V záhrade
V záhrade
http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/Marcela Bieliková
V záhrade
a dalšie príbehy
´
http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/2
http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/3
http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/© Advent-Orion, s. r. o., Vrútky, 2017
Ilustrácie © Darina Krygielová
ISBN 978 - 80 - 8071 - 200 - 6
http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/Marcela Bieliková
V ZÁHRADE
a dalšie príbehy
´
http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/6
http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/7
ŠTYRI ČOKOLÁDOVÉ
VAJÍČKA
Celá trieda bola v to pondelkové ráno hore
nohami. Len čo pani učiteľka prišla do triedy,
oznámila žiakom, že budú písať test. A ten, kto
dosiahne najviac správnych odpovedí, dostane
darček. Nepovedala, čo presne. Prezradila len,
že to bude aj pekné, aj chutné. Pri poslednom
slove sa všetkým žiakom zbehli v ústach slinky.
„Hm, niečo chutné! Dal by som si to aj hneď!“
zvolal Tomáš.
„Aj ja,“ ozval sa Erik, ktorému mama ráno za-
budla pribaliť desiatu, pretože mala veľa práce
s chystaním mladších súrodencov do škôlky.
„Ja by som chcela radšej niečo pekné,“ po-
vzdychla si Saška.
http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/8
„Som zvedavý, kde to má odložené,“ uvažoval
nahlas Peter. „Možno by sme mohli nakuknúť
pod stôl, keď sa nebude pozerať.“
No pani učiteľka to začula. „Nie, nikto nebude
nikam nakukovať,“ povedala. „Odložila som to
na bezpečné miesto. A nikto to neuvidí, kým
nedopíšeme test.“
Peter sa začervenal. Ľutoval, že sa vôbec ozval.
Mal radšej mlčať.
Pani učiteľka rozdala testy a všetci sa pustili
čo najusilovnejšie písať. Keď sa na niečo spýta-
la, takmer všetky ruky vyleteli hore. Každý sa
snažil, ako najlepšie vedel. Keď žiaci dopísali,
v triede zavládlo hrobové ticho. Kdekto dúfal,
že práve on získa pekný a chutný darček.
Hodiny sa doslova vliekli, kým pani učiteľka
opravila testy. Tomáš, Peter i Saška si boli istí,
že získajú vytúženú odmenu. Chudák Erik bol
stále hladnejší. No aj on si v duchu predstavo-
http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/9
http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/10
val, čo by urobil s darčekom, keby vyhral. Každý
žiak v triede rozmýšľal o tom istom.
„Tak,“ ozvala sa po dlhej chvíli pani učiteľka,
„test je opravený. Môžem vám prezradiť meno
žiaka, ktorý získa darček.“
V triede nastalo ticho, že by bolo počuť špen-
dlík padnúť na zem.
„Asi to budem ja,“ zašepkal Peter Saške.
Pani učiteľka to opäť začula. Aké dobré uši
majú niektoré učiteľky! „Obávam sa, že ty to
nie si, Peter,“ povedala. „Cenu získava...“
„Saška? Tomáš? Dušan? Zorka? Slávka?“ zbo-
rovo hádala meno víťaza celá trieda.
„Nie,“ povedala pani učiteľka a usmiala sa.
„Neuhádli ste. Víťazom je Erik. Získal o bod
viac než Saška.“ A otvorila zásuvku na katedre,
vyberúc z nej veľké, krásne zabalené čokoládové
vajíčko.
„Aké pekné!“ zašumelo v triede. „Erik, ty máš
šťastie!“
http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/11
„Moment,“ upokojovala pani učiteľka deti.
„V tejto škatuľke mám aj druhú cenu.“
Všetci načiahli krky a uvideli štyri malé čoko-
ládové vajíčka. Tiež vyzerali dobre, ale neboli tak
pekne zabalené ani také veľké. Erik sa začerve-
nal, vstal z miesta a vybral sa k pani učiteľke,
aby si prevzal cenu. Odrazu však zastal, chvíľu
si prezerajúc veľké vajíčko a chvíľu štyri malé.
Pani učiteľka sa naňho usmiala a povedala,
že ju potešilo, ako dobre napísal test. Načiahla
ruku a podávala mu veľké čokoládové vajíčko.
No Erik si ho nevzal. Držal ruky za chrbtom
a ešte viac sa začervenal.
„Mohol by som si vziať radšej druhú cenu,
prosím?“ spýtal sa po chvíli nesmelo.
Všetci zostali zarazení a pani učiteľka načas
stratila reč. Myslela si, že v triede niet žiaka,
ktorý by odmietol veľké čokoládové vajíčko.
No Erik bol vždy dobrý chlapec a zrejme mal
dôvod, prečo chce radšej druhú cenu. Preto mu
http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/32
DARČEK
OTECKOVI
Dorotka mala veľkú starosť. Blížili sa ockove
narodeniny a ona nevedela vymyslieť, čo by
mu mohla darovať. Zdalo sa jej, že ocko má
všetko. Vreckovky? Má. Penu na holenie? Aj tú
má. Náradie do dielne? Má. Kravatu? Ocko nie
je rád, keď mu niekto kúpi kravatu. Vždy vraví,
že človek si musí sám vybrať kravatu, aká sa mu
páči. Ponožky? Možno by nejaké potreboval, ale
na ponožkách nie je nič pekné ani romantické.
Och, čo by len mohlo malé dievčatko kúpiť oc-
kovi ako narodeninový darček?
Nakoniec sa Dorotka rozhodla poradiť s ma-
mičkou. „Mami, čo by som mohla kúpiť ockovi
na narodeniny?“ spýtala sa jej. „Nemôžem prísť
na nič, čo nemá a čo by potreboval.“
http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/33
„Veru ani ja neviem,“ odpovedala jej mamička.
„Možno by sa mu zišlo niečo do auta.“
„No to by bolo asi drahé,“ zamyslela sa Dorotka.
„Máš pravdu,“ súhlasila mamička. „Maličkosti,
ktoré sa mu páčia alebo ich potrebuje, si kúpi
sám – a veľké veci sú pridrahé. Myslím, že naj-
lepšie bude, ak sa spýtaš priamo ocka. Možno
ti bude vedieť poradiť.“
„Nerada by som sa pýtala jeho, pretože po-
tom to už nebude prekvapenie. A keď to nie je
prekvapenie, nebol by to ani darček, no nie?“
„Neviem však, čo iné by som ti poradila,“
priznala mama.
Dorotka o tom ešte dlho rozmýšľala, no napo-
kon sa rozhodla poslúchnuť mamičkinu radu.
„Ocko,“ oslovila ho raz večer, „musím sa ťa
spýtať na niečo veľmi dôležité.“
„Na čo také, miláčik?“ obrátil sa na Dorotku
ocko, zdvihol ju a posadil si ju na kolená. „Je
to tajomstvo?“
http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/34
„Áno, veľké,“ priznala Dorotka. „Zrejme o tom
nevieš, ale musím sa ťa na to spýtať.“
„Tak von s tým,“ posmelil ju ocko. „Nikomu
to nepoviem.“
„Je to o tvojich narodeninách,“ povedala Do-
rotka. „Veľa som rozmýšľala, čo ti dať na ne ako
darček, ale nič som nevymyslela. Preto sa ťa
chcem spýtať, čo by ti urobilo radosť.“
Ocko si Dorotku pritiahol bližšie k sebe a po-
vedal: „Je od teba veľmi milé, že na mňa myslíš.
A to je pre mňa najkrajší darček.“
„Ja viem,“ povedala Dorotka, „ale chcem ti aj
čosi dať. No neviem čo. Kravatu mi kúpiť nedo-
volíš, ponožky ti kúpiť nechcem a...“
„Dorotka, si veľmi milá, ale...“
„Ocko, povedz mi, čo by si chcel,“ prerušila
ho Dorotka.
„Budem musieť porozmýšľať,“ odvetil napokon
ocko a zvraštil čelo.
Dorotka ho sledovala a trpezlivo čakala.
http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/35
http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/36
„Už to mám!“ zvolal po chvíli a oči mu za-
žiarili. „Spomenul som si na niečo, čo by som
veľmi chcel.“
„Ako dobre!“ potešila sa Dorotka. „Čo to je?“
„Chcel som to už veľmi dávno,“ povedal ocko
tajomným hlasom. „A viac než čokoľvek iné na
svete.“
„Som taká rada, že si niečo vymyslel,“ posme-
ľovala ho Dorotka. „Dúfam, že to nebude príliš
drahé.“
„Nie, nemyslím si, že to bude drahé. Som
si istý, že si to budeš môcť dovoliť,“ odvetil
ocko.
„Tak mi to rýchlo prezraď,“ naliehala Dorotka.
„Dobre, poviem ti to. Najviac zo všetkých
darčekov, ktoré mi môžeš dať, by ma potešil
sľub.“
„Sľub?“ zopakovala Dorotka a zvážnela. „Ale
veď sľub nie je darček.“
„Tento by mohol byť,“ nedal sa odbiť ocko.
http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/37
„A čo by som ti mala sľúbiť?“
„Bol by to sľub, že budeš vždy hovoriť pravdu.“
Dorotka zvážnela ešte viac. Spomenula si, ako
nedávno klamala a ocko to zistil. Spomenula si
tiež, koľkokrát klamala a vymýšľala si a potom
rozmýšľala, či na to ocko prišiel...
„Tento darček by mal pre mňa väčšiu cenu než
všetky vreckovky, kravaty, ponožky či cukríky
sveta. Tento darček by bol pre mňa dokonca
vzácnejší než nové auto, keby si mi ho mohla
kúpiť.“
Dorotka nenachádzala slová, premýšľala.
„Tak čo, si ochotná dať mi takýto darček?“
spýtal sa jej ocko. „Budem si ho veľmi ceniť.“
„Porozmýšľam o tom,“ odvetila Dorotka, zo-
šmykla sa ockovi z kolien a rozbehla sa do svojej
izby.
Keď nastal deň ockových narodenín, ráno pri
raňajkách si našiel pod tanierom obálku s ná-
pisom: „Veľmi osobné. Tajomstvo.“ A v obálke
http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/38
bol krátky text napísaný Dorotkinou rukou:
„Milý ocko, sľubujem, že s pomocou Pána Ježiša
budem odteraz hovoriť vždy pravdu. Ľúbim Ťa.
Tvoja Dorotka.“
„To je najkrajší darček, aký si mi mohla dať!“
zvolal ocko, objal Dorotku a vybozkával ju. Po-
skladal obálku, vložil si ju do vrecka a sadol si
k raňajkám. Tak mu nechutili už veľmi dávno.
http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/OBSAH
Štyri čokoládové vajíčka 7
Svet patrí Bohu 13
Celá pravda 18
Príklad 24
Viera 28
Darček oteckovi 32
Ako byť priateľom 39
Anjeli na Amazonke 43
Materinská láska 48
V záhrade 55
Modlitba 60
Rozbitá lampa 66
Len minútku, mami... 70
Zvonček 76
Brigáda 82
Malý misionár 89
Studňa 93
Príšera 98
Nákladiak 103
Sám doma 109
Púpavy 114
Elektrické oči 121
Eliškina záhrada 128
Stratený psík 133
Narodeninová oslava 138
Dve vrecká, prosím 143
V obchode 149
Kamaráti 153
Puzzle 160
Takmer zlý deň 164
Dvadsať minút 168
Najdôležitejšia prísada 173
Malý tieň 178
Sviečka a záružlie 184
http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/Zozbierala a upravila Marcela Bieliková
Ilustrovala Darina Krygielová
Jazyková redakcia Tomáš Mikolaj
Technická redakcia Miroslav Priehradný
V edícii Filip vydal Advent-Orion, s. r. o., Vrútky
Prvé vydanie, 2017
www.adventorion.sk
Vytlačili Těšínske papírny, s. r. o.
ISBN 978 - 80 - 8071 - 200 - 6
V ZÁHRADE
a dalšie príbehy
´
http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/