Hrošie príbehy

V. & J. SPIELVOGELOVÉ LENKA PROCHÁZKOVÁ Hrošie príbehy

2

V. & J. SPIELVOGELOVÉ LENKA PROCHÁZKOVÁ Hrošie príbehy

© Advent-Orion, Praha 2011 Translation © Advent-Orion s. r. o., Vrútky 2011 Text © Vladimíra Spielvogelová & Jaroslava Spielvogelová Ilustrácie © Lenka Procházková ISBN 978-80-8071-139-9

Stádo hrochov na ceste za novým domovom Slnkom zaliata krajina plná vysokých stromov, kvitnúcich kríkov a čerstvej zelenej trávy, lemuje breh rieky. Po brehu putuje stádo hrochov, ktoré vedie mohutný hroch Hany. Hľadajú nový domov. Tam, kde predtým bývali, už nerástla šťavnatá tráva a široko-ďaleko nebola žiadna potrava pre hrochy. LOŽ MÁ KRÁTKE NOHY 3

4 Vodca stáda sa pozorne rozhliada vôkol seba. Hneď za ním ide hrošica s dvoma mláďatami, Maximkom a Edynkou. „Kde sú ostatní?“ obracia sa vodca stáda na hrošicu s mláďatami.

5 „Asi sa oneskorili, počkáme tu na nich? Ja by som tak chcel ísť do vody, ocko. Už som z tej horúčavy celý červený,“ oznamoval Maximko. Keď je hrochom veľmi teplo, ich koža sa vysušuje a začnú sa potiť červeným potom. Pot chráni ich kožu pred popraskaním a popraskaná koža by hrochy veľmi bolela. „Tak dobre, bežte sa ovlažiť, ale nechoďte ďaleko! Nepoznáme to tu. Ja sa zatiaľ porozhliadnem po okolí.“

Na to hrošíky čakali. „Hurá!“ a už boli po krk vo vode. Hrošica si ľahla tak, aby na šantiace mláďatká dobre videla. „Maximko, však sa nepotopíš až na dno?“ skúšala ho Edynka. „Veď vieš, že nesmieme ísť do hlbokej vody,“ bránil sa Maximko. „Žiadne potápanie, Edynka, máte byť len pri kraji,“ ozvala sa mama hrošica, ktorá ich strážila. 6

„Len si, mamička, pokojne zdriemni, zostaneme pri brehu,“ sľubovala Edynka. Hrošica sa spokojne natiahla vo vode a zavrela oči. Bola z tej dlhej cesty veľmi unavená. 7

To sa Edynke hodilo: „Poď sa už konečne potápať! Mamička spí a ocko nás nevidí!“ Maximko sa nenechal dlho prehovárať. Plával spolu s Edynkou až na miesta, kde bola rieka hlboká. 8

Hrochy vidia pod vodou úplne rovnako ako na suchu. Tiež dobre počujú, a dokonca spolu aj hovoria. Hrošíky sa čudovali, ako je v rieke živo. Bolo tam plno rýb a všade naokolo rástlo mnoho krásnych rastlín. „Pozri sa na tú veľkú dieru, Maximko!“ ukazuje Edynka hlavou doprava. 9

„Kto tam môže bývať? Napríklad krokodíl!“ s hrôzou vydýchol Maximko. „Poď rýchlo na breh, krokodíl môže byť nebezpečný. Len si spomeň, ako nám starká rozprávala, že ju jeden chcel zožrať, keď bola malá!“ Voda sa zrazu začala vlniť a pri diere bolo vidieť tieň. „Rýchlo, Maximko, ponáhľaj sa, nech už sme odtiaľto preč!“ volala Edynka. Obaja sa náhlili, ako sa to len vo vode dalo. 10

11

12

85 Obsah STÁDO HROCHOV NA CESTE ZA NOVÝM DOMOVOM 3 Lož má krátke nohy BOLI SME DVAJA A UŽ SME TRAJA 19 Umenie povedať „prepáč“ TOPIACU SA OPIČKU ZACHRÁNI HROCH HANY 31 Nepreceňuj svoje sily a neutopíš sa MAXIMKOV BOĽAVÝ ZUB 50 Prečo je dobré čistiť si zuby HĽADANIE NOVÝCH PASTVÍN 67 Nechoď nikam s cudzími ľuďmi