty tváre, prirodzenejšie vlasy, nepopierajúcezáklady fyziky a zvykne sa kresliť vrchná a spodná časť pier. Re-alistickejšie sú zobrazované aj samotné postavy. Bujné poprsiea ideálne krivky sa objavujú oveľa menej, hoci u niektorých žen-ských autoriek býva zvykom predlžovať končatiny a s nimi aj celételo (napríklad Choi Kyung-Ah, Lee So Young).Jednou zo zvláštností je aj Manhwabang, čo je v podstate súk-romná knižnica, kde si ľudia môžu prenajať komiks na čítanie,zväčša na princípe platenia za čas (hodinová sadzba, ak čítatev obchode, prípadne si ju môžete vziať domov). Manhwabang saobjavili v 60-tych rokoch minulého storočia a veľmi rýchlo sa roz-šírili po krajine, keďže manhwy boli pre väčšinu obyvateľstva prí-liš drahé. V celej Kórei je ich niekoľko tisíc a v súčasnosti sa dajúnájsť aj inde vo svete. Poskytujú možnosť chudobným ľuďom čí-tať viac komiksov za nižšiu cenu a prekvitajú dodnes. Každý me-siac vychádza niekoľko stoviek titulov, takzvaných „denných ko-miksov“, vytlačených na lacný papier, špeciálne na prenajatiev Manhwabangoch.O Kórei sa hovorí, že má najširšiu internetovú distribučnú sieťna svete. V roku 2006 prišlo na americký trh vydavateľstvo Netco-mics (americká vetva kórejského vydavateľstva eComix) s „onlinemanhwabangom“. V podstate ide o možnosť čítať/sťahovať man-hwy z internetu. Prvá kapitola je zadarmo a každá ďalšia stojí 25centov. Koncom roku 2006 vydávali, respektíve zverejňovali 58zväzkov z 25 sérii. K ich najobľúbenejším titulom patrí aj shounenai (vzťah dvoch mužov) Let Dai alebo Not so bad. Podľa vydavateľ-stva má tento projekt výhodu v tom, že diela si získajú fanúšikovešte pred tým, než ich vydajú v papierovej podobe.V Kórei sa objavil aj „komiks na mobilnom telefóne“, kde sa člove-ku zobrazí časť komiksového stripu spolu s animáciou a zvukový-mi efektmi, napríklad Snowcat.Medzi zaujímavosti ohľadom manhwy nepochybne patrí aj veľmizvláštny štýl cenzúry v 60. rokoch minulého storočia. Išlo o pred-cenzúru, ktorá zakazovala pre nás celkom obyčajné a samozrej-mé veci. Na čiernu listinu sa tak dostali minisukne, dlhé vlasyu chlapcov, ale paradoxne aj veci ako stužky, kvety a iné „exkluzív-ne“ doplnky podporujúce výstrednosť. Taktiež nebolo vhodné, abysa chlapec a dievča objavili v rovnakom paneli (jeden obrázok)a bez ohľadu na to, v akých jednoduchých podmienkachnie je manhwaako manga►►67Plagát výstavyk 100. výročiumanhwyShin Am Heng Eo SaShin Am Heng Eo Sa

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

67postavy žili, bolo nevhodné, aby brat a sestra spaliv jednej izbe. Ešte stále sa objavuje určitá, aj keď už len miernacenzúra.Život manhwy za hranicami je ťažký a hoci je získanie licenciena konkrétne dielo oveľa ľahšie než na mangu, rozvoj zahranič-ného trhu bol značne problematický. Do USA sa dostala až v po-sledných rokoch a hoci jej popularita stúpa, stále nedosahuje ob-ľúbenosť mangy. Distribútori tento fakt pripisujú hlavne tomu, žemanhwa nemá anime, ktoré by ju dostalo do povedomia širšiehopublika. Z toho vyplýva aj fakt, že autori nie sú dostatočne známia tak sa im nedostane to „správne miesto“ na poličkách v kníhku-pectvách. Je to začarovaný kruh, ale podľa posledných mesiacovby sa dalo tvrdiť, že sa situácia zlepšila. Dokazuje to aj zvýšenýpočet prekladov na internete. Zatiaľ, čo pred pár rokmi ste pre-klad manhwy nenašli vôbec, alebo len v značne pochybnej kvalite,teraz sa už dá zohnať podstatne jednoduchšie a s vyššou kvalitouskenov a prekladov.Asi najrozšírenejšie sú soonjung, čo je žáner venovaný dievčatám.Príbehy sa ničím nelíšia od tých, ktoré môžeme poznať z literatúryalebo shoujo máng. K najznámejším autorkám patrí napríklad ajHwang Mi Ri s vyše 70 dielami na svojom konte. Hrdinky často zo-brazuje ako silné, ale miestami veľmi pobláznené dievčatá a sta-via ich do nanajvýš podozrivých situácií. Príbehy majú rozdielnetémy, ale sú nenáročné a veľmi ľahko sa čítajú. Z jej tvorby by somspomenula hlavne komédie Cutie boy, Hot blooded woman alebohistorickú fantasy Legend of Nereid.Princess od Han Seung-Won rozpráva príbeh niekoľkých generá-cii kráľovského potomstva na pozadí bojov o moc. Stretávame sas láskou, nenávisťou, povinnosťou, aby sme mohli sledovať prelí-nanie osudov jednotlivých postáv, hoci sa nikdy nestretli. Vychá-dza od roku 1995, doteraz vyšlo vyše 31 zväzkov a ďalšie stálevychádzajú. Tento počet ju radí medzi najdlhšie manhwy.K ďalším úspešným autorkám patrí aj Yun Mi-Kyung. Momentálnepracuje na fantasy príbehu Bride of the water God (Nevesta bohavody). Dievča Soah obetovali bohu vody – Habaek – vo viere, žeim zabezpečí dostatok dažďa pre ich úrodu. Namiesto toho, abyzomrela, ocitla sa v jeho kráľovstve len preto, aby zistila, že Haba-ek je malý chlapec.Medzi najznámejšie manhwy pre mužskú časť populácie patríShin Am Heng Eo Sa od Youn In-Wan a Yang Kyung-Il. Na inter-nete je známejšia skôr pod menom Shin Angyō Onshi (Nový tajnýkráľovský splnomocnenec), keďže pod týmto názvom vychádzalav Japonsku. Pred nejakou dobou existovali v krajine Jushin tajnívládni agenti prezývaní Amen Osa (Angyō Onshi v Japonskej ver-zii). Ich úlohou bolo odhaľovať neprávosti a korupciu. Kráľovstvozaniklo, upadlo do chaosu a tyranie a spolu s ním zanikli aj AmenOsa. Hovorí sa, že jeden predsa len ostal a v prestrojení putujekrajinou, aby napravil chaos.V roku 2004 bola adaptovaná do animovaného filmu, na ktoromspolupracovala Kórea spolu s Japon-skom a prerozpráva prvý príbeh. V USAvyšiel pod názvom Blade of the PhantomMaster.V týchto dňoch nie je žiaden problém nájsťmanhwu aj na poličkách našich kníhku-pectiev. Vydavateľstvo Talpress napríkladstavilo na jednu z najobľúbenejších man-hiew v USA: Demon Diary (Deník pána dé-monů). Voľba sa pravdepodobne osvedči-la, pretože tento rok do svojho edičnéhoplánu pridali aj ďalšiu prácu od rovnakýchautoriek (Lee Yun Hee a Kara), a to Legend(Legenda). Obe sa nesú v duchu fantasy,komédie a nie vždy tradičnej romantiky.Za spomienku ešte stojí napríklad aj Plati-na od Kim Yeon Joo. Auna prišla o všetko,ale dostane darček v podobe líšky a s nímaj nezvyčajnú úlohu. Zrušiť kliatbu nadmládencom v dôsledku ktorej je 12 hodínlíškou a 12 hodín človekom.K manhwám sa radí aj trilógia Slunečnístudna, príbeh z prostredia hry World ofWarcraft. Scenár mal síce na starosti Ri-chard A. Knaak, ale autorom kresby je Ja-e-Hwan Kim.Manhwa je samostatný štýl komiksu, kto-rý si našiel svojich vlastných fanúšikovpo celom svete a už dávno nie je nedo-ceneným bratom mangy. Svoje miestona slnku si plne zaslúži a my sa len mô-žeme tešiť, čo nám prinesie ďalších 100rokov jej histórie.Martina Miyu Beláková66 ►►Bride of the water godmanganimepredstavujeme

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

68manganime predstavujemeMacross Frontier je najnovšíanime TV – príspevokdo rozrastajúcej sa rodinyMacross univerza (napríkladsérie Macross 7, The SuperDimension Fortress Macross,Macross Plus).Píše sa rok 2059. Ľudstvo, po tom, čo sav bojoch s mimozemskou rasou Zentra-di takmer ocitlo na pokraji vyhubenia,prekonalo krízu a svoju budúcnosť vidív expanzii do galaxie. Kolonistov prichý-lili obrovské lode s miliónmi obyvateľova s umelým životným prostredím (nie ne-podobným tomu, aké poznáme zo Zeme).Interdimenzionálny systém cestovania,známy ako „folding“, umožňuje kolóni-ám, aby medzi sebou navzájom udržia-vali kontakt. A tak jedného dňa prilietana Macross Frontier, 25. vesmírnu flotilusmerujúcu do centra galaxie, populárnaa krásna mladá speváčka Sheryl Nome.A je to práve počas jej koncertu, keďna Macross Frontier zaútočí nebezpečná,záhadná rasa mimozemšťanov – Vajra.Je rozhodnuté. V boji sa pretnú osudytroch hlavných predstaviteľov seriálu– nadanej Sheryl, jej mladučkej obdi-vovateľky Ranky Lee a talentovanéhobudúceho pilota Alto Saotome, túžiace-ho po ovládaní zložitejších strojov, nežs akými mu je momentálne dovolenélietať. Jeho snom je pilotovať bojový letúnValkyrie, ktorý sa dokáže transformovaťdo humanoidného tvaru. Táto túžba samu vyplní, keď uprostred chaosu a bo-jového zmätku nahradí mŕtveho pilotajedného z Valkyrie, aby ochránil Ranku.Od tohto okamihu sa osud trojice preplie-ta a na pozadí boja s Vajra sa odohrávazápas o úspech vo vysnívanej kariéreaj o úspech v láske. Ale nepriatelia ne-prestávajú útočiť na flotilu. Čo sa za týmskrýva? Aké úmysly majú vlastne Vajra?A čo má s ich útokmi spoločného Ranka?Macross Frontier je najnovší anime TV– príspevok do rozrastajúcej sa rodi-ny Macross univerza (napríklad sérieMacross 7, The Super Dimension Fortress Macross, MacrossPlus). Celá táto sci-fi mecha sága mapuje fiktívne osudy ľudstvaa od roku 1982, keď sa začala vysielať prvá z týchto anime, májej stvoriteľ Shoji Kawamori (medzi iným aj spoluautor slávnehoThe Vision of Escaflowne a tvorca mecha dizajnu pre film Ghostin the shell) na konte tri TV série, niekoľko filmov, viacero OVAa dve manga série. Sága si rokmi vydobyla popularitu a tak ne-čudo, že k 25. výročiu pôvodnej TV–série vydalo štúdio Satelighttúto zatiaľ poslednú TV–sériu, ktorá sa chronologicky odohráva14 rokov po deji Macross 7 a 47 rokov po originálnej The SuperDimension Fortress Macross. Tento posledný počin neberie sámseba zase až tak vážne, ostatne, úmyslom bolo vydať ho akooslavu štvrťstoročia existencie ságy a Macross Frontier pretoobsahuje mnohé odkazy na predošlé série. Nemusíte však po-znať celý kontext, pretože zápletka je nezávislá. Oproti niektorýmz prvých Macross ponúka Macross Frontier luxusnú vizualizáciu,na ktorej sa podpísal veľkorysý rozpočet. Výsledkom je, že Ma-cross Frontier býva označovaný za anime s jednou z najlepších(ak nie priamo najlepšou) vizuálnych stránok za minulý rok.Už som sa dotkla toho, že významnú úlohu v Macross Frontierhrá hudba. Nie je to len postavou Sheryl a Rankinou cestouza vysneným povolaním speváčky, ale aj hudbou ako spôsobomkomunikácie a prenosu informácie medzi rasami. Autorkou so-undtracku k Macross Frontier nie je nikto iný ako samotná veľkáYoko Kanno (The Vision of Escaflowne, Ghost in the shell: Standalone complex, Cowboy Bebop, Wolf‘s Rain…). V deji tohto animesi songov užijete dosýta a hoci hudba hrá dôležitú úlohu v celejságe Macross, podľa môjho skromného názoru je jej v deji jedno-ducho priveľa. Na druhej strane, toto človek nemôže len tak jed-noducho povedať o hudbe od Yoko Kanno a neobávať sa pritom,že ho nejaké anime–božstvo trafí bleskom do sedacej časti tela.Samozrejme, Macross ponúka súboje humanoidných bojovýchstrojov, ale aj prepracovaný systém kozmických lodí a vesmír-nych flotíl. Technológia budúcnosti v sebe spája kovovejší ľudskýdizajn s organickejšou estetikou Zentradi. O akčné scény nie jenúdza a v spojitosti s peknou grafikou poskytujú príjemný zážitokpre oko. Takže pokiaľ hľadáte na daždivý víkend anime sériu,ktorá síce nie je vo svojom žánri ani prelomová ani mimoriadna,ale jednako len poteší mixom space opery, monumentálnychsúbojov, ľúbostného trojuholníka, hudby a krásnej vizualizá-cie, môžete s pokojným svedomím vyskúšať Macross Frontier.A na záver dobrá správa pre fanúšikov seriálu: v tomto roku jeplánovaný sequel v podobe filmu s názvom Second MacrossFrontier Movie, takže – nič sa ešte neskončilo a treba dávať po-zor, čo všetko ešte na nás môžu autori vytiahnuť z klobúka.Liamacrossfrontier

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

69Hneď na úvod jedna povinná jazda prefanúšikov Naruta: k 10-temu výročiu sachystá tretí film série Naruto: Shippuu-den, s názvom Gekijouban Naruto Ship-puuden: Hi no Ishi o Tsugumono (NarutoShippuuden: The Will of Fire Still Burns).Japonská premiéra bola naplánovanána 1. augusta.•••Zaujímavo vyzerá aj posledný animeprojekt štúdia BONES – novinka TokyoMagnitude 8.0. Vedeli ste, že je 70% ale-bo vyššia pravdepodobnosť, že v najbliž-ších 30 rokoch zasiahne Tokio zemetra-senie s magnitúdou 7,0? Toto anime sazaoberá myšlienkou, čo by sa stalo v prí-pade magnitúdy 8,0. Ústrednou postavoupríbehu je Mirai, stredoškoláčka, ktoráprichádza do Tokia na začiatku letnýchprázdnin so svojím mladším bratom. Moc-né zemetrasenie mení všetko v priebehuchvíle... Toľko téma na zamyslenie preľudí, ktorí si plánujú v najbližšej dobe kú-piť nehnuteľnosť v Tokiu.•••Canaan je príbeh skupiny ľudí, ktorýchspoja dohromady bizarné udalosti s celo-svetovou súvislosťou. Je to vlastne animeadaptácia vizuálnej novely (adventúrnejhry, ktorej výsledok závisí od výberu z via-cerých scenárov) 428: Fūsasareta Shi-buya de, v ktorej mali postavy 10 hodínna vyriešenie toho, čo sa sprvu zdalo byťiba obyčajným prípadom únosu, a sto-ja za ňou také mená ako Kinoko Nasua Takashi Takeuchi (Tsukihime a Fate/stay night).•••Je extrémne pesimistický, negativistický,má sklony k samovražde. Jeho študenti –skupina zvláštnych osobností, s výnim-kou jedinej relatívne normálnej dievčiny,ktorá zase nenávidí, keď ju volajú normál-nou. S takýmito študentami by sa zapotilaj optimistickejší učiteľ. Čo viac dodať?Na obrazovky sa vracia anime Sayonara,Zetsubou-Sensei (Goodbye, Mr. Despa-ir), satirizujúce politiku, médiá a vôbecjaponskú spoločnosť, tentoraz v podobeuž tretej série s názvom Zan: Sayonara,Zetsubou-Sensei (Repent: Goodbye, Mr.Despair).•••Príbehy obchodníka menom Lawrencea vlčieho dievčaťa Horo si získali u fanú-šikov veľkú popularitu a anime Ôkami tokôshinryô (Spice and Wolf) sa nespornezaradilo k tým lepším počinom za rok2008, jeho koniec ale zostal otvorený.A tak sme sa nedozvedeli, či charizma-tická Horo nakoniec našla svoj vysníva-ný domov. Uvidíme, či to autori napraviav druhom pokračovaní série, pod názvomSpice and Wolf II.•••Po celom svete sa odohrávajú bizar-né udalosti. Sú zapríčinené stretanímsa nášho sveta so svetom zvaným „Oz“(podobnosť čisto náhodná...) Na príkazsvojej 90–ročnej babičky musí modernárodina spojiť sily, aby zachránila ľudstvo...Trailer k bezstarostnému anime s letnýmnázvom Summer wars vyzerá zatiaľ sľub-ne, rovnako ako aj mená, ktoré sa podtoto dielko podpísali: páni Hosoda Mamo-ru a Okudera Satoko (The Girl Who LeaptThrough Time) a Sadamoto Yoshiyuki(Neon Genesis Evangelion, Hack//SIGN,Gunbuster). Tak uvidíme.Liamanganimepredstavujemeanimanga news

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

70literatúra rozhovorČo vás inšpirovalo pri pí-saní Súmraku? Sú niektoréz postáv, o ktorých píšete, založenéna skutočných ľuďoch?Inšpiráciou k Súmraku bol veľmi živýsen, ktorý sa mi prisnil v júni 2003a ktorý je vcelku verne opísaný v trinás-tej kapitole knihy. Ten sen sa mi tak veľ-mi páčil, že som si ho zapísala, aby somnaň nezabudla. Keď som ho dopísala,chcela som vedieť, čo sa stane s týmitodvoma fascinujúcimi postavami ďalej,tak som pokračovala v písaní.Len veľmi málo z mojich postáv sapodobá na ľudí z môjho života. ZopárBelliných ľudských kamarátov je zme-sou ľudí, ktorých som spoznala počasštúdia na strednej škole. Vlkolak Paulsa napokon až príšerne ponáša na môj-ho brata Paula, hoci to vôbec nebol môjzámer.Akú radu by ste dali mladým ambicióz-nym spisovateľom?Píšte najskôr iba pre seba. Ak píšetetak, aby ste ulahodili ostatným, nikdy savám to celkom nepodarí, pretože každýchce niečo iné. Píšte to, čo chcete samičítať a nie to, čo si myslíte, že chcú čítaťdruhí. Na prvom mieste nech je príbeh; všetky starosti s uve-rejnením si nechajte až na neskôr, keď bude príbeh hotový.A píšte preto, že vás to baví, netrápte sa tým, že si to trebársnechce nikto prečítať; píšte len preto, lebo vás písanie baví.Prečo upíri?Ja som si vlastne upírov nevybrala – oni si vybrali mňa. Písalasom o upíroch, pretože sa mi o jednom sníval úžasný sen, hocivôbec netuším prečo. Upíri, ktorých som nakoniec stvorila, súoveľa viac superhrdinovia než príšery z hororových žánrov. Jasuperhrdinov milujem, takže keď sa na nich pozriem z tohtouhla, majú pre mňa jasné čaro.Prečo podľa vás ľudí tak fascinujú upíri?Ľudí vo všeobecnosti fascinujú netvori; máme Frankenstei-nov, máme oživené mŕtvoly a podobne, ale upíri sú podľamňa najobľúbenejší preto, že zatiaľ, čo ostatní netvori v sebenesú hororové prvky – sú odpudiví a naháňajú strach – jediníupíri majú aj príťažlivé vlastnosti. Môžu byť krásni, môžu byťkultivovaní; majú vlastnosti, po ktorých sami túžime: več-nú mladosť, silu a inteligenciu. Takže upíri majú na rozdielod ostatných netvorov aj svoju druhú stránku. Podľa mňa ľudíuchvacuje práve tá kombinácia dobra a zla.Máte rada horory, či už knihy alebo filmy?Je to irónia, ale v skutočnosti nie som veľkou fanúšičkou prí-behov o upíroch či hororov. Som trošku bojazlivá, vlastne maprekvapuje, že som nakoniec napísala dielo, ktoré možno za-radiť do hororového žánru.Neprekvapil vás úspech románovej ságy Súmraku?Veľmi. Pôvodne som ten román písala pre jednočlenné čita-teľské publikum: seba. A že si našiel takú širokú základňufanúšikov po celom svete ma nielen šokuje, ale neviem to anicelkom stráviť.Ako sa vám zmenil život?Mám viac práce ako predtým, než som začala písať, oveľa viaccestujem, ale väčšina ostatných vecí sa nezmenila.upíri si vybrali mňarozhovor so stephenie meyerovouStephenie MeyerováFoto: Karen Shell►►79plagát k filmu nov zdarmapre každého účastníka festivalu

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

71preludov a duchovmrtvych...Nocná mora''ktorú, nikto nezastaví!www.ikar.sk, www.kniznyweb.sk´Vychádza15.októbra20091. diel trilógie

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

úryvok stoker & holt / dracula – knieža nemŕtvych72úryvok stoker & holt / dracula – knieža nemŕtvych72

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

úryvokstoker & holt / dracula – knieža nemŕtvych 73More lásky. Lucy.Keď doktor Jack Seward upadal do temnoty, jediné, na čosa dokázal sústrediť bolo venovanie. V temnote nachádzalpokoj, na roztrhané, zničené útržky jeho života nedopadalo ni-jaké kruté svetlo. Dlhé roky zasvätil boju s temnotou. Teraz saňou nechal pohltiť.Seward nachádzal pokoj iba v noci, pri spomienkach na pô-vabnú Lucy. V snoch ustavične cítil jej teplé objatie. Na prcha-vý okamih sa znovu ocitol v Londýne, v šťastnejších časoch,keď viedol vlastný psychiatrický ústav a bol váženým členomvysokej spoločnosti; aristokratom, napriek tomu, že bol iba le-kár. Ako muž oddaný vede si našiel miesto vo výskume. O svojživot sa túžil deliť s Lucy.Do Sewardovho sna prenikla kakofónia zvukov mliekar-ských vozov, predavačov rýb a povozov kupcov, náhlivo racho-tiacich po parížskych uliciach vykladaných dlažbovými kocka-mi a vrhla ho späť do krutej prítomnosti. Spomienky na Lucinoteplé objatie ustúpili do chladnej temnoty. Seward sa prinútilotvoriť oči. Štípali ho neznesiteľnejšie ako jód. Len čo zaostrilna popraskaný strop izby v ošarpanom parížskom nájomnomdome, zamyslel sa nad tým, ako sa jeho život zmenil. Pokúsilsa pozrieť na hodinky, ale ruku mal stále stŕpnutú, obeh krvisa ešte len obnovoval. Pri pohľade na to, koľko svalového to-nusu stratil, zosmutnel. Ovisnutý biceps pripomínal nové, ruč-ne ušité mušelínové čajové vrecúško vytiahnuté z keramické-ho čajníka. Žily na ruke vyzerali ako rieky na dotrhanej mape.Stal sa z neho tieň svojho niekdajšieho ja.Seward sa modlil, aby smrť prišla rýchlo a vyslobodila hoz nekonečnej trýzne. Telo odkázal vede: nech sa na ňom učiav jeho domovskej univerzite. Svalovinu buď uvaria, alebona oddelenie kože od kosti použijú chrobáky z čeľade Der-mestidae, a kostru pospájajú drôtmi. Tešilo ho pomyslenie, žepo smrti bude inšpirovať budúcich doktorov a vedcov. Rozho-dujúci bol čas: na úsvite novej priemyselnej éry mladí študentiistotne čoskoro objavia temnotu, na ktorú on natrafil dávno.Alebo ešte horšie – temnota si nájde ich.Seward vedel, že na nich tam vonku neustále číha.Po čase si spomenul na hodinky, ktoré držal v ľavej dlani.Pozrel sa na ne. Pol siedmej! Na okamih podľahol panike. Tri-sto hrmených! Zaspal som. Tackavo sa postavil. Zo stolíka saskotúľala prázdna sklenená striekačka a rozbila sa na špi-navej drevenej podlahe. Malá hnedá fľaštička s morfiom sachystala nasledovať jej osud, no Seward vzácny elixír rýchlozachytil a nacvičeným pohybom si z ľavého bicepsu odviazalkožený remeň. Kým si stiahol rukáv na obnosenej sviatočnejkošeli a zapol manžetový gombík s monogramom, v končatinesa mu obnovilo prúdenie krvi. Zapol si vestu a obliekol sako.Wallingham a synovia boli najlepšími krajčírmi v Londýne.Keby jeho oblek ušil niekto iný, rozpadol by sa už pred desiati-mi rokmi. Márnivosti sa človek zbavuje ťažko, pomyslel si s po-chmúrnym úsmevom.Ak chcel stihnúť vlak, musel sa poponáhľať. Kde je adresa?Uložil ju na bezpečné miesto, ale keď ju teraz potreboval,nevedel si spomenúť, kam presne ju dal. Prevrátil slamenýmatrac, prezrel spodnú stranu stola s nerovnakými nohami,nazrel pod zeleninové debničky, ktoré slúžili ako stoličky. Pre-hrabal stoh starých novinových výstrižkov. Mihali sa pred nímich titulky: príšerné historky o Jackovi Rozparovačovi z roku1888. Fotografie z pitvy piatich známych obetí. Zohavenéženy s roztiahnutými nohami akoby čakali, kým do nich vnik-ne pomätený vrah. Rozparovača pokladali za mäsiara – bolmilosrdnejší k zvieratám ako k ženám. Seward znova a znovačítal poznámky z pitvy. Voľné stránky jeho teórií a hypotéz,zapísané na zdrapoch papiera, kartónových útržkoch a roz-tvorených zápalkových škatuľkách, poletovali okolo neho akolisty vo vetre.Pot stekajúci z čela ho štípal v krvou podliatych očiach. Do-čerta, kam som to len dal? Jeho mecenáš podstúpil obrovskériziko, aby preňho získal informáciu. Seward nezniesol po-myslenie, že by sklamal jediného človeka, ktorý v neho stáleveril. Všetci ostatní – Harkerovci, Arthur a jeho žena – všetcisi mysleli, že stratil zdravý rozum. Seward vedel, že keby videlitúto izbu, ich presvedčenie by to len utvrdilo. Zbežne prezrelsteny s rozpadajúcou sa omietkou – niesli stopy, siahajúceaž po strop vo výške dvanásť stôp, po jeho morfiových výči-noch, divokých prienikoch do podstaty veci, ktoré naškriabalatramentom, uhlím, vínom, dokonca aj vlastnou krvou. Nijakýšialenec by sa nesprával tak nápadne. Nepochyboval, že tietozápisy jedného dňa potvrdia jeho duševné zdravie.Medzi čmáranicami sa vynímala stránka vytrhnutá z kni-hy a pribodnutá k stene loveckou dýkou s kostenou rúčkoua čepeľou so zaschnutou krvou. Išlo o portrét vyberane odetejkrásky s havraními vlasmi, ovešanej vzácnymi šperkami. Podpodobizňou bol nápis: Grófka Alžbeta Bátoriová, okolo roku1582.Samozrejme, tam som ju ukryl! Zasmial sa sám na sebe, vy-tiahol zo steny dýku, chytil stránku a obrátil ju. Uvidel adresuvily v Marseilles, napísanú vlastným sotva čitateľným rukopi-som. Seward vzal kríž, drevený kolík a veniec cesnaku visiacivedľa Bátoriovej portrétu a zdvihol z podlahy dýku. Všetky veciuložil na falošné dno doktorskej brašny a zakryl bežnými me-dicínskymi pomôckami.Vlak odchádzal z Gare de Lyon presne. Seward si práve ku-poval lístok, keď zazrel, ako sa rozbieha, vyrazil teda napriečbudovou, na ktorej boli stále viditeľné následky povodne, abydobehol fučiace monštrum, opúšťajúce siedme nástupište.Kým vlak nabral rýchlosť, podarilo sa mu zachytiť dvere po-sledného lôžkového vozňa a vytiahnuť sa na schodíky. Srdcesa mu vzdúvalo hrdosťou nad odvážnym skokom. Podobnékúsky vystrájal zamladi počas dobrodružných ciest s Texasa-nom Quinceym P. Morrisom a jeho starým priateľom ArthuromHolmwoodom. Mládež mrhá mladosťou, usmial sa Sewardsám pre seba, keď si spomenul na ľahkomyseľné dni svojejnevinnosti... a nevedomosti.Kým sa vlak vliekol smerom na juh, doktor sa usadil vovycifrovanom jedálenskom vozni. Nešli veľmi rýchlo. Vrholpohľad na vreckové hodinky – prešlo len päť minút. Sewardľutoval, že si nemôže krátiť čas písaním denníka, keďže takýprepych, akým je papier, si nemôže dovoliť. Do Marseilles ne-dorazia skôr ako o desať hodín. Tam konečne získa dôkaz po-tvrdzujúci jeho teórie a potom dokáže tým, ktorí sa ho stránili,že nie je bláznivý, ale osvietený.Malo to byť najdlhších desať hodín v jeho živote.dacre stoker a ian holtdracula – knieža nemŕtvych(úryvok)

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

úryvok stoker & holt / dracula – knieža nemŕtvych74„Billets, s‘il vous plaît!“Seward uprel široko otvorené oči na sprievodcu, ktorý nadním stál s prísnym netrpezlivým výrazom.„Prepáčte,“ povedal Seward. Podal sprievodcovi cestovnýlístok a upravil si šál, aby zakryl odtrhnuté náprsné vrecko.„Vy byť Brit?“ spýtal sa sprievodca s výrazným francúzskymprízvukom.„Ach, áno.“„Doktor?“ Sprievodca ukázal na doktorskú brašnu medziSewardovými chodidlami.„Áno.“Seward sledoval, ako sprievodcove sivé oči pátrajú po jehozanedbanom zovňajšku, prezerajú si voľný odev a obnosenétopánky. Nevyzeral ako úctyhodný doktor. „Smiem vidieť vašubrašnu, prosím?“Podal mu ju. Nemal veľmi na výber. Sprievodca postupnevyťahoval fľaštičky, čítal etikety a so zaštrnganím ich púšťalnaspäť do brašny. Seward vedel, čo sprievodca hľadá, a dúfal,že nesiahne príliš hlboko.„Morfium,“ skonštatoval sprievodca tak hlasno, až sa ostat-ní pasažieri obzreli. Zodvihol hnedú fľaštičku.„Občas ho predpisujem ako sedatívum.“„Ukážte mi povolenie, prosím.“Seward si prehľadal vrecká. Minulý mesiac bol podpísa-ný Medzinárodný dohovor o opiátoch, ktorý zakazoval dovoz,predaj, rozširovanie a vývoz morfia bez lekárskeho povolenia.Mal ho zastrčené v pase. Sprievodca si povolenie dôklad-ne prezrel. Keď mu oceľový zrak padol na cestovný doklad,zamračil sa. Spojené kráľovstvo na svojich pasoch ako prvézačalo používať fotografickú identifikáciu. Odvtedy, čo hoodfotili, Seward veľmi schudol. Vlasy mu zosiveli a holil salen zriedka. Jeho zovňajšok silne kontrastoval s podobizňoumuža na fotografii so starostlivo zastrihnutými fúzmi a kozoubriadkou.„Prečo idete do Marseilles, doktor?“„Mám tam pacienta.“„Čo ho trápi?“„Trpí narcistickou poruchou.“„Qu‘est-ce que c‘est?“„Ide o duševnú labilitu, ktorá spôsobuje, že pacient sa vnu-cuje ľuďom okolo seba bezohľadným, autoerotickým, nespolo-čenským a parazitným správaním. A taktiež...“„Merci,“ prerušil ho sprievodca a prudkým pohybom muvrátil doklady a cestovný lístok. Obrátil sa a oslovil mužov privedľajšom stole: „Billets, s‘il vous plaît.“Jack Seward si vydýchol. Keď si strčil dokumenty späťdo vesty, znova skontroloval vreckové hodinky. Zlozvyk z ner-vozity. Zdalo sa mu, akoby výsluch trval hodiny, v skutočnostivšak prešlo iba päť minút. Zatiahol roletu so strapcami, aby sichránil oči pred denným svetlom, a oprel sa o luxusné tmavo-červené čalúnené sedadlo.More lásky. Lucy.Držal milované hodinky blízko srdca a zasníval sa.Stalo sa to pred štvrťstoročím. Seward zdvihol tie isté ho-dinky do svetla, aby si prečítal venovanie: „More lásky. Lucy.“Bola tam. Živá. „Nepáči sa vám...“ našpúlila pery.Nevedel odtrhnúť zrak od jej očí, svetlozelených ako letnálúka. Lucy mala svojrázny zvyk sledovať ústa hovoriaceho,akoby sa snažila uhádnuť ďalšie slovo, skôr než opustí pery.Mala ohromnú chuť do života. Jej úsmev roztápal aj tie naj-chladnejšie srdcia. V ten jarný deň sedela v záhrade na lavič-ke a Seward žasol nad tým, ako slnečné lúče osvetľovali voľnépramene červených vlasov, ktoré tancovali vo vánku, vytvára-júc okolo jej tváre aureolu. Nad prístavom vo Whitby sa mie-šala vôňa sviežeho orgovánu so slaným morským vzduchom.Odvtedy, kedykoľvek zacítil orgován, spomenul si na ten nád-herný trpký deň.„Keďže ste tam dali vyryť Najdrahšia priateľka, a nie Snú-benica,“ povedal Seward a odkašľal si, aby sa mu nezlomilhlas, „usudzujem, že ste sa rozhodli neprijať moju ponukuna sobáš.“Lucy odvrátila vlhké oči. Ticho hovorilo za všetko. „Myslelasom, že bude najlepšie, keď vám to poviem sama,“ vzdychlanapokon. „Súhlasila som, že sa vydám za Arthura.“Arthur sa priatelil s Jackom Sewardom od detstva. Sewardho miloval ako brata, no vždy mu závidel ľahkosť, s akou saArtovi všetko darilo. Dobre vyzeral a topil sa v bohatstve, nikdyv živote nepoznal starosti či ťažkosti. Ani zlomené srdce.„Chápem,“ vlastný hlas mu znel piskľavo.„Mám vás rada,“ zašepkala Lucy. „Ale...“„Ale nie tak veľmi ako Arthura.“ Samozrejme, že sa nemoholvyrovnať zámožnému Arthurovi Holmwoodovi, nebol ani takývysoký alebo elegantný ako Lucin ďalší nápadník Texasan Qu-incy P. Morris.„Odpusťte,“ pokračoval jemnejšie, v obave, že ju zranil. „Dalsom sa uniesť.“Lucy ho potľapkala po ruke ako obľúbené zvieratko: „Vždytu budem pre vás.“Teraz, v prítomnosti, sa pohol v spánku. Tak rád by spomínallen na krásu v Luciných očiach a na nič iné. Keď do nich napo-sledy hľadel, v tú strašnú noc v hrobke, videl len bolesť a muky.Spomienka na jej smrteľné výkriky mu podnes spaľuje mozog.Neskôr, keď denné svetlo vybledlo a spustil sa prívalovýdážď, Seward blúdil medzi bielymi budovami Marseilles. Pre-klínal svoju smolu. Dôkaz, po ktorom pátral, musel doraziťna francúzske pobrežie práve v marci – jedinom daždivommesiaci v roku.Trmácal sa čoraz hlbšie k centru a keď sa obzrel ponad ple-ce, uvidel pevnosť Saint Jean, vynímajúcu sa ako kamennáhliadka v atramentovomodrom prístave. Porozhliadal sa, štu-dujúc provensalské mesto, ktoré vybudovali na mieste približ-ne 2 600 rokov starej dediny. Staroveké artefakty, pozostat-ky po gréckych a rímskych zakladateľoch mesta, bolo vidieťv stredovekých komúnach parížskeho štýlu. Seward ľutoval,že sa v tomto malebnom prístave ocitol s takým zlovestnýmposlaním. Hoci zlo netrápilo mesto prvý raz: za posledné sto-ročie ho sužoval mor aj piráti.Seward zastal. Pred ním sa týčila pre Stredozemie typickádvojposchodová vila s veľkými drevenými okenicami a mreža-mi z tepaného kovu na oknách. Chladný mesiac vrhal spozadažďových mračien na biele steny prízračné svetlo. Strechupokrývala červená terakotová škridla, pripomenula mu staréšpanielske domy, ktoré videl, keď pred mnohými rokmi v Texa-se navštívil najlepšieho priateľa, teraz už nebohého Quincey-ho P. Morrisa. Vila na francúzskej riviére pôsobila nepríveti-vým, priam odpudzujúcim dojmom. Vyzerala neobývaná. Pripomyslení, že prišiel neskoro, mu stislo srdce. Seward porov-nal adresu na zadnej strane portrétu grófky Alžbety Bátoriovejs vyblednutými číslami na priečelí domu.Bol na mieste.Odrazu začul ohlušujúci rachot koča rozstrekujúceho voduna dlažobných kockách. Ukryl sa vo vinici na druhej stranecesty oproti vile. Na premoknutých pavučinových stonkáchneviselo žiadne hrozno. Na kopec dorazil čierny koč so zlatouvýzdobou ťahaný dvoma lesklými čiernymi kobylami. Zvieratábez pokynu zastavili. Seward zdvihol hlavu a celý omráčenýuvidel, že na kozlíku nesedí nijaký kočiš. Ako je to možné?Z koča vystúpila statná postava. Plecia jej ako krídla veľké-ho netopiera lemoval kožený plášť. Kobyly sa navzájom hrýzlia s ohnutými krkmi erdžali. Seward nevychádzal z údivu, lebokone v dokonalej súhre a bez pohoniča vyrazili preč. Vyberaneoblečený muž vykročil po tehlových schodoch k dverám vily,plášť za ním povieval. Rukou v čiernej rukavici držal vychádz-kovú palicu a práve sa chystal zabúchať rukoväťou na dvere,keď odrazu ustrnul, akoby si na niečo spomenul.„Dočerta!“ zamrmlal Seward.Postava pri dverách naklonila hlavu, akoby aj cez dážď za-čula Sewardov hlas. Pomaly sa obrátila k vinohradu. Sewardazaliala vlna paniky i adrenalínu, zadržal dych. Ruka v ruka-vici sa dotkla okraja zamatového cylindra. Postava si zložilaklobúk a na plecia jej skĺzla záplava čiernych vlasov. Sewardpridusene vydýchol.

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

úryvokstoker & holt / dracula – knieža nemŕtvych 75Zatočila sa mu hlava. Je to žena! Mecenáš mal pravdu.Pred prahom vily stála grófka Alžbeta Bátoriová, navlas rov-naká ako na vyše tristoročnej maľbe.•••Oblohu križovali blesky, dažďové kvapky v ich svetle žiariliako brilianty na čiernom zamate. Seward si uvedomoval, žeby sa mal lepšie ukryť, nevedel však odtrhnúť zrak, uchvátenýzmyselnou – a nebezpečnou – krásou pred sebou. Bátoriovejbledá pleť ostro kontrastovala s jej vlasmi farby noci. Pohy-bovala sa s tichým pôvabom dravca – prastará čierna vdova.Len čo okolie osvetlil ďalší blesk, jej ľadovomodré oči pátralipo ulici. Keď sa obrátila k vinici, rýchlo sa vrhol do blata, abyho nezbadala.Zadržal dych, nehýbal sa, nedbal na kŕče v nohách. Zúfalotúžil pozorovať grófku, no ak by sa blesk odrazil od jeho bledejtváre, okamžite by sa prezradil, a tak ležal pritlačený k zemi,čelom len niekoľko palcov nad mokrou hlinou. Po nekonečnedlhom čase sa napokon odhodlal a vrhol krátky pohľad nahor,očakával, že Alžbeta Bátoriová stojí pred ním ako kobra pripra-vená zaútočiť. Nikde ju však nevidel.Bojujúc s narastajúcim strachom, Seward sa pozviechalz blata, ktoré pod ním odporne začvachtalo. Zvuk bol prílišhlasný. Zaostril. Musel odtiaľto odísť, no až po tom, ako samu do nôh vráti krv. Voľný odev ho ťažil, pripadal si v ňom akovlhké vrece.Zahvízdal vietor. Prudko sa zvrtol. Nikoho však nevidel.Vzchopil sa a rozhodne vykročil ku kamennej budove. Na cho-didle pocítil presakujúce blato. Zmätene sa obzrel. Jednatopánka mu uviazla v blate. Keď ju vytiahol, takmer spadol,kým si ju obúval. Potichu zahrešil. Kráčal uličkou posiatoukalužami a zakopol o palmu. Bol si istý, že spôsobuje strašnýhluk, ale zúfalo dúfal, že dážď zvuky prehluší. Konečne do-razil k stromu vedľa vily a beznádejne si ho premeriaval. Akochlapec vedel veľmi dobre šplhať, bol najrýchlejší spomedzivšetkých kamarátov. Teraz, o päť desaťročí neskôr, moholo svojej šikovnosti len snívať. Nič iné sa však nedalo robiť. Zhl-boka sa nadýchol a vytiahol sa na najnižší konár.Z palmy sa mu podarilo vyliezť na striešku nad vchodom.Mokré škridle z pálenej hliny sa šmýkali. Chytil sa kovovéhocifrovaného zábradlia, aby udržal rovnováhu. Poobzeral sa vy-desený predstavou, že grófka Bátoriová sa niekde v tieni sme-je na jeho nešikovnosti. Nad jedným z okien druhého podlažiazbadal markízu, rýchlo sa pod ňou ukryl a chvíľu lapal dych.Nastražil uši, no počul len kvapky dažďa rytmicky – ako búše-nie jeho srdca – dopadajúce na strechu.Cez okno nazrel do miestnosti, kedysi to musela byť veľ-ká tanečná sála. Steny vyžarovali mrazivý pokoj. Sála – bezživota a plná tieňov – ho napriek tomu skľučovala. Ako-by uprostred noci hľadel do múzea. Alebo ešte horšie...do hrobky.Z myšlienok ho vytrhli dve žiarivobiele postavy kráčajúcenaprieč tanečnou sálou. Pohybovali sa s takou ľahkosťou,že ich spočiatku pokladal za duchov strašiacich v starej vile.V rukách niesli čosi ako debnu alebo truhlicu. V obave, aby honezazreli, keď zostane príliš dlho na jednom mieste, chytil sazábradlia, preliezol z jedného balkóna na druhý a posunul sak ďalšiemu oknu.Jediným zdrojom svetla v miestnosti bolo zopár sviečoka uhlíky v kozube. No Sewardovi to stačilo, aby rozoznal, žepostavy, ktoré považoval za duchov, sú v skutočnosti mladé,pôvabné ženy oblečené v splývavých bielych šatách: jednaplavovláska so svetlou kožou, druhá počerná s tmavohnedýmivlasmi. Kde je Bátoriová? Seward sa nevedel zbaviť hrozivéhopocitu, že mu stojí za chrbtom.Pri zvuku prudko otvorených dvojkrídlových dverí mu srdcetakmer vyletelo z hrude. Do tanečnej sály vošla grófka. Sewar-dovi sa uľavilo a znova sa skrčil.Alžbeta Bátoriová si pod krkom odopla plášť a nedbalo si hoprehodila cez plece, odhaliac v plnej kráse sošnú postavu. Ob-lečený mala večerný smoking, pod ním istotne na mieru šitúnaškrobenú bielu košeľu s čiernym motýlikom. Krajčírovi sapodarilo zvýrazniť kypré ženské krivky a zároveň mužnú silu.Grófka vykročila k obom ženám s hrdým postojom šľach-tičnej. „Moje rozkošné,“ pozdravila ženy. Seward zachytil v jejbezstarostnom hlase niečo nekonečne zlovestné – podtóntemnej hrozby. Striaslo ho, keď videl, ako Bátoriová obe ženyv bielom vášnivo pobozkala na pery.„Akú zábavku ste mi priniesli?“Plavovláska holými rukami nonšalantne rozlomila ťažkúzámku na truhlici. Širokým gestom otvorila veko ako čašníkhrdo predstavujúci hlavný chod. V truhlici ležala spútaná mla-dá žena so zaviazanými ústami. Očividne bola vydesená.Alžbeta Bátoriová siahla do čižmy, vytiahla zahnutú kovovúčepeľ s ostrím na vnútornej strane. Seward zbraň okamžitespoznal: bol to chirurgický nôž používaný na amputáciu.Oči mladej ženy sa pri pohľade na čepeľ rozšírili. Grófkašvihla nožom tak rýchlo, že to Seward takmer nepostrehol.Látka, ktorou malo dievča previazané ústa a povrazy na ru-kách spadli na dno truhlice. Grófka priložila zajatkyni špičkučepele pod bradu. Seward zovrel rukoväť svojej striebornejdýky.Alžbeta Bátoriová čepeľou jemne prinútila dievča vyliezťz truhlice. Seward uvoľnil zovretie a úzkostlivo čakal, čo budeďalej. Dievča sa dotklo tváre a zápästí, aby zistilo, či ju nôž ne-zranil. Nemalo na sebe ani škrabanec.Seward sledoval, ako grófka obchádza mladú ženu a obzerási jej odev. Oblečené mala modrozelené vlnené šaty, ktoré jucudne zahaľovali od krku po členky. Pri pomyslení, čo vidia Bá-toriovej oči, ho pochytila zlosť – nádhernú zásielku, ktorá čakálen na rozbalenie.Dievča sa ani nepohlo. Opäť sa mihol nôž. Šaty a spodnábielizeň popadali ako kúsky skladačky, jemná pokožka všakzostala bez škrabanca. Aj keď sa dievčina zúfalo pokúšala za-chytiť kúsky odevu, čochvíľa zostala úplne nahá.Bátoriovej oči sa do nej vpíjali bez jediného žmurknutia.Dievča roztrasené od strachu sa stiahlo do tieňa, zakrývajúcsvoju nahotu. Ženy v bielom sa zasmiali.Seward podišiel k ďalšiemu oknu, aby mal lepší výhľad. Vi-del, ako sa grófkine oči zúžili. Trepotajúce plamene sviečok saodrážali od malého zlatého krížika na krku mladej ženy. Gróf-kin nôž sa mihol dopredu a dozadu tak rýchlo, že si Sewardnebol istý, či ním vôbec pohla. Presvedčilo ho o tom až cink-nutie krížika o mramorovú podlahu. Roztrhnutá retiazka sastočila do úhľadnej kôpky. Dievčina vydýchla od prekvapenia– na spodnej časti krku, kde predtým visel krížik, sa ako rubínleskla kvapôčka krvi – a zohla sa po krížik. Ženy v bielom sana ňu vrhli ako divé psy.„Mária, Matka Božia, ochraňuj ju,“ modlil sa Seward. Slo-vá z neho vychádzali ako tiché, žalostné kvílenie. S hrôzousledoval, ako ženy vytiahli nahé dievča zavesené dolu hlavouna kladkostroji k stropu. Tmavovláska podala Alžbete Bátorio-vej korbáč s deviatimi remencami, každý mal na konci zahnutýkovový háčik. Grófkine červené pery sa vykrivili do zlovest-ného úsmevu, čudné oči ani na okamih neodtŕhala od kvap-ky krvi, ktorá sa červenela na dievčininej pokožke. Bátoriováprudko švihla bičom a dychtivo pozorovala, ako krv začínavoľnejšie tiecť.Seward sa odvrátil, ale výkriky k nemu aj tak doliehali. Zo-vrel do dlane krížik, čo mal na krku, ale ani to ho neupokojilo.Inštinkt ho nabádal rozbehnúť sa na pomoc úbohej dievčine,lenže to by bol šialený čin. Jeden starec sa trom diabliciam ne-mohol vyrovnať. Roztrhali by ho na kusy.„Nech začujete alebo pocítite čokoľvek, ani na chvíľu ne-smiete zabudnúť na svoju úlohu.“ Tak znel posledný odkazod mecenáša. Seward sa znova odhodlal pozrieť cez oknona zvrátené šialenstvo vo vile.Alžbeta Bátoriová v pravidelnom tempe švihala bičoma kovové háčiky so svišťaním rozrážali vzduch. Každý úderrozhojdal obeť ako kyvadlo. Z kvapiek krvi už boli pramienkystekajúce po tele dievčaťa. Ženy v bielom ležali na podlahepod obeťou a do otvorených úst chytali vzácne karmínovékvapky.

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

úryvok stoker & holt / dracula – knieža nemŕtvych76Seward vedel, že je svedkom číreho šialenstva. Keď vyjdeslnko, tri nemŕtve diablice budú opäť ležať v truhlách. V spán-ku budú bezbranné, a to bude jediná možnosť, ako zbaviťsvet tohto zla. Srdcia im prebodne postriebrenou čepeľou,hlavy oddelí od tiel, do úst im napchá cesnak a telá spáli.Napriek tomu ho trápil pocit viny, že tam nečinne stojí, za-tiaľ čo grófka týra nevinné dievča. Prstami objal ostrie dýkya zovrel tak mocne, až mu pomedzi ne začali presakovaťkvapky krvi. Ak nemohol zmierniť bolesť mladej ženy, aspoňk nej pridal vlastnú.Výkriky obete konečne utíchli – nešťastnica upadla do aké-hosi delíria – no v hlave mu ešte doznievala ich strašidelnáozvena a vyvolávala bolestné spomienky na Lucinu smrť.Na jej druhú smrť. Tú, ku ktorej prispel aj on sám. Spomien-ky sa rýchlo vracali v ponurom zmätku, aj keď sa im, najmädnes, snažil vyhýbať: hnev, ktorý cítil pri znesvätení hrobusvojej milovanej; šok, keď zistil, že jej telo je ešte stále tepléa ružové, očividne plné života; pohľad na Arthura, ako vrážado jej srdca kôl a príšera s Lucinou podobou pri tom vyráža-la výkriky, pri ktorých tuhla krv v žilách; i v tichosti preliateslzy, keď napchávali do úst netvora cesnak a na večné časyzapečatili jeho hrobku. No ani jeden z tých pocitov neboltaký skľučujúci a hanebný ako ten, ktorý ukrýval po celé tieroky dokonca aj sám pred sebou – utajované zadosťučineniez toho, že Arthur stratil Lucy. Ak nemohla patriť Sewardovi,potom nikomu. Bolo od neho strašné myslieť si niečo také,a všetku temnotu, ktorá potom padla na jeho život, si zaslúžil.Táto posledná misia sa stala jeho aktom pokánia.Náhle ticho ho vrátilo späť do prítomnosti. Mladá ženav tanečnej sále stratila od bolesti vedomie. Videl, že hruď sajej ešte dvíha, takže mŕtva nebola. Bátoriová odhodila bič,podráždená ako mačka, ktorá sa nemôže hrať s myšou, lebojej zlomila väzy. Seward pocítil na tvári vlhkosť. Dotkol sa lícaa uvedomil si, že plače.„Pripravte mi kúpeľ!“ prikázala Bátoriová.Ženy v bielom strkali dievča po kovovej drážke kladkostro-ja vedúcej do ďalšej miestnosti. Bátoriová sa zvrtla, aby ichnasledovala, a náročky dupla na zlatý krížik. Krútila nohoua drvila ho opätkom, až kým nezačula, že sa napoly zlomil.Spokojná kráčala do susednej miestnosti a cestou zo sebapo jednom strhávala kusy odevu.Seward sa nahol z balkóna, aby zistil, či je tam okno, cezktoré vidieť do vedľajšej miestnosti. Dážď ustal, takže už sanemohol spoliehať, že prehluší zvuk jeho krokov po šindľoch.Pomaly a opatrne sa vydal k ďalšiemu oknu a nazrel dovnút-ra. Drážka kladkostroja končila priamo nad vaňou vyrobenouv rímskom štýle. Keď Alžbeta Bátoriová zľahka vykĺzla z no-havíc, osvetľovali ju desiatky sviec. Seward ju prvý raz videljasne – a bez kúska odevu. Vôbec nevyzerala ako nahé ženyv zadných izbách nevestincov v Camdene. Nemravné krivkytela, bieleho a hladkého ako porcelán, by odpútali zrak väč-šiny mužov od jej očí a vypočítavej krutosti, ktorá v nich drie-mala – nie však Sewardov. Podobný pohľad už videl.Lenže nič v doktorovej neradostnej minulosti ho nemohlopripraviť na desivú scénu, ktorej svedkom sa vzápätí stal.Mladá žena visela nad okrajom prázdnej mozaikovitej vanea z hrdla jej vychádzalo žalostné klokotanie. Nahá Bátorio-vá sa postavila na dno vane – ruky mala roztiahnuté, hlavuzaklonenú. Dlane obrátila smerom nahor. To bolo zname-nie. V tom okamihu tmavovláska nechtom rozrezala dievča-ťu hrdlo a postrčila ho na koniec kovovej drážky rovno nadvyčkávajúcu. Seward videl, ako Alžbeta Bátoriová počaskúpeľa v krvavej sprche doširoka roztvorila ústa s ostrýmitesákmi.Do horúcich pekiel s nimi! Rozčúlene vytiahol z falošné-ho dna doktorskej brašny neveľkú kušu a vložil do nej šípso striebornou špičkou. Ak mu aj toto unáhlené rozhodnutieprinesie smrť, nech sa tak stane. Radšej zomrie, ako dovolízvrátenému zlu jestvovať čo len o sekundu dlhšie.Seward zamieril pomedzi ozdobné mreže a chystal sa vy-streliť. Vtom si niečo všimol. Oči sa mu rozšírili od prekvape-nia. Na písacom stole pri okne ležal veľký plagát. Zdalo sa, žez neho stúpa zlovestná žiara, akoby ho namaľovali mesačnýmsvetlom. Z plagátu vystupovali reliéfne písmená:Hra Williama ShakespearaRichard III.Théâtre de l’Odéon7. marca 1912Rue de Vaugirard 18811 4220.00 hod.ParížV hlavnej úlohe rumunský herec:BasarabMimovoľne ustúpil dozadu, zabudnúc, že strecha sa zvažu-je. Pod nohou mu praskla škridla, spadla nadol a roztrieštilasa na dlažbe. Seward stuhol.•••Plavovlasá žena v bielom vo veľkej tanečnej sále sa strhla,keď začula zvuky z ulice. Priletela k dverám a bezduchýmiočami pátrala po okolí. Nikoho nevidela. Zostávajúc v tie-ni, presunula sa k bočnej časti domu, odkiaľ začula lomoz.Ani tam nič nevidela, už-už sa chystala vrátiť do vily, keď sina zemi všimla špinavú, rozbitú keramickú škridlu s kvapkoučerstvej krvi. Ľudskej krvi. Jej prenikavá vôňa bola nezameni-teľná. Dychtivo ju ochutnala a hneď vypľula. Krv bola znečis-tená chemikáliami.Svižne ako plaz sa vyštverala po stene, aby pokračovalav prehliadke vily. Pod jedným z okien na streche zbadala zakr-vavenú striebornú dýku. Iba neskúsený lovec upírov môže byťtaký naivný, že pri sebe nosí striebornú dýku.Žena v bielom vedela, že ani ona, ani jej pani už nie súv bezpečí. Dnes večer musia ujsť z Marseilles. Rýchlo sa vráti-la do domu.•••Seward vedel, že Bátoriová a jej desivé víly dnes v noci ne-zostanú v Marseilles. Istotne zmiznú do Paríža – neživí lietajúveľmi rýchlo. Lenže vďaka tomu, že videl plagát, bol znova vovýhode. Poznal ich plány. Grófka Bátoriová a jej spoločníčkysa zajtra večer chystajú do divadla.Na tvári sa mu objavil neradostný úsmev. Tam sa odohrábitka.•••Seward sa týmito vodami naposledy plavil pred tridsiatimirokmi – a vtedy to bolo za svetla. Teraz vesloval na člne, kto-rý si „zaobstaral“ v prístave Villefranche-sur-Mer, na pobrežíkúsok od Marseilles. Uškrnul sa nad vlastným eufemizmom.Krádežou by to nazval len v prípade, že by ho chytili.Musel sa dostať do Paríža. Aj keby mal dosť peňazí na ces-tu, najbližší vlak mal odísť z Marseilles o desiatej hodineráno a v Paríži by bol o jedenástej večer. Seward musel byťo ôsmej hodine nasledujúci večer bezpodmienečne v Théâtrede l’Odéon.Pomocou posuvného uzla uviazal čln a chvíľu sa potácalpo drevenom móle, kým sa mu do nôh nevrátil cit pre pevnúzem. Pri pohľade na starý lazaret pookrial. Ako mladý lekárplný ideálov sa venoval výskumu financovanému francúzskouvládou a pracoval s takými vynikajúcimi vedeckými kapaci-tami, ako bol Charles Darwin. Spoločne sa pokúšali objaviťvzťah medzi správaním zvierat, napríklad šimpanzov, potka-nov či myší, a ľudí v nádeji, že potvrdia Darwinovu evolučnúteóriu. V tomto období Sewarda fascinovalo to jedno či dvepercentá skúmaných subjektov, ktorých správanie považova-li za nezvyčajné. Lámal si hlavu, prečo vôbec existujú takéto

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

úryvokstoker & holt / dracula – knieža nemŕtvych 77výnimky a či možno ich správanie upraviť. Usmial sa pri spo-mienke na prechádzky s ostatnými vedcami z lazaretu, počasktorých diskutovali a spochybňovali zastarané názory cirkvitýkajúce sa stvorenia. Ich práca bola natoľko kontroverzná, žesa ju vláda rozhodla zastaviť a premeniť starý lazaret na oce-ánografické laboratórium. Aby vedcom zalepili ústa, štedro ichodškodnili a Seward použil peniaze na zriadenie ústavu prechoromyseľných vo Whitby.Seward pokračoval do kopca nad prístavom. Dôverne zná-me prímorské mesto sa od jeho odchodu takmer nezmenilo.V spomienkach sa vrátil do minulosti, k R. M. Renfieldovi. Se-ward diagnostikoval Renfieldovi zoofágiu – zriedkavé psychic-ké ochorenie, nazývané tiež konzumácia života. Skutočnosť,že Renfield žil po celý život, až kým sa uňho prejavili príznakyduševnej choroby, normálne, robila z neho vynikajúci testovacísubjekt.„Renfield,“ zamrmlal Seward. Tak veľmi si veril, keď sav ústave objavil pomätený mladý právnik. Nepochyboval, žeRenfielda vylieči, a potvrdí tak teóriu, že duševné poruchy súlen napraviteľné odchýlky od správania sa cicavcov, čím byzabránil, aby spiatočníci zneužívali podobné anomálie ako ar-gumenty proti Darwinovým teóriám. Úbohý Renfield, nešťastnýpešiak, ktorý sa v hre objavil príliš skoro. Stal sa len ďalšímprírastkom do dlhého zoznamu Sewardových zlyhaní.Pod vrcholom príkreho zrázu sa mal Seward stretnúť sostarým priateľom Henrim Salmetom. Spoznal sa s ním na pre-lome storočia, práve v čase, keď o všetko prišiel – o ústav,lekársku prax aj o rodinu. Naposledy sa ich cesty skrížili jed-ného leta pred niekoľkými rokmi neďaleko Le Mans vo Fran-cúzsku pri príležitosti významnej historickej udalosti: bratiaWrightovci predviedli svoj lietajúci stroj. Letecké pokusy trvalilen dve minúty, v ten deň sa však zrodila nová éra. Seward po-krútil hlavou v úžase nad rýchlo sa meniacim svetom. Francúzimali síce zastaraný systém železníc, ale na druhej strane vy-nakladali veľké peniaze na preteky o ovládnutie oblohy.Zmocňovala sa ho únava spôsobená abstinenčnými prí-znakmi. Cítil každý škrabanec a modrinu, ktoré utŕžil po zosko-ku zo strechy vily. Zostarol. Statočne bojoval s túžbou po ďal-šej dávke, pretože vedel, že v nadchádzajúcej bitke musí maťčistú hlavu.Z vrcholu kopca sa mu naskytol známy pohľad na Henri-ho farmu prikrčenú na úpätí Álp. Kedysi prekvitajúca vinicaustúpila pristávacej dráhe. Dobytok uvoľnil stajňu lietadláma dielni. Veterník na streche nahradila rádiotelegrafická veža.Za oknom Henriho kuchyne sa mihotalo svetlo.„Chvalabohu, môj priateľ je doma.“„Jack Seward!“ Henri Salmet otvoril dvere skromnéhopríbytku. „Kam sa podelo tvoje brucho? Mon dieu, čo mášs rukou?“„Bonsoir, Henri,“ odvetil Seward. Všimol si, že cez vreckovkupresakuje krv. „Viem, že je trochu neskoro, ale...“Henri sa takmer nezmenil. Fúzy ako riadidlá na bicykli malo niečo dlhšie, ale zachoval si švihácky vzhľad mušketiera,ktorý mu Seward vždy závidel. Ten darebák vyzerá stále rovna-ko uhladene, prebehlo doktorovi hlavou, chvíľu pred tým, nežod vyčerpania stratil vedomie.Denné svetlo prinútilo Sewarda otvoriť oči. Telo mal mokréod potu. Zaostril pohľad na čerstvý obväz omotaný okolo ruky.Musím sa dostať do divadla. Seward vyliezol z postele a vytac-kal sa z izby.„Henri?“ zavolal. „Ako dlho som...?“Keď vstúpil do kuchyne, ocitol sa v spoločnosti Henriho,jeho ženy Adeline a troch detí, ktoré od poslednej návštevy po-riadne vyrástli. Deti sa pri pohľade naňho rozchichotali – nevy-zeral veľmi nóbl. Do tváre mu vstúpila krv.„Regardez, Adeline,“ uškrnul sa Henri. „Konečne vstalz mŕtvych.“„Potrebujem sa dostať do Paríža,“ zakoktal Seward, cítil,ako sa chveje od abstinenčných príznakov. Modlil sa, aby toHenri pokladal za únavu.„Chceš letieť do Paríža?“„Viem, že až do Paríža nedoletíme, ale musím sa k nemudostať čo najbližšie... aspoň do Lyonu...“„Nie som istý, či vieš, čo žiadaš. Ale ja vždy vravím, že prepriateľa v núdzi spravím všetko. Najprv si zopár dní oddých-neš. Včera v noci si nás vystrašil.“„Cením si tvoju pohostinnosť, ale v Paríži musím byť eštednes večer.“„Dnes?“ vykríkol Henri a vymenil si s Adeline pohľad. „Sitaký zničený, že sotva stojíš na nohách. Čo je také dôležité?“„Pacientka. Je to otázka života a smrti.“ Lož mu vykĺzla z ústaž príliš ľahko. „Ak nedostane špeciálny elixír, ktorý mámv brašne, do... do siedmej večer... obávam sa najhoršieho.“Henri zaškúlil na manželku. Adeline prikývla. „Dobre teda,“povedal. „Ide o život a našou kresťanskou povinnosťou je ko-nať. Sadni a jedz, naber silu. O hodinu letíme.“Seward si s uľahčením sadol a nedal sa dvakrát núkať. „Ne-viem, ako sa ti poďakovať, priateľ môj.“ Adeline ho umlčalatým, že pred neho postavila tanier vrchovato naložený jedlom.Henri sa obrátil k deťom. „Poďte pomôcť svojmu ockovi pri-praviť sa na let.“O hodinu neskôr kráčal Seward s doktorskou brašnouv ruke do stajne. Už roky sa tak schuti nenajedol. Dúfal, že je-dlo mu dodá dosť sily, aby prekonal túžbu po morfiu.Mechanik vliekol na pole železný kanister s benzínom. Henrisa skláňal nad bezdrôtovým telegrafom a keď sa vedľa nehoobjavil Seward, zdvihol hlavu. „Volám priateľa. Počká násna poli vo Vichy,“ vysvetlil. „Je to na polceste, dotankujemeuňho palivo.“„Môžem poslať správu?“ spýtal sa Seward.„Samozrejme.“Seward vybral z malej knižky kartičku. „Potrebujem juposlať človeku na tejto súkromnej stanici v divadle Théâtrede l’Odéon.“Henri zadal do prístroja kód. „A správa?“TELEGRAM – Doktor Jack Seward Basarabovi, Théâtrede l’Odéon, ParížGrófka Bátoriová je v Paríži. Majte sa na pozore!Onedlho kráčali k Henriho jednoplošníku Bleriot. Lietadloz diaľky pripomínalo da Vinciho modely poskladané z papieraa nití. Plášť lietadla tvorila preglejka. Kabína pre pilota stálana dvoch kolesách z bicykla a vrtuľa mala len dve lopatky.„Moje lietadlo!“ zažiaril Henri. „Päťdesiat konských síl a môževyletieť až do dvetisíc stôp.“Seward namiesto odpovede sledoval Henriho syna, ktorývzal jeho doktorskú brašnu, pripevnil ju do úložného priestoruv zadnej časti kabíny a potom mu pomohol vyliezť na zadnésedadlo. Takmer v eufórii sledoval, ako Henri pobozkal ženua dve malé dcéry a hrdo vykročil k lietadlu. Jack Seward ne-mohol uveriť, že o chvíľu bude vo vzduchu.„Daj si okuliare!“ zakričal Henri, nasadzujúc si vlastné veľkéokuliare. Seward poslúchol. „Ak nemáš rád muchy, zavri prištarte ústa.“Henriho syn roztočil vrtuľu a motor sa s rachotom prebudilk životu. Keď sa Henri s lietadlom rozbiehal, mechanik zodviholchvostovú časť stroja. Možno to nebol najlepší nápad, pomys-lel si Seward, sledujúc, ako sa lietadlo približuje k prudkémusvahu. Vydesene zaťal zuby. Lietadlo sa však niekoľko sekúndpred dosiahnutím okraja pokojne odtrhlo od zeme. Seward malpocit, že všetky vnútorné orgány sa mu presunuli do nôh. Blú-diac zrakom po okolí, narazil na povedomý tvar Château d‘If,známej väznice na pobreží neďaleko Marseilles. Doveslovaťz Marseilles do Villefranche-sur-Mer mu trvalo niekoľko hodín.Na lietadle tú vzdialenosť prekonali v priebehu niekoľkých mi-nút. Vedel, že Alžbeta Bátoriová, podobne ako všetci nemŕtvi,má schopnosť lietať. Ich sily sa konečne vyrovnávali.O štyri hodiny neskôr stáli na poli vo Vichy a dopĺňali palivodo nádrže. Aby vykotúľali sud s benzínom zo stodoly k Henriho

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

úryvok stoker & holt / dracula – knieža nemŕtvych78lietadlu, museli sa doň zaprieť všetci traja. Keď ho s námahoupostavili, Seward sa pomocou ručnej pumpy pustil do prečer-pávania paliva do lietadla. Farmár držal hadicu pumpy v otvo-re nádrže a pozorne sledoval hladinu benzínu. Palivové výparyzmiešané s parafínom štípali Sewarda v očiach. Keď odvrátilhlavu, videl, že Henri chodí okolo stroja a kontroluje každúskrutku a preglejkový plášť, či nie sú poškodené. Sewardovamyseľ blúdila, keď jeho pozornosť upútal plazivý tieň, ktorý vr-hal jednoplošník na poludňajšom slnku. Tieň krídel pripomínalveľkého netopiera vznášajúceho sa nízko nad zemou. Vtedysa ho znova zmocnila temnota.„Neprestávaj pumpovať!“ zakričal Henri a Seward sa strhol.„Musíme vzlietnuť skôr, než vietor zmení smer. Ak poletímeproti vetru, nebudeme mať dosť benzínu do Paríža. Neviemako ty, mon frère, ale ja si neplánujem smrť pri zrážke s cu-dzou stodolou.“Benzín začal vytekať z nádrže. Henri pokynul Sewardovi, abyprestal pumpovať, a vykríkol: „C‘est tout!“Jack Seward sa vytrhol z pochmúrnych myšlienok.•••Len čo lietadlo zastalo na pasienku pri konskej farme, Se-ward sa odpútal, vrhol sa na zem a pobozkal ju.„Už nikdy nesadnem do lietadla!“ zvolal roztrasene, keďmotor stíchol. Zdvihol hlavu – Henri Salmet tancoval na trupestroja ako dieťa na Štedrý deň.„Od posledného tankovania sme preleteli dobrých dvesto-päťdesiat míľ,“ zakričal. „Dokázali sme to!“ Henri nahlas počí-tal: „Čo by mohlo byť dvestopäťdesiat míľ od Paríža?“Seward si spomenul na rodné mesto: „Myslím, že Londýn,“odvetil vážne a vybral z lietadla doktorskú brašnu.„Keď už som istý, že doletím, pristanem v Londýne a zvolá-me žurnalistov, nech zapíšu, že som prvý muž, ktorý preletelLamanšský prieliv, a potom sa zase vrátim z Londýna do Parí-ža. Budem très fameux! Musím sa ponáhľať do mesta nakúpiťveľa benzínu. Ako ho sem, dočerta, dovlečiem?“Seward sa nasilu usmial: „Ďakujem ti za všetko, Henri.“„Bon chance, mon ami.“Henri pobozkal priateľa na obidve líca a potriasol mu rukou.Seward sledoval, ako Henri uteká k ceste. Uvedomoval si,že priateľovu veselú tvár videl možno naposledy. Neprichádza-li mu na um žiadne výrečnejšie slová, a tak sa rozlúčil jedno-ducho. Zamával rukou a zakričal: „Zbohom, starý priateľ!“Zvrtol sa chrbtom a skontroloval vreckové hodinky. Sotvastihne vrátiť sa do svojho bytu, aby zhromaždil výzbroj a do-pravil sa na juh k divadlu. Grófke Bátoriovej a jej diabliciamsa postaví dokonale vyzbrojený. Slnko pomaly klesalo za ho-rizont, Seward odvrátil zrak od veľkolepej nádhery na oblo-he. Počas svojho osamelého života považoval toto úžasnéprírodné divadlo príliš dlho za samozrejmosť. Dnes večer bolnesmierne šťastný, že čoskoro sa bude vyhrievať vedľa Bohav Jeho svetle.•••Alžbeta Bátoriová nemohla uveriť, že toto je le Théâtrede l’Odéon. Rukou sa oprela o pozlátený stĺp a rozhliadla sapo sále. Naposledy tu bola 18. marca 1799, v noc veľkéhopožiaru. Prebudované divadlo na ňu teraz pôsobilo menšímdojmom. Zdvihla zrak k maľbe na strope, zvýraznenej novýmielektrickými svetlami. Obraz v michelangelovskom štýle za-chytával tancujúce ženy, ktoré akoby sa vznášali vo vzduchu.Niektoré mali oblečené panensky biele povievajúce rúcha,jednoduché a anjelské, ale väčšinou boli v rôznych štádiáchnahoty; napriek tomu však pôsobili skôr dojmom dievčatieknež žien schopných túžby. Umelec určite nepochopil, že ženysú sexuálne bytosti s rovnakými potrebami ako muži. Iba bo-habojný muž môže znázorniť ženy s takým pohŕdaním.Bátoriová upierala zrak na vyobrazenie dievčaťa s hav-raními vlasmi bezstarostne utekajúce s rozvlneným bielymrúchom za sebou, akoby ho nič na svete netrápilo. Grófkaz vlastnej pochmúrnej minulosti dobre vedela, že taká bytosťneexistuje.Pätnásťročná Alžbeta Bátoriová zhrozene zjajkla, keď z nejnásilne strhol šperkami vyzdobené svadobné šaty. Vydesený-mi očami sledovala útočníka, ktorý jej ohmatával prsia – jejnový manžel, gróf František Nádašdy, o viac ako dvadsať ro-kov starší tučný a opitý leňoch.„Si moja žena... máš povinnosť voči Bohu naplniť totomanželstvo telesnou láskou... Bátoriová!“ bľabotal Nádašdya z úst mu razil skazený vínny pach. Podľa toho, ako zdôrazniljej priezvisko, vedela, že je stále pobúrený tým, že jej dovoli-li ponechať si dievčenské meno, pretože jej rodina je moc-nejšia od jeho. Keď sa nehýbala dosť rýchlo, plesol ju celousilou spakruky po tvári. Pečatným prsteňom jej rozťal peru.Chcela vykríknuť, ale ten bastard jej prikryl ústa. Zacítila hnoj,pretože po návrate z polí sa ani neunúval umyť si ruky. Vtedypo prvý raz ochutnala krv, i keď len svoju vlastnú.V mladosti čítala nespočetné množstvo knižiek a básníod maďarských, latinských a nemeckých autorov. Ľúbostnévzťahy v nich vykresľovali ako magické rozprávky spečatenébozkami. V pätnástich nevedela nič o pohlavnom styku či bo-lesti, ktorú sprevádza strata panenstva. K takým veciam mádôjsť nežne a opatrne. Všetky mladé dievčatá snívali o sva-dobnej noci, ale pre Alžbetu Bátoriovú sa sen premenil na noč-nú moru, z ktorej sa nemohla prebudiť.Jej manželstvo bolo výsledkom dohody za účelomzabezpečiť vojenské a pozemkové spojenectvo; láska s týmnemala nič spoločné. Pre grófa Nádašdyho nebola ničíminým, len vzpierajúcou sa kobylou, ktorú treba skrotiť. Zabávalsa s každým otvorom na jej tele. Považoval ju za kus mäsa,za handru.Keď ten tlstý surovec konečne upadol do opileckéhospánku, Bátoriová sa vykradla zo svadobných komnáta pokúsila sa ujsť do noci. Čachtický hrad, ktorý dostala akosvadobný dar, sa nachádzal hlboko v Karpatoch. Toto malebnéprostredie ponúkalo na rozdiel od čulého, povznášajúcehoúzemia v maďarskom Nyírbátore, kde vyrastala, vidieckutapisériu políčok a kľukatiacich sa skalných stien. Samotnýhrad stál vysoko medzi neotesanými masívmi zamrznutýchvrchov. Hoci bol máj, v tejto nadmorskej výške bolo chladnoako v zime. Alžbeta Bátoriová stála vonku nahá, odhalená,mrazivý vzduch jej tíšil rany, krv zamŕzala na koži. Zmrznúť bybolo určite lepšie než žiť s tým odporným netvorom, ktorémuju vydali napospas. Lenže Boh sa nad ňou ani tentoraz nezmi-loval. Z hradu vybehli sluhovia a prikryli ju dekami. Keď sa brá-nila, premohli ju a prinútili vrátiť sa k jej pánovi. Nemala úniku.Stala sa väzenkyňou vo vlastnom živote.„Čo sa deje, pani?“ znepokojene sa spýtala plavovláskav bielom. Jej dotyk vrátil Alžbetu Bátoriovú späť do prítomnosti.Grófka neodpovedala, ale ako v nej narastala zlosť, čorazväčšmi nenávidela to neskutočné, blažene nevedomé dievčas havraními vlasmi na stropnej maľbe. Hovorí sa, že krv si žia-da krv, ale všetko má svoj čas. Toto je začiatok mojej pomsty.•••Odvtedy, čo si Seward naposledy pichol morfium, už naozajprešli takmer dva dni! Posledné zážitky odviedli jeho pozor-nosť od hladu, ktorý ho zožieral. Až doteraz. Ruky sa mu prud-ko triasli. Mal málo času. Čoskoro bude potrebovať dávku,inak bude príliš neduživý a slabý, aby účinne zaútočil na Alžbe-ta Bátoriovú.V duchu ďakoval mecenášovi, že v pokladnici nechalna jeho meno vstupenku na miesto v orchestrovej časti diva-dla. Znamenalo to, že dostal Sewardov telegram a predvídal,čo bude potrebovať. V zhoršujúcom sa stave by sa mu do diva-dla nepodarilo preniknúť. Lenže napriek vynikajúcemu miestusi nebude môcť dovoliť vychutnať hru ako divák. Výdatne sapotil a keď sa dotackal k dverám s nápisom Personelles duThéâtre seulement, zmocňovala sa ho nevoľnosť. Dvere boli

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

úryvokstoker & holt / dracula – knieža nemŕtvych 79zamknuté. Práve keď sa chystal pohľadať iný vchod do zá-kulisia, v zadnej časti divadla zbadal Bátoriovú a dve ženyv bielom.Nie je pripravený! Lepkavými rukami sa oprel o románskystĺp a opatrne spoza neho vyzrel. Alžbeta Bátoriová hľadelana strop, sledoval jej pohľad až na veľkolepú maľbu v Mi-chelangelovom štýle. Jeho pozornosť upútala najmä postavas bledou tvárou. Bola vyššia ako ostatné ženy na obraze, jejprenikavé modré oči vynikali na pozadí záplavy čiernych vla-sov. Tmavovlasá Afrodita: dokonalá podobizeň Alžbety Bátorio-vej. Seward si povedal, že ho určite klame zrak, no potom munapadlo, že ak je to naozaj ona, potom je toto divadlo príhod-ným miestom na ukončenie jej nesmrteľného života.Z myšlienok ho vytrhol zvuk rinčiacich kľúčov. Keď sa zvrtol,uvidel, že sa k nemu blíži nízky muž. V ruke mal obálku zdo-benú červenými obrázkami. Muž vyzeral nervózne. Odomkoldvere a vošiel dnu. Než sa dvere znova zavreli, Seward do nichstrčil nohu. Obzrel sa, či ho nikto nevidí, a nenúteným krokom,akoby tam patril, vošiel do zákulisia.Naokolo pobehovali napoly oblečení herci. Muži nosili na ja-visko lepenkové kamene. Krajčírka zašívala kostým priamona hercovi a ten si zatiaľ rozcvičoval hlas. Seward si muselnájsť bezpečné miesto, skôr než ho chytia a vyhodia.„Čo tu robíte?“ zvolal hlas s ruským prízvukom. Seward sazvrtol tak prudko, že na okamih videl rozmazane. Žeby ho užobjavili?Vlhké, krvou podliate oči zaostril na Rusa týčiaceho sa nadmalým mužom s kľúčmi, očividne uvádzačom. Nateraz bolteda v bezpečí. Nechcel pokúšať šťastie, a tak sa schovalza rekvizitu trónu s vysokým operadlom.Drobný uvádzač sa pozrel na mohutného Rusa a povedal:„Nesiem zásielku pre monsieura Basaraba. Vraj ju očakáva.“„Odovzdám mu to,“ povedal Rus a schmatol vyzdobenúobálku. Rázne vykročil k dverám s vyrytou hviezdou a nápi-som Basarab a uvádzač odcupotal späť, odkiaľ prišiel. Ruszaklopal a strčil obálku pod dvere. Seward, na pokraji zrúteniaa v neopísateľne zúboženom stave, zostal skrytý za trónom.Sily ho rýchlo opúšťali. Zdvihol hlavu k trámom, z ktorých viselilaná, kladky a vrecia naplnené pieskom. Mal v úmysle vyštve-rať sa nahor a čakať tam na svoj osud, ale najprv potrebovaldávku.Kým spod zvrchníka potichu vyťahoval doktorskú brašnu,zišiel mu na myseľ priliehavý citát z hry, ktorá sa mala právezačať. „Tie hlúpe sny nás nesmú poľakať; svedomie spomí-na len zbabelec.“ Bezpečne prikrčený na podlahe za truhlamivytiahol kožený remeň a pevne si ho omotal okolo ochabnu-tého bicepsu. Sklenenú striekačku naplnil morfiom. Tentoraziba polovičnú dávku. Len na potlačenie nevoľnosti, aby somsa dostal do formy. Seward vedel, že vpichnutím drogy riskuje,ale dlhšie by bez nej nevydržal. Morfium sa mu rozlialo v ži-lách. O chvíľu znova získal kontrolu nad vlastným telom a lenčo pocítil, že má dostatočne pevné nohy, čo najnenápadnejšiesa začal šplhať k trámom.Kým dole na javisku sa odohrávala Vojna ruží s drevenýmimečmi a falošnou sirupovou krvou, Seward sa pripravovalna hru, v ktorej potečie skutočná krv. Zo zamaskovanej častikabáta vybral svoje zbrane. Figúrky boli rozostavené a hra sazačala.Text: © Dacre Stoker a Ian Holt,kniha vyjde v októbri 2009www.draculatheundead.comSlovenské vydanie:IKAR Bratislava, október 2009Preklad: Michal JedinákFotokoláž pre Fantáziu:© Marián Pentek, 2009www.digihelion.comPresťahovala som sa do nového domu, aby som bolabližšie k rodičom. Mám taký normálny rodinný život, že by tomnohých skutočne prekvapilo.Ako berie vaša rodina váš úspech?Rozhodne sa musela celá rodina prispôsobiť, a naďalej sa pri-spôsobujeme, ako sa veci menia. Ale taký je život. Keby somnemala kariéru, musela by som sa zaoberať tým, ako mi rastúdeti či inými normálnymi životnými zmenami. Asi je to trochuväčší extrém oproti normálnemu životu, ale zvykli sme si.Čo si myslíte o tom, ako vás porovnávajú s J. K.Rowlingovou?Toto prirovnanie mi veľmi lichotí, no nemyslím si, že by smemali veľa spoločného, okrem vášnivých fanúšikov a skutoč-nosti, že sme obe matky, ktoré mali úspech so svojimi debut-mi. J. K. Rowlingová je skutočne jedinečný fenomén. Podľamňa sa už nezopakuje.Čo si myslíte, prečo sa toľkým ženám – a nielen mladým –tak páčia vaše knihy?Súmrak som pôvodne písala pre seba, dvadsaťdeväť-ročnúmatku, takže ma neprekvapuje, že medzi mojimi fanúšikmi súaj dospelé ženy. Keď som už pár týždňov Súmrak písala, roz-šírila sa moja jednočlenná čitateľská verejnosť o moju staršiusestru. Po celý čas, kým som knihu písala, boli mojimi čitateľ-mi v priemere tridsiatnici. Skôr ma prekvapilo, ako veľmi dob-re knihu prijali mladší čitatelia, než že sa páčila starším. Páčisa mi, ako si ju obľúbili jedni aj druhí.Ktorá postava z kníh je vaša najobľúbenejšia?Nemám najobľúbenejšiu postavu. Na všetkých mi istým spô-sobom záleží. Dokonca aj k zloduchom cítim istú náklonnosť.Myslím si, že keď sa človek naozaj do niekoho vžije, a skutoč-ne sa na svet pozrie jeho očami, ťažko si ho neobľúbi takého,aký je. Musela by to byť naozaj príšerná postava bez akýchkoľ-vek pozitívnych vlastností, aby som ju skutočne nemala rada.Ktorá postava sa vám najviac podobá?Ani jedna z nich nie je úplne ako ja. Všetky postavy majúv sebe niečo zo mňa, ale ani jedna sa na mňa nijako zásad-nejšie neponáša. Som trochu neohrabaná ako Bella, pocho-piteľne sa stotožňujem s Esminým materinským prístupom,občas som asi trochu tvrdohlavá ako Rosalie, ale to sú lenveľmi nejasné podobnosti; moje postavy sú naozaj individu-álne osobnosti, ktoré so mnou nemajú nič spoločné. Jedinápostava, s ktorou sa najčastejšie zhodnem, je Edward. Mámeveľa rovnakých názorov na život.Nakoľko napĺňa film vašu predstavu o postavách v románe?Ste spokojná s výsledkom?Z filmu sa veľmi teším. Nie je úplne rovnaký ako kniha, ale toje predsa nevyhnutné, pretože vizuálny formát má iné potreby,ale srdce Súmraku tam je. Robert Pattinson a Kirsten Stewar-tová odviedli v hlavných rolách skvelú prácu, vďaka ich chémiipôsobí príbeh uveriteľne.Nakoľko vaše náboženské názory ovplyvnili vaše príbehy?Moja viera má vplyv na moje písanie a moje postavy si tým pá-dom veľmi uvedomujú duchovné veci. Podľa mňa vďaka tomupôsobia vyzretejšie a dá sa k nim vytvoriť vzťah. Skutoční ľu-dia sa predsa zamýšľajú, čo nasleduje po tomto živote a akoto ovplyvňuje náš spôsob života. Aj moje postavy sa nad týmzamýšľajú.Elizabeth Eulberg / Vydavateľstvo TATRAN70 ►►tip fantázieKnižnú novinku Stephenie MeyerovejHostiteľ, si môžete kúpiť v e-shopečasopisu Fantázia na www.fantazia.sk/obchod, alebo v sieti kníhkupec-tiev Brloh (www.brloh.sk)kúpou knihy v sietikníhkupectiev brlohpodporujeteslovenských autorovfantastiky a literárnusútľaž cena fantázie.

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

poviedka lantajová / kráľovná lipa80

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

poviedkalantajová / kráľovná lipa 81soňa lantajovákrálďovná lipaV to ráno znovu začalo snežiť. Chladné vločky pokrývalimokrú zem ako rozfúkané semienka púpavy. Bolo však prí-liš teplo na to, aby prežili dlhšie ako zopár okamihov. Bielahviezda vedela, že to je už len posledný výkrik zimy. Deň, keďslnko a mesiac svietia rovnako dlho, sa neúprosne blížil.Dievčina sa zadívala na svoju kráľovnú. Tá stála hrdo akovždy, pokožka pokrytá hrubou vrstvou kôry, nohy vrastenédo zeme, konáre vyrastajúce z prstov.„Ochránim ťa,“ zašepkala Biela hviezda. „Tento rok ťa určiteochránim.“Keď to vyslovila, musela sklopiť zrak, pretože sama svojimslovám neverila.„Mama, musím ti niečo povedať,“ začala Biela hviezda ne-smelo. Povedala si, že keď to najprv vysvetlí matke, otca po-tom spolu ľahšie presvedčia.„No hovor, moja,“ odvetila žena neprítomne.Práve spolu pripravovali večeru. Hviezdin najmladší bratZlatý plameň spinkal vo svojej postieľke. Ostatné deti sa hralivonku pri potoku.Biela hviezda nasucho prehltla. „Mama, pamätáš? Raz sinám rozprávala príbeh o tom, ako Temný pán zaklial svojuženu na lipu. No a... vieš, tá lipa, ktorá je hlboko v lese a kuktorej tak často chodievam... Myslím, že je to ona. Myslím, žeje to začarovaná manželka Temného pána.“Hviezdina mama sa zasmiala. „Ako si na to prišla?“Toto bola tá najťažšia časť. Dievčina začala sústredenemiešať polievku a slová z nej vychádzali len veľmi ťažko. „Nouž len to, že každú jar sem prídu škrati a lipu obsekajú. Nie jeto čudné? A tiež... sa mi zdá, že odkedy chodím za tou lipou(„Kráľovnou Lipou“ ju nazývala len v duchu) a pijem čaj z jejkvetov, začínam mať nejaké čarodejné schopnosti.“ Poslednéslová zašepkala na hranici počuteľnosti.Tentoraz sa mama nesmiala. „Hviezdička, schopnosť čaro-vať nezískaš z vysedávania pri strome ani z pitia čaju. Musíšsa s nimi narodiť.“Dievčina čakala len na to. „Ale ja som sa s nimi narodila!“vyhlásila víťazoslávne. „Veď mnoho ľudí v dedine vrátane tebahovorí, že babka je stará čarodejnica!“V tej chvíli sa rohož zakrývajúca vchod do stanu odhrnulaa dnu vstúpil Hviezdin otec. „Kto je stará čarodejnica?“Matka zbledla. „Nikto,“ povedala o trochu vyšším hlasomako obyčajne. „Ale predstav si, Hviezdička si myslí, že vie čaro-vať,“ pokračovala už normálne.Otec sa usadil na kožušiny. „Skutočne? Ako to?“„Vraj to má z pitia lipového čaju,“ odvetila matka namiestoHviezdy.„Čo? Toho odporného?“Dievčina očervenela od hnevu aj od hanby, no nedokázalazo seba vydať ani hlások.„Dievčatko, nezlosti sa na mňa,“ pokračoval otec. „Ale tenčaj mi už neponúkaj. Naozaj sa nedal piť.“„Mne chutí!“ zvolala Biela hviezda vzdorovito. „Vôbec nejdeo to, či viem čarovať alebo nie, a či vám chutí môj čaj,“ pokra-čovala už pokojnejšie. „Ale žena Temného pána je zakliatado lipy a škrati jej chodia každý rok začiatkom jari obsekávaťkonáre. Chcela by som...“ zadívala sa otcovi priamo do očí,aby pochopil, že to myslí vážne. „Chcela by som, aby si zobralmužov z dediny a škratov zastavil.“Otec dlho mlčal. Matka bola natoľko zhrozená slovami Bie-lej hviezdy, že zabudla na polievku. Kvapky vyvretej tekutinyzasyčali na rozpálenej pahrebe.Nakoniec muž prehovoril: „Prečo by som to mal urobiť?“Dievčina takúto otázku nečakala. Nie je mu to predsajasné? „Veď je to zakliata žena Temného pána! Musíme juzachrániť!“„Stále si mi nepredložila poriadny dôvod. Povedzme, že bysom ti veril a tvoja obľúbená lipa by bola skutočne Pánovouzačarovanou paňou. Tých škratov tam nechodí veľa, je možné,že by sme ich s chlapmi pobili. Ale povedz mi, prečo by sommal riskovať hnev Šajtlána – toho, kto ju sám zaklial?“Biela hviezda otvorila ústa, no nevyšiel z nich ani hlások.Hnevala sa sama na seba, že otcovi nedokázala odpovedať.„Hviezdička,“ povedal už miernejšie, „v lete budeš maťštrnásť rokov a mládenci z dediny sa začnú uchádzať o tvo-ju ruku. Ten, koho si vyberieš, sa po mne stane náčelníkom.Čo keby si sa začala viac zaujímať o dianie v kmeni namiestotoho, aby si stále behala do lesa a vymýšľala hlúposti?“Dievčine vyhŕkli slzy. Cítila sa taká bezmocná a poníženáako nikdy v živote.Biela hviezda si na ten deň, keď sa stratila v lese, spomína-la, akoby sa to stalo včera. Bola vtedy zbierať liečivé bylinky,zišla kúsok z chodníka a potom ho už nenašla. Predierala salesom, snažila sa nájsť nejaké známe miesto, no zamotávalasa stále hlbšie medzi stromy. Pomaly ju začínalo chytať zúfal-stvo. Čo ak sa jej už nepodarí nájsť cestu späť? Čo ak zomrieod zimy, alebo ju roztrhajú vlci?A vtedy ju uvidela. Stála sama uprostred čistiny pokrytejčerstvým jarným snehom. Krásna košatá lipa s postavou ženy.Mäkký svit mesiaca hladil jej drsnú hnedú pokožku. Zdalo sa,akoby hviezdy žiarili len pre to, aby sa aj ony smeli dívať na tennádherný strom.Dievčina sa však nemohla kochať dlho, pretože odrazuz diaľky začula známy odporný jazyk. Škrati. Predierali sa húš-tinou a smerovali rovno k nej. Hviezdu opäť premkla hrôza,pretože už mnohokrát počula, že škrati zvyknú žrať deti, ktorésa stratia v lese.Lenže škrati predsa museli vojsť do lesa z cesty, ktoráústi v blízkosti ich dediny, pomyslelo si dievča a v jeho vnútrivzbĺkol plamienok nádeje na záchranu. Biela hviezda najskôrskontrolovala vietor, potom širokým oblúkom obišla pochodu-júcich škratov a po ich stopách sa vydala von z lesa. Po nie-koľkých krokoch ju však čosi prinútilo zastaviť. Bol to tenzvuk. Zvuk, ktorý už predtým počula veľakrát, no tentoraz znelakosi inak. Kvílivý zvuk stínaných konárov.Spomenula si na krásnu lipu a odrazu dostala chuť vrátiťsa a ochrániť ju. Nie, to predsa nesmie, je len malým dievča-ťom, proti horde škratov by nič nezmohla. Ale tá lipa je takábezmocná...Nakoniec zdravý rozum zvíťazil. Biela hviezda sa rozbehlado dediny.V tú noc nemohla zaspať, a keď sa jej to nakoniec podarilo,prenasledoval ju vo sne zvuk sekier a mohutných konárov do-

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

poviedka lantajová / kráľovná lipa82padajúcich na zem. Preto sa na ďalší deň, hneď ako si splnilavšetky povinnosti, vydala do lesa hľadať známu čistinu.Hľadanie skončilo úspešne. No na obraz, ktorý sa jej na čis-tine naskytol, dievčinu nemohol nik pripraviť. Mohutný ma-jestátny strom, ktorý tu videla včera, sa za jednu noc zmenilna akýsi hrubý hrboľatý kôl trčiaci zo zeme. Hviezdu ovládolsmútok. Ako to tí škrati mohli urobiť? Pani Lipa si to určitenezaslúžila.Dievčina sa na čistinu vrátila aj nasledujúci deň. A potomznova a znova. Vyčistila priestor okolo stromu a nasadila podneho kvety a voňavé bylinky. Každý deň s radosťou sledovala,ako z tmavohnedého tela, s odseknutými rukami a hlavou, vy-rastajú nové konáre. Sedávala pri svojej lipe, opierala sa o jejkmeň a rozprávala sa s ňou. Lipa jej odpovedala šumenímvetra v listoch a zhadzovaním bielo-žltých kvetov do Hviezdinejnáruče.„Nepodarilo sa mi to, kráľovná,“ zašepkala dievčina, opre-la sa chrbtom o známy hrboľatý kmeň a zviezla sa po ňomna zem. „Snažila som sa otca presvedčiť, ale nechcel ma po-čúvať, nechcel ma pochopiť.“ Hviezda sklonila hlavu a rozpla-kala sa. Posledný sneh toho roka, ležiaci v tenkých vrstváchna konárikoch stromu, sa začal pozvoľna topiť. Kráľovná Lipaplakala s ňou.„Ako by tomu mohli rozumieť? Mama mi nechce veriť anito, že mám čarovné schopnosti! Vôbec si nevšimla, že somsa zmenila, že už vôbec nebývam chorá. Ako by mohla, však?Veď má okrem mňa ešte sedem detí,“ žalovala sa dievčinapomedzi vzlyky. „A dnes po západe slnka sem ako každý rokprídu škrati a oberú ťa o tvoju moc. A ja im v tom nedokážemzabrániť,“ plakala a plakala a objímala svoju jedinú kamarátkuokolo jej drsných nôh.Na krajinu začal padať súmrak. Ghúlovi Kharatovi sa zdalo,akoby slnko zapadalo o čosi rýchlejšie než inokedy. To bololen dobre, aspoň sa skôr vrátia. Kharat vždy viac obľubovalpohodlie mesta a tieto divé končiny plné Irinakhoiov a inýchopičiakov priam neznášal.Kopancami pozobúdzal desiatich škratov, ktorých mal podsvojím velením a ktorí doteraz vyspávali v tieni jaskyne blízkolesa. „Vstávajte, potvory! Nech to máme za sebou a môžemesa vrátiť.“Škrati len neochotne vstávali a ospalo žmurkali na tmavo-tyrkysový pruh visiaci nad kopcom, za ktorý zapadlo slnko.Zvykli takto putovať rok čo rok. Takmer vždy v rovnakom zlože-ní a vždy za rovnakým účelom – obsekať nejaký hlúpy stromuprostred lesa. Jedine ghúl Kharat, ktorý putoval na čele ichskupiny, poznal pravý dôvod tohto každoročného rituálu.Lesom kráčali popamäti. Škrati sa ghúlovi zdali neobyčajnedisciplinovaní, nesnažili sa vystriehnuť zajačiky či veveričkyna nočných potulkách, dokonca ani hniezda nevykrádali. Boloto zrejme spôsobené tým, že sa vyspali a predtým aj celkomdobre nažrali.Keď sa však blížili k čistine, na ktorú mali namierené, čosisa zmenilo. Bol tam človek. Ghúl ho zacítil oveľa skôr akouvidel. Vedel, že ho cítia aj škrati, lebo odrazu začali nervóz-ne vetriť. Kharat dúfal, že to je len nejaký zatúlaný dedinčan,ktorý sa im čo najskôr odprace z cesty. Nemal strach z toho,že by sa neubránili, ak by ich náhodou niekto napadol. Temnýpán však nemal rád, keď sa zbytočne zabíjali opičiaci, ktorí bymu niekedy mohli byť užitoční.Čím boli bližšie, tým viac detailov dokázal ghúl rozpoznať.Človek bol mladý, ešte takmer dieťa. Dievča. Musela ich po-čuť a neutiekla – teda je zrejme zranená. Tej nebude škoda,pomyslela si Kharat, pretože vedel, že keď ju škrati nájdu, bezmilosti ju roztrhajú a zožerú. Aspoň si na tejto ceste užijú tro-chu zábavy.Po niekoľkých minútach sa pred ghúlom a škratmi rozpre-strela čistina a Kharat sa na vlastné oči presvedčil, že ho jehočuch nesklamal. Mladá Irinakhoika stála pred košatou lipous krátkym nožíkom v ruke. Keď zbadala ghúla, ani sa neza-chvela a na tvári sa jej zračilo odhodlanie.Kvap, kvap, roztopený sneh sa po kvapkách spúšťal z koná-rov stromu v pozadí.Škrati ani nečakali na rozkaz. So zdvihnutými mečmi sa roz-behli smerom k dievčine.Ghúl sa ani nepohol. Na tom zvuku bolo čosi zvláštne. Kvap,kvap.Dievčina sa odrazu napriahla a hodila nôž po jednom soškratov. Ghúl vedel, že cvičený škrat takýto nepodarený pokuso útok dokáže ľahko odraziť. Čosi však nebolo v poriadku.Kvap, kvap, k-V tom okamihu kvapky vody prestali dopadať na zem. Na-miesto toho vystrelili rovnakým smerom, akým letel nôž. Odra-zu to však nebola voda, ale guľôčky z najtvrdšej ocele.Ghúl sa len bezmocne pozeral na to, ako jeho škratov ne-známa sila prederavila ako sito. Sám stál dostatočne ďale-ko na to, aby ho kúzlo nezasiahlo. Keď videl bezvládne telásvojich vojakov, neovládol ho strach, ale zlosť. Vytiahol svojmeč. Nech si po ňom tá čarodejnica hádže hoci aj ohnivé gule.S mečom, ktorý kedysi dostal od otca, odrazí čokoľvek. A po-tom tej opici zrazí hlavu z krku.V dievčiných očiach sa červeno zalesklo. Urobila prudký po-hyb rukou smerom k hviezdnej oblohe. V tej chvíli zo zeme vy-šľahli korene hrubé ako mužské rameno. Skôr ako stihol Kharatzdvihnúť meč do výšky, korene sa ovinuli okolo jeho hrdla.V nasledujúcom okamihu sa stiahli späť do zeme. Ghúlovotelo ťažko dopadlo na hnedé polozhnité lístie.Vzápätí naň dopadlo aj telo mladej ľudskej ženy.Biela hviezda sa zobudila na zvuk, ktorý už predtým počulamnohokrát. Zvuk praskajúcich konárov. Nepodarilo sa mi to,napadlo jej. Cítila sa taká slabá, že oči otvorila len s veľkounámahou.To, čo uvidela, jej vyrazilo dych. Na čistine stála jej kráľovná.Už však nebola stromom. Na mieste veľkej košatej lipy stálaodrazu vysoká a krásna žena. Bola odetá v tmavohnedýchšatách, ktoré jej takmer splývali s pokožkou. Oči mala červenéako šľahajúce plamene.Dievčine vyčerpanej kúzlami sa navracali sily. Pomaly vstalaa opatrne sa začala približovať ku kráľovnej Lipe. Čo by malaurobiť? Pokloniť sa? Kľaknúť si? Hviezdina radosť z toho, žedokázala vyslobodiť ženu, ktorú považovala za svoju priateľku,však bola väčšia ako bázeň pred ňou. Podišla k žene celkomblízko a usmiala sa na ňu. „Dokázala som to,“ zašepkala.Potom kdesi na hranici svojho zorného poľa zbadala, že sa vosvetle hviezd čosi zalesklo. Kráľovná Lipa držala v ruke jej nôž.Irinakhoiská dievčina menom Biela hviezda sa už po druhýraz v ten večer zobudila na mäkkej vlhkej zemi. Keď sa s čonajväčšou opatrnosťou posadila, pocítila, že sa z jej hrude zo-sypalo čosi ľahké a voňavé. V jasnom svetle mesiaca a hviezdrozoznala bledé kontúry lipových kvetov.Siahla si rukou na prsia. V látke svojich šiat nahmatala die-ru, no na svojej pokožke nenašla ani stopu po zranení. Že bysa jej krv premenila na kvety? Čudné.Teraz však nebol čas premýšľať nad nejasnosťami, pretožetu bola jedna vec, ktorou si bola Hviezda istá – kráľovná Lipaju zabila. Teda sa o to aspoň pokúsila.Stopy kráľovnej Lipy na rozmočenej zemi sa dali ľahko ro-zoznať a Hviezde bolo na prvý pohľad jasné, kam smerujú.Dievčina bežala späť do dediny rýchlo ako mladá srna. Vedela,že urobila hlúposť, a bála sa o osud svojho kmeňa. Rovnakosa bála, že to, čo sa chystá urobiť, je ešte väčšia hlúposť. Ničlepšie jej však nenapadlo.Získané čarodejné schopnosti jej pomohli bežať až k okrajulesa bez zastavenia či spomalenia. Neodvážila sa však vojsťdo svetla ohňov. Radšej zastala obďaleč a sledovala, čo sadeje.Lipa zmenená na ženu sa práve postavila pred Irinakhoiovsediacich okolo jedného z ohňov a ticho, ale autoritatívne po-vedala: „Potrebujem koňa.“Ženin hlas a výraz jej tváre spôsobili, že sa muži od strachu

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

poviedkalantajová / kráľovná lipa 83prikrčili. Až po chvíli sa jeden z nich, v ktorom Hviezda spozna-la svojho otca, odvážil ozvať: „Kto si, pani?“Lipa sa naňho ani nepozrela. „Som kráľovná,“ povedala bezakýchkoľvek emócií.Náčelník kmeňa sa na ňu pozorne zahľadel. „Kráľovnáčoho?“ spýtal sa váhavo.„Kráľovná všetkého,“ odvetila Biela hviezda, ktorá sa akoduch nečakane zjavila vo svetle ohňa.Pani Lipa sa pomaly otočila a pohľadom preskúmala dievči-nu od hlavy po päty. „Takže to zašlo až tak ďaleko,“ vzdychlasi. Potom sa Hviezde zadívala do očí a autoritatívne poveda-la: „Nebudeš proti mne nikdy bojovať ani mi nijako inak robiťnapriek. Nemôžem ťa síce zabiť, no tvoju rodinu a tvoj kmeňdokážem jedinou myšlienkou zlomiť ako konárik.“Dievčina už počas behu lesom úpenlivo premýšľala, ako bysa mala ku kráľovnej Lipe správať. Vrel v nej hnev a sklama-nie, chápala však, že sa musí pred ghúlkou ovládať. Vedela, ževšetky svoje myšlienky musí sústrediť na svoj plán. „Nedoká-žeš,“ povedala chladne. „Ja veľmi dobre viem, čo dokážeš.“Kráľovnú Lipu prekvapil dievčinin sebavedomý postoj, nonedala to na sebe znať. „Bývala si milšia, keď si okolo mňa vy-sádzala kvety a lozila po mojich konároch.“„Aj ty si vtedy bola milšia,“ odvetila Hviezda pokojne, hocikolená sa jej triasli. „Už viem, že bolo chybou pomôcť ti do tvo-jej pravej podoby. Ale neboj sa, zavolala som niekoho, kto dávšetko do poriadku.“V tej chvíli sa kdesi medzi dievčinou a ghúlkou zavlnilvzduch, ktorý vzápätí začal tmavnúť a zhmotňovať sa. Trvaloto len okamih. A potom sa uprostred jednej z irinakhoiskýchdedín zjavil Temný pán.Muži usadení okolo ohňa sa ani nepohli. Rozum im síce na-šepkával, aby vyskočili a utekali čo najďalej od toho miesta,lenže nohy ich odmietli poslúchnuť.Najvyšší ghúl, Temný pán Šajtlán, si však irinakhoiskýchbojovníkov vôbec nevšímal. Svoje rubínové oči uprel najprvna pani Lipu, potom na Bielu hviezdu. Nakoniec sa opäť obrá-til ku ghúlke. „Mala si ju zabiť,“ povedal chladne, bez akých-koľvek emócií.„Zabila som ju,“ odvetila kráľovná. Hviezda sa z jej tváresnažila vyčítať, či sa Lipa z príchodu svojho manžela teší, ale-bo ju zožiera hnev. Tvár ghúlky však zostávala bez výrazu.Šajtlán opätovne pohľadom preletel dievčinu a obrátil saspäť ku svojej panej. „Rozumiem.“ Potom k nej podišiel. Dvapáry červených očí sa k sebe priblížili na niekoľko centimet-rov. „Ašara, nechcel som, aby to takto dopadlo, nechcel som,aby ťa zakliali.“Kráľovná Ašara pokývala hlavou. „Ja viem,“ povedala odo-vzdane. Hviezda nemohla uveriť vlastným očiam. Z hrdejkráľovnej sa akoby lusknutím prsta stala obyčajná zraniteľnážena. „Poďme domov,“ zašepkala.Temný pán k nej vystrel ruku a ona do nej vložila tú svoju.„To irinakhoiské dievča vezmime zo sebou. Mohla by nám byťužitočná,“ povedala ghúlka.„Áno, samozrejme,“ súhlasil Šajtlán a vystrel druhú rukusmerom ku Hviezde.Dievčina zmätená zo scény, ktorej sa stala svedkom, zhro-zene pokrútila hlavou. „Nie, ja mu neverím,“ povedala a dí-vala sa pri tom na Ašaru. „Neverím, že nechcel, aby si bolazakliata. Určite niečo chystá, nechoď s ním, pani!“ Starý za-dusený pud ochraňovať kráľovnú Lipu za každú cenu sa opäťprebudil.V tej chvíli sa Ašara usmiala tak krásne, ako sa žiadna ľud-ská žena nikdy nebude vedieť usmievať. „Ver mu,“ povedalaticho, no dôrazne.Biela hviezda opantaná tým úsmevom a tým hlasom sa po-maly priblížila k Temnému pánovi. Opatrne a ostýchavo vložilasvoju ruku do veľkej Šajtlánovej dlane.V tej chvíli pocítila neuveriteľnú bolesť. Akoby sa nejakátemná sila obtočila okolo jej srdca a snažila sa ho presvedčiť,aby prestalo biť. Hviezda sa chcela inštinktívne chytiť rukouza hruď, no nedokázala sa ani pohnúť.Nie, nemôžem tomu predsa len tak podľahnúť, povedalasi. Cítila, že ten tlak, ktorý zviera jej vnútro stále pevnejšie,a ktorý sa postupne šíri do celého jej tela, vychádza z miesta,kde sa pokožka jej ruky dotýka Šajtlánových prstov. V tej chvílipozbierala všetky kúsky čarovnej moci, ktoré v sebe našlaa spojila ich v jedno. Zamerala celú svoju silu proti tlaku, ktorýju pohlcoval.Biela hviezda precitla a pocítila, že opäť leží na zemi. Opa-trne otvorila oči a chvíľu jej trvalo, kým si spomenula, čo savlastne stalo. Výhľad na oblohu jej však nedával zmysel – za-krýval ho totiž obrovský strom s mohutnými tmavými konármi.Ako som sa ocitla v lese?Chvíľu potom jej výhľad na strom – ako aj zmätené myšlien-ky – zakryla krásna tvár kráľovnej Ašary.„On sa nás pokúsil zabiť?“ spýtala sa Irinakhoika.„Áno.“„A my sme zabili jeho?“Ašara sa usmiala. „To nie. Ale dali sme mu tvrdú lekciu.“Kráľovná podala hviezde ruku a pomohla jej vstať. Dievčinapredtým, než ponúknutú ruku prijala, zaváhala len na okamih.Keď sa postavila na rovné nohy, odrazu všetko pochopila.Uprostred jednej z irinakhoiských dedín, presne na mieste,kde len pred chvíľou stál Temný pán, vyrástol vysoký košatýdub.„Váš kmeň sa bude musieť vysťahovať, čoskoro na týchtomiestach vyrastie les,“ povedala kráľovná, no už sa nedíva-la na Hviezdu, ale na jej otca. Bol to jediný muž, ktorý z tohomiesta dávno neutiekol.Potom sa ghúlka obrátila späť k dievčine. „Hoci som sa ťapredtým pokúšala zbaviť, už po druhý raz v tento večer si mipomohla. Cením si tvoju oddanosť a bola by som rada, keby siso mnou odcestovala do Snérie.“Hviezda sa pozrela na otca. Potom sa rozhliadla po stanochsvojho kmeňa, ktoré sa vo svetle dohasínajúceho ohňa týčiliako šedivé špicaté zuby. Nakoniec obrátila zrak späť k Ašare.„Veľmi si cením tvoju ponuku, pani, ale moje miesto je pri mo-jom ľude.“„Rozmysli si to, dievča, s tvojimi schopnosťami by si na krá-ľovskom dvore bola veľmi užitočná.“Hviezdino rozhodnutie však bolo pevné. „Oveľa lepšie ichvyužijem, keď budem pomáhať svojmu kmeňu.“Kráľovná ju ďalej nepresviedčala. Venovala dievčine posled-ný pohľad, potom sa vyšvihla na koňa a odcválala na sever.Biela hviezda sa otočila k otcovi, no bála sa mu pozrieťdo tváre. „Prepáč,“ zašepkala. Odrazu na ňu dopadla všetkaúnava toho večera. Zároveň však cítila aj veľkú úľavu, akobystratila čosi, čo ju viac ťažilo, ako jej spôsobovalo radosť.Otec k nej pristúpil a vzal ju do náručia. Dlho spolu mlčali.Potom Irinakhoi prehovoril: „Jedna vec by ma zaujímala, Hviez-dička. Keď si sa tak často chodievala rozprávať s kráľovouAšarou, čo si jej hovorila?“Dievčinu tá otázka prekvapila. Vymanila sa z otcovho obja-tia, aby mu videla do tváre. „Nič zvláštne. Len o živote v kmenia tak. Prečo?“„Vieš, napadlo mi, že keďže si ty získala niečo z kráľovni-ných schopností, možno ona získala niečo z tvojho srdca,“usmial sa. „Možno nám za jej vlády bude o čosi lepšie akoza vlády Temného pána.“Biela hviezda uprela zrak na miesta, kde len pred chvíľouAšarina silueta splynula s tmou. „Nie som si istá, otec,“ pove-dala s úsmevom. „Veď toho koňa si vzala bez dovolenia.“Text: © Soňa Lantajová, 2009Ilustrácia: © Jana Packová, 2009Pozn. redakcie: poviedka sa umiestnila na druhom miestev súťaži o najlepšiu poviedku umiestnenú do sveta románuPohrobok (Štefan Konkol, IKAR 2008). Výsledky súťaže súna str. 9 tejto Fantázie.

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

poviedka ferko / vražda chladne stodvadsať minút84

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

poviedkaferko / vražda chladne stodvadsať minút 85miloš ferkovražda chladnestodvadsatď minút„Toto si prehnala.“ Klaus Mirski kýval hlavou, snažil sado hlasu vložiť mentorský tón, v ktorom by prevládala pozíciaotca. Olgin hrudný kôš však zámer maril, pohľad podriadenýchnaň pri takto zvolenom tóne usvedčoval z pokrytectva kaž-dého okrem prihriatych alebo kastrátov. Mimochodom, Klausnesúložil už vyše dvoch mesiacov, pretože manželku Gretchenpostihla súvislá reťaz stupňujúcich sa migrén, v dôsledkučoho napríklad odmietala aj variť. Klaus jedával vo vývarov-niach, dnes napríklad šošovicový prívarok s párkom, po doje-dení ktorého si ohmatal obušok, či ho má naozaj celý. Ťažkostráviteľné sústa ho tlačili v bruchu ako kamene, v žalúdkumal kyslo. Zo všetkých síl potláčal chuť odpľuť si, snažil sachvíľu myslieť na oblý bok Gretchen a dodať svojej predstavepunc erotickosti, obraz však preťal výkrik. „Nechaj ma! Nevi-díš, že mi je zle? Keby si radšej upratal!“ Samozrejme, príkazposlúchol, cítil sa previnilo, za posledné týždne sa v mesterozmnožili prostitútky, mali omnoho priesvitnejšie negližé nežpredtým, len veľmi ťažko dokázal udržať pohľady. Na tom, žeovládol zvyšok, mal len minimálnu zásluhu, mimomanželskásúlož policajného komisára v Dierniku (by) bola verejnou zále-žitosťou, divadelným predstavením, na ktoré všetci čakali.„Starý je nadržaný. Ženská mu nedala. Má migrénu.“„Si nerob prču. Má druhého.“„Koho?“„Sa nevie. Je to cudzinec. Vysoký, štíhly, čiernovlasý.“„Odrb. Takí sú len v románoch Hanmiquertovej.“„Ale ho videli!“„Kto, kde?“„No...presne neviem, zabudla som sa spýtať, ale dievčatávraveli že...šak neny to jedno, proste niekto mrdá starého sta-rú a starý je nadržaný a...“Prostitútky vyhlásili súťaž. Hlavnou cenou bol Klaus Mirski.Povolené boli všetky techniky a spôsoby zvádzania. Mirskéhopodriadení s úškrnom uzatvárali stávky, koľko ešte vydrží. Mir-ski deň odďaľoval, ako len mohol a vládal. Hanbil sa, no vedel,že k nemu nevyhnutne musí dôjsť skôr než začne prevládaťatmosféra podozrievania z impotencie. Impotentný policajnýkomisár jednoducho nemohol v Dierniku existovať. Bolo tedanevyhnutné preukázať svoje schopnosti či už s niektorou zoslečien alebo s prehovorenou Gretchen. Komisár si však užvôbec nebol istý, či až tak veľmi Gretchen prehovárať chce, užsi, úprimne povedané, len veľmi ťažko dokázal vybaviť v sú-vislosti s manželkou niečo príjemné. Pravdupovediac, pri hy-potetickej manželskej súloži hrozilo nebezpečenstvo zlyhaniav dôsledku psychického bloku v dôsledku dlhotrvajúcim od-cudzením vzniknuvšej štítivosti, no a to by bola potom hanba,po ktorej by sa jeho kariéra ocitla načisto v troskách. Dočertaso šošovicou, komisár pocítil v zadnej časti tela nepríjemnýtlak, uvažoval, nakoľko prípustné je prdnúť si v prítomnostisenátora, hoci je aj mŕtvy. V danom okamihu (boli štyri hodinydvadsaťjedna minút) sa mu podarilo predsa len zvierače tro-cha skrotiť, boj s vnútornosťami však natoľko negoval dušev-nú činnosť, že dokázal len zopakovať predošlú repliku:„Naozaj si to prehnala.“„Si už povedal,“ Olga sa usmiala takým spôsobom, že všetcimuži v miestnosti boli pevne presvedčení, že úsmev venovalakonkrétne ich osobe. Telo s rozdrúzganým temenom neregis-troval nik, mohlo by sa pokojne stratiť či odísť, našťastie Olganebola upírka. Tak či onak, komisár zasa raz pocítil prehna-nú maskulínnosť svojho tímu, lenže si nedokázal pomôcť.Olga akékoľvek pravidelné zamestnanie odmietala a teraz užbolo neskoro. Klaus ju mnohokrát prehováral, že by sa malana stranu zákona pridať inštitucionálne, inak nevyhnutne vy-koná niečo naozaj neprípustné. Má telesné predpoklady i zrej-mý talent, čo dokázala napríklad pri vyšetrovaní zmiznutiamangazejskej kroniky. Vzácny rukopis zmizol z knižnice v NeuDanzigu. Ukradol ho Horatio Welbest, doktorand neulubeckejuniverzity. Mládenec pochádzal z rodiny rubára v Poobí. Otcovisa darilo, postavil dom, poslal syna na štúdiá. Syn v priebehuštúdia histórie zistil, že prekročil svoje (mozgové) limity, sobo-lie kožky z otcovho revíru však vykonali svoje. Keď po skonče-ní päťročného cyklu hrozilo, že zdroj príjmov vyschne, jedenz profesorov navrhol Horatiovi možnosť pokračovať v dokto-randskom štúdiu. Horatio a jeho otec súhlasili. Prvý rok saniesol v znamení ôsmich nádherných sobolích koží za skúškuz francúzštiny. Počas druhého roku štúdia nezískala kated-ra histórie neulubeckej univerzity finančnú podporu vlády.Peniaze šli konkurencii v Neu Danzigu, pretože tam vykázaliomnoho lepšie výsledky. Analýzou Mangazejskej kroniky. Ru-kopis bol majetkom neulubeckej univerzity až do roku 1835,keď ho profesor Lipinski, pod hrozbou útoku jukagirov, pre-viezol do Neu Danzigu. Vojská jukagirského náčelníka Bielehohavrana boli napokon zastavené tridsať kilometrov od mestav legendárnej bitke v Úžľabine limbových borovíc. V rozhodujú-cej chvíli boja sa proti Jukagirom postavili oddiely ich spojen-ca, evenkského náčelníka Losie ucho, podplateného naftár-skym klanom Detreleanovcov. Ohrozenie najväčšieho mestaštátu bolo zažehnané, kroniku z Neu Danzigu však už nevrátilnikto. V roku finančných suchôt si profesori z katedry histórieneulubeckej univerzity zreteľne uvedomili donebavolajúcu ne-spravodlivosť, rozhodli sa uskutočniť spätné tajné prevezenie.Vykonávateľom bol už spomenutý Horatio, ktorý mal právepred skúškou z dejín renesančnej architektúry východnéhoPrikaspicka, takže bolo priam žiadúce, aby uskutočnil študijnýpobyt v Neu Danzigu. Mladík kroniku skutočne ukradol, úspeš-ne odišiel z mesta. V polovici cesty späť ho dostihla Olga Stad-nicka a vzácny rukopis získala. Komisár dodnes nevedel, akozáhadu rozlúštila. Horatio bol skvelý lovec (rozhodne lepší nežštudent), stopy po krádeži dokonale zamaskoval. Bol natoľkošikovný, že dokázal v noci uniknúť z Olginých pút a ujsť spra-vodlivosti. Teraz spravoval otcovo lesné impérium, na územíktorého mala polícia skutočne obmedzené právomoci. Takči onak, prípad krádeže Mangazejskej kroniky bol úspešneuzavretý, Olga však odmietla nastúpiť k policajnému zboru,vytratila sa kamsi do lesov, nebolo jej do jesene. Po návratena dožinkovej slávnosti zbalila senátora Simona Sterna. Abymala kde prezimovať. Tentoraz v najluxusnejšom paláci v mes-te. Šesť vchodov, štrnásť pseudogotických vežičiek, päť sáun,dva bazény, takmer nespočítateľné množstvo izieb. Komisárbol napriek hnevu Olge vlastne vďačný, že podnikla vražduv afekte. Akýkoľvek rafinovanejší plán by v takejto budovenevyhnutne prerástol do neriešiteľnej záhady. Olga Stadnickavšak jednoducho senátora hodila cez stôl v hosťovskej izbe.Rozdrúzgal si temeno lebky o komodu. Senátor bol domýšľavý(detektívny príbeh pre netrpezlivých čitateľov, ktorí čítajú pointy odzadu)

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

poviedka ferko / vražda chladne stodvadsať minút86a nepríjemný chlap; čo však nič nemenilo na skutkovej pod-state vraždy, napokon, keby bola Olga prijala miesto na polícii,nemusela sa za neho vydať. Každý sme strojcom svojho osu-du, pomyslel si komisár a pocítil neodolateľnú túžbu dotknúťsa jamôčky na Olginom líci. Premohol sa však, odkašľal si.„Dôkazy sú zrejmé, musím ťa vziať do vyšetrovacej väzby.Dúfam, že nebudeš robiť problémy.“Pokrčila plecami. „Viacmenej.“„Nerozumiem celkom, čo tým myslíš.“ Komisár považovalza nevyhnutné vyjasniť si pozície vopred, veľmi dobre si pa-mätal Olgu likvidujúcu dvadsaťpäť členov oddielu nájomnýchzabijakov klanu Detreleanovcov.Usmiala sa, tentoraz už nie provokačne, ale skôr zhovieva-vo. „IO. Nevykonám žiaden neuvážený pohyb. Problém všakbude. Problém budem ja.“„Isteže, to mi je jasné hneď od začiatku,“ poznamenal, vzdy-chol, šošovica v žalúdku zaločkala, gumený párok rozvibrovalsteny čriev. Bože, ako rád by neriešil spletitý problém a bolniekde inde, trebárs zadkom na záchodovej mise a hlavouv dlaniach.„Založíš mi želiezka?“ prerušila otázkou tok komisárovýchreflexií.„Všetko sa bude diať presne podľa pravidiel. Nie si žiadnavýnimka,“ riekol sucho a pokynul Dvornickému a Leibmanovi.Chlapi vykročili, putá cvakli. Komisár im bol vďačný za vážnetváre, aj oni predsa videli Olgu dvíhajúcu nápravu zadnej častipovozu, ktorému pri sťahovaní povolilo koleso.Olga zdvihla ruky s reťazou, vykročila. Smiešna formalitavšak bola potvrdením stavu vzdania sa; komisár nedokázalodhadnúť, čo bolo za tým, jedným si bol istý, nie ľútosť. Rezig-nácia? Zhovievavosť? Zvedavosť? Disciplinované priznanie siviny? Ou, črevá sa teraz úplne rozbesneli.„Počkajte s odvozom,“ kývol mužom, zrýchlil, krok. Za ro-hom sa rozbehol, pri prvom bazéne zastal, pretože si uvedo-mil, že tu nemá šancu záchod nájsť. Zahrešil, otočil sa vrátilsa späť. „Kde tu máte WC?“ zhúkol na Olgu.Opäť sa usmiala. „Doprava, vľavo, rovno, pri oranžérii zabo-čiť okolo sáun smerom k...“„Poď rýchlo so mnou!“ zreval. „Nie, vy hovadá, vy ostaňtetu!“„Ja len šéfe, keby ste potrebovali pomoc,“ Leibman sa otvo-rene uškŕňal, komisár však nad tým mávol rukou, mal vážnej-šie starosti. V závese za Olgou k oranžérii okolo sáun k malé-mu pódiu s vyvýšeným hľadiskom v podobe amfiteátra, cezátrium, napokon už sám zbadal spásnu značku čurajúcehochlapčeka. „Prosím ťa, keby si náhodou pojala úmysel niečímma ovaliť, až potom, IO?“„Jasné, nerada po sebe nechávam telá vo výkaloch,“ počulspoza dverí, sťahujúc nohavice tesne nad misou.„Inak samozrejme, ak ti to nedošlo, som nevinná.“V komisárovi na chvíľu všetko stuhlo. „Nedrístaj.“„IO, som nevinná v tejto konkrétnej záležitosti.“Neodpovedal, sústredene sa venoval momentálne dôležitej-šej činnosti. Tatko mu vždy hovoril, že najdôležitejšie v životeje stanovenie priorít. Poobzeral sa okolo seba, na mieste, kdezvyčajne v takýchto zariadeniach stojí toaletný papier, zazrelvalec s nádhernými farebnými pohľadnicami Neu Danzigu.Siahol do vrecka, vytrhol dva prázdne listy zápisníka, použil,spláchol, aby zahladil stopy, odtrhol z valca jednu z pohľadníc(svitanie nad zálivom) opatrne ju vložil do vrecka a vyšiel von.„Poďme!“ zavelil. Keď na ceste späť prechádzali okolo oran-žérie, poznamenal: „Priznanie je poľahčujúca okolnosť.“„Viem. Ja som, žiaľ, príliš pravdovravná.“„Tak vrav.“Pokrčila plecami. „Úplne normálny deň. Nudila som sa,zašla som do ZOO. Trocha som sa uvoľnila a pohojdala somkoňa, ako keď som bola dievčatko.“„Neodbočuj,“ zamrmlal automaticky, potom sa zarazil. „Ty siako malé dievčatko hojdala koňa? Hádam si sa ako malé diev-čatko hojdala na koni, chcela si povedať?“„Nie, chcela som povedať, čo som chcela povedať. Nepreru-šuj ma. Ako dievčatko som hojdala koňa, ku všetkým hojdacímkoňom som mala príliš dlhé nohy a tiež k mamutom, to je inakstrašná hlúposť, že hojdacie mamuty sú rovnako veľké ako hoj-dacie kone, ale asi sa s tým nedá nič robiť; v každom prípadesom hojdala koňa, nie však hojdacieho, ale živého, rozumieš, vi-delo sa mi nespravodlivé, že kone stále niekoho nosia, ich všaknikto, tak som ako sedemročná tuším kráčala po ulici s koňomv rukách, oproti mne šla pani v okuliaroch. Keď ma zbadala,zasmiala sa a povedala mi, že som odvážne dievča. Ja som lenpokrčila plecami a šla som ďalej, ona tiež, potom o štyri rokyneskôr som ju spoznala na besede, tak som sa rovno prihlásilaa spýtala sa: „Pani Lindgrenová, prečo ste mi prirobili pehy?“Ona na to: „Neviem, sa mi to zdalo trocha...príhodnejšie, takasi,“ bola vcelku zmätená, no milá, darovala mi knižku s ve-novaním svojej hrdinke, nech si vždy nájde správneho koňana nosenie. Nuž, dnes ráno v ZOO som mala vyložene dobrýpocit obojstrannej spokojnosti. Kôň nadšene erdžal, ja som sispievala. Takto naladená som prišla domov, vošla dnu, nebu-dem teraz podrobne vykladať sled izieb, cez ktoré som prešla,no smerovala som do hosťovskej. Simon sa chcel o štvrtej po-poludní pozhovárať, iste vieš, že podľa starého železničiarske-ho zvyku nedokážem byť nepresná, hoci si to vôbec nezaslú-žil, samozrejme.“„Prečo ste sa mali stretnúť v hosťovskej?“„Je tam menej ploštíc než v spálni. Môžeš sa dokonca po-staviť tak, že nevidíš ani jednu. Keď si chceš od srdca pohovo-riť, pohľad na ploštice je veľmi rušivý.“„Nevieš, o čom sa chcel zhovárať?“„Samozrejme, že viem. Nemal žiadne nepredvídateľné témy.Šlo o rozvod.“„Teraz, uprostred februára?“Odfrkla si. „Pozri, teraz chcel rozvod on, nie ja. Bola by somnesúhlasila...“„On tiež nesúhlasil, povadili ste sa, hodila si ho cez stôldo skrine,“ skočil jej do reči.Prikývla. „Isteže, mala som niekoľkokrát veľkú chuť hodiťho do skrine, kto by nemal, o mŕtvych len dobre, bol to alefakt odporný chlap. Žiaľ, keď som dnes presne o štvrtej vošlado miestnosti, ležal na zemi vedľa komody s rozdrúzganoulebkou. Vďaka svojej výške som skutkový stav videla cez stôlhneď od dverí. Zavrela som za sebou, podišla bližšie k stolu,oprela som sa lakťami o jeho dosku, zaklonila hlavu nad mŕt-volu. Takto ma našla Marianne. Čerstvo najatá komorná malapriniesť čaj. Presne o štvrtej. Žiaľ, meškala, takže vlastne vô-bec nemám alibi,“ skonštatovala Olga.„IO, pekná historka,“ skonštatoval komisár. „Ak budeš maťchuť, môžeš ju zopakovať aj chlapcom na komisariáte.“Po polhodine cesty sa napokon konečne ocitli pri vchodepaláca. Mamut pred policajným fiakrom už netrpezlivo mávalchobotom. Mladší strážnik Dvornicki stál pri dvierkach fiakra,tváril sa rozpačito.„Ideme mládenci. Kde je Leibmann?“„On...tam za fiakrom.“„Čo tam, preboha, stvára?“„Vyšetruje.“„Nesprávne odstavený fiaker. Nech na to teraz kašle, musí-me sa poponáhľať.“„Nie fiaker, pán komisár. Mŕtvolu.“„Doriti.“Klaus Mirski urobil tri kroky, za rohom fiakra v prachu cestyzazrel telo slúžky, dievčiny, ktorá ohlásila vraždu.„Marianne,“ Olga si kľakla na zem. „Úder tupým predmetomzboku do lebky.“„To som chcel práve povedať.“ Starší strážnik Leibmanndržal ruky zopäté za chrbtom, čo bolo u neho signálom veľkejnervozity.„Aha...a?“ komisár sa márne snažil sústrediť, v ústach malsucho a pošošovicovo kyslo, chcelo by to chladenú minerálkualebo napeneného danzigera.„A nič, pán komisár. Veď čo by ste chceli...udrel ju v tienifiakra, v priebehu poslednej polhodiny, pamätáte, po zbežnomvýsluchu sme ju pustili domov, že má schôdzku s priateľom,chcela sa cestou zastaviť u kaderníka, no...“

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

poviedkaferko / vražda chladne stodvadsať minút 87Starší strážnik bezmocne pokrčil plecami.„Psia krów,“ Olga si kľakla, nepostrehnuteľným pohybomvyvliekla ruky zo želiezok, zdvihla z prachu maličký farebnýúlomok.„Čo to je?“ komisár uchopil predmet. Z preglejky, nebeskymodrý, so zeleným okrajom, polkruhového tvaru.„Skladačka, pán komisár,“ ozval sa Leibmann, ktorý nazeralponad plece. „Presnejšie kúsok skladačky. Zrejme horná časťobrazu. Kúsok neba a stromy.“„Alebo kúsok neba a steblo trávy,“ namietol komisár. Podalpredmet Leibmannovi.„Možno, ale je to omnoho menej pravdepodobné. Spodnáčasť obrazu býva obvykle vyplnená predmetmi alebo živýmibytosťami.“ Leibmann pootočil kúsoček v dlani. „Inak, musí tobyť riadne obtiažna stavebnica,“ dodal.„Podľa čoho tak usudzujete?“„Dielik je veľmi malý, obraz teda iste pozostáva z mnohýchčiastočiek. Jednoduchšie skladačky bývajú zložené z men-šieho množstva súčastí, sú určené malým deťom, prípadnezačiatočníkom.“Komisárovi sa zazdalo, že v Leibmannovom hlase počujenáznak pohŕdania.„Zdá sa, že sa v tom vyznáte,“ poznamenal. Zobral úlo-mok späť z Leibmannovej dlane. „Skladačka. Kto by to bolpovedal.“„Pán komisár, tie obtiažnejšie...akoby som vám to... jedno-ducho vás to chytí. Teraz staviam fregatu,“ priznal sa. „Mámto rozložené v pracovni na zemi a vždy keď prídem zo služby,hodinku dve sa venujem skladaniu. Veľmi zaujímavé, neveriliby ste. Môžem vám niekedy ukázať.“„Aha,“ komisár si na chvíľu predstavil, ako dvaja plešivejúcimuži so zamysleným tvárami vyberajú z hŕbky dielikov súčastia kladú ich k okrajom obrazu, aby vyskúšali, čo sa hodí a čonie. „Čo na to vaša manželka?“ nadhodil.„No...“ Leibmann zvraštil čelo. „Sara predsa vie, že synoviasi musia rozvíjať predstavivosť.“„Isteže,“ komisár preglgol. Leibmann mal dvoch chlapcov,jemu a Gretchen sa už šesť rokov nedarilo. Uhol podriadené-mu pohľadom, oslovil Olgu. „Ty tiež skladáš?“Prikývla. „Zásadne pod holým nebom. Najradšej tesne predbúrkou.“„Prečo pred búrkou?“„Hrám o čas. Či to stihnem. Ak nie, potom chytám vo vzdu-chu dieliky.“„Iste máte mnoho neúplných skladačiek,“ zapojil sa do roz-hovoru Leibmann.„Ani nie. Viete, mám jedného známeho, ktorého baví stra-tené kúsky dovyrezávať. Nechcem vás uraziť, pán staršístrážnik, iste sa vyznáte, no on je skutočný odborník. Vedel byurčiť, z ktorej skladačky kúsok pochádza.“„Si si tým istá?“ komisár zareagoval namiesto Leibmanna,pričom si dlaňou pošúchal strnisko na brade. Odkedy mávalaGretchen migrény, holieval sa nepravidelne.„Áno. Koniec koncov, aj tento kúsoček dovyrezával niekomu(neposkytuje túto službu len mne?) on.“„Ako to viete?“ Leibmann sa tváril skepticky„Na opačnej strane dielika je zelená bodka. Signum.“„Jasné,“ prikývol Leibman. „Slečna Stadnicka, s vašim zná-mym sa veľmi rád pozhováram.“Komisár si odkašľal. „Leibmann, ideme vyšetrovať, nie zho-várať sa o skladačkách!“„Jasné, pán komisár!“„Veď preto! Slečna a ty si založ nazad náramky!“Olga potriasla hlavou, vykonala nepostrehnuteľný pohyb,náramky sedeli ako uliate.•••Olgin známy sa volal Dufkowski. Pracoval ako výpomocnýknihovník, býval na predmestí Neu Danzigu v malom domče-ku. Skladačky mali v domčeku osobitnú izbu. Na podlahe sav deň návštevy rozkladala ľavá časť hradu s dvoma vežami,tretia bola rozostavaná.„Zborowice. Známe tiež ako sibírsky Wawell,“ vysvetlilhostiteľ.„Aha. Vy ste teda Poliak,“ skonštatoval komisár.„Áno. Ale pokiaľ viem, už by to nikomu nemalo vadiť.“ Mužbol štíhly, pomerne vysoký (pokiaľ práve nestál vedľa Olgy),mal plavé vlasy, modré oči, okuliare, manželku, dcéru.„Nie,“ komisár na chvíľu zaváhal, potom však neprezradilpôvod svojej matky, predsa len, od svedkov si treba držať od-stup, „prišli sme vás poprosiť o pomoc kvôli identifikácii istejskladačky. Leibmann, ukážte corpus delicti.“Starší strážnik opatrne odvinul vreckovku.Dufkowski sa nahol, potichu, obdivne hvízdol.„Ejha. Pekný kúsok. Jazero volaviek. A veruže to dalo zabrať.Smiem vedieť, ako ste k tomu prišli?“„Našla som pri istej mŕtvole,“ Olga odpovedala skôr než sti-hol komisár čokoľvek namietnuť. Samozrejme, ruky už malaopäť voľné, náramky zhodila nepostrehnuteľným pohybompred vchodom do Dufkowského domu.„Dočerta, vy ste niekomu dorábali dielik do Jazera Vola-viek?“ Leibmann vyzeral skutočne ohromený.Dufkowski prikývol. Bolo vidieť, že je hrdý.Komisár si odkašľal. „Prepáčte, som trocha mimo obraz.“„On neskladá,“ poznamenala Olga.„Dalo sa to povedať aj inak,“ zahundral komisár a pootočilsa tak, aby ani náhodou nedošlo k očnému kontaktu s Duf-kowskim ani Leibmannom. „Viete, nikdy mi neprišlo na um,žeby...je to iste veľmi povznášajúci koníček...zábava...“„Dielik do Jazera volaviek dokáže zhotoviť len umelec,“ozval sa Leibmann.Komisár pocítil, že mu v krku vyschli všetky otázky.Dufkowski si posunul prstom okuliare. „Zdá sa mi, pán ko-misár, že sa celkom presne neorientujete. Takže...akoby somzačal. Jazero volaviek je veľmi stará skladačka. Prvú verziuzhotovili mnísi v kláštore v Novom Malborku. Za dlhých zim-ných nocí odrezaní od sveta, so zabezpečenými životnýmipotrebami, pretože zbožní obyvatelia v tom čase, začiatkomosemnásteho storočia, poctivo odvádzali desiatok, mali mnísimnoho času. Vyrobili skladačku z lipového dreva s rozlohouosem metrov štvorcových. Mala vyše 7500 dielikov. Veľmidlho bola bezkonkurenčne najväčšou skladačkou na svetea samozrejme, najväčšmi napodobňovanou. Zberateľskýmkúskom, ktorý sa zhotovoval v mnohých verziách. Ja osobnesom asi pred dvoma mesiacmi dostal za úlohu dopracovaťneúplnú verziu, v ktorej chýbala horná časť. Bola to jedna z vy-darených kópií, sama osebe vzácny kúsok, polovica osem-násteho storočia, rokoko, trocha rozjasané farby. Objednáva-teľ sa mi predstavil ako Joannes Herbstlich. Nikdy predtýmani potom som ho nevidel, dostal na mňa od kohosi doporuče-nie. Platil v hotovosti, štedro, nekládol som mu teda zbytočnéotázky, ba vlastne vôbec žiadne otázky, on by sa totiž zrejmerozhovoril rád, zjavne nebol hráč ani obdivovateľ, ale hľadač.“„Aha,“ poznamenala Olga.„Ja zasa nerozumiem,“ zahundral komisár.„Hneď vysvetlím,“ pokračoval Dufkowski. „Hráči sú tí, ktorísi kupujú skladačku preto, aby ju skladali. Teší ich samot-ný proces prikladania dielikov, cielene rozvíjajú motorickúzručnosť, usporadúvajú súťaže v rýchlosti skladania. Zaujímaich najmä rozloha skladačky a počet dielikov, menej téma.Bezprostredne po doskladaní obrázok rozložia. Kupujú veľkémnožstvo hier, podľa možností lacnejších, s témami okopíro-vanými z obrázkov jarmočných kalendárov.Obdivovatelia si cielene vyberajú tému. Väčšmi než zasúva-nie dielikov ich zaujíma obraz. Skladajú ho pomaly, postupne,kupujú drahé hry s motívmi kvalitnejších reprodukcií.Napokon hľadači...táto kategória sa vyskytuje len pri ver-ziách Jazera volaviek. Hľadajú v skladačke tajomstvo; veria,že mnísi do nej vložili kód, pomocou ktorého môžete odha-liť...nikto nevie presne čo, no iste ide o niečo veľkolepé; jednihovoria o večnej mladosti, ďalší o predvídaní budúcnosti, inízasa o obrovskom poklade.“„A vy osobne sa prikláňate ku komu?“ zaujímal sa komisár.„Som obdivovateľ, nie hľadač,“ odvetil Dufkowski.

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

poviedka ferko / vražda chladne stodvadsať minút88„Iste však máte aspoň teóriu.“„Už som vám o nej povedal. Mnísi sa nudili.“„Teda vy si myslíte, že Jazero volaviek je nezmysel?“Dufkowski vehementne zavrtel hlavou. „To som nepovedal.Jazero volaviek je nádherný obraz. Mozaika v podobe skladač-ky. Na jeho výrobe sa zúčastnil majster Archivoltus, autor sláv-nej fresky Jermak prechádza Ob. Jazero je vzácne umeleckédielo.“„Ale podľa vás teda neskrýva hlbší zmysel?“„Aký hlbší? Je pekné. Žiaden hlbší zmysel umelecké dielonemá.“„To ale pri riešení vraždy príliš nepomôže,“ zamrmlal komi-sár. „Herbstlich vám nepovedal nič?“Dufkowski pokrčil plecami. „Žiaľ, po predchádzajúcichskúsenostiach som bol veľmi opatrný. Dokázal som sa vy-hnúť zasvätenému výkladu s podrobným rozborom spôsobukódovania.“„Človeče, vy nie ste ani trocha zvedavý!“ zavrčal komisár.„Prepáčte, nie som detektív, ale výpomocný knihovník.A z duše sa mi protivia konšpiračné teórie o templároch, rytie-roch kríža, židoch, posolstvách v diele Mischjewského či DaVinciho. Pán Herbstlich mi chcel iste niečo tajomné povedať(alebo skôr niekoľko hodín hovoriť s planúcim pohľadom), jasom ho však predbehol a spýtal sa, dokedy potrebujú robotuodovzdať a akú odmenu ponúkajú. On povedal sumu a ter-mín, odišiel, pričom bol spokojný a povedal, že predpokladá,že objednávateľ, ktorého zastupuje, pán Simon Stern bude somnou iste chcieť ďalej spolupracovať, dal mi aj adresu...“„A ozval sa ti odvtedy?“ spýtala sa Olga.„Nie. Ale čo nebolo, môže byť. Potešilo by. Ten jeho SimonStern bol naozaj štedrý.“„Už nebude,“ precedil cez zuby starší strážnik.„Leibmann, vy ste stelesnená diskrétnosť!“ komisár malnesmiernu chuť na omnoho jedovatejšiu poznámku, v krkumal sucho a kyslo, tuhý gumený párok tlačil žalúdočné šťavysmerom nahor.„Pán komisár, mám dojem, že ak nič nepovieme, nič sa ne-dozvieme,“ namietol Leibmann.„Aby si bol v obraze,“ Olga sa prihovorila Dufkowskému „Si-mona Sterna niekto zavraždil...“„Oficiálna verzia neznela na meno niekto,“ podotkolkomisár.„Pán komisár, toto vonkoncom nie je diplomatické,“ Leib-mann pokrútil hlavou. „Teraz s nami vôbec nebude chcieť spo-lupracovať; dokonca sa môže pokúsiť o nejakú zúfalú formupomoci, napríklad rýchly útek alebo...“„Prepáčte, nerozumiem celkom...“ výpomocný knihovníkDufkowski si vreckovkou utrel okuliare.„Obvinili ma z vraždy. Stern bol môj zimný manžel. Malasom ho zabiť dnes o štvrtej,“ oznámila Olga. „Nemám alibi,“dodala.„O štvrtej si predsa bola tu,“ riekol Dufkowski. „Priniesla simi malý luk pre Anitu.“„Ja som vám to vravel, pán komisár,“ starší strážnik pokývalhlavou. „Teraz sa to začne zamotávať.“„Nezačne,“ opäť zasiahla Olga. „Rovno zo ZOO som šlado...k Sternovi. Ako som už uviedla vo výpovedi.“„Tak by ste sa mohli priznať aj celkove,“ navrhol Leibmann.„Pozrite, slečna, už sa zvečerieva, manželka mi chystá vynika-júcu šošovicu s párkom...“„Leibmann, držte hubu!“ komisár mal purpurovú tvár, „tre-pete somariny. Ako vysvetlíte vraždu slúžky? Na tú slečnaStadnicka alibi má, bola hm... bola so mnou na záchode...Mi-mochodom, mohol by som poprosiť o pohár vody?“„Pravdaže.“ Dufkowski odišiel do druhej izby, Leibmannvyužil jeho neprítomnosť a polohlasne povedal: „Možno malakomplica. Tento pán mi je síce sympatický, lenže prípad bysme mali nejako uzavrieť. Vy nechcete ísť domov?“„Nie!“ vyhŕkol komisár, ktorý si okamžite predstavil podve-černú migrénu Gretchen, „teda vlastne áno, vravel som vám,že máte držať hubu, Leibmann!“„Nech sa páči, tu je voda, pán komisár.“ Dufkowski podalMirskému pohár.„Ďakujem. Hm...mladý muž, predpokladám, že dnes o štvr-tej ste boli doma.“„Samozrejme, že bol,“ ozvala sa Olga. „Priniesla som mumalý luk pre dcérku Anitu.“„Ako hlavná obvinená nemôžete poskytovať alibi,“ skonšta-toval Leibmann.„Dajte sa vypchať,“ odsekla rusovláska.

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

poviedkaferko / vražda chladne stodvadsať minút 89„Leibmann, toto vôbec nebolo diplomatické,“ povedal komi-sár ponuro. „Teraz sa slečna Stadnicka nahnevá a odíde.“Leibmann zaškúlil na náramky v tráve, potom si pokusnepremeral 190 čoraz hrozivejšie sa tváriacich centimetrov a vy-tisol: „Ja som to tak nemyslel...ostaňte s nami … pozvem vásk nám na večeru. Manželka robí vynikajúcu šošovicu s pár-kom. Pán komisár, nepridali by ste sa aj vy?“„Nie! Leibmann, nerozptyľujte sa, riešime prípad!“Starší strážnik bezmocne pokrčil plecami. „IO, ale ak budemmať žalúdočné vredy, potom...“„Ozaj, pán Herbstlich tiež spomínal žalúdočné vredy,“ po-znamenal Dufkowski. „A stres. Vtedy, keď preberal obraz. Onvôbec vyzeral po oba razy veľmi nervózne. Takých ľudí sa zozásady nič nepýtam. Nemusí to byť príliš bezpečné. Okremtoho hovoria sami. Pán Herbstlich sa sťažoval, že ho pán Sternstále preháňa, nemá ani čas poriadne sa najesť. A ponižujeho, napríklad ani vôbec nerozumie skladačkám. Najradšej bymu to poriadne vytmavil...“„Vyzeral nahnevane?“ spýtal sa komisár.Dufkowski zvraštil čelo. „Skôr neochotne. Pozeral na Jaze-ro volaviek, ktoré po kúskoch nakladali do fiakra a mračil sa.Podľa mňa mu bolo ľúto, že... Chápete, mňa veľmi prekvapilo,že objednávateľom nie je priamo on.“„Aha. A prečo ste nám nepovedali, že vás to prekvapilo?“štekol komisár.„Nepýtali ste sa. Navyše nie som povinný oznamovať vámsvoje súkromné prekvapenia.“„Ako občan ste povinný pomáhať pri vyšetrovaní vraždypodrobným a pravdivým uvedením všetkých detailov,“ komisárzaložil ruky vbok.„Držte hubu obaja,“ riekla Olga komisárovi i Leibmannovi.„Ako vyzeral ten Herbstlich?“„Asi stodeväťdesiat centimetrov, čierna brada, znamienkonad ľavým obočím. Veľký, plecnatý,“ Dufkowski hovoril poma-ly, sústredene.„IO, poďme teda,“ riekla Olga.„Kam?“ vyhŕkol komisár.Leibmann si odkašľal. „Pravdepodobne do starej kolkár-ne. Ak správne dedukujem, … je to najlepšie miesto v mestena rozloženie veľkej skladačky, však?“Olga prikývla.„Stavím sa potom,“ povedala Dufkowskému, „dúfam, že saAnite páči luk, inak, keď sa náhodou budem túlať, aj pán ko-misár je celkom dobrý strelec, mohol by Anite niečo ukázať.“„Prečo nie, ak budete mať chuť, príďte,“ súhlasil Dufkowski,„musíte však rátať s tým, že Anita je veľmi živé dievčatko.“•••Jazero volaviek bola skutočne nádherná skladačka. Cezokienko kolkárne videli štíhle vtáky s dlhými krkmi, hlavy obrá-tené k nebu, akoby čakali na niečo zhora, zachytené v okami-hu tesne pred vzlietnutím; pri pohľade na skladačku sa zdalo,že sa už-už pohne...Nad skladačkou vzlykal čiernobradý muž.„Ešte sme ho ani nechytili, už sa kaja,“ poznamenal Leib-mann. „Akoby na to nemal dosť času v base.“Komisár pokrčil plecami, pomaly zdvihol schmiedt a riekol:„Ruky hore, pán Herbstlich. Skončme to.“Muž vykonal požadovaný pohyb. Olga k mužovi podišla,stiahla si z rúk želiezka, uprostred pohybu však stuhla. „Pánstarší strážnik, toto je na vás,“ riekla, s výrazom zhnuseniapodala želiezka. Leibmann zacvakol, dievčina oslovila čerstvozaisteného.„On senátor vôbec nechcel skladačku skladať, však? Chcelju len odložiť do komody. Aby mal slávne Jazero volaviek,“skonštatovala Olga.„Nechať takúto skladačku nerozloženú je jednoducho bar-barstvo, navyše, ešte práve v túto chvíľu...“ pán Herbstlichpreglgol, „snažil som sa pánu senátorovi vysvetliť tajomstvokódu, lenže on sa mi vysmial, že vraj aké hlúposti, či som vrajpráve nečítal nezmysly od nejakého Daniela Brauna, neovlá-dol som sa, ako tam stál, schmatol som ho a tresol ním o ko-modu, otvoril som ju, vzal som kazetu so skladačkou, vybehol,v rozrušení som si ale nevšimol, že sa kazeta otvorila, niekoľ-ko desiatok dielikov sa vysypalo pred domom, potom somspravil možno hlúposť, ale nemohol som inak, no vzali by stenekompletné Jazero volaviek?“„Rozhodne nie,“ riekol starší strážnik Leibmann.„Vidíte, takže som sa vrátil a videl som slúžku. Všetky dieli-ky pozbierala, nevedel som čo a ako, udrel som ju, vzal zvyšokJazera...lenže jeden z dielikov som cestou stratil, pozrite,“ukázal prstom na miesto, kde sa stýkala obloha s nebom,„kvôli tomuto kúsočku dnes neodhalím kód, osemnásť storočípo Kristovi, v roku dvoch šestiek o piatej večer v deň Hromníc.Na hranicu vody a rastlín, keď dopadne slnečný lúč... o necelúminútu nastane ten čas...“Lúč dopadajúci cez okno sa naozaj pomaly posúvalna miesto prázdneho dielika, starší strážnik Leibmann s fas-cinovaným výrazom v tvári vytiahol vreckovku, Olga ju všakschmatla, strčila do vrecka, lúč prekĺzol cez prázdny dielik na-pravo, zaboril sa do koruny namaľovanej jedle.„Žiaľ, nevyšlo to,“ Olga pokrčila plecami. „Kód zostanenerozlúštený.“„Ale...“ Leibmann zalapal po dychu.„Čušte, starší strážnik!“ ozval sa komisár. Pozrel na Olgu.„Čestná strážmajsterka Stadnicka, vykonajte rozsudok.“„Vykonám.“ Dievčina siahla do vrecka, vytiahla vreckovku,rozbalila ju, položila dielik na prázdne miesto, poodstúpilaod skladačky.„Nádhera, však?“ podotkla. „Volavky, obloha, stromy, farby,tvary...“„Nieee!“ zakvílil bradáč, vrhol sa dopredu, Olga ho však chy-tila za plecia, posadila na zem ako malú bábiku. „To nič, to nič,veď to nič neznamená, však?“ prihovorila sa mu. Muž sklonilhlavu, odrazu vyzeral úplne ochabnuto. Komisár Mirski mu po-ložil ruku na plece. „Poďte, pán Herbstlich. Hoci to vôbec nieje potrebné, no zákon je zákon.“„Veru a večera je večera,“ podotkol starší strážnik Leib-mann, ktorému už predstava manželkinej šošovice s párkomvyhnala z mysle všetky kódy sveta. Olga sa usmiala na komi-sára. „Ozaj, Svitanie nad zálivom je naozaj pekná pohľadnica,dúfam, že sa Gretchen bude páčiť.“ Potom sa dievčina otočila.Len tak stála pri obraze, dívala sa. Vysoká, štíhla, volavkas vlasmi farby mamutej srsti a očami farby čepelí dýk veľmitesne pred odletom. Klaus Mirski z posledných síl odvrátil po-hľad. Zamyslel sa nad tým, akým zákonom podlieha migréna.Možno sú to zákony neposedných dievčatiek so športovýmlukom. Ktovie.Text: © Miloš Ferko, 2009Ilustrácie: © Juraj Mandel, 2009kde a ako?Knihu Miloša Ferka Tisíc toliarov za Olgu Stadnicku, ktorá ob-sahuje ďalšie poviedky z fiktívneho sveta Sibérie si môžete kú-piť v knižnom e-shope časopisu Fantázia na www.fantazia.sk/obchod, alebo v sieti kníhkupectiev Brloh (www.brloh.sk)Kúpou knihy cez e-shop Fantáziepodporujete chod internetovéhomagazínu Fantázia.skkúpou knihy v sietikníhkupectievbrloh podporujeteslovenskýchautorov fantastikya literárnu sútľažcena fantázie.

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

úryvok gaiman / záhrobná kniha90úryvok gaiman / záhrobná kniha90

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

úryvokgaiman / záhrobná kniha 91Lud mal neklamný pocit, že sa čosi deje. Cítil to v priezračnomzimnom vzduchu, vo vetre, v temnote. Cítil to v rytme dlhých nocía letmých dní.Pani Owensová ho vystrčila z hrobky. „Hybaj, nemoc sa mi tu,“šomrala. „Mám veľa roboty.“Lud sa na mamu spýtavo pozrel. „Vieš, aká je tam zima?“vzpieral sa.„Čo nepovieš,“ odvetila, „či to nebude tým ročným obdobím. Tomáš,“ hovorila viac sebe ako Ludovi, „topánky. Tých šiat, čo tre-ba obšiť. Alebo pavučiny, hotová katastrofa. Tak sa ber,“ preho-vorila už zase k synovi. „Roboty mám nad hlavu a nepotrebujem,aby si sa mi plietol pod nohy.“Zanôtila si popevok, ktorý Lud ešte nepočul.„V zlate či sa v špine babre,každý zvaný na macabre.“„Čo si to spievaš,“ vyzvedal Lud, ale hneď to oľutoval, paniOwensovej namiesto odpovede div že blesky z očí nevyšľahlia radšej sa rýchlo pratal, aby sa ich nedočkal v slovnej podobe.Chlad a tmu na cintoríne presvecovali hviezdy. Lud prešielobrasteným egyptským chodníčkom okolo Vražednej mamičky,ktorá bola zahľadená na brečtanové výhonky.„Ty máš lepšie oči, mladý muž,“ oslovila ho. „Kvitne už?“„Či kvitne? V zime?“„Čo hľadíš ako teľa na nové vráta?“ paprčila sa. „Všetko kvit-ne, kedy má. Najprv sa objavia púčiky, rozvinú sa do kvietkova tie potom odkvitnú. Všetko pekne po poriadku.“ Zavŕtala saešte väčšmi do plášťa a veľkého čepca.„Ľudia pľúca, ryby žiabre,my dychčíme po macabre. Či nie?“„Neviem,“ odvetil Lud. „Čo je macabre?“Mamička však na jeho otázku nedbala a zmizla v hustombrečtane.„To sú veci,“ začudoval sa Lud nahlas. Vydal sa hľadať miléslovo a spoločnosť do rušného mauzólea rodiny Bartlebyovcov,no ani tí, celkovo sedem generácií, nemali čas sa mu venovať.Všetci do jedného, od najmladšieho (†1831) až po najstaršieho(†1690), boli zabratí do upratovacích prác.Fortinbras Bartleby (zomrel na suchoty, ako sa zveril Ludovi,ktorý si dlhé roky myslel, že Fortinbrasa niekto začaroval, aby samu vyparila všetka krv z tela, a veľmi ho sklamalo, keď sa dozve-del, že suchoty sú obyčajná ľudská choroba) sa mu za všetkýchospravedlňoval.„Nemôžeme sa ísť hrať, Lud. Čo nevidieť totiž príde zajtrajšívečer. A to sa tak často nestáva.“„To sa stáva každý deň,“ namietol Lud. „Po každom dni prídezajtrajší večer.“„Takýto nie,“ nedal sa Fortinbras. „Takýto príde raz za sto ro-kov, len keď naprší a uschne.“„Veď nie je Veľká noc,“ vravel Lud, „ani Dušičky. Nie sú Viano-ce, ani Nový rok.“Fortinbras sa huncútsky usmial, kútiky sa mu na okrúhlej pe-havej tvári roztiahli od ucha k uchu.„Nie veru,“ prisvedčil. „Je to úplne iný sviatok.“„Ako sa volá,“ domŕzal Lud. „Čo sa bude diať?“„To ti je ten najlepší sviatok,“ nadýchol sa Fortinbras a určiteby pokračoval, myslel si Lud, keby si ho nezavolala stará mamaLouisa Bartlebyová (mala len dvadsať rokov) a nezvrieskla mučosi do ucha.„Nič,“ vyhováral sa Fortinbras starej mame a následne Ludovi,„Prepáč, musím ísť pomáhať.“ Dal sa do umývania zaprášenejrakvy, pričom si pospevoval. „La, la, la, pam,“ trilkoval. „La, la, la,pam.“ Za každým „pam“ zoširoka a energicky mávol handrou.„Nespievaš s ostatnými?“„Čo by som mal spievať?“„No to, čo všetci.“„Niet času,“ vysvetlil Fortinbras. „Okrem toho, všetko príde ažzajtra.“„Niet času,“ doložila Louisa, čo zomrela pri pôrode dvojičiek.„Staraj sa o seba.“Zaspievala sladkým, zvonivým hlasom,„V tvári smiech, vo vlasoch fábre, tancovačka na macabre.“Lud zašiel do polorozpadnutého kostolíka. Prešmykol sa medzináhrobkami do krypty, kde posediačky čakal, kým sa vráti Silas.Zima ním prestupovala až na kosť, to je síce pravda, ale Lud satým netrápil, cintorín totiž vyžaroval teplo, a mŕtvi bez toho zimunecítia.Pestún sa vrátil až nad ránom, v ruke mal veľkú igelitovútašku.„Čo si priniesol?“„Šaty. Pre teba. Vyskúšaj si ich.“ Silas vykúzlil sivý pulóverladiaci s Ludovým rúchom, džínsy, spodnú bielizeň a topánky –bledozelené tenisky.„Na čo mi to všetko bude?“„Akože, okrem toho, že si to oblečieš? Tak za prvé máš podľamňa už dosť rokov – koľko vlastne, určite aspoň desať – a po-tom nie je zlé vyskúšať si, v čom chodia živí ľudia oblečení. Razich budeš nosiť každý deň, tak prečo si na to nenavyknúť už te-raz. Navyše poslúžia ako maskovanie.“„Čo je maskovanie?“„Keď sa niečo tak veľmi podobá na niečo iné, že sa na pohľadnedá rozpoznať, čo je čo.“„Aha. Jasné. Teda, zhruba.“ Obliekol sa do šiat. Trochu sa po-hneval so šnúrkami od topánok, tak mu Silas ukázal, ako sa za-väzujú. Celý ten úkon sa mu zdal nesmierne komplikovaný a ve-ruže istý čas trvalo, kým sa ich naučil zaviazať tak, aby ho Silaspochválil. Až potom sa Lud odvážil spýtať.„Silas? Čo je macabre?“Silas dvihol obočie a naklonil hlavu. „To si kde pochytil?“„No všade, každý na cintoríne o tom rozpráva. Viem len toľko,že sa to udeje zajtra večer. Ale čo to je?“„Tanec,“ odsekol Silas.„Tancovačka na macabre,“ pripomenul si Lud nahlas. Chodíštam aj ty? Aké to je?“Pestún sa na Luda pozrel dvoma čiernymi tôňami a riekol: „Ne-viem. Za tie roky, čo nocami chodím po svete som toho poznaluž veľa, ale ako sa tancuje macabre ti povedať neviem, Lud. Zú-častniť sa na ňom smú len živí alebo mŕtvi, ja nie som ani jedno.“Luda striaslo. Žiadalo sa mu objať Silasa a sľúbiť, že ho nikdyneopustí, ale nešlo to, tak ako nešlo objať lúč mesačného svetla.Nie preto, lebo Silas nebol hmotný, ale jednoducho sa to nepatri-lo. Niektorých ľudí objať môžete, Silasa nie.Zamyslene si premeral Luda oblečeného do nových šiat. „To byšlo,“ usúdil. „Vyzeráš ako každé iné dieťa zo sveta živých.“Lud sa pyšne usmial. Vzápätí však úsmev vystriedala vážnatvár. Povedal: „Ty tu ale budeš vždy, pravda? A nebudem musieťstadiaľto odísť, keď nebudem chcieť, však?“„Všetko má svoj čas,“ uzavrel Silas a tej noci už viacneprehovoril.Nasledujúci deň sa Lud zobudil včasne, keď ešte na zimnejoblohe stále viselo slnko ako strieborniak. V tomto ročnom obdo-bí bolo oveľa ľahšie prespať tých niekoľko hodín denného svetla5. kapitola: Danse macabreneil gaimanzáhrobná kniha (úryvok)

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

úryvok gaiman / záhrobná kniha92bez toho, aby uvidel slnko, a potom si užívať dlhé noci, preto siLud sľúbil, že bude vstávať ešte za svetla a pôjde hneď von.Vo vzduchu bolo cítiť zvláštnu, prenikavú vôňu kvetov. Lud saňou nechal viesť po egyptskom chodníčku, kde sa hompáľali ob-rovské chumáče brečtana, stále rovnako zelenej prikrývky napo-dobenín egyptských sošiek, hieroglyfov a výzdob na stenách.Vôňa silnela a Ludovi sa na okamih zazdalo, keď videl na rast-linách biely povlak, akoby malo začať snežiť. Prizrel sa im bližšie.Rástli na nich malé kvietky s piatimi lupeňmi a užuž sa k nim na-hýbal že si privonia, keď tu začul približujúce sa kroky.Zmizol do brečtanového porastu a striehol. Traja muži s jednouženou, napospol živí ľudia, mierili na egyptský chodník.„Toto tu?“ spýtala sa.„Áno, pani Carrawayová,“ potvrdil jeden z mužov. Bucľatá po-stava, biele vlasy, ledva dychčal. Každý niesol veľký prázdny kôšz prútia.Tvárila sa váhavo a pochybovačne. „Asi vám budem musieťveriť,“ podotkla. „Ale že by som tomu rozumela, to sa nedá pove-dať.“ Pozrela na kvety. „Čo mám akože robiť?“Najmenší muž strčil ruku do koša a vytiahol zhrdzavené nožni-ce. „Nech sa páči, pani starostka.“Pustila sa do obstrihávania kvetov a muži ich zbierali do košov.„Poviem vám,“ nadhodila po chvíli starostka, pani Carrawayo-vá, „že to je dobrá hlúposť.“„Je to,“ povedal tučniak, „tradícia.“„Dobrá hlúposť,“ zopakovala, ale pokračovala v strihaní kviet-kov. Keď naplnili prvý kôš, opýtala sa: „To by mohlo stačiť, nie?“„Musíme naplniť všetky tri,“ odpovedal nízky muž, „a daťpo kvietku všetkým, čo žijú v Starom meste.“„Veľmi zvláštna tradícia, keď mám pravdu povedať,“ zhodno-tila pani Carrawayová. „Keď som sa na ňu pýtala bývalého sta-rostu, nič o nej nevedel.“ Vzápätí dodala. „Nezdá sa vám, že násniekto sleduje?“„Prosím“, vložil sa do rozhovoru muž, ktorý dosiaľ mlčal.Mal turban a veľkú bradu. „Myslíte nejakých duchov? Na týchneverím.“„Čoby duchov,“ odvrkla. „Len mám taký čudný pocit, že saniekto díva.“Len taktak, že sa Lud opanoval a nezaliezol hlbšie.„Je celkom prirodzené, že bývalý starosta tradíciu nepoznal,“pridal sa tučko s už takmer plným košom. „Brečtan nezakvitolv zime už dobrých osemdesiat rokov.“Bradatý muž v turbane, čo neveril na duchov, sa znepokojeneobzeral.„Každý obyvateľ Starého mesta dostane jeden kvet,“ vysvet-ľoval mužíček. „Muži, ženy, deti.“ Nato pomaly doložil, akoby sarozpamätával na čosi, čo sa učil už veľmi dávno, „Jeden z brehu,druhý na breh, všetci hor sa na macabre.“Carrawayová ohrnula nos. „Táraniny,“ mávla rukou a vrátila sak strihaniu kvetov.Súmrak padol skoro a o pol piatej už všetko prikrývala noc.Lud sa túlal medzi hrobmi, či nenájde niekoho, s kým by sa mo-hol rozprávať, ale všade bolo pusto. Zišiel k hrnčiarskej zemipohľadať Lízu Hempstockovú, lež nepochodil ani tam. Ešte ajhrobka manželov Owensových civela prázdnotou; ani otec, animama, nikde nikto.Postupne sa ho začala chytať panika. Po prvý raz za desaťrokov svojho života sa cítil opustený na mieste, ktoré považovalza svoj domov. Ponáhľal sa dolu vŕškom do starého kostola, kdesa rozhodol počkať na Silasa.Silas nechodil.„Asi sme sa minuli,“ upokojoval sa Lud, i keď sám tomu ne-veril. Vyšiel až na samý vrch kopca a rozhliadol sa naokolo. Podstudeným nebom obsypaným hviezdami sa v rôznych tvarochligotali svetlá mesta, pouličné lampy, svetlomety áut a všako-vaké pohyblivé svetielka. Zbehol dole kopcom a zastavil sa ažu hlavnej brány.Počul hudbu.Poznal všelijaké druhy hudby: podmanivú melódiu zmrzliná-rovho auta, hity z rádia od robotníkov, skladby na zaprášenýchhusliach Clarettyho Jakea, ale nič podobné ešte nepočul. Sledkolísavých tónov, ako keby sa niečo chystalo, ako predohra ale-bo prelúdium.Prešuchol sa cez zatvorenú bránu a zišiel dolu brehom aždo Starého mesta.Šmykol sa povedľa starostky, ktorá postávala na rohu. Akovidel, práve pripínala okoloidúcemu podnikateľovi biely kvetna chlopňu saka.„Osobne na dobročinné účely neprispievam,“ vyhováral sa.„Takéto záležitosti má na starosti moja sekretárka.“„Nejde o dobročinnosť,“ uviedla veci na pravú mieru. „Je totaká miestna tradícia.“„Aha,“ múdro sa zatváril, vypol hruď s maličkým kvietkom,nech vidí celý svet a odkráčal pyšný ako páv.Na rad prišla mladá žena s kočíkom.„Nač to je?“ vyzvedala podozrievavo, keď sa k nej priblížilastarostka.„Jeden dáme vám a jeden dieťatku,“ vravela starostka.Žene zapichla kvietok do zimného kabáta, dieťatku ho len na-lepila na šaty.„Šak ale nač to je?“ nedala sa odbiť.„To sa tak zvykne v Starom meste,“ neurčito odtušila starost-ka. „Je to tradícia.“Lud pokračoval v chôdzi. Kam sa pohol, tam boli ľudia s biely-mi kvetmi. Na opačnom konci naďabil na mužov, ktorí pomáhalistarostke so zbieraním, a teraz, každý s jedným košom, rozdávalikvietky. Nevzali si všetci, i keď väčšina áno.Hudba, zvláštna a slávnostná, celkom na hranici počuteľnosti,znela ďalej. Lud nastrčil ucho, aby zistil, odkiaľ sa tóny nesú, alebezvýsledne. Išla akoby odvšadiaľ, iba sa vznášala vo vzduchu.Rinula sa z trepotajúcich vlajočiek a markíz, zo vzdialeného hlu-ku dopravy, z podpätkov, ktoré klopkali na dlažobných kockách...Všimol si aj inú zvláštnosť, keď pozoroval ľudí na ceste domov.Zdalo sa mu, akoby kráčali do rytmu sotva počuteľnej hudby.Bradatému mužovi v turbane už dochádzali kvety. Lud zamierilk nemu.„Dobrý večer,“ pozdravil ho.Muž sa strhol. „Kde si sa tu vzal,“ čudoval sa akomaknasrdene.„Prepáčte,“ ospravedlnil sa Lud. „Dáte aj mne jeden?“Muž naňho podozrievavo zagánil. „Bývaš tu?“ opýtal sa.„Pravdaže,“ prisvedčil Lud.Podal mu biely kvet. Lud ho vzal a vzápätí zjajkol „Au,“ keď hočosi pichlo do palca.„Pozor na špendlík,“ varoval ho dodatočne. „Ten sa pichádo kabáta.“Na palci sa mu objavila červená kvapka. Vložil si ho do úst, za-tiaľ čo sa muž snažil pripnúť mu kvet na pulóver. „Ešte som ťa tunevidel,“ zveril sa mu.„Ale bývam tu, nemusíte mať obavy. Na čo sú tie kvety?“„Pripomínajú tradíciu z čias,“ hovoril muž, „keď tu stálo lenStaré mesto. Ak na cintoríne zakvitne v zime brečtan, kvety sapozbierajú a rozdajú všetkým, čo tu bývajú, starým i mladým,mužom i ženám, bohatým i chudobným.“Hudba znela hlasnejšie. Lud nevedel, či ju počuje lepšie preto,lebo má pripnutý kvet, ale už celkom dobre rozpoznal vzdialenédunenie bubnov a ťahavé tóny gájd, ktoré ho pomkli do krokuv presnom rytme.Ešte nikdy sa nevybral len tak na výlet. Zabudol na všetky zá-kazy, ktoré sa týkali pobytu mimo cintorína, zabudol, že na cinto-ríne je v tých chvíľach pusto. Jediné, čo zamestnávalo jeho myseľ,bolo Staré mesto, kadiaľ si cupkal k mestským záhradám predbudovou bývalej radnice. (Spravili z nej múzeum a informačnécentrum po tom, ako sa radní presťahovali do nových, síce fád-nych, ale zato obrovských priestorov na opačnom konci mesta).V záhradách našiel Lud prechádzať sa pomerne veľa ľudí, čobolo zvláštne, keďže uprostred zimy tam okrem veľkej tráv-natej plochy, niekoľkých kríčkov, schodov a sošiek nebolo čoobdivovať.Tóny hudby si Luda načisto podmanili. Na námestie sa postup-ne trúsili ďalší obyvatelia, po jednom, v pároch, s rodinami. Toľkoživých ľudí pokope jakživ nevidel. Dali sa rátať na stovky, každýdýchal, každý mal pripnutú kvetinu, každý bol taký živý ako on.

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

úryvokgaiman / záhrobná kniha 93„Žeby sa ľudia v živote venovali len tomuto?“ prišlo mu na um,no vedel, že to tak nie je, že dnešný večer, nech už sa za nímskrýva, čo chce, je mimoriadny.Vedľa neho sa pristavila známa silueta mladej ženy s kočíkoma dieťaťom v náručí, a kývala hlavou do rytmu hudby.„Ako dlho bude znieť tá hudba?“ chcel vedieť Lud, ale ženaneodpovedala, len sa usmievala a kývala hlavou. Zdalo sa mu,že sa smeje akosi čudne. Až keď sa rozhodol zmiznúť, lebo po-chopil, že ho žena buď nepočuje, alebo s ním nehodlá hovoriť,riekla, „Krišpín dolina, hotové Vánoce.“ Vyslovila to ako v sne,akoby vystúpila zo svojho tela a pozerala sa na seba. Znenazdaj-ky sa rozvravela tým istým neprítomným tónom, „Pripomína mito babkinu sestru, tetku Kláru. Ked už babky nebolo, chodilisme na Štedrý večer k ní, hrala na klavíri a nekedy aj spívala,zatál čo my sme sa kŕmili sladkosťami. Na to, čo hrala a spí-vala, si nespomenem, ale tá hudba zní jak všetky jej skladbydohromady.“Dieťa s hlávkou opretou mame o plece vyzeralo, že spí, ale ajono akoby rúčkami kývalo do rytmu.Odrazu hudba stíchla a námestím sa rozhostilo ticho. Mäkkéticho, ticho, ako keď padá sneh, všetky zvuky pohltila noc a po-stavy zhromaždené na námestí, nik nedupotal, nešúchal noha-mi, sotva dýchali.Niekde v blízkosti začali hodiny odbíjať polnoc a vtedy sa tozačalo.Pomaly, v radoch po desať a so všetkou vážnosťou, zostupo-vali z kopca, až kým ich nebola plná ulica. Lud poznal takmervšetkých. V prvom rade videl Vražednú mamičku a JosiahaWorthingotna a starého lorda, ktorého zranili na krížových vý-pravách, čo prišiel domov umrieť a doktora Trefusisa, každéhos vážnym a dôležitým výrazom v tvári.Z námestia sa ozývalo udivené híkanie. Ktosi sa rozplakala nariekal: „Och, pane, zmiluj sa nad nami, nadišla súdna hodi-na, tak veru!“ Ostatní však len zaujato civeli s o nič väčším pre-kvapením, ako keby sa to všetko udialo vo sne.Mŕtvi sa nezastavovali, rad za radom pochodovali k námestiu.Josiah Worthington vystúpil po schodoch k starostke Carra-wayovej. Natiahol ruku a nahlas, tak aby ho všetci počuli všet-ci, riekol: „Krásna dáma, sťa v Alhambre, zvem vás k tancuna macabre.“Carrawayová otáľala. Vyslala spýtavý pohľad na muža, čo stálvedľa nej v papučiach a s bielym kvietkom na župane. Usmial saa pokynul hlavou. „Nech sa páči,“ odobril pozvanie.Ponúkla teda ruku. Keď sa ich prsty dotkli, hudba sa opäťrozozvučala. Ak sa Ludovi dovtedy zdalo, že počuje len predo-hru, už to nebola pravda. Za týmito tónmi sem všetci prišli, tátohudba ich šteklila na rukách i nohách.Mŕtvi sa pochytali za ruky so živými a brali sa do kola. Vra-žednú mamičku vyzval do tanca muž s turbanom, podnikateľasi uchmatla Louisa Bartlebyová. Pani Owensová sa pohľadomstretla s Ludom, usmiala sa naňho a prijala ponuku do tancaod starého kamelota, zatiaľ čo jej manžel bez štipky blahosklon-nosti požiadal o tanec malé dievča, rozžiarené od radosti, aničoby na tento okamih čakalo celý život. Viac Lud nevidel, lebomu do dlane vkĺzla čiasi ruka a razom bol vo víre tanca aj on.Pred sebou videl úškrn Lízy Hempstockovej. „Celkom ti toide,“ poznamenala po niekoľkých tanečných krokoch, čo spoluurobili.Do melódie čistým hlasom zaspievala:„Ukloním sa, tvárim chrabreSmiem vás vyzvať na macabre?“Hudba Ludovi rozlievala v hlave a na prsiach nespútanú ra-dosť, nohy prekladal celkom samozrejme, ako keby poznal taneč-né kroky odjakživa.Tancoval s Lízou, a keď skladba dohrala a začala nanovo, oci-tol sa v náručí Fortinbrasa Bartlebyho, ktorý ho vykrúcal napriečzoradenými, no ochotne ustupujúcimi tanečníkmi.Lud zazrel Abanazera Bolgera ako tancuje so slečnou Borrow-sovou, jeho bývalou učiteľkou. Mŕtvi tancovali so živými. Párystáli vo vyrovnaných radoch a robili úkroky naľavo a napravo,pričom vykopávali nohami (la-la-la-pom, la-la-la-pam) tak ako satancovalo už pred tisíc rokmi.Stál v rade oproti Líze. Opýtal sa: „Skade sa berie tá hudba?“Mykla plecami.„Kto to celé organizuje?“„To samo,“ odvetila. „Živí si nič nepamätajú, ale my hej...“Odrazu zdúpnela a skríkla: „Sleduj!“Živého koňa Lud ešte nevidel, poznal ho len z obrázkovýchkníh. No aj keby hej, nebolo by mu to nič platné, lebo beluš, kto-rý kráčal po ulici k nim, nemal s jeho predstavami o koňoch veľaspoločného. Bol väčší, oveľa väčší, a mal dlhú hlavu s vážnympohľadom. Na neosedlanom chrbte sedela žena v dlhých sivýchšatách, ligotavo splývajúcich vo svetle decembrového mesiacaako pavučiny s kvapôčkami rosy.Prišla na námestie, zadržala koňa a poľahky, s eleganciouzosadla, aby sa mohla postaviť pred zhromaždenie živýcha mŕtvych.Jemne sa v kolenách zhupla do pukerlíka.Všetci jej ho buď opätovali, alebo sa uklonili a tanec sa moholopäť rozprúdiť.„Sivko s Dámou, vám i vám bré,Prichádzajú na macabre.“Stihla zahlaholiť Líza, prv ako ju vír tanca strhol do kola, prečod Luda. Tanečníci dupotali, skákali, hojdali sa a vykopávalido rytmu, a dáma v sivom dupotala, skákala a hojdala sa s nimi.Ešte aj kôň akoby kýval hlavou a prešľapoval na mieste podľahudby.Tempo melódie zrýchlilo a s ním aj kroky tancujúcich. Ludsotva lapal po dychu, ale nevedel si predstaviť, že by mal tanecodrazu prestať, macabre, tanec mŕtvych so živými, tanec so smr-ťou. Tváre všetkých, i Ludova, žiarili úsmevom.Semtam, ako sa tak premával tanečnými krokmi po mest-ských záhradách, úchytkom zazrel aj dámu v sivom.„Každý,“ nadchýnal sa Lud, „úplne každý tancuje.“ Len čo muto prebehlo hlavou, zistil, že to nie je celkom pravda. V tieni pristene radnice stála mužská postava, celá v čiernom. Netanco-val, len sa prizeral.Lud sa mu z tváre snažil vyčítať, čo sa odohráva v jeho vnút-ri, či je to túžba pridať sa, alebo len smútok, ale Silas bol akoz kameňa.Zavolal naňho, „Silas,“ s nádejou, že podíde bližšie, pridás k nim a bude sa tiež tak výborne baviť. Ten keď začul, že ho vo-lajú, spravil krok dozadu a zmizol z dohľadu.„Posledný tanec!“ ozvalo sa odniekiaľ, na čo sa tóny vzopälido vznešených, slávnostných a definitívnych výšin.Každý si našiel partnera, živý mŕtveho, mŕtvy živého. Len čoLud natiahol ruku, dotkli sa ho čiesi prsty, a keď pozrel komupatria, zistil, že hľadí do sivých očí dámy v pavučinovej róbe.Usmiala sa naňho.„Zdravím ťa, Lud,“ zvítala sa s ním.„Zdravíčko,“ vypadlo z neho, keď už boli v kole. „Smiem saspýtať, ako sa voláte?“„Na mene nezáleží,“ odvetila.„Máte krásneho koňa. Aký je obrovský! Nevedel som, že môžutak narásť.“„Je dosť krotký na to, aby na svojom veľkom chrbte odniesolnajstatnejších valibukov, a dosť silný aj pre tých najmenších.“„Smiem sa na ňom povoziť?“„Raz hej,“ odpovedala a sukňa z pavučín sa zatrblietala. „Razsa zvezieš, tak ako každý.“„Sľubujete?“„Prisahám.“Keď to doriekla, tanec ustal. Lud sa hlboko uklonil, poďakovalsa partnerke za tanec a vtedy, až vtedy naňho doľahla únava,ani čo by pretancoval celú noc. Boleli ho všetky svaly a odmietaliposlušnosť. Bol na konci s dychom.Z diaľky začul odbíjanie hodín, dobre sa preto započúval, nechvie, koľko úderov zaznie. Dvanásť. Rozmýšľal, či tancovali dva-násť hodín, dvadsaťštyri alebo ani minútu.Narovnal sa a poobzeral okolo seba. Vyparili sa mŕtvi, aj Dámaso sivkom. Ostali len živí, ktorí sa zberali domov, odchádzali z ná-mestia v polospánku, ťarbavo ako námesačníci.Námestie pokrýval koberec bielych kvietkov. Vyzeralo, akokeby sa na ňom práve skončila svadba.

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

úryvok gaiman / záhrobná kniha94Na ďalší deň sa Lud zobudil v Owensovie hrobke s pocitom, žebol zasvätený do veľkého tajomstva, že sa podieľal na niečomdôležitom. Pravdaže, horel túžbou niekomu to celé vyklopiť.Hneď ako pani Owensová vstala, Lud sa na ňu vrhol, „Včerav noci to bolo fakt špicové.“„Áno?“ spýtala sa očistom.„Všetci sme tancovali,“ rozplýval sa Lud. „Úplne všetci a rovnona námestí v Starom meste.“„Tancovali, hm?“ utrúsila na pol úst. „Aha, zaujímavé. A žemáš zakázané chodiť do mesta, na to si nespomínaš?“Vedel, koľko bije, keď mamu chytí takáto nálada, preto sa aninesnažil pokračovať v rozhovore a radšej sa z hrobky čo najrých-lejšie vytratil do hustnúceho šera.Vyšiel na kopec, k čiernemu obelisku a pamätnej doske Josia-ha Worthingtona, kde amfiteáter ponúkal výhľad na staré mestoa svetlá okolo.Josiah sa postavil rovno vedľa neho.„Prvý tanec patril vám,“ oslovil ho Lud. „Tancovali ste sostarostkou.“Worthington na neho vrhol mĺkvy pohľad.„Všakže?“ nedal sa Lud.Lord naveľa odpovedal: „Mŕtvi sa so živými nestýkajú, chlapče.Tak ako my nepatríme do ich sveta, nepatria ani oni do nášho.V prípade, že by sme sa vedno zúčastnili na danse macabre,na tanci kostlivcov, nikdy by sme sa o tom nezmienili, a tým me-nej v rozhovore s živými.“„Ale veď ja patrím k vám.“„Nepatríš, môj milý. Nie, kým budeš nažive.“Vtedy si Lud uvedomil, že tancoval na strane živých, že nepri-šiel do mesta s mŕtvymi a zmohol sa len na, „Rozumiem... asi.“Pobral sa rezko dolu kopcom, tak sa ponáhľal, že div neskon-čil na zemi, keď sa potkol o hrob Digbyho Poola (1785-1860Všetkých to čaká), silou vôle sa napriamil a poďho zase utekať,aby zastihol Silasa, prv ako sa zase vyparí.Sadol si na lavičku.Niekde v blízkosti sa čosi nečujne pohlo a zaznel pestúnovhlas. „Dobrý večer prajem.“„Včera si tam bol tiež,“ vyrútil sa naňho Lud. „Nesnaž sa mitvrdiť, že nie, lebo ja som ťa videl.“„Bol,“ prisvedčil Silas.„Tancoval som s ňou. S Dámou na sivkovi.“„Nevrav.“„Veď si to videl. Všetko si videl. Živých aj mŕtvych. Ako spolutancujeme. Prečo sa o tom nik nechce rozprávať?“„Lebo svet má svoje tajomstvá. Lebo o niečom sa rozprávaťnesmie. Lebo ľudia si nepamätajú všetko.“„Veď ale teraz sa o tom rozprávame. Hovoríme o macabre.“„Ja som netancoval,“ odvetil Silas.„Ale díval si sa.“Iba hlesol: „Neviem, čo som videl.“„Silas, ja som tancoval s tou dámou,“ vyvreskol Lud. Opatrov-ník sa urazene zachmúril, až sa Lud preľakol, sťaby práve zobudilspiaceho leoparda.Silas však len sykol: „Náš rozhovor sa práve skončil.“Lud mal ešte čosi na jazyku, ba nielen čosi, chcel povedať tisícvecí, aj keď možno nebolo celkom rozumné ich vysloviť, keď tuho vyrušil nejaký zvuk, šuchotanie, tiché a mäkké, a po tvári aničoby mu prešlo studené pierko.Myšlienky na tancovačku boli razom minulosťou, strach nahra-dil pocit radosti a úžasu.Za život sa mu niečo také zatiaľ pritrafilo len dva razy.„Silas, pozri, sneží,“ skríkol, zatiaľ čo mu celým telom prestu-povala blaženosť a potláčala všetko iné. „Sneží.“MedzihraSnemNa malom ozname v hotelovom vestibule ste sa mohli dočítať,že Washingtonova sála je na celý večer rezervovaná pre uzav-retú spoločnosť, i keď by ste sa už nedozvedeli, s akým cieľomsa spoločnosť zišla. Na lístku to nestálo a, pravdupovediac, anikeby ste nahliadli dnu a premerali si osadenstvo miestnosti, ne-boli by ste o nič múdrejší. Azda len o toľko, že príslušníčky než-ného pohlavia sa dnu nenachádzali. Za okrúhlymi stolmi sedelivýlučne muži a práve dojedali múčnik.Stretlo sa ich okolo stovky, no jediné, čo mali spoločné, bolitmavé obleky nenápadného strihu. Našli by ste medzi nimi mu-žov s tmavými, svetlými, bielymi, ryšavými a prípadne aj s nija-kými vlasmi. Podaktorí sa tvárili prívetivo, iní nie, jedni pôsobi-li ústretovo, druhí zas nevraživo, tárali dve na tri alebo sa lenmlčky prizerali, z očí im hľadela neha i chlad. Väčšine sa pokožkaleskla ružovým nádychom, ale dalo sa zazrieť aj hnedú alebocelkom čiernu pleť. Prišli zo všetkých kútov sveta, z Európy, Af-riky, Indie, Číny, Filipín, Južnej a Severnej Ameriky. Medzi seboua s čašníkmi sa rozprávali po anglicky, no každý s vlastným prí-zvukom. Bola tu zastúpená celá Európa, ba celý svet.Spoza okrúhlych stolov počúvali rečníka z ich radov, ktorý,oblečený v slávnostnom žakete ani čoby prišiel rovno zo svadby,vyratúval na pódiu zoznam splnených dobročinných záväzkov.Deti z chudobných rodín strávili prázdniny v exotických krajinách.Dobročinnému spolku bol venovaný autobus na organizovanievýletov.Za stolom v strede, rovno pod pódiom, sedel Jack a vedľanebo striebrovlasý elegán. Čakali, kým im prinesú kávu.„Čas letí,“ povedal striebrovlasý muž, „a mladší už nebudeme.“Jack odvetil: „Veru, aj mňa to trápi. Čo sa týka tej záležitostiv San Franciscu spred niekoľkých rokov...“„Nad tou si netreba lámať hlavu. Nevyšlo? Čo už. Kde sú lan-ské snehy. Okrem toho, s naším prípadom nemala nič spoločné.Ten si zbabral, Jack. Mal si sa postarať o všetkých. To znamenáaj o decko. V prvom rade o decko. Slovíčko takmer je prípustnélen pri granátoch a podkovách.“Čašník v bielom saku nalial kávu všetkým pri stole: nízkemumužíkovi s tenučkými, akoby ceruzkou nakreslenými fúzikmi,vysokému blondiakovi s tvárou filmovej hviezdy či prinajmenšommanekýna, a počernému mužovi s veľkou hlavou a zamračenýmpohľadom, sťa rozzúrený býk. Všetci traja sa snažili tváriť, že ne-počúvajú o čom rozpráva Jack a tak sa úporne sústredili na reč-níka, ba sa aj pridávali k občasnému potlesku. Muž s bielymivlasmi si nasypal do kávy za niekoľko kopcovitých lyžičiek cukrua nervózne ju premiešal.„Desať rokov,“ povzdychol si. „Čas je neúprosný. Z decka budečochvíľa muž. A potom čo?“„Nie je všetkým dňom koniec, pán Dandy,“ chlácholil ho Jack,ale striebrovlasý muž ho namiereným prstom hneď zarazil.„Všetkým nie, ale tvojim možno hej, ak sa nespamätáš a ne-dáš veci do poriadku. Od nás už blahosklonnosť nečakaj. Pohárnašej trpezlivosti, všetkých nás Jackov, čo tu sedíme, je naplne-ný po okraj.“Jack poslušne kývol hlavou. „Mám ešte zopár vlascov nahode-ných,“ poznamenal.Muž so sivými vlasmi si odsŕkol kávy.„Isto?“„Isto. Ako vravím, podľa mňa to má do činenia s tým, čo saudialo v San Fransiscu.“„S tajomníkom si to už prebral?“ naznačil pán Dandy posun-kom k mužovi na pódiu, ktorý sa práve rozplýval nad tým, ako ichveľkorysosť umožnila nakúpiť vybavenie pre nemocnicu. („Nie je-den, nie dva, ale tri prístroje na dialýzu,“ horlil. Jeho reči a vlast-nú štedrosť poslucháči, ako sa patrí, odmenili potleskom.)Jack prikývol. „Už som sa mu o tom zmienil.“„A?“„Veľmi ho to nezaujímalo. Vravel, že podstatné sú výsledky.Chce, aby som celú záležitosť dokončil.“„To my všetci, kamarát,“ potvrdil muž. „Chlapča je ešte vždynažive. A čas už hrá proti nám.“Ich spolustolovníci naoko zaujatí rečníkom súhlasne zahundra-li a prikývli.„Ako som povedal,“ uzavrel Dandy sucho. „Čas letí.“Text: © Neil Gaiman, 2008Preklad: Milan KopeckýVyd.: IKAR Bratislava, 2009Ilustrácia: © Marián Pentek, 2009

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

95Keď sa v roku 2006 objavil na trhu prvý románKate Mossovej Labyrint, reklamný sloganuvádzajúci knihu na trh sľuboval literárnyzážitok, ktorý poľahky prekoná Brownov DaVinciho kód.Tajné spoločenstvá, riadne ukryté tajomstvá o podstatevesmíru, života a vôbec, sprisahania, lúštenie záhad, sledo-vačky, napätie, vraždy a samozrejme láska. To všetko skutoč-ne v oboch knihách nájdeme, nie som však už taká presved-čená o rovnakej cieľovej čitateľskej skupine. A to platí aj predruhú Mossovej knihu Hrobka, ktorá autorke vyšla dva rokypo jej prvotine. Autorka v nej dokonca, akoby mimochodom,reaguje na túto mediálnu spriaznenosť s Brownovým prvýmbestsellerom, a keď jej americká hrdinka začína svoje pátra-nie a prechádza po parížskych kolonádach rue du Rivoli, musísa vyhýbať „kŕdľom študentov s ruksakmi a skupinkám turis-tov, ktorí tu pátrali po stopách Da Vinciho kódu“ (s. 81 – 82).Povahu a atmosféru oboch Mossovej románových rozprávaníurčujú ženské hrdinky, ktorých sa tajomstvo bytostne, existen-ciálne dotýka. Neriešia len záhadu, ale aj seba, svoju životnúsituáciu. Sú vnímavými pozorovateľkami okolia a hoci nie súrozprávačkami príbehu, vďaka vševedúcemu rozprávačovi,sprevádzajúcemu každý ich krok, má čitateľ nie len možnosťpozorovať ich konanie, ale zároveň vidieť ich očami, počuť ichušami, sledovať ich najintímnejšie myšlienky. Hoci sa to týkavšetkých postáv, dve ženské postavy vždy príbehu dominujúa definujú charakter rozprávania. Netvrdím, že je to ženský ro-mán, je rodovo univerzálne čitateľný a vekovo má potenciálnetiež široký záber, ale o ženskom svete sa toho čitateľ predsalen dozvie najviac.Mossovej rozprávania sú pôsobivo, au-tenticky a veľkoryso komponovanýmipríbehmi o veľkých ľudských témach,ktoré sú rovnako dôležité dnes, ako boliv minulých storočiach. Sebapoznávaniecez objavovanie osobnej histórie na po-zadí veľkých dejinných udalostí tvoríosnovu oboch románov. Názov prvéhoz nich motív osobnej púte doslova ohla-suje. Labyrint je kľúčovým symbolominiciačných – zasväcovacích románov,je symbolom púte, blúdenia ale aj prí-sľubom nachádzania toho najcennejšie-ho, pravého, podstaty. Labyrint je roz-právaním o dobrovoľnej i nútenej cestepo stopách predkov, o útekoch, bez kto-rých by nebolo možné ísť vpred.Symbol hrobky nie je na prvý pohľadtaký zrejmý. Evokuje skôr možnú spriaz-nenosť s gotickým románom, ktorú prí-beh čiastočne aj potvrdzuje. Mladučkúpôvabnú nevinnú dievčinu fascinujú ta-jomné príbehy, lákajú ju temné zákutialesa, kde objaví hrobku s desivou atmo-sférou a navyše sa nič netušiac zamilu-je do najväčšieho zloducha, ktorý celúrodinu privedie do nešťastia. V duchumodernejších rozprávaní však neostávabezbrannou hrdinkou jemnocitu. Popritomto žánrovom ukotvení má hrob-ka aj symbolickú hodnotu. Ako miestoposledného odpočinku evokuje skôrposlednú cestu, je hrozbou smrti, alebov menej konkrétnej rovine predstavu-je temné zákutia ľudskej duše, miesto,kde sa stretáme so svojimi démonmia strachmi. Pokiaľ pre niektoré postavyznamená definitívny koniec púte, preiné je len koncom nevedomosti, temnouskúsenosťou, bez ktorej by neprišielnový začiatok.Mossovej Labyrint aj Hrobka sú teda zovšetkého najviac o ľudských osudoch.O ľuďoch, ktorí sa dostanú do po-divných životných situácií, v ktorých,ak chcú zistiť pravdu a prežiť, musiaprekvapiť sami seba. Obe rozpráva-nia ponúkajú dva navzájom niekoľkostoročí vzdialené príbehy, v ktorých sapostupne odkrývajú osudy celej plejádyakýchsi zrkadlových postáv, sústrede-ných vždy okolo dvoch veľmi svojských,osobitých ženských hrdiniek. Dva príbe-hy dvoch žien, ktoré spája viac než lengenetické puto. Dve hrdinky, šestnásť-ročná Alais a o čosi zrelšia archeolo-gička Alice v Labyrinte, sú tak trochajednou postavou, ich životné príbehy sačiastočne variujú, prelínajú, zlievajú. Se-demnásťročná Léonie a mladá hudobnákritička Meredith v Hrobke sú prepo-jené temným rodinným tajomstvom,ktoré musí Meredith v úlohe taroto-vej Spravodlivosti odhaliť, aby Léonienašla zaslúžený pokoj. Oba romány súkomponované veľmi podobne.kate mossováv labyrinte naláka na grál a v hrobke rozdá taroty►►106literatúraprofilKate MossováFoto: © Roderick Field

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

96literatúra literatúra pre ženyLen tak mimochodom – pod každé novéslovo čitateľky počítač potiahne červenúčiarku. Je nekultúrne konzervatívny anti-feminista. Ja však našťastie počítačomneverím, zato však verím v čitateľky, akouž voľakedy dávno Boccacio, ktorý veľmidobre vedel, že ženy sú trpezlivejšie po-slucháčky príbehov než muži. Preto v De-kamerone predpokladal väčšmi ženskénež mužské publikum, avšak publikumnejednoducho rafinované, nevyrušovanémužskou chuťou namiesto rozprávania/počúvania konať, a možno i rozmarné, čikoketné.A práve takáto, rafinovaná, koketná, roz-marná a pôvabná zároveň, je jedna z pr-vých ženských hrdiniek (nie odovzdanelkajúcich postáv určených ako pozadie čiodmena hrdinom) vôbec. Manon Lescautje žena nanajvýš aktívna. Napokon, je užnačase. Vstupuje do literatúry vo svete,kde jednej z najväčších monarchií (Ra-kúskej) vládne Mária Terézia, kým voFrancúzsku za kráľa panuje madame dePompadour. Fikcia je už stáročia omnohokonzervatívnejšia než realita – až do po-lovice 18. storočia nikomu ani len nena-padne opísať ženu s povahou Kleopatrynapríklad. Alebo majiteľky niektoréhoz francúzskych literárnych salónov či Janyz Arku.Napokon v osemnástom storočí prichá-dza pán George Prévost s knižkou PríbehManon Lescaut a rytiera des Grieux(1731). Na rozdiel od ženských auto-riek sedemnásteho storočia (kňažná deCleves od madame de la Fayette z roku1678) prináša ženskú postavu činnú nie-len duševne, ale aj (najmä) telesne. Ma-non je v príbehu natoľko dominantná, žerozhoduje i za rytiera des Grieux, ktorý,úprimne povedané, tak trocha parodic-ky, zaujal v štruktúre Prévostovej prózymiesto i funkciu lkajúcej devy. Hlavnáhrdinka zasa v rámci svojej aktivity nero-zoznateľne prechádza z polôh rafinovanejvypočítavosti do inštinktívneho konaniaovplyvneného emóciami. Podvádza rytie-ra des Grieux so starým boháčom – kvôlipeniazom, z ktorých však mladíka vydr-žiava. Prévost tak svojským spôsobomreflektuje výrez dobovej sociálnej situá-cie. Aktívna, inteligentná žena, odkázanásama na seba (des Grieux je živočích ob-darený absolútnou neschopnosťou aktív-nejších reakcií a zarábania peňazí) nemávo vtedajšom systéme takmer žiadnuschopnosť na seba zarobiť. Jej činorodosť je želateľná a tolerova-ná len v rámci hry vyšších vrstiev.Žena osemnásteho storočia môže byť skvelou hostiteľkoua môže sa rozhodovať sama za seba, súc ozdobou spoločnos-ti – ak a pokiaľ má peniaze, ktoré však nemôže zarobiť doslovaa do písmena inak než vlastným telom: buď primitívnou manu-álnou prácou (práčka, upratovačka) alebo sexuálnymi služba-mi. Niet sa čo čudovať, že inteligentnejšie dámy týchto čiasuprednostňujú druhú z ciest. Povolania ako lekárka, právničkači podnikateľka ešte veľmi dlho nebudú na ponukovom liste.Smutný koniec Manon v pustatinách na dolnom toku Mississippi(v podstate ani nie tak ďaleko od rodiska Scarlett O‘Harovej) jenevyhnutný. A nad jej hrobom stojí a lká rytier des Grieux, jednaz najpoľutovaniahodnejších a zároveň najúbohejších mužskýchpostáv svetovej literatúry.My však neľutujme a neľutujme sa, radšej rýchlo bežme. Za hr-dinkami. Aby sme sa ich dočkali, vynecháme prvú polovicudevätnásteho storočia so zástupmi lkajúcich a s vreckovkoupritisnutou na tvár omdlievajúcich romantických diev. Skočímerovno do roku 1857. Vtedy Gustave Flaubert vydáva svetoznámy,miliónmi žiakov na celom svete nenávidený, román Pani Bovaryo-vá. Hneď na začiatku podotýkam – neviem, ako sú na tom s paniBovaryovou žiačky.Poďme ale ku knižke. Odohráva sa na severozápade Francúzska,v blízkosti starobylého mesta Rouen. Príbeh zaberá zhruba dvad-sať rokov reálneho života prvej polovice devätnásteho storočia.Ide o lásku a rozčarovanie – a predovšetkým nudu. Emma Bo-varyová je ukážkou krachu ideálu romantickej lásky. Podľa kníhGeorge Sandovej či Chateaubrianda sa naučila, kedy a ako máomdlieť, vie byť správne melancholická – avšak nikde nenachá-dza únoscu plného divokých citov. Všade sú len „normálni“ ľu-dia. Nerozhodná, žije väčšmi v predstavách než v realite. Márnesníva a túži. Ona si ešte nedokáže súvislejšie klamať. Nejasnevšak už tuší, že svet romantickej literatúry vytvorenej mužmi premužov je pre ňu nanajvýš nehostinným miestom. Nič nevyrieši,pretože jej autor, Flaubert, sa v tomto prípade rozhodol byť nemi-losrdným realistom.Bovaryovej nasledovníčka, Anna Kareninová, z pera Leva Niko-lajeviča Tolstého, sleduje, presne o dvadsať rokov neskôr, seno veľkej láske dôslednejšie. S dôstojníkom Vronským opúšťamanžela. Rozpor medzi poryvom vášne a povinnosťou ženy všakpociťuje tak hlboko, že spácha samovraždu – skočí pod vlak.Nedá mi nepoznamenať, že sa tu zachová ako moderná ženahneď z dvoch dôvodov: 1/ spáchaním samovraždy prekoná tabuveriacej pravoslávnej 2/ na ukončenie života využije železnicu,čo je v súdobom Rusku jeden z najmodernejších výdobytkovtechniky. V každom prípade, ani ona nebola schopnáv znamení lásky(literatúra pre ženy)Dnes to bude naružovo, ráčte vstúpiť dámy. Menejnáročné čitateľky by však mali počkať, pretoženám pôjde sprvu o historický prehľad a v jehohlbších vrstvách menej náročné čitateľky nie sú,pretože v tom čase čítať vedia len bohatékultivované šľachtičné.►►97

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

97realite vyvzdorovať sen hodný naozajstnej hrdinky.Na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia však prichádzažena/autorka. Sigrid Undsetová. Nórska spisovateľka, držiteľkaNobelovej ceny za rok 1928, vyvzdoruje zo sna realitu. Jej dvoj-dielny román Kristína Vavrincová ponúka ženu – hrdinku ako mi-lujúcu matku, ale i vášnivú milenku, starostlivú gazdinú, no pre-dovšetkým osobnosť, ktorá je schopná postarať sa sama o seba.To všetko v prostredí stredovekej Škandinávie, bez romantizu-júcich zjednodušení. Kristína je aktívna, miestami vzdorujúca,nie vždy vyrovnaná – a v stopách svojich predchodkýň miestamii hriešna. Hriech vníma ako bremeno. Je však dostatočne silnána to, aby s ním dokázala žiť.Postavy silných žien aktívne prijímajúcich svoj údel sa v litera-túre okolo roku 1900 – pod zrejmým vplyvom spoločenskýchzmien (presadzovanie práv žien vyskytujú čoraz častejšie. Stačíletmý pohľad na drámy Henryka Ibsena či na iné diela „klasickej“literatúry. Model ženy-hýbateľky deja v hlavnom prúde literatú-ry zovšednieva. Okolo roku 1910 je preto nahradený inováciouv podobe „femme fatale,“ čiže osudovej ženy. Osudová ženaje nezávislá, hrdá, obvykle znechutená sebou i svetom, voľno-myšlienkárska, no predovšetkým tajomná, s minulosťou plnouspletitých osudov (a teda vzrušujúco protikladná príkladne čis-tým registrom meštianskych neviest ponúkaných na trhu v po-dobe starostlivo mamkami okiadzaných dievčat bez minulosti)a hriešna. Zvádza muža na scestie, do hriechu a skazy, pričomsama, povznesene, často zahalená oblakom cigaretového dymu,odchádza.Vyskytuje sa rovnako v literatúre (u nás napríklad v poviedkachTida Gašpara), ale i vo filme, stelesnená napríklad rolami Marle-ne Dietrichovej či Grety Garbo. Jej obraz, ako poetizácia posta-vy kurtizány, umelecky (aj neumelecky) vzrušujúcej predstavy(a reality) ženy – spoločníčky – umeleckého diela-rozprávačky,tajomnej a dráždivej, je predovšetkým hračkou predstavivostiunudených mužov začiatku dvadsiateho storočia. Poskytujeprotiklad spanilej nevinnosti diev – hrdiniek/nehrdiniek a mápomerne dlhú životnosť. I hlboké korene. Femme fatale, okremsilnej príchute erotiky, obsahuje sféru uvoľnenia od povinnostív širšom zmysle slova. Kým manželky mužovi načúvajú a po-čúvajú ho (a je to, zopakujem z úvodu po Bocacciovi, ženskátrpezlivosť, chuť, schopnosť, ochota počúvať, čo spôsobuje, želiteratúra o ženách pre ženy dnes v dlhodobom priemere lámerekordy predajnosti), ona rozpráva. Skazonosne vábi na nevycho-dené cestičky do neznámych krajín. Je to víla, bludička, sirénadávnych mýtov, vzdialene blízka príbuzná Šahrazád príbehovTisíc a jednej noci.Ženské čitateľky postavu femme fatale neprijímajú. Nižšia mieraodstupu od seba samých znemožňuje vieru v nadmerné množ-stvo ilúzií. Ženy potrebujú postavu väčšmi živú, hmotnú, reálnu.Je veľmi ťažké, ak nie nemožné, byť snom sebe samej. Navyše,femme fatale ako bludička im berie mužov. A samotné vzorya protagonistky tohto typu dám sú natoľko nezávislé, že nepoci-ťujú túžbu po špecificky ženskej literatúre.Z pozadia oparu dekadencie femme fatale sa, korigovaná skúse-nou rukou žurnalistky Mitchellovej, vynára Scarlett. Je presvedči-vá, pretože ju živia spomienky a dokumenty. Odviate vetrom totižnie je len príbehom zvíchrených citov, ale aj, rovnako vzrušujú-cim a pôsobivým, románom spoločenskohistorickým. Scarlett siv ňom zachováva popri hmotnej presvedčivosti aj správnu dávkuromantiky.Scarlet O‘Harová nebola krásavica, ale muži si to zriedka uve-domovali, keď boli pod vplyvom jej čara – znie prvá veta knižky.Mužom je teda jasné, že predstava môže byť dôležitejšia nežskutočnosť. Ženy zasa môžu dúfať, že Scarlett môže byť v pod-state každá z nich.Scarlett predlžuje líniu hrdiniek ako vzdorných hriešnic. Je pre-svedčivá a získava si masovú obľubu. Román vyšiel96 ►►literatúraliteratúra pre ženy►►98Clark Gable a Vivien Leighová v hlavnýchúlohách filmu Odviate vetrom (1939)

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

98roku 1936, za tridsať rokov sa v 32 jazykoch predalotrinásť miliónov exemplárov. K legende knižky prispieva vydarenéfilmové spracovanie s Clarkom Gablom a Vivien Leighovou v hlav-ných úlohách (1939). Film i knižka živili obrazotvornosť našichstarých mám predovšetkým prostredníctvom životaschopnejhrdinky. Scarlett – pragmatička, schopná zaťato prekonávať pre-kážky, nevdojak zatláča do úzadia atmosféru nostalgie za odchá-dzajúcim svetom. Veci sa menia, no žiť sa musí ďalej.Tajomstvo úspechu Scarlett v očiach ženského publika spočívav kombinácii odvahy a vynachádzavosti hrdinky s vášňou vzťa-hu. Scarlett prežíva dobrodružstvá a zvláda problémy, ktoré byčitateľky nikdy nezvládli. Je vzorom, s ktorým sa rady a ochotneidentifikujú – omnoho ochotnejšie než s postavou Anny Kareni-novej, pochopiteľne. Scarlett totiž nekončí tragicky. Na rozdielod svojej tvorkyne. Margareth Mitchellovú jedenásteho augustaroku 1949 zrazil taxikár. 16. augusta zomrela.Mitchellová dala svetu bestseller, v ktorom dokázala prepojiť ro-mantiku vzťahu s realitou prostredia. Žurnalistická hutnosť textuje ozvláštnená príchuťou jemnej dekadencie. Mitchellová bolaaktívnou členkou bohémy v Atlante, v dvadsiatych rokoch písalakratšie príbehy poznačené dobovou poetikou. Jej príbeh doká-zal zaujať nielen mužov, ale i ženy. Pre mužských čitateľov bolonajväčším prekvapením a zdrojom pôžitku zistenie, že femmefatale má hmotné nohy, smeje sa, zlostí, tancuje a je, skrátka, jeto živá, nie však všedná ani obyčajná žena, ale postava, ktorá sizachováva správnu dávku záhadnosti a tajuplnosti.Príčiny umeleckých neúspechov Mitchellovej nasledovníčok, kto-ré pokračovali v príbehoch Scarlett, boli v neschopnosti pochopiťa podať čitateľom svojskú kombináciu dekadenciou a romantiz-mom inšpirovanej záhadnej éterickosti so živým pragmatizmom.Mitchellovej pokračovateľky (Joanne Ripleyová napríklad) sasústreďujú na druhú, vonkajškovú, reálnu podobu Scarlett. Pre-tože príbeh už podávajú cielene len ženskému publiku, zámernehrdinku oberajú o erotické iskrenie s možnosťou viacznačnýchvýkladov. Ani Mitchellovej Scarlett nebola prehnane intelektuál-ne založená, v rukách Ripleyovej je však obratá o dôvtip, ktorýsa mení na prefíkanosť a rutinu. Dalo by sa povedať, že starne– keby s ňou smerom k sprimitívneniu paralelne úplne rovnakýmspôsobom nestarli hrdinky všetkých románov Ripleyovej a jejsúčasníčok.Dočasným vybočením z naznačenej línie je prvých šesť zväzkovságy o Angelike z pera manželov Golonovcov. Príbehy, ktoré za-čali vznikať na sklonku druhej svetovej vojny, poskytujú čitate-ľom sen o farbistej a malebnej dobe Ľudovíta XIV, povestnéhokráľa Slnko. Pred našimi zrakmi ožíva Versailles s intrigami, ruš-né parížske podsvetie, Orient s otrokyňami, galejami a háremom,napokon ako útočisko z vôd zvíchreného života ešte takmerpanenská Amerika. Golonovci sa neostýchajú, námety si poži-čiavajú zo všetkých strán. Ešte raz v repríze ponúknu čitateľovihrdinku s náznakom presahu do polohy vyzývavej záhadnosti.Angelika je však vo svojom konaní predsa len o čosi konkrétnej-šia, väčšmi prefíkaná a menej rafinovaná. Príbeh o Angelike sastáva jedným zo základov vzniku žánru historickej romance, tex-tu, v ktorom láska (pretože je večná) prekryje historické kontúry– a tak sú v jednom z novších príbehov kamenné veže severné-ho Francúzska v sedemnástom storočí plné mäkkých kobercov,baldachýnu a brokátu (chýba už len vodovod a mobilný telefón).Erotizujúco-akčná poloha hrdiniek typu Angeliky nájde uplatne-nie vo viacerých špionážnych románoch. Od konca devätnástehostoročia však silnie línia čisto ženskej literatúry. Príbehy o láske,nazývané tiež červenou knižnicou, označil Karel Čapek ako ro-mán pre slúžky. Jeho vznik súvisí s rozšírením gramotnosti a týmpádom čítajúcich slúžok – čiže menej náročnejších čitateliek. Ro-mány využívajú motívy a témy z literatúry romantizmu, realizmui dekadencie, siahajú však aj po dedičstve ľudových rozprávok.Jedným z najčastejších „problémov“ riešených v týchto prózachje mezaliancia vo vzťahu. On bohatý a pekný, ona chudobná,nenápadná, nie príliš pôvabná. Jedným z prvých, pomerne kvalit-ných vzorov tohto typu príbehu je román Jana Eyrová od Charlot-te Brönteovej. Psychologická presvedčivosť podmanivej rozprá-vačky Jany sa však v dielach Brönteovej nasledovníčok takmerúplne stráca. Mimochodom, román bol napísaný roku 1847,desať rokov pred Pani Bovaryovou a tridsať pred Annou Kareni-novou. Rozlúštenie sedmičkového kódu a postupnosti však pre-nechám logicky zdatnejším. Riešenia záhady a námety na novýromán Dana Browna môžete posielať na adresu: milosf@juls.sav-ba.sk. Jedného/jednu z riešiteľov/riešiteliek odmením knižkou zožánra rozoberaného v článku.Vráťme sa však od kódov k literatúre. Tak či onak, Jana Eyro-vá nebola prvá. Príbeh o Popoluške je aj v súčasnosti jednouz najobľúbenejších dejových schém. Román pre ženy postup-ne nadobúda ustálenú dejovú štruktúru, v ktorej sa menia lenkulisy. V úvode náčrt bežného života. Drsný realizmus, štipkahystérie nezaškodí. Šúpanie cibule, drhnutie podlahy, ruky zo-draté od prania, vulgárne pôsobiaci, necitlivý, často opitý muž.Korením je trocha násilia. Úder, facka, poníženie, plač. Klam-stvo, nevera, rozchod. Prestrih – prvé stretnutie. Odporná logikarealizmu je narušená, ono celý realizmus románov pre ženy jelen zásterkou ukrývajúcou túžbu po rozprávke, pozor, nie všakpo mätúco nejednoznačnej fantastickosti rozprávky, ale po roz-právkovo jednoduchých vzťahoch, predžutých romantizmom.Takže po reálne pôsobiacom úvode prichádza NÁHODA. ZvanáON. Vysoký, štíhly, plecnatý, s ľahkým strunistým krokom. Hrdýa skromný, smelý, drsný – a zároveň citlivý a jemný. Akoby bola nebol súčasne. V každom prípade, on a ona sa stretnú pohľad-mi; preskočí iskra (romantik Stendhall vo svojom skvelom spiseO láske by hovoril o začiatku kryštalizácie). Následne nastáva za-uzľovanie. Vzťah sa nemôže rozvíjať, pretože – v tejto časti môžebyť autor/autorka pomerne tvorivá: on je príliš bohatý; je prílišchudobný; už je ženatý; je panic; má jedno oko; je netvor; je prílišzamestnaný; je trestancom atď. Ona v nasledujúcej fáze vykonározhodujúci čin. Preoblečie sa, alebo sa iným spôsobom dostanedo blízkosti milovaného. Nasleduje textovo najrozsiahlejšia pa-sáž. On alebo ona má tajomstvo/problém (pozri výpočet vyššie),o ktorom iný nevie. Napätie spočíva v postupnom odhaľovanítajomstva, ktoré vlastne zastupuje odhaľovanie tela. Obvykle jetajomstvo (on je vlkolak, on je upír u Stephenie Meyerovej, kom-binujúcej motív Popolušky s motívom ďalšej rozprávky – Kráskaa netvor, respektíve Trojruža) známe veľmi dlho pred odhalenímv texte, avšak skutočný pôžitok spočíva v postupnej, nenáhlivejceste. Inými slovami, máme pred sebou literárny striptíz.Ďalšou fázou je spoznanie (anagnoríza), ktoré môže byť v krát-kych románoch edície Harlekýn zároveň aj happy endom. Zlo-žitejšie štruktúrované texty však následne prinášajú peripetiu,oddialenie, odcudzenie hrdinov. Niekedy prostredníctvom klam-stva, či nevery. Poväčšine len zdanlivej. Nevera v tomto príbehuje totiž voči hlavnej hrdinke prípustná len v srdcervúcom úvode,pričom v žiadnom prípade nesmie byť jej aktérom ON!Zdanlivá a či nie, v príbehu nasleduje odlúčenie, utrpenie, smú-tok. Skvelá príležitosť pre dojímavé scény s už spomenutým,pre žáner veľmi dôležitým lkaním (lkania neschopné hrdinky súrozhodujúcim spôsobom handicapované). Keď autor/autorkacíti, že sa jej/mu už v slzách nad osudom hrdinky topí klávesni-ca, musí ju zachrániť – a preto následne všetko vyrieši. Tentoraz,v protiklade k „striptízovej“ fáze, nie je dôležitý spôsob, ale vý-sledok. Musí byť rýchly a zaručene kladný. Inej možnosti niet, zá-kony ženskej literatúry sú prísne. A ony rozhodujúcim spôsobomovplyvňujú hrdinku. Hoci aj formátu dievčiny Ó‘Harovie.Klamlivé pohrávanie sa Scarlett s citmi u Mitchellovej budev nasledujúcich generáciách ženskej literatúry nahradené buďvulgárne rýchlou skratkou smerujúcou k naplneniu vzťahu ale-bo sladkastonaivnými okolkami. Buď alebo – kráča sa v ústretymasám narýchlo (často v podstate nedobrovoľne) emancipova-ných kaderníčok a predavačiek z TESCA, ktoré nemajú nejed-noznačnosť rady. Sebaidentifikácia musí byť v dielach Steelovejči Ripleyovej dokonalá. Scarlett je, popri všetkej presvedčivosti,predsa len žena nie celkom z tohto sveta. Mitchellová jej po-necháva zopár záchytných bodov literárnej štylizácie. HrdinkyRipleyovej a Steelovej, prípadne Meyerovej v jej upírskej ságe, súdokonale odpozorovanými typmi buď z prostredia cieľovej čita-teľskej skupiny, alebo z prostredia jej cieľov (spoločenská smo-tánka). Je celkom pravdepodobné, že dámy príbehy čítajú domapred zrkadlom a tešia sa z dokonalej presnosti svojho odrazuv texte. Alebo snívajú o smotánke. O sebe v smotánke.97 ►►►►99literatúra literatúra pre ženy

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

99Začneme v zahraničí. Veľké zmeny sav Amerike dejú na poli poloprofesionál-nych časopisov. Pôvodne čisto star-trekácky, neskôr všeobecne filmovo-seriálový SF časopis Starlog (http://www.starlog.com/) prestal vychádzaťv papierovej podobe, od čísla 375 užbude čisto v digitálnej podobe. Od svoj-ho vzniku v roku 1976 okrem inéhouverejnil rozhovory so SF autormi akoArthur C. Clarke, Harlan Ellison či Wil-liam Gibson. Naopak, vychádzať začalsteampunkový časopis Steampunk Ta-les (http://www.steampunktales.com/).V prvom čísle nájdete deväť poviedok,medzi nimi diela Jaya Lakea a Catheryn-ne M. Valente•••Anglický elektronický SF časopis SciFiNow (http://www.scifinow.co.uk/) vyhlá-sil spolu s vydavateľstvom Tor zaujíma-vú súťaž – o publikáciu sci-fi románu.Zúčastniť sa jej môže anglicky napísanédielo z celého sveta. Zo šiestich nomi-nácií vytvorených čitateľmi, vydavateľmia promotérom neskôr porota určí víťa-za. Jeho knižku následne vydavateľstvovydá.•••Keď už píšeme o vydavateľstve Tor,pozrime sa, čo je nové na ich stránke– jednom z hlavných súčasných zdro-jov science fiction na sieti. Z poviedokspomeňme novinky od Terryho Bisso-na a dvojice Steven Utley a MichaelBishop. Silná je aj sekcia rozhovorov– Lois McMaster Bujoldová rozprávao Vorkosiganskej ságe, China Miévil-le o politike, hrách a novom románeMesto a mesto a Kevin J. Andersono pokračovaniach Duny aj o jeho novejságe Terra Incognita. Autorka Jo Walto-nová sa zase zamýšľa nad otázkou, čije alternatívna história SF. Najväčšoubombou je však nový román CoryhoDoctorowa Makers, ktorý na stránkevychádza, pričom každá časť je dopl-nená originálnymi ilustráciami a flasho-vou hrou, kde si tieto ilustrácie spájate.A tesne pred uzávierkou stránka osla-vovala svoje prvé výročie, to sa tu dalivyhrať DVD-čka, hry, knihy, hračky. Akto neviete, tak vznikla v deň pristátiačloveka na mesiaci – a na túto udalosťsi tu zaspomínali C.J. Cherryhová, Lar-ry Niven, Michael Swanwick, či HarryHarrison.•••Veľmi zaujímavá stránka, venujúcasa japonskej SF, sa nazýva Haikoso-ru http://www.haikasoru.com/ a jejpodtitul je Space Opera, Dark Fantasy,Hard Science. V jednom zo svojich člán-kov reaguje na zamyslenie sa dôležitejamerickej SF stránky io.com (http://io9.com/5295925/when-did-japa-n-stop-being-the-future) nadotázkou, či jebudúcnosť SF ja-ponská. Od 80.rokov je to stále pravdepodobnejšie.•••Ak vás zaujíma, ako vyzerajú miesta,kde slávni autori píšu, skúste stránkuWhere I write (http://www.whereiwri-te.org/). Známy fotograf Kyle Cassidy(fotky v New Your Times či Vanity Fair)tu predstavuje fotky izieb, kde píšu Mi-chael Swanvick, Joe Haldeman, Fredre-ric Pohl, Harry Harrison, Pierce Anthonyči Margharet Weisová.•••V Čechách vznikol nový zaujímavý zdrojinformácií o SF. Server topzine.cz pridalk informáciám o filmoch, hudbe, život-nom štýle či vzdelaní aj rubriku „hrya fantastika”. Nájdete v nej informácieo knižných novinkách, profily spiso-vateľov, rozhovory s autormi, „drby”,reportáže z conov, recenzie nových ajstarších knižiek a, samozrejme, súťaže.Rubrika ešte poskytuje informácie o on-line a stolných hrách, vesmíre a vedea technike.•••Slovenské autorky na internete nezahá-ľajú. Po priekopníckej stránke AlexandryPavelkovej, zaujímavom blogu ZuskyStožickej a informatívne hutnej stránkeLívie Hlavačkovej sa týmto spôsobomzviditeľňuje aj Soňa Lantajová, ďal-šia nádejná a tento rok veľmi úspešnáspisovateľka. Na stránke http://www.lantajova.sk/ nechýbajú novinky zo spi-sovateľskej kariéry autorky (tento rokvýhra v Ohnivom Pere, druhé miestov súťaži zo sveta Pohrobka a tretiev poviedkovej súťaži Slavconu), základ-né informácie o nej, chystané projektya rubrika „Čo mi pomohlo” – zoznamzaujímavých online článkov, pomáhajú-cich pri písaní•••Na záver zavítame na stránku Jura-ja Červenáka, ktorá prešla dôkladnoupremenou. Na adrese cervenak.skteraz nájdete príjemnú, prehľadnú gra-fiku, v ktorej je fakt problém sa stratiť.Okrem aktualít (práve najnovšou v časepísania tohto článku bola anotáciana ruské vydanie Černokňažníka), kom-pletnej bibliografie, chystaných projek-tov a chatu veľmi zaujme filmový den-níček, kde nájdete množstvo Ďurovýchrecenzií na nové aj staršie perly strie-borného plátna. A mimochodom, fórumna stránke sa stále volá diskusia.Martin „Roger“ Králikrogerlandfantastická literatúra na sietiV prípade nesúladu na krát-ku chvíľku, medzi riadkami privrú oči –ihneď majú o dvadsať kíl a dvadsať rokovmenej a elegantné lodičky naviac.Lodičky, kožuch, kočiar, elegantné auto,jachta. Pre príbeh románov pre slúžky jedôležitý stúpajúci „spoločenský rating“hrdinky. Jana Eyrová sa roku 1847 reálnespoločensky uskutočniteľným posunomstane zo spoločníčky domácou paňou.Neskôr bude výkyv smerom hore omno-ho výraznejší. Z predavačky milionárkoualebo princeznou. Zmena musí byť takávýrazná, aby sa nedala logicky zdôvodniť.V jej priebehu hrdinka sebe i čitateľkámodhalí najvzácnejšie tajomstvo tajom-stiev: aká je ona, čuduj sa svete, a tedas ňou i pred zrkadlom s privretými vieč-kami stotožnené priaznivkyne, vlastnenádherná, skvelá, inteligentná (každéškaredé káčatko je labuť) – a v záve-re úspešná a bohatá. Hrdinka odhaľujea ponúka sen ako skutočnú identitu. Na-pokon, prečo nie. Veď mužom čosi veľmipodobné už stáročia prezentujú rytieri,kovboji a supermani.Rafinovanejší, vyšším spoločenskými vzdelanostným triedam určený typ pró-zy, poskytuje príbehy o „hľadaní vlastné-ho ja“. Vystupuje v nich úspešná podnika-teľka/právnička/manažérka/lekárka atď.Má byt, auto, jachtu, vnútorne sa všakcíti prázdna. Potom však prichádza ONa ona zistí, že skutočne dôležité je byť že-nou ako takou. Ambície sa rozpustia akošumienka vo vode. Milovane milujúca sanechá uniesť zvyškom schémy príbehu.Možno sa príliš nemýlim, ak pozname-nám, že voči tomuto typu príbehov môžumať zvlášť ostré výhrady feministky.Niet sa čo čudovať – román pre slúžky jepredsa v užšom zmysle slova stále snomo šťastí v časopriestore pred emancipá-ciou. Zviditeľňuje túžby státisícov žien,ktoré boli, bez ohľadu na mieru vlast-ných ambícií, v druhej polovici dvadsia-teho storočia v dôsledku neúprosnýchekonomických procesov (neschopnosťpriemerného muža uživiť rodinu z jednejvýplaty) vrhnuté na trh práce. Ženy de-vätnásteho storočia chceli spoločenskéuplatnenie ako MOŽNOSŤ (byť finančnenezávislou, skutočne rovnocennou part-nerkou mužovi), ženy storočia dvadsiate-ho ho dostali ako NEVYHNUTNOSŤ. Aj bysa mnohé z nich asi poďakovali za tentonádherný darček, len nemajú slov. A takčítajú romány. Drsnosť minulého dostanúzahalenú do nostalgie a cukríkovo sladkejromantiky. K tomu ako bonus mýtus bez-problémovej idyly domova, rodiny, krbu,vernej lásky.Popri vyložene feminínnych hrdinkáchvšak moderná populárna literatúra poznáaj aktívne ženské typy maskulínnejšie la-deného charakteru. Superwoman, Catwo-man, Xena. Protagonistky inšpirovanéobrazom dávnych Amazoniek nás všakuž vedú smerom k žánrom fantastiky, de-tektívnej či dobrodružnej literatúry, čižeza rámec témy tohto článku.Miloš Ferko98 ►►literatúrarogerland

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

literatúra recenzie100hostitelďstephenie meyerováStephenie Meyerová je dnes fenomé-nom. Jej knihy zo ságy Twilight lámurekordy, film vyvoláva masové šialen-stvo medzi násťročnými slečnami, noo jej knihe Hostiteľ sa hovorí veľmimálo. Večná škoda. Ide totiž o vynikajú-ce dielko.Už dej samotný je doslova fascinujúci.Väčšina invázií Zeme sa udeje za paľbysamopalov, použitia tankov a rôznychzbraní hromadného ničenia, v zápla-ve krvi a náreku. Meyerová sa na tútotému pozerá z celkom opačného konca,a za to má prvé veľké plus. Jej originál-na koncepcia „pokojného ovládnutiaZeme“ má očividne niečo do seba.Priznám sa, hoci vo všeobecnosti pre-vláda názor, že Hostiteľ je neporov-nateľne lepší ako celá Twilight sága,po zmiešaných pocitoch z Twilight ságysom neverila Meyerovej, že sa jej poda-rila naozaj dobrá kniha. Pustila som sado nej, lebo ma dej zaujal, ale radšejsom nemala žiadne veľké očakávania.Už od prvej stránky som sa však takmernedokázala od knihy odtrhnúť. Pútavéopísanie pocitov, úžasná zápletka, origi-nálne postavy. Ako príbeh napredoval,ani som nedýchala pri čítaní, pretožev celej knihe niet jediného nudnéhomiesta. Vôbec mi neprekážala ani veľkácitlivosť Wandy, jej odmietanie nási-lia a zla samotného, pretože na rozdielod Bellinej zveličenej patetickosti išloo mimozemskú bytosť, ktorej som tiepocity okamžite uverila. Dvom hrdinkámskvelo sekundujú niekoľkí hlavní muž-skí hrdinovia, ktorí pôsobia reálne, majúsvoje chyby aj prednosti, no nesplývajúčitateľovi v jednu veľkú hmlu a ani ne-trpia prehnanou sentimentalitou či po-dobnými, skôr ženskými vlastnosťami.Jednoducho výborne a predovšetkýmreálne vykreslené charaktery.Najlepší zo všetkého však bol samot-ný prvok súboja Wandinej a Melanii-nej mysle – ako sa od počiatočnéhonepriateľstva začali vzájomne rešpek-tovať a spoznávať. Od toho je už lenkrôčik k absolútne perfektnej lovesto-ry. K tomu však nič viac nepoviem,aby som náhodou niekomu neskazilazážitok. Romantická stránka príbehuje skvelá, napísala to presne tak, akosom tajne dúfala. Nemám čo vyčítať anizáveru, miestami dojímavý, no nie príliš,naznačujúci možné budúce zápletky.Páni sa možno ani nedostanú k druhejpolovici knihy, ale mňa to teda absolút-ne netrápi, pretože kniha priam dýchaženskosťou a je podľa môjho názoru pr-votne určená ženám. Čo sa mňa týka,Meyerová v tomto prípade doslova ula-hodila môjmu čitateľskému vkusu. Keď-že už nemám čo kritizovať ani viacejchváliť, ukončím to nasledujúcim vyhlá-sením: jedna z najpútavejších kníh, akésom kedy čítala.Barbora RöthováStephenie Meyerová: Hostiteľ (orig.: The Host),Bratislava, Tatran, 2009, preklad: Lucia Halová,616 stránpestis draconumdušan fabianPo takmer tri a pol storočí sa na Sloven-sku – teda v severnej časti zaniknutéhoUhorského kráľovstva – opäť objavujedrak. A dokonca nie obyčajný, ale Veľkýšarkan. Tajuplný Spolok Zasvätenýchz Košíc sa vydáva na životunebezpeč-nú drakobijeckú výpravu, počas ktorejtuhne krv v žilách. Žiaľ, tento zdravotnýstav nie je spôsobený dobre napísanýmpríbehom, práve naopak.Dušan D. Fabian sa vo svojom naj-novšom románe Pestis Draconumrozhodol využiť – alebo skôr zneužiť –množstvo podnetov z fantasy, hororu,rozprávky a trileru. Vytvára tak neveľmipestrý akčný humbug, v ktorom sa mie-sia epigónske pokusy napodobniť čitateľ-sky príťažlivú poetiku svetovej produkcie,počnúc Danom Brownom, cez StephenaKinga, Sergeja Lukianenka či Christo-phera Paoliniho, až po J. K. Rowlingovú.Výsledkom takéhoto tvorivého písanianemôže byť nič iné, azda ak céčková li-teratúra schopná osloviť možno strednýškolský vek, hoci ašpirácia zaujať hlavnedospelého čitateľa je zjavná, o čom sved-čí napríklad aj zopár erotických scénok.Psychologické uchopenie postáv dospe-lých mágov i ponor do duše tínedžerskejčarodejnice Eriky Kmotríkovej alias Ery-xie sa až priveľmi podobá lacnej optikeamerického literárneho braku. O to viacsa potom slovenský topos javí v romá-ne groteskne a umelo, míňa sa účinkuvyťažiť z historicky a mýticky bohatéhopriestoru látku na kvalitnú špekulatívnufabuláciu. K tomu by napokon s určitos-ťou dopomohlo aj vyzretie štylistickejstránky autorovho rukopisu, pretože de-skriptívne pásma – nehovoriac o inom– často skĺzajú na úroveň informačnéholetáku.Napísať gýč, od ktorého sa čitateľ neod-trhne, pokým nedôjde až na poslednústranu, je majstrovstvom, ktorým Fa-bian – nanešťastie – neoplýva. A pretosa i v budúcnosti dajú očakávať iba ďal-šie chabé imitácie.Peter F‘Rius JílekDušan Fabian: Pestis Draconum. Žilina, Artis Om-nis 2009, 180 s.noc temných klamstievdominik dánJe piatok popoludní a víkend je užna dosah. Aj na oddelení vrážd v NašomMeste sa zvíkendieva a detektívi čakajúna odpočinok. Zločinci však rozhodne ne-rešpektujú pracovný čas. „Čierneho Pet-ra“ dostáva dvojica Richard Krauz a Jozef„Chosé“ Fischer. Prípad je top secret,vraždu luxus mačičky v tej najvyššej spo-ločnosti treba vyriešiť nenápadne a hlav-ne veľmi rýchlo. Voľby novej hlavy štátusú totiž nebezpečne blízko.Dominik Dán by mohol pokojne svoje die-la vydávať každý mesiac, išli by na odbytako teplé rožky. Zatiaľ sa však priazniv-ci jeho príbehov musia zmieriť s dvomadetektívkami do roka. Autor sa nevenujelen bežným kriminálnym prípadom, aleobčas siahne aj po politicky ladenej krimitéme. Noc temných klamstiev je v poradídruhou knihou s politickou zápletkou.Prvá – Popol všetkých zarovná – rozobe-rala počiatky spoločenského usporiada-nia po revolučnom roku 1989.Hoci politika nemusí sedieť každému,príbeh na príťažlivosti nestráca. Aj preto,že je náš a z dôverne známeho prostre-dia, ako všetky Dánovky. Kniha sa čítajedným dychom, dej má spád a čitateľarozhodne nepustí, pokým neotočí aj po-slednú stranu. Pre príbehy z pera Domini-ka Dána je typický drsný jazyk, ktorým savyjadruje ako podsvetie, tak i strážcoviazákona. Autor ho však neženie až na hra-nicu únosnosti a vkusu čitateľa. Všadeprítomná hutná dávka humoru a trefnýslovný pingpong medzi postavami častozľahčuje a uvoľňuje vážnosť situácií privyšetrovaní. Knižka na jeden čitateľskýšup, kedykoľvek.Lea TóthováDominik Dán: Noc temných klamstiev. Bratislava,Slovart 2009, 290 s.

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

literatúrarecenzie 101vlčí slďubdorothy hearstováHlavná hrdinka Vlčieho sľubu, vlčicaKaala, žije v období pred 14 000 rokmi,keď podľa knihy pes ešte nebol najlep-ším priateľom človeka a existovali lendivoké vlčie svorky. Autorka sa inšpiro-vala viacerými legendami, a tak sa v prí-behu stretávame s neuveriteľne veľkýmivlkmi, ktorí vládnu nad vlčím rodoma zachovávajú rovnováhu medzi neboma zemou. Kaala nie je obyčajným vĺča-ťom. Jej matka porušila pravidlá svorkya tak Kaalu čakajú ťažké chvíle v podobeskúšok, ktoré majú dokázať jej silnú vôľuprežiť. Po prvýkrát vidí ľudí a cíti k nimnevysvetliteľnú náklonnosť. Vlčí sľubvšak zakazuje vlkom spriateliť sa a loviťs človekom. Kaala nie je schopná sľubdodržať. Keď zachráni malé dievčatkoTaLi a spriatelí sa s ním, sľub je poruše-ný a vlkom i ľuďom hrozí, že ich zabijúPrastarí – Slnko, Mesiac, Zem a Obloha.Potom, čo Dorothy Hearstová pomáha-la vydávať knihy iným, sme sa nakoniecdočkali aj jej vlastného diela. AutorkineVlčie kroniky sú určené tým, pre ktorýchláska k zvieratám nie je neznámy pojem.Prvá kniha Vlčí sľub vás však presvedčí,že aj láska k ľuďom môže znamenať veľ-ké komplikácie.Dej častokrát nemá zaujímavý spád.Hearstová sa snaží vyvolať v čitateľo-vi pocit, že je v koži vlka, ponúka mupodrobné opisy života svorky vlkov, noponecháva im zmýšľanie a pocity člove-ka. Jediná skutočne zaujímavá črta prí-behu je tajomstvo pôvodu Kaaly.Tí, čo majú radšej mačky, budú zívať.Psíčkari dostanú chuť ísť popreháňaťsvojho štvornohého miláčika, aby malipocit z nejakej akcie. Treba však vyzdvih-núť prirodzenosť, s akou sa Hearstovásnaží písať o divokej povahe zvierat,o ich taktike lovu, o živote v „koži vlka“,ich inštinktoch a nepísaných pravidlách.Zároveň si každý v knihe nájde postavu,s ktorou má niečo spoločné.Celkovo na mňa kniha Vlčí sľub pôsobilajednotvárne. Pekný námet, ale chýba mudobre rozmiestnené napätie a originálnespracovanie deja. Ak čakáte vtipné situ-ácie, tak sa nedočkáte. Hlavná myšlien-ka knihy obhajuje dobro, snahu prežiť,boj za správnu vec, ochranu slabších,hľadanie životného cieľa. Krásne opisujeinštinktívne správanie zvieraťa. Odporú-čala by som ju všetkým tým nadšencom,ktorí chcú mať štvornohého chlpáčikav byte a potom ho nechcú chodiť venčiť.Zuzana ŠokováDorothy Hearstová: Vlčí sľub (orig.:Promise og theWolves). Bratislava, Ikar 2009, preklad MichalJedinák, 278 s.bivoj válečníkjuraj červenákBivoj už kanca porazil. Na to, aby sasám stal kancom, potrebuje po svojomboku ženu. A tak sa pokračovanie osu-dov Bivoja z pera Juraja Červenáka, podnázvom Bivoj Válečník, začína misiouna záchranu Kazi spod pazúrov Simurga.No nielen o tom je nový román. Veďv hre je budúcnosť národa Čechov. Bivoj,Kazi a Libuše musia nájsť riešenie, akozabrániť Zličanom ovládnuť územie, kto-ré vybral sám Praotec Čech. Nič nepre-zradím, ak poviem, že sa konečne doč-káme príchodu Přemysla, zvaného Oráč.Autor nám predkladá starú povesť, ktorúvšak dopĺňa vlastným pohľadom na to,ako sa dejinné udalosti mohli odohrať.Ako sme už u Červenáka zvyknutí, doč-káme sa bitiek, potokov krvi, ale aj ro-mantickej lásky, teda – nie jedna roman-tická scéna sa mihne.Dej plynie rýchlo, tak, ako plynie vojna.Postavy, oproti prvej časti, dostávajúviac priestoru na svoj rozvoj a konečnenie sú iba postavičkami, za ktoré ťahástará povesť. Veľký dôraz kladie autorna detaily, ktoré v konečnom dôsledkupôsobia na čitateľa priam ohromujúco– napr. predstavenie Přemysla a aj jehoneskoršie kúzla. Dalo by sa povedať, žeku koncu knihy Bivoj prechádza do ústra-nia a zatieňuje ho práve Přemysl.Knihe môžem vytknúť jedine záver, ktorýmal byť síce bonbónikom pre vernýchčitateľov Červenákovej tvorby, no nevy-daril sa. Ten, kto predchádzajúce dielanepozná, nepochopí, prečo kniha ešteneskončila, ten, kto pozná, sa najskôrpoteší, ale neskôr získa rovnaký pocit,ako prvý typ čitateľa.Našej mládeži táto dilógia okrem akciezrejme historický podtext neprinesie, aleu susedov v Čechách by v rámci povin-ného čítania mohla bližšie a súčasnejšiepriblížiť staré povesti.Ivan PullmanJuraj Červenák: Bivoj Válečník. Praha, Brokilon2008, preklad: Robert Pilch, 355 s.krvaví psiondrej trepáčKnižka popisuje osudy a dobrodružstváelitnej jednotky vojska ríše Kanu. Hovo-ria si Krvaví psi, sú označení psou hlavoupriamo na koži. Vedia skvele bojovať.Sú drsní, no nie zbytočne krutí, pretožehlavy porazeným nepriateľom odrezávajúnaraz, nie postupne. Veria si navzájom,veria aj svojmu veliteľovi Sandaribovi.ktorý mnoho prežil a je skúsený. Po roz-pustení pôvodnej jednotky Krvavýchpsov sa zaplietol do bitky s nájazdníkmiMorgonmi. Bol ranený, nemal kam ísť,tak sa nechal zachrániť a potom tyranizo-vať neplodnou starou pannou, ktorá bolarada, že má konečne muža. Keď zomre-la, Sandarib sa pozviechal a akurát vtedyza ním prišli muži z tajnej služby. Aby sazúčastnil znovuvytvorenia Krvavých psov.Ondreja Trepáča si vážim ako organizá-tora a vedúcu osobnosť Orionu, jednéhoz najdlhšie fungujúcich klubov na Slo-vensku. Poznám tiež Egona Čierneho,vydavateľa tejto knižky. Je to skúsený,múdry človek. Vie, čo robí. Vie, pre kohoKrvavých psov vydal.Pre milovníkov akcie a dobrodružstiev.Lenže – je tu niekoľko háčikov, ba až há-kov. Text sa pohybuje v nejasne vyme-dzenom rozmedzí medzi románom a cyk-lom poviedok. Kapitoly sú bez názvov,len číslované. Niektoré z nich sú ukonče-né ako príbehy, v iných badáme nadväz-nosť. Uprostred jedného z dobrodružstievknižka končí. Bez odkazu na prípadnépokračovanie. Ktoré sa podľa zákulis-ných informácií chystá, ako nezaintere-sovaný čitateľ však nemáte šancu k tejtoinformácii preniknúť.Knižka jednoznačne patrí do military fan-tasy. Filozofické reflexie a psychologickádrobnokresba vyžadované nie sú. Predsavšak – jednoduchosť motivácií skĺzavado primitívnosti. Prekážka za prekážkou,v prípade bezradnosti autor pridá hrdi-nom ďalšiu tajomnú zbraň. S hŕstkou po-stáv (tie podrobnejšie vykreslené autorv druhej polovici knižky radšej ponechábokom) sa rútime hlava-nehlava kamnás klávesnica a meč povedú. Napo-kon, niekto čítaniachtivý sa určite nájde.Dúfajme.Knižka poskytuje nadpriemerne bohatúprehliadku klišé. Ako v čítanke triviálnejliteratúry tu nájdete hádam všetky síceosvedčené, no častým používaním opot-rebované rekvizity. Tajné chodby, únosy,

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

literatúra recenzie102maskované postavy, ba dokonca pomo-cou medzižánrovej výpožičky z príbehovčervenej knižnice „náhodné stretnutia“a spoznania postáv. Pre niekoho zrejmeznamená: zahrali mi všetko, čo mám rád;pre mňa však v dôsledku úrovne spraco-vania otrava.Myšlienkové pozadie, ak vôbec možno(žiaľ, možno) o niečom takom hovoriť,sa nesie v duchu naivného militarizmuprimeraného osemročným chlapcom,ktorí sa za panelákom hrajú na kovbojova indiánov. V istom ohľade je z tohto hľa-diska príbeh zaujímavý, pretože písanýz hľadiska vládcov, nie rebelov. Kanu,dobyvačná ríša, je prezentovaná akomocnosť šíriaca pokrok a civilizáciu. Zospôsobu rozširovania jej moci, presa-dzovaného kladnými hrdinami knižky,ma (vo chvíľach, keď som sa nesmial)mrazilo. Zasahuje a rieši problémy vovšetkých okolitých štátoch. Postupne siich podrobuje.Knižný debut Ondreja Trepáča dosahuještandard dobrodružnej fantasy českýcha slovenských autorov začiatku deväť-desiatych rokov dvadsiateho storočia.Od tých čias sa v rámci spomenutéhožánra na našom území udiali zmeny.Možno sa ale mýlim. V uvedenom časeEgon Čierny, klub Julese Vernea a vyda-vateľstvo Poutník (medziiným) nadše-ne šírili zošitky a brožúry o svalnatýchhrdinoch, ktorí mlátili všetko navôkolhlava-nehlava. Ani vtedy to nebolo o ničkvalitnejšie čítanie, lenže ľudia bolipo desaťročiach „príbehov“ o brigádachsocialistickej práce dychtiví po čomkoľ-vek inom. Dnes je už ponuka širšia. Svetpopkultúry v Čechách a na Slovensku po-núka množstvo alternatív. Či v konkuren-cii Kulhánka, Červenáka, Renčína, Ne-omillnerovej, Žambocha alebo Fabianasiahne práve po knižnom debute OndrejaTrepáča, si netrúfnem odhadnúť.Miloš FerkoOndrej Trepáč: Krvaví psi. Praha, Klub Julesa Ver-nea 2009, preklad: Robert Pilch, 285 s.atramentové srdcecornelia funkeováMožno ste už niekedy čítali skvelúknižku. Takú skvelú, že ste nechceli,aby skončila. Zatúžili ste byť súčasťoupríbehu, snáď len tak cvične zablúdiťv Temnom lese, či splaviť Orinoko. Mož-no zaspávate s presvedčením, že Win-netou s Legolasom by boli skvelá partiana čunder po Slovenskom krase a Pippina prázdniny u starej mamy. Vlastne anitaká Angelika nie je na zahodenie, keďsa zamyslíte hlbšie…A o tom je Atramentové srdce. Sú ľudia,ktorí natoľko milujú knihy a príbehy, žesamotným čítaním nahlas dokážu zhmot-niť do nášho sveta postavy alebo veciv nich obsiahnuté, zmeniť zhluk písmenna dýchajúce a konajúce živé bytosti.Lenže každá minca má dve strany. Ne-myslím tým dilemu, čo s Winnetuompo skončení turistickej sezóny. Väčšíproblém nastáva, ak tú schopnosť neo-vládate dokonale. Ak funguje v podstatenáhodne a privedie na náš svet postavyzďaleka nie také ušľachtilé ako Legolas.Postavy, ktoré sa zúfalo chcú vrátiť, ale-bo také, ktoré si chcú tento svet pretvo-riť na svoj pokrivený obraz.Tento problém má aj Meggie, dvanásť-ročná hrdinka románu. Meggie milujeknihy, rovnako ako aj jej otec Mortimer,zvaný Mo. Mo je kníhviazačom a reštau-rátorom, a okrem toho, že vie ošarpanýmknihám prinavrátiť mladosť, dokáže ichaj čítať veľmi veľmi pôsobivým hlasom.Až jeden večer nechtiac privedie na svetpár literárnych postáv z knihy (tiež) zva-nej Atramentové srdce. Keďže názovknihy je metaforou charakteru jednéhozo zhmotnencov, nepríjemnosti na sebanenechajú dlho čakať. Kaprikornovi sav našom svete (konkrétne niekde na ta-lianskom vidieku) zapáči a chce od Moa,aby mu priviedol na svet kumpánovz knihy. Počína si pritom veľmi nevybera-vým, priam mafiánskym spôsobom.Cornelia Funkeová rozpráva veľmi ima-ginatívne, ale zároveň veľmi civilnea pomalým tempom. Hlavné postavy súsympatické, majú veľmi ďaleko od neo-hrozených akčných hrdinov a ich magic-ké schopnosti sú redukované na jedinú,pre príbeh zásadnú – no aj tá samotnáje vlastne skôr prekliatím ako požehna-ním. Vzhľadom na okruh čitateľov, kto-rým je kniha určená, sú utlmené temné,násilné a hororové aspekty príbehu,zostávajú však prítomné, akoby skrytétesne pod povrchom. Na druhej stranesa autorka vyhýba aj efektom zvyčaj-ným pri fantasy príbehoch pre deti. Zozázrakov a divov písmenkového sveta,o ktorých sa v texte hovorí, sú do nášhopričítané len nevýrazné víly, škriatkoviaa sklenení mužíci. Títo fungujú v príbehuako rekvizity a nemajú žiadnu aktívnuúlohu. Nikdy sa nepozrieme ani do sve-ta Atramentového srdca (aj keď Moovaschopnosť môže fungovať obojstranne),čo je trochu škoda.Atramentové srdce rozhodne nie je prečitateľov, ktorí očakávajú neprestajnúrýchlu akciu, alebo ďalšie zachraňovaniesveta. Ak však máte knihy naozaj radi,možno oceníte podmanivú atmosfé-ru a desiatky odkazov na iné literárnepríbehy v texte. Každú kapitolu uvádzacitát. Aj keď tieto bývajú vo všeobecnos-ti často nudné, prekážajúce alebo nad-bytočné, v tejto knihe je dešifrovanie ichvýznamu prekvapivo zábavné.Román je prvým dielom trilógie (Ink-heart, Inkspell, Inkdeath) a nedávno bolsfilmovaný s Brendanom Fraserom v úlo-he Moa.P.S.: Dávajte si pozor na víly. Hryzú.Jozef GirovskýCornelia Funkeová: Atramentové srdce (orig.: Tin-tenherz). Bratislava, Tatran 2009, preklad MonikaBrečková, 464 s.krištálďová lebkamanda scottMayovia boli úžasný národ. Mimoriadnevyspelá civilizácia, ktorej dedičstvo obdi-vujeme dodnes. Okrem iného zanechalisvetu legendu, že to máme zrátané pres-ne 21. decembra 2012. Zmeniť náš osudmôže spojenie trinástich krištáľovýchlebiek. Tá, ktorá vraj vznikla v mayskýchpyramídach, sa teraz, po 400 rokoch,opäť objavila na povrchu zemskom a do-stala sa do rúk doktorky Stelly Codyo-vej a jej manžela Kita. Spolu nastupujúcestu dešifrovania odkazu, ktorý ich mádoviesť k lebke. Veľa času nemajú, co-untdown už beží a na scéne sa zjavujú ajtakí, čo si ich úspech neprajú...Je známe, že tzv. harlekýnky majú presnúštruktúru písania. Na tej a tej strane sazoznámia, o 20 strán ďalej sa pobozka-jú, atď. Krištáľovú lebku možno zaradiťk dielam s asi nasledovným usporiada-ním deja: osoba pôsobiaca v akademic-kých, či vedeckých kruhoch s určitoušpecializáciou príde k nejakému predme-tu, informácii, ktorá s jej profesiou a záuj-mom úzko súvisí. S ňou sa zároveň spájazáhada, ktorú treba vylúštiť. Je nutnéza ňou cestovať, jedna krajina stačí, lep-šie je však aspoň pol kontinentu. Hlavnápostava má pri sebe jedného, viac čimenej, spoľahlivého človeka, pracovnepodobne „šmrncnutého“, ktorému dôve-ruje a hneď niekoľko ďalších, vzdelanýcha hlavne nejako spätých s predmetnouzáhadou. Dôležité: vrahom môže byťktokoľvek. Na povrch vychádzajú rôzneskutočnosti, pribúda mŕtvych a rane-ných. V závere sa záhada vždy vyrieši, aknie úplne, tak aspoň čiastočne, zlí nedo-padnú dobre a dobrí... Základný receptmáme. Všetkého treba pridať v správ-nom pomere, dobre zamiešať a nezabud-núť dochutiť nejakými dobrými ingre-dienciami. Tie pomôžu dielu vyniknúť,občas sa však stane, že chutia lepšie.V Krištáľovej lebke viac „chutil“ príbeh,

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

literatúrarecenzie 103ako lebka prišla na miesto, kde ju Stellamala nájsť. Je zasadený do obdobia 16.storočia, keď najviac, predovšetkým špa-nielskych, výprav smerovalo do Novéhosveta. Na ceste k samotným stvoriteľomsrdcového kameňa, ako lebku tiež na-zývajú, a späť do Anglicka, sa dozvedá-me to podstatné. A to naozaj pútavýmspôsobom.Lea TóthováManda Scott: Krištáľová lebka (orig.: The CrystalSkull). Bratislava, Slovart 2009, preklad: LýdiaŠvarcová, 352 s.artemis fowl – časovýparadoxeoin colferV najnovšej časti cyklu si môžete užiť ces-tu s Artemisom za jeho mladším a bez-ohľadnejším ja. Znalcov fantastiky a prob-lematiky ciest v čase samotné finty asipríliš neprekvapia, mladší čitatelia si ichvšak iste užijú naplno. Skúsenejší zvyšoksa môže sústrediť na podstatu príbehu:Artemis, spolu s kapitánkou Helou Krát-kou, cestuje v čase, aby získal protilátku.Len pomocou nej môže vyliečiť smrteľnúchorobu svojej mamy. Sérum sa skrývavo vzácnom lemurovi, posledný exemplár,ktorého voľakedy dávno, pred ôsmimirokmi, desaťročný Artemis predal Hubite-ľom a získal tak finančnú sumu potrebnúna pomoc otcovi. Protilátka sa dá lemuro-vi odobrať bez ohrozenia života zviera-ťa, takže hrdinovia aj čitatelia sa vyhnúparadoxu navyše. Namiesto toho si môžuvychutnať tínejdžerský výbuch citov HelyKrátkej (samozrejme, v prípade kapitánkyide len o dôsledok dočasného omladeniav dôsledku prudkého časového posunu!),či ďalšiu dávku humoru Humusa Kopá-čika, ktorý ešte netuší čím sa stane/stalv predchádzajúcich častiach príbehu a jeešte stále len šťastne bezohľadným, nožiaľ, výrazne sympatickým, ničomníkom.Nebojte sa, bude aj Butler, ako i OpalKoboiová so zákernou intrigou. Poprikrakenoch a iných nevyhnutných nad-prirodzených rekvizitách (kde všade sakrakeni môžu skrývať, si už prečítajtesami) v príbehu pokračuje už v predchá-dzajúcich častiach naznačená tendenciaprehĺbenia a rozšírenia citového životahrdinov. Protagonisti drsných akčnýchscén jeden za druhým vystupujú z pozíciedvojrozmerných figúrok, do ktorej boličasto tlačení nutnosťou rýchlo reagovať.Emócie prejavujú nevdojak, tak trochahanblivo, popri svojej aj tentoraz hlavnej,akčnej náplni; no sú tam, už sa neodsta-nú. Napriek časovému paradoxu už Arte-mis nikdy nebude osobou, ktorá vnímasvet len ako priestor nesmierne zaujíma-vých logických hier. Popri krkolomnýchdobrodružstvách sa stará o svojich mlad-ších bratov-dvojičky, navyše stihne maťrád mamu. Dospel – a s ním pravdepo-dobne aj čitatelia cyklu. Možno, že všetcispoločne pod vedením autora dospeli tiežk poznaniu, že miestami je potrebné ne-chať sa poučiť.Cyklus o Artemisovi tak popri obligátnejdávke napätia, koreneného humorom,prináša morálny, nie však moralizátor-ský podtón a kus neprešpekulovanej,úprimne podanej, životnej filozofie. A,samozrejme, cestičky otvorené k ďalšímpokračovaniam.Miloš FerkoEoin Colfer: Artemis Fowl – Časový paradox (orig.:Artemis Fowl: The Time Paradox). Bratislava, Ikar2009, preklad: Michal Jedinák, 336 s.červený trpaslík 1-4r. grant, d. naylorHneď v úvode prvej knihy z voľnej tet-ralógie venovanej jednému sci-fi kultumenom Červený trpaslík sa dozvieme,ako sa ústredný hrdina David Lister do-stal z planéty Zem na mesiac Mimas.Hlavnú úlohu v udalosti zohrali Listerovenarodeniny, bujará pitka a nevyhnutnenasledujúca príšerná opica, sprevádza-ná veľkoplošným oknom. Keď na obež-nici Saturnu strávil veľmi mizerných šesťmesiacov, upísal sa vesmírnemu zborua skončil na ťažobnom medzihviezdnomkorábe... kde sa to všetko začalo!Podľa mňa nemá zmysel sa tváriť, že kni-hy o Červenom trpaslíkovi z dielne RobaGranta a/alebo Douga Naylora budú zau-jímať niekoho, kto nepozná ich seriálovúpredlohu. Iba ak omylom. Aj keď určiteexistujú čitatelia, ktorí si jednu z kníhkúpili náhodne a až potom objavili malývesmír za dverami batožinovej skrinky,veľa ich nebude.Preto nemusím plytvať energiou na vy-svetľovanie, kto je Dave Lister, čo zna-mená, ak má nejaká osoba na čele pís-meno H a prečo sa to celé volá Červenýtrpaslík.Radšej poviem, že som všetky štyri knihyprečítala (a Grantove ďalšie off-topic ve-selohry Kolonie, Neschopnost a Špeky)a považujem ich za dôstojný doplnokk seriálu samotnému.Sú svieže, zábavné a napísané ľahkýmperom. Fanúšik seriálu v nich nájde veľadôverne známych situácií i dialógov,miestami bude mať dojem, akoby sa dí-val na niektorú epizódu, ale rozhodne muto nezabráni ďalej s chuťou čítať.Grant s Naylorom sa zďaleka nespoľah-li len na recykláciu použitého materiálu.Ten tvorí skôr solídne základy pre rozvet-venie príbehov, aj pre rozvíjanie všetkýchdetailov v pozadí, na ktoré v 30 minúto-vom sitcome nebolo miesto, čas, ani tiesprávne kulisy.Práve preto, ako to už pri fantastickejliteratúre býva, papier poskytol dvom ori-ginálnym humoristom viac priestoru prerozlet, než by im kedy televízne štúdiomohlo dať. Aj keď, čo si budeme navrá-vať, väčšinu toho priestoru využili prebláznivé dobrodružstvá svojich hrdinov,naháňačky, lietanie od problému k prob-lému a výborný suchý humor.Podčiarknuté, zrátané, komu sa páčilbritcom Červený trpaslík a k tomu rádčíta, ocení jeho knižné spracovanie. Sícepri ňom nebude vzdychať dojatím nadumeleckou hodnotou diela, ale o prí-jemný odpočinok a poriadnu srandu mápostarané.Aneta „Riddick“ ČižmárikováRob Grant, Doug Naylor: Červeny trpaslík 1 – Ne-konečno vítá ohleduplné řidiče (orig. Red Dwarf:Infinity Welcomes Careful Drivers). Praha, Argo2003, preklad Ladislav Šenkyřík, 216 s.Rob Grant, Doug Naylor: Červený trpaslík 2 – Lepšínež život (orig. Red Dwarf: Better Than Life). Pra-ha, Argo 2002, preklad Ladislav Šenkyřík, 192 s.Doug Naylor: Červený trpaslík 3 – Poslední člověk(orig. Last Human). Praha, Argo 2003, preklad La-dislav Šenkyřík, 216 s.Rob Grant: Červený trpaslík 4 – Pozpátku (orig.Backwards). Praha, Argo 2005, preklad LadislavŠenkyřík, 256 s.město & městochina miévilleUmne vystavaná, nie však nadpriemer-ná, detektívna zápletka je umiestnenádo už tradične miévillovsky podmanivéhoprostredia mesta, tentoraz lokalizovateľ-ného v oblasti Bosny či Srbska. Zložitápolitická situácia je pre Miévilla, tvorcuschopného odstupu a nadhľadu, výcho-diskom pre zaujímavú myšlienku navzá-jom sa prelínajúcich miest.Opäť a zasa – príbeh je zámienkoupre priestor, pohyb pripravuje pôdu

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

literatúra recenzie104nehybnosti, ktorá na seba vrství význa-my, symboly, metafory i klamlivo pestrofa-rebný povlak reklám.O existencii dvoch rôznych tvárí priestorusa nehovorí... pretože... stojíme pred ml-čaním starým ako sfinga. Závan mystiky,ktorý vedel zneistiť už Grékov. Nedá sarozoznať, čo skrýva hĺbka. Neznámo, čiprázdnotu? Tak či onak, tematika zámer-ného výcviku v nevidení patrí k najsilnej-ším pasážam knižky.Miéville v románe uvádza na scénuprostredie vysokoškolských študentova intelektuálov na „výlete“ do stredový-chodnej Európy. Bez nadmernej popis-nosti v náznakoch pred nami defilujú ne-vyzreté sny o exotike a slobode, úlomkypokusov o akademickú kariéru, neko-nečné užívanie si v lacných cenovýchreláciách, sedemdesiatsedem druhovsúcitu, osemdesiatosem druhov naozaj-skutočného pochopenia a deväťdesiatde-väť druhov snobizmu. Túžba a schopnosťspoznať niečo nové sa mihnú len medziriadkami, viac menej utajene a neskutoč-ne. Napokon možno ani nejestvujú. Súlen ilúziou, tak ako podstata, ktorú nároč-ný čitateľ hľadá v hĺbke významových sú-vislostí a v živote medzi. Podstata je všaku Miévilla, ako vždy, prekrytá intenzívnevykresleným prostredím. Mesto je kulisa,atrakcia. Dokonale skúmaná, ochudobne-ná o ilúziu hĺbky. Je nenásytné. Nedokážeodmietnuť nikoho, v meste nik nedokážebyť večne cudzincom, respektíve, v mes-te cudzinec môže znamenať viac než do-máci, pretože mesto je zmena, je rôznosť,je život, najlepšie zachytiteľná zvonka.Román je kratší než je u Miévilla zvykom.Autor je totiž v porovnaní s predchádzajú-cimi dielami hutnejší. Šetrí kulisami, lenjemne načrtáva hranicu Orientu a stred-nej Európy. Detaily si musíme pridať sami.Napríklad: nedôverčivé túlavé žlté psy,lenivé prítulné masky, ohlušujúce ciká-dy schopné rozochvieť koruny stromov,dlhé leto s pocitom obyčajnosti horúčavy,ktorej nesmierna dĺžka a intenzita opájacudzincov, hukot električiek a jeden dlhýneuponáhľaný rozhovor na kaviaren-ských stolíkoch uprostred ulice (v mojichpredstavách sa im vyhýbajú električky).A možno ešte niečo uprostred, medzia pod – a možno ani nie, možno postačícirkusový koktail vnemov. A ak by aj vo-ľačo skrýval, treba byť ticho, pretože roz-lúštenie skutočného tajomstva si trebanechať pre sfingu v ohrození života.Možno ma Miéville klame, vnútorná pod-stata nie je, on ma len vodí za nos a ťaháza ucho – ale pretože jeho klamstvo jemámením mesta, rafinovanou, pestroua vypočítavou hrou, ktorú, v protikladedrsnej jednoznačnosti prírodných právdzbožňujem, s obdivom a radosťou muodpúšťam.Miloš FerkoChina Miéville: Město & město (orig. The City &the City). Plzeň, Laser 2009, preklad Milan Žáček,336 s.živly nocisherrilyn kenyonováOsirelý hlavný hrdina sa zamiluje do mla-dej slečny, no ich vzťahu bráni fakt, žeWren je šelmočlovek, ktorý má magickéschopnosti, a ľudská partnerka je preneho neprípustná, keďže musí uchová-vať svoj magický svet v tajnosti. Na prvýpohľad veľmi pútavá zápletka pre číta-nia chtivú ženu. S očakávaním som sado toho pustila, no bohužiaľ, nešlo anio to typické „od desiatich k piatim“. Totobol pokles od desiatich k mínus dvesto,a to raketovou rýchlosťou.Americká autorka Sherrilyn Kenyonováje držiteľkou mnohých ocenení, autorkouslušného množstva kníh, z ktorých samnohé radia k bestsellerom. Známa jepredovšetkým sériou o lovcoch temnoty,ktorá zatiaľ obsahuje úctyhodných dvad-saťdeväť kníh. Vzhľadom na dobré recen-zie a bohatú kariéru som dúfala, že Živlynoci budú príjemné a pútavé dielko.Autorka sa príliš nezdržuje, ide okamžitek veci. Predostiera nám príbeh Margueri-te, dcéry senátora, ktorá sa v bare zozná-mi s umývačom riadu Wrenom. Spočiat-ku príbeh vykazuje isté známky humoru,postupne je však tento vzácny fenoménnemilosrdne vykopnutý aj s akýmikoľvekzaujímavými dejovými zvratmi a veľmirýchlo sa kniha mení na typickú lacnúčervenú knižnicu. Jediné, čo sa v trochštvrtinách knihy odohráva, je vzťah Mar-guerite a Wrena prešpikovaný najmenší-mi detailmi ohľadom ich zblíženia. Prváhorúca scéna (rozpísaná zbytočne na asišesť strán) je možno trochu korenistá.Druhá (znova zbytočne dlhá) je až vtipná.A tretia (prečo by sme sa obmedzovalia zostručnili to, však?) uspáva, navyšeza daných dejových okolností vyznievapriam absurdne.Kenyonová akoby mala problém s vní-maním času v príbehu – opisuje vzťahdvojice, akí sú si blízki, ako si dôveru-jú a poznajú sa, no v skutočnosti spoluv celej knihe prehodia asi dvadsať vieta všetko sa odohrá v niekoľkodňovomrozpätí. Je prekvapujúce, že skúsená au-torka spravila takú začiatočnícku chybu.Samotné postavy sú rozpracované extraslabo, o nejakej hlbšej psychologizácii sanedá hovoriť. Ich konanie je niekedy dosťnepochopiteľné (ktorá žena by chlapovina vyjadrenie vďačnosti poslala kamiónkvetov?) a z drsného samotára sa stávapriam sladký ideál. Nula bodov za to.Samotný dej je úplne predvídateľnýod prvej po poslednú stránku. A koncomto definitívne autorka zabila. Človek sícepredpokladá happyend, ale nie to, žesi vezme príklad z latinskoamerickýchtelenoviel.Kenyonová navyše úplne odignorovalasvoju najväčšiu devízu – úžasne atrak-tívny svet, v ktorom sa príbeh odohráva.V Živloch ho odsúva kdesi na najvzdiale-nejší okraj a ako čitateľka, ktorá od nejneprelúskala žiadnu inú knihu, sa o tomtosamostatnom fascinujúcom vesmíre do-zvedám až v abecednom slovníku na po-sledných dvadsiatich stranách. Nesmier-na škoda, že sa nevenovala viacej lovcomsnov a im podobným bytostiam. Takto tovyzerá, ako by úplne izolovala šelmoľudíod ostatných.A v takomto duchu by sa dalo pokračo-vať. V tejto chvíli mi nenapadá nič, čo bysom mohla pochváliť; jednoducho to boloobrovské sklamanie. Dovolím si radu: akuvažujete nad prečítaním tejto knihy, noneobľubujete červenú knižnicu, siahniteradšej po kuchárskej knihe a naučte sanový recept. Pravdepodobne to bude ove-ľa záživnejšie.Barbora RöthováSherrilyn Kenyonová: Živly noci (orig.: Unleash theNight). Bratislava, Ikar 2009, preklad: Mira Jambri-chová, 295 s.démoni jsou věčnípetr hetešaProblém súčasnej populácie je jasný –čo s odpadom? Preto firmy, ktoré vediaodpad likvidovať rýchlo, vo veľkých množ-stvách a hlavne bez veľkej záťaže na ži-votné prostredie, majú úspech a veľkýzisk zabezpečený.A tak sa nešťastnou súhrou osudu zamie-ša život Lennyho Grimwooda s najtajnej-šou spoločnosťou na likvidáciu odpaduAmrubbish. A zamiešanie je naozaj viacako tragické, preto Lenny využije možnosťspolupráce s démonmi. Teda, to využi-tie je obojstranné. A tak sa dostávamedo deja knihy, ktorá je jednou veľkou ak-ciou o tom, ako sa pomstiť firme, ľuďoma odpadu.Veľká, priamočiara akcia. To sa dá z knihyuhádnuť, aký mal autor zámer . Nane-šťastie, zámer sa občas míňa účinkom.Neviem, načo boli dobré rôzne predelymedzi jednotlivými časťami hlavnej skla-dačky, no viem, že sa nepodarili. V koneč-nom dôsledku spôsobujú stratu záuj-mu o hlavného hrdinu, keďže sa začína

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

literatúrarecenzie 105správať neuveriteľne, nemožne, neprislú-chajúco k skúsenostiam, ktoré má.Navyše trpí určitým druhom schizofré-nie – keď má byť Američanom v Amerike,má až príliš európske vedomosti. Keď jena čas Američanom v Európe, stáva saz neho kritik súčasných pomerov v EÚ.No najviac pri európskej časti zarazí, žeautor v snahe zosmiešniť vlastných čes-kých spoluobčanov, zosmiešňuje sámseba. Nie, naozaj neverím, že by lekár soznalosťou odbornej angličtiny nepochopilslovo mobajl, nie, neuverím, že rovna-ký problém má mladá sestrička. Nie,túto niekoľkostranovú epizódku trebapreskočiť.Celkovo má kniha dobrý spád, je čítaváa pre priaznovcov akčnej literatúry vy-hovujúca. Ale určite by bola lepšia, akby v nej pravidelne nevyvstávali pasáženútiace čitateľa zamýšľať sa nad tým,čo sa to, do pekla, deje. Akčný príbehsi zaslúží akčné plynutie, bez zádrheľova odskokov.Ivan PullmanPetr Heteša: Démoni jsou věční. Praha, Brokilon2009, 486 strándům bouříian mac leodVoľné pokračovanie príbehu o magickejlátke, éteri, prináša osud nanajvýš démo-nickej postavy. Volá sa Alice a je schopnánaozaj všetkého. Medziiným rozpútaniavojny Západu proti Východu (Anglicka),ktorá, akoby náhodou, pripomína konfliktSever proti Juhu v USA. Asi tak ako Alicepripomína Scarlett.Bezohľadná, vypočítavá, smrteľne, zni-čujúco zvodná. Prototyp zlej čarodejnice,ktorá túži po nesmrteľnosti.Alice, pôvodne dievča bez budúcnosti,predurčené na úplne všedný život, sastane veľkoveľmajsterkou, manželkoujedného z najvyššie postavených ľudív hierarchii cechov. Svoje postaveniezíska doslova a do písmena „cez mŕtvo-ly“. Kniha sa začína v okamihu, keď akožena vo veku pred päťdesiatkou v snaheoklamať čas a získať mladosť siahne voväčšej miere po moci éteru. Udeje sa takv Invercombe, sídle na pobreží neďalekoBristolu, na juhozápade Anglicka. Alicesem prichádza v nádeji, že tunajšia pokoj-ná atmosféra v súhre s dobre vyladenýmklimátorom (zariadenie pomocou éteruovplyvňujúce počasie) pomôže vyliečiťtuberkulózu jej jediného syna, Ralpha.Zázrak sa stáva skutočnosťou (takmerpresne v okamihu prvého omladenia Ali-ce) a je to skutočný zázrak, pretože plyniev súlade so zákonitosťami prírody, neodlí-šiteľný od jej príbehu, no o nič menej pre-kvapivý. Zdravý Ralph sa naplno pohrúžido svojej záľuby, ktorou je skúmanie živo-číchov. Čoraz hlbšie preniká do súvislos-tí, začína formulovať to, čo my nazývameevolučnou teóriou. Zároveň však stretá-va; presnejšie, vôľou matky je vmanipu-lovaný k stretnutiu; s Marion Priceovou,dcérou rybára. Láska vzbĺkne ako fakľaa potom...nemal by som, nesmiem pre-zradiť viac, hoci tento sled udalostí lákak prerozprávaniu. Ako všetky naozaj silnépríbehy chce byť zdieľaný. Len s ťažkos-ťami sa ovládam, aby som vás nepripra-vil o čaro objavovania postupnosti MacLeodovej komótne poetickej logiky deja.V presvedčivo vykreslenom prostredí ang-lického západu s krikom čajok, vŕzganímlán a vôňou diaľok pred nami vyrastajúosudy postáv. Ralph, jeho otec Tom a synKane, no najmä Marion a Alice ako veľkýprotiklad vypočítavej rafinovanosti a ne-zištnej prirodzenosti, ktorý tvorí os diela.Mac Leod bez upadnutia do stereotypurozohráva hru okolo archetypálnej témyboja temnoty so svetlom, mágie s vedoua západu Anglicka s východom. V príbehusíce nie je napokon inak všetko, no veľmimnoho. Autor píše román, nie rozprávku.A preto...Opäť a zasa pri New Weirde. Román sanečíta ľahko. V porovnaní s Miévillomje Mac Leod nenápadný. Jeho próza je,chtiac-nechtiac, kontextovo viazanána priestor, v ktorom sa odohráva. A väč-šina z nás v západnom Anglicku nebola.Autor je zdržanlivý, nehýri opismi. Viac na-značí, než priamo povie. Zvyšok si môžetedomyslieť. Pričom veľmi správne tušíte,že viete omnoho menej než autor či tí,čo precítili atmosféru vlastnými zmysla-mi. Alebo možno aj nie, možno dokážeteviac svojou fantáziou, predstavivosťoua schopnosťou spolupracovať s textom.Môžete si pomôcť atmosférou prvýchkapitol Ostrova pokladov, prípadne Mau-rierovej Hostincom Jamajka, pretože ajcez ne je román, veľmi výrazne a hlboko,vpísaný do časopriestoru krajiny. Mali byste tiež popri čítaní Mac Leoda oprášiťDickensa, alebo siahnuť po knižke či as-poň obrázkoch o viktoriánskom Anglicku.Inak sa vám môže stať, že sa, síce veľmipríjemným spôsobom, no predsa stratí-te. Mac Leod nás, v protiklade k hýrivýmopisom klasickej fantasy, učí úcte predtajomstvom nevyhnutne neúplnej výpo-vede. Jeho mapa má plno temných miest,ktoré zďaleka nie všetci dokážu vyplniť.Nie je to však nevyhnutné. Dôležitejšienež pochopiť je podľa mňa knižku precí-tiť cez vzťahy postáv. Mac Leod má totižzmysel pre hierarchiu. Detaily nepohlcu-jú celok, takže aj históriou či literatúroumenej podkutí sa môžu nechať strhnúťpríbehom zrady, vášne a lásky – pocho-piteľne, v atmosfére bližšej rozprávke čiromantickému príbehu. Ale proti gustužiaden dišputát. Poctivá, kvalitná literatú-ra pôsobí viacerými spôsobmi.Miloš FerkoIan Mac Leod, Dům bouří (orig: The House ofStorms). Plzeň, Laser-books 2009, preklad: MilanŽáček, 435 s.slováci v stratosféres. d. turčanBalónom na Mars sa vraj podľa dnešnýchznalostí doletieť nedá. No v roku 1936 toaž také jasné nebolo. Hlavne ŠtefanoviHaluzovi, ktorý sa rozhodne vyletieť s ba-lónom Slovák až do stratosféry. Aspoňtaký bol prvotný plán.Okrem Haluzu sa v balóne nájde miestoaj pre jeho verného kamaráta KarolaMistríka s manželkou. Let sa môže začať,pristátie ale nakoniec nastane až na Mar-se. No Mars nie je len taká mŕtva pla-nétka, ako sa nám snažia nahovoriť, veďtam je čulý ruch. Napokon, priletela naňžena. Lebo, to sa povedať musí, na Marseje so ženami problém: väčšina ich zmizla,ostalo ich už len pár, aj to pre vyvolených.Štefan Haluza ako správny Slovák nelenía zorganizuje prevrat s cieľom zabezpečiťrotáciu žien, aby na každého došlo. Teda,Štefanova vyvolená rotovať nemá. No,ako to už s revolucionármi býva, rýchlo súzvrhnutí. A tak sa Štefan ocitne za veľ-kým horským masívom, o ktorom niktonevie, čo sa za ním nachádza.Tak, to bol krátky úvod do knižky, ktorá jena prvý pohľad silnou recesiou na vedu,techniku, politiku, spoločenský život,proste na všetko, čo mohli ľudia v roku1936 poznať. Meno autora je pseudo-nym a skutočný autor je neznámy, i keďnáznaky, o ktorého v tom čase známehoautora by mohlo ísť, tu sú.Napriek svojmu veku kniha pobaví i dnes.Dalo by sa povedať, že je v mnohom i po-učná. Asi najväčšmi zaujme svojou, na túdobu priam prevratnou, erotickou neos-týchavosťou. Niektoré scény by aj dnesboli recenzentmi označené ako nevhodnédo 15, či nebodaj až do 18 rokov.Smejúci sa filozofi vyvolali úsmev aj u či-tateľa, nezabudli poukázať, ako v tomtoobdobí nejedno dielo, na hrdosť a vyspe-losť Slováka. Hlavne nech stále platí, žeSlovák sa ani na Marse nestratí.Ivan PullmanS.D.Turčan: Slováci v stratosfére. Bratislava, Ná-kladom smejúcich sa filozofov 1936, 200 s.

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/

106Každá z dvoch hrdiniek prežívavlastný príbeh, vo vlastnom historickomčase a čitateľ ich má možnosť sledovaťtakmer paralelne. Jednotlivé epizódy zoživota hrdiniek sa po niekoľkých čas-tiach striedajú, pričom sa postupne vy-jasňuje spočiatku len tušená súvislosťmedzi nimi, aby sa na konci mohli osudyhlavných hrdiniek v akejsi mystickejozvene pretnúť.V oboch románoch sa tajomstvo viažena konkrétneho nositeľa – predmet,ktorého funkciu, význam, treba nájsť.V prvom prípade je to grál, v druhomtarot. Pokiaľ v Labyrinte ma stále viacrušila konkrétnosť odhaľovaného ta-jomstva a prekážalo mi, že grál prestá-va byť víziou, symbolom, v Hrobke somtoto čitateľské sklamanie už neriešila.Samozrejme, prvým dôvodom je užspomínaná analogická kompozičnávýstavba oboch románov, ktorá dalavopred tušiť takéto rozuzlenie a čita-teľa naň pripravila. Druhým dôvodomje samotný symbol zviazaný s tajom-stvom. Grál a tarot pre mňa nie sú rov-nocenní partneri. Nemám tým na myslikompozičnú funkčnosť, oba v tomtosmere fungujú výborne, viac ma zaují-majú kultúrne kontexty a ich významo-vá prístupnosť.Taroty z Hrobky patria vzdialenému sve-tu ezoteriky. Zahmlenému, magickému,zrozumiteľnému len pre zasvätených.Taroty, hoci omnoho hmatateľnejšie nežgrál, môžu prekvapovať, čarovať, prepá-jať dimenzie. Grál je pre mňa krehkým,ale zvnútorneným symbolom, patrído systému mojich osobných kultúrnychhodnôt. Taroty nie, sú koncentrovanýmhermetickým vedením a pre mňa tedavečne vzdialenou záhadou. Patria sícelegitímne európskej tradícii, i keď mož-no s hlbokými egyptskými koreňmi a lenvďaka Saracénom, pre mňa sú z inéhosveta. Grál je trocha iný príbeh. Hociexistujú opodstatnené dohady o jehopredkresťanskom pôvode, v našom kul-túrnom kontexte ostáva väzba na kres-ťanskú tradíciu najsilnejšia.Podľa najrozšírenejšej legendy je svätýgrál smaragdová miska, z ktorej Je-žiš pil pri poslednej večeri a do ktorejbola zachytená jeho krv pri ukrižova-ní. Hľadanie grálu je o hľadaní vzácnejnádoby, ktorá poskytne večný život,a zároveň o hľadaní jeho skutočnéhomožného pôvodného významu. Grál jetajomstvo, svätá relikvia, večný život,tajomstvo obete, miska, kalich, symbol,jedno z toho a možno všetko odrazu.Ani Indiana Jones ako správny archeo-lóg a hľadač pokladov neodolal pokuše-niu preveriť, či je grál len mýtom, aleboskutočnosťou. Maloryho artušovskélegendy však len tak ľahko čosi nepre-koná. Kráľ Artuš, rytieri guľatého stola,čarodejník Merlin, neverná Ginevraa verný Parsifal, literárne pôvodne stvo-rený Eschenbachom, a úporné hľadaniesvätého grálu, ktorý by spasil kráľa ajcelé kráľovstvo.Množstvo literárnych i filmových spraco-vaní stále dokola variuje tento nestar-núci príbeh. Hoci aj v komponovaníMossovej príbehu by sme mohli nájsťvzdialené letmé ozveny jednej z verziíartušovského príbehu lásky a zrady,autorka rozpráva iný príbeh grálu. Sia-ha po predkresťanskej tradícii, sledujejeho možné egyptské korene a za oporucelej svojej viac ako päťsto stránkovejliterárnej stavby volí tú z existujúcich le-giend, ktorá umiestňuje misku svätéhográlu na hrad Montségur v Pyrenejáchpod ochranné krídla katarov. A právekrižiacka výprava proti katarom tvoríosnovu stredovekého príbehu. Križiac-ka výprava severu Francúzska proti eko-nomicky prekvitajúcemu a náboženskytolerantnému Juhu, tzv. Midi, bola vrajprvou protikresťanskou výpravou v bo-hatej histórii križiackych výprav, a na-vyše na území Európy. Katolícka cirkevvnímala kresťanskú sektu katarov akoohrozenie svojej náboženskej autority,čo v kombinácii s mocenskými a eko-nomickými ambíciami francúzskehoseveru definitívne rozhodlo o ukončenínezávislosti Juhu.V Labyrinte sa teda osobná históriaodohráva priamo vo vnútri zásadnýchhistorických udalostí celoeurópskehovýznamu, doslova je nimi podmienená.Mossová je presvedčivá v tom, ako presvoje rozprávanie vytvára spoľahlivéhistorické zázemie. V Hrobke síce tútohistorickú kotvu výrazne oslabuje, alenevzdáva sa jej úplne. Parížske nacio-nalistické výtržnosti konca 19. storočiadokresľujú atmosféru doby, v ktorej žijeLéonie a putovanie muzikologičky Mere-dith po stopách Claudea Debussyho jeprvotným impulzom pre cestu, ktorá juv súlade s logikou labyrintického puto-vania, dovedie k úplne inému hľadaniu.Veľkou devízou oboch rozprávaní jepôsobivá atmosféra, typická pre svojudobu, miesto a čas. Príbeh Labyrintu13. storočia autorka dolaďuje aj samot-ným jazykom, keď v mnohých prípa-doch uprednostňuje okcitánčinu, jazyk– langue d´Oc, ktorým sa v tom časehovorilo od Provensálska až po Akvitán-sko. Slovenský preklad tento autorskýzámer jazykovej autenticity našťastierešpektuje. Podobný dvojjazyčný postupzvolili prekladatelia a pravdepodob-ne aj autorka v Hrobke, kde sa v texteobjavujú francúzske oslovenia, vsuvkyi celé vety. Zmysel takejto stratégie mivšak v tomto prípade ostal až do kon-ca záhadou. Preklady v podaní man-želov Gálisovcov sú však výborné, čo,žiaľ, dnes už na slovenskom trhu nie jesamozrejmosťou.Jediným nedostatkom slovenského vy-dania Hrobky je absencia ilustrácií, kto-ré podľa autorskej poznámky na koncirománu obsahuje pôvodné vydanie brit-ského Orionu. Ide o kľúčové karty Ver-nierovského tarotu, ktorý je hlavnou zá-hadou a zároveň kľúčom k rozlúšteniuzáhady príbehu, a bol preň špeciálnevymyslený aj namaľovaný. Na karty sačasto detailne odkazuje a dokonca samenia spolu s osudovými zvratmi v prí-behu. Text je samozrejme zrozumiteľnýaj bez nich, ale keď hudby znalí čitateliadostali k dispozícii notový záznam Hrob-ky, my ostatní sme sa mohli vizuálnepotešiť tarotovými obrázkami.Oba romány navzájom veľmi nenápad-ne spája nie len oblasť v okolí Carcas-sonne, ale aj zopár vedľajších postáv– Audric Baillard je nenahraditeľnoupostavou, je starým skúseným radcom,sprievodcom tápajúcich hrdiniek i stráž-com tajomstva, putuje storočiami akovečný žid, zatiaľ čo doktorka ShelaghO´Donnelová je vyslovene epizodickoupostavou, objaví sa vždy len na malú,hoci nie úplne nepodstatnú chvíľu. Kto-vie, možno práve jej bude patriť ďalšíMossovej román.Michaela MalíčkováKate Mossová: Labyrint (orig. Labyrinth). Bratisla-va, Ikar 2006, preklad: Marína Gálisová, VladislavGális, 510 s.Kate Mossová: Hrobka (orig. Sepulchre). Bratisla-va, Ikar, 2008, preklad: Marína Gálisová, VladislavGális, 560 s.95 ►►literatúra profil

http://www.floowie.com/sk/citaj/fantazia-032009-47/