V záhrade



http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/

Marcela Bieliková V záhrade a dalšie príbehy ´

http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/

2

http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/

3

http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/

© Advent-Orion, s. r. o., Vrútky, 2017 Ilustrácie © Darina Krygielová ISBN 978 - 80 - 8071 - 200 - 6

http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/

Marcela Bieliková V ZÁHRADE a dalšie príbehy ´

http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/

6

http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/

7 ŠTYRI ČOKOLÁDOVÉ VAJÍČKA Celá trieda bola v to pondelkové ráno hore nohami. Len čo pani učiteľka prišla do triedy, oznámila žiakom, že budú písať test. A ten, kto dosiahne najviac správnych odpovedí, dostane darček. Nepovedala, čo presne. Prezradila len, že to bude aj pekné, aj chutné. Pri poslednom slove sa všetkým žiakom zbehli v ústach slinky. „Hm, niečo chutné! Dal by som si to aj hneď!“ zvolal Tomáš. „Aj ja,“ ozval sa Erik, ktorému mama ráno za- budla pribaliť desiatu, pretože mala veľa práce s chystaním mladších súrodencov do škôlky. „Ja by som chcela radšej niečo pekné,“ po- vzdychla si Saška.

http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/

8 „Som zvedavý, kde to má odložené,“ uvažoval nahlas Peter. „Možno by sme mohli nakuknúť pod stôl, keď sa nebude pozerať.“ No pani učiteľka to začula. „Nie, nikto nebude nikam nakukovať,“ povedala. „Odložila som to na bezpečné miesto. A nikto to neuvidí, kým nedopíšeme test.“ Peter sa začervenal. Ľutoval, že sa vôbec ozval. Mal radšej mlčať. Pani učiteľka rozdala testy a všetci sa pustili čo najusilovnejšie písať. Keď sa na niečo spýta- la, takmer všetky ruky vyleteli hore. Každý sa snažil, ako najlepšie vedel. Keď žiaci dopísali, v triede zavládlo hrobové ticho. Kdekto dúfal, že práve on získa pekný a chutný darček. Hodiny sa doslova vliekli, kým pani učiteľka opravila testy. Tomáš, Peter i Saška si boli istí, že získajú vytúženú odmenu. Chudák Erik bol stále hladnejší. No aj on si v duchu predstavo-

http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/

9

http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/

10 val, čo by urobil s darčekom, keby vyhral. Každý žiak v triede rozmýšľal o tom istom. „Tak,“ ozvala sa po dlhej chvíli pani učiteľka, „test je opravený. Môžem vám prezradiť meno žiaka, ktorý získa darček.“ V triede nastalo ticho, že by bolo počuť špen- dlík padnúť na zem. „Asi to budem ja,“ zašepkal Peter Saške. Pani učiteľka to opäť začula. Aké dobré uši majú niektoré učiteľky! „Obávam sa, že ty to nie si, Peter,“ povedala. „Cenu získava...“ „Saška? Tomáš? Dušan? Zorka? Slávka?“ zbo- rovo hádala meno víťaza celá trieda. „Nie,“ povedala pani učiteľka a usmiala sa. „Neuhádli ste. Víťazom je Erik. Získal o bod viac než Saška.“ A otvorila zásuvku  na katedre, vyberúc z nej veľké, krásne zabalené čokoládové vajíčko. „Aké pekné!“ zašumelo v triede. „Erik, ty máš šťastie!“

http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/

11 „Moment,“ upokojovala pani učiteľka deti. „V tejto škatuľke mám aj druhú cenu.“ Všetci načiahli krky a uvideli štyri malé čoko- ládové vajíčka. Tiež vyzerali dobre, ale neboli tak pekne zabalené ani také veľké. Erik sa začerve- nal, vstal z miesta a vybral sa k pani učiteľke, aby si prevzal cenu. Odrazu však zastal, chvíľu si prezerajúc veľké vajíčko a chvíľu štyri malé. Pani učiteľka sa naňho usmiala a povedala, že ju potešilo, ako dobre napísal test. Načiahla ruku a podávala mu veľké čokoládové vajíčko. No Erik si ho nevzal. Držal ruky za chrbtom a ešte viac sa začervenal. „Mohol by som si vziať radšej druhú cenu, prosím?“ spýtal sa po chvíli nesmelo. Všetci zostali zarazení a pani učiteľka načas stratila reč. Myslela si, že v triede niet žiaka, ktorý by odmietol veľké čokoládové vajíčko. No Erik bol vždy dobrý chlapec a zrejme mal dôvod, prečo chce radšej druhú cenu. Preto mu

http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/

32 DARČEK OTECKOVI Dorotka mala veľkú starosť. Blížili sa ockove narodeniny a ona nevedela vymyslieť, čo by mu mohla darovať. Zdalo sa jej, že ocko má všetko. Vreckovky? Má. Penu na holenie? Aj tú má. Náradie do dielne? Má. Kravatu? Ocko nie je rád, keď mu niekto kúpi kravatu. Vždy vraví, že človek si musí sám vybrať kravatu, aká sa mu páči. Ponožky? Možno by nejaké potreboval, ale na ponožkách nie je nič pekné ani romantické. Och, čo by len mohlo malé dievčatko kúpiť oc- kovi ako narodeninový darček? Nakoniec sa Dorotka rozhodla poradiť s ma- mičkou. „Mami, čo by som mohla kúpiť ockovi na narodeniny?“ spýtala sa jej. „Nemôžem prísť na nič, čo nemá a čo by potreboval.“

http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/

33 „Veru ani ja neviem,“ odpovedala jej mamička. „Možno by sa mu zišlo niečo do auta.“ „No to by bolo asi drahé,“ zamyslela sa Dorotka. „Máš pravdu,“ súhlasila mamička. „Maličkosti, ktoré sa mu páčia alebo ich potrebuje, si kúpi sám – a veľké veci sú pridrahé. Myslím, že naj- lepšie bude, ak sa spýtaš priamo ocka. Možno ti bude vedieť poradiť.“ „Nerada by som sa pýtala jeho, pretože po- tom to už nebude prekvapenie. A keď to nie je prekvapenie, nebol by to ani darček, no nie?“ „Neviem však, čo iné by som ti poradila,“ priznala mama. Dorotka o tom ešte dlho rozmýšľala, no napo- kon sa rozhodla poslúchnuť mamičkinu radu. „Ocko,“ oslovila ho raz večer, „musím sa ťa spýtať na niečo veľmi dôležité.“ „Na čo také, miláčik?“ obrátil sa na Dorotku ocko, zdvihol ju a posadil si ju na kolená. „Je to tajomstvo?“

http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/

34 „Áno, veľké,“ priznala Dorotka. „Zrejme o tom nevieš, ale musím sa ťa na to spýtať.“ „Tak von s tým,“ posmelil ju ocko. „Nikomu to nepoviem.“ „Je to o tvojich narodeninách,“ povedala Do- rotka. „Veľa som rozmýšľala, čo ti dať na ne ako darček, ale nič som nevymyslela. Preto sa ťa chcem spýtať, čo by ti urobilo radosť.“ Ocko si Dorotku pritiahol bližšie k sebe a po- vedal: „Je od teba veľmi milé, že na mňa myslíš. A to je pre mňa najkrajší darček.“ „Ja viem,“ povedala Dorotka, „ale chcem ti aj čosi dať. No neviem čo. Kravatu mi kúpiť nedo- volíš, ponožky ti kúpiť nechcem a...“ „Dorotka, si veľmi milá, ale...“ „Ocko, povedz mi, čo by si chcel,“ prerušila ho Dorotka. „Budem musieť porozmýšľať,“ odvetil napokon ocko a zvraštil čelo. Dorotka ho sledovala a trpezlivo čakala.

http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/

35

http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/

36 „Už to mám!“ zvolal po chvíli a oči mu za- žiarili. „Spomenul som si na niečo, čo by som veľmi chcel.“ „Ako dobre!“ potešila sa Dorotka. „Čo to je?“ „Chcel som to už veľmi dávno,“ povedal ocko tajomným hlasom. „A viac než čokoľvek iné na svete.“ „Som taká rada, že si niečo vymyslel,“ posme- ľovala ho Dorotka. „Dúfam, že to nebude príliš drahé.“ „Nie, nemyslím si, že to bude drahé. Som si istý, že si to budeš môcť dovoliť,“ odvetil ocko. „Tak mi to rýchlo prezraď,“ naliehala Dorotka. „Dobre, poviem ti to. Najviac zo všetkých darčekov, ktoré mi môžeš dať, by ma potešil sľub.“ „Sľub?“ zopakovala Dorotka a zvážnela. „Ale veď sľub nie je darček.“ „Tento by mohol byť,“ nedal sa odbiť ocko.

http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/

37 „A čo by som ti mala sľúbiť?“ „Bol by to sľub, že budeš vždy hovoriť pravdu.“ Dorotka zvážnela ešte viac. Spomenula si, ako nedávno klamala a ocko to zistil. Spomenula si tiež, koľkokrát klamala a vymýšľala si a potom rozmýšľala, či na to ocko prišiel... „Tento darček by mal pre mňa väčšiu cenu než všetky vreckovky, kravaty, ponožky či cukríky sveta. Tento darček by bol pre mňa dokonca vzácnejší než nové auto, keby si mi ho mohla kúpiť.“ Dorotka nenachádzala slová, premýšľala. „Tak čo, si ochotná dať mi takýto darček?“ spýtal sa jej ocko. „Budem si ho veľmi ceniť.“ „Porozmýšľam o tom,“ odvetila Dorotka, zo- šmykla sa ockovi z kolien a rozbehla sa do svojej izby. Keď nastal deň ockových narodenín, ráno pri raňajkách si našiel pod tanierom obálku s ná- pisom: „Veľmi osobné. Tajomstvo.“ A v obálke

http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/

38 bol krátky text napísaný Dorotkinou rukou: „Milý ocko, sľubujem, že s pomocou Pána Ježiša budem odteraz hovoriť vždy pravdu. Ľúbim Ťa. Tvoja Dorotka.“ „To je najkrajší darček, aký si mi mohla dať!“ zvolal ocko, objal Dorotku a vybozkával ju. Po- skladal obálku, vložil si ju do vrecka a sadol si k raňajkám. Tak mu nechutili už veľmi dávno.

http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/

OBSAH Štyri čokoládové vajíčka 7 Svet patrí Bohu 13 Celá pravda 18 Príklad 24 Viera 28 Darček oteckovi 32 Ako byť priateľom 39 Anjeli na Amazonke 43 Materinská láska 48 V záhrade 55 Modlitba 60 Rozbitá lampa 66 Len minútku, mami... 70 Zvonček 76 Brigáda 82 Malý misionár 89 Studňa 93 Príšera 98 Nákladiak 103 Sám doma 109 Púpavy 114 Elektrické oči 121 Eliškina záhrada 128 Stratený psík 133 Narodeninová oslava 138 Dve vrecká, prosím 143 V obchode 149 Kamaráti 153 Puzzle 160 Takmer zlý deň 164 Dvadsať minút 168 Najdôležitejšia prísada 173 Malý tieň 178 Sviečka a záružlie 184

http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/

Zozbierala a upravila Marcela Bieliková Ilustrovala Darina Krygielová Jazyková redakcia Tomáš Mikolaj Technická redakcia Miroslav Priehradný V edícii Filip vydal Advent-Orion, s. r. o., Vrútky Prvé vydanie, 2017 www.adventorion.sk Vytlačili Těšínske papírny, s. r. o. ISBN 978 - 80 - 8071 - 200 - 6 V ZÁHRADE a dalšie príbehy ´

http://www.floowie.com/sk/citaj/pribehy-v-zahrade/