Jazdecka revue 3/2010

ro ník I. cena 2,5 € 03/2010 časopis pre priateľov koní ro n cena 2 03/ JAZDECKÁrevue Vakcinácia koníKOLÍSKA SLOVENSKÉHO MILITARY POSLEDNÝ JEDNOROŽEC Na koni po stopách Márie Terézie www.jazdeckarevue.sk PRÍLOHA PRE DETI PEGASITO

2

Milí čitatelia, pred dverami máme Viano- ce a koniec roka 2010.Je to ob- dobie, keď prežívame snáď tie najkrajšie chvíle v kruhu svojej rodiny, prehodnocujeme všet- ko čo sme počas roka urobili a premýšľame čo nás asi čaká v tom novom. Pre nás bol tento rok o to krajší, že sme naštartovali nový projekt Jazdecká revue. Nie je to len časopis, ale i webstrán- ka a cestovná agentúra pre všetkých, ktorí chcú svoj voľný čas stráviť s koníkmi.Sme radi, že počet čitateľov rastie a mô- žeme len dúfať, že ich priazeň nás bude sprevádzať čo najdlh- šie i v ďalších rokoch. Tretie číslo má zas o niečo viac strán a dúfam, že odborné člán- ky a príspevky, tak ako aj prehľad udalostí minulých i tých budú- cich vám padne na úžitok. Dúfam, že chvíle strávené čítaním Jaz- deckej revue vám spríjemnia sviatočné dni a potešia všetkých, ktorí radi čítajú o koníkoch a ľuďoch okolo nich. Ďakujem všetkým, ktorí nám v tomto roku poslali príspevky, a tým sa spolupodieľali na tvorbe obsahu časopisu. Jazdecká revue je tu pre vás, posielajte nám vaše námety, príspevky a postrehy. Bu- deme sa snažiť,aby sme vás nesklamali a s každým číslom vám pri- niesli niečo užitočné. Na záver vám chcem všetkým popriať šťastné a pokojné prežitie vianočných sviatkov a veľa, veľa zdravia, lásky, vzájomného porozumenia a splnených prianí v roku 2011. Marianna Kvaššayová šéfredaktorka OBSAH Z PRETEKOV Športový kaleidoskop . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4 Rozhovor o Kentucky s Luciou Staroveckou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6 Žrebčín Motešice – kolíska slovenského military . . . . . . . . . . . . . . . . 8 Pólo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 HIPOTERAPIA rozhovor s Alexandrou Kafkovou . . . . . . . . . . . . 16 ZDRAVIE Liečivé bylinky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18 Veterinárna poradňa - vakcinácia . . . . . . . . . . . . . 20 Kone a chladné počasie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22 VÝCVIK Jazdec, držanie tela, správny sed . . . . . . . . . . . . . . 30 KONE A ĽUDIA On alebo ja! . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32 CHOV Američan na Slovensku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38 JAZDECKÁ TURISTIKA Rekreačné jazdenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 40 Po stopách Márie Terézie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44 HISTÓRIA Úloha koní v suchozemskej doprave. . . . . . . . . . . 52 UMENIE Umenie stvorené z dreva. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56 REPORTÁŽ Z kolísky na koňa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 58 PEGASITO Mikulášske preteky. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 70 Posledný jednorožec . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 76 3Jazdeckárevue3/2010NAÚVOD Vydateľ: MPK consulting, s.r.o., Mostná 6/a, 821 07 Bratislava Šéfredaktorka: Marianna Kvaššayová, m.kvassayova@jazdeckarevue.sk Redakcia: redakcia@jazdeckarevue.sk, http://www.jazdeckarevue.sk Jazyková redaktorka: LindaVaškovičová REDAKČNÁ RADA: MUDr. Karol Hornáček, PhD., Ing.arch. Michal Hučko, MVDr. Zuzana Eibnerová Staššíková, Silvia Gavorníková, Peter Gablovič, Darina Gyurkovicsová, Dagmar Nečasová Grafické spracovanie: Dana & Marek Michlík Tlač: POLYGRAFICKÉ CENTRUM, Marketing and Business Group, s.r.o. Rozširuje: Mediaprint-Kapa Pressegrosso a.s. dvojmesačník, vychádza od 5/2010, Cena: 2,50 € MK SR 4029/10, ISSN 1338-1865, EAN 9771338186001 12 Nevyžiadané príspevky sa nevracajú. Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu a krátenie zaslaných príspevkov a ich uverejnenie na internete. Autorské práva sú vyhradené, vykonáva ich vydavateľ. JAZDECKÁrevue časopis pre priateľov koní

Po prvý raz v histórii SR sa v areáli wester- nového klubu Ranč Biela voda uskutočnili otvorené majstrovstvá SR vo voltížnom jaz- dení.Tento prekrásny areál, ktorý je umiest- nený medzi Nízkymi a Vysokými Tatra- mi v dňoch 26. - 29. 8. 2010 privítal veľké množstvo účastníkov z Čiech, Poľska, Ma- ďarska a Slovenska. Svedčí o tom bohaté za- stúpenie v kategórii skupín, kde sa prihlási- lo 14 družstiev a do kategórie jednotlivcov 63 cvičencov z týchto všetkých krajín. Hlav- ný organizátor tohto podujatia, Ján Tribula a Cyril Sedláček, sa zo všetkých síl snažili vytvoriť so svojím tímom výbornú športovú a priateľskú atmosféru, čo sa im aj na 100 % podarilo. Dobrý pocit z pretekov umocni- lo aj počasie pripomínajúce babie leto, takže milovníci hôr si prišli na svoje, keď z vyvý- šenej terasy jazdiarne obdivovali majestátne tatranské končiare. Tieto gigantické preteky sa začali už vo štvrtok veterinárnou prehliadkou koní, po ktorej nasledovali prvé štarty pretekárov, ktoré pokračovali ďalšie 4 dni. Súťaže vr- cholili v nedeľu finálovými bojmi tých naj- lepších, ktorí súťažili v medzinárodnej ,,Vi- šegrádskej štvorke“. Otvorené M-SR a Višegrádskej štvorky vo voltíži, Betlanovce-Poprad VÍŤAZMI CENY SPIŠA BOLI VŠETCI ÚČASTNÍCI Pod záštitou primátora mesta sa v dňoch 2. a 3. októbra 2010 v Spišskej Novej Vsi konali populárne jazdecké preteky v parkú- rovom skákaní o Cenu Spiša. Tak ako kaž- doročne, tak aj teraz si na jazdecký areál pri Ferčekovciach našlo cestu množstvo jazdec- kých fanúšikov. Organizátorov z jazdecké- ho klubu Slávia Sp. N. Ves potešila hlavne hojná účasť štartujúcich dvojíc zo širokého okolia, ktorí sa prezentovali veľmi peknými výkonmi. Na korektne postavených parkúroch sta- viteľa MVDr. Vladimíra Huru sa jazdci predstavili počas dvoch dní v siedmich sú- ťažiach. Vyvrcholením tohto krásneho športového podujatia bolo atraktívne finále celoročnej súťaže Pohára Východoslovenskej oblasti v kategórii dospelých. Pred početnou divác- kou kulisou, za pekného počasia a na vý- bornom podklade na parkúre sa predstavili štyria najlepší finalisti, ktorí postupne štar- tovali s výmenou svojich koní. Takáto for- ma finále Pohára Vsl. oblasti sa uskutočnila druhýkrát a opäť mala veľký úspech. Na záver sa finalisti s mikrofónom v ruke a pred všetkými divákmi podelili o svoje po- city po absolvovaní finále, za čo boli odme- není mohutným potleskom. 4Jazdeckárevue3/2010 KALEIDOSKOP

Finále Muhldorfer CUP 2010 Modlitba bola vyslyšaná Ak sa čitateľ nazdáva, že nadpis má súvislosť s počasím, ktoré počas tejto sezóny ovplyvnilo veľa jazdeckých poduja- tí, tentoraz sa mýli. Predposledný augustový víkend bol vý- nimočne letný, a tak dobré počasie a osobitá atmosféra madu- nických pretekov prilákali na 12. ročník Cibuľového parkúru asi 40 koní a jazdcov z 12 klubov. Usporiadateľ pretekov – Zá- mocký jazdecký klub – organizuje preteky v troch tradičných súťažiach, parkúroch stupňa Z, ZL a L. Parkúry postavené dvorným parkúrmajstrom madunických pretekov, Františkom Nosekom, perfektne vystihovali možnosti kolbiska a strieda- li technické pasáže s dlhšími cvalovými úsekmi a náročnými obratmi. Súťaže prebiehali v rýchlom tempe, nebola núdza o dra- matické okamihy. Jazdci so svojimi koníkmi ukázali nadše- ným divákom krásu i náročnosť jazdeckého športu.Vrcholným emotívnym zážitkom pre divákov však tentoraz bola premiéra zhudobneného textu, ktorý je všetkým milovníkom koní dô- verne známy – Modlitba koňa.Málo hudobníkov je ochotných predstúpiť pred divákov s ešte nie úplne dokončenou pesnič- kou, Paľo Drapák tak urobil a myslím, že neľutoval. Počas pre- cíteného prednesu piesne diváci zatajili dych a kone prestali erdžať, v takmer kostolnom tichu sa všetci sústredili na spevá- kov výkon. Srdečná odozva dala známemu rokerovi najavo, že odviedol kus poctivej roboty. „Počas prednesu som cítil od di- vákov obrovské množstvo pozitívnej energie. Bol to pre mňa úžasný zážitok spievať pred takýmto pozorným publikom!“ priznal dojatý Paľo Drapák. Skladba by mala byť v spolupráci s Richardom Riconom v definitívnej podobe hotová koncom septembra a mohla by sa stať akousi hymnou priateľov koní. Dúfame, že si nájde miesto na pripravovanom novom CD ka- pely Paľo Drapák Band. Tí, ktorí nemali možnosť osobne si vypočuť pieseň na premiére v Maduniciach, pár tónov Mod- litby koňa nájdu na www.zjk.sk. Muhldorfer – Pferdefutter Cup 2010 sa úspešne skončilo finálovým ko- lom 18. – 19. 9. 2010. Gratulujeme ví- ťazom, ďakujeme všetkým za prí- jemnú športovú atmosféru a tešíme sa na budúci rok. Výsledky všetkých kôl ako i pohára nájdete na stránke www.muhldorferpferdefutter.sk Celé články s výsledkymi a fotkami nájdete na www.jazdeckarevue.sk 5Jazdeckárevue3/2010KALEIDOSKOP

Ako prebiehal transport koňa menom Balkan do Spojených štátov? Kto ho na ceste sprevádzal a ako dlho pred súťažou ste dorazili do dejiska WEG? Skupina koní, v ktorej bol aj náš kôň, le- tela do USA z Európy lietadlom 16. sep- tembra z letiska LIEGE v Belgicku. Bal- kana celú cestu sprevádzal Vladimír Pažitný. Let trval 12 hodín, kone dostávali počas le- tu vodu a seno. V lietadle bolo asi 55 koní a 25 sprevádzajúcich ľudí.Kone stáli v kon- tajneroch po dvoch alebo po troch. Let bol pokojný, kone boli pokojné, jediným nedo- statkom letu bolo, že v lietadle bolo pre ľu- dí trocha chladno. Treba si však uvedomiť, že podmienky boli vytvorené hlavne pre po- hodu koní. Po prílete do Cincinnati strávili kone 2 dni v karanténe. Hneď po ich vylo- žení sa stratila batožina a jedlo, ktoré ma- li kone prichystané na dva dni do karan- tény. Našťastie, prepravná spoločnosť koní Peden Bloodstock nenechala nič na náho- du a zabezpečila im seno a mrkvu. Batožina sa po piatich hodinách našla. Karanténa bo- la únavná, kone sa nudili, vodiť sa mohli len po uličke v stanovej stajni.Všetko malo svoj časový harmonogram a poriadok. 18. sep- tembra sa v kamióne previezli do Kentucky Horse Parku. O dva dni neskôr sme dora- zili do Horse Parku aj my ostatní – ja, Luc- ka Supeková – majiteľka koňa a Peter Tara- ba – kováč žijúci v USA, ktorý nás doviezol autom z New Yorku. Čo ťa najviac zaujalo, respektíve z čoho si mala najsilnejší zážitok po príchode do areálu Kentucky Horse Park? V Kentucky bolo veľmi teplo. Teploty sa šplhali až k 40 ºC. Balkana a Vladimíra som skoro nespoznala, boli pochudnutí, omráče- ní z tepla, ale šťastní že nás vidia. Celý výlet do USA bol na zážitky veľmi veľmi bohatý – od Bruselu cez New York až po Lexing- ton. Jazdiť popri najlepších jazdcoch a ko- ňoch z celého sveta je veľmi silný zážitok – veď šejka Maktouma z Dubaja nestretne- te každý deň. Ako prebiehala príprava priamo v Kentucky? Ako si bola spokojná s ustajnením koňa a ubytovaním tímu? V Horse Parku sme mali samostatnú staj- ňu iba pre vytrvalostné kone. Všetky boli na jednom mieste, ale rozdelené podľa štátov. Balkan stál v celej uličke sám. Po transporte bol trochu unavený a to, že nemal kamaráta v stajni, mu neprospievalo. Horúčava, ktorá v tom čase v Lexingtone bola, nás donútila Balkana ostrihať. Jazdiť v teréne sa dalo len v určité hodiny počas dňa na tréningovom okruhu dlhom 13 km. Na trať nás pred pre- tekmi vôbec nepustili. Ubytovanie sme mali zabezpečené v hoteli vzdialenom asi 50 km od Horse Parku, rozhodli sme sa preto rad- šej ostať v blízkom kempingovom areáli, kde bolo zabezpečené ubytovanie pre gro- omov v priestranných obytných karavanoch. Keďže areál bol obrovský,pohybovali sme sa v ňom na prenajatom golfovom autíčku. Rozhovor s Luciou Staroveckou o Svetových jazdeckých hrách v Kentucky Jazdiť popri najlepších jazdcoch a koňoch z celého sveta je veľmi silný zážitok – veď šejka Maktouma z Dubaja nestretnete každý deň. 6Jazdeckárevue3/2010 ROZHOVOR

Mali ste počas samotných pretekov niekde na trati„krízu“? Preteky boli rozdelené na 6 kôl. V prvom kole dlhom 32 km sme nemali možnosť stretnúť sa so svojím servisným tímom, tak- že sme sa museli spoľahnúť sami na seba. Trať bola mierne zvlnená, zväčša trávna- tá a viedla po okolitých farmách. Niekoľko rodín muselo otvoriť svoje pasienky a far- my, a tak nás na trati stretlo všetko možné: voľne pasúce sa kravy, kone v okolitých vý- behoch, brodili sme sa cez rieky, prechádza- li stodolou, točili sa na kruhovom objazde, kopírovali sme hektáre oplotených pasien- kov. To všetko za búrlivého potlesku divá- kov-majiteľov pozemkov, ktorí boli ochot- ní poskytnúť svoje majetky na náš prejazd a z našich pretekov si urobili jednu obrov- skú párty. Štart bol hektický, na čiare sa tla- čili a kopali natlačené kone,všetci chceli vy- štartovať ako prví. Priestor štartu bol zjavne priúzky. My s Balkanom sme nechceli ris- kovať zranenie ešte pred štartom, tak sme radšej z bezpečnej vzdialenosti sledovali, ako sa sa tam tlačia ostatní. Po odštartova- ní skoro všetkých koní sme vyrazili na trať aj my. Prvé kolo sme odbehli v spoločnos- ti jazdkyne z Kanady, ostatné kolá sme be- žali viac-menej sami, občas sme niekoho dobehli, ale následne po veterinárnych kon- trolách a prestávkach sme sa opäť ocitli na trati sami. Balkan šliapal ako nikdy pred- tým. Do každého kola vyrážal ako ráno do prvého, plný energie, elánu a odvahy. Počas prestávok mal obrovskú chuť do jedla, stále sa chcel hýbať, nepostál ani na chvíľu. Pred každým kolom sa ešte poriadne napil zo suda umiestneného v štartovacom priestore a spokojný vyrazil. Posledné kolo sme be- žali už za tmy. Trať bola označená malými svetielkami, podľa ktorých sme sa orien- tovali na trati. Do cieľa sme dorazili okolo 22.00 vystrašení z tmy, ale šťastní. Bola to tvoja prvá účasť na WEG? Ako si s výsledkom spokojná? Boli to moje tretie svetové hry. Prvýkrát som na WEG bola v roku 2002 v Jerez de la Frontera v Španielsku, nasledujúce hry boli v roku 2006 v nemeckom Aachene. Po prvýkrát som sa ale zúčastnila aktívne ako pretekár. S výsledkom som veľmi spokojná. Na trati dlhej 160 km sa za dobrý výsledok považuje už to, že preteky úspešne dokon- číte so zdravým koňom. Aké sú vaše ďalšie plány s Balkanom do budúcej sezóny? Vďaka úspešnému odbehnutiu CEI 160 km by som sa rada zúčastnila ďalších šampionátov, v roku 2011 nás čaká ME vo Francúzsku a v roku 2012 MS v Londýne. Pripravila: Silvia Gavorníková Foto: Vladimír Pažitný 7Jazdeckárevue3/2010ROZHOVOR

Vroku2010zaznamenaliorganizátorirekordnúúčasťviacako60domácichazahraničnýchjazdcov V roku 2007 Žrebčín Moteši- ce v spolupráci s telovýchovnou jednotou Elán Bratislava zor- ganizoval v prekrásnom kop- covitom areáli žrebčína prvé medzinárod- né preteky v najťažšej olympijskej jazdeckej disciplíne všestrannej spôsobilosti. Tým sa naštartovala obnova tejto jazdeckej disciplí- ny na Slovensku. Od roku 2007 sa každo- ročne v druhý júnový víkend konali v Žreb- číne Motešice medzinárodné preteky za účasti jazdcov z Českej republiky, Maďar- ska, Rakúska, Poľska a Veľkej Británie. Sú- časne sa s obnovením areálu naštartovala aj rekonštrukcia tratí v ostatných častiach Slo- venska. Napríklad v Šali, kde sa počas ro- kov 2008 – 2009 uskutočnili military pre- teky, ako aj prekrásneho jazdeckého areálu v Tatranskej Lomnici, kde sa v tomto roku po prvýkrát uskutočnili medzinárodné jaz- decké preteky, zaradené do kalendára FEI. V rámci programu podpory rozvoja mi- litary v strednej a východnej Európe FEI, prišiel do Motešíc svetoznámy dizajnér tratí krosu, Ronald Alexander z Veľkej Británie, konkrétne zo škótskeho Edinburgu, ktorý tu na zelenej lúke vybudoval jednu z najťaž- ších jedno-hviezdových tratí v strednej Eu- rópe. Trať nie je náročná len obtiažnosťou jednotlivých prekážok, ale aj ich kombiná- ciou s členitosťou motešického terénu, naj- mä dvomi náročnými stúpaniami. Vykazu- Slovenskí jazdci všestrannej spôsobilosti už nechodia na zahraničné kolbiská len „zbierať skúsenosti“ a zúčastniť sa, ale vďaka príprave a možnosti trénovania dosahujú aj výborné výsledky. 8Jazdeckárevue3/2010 ZOŠPORTU

je však vysokú úroveň bezpečnosti, o čom svedčí aj skutočnosť, že počas konania 4 ročníkov týchto medzinárodných prete- kov, tu nebol zaznamenaný pád na prekáž- kach. V roku 2008 pribudla aj trať 2 hviezd, na ktorej nájdeme najmä náročné kombi- nácie skokov, ako aj rozšírenie na dve vod- né pasáže a rozšírenie trate o ďalšie nároč- né stúpanie.Traťový staviteľ,Angličan Peter Wilson, si počas rokov 2007 – 2010 vyško- lil skvelých nasledovníkov. Technický riadi- teľ pretekov, ktorý je súčasne aj riaditeľom Žrebčína Motešice, Pavol Adamáť, buduje trate aj v susednej Českej republike. V ro- ku 2009 organizoval Žrebčín Motešice me- dzinárodné preteky až dvakrát, druhú, tzv. „krátku hviezdu“ pridali organizátori v sep- tembrovom termíne. Počas tohto podujatia sa konali vždy aj národné preteky pre mla- dých začínajúcich jazdcov a kone. V ro- ku 2010 zaznamenali organizátori Žrebčí- na Motešice a TJ Elán Bratislava rekordnú účasť viac ako 60 domácich a zahranič- ných jazdcov. Nuž, aj táto skutočnosť svedčí o oživení tohto športu na Slovensku. Slovenská Ekipa jazdcov všestrannej spôsobilosti sa vďaka svojej húževnatos- ti a čoraz lepším tuzemským podmien- kam na trénovanie prezentuje na domá- cich a zahraničných pretekoch z roka na rok lepšími výsledkami. Juniorka Dorota Kotrádyová sa pravidelne zúčastňuje medzi- národných pretekov a výborne reprezentu- je Slovensko aj na zahraničných národných pretekoch. Spomenúť treba jej posledné tohtoročné víťazstvo na jazdeckých prete- koch v Brne na Panskej líche, kde zvíťazi- la s mladým, len 5-ročným valachom Kali- fom, s rozdielom 10 bodov v súťaži stupňa „L“. V roku 2009 sa kvalifikovala na maj- strovstvá Európy v belgickom Waregeme, ktoré úspešne absolvovala s motešickým va- lachom Agadir. Agadir vo svojich 16 rokoch už do tajomstiev military športu zaúča ďal- šiu mladú jazdkyňu, Natáliu Slávikovú. Vý- borné výsledky dosahujú aj ďalšie juniorky pretekajúce prvý rok – Klára Abrahámfyo- vá a Lenka Chlupisová, ako aj jazdci Pat- rik Eibner,Veronika Kučerová, Filip Kanto- rák, Renáta Sekeráková a iní. V tomto roku sa prezentoval výbornými výsledkami s mla- dými 4-ročnými koňmi aj predseda komisie military Slovenskej jazdeckej federácie,Ma- rián Mídelka. Rozšírenie jazdeckej základne a výborné zahraničné výsledky sú tým najlepším vý- sledkom pre podporovateľov military špor- tu na Slovensku a organizátorov týchto ná- ročných jazdeckým pretekov. Text a foto: Silvia Gavorníková 9Jazdeckárevue3/2010ZOŠPORTU

V posledný októbrový víkend si jazdci z okolia slovensko-rakúskych hraníc nenechali ujsť národné „C-čkové“ preteky určené pre jazdcov do licencie R1 – výška prekážok 120 cm v rakúskom Obersiebenbrunne. Krásne slnečné počasie, aj keď značne veterné, bolo pre tieto dvojdňové preteky v priestrannej hale vzdialenej len 50 km od Bratislavy, úplne ideálne. O tom, že sa našim jazdcom na- ozaj darilo, svedčia aj výbor- né výsledky. V prvých ranných súťažiach si s prehľadom prvé miesto vybojovali zástupkyne Pony Teamu Bratislava a JŠ Boor. Darilo sa aj jazdcom z Ranča Ouzských, ktorí prišli v početnej ekipe a Helga Kovalovská zvíťazila v sú- ťaži na štýl parkúr stupňa ZL, pred Sarah Geriovou z Pony Team. V rovnakej súťaži si tretie miesto vybojovala Monika Jányová z IRI Agroforest Pezinok. Kompletné vý- sledky si môžete pozrieť na web stránke or- ganizátora www.horse-events.at Na rakúskych pretekoch je príjemná or- ganizácia a najmä rozloženie súťažiacich do viacerých podsúťaží, s presným harmono- gramom zverejneným deň vopred na strán- ke. V jednej súťaži je maximálne 25 – 30 jazdcov, a tak je to zaujímavé aj pre divákov, ktorí prídu podporiť hlavne svoj tím. Hala v Obersiebenbrunne nepatrí medzi najmo- dernejšie,ale príjemná atmosféra spolu s bu- fetom, kde sa nečaká, určite prispeje k tomu, že sa slovenskí jazdci vrátia do tohto prí- jemného areálu, možno aj po ďalšie poháre! Text a foto: Silvia Gavorníková Slovenskí jazdci na výjazde v Rakúsku Monika Jányová z jazdeckého oddielu IRI Agroforest Pezinok sa umiestnila v súťaži na štýl na 3. mieste Hala v Obersiebenbrunne Časť slovenskej ekipy – Monika Janyová, Zuzka Fašiangová a Juraj Ličko Helga Kovalovská a Candy, so svojím druhým koňom Zara Dew zvíťazila v štýlovej súťaži stupňa ZL Zuzana Fašiangová z Ranču Ouzských na mladej kobylke Gajenka Van Het Netehof, zvíťazila v súťaži mladých koní na štýl 10Jazdeckárevue3/2010 ZPRETEKOV

Tréningové metódy a filo- zofia návratu k zásadám kla- sickej drezúry, ktorú uplatňuje Mitja Demitrij Černač, natoľ- ko oslovili Sylviu Líškovú, že si predsavzala predstaviť túto trénerskú osobnosť slovenskej drezúrnej verejnosti. Úmysel sa stal skutočnosťou v dňoch DREZÚRNE SÚSTREDENIE V DUNAJSKOM KLÁTOVE 1. – 2. októbra 2010, keď sa v areáli Czajlik Ranch v Du- najskom Klátove uskutočni- lo drezúrne sústredenie s tým- to trénerom – svetobežníkom, v súčasnosti pôsobiacim v Pra- he. Ponuku zúčastniť sa tohto podujatia využilo 9 dvojíc s koňmi na rozdielnych stup- ňoch výcviku, podobné to bo- lo i s jazdeckými skúsenosťami účastníkov. Po krátkom otes- tovaní schopností a možností pracoval s každou dvojicou in- dividuálne na drezúrnom ob- dĺžniku.Všetky zvolené postupy mali spoločnú zásadu – uvoľne- nosť, priestupnosť, až potom zhromaždenosť, a to všetko ko- rektnou a nenásilnou formou. V oddychových pasážach do- kázal majstrovsky nadviazať osobný kontakt s jazdcom a vy- užíval ho na prezentáciu svojich myšlienok a rozvoj teoretických poznatkov o drezúrnom jazde- ní. Za základ považuje postup- nosť tréningových krokov, va- ruje pred unáhlenosťou. Ako typický príklad uvádza „Ma- terialprűfung“, kde vyhrávajú dopredu sa ženúce kone, ktoré potom veľmi rýchlo miznú zo športového života. Veľký dôraz kladie aj na osobnosť jazdca. Jazdec je súčasne vychovávateľ koňa, lepšie povedané „peda- góg koňa“, a to prináša povin- nosť premýšľať, ktorú meto- diku (resp. didaktiku) použije alebo smie použiť.„Drezúra nie je len jazdecké umenie, ale aj umenie rozmýšľať!“ „Chcem sa poďakovať pá- novi Černačovi, že prijal naše pozvanie (mimochodom, je to jeho prvé vystúpenie na Sloven- sku), chcem sa poďakovať ro- dine Czajlikovej za pohostin- nosť a poskytnutie zázemia na toto podujatie. No a pokiaľ ide o odozvy frekventantov, mám jedinú úlohu – sprostredkovať pokračovanie tohto sústrede- nia,“ povedala na záver hlavná organizátorka, Sylvia Líšková. Že to je reálne, potvrdil aj Mi- tja Demitrij Černač: „Rád si nájdem raz za dva či tri mesiace čas pre svojich nových sloven- ských priateľov.“ Text: Vojtech Potocký Foto: Richard Potocký Rodák zo slovinského mes- tečka Kranj (1951) začal s jaz- dou na koni, keď mal 14 rokov. Láska ku koňom ho priviedla po skončení základ- nej vojenskej služby do žreb- čína Lipica, kde bol vedúcim trénerom, kpt. Šulganom, vybraný ako„bereiter“ a pod jeho vedením tam pôsobil tri roky. Ďalším pôsobiskom boli Spo- jené štáty americké, kde dva- násť rokov pracoval ako tré- ner a pripravoval jazdcov a kone na drezúrne prete- ky. Mnohým z nich pomohol dosiahnuť úroveň Grand Prix. Medzi jeho žiakmi nájdeme neskorších reprezentantov USA a pod jeho vedením tré- noval aj účastník olympiády Mitja Demitrij Černač v Barcelone v military, Todd Trewin. Po návrate do Európy sa stal trénerom v Nemecku a od roku 2004 pracovne pôso- bí v Prahe. Okrem iného je autorom úspešnej publikácie Piafa a pasáž, ktorá si získala veľký ohlas nielen v Nemec- ku, ale aj vo všetkých vyspe- lých jazdeckých krajinách. 11Jazdeckárevue3/2010ZOŠPORTU

V ážený pán Agárdi, boli sme sa pozrieť na prvý ročník turnaja Blue Danube Pólo Trophy, ktorý ste zorganizovali spolu s ďalšími fanúšikmi póla na vašej farme.Turnaj sa ko- nal v dňoch 18. a 19. septembra 2010. Za- žili sme fantastickú atmosféru, veľmi dobré technické podmienky a povzbudzovali za- nietených domácich aj zahraničných hráčov. Ako ste prišli na myšlienku trénovať u nás pólo? Kone ma bavili od malička.Som vyštudo- vaný poľnohospodár, ukončil som katedru chovu koní. Pracoval som ako zootechnik, neskôr ako farmár. Celý život sa venujem koňom a poľnohospodárstvu. Po revolúcii, v roku 1996, sme odkúpili družstvo v Hrubej Borši a začali sme vytvá- rať podmienky pre jazdecký šport. Jazdec- tvo sa nedá robiť na „asfalte“. Potrebujete k tomu infraštruktúru, výbehy, stajne, se- no, ovos. Moja farma je sebestačná, má- me vlastnú slamu, seno aj ovos. Finalizu- jeme aj konský hnoj, vraciame ho do našej pôdy.Hospodárime na 400 hektároch.Kým sa môj detský sen splnil, muselo uplynúť 40 rokov. Pólo ma zaujalo preto, že sa od- lišuje od iných jazdeckých disciplín. Myš- lienka póla sa mi dlho preháňala hlavou.Až raz prišla chvíľa, keď som stretol niekoľko známych z Talianska a Argentíny. V týchto krajinách má pólo dlhú tradíciu. Vycesto- val som do Milána, aby som si hru skúsil na vlastnej koži. Mal som vtedy 53 rokov, ne- bol som už žiaden „mládežník“. Doma mi každý hovoril: „Ideš sa tam zabiť, nebláz- ni. Pólo, tu v strednej Európe? Však to tu nikto nerobí!“ Avšak ja sa riadim filozo- fiou jedného obuvníka, čo mal dvoch synov. Obidvoch vyslal na skusy do Afriky. Po ich návrate sa pýta prvého syna, čo tam videl. A milý syn odpovedal: „Otec, veď my tam nemôžeme predávať topánky, chodia tam všetci bosí!“ Otec sa tú istú otázku spýtal aj druhého syna. A milý syn odvetil: „Tam musíme ísť s topánkami, tam chodia všetci bosí!“ Rozhovor s Ladislavom Agárdim – zakladateľom prvého pólo klubu na Slovensku a majiteľom farmy Corporex Hrubá Borša Pólo je tímová hra a veľká šou. Na krásnom trávniku sa preháňajú nádherné koníky a vynikajúci jazdci, hrá sa vo fantastickom tempe. Pólo je relax, je to pobyt na čerstvom vzduchu, je to príležitosť stretnúť sa s priateľmi. Podobne ako keď sa kamaráti zídu hrať futbal alebo hokej. 12Jazdeckárevue3/2010 PÓLO

Ja som si povedal: „Keď to tu nikto nero- bí, nejazdí, do toho sa musíme pustiť!“ V Miláne som zistil, že hrať pólo veru nie je prechádzka ružovou záhradou, že je to riadne „makando grando“. Denne som tré- noval 6 hodín, pravú ruku som mal od pali- ce presilenú, každý večer som si ju obaľoval studenými obkladmi. A doma som obaľo- val ruku ešte ďalší mesiac, kým som si ako- tak zvykol. V roku 2005 som sa rozhodol doviesť na skúšku prvých 16 špeciálnych pólo koní z Argentíny.V auguste toho istého roka som zorganizoval prvý kurz póla na Slovensku. Trénoval nás argentínsky tréner Oscar Ca- rolla. Pozval som aj niekoľko profesionál- nych hráčov z Talianska a Maďarska. Hra sa nám tak zapáčila, že z tých 16 argentín- skych koní sme si hneď kúpili tri kobylky a máme ich na farme dodnes. Novodobé pólo sa vyvinulo zo starodáv- nej bojovej hry perzských alebo mon- golských kočovníkov, ktorí sa na svo- jich koňoch doslova narodili. Existuje v týchto krajinách ešte nejaká pôvod- ná forma tejto hry? A viete, že áno? V Afganistane dodnes existuje hra BUZGAČI. Buzgači je hra, ktorá je považovaná za národný afgánsky šport. Hrá sa s mŕtvym teľaťom alebo ko- zou. Telo zvieraťa domáci máčajú tri dni vo vode, aby nabralo hmotnosť. Na hry sa zí- de celá miestna generalita, od ministra „ze- metrasenia“ až po neviem koho... Buzgači je veľmi dynamická hra. Jazdci sa vykláňajú za korisťou až po zem. Kozu alebo teľa mu- sia zdvihnúť zo zeme a dopraviť do cieľové- ho kruhu. Ak sa jeden hráč vrhne na kozu, druhý mu zatiaľ riadi koňa. Za úspešné po- loženie kozy do kruhu sú body. Jazdec buz- gači v Afganistane už niečo znamená, je to vážený človek. V Argentíne sa hrá PATO. Hrá sa lop- tou, ktorá ma šesť uší. Lopta sa hádže do kruhu podobne ako pri basketbale, len kruh nie je umiestnený vodorovne, ale zvisle. Ide tiež o vysoko dynamickú hru, oveľa viac ako pólo. Pato je staré možno 2 000, ba možno až 3 000 rokov. Ako diváci Blue Danube Polo Trophy sme obdivovali rýchlosť a obratnosť vašich koníkov. Prečo sa na túto hru hodí najviac tzv. „pólo pony“? Ak ste zvyknutí jazdiť na našich európ- skych plemenách koní, myslíte si, že sú su- per a iné plemená už ani neexistujú. Aj ja som si to dlho myslel. Až kým som si po prvýkrát nesadol na argentínskeho koníka. A to už vám je úplne iná káva. Ja tvrdím, že našim európskym koňom „šibe“. Kone sú neposlušné,hryzú,kopú,snažia sa ujsť. Sna- žia sa zhodiť jazdca, urobia vývrtku v najne- vhodnejšom čase. Naproti tomu argentínsky CRIOLLO bude stáť so sklonenou hlavou a čakať, aký povel dostane a ten vykoná. Ide ako auto. Keď si na neho sadnete, kôň pôjde sám, zahne doprava, doľava, pôjde za lop- tičkou. Kto takého koňa nevyskúšal, ani ne- uverí. Nie je to úplná náhoda, že pólo sa udomácnilo najviac v Argentíne. Argentí- na je obrovská krajina s veľkou populáciou domácich plemien koní. Plemeno CRI- OLLO (čítaj kriožo) je plemeno krížen- cov prvých koní dovezených z Európy v 16. a 17. storočí. Criollo najviac vyhovuje hrám ako sú pato alebo pólo svojím temperamen- tom, psychikou a stavbou tela. Kone criollo sú odolné a húževnaté. Argentínski farmári ich dodnes šľachtia veľmi prísnym výberom. Kôň musí zabehnúť až 740 km a na chrb- te odniesť náklad 110 kg. Musí prejsť túto vzdialenosť bez špeciálnej opatery, bez vo- zenia krmiva, bez veterinára. V cieli sa hod- notí, či kôň trasu zvládol alebo nezvládol. Víťaz sa zapíše do plemennej knihy. Aby kôň získal dynamiku, ešte sa kríži s anglic- kým plnokrvníkom. Až takto vzniká pólo pony.Pólo pony nie je uznané plemeno,je to pracovný kôň, kríženec. Uznané plemeno je jedine criollo. Ako to vidíte s budúcnosťou póla na Slovensku? Pólo na Slovensku nemá tradíciu ani in- fraštruktúru. Nadšenci póla sú odkázaní sa- mi na seba. Začíname učiť odborníkov aj neodborníkov koničkárov. Zo strany stred- ných a vysokých škôl je tiež ešte veľmi malý záujem. Školám chýbajú vyškolení pedagó- govia. My sme otvorení, tréningy si záujem- covia môžu pozrieť hocikedy a bezplatne. Môže prísť verejnosť, rodičia a deti. Kým z póla budú výsledky, to ešte nejakú chvíľu potrvá. Vážený pán Agárdi, ďakujeme vám za rozhovor. Redakcia JR Autor: Dagmar Nečasová Foto: Milina Imrichova Strihovská 13Jazdeckárevue3/2010PÓLO

V znik póla sa datuje na stovky ro- kov pred náš letopočet. Historici zaznamenali, že starí Peržania po- znali tento šport pod názvom „Chaughan” už 2 500 rokov pred Kristom. Slovo „Chau- ghan” znamená kladivko alebo palička. Pôvod póla je však ešte starší.Tento šport pravdepodobne vznikol na pláňach centrál- nej Ázie, kde sa mongolskí nomádi trvale žijúci v sedle preháňali na koňoch na úze- miach rozkladajúcich sa od Veľkého čín- skeho múru až po Kaspické more. V póle sa zhmotnili všetky najlepšie vlast- nosti mongolského národa, ktorý v starove- ku geniálne ovládal umenie jazdy na ko- ni – perfektná jazdecká technika, presné oko a nebojácne srdce. Všetko prednosti aj dnešných pólo hráčov. Pólo sa počas nasle- dujúcich stáročí dostalo postupne do Japon- ska, Číny,Tibetu a Indie. Názov „pólo“ môže pochádzať z tibetské- ho jazyka Balti, zo slova „pulu“ znamenajú- ceho lopta alebo loptová hra. Postupom času sa pólo vyvinulo najmä na hru aristokratov a pre aristokratov. Je- ho tréningom sa rozvíjala jazdecká a vojen- ská zručnosť potrebná v neustálych vojno- vých časoch. Pólo hrali už králi v staroveku, napríklad perzský kráľ Dárius alebo Macedónec Ale- xander Veľký.Traduje sa, že v roku 336 pred Kristom, keď Alexander Veľký prevzal svo- ju moc, mu kráľ Dárius III. poslal ako dar pólo loptičku a palicu s odkazom. Odkázal mu, aby sa sústredil na tento šport a prene- chal vedenie vojen tým,čo sa v tomto umení naozaj vyznajú. Mladý Alexander sa kráľovi za dar poďakoval a odvetil: „Ja som tá pali- ca čo udrie do lopty predstavujúcej svet,kto- rý ja dobyjem.“ V Indii sa pólo rozšírilo najmä v stredo- veku, v pätnástom storočí. Hrali ho indickí sultáni a maharadžovia. Sultán Qutubuddin Aibak dokonca zomrel na následky napich- nutia sa na hrušku svojho sedla, keď pri hre spadol na trávnik. Prví Angličania uvideli pólo hru nieke- dy okolo roku 1800 v západnej indickej pro- vincii Manipur. Avšak až okolo roku 1850 členovia britskej vojenskej jednotky po pr- vý raz zapísali pravidlá tejto hry. Prvý pólo klub založený britskými pestovateľmi čaju vznikol v roku 1859 v Silchare západne od Manipuru. V roku 1863 bol založený naj- starší dodnes fungujúci klub v Indii,Calcut- ta Polo Club. História jazdeckého póla Traduje sa, že v roku 336 pred Kristom, keď Alexander Veľký prevzal svoju moc, mu kráľ Dárius III. poslal ako dar pólo loptičku a palicu s odkazom. Odkázal mu, aby sa sústredil na tento šport a prenechal vedenie vojen tým, čo sa v tomto umení naozaj vyznajú. Mladý Alexander sa kráľovi za dar poďakoval a odvetil: „Ja som tá palica čo udrie do lopty predstavujúcej svet, ktorý ja dobyjem.“ Žiadna hodina života niejestratená,pokiaľjestrávená vsedle 14Jazdeckárevue3/2010 PÓLO

V roku 1869 si Edward „Chicken“ Har- topp, dôstojník 10. husárskeho pluku ang- lickej kavalérie so sídlom v Aldershote blízko Londýna, prečítal v športovom ma- gazíne článok o indickom póle a bol ním natoľko očarený, že ihneď zorganizoval svo- jich priateľov, aby začali hrať tzv. „hokej na koňoch“. Počas jediného roka sa pólo sta- lo štandardnou súčasťou výcviku britských dôstojníkov. Prvé pravidlá hry spôsobova- li na trávnikoch veľké zmätky a nebezpečné šarvátky. A tak v roku 1874 londýnsky ex- kluzívny Hurlingham Club vydal súbor pra- vidiel pod názvom „Pólo – základné pravi- dlá“. Tieto pravidlá sa s menšími úpravami používajú až dodnes. V roku 1872 bol za- ložený kapitánom Francis „Tip“ Herbertom prvý anglický pólo klub Monmouthshire a tiež prvý All Ireland Polo Club založený Horace Rochfort of Clogrenanom. Netrvalo dlho a pólo nastúpilo víťaznú cestu okolo sveta. Prvý turnaj v Argentíne sa konal už v roku 1875. Zorganizovali ho anglickí a írski rančeri v Shennan‘s Estan- cia. Argentína sa dnes pýši najlepšími pó- lo hráčmi a má vynikajúci chov koní pri- spôsobený tomuto druhu športu. Chov koní criollo je rozšírený po celej krajine, odkiaľ sa dostal aj do Európy. Je to pôvodné domáce plemeno krížené s anglickými plnokrvník- mi. Výsledkom je veľmi poddajný, poslušný, obratný a rýchly pólo pony. Do Austrálie pólo priniesol v roku 1876 Lt. Col.Thomas St. Quintin z 10. husárske- ho pluku.V tom istom roku pólo doputova- lo do USA a okamžite sa chytilo. V nasle- dovných päťdesiatich rokoch sa v USA pólo stalo mimoriadne populárne. V roku 1888 v USA po prvý raz zaviedli systém hendi- kepov. V roku 1926 turnaj Hurricanes vs. Ar- gentina videlo viac ako 30 000 divákov. Je- den pólo súboj na turnaji Westchester Cup navštívilo viac ako 45 000 amerických divá- kov a Cup of the Americas v roku 1928 vi- delo viac ako 100 000 zanietených pólo fa- núšikov. Najstaršie pólo kluby mimo územia In- die fungujúce dodnes sú Malta Polo Club (1868), All Ireland Polo Club v Dubli- ne (1872), Monmouthshire Polo Club vo Walese (1872) a Meadowbrook Polo Club v USA (1877). Historicky najpresvedčivejším obhajcom póla bol sir Winston Churchill, ktorý sa na- učil hrať túto hru v roku 1895 ako mladý jazdecký dôstojník britskej koloniálnej ar- mády. V listoch matke takto žiadal o penia- ze aby si mohol kúpiť pólo poníkov: „Bez vlastných koní nevydržím viac ako niekoľko málo dní,“ písal, „inak budem musieť opus- tiť hru,čo by bolo hrozné.“ O rok neskôr už v Indii zorganizoval pólo klub a od sused- ného vojenského pluku kúpil 25 koní s cie- ľom vyhrať indický prestížny turnaj. Jeho tím trénoval každý deň v horúčave a na spa- ľujúcom slnku. Vlakom precestoval s koňmi na turnaje viac ako 1 400 míľ. Churchill vo svojej knihe „My Early Life“ popisuje prie- beh hry so sirom Pertabom Singhom, gu- vernérom Jodhporu: „Starý Pertab, ktorý okrem vojen najviac na svete miloval pólo, zvykol často preru- šovať hru a kritizovať naše chyby, alebo vy- svetľovať ako zlepšiť naše herné kombi- nácie. „Rýchlejšie, rýchlejšie, leťte!“ zvykol kričať aby zrýchlil hru. Keď sa hra dostáva- la do tempa, ihrisko v Jodhpure sa utápa- lo v obrovských oblakoch červeného prachu. Tieto oblaky často predstavovali nebezpeč- nú komplikáciu. Napríklad sa znenazdania z prachu objavili hlavy v turbanoch na ko- ňoch v plnom trysku, alebo sa zrazu vynori- la hvízdajúca loptička tam, kde ju nikto ne- čakal. Bolo veľmi ťažké sledovať celú hru a často sme hrali len preto, aby sme sa neja- ko vyhli oblakom prachu.“ „Nedávajte svojmu synovi peniaze!“ radil rodičom.„Ak si to môžete dovoliť, dajte mu koňa. Jazdením na koni nikdy v spoločnosti nepohorí...Žiadna hodina života nie je stra- tená, pokiaľ je strávená v sedle. Mladí muži sa sem-tam môžu zruinovať ak vlastnia ko- ne, alebo podporujú jazdectvo, ale nikdy nie samotným jazdením. Samozrejme, iba žeby si v trysku zlomili väzy. Ale to je veľmi dob- rý spôsob ako zomrieť.“ Vďaka Churchillovej húževnatosti jeho tím vyhral regionálny turnaj v póle v roku 1899. Churchill hrával pólo až do svojich 52 rokov,napriek tomu,že permanentne vy- kĺbené pravé rameno mal často obviazané a pripútané k telu. V súčasnosti sa pólo hrá v 84 krajinách sveta. Od roku 1900 do roku 1936 bolo sú- časťou olympijských hier. Dnešné pólo, tak ako aj v dávnej minulosti, predstavuje pre jeho hráčov a jeho divákov nezabudnuteľ- né zážitky. Najkrajšie pocity hráčov póla sú zhrnuté vo verši napísanom na kamennej stéle stoja- cej na ihrisku v Gilgite v Pakistane neďaleko od miesta, kade v minulosti prechádzala báj- na hodvábna cesta z Číny na Západ: „Krá- ľovská hra“ – „Nechajte druhých nech hrajú iné hry. Kráľovská hra je iba hra kráľov.“ Hoci pólo sa vo svojich domovských kraji- nách v Ázii už tak intenzívne nehrá a niekde už dokonca celkom vymizlo, dodnes sa hrá a je veľmi populárne v horách severného Pa- kistanu.Najväčší turnaj sa každoročne usku- točňuje počas splnu mesiaca na kamenistom poli – podľa pravidiel vytvorených pred 800 rokmi potomkami Genghis Khana. Autor: Dagmar Nečasová Foto: Milina Imrichova Strihovská, archív Pólo ospevovali perzskí básnici už 600 rokov pred Kristom. Avšak v 11. storočí nášho letopočtu významný básnik Rubaiy- at of Omar Khayyam použil pólo vo svojich básňach ako metaforu pre božiu vládu nad svetom: In the cosmic game of polo you are the ball The mallet‘s left and right becomes your call He who causes your movements, your rise and fall He is the one, the only one, who knows it all. 15Jazdeckárevue3/2010PÓLO

Poviete nám niečo o sebe? (Počuli sme, že nastúpila mladá generácia...) Môj vzťah ku koňom sa začal už v det- stve. Od malička som bola „zbláznená“ do koní a trávila som s nimi každú voľnú chvíľ- ku. Keď prišlo obdobie rozhodovania sa akú školu ísť študovať, rozmýšľala som, ako by sa dalo spojiť príjemné s užitočným, a či sa možno koňom venovať aj pracovne. Vtedy som sa dopočula o hipoterapii. A tak som sa rozhodla vyštudovať fyzioterapiu a ná- sledne sa zaoberať hipoterapiou. Moja dip- lomová práca sa týkala hipoterapie a vďaka nej som spoznala MUDr. Karola Hornáčka, Anku Páleníkovú a Božku Borgulovú, kto- rí ma zasvätili do jej tajov. A tak sa venujem hipoterapii s väčšími či menšími probléma- mi a prekážkami od roku 2000 až dodnes. V septembri 2009 sa konala Medzinárod- ná hipoterapeutická konferencia v Bratisla- ve, kde bol zvolený nový výbor SHA, kto- rého som sa stala predsedníčkou, nakoľko predchádzajúci výbor pôsobil v tejto funk- cii už pätnásť rokov a rozhodol sa „uvoľniť priestor na realizáciu“ mladej generácii. Kde pôsobíte profesionálne, aké sú vaše korene s ohľadom na hipoterapiu? Po štúdiu fyzioterapie na strednej škole som sa začala venovať hipoterapii. Hneď po skončení štúdia som si spravila kurz hipotera- pie v zameraní hipoterapeut a hipológ a kurz učiteľa jazdy. Rozšírila som si štúdium fyzi- oterapie na vysokej škole. Hipoterapii som sa venovala ako vedľajšej pracovnej činnosti v HC Hipony, s ktorým máme doteraz veľmi dobrú spoluprácu. Vďaka Rotary klubu som s Boženou Borgulovou absolvovala týždennú stáž v Nemecku, kde sme videli rôzne cen- trá a vykonávanie hipoterapie priamo v praxi. Podarilo sa nám vytvoriť spoluprácu s Čes- kou paravoltížnou sekciou, kde sme absol- vovali pár seminárov a získali prehľad o pra- vidlách a práci v rámci športového jazdenia hendikepovaných v Čechách. Postupne som sa osamostatnila, kúpila som si vlastného ko- ňa a hipoterapia sa stala mojou hlavnou pra- covnou činnosťou. Tak to bolo 3 roky. Avšak vzhľadom na vysokú finančnú náročnosť tej- to terapie bolo potrebné nájsť si ešte jednu prácu. Minulý rok som sa zúčastnila sveto- vého hipoterapeutického kongresu v Mun- steri, kde som si urobila obrovský prehľad o tom,ako robia hipoterapiu vo svete a potvr- dila som si informáciu,ktorú som často poču- la z úst MUDr. Hornáčka, že hipoterapia na Slovensku je odborne na svetovej úrovni. Ne- chcem sa chváliť,ale naozaj sme patrili medzi najlepších, aj keď mnohí mali omnoho lepšie zázemie na jej vykonávanie. Momentálne pracujem ako fyzioterapeut v zahraničí a ako hipoterapeut v Častej, kde je malá koniarnička, ktorá poskytla pre po- treby hipoterapie bezplatne svoje priestory, a kde mám aj ustajneného koníka. Ku koníkom máte teda blízky vzťah. Aké sú Vaše jazdecké skúsenosti? Môj koník sa volá Noro a je to 10-ročný, poriadne tvrdohlavý hafling. Ale je naňho spoľahnutie a viem, že mu môžem pri prá- ci dôverovať. Na hipoterapiu používam eš- te jedného koníka Tristana, ktorého mám zároveň aj v tréningu. Jeho majiteľka sa učí jazdiť, a kedže kvôli škole má menej času, využívam ho aj na hipoterapiu. A moje jazdecké skúsenosti? Začína- la som ako 10-ročná voltížou (gymnastické jazdenie na koni), ktorá mi dala veľmi dobrý základ do jazdectva.Postupne ma ale viac lá- kalo jazdenie v sedle. Dlhé roky som pomá- hala s jazdením a starostlivosťou o kone v JK Slávia STU, kde som sa venovala prevažne parkúrovému jazdeniu. Po tom ako som za- čala spolupracovať s Božkou Borgulovou, presťahovali sme sa do JK Elán Čierna Vo- da, kde ma zasvätila do základov drezúrne- ho jazdenia. Ale hlavne úplne zmenila môj postoj k ošetrovaniu a starostlivosti o kone, samozrejme v tom pozitívnom smere, za čo som jej vďačná. Spomínate si na niektorý konkrétny prípad z vašej skúsenosti, keď hipoterapia človeku pomohla? Tých prípadov je strašne veľa a dala by sa o nich napísať kniha. Priznám sa, že o účin- koch hipoterapie som veľa počula,ale aj mňa samotnú prekvapili jej účinky v praxi.Samo- zrejme, ak sa robí na odbornej úrovni. Sú prípady, ktoré ma aj po dlhých rokoch praxe rozplačú alebo prekvapia. Raz nás všetkých dojal slepý postihnutý chlapček,ktorý nemal žiadne skúsenosti s koňom a málokedy sa usmieval. Ale keď sme ho položili na koní- ka, celý čas sa nahlas smial a hladkal ho a sr- šal z neho taký pocit šťastia, že nám všetkým behali zimomriavky po chrbte a tisli sa slzy ZBLÁZNENÁ DO KONÍ Rozhovor s novou prezidentkou Slovenskej hipoterapeutickej asociácie Alexandrou Kafkovou Alexandra Kafková Koníka si treba vedieť aj osedlať HIPOTERAPIA16Jazdeckárevue3/2010

do očí. Inokedy za vami prídu deti a poďa- kujú, že môžu jazdiť, že sú šťastné, že mô- žu chodiť k vám na koníky, alebo vám ro- dičia sami povedia, aký si všimli obrovský pokrok, odkedy ich ratolesti chodia na ko- ne a priznajú, že hoci boli spočiatku skeptic- kí, teraz už nepochybujú.Toto všetko člove- ka pri všetkom tom strese a vyčerpaní opäť nabije veľkou dávkou energie. Hipoterapia je nesmierne náročná psychicky, fyzicky, ale aj finančne, čo si málokto uvedomuje a keby nebolo týchto malých zázrakov a krásnych okamihov, priznám sa, neviem či by som ju ešte v praxi robila. Privátne zariadenia s koníkmi, napr. v rámci rozvoja agroturistiky, stále častejšie ponúkajú v rôznych častiach Slovenska aj hipoterapeutické služby. Aká je ich odborná úroveň? Bohužiaľ, toto je obrovský problém nie- len na Slovensku, ale asi všade na svete. Hi- poterapia je liečebná metóda, ktorej vykoná- vanie, nanešťastie, nie je na strane zákonov právne ošetrené, a tak ju môže vykonávať prakticky hocikto. Rodičia, ani laici, kto- rí neodbornú hipoterapiu v týchto agrocen- trách poskytujú,si však neuvedomujú,že tak, ako vie pomôcť, dokáže pri nesprávnej indi- kácii aj ublížiť. Keď sa pozriete na internet, hipoterapiu poskytuje pomaly každý druhý jazdecký klub či agroturistické centrum. Sa- mozrejme, neodborne. V skutočnosti to ani nie je skutočná hipoterapia, ale len obyčajné vozenie na koni. Mnohokrát, keď počujeme ako prebieha „hipoterapia“ v takom centre, šedivejú nám vlasy. Prednedávnom sme roz- posielali do jazdeckých klubov a agrocentier dotazníky s informáciou o odbornosti a vrá- tilo sa nám len pár dotazníkov a len zopár ľudí, ktorí hipoterapiu robia, sa preukáza- lo certifikátom. Problém máme aj v prípade, ak chceme prípadným záujemcom odporu- čiť hipocentrum v blízkosti bydliska, alebo zabezpečiť novým terapeutom absolvova- nie povinnej praxe. Centier, ktoré poskytu- jú odbornú hipoterapiu je na Slovensku veľ- mi málo. Vaše osobné plány v hipoterapii? Samozrejme ďalej pokračovať v jej prak- tickom vykonávaní v rámci časových mož- ností, spolupodieľať sa na školení nových terapeutov a hipológov a pokiaľ to bude možné, snažiť sa naďalej rozvíjať možnosti hipoterapie v rámci metodiky. Čo považujete za hlavné poslanie SHA u nás doma? V prvom rade obnoviť spoluprácu me- dzi jednotlivými hipoterapeutmi a hipotera- peutickými centrami, školiť nových odbor- ne spôsobilých terapeutov, poradenstvo pri vzniku nových centier, publikačnú činnosť. SHA by mala pôsobiť ako koordinátor a poradca pre odbornú, aj laickú verejnosť. Akou formou sa SHA zapája do spolupráce v celoeurópskom rámci (edukácia v hipoterapii v rámci európskych systémov...) aj iné nové aktivity, ktoré pred vaším nástupom neboli? SHA je v súčasnosti jednou z partner- ských organizácií v rámci európskeho pro- jektu Leonardo da Vinci program Part- nerstvá, ktorého cieľom je stanoviť určité európske normy v oblasti hipoterapie a to od vzdelávania hipoterapeutov, výbavy hipote- rapeutického centra, požiadaviek na hipote- rapeutického koňa a pod., čo by mali všetky krajiny v EÚ spoločné. Cieľom je dostať hi- poterapiu na istú odbornú úroveň a elimino- vať jej vykonávanie na neodbornej úrovni na minimum, pretože s podobným problémom laického poskytovania hipoterapeutických služieb bojuje nielen Slovensko, ale každá krajina, kde sa hipoterapia vykonáva. Ďalším projektom, na ktorom momentál- ne SHA pracuje, je vytvorenie nového vzde- lávacieho systému, ktorý by zabezpečil jed- nak vzdelávanie nových hipoterapeutov, ale aj odborný rast už existujúcich terapeutov s dostatočným množstvom odbornej praxe. Spomenula by som aj dokončovanie no- vej knihy o hipoterapii (na Slovensku vyšli zatiaľ len 3), ktorá bude zameraná predo- všetkým na rehabilitačnú oblasť hipoterapie. Kniha sa pripravuje už dlhší čas a jej iniciá- torom je MUDr. Karol Hornáček a dúfame, že vydanie bude hotové už v krátkom ča- se. Vydanie tejto knihy považujem za veľký krok vpred, nakoľko literatúra tohto zame- rania na Slovensku chýba. Dúfam, že bude veľkým prínosom pre fyzioterapeutov, ktorí z nej budú môcť čerpať cenné informácie. Rozhovor pripravila: Dr. Darina Gyurkovicsová Foto: Alexandra Kafková Paravoltížne preteky v Čechách, kde sme boli pozvaní ako hostia HIPOTERAPIA17Jazdeckárevu3/2010

VALERIÁNA (Valeriana officinalis) Valeriána pôsobí nielen uvoľňu- júco na nervy pri vnútornom uží- vaní, ale aj na svalstvo pri použí- vaní vonkajšom. Dávkovanie a príprava: Vonkajšie: 10 gramov na 500 ml vody, necháme 12 hodín namo- čené, potom precedíme, dáme na obväz a priložíme na postihnuté miesto alebo urobíme obklad. LIEČIVÉ BYLINKY Bylinky pri svalovom napätí Sila prírody ukrytá v drobných bylinkách sprevádza ľudstvo už viac ako 60 000 rokov S valové napätie môže mať rôz- ne príčiny – nesprávne jaz- denie, nevhodné sedlo, stres, zranenia, nadmerné alebo ne- správne zaťaženie, ktoré zapríčiňuje zvýšenú svalovú stuhnutosť. Stuhnu- tosť podmieňuje aj ochranné – proti- bolestivé držanie tela (napr. keď člo- veka sekne v chrbte). Často vedie k chromosti, nejazditeľnosti a boles- tiam,a preto ich treba brať stále vážnej- šie. Skúmanie príčiny a jej odstránenie je na prvom mieste. Popri osteopatic- kom a fyzioterapeutickom ošetrení sa problémy so svalmi veľmi dobre liečia aj pomocou liečivých byliniek. BOROVICA HORSKÁ (Pinus mugo) Olej z borovice horskej je obvyklou súčasťou francovky (alpy). Pomáha pri bolestiach svalov a kŕčoch, pričom podporuje prekrvenie a zmierňuje bolesť. Dávkovanie a príprava: 10 – 20 kvapiek oleja zo smrekového ihličia (Picaea aertheroleum), alebo oleja z borovice horskej (Pinis pumilionis aetheroelum) zriedime so 100 ml oleja (na nanášanie), napr. s olivovým olejom a nanesieme na postihnutú oblasť alebo bolestivé svaly a kĺby. Foto: dreamstime ZDRAVIE–SVETBYLÍN18Jazdeckárevue2/2010

Zdroj: Pegassito Preložila: K. Poláčková Pre ľudí nie je táto rastlina zná- ma len ako korenie, ale aj ako súčasť hrejivých náplastí. Ka- jenské korenie, tiež známejšie ako mleté čili, pochádza pôvod- ne z Ameriky. Patrí do čeľade ľuľkovitých a je to vôbec najštip- ľavejšia rastlina. Štipľavosť rast- liny slúži ako dokonalá ochrana pred nepriateľmi. V lekárstve sa spracúvajú zrelé a vysušené plo- dy. Rastlina pôsobí lokálne pre- krvujúco, lokálne poškodzuje nervy, zmierňuje bolesť, pôso- bí protizápalovo, podobne ako kortizón, zmierňuje svrbenie. Používa sa: pri bolestiach sva- lov, stuhnutosti svalov, artróze, neuralgii Dávkovanie a príprava: Hotové preparáty – maste z le- kárne. Upozornenie: Nepouží- vať dlhodobo,pretože inak mô- že dôjsť k poškodeniu nervov. Semená horčice „vedú“ ako mnohé iné bylinky v kuchy- ni a lekárničke dvojitý život. Najčastejšie sú spracovávané na stolovú horčicu. Okrem iné- ho pôsobí kaša z horčičnej mú- ky ako liečivo, keď ju nanesieme na kožu. Kaša z horčičnej mú- ky pôsobí okrem iného lokál- ne prekrvujúco, protizápalovo a zmierňuje bolesť. Používa sa: pri bolestiach sva- lov, stuhnutosti svalov, podvrt- nutí, vykĺbení, artróze, artritíde, neuralgii Dávkovanie a príprava: Vonkajšie: horčičnú múku zmie- šame s pšeničnou v pomere 1 : 3, následne ju s teplou vodou spracu- jeme na kašu.Natrieme ju v hrúb- ke 1 cm na bandáž alebo niečo podobné, potom bandáž priloží- me na 5 – 10 minút na kožu, ide- álne na oholené miesto. Napokon kašu odstránime a kožu dôkladne vyčistíme studenou vodou. Vedľajšie účinky: podráždenie kože, kontaktná dermatitída Kontraindikácie: ochorenie obličiek ROZMARÍN (Rosmarinus officinalis) KAJENSKÉ KORENIE (Capsicum frutescens) Nielen v jedle je rozmarín obo- hatením,jeho účinky sú povzbu- divé na kožu a podporu prekrve- nia, ale pozitívny vplyv majú aj na pohybový aparát. Dávkovanie a príprava: 10 percent rozmarínového oleja (Rosmarini aetheroleum) zrie- dime s 90 percentami oleja na nanášanie. Bylinkový olej mož- no použiť čistý. HORČICA ŽLTÁ (Sinapis alba) SEMENÁ ZAPAMÄTAJTE SI: Vnútorné užívanie: Čisté bylinky (bez prímesí): bylinky zmiešame so zvyčaj- ným krmivom. Nálev: bylinky zalejeme ho- rúcou vodou a necháme odstáť. Odvar: bylinky varíme priamo vo vode. Vylúhovanie (príprava za stu- dena): bylinky pred aplikáciou necháme namočené 1 až 3 hodiny. Pri všetkých týchto formách bylinky, ako aj vzniknutý pro- dukt, zamiešame do zvyčajné- ho krmiva a kŕmime. Vonkajšie užívanie: Vo forme obkladov z uvare- ných byliniek, tinktúr, mastí alebo bylinných olejov. Dávkovanie: Dávkovanie byliniek a prepa- rátov je veľmi odlišné a malo by byť individuálne zostavené pre každého koňa. Jednotlivé dávky byliniek nájdete pri po- pise rastlín. Zmesi by mali ob- sahovať 2 až 8 kusov byliniek. Pri pomeroch zmesí musíme zohľadniť ako množstvo byli- niek, veľkosť koňa, tak aj prí- slušnú jednotlivú dávku. Pre bylinné zmesi platí toto dávkovanie: • chladnokrvník 70 g denne • teplokrvník 60 g denne • plnokrvník 50 g denne • pony 40 g denne Dĺžka užívania: Pri akútnych ochoreniach zá- visí dĺžka užívania od choroby a stupňa závažnosti, zvyčajne bylinky podávame 1 až 6 týž- dňov. Pri chronických problé- moch by mali byť bylinky po- dávané 4 až 6 týždňov, potom nasleduje pauza 4 týždňe. ZDRAVIE–SVETBYLÍN19Jazdeckárevue2/2010

Vakcinácia koní niu koní (zápal horných dýchacích ciest a zá- pal pľúc). Vakcinácia koní proti herpesvírovej rhi- nopneumónii nie je zo zákona povinná,no i na- priek tomu ju odporúčame u všetkých chov- ných a športových koní. TETANUS – je pre koňa skoro vždy smr- teľné ochorenie spôsobené baktériou Clostri- dium tetani, ktorá je prítomná všade v pôde, čiže sa ľahko dostane do rany. V anaeróbnom prostredí v dôsledku toxínu veľmi rýchlo do- chádza k spasticite a tetanii (kŕču svalov) a ná- slednému úhynu koňa – najčastejšie uduse- ním. Vakcinácia proti tetanu takisto nie je povin- ná,ale vzhľadom na extrémnu citlivosť koní vo- či tomuto ochoreniu ju odporúčame u všetkých koní bez výnimky. Vakcinačná schéma Každý kôň musí mať urobenú tzv.primovak- cináciu, t. j. aplikáciu 2 vakcín v odstupe 1 – 2 mesiacov u všetkých vakcinovaných chorôb. S primovakcináciou začíname najskôr od 3.mesiaca veku žriebäťa.U riadne vak- cinovanej kobyly stačí zaočkovať žriebä v 5.a následne 6.mesiaci veku proti chríp- ke a tetanu, prípadne aj herpesvíru. Ná- sledne o 6 mesiacov vykonáme revakciná- ciu.Ďalej koňa vakcinujeme každý polrok (plus-mínus 21 dní) proti chrípke a her- pesvíru a každé 1 – 3 roky proti tetanu. Všetky športové a prevážané ko- ne musia byť riadne zaočkované proti chrípke najneskôr 7 dní pred konaním zvodu a nie viac ako 6 mesiacov od poslednej vakcinácie. Intenzívne využívané športové kone, ktoré veľa cestujú medzi krajinami, a plemenné žrebce odpo- rúčame vakcinovať pro- ti chrípke 4-krát do roka pre zabezpečenie vyššej chránenosti. Naopak, kone chované v domácom prostredí, ktoré ne- súťažia, nikam necestujú, ani sa nestretávajú s ďalšími koňmi, stačí proti chrípke revakcino- vať každých 12 mesiacov. Čo sa týka herpesvírov,špecifická je tiež vak- cinácia žrebných kobýl, ktoré okrem horeuve- denej schémy sú navyše na ochranu pred her- pesvírovým potratom vakcinované v 5., 7. a 9. mesiaci gravidity. Žrebné kobyly vakcinuje- me ostatnými vakcínami ako iné kone, pričom sa snažíme aplikovať pravidelnú revakcináciu 4 – 6 týždňov pred termínom pôrodu (na zvý- šenie imunitnej hodnoty mleziva). Ak však máte koňa, ktorý bol podľa jeho pasu posledné roky pravidelne dvakrát do ro- ka vakcinovaný, ale nebola u neho nikdy vyko- naná primovakcinácia, t. j. aplikácia 2 vakcín v odstupe 1 – 2 mesiacov,jeho vakcinácia je ne- platná! Takisto kôň, u ktorého má revakcinácia dlhší interval ako 12 mesiacov, má očkovanie neplatné. V tom prípade musíte dať koňa za- očkovať nanovo (akoby bol žriebä), je teda dô- ležité vykonať primovakcináciu, t. j. aplikáciu 2 vakcín v odstupe 1 – 2 mesiacov a revakciná- ciu o 6 mesiacov. Vakcínu odporúčam aplikovať do gluteálnej svaloviny zadku koňa v snahe vyhnúť sa opu- chom krku,či zápalu nervov na krku a jeho ná- slednej prechodne zníženej pohyblivosti.Z ďal- ších nežiaducich účinkov očkovania sa môže vyskytnúť bolestivosť, prechodný opuch, zvý- šená teplota, letargia, anorexia, koprivka. Všet- ko sú to dočasné stavy, ktoré vymiznú do týž- dňa,i napriek tomu však informujte veterinára, hlavne v prípade anafylaktického šoku,ktorý je však po vakcinácii extrémne zriedkavý. Pre zaručenie uspokojivej odozvy imuni- ty vakcinujeme len kone zdravé. Vyhýbame sa vakcinácii koní, ktoré majú inú pridruže- nú chorobu,berú antibiotiká,sú silne začerve- né, alebo sú celkovo v zlej kondícii.Takisto sa neodporúča podávať žiadne imunosupresívne látky (lieky na zníženie imunity typu korti- kosteroidy) 14 dní pred a po vakcinácii. Zhrnutie Každému koňovi treba urobiť primovak- cináciu, t. j. aplikáciu 2 vakcín v odstupe 1 – 2 mesiacov proti chrípke a tetanu, prípadne aj herpesvíru. Následne ich o 6 mesiacov pravi- delne revakcinovať. Text: MVDr. Zuzana Eibnerová Staššíková Foto: dreamstime Ospravedlňujeme sa MVDr. Z. Eibnerovej Staššíkovej za chyby vzniknuté redakčnou úpravou článku Kone a ich zuby publikova- nom v čísle JR 2/2010. Pôvodnú verziu člán- ku nájdete na www.jazdeckarevue.sk V akcinácia koní je dnes úplne samo- zrejmá vec v každom chove koní, no i napriek tomu sa veterinári na pretekoch neustále stretávajú s ne- úplnou, alebo nesprávnou vakcináciou koňa. Radi by sme vám týmto článkom stručne vy- svetlili prečo a ako správne koňa vakcinovať. Očkovaním vpravíme antigén, čiže oslabe- ný alebo zneškodnený mikroorganizmus do tela, čím povzbudíme jeho imunitný systém, aby vytvoril protilátky proti skutočnej infek- cii. Choroba následne u vakcinovaného jedin- ca neprepukne vôbec,alebo len vo veľmi mier- nej forme. V našich podmienkach je vhodné očkovať kone len proti trom infekciám: chrípke, teta- nu a herpesvírovej rhinopneumónii. V prípa- de nákazy môže veterinár ešte zvážiť očkova- nie proti žriebäcej nákaze a trichofytóze,bežne sa však proti týmto chorobám neočkuje. INFLUENZA (chrípka) KONÍ – spôso- buje horúčkovité ochorenie dýchacieho apará- tu, nechuť a serózny (vodnatý) výtok z nosa. Pôvodcom je RNA vírus,ktorý po 4 – 10-dňo- vej inkubácii spôsobuje uvedené príznaky komplikované najprv suchým, potom vlhkým kašľom. Pokiaľ dôjde ku komplikáciám bakté- riami, môže vzniknúť až zápal pľúc. Podľa zákona musí byť kôň zúčastňujúci sa zvodu (tým sa rozumie akákoľvek „konská“ ak- cia) alebo premiestňovania vakcinovaný proti chrípke koní podľa vakcinačnej schémy uda- nej výrobcom. HERPESVÍRUSY – sú DNA vírusy,kto- ré sa prenášajú priamym kontaktom, slinami, ale hlavne vzduchom. Veľmi typické je, že sa môžu skrývať v niektorých bunkách a z toho latentného stavu následkom stresov opäť reak- tivovať a spôsobiť ochorenie. Ako stresor mô- že pôsobiť hlad, transport, znížená imunita, podávanie kortikoidov, ale aj iné infekcie. Kli- nický význam má EHV-1, ktorý spôsobu- je vírusový potrat kobýl v poslednom trimestri gravidity,u mladých koní neurologické problé- my a EHV-4, ktorý spôsobuje rhinopneumó- • brúsenie zubov elektric- kou diamanovou brúskou • podrobná diagnostika krívania • neurologické vyšetrenie pohybu • digitálne RTG snímky • sonografické vyšetrenie šliach, gravidity od 10. dňa po pripustení • vyšetrenie koňa pri kúpe • kastrácie, rany • riešenie koliky • diagnostika kašľa... MVDr. Zuzana Eibnerová Staššíková Equine vet – veterinárne služby pre kone tel.: 0903 927 190 - 24 hodín denne, kdekoľvek www. equinevet.sk 20Jazdeckárevue3/2010 VETERINÁRRADÍ

Sezónne zimné respiračné a kožné ochorenia koní V zimných mesiacoch je nevyhnutné zvýšiť starostlivosť o koňa V y sa proti zime dokážete vyzbro- jiť zimným oblečením, telový- mi mliekami, vitamínmi proti chrípke a mnohými inými veca- mi a popritom sa takmer neustále zdržiavate vo vyhrievaných telocvičniach, kanceláriách a domovoch. V porovnaní s vašimi koňmi ži- jete v luxuse.Dokonca i v oblastiach,kde tep- loty aj počas zimy ostávajú mierne, trpia ko- ne podobnými zdravotnými problémami ako ich majitelia, vrátane výtoku z nosa, popras- kanej kože, chrípky, a neuveríte, ale aj ponor- kovou chorobou. Iróniou je, že veľa konských ochorení sú- visiacich so zimným obdobím je zhoršených prehnanou, alebo nedostatočnou starostlivos- ťou ich majiteľov. Snahu udržať svojich kon- ských miláčikov v suchu a teple, podobne ako nahé ľudské stvorenie, považujú pre ne za komfortnú. Prikrývajú ich dekami a zatvárajú do vzduchotesných stajní, čím sa snažia svo- je kone izolovať od okolitého nepriaznivého prostredia. Popritom ich napchávajú kopou obilia. V skutočnosti by ale väčšine zimných strastí, ktoré kone riadne potrápia, dokázali zabrániť jednoduchými zmenami v inak bež- ných praktikách. Osvojme si preto taktiku, ktorá bude pre kone prínosom, a nebude, na- opak, namierená proti nim. Dýchacie ťažkosti Dobrá kvalita ovzdušia má pre zdravie ustaj- nených koní mnohonásobný význam, a to bez ohľadu na to, aké je práve ročné obdo- bie. V zime, keď má väčšina majiteľov sklo- ny poriadne utesniť všetky okná a vetracie otvory, odpojiť ventilátory a zavrieť nates- no dvere stajne, sa môže u vášho miláčika vy- skytnúť viacero z toho vyplývajúcich dýcha- cích ochorení. Výskum ukázal, že v čase, keď Dobrá starostlivosť o koňa počas zimného obdobia ochráni vášho miláčika pred respiračnými ochoreniami a nepríjemnými kožnými problémami sezónneho charakteru. sa amoniak v stajni nahromadí na úroveň, že ju sami cítime, plyn už začína zasahovať pľú- ca koňa. Prach a rôzne plesne môžu u koňa iniciovať, prípadne zhoršiť alergiu. Ide pre- dovšetkým o dýchavičnosť a podráždenie dý- chacích membrán, čo má za následok väčšiu náchylnosť na infekciu dýchacích ciest, a do- konca až bronchitídu. Pri práci v stajni buďte dôslední, udržujte ich čisté a suché, a pokiaľ je to možné, den- ne ich čistite a vetrajte. Dôležitá je tiež pa- sívna ventilácia – podlaha – odkvapové otvo- ry, ktoré fungujú na princípe, že vzduch stúpa smerom hore, čo zároveň zabezpečuje voľný tok čerstvého vzduchu. Ak však vaša stajňa či stodola nemá okrem okien a dverí žiadne iné otvory, skúste skombinovať ich otvorenie, aby ste v miestnosti dosiahli výmenu vzduchu. Pozor však na vlhkosť a prievan. Správne nainštalovaný mechanický sys- tém by mal zmeniť vzduch v danom interiéri. Chladný čerstvý vzduch môže spôsobiť trase- nie,ale pre ustajnené kone je to oveľa zdravšie a prospešnejšie, než stojatý zatuchnutý, pra- chom a čpavkom nasýtený vzduch v zapeča- tenej miestnosti. Kôň „chladne“, keď stratí svoje telesné tep- lo príliš rýchlo, najčastejšie bezprostredne po jazdení vo veternom a/alebo chladnom dni s nízkou vlhkosťou vzduchu. Bez adekvátne- ho upokojenia sa po námahe,mechanizmy pre rozptýlenie telesného tepla nepracujú dosta- točne rýchlo na to,aby dokázali udržať tepelný režim – suchá srsť, vzpriamená a načechraná, skrátený povrchový krvný obeh. Tieto rých- le tepelné straty koňa, smerujúce pod normál, podkopávajú jeho imunitný systém. Zjednodušene sa dá povedať, že za chlad- ného počasia je potrebné koňovi venovať na upokojenie po námahe (predovšetkým kvô- li potu) dvakrát tak veľa času ako za priaz- nivého počasia. Následne po upokojení ho prikryte odpocovačkou, aby si mohol udržať vlastné telesné teplo.Tenká vrstva slamy vlo- žená medzi deku a vlhkú pokožku povzbu- dzuje cirkuláciu vzduchu a znižuje tiež pod- chladenie. Koža V zime, s pribúdajúcou zvýšenou vlhkosťou, sa zároveň vytvára ideálna živná pôda pre rozmanité kožné ochorenia. • Dermatofilóza – ide o infekčné zápaly ko- že, spôsobené baktériou Dermatophilus, ktoré sa zvyknú spúšťať už pri nízkej vlh- kosti,nedostatočnom a nedôkladnom očis- tení kože z výbehu, hlavne za daždivého počasia na miestach,ktoré prichádzajú naj- viac do kontaktu s dažďom či blatom.Toto ochorenie sprevádza tvorba chrást a vypa- dávanie srste. • Otlaky – bolestivé rany a chrasty na miestach, ktoré prichádzajú do kontak- tu s nevhodnou, väčšinou nedostatočnou podstielkou, hlavne na lakťoch a pätách. • Infekcie plesňového charakteru Derma- tofytóza – nákazlivé kožné ochorenie spô- sobené plesňovou infekciou, ktoré má za následok odlupovanie kože a vypadávanie srsti, pričom zanecháva typické kruhové škvrny. • Podlomy – mokvanie kože a tvorba chrást až jaziev v ohbí sponky nad pätkami v dô- sledku nadmernej vlhkosti a následnej stra- te ochrannej vrstvy mazu. • Vši a iné parazity – parazity sajúce krv,kto- rým sa darí v tukovejších častiach tela, ne- česanej a neobhospodarovanej srsti. Spôso- bujú svrbenie, kone si zvyknú nadmierne trieť a hrýzť vlastnú kožu. Konská srsť je po ich napadnutí matná, lupinatá a na do- tyk ľahko vosková. Zdroj: equisarch.com Preklad: Linda Vaškovičová Odb. korektura: MVDr. Z. Eibnerova Staššíková Prevencia kožných problémov v zime je záležitosťou čistoty a starostlivosti. Pri- krývky, čistiace a stajňové potreby a spo- ločné obytné priestory môžu šíriť nákaz- livé ochorenia, alebo dokonca opakovane infikovať tie isté kone. V takýchto prí- padoch je nevyhnutné bezodkladne tie- to infekčné činitele odstrániť. Poraďte sa so svojím veterinárom o dezinfekčných a iných liečebných postupoch, ak je- den, alebo viac vašich koní trpí niektorý- mi vyššie spomínanými ochoreniami ko- že. Udržiavajte svoje kone, stajne, a všetko ostatné vybavenie, s ktorým prichádzajú do kontaktu,čisté a suché a vyhnete sa tak väčšine sezónnych kožných ochorení. 21Jazdeckárevue3/2010ZDRAVIE

na na udržanie tepla v chladných dňoch, sú ukryté pred vetrom a dažďom (či už v stajni alebo prístrešku). Je prezieravé a žiaduce dať im viac sena počas chladných nocí, alebo im aspoň umožniť žrať viac. Ak je však váš kôň v uzavretej stajni s teplotou 5 ºC, nepotrebuje extra dávku sena. Zimná srsť Dva kone sú v snehu, jeden prikrytý dekou, druhý bez nej. Všimnite si neroztopený sneh na tom bez prikrývky.Izoluje ho jeho srsť.Ne- uniká mu telesné teplo, ak by však túto srsť nemal, sneh by sa určite hneď roztopil. Nepri- krytý jedinec má rovnaké množstvo nerozto- peného snehu aj na chrbte, podobne ako ten prikrytý. Niekedy sa nám môže zdať, hlav- ne v zime pri pohladení, že cítime pri doty- ku akoby chlad ich srsti. Je to preto,že ich srsť udržiava nahromadené teplo priamo pri koži, takže touto izoláciou navonok pôsobí akoby bola chladná. Koňom dokonca môžu zo srs- ti visieť ľadové cencúle, a napriek tomu budú pociťovať teplo. Dekovanie Existuje niekoľko dôvodov, prečo používať deky na kone, ale nie vo veľkom. Kone, kto- ré sú ostrihané, musíme dekovať, pretože sú zbavené svojej srsti.Na trhu je dnes už mnoho krásnych, ľahkých a dobre padnúcich diek. Staré kone,ktoré si už nedokážu udržať toľ- ko tepla,ich potrebujú určite,aj keď ich dopo- siaľ nikdy nepotrebovali.V prírode,ako vieme, platia iné zákony – tam by boli tieto staré ko- ne požierané šelmami. Kone, ktoré boli cho- ré, sú príliš chudé alebo majú nejaký iný zdra- votný problém,môžu takisto potrebovať deku. Niektorí jedinci (akéhokoľvek veku) sú zimo- mraví, a preto deku potrebujú, rovnako ako aj tí, ktorí nie sú ustajnení a nemajú žiadne prí- strešie. Natíska sa teda základná otázka, a teda koľko diek je vlastne nutné koňovi poskyt- núť. Závisí to od poveternostných podmienok a tiež od toho, koľko ostrihaní bolo vykona- ných. Vo väčšine prípadov postačuje jedna de- ka, teplé deky je dobré použiť vo veľmi chlad- nom počasí.Môžete napríklad strčiť pod deku Kone a chladné počasie Na otázky koní a zimy odpovedá skúsená veterinárka, Dr. Joyce Harman. Povedzme si niečo o koňoch v prírode.V je- seni priberajú na váhe, čím získavajú tukové rezervy na spaľovanie a zároveň na udržiava- nie teploty tela v zime.To je tiež dôvod, prečo sa nám zdá, že naši domáci miláčikovia (psy, mačky – ale aj ľudia) na jeseň priberajú. V zi- me je dostupná vláknina len vo forme suchej trávy a buriny. Vláknina, vrátane sena, pomá- ha koňom pri termoregulácii, pretože uvoľňu- je teplo, ktoré si následne kone vedia udržať. Všimli ste si niekedy, že vo veľmi chladných dňoch jedia vaše kone viac sena? Udržiavajú si teplo. Divé kone jedia v zime suchú vlákni- nu a často pritom schudnú, ale sú pripravené na prežitie a na jar zase úspešne na váhe pri- berajú. Bohužiaľ, my naše domáce kone v zi- me často prekrmujeme, aj napriek tomu, že to v tomto ročnom období nepotrebujú, pretože následne im silná jarná tráva môže spôsobiť obezitu. V prírode sa kone udržiavajú v tep- le aj pohybom. Napokon, všetci vieme, že hý- baním sa zahrievame – stačí,že vyčistíme boxy a pozametáme v stajni uličku. Však? Venujme trochu pozornosti našim mo- derným, dobre chovaným koňom. Sú pekné a dobre chované, takže na prvý pohľad žiad- ny problém. Väčšina z nich má dostatok se- Ako zistím, či môjmu koňovi nie je zima? Vystrčil som ho zo stajne do chladného počasia, ale vzpieral sa. Naozaj neviem koľko prikrývok potrebuje, aby si udržal teplo. Veterinár radí: Kone sú oveľa lepšie adaptabilné na chlad a chladné počasie, než si myslíme. Vyrasta- jú s excelentným „zimným kabátikom“, kto- rý ich izoluje a drží v teple a suchu celú ich kožu. Sú však isté faktory, ktoré treba brať do úvahy pri rozhodovaní o tom, ako zabez- pečiť koňa na zimu. Kone sú vo všeobecnos- ti zdravšie vtedy, keď majú zabezpečený po- byt vonku na čerstvom vzduchu, pretože to im zároveň umožňuje prispôsobiť sa vonkajšej teplote. Zamyslite sa nad tým ako sa vám zdá teplo keď je vonku 7 stupňov po tom, ako pár týždňov teplota nevystúpila nad mínus 7 °C. Takisto prvý jesenný deň sa nám zdá byť veľ- mi chladný. 22Jazdeckárevue3/2010 VETERINÁRRADÍ

svoju ruku a ak cítite teplo, je deka vzhľadom na počasie postačujúca. Ak necítite rozdiel, je pravdepodobné,že budete potrebovať o niečo hrubšiu.Nenechajte sa zlákať dobre padnúcou vonkajšou nepremokavou a nepodšitou dekou, ale pridajte pod ňu radšej aj tenkú deku. Ne- podšitá deka nepridá moc tepla, navyše odiera ramená a spôsobuje rôzne bolesti. Ak sa rozhodnete koňa dekovať, začnite pomerne skoro, lebo kôň potrebuje čas, aby sa tomuto „manévru“ prispôsobil a aby si na de- ku či inú prikrývku zvykol.Väčšinu času sa my ľudia obliekame,pretože nám je zima a myslí- me si,že koňom je tiež. Môj dobrý priateľ-ve- terinár z Vermontu si pri jednej decembrovej návšteve vo Virginii všimol, že tamojšie ko- ne majú v decembri viac vrstiev prikrývok,než majú kone vo Vermonte v januári. Ale stá- le sú to predsa všetko kone, nie? Tak v čom je vlastne rozdiel? Ľudia vo Vermonte sú zvyk- nutí na chlad, keďže žijú v chladných pove- ternostných podmienkach, a na základe toho usudzujú, že aj ich kone sú na chlad dostatoč- ne adaptabilné. Naopak, obyvatelia Virginie majú oveľa menej príležitostí prísť do kontak- tu s chladnejším počasím, a tak si myslia, že ich koňom je zima,keď je aj im zima.Kone vo Vermonte sú spokojné a cítia sa byť v teple aj pod jednou tenkou dekou. Ak kone dekujete, nezabudnite, že keď je chladno, konská srsť plzne. Takto vzniká vzduchový priestor, ktorý sa naplní teplom, a následne je srsť výkonnejšia (podobne ako pri vašej páperovej bunde). Deky tento vzduš- ný priestor ničia, takže potrebujete teplejšiu prikrývku,aby ste to teplo naozaj zaistili.Ten- ká nepremokavá deka dokáže koňa ochrániť pred dažďom, ale nedokáže poskytnúť dosta- tok tepla a dokonca sa môže stať, že kôň bu- de mať menej tepla, než keby žiadnu prikrýv- ku nemal. Ako teda zistíte,či je váš kôň v dostatočnom teple? Musíte ho v prvom rade dobre poznať a venovať pozornosť drobným nuansám je- ho správania.Kone,ktoré pociťujú chlad,majú tendenciu schúliť sa, môžu odmietať vyjsť von z prístrešku, a dokonca odmietať aj seno, a to aj napriek tomu,že im poskytuje teplo.Naozaj môžu túžiť po svojej stajni. Môžu sa aj triasť. Avšak, nemusíte sa trase- nia až tak báť, pre koňa je to úplne normálny spôsob ako sa zahriať. Koník, ktorému je tep- lo, sa nakrátko môže triasť keď je vonku zi- ma a byť pri tom v pohode. Koňa, ktorému je zima, môžeme vidieť triasť sa častejšie, alebo vtedy, keď iné kone nie. Studené a vlhké po- časie je pre kone ťažšie znesiteľné ako stude- né a suché. Daždivé počasie s teplotou vzdu- chu 2 ºC spôsobí koňovi omnoho viac trasu než akékoľvek iné počasie.Počas takýchto stu- dených a vlhkých dní kone naozaj ocenia aký- koľvek prístrešok,kde sa môžu osušiť a trochu sa zahriať. Ale nebojte sa, nebude ho to bo- lieť, zdravý kôň má byť vonku, byť trochu vlh- ký a trochu sa triasť.Prístrešky sú hojne využí- vané počas daždivých dní, zatiaľ čo pri teplote mínus 12 °C a kope snehu sa v blízkosti prí- strešku nemusí nájsť jeden-jediný kôň, preto- že oni sú šťastní v chlade. Potenie V zime sa stáva nutnosťou ostrihať pracovné a športové kone, keďže dosť ťažko pracujú a pri práci sa zapotia. Pot odvádza z pokožky koňa vlhkosť, čo znamená, že kone so suchou srs- ťou nedokážu pracovať. Ak kone po práci ne- uschnú úplne, môže im zostať v zime veľmi chladno. Ťažké „zimné kabátiky“ nevysušíte ľahko, pretože srsť je veľmi hustá a je prispô- sobená tomu, aby nedovolila preniknúť vode (kôň môže zostať v teple, aj keď prší). Preto- že mnoho z našich vysoko kvalitných diek dý- cha a umožňujú tiež vodnej pare aby nimi pre- chádzala, môžeme ich položiť na koňa, ktorý je vonku a je trochu chladný a vlhký a nechať ho pod takouto prikrývkou vysušiť.Ale pozor! Nemôžete položiť deku na koňa, ktorý je tep- lý, alebo horúci, pretože sa pod ňou začne po- tiť. Niektoré kone, predovšetkým tie s čiastoč- ným pristrihnutím,sa budú pod dekou potiť aj tak, ak úplne nevychladli a neuschli. Ak koňa necháme zadekovaného v tep- lom počasí, bude sa dosť potiť. Čo však robiť v prípade, ak kôň opustí stajňu v skorých ran- ných hodinách, keď je teplota vonku ešte po- merne nízka,avšak napoludnie vystúpi? Na to- to neexistuje žiadna ideálna odpoveď. Vieme, že neostrihané kone môžu skončiť s rôznymi ochoreniami kože a plesňami, ak sa viac ho- dín potia pod teplou dekou a úplne neuschnú. Najlepšie by bolo ich pred obedom oddeko- vať. Ak to nie je možné, použite na deň radšej ľahšiu pokrývku – nemusí to byť dokonalé,ale bude im to pohodlnejšie ako by im malo byť príliš teplo väčšinu dňa. Nechajte teda svoje kone tešiť sa z chlad- nejšieho počasia a vyjdite si s nimi na pre- chádzku.Nie je stanovená žiadna teplota,kto- rá by bola pre koňa príliš nízka na vychádzku alebo na jazdenie, ak je na to zvyknutý. Zdroj: equisarch.com Preklad: Linda Vaškovičová Odb. korektura: MVDr. Z. Eibnerova Staššíková Foto: dreamstime Užite si zimu. Dr. Joyce Harman je veterinárkou a rešpektovanou osobnosťou v oblasti veterinárnej akupunktúry a veterinárnej chiropraxe. Je tiež lektorkou homeopatie a prírodnej medicíny. Prevádzkuje vlastnú konskú kliniku v severnej Virginii. 23Jazdeckárevue3/2010VETERINÁRRADÍ

Zimné kŕmenie Počas letných mesiacov hojnosti veľa koní, ktoré žijú vonku, v závislosti od typu a za- ťaženia, môžu veselo existovať na pastvine s malou alebo žiadnou potrebou ďalšieho prikrmovania. Avšak, pasienky, ktoré posky- tujú koňom primeranú výživu cez leto, v zi- me, keď trávy prestanú rásť, strácajú svoju nutričnú hodnotu. Vzhľadom na to, že kôň na svoju termoreguláciu v zime potrebuje vygenerovať viac energie na udržanie poža- dovanej teploty, je potrebné, aby mal v zime dostatok kvalitného sena. Tip: Aby sa zabránilo plytvaniu, seno je najlepšie dávať z kŕmidla, ktoré znižuje šan- ce na to, aby ho kôň odnášal alebo pošlia- pal do blata. Avšak, môže byť skupina koní okolo kŕmidla, v ktorom kone budú me- dzi sebou bojovať o potravu a ten najdo- minantnejší z nich môže ostatné kone od- háňať preč. V takejto situácii by bolo lepšie umiestniť seno v hromadách na zem, odde- liť ich natoľko, aby sa kone navzájom ne- mohli vyhodiť alebo urobiť toľko kôpok sena koľko je koní, aby každý dostal spra- vodlivý diel. Alternatívy sena Niekedy je ťažké zabezpečiť dostatok kva- litného klasického sena, alebo je pomerne drahé, hlavne v zimnom období. Vtedy mô- žeme zvoliť inú alternatívu, ktorá je k dis- pozícii. Tip: Na Slovensku môžete ako náhradu sena kúpiť „senné hrudky“, čo je vlastne zlisované 100 %-né seno vo vreciach, kto- ré sú obzvlášť vhodné aj pre kone s alergiou na prach, keďže sú bezprašné. Senné hrud- ky majú navyše výhodu, že sú jednoduchšie Zima a kŕmenie koní Každoročne sa snažíme zistiť čo najviac informácií o kŕmení koní počas chladných zimných mesiacov. 24Jazdeckárevue3/2010 KŔMENIEKONÍ Kôň je od prírody bylinožravec. To mu dáva príležitosť, aby strávil väčšinu svojho času jeho obľúbenú kratochvíľou!

na skladovanie a prepravu. K dispozícii je aj 100 %-ná Lucerka v hrudkách. Prípadne sú to plevy alebo granuly, ktoré môžete pridať do krmiva na doplnenie vlákniny. Menej pohybu Niekedy sa stáva, že kone, ktoré boli von- ku, musia byť náhle ustajnené pre veľmi zlé počasie. Hoci pravidlá hovoria, že zme- ny v kŕmení by mali byť postupné, v tomto prípade je potrebné znížiť množstvo krmi- va okamžite. Nezabudnime, že kone väčši- nou v boxe stoja. Zásobovanie energiou by sa preto malo znížiť a nahradiť nízko-ener- getickým krmivom. Kone majú menej po- hybu a ak je v stajni chladno, môžu niektoré kone trpieť zvýšeným vylučovaním močovi- ny – čierne močenie. Tip: Viete,čo je equi-Ball? Je to ťažká gu- mová lopta,ktorá má dutý priestor vo vnút- ri. Funguje na princípe pridania sena, lucer- ky, kúskov mrkvy alebo senných hrudiek do vnútra, následne sa položí do boxu, pričom kôň bude do lopty strkať nosom a kocky bu- dú po jednom vypadávať von. Okrem toho, že koník dostáva krmivo a vykonáva aspoň nejaký pohyb, je to preňho aj príjemná zá- bava na dlhé zimné dni! Mrazivé podmienky a voda Je veľmi dôležité, aby váš kôň dostá- val v zimných mesiacoch zodpovedajúce množstvo vody. Kôň tak nemusí byť naklo- nený na pitie ako v lete, v skutočnosti môže byť dokonca neochotný piť veľmi studenú vodu. V každom prípade by ste mali zabez- pečiť, aby jej mal stále dosť. Dehydratácia v zime môže viesť ku kolike. Tip: Je možné zakúpiť vykurovacie špi- rály na vedierka a žľaby, aby voda nezmrz- la. Ak sa to nedá, môžeme použiť malý trik – dáme do žľabu s vodou plávať futbalovú loptu. Ak by voda v žľabe zamrzla, ako sa to často stáva, kone sú schopné vytlačiť lop- tu z cesty a môžu piť cez dieru v ľade, kto- rá ostala po lopte. Avšak pozor – nenaplň- te žľab vodou až po okraj, pretože prvý silný vietor pošle loptu na výlet po pasienkoch a to je koniec vášho plánu. Autor: redakcia JR Foto: dreamstime

3 2 1 Neviete sa rozhodnúť, či máte poskytnúť svojmu koňovi extra dávku tepla v podobe teplej deky? V tom prípade je dobré vedieť, kedy môže deka pomôcť vášmu koňovi prečkať nepriaznivé počasie. Ak teda potrebujete poradiť, či vášho miláčika prikryť, alebo nie, odpovedzte na nasledujúce otázky spôsobom áno/nie. Ak na ktorúkoľvek otázku odpoviete „áno“, znamená to, že váš konský miláčik by privítal o niečo viac tepla v podobe deky. KEDY MÁME V ZIME SVOJHO KOŇA DEKOVAŤ? 64 5 Je vonku menej než 10 °C? Dokonca aj keď má váš kôň prirodzenú (neostrihanú) srsť, môže pri tejto teplote deku oceniť. Toto je však len všeobecné pravidlo, pretože ďal- šie faktory (ako napríklad vietor, vlhkosť a/ alebo dážď) môžu deku vyžadovať aj keď je teplejšie. Na druhej strane, niektoré ko- ne sa dokážu veľmi dobre aklimatizovať na chladnejšie teploty, hlavne tie s hustejšou srsťou. Má váš kôň ostrihanú srsť? Ak áno, môže potrebovať prinajmenšom tenkú deku a to vždy vtedy, keď teplota klesne pod 15 °C. Je stajňa vystavená prievanu? Prievan má rovnaký účinok ako vietor vonku – môže ovplyvníť vrstvu tepla, ktorú si kôň kumu- luje blízko kože a spôsobiť tak, že kôň začne pociťovať chlad. Žije váš kôň na otvorenej pastvine? Takýto jedinec má väčšinou hustejšiu srsť,ktorá do- káže odvrátiť rôzne živly, ale vietor a dážď ju môžu zničiť natoľko, že stratí svoje vy- nikajúce izolačné účinky. Ak nie je nablíz- ku žiadna stajňa či prístrešok, potrebuje kôň deku odolnú voči vetru a dažďu. Takto mu umožníte ostať relatívne v teple. Trasie sa? Presvedčte sa, či mu je ozaj zi- ma.Ak ide o svalový tras,prikryte ho dekou, prípadne viacerými a snažte sa dostať ho čo najskôr pod prístrešok, najlepšie do stajne. Naopak, ak sa presvedčíte, že mu je teplo a je spotený (vsuňte ruku pod deku), potre- buje iba ľahšiu deku, prípadne žiadnu. Zdržiava sa váš kôň predovšetkým v stajni? Ak väčšinu svojho času trávi v teplej stajni, je pochopiteľné, že bude pociťovať väčší chlad, než kôň, ktorý prebýva po celý čas vonku. Zdroj: equisarch.com, Foto: dreamstime Preklad: Marianna Kvaššayová 26Jazdeckárevue3/2010 TEST

Ponúkam na predaj kobylku, kríženec teplokrvníka Farba: vraník Výška (KVH) cm: približne do 160 cm Vek (roky): 9 rokov Cena: 1000 € Je využívaná na rekreačné jazdenie, turistiku. Kobylku predávam z toho dôvodu, že mám väčší počet koní a chcem znížiť stav. Jozef Fudali, Víťazovce 13, Slovensko, 0905 470 365 Predám chladnokrvnú kobylku Farba: hnedák Výška (KVH) cm: približne do 165 cm Vek (roky): 7 rokov Cena: 1600 € Kobylka je s PP, má pas, je hnedáčik s bielu hrivou a chvostom. Je to veľmi dobrá, pokojná kobylka. Charaktero- vo koník na 1. Je využívaná na ranči do záprahu. Predávam ju z toho dôvodu, že mám väčší počet koní a chcem znížiť stav. Chcem, aby išla len do dobrých rúk, lebo si to ZASLÚŽI! Jozef Fudali, Víťazovce 13, Slovensko, 0905 470 365 JK MITANI KOCURANY Elena Foltánová/Igor Foltán Malá 8, 971 01 Prievidza Tel.: 046/5432042 Jazdecký klub Mitani ponúka nasledovné služby pod vedením skúsených lektorov: • výučba jazdy na koni pre začiatočníkov • výcvik pokročilejších jazdcov • vychádzky do okolia Bojníc a Hornej Nitry pre pokročilých jazdcov • vozenie detí • výcvik a zajazďovanie mladých koní • ustajnenie koní Otváracie hodiny : UTOROK - SOBOTA 15:00 –18:00 Vozenie detí je možné v sobotu od 14:30 Príďte nás navštíviť na Gazdovstvo Uhliská v Trenčianskej Závade (Nemšová) (neďaleko Trenčína a Dubnice nad Váhom) umiestnené v prekrásnej prírode Bielych Karpát a užite si výhľad z konské- ho chrbta na vzdialený Trenčiansky hrad až po Vršatecké vrchy alebo čes- kú hranicu. • ponúkame ustajnenie koní v novovybudovanej maštali s 15 boxami (3,5 x 3,5) • celodenný pohyb koní v trávnatom výbehu • jazdeckú školu na jazdiarni alebo vychádzky do prírody pre všetkých Kontaktujte nás na tel. č. 0917 837 707, prípadne na adrese lariska@centrum.cz

V západnej Európe sa mletá bez- prašná slama používa už dlhé roky ako podstielka pre športo- vé kone. Ako je známe, kone sú schopné spánku aj v stoji,ale veterinárne vý- skumy preukázali, že dĺžka spánku na slame je násobkom dĺžky spánku na pilinách. Za- merali sa aj na fázy spánku, pričom sa preu- kázalo, že na slamenej podstielke spia kone nielen dlhšie, ale podstatne sa zvýšilo aj tr- vanie fázy hlbokého spánku. Bezprašná se- kaná slama vytvára teplejšiu a mäkšiu pod- stielku. Sacia schopnosť slamenej podstielky Sekaná podstielka pre kone má vynikajú- ce sacie vlastnosti tekutín, vsiakne 10-krát viac tekutín a udrží aj zlé pachy. Sekaná sla- ma vsaje do seba tekutinu na koncoch stebla a v bodoch lámania. Aplikovaný mechanic- ký postup poskytne slamenej podstielke pre kone lepšie sacie schopnosti, ako má tradič- ná slama s dlhým steblom. Kratšie, poláma- né steblá lepšie v sebe udržia tekutý zviera- cí trus, čím sa zníži aj plynný čpavok, ktorý dráždi dýchacie cesty. Nadmerná prítom- Najlepšie stelivo – sekanka zo slamy Pre každého, kto sa zaoberá chovom koní, je dôležité, aby jeho miláčik žil v dobrých podmienkach. nosť tohto plynu môže koňom spôsobiť dý- chacie problémy. Ovzdušie stajní bude ove- ľa čerstvejšie. Kilogram slameného steliva pre kone vsaje asi 6 litrov tekutín. Spracovanie slamy Slamená podstielka pre kone je vyrobená z kvalitnej pšeničnej slamy. Slama sa poseká na asi 2 cm, takto získa väčšiu saciu schop- nosť. Pred balením sa zbaví prachu, aby sa k vám dostal 100 %-ne čistý výrobok, bez cudzích látok a chemikálií. Výrobok sa vy- rába pomocou špeciálnych postupov, bez chemických prídavných látok, čím sa získa zdravé a prírodné stelivo. Je úplne bezpraš- né, a preto ju odporúčame aj pre tie kone, ktoré trpia chorobami dýchacích ciest. Plnohodnotné hnojivo Bezprašná sekaná slamená podstielka pre kone je recyklovateľná ako prírodný kom- post. Znečistená podstielka vzniknutá zo sekanej bezprašnej slamy sa dá bezprostred- ne použiť ako plnohodnotné hnojivo, ktoré sa vďaka krátkym steblám na zemi rozloží rýchlejšie, ako tradičná slama s dlhým steb- lom. Pri vpracovávaní slamy s dlhým steb- lom môže rozmnoženie hlodavcov spôsobiť škody v rastlinnej kultúre, aj preto sekaná slama, ktorá sa rozkladá rýchlejšie, zabezpe- čuje lepšie hnojenie. Pri použití slamenej podstielky pre ko- ne vzniká asi o 75 % menej hnojiva, ako pri použití slamy s dlhým steblom, čím sa Výhody steliva pre kone Prečo má sekaná bezprašná slama hneď niekoľko výhod oproti slame s dlhým steblom? • na manipuláciu so slamou nie sú potrebné špeciálne stroje, nie je nutné vytvoriť veľké skladova- cie priestory, takže skladovanie je možné s minimálnymi nákladmi • manipulácia so vzduchotesný- mi vrecami je jednoduchá, je ich možné uskladniť aj pod holým nebom • je potrebné menšie množstvo podstielky, takže vzniká aj menšie množstvo hnoja • je 100 % kompostovateľná • pri čistení stajní šetrí čas a ener- giu, nakoľko pomocou špeciál- nych vidiel sa dá jednoducho od- strániť znečistená slama aj trus • má vysokú saciu schopnosť • má vynikajúcu schopnosť viaza- nia čpavkových plynov • udržiava si stále rovnakú vysokú kvalitu 28Jazdeckárevue3/2010 ZOSTAJNE Pre odpočinok koní je veľmi dôležité vhodné miesto Kompletný sortiment krmív, vitamínových doplnkov a doplnkov k starostlivosti o kone

znížia aj problémy ukladania hnoja. Opro- ti dreveným pilinám túto slamu môžete po- kojne vyniesť na pole, kde sa stopercent- ne rozloží. Kontrola kvality podstielky Vplyv na kvalitu slamy má v prvom rade pod- nebie a druhy,ktoré sú odolné alebo tolerant- né voči listovým chorobám (hrdza, fuzarió- za klasov,múčnatka trávová).Podnebie,ktoré je kotlinného a kontinentálneho typu, nie je priaznivé pre choroby lístia a stebla pšenice, a pre skoro suché počasie pšenica zreje prí- rodnou cestou, neskôr potom v „stoji“, bio- logickou cestou vyschne. Na sekanú slame- nú podstielku sa používajú len kvalitné druhy pšenice,ktoré majú bohaté lístie a sú bez ple- vy. Slama sa po zbere skúma, aby sa do kry- tých zásobníkov dostala len tá suchá,a samo- zrejme, najlepšej kvality. Lisovaná sekaná slamená podstielka pre kone sa do predaja dostáva v 20-kilogramo- vých vzduchotesných vreciach, s ktorými sa ľahko manipuluje. Návrh na využitie podstielky pre stajne V jednom boxe (9 – 10 m2 ) sú pri prvej podstielke potrebné asi 2 – 3 vrecia slame- nej podstielky pre kone, potom týždenne asi jedno vrece,takže na mesiac postačí asi 5 – 6 vriec. Podstielku pre kone treba rozprestrieť rovnomerne, neskôr sa denne odstraňuje už iba vlhká slama a trus, čo uľahčí a urých- li hnojenie. Pri prvej podstielke sa dôkladne pre- svedčte, či kôň podstielku nežerie, v takom prípade ju pridávajte k už zvyknutému steli- vu v menších množstvách, a koňa privykni- te postupne, dbajte pritom na väčšie množ- stvo prísunu tekutín. Na základe doterajších skúseností sekanú slamu kone nežerú. Pri používaní slamenej podstielky pre ko- ne nebudete mať starosti pri žatve slamy, netreba sa zaoberať jej uskladňovaním. Vre- cia s váhou 20 kg môžete jednoducho a ľah- ko premiestňovať a ani vlhké počasie ich neznehodnotí. Autor: Marianna Kvaššayová 29Jazdeckárevue3/2010ZOSTAJNE

Jazdec, držanie tela a sed jazdca „Všetko ušľachtilé je rovnako tak obtiažne ako ojedinelé.“ Baruch Spinoza Klasické jazdecké umenie je súhrnom skúseností starých jazdeckých majstrov a schopnosť vycvičiť koňa tak, aby nasledoval jazdcovu vôľu s potešením a sebaistotou. Emocionálna rovnováha Každý, kto chce dobre jazdiť a úspešne pracovať s koňmi, by mal byť emocionálne vyrovnaný. Nepokojný a náladový človek bude mať veľké problémy pri práci s koňmi a zvieratami vše- obecne. Nechoďte ku koňom, keď ste nahnevaný alebo roz- čarovaný. Veľmi často tým ublí- žite samotnému koňovi. Radšej nejazdite, počkajte chvíľu, alebo koňa len olonžujte. Kôň je veľ- mi citlivé zviera, ktoré rozpozná vašu citovú labilitu a nechá sa ňou tiež ovplyvniť. Je dôležité, aby jazdec vyžaroval pokoj a is- totu tak, aby mu kôň mohol dô- verovať. Strach Ak máte zásadný strach z jaz- denia alebo z koňa, zbytočne sa nevystavujte stresu. Ak sa bojí- te konkrétnych koní alebo situ- ácií, napr. skákania, je lepšie sa takýmto koňom a situáciám vy- hnúť. Vyberte si pokojné staršie kone, ktoré vám dodajú sebadô- veru a nenechajú sa ovplyvniť vašim strachom. Láska ku koňom Bez hlbokej lásky ku všetkým koňom sa z vás nikdy dobrý jazdec nestane. Láska by ma- la byť hlavným motívom k prá- ci s koňmi, k dosiahnutiu šťas- tia a harmónie s koňom. Naše myšlienky a činy majú smerovať k tomu, aby sa kôň cítil dobre. Aby mal dobré ustajnenie, aby mal toho najlepšieho jazdca, aby bol čo najlepšie trénovaný, aby bolo o neho čo najlepšie po- starané. Správanie koňa vždy jasne vyjadrí, či ho jeho vlastník mi- luje, alebo ho len využíva. To, či kôň pri našom príchode priateľ- sky zdvihne hlavu, zarehtá a po- kojne sa na nás díva, alebo sto- jí apaticky s hlavou zvesenou do rohu boxu, svedčí o všetkom. Odvažujem sa tvrdiť, že kone, ktoré sú milované, dlhšie žijú a sú zdravšie. Sústredenie Pri jazdení sa pokúste zabudnúť na všetky svoje problémy a sta- rosti a sústreďte sa len na daný okamih. Počas jazdenia sa vyhý- bajte akémukoľvek vyrušeniu. Vypnite mobilný telefón a za- budnite, že vás niekto sleduje. Vyhnite sa debatám pri okraji jazdiarne a nikdy sa nepokúšajte diskutovať so svojím trénerom počas hodiny. Presvedčte sa, že ste úplne v strehu, sústredený fyzicky aj mentálne. Nechajte sa naplno vtiahnuť do jazdenia. Ochota vzdelávať sa Jazdectvo je nielen zručnosť, ale aj umenie. Bez istého súboru znalostí v tejto konkrétnej ob- lasti nikdy nebudete napredo- vať tak rýchlo a dobre ako ste si vysnívali.Na začiatku svojej jaz- deckej kariéry sa snažte prečítať všetko,čo sa vám dostane do ru- ky. To vám pomôže získať širo- ký prehľad. Potom sa môžete špecializovať a zvoliť si vlastnú cestu. Buďte kritický a o všet- kom premýšľajte. Nikdy nena- podobňujte čokoľvek len pre- to, že v stajniach naokolo sa to „tak robí a vždy robilo“. Nerob- te nič bez toho,aby ste sa nespý- tali „prečo“? Výber trénera Vyberte si toho najlepšieho tré- nera akého môžete, aj keby ste si mysleli, že vaša úroveň jazde- nia ešte nie je dostatočná.Venujte pozornosť atmosfére v stajniach Jazdec Fyzické predpoklady Ak sa chcete stať dobrým jazd- com, je dôležité mať športovú povahu. To však neznamená, že ak ste tanečník, tak nemôžete jazdiť, práve naopak.Tanec vám umožní získať zmysel pre koor- dináciu, pružné telo, pozitívne napnutie svalov a symetriu te- la – jednoducho ideálne držanie tela aj v sedle. Držanie tela Správne držanie tela jazdca je základným predpokladom ko- rektného pôsobenia na koňa. Telo má byť v sedle dokonale vzpriamené. Lopatky smerujú dozadu a dole, chrbát je rovný. Krk je dlhý a vytiahnutý ho- re. Brada smeruje dopredu. Po- hľad jazdca by mal byť sústre- dený a sledovať smer, ktorým sa pohybuje. Sústredený pohľad jazdca priamo pred seba pomáha ustá- liť vzpriamené držanie hornej časti tela. Toto držanie je veľmi užitočné a zdravé pre chrbticu, platničky, krčné stavce, ramená a bedrové kĺby. Navyše, vzpria- mené držanie tela pomáha zís- kať rešpekt aj u ostatných ľu- dí, pretože vyjadruje sebadôveru a otvoreného ducha. Kôň veľmi dobre rozumie va- šej reči tela,bude vás rešpektovať a nebude na vás tak často skúšať rôzne „finty“ ako sa vyhnúť spo- lupráci. Vzpriamené držanie tela nesmie byť stuhnuté alebo hra- né.Telo musí byť prirodzene vy- streté a uvoľnené. Malo by od- rážať pozitívny postoj človeka k životu a ku koňom. 30Jazdeckárevue3/2010 VÝCVIK

a v jazdiarni. Je tam hluk a ruš- no? Alebo je tam atmosféra plná pokoja a sústredenia? Vaša osob- nosť a osobnosť vášho trénera by si mali „sadnúť“,tréner by mal byť príjemný, konštruktívny, snažiaci sa urobiť pre žiakov to najlepšie. Predtým než si vyberiete, sledujte jeho hodiny jazdenia. Majú jeho žiaci pocit, že hodina bola príno- som, že sa skutočne niečo nauči- li, alebo len znudene jazdili okolo jazdiarne? Sledujte svojho budú- ceho trénera ako zaobchádza so svojimi koňmi. Zaobchádza s ni- mi s láskou a rešpektom? Najlep- ší obraz si urobíte, keď sa pozrie- te na kondíciu jeho koní. Sú jeho kone osvalené, spokojné a v dob- rej kondícii? Sledujte, či tréner vkladá do svojich hodín rozmani- tosť, či časom zvyšuje náročnosť cvikov. Jazdcov sed Jazdenie je rečou tela. Držanie vášho tela rozhodujúcim spô- sobom ovplyvňuje ako pôsobíte na svojho koňa. Nemali by ste predstavovať nepohodlnú záťaž, ale prispôsobiť sa koňovi a na- sledovať ho v pohybe ľahko ako baletka. Hlava Hlava má byť rovno, pohľad má byť upretý do smeru kam jaz- díme. Treba si kontrolovať nie- len predo-zadné, ale aj boč- né nachýlenie hlavy. Brada má smerovať skôr hore alebo rov- no, v žiadnom prípade ju nevy- sunujte vpred. Vysunutá brada nepriaznivo ovplyvňuje napä- tie v ramenách a chrbte, čo by v konečnom dôsledku bránilo uvoľnenému sedu. Držanie tela ovplyvňujú aj tvárové svaly. Pri jazdení sa vyhnite pevnému zo- vretiu pier a mračeniu sa. Snaž- te sa tvárové svaly uvoľniť. Ak je to len trocha možné, jazdite vždy s úsmevom! Trup Trup aj sedacie svaly majú byť uvoľnené. Sadnite si do sedla, uvoľnite sa a spustite na chrbát koňa. Váš chrbát má byť rovný, nie príliš vystretý a napätý, ale ani guľatý. Hovorí sa, že žalúdok jazdca má byť tlačený k ruke. Ramená majú padať symetric- ky dozadu a dole. Panvové kosti a kĺby majú byť symetricky zaťa- žené. Treba si dávať pozor na to, aby sme sa panvou nenakláňa- li doľava alebo doprava. Ramená a lakte majú byť súbežné s tru- pom bez napätia. Napätie v ra- menách by sa prenášalo do rúk, a tak aj na hubu koňa. Korektné držanie trupu a ramien obvykle stačí na udržanie koňa „pred se- dom“,alebo inak povedané „pred pomôckami“. Správnym drža- ním chrbta a ramien si ušetríte veľa práce s holeňami. Ramená a ruky Ramená by mali byť uvoľne- né, visieť dole s lakťami pri te- le. Predlaktie uvoľnene smeruje dole. Päsť má byť ľahko zovre- tá. Vyvarujte sa vytáčaniu päs- tí hore alebo dole a tiež neustá- lemu priťahovaniu rúk smerom k bruchu. Namiesto toho sa držte zásady „žalúdok smeru- je k rukám“. Oťaž držte jemne, akoby ste v pästi zvierali malého vtáčika, ktorého nechcete udu- siť. Pri manipulácii s oťažami sa vyvarujte použitiu sily. Zvyknite si zachádzať s konským pyskom jemne a úctivo. Neustále si pri- pomínajte nutnosť povolenia ruky a to hlavne vtedy, ak váš kôň splnil úlohu na výbornú. Vždy, keď si pomyslíte na svo- je ruky, malo by vám napadnúť „povoliť“,pretože to predstavuje základ jazdeckého umenia. Nohy a chodidlá Nohy visia uvoľnene. Sú pri- ložené po stranách trupu ko- ňa. Kolená sú hlboko uložené, jemne pritlačené do sedlové- ho vankúša. Špička chodidla je opretá o strmeň. Päta je naj- nižším bodom jazdca, je jemne tlačená dole bez toho, aby stu- hol členok a lýtko. Vyvarujte sa neustálemu „okopávaniu“ ko- ňa pätou alebo holeňou. Ten- to pohyb koňa otupuje a zba- vuje citlivosti na pomôcky. Ak má váš kôň práve lenivú náladu, je efektívnejšie, ak ho prebudí- te jedným energickým tlakom a vyžadujete zodpovedajúcu re- akciu, namiesto toho aby ste ho monotónne kopali holeňou bez zodpovedajúceho výsledku. Dýchanie Dýchanie je dôležitou súčasťou uvoľneného sedu. Nepravidelné dýchanie alebo zadržiavanie dy- chu je známkou vášho napätia. Váš kôň to veľmi rýchlo vycíti. Uvoľnené dýchanie platí aj pre vášho koňa. Ak kôň zadržiava dych, automaticky napne bruš- né svaly, ktoré sú pri dotyku va- šej holene tvrdé a následkom je stuhnutie konského chrbta.Kôň má dýchať pravidelne a z času na čas spokojne odfrkovať. Autor: Dagmar Nečasova – podľa knihy autorky Anji Beran: S respektem, vydalo vydavateľstvo Brázda v roku 2009 Foto: Milina Strihovská Imrichová Motto: Keď chcel Boh stvoriť koňa, povedal južnému vetru – stvorím z Teba tvora a dodám ním silu a krásu mojim služobníkom a poníženie mojim nepriateľom. Vietor odvetil – pane, stvor čo Ty si želáš stvoriť.Tak zobral z vetra plnú dlaň, stvoril koňa a povedal – stvoril som Ťa, aby si priniesol víťazstvo a štedrosť spojenú s Tvojou hrivou. Stvoril som Ťa lietajúceho bez krídel.“ Prorok Mohamed – keď chcel ľudu povedať odkiaľ je toľko krásy a ušľachtilosti 31Jazdeckárevue3/2010VÝCVIK

A nnin kôň má iba jednu výhodu: ne- zmestí sa cez dve- re. Zoznam ob- vinení je dlhý, keď si Michal, nejazdec, Annin životný part- ner, vylieva svoje srdce: konské vlasy v aute a v práčke, konský pach v pivnici. Žiadne spoločné spontánne aktivity a dovolenka už vôbec nie. Akurát tak stude- ná kuchyňa a pokazené schôdz- ky, keď jeho priateľka ostáva opäť raz dlhšie trčať v stajni ako sa čakalo. V dome niet jednej miestnosti, kde by neviseli ob- razy koní, neschli konské deky, nestáli čižmy a zablatené topán- ky. V kúpeľni tróni veľký hrniec odsávačky mledziva a v zásuvke so spodnou bielizňou sú ukry- té odpudivé bavlnené nohavič- ky. Je jedno ako vyzerajú, hlavná vec, že švy neomínajú. Medzičasom sa rozdelil aj ich niekdajší spoločný okruh pria- teľov na koničkárov a nekonič- károv. Michal sa už vzdal mož- nosti sprevádzať Annu k ľuďom od koní,pretože tam sa rozpráva rečou, ktorej vôbec nerozumie. Reč je o žuchvách a pätkách, o koňoch, ktoré „vypadávajú po pleci“ a „líhajú si na oťaž“. Je to jazdecká latinčina, nad ktorou Michal nechápavo krúti hla- vou, alebo ho dokonca rozzúri. Pre Michala má Remo, Annin kôň, iba jednu výhodu: nezmes- tí sa cez dvere. U Petra pomáha len sarkazmus Keby Michal vedel, že sa to všetko môže ešte vystupňovať! Napríklad, keď muž žije so že- ON alebo JA! Konský vírus nie je neškodný. Pre vzťahy môže byť smrteľný. Remo, Anin kôň, má pre Michala len jednu výhodu: nezmestí sa cez dvere 32Jazdeckárevue3/2010 KONEAĽUDIA Muž, priateľ, alebo životný partner sa často ocitnú pod kopytami, keď ich partnerka má v hlave výlučne iba kone. Ako harmonizujú títo veľmi milovaní štvornohí miláčikovia s vyvoleným alebo s manželom, sa dočítate v našom článku.

nou, ktorá má kone vo vlast- nej réžii. Peter by o tom vedel rozprávať svoje. Je ženatý s Ka- rin a Karin je vydatá za dvoch haflingov Merlina a Strolcha a shetlandského poníka v opa- tere,s menom King Kong.Kon- ské trio žije v otvorenej stajni, ktorá bola prestavaná zo starej stodoly zo zvyšku statku, kto- rý Peter kúpil pred niekoľkými rokmi. Vlastne, areál sa neustá- le stavia. Teda presnejšie: nechá sa stavať. Je to preto, že skutoč- ne ťažké práce ležia na Petro- vých pleciach. Peter sa po práci v kancelárii mení na remeselní- ka a domáceho „kutila“. Karin má znova a znova nové nápady, statok je večné stavenisko a po- žierač peňazí. Keď mal King Kong schvátené kopytá („stá- le niečo musí byť“ – Petrov ty- pický tón),musel byť vybudova- ný malý výbeh bez trávy. King Kong je majstrom úniku, takže bolo potrebné aj masívne dre- vené oplotenie. Potom to bola nová podlaha na stavbu hnojis- ka a Peter lial spolu so svojimi kartovými kamarátmi betónovú plochu. V zime zamŕzali vodo- vody, takže museli byť okamži- te preložené hlbšie. Dovolenku strávili Karin a Peter na statku, dohneda opálení zo žatvy se- na pod letným slnkom. Po čase už vníma Peter svoju situáciu so sarkazmom.Angažovaním sa na statku trávi prinajmenšom neja- ký čas so svojou ženou a ušetrí za poplatky na fitnescentrum. Koňoholizmus Veľa partnerov, ktorí ži- jú s jazdkyňami, sa má tak ako Michal a Peter.Zlé na tom je,že konský vírus sa rozmnožuje do nekonečna. Okrem uspokojenia základných potrieb zvierat tu funguje ešte určitý druh posad- nutosti, ktorý môže byť úväz- kom na celých 24 hodín denne. Existuje totiž aj veda o vý- chove koní (človek sa jej venuje formou návštev rôznych kurzov, čítaním literatúry, pozeraním videozáznamov) a drahý výstroj. Len v otázkach správneho kŕ- menia sa dá ponoriť až po uši a pole alternatívnej medicíny po- skytuje široké spektrum riešení na každý konský problém. Toto všetko je vzhľadom na peniaze, čas a nervy zanieteného konič- kára bezodnou studňou. V závislosti od stupňa tole- rancie a schopnosti znášať útra- py, veľká láska medzi dvomi ľuďmi bude raz vystavená váž- nym problémom. Na začiat- ku sa človek ešte teší z partne- ra alebo z partnerky. Teší sa, že má také pekné hobby so živým tvorom vo voľnej prírode a tiež sa rád pomazná s vlhkým no- som koňa. Tri možnosti ako fungovať 1Partneri rozvíjajú každý svoj pa- ralelný život. Kým sa koničkárka venuje svojmu hobby, partner- nejazdec pestuje svoje vlast- né záujmy. Nevyhnutným pred- pokladom je, že obaja partneri sú dostatočne sebestační. Inak vzniká vzájomná žiarlivosť. Po- zor! Kto žije skôr vedľa partnera ako s partnerom, žije oddelene. 2Partneri nájdu zlatú strednú ces- tu a dohodnú sa na obojstran- ne akceptovateľných kompro- misoch. Nejazdec sa pre neho primerane zúčastňuje na hob- by zvanom „kôň“, koničkár svoje záujmy trošku zvoľní a prispôso- bí partnerovým záujmom. 3Obaja partneri sú rovnako odda- ní svojej záľube. Blázon do koní stretne rovnakú partnerku. Tento model možno nájsť u úspešných prominentov v konskom športe. Čo na prvý pohľad znie perfektne, však nie je vždy ľahké. Čím sú obaja partneri väčšími odborníkmi, tým roz- dielnejšie môžu byť ich pred- stavy, ktoré ústia do rozdielnych názorov. Flirtovanie s trénerom sa priateľovi vôbec nepáči 33Jazdeckárevue3/2010KONEAĽUDIA

Okrem toho, aj keď veľa ľu- dí to popiera, je jazdecký šport stále viac vecou prestíže. „Moja manželka je jazdkyňa“, je syno- nymom pre dlhé nohy, určité vy- stupovanie, športovú eleganciu a blahobyt. Aj keď dnes už má táto predstava len máločo spo- ločné so skutočnosťou. Nieke- dy môže takáto predstava člove- ka frustrovať,niekedy môže mať pocit, že je odsunutý na druhú koľaj. Keď partner začne vyjadrovať svoje priania, pomaly ich stup- ňuje ku kritike a niekedy až k osočovaniu. Iba zriedkakedy sa mu podarí zostať konštruktívny predtým ako verbálne vybuch- ne, obzvlášť vtedy, ak frustrácia v nejazdcovi už dlho vrie. Part- ner sa rýchlo stane z psycholo- gicky prijateľného na: „Cítim sa byť zanedbávaný. Prosím, pod- niknime zajtra ešte niečo spo- ločne. Ten kôň je pre teba ove- ľa dôležitejší ako ja. Remo sem, Remo tam, už to nemôžem viac počúvať!“ Týmto spôsobom zasiahnutá koničkárka je nútená prejsť do defenzívy. Možno padnú zlostné slová, možno sa od partnera na truc ešte viac odtiahne.Ale pred- sa ju trápi zlé svedomie. V staj- ni jej pohľad častejšie smeruje na hodinky, auto je častejšie povy- sávané. Koničkárka sa cíti ako medzi mlynskými kameňmi, jej frustrácia sa stupňuje. Partneri dospejú do fázy, keď je nutné, aby si spolu sadli a hľa- dali riešenia. Keď sa s riešenia- mi čaká pridlho, môže sa stať, že zlé svedomie jedného z partne- rov doženie k pohodlným kom- promisom. Koničkárka robí ústupky, kto- ré neskôr nedokáže realizovať. Partner zníži svoje nároky tak, že zostane vnútorne nespokojný. Možno by mohlo pomôcť na- písať svoje očakávania a návrhy riešení na papier a potom o nich spoločne hovoriť.Takýto rozho- vor je zmysluplný, keď sa odo- hráva na neutrálnej pôde, či už v rámci večere v obľúbenej rešta- urácii alebo v spoločnosti dobré- ho priateľa, ktorý rozhovor mo- deruje.Tak je zaručené,že dialóg (tu by som dala skôr dialóg, lebo „rozhovor“ je pár slov predtým) prebehne v podstate priateľsky, pokojne a je zameraný na rieše- nie. Blázon do koní a jeho part- ner by sa mali zakaždým skúsiť vcítiť do situácie toho druhého a spýtať sa seba samého, ako by reagoval. Je dôležité formulovať priania a očakávania tak, aby mohli byť konštruktívne pocho- pené druhou stranou. Najlepšie sa to podarí, ak človek reflektu- je najprv sám seba. Cez sebaspy- tovanie – Čo to pre mňa zna- mená? – zistí skutočnú príčinu, jadro problému a môže tak na odstránení tejto príčiny praco- vať. Z výčitky„Tráviš príliš veľa ča- su s koňmi“ môže časom vznik- núť celkom iná argumentácia: „Tráviš príliš veľa času s koň- mi = Tráviš príliš málo času so mnou = Chýba mi tvoja pozor- nosť a ocenenie = Necítim sa byť braný vážne a dôležito = Prečo je pre mňa toto uznanie také dôle- žité? = Nenájdem toto uznanie inde, napríklad pri inom koníč- ku? Mohlo by to moju partner- ku odbremeniť?“ Osamelá jazdkyňa: Cesta k single existencii? 34Jazdeckárevue3/2010 KONEAĽUDIA

Kľúč k riešeniu leží často u oboch partnerov. Blázon do koní môže rôznymi návrhmi na riešenie signalizovať ocho- tu k zmene. Jeho partner môže rozvíjať vlastné záujmy a posta- rať sa o to, aby stredom sveta nebola výlučne len a len part- nerka. V závislosti od postojov a finančných možností dvojice existuje veľa veľkých aj malých krokov na ceste k sebe samým. Najskôr treba objaviť rozdiel medzi „musím“ a „môžem“. „Musím“ znamená, že je per- manentne zabezpečené základ- né zaopatrenie a kvalitné ustaj- nenie živého tvora – koňa. „Môžem“ sa dá nájsť v širo- kom spektre detailov. Pri každo- dennom výbehu nemusí byť ko- ník denne jazdený.„Vykecávanie sa“ v šatni možno tiež raz vyne- chať, keď vieme, že partner ča- ká doma. Práce okolo koní sa dajú spo- ločne zorganizovať a podeliť. Veď napokon, všetci v stajni ma- jú rovnaký cieľ. Ich kôň sa má mať dobre. Úzkostlivé paničky by ma- li dôverovať svojim odborným znalostiam. Kým kôň vyzerá zdravo, dobre beží a správa sa veselo, je všetko v poriadku. Doplnkové krmivo na rast kopýt je dobré a potrebné, ale aj keď sa nepodáva presne na ho- dinu, splní svoj účel a nič také strašné sa nestane. Možno pomôže rozhovor so stajňovou kolegyňou alebo tré- nerom, aby sme rozpoznali rozumné hranice. Nebezpečný internet Veľkým nebezpečenstvom je in- ternet. Na webe sa pohybujú super-nonplusultra-koničkári, ktorí všetko môžu, všetko vedia a ktorých kone žijú v najlepších svetových podmienkach. Avšak aj tu by sme mali rozli- šovať medzi „musieť“ a „môcť“, pretože virtuálny svet spôsobuje enormný tlak na psychiku. Celkom ľahko sa môžeme ne- chať „nakaziť“ vysokými alebo prehnanými nárokmi. Príliš ve- ľa informácií môže viesť k zdra- votným rizikám, ba dokonca až k tomu, že starostlivosť o štvor- nohého miláčika naberie hypo- chondrické črty. Ako tento tlak príznačne opísala jedna konič- kárka: „Predtým som bola bez- starostná a šťastná. Dnes viem príliš veľa.“ Tak ako pri mnohých iných veciach v živote, k riešeniu vedie zdravý ľudský rozum a schop- nosť nebrať sám seba príliš váž- ne. Koničkarka môže na zákla- de úprimného sebaspytovania urobiť mnohé ústupky. Týmto umožní partnerovi vyjsť zo svoj- ho „urazeného“ kúta. Ak sa dva- ja ľudia pohnú smerom k sebe, je vzdialenosť, ktorú musí pre- konať každý z nich, iba polovič- ná. A to sa predsa už musí dať zvládnuť, či nie? Text preložila: Kristína Poláčková Zdroj: Pegasus Spoločné hoby zbližuje 35Jazdeckárevue3/2010KONEAĽUDIA

C hcú rozšíriť svoje vedomos- ti a stať sa odborníkmi v oblas- ti chovu koní či jazdectva. Ne- ďaleko Bratislavy, v Ivanke pri Dunaji, v blízkosti lesíka a štrkových jazier stojí naša stredná odborná škola. Záujemcovia o chov koní a jazdectvo si u nás môžu vybrať trojročný učebný, štvor- ročný študijný odbor, alebo dvojročné po- maturitné štúdium. Štúdium je zamerané na chov koní, jaz- decké schopnosti, agroturistiku, ekono- miku a jazykovú prípravu. K profilovým predmetom patrí chov koní, teória jazdy, súťažný poriadok, základy zoohygieny, pre- vencie chorôb a zranení koní, základy ko- váčstva a podkováčstva, agroturistika, hipo- terapia. Praktické vyučovanie realizujeme v no- vovybudovanom stredisku odbornej praxe v Zálesí, jazdeckom klube Ivanka pri Du- naji a v zmluvných pracoviskách. V učebnom odbore sa strieda týždeň teoretickej s týždňom praktickej výučby.Štu- dijné odbory majú na prax vyčlenený jeden deň v týždni a dva týždne počas školského roka sa prax realizuje individuálnou formou. Žiakom sa venujú majstri odbornej výcho- vy a učitelia odborných predmetov. Pod ich vedením žiaci získavajú a rozširujú jazdecké zručnosti a zručnosti pri ošetrovaní koní. Medzi nimi sú odborníci na drezúru, par- kúr či zapriahanie. Títo sa venujú aj pokro- čilým a talentovaným žiakom, pripravu- jú ich na preteky. Žiaci majú počas štúdia možnosť získať jazdeckú licenciu a repre- zentovať školu na pretekoch. Stredisko odbornej praxe v Zálesí sme slávnostne otvorili koncom minulého škol- ského roka. Areál sa nachádza v blízkosti le- sa, čo je ideálne na vychádzky. Kone sú ustajnené v maštali s priestran- nými boxami, automatickými napájačka- mi, súčasťou maštale je vnútorný aj von- kajší sprchový box. V súčasnosti tu máme ustajnených 10 koní využívaných na jazdec- ký výcvik žiakov. Do budúcnosti plánujeme ustajniť ešte ďalšie štyri kone na tieto úče- ly. Žiaci majú možnosť ustajniť si tu vlast- Spojená škola SOŠ Ivanka pri Dunaji a SOŠ Bernolákovo Mnohým ľuďom učaruje pohľad na svet z konského chrbta Každým rokom pribúdajú ľudia, ktorí chcú spojiť prácu so záľubou a venovať sa činnosti spojenej s koňmi profesionálne. Prax študentov – Sihla Hucul Klub Maturity 36Jazdeckárevue3/2010 ZAUJALONÁS

né kone. Škola spolupracuje so Slovenským Hucul Klubom so sídlom v Lome nad Ri- mavicou, ktorý poskytol škole štyri Hucul- ské kobyly, ďalej tu máme Anglických plno- krvníkov, Slovenského teplokrvníka, Araba a maskota strediska – ryšavého poníka. Sú- časťou areálu je vonkajšia jazdiareň s roz- mermi 36 x 90 m, krytá kruhovka s prieme- rom 20 m, ktorú používame na lonžovanie a jazdenie v nepriaznivom počasí. K dispo- zícii sú trávnaté priestranné výbehy ohrade- né elektrickým ohradníkom, pre žiakov vy- hrievané šatne so sprchami a WC, učebňa, kuchynka a vyhrievaná sedlovňa. Praktické vyučovanie prebieha v dopolud- ňajších hodinách, popoludní majú študenti parkúrový krúžok,krúžok pre začiatočníkov, jazdenia v teréne a krúžok zapriahania. Okrem praktického vyučovania majú žia- ci možnosť zúčastniť sa výmenných poby- tov na podobne orientovaných školách v Tá- te (HU) a v Humpolci (CZ). Škola každý rok organizuje školskú aka- démiu pre žiakov školy, kde si môžu na- vzájom porovnať svoje jazdecké schopnosti. Posledné dva roky aj medzinárodné preteky – Cena Strednej odbornej školy. Škola organizuje aj akreditované kurzy pre verejnosť a pre našich študentov. Kon- krétne Základy chovu a ošetrovania koní, Učiteľ jazdy na koni a Inštruktor pre výcvik koňa na hipoterapiu. Žiaci pomáhajú aj pri organizácii dre- zúrnych, parkúrových, westernových a mi- litary pretekov. Každoročne obohacujeme štúdium o odborné exkurzie, napr. NŽ To- poľčianky, NŽ Kladruby nad Labem, Mo- tešice, Bábolna, Hucul Klub Sihla – tu ma- jú žiaci možnosť vyskúšať si jazdu bez sedla v lesoch Podpoľania, jazdecké strediská v Bratislave a okolí. Počas letných prázdnin škola úspešne or- ganizuje detské letné tábory zamerané na chov koní a jazdectvo a rybárstvo. Absolventi našej školy sa môžu uplatniť ako ošetrovatelia koní, profesionálni jazd- ci, učitelia jazdy na koni, kvalifikovaní pra- covníci, aj ako podnikatelia v chove koní, agroturistike, prevádzkovatelia jazdeckého športu, alebo môžu pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Žiakom ponúkame ubytovanie a stra- vu v areáli školy, popoludňajšiu činnosť v krúžkoch, internet, telocvičňu na flórbal, volejbal a iné aktivity, posilňovňu, ihrisko. Vychovávatelia v školskom internáte zabez- pečujú rôzne turistické a vodácke aktivity. Výhoda umiestnenia školy neďaleko Brati- slavy umožňuje vedeniu internátu organizo- vať časté návštevy divadla, opery, aj baletu. Škola každoročne otvára študijné odbo- ry so zameraním na KYNOLÓGIU, ab- solventi nájdu uplatnenie v oblasti chovu a výcviku psov, v štátnych bezpečnostných službách, ako záchranári kynológovia, od- borníci pre canisterapiu. Získané vedomosti využijú pri prevádzkovaní útulkov, hotelov či salónov pre psov.V areáli školy majú žiaci k dispozícii koterce pre vlastné psy, cvičisko a Caniscentrum, kde je umiestnených 5 po- licajných psov, o ktoré sa žiaci prvých a dru- hých ročníkov starajú, socializujú ich a učia ich základný výcvik poslušnosti. Záujemcovia o RYBÁRSTVO sa môžu profilovať na produkciu či spracovanie rýb, vodohospodársku činnosť, alebo akvaristiku. Majú vlastné účelové zariadenie vo Veľkom Blahove, zamerané na teplovodné rybárstvo. Praktické skúsenosti pre studenovodné rybár- stvo získavajú na Parine a vo Francúzsku. V areáli školy vybudovali jazierko s chovom rôz- nych druhov okrasných rýb. Nedávno škola vybudovala nové centrum pre akvaristiku. Škola každoročne otvára ďalšie zaujímavé odbory, ktoré nájdete na stránke www.spoj- sivanka.sk Autor: Ing. Ivana Hadvigová Foto: archív školy Najkrajší pohľad na svet je z chrbta koňa Zrekonštruovaná stajňa v jazdeckom areály školy Pohľad na školu 37Jazdeckárevue3/2010ZAUJALONÁS

Novovybudovaný moderný ranč je vybavený vzdušnou a svetlou stajňou so 17 boxa- mi, v ktorých je gumená po- dlaha. Komfort boxov dopĺňajú vyhrievané napájačky s bezpraš- nou podstielkou Profibed. Sú- časťou stajne je aj umývací box s teplou vodou a sedlovňa. Maji- telia koní a jazdci majú k dispo- zícii klubovňu so sociálnym za- riadením. Kone majú celodennú starost- livosť spolu s trávnatými výbeh- mi a pastvinami.Na ranči je kry- tá hala s rozmermi 25 x 60 m s pieskovým povrchom. Majitelia sa zaoberajú hlav- ne chovom plemena american paint horse a american quar- ter horse, základ stáda tvorí 20 chovných kobýl a 3 plemen- né žrebce: Mia Shiner, Kiowas Smokingun a Hello Made You Look. Mia Shiner je žrebec pleme- na quarter horse, je synom Shi- V prekrásnom prostredí Malých Karpát na Záhorí v obci Jabloňové sa nachádza Paintstars ranč. Je obklopený lesmi a lúkami a je vzdialený iba 15 minút od Bratislavy a hodinu od Brna po diaľnici D2. Plemená american paint horse a american quarter horse u nás Američan na ning Sparka, z matky po Grays Starlight, ktorý bol finalistom NRHA Futurity Open OKC a NRBC, niekoľkonásobný víťaz Bronze Trophies a majster ČR v reiningu v rokoch 2009 a 2010. Žrebec má nádherný exteriér a vyrovnanú povahu. Kiowas Smokingun je žrebec plemena paint horse, je synom Gunnera, ktorého potomstvo je úspešné v reiningu a jeho matka bola 4. na NRHA Futurity Non Pro OKC. Má niekoľko žriebät, ktoré sú momentálne v tréningu a sú veľmi talentované a tešíme sa na ich budúcu športovú kariéru. Hello Made You Look je žrebec plemena quarter hor- se aj paint horse (dvojitá regis- trácia AQHA aj APHA), je sy- nom Hello Shinera (pravý brat Jacs Electric Spark, ktorý má na konte výhry NRHA v sume 400 tis. USD) z matky po Doc´s Sug,má vyrovnanú povahu,kto- rú predáva svojim žriebätám. Momentálne je v tréningu. Ďalšou z činností je tréning koní, ktorý zabezpečuje reinin- gový tréner Pavel Orel, ktorý od tohto roku pôsobí na Paintstars ranči. Text a foto: Lucia Laiprikova Pavel Orel sa narodil v roku 1987 v obci Česká Ves v Jeseníkoch, na svojom konte má niekoľko významných úspechov.Je 6-násob- ným majstrom ČR v reiningu,juniorským vicemajstrom v reinin- gu na AQHA World Show a vybojoval 3. miesto na World Rei- ning Masters. Rok pracoval u svetoznámeho trénera a chovateľa Joua Hayesa v Texase, kde zbieral skúsenosti ktoré dnes využí- va pri tréningu koní. Na ranči sa venuje tréningu koní na reining, obsadaniu a práci s mladými koňmi, trénuje Non Pro jazdcov, or- ganizuje semináre, školenia a kurzy. Hello Made You Look Mia Shiner 38Jazdeckárevue3/2010 CHOVKONÍ

a Slovensku www.paintstars.sk www.miashiner.cz Kiowas Smokingun 39Jazdeckárevue3/2010CHOVKONÍ

na dvoch stopách po pleci. Pravdupovediac, vtedy som to nevedel ani takto jazdecky po- menovať, hovoril som, že sa neohýba do ob- ratu. Keď som pozoroval bežiace kone vo voľnosti, nikdy sa nepozerali smerom do ob- lúku hlavou, teda oboma očami, ale vnútor- ným okom, teda hlavu mali vytočenú trochu von z oblúka,ktorý opisovali.Čím prudší ob- rat chceli uskutočniť a čím bežali rýchlejšie, tak tým viac mali hlavu otočenú von z oblú- ka. Toto som videl tiež v dostihoch, že málo- kedy sa točí kôň (bez ohľadu na to či v dosti- hoch klusákov, rovinách alebo prekážkových dostihoch) v plnej rýchlosti ohnutý. Neskôr som na vlastnej koži zistil, že pekne ohnu- tý kôň sa v obrate skôr pošmykne na klzkom podklade ako keď ide po pleci v postavení dovnútra plece alebo ustupovania na holeň. Rekreačné jazdenie Seriál venovaný rekreačnému jazdeniu je obsiahly a polemický. Spochybňuje aktuálne koniarske pravdy a objavuje zapadnuté, staré len preto, aby potvrdil fakt, že u koní už všetko bolo. Autor: MUDr. Karol Hollý Anglia verzus western? Obraz, socha, fotografia, pohľad na hrdé- ho, ušľachtilého tátoša, žrebca s krásne vy- klenutým krkom, hlavou na kolmici, pod- sadenými zadnými nohami, ktorý dokonca piafuje či pasážuje vo voľnosti, je akoby ar- chetypom koňa. Pohľad na takéhoto koňa imponuje človeku práve tak, ako imponuje aj svojim konským partnerom v stáde. Práve ono imponovanie žrebca pred konkurenciou bolo asi tým praobrazom, ku ktorému sa po- trebovali klasici, či už v antike, alebo na pre- chode renesancie a baroka, dopracovať dre- zúrnou prácou a nie nejaké praktické potreby. Niečo podobné je aj pristavovanie k ruke a ohýbanie koňa do obratu. K tomu, aby sa kôň vedel šikovne otočiť, nepotrebuje byť prista- vený k ruke, prípadne vzpriamený, skôr na- opak. Zhodou okolností som dávnejšie obja- vil v starej literatúre zaujímavý výklad tohto javu. Széchényi1 píše: ...Keď som mal príležitosť predostrieť svo- je pochybnosti dnes už nebohému plukovní- kovi Oyenhausenovi2 a debatovali sme spolu 1 Széchényi Dénes: Eszmék a lovaglás és kocsizás korebol, Budapest, Pallas irodalmi és nyomdai részvénytársaság 1892. 2 Baron von Oyenhausen bol Nemec, ktorý ovplyvnil vojenské jazdenie v Rakúsku a v rokoch 1845 o tomto, zmienil sa medzi iným aj o pôvo- de princípu ohýbania hlavy dovnútra, odvo- lávajúc sa na knihu zo stredoveku, v ktorej sa ako v samej prvej spomína toto pravid- lo. V tej knihe stojí, že jazdec na jazdiarni má mať svoju hlavu vždy obrátenú do stre- du jazdiarne a že okrem toho nech sa snaží obrátiť tým smerom aj s koňom, pretože vyš- šie postavení ľudia sa väčšinou zvykli zdr- žiavať uprostred kruhu, a preto úctivé sprá- vanie vyžaduje spomínané počínanie.Takéto chápanie by len posilnilo ten názor, že ohnu- tie hlavy dovnútra nie je nič iné ako kon- venčné pravidlo prevzaté prostredníctvom tradície (doslovne: cestou jednej tradície pre- vzatá regula conventionalis).Treba však vi- dieť aj druhú stránku veci a vziať do úvahy aj také dôvody, ktoré sa prihovárajú za pri- rodzenosť ohýbania hlavy dovnútra, lebo aj také sú a tie dokazujú, že princíp, o ktorom je reč, je predsa len niečo viac, ako konvenč- né pravidlo. Už na samotnom začiatku svojej jazdec- kej kariéry, keď som ešte o rozličných jaz- deckých teóriách nemal tušenia, som si vši- mol, že najobratnejší je kôň vtedy, keď sa točí až 1865 šéfoval Španielskej škole vo Viedni, bol autorom významných diel o jazdeckom umení. 40Jazdeckárevue3/2010 REKREAČNÉJAZDENIEREKREAČNÉJAZDENIE

V čase, keď som začal pracovať s remonta- mi, som jednoznačne zistil aj to, že kôň sa omnoho ľahšie naučil ustupovanie na holeň (prípadne „kontradovnútraplece“) ako polo- vičný prekrok (traverzála)3 a tiež mu šiel ľah- šie cvik dovnútra plece ako traverz (dovnútra zadok), čo vypovedá tiež o tom, že ohýbanie do obratu nie je pre koňa prirodzené. Sved- čí o tom aj poznatok, že kôň sa ľahšie nau- čil nacválať na správnu nohu z opačného po- stavenia ako z „korektného“.Toto všetko boli dôvody, ktoré už v mojom osobnom jazdec- kom dávnoveku provokovali otázky, na ktoré som nenachádzal uspokojivú odpoveď. Pýtal som sa vtedajších jazdeckých autorít, prečo sa kôň musí z praktického hľadiska do ob- ratu ohýbať, nepodarilo sa mi však dostať uspokojivé vysvetlenie. Väčšina vysvetlení bola vlastne tautológiou4 , alebo do omrze- nia opakovanou nepravdou, že tak je kôň ši- kovnejší a istejší v pohybe.Potom som absol- voval klasický jazdecký výcvik so všetkým čo k tomu patrí a svoje kone som nivočil všeli- čím možným, mysliac si, že to jednoducho treba. Keď som sa dostal ku klasickej wester- novej jazdeckej literatúre, zistil som, že v tzv. texaskom jazdeckom štýle, ktorému už me- dzitým odzvonil umieračik, sa pracuje s rov- ným koňom. Veľmi ma to potešilo, lebo som mal pocit, že jazdec, ako aj kôň, často stráca- jú veľa času a vzniká množstvo problematic- kých situácií, ktoré môžu narušiť ďalší vývoj koňa, keď sa zaraďuje ohýbanie a priuzďova- nie koňa na začiatok prijazďovania a trénin- gu (nakoniec, toto neodporúčali ani klasici – pozri Podhajský5 ). Zmyslom tohto spôso- bu jazdenia bola poddajnosť koňa v zmys- le regulácie rýchlosti a smeru pohybu. Nie poddajnosť jednotlivých jeho anatomických štruktúr. Medzitým však na westernových kolbiskách zvíťazil štýl kalifornský6 , dedič- stvo španielskych conquistadorov a bol som tam, kde predtým – pri požiadavkách na kla- sické jazdecké umenie aj s priuzďovaním a ohýbaním. Po dlhých rokoch praxe zisťu- jem, že vyhynutý texaský westernový štýl je to pravé orechové pre rekreačného jazdca. Je jednoduchý, zrozumiteľný pre koňa aj pre jazdca, jazdí sa v podstate na zahodenej oťa- ži a čo je hlavné, nezahatá cestu ďalej, te- da tam, kde by som chcel s koňom pracovať spôsobom, ktorý vyžaduje klasické jazdectvo alebo súčasný western. V texaskom wester- novom jazdeckom štýle na počiatku prijaz- 3 Používam u nás zaužívanú terminológiu, ktorá je terminológiou pravidiel jazdeckého zväzu a jej zdroj je v pravidlách FEI. Teda nie terminológiu cirkusových jazdcov, ani terminológiu Philippe Karla či jeho predchodcov. 4 Dôkaz dokazovaním. Definícia, v ktorej to, čo sa definuje, iba inými slovami opakuje to, čo je obsiahnuté v tom, čo má byť dokazované. Definícia v kruhu. 5 Podhajský: The complet training... s. 87 – 91. 6 Známy aj pod pojmom West Coast Style ďovania nie sú potrebné dve veci: priuzďo- vanie a ohýbanie koňa. Paradoxom pritom však je, že k obom veciam nakoniec spon- te sua7 dôjde. (Keď si nezainteresovaný di- vák všimne jazdenie Nuno Oliviera, tak vidí, akú dôležitosť prikladá práve oným obratom vykonávaným „po pleci“, t. j. dovnútra plece a ustupovanie na holeň aj na kruhu, a v pasá- dach v každom chode aj ruchu). Keď som potom jazdieval vytrvalosť, zistil som, že stavanie koňa k ruke, jeho ohýbanie a ani priuzďovanie nie sú pre praktické pou- žívanie koňa nevyhnutné. Ak sa aj na to kôň necvičí, v prípade jeho používania jazdcom, ktorý má nezávislý sed, si svoju rovnováhu, ktorá ho nepoškodzuje, nájde sám – vznik- ne to akosi samo od seba. Presvedčil som sa, že vyhlásenia, ktoré tvrdia, že nepriuzdené- mu „rozpadnutému“ koňovi odíde chrbtica, že ochromie, poškodí mu to zdravie a skráti život, sú iba povery. Napokon, Széchényi ci- tuje Bauchera o. i.: „že po novom svoje kone vždy privyká na to, aby povolili na tlak vonkajšej oťa- že8 , a že preto je možné tieto kone ove- ľa ľahšie otáčať, ako predchádzajúce také slávne kone, ktoré on viedol vždy na vnú- tornej oťaži.“ Széchényi sa zase o ohýbaní vyjad- ruje v r. 1892 takto: „Pozrime sa predo- všetkým na východ (na Arabov a Turkov), tiež si všimnime Mexičanov. Netreba sa nechať zhnusiť vyjadreniami cestovate- ľov, ktorí tieto národy videli a ich spôsob jazdenia odsudzovali. Keď vidíme nie- čo nové, tam predovšetkým vidíme chy- by, pretože tieto je ľahšie zbadať, ako dob- ré vlastnosti. Prečo? Pravdepodobne preto, pretože čo je dobré, je prevažne jednoduché 7 samo od seba 8 rozumej neck reining a málo sa líši jeden od druhého, kým chy- by sa objavia v nespočetných rôznych for- mách a variáciách. Skutočne dobrí jazd- ci si zvykli byť veľmi podobní, či už sú to Angličania, Španieli, Maďari, alebo Me- xičania, pretože sa približujú k dokona- losti, a táto je len jedna, pokiaľ aberácie, a zlé zvyky môžu rodiť nespočetné množ- stvo variácií. Všetky tri spomenuté náro- dy tie cviky, ktorými pripravujeme vojen- ské kone, nahradzujú jedine pasádou (neck reiningom riadený obrat pozn. prekl.) Dá sa povedať, že v tomto spočíva výlučne ich celý výcvik. Keď sa niekomu z týchto náro- dov zažiada ukázať šikovnosť svojho ko- ňa, tak na rovnej línii zajazdí k jednému bodu, tam zastane, otočí sa a rovno sa vrá- ti späť k východziemu bodu, kde sa znova otočí (rollback – pozn. prekl.).Toto opakujú v rôznych tempách: v kroku, v kluse, alebo aj v mimochode, (či v tom čo nazýva Ne- mec „Passom“ a Francúz „amblém“), v cva- le a na záver v trysku. O Mexičanoch som počul ešte aj to, že keď sa im to žiada pek- ne a jemne predvádzať, tak rozprestrú na koniec cesty dotyčnému na zem plášť, aby sa kôň vždy uprostred neho, bez toho aby čo i len málinko uhol nabok“. Obrat na mies- te je všetko to,čo títo ľudia žiadajú od koňa, aby ich vždy uznali ako dobrých z hľadiska nadania na obraty a poddajnosť.“ Že ide o cvičenie na zahodenej oťaži je vidieť z ďalšieho citátu z Darwina: „K týmto jazdeckým kúskom treba dve veci: neoby- čajne ostré zubadlo, ktoré sa však použí- va iba zriedkakedy, no kôň dobre vie, ako to je, keď zaň jazdec zatiahne a...“ Toľko o ohýbaní, pozrime sa však na jeho hodnotenie priuzďovania: Zasa siahnem po maďarskom grófovi Széchényim: 41Jazdeckárevue3/2010REKREAČNÉJAZDENIE

„Nemôžem nepomyslieť v tejto súvislosti na starých husárov s tzv. pálenkovým krí- žom (znak 8-ročnej služby), ktorých ešte za mojich čias bolo vidieť v natoľko hojnom počte, že napr. u siedmeho husárskeho plu- ku bol prvý šík mojej čaty poskladaný výluč- ne z týchto husárov. Medzi týmito starými vojakmi sa dalo nájsť veľmi veľa dobrých jazdcov, ktorí svojho koňa vedeli majstrov- sky šikovne obracať, napriek tomu, že medzi ich koňmi bolo nespočetné množstvo hvez- dárov. To okrem iného preukazuje aj veľa dobrých starých obrazov. Vidno tam kone so širokou papuľou a krátkym krkom, ktorým by sa dala hlava zohnúť dolu, aby zodpo- vedali požiadavkám súčasnej módy, iba do- konalým obetovaním postavenia. A napriek tomu boli tieto kone mimoriadne obratné. Stačí sa tiež pozrieť na historické obrazy zlatej éry divokého západu9 , kde sú obrátené krky bežné a napriek tomu dokázali byť tie kone absolútne obratné. Možno sa však po- zrieť aj na súčasnosť. Ak si pozriete naživo alebo zo záznamu niektorú z ródeových dis- picplín (roping,team penning,dally team ro- 9 hlavne kresby, maľby a skulptúry Charlesa M. Russela (1864 – 1926) a Frederica S. Remingtona (1861 – 1909) ping, cutting...), tak tam držanie koňa nemá žiadnu dôležitosť, v popredí je iba a jedine je- ho funkčnosť.Najmä v cuttingu je často vidieť koňa, ktorý robí tie najkrkolomnejšie obraty s hlavou natiahnutou dopredu a nízko. Dob- re si tiež všimnite jazdcov póla. Kone vedú výlučne neck reinigom a vôbec im nezáleží na tom, či sa ohýbajú alebo nie. Vo všetkých týchto disciplínach musia kone perfektne a rýchlo meniť smer, otočiť sa, naštartovať do veľkej rýchlosti, z nej zastaviť.Tiež neuvidíte (alebo iba zriedkavo) cuttingového koňa ale- bo pólového ponyho s hlavou na kolmici (za- to uvidíte v jednej aj druhej disciplíne množ- stvo koní s pevným martingalom (tie down)!). Podobne aj americkí parkúroví jazdci použí- vajú tzv.skokový obrat10 , aby si dokázali skrátiť trať pri rozoskakovaní. Otáčajú sa po pleci, t. j. kone vedú vonkajšou oťažou, v Széché- nyiho (Fillisovej, Podhajského... + ďalší) re- či pasádou11 , v súčasnej reči neck reiningom. 10 Jumper Turn, pri ktorom kôň vo veľkej rýchlosti robí oblúk na dvoch stopách, často v opačnom posta- vení, aby si udržal stabilitu a rýchlosť. 11 Pasáda: Jazdiarenská figúra, podobná cviku „oblú- kom zmeniť smer“, ktorá sa však robí na podstatne menšom polomere, pričom panvové končatiny koňa opisujú menší kruh ako hrudníkové, teda kôň ide na dvoch stopách. Môže sa robiť s koňom rovným, po- staveným k ruke a aj v opačnom postavení (nepliesť Nehovorím o videách fantastického Merlina (Orpheo), ktorý sa predvádza hlavne v týchto pohybových stereotypoch. Zato môžete uvi- dieť „perfektne“ drezúrne prijazdeného ko- ňa, ktorý sa laterálne i vertikálne fantasticky ohýba, na jazdiarni vykresľuje krásne kruhy, ale v teréne sa ide zabiť, šmýka sa, potkýna sa, jazdcovi vždy privrzne nohu do úzkej bránky alebo netrafí nohami na mostík. Okrem toho, keď sa mladý koník učí ohýbaniu od samé- ho začiatku prijazďovania, učí sa niečomu čo sa vlastne ani poriadne naučiť nedá, pomo- cou kontroverzne pôsobiacich pomôcok, kto- rým nemôže ešte rozumieť. Napokon dodnes nedocenený,často nesprávne interpretovaný a pomerne krátko žijúci Federico Caprilli, kto- rý svojím „prirodzeným jazdením“ ovplyv- nil celý moderný jazdecký vývoj, dokázal, že dovtedy platná zásada, platiaca od Xeno- phóna po Fillisa, že bez „zrovnováženia“ ko- ňa dlhoročným tréningom zhromaždenia je nie možné koňa ovládať,je holou teorémou12 . Bol by som však nerád, keby tieto riadky či- tateľ chápal ako nejaké brojenie proti pri- jazďovaniu koní ohýbaním, už či vertikál- nym alebo horizontálnym. Upozorňujem iba na to, že kôň môže byť obratný aj keď tieto flexie necvičí a že najprv musí byť (alebo by mal byť) obratný, šikovný v prirodzenej rov- nováhe a až potom by sa mal (mohol) nasta- vovať do nejakého postavenia. V podstate to isté tvrdí aj protagonista klasického jazdecké- ho umenia Podhajský. Mnoho múdrych rečí klasikov o rovnováhe koňa je príliš mechanis- ticky chápaných aj interpretovaných. Nieke- dy – keď pozorujete baletného umelca, ale- bo kvalitného gymnastu – tiež máte dojem, že zákony fyziky neplatia. Oni platia, ale nie staticky, ako ich chápal Baucher s Fillisom a svojimi nasledovníkmi. Väčšina bežných tré- nerov vtĺka mladým jazdcom do hlavy, že čím viac kôň predšľapuje zadnými nohami sto- py predných, tým je lepšie podsadený a sta- čí sa trochu kriticky pozerať na pohyb také- hoto koňa a je jasné, že čím viac predšľapuje zadnými nohami predné,tým viac je na pred- ku (napríklad v predĺženom kluse alebo klu- sáckych dostihoch) a naopak (napr. v pasáži a v piafe). Podsadenie je skôr o znížení zadku a ohýbaní kĺbov zadných nôh, ako o predkra- čovaní. V ostatnom čase som absolvoval – už či osobne alebo virtuálne – niekoľko tzv. kur- zov, alebo modernejším termínom povedané „kliník“ prijazďovania mladých koní a musím žiaľ s ľútosťou konštatovať,že laterálna a ver- tikálna flexia sú prvými vecami, ktoré sa mla- dému koníkovi tlačia do hlavy a nesenie hlavy je to najdôležitejšie, čomu sa venuje pozor- nosť, bez ohľadu na to, že koník ešte nie je si ju s pesádou, ktorá znamená menej peknú levadu) 12 Trench CH. Ch.: Geschichte der Reitkunst. Nym- phenburer Verlagshandlung, Muenchen 1970, s. 240 – 273 42Jazdeckárevue3/2010 REKREAČNÉJAZDENIE

dostatočne obratný v prirodzenej rovnováhe. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, tak si ne- myslím, že je to správne. Podobne si však ne- myslím, že by laterálna a vertikálna flexia do tréningu koňa nepatrila. Z jazdeckého hľa- diska je zvislé aj bočné ohýbanie koňa totiž potrebné z viacerých dôvodov: Kôň si vertikálnym aj horizontálnym ohý- baním krku posilňuje svalové partie, ktoré by ináč nezamestnával a získava obratnosť aj v menej prirodzenom postavení. K tomu je potrebná práca na kruhu a tam musí byť pri- stavený k ruke a neskôr ohýbaný. Bez ohýbania na kruhoch sa dá iba ťaž- ko docieliť pružnosť a ohybnosť všetkých kĺ- bov panvových končatín a ich posilňovanie. Najdôležitejším dôvodom ohýbania je te- da gymnastika zadných nôh koňa. V ohnutí totiž kôň musí podkračovať vnútornou zad- nou nohou hlbšie pod telo, niesť ňou väčší diel svojej hmotnosti, čím sa zvyšuje jednak sila svalov a hlavne pohyblivosť všetkých kĺ- bov zadnej nohy. Pokiaľ chceme aby kôň ro- bil pekný oblúk, tiež sa nevyhneme postave- niu k ruke a ohýbaniu. Pokiaľ však chceme aby koník rýchlo zme- nil smer okolo vlastnej osi, tak ohýbanie nie je potrebné. V pokročilejšej drezúrnej práci dáva po- stavenie k ruke a ohýbanie koňa podklad pre mnoho ďalších cvikov (dovnútra plece, tra- verzály, preskoky), ktoré sú zasa potrebné pre ďalšie, hlavne zrovnávanie. Naproti tomu u remont sa nacválanie na správnu nohu do- cieli rýchlejšie a prirodzenejšie keď je v po- stavení k vonkajšej ruke. Vertikálne ohýbanie je predstupňom vzpriamovania a toto je potrebné pre vyššie stupne zhromaždenia. To je zasa potrebné keď už jazdcovi nestačí jazdenie dopredu, ale chce jazdiť aj smerom hore (pasáž, piafa, cvi- ky nad zemou). Ultimátnou požiadavkou ctižiadostivé- ho jazdca je ovládať koňa úplne. Teda nie iba jednoduché – hlavne praktické – požia- davky na jeho poddajnosť pri určovaní sme- ru a rýchlosti pohybu v každom chode, ale aj poddajnosť každej anatomickej časti jeho tela, teda požiadavky na vzhľad, postavenie a držanie koňa, inými slovami, aj na jeho es- tetické atribúty. Predposledným dôvodom, ktorý bol pre mňa dovtedy kým som jeho dielo nepreštu- doval neznámy, je poznatok Xenofóna, že keď kôň hrdo vyzerá, tak sa aj hrdo cíti. Po- kiaľ umelo dosiahnete jeho imponujúci po- stoj, ktorým sa predvádza ostatným koňom, po čase sa tak začne cítiť a bude sa na to po- stavenie tešiť13 , čo bez vertikálneho a hori- zontálneho ohýbania nejde. Podobne sa vy- 13 Xenophon: The Art of Horsemanship, translated by M. H. Morgan with chapters on the Greek Riding Horsee and with Notes. Robert Hale Limited, London 1962, reprinted 2004. str. 56. jadruje aj L.T. Jonesová, ktorá objasňuje prí- pad málo sebavedomého arabského žreb- ca. Svojimi technikami mu umožnila niesť chvost „arabsky hrdo“ namiesto jeho sťaho- vania medzi nohy, a keď sa to následne na- učil, zmenilo sa aj jeho správanie, vrátane zlepšenia miesta v stádovej hierarchii14 . Nuž a last but least ohýbanie je jedným zo spôsobov ako koňa zrovnať, či odstrániť jeho prirodzenú krivosť, čo je asi najpraktickejší a najdôležitejší dôvod. Takže ohýbanie je potrebné. Ibaže má mať správne miesto v poradí výcviku mla- dého koňa a rozhodne kôň v remontnom stupni výcviku, môže a má byť pod jazd- com v rovnováhe, opakujem v prirodzenej, remontnej rovnováhe a do kampannej rov- nováhy sa dostáva postupom času navyšo- vaním požiadaviek na obratnosť sám. Kôň, od ktorého sa bude požadovať prekonávanie kopcovitých terénov a jazdenie po kľukatých cestičkách v každom chode, od ktorého sa bude požadovať veľa cúvania a bočných cho- dov,to všetko na zahodenej alebo voľnej oťa- ži aby sa mohol vyvažovať hlavou a krkom, nebude potrebovať priuzďovanie aby sa pod- sadil. Bez toho podsadenia nebude schopný požiadavky plniť. Až potom, keď získa túto prirodzenú rovnováhu, príde na rad práca na laterálnej a vertikálnej flexii, ako aj na štyli- zovaní a formovaní nejakého hrdého posta- venia. Mechanistická požiadavka klasického jazdenia na rovnomerné zaťaženie hrudní- kových a panvových končatín sa síce veľmi dobre číta, pre zdravie koňa však vonkoncom nie je potrebná – ako na to poukazuje Stras- serová15 . Pochopiteľne, s jej prehnanými po- žiadavkami na umelé zaťažovanie predku pri jazdení nemožno súhlasiť, práve tak ako s opačnou tendenciou. 14 L. T. Jonesová, A. Pabelová a H. Pabel: Jezdecká škola LTJ, Brázda, Praha 2000, s. 33 – 34. 15 Strasser, H.: Život se zdravými kopyty. Ruže, České Budějovice 2004. s. 43 – 48 Väčšinu týchto vecí nebude rekreačný ko- ník potrebovať, a to, čo bude potrebovať, sa dá docieliť aj iným spôsobom. Kôň, ktorý sa nebude trápiť s priuzďovaním a ohýbaním v čase, keď má starosti sám so sebou a svojou rovnováhou, bude oveľa rýchlejšie a bezpeč- nejšie pripravený na rekreačné jazdenie a aj jeho ovládanie bude jednoduchšie. Nebude musieť rozlišovať medzi množstvom poža- dovaných reakcií na rovnaký podnet, bude teda oveľa pokojnejší ako iné kone. Pre re- kreačné jazdenie je možné voliť jazdenie na zahodenej oťaži. Diktovať každý krok je pri dlhšom jazdení únavné a nepotrebné. Koňa treba prijazdiť tak, aby vedel udržovať „na- ordinované“ tempo a chod. Pokiaľ ho bu- dete v neskoršom období z akýchkoľvek dôvodov chcieť/potrebovať priuzdiť alebo ohýbať, máte cestu otvorenú, ba otvorenej- šiu ako bez tejto prípravy. Nakoniec, skúse- nosť hovorí jasnou rečou.Pri častom jazdení sa koník podsadí, priuzdí aj ohýba ako vý- sledok požiadaviek na zmeny smeru a rých- losti a nie naopak. Naopak, keď sa – hoci proti všetkým klasickým jazdeckým pra- vidlám a hlavne proti zdravému rozumu – prijazďovanie remonty začína priuzďo- vaním16 (jazdenie na kolmici) a ohýbaním (jazdením v postavení), celý základný výcvik trvá dlho, dochádza k ochoreniam pohybo- vého aparátu (hlavne chrbta) a kôň, v dô- sledku – pre neho často nepochopiteľných požiadaviek – nie je v pohode, začne odmie- tať poslušnosť, čím privoláva na seba hro- madu trestov, ktoré následne ďalej znižujú jeho pohodu a takto sa rozbieha začarova- ný kruh, často končiaci predajom nezvlád- nuteľného koňa. ... pokračovanie nabudúce Foto: dreamstimea 16 Caprilli nikdy neodporúčal jazdenie na kolmici a netrval na formovaní krku, naopak, tvrdil, že ruka musí nasledovať oťaž a oťaž musí nasledovať hubu. Preto nepotreboval uzdu, stačila uzdička. (Podľa Santini The Forward Impulse s.28 a 35) REKREAČNÉJAZDENIE43Jazdeckárevue3/2010

Keď kone spájajú susedské krajiny... Pod týmto mottom sa niesla na- ša doteraz najdlhšia „vandro- vačka“ na koňoch z Waldviertlu cez Weinviertel na južnú Mora- vu s konečným cieľom (cieľovou stanicou), v bývalom K. K. žreb- číne v Kopčanoch na Slovensku. Plánované bolo nájsť ešte „spo- lujazdcov“ z Čiech, aby to bola skutočne medzinárodná skupina spájajúca krajiny. To sa žiaľ ne- podarilo, takže nás napokon bolo len päť: moja priateľka Hannelo- re, prezývaná Charlie z Weidho- fenu s jej kríženou kobylou „Cha- risma“, moja maličkosť (Amei, pôvodne z Nemecka) s mojou krí- ženou 18-ročnou kobylou „Lajka“ a „Finja“, moja mladá sučka ple- mena Chodský pes, pochádzajúca z Besednice pri Krumlove, takže to bolo predsa len medzinárodné podujatie. Koncom mája sme za nád- herného počasia vyrazili z Hei- denreichsteinu na prvú, náročky krátku etapu, do Kauzenu. Chce- li sme naše kone a aj nás najprv len pozvoľna nechať privykať na dlhé hodiny jazdenia. Kauzen sme dosiahli po troch hodinách pohodovej jazdy jemne vlnitou rôznorodou krajinou. Vrcholom – čerešničkou na torte tejto etapy, bolo miesto Škorpióna, rozsiah- la kamenná formácia ukrytá v le- se, ktorej sa pripisuje výnimočná energia. Na druhý deň bola cie- ľom Loibes, malá dedina v blíz- kosti Gross Sieghartu. Prekrásne okolie, malé potôčiky, lúčne ces- tičky, zaspaté malé dedinky, lesy a žiarivé slniečko spravili z tohto dňa prekrásny jazdecký zážitok. Po šiestich hodinách jazdy v kro- ku sme okolo šestnástej hodiny dosiahli nanajvýš príjemnú, pre koňa a jazdca komfortnú stani- cu „Gana“ rodiny Charwatovcov. Šťastie s počasím nám ostalo ver- né počas celej našej púte – neu- veriteľné v toto ročné obdobie – ďakujeme, milý Petrus! (po- zn. svätý), a tak sme jazdili za- se pri blankytnej oblohe Thaya – údolím do Zissersdorfu, kde nás znova čakalo luxusné ubytova- nie u rodiny Plesslovej. Aj tento úsek bol lahôdka,čo sa krajiny tý- ka, najmä údolie Thaye, kde sme mali pri relatívne strmom zostu- pe nádherný výhľad na veľkú rui- nu Kollmitzu. V ten deň sme boli na cestách 8 hodín,prestávku sme mali pol hodiny pri rieke Thayi. V tejto etape nás, teda skôr kone, čakalo pár „výziev“, ako napríklad prechod cez potok, pri ktorom milá Charisma najprv robila dra- hoty, potom však na smolu Char- lie začala byť okúzlená možnos- ťami hry s vodou, dokonca až tak, že nechcela so striekaním a člia- paním vôbec prestať. Dobre pre- močené sme potom museli pre- konať ešte riadnu cestu strmým kopcom. V ten večer bola Cha- risma konečne poriadne unave- ná... Na druhý deň sa išlo k mi- lej kamarátke v blízkosti českých hraníc. Na tomto úseku sme za- žili naše najväčšie dobrodružstvo, keď zrazu zmizla cesta zakreslená v mape.Prebojovávali sme sa kro- vinami a burinami vo výške chla- pa, kým sa cestička, ako zmizla, tak aj znova objavila. Jeden deň prestávky bol potom dobrý nielen pre kone, ale aj pre naše unavené zadky. V posledný septembrový deň sme prvýkrát prekročili čes- kú hranicu – cieľ Krhovice – rodi- na Bajková. Samozrejme, že bolo pre nás napínavé, ako si poradí- me mimo nášho domovského te- ritória s našimi dosť rudimentár- nymi znalosťami češtiny. Ale keď ľudia chcú komunikovať, nájdu si vždy cestu. Táto skutočnosť sa potvrdila počas celého putovania, mali sme len dobré skúsenosti. Pani Bajková nám prišla napro- ti a previedla nás cez rieku Thayu do svojho prekrásneho jazdecké- ho areálu. Nasledujúca etapa nás viedla po nekonečných piesčitých cestách popri nekonečných po- liach a vinohradoch do Nového Přerova pri rakúskej hranici. Pri toľkých streľno-výstražných za- riadeniach vo vinohradoch bo- la nutnosť zvyku pre naše ko- Po stopách Márie Terézie, alebo cisárska cesta Na cval ako stvorené Amei a Charlie v cieli prvej medzinárodnej jazdeckej trasy – Kopčany Stanica jazdeckej trasy 44Jazdeckárevue3/2010 JAZDECKÁTURISTIKA

Päť účastníkov cesty: Amei, Charlie s koníkmi Charizma a Lajka a pes Finja Prechod do Českej republiky Žrebčín v Kopčanoch ne, ale boli príliš unavené na to, aby sa plašili. Následne v Novom Přerove smeli znova z organizač- ných dôvodov jeden deň odpočí- vať, zatiaľ čo my sme „zneisťo- vali“ Mikulov. Večer sme trávili pri hojnom množstve burčiaku a opulentnej večeri – takto sme si užívali jazdecký život. Nasledujú- ci deň nás čakal vrchol, čo sa týka krás prírody: trasa od Sedleca pri Lednických rybníkoch,cez Apol- lonov chrám k ranču Ladná je ne- opísateľne krásna. 4. októbra nás cesta zaviedla opäť do Rakúska k priateľom do Bernhardstalu. Najpohodovejší deň celej výpra- vy, ktorý bol ešte osladený milým prekvapením: z Bernhardstalčan- mi sme sa dohodli, že sa stretne- me u ich kováča, južne od Břecla- vi. V mieste stretnutia však nikto nevedel, že máme prísť! Napriek tomu naše kone hneď dostali vý- beh a my sme boli až do prícho- du našich známych rozmaznáva- ní chlebíčkami, koláčmi a vínom. Vrelá vďaka! S päťčlenným pán- skym „sprievodom“ sa išlo cez ze- lenú hranicu opäť do Rakúska k rodine Hechberger v Bernhard- stale. O deň neskôr sme sa dosta- li, pre kone dosť dobrodružným mostom, cez Moravu v Hohenau na Slovensko. Popri Morave sme postupovali až do Brodského. Pri pohľade na nekonečné lúčne ces- ty povedľa hrádze sme sa už ne- dokázali ovládnuť, a užívali si krajinu v cvale. Naše kone bo- li medzičasom v dobrej kondícii a nič nenamietali. V Brodskom si mohli zase jeden deň vydýchnuť v jazdeckej stanici vo výstavbe. Pre našu neutíchajúcu radosť z úžas- ných cvalových trás sme 7. októb- ra opomenuli odbočku na Kop- čany, a tak nás museli naše úbohé paripy vliecť o 10 kilometrov na- viac ako bolo v pláne. O druhej popoludní sme dosiahli náš ko- nečný cieľ, bývalý žrebčín K&K v Kopčanoch, ktorý sa momen- tálne pod vedením pána architek- ta Michala Hučka horúčkovito renovuje. Tu sme strávili ešte dve noci a užívali si pocit, že v týchto starých úžasných múroch vzniká niečo výnimočné. Sme už teraz zvedavé ako to tam bude vyzerať tak o dva roky. Ďakujeme rodine Hučkových a správcovi areálu pá- novi Matulíkovi,ktorí nás na Slo- vensku podporovali a zorganizo- vali aj bezpečný transport našich koní domov. 10. októbra sme bo- li v poriadku a o jednu prekrásnu skúsenosť bohatší, doma. K tvor- be a organizácii tejto trasy chcem spomenúť ešte niektoré detai- ly. Už v lete som ju hľadala pod- ľa hlavného kritéria, ktorým bola dĺžka úsekov, a to 25, maximálne 35 kilometrov, v závislosti od ob- tiažnosti terénu a stanice. Hneď som dohodla aj termíny. Dôležité pre nás bolo v prvom rade to, aby kone mali dobré miesto a v dru- hom rade suché miestečko na spanie pre nás. Keďže sme nema- li sprievodné vozidlo, žonglova- li sme s dvoma autami. Výhodou bolo, že sme na kone nemuseli nakladať okrem desiatej a vyba- venia do dažďa žiadny iný výstroj. Mohli sme si takto viezť všet- ko potrebné krmivo pre kone, aj pre Finju. Nevýhoda bolo samo- zrejme to, že veľa času sme strávi- li šoférovaním. Naším základným tempom bol krok,a to asi na 90 % trasy. Išli sme aj dosť dlhé úseky pešo, čo nám všetkým prospelo. Orientovali sme sa najmä podľa českých turistických máp v mier- ke 1: 50 000, ktoré sú skutočne optimálne na jazdenie – kom- pliment! Naším hlavným cieľom bola skutočne uvoľnená dovolen- ka s koňmi, nie čo najrýchlejšie prejdená trasa! A ešte niečo. Veľ- ké túry by malo spolu absolvo- vať maximálne 4 – 5 ľudí, pretože čím je účastníkov viac, tým ťažšie sa zháňa ubytovanie. Zhrnutie: kedykoľvek znovu! Nevzdala som sa nádeje, že jedného dňa Rakú- šania, Česi a Slováci budú so svo- jimi koňmi spoločne na cestách. Moje rečové schopnosti spravili v tom krátkom čase dobré pokro- ky – keď človek chce a musí... ľu- dia môžu k sebe nájsť cestu nielen hovorením, ale aj jazdením! Kto sa chce dozvedieť viac, môj kon- takt: hebamei@gmx.at Amei Neubauer, vedúca sekcie Wanderreiten v Dolnom Rakúsku Foto: Amei Neubauer a Ing. arch. Michal Hučko Pre záujemcov o jazdeckú turistiku odporúčame novú oficiálnu webstránku sekcie jazdeckej turistiky pri KST www.kst.sk, e-mail: jazdeckaturistika@gmail.com 45Jazdeckárevue3/2010JAZDECKÁTURISTIKA

K lub slovenských turistov je naj- väčším turistickým spolkom na Slovensku,nadväzujúcim na tra- díciu Klubu československých turistov, ktorý úspešne pôsobil na Sloven- sku v rokoch 1919 až 1938 a Klubu sloven- ských turistov a lyžiarov, založenom v roku 1938. Klub slovenských turistov združuje približne 20 000 priateľov turistiky, organi- zovaných po celom Slovensku v početných odboroch turistiky. Najrozsiahlejšia sek- cia KST rozvíja pešiu turistiku, ďalšie sek- cie rozvíjajú vysokohorskú,lyžiarsku,vodnú turistiku a cykloturistiku. K týmto sféram záujmu KST pribudlo v roku 2009 aj jaz- dectvo a turistika pre vozíčkarov. Podnet na vznik sekcie jazdeckej turisti- ky KST (JT KST) pochádza od Ing. arch. Michala Hučka, ktorý sa v roku 2010 stal jej prvým predsedom. Klub slovenských tu- ristov túto aktivitu privítal, lebo rozširuje doterajšiu paletu presunových prostriedkov o novú, modernú disciplínu. Popri perso- nálnom budovaní sekcie sa kooptujú repre- zentanti jazdectva aj do regionálnych rád (RR) KST, roztrúsených po celom Sloven- sku. V súčasnosti je najaktívnejšia RR KST v Bratislave, ktorá pod vedením predsedu RR KST a predsedu Klubu bratislavských turistov (KBT), Petra Perhalu, založila sekciu jazdeckej turistiky a do jej vedenia pozvala Ing. arch. M. Hučka. Cieľom sekcie jazdeckej turistiky KST je postupne vybudovať po celom Slovensku jazdecké trasy pre turistiku na koni, spája- júce jazdecké centrá, žrebčíny, ranče a pod. Sieť bude nadväzovať aj na jazdecké trasy v susedných štátoch. Prvým predpokladom vybudovania ta- kejto siete je spracovať koncepciu jazdec- kých trás rôznej náročnosti a významu, od tranzitných a regionálnych trás po miestne trasy. Druhou vážnou požiadavkou je pri- praviť metodiku značenia týchto trás a vy- školiť káder značkárov jazdeckých trás.Sek- cia JT KST na svojom aktíve 10. 3. 2010 schválila koncepciu rozvoja „Turistiky na koni“, od ktorej sa bude odvíjať koncepcia siete značkovaných jazdeckých trás. O me- todike značenia a výchove značkárov roz- hoduje v KST komisia značenia KST. Me- todika značenia jazdeckých trás, ktorú ďalej opisne prezentujem, vychádza z metodi- ky KČT a bola prerokovaná s predsedom sekcie JT KST, Ing. arch. Hučkom. Jazdec- ká trasa z Bratislavy (hrad Devín), bude po schválení zrejme vyznačená ako prvá. Kostru siete značených jazdeckých trás tvoria tranzitné trasy, doplnené regionálny- mi a miestnymi trasami. Okrem toho po- známe aj mestské trasy a takzvané jazdia- renské okruhy. Pri navrhovaní jazdeckých trás sa vy- hýbame súbehu jazdeckých trás s pešími a cykloturistickými trasami. Súbeh možno pripustiť iba vtedy,keď využiteľná šírka tra- sy v súbehu je minimálne 2 m. Na koncoch súbehu treba jazdca upozorniť, na ktorej strane cesty má viesť koňa, aby nepoškodil cestu v celej šírke. Jazdeckú značku tvorí biely štvorec 10 x 10 cm, vo vnútri ktorého je súmer- ne umiestnený farebný kruh s priemerom 6 cm. Šírka medzery medzi bielou a fareb- nou časťou značky je 0,5 cm. V odôvodne- ných prípadoch možno použiť značky nad- merných rozmerov (volavky). Jazdiarenské okruhy (pre komerčnú jaz- deckú turistiku) sa značkujú farebným sym- bolom podkovy v bielom štvorci s rozmer- mi 10 x 10 cm. Značky a šípky jazdeckých trás umiestňu- jeme vo výške 180 cm nad zemou. V prípa- de súbehu ich umiestňujeme 10 cm nad pe- šou alebo lyžiarskou značkou a 20 cm pod cykloznačku. Značky a šípky umiestňuje- me na vhodné objekty spôsobom zhodným s pravidlami umiestňovania značiek a šípok peších trás. Pre značky vyberáme trvalé ob- jekty, niekedy ich umiestňujeme na nami zabudované značkárske koly. Značky ma- ľujeme v preponovej polohe, to znamená, že plocha značky zviera so smerom znače- nej trasy 60º – 45º uhol. To jej zabezpečuje najlepšiu viditeľnosť. Pri zatáčaní chodní- ka umiestňujeme značky na vonkajšiu stra- nu oblúka. Zvláštnu pozornosť treba veno- vať značeniu križovatiek a rázcestí. Značky tu musia jednoznačne určovať správny smer postupu. Keď značkovaný chodník náhle mení smer, použijeme šípku. Farebný hrot šípky určuje smer ďalšieho postupu. Značenie jazdeckých trás doplňujeme turistickými informáciami na smerovkách a tabuľkách miestneho názvu. Smerovka má obdĺžnikový tvar s rozmermi 450 mm x 140 mm a hrot zviera 85º uhol. Infor- mácie na smerovke sú spravidla usporiada- né v troch riadkoch. V záhlaví smerovky sa uvádza text „Jazdecká trasa KST“, v ľavej dolnej časti je uvedený rok výroby smerov- ky a v pravej časti je evidenčné číslo trasy. V hrote smerovky je v príslušnej farbe znak jazdeckej trasy. Na spoločných turistických informačných miestach (TIM) s trasami iných presunov sú smerovky jazdeckých trás umiestňované nad smerovkami peších a lyžiarskych trás a pod smerovkami cykloturistických trás. Hlavné tranzitné trasy sa značia červe- nou, vedľajšie vetvy modrou, regionálne a miestne jazdecké trasy zelenou alebo žl- tou farbou. Vyhýbame sa križovaniu jaz- deckých trás rovnakej farby. Každej jazdec- kej trase komisia značenia KST prideľuje štvormiestne evidenčné číslo. Prvá číslica určuje druh turistickej trasy, v prípade jaz- deckých trás na prvé miesto vpisujeme čís- licu 6 alebo 7. Druhá číslica určuje farbu trasy, červená trasa sa označuje číslicou 0, modrá číslicou 2, zelená číslicou 5, žltá čís- licou 8. Posledné dvojčíslie je poradovým číslom trasy, od čísla 01 až po číslo 99. Prí- klad: trasa s evidenčným číslom 6506 je jaz- decká trasa zelená s poradovým číslom 06. Jazdiarenským okruhom neprideľujeme evidenčné čísla a neumiestňujeme na nich ani smerovky či tabuľky miestneho názvu. Mestské jazdecké okruhy sú jazdecké tra- sy vedúce mestom. Ak sú tieto trasy súčas- ťou siete značkovaných jazdeckých trás,po- tom sú posudzované ako regionálne alebo miestne jazdecké trasy. Spravidla sú znač- kované zelenou alebo žltou farbou a sú vy- bavené potrebnými smerovkami a tabuľka- mi.Ak nie sú súčasťou siete jazdeckých trás, potom sa k nim pristupuje ako k jazdiaren- ským okruhom. Doc. Ing. Arnošt Guldan, člen Výkonného výboru KST pre sekcie a podpredseda komisie značenia KST Jaromír Orgoník – trasovanie jazdeckých chodníkov pri Sobotišti 46Jazdeckárevue3/2010 TURISTIKANAKONI-KST

Pomocná ruka jazdcom Klub slovenských turistov Cieľom sekcie jazdeckej turistiky KST je postupne vybudovať po celom Slovensku jazdecké trasy pre turistiku na koni, spájajúce jazdecké centrá, žrebčíny, ranče a pod. Sieť bude nadväzovať aj na jazdecké trasy v susedných štátoch. 47Jazdeckárevue3/2010TURISTIKANAKONI-KST

V dňoch 11. – 12. septembra sa uskutočnila prvá oficiálna jaz- decká turistická akcia „Víkend v sedle“ s cieľom poznáva- nia krás Záhoria. Organizácie sa na výbor- nú zhostil Ľubomír Línek z Ranča u Sisy a Loryho nachádzajúceho sa v Kostoliš- ti a za Sekciu jazdeckej turistiky Jaromír Orgoník z RR Senica. Na akciu sa prihlásilo vyše 40 koní a štyri záprahy. Na cestu z Kostolišťa cez Malacky, Láb do Lozorna sa napokon vydalo 32 jazd- cov v mnohopočetnom sprievode rodinných príslušníkov s proviantom v autách. Pleme- ná koní boli tiež početne zastúpené, od po- níka cez araba, teplokrvníka, plnokrvníka až po shirskeho koňa. Prvý 20-kilometrový úsek zvládli všetci bez problémov. V Lozor- ne na ranči u Indiána všetkých čakalo ob- čerstvenie a dvojhodinový oddych. Sladko unavení sa všetci vrátili do východiskové- ho bodu v Kostolišti, kde ich čakal príjemný večer pri country hudbe a pohostenie. Druhý deň mali zúčastnení možnosť predviesť svoje jazdecké umenie v rámci westernových pretekov. Súťažilo sa v rých- lostných pretekoch barely a slalom. Po sláv- nostnom ukončení víkendu v sedle sa rozišli všetci domov s dohodou, že víkendy v sed- le sa stanú pravidelnými stretnutiami pria- teľov koní. Autor textu a foto: Ing. arch. Michal Hučko Víkend v sedle Prvá oficiálna jazdecká turistická akcia Usporiadatelia Jaromír Orgonik a Luboš Línek z Kostolišťa Po 20 km oddych u Indiana v Lozorne Najväčší konský účastník Najmenší konský účastník 48Jazdeckárevue3/2010 TURISTIKANAKONI

Hippoterapia – hipporehabilitácia V októbri 2010 vy- dalo vydavateľstvo Ševt dlhšie očakáva- nú publikáciu Hip- poterapia – hipporehabilitácia, ISBN 978-80-8106-031-1.Au- tori tejto monografie, Hornáček a kolektív (Hollý, Kafková, Pá- leníková), ktorí danú metodiku u nás po teoretickej i praktickej stránke rozpracovali a roky ju aj presadzujú, veľmi inštruktívne a komplexne prezentujú danú problematiku na 316 stranách pomocou 154 obrázkov, 46 ta- buliek, 5 diagramov a 5 gra- fov. Kniha vychádza z pôvodnej práce Hippoterapia – liečba po- mocou koňa.Nová publikácia sa však komplexne a cielene venu- je užšej problematike: využíva- niu koňa k rehabilitácii telesnej stránky – hipporehabilitácii. Jej cieľovými čitateľmi sú tak pre- dovšetkým fyziatri a fyziotera- peuti.Obohatí však určite aj od- borníkov z oblasti psychiatrie, psychológie, pedagogiky i hip- pológie. Knihu uvádzajú predslovy od manželky prezidenta Slovenskej republiky, pani Silvie Gašparo- vičovej a dlhoročnej prezident- ky svetovej hippoterapeutickej asociácie, p. Gunduly Hausero- vej. Odrážajú uznanie úspešnej ceste, ktorú slovenská hippote- rapia prešla. Jej púť, od proble- matických začiatkov po súčasnú plnú akceptáciu hippoterapie, je podrobne rozpracovaná v úvod- nej časti. Po nej nasledujú za- ujímavé historické udalos- ti týkajúce sa využívania koňa v ovplyvňovaní zdravia ľudí v spojitosti so Slovenskom a roz- pracovanie otázok terminológie v oblasti hippoterapie. Pôsobeniu hippoterapie na človeka, osobitne so zameraním na postúru, je venovaná samo- statná kapitola, ktorú aj z po- hľadu obohatenia svetovej li- teratúry teoreticky rozpracoval hlavný autor predkladanej pub- likácie. Podobne je to v kapito- le venujúcej sa predpokladaným energetickým interakciám me- dzi koňom a pacientom, čo je ilustrované aj farebnými foto- grafiami v tejto časti. Kniha je doplnená o kapito- lu o biomechanike pohybu ko- ňa a pacienta nesúceho sa na ňom. Tá nám lepšia umožňuje pochopiť jedinečné pôsobenie koňa na našu telesnú stránku. Veľkým obohatením sú pre- pracované časti o stimulačnom polohovaní na koni, ale i nové, o stimulačnom polohovaní na človeku, ktoré autor vypraco- val len tento rok. Môžeme ho využívať už u niekoľkotýždňo- vých detí a tak čo najskôr začať komplexnú rehabilitáciu, hlav- ne u pacientov s neurologický- mi léziami. Úplne novou je aj kapitola o športovom jazdení postihnutých, ktoré využívame ako nadstavbovú časť u pacien- tov pokračujúcich po základnej hipporehabilitácii. Prepracovaná je aj časť o vy- konávaní hippoterapie v náväz- nostipredovšetkýmnaHippote- rapiu hodnotiaci a Hippoterapiu evaluačný test. Kniha je tiež do- plnená o samostatné kapito- ly o postúre a spasticite, kto- ré najvýraznejšie ovplyvňujeme v rámci hipporehabilitácie. Úpl- ne nová je aj kapitola o ošetro- vateľskej starostlivosti v spo- jitosti s hippoterapiou. Otázke súčasného stavu a perspektívam rozvoja hippoterapie sa venuje záverečná kapitola. Publikáciu uzatvára 60 stra- nové zhrnutie v angličtine. Táto novinka predstavuje veľ- ký prínos pre záujemcov o hip- poterapiu a predovšetkým hip- porehabilitáciu. Doplňuje už známe poznatky o tejto metodi- ke o najnovšie vedomosti našej i svetovej literatúry (200 citácií), a dokonca uvádza úplne no- vé prístupy, ktoré ešte u nás, ani v zahraničí nie sú známe, a tak využívanie poznatkov z tejto monografie, je aj z toho pohľa- du značne nadčasové. Autor: Dr. Darina Gyurkovicsová Záruka bezpečnosti a odbornosti Bezpečné a spôsobilépracovné prostredie Vhodné oblečenie Individuálny prístup 49Jazdeckárevue3/2010KULTÚRA

Príjemné, a nezvyčajne veľkorysé. Prvé kilo- metre sú za nami. 22. 8. 2001 – deň druhý (streda) Sedlo Baba, Čmelok, Prostredný vrch, Podja- vorinské sedlo, Čertov kopec, tu obchádzame Skalnatú, po svážniciach ideme smer Drevá- reň, Čermák, Hubalová, Panské Uhliská, po svážniciach Hajzochovej skaly, Vicenová, Ti- chá dolina, Dolina, Hájovňa, Sološnica. Úžasní ľudia, manželia Mišaní – Sološ- nickí. Prichystaná stará nepoužívaná lesácka maštaľ,úžasná večera pani Aleny.Máme pria- teľov na celý život. Strávili sme nádherný ve- čer s priateľmi pod hviezdnym nebom, plný rozprávania o zážitkoch v prírode a o koňoch. Túto noc spíme pri koňoch v maštali. Kone napájame vodou z neďalekého potoka. Máme za sebou v zdraví ďalšie kilometre. 23. 8. 2001 – deň tretí (štvrtok) Ráno 4.00 hod.Tma. Koníky baštia seno. Be- rieme baterku a vyrážame s prázdnymi vedra- mi po vodu k potoku – asi 50 metrov. Napá- jame kone a pomaly začíname vstávať. Alena Sološnická nám do lesa doviezla termosku s teplou kávou – úžasné. Ku káve chrúmame sušienky.A balíme bandalíry.Najneskôr o 6.30 musíme byť na ceste. Dnes musíme prejsť vo- jenským priestorom, o 8.30 z neho musíme byť vonku smerom na Studienku. A skutočne – o 6.30 prechádzame stíchnutou Sološnicou OMNIA MEA MECUM PORTO Osudový dátum – termín 21. 8. 2001 až 26. 8. 2001. Je rozhodnuté.Trasa naplánovaná, kone pripravené, bandalíry zabalené – silná túžba po dobrodružstve u nás, aj u koní. 1. 10. 2010 mal môj koník Gillar – anglický polokrvník 22 rokov. Spolu sme 17 rokov. K jeho výročiu mu darujem spomienku na jeden z našich mnohých spoločných zážitkov ... Všetko čo mám, nosím so sebou 21. 8. 2001 – deň prvý (utorok) Mariánka, Svätý vrch, Bystrické, Biely kríž- Hájovňa, tu sa napájame na Štefánikovu ma- gistrálu, Malý Javorník, Veľký Javorník, úžas- né Jurské jazero, Salaš U štyroch bučkov, Kozí chrbát,Somár,Kňažný vrch,Tri kamenné kop- ce, Stratený kút, Konské hlavy, sedlo Baba. Celú cestu hmla, vlhko, a hlavne ľudo- prázdno. Koníky si šetríme, ideme krokom a zostupy vedľa koní. Cestou napájame z po- tokov (vo výstroji so sebou máme aj bájnu na- pájaciu oranžovú misku pre prípad, že by ne- bol prístup koní k vode). Vyrážame o 6.00 hod. – sedlo Baba 13.00 hod. Nikam sa neponáhľame, fotíme, vníma- me prírodu okolo a v duši máme úžasný mier. Kone cítia našu pohodu a veselo si vykračujú aj s nákladom. Na sedle Baba prespávame. Najskôr sa po- staráme o kone, výstroj a potom aj o nás. Po- ďakovanie patrí pánovi majiteľovi areálu na Babe za jeho veľkorysé gesto prenechať nám jeho maštaľ na ustajnenie a pre nás izbu na prespanie. Zvyšok dňa koníky odpočívajú a my sedíme s priateľmi na terase bufetíka. D obrodružstvo sa dá zažiť aj u nás, netreba za ním cestovať ďale- ko za oceán. Ja a moja kamarát- ka sme sa rozhodli, že svoju do- volenku strávime so svojimi celoživotnými parťákmi – koňmi menom Gillar a Čertica. Naplánovali sme trasu a začali s pravidelným dvojfázovým tréningom obidvoch koní. Mu- sím pripomenúť, že oba naše kone (aristokra- ti telom aj dušou) s nami trávia každú voľnú chvíľku a neustále sa túlame prírodou. Takže kondička je neustále prítomná. Ale čakalo nás (dve ženské a dva kone) asi 150 km nezná- mym terénom Malých a Bielych Karpát. Východiskový bod – Mariánka, konečná – malá dedinka na Záhorí, Unín. Po diaľni- ci z Bratislavy autom 90 kilometrov. Po ho- rách bez známok civilizácie s vnímaním krás prírody asi 150. Príroda Karpát je okúzľujú- ca a krásna a hlavne, nie je preľudnená. Trasu sme rozplánovali na štyri dni. Bohovia prírody nám vychádzajú v ústrety (patrične si ich uctievame, nalejeme im vždy za štamperlík šampanského). Odchod s naba- lenými koňmi o 6.00 hod. ráno, teplota okolo 16 °C, je príjemne, nepoletuje otravný hmyz. Trinásťročný Gillar nesie mňa,predné jazdec- ké vaky a za sedlom nabalený bandalír, v kto- rom sú všetky veci na celý týždeň.Predné vaky: ľavá – lekárnička pre kone i pre nás, voda pre kone a pre nás, pravá taška – náhradné diely uzdenia,podbrušník,kladivko,kliešte,čistenie na kone,predný bandalír – ovos. Sedemročná Čertica nesie svoju majiteľku, zadné jazdecké vaky a bandalír.V zadných jazdeckých vakoch – voda, potraviny, ovos, vazáky a šampanské. V bandalíri – spací vak a v ňom všetky rezerv- né časti oblečenia, hygienické potreby, nepre- mokavé plášte a deky pre kone. Dobrodružstvo sa dá zažiť aj u nás, netreba za ním cestovať ďaleko za oceán. 50Jazdeckárevue3/2010 REKREAČNÉJAZDENIE

Čertica, Gillar a Taricové skaly Masív Malých karpát smerom k vojenskému priestoru. Je to úžasné ráno, ale máme naponáhlo a ja v ruke držím plánik ako čo najrýchlejšie prejsť toto úze- mie, husto osádzané ihličnanmi a popretká- vané rovnakými cestami. Koníky cítia, že mu- sia ísť rýchlejšie.Náhle sme začuli zvuk.Čo to je?Tanky? Zvuk sa však nepribližoval.Medzi- tým sme prešli riečku Rudavu, a s úľavou zis- tili, že je to zvuk pracujúcich ťažkých lesných mechanizmov. Pozdravili sme robotný ľud a pokračovali smerom k Studienke. Dedinka hore nohami – kone. Po červenej značke od- chádzame smer Lakšárska Ves a odtiaľ lesmi a po poliach vchádzame do Borského Miku- láša. Príroda navôkol je krásna, ale začína byť nepríjemné teplo a všadeprítomný hmyz. Na- pájame kone zo zásob vody, ktorú vezieme so sebou. Potoky zakreslené na mapách sú totiž vyschnuté. Prichádzame na poľnohospodár- ske družstvo Borský Mikuláš, kde napájame kone aj seba a odchádzame smer Borský Pe- ter. O 14.30 sme konečne v cieli dňa. Koní- ky odsedlané a ustajnené do boxov príslušné- ho jazdeckého oddielu. Dostali sme možnosť pustiť oba kone do výbehu. Behali vo voľ- nosti a pásli sa. Nikto nechcel veriť, že ma- jú za sebou takmer 130 kilometrov. Kone zo- stávajú v maštali a my odchádzame do Unína. U mojich rodičov v chalúpke sme sa najedli a zistili, že maštaľ u sedliaka je pre naše kone príliš nízka a úzka. Čo teraz? Náš večer začí- name v našej stodole s prípravou státia pre ko- ne. Celkom sme si zapracovali. Upratať drevo a haraburdie,nastlať a zatĺcť krúžky na vazáky. Takmer o polnoci upadáme do oslobodzujú- ceho spánku. Ďalší náročný deň je za nami. 24. 8. 2001 – deň štvrtý (piatok) Posledné kilometre.O 6.00 sedíme na koňoch nasedlaných v Borskom Petri.Je príšerná hmla a takmer na dva metre nie je vidno. Stáňa od dostihových koní nás odprevádza na koni Vel- vet.Prechádzame dedinkou,po poliach pono- rených do úplnej hmly. Prechádzame želez- ničnú trať, staré a nové ramená rieky Myjavy a máme problém! Na naše kone robia nále- ty roje tzv. jeleních múch. Čertica ide takmer stále po predných. Gillar nepokojne poskaku- je.Nevieme si s týmto hmyzom rady.Je to ako zlý sen, ako v pralese. Náš sprievodca sa s na- mi lúči pri hlavnej ceste, ťah Senica – Šaští- n-Stráže. Je nepreniknuteľná hmla. Kamióny jazdia na tejto ceste jeden za druhým a veľ- kou rýchlosťou. Podľa nás je to najkritickej- ší úsek celej trate. Krátka porada. Kamarátka zostáva s koňmi a ja beriem oranžovú misku a pokúšam sa spomaliť, či skôr úplne zasta- viť dopravu. Rýchlo prechádzame i s koňmi na ruke na druhú stranu. Je to za nami. Stá- le je hmla.Dávame si po štamperlíku.Držíme sa smerom Štefanov a o 10.00 stojíme pri ce- duli Unín. Pár fotiek. Vchádzame do dedinky môjho detstva ako národní hrdinovia. Prichá- dzame k našej chalúpke. Ustajňujeme kone, likvidujeme zvyšky jeleních múch a otvárame fľašu šampanského.Naši aristokrati sú stredo- bodom záujmu celej dedinky. Vychutnávame si pocit dokončenej cesty. Posledné kilomet- re sú zdolané. 25. 8. 2001 – deň piaty (sobota) Kamarátka na Čertici a môj otec na Gillaro- vi odchádzajú na dve a pol hodiny do terénu Skalických hôr. Ja sa chystám pripravovať za výdatnej pomoci mojej mamy jedlo na pláno- vanú večernú párty. Do Unína, na našu cha- lúpku, sa k večeru schádzajú všetci naši pria- telia. Všetci, ktorých máme radi, a ktorí nám pomáhali na tejto našej ceste. Je to krásny ve- čer. Naozaj. Ten pocit, že kedykoľvek sú blíz- ko kone, priatelia, krásne piesne, vynikajúce jedlo. Spí sa pod širákom. 26. 8. 2001 – deň šiesty (nedeľa) Vstávame o 4.30, sedláme kone a vyrážame. Ponáhľame sa smerom do „Vinohradov“ za- chytiť východ slnka. O 6.30 slnko vychádza a my vzdávame s nesmiernou úctou hold prí- rode a ďakujeme našim prírodným bohom.Po tomto rituáli otáčame kone smerom k chalúp- ke a tichým lesom a po poliach plných pasúce- ho sa dobytka sa vraciame k našim priateľom a do civilizácie. Je rok 2010 a pocit splynutia človeka a koňa do jednej bytosti stále pretrváva... Text a foto: Ratuská a Babiaková Je rok 2010 a pocit splynutia človeka a koňa do jednej bytosti stále pretrváva... 51Jazdeckárevue3/2010REKREAČNÉJAZDENIE

Autori: Ing. Ladislav Szojka, Ing. arch. Michal Hučko Foto: archív autorov a staré archívy Železnicu berie dnes každý ako úplnú samozrejmosť. Málokto však vie, aké boli okolnosti jej vzniku. Rakúsko Bolo len otázkou času, kedy sa skúsenos- ti s banskými konskými železnicami uplat- nia aj mimo baní.V Anglicku sa v roku 1800 začalo hovoriť o tom, že by takéto železni- ce mali realizovať nákladnú dopravu me- dzi mestami. Prvé povolenie na stavbu ta- kejto železnice, ktorá mala uľahčiť prepravu uhlia, obilia a iných tovarov medzi hlavným mestom a inými mestami sa vydalo v ro- ku 1801 (Surreyská konská železnica medzi Croydonom a Wandsworthom). Na trati že- leznice mohol hocikto prevážať tovar vlast- nými vozňami a koňmi za predpokladu do- držania požiadaviek na vozne a po zaplatení poplatku za použitie trate. O rok neskôr za- čala železnica voziť aj cestujúcich, ale neus- pela, podmienky ešte pre tento druh dopra- vy nedozreli a železnica sa vrátila k preprave uhlia. Uplynulo len niekoľko rokov od zača- tia prevádzky konskej železnice v Anglicku a František Josef Gerstner, profesor praž- ského Polytechnického ústavu, v roku 1808 navrhol výstavbu konskej železnice medzi Českými Budějovicami a Linzom, po ktorej sa už v návrhu predpokladala aj preprava ces- tujúcich. Hoci už vtedy bolo všeobecne zná- me,že konské železnice sú podstatne výkon- nejšie aj lacnejšie ako vozy ťahané zvieratami a rýchlejšie ako vodná doprava, myšlienka bola ešte príliš nová a revolučná. Výstavbu železnice uskutočnil až jeho syn František Anton Gerstner, profesor viedenskej Poly- techniky,ktorý navštívil aj Anglicko,aby zís- kal skúsenosti z výstavby železníc. V záujme KONE a železničná doprava Úloha koní v suchozemskej doprave HISTÓRIA52Jazdeckárevue3/2010

získania verejnej mienky posta- vil vo viedenskom Prátri skú- šobnú trať dlhú 228 metrov, na ktorej niekoľko týždňov jazdi- li dva vozne. Na trati rozdelenej na tri úseky vyskúšal aj drevené a liatinové koľajnice,resp.koľaj- nice z kovaného železa. 7. sep- tembra 1824 vydal cisár Franti- šek I. prvú povoľovaciu listinu výstavby železnice v Rakúsku a v roku 1825 vznikla c. k. pri- vilegovaná Prvá rakúska želez- ničná spoločnosť. Výstavba železnice sa samo- zrejme stretávala s problémami: boli proti nej povozníci, kto- rí sa báli o svoju živnosť, maji- telia pozemkov žiadali vysoké odškodné za vyvlastnenie, ne- bol dostatok kvalifikovaných robotníkov. Samotná výstav- ba železnice sa začala až 28. jú- la 1825. Gerstner sa na základe svojich skúseností z Anglic- ka snažil presadiť parnú trak- ciu, ale presvedčiť účastinárov sa mu nepodarilo. Zo železni- ce odišiel a vo výstavbe pokra- čoval Mathias Schönerer. Na trati dlhej 131 km sa prevádzka začala 1. augusta 1832. V roku 1835 sa vybudovala trať Linz – Gmunden, dlhá 68 km. Na jednokoľajovej trati sa po- užili koľajnice z plochého žele- za, položené na pozdĺžnych trá- moch, iba v staniciach České Budějovice,Linz a Gmunden sa použili na kamenné kocky ulo- žené koľajnice z liateho železa. Rozchod trate bol 1 106 mm. Vozňový park železnice v ro- ku 1842 pozostával zo 762 ná- kladných a 69 osobných vozňov (z toho 58 vozňov I. a 11 voz- ňov II. triedy1 ), ktorých voz- bu zabezpečovalo až 800 koní. Nákladný vozeň ťahali obyčaj- ne dva kone (neskôr sa použí- vali aj voly), cesta z Gmundenu do Budějovíc trvala 4 a pol dňa, osobné vlaky potrebovali na celú trať iba 20 a pol hodiny (asi toľ- ko, čo rýchlym dostavníkom). Železnica premávala presne, ča- sy odchodov a príchodov sa do- držiavali. Na druhej konskej železnici Rakúska (z Prahy do Lané, dĺž- ka 60 km) sa prevádzka zača- la v roku 1831, v roku 1838 ju predĺžili do Kličavy (5 km). Uhorsko Prvá konská železnica v Uhorsku je u nás pravdepo- dobne málo známa. Jej myšlien- ka sa vynorila v roku 1827, keď sa v časopise Zahraničné a do- máce správy (Külföldi és hazai tudósítások) objavila reportáž o tom, že riaditeľ soľných ba- ní v Badene, Johann Bodmer, predstavil záujemcom konskú visutú železnicu. Bodmer sa v roku 1824 v Anglicku zoznámil s visu- tou železnicou, ktorú dal v roku 1821 patentovať staviteľ Henry Robinson Palmer. Aj výstavba konských železníc v Anglicku si vyžadovala veľký kapitál a Pal- mer sa zameral na zníženie sta- vebných nákladov.Trať jeho že- leznice tvorili pozdĺžne drevené trámy uložené na stĺpoch rôznej výšky podľa daností terénu. Na pozdĺžnom tráme bola uložená jediná koľajnica približne pol- kruhového tvaru, na ktorej jaz- dili dvojkolesové vozne. Rám vozňov bol z tyčí,ich hornú časť spojovalo liatinové jarmo. Na oboch stranách rámu visela jed- na debna pre náklad.Ťažný kôň šiel po zemi vedľa nosných stĺ- pov. Predpokladanými výhoda- mi tohto riešenia bola rýchla realizácia, pretože zemné prá- ce sa obmedzili na spriechodne- nie terénu a výkop základov pre nosné stĺpy, možnosť uvoľnenia križovaných ciest odstránením trámu nad cestou a jednoduchá údržba, nevýhodou boli silné bočné výkyvy. Bodmer pôvodnú konštrukciu upravil: jednu ko- ľajnicu nahradil dvomi, koľajni- ce z kovanej železnej tyče nele- žali už priamo na tráme, ale na hrane dvoch z trámu vyčnieva- júcich dosák. Vykoľajeniu za- braňovalo voľne otočné koleso zasahujúce medzi vyčnievajú- ce dosky. Bodmerova konštruk- cia bola masívnejšia a stabilnej- šia,ale aj jej vozne sa kývali a pri silnom vetre sa musela prevádz- ka visutej železnice zastaviť. Bodmer v spolupráci s vieden- skou mechanickou firmou Bol- 1 Jediný zachovalý vozeň II. triedy s názvom „Hannibal“ je exponátom Technického múzea vo Viedni Atmosféra prepriahacej stanice Bujanov na trati Linz – České Budějovice (obr. 1, 2, 3) DIORAMA, autor modelov: Pavel Havránek Model konskej koľajovej dráhy na Karlovom moste v Prahe HISTÓRIA53Jazdeckárevue3/2010

linger&Co, ktorá skonštruovala vozne, získal v roku 1826 patent pre svoju železnicu. Bodmer mal obchodného ducha a svoju železnicu šikov- ne propagoval. Plány predvie- dol aj skupine uhorských aris- tokratov, ktorí na jar roku 1827 založili spoločnosť, ktorá ma- la reorganizovať prepravu soli v Uhorsku (soľ zo soľných ba- ní v Máramarosi (Marmatiei v Rumunsku) sa totiž do Szol- noku privážala na lodiach, od- kiaľ ju povozníci prepravili do Pešti a do ďalších miest v Zadu- najsku. Visutá konská železnica, ktorej vybudovanie sa výhľado- vo plánovalo medzi Szolnokom a Pešťou mala túto poma- lú a zložitú prepravu vylúčiť). Vrchnosť ale visutej železni- ci vôbec nedôverovala a chcela ju najprv v praxi preveriť, takže povolenie znelo výslovne iba na vybudovanie skúšobného úseku s celkovou dĺžkou 7,6 km medzi Pešťou a Kőbánya (trať,na kto- rej sa mali do mesta dopravovať stavebniny, začínala pri colnej rampe Hatvani utca v Pešti a pri viniciach v Kőbányi sa rozvetvila k tamojším tehelniam a kame- ňolomom). Spoločnosť získala na výstavu potrebných 20 000 zlatých vydaním účastín. Vedením prác bol povere- ný Johann Bodmer, ktorý pre- vzal aj značný preddavok na nábor robotníkov a nákup ma- teriálu. Výstavba trate sa začala 27. apríla a od začiatku zápasi- la s ťažkosťami. Pre nedosta- tok tvrdého dreva potrebných rozmerov sa muselo použiť na všetky konštrukcie mäkké drevo, nedostatok remeselní- kov ovládajúcich prácu s dre- vom sa musel riešiť nasade- ním vojakov. Peštianski kováči a zámočníci odmietli pre krát- ke dodacie termíny zhotovenie kovových častí, takže sa musela zriadiť vlastná dielňa. Najväč- ší problém nastal po nečaka- nej smrti Bodmera (zomrel 18. mája 1828), keď riadenie prác prevzal tesár Jozef Speigl. V polovici júna práce už natoľko pokročili, že sa mohla uskutoč- niť prvá skúšobná jazda s tro- mi vozňami (vozne s dĺžkou 2 siahy mali hmotnosť asi 10 metrických centov). Jej výsle- dok bol vyhovujúci, ale pri ďal- ších skúšobných jazdách sa časť trate zrútila. Po zvýšení počtu podpier vysokých 2 – 4 m, im- pregnovaní drevenej konštruk- cie dechtom a iných úpravách sa prevádzka železnice začala 20. augusta 1827. Pri slávnost- nom otvorení za účasti vysoko- postavených osobností a ob- rovského davu zvedavcov ťahal jeden kôň 4 vozne s čestnými hosťami z Kőbánye po Kerepe- si út, kde hostia vystúpili a na- miesto nich do vozňov nasadlo 68 plne vyzbrojených a vystro- jených vojakov (čo znamenalo záťaž asi 148 metrických cen- tov), s ktorými sa vozne vráti- li späť. Následne dva kone ťa- hali 10 vozňov s nákladom 448 metrických centov po mierne klesajúcej trati do Pešti, ces- ta trvala asi hodinu (náklad sa musel v záujme dodržania rov- nováhy vozňov umiestniť rov- nomerne). Po slávnostnom otvorení sa začala na železni- ci pravidelná prevádzka: v pra- covné dni sa prepravoval ka- meň, štrk a tehly (počas svojho trvania prepravila železnica asi 4 800 ton materiálu), v nedeľu aj výletníkov. Čoskoro sa uká- zali nedostatky konštrukcie a neodbornej montáže: koľajni- ce a drevené časti vyhotove- né z mäkkého dreva sa lámali a aj vozne trpeli stálymi poru- chami (z 11 vozňov boli aspoň 3 vždy v oprave). V dôsledku skoro dvojnásobného prekro- čenia stavebných nákladov, straty preddavku poskytnutého Bodmerovi, nečakane vysokých nákladov údržby, príjmy nedo- kázali pokryť potrebu, k čomu prispela aj v dôsledku zúrivej konkurencie povozníkov za- vedená nízka tarifa. Akcionári sa už 20. marca 1828 dohodli na zastavení stratovej prevádz- ky, rozhodli o rozobraní tra- te a – v záujme zníženia strát – o predaji dreveného i želez- ného materiálu. Neúspech prvej konskej že- leznice rozhodne prispel k tomu, že výstavba železníc v Uhorsku niekoľko rokov stagnovala. pokračovanie nabudúce... 1907 v Edinburghu používali poschodové vozne Konštrukcia vozňov bola aj drevená Rekonštrukcia stanice v mestečku Kerschbaum na úseku trate Linz – České Budějovice. Pri rekonštruovanej stanici sa nachádza múzeum konskej železnice. Preprava tzv. omnibusom HISTÓRIA54Jazdeckárevue3/2010

V 19. storočí kočiarová výro- ba dosiahla svoj vrchol. Kočia- re sa stali luxusným a zároveň veľmi pohodlným dopravným prostriedkom. Jazda na koni síce nestratila svoje opodstatnenie, ale bohatí páni a dámy tej do- by dávali prednosť kočom. Staré zdroje hovoria, že názov koč je odvodený od dedinky Kocs pri Rábe v Maďarsku. Ako prvú vám predstavujeme Viktóriu, ktorá vznikla v 19. sto- ročí na britských ostrovoch ako dámsky kočiar. Tento kočiar mohli dámy kočírovať aj samy a tak si dopriať samostatné pre- chádzky po parkoch, lesoch, po- liach a horách. Prvý model vzni- kol v dielni výrobcu kočiarov Davida Daviesa v roku 1835. Je zaujímavé, že skutočnú popula- ritu si nezískal v Anglicku, ale až na starom kontinente. Najväčšiu zásluhu na jeho exporte do Eu- rópy mal kráľ Eduard VII., kto- rý si kočiar doviezol so sebou pri návšteve Paríža v roku 1867. V tom čase sa označoval ako pa- rížsky model. Z Paríža sa po- stupne rozšíril do ostatných častí Európy, aj k nám do Rakúsko- Uhorska. Napríklad cisárov- ná Sisi, manželka cisára Fran- tiška Jozefa I. a výborná jazdky- ňa, mnohokrát sama kočírovala Viktóriu, upravenú bričku alebo poľovnícku bričku Break. Koč bol zaujímavý veľmi níz- kym nastupovaním a chýbajú- cimi dvierkami, čo v dobe keď urodzené dámy oplývali široký- mi nazberanými sukňami, vý- razne uľahčovalo ich nastupo- vanie a vystupovanie. Viktória mala polovičnú veľkosť pred- ných kolies oproti zadným, kto- ré boli na náprave odpruženej listovými perami. Nemala koz- lík,obvykle bola len pre dve oso- by, ktoré sedeli na pohodlnom sedadle chránenom sklápacou strechou. Niektoré typy sa vyrá- bali ako hybrid s kozlíkom, kto- rý sa dal v prípade potreby sklo- piť a dáma tak mohla kočírovať svoje kone sama. Kočiar ťahali maximálne dva kone. Existovala aj Veľká Viktó- ria pre štyri osoby, s rozmerom o polovicu väčším ako u dámskej Viktórie. Jej určenie bolo roz- dielne, veľká Viktória slúžila na jazdu po relatívne dobrých ces- tách a na príchod na letné kok- teily či priateľské stretnutia.Veľ- kú Viktóriu ťahali 4 kone. V Uhorsku sa výrobou Vik- tórií zaoberali bratia Kolberov- ci so sídlom v Debrecíne. Kočiar trochu upravili, zmenšili a zú- žili rozchod. Výsledkom bolo jemnejšie perovanie, a tým po- hodlnejšie cestovanie aj po po- merne hrboľatých cestách. Ko- čiare boli vyrábané v prírodnom jaseňovom prevedení, ale aj v ši- rokej palete iných farieb od bie- lej po nablýskanú čiernu. Bo- li vybavené sklápacou koženou strechou, čím sa koč stal veľmi obľúbeným. Za priaznivého po- časia sa strecha sklopila a cestu- júci si užívali príjemné slnečné počasie. Zreštaurovaný originál ko- ča môžete vidieť priamo v Mú- zeu šľachtických kočiarov a saní, Oravský podzámok č. 18. Text: Dagmar Nečasová Foto: Múzeum šľachtických kočiarov a saní Najrozsiahlejšiu zbierku historických kočiarov na Slovensku nájdete v Múzeu šľachtických kočiarov a saní, ktorá sa nachádza v Oravskom Podzámku, priamo pod Oravským hradom.V múzeu sa nachá- dza viac ako dvadsať historických kočov, saní a bričiek. Exponáty, ktoré prešli precíznym reštaurovaním, pochádzajú prevažne z druhej polovice 19. storočia. Po ich vzhliadnutí sa nechajte unášať čarom minulého storočia a svojou fantáziou, keď sa preháňali po uhorských cestách. Predstavte si dvoj alebo štvorzáprah spenených koní ťahajúcich elegantný koč... Viktória - kočiar pre elegantné dámy HISTÓRIA55Jazdeckárevue3/2010

koní z naplaveného dreva. „Mnoho ľudí mi začalo klásť rovnaké otázky ohľadne mojej práce.“ Kde všade hľadáte drevo na svoje sochy? Na pobreží, v ústiach riek, v miestnych lesoch. Zbiera ho pre mňa môj asistent. Tiež ma zásobujú miestni majitelia du- bových lesov. Ako tvoríte svoje sochy? Každá socha je jedinečná. Každú treba tvoriť úplne od- znova. Tento spôsob práce ma fascinuje a neustále inšpiruje. Väčšie sochy majú oceľový rám potiahnutý skleneným vlák- nom, ktoré tvorí zdrsnený po- vrch. Na tento povrch upevňu- stvorené z dreva Umenie Od počiatku boli mojimi vášňami kreslenie a kone a môj hrdina bol Leonardo da Vinci. Snívalo sa mi, že sa stanem umelkyňou, ktorá býva v horách pri potôčiku tečúcom popred prah dverí môjho domu. A všade okolo môjho obydlia sa pasú kone. vaniu koní za províziu. Po ne- jakom čase som zistila, že tá- to práca ma obmedzuje a cítila som,že mi veľmi chýba umelec- ký titul. Bol som stratená a bez vlastného umeleckého štýlu. Vtedy som požiadala o ra- du Arthura Giadelliho, umel- ca s medzinárodnou reputáciou. Povedal mi, aby som si obzrela živý plot a nakreslila nie to, čo vidím, ale to, čo robí plot plo- tom a jeho tŕne tŕňmi. A nikdy nemám prestať kresliť kone, ale mám si nájsť umelecký štýl, ktorý bude len a len môj. Mal pravdu. Zostala som navždy je- ho dlžníkom. Vedela som, že by nebolo múdre začať svoje diela vysta- vovať predčasne. Musela som trpezlivo čakať, kým som na- šla čo som hľadala. Takže som pokračovala s platenou prácou a zároveň experimentovala. A po- tom sčista-jasna prišiel nápad. Naplavené drevo. Bolo to ako blesk z jasného neba a ja som bola konečne pripravená ukázať moju prácu svetu. Boli to sochy mú bola v tom čase úplne na dne. Ja som nechcela robiť gra- fiku. Milujem prírodu a krajinu, maľovanie a tvorbu z materiálu, čo leží okolo mňa. Ale toto všetko už bolo dáv- no. Šla som za svojím osudo- vým snom z detstva s odhodla- ním a so šťastím, za štedrého prispenia iných. Šla som svojou vlastnou cestou, nie vždy úplne múdro a nie vždy s podporou. Začala som sa venovať maľo- Š kolský dril som nezná- šala a bola som nepo- riadny študent. Milo- vala som len hodiny kreslenia. Ako zázrakom ma prijali na Walthamstow Colle- ge, kde kreslenie bolo považo- vané za základný predmet. Bo- la som tam nadšená.Potom som navštevovala slávny Goldsmiths College v Londýne, kde v tom čase figuratívne umenie nebolo v kurze. Učitelia náš učili tvo- riť sochy z dreva a polystyrénu, chýbala mi kreativita. Na konci prvého ročníka ma učitelia požiadali, aby som opustila školu. Povedali mi, že na maľovanie nemám bunky, a ak budem mať šťastie, mohla by som sa nanajvýš živiť grafickou tvorbou. Moja dôvera v seba sa- 56Jazdeckárevue3/2010 KONEVUMENÍ

Áno aj nie, záleží na materiáli. Malé modely sú už sochami sa- mi o sebe. V niektorých prípa- doch socha predo mnou postup- ne rastie, v iných prípadoch si ju najprv nakreslím ako model. Prečo vlastne vyrezávate kone? Je to láska. Čo vás vo vašej tvorbe najviac inšpiruje? Odpoviem jedným slovom: život. Pripravila: Dagmar Nečasová Foto: archív Heather Jansch jem drevo tak, aby sa nešmýkalo a aby som vedela odhadnúť bu- dúci tvar sochy. Drevo následne zviažem drôtom a až keď som si istá správnym tvarom, zoskrut- kujem ho nerezovými skrutka- mi. Skrutky nakoniec zakryjem výplňou. Z akého materiálu vyrá- bate kopytá? Z recyklovanej medi a nieke- dy z olova. Môžu sochy stáť vonku? Áno, samozrejme. Dubové časti sú natreté konzervačným prostriedkom. Ja odporúčam konzervačný nástrek každý rok zopakovať, podobne ako keď natierate svoj drevený plot na záhrade. Neviem presne ako dl- ho moje sochy vydržia vrtochy počasia, ale pozrite sa napríklad na drevené domy z alžbetínske- ho obdobia - stoja dodnes. Ako ste dostali nápad tvoriť z naplaveného dreva? Rovnako ako vzniká väčši- na nápadov. Prišla som na to z ničoho nič. Bola to naozaj ná- hoda. Už ste vytvorili dielo, kto- ré ste nechceli predať? Áno, existuje niekoľko sôch, ktoré nechcem nikdy predať. Kto kupuje vaše sochy? Mám veľmi rozmanitú klien- telu. V podstate sú to všetko ľu- dia, ktorí moje dielo chcú a ma- jú naň priestor. Tvoríte aj iné sochy než kone? Áno. Tvorím aj rôzne figurál- ne sochy iných zvierat. Urobíte si najprv malý model budúcej sochy, alebo si ju nakreslíte? Heather Jansch – narodila sa v Essexe v roku 1948. Vyštudovala výtvarné umenie na Walthamstow a Goldsmiths College v Londýne. Vášeň pre kone má u nej svoje korene v detstve, keďže začala jazdiť už ako dvojročná. Bola to láska ku koňom, ktorá ju priviedla ku kúpe farmy vo Walese, kde niekoľko rokov chovala plemeno Welsh cob. V roku 1980 sa presťahovala do Devonu a maľovala na zákazku. Avšak túžba sa- mostane tvoriť, ju priviedla späť ku koňom. Najstaršie sochy koní vyrobila z drôtu a omietky. Neskôr použila medený drôt a sochy začali pripomínať kresby da Vin- ciho. Avšak ešte stále to nebolo ono. Sochám chýba- la jedinečnosť. Až keď Heather objavila krásu naplave- ného dreva, odhalila výbušnú silu a prirodzený pôvab materiálu a to takým spôsobom, ktorý dáva jej práci punc úplnej jedinečnosti a krásy. Jej práca si získala medzinárodné uznanie a mnoho obdivovateľov. Vytvorila viac ako 100 sôch koní, kto- ré možno nájsť v mnohých súkromných zbierkach po celom svete. Heather Jansch Umenie 57Jazdeckárevue3/2010KONEVUMENÍ

58Jazdeckárevue3/2010 REPORTÁŽZOSVETA

Široké stepi a v nich jurty. Na dohľad ovce, kravy, jaky, kone, ťavy. A pastieri. Najmä také je Mongolsko. K to má rád prírodu a vyberie sa medzi potomkov Džingischána, robí dobre. Môže si napríklad otestovať kondíciu v drsnej púš- ti Gobi a pokúsiť sa nájsť niečo z obdobia paleolitu, keď žili dinosaury. Veď z tamoj- ších nálezísk pochádzajú najzachovalejšie exponáty vystavené v Múzeu dejín a prí- rody v Ulánbatáre. Alebo sa vybrať k dra- vým riekam na rybolov a najesť sa dosýta kvalitných rýb. Ale dobrodružstvo ponúka aj národný park Terelj, ktorý je od hlavné- ho mesta krajiny vzdialený asi 70 km. Krás- na príroda, skvelí ľudia, odporúčam. Neodolala som Ubytovali sme sa v jurtách a dosta- li sme lákavú ponuku: zajazdiť si na ko- ňoch. Chvíľu som odolávala, lebo v hla- ve sa mi množili čierne myšlienky. Čo ak sa kôň splaší,zhodí ma,dolámem sa a skončím v nemocnici u neviem akých felčiarov?! Ako sa potom dostanem domov? A zarezonoval aj silný zážitok z Kazašskej republiky. Vtedy mi naozaj nebolo všetko jedno. Kôň na ťap- nutie pastiera po zadku vyštartoval pomedzi stromy a ja som len hlavou uhýbala,aby som netrafila nejaký konár. Ani dve vodky, kto- ré som vypila pred jazdou, vo mne nedoká- zali potlačiť prirodzený strach. Bála som sa, kôň bol imúnny na stisk mojich kolien a ťa- hala som ho nielen za liace, ale aj za uši. Ko- nečne sa umúdril a celá som docválala späť. Odvtedy, a to je už štvrťstoročie, som nese- dela na koni. K našej základni pricválal jazdec.O chvíľu prišli ďalší, uviazali kone a Ench, ich šéf, zisťoval záujem. Pozrela som sa na koní- ky, zdali sa mi pokojné a neboli také vysoké ako tie naše. Prikývla som. Pridelil mi koňa a bez problémov som sa ocitla v sedle. Ne- pohodlnom. Pohladkala som koňa a popro- sila ho, aby bol dobrý. Neviem, či reagoval na moju slovenčinu alebo zhadzoval štípa- júce muchy, no pokýval hlavou. Brala som to ako súhlas. Kone nepodkúvajú Enchov kôň sa od ostatných odlišoval. Mal ešte trochu zimnej srsti. Tieto koní- ky totiž zimujú vonku a drsným podmien- kam sa prispôsobujú tak, že im narastie srsť, ktorá ich chráni pred mrazmi. „Zima bola veľmi silná a dlhá,“ vysvetlí Ench a tlmoč- ník preloží. „Veľa dobytka nám pomrzlo, aj kone na to doplatili...“ dodal a vyštartovali sme do terénu. Môj koník si vykračoval hr- do, akoby niesol na chrbte kráľovnú. Uží- vala som si to. Prešli sme kúsok asfaltky, no potichu ako myšky.Žiadne cvendžanie pod- Štvorročný chlapec sa na koni cítil bezpečne Horský chrám Aryalpa 59Jazdeckárevue3/2010REPORTÁŽZOSVETA

kov! Dôvod? Kone nepodkúvajú. Vraj by to bolo akési znásilňovanie. Koník ľahko pobehol. Zrejme testo- val ako zareagujem. „Pribrzdila“ som ho. Spomalil a opäť si vykračoval. Prešli sme do údolia a objavili jurtovú osadu. Nad jednou kupolou sa týčila televízna anté- na. Nuž čo, aj pastieri túžia po informo- vanosti a televíznej kultúre. Koník po- behol a to som si už vychutnávala. Pred nami bolo stádo kráv a zbadala som aj ja- ky. Nasmerovala som ho k nim. Utiekli. A potom sme objavili šamanské miesto. V krajine je totiž okrem budhizmu rozší- rený šamanizmus. Miesta so silnou ener- giou sú ozdobené pestrofarebnými stu- hami a šatkami. V diaľke sa objavili jazdci. Až keď sa priblížili, zis- tila som, že sú to deti. Štvorročný chla- pec koňa ovládal tak, akoby sa na ňom narodil. Je to prirodzené, deti vyrastajú- ce v rodinách pastierov, ktorí sa aj s jur- tami trikrát ročne sťahujú za lepšími pa- sienkami, majú iné možnosti na hry.Tak, ako si naše deti zvykajú na kolobežku,bi- cykel, oni na zvieratá. Slnko sa chvíľami strácalo za mrakmi, no keď spoza nich vyliezlo, v diaľke ob- nažilo obrovskú skalu. Mala tvar koryt- načky. Oproti nej sa vynorili kone a ťavy učupené pri ceste sa len prizerali. Nád- hera! A do toho prírodného ticha zare- val motor auta! Nuž, škoda! Milí ľudia Na koni sa môžete túlať v parku celé dni a stále máte čo obdivovať. Môžete si hahhhahamiimi a šššatattkakaakak mimimimmm .. VVVV dididididiiiaľaľľaľaľľľa kkkkekke ssaaaa zájsť k horskému chrámu Aryalpa vo výš- ke 1740 m, ktorý dal postaviť v 17. stor. mongolský chán milovanej manželke.Te- raz je v ňom meditačné centrum. Môže- te sa zastaviť u polonomádov, ktorí vám ponúknu výborný syr, jogurt alebo osvie- žujúci kumys. Samozrejme, bez „éčiek“. A vyberať si budete z množstva obrazov – originálov, ktoré zachytávajú mongol- skú krajinu s koňmi. V stepi možno ob- javíte aj oceľovú,40 metrov vysokú sochu slávneho Džingischána. Unavená, ale spokojná sa vraciam na základňu. Kôň sa tvári neutrálne.Trochu sme si zacválali, na moje pokyny reagoval fantasticky, asi ako keď krútim volantom auta. Jeho majiteľovi dám okrem dohod- nutej sumy niečo navyše.Zaslúži si za vý- chovu dobrého koňa. Text a foto: Viera Václavková Oceľový Džingischán. Túto 40 m vysokú sochu objavíte v stepi neďaleko hlavného mesta Táto školáčka nemá bicykel, ale koňa Modlitebné mlynčeky. Otáčaním z nich uvoľníte pozitívnu energiu 60Jazdeckárevue3/2010 REPORTÁŽZOSVETA

Jurta s televíznou anténou Sedlá sú veľmi jednoduché a nepohodlné Enchov kôň mal ešte zvyšky zimnej srste 61Jazdeckárevue3/2010REPORTÁŽZOSVETA

Parkúrové skákanie je celosvetovou a nepochybne najznámejšou z jazdeckých disciplín uznaných FEI, kde súťažia muži aj ženy ako rovnocenní partneri v skupinových aj individuálnych súťažiach.V parkúre sa koná najviac medzinárodných súťaží za rok (v roku 2009 ich bolo až 946). Najväčšie turnaje sú kategorizované ako hry, majstrovstvá a turnajové série. ParkúrParkúrParkúrParkúr 62Jazdeckárevue3/2010 KALENDÁRPODUJATÍ–2011

CSIO1*-W seson11/12] Taškent UZB 8. 4. 2011 – 10. 4. 2011 CSIO1*-W Biškek KGZ 19. 5. 2011 – 22. 5. 2011 CSIO2*-W IstanbulTUR 27. 5. 2011 – 29. 5. 2011 CSICh-A (A), CSIJ-A (A), CSIYH2* (A) CSIO3*-W-NC (A), CSIY-A (A), Atény GRE 2. 6. 2011 – 5. 6. 2011 CSIO2*-W Bojourishte BUL 9. 6. 2011 – 12. 6. 2011 CSIO1*-W Astana KAZ 2. 7. 2011 – 5. 7. 2011 CSIO3*-W-NC Bratislava SVK 11. 8. 2011 – 14. 8. 2011 CSIO3*-W-NC Praha CZE 8. 9. 2011 – 11. 9. 2011 CSIO3*-W-NC (A) Damask SYR 1. 11. 2011 – 4. 11. 2011 CSIO4*-W-NC Buenos Aires ARG 9. 11. 2011 – 13. 11. 2011 Olympijské hry Olympijské hry sa konajú každé štyri roky. Po- sledné hry sa konali v Hong Kongu (CHN), v roku 2008. Nasledovné hry sa uskutočnia od 27. júla do 12. augusta 2012 v Londýne (GBR) a paraolympijské hry sa uskutočnia od 29. au- gusta do 9. septembra 2012. ParkúrParkúrParkúr CSIO5* La Baule FRA 12. 5. 2011 – 15. 5. 2011 CSIO5* Rome ITA 26. 5. 2011 – 29. 5. 2011 CSIO5* St Gallen SUI 2. 6. 2011 – 5. 6. 2011 CSIO5* Falsterbo SWE 7. 7. 2011 – 10. 7. 2011 CSIO5* Aachen GER 12. 7. 2011 – 17. 7. 2011 CSIO5* Hickstead GBR 28. 7. 2011 – 31. 7. 2011 CSIO5* Dublin IRL 3. 8. 2011 – 7. 8. 2011 CSIO5* Rotterdam NED 25. 8. 2011– 28. 8. 2011 Výber z najväčších pretekov v roku 2011 Najväčšie podujatia v roku 2011 CSI 1* Pezinok 26. 5. 2011 – 29. 5. 2011 CCI1*, CCI2* Motešice 10. 6. 2011 – 12. 6. 2011 CEI1* 80, CEI2* 120, CEI3* 160 Pezinok 17. 6. 2011 – 19. 6. 2011 CVI2*, CVIJ1* Pezinok 17. 6. 2011 – 19. 6. 2011 CIC1* Tatranská Lomnica 1. 7. 2011 – 3. 7. 2011 CSIO3*-W-NC Bratislava 11. 8. 2011 – 14. 8. 2011 CSI3*-W Pezinok 1. 9. 2011 – 4. 9. 2011 CAI-A 1, CAI-A 2, CAI-A 4 Topoľčianky 9. 9. 2011 – 11. 9. 2011 CIC1* Motešice 17. 9. 2011 – 18. 9. 2011 CEI3* 70+(3) Šamorín 21. 9. 2011 – 25. 9. 2011 MEDZINÁRODNÉ PODUJATIA NA SLOVENSKU V ROKU 2011 Alltech FEI Svetové jazdecké hry ™ FEI Svetové jazdecké hry ™ sa konajú každé štyri roky v párnych rokoch keď sa neko- najú olympijské hry. V tomto roku sa hry konali v Kentucky (USA) od 25. septembra - 10. októbra 2010. FEI Svetový pohár ™ (World Cup ™) V individuálnych súťažiach Rolex FEI World Cup ™ sa prezentujú najlepší z najlepších v medzi- národnej konkurencii.V sérii súťaží v roku 2009/2010 sa po celom svete uskutočnilo 121 turnajov. Pre viac informácií kliknite na www.feiworldcup.org. Meydan FEI Nations Cup ™ a FEI Nations Cup Promotional League Turnajové série FEI Nations Cup ™ sú najstaršími a najprestížnejšími tímovými súťažami od ro- ku 1909. S výnimkou hier a majstrovstiev, je to jediná súťaž, v ktorej tímy zastupujú svoju národ- nosť a štátnu príslušnosť. Pre viac informácií kliknite na www.meydanfeinationscup.org. Ďalej sa konajú kontinentálne a regionálne majstrovstvá a hry. 63Jazdeckárevue3/2010KALENDÁRPODUJATÍ–2011

Drezúra sa v jazdeckom športe považuje za umenie. Je základom pre všetky ostatné jazdecké disciplíny, kde ide o dosiahnutie maximálneho súladu medzi jazdcom a koňom. Hlavné drezúrne súťaže podľa pravidiel FEI sú: Olympijské hry FEI Svetové jazdecké hry (WEG) FEI Kontinentálne majstrovstvá FEI Kontinentálne a Regionálne hry Čo si máme pod pojmom drezúra predstaviť? V moderných drezúrnych súťažiach majú kôň a jazdec spamäti predviesť sériu predpí- saných cvikov, ako je napr. jazda na kruhu, osmičke alebo po obdĺžniku, pirueta, krok, klus, cval. Klasický drezúrny obdĺžnik má rozme- ry 20 x 60 m. Slúži k predvádzaniu drezúr- Drezúranych úloh od stupňa S vyššie. Jeho steny sú pre orientáciu súťažiacich označené písme- nami. Uprostred krátkych stien sú proti se- be písmená A a C, uprostred dlhých stien sú písmená B a E. Uprostred obdĺžnika je pís- meno X. Zostávajúce písmená označujú bo- dy na dlhých stenách vo vzdialenosti 6 m od rohov a každých 12 m na stenách.Malý dre- zúrny obdĺžnik má rozmer 20 x 40 m. Slú- ži k predvádzaniu nižších drezúrnych úloh stupňa Z a L. Označenie písmen je dané tiež pravidlami FEI (medzinárodná jazdec- ká federácia). Podklad v drezúrnom obdĺž- niku je buď pieskový alebo trávnatý. Súťaže Delia sa na seniorské, súťaže mladých jazdcov, pony jazdcov a detí. Štandardné súťaže podľa pravidiel FEI, ako sú kontinentálne majstrov- stvá a olympijské hry, sa delia na Grand Prix, Grand Prix Special a Grand Prix Freestyle. V súťaži Freestyle si jazdec môže vybrať vlast- nú formu a spôsob prezentácie s tým, že musí predviesť aj súbor niektorých povinných cvikov. 64Jazdeckárevue3/2010 KALENDÁRPODUJATÍ–2011

Drezúra: ide o sekvenciu povinných cvikov pred- vádzaných v drezúrnom obdĺžniku s roz- mermi 100 x 40 m. Hodnotí sa jemnosť a hladkosť manévrov s povozom, posluš- nosť koní, ich kmih a rozmiestnenie. Maratón: skutočne veľkolepé predstavenie, mara- tón má trasu s dĺžkou 18 km, ktorá ob- sahuje prírodné prekážky, ostré zákruty, vodu a strmé kopce, ako aj umelo vytvo- rené prekážky. Prekážková jazda: ide o skúšky zdatnosti koní po zajazde- ní maratónu. Novodobé záprahové súťaže majú tri disciplíny: Najbližšie preteky Svetového pohára v záprahoch Čo si máme predstaviť pod záprahovým športom? Súťaže konských povozov sa stali disciplínou FEI v roku 1970. Sú najstaršou disciplí- nou v jazdeckom športe. ZÁPRAHY CAI-W, CSI5*-W Bordeaux FRA 4. 2. 2011 – 6. 2. 2011 CAI-W Final, CDI-W Final, CSI-W Final, CSIA- m-A, CSIAm-B, CVI2* Leipzig GER 27. 4. 2011 – 1. 5. 2011 CAI-A 4, CAI-W Zelhem NED 11. 6. 2011 – 13. 6. 2011 ... pokračovanie nabudúce Zdroj: FEI Foto: Milina Imrichová Strihovská Kone sa zapriahali oveľa skôr ako sa na nich začalo jazdiť. Až v dobe, keď automobily vytlačili kone ako primárny dopravný prostriedok z ciest, záprahové disciplíny sa zmenili na rýchlo sa rozvíjajúci jazdecký šport. Hlavné záprahové súťaže podľa pravidiel FEI sú: FEI Svetové jazdecké hry FEI Majstrovstvá sveta a kontinentálne majstrovstvá FEI World CupTM záprahové súťaže 65Jazdeckárevue3/2010KALENDÁRPODUJATÍ–2011

P o veľkých investíciách do moder- ných parkúrov a tribún sa tento rok začala výstavba jazdeckej haly s ustajnením. Ešte sa ani nezmenil rok v kalendári a nový objekt je za rekordne krátky čas na svete. Budova,ktorá výborne zapadá do prostre- dia malebných Malých Karpát, ponúka na- ozaj vynikajúce podmienky pre svojich klientov a ich cenných miláčikov. Na je- ho realizácii pracovalo niekoľko desia- tok slovenských spoločností, ale tiež firmy z Maďarska, Nemecka a Poľska. Novučič- ké ustajnenie pre 140 koní navyšuje celko- vú kapacitu areálu na 200 boxov, vybavenie zahŕňa všetky potreby náročného koničká- ra. Nechýbajú moderne vybavené sedlovne, priestory na čistenie koní, oplachové zaria- denia, prezliekarne, šatne a pod. Obvodový plášť stavby je presvetlený po celej dĺžke ob- jektu a poskytuje koňom a jazdcom denné svetlo, čo je v podmienkach Slovenskej re- publiky unikát. Napriek tomu, že sa blíži zi- ma, netreba mať o zdravie koní obavu, celý objekt je zateplený a má zabudovaný auto- matizovaný systém prevetrávania. Súčasťou objektu je aj jazdecká aréna v cen- trálnej časti stavby s rozmermi 75x34m.Viac vrstevnaté, rôznorodé podkladové piesky premiešané s geotextíliou si udržujú stálu vlhkosť automatickým spodným zavlažo- vaním. Nová dominanta pezinského areálu ne- ostala dlho bez povšimnutia. Počas prvé- ho týždňa prevádzky sa v útulných boxoch udomácnili noví obyvatelia. Aréna zase bo- la použitá na oficiálne skúšky základného výcviku jazdca, organizované JK IRI AG- ROFOREST a Slovenskou jazdeckou fe- deráciou. Na skúšku sa prihlásilo šestnásť jazdcov, ktorí preukázali svoje teoretické ve- domosti v písomnom teste a zvládli nároč- né praktické skúšky v ovládaní koňa. Po- čas záverečného slávnostného ceremoniálu Artur Hübner, predseda skúšobnej komisie, všetkým zúčastneným poďakoval za snahu a zároveň im pogratuloval k zisku licencie jazdca SJF. Títo jazdci môžu od roku 2011 štartovať na národných i medzinárodných súťažiach. Určite aspoň časť z nich uvidíme aj v Pezin- ku. Kalendár pretekov na budúci rok je to- tiž plný zaujímavých podujatí vo viacerých disciplínach. Text: Mgr. Petra Hašová Foto: archív AZ Rozálka Dominanta pezinskej Rozálky Areál zdravia Rozálka, jeden z najväčších a technicky najvyspelejších jazdeckých stánkov v strednej Európe, neustále prekvapuje. Nová jazdecká hala s ustajnením Prví nájomníci sa už zabývali Novučičké ustajnenie pre 140 koní navyšuje celkovú kapacitu areálu na 200 boxov. 66Jazdeckárevue3/2010 ZAUJALONÁS

už privítala prvých jazdcov Výbehy pre kone pred hlavným vchodom do novej haly Boxy pre koneKrytá jazdiareň 67Jazdeckárevue3/2010ZAUJALONÁS

www.jazdeckarevue.sk • PR V Ý K R ÁT V PR ED A JI • PR V Ý K R ÁT V PR ED A JI • ro ník I. cena 2,50 € 1/2010 časopis pre priateľov koní ro n cena 2,5 1/ JAZDECKÁrevue Štvornohí lekári - hipoterapia M iliónové kone plávali v zálive Seno je chlieb pre kone Kentucky ROLLEX CCI**** Tit ulk a JR 3 sa mo sta tne .in dd 1 JR 3 sa mo sta tne .in dd 1 . . 20 .5. 20 10 22 :34 :5 PRÍLOHA PRE DETI PEGASITO ro ník I. cena 2,50 € 2/2010 časopis pre priateľov koní „Ak máte koňa radi, bohato vám to oplatí“ Potreby koní očami športového lekára www.jazdeckarevue.sk MVDr. Hanulay Pochvala so systémom Rekreačné jazdenie Titulka JR 2_2010_2.indd Sec1:1 . . : : ročník I. cena 2,5 €03/2010 ročncena 2 03/ Vakcináciakoní POSLEDNÝ JEDNOROŽEC Na koni po stopách Márie Terézie Jazd ecká revu e3/20 10 Cena s DPH Text vypĺňajte paličkovým písmom s medzerami medzi slovami, za chyby vzniknuté nečitateľnosťou redakcia nezodpovedá. Cena sa rovná čiastke pri poslednom riadku inzerátu. ❑ Farebný inzerát (45 x 65 mm) s fotkou 15,- Eur ❑ Inzercia webových stránok – max. dva riadky + názov 10,- Eur ❑ Príplatok za rámček 1,- Eur Písomnú objednávku (tabuľku) zašlite na adresu Redakcia Jazdecká revue, MPK consulting, s.r.o., Mostná 6/a, 821 07 Bratislava, spolu s potvrdením o zaplatení (fotokópia podacieho lístku alebo potvrdenky z banky). Poukážku typu A vydá pošta. Plaťte prosím na adresu: MPK consulting, s.r.o., Mostná 6/a, 821 07 Bratislava, č. účtu 2625260004/1100, vs 2011, ks 0008, do poznámky uveďte svoje meno. Inzerát bude uverejnený až po zaplatení v najbližšom možnom čísle. Inzercia do č. 1/2011 musí byť doručená do redakcie do 15. 1. 2011 Meno/Firma:. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Telefón: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Adresa: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Podpis:. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3,- Eur 4,- Eur 5,- Eur 6,- Eur 7,- Eur 8,- Eur 9,- Eur 10,- Eur 11,- Eur 12,- Eur Dátum: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Podpis (firma aj pečiatku): . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Objednávku pošlite na adresu: Redakcia Jazdecká revue, MPK consulting, s.r.o., Mostná 6/a, 821 07 Bratislava, alebo e-mailom: predplatne@jazdeckarevue.sk, alebo cez formulár na www.jazdeckarevue.sk/predplatne. Plaťte prosím poukážku typu A, alebo úhradou v banke na adresu: MPK consulting, s.r.o., Mostná 6/a, 821 07 Bratislava, č. účtu 2625260004/1100, vs 2011, ks 0008, do poznámky uveďte svoje meno. Jazdecká revue– KUPÓN na riadkovú inzerciu: Priezvisko (názov firmy):. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Meno (zodpovedná osoba): . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Bydlisko (sídlo): . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . PSČ a dodacia adresa: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Telefón: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Fax:. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . E-mail: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Ak ste firma: IČO: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . DIČ: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Časopis zasielajte na adresu (vyplniť v prípade, že je iná adresa ako predchádzajúca): . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Záväzne si objednávam predplatné: ❑ ročné 15,- Eur ❑ polročné 7,50 Eur od čísla . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . počet kusov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Predplatné ČASOPISU Jazdecká revue

príloha pre mladých priateľov koní Správanie koní PrišielPrišiel MikulášMikuláš aj caj cˇertertFotosúťaž www.jazdeckarevue.sk Pegasitopríloha časopisu Jazdecká revue

... a prišiel aj Mikuláš Dekorovanie umiestnených Deti s cenamiMiška Ješková v mikulášskom prestrojení odjazdila najviac parkúrov Čertica na čertovi ... Jazdecký klub Centrum jazdecké- ho športu Bernolákovo organizo- val 4. decembra Mikulášske prete- ky určené najmä pre deti a jazdcov – amatérov. Manželia Hanulayovci zveri- li organizáciu Ľubici Krammero- vej a jej tímu, ktorí už dlhšie orga- nizujú najmä podujatia tohto typu. Prekrásnevianočnevyzdobenýare- ál a nádherne prezentované nové skoky s bohatou kvetovou výzdo- bou čakali na účastníkov v sobotu ráno a najmä tým najmenším vy- rážala mikulášska atmosféra,ktorú bolo možné cítiť všade, dych. Na programe boli okrem troch oficiál- nych súťaží parkúrov ZM, Z a ZL aj parkúr pre jazdcov štartujúcich na prvých životných pretekoch vo výške 60 cm,v ktorom zvíťazila zá- stupkyňa KFK Majer Doľany,Iva- na Smetanová na koni Jefferson. Kompletné výsledky 3 oficiálnych súťaží si môžete pozrieť na stránke www.sjf.sk. Pre tých najmenších bola po skončení oficiálnej čas- ti pripravená mikulášska jazda po dráhe zručnosti, do ktorej sa pri- hlásilo až 20 detí vo veku do 8 ro- kov. Vrcholomprogramubolpríchod Mikuláša a čerta na koňoch,samo- zrejme, Mikulášov kôň bol sneho- biely a čertov čierny a ich príchod za tónov hudby z Perinbaby dojí- mal okrem detí aj dospelých. Po- ďakovanie patrí najmä manže- lom Hanulayovcom, že privítali vo svojom areáli deti a umožnili im tak zbierať pretekárske skúsenosti a pretekať vo výborných podmien- kach na novom parkúre. Autor: Silvia Gavorníková Foto: JUDr. JanaTomčíková preteky Organizátori ďakujú všetkým sponzorom: Heineken Distribúcia Sloven- sko, Harribo, Coca –Cola HBC Slovenská republika, Transtrade, s.r.o., PP Rent, rod. Farmerová, BB Green Europe, rod. Ješková, MPK Shop, s.r.o. ZPRETEKOV2PEGASITO3/2010

NAVŠTÍVILISME3PEGASITO3/2010 Diana Štípalová má 12 rokov. Jazdiť začala ako 7-ročná iba pre radosť a z lásky ku koňom. Začínala u trénerky Ivety Koišovej, ktorá ju od 8 rokov pripravovala na parkúrové skákanie. Prvé úspechy dosiahla ako 9-ročná na koni Samba v súťažiach ZM a Z. Túto sezónu už súťažila na vlastnom koníkovi – 5-ročnej kobylke Kuba. Dosiahli spolu veľa úspechov, napr. víťazstvo Zimnej ligy, umiestnenia v súťažiach MŰHLDORFER PFERDEFUTTER CUP v Karpatii nielen v detskej kategórii, ale i v otvorenej súťaži. Sára Malíková začala jazdiť ako 5-ročná na Čiernej Vode u Ivety Koišovej, kde jazdí dodnes. Prvé preteky, ktoré absolvovala, boli dostihy na koníkovi Huncút. Začala pretekať minulý rok a momentálnepreteká na kobyle Anabele. Úspechy, ktoré zatiaľ dosiahla: Malokarpatský strapec 2010 – 2. miesto v súťaži stupňa „Z“, JK Dunaj – 5. miesto ZM, Šamorín – dve 3. miesta a jedno 5. miesto – 90 cm, Vysoká pri Morave – 4. a 6. miesto ZM, 6. miesto v súťaži stupňa „Z“, MŰHLDORFERPFERDEFUTTER CUP finále – 10. miesto, Majstrovstvá SR – 9. miesto v súťaži stupňa „ZM“. Laura Bargarová začala jazdiť od svojich 5 rokov pod vedením trénerky Ivetky Koišovej. Prvé preteky odštartovala ako 9-ročná na poníkovi Huncútovi na dostihovej dráhe v dostihu poníkov, kde obsadila dvakrát tretie miesto. Parkúrovému jazdeniu sa venuje od svojich 9 rokov. S kobylkou Saška má za sebou 3 krásne sezóny plné zážitkov a ocenení. Najväčšou radosťou v jej 11 rokoch bolo 1. miesto v MŰHLDORFER PFERDEFUTTER CUP pre deti a juniorov 2009 a 5. miesto na Majstrovstvách BO detí do 14 rokov v tomto roku. Zároveň v roku 2010 začala druhým rokom súťažiť na kobylke Sara, s ktorou sa zúčastňovala súťaži stupňa Z, ZL, z ktorých si najviac cení 4. miesto v Majstrovskej súťaží SR detí do 14 rokov 2010 družstva, kde bola členkou spolu so svojimi kamarátmi Dianou Štípalovou a Vojtechom Plutzerom. Ďalej 3. miesto v súťaži Talent tour 2010 v kategórii deti do 14 rokov na Malokarpatskom strapci 2010. Jazdecký šport patrí hlavne dievčatám V októbri sme navštívili jazdecký klub IRI Agroforest, a. s., ktorý má sídlo v Areáli zdravia Rozálka v Pezinku. Pod vedením trénerky Ivety Koišovej tu vyrastá ďalšia generácia jazdcov v skoku na koni. Niektoré dievčatá sa s nami porozprávali a my vám teraz prinášame ich minivizitky.

Zimná Liga je seriál halových parkúrových pretekov, ktoré organizuje CLUB IPPICO- DUNAJ, o. z. Bratislava. Cieľom seriálu je možnosť (pre kone a jazdcov) absolvovať parkúry v hale v zimnom období. Seriál je prístupný pre všetkých slovenských a zahraničných jazdcov a kone s platnou licenciou. Súťaže budú prebiehať podľa pravidiel FEI a platných predpisov SJF. Náklady na účasť si hradí každý účastník sám. Novinkou bude tréningový par- kúr pred súťažou, len pre účastníkov súťaže č. 1 o 8:00 hod za prítomnosti a prípadného odborného usmernenia zo strany Š. Necelu. Štartovné: 5,- Eur Kôň má právo absolvovať len dva parkúry denne podľa výberu z rozpisu pretekov. Tréningový parkúr sa tiež počíta ako jeden z absolvovaných parkúrov. Ak sa nedá použiť opracovisko, budú mať súťažiaci v 5 až 7- členných skupinách 15 minút na opracovanie koní v hale, s možnosťou skočenia štyroch určených skokov, a potom podľa štartovného poradia absolvujú hodnotený parkúr. Zoznam štartujúcich bude sprí- stupnený od 19.00 hodiny deň pred pretekmi na webovej stránke www. ippico-dunaj.sk. Text a foto: Jana Janků Kvalifikácia: 22. 1. 2011, 5. 2. 2011 5. 3. 2011, 19. 3. 2011 2. 4. 2011 Finále 16. 4. 2011 Halové jazdecké preteky JŠ Bernolákovo Zimná sezóna 2010/2011 v hale ŠK DUNAJ, s.r.o. Bratislava bude prebiehať v termínoch: KONTAKT JUDr. Jana Tomčíková, mobil: 0905 402 117, tomcikova.akhost@stonline.sk Ľubica Krammerová, mobil: 0907473271 HalovéjazdecképretekyCJŠBernolákovojeseriál jazdeckých pretekov v zimnej sezóne 2010/2011 slimitovanouúčasťou,napozvánkyusporiadateľa pretekov CJŠ Bernolákovo. Seriál je určený najmä pre deti a hobby jazdcov, výšky prekážok sú vjednotlivýchkoláchod80cm–120cmavofinále je výška od 90 cm – 130 cm. Každé kvalifikačné kolojevyhodnotenésamostatneanároknaúčasť vo finále získava jazdec trojnásobnou účasťou v kvalifikačných kolách. Samostatne vyhodnotená bude iba kategória detí do 14 rokov a kategória Hobby jazdcov (jazdci, ktorí v sezóne 2010 neštartovali v súťaži L a vyššie), ktorej kľúč a tabuľka hodnotenia bude zverejnená na každom kvalifikačnom kole. Priebežne získané body sa vo finále navýšia o koeficient obťažnosti parkúru a víťazom tejto kategórie bude jazdec s najvyšším počtom získaných bodov počas celého seriálu zimných pretekov. V ostatných otvorených súťažiach je účasť vo finále každej kategórie podmienená minimálne 3-násobnou účasťou v kvalifikačných kolách danej kategórie. Ceny v každom kvalifikačnom kole sú vecné (stužky a poháre). Vo finále budú vypísané finančné ceny. Rozpis bude zverejnený na stránke SJF. 26. marec 2011 CJŠ BernolákovoFinále: 15. január 2011 CJŠ Bernolákovo 12. február 2011 CJŠ Bernolákovo 12. marec 2011 CJŠ Bernolákovo Kvalifikácia

B enji je mladá krásna kobylka po- dobná ostatným z jej stáda,ibaže jej príbeh je úplne odlišný. Od malého žriebätka to mala v živo- te ťažké. Benji sa narodila niekedy počas minulého leta. Jej matka Dayna ju odvrh- la, pretože nemala mlieko. Ani veterinár nezistil, že je žrebná, a to bolo len pár dní predtým, ako sa Benji narodila. Jej majiteľ sa jej ujal a začal sa o ňu poc- tivo starať. Pravé meno žriebätka nie je Benji, to je len jej prezývka, pravé meno je Heavenly – Nebeská, pretože akoby spadla z neba vtedy, keď to nikto nečakal. Od narodenia si tak zvykla na svojho majiteľa, že ho brala ako rodiča a niekedy by mu bola vliezla aj do postele, keby moh- la. Občas bola až otravná. Cez noc chodila okolo domčeka, čo nedalo majiteľovi spá- vať. Kŕmil ju kravským mliekom z fľašky viac ako pol roka. V podstate aj vyrasta- la pri kravách, kde sa pomaličky učila pásť na tráve. Avšak po čase ju ostatné žriebä- tá prerástli a ona ostala taký zákrpok. Ne- vieme presne prečo, no možno práve pre- to, že nebola kŕmená pravým mliekom od mamy. Ako rástla, majiteľ ju začlenil do stáda. Ale ani tam to nemala ľahké. Kone v stá- de ju odvrhli druhýkrát. Spávajú síce spolu pod jednou strechou, ale Benji stojí v tom najtmavšom kúte. Aj lúku majú spoločnú, ale ona sa vždy pasie sama.Keď sa chce pri- pojiť k stádu,žrebce ju ihneď odoženú.Ne- viem prečo ju nechcú, ale my vieme, že ko- ne tie dôvody poznajú. A tak sa Benji pasie sama na našich krás- nych slovenských lúkach neďaleko Zvolen- skej Slatiny. Tu jej je dobre. Pasie sa, behá, vystrája a nemusí pracovať ani jazdiť, len sa celý život voľne pásť ako v divočine. Takýto má Benji život, aj keď je sama, je to naša veselá kobylka. Benji, máme ťa veľmi radi! ☺ Autorka: Bronislava Búryová Foto: Bronislava Búryová Ďakujeme autorke za pekný príbeh a posielame jej darčekový balíček. Tešíme sa na vaše príbehy, ktoré denne prežívate s koníkmi.Váš príbeh alebo zážitok nám posielajte e-mailom na: redakcia@jazdeckarevue.sk alebo poštou na adresu: MPK consulting, s.r.o., Mostná 6/a, 821 07 Bratislava Príbeh BenjiPríbeh Benji LISTÁREŇ–PRÍBEH5PEGASITO3/2010

muš- k u , ktorá si na ne sad- ne. Hmato- vý orgán podob- ný ľudskej ruke kone nemajú. Ich nohy sú chránené voči prostrediu kopytami. Avšak mnoho koní reaguje citlivo, keď musia be- žať nepodkuté po kamenistej ceste. Najcitlivejším hmatovým orgánom koní sú jemné pysky s dlhým hmatovým vlásím. Veľmi starostlivo skúšajú každú časť krmiva skôr, ako skončí v ich papuli. Pomocou pa- Správanie koní sa formovalo vďaka pôvodnému prostrediu, rozľahlej stepi. Zvieratám, ktoré v ľaku utekajú a museli byť neustále ostražité, aby boli schopné rýchleho úteku, poskytoval istotu život v stáde. š- u , rá si ne sad- Hmato- orgán podob- tekajú a hryzenie k tomu patria. Keď usporiada- nie raz vznikne, všetko prebieha pokojne. Avšak, keď do stáda príde nový kôň, musí si svoje miesto vybojovať. Predtým, ako začneme s koňom pracovať, mali by sme vedieť ako sa správa vo svojom prirodzenom prostredí. Musíme sa pokúsiť myslieť ako kôň a takisto sa naučiť jeho reč, aby veci, ktoré od neho vyžadujeme, boli pre neho zrozumiteľné bez použitia násilia. Musíme mať teda na pamäti dve veci: kôň je stádové zviera a takisto zviera, ktoré po- cit ohrozenia rieši útekom.Ale ak si vytvorí- me s koňom vzťah,ktorý je založený na vzá- jomnej dôvere, aj napriek jeho prirodzeným danostiam nás bude poslúchať aj v extrém- nych situáciách. Ako fungujú zmysly u koní? Kone sú veľmi citlivé na dotyk. Reagu- jú šklbaním zasiahnutého miesta aj na malú Ako kone spolunažívajú? Na prvom mieste takéhoto spoločenstva stál vodca (alfa zviera) – žrebec, ktorý si to- to miesto získal bojom s protivníkmi.V prí- pade nebezpečenstva (napríklad keď sa blí- žil dravec), stádo vytvorilo kruh a najslabšie zvieratá sa zoskupili v strede. Dospelé, silné kone ukázali útočníkovi zadné kopytá. Keď bol už nepriateľ dostatočne vzdialený, stádo odcválalo rýchlym tempom preč. Hoci je dnes život koní ovplyvnený člove- kom, stále hrá toto hierarchické usporiada- nie určitú úlohu. Žrebce nebývajú zvyčajne v skupine s ostatnými koňmi. Ale aj medzi kobylami a mladými zvieratami sa vytvára hierarchické členenie. Najvyššie postavené zviera má najväčšie právo na žrádlo a pitie. Pri vytváraní stáda hrajú úlohu vek a skú- senosti, sila, odvaha a inteligencia. Váž- ne zranenia sú zriedkavé, hoci údery kopýt SPRÁVANIE KONÍSPRÁVANIE KONÍ OKOŇOCH6PEGASITO3/2010

pule udržiavajú tiež kontakt so spoločníkmi alebo s ostatnými živými tvormi. S očami,ktoré sú umiestnené po stranách, dokážu kone vnímať veľký priestor okolo seba. Aj jazdec sa dokonca nachádza v ich zornom poli. Pravdepodobne preto kone nevidia tak ostro ako my a majú problémy zreteľne rozpoznať veci, ktoré stoja priamo pred nimi. Pri pokojnom držaní hlavy je je- ho zorné pole 300°. Oko koňa je tak stava- né, že pri zníženej hlave (pri prijímaní po- travy), dokáže vnímať vzdialené pohyby. Vo výhode sú kone v tme. Priestor nachádzajú- ci sa za zadkom, kone nevidia. Preto, ak sa k nemu približujeme odzadu, treba ho naj- prv osloviť a počkať na jeho reakciu. Čo sa týka farebného videnia, vedia kone rozlíšiť žltú, zelenú, červenú a modrú farbu. Dôležitú funkciu zohráva u koní čuch. Všetko, čo je pre ne nové, ako ľudia, veci a zvieratá najprv ovoňajú. Je to ich najdôle- žitejší zmysel a je oveľa viac vyvinutejší ako u človeka. Spolu s chuťou kone rozoznávajú jedovaté látky od nejedovatých. Keď sa dva kone spoznajú, zachytia najskôr špeciálnu vôňu toho druhého. Čuch zjavne rozhodu- je o tom, či sú si kone navzájom sympatic- ké, či sa z nich stanú priatelia, alebo si pôj- du radšej z cesty. Skutočný zážitok je pozorovať hru uší. Raz sú obe uši nastražené dopredu (také- to vztýčené ušnice znamenajú pozornosť). Potom zas dozadu. Keď sú ušnice stiahnu- té dozadu, ide o prejav hnevu, bolesti ale- bo strachu. A napokon smeruje jedno ucho dopredu a druhé dozadu. Kone tak dokážu počuť aj veľmi tiché podnety z každej stra- ny. Zachytávať zvuky im pomáha aj špeciál- ny tvar ušníc. Ako sa kone dorozumievajú? Samozrejme, kone nevedia komunikovať slovami. A predsa sa navzájom dorozumie- vajú, a to hlasom, postojom a pohybom tela, postavením uší a polohou chvosta.Pomocou hlasu volá mama svoje mláďa nežne a lásky- plne, ošetrovateľa alebo majiteľa zdraví kôň tichým erdžaním. Ustrašene a prenikavo znie erdžanie, keď koňa necháme samého, alebo keď je oddelený od svojich spoloční- kov. Typické je aj vzrušené fŕkanie v nezná- mom prostredí alebo odmietavé kvičanie. Zvukové prejavy sú podporované re- čou tela. Sklopené uši vyjadrujú zlú náladu, hrozbu.Dopredu vztýčené uši radostnú zve- davosť a dôveru. Nozdry slúžia tiež ako komunikačný prostriedok. Rozšírené nozdry signalizujú znepokojenie, ako je strach alebo prekvape- nie. Hnev alebo nesúhlas dáva kôň najavo stiahnutím nozdier. Aj držanie chvosta vyjadruje určité poci- ty. Spokojnosť sa prejavuje pokojne pohy- bujúcim sa chvostom, hnev, nepokoj alebo vystrašenosť vyjadruje stiahnutý alebo ne- pokojne sa ošívajúci chvost. Keď kone ča- kajú žrádlo alebo maškrtu, netrpezlivo hra- bú predným kopytom. Spia kone skutočne v stoji? Na rozdiel od ľudí nemajú kone takú po- trebu spánku a tiež nespia tak hlboko ako my, skôr sú v bdelom stave. Pri najmenšom po- dozrivom zvuku sa okamžite preberú, aby mohli od prípadného nebezpečenstva rých- lo utiecť. Spať v stoji je preto veľmi výhod- né. Predovšetkým staré alebo choré kone, ktoré majú problémy s vstávaním, oddychujú na pastve. Kone dokážu žiť postojačky aj ce- lé roky bez toho, aby si oddýchli. Mladé ko- ne spia v ľahu, buď na bruchu alebo ležiac na strane. Žriebätá, tak ako všetky deti, potre- bujú veľa spať. Nikdy nespia naraz všetci čle- novia stáda. Najmenej jeden člen dáva pozor a upozorní ostatných pri hroziacom nebez- pečenstve. Kone bleskovo vstanú. Najskôr sa nasmerujú dopredu, potom prudko vyskočia. Text: Kristína Poláčková Foto: dreamstime OKOŇOCH7PEGASITO3/2010

SLÁVNEKONE Prekrásna japonsko-anglicko-americ- ká rozprávka z roku 1982 sa ako väčšina rozprávok skončila šťastne. Posledný jed- norožec na svete chce zistiť, čo sa stalo s ostat- nými z jeho druhu, a tak sa vyberie na púť, ktorá ho zavedie do neznámych krajín. Ces- tou postretáva množstvo zaujímavých by- tostí, dobrých, ale aj zlých... Takto v skratke si môžete prečítať obsah jednej z najzná- mejších rozprávok o legendárnom jedno- rožcovi. Nepamätám si to už presne, ale prvýkrát som ju videla asi ako 8-ročná.Pretože video- rekordéry vtedy ešte neboli také dokonalé aby nahrávali podľa automatického nasta- venia, musela naša technicky nadaná mami- na zvládnuť „náročné“ preškolenie, aby nám tú rozprávku nahrala. A napokon aj nahra- la, a tak som ju následne aj so svojou sestrou videla ešte ďalších asi „tisíc“-krát. Popritom ako píšem tento článok, zažiadalo sa mi tú rozprávku vidieť znova.Starú „VHS-ku“ eš- te niekde u rodičov isto máme,ale pochybu- jem, že by zvládla ďalšie premietacie kolo. Doba pokročila a „Posledný jednorožec“ sa našťastie dá stále zohnať v DVD formáte. Prečo to spomínam? Kým som nevide- la túto rozprávku, nemala som totiž o zvie- rati s názvom jednorožec ani tušenia. Ako to s tým jednorožcom vlastne naozaj je? Ako vyzerá? Aké sú jeho vlastnosti? Je na- ozaj tým najpoetickejším a najušľachtilej- ším stvorením zo všetkých mýtických tvo- rov ako sa o ňom píše? Legendy hovoria, že jednorožec bol vždy magickou a neobyčajnou bytosťou, symbo- lom čistoty a panenstva. Aj keď sa popisy rôznia, je možné poznať, že všetky opisujú jedného tvora, značne podobného koňovi či antilope, s jemným a krehkým vzhľadom. Väčšina príbehov sa tiež zhoduje v tom, že jednorožec je jemné zviera, ktoré nezabíja, ale ktoré zároveň dokáže razantne presadiť svoju vôľu, zviera, ktoré je vďaka svojej si- le, rýchlosti a odvahe považované za bož- skú bytosť. Ako jednorožec naozaj vyzerá? Zvyčaj- ne je znázornený ako biely kôň s jedným rohom uprostred čela. Tak si ho skutoč- ne väčšina ľudí aj predstaví. Prekrásny biely kôň, vejúca hriva a chvost, z čela vyčnieva- Bájny tvor – Jednorožec Legenda hovorí, že jednorožec je bytosť s bielou srsťou a postavou podobnou koňovi. Ich mláďatá sa rodia so zlatou srsťou, ktorá sa im až v dospelosti mení na striebornú a napokon bielu. Ako to teda skutočne je? 8PEGASITO3/2010

SLÁVNEKONE júci strieborne žiariaci roh, hrdý a vzpria- mený postoj, pohľad upriamený kamsi do diaľky. Iskriace oči naznačujú vysokú inte- ligenciu a obrovskú lásku k všetkému živé- mu. Slovko zvyčajne som uviedla zámerne. Tieto tvory nie sú len biele ako si väčšina z nás myslí. Kresby nám prezradia, že vy- nikajú všetkými farbami. Sú tiež zla- tí, strieborní, čierni, modrí... Líšia sa svojou veľkosťou, farbou hrivy, dĺžkou a tvarom rohu, chvostom, silou kopýt a hlavne svojím charakterom. Biely jednorožec vyniká svojou magic- kou silou liečenia a snaží sa všetkým tvorom pomáhať. Naproti tomu čierny jednorožec, nazývaný tiež „vojnový“, ktorého si môžete predstaviť ako dnešného Frískeho koňa, je silné zviera bez magických schopností. Jeho prednosťou je obrovská sila. Kopytá má veľ- ké a ťažké a roh mu slúži ako zbraň. V dáv- nych dobách bol tento druh jednorožca je- diný, s ktorým ľudia udržiavali priateľské vzťahy, aby im pomáhal v bitkách. Strana, ktorá mala jednorožca, spravidla zvíťazila. Napokon, niet sa čomu čudovať. Veď kým nepriatelia obdivovali hrôzostrašnú krásu – zlato obrneného zvieraťa so vztýčeným ro- hom, boli prebodnutí. Ostatní jednorožci s násilím nesúhlasili, a preto svojich čier- nych druhov odsudzovali. Zlatý jednorožec predstavoval veliteľa stá- da, aj keď nie úplne, pretože jednorožci ne- žili v stádach ako kone.Každý sa samostatne staral o svoj les a živočíchov v ňom žijúcich. Až v prípadoch, keď bolo treba niečo rie- šiť, prišiel rad na zlatého jednorožca, ktoré- ho slovo bolo v danej záležitosti rozhodujú- ce. Zlatý jednorožec bol nesmierne krásny, a navyše, najmocnejší zo všetkých tvorov. Ovládal tú najťažšiu mágiu – svojím rohom dokázal veci vytvárať, nechať zmiznúť, po- máhal rásť rastlinám, udržiavať les v ma- gickej rovnováhe alebo vrátiť mŕtvych me- dzi živých. Avšak pri zlatom jednorožcovi môžeme byť na vážkach či naozaj existoval, pretože povery vravia, že kto stretol zlatého jednorožca, vrátil sa domov doslova pobláz- nený. Nepamätal si ani svoje meno, takže ťažko si mohol pamätať, či videl nejakého, nieto ešte zlatého jednorožca. Iná legenda hovorí, že jednorožec je by- tosť s bielou srsťou a postavou podob- nou koňovi. Ich mláďatá sa rodia so zlatou srsťou, ktorá sa im až v dospelosti mení na striebornú a napokon bielu. Ako to teda skutočne je, vedia len samotní jednorožci. Grécky lekár, ktorý navštívil v roku 416 p. n. l. perzský dvor, napísal, že v Indii ži- je divoké zviera väčšie ako kôň, s bielym telom, tmavočervenou hlavou a tmavomodrými oča- mi, ktorému z čela vyrastá roh dlhý asi 45 cm, pri koreni biely, uprostred čierny a na ostrej špici karmínový. Tento jednorožec je zvyčajne považovaný za kombináciu divokého osla, no- sorožca a tibetskej antilopy s rovnými dlhými rohmi, ktoré sa z bočného pohľadu môžu javiť ako jeden roh. Plinius starší sa v 1. storočí n. l. vo svo- jej Prírodovede zmieňuje o „monocerovi“, te- da jednorožcovi, ktorý má uprostred čela dlhý čierny roh. Indickí Síri na nich usporadúvali lovy, ktoré sa končili neúspešne. Nech je to tak či onak, nielen zlatý jed- norožec, ale môžeme povedať, že akýkoľvek jednorožec sa staral o svoj domov, svoj les v ktorom žil a v ktorom udržoval dokonalú harmóniu. Nedovolil, aby človek v jeho lese zabíjal zvieratá či rúbal stromy. Ak prichytil vinníka, väčšinou na neho prichystal neja- ké nepríjemné kúzlo, alebo ho „jednoducho“ nechal v lese stratiť a už ho nikto nikdy ne- našiel.Po takýchto „čaroch“ sa medzi ľuďmi našli takí, ktorí hlásali, že jednorožec je diablov tvor, čo kradne deti, vládne čier- nou mágiou, a je teda ich nepriateľ. Na- hovárali ostatných, aby jednorožca za- bili. Natrafili však na prisilného súpera, ktorý je príliš rozumný a je takmer nemož- né chytiť ho bežným spôsobom lovu. Ale aj u takého dokonalého tvora akým jednorožec je, sa našla slabina. Dokonca môžeme pove- dať, že má slabiny hneď dve. Jeho zraniteľ- nosť je najvyššia pri východe slnka a mesiaca. Jednorožec je touto krásou taký uchvátený, že zabúda na okolitý svet a práve tento oka- mih je možné využiť na jeho dolapenie. Ďalšia šanca ako poraziť jednorožca je pripraviť na neho pascu. Nejde však o žiad- 9PEGASITO3/2010 Posledný jednorožec na svete chce zistiť, čo sa stalo s ostat- nými z jeho druhu, a tak sa vybe- rie na púť, ktorá ho zavedie do neznámych krajín.

SLÁVNEKONE10PEGASITO3/2010 nu dokonale premyslenú klietku alebo iný násilný spôsob. Princíp je jednoduchý... Ak sa v lese, kde žije jednorožec, bude prechá- dzať panna a jednorožec ju spozoruje, ľahne si k nej pokojne, ako skrotené zviera, položí jej hlavu do lona a zaspí.Týmto spôsobom je možné ho premôcť. Rusko – lesy v okolí Jekaterinburgu... Vzduch bol priezračný ako prameň z horské- ho potoka. Drobný vánok rozfúkol listy a pood- kryl pátravé oči lovkyne. Naginata si oblíza- la tenké pery a prihladila zvyčajným pohybom prameň vlasov okolo špicatých uší. Tie uši ne- klamne prezrádzali elfský pôvod svojej maji- teľky. Naginate všetky inštinkty napovedali, že sa blíži korisť, na ktorú tak dlho čaká. Plynu- lým pohybom zdvihla luk a pripravila si šíp. Je- den zásah a bude z nej boháč. Alchymista i mág z mesta sa o slzy a krv jednorožca pobijú, je to dôležitá prísada väčšiny magických lektvarov. Roh tohto bájneho tvora je určený pre rezbá- ra, pretože každý vie, že pohár z rohu jedno- rožca má dar odhaliť otrávené pitie. Ale to naj- lepšie z jednorožca si Naginata chcela nechať pre seba a pre svojich blízkych. Vlas z neho bol medzi elfským ľudom legendárny. Kto ho na- pol na luk, nikdy neminul svoj cieľ. Krovina na druhom okraji čistinky sa zachvela. Klopotanie kopýt utíchlo, ozvalo sa zafŕkanie, jednorožec vetril. Kvapka potu stekala lovkyni do očí, ale jej hrot šípu stále vyčkával bez pohybu. Z kro- via sa ozvalo výsmešné zaerdžanie a zvuk ko- pýt sa rýchlo začal vzďaľovať. Naginata hodila drahý luk zúrivo do trávy. Noc vášní v škriat- kovskom tábore ju stála viac než len jej strate- nú nevinnosť... Tento krátky príbeh odhaľuje niekoľko dôvodov, prečo chceli ľudia jednorožca za- biť. Bolo ich však omnoho viac. Spomeniem tiež, že jeho roh bol považovaný za liek na množstvo chorôb, alebo ako protijed proti všetkým známym druhom jedu. Preto bolo toto zviera veľmi často vyobrazené na lekár- ňach. Krv jednorožca predstavovala záchra- nu pred istou smrťou. Avšak ten, kto krv vypil, od tej chvíle žil napoly a v zatratení, pretože zabiť jednorožca je veľká ohavnosť a tak tento spôsob používa len ten, kto už nemá čo stratiť. Už vieme, že žili v lesoch. Jedna z množ- stva legiend prezrádza, že keď boli Adam a Eva vyhnaní z raja, Boh dovolil jednorož- covi zvoliť si, či zostane v raji, alebo bude sprevádzať Adama a Evu na zemi,kde vládla bolesť a smrť. Vtedy sa jednorožec pozrel na cherubínov vznášajúcich sa nad bránou raja s horiacimi mečmi.Potom sa pozrel na Ada- ma a Evu a nasledoval ich. Od tohto okami- hu bol jednorožec navždy požehnaný za svoj súcit. Mohol zostať v raji, mieste nekoneč- nej radosti. Ale on nezostal a z čistej lásky si zvolil ťažkú cestu, cestu človeka. Píše sa o nich takmer v každom kúte sveta. Od mytológie národov v okolí Stredozem- ného mora, cez čínske či indické bájky až po objavenie jednorožcov v Japonsku. Jednoro- žec bol veľmi populárne zviera nielen ako symbol lekární, no tiež pri tvorbe heraldikov i ako symbol mnohých cností. Ako znak cti a čistoty mal svoje miesto v mnohých šľach- tických erboch alebo znakoch miest. Báj hovorí, že keď Noe odmietol vyhradiť jednorožcovi medzi ostatnými zvieratami oso- bitné miesto, jednorožec odmietol nastúpiť do archy. Noe vzápätí oľutoval svoje rozhodnu- tie, zišiel z archy a opakovane volal na jedno- rohú bytosť. Ale jednorožec odcválal do tmavých mrakov na horizonte a už sa nikdy nevrátil. Číňania nazývajú jednorožca k‘i-lin. Ho- voria, že jednorožec má dve zvláštne príleži- tosti, kedy sa objaví. Vtedy, keď je panovník spravodlivý a láskavý, keď vládne mier a bla- hobyt, k‘i-lin sa objaví na čistine ako znak šťastia. A keď príde vladárov čas umierania, k‘i-lin sa zjaví ako vízia straty. Pred päťtisíc rokmi sedel cisár Fu-Hsi, legen- dárny zakladateľ čínskych dynastií, na brehu Žltej rieky. Rieka, naplnená dažďom, sa zdala pokojná a pomalá. Obloha zjasnela. Ešte včera sa voda čerila a udierala o brehy, a oblohu pre- tínali blesky, ale teraz aj vážky nad vodou boli nehybné. Sivozelená vŕba, ktorú bičoval vietor, bola teraz ohnutá až k okraju rieky. Po búrke a divočení včerajšieho dňa nebolo ani stopy. „A tak je to aj s ľuďmi,“ uvažoval cisár,„myšlienky a predstavy, ktoré formujú naše životy, zomie- rajú s nami, nič neostáva.“ Natiahol sa za ka- mienkom na okraji rieky a vtom voda vyšplech- la na jeho zápästie. Zdvihol hlavu – a uvidel k‘i-lina. Brodil sa pomaly pomedzi kamene v rieke a hoci voda v nej bola zablatená, všade, kam k‘i-lin stúpil, spriezračnela a kamene na dne sa iskrili ako smaragdy. Zo symbolov, ktoré cisár uvidel na k‘i-linovom chrbte, vzniklo pr- vé písmo jeho ľudu. Odteraz, aj keď jeho gene- rácia, a tiež ďalšie a ďalšie musia umrieť, ich idey a myšlienky budú môcť žiť ďalej. V Japonsku sa jednorožec objavuje ako„kirin“ alebo „sin-you“ zviera s jedným rohom a schop- nosťou rozoznať pravdu od nepravdy. Keď mudrc Kau You predsedal svojmu súdu, roz- hodoval obyčajne sám, no ak bol prípad váž- ny, zahrňujúci smrť, niekedy neveril úplne vo svoj vlastný rozsudok. V takých chvíľach sa ob- rátil na jednorožca. Sin-you vždy vedel, kto bol nevinný a kto vinný, a jeho rozsudok bol ne- ľútostný. Zastal nehybne, upriamil svoje horia- ce oči na vinného človeka a potom mu prepichol srdce svojím rohom. Tak ako to teda bolo? Skutočne jednorož- ci žili, alebo sú len výplodom našej fantázie? Ak naozaj jestvovali, možno to bol práve ich roh, kvôli ktorému boli napokon vyhubení. A možno vďaka svojim schopnostiam žijú dodnes niekde v hlbokých lesoch, kde príro- du ešte nezdevastoval človek a za naše skut- ky sa nám zďaleka vyhýbajú. Autor: Barbora Panáková Foto: Dreamstime

Fotosút\'ažMilí čitatelia, v Sieni slávy máme ďalšie víťazné fotky z 3. až 5. kola fotosúťaže o „Top foto mesiaca“, ktoré ste svojím hlasovaním na www.jazdeckarevue.sk poslali do finále. Ďakujeme všetkým zúčastneným a výhercom posielame ceny. Samozrejme, že všetkých pozývame do nasledujúcieho kola súťaže! September Innus 1.-3.miesto - Lidia Hudecová, Bratislava Október Fusi_RS 1.-3. miesto - Erika Melišíkova, Jesenské November 1. miesto - Peter Christov, Žiar nad Hronom, Dilnes 2. miesto - Peter Christov, Žiar nad Hronom, Happo1 3. miesto - Miriam Huljaková, Košice J september 3. miesto október 3. miesto september 2. miesto október 2. miesto september 1. miesto október 1. miesto november 2. miesto november 1. miesto november 3. miesto

80