STROJÁRSTVO/STROJÍRENSTVÍ 12/2011

EUROPEAN ENGINEERING MAGAZINE | TRENDOVÉ INFORMÁCIE – ÚSPECH A ZISK 12/2011 Rozhovor s M. Cagalom Dobrý rok na podnikanie Osobnosti vedy a techniky ročník XV. 3 € / 90 Kč www.engineering.sk Systémový integrátor robotov KUKA Systémový integrátor robotov KUKA

2

22. – 25. 5. 2012 19. medzinárodný strojársky veľtrh Medzinárodný Strojársky Veltrh WWW.AGROKOMPLEX.SK

Z obsahu... From the Contents... 48 Dobrý rok na podnikanie Good Year for Business Enterprise 42 Obráběcí centrum v těžebním průmyslu Machining Centre in Mining Industry 26 Systémový integrátor robotov System Integrator of Robots Návraty k MSV Brno Returns to MSV Brno 24 Minulosť a súčasnosť umelej inteligencie History and Present of Artificial Intelligence 79-90 Príloha Enclosure 52 6 Naše postavenie sa neoslabilo Our Status Is Not Weak Teamcenter – nástroj zvýšenia produktivity konštruktéra Teamcenter – Tool of Designer’s Productivity Increasing 16 60 Dobrá veda sa robí aj na Slovensku Fine Science Is Done as well as in Slovakia media/st ďalej vydáva:

15 Ján Minár šéfredaktor Editorial Vážení obchodní partneri, ďakujeme vám za prejavenú dôveru a spoluprácu v uplynulom roku a zároveň vám prajeme veľa osobných a pracovných úspechov do nového roka! Pri pohľade z obloka nebadať, že sa blíži koniec roka. Jeseň sťa by ani neakceptovala fakt, že zima je za dverami. O niekoľko dní utíchne ruch v podnikoch, firmách, na cestách – privítame najkrajšie sviatky roka – Vianoce. Avšak ich atmosféru ešte akosi nestíhame vnímať, roboty do konca roka je, našťastie, ešte dosť. Našťastie dosť roboty… Štatistiky však Slovensku opäť hrozia takmer 14-percentnou mierou nezamestnanosti. Malá, proexportne, a navyše na úzky segment tovaru orientovaná ekonomi- ka v čase turbulentných výkyvov eurozóny, nemôže ani nič iné očakávať. Takže, zvykajme, si – povie fatalista. Ciest, ako dostať ekonomiku o level vyššie je niekoľko. Základným predpokla- dom je zdravá politická a demokratická atmosféra, kde politici sú služobníkmi občanov, kde štát je nástrojom rozvoja občana, a nie naopak. A tým druhým je technicky vzdelaná generá- cia. Nateraz nám chýba jedno aj druhé… Podnikateľské združenia apelujú na exekutívu, lobujú a snažia sa v rámci svojich možností, v prípade strojárov aj s technickými univerzitami, vyvárať podmienky skvalitnenia vzdelávacie- ho systému, reflektujúceho potreby praxe. Decembrové vydanie mesačníka Strojárstvo/Strojírenství otvárame rozhovorom s preziden- tom strojárskeho zväzu aj o zmysle organizovania sa. Na tému nadväzujeme anketou medzi podnikateľmi. Priestor i pohľad na strojárstvo optikou prezidenta Asociácie zamestnávateľ- ských zväzov a združení. Rok 2011 bol dobrým rokom pre podnikanie, tvrdia výrobcovia obrábacích strojov a náradia. Rozhovor s jedným z lídrov branže prinášame v tradičnom Fóre manažérov. Robotika, automatizácia, umelá inteligencia – obsah pojmov pretavený do reálnych priemysel- ných produktov. O niektorých aspektoch si prečítate v aktuálnom vydaní. Zvárači a povrchári – odbory, bez ktorých si strojárstvo nevieme predstaviť. Sme pravidelným mediálnym partnerom tatranských zváračských dní aj brnianskej zváračskej konferencie, z kto- rých vám prinášame rešerše zaujímavých príspevkov. Pocta ľuďom, ktorí posunuli svoj odbor. Veda a výskum žijú – máme sa čím pochváliť. Aj o tom bol november. Osobnosti vedy a techniky boli spoločenský ocenené a časopis Strojárstvo/ Strojírenství bol tradične pri tom! Decembrové vydanie prináša desiatky zaujímavostí. Prajeme vám pohodové sviatky aj so Strojárstvom/Strojírenstvím!

Milan Cagala Naše postavenie sa neoslabilo TEXT/FOTO: Ján Minár Na pozadí negatívnych javov v ekonomike, stavu domáceho politického prostredia a z toho prameniacej neistej budúcnosti sa medzi priemyselníkmi často skloňuje potreba ich vyššej akcieschopnosti pri obhajovaní svojich záujmov. Vnímanie potreby a smerovania podnikateľských združení je rôzne a zákonite vyplýva z osobných skúseností. Na aktuálnu tému sa rozprávame s prezidentom Zväzu strojárskeho priemyslu Milanom Cagalom. Pán prezident, zaznamenali sme rôzne ná- zory na fungovanie podnikateľských zvä- zov. Aké je teda poslanie ZSP SR v dnešných podmienkach? Zväz strojárskeho priemyslu SR zostáva ver- ný svojmu hlavnému poslaniu, teda integrácii slovenských strojárskych podnikov. Aj naďa- lej sa aktívne zapájame do procesu prípravy a realizácie kolektívneho vyjednávnia, tvorby legislatívy zlepšujúcej podnikateľské prostre- die na Slovensku a  pochopiteľne, medzi priority patrí aj náš aktívny vstup do proce- su tvorby, podpory a umného usmerňovania vzdelanostnej úrovne pracovnej sily potreb- nej pre prax. V čase súčasnej druhej vlny ce- losvetovej krízy venujú naše podniky mimo- riadnu pozornosť potrebe nových kontaktov pre odbyt svojich výrobkov a  služieb. Zväz je koordinátorom spoločných stanovísk jed- notlivých členov na zlepšenie podnikateľské- ho prostredia. Skúsenosti čerpáme aj zo za- hraničia, najmä od sesterských stavovských organizácií, s  ktorými udržiavame čulé od- borné a priateľské styky. Medzinárodná koo- perácia je v súčasnej dobe priam nevyhnut- nosťou, bez ktorej si nevieme predstaviť naše napredovanie. Jej súčasťou sú rôzne medziná- rodné zmluvy o spolupráci a výmene infor- mácií a poznatkov. Štatistiky hovoria o tom, že na Slovensku je okolo 800 firiem podnikajúcich v strojárine. Nie je ich približne 10-percentná organizova- nosť nízka? Zo zmieňovaných približne 800 organizácií je zhruba 150 naozaj výrobných, všetky ostat- né sú prevažne obchodné zastúpenia a or- ganizácie. Naši členovia sa podieľajú na viac ako 70  percentách produkcie slovenského strojárstva, a  to bez automobilového prie- myslu. Takže reči o nízkej členskej základni sú neopodstatnené. Mohli by ste čitateľom – pre predstavu – pri- blížiť vaše aktivity, alebo nazvime to akýmsi odpočtom z činnosti Zväzu? ZSP SR po prvý raz v histórii rozšíril v roku 2011 svoju členskú základňu o  akademic- kú, vedeckú a  výskumnú obec. Našimi členmi sa stali štyri strojnícke fakulty – z  Bratislavy, Žiliny, Košíc a  z  Trnavy, dva ústavy SAV – Ústav merania a Ústav mate- riálov a mechaniky strojov a inovačné cen- trum CEIT zo Žiliny. Okrem toho aj niekoľ- ko stredných odborných škôl strojníckych z  celého Slovenska. Inými slovami, ZSP  SR v  tomto supluje štát a  je koordinátorom a integrujúcim prvkom medzi teóriou a pra- xou. Dávame veľký dôraz na otázky vzdela- nia, a to na stredoškolskej, aj na vysokoškol- skej úrovni. Lobujeme za to, aby štát oveľa viac podporoval štúdium na stredných od- borných a  vysokých školách technického zamerania, špeciálne strojárskeho, lebo po- treba kvalifikovanej pracovnej sily je veľká a títo ľudia začínajú našim podnikom chý- bať. Aktívne sa podieľame aj na tvorbe legis- latívy v NR SR na zlepšenie podnikateľského prostredia, sme hnacím motorom kolek- tívneho vyjednávania za zamestnávateľov 12/2011 \ www.strojarstvo.sk6 T É M A

Verein DeutscherWerkzeugmaschinenfabriken e.V. Corneliusstraße 4 · 60325 Frankfurt am Main Tel. +49 69 756081-0 · Fax +49 69 756081-74 metav@vdw.de · www.metav.de METAV2012 28. februára – 3. marca Düsseldorf www.metav.de Medzinárodný vel’trh výrobnej a automatizacˇnej techniky ALFAcon s.r.o. Mr. Lubos Podolsky Dobsinskeho 18 · 81105 Bratislava Tel: +421 2 5262 1232 · Fax: +421 2 5244 2291 E-Mail: podolsky@alfacon.sk ZSP SR je spoluorganizátorom MSV v Nitre. Milan Cagala pri oceňovaní úspešných firiem. a aktívnym členom sociálneho dialógu prostredníctvom našich od- borníkov. Budeme sa snažiť ponúknuť našim členom aj atraktívne projekty, ktoré by im pomohli pri modernizácii technológií a výroby, ale aj pri prerazení na nové trhy. Aktívne im otvárame dvere do sveta cez účasť na misiách, veľtrhoch a výstavách, no tu by sme očakáva- li oveľa väčšiu ústretovosť a podporu zo strany štátu, ktorý bol v tej- to sfére veľmi macošský. Zvýšenie príťažlivosti ZSP SR pre členov i nečlenov a získanie aj nových členov je teda jednou z priorít? Samozrejme. To však môžme dosiahnuť len aktivitami, ktoré sme de- finovali na októbrovom Valnom zhromaždení ZSP SR ako Stratégiu ZSP SR na roky 2011 až 2014 v štyroch kľúčových oblastiach: v oblasti školstva, vzdelávania, vedy a výskumu, ďalej v oblasti tripatrity, legisla- tívy a vzťahov voči exekutíve, potom v zahraničnej spolupráci a v ob- chode a nakoniec v skvalitnení samotnej členskej základne, spoluprá- cou s inými zväzmi u nás a v zahraničí a aktívnou propagáciou a PR v prospech strojárskeho odvetvia, aby sme strojárstvo ako také spo- pularizovali oveľa viac, ako doteraz. Zachytili sme názory o potrebe zjednotenia strojárskeho a automobi- lového zväzu, resp. združenia. Aký názor v tejto veci zastáva vedenie ZSP SR? Predsa len, stúpla by vážnosť a akcieschopnosť, napríklad pri rokovaniach s exekutívou… Toto nie je otázka týchto dní, ale skôr budúcnosti. Záujem vedenia ZSP SR v tomto prípade nestačí a celý proces prípadného zjednotenia nezávisí len od nás. V súčasnosti je dohoda so ZAP SR na vytvorení spoločných výborov pre vzdelanie, životné prostredie, sociálny dialóg a niektoré ďalšie oblasti, kde máme spoločné záujmy a ich zoznam sa v budúcnosti upresní. ZSP  SR je v  súčasnosti členom oboch najväčších zamestnávateľ- ských organizácií – AZZZ SR aj RÚZ. Sme za to, a bolo by to v záuj- me celej zamestnávateľskej obce, aby sa tieto dve organizácie časom opäť zlúčili do jednej, lebo vláda a odbory by mali v sociálnom dia- lógu jedného naozaj silného partnera celej zamestnávateľskej obce. Navyše, spoločná organizácia by bola oveľa viac akcie schopná a či- tateľná. Jej význam by značne vzrástol a jej postoje by boli nemen- né a konzistentné aj pri zmenách vlád. Toto je dnes pre Slovensko veľmi dôležité!

O význame stavovských organizácií TEXT/FOTO: Ján Minár Zaznamenalismea nedávnoajuverejniliv redakčnýchmateriálochhlasya poznámkyo tom,čimáprefirmuzmyselorganizovať sa v stavovskej organizácií, napríklad v našom prípade vo Zväze strojárskeho priemyslu. Názory sa, samozrejme, rôznia. A tak sme využili aj priestor Okrúhleho stola a spýtali sme sa podnikateľov na ich názor. Štefan Rosina, prezident Skupiny Matador Holding, a. s. Spoločnosti Skupiny Matador sú členmi ZSP SR, resp. ZAP SR. Určite je potrebné zvýšiť ak- cieschopnosť podnikateľských zväzov, nielen tých „našich“. To predpokladá nastaviť ich čin- nosť tak, aby bolo členstvo pre firmy príťažlivé, aby malo zmy- sel. Poskytovať im informačný servis, poradenstvo, robiť lobing. Aby vyjadrovali záujem členov i  nečlenov a  aby boli akcepto- vateľné exekutívou bez rozdielu politického zafarbenia. Členmi Štefan Blaško, generálny riaditeľ PSL Považská Bystrica, a. s. Zlučovanie sa firiem v  stavov- ských organizáciách má dva vý- znamné aspekty. Pozitívnym je spoločný záujem, keď sa fir- my snažia presadzovať navonok a vytvárať tak priaznivé prostre- die pre svoje podnikanie. Ide najmä o vzťah voči štátnym in- štitúciám, prípadne samosprá- vam a  o  vytváranie vhodných zákonov a pravidiel ich podnika- nia, zlepšovanie podnikateľské- ho prostredia, ale aj o humánne aktivity pri pomoci, kde to spo- ločnosť potrebuje. Druhý aspekt je negatívny najmä preto, že v stavovských organizá- ciách sa môžu združovať konku- renti, teda výrobcovia rovnaké- ho alebo príbuzného výrobku, napríklad výrobcovia rovnakých potravín, spotrebného a  iné- ho tovaru, ktorí môžu uzatvárať dohody o vzájomnom postupe Ladislav Kulhánek, marketing DEL, a. s. Společnost DEL, a. s., je členem Svazu zpracovatelského prů- myslu, Sdružení Atomexgroup a  přidruženým členem Svazu kováren ČR. Účastníme se odborných konferencí a  spe- cifických vzdělávacích akcí, kde se naši pracovníci setká- vají s  ostatními členy organi- zací. Členové organizací jsou i  potenciální zákazníky, takže na těchto setkáních lze získat informace o  jejich potřebách a  požadavcích. Jde i  o  setká- ní s potencionálními či skuteč- nými konkurenty v oborech. Je Ján Košturiak, prezident IPA Slovakia Neviem, prečo ľudia nevstu- pujú do zväzov. Ja tiež nie som v žiadnom a vôbec mi to nechý- ba. Naozaj netuším prečo, ale asi nevidia žiadne prínosy. Priatelia mi niekedy hovoria, že rôzne ob- chodné komory, zväzy a združe- nia sú také „chlebíčkové spolky“, kde sa len rozpráva a nič sa ne- rieši. V  zahraničí sa podobné zdru- ženia asi viac usilujú dať svojim členom vyššiu pridanú hodnotu. Myslím si, že od čias komunis- tov majú naši ľudia dosť rôznych spolkov, zväzov a  politických na trhu. To môže viesť k podo- zreniu o manipulovaní trhu, prí- padne až ku kartelovým doho- dám. Takéto konanie je potom veľmi nebezpečné nielen pre tr- hové prostredie, ale ohrozuje aj samotných aktérov lebo pri od- halení hrozia vysoké pokuty až likvidácia firmy. by mali byť ak nie všetky, tak dr- vivá väčšina firiem v danom od- vetví. Chýba nám väčšia jednota navonok. Osobne si myslím, že v budúcnosti by strojársky a au- tomobilový zväz mali výraznej- šie spojiť svoje sily. jen málo firem, které všechno zvládnou vlastními silami, pro- to je členství ve stavovských či jiných organizací pro nás jed- nou z  možností, jak nachá- zet firmy pro možnou budou- cí spolupráci. 12/2011 \ www.strojarstvo.sk8 P R I   O K R Ú H L O M   S T O L E

Martin Morháč, generálny riaditeľ, SOVA Digital, a. s. Stavovské organizácie sú tu dlhé stáročia. Prečo? Lebo ich čle- novia majú spoločné záujmy a  potreby. Dobre organizovaná skupina sa dokáže vždy ľahšie presadiť ako jednotlivec. Navyše, pre jej členov je životne dôležité vzájomne si vymieňať informá- cie a  vytvárať väčší priestor na spoluprácu a  koordináciu pod- nikateľských aktivít. Sme členom ZSP SR. Naša spoločnosť síce nie je typic- kým strojárskym podnikom, Milan Ftorek, konateľ Iscar SR, s. r. o. Nie sme členom žiadnej pod- nikateľskej organizácie. Nie pre- to, že by sme nemali záujem, ale najmä preto, že nevidíme v spol- kovej činnosti za terajších pod- mienok zmysel. Svedčí o  tom Miroslav Volák, zástupca výkonného riaditeľa, Spinea, s. r. o. Členstvo v  akomkoľvek pod- nikateľskom zväze má zmy- sel vtedy, ak prináša benefit pre jeho členov. Spinea je sil- ne proexportne orientovaná spoločnosť a  vyše 90  percent strán. Na Slovensku je ešte jed- na špecifická vec – sme takí roz- trieštení a  zavistliví, že každý chce mať svoj vlastný zväz a nie je dobré, ak je viac zväzov ako zväzákov… nízka organizovanosť malých a  stredných strojárskych firiem – ich program asi nie je príťažli- vý, alebo nevyjadrujú naše záuj- my. Takáto organizácia by mala informovať širokú strojársku ve- rejnosť o  svojej činnosti, zaují- mať sa o dianie vo firmách, na- stoľovať aktuálne témy, ktoré majú vplyv na kvalitu podnika- nia. Slovenské strojárstvo tvo- ria najmä malé a stredné firmy, a tak Zväz by mal obhajovať naj- mä ich záujmy. ale strojárskym firmám posky- tujeme služby a  potrebujeme poznať ich potreby, vymieňať si informácie o  aktuálnych té- mach. V  záujme zvyšovania nezávis- losti je pre slovenské strojárstvo dôležité rozvíjať výskum a vývoj. Očakávame od ZSP SR, že v sty- ku s vládnymi inštitúciami bude vytvárať priestor na otváranie rozvojových programov, hľada- nie stimulov, financovania, vy- tváranie podmienok. našich výrobkov vyvážame do zahraničia. Preto je pre nás dôležité byť okrem ZSP SR aj v  iných zahraničných zvä- zoch. Sme aktívnym členom nemeckého strojárskeho zvä- zu VDMA od roku 2010, ako jedna z mála firiem so sídlom mimo Nemecka. Toto členstvo nám umožňuje byť v kontak- te a zúčastňovať sa spoločných akcií s najvyššími predstaviteľ- mi nemeckého priemyslu. Tak získavame nielen dôležité kon- takty, ale i kľúčové informácie. Na základe toho vieme reago- vať na zmeny na trhu lepšie ako ostatné, a to nielen sloven- ské firmy. Sme strategickým dodávateľom pre najväčších európskych vý- robcov priemyselných robotov, a preto sme od roku 2008 čle- nom prestížnej európskej robo- tickej asociácie Eunited robotics so sídlom v Bruseli. Keďže veľké percento našej výroby smeru- je aj do oblasti výroby obrába- cích strojov, sú pre nás dôležité informácie z  európskej asociá- cie výrobcov obrábacích stro- jov CECIMO. Jediným členom tejto asociácie v našej oblasti je český Svaz strojírenské techno- logie. Preto sme sa rozhodli po- žiadať o členstvo v tomto zväze a od roku 2009 sme jeho aktív- nym členom. P R I   O K R Ú H L O M   S T O L E

Španielsky podnikateľský zámer Postavia výrobnú halu Spoločnosť OMS plánuje v obci Dojč v okrese Senica výstavbu vý- robnej haly na ručnú montáž svietidiel z polotovarov v predpokla- danom náklade sedem miliónov eur. Montáž svietidiel sa bude rea- lizovať v dvoch zmenách, pracovníci budú premiestnení z iných hál v rámci areálu firmy v Dojči. Vládna investičná pomoc Vládny kabinet odsúhlasil Ministerstvu hospodárstva (MH) SR po- skytnutie investičnej pomoci pre deviatich investorov na Slovensku. Väčšina týchto projektov je vysoko exportne orientovaná. Ide napríklad o  zámer výstavby závodu na výrobu mostových lo- žísk a mostových dilatačných záverov v obci Klenovec spoločnosti Gallai&Wolff, s. r. o., Banská Štiavnica. Investícia vytvorí do konca roka 2016 približne 253 pracovných miest, pričom investičná pomoc má dosiahnuť 3,37 milióna eur. Spoločnosť Secop, s. r. o., Zlaté Moravce (do 14. januára 2011 Danfoss Compressors, s. r. o.) chce zaviesť výrobu novej produktovej platfor- my kompresorov do konca roka 2015 a vytvorí 222 pracovných miest s predpokladanou investičnou pomocou 7,44 milióna eur. Sungwoo Hitech Slovakia, s. r. o., plánuje rozšíriť v Žiline existujúci podnik na výrobu karosérií a do konca roka 2011 vytvoriť 110 pracov- ných miest pri investičnej pomoci 3,07 milióna eur. Aspel Slovakia, s. r. o., v súvislosti s plánom rozšíriť existujúci podnik na výrobu plastových výliskov pre automobilový a elektrotechnický priemysel v Kežmarku a vytvoriť 59 pracovných miest do konca roka 2016 žiada investičnú pomoc vo výške 1,7 milióna eur. Plastiflex Slovakia, s. r. o., má do konca roka 2016 vytvoriť 101 pra- covných miest pri investičnej pomoci 1,66 milióna eur v súvislosti so zámerom rozšíriť existujúci podnik na výrobu plastových výliskov v Kežmarku. Johnson Controls, s. r. o., Lučenec na zámer rozšírenia výrobného zá- vodu v Námestove požaduje investičnú pomoc vo výške 5,72 milió- na eur. Do konca roka 2015 by mal vytvoriť 251 pracovných miest. Spoluspaľujú biomasu Slovenské elektrárne spustili spoluspaľovanie biomasy v  tepel- nej elektrárni Nováky so sídlom v  Zemianskych Kostoľanoch. Podobný palivový mix v minulosti zaviedli aj v tepelnej elektrár- ni Vojany. Elektrárne už v prvej fáze projektu spoluspaľovania hne- dého uhlia a drevnej štiepky vo fluidných kotloch v Novákoch zabránia úniku cca 11 000 ton emisií CO2 . Prvá fáza projektu by mala prebiehať do konca roka 2011. V prvej fáze projektu bude biomasa predstavovať 10 percent palivového mixu. V druhej fáze projektu, ktorá by mala byť spustená v prvom kvartáli 2012, sa očakáva ďalšie zvyšovanie podielu biomasy v  palivovom mixe. Spoluspaľovanie biomasy v Novákoch pomôže zlepšiť ekologic- kú prevádzku závodu. Starosta obce Kechnec Jozef Konkoly odo- vzdal ministrovi hospodárstva Jurajovi Miškovovi podnikateľský zámer španiel- skej spoločnosti Mazel Group, ktorá by v Priemyselnej zóne Kechnec mohla vytvoriť približne 3  000 pracovných miest v  oblas- ti leteckého priemyslu. Podľa Konkolyho je to živý projekt, o ktorom sa stále rokuje. Celková investícia by dosiahla okolo 500 mi- liónov eur, pričom slovenská strana by mala investovať 125 miliónov eur. O tomto pro- jekte sa rokovalo už za vlády Róberta Fica, ktorá však nesúhlasila s  tým, aby štát bol jedným zo spoločníkov. Spoločnosť Mazel Group podniká v  leteckom, kozmickom, železničnom a  automobilovom priemysle. Centrála je v Barcelone, no spoločnosť má pobočky a závody po celom svete a medzi nimi je už zaradený aj Kechnec. Vyrába kom- ponenty pre Airbus, Boening, Iberiu či auto- mobilky Fiat, Hondu, Seat. 12/2011 \ www.strojarstvo.sk10 A K T U Á L N E   Z   D O M O V A

Omnipol koupil ERA ŽDB Group se rozdělí Zakázka na severním Urale Investovali do novej linky (Zo spravodajského servisu TASR a ČTK pripravil: -min-) Hutní podnik ŽDB Group se od 1.  ledna 2012 rozdělí na několik samostatných spo- lečností. Odborový předák ŽDB Jiří Jaškovský ČTK řekl, že to odborářům oznámilo vedení firmy. Jaký to bude mít vliv na zaměstnanost v podniku, se zatím neví. Podnik měl dosud zhruba 2 400 pracovníků. Vzniknou tři nové akciové společnosti – Viadrus, Drátovenství a  Energetika, které budou v  budoucnu fungovat samostatně. Hutní společnost ŽDB Group vyrábí širo- ký sortiment výrobků – ocelové dráty, kot- le, radiátory, lana, odlitky nebo pružiny. Více než polovinu výrobků vyváží. Loni dosáh- la ŽDB Group rekordního zisku 958  mi- lionů  korun a  celkových tržeb 5,6  miliar- dy  korun, což bylo o  16  procent více než v předcházejícím roce. Otrokovická firma PSG získala mnohamiliar- dovou zakázku na severním Urale. Postaví paroplynovou elektrárnu u města Salechard, kterým prochází severní polární kruh. Úvěr poskytne Česká exportní banka, pojištění státní společnost Egap. Celkově se jedná o  projekt za více než deset  miliard  korun, dodávky a služby PSG by měly představovat kolem 8,5 miliardy. Stavba elektrárny Poljarnaja je součástí gi- gantického plánu rozvoje severního Uralu, který zahrnuje stavbu silnic, železnic, elektrá- ren a zajištění lepšího přístupu k tamnímu nerostnému bohatství včetně plynu, ropy a různých rud. Díky projektu se otvírají šance pro další české a slovenské firmy. Obrovskou zakázku na výstavbu železnice za desítky mi- liard tam má předjednanou také brněnská společnost OHL ŽS, podpis smlouvy je oče- káván během prosincové návštěvy ruského prezidenta Dmitrije Medveděva v Praze. Popradská Tatravagónka v  tomto roku in- vestovala do výstavby novej cisternovej lin- ky zhruba 4  milióny  eur. Na novej výrob- nej linke nájde počas budúceho roka prácu okolo 100 ľudí z regiónu. Linka sa vyznaču- je modernou technológiou spájania prsten- cov plášťa metódou otočného hydraulické- ho prstenca. Adaptabilnosť prestavby linky na iný typ cisterny je týždeň. V súčasnosti je zabezpečené dostatočné vyťaženie linky na rok 2012 výrobou cisternových vagónov pre najväčších operátorov v Európe. Firma chce v ďalšom roku pokračovať v investíciách za- meraných na optimalizáciu výrobných pro- cesov v oblasti náterových systémov, obrá- bania a  zlepšenia pracovných podmienok pre zamestnancov. V  súčasnosti vyvíjajú dva typy vagónov pre nemeckých zákazní- kov. Prvý z nich je určený pre hutnícky prie- mysel na prepravu zvitkov plechu, druhý je vyvíjaný na prepravu obilnín. Na medziná- rodnej výstave v Moskve predstavili aj nový cisternový vagón s objemom 137 kubických metrov určený na prepravu ľahkých ropných látok po tratiach s rozchodom 1 520 mm. V  popradskej továrni pracuje takmer 1 800 zamestnancov a ďalších 250 dodáva- teľov prác. Predpokladaný obrat sa v tomto roku pohybuje na úrovni 198 miliónov eur. Stanovený obchodný plán v roku 2011 počí- ta s objemom tržieb v celkovej výške 210 mi- liónov eur, čo predstavuje nárast oproti mi- nulému roku o 2,5 percent. Společnost Omnipol koupila stoprocent- ní podíl ve firmě ERA Pardubice, která vyrá- bí pasivní radiolokátory Věra. ERA Pardubice byla dceřinou společností americké firmy SRA International. ČTK to sdělil předseda představenstva a generální ředitel Omnipolu Michal Hon. „Hlavním smyslem této akvizi- ce bylo zejména zachování všech v posled- ní době poněkud ohrožených výrobních schopností společnosti ERA i  do budouc- na a vrácení unikátní špičkové technologie po ne zcela vydařených zahraničních inves- tičních projektech do českých rukou a pod plnou kontrolu českého zákonodárství,“ uvedl Hon. Pardubická ERA by podle něj měla i nadále zajišťovat servis a modernizaci sledovacích systémů dodaných české armá- dě i zahraničním zákazníkům. „Přirozeně, že získání této klíčové technologie významně přispívá k  dosažení vize Omnipolu stát se předním světovým dodavatelem civilních a vojenských sledovacích systémů,“ podotkl Hon. Podle generálního ředitele společnosti ERA, Vladislava Hofmana, pardubická firma díky začlenění do skupiny Omnipol posílí pozici na světovém trhu i mezi poskytova- teli navigačních letových služeb a dodavateli vojenských sledovacích systémů. www.engineering.sk \ 12/2011 11 A K T U Á L N E   Z   D O M O V A

Bundesbank:ekonomikaspomalí Pokles dôvery investorov Rekordná objednávka Americký výrobca lietadiel Boeing získal nový, historicky najväčší kon- trakt. Súkromná letecká spoločnosť Lion Air z Indonézie si od ame- rického koncernu objednala až 230 lietadiel, ktorých hodnota pod- ľa cenníka dosahuje 21,7 miliardy USD (16,1 miliardy eur). Konkrétne ide o 201 zmodernizovaných modelov Boeing 737 MAX a 29 mode- lov Boeing 737. Aerolínie Lion Air majú okrem toho opcie na ďalších 150 strojov v hodnote 14 miliárd USD. Celková potenciálna hodno- ta ich objednávky tak presahuje 35 miliárd USD. Koncern už podpísal so saudskoarabskými aerolíniami Emirates Airline dohodu o dodávke 70 lietadiel typu 777. Hodnota objednávky predstavuje 26 miliárd USD. Tata Steel možno znížia produkciu Indická oceliarska spoločnosť Tata Steel neplánuje do konca roka znížiť produkciu v Európe, no nevylučuje, že tak urobí v ďalšom štvrťroku, ak to bude nevyhnutné. Povedal to šéf európskej diví- zie Tata Steel Karl – Ulrich Kohler. Tata Steel, siedma najväčšia oce- liarska firma na svete, krátko predtým zverejnila, že konsolidovaný čistý zisk za 2. štvrťrok finančného roka 2011/2012 klesol medzi- ročne o 89 %, keď firmu zaťažili rastúce vstupné náklady a nízke ceny v Európe. Spoločnosť oznámila, že zisk za 2. kvartál dosiahol 2,12 miliardy rupií (31,12 milióna eur), kým v rovnakom období minulého roka to bolo 19,79 miliardy rupií. Oceliarsky priemysel v hodnote asi 500 miliárd USD (367,22 miliardy eur) momentálne čelí neistým vyhliadkam, pričom európske firmy v reakcii na slabnú- ci dopyt už oznámili zníženie produkcie. (Zo spravodajského servisu TASR a ČTK pripravil: -min-) Nemecká centrálna banka (Bundesbank) predpovedá, že domácu ekonomiku čaká ťaž- ká zima. „Citeľné ochladenie predovšetkým zahraničného dopytu sa mieša s  nervozitou na finančných trhoch,“ uvádza sa v mesačnej správe banky. Existuje nebezpečenstvo, že pe- simizmus zasiahne aj nemeckých spotrebite- ľov, ktorí sú zatiaľ ochotní míňať. To by zname- nalo zabrzdenie domáceho dopytu. Európska dlhová kríza zatiaľ nemala výraznejší vplyv na nemecké domácnosti, ktoré naďalej investujú do áut, elektroniky alebo rekonštrukcie domov a bytov. Bundesbank v budúcom roku očaká- va prudké spomalenie ekonomiky. Tempo jej rastu by malo dosiahnuť 0,5 % až 1 %. Na po- rovnanie, tento rok sa očakáva nárast nemec- kého hrubého domáceho produktu (HDP) pri- bližne o 3 %. Rozpočtový schodok by v tomto aj v budúcom roku mal dosiahnuť 1 % HDP po 4,3 % HDP v roku 2010. Dôvera investorov z krajín strednej a východ- nej Európy (KSVE) v ďalší vývoj ekonomiky tento mesiac výrazne klesla. Podľa najnovšie- ho prieskumu Centra pre výskum európske- ho hospodárstva (ZEW) a rakúskej Erste Bank sa novembrový index ekonomického senti- mentu, ktorý odráža očakávania investorov a analytikov z KSVE na najbližších šesť mesia- cov, prepadol až o 11,8 bodu na -36,8 bodu. Anketa odhalila, že investori v celom regióne, od Poľska až po Turecko, sú čoraz pesimistic- kejší. Dôvodom je zhoršenie ekonomických vyhliadok KSVE pre dlhovú krízu eurozóny, ktorá je ich hlavným obchodným partnerom. Z prieskumu tiež vyplýva, že hodnotenie sú- časnej situácie v KSVE sa v novembri opro- ti októbru takmer nezmenilo, kleslo totiž len o 0,4 bodu – na 5,3 bodu. Na prieskume sa zúčastnili investori z  Bulharska, Chorvátska, Česka, Maďarska, Poľska, Rumunska, Srbska, Slovenska, Slovinska a Turecka. 12/2011 \ www.strojarstvo.sk12 E U R O I N F O

Európa sa môže vyhnúť recesii Levný Renault V čínskom priemysle nízka aktivita Zpřísnit rozpočtový dohled Francouzská automobilka Renault plánuje uvést na trh levný malý automobil, který by stál pouze 2 500 eur (64 000 Kč). Informoval o tom francouzský list La Tribune. Vůz by měl být určen především pro rozvíjející se trhy, časem by se však mohl začít prodávat také v Evropě. Na vývoji nového automo- bilu by měl Renault podle listu spolupraco- vat se svým japonským partnerem Nissan Motor. Za nejlevnější automobil světa bývá označován vůz Nano indické společnos- ti Tata Motors. Prodej modelu Nano byl za- hájen v roce 2009 a cena jeho základní ver- ze byla stanovena na 100 000 rupií (zhruba 36 500 Kč). Európa sa môže vyhnúť ekonomickej recesii, no bude treba nájsť dostatok zdrojov na upo- kojenie finančných trhov. Povedal to hlav- ný ekonóm Organizácie krajín pre hospodár- sku spoluprácu a  rozvoj (OECD) Pier Carlo Padoan. V najnovšej prognóze ekonomické- ho vývoja počíta organizácia so slabším ako pôvodne očakávaným rastom ekonomiky, čo je dôsledkom vážnej finančnej krízy v euro- zóne. „Recesii sa však stále bude dať vyhnúť. Európa však bude potrebovať dostatok zdro- jov na upokojenie trhov a vlády budú musieť pokročiť v úsporných opatreniach,“ povedal Padoan. „Ak sa to podarí, nielenže sa z krízy dostaneme, ale budeme sa môcť vrátiť na cestu stabilného a udržateľného rastu,“ dodal. Padoan ocenil súčasné kroky Európskej cen- trálnej banky (ECB), ktorá svojím programom nákupu dlhopisov zohrala významnú úlohu v úsilí o udržanie stability, no napriek tomu to nestačilo. Situácia sa podľa Padoana v posled- ných dňoch zhoršila, keď Nemecko, najsilnej- šia krajina eurozóny, nedokázalo umiestniť na trhu celú emisiu dlhopisov. „Ak krajina s refe- renčnými dlhopismi pre eurozónu nedokáže svoje vládne dlhopisy umiestniť, znamená to, že investori už začínajú mať obavy o vývoj ce- lého systému,“ dodal ekonóm OECD. Evropská komise chce v reakci na dluhovou kri- zi dál zpřísnit rozpočtový dohled nad státy euro- zóny. Země by tak měly dávat předem návrh své- ho rozpočtu do Bruselu. Ten by mohl následně požadovat změny ještě před jeho schválením v  národním parlamentu. Návrhy rozpočtů by podle Bruselu také měly být založeny na odha- dech vývoje ekonomiky od nezávislých subjektů. Státy, s nimiž už Brusel vede procedury pro poru- šení správy kvůli nedodržování rozpočtových pravidel, by musely komisi pravidelně informo- vat, jaké kroky na zlepšení situace plánují a děla- jí, a to i během přípravy rozpočtu. Nová opatření, budou-li schválena členskými státy a Evropským parlamentem, by ještě dál zpřísnila pravidla, kte- rá unie schválila teprve nedávno. Tyto „starší“ podmínky, které by měly začít platit od půlky prosince, umožňují snazší sankcionování „roz- počtových hříšníků“ – tedy zemí, které neplní rozpočtová kritéria. Mezi ně patří třeba nejvýše tříprocentní výše schodku rozpočtu či zadlužení maximálně 60  procent HDP dané země. Nyní je ale splňuje jen několik států, většina, včetně Česka, přinejmenším některé z nich překročila. Aktivita v čínskom priemysle je najnižšia za ostatných 32 mesiacov. To je ďalším signálom, že druhá najväčšia svetová ekonomika spoma- ľuje. Podľa indexu nákupných manažérov HSBC Holdings a Markit Economics pre čínsky výrobný sektor priemyselná produkcia tento mesiac klesne. Index totiž v novembri padol z októbrových 51 bodov na 48 bodov, čo je najmenej od marca 2009. Hodnota pod 50 bo- dov znamená pokles v sektore. Prehlbovanie európskej dlhovej krí- zy ohrozuje čínsky export práve v čase, keď sa malé firmy ponosujú na sťažený prístup k úverom. Premiér Wen Ťia-pao sa snaží bojovať s infláciou a zabrániť nafukovaniu bubliny na realitnom trhu. Údaje signalizujú spomaľovanie tempa rastu spotrebiteľských cien, čo otvá- ra priestor pre opatrenia na podporu ekonomiky. Ekonóm HSBC Qu Hongbin si myslí, že najvyššou prioritou Pekingu sa stane podpora rastu, namiesto krotenia inflácie. „Ak sa rast a inflácia spomalia rých- lejšie, než sa očakávalo, zvýši to pravdepodobnosť, že Peking zmení menovú politiku smerom k uvoľňovaniu.“ E U R O I N F O

Protónový tranzistor Lietajúce letisko Hybridná vodíková elektráreň Kovy – zásobárna vodíku Airborne Metro – taký je názov koncep- tu nukleárneho lietajúceho letiska, resp. celej ich siete, v organizácii ACARE. Vytvorená idea predstavuje gigantické stroje, ktoré by fungo- vali ako rýchliky. Stroje obrovských rozmerov a konštrukcie by zásoboval nízkoenergetický nukleárny reaktor LENR. Neustále by lietali na rovnakej, presne vytýčenej trase medzi najväč- šími svetovými metropolami. Cestujúci by sa na ne a z nich dostávali jednotlivými krátkymi „lokálnymi“ letmi. Nastupovať, vystupovať a prestupovať by mohli aj na prestupných sta- niciach. Lietajúce letisko by dokázalo prepraviť viac ako tri tisíc pasažierov. Niečo také by zna- menalo radikálnu premenu celého leteckého priemyslu, ktorý by sa oveľa viac priblížil hro- madnej doprave. Znamenalo by to výrazné zníženie záťaže životného prostredia, teda zní- ženie spotreby palív, ale veľmi pravdepodob- ne aj výrazné zníženie ceny leteckej dopravy. Současná elektronika využívá pro přenos i uchovávání informací především elektro- nů. V  živých organismech zprostředková- vají přenos hlavně toky chemických látek. Jedním z  přenašečových iontů je i  vodí- kový kation, tedy proton. Ten by celkem snadno mohl takto fungovat i v anorganic- kých systémech, což nabízí přímé propojení mezi tkání a  elektronikou – cyberware. Vědci z  University of Washington se nyní této koncepci přiblížili pomocí protono- vého tranzistoru. Prototyp zařízení měří asi 5 mikronů a je řízený polem (FET, Field Effect Transistor, s elektrodami označovaný- mi jako drain, gate a source). Proud protonů je možné zapínat a vypínat zcela analogicky funkci běžných tranzistorů řízených polem. Tranzistor je vyroben z  chitosanu. Ten lze získávat z odpadu, který produkuje potra- vinářský průmysl. Látka snadno absorbu- je vodu a přitom vytváří vodíkové můstky. Protony – vodíkové kationty pak po nich přeskakují a chitosan funguje jako protono- vý polovodič. Příslušný tranzistor lze přes konvertor propojit s  běžnou elektronikou. Zatím je ještě umístěn na křemíkové destič- ce, ale až se ji podaří nahradit, měl by být zcela biokompatibilní. V Nemecku spustili prvú hybridnú vodíkovo – veternú elektráreň, ktorej výstavba sa zača- la v roku 2009. Vodík má totiž do roku 2020 v Nemecku hrať významnú úlohu. Hybridná veterná turbína rieši zásadný problém obno- viteľných zdrojov – výkyvy vo výrobe elektri- ny. V okamihu, keď je vietor príliš silný a vý- roba elektriny vo veternej turbíne presahuje kapacitu, ktorú dokáže rozvodná sieť zvlád- nuť, využije sa elektrina na výrobu vodíka elektrolýzou. Vodík sa potom využije dvo- mi spôsobmi: je transportovaný k  vodíko- vej čerpacej stanici, alebo sa zmieša s bioply- nom a potom sa použije v kogeneračných jednotkách na výrobu tepla a elektriny pre domácnosti v čase, keď je vietor slabší. Pro budoucí vodíkovou energetiku je důleži- tá nejen levná výroba vodíku, ale také jeho bezpečné a efektivní skladování. Ukazuje se, že v tomto směru bude klíčový vývoj kovo- vých materiálů, které dokážou vodík účinně vázat, tedy skladovat, aniž by ho bylo nut- né pracně zkapalňovat. Tým amerických vědců zkoumá možnosti vázání vodíku ve formě tzv. komplexních hydridů hliníku. Za běžných okolností je vodík velmi hořla- vý, ale ve vázané formě uvnitř kovů je jeho skladování bezpečné. Tento výzkum je velmi důležitý také kvůli aktivaci vodíku při využití v palivových článcích. Ve zkoumaných hyd- ridech lehkých kovů dochází při uskladnění k rozbití molekul vodíku a jednotlivé vodíko- vé atomy jsou pak vázány přímo v kovovém materiálu. Vědci zkoumali zejména hydridy hliníku obohacené titanem. Právě nepatr- né množství titanu rozprášené na povrchu kovu pomáhá rozbíjet vodíkové molekuly i za poměrně nízkých teplot. Uložený vodík pak lze z  hliníku zpětně uvolňovat výraz- ným zahřátím kovu. Ekonomickým kame- nem úrazu zde ale může být zatím náročná příprava velmi čistého krystalického hliníku, která probíhala ve vakuu. 12/2011 \ www.strojarstvo.sk14 Z A U J Í M A V O S T I   V E D Y   A   T E C H N I K Y

Nejvýkonnější rentgenový laser Japonský výzkumný institut synchrotronového záření (RIKEN) úspěš- ně uvedl do provozu nejvýkonnější rentgenový laser na světě SACLA. Jedná se teprve o druhé výzkumné zařízení tohoto typu na světě. Japonský rentgenový laser však dosahuje až miliardukrát vyšších výkonů s pulzy až tisíckrát kratšími. Laser, pracující v rentgenovém spektru, otevírá možnosti pro zkoumání vnitřní struktury mole- kul a atomů v dosud nevídaném rozlišení. Poskytuje tak příležitost pro nové směry výzkumu při vývoji nových léků či nanotechnologií. V testovacím režimu se podařilo vytvořit paprsek rentgenového záře- ní o vlnové délce 0,12 nanometrů (1,2 angströmů) a s energií 10 keV. Po uvedení do plného provozu koncem tohoto roku vědci očekávají dosažení ještě kratších vlnových délek a vyšších energií. Pomocou nových rýchlovýmenných upínacích jednotiek Sandvik Coromant môžu výrobcovia zredukovať nastavovacie časy a maxi- málne využiť obrábacie stroje, čo je zásadná výhoda na trhu so stá- le väčšou konkurenciou. Upínacie jednotky využívajú rýchlovýmenný systém nástrojov Coromant Capto, ktorý radikálne skracuje presto- je vďaka efektívnosti nastavovania a výmeny nástrojov. Navyše, nové výrobky sú vybavené kanálikmi umožňujúcimi použiť vysokotlakový Solárno-termické panely Tím výskumníkov z bostonskej univerzity vyvinul hybridný plo- chý panel, ktorý dokáže produkovať elektrinu zo slnečného žia- renia a zároveň tepelnou energiou ohrieva vodu. Nový plochý panel je osemkrát účinnejší ako predtým vyvinuté slnečné ter- moelektrické generátory. V širšom meradle by tak solárna termo- elektrická technológia mohla byť z hľadiska nákladov efektívnej- šia. Solárna termálna energia je v súčasnosti drahá a využíva sa len vo veľkých zariadeniach. S novým plochým panelom by so- lárna energia mohla byť oveľa cennejšou investíciou. Jeho pou- žitím by sa zvýšila výstupná energia, čo by neovplyvnilo celkovú cenu, naopak, podporilo by ju. V záujme ďalšieho rozvoja panelov tím použil nanotechnológie v kombinácii so spektrálnymi selek- tívno-solárnymi absorbérmi vo vákuu uzavretých komôr s výko- nom vysoko termoelektrických materiálov. Táto nová technológia dokáže skrátiť návratnosť investície až o tretinu. Pridané materiá- ly nerobia panel oveľa drahším než súčasné solárne tepelné tech- nológie, ale dramaticky zvyšujú výrobu energie. (Podľa equark, scienceworld, hybrid zostavil: -mm-) Rýchlovýmenné upínacie jednotky znižujú prestoje prívod reznej kvapaliny pre najnovšie typy rezných hláv CoroTurn HP, čo dovoľuje zvýšiť rezné rýchlosti alebo predĺžiť životnosť nástroja pri súčasnom zlepšení kontroly tvorby triesok. K dispozícii sú stacionárne alebo poháňané nástrojové držiaky prispôsobené pre konkrétny stroj, vhodné pre všetky moderné CNC sústruhy a rôzne aplikačné oblasti, čím sa znižuje potreba použitia špeciálnych upínacích jednotiek, šetrí sa miesto na revolverovej hlave a redukujú sa prestavovacie časy. www.engineering.sk \ 12/2011 15 Z A U J Í M A V O S T I   V E D Y   A   T E C H N I K Y

Dobrý rok na podnikanie TEXT: Ján Minár FOTO: archív TOS Varnsdorf Rok 2011 sa končí. Vo firmách nastáva čas bilancovania. Aj spoločnosti z branže obrábacích strojov vo všeobecnosti hodnotia končiaci sa rok ako úspešný. Vo Fóre manažérov dávame priestor úspešným manažérom. Ako sa pozerá nielen na hospodárenie TOS VARNSDORF, jej generálny riaditeľ, Miroslav Bičiště, sme sa dozvedeli v redakčnom rozhovore. Pán generálny riaditeľ, aký bol teda rok 2011? Rok 2011 si troufám hodnotit z pohledu jak naší společnosti TOS VARNSDORF, a. s., tak obecně z pohledu oboru výroby obráběcích strojů, pozitivně. Samozřejmě, nelze hovo- řit o  návratu na úroveň produkce a  spotře- by let 2007 a hlavně 2008. Přes velice útlumo- vé a recesní roky 2009 a 2010 se v letošním roce situace stabilizovala a naše společnost se objemem svých tržeb vrací prakticky na úro- veň tržeb dosažených v roce 2007, což byl dru- hý nejúspěšnější rok v novodobé historii firmy. Dva veľtrhové medzníky – EMO Hannover a  MSV Brno – dominovali v  kalendári fi- riem. Vaša firma je ich stálym účastníkom. Ako hodnotíte jej účasť na týchto prestížnych podujatiach? Veletrh EMO Hannover je pro všech- ny výrobce obráběcích strojů v  podsta- tě olympiádou v oboru. Na tomto veletrhu se vždycky prezentují všichni výrobci z obo- ru, kteří „něco znamenají“. Dvojnásob to pla- tí o  letošním veletrhu. Byla cítit tendence všech výrobců dále expandovat na trzích, inovovat své výrobky, velice výraznou roli i v našem oboru začíná hrát design a ekolo- gické otázky provozu strojů. Naše společnost vystavovala na veletrhu modernizovaný stroj WHN(Q) 13 CNC ve zcela novém designu 2012. Ohlasy našich obchodních zástupců i nově přijaté zakázky v následujícím obdo- bí mne opravňují konstatovat, že veletrh byl pro naši společnost úspěšný. Z pohľadu exportu, kto sú vaši najväčší zákazníci? Po nástupu celosvětové krize koncem roku 2008 zformovala společnost zcela novou marketingovou strategii do nastávajícího období. Vyšli jsme ze základní myšlenky, že tato nezvykle hluboká a  celoplošná recese vyvolá přerozdělení ekonomického poten- ciálu mezi rozhodujícími ekonomikami svě- ta. Náš předpoklad je, že dojde k  trvalému oslabení zemí EU a zčásti i USA, na úkor stá- le dynamičtěji se rozvíjejících a krizí praktic- ky nepostižených ekonomik, jako jsou Čína, Indie, Ruská federace a Brazílie. Svá slova nej- lépe zdokumentuji níže přiloženou tabulkou, dokreslující, jak zásadně se podařilo pozměnit a hlavně diversifikovat prodejní síť naší spo- lečnosti. Společnost se tak stává daleko méně zranitelná a vytváří si potenciál pro další růst svou expanzí na rozvíjejících se trzích. Na otázku, kdo je náš největší zákazník, také při- náší odpověď tabulka – je to Ruská federace. 2008 2011 EU 78 % 40 % Ruská federace 14 % 20 % Asie 1 % 20 % Jižní Amerika 0,6 % 6,4 % Predstavte aktuálny výrobný program spo- ločnosti. Ktoré stroje sa tešia najväčšej obľu- be u zákazníkov? Výrobní program společnosti sestává ze tří sku- pin produktů: – Stolové obráběcí stroje pro univerzální použi- tí a výkonné obrábění dílců od 5 do 30 tun. – Velké deskové stroje typu WRD pro nejtěžší technologické operace pro obrobky do hmot- nosti 130 tun. – Moderní obráběcí centra řady TOStec pro využívání nejmodernějších technologií s  nej- progresivnějšími moderními nástroji, které 12/2011 \ www.strojarstvo.sk16

umožňují aplikaci automatické výměny nástro- jů, palet a integraci do automatických výrob- ních systémů. V  minulosti byla dominantní první skupina, v čele se strojem typu WHN(Q) 13 CNC, kte- rý dlouhodobě představoval a díky průběžné modernizaci a inovaci stále představuje zhruba 40 procent našich prodejů. V současné době dochází k výraznému posilování pozice desko- vých strojů řady WRD 130/150 a nově uvede- ného WRD 170. Podíl těchto strojů se výrazně zvyšuje a v letošním roce se přiblíží k 30 pro- centům produkce. Základním technicko-mar- ketinkovým úkolem pro nastávající období je zvýšit podíl prodejů obráběcích center tak, aby i tento segment hrál v portfoliu naší produkce mnohen výraznější roli. V dobrých časoch firmy aj investujú do tech- nického rozvoja – pre budúcnosť… Firma TOS VARNSDORF, a. s., disponuje vlast- ními konstrukčními a vývojovými kapacitami a do technického rozvoje každoročně investu- je nemalé prostředky. V letošním roce byl do portfolia našich strojů zařazen nový typ stroje – WRD 170. Jedná se o největší deskový stroj, jaký byl kdy v naší firmě vyroben a podle ohla- sů od zákazníků a počtu přijatých objednávek je to úspěšný stroj. Samozřejmě, dále se snaží- me uspokojit požadavky zákazníka nabídkou příslušenství k nabízeným strojům. Proto jsme se intenzivně věnovali rozšíření spektra frézo- vacích hlav, paletové výměně obrobku, apod. Chtěl bych říci, že jsme významně zapracova- li na designu strojů, jelikož tato oblast se stává v očích zákazníků velice aktuální. A, samozřej- mě, je třeba zmínit, že se v rámci technické- ho rozvoje věnujeme i oblastem, které budou aktuální za dva, tři a více let, ale v té době, pokud chceme být konkurenceschopní, už musíme být připraveni. Exportným firmám mimo eurozóny často skomplikujú situáciu kurzové straty. Ako to ovplyvňuje finančnú bilanciu firmy? Tomuto problému se snažíme čelit dvě- ma opatřeními. Prvním je snaha dosáhnout vyrovnané bilance v konvertibilních měnách mezi našimi výdaji a výnosy. Za tím účelem nakupujeme od většiny i tuzemských doda- vatelů na eurové bázi. Zbytek řešíme formou forwardingu. Vaša firma je spoluzakladateľom Svazu stro- jírenské technologie – čo by ste odkázali slo- venským kolegom, ktorí sa často skepticky pozerajú na organizovanie sa v  stavovskej organizácii strojárov? Stavovské organizace si rozhodně v  historii vydobyly své pevné postavení ve společnosti. Vždyť jen ony jsou schopny hájit určité kon- krétní specifické zájmy a  potřeby přísluše- jící stavovské organizaci. Stejně tak to platí i o organizování se strojařů. Tak jako v řadě dalších oblastí vývoje naší společnosti po roce 1989, je třeba se učit tyto organizace správně vnímat, ale v neposlední řadě i správ- ně budovat. Nemělo by se v žádném případě jednat o přeorganizovaného administrativní- ho molocha, ale o úzký administrativní aparát sloužící zájmům členské základny. Troufám si říct, že SST stojí v tomto směru mezi těmi nej- lepšími stavovskými organizacemi. V regióne je firma TOS VARNSDORF jedným z najdôležitejších zamestnávateľov a stabili- zujúcim prvkom sociálnoekonomického dia- nia. Je to teda aj o zodpovednosti za dianie v regióne – prípadne v čom? Jsme jednoznačně největším zaměstnavate- lem v regionu. Navíc regionu velice složité- ho svou vysokou mírou nezaměstnanosti, špatnou dopravní dostupností a v neposled- ní době i sociálními problémy. V takovémto prostředí zcela logicky největší zaměstnava- tel sehrává roli stabilizujícího prvku sociál- něekonomického dění regionu. Vedle přímé zaměstnanosti našich pracovníků vytváří- me nejméně stejně velké pracovní příležitos- ti pro regionálně lokalizované dodavatel- ské firmy. Navíc naše společnost se formou různých forem sponzoringu podílí, a to zce- la zásadně, na sportovním a kulturně spole- čenském dění v regionu. Firmu tvoria nielen stroje, ale najmä ľu- dia. Aký je personálny stav firmy a  ktoré manažérske nástroje pri riadení procesov preferujete? Já bych řekl, že o úrovni firmy dokonce roz- hodují na prvním místě její zaměstnan- ci. Proto v naší společnosti věnujeme výbě- ru, výchově a  kariérnímu růstu pracovníků velkou pozornost. Naše firma velice úzce spolupracuje se strojní Vyšší odbornou školou a  Střední školou ve Varnsdorfu, čímž si zajišťujeme neustálý příliv mladých zaměstnanců do firmy. Věkový průměr ve firmě je 40 let, což je na strojírenskou firmu více než dobrý průměr. Do vzdělávání svých zaměstnanců investujeme ročně částku pře- vyšující 2 mil. Kč. Fluktuace ve firmě je zce- la zanedbatelná, prakticky nulová. Základní filosofií naši personální práce je vyhledávat perspektivní pracovníky a ty systémem vzdě- lávání a výcviku připravovat na vyšší pozice. V celém systému managementu se předsta- venstvo snaží prosazovat duch týmové práce a kolegiálních vztahů na všech pracovištích, samozřejmě při plném respektování pravo- mocí a kompetencí jednotlivých vedoucích. Vizitka: Vek: 58 Rodinný stav – deti: ženatý, 3 děti a 3 vnoučata Vzdelanie: absolvent Vysoké školy chemickotechnologické v Praze Priebeh kariéry: 1980 až 1989 – ředitel a výrobní náměstek závodu Jablonecké sklárny, k. p. 1989 až 1992 – generální ředitel Jizerské sklo, s. p. 1992 až 1994 – generální ředitel Lustrové sklo Smržovka, a. s. 1994 až 1997 – generální ředitel Avirunion Teplice, a. s. 1997 až 1998 – generální ředitel Válcovny Trub Chomutov, a. s. 1999 až 2000 – generální ředitel Škoda Machine Tool, s. r. o. 2001 – generální ředitel Uskupení Adamovských strojíren, a. s. a Metra Blansko, a. s. 2003 až 2005 – generální ředitel TOS KUŘIM – OS, a. s. Od 6 / 2005 – generální ředitel TOS VARNSDORF, a. s. Záľuby: turistika, kočky a kočkovité šelmy Stroje WRD 170 (Q) nacházejí své zákazníky především na rozvíjejících se trzích. F Ó R U M   M A N A Ž É R A

Obmedziť výdavky, zaručiť bezpečnosť TEXT/FOTO: Kimberly-Clark Professional Na dosiahnutie vynikajúcich výsledkov v oblasti účinnosti ochranných prostriedkov investuje spoločnosť Kimberly-Clark Professional do rozsiahleho vývoja a  úzko spolupracuje so svojimi zákazníkmi. Na základe tejto spolupráce vyvinula nové ultratenké rukavice na ochranu pred možným zásahom chemickými látkami. R ukavice KLEENGUARD G20 Atlanticky zelené poskytujú lep- šiu ochranu než rukavice obdob- nej hrúbky, ponúkajú vynikajúcu obratnosť i citlivosť, znižujú náklady a eko- logickú stopu. Ultratenké nitrilové bezpečnostné rukavice môžu pracovníkom ochrany zdravia a bez- pečnosti práce pomôcť pri plnení európ- skych bezpečnostných noriem a  zároveň ušetria zamestnávateľovi až 20 percent ceny podobných rukavíc. Navyše, používaním týchto rukavíc spoločnosť zníži svoju ekolo- gickú stopu. Maximálna obratnosť Vďaka svojej hrúbke cca 0,06  mm (na roz- diel od štandardnej hrúbky rukavíc na trhu 0,12  mm) a  úrovni ochrany obdobnej ako u  hrubších rukavíc, vzbudili tieto inovatív- ne rukavice veľmi pozitívne reakcie u európ- skych zákazníkov z  oblasti automobilového i leteckého priemyslu, kde sa bežne vyžaduje ochrana pred možným zásahom chemickými látkami a zaručenie maximálnej obratnosti. Rukavice kategórie OOP III poskytujú použí- vateľom päť hlavných výhod: ► Hrúbka cca 0,06 mm zaručuje citlivosť a obratnosť, čím sa zvyšuje bezpečnosť a produktivita na pracovisku. ► Zabezpečujú vyššiu ochranu a vodotes- nosť než iné rukavice podobnej hrúbky. ► Je pre ne typické, že vďaka ultratenké- mu materiálu výrazne znižujú náklady na rukavice, chrániace pred možným zásahom chemickými látkami. ► Online databáza obsahuje zoznam zákazníkov a chemických látok, proti ktorým boli rukavice testované. ► Na výrobu ultratenkých rukavíc sa spotrebuje menej materiálu a výsledný produkt tak vytvorí menej odpadu ukladaného na skládky, čím pomáha znižovať ekologickú stopu a náklady na likvidáciu odpadu. Rukavice KLEENGUARD G20 Atlanticky ze- lené spĺňajú najprísnejšie európske bezpeč- nostné normy. Pre používateľov, pracujúcich v  prostredí s  nízkorizikovými chemickými látkami, ako je výroba kovov, letecký, che- mický a tlačiarenský priemysel, bude príno- som citlivosť, obratnosť a silná ochrana. Zákazníci kladne reagovali aj na rýchlu a ľah- ko dostupnú online databázu, v ktorej môžu nájsť zoznam chemických látok, na ktorých boli rukavice testované. Vďaka nižším nákla- dom na obalový odpad a likvidáciu, ktoré sú dôsledkom použitia tenkej nitrilovej vrstvy, majú tieto rukavice pozitívny ohlas u zákaz- níkov, ktorí kladú dôraz na ochranu životné- ho prostredia. Ochrana proti chemickým látkam „V segmente tenkých rukavíc sme popred- ným svetovým výrobcom, zameriavajú- cim sa na vývoj ochranných prostriedkov rúk, ktoré používateľom poskytujú vhod- nú ochranu proti chemickému zásahu, bez akéhokoľvek vplyvu na citlivosť, čím zlepšu- jeme bezpečnosť pracovníkov,“ hovorí Marc Southon, európsky manažér pre sortiment ochranných prostriedkov. Viac informácií o  prínosoch najmodernej- ších ultratenkých rukavíc KLEENGUARD G20 Atlanticky zelené nájdete na interneto- vých stránkach www.kcprofessional.com/uk/ gloves. Navštívte online databázu chemických lá- tok, na ktorých boli testované rukavice KLEENGUARD G20 Atlanticky zelené na www.kcprofessional.com/uk/chemicalpro- tection. Rukavice G20 Atlanticky zelené 18 S T R O J E   a   T E C H N O L Ó G I E

Solární energie – jednoduchá a spolehlivá Nový, do střechy zabudovaný fotovoltaický (PV) koncept sestává pouze ze dvou dílů: multifunkční vany vyrobené z plastu a bezrámového modulu ze zdvojeného skla. TEXT/FOTO: BASF Slovensko, spol. s r. o. Na letošním veletrhu INTERSOLAR, který se konal v  Mnichově, vystavovaly společně firmy SCHOTT Solar a BASF nový ADVANCES Series. Nový koncept je založený pouze na dvou částech: speciálně vyvinuté multifunkční vany vyrobené z plastu Ultramid B High Speed firmy BASF a bezrámového modulu ze zdvojeného skla firmy SCHOTT. V ýrobek byl navržen pro vel- ké střešní plochy na průmyslo- vých a  zemědělských stavbách, přičemž je lehký a  snadno se instaluje. Tento koncept získal také oceně- ní Materialica Design + Technology Award 2011 v kategorii „Produkt“. Beznástrojová instalace PV modulu Konstrukce, která nahradí hydroizolaci, se skládá ze syntetického materiálu, vyztužené- ho skleněnými vlákny (Ultramid B High Speed). Poté, co je plastová vana čtyřbodo- vě upevněna na základ střechy, zbývá pouze do ní vložit modul ze zdvojeného skla a upev- nit jej do požadované pozice pomocí zabu- dovaných úchytek. Jednoduchou manipulací se předchází hromadění nečistot na povr- chu. PV modul ze série SCHOTT PROTECT Series vychází z ověřené technologie zdvoje- ného skla, která zajišťuje spolehlivou ochranu před deštěm, krupobitím a dalšími náročnými Solar energy – easy and reliable SCHOTT Solar and BASF presented new ADVANCES  Series at faire INTERSOLAR in Munich this year. The new material concept for roof-integrated photovoltaics (PV) consists of a  specially developed multifunctional tray made from the plastic Ultramid B High Speed from BASF and a  frameless double glass module from SCHOTT Solar. The design study specifically targets larger roofs and is extremely easy to install. This concept was also honored with the Materialica Design + Technology Award 2011 in the “Product” category. r e s u m é venkovními podmínkami. K zajištění bezpeč- né manipulace s modulem jsou na zadní stra- ně umístěna držadla vyrobená rovněž z mate- riálu Ultramid. PV  modul lze proto snadno přemísťovat, vkládat do zabudovaného pod- půrného rámu v  plastové vaně a  zároveň jej zabezpečit ve všech čtyřech připevňova- cích bodech rychle a bez potřeby jakýchkoliv nástrojů pouze pomocí posouvání modulu do uchycovacího mechanismu ve vaně (Click & Go). Navíc, nové bajonetové spojení a bez- závitové upevnění k vaně poskytuje automa- tické vyrovnání tolerancí. Vany se dají stoho- vat, čímž se minimalizuje přepravní objem. Dešťové a kabelové kanálky a zpětná  ventilace Kanálky zabudované do vany zajišťují, že dešťová voda snadno odtéká ven. Další kanálky ve struktuře vany usnadňují instalaci elektric- kých kabelů. Díky velkému otvoru ve středu vany váží plastový díl fotovoltaického modulu o ploše 1,7 m2 jenom 8 kg a má adekvátní zpět- nou ventilaci. Tak, jako klasické střešní tašky, speciálně zkonstruované konce vany umožňují překrývání se sousedními moduly, což posky- tuje další ochranu před deštěm. Plast a konstrukce dílu Přibližně 1,2 x 2,0 m velká plastová vana před- stavovala výzvu pro konstrukční plast (poly- amid) a její konstrukci: dlouhé tokové dráhy a některé tenké stěny vyžadují snadno tekou- cí plast, aby se díl dal vyrábět klasickým vstři- kováním. Proto produktoví inženýři dopo- ručili plast Ultramid  B High Speed, jeden z  nových, snadno tekoucích typů polyami- du 6. Dobré tokové vlastnosti plastu v sou- vislosti s otvorem ve vaně rovněž pomáha- jí snížit výrobní náklady: může se vyrábět na vstřikovacích strojích s malou uzavírací sílou. Další výhodou speciálního typu Ultramidu v tomto dílu je jeho houževnatost. Aby plast vydržel silné sluneční záření, musí navíc vyka- zovat vysokou pevnost především při zvýše- ných teplotách, stejně jako mimořádnou odolnost vůči UV záření a  povětrnostním vplyvům. Co se týče hořlavosti, plast splňu- je kritéria požadovaná pro tyto konstrukční aplikace (materiálová třída B2). www.basf.sk www.engineering.sk \ 12/2011 19 S T R O J E   a   T E C H N O L Ó G I E

Moderní řešení údržby TEXT/FOTO: Ondřej Valent V Plzeňském Prazdroji – Pivovar Velké Popovice je v současné době pro řízení údržby používán systém SAP-PM. Při neustálé snaze o rozvoj a optimalizaci jak řízení, tak i vlastní údržby, byla navázána spolupráce s firmou CMMS. Bylo rozhodnuto pokusit se implementovat do systému údržby SAP-PM sběr provozních a technologických dat pomocí PDA a RFID tagů. Výsledkem spolupráce bylo zavedení moderního způsobu inspekcií CMMSINSPECT. T ento systém se začal implemento- vat v oblasti preventivní a autonom- ní údržby. Požadavky pivovaru směřo- vali do oblastí: ► Zkrácení času administrativy při zápisu do SAP-PM; ► Optimalizace časů prováděných úkonů; ► Optimalizace procesu řízení pracovníků a toku informací. Pivovaru sa ve spolupráci s  firmou CMMS podařilo tyto požadavky převést do praxe následovně: Plánovač údržby připraví v systému požado- vané pracovní zakázky preventivní a  auto- nomní údržby. Mistr údržby provede elek- tronické zaplánování činností v  plánovací tabuli systému SAP-PM. Připravená data se vyexportují do PDA a jednotliví pracovníci již s PDA pracují v provozu. Tento krok vý- razně pomohl v  údržbě eliminovat nákla- dy na tisk, chybovost při opisování dat a čas pracovníků při zadávání dat a vytváření pří- padných korektivních požadavků, které jsou vytvořeny a  automaticky exportovány do SAP-PM. V současné době je tento systém nadále roz- víjen pro sběr technologických dat a využí- ván jako úložiště montážních návodů, po- pisů činností, atd., které jsou uloženy v PDA a pracovník má tedy tyto informace vždy při sobě. Problémy inspekčních postupů  Manuální inspekční program pomocí kon- trolních listů je obtížně sledovatelný – mno- ho inspekčních pochůzek není nikdy prove- deno a je obtížné určit, zda byly, či nebyly provedeny. Údaje shromážděné na kontrolních listech inspekce jsou velmi náchylné k  chybám – údaje jsou nečitelné, různí inspektoři po- užívají vlastní popisy problémových stavů, odečtené hodnoty jsou přepsány nesprávně. Pro osobu přehlížející výsledky kontroly je to obtížné a ještě obtížnější je to, pokud tyto výsledky musí být vloženy do databáze nebo tabulky. Dalším zdrojem chyb je jednoduše zmatek v tom, na kterém soustrojí je prováděna in- spekce – zejména ve zpracovatelském prů- myslu, kde je v provozu spousta shodných zařízení. Inspekční kontrolní list nabízí ma- lou dodatečnou podporu inspektora, pokud zjistí, kde může být problém – nemá žádnou možnost přezkoumávat předchozí inspekce nebo dotazovat list pro další pomoc. A nakonec, kontrolní listy inspekce je třeba přehodnotit s  někým, kdo dokáže provést další krok – buď objednání práce, kterou je třeba udělat, nebo nařídit více testů. Automatizované inspekční metody  Automatizovaná inspekce zahrnuje pou- žívání přenosných kapesních počítačů pro elektronické zachycení výsledků inspekce u samotného kontrolovaného stroje. Operátor se na začátku směny přihlásí do systému osobním číslem nebo RFID (Radio Frequency Identification) kódem. Toto čís- lo je jednoznačným identifikátorem, který se zaznamená u  každého záznamu. Inspekční pochůzky se netisknou jako kontrolní listy nebo pracovní příkazy, ale jsou staženy do přenosného počítače. Místo nošení klipové desky od stroje ke stroji, nese operátor ka- pesní počítač, zadává pozorování a odečítá data do počítače. Obsluha může buď sledovat pořadí strojů stanovené v  kapesním počítači (projít po- chůzku), nebo se může rozhodnout pro vlastní cestu a použít čárový kód, dotykové tlačítko nebo RFID k určení stroje, na kterém je prováděna inspekce. Když si chce operátor zapsat poznámku, je schopen používat pero nebo klávesnici pro vložení poznámky přímo do kapesního po- čítače. Jakmile je pochůzka dokončena, data jsou nahrána do pracovní stanice. Obsluha je schopna vytvořit zprávy, generovat alarmy apod. CMMSPROACTINANCE umožňuje automatické generování požadavků oprav na základě údajů shromážděných při kon- trolní pochůzce. Všetkým našim priateľom a obchodným partnerom ďakujeme za spoluprácu. Prajeme vám nádherné Vianoce a veľa zdravia a šťastia v novom roku. www.cmms.cz 12/2011 \ www.strojarstvo.sk20 S T R O J E   a   T E C H N O L Ó G I E

...v ktorej si Vaše telo vyvinulo schopnosť sa chrániť. Môže sa to naozaj stať? Možno áno, možno nie, ale dovtedy sa môžete spoľahnúť na KIMBERLY-CLARK PROFESSIONAL* a naše ochranné rukavice. Evolution of Care Naša starostlivosť ide s dobou. Viac informácií získate na: www.kcprofessional.sk Alebo nás kontaktujte na: kcpmarketing@kcc.com Riešenie, ktoré prináša KIMBERLY-CLARK PROFESSIONAL*: KLEENGUARD* G20 Nitrilové rukavice Predstavte si budúcnosť... * Obchodná známka: Kimberly-Clark Worldwide, Inc. © 2009 KCWW súčasnosť budúcnosť

/ Systémy nabíjania akumulátorov / Zváracia technika / Solárna elektronik / Neustále prekvapujeme odborný svet revo- lučnými nápadmi. Ako napr. zváracím pro- cesom Cold Metal Transfer (CMT), ktorý je v porovnaní s konvenčným zváraním MIG/ MAG skutočne studený. A zaručuje stabilný elektrický oblúk ako aj presnú reguláciu pro- cesu. CMT umožňuje zvarové spoje hliníka s oceľou a zváranie tenkých plechov od 0,3mm. Ďalšie výhody: minimálna tvorba rozstreku, najlepšie premostenie medzery, stopercentná reprodukovateľnosť výsledkov. Viac podrobností o tom? S radosťou: www.fronius.sk FRONIUS SlOveNSkO, S.R.O., ďakuje obchodným partnerom za prejavenú dô- veru v roku 2011, želáme vám úspešný rok 2012 a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu. / Neustále prekvapujeme odborný svet revo- lučnými nápadmi. Ako napr. zváracím pro- cesom Cold Metal Transfer (CMT), ktorý je v  porovnaní s  konvenčným zváraním MIG/ MAG skutočne studený. A  zaručuje stabilný elektrický oblúk ako aj presnú reguláciu pro- cesu. CMT umožňuje zvarové spoje hliníka s oceľou a zváranie tenkých plechov od 0,3 mm. Ďalšie výhody: minimálna tvorba rozstreku, najlepšie premostenie medzery, stopercentná reprodukovateľnosť výsledkov. Viac podrobností o tom? S radosťou: www.fronius.sk Solárna elektronika Najťažší zvar Škárovací a vyplňovcí zvar, zhotovovaný procesom CMT Advanced, spĺňa aj výrobné požiadavky aj najvyššie nároky na vzhľad a kvalitu povrchu. TEXT/FOTO: FRONIUS Slovensko, s. r. o. Pokročilétermickézváraciepostupymôžuponúkaťideálneriešeniehlavneprináročných škárovaniach. Magna Steyr, výrobca automobilov a  subdodávateľ automobilového priemyslu, to potvrdzuje pri výrobe komplexných, opticky aj kvalitatívne náročných komponentov z hliníkových zliatin. S poločnosť rieši v rakúskom meste Graz extrémne ťažkú aplikáciu s  použitím CMT Advanced. Zvárací proces, vy- vinutý spoločnosťou Fronius, vypĺňa a spája opticky a kvalitatívne bezchybné škáry až do niekoľkých milimetrov. Výsledkom je splne- nie najvyšších požiadaviek odberateľov karosérií v luxusnej triede a odstránenie potrebného, mi- moriadne prácneho dokončovacieho obrábania. Hliníkové karosérie špičkových limuzín vyrá- bané v kusových množstvách sú výzvou v tej- to oblasti. „Vyžaduje sa veľmi kvalitný spoj bez akýchkoľvek kompromisov z  hľadiska vzhľa- du. Nie sú prípustné žiadne póry ani dodatoč- né tmelenie,“ vysvetľuje Werner Karner z  od- delenia Fügezentrum Versuchsbau spoločnosti Magna Steyr. Typickým príkladom je zvar, kto- rý spojí 1,1 mm hrubý plech stĺpika B s rovna- ko hrubým plechom strechy. Obidva plechy pozostávajú zo zliatiny AlMgSi 6014 a  spo- ja sa preplátovaným spojom pri kútovom zva- re. Ten vykompenzuje súčtovú chybu výškové- ho rozdielu medzi stĺpikom B a strechou, závislú od spôsobu zhotovovania. „Je to najťažší zvar, s  akým som sa stretol počas svojej 30-ročnej odbornej praxe“, vysvetľuje expert na zváranie Karner. Šírka vypĺňanej škáry môže byť niekoľ- ko milimetrov. Uskutočnenie takého veľkého preklenutia škáry bez dodania materiálu zna- mená splnenie maximálnych požiadaviek. Cielená voľba polarity Pre tento výrobný proces nebol predtým v spo- ločnosti Magna k dispozícii vhodný zvárací po- stup. Vo výrobe to znamenalo na každý B stĺpik vynaložiť neakceptovateľne vysoké množstvo dokončovacieho obrábania. Pri hľadaní hospo- dársky presvedčivého riešenia vyskúšali zodpo- vední pracovníci spoločnosti Magna Steyr sys- tém založený na elektrickom oblúku zvárania striedavým prúdom CMT Advanced. Spolu s ex- pertmi výskumnej a výrobnej spoločnosti Fronius našli vhodné riešenie. Po niekoľkých testoch uskutočnených za výrobných podmienok bolo výsledkom okamžité prevzatie zariadenia do sé- riovej robotickej výroby. Cielenou voľbou polari- ty zváracieho prúdu CMT Advanced poskytuje používateľovi novú možnosť zaviesť kov do šká- ry s použitím ešte menšieho vnášania tepla a sú- časne s vyšším výkonom odtavovania. Extrémna stabilita elektrického oblúka zvyšuje bezpečnosť procesu. Významná inovácia spočíva v tom, že zmena polarity sa uskutočňuje počas fázy skratu. Keďže počas skratu elektrický oblúk nehorí, od- padajú negatívne efekty, ako odtrhnutie oblúka a z toho vyplývajúca nestabilita procesu. S T R O J E   a   T E C H N O L Ó G I E

Zastúpenie firiem SSAB EMEA a MTG na Slovensku Predaj: oteruvzdorných plechov HARDOX, vysokopevných plechov WELDOX, DOMEX, QSTE…, DOCOL, pancierových plechov ARMOX, nástrojových plechov TOOLOX, zubov od spoločnosti MTG a špeciálnych tvrdených skrutiek na stavebnú nakladaciu techniku Opravy: bagrových, nakladačových lyžíc, drviacej, triediacej techniky a opravy korieb nákladných áut – DUMPER Dodávka: výpalkov na mieru z dodávaných materiálov, výroba náhradných oteruvzdorných dielov na stavebnú, drviacu, recyklačnú techniku… Delenie: plazmou – od 1 do 40 mm hrúbky, kyslík – plyn (acetylén) – od 4 do 300 mm hrúbky Predaj a dodávanie: valcovaných britov s tvrdosťou 400 – 500 HB Vŕtanie, zahlbovanie, rezanie závitov od 8 do 80 mm, skružovanie a ohraňovanie Ďakujeme vám za spoluprácu v uplynulom roku a prajeme veľa osobných a pracovných úspechov v novom roku. PF 2012

Minulosť a súčasnosť umelej inteligencie TEXT: Ivan Kapustík FOTO: archív redakcie Človeka vždy fascinovala predstava umelej bytosti – bytosti, ktorá je vytvorená človekom a ktorá sa dokáže samostatne rozhodovať a vykonávať činnosti na dosiahnutie určeného cieľa. Už v najstarších židovských príbehoch sú zmienky o Golemoch – bytostiach vytváraných mágmi z hliny. Podobné príbehy sa vyskytujú aj v iných kultúrach takmer po celej Zemi. Neskôr v príbehoch mágov nahradili učenci, ktorí sa snažili vytvárať humanoidné – človeku podobné bytosti. S  rozvojom techniky a matematic- kých vied prišla aj možnosť zo- strojiť mechanizmy, ktoré by pre- javovali určitú inteligenciu. Už v 18. storočí bratislavský rodák W. Kempelen prišiel s myšlienkou zostrojiť šachový auto- mat. V roku 1843 J. M. Petzval ako prvý po- užil pojem mysliaci stroj, ktorý mal byť za- ložený na matematických základoch. V roku 1947 napísal Alan Turing významnú esej na tému mysliaci stroj a k tomuto obdobiu sa vzťahujú aj začiatky umelej inteligencie ako vednej disciplíny. Umelá inteligencia je teda stará len čosi vyše pol storočia. Svoje základy však postavila na matematickej logike, kto- rou sa zaoberal napríklad už Aristoteles. Cieľ: Inteligentný agent Cieľom umelej inteligencie je zostrojiť inte- ligentné objekty a  porozumieť im. Pre tie- to objekty sa zvykne používať pojem agent. Inteligentný agent dokáže uvažovať ale- bo správať sa rozumne. Dá sa tiež povedať, že inteligentný agent dokáže uvažovať, ale- bo správať sa ako človek. V tomto prípade možno na posúdenie dosiahnutej inteligen- cie použiť Turingov test: Skúšajúca osoba ko- munikuje cez vhodné rozhranie (napríklad počítačový terminál) so skúšaným agentom. Ak táto osoba nerozpozná, kedy komunikuje s človekom a kedy s inteligentným agentom, tento agent vyhovel testu. V umelej inteligencii sa používajú pojmy ako uvažovanie alebo myslenie, nikdy však ne- predstavujú taký proces, aký sa odohráva v ľudskej mysli. Človek používa na uvažova- nie mozog, kým inteligentné agenty využíva- jú výpočtové procesy v počítačoch. Súčasné počítače majú stále veľmi obmedzené mož- nosti v porovnaní s ľudským mozgom, a pre- to aj prístupy umelej inteligencie sú odlišné a  zvyčajne omnoho jednoduchšie ako tie, ktoré sa odohrávajú v ľudskej mysli. Jednoduché algoritmy dokáže počítač efek- tívne spracovať, a preto sa mnohé riešenia, vyvinuté v rámci umelej inteligencie, už viac ako desať rokov využívajú v rôznych zaria- deniach bežnej spotreby. Automobilové na- vigačné prístroje napríklad využívajú rôzne varianty Dijkstrovho algoritmu hľadania naj- kratšej alebo najrýchlejšej cesty. Inteligentné vysávače tiež využívajú algoritmy prehľadáva- nia priestoru a niektoré majú aj jednoduché modely plánovania činnosti. Automatické práčky využívajú takzvanú fuzzy logiku (ne- ostrú logiku) na odhadnutie optimálneho množstva vody pre zvolený prací program a vložené množstvo bielizne. Umelé neuró- nové siete dokážu rozpoznať a utlmiť neprí- jemný šum v mobiloch, ale vedia aj efektívne rozposielať údaje po internetovej sieti. Náročnejšie prístupy, ako plánovanie činnos- tí, strojové učenie sa, strojové vnímanie, spra- covanie prirodzenej reči či spracovanie zna- lostí, sa zatiaľ využívajú len ako počítačové aplikácie alebo pri tvorbe inteligentných ro- botov. A práve možnosti využitia fyzických alebo virtuálnych robotov podnietili rozšíre- nie obsahu umelej inteligencie, ktorá sa už nezaoberá len inteligenciou jedinca, ale aj in- teligenciou kolektívu. Bol definovaný multia- gentový systém, v rámci ktorého sa skúma a navrhuje správanie sa spolupracujúcich či súperiacich agentov. Poznať správanie v skupine Poznať správanie sa agentov v skupine je veľ- mi dôležité pre budúcnosť inteligentnej ro- botiky. Roboty sa budú pohybovať medzi ľuďmi a  budú musieť správne reagovať na všetky vzniknuté situácie. Úplne bežnou situ- áciou je prechádzanie viacerých agentov cez dvere. Je to príklad súperenia o nejaký zdroj – v tomto prípade o priestor. Treba zabezpečiť nielen to, aby si agenty dali navzájom pred- nosť, ale aj to, aby si nedávali prednosť do- nekonečna a aby cez tie dvere vôbec prešli. Na riešenie tohto typu úloh existujú naprí- klad vhodné spôsoby komunikácie. Človeku 12/2011 \ www.strojarstvo.sk24 R O B O T I K A

sa však rozhodne nebude chcieť rozprávať o svojich zámeroch zakaždým, keď sa tret- ne s nejakým robotom. Preto sa vyvíjajú po- stupy, ako môže inteligentný agent odhad- núť správanie sa iného agenta. Základom týchto postupov je vytvorenie modelu sprá- vania sa ostatných agentov. Inteligentný agent pritom uvažuje podobne, ako by uvažoval človek: „Ako by som sa na mieste toho druhého správal ja, keby som mal jeho schopnosti a sledoval jeho ciele?“ Vývoj agentov alebo priamo robotov s  ta- kýmto komplexným spôsobom uvažova- nia je však veľmi náročný a táto náročnosť exponenciálne stúpa so zložitosťou okolité- ho prostredia. Preto sa dnes problémy riešia hlavne tam, kde je toto prostredie relatívne jednoduché a dobre definované. RoboCup nie je len hra Najzaujímavejšie problémy, ktoré rieši aj naj- viac ľudí, sú definované ako hra. V tomto prí- pade ako kolektívna hra – napríklad futbal. V roku 1998 vznikla medzinárodná iniciatí- va RoboCup, ktorá si dala za cieľ do polovi- ce tohto storočia vytvoriť také humanoidné roboty, ktoré zvíťazia nad aktuálne najlepším ľudským mužstvom. Každý rok usporadúva- jú medzinárodný turnaj a existujú aj viaceré regionálne turnaje, kde sa porovnávajú do- siahnuté výsledky. Cieľ RoboCupu je veľmi ambiciózny a je zrejmé, že sa nedá dosiahnuť naraz. Preto boli vytvorené rôzne futbalové ligy, z ktorých každá má vlastné ciele. Najprv vznikla liga malých robotov – do 15 centimetrov. Tieto roboty majú centrálne spracovanie obrazu a  dostávajú opis celej scény. Hlavnou úlohou tejto ligy je vývoj ma- lých senzorov a efektorov. Pre roboty sa vyví- ja aj stratégia hry, ale to je len súbežná úloha, aby sa dali hrať turnaje. Takmer súčasne s  ligou malých robotov vznikla aj liga stredných robotov. Jej pri- márnym cieľom je rozvoj väčších efektorov a  individuálne spracovanie obrazu. Ďalšia liga je simulačná, kde sa namiesto fyzic- kých robotov používajú roboty virtuálne – počítačové programy. Prvá verzia tejto ligy, podobná počítačovým hrám, s takmer ideálnymi hráčmi, bola definovaná v dvoj- rozmernom priestore. Rozdiel oproti počí- tačovej hre bol práve v tom, že každý hráč videl hru z vlastného pohľadu a musel sa v každom okamihu rozhodovať úplne sa- mostatne. Hlavným cieľom tejto ligy bolo vypracovanie efektívnej stratégie hry, keď- že nebolo potrebné trápiť sa so senzormi a efektormi. Podľa hodnotení medzinárod- ného turnaja z roku 2009 mali títo virtuál- ni hráči lepšie prepracované stratégie, než väčšina ľudských hráčov. Neskôr vznikli ligy štvornohých a humanoid- ných hráčov. Tieto ligy sa už zaoberajú aj vy- tváraním komplexných pohybov a stabilitou robotov. Zároveň preberajú z ostatných líg to najlepšie, čo sa tam dosiahlo. Humanoidné roboty sú však stále drahé, drahšie než bežný osobný automobil, a preto bola pridaná ďal- šia simulačná liga – trojrozmerná. Pracuje sa realizáciu robotov, ktoré si udržia stabilitu aj pri veľmi dynamických pohyboch. Zapojené sú i slovenské školy Na Slovensku sa iniciatíve RoboCup venujú najmä študenti stredných škôl a univerzít. Na stredných školách pracujú v kategórii Junior a dosiahli aj niekoľko medzinárodných úspe- chov. Univerzity sa zapájajú dve. V Centre pre inteligentné technológie Technickej univer- zity Košice majú viacero robotov Nao, kto- ré patria do štandardizovanej humanoidnej ligy. Na Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave sa už viac ako desať rokov venu- jú simulačným ligám a každoročne uspora- dúvajú regionálny turnaj RoboCup. Vytvorili tu aj alternatívne simulačné prostredia pre hokej a futsal. Študenti využívajú získané ve- domosti a zručnosti vo viacerých odborných predmetoch a niekoľkí absolventi sa v praxi ďalej venujú vývoju inteligentných systémov. HistoryandPresentofArtificialIntelligence A  brief description of origins, some concepts and some widely used methods and techniques of artificial intelligence is given. A  modern approach based on the concept of agent, leading to multi-agent systems is presented. Finally, the RoboCup initiative is described and related interesting Slovak efforts are mentioned. r e s u m é tam so štandardizova- ným modelom robo- ta na virtuálnom ih- risku. Iniciatíva RoboCup však nezabúda ani na využitie výsledkov do- siahnutých v  iných oblastiach. Vznikol RoboCup Rescue – roboty záchranári, ktoré majú tiež via- cero líg, zameraných na orientáciu v  rui- nách, preliezanie pre- kážok a plánovanie zá- chranárskych činností. RoboCup@Home sa venuje využitiu ro- botov v  domácnosti, najmä pre ľudí s  po- stihnutím. Nezabúda sa ani na mládež – RoboCup Junior má ligy futbal, tanec a zá- chranári. Liga tanec je orientovaná hlavne na www.engineering.sk \ 12/2011 25 R O B O T I K A

Martin Kele (vľavo) preberá certifikát z rúk Wolfganga Schillera (vpravo) a Jindřicha Vaňousa ŠpecialistidubnickejspoločnostiMatadorIndustriesrobotmiKUKAosádzajú všetkyrobotizovanépracoviská Systémový integrátor robotov TEXT/FOTO: Ján Minár Úsilie strojárskej akciovej spoločnosti Matador Industries, Dubnica nad Váhom, člena skupiny Matador Holding, a.  s., zaznamenalo významný medzník v prvom desaťročí svojej histórie. Firma vďaka podpore vedenia a investíciám potvrdzuje svoje stabilné miesto medzi podnikmi slovenského všeobecného strojárskeho priemyslu. P ostavenie vyplývajúce z kvality vy- rábaného sortimentu produktov, orientovaných najmä na moderné oblasti priemyslu v spojení s kvalit- ným ľudským potenciálom. Oblasť podnika- nia firmy je orientovaná na kusovú a malosé- riovú výrobu. Vo všeobecnom strojárstve sú to napríklad stroje pre gumárenskú spoloč- nosť Continental. Technicky a technologic- ky náročné objednávky realizujú pre francúz- skeho partnera v oblasti jadrovej energetiky. Ďalšou oblasťou je automotive – výroba li- sovacieho náradia najmä pre sesterské spo- ločnosti vo Vrábľoch a Liberci. Treťou oblasťou je práve oblasť automati- zácie, ktorej sa venujú šesť rokov. Matador Industries, a. s., je systémovým integrátorom renomovanej nemeckej spoločnosti KUKA s ponukou aplikácií na kľúč v oblasti strojár- skej výroby zameranej na zváranie a manipu- láciu v technologickom procese výroby. Za ostatné roky vedenie holdingu investovalo do dubnickej spoločnosti vyše osem milió- nov eur a stabilizovalo zamestnanecký po- tenciál firmy na dnešných 350 pracovníkov. Certifikát systémového integrátora  Začiatkom novembra bol firme oficiálne udelený významný certifikát systémového integrátora medzinárodnou spoločnosťou KUKA – jedného z najväčších svetových vý- robcov priemyselných robotov pre strojáren- ský priemysel. Tento certifikát oprávňuje spoločnosť Matador Industries na projekciu automatizovaných prie- myselných zváracích a  manipulačných liniek s  využitím robotov tohto výrobcu. Matador Industries tak možno považovať za význam- ného partnera na trhu priemyselnej automati- zácie, čoho dôkazom je už viac ako 120 robo- tov KUKA v mnohých úspešne zrealizovaných projektoch robotizácie, či už zvárania alebo ma- nipulácie. Firma svojim zákazníkom v oblas- ti priemyselnej autmotizácie ponúka kom- plexné riešenia už viac ako šesť rokov a svoje aktivity po získaní tohto certifikátu plánuje rozšíriť aj mimo Slovenska na trhy okolitých štátov, prípadne na záujmové trhy partnerov predovšetkým automobilového priemyslu. Prestížny certifikát odovzdal riaditeľovi spo- ločnosti Martinovi Kelemu, riaditeľ KUKA Roboter GmbH pre Európu Wolfgang Schiller spolu Jindřichom Vaňousom, riadite- ľom organizačnej zložky. Práve roboty radu Quantec sú v  ostatnom čase najvýznam- nejšie zastúpené pri tvorbe integrova- ných robotických pracovísk v  dubnickom Matadore. Po ich prezentácii sme oslovili Jindřicha Vaňousa: „Certifikát – Systémový partner je najvyšším ocenením, ktoré spo- ločnosť KUKA udeľuje za úspešnú a dlho- ročnú integráciu robotov. Naša spolupráca s  Matador Industries je príkladná a  verím, že taká bude aj v ďalších rokoch.“ Jeho slová o úspešnej spolupráci potvrdil aj riaditeľ oce- nenej firmy, Martin Kele. Ďalším krokom pri napĺňaní strategické- ho smerovania firmy je vytváranie priesto- ru pre vlastné vývojové a  konštrukčné ak- tivity. Informáciu nám potvrdil aj prezident Skupiny Matador Štefan Rosina počas sláv- nostného stretnutia s obchodnými partner- mi pri príležitosti odovzdávania certifikátu. „Naším cieľom v strednodobom horizonte je vyrábať v tejto firme vlastný finálny produkt,“ povedal Š. Rosina. 12/2011 \ www.strojarstvo.sk26

Roboty Quantec na Slovensku TEXT: Ján Minár FOTO: archív KUKA Roboter Nový rad robotov Quantec z  produkcie spoločnosti KUKA Roboter GmbH nachádza širšie uplatnenie aj v  podmienkach slovenských strojárskych firiem. Slovenskou „vlajkovou loďou“ je spoločnosť Matador Industries z  Dubnice nad Váhom, ktorá sa stala držiteľom certifikátu systémového integrátora, ktorou spoločnosť KUKA oceňuje svojich významných partnerov. D ržiteľov certifikátu oprávňuje na projektovanie napríklad automa- tizovaných priemyselných zvára- cích a manipulačných liniek s vy- užitím robotov tohto výrobcu. Strojári vítajú Quantec  Spoločnosť KUKA Roboter vlani predstavi- la nový rad robotov Quantec. Spolu s riadia- cim systémom KR C4 a softvérovým prostre- dím na programovanie robotov KUKA WorkVisual, ich uviedla na trh na veľtr- hu Automatica 2010 v Mníchove. Už v júli tohto roka sa s robotmi mohla „naživo“ zo- známiť aj česká a slovenská odborná verej- nosť v rámci akcie, ktorú usporiadalo zastú- penie spoločnosti KUKA Roboter pre Českú republiku a Slovensko. Praktické skúsenosti Roboty Quantec už v  súčasnosti majú za sebou prvé skúsenosti z  praxe. Spoločnosť Württembergische Metallwarenfabrik Aktiengesellschaft (WMF) si v  spoločnosti KUKA Roboter objednala dodávku priemys- lových robotov Quantec pre novú brúsiacu a leštiacu linku v závode v Geislingenu nad Steigou (SRN). Vyrába sa tu kuchynský riad, známy aj v našich končinách. Spoločnosť kla- die veľký dôraz na kvalitu svojich výrobkov, k čomu patrí aj bezchybná úprava povrchu. Pre tento typ robotov sa rozhodli preto, lebo spĺňajú technické, ekonomické a ergonomic- ké hľadiská, potrebné pre tento druh výroby. Špecialisti zo spoločnosti KUKA na základe požiadaviek vybrali roboty Quantec KR 180 R2500 Extra. Prečo roboty Quantec  Predstavujú najkompaktnejšie roboty svojej triedy na trhu. To, že pri danom výkone za- berajú najmenší priestor, ich predurčuje pre nové možnosti použitia najmä tam, kde kon- štruktéri riešia nedostatok miesta. Vzhľadom na nižšiu hmotnosť pohyblivých dielcov majú roboty výbornú dynamiku a umožňu- jú dosiahnuť kratšie časy taktu výrobných operácií. Tuhosť ramena robota je pritom väčšia ako v prípade jeho predchodcov. Zručnosť robotov nie je len otázkou samot- ného robota, ale i nového riadiaceho systému KR C4. Vďaka nemu je programovanie robo- tov jednoduché a rýchle – najmä pri častom striedaní typov vyrábaných produktov. Uplatnenie v automotive Priemyslové roboty sa najčastejšie využívajú v automobilovom priemysle. Vo výrobných linkách sú nasadzované masovo. Roboty Quantec našli uplatnenie aj tu. Spoločnosť Škoda Auto si ich objednala celkom 375. Na Slovensku je to napríklad už spomínaná spo- ločnosť Matador Automotive. Veľký potenciál využitia priemyslových ro- botov je vo všeobecnom strojárstve a v ďal- ších oblastiach priemyslu. Tu však ide väčši- nou o projekty s niekoľkými robotmi, kým pre automobilový priemysel sa roboty do- dávajú najmä v  základnom vyhotovení – v iných odboroch priemyslovej výroby je ich výbava komplexnejšia. Roboty sú častejšie vystavované extrémne vysokým teplotám a prašností. V potravinárstve zasa musia spĺ- ňať hygienické požiadavky. Pre výrobu plastov je napríklad dôležitá fle- xibilita výrobných zariadení, pretože sa často vyrábajú malé a stredné série rôznych varian- tov výrobkov. Dôležitá je aj ich otvorenosť, rozširujúca možnosti pripojenia rôznych pe- riférií a doplnkových zariadení. Bezpečnosť predovšetkým Koncepcia bezpečnej robotickej techniky patrí k základom filozofie spoločnosti KUKA. Unikátnou črtou riadiaceho systému KR C4 je, že dokáže sám splniť základné bezpeč- nostné funkcie, bez nutnosti inštalovať ďal- šie bezpečnostné relé alebo bezpečnostné PLC. Bezpečnostné funkcie sa programujú spolu s činnosťou robota v jednotnom in- ženierskom prostredí. Prehľadné programo- vanie s využitím jednotného nástroja znižuje riziko vzniku chýb. KUKA Roboter CEE GmbH, organizační složka Sezemická 2757/2, 193 00 Praha 9 – Horní Počernice tel.: +420 226 212 271, www.kuka.cz Aplikácia v automobilovom priemysle Robot Quantec v konzolovom vyhotovení www.engineering.sk \ 12/2011 27 R O B O T I K A

Riadiaci systém servisného robota TEXT/FOTO: František Duchoň a kol. Servisné roboty môžu pracovať v  čiastočne alebo plne autonómnom režime z hľadiska riadenia. Z energetického hľadiska sa obvykle vyžaduje, aby systémy boli autonómne. Režim činnosti určuje zložitosť a komplexnosť senzorového systému, riadiaceho systému, komunikačného systému, metód a algoritmov riadenia. P lne autonómne systémy riešia tie najzložitejšie úlohy, ich technické a  programové vybavenie je však mimoriadne zložité, a  preto je aj cena systému vysoká. Pre mnohé apliká- cie sú vyhovujúcim riešením systémy s te- leoperačným riadením s  automatizáciou rutinných činností. Jednoduché systémy tejto koncepcie pritom môžu pracovať len na základe lokálnych informácií o prostre- dí. Z hľadiska úplnosti informácií pre ope- rátora sú však výhodnejšie systémy s  glo- bálnymi informáciami o  prostredí, ktoré umožňujú využívať globálnu mapu prostre- dia. Pri použití mapy prostredia a informácií z ostatných senzorov sa používa tzv. zmie- šaná realita, spájajúca viaceré informácie do integrovanej informácie. Riadenie servis- ného robota však aj tak vyžaduje značnú skúsenosť od operátora. Z hľadiska bezpeč- nosti a istoty vykonania želanej činnosti sú preto významné systémy dosiahnutia vy- sokej bezpečnosti pri vykonávaní činnosti v prostredí, systémy s možnosťou automa- tického pohybu robota medzi prekážkami a s automatickým navedením robota k sta- novenému cieľu aktivity. Mobilný teleriadený servisný robot  Pre profesionálne aplikácie bol vyvinutý ser- visný robot so štvorkolesovým podvozkom vybavený ramenom s  chápadlom. V  reži- me teleriadenia je robot ovládaný z praco- viska operátora prostredníctvom WIFI siete. V tomto režime, ako aj v režime autonómne- ho riadenia, sú k dispozícii informácie o sta- ve robota zo senzorov v  pohonoch kolies a  kĺbov kinematických dvojíc ramena. Na lokalizáciu a navigáciu sú k dispozícii aj infor- mácie snímané videokamerou na platfor- me, videokamerou umiestnenou na ramene, gyroskopom, laserovým skenerom, elektro- nickým kompasom, ultrazvukovými a infra- červenými snímačmi, prípadne s  presným GPS systémom. Riadenie systému je rozde- lené do dvoch úrovní. Prvá úroveň sa zao- berá vyhodnotením odometrie, parsovaním dát z laserového skenera, zapínaním a vypí- naním prístrojov, riadením pohybu robota, zastavením robota v automatickom režime, presmerovaním signálov. Riadiaci systém vyššej úrovne spracúva a po- siela nižšej úrovni riadiace príkazy od operá- tora alebo modulu autonómneho riadenia. V  rámci modulu operátora sú generova- né príkazy v režime teleriadenia a je zabez- pečená vizualizácia všetkých údajov a obra- zov z kamier. Modul autonómneho riadenia sa uplatňuje v režime automatickej činnosti, pričom neštandardné situácie rieši operátor a, samozrejme, využíva všetky dostupné in- formácie zo senzorov. Bloky riadiaceho systému mobilného  robota V  bloku Hardware sú znázornené použi- té hardvérové prostriedky pre túto konfi- guráciu. Každý element hardvéru je v rámci riadiaceho systému mobilného robota im- plementovaný ako samostatný objekt, kto- rý možno v  prípade potreby ľahko vybrať z  hlavného programu. Boli implementova- né nasledujúce objekty: gyroskop Crosbow IMU330CC, zbernica RS422 (ako základná forma riadenia mobilného robota), lasero- vý skener HOKUYO, riadenie kamery SONY, Obr. 1 Bloková schéma riadiaceho systému servisného robota GPS (pričom je uvažovaná rôz- na konfigurácia viet zo snímača), kompas OceanServer 5000. Triedy hardvéru sú založené na báze ko- munikačného protokolu s  har- dvérom. Dá sa povedať, že čo ká- bel, to trieda – preto je napríklad v  rámci triedy RS422 komplet- ne rozpracovaná komunikácia s  pohonmi (MotorControlBoard pravý a  ľavý), SensorBoard, MainControlBoard. Triedy sú sú- časťou triedy Robot a ich metódy sú volané výlučne z vlákna Robot. V  rámci vlákna Robot v  nižšej úrovni je riešené meranie času, komunikácia s  hardvérom a  dis- tribúcia dát do jednotlivých úrov- ní. V tomto vlákne je riešený sta- vový stroj mobilného robota, ktorý je potrebné podrobiť revízii najmä z  hľadiska implementácie 12/2011 \ www.strojarstvo.sk28 R O B O T I K A

Control System of Service Robot The paper provides basic information on a  service robot, which is built on a  four-wheeled platform and equipped with an arm and necessary sensor and control systems. The sensors are installed both inside the joints of kinematic couples and the servo drivers. The robot localization and navigation is done on the basis of information delivered by two cameras, one installed on the robot platform and the other on the robot arm, then by a  gyroscope, laser scanner, electronic compass, sonar and infrared sensors and possibly, also by accurate GPS system. The control system is of a hierarchical architecture. r e s u m é Vlákno Computing nižšej úrovne preberá surové dáta z laserového skenera, dáta sú v tomto vlákne parsované a predspracovávané. Je im- plementovaná metóda na odometriu z dát laserového skenera. Vo vlákne Comm – client vyššej úrovne je implementovaný proto- kol na komunikáciu s nižšou úrovňou (zhodný s nižšou úrovňou). V tomto bloku sú riešené aj prípadné výpadky komunikácie, ktoré sú indikované operátorovi. Vlákno Computing vyššej úrovne využíva metódy v rámci modulov spracovania obrazu – modul Watershed, modul Houghovej transfor- mácie, modul reaktívnej navigácie VFH+, a iné. Metódy musia fun- govať v osobitnom vlákne, aby bola zabezpečená dostatočne rýchla kontrola pokynov operátora pre mobilný robot. Vo vlákne Robot vyššej úrovne, podobne ako v nižšej úrovni, je rie- šená komunikácia s prípadným hardvérom (môže to byť napríklad GPS alebo dodatočný laserový skener). V tomto vlákne je riešený aj stavový stroj podobným štýlom ako v nižšej úrovni. Vlákno Interfejs s blokmi joystick, klávesnica, monitor zabezpečuje zobrazovanie informácií na monitor a spracovanie vstupov od operá- tora (joystick, klávesnica). Vlákno Comm – server vyššej úrovne je pripravené na komunikáciu s inými systémami, ako napríklad skupinové riadenie, dodatočné systé- my spracovania obrazu, vstupy od jednotky spracovania hlasu, samo- zrejme, za predpokladu implementácie aspoň jednoduchého protokolu. Záver Opísaný systém sa využíva vo výskumnej a pedagogickej činnosti. Boli na ňom overené viaceré koncepcie senzorového a riadiaceho systé- mu mobilného robota. Vo vnútornom i vo vonkajšom prostredí boli implementované algoritmy lokalizácie a navigácie. Ďalší spoluautori: Ladislav Jurišica, Marián Kľúčik, Anton Vitko Poďakovanie: Článok vznikol za podpory projektu VMSP-P-0004-09 a KEGA 3/7307/09. Literatúra: Miková, Ľ., Kelemen, M., Kelemenová, T.: Štvorkolesový inšpekčný robot s diferenčným riadením kolies. Acta Mechanica Slovaca. Roč. 12, č. 3-B (2008), s. 548 – 558, ISSN 1335 – 2393 Hanzel, J.: Web Based Remote Mobile Robot Control. In: AT&P Journal Plus, ISSN 1336 – 5010, č. 2. Robotika vo vzdelávaní (2010), s. 43 – 45 Jurišica, L., Vitko, A., Duchoň, F, Kaštan, D.: Statistical Approach to GPS Positioning of Mobile Robot. In: Control Engineering and Applied Informatics. ISSN 1454 – 8658. Vol. 12, No. 2 (2010), s. 44 – 51 Jurišica, L., Vitko, A.: Imbedding Intelligence into Mechatronic Systems. In: Metalurgija Metallurgy. ISSN 0543 – 5846. Roč. 49, č. 2 (2010), s. 99 – 102 Obr. 2 Celkový pohľad na servisný robot umelej inteligencie. Sú uvažované rôzne stavy mobilného robota, pri- čom relevantné z hľadiska riadenia sú nasledovné tri: ► Stav inicializácie – je testovaný hardvér, teda či komunikuje a keď komunikuje, je konfigurovaný pre potreby riadenia a následne je testovaný, či dáva očakávané údaje. ► Stav automatického/manuálneho riadenia – množina stavov, v ktorých sa očakávajú príkazy od hornej úrovne, teda príkaz na pohyb, otáčanie kamery, zapínanie a vypínanie prístrojov. S kaž- dou činnosťou je spojený vlastný stav a sú riešené rôzne prob- lémy. Súčasná implementácia neumožňuje, aby mobilný robot bol naraz v rôznych stavoch (napríklad z hľadiska jednotlivých prístrojov). Hlavným dôvodom tohto kroku je, že sa to ukazuje ako schodné riešenie z hľadiska spoľahlivosti. ► Stav deinicializácie – využíva sa najmä pri slabej batérii, všetky prístroje sa vypnú v správnej sekvencii a na mobilnom robote treba vymeniť batérie. Vo vlákne Comm – server nižšej úrovne je zabudovaný protokol na komunikáciu s vyššou úrovňou a riešenie servera. V súčasnosti je umožnené len jedno pripojenie, ale v budúcnosti to bude možné roz- šíriť na viacero pripojení. Napríklad cez jeden port by bolo možné po- sielať riadiace príkazy pre podvozok, druhým portom by bolo možné riadiť iné prístroje, napríklad kameru. www.engineering.sk \ 12/2011 29 R O B O T I K A

Ergonómia v automatizovanej výrobe TEXT: Karol Hatiar, Martin Ondriga FOTO: archív redakcie Rozširovanie používania robotov a  moderných automatických systémov núti seriózne sa zamyslieť nad možnými dôsledkami tohto procesu v širokom spektre sociálnych a  pracovných aspektov, ako sú úroveň a  štruktúra zamestnanosti, potreba kvalifikovaných pracovných síl, organizácie práce, predĺženie pracovného dňa, zmennosť a podobne. V  súvislosti s rozvojom stavu ponuky a dopytu sa na globálnom trhu ob- javujú požiadavky na špeciálny druh systémov vhodných na zabezpečo- vanie montáže s veľkou variabilitou výrobkov. Takýmito sú hybridné pružné montážne systé- my, efektívne z hľadiska nákladov a produktivi- ty práce, vybavené automatickými zariadenia- mi a doplnené ručnými pracoviskami. Takéto systémy umožňujú kombinovať prednosti fle- xibilného automatického zariadenia s  nízky- mi variabilnými montážnymi nákladmi so spo- ľahlivosťou investovania spojenou s  ručnými montážnymi pracoviskami. Robotizácia dnes a zajtra Robotizovaná montáž má, a zrejme aj naďa- lej bude mať, hlavného konkurenta v ručnej montáži. Ak sa má úspešne uplatniť, musí byť efektívna aj pre malé výrobné dávky široké- ho sortimentu výrobkov. Tu môže pomôcť systematické riešenie stavebnicovosti auto- matických a robotických systémov. V robo- tizovanej montáži sa stále vyskytujú značné technické problémy, ale hlavným problémom pri jej uplatňovaní je ekonomika – najmä otázka finančných nákladov a efektívnosti na- sadenia automatickej montážnej techniky. Na znižovanie efektívnosti využívania prostriedkov automatizácie v montáži majú vplyv najmä: – netechnologickosť konštrukcie montova- ných výrobkov; – špecifické zvláštnosti montážneho procesu; – nízka flexibilita (nedostatočná adaptabili- ta) techniky na meniace sa požiadavky na zmeny vyplývajúce z ponuky a dopytu na globálnom trhu. Situáciu môže zlepšiť prehlbovanie štandardizá- cie a zavádzanie pružných montážnych systé- mov s adaptabilnými priemyselnými robotmi. Rýchly vývoj nových výrobkov spôsobuje, že montáž sa často aspoň na začiatku výroby re- alizuje na nižšej technickej úrovni. Dôvodom je nedostatok času i  technických možností pre nasadenie vysoko mechanizovanej, prí- padne automatizovanej montáže s využitím robotov. Nižšie úrovne montáže s  ručnými a čiastočne mechanizovanými pracoviskami si preto udržia význam aj v budúcnosti. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že v dohľadnej dobe nebude možné vylúčiť človeka z mon- tážneho procesu. Predpokladá sa presun jeho činností od monotónnych montážnych prác na synchrónnych linkách do oblasti riadenia, monitorovania a obsluhy vysoko výkonných automatických zariadení. Do popredia sa do- stáva montáž v malých dávkach, kde možno zefektívniť kombinácie ručných flexibilných pracovísk pomocou kvalitných technických pomôcok a výraznejšou adaptáciou na mož- nosti človeka a rozvojom flexibility automa- tických a robotických systémov prostredníc- tvom ich stavebnicovosti. Predpokladá sa, že človek by mal aj pri auto- matických a robotických zariadeniach a sys- témoch štyri základné oblasti zapojenia sa do práce automatických a robotických mon- tážnych systémov: – priame zapojenie sa do práce systému (napríklad na ručných bočníkových pra- coviskách buď pre netypické pracovné operácie, alebo záložné pracoviská pre prácu v prípade výpadku techniky); – zásobovanie systému (zabezpečuje pod- mienky pre jeho činnosť); – zabezpečovanie spätnej väzby vyplývajú- cej z overovania kvality produkcie; – obsluha systému. Pružné výrobné i montážne systémy podľa stupňa automatizácie znižujú fyzické požia- davky na človeka, môžu však záporne vplý- vať na jeho psychiku. Napríklad v riadiacich strediskách pracovného procesu môžu byť dlhé obdobia nečinnosti (keď riadený proces prebieha bez porúch) nepravidelne strieda- né krátkymi obdobiami veľkého zaťaženia až preťaženia v situáciách, keď treba okamžite riešiť vzniknuté problémy. Uplatňovanie automatických a robotických zariadení a systémov sa tým, že človeka vy- lučuje z priameho vykonávania určitých pra- covných činností, podieľa na zlepšovaní pracovných podmienok, najmä z  hľadiska 12/2011 \ www.strojarstvo.sk30

Ergonomic aspects of automated production The paper deals with basic ergonomic aspects to be taken into account in the design and operation of automated and robotic systems. This is based on the knowledge of the former research institute of mechanization and automation in Nove Mesto nad Vahom and STU Bratislava, MTF in Trnava. r e s u m é bezpečnosti práce. Postupne sa tu však ob- javujú nové riziká, ktoré si vyžadujú vypraco- vanie nových noriem a opatrení BOZP. Navrhovanie automatických a robotických  zariadení a systémov Automatizované a robotické systémy sa ani v najbližšej dobe nezaobídu bez ľudskej asis- tencie. To je dôvod, prečo aj pri tejto úrovni techniky bude potrebné rešpektovať človeka a vytvárať vhodné podmienky pre jeho efek- tívny pracovný výkon. Riadiace centrá bude potrebné riešiť tak, aby operátorovi, ktorý má na starosti monito- rovanie systému, poskytovali nutný pracov- ný komfort, aby mohol byť priebežne in- formovaný o priebehu pracovného procesu sledovaného systému a aby zároveň mohol účinne do priebehu tohto procesu zasaho- vať prostredníctvom vhodných ovládačov. Systém treba riešiť tak, aby operátor mohol čo najrýchlejšie identifikovať poruchy a ne- dostatky činnosti systému, aby sa dalo čo najskôr zabezpečiť odstránenie nedostat- kov. Podklady pre takéto riešenie z  hľadis- ka ergonómie poskytuje Vyhláška MZ  SR č. 542/2007 Z. z. V súlade s touto vyhláškou poskytujeme v tabuľkách č. 1, 2 a 3 konkrét- ne údaje k priestorovému riešeniu kontrol- ných pracovísk i  jednotlivých robotických zariadení. Pre automatické systémy je typické, že umožňujú veľkú rýchlosť produkcie. Preto každé zdržanie predstavuje významné fi- nančné straty. Preto tu treba zabezpečiť dob- ré podmienky pre monitorovanie systému aj pre promptné opravy a údržbu systému. V tabuľke 1 sú uvedené podklady pre roz- miestnenie všetkých typov oznamovačov (od stupníc a číselníkov až po interaktívne displeje riadiacich počítačov) priamo na za- riadení alebo na pracovnom stole monitoru- júceho operátora. Tab. 1 Rozmery priestoru pre umiestnenie oznamovačov priamo na zariadení alebo na stole riadiaceho pracoviska pre pohodlnú prácu postojačky i posediačky pre prácu pri kontrole chodu, nastavovaní, údržbe a opravách automatických zariadení a robotov pre mužov a ženy zo Slovenska a Čiech Pracovníci podľa pohlavia Rozmery priestoru pre umiestnenie oznamovačov priamo na zariadení alebo na stole riadiaceho pracoviska [mm] Výška spodného okraja od podlahy Výška horného okraja od podlahy (od stola pri práci posediačky) Šírka priestoru Max. hĺbka priestoru od pred- nej hrany zariadenia, alebo stola (treba ju zmenšovať podľa typu oznamovača) Muži – práca postojačky 1 030 1 360 700 850 Ženy – práca postojačky 950 1 280 700 850 Pre obe pohlavia, práca postojačky 1 030 1 280 700 850 Práca posediačky pre obe pohlavia Výška stola 500 700 850 Tab. 2 Maximálne rozmery dosahového priestoru pre prácu postojačky i posediačky pri nastavovaní, údržbe a opravách automatických zariadení a robotov pre mužov a ženy zo Slovenska a Čiech Pracovníci podľa pohlavia Maximálne rozmery dosahového priestoru pre prácu postojačky i posediačky [mm] Výška spodného okraja od podlahy Výška horného okraja od podlahy (od stola pri práci posediačky) Šírka priestoru Hĺbka priestoru od prednej hrany zariadenia, alebo stola Muži – práca postojačky 830 1 530 1 400 500 Ženy – práca postojačky 750 1 450 1 400 400 Pre obe pohlavia, práca postojačky 830 1 450 1 400 400 Práca posediačky pre obe pohlavia Výška stola 500 1 400 400 EMKAconsult, s. r. o. Poradenská spoločnosť hľadá manažéra strojárskej výroby Pre spoločnosť, zaoberajúcu sa výrobou oceľových výrobkov z plechu a profilovej ocele, hľadáme vhodného kandidáta na pracovnú pozíciu manažér strojárskej výroby. Spoločnosť pri výrobe využíva technológie rezania, autogénneho, plazmového a laserového pálenia, zvárania a povrchových úprav. Obsah práce: ► Riadenie výroby a predaj strojárskych výrobkov ► Objednávanie materiálu pre výrobu a riadenie zásob ► Riadenie kooperácií a vzťahov s dodávateľmi prác ► Práca so zákazníckym portfóliom ► Vyhľadávanie nových obchodných príležitostí ► Vedenie obchodných rokovaní ► Riešenie zmluvných vzťahov ► Riešenie reklamácií a správa pohľadávok Požiadavky na kandidáta: ► Stredoškolské/vysokoškolské vzdelanie – strojárskeho smeru ► Manažérska prax v strojárskej výrobe – výhodou je zameranie na spracovanie plechu ► Znalosť spomenutej strojárskej technológie ► Obchodná prax min. 3 roky ► Zodpovednosť, cieľavedomosť, reprezentatívny vzhľad a vystupovanie Kontakt: kancelaria@emka.sk R O B O T I K A

Pracovníci podľa pohlavia Rozmery dosahového priestoru pre pohodlnú prácu postojačky i posediačky [mm] Výška spodného okraja od podlahy Výška horného okraja od podlahy (od stola pri práci posediačky) Šírka priestoru Hĺbka priestoru od prednej hrany zariadenia, alebo stola Muži – práca postojačky 880 1 360 700 250 Ženy – práca postojačky 800 1 280 700 250 Pre obe pohlavia, práca postojačky 880 1 280 700 250 Práca posediačky pre obe pohlavia Výška stola 330 700 250 Tab. 3 Rozmery dosahového priestoru pre pohodlnú prácu postojačky i posediačky pre prácu pri nastavovaní, údržbe a opravách automatických zariadení a robotov pre mužov a ženy zo Slovenska a Čiech K promptnému odstraňovaniu porúch znač- ne prispeje taká konštrukcia systému, ktorá umožní rýchlo identifikovať príčinu poruchy, lokalizovať miesto poruchy a čo najľahší prí- stup k miestu poruchy, aby ju bolo možné rýchlo odstrániť. Pre tento účel sme na zá- klade vyhlášky MZ SR č. 54 2/2007 (Vyhláška MZSR č. 542/2007, 2007) odvodili dáta pre maximálne dosahy pri údržbe a  opravách porúch (tab. č. 2) ale aj s dosahmi pre poho- dlnú prácu (tab. 3), ktorá umožní maximál- nu rýchlosť pracovných pohybov pri opra- vách a údržbe automatických a robotických zariadení a systémov. Nie sú zanedbateľné ani otázky dizajnu au- tomatických a robotických zariadení a sys- témov. Základnou úlohou dizajnérskeho rie- šenia je tu optimalizovať interakciu faktorov súvisiacich s  funkciou, tvarom, estetickými požiadavkami, ako aj s technickými a úžitko- vými charakteristikami. Tvarové a farebné riešenie by malo rešpek- tovať funkčné požiadavky (napr. ľahká odní- mateľnosť krytov pre urýchlenie a uľahčenie údržby a opráv) ale aj požiadaviek pozitívne- ho vplyvu na psychiku operátorov, údržbá- rov a opravárov. Na výskumy a riešenia v tej- to oblasti sa v súčasnosti zameriava najmä Strojnícka fakulta TU v Košiciach. Ergonómia a prevádzka automatických  a robotických zariadení a systémov  Ukazuje sa, že v  najbližšej budúcnosti pri prevádzke automatických a robotických za- riadení i  systémov (ktoré sa stále častejšie objavujú aj v montáži) bude musieť človek vykonávať činnosti ako (Hatiar, 1988): - programovanie; - obsluha a údržba; - reziduálne úlohy. Uvedené reziduálne úlohy možno rozdeliť na štyri kategórie (Hatiar, 1988): – ručná manipulácia pri vychystávaní, na- kladaní, odoberaní a preprave materiá- lu, výrobných podskupín i hotových vý- robkov – monitorovanie – ručné zásahy pri nedostatočnej funkcii robotov a automatov – manuálne vykonávanie montážnych úkonov na doplnkových pracoviskách (pri montáži atypických súčiastok, ktoré za súčasnej úrovne techniky nie je mož- né automatizovať alebo núdzovo, pri roz- siahlejších poruchách automatických, ro- botických zariadení a systémov). Prestoje automatických zariadení a  systé- mov znamenajú podstatne vyššie straty na produkcii ako na klasických montážnych pracoviskách. Preto treba zabezpečiť pod- mienky na skracovanie časov potrebných na identifikáciu príčin porúch, časov na vyko- nanie opráv, nastavovanie i údržbu zariade- ní a systémov. Na ergonomické opatrenia realizované v  rámci konštrukcie treba v  praxi nadvia- zať vhodnou organizáciou práce prevádzky, promptnej údržby a opráv, zabezpečiť efek- tívnosť prevádzky príslušných automatic- kých zariadení a systémov. Aj tu je prospeš- né uplatniť vhodnú formu ergonomického programu (Hatiar et al., 2009). Záver Ukazuje sa, že automatická a robotická tech- nika nebude môcť v najbližšej dobe vylúčiť človeka z  pracovného procesu. Preto bude potrebné aj naďalej venovať pozornosť er- gonomickým aspektom automatizácie a ro- botizácie. Pri technickom riešení takýchto systémov sa budú musieť uplatniť ergono- mické podklady. Na tento účel sme odvodi- li tabuľky č. 1, 2 a 3, ktoré dopĺňajú podkla- dy z vyhlášky MZ SR č. 54 2/2007 (Vyhláška MZ SR č. 542/2007, 2007). Ich rešpektovanie by malo prispieť k uľahčeniu činností operá- tora a k zefektívneniu údržby a opráv. Automatické a robotické systémy majú byť konštruované tak, aby pracovník pri ich ria- dení, kontrole a údržbe mohol svoju činnosť vykonávať tak, aby neznižoval efektívnosť vysoko výkonnej automatickej techniky. To bude možné realizovať prostredníctvom adekvátneho ergonomického programu. V  rámci uvedeného programu bude treba venovať zvýšenú pozornosť riešeniu organi- zácie práce operátorov, najmä režimu práce a odpočinku i opatrení z oblasti štrukturali- zácie práce. Dôležité je aj zabezpečenie kva- litného výberu a  zácviku operátorov, ako aj nastavovačov a  údržbárov, lebo od ich schopnosti udržať pozornosť, rozhodovania i zručnosti bude závisieť dĺžka prestojov pre- vádzky. LITERATÚRA: HATIAR, K.: 1988. Ergonómia a design pri rie- šení automatických montážnych zariadení a systémov. In.: Zborník z celoštátneho semi- nára „Človek v  robotizovaných systémoch“, téma: „Inžiniersko-psychologické aspekty projektovania automatizovaných systémov“, Dom techniky ČSVTS Bratislava, máj 1988, s. 12 – 15. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 542/2007 Z. z., zo 16. 8. 2007 o podrobnostiach o ochrane zdra- via pred fyzickou záťažou pri práci, psychic- kou pracovnou záťažou a senzorickou záťa- žou pri práci, MZ SR, Bratislava, 2007, s. 3 876 – 3 901. HATIAR, K.; COOK, T.M.; SAKÁL, P.; BOŽEK, P.; MIHOK, J.: 2009. Application of a  HCS  model 3E in the virtual control of a robotic workplace. In: Annals of DAAAM and Proceedings of DAAAM Symposium. – ISSN 1726-9679. – Vol. 20, No. 1 Annals of DAAAM for 2009 & Proceedings of the 20th international DAAAM symposium „Intelligent manufacturing & automation: Focus on theory, practice and education“ 25 – 28th November 2009, Vienna, Austria. -Vienna: DAAAM International Vienna, s. 0 405 – 0 406. ISBN 978-3-901509-70-4 POĎAKOVANIE  Tento príspevok bol podporený projektom KEGA  č.  3-7285-09 Integrácia obsahu a  tvor- ba vysokoškolskej učebnice „Špecializované ro- botické systémy“ písomnou a multimediálnou formou. 12/2011 \ www.strojarstvo.sk32 R O B O T I K A

Optimalizovať produkciu TEXT: Michal Múdrý FOTO: Sova Digital Podstatne zvýšiť produktivitu, a  tým posilniť vlastnú konkurenčnú výhodu, je možné viacerými spôsobmi. V ostatných rokoch si spoločnosti ako najlepší nástroj na optimalizáciu vývojového a  výrobného cyklu vyberajú tzv. PLM (Product Lifecycle Management) softvéry. S úbor technológií a procesov, kto- ré umožňujú výrobcom zvýšiť rast a hodnotu pri návrhu, tvorbe a ria- dení produktov počas celého ži- votného cyklu – to všetko sa skrýva pod jed- noduchou skratkou PLM. Keďže ide o  oblasť, ktorá je v  neustálom progrese, je nevyhnutné pravidelné vzde- lávanie sa v tomto odbore. Rovnako je pre producentov týchto riešení potrebná spät- ná reakcia od samotných používateľov. Práve preto sa pravidelne konajú také stretnutia, fóra výrobca – používateľ, akým bolo aj PLM fórum 2011. Investičné oblasti Tohtoročné PLM fórum bolo zamerané na zvýšenie efektívnosti práce konštruktérov. Tí majú k dispozícií niekoľko produktov – programov od spoločnosti Siemens PLM, ktoré môžu využiť pri svojej práci. „Našou víziou je zmeniť spôsob, akým firmy robia rozhodnutia dnes a umožniť im uskutočniť kvalifikovanejšie a lepšie rozhodnutia v bu- dúcnosti,“ objasňuje stratégiu tvorby no- vých produktov Iveta Verešová, obchodná riaditeľka Siemens PLM pre strednú a  vý- chodnú Európu. Doplnila tri kľúčové inves- tičné oblasti, ktoré majú pomôcť túto víziu naplniť. Prvou oblasťou je inteligentne integrovaná informácia. Je založená na tom, že sa sledu- je, kde informácie vznikajú, aby ľudia v rámci podniku dostávali také informácie, ktoré po- trebujú. Aby prijímali rozhodnutia na zákla- de toho, že mali dostatok vhodných infor- mácií a mali ich načas. Druhou oblasťou je architektúra pre budúc- nosť. Architektúra pre budúcnosť je flexi- bilná, čo znamená, je možné priradiť nové funkcie a  nové moduly bez toho, aby zá- kazník musel špeciálne investovať. Je škálo- vateľná, čiže rozširovateľná, od jedného až na niekoľko tisíc používateľov a je otvorená. Možno ju integrovať do iných aplikácií a pri- nášať rozličné dáta do rôznych systémov. High Definition User Experience je treťou oblasťou, do ktorej spoločnosť investuje. Jedným z  príkladov je využitie používateľ- ského rozhrania tabletu iPad od spoločnos- ti Apple. Rozhranie umožňuje aplikovať sys- tém Teamcenter – modulárny systém pre riadenie životného cyklu výrobku, a prená- šať si ho kamkoľvek, kde človek potrebuje, aby mal potrebné informácie v plnom roz- sahu a v požadovanej kvalite všade, kde sa nachádza. Nové verzie obľúbených programov Na fóre po prvýkrát na Slovensku predstavili nové verzie systémov Solid Edge ST4 a NX8. Solid Edge, 2D/3D navrhovací systém od spoločnosti Siemens, je základnou súčas- ťou radu produktov Velocity Series, ktorá výrobným organizáciám pomáha zvýšiť trž- by a  znižovať náklady. Juraj Medzihradský, obchodný zástupca Siemens PLM, ako naj- väčšie zmeny v novej verzii systému uviedol zvýšenie rýchlosti pri vytváraní 2D a 3D ná- vrhov pomocou nových funkcií na posil- nenie intuitívneho návrhového prostredia. Vylepšené možnosti tímovej spolupráce sú možné vďaka využitiu JT technológie. JT je široko používaný 3D dátový formát pre pres- né, bezpečné a efektívne zdieľanie produk- tových informácií. Solid Edge je prvým CAD systémom svojej kategórie s  využitím to- hoto druhu dát v zariadeniach. ST4 prináša aj nové simulácie, špeciálne určené pre ná- stroje na tvarovanie plechov. Poslednou vý- znamnou zmenou je podpora používateľsky definovaných štandardov, ktorá prispieva k redukcii nákladov na správu výkresovej do- kumentácie. Ôsma verzia konštrukčného systému NX po- núka nové možnosti modulárneho návrhu, ktorý zjednodušuje modelovanie a editova- nie zložitých súčiastok, pričom umožňuje pa- ralelnú spoluprácu konštruktérov. Vylepšené High Definition 3D prináša vizuálne reporto- vanie a analytické nástroje – zlepšuje kvali- tu rozhodovania sa vo vývojovej fáze tým, že prináša informácie o produkte už v prvot- nej fáze procesu.Vylepšené programovanie pre procesy obrábania ponúka riešenie NX CAM. Samozrejme, NX8 prináša ešte mno- ho ďalších vylepšení, napríklad v oblasti tes- tovania a simulácie. Iveta Verešová vystúpila s prednáškou Siemens PLM – Stratégie a vízia. www.engineering.sk \ 12/2011 33 I N F O R M A Č N É   T E C H N O L Ó G I E

Štandardné portálové vedenie – lacnejšie TEXT: František Jantoška FOTO: archív Schunk Intec Použitím modulárneho systému portálových vedení firmy Schunk, lídra v  inováciách upínacích a  uchopovacích systémov, používatelia a systémoví integrátori môžu znížiť projektové plánovanie, montáž a náklady na uvedenie do prevádzky pre portálové vedenia až do 50 percent! N amiesto individuálnej konfigurácie každého vedenia počas návrhu a montáže manipulačných staníc nájdete v ponu- ke vhodné portálové vedenia zo širokej ponuky štandard- ného programu od inovatívneho rodinného podniku. Každý mechanický pripájací element a harmonické posuvy pre napá- janie podzostáv sú vopred pripravené a hotové pre inštaláciu. Tento modulárny systém zahŕňa riešenia s pneumatickými a elektric- kými pohonmi a zastrešuje veľkú časť bežných požiadaviek. Veľkosti zdvihu horizontálnych pneumatických vedení sú odstupňované po 100 milimetrových krokoch od 300 mm do 1 500 mm. Vertikálne vedenia sú od 25 do 225 mm. Koncová poloha môže byť postup- ne nastavená a maximálna nosnosť je do 5 kg. Vedenia s elektric- kým pohonom môžu byť ľubovoľne naprogramované, a tým sa do- siahnu aj ďalšie krokovania zdvihu. Veľkosť zdvihu je medzi 500 mm a 1 500 mm, maximálna záťaž od 10 kg do 20 kg. Horizontálne osi sú vybavené ozubeným remeňom, vertikálne guľôčkovou skrutkou. Na požiadanie sa môžu vybaviť pohonom alebo bez neho. Výkonný univerzálny uhlový uchopovač Firma Schunk naďalej rozširuje svoj program univerzálnych uchopo- vacích modulov, po uverejnení vylepšených uchopovačov – paralel- ného PGN-plus, centrického uchopovača PZN-plus a  uchopovača malých predmetov MPG-plus. Schunk, ako oprávnený líder upínacích a  uchopovacích systémov predstavuje nový uhlový uchopovač PWG-plus. Jeho výkon poskytu- je veľa možností využitia – ako univerzálneho uchopovača prakticky vo všetkých odvetviach priemyslu. Dvojité vedenie oválneho piesta, veľmi pevné hliníkové telo vyrobené z jedného kusa a mechanizmus odolný voči opotrebeniu robia z tohto uchopovača kompaktný a robustný stroj. Podľa potreby a použitia v aplikácii môže byť vybavený mechanic- kou poistkou proti vypadnutiu uchopovaného predmetu, navyše sa môže použiť rozsiahla ponuka príslušenstva indukčných a magnetic- kých snímačov. Uhlový uchopovač inovatívneho rodinného podniku sa zaraďuje do najbohatšieho ponúkaného sortimentu štandardných uchopovačov, ktorý zahŕňa viac ako 10 tisíc komponentov. Upínací profil identický s uchopovačom PGN-plus môžeme nájsť na spodnej aj na vrchnej strane, čo umožňuje priamu kombináciu s kom- penzačnými jednotkami, prídavných pneumatických valcov a  sys- témom rýchlovýmenných prstov. PWG-plus je dostupný v  troch veľkostiach na uchopovanie predmetov od 0,5 kg do 7,3 kg, uchopova- cích síl medzi 3,5 Nm a 143 Nm, zdvihom prsta 15° a prepäťovým uh- lom najmenej 3° na prst. Je vhodný na použitie v čistých alebo mierne znečistených prostrediach, najmä na manipuláciu s hriadeľmi a vačko- vými hriadeľmi, ako aj na portálové nakladanie obrábacích center. Uchopovač PWG-plus Portálové vedenie ďakujeme vám za spoluprácu v roku 2011, a želámevámveľazdravia,spokojnostia úspechov v novom roku 2012. Kolektív pracovníkov www.schunk.com 12/2011 \ www.strojarstvo.sk34 R O B O T I K A

Milí naši zákazníci, ďakujeme vám za prejavenú dôveru a priazeň v roku 2011. Prajeme príjemné prežitie vianočných sviatkov. Veľa zdravia, šťastia, osobných a pracovných úspechov v novom roku 2012. kolektív pracovníkov  kontakty na strojárske firmy  trojjazyčné prevedenie  termíny odborných akcií  elektronická verzia (od nového roku) zabezpečte si náš kalendár na svoj stôl už dnes kalendar@mediast.sk www.strojarskykalendar.sk  kontakty na strojárske firmy  trojjazyčné prevedenie Zemědělská a lesní technika Námořní technika Pumpy a kompresory ELASTOMEROVÉ SPOJKY 0,5–25 000 Nm Výhradní distributor pro Českou a Slovenskou republiku REM-Technik s.r.o. | Klíny 35, CZ – 615 00 Brno tel.: + 420 548 140 000 | fax: +420 548 140 005 | office@rem-technik.cz | www.rem-technik.cz GARANCE ABSOLUTNĚ KLIDNÉHO CHODU SERVOMAX®, PRECIZNÍ, KOMPAKTNÍ, EKONOMICKÉ 5-EK.indd 1 11.2.11 13:15 Želáme Vám rok plný radosti, pokoja a blahobytu. We wish you a year lled with great joy, peace and prosperity. Wir wünschen Ihnen ein Jahr voller Freude, Frieden und Prosperität. www.viena.sk Vienna PF 2012.indd 1 21.11.2

Automobilismus se v blízké budoucnosti příliš měnit nebude. Vyplývá to z materiálu „Vozidla pro udržitelnou mobilitu“, který pro Sdružení automobilového průmyslu (SAP) vytvořil tým odborníků. Vývoj pohonných jednotek do roku 2030 počítá s efektivnějšími spalovacími motory, které budou mít za následek snížení závislosti na fosilních palivech. T echnologické inovace by rovněž měly přinést snižování zdravotních následků dopravních nehod. „Prioritou je zvýšení účinnosti spa- lovacích motorů, v delším horizontu se za- měříme na syntetická paliva založená na biopalivech a  odpadu,“ uvedl Jan Macek, technický garant projektu pro udržitelnou mobilitu. Zvládnutí těchto inovací je podle Macka nutnou podmínkou pro udržení kon- kurenceschopnosti tuzemského automobi- lového průmyslu, který je v Česku silně za- měřený na export. Zaostřeno na snižování emisí „Jedním ze zásadních cílů je výrazné sni- žování emisí skleníkových plynů. Dnes průměrný osobní automobil do ovzduší vy- pustí zhruba 200 gramů oxidu uhličitého na jeden kilometr provozu,“ uvedl Macek. Podle návrhů evropské technologické platformy by se úroveň vypouštěného oxidu uhličitého měla do roku 2015 snížit na 120 gramů a do roku 2030 na 90 gramů. Kvůli novým technologiím by se měly vý- razně snižovat i důsledky dopravních nehod jak v oblasti zdravotních následků, tak i ma- teriálních škod. Podle Jana Vystrčila ze spo- lečnosti Iveco Czech Republic je až 71 pro- cent nehod způsobeno špatným odhadem řidiče, nebo jeho nepozorností. Počet do- pravních nehod do budoucna sníží podpůr- né systémy, které jsou schopné číst doprav- ní značky, brzdit v krizových situacích, nebo automaticky zaparkovat. Všechny tato systé- my v současnosti existují a postupně se do- stávají do sériové výroby. „Komplikací v za- vádění těchto inovací jsou etické otázky v případě nehody zejména tehdy, když k ne- hodě dojde kvůli selhání automatických me- chanismů. V současnosti totiž za chování au- tomobilu plně odpovídá řidič,“ uvedl Vystrčil s tím, že s postupem automatických techno- logií by se toto pravidlo mohlo změnit. Vizi budoucího vývoje automobilů vypraco- val odborný tým sestavený Technologickou platformou „Vozidla pro udržitelnou mobili- tu“. Ta v Česku působí od roku 2009 a sdru- žuje zástupce Škoda Auto, ČVUT, Auto SAP, Iveco Czech Republic, Brisk, Hella, Ricardo, Autotechnik Visteon-Autopal. (Podle: ČTK) Spalovací motory ještě několik desítek let www.hlinik.sk Navštívte nás na MSV NITRA 2011, C 13

Päť značiek vo výrobe TEXT/FOTO: Vladimír Machalík Odštartovaním produkcie španielskeho derivátu New Small Family, modelu Seat Mii, sa zavŕšil štart produkcie nového radu vozidiel. Vďaka tomu sa bratislavský výrobný závod Volkswagenu stal jediným na svete, kde sa vyrábajú vozidlá až piatich značiek pod jednou strechou. B ratislavský závod Volkswagen Slovakia sa s  výrobou všetkých troch značiek radu New Small Family – Volkswagen, Škoda a Seat stáva unikátnym v  celosvetovom meradle. Spoločne s výrobou SUV vozidiel pre znač- ky Volkswagen, Audi a Porsche je totiž jedi- ným automobilovým závodom na svete, kde sa vyrábajú vozidlá piatich automobilových značiek. „Prípravy na výrobu vozidiel radu New Small Family boli veľmi intenzívne. Teraz prichá- dza na rad aj rast výroby. V  budúcnos- ti budú mať tieto šikovné mestské vozidlá na našej produkcii značný podiel,“ uviedol Andreas Tostmann, predseda predstavenstva Volkswagen Slovakia. „S  odštartovaním no- vej výroby naše celkové produkčné kapaci- ty vzrástli na 400 tisíc vozidiel ročne. Tento cieľ by sme chceli dosiahnuť už v budúcom roku,“ dodal A. Tostmann. Nábory pokračujú Nábory nových zamestnancov pre výrobu vozidiel Volkswagen up!, Škoda Citigo a Seat Mii, ktoré sa začali v  auguste, pritom po- kračujú. Do konca roka potrebuje spoloč- nosť prijať nových zamestnancov, aby moh- la spustiť tretiu zmenu výroby New Small Family. Zároveň koncom októbra spoločnosť odštartovala nábor nástrojárov a údržbárov s minimálne päťročnou praxou a vzdelaním v  oblasti strojárstva alebo elektrotechniky pre novú lisovňu. Sériová výroba prvého vozidla radu New Small Family, Volkswagenu up!, sa začala v bratislavskom závode v jednozmennej pre- vádzke v  auguste tohto roka. Postupne sa pridala aj produkcia Škoda Citigo a Seat Mii. Prípravy na výrobu nového radu vozidiel prebiehali od roku 2009 a vyžiadali si investí- cie vo výške 308  miliónov  eur. Nová pro- dukcia vytvorila priamo v závode približne 1 500 nových pracovných miest a ďalšie ti- sícky u dodávateľov. Váš dodávateľ priemyselných čerpadiel

Váš dodavatel průmyslových čerpadel Streda 14. decembra

ZÁVÄZNÁ OBJEDNÁVKA Strojárstvo / Strojírenství za akciovú cenu ,- € na rok + OFFKARTA zdarma Meno a priezvisko / Jméno a příjmení: IČO: Ulica / Ulice: PSČ: Pečiatka / Podpis: IČ DPH: Mesto / Město: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . KARTA VÝHOD! Predplaťte si časopis Strojárstvo / Strojírenství za € na rok a získajte OFFKARTU zdarma! Viac ako akceptačných miest na Slovensku Zľavy môžete čerpať vo všetkých prevádzkach označených logom OFFKARTA® Akcia: Strojársky kalendár zdarma! platí len do 31. 12. 2011

www.engineering.sk

Tříhořáková automatická rotační hlava TEXT/FOTO: Vanad 2000 a. s. Od svého založení se společnost Vanad specializuje na výrobu a vývoj vysoce výkonných CNC strojů pro tvarové řezání plechů. Tradice výroby a  know-how CNC pálicích strojů Vanad navazuje na více než čtyřicetiletou historii výroby pálicích strojů v bývalém Československu. Z a dobu své existence společnost vyrobila a  dodala pálicí stroje stov- kám spokojených zákazníků doma i  v  zahraničí. V  současnosti Vanad 2000 a. s. patří mezi přední výrobce a dodavate- le pálicích strojů nejen na domácím trhu. Díky permanentnímu výzkumu a vývoji, který je rea- lizován ve vlastním vývojovém oddělení spo- lečnosti, Vanad průběžně přináší na tuzemský i zahraniční trh CNC pálicích strojů nová a ino- vativní řešení se zvláštním důrazem na vyso- kou kvalitu vyráběných a dodávaných produk- tů s cílem přinést maximální užitnou hodnotu konečnému uživateli. Jedním z těchto produktů je i tříhořáková automatická rotační hlava. Specifické požadavky pálení Tříhořáková automatická rotační pálicí hla- va je jedním z nově vyvinutých zařízení nabí- zených v  oboru termického (autogenní- ho) dělení – výroby ocelových výpalků pro nejrůznější oblasti použití. Používá nejmo- dernější technologii nastavení pracovní výš- ky pomocí přesného laserového odměřová- ní. Jedná se o zařízení určené pro zhotovování výpalků opatřených na jedné straně (vrchní nebo spodní) nebo na obou stranách úkosem – šikmým řezem požadovaného rozměru. Typickým představitelem takovýchto výpalků jsou elementy svařenců, které jsou následně spojovány 1/2V, V, 1/2X nebo X svary. Úkosy zhotovené s  využitím tříhořákové automa- tické rotační hlavy jsou v takovémto případě využívány jako svarové plochy. V žádném pří- padě se nejedná o jednoúčelové zařízení. Na výpalcích zhotovené úkosy mohou samozřej- mě plnit i jiné účely – konstrukční, odlehčo- vací, designové (pohledové) atd. Rozměry a  tvar zhotovovaných úkosů jsou dány zejména tloušťkou výchozího, zpraco- vávaného materiálu – plechu. Dalšími faktory, které ovlivňují rozměry a tvar úkosů, jsou úhel nastavení, počet (1, 2 nebo 3) aktivních řeza- cích hořáků a použitý hořlavý plyn. Maximální rozměr zhotovovaného úkosu je přitom limi- tován výkonem – kapacitou strojního auto- genního řezacího hořáku. Strojní řezací hořá- ky používané na CNC pálicích strojích Vanad jsou schopné v běžném režimu (svislý řez) řezat ocelový plech do tloušťky 300 mm. Vzhledem k  specifičnosti „šikmého“ řezání (obtížněj- ší vytékání strusky z řezné spáry) a přehřívání oblasti řezání při použití dvou nebo dokonce tří hořáků až k blízkosti bodu tavení oceli, je zhotovování úkosů omezeno na celkovou dél- ku řezu zhotovovaného úkosu 80 mm. V  podobě tříhořákové automatické rotač- ní pálicí hlavy uvádí Vanad na trh vysoce efektivní technologický nástroj pro specific- ké požadavky pálení. Toto zařízení je urče- no k použití ve spojení s CNC pálicími stroji řady Vanad PROXIMA v požadovaném pra- covním rozměru. O B R Á B A C I E   S T R O J E

Tvárniace súbory TEXT/FOTO: Ján Rusnák Medzi hlavné aktivity firmy Form Engineering, s.  r.  o., patrí mechanizácia a automatizácia excentrických a hydraulických lisov. Spoločnosť pôsobí aj v oblasti automatizácie výrobných a montážnych systémov. S poločnosť FORM Engineering, s. r. o., bola založená v roku 1995. Základ jej produkcie tvorila konštrukcia tvárniacich súborov a jednoúčelových strojov. Činnosť firmy je zalo- žená na profesionálnej úrovni celého tímu pracovníkov. Náplňou je mechanizácia a automatizácia lisovania, delenia materiá- lu, vývoj a konštrukcia jednoúčelových strojov. Spoločnosť ťaží z dob- rej spolupráce s viacerými vysokými školami a celým radom dodáva- teľských firiem. Medzi hlavné aktivity firmy patrí: • Automatizácia a mechanizácia excentrických a hydraulických li- sov pri spracovaní súčiastok • Strihanie v kombinácii s ťahaním a ohýbaním • Priečne delenie plechu zo zvitku so stohovaním • Pozdĺžne delenie plechu zo zvitku • Profilovanie • Jednoúčelové stroje a prípravky • Vývoj manipulátorov • Rekonštrukcie lisov Mechanizácia a automatizácia V oblasti mechanizácie a automatizácie tvárniacich procesov na ex- centrických a hydraulických lisoch máme pripravené viaceré dostup- né varianty riešenia. Od konkrétnych súborov dodaných formou na kľúč pre konkrétne skupiny súčiastok, ktoré potrebuje zákazník vyrá- bať, až po jednotlivé stroje, ktoré z nášho sortimentu môžeme do- dať, či repasácie a generálne opravy strojov, ktoré vlastníte. Zároveň všetky súbory, nové i  generálkované, sú dodané pod značku CE s kompletnou sprievodnou dokumentáciou. Vďaka tomu má zákaz- ník súbory a stroje bezpečné a z hľadiska požiadaviek kontrolných or- gánov absolútne v poriadku. Tvárniace súbory od firmy FORM Engineering je možné rozdeliť na skupiny: • Spracovanie materiálu zo zvitku • Spracovanie z pruhov • Spracovanie z konkrétnych prístrihov • Priečne delenie • Pozdĺžne delenie • Profilovanie so statickým alebo letmým delením. K tomu je k dispozícii celý sortiment strojov – odvíjaky, rovnačky, po- dávače, deliace stroje, profilovacie stanice. Odvíjaky Odvíjaky sú stroje zabezpečujúce odvíjanie pásu zo zvitku. Hmotnosť zvitku môže byť až 5 000 kg, šírka do 1 250 mm. Podľa potreby dodá- vame jednostranné, dvojstranné, s pohonom i bez pohonu. Odvíjaky Výroba veka a dna bojlera Odvíjak s rovnačkou Podávač so strihačkou 12/2011 \ www.strojarstvo.sk42 O B R Á B A C I E   S T R O J E

FORM ENGINEERING, s. r. o. 919 08 Boleráz 10 tel.: 00421-33-5354404, fax.: 00421-33-5354403 e-mail: sekretariat@formengineering.sk, www.formengineering.sk bez pohonu sú pribrzďované čelusťovou brzdou. Pneumaticky ovlá- dané prítlačné rameno zabraňuje samovoľnému rozvíjaniu zvitku. Odvíjaky s pohonom sú ovládané cez rameno kontrolujúce veľkosť zá- sobného previsu. Pohon je plynulý, riadený elektroprevodovkou s frek- venčným meničom. Zavážacie vozíky Zavážacie vozíky zvládajú nosnosť 5 000 kg, špeciálne až do 40 ton. Vozík slúži na privezenie nástroja k lisu, a ten je následne elektricky cez hydraulické ovládacie lišty v stole lisu natiahnutý do priestoru lisu na pevné dorazy. Rovnačky V ponuke našej spoločnosti nájdete aj rovnačky pásového materiá- lu do šírky 2 000 mm, do rovnaného prierezu 3 000 mm2 , rýchlosťou rovnania do 50 m/min. Podávacie rovnačky do šírky 2  000  mm s  presnosťou podania ± 0,15 mm a rýchlosťou rovnania do 30 m/min predstavujú klasickú rovnačku s podávačom a používajú sa všade tam, kde potrebujeme dlhé podanie materiálu. Podávacia rovnačka je určená na bežné rovnanie pásu zo zvitku s jeho následným podaním v požadovanej dĺžke do nástroja lisu, prípadne nožníc. V čase medzi následným podaním, keď pás stojí, sa vykoná strih lisu alebo nožníc. Podávacia rovnačka je určená predovšetkým do tvárniacich súborov v zostave – odvíjacie zariadenie zvitku – po- dávacia rovnačka – lis alebo nožnice – prípadne stohovacie zariade- nie. Súčinnosť stroja v tejto zostave je funkčne zviazaná s činnosťou týchto zariadení. Podávače V našom produktovom portfóliu nechýbajú ani mechanicko-pneu- matické podávače so šírkou pásu 10 ÷ 850 mm, hrúbkou do 4 mm a dĺžkou podania 420 mm. Form Files The company FORM Engineering s. r. o. (Ltd.) has been established in the year 1995. Basic activities deal with construction of forming units and single – purpose devices. The activity of the firm is based on good professional skill of all the staff. Activities in particular are mechanization, automation of forming operations, cutting of material, development and construction of single – purpose machines in common. Company has good co – operation with wide range of universities and with a scale of delivering firms. r e s u m é V ponukovom katalógu zákazníci nájdu aj valčekové podávače do šír- ky plechu 1 000 mm, s podávaným prierezom do 3 000 mm2 a s elek- tronickým ovládaním pri presnosti podania ± 0,05 mm. Výmena nástrojov Ťažšie nástroje je nutné osadiť na stôl lisu alebo ich z priestoru lisu vybrať. Pomocou jednoduchého hydraulického systému nástro- je bezpečne do priestoru lisu vložíme alebo ich z neho vytiahneme. Hydraulický systém umožňuje manipulovať s nástrojmi až do hmot- nosti 25 000 kg. Stohovacie zariadenia zabezpečujú kvalitné stohovanie súčiastok, prí- strihov a nástrihov za nástrojom. Veľký dôraz sa kladie na celé riadenie súboru, jeho bezpečnosť a  ochranu daných nástrojov. Riadenie súboru zabezpečuje vysoko produktívny systém OMRON, ktorý umožňuje riadiť a kontrolovať všetky požadované miesta v súbore, ako aj zadané parametre. Pri kvalitnom ujasnení si problematiky so zákazníkom a po zvážení všetkých vstupov môže zákazník získať dobrý a výkonný tvárniaci sú- bor s dobrou produktivitou a za prijateľnú cenu. Lis 3 000 kN Valčekový podavač s nožnicami www.engineering.sk \ 12/2011 43 O B R Á B A C I E   S T R O J E

Obráběcí centrum v těžebním průmyslu WWW.KOVOSVIT.CZ Váš dodavatel standardních a multifunkčních CNC obráběcích strojů. KOVOSVIT MAS Svět obráběcích strojů MCU 630VT-5X Multifunkční pětiosá obráběcí centra MULTICUT 500 Multifunkční soustružnicko-frézovací centrum TEXT/FOTO: Martin Volný MCU 630V-5X je léty a desítkami spokojených zákazníku prověřený souvisle řízený pětiosý frézovací stroj pro přesné a produktivní obrábění, který si svoji pozici na trhu vydobyl nikoli množstvím, ale kvalitou a individuálním přístupem. S troj vyniká bezkonkurenční robust- ní nosnou konstrukcí, která skrze tuhost přináší stabilitu a dlouhodo- bě stálou kvalitu obráběných rovin- ných i  obecných tvarových ploch. Pro oko technika je dostatečně vypovídající pohled na obrázek skeletu stroje s patrnou koncepcí horní gantry a otočně sklopného stolu. Hlavními výhodami oproti konkurenčním produktům jsou důležité detaily, a to hlavně konstrukční. Jedná se o uložení vertikálního smykadla v saních. Mimo jiné i dvou-osý stůl je vybaven nejmodernějšími technologiemi. Těmi jsou tři torque motory s průtokovým chlazením a  hydraulickou indexací v  libo- volné poloze. Stroj si našel své zákazníky zejména v oborech, jako jsou výroba forem a  nástrojů, přesné strojírenství a  v  nepo- slední řadě i  v  energetickém, automobilo- vém a těžebním průmyslu. Potenciál má pro oblasti zdravotnických pomůcek. Právě v subdodávkách pro těžební průmy- sl se již před pár lety realizoval prodej stro- je při aplikaci výroby vrtací hlavice těžebního výrobní nástroj vhodný pro frézování, vyvrtá- vání, vystružování a  především soustružení, které přináší ještě větší geometrickou kvali- tu a přesnost na rotačních plochách s obrá- běným průměrem až 1 000 mm při otáčkách až 500 ot/min. Jelikož stroj vychází z předcho- zích, byl i pro multi-profesní centrum zvolen CNC systém Sinumerik 840D. Předpoklady byly naplněny, první testova- cí „špony“ již padají ze stroje, první výsledky předznamenávají výborné vlastnosti. O tak- to inovovaný stroj mají již teď zájem přední tuzemští výrobci v oblasti leteckého průmys- lu a  první signály naznačují, že spoluprá- ce bude znovu i  se zahraničními partnery v oblastech energetického a těžebního prů- myslu. Jednoduše řečeno, stroj je vhodný pro každého, kdo před, nebo po frézování nech- ce přepínat součásti na soustruh či karusel. stroje i  strojů pro ražbu metra. Stroje byly dodány do teritoria SNS. Multiprofesní centrum Na základě velmi dobrých zkušeností se KOVOSVIT MAS,  a.  s., rozhodl reali- zovat nabízející se inovaci stroje MCU. Pro doplnění portfolia o stroj, který bude kompletně obrábět složité součásti přírubového cha- rakteru, bylo nutné stroj vybavit vysokými otáčkami na stole a  uzamykatelným vřetenem. Tím výrobce, a hlavně jeho potenciální zákazníci, získali O B R Á B A C I E   S T R O J E

Nové trendy v opracovaní plechu TEXT: Redakcia FOTO: Ján Franek Takmer 3 000 návštevníkov, z toho 47 delegácií z 25 krajín sveta, navštívilo firemnú výstavu INTECH 2011 spoločnosti TRUMPF Werkzeugmaschinen v Ditzingene pri Stuttgarte. Boli medzi nimi aj zástupcovia významných slovenských spoločností. S lovenskú delegáciu privítali za ne- meckú stranu člen vedenia spoloč- nosti, Dr.-Ing. Mathias Kammüler a  riaditeľ dcérskej spoločnosti TRUMPF Slovakia, Ing. Norbert Kuchta. Široká škála technológií Pod mottom „The Power of Choice“ bola na výstave predstavená široká škála technológií pre rôzne úlohy opracovania plechu a niekoľ- ko noviniek. Na rozsiahlej ploche zákazníckeho a aplikačného centra sa priamo v akcii pred- stavili rôzne technologické celky. Pre oblasť opracovania plechu vysekávaním a  formo- vaním mohli návštevníci vidieť celý rad stro- jov TruPunch aj s automatizáciou nakladania tabúľ plechu a  odoberaním hotových die- lov. Prechod na laserovú techniku zastupova- li kombinované stroje TruMatic, ktoré v sebe spájali vysekávanie a laserové rezanie. Rezanie od tenkých po hrubé plechy je parketou pre laserové celky TruLaser. Uplatňujú sa nielen v oblasti plošného rezania, ale j v 3D s TruLaser Cell. Popri vysoko automatizovaných centrách ohýbania TruBend Cell boli zaujímavé aj samo- statne stojace vysoko presné ohýbacie lisy. Laser má veľké možnosti využitia aj v oblas- ti Automotive, kde sa pre aplikácie zvárania, kalenia, popisovania a spekania nanášaného kovového prášku využíva celé spektrum lase- rových plynných a pevnolátkových zdrojov. K tejto téme bolo k dispozícii viacero tech- nológií realizovaných aj v praxi. O B R Á B A C I E   S T R O J E

Fréza Square 6 – ešte menšia The Square 6™ milling cutter The Square 6™ milling cutter is a reliable, cost-effective solution for many milling operations. With six edges per insert, Seco’s new square shoulder milling tool Square 6-04 is as productive and cost-efficient as its big brother, Square 6-08, but has a compact design suitable for small – and medium- sized milling machines. r e s u m é TEXT: Kamil Čech FOTO: archív Seco Tools So šiestimi reznými hranami na reznej doštičke je nová fréza Square 6-04 rovnako produktívna a  nákladovo úsporná ako jej väčší brat Square 6-08, ale je konštruovaná pre malé a stredné obrábacie stroje. D oteraz mali frézy do rohu s priemermi menšími ako 40 mm maximálne štyri rezné hrany na reznej doštičke. Ale odte- raz fréza Square6-04 umožňuje využiť až 6 rezných hrán, a to od priemeru frézy 20 mm! „Pri tomto type frézovania sa najviac používajú priemery 20 a 25 mm“, hovorí Tapio Alatalo, pro- duktový manažér Seco Tools. „Square 6-04 je doplnkom k väčšiemu bratovi a k frézam s jednostrannými doštičkami.“ Efektívna a ekonomická Square 6-04 je dostupná v rozsahu priemerov 20 – 63 mm. Telesá majú od dvoch do desať lôžok pre rezné doštičky s tromi reznými hranami na každej strane, teda celkovo so šiestimi reznými hrana- mi. Maximálna hĺbka rezu je štyri milimetre v axiálnom aj radiálnom smere. „To prináša vysokú úsporu nákladov, šesť rezných hrán je veľkou vý- hodou,“ hovorí Alatalo. Náklady prepočítané na jednu reznú hranu sú výrazne znížené v porovnaní s inými frézami. A nakoľko je každý priemer frézy dostupný v dvoch hustotách lôžok – v hustom a nor- málnom vyhotovení, úber materiálu môže byť optimalizovaný pod- ľa rozličných požiadaviek. Square 6-04 je vhodná na rovinné frézova- nie, frézovanie drážok a obvodov, zahlbovacie frézovanie, hrubovanie alebo dokončovanie. Rezné doštičky pricházajú na trh s M-geometriou, s dvomi rohovými rádiusmi a v siedmich rozličných kvalitách spekaného karbidu, z čoho štyri majú revolučný povlak Duratomic. Sú zamerané najmä na frézo- vanie ocele a sivej liatiny, ale je možné s nimi obrábať aj ťažšie obrobi- teľné antikorové materiály. „Veľmi sme si dali záležať na optimalizácii reznej hrany a výsledkom je silná, ale ľahko režúca rezná hrana,“ hovorí Alatalo. Rezná doštička má hrúbku 3,97 mm, veľmi pozitívny uhol čela a silnú reznú hranu, čo vytvára malé rezné sily a poskytuje bezpečnosť pri obrábaní. Tieto vlastnosti predurčujú frézu Square 6-04 na použitie pre malé a stred- né obrábacie stroje. Pre úspešné frézovanie je veľmi dôležité teleso frézy. Je možné vybrať si frézu s valcovou stopkou, stopkou Weldon, Combimaster alebo ná- strčné vyhotovenie. Kvôli udržaniu dlhej životnosti sú telesá vyrobe- né z kvalitnej kalenej ocele a sú povlakované Ni-Cr, rezné doštičky sú upínané pevnou Torx skrutkou. Lôžka sú frézované po kalení, čo spo- lu dáva excelentný výsledok v presnosti nástroja aj po dlhšom použí- vaní. Samozrejmosťou je prívod chladiacej kvapaliny otvormi cez te- leso frézy. SECO TOOLS SK, s. r. o., Jeruzalemská 15, 917 01 Trnava e-mail: info.sk@secotools.com, www.secotools.com/sk Fakty: • Fréza do rohu so šiestimi použiteľnými reznými hranami • Veľmi ekonomická prevádzka v prepočte na 1 reznú hranu • Priemery 20 – 63 mm • Pre oceľ a liatinu, ale aj nehrdzavejúcu oceľ • Univerzálnosť – na rovinné frézovanie, frézovanie drážok a obvodov, na zahlbovacie frézovanie • Uhol nastavenia 90 stupňov Šesť rezných hrán na doštičke znižuje náklady na jednu reznú hranu Frézy s rôznymi upínacími stopkami 12/2011 \ www.strojarstvo.sk46 N Á R A D I E ,   N Á S T R O J E 

Nový generálny riaditeľ N ovým generálnym riaditeľom spoločnosti Henkel Slovensko je od októbra tohto roka Rudolf Steper. Nahradil Juraja Lackoviča, ktorý v spoločnosti pracoval 19 rokov, z toho posledných sedem rokov na pozícii generálneho riaditeľa. V ďalšej fáze života sa bude venovať trénovaniu a poradenstvu. Rudolf Steger, narodený v roku 1966, je pôvodom z Rakúska. Študoval ekonomiku a IT na vie- denskej univerzite. V spoločnosti Henkel CEE pracuje od roku 2001. Postupne zastával rôzne manažérske funkcie vo finančnom oddelení a oddelení IT. Pred nástupom do súčasnej funkcie bol generálnym riaditeľom českého Henkelu a zároveň finančným riaditeľom českého a slov- enského Henkelu. Okrem funkcie generálneho riaditeľa vedie aj Centrum zdieľaných služieb (SSC) v Bratislave. Predseda PMÚ SR N ovým predsedom Protimonopolného úradu Slovenskej republiky sa stal Tibor Menyhart. V kresle nahradil Danicu Paroulkovú, ktorej v októbri skončilo druhé funkč- né obdobie. PMÚ má za úlohu chrániť a podporovať hospodársku súťaž, vytvárať podmienky pre jej ďalší rozvoj či zamedzovať vzniku a udržiavaniu dominantného posta- venia podnikateľských subjektov. Tibor Menyhart sa narodil 29.  januára 1977. Absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Vo verejnej sfére sa angažuje od roku 2000. Pôsobil v Agentúre na podporu regionálneho rozvoja pri Ministerstve výstavby a regio- nálneho rozvoja SR, neskôr pracoval ako právnik v Stredisku cenných papierov. Pred vymeno- vaním za nového predsedu PMÚ pôsobil od roku 2004 v spoločnosti Transpetrol. Bol riadite- ľom právneho odboru a kontroly, neskôr riadil aj odbor pre prepravu a obchod. Súčasne bol členom dozornej rady Transpetrolu. P R E D S T A V U J E M E

SET vymezuje šest klíčových oblastí TEXT: Dana Meissnerová FOTO: archív redakce Energie pro budoucnost – energie v  průmyslu chytře a  efektivně, byl název konference, která se uskutečnila v rámci Mezinárodního strojírenského veletrhu. Pořádala ji FEL ČVUT Praha a  Českomoravská elektrotechnická asociace ve spolupráci s FCC Public. V   listopadu 2007 předsta- vila Evropská komise (EK) Strategický energetický techno- logický plán (SET), který má při- spět k  dosažení cílů EU v  oblasti snížení emisních skleníkových plynů. Dále se dotý- ká výroby energie z  obnovitelných zdro- jů a energetické účinnosti. Cíle jsou stano- veny pro rok 2020 a 2050. „SET vymezuje šest klíčových oblastí budoucího směřo- vání výzkumu, vývoje a  demonstračních aktivit. Jde o  větrnou energetiku, solární (fotovoltaika) i  koncentrovanou sluneční energii, energetické využití biomasy (včet- ně biopaliv 2.  generace) a  kombinované výroby elektřiny a  tepla, distribuční sou- stavu (rozvodné sítě), zachování a ukládá- ní CO2 a o udržitelné jaderné štěpení,“ řekl František Hýbner z Českomoravské elektro- technické asociace. Pro splnění cílů do roku 2020 je třeba ome- zit 20 procent skleníkových plynů, o  20 procent zvýšit obnovitelné zdroje ener- gie v  energetickém mixu a  o  20 procent snížit celkovou primární spotřebu energie. O 30 let později pak omezit skleníkové ply- ny o 60 až 80 procent, což znamená zásadní změny v účinnosti přeměn energie a jejich dodávek. Národní strategie a evropské závazky Podle odborníků jakékoliv národní strategic- ké rozhodnutí, ať už jde o energetiku, život- ní prostředí, nebo třeba sociální oblast, není možné udělat bez zohlednění všech našich závazků vůči Evropské unii. V první řadě jde o naše závazky v rámci klimaticko-energetic- kého balíčku. Otázkou je, jak splnit cíle snižo- vání emisí a jak se vypořádat s požadovaným objemem konečné spotřeby elektřiny z ob- novitelných zdrojů. Se snižováním emisí CO2 nemá ČR zatím problém. S  rezervou plní Kjótský protokol a z úspěšných prodejů jednotek AAU financu- je úsporná opatření bytového fondu v rámci programu Zelená úsporám. Daleko větší dile- ma však představují obnovitelné zdroje ener- gie. Nepochybně jsme schopni splnit požado- vaný třináctiprocentní podíl elektřiny z OZE na hrubé spotřebě elektřiny. Tímto však bude náš potenciál téměř vyčerpán. Větrná energie má v  našich podmínkách zanedbatelný vý- kon a vzhledem k vysoké hustotě zalidnění se dostává do kolize s kvalitou života i s krajin- nou estetikou. Možnosti vodní energetiky již byly téměř vyčerpány, a podpora fotovoltai- ky nebyla na místě. Perspektivní potenciál má jedině biomasa, ale ten už je v oněch třinácti procentech započítán a jeho další zvyšování by už bylo spojené s významnějšími agrotech- nickými opatřeními. Klimatickým balíčkem to však zdaleka nekončí. Musíme počítat s tím, že se nám postupem času budou závazky ku- mulovat a  synergický efekt těchto regulací by mohl znamenat fatální důsledky pro naši konkurenceschopnost, aniž by je adekvátně vyvážily environmentální efekty. Na jedné straně je to poslední dobou hodně skloňovaný přechod od bezplatného přidělo- vání povolenek na emise CO2 k jejich prodejům v  aukcích již od roku 2013, na druhé straně mnohem přísnější regulace pro velké energetic- ké i průmyslové podniky v rámci implementa- ce směrnice o průmyslových emisích od roku 2016. Mimo to je nutné uvážit rovněž opatření související s transpozicí směrnice o energetické účinnosti budov, která vyvolá nemalé náklady spojené s přísnými energetickými standardy pro nové budovy. Náš palivový mix musíme nasta- vit tak, abychom maximálně a efektivně využili naše přírodní nerostné bohatství, ať již obnovi- telné nebo neobnovitelné, a minimalizovali naši závislost na palivech dovážených. ČR by měla investovat především do úspor energie, vsadit na inovace a  nejmodernější technologie, protože to je jediná cesta ke zvý- šení naší energetické účinnosti. Přesto se však neobejdeme bez zvýšení podílu jádra v ener- getickém mixu. Jaderná energie je prakticky bezemisní a  v  našich podmínkách je to je- diný zdroj, který splňuje jak cíle ve snižování emisí, cíle spojené se zajištěním dostatečného množství levné a bezpečné energie, tak cíle související s naší energetickou bezpečností. 12/2011 \ www.strojarstvo.sk48

Národní soustava kvalifikací TEXT: Dana Meissnerová FOTO: archiv redakce Přiblížení Národní soustavy kvalifikací (NSK) a  jejich přínosů zaměstnavatelům, personalistům a dalším subjektům na trhu práce, bylo cílem konference NSK – systém celoživotního učení pro trh práce, která se uskutečnila v rámci MSV. Akci pořádali Hospodářská komora ČR, Svaz průmyslu a dopravy ČR a společnost Trexima, spol. s r. o. Záštitu převzalo Ministerstvo školství, mládeže a tělovýchovy. N árodní soustava kvalifikací totiž může ve střednědobém horizon- tu výrazně přispět k  řešení sou- časných problémů na trhu práce. Jedná se o  nedostatek správně kvalifiko- vaných pracovníků v  potřebných oborech nebo obtížné hledání zaměstnání pro někte- ré skupiny obyvatelstva. Díky NSK již zaměstnavatelé a zaměstnan- ci nemusejí spoléhat jen na počáteční, jed- nou získané vzdělání, ale potřebnou nedo- statkovou či novou kvalifikaci mohou získat i  jinak. Po absolvování příslušné zkoušky pro danou kvalifikaci získají lidé certifikát, který pro zaměstnavatele znamená skuteč- nou garanci jejich dovedností. Je tomu tak i  proto, že na podobě a  struktuře daných zkoušek se podílejí samotní zaměstnavate- lé. Soustava umožňuje uznávání skutečných odborných znalostí a profesních dovednos- tí nezávisle na tom, jak a kde byly získány – ve škole, v kurzu, samostudiem či jiným způ- sobem. Cílem je flexibilita a adaptabilita V současnosti se zaměstnavatelé stále potý- kají s tím, že český vzdělávací systém neod- povídá potřebám tuzemských firem a  trh práce není dostatečně pružný. Proto vznikl projekt, který navazuje na rovněž vznikající Národní soustavu povolání. Systém výraz- ně posílí flexibilitu a  adaptabilitu pracovní síly, zpružní trh práce a v konečném důsled- ku přispěje k  nárůstu konkurenceschop- nosti české ekonomiky. „Důležité je, a to je jeden z prvořadých cílů, dostat tuhle změ- nu, celý tento systém, do hlav tisíců perso- nalistů a šéfů menších firem. Zjednodušeně řečeno, aby se neptali na to, čím je jejich potenciální zaměstnanec vyučený, ale jakou má kvalifikaci a  kdy si ji naposledy ověřil,“ řekl viceprezident Hospodářské komory ČR, Zdeněk Somr. První etapu vytváření Národní sousta- vy kvalifikací realizoval v  letech 2005 – 2008 Národní ústav odborného vzdělávání. V roce 2009 byl zahájen projekt NSK2 pod oficiálním názvem Rozvoj a  implementace Národní soustavy kvalifikací. Jedná se o pro- jekt Ministerstva školství, mládeže a tělový- chovy, jehož řešitelem je opět Národní ústav odborného vzdělávání. Je spolufinancova- ný Evropskou unií (Evropský sociální fond) a státním rozpočtem. Ve vyhlášené veřejné soutěži bylo vybráno sdružení Hospodářské komory České republiky, Svazu průmys- lu a dopravy České republiky a společnosti Trexima, které zajišťuje zapojení zaměstnava- telů do tvorby NSK. Napříč zaměstnavatelskými sdruženími NSK je vytvářena jako registr kvalifika- cí uznávaných na trhu práce v ČR v aktiv- ní spolupráci s  reprezentací zaměstnava- telů sdružených v  sektorových radách. Zaměstnavatelé sami se vlastně v  rám- ci tohoto systému stávají vzdělavate- li a  ověřovateli kvalifikací, a  to v  reálných podmínkách praxe. To znamená učí se a  zkouší v  dílnách a  provozovnách, čímž vzdělání přibližují cílové skupině dospě- lých. Personalista se poté může spoleh- nout, že člověk s  osvědčením o  zkoušce NSK danou kvalifikaci aktuálně skutečně ovládá. Dotyčný pak získává kvalifikaci, kte- rá je z pohledu uplatnění se na trhu práce rovnocenná s kvalifikací získané v rámci kla- sického školního vzdělávání. Právě dílčí kva- lifikace je zásadním prvkem, který umožňu- je reakci na změnu trhu práce. NSK nenahrazuje stávající vzdělávací sys- témy, ale snaží se o  jejich provázání, zastřešení a  zprůhlednění. Tvoří spojují- cí systémový rámec pro počáteční další vzdělávání. Zároveň umožňuje srovnání našich národních kvalifikací s  ostatními v jiných evropských státech, a to prostřed- nictvím akceptování tzv. Evropského kva- lifikačního rámce. Nyní se postupně zpracovávají a  doplňu- jí kvalifikace vyšších úrovní, zejména úrov- ně maturitní a v závislosti na poptávce trhu práce i kvalifikace vyšších úrovní, což zname- ná, že řemeslům a službám přibudou i oblas- ti, jako například finančnictví, technické profese apod. Cílem je rozšířit ověřování kva- lifikací i pro profese vyžadující středoškolské vzdělání s maturitou a výhledově se hovoří i o profesích vysokoškoláků. Od roku 2009 do konce července 2011 bylo v rámci NSK zrealizováno už 13 340 zkou- šek a jejich počet stále roste. V roce 2009 se jednalo v průměru o 24 zkoušek měsíč- ně, o rok později o 450 a letos zatím zájem- ci absolvovali v  průměru 1  134  zkoušek měsíčně. Kvalifikační standardy jsou nyní vytvořeny pro 250  dílčích kvalifikací, a  to zejména v oblasti řemesel a služeb. Během několika let by mělo být v rámci NSK zhru- ba 1 100 kvalifikací, včetně kvalifikací vyš- ších úrovní, například finančnictví či tech- nických profesí. Pro realizaci zkoušek je už autorizováno 399 subjektů. Jen do prá- ce sektorových rad nebo expertních týmů je v současnosti zapojeno přes tisíc odbor- níků. Sektorové rady sdružují význam- né reprezentanty zaměstnavatelů, profes- ních organizací, odborů, vzdělavatelů a další odborníky na lidské zdroje v daném sekto- ru či odvětví. www.engineering.sk \ 12/2011 49 M S V   B R N O

Návraty k MSV Brno TEXT/FOTO: Ján Minár, Michal Múdrý, Sláva Štefancová Množstvo vystavovateľov na strojárskom veľtrhu v  Brne automaticky znamená aj mnoho reportáží z  prostredia vystavujúcich firiem zachytených našou redakciou. Prinášame vám ďalšie novinky zo sveta strojárov. V aktuálnom vydaní sme sa zamerali na viac či menej známych, ale tradičných vystavovateľov MSV v Brne. Lisovacie stroje Pomerne veľký výstavný priestor v pavilóne B spoločne zaberali fir- my SERVISTEK a PRESSENTECHNIK. Zastupujú nemeckých výrobcov lisov a príslušenstva k nim. „Našimi zákazníkmi sú stredné firmy, nie obrovské giganty. Pôsobíme tu už takmer 16 rokov. Na český a slo- venský trh sme za ten čas dodali 30 – 50 lisov a tisíce súčiastok k li- som. Ide o produkty firmy Güthle, ktorú výhradne zastupuje firma SERVISTEK a ďalšie príslušenstvo od firmy Bilz (tlmiace systémy, izo- lácie citlivých strojov pred kmitaním prichádzajúcim zvonka do frek- vencie 0,9 Hz). Našou silnou stránkou je servis, ktorý ponúkame na- vyše. Robíme ho z Brna, český klient teda môže o probléme hovoriť s technikom v jeho materskej reči. Reálny čas servisnej reakcie do prí- chodu technika kdekoľvek na územie Českej a Slovenskej republiky je 24 hodín,“ pochválil sa Vladimír Šimůnek, konateľ PRESSENTECHNIK. Vďaka tomu, že firma dodáva lisy aj príslušenstvo, stojí na dvoch no- hách a podľa toho, ako sa mení hospodárska situácia, ťahá jedna stra- na druhú a naopak. Oblasť, v ktorej pôsobí, sa neustále vyvíja, takže revolučné novinky v Brne neukázali, s výnimkou servomotorov, kto- ré sú „novinkou“ asi tri roky a ktoré „musia“ mať všetci. „Všetky výrob- ky sú trocha iné, ako boli vlani a líšia sa od tých, ktoré tu budú o rok. Zmena v podobe skoku tu nie je,“ doplnil. Manipulačná technika Güthle Už šiesty rok po sebe sa na zozname vystavovateľov objavuje spoloč- nosť K&L PROFILY, ktorá vznikla v roku 1998. Zaoberá sa predajom za studena lisovaných valcovaných profilov z ocele a železných kovov, pričom celá výroba sa realizuje v Nemecku. Výrobky nájdu využitie v automobilovom a nábytkárskom priemysle, v konštrukciách vlako- vých systémov či v oblasti fotovoltiky. Za studena lisované valcované profily môžu byť vyrobené z ušľachtilej ocele alebo z antikora, v po- nuke sú i pozinkované a hliníkové. „Fungujeme na princípe zákaz- kovej výroby. Novinky tu nemáme, vieme však pre zákazníka spraviť „všetko“. V Nemecku fungujú v rámci skupiny štyri produkcie a každá z pobočiek spracuje zhruba štyri až päť tisíc ton materiálu mesačne,“ upresnil Jan Mikula, obchodný zástupca firmy pre ČR a SR. Za studena valcované profily nájdu svoje uplatnenie hlavne v automobilovom a nábytkárskom priemysle. Nižší počet návštevníkov veľtrhu ako v minulých rokoch zazname- nala firma MOAS CS, ktorá do Brna chodí pravidelne už 11 rokov. V rámci Českej republiky má výhradné zastúpenie pre viaceré firmy. Jednou z nich je MayTec Aluminium – výrobca hliníkových profi- lov a príslušenstva. Ako nám povedala konateľka spoločnosti, Monika Dolenská, zákazníkom poskytujú kompletný servis od počiatočnej konštrukcie až po realizáciu. Okrem toho riešia i dopravníky podľa zadania zákazníka. „Novinkou, ktorou sa odlišujeme od konkurencie, sú ohýbané profily, ktoré sa dajú využiť pri konštrukcii dopravníkov. Najväčšou prednosťou tohto systému je spôsob spájania, kde sa po- užívajú konektory spájajúce pomocou rôznych uhlov a rezov. Tieto produkty využijú najmä automobilky, uplatnia sa aj pri stavbe liniek, ako podporná konštrukcia pri stavbe jednoúčelových strojov, pri bez- pečnostných riešeniach a podobne,“ upresnila pre náš časopis kona- teľka firmy. Novinkou firmy MOAS CS boli ohýbané profily, ktoré sa využívajú pri konštrukcii dopravníkov. 12/2011 \ www.strojarstvo.sk50 M S V   B R N O

Mazivá pre priemysel Špeciálne mazivá pre všetky odvetvia priemyslu predstavila spoloč- nosť Klüber Lubrication. Svoj stánok rozložila v pavilóne D. „Tady je naše historické místo, kde jsme se vrátili po několika pokusech v ji- ných pavilonech. Je to dobré místo. Jsou tady výrobci ložisek, to jsou naši hlavní partneři,“ ozrejmil dôvody výberu pavilónu Josef Martinák z Klüber Lubrication CZ. Z vystavovaných exponátov upozornil naj- mä na automatický dávkovač mazív Klübermatic. Dodáva sa v dvoch vyhotoveniach podľa typu pohonu. Elektrochemický a  elektrome- chanický. „Jeden je na baterie, druhý je jakousi spuštěnou chemickou reakcí, plyn, který tlačí píst a ten mazivo vytlačuje. Dneska strojaři pre- ferují elektromechanický typ, který má komfortnější vybavení – indi- kuje provozní stavy. Kombinací zelené a červené LED diody můžeme zjistiť, že kartuše je prázdná, že ji třeba vyměnit, a nebo, že došlo třeba k ucpání přívodu do mazaného místa. V chemické variantě to není. Tam se musíme přijít podívat na místo. Navíc, u chemické varian- ty, když třeba náhodou dojde k ucpání přívodu do mazaného místa, chemický proces běží dál, plyn se vyvíjí, tlak narůstá a někde prostě vyrazí. Což u elektromechanické varianty není,“ dodáva. Automatický dávkovač mazív Klübermatic Expozícii spoločnosti Engel CZ, s. r. o. dominoval stroj Engel Victory 120. Základom konštrukčného radu vstrekovacích strojov Victory je koncepcia bezstĺpového systému. Hlavnými výhodami sú neobme- dzený prístup k uzatváracej jednotke a efektívne využitie upínacej plochy. To šetrí čas pri upínaní foriem a zjednodušuje automatizáciu výroby. Stroje sú k dispozícii s uzavieracou silou od 280 do 6 000 kN a pokrývajú celú oblasť použitia malých a stredných strojov. Základné stroje konštrukčného radu Victory štvrtej generácie môžu byť kombi- nované s dodatočnými technologickými modulmi. Tým sa štandard- né stroje menia na špecializované stroje. Vstrekovací stroj Victory 120 sa tešil značnej pozornosti návštevníkov. Eclipse Magnetics Ltd., pôvodom z Veľkej Británie, predstavila systém Power Matrix Modular. Skladá sa z množstva magneticky spínacích modelov v rade pripojených k jednému riadiacemu panelu. Moduly možno umiestniť v ľubovoľnej konfigurácii zabezpečujúcej rýchlosť, rýchle využitie a plnú flexibilitu – tak, aby vyhovovala obrobku. Tento systém je ideálny pre veľké množstvo spínacích, technických, výrob- ných, dokončovacích, obrábacích i zváracích aplikácií. Automatizační technika na dosah – tak znie motto žamberskej spo- ločnosti Norservis, s. r. o. Firma ponúka automatizačné komponenty na báze pneumatiky. Okrem vlastného predaja zabezpečuje celkové konštrukčné a výrobné riešenia jednoúčelových a špeciálnych strojov a zariadení i jednoduché nástroje a prípravky. Z množstva vystavova- ných produktov mohli návštevníci vo firemnom stánku vidieť naprí- klad aj bezpiestnicové valce Lintra Plus. Otryskávací stroj s magnetickým separátorom a gumovým pásom s ty- povým označením GT 10X 2,5/5/SK/SM je určený na otryskávanie od- liatkov s efektívnym omieľaním. Má úžitkový objem 400 dm3 /1 000 kg s magnetickým separátorom. Dopravník má priemer 1 000 mm a šírku 1 250 mm. Príkon: 2 x 11 kW – poháňa dve odstredivé metacie kole- sá. Vystavovaný stroj na veľtrhu kúpila slovenská spoločnosť Zlievareň SEZ v Krompachoch. Jeho výrobcom a vystavovateľom bola talianska firma I.M.F. Ekotechnológie Novinkou v oblasti technológií priateľských k životnému prostrediu bola produkcia brnenskej spoločnosti Tart. Ich Eco-Corr, je 100-per- centne biodegradovateľná VpCl fólia, je kompostovateľná, poskytu- je kontaktnú, bariérovú a protikoróznu ochranu kovových súčiastok. Hydraulické valce predstavila spoločnosť HYDRAULICS. Tento rok oslávila 20  rokov úspešného pôsobenia na trhu a  patrí k  najväč- ším výrobcom priamočiarych hydromotorov – hydraulických val- cov v Českej republike. A to začínala ako firma s 18 zamestnancami a s jedným počítačom. V jej ponuke nájdete aj chrómované piesto- vé tyče, trúbky a tesnenia. Okrem výroby a predaja priamočiarych hydromotorov sa orientuje aj na servis vlastných výrobkov a valcov všetkých typov od iných výrobcov, do zdvihu približne 6 000 mm a s priemerom piestu 300 mm. Zaujímavou ponukou pre zákazníkov je výroba podľa vzoru bez technickej dokumentácie, ktorá sa využíva pri náhrade zastaralého hydraulického valca. Odborníci z  firmy HYDRAULICS vedia vyrobiť hydraulický valec podľa prineseného vzoru, aj bez potrebnej technickej dokumentácie. www.engineering.sk \ 12/2011 51 M S V   B R N O

Spolupracují se školami i firmami TEXT: Dana Meissnerová FOTO: archiv redakce Ve školství záleží především na tom, aby po mnoha letech mohli zaměstnavatelé absolventů středních a vysokých škol hovořit do výuky a vznášet na školství své požadavky. Řekl to na semináři Implementace spolupráce energetických firem se školamiv regionechIng.PavelChejn,vedoucíkomise pro oblast vzdělávání Českého svazu zaměstnavatelů v energetice (ČSZE). K onference se uskutečnila v  rámci Mezinárodního strojírenského ve- letrhu a  zabývala se hned několi- ka otázkami: jak mohou zaměst- navatelé najít kvalifikované pracovníky, kteří v současnosti v mnoha oborech chybí a jak najdou uplatnění desítky tisíc lidí, kteří ne- mohou najít práci se svou stávající kvalifika- cí. Podle odborníků bude zřejmě těžké od- stranit tyto disproporce na trhu práce, když uspořádání vzdělávacího systému a struktura žáků a studentů v současnosti už neodpoví- dá potřebám zaměstnavatelů.Vzdělávací sys- tém totiž nedokáže dostatečně rychle reago- vat na zrychlující se technologický pokrok. Potřeba rozšíření výuky Na konferenci se hovořilo například o tom, jak je začleněna udržitelná energetika a udr- žitelná výstavba do procesu výuky na Fakultě stavební ČVUT. Jde o projekty a té- mata, která jsou řešena v rámci spolupráce s  energetickými institucemi. „Problematika inteligentních budov a jejich energetické ná- ročnosti je totiž procesem různých pohledů, odborných vyjádření a také řešení. Tato té- mata se budou řešit mimo jiné progra- mem výuky na katedře technických zaříze- ní budov Fakulty stavební ČVUT v Praze. Ve spolupráci se společnostmi ČEZ, PRE distri- buce, ABB Jablonec nad Nisou, Ústavem in- formatiky a AV ČR v Praze a s ČSZE je zá- měrem rozvíjet odborné energetické a  elektrotechnické vzdělávání budoucích stavebních specialistů,“ řekl Ing.  Bohumír Garlik,  CSc., akademický pracovník Fakulty stavební ČVUT Praha. Jde o rozšiřování a rozvoj výuky využívání ob- novitelných zdrojů energie, jaderné energie, stavební elektrotechniky, programovatelných technologií v  bytové a  nebytové výstavbě, ale též o rozvoj výuky prevence kriminality s ohledem na bezpečnostní kriteria energeti- ky a stavební elektroniky. Dále se rozšíří výu- ka o umělém osvětlení v budovách, bezpeč- nostních zařízeních, kamerových systémech, umělé inteligenci apod. Ve spolupráci s ČEZ budou studenti zpracovávat různá témata zaměřená na energetiku. Ve spolupráci s ABB Praha se rozvíjí výuka v rámci laboratoře inte- ligentních budov. Desítky studentů už absol- vovali certifikační kurz základů projektování systémových elektroinstalací. ČVUT nyní při- pravuje s Ústavem informatiky AV ČR cyk- lus přednášek na téma Aplikace neutrono- vých sítí apod. „Zatím se na budovy příliš často pohlí- ží spíš jako na drahé kontejnery než jako na investici, která je zdravá a trvalá a může přinášet hodnoty. Lidé obývající tyto ob- jekty mají totiž fyziologické, psychologické a ekonomické pohledy, které jsou skloube- ny se společenskými vztahy a jejich požadav- ky,“ konstatoval Garlik. Obecné potřeby lidí, vztahující se k budovám, jsou: společenské prostředí, svoboda pracovat, možnosti rea- lizace, zajímavé vizualizační scény, přátelské akustické podmínky apod. K nim lze přidat potřebu čistého a čerstvého vzduchu, nízkou spotřebu energie, ekologii konstrukcí, atd. Práce v  kanceláři pak samozřejmě vyžadu- je mít vše na dosah ruky. Nová kriteria musí dostat plány podlaží budov, kontrola a návrh vnitřního ovzduší apod. V souvislosti s udržitelnou energetikou bu- dou na Fakultě stavební ČVUT organizovány i přednášky spojené s touto problematikou. Některá témata budou orientována také na řešení konkrétních návrhů vlivu jaderných elektráren na životní prostředí v  kontextu s  řešením energetických dopadů na inteli- gentní budovy. Garantem konference byl Český svaz za- městnavatelů v  energetice, který úzce spo- lupracuje nejen s  vysokými školami, ale je gesčním místem v  oblasti středoškolského odborného vzdělávání, a to pro výuku oborů silnoproudé elektrotechniky na celém území ČR. Působí v celostátních komisích zabývají- cích se problematikou odborné náplně výu- ky, zejména z hlediska potřeb energetických společností, podílí se na přípravě a úpravách vzdělávacích programů škol – přizpůsobe- ných potřebám praxe. Navíc svaz připravu- je i některé učební dokumenty. 12/2011 \ www.strojarstvo.sk52

MEDZINÁRODNÝ VEĽTRH OBRANNEJ TECHNIKY BRATISLAVA INTERNATIONAL DEFENCE EXHIBITION BRATISLAVA MODERNé OBRANNé TECHNOLógIE, NOVé pARTNERSTVÁ ADVANCED DEFENCE TECHNOLOgIES, NEw pARTNERSHIpS www.ideb.sk 2. – 4. 05. 2012 BRATISLAVA – SLOVAK REpUBLIC

Teamcenter – nástroj zvýšenia produktivity konštruktéra TEXT: Ing. Zdenko Caban, SOVA Digital, a. s. FOTO: archív SOVA Digital Okolo systémov pre správu dát a dokumentácie (Product Data Management – PDM) sa v minulosti vytvorilo niekoľko mýtov. Prvým mýtom je, že je to nástroj, ktorý značne komplikuje život konštruktérom. Druhým mýtom spojeným s PDM je náročnosť a doba trvania implementácie. Tretím mýtom je, že kúpa a zavedenie PDM systémov sú veľmi nákladné. T en prvý mýtus bol spočiatku mož- no aj trochu oprávnený, lebo ovlá- danie prvých PDM systémov bolo skutočne dosť komplikované. To je bolesť každého začínajúceho softvéru. Aj CAD systémy na začiatku neznamenali veľký prínos, ale skúsme dnes nejakému konštruk- térovi povedať, že sa má vrátiť k tabuli… Ako konštruktér pracuje v  PDM systéme Teamcenter. Pozrime sa na jeho základné činnosti, ktoré vykonáva s dátami. Vytváranie nových dát a dokumentov  Pri práci v  Teamcentri – v  prostredí CAD systému je zabudované ovládanie (takmer identické ako ovládanie pod Windows adre- sármi), ktoré používateľom umožňuje pria- mo vkladať dokumenty do Teamcentra. Vybrané dáta sa z CAD systému automatic- ký prenášajú do Teamcentra. Dokument sa tak nemusí nikomu pripraviť, aby ho vložil do centrálneho úložiska na disku. Dáta sú ak- tuálne v každom čase a evidované podľa fi- remných štandardov. Vytváranie nových revízií (zmien)  Konštruktér, pracujúci v Teamcentri, dosta- ne pokyn na vykonanie zmeny, ktorú vykoná a uloží rovnako ako doteraz, cez príkaz „Save as“. Teamcenter automaticky urobí zmeny v uložení. O revíziách je jasný prehľad a sys- tém zároveň ponúka poslednú revíziu. Vyhľadávanie dokumentov (konštrukčných  položiek) V Teamcentri zadáme jeden reťazec zo zá- kladných identifikačných alebo popis- ných údajov o  dokumente alebo položke. Rozšírené vyhľadávanie umožňuje pracovať s produktovými dátami podľa kombinácie viacerých parametrov chrakteristických pre danú položku, resp. dokument. K základným prínosom patrí, že má oveľa širšie možnosti vyhľadávania. Odozva sa dosahuje rýchlejšie, lebo ide o databázový systém. Tvorba a spracovanie kusovníkov V  Teamcentri – štandardne sa základ pre kusovníky vytvára pri tvorbe zostavy pria- mo v  CAD systéme, kde sú často pripája- né aj ostatné údaje kusovníka. Všetky dáta sú automaticky prenášané do Teamcentra. Kusovníky sa dajú exportovať priamo do ERP systému alebo do textovej tabuľky, do MS Excelu a podobne. Kusovník sa tak vytvorí jedenkrát a  nikdy ho už netreba prepisovať. Nehrozí ani riziko výskytu chýb vygenerovaných prepisovaním. Schvaľovanie dokumentácie V  Teamcentri konštruktér posunie cez preddefinované workflow vedúcemu, úkon trvá pár sekúnd. Vedúci priamo v  prehliadači Teamcentra (detailne vidí 3D model aj výkres) riešenie buď odsúhla- sí, alebo ho vráti späť s pripomienkami, na ktoré môže konštruktér reagovať. Hlavným prínosom Teamcentra je, že zrýchli prá- ce konštruktéra i schvaľovateľa. Dochádza k úspore papiera a všetky úkony sú v systé- me zachytené. Výmena konštrukčných dát medzi viacerý- mi CAD systémami  Teamcenter pri použití „save“ automatic- ky generuje aj JT formát (najrozšírenejší 3D formát dát pre presné, bezpečné a efektív- ne zdieľanie informácií), takže aj dáta ge- nerované z rozličných CAD systémov mož- no v Teamcentri bez problémov zobrazovať (dokonca aj editovať). Firma tak môže ove- ľa jednoduchšie riešiť príjem a distribúciu dát z iných CAD systémov. Počas takéhoto posúdenia sme nenašli jedi- né predĺženie či skomplikovanie práce kon- štruktéra, ale našli sme mnohé prínosy. Druhý mýtus o  PDM – je nafúknutá predstava o náročnosti a dobe trvania im- plementácie. Implementácia Teamcentra v  konfigurácii, ktorá má nahradiť vyššie uvedené činnosti konštruktéra bude tr- vať rádovo v dňoch. Odporúčame postu- povať premyslene a zodpovedne, a imple- mentovať PDM systém postupne. Až keď už niektorá časť funguje (napr. vyššie uve- dené činnosti), môže sa implementovať ďalšia časť. Je to osvedčený a veľmi účin- ný postup. Tretím mýtom PDM sú náklady na jeho za- vedenie. Cena zavedenia Teamcentra pre konštrukčné oddelenie je omnoho nižšia ako boli nadobúdacie náklady na CAD systémy. 12/2011 \ www.strojarstvo.sk54 I N F O R M A Č N É   T E C H N O L Ó G I E

Migrovať, či nemigrovať? TEXT/FOTO: Július Rebeťák Určite to poznáte. Ešte ani nestihla uschnúť faktúra za softvér, ktorý ste práve kúpili, a už vám jeho výrobca ponúka novú verziu. Zadarmo je to málokedy. Nie je nič zvláštne, ak za novú verziu dáte aj polovicu toho, čo ste do kúpy pôvodného softvéru investovali. Aj vy si dávate otázku, prečo to je tak? P rvý dôvod je veľmi prozaický a čis- to ekonomický. Každý tvorca sof- tvéru potrebuje uživiť svoj vývo- jový tím. Preto sa musí správať v prvom rade ako dobrý obchodník a musí sa snažiť speňažiť svoju investíciu do ľudí, ktorí za vývojom stoja. Keďže pri vývoji sof- tvéru tvoria osobné náklady až do 70 per- cent celkových nákladov (zvyšok sú hlavne technologické a  ostatné prevádzkové ná- klady), je snaha o permanentnú obnovu ta- kýchto riešení logická. Najmä, ak si uvedo- míme, že práve osobné náklady sú v tomto type firiem zaradené v kategórií fixných ná- kladov. Ak by obnovu svojich riešení nerobil a nepredával vo forme migrácií na vyššiu ver- ziu, musel by náklady kryť výlučne z jednora- zového predaja za veľmi vysoké ceny. Tým by však stratil konkurencieschopnosť a pravde- podobne by si takéto riešenia veľa zákazní- kov ani nekúpilo. Druhým dôvodom je neustály technolo- gický vývoj. A tu sa už karta obracia proti tvorcom softvéru. Často sú práve oni pod tlakom ostaných výrobcov hardvéru a  sof- tvéru, keď ukončenie podpory alebo výro- by niektorého komponentu, ktorý používajú, ich prinúti chtiac-nechtiac sa tomu prispô- sobiť. S tým je spojená prácnosť, čas a nákla- dy. A keďže väčšina z nás žije z peňazí za- robených predajom svojich produktov, je asi každému jasné, že tieto náklady musia po- kryť výnosmi. Pohľad zákazníka Väčšina si povie, „ale veď ja som nič nové ne- chcel. Ja som si len kúpil nový server s novým operačným systémom a chcel som, aby môj ERP systém alebo iný softvér na ňom fungo- val.“ Druhý zákazník si k starému serveru len pripojil novú tlačiareň. Tretí chce svoj systém prepojiť s  iným systémom. Štvrtý chce… šesťstopäťdesiaty chce len nový zálohovací systém… tisíc dvestotridsiatydruhý chce pre- pojenie s  mailovým serverom… Predstavte si, že chcete vyhovieť každému. A  väčšina výrobcov vyhovieť chce. Ináč by ich pred- behla konkurencia, alebo by si u nich nikto nič nekúpil. Keď prerábať, tak poriadne Po 15.  rokoch sme sa rozhodli migrovať aj u  nás. Ide o  vlajkovú loď HELIOS Spin2 – mnohí ho poznajú ako DatalockSpin. K zmene nás donútilo vonkajšie prostredie, tlak zákazníkov, ako aj náš vnútorný motor. Vonkajším prostredím boli vplyvy výrob- cov vývojových a  systémových prostredí. PowerBuilder, v  ktorom sme SPIN  15 ro- kov vyvíjali, končí. Rovnako skončila podpo- ra pre staršie verzie databázového prostre- dia Oracle 9i a 10g. A tak sme si povedali, keď už niečo prerábať, nech to je zase nadl- ho a nech to stojí za to. Databáza Oracle 11g a k tomu vývojové prostredie .net sa nám osvedčili ako kombinácia toho najlepšieho, čo môže byť. O  tom, či toto bude fungo- vať a či to naši zákazníci budú chcieť, sme sa radili s  tými najpovolanejšími – priamo so zákazníkmi. A  oni si vybrali aj postup. Nie naraz, ale pekne krok po kroku. Najskôr tie jednoduchšie moduly, potom zložitejšie a nakoniec tie, ktoré bude potrebné preko- pať najviac. To preto, aby si používatelia zvy- kali postupne, mali čas sa pripraviť a nevy- žadovalo to veľa času, kapacít a  peňazí. Je to niečo, čo nás núti neuspokojiť sa s funk- cionalitou a  vlastnosťami, ktoré v  systé- me máme. Procesy treba realizovať rýchlej- šie, presnejšie, prehľadnejšie. U zákazníka aj u nás. Na rovinu, nemáme to iba z vlastnej hlavy, počúvame predovšetkým zákazníkov a ich želania. Nové prostredie nám umožňu- je takéto želania zákazníkov plniť rýchlejšie a komplexnejšie. Vecí, ktoré sa v HELIOS Spin2 zmenili, je veľa. Migrácii zo Spin-u na HELIOS Spin2 sa venu- je naša stránka www.helios.eu/spin2. Odpoveď na vyššie položenú otázku je teda jednoduchá. Migrovať, či nemigrovať zna- mená presne to isté ako byť, či nebyť… Ing. Július Rebeťák, obchodný riaditeľ Asseco Solutions, a. s. www.engineering.sk \ 12/2011 55 I N F O R M A Č N É   T E C H N O L Ó G I E

Počítačové pirátstvo TEXT: Michal Múdrý FOTO: archív redakcie Podľa protipirátskej organizácie Business Software Alliance (BSA) až polovica používateľov počítačov na svete pravidelne využíva nelegálny softvér. Najviac „pirátov“ nájdeme v  Číne. Slovenská a Česká republika patria z 32 sledovaných krajín do celosvetového priemeru. P oužívanie nelegálneho softvéru je stále pálčivou témou. Hoci v stred- nej Európe sa pomaly darí tento neduh vytláčať nielen z firiem, ale vďaka prijateľnejším cenám softvérov aj z do- mácností, svetový trh s počítačovými progra- mami stále prichádza o nemalé peniaze. Podľa najrozsiahlejšej štúdie, aká bola vy- konaná v  oblasti správania sa používateľov a ich názorov na softvérové pirátstvo a prá- va duševného vlastníctva, takmer polovica používateľov osobných počítačov po celom svete – 47 percent – získava softvér nelegál- nym spôsobom vo väčšine prípadov alebo vždy, pričom v rozvojových krajinách sú tie- to čísla ešte vyššie. BSA zverejnila na svojom oficiálnom blogu podrobné výsledky svojej štúdie. Prieskum bol vykonaný na vzorke približne 15 tisíc pou- žívateľov osobných počítačov v 32 krajinách. To predstavuje približne 400 až 500  osob- ných alebo online interview na krajinu. Štúdia zistila, že veľká väčšina používateľov počítačov v rozvojových krajinách pravidel- ne získava softvér nelegálnym spôsobom – napríklad nákupom jednej licencie programu a následnou inštaláciou na viacerých zaria- deniach či sťahovaním programov cez peer- to-peer siete, aj keď pritom vyjadrujú pod- poru zásadám duševného vlastníctva. Čína má vyššie percento takýchto pravidel- ných softvérových pirátov spomedzi oby- vateľov používajúcich osobné počítače ako ktorákoľvek iná krajina v  prieskume – 86 percent. Na druhom mieste sa umiestni- la Nigéria s 82 percentami, tretí bol Vietnam so 76 percentami. Ďalej zo štúdie vyplýva, že výrazná väčšina softvérových pirátov na rozvojových trhoch si nesprávne myslí, že nelegálne spôsoby zís- kavania softvéru sú v  skutočnosti legálne. Rovnako verí, že softvérové pirátstvo je bež- né a možnosť prichytenia softvérových pirá- tov považuje za nepravdepodobnú. Veľmi vážne je zistenie, že podobné názory zastávajú aj manažéri, ktorí rozhodujú o ná- kupe softvéru. „Minulý rok stovky miliónov pirátov ukradli softvér v hodnote 59 miliárd amerických dolárov. Teraz vieme lepšie po- chopiť, čo si pri tom mysleli,“ hovorí prezi- dent a CEO BSA Robert Holleyman. „Dôkazy hovoria jasne: spôsob, ako znížiť softvérové pirátstvo, je výchova firiem a  jednotlivcov k tomu, čo je legálne – a zvyšovanie ochrany práv duševného vlastníctva, aby vysielala na trhy jasnejšie odstrašujúce signály.“ Na Slovensku je nelegálnych 42 percent  softvérov Protipirátska organizácia Business Software Alliance preto rozbehla jesennú kampaň, zameranú najmä na malé a stredné podni- ky po celom Slovensku. BSA listami vyzýva spoločnosti, v  ktorých existuje podozrenie, že pri svojom podnikaní využívajú nelegál- ny softvér. „Celkovo oslovíme 4 000 slovenských firiem a  poskytneme im aj možnosť ako napra- viť ich súčasný protiprávny stav. Ak sa po- tvrdí, že skutočne používajú „kradnutý“ sof- tvér, poradíme im ako si môžu najrýchlejšie zaobstarať legálne programy bez toho, aby to ohrozilo ich podnikanie a vyhli sa tak prí- padnému trestnému stíhaniu,“ povedala JUDr. Adriana Tomanová, právna zástupky- ňa BSA na Slovensku. „Veríme, že práve ten- to náš prístup mnohým pomôže k  tomu, aby vo veci konali zodpovedne a zlegalizo- vali svoje programové vybavenie,“ dodala Tomanová. Používanie nelegálneho softvéru môže výjsť firmy veľmi draho. Za softvérové pirátstvo hrozia vysoké peňažné tresty, prepadnu- tie veci, či dokonca trest odňatia slobody až na osem rokov. Ďalej je tu povinnosť uhra- diť spôsobenú škodu výrobcovi softvéru. Výška náhrady škody určenej poškodeným výrobcom softvéru dosahuje priemerne až sedemtisíc eur. Zaplatenie škody pritom ne- znamená aj potrebnú legalizáciu pirátskeho softvéru, ten treba kúpiť zvlášť. Na Slovensku sa podľa posledného štatis- tického merania používa 42  percent sof- tvéru nelegálne, v  Českej republike dokon- ca až 47 percent. Priemerná miera pirátstva v Európskej únii predstavuje 35 percent. (Podľa BSA) Až 42 percent softvéru sa na Slovensku používa nelegálne 12/2011 \ www.strojarstvo.sk56 I N F O R M A Č N É   T E C H N O L Ó G I E

S úťaž zorganizovala Nadácia Pontis v  spolupráci s  automobilkou Kia Motors Slovakia pre študen- tov stredných škôl zo Žilinského a  Trenčianskeho regiónu. Študenti mali za úlohu vytvoriť inovatívne riešenia v oblasti bezpečnosti a životného prostredia automo- bilov. Dôležitým aspektom pri posudzovaní projektov bola ich aplikácia v praxi. „Cieľom súťaže je podporiť študentov, aby boli krea- tívni, inovatívni, samostatne zmýšľajúci. Aby pretavili svoje odborné a technické znalos- ti do praxe,“ vysvetľuje Alexandra Budinská z  Kia Motors Slovakia. Z  celkového počtu dvanásť prihlásených projektov sa do záve- rečného kola prebojovalo sedem. Väčšina sú- ťažných tímov nakoniec svoje idey pretavila až do fungujúceho modelu, ktorý na súťaži predstavili odbornej porote. Najťažšie bolo zohnať materiál Niekoľko rokov venoval svojmu modelu – vodíkovému vyvíjaču Adam Lučanský, štu- dent 3. ročníka Strednej priemyselnej školy v Martine. „Projekt bol navrhnutý v ôsmom ročníku základnej školy, keď sme sa elektro- lýzou vody zaoberali na chémii. Ja som to chcel vyrábať vo väčšom množstve a účin- nejšie. Keď som sa dostal na strednú školu, mohol som si vyrobiť 3D model. V druhom Študentské automobilové inovácie TEXT/FOTO: Michal Múdrý Teoretickévedomostisújednavec.Získaťpraktickéznalostia pretaviťichdoniečoho inovatívneho, je už niečo iné. Kreatívne a samostatné myslenie bolo to, čo mohli stredoškolskí študenti predviesť na druhom ročníku súťaže Kia Innovation Award.Martin Jaríček (vpravo) a Marek Mičech s víťazným projektom ročníku som to už spracoval celé,“ opísal svo- je začiatky. Vlastná príprava na súťaž však už neprebiehala tak hladko. „Najťažšie bolo zo- hnať materiál,“ doplnil. Plech z  chirurgickej ocele zohnal v Žiline, s PVC krytinou nebol problém a dostatočne hrubé plexisklo si za- obstaral v Prešove. Hoci je študent a mate- riál zháňal pre výskumný projekt, nepodarilo sa mu získať ho ako dar, ale musel si ho riad- ne kúpiť. „Iba plech stál 76 eur.“ Ako dodal, nakoniec na plech s rozmermi 2 x 1 m do- stal aspoň nejakú zľavu. Hoci Adam so zau- jímavým modelom nezvíťazil, projektu by sa chcel venovať aj naďalej. Ekológia pred bezpečnosťou Prvenstvo si za projekt Znižovanie zaťaženia životného prostredia plynnými exhalátmi au- tomobilov odniesli Martin Jaríček a  Marek Mičech zo Strednej odbornej školy elektro- technickej v Žiline. Študenti prezentovali sys- tém ekologického spôsobu získavania elek- trickej energie na dobíjanie elektromobilov. Súčasný problém s fosílnymi palivami je vše- obecne známy. Proklamované riešenie, vy- riešiť problém elektromobilitou, však naráža na niekoľko podstatných limitov. Hromadný prechod z automobilov na elektromobily by znamenal neúmerný rast spotreby elektric- kej energie, ktorý v súčasnosti nedokážeme pokryť. Navyše, tepelné elektrárne znečisťu- jú prostredie exhalátmi rovnako ako auto- mobily. Jadrová energetika je zasa drahá a má problémy so spracovaním vyhoreného pa- liva. Študenti preto ako riešenie ponúkajú elektromobil, ktorý bude napájaný zo zásob- níka energie. Zásobník – akumulátor, umiest- nený napríklad v garáži rodinného domu sa bude cez deň nabíjať zo slnečných kolekto- rov umiestnených na streche. V  noci bude akumulátor dobíjať pristavený automobil tak, aby bol ráno plne k dispozícii. Používateľ tak denne získa 70 „bezplatných“ kilometrov. „Technológie na to máme už dnes. Prakticky už stačí len uviesť to do praxe,“ konštatu- je Martin Jaríček. Prvotné náklady na systém odhadnuté na 8 000 eur sú, samozrejme, vyš- šie ako len nákup bežného automobilu. Podľa prepočtov by sa však mali začať vracať už po štyroch rokoch prevádzky elektromobilu. Martin Gavlas a  Andrej Poliak sú autormi projektu Detekcia mŕtveho uhla spätných zrkadiel a bezpečnej vzdialenosti medzi vo- zidlami. Študenti Strednej odbornej školy strojníckej z Kysuckého Nového Mesta na- vrhli systém, ktorý bezpečne odhalí blížiace sa nebezpečenstvo v  mŕtvom uhle vodiča. Celý systém je založený na kontrole a vyhod- nocovaní údajov, ktoré sú zosnímané zo sní- mačov umiestnených vo vozidle. Projekt Anti Aquaplaning Systém vypracova- li Tadeáš Vozárik a Peter Kohutiar zo Strednej odbornej školy sv. Jozefa Robotníka v Žiline. Navrhovaný systém by mal zabrániť šmyku na mokrej vozovke prostredníctvom stlače- ného vzduchu, ktorý je v prípade nebezpe- čenstva vedený cez ventil pred koleso. Zúčastnení študenti potvrdili, že s našim od- borným školstvom to nie je až také zlé, ako sa na prvý pohľad javí. Stačí len dať mladým talentom trochu priestoru a motivácie, a vý- sledky na seba nenechajú dlho čakať. AdamLučanskýpredstavujesvojmodel–vodíkovývyvíjač www.engineering.sk \ 12/2011 57 V E Ľ T R H Y ,   V Ý S T A V Y ,   K O N F E R E N C I E

Predseda Slovenskej zváračskej spoločnosti Pavol Radič (vľavo) počas otváracieho prejavu. Za predsedníckym stolom riaditeľ Výskumného ústavu zváračského PI SR Peter Klamo a prof Augustín Sládek, Ph.D. zo Žilinskej univerzity. Zváranie 2011 TEXT/FOTO: Ján Minár Viacakotridesiatkyodbornýchpríspevkovodznelopočastrojdňovéhosnemovania zváračov. Redakcia mesačníka Strojárstvo/Strojírenství – mediálny partner podujatia prináša niekoľko zaujímavostí, ktoré odzneli na tomto medzinárodnom podujatí. P o úvodnom vystúpení Ľuboša Mráza (VÚZ– PI  SR), týkajúceho sa priebehu 64.  Medzinárodného výročného zasadania IIW v  indic- kom Chenai, predniesol príspevok venovaný európskemu a  národnému kvalifikačnému rámcu a medzinárodnej a národnej sústave povolaní. Ide o dokumenty, ktoré majú po dopracovaní a zavedení do praxe na národ- nej úrovni prispieť ku zvýšeniu mobility pra- covnej sily s  možnosťou porovnávania do- siahnutej kvalifikácie v  rámci formálneho a  neformálneho vzdelávania v  európskych krajinách. Problematika stykového odtavovacieho zvá- rania koľajníc v európskej norme sa zaobe- ral Anton Furje zo žilinského Tavrosu. Norma EN 14587-1: Železničné aplikácie – Stykové odtavovacie zváranie koľajníc, zatiaľ nebola preložená do slovenčiny. Odtavovacie styko- vé zváranie patrí k najčastejšie používaným technológiám zvárania koľajníc na tratiach ŽSR, preto sú ustanovenia tejto normy dô- ležité nielen pre riadiace orgány našej želez- ničnej infraštruktúry, ale aj pre zhotoviteľov bezstykovej koľaje. Vytvárajú podmienky pre zabezpečovanie vysokej kvality modernizo- vaných železničných tratí. Nové poznatky z oblasti zvárania Zváranie FSW – trecie zváranie s premieša- vaním – je pomerne nová technológia spá- jania kovov, ako sú napríklad Al a Al zliatiny, Mg zliatiny, ale aj oceľ, Ti a podobne v pev- nom stave. Proces bol vyvinutý Wayneom Thomasom na TWI (The Welding Institute) v roku 1991. Teploty, ktoré vznikajú v oblasti zvaru, zvyčajne predstavujú 80 až 90 % tep- loty tavenia kovu. Pri zváraní je rotujúci nástroj so špeciálne upraveným hrotom a  ramenom vtláčaný do rozhrania zváraných kovov. Ohrev nastá- va v dôsledku trenia a plastickej deformácie materiálov. Príspevok na túto tému prednie- sol zástupca materiálovo-technickej fakulty STU v Trnave Miroslav Sahul, ktorého školi- teľom je prof. Milan Turňa. Zváraniu ocelí metódou FSW sa venoval Ing. Peter Blažíček z VÚZ – PI SR. Ako pozname- nal, cieľom štúdie bolo demonštrovať spôso- bilosť trecieho zvárania s  premiešaním pre nízkouhlíkové ocele s maximálnou hrúbkou steny, ktorá je limitná z  hľadiska aplikova- teľnosti tejto technológie. Bezdefektný zva- rový spoj bol vyhotovený na oceľovej plat- ni s hrúbkou 10 mm pri rýchlosti zvárania 60  mm/min. a  rýchlosti otáčok zváracieho nástroja 400  ot/min. Axiálna prítlačná sila v smere osi „Z“ dosahovala hodnotu okolo 46 kN. Na tieto experimenty sa použil zvá- rací nástroj s profilovaným kolíkom a rame- nom vyrobeným z materiálu W-Re. Vizuálne porovnanie geometrie nástroja pred a  po jeho použití na dĺžke 600 mm ukázalo opot- rebovanie nástroja, ktoré vzniklo v prvej eta- pe zvárania vplyvom dlhej časovej expozície zváracieho nástroja v štartovacej polohe za účelom predohrevu a zabezpečenia splasti- zovanej konzistencie zváraných materiálov. V tejto štúdii bola skúmaná mikroštruktúra zvarového spoja v závislosti od odhadovanej teploty zváracieho cyklu v kombinácii s me- chanickými vlastnosťami. Ťahové telesá sa pretrhli v oblasti základného materiálu s na- meranou pevnosťou na úrovni rovnakej, ako je pevnosť základného materiálu. Skúšobné telesá skúšky lámavosti so 180° ohybom zo strany povrchu a koreňa zvaru boli vyhovu- júce bez indikácie necelistvostí, resp. chýb materiálu. Záver experimentu znel, že do- siahnuté výsledky demonštrujú schopnosť technológie trecieho zvárania s premiešaním (TZsP) pre ocele s hrúbkami steny 10 mm. Jadrová energetika a zváranie Oblasť jadrovej energetiky prináša techno- lógiám a  technike nové výzvy a  poznatky. O tie svoje z výstavby JE Mochovce sa po- delil Milan Kysel zo Slovenských elektrár- ní. Hovoril o zváraní hlavného cirkulačného 12/2011 \ www.strojarstvo.sk58

Časopis Strojárstvo/Strojírenství je tradičným mediálnym partnerom konferencie. potrubia DN 500 pri dostavbe 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Aj príspevok Tomáša Soukupa a Ladislava Srba z plzenskej Škody JS na tému Technológie zvárania hlav- ného cirkulačného potrubia jadrovej elek- trárne typu VVER 440 Mochovce, sa niesol v  duchu praktických skúseností na tomto exponovanom pracovisku. Nemecko-slovenský tandem Miroslav Mucha a Cerkez Kaya v prednáške na tému Plynová ochrana koreňa a kúpeľa zvaru pri zváraní TIG CrNi materiálov riešil problematiku ochrany koreňa pri zváraní vysoko legovaných oce- lí. Autori rozobrali problémy poškodenia pri zváraní, možnosti ich eliminácie pomocou výberu plynov a vhodných prípravkov. Ďalej uviedli faktory, ktoré treba vziať do úvahy, na- príklad hustota plynu, zápalnosť vo vzduchu, potrebné časy náfuku a dofuku plynu. Vlastnostiam zvarových spojov rúrovej ocele vyhotovených hybridnou metódou s vysoko výkonným vláknovým laserom sa zaoberal ďalší slovensko-nemecký tím pod vedením Petra Bernasovského. Na príkladoch demon- štrovali, že hybridné MAG-laserové zvára- nie s  vysoko výkonnými pevnými lasermi predstavuje nádejný proces, o ktorý sa čo- raz viac zaujíma spracovateľský priemysel predovšetkým v  oblasti zvárania hrubších oceľových profilov ako rúrovody. Prednosti MAG zvárania a zvárania laserom sa skombi- novali do zváracieho procesu, ktorý poskytu- je vyššie zváracie rýchlosti, hlbší prievar, lep- šie premostenie medzier a výkonnejší proces. Problematiku laserového zvárania austenitic- kých a duplexných ocelí Yb-YAG vláknovým laserom, riešil autorský kolektív VUT z Brna pod vedením Libora Mrňa. Ako uviedli v zá- vere prednášky, zvary s  následným vyhod- notením preukázali, že obidva typy korózie odolných ocelí sú dobre zvariteľné pomocou Yb-YAG laseru. U austenitických ocelí nie je vplyv rôznej zváracej atmosféry na úrov- ni makroštruktúry výrazný, zvar má dobrú plasticitu, čo sa preukázalo pri výrobe pro- totypu solárneho kolektora. Oproti tomu pri duplexnej oceli bolo preukázané zjemne- nie makroštruktúry zvaru pri použití dusíka a hélia (oproti argónu). Toto zjemnenie je vy- svetľované dvoma rôznymi fyzikálnymi javmi v závislosti od použitého plynu. Redakcia zaradí do edičného plánu časť najza- ujímavejších príspevkov a v priebehu roka ich uverejní v printovej, resp. elektronickej verzii. TEXT/FOTO: Martin Kretter Prednáška na tému „Fotovoltika na Slovensku – zvárajte elektrickým prúdom vyrobeným zo slnka na streche vášho domu, dielne, prevádzky“ ponúkla návštevníkom širší prehľad možností využitia slnečného žiarenia pre jednotlivcov aj prevádzky. P odujatie zorganizovala spoločnosť Fronius Slovensko, s. r. o., v spolu- práci so Slovenskou zváračskou spoločnosťou. Zúčastnil sa jej vy- soký počet záujemcov o danú problemati- ku z radov strojárskych i stavebných firiem. Podpora fotovoltiky Prednáška pozostávala z  troch častí. V  pr- vej časti bola prezentovaná aktuálna situácia v podpore fotovoltiky na Slovensku, ako aj vyhliadky do budúcnosti. Fotovoltika sa už na Slovensku neteší takej výraznej štátnej podpore, ako to bolo ešte pred pár mesiac- mi. Vzhľadom na záväzok Slovenskej repub- liky vyrábať v  roku 2020 14  percent elek- trickej energie z tzv. obnoviteľných zdrojov boli v rámci podpory zo strany štátu garan- tované odbery elektriny, prednostné pripo- jenie do siete, prevzatie zodpovednosti za odchýlku a doplatky za vyrobenú elektrinu. Veľkorysé výkupné ceny sa však od 1. januá- ra 2012 v tarife pre producentov s výkonom do 100 kW znížia z 0,43072 € za 1 kWh bez DPH platných do roku 2010 na 0,1945 € za 1 kWh, pri zdrojoch s výkonom nad 100 kW bude dokonca štátna podpora zastavená. V druhej časti prednášky sa zúčastnení do- zvedeli o  praktickej výstavbe fotovoltickej elektrárne na streche domu a o administra- tívnych postupoch vybavovania všetkých po- trebných povolení a dokumentov. Tretia časť priniesla informácie o možnostiach financo- vania projektov cez lízingovú spoločnosť. Podujatie poskytlo dôležité a aktuálne infor- mácie o perspektívnom a dynamicky sa roz- víjajúcom odvetví energetiky – fotovoltike, potrebné najmä pre správne rozhodnutie sa pre výstavbu takéhoto čistého obnoviteľné- ho zrdoja elektrickej energie. Na záver pred- nášok sa rozprúdila aktívna diskusia všetkých zúčastnených s lektormi. Fotovoltika na Slovensku www.engineering.sk \ 12/2011 59 V E Ľ T R H Y ,   V Ý S T A V Y ,   K O N F E R E N C I E

Pavol Radič Zváranie v centre diania TEXT/FOTO: Ján Minár Pamätníci nám dajú za pravdu, že asi nie je na Slovensku kontinuálne dlhšia tradícia každoročných odborných konferencií z priemyslu, ako je oblasť zvárania. V poradí už 39. ročník medzinárodnej konferencie Zváranie 2011 zorganizovala Slovenská zváračská spoločnosť (SZS), člen ZSVTS, v spolupráci s VÚZ – PI SR, Messer Tatragas a SAG Elektrovod. T radičné miesto stretnutia špecialis- tov z oblasti zvárania – hotel Urán vo Vysokých Tatrách – aj v tom- to roku tri dni hostilo odborní- kov a prednášajúcich z viacerých európskych krajín. To, že firmy vysielajú svojich odborní- kov na tento druh podujatí, svedčí predo- všetkým o dôležitosti tohto priemyselného odboru pre výrobnú prax. A, samozrejme, je to aj o príťažlivosti podujatia, úrovni predná- šok a o ich výstupe pre prax. Neobstoja teda občasné tvrdenia o tom, že na Slovensku je problém zorganizovať podujatie s  vysokou odbornou a poslucháčskou úrovňou. Ponúkame kvalitu – hovorí P. Radič Človek najvyťaženejší, v  neustálom pohy- be, osobne vítajúci účastníkov, zaujímajúci sa aj o maličkosti – to je stručná charakteris- tika činnosti predsedu Slovenskej zváračskej spoločnosti Pavla Radiča počas konferen- cie Zváranie 2011. Našiel si čas aj na rozho- vor pre časopis Strojárstvo/Strojírenství, kto- rý je už pravidelným mediálnym partnerom tohto podujatia. Pán predseda, ako ste spokojný s organizá- ciou 39. ročníka? Spokojný! Zabezpečili sme všetko potreb- né pre jej úspešný a bezproblémový priebeh. Účasť je o čosi vyššia ako vlani a očakáva- me, že počas troch dní sa podujatia zúčast- ní takmer 150 odborníkov predovšetkým zo slovenských priemyselných podnikov a uni- verzitných pracovísk. Ako je to s účasťou prednášajúcich? V  programe máme vyše tridsať prednášok. Zabezpečujú ich domáci a zahraniční lekto- ri – odborníci z jednotlivých oblastí spájania kovov, najmä však zvárania, progresívnymi technológiami. Zahraničných prednášajúcich máme z  piatich krajín a  odprednášajú viac ako tretinu prezentácií. Je dôležité, že v roz- hodujúcej miere ide o príspevky, ktoré nachá- dzajú praktické uplatnenie vo výrobnej praxi. V  tomto roku by sa mali opäť udeľovať Medaily akademika Jozefa Čabelku Ide o  tradíciu, ktorou si pripomíname pa- miatku významnej európskej a  svetovej osobnosti – vedca, pedagóga a nestora zvá- rania, akademika Čabelku. V spravidla dvoj- ročnej periodicite VÚZ – PI SR v spolupráci so SZS  udeľuje najvyššie ocenenie zvárač- ským odborníkom za rozvoj zvárania a prí- buzných technológií počas ich celoživotnej alebo dlhoročnej práce. Slovensko je svetovou veľmocou v oblasti au- tomobilovej výroby. Neoddeliteľnou, mož- no povedať rozhodujúcou technológiou pri ich výrobe je zváranie. Odráža sa táto sku- točnosť aj na úrovni konferencie a vo výrob- nej praxi? Určite sa pozitívne odráža v  tom, že firmy, a nielen tie, ktoré sú v dodávateľských reťaz- coch pre automobilky, disponujú moderný- mi technológiami a zariadeniami pre klasické i špeciálne zváranie. Zaznamenali sme progres v oblasti zvárania laserom. Progres v tom, že sa o tejto technológii už len akademicky nehovo- rí, ale firmy ju výraznejšie využívajú. Novinkou pre poslucháčov je problematika trecieho zvá- rania premiešavaním alebo problematika no- vého značenia technických plynov. Špecialisti – prednášatelia z  automobi- liek prednášali v uplynulých rokoch, v tom- to roku sme sa sústredili na oblasť energeti- ky všeobecne, ako aj na jadrovú energetiku, kde zaznamenávame progresívne technolo- gické trendy. O problematiku zvárania je vo všeobecnos- ti záujem… V  nadväznosti na predchádzajúcu otáz- ku môžem povedať, že záujem sa prejavu- je aj v účasti lektorov a poslucháčov z firiem. Snažíme sa, aby prednášali skúsení lektori, pri- nášajúci informácie, ktoré posúvajú odbor zvárania dopredu. Každoročne teda mení- me zameranie aj lektorov. Výrazom morálne- ho ocenenia pre najlepšieho, najoriginálnejšie- ho a najpútavejšieho prednášateľa je udelenie plakiet 3 x NAJ, ktorým chceme zatraktívniť odovzdávanie vedomostí na podujatiach SZS. Blížime sa ku koncu roka. Aký bol z pohľadu zamerania SZS? Bol určite úspešný. Podarilo sa nám napl- niť rozhodujúce zámery z  plánu činností. Aktívne pracovali regionálne pobočky, kluby zváračov, aj odborné skupiny. Pre ilustráciu, v spolupráci s pobočkami sme usporiadali šesť autobusových zájazdov na 12/2011 \ www.strojarstvo.sk60 V E Ľ T R H Y ,   V Ý S T A V Y ,   K O N F E R E N C I E

Súčasťou konferencie boli aj firemné prezentácie Medaila akademika Čabelku:  Anton Bubeník (ČR) – za výskum a vývoj zvára- nia rotorov turbín z vysoko legovaných ocelí nové- ho typu a jeho aplikáciu v energetickom priemysle Elemír Ehrenstein – za vývoj a konštrukciu zvára- cieho zariadenia VÚZ – ETZ – 450 Anton Furjel – za výskum aluminotermického zvárania koľajníc Vladimír Ilarionovič Galiničov (Ukrajina) – za výsledky výskumu v oblasti tavív pre zváranie pod tavivom a ich realizáciu v priemysle a za spoluprá- cu so slovenskými inštitúciami František Khandl – za prínos do pedagogického procesu, za spoluprácu s firmami v oblasti zvárania plastov a za rozvoj zvárania plastov Elena Manasová – za výsledky výskumu v oblas- ti obalených elektród a ich prenos do priemyslu odborné výstavy doma i v zahraničí, realizo- vali sme cca tridsať odborných podujatí, se- minárov a klubov zváračov a, samozrejme, aj túto medzinárodnú konferenciu. Nadviazali sme konkrétnu spoluprácu s  partnerskými spoločnosťami vo ZSVTS. Myslím si, že sme takmer tisícke našich členov odovzdali vedo- mosti, ktoré môžu ďalej vo svojej praxi rozví- jať a napĺňať tak poslanie Slovenskej zvárač- skej spoločnosti. Hydrotechnické laboratórium TEXT/FOTO: Pavol Klucho NaKatedrehydrotechnikyStavebnejfakultySTUv Bratislave otvorili Hydrotechnické laboratórium, ktoré je vybavené najmodernejšími prístrojmi a zariadeniami. Laboratórium bude slúžiť na výskum problémov, súvisiacich s prevádzkou vodných stavieb a možnými povodňami. L aboratórium bude slúžiť predovšetkým na praktickú výuč- bu študentov STU, ktorí tak získali možnosť priamo riešiť vý- skumné úlohy, súvisiace s protipovodňovou ochranou. Z pô- vodného 40-ročného laboratória vzniklo po rekonštrukcii moderné Hydrotechnické laboratórium, ktoré je vybavené najmodernejšími meracími prístrojmi, akými sú dynamometre, snímače tlaku, indukč- né prietokomery, laserové systémy na meranie rýchlosti toku vody a mnohé ďalšie. Hydrotechnické laboratórium STU sa tak stáva unikátnym a jedineč- ným výskumným centrom na Slovensku, kde bude možné skúmať na fyzikálnych modeloch objekty vodných stavieb a procesy proti- povodňovej ochrany. Dohoda o spolupráci Pri príležitosti otvorenia Hydrotechnického laboratória STU bola podpísaná aj dohoda o  spolupráci medzi generálnym riaditeľom Slovenského vodohospodárskeho podniku,  š.  p., Ing.  Danielom Kvocerom a  dekanom Stavebnej fakulty STU prof.  Ing.  Alojzom Kopáčikom, PhD. Podpísaná dohoda upravuje vzájomnú spoluprácu oboch inštitúcií, najmä v expertíznej a konzultačnej činnosti a v oblasti výmeny vedec- ko-technických informácií. Mimoriadne dôležitá bude oblasť celoživotného vzdelávania, a to naj- mä z pohľadu zvyšovania profesionálnej úrovne pracovníkov oboch organizácií v oblasti integrovaného manažmentu vôd, informatizácie vodného hospodárstva, protipovodňovej ochrany, rozvoja moder- ných metód rizikového manažmentu a ochrany životného prostredia. Hydrotechnické laboratórium STU www.engineering.sk \ 12/2011 61

Dobrá veda sa robí aj na Slovensku TEXT: Eleonóra Bujačková FOTO: Miro Košírer Týždeň vedy a techniky má za sebou už 8. ročník. Tri dni prezentácie toho, čo sa za uplynulý rok v oblasti výskumu a vývoja na Slovensku dosiahlo, priniesli veľa námetov a skvelých rozhovorov s múdrymi ľuďmi. A možno pritiahlo väčšiu pozornosť verejnosti na oblasť vedy a techniky a ich významu pre rozvoj spoločnosti. O bčas sa tvrdí, že na Slovensku sa dobrá veda robiť nedá, že tu nie sú podmienky, ani dosť šikov- ných ľudí. Nie je to tak, hoci je pravdou, že podmienky sú často obmedze- né a môžu byť ešte horšie. Vyjadrenia o dô- ležitosti vedy a techniky (a výskumu a vývoja ako nástrojov na ich rozvoj) sa v slovenskom mediálnom priestore vyskytujú s  primera- nou frekvenciou. Takmer vždy ich však spre- vádza aj konštatovanie, že štát sa o podporu týchto oblastí stará nedostatočne a z hľadis- ka medzinárodných porovnaní v podpore vý- skumu a vývoja sa Slovensko zaraďuje na po- sledné miesta medzi rozvinutými krajinami. Treba presviedčať Na základe medzinárodných porovnaní sa ukazuje, že Slovensko je vo svojej „cenovej kategórii“ z  pohľadu efektívnosti verejných investícií do výskumu a  vývoja v  niekto- rých ukazovateľoch na špičke medzinárod- ných rebríčkov. Uspokojiť sa s  týmto kon- štatovaním však nie je namieste. Profesor Juraj Sinay, odborník v  oblasti aplikácie metód hodnotenia technických a  pracov- ných rizík, bývalý rektor Technickej univer- zity v Košiciach, vraví, že o zmysle vedy tre- ba ľudí neustále presviedčať. A  rovnako aj o zmysle a dôležitosti vzdelania. ,,Pre sloven- ských vedcov je najsilnejšou motiváciou túž- ba po poznaní a objavovaní nového,“ vraví predseda Slovenskej akadémie vied Jaromír Pastorek. SAV sa každý rok iniciatívne zapá- ja do Týždňa vedy a techniky. Napriek ne- priaznivej finančnej situácii sa opäť po roku v  rámci tohto podujatia prezentovala via- cerými domácimi a zahraničnými vedecký- mi úspechmi. ,,Veda kladie v každom obdo- bí veľa nových otázok, ale zároveň umožňuje nachádzať na ne aj odpovede. Z tohto as- pektu je mimoriadne prospešné, že ciele ve- deckého týždňa sú zamerané na zvyšovanie povedomia spoločnosti o vede, ako aj na po- pularizáciu a prezentáciu vedeckých poznat- kov,“ dodáva J. Pastorek. Účastníci podujatia sa zhodli, že hodnota financovania výskumu a  vývoja v  SR patrí k najnižším v Európskej únii, pričom situáciu iba mierne zlepšujú projekty podporované zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Takmer neexistujú ani finančné nástroje, sys- témovo podporujúce aplikovaný výskum a  inovácie, ani ucelená inovačná stratégia komplementárne napojená na financovanie výskumu a vývoja. Napriek tomu sa pozera- jú na budúcnosť vedy s optimizmom a veria, že aj diskusie v rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku môžu ukázať, či aspoň nazna- čiť cestu k rozuzleniu mnohých problémov. Rozhodnú inovácie Aj Slovensko pociťuje dôsledky celosveto- vej finančnej krízy, trhy opäť strašia blížia- cou sa recesiou a rastúcou nezamestnanos- ťou. Seriózne analýzy upozorňujú aj na riziko možných sociálnych otrasov. Optimizmu nepridáva ani nedávne ohlásenie zhoršenia globálnej ekonomickej konkurencieschop- nosti Slovenska. Podľa Svetového ekonomic- kého fóra je základom konkurencieschop- nosti predovšetkým schopnosť inovovať sa. Paradoxne, práve inovácie spolu s vysoko- školským vzdelávaním, fungovaním verej- ných inštitúcií a  kvalitou infraštruktúry sú Prof.Ing.TomášHavlík,DrSc.preberáocenenieOsobnosťvedya technikyodministraškolstvaE.Jurzycu 12/2011 \ www.strojarstvo.sk62

oblasťami, v ktorých Slovensko výrazne za- ostáva za vyspelým svetom, vravia experti. Bez peňazí „dieru do sveta“ neurobíme. Ak na Slovensku nezmeníme prístup k financo- vaniu vzdelávania a  vedy, budeme naďalej odkázaní na dovoz technológií a lacnú pra- covnú silu. V historickej budove Národnej rady SR po- čas záverečného dňa Týždňa vedy a  tech- niky odznelo veľa podnetných názorov. Rezonovali aj úvahy o pokračovaní odcho- dov špičkových vedcov do zahraničia, ako aj do iných odvetví, kde majú neporovna- teľne lepšie podmienky. Samozrejme, nebo- lo by dobré, keby naši vedci sedeli doma a so svetovými poznatkami sa oboznamovali len z odborných publikácií. Veď odborné stáže v  cudzine a  spoznávanie iných vedeckých pracovísk sú základom. Slovenskí vedci sú zapálení nadšenci, ktorí v  medzinárodných tímoch skúmajú napríklad aj kvantové sve- ty, posielajú sondy na iné planéty, objavujú nové lieky. Naši virológovia boli prví na svete, ktorí objavili gén a proteín, celosvetovo vy- užívaný na detekciu agresívnych nádorov… Ocenenia výnimočným Vo štvrtok 10. novembra minister školstva, vedy, výskumu a  športu SR Eugen Jurzyca ocenil vedcov a vedecko-technické tímy za prácu a mimoriadne výsledky a ich aplikáciu v praxi. Ceny im odovzdal počas slávnostné- ho galavečera, ktorým vyvrcholil 8.  ročník Týždňa vedy a techniky na Slovensku. Odmeňovalo sa v  štyroch kategóriách: Osobnosť vedy a  techniky, Vedecko- technický tím roka, Osobnosť vedy a tech- niky do 35 rokov a Celoživotné zásluhy v ob- lasti vedy a techniky. Súčasťou slávnostného dekorovania sú ocenenia: Cena SAV za bu- dovanie infraštruktúry pre vedu, Cena Zväzu slovenských vedecko-technických spoločností – Propagátor vedy a techniky a Cena Aurela Stodolu. Osobnosť vedy a techniky Ocenenia v  tejto kategórii z  oblasti prie- myslu získali traja nominovaní – Dr. Ing. František Simančík, riaditeľ Ústavu mate- riálov a mechaniky strojov Slovenskej aka- démie vied za významný prínos pri vý- voji nových materiálov na báze ľahkých kovov. Druhým bol prof. Ing. Tomáš Havlík, DrSc., vedúci Katedry neželezných kovov a  spracovania odpadov z  Hutníckej fakul- ty Technickej univerzity v Košiciach za vý- znamný vedecký, pedagogický a spoločen- ský prínos a  vynikajúce výsledky v  oblasti recyklácie a spracovania odpadov a rozvoj vednej disciplíny Hydrometalurgia primár- nych a  sekundárnych surovín. Ocenenie získal aj prof. Ing Peter Fodrek PhD., gene- rálny riaditeľ akciovej spoločnosti PRVÁ ZVÁRAČSKÁ, za vynikajúce výsledky vý- skumu a vývoja v oblasti high-tech lasero- vých zváracích technológií, ktoré významne prispievajú k  zvýšeniu konkurencieschop- nosti slovenského priemyslu. Vedecko-technický tím roka  V  tejto kategórii získali ocenenia dva tímy, riešiace priemyslenú problematiku – Ústav elektroniky a  fotoniky z  Katedry mikroe- lektroniky Fakulty elektrotechniky a  infor- matiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave – za mimoriadne nové poznatky a výsledky dosiahnuté v oblasti mikro/nano- elektroniky, senzoriky a fotoniky a za vzornú reprezentáciu Slovenska v  európskom vý- skumnom priestore. Druhým je Výskumný ústav chemických vlá- kien zo Svitu za významný prínos v oblasti výskumu progresívnych vlákien na báze kla- sických a nových polymérov z obnoviteľných zdrojov a v oblasti vývoja kompaktnej linky na výrobu PP mikrovlákna. Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov Pocta v  tejto kategórii pripadla Ing. Radoslavovi Zajacovi, PhD., z akciovej spoloč- nosti Výskumný ústav jadrových elektrární, za rozvoj parametrizovaných knižníc účinných prierezov pre reaktory VVER a za optimalizáciu transmutačnej kazety pre reaktor VVER-440. Za Celoživotné zásluhy v  oblasti vedy a techniky získali ocenenie doc. Ing. Štefan Bederka, PhD., z  Ústavu elektroniky a  fo- toniky Slovenskej technickej univerzity v  Bratislave, za významný prínos k  rozvoju vákuovej fyziky, techniky a technológie a za rozvoj vedy a techniky a Ing. Miroslav Kaval, CSc., generálny riaditeľ a predseda predsta- venstva akciovej spoločnosti VUP, za celoži- votnú výskumnú prácu v oblasti aplikovanej organickej technológie, zameranej na rozvoj chemického priemyslu na Slovensku. Propagátormi vedy a techniky za rok 2011 sa okrem iného stali prof. Ing. Juraj Sinay, CSc., odborník v oblasti aplikácie metód hodno- tenia technických a  pracovných rizík, člen viacerých riešiteľských výskumných tímov, pracovných skupín a  redakčných rád vý- znamných časopisov. Je autorom a  spolu- autorom siedmich monografií, piatich vy- sokoškolských skrípt, množstva článkov, vyše 30 projektov a troch patentov. Je aj čle- nom redakčnej rady mesačníka Strojárstvo/ Strojírenství. Druhým oceneným je doc. Ing. Ján Lešinský, CSc., dlhoročný predseda Slovenskej spoločnosti pre propagáciu vedy a  techniky, Spolku automobilových inžinie- rov a technikov Slovenska a ďalších organizá- cií. Je garantom inžinierskeho štúdia v progra- me Automobily, lode a spaľovacie motory. Viac sa o oceneniach a ocenených dočítate na www.strojarstvo.sk. www.engineering.sk Akreditované stredisko kalibračnej služby č. K - 067 Vážení obchodní partneri, ďakujeme vám za spoluprácu v roku 2011 a prajeme veľa osobných a pracovných úspechov v novom roku 2012. www.aquastyl.sk V E Ľ T R H Y ,   V Ý S T A V Y ,   K O N F E R E N C I E

Veda žije a má osobnosti TEXT: Eleonóra Bujačková FOTO: Miro Košírer Slávnostné dekorovanie a  prípitky skončili, blesky fotoaparátov zhasli. Oslovili sme dve naozajstné osobnosti slovenskej vedy a  techniky, ktoré sa lepšie cítia v laboratóriu alebo za vysokoškolskou katedrou, ako v žiari reflektorov. Tomáš Havlík a Štefan Bederka nám porozprávali o svojej práci a vzťahu k vede. Prof. Ing. Tomáš Havlík, DrSc.   – Vedec nemôže prestať snívať  Súčasný vedúci Katedry neželezných ko- vov a  spracovania odpadov Hutníckej fa- kulty Technickej Univerzity v Košiciach pat- rí výsledkami svojej práce medzi uznávané svetové kapacity nielen v oblasti hydrome- talurgie a  lúhovania primárnych a  druhot- ných surovín, najmä na báze medi, ale je aj priekopníkom environmentálneho zmýšľa- nia a spracovania surovín a odpadov ekolo- gickými postupmi. Pán profesor, je ťažké „robiť“ vedu? To závisí od uhla pohľadu. Ak by sme sa po- hrávali so slovíčkami, tak „robiť“ vedu je na- ozaj ťažké. Ale použiť toto spojenie v súvis- losti s vedou nie je korektné. Lebo veda – to je vec srdca, vedu možno robiť len s láskou, lebo veda je doživotná závislosť. Čo je vašou srdcovkou? Pôvodne som ortodoxný hutník, presne hut- ník neželezných kovov, a tak ako sa doba dy- namicky vyvíjala, postupne sme sa na našom pracovisku dostali do kategórie recyklácie, čiže znovuvznikania nových materiálov. Málokto si uvedomuje, že kovy pochádza- jú z vyčerpateľných zdrojov. A tie sa na ce- lej zemeguli fantastickým spôsobom v glo- bálnom meradle spotrebúvajú. Zásoby niekoľkých strategických kovov, ako napríklad zinku, cínu či medi máme už len na niekoľko desiatok rokov. Ešte táto gene- rácia sa môže dožiť toho, že už vôbec nebu- deme mať strategické kovy. A to je celosve- tová katastrofa! Súčasnú industriálnu spoločnosť si nevieme predstaviť bez kovov, a preto je len logické, že na celom svete sa hľadajú možnosti, ako tento deficit nahradiť. Tak sme sa dopraco- vali k tomu, že treba znovu používať, recyk- lovať, už raz vyrobený a použitý kov. Tým však nechcem povedať, že som odvr- hol svoju pôvodnú lásku – len som ju mo- difikoval. S obľubou hovorievam, že pred 10 – 15 rokmi bola našou hlavnou filozofiou vý- robu kovov zo surovín, a nedarilo sa. Nemali sme peniaze, nemali sme študentov, nema- li sme nič. Dnes vyrábame kovy zo suroviny a máme aj študentov, aj záujem, aj tie penia- ze sa nájdu... Rozdiel je iba v  jedinom slo- víčku – v prvom prípade sme vyrábali kovy Mladá generácia preberá žezlo z primárnych surovín a dnes ich vyrábame zo sekundárnych. Ako vnímate postavenie slovenskej vedy? Mám pocit, že je to značne nedocenené, že ľudia sú frustrovaní. Je tu skupina tých, kto- rí napriek nedôstojným podmienkam zotr- vávajú, ale aj skupina tých, ktorí sa pustili do bádania, mnoho sa naučili a potom z rôz- nych príčin odchádzajú na lepšie miesto do zahraničia či súkromných firiem. Pre nás je to neutíchajúci boj, ktorý nás stojí veľa energie, času aj peňazí, že niekoho vychováme a on potom odíde. A robíme to znova a znova. Je to dosť frustrujúce. Máte nejaký nesplnený vedecký sen? Sny sú vždy, bez snov nemôžeme existovať. Každý splnený sen evokuje ďalšie a  ďalšie, lebo v  opačnom príprave strácame zmysel života. Človek bez snov je veľmi ochudobne- ný a vedec, ten nikdy nesmie prestať snívať. Samozrejme, mám sen… za desať rokov sa nám podarilo veľa vybudovať, viackrát oce- nili výsledky našej práce. Môj sen je možno aj o tom, aby sme pokračovali ďalej a azda sa dočkali dôstojnejšieho, aj materiálneho oce- nenia. Aby si všetci uvedomili, že Slovensko nemá okrem mozgov príliš veľa vecí, ktorými by sme mohli vývozne ohromiť svet. Preto, čím viac sa bude dávať na vedu, tým bude- me úspešnejší! 12/2011 \ www.strojarstvo.sk64 V E Ľ T R H Y ,   V Ý S T A V Y ,   K O N F E R E N C I E

Doc. Ing. Štefan Bederka, PhD.   – Slovenská veda myslí na prax Patrí medzi popredných odborníkov v  ob- lasti vákuových technológií. Pracoval ako ve- dúci oddelenia vo FÚ SAV, kde sa zaoberal návrhom, stavbou a využitím neutrónových generátorov. V roku 1977 prešiel na FEI STU do Oddelenia vákuovej techniky, kde vyvi- nul dve generácie iónových implantátorov pre polovodičové aplikácie. V ostatných ro- koch systematicky pracoval na technoló- gii prípravy diamantových a  kvázidiaman- tových vrstiev a je autorom dvoch generácií reaktorov na rast diamantových a bórnitri- dových vrstiev. Čo je silným motívom vašej práce? Predovšetkým snaha, ktorá sa vinie od za- čiatku mojej vedeckej dráhy – aby výsledky, ktoré som dosiahol, boli užitočné. Najväčšiu radosť mám z toho, keď sú moje nápady uži- točné pre prax, keď pomáhajú, inšpirujú aj ďalších. Uvedomujem si, že veda, to sú aj ne- úspechy. A keď úspech príde, treba mu po- môcť. Primárnym pre mňa však nie je pocit zo samotného poznania. Som zameraný re- alistickejšie – chcem, aby sa výsledky imple- mentovali do priemyslenej praxe, spoločnos- ti, vzdelávania mladých ľudí – a to sa mi za tých 50 rokov asi podarilo dosiahnuť. Pozná vás odborný svet, nebolo by vám ľah- šie v zahraničí? Po roku 1989 sme sa začali viac obzerať za sve- tom a cestovať. Pozvali ma do Darmstadtu na Fakultu fyziky ťažkých iónov, aby som skon- štruoval malý transportabilný urýchľovač. To sa aj stalo, patentovaný bol v Nemecku, Francúzsku, Amerike – ponúkli mi praco- vať tam. Ale zároveň som dostal pozvánku z Kanady – to bol pre mňa iný svet… pôsobil som na čínskej univerzite, v Londýne… Bolo to vzrušujúce dobrodružstvo, takže isto by sa mi tam pracovalo bez starostí. Ale nechcel som sa príliš rozptyľovať cesto- vaním – zameriaval som sa na laboratórnu prácu. A najmä, chcel som byť dobrý a uži- točný doma. Mal som a  mám skvelých spolupracovní- kov, vraj som dokázal ľudí ,,poblázniť,“ vy- provokovať k  nápadom, pritiahnuť k  práci na riešeniach, ktoré vzbudzovali pozornosť. Nielen doma, ale aj za hranicami. Ponúkli sme praxi napríklad neutrónový generátor. Bolo to prvé takéto zariadenie v niekdajšom Československu a na jeho báze sa rozvinu- la celá séria prác z oblastí jadrových reakcií. Veda by mala slúžiť praxi. Aká bola vaša  spolupráca s výrobnou praxou? Vyvinuli sme napríklad už spomínaný gene- rátor. Fungovalo to, prax to vítala. Objednal si ho napríklad Závod jadrovej elektrárne v  Plzni a  jeho prostredníctvom sa skúšali odozvy jadrových reaktorov. K  nemu sme museli vyvinúť vysokonapäťový generátor, ktorý sme dodávali nielen jadrovým elek- trárňam, ale i drevárskemu priemyslu. V spo- lupráci s  terajším podnikom NES  Nová Dubnica sme vyvinuli a  postavili vysoko- napäťový zdroj pre elektronickú zváračku. Mohol by som menovať dlho, stačí, ak po- viem, že keby vedecké výsledky neposlúžili praxi, nemali by význam. Preto dodnes hú- ževnato bojujem za úzke prepojenie vedy a praxe. Ako vnímate postavenie slovenskej vedy?  Keď som prvý raz vycestoval do zahraničia, žasol som, kam nám svet ušiel. Aj vo vníma- ní vedy, aj v jej organizácii. Keď som sa v roku 1994 vrátil z Kanady, rozbehol som na fakulte elektrotechniky projekt „diamantové vrstvy“, začal som vŕtať i do problematiky organizá- cie vedy. Bol som presvedčený, že veda nao- zaj musí slúžiť tým ľuďom, ktorí ju financujú. Ak z  daní platíme relatívne veľkú skupinu ľudí, musíme vedieť, čo za to dostaneme. Pravdou je, že do roku 1989 sa viac dbalo na to, aby výsledky aplikovaného výskumu boli využiteľné v priemyselnej praxi. Potom sa to akosi zvrtlo... akoby sme začali hovo- riť inou rečou. Začalo sa hrať na akési krité- riá hodnotenia vedy, ktoré sa mi nepozdáva- li. Začal som sa zaujímať o systém, oslovoval som aj politikov a ministrov. Musím pove- dať, že jedným z najosvietenejších ministrov školstva, teda pokiaľ ide o vedu, bol Milan Ftáčnik. Vtedy sa sformulovali všetky vedné zákony – zákon o akadémii, založila sa agen- túra na podporu vedy a techniky, zrodil sa zákon o vede a technike… Veľmi záležalo na tom, aby sa pri financovaní zohľadňovala zá- sada, kto platí, má nárok. Opäť sa začala roz- víjať spolupráca s praxou, vysokou školami… Žiaľ, postupne sa všetky dobré kroky zdefor- movali. Máte ešte niečo nedokončené? Mám – v sérii špeciálnych prác v oblasti elek- trostatiky a iónovej optiky som dospel k jed- nému riešeniu, ktoré som si nechal patento- vať ešte niekedy v roku 1979. Mojou zásadou vždy bolo, že všetky patenty, ktoré som pri- hlásil, museli byť odskúšané. Toto jediné sa mi nepodarilo, lebo ide o tzv. hmotnostný separátor s  rotačným elektrickým poľom. Pokúsil som sa to viackrát zapracovať do ne- jakého projektu, ale vždy to z rôznych príčin dopadlo inak. Toto je môj sen – dokončiť, odskúšať a zverejniť, lebo je to podľa mňa nový prístup, ktorý by sa mohol uplatniť prá- ve v nanotechnológiách, ktoré sú budúcnos- ťou vo všetkých sférach života. www.engineering.sk \ 12/2011 65 V E Ľ T R H Y ,   V Ý S T A V Y ,   K O N F E R E N C I E

Pohľad Asociácie na strojárstvo TEXT/FOTO: Ján Minár, archív redakcie Do diskusie konferencie – Strojárstvo 2011 – stav a  perspektívy, organizovanej ZSP SR, ZAP SR a Strojníckou fakultou STU, prispel svojím pohľadom aj prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a  združení (AZZZ) Tomáš Malatinský. Z vystúpenia vyberáme: K eď po našom vstupe do EÚ Európska komisia odštartovala kampaň za urýchlenie štrukturál- nych zmien v priemyselnej politi- ke, začala s analýzou konkurencieschopnos- ti strojárstva. Napriek tomu, že EÚ bola v tom čase najväč- ším výrobcom a exportérom strojárskej pro- dukcie na svete, začali sa aj v tomto odvetví ukazovať prvé výraznejšie príznaky stagná- cie. Bol to varovný signál vzhľadom na hos- podársky význam tohto sektora. Niekoľko faktov: Vyše 21  tisíc strojárskych podnikov produkovalo stroje a  zariadenia za takmer 400 miliárd eur a zamestnávalo 2,2 miliónov ľudí. Naša integrácia a potenciál do spoloč- ného európskeho trhu mali prispieť k zvýše- niu globálnej konkurencieschopnosti európ- skeho strojárstva. Vyčerpané extenzívne zdroje Na začiatku sa v rámci komparácie starých a nových členských štátov konštatoval prud- ký rast strojárskej výroby a zvyšujúci sa po- diel na medzinárodnom obchode v porov- naní s  Európskou pätnástkou, Japonskom a USA, a to najmä vďaka intenzívnemu vnú- tornému prepojeniu a partnerskej spolupráci v rámci rozšírenej Únie. Významný bol však pokles cenovej konkurencieschopnosti, spá- janý najčastejšie s  takou produkciou, ktorá je primárne založená na dostupnosti lacnej, menej kvalifikovanej pracovnej sily, vystave- nej silnej medzinárodnej súťaži. Riešením, ktoré sa navrhovalo a je stále ak- tuálne, je „upgrading“ (skvalitňovanie) pra- covnej sily a orientácia na ekonomiku zalo- ženú na vedomostiach. Práve v týchto dvoch oblastiach máme stále veľké a nevyužité re- zervy. Kľúčom k nim je transfer technológií, v širšom kontexte aj vedomostí. Transfer technológií a vedomostí Rozvoj v tejto oblasti bude však v rozhodu- júcej miere závisieť na schopnosti vlády ob- noviť dôveru vo verejné financie a realizovať dôležité štrukturálne reformy. Príkladom je Národný program reforiem, v ktorom sa vlá- da zaviazala pripraviť stratégiu ďalšieho roz- voja vedomostnej ekonomiky. V dokumente sa mimo iné hovorí aj o tom, že bude zabezpečené užšie prepojenie od- borných škôl s praxou, upravia sa kompe- tencie jednotlivých subjektov zapojených do odborného vzdelávania a  prípravy pre trh práce. Zlepší sa zapojenie zamestnáva- teľov a zväzov do tohto systému. Cieľom je, aby sa odborná prax vo väčšej miere robila priamo vo výrobných podnikoch. Úprava normatívneho financovania bude prehod- notená tak, aby sa sieť odborných škôl prie- bežne prispôsobovala požiadavkám trhu a  potrebám vyššieho vzdelania vo vedo- mostnej ekonomike. AZZZ sa spolu so ZSP SR aktívne zapája do riešenia týchto problémov. V súčasnosti naj- mä cez národný projekt „Národná sústava povolaní“, ktorý sa cez jednotlivé sektorové rady stáva významnou, vysoko odbornou za- mestnávateľskou platformou s potenciálom vytvoriť účinný tlak na skvalitnenie odbor- ného vzdelávania. Transfer technológií je proces, umožňujúci aplikáciu výsledkov vedy, výskumu a vývo- ja v podobe nových technológií, vedomos- tí alebo informácií do praxe. Dnes ho vní- mame v širšom kontexte, a to ako transfer vedomostí získaných akademickými inštitú- ciami na organizácie, ktoré ich dokážu v pra- xi využiť. Slovenské limity V slovenských podmienkach je záujem parti- cipovať na výskume a vývoji – je však výraz- ne limitovaný. Firmy často žiadajú špecifické služby, ktoré nemajú nič spoločné s výsku- mom a vývojom. Čo je príčinou tohto stavu? Je to fakt, že lídrami slovenského priemyslu sú pobočky, resp. dcéry veľkých nadnárod- ných spoločností, ktoré majú vlastný výskum mimo Slovenska? A  ak aj umiestňujú časť Tomáš Malatinský O štúdium technických predmetov je nízky záujem 12/2011 \ www.strojarstvo.sk66 V E Ľ T R H Y ,   V Ý S T A V Y ,   K O N F E R E N C I E

svojich výskumných kapacít na Slovensku, nie je to len záverečná fáza overovania, ktorá nevyžaduje žiadny podstatný zásah zo strany vedy a výskumu? Ďalšou príčinou môže byť fakt, že veľa našich firiem, hoci nie sú súčasťou nadnárodných spoločností, do veľkej miery záviví na poboč- kách týchto spoločností. Orientujú sa na vý- robu komponentov, resp. iných výrobkov s relatívne nízkou pridanou hodnotou. Nie je toto logickým zdôvodnením nízkeho záujmu o inovácie a odrazom nedostatočného záuj- mu o spoluprácu s našimi univerzitami? Je zrejmé, že záujem o spoluprácu zo strany podnikov by mohol byť postačujúci, určujú- ci je však jej obsah, ktorému dominuje po- treba rozličných služieb a nie výskum a vývoj ako taký! To je hlavný dôvod prekážky vý- raznejšieho transferu technológií, ktorú dnes predstavuje disparita medzi dopytom a po- nukou. Výskumníci z vedecko-výskumných inštitúcií sa zameriavajú na výskum, a nie na služby, aj keď je zrejmé, že realizácia výskumu v oblas- ti služieb by do určitej miery pomohla zlepšiť aj finančné ohodnotenie ich vlastnej práce. Udržanie konkurencieschopnosti Problémom, tak ako ich vníma asociácia za- mestnávateľov, je udržanie konkurencie- schopnosti slovenskej ekonomiky, ďalšie udr- žanie sociálneho zmieru a kvality ľudského kapitálu, ktorý bol a musí zostať základom našej prosperity. Permanentne strácame po- zície vinou upadajúceho systému vzdeláva- nia, ktoré nie je ani náznakovo koordino- vané s  potrebami podnikateľského sektora! Absentuje vedomostná ekonomika, aj keď sa o nej stále hovorí, čoho dôkazom je mi- nimum originálnych slovenských výrobkov. Nedostatočná spolupráca univerzít s  výro- bou praxou je notoricky známa… Úroveň podnikania – vytváranie nových, úspešne sa rozvíjajúcich firiem, je nízka, ma- nažérske schopnosti nových lídrov, nielen v podnikateľskom sektore, sú žalostne slabé. Dosvedčuje to neschopnosť výraznejšie sa presadiť v medzinárodnom meradle. Východiskom pre zlepšenie výkonnosti slo- venskej ekonomiky je naša schopnosť iden- tifikovať nové príležitosti a ponúknuť adek- vátne riešenia. To si vyžaduje zásadné zmeny v systéme vzdelávania a v prístupe k partner- skej spolupráci medzi privátnym sektorom, verejnou správou, vzdelávacími inštitúciami a vedecko-výskumnými pracoviskami.Len málo slovenských firiem sa dokáže samostatne presadiť vo svetovej konkurencii TEXT/FOTO: Michal Múdrý Odborníci z  praxe, verejnej správy a  školstva v  oblasti ochrany ovzdušia sa každý rok stretávajúnakonferenciiOchranaovzdušiavoVysokýchTatrách.Aktuálnyročníkpodujatia sa niesol v znamení transpozície Smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách. S mernica o priemyselných emisiách prierezovo rieši požiadavky na ob- medzovanie znečisťovania životné- ho prostredia priemyselnými čin- nosťami. Pre jednotlivé zložky, teda nielen pre samotné ovzdušie, ale aj vodu a odpady. Bolo do nej prenesených 7 rôznych smerníc. Na jednej strane sprísňuje požiadavky na pre- vádzky podliehajúce integrovanému povoľo- vaniu, ale zároveň ustanovuje minimálne po- žiadavky pre veľké spaľovacie zariadenia. „Do pôsobnosti smernice spadá v Európskej únii 52 000 prevádzok, na Slovensku je to cca 550,“ ozrejmuje jej vplyv Katarína Jankovičová z  Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR. Túto smernicu treba zapracovať do roka 2013. Ako ubezpečila, Slovensko využije všet- ky povolené výnimky a MŽP určite nepôjde nad rámec tejto smernice. Naopak, minister- stvo vyhlási v decembri tohto roka výzvu na poskytnutie nenávratných dotácií v celkovej výške 34,8 mil. eur na zníženie vplyvov pre podniky zasiahnuté novými ekolimitmi, kto- ré smernica definuje. Využitie prechodných opatrení Veľký záujem o  čerpanie výnimiek z  emis- ných limitov platných od roku 2016 regis- trujú aj v Českej republike. „Směrnice zavádí přísné emisní limity. Navrhované limity jsou velmi těžké. Výjimky budou dostupné,“ uis- tila Yvonna Hlínová z  MŽP ČR. Jestvujúce spaľovacie zariadenia môžu byť oslobode- né od uplatňovania prísnejších požiadaviek počas vymedzeného prechodného obdobia za ustanovených podmienok. Na Slovensku je podľa prechodného národného progra- mu obdobie určené do 30. júna 2020, resp. do konca roku 2023 pri dožívajúcich zaria- deniach. Prechodné opatrenia však možno uplatniť len na celé zariadenie, nie na jednot- livé kotly. Ochrana ovzdušia www.engineering.sk \ 12/2011 67 V E Ľ T R H Y ,   V Ý S T A V Y ,   K O N F E R E N C I E

TEXT: Ján Minár FOTO: archív D. I. C. SK, s. r. o. Spoločnosť D. I. C. patrí vo svete k popredným obchodným predajcom luxusného tovaru – briliantových šperkov a investičných dia- mantov. Na slovenskom trhu podniká šesť rokov. Za ten čas získala mnoho významných klientov a privátnych partnerov. V česko – slo- venskom ekonomickom priestore je jednotkou vo svojom odbore. O podnikaní s diamantmi hovoríme s Pavlom Ľuptákom, obchod- ným riaditeľom D. I. C. na Slovensku. Diamanty a briliantové šperky… nie každý si ich môže dovoliť. Ako reagujú Slováci na ten- to luxusný tovar? Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že váha- vo, ale nie je tomu tak. Aj u nás sa však spo- ločnosť štrukturalizovala a  stredná a  vyššia spoločenská vrstva objavila čaro diamantu. Nemyslím si, že luxusný šperk je len výsadou vyšších vrstiev, naopak. Vieme zákazníkovi ponúknuť šperky už od hranice 260 – 300 eur. Horná cenová hranica je prakticky neobme- dzená. Naši ľudia postupne nachádzajú cestu k nákupu luxusného tovaru – luxus znamená kvalitu a, povedzme si otvorene, aj určitú spo- ločenskú prestíž. Je aj synonymom úspechu. investičného diamantu a briliantového šperku. SpoločnosťD. I. C.sidávadiamantycertifikovať v troch najväčších svetových gemologických laboratóriách – Americkom gemologickom inštitúte (GIA), Medzinárodnom gemologic- kom inštitúte (IGI) a  Najvyššej diamantovej rade v Antverpách (HRD). Môže byť certifikát falšovaný? V zásade nie. Certifikát nemôže okrem vyššie uvedených inštitúcií vystaviť nikto iný! K ob- chodníkovi prichádzajú diamanty z gemolo- gických laboratórií zapečatené v špeciálnych plastových obaloch, napustených inertným plynom. Keby došlo k poškodeniu obalu, ob- javí sa na zadnej strane obalu nezmazateľný nápis, že obal bol poškodený. Obal tak otvára až koncový klient. Číslo certifikátu sa laserom vyznačuje na samotný diamant a na základe tzv. mapy inklúzií vyznačenej na certifikáte si sám investor vie overiť, že priložený certifi- kát patrí práve k jeho diamantu. Navyše, jeho pravosť si možno overiť na stránke príslušné- ho gemologického laboratória. A ako je zabezpečené, že nejde o tzv. „krva- vé“ diamanty? Pod gesciou rady bezpečnosti OSN fungu- je tzv. „Kimberley process“, zaručujúci, že dia- manty po celej svojej trase od vydolovania, cez laboratórium, až po burzu prešli legálne. Náš klient má tieto údaje potvrdené aj na faktúre. Rozhodol som sa investovať do kúpy investičné- ho diamantu, resp. kúpiť partnerke pod strom- ček niečo „trblietavé“. Ako mám postupovať? Môžete navštíviť našu predajňu v Bratislave, alebo ma kontaktovať osobne. Investorom garantujeme individuálny prístup i  mnoho ďalších výhod. Diamonds International Corporation – D. I. C. SK, s. r. o. Ventúrska 3, 811 01 Bratislava, Slovakia tel.: +421 905 445 136, e-mail: pavol.luptak@dicholding.com Dobre, takže v akej cene by mal byť tento šperk? Jeho cena by mala byť asi trojnásobok me- sačného platu. A je jedno aký plat to je – pri nákupe briliantového šperku, aspoň tohto prvého, by ženích nemal šetriť. Investičné diamanty – pojem, ktorý sa udo- mácnil aj v našich podmienkach… Ide o briliant, ktorého ročné zhodnotenie je v priemere vyššie ako inflácia vo vyspelých krajinách. To znamená tri až šesť percent, s hmotnosťou od jedného karáta (0,2 gramu – pozn. red.), v cene tri až tisíc eur. Aké ďalšie argumenty ponúkate? Prečo by sa podnikateľ mal rozhodnúť pre investíciu do diamantov? Dynamika ekonomického vývoja v  globali- zujúcom sa svete je dnes turbolentná, a nie- len dnes. Investor má pri kúpe investičných diamantov reálnu hodnotu doslova v  ruke, nie v neistých, tzv. hedgeových fondoch ale- bo iných bankových derivátoch. A ak uvažu- je ekonomicky, vychádza mu, že by mal svo- je investičné portfólio rozložiť, minimalizovať riziko. Odporúčame 5 – 15 percent investo- vať práve do investičných diamantov. Ich vo- latilita je takmer nulová, čo sa nedá povedať o drahých kovoch a iných investičných komo- ditách. Je to preto, lebo obchodovanie s nimi sa realizuje výhradne na špeciálnych burzách, kam rôzni špekulanti jednoducho nemajú prí- stup. Nakoniec, naša spoločnosť ako jediná v tomto priestore garantuje aj spätné odkúpe- nie diamantu od klienta v horizonte maximál- ne piatich dní od požiadavky na predaj. Investujú našinci do investičných diamantov? Áno, investujú! Len pre ilustráciu – obraty spoločnosti D. I. C. v oblasti investičných dia- mantov sú na úrovni jednej miliardy českých korún za rok. Nie sme v tejto oblasti odborníci. Ako je za- bezpečená originalita a pravosť kameňov? Parametre diamantu, tzv. 4  C (Cut, Carat, Colour, Clarity), sú popísané v  certifikáte, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou každého Diamanty sú istota Pavol Ľupták Ako teda kupujeme? Pozastavme sa pri briliantoch. Briliantový šperk je vysoko emotívny produkt, ktorý ne- nechá nikoho ľahostajným. Vo vyspelých kra- jinách je zvykom, že žena je za svoj život ob- darovaná partnerom alebo blízkymi osobami v priemere ôsmimi briliantovými šperkami. Pri vydaji, pri významných osobných výročiach, pri narodení detí, alebo len tak, z lásky… My na Slovensku sa, samozrejme, momen- tálne pohybujeme rádovo o pár „poschodí“ nižšie. Je to otázka ekonomických možností a možno aj tradícií. Muži na Slovensku inves- tujú prvoplánovo, najmä pri kúpe zásnubné- ho prsteňa. Keď by sme sa pohrali s tradíciou – dáva tým budúcej rodine na vedomie svoj ekonomický a sociálny status. 12/2011 \ www.strojarstvo.sk68

13.– 16.3. 2012 www.forlogistic.cz LETŇANY VÁS ZVOU! 3. MEZINÁRODNÍ VELETRH DOPRAVY, LOGISTIKY, SKLADOVÁNÍ A MANIPULACE Souběžné veletrhy: FOR AUTOMATION / FOR ELECTRON / FOR ENERGO / FOR INDUSTRY FOR INDUSTRY již v březnu 2012 TEXT/FOTO: ABF, a. s. Průmysl je významným odvětvím světového hospodářství. Průmyslové výrobky využívá člověk v práci, v domácnosti i ve volném čase. Průmysl velmi rychle zavádí dovýrobyvědeckéobjevya technickévynálezy.Novévýrobkytakstálevíceulehčují lidem život. J edinečnou příležitost pro prezenta- ci moderní výrobní techniky, pro- gresivních technologií a inovačních trendů, které mají široké uplatně- ní a jsou podporou pro hospodářský rozvoj, představuje 11.  mezinárodní veletrh strojí- renských technologií FOR INDUSTRY 2012 v hlavním městě České republiky. Využití všech výhod výrobních a  informač- ních technologií je neodmyslitelným před- pokladem pro to, jak co nejefektivněji navrh- nout, vyrobit a dodávat na trh nový výrobek. Cílem je vytvořit komplexní platformu pro řešení problematiky v jednotlivých odvětvích strojírenství s  prostorem pro technologické spolupráce, nabídky, poptávky i  prezentace pracovních příležitostí v technických oborech. Veletrh dnes již nenabízí pouze prostor k  předvádění konkurenceschopnosti firem, ale stal se místem, kde je možné pohovořit si s odborníky, ve vzájemných diskusích vyřešit dosud nezodpovězené otázky a  s  menšími riziky pak volit pro konkrétní potřeby správ- né technologie a zařízení. Veletrhy spojené, ale samostatné Organizátoři veletrhů FOR INDUSTRY a FOR LOGISTIC a souboru elektrotechnic- kých veletrhů ELECTRON, FOR ENERGO a  FOR AUTOMATION se proto rozhod- li pořádat tyto odborné veletrhy souběžně a maximálně tak využít kapacitu modernizo- vaného areálu PVA EXPO PRAHA, která se díky dokončení nových výstavních hal 3 a 4 zvýšila o 8 200 m2 . I při spojení zůstává vele- trhům samostatnost v rámci jejich umístění ve výstavních halách i při realizaci mediální kampaně, která tak nabývá dvojnásobně na síle. Pevně věříme, že souběh veletrhů v ter- mínu 13. – 16. 3. 2012 přinese všem vystavu- jícím firmám nové návštěvníky z řad jednot- livých oborů a  povede tak k  zatraktivnění průmyslových veletrhů v Praze. Chcete být vidět? Nabízíme řešení… Rezervujte si své místo na veletrhu včas a  sami si vyberte umístění vaší expozice. Na internetových stránkách veletrhů www. forindustry.cz naleznete kompletní informa- ce pro vystavovatele, včetně nabídky zvý- hodněné prezentace. Spolu s  odbornými garanty a  mediálními partnery se těšíme na vaši aktivní účast. V E Ľ T R H Y ,   V Ý S T A V Y ,   K O N F E R E N C I E

Fórum povrchárov TEXT/FOTO: Ján Minár Koniec novembra je každoročne zaznamenaný v  plánovacích kalendároch špecialistov z oblasti povrchových úprav materiálov. Po ôsmykrát sa zišli v Brne na medzinárodnom odbornom seminári. D vojdňového seminára pod ná- zvom Progresívne a  netradič- né technológie povrchových úprav sa zúčastnili povrchári naj- mä z českých firiem, niekoľko ich prišlo zo Slovenska a Nemecka. Progresívne odvetvie „Odbor povrchových úprav sa vyvíja veľmi progresívne. Plní tak stále rastúce požiadavky strojárov v celej šírke potrebnej ochrany ma- teriálov a  nových vlastností ich povrchov,“ povedal v úvodnom vystúpení doc. Viktor Kreibich, hlavný organizátor podujatia. Hlavnou témou odborného seminára bola efektivita výrobných technológií cestou úspor energií vo všetkých formách. Tie sú ce- losvetovou výzvou a trendom, na ktoré re- flektujú aj naše priemyselné firmy. Úspora energií, ekologické aspekty a  efektivita vý- robných technológií sú vo výrobných fir- mách pod drobnohľadom. Dôkazom tohto tvrdenia sú podľa V. Kreibicha rast produkti- vity výroby a úspešnosť podnikania. Aj preto sa účastníci seminára v oficiálnych vystúpeniach a kuloárnych diskusiách priere- zovo venovali tomuto fenoménu. O problematike energetickej politiky EÚ ho- voril v prvom vstupe Petr Blecha z VUT Brno. Na priereze vývoja právnych noriem EÚ po- ukázal na potrebu a  spoluzodpovednosť strojárskych firiem za nepretržité sledovanie energetickej náročnosti výroby. Schopnosť vyrábať ekonomicky a  zároveň ekologicky posúva konkurencieschopnosť firmy pozitív- nym smerom. Príkladom je ekodizajn ener- getických spotrebičov. O vplyve technologického spracovania oce- lí na vznik rôznych foriem korózie pouká- zal v dokumentárne zaujímavom vystúpení Otakar Brenner z SVÚM. Ako poznamenal, rozhodujúci vplyv na koróznu odolnosť má voľba materiálu vo vzťahu k  prevádzkové- mu prostrediu a podmienkam, tiež ku kon- štrukčnému usporiadaniu. Nemožno však podceniť vplyv technologického spracova- nia na zvýšenie nebezpečenstva vzniku ďal- ších foriem korózie. O  formách korózie hovoril Jaroslav Pitter z  pražskej spoločnosti ATG. Rovnomerná, škvrnitá, galvanická, nitková korózia – cel- kovo na viac ako desiatich formách korózie rozobral príčiny a  diagnostiku korodovania materiálov. Tradičným diskutérom na konferencii je Vlastimil Kuklík, zo spoločnosti, venujúcej sa žiarovému zinkovaniu. Antikorózna ochrana ocelí pomocou žiarového zinkovania nachá- dza uplatnenie najmä v  stavebníctve, lebo vysokú kvalitu ochrany materiálu v  tom- to prípade nejde dosiahnuť inak. „Rýchlosť korózie zinku v  korozívnom prostredí je ovplyvnená najmä prírodnými zákonmi a  nesúvisí s  kvalitou naneseného povlaku,“ poznamenal V. Kuklík. Nanotechnológie v ochrane materiálov Využitie nanotechnológií je dnes súčasťou technológií, ovplyvňujúcich kvalitu povr- chových úprav materiálov. Uplatnenie na- chádzajú aj v náterových hmotách, ako ob- jasnil Jan Skoupil zo spoločnosti Synpo. Predstavil nano laky Akrylmetal, ktoré svoji- mi vlastnosťami prepožičiavajú upravenému povrchu vynikajúce vlastnosti. Medzi iným napríklad vysokú tvrdosť, lesk, odolnosť voči poškriabaniu a pohonným hmotám. O  ekologických a  ekonomických aspek- toch lakovania a  predúpravy veľmi púta- vo hovoril Roman Konvalinka zo spoloč- nosti Atotech CZ. V predúprave materiálov pred lakovaním sa bežne využívajú zlúčeni- ny s podielom fosforu. Spoločnosť ponúka v procese odmasťovania, resp. následnej pa- sivácie materiálu, progresívne prípravky bez obsahu fosforu. Ich použitím firmy šetria nie- len životné prostredie a vodu, ale aj vlastné finančné prostriedky. Organizátori podujatia zaradili do programu aj prednášku, nepriamo sa týkajúcu ekono- mických aspektov firemných procesov. O in- tegrovanej analýze rizík technologických procesov hovoril Václav Machek. Nemecký účastník seminára, Thomas Mark, zo spoločnosti Munk Gmbh, hovoril o skú- senostiach nemeckých firiem pri efektív- nom využívaní energie v  galvanotechni- ke. Redukcia energetickej náročnosti výroby a spotreby v zmysle požiadaviek EÚ (do roka 2020 zníženie o 20 percent – pozn. red.) spo- lu s  ďalším znižovaním skleníkových ply- nov, najmä CO2 , sú pre firmy podnikajúce v oblasti povrchových úprav veľkou výzvou. Odhaľovanie neefektívneho nakladania s energiou v podnikovom prostredí je úlo- hou manažmentu riadenia výrobných pro- cesov. Zachovanie potenciálu ďalšieho roz- voja spolu s  redukovaním energetických vstupov je náročné aj pre vyspelé nemecké firmy, poznamenal T. Mark. Slovenská zástupkyňa smolenickej spoloč- nosti Chemolak, Renáta Hoblíková, predsta- vila účastníkom povrchárskeho fóra výrobné portfólio firmy – jedno, dvoj a  trojvrstvo- vé systémy náterových látok, určených na ochranu povrchov materiálov pred koróziou. Celkovo na dvojdňovom podujatí odznelo takmer tridsať zaujímavých príspevkov. Ako nám prezradil doc. Kreibich, ambíciou usporia- dateľov povrchárskeho fóra je užšia spoluprá- ca so slovenskými partnermi, o ktorej prinesie- me informácie v niektorom z budúcich vydaní. Organizátor podujatia Viktor Kreibich (vľavo) 12/2011 \ www.strojarstvo.sk70 V E Ľ T R H Y ,   V Ý S T A V Y ,   K O N F E R E N C I E

222 55 33 444 11 Stretnite sa s najlepšími Spojená kompetencia odvetví a trhov. Celý program k našim piatim odvetvovým celkom nájdete tu: messe-duesseldorf.de up to dateMedzinárodné vel‘trhy pre odborníkov a verejnost‘ Termíny v Düsseldorfe 2012 Odvetvový celok Medicína a zdravie Odvetvový celok Obchod, remeslá a služby Odvetvový celok Vol‘ný c˘as Odvetvový celok Stroje, zariadenia a vybavenie Odvetvový celok Móda a životný štýl Stav: 11-2011 ** len pre odborných návštevníkov alebo nákupcov s legitimáciou *** len pre cˇlenov PSI 1) denˇ pre odborníkov a zástupcov médií ® Registrovaná znac˘ka Informácie pre návštevníkov, predaj vstupeniek, komplexné cestovné služby: ALFAcon, s.r.o. Dobšinského 18 811 05 Bratislava Tel.: +421 2 5262 1232 Fax: +421 2 5244 2291 E-mail: podolsky@alfacon.sk METAV® 28.02.–03.03. www.metav.de Tube® 26.03.–30.03. www.tube.de wire® 26.03.–30.03. www.wire.de drupa® 03.05.–16.05. www.drupa.de ALUMINIUM** 09.10.–11.10. www.aluminium-messe.com COMPOSITES EUROPE** 09.10.–11.10. www.composites-europe.com glasstec® 23.10.–26.10. www.glasstec.de solarpeq 23.10.–26.10. www.solarpeq.com Valve World Expo 27.11.–29.11. www.valveworldexpo.com vivanti** 07.01.–09.01. www.vivanti-messe.de PSI*** 11.01.–13.01. www.psionline.de TrauDich! NRW 14.01.–15.01. www.traudich.de ima** 17.01.–20.01. www.ima-messe.de EuroCIS 28.02.–01.03. www.eurocis.com ProWein®** 04.03.–06.03. www.prowein.de ElectronicPartner jar** 23.03.–25.03. www.electronicpartner.com vivanti** 30.06.–02.07. www.vivanti-messe.de InterCool 23.09.–25.09. www.intercool.de InterMeat 23.09.–25.09. www.intermeat.de InterMopro 23.09.–25.09. www.intermopro.de Business Travel Show** 26.09.–27.09. www.businesstravelshow.de infotage dental-fachhandel** 28.09.–29.09. www.infodental-duesseldorf.de REHACARE® 10.10.–13.10. www.rehacare.de COMPAMED® 14.11.–16.11. www.compamed.de MEDICA® 14.11.–17.11. www.medica.de CPD SIGNATURES** 04.02.–06.02. www.cpd-signatures.de BEAUTY INTERNATIONAL DÜSSELDORF** 09.03.–11.03. www.beauty.de make - up artist design show** 10.03.–11.03. www.make-up-artist-show.de TOP HAIR INTERNATIONAL® 10.03.–12.03. www.top-hair-international.de GDS® (jar)** 14.03.–16.03. www.gds-online.com GLOBAL SHOES** 14.03.–16.03. www.globalshoes-online.com GDS® (jeseˇn)** 05.09.–07.09. www.gds-online.com GLOBAL SHOES (jeseˇn)** 05.09.–07.09. www.globalshoes-online.com boot - Düsseldorf 21.01.–29.01. www.boot.de KUNSTMESSE DÜSSELDORF 08.02.–12.02. www.kunstmesse-duesseldorf.de CARAVAN SALON DÜSSELDORF 24.1) 08.–02.09. www.caravan-salon.de TourNatur 31.08.–02.09 www.tournatur.com TEXT: Luboš Podolský FOTO: Rene Tillmann V dňoch 26. až 30. marca 2012 sa v Düsseldorfe uskutočnia najvýznamnejšie svetové veľtrhové podujatia svojho druhu: veľtrh wire – medzinárodný odborný veľtrh technológie výroby drôtov a  káblov a  veľtrh Tube – medzinárodný odborný veľtrh technológie výroby trubiek. U ž v októbri bolo na veľtrh wire prihlásených 1 005 vysta- vovateľov zo 45 krajín. Z Európy ide predovšetkým o vy- stavovateľov z  Talianska, Belgicka, Francúzska, Rakúska, Holandska, Švajčiarska, Turecka, Veľkej Británie, Nemecka a  Švédska, z  mimoeurópskych krajín majú najsilnejšie zastúpenie USA, Čína, India a Taiwan. Prihlásené firmy obsadili celkovú výstav- nú plochu 55 000 m². Na veľtrhu wire 2012 sa budú prezentovať stroje na výrobu a zu- šľachťovanie drôtu, nástroje a pomocné materiály, ako aj materiály a špeciálne drôty. Okrem toho budú vystavované inovácie v oblas- ti techniky káblov, meracej, riadiacej, regulačnej a kontrolnej techniky a špeciálne oblasti, ako napríklad logistika, dopravné systémy a obaly. Tube Veľtrh Tube vykazuje podobne pozitívnu priebežnú bilanciu ako veľtrh wire: 805  vystavovateľov zo 44  krajín. Z  európskych krajín sú najsilnejšie zastúpené firmy z  Talianska, Francúzska, Holandska, Rakúska, Poľska, Švajčiarska, Španielska, Turecka, Nemecka a Veľkej Británie. Silnou účasťou vystavovateľov sa môže pochváliť aj Česká republika. V súčasnosti obsadzujú vystavovatelia veľtrhu Tube čistú výstavnú plochu 45 500 m². Podujatie predstaví kompletnú ponuku oblasti výroby, obrába- nia a  spracovania trubiek. Ponuka zahŕňa materiály, trubky a  prí- slušenstvo, stroje na výrobu trubiek, nástroje a procesnú techniku, pomocné materiály, ako aj meraciu, riadiacu a regulačnú techniku. Vystavované portfólio doplnia OCTG – technológia, potrubia, pro- fily a technológie, kontrolná technika a špeciálne oblasti, ako naprí- klad automatizačná skladová technika, riadiace a kontrolné centrály. Viac informácií pre vystavovateľov a návštevníkov môžete získať na stránkach www.wire.de a www.tube.de. Veľtrhy wire a Tube v Düsseldorfe

Nástroje na podporu exportu TEXT/FOTO: Ján Minár EXIMBANKA SR spolu so SOPK zorganizovali cyklus regionálnych workshopov, venovaný aktuálnym otázkam financovania a poistenia exportu. Podujatia boli určené najmä malým a stredným podnikateľom. Ich cieľom bola podpora ich exportných aktivít. M artinské stretnutie, konané kon- com novembra, využili najmä pod- nikoví manažéri, venujúci sa medzi- národnému obchodu a  jeho financovaniu. Informácie o  aktuálnej verzii výkladových pravidiel Incoterms 2010 a ich aplikáciu v  medzinárodných kúpnych zmluvách objas- nil poslucháčom Juraj Knopp z útvaru me- dzinárodnej spolupráce SOPK. Pravidelne ak- tualizované publikácie o  Pravidlách MOK/ ICC Incoterms sa stali nutnosťou pre kaž- dého, kto sa zaoberá tuzemským alebo me- dzinárodným obchodovaním. Nové vyda- nie zohľadňuje najnovší vývoj v obchodnom prostredí a prichádza s vylepšenými prvkami, ako sú orientačné poznámky, nová klasifiká- cia, ako aj revidované a konsolidované znenie jednotlivých obchodných podmienok. Bližšie k exportérom O  poistení úverov a  pohľadávok, ako aj o úlohách Eximbanky pri podpore exportu, hovorila Mária Bilkovičová, riaditeľka odboru poistenia obchodovateľného rizika. Jej kolega, Juraj Stepanov, riaditeľ zodpovedný za od- bor refinancovania a zmenkových obchodov, v  ďalšom príspevku predniesol informácie, týkajúce sa financovania exportu a  súvisia- cich operácií a produktov. Eximbanka v rám- ci novej stratégie a komunikácie s klientmi – exportérmi a  po tohtoročných pozitívnych skúsenostiach plánuje aj v budúcom roku re- alizovať podobný formát komunikácie. Banka tak získava prehľad o potrebách exporté- rov a dokáže im ponúknuť aj produkty, do kto- rých sa komerčné banky nehrnú. “Takmer tri štvrtiny klientely Eximbanky tvoria malí a strední podnikatelia – exportéri, ktorí majú záujem naj- mä o poistenie pohľadávok proti riziku nezapla- tenia od zahraničných odberateľov,” pozname- nala k téme Mária Bilkovičová. Firmy však majú záujem aj o pomoc pri financovaní pohľadávok, materiálových vstupov, ako aj rôznych drobných investičných projektov, podporujúcich export. Eximbanka spružnila aj komunikáciu s klientmi, napríklad zjednodušením rôznych formulárov na svojich webových stránkach. Ďalšie podobné kroky pribudnú počas budúceho roka. Ing.MáriaBilkovičová TEXT/FOTO: Michal Múdrý Rokovania „tvárou v  tvár“ mali v  obchodnom styku vždy navrch pred všetkými inými druhmi komunikácie. Jednou z možností,akotakýmtospôsobomnadviazaťnovéobchodné styky, sa stáva aj podujatie Slovenská kooperačná burza. P iaty ročník Slovenskej kooperačnej burzy, organizova- nej Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a  obchodu (SARIO), patril predovšetkým predstaveniu dvoch partnerov. Partnerskou krajinou podujatia sa stala Srbská republika, partnerským regiónom hosťujúci Žilinský región. O výborných vzťahoch Slovenskej a Srbskej republiky nikto nepochy- buje. Zhodli sa na tom všetci zúčastnení, preto výber partnerskej krajiny neprekvapuje. Kooperačná burza si kladie za cieľ pomôcť predovšetkým malým a stredným podnikom uplatniť sa na čoraz viac globalizovanom trhu. Róbert Šimončič, generálny riaditeľ agentúry SARIO, neskrýval op- timizmistické očakávania z prínosu podujatia pre domáce i zahraničné spoločnosti: „Sme radi, že na tejto burze môžeme privítať 139 spoloč- ností, z toho 90 slovenských a 49 zahraničných. Pripravili sme až 500 bi- laterálnych rokovaní. Máme tu podniky zo 14 krajín, hlavne zo sekto- rov strojárstva, automobilového priemyslu, energetiky, elektrotechniky, spracovania plastov a dreva, ale aj z iných. Som presvedčený, že rokova- nia v blízkej budúcnosti prinesú konkrétne výsledky, konkrétne vzťahy a konkrétne kontrakty, a tak obojstranne pomôžu akcelerácii rastu ma- lého a stredného podnikania v obidvoch krajinách.“ Srbské hospodárstvo Ekonomická orientácia Srbska na krajiny Európskej únie, ale aj spolu- práca s Ruskom, Bieloruskom, Kazachstanom a Tureckom sú pre tamoj- šiu ekonomiku kľúčové. Ako uviedol Bojan Jankovič, námestník riadite- ľa srbskej investičnej a exportnej agentúry SIEPA, Srbsko sa snaží presadiť ako krajina s dobrou geografickou polohou k dôležitým trhom v Európe a investorov lákať na 10-percentnú daň z príjmu. V ostatnom desaťročí investície v krajine smerovali najmä do finančného sektora, potravinár- skeho priemyslu a telekomunikácií. V roku 2011 však tretinu investícií za- bezpečil automobilový sektor, predovšetkým automobilka Fiat. Bilaterálne rokovanie – základ obchodu 12/2011 \ www.strojarstvo.sk72 V E Ľ T R H Y ,   V Ý S T A V Y ,   K O N F E R E N C I E

73

Priebeh konferencie sledujú zľava sediaci Ľubomír Naščák, Jozef Šuriansky, Pavol Božek a študent 3. ročníka doktorandského štúdia, Martin Ondriga. TEXT: Pavol Božek FOTO: archív TU Zvolen Na akademickej pôde Technickej Univerzity vo Zvolene, Fakulty environmentálnej a výrobnej techniky, sa konala VII. vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou na tému Informatika a automatizácia v riadení procesov. M edzinárodnú konferenciu or- ganizovala Katedra informa- tiky a  automatizačnej techni- ky. Odborným garantom bol prof. Ing. Jozef Šuriansky, CSc. Cieľom konfe- rencie bola prezentácia výsledkov výskumu z oblasti riadenia procesov, skúsenosti vo vy- užívaní moderných informačných a komuni- kačných technológií vo výskume a pedago- gickej práci. Priestor pre mladých vedcov Podujatie bolo zamerané na prezentáciu vý- sledkov v nasledujúcich oblastiach výskumu: – automatizácia výrobných procesov, čísli- cové riadenie strojov, – aplikácia inteligentných senzorov v riade- ní technologických procesov, – uplatnenie prvkov umelej inteligencie, – informatizácia v riadení procesov, – simulácia systémov riadenia. Profesor Šuriansky v  úvode vyzdvi- hol potrebu takýchto podujatí, na kto- rých môžu najmä mladí vedecko-vý- skumní pracovníci prezentovať svoje výsledky v  daných oblastiach. Konferencie sa zúčastnili aj vedecko-výskumní pracov- níci z  STU, Materiálovotechnologickej fa- kulty v Trnave, doc. RNDr. Karol Hatiar, CSc., a doc. Ing. Pavol Božek, CSc., so svojimi dok- torandmi, študentmi vo vedeckej príprave. Jednotlivé prezentácie výskumných projek- tov, čiastkových úloh a  dizertačných prác doktorandov svojím obsahom prispeli ku kvalite požadovanej od podujatia tohto typu. Každá prezentácia bola ukončená diskusiou k problematike. Účastníci so záujmom sledo- vali prezentácie, ktoré boli súčasťou vedec- ko-výskumnej práce všetkých zúčastnených. Tento fakt sa prejavil aj v otázkach súvisiacich s diskusiou, ktoré sa týkali nových, ešte stále skúmaných informácií o systémoch v oblasti riadenia, simulácie, informatizácie a aplikáci- ách s nimi súvisiacich výsledkov. Jednou z  posledných tém, ktorú prezento- val doc.  Ing.  Ľudovít Šipoš,  CSc., bol nový smer v  oblasti systémov riadenia robotov na báze inerciálnych navigačných systémov. Výsledkom podujatia bol aj návrh spoluprá- ce v spomenutej oblasti, ktorou sa zaoberá aj docent Božek so svojimi doktorandmi v Ústave aplikovanej informatiky, automati- zácie a matematiky MTF STU v Trnave. Obsahom tém boli aj nové postupy v  ria- dení procesov, nastavovaní robotov a zberu dát pri vizuálnej výstupnej kontrole výrob- kov. Súčasťou konferencie bola aj vyžiadaná prednáška o nových poznatkoch v oblasti er- gonomických aspektov automatizácie a ro- botizácie v technologickom procese. Do programu konferencie organizátor pod- ujatia, vedúci katedry informatiky a  au- tomatizačnej techniky, doc. Ing.  Ľubomír Naščák, CSc., zaradil krátku exkurziu po la- boratóriách katedry. Hlavne mladí účastní- ci, doktorandi, videli v laboratóriách a učeb- niach nové odborné vedecko-výskumné a laboratórne pracoviská, ktoré sú orientova- né do oblasti riadenia procesov výroby, zbe- ru dát, automatizačnej techniky a zazname- návania signálov. Nový smer systémov riadenia „Vedecká konferencia organizovaná na Fakulte enviromentálnej a výrobnej techniky na Technickej univerzite vo Zvolene má veľ- ký význam predovšetkým pre mladých ved- cov. Význam spočíva v tom, že na podob- ných stretnutiach si navzájom odovzdávajú odborné znalosti a skúsenosti súvisiace s ich študovanými vednými odbormi, čím priná- šajú vedecko-výskumné výsledky aj svojim kolegom na iných fakultách,“ povedal prof. Šuriansky. Okrem toho treba poznamenať, že organizátor podujatia, Katedra informatiky a automatizačnej techniky spolu s garantom prof.  Šurianskym, v  spolupráci s  Ústavom aplikovanej informatiky, automatizácie a ma- tematiky, Materiálovotechnologickej fakulty a ich doktorandmi, tvoria nový smer v oblas- ti systémov riadenia orientovaných najmä na automatizáciu a robotizáciu. Vedecká konferencia vo Zvolene 12/2011 \ www.strojarstvo.sk74 V E Ľ T R H Y ,   V Ý S T A V Y ,   K O N F E R E N C I E

Spracovaniedruhotnýchsurovín,medziktoréneodmysliteľne patria aj použité pneumatiky a  odpadové sklo, môže výrazne zlepšiť kvalitu životného prostredia v našom okolí. Vzhľadom na finančnú náročnosť celého recyklačného procesu je nevyhnutná jeho systematická podpora. Systémová podpora recyklovania TEXT: Štefan Kuča FOTO: archív redakcie Finančnú podporu zhodnocovania opotrebovaných surovín na Slovensku zabezpečuje Recyklačný fond (RF). Zhodnocovanie opotrebovaných pneumatík V súčasnosti je na Slovensku vybudovaná celková recyklačná kapacita na spracovanie cca 48 tisíc ton pneumatík, pričom v roku 2010 sa re- álne spracovalo zhruba 20 tisíc ton. Odhadovaný výskyt opotrebova- ných pneumatík na Slovensku v roku 2011 je však asi 30 tisíc ton. Kým v roku 2001 sa materiálovo zhodnotilo 3 100 ton opotrebovaných pneumatík, v roku 2009 to už bolo cca 19 600 ton. Opotrebované pneumatiky sa zhodnocujú buď energeticky alebo materiálovo. Podpore podlieha iba materiálové zhodnocovanie opotrebovaných pneumatík, ktoré sa realizuje predovšetkým v zariadeniach spoloč- nosti V.O.D.S., a. s., Košice, v závode v Kechneci, kde sa z opotrebova- ných pneumatík vyrábajú nové gumové produkty. Značná časť opotrebovaných pneumatík sa však využívala či využí- va aj energeticky, v cementárňach ako zariadeniach na spoluspaľova- nie odpadov (Holcim Slovensko, a. s., Rohožník, Považská cementá- reň, a. s., Ladce, Cemmac, a. s., Horné Sŕnie). Skutočné čísla však nie sú k dispozícii, lebo na Slovensku chýba presný systém evidencie v ob- lasti odpadov. Podľa odhadov uverejnených v tlači sa v slovenských cementárňach ešte pred pár rokmi, energeticky využívalo cca 20 tisíc ton pneumatík. Ich súčasné množstvá sú však pravdepodobne oveľa nižšie. Napríklad zástupcovia Holcimu (Slovensko), a. s., uvádzajú, že v roku 2009 takto využili cca 3 000 ton pneumatík a niektoré iné cementárne dokon- ca popreli, že by v súčasnosti spaľovali pneumatiky. Časť pneumatík pritom v minulosti pochádzala zo zahraničia. Údaje o tom, koľko ich je z dovozu v súčasnosti, však cementárne verejnosti neposkytujú. Úlohou RF v budúcom období bude najmä koordinovať vzájomnú spoluprácu zberateľských firiem s recyklátormi. Prinesie to zlepšenie komplexného systému zberu, zvozu a spracovania opotrebovaných pneumatík a podporí využitie drviny z pneumatík pri výrobe nových výrobkov. Spracovania odpadového skla V roku 2010 bolo na Slovensku spracovaných cca 67 400 ton odpa- dového skla, ktoré bolo zhodnotené pretavením na výrobky obalo- vého skla. Pritom v roku 2002 to bolo iba 18 tisíc ton, čo je 3,75 krát menej. Práve v roku 2002 začal svoju činnosť Recyklačný fond, kto- rý sa na zvýšení recyklácie skla podieľal podporou separovaného zbe- ru skla a  zvyšovania technickej úrovne spracovateľských zariadení. Informoval o tom riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška. Úroveň separovaného zberu a následnej recyklácie odpadového skla je v súčasnosti okolo 50 až 60 percent. Rezervy sú v ešte stále nedosta- točne rozvinutom separovanom zbere skla, ako aj v tom, že stále nie sú dobudované kapacity na spracovanie určitých druhov skiel – na- príklad autoskiel, či skiel z televíznych obrazoviek a elektrozariadení. „Zámerom fondu na nasledujúce obdobie je podpora vybudova- nia spracovateľskej linky, ktorá by umožňovala spracovávanie aj ta- kýchto skiel. Strategické zámery predpokladajú spoluprácu s územ- nými samosprávami na zabezpečení zberu a separácie odpadového skla v krajoch, kde nedosahuje úroveň porovnateľnú s inými územ- nými celkami. Postupne prejdeme od systému plošnej podpory sepa- rovaného zberu skla v rámci miest a obcí k budovaniu systému zbe- ru a separácie skla v rámci zberných oblastí. Jednou zbernou oblasťou bude západné a stredné Slovensko a druhou východné Slovensko,“ povedal Ján Líška. Dotácie fondu boli doteraz zamerané na podporu separovaného zbe- ru skla, spracovanie odpadového skla, propagáciu, štúdie a informač- né systémy. Dotácie však nie sú všetko. Treba pripomenúť, že rozvoj separovaného zberu je možný len za aktívnej účasti samospráv a roz- hodujúcim prvkom v celom systéme je aktívne zapojenie verejnos- ti – občanov. www.engineering.sk \ 12/2011 75 E K O L Ó G I A

Nástroj na prepojenie Európy Európska komisia (EK) predstavila svoj nový inovatívny nástroj. Nesie názov „Nástroj na prepojenie Európy“. Prostredníctvom tohto nástroja EÚ poskytne 50  miliárd eur na financovanie investícií určených na zlepšenie dopravných, energetických a digitálnych sietí v Európe. H lavným cieľom Nástroja na pre- pojenie Európy je sprostredko- vať financovanie projektov, kto- ré doplnia v súčasnosti chýbajúce spojenia v energetickej, dopravnej a digitál- nej sieti Európy. Doprava Prostredníctvom Nástroja na prepojenie Európy sa do modernizácie európskej do- pravnej infraštruktúry, vybudovania chýba- júcich spojení a odstránenia problémových miest investuje 31,7 miliardy eur. To zahŕňa 10 miliárd eur z Kohézneho fondu vyčlene- ných na dopravné projekty v krajinách čer- pajúcich finančné prostriedky z  tohto fon- du a 21,7 miliardy eur, ktoré budú dostupné pre všetky členské štáty na investovanie do dopravnej infraštruktúry. Zámerom je zlepšiť spojenia medzi rôznymi časťami EÚ s cieľom uľahčiť voľný tok tovaru a osôb medzi jed- notlivými krajinami. Prioritným zameraním sa na menej znečis- ťujúce druhy dopravy Nástroj na prepoje- nie Európy prispeje k  zvýšeniu udržateľ- nosti dopravného systému a spotrebiteľom poskytne viac možností vybrať si spôsob cestovania. Dopravné systémy v Európe sa doteraz tradične rozvíjali na vnútroštátnom základe. EÚ má zohrávať kľúčovú úlohu v koordinácii členských štátov pri plánova- ní, riadení a financovaní cezhraničných pro- jektov. Dobre fungujúca sieť je nevyhnutná pre bezproblémové fungovanie jednotného trhu a prispeje aj k posilneniu konkurencie- schopnosti. Komisia navrhla vytvorenie ko- ridorov pre najdôležitejšie cezhraničné pro- jekty. Podľa jej odhadu bude do roku 2020 na vybudovanie skutočne európskej sie- te potrebných až 500  miliárd  eur, vrátane 250 miliárd eur na odstránenie problema- tických miest a doplnenie chýbajúcich spo- jení v hlavnej sieti. Energetika Odvetvie energetiky sa môže tešiť na in- vestície vo výške 9,1 miliardy eur do transe- urópskej infraštruktúry, ktoré pomôžu spl- niť ciele stratégie Európa 2020 v  oblasti energetiky a  klímy. Nástroj na prepojenie Európy prispeje k  odstráneniu finančných medzier a problematických miest v sieťach. Lepšie spojenia podporia ďalší rozvoj vnú- torného trhu s energiou, čo povedie k lep- šiemu zabezpečeniu dodávok a  možnos- ti prepravovať energiu z  obnoviteľných zdrojov úsporným spôsobom v rámci celej EÚ. Finančné prostriedky z Nástroja na pre- pojenie Európy budú pôsobiť ako stimul pre väčšie investície zo strany iných súkromných a verejných investorov. Telekomunikácie a internet V rámci Nástroja na prepojenie Európy sa vy- členila suma takmer 9,2 miliardy eur na pod- poru investícií do rýchlych a veľmi rýchlych širokopásmových sietí a celoeurópskych di- gitálnych služieb. Financovanie z tohto nástroja bude mať pá- kový efekt na ďalšie financovanie zo súkrom- ných a verejných zdrojov, a to tým, že dodá projektom v  oblasti infraštruktúry dôvery- hodnosť a zníži ich rizikové profily. Komisia sa na základe svojich odhadov domnieva, že financovanie infraštruktúry sietí by mohlo stimulovať investície v  hodnote viac ako 50 miliárd eur. Pokiaľ ide o digitálne služby, poskytnuté fi- nančné prostriedky by sa využili na granty zamerané na budovanie infraštruktúry po- trebnej na zavedenie technológie elektro- nického preukazu totožnosti, elektronické- ho verejného obstarávania, elektronických zdravotných záznamov, portálu Europeana, elektronickej justície a služieb v colnej oblas- ti. Finančné prostriedky by boli určené na za- bezpečenie interoperability a pokrytie nákla- dov na prevádzkovanie tejto infraštruktúry na európskej úrovni, ktorá bude spájať in- fraštruktúry jednotlivých členských štátov. (Podľa: TASR) 76 E K O N O M I K A

Ekonomický rast nevýrazný – aj v roku 2013 TEXT: Juraj Podhájsky FOTO: archív redakcie Prognóza Európskej komisie (EK) ekonomického rastu na roky 2011 – 2013 uvádza, že oživovanie hospodárstva sa v súčasnosti zastavilo, pričom aj v nasledujúcich kvartáloch sa očakáva stagnácia hrubého domáceho produktu (HDP). V   súvislosti s  hospodárskym ras- tom správa EK uvádza, že od leta tohto roka sa vyhliadky zmenili z pozitívnych na negatívne. Kríza štátnych dlhopisov v členských štátoch eu- rozóny sa rozšírila, investori na celom svete sa začali sústreďovať na udržateľnosť dlhu v  rozvinutých hospodárstvach mimo EÚ a globálnemu hospodárstvu došiel dych. Šetrenie a konsolidácia Očakáva sa, že firmy budú vzhľadom na zhor- šené vyhliadky v oblasti rastu a rastúcu neis- totu odkladať, alebo rušiť investície. Zároveň sa počíta s  tým, že spotreba domácností bude opatrná, pričom v niektorých členských štátoch bude pokračovať znižovanie vysokej miery zadĺženia. Navyše, banky budú pravde- podobne obmedzovať pôžičky, čím ešte viac znížia vyhliadky v oblasti investícií a spotre- by. Fiškálna konsolidácia je o to naliehavejšia, že obavy o udržateľnosť sa zintenzívnili a roz- šírili do zatiaľ nepostihnutých krajín. Zdá sa, že oslabujúce sa reálne hospodárstvo, krehké verejné financie a zraniteľný finančný sektor majú na seba vzájomný vplyv a posilňujú tak tento bludný kruh. Dôvera a rast sa vrátia až vtedy, keď sa túto negatívnu súhru faktorov podarí prerušiť, uvádza správa EK. Pritom sa očakáva, že politické opatrenia, o  ktorých sa rozhodlo v  ostatných mesia- coch, znížia približne do polovice roku 2012 neistotu súvisiacu s krízou štátneho dlhu a krí- zou finančných trhov, čím sa postupne začnú uvoľňovať odložené investície a spotreba. Ročný rast HDP v EÚ v roku 2012 sa predpo- kladá na úrovni 0,6 % a v eurozóne na úrovni 0,5 %. Očakáva sa, že aj v roku 2013 rast v EÚ ostane nevýrazný, na úrovni 1,5 %, a v euro- zóne na úrovni 1,3 %. Žiadnej skupine člen- ských štátov sa nepodarí uniknúť očakáva- nému spomaleniu, no rozdiely v miere rastu budú naďalej pretrvávať. Zastavenie zamestnanosti Tvorba nových pracovných miest sa podľa očakávanív roku2012zastaví.Predpokladané zotavenie rastu HDP počínajúc 2. polrokom 2012 bude príliš mierne na to, aby prinieslo silnejší vplyv na trh práce. Nezamestnanosť by v tomto prognózovanom období nemala rásť, ale ani klesať, pričom aj naďalej sa situá- cia na trhu práce jednotlivých členských štá- tov únie bude výrazne líšiť. Podľa prognóz komisie je rok 2011 rokom prechodu od stabilizácie smerom ku konso- lidácii verejných financií. Očakáva sa, že vý- sledky fiškálneho deficitu za rok 2011 dosiah- nu 4,7 % HDP v EÚ a 4,1 % v eurozóne. Na rok 2012 sa predpokladá, že deficit dosiah- ne 3,9 % v EÚ a 3,4 % v eurozóne. V tejto prognóze sa nepočíta s ďalšími konsolidač- nými opatreniami, ktoré sú pravdepodobné, no zatiaľ neschválené. Zvyčajný predpoklad nezmenenej politiky môže mať v tejto prog- nóze väčší dosah ako obvykle. V rámci tohto predpokladu sa očakáva, že celkový pomer dlhu k HDP dosiahne v EÚ vrchol na úrov- ni 85 % v roku 2012 a stabilizuje sa až v roku 2013. Očakáva sa, že v eurozóne sa bude po- mer dlhu naďalej mierne zvyšovať počas ce- lého prognózovaného obdobia a v roku 2012 presiahne úroveň 90 %. EK  vo svojej prognóze uvádza, že hlavnou hnacou silou inflácie v roku 2011 boli ceny energií. Keďže sa počíta s tým, že tieto ceny sa budú postupne znižovať, očakáva sa, že hlavná inflácia sa v roku 2012 zníži späť pod hranicu 2 %. Pretrvávajúci útlm v hospodár- stve bude naďalej zmierňovať súvisiace ceno- vé tlaky, pričom mzdy podľa očakávaní po- rastú iba nepatrne. S ohľadom na krehký rast HDP, s ktorým sa počíta v základnom scenári, nie je riziko re- cesie zanedbateľné. Hlavné riziká poklesu vy- plývajú z obáv o štátne dlhopisy, z finančného odvetvia a celosvetového obchodu. Existuje potenciál negatívnej dynamickej súhry okol- ností: pomalší rast ovplyvňuje emitentov štátnych dlhopisov, ktorých zlá situácia ďalej ovplyvňuje zdravie finančného odvetvia. Dobrou správou je, že dôvera sa môže ob- noviť rýchlejšie, ako sa v súčasnosti očaká- va, čím by sa oživil potenciál rýchlejšieho obnovenia investícií a  súkromnej spotreby. Globálny rast by sa mohol ukázať ako odol- nejší, než sa predpokladalo v základnom sce- nári týchto prognóz, a mohol by poskytnúť podporu čistému vývozu EÚ. Reálne príjmy a spotreba by sa napokon mohli zvýšiť vďa- ka rozsiahlejšiemu znižovaniu cien komo- dít. Výhľadové riziká v oblasti inflácie sa však zdajú byť vo veľkej miere vyvážené. (Podľa TASR – krátené) www.engineering.sk \ 12/2011 77

Bulharsko Oficiálny názov štátu: Bulharská republika Hlavné mesto: Sofia (1 160 000 obyvateľov) Rozloha: 111 001 km2 Počet obyvateľov: 7 560 000 (údaj z roku 2010) HDP na obyvateľa: 6 356 USD (údaj z roku 2010) Mena: Bulharský lev TEXT: Branislav Koscelník FOTO: archív redakcie Už celé štyri roky sú Bulhari súčasťou Európskej únie. Korupcia, zlá vymožiteľnosť práva, organizovaný zločin. To všetko musela Sofia začať radikálne riešiť, aby sa dostala do „klubu bohatých“. Hoci len na jeho chvost. Aj dnes tieto nešváry bránia hospodárskemu rozvoju tejto balkánskej krajiny. Oficiálny názov štátu: Bulharská republika Hlavné mesto: Sofia (1 160 000 obyvateľov) Rozloha: 111 001 km2 Počet obyvateľov: 7 560 000 (údaj z roku 2010) HDP na obyvateľa: 6 356 USD (údaj z roku 2010) Mena: Bulharský lev Budúca loď sa rodí v suchom doku B ulharsko si svoje úspešné ekono- mické obdobie odkrútilo medzi rokmi 2006 až 2008. Čo rok, to vyše 6-percentné navýšenie HDP. Sedem a pol miliónová krajina sa v tom is- tom čase stala cieľovou destináciou zahra- ničných investícií. A to nielen pre svoju polo- hu vhodnú na prienik na Blízky východ a do Strednej Ázie. Investorov lákalo Bulharsko nenasýtenosťou trhu i niečím, čo nevie po- núknuť nikto na starom kontinente – desať- percentnou daňou z príjmu fyzických osôb. V rokoch 2006 – 2009 natieklo do bulhar- skej ekonomiky 25  miliárd  eur zahranič- ných investícií. Sú to dve tretiny z celého ob- jemu investícií, ktoré prišli do Bulharska zo zahraničia od roku 1990. Najviac, asi 20 per- cent smerovalo do finančného sektora. Približne rovnaký podiel majú investície do realít. Známa turistická destinácia je stále lá- kadlom na investovanie do nehnuteľnos- tí na čiernomorskom pobreží, ako aj do ta- mojších lyžiarskych stredísk. Pomerne nízky, len 18-percentný podiel si udržiavajú investí- cie do spracovateľského priemyslu. V tomto roku investičná činnosť výrazne poklesla. Za prvý polrok dosiahla hodnota priamych za- hraničných investícií úroveň takmer 100 mi- liárd eur, čo je len štvrtina v porovnaní s rov- nakým obdobím roku 2010. Tretina ekonomiky v sivej zóne Všadeprítomná korupcia a ťažkosti s vymo- žiteľnosťou práva sú najviditeľnejšími problé- mami podnikateľského prostredia v postko- munistickom Bulharsku. Obludné rozmery tu však naberá sivá ekonomika. Ako vyplýva zo štúdie The Shadow Economy in Europe 2010, tieňová ekonomika tvorí v Bulharsku tretinu HDP. Je to bezkonkurenčne najviac v Európe. Tento jav sa ešte viac zvýraznil počas krízy. Čoraz viac zamestnávateľov sa chce vyhnúť plateniu odvodov, a  tak radšej zamestnáva načierno. Podľa záverov štúdie Združenia prie- mysel-kapitál (AIKB) pracuje v niektorých re- giónoch až tri štvrtiny pracovníkov nelegálne. Na druhej strane, vlády dokázali udržať dlhy krajiny na uzde. Bulharsko vďaka tomu pat- rí medzi najmenej zadĺžené štáty v európskej dvadsaťsedmičke. Deficit bulharských verej- ných financií by mohol v tomto roku klesnúť na 2,5 % HDP z vlaňajších 4 % HDP. Tamojší zákonodarný zbor ako jeden z prvých na sta- rom kontinente uzákonil „mechanizmus dl- hovej výstrahy“. Deficit verejných financií tak zo zákona nesmie prekročiť limit 2 % hrubé- ho domáceho produktu a celkové verejné vý- davky musia zostať pod hranicou 40 % HDP. Priemysel pridáva nízku hodnotu Čiernomorská krajina je otvorenou trhovou ekonomikou so stredne rozvinutým súkrom- ným sektorom, no ešte stále so silným vply- vom štátu vo viacerých strategických podni- koch. Svetová banka hodnotí Bulharsko ako štát s vyššími strednými príjmami. V rebríčku bohatstva v Európskej únii je však na úplnom chvoste. Počas svojej novodobej histórie sa ekonomika sedem a pol miliónového štátu musela vyrovnať s  dramatickým rozpadom E K O N O M I K Y   S V E T A 12/2011 \ www.strojarstvo.sk78

V krajine sa etablovali najmä zahraničné firmy trhov RVHP na začiatku deväťdesiatych ro- kov, kolapsom ekonomiky v roku 1996 spô- sobeným pomalými a nedostatočnými eko- nomickými reformami, ktorý sa prejavil viac ako 300-percentnou infláciou, znehodnote- ním domácej meny a do tretice kapitulova- la pod tiažou nedávnej svetovej hospodár- skej krízy. Rok 2009 znamenal pre ekonomiku prepad výkonnosti o  približne 5  percent. Priemysel sa na celkovom HDP Bulharska podieľa presne jednou štvrtinou. Dominuje mu výroba ropných produktov, metalurgia či potravinárstvo. Nič, čo by vytváralo vyso- kú pridanú hodnotu. Tá je slabinou bulhar- ského priemyslu (20 percent). Za európskym priemerom zaostáva približne o 10 percent. Priemysel zaťažuje aj vysoká energetická ná- ročnosť, nedostatočné inovácie a pomalé za- vádzanie moderných technológií. Situáciu veľmi nezlepšili ani zahraničné investície. Do spracovateľského priemyslu ich doteraz sme- rovalo iba niečo vyše 15 percent z celkové- ho objemu priamych zahraničných investícií. Strojárske reálie Ani strojárstvo sa nemôže chváliť investič- ným záujmom zo strany zahraničných spo- ločností. V  odvetví je len desatina investí- cií v porovnaní s tamojším bankovníctvom. Výrobná štruktúra bulharského strojárstva, ktoré tvoria asi štyri stovky firiem, je pomer- ne výrazne zameraná na subdodávky pre zahraničné spoločnosti. Viac ako polovi- cu strojárskej produkcie tvorí výroba strojov a  zariadení. Najkonkurenčnejšie postavenie na trhoch majú sústruhy a hydraulické zaria- denia. Spoločnosť M+C Hydraulika Kazanlak kontroluje asi 8 % svetového trhu s hydro- motormi. Dynamicky sa rozvíja výroba dre- vospracujúcich strojov, ale aj zariadení pre potravinársky, vinársky a  mliekarenský prie- mysel. Zo zahraničných investícií sú v stro- járskom odvetví najdôležitejšie tie od ne- meckého výrobcu chladničiek firmy Liebher, francúzskeho dodávateľa pre automobi- lový priemysel, spoločnosti Montupet, ra- kúskeho producenta hydraulických nakla- dačov Palfinger, či firmy M+S  Hydraulic zaoberajúcej sa výrobou hydraulických mo- torov a bŕzd. Konkurenčne na svetových tr- hoch obstojí aj bulharský zbrojársky prie- mysel. Vlajkovou loďou zbrojárstva je firma ARCUS  Co., vyrábajúca letecké bomby, de- lostreleckú a  mínometnú muníciu, granáty, granátomety, pištole a Arsenal Kazanlak s po- nukou automatických a loveckých zbraní. Výrazné české investície Český priemysel si v  tejto prímorskej kraji- ne získal renomé najmä vďaka dlhoročnému český vývoz do Bulharska trojnásobne pre- kračuje dovoz z tejto krajiny. Z českej pro- dukcie kupujú Bulhari najmä osobné auto- mobily, liečivá, tlačiarenské a knihárske stroje, česanú vlnu, či elektrické spínače. Opačným smerom prúdia meď, hliník, elektroinštalá- cie pre motorové vozidlá, sklo, odevy, obuv, ale i  alkoholické nápoje, čerstvá a  mraze- ná zelenina, zbrane a munícia. Trendy v do- pyte po strojárskych výrobkoch naznaču- jú ďalšie zvyšovanie vývozu tlačiarenských a knihárskych strojov, ale i poľnohospodár- skych strojov a traktorov. České firmy sú na bulharskom teritóriu aj investične veľmi ak- tívne. Do roku 2007 sa Česká republika na- chádzala na hranici prvej desiatky najväč- ších investorov v  bulharskej ekonomike. Je to najmä vďaka privatizačnému vstupu spo- ločnosti ČEZ  do energetických distribuč- ných spoločností v  západnej časti krajiny a do tepelnej elektrárne vo Varne. Podľa úda- jov bulharského štatistického úradu dosiahli do konca vlaňajšieho roka celkové investície českých firiem v Bulharsku 550 miliónov eur. Za zmienku stojí český pôvod výrobcu plo- chých radiátorov KORADO Bulgaria, i spo- ločnosti Energo Pro Svitavy. Tá je najväčším súkromným investorom v  oblasti hydroe- nergetiky s investovanými 60 miliónmi eur. Za ďalšou významnou investíciou stojí je- den z najvýznamnejších svetových výrobcov destilátov, česká spoločnosť Rudolf Jelínek. V  dvoch najväčších liehovaroch v  krajine (Vinprom Trojan a  Destila Teteven) získala majoritný balík akcií. Slovenský export s rekordnou dynamikou Oproti českým investičným aktivitám na území Bulharskej republiky sú slovenské in- vestície okrajové. Podnikateľské subjek- ty sídliace pod Tatrami vložili do bulhar- skej ekonomiky celkovo asi 22 miliónov eur, pričom väčšina smerovala do podniko- vej sféry. Najväčšou slovenskou investí- ciou je Grafobal Bulgaria, v  ktorom vlastní Grafobal Skalica 70 percent akcií. Slovenský kapitál stojí aj za závodom na výrobu po- lystyrénu neďaleko mesta Karlovo, patriace- ho družstvu IDOPS Bratislava. Slovenský ex- port tovarov do Bulharska za prvých osem mesiacov roka 2011 narástol o podstatných vyše 54  percent. Je to najvyššia dynami- ka zo všetkých našich európskych obchod- ných partnerov. Vzrástol aj import, no „len“ asi o tretinu. Slovenský vývoz je vo finanč- nom porovnaní tri a pol krát vyšší ako dovoz z Bulharska. Nožnice medzi exportom a im- portom sa tak i naďalej roztvárajú v rospech Slovenska. Exportným štatistikám dominuje čierna technika vyrobená na Slovensku. No jej podiel postupne klesá. Naopak, rastie pre- daj „slovenských“ motorových vozidiel na bulharskom trhu, ako aj predmetov z plas- tov a nerastných palív. Z Bulharska dováža- me najmä prostriedky na rozvod elektrickej energie, hliník, železo a oceľ. vývozu viacerých druhov strojárskych a  elektro- technických výrobkov. Aj dnes takmer polovi- cu českého exportu tvo- rí strojárska produkcia. Po krízovom roku 2009 sa vlani obchodné toky medzi oboma krajina- mi opäť rozprúdili. Český vývoz narástol o  nece- lých 5 percent, no dyna- mika dovozu z Bulharska bola omnoho výraznejšia (nárast o takmer 30 per- cent). Trend prudkých exportných výkonov Bulharska pokračoval aj v  prvom polroku tohto roka. Kým český vývoz sa zvýšil o  2,5  percenta, dovoz z Bulharska do ČR vyskočil až o  60,2  per- centa. Naďalej však pre- trváva značný nepomer medzi celkovým dovo- zom a  vývozom, keď www.engineering.sk \ 12/2011 79 E K O N O M I K Y   S V E T A

Silvester 2011v centre hlavného mesta Príďte sa zabaviť so živou hudbou a privítať Nový rok 2012 do slávneho Hotela Tatra**** Čaká na Vás večer plný hudby, zábavy a prekvapení. Cena: 49€/osoba Extra silvestrovský balíček pre dve osoby za špeciálnu cenu 149 €/1 noc 199 €/2 noci Cena zahŕňa: občerstvenie, polnočný prípitok, bohatá večera formou bufetových stolov, polnočná kapustnica, dezert, živá hudba, zlosovateľný lístok a prekvapenie ● 2x Silvestrovská zábava ● 1x ubytovanie v dvojlôžkovej izbe ● 1x raňajky pre dve osoby Hotel Tatra**** a.s., Námestie 1. mája 5, 811 06 Bratislava tel.: 02/59 27 21 11, fax: 02/59 27 21 35 recepcia@hoteltatra.sk, www.hoteltatra.sk Biznis v srdci BratislavyTEXT: Lucia Šramelová FOTO: Hotel Tatra Štvorhviezdičkový Hotel Tatra, priamo v  centre slovenskej metropoly, víta hostí už viac ako 80 rokov. Od roku 1930, keď bol postavený, prešiel viacerými úpravami až do podoby, v akej ho môžete navštíviť dnes. H ostia si môžu vybrať ubytovanie v moderne zariadených hotelových izbách alebo v apartmánoch s výhľadom na Bratislavský hrad. Izby s  príjemnou atmosférou a  nad- štandardným vybavením uspokoja nejedného náročné- ho zákazníka. Súčasťou celkovej kvality hotela je elegantná priestranná reštaurácia a tradičná kaviareň, kde si v nerušenom prostredí môžete vychutnať šálku dobrej kávy a pochutnať si na špecialitách hotelovej kuchyne. Hotel okrem ubytovania disponuje niekoľkými kongresovými sála- mi so špičkovým technickým vybavením. V ponuke sú menšie i väč- šie priestory pre viac ako 200 ľudí. Priestory je možné využiť najmä na rôzne firemné eventy, svadby, stužkové a  iné prezenčné akcie. Samozrejmosťou komfortu je neobmedzené internetové pripojenie a vlastné uzavreté parkovisko. Po náročnom pracovnom dni ponúka hotel služby wellnes clubu, kde môžete navštíviť saunu, alebo si vybrať jednu z ponúkaných masáží. Hotel počas celého roka pripravuje pre svojich klientov rôzne mimo- riadne akcie na ubytovanie alebo celé tematické balíčky podľa aktuál- neho obdobia ako poďakovanie svojim verným zákazníkom. Príďte sa presvedčiť na vlastné oči, zažiť atmosféru vianočnej Bratislavy, ale- bo uzavrieť úspešný obchod do Hotela Tatra, miesta pre úspešných. www.hoteltatra.sk 80

Strojárstvo Obsah \ Contents odborné a vedecké články Strojárstvo EXTRA – miesto pre recenzované odborné príspevkyStrojárstvo EXTRA – miesto pre recenzované odborné príspevky 13 Kompenzácia pružných deformácií nosného systému obrábacích strojov Compensation elastic deformation carrier system of machines 15 Podpora inovácií v automobilovom priemysle Promotion of Innovations in Automotive Industry 18 Empirický prístup k zostrojeniu modelu Empirical approach to model constucting 20 Burza Exchange 02 Simulácia a off-line programovanie robotov Simulation and off-line programming of industrial robot working procedures 05 Aplikácia inerciálneho meracieho systému v obrábaní Application of inertial measurement system in machining technology 08 Deformácia a tuhosť čelného ozubenia The deformation and stiffness of the spur gear teeth 10 Uplatnenie metódy PhotoStress The PhotoStress method and Analysis of Mechanical and Mechatronical Systems

Simulácia a off-line programovanie robotov TEXT/FOTO: Kamil Trnka, Pavol Božek Neustále znižovanie času výroby v  podmienkach súčasných automatizovaných systémov si vyžaduje použitie off-line programovania. Táto technológia je však na jednej strane podmienená reálnosťou namodelovaného stavu v porovnaní so skutočným stavom, na strane druhej geometrickou presnosťou reálneho prostredia v porovnaní s nominálnymi hodnotami. E mulované (emulovanie = napodobňovanie, pozn. red.) prostredie robota umožňuje naprogramovať robota pomo- cou počítača bez nutnosti zastavenia výroby a vopred pri- praviť programy robotov, čo zvyšuje celkovú produktivitu. Dokážeme tak vytvoriť realistické simulácie s využitím reálnych ro- botických programov a konfiguračných súborov identických s tými, ktoré sú využívané vo výrobe. Programovanie robotov off-line pred- stavuje určitú výhodu nielen z hľadiska času a dostupnosti reálne- ho robota, ale aj z hľadiska bezpečnosti. Vo virtuálnom prostredí to- tiž neexistujú žiadne reálne bezpečnostné riziká prípadného úrazu v dôsledku zlyhania techniky či personálu. Program je možné vytvoriť a otestovať priamo vo virtuálnom prostredí, čím odpadá nutnosť dis- ponovať naraz všetkými hardvérovými a technologickými prostried- kami výroby, prípadne pozastavenia výroby minimálne do doby na- hrania programov online. Prinicípy kinematickej simulácie robotov Kinematická simulácia robotov je založená na použití softvéru reál- neho kontroléra pre plánovanie pohybu, ktorý umožňuje extrémne presné výpočty času a pohybov [2]. Simulácia sa vykonáva pre kaž- dú pracovnú stanicu/bunku a zahŕňa aj vstupno-výstupný tok súčas- tí dielov a technologických zariadení. Simulačný model sa používa počas celého životného cyklu staníc pre návrh a verifikáciu zmien geometrických, ako aj procesného toku. Počet naplánovaných zmien sa zvyšuje úmerne s počtom projektov prechádzajúcich stanicou/linkou a počtom projektov prebiehajúcich súbežne s rôznymi aktivitami na rovnakých staniciach, ale v rozdiel- nych časových rámcoch [1]. Uvedené fakty naznačujú, že je dôležité mať správne modely všetkých bežiacich staníc. Pre robotické stanice je preto nevyhnutné použiť RCS-moduly za účelom docieliť rozhod- nutia na základe správnych analýz. Vytvorenie geometrie a väzieb medzi jednotlivými telesami Najprv je potrebné definovať model geometrie objektu. Väčšina sú- časných CAPE nástrojov obsahuje integrované moduly pre modelo- vanie jednoduchých geometrických útvarov. Pre realistickú simulá- ciu môžeme využiť reálny 3D model robota priamo od jeho výrobcu s vopred definovanou geometriou a kinematikou. Rovnako však mô- žeme navrhnúť geometriu s vlastnou kinematikou, prípadne upra- viť kinematiku existujúceho modelu. Elementárne geometrické útva- ry budú potom predstavovať jednotlivé ramená a väzby, medzi nimi kĺby robota. Pre klasický priemyselný robot so 6 stupňami voľnosti treba definovať 6 osí. Každý kĺb bude definovaný pevným a pohyb- livým článkom a osou, ktorá vymedzuje stred otáčania daného kĺbu. Pre realistickú simuláciu je nevyhnutné preddefinovať aj hraničné hodnoty rotácií jednotlivých kĺbov. Na to je ideálne použiť strojo- vé dáta reálneho robota, pretože tie nemusia byť pre rovnaké mani- pulátory použité na rôznych miestach výrobného systému identické. Definovanie prejazdových bodov a generovanie pohybu  Aj keď väčšinu bodov trajektórie robota nemusia vždy tvoriť výlučne pracovné pozície, výsledná trajektória je v konečnom dôsledku sek- venciou prejazdových a pracovných pozícií. Spravidla platí, čím ťaž- šie prístupné sú pracovné body, tým viac prejazdových pozícií bude obsahovať trajektória robota. Plánovanie dráhy sa uskutočňuje bod za bodom, pričom úlohou je dostať sa do pracovného bodu cez čo najmenej pomocných prejazdových bodov. V konečnom dôsledku môže priveľa prejazdových pozícií robota narušiť výsledný takt pra- covného cyklu na linke. V tomto smere je kinematická simulácia ná- pomocná najmä pri odhaľovaní nedostatkov plánovania. Obr. 1 Kinematika pracovného nástroja – zváracie kliešte robota (TCP – Tool Centre Point, J1, J2 – pevná a pohyblivá elektróda) Obr. 2 Kinematická simulácia robota s použitím RRS modulu 12/2011 \ www.strojarstvo.sk2 R O B O T I K A

Simulation and off-line programming of industrial robot working procedures Instalationofthedeviceintoplantpreventmanyhiddenproblems.Thepriority is to resolve them as soon as possible and as best as possible. Today Robot and Production Facilities Offline Programming is a considerable technological and temporal advantage not only in introducing new production technology, but also in application current production changes. Model construction of manufacturing equipment, as well as the establishment of relevant robot programs by simulation system represents a  true picture of reality. This paper presents the work done with one of the simulation system with off-line programme generation and calibration capability. r e s u m é Na dosiahnutie čo najlepšieho času simulácie treba umiestniť a na- točiť prejazdové body tak, aby robot využíval najmä pohyby kĺbov s  rýchlejšími pohonmi. V  pracovných pozíciách sa robot pohybu- je pomalšie, pretože parametre pohybu sú obmedzené presnosťou a rýchlosťou technologického procesu. Koncept off-line programovania v súradnicovom systéme obrobku Cieľom väčšiny výrobcov je, aby sa programovanie všetkých robotov robilo v off-line režime. To umožňuje vykonávať rýchle zmeny vo vý- robe (cca desiatky hodín), zavedenie výroby nadchádzajúcich mode- lov (produktu) a dosiahnutie plnej výroby s vysokou kvalitou do nie- koľkých týždňov [2]. Tým, že programy sú tvorené v režime off-line, programátorské práce, ako aj simulácia, môžu byť vykonané ešte pred začiatkom inštalačných prác. Programy možno otestovať a po inštalá- cii robotov sú pripravené na spustenie výroby. Obr. 3 Súradnicový systém robota a obrobku Pre jednoduchšiu realizáciu je vhodné programovať roboty v súrad- niciach výrobku. Súradnicový systém obrobku býva používaný v CAD a CAPE systémoch (napr. Catia, Robcad). Aby bolo možné použiť ko- ordináty z týchto systémov a previesť ich na roboty, teda naprogra- movať off-line, roboty musia byť naprogramované v súradnicovom systéme obrobku (Schlempp, 2005). Uľahčuje to aj plánovanie dráh pre všetky príslušné diely, ak napríklad každá použitá póza či dráha má len jednu sadu súradníc. Programovanie v súradnicovom systé- me výrobku je spôsob, ktorý umožňuje rýchle a ľahké vyváženie póz a dráh medzi rôznymi robotmi a stanicami. Kompenzácia odchýlok medzi simuláciou a realitou Pre zabezpečenie presnosti reálneho technologického procesu treba off-line programy kalibrovať. Kalibrácia má najväčší vplyv na akcep- tovateľnosť off-line programovania, pretože len v prípade, že virtuál- ne prostredie dokáže byť exaktne mapované do reálneho prostredia, môžeme automaticky generovaný program použiť v praxi [1]. Pred kalibráciou je potrebné odmerať presnú polohu obrobku vzhľa- dom k robotovi. Model obrobku musí presne korešpondovať s reál- nym prípravkom. Pomocou kalibračného nástroja zistíme polohu TCP. Pre potreby kalibrácie stačí odmerať tri súradnice, z ktorých max. dve môžu ležať na rovnakej priamke (Pires, 2007). Čím väčšia je vzá- jomná vzdialenosť bodov, tým presnejšia bude kalibrácia. Je dôležité poznamenať, že predmetné súradnice musia mať svoj ekvivalent vo virtuálnom prostredí, ktorý musí byť presne identifikovateľný. Hlavným problémom pri zavádzaní offline programov sú tolerancie robota. Je to spôsobené meracím systémom robota, ktorý meria po- lohu osí rotora v kĺboch, celkové odchýlky mechaniky, ako napríklad Obr. 4 Porovnanie kalibračných dráh pružnosť pohonu a výrobné nepresnosti, sa nezohľadňujú. Vzhľadom na tieto faktory je kvôli presnosti merania dobré zvoliť také body, pri ktorých konfigurácia kĺbov nedosahuje krajné polohy (robot je príliš „napnutý“ a to zvyšuje hodnoty odchýliek). Pri vytváraní bo- dov vo virtuálnom prostredí sa tento efekt javí ako skutočná chyba. Napríklad pri bodovom zváraní je potrebné dosiahnuť celkovú pres- nosť od 2 do 2,5 mm. S ohľadom na robota musí byť teda absolút- na presnosť menej ako 1 mm. V prípade „Teach-in“ metódy sú tieto odchýlky úplne vykompenzované, lebo pohyb TCP nástroja s pláno- vaným zaťažením sa zaznamenáva online programátorom (Poljovka, 2007). Tolerancia pre nahrané via pozície je ~1 mm a ~0,2 stupňov. Pokiaľ sú via pozície v tolerancii, nie sú potrebné žiadne ďalšie opatre- nia. Konštantné odchýlky sa označujú ako geometrické chyby a varia- bilné odchýlky ako negeometrické chyby. Ak existujú odchýlky me- dzi nominálnymi pozíciami a nahraným programom, môžu nastať tri rôzne prípady, ktoré vyžadujú rôzne riešenia: – Všetky nahrané pozície sú v poriadku, okrem via pozícií, ktoré nie sú v tolerancii. Riešenie: Aktualizovanie via pozícií v bunke. – Všetky nahrané pozície majú konštantnú odchýlku. Riešenie: Kontrola presnosti robota vzhľadom na mechanické po- žiadavky inštalácie na funkčné balíky a súvisiace objekty. Ak sa rie- šenie nenájde, alebo je zdĺhavé a nákladné, môže byť použitá ka- librácia. – Náhodné odchýlky nahraných pozícií. Riešenie: V  prípade, že sa nenájde iné riešenie (podobné ako v bode 2) môže ísť o geometrickú nepresnosť nástroja, resp. prí- pravku. Pozn.: Nominálne pracovné pozície nemusia byť nikdy upravova- né v simulačnom modeli. www.engineering.sk \ 12/2011 3 R O B O T I K A

Rozlišujú sa tri spôsoby kalibrácie [1]: 1. Kalibrácia zariadenia; Zosúladenie po- zícií robotov v simulácii s polohami na mieste ich použitia. Tu ďalej rozlišujeme dva prípady: a) Robot je kalibrovaný vzhľadom na polohu prípravku, v  prípade že via- cero robotov je pridružených k jedné- mu prípravku. b) Prípravok je kalibrovaný, v prípade že viacero prípravkov je pridružených k jednému robotovi. 2. Kalibrácia nástroja; Pri výrobou podmie- nených odchýlkach nástroja od požado- vaných hodnôt. 3. Kalibrácia robota matematickou korek- ciou pozičnej chyby, ktorá môže vznik- núť výrobou podmienenými rozmero- vými a uhlovými odchýlkami osí robota. Vo väčšine prípadov sa pri zavádzaní off-li- ne programov používa kalibrácia zariadenia, resp. obrobku. Ako bolo spomenuté vyššie, keďže off-line programy sú tvorené v súrad- nicovom systéme obrobku, pri kalibrácii do- chádza na základe lineárnej transformácie kalibračných párov k  posunutiu počiatku súradnicového systému obrobku. V skutoč- nosti sa však jeho poloha nezmení ani v si- mulácii ani v  reálnom prostredí (Damotta et all, 2004). Nové hodnoty jeho počiatku kompenzujú práve nesúlad medzi off-line pracovnými pozíciami robota oproti skutoč- nosti. Získaná hodnota nahradí nominálnu hodnotu stanovenú simuláciou. Výhodou opísanej metódy je, že sa vlastne nemenia súradnice pracovných pozícií, ale celý súrad- nicový systém sa posunie tak, aby pri nahraní programu vykazovali natočenia kĺbov robo- ta rovnaké hodnoty ako v simulácii a záro- veň boli zachované nominálne hodnoty sú- radníc pracovných bodov danej technológie. Záver Výsledkom uvedenej metodiky je pres- ný kinematický model s jednoducho iden- tifikovateľnými parametrami. To zaruču- je predovšetkým off-line programovanie v  súradnicovom systéme obrobku. V  sú- časnosti používané CAPE nástroje predsta- vujú komplexný systém integrácie funkcio- nalít modelovania geometrie, kinematickej simulácie, off-line programovania a  kalib- rácie. Nastavenia všetkých parametrov po- hybu robota môže programátor vykonávať priamo pomocou OLP kontroléra v závislos- ti od výrobcu robota. Každý bod dráhy ro- bota si vyžaduje definovanie parametrov vý- robného procesu a špecifických parametrov pohybu a  rýchlosti práce robota. Rovnako dôležité sú inštrukcie a  podmienená logi- ka práce nástroja. Výsledkom takto nakonfi- gurovaného robota pre zvolenú operáciu je automatické vygenerovanie programu pria- mo v simulačnom prostredí. Tento program je vygenerovaný v natívnom jazyku podľa vý- robcu a typu robota. Výstupný kód možno používateľsky upraviť v simulačnom prostre- dí alebo priamo v robotovi. Neoddeliteľnou súčasťou tejto metodiky je kalibrácia off-li- ne programu na základe údajov z reálneho stavu. Výsledkom kalibrácie nemusí byť vždy nahranie nového programu. V mnohých prí- padoch postačuje posunutie súradnicového systému pracovnej zóny robota. Kalibrácia môže byť napriek tomu zdĺhavým procesom a jej výsledok nie je vždy presný. Väčšinou je to však spôsobené chybami meraní a zle určeným pracovným bodom nástroja TCP. Ďalšie chyby sa môžu vyskytnúť pri zavede- ní nominálnej záťaže počas výroby. Tie môžu byť spôsobené neúmerným zaťažením robo- ta počas merania. Preto je výhodnejšie reali- zovať merania pri reálnom zaťažení robota, čo však vyžaduje použitie odlišnej techno- lógie (meranie laserom, optické snímače, ka- mery, atď.). Acknowledgements The contribution was elaborated within the research project KEGA project No. 3-7285- 09 Contents Integration and Design of University Textbook „Specialised Robotic Systems“ in Print and Interactive Modules for University of Technology in Zvolen, Trenčín University and Slovak University of Technology in Bratislava. LITERATÚRA: SCHLEMPP, H.: 2005. UGS eM-OLP und eM- Calibration mit VKRC ½. Tecnomatix eM– Workplace V7.12, 2005. s. 3 – 19. PIRES, J. N.: 2007. Industrial Robots Programming: Building Applications for The Factories of The Future. Springer: University of Coimbra, 2007. s. 103 – 215. ISBN 0-387- 23325-3. POLJOVKA, P.: 2007. Model CAF. In: EE časo- pis pre elektrotechniku a energetiku. – ISSN 1335-2547. – Roč. 13, mimoriadne č (2007), s. 24 – 28 DAMOTTA, J. M., DESOUSA, C. A., AFONSO, F.: 2004. An off-line robot programming sys- tem including workcell and robot calibration. ABCM Symposium Series in Mechatronics – Vol. 1. Universidade de Brasília: 2004. s. 134 – 143. Robcad Basics Student Guide. 2007. Version: 7.5.1.1, UGS 2007. http://www.plm.automation.siemens.com Obrázok 5: Porovnanie odchýlok nominálnych a reálnych pozícií 12/2011 \ www.strojarstvo.sk4 R O B O T I K A

Application of inertial measurement system in machining technology In the industrial praxis we are often meet with troubles, where is measuring of gravity acceleration needed to get solutions. In industry, these troubles occures in specific activities, for example drilling, machining different materials, developing cars, in work of circulate machines or internal combustion engines. r e s u m é TEXT: Andrej Abramov, Pavol Božek FOTO: archív redakcie Gravitačné zrýchlenia, zvlášť súvisiace s výrobnou technikou, sú väčšinou nežiaduce a na ich presné definovanie, analyzovanie a optimalizovanietrebaurčiťichparametre.Natosapoužívajúrôznemeraciesystémy,čiužjednoduchéalebokomplikovanejšie. V praxi sa často stretávame s takým typom gravitačného zrýchlenia, ktorý má za následok rozkmitanie predmetu takým spôsobom, že sa stáva nestabilným a vysoko nebezpečným pre svoje okolie (napríklad vŕtanie do nesprávne uchyteného materiálu). T akto rozkmitaný predmet sa roz- kmitáva vo všetkých troch osiach a  dokonca sa môže okolo tých- to osí otáčať, čím sa buď poškodí, alebo poškodí predmety vo svojej blízkosti. Na odmeranie opísaného typu správania sa predmetu (materiálu, obrobku) potrebuje- me taký merací systém, ktorý dokáže odme- rať gravitačné zrýchlenie vo všetkých troch osiach trojrozmerného súradnicového systé- mu. Môže to byť aj inerciálny merací systém. Inerciálny merací systém je systém založe- ný na nepretržitom vyhodnocovaní polo- hy objektu. Využíva senzory citlivé na po- hyb, v našom prípade akcelerometre, ktoré sú považované za primárne inerciálne senzo- ry umiestnené na objekte. Príspevok sa zaoberá návrhom meracie- ho systému, ktorý je využiteľný v technoló- gii obrábania na meranie gravitačného zrých- lenia obrábaného materiálu. Ako primárny snímač danej fyzikálnej veličiny bol imple- mentovaný akcelerometer LIS3LV02D, ktorý spolupracoval s procesorom MSP430 (Soták, 2009). Úlohou procesora je vyhodnocova- nie nameraných údajov a komunikácia s PC. Softvérové riešenie pozostávalo z programu pre procesor MSP430, ktorý bol súčasťou hardvéru a PC aplikácie, ktorá bola vytvorená a pomocou ktorej sa namerané údaje spraco- vávali a vyhodnocovali. Správnosť vytvorené- ho systému bola overená testovaním. Akcelerometer LIS3LV02D LIS3LV02DQ je priestorový akcelerometer s digitálnym výstupom. Akcelerometer obsa- huje senzor (citlivú časť) i kompletnú elek- troniku, pomocou ktorej zbiera informá- cie z okolitého sveta. Je vyrobený systémom MEMS  technológií pomocou pružných si- likónových štruktúr. Tie sú pevne spoje- né s podložkou v kotvách a umožňujú po- hyb v rovine paralelnej so substrátom. Citlivá časť je umiestnená na hornej časti senzo- ra preto, aby sa zabránilo zablokovaniu pohyblivého mechanizmu počas zapuz- drovania. Digitálny výstup zo senzora je voli- teľný I2C (Inter Integrsted Circuit Bus) alebo SPI  (Serial Peripheral Interface). Elektronika spracúvajúca informácie zo senzora je zho- tovená CMOS-ovou (Complementary Metal – Oxid Semiconductor) technoló- giou. Týmto spôsobom je zaručená kom- patibilita oboch častí (mechanickej i  elek- trickej) (Husák, 2010). Vyhodnocovacia elektronika je v  procese výroby nastavená presne na mechanické vlastnosti snímača. Akcelerometer LIS3LV02DQ umožňuje sof- tvérové nastavenie voľby rozsahu ± 2 g ale- bo ± 6 g. Podobne ako voľbu rozsahu mož- no zvoliť aj nastavenie rozsahu snímaných frekvencií až do 2 540 Hz. Self test obvodu umožňuje zabezpečiť 100-percentnú funkč- nosť systému. Akcelerometer obsahuje ob- vody na generovanie prerušenia, indikujú- ce napríklad voľný pád, alebo sa dá nastaviť, ak zrýchlenie v niektorej osi (napr. želanej) prekročí nastavenú hodnotu. Všetky na- stavenia senzora sa uskutočňujú zapisova- ním do príslušného registra akcelerometra. Senzor sa dodáva v plastovom puzdre QFPN 28 a rozsah pracovných teplôt je – 40 °C až + 85 °C. Aplikácia inerciálneho meracieho systému v obrábaní www.engineering.sk \ 12/2011 5

Obr. 1 Štruktúra akcelerometra LIS3LV02DQ Na obrázku 1 je zobrazený proces snímania zrýchlenia. Citlivú časť tvoria kapacitné polomosty – každý pár pre jednu os. Fyzickým uspo- riadaním je definovaný systém pre danú os. Zrýchlenie pôsobiace na senzor zapríčiní vychýlenie senzorickej časti z kľudovej polohy a ná- sledne nastáva rozladenie kapacitného polomosta. Toto rozladenie je prostredníctvom multiplexora privádzané na nábojový zosilňovač. Ten prevádza napäťové impulzy z meracieho kondenzátora pomo- cou nábojovej integrácie na užitočný signál. Hodnota kondenzátora je v pokojovom stave niekoľko pF, pri zrýchlení jeho zmena dosahu- je maximálne do 100 pF. Zosilňovače používané v meracom reťazci sú nízkošumové, aby svojou činnosťou neovplyvňovali hodnotu na- päťového signálu, ktorý je nositeľom informácie o zrýchlení a postu- puje ďalej k ΣΔ prevodníku, ktorý je spätý s rekonštrukčným filtrom. Rekonštrukčné filtre odstraňujú vysoké frekvencie ktoré vznikajú pri kvantovaní. Rozsah údajov na výstupe je závislý od voľby „decima- tion faktora“, ktorý si nastavuje používateľ a pohybuje sa od 40 Hz po 2 520 Hz. POužívateľ pristupuje k meraným údajom a k nastavo- vacím registrom prostredníctvom digitálnej komunikácie rozhraním I2C alebo SPI. Obr. 2 Kontaktová časť akcelerometra (rozmiestnenie) Procesor MSP430 Úlohou Procesora MSP430 (obr. 3.) je vyhodnocovať a odosielať na- merané údaje do PC. Zahŕňa 16-bitovú RISC (Reducet Instruction Set Computer) architektúru, periférne obvody a flexibilné systémo- vé hodiny. Používa Von Neumanovu štruktúru pamäti, čiže má odde- lenú dátovú časť pamäte od pamäte programu (Hubálek & Adámek, 2010). Združuje modem s modulárnou pamäťou. Vyznačuje sa tými- to vlastnosťami: 1. Nízky príkon, vhodný pre aplikácie napájané batériami, • 0,1 μA pre udržanie RAM, • 0,8 μA real-time hodiny, • 250 μA / MIPS spotreba. 2. 16-bitová RISC architektúra, ponúka pre aplikácie rovnaký výkon pri menšom kóde • kompaktné jadro redukuje spotrebu energie, a teda i cenu, • je optimalizovaný pre programovanie vo vyššej úrovni, • len 27 inštrukcií a sedem adresných módov, • rozsiahle vektorové prerušenia. Obr. 3 Štruktúra jadra MSP430F449 PC aplikácia Na meranie gravitačného zrýchlenia pri vŕtaní bola vytvorená PC aplikácia v programovacom jazyku C++, v programovacom prostre- dí C++ Builder 6 doplnená o komponent AsyncPro pre sériovú ko- munikáciu. Výstupom aplikácie je číselný výstup nameraných hod- nôt a grafický priebeh meraných hodnôt. Ďalej sa skladá z dvoch okien (obr. 4 a 5). Okno ,,Form1“ predstavuje hlavné okno – apliká- cia a Okno ,,Form2“ predstavuje okno pre nastavenie portov. Číselné hodnoty sa zapisujú do komponentu ,,RichEdit“ a grafický výstup je reprezentovaný komponentom ,,Image“, do ktorého sa vykresľuje gra- fický priebeh merania. Na nastavenie parametrov portu sa použije tla- čidlo ,,COM PORT“, ktoré vyvolá otvorenie okna ,,Form2“ pre nasta- venie parametrov. Na vyselektovanie portu sa použije tlačidlo ,,Select port“ a zároveň aplikácia začne prímať údaje od snímača a kompo- nent „Label7“ vypíše ,,otvorený“. V tomto stave aplikácia zapisuje úda- je zo snímača do komponentu ,,RichEdit“, graficky vykresľuje aktuálny 12/2011 \ www.strojarstvo.sk6 S T R O J E   a   T E C H N O L Ó G I E

Obr. 4 Okno ,,Form1“ aplikácie v návrhovom zobrazení systému a  zmerať rozdiel v  gravitačnom zrýchlení obrábaného materiálu pri vŕtaní s ostrým a opotrebeným vrtákom. 1. Meranie bolo realizované na nasledujú- com HW vybavení: 2. vŕtačka NAREX EV 13 F-H3, 3. stojan na vŕtačku NAREX profi, 4. vrták do kovu Ø 6 mm, 5. obrábaný materiál, 6. závažie s hmotnosťou 4 kg, 7. svorky na uchytenie akcelerometra, 8. svorka na uchytenie stojana na pracovný stôl, 9. akcelerometer LIS3LV02DQ s  proceso- rom MSP430, 10. napájací zdroj el. napätia 12 V, 11. PC s novou, originálnou aplikáciou. Experiment pozostáva z vŕtania do skúšob- nej vzorky 100 x 20 x 4 mm z materiálu kon- štrukčnej nelegovanej ocele triedy 10 no- vým vrtákom do kovu s priemerom 6 mm. Uskutočnilo sa desať po sebe nasledujú- cich vŕtaní tým istým vrtákom do jedného obrobku. Následne sa urobilo 50 vŕtaní bez merania, čím sme dosiahli opotrebenie vrtá- ka. Z prvých desať meraných vŕtaní bol uro- bený aritmetický priemer a vykreslený graf. Posledných 10 meraní sa uskutočnilo po spomenutom opotrebení vrtáku. Úlohou bolo porovnať a vyhodnotiť graf aritmetic- kého priemeru s ostrým vrtákom a graf na- meraných hodnôt s opotrebeným vrtákom. Testovanie meracieho systému Testovanie pozostáva z  experimentu, kto- rý má overiť približnú presnosť meracieho Obr. 6 Graf nameraných hodnôt aritmetického priemeru prvých desiatich vŕtaní: Obr. 7 Graf nameraných hodnôt pri vŕtaní so zatupeným vrtákom: Z výsledných grafických priebehov je zrejmé, že hodnoty gravitačného zrýchlenia v oboch grafoch sa mierne líšia, čo by malo byť spô- sobené opotrebením vrtáku. Z merania vy- plýva, že pri opotrebenom vrtáku (obr. 7) sú hodnoty gravitačného zrýchlenia obrábané- ho materiálu v celom rozsahu merania men- šie ako pri novom vrtáku (obr. 6). Záver Merací systém ako celok je funkčný. Namerané výsledky sú vzhľadom na podmienky merania uspokojivé. Jeho uplatnenie je všestranné, či už pri meraní gravitačného zrýchlenia obrába- ného materiálu pri vŕtaní, ako to bolo v tom- to prípade, alebo v mnohých iných oblastiach, kde treba merať gravitačné zrýchlenie. K flexi- bilite celého systému prispieva aj fakt, že PC aplikáciu sme vytvorili tak, aby používateľ mo- hol s nameranými hodnotami pracovať podľa vlastnej požiadavky. Cieľom úlohy bolo vytvoriť merací systém, využiteľný v technológii obrábania na mera- nie gravitačného zrýchlenia obrábaného ma- teriálu. Tento systém je zložený z hardvérovej a softvérovej časti. Hardvér sa skladá z proce- sora MSP430 a akcelerometra LIS3LV02DQ. Softvérová časť obsahuje PC aplikáciu vy- tvorenú v prostredí C++ Builder 6, ktorá po- skytuje grafický a číselný výstup nameraných hodnôt. Takto vytvorený merací systém bol následne testovaný. Cieľom testovania bolo overiť správnu funkciu celého systému a roz- diel v gravitačnom zrýchlení pri vŕtaní s no- vým a opotrebeným vrtákom. Literatúra SOTÁK, M.: 2009. Inerciálny navigačný systém v simulinku. Akadémia ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika [online]. 2009. [cit 2011-03-29] Dostupné na internete: http://dsp.vscht.cz/konference_matlab/MATLAB09/prispevky/093_sotak.pdf. > HUSÁK, M.: 2010. Akcelerometre. ČVUT FEL Praha [online]. 2010. [cit 2010-10-17] Dostupné na internete: http://www.micro.feld.cvut.cz/home/X34SES/pred- nasky/08 %20Akcelerometry.pdf. > HUBÁLEK, J., ADÁMEK, M.: 2010. Mikrosenzory a mikroelektromechanické systémy. VUT Brno [online]. 2010. [cit 2010-10-26] Dostupné na internete: http://web. umel.feec.vutbr.cz/BMMS/scripta.pdf. > Acknowledgements The contribution was elaborated within the research project KEGA project No. 3-7285-09 Contents Integration and Design of University Textbook „Specialised Robotic Systems“ in Print and Interactive Modules for University of Technology in Zvolen, Trenčín University and Slovak University of Technology in Bratislava. priebeh merania do komponentu ,,Image“ a zapisuje aktuálnu hodnotu zrýchlenia do ,,Label1“, ,,Label2“, ,,Label3“. Ukončenie mera- nia sa vykoná po stlačení tlačidla ,,Zatv. Port“ ktoré zatvorí port a tak sa meranie preruší. Obr. 5 Okno ,,Form2“ aplikácie v návrhovom zobrazení www.engineering.sk \ 12/2011 7 S T R O J E   a   T E C H N O L Ó G I E

Deformácia a tuhosť čelného ozubenia TEXT/FOTO: Ing. Silvia Medvecká – Beňová, PhD., Katedra konštruovania, dopravy a logistiky, SjF TU Košice Zvyšovanie výkonov a  zlepšovanie zaťažení strojov s  ozubeným prevodom vedie k  rastu technickej úrovne strojov, ale mnohokrát na úkor zhoršovania kvality životného prostredia. Jedným z faktorov, zhoršujúcich životné prostredie je hluk, na ktorý v ozubených prevodoch vplýva najmä periodická zmena tuhosti ozubenia počas záberu. Deformácia, ako aj tuhosť zubov čelných ozubených kolies, nie je konštantná. Z ávisí od tvaru zubov, teda od základných parametrov skú- maného priameho čelného ozubenia, ako sú počet zu- bov, modul ozubenia, uhol záberu, šírka ozubenia, korekcia a modifikácia ozubenia. Deformácia a tuhosť čelného ozubenia Vzhľadom na zložitý tvar zubov je teoretické určenie deformácie a tuhosti obtiažne. Tejto problematike sú venované mnohé práce. Východiskovým predpokladom býva spravidla silne zidealizovaná predstava lineárnej závislosti výchylky zuba na zaťažení a zub je po- važovaný za nosník namáhaný ohybom. Otázka presného určenia tu- hosti a deformácie zubov ostáva aj v súčasnosti nedoriešená na poža- dovanej úrovni, preto sa spravidla používajú experimentálne zistené hodnoty. Doterajšie experimentálne postupy, zaoberajúce sa hodnotením tu- hosti ozubených kolies, vychádzajú zo statického merania deformá- cie ozubenia zaťaženého konštantnou silou alebo seizmickým mera- ním odchýlok pri pomalom otáčaní. Ďalšie experimentálne postupy vychádzali z merania optických javov. Široké praktické použitie mala najmä metóda rovinnej fotoelasticimetrie. V poslednej dobe, pri stále rýchlejšie sa rozvíjajúcej výpočtovej tech- nike, ktorá vykonáva rozsiahle výpočty, sa v dostupnej literatúre mô- žeme stále častejšie stretnúť s modernými numerickými metódami riešenia širokej problematiky ozubených kolies. Medzi tieto metódy patrí aj metóda konečných prvkov, ktorá je ako jedna z numerických metód matematiky široko používaná pri riešení úloh pružnosti a pev- nosti, dynamiky poddajných telies, prenosu tepla a mnohých ďalších inžinierskych problémov. Príspevok sa venuje analýze parametrov, ovplyvňujúcich deformá- ciu a tuhosť čelného ozubenia, kde je podkladom na určenie tuhosti ozubenia deformácia ozubenia riešená pomocou metódy konečných prvkov. Vplyv počtu zubov na deformáciu a tuhosť zubov  Pri zväčšovaní počtu zubov, ale pri dodržaní ostatných parametrov ozubenia (modul ozubenia, uhol záberu, šírka ozubenia...), deformá- cia zubov klesá, teda so zväčšovaním počtu zubov tuhosť rastie. Na obr. 1 a 2 sú zobrazené priebehy deformácie a tuhosti v závislos- ti od počtu zubov skúmaných ozubených kolies, pričom jednotlivé krivky zobrazujú priebehy deformácie (obr. 1) a tuhosti (obr. 2) pre jednotlivé ozubené kolesá s počtom zubov 17, 19, 21, 27, 35 a 61, pri module m = 1 mm, aktívnej šírke ozubených kolies b = 20 mm a zaťa- žujúcej sile Ftb = 1 000 N, riešené pomocou metódy konečných prv- kov (ďalej len MKP), pri uvažovaní jednopárového záberu. Obr. 1 Závislosť deformácie od počtu zubov pri jednopárovom zábere 12/2011 \ www.strojarstvo.sk8

Priebeh celkovej tuhosti ozubenia troch skúmaných čelných ozube- ných kolies v závislosti od zmeny počtu zubov je zobrazený na obr. 3. Celková tuhosť ozubenia závisí od počtu zubov tak, že s rastúcim počtom zubov rastie aj tuhosť ozubenia. Obr. 2 Závislosť tuhosti zubov od počtu zubov pri jednopárovom zábere Obr. 3 Závislosť tuhosti čelného ozubenia od počtu zubov Vplyv modulu na deformáciu a tuhosť ozubenia Pri určovaní závislosti deformácie zubov od modulu pomocou MKP je dôležitá správna voľba hustoty siete pri sieťovaní jednotlivých mo- delov skúmaných ozubených kolies. Deformácia bola skúmaná MKP v mieste zaťaženia, ak sila pôsobí na špičku zuba (obr. 4) riešenej ako rovinná úloha na modeloch čelných ozubených kolies s priamymi zu- bami s počtom zubov z = 19, šírkou ozubenia b = 20 mm, zaťažujú- cej sile Ftb = 500 N a pri meniacom sa module. Obr. 4 Zaťaženie zuba líšia v stotisícinách mm. Tento rozdiel je spôsobený rôznou hustotou sieťovania modelu v programe Cosmos/M, a to najmä pri porovna- ní hustoty siete modelu s modulom 1 mm a 20 mm. Preto pri zane- dbaní týchto malých rozdielností možno tvrdiť, že deformácia a teda i tuhosť priameho čelného ozubenia nie sú závislé od veľkosti zubov, teda od modulu. Obr. 5 Závislosť deformácie od modulu ozubeného kolesa Vplyv jednotkového posunutia profilu na deformáciu a tuhosť zubov Pri voľbe jednotkového posunutia sme obmedzovaní požiadavkami na správnu funkciu súkolesia, to znamená na dosiahnutie plynulého záberu s konštantným prevodovým pomerom. Pri určovaní vplyvu voľby jednotkového posunutia na deformáciu a tuhosť zubov určo- vanú pomocou MKP som dospela k záveru, že zväčšovaním jednot- kového posunutia deformácia skúmaného zuba klesá, a teda tuhosť rastie. Na obr. 6 je zobrazený priebeh tuhosti zuba čelného ozubené- ho kolesa s počtom zubov z = 61, modulom m = 1 mm, šírkou ozu- benia b = 20 mm a zaťažujúcou silou Ftb = 1 000 N, ak zub je zaťaže- ný podľa obr. 4, pri meniacich sa hodnotách jednotkového posunutia x = -1; -0,8; -0,6; -0,4; -0,2; 0; 0,2; 0,4; 0,6; 0,8; 1. Zväčšovaním jednot- kového posunutia deformácia skúmaného zuba klesá a tuhosť rastie. Obr. 6 Vplyv jednotkového posunutia na tuhosť zuba The deformation and stiffness of the spur gear teeth Increasing and improving the performance of machines loaded with gearing leads to an increase in technical level of machines, but often at the expense of environmental degradation. One of the factors that aggravate environmental noise, which affects the gearing in particular the periodic change of tooth stiffness throughout the frame. Deformation as well as stiffness the teeth of spur gears is not constant. Depends on the shape of the teeth, thus the basic parameters of examined spur gears, such as number of teeth, tooth module, pressure angle, the width of teeth, teeth correction and modification. r e s u m é Zuby ozubených kolies sa vplyvom zaťaženia deformujú. To je prí- činou niektorých negatívnych, ale aj pozitívnych dôsledkov, preto je znalosť deformačných vlastností ozubenia ako aj tuhosti ozube- nia dôležitá. Príspevok vznikol pri riešení grantového projektu VEGA.: „1/0304/09 – Ovládnutie nebezpečných vibrácií pohonu mechanických sústav“. Na obr. 5 je priebeh deformácie pri meniacom sa module ozubenia (m = 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 10, 12, 16, 20). Číselné hodnoty deformácie sa www.engineering.sk \ 12/2011 9 S T R O J E   a   T E C H N O L Ó G I E

The PhotoStress method and Analysis of Mechanical and Mechatronical Systems This article is oriented to a  presentation of the optical method PhotoStress and its application during experimental analysis of the main relative deformations and the main normal stresses on the photoelastically-coated design elements and systems. This method can be used in the case of a static and dynamic stress analysis for variously shaped elements of mechanical and mechatronical systems. There are described in this paper the theoretical principles of this method, as well as its practical applications. r e s u m é Uplatnenie metódy PhotoStress TEXT/FOTO: Ing. Róbert Huňady, PhD. a kol., Katedra aplikovanej mechaniky a mechatroniky, SjF TU Košice Spoluautori: Dr.h.c. mult. prof. Ing. František Trebuňa, CSc., Ing. Peter Frankovský, PhD. K najpoužívanejšímoptickýmmetódamvyužívaným na Katedre aplikovanej mechaniky a mechatronikyStrojníckej fakultyTU v Košiciach pri experimentálnej napäťovej analýze mechanických a mechatronických sústav patrí metóda PhotoStress. Okrem jedinečnej schopnosti vizualizovať funkciu deformácií a napätí umožňuje aj kvantifikovať deformácie a napätia v ľubovoľnom bode na aplikovanom fotoelastickom povrstvení skúšaného prvku. V ýhoda tejto metódy oproti iným experimentálnym a  numerickým metódam, spočíva v  tom, že ex- perimentálnu analýzu možno vy- konať na reálnom konštrukčnom prvku pri reálnom zaťažení. Pomocou nej je možné identifikovať faktory, ktoré sa nedajú identi- fikovať inou metódou. Metóda PhotoStress Ide o  experimentálnu metódu, využívanú na určenie deformácií a  napätí na fotoelasticky povrstvených, staticky alebo dynamicky zaťa- žených konštrukčných prvkoch a ich sústavách. Na základe fotoelastických javov vznikajúcich na aplikovanom fotoelastickom povrstvení pri zaťažení súčiastky, umožňuje získať kvantita- tívne informácie, ktoré matematickým spra- covaním či ďalším experimentálnym meraním umožňujú určiť zložky deformácií, resp. zložky napätí v bode, čiare alebo na ploche. Túto metódu vytvoril M. Mesnager začiatkom 30.  rokov minulého storočia. Fotoelastické povrstvenie bolo vyrobené zo skla, ktorého vysoká tuhosť a malá citlivosť na fotoelastic- ké javy neumožňovali jej širšie využitie. Ďalšie experimenty vykonané s použitím povrstve- nia z  bakelitu poskytovali zaujímavejšie vý- sledky, no z hľadiska použitých lepidiel a vzni- kajúcich okrajových efektov tiež neumožnili výraznejšie rozšírenie metódy [10]. Jej rozšíre- nie umožnilo až uplatnenie epoxidových fo- toelastických povrstvení a dvojzložkových le- pidiel. Výrazný rozvoj metódy PhotoStress nastal v  ostatných rokoch minulého storo- čia a začiatkom tohto storočia, čo súvisí s roz- vojom experimentálnych zariadení, počítačo- vých a digitálnych technológií. Princíp metódy  Na analyzovaný povrch skúmanej súčiast- ky sa aplikuje špeciálne deformačno-optic- ky citlivé fotoelastické povrstvenie. Ak je súčiastka s aplikovaným fotoelastickým po- vrstvením zaťažená a  následne osvetlená polarizovaným svetlom z odrazového pola- riskopu, môžeme pri pohľade cez analyzá- tor polariskopu na fotoelastickom povrstve- ní pozorovať rozloženie deformácií a napätí vo forme farebných fotoelastických pruhov. Tieto pruhy okamžite poskytujú úplné vi- zuálne rozdelenie napätí a špičky vysokých napäťových oblastí. Kvantitatívnu napäťovú analýzu možno vykonať jednoducho a rých- lo s použitím optického kompenzátora pri- pevneného k odrazovému polariskopu. Metóda PhotoStress  umožňuje: ► okamžite identifikovať kritické oblasti a zvýrazňovať oblasti s nízkym alebo vysokým napätím, ► merať smery a veľkosti hlavných pomerných deformácií, resp. hlavných normálových napätí, ► merať špičky napätí a určovať napäťové koncentrácie v okolí otvorov, drážok, zaoblení a iných potenciálnych porucho- vých oblastí, ► optimalizovať rozloženie napätí v sú- čiastkach a sústavách pre minimálnu hmotnosť a maximálnu spoľahlivosť, ► opakovane realizovať meranie na jed- nom konštrukčnom prvku pri rôznych zaťaženiach bez potreby aplikácie nové- ho fotoelastického povrstvenia, ► vykonávať merania v laboratóriu alebo v teréne, ► identifikovať a merať zvyškové napätia, ► zisťovať pružné deformácie a zazname- návať redistribúciu deformácií v plastic- kej oblasti. Pri určovaní parametrov smeru a  veľkosti hlavných pomerných deformácií a hlavných normálových napätí metódou PhotoStress využívame dva druhy fotoelastických čiar: ► izoklínne čiary, ► izochromatické čiary. Izoklínne čiary Sú geometrické miesta bodov, pozdĺž kto- rých sú smery hlavných normálových na- pätí rovnaké. Izoklíny sa javia ako čierne čiary alebo plochy pri priamkovo polarizo- vanom svetle. Každá izoklína je charakteri- zovaná uhlovým parametrom α. Pri metóde PhotoStress je uhlový parameter α v  me- dziach 0° ≤ α ≤ 90°. Uhol α sa mení spoji- to, preto sa nasledujúce po sebe idúce izoklí- ny nepretínajú. 12/2011 \ www.strojarstvo.sk10 S T R O J E   a   T E C H N O L Ó G I E

Vybraným analyzovaným bodom na fotoelastickom povrstvení môže prechádzať len jedna izoklína. Výnimkou sú singulárne body, ktorý- mi môže prechádzať celý zväzok izoklín s ľubovoľným parametrom. Na obr.1 sú zobrazené izoklínne čiary získané odrazovým polarisko- pom LF/Z-2 na fotoelasticky povrstvenej vzorke tiahla pri minimál- nom zaťažení diametrálnym ťahom. Izoklíny sú zobrazené po 10º prírastkoch od 0º do 90º, pričom izoklíny s uhlovým parametrom α = 0º a α = 90º sú totožné. Registrácia a následné vykresľovanie izoklínnych čiar slúžia na zostavenie súboru izostatických čiar I. a II. osnovy, ktoré predstavujú smery hlavných normálových napätí, resp. napäťové dráhy. Registrácia a vykresľovanie všetkých izoklín po ana- lyzovanej ploche je nereálne. V praktických aplikáciách stačí registro- vať a vykresľovať izoklíny získané po 5º alebo 10º prírastkoch od 0º do 90º. Postup zostrojenia súboru izostatických čiar I. a II. osnovy zo sú- boru izoklínnych čiar je podrobne popísaný v literatúre [9]. Obr. 1 Izoklínne pruhy na vzorke tiahla pri minimálnom zaťažení diametrálnym ťahom Izochromatické čiary Izochromatické čiary sú spojnice bodov, pozdĺž ktorých je rozdiel hlavných normálových napätí σ1 – σ2 konštantný. Na osvetlenom fotoelastickom povrstvení sa javia ako čiary, resp. plochy rovnakej (izo) farby (chromos) a vznikajú pri kruhovo polarizovanom svetle. Tieto vznikajúce vzory na povrchu fotoelasticky povrstvenej, zaťaže- nej a následne polarizovaným svetlom osvetlenej súčiastky môžu byť čítané ako topografická mapa, ktorá poskytuje vizualizáciu rozloženia napätí po celej analyzovanej ploche. Za použitia kompenzátora nám poskytujú kvantitatívne informácie o veľkostiach hlavných normálo- vých napätí vo vybraných bodoch. Ak nezaťaženú súčiastku postupne zaťažujeme, izochromatické pruhy sa začnú objavovať najprv v miestach s najväčším napätím. S rastúcim zaťažením sa objavujú nové pruhy a prvé pruhy sú stlá- čané k oblastiam s nízkym napätím. Zvyšovaním zaťaženia vznikajú v oblastiach vysokých napätí ďalšie pruhy, ktoré sa pohybujú k oblas- tiam s nízkym alebo nulovým napätím, až kým sa nedosiahne maxi- málne zaťaženie. Izochromatické pruhy sú spojité, nikdy sa nekrižujú ani navzájom nespájajú. Každý farebný izochromatický pruh vyjad- ruje určitú hodnotu dvojlomu, ktorému prislúcha určitá deformá- cia skúmanej súčiastky. Farba každého pruhu vyjadruje dvojlom ale- bo hodnotu rádu pruhu. Postupnosť jednotlivých izochromatických pruhov je uvedená v literatúre [9]. Na obr. 2 sú zobrazené farebné izo- chromatické pruhy, vznikajúce pri postupnom zaťažovaní fotoelastic- ky povrstvenej vzorky tiahla diametrálnym ťahom. Obr. 2 Izochromatické čiary pri postupnom zaťažovaní vzorky diametrálnym ťahom Meranie parametrov hlavných normálových napätí  Na vizualizáciu a meranie parametrov smeru a veľkosti hlavných nor- málových napätí sa využívajú bezkontaktné meracie zariadenia, od- razové polariskopy. Pracovisko autorov v súčasnosti disponuje tromi odrazovými polariskopmi: M030, M040 a LF/Z-2 (obr. 3). Obr. 3 Odrazové polariskopy: a) M030, b) M040, c) LF/Z-2 Manuálny merací proces s použitím odrazových polariskopov pozo- stáva zo štyroch jednoduchých krokov: určenie bodov záujmu na ploche fotoelastického povrstvenia, určenie parametrov smeru hlavných normálových napätí (obr. 4a), určenie parametrov veľkosti rozdielu hlavných normálových napätí (obr. 4b), určenie hodnôt jednotlivých hlavných normálových napätí. Obr. 4 a) určenie smeru hlavných normálových napätí; b) meranie parametra rozdielu hlavných normálových napätí Manuálny merací proces s použitím odrazových polariskopov je po- merne zdĺhavý, najmä pri stanovení kvantitatívnych hodnôt separo- vaných hlavných normálových napätí vo viacerých bodoch fotoelas- ticky povrstvenej plochy skúmanej súčiastky. K urýchleniu procesu merania s odrazovými polariskopmi M030, M040 a LF/Z-2 prispeje novovyvíjaná softvérová aplikácia PhotoStress (obr. 5), ktorá na zá- klade fotografie farebných izochromatických pruhov fotoelasticky povrstvených, zaťažených objektov umožní jednoducho určiť sme- ry a veľkosti separovaných hodnôt hlavných pomerných deformácií, www.engineering.sk \ 12/2011 11 S T R O J E   a   T E C H N O L Ó G I E

resp. hlavných normálových napätí v bode, po úsečke alebo po kriv- ke. Na určenie tretieho parametra potrebného na určenie separova- ných hodnôt hlavných normálových napätí sú v súčasnosti v apliká- cii zakomponované tri separačné metódy – metóda Slitting, metóda šikmého osvetlenia a metóda rozdielu šmykových napätí. Obr. 5 Prostredie softvérovej aplikácie PhotoStress Praktické využitie metódy PhotoStress Metódu PhotoStress možno prakticky aplikovať v každej oblasti vý- roby a konštrukcie, kde je potrebná napäťová analýza, napríklad v au- tomobilovom priemysle, v  biomechanike, v  poľnohospodárskych strojoch, v letectve, v kozmonautike, pri stavbe konštrukcií, motorov, tlakových nádob, plavidiel, mostov, kancelárskych zariadení, spotrebi- čov a mnohých ďalších. Množstvo praktických aplikácií metódy bolo vykonaných i na našom pracovisku. Na obr. 6 je zobrazená praktická aplikácia metódy PhotoStress pri rozbore napätosti otočného čapu nápravy automobilu. Obr. 6 Rozbor napätosti otočného čapu nápravy automobilu Záver Metóda PhotoStress patrí k optickým metódam, ktoré sa čoraz viac uplatňujú v oblasti experimentálnej napäťovej analýzy mechanických a mechatronických sústav. Vývoj v tejto oblasti rýchlo napreduje za- vádzaním nových meracích systémov a softvérových aplikácií, kto- ré dokážu vyhodnocovať analyzované veličiny s vyššou presnosťou a v oveľa kratšom čase. Vývoj nových softvérových aplikácií umož- ňuje širšie uplatnenie metódy PhotoStress pri napäťových analýzach nielen v strojárskej praxi, ale aj v ďalších odvetviach priemyslu. Poďakovanie Tento článok bol vytvorený realizáciou projektu „Centrum výskumu riadenia technických environmentálnych a humánnych rizík pre trva- lý rozvoj produkcie a výrobkov v strojárstve“ (IMTS: 26220120060), na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financova- ného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Použitá literatúra: FRANKOVSKÝ, P.: Využitie odrazového polariskopu LF/Z-2 a  softvéru PSCalc pri meraní a  vyhodnotení hlavných normálových napätí. In: 9th Workshop on Applied Mechanics: Prague, February 22, 2008: Proceedings. Prague: Czech Technical University, 2008. p. 11-15. ISBN 978-80-01-04161-1. FRANKOVSKÝ, P., MASLÁKOVÁ, K., KENDEROVÁ, M.: Applications of PhotoStress method in determination of residual stresses in the mecha- nical engineering praxis. In: ICMT´11: International Conference on Military Technologies 2011: Brno, Czech Republic, 10 to 11 May, 2011. – Brno: University of Defence, 2011 P. 1467-1473. ISBN 978-80-7231-787-25. KASIMAYAN, T. , RAMESH, K.: Digital reflection photoelasticity using conventional reflection polariscope, Experimental Techniques, 2009, doi: 10.1111/j.1747 1567.2009.00537.x KOBAYASHI, A. S.: Handbook on Experimental Mechanics. Seattle: Society for Experimental Mechanics, 1993, 1020 s. ISBN1-56081-640-6. TREBUŇA, P., PEKARČÍKOVÁ, M.: Modely riadenia produkčných systémov, 2011. In: Manažment podnikov. Roč. 1 (7), č. 1 (2011), s. 55-61. – ISSN 1338-4104 LAERMANN, K. H.: Optical Methods in Experimental Solid Mechanics. Springer Wien New York 2000. PATTERSON, A. E.: Digital Photoelasticity: Principles, Practice and Potential. In: Strain, Volume 38, Issue 1, February 2002, Pages: 27-39, DOI: 10.1046/j.0039-2103.2002.00004.x RAMESH, K.: Digital Photoelasticity – Advanced Techniques and Applications, Springer -Verlag, Berlin, Germany, 2000, ISBN: 3-540-66795-4. TREBUŇA, F. – FRANKOVSKÝ, P. – KOSTELNÍKOVÁ , A.: Možnosti softvérovej aplikácie PhotoStress s ukážkou separácie hlavných normálových napätí metódou šikmého osvetlenia. In: Jemná mechanika a optika. Vol. 56, no. 3 (2011), p. 63 – 66, ISSN 0447-6441. TREBUŇA, P.: Experimental modeling methods in Industrial Engineering. In: Acta Montanistica Slovaca. Roč. 14, č. 4 (2010), s. 335 – 340. Internet: http://actamont.tuke.sk/pdf/2009/n4/9trebuna.pdf. ISSN 1335-1788. TREBUŇA, F.: Princípy, postupy, prístroje v metóde PhotoStress. TypoPress, Košice, 2006, 360 s. ISBN 80-8073-670-7. TREBUŇA, F., ŠIMČÁK, F.: Príručka experimentálnej mechaniky. TypoPress, Košice, 2007, 1526 s. ISBN 970-80-8073-816-7. www.luchsinger.it 12/2011 \ www.strojarstvo.sk12 S T R O J E   a   T E C H N O L Ó G I E

Kompenzácia pružných deformácií nosného systému obrábacích strojov TEXT: Ing. Jozef Svetlík, PhD., Dr.h.c. Ing. Michal Varchola, PhD., KVTaR, SjF TU v Košiciach FOTO: archív redakcie Presnosti obrábacích strojov sa pri ich konštruovaní venuje veľa pozornosti. Veľmi často je cieľovou funkciou, pričom práve presnosti obrábacích strojov sú podriadené ich ostatné prevádzkové ukazovatele. Okrem iných faktorov na presnosť obrábacích strojov do značnej miery vplývajú aj pružné deformácie prvkov nosného systému, ktoré vznikajú pôsobením vonkajších síl, váhy pohyblivých výkonných orgánov a upínacích síl. T ieto deformácie sa menia od nie- koľko málo μm do tisícin μm. Článok sa zaoberá možnosťami zníženia pružných deformácií a ich negatívnym pôsobením na presnosť obrába- cích strojov. Pružné deformácie prvkov nosného systému  obrábacích strojov Deformácie prvkov nosného systému sú pre- dovšetkým dané ich tuhosťou, čo je pri na- vrhovaní obrábacích strojov, teda ich nosné- ho systému, veľmi dôležité. Obrábacie stroje, hlavne presné a  aj veľké stroje, treba navr- hovať masívnejšie (na zabezpečenie vyso- kej tuhosti) ako iné stroje s tým istým pra- covným zaťažením. Napríklad, deformácie jednotlivých prvkov nosného systému jed- nostojanového sústruhu (obr.  1) s  prieme- rom upínacej dosky 10 m a pri maximálnom priemere sústruženia 22 m sú nasledujúce: ► deformácia stojanu δ1 = 1,25 mm ► deformácia konzoly δ2 = 1 mm ► deformácia upínacej dosky (pri zaťažení 300 t) δ3 = 0,05 mm ► deformácia lôžka δ4 závisí od tuhosti stavebného základu Compensation elastic deformation carrier system of machines In manufacturing technology, there are many current and innovative solutions in flexible compensation deformation carrier system for machine tools. Among the most commonly used methods include the proper choice of the profile (cross section-shaped) elements of delivery systems, suitable ribs and materials. Sophisticated way is to create a line of deflection, which is in the opposite direction as the load and also lighten the weight of the machine of their executive bodies. When choosing a flexible distortion compensation technology carrier system should be appropriate to consider the right choice of technology instead of the positive results occurred deterioration of other important parameters, or too noncreasing price of technical innovation. r e s u m é dopĺňajúcich konštrukčných a technologic- kých zásahov nemožno dosiahnuť. Zvýšenie presnosti obrábacích strojov kom- penzáciou pružných deformácií Zvýšenie tuhosti prvkov nosného systému obrábacích strojov je najbežnejším spôso- bom zvýšenia tuhosti. Správnou voľbou pro- filu (prierezu) prvkov nosných systémov, vhodného rebrovania a  použitými mate- riálmi vieme dosiahnuť aj zvýšenie presnosti. Pri voľbe profilu prvkov nosného systému má zvýšenie tuhosti uzavretých profilov väč- ší vplyv na ich vonkajší rozmer ako hrúb- ka steny (optimálny je tenkostenný kruho- vý profil). Pri zaťažení krútiacim momentom netreba používať otvorené profily (používa- jú sa len pri zaťažení na ohyb). Z  dôvodu zachovania tvaru profilu prv- kov nosného systému sa používa rebrova- nie. Treba mať na zreteli, že zvýšením poč- tu rebier hmotnosť nosných prvkov rastie rýchlejšie ako ich tuhosť. Preto nie je žiadu- ce značné rebrovanie (výnimkou sú otvore- né profily, ako aj miesta pôsobenia síl). Veľmi často sa z  technologického i  kon- štrukčného hľadiska v nosných prvkoch (naj- mä skriňového tvaru) navrhujú otvory, ktoré môžu podstatne znížiť ich tuhosť pri zaťa- žení krútiacim momentom. Pri zaťažení na ohyb treba: ► umiestniť otvory čo najbližšie k neu- trálnemu prierezu a podľa možnosti neumiestňovať otvory na jednotlivých stenách profilu v jednom priereze, ► rozmer otvorov nevoliť väčší ako polovi- ca prierezu profilu (otvory rovnajúce sa 0,2 – 0,3 hodnoty prierezu profilu majú malý vplyv na tuhosť nosného prvku), ► okolo otvorov navrhnúť náliatky (vý- stupky), resp. upevniť veká. Okrem bežných materiálov používaných na prvky nosného systému obrábacích stro- jov sa používajú aj netradičné materiály, ako polymérbetón, keramika či kompozitné ma- teriály, ktoré ovplyvňujú tuhosť nosného sys- tému a teda aj presnosť strojov. Vytvorenie priehybu vedenia v opačnom  smere ako pri zaťažení  Deformáciu priečnika portálových obrába- cích strojov v opačnom smere ako jeho de- formácia pri zaťažení možno dosiahnuť, na- príklad pomocou nosníka 1, upevneného k priečniku v miestach jeho upevnenia k sto- janom 3 a 4 (obr. 2). Skrutkami 2 sa prieč- nik ohne, resp. skrúti v opačnom smere ako je jeho deformácia pri pracovnom zaťažení. Obr. 1 Schéma deformácie obrábacieho stroja konzolového typu Je zrejmé, že dovolenú odchýlku od rovno- bežnosti pohybu suportu (0,06  mm) bez Obr. 2a Schéma kompenzácie pružných deformácií www.engineering.sk \ 12/2011 13 S T R O J E   a   T E C H N O L Ó G I E

Nevýhodou daného riešenia je zväčšenie hmotnosti priečnika. Podobne priehyb priečnika možno dosiahnuť jeho ohrevom v zod- povedajúcich bodoch na teplotu 120 – 200 o C. Obr. 2b Schéma kompenzácie pružných deformácií Obr. 3 Schéma odľahčenia obrábacieho stroja konzolového typu o hmotnosť suportu Odľahčenie obrábacích strojov od hmotnosti ich výkonných  orgánov  Na obr. 3 je znázornená schéma odľahčenia obrábacieho stroja kon- zolového typu o hmotnosť jeho časti (suportu a konzoly) prostred- níctvom zmeny napínania lana 3 (mechanický systém) dodávaním tlakovej kvapaliny do hydromotora 4. Tlak kvapaliny sa reguluje ria- diacim systémom v závislosti od polohy suportu 1 na konzole 2 (in- formačný systém). Okrem uvedených riešení kompenzácie pružných deformácii konštrukčného charakteru je rad ďalších možností ako tie- to kompenzácie dosiahnuť, pričom je veľmi dôležité zvoliť racionálnu schému zaťaženia. Napríklad zaťaženie nosných prvkov pri pohybe výkonných orgánov po klznom, resp. hydrostatickom vedení, je rov- nomernejšie ako po guličkovom vedení. Pri uložení na upínaciu do- sku 2 veľkých polovýrobkov 1, prevyšujúcich jej priemer, vyvoláva de- formáciu, obr. 4a. Obr. 4b Uloženie polovýrobku na upínaciu dosku Pre kompenzáciu deformácie upínacej dosky 2 (obr. 4b) sa polovýro- bok 1 uloží na konzolách 3 upnutých na súčiastke 4. Pri takomto za- ťažení nenastáva deformácia upínacej dosky. Tento článok je príspevkom k riešeniu grantového projektu VEGA: 1/0478/10 „Výskum zvyšovania presnosti obrábacích strojov s využi- tím numerických simulácií dynamiky procesu obrábania“. Literatúra:  Čerpakov, B.I. A  kol.: Rasčot i  konstruirovanija mašin, Tom IV-7. Moskva, Mašinostrojenije 2002, ISBN 5-217-01949-2 Demeč. P.: Výrobná technika, 1. vyd. Košice, SjF TU, 2005. 250 s. ISBN 80-8073-426-7 Demeč, P., Varchola, M., Svetlík, J.: Useing of mechatronics systems in designing of manufacturing machines, 1 elektronický optický disk (CD-ROM). In: Metalurgija. Vol. 49, no. 2 (2010), p. 604-608. ISSN 0543-5846 Hubka,V.: Theorie Technischer Systeme. Berlin: Springer-Verlag, 1984 Obr. 4a Uloženie polovýrobku na upínaciu dosku 12/2011 \ www.strojarstvo.sk14 S T R O J E   a   T E C H N O L Ó G I E

Podpora inovácií v automobilovom priemysle TEXT: Ing. Zdenka Gyurák Babeľová, PhD., Ústav priemyselného inžinierstva, manažmentu a kvality, MTF STU, Trnava, FOTO: archív redakcie Automobilový priemysel je odvetvím priemyslu, ktoré sa neustále rozvíja. Tým, že patrí k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim sektorom, kladie požiadavky na mnoho ďalších odvetví. Rastúce požiadavky automobilového priemyslu tak zvyšujú potrebu hľadania nových možností spolupráce. Rozvoj automobilového priemyslu vyžaduje i neustály rozvoj a zvyšovanie inovačných kapacít. Požiadavky na automobilový priemysel Rastúce požiadavky na automobilky sa vy- značujú interdisciplinárnosťou. Spadajú do oblasti technológií, výkonu, bezpečnosti, en- vironmentalistiky a mnohých ďalších. Trvalý tlak zo strany zákazníkov i konkurencie vyža- duje zavádzanie nových technológií, funkcií a ďalších inovácií. Tieto požiadavky sa však netýkajú len samotných výrobcov automo- bilov, ale aj ich dodávateľov. Výrobcovia totiž využívajú dodávateľov nie len na zabezpeče- nie požadovaných dielov, ale aj na ich vývoj. Dodávateľ pritom musí splniť požiadavky na určené parametre a dizajn. Výrobca automo- bilov sa tak môže okrem vlastnej vývojovej základne spoľahnúť i na vývojové pracovis- ká svojich dodávateľov. Zabezpečenie také- hoto vývoja kladie mnohé požiadavky, ktoré sa ťažko plnia samostatne. Preto je pre zain- teresovaných vhodné vytvárať siete. Narastá tak význam projektov, ktoré umožňujú vy- tváranie sietí a klastrov umožňujúcich trans- fer vedomostí medzi jednotlivými subjektmi. Projekt AUTOCLUSTERS Projekt AUTOCLUSTERS „Medzinárodná sieť vzdelávacích a výskumných inštitúcií so subdodávateľmi a inými organizáciami aktív- nymi v  automobilovom priemysle“ štarto- val v roku 2009 a jeho riešenie bude trvať do roku 2012. Do projektu sa zapojilo 11 partnerov z devia- tich krajín juhovýchodnej Európy. Projekt by mal zabezpečiť transfer inovácií a vedomos- tí v rámci networkingu medzi jednotlivými partnerskými regiónmi. Prispieva k zbližova- niu univerzít, výskumných ústavov a  inšti- túcií, malých a stredných podnikov, podpo- ruje možnosti európskej pätnástky, nových členských štátov i kandidátskych krajín, aby pripravili a vytvorili prvú automobilovú sieť v juhovýchodnej Európe. Iniciátorom a  hlavným partnerom pro- jektu je Automobilový klaster – západné Slovensko. Ďalšími projektovými partner- mi sú spoločnosti pôsobiace v  Maďarsku, Bulharsku, Taliansku, Rumunsku, Srbsku, Slovinsku aj na Slovensku. Jedným z  pro- jektových partnerov je i  Slovenská tech- nická univerzita v  Bratislave, zastúpe- ná Materiálovotechnologickou fakultou v Trnave, konkrétne Ústavom priemyselného inžinierstva, manažmentu a kvality. Očakávané prínosy projektu Cieľom projektu je rozvinúť spoluprácu me- dzi existujúcimi malými a  strednými pod- nikmi a  výskumnými ústavmi a  univerzi- tami v  oblasti automobilového priemyslu. Dôvodom je realizácia druhej úrovne klastro- vých aktivít s cieľom zvýšiť inovačné kapaci- ty, efektivitu transferu technológií – zlepšiť inovačný cyklus v automobilovom priemysle a prostredníctvom projektu jasne adresovať globálne ciele – uľahčenie inovácií, znalost- ná ekonomika a informačná spoločnosť. Do úvahy treba brať i príspevok k zatraktívneniu regiónu. Prizvanie partnerov z európskej pät- nástky, nových členských štátov a kandidát- skych krajín spolu s navrhnutými aktivitami, www.engineering.sk \ 12/2011 15 A U T O M O B I L O V Ý   P R I E M Y S E L

Promotion of Innovations in Automotive Industry The project AUTOCLUSTERS „International Network of Educational and Research Institutions Jointed with Suppliers and other Organisations that are Active in Automotive Industry” started in the year 2009 and its solution will last up to the year 2012. There are involved 11 partners from 9 Southeast European countries into this project. The project has to ensure a transfer of innovations and knowledge in the framework of the networking among the individual partner regions. It integrates universities, research institutions, small and medium enterprises, as well as it is supporting possibilities of the “old” European countries, the new member countries and the candidate countries in order to establish the first automotive network in the Southeast Europe. r e s u m é vrátane intenzívnej spolupráce a  výmeny skúseností, povedie k  zmenšeniu rozdielov medzi spolupracujúcimi regiónmi a význam- ne prispeje k politike stmelenia Európy. Čiastkové výstupy projektu Jedným z hlavných cieľov projektu je vytvo- riť Databázu popisujúcu potenciál inovač- ných kapacít v  juhovýchodnej Európe do- stupnú ako webová aplikácia. Databáza je vytvorená na základe realizovanej štúdie hlav- ných inovačných trendov a výziev a možností spolupráce s výskumom a vývojom pre auto- mobilový priemysel. Pozostáva z kapacít, zao- berajúcich sa výskumom a vývojom zamera- ných na automobilový priemysel v krajinách a regiónoch partnerov projektu a je dostup- ná na www.autoclusters.eu. S  cieľom napl- niť tento cieľ bolo identifikovaných viac ako 200 výskumno-vývojových kapacít, čo pred- stavuje značný potenciál pre budovanie no- vej dimenzie spolupráce a popularizácie vedy a  výskumu. Štúdia Inovačné trendy a  výzvy a možnosti spolupráce s výskumom a vývo- jom v automobilovom priemysle tak predsta- vuje jeden z hlavných výstupov projektu. Štúdia je rozdelená do troch hlavných  kapitol.  Prvá kapitola obsahuje analýzu základných svetových automobilových trendov a orien- tácie výskumu a  vývoja v  automobilovom priemysle. Druhá kapitola je zameraná na zá- kladné charakteristiky automobilového prie- myslu v juhovýchodnej Európe. Tretia a teda posledná kapitola je zameraná na stanove- nie odporúčaní pre automobilový priemysel v SEE, témy edukačných seminárov a prezen- tácií v rámci projektu a ostatných výsledkov analýzy automobilového priemyslu. Na základe analýzy údajov získaných prostredníctvom mapovania údajov a  identifikácie kapacít výskumu a  vývoja v  juhovýchodnej Európe možno za hlavné trendy v súčasnej situácii v automobilovom priemysle považovať: ► redukciu nákladov, ► akceleráciu inovačných cyklov, ► vývoj nových technológií a produktov, ► budovanie klastrov a sietí zameraných na spoluprácu, ► energetiku a životné prostredie. V  rámci realizovanej analýzy bolo celko- vo identifikovaných 212 kapacít výskumu a vývoja. Najviac ich bolo identifikovaných v Slovinsku, za ktorým nasledujú Slovensko, Chorvátsko a Maďarsko. Na základe výsled- kov analýzy trendov v automobilovom prie- mysle a mapovania údajov boli identifikova- né kapacity výskumu a vývoja rozdelené do ôsmich základných kategórií: ► vedecký a technologický park, ► univerzitné centrum, ► centrum excelentnosti, ► centrum technologického rozvoja, ► výskumné centrum/inštitúcia, ► centrum inžinierskych služieb, ► testovacie centrum, ► inovačné centrum. Z uvedených typov centier bolo v krajinách juhovýchodnej Európy identifikovaných naj- viac centier pre technologický rozvoj, nasle- dovali univerzitné centrá, výskumné centrá a inštitúcie, centrá inžinierskych služieb, cen- trá excelentnosti, inovačné centrá, testovacie centrá a vedecké a technologické parky, ako možno vidieť na obr. 1. Z analýzy zamerania týchto centier na sek- tor hospodárstva vyplynulo, že v súčasnos- ti prevažuje zameranie na elektrotechnický a  elektronické priemysel, výskum mate- riálov, strojárenstvo a  výrobné technoló- gie, návrh a vývoj vozidiel a výrobu proto- typov. Naopak, absentuje zameranie na environmentálne a  zelené technológie, in- formačné a  komunikačné technológie, au- tomobilové inteligentné systémy a softvéry, ako aj na bezpečnostné systémy. Budovanie centier excelentnosti  S rastom požiadaviek na inovácie stúpa i po- treba budovať, najmä v jednotlivých regió- noch Slovenska, high-tech centrá zamera- né na vývoj a výrobu súčiastok, prototypov, simulácie a  realizáciu testov, ktoré by vyu- žili výskumný potenciál univerzít na rieše- nie aktuálnych potrieb hospodárskej praxe. Budovanie týchto centier by umožnilo vý- razne zvýšiť úroveň inovácií v spoločnosti. Takýmito centrami sú napríklad centrá ex- celentnosti, ktoré predstavujú organizácie zamerané na výskum a  vývoj zahrnuté do medzinárodnej vedeckej a  technologickej spolupráce, ktorá prináša pridanú hodno- tu v rámci európskeho výskumného priesto- ru. Výsledky centier excelentnosti v  oblas- ti výskumu a  vývoja sú určené na využitie v hospodárskom a spoločenskom prostredí Slovenska. Dosiahnuté výsledky sú premiet- nutané aj do odbornej prípravy nových vý- skumných pracovníkov. [2] Na Slovensku sa prvé centrá excelentnosti začali budovať v roku 2009. Mali by zohrá- vať úlohu excelentných pracovísk a dosiah- nuť európsku a svetovú úroveň. Materiálovo- technologiská fakulta Slovenskej technickej univerzity v  Bratislave so sídlom v  Trnave reagovala na výzvu vybudovať centrá exce- lentnosti. Úspešne sa uchádzala o dva pro- jekty a v roku 2009 začala s výstavbou jed- ného centra v oblasti výrobných technológií a jedného centra v oblasti výskumu materi- álov. Obr. 1 Kapacity výskumu a vývoja v krajinách a regiónoch partnerov projektu [1] 12/2011 \ www.strojarstvo.sk16 A U T O M O B I L O V Ý   P R I E M Y S E L

Týmito centrami sú:  • Centrum excelentnosti 5-osového obrába- nia, ktoré sa zameria na výrobu tvarovo zloži- tých plôch 5-osovými technológiami (frézo- vanie, sústruženie, ultrazvukové obrábanie). Centrum bude mať na Slovensku ojedine- lé vybavenie najmodernejšími HSC, multia- xis a  multienergetickými technológiami. Päť-osové CNC frézovacie centrum umožní výskum v oblastiach návrhu a výroby kom- plikovanejších voľných tvarových plôch, CNC sústruh s protivretenom rozšíri výskum o oblasť tzv. komplexných tvarovo zložitých plôch a CNC ultrasonic obrábací stroj umož- ní realizáciu výskumu v oblasti ťažkoobrobi- teľných a tvarovo zložitých plôch. • Centrum pre vývoj a  aplikáciu progre- sívnych diagnostických metód v  proce- soch spracovania kovových a  nekovových materiálov je zamerané na analytické me- tódy, využívajúce najnovšie poznatky z  in- terakcie elektrónového a laserového zväzku s  hmotou a  špičkových detekčných systé- mov s vysokou citlivosťou, moderných me- chanických postupov a  sledovania elektric- kých a neelektrických veličín. Zameriava sa na hodnotenie špecifických vlastností pre- važne progresívnych kovových a  nekovo- vých materiálov. Centrum prispeje ku skva- litneniu výskumnej infraštruktúry nielen v trnavskom regióne, ale aj ku skvalitneniu vzdelávacieho procesu a popularizácii vedy a techniky medzi laickou verejnosťou. Tieto centrá majú predpoklady stať sa lídra- mi v oblasti vývoja nových technológií a ma- teriálov využitím potenciálu kvalitných vý- skumníkov a  vytváraním podmienok pre rozvoj nových poznatkov v  predmetných oblastiach. Schopnosti slovenských vý- skumníkov nepotvrdzujú len uvedené prí- klady budovania centier excelentosti, ale i rozhodnutie niektorých zahraničných spo- ločností budovať svoje výskumné a  vývo- jové centrá na Slovensku. Svoje centrá ex- celentnosti chcú na Slovensku vybudovať také renomované spoločnosti, ako naprí- klad Johnson Controls, ON Semiconductor, Leoni, BSH, Wabash Technologies, Thermosolar, Sauer Danfoss, Ness, Hanil E-Hwa Automotive, Siemens a  Alcatel Lucent. Záver S  rozvojom automobilového priemyslu rastie potreba vzájomnej spolupráce me- dzi subjektmi pôsobiacimi v  automobi- lovom priemysle i  subjektmi ovplyvnený- mi týmto rozvojom. Prezentovaný projekt AUTOCLUSTERS  je zameraný na rozvíja- nie spolupráce medzi existujúcimi malými a strednými podnikmi a výskumnými ústav- mi a univerzitami v oblasti automobilového priemyslu a na zvyšovanie inovačných ka- pacít. Analýza realizovaná v rámci projektu ukázala význam a potrebu zvyšovania spo- lupráce a inovačných kapacít v oblasti vý- skumu a vývoja. Významné úlohy budúcich aktivít výskumu a vývoja v juhovýchodnej Európe by mali spočívať najmä v  kombi- nácii a  kooperácii medzi jednotlivými vý- skumnými a vývojovými centrami či inšti- túciami. Článok je výstupom z  projektu „Projekt AUTOCLUSTERS  – Medzinárodná sieť vzde- lávacích a  výskumných inštitúcií so subdo- dávateľmi a  inými organizáciami aktívnymi v automobilovom priemysle“, ktorý je podpo- rovaný z fondu EÚ, SEE Program. Literatúra: [1] Innovation trends and challenges and cooperation possibilities with R&D in automotive industry, http://www.autoclusters.eu/images/ stories/Download/rd %20study.pdf (cit. 2.7.2010) [2] http://www.asfeu.sk/slovnik/?id=9 (cit. 19.3.2010) [3] Gyurák – Babeľová Zdenka, Lenhardtová Zuzana, Cagáňová Dagmar, Weidlichová – Luptáková Stanislava: Importance of projects in automotive industry. In: Vedecké práce MtF STU v Bratislave so sídlom v Trnave. Research papers Faculty of Materials Science and Technology Slovak University of Technology in Trnava, ISSN 1336 – 1589, Vol. 18, č. 28 (2010), s. 89 – 94 [4] Lenhardtová Zuzana, Gyurák – Babeľová Zdenka, Cagáňová Dagmar, Sobrino Daynier, Rolando Delgado: From the challenges in automotive industry to centres of excellence. In: Materials Science and Technology [online], ISSN 1335 – 9053, roč. 10, č. 2 (2010), s. 50 – 55 [6] Study of European Union Policies and Business Strategies on the Development of the Automotive Industry in South East Europe, http://www.autoclusters.eu/images/stories/Download/study %20on %20eu %20polices.pdf (cit. 12. 9. 2011) www.engineering.sk \ 12/2011 17 A U T O M O B I L O V Ý   P R I E M Y S E L

Empirical approach to model constucting Presented contribution aims to familiarize the reader with the problems of modeling based on linearization of nonlinear models. In order to obtain information on sources of variability of the empirical model is necessary to analyze why the variance may serve ANOVA described in the end post. r e s u m é Empirický prístup k zostrojeniu modelu TEXT: Doc. Ing. Peter Trebuňa, PhD., Ing. Miriam Pekarčíková, PhD. FOTO: archív redakcie Príspevok si kladie za cieľ oboznámiť čitateľa s problematikou tvorby modelov na báze linearizácie nelineárneho modelu. Na to, aby sme získali informácie o zdrojoch variability empirického modelu, je potrebné analyzovať rozptyl, na čo môže poslúžiť ANOVA opísaná v závere príspevku. E mpirický prístup k zostrojeniu mo- delu je nevyhnutný vtedy, ak už poznáme dominantné premenné ovplyvňujúce proces, ale nepozná- me model procesu. Nájdenie empirického modelu predpokladá: ► výber vhodného modelu, ► vykonanie experimentu na získanie potrebných údajov a informácií, ► aproximácia modelu, t. j. vyčíslenie koefi- cientov modelu, ► overenie výsledku. Linearizácia nelineárneho modelu Model môže byť lineárny alebo nelineár- ny vzhľadom ku koeficientom modelu. Všeobecný tvar lineárneho modelu s nezá- vislou premennou je: čo sa využíva na nájdenie vhodného tvaru regresnej funkcie. Predpokladajme, že v modeli 0 1xη b b= + : ► pre každú pevnú hodnotu xi majú hodnoty yi normálne rozdelenie (pozri obr. 1), ► každé z týchto rozdelení má tiež rozptyl 2 σ , tzn. ( ) 2 i iD y x σ= , ► priemerné hodnoty týchto rozdelení spĺňajú vzťah ( ) 0 1 1i i iE y x xη b b= = + , ► rôzne merané veličiny yi sú na sebe nezávislé. Obr. 1: Konštantný rozptyl meraných veličín Model možno zapísať v tvare: 0 1i i iy x eb b= + + kde ei je tzv. náhodná chyba, pri ktorej platí: pre i j≠ . Koeficienty 0 1,b b nepoznáme ale môžeme ich odhadnúť metódou naj- menších štvorcov, teda z podmienky mini- malizácie výrazu: ( ) ( ) 2 2 0 1 1 1 n n i i i i i i i i Q y p p y xη b b = = = − = − −∑ ∑ kde pi je počet opakovaných meraní na úrovni xi a n je celkový počet úrovní meraní. Celkový počet meraní je však 1 n i i p = ∑ Odhady všetkých veličín budeme označovať strieškou, tzn. b0 = b0 , b1 = b1 Na nasledujúcom obr. 2 sú pre lepšiu pred- stavu znázornené dve priamky, a to graf mo- delu ( )0 1xη b b= + a graf toho, čo skutočne vypočítame  ( )0 1y b b x= + . Navyše sú tam tieto body: ,i ijx y   – jedno z meraní na úrovni xij ,1 ij p≤ ≤ ,i ix y    – priemerná hodnota y na úrovni xi ,i ix y    – odhad hodnoty yi na úrovni xi [ ],i ix η – stredná hodnota hodnoty yi pre x = xi . Lineárny model 0 1xη b b= + sa väčšinou za- pisuje v tvare ( )0 1 x xη b b= + − , nakoľko od- hady b0 , b1 koeficientov 0 1,b b možno získať bez nutnosti riešenia sústavy rovníc. Aby vý- raz Q mal minimálnu hodnotu, musí platiť 0 0 Q b ∂ = ∂ , 1 0 Q b ∂ = ∂ , teda ( )0 1 1 2 0 n i i i i p y x xb b =  − − − − =  ∑ ( ) ( )0 1 1 2 0 n i i i i i p y x x x xb b =  − − − − − =  ∑ Obr. 2: Graf modelov dvoch priamok 0 0 1 1. ( ) . ( ) .... . ( )n nf x f x f xη b b b= + + + kde sú koeficienty modelu a sú známe funkcie, pričom i = 1, 2,..., n. Linearizáciou modelu rozumieme postup, ktorým sa nelineárny model matematickými úpravami pretransformuje na lineárny model. Linearizovaný model nie je ekvivalentný s  pôvodným nelineárnym modelom, ak sa transformuje nelineárnou transformáciou závisle premennej. Ak údaje po- pisujú proces, potom môžeme určiť tvar zá- vislosti , pre ktorý táto závislosť nie je závislosťou funkčnou (ako v matema- tike) s pravdepodobnosťou p = 1, ale funk- ciou voľnejšou, kde 0 < p < 1. Neexistuje univerzálny spôsob nájdenia vhodného typu regresnej funkcie, ale vo väč- šine prípadov sa využívajú: ► skúsenosti a znalosti skúmaného pro- cesu, ► vynesenie bodov do grafov a výber podľa katalógu kriviek, ► iné pomocné kritériá. Lineárny model tvaru sa vyznačuje tým, že derivácia je konštantná, 1b ( )if x ( , )i ix y ( )y f x= 0 1.xη b b= + d dx η ˇ ˇ ˇ iy iy ( ) ( ) ( ) ( )2 2 0, , 0i i i i jE e D e E e E e eσ= = = = 12/2011 \ www.strojarstvo.sk18 S T R O J E   a   T E C H N O L Ó G I E

Ak zameníme koeficientom 0 1,b b ich odhady, potom po úprave dostaneme tzv. normálne rovnice (sú vynechané sčítacie indexy pre i=1 až n): ( )0 1i i i i ip y b p b p x x= + −∑ ∑ ∑ ( ) ( ) ( ) 2 0 1i i i i i i ip y x x b p x x b p x x− = − + −∑ ∑ ∑ Keďže pre i i i i i p x x p = ∑ ∑ , je ( ) 1 0i i i i i i i i i i i i i i p xi x p x x p p x p x p p x p x p − = − = − = − =∑ ∑ ∑ ∑ ∑ ∑ ∑ ∑ ∑ z normálnych rovníc je možné priamo vypočítať: � 1 0 0 1 n i i i n i i p y b y p b = = = = = ∑ ∑ � ( ) ( ) 1 1 1 2 1 n i i i n i i i p x x b p x x b π = = − = = − ∑ ∑ Analýza rozptylu Analýza rozptylu, označovaná aj ako ANOVA (Analysis of variance), sa vo všeobecnosti používa buď ako samostatná technika alebo ako po- stup, umožňujúci analýzu zdrojov variability v lineárnych statických modeloch. Pri analýze rozptylu postupujeme tak, že celkovú variabilitu vý- sledkov pokusov rozdelíme na samostatné zložky, ktoré prislúchajú skúmaným činiteľom. Všeobecne rozdeľujeme príčiny variability na dve skupiny: ► na príčiny, ktoré pôsobia systematicky, t. j. zmeny príčiny podmieňujú relatívne pravidelné zmeny hodnôt skúmaného činiteľa (znaku). Nazývame ich faktory variability; ► na príčiny, ktoré vyvolávajú zmeny skúmaného znaku nepravidelne, náhodne. Nazývame ich náhodné vplyvy. Súčet štvorcov na ľavej strane (tzv. úplný súčet štvorcov) udáva mieru rozdielov medzi experimentálnymi hodnotami a strednými hodnotami premennej y pre dané hodnoty xi . Prvý člen sprava je súčet štvorcov odchýlok vo vnútri jednotlivých úrovní x = xi (tzv. súčet štvorcov chýb). Druhý člen predstavuje súčet štvorcov odchýlok od empirickej krivky (reziduálny súčet štvorcov). Tretí, resp. štvrtý člen, je súčet štvorcov od- chýlok b0 od 0b , resp. b1 od 1b . Záver Súčet štvorcov chýb sa dá interpretovať ako miera experimentálnych chýb, ktorých sme sa dopustili postupne pri jednotlivých meraniach na úrovni xi . Reziduálny súčet štvorcov je mierou efektívnosti (adekvátnosti) lineárneho modelu pre aproximáciu nameraných hodnôt. Príspevok bol pripravený v rámci riešenia grantového projektu VEGA č. 1/0102/11 Metódy a techniky experimentálneho modelovania vnútropodnikových vý- robných a nevýrobných procesov. www.engineering.sk \ 12/2011 19 S T R O J E   a   T E C H N O L Ó G I E

BURZA Kontakt: martin.plsko@sopk.sk Členovia SOPK: kontakty zadarmo Nečlenovia: 8,30 eur / adresa + 20 % DPH december – prosinec 2011, číslo 12 cena 3 € / 90 Kč Zaregistrované MK SR, EV 3440/09 ISSN 1335 – 2938, tematická skupina: A/7 Vydáva: Moyzesova 35, 010 01 Žilina IČO: 36380849, IČ pre DPH: SK2020102568 RIADITEľKA: Ing. Antónia Franeková, e-mail: franekova@mediast.sk, tel.: +421/41/507 93 39 ŠÉFREDAKTOR: Mgr. Ján Minár, e-mail: minar@mediast.sk, redakcia@mediast.sk tel.: +421/41/507 93 35, mobil: 0905 749 092 REDAKCIA: Mgr. Michal Múdrý, e-mail: mudry@mediast.sk; tel.: +421/41/507 93 31 Mgr. Branislav Koscelník, e-mail: redakcia@mediast.sk Ing. Eleonóra Bujačková, e-mail: redakcia@mediast.sk doc. Ing. Alena Pauliková, PhD., alena.paulikova@tuke.sk tel.: +421/55/602 27 12 REDAKčNÁ RADA: prof. Andrej Abramov, Dr.Sc, dr.h.c. Prof. Ing. Miroslav Badida, PhD., Doc. Ing. Pavol Božek, CSc., doc. Ing. Sergej Hloch, PhD., prof. Alexander Ivanovich Korshunov, DrSc., prof. Ing. Ján Košturiak, PhD., doc. Ing. Marián Králik, CSc, doc. Ing. Ján Lešinský, CSc, prof. Ing. Kamil Ružička, CSc, Ing. Štefan Svetský, PhD. doc. Ing. Peter Trebuňa, PhD., prof. Ing. Ladislav Várkoly, PhD. INZERTNÉ ODDElENIE: Ľudmila Podhorcová – podhorcova@mediast.sk, 0903 50 90 91 Ing. Pavol Jurošek – jurosek@mediast.sk, 0903 50 90 93 Roman Školník – skolnik@mediast.sk, 0902 550 540 Ing. Slávka Babiaková – babiakova@mediast.sk, 0903 027 227 Ing. Iveta Kanisová – kanisova@mediast.sk, 0902 500 864 Žilina: Moyzesova 35, 010 01 Žilina tel.: +421/41/564 03 70, fax: +421/41/564 03 71 Banská Bystrica: Kapitulská 13, 974 01 Banská Bystrica tel./fax: +421/48/415 25 77 GRAFICKÁ ÚPRAVA: Štúdio MEDIA/ST, Ing. Ján Jančo, tel.: +421/41/507 93 27 ROZŠIRUjE: MEDIAPRINT-KAPA PRESSEGROSSO, a. s., Bratislava a súkromní predajcovia PREDPlATNÉ: Celoročné: 29,90 € prijíma redakcia tel.: +421/41/564 03 70, e-mail: sekretariat@mediast.sk Nevyžiadané rukopisy a materiály redakcia nevracia a nehonoruje. Redakcia nezodpovedá za obsah a správnosť inzercie a komerčných prezentácií. Priestory pre obchodné zastúpenie  Spoločnosť A. A. Service, spol. s r. o., ponúka spoluprácu zá- ujemcovi o  obchodné zastúpenie v  SR. Máme k  dispozí- cii novopostavený polyfunkčný objekt v  priemyselnej časti Prievidze, vhodný ako distribučný sklad, prípadne na jedno- duchú montáž. Skladová plocha je cca 400 m2 , administratí- va asi 150 m2 . Možnosť kooperácie alebo prenájmu priestorov. UR113205 Štúdia uskutočniteľnosti Spracujeme štúdie uskutočniteľnosti podľa metodiky UNIDO a individuálnych potrieb. UR113206 Výhradný distribútor zn. Freeboard Medzinárodný výrobca prenosných prezentačných systémov FREEBOARD EUROPE, s. r. o., hľadá výhradného distribútora svojich produktov pre Slovenskú republiku. V súčasnej dobe máme zastúpenie v 12 krajinách Európy a po reorganizácii pôsobenia na Slovensku dávame k dispozícii prí- ležitosť získať obchodné zastúpenie pre SR. UR113184 Lisovacie stroje na priemyselný i domový odpad Česká firma GarFen.cz vám ponúka stacionárne i mobilné liso- vacie stroje na priemyselný i domový odpad. Kontakt: Zdeněk Horák, Žádovice. PO110002 Ponuka práce pre remeselníkov  Rakúsky pracovný portál ponúka prácu pre viaceré profesie: inštalatér, zvárač autogénom, maliar a  podlahár, pokrývač, klampiar… UR113168

Nová služba CzechTrade – Foresight TEXT/FOTO: Dana Messnerová CzechTrade, Česká agentura na podporu ochodu, uspořádala v rámci Mezinárodního strojírenského veletrhu seminář pod názvem Inovace, které mění svět techniky. Přednášky se zaměřily také na průmyslové vlastnictví a na to, jak rozeznat a využít budoucí nové trendy v různých odvětvích. „J de o  prezentaci naší nové služ- by s názvem Foresight. Problém české vědy a výzkumu je, že se investuje dost často do výzku- mu, jehož výstupy nemají uplatnění na trhu. Nutná je proto tzv. komercionalizace, tedy investice musejí směřovat pouze do tako- vého výzkumu, který má možnost uplatně- ní na současných i budoucích trzích. Slouží k identifikování nových změnových trendů ve světě. Projekt je založen na tom, že za- hraniční síť kanceláří CzechTrade sbírá tzv. měkké signály. Jedná se o projevy změn na- příklad technologií či chování trhů nebo spotřebitelů. Tyto signály se vyhodnocují a poté se určí možné budoucí trendy,“ řekl Mgr. Aleš Říháček, ředitel Business develop- ment CzechTrade. Výsledek je, že agentura může stanovit jaké by měly být v příštích de- seti až patnácti letech trendy ve stanovených oblastech. „Firmy, které mají oči a uši otevře- ny, tyto signály vnímají a připravují se na ně reagovat,“ doplnil. Tato služba CzechTrade spočívá v tom, že na základě nějakého zadání je schopna pro firmu připravit seznam hlav- ních trendů v požadované oblasti. Jako příklad Řiháček uvedl výstavbu parko- vacích garáží ve Finsku. Každá firma dosud uvažuje postavit co nejlevnější objekt s  co největším počtem parkovacích míst. Finové využili projekt Foresight své agentury a zača- li uvažovat ve zcela jiných intencích. Za prvé změnili design garáží, aby se tam lidé rádi vraceli. Dále použili měkké materiály, aby se při špatném parkování automobily neodře- ly, zavedli doprovodné služby – například za správné zaparkování dostává zákazník sle- vu. „Prostě tyto aspekty stavební firma nikdy nevnímala, neboť nebyly přímo z její bran- že. V současnosti už staví garáže v Austrálii, USA a pod., protože začali stavět s úplně ji- ným přístupem,“ dodal Říháček. Stakotra Manufacturing, s. r. o., ponúka voľné kapacity  na zváranie robotom. Maximálne rozmery zvarenca: 1 000 x 1 500 x 3 000 mm Maximálna hmotnosť zvarenca: 1 000 kg Daniel Mazanec d.mazanec@stakotra.sk +421 908 675 029 Vrbovská cesta 2617/102 921 01 Piešťany Slovenská republika M S V   B R N O  kontakty na strojárske firmy  trojjazyčné prevedenie  termíny odborných akcií  elektronická verzia (od nového roku) zabezpečte si náš kalendár na svoj stôl už dnes kalendar@mediast.sk www.strojarskykalendar.sk  kontakty na strojárske firmy  trojjazyčné prevedenie

• Aktuálne informácie zo strojárskeho diania • Elektronický časopis – informačný náskok • Katalóg strojárskych firiem • Foto a videoreportáže z veľtrhov, výstav, konferencií • Pozvánky, avíza • Newsletters • Recenzované odborné články • 30 000 návštev mesačne www.engineering.sk …od roku 1997 Trendové informácie v novom dizajne prvý strojársky server

Je to jednoduché so SOLID EDGE. Zásadné skracovanie doby návrhu výrobku je len jeden významný benefit, ktorý si uvedomujú všetci užívatelia Solid Edge so synchrónnou technológiou. Toto prevratné riešenie urýchľuje vykonanie konštrukčných zmien, pomáha konštruktérom oveľa lepšie využívať importované 2D a 3D modely z iných CAD systémov. A výsledok? Dramatické zvyšovanie produktivity a skracovanie spracovania konštrukčného riešenia. Pozrite sa ako to robia iní www.sova.sk/pribeh a čo je nové v Solid Edge ST4 www.sova.sk/solidedge/st4 alebo www.siemens.com/plm/st4. Answers for Industry. © 2011 Siemens Product Lifecycle Management Software Inc. All rights reserved. Siemens and the Siemens logo are registered trademarks of Siemens AG. All other logos, trademarks or service marks used herein are the property of their respective owners. Trojtýždňová práca konštruktéra… a za jeden deň?