Inspire 03/2012

ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 www.inspire-magazine.sk autumnfightissue3,20€/96Čk coverphotographypeterspurný dreams and shadows Ztohoven Morální reforMa homage to Monica cook Dreamcatchers by laura kovanska dizajnové vychytávky dandy style Gruzínsko muay thai staffa bojovníkov vydanie #03/2012 lifestyle / fashion / design / people / culture no 65 jeseň

2

3

4

BRATISLAVA Panská 14 | Tel. +421 2 544 198 48 PRAHA Havíˇrská 3 | Tel. +420 272 142 228 • Prague Airport, Terminal 1 – Gate A | Tel. +420 220 114 237 FREYWILLE.COM | VIENNA

EurovEa Bratislava / olympia Brno

7

Redakcia nezodpovedá za obsah inzerátov. Preberanie materiálov je možné len s písomným povolením vydavateľa. Jednotlivé články vyjadrujú názory autorov a nemusia byť vždy totožné so stanoviskom vydavateľstva a redakcie. Vopred nevyžiadané príspevky redakcia nevracia. Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty. Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a. s., Stredisko predplatného tlače, Námestie Slobody 27, 810 05, Bratislava 15. zahranicna.tlac@slposta.sk ©2012 4MA.MEDIA, s. r. o. tlač Printed by Neografia, a. s., Martin Distribúcia distribution MEDIAPRINT-KAPA Pressegrosso, a. s. Súkromní distribútori a obchodní partneri registrácia registration MKSR EV 1641/08 ISSN 1336-8249 tematická skupina A11 vo vyDavateľstve ďalej vycháDza another title being Published inzercia advertising Ing. Jana Zrubcová Mob.: 0905 809 603 zrubcova@4ma.sk Jana Grancová Mob.: 0948 121 298 grancova@4ma.sk aDresa reDakcie office address Inspire magazine Obchodná 22/A 811 06 Bratislava Tel.: +421 2 52 92 32 22 office@4ma.sk www.inspire-magazine.sk aDresa vyDavateľa Publiser address 4MA.MEDIA, s. r. o. Obchodná 22/A 811 05 Bratislava inspire magazine #03/2012 vydanie N° 65 štvrťročník cena po zľave 3,20 € / 96 Kč kreatívny riaDiteľ creative director Peter Godányi ŠéfreDaktorka editor in chief Ivana Laila Drobná laila@4ma.sk prispievatelia contributors Aleš Vojtášek Alexandra Uzik Andrej Jaroš Augy Miltak Barbara Zavarská Barbora Pilníková Braňo Hrebík Dana Retová Denisa Uhliarová Eliška Kyselková Eva Straši Filip Gelačík Filip Grguľa Filip Šustek Ivana & Hana Valekové Ivana Valeková Ivica Campová Jana Zilčayová Janica Lacová Johnny Guitarr Juraj Bednár Katarína Támová Katarína Trnovská Kristína Jakubová Libuša Bachratá Linda Drabova Ľubica Hustá Ľubica Srnková Lucia Ondrášková Magna Deti v núdzi Marián Mitaš Martin Brix Martin Kubeš Martina Kinčešová Matúš Čupka Michal Babinčák Michal Hvorecký Michal Lalinský Michal Lixx Sekera Michal Remenár Michal Stolárik Maťo Macher Michal Babinčák Michal Pišný Michal Vršanský Milan Kováč Miro Nôta Natália Evelyn Benčičová Necrania Chmurella Paťo Safko Peter Kováč Peter Rafaj Peter Sedláčik Peter Spurný Rene&Radka Róbert Sekula Soňa Algayerová Soňa Sadloňová Stanči Karellová Šymon Kliman Tomáš Benedikovič / SME Tomáš Manina Tomáš Prokopčák (autor je redaktor SME) Tomáš Souček Viktor Karvai Vladimír Yurkovic Zden Hlinka Zuzana Badinková Zuzana Križmová Zuzana Zimmermannová korektor sub-editor Martin Grbjar grafik graPhic designer Ľudovít Neupauer gazebocreative.com Michal Truban Milan Kováč Milosh Harajda Miroslava Germanová Mišo Meško Monika Sládková Nina Koštová Patrícia Drobná Peter Tvrdý Petra Drobná Petra Lehutová Romi Klimeková Soňa Algayerová Soňa Rebrová Tomáš Peciar Tomáš Prokopčák (autor je redaktor SME) Zden Hlinka Zuzana Badinková Zuzana Lobotková Zuzana Zimmermannová foto a ilustrácie Photo and illustration Aleš Šedivec Aleš Vojtášek Augy Miltak Courtesy (www.style.com) Ctibor Bachratý Eliška Kyselková Erik Lehrer Eva Sivá Filip Gelačík Filip Horník Gabriel Kuchta / SME George Klaudíny Igor Teplan Jakub Kuvik Jan Grombirik Jana Hajduková Jana Zilčayová Jaroslav Vaľko Jozef Pálenik Julo Nagy Juraj Sumbal Katarína Támová Kateřina Gistingerová Kristína Jakubová Laura Kovanska Ľubo Stacho Lukáš Kimlička Lukáš Teren Marika Majorová Martin Haburaj Martin Jančok Martin Kállay Martin Kubeš Martin Lepej Martina Štibravá FIGHTISSUEinspiremagazine8

reprezentuj originálneBRATISLAVA 7:17 poď do toho a reprezentuj so svojou partiou na www.reprezentuj.sk www.adidas.com/originals

ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 ISSN1336-8249 www.inspire-magazine.sk autumnfightissue3,20€/96Čk coverphotographypeterspurný dreams and shadows Ztohoven Morální reforMa homage to Monica cook Dreamcatchers by laura kovanska dizajnové vychytávky dandy style Gruzínsko muay thai staffa bojovníkov vydanie #03/2012 lifestyle / fashion / design / people / culture no 65 jeseň FIGHTISSUE I N S P I R E Fightorial12 LaILa Show Down68 BaBY76 homage to monica cook102 DreamcatcherS114 kráSnY124 cez SnY Som Bližšie k realite128 mY vám, vY nám134, 136 realitY check138 P E O P L E 1 0 0 100 Bojovníkov13 Bojujeme za kráSu pohYBu17 tomáš raFa, aSking architecture, klára šumová, Filip grgula, milaDa uhrinová28 ján pernecký30 BáBkari, manik, pornohaSič, veronika45 BratiSlavSká Boxerna, Braňo hreBík51 jem iné, ján šlinSký, peter Blaškovič, maroš SchmiDt58 Soňa reBrová, kat hYBenová, ivan Siláči63 FaShion menuFactorY, michal truBan, zuzana lehocká, mišo meško70 romi klimeková, ivana & hana valekové, magna Deti v núDzi74 michaela BeDnárová, peter BarénYi, viliam Slaminka, anDrej kolenčík, DaviD Demjanovič82 BarBora, liBuša Bachratá, peťa a Braňo, tomáš peciar84 michal Yooniq Divinec, Slovákovci, jakuB ptačin, alexanDra uzik95 zDen hlinka, milan kováč, lixx99 ztohoven110 peter kováč112 lívia poláchová122 laura krauSová, viktor karvai, oľga paštéková, marek Bohunický135 Dušan žitňan, peter vršanSký, martin hajDuch, tomáš Blažek, anna hraBovSká, anatolij DvurečenSkij, FeDor gömörY137 F a S H I O N in the lanD oF DeSigner FranciSco meDavog18 LINda dRabOva vYtaSte Svoje móDne zBrane19 MIROSLava GERMaNOvá FaShion SoDa Fall 201220 LINda dRabOva DanDY aleBo návrat ariStokrata23 MIcHaL REMENáR trenDY z mhD24 ĽubIca SRNkOvá d v O j a k t Fight or FlY22 NINa kOštOvá d E S I G N Dizajnové vYchYtávkY26 PuNctuMatELIéR DizajnvíkenD BratiSlava 201247 ĽubIca HuStá Sárin BoDYService48 MIcHaL HvOREcký b O O k S vzťah ako Boj Silných oSoBnoStí32 aRtFORuM O N E one34 SOňa aLGayEROvá a R t rené & raDka35 MILOSH HaRajda cena oSkára čepana 201238 MIcHaL StOLáRIk anDrej DúBravSký Bojuje štetcom40 aNdREj jaROš BlaF42 N-cSu guerrillaS – partizánkY44 aLEš vOjtášEk mr. Black anD miSS white50 auGy MILtak zuzana BaDinková BlueBerrY59 ZuZaNa badINkOvá a R c H I t E c t u R E víťazné ťaženie ce.za.arove 54 dESIGNFactORy t E c H Bojová tech cave46 FILIP šuStEk c a R S Bojovníci za planétu zem52 PEtER tvRdý u R b a N ulovil Som oDpaD60 MONIka SLádkOvá M u S I c DrY the river62 ZuZaNa LObOtkOvá grape FeStival64 LaILa veľa láSkY na upriSingu72 LaILa S c E N E inSpire partY – ShinY eDition71 jeSSe BoYkin85 MIcHaL babINčák S P O R t Daniela hantuchová66 muaY thai75 jaNa ZILčayOvá t R a v E L travel hacking86 juRaj bEdNáR Yunnan88 juRaj bEdNáR maroko Delight90 FILIP GELačík škótSkY oStrov StaFFa92 MaRtIN kubEš gruzínSko96 ZuZaNa ZIMMERMaNNOvá Singapur100 jaNa ZILčayOvá E S E N t I a L neoBYčajný17 LucIa ONdRáškOvá Dorotin Boj122 kRIStíNa jakubOvá oBSahinspire magazine no 65 / fight issue / autumn 2012 pálka z oBálkY photography PEtER SPuRNý / Model baRbORa šINdLEROvá / pálka – vďaka, Matúš☺ inspiremagazine10

pohyBujte sa opat prirodzene REALFLEX OBUV SA PRISPOSOBI KAZDEMU POVRCHU. ako sport. FITNES konecne Tomáš Tatar pre Reebok www.facebook.com/reebok.sk

EDITORIAL toto číslo sa začalo fantastickým nápadom, vyčerpávajúcou realizáciou a azda sa skončí najlepšie, ako sa dá – vašou spokojnosťou. o článku Sto bojovníkov píšem trochu ďalej. ďalšia novinka pre mňa – nafotili sme vlastný editoriál. tým „vlastný“ myslím, že iniciatíva a realizácia sa diala priamo v redakcii. dreamcatchers mal pôvodne vyzerať úplne inak. lauru som oslovila s ponukou nafotiť pre nás moje vízie. S nad- šením ponuku prijala a ja som doteraz rada, že som túto skvelú osôb- ku stretla. Bezproblémová spolupráca, komunikácia, čistý produkčný sen. dreamcatchers mal byť pôvodne akýsi snový výjav. štyri dievčatá oblečené v bielych bokových nohavičkách, poroztŕhaných bielych trič- kách. Celé by to bolo pod stromom, z ktorého by viseli púdrové záve- sy, mašle a látky. pri kmeni by boli veľké, fakt veľké vankúše, v ktorých by sa slečny obklopené rozkvitnutými púdrovými kvetinami zobúdzali a logicky, „začali sa mlátiť vankúšmi“. Malo ísť o sen, ľahký ako pierko a prvoplánovo dievčensky gýčovo naivný, ako to len pôjde. No a tak sme teda skončili s katanami v tme. hahaha (diabolský smiech). a ako som prišla k tej fotografii hore? to sme vyberali s laurou konkrétne zábery, ktoré chceme použiť do časopisu. Zrazu mi doplo, že nemám žiadnu vhodnú FIght fotku. a tak som skončila ako žienka domáca. v zástere, s katanami na dreze. Je z toho celá séria, čo vznikla asi za päť minút, môžeme z toho urobiť časom gifko.☺ toto číslo sa robilo náročne. Spolupracovalo na ňom asi rekordne veľa ľudí. Neustále sa všetko menilo a prispôsobovalo, opravovalo. Za trpezlivosť ďakujem predovšetkým nášmu grafikovi, ktorý to mal s nami tentoraz naozaj ťažké. dúfam, že sa vám nasledujúce strany budú páčiť. Nezabudnite, že i k tomuto číslu bude uvádzacia párty, sledujte preto náš facebook (www.facebook.com/InspireMagazine.sk). opäť chystáme niečo veľké! laila ToTo číslo sa začalo fanTasTickým nápadom, vyčerpávajúcou realizáciou a azda sa skončí najlepšie, ako sa dá – vašou spokojnosťou. Fightoriál Volám sa Martina a pred pár dňami som založila blog. V tomto príbehu nie som dô­ ležitá, hlavnú úlohu v ňom majú moji kama­ ráti. Olympijskí športovci sú svetoznáme osobnosti – dokonca aj naši slovenskí – a o ich výsledkoch vie každý. Počas uply­ nulej doby nastala zvýšená frekvencia slo­ va olympiáda. Bolo ťažké neprísť s ním do kontaktu, aj keď nie ste práve najväčší fa­ núšik športu. Olympiáda sa však neskonči­ la. Pokračuje a pribudla jej predpona para, len tá frekvencia sa akosi zmenšila. Verej­ noprávna dvojka venuje každý deň polho­ dinu krátkemu zostrihu. K telesne postihnutým atlétom som sa dostala na strednej škole. Začala som rozhodovať šport Boccia [Boča] – je to petanque, ale prispôsobený pre telesne postihnutých športovcov. Rozhodujem medzi­ národné podujatia a trávim čas s našimi atlétmi v zahrani­ čí. Počas týchto paralympijských hier som však zostala na Slovensku a ako som naznačila, mám problém dopraco­ vať sa k výsledkom našich športovcov. Mimochodom, Ján Riapoš získal zlato v pingpongu, keď vyhral nad Kórejča­ nom Kim Kyuon Mookom a poraziť Aziata v pingpongu je namáhavé asi ako snažiť sa zosadiť King Konga z mra­ kodrapu a pritom ho prosiť, aby sa pustil. A v dobe, keď toto píšem, získali okrem toho ďalšie dve medaily. Rozhodla som sa podporiť mojich kamarátov para­ lympionikov fotkou, na ktorej držím vytlačený nápis I SUP­ PORT SLOVAK PARALYMPIC TEAM. Zavesila som ju na internet a v priebehu chvíle získala taký ohlas, že som sa rozhodla založiť blog. Žiadam ľudí, aby si stiahli, alebo sami napísali tento nápis na papier a poslali mi ich fotky na mail. Fotia sa v práci, fotia sa doma, fotia svojich psov, rodiny a dokonca sa fotia celé firmy. Keď som sa ja foti­ la pred bielou stenou, ani mi nenapadlo, že ľudia na to budú reagovať tak pozitívne. Ako a či bude blog pokra­ čovať, neviem, ale podporu sme ukázali a reprezentanti ďalej bojujú. isupport-slovakia.tumblr.com 01martina kinčešová tento bojovník sa nám inam už nevmestil, ale pretože stojí za to, dávame ho sem inspiremagazine12FIGHTISSUE

p e o p l e 1 0 0 PEOPLE 100 Sto Bojovníkov keď some pripravovali tému tohto čísla, jej názov bol v podstate prispôsobený nápadu, ktorý sme dostali pri vytváraní toho minulé- ho. a to taký nápad, že je okolo nás naozaj veľké množstvo ľudí, ktorí nesedia doma na zadkoch, ale niečo robia – bojujú. Bojujú za svoje sny, nápady a myšlienky – a to sa nám veľmi páči. a tak tu zrazu bola myšlienka, že nájde- me spolu s našimi prispievateľmi sto osôb, sto bojovníkov. v iniciačnom maile sme všetkým napísali, že ak poznajú niekoho, kto za nie- čo bojuje, nech nám dajú tip, či rovno napíšu krátky profil a pošlú foto. a tak sme začali postupne oslovovať a zbierať ďalších a ďal- ších ľudí. Bojovníci dávali tipy na bojovníkov a začalo sa to celkom masívne množiť. v istom momente sme ich prosto pre- stali počítať. Zo všetkých strán prichádzali nápady a inšpirácie, no i napriek pomerne rozsiahlej tabuľke sa poriadok zachovať ne- podarilo a začali sme to brať celé omnoho voľnejšie. ono niekedy asi nemá cenu veci si- liť a tlačiť na ne, ale naopak popustiť im uzdu a nechať ich plynúť tak, ako prichádzajú. No a je z toho ten veľký rozkúskovaný článok, ktorý si môžete čítať, ako sa vám za- chce. Naraz, po kúskoch, preskakovane. Nie, nie je ich sto, ale ak si do toho za- počítate všetkých, ktorých sme nemenova- li priamo, lekárov, učiteľov a pod., do toho započítate všetkých bojovníkov, ktorých po- znáte vy osobne, stovku to dá.☺ ďakujeme ešte raz všetkým, ktorí sa do tohto projektu zapojili, lebo bez nich by sme to nedali. text laila Foto peter Spurný magazinewithadifferencefightissue13

FASHION inspiremagazine14FIGHTISSUE

F i g h t F o r g r e Y Toto sú kúsky z novej kolekcie H&M, ktorá vychádza pod názvom Divided Grey. Návrhári sa prekonali a prinášajú krásne strihané modely, ktoré sa dajú nosiť aj na deň. Ako už názov hovorí, kúsky sú predovšetkým v tmavých tlmených odtieňoch a naveky perfektnej čiernej. Éterické, no veľmi ženské a silné. Originálne strihy, množstvo detailov v krásnych až ume­ leckých plochách. Pohodlné materiály... no a tie strihy, to je základ jesene. Uvoľnené, poho­ dlné, no stále veľmi sexi. Text a collage Laila www.h&m.com/sk Divided Grey Collection by H&M magazinewithadifferencefightissue15

Poznáte Robocopa? Jasné, že hej. A viete, že má nové spracovanie? V hlavnej úlohe s Joelom Kinna­ manom. To je totiž meno, ktoré spolu s Lanou Del Rey bude figurovať v kampaniach H&M pre túto jeseň. A ako to bude vyzerať v pánskej móde tento rok? Viac ako pozitívne, pretože pánov čakajú krásne odtie­ ňe tmavých sýtych modrých, bordových, zelených a čiernych kúskov. Pletené svetre, dobre strihané ko­ šele a neodmysliteľné kabáty v nestarnúcich klasických pánskych formách. Text a collage Laila www.h&m.com/sk FASHION JoelKinnamanvkolekciiH&M mr. roBocop joel kinnaman, kTorý sa predsTavil v hlavnej úlohe nového spracovania robocopa, bude figurovať spolu s lanou del rey v kampaniach h&m pre TúTo jeseň. joel kinnaman inspiremagazine16FIGHTISSUE

n e o B Y č a j n ý Pozerám sa von oknom a pozorujem ľudí, ktorí sa pomaly zbiehajú na ulici. Je škaredé počasie, obloha je zatiahnutá a vyzerá to tak, že každú chvíľu začne pršať alebo snežiť. Chlapci držia v premrznutých rukách cigarety a svetácky po­ fajčievajú. Dievčatá sa k sebe túlia a z úst sa im od zimy parí. Všetci v napätí čakajú. V starých bytoch je zima. Mám na sebe hrubý vlnený sveter a chodidlá mi zohrieva svojím teplom veľká mačka. Odjakživa som chcela bývať v malom starom byte, se­ dávať s mačkou na parapete a hľadieť von na ulicu. Bývam tu sama. To som nemala vopred premyslené, rovnako ako mnoho ďalších detailov. Dúfala som, že sem každý večer ku mne niekto zablú­ di na návštevu, že sa mu možno nebude chcieť večer vrátiť domov a prespí na lavici v kuchyni, ak tam nejakú budem mať. Alebo že sa budeme dlho rozprávať a ani sa nenazdá­ me, bude svitať. Uvaríme si potom kávu a vypijeme ju spoloč­ ne... s pohľadom von oknom. Odkedy tu bývam, ešte tu nikto nebol. Ani úmyselne, ani náhodne ma nikto neprišiel navštíviť. Iba domáca príde raz do mesiaca a vypýta si odo mňa nájomné, nájomné také smiešne, že sa ani nečudujem, že ku mne nikto nechodí. Čas plynie a všetky dni sa mi zlievajú do jedného, ne­ viem, či je utorok alebo piatok. Iba nedeľu rozoznávam vždy. Ľudia, ktorých pozorujem z okna, sú vždy pekne vyoblieka­ ní, tvária sa šťastne a jedia zmrzlinu. A ak nejedia zmrzlinu, pretože je zima, zalezú niekam na kávu alebo na čokoládu alebo na dobrý nedeľný zákusok. (Pohľad von oknom) Dnes nie je nedeľa. Mládež vonku je čoraz netrpezlivejšia. Na čo čakajú? Niektorých to podľa všetkého prestáva baviť, prestu­ pujú z miesta na miesto a v diaľke niekoho vyzerajú. Iní sa rozprávajú medzi sebou, šuškajú si a tajomne sa chichocú. A jeden chlapec má hlavu otočenú k môjmu obloku a pozerá sa mi priamo do očí. Alebo sa mi to iba zdá, namýšľam si? Nie, musí sa pozerať na mňa, kam by sa inak pozeral? Mačka zavrtela chvostom. Určite je to pravda. No kým sledujem mačku, chlapec zmiz­ ne. Nemohol predsa ujsť! Zľakol sa ma? Mačka skočí dolu z parapety a zamieri ku dverám. Hneď na to sa ozve klopanie. „Ďalej.“ Nič. „Ďalej, je otvorené.“ Pomaly sa otvoria dvere, potom dovnút­ ra bojazlivo nakukne hlava a po nej nesmelo vkročí telo. „Dobrý deň.“ „Sadni si.“ „Ja som...“ „Viem.“ „Ne­...“ „Nie.“ „V poriadku.“ „Dáš si čaj? „Nie, ďakujem.“ Idem postaviť na čaj. „Dáš si, je ti zima.“ „Áno.“ Dlhé ticho. Vyberám čajník, sypem doň čaj a keď kan­ vica začne pískať, zalievam ho vodou. Položím čajník a jednu šálku na stôl. Dlhé ticho. „Máte... peknú... mačku.“ „Už nie je pekná. Je veľká a tučná. Ale mám ju rada.“ „Ako sa volá?“ „Čo?“ „Tá mačka.“ „Mačka...“ „Áno, myslím, ako sa volá tá mačka?“ „Ach tak, mačka. Je to Mačka. Inak ju nevolám. Mač­ kám netreba mená.“ „...“ „Tebe treba meno?“ „Ja...“ „Tak vidíš. Mená sú nanič.“ Nalejem mu čaj. „Cukor nemám.“ „Netreba, ja sladké nemám rád.“ „Okrem toho, ten čaj si ani nechcel.“ „Máte pravdu, ten čaj som ani nechcel.“ Odsunie šálku. „Myslíš, že ťa chcem otráviť?“ „Neviem. Trocha tak vyzeráte.“ „A predsa si sem prišiel sám od seba.“ „Áno.“ „Nechcem ťa otráviť.“ „Ďakujem.“ „Dokedy chcú všetky tie decká vonku postávať?“ „Neviem.“ „Nevieš..“ „Neviem, naozaj.“ „Ale vedia, že to je zbytočné, nie?“ „Neviem... Myslím, že vedia, ale nechcú to vedieť, teda, boli by radšej, keby to nebolo zbytočné.“ „To my všetci... Chutí ti čaj?“ „Neviem. Je zvláštny.“ „Presne tak.“ „Vy si nedáte so mnou?“ „Nie, mne ten čaj nechutí.“ Idem k oknu, škrabkám mačku a pozorujem, čo sa deje. Atmosféra vonku je napätá. „Je to smutné.“ „Je to smutné.“ „Môžem si na chvíľu vziať Mačku k sebe?“ „Nie je prítulná.“ „Mne to neprekáža.“ Chce mačku vziať do náručia, ale ona odskočí a pre­ hovorí: „Mne áno.“ Oči mu takmer vyskočia z jamôk. „Panebože. Myslím, že by som už mal ísť.“ Pozerám stále von oknom. „Aj tvoji kamaráti sa už tuším zberajú.“ „Nie sú to moji kamaráti!“ „Netrep.“ „Ja nemám kamarátov.“ Dlhá, dlhá pauza. „Tak príď občas k nám. Keď ti ten čaj tak chutil.“ Mačka ho odprevádza k dverám, otvára mu dvere a znechutene prehovorí: „Miau.“ Udivený pohľad, odchod. Mačka prichádza ku mne a sadáme si späť na parapetnú dosku. – Mači? – ... – Dokedy tam budú čakať? – Už nie dlho. O chvíľu je tma a oni sa tmy boja. – Ako vieš? – Viem... Prečo si mi nedala žiadne meno? – Lebo si nechcela, ty Mačka jedna. Text Lucia Ondrášková Foto Laila Rustiqua je tanečné trio a zároveň dobré priateľky, kto­ ré otvárajú dvere všetkým ženám, aby spoznali krásu a radosť z pohybu, spoznali svoje telo a tak harmonizo­ vali svoju psychickú a fyzickú zložku. Tribal, štýl brušného tanca, ktorému sa tieto dievčatá venujú, nie je len o tan­ ci samotnom, ale najmä o tanečnej interakcii. Dôležitým prvkom tanečného systému tohto sofistikovaného tanca je improvizovaná choreografia. Celý čas ide o dynamickú súhru medzi tanečnicami, ktoré improvizujú s vopred na­ učenými tanečnými prvkami. Tribal je vskutku silný tanec, je náročnejší na ovládanie svalov a preto sú hodiny tanca neodlučiteľne spojené s cvičením jogy, ktorá dodáva ce­ lej tanečnej prezentácii ohybnosť, silu a najmä vnútornú energiu. Tiež je dôležité spomenúť, že pôvod a inšpiráciu pre tento druh tanca môžeme nájsť v tradičných folklór­ nych tanečných prvkoch Indie, centrálnej Ázie, Blízkeho východu, Arábie a Španielska, čím približuje dievčatám chuť a vôňu týchto vzdialených krajín práve prostredníc­ tvom multikultúrnej krásy pohybu. Text Denisa Uhliarová Foto Lukáš Teren 02Bojujeme za kráSu pohYBu ESSENTIAL PEOPLE 100 magazinewithadifference17

F r a n c i S c o m e D a v o g FASHION It was a perfect and by many an ideal San diego sunny day. Nobody would have guessed that fall is approach- ing fast. The flattering afternoon light threw its rays on a table in a busy hillcrest bakery where I was meeting Francisco Medavog. I didn’t know what to expect from a persona with millions of you tube followers and numerous celebrity pals. Nonetheless I was prepared, “easy, I got this“, I told myself. at last, I was going to interview Francisco and learn as much about his inside world as I know about his outside world. Francisco Medavog – designer, artist, vintage clothing and art collector. Francisco’s passion for de- signing came to light over 20 years ago, in 1988. all at once, his collection of vintage dresses started. I played a guessing game about the spark behind such a deci- sion asking, “did he admire out-of-fashion clothes as a teenager?”or “Was he a little visionary about future vintage market?” Instead, I chose to ask directly and he said, “I wanted to be designer and my mom told me to look at european designers and how they made their clothes. She took me to thrift stores. at that time the vintage market was very small, so thrift stores were the place to go. My first pieces were 1966 Mod’s of andré Courrèges, paco rabanne and pierre Cardin”. Since then, he never stopped collecting. Francisco owns to this day around 20,000 pieces of gowns, jewelry, sho- es, handbags and scarves from european, american and asian designers. While mentioning the designers of his archive as- sortment, Mr. Medavog dived into a history of fashion and for the rest of the interview I became an avid liste- ner. his insight started refreshing my own knowledge about fashion and couture from 19th and 20th centu- ries but I was in absolute awe on Francisco’s depth of knowledge. he reminded me about vera – the very first designer to ever create a scarf with a signature. Then there’s the first company using logos, Chambre Syndicale de la Couture parisienne with founder and president, Jacques heim. Medavog’s historical compilation is centered around mid 20th century and many of his favorite pie- ces come from that era. as he explains, “I have so many favorite pieces. gaultier items to die for, rare Stephen Burrows, rare rudi gernreich, rudi gernreich’s se- cond collection of swimsuits, 1950‘s paper dresses, an adrian gilbert original, 1930‘s emilio pucci couture, the first dresses by Bill Blass, items from oscar de la renta’s first years, just so many really!” he later mo- ved on to movie and music sets. While shopping for his vintage archive he fell for movie clothing by Walter plunkett from gone with the Wind and he is the pro- ud owner of Jean paul gaultier’s regular cone bra from Madonna’s Blonde ambition tour. I was curious; did he ever sell some pieces? he said, “yes, I didn’t have any money. I didn’t know the pieces were so valuable back then so I sold some to sto- res in Beverly hills”. after learning his lesson, he never again sold anything and is expanding his collection all the time. his collection has been exhibited numerous times including at alexander Salazar – Fineart gallery and Saks 5th avenue’s department store exhibition in San diego with 80 mannequins displaying 50 years of american and european couture. I stopped on the word “couture” since Francisco owns vintage couture and designs his own couture pie- ces. Couture is a common abbreviation of haute coutu- re and refers to the same thing in spirit, but the word is loosely used in today’s fashion world. to Mr. Meda- vog, couture is “something original that has never been done before”. he also adds that “many designers are creatively moved by 20th century fashion ideas”. as inquisitive as I am, I had to ask whether his archive collection inspires him for his own work. his strong response of “No” amazed me and he agreed to give me further explanation saying, “you have to challenge your mind, be hard on yourself. Shapes and forms are the same, but creating the clothes should be innovative. The goal is to learn from all the designers. you can pay tribute while not copying”! advancing into this fall season, one such original was exactly on his mind. a road less traveled I thought. Francisco was asked to team up with valentine viannay, artist and fabric designer, to create an original art collec- tion. “No, it’s not a fall collection“, he kept persuading me. This collection is supposed to last forever. In the 1930s, they did not have formal seasons. Clothes were presented for a one year period and admirers were buy- ing them for a few years. So Francisco fights the fashion cycle of the 21st century and challenges himself to crea- te such timeless fashion. I fully appreciated his creation of ‘victoria’, a dress named after textile called victorian damask. his ‘dentelle’ dress was also motivated by the use of French lace curtain. as a goodbye with Francisco’s vintage “steals” and new art collection, I got a glance of the designer’s atelier. Walking through racks of clothes, going into storage boxes of new acquired vintage pieces and get- ting a glimpse at his sewing mastership made it easy to see what is in the future for Medavog, the vintage collector. So here it is; exhibitions of the vintage col- lection; looking for hard to find Japanese pieces, vin- tage pieces with logos, highly collectable clothes from legendary dressmaker Jean elizabeth Mui; possible ca- talogue of this archive. My little interview was about to end while my new admiration for a passionate designer had just begun. Collecting vintage apparel gives clothes a second chance to live their fame once again and pays respect to the designer’s work. text linda drabova photo Francisco Medavog IN the laNd oF deSIgNer Photo from top to bottom tatIaNa caMPOS SLEPOva IN PauLINE tRIGERE ORIGINaL, bREakFaSt at tIFFaNy‘S dESIGNER, GOOGLE / MIStER bLackwELL 1960‘s FIRSt IMaGE inspiremagazine18

Jednotvárnych, nezaujímavých a odkukaných outfitov sú plné ulice. ak vám váš šiesty zmysel napovedá, že chcete byť iná, mali by ste ho počúvnuť. vieme, v na- šich končinách sa to zväčša končí divnými pohľadmi od ľudí na ulici či nevhodnými poznámkami od tínedže- riek v nákupnom centre, ktoré za vrchol štýlu považujú obtiahnuté šaty a vysoké „štekle“, vy- tiahnuté na piatkovú párty. ak sa vám páči nie- čo iné, my to chápeme. Móda je predsa o ori- ginalite, inšpirácii a odvahe. vedeli to i prvé dámy módy, ktoré svojimi odvážnymi počin- mi určili podobu ženských šatníkov po celom svete na ďalšie desaťročia. GabRIELLE „cOcO“ cHaNEL bola krásna a elegant- ná, no nechcelo sa jej zapadať do davu a nosiť navlas rovnaké šaty, klobúky či kabáty ako všetky ostatné Francúzky. Niet divu, že sa chcela cítiť pohodlnejšie a inšpiráciu hľadala v mužskom šatníku, netradičných materiáloch, pri mori či na luxusných poľovačkách. vďaka Coco, ktorá svoju módnu kariéru začínala výro- bou jedinečných klobúkov, dnes môžeme nosiť noha- vice rovnako často ako muži, ukazovať naše prednosti v „malých čiernych“, nosiť štýlové námornícke tričká so širokými nohavicami či ohurovať kolegyne v elegant- nom tvídovom kostýme. vIvIENNE wEStwOOd sa módnymi ani spoločen- skými konvenciami nikdy veľmi netrápila. väčšina ľudí ju pozná vďaka jej odvážnemu rebelskému štýlu, brit- skému káru, štýlovej planétke v logu či mierne drzým výrokom. Málokto však vie, že práve tejto anglickej dáme vďačíme napríklad za „twinset“ – dva svetrí- ky, ktoré sa dajú nosiť spoločne či samostatne (spod- ný diel tvorí vesta a vrchný kardigan identickej farby, pozn. red.). kto by si však pamätal klasické svetríky, keď ryšavá dáma šokuje od počiatkov svojej kariéry na každom kroku? Jej kolekcie už od 70. rokov minulého storočia oslavujú sex, punk a rock & roll, no inšpirujú sa i tradičnými strihmi, vzormi či materiálmi. vivienne si nikdy príliš nelámala hlavu pravidelnými strihmi, jej asymetrické línie ju preslávili po celom svete a z kings road číslo 430 v londýne ju dostali až na módny pie- destál na fashion weekoch v paríži či na svadbu Carrie a pána Božského v Sexe v meste. text Miroslava germanová Foto h&M / Zara / aSoS / F&F vYtaSte Svoje móDne zBrane Buďte odvážNe ako CoCo čI vIvIeNNe bojovať za správnu vec sa oplaTí. a móda medzi TakéTo veci jednoznačne paTrí. nedajTe sa zdepTať svojím okolím, chlapom alebo nudnými výkladmi v obchodoch a buďTe pri obliekaní svojská a originálna. odvážnym predsa šťasTie praje! magazinewithadifferencefightissue19

GENdER cROSS Mužskí manekýni, oblečení v dám- skych kostýmoch počas prehliadky haute couture jEaNa PauLa GauLtIERa nikoho neprekvapili. ukazovalo sa však prstom na perfektné ušitie odevov. odmerané nohavicové kostýmy s pánskymi topánkami pre značky MIu MIu a PauL SMItH nahradili už dekádu obľúbené sukne. unisexová jesenná sezóna à la Marlene dietrich, GEORGE SaNd a cOcO cHaNEL prináša možnosť jed- noduchého štýlu v dobe módneho prebytku. kEEP tHE FaItH Móda sa nevzdáva svojho flirtov- ného ducha ani počas chladnej- šej sezóny a na jeseň si pripravila pre fajnšmekerov zopár svetrov s prírodným grafickým dizajnom. Múdra sova, inšpirovaná témou „Mesto a vidiek” nedala spať kre- atívnemu tímu buRbERRy PRORSuM. dizajnéri HuMbERtO LEON a caROL LIM oživili tigra - symbol módneho domu kENZO. a MaRIuccIa MaNdELLI nás ubezpečila o zmysle používania grafiky na pleteninách značky kRIZIa opäť obrazom tigra. MONO bIELa Skamarátiť sa s bielou v zime nie je jednoduché. Biely odtieň od hlavy po päty? Správne! Bravúrne to zvládli dizajnéri nielen v jednej krajine. talianska Max MaRa a americký PEtER SOM stelesnili „all in white” v klasickom mestskom štýle, kým kolekcia aLExaNdER McQuEEN predstavila monochrómnu bielu v rozprávkových šatách à la Snehulienka. cOcOcHaNEL buRbERRyPRORSuM kENZO kRIZIa jEaNPauLGauLtIER MIuMIu aLExaNdERMcQuEEN PEtERSOM cELINE MaxMaRa FaShion SoDa Fall 2012 inspiremagazine20FIGHTISSUE

bOxy prieč sa starej siluete v nadrozmerných modeloch značky PROENZa ScHOuLER, ktorý sa inšpiroval japonským kimonom. alebo nahraď zastaralé normy v šatách, sarkasticky prezentovaných v dvojdimenzionálnej podobe, pripomínajúcej internetovú plochu obrazovky čitateľov cOMME dES GaRçONS. „Jumbo“ veľkosť odevov bola odhalená v kolekcii céLINE, ktorej dizajnér sa vybral po stopách architektúry. LESkLá PaRáda Je jedno, kde sa vzal, ligotajúci sa hi-tech padákový materiál hral hlavnú úlohu v jesennej kolekcii módneho domu baLENcIaGa. v stopách trendsetterov napredoval aj londýnsky návrhar j. w. aNdERSON, ktorý použil starý dobrý pvC na zvýraznenie lesku a dizajnér značky acNE, jONNy jOHaNSSON, použil kožu na topánky, opracovanú v špeciálnych strojoch na dosiahnutie rovnakého efektu. jdEME dO FINáLE pre niektorých sú minimalistické strihy nudné a strohé. Chytá vás chuť na niečo iné? Bohato zdobené a nariasené látky v časti bokov na šatách, na kabátikoch a aj blúzkach udávajú tempo. Najpopulárnejší trend tejto jesene, tzv. peplum, pochádzajúci zo 40. rokov a opakujúci sa v 80. rokoch minulého storočia, zaplavil fashion prehliadky HaIdER ackERMaNN, EtRO a haute couture prehliadku cHRIStIaN dIOR. acNE baLENcIaGa PROENZaScHOuLERcOMMEdESGaRcONS cHRIStIaNdIOR HaIdERackERMaNNEtROj.w.aNdERSON FASHION Text Linda Drabova Photo Courtesy of www.style.com magazinewithadifferencefightissue21

HEALTH Od čias, keď sme na tomto svete, musíme sa rozhodovať, či je pre nás jednoduchšie utiecť alebo bojovať. Keď sme boli ešte zberačmi plodov, skôr sme utekali, ale keď sme chceli zaradiť do nášho jedálneho lístka aj nejakého mamuta, museli sme sa mu postaviť zoči—voči a zabudnúť na strach. Aj keď sa zdá, že v dnešnom svete sa nás už takéto veci netýkajú, stále sú tu situácie, pri ktorých naše telo nevie, či má ujsť alebo zabojovať. Dôvodom takýchto stredových situácií môže byť nová práca, choroba, hádka, svadba alebo dopravný priestupok. Stres pozná každý, ale nikto presne nevie, čo to je. Tento pojem zaviedol Hans Salye, kanadský patofyziológ pôvodom z Komárna, roku 1927. Stres je odpoveď organizmu na nadmernú záťaž, pozitívnu aj negatívnu, stresor je faktor zodpovedný za vznik stresu. Pri strese rozlišujeme momentálne a adaptačné zmeny. Adaptácia nastáva, keď sa podnety vyvolávajúce stres opakujú, podľa Selyeho teórie sa možnosť adaptácie končí spolu so skončením rastu. Adaptačné zmeny môžu byť štrukturálne, tzn. že sa napríklad zmení pomer zastúpenia rýchlych a pomalých vlákien vo svaloch, podľa toho, aké potrebujeme, alebo nám narastie srdce, aby mohlo prečerpať väčšie množstvo krvi a tým zabezpečiť väčšie množstvo kyslíka a živín pre tkanivá. Funkčné zmeny predstavujú zvýšenie vitálnej kapacity pľúc (to je objem vzduchu, ktorý človek vydýchne po maximálnom nádychu), alebo napríklad zvýšenie vývrhového objemu krvi. Stresom sa prispôsobujeme pôsobeniu silných vonkajších podnetov, organizmus sa snaží urobiť všetko preto aby nebolo narušené jeho normálne fungovanie. Mobilizuje energetické zásoby, zabezpečuje funkciu orgánov, čerpá rezervy a aktivizuje sa imunitný systém. Ide o postupné zmeny, ktoré majú tri štádiá: v prvom sa aktivujú všetky mechanizmy, ktoré nás udržujú pri živote, v druhom postupne klesá táto aktivita a v treťom štádiu vyčerpania, sa postupne znižuje reakcia organizmu na vonkajšie vplyvy, čo má význam pre regeneráciu. Adrenalín sa tvorí v dreni nadobličiek v bunkách, ktoré sú v podstate zmenenými nervovými bunkami bez výbežku, a vylučujú ho do krvi. Poplachová reakcia aktivuje dreň nadobličky, podnetom je záťaž — fyzická alebo psychická, ale aj znížený tlak krvi alebo nedostatok cukru v krvi. Syntézu adrenalínu a ďalších hormónov nadobličiek stimuluje kortizol, hormón, ktorý sa tiež tvorí pri strese v kôre nadobličiek. Hormóny drene nadobličiek mobilizujú energiu, ktorá je potrebná pre svaly, aby sme mohli zaútočiť na neverníka pristihnutého pri čine, alebo aby sme my neverníci stihli ujsť. Ďalej tvoria cukor, zvyšujú v pečeni a svaloch rozpad glykogénu, ktorý je zásobnou formou cukru, rozpadá sa nám tuk, tvorí sa väčšie množstvo tepla a menej inzulínu. Adrenalín zosilňuje a zrýchľuje srdcové kontrakcie, vyvoláva vazodilatáciu (rozšírenie ciev) v kostrových svaloch, aby sa sem dostalo viac živín a kyslíka pri namáhavej práci. Zároveň v koži a vnútorných orgánoch nastáva vazokonstrikcia (zúženie ciev), tieto orgány sú pri snahe o prežitie považované za nepodstatné. STRES, ADRENALÍN DO KRVI. VYHRNÚŤ RUKÁVY, ČI VZIAŤ NOHY NA RAMENÁ? AKO TO FUNGUJE SO STRESOM V NAŠOM TELE? ČO SA STANE, AK NASTANE STRESOVÁ SITUÁCIA? Rozširuje sa nám zrenička, aby sme všetko dobre videli, rozšíria sa nám dýchacie oddiely pľúc. Spomalí sa nám posun potravy v čreve a kontrahujú sa nám zvierače, aby nám nič neušlo. Ako obrana sa nám ešte aj zvýši počet bielych krviniek (leukocytov), ktoré môžu bojovať proti infekcii. Tieto leukocyty sa nám rýchlo nevytvoria, ale sú v zásobe v kostnej dreni a nalepené na stenu ciev, odtiaľ sa iba odlepia, uvoľnia do krvi a môžu bojovať s nami. Zhlukujú sa nám červené krvinky ako ochrana proti vykrvácaniu. Pri strese nestúpa v krvi len adrenalín, ale aj glukokortikoidy. Tieto odbúravajú bielkoviny zo svalov a premieňajú ich na cukor. Glukokortikoidy zvyšujú rezistenciu na inzulín, do buniek vstupuje menej glukózy, pri dhodobom strese to môže spôsobiť cukrovku. Podporujú odbúravanie tukov, pričom tuk sa stráca na končatinách a ukladá sa na trupe a tvári. Tieto hormóny potláčajú zápalovú reakciu vyvolanú úrazom, cudzími látkami a infekciou. Vyvolávajú eufóriu, podráždenosť a emocionálnu labilitu. Zvýšenie prietoku krvi kostrovými svalmi až dvadsaťnásobne a zníženie prietoku vnútornými orgánmi pri strese je výhodné, keď potrebujeme telo pripraviť na podanie maximálneho výkonu. Za bežných okolností, keď máme stres, ale v skutočnosti s nikým fyzicky nebojujeme alebo neutekáme pred nebezpečenstvom, nám stres škodí. Stres ovplyvňuje schopnosť nášho vnímania a riešenia problémov, vplýva na medziľudské vzťahy, city, zvyšuje riziko telesných a duševných ochorení, napr. infarkt, žalúdočné vredy, poruchy imunity, zvýšené riziko vzniku rakoviny, depresie a podobne. Stres môže byť aj pozitívny, pri prvom rande s niekým novým máme síce stres, ale je to také príjemné chvenie v bruchu. Stres si môže niekto aj zámerne vyvolávať pri adrenalínových športoch, po ktorom prichádza uvoľnenie — asi, že to prežil. Stresu sa nedá vyhnúť, preto si naň treba zvyknúť, lebo dopad stresu na náš život je určený tým, ako ho prežívame a nie tým, čo nás stretne. Nestresujte sa zbytočne, niektoré veci naozaj neovplyvníte. NinaKoštová Týmto by sme vás radi uviedli do našej novej rubriky Dvojakt. O čo pôjde? Vždy o dvoch mladých tvorivých ľudí. Jeden napíše text a ten druhý sa postará o jeho grafickú podo­ bu. Challenge accepted povedali Nina Koštová a Jakub Kuvik. Text Nina Koštová Foto Jakub Kuvik Dvaja jeDnou ranou Challenge aCCepted DVOJAKTinspiremagazine22

FASHION v poslednom období akoby sa do ulíc bežných miest začali vracať urodzení páni. Majú vyberané spôsoby, nadradený výraz tváre. Ich precítený pohľad a sebavedomé pohyby až mrazia. Navštevu- jú vyberanú spoločnosť a ukazujú sa po boku atraktívnych dám. Návrat džentlmenov je priam hmatateľný. Znalosti z oblasti ume- nia, životného štýlu či politiky im dávajú punc vzdelania a pre- hľadu o spoločnosti. Niekedy odhalia svoje tetovanie, inokedy si košeľu dozdobia romantickou ružou. kto sú vlastne novodobí aristokrati? dandy style vznikol už koncom 18. storočia, počas revolú- cie v amerike a po dlhej odlmke sa objavuje i dnes. dandy bol vždy muž, ktorý oplýval šarmom a eleganciou, adekvátnym vzde- laním i správaním hodným lepšieho spoločenského statusu. vo všeobecnosti „dandistov“ ťažko charakterizovať, boli a sú to páni, ktorí sú nezávislí či už finančne alebo duchom. žijú si svoj bo- hémsky život, majú androgýnny vzhľad, občas prebývajú v aské- ze. vtip strieda cynizmus, ich sebaistota je v súlade s ich štýlom. Medzi najznámejších „dandistov“ patrili oscar Wilde, lord Byron či Salvator dalí. Začiatok 21. storočia definuje dandov ako mužov, ktorí sú vždy dobre oblečení a upravení, možno majú nápadné tetovanie. Návratom džentlmena sa v poslednom období dalo inšpirovať mnoho návrhárov či veľkých módnych domov. Spájajú vzhľad Jamesa Bonda s davom gahanom. Módny dom gucci pod vedením Fri- dy giannini v kolekcii jeseň/ zima 2012/2013 stavil na čiernu, hne- dú, vínovú či zelenú. vysoké hladké mokasíny s oslnivým leskom, menčester verzus satén, pleteniny, americké vintage kožené bun- dy či veľké dominantné pánske kožené tašky. takto si gucci pred- stavuje džentlmena. dandy style najviac učaroval túto sezónu značke prada. Ich historizujúca kolekcia púta pozornosť detailmi. košele s vysokým stojatým golierom, vojenské odznaky na saku, akoby sa vrátili časy Napoleona. temné tóny čiernej, červenej, sivej, fialovej či kaki v kontraste s čistou bielou. Saká a kabáty ako z obdobia II. svetovej vojny s výrazným lemom na golieri či úzke nohavice so zvýšeným pásom. diabol, ktorý si oblečie túto pradu, bude ako pravý aristokrat. Svoju dandy kolekciu pripravil aj Frankie Morello. Inšpiro- vaná bola mužom mestského typu, ktorý má rád materializmus a rock. čierna v kombinácii s metalickými hrotmi, klincami, ko- lieskami s pánskou listovou taškou v ruke. tento elegán má rád punk a peniaze. Stefano pilati pre značku yves Saint laurent pripravil čier- nu kolekciu. Nohavice so zvýšeným pásom, siahajúce po členok. Saká a kabáty s dvojradovým zapínaním a s vojenskými prvkami, vysoké čižmy či kožené vesty. čierna koža doplnená bielymi ko- šeľami a pánskymi listovými taškami do ruky. ySl priniesla späť najväčšiu slávu depeche Mode a ich štýl. text Michal remenár Foto kateřina gistingerová majú vyberané spôsoby, nadradený výraz Tváre. ich precíTený pohľad a sebavedomé pohyby až mrazia. navšTevujú vyberanú spoločnosť a ukazujú sa po boku aTrakTívnych dám. návraT dženTlmenov je priam hmaTaTeľný. DanDY aleBo návrat ariStokrata ZačalI Sa vraCať urodZeNí páNI magazinewithadifferencefightissue23

ulice a mestská doprava sú studnica nevídaného aj neslýchané- ho. Jednoducho „crème de la crème“. Fascinuje nás, čo všetko si ženy na seba oblečú/neoblečú a obujú/neobujú. o niektoré tipy sa nedá nepodeliť. cROcS Idete do záhrady obrať paradajky? vyniesť smeti? Ste pri mori? ak ste aspoň na dve otázky odpovedali „nie“, potom nie je dôvod obuť si crocs. Na argumenty, že sú pohodlné a ľahké, rovno zabudnite. v prvom rade sú ohavné, potom dlho, dlho nič, a potom ešte nič a až na konci sa kdesi v diaľke začne črtať komfort. Favoritom pre toto leto sú crocs na platforme s opätkami. a to dokonca jestvuje aj zimný variant s umelou vevericou, prípadne bigfoot style. Navrhované využitie podobných príšerností je jediné – zarážka do dverí. Najlepšie výťahových, keď vám rodičia prinesú polovicu úrody, aby ste, chúďa malé, nezakapali od hladu. SILONky NIE Sú LEGíNy riadiť sa heslom „Menej je viac.“ to plne schvaľujeme za predpokladu, že ste si doma nezabudli podstatnú časť oblečenia. Sukňu, napríklad. Silonky nie sú legíny (áno, toto je spisovný variant tejto nočnej mory). Fakt nie. Silonky zásadne presvitajú, a to na miestach, na ktorých by v slušnej spoločnosti naozaj nemali. Navrhované riešenia sú zrkadlo a súdnosť. Tie sú uplatniteľné pri akej­ koľvek módnej dileme. Ideálne zrkadlo je od stropu až po zem. a mimochodom. Fotku príšernosti tohto rangu nemá v ponuke ani google. Môžete ju vidieť len v uliciach Bratislavy. SILIkóNOvé RaMIENka Buď na niektorých z nás nechala černobyľská havária trvalé následky, alebo sme superma- ni. Inak si nemožno vysvetliť fakt, prečo vi- díme (inak) neviditeľné silikónové ramienka na podprsenkách – a to úplne všetky a vždy. tiež si chcete počkať, či vám narastie ďalšia končatina, alebo sa začnú prejavovať ostatné schopnosti, aby ste v tom mali jasno? Navrhované využitie je zahodiť. A viac ne­ kupovať. NEcHty každá žena chce mať pekné nechty. Nao- zaj každá, bez rozdielu. podaktoré sa snažia vypiplať ich rôznymi vodičkami, olejčekmi a krémikmi rôzneho typu. No podaktoré ne- majú toľko trpezlivosti a rovno na nich spá- chajú vraždu v podobe gélových lopatiek, ktoré si spravili doma. v tom horšom prípade za to môže ich kamarátka, ktorá práve ab- solvovala kurz modeláže. kreácie menej zdatných „nechtárok“ už z diaľ- ky vyzerajú ako nepodarený žart – a skúste na to neveriacky necivieť. „Nekúp to, keď je to lacné,“ v tomto prípade neodporúčame. Navrhované riešenie je kariéra v oblasti obracania neposlušných detí starostlivých rodičov na anjelikov. Obzvlášť, keď to gél/akryl/lepidlo vzdajú a nechty postupne začnú vyrastať a lámať sa. Potešíte nejedného dermatológia. vEĽkOSť Fantázii sa medze nekladú, čo je v niektorých prípadoch skôr na škodu. ak nie ste chobotnica, skúste si radšej vybrať veľkosť oblečenia, z ktorého nebudete pretekať a dokáže obsiahnuť... ako to len povedať – váš objem. Nákupná horúčka je zákerné ochorenie (liečiteľné len v krátkodo- bej rovine), pri výpredajoch kdekade obzvlášť, ale poznať mieru má čaro. čo vyzerá mega super na tamtej chutnej slečne, nemusí aj na vás. Navrhované riešenie už bolo spomenuté a pre veľkú obľúbenosť v ko­ lektíve sme ho vybrali znovu – zrkadlo a súdnosť. Text Ľubica Srnková Foto Natália Evelyn Benčičová trenDY z mhD nákupná horúčka je zákerné ochorenie, pri výpredajoch kdekade obzvlášť, ale poznať mieru má čaro. čo vyzerá mega super na TamTej chuTnej slečne, nemusí aj na vás. FIGHTISSUEinspiremagazine24

FASHION look Book image oF the Year Toni&Guy nie je len európskou mekkou talentovaných kaderníkov. Pod touto značkou nájdete kreatívnych ľudí z celého sveta. Tieto fotografie boli pripra­ vené pre Look Book Image of the Year a my tvorcom držíme palce, aby so svojimi nápaditými ideami uspeli. www.tonianDguy.sk hair toni&guY BratiSlava photography peter Spurný make up alena šulcová model BarBora S. /exit Model ManageMent london look book 2012/13 magazinewithadifferencefightissue25

Dizajnové vYchYtávkY mirror house Budova pri detskom ihrisku v mestskom parku, slúžiaca ako sociálne zázemie pre deti a rodičov. Áno, už to je na naše miestne pomery tak trocha prepych, ale hovoríme o dánskom meste Copenhagen, takže zatiaľ je to štan­ dard. Prepychom lahodiacim nielen nášmu oku, ale aj okoliu sa to stáva, keď sa do jej prestavby pustí dánsko­ ­americký tím architektonického štúdia MLRP. Výsledkom je unikátne funkčné umelecké dielo v rámci zrenovo­ vaného parku. Samotná idea nie je nijako zložitá. Vtip je len v tom, že autori použili namiesto omietky pomerne netradičný materiál, a to leštenú nehrdzavejúcu oceľ, ktorá zrkadlí všetko vo svojom okolí. Tak trocha skreslená realita slúži nielen na spestrenie detskej hry na blízkom ihrisku, ale zároveň učí deti chápať pojmy ako perspektí­ va, odraz či transformácia obrazu. Tí „odrastenejší“ zase ocenia jemné, takmer intuitívne prelínanie hmoty domu s okolitou krajinou. www.mlrp.Dk uploaD your minD Vo svojom profile píše, že tvorí značku, ktorá odpovedá na otázky zajtrajška. Či to tak v skutočnosti je, môžete posúdiť aj vy. Nás v ateliéri zo šperkov a doplnkov Františka Šafárika, tvoriaceho od roku 2005 pod značkou Siddesign zaujal výsostne súčasný náhr­ delník (R)Evolution a manžetové gombíky Keys zo striebra, počí­ tačových komponentov a prírodného kaučuku. www.siDDesign.sk zásuvka „jak prase“ Predlžovačky, káble, nabíjačky, zásuvky… Nechceme ich vidieť my a nechceme, aby ich videli ostatní. Konečne ich však nemusíme schovávať. Ruské štúdio Art Lebedev a ich prasiatko Svintus všetko zmenili. Ružové telíčko so 17 vstupmi s ističom proti preťaženiu predstavuje nápaditý a vtipný spôsob predĺženia elektrického kábla. Čech by povedal „zásuvka jak prase“. www.artlebeDev.com inspiremagazine26FIGHTISSUE

DESIGN break point Všetci sme už veľakrát videli, čo dokážu korene a konáre stromu. Nie je zriedkavým ja­ vom, že prírodný materiál prerastie a zároveň tým aj naruší ten umelo vytvorený, napr. as­ faltovú cestu či múry domu. V prípade dizajnu objektu Shelf od mladej slovenskej autor­ ky Veroniky Paluchovej prerástol konár cez policu, a tým ju „prelomil“, čo viedlo k vzniku zaujímavého signifikantného detailu. Keďže v prírode nenájdeme dva rovnaké konáre, každý kus je originál. www.veronikapaluchova.com chvíle oDDychu Chodíte radi do prírody a chýbajú vám v nej pekné lavičky? Áno, aj nám. A čo takto po­ sedenie, ktoré s atmosférou svojho okolia prirodzene splynie, podfarbí jeho vlastnosti a stane sa užitočným a netradičným prvkom počas pobytu v prírode. Že také nie je? Česká dizajnérka Klára Šumová sa v rámci svojho cyklu Osídlené krajiny postarala, aby také bolo. Inšpiráciou jej bola, ako inak, samotná príroda. Úhľadne poskladané kmene stromov blízko lesných ciest, alebo spätne vytvorený tvar kmeňa z dosiek spracovaných na píle. Že sa už nemôžete dočkať, kedy tieto skvosty objavíte na potulkách krajinou? Dúfajme, že čoskoro! www.klarasumova.com ± 0 plus minus zero Keď si na jednu stranu rovnice dáte čistotu japonského dizajnu a na druhú značku Plus minus Zero na čele s dizajnérom Naotom Fukasawom, tak medzi ne pokojne môžete do­ sadiť znamienko rovná sa. Veď iné, keďže ide o rovnicu, sa ani nedá. Značka ± 0 je niečo ako symbol označujúci „tak akurát“. Taká je aj taška Sole bag. Jednoduchá a pritom ne­ prehliadnuteľná. Jej spodnú stranu tvorí podrážka topánky pripomínajúca tenisku, ktorá je súčasťou školskej uniformy po celom Japonsku. www.plusminuszero.jp Text PUNCTUMateliér www.punctumatelier.com Foto archív autora magazinewithadifferencefightissue27

PEOPLE100 03tomáš raFa(1979)pochádzazoŽiliny,absolvoval Akadémiu umení v Banskej Bystrici, ateliér Digitálne médiá (Mgr. Art. Ing. Michal Murín, ArtD.). Paralelne študoval aj v ateliéri multi­ médií na Akadémii krásnych umení vo Varšave, kde v súčasnosti pôsobí ako asistent. Vo svojich videách sa programovo zaoberá vy­ ostrenými politicko­spoločenskými témami, ktoré majú fyzickú do­ hru napríklad v pouličných bitkách počas verejných demonštrácií. vnímaš svoje pôsobenie na umeleckej scéne ako boj? tomአrafa: Pre niekoho to môže byť boj, pre niekoho „non vio­ lence“ alternatíva, ktorá ponúka iné prístupy k systémovému rieše­ niu horúcich otázok doposiaľ „osvedčeným spôsobom“. Túto ka­ tegorizáciu už nechám na prijímateľovi. aké bojové techniky sú tvoje obľúbené? tomአrafa: Byť na správnom mieste v správny čas. vo svojich videách zachytávaš napätie a vyostrené spolo- čenské konflikty. myslíš si, že umenie dokáže zmierniť alebo zastaviť nejaký konflikt? tomአrafa: Presne toto si myslím, a preto som umelec, alebo ináč: keby som si to nemyslel, určite by som nebol umelec. si víťaz a držiteľ ceny oskára čepana 2011 – čo ti prinieslo toto víťazstvo? tomአrafa: Prvý raz som pozoroval iný kontinent (Spojené štáty americké, pozn. red.). Napadlo mi niekoľko súvislostí. Napríklad: podobné, ak nie tie isté problémy ako v New Yorku majú ľudia na východnom, strednom i západnom Slovensku. Riešenie glo­ bálnych problémov je v riešeniach tých lokálnych. No a riešenia tých lokálnych sú v rukách ľudí, ktorí na tom mieste žijú. Kým sa títo ľudia nezačnú vzájomne rozprávať, nikto ich problémy za nich nevyrieši. juBilejná pechakucha night BratiSlava 05klára šumová (1982) sa narodila v Českej Lípe. Patrí k najmladšej generácii nastupujúcich českých dizajnérov, ktorí obohacujú súčasnú scénu o originál­ ny pohľad na produktový a interiérový dizajn. Jej tvorba kombinuje funkciu a estetiku s osobnými zážitkami a vnemami. Často sa zaoberá prírodnými materiálmi, ktoré nadvä­ zujú na tradičné remeselné techniky. vnímaš svoje pôsobenie na dizajnérskej scéne ako boj? klára Šumová: Nevnímám. Mám ráda harmonii a přirozený vývin věci. vyžaduje si povolanie dizajnérky stratégiu boja? klára Šumová: Rozhodně si vyžaduje dělat dobré plány a myslet na budoucnost, což strategie je. Nejsem si však jista, zda přímo bojová. Ráda si práci užívám, bojem se stá­ vá v momentě, kdy se pokouším překonat čas. aké bojové techniky sú tvoje obľúbené? klára Šumová: Šerm. vo svojich dizajnoch používaš presahy do voľného umenia. je to boj alebo súzvuk? ide o tvoj spôsob, ako pretlačiť voľné umenie do úžitkového sveta? klára Šumová: Rozhodně soulad. Pokud by jsem měla mluvit o boji, tak o tom příjemném, a to s tech­ nickými detaily, ty dělají věci funkční, dělí je od volného umění. stala si sa víťazkou kategórie objav roka na czech grand Design 2012. čo ti prinieslo toto víťazstvo? klára Šumová: Zatím samé příjemné věci! Text Katarína Trnovská, Barbara Zavarská Foto Tomáš Souček, archív autorov 04aSking architecture je víťazným návrhom na realizáciu expozície v Pavilóne Českej a Sloven­ skej republiky na 13. bienále architektúry v Benátkach. V marci 2012 tento projekt vybrala odborná komisia spomedzi 30 súťažných návrhov z rôznych krajín. Združenie rese arch pod vedením architekta Jána Perneckého projekt realizu­ je v spolupráci s národnými inštitúciami a vyše dvadsiatimi nezávislými organizáciami a autormi. Asking Architecture obojsmerne komunikuje s kultúrnou verejnosťou z celého sveta. Vďaka súčasným technológiám bude v pavilóne umiestnených niekoľko desiatok paralelných virtuálnych expozícií, na ktoré budú môcť návštevníci reagovať obsaho­ vo bohatými komentármi. Diela a projekty slovenských a českých architektov, umelcov a skupín, pracujúce polemic­ ky s médiom architektúry a urbanity, budú katalyzátorom dialógu s aktuálnym architektonickým svetom. Pre tých, ktorí si lámu hlavu nad spojením japonských slov PechaKucha, ponúkame vysvetlenie. Výraz sa v Ja­ ponsku používa pre označenie detskej vravy, resp. slov­ ného džavotu, čo prišlo dvojici architektov Astrid Klein a Markovi Dythamovi ako najvhodnejší názov pre dynamic­ ké prezentačné večery architektov, výtvarníkov, dizajnérov a ďalších kreatívnych ľudí – autorov výnimočných projek­ tov. Formát PechaKucha Night vznikol v roku 2003 v Tokiu a odvtedy pôsobí ako pozitívny vírus pre zvyšok sveta – sieť PechaKucha Night k dnešnému dňu tvorí 547 miest! A ako to funguje? Každý z pozvaných účinkujúcich má k dispozícii presný čas 6 minút 40 sekúnd. Je to čas, počas ktorého komentuje 20 vlastných obrázkov, pričom každý z nich zostáva na projekčnom plátne presne 20 sekúnd a ani o sekundu viac. To prezentujúceho aktéra núti rozprá­ vať v tempe, pútavo a vecne. S roztržitosťou „premiéristov“ sa počíta, a publikum ju zvyčajne ocení spolupat­ ričným aplauzom. V Bratislave orga­ nizuje PechaKucha Night od roku 2008 občianske združenie PUNKT, ktoré vás týmto pozýva na jubilejný dvadsiaty PKN večer. Vystúpia na ňom okrem iných vý­ tvarník Tomáš Rafa, dizajnérka Klára Šumová a autori pro­ jektu Asking Architecture, s ktorými sme sa rozprávali aj o boji a víťazstvách. pechakucha nighT braTislava vol. 20 sa uskuToční 20. sepTembra v šTandardnom čase 20.20 h. v rámci fesTivalu dizajnvíkend braTislava 2012. akTuálne informácie sledujTe na www.pechakucha.sk. Tomáš Rafa – Occupy Bank of America / EURO 2012 – Warszawa – Poľsko – Rusko inspiremagazine28

štvrtok 20. septembra 2012 / 20.20 Majestic Music Club Karpatská ulica 2 YMCA v prípade dobrého počasia nádvorie Pisztoryho paláca, Štefániková 12 v rámci festivalu Dizajnvíkend Bratislava Asking Architecture / Český a Slovenský pavilón Bienále architektúry v Benátkach Joachim Dvorák / Labyrint (CZ) Krystian Kowalski / Kompott (PL) OKOLO (CZ) Tomáš Rafa Klára Šumová (CZ) Ronald Wytek / Schönwasser (AT) a ďalší Pecha Kucha Night © Klein Dytham KLEIN DYTHAM Organizátor: Mediálni partneri: Projekt podporili: www.pechakucha.sk www.pecha-kucha.org 06Filip grgula Hneď po maturite som odišiel preč zo Slovenska s tým, že sa chcem usadiť niekde v zahraničí. Lenže moje túlavé topánky sa vždy po roku na jednom mieste nudili a takto som precestoval Anglicko, Kanadu, USA, Francúzsko a nakoniec som zistil, že doma mi je aj tak najlep­ šie. Keďže včeláril môj dedko, otcov strýko a včelárením sa živia moji rodičia už vyše 20 rokov, otvoriť si práve medový obchod so včelími výrobkami mi prišlo úplne prirodzené. Väčšinu výrobkov, ktoré mám v obchode, si sami vyrábame a presne viem, ako vznikajú a koľko námahy je za ich výrobou. No najväčším impulzom bolo to, že v Brati­ slave chýbajú malé rodinné obchodíky. Či som bol v Lyone, Londýne alebo Montreale, všade som mal možnosť kúpiť si bagetu v pekárni, bylinky v bylinkovom obchode, kuracie prsia v mäsiarstve, víno pria­ mo od vinára a všade som sa počas nákupu niečo nové dozvedel, pokecal si s predavačmi, väčšinou vlastníkmi a často aj výrobcami v jednom. A v Bratislave? Som odkázaný na veľké nákupné centrum so zákazníckym servisom na bode nula. Rodičia mi hovorili, že sa mám prestať stále sťažovať a mám si zvyknúť. Ale ja si nechcem zvyk­ núť, chcem ukázať, že byť milý, usmiaty, dávať možnosť ochutnávať produkty a rozprávať o nich so zanietením je normálne a prirodzené. Dúfam, že sa nám časom podarí túto myšlienku rozšíriť natoľko, aby som sa raz v Bratislave mohol prejsť po takom trhu, ako je napríklad londýnsky Borough Market alebo torontská Distilery District. Foto archív autora 07milaDa uhrinová Charizmatická žena v dôchodkovom veku je príkladom toho, že hrdi­ na nemusí byť vždy mediálne známy a propagovaný. Je jednou z tých, ktorí založili Agentúru domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Postavila sa na odpor zdravotníctvu a vďaka svojim magickým rukám lieči sta­ rých ľudí, ktorým lekári bezprostredne nedávajú ani len nádej. Ona sa rozhodla posunúť hranicu a liečiť ich priamo v prostredí ich vlastného domova bez akýchkoľvek prekážok, ktoré sú často spojené s geriat­ riou. Jej „nástrojom“ je okrem iného sila, vytrvalosť, pochopenie, cit a láska. Má na konte niekoľko „zázrakom“ vyliečených ľudí, ktorým pozitívnym prístupom vniesla do života aspoň kúsok svetla a nádeje. Každý má na svete svoje miesto a úlohu, pričom najdôležitejšie je byť šťastným a mať sa rád taký, aký som. ja si nechcem zvyknúť, chcem ukázať, že byť milý, usmiaTy, dávať možnosť ochuTnávať produkTy a rozprávať o nich so zanieTením je normálne a prirodzené. FilipGrguľaajehoobchod

Skromný človek, možno nie až taký bojovník za akúsi ideológiu či zapálený aktivista, no človek s názorom, presvedčením a ambíciou. Neboju­ je za rovnoprávnosť žien či proti rasizmu alebo za lepšie sociálne istoty v štáte. Človek, čo chce možno v malom, ale predsa niečo zmeniť a to pý­ taním sa a „teóriou“. Takmer nikdy neteoretizuje sám – o teórii počúva od iných. Vytvára si na to príležitosti, preto sa rád a veľa stretáva s ľuďmi. Ale tiež jazdí po horách na bicykli, pozerá filmy a cestuje. Zaujíma sa o veci okolo... Ing. arch. a Mgr. art. sú tituly, ktoré Ján Pernecký získal vyštudovaním katedry experi­ mentálnej a ekologicky viazanej tvorby na Fa­ kulte architektúry STU a počas nasledujúceho štúdia na katedre architektúry VŠVU v Bratislave. V roku 2003 si odskočil na jeden semester do Štokholmu, kde sa vzdelával na Arkitektur Sko­ lan, KTH – Kráľovskom technickom inštitúte, štu­ doval aj na Die Angewandte vo Viedni. Pracoval v ateliéroch BKK­3, aabp, a:rch, ask peprsző, kto­ rého je spoluzakladateľom, ale aj ako prizvaný externista na projektoch ateliérov gutgut a n/a. V roku 2009 založil združenie rese arch, ktoré sa orientuje na otázky teórie architektúry. Spolu s Annou a Bohuslavom Perneckými boli nomi­ novaní na cenu časopisu Arch a Cenu Dušana Jurkoviča za Pamätník obetiam holokaustu v Bá­ novciach nad Bebravou. V súčasnosti vedie združenie rese arch, ktorého projekt Asking Architecture zvíťazil spo­ medzi 30 súťažných návrhov na realizáciu expo­ zície Pavilónu Českej a Slovenskej republiky na 13. bienále architektúry v Benátkach, ktoré sa začne 29. augusta a potrvá do 25. novembra. Tento mladý architekt sa rozhodol rozmýš­ ľať o svojom obore inak. A to viac teoreticky, nie­ kedy priam až filozoficky či kriticky. „Bez kritické­ ho myslenia budeme neustále opakovať tie isté riešenia bez toho, aby sme pochybovali o ich zmysle, až nakoniec samotný zmysel stratia. Na­ miesto evolúcie nastane úpadok.“ Architektúru nevníma len ako pracovný nástroj či návod na pekný rodinný domček, ale ako kľúč k mnohým otázkam. „Architektúra je umením s vlastnými teó­ riami a je vedou s vlastný­ mi textami a výskumom. Umenie nevzniká z potreby funkcie alebo es­ tetiky, je to komunikačný nástroj (spoločnos­ ti a spoločnosti, spoločnosti a umenia, umenia a umenia) a ak je v našich silách osloviť túto spo­ ločnosť, potom prostredníctvom architektúry ako umenia, architektúry ako vedy.“ Tieto vety znejú možno trošku komplikovane, no práve týmto na­ stavil zrkadlo architektonickej obci, ale i nám os­ tatným, že ak chceme robiť veci kvalitne, musíme sa nad nimi zamyslieť. Ideálne ich vnímať v šir­ šom kontexte a dávať im hlbší význam. Ľudia, čo zažili jednu z diskusií združenia rese arch, sú tak vystavení inšpiratívnym, provokatívnym a najmä komplikovaným myšlienkam, s ktorými sa bežne nestretávajú. ján je bojovník v pravom slova zmys- le. bojovník za vytvorenie spoločenskej klí- my, kde neštandardné riešenia budú považo- vané za hodnotnejšie, výskum za investíciu, koncept za mierku kvality a teória za pro- dukt. Produkt, po ktorom je dopyt a má svoju trhovú cenu. Neustále nás núti hľadať, polemi­ zovať, zamýšľať sa či pýtať. Pýtať sa architektú­ ry, pýtať sa architektúrou. A preto aj v roku 2012 vznikol projekt Asking Architecture. „Čoraz viac autorov a skupín pracuje s architektúrou ako s médiom umenia, kultúry, vedy alebo spoloč­ nosti. Autori týchto projektov nie sú iba architek­ ti, svoje médium nenazývajú nutne architektúrou. Napriek tomu s ňou pracujú – a to nekonvenčne, kriticky: bez ambície ponúkať odpovede a rieše­ nia, nahrádzať nevyhovujúce vyhovujúcim alebo optimalizovať. Hľadajú, pýtajú sa, problematizujú, polemizujú, rozkladajú a zažívajú. Ich výstupy sú rôzne – priestorové, textové, vizuálne, zvukové, interaktívne, akčné, často sú kombináciou via­ cerých. Projekt Asking Architecture obojsmer­ ne komunikuje s kultúrnou verejnosťou z celého sveta.“ A ako bude Asking Architecture vyzerať v reáli, priamo v pavilóne Českej a Slovenskej re­ publiky v Benátkach? „ Vďaka súčasným techno­ lógiám je v pavilóne umiestnených niekoľko de­ siatok paralelných virtuálnych expozícií, na ktoré môžu návštevníci reagovať komentármi. Diela a projekty slovenských a českých architektov, umelcov a skupín, pracujúce polemicky s mé­ diom architektúry a urbanity, sú katalyzátorom dialógu s aktuálnym architektonickým svetom, expozícia je úvodným oslovením, prvou vetou pri zoznamovaní.“ Nájde si človek ako Jano popri svojej prá­ ci ešte aj čas na bežné stretnutie s kamarátmi pri pivku, bez polemizovania či teoretizovania? „Zrazu sa mi zdá, že všetky takéto stretnutia boli v poslednej dobe pracovné. Našťastie aj moje pracovné vzťahy sú oveľa viac priateľské ako ob­ chodné. A keď sa stretnem so starými kamarát­ mi, tak asi rekapitulujeme, čo sa stalo, odkedy sme sa videli naposledy a veľké témy si nechá­ vame na moje verejné akcie.“ A keď sa hľadá od­ poveď na klišé otázku: teória verzus prax, Jano v tom má jasno: „ak som sa o teórii niečo na- učil, tak to, že nie je opakom praxe. Skrinku zložím bez návodu, ale dokážem aj hodiny roz­ mýšľať o tom, aké to má príčiny a dôsledky. V ži­ vote som v malých veciach praktik, vo veľkých idealista.“ Text Martin Brix yourdesign.sk / Čerstvé ovocie Foto rese arch www.askingarchitecture.sk, www.rese-arch.org v živote som v malýCh veCiaCh praktik, vo veľkýCh idealista bez kriTického myslenia budeme neusTále opakovať Tie isTé riešenia bez Toho, aby sme pochybovali o ich zmysle, až nakoniec samoTný zmysel sTraTia. namiesTo evolúcie nasTane úpadok. PEOPLE100 08ján pernecký inspiremagazine30

Značka MINI predstavuje časť svojho odvážneho projek­ tu pod názvom Inspired by MINI. V rámci nej poskytne priestor viacerým výnimočným ľuďom, aby si MINI vyskú­ šali a následne vytvorili svoj pohľad na svet. Umelci, dizaj­ néri, kreatívci, architekti, režiséri a ďaľší budú mať mož­ nosť vytvoriť si vlastný MINI svet. Ich vízie budú spojené do veľkej prezentácie sveta inšpirovaného značkou MINI. čo pre teba znamená auto ako symbol? Auto je viac­menej nutné zlo, ale občas je dosť praktic­ ké, napr. cestou na dovolenku... No a keď niekto príde do ateliéru na značke X6, jasne mi tým napovedá, koľko ho mám „skásnuť“. rád šoféruješ? Áno, ale max. do 15 minút a iba v štátny sviatok, keď sa cesty takpovediac „vyčistia“. skúsil si si mini na ceste, alebo si ako prvé chytil fo- toaparát a vznikli snímky? Áno, s MINI všetkých možných typov som mal pestré skúsenosti. je mini fotogenické? Jednoznačne! Vyzerá minimálne o dve triedy lepšie ako BA­RIVER. aký bol tvoj koncept, vízia? Osobne sa mi nikdy nepáčil imidž, ktorý MINI stotožňu­ je s rôznymi tými nagélovanými stajlistami a futbalistami. Fotky zo série Inspired by MINI boli postavené na fikcii, ako by mini odfotil Helmut Newton, ktorý to, žiaľ, za svojho života nestihol, lebo sa musel venovať iným bohumilým činnostiam. a nie je slečna na helmuta trochu málo odhalená?☺ Má parochňu a škrupinu ako správna Newton Girl. Navy­ še nemala zatieniť MINI.☺ prečo si si vybral práve jeho? Lebo bol najväčší riešiteľ. Navyše jeho prácu bez han­ by vykrádajú fotografi po celom svete, ktorí ho prefocujú a uverejňujú pod svojím menom. Ja to beriem ako poctu a uznanie a priznávam, že to je fotené jeho očami. a ako to dopadlo podľa teba? Helmut by mal isto radosť... www.mini.sk www.facebook.com/mini.slovensko m i n i S v e t CARS helmut by mal isto radosť FaShion FotograFa petra Spurného magazinewithadifferencefightissue31

vynikajúcu francúzsku spisovateľku Claude pujade-renaudovú zaujal spletenec mocných vášní a geniálnej poézie vo veľkom prí- behu z veľkej Británie. podrobne a starostlivo si naštudovala do- stupné dokumenty o živote a diele básnikov teda hughesa, Syl- vie plathovej a assie Wevillovej a rozhodla sa napísať román, ktorý by vychádzal z faktov, nikomu zo zúčastnených by nestranil a ni- koho neobviňoval. podarilo sa jej ešte o čosi viac. overenú i neo- verenú skutočnosť umne zakomponovala do vlastného fiktívneho sveta, v ňom invenčne zaplnila biele miesta a vymyslela si pravde- podobné detaily, ktoré tento svet robia živým a uveriteľným. Ne- zľakla sa ani lyrickej línie a veľmi hladko do svojho textu zapojila odkazy na básne oboch veľkých majstrov anglického verša. Slovenskí čitatelia môžu vychutnať a oceniť kvality diela v plnom svetle vďaka presnému a empatickému prekladu Igora Navrátila, ktorý v spolupráci s redaktorkou katarínou Jošticovou využil preklad plathovej básní v podaní Mily haugovej a bás- ní teda hughesa v pretlmočení Martina Solotruka. o výtvarnú stránku sa postaral peter dlhopolček. text románu tvorí mozaika poskladaná z rozprávania viace- rých rozprávačov. autorského, samotných aktérov, no najmä ved- ľajších postáv – rodičov, súrodencov a priateľov všetkých troch. venujú sa významným udalostiam a dnes už dobre známym fak- tom, no pre zasväteného čitateľa sú ešte významnejšie drobné udalosti a zdanlivo bezvýznamné fakty, rozhovory a pocity. hra- nica medzi realitou a fikciou sa vytráca a z toho ťaží symbolika, lyrika, no najmä mytológia. dá sa povedať, že pujade-renaudo- vá v knihe pracuje s trojakou mytológiou. klasickou (v pohan- skej, gréckej i biblickej podobe), literárnou (obsiahnutou v diele hughesa i plathovej) a mediálnou (príbeh lások a tragickej smrti oboch básnikových žien, o ktorom sa píšu články, knihy a nakrú- cajú filmy). rozkladá ich a konfrontuje s vlastnou alegóriou o pyt- liakovi/ lovcovi a ženách jeho života. príbeh o tom, že nadpriemer- ne tvoriví ľudia sú často i nadprie- merne deštruktívni, je oslavou teles- nosti i výstrahou, čo môže spôsobiť strata kontroly. Je poctou poézii i pripomenutím, akou zničujúcou silou môže výnimočný talent zaúto- čiť na svojho nositeľa. Známa pravda, že dve výrazné, dominantné osobnosti do- sahujú synergický efekt len výnimočne a nakrátko, spravidla si začnú konkurovať, súperiť a bojovať, sa v príbehu Sylvie, assie a teda potvrdzuje v silnom príbehu, ktorý je – napriek bolesti a tra- gike – čitateľským zážitkom par excellence. Claude pujade-renaudová – pytliakove ženy artforum 2012, preložil Igor Navrátil BOOKS „umierať – aj To je umenie, Tak ako všeTko osTaTné, a ja To ovládam perfekTne.“ sylvia plaTh – z básne lady lazar príbeh o Tom, že nadpriemerne Tvoriví ľudia sú časTo i nadpriemerne dešTrukTívni, je oslavou TelesnosTi i výsTrahou, čo môže spôsobiť sTraTa konTroly. je pocTou poézii i pripomenuTím, akou zničujúcou silou môže výnimočný TalenT zaúTočiť na svojho nosiTeľa. vzťah ako Boj Silných oSoBnoStí inspiremagazine32FIGHTISSUE

ale zberaTeľsTvo je aj vášeň hraničiaca občas s horúčkou, možno aj s posadnuTosťou. v exTrémnych prípadoch môže prerásť do sebazničujúcej mánie či chorobnej závislosTi. vzDorovať životu Ako sa poviedky stanú legendárnymi? Ako sa z autora štyroch roz­ sahom neveľkých kníh stane jeden z najvýznamnejších autorov sve­ tovej literatúry? Iste, Hemingwayov povzdych „Doparoma, ten má talent od Boha!“ hovorí o prvom predpoklade. Pridajme odvahu ho­ voriť o samovražde, rozvode, materstve, nenaplnených ambíciách, detských túžbach a ich čírom hľadaní pravdy, ľudskom poslaní, trá­ peniach puberty, či hrôzach vojny. Znie to príliš vážne? Esmé, hr­ dinka slávnej poviedky For Esmé, with love and sqarol, hovorí „Vraj nie som pripravená vzdorovať životu, lebo mi chýba zmysel pre hu­ mor“. Salingerovi nechýba. Hoci to často je smiech cez slzy. A aj jeho autentický jazyk je dôvodom prečo vety z jeho poviedok zľudoveli („Básnici vždy berú počasie tak osobne. Vždy lipnú so svojimi citmi na veciach, ktoré sú bez citu“, či „Človek si zvyčajne uvedomí veci až keď je neskoro, ale medzi šťastím a radosťou je rozdiel jednoducho v tom, že šťastie má povahu pevnej látky a radosť povahu tekutiny“, alebo hádanka “čo povedala jedna stena druhej?“ ). Autor románu Kto chytá v žite sa rozhodol pre život uprostred prírody, ďaleko od sveta závisti a boja o moc, v dome s otvoreným ohňom a horiacimi sviečkami. Je nádej, že 91 rokov života mu dalo šancu nájsť odpovede na vyslovené i nevyslovené otázky, ktoré vo svojich poviedkach kladie. J. D. Salinger – Deväť poviedok Artforum 2010, 2012, preklad Jozef Kot Text a foto Artforum www.artforum.sk volám sa aŠer lev Ten Ašer Lev, o ktorom ste čítali v novinách a časopisoch a o kto­ rom sa rozprávate pri slávnostných večerách a na koktailových ve­ čierkoch – známy legendárny Lev, autor Brooklynského ukrižovania. Neviem kedy som dar, čo som dostal do vienka, začal využí­ vať. Ale pamätám sa, že som už ako štvorročný držal v detskej päs­ tičke ceruzku a prenášal svoj svet na kúsky papiera, okraje kníh či prázdne steny. Takto začína príbeh boja s nesmiernym darom výtvarného na­ dania retrospektívne vyrozprávaný jeho hlavným hrdinom. Ocitáme sa v tajomnom svete čiernych kaftanov riadených zákonmi Tóry, kto­ rej štúdium je tu také prirodzené ako dýchanie. Bohatý, a predsa obmedzený svet Chasidov. Meradlom jednotlivca sú jeho znalosti Talmudu. Okolitý svet ako keby neexistoval a čas sa zastavil. V ta­ komto prostredí vyrastal aj Chaim Potok a v takom prostredí vyrastá i nesmierne talentovaný Ašer. Sme vtiahnutí do jeho boja s pravidla­ mi komunity, ku ktorej má hlboké vzťahy vybudované na pevných základoch lásky a tradície. Ale aj márneho boja s nadaním, ktorému Ašer podľahne s vášňou a radosťou, akú prináša dotyk so skutoč­ ným umením a tajomstvom jeho tvorby. Je to strhujúci román, ktorý sa čítaný odkladá len veľmi ťažko. Jeden z tých, ktorý nepustíte večer z rúk aj keď viete, že vás ráno čaká náročný deň. Iste aj preto lebo presne, hoci prostým, jednoduchým jazykom zasahuje tie najzáklad­ nejšie veci človeka a necháva pred našim vnútorným zrakom defilo­ vať naše osobné víťazné i prehraté životné bitky. Chaim Potok – Volám sa Ašer Lev Artforum 2008, 2012, preklad Alena Redlingerová zberateľstvo je pohyblivý sviatok Ale zberateľstvo je aj vášeň hraničiaca občas s horúčkou, možno aj s posadnutosťou. V extrémnych prípadoch môže prerásť do sebazni­ čujúcej mánie či chorobnej závislosti. Jeden z najvýznamnejších slovenských zberateľov výtvarné­ ho umenia Ivan Melicherčík vášeň z cestovania a zbieranie umenia bravúrne spojil s 24­hodinovým povolaním žurnalistu do neuveriteľ­ ne pestrej cesty, ktorá vedie k vysnívaným obzorom. Ivan Melichečík tam našiel oleje Mikuláša Galandu a Galandovcov, slovenskú a čes­ kú avantgardu, kubizmus, africké kmeňové umenie či naivné umenie z Kovačice. Vyše 330 stranová kniha umožňuje nazrieť do ateliérov a spoznať aspoň niektorých umelcov z tých viac ako 60 krajín sveta, ktoré Melicherčík navštívil. A môžte tu videť olejomaľby Martina Ben­ ku, nakreslené európske mestá Emerika Feješa, figuratívne obrazy Jiřího Načeradského, beštiáre Jana Švankmajera, sochy Otta Guttre­ unda či ikony africkej drevorezby – sochy mbulu ngulu. Samostat­ nou časťou knihy je 13. komnata zberateľa v podobe 49 úsmevných, kurióznych a rozprávačsky hravých príbehov. Autor rozhovoru Peter Uličný v úvodnom texte napísal : „Nepatrím k ľuďom, ktorých zvykne zožierať závisť, ale ak ma počas našich rozhovorov predsa len občas pohrýzla, nebola to závisť nasmerovaná na artefakty jeho zbierky. Tým artefaktom sa mi začal javiť jeho život. Svoje chlapčenské sny a túžby prežívané nad atlasmi, známkami či pohľadnicami z lákavých končín sveta, ilustráciami a dobrodružstvami z vernoviek, príbeh­ mi z kníh Hanzelku a Zikmunda a neskôr i sny o zbierke ume­ nia obdivuhodne skĺ­ bil s reálnym životom, kde zvyčajne hrajú prvé husle povinnosti a zodpovednosť.“ Táto rozsiahla publikácia, plná impulzov a informácií, množ­ stva príhod, stretnutí, rozhovorov a 420 kvalitných fotografií je sama vďaka nádhernému typografickému i tlačiarenskému spracovaniu artefaktom a zberateľským kúskom. Zberateľ alebo Zmluva s diablom – rozhovory publicistu Petra Uličného so zberateľom Ivanom Melicherčíkom Artforum 2012 ten, ktorého meno je láska Daniel Pastirčák je kazateľ, esejista, prozaik, básnik, scenárista, dra­ matik, výtvarník, prekladateľ. Dvoma slovami: renesančný človek. Rozsahom záujmov a nadaní renesančný, spôsobom premýšľania celkom dnešný. Dnešný, ale nepoplatný plytkej dobe, smerujúci poc­ tivo do hĺbky. Je trpezlivý pri hľadaní správneho okamihu, dôležitej emócie, výrazného zážitku, ovplyvňujúceho porozumenia. Je mu dané nahmatávať pulz doby. Jeho poézia zbavená vonkajšej orna­ mentálnosti a ozdobnosti smeruje do hĺbky a razantne k podstate. „idem bez predstavy aby som sa páčil pravde idem bez túžby aby som sa páčil tebe láska“ V tejto zbierke viac ako v ktorejkoľvek inej z jeho kníh cítiť Pastirčá­ kovu základnú životnú filozofiu: „Vychádzam z toho, že na to, aby člo­ vek žil zdravo a zachoval si autenticitu, musí sa odpútať od všetkého, v čom žije. Najlepšie, ak dosiahne bod „nič“ a odtiaľ vždy začína zno­ va a znova. Nie je dobre začínať už zamotaný do nejakého procesu/ stavu, kedy budem konať ovplyvnený ľuďmi okolo seba. Nezáleží na tom, či sú to ľudia, ktorí mi protirečia, alebo so mnou súhlasia. V oka­ mihu, keď sa človek nechá vtiahnuť do toho procesu a začína svoje myšlienky a činy kalkulovať, vypočítavať na efekt ­ je zle. Svoj život to­ tiž vníma ako projekt a nie ako advent toho, čo prichádza. Čo je naj­ horšie, stáva sa neslobodným v tom, čo robí, alebo v tom, čo vraví.“ Meditatívne básne v zbierke s tým najkratším možným názvom V, dopĺňajú nie len Danielove kresby ceruzkami, hrudkami a gumou, ale aj hudobné kompozície jeho syna, známeho mladého experimen­ tálneho muzikanta Pjoniho. Jeho skladby pre violončelo a fragmenty drone­ambientných plôch, ktoré plynule prechádzajú cez územia mi­ nimalizmu až k hmlám šumivej elektroniky sú integrálnou súčasťou tohto meditatívneho projektu. „Báseň je iba zvuk hlasu ktorý začne a skončí. Hudba je však ozvučené ticho, ktoré trvá“. Uvedenie knihy prebehlo na tohtoročnom festivale Pohoda, kde bol odpremiérova­ ný aj film Debory Pastirčákovej, ktorý komunikuje s poéziou jej otca v rozpohybovaných fotografiách. Daniel Pastirčák – V Artforum 2012 magazinewithadifferencefightissue33

ONE one Táto fotka je z Elephant Island vzdialeného od Bombaja asi hodinu loďou, kde po príchode začalo silne pršať a fúkať, tak sa ľudia snažili chrániť dáždnikmi. jeden fotograf jeden záber jeden moment jedna fotografia photography Soňa algaYerová FIGHTISSUEinspiremagazine34

D r e a m S a n D ené & raDka S h a D o w Sláska k fotografii ich spojila pod parížskou oblohou a desať ro- kov spolupráce zanechalo podpis v podobe zdvojeného písmena „r“ v prestížnych módnych magazínoch. Japonský vogue, ame- rické W či francúzske photo spolu s kampaňa- mi pre kenzo, Miss Sixty a aston Martin tvoria iba malú ukážku ich pracovnej trajektórie. druhá spolupráca agentúry pavleye art and Culture s galériou Mesta Bratislava a J&t BaNk prináša nový projekt fotografického dua rené & radka. originálna výstava pod názvom dreaMS aNd ShadoWS bude prístupná dva mesiace – od 27. 9. do 26. 11. na dvoch poschodiach Mirbachovho paláca. rené hallen a radka leitmeritz predstavujú jednotlivé elementy svojej Brati- slavskej premiéry. v čase nášho rozhovoru visí váš posledný výstavný projekt na stenách galérie v parížskom bonmarché. čo privádza duo René & Radka do bratislavy? RENé: Náš agent Jozef pavleye mal vďaka projektu, ktorý pripra- voval s davidom laChapellom v Bratislave, výborné kontakty a ponúkol nám možnosť vystaviť naše diela. Nepoznáme miestny trh, ale i v prahe poznáme viac Slovákov ako čechov a preto som presvedčený, že Bratislava musí byť zaujímavé miesto. v minu- losti sme tam už zavítali dva či trikrát a vždy sa nám tam páči- lo. S agentúrou pavleye artist Management spolupracujeme už tri roky a Jozef produkoval niekoľko našich komerčných fotení. Som veľmi šťastný, že v uplynulom roku rozšíril svoje aktivity aj o umelecké projekty, lebo si myslím, že on sa nebojí ničoho a čo si zaumieni, to dosiahne. a to sa mi páči. výstava, ktorú prinášate do Mirbachovho paláca, má názov dREaMS aNd SHadOwS. O čom vypovedá jej názov? RENé: výstava dreaMS aNd ShadoWS je zostavená z troch sé- rií. Názov sme zvolili, pretože celá naša umelecká tvorba súvisí s motívom detstva. veľa detí sme fotili pre reklamy a zistili sme, že deti nie sú iba usmievavé stvorenia pred kamerou. ak ich necháte byť tým, kým sú, v ich pohľade nájdete niečo melancholické, čo je veľmi silné a neočakávate to. Na to odkazuje slovo ShadoWS. radi k deťom pristupujeme ako k rovnocenným partnerom a vý- sledok býva veľmi zaujímavý. ART láska k foTografii ich spojila pod parížskou oblohou a desať rokov spolupráce zanechalo podpis v podobe zdvojeného písmena „r“ v presTížnych módnych magazínoch. magazinewithadifferencefightissue35

ktoré série budú mať diváci možnosť vidieť? RENé: v Bratislave vystavíme šou zostavenú z troch sérií: prvá sa volá CoMe aNd play WIth uS For ever aNd ever. druhá séria sa volá uNder Water. opäť sme fotili deti a aj tu sme boli pre- kvapení, lebo sme zistili, že deti sa pod hladinou cítia pohodlne. Majú prirodzený reflex cítiť sa tam bezpečne a vôbec nepanikária. Bolo krásne pozorovať ich, ako sa vznášajú... akoby boli v mam- kinom bruchu. tretí koncept ColorS oF the WINd sme fotili v exteriéri. Bolo to vtipné, pretože keď sme uvideli farebné šarka- ny, hneď nám bolo jasné, že ich môžeme prepojiť s deťmi, pretože nám pripomínali obrovské hračky. Feeling je však úplne odlišný, lebo je tam viac slnečného svetla. Fotili sme na pláži, kde sme objavili snový svet plný rôznych príše- riek, ktoré smerujú k novým horizontom, no nikto ne- tuší kam. deti taktiež nevedia, kam ich cesta smeruje... prosto ňou iba kráčajú. aké boli ohlasy na vašu výstavu v bonmarché? RENé: dostali sme ponuky od zberateľov umenia, ktorí majú záujem kúpiť si naše fotky. Neustále nás tiež kontaktujú bloggeri, ktorí chcú našu prácu prezentovať na svojich blogoch. Zakaždým, keď otvára- me výstavu, je to moment, keď prídu aj novinári, čím sa spustí logic- ká reťazová reakcia. o pr servis výstavy sa stará priamo Bonmarché a priebežne nám posielajú jednotlivé články. potešil nás článok vo francúzskom vogue. aké máte plány po výstave v bratislave na zvyšok roka? RENé: Stále je to otvorené, no naša predstava je, že by sme túto výsta- vu radi posunuli ďalej do sveta, keďže v tejto chvíli je komplexná. Zakaždým by sme ju radi doplnili. v septembri budeme pokračovať vo fotení série šarkanov. kedy sa začal písať príbeh dvojice Radka a René? Radka: My sme spolu začali pracovať už pred desiatimi rokmi. Zo- známili sme sa v paríži, kam som sa ja presťahovala z prahy a rené z Nemecka. Najprv sme sa dali dokopy ako pár a po roku spoločného bývania, kde sme si stále navzájom pomáhali – keď rené fotil, ja som sa mu do toho miešala a naopak, tak sme si jedného dňa pove- dali, že by bolo zaujímavé to spojiť. čomu si sa venovala predtým, než si odišla do Paríža? Radka: hneď po škole som odišla z prahy do Nemecka. to bolo tesne po revolúcii a nemčina bola jediný cudzí jazyk, ktorý som ovládala, takže môj odchod tam považujem za prirodzenú voľbu. prvé štyri roky som žila v Mníchove, kde som pracovala ako asis- tentka pre rôznych nemeckých fotografov. popritom som robila ako servírka v baroch a po niekoľkých rokoch som zistila, že tá ozajst- ná fashion sa v Nemecku nerobí. veľmi som chcela pracovať ako fashion fotografka a tak som začala jazdiť do prahy, pretože tu sa to všetko začínalo. otvárali sa prvé modelingové agentúry, vznikla prvá elle, takže sa zdalo, že tu je veľa možností a nebol tu nikto, kto by tú módu vedel robiť. Bolo to veľmi lákavé, obzvlášť, keď má človek dvadsať. odišla som teda do prahy, ale asi po roku som zis- tila, že to je pre mňa veľmi skoro. Mala som pocit, že sa ešte veľa vecí musím stále učiť a že tadiaľto cesta nevedie. Bola to vtedy veľmi divoká doba – viac sa užívala umelecká sloboda, než sa pracovalo. uvedomila som si, že musím inam. Buď do paríža alebo do New yorku. Napo- kon som zakotvila v paríži a keď som si myslela, že moja nemčina a pobyt v Nemecku mi budú nanič, stretla som tam reného. Pamätáš si na ten moment? Radka: pamätám si ho úplne presne! Mali sme spoločnú kamarátku – stajlistku, s ktorou sme spolupracovali. rené vtedy hľadal nejakú stre- chu na fotenie a ja som poznala úžasné miesto, tak som ho tam hneď vzala a tak sa to celé zača- lo. vtedy som videla jeho fotky a keďže som v tom čase chcela nakrúcať filmy alebo videoklipy a práve som písala scenár pre jeden krátky film, tak ma veľmi upútala jeho kinematografická foto- grafia. rovno som sa ho opýtala, či by ho bavilo pracovať na filme alebo robiť kameru. Začali sme sa pravidelne stretávať práve pre tento film, ktorý sme mimochodom v živote nenakrútili, ale to nás dalo dohromady. kedy sa vaša spolupráca rozbehla naplno? Radka: Ja ten „breaking point“ nevnímam. Stále si myslím, že môže každý deň prísť, alebo prichá- dza postupne – každou zaujímavejšou zákazkou alebo každým úspechom. v braTislave vysTavíme šou zosTavenú z Troch sérií. prvá sa volá come and play wiTh us for ever and ever. druhá séria sa volá under waTer a TreTia colors of The wind. ART 1 3 inspiremagazine36

vnímam to ako never-ending proces. Mali sme veľa za- ujímavých zákaziek, po ktorých sme si mysleli, že „te- raz už budeme slávni“ a zistili sme, že to takto vôbec nefunguje. tých ľudí, čo robia úžasné veci, je mnoho. všetko je to o práci. ku komu z vašich kolegov – fotografov vzhliadate? Radka: priznám sa, že my dvaja nejakú fotografickú iko- nu nemáme a hlavne nie zo súčasných fotografov. keď sa na to pozriete, zistíte, že väčšina súčasných fotogra- fov je dosť inšpirovaná fotografiou z osemdesiatych či šesťdesiatych rokov. Sú to také re-make fotky a málo- kto dnes robí niečo vyslovene nové, originálne, svoje. väčšina tej fotografickej práce už bola dávno urobená a možno ju nájsť v minulosti. páči sa nám, čo robí tim Walker, ktorý má svoj svet. obdivujeme tých starších, ktorí sú už mŕtvi... ako napríklad helmut Newton. on bol skutočne niekto, koho si veľmi vážime. Máme radi fotografov, ktorí priniesli do módnej fotky revolúciu a nebáli sa ničoho nového. vedela by si definovať váš rukopis? Radka: Ja dúfam, že vôbec nejaký máme. oboch nás vždy veľmi priťahoval film, takže ním sa dávame do značnej miery inšpirovať. usilujeme sa, aby naše fil- my vyzerali filmovo. to určite ovplyvňuje náš rukopis. Máme tiež radi staré veci, vintage dizajn a v architektú- re päťdesiate –šesťdesiate roky kalifornie. ako vyzerá váš deň, keď nefotíte? retušujeme? (smiech) radi chodíme do múzeí na vý- stavy a do kina, prípadne usporadúvame večere pre blízkych priateľov. vedel si už ako dieťa, že chceš byť fotografom, alebo nastal nejaký konkrétny zlom v tvojom živote? RENé: prišiel som na to v škole. Najprv som, ako väčšina detí, netušil, ktorým smerom sa uberať, no od chvíle, keď som ako pätnásťročný začal navštevovať hodiny fotografie, vedel som, že sa jej chcem naplno veno- vať. postupne som začal fotografovať a nikdy som sa už nevenoval ničomu inému. keď som chodil do ško- ly, zároveň som sedem rokov pracoval ako asistent pre rôznych fotografov. školu fotografie som síce robil, ale nebavila ma, takže som tam dlho nezotrval. 1 tHE GIRL aNd tHE SNakE 2 SuNSEt 3 LIttLE MISS dIOR 4 FLOwERcROwN 5 ELLa LIttLE dRacuLa Prečo si sa odsťahoval do Paríža? RENé: vždy som sa zaujímal o módnu fotografiu a pa- ríž som takmer vôbec nepoznal. v kolíne som asistoval jednej parížskej fotografke, ktorej som sa jednoducho opýtal, či nepotrebuje asistenta do paríža a ona poveda- la „áno“. vtedy som mal 23 rokov a pôvodne som tam chcel ostať iba 6 mesiacov. dnes je to 15 rokov, čo žijem v paríži. vedel by si spomenúť fotenia, kde ste spolupracovali s hviezdami? RENé: davida Beckhama sme fotili pre adidas, čo bola krásna práca. v prahe sme fotili kampaň s modelkou Coco rocha, ktorá je momentálne megahviezda. veľmi príjemné bolo aj fotenie pre W magazine, na ktorom sme pracovali s alexandrom Mendinim. on je sku- točnou legendou vo svete architektúry a dizajnu. Jed- ným z posledných bol albert elbaz, kreatívny riaditeľ domu laNvIN. práca s takýmito ľuďmi je vždy veľmi inšpiratívna. Máte čas sledovať, čo sa deje v magazínoch, literatúre, umení? RENé: áno. Musíme. Naša práca by bola veľmi prázdna, ak by sme sa iba naháňali za peknými vecami bez hĺbky a zmyslu. Milujeme taliansky vogue, ale keďže neho- voríme po taliansky, pozeráme sa len na krásne obráz- ky. Interview magazine je tiež nádherný. ako by ste definovali váš dream jOb? RENé: dream JoB nie je o veľkých značkách alebo zná- mych časopisoch. pre každého fotografa, alebo kreatív- neho človeka je to JoB, kde sa môžete absolútne vy- jadriť a máte neobmedzené možnosti. časom pribúda tých projektov, ktoré sa stávajú vysnenou prácou. radi cestujeme, takže si užívame aj fotenie, keď môžeme odísť do kalifornie pracovať na lokáciu v štýle päťdesia- tych rokov. aj keď W magazín a vogue sú cieľom na- šej práce, nestaviame na značke, pretože aj fotenie pre pradu sa môže zmeniť na chaos, stres a peklo. text Milosh harajda Foto rene&radka represented by pavleye artist Management www.pavleye.com 2 4 5 magazinewithadifferencefightissue37

matej vakula (1981) skúma vo svojej intermediálnej tvorbe spôsoby, akými je používaný a politizovaný verejný priestor. Jeho umelecký výskum je založený na princípoch DIY či open source, ktoré aplikuje na problematiku verejnej sféry, globálneho a lokálneho, politického a osobného atď. Jeho ambíciou je prispieť svojimi projektmi k pozitívnej sociálnej zmene spoločnosti. história Ceny Oskára Čepana siaha do roku 1996, keď ju pod ná- zvom Mladý slovenský výtvarník roka založila riaditeľka americkej nadácie The Foundation for a Civil Society Wendy W. luers, ktorá sa po páde komunistického režimu rozhodla, že pomôže krajinám východného bloku. Spoločne s prezidentom v. havlom vytvorili model určený najprv pre českých umelcov, ktorý bude založený na transparentnej súťaži. umelcom do 35 rokov tak okrem spoloč- nej výstavy v prestížnych galerijných priestoroch ponúkli možnosť vycestovať do uSa, kde sa mohli konfrontovať s medzinárodnou dynamickou scé- nou. počas his- tórie Ceny sa nie- koľkokrát zmenil jej názov, prešla viacerými organi- začnými zmena- mi, kritikou a pro- tichodnými reakciami zo strany výtvarnej obce. No aj napriek tomu patrí v súčasnosti k najprestížnejším slovenským oceneniam za vizuálne umenie pre mladých výtvarníkov. k zvyšovaniu ex- kluzivity prispelo aj jej začlenenie do medzinárodnej siete YVAA v roku 2002. Finančným ohodnotením, šesťtýždňovým študijným pobytom v uSa a samostatnou výstavou v SNg výrazne prispieva k formovaniu slovenského súčasného umenia, čo dokazujú ná- sledné úspechy jednotlivých víťazov. Jej doterajšie pôsobenie jas- ne naznačuje, že je jedinečným ocenením svojho druhu s ďalšou možnosťou rastu. Fakt, že Cena je stále pri sile, dokazuje aktuálnym 17. roční- kom, do ktorého sa prihlásilo 35 umelcov. Z nich medzinárodná porota vybrala štyroch finalistov. výstava sa uskutoční 20. septem- bra v priestoroch funkcionalistickej budovy Slovenskej výtvarnej únie (dnes známa skôr ako Umelka), ktorú postavili významní ar- chitekti a. Balán a J. grossmann, a potrvá do 14. októbra. text Michal Stolárik Foto archív Coč cena oSkára čepana 2012 fakT, že cena je sTále pri sile, dokazuje akTuálnym 17. ročníkom, do kTorého sa prihlásilo 35 umelcov. z nich medzinárodná poroTa vybrala šTyroch finalisTov. výsTava sa uskuToční 20. sepTembra v priesToroch funkcionalisTickej budovy slovenskej výTvarnej únie. 1 17 minút, zo série prác kartónové krabice a vrtuľník, 2011, video, 17 min., variabilné rozmery web, kresba, variabilné rozmery 2 cena za najlepŠie Dielo vo verejnom priestore, cena za najhorŠie Dielo vo verejnom priestore, 2010, participačný happening (3h 20m), videozáznam (1h), digitálna tlač, inštalácia 3 keď nemáme my, nebuDete mať ani vy!, 2010, Intervencia do verejného priestoru, videozáznam (2 min.), variabilné rozmery 4 manuály na použitie verejného priestoru, 2011, Interaktívna multimediálna inštalácia, zvuk, web, kresba, variabilné rozmery 5 strach a profit, 2010, interaktívna digitálna inštalácia, počítačový program, web, arduino, variabilné rozmery 1 4 2 3 5 inspiremagazine38 ART FIGHTISSUE

mira gáberová (1979) dosahuje vo svojej tvorbe prostredníctvom prvkov drámy, tragédie a melanchólie efekt pátosu, ktorý zámerne pretvára. V rámci toho sa dostáva do permanentných významových konfrontácií, výsledkom ktorých je následné zmierenie sa s chaosom. Jej posledné diela na seba preberajú podobu videa, performance, in­ štalácie, fotografie a kresby. 1 sometimes i want to be everything anD sometimes i want to be nothing, 2010, videoprojekcia, 2 min.,16 sek. 2 scéna, video-performance, loop, 2012 3 4 chlaDnička, 2009-2011, sociálny projekt oto huDec (1981) sleduje hranicu medzi umením – reprezentáciou krásy a remeselnej zručnosti – a aktívnym politickým životom. Jeho tvorba kladie viac otázok, ako núka odpovedí; jej zámerom nie je motivovať za každú cenu k činu, ale k zamysleniu sa. 1 traffic jam (exhibition view), 2011, 2 x maľba, 180 x 750 cm, 180 x 600 cm, akryl na papieri 2 shanty town at corona heights, 2010, cardboard, acrylics, 15x20x20 cm 3 100 small hurts, 2011, wood, plywood, aquarelles on paper, photo, digital print on paper 1 mአna míň!, 2010 s Monogramistom T. D. 2 závoD, 2011, inštalácia, Offenbach am Main, D 3 pamätník ľuDovej architektúry, 2006/2013, návrh pre Košice 1 2 1 1 2 3 2 3 43 tomአDžaDoň (1981) absolvoval Akadémiu výtvarných umení v Prahe. Zaujímajú ho rozdiely a rozpory medzi moderným spôsobom života a kultúrnymi tradíciami slovenského prostredia. Po formálnej stránke pracuje s tvorbou objektov, site­specific inštalácií a verejných intervencií, pričom narába s prvkami lokálnej kultúry a lokálne preferuje pred globálnym. magazinewithadifferencefightissue39

v pondelok (30. 7.) si oslávil svoje 25. narodeniny, ako sa cítiš? aNdREj dúbRavSký: Cítim sa fajn, včera ráno po oslave som sa zobudil so seknutými krížami, pol dňa som iba ležal a pil vodu. paradoxne už dávno som sa necítil tak po- kojne a spokojne ako včera. Prečo? aNdREj dúbRavSký: vždy keď som po opici, na druhý deň som plný lásky, pokoja a mieru. asi zvyškový alkohol... aká bola oslava? aNdREj dúbRavSký: úžasná! Mama mi dala najkrajší darček – boli sme spolu nakúpiť plný vozík alkoholu. uskutočnilo sa to v novom byte môjho priateľa, je to najkrajší byt, aký som kedy videl, holé tehly, staré dvere, vysoké stropy a skoro žiaden náby- tok. Samozrejme, nebol doma, ale neskôr som ho pozval... koľko bolo hostí? aNdREj dúbRavSký: presne neviem, oslava sa začala okolo 19:00 a nikomu som nedo- volil zažať svetlo, slnko zapadalo, atmosféra sa menila, nakoniec sme boli v tme, dov- nútra svietilo iba svetlo z ulice a z mesiaca (občas z chladničky a mrazničky). Ľudia odchádzali a prichádzali noví, nevidel som im vždy do tváre. to znie ekologicky a prakticky najmä pre ženy, nemuseli sa toľko zaoberať mejka- pom a oblečením, však? aNdREj dúbRavSký: do určitej miery možno, ja som si vyberal šaty pol dňa, hoci som vedel, že bude tma, chcel som sa cítiť ako tiptop oháknutý jubilant. a čo si mal na sebe? aNdREj dúbRavSký: Biele tielko a kraťasy. Nekonvenčné... aNdREj dúbRavSký: Nakoniec sme predsa len museli zažať svetlo a poobzerať sa, keď prišli štyria policajti privolaní hlukom a chceli zisťovať, či sú tam aj neplnoleté slečny. Niekto ich vraj zavolal z domu oproti... hneď ako odišli, jeden chalan sa vyzliekol a nosil drinky, nikto ho nepoznal, tak sme mu dali meno „Jolanda“. Presťahoval si sa na leto zo školy do nového ateliéru, povedz mi o ňom niečo. aNdREj dúbRavSký: Bolsomveľmisklamaný,ženámškolatentorokpoprvýrazneumož- nilapracovaťvškoleajpočasprázdnin,milujem,keďtammôžembyťsám,kýmsúvšetci niekde v Zadare! Myslel som si, že si pustím „Starship“ Nicki Minaj, budem tancovať nahý pred kabinetom, cikať do umývadla a namaľujem najlepší obraz svojho života. ART veľmi neformálny rozhovor s umelcom andrejom dúbravským o Tom, ako jolanda nosila na parTy drinky, kTorý vznikol v jeho vlhkom leTnom aTeliéri pri jazere, kde každú noc Tvrdo bojuje so šTeTcom v ruke o svoje miesTo v umeleckom sveTe. 09anDrej DúBravSký Fightuje štetcom 3 1 2 4 MIeSto v uMeleCkoM Svete inspiremagazine40

Možno tento rok škola aj dobre urobila... aNdREj dúbRavSký: prenajal som si malý ateliér na Zla- tých pieskoch, najprv si zaplávam z východnej strany jazera na ostrov a naspäť, potom idem maľova, takto to robím každú noc, ateliér je vlhký a horúci, preto tam chodím v noci, vždy vidím, ako slnko zapadá za kar- paty, vtedy pustím hudbu a začínam pracovať, lietajú tam nočné motýle a sadajú na mokré plátna. Nech im je akryl ľahký... Maľuješ každú noc pre nejakú výstavu? aNdREj dúbRavSký: v podstate áno, ale myslím, že by som maľoval aj tak, 14. septembra ma čaká najdôleži- tejšia vec v mojom doterajšom umeleckom živote – budem mať samostatnú výstavu v Berlíne v Jiří švestka gallery, čakal som na to 25 rokov ako malá slovenska húsenica, z ktorej sa v septembri stane motýľ, dúfam... v tvojom veku si už zažil veľa výstav a medzinárod- ných veľtrhov, aukcií atď. aNdREj dúbRavSký: áno, ale veľtrhy sú celkom iné, je to úžasné visieť na armory alebo v Bazileji, získať kontak- ty, ale stále je to veľtrh. Samostatná výstava je niečo, kde diváka nebude nič iné rušiť, môže vnímať výstavu ako celok a pochopiť, o čo mi ide, aké sú moje témy globálne. a aké sú tvoje témy globálne? aNdREj dúbRavSký: Je to ťažké takto generalizovať troma vetami... sú o identite, outsiderstve, o lužných a kar- patských lesoch, kde sme vyrastali... chcel by som, aby to vyzeralo, akoby sa u mňa v ateliéri stretol emil Nolde s Fragonardom. usmerňuje ťa niekedy tvoj galerista v tom, čo by si mal maľovať? aNdREj dúbRavSký: Nedávno som mu písal sms, že ma- ľujem obrovského medvedíka čistotného, ako drží na rukách malé mačiatko, že by to mohol byť headline berlínskej výstavy. andrej! a maľuješ? Nie, videl som takú fotku niekde na tumblr alebo „haluze na webe“ a chcel som vedieť, čo mi na to odpíše. aNdREj dúbRavSký: a čo odpísal? „už se na toho mývala moc těším, andreji!!“ tento rok mali na Slovensku premiéru dva filmy, v ktorých si hral... aNdREj dúbRavSký: Ó, áno, filmársky svet je veľmi zaují- mavá komunita! dokonca si sa podieľal aj na námete a scenári jedného z nich – ako sa to začalo? aNdREj dúbRavSký: róbert šveda, režisér, ma oslovil, aby som hral v jeho filme anjeli, v ktorom hral aj môj budúci frajer peter Bebjak a budúci režisér hororu Zlo, ktorý vznikol ako plod našej lásky o pol roka neskôr. veľmi romantické! a ako na teba prišiel šveda? aNdREj dúbRavSký: videl na youtube nejaké moje videopozvánky! úplne ako objavenie justina biebera! čo si v nich robil? aNdREj dúbRavSký: Nič špeciálne, rozopí- nalsimikinuanapínalsvaly,behalsopsom. Myslíš, že ti vzhľad pomáha aj v kariére? aNdREj dúbRavSký: asi by bolo pokrytec- ké povedať nie, ale poznám aj oveľa kraj- ších maliarov, ktorí majú menej výstav. Netuším, ako je to u hercov... môj super inšpiratívny kamarát terrence koh mi ne- dávno povedal: „andrej, všetko ide tak jednoducho, kým si mladý a sexi“, preto teraz tak makám, lebo to ide ľahko... vráťme sa na chvíľku k filmom, aké to bolo: hrať? aNdREj dúbRavSký: Bolo to celkom iné ako maľovať! Moje ego sa úplne rozply- nulo, pokúšal som sa všetko robiť tak, ako chcel režisér, cítil som, že to robím pre film, nie pre seba... bol v tom aj kus akejsi formy submisivity, ktorú som do- vtedy nepoznal... užili ste si kopu zábavy? aNdREj dúbRavSký: pri horore Zlo sme si užili zábavu aj zúfalstvo, ale stálo to za to, ľudia sa báli, film chválili a ja mám vďaka nemu niekoľko fanatických -násťročných fanúšikov na facebooku – mám ich rád. Nechceš sa ďalej venovať filmu alebo herectvu? aNdREj dúbRavSký: Som šťastný, že som to zažil, nebudem brať hercom chlebíček len preto, že je môj frajer skvelý režisér, nerád by som do- padol ako Madonna.☺ usilujem sa koncentrovať na to, čo mi ide najlepšie – a to je maľba. chýbal ti počas filmovania ateliér? aNdREj dúbRavSký: Bolo to vzrušujúce obdobie, preto- že v rovnakom čase, keď sa nakrúcal horor, pripravoval som obrazy na veľtrh do NyC. vtedy som si hovoril, že je to najdôležitejšia vec v mojej doterajšej kariére, cez deň sme nakrúcali a po nociach som chodil maľovať do ateliéru, bol som úplne vyčerpaný. Našťastie, keď sa nakrúca horor, nie je na škodu, ak vyzeráš „mierne“ strhane. Musel si vyzerat autenticky. aNdREj dúbRavSký: keď som bol na pľaci, hovoril som si, ach, nech už som v ateliéri, a keď som bol v ateliéri, tešil som sa už na filmovanie. popritom som sa pokú- šal občas zájsť do školy, konzultovať s novým profeso- rom, stihli sme ešte otvoriť spoločnú výstavu v aukčnej spoločnosti, čo bol v podstate vždy môj sen. hneď ako vypukli zimné prázdniny, odleteli sme na dva týždne do Indonézie, pokúsili sme sa s frajerom relaxovať, spať na opustenej pláži, konzumovať čarovné hríby s domo- rodcami atď. po návrate do Bratislavy som si prebalil kufor, prespal jeden deň v Bratislave a opálený odletel do New yorku. paradoxne vznikli vtedy dobré obrazy a veľtrh v Ny mi skutočne zmenil život! v škole si spokojný? aNdREj dúbRavSký: Milujem našu školu! všvu je ako pevnosť, kde sa cítiš bezpečne, ale nesmieš si celú tú politiku priveľmi pripúšťať. škola by mala znamenať hlavne šesť rokov času a priestoru pre tvoju tvorbu, nie- čo ako také laboratórium, máš sa tam niečo učiť, niečo si skúšať, nasávať, čo sa ti hodí, a vypúšťať, čo sa ti ne- hodí, robiť to pre seba, nie zbierať áčka a uspokojovať vedúceho ateliéru, hoci môže mať často pravdu a chce ti dobre. Buď to neskôr pochopíš alebo nie. v škole si zmenil vedúceho ateliéru a prešiel si od Ivana csudaia k danielovi Fischerovi. veľa insiderov to vyslovene šokovalo. Môžeš ich porovnať? aNdREj dúbRavSký: S Ivanom by som to mohol prirovnať k zložitému mileneckému vzťahu: viete, že sa navzá- jom veľmi milujete a obdivujete, ale často máte nezho- dy pre maličkosti, mám ho stále veľmi rád, píšeme si občas esemesky. S danielom som prežil zatiaľ iba dva semestre, všetci čakali, že pod vedením iného profeso- ra zrazu predvediem niečo úplne iné a za tri mesiace vznikne nový, „fischerovský“ andrej dúbravský, ale to by bolo falošné. Mám pocit, že študenti často šijú diela na mieru školskej komisii, vieš, ako väčšinou končia tí najväčší bifľoši... a ako končia tí nebifľoši, čo si po všvu môžu pove- dať, že sú úspešní? aNdREj dúbRavSký: úspech je aj to, ak niekto po tých šiestich rokoch pochopí, že umenie nie je jeho cesta a nájde to, čo má skutočne rád, napríklad kaderníctvo alebo jadrovú fyziku, lepšie neskoro ako nikdy. u nás na Slovensku môžeš byť hviezda na umeleckom mikro- nebíčku z večera do rána. Ľahko sa ti hovorí... aNdREj dúbRavSký: dokonca môžeš dostať dvojstranu v najčítanejšom denníku, ak urobíš napríklad obraz z fazule! veľmi rád by som sa pozrel v čase aspoň o päť- desiat rokov dopredu, ktorí umelci sa budú stále po- važovať za dôležitých, história je veľmi nevyspytateľná (dúfam, že to budem aspoň ja a lady gaga) S ktorým umelcom by si sa rád stretol? aNdREj dúbRavSký: rád by som si vypočul a stretol sa sFarinellim,najslávnejšímspevákom-kastrátom,zomrel v roku 1782, dnes nie je možné počuť spev kastráta, pretože sa chlapci pre spev našťastie nekastrujú... text andrej Jaroš Foto archív andreja dúbravského úspech je aj To, ak niekTo po šTúdiu na všvu pochopí, že umenie nie je jeho cesTa a nájde To, čo má skuTočne rád. 1 yOu aRE NO aLLOwEd..., 2012, 150 x 200 cm, akryl na plátne 2 tHE cOLdESt juLy, 2012, 130 x 160 cm, akryl na plátne 3 dIEt, 2011, 100 x 80 cm, akryl na plátne 4 FaStER, StRONGER, HIGHER, HaRdER, 2012, 200 x 250 cm, akryl na plátne 5 andrej dúbravský a jeho najnovšia maľba 6 aNdREj dúbRavSký 5 6 magazinewithadifferencefightissue41

ak ste po minulé dva roky začiatkom októbra postrehli, že sa v Bratislave niečo deje, že ľudia prúdia galériami, niektorí s po- három vína, iní s minerálkou, presúvajú sa z vernisáže na verni- sáž, rozprávajú sa s umelcami a kurátormi, blúdiac prstom po programovej skladačke, a ak ste sa náhodou v posledných dvoch rokoch ocitli na koncerte hexu, pary, Noisecut, tatabojs, Zóny a či živých kvetov priamo na nádvorí Slovenskej národnej galérie, boli ste s najväčšou pravdepodobnosťou účastníkmi Bratislava art Festival-u, resp. BlaF-u. ak sa vám charakter týždňového podu- jatia pozdával, môžete ho tento rok zažiť znova – od štvrtka do nedele, 4. až 7. októbra. Zaznačte si tento dátum rovno do diára. Slovom – štvrtého až siedmeho októbra na vás čaká tretí ročník je- dinečného bratislavského festivalu umenia BlaF, nabitého – ako inak – kvalitným a zaujímavým programom bratislavských galérií a množstvom sprievodných podujatí. organizátormi festivalu sú Nadácia – Centrum súčasného umenia, ktorá v Bratislave funguje a realizuje rôzne projekty na podporu súčasného umenia od roku 2001, a produkčná spoloč- nosť Clockwise. Začne sa vo veľkom štýle, ako sa na poriadny festival patrí. piatkový večer bude venovaný, ako inak, koncert- nému úvodu na nádvorí Slovenskej národnej galérie. príde Billy Barman, obľúbený open all Stars Band a fenomenálna formácia Chiki-liki-tua so svojimi najväčšími hitmi. do festivalu sa zapo- jilo dvadsaťdva bratislavských galérií s kvalitnou programovou ponukou, ktoré počas festivalových dní ponúknu obohatenú dra- maturgiu v podobe workshopov, diskusií, stretnutí s vystavujú- cimi umelcami a mnoho iného. keďže rozsah tohto článku nám neumožňuje vymenovať všetko, výberovo spomeňme to najzaují- mavejšie, aby ste mali predstavu, na čo sa tešiť. tak predovšetkým, aby ste stihli obísť všetky galérie vždy v čase, kedy sa v nich práve niečo bude diať (a diať sa toho, vo via- cerých prípadoch aj paralelne, nebude málo), budete mať v galé- rii SpaCe od piatku do nedele možnosť zapožičať si v rámci pro- jektu Crazycurators bike-ride bicykel, na ktorom pohodlne všetko stihnete! popritom si zároveň v galérii môžete prezrieť štvrtý roč- ník bienále Crazycurators Biennale. v sobotu popoludní sa však podľa mapky participujúcich galérií vyberte radšej peši. v rámci obľúbenej gallery Wine route sa bude opäť v rôznych galériách servírovať delikátne víno, spojené s prehliadkou výstavy. Najzá- bavnejšia bude akiste tá posledná... v galérii Slovenskej výtvarnej únie si budete môcť pozrieť výstavu aktuálnych finalistov a víťaza sedemnásteho ročníka Ceny oskára čepana, v klube umelcov výstavu mladej úspešnej umelkyne, minuloročnej finalistky tejto súťaže kataríny poliačikovej. v sobotu od 20. h. sa bude v Svú premietať a hrať na aktuálnu nôtu. Cinemaat odprezentuje fil- movo-hudobno-výtvarnú performance Goodbye Cvernovka. v kressling gallery sa v piatok o 18.h. uskutoční vernisáž kon- troverzného českého umelca ondřeja Brodyho. v tranzite na Zlatých pieskoch, ako aj v galérii hIt na hviezdoslavovom námestí prebehne v predvečer festivalu otvorenie nádhernej výstavy Objavenie pomalosti II pod kuratelou koordinátorov galérie doroty kende- rovej a Jara vargu. v galérii Francúzskeho inštitútu sa za vedenia aktuálneho riaditeľa pozdvihla dramaturgia výstav, počas BlaF-u v nej bude inštalovaná výstava Papillon et Brasse (Motýľ a motýlik), mapujúca dvadsať rokov pôsobenia gandy gallery v Bratislave. v galérii enter môžete v piatkový večer od 20. do 22. h. zažiť per- formance, zaoberajúcu sa „zakliatymi“ otázkami „kto sú návštevníci galérií, ako vyzerajú, čo si všímajú a čo ich zaujíma, a či sa naozaj poze- rajú – aspoň v rámci BLAF-u – na vystavené diela, alebo iba zbierajú pe- čiatky?“ – to sa budú pýtať prevádzkovatelia galérie a vy im pomô- žete hľadať odpovede. vo Fru Fru gallery bude prebiehať výstava mladých vizuálnych umelcov, ešte študentov vysokých umelec- kých škôl. Sprievodným programom budú diskusie na témy, prečo chodiť do galérie a fungovanie obchodu s umením na Slovensku. v de- sign factory sa v piatok uskutoční a.live festival vol. II / micro session, teda jednodňový festival prezentácie vývoja súčasnej slovenskej vizuálnej scény. živé vizuály sa predstavia v kombinácii s tancom, divadlom, poéziou a budú zamerané na podporu novovznika- júcich projektov audio-video techniky či mashupu. v programe nebude chýbať ani programová náplň pre rodiny s deťmi, ktoré sú jednou z cieľových kategórií festivalu: tvorivé dielne pre deti budú prebiehať napríklad v čin-čin gallery, pre školy základné a stredné v krokus galérii, ateliéry pre rodiny s deťmi pripravuje aj Slovenská národná galéria. Zo sprievodných programov spomeňme prednášku etablo- vanej rakúskej licitátorky andrey Jungmann z viedenskej poboč- ky aukčného domu Sotheby´s, ktorá sa uskutoční v prvý večer festivalu a bude sa niesť v znamení úvah nad stavom umeleckého trhu v európe. v rámci série neformálnych stretnutí priateľov ar- chitektúry a dizajnu, ktoré majú tradíciu od roku 2002, obľúbe- nej Clubovky, sa na BlaF-e v sobotu predstaví guru talianskeho dizajnu rossana orlandi, majiteľka vlastnej štýlovej galérie di- zajnu v Miláne, nesúcej jej meno. No a pre všetkých módnych fajnšmekrov pripravil pre vás Slovak Fashion Council sprievod- né podujatie Móda: šanca na úspech, ktorého súčasťou budú pred- nášky a diskusie na tému módneho priemyslu (fashion business) s domácimi a aj zahraničnými hosťami. Súčasťou eventu bude vý- stava odevných diel a návšteva Stefana Siegela z Británie, predsta- viteľa mimoriadne úspešnej platformy Not Just A Label! prehovorí okrem iného o svojej ceste k úspechu a všetkým chtivým začínajú- cim (alebo pokročilým) dizajnérom poradí, ako sa chopiť príleži- tosti, aké sú výhody a nástrahy on-line prezentácie a ako si určiť kľúčové faktory pre úspech. pretože tvorcovia festivalu BlaF si myslia, že aj kvalitná autorská módna tvorba je umenie, ktorému treba dať priestor! Zo sprievodných programov vás akiste poteší aj BlaF Market , ktorý pre vás pripravila nezisková organizácia čerstvé ovocie (autori populárneho projektu urban market). v Nu Spirit Club-e vám popritom po celú dobu trvania festivalu budú každý večer do tanca vyhrávať známi a populárni dj´s a sku- piny. a to všetko máte možnosť zažiť, vidieť, precítiť a nasať za vstupné 0 eur. viac však v tejto chvíli neprezradíme. všetko sa dozviete včas. Na záver už len: 4. až 7. októbra 2012. ...a možno príde aj larry gagosian... text N-CSu www.bLaF.Sk šTvrTého až siedmeho okTóbra na vás čaká TreTí ročník jedinečného braTislavského fesTivalu umenia blaf, nabiTého – ako inak – kvaliTným a zaujímavým programom braTislavských galérií a množsTvom sprievodných podujaTí. ART FIGHTISSUE BratISlava art FeStIval 2012 BlaF inspiremagazine42

RomaRoman Onndák,dák, Good Fed Feelings in Good Td Times, 2003, perfpe ormance, Courtesy ofy of TatTT e Colleclle tion Lonondondonn FotoFoto: Be: B noitnoit Pailley. Courtesy Vs -A-C Foundatnd ion MoscM ow and New Mw Museuum New York Aj ja chcem vidieť! Bratislava Art Festival 4. – 7. október 2012 Zažite 30 galérií, relaxujte na koncertoch a víkendujte s umením. www.blaf.sk

Partizán je člen organizovanej ozbrojenej skupiny, bojujúci zväčša za určitú ideu, osobu, stranu, vec záujmu, vo väčšine prípadov proti cudzím silám či armádam okupujúcim určité územie. Partizáni vedú tzv. partizánsku vojnu. Pre tento boj vedome používajú zbrane alebo akékoľvek ďalšie prostriedky. Ako partizáni bývajú často označova­ ní aj diverzanti bojujúci v tyle nepriateľa. Výtvarník Aleš Vojtášek chce projektom Guerrillas – Partizánky pou­ kázať na veľkosť a silu odhodlania v boji za slobodu. Už tradične si vybral pre zvečnenie námetu nežnejšie pohlavie a lyrizovanú formu módnej fotografie. Projekt Guerrillas – Partizánky je akýmsi protipólom, symbolom od­ boja, k ďalšiemu autorovmu projektu DICKtators, cez ktorý poukazuje na kult osobnosti a na zverstvá najväčších beštií v novodobej histórii (tento projekt ste mohli vidieť v predchádzajúcom čísle Inspire. pozn. red.). guerrillaS – partizánkY photography aleš Vojtášek make up SilVia Strelecká hair toni&gUY styling BarBora šindlerYoVá models PaUlina l. / cliqUe ModelS, eVa B. / UniqUe-one ART „fascinuje ma Ten paradox, na jednej sTrane krehké žieňa, na sTrane druhej neohrozená bojovníčka Túžiaca po slobode, neraz ochoTná položiť za ňu vlasTný živoT.“ aleš vojTášek inspiremagazine44

10BáBkari Lútkari, alebo ak chcete, bábkari boli vždy bojovníci a dobrodruhovia. Tí tradiční, kočovní bábkari bojovali v 18. a 19. storočí proti ľudskej zadubenosti, chamtivosti, pýche, obžer­ stvu a iným neduhom spoločnosti. Ale boli aj plnohodnotnou súčasťou národnooslobo­ dzovacích hnutí. Tí dnešní moderní lútkari z Dezorzovho lútkového divadla pripájajú k tradičným myšlienkam, za ktoré sa oplatí bojovať, aj iné – moderné a súčasné. Bojujú za zvýše­ nie kopulačnej, prepytujem, populačnej krivky v predstavení Gašparkove šibalstvá alebo erotické dobrodružstvá Bob De Nira, búrajú mýty a legendy Slovanskej histórie v insce­ nácii Perun, Hrom bezbožných, podporujú práva homosexuálov scifi komédiou Lovesto­ ry a dokážu aj zabaviť hororovou moralitkou Desperanduľa, či odvážne nadväzujú na zaniknutú, niekoľkostoročnú tradíciu tradičného marionetového divadla v projekte Slo­ venské marionetové divadlo. No a tento rok v decembri odštartujú svoj boj za slobodu utláčaných pod vedením slávneho piráta Sandokana. Premiéra marionetového muzikálu Sandokan – Tiger sa vracia s hudbou Mariána Čekovského a textami Agdu Bavi Paina je pripravená na december v novopostavenom Dezorzovom lútkovom divadle – jedinom bábkovom divadle pre dospelých – v budove YMCA v Bratislave. Text Marián Mitaš 11manik Manik je známa bratislavská postavič­ ka, figurujúca v rôznych zoskupeniach a zároveň zakladateľ unikátnej neorga­ nizácie Priaznivci nepriaznivého poča­ sia, ktorá sa špecializuje na outdoorové stretnutia ľubovoľného charakteru od opekačiek, bicyklovačiek v daždi alebo snehu cez splavovanie v zime až po ná­ ročné horolezecké expedície a vlastné olympiády so zaujímavými nedisciplína­ mi. Aby sa nepriaznivé počasie necitova­ lo len v negatívnom kontexte, táto skupi­ na ho priam miluje. 13veronika ako sa človek dostane k tomu, že si jedného dňa kúpi ring, bahno a zoženie baby, ktoré v ňom robia šou pre divákov? Úplnou náhodou, stretneš v bare kamoša a jeho kamoš sa ťa pri tretom drinku opýta, či by si nechcela zápasiť v blate. Odpoveď jasná: ÁNO, SAMOZREJME! A už to šlo. Tréningy „nasucho“, debaty, prípra­ vy, prvá šou a potom ticho... Tak som si sadla so všetkými zainteresovanými, dohodla sa a vzala celý biznis na seba... Odkúpila som bazén a po siedmich rokoch už mám tretí. zápasy v bahne nasucho je niečo ako akvabely na trávniku, nie? Je to niečo ako keď Sagan sedí na stacionárnom bicykli. aké je mať blato v očiach? lebo nad tým jediným uvažujem, keď vidím tie fotky... My baby sme si už zvykli, ale väčšinu „dobrovoľníkov“ to prekvapí... Ale neboj sa, pekne sa o nich stará­ me, utrieme očká, poľutujeme. Hlavne sa toho netreba báť, oko všetko vyplaví a určite to nie je škodlivé ani nebezpečné, inak by som do toho sama nešla. ďalšia praktická, babská. veľmi to vysušuje pokožku? Práveže vôbec! Je to parádny píling, možno to trosku vysuší, ale veľmi prospešne, veď hen, aké sme krásne! zatiaľ som videla len zacápané fotky. ale aj tak mi to nedá, je to nejaké nepríjemné v intím- nych partiách? predsa len – vieme, aké je to, mať tam piesok... Máš nohavičky, a nie je to pieskové, je to skôr mokré, to máš skoro ako keď sa pocikáš.☺ marek sa pýta: ako často pritom prídete o plavky? Nie veľmi často, resp. keď aj áno, hneď sú rýchlo späť... Ale na upokojenie mužskej predstavivosti: VŽDY niečo vykukne. čo na to hovoria tvoji rodičia? Obaja sa už boli pozrieť a maminke sa hlásim vždy, keď ideme zápasiť mimo BA. Ľúbia ma tak ako ja ich a podporujú ma. Dá sa takýmto biznisom uživiť? Dá sa to brať ako hobby, ktoré ti zároveň aj zarába, taký part time pri obyčajnom bežnom smrteľníc­ kom džobe. zažila si niekedy skutočný boj v bahne? nie iba inscenovaný, ale reálny? Určíte áno, už sa párkrát stalo, že si chlapec potreboval niečo dokázať, ale máme výhodu, poznáme terén a aj sila tam nejaká je. Ale toto, samozrejme, nie je cieľom, cieľom je zabaviť ľudí, poprípade po­ skytnúť zážitok tomu, pre koho je to celé pripravené. aký s tým máš plán do budúcnosti? Plánov je veľa, možností, ako ich uskutočniť, menej... čo ti bráni? Čas, lenivosť, finančná náročnosť a zakomplexovanosť Slovákov. máme v tomto čísle aj článok od dievčat, čo robia poledance. je to trochu príbuzné mini- málne tým, že sa ľudia (aj ja) nevedia často rozhodnúť, či je to šport, exhibícia, alebo prosto striptíz, braný vážne len z pohľadu ľudí, čo to robia. aký máš názor? Myslím, že baby, čo robia poledance, to berú výlučne ako šport, niečo ako nový druh cvičenia na udr­ žanie sa vo forme, a to, že je to prudko sexi a erotické, im robí promo (samozrejme to platí len pre tie, ktoré to už ako­tak vedia, inak je to big fun). Čo sa nás týka, šport to nie je určite, je to exhibícia, je to šou a to, že je to erotické, nás predáva. Je to veľmi prirovnateľné k americkému wrestlingu, preto aj názov MUD WRESTLING. Foto archív autorov 12pornohaSič Na festivaloch niekedy býva naozaj HOT. Týmto ďakujeme za tvrdý boj o schlade­ nie účastníkov a rozohriatie sŕdc dám.☺ Foto Stanči Karellová čo sa nás Týka, šporT To nie je určiTe, je To exhibícia, je To šou a To, že je To eroTické, nás predáva. je To veľmi prirovnaTeľné k americkému wresTlingu, preTo aj názov mud wresTling. PEOPLE100magazinewithadifference45

FIGHTISSUE rukavica, ktorá vás rozvibruje Zariadenie známe ako Mobile Music Touch nie je nudne nazvaná smartfónová hudob­ ná appka, ale nová medicínska zbraň v boji proti neurologickým poškodeniam. Vedci z Georgia Institute of Technology vyvinuli rukavicu pomáhajúcu v uzdravovaní pacientom s poškodením chrbtice. Je to elektrický klavír spojený s rukavicou, sprostredkúvajúcou vibrácie do jednotlivých prstov, podľa toho, ktorú notu skladby by mal ktorý prst hrať. Reálne výsledky v zlepšovaní jemnej motoriky pacientov prekvapili samotných autorov tohto projektu, predpokladá sa, že najdôležitejšia časť veľkého úspechu tohto zariadenia spočíva práve v tom, že subjekty sa učia hrať skladby, čo je zábavnejšie ako klasické mo­ torické cvičenia a pacienti okamžite vidia zlepšovanie. Hlavný účel tohto vynálezu je síce skvelý, ja však dúfam v jeho skoré uplatnenie aj mimo medicíny. Napríklad na zlepšenie hudobných schopností nás, menej šikovných. Aj keď mám pocit, že mne by ku poriadnej hre na klavír nepomohla asi ani rukavica dávajúca elektrošoky. Text Filip Šustek Foto internet Dvojitý život slečny pacinky Že mačka je dravec, to je každému jasné. Áno, aj tá lenivá guča chlpov, ktorá vám teraz leží na klávesnici. To, čo tieto priateľsky sa tváriace zakrpatené tigre robia, keď sa na ne práve nepozeráme, sa pokúsilo niekoľko vedcov zdokumentovať projektom Kitty Cams (www.kittycams.uga.edu). Rok trvajúci výskum uskutočnili pomocou ľahkých odolných mikrokamier, ktoré si malé predátory na špeciálnom obojku nosili všade so sebou. 44 percent voľne sa pohybujúcich domácich mačiek mimo dohľad človeka lovilo, 30 per­ cent bolo dostatočne šikovných na to, aby si živú večeru aj ulovilo. Zaujímavé je však zloženie ich jedálneho lístka. Najčastejšou korisťou mačky domácej boli totiž malé hady. Nasledovali menšie plazy, hlodavce a veveričky. Keby Indiana Jones tušil, že jeho problé­ my s hadmi mohlo vyriešiť zopár dobre umiestnených mačiek, asi by zavesil svoj bič na klinec. Záhadou však pre mňa zostáva, ako vedci presvedčili testované mačky, že ška­ tuľka veľkosti ovládača garážových dvier, visiaca im z obojka, je niečo úplne prirodzené a nehodné pozornosti. Ak si predstavím seba, ako sa pokúšam zavesiť podobnú parádu na krk mojej mačke, krvavé škrabance sa mi na rukách otvárajú samé od seba. Bojová tech cave TECH kDe sa strácajú naŠe náboje?! Po svete behá hromada zlých ľudí. A teraz nemyslím ľudí, ktorí neprevedú babičku cez cestu a v nestrážených chvíľach lámu zabalené sušienky v obchodoch (Áno, toto zver­ stvo sa skutočne deje. Tyler Durden by bol hrdý.). Hovorím skôr o ľudoch, ktorí sa pre svo­ ju prirodzenú spoločenskosť radi združujú v organizáciách obchodujúcich s bielym mä­ som a drogami, alebo ilegálne vyrábajú, kupujú a distribuujú zbrane. Google, resp. jeho divízia Google Ideas, ktorá združuje ľudí a projekty, usilujúce sa rôznymi spôsobmi zlep­ šiť svet sa na nedávnej konferencii Illicit Networks: Forces in Opposition (INFO) pozrelo na spôsob, akým verejne dostupné informácie a technológie, ktoré má webový gigant k dispozícii, môžu pomôcť v boji proti spomínaným skupinám. Jedným z výstupov z tejto konferencie je fascinujúco desivá interaktívna infografika (bit.ly/N6UVgi), monito­ rujúca pohyb zbraní a streliva po svete. Prepojenia medzi krajinami sú občas ne­ čakané (naschvál si pozrite, s kým všetkým obchodovalo Slovensko), rovnako ako sumy figurujúce aj pri tých najmenších krajinách. Hoci jedna interaktívna techno­ lógia boj s obchodom so zbraňami nevyhrá, je to nástroj, ktorý, dúfajme, aspoň trochu pomôže širšej verejnosti pochopiť tento komplikovaný problém. 3D Dieťa Technológia 3D tlače je na vzostupe, možnosť vziať prakticky ľubovoľný digitálny 3D ob­ jekt a dať si ho akoby z ničoho stvoriť 3D tlačiarňou, to je hit mnohých geek parties po­ slednej doby. Ale neboli by to naši japonskí priatelia, aby aj do tohto odvetvia nepriniesli niečo nečakané a predtým nevidené (a niečo, s čím zdravý rozum intenzívne bojuje). Vďaka japonskej strojárskej firme Fasotec majú nastávajúci rodičia možnosť dať vytla­ čiť priestorový model svojho nenarodeného dieťaťa. Vo zvyšku sveta je táto vymoženosť zatiaľ síce nedostupná, nemusí však byť ďaleko čas, keď vám vaša tehotná kolegyňa nebude ukazovať vytlačený screenshot ultrazvuku, ale fyzicky presnú sochu plodu, ktorý v sebe práve nosí. Tešíte sa? Technológia 3d Tlače je na vzosTupe, možnosť vziať prakTicky ľubovoľný digiTálny 3d objekT a dať si ho akoby z ničoho sTvoriť 3d Tlačiarňou, To je hiT mnohých geek parTies poslednej doby. inspiremagazine46

Dizajnvíkend je medzinárodný festival súčasného dizajnu, blízky známym De­ sign Weeks vo svete. V septembri sa bude konať jeho štvrtý ročník. Festival opäť pop­up štýlom obsadí charizmatické priestory opusteného Pisztoryho paláca a zároveň sprístupní susedné budovy dnes už uzavretého objektu, patriaceho nemocnici sv. Michala vrátane jeho poetickej záhrady. Program Dizajnvíkendu bude tento rok naozaj intenzívny. V areáli paláca bude už tra­ dične špeciálna PechaKucha Night, na ktorej sa predstavia zahraniční hostia festivalu. Jeden večer bude patriť súčasnej rakúskej dizajnérskej scéne. Po­ čas Vienna Design Night ju pred­ stavia napríklad Thomas Geisler, kurátor viedenského MAK­u – Múzea úžitkového umenia, orga­ nizátorky festivalu Vienna Design Week či predstaviteľka agentúry Departure, ktorá sa vo Viedni ve­ nuje podpore kreatívneho priemyslu. Paralelne prebiehajúca performancia rakúskych dizajnérov tvoriacich pod značkou BreadedEscaloupe ukáže, ako efektívne, ekologicky a vtipne využiť silu pary. Tento rok dostane po prvý raz na Dizajnvíkende väčší priestor móda. V kurátorskej koncepcii odevnej dizajnérky Márie Štranekovej sa počas veľkej módnej prehliadky predstavia odevní dizajnéri zo Slovenska, Čiech a Poľska (napr. Marcel Holubec, Lenka Sršňová, Miroslava Horká –Top styl designer 2011) a študenti a absolventi odevného dizajnu zo Zlína aj z Bratislavy. Pre verejnosť sú ďalej priprave­ né raňajky s dizajnérmi, kde budú môcť diskutovať a spoznávať ich tvorbu v neformálnej atmosfére, workshopy pre deti, poradenstvo na tému dizajn, videomapping. Navyše sú pre verejnosť, ktorá chce vedieť o dizajne viac, pripravené prednášky významných hostí, ako napríklad holandského dizaj­ néra Jonathana Puckeya z amsterdamskej Gerit Rietweld Academie, Petra Biľaka – slovenského grafického dizajnéra, ktorý sa presadil v zahraničí, To­ máša Gabzdila Libertínyho, ďalšieho vo svete úspešného dizajnéra, ktorý získal napr. prestížne ocenenie Designer of Future na Design Basel a jeho včelie objekty sú aj v zbierkach newyorského múzea MoMA. Okrem paláca a nemocnice, kde budú koncentrované kurátorské výstavy, napríklad me­ dzinárodný projekt To be continued, výstavy Light Sculpture, Vy nám, my vám II. a profilové výstavy slovenských dizajnérov, nezávislých dizajnérskych značiek, ale aj progresívnych výrobcov a predajcov dizajnu, bude program prebiehať aj na ďalších miestach Bratislavy. Vernisáže, eventy a diskusie s di­ zajnérmi pripravujú vybrané showroomy dobrého dizajnu v meste (Konsepti, TON, Unilight, Stopka, Bene, Kabinet, KFA) a galérie ako Photoport, trivjed­ nom, Satelit, Dizajn štúdio ÚĽUV, Nova, Art Design Project. Súčasťou pod­ ujatia bude výstava Tekutý čas v SNG, ktorá predstaví 20 rokov existencie Ateliéru Kov a šperk na VŠVU. Text Ľubica Hustá Foto archív autora termín – 19. – 23. september 2012 hlavný program – Pisztoryho palác, Štefánikova 25, nemocnica sv. Michala paralelný program – výstavy, eventy, vernisáže, akcie v galériách, showroomoch a vo verejnom priestore DizajnvíkenD BratiSlava 2012 Foto zľava doprava, zhora nadol kompott / výstava light sculpture / breaDeD escalop / jonathan puckey / tomአgabzDil libertiny – meDový plast TenTo rok dosTane po prvý raz na dizajnvíkende väčší priesTor móda. v kuráTorskej koncepcii odevnej dizajnérky márie šTranekovej sa počas veľkej módnej prehliadky predsTavia odevní dizajnéri zo slovenska, čiech a poľska. DESIGN magazinewithadifferencefightissue47

Vizuálnu umelkyňu Sáru Perneckú poznám pomerne dlho a som jedným z tých, ktorí jej dielo nosia už vyše desať­ ročie v podobe tetovania priamo na svojom tele. Práve jej vzor som si vybral roku 1999 v rámci kurátorského projek­ tu Slovak Art For Free pre benátske Bienále, ktorý kurá­ torsky pripravili Alexandra Kusá a Petra Hanáková. Dote­ raz som toto svoje rozhodnutie neoľutoval, čo pri kerkách, ako vieme, nie je vždy tak. Sára sa narodila v Skalici a koncom deväťdesia­ tych rokov dokončila štúdium maľby na Vysokej škole vý­ tvarných umení v Bratislave v ateliéri profesora Daniela Fischera. Dosť rýchlo bolo zjavné, že na slovenskú scénu vstúpila výrazná, už vyzretá tvorivá osobnosť. Spolu s ďal­ šími výtvarníkmi svojej generácie sa odklonila od tradičné­ ho média maľby a inklinovala väčšmi k inštalácii a k iným, „aktuálnejším“ formám vyjadrenia. Myslím si, že v nej zo­ stalo veľa podnetov ešte zo stredoškolského štúdia na ŠUPke, kde ju na textile učil pán Karol Pichler. Dnes sa to už zdá veľmi dávno, ale možno nezaškodí pripomenúť si, že deväťdesiate roky skutočne znamenali obrovský zlom v deji­ nách slovenského umenia, ale aj v spoločnosti ako takej. Som rád, že sa stretávame práve v tomto priestore, ktorý je v mnohom pre našu scénu vizuálneho umenia príznačný. V inej krajine a v inom meste by Sára Pernecká pravdepo­ dobne vystavovala v kunsthalle, ale také dačo my nemá­ me a podľa našich politikov to vlastne ani nepotrebujeme, takže to ani v dohľadnom čase mať nebudeme, a keď, tak v nejakej zmutovanej podobe, kam sa zmestí všetko od Martina Benku až po Bidelnicu a Paliho Susu. Sára si pre výstavu zvolila názov BODYSERVIS, ako parafrázu na to, že priestor Max Klinger bol pôvodne pne­ uservis. Takúto ušľachtilú premenu oceňujem. Určite sa viacerí tešíme, že sa Sára Pernecká po ro­ koch vracia s novou výstavou. Má za sebou dlhšiu tvorivú a veľmi náročnú prestávku. Počas nej sa venovala dlho­ dobému formovaniu svojich dvoch zvlášť vydarených diel – syna Maxa a dcéry Pandory. To všetko je dôsledok vzťa­ hu s architektom Milošom Juránim, s ktorým sa ešte ako študentka zoznámila počas štúdia. A ako je na Slovensku tradičným zvykom, dokopy sa dali na koncerte punkovej skupiny The Exploited v bratislavskom PKO. Sára pri svojom návrate predstavuje 12 kresieb, sú to akryly na papieri a niekoľko textilných inštalácií výraz­ ných farieb. Verím, že tá farebnosť vychádza zo zveličenia detského sveta. Aj môj syn má tieto Sárine svojrázne lát­ kové bytosti, akýchsi sympatických mutantov, mimoriad­ ne rád. Už Schiller a neskôr Freud a mnohí ďalší tvrdili, že práve v umelcoch zostáva aj v dospelosti veľa z dieťaťa a tvorba je aj princípom hry. Sárine objekty však podľa mňa poodhaľujú aj istú erotickú dráždivosť, jednoducho skrývajú tajomstvo a príbeh, ktorý si každý z nás môže dorozprávať a domyslieť sám. Táto výstava úzko súvisí so Sárinou doterajšou prá­ cou a jej záľubou vo využívaní textilných materiálov, ale zároveň ich rozvíja. Opäť skúma problematiku ľudskej te­ lesnosti, jej tvarov, symbolov a premien. Jej objekty sú mi­ nimalistické, zredukované na podstatu a zbavené konkrét­ nych čŕt alebo pohlavia. Mohol by sa za nimi ukrývať ktokoľvek a priznám sa, niekedy na mňa pôsobia aj trocha strašidelne. Občas mi vzdialene pripomenú masky a bábky, ktoré Marcel Bre­ uer vytváral pre Bauhaus, inokedy sa mi vidí, že Sára nad­ väzuje na abstraktné geometrické umenie. Dovoľte mi ešte spomenúť nedávny článok istého mladého Američana v časopise Vice, ktorý sa na príklade retrospektívy Tracey Emin sťažoval, že dnešnej vizuálnej tvorbe absolútne nerozumie a celá sa mu vidí nepocho­ piteľná a cudzia. Ten jeho plytký, smutný text koloval na internete. Neviem, kde vzniklo nedorozumenie, že v ume­ ní aj v literatúre treba všetkému rozumieť, inak to nemá cenu. To je nezmysel. Ja chodím na súčasné umenie práve preto, aby som sa konfrontoval s niečím novým, nečakaným, nieke­ dy šokujúcim, inokedy poučným. Aby som sa inšpiroval tým, ako dnes tvoria iní a čo sa oni naučili od predchod­ cov. Aby som neobjavoval už objavené. Nepotrebujem chápať úplne všetko, to sa pri autentickom umení a písaní ani nedá. Keby som chcel všetkému rozumieť, tak nejdem do galérie, ale do hypermarketu a nečítam knihy, ale re­ klamné katalógy. Som veľmi rád, že môžem opäť nechať na seba – na svoje telo, myseľ, city – pôsobiť diela Sáry Perneckej, ktorej týmto aj blahoželám a držím jej palce do ďalšej tvor­ by. Som zvedavý, čo vo mne jej Bodyservis opraví. Text Michal Hvorecký Foto archív Kabinet Sárin BoDYServiS DESIGN sára si pre výsTavu zvolila názov bodyservis, ako parafrázu na To, že priesTor max klinger bol pôvodne pneuservis. TakúTo ušľachTilú premenu oceňujem. inspiremagazine48FIGHTISSUE

MLYNSKE NIVY 34 821 09 BRATISLAVA SHOWROOM@KABINETKABINET.SK WWW.KABINETKABINET.SK

diela oboch umelcov ma upútali na dvoch rôznych výstavách. keď som absolvoval tú druhú, ich práce mi ihneď spojil dráždivý obsahový aj farebný protiklad. Jedna práca je v bielej, druhá v čiernej. Jedna stvárňuje srdce a druhá predmety v štýle „čiernej mágie“. obaja študovali v rovnakom ateliéri keramiky na všvu. lucia kováčiková a rudolf rusňák. lucia kováčiková ukončila bakalárske štúdium VŠVU v ateliéri keramiky prácou „Pokušenie“. Váza je z porcelánu a na materiál, z ktorého je vyrobená, má po­ merne veľké rozmery – 37 x 45 x 21 cm. Váza má priro­ dzenú farebnosť vypáleného porcelánu s transparentnou glazúrou a je metaforickým zobrazením srdca ako obrazu a symbolu. Srdce je obrazom lásky, zamilovanosti, vášne, trápenia a iných pocitov, ktoré sa v ňom zaznamenáva­ jú. Je miestom prameniacich citov, túžby a vášne. Had, ktorého na váze zastupuje reliéfny dekor inšpirovaný ha­ ďou kožou, šupinami, je symbolom pokušenia, pokušiteľa a zvodcu. Dielo je na hranici dizajnu a voľnej tvorby. Cie­ ľom autorky bolo vytvoriť funkčný úžitkový predmet. Lucii­ ne práce budeme môcť obdivovať v septembri tohto roku na Študentskom porcelánovom sympóziu v Dubí. ruDolf rusňák je čerstvým absolventom magis­ terského štúdia VŠVU v ateliéri keramiky, ktoré zakončil prácou „Zbierka vášní“. Tá je otvorenou kolekciou osob­ ných a interiérových doplnkov, ktorej jednotlivé časti do­ kážu fungovať ako solitéry, pričom ich spája jednotná idea a forma. Na zbierke pracoval približne rok. Inšpiro­ val sa symbolikou, príbehmi a vášňou ako silným a dlho­ dobým citom, ktorý ovplyvňuje človeka a jeho myslenie. Sám si vášeň zadefinoval ako termín balansujúci medzi hriechom a oddanosťou. Vizuálne ho tiež ovplyvnil sym­ bolický obsah tetovaní, cez ktoré sa prepracoval k nábo­ ženskej symbolike. Tú si zaznamenával najprv v grafickej podobe, z čoho sa prirodzene odvíja farebnosť kolekcie. Jeho kresebná príprava je priamym východiskom pre po­ sun do 3D objektov. Kolekciu obohatenú o nové kusy, na ktorých momentálne autor pracuje, budeme môcť vidieť na výstave v Pražskom DOX­e v decembri 2012 a januári 2013. Text Augy Miltak Foto archív autora m r. B l a c k a n D m i S S w h i t e rudolF ruSňák a luCIa kováčIková Foto zhora nadol zbierka váŠní / pokuŠenie ARTinspiremagazine50

Vstávajú pre ňu cez týždeň o šiestej ráno, aby ju stihli vidieť ešte pred prácou. Sú od nej závislí. Muži aj ženy. Stretávajú sa tu biznismeni s „chlapcami z ulice“. A prečo ľudia chodia zo seba vypotiť dušu do Bra­ tislavskej boxerny? Možno aj pre trénerov Miša Vičana a Jozefa Murína, ktorí ich učia bojové športy. Patrí medzi ne thajský box, box, brazilian jiu­ ­jitsu a mix Martial Arts (mix boja v stoji a na zemi). A prečo tam chodí náš kamarát grafik? „Ja osobne tam chodím preto, že majú aj skoré tréningy, ktoré stihnem absolvovať ráno.“ A prečo box? „Je to šport, pri ktorom komplexne používam všet­ ky svalové partie, zapojím celé telo. Možno aj preto, že sa môžem cítiť bezpečnejšie, keď v noci kráčam mestom. Ráno si to odmakám, cítim sa v práci lepšie, som rád, že pre seba niečo spravím.“ Foto Peter Sedláčik www.bratislavskaboxerna.sk 14BratiSlavSká Boxerna Ako začať? Volám sa Branislav Hrebík a mám piliny v hlave. A to doslova! A vôbec sa za to nehanbím, pri práci s drevom je to totiž bežný jav. Preto som tento rýdzo slovenský frazeologizmus použil ako názov mojej firmy. Venujem sa výrobe ľudovoumeleckých predmetov, tokárstvu, rezbárstvu a okrajovo aj stolár­ skej výrobe. Pri mojej tvorbe sa snažím používať tradičné postupy, nástroje a materiály. Inšpiráciu často hľadám v ľudových motívoch, úžitkových predmetoch a nástrojoch bežnej potreby našich starých mám a otcov, ktoré sa snažím podľa možnosti predstaviť v novom šate. Mojim cieľom je skĺbiť tradíciu so súčasnosťou a zároveň zachovať osobité čaro daného predmetu. Od roku 2011 spolupracujem s Ústredím ľudovoumeleckej výroby /ÚĽUV/, kde pôsobím ako výrobca. Mojim cieľom je venovať sa tomu, čo ma baví, zachovať ducha tradičnej remeselnej výroby a vyhnúť sa práci s drevotrieskou. Tokárstvo je spôsob spracovania dreva sústružením s dlátom. www.pilinyvhlave.sk 15Braňo hreBík Btw. Matej Turcer z kapely From Our Hands a Marek Rakovický z Lavagance PEOPLE100

Sú to mrštné mašinky, benzín pri­ veľmi nemusia a sú (zatiaľ) drahé. Aj keď stále nie sú dokonalé, uka­ zujú nám budúcnosť automobiliz­ mu. Elektromobily a plug­in hyb­ ridy však majú niečo spoločné. Produkujú buď nulové emisie, ale­ bo len veľmi nízke. A hlavne majú spotrebu, ktorá neničí planétu Zem. Zelení bojovníci. bmw i8 spyDer A toto je budúcnosť v súčasnos­ ti. BMW svojimi elektrickými kon­ ceptmi prekvapuje čoraz viac. A to nielen pre krásny dizajn. Srdcom je elektrický motor s výkonom 131 koní, ktorý pracuje s benzínovým trojvalcom s výkonom 223 koní. Vďaka plug­in hybridnej techno­ lógii si auto s výkonom 354 koní vypýta na sto kilometrov len tri litre benzínu. A to pri zrýchlení na stov­ ku za 5 sekúnd a maximálke 250 kilometrov za hodinu. Zatiaľ je to len koncept, ale už o niekoľko me­ siacov niečo podobné môžeme nájsť aj v sériovej výrobe BMW. porsche eruf roaDster K elektrine pričuchli aj automo­ bilky, ktoré boli postavené na vy­ sokom výkone, rýchlosti a vôni benzínu. Porsche s partnermi Sie­ mens a RUF najnovšie predstavili koncept eRUF Roadster, ktorého hodnota sa odhaduje na 200 tisíc Eur. Namiesto tradičného šesťval­ ca je vo vozidle postavenom na základoch Carrera 997 Targa elektromotor s výkonom 120 kW, ktorý získava šťavu z lítium­iónových batérií. Vďa­ ka unikátnemu systému napájania sa za pol hodinu na­ bije naplno na rýchlonabíjateľnej stanici. Aj keď jazdné vlastnosti ako benzínové Porsche nemá, maximálna rých­ losť 220 km/h a zrýchlenie na stovku za 7 sekúnd na vy­ bláznenie stačí. Bojovníci za planétu zem mrštné mašinky sú To mršTné mašinky, benzín priveľmi nemusia a sú (zaTiaľ) drahé. aj keď sTále nie sú dokonalé, ukazujú nám budúcnosť auTomobilizmu. elekTromobily a plug-in hybridy však majú niečo spoločné. produkujú buď nulové emisie, alebo len veľmi nízke. FIGHTISSUE 1 2 1 2 inspiremagazine52

toyota prius 5 Prvý svetový hybrid, ktorý sa začal predávať. Tento titul už nikdy nikto Toyote nevezme. Dnes je už na svete tretia ge­ nerácia Toyoty Prius, ktorá sa začala predávať už v roku 1997 a odvtedy sa ich predalo celosvetovo vyše 2,5 milió­ na kusov. Na rozdiel od Opelu Ampera tu spĺňa elektro­ motor s výkonom 82 koní úlohu prepĺňania sériového sto­ koňového agregátu s objemom 1,8 litra. Maximálka 180 km/h, odpich na stovku za desať sekúnd a spotreba 4 litre na sto kilometrov. peugeot ion 4 Francúzska automobilka na tomto diele, ktoré už môžeme vidieť aj na našich cestách, spolupracovala so značkou Mitsubishi. Dĺžka 3,48 metra a šírka 1,47 metra z neho robia ideálneho spoločníka do betónovej džungle. Vďaka lítium­iónovej batérii s 88 článkami a rekuperácii energie pri spomaľovaní a brzdení je dojazd pri štandardnej pre­ vádzke 150 km. Elektromotor má výkon 64 koní, dojazd na jedno dobitie je 80 kilometrov. Auto je už v predaji za 30­tisíc eur, na sto kilometrov zaplatíte asi 2 eurá a to je už zaujímavé číslo. mini e 3 Projekt s budúcnosťou. To je hes­ lo tohto mestského vozidla brit­ skej značky Mini, ktorá je pod koncernom BMW. Toto auto má nulové emisie. Elektromotor má výkon 204 koní a mini pretekár sa odpichne na stovku za 8,5 sekun­ dy. Maximálka je na 152 kilomet­ roch za hodinu. Dojazd je pri ide­ álnych podmienkach okolo 240 kilometrov. Ďakovať za to môže litium­iónovým batériám, ktoré sa na plnú kapacitu dobijú za 2 a pol hodiny. Cena známa nie je, Mini zatiaľ auto testuje v svetových metropolách a nechýbali ani na letnej olympiáde v Londýne. nissan leaf 6 Japonský model, ktorý sa pýši ti­ tulom Auto roka 2011 a bolo to vôbec prvý raz, keď túto prestíž­ nu anketu vyhral elektromobil. O jeho pohon sa stará elektromo­ tor s výkonom 80 kW, vďaka kto­ rému dokáže Leaf dosiahnuť ma­ ximálku 154 kilometrov za hodinu. Šťavu mu dodávajú Li­Ion batérie. Jeho dojazd je 117 kilometrov, čo vám do práce a späť bude boha­ to stačiť. Jeho cena je okolo 30­ti­ síc eur. opel ampera 7 Európske auto roku 2012. To je titul, ktorý dostal Opel Ampera. Jeho srdcom je elektro­ mobil, ktorý kooperuje so štvorvalcom 1,4 L. Ten síce spaľuje benzín, ale pracuje len ako generátor, ktorý do­ bíja batérie, keď im dochádza šťava. Dojazd auta sa tak zo 150 kilometrov čisto na elektrický pohon predlžuje až na 500 kilometrov, pri spotrebe 3,8 litra paliva na stovku. A to pri rekordných cenách pohonných hmôt je už zaují­ mavé číslo. Ak tento opel chcete mať v garáži, pripravte si 40­tisíc eur. Text Peter Tvrdý Foto archív autora CARS 4 6 5 3 7 magazinewithadifferencefightissue53

Víťazné ťaženie Ce•za•aRoVe nominácie ce.za.ar 2012 občianske a priemyselné buDovy 1 výstavba aDministratívnej buDovy gasoil engineering a.s. popraD Tatranská 742, Spišská Teplica, okr. Poprad autor: Peter C. Abonyi foto: Vladimír Yurkovic 2 Dom smútku – uhorské Uhorské č. 321, okr. Poltár autori: Eva Teplanová, Igor Teplan foto: Igor Teplan 3 polyfunkčná buDova westenD square Lamačská cesta 1, Bratislava ­ Karlova Ves autori: Juraj Šujan, Karol Stassel foto: Paťo Safko bytové Domy 4 casa pueblo Vínna ulica, Bratislava autori: Michal Vršanský, Vladimír Vršanský, Branislav Hantabal, Zuzana Nágelová foto: Michal Vršanský 8 konDomínium bojnice Rekreačná ul., Hornovlická ul., Pribinova ul., Bojnice autori: Pavol Ziaťko, Jozef Bališ autori ŠtúDie: Peter Beňuška, Peter Topinka foto: Michal Pišný 9 leonarDo Hollého ulica, Trnava autor: Andrea Klimková spolupráca: Pavol Kollár foto: Miro Nôta, Ľubo Stacho ARCHITECTURE FIGHTISSUE 1 3 42 inspiremagazine54

Architektúra je rovnako ako hocijaká iná tvorivá disciplína vlastne ne­ ustály boj. Jej militantne iskriaci existenčný zmysel zvádza úsilie o víťaz­ stvá hneď na viacerých poliach: notorický „boj“ s investorom, s kvalitou remeselného vyhotovenia, s neustálymi prekážkami zo súkromných alebo verejných sfér, boj so všeobecnou mienkou, s väčšinovým vku­ som a v neposlednom rade aj konkurenčný boj architektov navzájom. K tomu všetkému ide v architektúre vždy o zápas formy s obsahom – presnejšie o ich viac či menej bolestivé prímerie. Jednu z foriem ar­ chitektonickej bitky (tentoraz tak trošku „z pasie“ a pre zábavu širokej verejnosti) každoročne organizuje Slovenská komora architektov. roDinné Domy 5 roDinný Dom Gusevova 24, Bratislava autori: Juraj Sumbal, Mária Vanková foto: Juraj Sumbal, Tomáš Manina 7 5xt chata senec Rybárska 97, Senec autori: Štefan Polakovič, Roman Halmi, Peter Jurkovič, Lukáš Kordík, Katarína Beladičová, Jana Benková, Ivan Príkopský foto: GUTGUT 6 vila p Karlovarská ul., Košice autori: Dušan Burák, Michal Burák spolupráca: Marek Bakalár foto: Jaroslav Vaľko víťazné diela slovenskýCh arChitektov – tie najlepšie za rok 2012 budú známe už čoskoro 8 5 9 7 6 magazinewithadifferencefightissue55

nominácie ce.za.ar 2012 rekonŠtrukcia a obnova buDov 1 kaŠtieľ oponice – komplexná pamiatková obnova Oponice 271 autori: Otokár Križma, Zuzana Križmová foto: Zuzana Križmová, Peter Rafaj 2 rekonŠtrukcia komplexu buDov starej raDnice a apponyiho paláca, 2. etapa Hlavné námestie 1, Bratislava autori: Juraj Almássy, Peter Bouda, Richard Čečetka, Ivan Masár,Ondrej Strýček foto: Ctibor Bachratý 3 zastreŠenie átria a rekonŠtrukcia fasáDy filozofickej fakulty univerzity komenského Gondova 2, Bratislava autori: Igor Palčo, Barbara Boríková, Miroslav Egyed, Naďa Doletinová, Jozef Karlubík, Rastislav Kňava foto: Soňa Sadloňová interiér 6 kilowatt Trojičné námestie 4, Trnava autori: Marek Rudohradský, Peter Chaban, Martina Rudohradská spolupráca: Mária Šebová, Juraj Deraj, Andrej Švec foto: Julo Nagy 5 white tree – loft, river park , bratislava autori: René Baranyai, Natália Benčíková foto: Paťo Safko 7 gutgut interiér ateliéru Velehradská 8, Bratislava autori: Štefan Polakovič, Roman Halmi, Peter Jurkovič, Lukáš Kordík, Katarína Beladičová, Jana Benková, Ivan Príkopský foto: GUTGUT exteriér 4 unimo kameňolom Detva autori: Martin Bosík, Martin Lepej, Róbert Sekula foto: Martin Lepej, Róbert Sekula ARCHITECTURE FIGHTISSUE 1 2 3 4 inspiremagazine56

Pod názvom CE•ZA•AR ide o celkom prestížnu zá­ ležitosť, v ktorej o víťazné miesta bojujú slovenskí architekti so svojimi do­ končenými dielami v šies­ tich „váhových“ kategóriách. Domy, bytovky, verejné stavby, zrekonštruované pamiatky, exteriéry a interiéry pritom posudzuje medzinárodná sedemčlenná porota. Tento ročník vybrala osemnásť semifinalistov – tých najlepších, ktorí kvalitu architektúry v jej forme i obsahu dokázali posunúť na excelentnú úroveň. Absolútni víťazi 11. ročníka architek­ tonických cien CE•ZA•AR 2012 budú zverejnení počas slávnostného večera, ktorý sa uskutoční 11. októbra v rafinovaných priestoroch Refinery Gallery. www.ce-za-ar.sk 8 hromaDná garáž - muDroňova ulica Mudroňova ulica ­ Námestie Alexandra Dubčeka, Bratislava autori: Karol Kállay, Karol Kállay, ml., Branislav Bolčo, Radovan Valenta foto: Martin Kállay 9 letný pavilón sng Slovenská národná galéria , Nádvorie Vodných kasární, Rázusovo nábrežie 2, Bratislava autori: Martin Jančok, Aleš Šedivec foto: Martin Jančok, Aleš Šedivec medzinárodná poroTa vybrala osemnásť semifinalisTov – Tých najlepších, kTorí kvaliTu archiTekTúry v jej forme i obsahu dokázali posunúť na excelenTnú úroveň. 6 7 9 5 8 magazinewithadifferencefightissue57

16jem iné Značka Jem iné vznikla ako dvojzmysel. Spočiatku to bola reakcia okolia na to, čo jeho zakladateľka je, keď vo svojom okolí počúvala „Jémine, to čo zase ješ?“ a vznikla tak odpo­ veď „Jem iné“. Jem iné pripravuje zdravší catering, recepty s využitím lokálnych zdrojov, pripravuje jedálne lístky na mie­ ru, bojuje proti fast foodom a najnovšie v spolupráci s prvým suši bistrom v Bratislave MoshiMoshi zostavuje denné racio menu. Inšpiruje ľudí, pokúša sa v nich opäť oživiť tradíciu va­ renia, vzdeláva v oblasti stravovania a vnáša do kuchyne viac kreativity. Znak toho, že Jem iné to robí na Slovensku dobre, je získanie statusu ambasádora a oficiálneho zástupcu sve­ tovej nadácie a komunity stravovacej revolúcie Food Revolu­ tion Jamieho Olivera. Text Janica Lacová Foto Jakub Gulyas www.jemine.sk 19maroš SchmiDt O tejto postavičke bratislavských ulíc nám hovorila Miška Ch. Vraj robí asi milión vecí. Je znovuobjaveným dizajnérom, náhodným hudob­ níkom, slávnym textárom poľnohospodárskeho hip hopu, vyhľadáva­ ným copywriterom, príjemným moderátorom rozhlasovej relácie, sú­ kromným učiteľom kresby, priekopníkom plazmatickej postmoderny v olejomaľbe, historikom priemyselného dizajnu, neúnavným bojov­ níkom za Múzeum dizajnu a občasným barmanom. Ten bar je však niečím iný ako tie ostatné. Skladuje tu svoje poklady. Ani tie poklady nie sú úplne obyčajné. Dostáva ich do daru, nachádza v smetiakoch a na burzách. Ide o projekt OSTBLOK, v ktorom spolu s Majom Lu­ káčom a Klárou Prešnajderovou dokumentujú dizajn priemyselných produktov navrhovaných a vyrábaných v Československu v rokoch 1945 – 1992. 1 peter Blaškovič Petra už počas strednej školy zaujímalo výtvarné umenie a animácie v spojení s programovaním. Počas štú­ dia architektúry chodil do knižnice hľadať knihy hlavne s touto tematikou. Po vysokej škole začal pracovať na reklamách do televízie a neskôr na počítačových hrách. Vo svojom voľnom čase vytváral grafické programy a experimenty, v ktorých sa dalo kreatívne tvoriť. Grafiky, obrázky, dokonca umelecké diela. Tieto experimen­ ty, ktoré sa stali jeho hobby, umiestnil na svoje internetové portfólio. A zrazu sa stalo, čo nečakal. Ľudia za­ čali navštevovať jeho portfólio hlavne pre tieto programy. Začali mu chodiť maily s prosbami ľudí o možnosť stiahnuť si tieto programy. A tak sa vďaka pomoci Petrovho kamaráta Rasťa Horňáka na svet dostala prvá plná verzia programu Flame Painter, ktorý umožňuje maľovanie s efektom plameňa. Ovládanie programu je jednoduché a zvládajú ho aj malé deti, ale profesionáli v ňom dokážu vytvoriť krásne umelecké diela. Upra­ vená verzia programu Flame Painter bola použitá aj v hollywoodskom štúdiu Sony Entertainment pre projekt speváčky Willow Smith, dcéry herca Willa Smitha. Program sa stal okamžite hitom. Pre Petra bolo neuveriteľ­ né zistiť, že to, čo ho napĺňa a čo ho baví, dokáže inšpirovať, zabaviť a potešiť iných. Pre nekomerčné účely je program dostupný zadarmo, vraj aj preto, lebo motivácia, ktorá sa vracia od ľudí, je lepšou menou ako euro. Má pocit, že ľudia cítia, či človek niečo robí pre zisk alebo pre radosť. Uňho to vždy bola a navždy zostane tá druhá možnosť. Ľudia, ktorí program používajú, sa stávajú jeho súčasťou. V mailoch píšu svoje nápady, po­ strehy, svoje príbehy a často aj poďakovania, ktoré Petra motivujú k vylepšovaniu programu. Sám hovorí, že vďaka tomuto projektu zistil, aké dôležité je robiť to, čo človeka baví, pretože len vtedy dokáže využiť všetky svoje schopnosti. Text Petra Drobná Foto archív autorov 17ján šlinSký Farmár Ján Šlinský už vyše 20 rokov bojuje okrem tradičných šty­ roch nepriateľov poľnohospodára (jar, leto, jeseň a zima)☺ aj s rôz­ nymi inštitučnými prekážkami a nedôverou tradičných pestovateľov. Je presvedčený, že BIO by nemalo byť len trendom pre bohatých, ale čerstvá a zdravá, lokálne vypestovaná zelenina bez použitia umelých hnojív a postrekov by mala byť pre ľudí samozrejmosťou. Na svojej modelovej farme pri Senci ukazuje, ako by to mohlo v praxi fungovať. Zelenina, ktorú kupujeme v supermarkete, je prinajlepšom zdravotne neškodná. Zelenina, ktorú pestuje on, lieči. Napriek tomu, že tento rok zažil najhoršiu úrodu počas svojej kariéry, nestráca vitalitu a nadšenie a s optimizmom plánuje, čo všetko na budúci rok vylepší. Text Dana Retová Foto TEDxBratislava inspiremagazine58 PEOPLE 100 FIGHTISSUE

ART zuzana BaDinková-BluBerrY jednorožeC Momentálne študuje bakalársky ročník Audiovizuálnej tvorby v ateliéri digitálnych médií u M. Murína na AU­BB. Ale ako to už občas býva, nezostala verná len jedné­ mu médiu, a už vyše roka behá so štetcom ako s kamerou. Tretí rok spolupracuje s chalanmi zo Street Art Communication z Košíc. Usi­ luje sa cestovať časom a objavovať nové svety. More – zviera – vesmír oslovujú jej predstavivosť, ktorá je doplnená detailom diamantu. Prostredníctvom tejto myšlien­ ky vidí autorka určitú vesmírnu víziu a vlastný koncept. Z verejného priestoru prechádza často na plátno a tvrdí, že nie je podstatné, na aký podklad práve maľuje, dôležité je, že má možnosť maľovať. Jej tvorba sa ešte stále profiluje, pracuje vyslovene plošne a pomaly opúšťa symetrickú kompozíciu. Najčastejšie kombinuje pastelové farby s výrazne signálnymi. Ilustrácia Zuzana Badinková iDm.aku.sk/zuzana-baDinkova www.fotolog.com/blubery magazinewithadifferencefightissue59

URBAN ulovil Som oDpaD, Bozkával Sa S pápežom a na 1 2 3 4 inspiremagazine60

dielne reklamných agentúr skrývajú množstvo nápadov a myšlienok, z kto- rých skôr či neskôr vyjdú na povrch tie, čo nám majú povedať isté posolstvo. reklamy pritom už nepropagujú prvoplánovo len samotný produkt. Sú rafi- novanejšie a využívajú aktuálne spoločenské témy, ktoré sú predmetom dis- kusie. usilujú sa vplývať na emócie a ovládať ich. Niektorým sa to darí a zís- kavajú prestížne ocenenia, iní prepásli hranicu vkusu a morálky. poďme sa pozrieť na tie najzaujímavejšie za posledné obdobie z tej prvej spomínanej skupiny. posúďte sami. nikDy sa neschovávaj 1 Značka Ray­Ban vytvorila kampaň s názvom „Legends“ v rámci 75. výročia, v kto­ rej sa odvoláva na posolstvo „Nikdy sa neschovávaj“. Séria printov, rozdelených podľa siedmich dekád, odzrkadľuje reálne príbehy ľudí podľa obdobia. Dvojzmy­ sel vizuálu „1942 Milenci“ je jasný a Ray­Ban sa tak pripája k boju za práva homo­ sexuálov, ktorí sa tu len tak „nezjavili“, ale boli tu vždy, len sa museli skrývať pred svetom nepochopiteľných ľudí a ich radikálnym postojom. unhate 2 Značka United Colors of Benetton je najznámejšia spomedzi všetkých značiek schopnosťou šokovať. Svojimi globálnymi kampaňami vystupuje proti politickým, náboženským a kultúrnym nedorozumeniam a usiluje sa šíriť rovnocennosť, lásku a mier. Kontroverznosťou sa vyšplhala na vrchol rebríčka, keď spustila kampaň „Unhate“, v ktorej sa vplyvní svetoví lídri navzájom bozkávajú. Na prvý pohľad re­ álna fotografia je samozrejme dielom šikovných rúk grafikov a photoshopu s ma­ gickými účinkami. V kampani nie sú ilustrovaní len politici, ale aj pápež. O tom, že „najvyšší“ majú skutočne moc a vplyv na všetko, svedčí stiahnutie tejto printovej kampane z trhu. Kampaň vyvolala poriadny rozruch, no niekedy by sa mali aj tí najvážnejší vedieť pozerať na vec s nadhľadom. buď hrDý 3 Séria humorne spracovaných fotografií odráža hrdé pózovanie rybárov s úlovka­ mi z mora. Namiesto nadrozmerných rýb sú na printoch šokujúco vyobrazené odpadky, ktoré ľudia dennodenne hádžu do mora. Skupina environmentalistov Surfrider týmto vyzýva dobrovoľníkov na čistenie pláží. Obyčajné výzvy k dobro­ voľnej činnosti väčšinou zaberajú na ľudí, ktorí sú o tejto veci presvedčení. Ako ale získať nových ľudí a vzbudiť v nich odhodlanosť? Jedine istou dávkou humo­ ru, ktorý zaujme. čo iDe Do oceána, iDe Do teba 4 Tá istá skupina environmentálnych aktivistov neskôr naservírovala odpadky z mora priamo na tanier, a to do chuťovej špecialitky mnohých ľudí – suši. Opäť poukazuje, že smeti na dne mora sa napriek tomu, že sú „neviditeľné“, dotýkajú prírody, ktorej súčasťou sme aj my, ľudia. No to si skutočne málokto uvedomuje, pretože sa na rozdiel od živočíchov považujeme za tých inteligentnejších. Áno, opak je zrejme niekedy pravdou. neDovoľte, aby sa baktérie usaDili 5 Takéto posolstvo sa jednoznačne spája buď so zubnou pastou alebo s čistiacimi prostriedkami. Reklamy na tieto produkty poznáme ako veľmi nudné a opakujú­ ce sa niekoľko rokov. Čínski kreatívci však poňali „boj“ proti baktériám v ústach skutočne umeleckým spôsobom. Varujú, aby ste nedali svoje zuby zruinovať po­ dobne ako významné antické pamiatky. Táto kampaň je dôkazom toho, že aj na prvý pohľad nepríjemné a neestetické záležitosti sa dajú povedať zaujímavým a poučným spôsobom. tiffany 6 Stále viac napredujúca značka McDonald´s skutočne útočí na city nielen detí, ale aj rodičov. Deti väčšinou nevlastnia peniaze, a tak sa táto značka rozhodla vy­ užiť vo svojej kampani príbeh o narodeninovej párty s pozvaním „monštruóznych priateľov“. Tí väčšinou urobia v dome neporiadok, s ktorým sa rodičia musia vy­ sporiadať po svojom. McDonald´s im odkazuje, aby túto narodeninovú záležitosť prenechali im v podobe narodeninovej oslavy priamo v McDonald´s. Táto kam­ paň má pôsobiť veselo a humorne, avšak z pohľadu spotrebiteľa je to už trošku za hranicou. Text Monika Sládková Foto internet reklamy už nepropagujú prvoplánovo len samoTný produkT. využívajú akTuálne spoločenské Témy, kToré sú predmeTom diskusie. usilujú sa vplývať na emócie a ovládať ich. 5 6 a pártY poDpálil gauč! magazinewithadifferencefightissue61

t h e r i v e r MUSIC D r Y Boj S Démonmi Názov kapely je vskutku poetický. kto by však za ním hľadal jem- ných hudobníkov, mýlil by sa. Sú to mladí muži, síce bradatí a ich hudba nesie známky folku, ale sú to aj poriadne „rock‘n‘rolly“. Majú tetovanie a na pódiu to vedia rozbaliť. Frontman kapely peter liddle sám tvrdí, že ľudia sú pre- kvapení, keď ich po prvý raz vidia hrať naživo. Na pódiu nestoja nesmelí muži, ale hudobníci, ktorí si koncert užívajú a dajú fanú- šikom zo seba všetko. Ich piesne sa možno začínajú jemne, no vždy čakajú na nástup dynamické a dravé tóny bicích, basgitary a gitary. okrem liddla je v kapele Will harvey (husle) a Jon War- ren (bicie), ktorí tvoria pôvodný základ kapely, Matthew taylor (gitara a vokály) a Scott Miller (basgitara a vokály). všetci v mi- nulosti pôsobili v punkových kapelách. Spoznali sa v hudobnej komunite vo východnom londýne v roku 2009. hrali väčšinou v anglicku, dvakrát vystupovali aj na festivale v glastonbury a ich úspešný vstup na hudobnú scénu potvrdila nominácia BBC na cenu Sound of 2012. Nevyhrali, no dostali sa hlboko do povedo- mia verejnosti a milovníkov hudby. Shield your eyes a history Book ešte stále tvoria nástup albumu, text je priam mystický a hudba vás unáša svojou monumentálnos- ťou. The Chamber & The valves hovorí o prvej láske, demons o boji s depresiou („fight those demons day in and day out“), Bible belt je príbeh dieťaťa, ktorého rodičia sú alkoholici. No rest je ako prívalová vlna – liddlov spev („I loved you in the best way possible“) je plný emócií a priam epický. Shaker hymns je naopak skladba pokojná – vyznanie muža chorej manželke. Weights & Measures je akousi hymnou albumu, s trpko-sladkým nádychom. lion´s den je fenomenálnym záverom albumu. Sláčiky, majestát- ne zvuky trúbky, surové tóny gitár... Najvýznamnejší vplyv na zameranie a celé fungovanie ka- pely má jej frontman. peter liddle, spevák, gitarista a aj textár bol vychovávaný v kresťanskej rodine. Sám veriaci nie je, no obdivuje symboliku v tomto náboženstve. Spolu s inšpiráciou z prác Mi- lana kunderu a teda hughesa získavajú texty jeho piesní vlast- ný príbeh a melancholický nádych. vždy má presnú predstavu o tom, ako sa má čo zahrať a zaspievať. aj keď na to tento vychud- nutý chlapík nevyzerá, je pravým frontmanom kapely. dry the river ce- lým albumom dokazujú, že nie sú len tak nejakou folkovou kapelou. ako postpunkeri folk mieša- jú s rockom, indie, poé- ziou a kresťanskou symbolikou. každý tón a každé slovo sa spája- jú v niečo nadpozemsky krásne a predsa pozemsky reálne. Mohli ste ich zažiť na tohtoročnej pohode. kto ich videl a počul, bude so mnou určite súhlasiť. Ich koncert by som si totiž kedykoľvek zopakovala, ich hudba je mi verným spoločníkom a dry the river sa pre mňa stali najzaujímavejším hudobným objavom roka. text Zuzana lobotková Foto internet www.dRytHERIvER.NEt názov kapely je vskuTku poeTický. kTo by však za ním hľadal jemných hudobníkov, mýlil by sa. sú To mladí muži, síce bradaTí a ich hudba nesie známky folku, ale sú To aj poriadne „rock‘n‘rolly“. majú TeTovanie a na pódiu To vedia rozbaliť. Z počúvania ich debutového albumu Shallow Bed, ktorý vyšiel v marci 2012, poslucháč získa dojem pokojnej hudby, ktorá je však dynamická a neunudí na smrť, s hlbokými myšlienkami v textoch. časté sú aj odkazy na kresťanstvo (v piesni demons – „Biblical Mary to Joe“, history Book – „Beneath an angry Bible Flood, No rest – „like Solomon or rehoboam“ a podobne). album Shallow Bed pozostáva z dvanástich piesní. ani- mal Skins tvorí pôsobivé intro albumu, je plná nádeje a predsta- vuje liddlov krásny hlas aj kvalitu muzikantov. New Ceremony, inspiremagazine62

22ivan Siláči Zanietený „pouličný“ bojovník. Kučeravý študent architektúry a urbanizmu. Je iniciátorom občianskeho združenia YOUNG FOLKS LC, ktorého zámerom je vrátiť život do ulíc mesta Lučenec. Podarilo sa mu presadiť spoluprácu so samosprávou, ktorá je otvorená novým projektom a zlepšeniam. Momentálne spolupracuje na hierarchizá­ cii verejných priestorov, vytvorení prechádzkových a cyklistických okruhov v meste, ktoré by mali slúžiť ako zážitková cesta. Tá by mala fungovať ako obrovská galéria plná inštalácií, sôch, dizajnového mobiliáru... Stojí za projektom renovácie artézskeho prameňa, návrhom predpolia Divadla B. S. Timravy , konceptom využitia priestorov divadla na creative co­workingové centrum a ďalšími zaujímavými projektami. Text Ivica Campová Foto archív autorov 21Soňa reBrová Nikdy som si nemyslela, že budem za niečo bojovať. Na strednej som bola nenápadné, zakomplexované dievča, ktoré sa hanbilo tak, že keď sa naň pozrel chlapec, roztriasli sa mu nohy. Až časom som začala naberať odvahu, zdvihla zrak zo zeme a začala žiť. Začala som si plniť sny, stále odvážnejšie, trúfalejšie. Nič mi nebolo nemožné. A zistila som, že ak máte od­ vážne sny a presadíte ich, môžu sa podariť! NAOZAJ! Odvážila som sa odísť zo zamestnania a za­ rábať si sama. Niektoré moje sny vyšli (založila som neziskovú organizáciu ŽELAJ SI, ktorá už šesť rokov plní sny ťažko chorým deťom), vydali mi knihu Ema o dievčatku chorom na rakovinu. Kniha bude dokonca na 95 percent do dvoch rokov sfilmovaná ☺ Vymys­ lela som reláciu o pochybeniach lekárov, ktorá nako­ niec rok a pol chodila na STV pod názvom Lekárske omyly a víťazstvá. Upozorňovali sme na chyby lekárov pri liečbe pacientov. Niektoré, žiaľ, aj osudné... Dodnes ma drží hnev na lekárov, čo ľahkovážne pochybili a nepovedali rodinám ani prepáčte.. Niektoré moje tajné sny nevyšli. Napríklad časopis , ktorý som vydávala, mi zaťal sekeru do pe­ ňaženky. Na jeho pamiatku mi však ostala internetová stránka, ktorá už zarába. Všetko zlé je na niečo dobré, hovorí sa... JE TO PRAVDA! Najhoršia chvíľa v mojom živote však nebola tá, keď som si plnila sny a vyrobila si dlhy. Naj­ horšia chvíľa bola tá, keď zomieral na rakovinu môj otec. Pol roka som sa oňho starala a všímala si, ako prichádza o kamarátov. Nik ho nechcel prísť pozrieť, všetci hovorili, že nevedia, čo mu povedať. Alebo že sa nechcú pozerať na to, ako sa trápi. Alebo že si ho chcú zapamätať takého, aký bol. Napriek tomu, že to bol humorný človek, plný dobrosrdečnosti, ktorého mal každý rád, zomieral sám. Bez priateľov, celý deň ležiac na lôžku a čakajúc na koniec. Zistila som, že smrť, hoci je prirodze­ ná, je pre mnohých ľudí stále tabu. Bočia od tých, čo ochoreli, čo zomierajú, čo sa trápia. Ale, ľudia, NECHÁPETE TO?? Keď ochoriete, aj od vás budú zrazu priatelia bočiť. Lebo si vás budú chcieť zapa­ mätať takých, akí ste boli. Lebo sa nebudú chcieť pozerať na to, ako sa trápite. Lebo nebudú vedieť, čo vám povedať. Zomriete ešte skôr, než príde smrť. Sami v posteli. A preto som sa rozhodla, že budem po celý život bojovať o to, aby sa o smrti otvorene hovorilo. Aby sme vedeli, ako sa s umierajúcim rozprávať, nebáli sa ho, brali ho naďalej ako nášho priateľa a nie ako človeka, ktorá má lepru či inú nákazlivú chorobu. Aj preto som založila ŽELAJ SI, ktoré pomáha ťažko chorým a zomierajúcim deťom plniť sny. My pri nich stojíme, aj keď sú choré, aj keď zomierajú, aj keď im je zle. Ideme za nimi do nemocnice, neodpadávame pri pohľade na infúziu či ich holé hlavičky. Deti bez vláskov sú podľa mňa krásne! Čisté a nevinné. Aj preto som napísala knihu EMA, ktorá otvorene píše o rakovine a zomieraní trojročného diev­ čatka. Smrť môže byť aj „krásna“! V náručí matky, na hojdačke, pri úsvite slnka a s lúčiacim sa bozkom na čelo. Kedysi, keď človek zomieral, stála okolo jeho postele celá rodina: tu ho niekto pohladil, tu mu niekto stisol ruku, zašepkal do ucha pár slov rozlúčky či obyčajné mám ťa rád. Kam sa to podelo? Pre­ čo sa dnes zrazu smrti bojíme?? Neprestanem o smrti hovoriť. V ŽELAJ Si chceme na budúci rok spustiť stránku, kam budú môcť rodičia písať príbehy svojich detí, ktoré zomreli (a je jedno, či mali 10 alebo 35 rokov), radiť si na­ vzájom, písať spomienky na deti. Aby sme si ich pripomínali, aj keď tu nie sú. A uvažujem aj nad tým, že na internete budem poukazovať na chyby lekárov. Založím na to ur­ čenú stránku a budem spolu s právnikom radiť ľuďom, u ktorých lekári pochybili, čo môžu robiť a na koho sa môžu obrátiť. Všetci ma odrádzajú, aby som to nerobila. Že prídu súdy a žaloby od nemocníc. Ale ja verím, že to dokážem. Lebo vy ste tie príbehy nečítali. Neviete, akých hrubých chýb sa lekári do­ púšťajú, mnohí len z ľahostajnosti. To predsa takto ostať nemôže! Budem celý život bojovať za to, aby sme hovorili otvorene o smrti a vedeli ju prijať. A aby smrť neprišla zbytočne, len pre chybu lekára. Howgh.☺ Text Soňa Rebrová 20kat hYBenová New York, mesto inšpirácie. Tradujú sa o ňom všakovaké veci. Pí­ sať o tomto meste sa už považuje za klišé. Lenže o čom mám teda napísať, keď tu práve žijem? Témou vydania je Fight a kam inam táto téma zapadne tak dobre, ako do tohto nevyspytateľného mes­ ta, plného vzletov a pádov? Aj Frank Sinatra spieva: If I can make it there I can make it anywhere. Mnoho ľudí sem príde s odvážnymi snami, nemalými oča­ kávaniami a hlavne s veľkým odhodlaním si to všetko splniť. Za­ čiatky sú pre každého rôzne a nie každý má to šťastie pracovať vo svojom odbore. Ak sa tu zoznámim s niekým novým, zvyčajne mu položím dve otázky, na ktoré sa odpovede diametrálne líšia: Čo robíš? a Čím sa živíš? Je tu veľmi bežné, že ste umelcom a pracu­ jete napr. v obchode. Je to dokonca také bežné, že aj inzeráty na pracovnú ponuku znejú: Hľadáme novú čašníčku, najlepšie hereč- ku alebo speváčku, tak ako celý personál našej milej reštaurácie. Niekto má šťastie hneď od začiatku a niekomu sa to nepodarí vô­ bec. Avšak väčšina z nás si svoj sen musí vybojovať. A samozrej­ me obhájiť, keďže tu sa veci menia rýchlosťou svetla a nič nemô­ žete brať ako samozrejmosť. Tento boj nám sťažuje skutočnosť, že takých, ako sme my, je tu neúrekom a ak nezabojujem ja, zabojuje tisíc ďalších. Aj preto sa hovorí, že toto mesto každého zmení, ako­ by zocelí. Možno jediný rozdiel je v tom, ako bojujeme. Predtým, ako som sem prišla, myslela som si, že sa to po­ darí len tým bezchrbticovým, ktorí majú také ostré lakte, že sa na nich sami porežú. No len čo som začala spoznávať nových ľudí, od samého začiatku ma presviedčali a stále aj presviedčajú o úpl­ nom opaku. Jednou z nich je Katarína Hybenová. Táto mladá a veľmi kreatívna Slovenka ma začala inšpirovať ešte skôr, ako sme sa spoznali. A tak ako všetci v mojom okolí mi pomáha prekonať strasti a slasti môjho newyorkovania. Tiež mi často hovorí: Ty mi pripomínaš mňa samu na začiatku, keď som sem prišla. Kat (ako ju tu všetci voláme) je v prvom rade veľmi skromná, čo sa týka jej úspechov, resp. vecí, ktoré dokázala. Nás však aj tak zaujíma skôr to (vzhľadom na tému tohto vydania), ako si ich „vybojovala“. A prečo tie úvodzovky? Lebo, ako ona sama hovorí: Slovo bojovať nemám rada. Predtým, ako Kat prišla do New Yorku, pracovala v Pra­ he v advokátskej kancelárii ako právnička. Už vtedy však vedela, že ten ozajstný život ju ešte len čaká. V roku 2009 začala v New Yorku študovať medzi­ národný obchod v rámci postgraduálneho programu. Prvý rok bol pre ňu super. Škola bola fajn a aj všetci jej spolužiaci – tiež práv­ nici, ktorí sa odtrhli z reťaze. Na začiatku to tu býva veľmi mätúce. Je tu nespočetne mnoho podnetov. Človek nevie, čo si má skôr oblie- cť, s kým sa má skôr baviť. Chvíľu to trvá, kým sa to celé vykryštalizuje, spomína na svoje za­ čiatky. Po roku, keď ukončila školu, nastal čas rozhodnutia.. Bolo jej jasné, kde chce žiť a čo nechce robiť. V New Yorku a právničku. Lenže nevedela, čo iné by mohla robiť. Začala hľa­ dať novú prácu a súčasne sa presťahovala do Bushwicku v Brooklyne. V novom prostredí sa cítila ako ryba vo vode a konečne našla ľudí, ktorí ju chápu. Čo nasledovalo po tom, pred­ čilo jej očakávania. Bolo to plne dobrodružné a postavilo ju to na novú cestu. Ocitla sa uprostred newyorskej umeleckej sféry, medzi kreatívnymi ľuďmi, ktorí boli presne ako ona. Medzičasom si založila blog bushwickdaily.com, na ktorý za­ čala pridávať svoje fotografie. Veľmi ju bavila vizuálna stránka veci a jej nová vášeň ju úplne pohltila. Keď „pracovala“, stratila pojem o čase. Predtým počítala každú minútu a zrazu prešli hodiny, ani nevedela ako. A tak dala na svoj vnútorný pocit, že takto to má byť. Hovorí sa, že v New Yorku je celkovo všetko ťažšie (aj drahšie). Človek si tu musí naozaj všetko vybojovať. No, a už som naspäť pri tom boji...☺ Teda skôr ako si vybojovať, nevzdať sa. Pasívny odpor. Od prenajatia bytu pomaly až po kúpenie metro karty si to vyžaduje pasívnu rezistenciu a vytrvalosť. Tzv: Vyderži, pioňer – to je také motto. Určite bolo toto obdobie pre Kat ťažké, ale aj poučné. Predtým mala dobrú a stálu prácu, mohla si začať budo­ vať istoty, kúpiť si nehnuteľnosť alebo vziať auto na lízing a pomaly pomýšľať na rodinu. Teraz bola vrhnutá do neistoty. Neistota je v určitom zmysle aj veľmi pekná a pozitívne ju prijať je jedna z naj- dôležitejších veci, čo som sa naučila. Istota, na ktorú sme naučení doma, je falošná istota. Ide o to, ako sa vysporiadať s neistotou. Na začiatku bola zúfalá. Nevedela, čo bude robiť ďalej. Vtedy sa obrátila do svojho vnútra a začala robiť cvičenia typu – Za čo som vďačná alebo Sto vecí, ktoré mám na sebe rada. Z vďačnosti sa rodí viera. Čiže po tom, ako si človek uvedomí, za čo všetko je vďačný, tak stratí beznádej, lebo príde nádej. A tiež sa naučila meditovať. Meditácia, je tréning, aby si človek dal do hlavy to, čo tam chce mať, aby bol v pohode, nepodliehal zbytočne úzkostiam a naplno si užil život so všetkým, čo k tomu patrí. Alebo cestova- nie. Je veľmi dobré, keď môžem vypadnúť zo svojej zabehnutej rutiny. Po návrate urobím vždy niečo super. Takže potrebujem via- cej dovolenky! Dnes Katku v Bushwicku pozná skoro každý umelec (ak nie každý). Pre niektorých je veľkou inšpiráciou a posúva ich ďalej v ich umeleckej tvorbe. Jej blog má vysokú návštevnosť a teší sa veľkej obľube. Žije spolu so svojím priateľom Kenom a mačkou Shelby. (Shelby som musela spomenúť. Katka ju má veľmi rada a je to jej múdra asistentka.) A takto si svorne nažívajú v byte, kde majú záhradu s vianočnými svetielkami, divými mačatami a ateliér v pivnici, o ktorý sa delí spolu s Kenom. A čo tým chcel básnik povedať? Na to, aby sme zvíťazili, nemusíme viesť agresívny boj s druhými, stačí vyhrať boj nad samým sebou. Peace! P.S.: Ak ste mali možnosť prečítať si tento článok v časopise Inspire, tak vedzte, že jeho uverejnenie som si musela tiež trochu vybojovať. Ďakujem. Text Alexandra Uzik PEOPLE 100 magazinewithadifferencefightissue63

MUSICinspiremagazine64

Minulý rok sme niekde započuli, že na Grape je najväčšia koncentrácia krásnych ry­ šavých slečien zo všetkých festivalov. Inak to nebolo ani tento rok. Slnko, slamené ba­ líky, ruky mieriace k oblakom a skvelá hudba po celý víkend na piešťanskom letisku. V piatok sa začalo zostra, Wolf Gang, The Subways, Vec, Pudingáči, Prago Union a kto vládal, dal i skvelý set od EmonoizBoyz. Večer sme si všetci zaspomínali na Bety, ktorá nás predčasne opustila a na koncerte ju nahradili speváčky Ema Brab­ cová (Luno, ex­ Khoiba), Slivka (PPE), Zdenka Predná a Katka Koščová. Koho neodfúklo, zažil aj super sobotu, kde vystúpili headlineri festivalu Mor­ cheeba a hneď po nej Example. Kto si šiel zaskákať na Billyho Barmana, neoľutoval. Nechýbali ani Purist, Lavagance či večne energickí Skyline. Na Grape bol Inspire. Časopisy ste si mohli čítať či vziať v stane U dvoch bobúľ. V sobotu ste si s nami mohli na workshope Urbanmarketu vyrobiť svoj komiksový vtip z fotiek v časopise, no kto bol, vie, že vďaka vetru to bolo predovšetkým o schopnosti udržať jednotlivé kúsky papie­ rov na stole.☺ Toto bol mimochodom asi prvý festival, kde organizá­ tori vopred oznámili dresscode. A aký bol? „Môžete byť fúzači, indiánski náčelníci, ale aj ich manželky. Dá sa zaspo­ mínať na módne trendy z čias Coco Chanel, prípadne lietať v oblakoch ako letušky či piloti alebo sa preniesť na more ako správny námorník,“ hlásal web. A ako to dopadlo? Najlepšie, na budúci rok ideme do toho tiež! Foto Martina Štibravá www.grapefestival.sk g r a p e F e S t i v a l slnko, slamené balíky, ruky mieriace k oblakom a skvelá hudba po celý víkend na piešťanskom leTisku. magazinewithadifferencefightissue65

Daniela, patríš medzi najlepšie svetové tenistky. pamätáš si na deň, kedy si si uvedomila, že sa stane tenis neodlúčiteľnou súčasťou tvojho života? Daniela: Mala som päť rokov, sedela som v obývačke u babičky a v televízii som videla, ako Miloš Mečíř vyhral na olympiáde v Soule. Otočila som sa k babičke a povedala som jej: „Aj ja raz pôjdem na olympiádu.” Tento rok idem na olympiádu už po tretí raz. je neuveriteľné, že si malé dievča niečo zaumieni a dokáže svoju túžbu do slova a do písmena zrealizovať... Daniela: Keď sa na to spätne pozerám, je až nepochopiteľné, kde a akým spôsobom som nabrala tú istotu, že jedného dňa na olympiá­ du pôjdem. Je nespočetne veľa detí, ktoré sa o to pokúšajú, ale je veľmi málo tých, ktorým sa to aj podarí. Myslím si, že Pánbožko mi to doprial možno aj preto, lebo všetko, čo som vždy robila, som robila z čistej lásky k tomuto športu. mnohí tvrdia, že tréningy v dvojici alebo v skupine sú oveľa prí- jemnejšie ako individuálny šport. ako najradšej športuješ ty? Daniela: Oveľa radšej idem do fitka medzi ľudí, ktorí cvičia, ako by som mala cvičiť sama doma. Tenis je individuálny šport a počas roka trávim viac času s kondičným trénerom než s kýmkoľvek iným. Musí so mnou robiť všetky kondičky. Keď behávame na štadióne, niekedy nadáva, ale dohoda je dohoda. Kondička je v dnešnom tenise ešte dôležitejšia ako samotný tenis, takže nemám veľmi na výber. Keď máme v zime prípravu, tak sa zozbie­ rajú aj iní tenisti a práve vtedy cítim ten rozdiel. Naj­ mä tréningy s chalanmi spôsobujú, že človek dokáže prekonať svoje limity. mnohokrát hráš zápasy aj napriek bolestiam... Daniela: Odmaličkasomzvyknutánabolesť.Jednavecjebolesťzdriny, či už na dvorci, v posilňovni, iná vec je, keď hrám zápas zranená. Nie­ kedy sa nedá inak. Avšak človek nemôže ísť neustále proti múru. Zisti viac o Daniele a spoznaj ďalšie skvelé športovkyne na www.aDiDaswomen.sk „keď je šporTovec šťasTný mimo dvorca, silná emócia sa prenáša aj do jeho hry“ women all sports team join Trénuj a vyhraj zájazd do adidas trai- ning academy v Brazílii. tenistka, slovensko, globálna tvár adidas Daniela hantuchová SPORT inspiremagazine66FIGHTISSUE

Nech je výzva akákoľvek, pustíme sa do nej spoločne. Spo- lu sa motivujeme, inšpirujeme, zdieľame našu vášeň pre šport. Preto sme oslovili tie najlepšie športovkyne sveta, aby sa k nám pridali a inšpirovali ťa novou športovou ko- lekciou adidas vyrobenou špeciálne pre ženy. Pridaj sa do women all sports teamu na www.adidaswomen.sk poďme do toho spolu Ania Werblińska a Maja Włoszczowska v Adizero kolekcii Daniela Hantuchová a Katka Štumpfová v Studio Power kolekcii ©2012adidasAG.adidas,the3-Barslogoandthe3-StripesmarkareregisteredtrademarksoftheadidasGroup. Kristýna Kolocová a Markéta Sluková v Supernova kolekcii

Show Down photography auGy MILtak haIr / Make up MaROš GOLIaN /SaLON PavIEL ModelS adRIaNa b. /ExIt MOdEL MaNaGEMENt, davId adRIaNa b. gardIaN Bolero aNd FragMeNt leggINgS By kataRINa RIMaRcIkOva PaRIS WWW.katarINarIMarCIkova.CoM / ShoeS ZaRa davId uNderWear dreSS By kataRINa RIMaRcIkOva PaRIS WWW.katarINarIMarCIkova.CoM / ShoeS Model´S oWN inspiremagazine68INSPIRE

adRIaNa b. Morph Coat aNd pull dreSS By kataRINa RIMaRcIkOva PaRIS WWW.katarINarIMarCIkova.CoM / ShoeS ZaRa magazinewithadifferencefightissue69

23FaShion menuFactorY Slovenský textilný a odevný priemysel sa v súčasnosti nachádza v peknej… slušne po­ vedané, komplikovanej situácii a jeho vývoj je nepriaznivý. Väčšina firiem so slovenským kapitálom má zastarané vybavenie a obmedzené možnosti financovania nových techno­ lógií. Konkurencieschopnosť slovenských výrobcov je ovplyvnená hlavne dovozom lac­ ných výrobkov z Ázie. V neustále silnejúcom konkurenčnom prostredí musí slovenský tex­ tilný a odevný priemysel znásobiť úsilie, aby si zachoval svoje miesto na medzinárodných a domácich trhoch, mal schopnosť odolať ázijskej expanzii, plne využil nové príležitosti a odpovedal na požiadavky trhu. A tie sú, našťastie, čoraz vyššie. A preto tu sú Janica – Idea maker, Michaela – zakladateľka Puojdu, Lenka – dizajnérka značky LŠ a Nikola – kurátorka Urban Marketu. Fashion MenuFactory je multifunkčná kreatívna dielňa, do ktorej vstupujú ihly, lát­ ky, gombíky, nožnice a tvorcovia a vychádzajú z nej kvalitné hotové slovenské produkty. V oficiálnej, rozbiehajúcej sa prevádzke od augusta na Grösslingovej v Bratislave na plné gule už od septembra tohto roku. Foto Marika Majorová, Zuzana Karaščáková www.fashionmenufactory.com 26zuzana lehocká si mama dvoch krásnych detí a okrem iného si si založila portál keyoka (o handmade a Diy veciach – poz. red.). Dá sa to vôbec stíhať? Stíhať sa dá, otázka je, čo a do akej miery. Keyoka je handmade portál, kde sa nielen pre­ dávajú veci, ale je to aj blogovacia platforma a miesto, kde sa schádzajú zaujímaví tvoriví ľudia, a preto sú mojou pracovnou náplňou veľmi rozmanité činnosti. Nie všetky sa dajú robiť v bežnom pracovnom čase. Starší syn práve skončil prvú triedu, mladší ešte necho­ dí do škôlky – gro pracovného výkonu teda podávam, keď mladší syn spí a večer, keď zalomia obaja. Určite by som neprotestovala, keby toho času bolo viac.☺ aký je cieľ tvojej práce? kde by si raz chcela mať keyoku? Cieľ mojej práce je pokračovať vo vytváraní portálu, ktorý by inšpiroval bežných ľudí k tvo­ rivosti a trochu ich vytrhol z konzumu nezáživných vecí. Nejaká finálna Key­ oka neexistuje, kedže predpokladám, že sa bude stále posúvať a vyvíjať ďa­ lej, ale v bezprostrednej budúcnosti si predstavujem a želám viac kvalitných predajcov, viac zaujímavého obsahu tvoreného užívateľmi a naďalej stúpa­ júci trend v predaji, počte aktívnych užívateľov a kupujúcich. Poteší ma, keď počujem, že niekto zabrowsil na Keyoku a okrem nákupu sa aj inšpi­ roval a mal chuť niečo vyrobiť. Celko­ vo si myslím, že Slovákov treba jemne navigovať, aby prestali masovo na­ kupovať lacné veci dovezené z Číny, ale aby radšej investovali do domácej originálnej produkcie, alebo aby sami skúsili svoju šikovnosť. Foto archív autorov 24michal truBan Odmalička ma bavilo podnikanie. Už na základnej škole sme vyrábali a skúšali predávať hračky, až kým nám to mama nezakázala. Ale k reálnemu podnikaniu som sa dostal úplne neplánovane a bez veľkých očakávaní. Celé noci som trávil za počítačom a na dial­up internete. V našej komunite sme zrazu potrebovali server, ale nevedeli by sme ho dlhodobo platiť, tak sme na ňom začali umiestňovať aj cudzie projekty a registrovať domény. Prvý týždeň sme fungovali na doméne Websuport.sk, kým nám jeden chalan nepovedal, že sa to píše s dvoma P. Ten chalan o pár rokov neskôr začal u nás pracovať. Okolo nášho príbehu je množstvo srandičiek. Čo však bolo od začiatku naším hlavným posolstvom a cieľom: spokojnosť zákazníka. Ale nielen trápna fráza „Náš zákazník, náš pán“. Pokúšali sme sa vždy našich zákazníkov aj potešiť, rozosmiať a prekvapiť, a ako hovoríme u nás: vyownovať. Odstraňovať akúkoľvek byrokraciu a všetky nezmysly veľkých korporácií, odstrániť umelú komunikáciu a hranie sa na niečo, čím nie sme... A vo veľmi podobnom duchu sme začali bu­ dovať aj našu firemnú kultúru. Aby aj zamestnanci našli vo svojej práci viac ako len zárobok, aby ich aj bavila a užívali si ju. Náš príbeh sa usilujeme zdieľať s našimi zákazníkmi a fanúšikmi. Aby bolo Slovensko pohodovejšou krajinou, kde sú ľudia k sebe milší a ľúbia to, čo robia. 25mišo meško Som Mišo Meško, CEO a spolumajiteľ kníhkupectiev Martinus.sk. Bojujem za to, aby bolo Slovensko každý deň lepším a krajším miestom pre život. Verím, že medzi tie naj­ silnejšie zbrane patrí obyčajný úsmev, ochota a úcta. Medzi ľuďmi i medzi firmami a ich zákazníkmi. Verím, že raz príde deň, keď skvelý prístup k zákazníkom a naopak nebude veľkou konkurenčnou výhodou, ale štandardom, a hlavným cieľom firiem nebude vytvá­ rať peniaze, ale hodnotu. inspiremagazine70PEOPLE100

SCENE inSpire partY shiny edition Viac ako odviazane sme privítali nové číslo Inspire magazine. Ako inak, opäť v Nu Spirit clube! O hudbu sa starali Junior, Emo­ NoizBoyz, Skank, Barbie Idiot a MtotheG. Krásny VJing z fotiek nového čísla pripravila Oliq. V istom momente sme zopár sleč­ nám rozdali tubičky glitrov a nastal masaker. Podľa pár mailov, ktoré prišli, potvrdzujeme, že aj po mesiaci si niektorí účastníci stále nachádzajú drobné trblietky na sebe a oblečení. Skvelá hudba, ruky v plafóne, dobre bolo. Tešíme sa na vás aj nabudúce! Foto Michal Babinčák & Martin Haburaj inspire párTy Tu bude i pri vydaní ďalšieho čísla! sledujTe náš facebook www.facebook.com/inspiremagazine.sk magazinewithadifferencefightissue71

inspiremagazine72FIGHTISSUE

Keď sme boli na prvých ročníkoch Uprising Reggae Festi­ valu, vedeli sme, že ide o veľmi uvoľnenú a priateľskú akciu. V tom čase sme však netušili, že v roku 2012 sa na Zlatých pieskoch v Bratislave zíde taká obrovská banda ľudí nielen zo Slovenska, ale i zo všetkých okolitých štátov. Popri Asian Dub Foundation, publiku už dobre zná­ mym sa na pódiu objavil skvelý Anthony B. Starý pán Max Romeo rozhodne neostal pozadu! Nás zabavili roztancova­ ní Zion Train, Haf s Beyuzom a Tarrus Riley. Najviac sme sa asi tešili na Dj Vadima, do ktorého manželky a zároveň Mc Yarah Bravo sme sa definitívne zamilovali! Podľa rúk hore a pohupujúcej sa masy bolo jasné, že diváci sú spokojní. Z „našich“ netreba zabúdať na Prago Union a ako vždy skvelých Indyho a Witcha, Medial Banana a Veca, kto­ rého polovička Ivana Šateková spolu s ďalšími autormi vy­ tvorili diela a skulptúry vo workshop zóne. Mohli ste vidieť tvorbu umelcov ako Zase, Osem, IRK, Neznámy, Bazefaze, Mates, Garnart a Martin Dráb. Nás zaujala aj Cinema zóna, kde okrem premieta­ ných filmov prebiehala výstava krásnych plagátov pod ná­ zvom Soundsystem: Z Jamajky do Európy, 1950 – 1995. Súbor plagátov doplnených o texty priniesol možnosť do­ zvedieť sa niečo viac o „roots“ modernej tanečnej hudby a kultúry. Uprising však nie je len o menách, pre nás to bol, je a bude vždy festival o láske, mieri a porozumení. Skvelá po­ kojná atmosféra, úžasní ľudia a tie nekonečné západy sln­ ka, ktorými sme sa lúčili s letom. Tak zasa o rok a UP! Text Laila Foto Martina Štibravá MUSIC veľa láSkY na upriSingu rozlúčka S letom magazinewithadifferencefightissue73

30zelená hliaDka Zelená hliadka je neformálnou iniciatívou, ktorá sa zameriava na boj proti odpadu v uliciach Bratislavy. V rámci pravidelných upratovacích akcií čistíme ulice a likvidujeme skládky odpadu. Cieľom však nie je vyčistiť mesto, ale poukázať na problema­ tiku verejnej čistoty a ísť príkladom nielen obyvateľom mesta, ale aj samosprávam, ktoré nabádame k zvýšenej starostlivosti o verejnú čistotu. Zároveň sa venujeme vizuálnemu smogu (prehusteniu mesta verejnou reklamou). Vizuálny smog alebo nadmerná hustota reklám je téma, ktorej sme sa začali venovať v júli 2012. Zatiaľ sme sa zame­ rali na reklamné plochy vo forme plachty prevesenej cez ploty pri križovatkách alebo cestách. Zmapovali sme celkovo 40 lokalít, kde sa nachádzajú, a urobili zoznam sto firiem, ktoré túto reklamu využívajú. Text Matúš Čupka Foto archív Zelená hliadka 28romi klimeková Usilujem sa aj so svojím tímom v Psovi v núdzi bojo­ vať s dôsledkami ľudského konania a krutostí, ktoré páchajú najmä na psoch, riešiť ohavné ľudské činy, zachraňovať a následne integrovať psy do normál­ nych rúk a rodín, kde im vynahradia to peklo, ktorým prešli. Rovnako bojujem za lepšie vnímanie a posta­ venie zvierat v nasej spoločnosti, ich ochranu a usi­ lujem sa poukázať na to, že sú to živé bytosti, ktoré vnímajú a cítia rovnako ako my. Zbrane sú prevencia, pozitívne myslenie, dôsledná práca, nadšenie a veľká dávka trpezlivosti. Darí sa nám, myslím, uspokojivo, za štyri roky činnosti máme dobré výsledky – vyše tisíc zachránených a umiestnených psov, príprava návrhu Zákona o ochrane zvierat, ľudia nás vnímajú pozitívne, spoznávajú našu značku a pokračujem v ďalších plá­ noch, kým budem vládať... Foto Šymon Kliman www.pesvnuDzi.sk 27ivana & hana valekové Sme dve. Sme sestry, značne podobné. Venujeme sa pole dance. Áno, tancujeme na tyči. Ale tancovať na a pri tyči je tro­ chu... vlastne celkom veľký rozdiel. Ako sa dve slušné dievčatá s dobrou výchovou dostanú k niečomu takému neprijateľ­ nému pre spoločnosť? Vždy sme boli až priveľmi aktívne, dovolím si povedať, že aj šikovné. Od dlhoročnej hry na klavíri sme prešli cez gym­ nastiku, tanec, výtvarnú a neskôr štúdium architektúry a medicíny, až sme nakoniec zakotvili pri pole dance. Začalo sa to úpl­ ne nevinne, na prvej skúšobnej lekcii, keď som sa márne pokúšala vyšplhať čo len meter. Postupne sa k prvotnému nadše­ niu pridala vášeň, neskôr až závislosť a výsledkom je nové pole dance štúdio a účasť na majstrovstvách vertikálneho tanca. Naša na prvý pohľad vysnívaná púť však zahŕňa kopu nástrah a prekážok. Nie, nie sme striptérky! To však ľudia chápu len ťažko. Najväčšiu rolu zohráva neznalosť spoločnosti, ktorá pojem pole dance takmer nepozná a tanec pri tyči si okam­ žite stotožní so striptízom v podradných podnikoch či s opitými výstrelkami mladých tínedžeriek v kluboch. V skutočnosti je pole dance o niečom úplne inom. Či v ňom prevláda viac šport alebo tanec, to sa stále nevie. Isté však je, že pole dance je jedným z druhov vzdušnej akrobacie a tí, čo ním žijú tak ako my, ho využívajú ako formu vyjadrenia samého seba. S využitím ohromnej sily, keď udržíte celú váhu svojho tela pokojne na jednej ruke či nohe, sa striedavo vznášate vzduchom a spájate so zemou. A za čo okrem svalov sme pole dancu vďačné? Za eleganciu a ladnosť, pri tancovaní neodmysliteľnú, za zdravé se­ bavedomie, niekedy až psychoterapiu, za schopnosť vystúpiť zo svojho tieňa a postaviť sa pred tisícové publikum a v nepo­ slednom rade aj za dobrú fyzickú kondíciu a správne držanie tela. Pole dance je skutočne pre každého, od malých detí po dámy v najlepších rokoch, pre mužov, ženy, hetero i homo. Stačí si ho len skúsiť, prepadnúť mu, šíriť o ňom povedomie a tým ho postupne odbremeňovať od negatívnych názorov, kto­ rým musí zatiaľ čeliť. Foto Necrania Chmurella necrania.com www.chiqui.sk 29magna Deti v núDzi Návšteva Kambodže v roku 2002 bola silným podnetom pre celkové smerovanie humanitárnej organizácie Magna Deti v núdzi. Založili ju Denisa Augustínová a Martin Bandžák – psychologička a fotograf, ktorí sa sem vybrali dokumentovať realitu tejto krajiny. Slovenská humanitárna organizácia už jedenásť rokov pomáha ľuďom v krízových oblastiach sveta, kde realizuje humanitárne projekty zamerané na pomoc ľuďom v núdzi, spôsobené chudobou, chorobami, vojnou alebo ekologickou devastáciou. Magna má na Slovensku operačnú centrálu, odkiaľ riadi svoje stále misie v šiestich krajinách sveta (Kambodža, Keňa, Južný Sudán, Kongo, Nikaragua a Haiti) a takisto všetky krátkodobé humanitárne projekty vo svete. Magna takisto získava pracovníkov do terénu, realizuje edukačné projekty a informačné kam­ pane, spolupracuje s médiami a informuje verejnosť o problémoch ľudí a detí žijúcich v nebezpečných zónach sveta. Text a foto Magna Deti v núdzi www.magna.sk inspiremagazine74 PEOPLE 100 FIGHTISSUE

Thajský národný šport muay thai je založený hlavne na jedno- duchosti a efektívnosti využitia energie. toto bojové umenie je graciózny mix úderov rukami, lakťami, kolenami a kopancov už vyše 2 000 rokov. koncipované bolo tak, aby sa dalo využiť nie- len v ringu, ale i na ulici. Je založené na jednoduchých pohyboch a úderoch, ktoré generujú maximum výkonu z daného pohybu pri čo najmenšej námahe. v Thajsku sú muay thai fighty skoro každý deň v roku. v rámci podpory tohto športu vláda postavila štadióny vo všetkých 77 provinciách Thajska, a okolo 1 000 muay thai centier v Bangkoku. Muay Thai zápasníci používajú osem „zbraní“ v ich bojo- vom štýle a majú päť rozličných techník, spolu tvoriacich neko- nečné množstvo rôznych kombinácií úderov, ktoré prinajlepšom vyústia do ko (knock out). OSEM ZbRaNí = PäStE, LaktE, kOLENá a HOLENE Muay thai je považovaný za najťažší šport na svete hlavne preto, lebo je to „bone weapon“ šport (používajú sa kosti) a cieľom číslo 1 je knockoutnúť oponenta v minimálnom čase. štúdie potvrdili, že keď boxer chytí hlavu oponenta, potiahne ju v opačnom smere kopu kolenom, tento úkon generuje rovnaké množstvo sily nára- zu, ako keď vás prejde malé auto. Zaujímavý fakt je ten, že thajský box sa tiež vyučuje v budhistických kláštoroch, základných ško- lách a univerzitách. Jedine v Thajsku je možné praktizovať najťažší šport na svete, aby učili mladých mužov pokore. keď prídu ľudia z iných krajín, nedokážu to pochopiť, keďže sme odmalička kŕmení zá- padnými filmami ako rambo, terminátor atď. Muay Thai bolo prezentované v nespočetne veľa filmoch a počítačových hrách, napríklad ong bak, tom yum goong, Chocolate. väčšinou sú tréningy ráno a poobede, tí najzapálenejší, kto- rí sa pripravovali na zápasy, chodili na oba, ja napríklad iba na ten popoludňajší, keďže thajský box beriem iba ako hobby a veno- vala som sa iným aktivitám. tréning sa začína dvadsaťminútovým skákaním cez švihadlo alebo behom (toto bolo najhoršie, pretože som musela behať po okraji rušnej cesty a prekážal mi prach a trú- benie áut) potom polhodinový shadowboxing, čo je sledovanie svojich pohybov v zrkadle a úsilie o naprávanie chýb. potom lapy, kde tréner učí kombá zložené z úderov, hákov, kopancov atď. toto je azda najnáročnejšia časť celého tréningu, ktorý je zakončený buď samostatnými údermi do vriec alebo brušákmi. tréning na Slovensku je dosť rozdielny – v tom, že Slováci pridávajú oveľa viac záťažových cvičení, naprí- klad beh na čas, podliezanie ringu, medicinbaly, skáka- nie na bose, činky atď. dôraz na techniku je menší a do popredia sa posúva celková sila bojovníka... text a foto Jana Zilčayová muay Thai je považovaný za najťažší šporT na sveTe hlavne preTo, lebo je To „bone weapon“ šporT a cieľom číslo 1 je knockouTnúť oponenTa v minimálnom čase. SPORT m u a Y t h a i magazinewithadifference75

inspiremagazine76 INSPIRE FIGHTISSUE

Ten neistý pocit z výsledku, na ktorý sa koncentruje. Lokácia, ktorú dobre pozná, čo sa jej môže stať? Premýšľa, či všetko urobila správne. Je pripravená! Fight! ColleCtIoN LaFORMELa LaFORMELa.cOM photography jaN GROMbIRIk jaNGROMbIRIk.tuMbLR.cOM Model PauL LISkOva cLIQuE-MOdELS.cOM tHaNk FOR FItNESS R.a.P FactORy magazinewithadifferencefightissue77

inspiremagazine78 INSPIRE FIGHTISSUE

magazinewithadifferencefightissue79

inspiremagazine80FIGHTISSUE

magazinewithadifferencefightissue81 INSPIRE

33michaela beDnárová móDna návrhárka / puojD 1. „Imperfection is beauty, madness is genius and it‘s better to be absolutely ridiculous than absolutely boring.“ M. Monroe 2. Nevhodne sa obliekam. Prezliekam aj iných. 3. Ja a ženské zbrane! 4. Ak to musí byť boj, potom aké je to umenie? 5. Ženy aj tak vládnu svetu! Žena Hrdinka! 31viliam slaminka umelec a učiteľ na zuŠ 1. Myslel som, že máme mier... 2. Kde sa dvaja bijú, tam sa ja hrám. 3. Ja mám šťastie – bojové umenie nepotrebujem. 4. Keď mi vezmú moje hračky... 5. Chlap, hrdina, dub, stroj,... – JA 35DaviD Demjanovič artist a pyroman 1. Za večne červené zore. 2. Oheň. 3. Ninjutsu, lukostreľba. 4. Umenie je vojna. 5. Pivo. Foto archív autorov 32anDrej kolenčík aDmirál / film Director & visual artist 1. Za to, aby som mohol v živote robiť to, čo má podľa mňa zmysel a čo ma baví. 2. Všetko je vysvetlené na www.kolencik.org 3. Mám žltý pás s oranžovými koncami z karate... a potom hokejbal, dva medzištátne zápasy a asi 7 – 8 sezón v lige. 4. Je. 5. Admiral 34peter barényi visual artist 1. Nebojujem, ale ak už, tak za to, aby som si mohol robiť, čo sa mi zachce. 2. Vyhýbam sa miestam, kde si nemôžem robiť, na čo mám chuť, a ľuďom, ktorí ma obmedzujú. 3. Keď to ide v telke, prepínam. Ak je to téma filmu, nepozerám. 4. Ak sa robí pre peniaze, tak áno, inak je to koníček a jedna zo základných potrieb. 5. Svalovec, požiarnik, strom, kombajn... 1. za čo Bojuješ? 2. tvoja Bojová Stratégia/ taktika 3. tY a Bojové umenia 4. je umenie Boj? 5. chlap, hrDina, DuB, Stroj,... inspiremagazine82 PEOPLE 100 FIGHTISSUE

Precestoval Spojené štáty americké, Mexiko, Španielsko, Nemecko, Poľsko, a už druhý rok zamieril aj na Slovensko. Unikátne pojazdné pódium na kolesách ­ Retrobus Red Bull Tour Bus je snom každej kapely. Skvelý dopravný prostriedok, z ktorého strechy môžu odohrať koncert. Sofistikovane vybavený autobus, ktorý po­ skytuje plnohodnotné zázemie ako kapelám tak i hudobným fanúši­ kom. Pódium má priamo na streche a najbližšie bary na doplnenie energie a osvieženie vytvárajú spolu s Tourbusom perfektný festivalo­ vý setup odsúdený na úspech. Tento rok si slovenskí festivalníci užili Red Bull Tour Bus v Piešťa­ noch na festivale Grape a na Orange Music Summer na Orave, pričom sa na jeho streche vystriedali skvelé hudobné zoskupenia ako The Uniques, české kapelky Charlies Straight, Notes from Prague a svojimi DJ setmi rozpumpovali Yanko Král, DJ Vec či DJ Biomat. www.reDbull.sk/tourbus Svetový hudobný workshop red Bull Music adacemy mieri do New yorku. I keď sa pôvodný plán uskutočniť päťtýždňovú akadémiu v nových priestoroch vo „veľkom jablku“ presúva na apríl budúceho roku. Nový umelecký komplex na Manhattane bude v budúcnosti slúžiť aj pre ďalšie kultúrne projekty. vybra- ných 62 hudobníkov, spevákov a producentov z celého sveta, ktorých akadémia v júli pozvala, sa môže tešiť na budúci rok, keď 28. apríla akadémia otvorí svoje brány. I keď slovenská hudobná krv na podujatí nebude mať zastúpenie, môže- te sledovať živé prenosy zo štúdií na www.rbmaradio.com, alebo si do svojho smartphonu stiahnite aplikáciu rBMa radio. www.RbMaRadIO.cOM pojazDný Stage reD Bull tour BuS reD Bull muSic acaDemY v NeW yorku... 2013 MUSIC skvelý dopravný prosTriedok, z kTorého sTrechy sa môže odohrať koncerT. sofisTikovane vybavený auTobus, kTorý poskyTuje plnohodnoTné zázemie ako kapelám Tak i hudobným fanúšikom. magazinewithadifferencefightissue83

37BarBora Vyrastala som na sídlisku slovenského malomesta, kde som sa nikdy necítila celkom doma. Už od det­ stva som túžila cestovať a spoznávať nové krajiny či ľudí inej mentality a tým asi aj spoznať samu seba. Nakoniec, keď som mala osemnásť rokov, konvertovala som na islam a tým sa začala jedna z mojich dobrodružných ciest. Táto moja inakosť ma doviedla k tomu, že som odišla zo Slovenska na vyše štyri roky a mojím domovom sa stal Londýn, Paríž či Alžírsko. Časom si však človek začne uvedomovať svoju prirodze­ nosť a premýšľa nad tým, čo opustil. Spomína na svoj rodný kraj. A tak blankytne modré more vymení za hory, ktoré sú mu omnoho bližšie. Áno, žiť sa dá všade na svete, ale predsa je to asi vo väčšine z nás, že sa potrebujeme vrátiť tam, odkiaľ pochádzame. Domov. Na to magické miesto, do tepla ktorého sa človek vracia rád aj napriek tomu, že sa stretáva s určitými náznakmi ostražitosti okolia voči inakosti, znásobenými izolovanosťou mestečka na strednom Slovensku. Keď som si po prvý raz šatkou zahalila vlasy, pocítila som, ako si ľudia odo mňa udržujú od­ stup. Niekedy som si pripadala, akoby som bola infikovaná nebezpečným vírusom a mala všetkých nakaziť. Mrzí ma, že ľudia stále posudzujú knihu podľa obalu a nezaujímajú sa o jej vnútornú podstatu. Našťastie v rodinnom kruhu je to inak. Aj tu mi síce prischla rola outsidera či tzv. čiernej ovce, no teraz už chápu, že „pošahaná“ som stále rovnako... A potom, nikdy nevedia, s čím novým zase prídem. Človek si neskôr nájde cestu, akou chápe širšiu spoločnosť, jej názory a obyčaje. Nájde spô­ sob, ako v spoločnosti vlastne fungovať. Ja som bola istým spôsobom nútená zvoliť cestu ignorácie. Zo začiatku to bývalo aj akčné, ale s odstupom času je to väčšinou vtipné. Prvé, s čím som sa u nás v meste stretla, bolo niekoľko deciek, ktoré ako senzáciu oznamovali okoliu, že sa blíži Al­Káida. Gumipušku som vtedy pri sebe nemala... našťastie. Samozrejme, že bez povšimnutia okolia prejdem po ulici málokedy. Teda asi nikdy... Najvtipnej­ šie situácie vznikajú v obchodoch, keď sa na mňa predavačky vyplašene pozerajú s výrazom v tvári „Och, prosím, len nech hovorí po slovensky“. Keď sa už odhodlajú so mnou komunikovať, stáva sa mi, že na mňa kričia v presvedčení, že cez šatku asi nepočujem, alebo hádam lepšie porozumiem po slo­ vensky, keď so mnou budú rozprávať hlasnejšie. Teším sa na deň, keď ma to prestane baviť a plynule, bez cudzineckého akcentu im odpoviem. Beriem to, samozrejme, s nadhľadom a musím povedať, že po tých piatich rokoch, čo som muslimka, si na mňa ľudia už dokonca aj zvykli. Chvalabohu, prevažujú skôr tie úsmevné, pozitívne príhody. Žiadny návrat do stredoveku, keď sa na inovercov na uliciach pľu­ lo alebo sa im rohožky pred domom „ozdobovali“ exkrementmi susedov... čo sa reálne stalo. Úprimne: neviem, čoho sa Slováci od nás moslimov, žijúcich na Slovensku, boja. Nič nikomu nerobíme, skoro o nás ani nepočuť, len kde­tu je o nás nejaká správa, aj to len v zmysle reakcie na situáciu vo svete. Ako upokojovanie národa, že od slovenských moslimov nehrozia teroristické útoky a podobne. Samozrejme, že nehrozia... Veď väčšina je rada, že tu vôbec mohla nájsť nový domov, keď­ že situácia v ich krajine ich donútila opustiť rodný kraj. A my konvertiti sme tu predsa tiež doma. Naro­ dili sme sa tu, vyrástli a žijeme tu rovnako ako ostatní. Takže vlastne bojujeme proti umelo vytvorenému strachu a hlavne proti ľudskej hlúposti. A to je ten najnepríjemnejší nepriateľ. Musím povedať, že som istým spôsobom spokojná. Dúfam, že to nevyznelo naopak. Nechcela by som vrátiť čas, ani nič zmeniť, pretože všetko mi to dáva životné skúsenosti a pomáha mi to rásť. Stávam sa tým silnejšou, ako v živote, tak i vo viere, a viem, že to, čo robím, je správne. Foto George Klaudíny 39tomáš peciar Spoluzaložil som Cyklokoalíciu s príjemnou skupinkou ľudí, ktorá sa stretla pri cyklojazde Critical Mass v septembri roku pána 2010. Usilujeme sa o propagáciu bicykla ako najvhodnejšieho dopravného prostriedku do mesta, pretože je často najrýchlejší, slo­ bodný, ekologický a lacný. Chcem, aby sa v Bratislave pohybovalo bezpečne, plynule a to aj pre mačičky s deťmi a starších pánov a panie. V blízkej budúcnosti budem makať na tom, aby vodiči áut jazdili v zóne tridsiatky naozaj tridsiatkou, aby rátali s tým, že na ceste sú aj väčší frajeri, ako tí s najväčším, najhlučnejším a najrýchlejším autom. V Cyklokoalícii propagujeme cyklodopravu nie­ len s pomocou fejsbrúku, ale aj na úrovni mesta, kde pravidelne pripomienkujeme a stretávame sa na cyklokomisii mesta. Tiež sa usilujeme stretávať s developermi a radiť im, ako a kde budovať cyklocesty a cyklostojany. Tých aktivít je naozaj za dva roky hafo a špecializujeme sa aj na pešiu dopravu a zlepšenie podmienok v tej hromadnej. Dúfame, že sa nám podarí zvýšiť tzv. Modal split bicyklov na 20 percent čo najskôr. Bratislava je na to topograficky celkom ideálna. Nielen však košeľou sme živí a preto si worksho­ pujeme a špiníme ruky v svojpomocnej cyklodielni Cyklokuchyňa. Foto archív autorov 36liBuša Bachratá Veľa žien hľadá v tanci relax, spôsob, ako si oddýchnuť od ubehaného dňa v práci. Niektoré hľadajú tú správnu formu ušitú na mieru, odchádzajú po prvom tréningu so slovami „To nie je pre mňa“ alebo „Je to príliš ťažké.“ Tie ženy, ktoré zostávajú dlhšie, sa pýtajú: „Kedy to budem vedieť?“ alebo „Schudnem z toho?“ Flamenco tancujem vyše desať rokov, a stále sa učím. Na tanečných kurzoch je ťažké vysvetľo­ vať, že technika je iba pomalým začiatkom cesty k uvoľneniu a prirodzenému pohybu. Tanec je predsa viac ako cvičenie, figúry a spartakiáda v sále. Každý ho má, svoj vlastný, tak ako má svoje telo, ktoré môže rozprávať. Vo flamencovom tanci som našla vyjadrenie, pomáha mi pracovať s energiou vlast­ ného tela a posielať ju ďalej. Každá prekážka ma teší a jej prekonávanie, posúvanie svojho „stropu“ ma robí šťastnou. Flamencové kurzy sú mojou formou na otváranie týchto dverí pre všetky odvážne ženy, babeny a dievčatá (mužov tancuje máličko, asi si ešte stále myslia, že tanec je iba pre „baby“). Vo flamencových súťažiach sa hodnotí „técnica“, „choreografía“ a „duende“. A práve „duende“ pred­ stavuje precítenie, osobný vklad do tanca, otvorenie svojej duše prostredníctvom pohybu. Tancovať sme zabudli dávno a chýba nám to. Tancovať by sme mali všetci a spolu. Tak teda tancujem, a učím to ostatných. Aby tanec nebol „venček“ alebo „diskoška“, ale aby sme tancom boli my. 38peťa a Braňo Sú potetovaní, opiercingovaní, scarificovaní a môžu bez problémov fungovať ako vlastné vzorkovníky. Pritom sú však celkom normálni. Našu inakosť nám ľudia dávajú najavo. Majú pravdu, sme iní, ale nie tak, ako si myslia. Máme syna, ktorého milujeme, psa, radi chodíme po svete a horách, varíme… Iní sme vo vnímaní spoločnosti a inakosti. Sme šťastní, že náš pohľad môžeme prenášať dennodenne do spoločnosti. Sme majitelia tattoo&piercing studia BODY GALLERY. inspiremagazine84PEOPLE100

koncerty amerických soulových spevákov sa v tomto roku neobyčajne daria v Nu Spirit Clube. Jesse Boykins III (odohral koncert 26. júla) sa podobne ako Theophilus london, ghostpoet alebo taylor McFerrin inšpiruje novým urban soundom, ale viac ako s hiphopom ho po svo- jom kombinuje so soulom a vokálmi, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani sám Marvin gaye. Jesse Boykins III je hiphop & Soul ar- tista z Chicaga, ktorý teraz žije v Brooklyne a má takpovediac nadčasový zvuk. Jesse má zatiaľ von dva albumy a v súčasnej dobe sa chystá jeho tretí album love apparatus. ten mu produkuje Machinedrum, ktorého sme v Nu Spirite už mali radosť vidieť. Singel B4 The Night is Thru potešil fanúšikov aj kritiku novým vývojom svojho zvuku. Jeho jedinečný zmysel pre melodickú textúru robí z Jesseho jeden z najžiarivejších talentov future r&B scény. koncert bol veľmi jemný a príjemný, do Boykinsovho vokálu nemixoval beaty nik iný ako dJ Junior. po koncerte odštartovala after párty, o ktorú sa postarali dji Benco a resident Skank. tento rok sa môžete ešte tešiť naprí- klad na Speech debelle z anglicka. text a foto Michal Babinčák www.NuSPIRIt.Sk a jeho Sexi Future Soul z BrooklYnu j e S S e B o Y k i n iii MUSIC magazinewithadifferencefightissue85

t r a v e l h a c k i n gbOjujEME Za LacNé cEStOvaNIE Možno ste už o nich počuli – fanatici, ktorí letia z Mi- lána do tokia len preto, aby si tam dali jednu kávu a mohli letieť naspäť. tzv. mileage-run má aj iný cieľ ako dať si kávu v tokiu – zarobí na míle, ktoré je možné po- užiť na niečo iné. Míle sú bodovým ohodnotením ver- nosti k leteckej spoločnosti. Niečo ako body za nákup v potravinách alebo drogérii. Na podobnom princípe bodov fungujú aj vernostné programy veľkých hote- lových chainov. Body alebo míle sa dajú získať aj inak ako využívaním služieb, v zahraničí je najpopulárnejšie napr. získavanie míľ platením kreditnou kartou (u nás takúto službu poskytuje diners Club, ale oproti zahra- ničným kreditkám je ohodnotenie smiešne). Naozaj sa oplatí pre pár bodov vernostného programu letieť z Milána do tokia a hneď naspäť? Má to ešte jedno tajomstvo – takáto letenka vďaka chybe v systéme naceňovania stála v júni tohto roku 79 eur. káva je samozrejme zadarmo v letiskovom salóniku, do ktorého majú pasažieri prístup vďaka jednému z mno- hých iných „hackov“. azda najznámejší prípad tejto zvláštnej obse- sie cestovaním nastal v roku 2001, keď sa Steve Belkin rozhodol, že si najme 20 thajských farmárov, aby lietali 6 týždňov štyrikrát denne medzi mestami Chiang Mai a Chiang rai v Thajsku. takáto letenka stála iba osem dolárov. prípad začal byť zaujímavý, keď sa americké antidrogové zložky začali zaujímať o tieto lety v rámci tzv. heroínového zlatého trojuholníka. Steve Belkin sa však zaujímal iba o míle, ktoré vedel využiť na lety inde. pekný film o takýchto fanatikoch nájdete na: Míľové programy sa odvtedy dosť pokazili. tlak na ceny znížil ceny leteniek a tak najlacnejšie letenky zarábajú minimum míľ. ak nelietate takmer neustále, so striebornou alebo zlatou kartou sa môžete rozlúčiť a väčšinou ledva našetríte na jeden let v rámci európy. ale hacky pri cestovaní stále fungujú. a mnohé sú do- stupnejšie. Nie je to vždy len o tom, ako znížiť cenu. Napríklad tim Ferris pri cestovaní v rámci uSa odpo- rúča nepoužívať check-in batožinu, iba príručnú bato- žinu. ale keď s ňou musí cestovať, pridá do nej signálnu pištoľ a pri priehradke leteckej spoločnosti pri odo- vzdávaní batožiny povie, že batožina obsahuje strelnú zbraň. ešte sa mu nestalo, že by mu takúto batožinu letecká spoločnosť stratila (čo je inak bežné). v roku 2011 a 2012 hackerspace progressbar pri- pravil kolaboračný dokument s názvom travel hac- king, kde sú popísané niektoré triky. dokument je voľne šíriteľný a stiahnuť si ho môžete zo stránky progressbaru: k dokumentu sa konala aj prednáška, ktorej vide- ozáznam nájdete na rovnakom mieste. pár tipov a trikov prinášame nižšie. LIEtaNIE keďže míľové programy zďaleka nie sú to, čo bývali, nebudeme sa im podrobne venovať. pri vyberaní lete- niek odporúčame zamyslieť sa nad časmi príletov a od- letov. letenka z londýna o desiatej ráno znamená, že tam musíte o jednu noc dlhšie prespať. oproti letenke o desiatej večer si teda pripočítajte náklady na ubyto- vanie. tí dobrodružnejší samozrejme môžu prespať na letisku. to, či je to dobrý nápad, môžete zistiť napr. na stránke: ak lietate s ryanair-om, odporúčam zaobstarať si Mastercard prepaid kartu, pri ktorej neplatíte popla- tok za platbu kartou (momentálne 6 eur na osobu a let, teda pri spiatočnom lete dvoch osôb je to 24 eur). vir- tuálnu Mastercard prepaid nájdete napriklad na: prevod na túto kartu stojí jedno euro poplatku, iné bežné poplatky karta nemá. Sepa prevod do Ne- mecka je zdarma. Na letisko odporúčam noise cancelling slú- chadlá, dobré čítanie (ideálne Inspire + ebook rea- der, knihy sú ťažké, Inspire môžete čítať počas vzletu a pristávania, keď je zakázané používať elektronické zariadenia). ak máte kreditnú kartu, ktorá umožňuje prístup do letiskových salónikov, môžete si oddých- nuť, dať si nejakú kávu, čaj (alebo aj alkohol) a mierne občerstvenie. vstup sa dá získať s letenkou biznis triedy (len pre salónik neodporúčam), s platobnou kartou (u nás napr. diners Club, american express gold od vúB alebo visa platinum od tatrabanky) alebo si zaň mô- žete zaplatiť (tiež neodporúčam, väčšinou sa za cenu vstupu najete lepšie mimo salónika). Základnou výho- dou biznis salónikov je prístup na internet a relatívne ticho. to niekedy treba vylepšiť vypnutím televízora (hackerspace má na toto tiež liek – zariadenie tv-B- -gone, univerzálny vypínač televízorov: letenky sú vo všeobecnosti najlacnejšie cca tri mesiace pred prvým segmentom letu. ako ich hľadať? Je dobré začať napr. na stránke: Niektoré letecké spoločnosti poskytujú bonus za booknutie letenky priamo u dopravcu. Má to zároveň výhodu priameho rokovania s leteckou spoločnosťou a nie so sprostredkovateľom. ak sa vám nechce stráviť hodiny hľadaním najvýhodnejšieho letu, nechajte to na odborníkov: Môžete vypísať odmenu za nájdenie najvýhod- nejšieho letu podľa vašich kritérií. Za hľadanie zaplatíte autorovi najlepšej cesty. Môžete zároveň napísať cenu, ktorú ste našli vy – ak sa im nepodarí nájsť lepšiu ponu- ku, rezervujete si to, čo ste našli vy. Zároveň odporú- čam sledovať (ja ich sledujem cez twitter): pri akčných letenkách odporúčam len dávať si pozor na letecké spoločnosti, ktoré majú finančné problémy. tesne pred krachom sa často pokúšajú za- chrániť situáciu predajom veľmi lacných leteniek. Mne sa to stalo už trikrát (našťastie išlo o lety prevádzkované ako code sharing flights inou spoločnosťou, takže som nakoniec letel nielen tam, ale aj naspäť, ale nie je prí- jemné namiesto cestovania sledovať noviny a zisťovať, či sa cez pol planéty dokážete vrátiť naspäť). ubytOvaNIE pre dobrodružnejších: môžete skúsiť ubytovanie zadar- mo cez Couchsurfing alebo hospitality Club. Zároveň URBANinspiremagazine86

je to dobrý spôsob, ako spoznať nových ľudí, keď ste doma – ponúknite im možnosť prespať. Couchsurfing má veľmi príjemnú komunitu ľudí a organizujú rôzne stretnutia. pri presunoch je možné prespať v dopravnom prostriedku. v takom prípade je však dobré vymyslieť, ako si zabezpečiť batožinu proti krádeži. v poslednom čase získava na popularite web airbnb.com. umožňuje prenajímať čokoľvek – od dreveného domčeka na stro- me až po stredoveký zámok. a túto možnosť ľudia aj využívajú. odporúčam si takto vyskúšať rôzne formy ubytovania, napríklad houseboat. S použitím linku: Na registráciu prvých pár z vás dostane zľavu 20 eur. ak máte voľnú izbu (napr. počas ciest), môžete prenajať aj svoj byt. dajte si pozor na iné podobné weby (napr. ho- meaway), ktoré sú tiež pomerne populárne, ale neručia za ubytovanie. pár ľuďom sa stalo, že zaplatili zálohu za dom, ktorý neexistoval. airbnb uvoľnuje peniaze uby- tovateľom 24 hodín po ubytovaní, ak nedôjde k sťaž- nosti od hosťa. ak sa ocitnete niekde, kde nemáte možnosť uby- tovať sa, mobilné aplikácie booking.com a hipmunk vám pomôžu s rýchlou rezerváciou hotela aj v rovna- ký deň. často je dobré pri dlhšom pobyte na jednom mieste dohodnúť ubytovanie cez internet na pár dní a potom nájsť lepšie ubytovanie priamo na mieste. INtERNEt v hoteloch nie je vždy prístup na internet samozrej- mosťou a hoci webová stránka píše, že internet je do- stupný, nemusí to znamenať, že je dostupný zadarmo. Možností, ako sa v takom prípade pripojiť, je viacero. klasickou možnosťou je nájsť príjemnú kaviareň s prí- stupom na internet. v niektorých štátoch ulovíte free wifi na ulici pomerne bežne (napr. v meste Wroclaw v poľsku majú mestský internet takmer po celom cen- tre). v Japonsku sa s nezaheslovaným internetom na ulici môžete rozlúčiť – a ak ho chytíte viac ako niekoľ- kokrát, odporúčam podať si rovno aj lístok do lotérie, máte asi nezvyčajné šťastie. S pekným nápadom prišla firma Fonera: kúpite si od nich wifi router, ktorý môžete po- užiť ako váš súkromný wifi router doma. toto zariade- nie vytvorí dve siete – vašu privátnu, šifrovanú, kam sa pripájate s počítačmi, a odizolovanú sieť pre návštev- níkov, ktorej môžete obmedziť rýchlosť a ktorá nemá prístup do vašej domácej siete. Zdieľaním internetové- ho pripojenia pre okoloidúcich návštevníkov sa stávate súčasťou tejto veľkej siete a môžete využívať prístup cez akýkoľvek podobný router inde vo svete. Na Sloven- sku ich zatiaľ veľa nie je (ale predpokladám, že doma sa na internet viete pripojiť inak). Naopak, krajiny ako napr. veľká Británia alebo Belgicko sú týmito routermi takmer úplne pokryté. ako bonus môžete svoje pripo- jenie na internet poskytnúť buď všetkým zadarmo, ale- bo sa rozhodnete pripojenie spoplatniť. ktokoľvek, kto si pripojenie cez váš router kúpi, vám prinesie 50 per- cent ceny paypassu, ktorý vám pošlú na váš paypal účet. ďalšou možnosťou je využiť služby mobilných dátových sietí. dátový roaming ako taký je väčšinou veľmi drahý (s výnimkou väčšinou krátkodobých akcií operátorov) a oplatí sa často kúpiť miestnu SIM kartu (zoznam ponúk predplatených SIM kariet napr. na: ak však cestujete medzi rôznymi krajinami, ne- musí to byť až také jednoduché. alternatívou môže byť služba ako droam.nl alebo tripbutler.com, ktorá vám dodá prenosný 3g router na batériu (s ich SIM kar- tou), vďaka ktorému sa môžete pripojiť na internet cez akékoľvek zariadenie podporujúce wifi. pri pripájaní sa cez wifi si dávajte pozor na bez- pečnosť, hotelové wifi siete často odpočúvajú prevádz- ku (nie vedome, zvyknú byť hacknuté). otvorené wifi siete, ktoré nepýtajú heslo, teoreticky komukoľvek umožňujú odpočúvať prenášané dáta. ak môžete, po- užívajte šifrované pripojenie (nainštalujte si do prehlia- dača, zabezpečí šifrované pripojenie na stránky, ktoré to umožňujú): a pozor na vírusy. keď už hovoríme o vírusoch, existuje jeden zaujímavý, ktorý je čisto textový. otvor- te si na notebooku alebo telefóne na ktoromkoľvek letisku zoznam dostupných wifi sietí. Je veľmi pravde- podobné, že uvidíte sieť „Free public Internet“. keď sa pripojíte, zistíte, že cez túto sieť internet nefunguje, vzdáte to a nastúpite do lietadla. keďže ide o tzv. ad- -hoc sieť, keď vystúpite z lietadla a čakáte na batožinu, vaše zariadenie vysiela do okolia sieť „Free public Inter- net“. a takto sa pripojí niekto iný a prenesie ju niekam inam. Zatiaľ bola takmer všade, od kambodže po New york. tento vírus je v podstate neškodný, ale tie nao- zajstné môžu byť problematické. preto na cestovanie používam tablet alebo lacný netbook. Nemám na ňom citlivé dáta a keď ho hoci aj ukradnú, bude mi to ľúto, ale nie tak, ako keby mi ukradli môj hlavný notebook. NákuPy pri akýchkoľvek nákupoch online odporúčam pozrieť: Je to agregátor zľavových kupónov (kódov na zľavu). Zadáte názov obchodu a ak sú tam použiteľné kupóny, získavate často zľavu bez toho, aby ste museli urobiť čokoľvek iné. ak ste fanúšikmi zľavových portálov, vedzte, že fungujú aj za hranicami. Najznámejším z nich je: odporúčam si na účely registrácie na zľavové portály zriadiť free e-mail, pretože vás veľmi pravde- podobne budú každý deň spamovať ponukami, ktoré vás nezaujímajú. Na rozdiel od slovenských zľavových portálov väčšie zahraničné portály, ako napr. spomína- ný groupon, ručia za kvalitu a keď ste nespokojní, vrá- tia vám peniaze (vyskúšané, využité). tuRIStIckí SPRIEvOdcOvIa Najznámejší vydavateľ turistických sprievodcov je lo- nely planet. vydávajú aj online verzie do smartphonov alebo tabletov, ktoré sú samozrejme oveľa ľahšie. Nevý- hodou je, že hotely, ktoré sú tam spomenuté, takmer okamžite po vyjdení sprievodcu zdvihnú ceny (naj- mä preto, že aj dopyt po nich stúpa). to isté platí aj o miestach, na ktoré vás chcú poslať – pravdepodob- ne tam bude ďalších pár desiatok turistov s rovnakou knižkou. ak chcete turistického sprievodcu, skúste nejaké- ho menej známeho (napr. rough guides alebo Wikit- ravel). osobne odporúčam vykašľať sa na turistických sprievodcov úplne, prečítať si základné informácie o mieste na internete a improvizovať. ale ak vám bude chýbať tá fotka pred fontánou zo 16. storočia... ak stále nie ste presvedčení o tom, prečo turistic- ký sprievodca nepodáva najlepší obraz o zaujímavých miestach, prečítajte si, čo píše o mieste, kde bývate. My sme sa celkom pobavili... čO SI ZObRať? čo najmenej. vo väčšine sveta je civilizácia, kde sa prí- padný chýbajúci šampón dá dokúpiť. Ja si pri cestova- ní rád doprajem malý portabilný luxus, čo je v mojom prípade dobrý čaj (ak nejdem do ázie). ale čím me- nej vecí máš, tým ľahšie a rýchlejšie sa pohybuješ. ak sa zbalíte do príručnej batožiny, ušetríte predovšetkým čas (nemusíte čakať na vyloženie batožiny, ale môžete rovno z lietadla ísť na miesto určenia). dávajte si pozor na to, čo v príručnej batožine nemá byť. čo sa týka oblečenia, odporúčam rýchlo schnú- cu spodnú bielizeň (vrátane tričiek). Môj obľúbený výrobca je exfficio s ich radom give-N-go. keď ho operiete čo aj v umývadle, do pár hodín je suchý, zá- roveň priedušný a pohodlný. Stačí zobrať dva-tri kusy spodného prádla a dve-tri tričká – ste každý deň v čis- tom bez zbytočných gramov batožiny. keď sa spotíte, je to rýchlo suché a bez zápachu. druhou možnosťou je oblečenie z merino vlny, napr. Icebreaker, ktoré taktiež pomerne rýchlo schne, ale vydrží dlhšie bez zápachu (aj keď ho pár dní neoperiete). záver Na internete (a v spomínanom Travel Hacking dokumen­ te) je veľa informácií o tom, ako cestovať. Ostáva len do­ masedom odpovedať na otázku: Prečo? Zmena prostredia aspoň u mňa podporuje krea­ tivitu, umožňuje mi pochopiť, že veci môžu fungovať aj úplne inak, ako som na ne zvyknutý a často mi po do­ volenke napadnú nové spôsoby riešenia zložitých prob­ lémov – na aké som doma nevedel prísť. Na takú zloži­ tú otázku o zmysle cestovania nech však odpovie radšej niekto skúsenejší, napríklad Mark Twain: „Cestovanie má fatálne dôsledky pre predsudky, zaslepený fanatizmus a obmedzenosť.“ Príjemnú cestu a šťastný návrat domov. Text Juraj Bednár Ilustrácie Erik Lehrer na Takú zložiTú oTázku o zmysle cesTovania nech však odpovie niekTo skúsenejší, napríklad mark Twain: „cesTovanie má faTálne dôsledky pre predsudky, zaslepený fanaTizmus a obmedzenosť.“ magazinewithadifferencefightissue87

Navštíviť „domov čaju“ bolo dlho naším snom. a až tak veľa k tomu netreba. let z Bangkoku do Jing hongu trval pomer- ne krátko. Jing hong je malé polmiliónové mestečko a aj preto sme si zaslúžili pozornosť čínskych colníkov, ktorí nedokázali pochopiť, prečo by tam niekto chcel ísť. vysvetleniu o čaji veľmi nerozumeli. Cítili sme sa asi podobne, ako keby partička japon- ských turistov vystúpila z lietadla na Sliači a tvrdila, že sa chce ísť pozrieť, ako sa u nás pestuje repka olejná. pozornosti sme sa dočkali aj v meste, kde sa za nami otáčali ľudia a pozorovali nás. oblasť Xishuangbanna (skúste to vysloviť, znie to parád- ne) na juhu provincie yunnan je domovom čajových plantáží a v okolitých horách sa pestuje najkvalitnejší čaj typu pu-ehr. vlhké subtropické podnebie a okolité hory sú ideálne na turis- tiku. Zahmlené čajové plantáže boli ešte krajšie a pokojnejšie, ako som si predstavoval. v miestnych čajovniach v okolí zná- mych tovární na spracovanie čaju v mestečku Meng-hai nám hneď pri vstupe naliali. My sme chceli ochutnať najprv zelený puehr vo forme nestlačených lístočkov, zvaný tiež maocha. v obchode s čajom na nás chvíľu nechápavo pozerali (na „ne- chápavé pohľady“ sme si začali zvykať). Maocha je jemne spra- covaný čaj, vyrobený z lístočkov čajovníka, ktorý je opražený na veľkom woku alebo vysušený, aby sa zastavila oxidácia. k fi- nálnemu produktu, ktorého časti sme si mohli pozrieť na plan- tážach a v továrňach, je ešte dlhá cesta. poviem azda len to, že pu-ehr je jediný typ čaju (teda nápoja z čajovníka, nehovorím o bylinkových čajoch), ktorý v prípade dobrého skladovania podporujúceho fermentáciu zreje (podobne ako víno). dobre spracované kvalitné puehry, skladované 30 a viac rokov, majú obrovskú cenu a vynikajúce vlastnosti. ak vám však v čajovni ponúkajú iný typ čaju, ktorý má vyše roka, nebude to nijaká extra pochúťka – väčšina klasických čajov sa pije, keď sú čo najčerstvejšie. čajové plantáže sú oázou pokoja. pre miestnych sú väč- šinou nezaujímavé, takže sa na horách stretnete skôr so psík- mi a inými domácimi miláčikmi ako so zamestnancami alebo majiteľmi. pri návšteve trhu môžete vidieť niečo, čo by ste po- oblasť xishuangbanna na juhu provincie yunnan je domovom čajových planTáží a v okoliTých horách sa pesTuje najkvaliTnejší čaj Typu pu-ehr. vlhké subTropické podnebie a okoliTé hory sú ideálne na TurisTiku. Y u n n a nčajový raj inspiremagazine88 TRAVEL FIGHTISSUE

važovali za domáceho miláčika, pražiť sa na ohni – miestne kmene považujú psy za pochúťku, aj keď nikdy nejedia psy, ktoré chovajú ako domáce zvieratá. Miestna kuchyňa však oslovila aj nás ako vegetariánov. prevádzkovateľky stán- kov s dobrotami na miestom trhu zaskočila naša otázka: „Máte niečo bez mäsa?“, ktorú sme mali napísanú v telefóne čínskymi znakmi. po chvíli sa iba usmiali, začali sa pozerať po stole a potom sklamane odpovedali, že nemajú. v reštaurácii Mei Mei‘s, kde sme sa zoznámili s inými cudzincami, však mali aj miestne vegetariánske dob- roty: ryžu s ananásom varenú priamo v ananáse, miestne zeleniny (netušíme aké) s arašidovou zálievkou, ryžu s Judášovým uchom (uchovec bazový), čerstvé hrášky a tropické ovocie. a, samozrejme, skvelý čaj. od klasickej „čínskej kuchyne“, ako ju poznáme u nás, to malo veľmi ďaleko. ale to je ako hovoriť o „európskej kuchyni“ – čína je naozaj veľmi veľká. Cudzinci, s ktorými sme sa zoznámili, tu pracujú na výskume miestnej eko- lógie. Centrálny plánovač komunistickej strany zhodnotil, že ekonomika potrebu- je kaučuk a tak podporuje vysádzanie kaučuku, ktorý pomaly vytláča nielen čajové plantáže. Jeho efekt je ten, že odoberá vlhkosť z okolia a tak sa prestáva dariť iným plodinám. Je to však recept na iné zbohatnutie. keď už nebude treba toľko gumy, budú pravdepodobne rozmýšľať, ako prerobiť „púšť“ naspäť na čajové plantáže... ak by ste tento názor chceli napísať na Facebook, zistíte, že podobne ako twit- ter a mnoho iných webov z číny nefunguje. obísť sa to dá pomocou vpN, ale veľmi by som sa tým nechválil... Cestou naspäť do laosu sme sa zastavili v pohraničnom mestečku Mongla. tu- ristickí sprievodcovia ho popisujú ako temné miesto plné štátnych jednotiek v pre- strojení a depresívnej nálady. pridávame: odporná strava, lacné karaoke krčmy a ne- príjemní ľudia. výnimkou bola internetová kaviareň, ktorej majiteľ (napoly číňan, napoly laosan) si s nami dal pár drinkov a vynikajúcou angličtinou (ktorú sa naučil z anglického vysielania čínskej televízie) s nami konverzoval o živote. čo by chcel robiť? Cestovať tak ako my. problém je v železnej opone, ktorú však v tomto prípade nevytvorila „komunistická“ čína, ale my – dostať víza do krajín európskej únie je pre číňanov takmer nemožné, ak nechcete byť súčasťou zabalíčkovaného zájazdu a kontakt s krajinou mať pol hodiny, keď vás vypustia odfotiť si pamiatky. Spustila sa mi v hlave „Fortress europe“ od asian dub Foundation. škoda, keby som mal inter- netovú kaviareň v Bratislave, s takýmto hosťom by som si tiež rád pokecal... Xishuangbanna a mestečko Jing hong nemá takmer žiadnych turistov. aj na- priek tomu sa tu nachádzajú tropické kúpele, skvelé reštaurácie a nádherné, pokojné hory. ak nemáte paranoju zo sledovania a z nepríjemných centralizovaných štátnych režimov, skúste to. alebo čínu navštívte aj tak – myslím, že európska únia smeruje k niečomu podobnému. Som zvedavý, či nás do číny pustia aj o 30 rokov. alebo si len odfotiť čajovú plantáž z autobusu, kúpiť pu-ehr do čajovne a šup-šup naspäť domov... text Juraj Bednár Foto Jana hajduková magazinewithadifferencefightissue89

výlet do Maroka sa začal na Malte. Na peknom, ale nudnom malom ostrove, kde som necelý rok pracoval. želal som si ešte pred návratom domov zažiť niečo ve- selé a plánoval cestu do španielska. po pätnástich mi- nútach pri mape a hľadaní leteniek bolo rozhodnuté. Zmena plánu, smer Maroko. Neuveriteľné, ale skutočné. asi ani mňa neob- chádza proces starnutia a s ním rôzne pocity spojené s mojím predchádzajúcim cestovaním osamote, a tak som si povedal, že sa odteraz o tie krásy a zážitky bu- dem s niekým deliť. pred cestou do Maroka mi v mo- mente napadlo pár ľudí, ale najsprávnejším bol drsný starší chlapík, Ironman z roku 1987, môj otec, čerstvý šesťdesiatnik a dobrodruh. MaRakEš alláh akbar, alláh akbar... prvá ranná modlitba sa ozýva z najväčšej mešity koutoubia s východom sln- ka a život v uliciach Mediny v Marakeši sa začína. ranná hygiena, voda z hrnca na ruky a rozospaté oči, ľudia posedávajúci na zemi pri sladkom mätovom čaji a okrúhlom chlebe začínajú deň veľmi skoro, ale pomaly. deň a noc sú podstatne rušnejšie. preplnené a za- dymené ulice akusticky dopĺňa arabská hudba, trúbe- nie mopedov, hlasné rozhovory a najrôznejšie svetové jazyky, ktorými sa predavači usilujú prilákať turistov do svojich miniatúrnych obchodov s koreninami, ume- ním, elektronikou, zbytočnosťami, sladkosťami a čaj- mi. predávajú všetci, kúpite všetko. v Marakeši sme bývali v zapadnutej ulici v Medi- ne. v každý deň, ktorý sme tu strávili, nám netrvalo ani päť minúť a boli sme stratení v labyrinte starých ulíc. Mapu sme vytiahli iba raz a hneď pochopili, že je nám úplne zbytočná. prvé dni sme sa spoliehali na malých sprievodcov. lokálne deti, ktoré nás neustále prena- sledovali, niečo ponúkali a ukazovali cestu k námestiu djenaa el Fna. Námestie sme tak s ich „pomocou“ našli po hodine blúdenia viacmenej v tých istých okruhoch. trhy, mešity, najrôznejšie obchody a dielne sme tak spoznali priam dokonale. Na djenaa el Fna sa dnes stretáva šeherezáda s lady gaga. tradičné a moderné, všetko na jednom obrovskom námestí. rozprávači príbehov, zaklína- či hadov, pouliční zubári, moderní hudobníci, break dance a kuchári, ktorí sa chvália jedlom lepším, ako by pripravil Jamie oliver. ochutnali sme všetko, kuskus, m a r o k o D e l i g h t TRAVELinspiremagazine90

tajin, halal mäso, zeleninu s tradičným chlebom. všet- ko naozaj fantastické, aj v akomkoľvek jednoduchom stánku na ulici. pri správnom dávkovaní domácej sli- vovice nebolo jedlo pre žalúdok žiadnou hrozbou, ani po kulinárskych experimentoch s domácim jogurtom a mliečnym koktailom z datlí, podávanom v jemne opláchnutom pohári. HORy Na rozdiel od miest si pokoj užijete v púšti, na pobreží atlantiku a v horách. po odchode z Marakeša máte po- horie atlas celú sedemdesiatkilometrovú cestu neustále pred sebou. vo výške 3 268 m. n. m. v rezorte oukai- meden sa od decembra do marca lyžuje. Za desať eur na deň si požičiate výstroj, za ďalších desať permanent- ku na šesť vlekov a jednu lanovku. Naším cieľom bola dedina Imlil, odkiaľ možno vystúpiť na najvyšší kopec severnej afriky, Jebel toubkal 4167mnm. ešte sme stá- li jednou nohou v autobuse, už sme mali sprievodcov. počas dvoch hodín dojednávania ceny a po litroch čaju sme boli pre hasana a jeho bratov najlepšími kamarát- mi aj nepriateľmi. výstup trvá dve noci s prenocovaním v poslednej dedine asni a na horskej chate Club alpin Français dva kilometre pod vrcholom. hoci vás budú sprievodcovia presviedčať, že vás zavalí lavína alebo sa stratíte, dá sa výlet absolvovať aj individuálne. Je však prijemné tráviť čas s lokálnym horalom, ktorý pozná nielen každý kameň, ale predovšetkým všetkých oby- vateľov horských osád. Ľudia sú priateľskí a budú vás pozývať na čaj, posedenie a rozhovor. Náš horský vod- ca hasan, zrobený štyridsiatnik s jedným zubom, sa ne- ustále usmieval. Bolo nám jasné, že úsmev je v náplni jeho práce a bolo mi ho miestami ľúto, keď som však videl jeho radosť na vrchole, ktorý navštívil už hádam stokrát, bolo mi lepšie. hasan s bratmi stavia horskú chatu a ja mu držím palce. hore, po trojhodinovom stúpaní v snehu a ľade z poslednej chaty, vás čaká prí- jemný pocit a výhľad na púšť a okolité hory. výstup sa dá s mačkami a cepínmi zvládnuť aj bez vážnejšieho tréningu. pravdepodobne však budete ďalších pár dní v meste trpieť pri náročných výstupoch na obrubníky a schody. PObREžIE v dedine diabat na pobreží atlantiku má každý svo- ju historku o tom, ako tu žil Jimi hendrix. Spomínajú predovšetkým skladbu Castles Made of Sand, ktorú tu le- genda stvorila. príbehy sa počúvajú dobre, a tak som si povedal, že „skutočný príbeh“ z lonely planet o tom, že Jimi Maroko navštívil iba na pár dní, nemal so sebou ani gitaru a Sand Castles zložil ešte pred návštevou Ma- roka, je prosto nezmysel! Bolo šesť hodín večer a my sme potrebovali nájsť odvoz v smere Sidi kaouki. tridsať kilometrov môže byť v odľahlejších častiach krajiny a vo večerných ho- dinách dosť ďaleko. postavili sme sa na hlavnú cestu a čakali na autobus alebo grand taxi. keď po dvadsia- tich minútach čakania okolo nás prešiel iba preplnený minibus, bolo jasné, že marocký raj surferov si pozriem iba na googli. dúfajúc, že náš najjužnejší cieľ uvidíme aspoň z diaľky, sme vybehli na kopec pri diaľnici. Nevi- deli sme nič a tak nám nezostávalo iné, ako sa vrátiť do mesta, odkiaľ sme ďalší deň cestovali domov. Na cesto- vaní mám najradšej náhody a stretnutia. v momente, keď sme sa dostali na hlavnú, pomaly sa k nám blíži- la stará dodávka. Z diaľky som videl nemeckú značku a stopoval rukami aj nohami. o minútku sme už fajčili hašiš v hippie volkswagene a delili sa o zážitky s mla- dou Nemkou a Maročanom, ktorí boli na cestách už tri mesiace. Cieľ ich cesty bol nejasný, a tak sa rozhodli, že nás do Sidi kaouki zoberú a strávia tam noc. tejto de- dinke venujú bedekre väčšinou tri riadky: o surfovaní a západoch slnka. Ja som však Sidi kaouki ako finále výletu vidieť musel. Mám rád miesta, kde sa končí cesta a asfaltka za ňou sa stráca niekde v lese alebo v poli, v tomto prípade v pieskových dunách. presne takéto miesta ma vždy vedú k myšlienke vrátiť sa a pokračovať ďalej. Zatiaľ som nemal príležitosť vrátiť sa na miesta, kde som už v minulosti bol. dva týždne v Maroku však boli príliš krátke a tak sa tam určite vrátim. pokračovať ďalej tou cestou za Sidi kaouki, do západnej Sahary a do hôr. Inš alláh. Maroko je najlepšie navštíviť na jar a jeseň. V oceáne sa už krátko okúpete, s neoprénom posurfujete, na horách sa dá lyžovať a v mestách sa môžete túlať aj celý deň, čo je v letných horúčavách nereálne. Celý rok nájdete low cost spojenie cez Valenciu, Berlín alebo Londýn. Cestu Marokom si užijete v starom autobuse, na ťavách a osloch, v moderných vlakoch a nesmrteľných grand taxi. Grand taxi je päťdverový mercedes, ktorému sa už tachometer netočí. Zo staníc od­ chádza, až keď sú vzadu štyria a vpredu okrem vodiča ďalší dvaja pasažieri. Jednu noc v auto­ buse som sa zobudil s pocitom, že cestujeme nekonečnou húsenicovou dráhou. Rozbitá ces­ ta nás natriasala a ja som nemohol spať. Sledoval som tmavú krajinu, pohľad mi padol na lokálneho cestujúce­ ho. Z jeho batohu dnu a von lozili šváby. Žiaden problém, po roku na Malte som so švábmi zadobre a tak som si zastrčil nohavice do ponožiek, košeľu do nohavíc a otca, ktorý spokojne spal, aj keď sa po ňom sem tam nejaký šváb prešiel, radšej nebudil. Stopovanie je raritou. Autá jazdia preplnené a pre stopára väčšinou miesto nemajú. Marakeš je ideálna základňa. Z centrálnej stani­ ce Bab Doukkala sa autobusmi či grand taxi dostanete všade. Za dva týždne stihnete výlet do púšte Merzouga neďaleko hraníc s Alžírskom. Pár dní v rušnom Marake­ ši, uvidíte pobrežné mestá Rabat, Casablanca, El Jadi­ da, Oualidia, Safi, Essaouira až po surferský Sidi Kaouki alebo kitesurferskú Dakhla, výlet do dolín Ourika, Dadés a do pohorí Atlas a Anti­Atlas. Ak máte času viac, improvi­ zujte. Stretnite ďalších cestovateľov a miestnych. Ak máte času ešte viac, zostaňte ešte dlhšie, tak ako Jimi Hendrix, Jack Kerouac, Jim Morrison a ďalší... Text a foto Filip Gelačík maroko je najlepšie navšTíviť na jar a jeseň. v oceáne sa už kráTko okúpeTe, s neoprénom posurfujeTe, na horách sa dá lyžovať a v mesTách sa môžeTe Túlať aj celý deň, čo je v leTných horúčavách nereálne. magazinewithadifferencefightissue91

štvrtý rok žijem a pracujem aj s priateľkou na malom ostrove Iona, ktorý je časťou vnútorných hebríd na západnom pobreží škótska. vnútorné hebridy pozostávajú asi zo 40 ostrovov, z ktorých sú niektoré obývané a niektoré boli opustené počas highlandských čistiek. Náš ostrov Iona je veľký cca 1 krát 3 míle a populácia je asi 100 obyvateľov. No nechajme čísla číslami a poďme sa baviť o prírode, pretože tá je tu nádher- ná. Najvačším pohorím vo veľkej Británii sú škótske highlands s najvyšším vrchom Ben Nevis, 1 344 m. n. m. No ja sa budem venovať hlavne blízkemu okoliu ostrova Iona a špeciálne jednému maličkému ostrovu, Staffa, ktorý je od nás vzdialený asi 30 minút jazdy malou motorovou loďou. všetky okolité ostrovy sú jednými z najstarších vulkanických ostrovov v európe, no Staffa je výnimočná. Meno Staffa dali tomuto ostrovu vikingovia, lebo im pripomínal ich domy, ktoré boli postavené z vertikálne kladených kmeňov stromov. Staffa je totiž v pod- state ostrov sformovaný z vertikálnych mnohouhlových bazaltových stĺpov, ktoré sa sformovali pomalým chladnutím lávy. Stĺpy majú tri až osem hrán, najčastejšie šesť. ostrov do konca 18. storočia obývala istá rodina, ktorá tam musela mať naozaj ťažký život. Západné pobrežie je známe veľmi zlým počasím v zime, spojeným s vetrami so silou hurikánu. v súčastnosti sa na Staffu dá ísť výletnými loďami, ktoré majú pravidelné od- chody z prístavov a vačšinou sú to poldňové alebo celodenné tripy. alebo sa potom dajú alternatívne prenajať menšie lode, na ktorých sa dá s majitelmi dohodnúť, kam chcete ísť a čo chcete vidieť. asi po hodinovom výlete, počas ktorého sú častými stretnutia s tuleňmi, delfínmi, veľkým množstvom morských vtákov, no a keď máte šťastie, tak natrafíte na žralokov obrovských, ktorí sa živia planktónom, a takisto nie- koľko druhov veľrýb ako napríklad kosatky či vráskavce, vás loďvyloží na východnom brehu ostrova. prvé kroky väčšinou mieria cez takzvanú Collonade alebo great face, StaFFa škótsky ostrov inspiremagazine92 TRAVEL FIGHTISSUE

kde perfektne vytvarované, asi 20 metrov vysoké bazaltové stĺpy pripomínajú skôr dielo umelca než dielo prírody. Chodník vás dovedie do najväčšej zo šiestich jaskýň Fingal‘s cave, asi 80 metrov dlhej a 20 metrov vysokej. Jaskyňa je nádherná a hovorí sa o nej, že spieva. keď sa v nej zastavíte a započúvate do príboja atlantiku, máte naozaj pocit, že spieva. v roku 1829 navštívil jas- kyňu skladateľ Felix Mendelssohn a skomponoval tu jedno zo svojich diel. ak sa na Staffu vyberiete medzi májom až júlom, privítajú vás stovky aliek bielobradých, ktoré ja nazývam papagájmi škótska, sú to morské vtáky s pestro sfarbe- nými hlavami a zobákmi. alky prichádzajú hniezdiť na ostrovy západného pobrežia, vyhrabávajú si asi meter hlboké nory v zemi, kam nakladú vaj- cia. Sú to kuriózne stvorenia a neboja sa ľudí, pokojne si medzi ne sadnete a môžete ich sledovať hodiny. Mláďatá opúšťajú hniezda začiatkom júla a koncom mesiaca celá kolónia odlieta na otvorený oceán, kde prežijú zvyšok roka na vode. Staffa je výnimočné miesto a určite je hodná návštevy, ak plánujete cestu do škótska. meno sTaffa dali TomuTo osTrovu vikingovia, lebo im pripomínal ich domy, kToré boli posTavené z verTikálne kladených kmeňov sTromov, no a sTaffa je v podsTaTe osTrov sformovaný z verTikálnych mnohouholných sTĺpov. magazinewithadifferencefightissue93

Nedá mi ešte nespomenúť vedľajší ostrov Mull, no a sa- motné highlands, samozrejme. Nádherná príroda, no kopce sú viac-menej holé, bez lesov, ktoré si obyvatelia, bohužiaľ, skoro kompletne vyrúbali pre pasenie oviec a dobytka, no na kráse im to neuberá. Je to nádhera túlať sa dlhými údoliami v objatí hor alebo sa kochať výhľadmi z vrcholov a hrebeňov. Najväčšou výhodou tu asi je, že sa v podstate môžete túlať kde- koľvek, aj mimo vyznačených chodníkov. ak nie je niekde vy- slovene napísané „Súkromný pozemok“, môžete dokonca aj stanovať kdekoľvek. Ľudia si tu prírodu veľmi vážia a len veľmi ťažko nájdete odpadky v prírode alebo na par- koviskách. škóti sú úžas- ní ľudia, všetci vysmiati, radi pomôžu alebo po- radia. čo sa týka cesto- vania, ak vás zaujala Staf- fa a západné pobrežie, celkovo najlepšie je sad- núť v edinburghu alebo v glasgowe na vlak do malého rybárskeho mes- tečka oban, cesta trvá asi 3,5 hodiny. v obane nájdete terminál, odkiaľ pravidelne premáva tra- jekt na ostrov Mull. tam sa potom môžete rozhodnúť a vybrať sa na sever do tobermory alebo na západ na ostrov Iona. Z obidvoch miest už premávajú lode na Staffu. ak sa chcete vydať do highlands, tak potom ta- kisto z edinburghu alebo glasgowa vlakom alebo autobusom do mesta Fort William, ktoré leží na úpätí Ben Nevis, najvyššej hory veľkej Británie. No a keď už ste mimo veľkých miest, dá sa stopovať bez problémov, hlavne miestni radi berú stopárov. v každom mestečku alebo dedine je niekoľko možností na ubytovanie, či už v hosteloch alebo Bed and breakfast, alebo, ako som už spomínal, nie je problém postaviť si hocikde mimo mesta stan a vychutnať si západ slnka s pohárom dobrej whisky. škótsko je nádherná krajina skvelých ľudí a určite sa opla- tí navštíviť ju. text a foto Martin kubeš je To nádhera Túlať sa dlhými údoliami alebo sa kochať výhľadmi z vrcholov a hrebeňov. najväčšou výhodou Tu asi je, že sa v podsTaTe môžeTe Túlať kdekoľvek, aj mimo vyznačených chodníkov, môžeTe dokonca aj sTanovať kdekoľvek. inspiremagazine94 TRAVEL FIGHTISSUE

42alexanDra uzik My name is... Alexandra a pred dvoma mesiacmi som prišla do New Yorku, splniť si svoj veľký sen. Odkedy som tu, dennodenne bojujem. Väčšinou sama so sebou. Bojujem o právo a prostriedky (hlavne finančné), aby som mohla žiť v mojom vysnívanom meste. Práve teraz, keď toto píšem, mám narodeniny. I keď je to taký voľnejší deň, boj ne­ ustáva. Ak sa nechcem uspokojiť s niečím menej, musím bojovať ďalej. Až do konca. Aj keď je pravda, že nie som typický bojovník, určite nie som quiter. A preto ostávam naďalej žiť bojovať v New Yorku. 43jakuB ptačin Je mladý a rozhodne robí veľa. Nesedí na zadku a má svoj cieľ. Spolu s priateľmi a spo­ lužiakmi sa mu nepáčilo, ako sa študuje na vysokých školách a tak začali organizovať Unicamp (neformálnu študentskú konferenciu). Chceli pred študentov postaviť ľudí z pra­ xe a ľudí, ktorí dokážu študentov motivovať a inšpirovať. Po prvom úspešnom ročníku za­ ložili občianske združenie BCK_SPC (Back­Space) a začali toho robiť ešte viac. Okrem Unicampu, ktorého tretí ročník bude v októbri, založili spolu s KC Dunaj QuickKancle (inkubátor/ coworking pre neziskovky zdarma), v spolupráci s PecoBikes cycloprojekt Kolokolo – (študenti si môžu za symbolický poplatok požičať KOLOKOLO bicykel na celý semester), či spolu s Milk studiom rozbehli DesignWalks (prehliadky designových a archi­ tektúrových štúdiách v Bratislave). V hlavách však majú ešte veľa ďalších projektov, ktoré čakajú na realizáciu. Jakub popritom stále študuje na FMK UCM v Trnave a pracuje ako creative designer pre Sygic (jednu z najrýchlejšie rastúcich IT spoločností v Európe, ktorá sa venuje vývoju navigačného softwaru). S priateľmi taktiež pracuje na startupe www.fore­ taster.com, ktorý pomáha pochopiť, ako sa z návšteníkov vášho webu stávajú zákazníci. S týmto projektom získal druhé miesto na Slovak start­up Development Program a v ok­ tóbri odchádza na skusy do Silicon Valley. Čerešnička na koniec, vo voľnom čase už viac ako 10 rokov hrá na bicie. Foto archív autorov 41Slovákovci Skáču po sklenených črepoch, hltajú oheň, oháňajú sa elektrickými tyčami a chovajú hady. Áno, aj toto robia umelci­performeri Kristína a Igor Slová­ kovci. Igor je prvým slovenským fakírom a za presadenie tohto žánru bojuje už roky. Krásna Kristína vyštudovala herectvo a venuje sa predovšetkým žonglérskemu umeniu. Obaja ruka v ruke tvoria asi najsilnejší a najmilší pár zábavného priemyslu na Slovensku. Svoje ohromujúce vystúpenia predvádzajú nielen doma, ale po celom svete. Nemajú „normálnu“ prácu. Majú v sebe lásku k umeniu a zručnosti, ktoré ich živia a za takýto spôsob života bojujú každý jeden deň. Foto archív Aratorn Aspis 40michal Yooniq Divinec Príbeh sa začína nevinným pohľadom na jeden malý nepodarený bicykel kdesi na Tajwa­ ne. Keď ho uvidel, v hlave mu prebleslo niekoľko nápadov, ako ho zmeniť. Bola to len letmá myšlienka, aká príde a zrazu sa stratí. Michal bol vtedy ešte na strednej a to, čo bude robiť v živote, neriešil. O pár rokov mal v ruke diplom bakalára a zrazu sa musel roz­ hodnúť. Začať s podnikaním alebo sa stať zamestnancom? Nemal jasný plán, tak sa roz­ hodol pre naoko jednoduchú druhú možnosť. Prácu ešte v skúšobnej lehote vzdal. Nešlo o to, že by ju nezvládal, ale mal pocit, že je to len nekonečné zabáranie rúk do piesku bez výsledku. Pred ním sa znova črtala vidina vlastného podnikania. Začal hľadať vo svojom okolí niečo, čo ho rozčuľuje alebo sa zdá nelogickým. Kto hľadá, nájde. Michalovi boli tŕňom v oku mestské bicykle, ktoré sa začali vo veľkom objavovať ako moderný spôsob dopravy. Všetky boli veľké a nemotorné, čo absolútne odporovalo princípom mestského prostredia, kde človek nemá miesta nazvyš, či už doma, v kancelárií alebo na ceste. Vte­ dy si spomenul na ten malý tajwanský bicykel a plán bol na svete. Vyrobiť malý, elegant­ ný, agilný urban bike. 1. septembra si sadol za stôl a začal na svojom sne pracovať. Po prvých nákresoch a nápadoch nasledovala priama cesta do Ázie, kde sa mu podarilo dohodnúť s výrobcom a v novembri uzrel svetlo sveta prvý prototyp. Doladilo sa pár de­ tailov a vo februári sa začala výroba prvých yooniqov. Nápad nadchol jeho známych, ktorí sa ponúkli a ochotne pomohli s dizajnom loga a s programovaním webu. V priebehu pár týždňov bolo všetko hotové a posledné, čo chýbalo, bola zásielka z Ázie, ktorá dorazila začiatkom mája. Michal trištvrte roka tvrdo pracoval na svojom sne vytvoriť niečo nové a podarilo sa mu to. Ten krásny pocit sa jednoducho nedá opísať. Text Patrícia Drobná www.yooniq.eu príbeh sa začína nevinným pohľadom na jeden malý nepodarený bicykel kdesi na Tajwane. keď ho uvidel, v hlave mu prebleslo niekoľko nápadov, ako ho zmeniť. PEOPLE 100 magazinewithadifferencefightissue95

kraJINa, v ktoreJ poChopíte výZNaM Slova pohoStINNoSť gruzínSko Iná ako európa, iná ako ázia – absolútne svojská a občas ťažko uchopiteľná slovami – taká je krajina, ktorú v rodnom jazyku volajú úplne inak, ako ju volá zvyšok sveta – Sakartvelo, georgia, gruzínsko. Sedím s partiou priateľov v tieni slnečníka v horúcom tbilisi a popíjame chla- dené drinky, keď nám zrazu na stôl začnú chodiť dobroty od výmyslu sveta. Nič sme si neobjednali, a tak sa len zmätene obzeráme, keď sa od susedného stola usmeje do- máci v upotenom tričku. po raftingu na rieke Mtkvari si v neďalekom lesíku v regióne Borjomi urobíme malý piknik. ešte ani poriadne nerozložíme oheň, už nám skupina chlapíkov v montérkach, ktorí si odbehli po práci na grilovanú večeru, nosí šaláty, domáce omáčky i niečo tvrdšie na posilnenie. Na malom trhovisku si vyberám šťav- naté nektarínky a broskyne, keď bábuška pri platení len mávne rukou. premýšľam, či som v utópii, v raji alebo vo sne. gamarjoba, vitajte v gruzínsku. šIaLENí taxIkáRI, kOStOLy a PacH PEkLa keď zapadne slnko, oblohu nad tbilisi začnú križovať lietadlá z rôznych kútov sveta a mesto sa mení na osvetlenú výkladnú skriňu. Náš taxikár si to šinie priamo stre- dom dvoch cestných pruhov a vzápätí predvádza sériu myšičiek, za ktoré by sa ne- musel hanbiť ani najlepší automobilový pretekár. Jazdiť taxíkom v gruzínsku nie je pre peňaženku žiaden hriech, a tak sa neustále presviedčame, že vodičák tu dostávajú tí najrýchlejší. po niekoľkých dňoch dokonca začíname hrať hru – nájdi pojazdné auto bez dlhých prasklín na čelnom skle. Zväčša sa potom rozhostí dlhé ticho. Na kráse mestu tento adrenalín neuberá. Staré drevené domy s farebnými terasami, na ktorých si domáci vychutnávajú chládok v popoludňajších horúčavách, desiatky (!) majestátnych kostolov (vrátane toho najväčšieho v celej krajine menom Sameba), ka- viarne v tureckom štýle, zahalené v dyme vodnej fajky a ležérne rozložené v úzkych uličkách, túlavé mačky sledujúce výrobu tkaných kobercov priamo na ulici – genius loci ako vyšitý. odvrátenú tvár dopĺňajú žobrajúce deti, ktoré si krátia čas v miest- nych fontánach, či práve vznikajúce ultramoderné budovy v blízkosti parlamentu so sklenou kupolou, ktoré v centre starého mesta pôsobia ako päsť na oko. tbilisi stráži pevnosť Narikala spolu s megalomanskou sochou Matky gruzínska v sovietskom štý- le. dostať sa k nej dá aj lanovkou, z ktorej sa ponúkajú výhľady na preslávené sírne kúpele s čarom orientu a pachom pekla, a domy miestnej smotánky šplhajúce sa po strmých skalách k vrcholu pevnosti. ako to už vo väčšine metropol býva, aj v tbilisi so zväčšovaním rádiusu smerom od centra pribúda chudoba, sovietska architektúra a veľa prachu z vysušenej pôdy. StOPERcENtNá vLHkOSť, StOPERcENtNé batuMI tbilisi je však len zlomok gruzínska. vojnou spred štyroch rokov poznačená kraji- na je z tých „malých veľkých“, ktoré na malom priestore ponúkajú more možností. od pobrežia zaplneného investormi cez kaukazských horských obrov až po mestá, v ktorých od éry komunizmu zastal čas a po západe slnka sa ponárajú do absolútnej tmy. do tretej skupiny určite nepatrí Batumi – horúca „perla“ čierneho mora – kde vlhkosť dosahuje takú hranicu, že vypratá bielizeň je po troch dňoch rovnako mokrá ako krátko po vyvesení. podľa domácich je vraj mesto najkrajšie po zotmení, keď sa pamiatky gýčovo rozsvietia farebnými „svetlomečmi“ ako z hviezdnych vojen. ka- menisté pláže, abecedová veža, ktorá špirálovito zachytáva gruzínske písmená, park zázrakov s vyhliadkovým kolesom za 3 lari, šumenie mora a všadeprítomné žeria- vy – to je obraz mesta postaveného pre zábavu a pre turistov. k honosnému centru patria aj rozkopané ulice, ktoré postupne likvidujú paneláky v sovietskom štýle a na- hrádzajú ich sieťou luxusných hotelov. v čase, keď sme tam boli, mala byť v Batumi dokončená fontána, ktorá mala niekoľko minút denne namiesto vody chrliť tradičný alkohol z hroznovej šťavy chacha – ako inak – zadarmo. Z miestnej tlače sme sa však dozvedeli, že jej otvorenie sa presúva na september. Možno nabudúce. StaLIN, kRavy, ďaLšIE kOStOLy a MOHutNý kaukaZ pri love toho najtypickejšieho z krajiny sa nedá obísť Gori – mesto, kde prišiel na svet diktátor Stalin. domáci mu tu postavili múzeum, ktoré konzervuje idealizovaný pohľad na jedného z najväčších svetových tyranov. Sprístupnený je aj obrnený vagón vlaku, ktorým Stalin brázdil sovietske železnice či jeho rodný dom so stenami pokry- tými dojemnými listami, ktoré si vymieňal s matkou. hoci v očiach väčšiny gruzín- cov je Stalin krutým vládcom, nájdu sa aj takí, ktorí ho milujú. Najviac ich je práve v gori, kde aj sprievodcovia v múzeu neustále opakujú, aký to bol nepochopený človek. Jaskynné mesto Uplistsikhe z 12. storočia, po ktorom dnes zostali už len zaují- mavo tvarované diery v skalách, vám dá pocit, ako by ste boli pánom vetra. ten sa tu zvyškami skalných obydlí a chrámov preháňa takou silou, až máte pocit, že vás stovky rúk ťahajú do všetkých strán. Mtskheta – mesto, ktorého meno láme jazyk aj domácim a ktoré sa právom dostalo na zoznam svetového dedičstva uNeSCo, zasa okrem obchodíkov s tradičným tovarom a starých pouličných hudobníkov ukrýva aj mo- hutnú katedrálu Svetitskhoveli. tá bola postavená na znak konvertovania gruzínska na kresťanstvo a až donedávna predstavovala najväčšiu náboženskú stavbu v krajine. Jej útroby pravidelne zapĺňajú desiatky ľudí vrúcne zvierajúcich ružence a bozkávajúcich Foto zľava doprava, zhora nadol kOStOL NajSvätEjšEj tROjIcE Na POZadí kaZbEGI / jaSkyNNé MEStO uPLIStSIkHE / Na cEStE dO GERGEtI / dIvOké kONE v REGIóNE SvaNEtI inspiremagazine96 TRAVEL FIGHTISSUE

obrazy svätých – koniec koncov, ako v celej krajine. apropo – kostoly. tie tu stoja na každom kopci, vrchu, v meste, dedinke i uprostred absolútnej ničoty. Za tým najkrajším sa treba vyšpl- hať do výšky 2 200 m. n. m. Kostol Najsvätejšej Trojice pri obci Ger- geti, ktorý dostane aj neveriacich, vyzerá na pozadí zasneženej hory kazbegi ako kulisa z rozprávky. Chuťovka pre milovníkov mýtov a legiend – práve na týchto skalách bol údajne prikovaný prometeus, keď mu orol postupne ujedal z pečene. osobitnú kapitolu si zaslúži izolovaný a nikdy nedoby- tý región Svaneti na severozápade krajiny, kde drsnosť a hr- dosť chlapov podčiarkujú všadeprítomné voľne sa prechádza- júce býky a kravy. o tvrdohlavosti Svanov kolujú v gruzínsku mnohé vtipy, ktoré ľudí prejdú, keď zistia, že ešte aj dnes sa tu príležitostne praktizuje krvavá pomsta známa ako vendeta. pri každom dome sa tu týčia typické 20 metrov vysoké obranné veže, v ktorých sa dnes skladuje už len obilie, cesta je prašná, plná jám a kravských pozdravov. Svaneti je región obklopený gigantickými štítmi kaukazu, z ktorých sa väčšina šplhá do výšok 4 000 a 5 000 m. n. m. a nabáda obzrieť si ich zblízka. Nepatrím k tým, ktorým by pri slove „turistika“ poskočilo srdce a keď som sa po vyše ôsmich kilometroch prudkého stú- pania k vytúženým jazerám vo výške takmer 2 800 m. n. m ocitla pri močarine, v ktorej si veselo kŕkali žaby, tisli sa mi do očí slzy. Nehovoriac o tom, že sme po kráčaní úzkym zrázom narazili na býka, ktorému sa nedalo vyhnúť nijako inak, ako vyjsť mu na uzučkej ceste v ústrety. Mala som oblečené sýtočervené tričko a boli mi absolútne ukradnuté všetky štúdie o tom, že táto kr- vavá farba býkov vôbec nedráždi. v hlave sa mi premieľali len nevydarené španielske corridy. So šťastím „začiatočníka“ mi po ceste skĺzol batoh so zásobami vody, jedla, teplého oblečenia a elektronických vymožeností strmým zrázom cez húštinu pria- mo do potoka. keď sa mi však na vrchole nášho kempu naskytol pohľad na stádo divokých koní pasúcich sa na pozadí zasneže- ných vrcholov tých najvyšších kaukazských štítov, započúvala som sa do výberového ticha, ktoré blúdi len po takýchto odľah- lých miestach, a pri ohni počítala prvé a posledné hviezdy, kto- rých sa takmer dalo dotknúť – zostal priestor už len na úsmev á la oslík. pohľad na sTádo divokých koní pasúcich sa na pozadí zasnežených vrcholov Tých najvyšších kaukazských šTíTov, výberové Ticho, kToré blúdi len po TakýchTo odľahlých miesTach, a pri ohni prvé a posledné hviezdy, kTorých sa Takmer môžeTe doTknúť. magazinewithadifferencefightissue97

SkaNZEN tRadícIí ocitnúť sa v rámci európy v krajine, ktorá by si tak zaryto ctila svo- ju kultúru a tradície, je skutočne zvláštny pocit. keď v reštaurácii zaznejú tóny gruzínskej rezkej hudby,  málokto zostane sedieť za stolom. Svedkami neoficiálnych tanečných „battles“ domácich, pri ktorých sa bez ohľadu na vek vyrútia na provizórny parket a prepletajú nohami ako o dušu, sme sa stali mnohokrát. Zložité kroky národných tancov tu ovládajú skutočne všetci, až má človek pocit, že sa gruzínci so zvláštnymi balerínkami na nohách rovno rodia. Jedinečným zážitkom je aj supra – vychýrené niekoľkohodi- nové posedenie s priateľmi pri dobrom jedle, pri ktorom sa víno neprestáva liať z veľkých džbánov a na stôl ustavične prichádzajú ďalšie a ďalšie chody, ktoré je zakázané odmietnuť. Khinkali (ob- doba pirohov plnených mletým mäsom a polievkou, ktorú treba po prvom zahryznutí vypiť), khachapuri (pochutina z  cesta s roztečeným syrom, ktorú náj- dete v  každom supermarkete, pouličnom fastfoode i v reštau- ráciách), churchkhela (orechy navlečené na niti a  namočené do zmesi z hroznovej šťavy) a ďalšie dobroty prekrývajú jeden tanier pod druhým a v nelogickom poradí lákajú všetky zmysly. každá supra má svojho tamadu – hostiteľa, ktorý svojimi kvetnatými príhovormi zabáva spoločnosť po celú noc. gruzí- nec tato nám rýchlo vysvetľuje dve pravidlá, ktoré platia pri stole prehýbajúcom sa pod váhou vynikajúceho jedla – čaše s nápoj- mi pri stole dolievajú len muži a keď tamada prednesie prípitok, pije sa až do dna. druhé pravidlo sa týka najmä mužov, ktorí často nepočítajú s tým, že dôvodov na dvíhanie pohárov k pe- rám a na vrúcne slová spolupatričnosti sa počas večera nazbiera aspoň tucet. Niekoľko takýchto hostín sme zažili aj na vlastnej koži na pozvanie domácich, ktorí nám nedovolili zaplatiť ani zo- pár lari. Namiesto toho nám prízvukovali, aby sme gruzínsko odporučili aj priateľom. rozvinúť cestovný ruch sa tu pokúšajú už niekoľko rokov, hoci nie veľmi úspešne. počas našej cesty sme sa pri presunoch zopárkrát ocitli aj v menších mestečkách plných zaprášených ciest. okamih, keď sa k vám stredom hlavnej cesty blíži krava, neďaleko vŕzga veľký zhrdzavený reťazový kolotoč zo socialistických čias a reportérka regionálnych novín k vám beží s malým fotoaparátom, aby zdokumentovala, ako sa vám tu páči, sa ťažko maže z pamäti. Naraziť v gruzínsku na miesta, v ktorých od éry komu- nizmu zastal čas, vôbec nie je zložité. Bábušky, maršrutky, bez- domovci, večne nedokončené stavby, rozľahlé vinice, divočina (skutočne – jednu z najväčších viníc v krajine pri Martvili stráži medveď☺). hoci sa na ceste stretnete hlavne s tureckými záchod- mi (najmä nesplachovacími), na mnohých miestach potečie len studená voda, prípadne v čase výpadkov žiadna, a aj v hlavnom meste tbilisi občas nastane okamih, keď je elektrina luxus, gru- zínsko zostáva v istom zmysle bohatou krajinou. Ľudí, ktorí roz- dávajú aj z toho mála, čo majú, je tu neúrekom. akosi to majú v krvi. a za to madloba, Sakartvelo, vďaka za kus nostalgie a člo- večiny v tomto veľkom svete. text a foto Zuzana Zimmermannová okamih, keď sa k vám sTredom hlavnej cesTy blíži krava, neďaleko vŕzga veľký zhrdzavený reťazový koloToč zo socialisTických čias a reporTérka regionálnych novín k vám beží s malým foToaparáTom, aby zdokumenTovala, ako sa vám Tu páči, sa ťažko maže z pamäTi. Foto zľava doprava, zhora nadol tbILISI S PEvNOSťOu NaRIkaLa / MuZIkaNt v MtSkHEtE / taxI / SuPRa PLNá dObRôt / ObcHOdík S cHuRcHkHELaMI / výROba kObERcOv v tbILISI inspiremagazine98 TRAVEL FIGHTISSUE

45milan kováč Keď sa Milan dozvedel o našom projekte 100 bojovníkov, zo srandy povedal, že veď on ich stretáva často v práci. A my sme to vzali vážne a ukecali ho, aby naozaj jedného bojovníka pre nás nakreslil. Týmto zdravíme jeho domovské štúdio Games Distillery, ktoré nám ho na chvilu prepožičalo. Vďaka! Písal nám potom mail, tentoraz sme boli vtipní my a dávame ho sem presne tak, ako ho poslal.☺ Inak som si vymyslel aj dáke pozadie k tomu obrázku, alebo o čom by mohol byť základný plot, keby to bol plagát k filmu.☺ Ten nindža sa volá Saddar. Vyrastal ako sirota, ktorú našli v studni, kde mu ešte ako dieťaťu hady znetvorili tvar... preto vyrastal a pracoval u nevlastného otca v obchode s látkami so zahalenou tvarou. Popri práci sa naučil bojové umenie... Usiluje sa získať ohnivú masku, ktorú nosí zlá bambusová víla, pastierka všetkých plazov... je v nej ukrytá sila bojovníka, ktorý ju pred 5­tisíc rokmi dostal od bo­ hov, keď od neho chceli, aby skrotil hadiu beštiu, ktorá sa dostala po obrom bambuse až k nim do ne­ bies a on ju mal zahnať naspäť do sedemcípej skaly, kde strážila nebezpečných väzňov z Unkahány... Saddar však zistil, že Sirith vypustila beštiu, lebo sa chcela zmocniť masky a zbaviť sa bohov. Jediný spôsob, ako poraziť nové zlo v podobe zlej bohyne Sirith je, že Saddar získa jej masku. Premôže ju, vráti ju naspäť bohom, aby nastala v Nopferhanských výšinách rovnováha a zároveň sa pomstí vrahyni svojich blízkych a jej žaboslizníkom za to, že napadli jeho rodnú dedinu a jeho matka bola nútená ho schovať do studne plnej hávede, kde prišiel o tvár, ktorú symbolicky získava naspäť pomocou masky... 46lixx Michal Sekera alebo ak chcete, DJ Lixx je jeden z pre mňa naj­ väčších bojovníkov. Bojovník za hudbu, ktorú miluje a má pevne zakorenenú v srdci. Nie je to len jeho domovský žáner drum and bass, ale hudba ako taká. pred rokmi sme spolu organizovali beatz, asi sa dá povedať, že legendárnu párty v trnave. spomínaš si ešte? Jasné! Na to obdobie si spomínam veľmi rád. Či bola legendárna, ťažko povedať, ale asi aj hej – veď to bola prvá drum&bassová pár­ ty v Trnave a vydržala to celkom dlho. Sám dnes neveriacky krútim sobom. Byť priemerný je však samozrejme jednoduché aj dnes. Robiť veci poriadne a originálne, to chce veľkú dávku energie, času a kreativity. Nie každý je však ochotný v tomto smere inves­ tovať. Myslím, že napriek veľkej „konkurencii“ je tu práve vďaka tej všadeprítomnej priemernosti obrovský priestor presadiť sa. Sta­ čí jednoduchá vec – nebyť priemerný, robiť veci inak než ostatní a hlavne – robiť ich úprimne a z presvedčenia. včera a dnes, to sú tie klasické rozpravy, keď sa stretne naša „stará generácia“ v klube. zmenili sa rokmi i tvoji poslucháči? Až taká „stará generácia“ hádam ešte nie sme.☺ Z môjho pohľadu sa poslucháči z väčšej časti menia presne tak, ako sa vyvíjajú moje hudobné preferencie. Čo sa týka drum&bassu, za posledné 2–3 roky publikum značne omladlo. Je super, že aj v rámci novej ge­ nerácie sa nájde množstvo takých, ktorým moja selekcia vyhovuje a užívajú si ju rovnako ako ja. keď ide o produkciu, pracuješ na niečom? Povedal som si, že o tomto budem hovoriť, až keď bude naozaj o čom. Momentálne nie je. a posledná otázka v rámci témy čísla: pobil si sa niekedy? Ja som to nezačal, som pacifista. Text Laila Foto Maťo Macher, archív autorov hlavou, keď si uvedomím, že v tom maličkom klubíku sme mali po prvý raz na Slovensku mená ako dBridge a Instra:mental. Wow.☺ Veľa som do toho dal, veľa sa naučil, veľa zažil a vďaka BEATZ som stretol aj kopec skvelých ľudí. Bolo to super! bolo to celkom náročné obdobie. nerobilo sa to ako teraz, že ľudia hľadajú granty a sponzorov. robilo sa to vlastnými rukami, platilo z vybraného vstupného a obvykle hlav- ne z vlastného vrecka. bola to dobrá investícia? Pre mňa to bolo skvelé obdobie. Robili sme to všetko na kolene a o to lepší pocit z toho bol. V tej dobe som si to inak ani nevedel predstaviť. Komunita ľudí, ktorá okolo BEATZ vznikla, bola úžas­ ná, neľutujem ani sekundu. Keby som mal všetko prepočítavať na peniaze, asi by som nikdy nerobil to, čo robím. Rozhodne to bola dobrá investícia! čomu sa venuješ dnes? Dnes je to hlavne o SIGNAll_FM, mojej drum&bassovej show na Rádiu_FM, dídžejingu, hudbe a s ňou spojenými projektami, a tiež trošku rýpem do webdizajnu, grafiky, organizovania eventov a podobne. myslíš si, že to majú dnes organizátori, Dji a spol. jedno- duchšie, ako sme to zažili my? Myslím, že nemajú. Nedá sa to takto jednoznačne porovnať. Ke­ dysi sme riešili iné problémy ako oni teraz. Alebo aspoň iným spô­ 44zDen hlinka [label satori] Digitálny alchymista Záujem o výpočtovú techniku v sebe objavil už v detstve, keď sa prvý raz stretol s osembitovým počí­ tačom. Samozrejme, ako prvé hrával hry, ale čoskoro sa začal učiť programovať, keďže v tomto mali osembitové počítače výhodu oproti súčasným PC – po zapojení sa dalo rovno programovať v BASICu uloženom v ROM. V dvanástich rokoch mal už prvý softwarový label ZdensofT a dokonca ešte stihol pred PC érou vydať na ZX Spectre crakerskú textovku Virus 7. Stredná škola bola prelomová, čo sa týka správnych ľudí v okolí na ďalší posun a ešte aj príchod internetu na SK, pomohla nájsť tie správne info, ktoré boli v tej dobe obmedzené a vzácne. Čoskoro sa Zden dostal aj ku grafickým prezentáciám, ktoré nemali iný zmysel ako pobaviť diváka a ukázať programátorské a iné schopnosti autora či kolektívu autorov . Išlo o demo­scénu, nekomerčnú komunitu ľudí z celého sveta, ktorí svoje schopnosti prezentujú zadarmo cez grafické vychytávkové prezentácie, tzv. demá (vždy ich uvádzajú na demo parties, čo sú veľké počítačové happeningy s rôznymi súťažami). Počas celej vysokej školy sa Zden venoval štúdiu real­time počítačovej grafiky a postupne sa za­ raďoval do svetovej demo­scény svojimi prvotinami a neskôr aj estetickým pohľadom, inšpirovaným de­ konštruktivistickým net.artom. Presedlal zo strednoprúdovej demo estetiky do experimentálnejších vôd. Dá sa povedať, že reálnou vysokou školou bola preňho aktivita na demo­scéne a jeho samoštú­ dium, ktoré s tým súviselo. Bohužiaľ, jeho skutočná VŠ v tých časoch nemala predmet, ktorý by išiel na poli počítačovej grafiky do takej hĺbky, že by ho učil základom efektívneho a optimálneho vytvárania obrazu na PC pomocou softvéru v reálnom čase – to všetko mu priniesla až tvorba demo animácií. Koncom minulého tisícročia už začal aj rozmýšľať, ako to využiť pri živej hudbe, keďže sám mal rád kvalitnú elektronickú hudbu. Úvodné VJ­ingy boli klasické a jednoduché: predhotovené sekven­ cie strihal do hudby pomocou video mixu, ale platforma ho natoľko zaujala, že si sám začal na tento účel vyvíjať svoj softvér Circulation, ktorý považuje za vizuálny syntezátor a používa ho v súčasnosti pre všetky ťažiskové „alchymistické“ aktivity: VJ­ing, tvorba demo animácií a aj pre tvor­ bu videa či postprodukciu. Je v ňom možné naživo tvoriť kompozície videí, obrazov, živej kamery atď. s možnosťou pridať živé efekty a vytvárať nové kombinácie. Zden považuje VJ­ing z výtvarne hotových slučiek za nudný. Výzvou preňho je dokázať na hud­ bu naživo „hrať“ obraz podľa pocitov a mať k tomu softvér, ktorý je schopný akčne autorove nápady realizovať. Zdenov VJ­ing je preto vždy na každom koncerte skôr iný a improvizovane vytvorený, i keď, samozrejme, vychádza zo svojho VJ­setu, čo je súbor video slučiek bez efektov, fotiek a kopca algorit­ mov, ktoré čakajú na vhodné pretvorenie naživo podľa aktuálnej situácie. V každom prípade je VJ­ing fajn činnosť, ale je aj veľmi únavná a nie veľmi doceňovaná. Pre väčšinu zahraničných kapiel, ktorú „ovláda“ manažér, je VJ technicky človek po boku osvetľovača a to so sebou prináša aj kopec nudnej a nezaujímavej práce vrátane zabitého času. Aktuálne Zden oveľa viac uprednostňuje pre VJ­ing kultúrne akcie, ktoré sú skôr v pokojnom duchu, ako hlučné tanečné/ koncertné, ,a oveľa viac sa v súčasnosti sústredí na vylepšovanie svojho softvéru a produkciu kvalitných demo animácií a videa. magazinewithadifferencefightissue99 PEOPLE 100

– Singapur má tri hlavné národnosti: Číňanov, Malajcov, Indov. Zvy­ šok sú imigranti. Najmä Filipínčania, Thajčania, Indonézania, Indovia a bieli. – Je rozdelený na pár hlavných turistických štvrtí: Centrum: tam sa zdržiavajú hlavne bieli, lebo by sa opi­ tí po okolí postrácali. Tu je najviac klubov, barov a reštaurácií, a mrakodrapov... Haji lane: to je arabská štvrť, žijú tam Malajčania, Arabi, náj­ dete tam vodné fajky šiša a pekné lokálne dizajnérske obchodíky. Chinatown: ľudia z Číny a lokálni Číňania Little India: Indovia, Bangladéšania, curry, smrad a šváby Geylang: miestny red light s veľkou zmesou prostitútok a gang­ strov z Číny a Honkongu. Sentosa: ďalší miniostrov, kam sa ľudia chodia kúpať, opaľovať a baliť modelky. – Každá národnosť má svoje zvyky, napríklad Malajčania sú leniví a robia si, čo chcú. Číňania sú naproti tomu veľmi pracovití, ro­ dina ich tlačí do štúdia, aby si potom mohli nájsť lepšiu prácu. Singapurčania študujú v centre a ich byty sú ďaleko, celý deň strávia v meste, študujú/ pripravujú sa na ďalšie hodiny v Star­ buckse a často všade spia.☺ – Starí ľudia nehovoria po anglicky, hoci je angličtina národným ja­ zykom, no každá národnosť hovorí svojím: po malajsky, čínsky a Indovia tamilčinou. postrehy – Ak sa domácich spýtate, ako by opísali Singapur, každý povie len jedno – nuda. – Malý ostrov, samé zákazy, žiadne lokálne zázraky, žiadna príroda atď., atď. Žijem tu už tri roky, takže veľa vecí chápem, ale je tu zase veľa vecí, ktoré my napríklad nemáme. – More a pláže, zábavný park s Universal Studios. – Majú tu neuveriteľnú čistotu, ktorú si po nedávnej návšteve Indie naozaj vážim. – Kluby otvorené do rána do štvrtej, a hlavne fakt, že Aziati nevedia piť, takže kým ja stojím unudene/triezvo pri bare, oni už grcajú do kvetináča. – 24/7 pouličné „reštiky“ nonstop, plné skvelého jedla a ukecaných ľudí, takže to hlavne v sobotu býva dosť sranda. – Víkend v polovici týždňa (Singapurčania ťažko pracujú, takže všetci sa idú svorne v stredu ožrať. A hlavne dievčatá majú celú noc vstupy do každého klubu v meste zadarmo a v určitú dobu, väčšinou od 22.00 do 01.00, zadarmo alkohol). Občas sa to dá vychytať až tak, že sa človek rozbíja zadarmo celú noc. ale je tu aj veľa zvláŠtnych/sranDovných vecí – Do krajiny sa vchádza a vychádza len s pomocou odtlačkov prs­ tov, žuvačky sa dajú kúpiť len v lekárni, keď zažmurkám, že ich potrebujem na bielenie zubov☺ Inak za pašovanie je po­ kuta, vlastne za všetko je nejaká. Aj za to, že si niekto donesie smradľavé ovocie do metra. – Chlapci musia chodiť každý rok „na vojnu“ a baví ich to. Koho nie, rodina ho odsúdi, že nie je vlastenec! – Je tu silná subkultúra potetovaných ľudí s body modifications, tak­ že každý druhý malý pankáč tu má silikónové rohy alebo roz­ rezaný jazyk. – Všetko zlé o Singapure sa cenzuruje, takže týranie in­ donézskych slúžok sa do novín nedostane. – Takisto sa nemôžem prechádzať nahá po byte, lebo ak by ma náhodou niekto zbadal, môže ma zažalovať za por­ nografiu alebo mi vynadá frajer.☺ – Ľudia nechodia do prírody, lebo v podstate veľmi ne­ majú kam a nemajú ani čas. Musia zarábať peniaze a po­ S i n g a p u r malajčania sú leniví a robia si, čo chcú. číňania sú naproTi Tomu veľmi pracoviTí, rodina ich Tlačí do šTúdia, aby si poTom mohli nájsť lepšiu prácu. singapurčania šTudujú v cenTre a ich byTy sú ďaleko, celý deň sTrávia v mesTe. inspiremagazine100TRAVEL

sTarí ľudia nemajú žiadny dôchodok ako naši, kTorí na chaTe okopávajú záhradku. Tu záhradky nie sú, sTarí ľudia predávajú servíTky a zbierajú pivové fľaše. tom ich musia minúť, takže cez víkendy sú všetky obchoďáky preplnené… – Najväčšia zábava sú zľavy, resp. čo kto kde kúpi lacnejšie na neja­ kom veľtrhu. Na všetko sa dá zobrať pôžička alebo to zaplatiť nejakou z milióna kreditiek. Ľudia sú tu často dosť zadlžení, lebo konzum im úplne mätie mozgy. – Pláca za robotu je často nižšia ako výdavky, byty sú veľ­ mi drahé, takže v nich v pohode býva 6 – 7 ľudí. – Starí ľudia nemajú žiadny dôchodok ako naši, ktorí na chate okopávajú záhradku. Tu záhradky nie sú, starí ľudia predávajú servítky a zbierajú pivové fľaše. – Pouličné psy tu nie sú, len mačky. Je ich tu strašne veľa a nikto ich nechce. Útulky sa plnia a zvieratá treba utrácať, lebo ľu­ dia často nerozmýšľajú, obstarajú pre dcéru či syna zvieratko, a potom sa o to nemá kto starať, lebo každý maká ako fretka. Mačky a väčšie psy sú v panelákoch zakázané. Text a foto Jana Zilcay www.janazilcay.com magazinewithadifferencefightissue101

inspiremagazine102INSPIRE

homageto monica cook, 2012 eliška kyselková, katarína támová Fotografický súbor inšpirovaný obrazmi umelkyne Moniky Cook odkazuje na tému konzu­ mu v dnešnom svete. Metafora modernej spoločnosti, odcudzenej, narcistickej, bez vzťa­ hov a skutočného záujmu o život, bažiacej len po materiálnych veciach. Oslava života a hojnosti, ktorá sa praktizovala v starovekých kultúrach, čoraz čas­ tejšie stráca na vierohodnosti. Prázdnosť bytia skrývajúca sa za umelou pozlátkou. Svet na pokraji možnej formy deštrukcie, úpadku či hľadania vlastnej identity. magazinewithadifferencefightissue103

inspiremagazine104INSPIRE

magazinewithadifferencefightissue105

inspiremagazine106INSPIRE

magazinewithadifferencefightissue107

inspiremagazine108INSPIRE

Fotografka eliŠka kyselková (1990) tvoří pod umělec­ kým jménem ELISKYS PHOTOGRAPHY. Studuje na Univerzitě Tomáše Bati ve Zlíně v ateliéru reklamní fotografie. Zaměřuje se na módní a portrétní fotografii, ve svých uměleckých pro­ jektech se zabývá především lidskou originalitou a rozdílností, a je fascinována vším jedinečným a nadčasovým. Fotí pro brněnský salon legendární značky TONI&GUY a spolupracuje s módními designéry jako je LaFormela, Li­ bor Komosný nebo Leo Macenauer. Byla přizvána k vytvoření snímků pro nově zrekonstruovanou funkcionalistickou vilu Tu­ gendhat. Oslovila ji také Leica Gallery Prague a její práce mo­ mentálně vystavuje i Artbanka Museum of Young Art v Praze v rámci projektu NEW INSPIRATION/ NEW VISION. Z dalších výstav uveďme prezentaci na Staré radnici v Praze a Prague Photo 2010 ve výstavní síni Mánes. Její pro­ jekt Identity reprezentoval zlínský ateliér v Kanadě. Fotogra­ fie publikovala v magazínech Dolce Vita, Instinkt, Áno, Linda nebo Fashionbook. Objevila se i v publikaci s názvem RED, která byla součástí unikátního projektu Red Fashion o pou­ žívání červené barvy v designu, módě a architektuře. Nově byly její práce vidět na venkovní výstavě na ulici Na příkopě v Praze, kde vystavovala mezi deseti nejlepšími českými foto­ grafy v soutěži Google Photography Award. Jejím nejnovějším úspěchem je zlaté a bronzové ocenění v prestižní světové fo­ tografické soutěži PX3 – Prix de la Photographie Paris a s ním spojená výstava v Paříži. www.eliskys.com katarína támová je mladá slovenská fotografka. V roku 2009 skončila Školu úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave a momentálne študuje na Univerzite Tomáše Bati v Zlíne odbor reklamná fotografia. Jej súbor Space Flight bol vystavený na fotografickom festivale Prague Photo – výstavná sieň Mánes a v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave. V rámci medzinárodného projektu Hranice/ Granica v Zlíne a Katowiciach bol vystavený jej fotografický súbor Pre­ mena. Počas štúdia spolupracovala so slovenskou šperkár­ kou Hanou Kašičkovou, architektkou Ľubicou Vitkovou a na študijnom pobyte v poľskom Krakowe s dizajnérskou predaj­ ňou Windmill. V súčasnosti spolupracuje s mladou grafičkou a šperkárkou Annou „Helmona“ Deákovou a modelingovou agentúrou M Management. www.katarinatamova.zzl.org magazinewithadifferencefightissue109

ak v parlamenTe sú vyznačujú, je povedať, že necháva Sme ako ovce, ktoré sa nečinne pozerajú na dianie oko- lo nás. dávame sa ovládať a tvrdíme, že my s tým predsa nevieme nič urobiť. Naozaj nevieme? Ztohoven, ľudia rôzneho druhu a žánru sa spojili, aby ukázali, že to nie je až také nemožné. Ich vtipy často nastavujú zrkadlo nielen systému, ale predovšetkým nám samým. Nastal čas na morálnu reformu. aj keď počas srd- cervúcej spovede davida ratha pred kamerami to tak nevyzeralo. Bývalý hejtman rozprával o tom, aké to má vo väzbe ťažké, ako ostatní kradnú a nič sa im nestane. ako si ho jeho politickí oponenti vybrali ako obetné- ho baránka. Bola to reč v parlamente, ale nebola urče- ná pre parlament. karel Schwarzenberg na rozdiel od mnohých svojich spoluobčanov a od takmer všetkých kolegov v poslenckej snemovni zaujal tradičný postoj – znížil frekvenciu mozgových vĺn a zaspal. kdesi tam, medzi svojimi snami, ktoré sa záhadne prepájali s re- alitou parlamentných kamier a znudených poslancov, napísal svojej kolegyni karolíne peake textovú správu. pani peake rathov srdcervúci prejav tiež nezaují- mal. kamery zaberali jej čierny Thinkpad zozadu, takže obsah jej obrazovky bolo možné vyčítať iba z výrazu jej tváre. tá hovorila: „tu na obrazovke je to oveľa dôleži- tejšie ako na tej vašej televíznej.“ pravdepodobne číta- la maily. alebo bola na facebooku. Na to, že sa na ňu pozerá celá krajina (sedela priamo za rathom), akoby zabudla. Z tohto priestoru, kam unikáme, keď sa nudí- me v čakárni u lekára alebo máme toľko práce, že nám nič iné ako útek na facebook neostáva, ju prebral jej te- lefón. pípla sms. aj keď jej obsah už poznáme, vtedy bolo vidieť iba jej reakciu: usmiala sa a učesala si rukou vlasy za uchom. vošla do nej energia a pravdepodobne sa rozhodla podeliť sa o tento zážitok s internetom... karel schwarzenberg (top 09) – – mgr. karolína peake (nez.) „Pri sledovani udalosti v poslednich dnech mi dochazi, ze uz to tak dal nejde. Musime neco udelat, neco zasadniho, neco, co od zakladu zmeni celou nasi spolecnost.“ O pár minút neskôr došlo v posla­ neckej snemovni k niečomu nečakané­ mu. Nie, David Rath neprecitol a neoľuto­ val svoje korupčné správanie. Jeho prejav bol stále smerovaný na city občanov. To sa pravdepodobne naučil sledovaním iných srdcervúcich prejavov, azda od maj­ stra v tejto oblasti, politika malej krajiny na východ, Ró­ berta Fica. Niečo však bolo vo vzduchu. V snemovni sa začal šíriť šepot. jan hamáček (čssD) – – rnDr. alexanDr vonDra (oDs) „Vsichni se tady drzime v sachu, kazdy ma na nekoho neco. Me uz je z toho opravdu nanic. Moralni reforma je jedina moznost, jak z toho ven. Pojdme ji vyuzit.“ Takéto správy sa začali šíriť stále viac a viac. Me­ dzi poslancami, medzi predsedami strán, medzi tlačový­ mi hovorcami a novinármi. Oboma smermi. Každý sa hlá­ sil k morálnej reforme. Každý o nej chcel vedieť. Textové správy sľubovali tlačovú konferenciu, kde sa koncept mo­ rálnej reformy vysvetlí novinárom a občanom. Rath ešte neskončil, ale niečo bolo divné. Ako je možné, že Karel Schwarzenberg zo sna napísal Karolíne Peake? Ako je možné, že kolega, ktorý sedel vedľa niektorého poslan­ ca, mu poslal sms, keď má evidentne telefón vo vrecku? Odpoveď bola ukrytá v texte, aj keď v ten deň sa ju ne­ dozvedel nikto. „Moralni reforma je jedina moznost, jak z toho ven.“ Ztohoven je česká umelecká skupina, ktorá sa podľa vyjadrenia členov zíde a rozpustí pri každej ak- cii. preslávila sa napríklad prerobením srdca na hrade na veľký červený otáznik. Ich najznámejšou akciou však ostáva pirátske odvysielanie jadrového hríbu nad krko- nošmi vo vysielaní českej televízie (dokument o tejto akcii nájdete na http://goo.gl/uoBmy). projekt „Me- diální realita“ skúmal, do akej miery ľudia veria tomu, čo nám médiá prezentujú ako realitu. kamery vysielajú- ce aktuálne zábery z českých zjazdoviek (aj počas leta) na čt2 zjavne neboli až tak dobre zabezpečené, ako by sme čakali. Skupinka umelcov pripojila namiesto kamery do vysielača vlastný signál, ktorý ukazoval jad- morální reForma oD sme ako ovce, kToré sa nečinne pozerajú na dianie sa ovládať a Tvrdíme, že my s Tým predsa zTohoven, ľudia rôzneho druhu a žánru sa je až Také nemožné. čeSká uMeleCká SkupINa, ktorá Sa Zíde a roZpuStí prI každeJ akCII inspiremagazine110FIGHTISSUE

rový výbuch. ten neodštartoval celonárodnú paniku, ale diskusiu na tému „čo je ešte umenie?“ a či takýto akt ohrozuje verejnosť. diskusia sa skončila na súde... Ztohoven momentálne pripravujú v spolupráci s českou televíziou dokument o inom projekte. kaf- kom inšpirovaný názov občan k. skrýva hľadanie vlast- nej identity. aké by to bolo byť chvíľu niekým iným? aké by to bolo vzdať sa na chvíľu svojej identity? dva- násť členov skupiny sa rozhodlo vyskúšať si to na vlast- nej koži. Fotky v čiernych tričkách postupne po dvoch zmorfované vytvorili „medziidentitu“. trochu ja a tro- chu ten druhý. S takouto fotografiou už len ísť požiadať o občiansky preukaz toho druhého... S takto vymenenými občiankami dostali aj pas, víza do číny, zbrojný preukaz a dokonca sobášny list (pred úradníkom však nestál budúci manželský pár, ale manželka so svedkom, ktorý mal zhodou okolnos- tí občiansky preukaz ženícha – aby bol sobášny list v poriadku, nebolo dôležité, kto tam stál, ale aké bolo meno na občianskom preukaze). pred štátom sme si všetci rovní. Nezaujímame ho, kým platíme dane, neporušujeme zákony a nepchá- me sa mu do cesty. úradníci nekomunikujú s ľuďmi, ale so „stránkami“, ktoré reprezentuje občiansky preukaz. človek je tam len na to, aby mal kto úradníkovi podať občiansky preukaz. Jediný pohľad do tváre si „občan“ zaslúži tým, že úradník porovná zhodu fotografie s tvá- rou podávajúceho. odvtedy sa zaujíma len o číslo v da- tabáze (častokrát tvorenej sofistikovanou technológiou kartotečných lístkov). o tom, ako to celé dopadlo (...samozrejme sa do toho montovala polícia. ešteže ju máme!) sa dozvie- te viac v spomínanom dokumente občan Ztohoven, ktorý bude do konca roka v kinách a pravdepodobne začiatkom budúceho roka vo vysielaní čt. Milé, že po súdnom spore sa verejnoprávna televízia dokáza- la preniesť za fiktívny jadrový výbuch a so skupinou spolupracuje. projekty Ztohoven sa neodohrávajú v galérii, ale vo „verejnom priestore“. do múzeí a galérií aj tak cho- dia iba hipsteri a turisti. okrem priestoru, kde sa odo- hrávajú, a kontroverznosti nemajú akcie veľa spoločné- ho. Je teda veľmi ťažké predpovedať ich ďalšiu akciu. členovia Ztohoven majú málokedy kontrolu nad výsledkom. väčšina ľudí sa o akciách dozvedá z médií a teda akciu už interpretujú oni. Je veľmi zaujímavé, že verejnosť tieto projekty väčšinou podporuje. aj keď ve- rejná podpora je dôležitá, dokonca aj pri nestrannom a spravodlivom súde, členovia skupiny nikdy dopredu nevedia, aké budú mať ich činy dôsledky. pri posielaní falošných sms mohli pokojne zmeniť hlasovanie parla- mentu alebo spôsobiť všeobecný chaos. ale chceli čle- novia dosiahnuť zmenu zákona? Chceli spôsobiť pani- ku? Smutné je, že české médiá písali: „hackeri napadli mobilné telefóny poslancov“. Morálna reforma nikoho nezaujímala. poslanci ju síce neodsúdili – ako by niekto mohol odsúdiť morálnu reformu? – ale zásadne sa k nej nevyjadrovali. Médiá sa viac zaoberali tým, že niekto dokáže poslať falošné sms (a zohnať si telefónne čísla väčšiny poslancov, prezidenta a relevantných noviná- rov) ako tým, že tu treba niečo zmeniť. Možno práve preto nazývajú svoju akciu mediálnou skulptúrou – do- kážu dodať základný kameň, ale konkrétny tvar vytvo- ria až médiá. a tie naše mienkotvorné túto akciu úplne odignorovali. škoda. Málo ľudí má rado štruktúry. Myslím v mate- matickom zmysle. takmer každého zaujímajú pros- triedky a obsah, nie vzťahy medzi objektmi. Ľudia sa zaujímajú napríklad o euroval kvantitatívne – koľko nás to bude stáť. Málokoho trápi, či je to dobrý alebo zlý nápad, kam tie peniaze idú a čo spôsobia. v parla- mente sa ľudia zaujímajú o to, koľko ľudí (a z ktorých strán) hlasovalo za a koľko proti. Niektorí sa zaujímajú o text zákona, aj keď je to minorita, podstatnejšie je, kto komu ako kázal hlasovať a kto zákon navrhol. Mo- rálna reforma okrem zrkadla politickej morálky ukázala aj inú vec. Na webe projektu (www.ztohoven. com) sa okrem jednotlivých odoslaných správ nachádza aj štruktúra moci v čechách. vidíte, kto komunikuje s médiami, kto hovorí, ako sa má hlasovať, kto je nositeľom myšlienok a kto hlasovacím panáčikom. odporúčam pozrieť si sms nie v zozname, ale na časovej osi, kde vidno, ako sa šíria informácie. aj keď sú správy výplodom Ztohoven, je až zarážajúce, ako dramaturgia a postupnosť správ pripomína realitu. keď jeden politik ukazoval noviná- rom falošnú sms od radka Johna a dovolil im odfotiť si ju, neuvedomil si, že nad ňou je skutočná správa s tex- tom „Skokan zpacifikován.“. petr Skokan, poslanec za věci veřejné, ani radek John sa nevyjadrili... Niekedy si želám, aby sme ich mali aj u nás na Slovensku. u nás si otázky kladie málokto z verejného života. a už vôbec nie tie zložité. (Sú čitatelia Inspire inšpirovaní?) predstavujem si, čo by sa stalo, keby sa „Morální reforma“ naozaj odohrala a politici sa naozaj rozhodli, že s korupciou končia. keby pochopili, že nám majú slúžiť. Možno je to dané evolučne – tí, kto- rí tam sú, sú tam preto, lebo majú schopnosť zapálene rozprávať. o dvojnásobných platoch, istotách, ekono- mike, národe, európe... a z nejakého dôvodu ľuďom toto príde podstatné a hodné „hlasu“. ak v parlamente sú naozaj ľudia, ktorí dokázali presvedčivo rozprávať a to je jediné, čím sa vyznačujú, je veľmi ťažké povedať, či sú schopní niečoho, ako je morálna reforma. politik je schopný povedať, že necháva za sebou svoju minu- losť a odteraz pracuje pre ľudí, ale je schopný to naozaj urobiť? prof. ing. václav klaus, csc., preziDent čr – – preDseDovia parlamentných strán „Pane predsedo, nalehave Vas zadam, abyste jeste dnes nasel cestu na Hrad. Rad bych s Vami projednal otazku Moralni reformy.“ Škoda, že sa táto správa členom skupiny Ztohoven iba prisnila a aj keď predsedom parlamentných strán pri­ šla, určite nie z telefónu pána prezidenta. O tom, že by ju bol schopný napísať náš prezident, nemusíme ani snívať. Aj keď tá od neho by mala určite vtipnejší obsah... Text Juraj Bednár Foto Ztohoven zrkadlo nielen sysTému, ale predovšeTkým nám samým. naozaj ľudia, kTorí dokázali presvedčivo rozprávať a To je jediné, čím sa veľmi ťažké povedať, či sú schopní niečoho, ako je morálna reforma. poliTik je schopný za sebou svoju minulosť a odTeraz pracuje pre ľudí, ale je schopný To naozaj urobiť? 47ztohoven okolo nás. dávame nevieme nič urobiť. naozaj nevieme? spojili, aby ukázali, že To nie ich vTipy časTo nasTavujú magazinewithadifferencefightissue111 PEOPLE 100

My smrteľníci ho voláme patológ. ako bonus sa živí tým, že je právnik. peter je vskutku raritná bytosť. Má skoro dva metre a ti- tuly, ktoré mu zabezpečujú kopec písmen pred i za menom (4 ks – Judr., Mudr. a 2 x phd., k jednému aj doc.). prečítajte si nie- čo z jeho života z odpovedí na naše otázky s ostrovtipom jemu vlastným. Na prvý pohľad si bežne vyzerajúci muž v najlepších rokoch. Málo kto by tipoval, že robíš to, čo robíš. ako sa človek dostane k takejto kombinácii činností? PEtER kOváč: tak trochu komplikovane. Súdne lekárstvo je v pia- tom ročníku na lekárskej fakulte a na cvikách som sa pohádal so šéfom katedry o kalibroch strelných zbraní. Na skúške mi to po- chopiteľne pripomenul, pričom povedal, že som mal pravdu a tak nejako ma začal lámať. Nakoniec som zakotvil na ústave súdne- ho lekárstva lekárskej fakulty univerzity komenského a začal som učiť. prvé roky to bolo vskutku humorné, stretával som sa s ľuďmi, s ktorými sme zlikvidovali na chodbách internátov nejednu fľašu niečoho tvrdšieho ako mliečne šejky. Môj prvý „kutloch“ sa nachádza v švédskom domčeku s tabuľkou alkoholické laboratórium. Nerobili sa tam pokusy na dobrovoľníkoch, ale seriózna práca, vyšetroval sa tam alkohol v krvi. Jeden z kolegov ma stále hecoval, poďme na právo, poďme na právo a tak som teda šiel. teda podal som si prihlášku, zavrel sa do univerzitky a týždeň pred prijímačkami som nemal čo robiť. vtedy kolega povedal, že on si prihlášku nedal. trpko to oľutoval o pár rokov.☺ tak som teda robil odborného asistenta na medicíne a denného študenta na práve, päť rokov dovolenka len na školu a skúšky. ako sa vraví, mladosť – pochabosť. hlavne treba mať rád otvorených ľudí. Ja si ich otváram sám, spolu s pitevným sanitárom. ty si z vtipu právnik? čo ak ťa teraz začneme ukecávať napr. na paleontológiu? šutre, neživé zvieratká, úlomky? PEtER kOváč: to už asi nie, stačilo 11 rokov štúdia na výške. lákali ma aj na inžiniera, strojára, ale povedal som si, že skúška pevnosť a pružnosť je vec, bez ktorej prežijem. takže úlomky len ľudské, po výbuchoch a tak. Možno ešte tak docentúru zo súdneho le- kárstva, aby sa tá z trestného práva necítila na vizitke osamelá... Pracoval si už aj na vraždách? ako často ťa k takýmto prípadom volajú? PEtER kOváč: áno, aj. ako súdnolekárske ucho som absolvoval divokú druhú polovicu 90. rokov minulého storočia. takže áno, mal som možnosť vidieť nástražné výbuchy, samopalové strieľač- ky a tak ďalej. plus obligátne nožíkové slávnosti. osobný rekord mám 63 bodných rán. a keďže vraždy sa opakujú, občas na nich pracujem. 63... to niekto niekoho musel asi seriózne nasrať. ako také telo vyzerá? bývajú tie rany sústredené na jednom mieste, či prosto pokus o defloráciu kože aj na členkoch? PEtER kOváč: obávam sa, že v takom prípade človek, čo má v ruke nôž, veľmi nerieši otázku presného mierenia. prosto, kam trafí, tam trafí. pokojne aj ten členok. Mňa hlavne seriózne udivuje to číslo. Lebo vo filmoch trvá agresívny afekt pár minút. Na to, aby si urobil 63 rán, to chce celkom dosť času asi, čo myslíš? PEtER kOváč: párminútový afekt vo filme je plytvanie filmovým materiálom. tých 63 rán sa podľa mňa dá stihnúť do jednej minú- ty. len tak mimochodom, kolega mal prípad, kde bodných rán bolo vyše 190... a čo tie nástražné výbuchy? Lebo ja som si práve predstavila telo na milión kúskov ako rozstreknuté rozprašovačom tak na 6 m štvorcových. PEtER kOváč: pri týchto výbuchoch na rozdiel od filmovej predsta- 48peter kováčprávNIk & SúdNy lekár budeTe mať problém uveriť, že pri výbuchu v auTe kusy moliTanu zo sedačky preniknú cez kožu ako projekTily? hlavne Treba mať rád oTvorených ľudí. ja si ich oTváram sám, spolu s piTevným saniTárom. Infarkt inspiremagazine112PEOPLE100

vy telo nemusí byť rozčlenené práve na atómy. Budete mať problém uveriť, že pri výbuchu v aute kusy molita- nu zo sedačky preniknú cez kožu ako projektily? keď prídeš k telu, ktoré pravdepodobne skonalo na vraždu, podľa akých príznakov určíš prvotnú príčinu smrti? PEtER kOváč: to je veľmi jednoduché. Na mieste sú po- licajti a zaisťujú miesto činu. keď už spravili, čo potre- bujú, tak sa na telo pozrie súdny lekár. ak je na mieste množstvo krvi, tak je pravdepodobnou príčinou smrti vykrvácanie. ak je na tele 20 strelných poranení, tak je pomerne ľahké vylúčiť nešťastnú náhodu pri čistení zbrane. väčšinou to ide na prvý pohľad. Celé sa to kon- čí vetou, ktorá je ako z kriminálky – viac po pitve. Raz si mi poslal fotku tkaniva srdca po infarkte. Prídu aj tebe tieto snímky niečím až umelecky fascinujúce? PEtER kOváč: tie farebné škvrnky majú skrytý pôvab. také drobné nič a dokáže zabiť človeka. čo sa to vlastne stane s bunkami počas infarktu? ako to prebieha? PEtER kOváč: Svalovina srdca nemá kyslík a tak sa bunky zadusia vlastným metabolickým odpadom a zgegnú. ak ich je dosť alebo ak máte smolu, tak to neprežijete viac ako pár minút. ak tento krásny a skvelý začiatok infarktu prežijete, stále nemáte vyhrané. Na hrudníku cítite strašnú pálivú alebo pichľavú bolesť. táto bolesť však môže napodobňovať aj bolesť brucha, prípadne vás bolí ľavá ruka alebo zuby. Skrátka je vám dosť zle. prípadne ani netušíte, že ste dostali infarkt a normálne existujete ďalej a len tak prežijete. alternatívne sa sklá- tite na ulici a skončili ste. ak to prežijete, tie bunky od- umrú a začne ich nahradzovať tkanivo, ktoré nefunguje – väzivo. ak sa to stihne, ok, mali ste šťastie a prežije- te prvý, druhý či tretí infarkt. ak máte smolu, pokojne vám po pár dňoch môže doslova prasknúť stena srdca. Pobil si sa niekedy? PEtER kOváč: v detskom veku. dávno. Za čo by si si vyhrnul rukávy dnes? PEtER kOváč: Som lenivý, ťažko si viem predstaviť takúto situáciu. Jednoducho to za to nestojí. a teraz na úplne inú tému. Stále častejšie čítam, že aj na Slovensku sa objavujú prípady, keď ženy ohlasujú, že im niekto podstrčil drogy napr. do drinkov. ako človek rozozná, že sa také niečo stalo? PEtER kOváč: Napríklad tak, že sa prebudí bez peňazí a s potrebou zháňať obruče na hlavu. ak to nechutí div- ne, prípadne už má obeť poriadne pod čapicou, tak to nikto nezistí. ak to divne chutí, tak by nebolo na škodu odložiť si vzorku pre políciu. keď sa už takéto niečo stalo, treba to oznámiť na políciu a čo najskôr zabez- pečiť vzorky krvi, moču a prípadne aj drinku na toxi- kologickú analýzu. raz sa na nás niekto obrátil s tým, že má podozrenie, že mu niekto niečo pridáva do čaju. poviete si jasná paranoja. toxikológia však v tom prípa- de dala jednoznačný výsledok. paranoja to nebola. len pomerne silné lieky. Stáva sa na Slovensku bežne, že ľudia umrú na pre- dávkovanie? aké látky to bývajú najčastejšie? PEtER kOváč: Najčastejšie pri samovraždách a vtedy sú to lieky. Feťáci na predávkovania umierali pomerne často, no do takého roku 1999. Najčastejšie to bol he- roín. ale už som videl aj smrť po marihuane. drogou číslo jeden na Slovensku je alkohol – každý rok je dosť úmrtí na otravu alkoholom. prípadne ľudia sadnú ožra- tí za volant a nabúrajú. ak zabijú len seba, je to v pod- state šťastie. občas však zabijú niekoho iného a to je problém. čo je pre ľudský organizmus z hľadiska lekárskeho škodlivejšie? alkohol alebo marihuana? PEtER kOváč: S jedným aj s druhým sa môžete prepra- covať na cintorín. štatisticky zrejme viac ľudí zomrie na následky užívania alkoholu ako marihuany. rozdiel je aj v tom, že za alkohol štát vyberá spotrebnú daň a za marihuanu trestne stíha. Raz som v online verzii časopisu živel čítala rozhovor s nekrofilnou ženou. Neviem posúdiť do akej miery to bolo fiktívne, no veľmi ma to zaujalo. aký máš názor na túto orientáciu? Stretol si sa s tým niekedy v praxi? PEtER kOváč: proti gustu žiaden dišputát, aj keď teda si neviem veľmi dobre predstaviť erekciu u mŕtvoly. len pokročilá hniloba tela u muža dokáže vyvolať pseudoe- rekciu. Nekrofília je však, ak o tom pospolitý ľud nevie, trestným činom. akú vôňu má mŕtve telo? PEtER kOváč: rôznu. ak práve nejde o hnilobu, vôňa môže pomôcť pri zisťovaní príčiny smrti. takzvaná čucholýza je veľmi dôležitá. Z mŕtveho tela môžete cítiť zápach po alkohole, môžete dokonca uhádnuť, čo pred smrťou ten človek pil. Môžete cítiť zápach po močovine, čo ukazuje na problémy s obličkami a tak podobne. v pitevni aj tak po minúte či dvoch nič necí- tite. čuch sa veľmi rýchlo prispôsobuje. občas je veľmi komické pozorovať študentov či policajtov, ako si v pi- tevni chytajú nos, alebo si do neho dávajú vietnamský balzam, aby prehlušili zápach. Svätá prostota, to len za- ručí, že majú o zábavu postarané. Stačí dýchať ústami a nie je problém. Spomínal si, že si aj súdny znalec. čo je podstatou znaleckej činnosti? PEtER kOváč: Znalec pre právnikov rieši odborné otáz- ky z rozličných oblastí. Napríklad prečo sa niekde pre- padla garáž, alebo či má obuv výrobnú chybu a má sa uznať reklamácia. v medicíne je to najčastejšie zisťo- vanie príčiny smrti, prípadne či lekári liečili pacienta správne a tak podobne. Bohužiaľ občas v tejto oblasti môžeme zažiť tragikomické situácie. Napríklad keď sa ukáže, že na posudku pracoval niekto, kto o tom vôbec nevedel... to však asi nie je veľmi zábavná činnosť, či zažil si aj nejaké veselé príhody? PEtER kOváč: Niet veselšieho prostredia ako pitevňa ale- bo pojednávanie na súde. Z tých publikovateľnejších príbehov sú to niektoré advokátske otázky. Málokto vie, že keď držíte v ruke nôž, nedá sa naň nabehnúť, teda s výnimkou situácie, ak tú ruku náhodou nemáte o niečo opretú. raz sa advokát, ktorý evidentne s nie- ktorým kolegom konzultoval, pýtal či bodná rana srd- ca mohla vzniknúť tak, že jeho klient držal v ruke nôž, mal ju v lakti opretú o kredenc a obeť na nôž nabehla. keď som zohľadnil uhol, pod ktorým bola rana zasade- ná, orientáciu čepele noža podľa výpovede a môj popis rany, tak som túto možnosť musel pripustiť. po mojej odpovedi sa advokát víťazoslávne usmial a pokračoval ďalšou otázkou. či takýmto spôsobom mohli vzniknúť aj tri ďalšie bodné rany... Musím povedať, že tá formulácia ma pomer- ne zaskočila. Znalec však musí odpovedať aj na také- to otázky. takže som odpovedal niečo v tom zmysle, že aj toto možno pripustiť. vzápätí som dodal, že iba v prípade, ak by obeť potom, ako sa prvý raz na nôž nabodla, cúvla a trikrát sa v samovražednom úmysle rozbiehala proti nožu. pohľad do súdnej siene v tom momente stál za to – prokurátor sa pobavene usmieval, predsedkyňa senátu zaľahla do spisu a natriasalo ju od smiechu, dokonca sa prebudila aj prísediaca, ktorá do- vtedy úspešne simulovala spánok. poučenie z príbehu je také, že advokát sa má pý- tať len vtedy, keď pozná odpoveď a hlavne musí vedieť, kedy sa v kladení otázok má zastaviť. S obľubou sa tiež pýtam mladších kolegov, ako rozpoznajú skúseného a menej skúseného súdneho le- kára pri pitve strašne hnilej zapáchajúcej mŕtvoly po- krytej červami. odpoveď je, že podľa masky na tvári. ten skúsený ju nemá, lebo z vlastnej skúsenosti vie, že do masky sa pomerne problematicky zvracia... Stretol si sa za svoju prax s niečím, čo sa ti vyslovene hnusilo a musel si sám so sebou bojovať, aby si to prekonal? PEtER kOváč: to je o psychike. prvé dva týždne som v pi- tevni odpadával. to sa mi však podarilo zvládnuť ma- lým trikom. No ešte vždy mám nepríjemný pocit, keď je na pitevnom na stole dieťa v rovnakom veku, s akým sa doma hrám. akým trikom si to prekonal? PEtER kOváč: laborantky mi varili pred pitvou kávu. po nej mi bolo fasa. až po pár mesiacoch mi povedali, že tam pridávali niečo alkoholické na vylepšenie... text laila Foto eva Sivá, peter kováč vzápäTí som dodal, že iba v prípade, ak by obeť poTom, ako sa prvý raz na nôž nabodla, cúvla a TrikráT sa v samovražednom úmysle rozbiehala proTi nožu. pohľad do súdnej siene v Tom momenTe sTál za To. magazinewithadifferencefightissue113

DreamcatcherS photography LauRa kOvaNSka ClotheS MáRIa štRaNEkOvá ModelS adRIaNa bERItH, dENISa H., MaRtINa k. / ExIt MOdEL MaNaGEMENt produCtIoN LaILa / INSPIRE MaGaZIME exkluzívne pre inspire inspiremagazine114INSPIRE

magazinewithadifferencefightissue115

inspiremagazine116INSPIRE

magazinewithadifferencefightissue117

inspiremagazine118INSPIRE

magazinewithadifferencefightissue119

áno, to by sa dalo povedať o unikátnej vodke absolute unique. konkrétne o fľašiach, do ktorých je táto skvelá vodka plnená. unikátne sú preto, lebo každá flaša je len jed- na – čo kus, to originál. každá flaša má teda svoj vlastný dizajn a číslo. aby každá fľa- ša bola naozaj umeleckým dielom, jediným svojho druhu, značka aB- Solut dokonca upravila a prispô- sobila celý proces ich produkcie. každá fľaša vznikla vďaka upravenej linke, kde s pomocou špeciálneho algoritmu vznikali farebné nádoby. použilo sa 35 rôz- nych farieb a 51 vzorov aplikovaných na podklad. kde si túto zberateľskú raritu či skvelý darček priateľom môžete kúpiť? v reťazci predajní na letis- kách po celom svete. v tých slovenských ich nájdete od októbra. „aBSolut uNIQue je naozaj odvážny kon- cept, dokonca aj pre značku známu svojím nadšením pre kreativitu a inšpiratívne nápady, akou je aBSo- lut,“ hovorí veronika Wimmerová, marketingová manažérka spoločnosti Jan Becher Slovensko a dodá- va: „vytvoriť jeden či dva unikátne produkty dokáže každý. My sme ich vytvorili takmer štyri milióny.“ www.FacEbOOk.cOM/abSOLutvOdkaSLOvakIa www.dRINkSPIRatION.cOM aBSolute uniqueJedINečNoSť a lIMItovaNoSť doStáva Nový roZMer aby každá fľaša bola naozaj umeleckým dielom, jediným svojho druhu, značka absoluT dokonca upravila a prispôsobila celý proces ich produkcie. jedinečnosť a limiTovanosť dosTáva nový rozmer. inspiremagazine120FIGHTISSUE

Z juhu švédska sa nám predstavila nová vodka od Značky absolut - elyx. Na výni- močnom evente v erdődyho paláci bola predstavená svetu táto unikátna liehovina. krstila lucia hablovičová a Ján koleník. po oficiálnej časti sa uskutočnila párty do sko- rých ranných hodín, kde panovala tá najlep- šia zábava aj so špeciálnymi miešanými ná- pojmi, alebo s obrím radom panákov. doteraz ste túto exkluzívnu novin- ku mohli ochutnať výhradne v trafo Music Bare v Bratislave, no odteraz môžete odhaliť jej kúzlo i v nasledujúcich podnikoch: Steps trenčín, Jerrys žilina, Ministry of Fun Banská Bystrica, Bamboo bar Banská Bystrica, Spirits trnava, Záhir Nitra, hum- no vysoké tatry, retro košice, Boba košice, Fashion Café košice. ak však máte do týchto podnikov ďa- leko, pozrite sa na facebookovú stránku ab- solute elyx, kde môžete tento unikát získať v súťažiach. Foto Boris Németh www.abSOLut.cOM som Tajomný elixír dokonalosTi. som superprémiová vodka. som dizajnovaná medenou farbou. som spájaTeľom sTáročí švédskej Tradície a skúsenosTí. som hebká. som nová absoluTe vodka elyx. a B o l u t e e l Y x Som elYx magazinewithadifferencefightissue121 GOURMET

dorotu premohol pocit odísť. ďaleko. do divočiny, do tma- vých lesov s divokou zverou, lesov plných vlkov a tajuplných zvukov. Nájsť si svoje vlastné parožie mladého srnca, alebo chytiť rýchleho rysa a potom ho vypreparovať. odísť peši alebo sadnúť na koňa, dať sa uniesť, niekde do lesov, do hôr, kde by sa nakoniec mohla nájsť, kde by mohla spoznať svoje pravé ja, svoje prirodzené ja, kde by nevytiahla svoju mas- ku. Sadnúť na koňa a dať sa uniesť do diaľav bez živej ľudskej duše. takto si to dorota predstavovala, ale nakoniec prišla na stanicu a kúpila si lístok štýlom, akým sa kupuje vo filmoch: „prosím si lístok na najbližší vlak, to je jedno, kam to bude.“ to urobila pre začiatok, potom uvidí, čo bude. Starý retro kufor ťavej farby s ošúchanými koženými rúčkami a nálepka- mi z celého sveta, kde všade bol predošlý majiteľ, zatiaľ jej najväčší sekáčový úlovok, držala neprávom hrdo v ľavej ruke a v pravej listovú peňaženku so všetkými peniazmi, ktoré si za posledný polrok ušetrila. pracovala v čokoládovni. tú prácu milovala, bolo to vlastne splnenie jej detského sna, pracovať raz v čokoládovni. No teraz sa rozhodla všetko nechať. Spl- nený sen ju už nenapĺňal, k ničomu neinšpiroval, potrebova- la odísť z milovanej práce, z (ne)milovaného domu, odísť od všetkého, čo mala. Išla bojovať svoj život. ďaleko preč. do kufra položila len to najnutnejšie (pre ňu). Zá- pisník, atramentové pero, ceruzku, troje najkrajšie šaty, aké v skrini našla, rozčítané a kávou poliate knihy, sandále a dera- vé topánky a svoju practicu, ktorú jej daroval otec. dorota to všetko urobila preto, lebo potrebovala na niečo prísť. Na niečo, bez čoho nemala prečo žiť, na zmysel svojho života. už dlhšie vedela, že stojí na mieste, že sa nikam neposúva. že už dlho nemôže prísť na to, kto vlastne je, čo chce (od života) a už si pomaly nevedela definovať ani to, čo nechce. kedysi vedela aspoň to. Bola čím ďalej tým viac stra- tená. lost. život nežila, život iba prežívala. (vedela, že veľa ľudí je v takomto žalostnom stave, ale ona sa na rozdiel od nich rozhodla bojovať). to, kto je a čo chce, jej nikto nikdy nedefinuje, len ona. teóriu ovládala, vedela, že si má nájsť cieľ, ktorý naplní celú jej dušu, celé jej telo sa bude triasť od radosti, niečo, čo ju vzruší a zároveň vystraší. Chce nájsť nie- čo, pri čom sa bude cítiť tak, ako keď sa v zime stratila v tat- rách, alebo ako keď sa prvýkrát milovala, strach a vzrušenie zároveň. vie, že to musí byť cieľ, ktorý je taký lákavý, tak veľ- mi v súlade s jej duševným jadrom, že naň nemôže prestať myslieť. Ak vám nebehá mráz po chrbte, keď si dávate cieľ , tak cieľ, ktorý si dávate , nie je dosť veľký. túto múdrosť má od americ- kého rečníka Boba proctora. a vedela, že jej hovorí z duše, že presne to jej v živote chýba. Nájsť nejaký cieľ v živote, ktorý ju presvedčí, že život má zmysel. a preto sa rozhodla absolvovať túto cestu, možno skúšku, či je vôbec schopná žiť sama, nebyť už viac závislá na rodičoch, na nikom, iba na sebe. Bola tvrdohlavá a veľmi si chcela dokázať, že nikoho nepotrebuje. a tu bol ďalší prob- lém, ďalší boj, ktorý sa v nej odohrával. Chcela si dokázať, že na nikom nie je závislá a zároveň vedela, že chce stretnúť muža, ktorý by ju nadovšetko miloval. Boli by závislí na svo- jej láske. dorota v sebe viedla nejeden vnútorný boj. tiež si plietla to, čo by chcela chcieť (aby získala klamlivý nepravý obdiv okolia) a to, čo skutočne chce. túto cestu brala ako sa- motný cieľ. Cesta ako cieľ, ktorý ju dovedie k zmyslu života. tiež chcela odísť ďaleko od civilizácie, takej závislej na sebe samej. Ľudí závislých na dnešnom materializme, na dnešnom zhone, na rýchlom životnom tempe, na interne- te, na všetkom hmotnom, čo má len pseudohodnotu. odísť od ľudí, ktorí hrajú, pretvarujú sa, nie sú sami sebou, ale sú takými, akými ich chce mať spoločnosť, čo si myslia, že os- tatní od nich očakávajú. Zahodili svoje sny byť maliarom či klaviristom len preto, aby sa stali úspešnými, spoločnosťou uznávanými bankármi či sudcami. preč od ľudí, nebojujúcich proti spoločnosti, ktorá na nás kladie malé nároky. hnevá ju to. akí sú dnes ľudia hlúpi a nevzdelaní. Malé nároky. žiadna bojovnosť, chuť prebiť sa v živote a niečo dokázať. urobiť len to, čo odo mňa chcú, ak vôbec. a nič viac. hnevá ju to. preč od ľudí, ktorí si nevážia hodnotu našich zmyslov, nevidia fa- rebnosť kvetov, necítia vôňu rannej kávy, pijú ju automaticky, nevedia doceniť hodnotu bozku či objatia, robia to len tak narýchlo, hudbu si pustia len preto, aby prekryli zhon a hluk okolo seba, nie preto, aby vnímali melódiu, aby ich hudba roztancovala a aby boli šťastnejší. Jedia automaticky, nejedia preto, že jedlo môže byť aj pôžitkom, nevedia oceniť chuť ranného croissantu s maslom a domácim lekvárom. Nevedia. veci robia automaticky, žijú naprogramovane. uniká im zmyselnosť života. preč od ľudí, ktorí si (zbabelo) stanovujú hranice, len aby neurobili niečo naviac, aby sa nikam neposu- nuli, aby sa mohli ľahko vyhovoriť. Ja to neviem, ja to nech- cem. Ľudia, ktorí hľadajú dôvody, ako niečo neurobiť a nie spôsob, ako niečo dokázať. lebo takí ľudia dorotu rozčuľujú. a pravda je, že dorota chce odísť od tohto všetkého preto, lebo si uvedomila, že sama taká bola (je). a vie, že keby to neurobila, ešte dlho by bojovala sama so sebou, s tým, že nie je v jednote, v súlade či stotožnená so svojím životom, a nič neurobila preto, aby bol jej život niečím naplnený. a to by ju ranilo, veľmi. Nechcela by zomrieť s pocitom, že nebojovala svoj život poriadne. tento boj chce vyhrať. ale cíti, že musí začať sama, nie- kde ďaleko a vrátiť sa, až keď bude pripravená žiť v zmanipulovanej spoločnosti. Možno sa nakoniec vráti domov a mož- no ostane sama, niekde v divočine, kde by mohla počúvať orlí piskot rozliehajúci sa po celej doline. Možno. Možno príde (iba) na to, načo prišiel aj McCandless na svojej ceste hľa- dania zmyslu života na aljaške, že šťastie je len vtedy dokonalé, keď ho máme s kým zdieľať... Možno. ale hlavne to skúsi, hlavne bude bo- jovať svoj boj života a nie pasívne sa prizerať a dať sa nečinne pohltiť spoločnosťou. text a foto kristína Jakubová Dorotin Boj Lívia Poláchová je učiteľkou matematiky. Svoj voľný čas trávi prevažne v prírode, či už na turistike ale­ bo na bicykli. Býva v Bratislave v paneláku, priamo pri lese. S manželom a tromi deťmi často chodie­ vajú na lúku – Kráľovu horu, ktorú majú desať mi­ nút od domu a ktorá je pre Dlhodielčanov jediným miestom oddychu za prehusteným sídliskom. Keď sa vlani na jar dozvedela, že majiteľ po­ zemkov na Kráľovej hore J&T chce lúku zastavať, rozhodla sa zabojovať za dobrú vec. Spolu s ďalší­ mi susedmi, ktorí si tiež vážia prírodu, založili petič­ ný výbor. Lívia je v ňom predsedníčkou. Ako sama priznáva, na samom začiatku netušila, do čoho sa pustila, koľko úsilia, trpezlivosti a energie to bude stáť. Bola si len vedomá správnosti cieľa – zachrániť lúku v chránenej krajinnej oblasti pred nezmyselnou výstavbou. Spoločne s priateľmi prírody komunikovali s verejnosťou prostredníctvom mailov, článkov, we­ bovej stránky (www.kralovahora.sk). Založili Občian­ ske združenie LÚKA, ktorému predsedá. Stretávali sa s odborníkmi a ochranármi, ktorí už v minulosti poukázali na potrebu zmeny územného plánu v lo­ kalite. Vyčistili lúku spolu s ďalšími dobrovoľníkmi od pol tony odpadkov. Spustili podpisovú akciu a vyzbierali takmer 22­tisíc podpisov, čo je najväč­ šia podpisová akcia komunálneho rozsahu za zá­ chranu prírody na Slovensku. Absolvovali stretnutia s našimi volenými zá­ stupcami, primátorom, starostkami mestských čas­ tí, miestnymi a mestskými poslancami. Nie vždy sa však stretli s pochopením a rešpektom zo strany vo­ lených zástupcov. Lívia vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektorí z nich nie sú ochotní vypočuť si hlas ľudí, ktorých zastupujú. Zistila, že veľa vecí sa rieši v obecných úra­ doch v časovej tiesni. Priznáva, že zatiaľ neúspešne bojujú s aroganciou úradníkov mesta a niektorých volených zástupcov, že sa im nedarí ovplyvniť pred­ kladanie materiálov na poslednú chvíľu a že musia strážiť všetky dokumenty z dielne magistrátu, či sú v prospech občanov alebo len úzkeho kruhu niekto­ rých finančných skupín. Petičnému výboru a občianskemu združeniu sa podarilo zmeniť niektoré veci a dosiahol sa čias­ točný úspech v tom, že mesto odsúhlasilo zámenu pozemkov (s medzikrokom vzájomného nájmu po­ zemkov) a zaviazalo sa aj k zmene územného plánu na lúke naspäť na rekreáciu v prírodnom prostredí. Jej aktivita a aktivita celého združenia sa však ešte nekončí, vo svojom úsilí pokračujú aj vďaka záujmu a podpore ľudí z okolia. Za posledný rok spoznala množstvo skve­ lých a obetavých ľudí, no na druhej strane sa stretla aj so špinou a neférovými postupmi. No celá táto akcia ju priviedla k poznaniu, že ak človek chce, aby sa veci menili k lepšiemu, musí aktívne priložiť ruku k dielu. Text Augy Miltak Foto archív L. Polákovej 49lívia poláchová inspiremagazine122ESSENTIAL PEOPLE 100

po ovocnej explózii v letnej sezóne pricháda na rad jeseň. ochladzuje sa, začínajú padať listy... prečo sa však chmúriť, veď toto obdobie prináša i veľa skvelých vecí! tak napríklad nový vege bagel s vajíčkom, goudou a ostrými jalapeños. alebo mäsový BMt ba- gel s domácim chrenovo- -pažítkovým dresingom či šalát Waldorf s chrum- kavými voňavými kura- cími kúskami a jemným jogurtovým dresingom. alebo wrap s chrenovo-cviklovým krémom doplne- ným úžasnou pečenou koreňovou zeleninou, feta syrom a čerstvým šalátom. a jasné, že po horúcom lete sa vracajú aj skvelé uvoľňujúce domáce ľadové čaje. Zázvorový so sladkým medom a citrónom alebo zelený s brusnicami a poma- rančom. Samozrejme, sú tu stále Fresh limonády – lime- tová, citrónová, pomarančová alebo grepová. keby vám bola zima, alebo ak nie ste priveľmi hladní, iste potešia nielen bruško nové polievky. Mrk- vovo-tekvicová s parmezánom, zemiaková s tymianom, skvelá paštrnáková s kari, šošovicová s paradajkami a nechýba ani hríbová s chrenom. už si len vybrať! koláčiky tiež neostávajú pozadu, v ponuke bude tradičný čučoriedkový coffee cake s orechovou strú- hankou a šťavnatý svieži jablkový koláčik s medovým krémom. Za nás to vidíme na tekvicovú polievku, mäsový BMt bagel, zelený ľadový čaj a ak nás dovtedy neroztrh- ne, tak to dofightujeme jablkovým koláčikom. Bagel&Coffee nájdete v Bratislave na obchodnej 10 a hlavnom námestí 3 www.baGELcOFFEEStORy.cOM Fightujeme proti hlaDu po ovocnej explózii v leTnej sezóne pricháda na rad jeseň. ochladzuje sa, začínajú padať lisTy... prečo sa však chmúriť, veď ToTo obdobie prináša i veľa skvelých vecí! magazinewithadifference123GOURMET

PHOTOGRAPHY natália evelyn benčičová HAIR aDam csoka keller MAKE UP michaela kovacova STYLING barbora beDiova MODELS jana Š. / m-management, linDa s. / exit inspiremagazine124 INSPIRE FIGHTISSUE

magazinewithadifferencefightissue125

inspiremagazine126 INSPIRE FIGHTISSUE

magazinewithadifferencefightissue127

photography jOZEF PáLENIk www.FOtOPaLENIk.cOM StylINg MIcHaELa MaZaLaNOvá, kataRíNa SIdó Make up Ewa cERvENa /NudE aGENcy bERLIN haIr tatIaNa bucHtOvá Model kaRIN v. /ELItE MOdEL MaNaGEMENt SPEcIaL tHaNkS tO tONNy GRaNkO inspiremagazine128INSPIRE

johnny guitarr /para Láska je keď máš s kým zdielať svoje sny Cez sny sa dostávaš bližšie k realite Sloboda je keď pochopíš, že existuje nepochopiteľné Vášeň je najväčšou inšpiráciou pre hudbu Hudba je soundtrack k ľudskému príbehu a to ostatné je – keď si sebou samým... magazinewithadifferencefightissue129

inspiremagazine130INSPIRE

magazinewithadifferencefightissue131

inspiremagazine132INSPIRE

magazinewithadifferencefightissue133

aSESINOR.:taktoabysomsazačalabiť.☺ PEtRaZ.:premladšiehobrata,ajkeďjeuždávnoväčšíakoja. jaNaP.:výhľadnamore. MIROSLavaR.:týraniezvieratsamozrejme!aNyCFashionWeek dušaNb.:užbysmesamohlipobyťprezvrhnutiedemagogickejde- mokratickejtyranie...pobIt(sorry,bolsomrozrušený).☺ juRajF.:prečesť,hlavnecudziu...ajkeďjetentopojemmimoriadne nejednoznačný...☺ bOHušj.:Zaživotnýpriestror. bORISk.:JarozhodneprelístkynakoncertBeyoncé! MaRtINaI.:prevečnýživotsvojichblízkych. tEREZaP.:pobilabysomsastýmhajzlom,ktorýmiukradolmačku. vIktORIaL.:Stýmhajzlom,čoterezeukradolmačkuaajsostatnýmiidiotmi. PIPav.:Zamojedieťa. tOMaSt.:preCarpediem. aNEžkaR.:dnesbysomsaužvôbecnebila...užviem,akosaveciriešia.ale jetomucca20rokov.Bolotopremladšiehobrata.odnieslasomsimodré podokom.aletendruhý,ha!☺ MaGdaLéNab.:Jasomvždyochotnásapobiťzamojichmaličkýchsy- novcov.ChodiadoškôlkyvNemeckuazdušenenávidímtýchich tureckýchspoluškôlkárov,čosanevediasprávať.vždyimhovorím, žekeďimniektourobízle,taknechpovedia,žemajústrašneveľkú krstnú,ktorávšetkýchzbije. pre koho/čo BY Ste Sa poBili? dnes by som sa už vôbec nebila... už viem, ako sa veci riešia. ale je Tomu cca 20 rokov. bolo To pre mladšieho braTa. odniesla som si modré pod okom. ale Ten druhý, ha! Paťad.:Zaspravodlivosť PEOPLE inspiremagazine134FIGHTISSUE

51laura krausová (moDelka) – bojovníčka za krásu, veriaca v silu vody; s hlavou študentky, srdcom podnikateľky a no­ hami… až po zem! prečo si myslíš, že patríš medzi našich bojovníkov? Už ako malá som bojovala za veci, ktoré sa mi zdali vďaka mojej tvrdohlavej povahe naj­ správnejšie. Tak som začala aj s modelingom. Je pravda, že som sa k nemu dostala vďa­ ka skautke z Exitu, kde pôsobím doteraz, ale na druhej strane som si to musela neskôr presadiť u rodičov. Mala som len dvanásť rokov, keď ma oslovili, a štrnásť, keď som prvý raz vycestovala, takže v tom čase to bol pre mňa zložitý boj presvedčiť našich o správ­ nosti môjho rozhodnutia. Nakoniec som zvíťazila, za čo som im veľmi vďačná, lebo modeling mi otvoril dvere do rôznych ďalších oblastí a naučil ma, ako sa presadiť v tvrdej konkurencii, byť samo­ statná. Niekoľko rokov som cestovala po svete a bojovala s množstvom dievčat o pre­ stížne práce. V modelingu je často len pár sekúnd na zau­ jatie klienta… Napriek tomu, že táto práca je úžasná a veľmi ma baví, dobre si uvedomujem, že nie je na celý život a preto je pre mňa momentálne prvora­ dá škola (Katedra marketingo­ vej komunikácie UK), kde sa usilujem prebojovať až k vytú­ ženému cieľu (titulu). Modeling mi otvoril dve­ re aj do iných oblastí. Kontak­ ty a skúsenosti z neho mi po­ máhajú v boji za pitný režim na Slovensku. Mám veľmi rada čistú vodu a myslím si, že je u nás trošku nedocenená. Vcel­ ku zavčasu sme si uvedomili, že cesta, ktorou sa dá vybo­ jovať, aby ľudia pili čistú pit­ nú vodu, je imidž, a náš boj sa stal úspešnejším, než sme čakali...☺ 50viktor karvai (art Director) – reklamný bojovník Triadu, pochádzajúci z digitálneho sveta, zápasí v mene kreativity a kvalitných vizuálov, pokročilý retušér a zanietenec 3D modelovania; tajomstvom jeho úspechu je prístup „nič­nie­je­nemožné“ bojuješ? Svoj každodenný boj zvádzam s nekvalitnými, amatérskymi reklamnými vizuálmi, ktoré nás obklopujú na každom kroku. Pokúšam sa do každej webstránky, facebookovej alebo iphonovej aplikácie, ktorú vytváram, priniesť niečo nové. Svoju prácu sa usilujem odvá­ dzať na 120 percent. ako odzbrojiť „nepriateľov“? Mojimi zbraňami sú silná kreativita, vycibrený cit pre kompozíciu a veľká dávka perfek­ cionizmu. Darí sa? To, že dávam do každej práce aj kus seba, sa z času na čas odzrkadľuje aj v spokojnos­ ti klientov, ale predovšetkým ten pocit z dobre odvedenej práce ma posúva stále ďalej. Samozrejme, ak sa dostaví pozitívny ohlas na prácu, ktorú som vytvoril, prípadne ak aj uspeje v národnej alebo medzinárodnej súťaži, je to pre mňa dôkaz, že to, za čo bojujem, má zmysel. a aké prekážky ti bránia v tvojej misii? Je to predovšetkým nedostatok času a miestami dovolenkujúca kreativita. 53marek bohunický (alias Dj bobsan) – mierumilovný bojovník za dobrý sound a hipsterskú komunitu v hlavnom meste; s dušou filozofa a žalúdkom makrobiotika tak ako, marek, čo tvoj boj (či boy)? „Bojovať za niečo, proti niečomu, znamená nechápať, že skutočný nepriateľ je moja vlastná myseľ. Ani myseľ nie je nepriateľ, len sa ju usilujem ovládnuť a mať pod kontrolou. HOWGH,“ povedal Zeleninový had a zapálil si fajku napchanú ohorkami kubánskych cigár. Zhr­ dzaveným tomahavkom už dávno seká hlavne pažítku do makrobiotického taniera. Niekedy ani to nie, lebo Jamie mu povedal, že lepšie je natrhať ju ručne. Tak aký boj? Už ostal len Boy George. Text Eva Straši Foto Lukáš Kimlička, Viktor Karvai, archív autorov 52oľga paŠtéková (maliarka) – bojovníčka za umenie, za všetky živé tvory (hlavne psy), vegetariánka v mene zvierat s dvojitou identitou oli, s čím a kedy presne zápasíš? V NOCI bojujem proti zákonu a poriadku, za práva negatívnych hrdinov – ako môžete aktuálne vidieť na výstave Creative Unit v ga­ lérii Médium: „Predkovia Miss DARKLIGHTER (alias O. Paštékovej) pochádzajú z Transylvánie. Po zotmení sa vydáva na lov do ulíc mesta spolu so svojím krvilačným štvornohým pomocníkom, ktorého si ako šteňa priniesla z Baskervillu. Živí sa infra­elektrickou energiou nevinných obetí. Prepadnutí cyklisti sú na smrť vystrašení, pamätajú si len červené šmuhy a veľké zuby...“ RÁNO bojujem proti nízkemu tlaku a chorobnej lenivosti. KAŽDÝ DEŇ bojujem za volebné právo zvierat, najmä psov a mačiek. Z ČASU NA ČAS bojujem s bufetárom na Hlavnej stanici, že tofu a sója sú vynikajúce! RAZ ZA TRI DNI bojujem so špinavým riadom. A VO VOĽNOM ČASE bojujem za práva mladých výtvarníkov a za svetový mier. po zoTmení sa vydáva na lov do ulíc mesTa spolu so svojím krvilačným šTvornohým pomocníkom, kTorého si ako šTeňa priniesla z baskervillu. živí sa infra-elekTrickou energiou nevinných obeTí. magazinewithadifference135PEOPLE100

tOMášH.:preniečo,čomaobmedzuje,preniekoho,ktomapotrebuje. adaMd.:prepussyriot. SOňaS.:Jedlo. daNIELcH.:kvôlilístkomnapremiérunajnovšiehoBatmana(túpremiéru). baRbOHaH.:kZamanželaazadeti.Normálnesomtotálnypacifista,ale vtomtoprípadebysomvytasilazuby,nechtyaopätky. MaROšL.:poslednýcheezvMekáčipredzáverečnou. dOMINIkaS.:Zapravdupredsa! šaNIL.:akniekomuubližujúneprávom. HaNkaP.:kebysomdieťa,istebytoboltenčervenýkýbliknapieskovisku. LENkab.:Zasvojichblízkychaeštezaspravodlivosť.Noapotomby somlentakpreporiadokniekedynajradšejvyfackalahlúpychaigno- rantskýchľudí. MIcHaLb.:prepravduaposlednéjedlo. ZuZaNaH.:Zafacku. dušaNk.:Zapravdu,zaslobodu,zalásku,mlátilbysomľudskúhlúposťa niekedyasiajzaposlednú,aleboprvúrannúcigaretu☺–bysomsadoká- zaljemnepoštuchať... MaťaG.:keďmimužklamedoočíadomahočakápriateľka,ktorá oničomnevie.☺ MIškOO.:Jasomsavživotenebil,takneviem. za svojich blízkych a ešTe za spravodlivosť. no a poTomby som len Tak pre poriadok niekedy najradšej vyfackala hlúpych a ignoranTských ľudí. PEOPLE pre koho/čo BY Ste Sa poBili? dORkäb.:preplnúhlavuinšpirácie. inspiremagazine136FIGHTISSUE

Bojujú vo veDe 54DuŠan žitňan (biológ, ústav zoológie sav) Veda sa nedá merať ako atletika. No ak by sa dala, Dušan Žitňan pravdepodobne dosia­ hol najlepší slovenský výkon v celej jej histórii. Publikoval totiž nielen v najprestížnejších zo svetových vedeckých časopisoch, ale dosiahol aj takzvaný „grand slam“ – mal článok s odborným komentárom a titulnú stranu v magazíne Science, čo je jeden z dvojice naj­ váženejších magazínov vo vedeckom svete. Azda ešte dôležitejšie však je, že Žitňan sa napriek neporovnateľne lukratívnejším ponukám zo zahraničia rozhodol vrátiť späť na Slovensko. V súčasnosti spolu s kolegami hľadajú vakcínu proti kliešťom – látku, ktorá spôsobí, že kliešte nás už neuhryznú. 55tomአblažek (fyzik, fakulta matematiky, fyziky a informatiky uk, cern) Je len veľmi málo vecí, v čom je Slovensko skutočne dobré. Jednou z nich je časticová fy­ zika. Naši experimentálni fyzici pomáhali vytvoriť Veľký hadrónový urýchľovač, podzemný superstroj na hľadanie základných kameňov kozmu, ktorý leží ukrytý neďaleko Ženevy. Naši vedci dodnes pracujú na urýchľovači, my sme z nich vybrali Tomáša Blažeka. Práve on bol v CERN­e v čase, keď vedci objavili Higgsov bozón. A napriek tomu, že to vedel dlho dopredu, tento výsledok nechcel novinárom prezradiť a porušiť tak pravidlá, ktoré vedci medzi sebou majú. 57peter vrŠanský (paleontológ, geologický ústav sav) Sú mladí, sú šikovní, dostávajú prestížne ceny i ponuky na exkluzívne zahraničné miesta. A napriek tomu sa rozhodli robiť vedu na Slovensku, za plat, ktorý je napríklad v Bratislave považovaný za podpriemerný. Jed­ ným z nich je odborník na dávne ekosystémy Peter Vršanský. Dávnymi myslíme naozaj dávne – časy, keď ešte žili dinosaury. Peter však neskúma prajaštery, skôr hmyz, ktorý o svete pred desiatkami miliónov rokov dokáže povedať viac než nejaké vyhynuté obry. 56anatolij Dvurečenskij (matematik, matematický ústav sav) Keď začne rozprávať o svojom výskume, stratíte sa veľmi rýchlo. Je to totiž svet kvanto­ vej matematiky a logiky, svet, ktorý sa pokúša pomôcť fyzike takej malej, že ju nielenže nie je vidieť, ale ani nik nevie, ako vlastne presne vyzerá. Nestratíte sa však, keď začne rozprávať o matematike ako takej. A tiež o tom, že dnes síce máme všetci okolo seba za­ riadenia, ktoré rátajú rýchlejšie ako kedykoľvek v histórii, no my vieme rátať stále menej. A ak máte naozaj šťastie, dá sa uniesť a porozpráva vám príbeh samotnej matematiky, príbeh starý ako sám človek. 59anna hrabovská (farmakologička, farmaceutická fakulta uk) Pracovať pre armádu je takmer vždy nebezpečné. Hoci vám nie vždy hrozia bezprostred­ né problémy, človek nikdy nevie. A sú veci, o ktorých Anna Hrabovská rozprávať nechce. Slovenská odborníčka na účinky bojových plynov pracovala pre americkú aj francúzsku armádu a hľadala účinný spôsob, ako sa proti týmto látkam brániť. Napriek ponukám sa však aj ona vrátila domov a usiluje sa tu vybudovať civilné laboratórium, ktoré by sa svojím vybavením a schopnosťami dalo porovnávať s tými vonku. Skúma ľudský nervový aj srdcovo­cievny systém, ale jej minulý výskum už pomáha odhaliť niektoré ochorenia. 58martin hajDuch (biotechnológ, ústav genetiky a biotechnológie rastlín sav) Martin je bojovník už len preto, že vydržal stretnutie s nami. A to sa nám podarilo zho­ diť a zničiť mu jednu z pripravených skúmaviek. Nejestvuje však veľa dôvodov, prečo by o Slovensku písalo BBC či americký denník New York Times. Jeden z týchto dôvodov je práve Hajduchov výskum. Študuje rastliny v zamorenej pôde neďaleko jadrovej elek­ trárne v Černobyle. A zisťuje, ako tieto rastliny môžu prežiť i prečo ich semená už také rádioaktívne nie sú. To by mohlo pomôcť nielen farmárom na Ukrajine či v Japonsku, ale napríklad aj budúcim vesmírnym cestovateľom, ktorí si budú potravu pestovať na svojich kozmických lodiach. 60feDor gömöry (elektrotechnik, elektrotechnický ústav sav) Kamery, rozhlas, množstvo novinárov. Tak vyzeralo vyhlásenie výsledkov asi najobľúbe­ nejšieho tohtoročného slovenského výskumu. Vedcom sa podarilo vytvoriť magnetický plášť neviditeľnosti, zariadenie, ktoré dokázalo pred magnetickým poľom ukryť svoj ob­ sah. O tomto úspechu, ktorý tiež vyšiel v magazíne Science, informovali nielen domáce, ale aj celosvetové médiá. A čo za to? Trojica vedcov si za tento obrovský úspech sloven­ skej vedy (a pre vedcov možno dokonca životný) rozdelí medzi sebou iba päťtisíc eur. Text Tomáš Prokopčák, autor je redaktor SME Foto Tomáš Benedikovič / SME, Gabriel Kuchta / SME, Tomáš Prokopčák, autor je redaktor SME vo svojich odboroch sú na európskej i sveTovej úrovni. no kým o šporTovcoch rozprávajú ľudia v krčmách, o nich Takmer nik nevie. napriek Tomu svoje biTky vyhrávajú aj prehrávajú doma. a aj keď by mohli odísť do zahraničia, robia špičkovú vedu na slovensku. magazinewithadifference137PEOPLE100

matej hreŠčák kreslí mu to za morom bil si sa už pre niekoho/niečo? Bil. Za seba a za verejný poriadok.☺ za čo (iné) by si sa bil? Za ženu, rodinu a slobodu. biješ sa do pŕs? Našťastie nemusím. biť, či nebiť? Nebiť, až kým treba biť. you got the fight, for your right to... Be free. Daniel baláž ten s Hubinákom bil si sa už pre niekoho/niečo? Ja mám OCD (obsedantne­kompulzívna porucha), čiže fy­ zický kontakt neprichádza do úvahy. Ale na lyžiarskom zá­ jazde som sa zastal spolužiaka a hneď som schytal. za čo (iné) by si sa bil? OCD, nemôžem slúžiť. biješ sa do pŕs? Bijem, často, mám rád Celentana vo filme Bingo bongo, najmä titulnú pesničku, rodina sa mi smeje. biť, či nebiť? Ja neviem, asi skôr topiť. you got the fight, for your right to... It´s only rock´n´roll but I vomit. lasky spieva, že nebude viac zlý bil si sa už pre niekoho/niečo? Hej, ale bolo to už pekne dávno. za čo (iné) by si sa bil? Teraz už za nič, nebijem sa od istého momentu. biješ sa do pŕs? Volali ma King Kong, keď som bol mladý a pekný. biť, či nebiť? Piť… you got the fight, for your right to... Party, of course. maťa ličková nju bjač @ websupport marketing bila si sa už pre niekoho/niečo? Áno, ako decko, za mladšieho brata . V staršom veku som sa skôr mohla pýšiť nakladačkou od „nežnejšej“ časti skinov. za čo (iné) by si sa bila? Za brata mám niekedy stále tú potrebu, ale už je veľký.☺ A čo ja viem, tí, čo najviac kričia, väčšinou prví utekajú. Tak radšej nebudem robiť ramená. biješ sa do pŕs? Som tvrdohlavý jedinec, občas sa pritrafí, potom sa han­ bím. biť, či nebiť? Nebiť. Česť výnimkám. you got the fight, for your right to... Download. Ako to v poslednej dobe vyzerá.☺ katarína bell fotí bila si sa už pre niekoho/niečo? Bijem sa každý deň sama so sebou, aby som veci robila tak, ako chcem. za čo (iné) by si sa bila? Za veci, ktorým verím a za ľudí, ktori mi za to stoja, a za dobrú kávu... Tak! Ešte by som sa pobila za dobrú kávu! Tak radšej nebudem robiť ramená. biješ sa do pŕs? Nie, to je citlivá partia. biť, či nebiť? Ako kedy, podľa chuti, všetko s mierou, každému, čo mu patrí, a iné nejasné odpovede. you got the fight, for your right to... Premýšľam.☺ Bil/a Si Sa už pre niekoho/niečo? za čo (iné) BY Si Sa Bil/a? Biješ Sa Do pŕS? Biť, či neBiť? You got the Fight, For Your right to... c h e c k r e a l i t Y inspiremagazine138PEOPLE

139

Pripojte sa k nám Návrat legeNdy: ŠpeciálNa edícia MiNi raUNO aaltONeN. Špeciálna edícia MINI Rauno Aaltonen – tento skutočný historický hrdina rallye je k dispozícii len vo veľmi limitovanom počte. Ak sa rozhodneš pre MINI Cooper S s podpisom Rauna Aaltonena, víťaza legendárnej Rallye Monte Carlo, navyše získaš nezabudnuteľný jazdecký tréning na okruhu Aaltonen Motorsports vo Fínsku. Zaži srdcom a dušou legendu motoristického športu. Navštív www.MINI.sk. BE MINI. Trúfaš si? nie vodič. pilot