Pamätné izby

1

Jasenová Ak na Oravu prídeme po ceste z južnej lip- tovskej strany, nemôžeme si nevšimnúť Ja- senovú, ktorá sa krčí pod západnými svahmi Veľkého Choča. Najslávnejším miestnym ro- dákom bol okrem zakladateľa oravskej kniž- nice Vavrinca Čaploviča významný realistický spisovateľ Martin Kukučín (1860 – 1928). Martin Kukučín Martin Kukučín (vlastným menom Matej Bencúr) prežil detstvo vo vidieckom prostredí Jasenovej a sem sa aj po štúdiách v roku 1878 vrátil ako učiteľ. V tom období začal aj literár- ne tvoriť. V písaní pokračoval i počas štúdia medicíny v Prahe v rokoch 1885 až 1893. Pre- tože dobre poznal život dedinského ľudu, väčšina jeho poviedok je z tohto prostredia. Najznámejšie sú Rysavá jalovica, Z teplého hniezda, Veľkou lyžicou, Neprebudený a Keď báčik z Chochoľova umrie. Po štúdiu Martin Kukučín prežil prevažnú časť života ďaleko od rodného Slovenska. Do vlasti sa vrátil v roku 1922, avšak dlho tu nepobudol. Krátko zotrval v Martine, potom odišiel do chorvátskeho kú- peľného mestečka Lipik a v roku 1928 zomrel v nemocnici v neďalekom Pakraci. Jeho teles- né pozostatky previezli na Národný cintorín v Martine. 38 Expozícia pamätnej izby Martina Kukučína v Jasenovej Orava BRATISLAVA Trnava Nitra Piešťany Malacky Levice Prievidza Zvolen Banská Bystrica Rožňava Rimavská Sobota Lučenec Košice Trebišov Michalovce Užgorod Miskolc Topoľčany Hornatá Orava dala Slovensku viacero osobností zviazaných predovšetkým s literatúrou. Ich dielo si možno pripomenúť v početných pamätných izbách roztrúsených po dolnej i hornej Orave.

Lekár – spisovateľ Po štúdiu medicíny a krátkej praxi v ra- kúskom Innsbrucku a vo Viedni prijal miesto lekára v Selciach na chorvátskom ostrove Brač. Pôsobil tam trinásť rokov a za tento čas okrem mnohých poviedok vytvoril svoj prvý román Dom v stráni. Potom Brač opustil a spolu s manželkou odišiel do Južnej Ameri- ky. Natrvalo sa usadili v čílskom meste Punta Arenas medzi vysťahovalcami – Dalmatínca- mi. Aj tu literárne tvoril. Napísal cestopis Pre- chádzky po Patagónii a rozsiahle päťzväzko- vé dielo Mať volá. Zobrazil v ňom obyvateľov kolónie vysťahovalcov v Južnej Amerike. Bolo mu asi aj súdené zomrieť v cudzej zemi, keďže naposledy vydýchol v Chorvátsku. V Jasenovej sa nachádza rodný dom Mar- tina Kukučína, typická drevená dolnoorav- ská usadlosť stredného roľníka z polovice 19. storočia. V dome zriadili pamätnú izbu. Dom postavil spisovateľov otec Ján Bencúr v  roku 1856 a s hospodárskymi budovami tvorí uzavretý celok. Zachoval sa najmä vďa- ka rekonštrukcii v roku 1960, keď ho otvori- li pre verejnosť. V roku 2010, pri príležitosti 150. výročia narodenia spisovateľa, pamätný dom sprístupnili ako malé literárne múzeum, v ktorom sa spojila etnografická a literárna časť. Expozícia, ktorá je inštalovaná v štyroch miestnostiach, prostredníctvom písomných a  obrazových dokumentov približuje život a  dielo slávneho spisovateľa. Dom je zaria- dený typickým dreveným nábytkom a aj jeho exteriér je ukážkou oravskej drevenej archi- tektúry. Predná izba a kuchyňa sú zariadené dobovým nábytkom tak ako za spisovateľov- ho života. Ďalšie miestnosti slovom i obrazom približujú jeho dobrodružný životný príbeh, komplexný pohľad na spisovateľovu rozsiahlu tvorbu i ohlas jeho diela v súčasnosti. Pred obecným úradom uprostred Jase- novej stojí mohutná bronzová socha Martina Kukučína z ateliéru Jána Kulicha. Spisovateľ je vymodelovaný ako sediaci pútnik kochajúci sa nádherou oravskej prírody. 39 Rodný dom Martina Kukučína v Jasenovej

60 Ružomberok S Ružomberkom a jeho mestskou časťou Černová je spojený život a pôsobenie naj- významnejšieho slovenského politika z prelo- mu 19. a 20. storočia – Andreja Hlinku (1864 – 1938), ktorý bol jedným z popredných pred- staviteľov boja Slovákov za národnú slobodu v Rakúsko-Uhorsku. Andrej Hlinka Narodil sa v Černovej a teológiu vyštudo- val v Spišskej Kapitule. Od roku 1905 až do smrti pôsobil v rodisku ako farár. V roku 1913 sa stal predsedom Slovenskej ľudovej stra- ny (v roku 1925 ju premenovali na Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu), ktorej bol predse- dom, ideológom a politickým reprezentantom. Jeho meno sa spája s černovskou tragédiou – najtragickejšou udalosťou v dejinách spo- lužitia Slovákov a Maďarov v Uhorsku. Do pamäti národa sa Andrej Hlinka zapísal ako veľká osobnosť novodobých dejín. Zomrel v Ružomberku, kde mu postavili mauzóleum. Dodnes nevyriešenou záhadou je miesto jeho posledného odpočinku, pretože Hlinkovo za- balzamované telo zmizlo zo sklenenej rakvy uloženej v Dóme sv. Martina v Bratislave, kam ho previezli v roku 1945 z Ružomberka pred postupujúcou Červenou armádou. Černová leží v západnej časti Ružomber- ka a po prvý raz sa spomína v roku 1376. Jej dominantou je neogotický rímskokatolícky Kostol Ružencovej Panny Márie z roku 1907, ktorého dokončenie a vysvätenie boli spojené s tragickými udalosťami. Liptov BRATISLAVA Trnava Nitra Piešťany Malacky Levice Prievidza Zvolen Banská Bystrica Rožňava Rimavská Sobota Lučenec Košice Trebišov Michalovce Užgorod Miskolc Topoľčany Liptov bol a dodnes je kolískou mnohých významných osobností slovenského politické- ho a kultúrno-spoločenského života. Ich život a dielo pripomínajú viaceré pamätné izby. Expozícia pamätnej izby Andreja Hlinku v Ružomberku

61 Černovská tragédia Černovské udalosti sa viažu na osobu slávneho černovského rodáka a iniciátora stavby kostola Andreja Hlinku. V roku 1906 kandidoval ako slovenský zástupca v par- lamentných voľbách, za čo ho biskup Párvy zbavil farského úradu a kňazských práv. Po dokončení stavby kostola však obyvatelia Černovej žiadali, aby ho vysvätil Andrej Hlin- ka, čo biskup odmietol a na vysviacku vyslal svojich ľudí. Černovčania 27. októbra 1907 vytvorili bariéru a koče s „cudzími“ kňazmi nepustili ku kostolu. Ešte raz požiadali o od- klad vysviacky, avšak tento postoj miestnych obyvateľov vyvolal nesmierny hnev maďar- ských žandárov, ktorí začali do davu strie- ľať. 13 obyvateľov obce zahynulo na mieste, dvaja ďalší zomreli v nemocnici a mnohí boli ťažko zranení. Uhorským mocipánom však ani to nestačilo. V roku 1908 sa uskutočnil vykonštruovaný tzv. černovský proces s ak- térmi vzbury. Štyridsať obyvateľov Černovej (22 mužov a 18 žien) v ňom odsúdili na tresty väzenia v celkovej výške 37 rokov a stratu ob- čianskych práv. Spomienkou na tragické udalosti je pa- mätník obetí černovskej tragédie, ktorý stojí na černovskom cintoríne, a pamätná tabuľa na mieste streľby. Život a pôsobenie Andreja Hlinku pripomína pamätná tabuľa s reliéfom na mieste jeho rodného domu. Priamo v Kos- tole Ružencovej Panny Márie sú vitráže zobra- zujúce aj osobnosť Andreja Hlinku. V Černovej možno navštíviť pamätnú izbu Andreja Hlinku – farára, poslanca Národného zhromaždenia, predsedu ľudovej strany, predsedu akciovej spoločnosti tlačiarenských podnikov a ružom- berskej Ľudovej banky a bojovníka za práva Slovákov v Uhorsku, ktorý neskôr v Českoslo- venskej republike presadzoval autonómiu slo- venského národa. Všetky tieto skutočnosti pri- pomína expozícia, ktorá je inštalovaná v dome stojacom na mieste jeho rodného domu. Vstupná miestnosť slúži ako pokladnica s pre- dajom vstupeniek a propagačných materiálov, v druhej izbe sa nachádza vosková figurína Andreja Hlinku s dobovým nábytkom a jeho osobnými vecami. V poslednej tretej izbe náv- števníci môžu vidieť fotografie zo života An- dreja Hlinku, rukopisy a niektoré listiny doku- mentujúce jeho bohatú činnosť. V súčasnosti sa plánuje rekonštrukcia, počas ktorej v dome pribudnú ďalšie informačné panely. Liptovský Mikuláš Prechádzka za liptovskomikulášskymi pa- mätihodnosťami sa zvyčajne začína na Ná- mestí osloboditeľov pri hlavnej dominante Dom s expozíciou Andreja Hlinku v Ružomberku Rodný dom Martina Rázusa a Márie Rázusovej-Martákovej v Liptovskom Mikuláši

100 Lučenec Centrom historického regiónu Novohrad je okresné mesto Lučenec, ktoré vzniklo na križovatke obchodných ciest spájajúcich Šahy s Rimavskou Sobotou a Fiľakovo so Zvolenom. Kto sa zaujíma o históriu Novohradu, mal by navštíviť Novohradské múzeum s osobitným dôrazom na ľudovú keramiku a sklárstvo. Milovníci výtvarného umenia môžu zavítať do Novohradskej galérie, ktorá sídli v jednej z najstarších budov v meste. Nájsť tu možno aj diela slávneho miestneho obyvateľa a vý- znamného maliara a grafika Júliusa Szabóa (1907 – 1972). Pamätný dom Júliusa Szabóa v Lučenci Hont a Novohrad BRATISLAVA Trnava Nitra Piešťany Malacky Levice Prievidza Zvolen Banská Bystrica Rožňava Rimavská Sobota Lučenec Košice Trebišov Michalovce Užgorod Miskolc Topoľčany Pozdĺž toku Ipľa či pod Štiavnickými vrchmi na juhu stredného Slovenska sa narodili via- cerí významní predstavitelia slovenského kultúrneho či vedeckého života. Vďační rodáci si ich pripomínajú v niekoľkých pamätných izbách a domoch. Z tvorby Júliusa Szabóa

101 Július Szabó Rodák z Budapešti vyrastal v Lučenci od najútlejšieho veku. Prvé lekcie maliarstva absolvoval u postimpresionisticky tvoriace- ho umelca Františka Gyurkovitsa. V štúdiách pokračoval samostatne systematickou prí- pravou a samovzdelávaním. V roku 1937 mal prvú významnú výstavu v Bratislave a vďaka jej úspechu sa dostal do Paríža. Po návrate domov počas druhej svetovej vojny sa popri maľbe začal venovať aj grafike, najmä drevo- rezu a  drevorytu. Na povojnovej umeleckej scéne sa prezentoval predovšetkým grafickou tvorbou. V grafikách vyjadril túžbu po mie- ri a úctu k tvorivej práci. V roku 1963 získal Cenu Cypriána Majerníka a ďalšie uznania a ocenenia na mnohých medzinárodných pre- hliadkach. Jedna z najvýznamnejších výstav sa uskutočnila v roku 1971 v Maďarskej ná- rodnej galérii v Budapešti, kde vystavili vyše 300 Szabóových diel. Už počas života diela Júliusa Szabóa zaradili do významných ume- leckých zbierok, ku ktorým patrí Slovenská národná galéria, Krajská galéria v Banskej Bystrici, Východoslovenská galéria v Koši- ciach a ďalšie. Pamätný dom Júliusa Szabóa sa nachádza pri mestskom parku v rodinnom dome, v kto- rom umelec býval počas posledných sedem- nástich rokov svojho života. Pri prestavbe domu (postaveného v roku 1924) prízemné miestnosti prispôsobili výstavným požiadav- kám. V troch miestnostiach sú vystavené die- la v chronologickom slede. Návštevníci vďa- ka tomu získajú prehľad o životnom príbehu umelca a zároveň o periodických zmenách v jeho tvorbe. Pamätný dom verejnosti sprí- stupnili v roku 2008. V záujme zachovania stálej expozície k domu v roku 2011 pribudla prístavba, a tak výstavná miestnosť posky- tuje dostatočný priestor na usporadúvanie tematických výstav. V sále možno organi- zovať aj koncerty, prednášky a iné kultúrne podujatia. Polichno Severozápadne od Lučenca sa nachádza dvojica dedín Polichno a Ábelová, ktoré spája osobnosť prvej slovenskej národnej umelkyne – Boženy Slančíkovej-Timravy (1867 – 1951). Titul národná umelkyňa jej udelili spolu s Ľudmilou Podjavorinskou v roku 1947. Božena Slančíková-Timrava Spisovateľka, prozaička, autorka poviedok a noviel, dramatička a popredná predstaviteľ- ka slovenského literárneho realizmu pochá- dzala z rodiny evanjelického farára. Prišla na Rodný dom Boženy Slančíkovej-Timravy v Polichne