POLUSOVINY-5-2011

Číslo: 5/2011CENA: ZADARMO P OL U S CI T Y CE N T E R POLUSOVINY VIANOCE V POLUS CITY CENTER Vianoce, dni pokoja a lásky, sú dnes najznámejším sviatkom západného sveta. Všetci sa na tento čarovný čas pripravujú minimálne mesiac vopred a deti sa naň tešia po celý rok. Málokto však už pozná pôvod našich tradícií či zvyklostí vo svete. Vedeli ste napríklad, že Vianoce sa u nás kedysi nazývali Vilija? A že v Izraeli v období Vianoc slávia Sviatok svetiel alebo aké je palestínske vianočné jedlo? Či už ste to vedeli alebo nie, všetkých vás pozývame na Festival Vianoc. Až do 23. decembra sa budú v priestoroch Polusu konať výstavy a podujatia, v rámci ktorých budú prezentované tradičné zvyky u nás a v ďalších 8krajinách.SvojetradíciepredstaviaChorvátsko,Fínsko,Izrael,Česko,Spojenéštátyamerické, Palestína, Maďarsko a Bulharsko. Deň svätého Mikuláša bude tradične patriť všetkým deťom, ktoré sa môžu tešiť na vianočný záprah, veselý program, súťaže o pekné ceny a na cukrovú vatu. Na chvíľu sa zastaviť a nasať tú pravú atmosféru Vianoc budete môcť pri živom betleheme s ovečkami v Hlavnej rotunde. Na Festivale Vianoc v Poluse ste všetci srdečne vítaní. konať výstavy a podujatia, v rámci ktorých budú prezentované tradičné zvyky u nás a v ďalších 19. 11. - 23. 12. > VIANOČNÉ TRHY Ak si chcete spríjemniť váš domov na sviatky niečím originálnym, určite navštívte Madison Avenue. Aj tento rok sme pre vás pripravili tradičné Vianočné trhy. Od 19. 11. do 23. 12. vám bude 22 stánkov ponúkať široký sortiment vianočných ozdôb, ľudových výrobkov, sviečok, keramiky, textilu, medoviny a mnoho ďalšieho. konať výstavy a podujatia, v rámci ktorých budú prezentované tradičné zvyky u nás a v ďalších Ak si chcete spríjemniť váš domov na sviatky niečím originálnym, určite navštívte POLUS 1. - 23. 12. bežné otváracie hodiny 24. 12. do 12.00 hod. 25. 12. zatvorené 26. 12. 9.00 - 19.00 hod. 27. - 30. 12. bežné otváracie hodiny 31. 12. 9.00 - 19.00 hod. 1. 1. 2012 zatvorené 2. - 6. 1. bežné otváracie hodiny CARREFOUR 1. - 23. 12. 7.00 - 24.00 hod. 24. 12. 7.00 - 11.45 hod. 25. 12. zatvorené 26. 12. 9.00 - 19.00 hod. 27. 12. 7.00 - 22.00 hod. 28. 12. 7.00 - 19.00 hod. 29. 12. 8.00 - 22.00 hod. 30. 12. 7.00 - 22.00 hod. 31. 12. 7.00 - 19.00 hod. 1. 1. 2012 zatvorené 2. - 6. 1. bežné otváracie hodiny CINEMA CITY 24. - 25. 12. zatvorené 26. 12. otvorené od 15.00 - 24.00 hod. 27. - 30. 12. bežné otváracie hodiny (10.00 - 24.00 hod.) 31. 12. otvorené od 10.00 - 17.00 hod. 1. 1. 2012 zatvorené 2. - 6. 1. bežné otváracie hodiny > OTVÁRACIE HODINY POČAS VIANOČNÝCH SVIATKOVPOČAS VIANOČNÝCH SVIATKOV

POLUSOVINY • 5 /2011PODUJATIA / VÝSTAVY strana 2 FESTIVAL VIANOC 2.-8.12./15.00-19.00hod. > ŽIVÝ BETLEHEM >VIANOČNÉVÝSTAVY 6. 12. OD 14.00hod. > MIKULÁŠ > VIANOČNÉ PODUJATIA Vezmite svojich najbližších a užívajte si atmosféru Betlehemu naživo. Priamo v Hlavnej rotunde Polusu sa odohrá zvestovanie o narodení Ježiša a o putovaní troch kráľov k maštali, kde sa Mária s Jozefom starajú o novorodeniatko v jasličkách. Súčasťou betlehemu budú aj živé ovečky. Pútavým predstavením jedného z najväčších príbehov tak môžete deťom ukázať, prečo sa oslavujú Vianoce a odkiaľ pochádza ich čarovná atmosféra. zvestovanie o narodení na 5th Avenue a na Wall street v Hlavnej rotunde v Hlavnej rotunde PARTNERI PROJEKTU ® Quick time Zmena programu vyhradená. 1. 12. Izrael a Sviatok svetiel od 16.00 hod. spoznajte Chanuku izraelská kuchyňa napíšte si svoje meno v hebrejčine zahrajte sa tradičné hry Chanuky 9. 12. Chorvátske Vianoce od 15.00 hod. „Radujte sa národy“ – vianočné koledy a chorvátske tradície v podaní kultúrnych spolkov GRBARČIETA, ROSICE, ČRIP, CHORVATANKA 17. - 18. 12. Vianoce v Palestíne od 15.00 hod. tanečné vystúpenia rýchlokurz písania v arabčine ochutnajte palestínsku kuchyňu 16. 12. Bulharské Vianoce od 15.00 hod. tradičné bulharské tance predvedú deti Bulharskej ZŠ a gymnázia Christa Boteva ukážka prípravy bulharského vianočného chleba a pokrmov Izrael 28. 11. - 23. 12. Chorvátsko 14. 11. - 23. 12. ČR 14. 11. - 23. 12. Fínsko 14. 11. - 23. 12. USA 14. 11. - 23. 12. Maďarsko 14. 11. - 23. 12. Palestína 21. 11. - 23. 12. vianočný záprah vystúpenia detí z materských a zo základných škôl mikulášske súťaže tvorivý kútik zvieratká z balónov cukrová vata pre deti zadarmo vianočné fotografovanie detí moderuje Richard Vrablec tak môžete deťom ukázať, prečo sa oslavujú Vianoce a odkiaľ pochádza ich čarovná GRBARČIETA, ROSICE, ČRIP, CHORVATANKA USA 1. 12. Izrael a Sviatok svetiel 9. 12. Chorvátske Vianoce 17. - 18. 12. Vianoce v Palestíne 16. 12. Bulharské Vianoce

POLUSOVINY • 5 /2011FESTIVAL VIANOC strana 3 VIANOČNÉ TRADÍCIE Oslavy narodenia Ježiša Krista patria u nás k najvýznam- nejším sviatkom. Každý rok sa tešíme na ten magický večer pri štedrovečernom stole, ale zároveň sa z roka na rok čoraz viac vzďaľujeme od pôvodných tradícií slávenia. Práve preto sme sa rozhodli pripomenúť si niektoré naše zaujímavé tradície. Vianočné obdobie na Slovensku sa podľa našich predkov začína už mesiac pred Štedrým dňom, keď sa postupne rozhoria štyri sviečky na adventnom venci. Každá zo sviečok symbolizuje jeden týždeň do Vianoc. Po mesiaci príprav prichádza očakávaný Štedrý deň. V minu- losti mal rôzne pomenovania, najstarším používaným bol Kračún. Medzi známejšie patria Vilija či Dohviezdny večer. Deň sa začínal skoro ráno hlavne pre gazdinky - museli zamiesiť cesto, aby boli s pečením hotové do príchodu prvých koledníkov, ktorí za svoje vinše dostávali odmenu. Každý sa usiloval byť po celý deň v dobrej nálade a ráno sa hneď pri vstávaní obuť, aby bosou nohou nestúpil na holú zem, čo prinášalo nešťastie. Počas dňa sa pripravovali varené jedlá a dodržia- val sa pôst, až kým sa na oblohe nezjavila prvá hviezda. Vtedy sa podávala večera. Najčastejšie hrach, šošovica a kapustnica s hríbmi. Na stole mali byť všetky plodiny, ktoré na gazdovstve dopestovali. Ani samotný stôl neostával v obvyklej podobe. Nohy obopínala reťaz, aby rodina držala pohromade, v niektorých oblastiach dávali pod stôl aj pracovné náradie. Ľudia vtedy verili, že ten, kto sa nohou dotkne železa, bude mať po celý rok zdravé nohy. Známym zvykom bolo dávať pod stôl seno alebo slamu, čo symbolizovalo Ježišovo narodenie, a pod obrus niekoľko zrniek obilia alebo peniaz, aby bol nasledujúci rok bohatý. Pred večerou sa všetci pomodlili, každý dostal oblátku a na čelo krížik z medu. Na niektorých dedinách bol zas zvyk, že pred večerou išla gazdiná do komory, tam nabrala koláče, orechy, med, oblátky, a keď vošla do izby, rozhodila do kútov orechy a zavinšovala. Verilo sa, že magickú moc majú v tento večer aj niektoré pokrmy. Šupiny z ryby sa dávali do peňaženky, aby sa neostalo bez peňazí a nesmela sa jesť hydina, aby sa majetok nerozlietal. Po večeri sa blízki susedia navštevovali a navzájom si vinšovali. Dievčatá si so svojimi chlapcami vymieňali dary a pomedzi domy chodili malí vinšovníci, spievajúc vianočné piesne. Po spievaní chodili aj Rómovia, boli všade vítaní, lebo sa verilo, že prinášajú šťastie. Atmosféru sviatočnej noci dopĺňali pastieri trúbením a plieskaním bičmi. Štedrý večer ukončila polnočná omša, kde sa zišla celá dedina. Pôvodné zvyky a tradície sa v dnešných domácnostiach objavujú už pomenej. Zachovali sa hlavne gastronomické zvyky. Dodržiava sa celodenný pôst a hlavne menšie deti stále veria, že ak ho neporušia, večer uvidia zlaté prasiatko. Večer už na stole nesmú chýbať oblátky s medom, koláče a ako hlavný chod sa podáva kapor so zemiakovým šalátom, pred ktorým si všetci pochutnávajú na kapustnici alebo na šošovici. Po večeri sa rodina presunie k vianočnému stromčeku a rozbaľujú darčeky. Vianočný stromček, tradične jedlička, patrí u nás medzi novšie zvyky a jeho tradícia siaha niekde do polovice minulého storočia. Po potešení z darov rodina tradične oslavuje ďalej vo svojom kruhu a veriaci idú na pol- nočnú omšu. Zvyky sú súčasťou nášho kultúrneho dedičstva a mali by sme sa snažiť zachovať ich. Obzvlášť vianočné, aby čaro tejto atmosféry nikdy nevymizlo z našich domov. POLUSOVINY 5 /2011FESTIVAL VIANOC Oslavy narodenia Ježiša Krista patria u nás k najvýznam- aj pracovné náradie. Ľudia vtedy verili, že ten, kto sa nohou aj niektoré pokrmy. Šupiny z ryby sa dávali do peňaženky, VIANOCE NA SLOVENSKU a na čelo krížik z medu. Na niektorých dedinách bol zas zvyk, že pred večerou Vianoce v Maďarsku so sebou nesú mnoho tradičných zvykov, tak ako ich poznáme a dodržujeme aj u nás. Existujú však malé odlišnosti. Začiatkom a prípravou na Vianoce je advent. Začína sa v prvú adventnú nedeľu a končí sa západom slnka na Štedrý deň. Pre deti tento čas bezpochyby symbo- lizuje deň sv. Mikuláša, 6. decembra. Na jeho príchod sa všetky deti dôkladne chystajú, čistia si a leštia čižmy, aby si ich mohli dať za okno a očakávať sladkú nádielku. Tie poslušné dostanú sladkosti, tie menej poslušné prútik (virgács) ako malé varovanie. Luca Napja – deň svätej Lucie Zvláštna pozornosť je v Maďarsku venovaná dňu sv. Lucie, 13. decembra. Viaže sa k nemu niekoľko zvyklostí. Jednou z nich je, že tento deň môže určovať životnú lásku. Dievča si napíše 13 lístočkov s menami možných kandidátov na ženícha. Každý deň jeden vytiahne a zahodí. Ten, ktorý zostane posledný, má šancu stať sa jej vyvoleným. Na sviatok Lucie sa v minulosti na dedinách začínalo s výrobou tzv. Luciinej stoličky (Luca széke). Zhoto- vovali ju zo siedmich rôznych druhov dreva. Každý deň sa pridala len malá časť, to preto, aby bola stolička dokončená práve na Štedrý večer. Zhotoviteľ ju potom zobral so sebou do kostola na polnočnú omšu. Keď sa na ňu po- stavil, mohol vraj podľa starej povery zistiť, či sa v blízkosti nachádza čarodejnica, a tú potom prípadne zahnať. Szaloncukor Na Štedrý deň popoludní sa ozdobuje vianočný strom- ček. Nechýbajú ozdoby, tzv. lamety a ani „szaloncukor“, pôvodne kúsok cukru balený do hodvábneho papiera. Neskôr sa sladkosti vyrábali z najrôznejších plodov, takže boli rôznofarebné, od bielej cez žltú, červenú až po hnedú. Boli balené do lesklej fólie a šnúrkou zavesené na stromček. Stromček sa pôvodne v meštianskych rodinách staval do tzv. salónu. Na farebné bonbóny s rôznymi plnkami tam tajne chodili deti. Dokázali ich nenápadne vybrať z papiera, zase ho upraviť do pôvodného tvaru a nechať na stromčeku, akoby sa vôbec nič nezmenilo. Dnes vyrába každá väčšia čokoládovňa „szaloncukor“ v tej najvyššej kvalite, v najrôz- nejších farbách a chutiach. Exis- tuje viac ako 30 rozličných druhov a nespočetné množstvo ich balenia. Zvlášt- nosťou je, že pravý, nefalšovaný szaloncukor dostať jedine v Maďarsku. Darčeky nosí pod vianočný stromček Ježiško (Jézuska) alebo anjelik, podľa regiónu. Kým ich všetky nanosí, je rodina pohromade, spievajú a počúvajú vianočné koledy a vládne veľká radosť. Prestretý vianočný stôl Po nádielke zasadne celá rodina k štedrovečernej večeri. Patrí k nej rybacia polievka a vyprážaný kapor so zemiak- mi. Ďalšie sviatočné dni sa je morka, hus alebo plnený kapustový list. Na sviatočnom stole nesmie chýbať ani tradičný závin s makovou a orechovou plnkou zvaný „bejgli“. Každá rodina má svoj osvedčený recept na jeho prípravu. Snahou je predviesť ten naj- lepší. Vrchná strana závinu nesmie mať v žiadnom prípade trhliny, a tak nastáva každoročne náležité súperenie o to, kto vie bejgli upiecť najlepšie. Tradičné vianočné pečivo v našom poňatí rozmanitosti a množ- stva sa nepečie. Nemožno však vynechať perníčky. Po generácie patria k vianočnej tradícii a pripravujú ich najrôznejšími metódami a v rozmanitejších podobách. A ako sa u nás pečie tradičná vianočka, tak je v Maďarsku tradičný tzv. püspökkenyér, teda biskupský chlebíček. Je plnený kandizovaným ovocím a podáva sa k čaju na prvý sviatok vianočný. Pred polnocou sa rodiny vydávajú do kostola. Účasť na polnočnej omši je obvyklým ukončením Štedrého dňa. Na prvý sviatok vianočný sa medzi sebou tradične navštevujú príbuzní. Na vidieku často chodia chlapci v pastierskom oblečení s jasličkami od domu k domu, zves- tujú narodenie Ježiška a dostávajú výslužku. Druhý svia- tok vianočný trávia členovia rodiny so svojimi priateľmi. Podľa dávneho zvyku 27. decembra prinášajú ľudia na vidieku svoje víno do kostola na požehnanie. Veria, že tak získa magickú silu na lie- čenie chorých ľudí a zvierat. Ako všade na svete, aj v Ma- ďarsku sú vianočné sviatky časom pokoja a rozjímania, príležitostí na stretávanie rodín a príbuzenstva. Sú aj spomienkou na tých, ktorí už nemôžu zasadnúť s nami k rozsvietenému stromčeku, ale sú prítomní v našom srdci a mysli. Budapeštianske vianočné trhy 18. novembra – 30. decembra 2011 Miesto: Vörösmarty tér (námestie), Budapešť Prečo sa vybrať na budapeštianske vianočné trhy? Lebo... „podľa Sunday Sun sú to najkrajšie vianočné trhy v Európe“. Vyše 600 000 návštevníkov ročne privábi sláv- nostná atmosféra, vo vyše 100 drevených stánkoch sa predá- vajú unikátne výrobky maďarských remeselníkov a úžitkové umenie. Gigantický vianočný stromček, girlandy a veľkolepé vivanočné osvetlenie, to všetko pozdvihuje adventné pocity. Ručne vyrobený betlehem a ranné programy s mnohými ďalšími prekvapeniami sú tu najmä pre deti. Počas dvoch dní sviatkov Narodenia skutočný Santa Claus víta deti vo svojom vlastnom dome. Jazykovo pripravený personál očakáva návštevníkov v miestnej turisticko-infor- mačnej kancelárii. Séria adventných a vianočných akcií trvajúca viac ako jeden mesiac je jedným z najpopulárnejších programov zimnej sezóny, obyčajne považovanej za špičku cestovného ruchu. Veľtrh je nielen zdôraznením príprav miestnych ľudí na Via- noce, ale aj skvelou nákupnou možnosťou pre zahraničných turistov, pretože trhy navštívi takmer každý, kto je v hlavnom meste v tomto ročnom období. Budapeštiansky vianočný trh je považovaný za najpres- tížnejšie podujatie Vianoc na kontinente, v roku 2006 ho slávny časopis Travel & Leisure vybral do top 10 vianočných programov v Európe, zatiaľ čo podľa medzinárodnej webovej Vianoce v Maďarsku so sebou nesú mnoho tradičných zvykov, v tej najvyššej získa magickú silu na lie- VIANOCE V MAĎARSKU držala pohromade, v niektorých oblastiach dávali pod stôl oblátky, a keď vošla do izby, rozhodila do kútov orechy a zavinšovala. Verilo sa, že magickú moc majú v tento večer aj pracovné náradie. Ľudia vtedy verili, že ten, kto sa nohou Šupiny z ryby rozličných druhov a nespočetné množstvo ich balenia. Zvlášt-rozličných druhov a nespočetné množstvo ich balenia. Zvlášt- pravý, nefalšovaný szaloncukor dostať jedine ) alebo anjelik, podľa regiónu. Kým ich všetky nanosí, je rodina pohromade, spievajú a počúvajú vianočné koledy čenie chorých ľudí a zvierat Ako všade na svete, aj v Ma- ďarsku sú vianočné sviatky časom pokoja a rozjímania, príležitostí na stretávaniepríležitostí na stretávanie rodín a spomienkou na tých, ktorí už nemôžu zasadnúť s nami k rozsvietenému ale sú prítomní v našom srdci a mysli. Budapeštianske vianočné trhy získa aj pracovné náradie. Ľudia vtedy verili, že ten, kto sa nohou aj niektoré pokrmy.

POLUSOVINY • 5 /2011 strana 4 FESTIVAL VIANOC VIANOČNÉ TRADÍCIE POLUSOVINY • 5 /2011 Vianoce sú v Chorvátsku okrem Veľkej noci najväč- ším náboženským sviatkom v roku. Traduje sa, že prí- pravy trvajú už od prvej adventnej nedele, keď Chorváti vešajú na vchodové dvere svojich domovov vždyzelené vence. Počas adventu vrcholia prípravy rodinných stret- nutí, výzdoby, receptov a darčekov, ktoré skrášlia vianočné oslavy. Na Štedrý deň sa prinesie do domu vianočný stromček, kde ho už spoločne celá rodina ozdobuje pri vianočných koledách. O polnoci všetci odchá- dzajú do kostola na polnočnú omšu, čo je zároveň príležitosť popriať si navzájom všetko dobré a stretnúť sa so susedmi a s priateľmi. V deň prvého sviatku vianočného sa rodina opäť stretáva na obed pri slávnostnej tabuli. Pojem „Chorvátske Vianoce“ stelesňuje náboženské vníma- nie vianočných sviatkov chorvátskych katolíkov do tej miery, že sa stal známym pojmom celkového chorvátskeho kultúr- neho dedičstva. Chorvátske Vianoce si našli svoje miesto v literatúre, umení a hlavne v spleti zvykov a obyčají, vo vianočných piesňach a melódiách. Chorvátska vianočná tradícia oslavuje rodinu ako celok, starostlivosť o chudobných a osamelých a každý sa snaží spríjemniť vianočné sviatky všetkým, ktorí to potrebujú. Predvianočné ľudové zvyky Po oslavách sv. Kataríny nasledujú dni sv. Barbary (4. decembra), sv. Mikuláša (6. decembra) a sv. Lucie (13. decembra), ktoré majú v jednotlivých krajoch úlohu začiatku vianočných obyčají. Postavy sv. Mikuláša a sv. Lucie stvárňujú ženy a muži a s darčekmi pre deti obchádzajú všetky domy. Na. sv. Luciu je zvykom, že osoba ovinutá bielou plachtou navštevuje domy a obdarúva malých chlapcov. Nezbedníci si pod vankúšom nájdu trstenicu ako napomenutie, aby sa polepšili. Sv. Mikuláš je populárnejší vo vnútrozemskej časti Chorvátska. Podobne ako u nás dáva dobrým deťom do čižmy sladkosti, zlým deťom rozdáva trstenice Mikulášov pomocník čert. Tradičným chorvátskym vianočným darom bolo ozdobené jabĺčko, zvané „božićnica“ (z chorvátskeho Božić – Vianoce). Týmto jabĺčkom obdarúvali mládenci dievčatá. Štedrý deň Štedrý deň sa v Chorvátsku volá „Badnjak“. Toto slovo je odvodené od chorvátskeho slova „bdjeti“, čo znamená bdieť, pretože v tento deň sa, bdejúc, očakáva narodenie Krista. V túto noc má významnú úlohu svetlo, preto sa pália vianočné sviece. Spravidla u všetkých Chorvátov je špeciálne na túto príležitosť vyrobená vosková sviečka, v Chorvátsku zvaná „voštanica“. V tento deň sa neobeduje, pôst trvá až do večere, keď sa smie dať na stôl len nemastné jedlo. Servírujú sa ľahké a jednoduché pokrmy – pôstne šaláty, ryby, a polievky bez mäsa. Večera musí byť skromná. Vianoce sú hlavná udalosť niekoľkotýždňových príprav korunovaných Kristovým narodením v Betleheme. Deň sa začína odchodom na omšu, výmenou vzájomných prianí s priateľmi a rodinou. Vianočný obed je slávnostný a hoj- ný a pri stole sa schádza celá rodina. Dôležitý je bohatý via- nočný stôl. Na ňom nesmie chýbať niekoľko druhov ovocia a zeleniny, mäsa, vianočné pečivo a chlieb, vianočné pečené mäso a huspenina. Obľúbená je výdatná polievka s domácimi rezancami, pečená hydina a sarma. Z koláčov, okrem torty s orechmi a čokoládou a rôznych iných drobných koláčikov, sú časté kysnuté záviny (makovník a orechovník). Ozdobou vianočného stola je sviečka a pšenica s trikolórou zasiata na sv. Luciu, 13. decembra. Do popoludnia sú všetci za stolom a poobede mladí odchádzajú blaho- želať priateľom a známym. Staršia tradícia hovorí o prí- chode šťastia do domu, keď prvý návštevník, čo vojde do domu počas vianočných sviatkov, je zdravý a silný. Aby sa nestal opak, domáci sa vopred dohodnú so silnejším chlapom,ktorýakoby„náhodou“vojdeprvýdodomu.Zmyslom tohto zvyku je radosť rodiny a blahobyt celého domu. Vianočné gratulácie prebiehajú doma. Potom sa navštevuje celá rodina, priatelia a známi. Toto takzvané koledovanie z domu do domu sa konalo za sprievodného spevu vianočných kolied a títo koledníci prijímali dary. Vianočný týždeň Vianočný týždeň sa začína sviatkom sv. Štefana, po ktorom nasleduje deň sv. Ivana, Nevina dječica alebo Mladenci a Starý rok. Aj tieto dni sú plné ľudových vianočných zvykov. Na sv. Štefana skupinky mladíkov chodia po dedine, spievajúc piesne, a gratulujú Štefanom a Štefániám k me- ninám. Na sv. Ivana požehná sa víno, vynesie sa slama z domu k ovocným stromom, aby lepšie rodili. Počas ďalších dní (Nevina dječica, Mladen a Herdoševo – deň sv. Ivana) je zvykom vŕbovými prútikmi symbolicky šibať ostatných ľudí. Traja králi Vianočné sviatky vrcholia 6. januára na Troch kráľov. V ten deň sa posledný raz zapaľujú vianočné sviece, odkladajú sa vianočné ozdoby a končí vianočná nálada. So Zjavením Pána súvisí aj zvyk obchádzania takzvaných hvezdárov, troch chlapcov prezlečených za troch kráľov, so svietiacou hviezdou. Vianočné koledy S vianočnými sviatkami sa spájajú koledy a popevky. Podľa melódie a výrazu sa odlišujú tie zo severnej časti a tiež z južných krajov Chorvátska. Jednou z najznámej- ších a najstarších z južného Chorvátska je „U se vrime godišta“, stará viac ako 500 rokov, zo severnej časti Chorvátska je známa „Narodi nam se kralj nebeski“. K neliturgickým piesňam patria tie, čo spievajú koledníci a iní veseliaci sa ľudia, navštevujúc dom za domom a oznamujúc tak prichádzajúce sviatky. Vianočné ozdoby Chorvátov Vianočný stromček: Vianočný stromček je symbolom nádeje a večného života kresťanov. Vrcholec stromčeka siaha k raju a hviezda na najvrchnejšej vetvičke stromčeka symbolizuje hviezdu, ktorá viedla troch kráľov do Betlehema. V Chorvátsku až do roku 1850 nebolo zvykom ozdobovať stromček. Hoci sa táto obyčaj objavila až o niečo neskôr, zdobenie domu zelenými vetvami je už oddávna starým zvykom a úlohou predovšetkým pre deti. Peň Badnjak: Badnjak je názov v niektorých krajoch pre jeden a inde pre tri veľké pne, ktoré sa nosia do domu na Štedrý večer a dávajú sa na ohnisko. Tri pne sú sym- bolom Svätej Trojice a ohňom z horiacich pňov sa zapália všeky sviece v dome. Pred začiatkom večere domáci pán prinesie peň Badnjak do domu so slovami blahoželaní ostatným čle- nom, ktorí si navzájom gra- tulujú. K tlejúcim pňom by sa malo podľa zvyku dať zo sviatočného stola trochu jedla a vína s vierou, že táto vatra prinesie dobro do ce- lého domu a celej rodine. Vianočná slama: Slama ako symbol Vianoc sa uchovala dlhšie ako zvyk s horiacimi pňami. Moment, keď hlava rodiny priniesla slamu do domu, znamenal oficiálny začiatok osláv Vianoc. Slamu potom všetci rozprestierali po zemi za sprievodného spevu vianočných piesní, čo dodávalo tomuto zvyku vianočnú atmosféru. Pšenica: Na sv. Luciu, 13. decembra, sa zasiala pšenica, ktorá do Vianoc trochu povyrástla. Potom sa ovinie trojfarebnou stuhou a do stredu nádoby sa postaví vianočná svieca. Takáto ozdoba je symbolom prosperity a nového života. Červeno-biela lízanka v tvare paličky: Biele pásiky na tejto známej sladkosti znamenajú čistotou vianočných sviatkov a červené Ježišovu obetu. Lízanka má tvar stareckej paličky, pretože symbolizuje paličku, s ktorou sa prechádzali pastieri. Vianočná ruža: Mexická legenda hovorí o príbehu malého chudobného dievčatka, ktoré chcelo na Vianoce priniesť do kostola darček na počesť Panny Márie. Keďže žiaden nemala, odišla do kostola s prázdnymi rukami. Cestou sa jej zjavil anjel a povedal, nech prinesie do kostola trochu buriny. Dievčatko aj urobilo a len čo položilo burinu na oltár, tá sa premenila na prekrásny kvet so zelenými listami a s čer- venými lupeňmi. Odvtedy vianočná ruža predstavuje symbol Vianoc, ktorým ľudia krášlia svoje domovy a kostoly. Cezmína: Cezmína sa tiež používa ako vianočná ozdoba. Tŕne nám pripomínajú tŕne na Ježišovej korune a červené bobuľky predstavujú krv, ktorú Ježiš prelial na kríži. Zelené lístie je symbolom večného života a bobuľky znamenajú zmŕtvychvstanie. Kedysi dávno táto rastlinka bola ochranou pred čarodejnicami a hromami. Vianočné imelo: Imelo slúži ako vianočná ozdoba. Keďže nemá korene, tradovalo sa, že vyrastá z raja a bozk pod imelom Pred začiatkom večere domáci pán prinesie peň Badnjak do domu so slovami blahoželaní ostatným čle- nom, ktorí si navzájom gra- tulujú. K tlejúcim pňom by sa malo podľa zvyku dať zo sviatočného stola trochu jedla a vína s vierou, že táto vatra prinesie dobro do ce- Slama ako symbol Vianoc sa uchovala dlhšie ako zvyk s horiacimi pňami. Moment, keď hlava rodiny priniesla slamu do domu, znamenal oficiálny sú časté kysnuté záviny (makovník a orechovník). Ozdobou vianočného stola je sviečka a pšenica s trikolórou Vianoce sú v Chorvátsku okrem Veľkej noci najväč- rezancami, pečená hydina a . Z koláčov, okrem torty Vianočné ozdoby Chorvátov CHORVÁTSKE VIANOCE VEĽVYSLANECTVO CHORVÁTSKEJ REPUBLIKY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE. zdroj foto: Chorvátske turistické združenie stránky o cestovnom ruchu Expedia „by bolo ťažké kdekoľ- vek nájsť autentickejší Vianočný jarmok“. Jednou z hlavných atrakcií budapeštianskeho vianočného trhu je, že ho domáci organizujú predovšetkým s cieľom predstaviť maďarské zvyklosti, tradičné jedlá a pitie, ľudové umenie a remeslá aj kapely tradičnej a ľudovej hudby. Pre návštevníkov, ktorí majú chuť na tradičné gastro- nomické pôžitky, je centrum trhov skutočným nebom: vôňa čerstvých langošov „töki pompos“ pečených v tradič- ných hlinených peciach z Tök, stánky predajcov karame- lového pečiva, tradičné vidiecke jedlá pečené v hlinených peciach, jemne grilované mäso priťahujú všelikoho, kto prechádza neďaleko trhoviska. Ak máte radi dobré varené víno, mali by ste byť tiež na námestí Vörösmarty: po pití si môžete domov odniesť špeciálny hrnček, v ktorom bolo víno podávané. „Vianočný hrnček trhov“ má každý rok nový dizajn. Ak by toto všetko nestačilo, návštevníkov na námestí bude neustále baviť kavalkáda maďarskej ľudovej hudby, ľudového tanca, klasickej hudby, programov pre deti a koncerty. Vďaka hostiteľským pavilónom, teplým nápojom,pochúťkama divadelnýmpredstaveniamnanámestí Vörösmarty je budapeštiansky vianočný trh viac, nie iba trh ľudového umenia. Je to perfektné podujatie, kde môžu návštevnícistráviťdlhšíčas,vynikajúca,nezabudnuteľnáakcia pre priateľov a pre rodiny, na ktorej sa môžu zúčastňovať. Krásna scéna, obchody a kulinárske príležitosti, divadelné predstaveniaa sprievodnéprogramypridávajúnazážitkoch,kde je každý návštevník súčasťou reálnej slávnostnej vianočnej dovolenky.

POLUSOVINY • 5 /2011FESTIVAL VIANOC strana 5 VIANOČNÉ TRADÍCIE prinesie šťastie. Slobodné dievčiny si brali vetvičku imela z kostola, aby si ju položili pod vankúš. Verili totiž, že sa im prisní ich budúci manžel. Vianočnýveniec:Kedysiľudiaverili,žeichvianočnýveniec nadveráchchránipredzlýmiduchmi.Veniecsvojímtvarom pripomína tŕňovú korunu Ježiša. Zelené vetvičky na venci symbolizujú večný život kresťanov a veniec ozdobený červenými stuhami je symbolom vianočnej slávy. Chorvátske vianočné zvyky sú veľmi podobné sloven- ským. Keďže Slovensko a Chorvátsko patria do rovnakého kultúrneho prostredia s rovnakým vyznaním, majú tra- dície spoločné korene. Vďaka tomu neexistujú väčšie rozdiely medzi tradíciami. Zachovávanie vianočných tradícií nám pomôže ochrániť sa pred konzumným spôsobom života, ktorý prevláda hlavne pred Vianocami. Vianoce sú v prvom rade sviatkami pokoja, rodiny a sviatkami všetkých ľudí dobrej vôle. Podľa bulharskej tradície sa vianočné a novoročné sviatky začínajú 20. decembra na sv. Ignáca (Ignažden), ale hlavné dni sviatkov prebiehajú od 24. do 27. decembra. Potom nasleduje Nový rok a deň Jordana, alebo Zjavenie Pána (6. 1.), keď Ján Krstiteľ pokrstil v rieke Jordan Ježiša Krista. Ignažden je pomenovaný podľa sv. Ignáca Bohonosca, učeníka apoštola a evanjelistu Jána. Podľa ľudových tradí- cií v deň sv. Ignáca je veľmi dôležité, aký človek mimo členov rodiny vkročí ako prvý v tento deň do domu. Ak je to vážený človek dobrého srdca a štedrý, potom by mal byť pre celý dom a rodinu dobrý aj nastávajúci rok. V tento deň sa po dedi- nách schádzajú skupinky mladých mužov koledníkov, ktorí od Štedrého večera až do úsvitu obchádzajú okolité domy a spievajú koledy. Štedrý večer sa po bulharsky nazýva „Badni večer“. „Badni“ znamená „budúci“, t. j. všetko sa v ten večer robí pre blaho v budúcnosti. Na Štedrý večer navšte- vujú rodiny v obci najmä krojovaní chlapci vo veku 10-12 rokov, ktorí nesú špeciálne ozdobené drie- ňové palice nazývané survačky. Malí koledníci vyšibú survačkou (ozdo- benou drieňovou šibačkou) každého člena rodiny, aby bol zdravý, zároveň spie- vajú koledy. Za to ich rodina obdarúva sladkosťami, bon- bónmi, orechmi a ovocím. Dostávajú aj drobné mince. Príprava na Štedrý večer (Badni večer) sa začína 24. decembra už od skoré- ho rána Ženy v rodine upečú obradný chlieb ozdobený žitom a figúrkami domácich zvierat, v ktorom je aj minca, a uvaria štedrovečerné jedlá. Obradný chliebsapočasslávnostnejvečerezaúčasticelejrodinyrozlomí na toľko kusov, koľko je prítomných pri štedrovečernom stole a dva kusy navyše. Prvý kus je pre Bohorodičku, jeden pre dom a ostatné pre členov rodiny. Komu z rodiny pripadne minca, tomu sa bude po celý rok dariť. Ak sa minca nachá- dza v kúsku určenom pre Bohorodičku, celá rodina bude v ďalšom roku zdravá a úspešná. Podľa bulharskej tradície sa na Štedrý večer jedia len pôstne jedla, čím sa ukončí 40-dňový predvianočný pôst. Počet jedál musí byť nepárny (5, 7, 9, 11...) a čím viac ich bude, tým väčší blahobyt nastane v ďalšom roku. Čo patrí na štedrovečerný stôl v Bulharsku? Obradný pečený chlieb, pôstna fazuľa, varené obilie, nakla- daná zelenina, pôstny plnený kapustový list z kyslej kapusty, pôstne plnené papriky, jablková štrúdľa, tekvicová štrúdľa s orechmi, med, orechy a oriešky, cesnak, ovocie a kom- pót zo sušeného ovocia, banica (lístkové cesto plnené ovčím syrom a vajíčkami). Môžu byť aj iné pôstne zeleninové jedlá a nátierky. Samozrejme, nesmie chýbať víno a rakija (pálenka). Na ďalší deň sa zabije prasa a po celý deň sa koleduje. Rodina a príbuzní sa navštevujú a stôl je plný dobrôt. Nový rok Večer pred 1. januárom je tiež veľmi slávnostný. Slávi sa Nový rok a tiež sviatok sv. Vasila Veľkého. Meniny osla- vujú všetci Vasilovia. Večera je slávnostná a štedrá, skladá sa z mäsových pokrmov. Do novoročnej banice sa pre šťastie dávajú želania ovinuté okolo drieňových prútikov a pečú sa spolu s banicou. Hneď zrána 1. januára malí chlapci chodia z domu do domu, aby vyšibali (vysurvakali) domácich pre zdravie. Dôležitým novoročným sviatkom je 6. januára - Deň Jordana alebo Zjavenie Pána. V ten deň sa voda posväcuje. Po boho- službách v kostole farár hodí do vody (do rieky alebo domora)vysvätenýkríža mládenciskáčudovody,abyhoodtiaľ vytiahli. Kto z nich kríž vytiahne, bude zdravý a šťastný. Verí sa, že ak kríž zamrzne, rok bude zdravý a hojný. Pár receptov na štedrovečerné jedlá Tekvicová štrúdľa (tikvenik): Veľkú žltú tekvicu ošúpeme a očistíme od semienok. Na hrubom strúhadle nastrúhame asi 1 kg tekvice a rukami z nej vytlačíme šťavu, aby nebola príliš vodnatá. List štrúdľového cesta rozostelieme na vymastený plech, potrieme rozpusteným maslom a na to navrstvíme ešte jeden štrúdľovýlist.Najedenkrajrozložímetekvicu,posypeme strúhankou, kryštálovým cukrom, škoricou a rozdrvenými vlašskými orechmi, zvinieme a položíme na plech. Takto spracujeme aj ďalšie listy a plnku. Pečieme vo vopred zohria- tej rúre a po upečení a vychladnutí štrúdľu nakrájame a posy- peme práškovým cukrom. Plnený list z kyslej (alebo čerstvej) kapusty: Dva póry pokrájame na drobno a podusíme na oleji. Pridáme čajovú šálku ryže, sladkú alebo aj štipľavú papriku, paradajkový pretlak, zmes osolíme, podlejeme vodou a ochutíme saturejkou (čubricou). Takto pripravenou plnkou naplníme listy z kyslej kapusty. Na dno hrnca položíme 2 väčšie kapustné listy, aby sa jedlo nepripálilo a na ne poukladáme plnené listy. Obsah hrnca dolejeme vodou a šťavou z kyslej kapusty, navrch položíme tanier, aby sa listy pritlačili a neroz- balili, a varíme na miernom ohni. Papriky plnené fazuľou: 12 usušených paprík, .2 čajové šálky uvarenej a scedenej fazule, 1 cibuľa, mletá paprika, bulharské korenie čubrica (saturejka) a sminduch (senovka), olej. Polovicu uvarenej fazule prepasírujeme, na oleji podusíme cibuľu, pridáme mletú papriku a trochu vody, v ktorej sa fazuľa varila. Do zmesi pridáme druhú polovicu fazule, osolíme, dochu- tíme saturejkou a senovkou a premiešame. Touto plnkou naplníme očistené usušené papriky, ktoré sme predtým asi 15 minút máčali v teplej vode, aby zmäkli. Otvor papriky posypeme múkou, aby plnka nevytiekla. Plnené papriky poukladáme na pekáč, podlejeme vodou a upečie- me v rúre. 40-dňový predvianočný pôst. Počet jedál musí byť nepárny (5, 7, 9, 11...) a čím viac ich bude, tým väčší blahobyt nastane Podľa bulharskej tradície sa vianočné a novoročné sviatky začínajú 20. decembra na sv. Ignáca (Ignažden), ale hlavné dni (5, 7, 9, 11...) a čím viac ich bude, tým väčší blahobyt nastane Plnený list z kyslej (alebo čerstvej) kapusty: Plnený list z kyslej (alebo čerstvej) kapusty: Plnený list z kyslej VIANOČNÉ A NOVOROČNÉ TRADÍCIE V BULHARSKU červenými stuhami je symbolom vianočnej slávy. (5, 7, 9, 11...) a čím viac ich bude, tým väčší blahobyt nastane Podľa bulharskej tradície sa vianočné a novoročné sviatky 40-dňový predvianočný pôst. Počet jedál musí byť nepárny (5, 7, 9, 11...) a čím viac ich bude, tým väčší blahobyt nastane VIANOČNÉ A NOVOROČNÉ BULHARSKU (5, 7, 9, 11...) a čím viac ich bude, tým väčší blahobyt nastane Dva póry pokrájame na drobno a podusíme na oleji. Pridáme čajovú šálku ryže, sladkú aj štipľavú papriku, paradajkový 40-dňový predvianočný pôst. Počet jedál musí byť nepárny (5, 7, 9, 11...) a čím viac ich bude, tým väčší blahobyt nastane Plnený list z kyslej (alebo čerstvej) kapusty: Plnený list z kyslej (alebo čerstvej) kapusty: Plnený list z kyslej navšte- vujú rodiny v obci najmä krojovaní chlapci vo veku 10-12 rokov, ktorí nesú špeciálne ozdobené drie- ňové palice nazývané survačky. Malí koledníci vyšibú survačkou (ozdo- benou drieňovou šibačkou) aby bol zdravý, zároveň spie- vajú koledy. Za to ich rodina obdarúva sladkosťami, bon- a ovocím. drobné mince. Príprava na Štedrý večer (Badni večer) sa začína 24. decembra už od skoré- ho rána Ženy v rodine upečú Večer pred 1. januárom je tiež veľmi slávnostný. Slávi sa Nový rok a tiež sviatok sv. Vasila Veľkého. Meniny osla- vujú všetci Vasilovia. Večera je slávnostná a štedrá, skladá sa z mäsových pokrmov. Do novoročnej banice sa pre šťastie dávajú želania ovinuté okolo drieňových prútikov a pečú sa spolu s banicou. Hneď zrána 1. januára malí chlapci chodia z domu do domu, aby vyšibali (vysurvakali) domácich pre zdravie. Dôležitým novoročným sviatkom je 6. januára - Deň Jordana alebo Zjavenie Pána. V ten deň sa voda posväcuje. Po boho- službách v kostole farár hodí do vody (do rieky alebo domora)vysvätenýkríža mládenciskáčudovody,abyhoodtiaľ vytiahli. Kto z nich kríž vytiahne, bude zdravý a šťastný. Verí sa, že ak kríž zamrzne, rok bude zdravý a hojný. Pár receptov na štedrovečerné jedlá Tekvicová štrúdľa (tikvenik): Veľkú žltú tekvicu ošúpeme a očistíme od semienok. Na hrubom strúhadle nastrúhame asi 1 kg tekvice a rukami službách v kostole farár hodí do vody (do rieky alebo domora)vysvätenýkríža mládenciskáčudovody,abyhoodtiaľ vytiahli. Kto z nich kríž vytiahne, bude zdravý a šťastný. Verí Veľkú žltú tekvicu ošúpeme a očistíme od semienok. Na hrubom strúhadle nastrúhame asi 1 kg tekvice a rukami na vymastený plech, potrieme rozpusteným maslom a na to navrstvíme ešte jeden štrúdľovýlist.Najedenkrajrozložímetekvicu,posypeme strúhankou, kryštálovým cukrom, škoricou a rozdrvenými vlašskými orechmi, zvinieme a položíme na plech. Takto spracujeme aj ďalšie listy a plnku. Pečieme vo vopred zohria- tej rúre a po upečení a vychladnutí štrúdľu nakrájame a posy- Vianoce sú radostný sviatok, slávi ho väčšina obyvateľov USA. Napriek tomu, že Vianoce vychádzajú z kresťanskej tradície, toto obdobie sa stalo obdobím sviatkov, ktoré slávia aj ľudia inej ako kresťanskej viery. Súčasťou Vianoc sú aj piesne, básničky a príbehy, ktoré sa tra- dujú v amerických rodinách. Jednou z najznámejších je báseň „The Night Before Christmas“ (Noc pred Vianocami), napísal ju Clement Moore v roku 1823. Americké deti radi počúvajú túto básničku večer, keď idú spať v očakávaní, že im cez noc Santa prinesie darčeky. Na rozdiel od našich detí deti v USA dostá- vajú darčeky až ráno 25. decembra. Obľúbeným vianočným príbehom je aj „A Christmas Carol“ (Vianočná koleda) britského spisovateľa Charlesa Dickensa z roku 1854. Je o spolupatričnosti a o schopnosti vcítiť sa do situácie druhého. Rozpráva o rodine, ktorá si napriek chudobe cení to, čo má: vzájomnú lásku, rodinné šťastie a štedrých priateľov. Neodmysliteľnou súčasťou vianočnej atmosféry sú tiež koled- níciz lokálnycha cirkevnýchkomunít,chodiaz domudodomu, spievajú tradičné koledy, náboženské, ale aj moderné piesne. Čas Vianoc je tiež časom spolupatričnosti. Ľudské príbehy rezonujú v médiách a v komunitách; pozornosť sa venuje ľuďom v núdzi, ľudom bez domova či deťom. Američania často orga- nizujú finančné zbierky či priamo pomáhajú pri výdaji jedla v takzvaných „soup kitchens“. Charitatívne akcie zdôrazňujú to, že na Vianoce je dôležité skôr dávať ako dostávať. Vianoce sú radostný sviatok, slávi ho väčšina obyvateľov USA. básničku večer, keď idú spať v očakávaní, že im cez noc Santa Neodmysliteľnou súčasťou vianočnej atmosféry sú tiež koled- VIANOCE V USA sa na Štedrý večer jedia len pôstne jedla, čím sa ukončí

POLUSOVINY • 5 /2011PODUJATIA / VÝSTAVY strana 6 VIANOČNÉ TRADÍCIE Vianočná sezóna vo Fínsku sa začína adventom, keď si ľudia dávajú vianočné kalendáre s drobnými darčekmi ukrytými vo vnútri. Otvárajú ich každý deň až do Štedrého dňa, vo Fínsku najdôležitejšieho sviatku. Vianočné stromčeky ľudia zdobia ráno na Štedrý deň alebo večer predtým. Prístrešky pre zvieratá tiež ozdobujú – vetvičkami jedličky. Kone dostávajú špeciálne porcie potravy – ovos alebo chlieb a voľne žijúce vtáctvo zase zväzky ovsa. Potrava sa pripraví aj pre zvieratá v okolí na pripomenutie Kristových jaslí. KeďnapoludnieŠtedréhodňazazvonízvonnakatedrálev Turku, v 2. najväčšom meste Fínska, je čas na priamy prenos, ktorým sa vyhlasuje vianočný pokoj a tým aj začiatok štátnych sviatkov. Mnoho ľudí obeduje ryžovú kašu so slivkovou omáčkou a so skrytou mandľou. Ten, kto mandľu schovanú v kaši objaví, bude mať šťastie. Po oficiálnom začiatku Vianoc navštevujú ľudia hroby svojich blízkych, kde im zapaľujú sviečky. Potom sa všetci vrátia domov, aby si dali tradičnú vianočnú saunu. V mnohých oblastiach je dávnym zvykom nechať trochu teplej vody pre deda Mráza a jeho pomocníkov škriatkov, aby si aj oni mohli dať saunu po všetkých ostatných. Tradičná štedrovečerná večera pozostáva z veľkej vianočnej šunky a rozličnej dusenej zeleniny, omáčok a nakladaných rýb, ktoré sú prílohou k šunke. Vrchol večera prichádza, keď dedo Mráz zaklope na dvere a vstúpi s každoročným pozdra- vom a otázkou: „Sú tu niekde poslušné deti?” Prirodzene, v tomto momente sú všetky deti poslušné, ba dokonca aj dospelí sa menia na dobré deti, a tak každý dostane od deda Mráza niečo z jeho veľkého batoha s darčekmi. Prvý sviatok vianočný, 25. decembra, je dňom oddychu a relaxu doma s rodinou. Až na ďalší deň ľudia navštevujú priateľov a príbuzných alebo strávia čas vonku – vozia sa na saniach ťahaných koňmi alebo sa sánkujú. Vianoce sa končia, keď sa dáva dole vianočný stromček a dekorácie po Novom roku, najneskôr na dvanástu noc – 5. januára. POLUSOVINY • 5 /2011PODUJATIA / VÝSTAVY Vianočná sezóna vo Fínsku sa začína adventom, keď si ľudia dedo Mráz zaklope na dvere a vstúpi s každoročným pozdra- a relaxu doma s rodinou. Až na ďalší deň ľudia navštevujú VIANOČNÉ SVIATKY VO FÍNSKU VIANOČNÉ TRADÍCIE EMBASSY OF FINLAND BRATISLAVA EMBASSY OF FINLAND BRATISLAVA EMBASSY OF FINLAND BRATISLAVA EMBASSY OF FINLAND BRATISLAVA Prvý sviatok vianočný, 25. decembra, je dňom oddychu Vianocesúsviatkompokoja,akosazvyknehovo- riť nielen na Slovensku, ale aj všade na svete. Majú zvláštnu príchuť. Každý veriaci, ale aj ateista, má na ne bohaté spomienky od detstva. Náboženské sviatky sa časom stali aj spoločenskými, ale v každom prípade nestrácajú na význame, naopak, ich význam a posolstvo sú čoraz hlbšie a po- trebnejšie. Žiaľ, komerciali- zácia sviatkov, najmä Vianoc, je niečo, čo niekedy odpúta pozor- nosť od skutočného významu a posolstva týchto sviatkov. Keď porovnáme priebeh osláv v meste narodenia Pána, v Betleheme a jeho okolí s európskymi oslavami, zistí- me, že väčšina zvykov, ktoré sa opakujú tu v Európe, sú viac európske ako kresťanské. V Betleheme aj v kresťanských mestách a dedinách na Blízkom východe majú oslavy náboženský charakter a sú inšpirované príbehom Pána a Panny Márie. Dedina sa ozdobuje ako celok. Každé kresťanské mesto či dedina má svoj kostol, ktorý sa obvykle nachádza na námestí. Zvyčajne je okolo kostola pár veľkých, starých ihličnatých stromov a malý park. Dobrovoľníci asi mesiac pred Vianocami ozdobia kostol a tiež stromy okolo neho. V kostole nepostaviažiadnystrom,alemalú jaskynku vyrobenú buď z dreva, alebo zo škatúľ. Pomocou bielej vaty ju ozdobia a dovnútra polo- žia ručne vyrobené sochy z oli- vového dreva, symbolizujúce postavy, ktoré boli v jaskyni, keď nám Boh daroval svojho Syna. V drevenej kolíske je uložené bá- bätko a vedľa kolísky jeho matka. Okrem nich je tam tesár Jozef stoja- ci vedľa ohniska, osol, vôl a dve ovce, traja králi na osloch, ktorí priniesli zlato, kadidlo, myrhu a šošovicu symbolizujúce úrodu a svetlo. Rovnakým spôsobom veriaci ozdobujú aj svoje domy. Dňa 24. decembra podvečer cirkevní hodnostári na čele s patriarchom absolvujú procesiu z Jeruzalema až do chrámu Nativity (Zrodenia) v Betleheme. Pred chrámom ich privítajú predstavitelia cirkvi, a to nielen kresťan- skej, ale aj moslimskej, predstavitelia mesta a osobnosti verejnéhoživotaa masyturistovz celéhosveta,ktorísaroz- hodli sláviť Vianoce priamo v rodisku Pána. Spoločne vchádzajú do chrámu Nativity (Zrodenia) palestínsky prezident Mahmoud Abbas (predtým nebohý Jásir Arafat), predseda vlády a ministri kabinetu, ako aj najvyšší palestínsky mufti. Všetci sa spoločne zúčastňujú na via- nočnej omši ako prejave tolerancie a mierového spolunažívania, ktorú celebruje palestínsky patriarcha. Samozrejme, táto omša sa koná v noci. Čo sa týka štedrej večere, palestínski kresťania nemajú na túto príležitosť špeciálne menu. Na stole nenájdete žiadnu rybu, žiaden med, orechy, oblátky, ani cesnak, ale klasické slávnostné arabské menu, napríklad grilované jahňacie mäso, plnené tekvice, plnené hroznové listy, homous, mansaf – ryža s mäsom, mandľami a pistá- ciami a mnoho ďalších pochúťok. V tomto nenájdete žiadne odlišnosti od kresťanov, len alkohol ako víno a arak, ktorý sa vyskytuje v menšej miere na kresťan- ských oslavách. Mnoho kresťanských rodín pozýva na Via- noce moslimských priateľov, aby spolu oslavovali Vianoce a tak upevňovali spolunažívanie, na ktoré sú spoločne hrdí. Počas týchto pekných dní počúvajú vianočné koledy nielen doma, ale aj na námestiach. Darčeky obvykle nosí Papa Noel, Santa Claus, Mikuláš, a to hneď ráno, keď sa deti zobudia. V posledných rokoch je mnoho charitatívnych organizácií, ktoré rozdávajú darčeky deťom, najmä sirotám, počas oficiálnych osláv na hlavných námestiach pred kostolmi a v Betleheme pred chrámom Nativity (Zrodenia). Posolstvo Vianoc, ktoré však musí ostať zachované navždy, je nádej a mier. Palestínčania preto veria, že dnešná nádej im prinesie v budúcnosti mier. Vianocesúsviatkompokoja,akosazvyknehovo- má svoj kostol, ktorý sa obvykle nachádza VIANOCE VPALESTÍNE-SVÄTEJZEMI Vianocesúsviatkompokoja,akosazvyknehovo- riť nielen na Slovensku, ale aj všade na svete. Majú zvláštnu príchuť. Každý veriaci, ale aj ateista, má na ne bohaté spomienky od detstva. Náboženské sviatky sa časom stali aj spoločenskými, ale v každom prípade nestrácajú na význame, naopak, ich význam a posolstvo sú čoraz hlbšie a po- trebnejšie. Žiaľ, komerciali- a posolstvo sú čoraz hlbšie a po- trebnejšie. Žiaľ, komerciali- a posolstvo sú čoraz hlbšie a po- zácia sviatkov, najmä Vianoc, je niečo, čo niekedy odpúta pozor- nosť od skutočného významu a posolstva týchto sviatkov. Keď porovnáme priebeh osláv v meste narodenia Pána, v Betleheme a jeho okolí s európskymi oslavami, zistí- me, že väčšina zvykov, ktoré sa opakujú tu v Európe, sú viac európske ako kresťanské. V Betleheme aj v kresťanských mestách a dedinách má svoj kostol, ktorý sa obvykle nachádza na námestí. Zvyčajne je okolo kostola pár veľkých, starých ihličnatých stromov a malý park. Dobrovoľníci asi mesiac pred Vianocami ozdobia kostol a tiež stromy okolo neho. nepostaviažiadnystrom,alemalú jaskynku vyrobenú buď z dreva, postavy, ktoré boli v jaskyni, keď nám Boh daroval svojho Syna. V drevenej kolíske je uložené bá- bätko a vedľa kolísky jeho matka. Okrem nich je tam tesár Jozef stoja- ci vedľa ohniska, osol, vôl a dve ovce, traja králi na osloch, ktorí priniesli zlato, kadidlo, myrhu a šošovicu symbolizujúce úrodu a svetlo. Rovnakým spôsobom veriaci ozdobujú Vianocesúsviatkompokoja,akosazvyknehovo- má svoj kostol, ktorý sa obvykle nachádza sa ozdobuje ako celok. Každé kresťanské mesto či dedina

POLUSOVINY • 5 /2011FESTIVAL VIANOC strana 7 VIANOČNÉ TRADÍCIE Adventné a vianočné zvyky českých domácností sú tým sloven- ským veľmi podobné. Naprieč krajinou síce nájdeme lokálne špecifiká, napríklad mikulášske sprievody v dedinách na čes- ko-slovenskom pomedzí, hádzanie nevydatých dievok topán- kou, prekrajovanie jabĺk pre šťastie či kladenie šupiny z kapra pod tanier so štedrovečernou večerou, ale všeobecne zachova- né tradície sú rovnaké. Advent sa začína zažatím prvej sviečky na adventnom venčeku, ktorý si podľa šikovnosti vyrobia gazdinky samy alebo ho kúpia už hotový. Potom mikulášsky balíček so sladkosťami a s drob- ným darčekom a samotná príprava na Štedrý deň. S tým sa spája pečenie zákuskov, nákupy a balenie darčekov, dekorácia stromčeka aj obydlia a vianočné menu. Tento decembrový scenár dodržiavajú české gazdinky identicky ako tie slovenské. Ak by ste o českých zvykoch chceli vedieť ešte o niečo viac, teraz je ideálna príležitosť. České centrum a CzechTourism vás pozývajú 11. decembra do bratislavskej Katedrály sv.MartinanakoncertčeskéhoamatérskehosúboruzDolných Bojanovíc a na uvedenie tradičnej vianočnej hry Jana Jakuba Rybu „České mše vánoční“. Táto hra patrí k atmosfére českých Vianoc rovnako ako zemiakový šalát, vyprážaný kapor, ozdobený stromček a zabalené darčeky. História vizovického pečiva Toto ozdobné pečivo má pôvod v mestečku Vizoviciach na Valašsku, veľmi rýchlo sa však rozšírilo aj do ďalších krajov. Jeho výrobou sa preslávili najmä lutonskí pekári. Z cesta na vizovické pečivo sa tvarovali najmä ozdoby na via- nočný stromček, stojany na sviečky, hračky pre deti z chudob- nejších rodín, kde neboli peniaze na drevené hračky, a tiež betlehemy – tradičné symboly Vianoc. Pečivo sa predávalo najčastejšie na rôznych jarmokoch, slávnostiach, kde bolo veľmi vyhľadávané. Cesto na výrobu tohto pečiva sa robilo z tej najhoršej múky, ktorá obsahovala veľa lepku. Ozdobovalo sa rôznym korením, mašličkami a slamou. Formovali sa najrôznejšie tvary, najmä zvieratká a figúrky, ktoré mali svoj symbolický význam a ktoré si na Valašsku cenili a uctievali. Kohútik napríklad privolá- val šťastie, labuť zase označovala lásku a rak chránil pred nešťastím. Ľudia verili, že symboly sa v priebehu roku splnia. Dnes už táto umelecká tvorivosť pomaly mizne, ale ešte pretrváva predovšetkým v moravských krajinách, kde je stále neoddeliteľnou súčasťou Vianoc, Veľkej noci, pôstov a ďalších sviatkov a osláv. História Jeden z najvýznamnejších a súčasne najobľúbenejších židov- ských sviatkov sa nazýva aj SVIATOK SVETIEL. Je spomienkou na znovuzasvätenie Jeruzalemského chrámu a víťazstvo malej skupiny Izraelitov proti gréckej nadvláde. Chanuka je sviatok, ktorý sa začína 25. dňa v židovskom mesiaci kislev a trvá osem dní. Keď sa Izraeliti pred viac ako dvomi tisíckami rokov vymanili spod gréckej moci, znovu chceli zasvätiť Chrám zapálením sviet- nika s večným svetlom. Našli však len jednu malú nádobku s čistým posvätným olivovým olejom. Vyrobenie nového oleja by trvalo osem dní a malá nádoba mohla vydržať horieť len jeden deň. Židovská tradícia však hovorí, že sa stal zázrak a toto malé množstvo oleja vydržalo svietiť po celých osem dní. Na pripomienku znovuzasvätenia Chrámu Židia každý deň Chanuky zapaľujú na osemramennom svietniku zvanom chanukija o jednu sviečku viac, až v posledný deň sviatku svieti všetkých osem sviečok. Chanukové sviečky sa zapaľujú len po súmraku. Cieľom je, aby osvetlili temnotu sveta. Chanuka pripomína, že aj v tých najtemnejších okamihoch môže svetlo vedomosti jasne žiariť. Chanukové sviečky drží svietnik s deviatimi ramenami. To deviate slúži na upevnenie sviečky šámesa, čiže pomocníka, ňou sa zapaľujú ostatné. Chanukové svetlá sú posvätné. Ako sa hovorí v modlitbe po zažnutí chanukije „nie je nám dovolené používať ich, smieme sa na ne len dívať, aby sme ďakovali a vzdávali chválu... za Tvoje divy a za pomoc Tvoju“. Potvrdzuje sa nadradenosť duchovného svetla nad hrubým materializmom, Božskej múdrosti nad ľudskými obmedzeniami. Jedným z prikázaní, súvisiacich so zapaľova- ním chanukových sviečok, je osobitné umiestnenie chanukije. Zapaľuje sa buď pri vchode, alebo v prednom okne, aby ju bolo vidieť z ulice, pretože nestačí vniesť svetlo len do svojho vlastného súkromia, ale treba ho šíriť aj ďalej. Ide o verejné znamenie, že Židia uznávajú zázrak. Či už tým zázrakom bol osemdňový plameň alebo víťazstvo malej židovskej armády nad mocným impériom. Chanuka tento rok potrvá od 20. do 28. decembra V utorok večer 20. decembra sa vo všetkých židovských domácnostiach na celom svete rozsvieti prvá chanuková sviečka. Chanukija sa rozsvecuje buď pri vchode, alebo v prednom okne, Chanuka symbolizuje, že aj v najzložitejších časoch možno veriť v zázraky. Rozsvecovanie sviečok 20. 12. – zapaľuje sa „pomocník“ a ním prvá sviečka „pomocníkom“ sa zapaľuje: 21. 12. – druhá sviečka 22. 12. – tretia sviečka 23. 12. – štvrtá sviečka 24. 12. – piata sviečka 25. 12. – šiesta sviečka 26. 12. – siedma sviečka 27. 12. – ôsma sviečka 28. 12. – posledný deň sviatku Chanuka v najbližších rokoch r. 2012: 8. – 16. 12. r. 2013: 27. 11. – 5. 12. r. 2014: 16. – 24. 12. r. 2015: 6. – 14. 12. Zvyky Hra Dreidel Na Chanuku je rodina spolu, hrajú sa hry, tradič- ným jedlom sú šišky. Tradičnou chanukovou hrou je Dreidel. Štvorstranný vĺčko, v hebrejčine sa tiež nazýva s´vivon. Na každej jeho strane je hebrejské písmenko: nun, gimel, hey a šin. Písmená predstavujú vetu: „Nes Gadol Hayah Šam - tam sa stal veľký zázrak.“ Každý hráč dá do spoločného banku zopár hrozienok, cukríkov alebo orieškov. Potom hráči jeden za druhým vrtia dreidlom. Nun znamená nič - nič nevyhráš, nič neprehráš. Gimel znamená, že všetko berieš. Hey znamená, že vyhráš polovicu toho, čo je v banku. Šin znamená, že si prehral a do banku musíš dať viac. Pôvod tejto zábavnej detskej hry má zaujímavé pozadie. Sýrčania vyhlásili učenie alebo študovanie Tóry za zločin, ktorý sa trestal smrťou alebo žalárom. Deti sa však potajomky vzdorovito učili, a keď ich zazreli sýrske stráže, predstierali, že sa hrajú nevinnú hru s vĺčkom. Tradičné chanukové jedlá Aj Chanuka má svoje typické jedlá, ktoré sa počas oslavy tohto osemdňového sviatku zvyknú pripravovať a konzumovať. Keďže Chanuka – sviatok svetiel je úzko spätý s olejom (ten chýbal do svietnika v chráme a ako zázrakom jednodňové množstvo vydržalo osem dní), aj chanukové jedlá majú vždy nejakú spoji- tosť s olejom a väčšinou sú to pečené alebo fritované pochúťky. POLUSOVINY • 5 /2011FESTIVAL VIANOC Adventné a vianočné zvyky českých domácností sú tým sloven- ským veľmi podobné. Naprieč krajinou síce nájdeme lokálne špecifiká, napríklad mikulášske sprievody v dedinách na čes- nejších rodín, kde neboli peniaze na drevené hračky, a tiež betlehemy – tradičné symboly Vianoc. Pečivo sa predávalo VIANOČNÉ SVIATKY V ČESKU Adventné a vianočné zvyky českých domácností sú tým sloven- betlehemy – tradičné symboly Vianoc. Pečivo sa predávalo nejších rodín, kde neboli peniaze na drevené hračky, a tiež betlehemy – tradičné symboly Vianoc. Pečivo sa predávalo História Jeden z najvýznamnejších a súčasne najobľúbenejších židov- ských sviatkov sa nazýva aj SVIATOK SVETIEL. Je spomienkou Rozsvecovanie sviečok ŽIDOVSKÉ VIANOCE NEEXISTUJÚ. ZAČÍNA SA CHANUKA SVIATOK SVETIEL Príprava vizovického pečiva a postup. Do misky nasypeme 1 kg hladkej múky, vyhĺbime jamku, do nej nalejeme 4 dl vody. Suroviny dôkladne spracujeme na cesto, až kým nevznikne tuhá hladká hmota bez hrudiek. Takto vypracované cesto zabalíme do fólie a na niekoľko hodín uložíme do chladničky. Po vytiahnutí z chladničky môžeme začať tvoriť pečivo. Nožom odkrojíme potrebné množstvo cesta a modelu- jeme z neho napr. pletené vrkoče, figúrky, zvieratká, resp. iné tvary podľa fantázie. Každé správne vizovické pečivo musí obsahovať päť základných techník. Krájanie - napr. okraje krídeliek, strihanie (zobáčiky vtáčikov), vpichovanie (očká, ústa), mašličkovanie a odtlačo- vanie. Špičkou noža sa na ceste robí vrúbkovanie. Nožnicami sa cesto rôzne zastriháva a na konečné ozdobenie vytvorených tvarov sa používa rôzne korenie. Poslednou fázou je pečenie. Vyrobené ozdoby rozložíme na suchý plech a necháme asi 3 hodiny oschnúť. Pred samotným pečením ešte pečivo potrieme rozšľahaným vajcom, aby získalo lesk. Potom ho vložíme do trúby a sušíme pri 500 °C aspoň tri hodiny. Hotové pečivo sa ešte môže ozdobiť mašličkami. tvoriť pečivo. Nožom odkrojíme potrebné množstvo cesta a modelu- na suchý plech a necháme asi 3 hodiny oschnúť. Pred samotným rôzne korenie. Poslednou fázou je pečenie. Vyrobené ozdoby rozložíme Nun Gimel Hay Šin Nun Gimel Hay Šin Nun Gimel Hay Šin Nun Gimel Hay Šin Latkes (zemiakové placky) Latkes sú asi najtypickejším chanukovým jedlom.Z pohľadunášhoregiónusa,samo- zrejme, židovská jedinečnosť latkes stráca, keďže zemiakové placky, či už pod menom haruľa, podlesníky atď., sú pova- žované za typické slovenské jedlo. Zemiaky nastrúhame na jemnom strúhadle. Prelisujeme do nich cesnak, pridáme soľ, koreniny a celé vajíčko a dobre premiešame. Pridáme múku a opäť dobre premiešame. Na panvici rozpálime olej na vysmážanie (môže byť aj olivový, určený na tepelnú úpravu) v primeranom množstve, ale v zásade len toľko, aby sa nám placky nelepilinapanvicu.Potomnaberačkoudávkujemezemiakovécesto na panvicu tak, že cesto na panvici roztiahneme do tvaru placky adozlatistaopekámepoobochstranách.Postupnetaktopripravíme niekoľko kusov latkes. Latkes sú asi najtypickejším chanukovým jedlom.Z pohľadunášhoregiónusa,samo- zrejme, židovská jedinečnosť latkes stráca, keďže zemiakové placky, či už pod menom haruľa, podlesníky atď., sú pova- Sufganijot (Chanukové šišky) Okrem latkes sú druhým najtypickejším jedlom Chanuky šišky. Ide o tradičné jedlo sefardských, ale aj poľských a stredo- európskych Židov a sú veľmi obľúbené aj v samotnom Izraeli. Zmiešame všetky ingrediencie okrem vody a kvasníc. Z kvasníc si pripravíme kvások v teplej vode s troškou cukru. Kvások pri- dáme do cesta a začneme ho pomaly miesiť. Ak sa rozhodneme pre elektrický mixér, používame metličky (háky) na miesenie cesta. Postupne pridávame vodu alebo sójové mlieko, až kým nevypracujeme cesto, ktoré sa dá ľahko dostať z misy, ale ešte trochu lepí. Cesto necháme vykysnúť na dvojnásobný objem, potom ho stlačíme naspäť na spodok misy (stačí úder rukou do stredu cesta) a necháme ho opäť vykysnúť na dvojnásobný objem. Medzi- tým rozpálime olej na teplotu vhodnú na vysmážanie. Keď už cesto druhýkrát vykyslo, začneme formovať šišky ľubovoľného tvaru a pra- žíme ich na oleji do zlatista z oboch strán. Po vysmažení ich vyberieme a ukladáme na pijavý papier, aby sa z nich odstránil prebytočný olej. adozlatistaopekámepoobochstranách.Postupnetaktopripravíme Okrem latkes sú druhým najtypickejším jedlom Chanuky šišky. Ide o tradičné jedlo ale aj poľských a stredo- a sú veľmi obľúbené Ingrediencie: Ingrediencie: 1 kg polohrubej múky 200 g cukru 1 bal. vanilkového cukru 6 väčších zemiakov 2 dl oleja na vysmážanie 1 lyžička soli 1 vajíčko 60 g kvasníc voda alebo sójové mlieko 2-3 strúčiky cesnaku 2 lyžice macesovej múky 1 lyžička soli 1 vajíčko olej na vysmážanie ¼ lyžičky mletého čierneho korenia 1 lyžička majoránky alebo bazalky Jeden z najvýznamnejších a súčasne najobľúbenejších židov- SVIATOK SVETIEL podľa fantázie. Každé správne vizovické pečivo musí obsahovať päť základných techník. Krájanie - napr. okraje krídeliek, strihaniezákladných techník. Krájanie - napr. okraje krídeliek, strihanie rôzne zastriháva a na konečné ozdobenie vytvorených tvarov sa používa rôzne korenie. Poslednou fázou je pečenie. Vyrobené ozdoby rozložíme nejších rodín, kde neboli peniaze na drevené hračky, a tiež Dreidel - štvorstranný

ZABEZPEČUJEME: - VÝBER NAJVÝHODNEJŠEJ HYPOTÉKY ZOHĽADŇUJÚCE VAŠE POTREBY - PREDAJ VAŠEJ NEHNUTEĽNOSTI A AKTUÁLNU PONUKU NEHNUTEĽNOSTÍ NÁJDETE NA WWW.FLEXICO.SK CELÝ PROCES VYBAVOVANIA HYPOTÉKY JE Centrum Hypoték nájdete na prízemí na Wall street. ZDARMA. KONTAKT: siposova@flexico.sk, tel. 0904 755 647 C M Y CM MY CY CMY K inz_Centrum_hypotek5.pdf 1 14.11.11 17:48 KUCHYNE A NÁBYTOK ZNAČKOVÉ KuchyNsKÉ štúdiO Nájdete nás na 1. poschodí. fArebNých dVierOK171 20 MOdelOV Kuchýň fArieb KOrpusOV11 www.decodom.sk Máte chuť na rozmanitosť? Tak u nás ste správne. Ponúkame široký výber tmavého chleba, bio- chleba, chrumkavého, čerstvo pečeného pečiva, pre maškrtné jazýčky sladké pečivo, koláče, zákusky a na rýchle občerstvenie výživné plnené pečivo. Tešíme sa na Vašu návštevu. Máme pre vás otvorené denne Pondelok – sobota 7.30 h – 21.00 h Nedeľa 8.00 h – 21.00 h office@naglreiter.sk www.naglreiter.sk nájdete nás na 5th Avenue na prízemí Nová predajňaNová predajňa Skvelé darčeky nielen pre mužov