ARS NOTARIA 02 2017
ARS NOTARIA 02 2017
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/1
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/2
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/>> obsah
ARS NOTARIA 2/2017
Ročník: 21. • Vyšlo: 30. 6. 2017
Vydáva: Notárska komora Slovenskej republiky
Krasovského 13, 851 01 Bratislava 5, IČO 30 811 236
tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 589
notarska.komora@notar.sk, www.notar.sk
Redakčná rada:
JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka)
JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD.
JUDr. Juraj Göbl
JUDr. Jozef Opatovský
JUDr. Katarína Valová, PhD.
Periodicita:
štyrikrát ročne
Predplatné:
daniela.durajova@notar.sk
Inzercia:
daniela.durajova@notar.sk
Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2
P. O. Box 61, 810 05 Bratislava, www.jaga.sk
Foto: Notárska komora SR, archív autorov, isifa/Shutterstock
Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN 1335-2229
11
4
18
26
Úvodník
Odborný článok
4 Exekučná notárska zápisnica v aplikačnej praxi
(a jej deformácie)
Tomáš Čentík
Judikát
11 Zmeškanie sudcovskej lehoty na podanie žaloby
o určenie absolútnej neplatnosti závetu
Zuzana Grófiková
Postrehy z praxe
13 Notárska zápisnica o obsahu webovej stránky ako
dôkazný prostriedok
Tomáš Gábriš, Katarína Valová
Rozhovor
18 Alexander Bröstl – Právnici sa vo svojom povolaní konečne
musia odraziť od svojej DNA. A DNA práva je spravodlivosť
Z diania v právnickej obci
22 Seminár k zákonu o registri partnerov verejného sektora
Katarína Valová
24 Novela exekučného poriadku s účinnosťou od 1. 4. 2017
Zuzana Jankovičová
25 Seminár:
Pozemkové spoločenstvá – dôležité otázky z praxe
Juraj Göbl
26 Medzinárodný seminár: Cezhraničné dedenie:
„Nariadenie EÚ o dedičstvách“ v právnej praxi
Dagmar Hupková
27 Medzinárodná konferencia
Právny pluralizmus a pojem práva
Katarína Valová
28 Recenzia – Uznesenie v systéme súdnych
rozhodnutí v civilnom procese
Peter Molnár
Aktuálne z NK SR
29 Informácie
29 Novinky z medzinárodnej oblasti
Ján Hamara
30 Anotácie
32 Prehľad právnickej literatúry
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/2 ars notaria 2/17
Úvodník
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
dňa 10. marca 2017 sa uskutočnilo prvé povolebné za-
sadnutie prezídia Notárskej komory Slovenskej republi-
ky (ďalej len „komora“). V úvode tohto zasadnutia došlo
k voľbe prezidenta a viceprezidenta komory. Za prezi-
denta komory bol zvolený JUDr. Miroslav Gregor, notár
so sídlom v Trnave, za viceprezidenta komory bola zvo-
lená JUDr. Daniela Šikutová, notárka so sídlom v Brati-
slave. Následne prišlo k rozdeleniu úloh a k špecifikácii
činnosti na jednotlivých úsekoch riadenia komory me-
dzi jednotlivých členov prezídia na obdobie rokov 2017
až 2020. Kompetencie prezidenta a viceprezidenta sú
vymedzené v zákone č. 323/1992 Zb. o notároch a notár-
skej činnosti (Notársky poriadok), ako aj v Organizačnom
poriadku komory.
Keďže legislatívu považuje prezídium komory za jednu
z veľmi dôležitých a strategických oblastí, ktorej cieľom
sú nové kompetencie pre notárov, legislatívnej činnosti
sa budú venovať dvaja členovia prezídia komory. JUDr.
Karol Kovács sa stal predsedom legislatívnej skupiny
a JUDr. Katarína Valová, PhD., sa bude venovať špeciali-
zácii na Obchodný register a rekodifikáciu Občianskeho
zákonníka, ako aj dohľadu nad časopisom ARS Notaria.
JUDr. Miroslav Pavlovič zastrešuje agendu vybavovania
sťažností. JUDr. Juraj Göbl je novým predsedom analy-
tickej skupiny a novým predsedom medzinárodnej sku-
piny sa stal JUDr. Ján Hamara ml. JUDr. Miroslav Duriš,
PhD., bol poverený zabezpečovať dohľad nad notárskou
činnosťou, dedičskú agendu a rozvrhy práce notárov pre
celé územie Slovenskej republiky. JUDr. Ludmila Joa-
nidisová sa bude venovať vzdelávaniu, výberovým kona-
niam, odborným notárskym skúškam, agende notár-
skych koncipientov a notárskych kandidátov. JUDr. Ivan
Lošonský, PhD., sa bude venovať ekonomickým záleži-
tostiam, výberovým konaniam, notárskym skúškam, ako
aj agende notárskych koncipientov a notárskych kandi-
dátov. Problematikou katastra nehnuteľností sa bude
zaoberať JUDr. Jarmila Kováčová. Hovorcami komory sa
stali JUDr. Ludmila Joanidisová a JUDr. Miroslav Pavlo-
vič. Milým poznaním je, že v súčasnom prezídiu komory
sú zastúpené všetky generácie notárov, ktoré sa navzá-
jom užitočne dopĺňajú.
S cieľom výkonu právomocí prezídia komory bola perso-
nálne obsadená legislatívna skupina, analytická skupi-
na a medzinárodná skupina. Keďže v predchádzajúcom
volebnom období sa pri legislatívnej skupine osvedčilo
pôsobenie riadnych členov a spolupracujúcich členov,
riadni a spolupracujúci členovia boli zvolení okrem le-
gislatívnej skupiny aj do analytickej skupiny a medziná-
rodnej skupiny. Obsadenie týchto pracovných skupín je
v súčasnosti z historického hľadiska najpočetnejšie prá-
ve z dôvodu rozsahu očakávaných úloh.
Slovenské notárstvo prechádza neľahkou úlohou zásad-
ných legislatívnych zmien. Prvú veľkú zmenu v notárskej
činnosti priniesla posledná rozsiahla novela Notárske-
ho poriadku (zákon č. 267/2015 Z. z.) Najzásadnejším
legislatívnym zásahom do každodennej činnosti notára
bolo nahradenie Občianskeho súdneho poriadku tro-
mi novými zákonmi účinnými od 1. 7. 2016, a to Civil-
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/3
ným sporovým poriadkom (zákon č. 160/2015 Z. z.), Ci-
vilným mimosporovým poriadkom (zákon č. 161/2015
Z. z.) a Správnym súdnym poriadkom (zákon č. 162/2015
Z. z.). Táto zmena zasiahla každého notára, pretože sa
podstatným spôsobom upravila činnosť súdneho ko-
misára. Okrem toho, že priniesla notárovi v dedičskom
konaní rozšírenie jeho kompetencií, v dedičskom kona-
ní nastala zmena aj v osvedčenom inštitúte – osvedčení
o dedičstve, ktoré bolo nahradené štandardným súdnym
uznesením, čo prinieslo notárovi značné administratívne
a časové zaťaženie. S potešením však môžem konštato-
vať, že notári túto zmenu zvládli aj zvládajú napriek zvý-
šenej náročnosti úspešne.
Ďalšiu výraznú zmenu priniesli a stále prinášajú nové
predpisy týkajúce sa informatizácie výkonu verejnej
moci. Ide najmä o Zákon o elektronickej podobe výkonu
pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplne-
ní niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), ako aj
nadväzujúce právne predpisy, ktoré v mnohom zasiah-
li do zaužívaných postupov pri výkone verejnej moci.
V mnohých ohľadoch sa notárovi môže zdať, že sa po-
stupne mení z právnika na informatika. Snívať o tom, že
v minulosti to všetko bolo podstatne jednoduchšie, nám
v našej ďalšej ceste veľmi nepomôže, treba ísť jednodu-
cho vpred a súčasným výzvam s rozvahou čeliť.
Pevne verím, že notári na Slovensku sa úspešne zhostia
všetkých noviniek, ktoré prináša súčasnosť a prinesie
budúcnosť, a zostanú v nastúpenom modernom trende
vývoja svojej činnosti, ktorá nemôže zaostávať za vývo-
jom spoločnosti.
Zároveň želám všetkým členom orgánov, komisií, pra-
covných skupín, ako aj redakčnej rade veľa síl, energie,
vytrvalosti, pokoja a tolerancie pri plnení ich neľahkých
úloh, ktoré nás v nasledujúcom období čakajú. Pri spo-
jení síl nás všetkých to s Božou pomocou, verím, spolu
úspešne zvládneme.
JUDr. Miroslav Gregor
prezident NK SR
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/Práve deformáciami exekučnej notárskej zápisnice
v súdnej praxi dochádza k výraznému zvýhodňovaniu
povinného na úkor oprávneného, čo je v rozpore s hlav-
ným cieľom exekučného konania a spôsobuje exekučnú
paralyzovateľnosť notárskych zápisníc ako exekučných
titulov. K tejto nefunkčnosti exekučných notárskych zá-
pisníc prispievajú všeobecné súdy konštatovaním o ne-
prípustnosti exekúcie vedenej na podklade notárskej
zápisnice, ktorá obsahuje ako právny záväzok zmluvu
o pôžičke uzavretú v ten istý deň, ako je spísaná notár-
ska zápisnica. V tomto článku bude poukázané na to, že
exekučné súdy svojou rozhodovacou činnosťou prekra-
čujú prieskumnú právomoc a neprípustným spôsobom
zasahujú do výsledku dohody veriteľa a dlžníka o exek-
vovateľnosti notárskej zápisnice.
Všeobecne k exekučnej notárskej zápisnici
a jej vykonateľnosti
Zmyslom exekučného konania je ochrana porušených
práv oprávneného, a to cestou štátnomocenského vynú
tenia povinností smerujúcich k uspokojeniu týchto práv.
Na to však, aby zásah do
subjektívnej sféry povinného
mohol byť v právnom štá-
te považovaný za legitímny,
musí existovať štátnou mo-
cou definovaný právny akt,
z ktorého vynútiteľná povin-
nosť vyplýva. Zákon preto
umožňuje vykonať civilnú
exekúciu výlučne na základe tzv. exekučného titulu.1
Základným predpokladom úspešného a zákonného ve-
denia exekúcie oprávneného voči povinnému je teda
existencia riadneho exekučného titulu.
Ustanovenie § 41 Exekučného poriadku2 vychádza z kon-
cepcie rozdelenia exekučných titulov do dvoch základ-
ných skupín, a to (i) súdne rozhodnutia a (ii) ostatné exe-
kučné tituly. Do skupiny ostatných exekučných titulov
patrí aj notárska zápisnica3, ktorá predstavuje špecifický
exekučný titul vykazujúci určité osobitosti v porovnaní
s ostatnými exekučnými titulmi. Zavedenie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu do právneho poriadku
Slovenskej republiky sa odôvodňovalo odbremenením
súdov, t. j. aby nemuselo zbytočne prebehnúť súdne ko-
nanie, ak povinná osoba vopred súhlasí s vykonateľnos-
ťou (obdoba uzavretia zmieru, respektíve rozsudku na
základe uznania nároku). V neskoršom období sa však
objavili hlasy, ktoré boli za zrušenie exekučnej notár-
skej zápisnice. Dôvodom bola skutočnosť, že notárske
zápisnice ako exekučný titul využívajú povinní často ako
prostriedok na tunelovanie spoločnosti a v notárskej zá-
pisnici uznajú pohľadávku, ktorá reálne neexistuje, res-
pektíve ktorej existencia je pochybná. Táto legislatívna
iniciatíva nebola úspešná a exekučná notárska zápisnica
si udržala svoje miesto medzi exekučnými titulmi.
Základnými a nevyhnutnými náležitosťami exekučnej
notárskej zápisnice sú v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2
písm. c) Exekučného poriadku právny záväzok, označenie
oprávnenej osoby a povinnej osoby, právny dôvod, pred-
met a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľ-
nosťou notárskej zápisnice,
respektíve súhlas s vykona-
teľnosťou právneho záväzku,
ktorý je predmetom notár-
skej zápisnice. Bez toho, aby
notárska zápisnica obsa-
hovala uvedené náležitosti,
nemôže nadobudnúť povahu
exekučného titulu.4
Z hľadiska členenia notárskych zápisníc je exekučná
notárska zápisnica tzv. solemnizačnou notárskou zá-
pisnicou v zmysle ustanovenia § 46 Notárskeho poriad-
ku5, t. j. notárskou zápisnicou obsahujúcou právny úkon,
ktorý formuluje notár takým spôsobom, aby jeho obsah
zodpovedal vôli účastníkov, ako aj právnym predpisom,
a neodporoval dobrým mravom. Táto notárska zápisni-
ca je zároveň verejnou listinou (§ 3 ods. 4 Notárskeho
poriadku), pri ktorej platí prezumpcia správnosti pod-
Exekučná notárska zápisnica
v aplikačnej praxi (a jej deformácie)
Základnou úlohou exekučného konania je zabezpečiť rozumné vyváženie práv oprávneného na
jednej strane a povinného na strane druhej a priznať im čo najvyššiu právnu ochranu, no stále je
potrebné pamätať na účel exekučného konania, ktorým je vymoženie pohľadávky oprávneného,
a to na úkor povinného.
1 ŠERFÖZÖ, M.: Exekučný poriadok. Komentár. Košice: ULPIANUS, 2015, publikované na www.ulpianus.sk.
2 Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 3. 2017
(od 1. 4. 2017 došlo k prečíslovaniu paragrafového znenia, t. j. exekučná notárska zápisnica je upravená v § 45 ods. 2 písm. c)).
3 Na účely tohto článku budeme používať pojem exekučná notárska zápisnica, ktorý vystihuje túto zápisnicu ako exekučný titul (tento pojem je bežne používaný aj v odbornej literatúre).
4 Bližšie k jednotlivým náležitostiam exekučnej notárskej zápisnice pozri KOVÁCS, K.: Notárska zápisnica ako exekučný titul. In: ARS NOTARIA, 1/1999, s. 20-22.
5 Zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok).
4 ars notaria 2/17
>> Odborný článok
>> Zavedenie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu do právneho poriadku Slovenskej
republiky sa odôvodňovalo odbremenením
súdov, t. j. aby nemuselo zbytočne
prebehnúť súdne konanie, ak povinná osoba
vopred súhlasí s vykonateľnosťou.
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/ľa § 205 Civilného sporového poriadku. Skutočnosť, že
notárska zápisnica je verejnou listinou, je významná
z hľadiska lepšej vymožiteľnosti práva účastníkov dané-
ho úkonu. Skutočnosti uvedené vo verejnej listine sa po-
važujú za dané, pokiaľ ich niekto nevyvráti, t. j. dôkazné
bremeno leží na tých, ktorí jej obsah rozporujú.6
Právny záväzok (či už jednostranný, alebo dvojstranný)
však nemusí byť ako taký v exekučnej notárskej zápisnici
obsiahnutý – podstatné je len to, aby bol tento záväzok
(záväzkovo-právny vzťah) v zápisnici špecifikovaný v roz-
sahu náležitostí podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného
poriadku (napríklad zmluva o pôžičke medzi subjektom A
ako veriteľom a subjektom B ako dlžníkom, plnenie vo
výške 10 000 eur, splatnosť 25. 9. 2017, súhlas subjek-
tu B s vykonateľnosťou exekučnej notárskej zápisnice).
Tento právny záväzok môže vzniknúť aj pred samotným
spísaním exekučnej notárskej zápisnice, ako aj v deň jej
spísania, pričom môže, ale nemusí tvoriť prílohu tejto
zápisnice a nie je potrebné, aby bol záväzok v tejto zápis-
nici súčasne dojednaný. Postačuje, aby bol tento práv-
ny záväzok špecifikovaný v zmysle § 41 ods. 2 písm. c)
Exekučného poriadku. Notárska zápisnica, ktorá má byť
exekučným titulom, nie je právnym dôvodom záväzku,
v nej sa spravidla právny záväzok nevytvára (nevzniká)
– nie je však vylúčené, aby bola napríklad spísaná zmlu-
va o pôžičke aj exekučné vyhlásenie v tej istej zápisnici.
Podstatou exekučnej notárskej zápisnice je totiž vyhlá-
senie povinnej osoby, že súhlasí s vykonateľnosťou svoj-
ho záväzku vyplývajúceho z určitého právneho dôvodu.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že bez ohľadu na to,
o aký exekučný titul ide, platí, že na uspokojenie práva
oprávneného vynútením splnenia povinnosti v exekuč-
nom konaní musí byť exekučný titul vybavený vlastnos-
ťou vykonateľnosti. Vo všeobecnosti sa pod vykonateľ-
nosťou rozumejú účinky exekučného titulu umožňujúce
núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať po-
vinnosť na plnenie obsiahnutú v exekučnom titule, ktorá
nebola splnená dobrovoľne. Právna teória rozoznáva vy-
konateľnosť formálnu a materiálnu ako dve neoddeliteľ-
né zložky vykonateľnosti exekučného titulu. Tieto zložky
vykonateľnosti platia aj pre exekučnú notársku zápisnicu.
V prípade exekučnej notárskej zápisnice formálna strán-
ka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní zákonom pred-
písaných náležitostí notárskej zápisnice upravených
v ustanovení §
47 Notárskeho poriadku. Formálna vy-
konateľnosť nastáva však až vtedy, keď márne uplynula
lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorá je v nej
obsiahnutá. Ak došlo k uplynutiu lehoty na plnenie pred
spísaním notárskej zápisnice, vykonateľnosť nastáva
dňom udelenia súhlasu povinného s jej vykonateľnosťou.
Osobitosť exekučnej notárskej zápisnice spočíva v tom, že
potvrdenie o vykonateľnosti sa na tejto zápisnici na roz-
diel od iných exekučných titulov nevyznačuje (§ 39 ods. 2
Exekučného poriadku). Vykonateľnosť notárskej zápisni-
ce sa posudzuje z hľadiska dodržania predpísaných nále-
žitostí a musí vyplývať z obsahu notárskej zápisnice.
Materiálna stránka vykonateľnosti exekučnej notár-
skej zápisnice je naplnená vtedy, keď obsahuje osobu
6 GRÓFIKOVÁ, Z. In: VALOVÁ, K. a kol.: Notársky poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2016, s. 19.
5
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/oprávneného, osobu povinného a náležitosti predpísané
v ustanovení § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku,
t. j. konkretizáciu právneho záväzku čo do jeho rozsahu
a obsahu (právny dôvod, predmet a čas plnenia) a sú-
hlas povinného s vykonateľnosťou zápisnice. Materiál-
nym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je
okrem iného aj to, či osoby označené v zápisnici sku-
točne existujú (respektíve, či skutočne existovali v čase
spísania zápisnice), a teda, či nejde o tzv. non subjekt.7
Ďalej je materiálnym predpokladom vykonateľnosti exe-
kučného titulu aj to, či sú dotknuté osoby dostatočne
individualizované, teda či nemožno mať neodstrániteľnú
pochybnosť, o koho ide. Materiálnym predpokladom vy-
konateľnosti je tiež určenie lehoty na plnenie a vymedze-
nie obsahu a rozsahu plnenia.
Exekučný súd je povinný skúmať formálnu a materiálnu
stránku vykonateľnosti pri rozhodovaní o žiadosti súdne-
ho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
(§ 44 Exekučného poriadku), a tiež na prípadnú námiet-
ku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku),
ako aj na prípadný návrh, respektíve podnet na zastave-
nie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku). Splnenie pod-
mienky vykonateľnosti je možné skúmať v ktoromkoľvek
štádiu exekučného konania, a to aj ex offo – v prípade
zistenia a neodstránenia nedostatkov v materiálnej alebo
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu je namieste
žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie za-
mietnuť, prípadne v neskoršej fáze exekučné konanie aj
bez návrhu zastaviť.8
Na doplnenie je potrebné uviesť, že Exekučný poriadok
vylučuje vykonateľnosť notárskej zápisnice vo vzťahu
k pohľadávkam na zaplatenie
zmluvnej pokuty, ktoré ne-
možno vymáhať na podklade
notárskej zápisnice. V takom
prípade sa musí veriteľ ob-
rátiť na súd a získať exekuč-
ný titul na zmluvné pokuty
v súdnom konaní, v ktorom
môže súd uplatniť moderačné právo. Vykonateľnosť no-
társkej zápisnice je vo vzťahu k záväzkom, ktoré vznikli
z právneho úkonu, ktorého predmetom bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov, obmedzená iba na vymoženie
sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky
a úrokov z omeškania (§ 41 ods. 3 Exekučného poriad-
ku). Podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je táto
reštrikcia reakciou na nečestnosti vyskytujúce sa v praxi.
Pri vtedajšom vymedzení notárskej zápisnice ako exe-
kučného titulu sa vytvoril priestor na vymáhanie takých
záväzkov, v rámci ktorých boli nabalené okrem samotnej
poskytnutej sumy a úrokov z omeškania aj úžerné úroky
ako odplata, zmluvné pokuty, iné poplatky a podobne.
Napriek vyššie uvedeným limitom exekučnej notárskej
zápisnice nebráni žiadna prekážka jej vykonateľnosti, ak
by notárska zápisnica obsahovala aj záväzky, ktorých vy-
moženie nie je (na jej podklade) dovolené, pre vymáhanie
prípustných plnení (napríklad, ak notárska zápisnica ob-
sahuje okrem iného aj záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu,
nie je vylúčené, aby takáto notárska zápisnica bola exe-
kučným titulom v konaní, v ktorom oprávnený navrhuje
vymoženie len istiny). Inými slovami, notárska zápisnica
je použiteľná ako exekučný titul aj v tom prípade, ak ob-
sahuje záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu popri inom práv-
nom záväzku, ktorý je na podklade exekučnej notárskej
zápisnice vymáhateľný (v tomto prípade bude notárska
zápisnica čiastočne vykonateľná). Nie je však vylúčené,
aby obsahom exekučnej notárskej zápisnice bola zmluv-
ná pokuta s doložkou, že tento záväzok bude vykonateľný
za predpokladu, že právna úprava platná a účinná v čase
výkonu tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu
to bude umožňovať (tzv. odkladacia podmienka).
Prieskumná právomoc exekučného súdu
vo vzťahu k exekučnej notárskej zápisnici
Exekučný súd je v súlade s § 44 Exekučného poriadku
povinný preskúmať žiadosť súdneho exekútora o udele-
nie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj samotný ná-
vrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Prieskumná činnosť exekučného súdu je obmedzená na
to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne
vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne
legitimovaní z exekučného titulu.9 V štádiu exekučného
konania nie je súd oprávnený
preskúmavať vecnú (hmot-
noprávnu) stránku exekuč-
ného titulu, t.
j. zaoberať
sa správnosťou skutkových
a právnych záverov orgánu,
ktorý exekučný titul vydal.10
Exekučný súd je viazaný ob-
sahom exekučného titulu a je povinný z neho vychádzať.
V rámci exekučného konania je teda súd oprávnený
skúmať jedine procesnoprávne predpoklady exekučné-
ho titulu. Inak povedané, exekučný titul (či už ide o roz-
hodnutie súdu, alebo notársku zápisnicu) nemôže byť
exekučným súdom posúdený ako rozporný so zákonom
z dôvodu hmotnoprávnych pochybení. Tento záver platí
všeobecne pre všetky druhy exekučných titulov vrátane
exekučnej notárskej zápisnice. Jedinou výnimkou širšej
prieskumnej právomoci exekučného súdu pri vydávaní
poverenia sú spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade má
exekučný súd právomoc skúmať aj to, či bolo prihliadané
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
7 Uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 41/2011-31; uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2011, sp. zn. 5 Cdo 191/2011, 5 Cdo 193/2011.
8 Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. januára 1997, sp. zn. 3 Cdo 164/1996, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997.
9 Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2011, sp. zn. 5 Cdo 191/2011, 5 Cdo 193/2011.
10 Uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 41/2011-31.
6
>> Odborný článok
ars notaria 2/17
>> Notárska zápisnica je použiteľná ako
exekučný titul aj v tom prípade, ak obsahuje
záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu popri inom
právnom záväzku, ktorý je na podklade
exekučnej notárskej zápisnice vymáhateľný.
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými
mravmi, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky, a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Uvedený záver vychádza z koncepcie povahy exekučnej
notárskej zápisnice ako pro-
cesného úkonu. Najdôleži-
tejšou náležitosťou exekuč-
nej notárskej zápisnice ako
exekučného titulu je súhlas
povinného s vykonateľnos-
ťou notárskej zápisnice. Až
tento prejav vôle povinného
robí z notárskej zápisnice
verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povin-
nosti uvedenej v jej obsahu. Podľa právnej teórie nemož-
no súhlas s vykonateľnosťou posudzovať podľa predpisov
hmotného práva, pretože to vylučuje jeho účel a cieľ.11
Povinný týmto prejavom vôle súhlasí s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice ako s kategóriou procesného práva.
Výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného sa
z notárskej zápisnice stáva exekučný titul. Preto nie je
mysliteľné, aby sa prejav vôle zameraný na vznik exekuč-
ného titulu posudzoval podľa hmotného práva, ale jeho
posúdenie možno urobiť iba podľa predpisov procesného
práva obsiahnutých v Notárskom poriadku a Exekučnom
poriadku. Súhlas s vykonateľnosťou znamená to isté,
ako napríklad v súdnom rozhodnutí potvrdenie o vykona-
teľnosti. Vyhlásenie povinnej osoby sa svojou podstatou
rovná doložke vykonateľnosti tak, ako ju vyznačuje súd
na exekučnom titule (súdnom rozhodnutí).
Prekročenie prieskumnej
právomoci exekučného súdu
pri posudzovaní exekučného
titulu, dôsledkom ktorého by
bolo zamietnutie návrhu na
vydanie poverenia a následné
zastavenie exekučného ko-
nania, by znamenalo odmietnutie spravodlivosti, t. j. poru-
šenie základné práva na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR sa
výkon exekučného titulu nepochybne považuje za integrál-
nu súčasť súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.12
Tak ako je potrebné dôsledne rozlišovať medzi právomo-
cou súdov v nachádzacom (základnom) konaní a právomo-
cou súdov v exekučnom konaní, je potrebné túto právomoc
obdobným spôsobom rozlišovať aj vo vzťahu k exekučným
notárskym zápisniciam napriek tomu, že týmto exekuč-
ným titulom nepredchádzalo základné konanie. Odborná
literatúra13 odôvodňuje tento záver tým, že ak zákonodar-
ca priznal tomuto právnemu aktu silu exekučného titulu,
nie je zásadne možné preskúmavať tento exekučný titul
v konaní exekučnom – znamenalo by to prekročenie ten-
kej, ale precízne definovanej hranice právomoci exekuč-
ného súdu. Osobitným argumentom je nepochybne aj to,
že notárska zápisnica má povahu verejnej listiny, ktorá
disponuje prezumpciou správnosti svojho obsahu.
K rovnakému záveru dospela
aj súdna prax, podľa ktorej:
„Tak, ako exekučný súd ne-
disponuje právomocou rušiť
či meniť rozhodnutie, ktoré
je exekučným titulom a ne-
môže naprávať chyby alebo
nedostatky exekučného titu-
lu (porovnaj tiež R 47/2012),
nemôže ani – z hľadiska hmotného práva – preskúmavať
právny vzťah účastníkov založený prejavmi vôle urobe-
nými vo forme notárskej zápisnice, lebo by to bolo nad
rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykona-
teľnosti exekučného titulu (pozri IV. ÚS 20/06 a tiež I. ÚS
120/2012). V prípade notárskej zápisnice formálna strán-
ka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej
zápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o no-
tároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov. Materiálna stránka je predpísaná
v ustanovení § 41 ods. 2 Exekučným poriadkom, podľa
ktorého nevyhnutnou náležitosťou notárskej zápisnice
ako exekučného titulu je (o.
i.) súhlas povinnej osoby
s vykonateľnosťou. Práve tento súhlas povinnej osoby
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou
náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu
– až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zá-
pisnice verejnú listinu, ktorá
je spôsobilá na nútený výkon
povinností uvedenej v jej ob-
sahu. Uvedeným prejavom
vôle povinnej osoby sa teda
završuje vznik exekučného
titulu. Inými slovami, výluč-
ne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby,
ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy,
sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému
zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vy-
konateľnému rozhodnutiu súdu“.14
Deformácie exekučnej notárskej zápisnice
v súdnej praxi
V aplikačnej praxi sa objavili názory, podľa ktorých je exe-
kučná notárska zápisnica nespôsobilým exekučným titu-
lom za predpokladu, že k uznaniu dlhu a udeleniu súhlasu
s vykonateľnosťou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku
dochádza pred splatnosťou pohľadávky, ktorá je obsahom
11 MAZÁK, J.: Exekučný poriadok s komentárom. 1. vydanie. Bratislava: Iura Edition 2003, str. 28.
12 Nález Ústavného súdu SR z 13. júla 2000, sp. zn. I. ÚS 5/2000.
13 ŠTEVČEK, M.: Notárska zápisnica ako exekučný titul – všeobecne a na podklade spotrebiteľských zmlúv v súlade s právom EÚ. In.: ARS NOTARIA, 1/2012, s. 4 – 5.
14 Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. decembra 2013, sp. zn. 7 ECdo 241/2013 a 7 CoE 78/2013.
7
>> Súhlas s vykonateľnosťou znamená to isté
ako napríklad v súdnom rozhodnutí
potvrdenie o vykonateľnosti. Vyhlásenie
povinnej osoby sa svojou podstatou rovná
doložke vykonateľnosti tak, ako ju vyznačuje
súd na exekučnom titule.
>> Prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej
zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá
na nútený výkon povinností uvedenej v jej
obsahu.
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/exekučného titulu. Niektoré všeobecné súdy argumen-
tujú, že takáto notárska zápisnica, ktorá bola spísaná
v rovnaký deň, ako bola uzavretá zmluva o pôžičke ale-
bo zmluva o úvere, nie je materiálne vykonateľným exe-
kučným titulom, pričom takto vedená exekúcia musí byť
ex offo zastavená, respektíve poverenie na jej vykonanie
nesmie byť ani vydané. Odôvodňujú to tým, že ide o abso-
lútne neplatný právny podľa § 39 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“) v spojení s § 574 ods. 2 OZ, keďže povinný
sa vzdáva práva, ktoré by mohlo vzniknúť v budúcnosti.15
Po prvé s týmto názorom nemožno súhlasiť z toho dôvo-
du, že v prieskumnej právomoci exekučného súdu je skú-
manie výlučne formálnych a materiálnych predpokladov
exekučného titulu a nie jeho hmotnoprávneho základu.
V prípade, že súd skúma exekučný titul z pohľadu hmot-
ného práva, ide o výkon právomoci ultra vires, dôsledkom
čoho je zastavenie exekúcie
nezákonné. Týmto postupom
dochádza tiež k deformácii
(znefunkčneniu) exekučnej
notárskej zápisnice, kto-
rá má predstavovať nástroj
garancie a istoty zmluvných
vzťahov. V tejto súvislosti ne-
možno súhlasiť s názorom,
ktorý nepriamo vyvodzuje
právo skúmať hmotnoprávny
základ notárskej zápisnice
z dôvodu absencie 15-dňovej
lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie – pre
štátne orgány totiž stále platí ústavný imperatív, že môžu
konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Preto záver, že v dô-
sledku absencie uvedenej lehoty je exekučný súd opráv-
nený skúmať hmotnoprávny základ exekučnej notárskej
zápisnice, je potrebné považovať za zjavne svojvoľný.
Exekučný poriadok nestanovuje žiadnu hierarchiu exe-
kučných titulov z hľadiska rozdielneho prístupu exe-
kučných súdov k posudzovaniu podmienok pre vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučnú notársku
zápisnicu je preto potrebné považovať za rovnocenný
exekučný titul v porovnaní s ostatnými exekučnými ti-
tulmi. Ak je exekučným titulom napríklad rozhodnutie
súdu, exekučné súdy sa nezaoberajú hmotnoprávnym
základom rozhodnutia, ale výlučne iba tým, či boli splne-
né formálne a materiálne predpoklady. Z tohto dôvodu
neexistuje rozumný dôvod, prečo by mal byť zo strany
exekučných súdov prijatý vo vzťahu k jednotlivým exe-
kučným titulom diferentný prístup.
Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti
exekučnej notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykona-
teľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov
procesného práva sa uplatňujú obdobné kritériá, a preto
záver o ich splnení alebo nesplnení sa v prípade exekučnej
notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záve-
ru, ktorý by prichádzal do úvahy, ak by išlo o vykonateľné
rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Je síce možné uznať,
že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zá-
pisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykona-
teľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že
notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza
súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastní-
kov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako
je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu, jednako
táto skutočnosť nemôže znamenať zásadnú zmenu v prí-
stupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej
zápisnici oproti jeho prístupu k vykonateľnému súdne-
mu rozhodnutiu, pokiaľ ide
o hodnotenie účinkov, ktoré
majú ako platné exekučné ti-
tuly na právne vzťahy opráv-
nenej a povinnej osoby.16
To, že dlh povinného nebol
splatný v okamihu vyhotove-
nia exekučnej notárskej zá-
pisnice, nemá žiaden vplyv
na platnosť vyhlásenia uro-
beného v zápisnici, čo zna-
mená, že splatnosť dlhu je
relevantná iba pre vykona-
teľnosť notárskej zápisnice a nie pre jej platnosť. Argu-
ment, podľa ktorého nemožno súhlasiť s vykonateľnosťou
v čase, keď pohľadávka ešte nie je splatná, neobstojí. Je
ťažké si totiž predstaviť, že strany prostredníctvom notára
spíšu notársku zápisnicu o uznaní dlhu bez súhlasu po-
vinného s jej vykonateľnosťou a on tento súhlas udelí až
v čase, keď bude v reálnom omeškaní.17 Práva a povinnos-
ti zmluvných strán zo zmluvy o pôžičke zaväzujú zmluvné
strany od okamihu uzavretia zmluvy o pôžičke, a nie až
uplynutím lehoty na dobrovoľné plnenie. Opačný výklad
zamieňa pojem omeškanie s pojmom záväzok a vedie
k absurdnému záveru, že ak by dlžník plnil v riadne do-
hodnutej lehote, plnil by vlastne neexistujúci záväzok.18
Záver všeobecných súdov je navyše nesprávny aj z hľadis-
ka povahy zmluvy o pôžičke ako právneho dôvodu záväz-
ku obsiahnutého v exekučnej notárskej zápisnici. Zmluva
o pôžičke je tzv. konsenzuálno-reálnym kontraktom, kto-
rý vzniká prenechaním peňazí. V tomto smere je potreb-
né rozlišovať vznik a splatnosť záväzku. Vznikom záväzku
(pôžičky) sa rozumie samotná dohoda a prenechanie pe-
ňazí. Splatnosť záväzku (pohľadávky) predstavuje časový
moment, v ktorom je dlžník povinný najneskoršie splniť
8 ars notaria 2/17
>> Odborný článok
15 Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. augusta 2010, sp. zn. 14CoE/147/2010; uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. januára 2013, sp. zn.
17CoE/214/2012.
16 Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. februára 2015, sp. zn. 8 Co 5/2014.
17 JENČOVÁ, M.: K praktickému problému notárskej zápisnice o uznaní dlhu v exekučnom konaní; Justičná revue, 66, 2014, č. 6-7, s. 811-814.
18 PAGÁČ, Ľ. In: Števček. M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M, Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 – 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 2281.
>> Pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej
notárskej zápisnice a pri posudzovaní
vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa
príslušných predpisov procesného práva sa
uplatňujú obdobné kritériá, a preto záver
o ich splnení alebo nesplnení sa v prípade
exekučnej notárskej zápisnice nemôže
podstatne odlišovať od záveru, ktorý by
prichádzal do úvahy, ak by išlo o vykonateľné
rozhodnutie súdu v rovnakej veci.
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/svoj dlh, ktorý vznikol z titulu pôžičky. Pri exekučnej no-
társkej zápisnici splatnosť splýva s jej vykonateľnosťou.
Spísanie exekučnej notárskej zápisnice v rovnaký deň
ako uzavretie zmluvy o pôžičke nepredstavuje žiadnu
prekážku, aby táto notárska zápisnica bola spôsobilým
exekučným titulom. Navyše z rozhodovacej praxe (hoci
skúmanie hmotnoprávnej podmienky požičania peňazí
je mimo prieskumnú právomoc exekučného súdu) nevy-
plýva, aby sa exekučné súdy
zaoberali skúmaním otázky
poskytnutia peňažných pro-
striedkov dlžníkovi.
Na doplnenie možno uviesť,
že pri peňažnej pôžičke
môže dôjsť k odovzdaniu po-
žičanej sumy i bezhotovost-
ným prevodom na účet dlžníka. Nedá sa ani vylúčiť, aby
sa zmluvné strany dohodli, že peniaze, ktoré už boli dlž-
níkovi odovzdané z iného dôvodu a ktoré je povinný veri-
teľovi vrátiť, budú naďalej (od uzavretia zmluvy o pôžičke)
tvoriť predmet pôžičky. Ak konštantná judikatúra v zho-
de s doktrínou nevyžaduje fyzické odovzdanie predmetu
pôžičky dlžníkovi, bolo by zbytočným a neodôvodneným
obmedzením autonómie vôle zmluvných strán nepripus-
tiť určenie bankového účtu tretej osoby ako miesta, kam
má byť predmet pôžičky prevedený, ak sa na tom stra-
ny zmluvy o pôžičke dohodnú. Uskutočnením prevodu je
potom splnená podmienka odovzdania predmetu pôžič-
ky dlžníkovi podľa § 657 OZ.19
Osobitne je potrebné zdôrazniť, že podmienkou vykona-
teľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu je to,
aby obsahovala písomné zachytenie vyhlásenia účast-
níkov v rozsahu a v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) Exe-
kučného poriadku v spojení s § 47 Notárskeho poriadku.
Preto možno vysloviť záver, že jednoduchý odkaz na lis-
tinu, ktorá predpísané náležitosti obsahuje (napríklad na
zmluvu o pôžičke), nestačí a nerobí z nej spôsobilý exe-
kučný titul, a to ani v prípade, ak táto listina tvorí prílohu
notárskej zápisnice. Pojem
„obsahovať“ znamená poja-
tie Exekučným poriadkom
predpísaných náležitostí do
vlastného textu zápisnice.
Takýto výklad znemožňuje
prípadné spochybňovanie
skutočnej vôle účastníka
úkonu, ktorý pri zrieknutí sa
štandardov právnej ochrany (ktoré mu patria pri civil-
nom či inom druhu procesu) súhlasí so štátomocenským
zásahom do svojej majetkovej sféry.20 Inak povedané,
zmluva o pôžičke môže byť prílohou notárskej zápisni-
ce, no len táto skutočnosť neznamená, že by notárska
zápisnica nemala obsahovať špecifikáciu tohto právneho
záväzku vo vlastnom texte v zmysle § 41 ods. 2 písm. c)
Exekučného poriadku.
Obrana „povinného“ proti exekúcii vedenej
na podklade exekučnej notárskej zápisnice
Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice mož-
no charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ
v procesnom práve, teda bez
vzťahu na hmotnoprávny ti-
tul – týmto je vymedzená aj
prieskumná právomoc tohto
exekučného titulu v exekuč-
ným konaní. Táto skutočnosť
však nevylučuje, aby sa po-
vinný v konkrétnom prípade
mohol domáhať prostredníctvom určovacej žaloby podľa
§ 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, že nie je po-
vinný plniť, respektíve, že neexistuje dlh, ktorý by mal plniť.
Naliehavý právny záujem o požadované určenie spočíva
v tom, že bez určenia neexistencie dlhu, respektíve jeho
neplatnosti, je právne postavenie povinného neisté, keďže
notárska zápisnica predstavuje exekučný titul, na základe
ktorého súdnemu exekútorovi nič nebráni vo výkone exekú-
cie, pričom zamedziť výkonu exekúcie možno iba za pred-
pokladu, že súd určí, že hmotnoprávny základ nie je daný.
Exekučný súd je teda oprávnený pri posudzovaní vyko-
nateľnosti zápisnice skúmať iba to, či sú dané formálne
a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zre-
teľa na hmotnoprávny základ – na druhej strane však
prejav povinnej osoby urobený v notárskej zápisnici ne-
zbavuje povinnú osobu možnosti urobiť predmetom súd-
neho konania samotný hmotnoprávny vzťah (povinnosť
z neho vyplývajúcu). V sporovom konaní je možné domá-
hať sa určenia neexistencie práva na zaplatenie určitej
peňažnej sumy, ktorá bola obsiahnutá v notárskej zápis-
nici (napríklad z dôvodu neplatnosti právneho titulu, fik-
tívneho právneho záväzku a podobne). V tejto súvislosti
súdna prax dospela k záve-
ru, že pokiaľ by súd takému
návrhu vyhovel, notárska
zápisnica by aj naďalej zo-
stala exekučným titulom, no
dôsledkom tejto skutočnosti
by bolo to, že ak by v exe-
kučnom konaní došlo k vy-
moženiu plnenia uvedeného
v notárskej zápisnici a následne by súd v sporovom ko-
naní určil, že hmotnoprávny základ nie je daný, išlo by
u oprávneného o bezdôvodné obohatenie.21
S vyššie uvedeným záverom súdnej praxe možno súhla-
siť v tom smere, že možnosť podania určovacej žaloby
9
19 Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 11. novembra 2008, sp. zn. 28 Cdo 3790/2008; rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 55/98;
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2014, sp. zn. 1 MCdo/1/2014.
20 ŠERFÖZÖ, M.: Exekučný poriadok. Komentár. Košice: ULPIANUS, 2015, publikované na www.ulpianus.sk.
21 Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2010, sp .zn. 3 Cdo/63/2009.
>> Spísanie exekučnej notárskej zápisnice
v rovnaký deň ako uzavretie zmluvy
o pôžičke nepredstavuje žiadnu prekážku,
aby táto notárska zápisnica bola spôsobilým
exekučným titulom.
>> Zmluva o pôžičke môže byť prílohou
notárskej zápisnice, no len táto skutočnosť
neznamená, že by notárska zápisnica nemala
obsahovať špecifikáciu tohto právneho
záväzku vo vlastnom texte v zmysle § 41
ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/je prípustným prostriedkom obrany povinného v exe-
kučnom konaní. Je potrebné vychádzať z toho, že pro-
ti exekučnej notárskej zápisnici neexistuje štandardný
opravný prostriedok, ako je to napríklad pri súdnych
rozhodnutiach (odvolanie a podobne), preto je v súlade
so zabezpečením ochrany základných práv potrebné
priznať povinnému možnosť obrany formou určovacej
žaloby s rovnakými procesnoprávnymi dôsledkami na
vedenie exekučného konania pre prípad úspešnosti tejto
žaloby (zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť). Táto
koncepcia je v plnom súlade s právom na účinný pros-
triedok nápravy v zmysle článku 13 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
Nemožno však súhlasiť s druhou časťou záveru súdnej
praxe, podľa ktorej samotná úspešnosť určovacej žaloby
neznamená nespôsobilosť notárskej zápisnice ako exe-
kučného titulu, t. j. neprípustnosť exekúcie. Za správny
považujeme taký výklad, podľa ktorého samotné určenie
neexistencie práva na plnenie spôsobuje neprípustnosť
exekúcie, pretože takéto určenie musí mať rovnaké práv-
ne účinky, ako by malo zrušenie súdneho rozhodnutia ako
exekučného titulu súdom vzhľadom na ekvivalentnosť
týchto exekučných titulov. Ak dôjde k určeniu neexisten-
cie dlhu, tak sa stáva neexistentnou samotná exekvova-
teľná pohľadávka obsiahnutá v notárskej zápisnici, pre
ktorú je vedená exekúcia. Inými slovami, určením neexis-
tencie práva zaniká materiálny podklad exekučného titu-
lu, pretože exekučným titulom je len taký exekučný titul,
ktorý priznáva určité práva alebo ukladá určitú povinnosť.
Otázka preukázania opaku skutočností prezumovaných
v notárskej zápisnici nepatrí do právomoci exekučného
súdu. Na preukázanie opaku, teda na spochybnenie pre-
zumpcie správnosti notárskej zápisnice ako verejnej listiny
slúži konanie o určovacej žalobe. Takéto konanie má po-
vahu osobitného incidenčného exekučného sporu a jeho
výsledok má charakter prejudiciálnej otázky vo vzťahu
k prípustnosti či neprípustnosti exekúcie ako takej.22 Túto
prejudiciálnu otázku však nemôže riešiť exekučný súd.
V prípade podania určovacej žaloby je žiaduce, aby bol
v súlade s § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení
s § 57 Exekučného poriadku povolený odklad exekúcie,
a to vzhľadom na zásadu procesnej i hmotnoprávnej pre-
vencie, keďže navrátenie do predošlého stavu je v exe-
kučnom konaní vylúčené23 (§ 61 Exekučného poriadku).24
Budúci osud exekučných notárskych zápisníc?
Vychádzajúc z toho, že zákonodarca normoval notárske
zápisnice ako exekučný titul a ponechal rozhodnutie
o vzniku tohto exekučného titulu na vôli povinnej oso-
by ako alternatívy k súdnemu konaniu, majú exekučné
notárske zápisnice nepochybne svoje miesto v katalógu
exekučných titulov. Zákon zároveň dovolil oprávnenej
osobe uspokojiť sa s týmto exekučným titulom a podľa
vlastného uváženia uplatniť na jeho základe svoje práva
v exekučnom konaní. Táto skutočnosť by mala byť preto
zo strany exekučných súdov akceptovaná a nie deformo-
vaná na základe arbitrárnych interpretácií zákona.
Inými slovami, ak zákon účastníkom hmotnoprávneho
vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili
exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotné-
ho práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vy-
niesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd, tak
exekučnú notársku zápisnicu je potrebné považovať za
plnohodnotný exekučný titul rovnocenný s rozhodnutím
súdu. Ak by sa mal exekučný súd zmocniť hmotnopráv-
neho preskúmania veci v rámci exekučného konania,
muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože ta-
kéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formál-
nej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.
Z komparatívneho hľadiska pre podobnosť právnych úprav
možno uviesť, že rovnako riešil otázku rozsahu oprávnení
exekučného súdu aj Najvyšší súd Českej republiky v uzne-
sení z 10. októbra 2000, sp. zn. 21 Cdo 267/2000, v ktorom
dospel k záveru, že pre nariadenie výkonu rozhodnutia
podľa notárskeho zápisu „so zvolením k vykonateľnosti“ je
– podobne ako pri iných tituloch – podstatné, či obsahuje
všetky náležitosti stanovené pre jeho vykonateľnosť, a nie
to, či zodpovedá skutočným hmotnoprávnym vzťahom
medzi účastníkmi; vecnou správnosťou sa súd pri naria-
dení výkonu rozhodnutia nemôže zaoberať ani v prípade
výkonu notárskeho zápisu „so zvolením k vykonateľnosti“.
Záverom treba mať na pamäti, že právo domôcť sa výko-
nu vykonateľného rozhodnutia, ako aj iného exekučného
titulu sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany
v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (po-
rovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13.
júla 2000, sp. zn. I. ÚS 5/2000). K porušeniu tohto práva
môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zamiet-
nutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli
splnené zákonom stanovené podmienky. Nevyhnutým
dôsledkom právoplatného uznesenia o zamietnutí žia-
dosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je totiž
zastavenie exekučného konania podľa § 44 ods. 3 Exe-
kučného poriadku. Nesprávnym rozhodnutím o zamiet-
nutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
sa teda oprávnenému v konečnom dôsledku odopiera
právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo sa rovná
odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).25
Mgr. Tomáš Čentík
autor pôsobí ako advokát
22 ŠTEVČEK, M.: Notárska zápisnica ako exekučný titul – všeobecne a na podklade spotrebiteľských zmlúv v súlade s právom EÚ. In: ARS NOTARIA, 2012, č. 1, s. 5.
23 uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 41/2011-31.
24 K výkladu § 61 Exekučného poriadku boli zaujaté aj odlišné názory, ktoré stavajú jeho význam do odlišnej roviny – k tomu pozri bližšie NOVOTNÝ, M.:
Ako išlo vajce na vandrovku – alebo o živote jedného § 61 Exekučného poriadku, dostupné na http://www.lexforum.cz/279.
25 Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. decembra 2009, sp. zn. 1 Cdo 177/2009.
>> Odborný článok
10 ars notaria 2/17
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/11
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 3 Cdo 162/2013, z 13. mája 2014)
Z odôvodnenia:
Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvého stupňa“)
rozsudkom zo 7. mája 2012, č. k. 22 C 318/2010-123, za-
mietol žalobu o určenie neplatnosti závetu poručiteľa M.
M. (zomr. X.), spísaného v notárskej zápisnici z 19. feb-
ruára 2004, sp. zn. N 21/2004, Nz 14707/2007, notárkou
JUDr. E. I. so sídlom v B. Rozhodnutie odôvodnil tým,
že žalobkyňa bola v zmysle uznesenia súdu o prerušení
dedičského konania po poručiteľovi z 18. marca 2010, sp.
zn. 38 D 1770/2006, Dnot 158/2006, povinná podať žalobu
o určenie neplatnosti závetu do jedného mesiaca od na-
dobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia (§ 175k ods. 2
O.s.p.). Uznesenie o prerušení dedičského konania na-
dobudlo právoplatnosť 13. apríla 2010, no žalobkyňa po-
dala žalobu o určenie neplatnosti závetu až 20. septem-
bra 2010, čím lehotu na podanie žaloby zmeškala.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na od-
volanie žalobkyne rozsudkom z 29. novembra 2012, sp.
zn. 3 Co 335/2012, rozsudok súdu prvého stupňa potvr-
dil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Poukázal na
správnosť skutkových zistení a právnych záverov súdu
prvého stupňa a zdôraznil, že žiadna z odvolacích námie-
tok žalobkyne nie je spôsobilá privodiť iné právne hodno-
tenie stavu veci. Námietka nedostatku právomoci súdu
rozhodnúť o prerušení dedičského konania neobstojí,
pretože vedenie dedičského konania je zverené notárovi
práve na základe poverenia súdu (§ 38 O.s.p.), pričom
úkony notára sa považujú za úkony súdu. Z rozhodova-
cej právomoci notára sú však vyňaté konečné rozhod-
nutia súdu podľa § 175q O.s.p. a rozhodnutia uvedené
v § 5 písm. c/ zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úrad-
níkoch; tie môže vydať len súd. Námietka neplatnosti
závetu poručiteľa, vznesená žalobkyňou v dedičskom
konaní, nemohla byť prejednaná v konaní pred notárom,
pretože sa ňou založila sporná skutočnosť podľa 175k
ods. 2 O.s.p.; súdom poverená notárka teda postupovala
správne, keď vec predložila súdu, ktorý následne kona-
nie prerušil a uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu.
Odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby nebolo
možné, pretože nešlo o zákonnú, ale o sudcovskú leho-
tu. Zmeškanie lehoty z dôvodu čakania na vyznačenie
právoplatnosti rozhodnutia by však neodôvodňovalo ani
odpustenie zmeškania zákonnej lehoty, pretože žalob-
kyňa pri normálnej opatrnosti nemala mať pochybnosť
o tom, že lehota na podanie žaloby jej začala plynúť odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o prerušení
dedičského konania, nie odo dňa jej vyznačenia.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa do-
volanie, ktoré odôvodnila podľa § 241 ods. 1 písm. a/ a b/
O.s.p. Predovšetkým namietala, že jej bola odňatá mož-
nosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že sú-
dom poverená notárka v dedičskom konaní neumožnila
žalovaným vyjadriť sa k námietke absolútnej neplatnosti
závetu poručiteľa, vznesenej žalobkyňou. Tiež sa v kona-
ní nepokúsila o zmier, čo je v rozpore s prejednávacou
zásadou a zakladá tzv. inú vadu konania. Súd prvého
stupňa konal v rozpore s právom na spravodlivý proces,
keď žalobkyni nedoručil vyjadrenie žalovaných zo 4. júla
2012 k jej odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa.
Dodatočne žalobkyňa doplnila dovolanie o argument, že
dedičské konanie bolo vedené na nepríslušnom notár-
skom úrade, pretože posledné bydlisko poručiteľa bolo
v obvode Okresného súdu Bratislava IV, no tento súd
vedením dedičského konania poveril notárku so sídlom
v územnom obvode Okresného súdu Bratislava I, čo tiež
zakladá inú vadu konania. Z uvedených dôvodov žiadala,
aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,
ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaní sa k do-
volaniu nevyjadrili.
Podľa názoru žalobkyne je konanie postihnuté vadou
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorej existencia spočí-
va v nesprávnom postupe notárky vo vzťahu k námietke
neplatnosti závetu a tiež v postupe súdu prvého stupňa,
ktorý žalobkyni nedoručil vyjadrenie žalovaných k jej od-
volaniu proti rozsudku.
K nesprávnosti postupu súdom poverenej notárky ohľad-
ne žalobkyňou vznesenej námietky neplatnosti závetu sa
vo svojom rozhodnutí vyjadril už odvolací súd, ktorý uvie-
dol, že námietka nemohla byť prejednaná v konaní pred
notárom z dôvodu, že sa ňou založila sporná skutočnosť
Zmeškanie sudcovskej lehoty
na podanie žaloby o určenie
absolútnej neplatnosti závetu
Odpustenie zmeškania lehoty pri prerušení dedičského konania podľa § 175k ods. 2 O.s.p. nie je
možné, pretože nejde o zákonnú, ale o sudcovskú lehotu.
>> Judikát
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/podľa 175k ods. 2 O.s.p.; preto notárka postupovala
správne, keď vec predložila súdu. S uvedeným právnym
názorom sa dovolací súd plne stotožňuje.
Pokiaľ žalobkyňa namieta, že jej nebolo doručené vy-
jadrenie žalovaných k jej odvolaniu proti rozsudku súdu
prvého stupňa, dovolací súd uvádza, že nie je povinnos-
ťou súdu doručovať účastníkom konania vyjadrenia k od-
volaniu; zákon výslovne takúto povinnosť súdu neukla-
dá. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu vyjadrenie
účastníka konania k odvolaniu druhého účastníka ko-
nania by malo byť predložené odvolateľovi vtedy, pokiaľ
vyjadrenie k odvolaniu má zásadný vplyv na rozhodnutie
odvolacieho súdu. Iný pohľad na realizáciu práva účast-
níka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by
mohol v praxi znamenať neustály (opakujúci sa a nikdy
nekončiaci) proces vyjadrovania sa jedného účastníka
konania k vyjadreniu druhého účastníka konania, pričom
možnosť poznať obsah príslušného vyjadrenia je zabez-
pečovaná aj právom účastníka konania na nahliadnutie
do súdneho spisu.
Existencia dovolateľkou namietaných vád konania podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p. sa v dovolacom konaní nepreukáza-
la. Prípustnosť dovolania preto ani z tohto ustanovenia
nemožno vyvodiť.
Dovolanie je odôvodnené i vadami konania podľa § 241
ods. 1 písm. b/ O.s.p. (tzv. iné vady konania).
Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť poda-
ného dovolania vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občian-
skeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej re-
publiky ho v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
Spracovala: JUDr. Zuzana Grófiková
notárka so sídlom v Bratislave
>> Judikát
12 ars notaria 2/17
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/13
Konkrétne stručne priblížime jednotlivé druhy elektro-
nických dôkazných prostriedkov a ich hodnotenie súdmi
v rámci dokazovania, pričom dôraz budeme vzhľadom
na primárnych adresátov tohto príspevku klásť najmä
na možnosti využívania notárskej zápisnice v súvislosti
s osvedčovaním tzv. „iných skutočností“ – a to konkrétne
najmä obsahu webovej stránky. Obsah webovej strán-
ky ako druh služieb informačnej spoločnosti pritom už
doterajšia prax považuje v zmysle § 56 ods. 1 písm. i)
Notárskeho poriadku za „inú skutočnosť“, o osvedčení
ktorej podľa § 56 ods. 3 Notárskeho poriadku „spíše no-
tár notársku zápisnicu, pre ktorú platia primerane usta-
novenia o notárskych zápisniciach o právnych úkonoch
podľa § 46 až 54. Z týchto notárskych zápisníc sa môžu
vydávať osvedčené odpisy, pre ktoré platia primerane
ustanovenia § 74 až 79.“
V záujme priblíženia tejto možnosti a jej zasadenia do
širšieho kontextu problematiky súdneho dokazovania
v nasledujúcich riadkoch najprv (1) predstavíme druhy
elektronických dôkazných prostriedkov, následne (2)
priblížime postavenie notárskej zápisnice ako dôkaz-
ného prostriedku, a napokon (3) predstavíme konkrétny
postup, akým vyhotoviť notársku zápisnicu o inej skutoč-
nosti v podobe obsahu webovej stránky.
Elektronické dôkazné prostriedky?
Súčasná teória procesného práva pomerne dôrazne roz-
lišuje medzi pojmami dôkaz (poznatok získaný dokazo-
vaním), nositeľ (prameň) dôkazu (svedok, listina...) a dô-
kazný prostriedok (procesný úkon – napríklad výsluch
svedka či oboznámenie sa s listinou). Nepojednáva sa
pritom zväčša osobitne o elektronickej forme dôkazného
prostriedku či nositeľa dôkazu, čo by potenciálne mohlo
v teórii aj praxi predstavovať istý problém. Pozornosť sa
však tejto problematike už niekoľko rokov venuje v časo-
piseckej a zborníkovej literatúre, kde však nie vždy dô-
sledne rozlišuje medzi elektronickým dôkazom, elektro-
nickým prameňom (nositeľom) dôkazu a elektronickým
dôkazným prostriedkom. Ak totiž za dôkaz považujeme
poznatok získaný v procese dokazovania, a to získaný
z dôkazného prostriedku ako procesného úkonu v rámci
dokazovania (napríklad oboznámením sa s listinou), je
zrejmé, že samotný poznatok nemôže byť elektronický,
a elektronický môže byť buď iba dôkazný prostriedok
(spôsob „oboznámenia sa“), alebo nositeľ dôkazu. V nami
konkrétne sledovanej súvislosti – v zmysle notárskej zá-
pisnice o obsahu webovej stránky – je pritom nositeľom
dôkazu jednak samotná zápisnica, ktorá nie je elektro-
nická, ale aj osvedčený obsah webovej stránky, ktorý je
elektronický. Elektronickým je teda pôvodný nositeľ (pra-
meň) dôkazu – konkrétne obsah webovej stránky, s kto-
rým sa súd oboznámi prostredníctvom neelektronickej
notárskej zápisnice v neelektronickom úkone vyhodno-
tenia dôkazného prostriedku. Ak by sa súd oboznamo-
val priamo s obsahom webovej stránky, bol by aj dôkaz-
ný prostriedok – oboznámenie sa s obsahom webovej
stránky – elektronický. Elektronický však ani v jednom
uvedenom prípade určite nebude dôkaz, teda poznatok,
ktorý si v priebehu dokazovania vyvodí aplikačný orgán.
V praxi sa zväčša takto striktne medzi nositeľom dôkazu,
dôkazným prostriedkom a dôkazom nerozlišuje. Nosi-
teľ dôkazu a dôkazný prostriedok často v praxi splývajú,
a preto budeme v nasledujúcom texte s ohľadom na po-
stoj praxe k tejto problematike namiesto osobitného od-
lišovania „elektronických nositeľov dôkazu“ hovoriť kon-
zistentne o „elektronických dôkazných prostriedkoch“
v širokom zmysle, zahŕňajúc nielen elektronické spôso-
by oboznámenia sa s nositeľom dôkazu, ale aj vlastných
elektronických nositeľov dôkazov – s uvedomením si
špecifík teoretického procesualistického prístupu k tejto
problematike.
Otáznym tu však vo vzťahu k civilnému, trestnému, ale
tiež správnemu konaniu môže byť praktické a teoretické
zaradenie „elektronických dôkazných prostriedkov“ do
demonštratívneho výpočtu dôkazných prostriedkov uve-
dených ako v Trestnom poriadku, tak aj v Civilnom spo-
rovom a mimosporovom poriadku, Správnom súdnom
poriadku či napokon v Správnom poriadku. Sporným kon-
krétne môže byť, či ich radiť medzi listinné dôkazné pros-
triedky (čo by zrejme platilo v prípade vytlačenej komuni-
kácie alebo obsahu webovej stránky – tzv. printscreenu),
hmotné predmety dokazované obhliadkou ako osobitným
dôkazným prostriedkom, alebo ich zaradiť ako osobitný
druh dôkazných prostriedkov mimo demonštratívne vy-
počítaných dôkazných prostriedkov. Práve posledný prí-
stup je pritom zrejme najsprávnejší, vzhľadom na sku-
točnosť, že samotné elektronické údaje nie sú hmotné
(a teda nie sú spôsobilé byť objektom obhliadky), pretože
Technologický pokrok vo všetkých oblastiach života, a osobitne v rovine elektronickej
komunikácie, prináša stále nové výzvy nielen pre bežného používateľa, ale tiež pre právnu
vedu a právnu prax. V tomto stručnom príspevku sa zameriame na výzvu, ktorú pred právnych
teoretikov aj praktikov kladie technologický pokrok v súvislosti s dokazovaním v súdnom konaní.
Notárska zápisnica o obsahu webovej
stránky ako dôkazný prostriedok
>> postrehy z praxe
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/14 ars notaria 2/17
>> postrehy z praxe
hmotným môže byť iba vyhotovený printscreen či vytlače-
ná elektronická komunikácia, ktoré však zase majú bliž-
šie k listinám, hoci v skutočnosti vypovedajú o elektronic-
kých písomnostiach, a tie vzhľadom na ich elektronickú
povahu nemožno považovať
za listiny. Oboznamovanie sa
s obsahom webovej stránky
či elektronickej komunikácie
priamo v elektronickej po-
dobe by teda zrejme mohlo
predstavovať osobitnú ka-
tegóriu „elektronických dô-
kazných prostriedkov“, na druhej strane však predpokla-
dať, že – obdobne ako v prípade predloženia printscreenu
– ak by sa elektronický obsah osvedčil notárom vo forme
notárskej zápisnice, samotná notárska zápisnica by sa
stala listinným dôkazným prostriedkom, ktorý by navyše
požíval status verejnej listiny.
Definíciu elektronických dôkazných prostriedkov (nieke-
dy sa označujú aj ako digitálne dôkazné prostriedky, čo
vyplýva z anglického označenia digital evidence ako sy-
nonyma pre electronic evidence) ako osobitného druhu
dôkazných prostriedkov pritom môžeme na účely nášho
príspevku prevziať napríklad z anglofónnej literatúry,
citovanej napríklad Tomášom Abelovským (Abelovský,
T. Elektronický dôkazný prostriedok vo svetle práva
duševného vlastníctva. In: Cofola 2014: the conference
proceedings. Brno : Masaryk University, 2014, s. 188)
v tom zmysle, že elektronickým dôkazným prostriedkom
(v zmysle „nositeľa dôkazu“) sú „dáta (zahrňujúce výstup
analógových alebo digitálnych zariadení alebo dáta v di-
gitálnom formáte) ktoré sú
vytvorené, manipulované,
ukladané alebo komuniko-
vané akýmkoľvek zariade-
ním, počítačom alebo po-
čítačovým systémom alebo
prenášané cez komunikačný
systém, ktoré sú relevantné
pre proces rozhodovania“;
prípadne (v zmysle elektro-
nického „dôkazného pros-
triedku“ vo vlastnom význa
me procesného úkonu):
„elektronický dôkazný prostriedok je taký prostriedok,
ktorého interpretácia je vždy závislá od využitia elektro-
nických technológií“ (tamže).
V praxi pritom pri elektronických dôkazných prostried-
koch zväčša pôjde o obsahy webových stránok, obsahy
profilov na sociálnych sieťach, obsah elektronickej (ma-
ilovej, četovej, SMS, ale prípadne tiež zaznamenanej
telefonickej) komunikácie, kamerové (audiovizuálne)
záznamy, a v rovine všeobecnej sa už iba pre úplnosť
tiež niekedy uvádzajú aj bežne nevyužívané údaje z tzv.
čiernej skrinky. Zvyčajnou praxou pri tých najbežnejších
elektronických dôkazných prostriedkoch (najmä v po-
dobe obsahu webových stránok či pri mailovej, alebo
četovej komunikácii) je pritom predloženie vytlačeného
zobrazenia obsahu príslušných stránok vo forme tzv.
printscreenu – t.j. zachytenia aktuálnej podoby a obsa-
hu obrazovky na monitore;
alebo predloženie komuni-
kácie jednoducho vytlačenej
pomocou funkcie „tlačiť“
(osobitne v prípade mailovej
komunikácie). V prípade au-
diovizuálnych a podobných
záznamov by zväčša šlo
o predloženie na osobitnom elektronickom nosiči.
Pri mailovej komunikácii pritom možno predpokladať ur-
čitú stabilitu doručených (prijatých) správ, a preto bude
zväčša postačovať vytlačenie príslušných mailov, kto-
ré bude súd hodnotiť ako listinný dôkazný prostriedok;
problém s použitím tohto dôkazného prostriedku bude
skôr spočívať v preukázaní osoby skutočného odosiela-
teľa. V tejto súvislosti upozorňujeme, že najmä inštitút
tzv. elektronického podpisu v jeho rôznych podobách (od
„obyčajného“ v zmysle jednoduchého uvedenia mena
a priezviska v obsahu mailovej správy až po vyššie druhy
elektronického podpisu) môže plniť významnú úlohu pri
posudzovaní vierohodnosti takéhoto dôkazného pro-
striedku. V prípade audiovizuálnych záznamov sa zase
často osobitne objavuje otázka zákonnosti a prípustnosti
takto získaného dôkazného prostriedku.
Pri dokazovaní obsahu webových stránok sa napokon
ešte navyše na rozdiel od pomerne stabilných obsahov
mailovej komunikácie alebo audiovizuálnych záznamov
stretávame aj s tým prob-
lémom, že následné zmeny
obsahu príslušnej webo-
vej stránky sú úplne bežné,
v dôsledku čoho sa bude
prirodzene meniť aj aktuál-
na podoba obrazovky moni-
tora či displeja používaného
zariadenia, a tak v okamihu
súdneho konania už môže
byť sporný elektronický ob-
sah úplne iný. Existuje pri-
tom síce možnosť dosvedčiť
tvrdený elektronický obsah vytlačeným printscreenom,
svedkami, vypočutím webmastra danej webovej stránky,
prípadne archívnym záznamom webovej stránky zhoto-
veným v rámci projektu http://archive.org/web/ (Internet
Archive – Wayback Machine), ktorého cieľom je zachytá-
vať meniaci sa obsah webových stránok v čase (netýka sa
to však sociálnych sietí), osobitne vhodnou možnosťou je
však v tejto súvislosti práve na tomto mieste približované
využitie notárskej zápisnice osvedčujúcej obsah webovej
stránky – za predpokladu, že tento obsah bude aspoň
natoľko trvalý, že sa s ním bude môcť bezprostredne
oboznámiť aj oslovený notár.
>> Ak by sa elektronický obsah osvedčil
notárom vo forme notárskej zápisnice,
samotná notárska zápisnica by sa stala
listinným dôkazným prostriedkom, ktorý by
navyše požíval status verejnej listiny.
>> V praxi pritom pri elektronických dôkazných
prostriedkoch zväčša pôjde o obsahy
webových stránok, obsahy profilov na
sociálnych sieťach, obsah elektronickej
(mailovej, četovej, SMS, ale prípadne tiež
zaznamenanej telefonickej) komunikácie,
kamerové (audiovizuálne) záznamy,
a v rovine všeobecnej sa už iba pre úplnosť
tiež niekedy uvádzajú aj bežne nevyužívané
údaje z tzv. čiernej skrinky.
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/15
Notárska zápisnica ako dôkazný prostriedok
Notára v podmienkach kontinentálneho latinského práv-
neho systému možno považovať za nevyhnutného po-
mocníka štátu pri plnení úloh na úseku spravodlivosti, pri
zaisťovaní právnych vzťahov
a predchádzaní sporom. No-
tár je teda akýmsi nositeľom
právnej prevencie. Tradične
je na našom území činnosť
notára spojená s inštitútom
verejných listín, ich spisova-
ním a vydávaním. Práve pro-
stredníctvom tejto činnosti
notára štát efektívne napĺňa jednu zo svojich úloh, a to
úlohu predchádzať sporom a zaručovať právnu istotu.
Význam notárstva a notárskej činnosti spočíva v tom, že
notár ako orgán verejnej moci dáva listinám autenticitu.
Túto právomoc mu deleguje štát a štát od notára očaká-
va, že túto činnosť bude vykonávať svedomite, nestranne
a v celom rozsahu činnosti,
ktoré mu zákon ukladá. No-
tár nesmie odmietnuť vyko-
nať žiaden úkon, s výnimkou
okolností podľa § 36 ods. 1
a 2 Notárskeho poriadku:
„Notár je povinný odmietnuť
vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporu-
je zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom,
alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému
orgánu verejnej moci. Notár môže odmietnuť vykonať
požadovaný úkon, ak žiadateľ nezloží primeraný pred-
davok na odmenu notára a na náhradu jeho hotových
výdavkov.“ Profesia notára teda predpokladá okrem od-
borných predpokladov aj určité charakterové vlastnosti,
etický a ľudský rozmer.
Právna úprava dokazovania v Slovenskej republike stojí
na princípe voľného hodnotenia dôkazov, čo znamená,
že sudca hodnotí jednotlivé dôkazy (získané z dôkazných
prostriedkov) jednotlivo a následne v ich súvislosti, pri-
čom hodnotí aj vierohodnosť jednotlivých dôkazov, keď-
že rozhodovanie sudcov si vyžaduje okrem objektívnych
meradiel aj subjektívnu is-
totu sudcu. Vyššia vierohod-
nosť mailovej komunikácie
či printscreenov, a tým ná-
sledne väčšia istota sudcu
pri rozhodovaní, môže byť
pritom dosiahnutá napríklad
elektronickým podpisom,
ďalšími dôkaznými pros-
triedkami či práve využitím
formy notárskej zápisnice o obsahu webovej stránky,
ktorá bude hodnotená ako listinný dôkazný prostriedok.
Vo všeobecnosti sa listiny ako dôkazné prostriedky roz-
deľujú na verejné a súkromné, čo má význam pre ich
hodnotenie súdom. Notárska zápisnica – ako verejná
listina – preto požíva v procese dokazovania osobitný
status (podľa § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku „listiny ...
vyhotovené v rámci notárskej činnosti a ich osvedčené
odpisy, ... sú verejnými listinami“). Ustanovenie § 205 Ci-
vilného sporového poriadku
uvádza, že „Listiny vydané
orgánmi verejnej moci v me-
dziach ich právomoci, ako aj
listiny, ktoré sú osobitným
predpisom vyhlásené za ve-
rejné, potvrdzujú pravdivosť
toho, čo sa v nich osvedčuje
alebo potvrdzuje, ak nie je
dokázaný opak.“ Verejná listina teda potvrdzuje pravdi-
vosť toho, čo je v listine osvedčené alebo potvrdené, až
do doby, kým nie je preukázaný opak. Inak povedané, ak
chce niekto preukázať opak toho, čo je v takejto verej-
nej listine uvedené, dôkazné bremeno je na ňom a nie
na tom, kto sa v spore opiera o verejnú listinu – platí
tu tzv. prezumpcia správ-
nosti verejnej listiny. Treba
pritom rozlišovať pravosť
listiny a pravdivosť obsahu
listiny. Na rozdiel od verej-
nej listiny, kde sa pravdivosť
predpokladá, pri súkromnej
listine súd skúma jej pravdivosť i pravosť zároveň. Ak
chce mať teda fyzická alebo právnická osoba istotu, že
údaje v listine preukazujúcej obsah webstránky alebo
obdobnej právnej skutočnosti budú požívať prezumpciu
správnosti (pravdivosti) v prípade možného právneho
sporu, zaručí mu to práve notárska zápisnica ako verej-
ná listina.
Postup notára pri osvedčovaní (verifikovaní)
obsahu webovej stránky
Podstatou osvedčovacej (verifikačnej) činnosti notára,
oproti listinám o právnych úkonoch spísaných notárom,
je to, že pri osvedčovacích úkonoch notár na žiadosť
osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom
pre uplatnenie práv alebo ktorými by mohli byť spôsobe-
né právne následky. Osved-
čovanie právne významných
skutočností je činnosťou, pri
ktorej sa notár naplno pre-
javuje ako osoba požívajúca
dôveru, ktorej povinnosťou
je starostlivo zachytiť všetko
podstatné, čo sa v jej prí-
tomnosti udialo. Pri osved-
čovaní skutočnosti notár
nesmie aktívne vystupovať a pri tejto činnosti nemá po-
stavenie právneho radcu, respektíve hodnotiteľa osved-
čovanej skutočnosti. Jeho úlohou je vo forme verejnej
listiny zabezpečiť dôkazný prostriedok o osvedčovanej
skutočnosti.
>> Notára v podmienkach kontinentálneho
latinského právneho systému možno
považovať za nevyhnutného pomocníka
štátu pri plnení úloh na úseku
spravodlivosti, pri zaisťovaní právnych
vzťahov a predchádzaní sporom.
>> Práve prostredníctvom tejto činnosti notára
štát efektívne napĺňa jednu zo svojich úloh,
a to úlohu predchádzať sporom a zaručovať
právnu istotu.
>> Ak chce mať teda fyzická alebo právnická
osoba istotu, že údaje v listine preukazujúcej
obsah webstránky alebo obdobnej právnej
skutočnosti budú požívať prezumpciu
správnosti (pravdivosti) v prípade možného
právneho sporu, zaručí mu to práve
notárska zápisnica ako verejná listina.
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/16 ars notaria 2/17
>> postrehy z praxe
Výpočet osvedčení o právne významných skutočnostiach
uvedený v § 56 Notárskeho poriadku je demonštratívny
a dopĺňa ho § 64 Notárskeho poriadku, kde je výpočet
osvedčení o právne významných skutočnostiach uvede-
ný tiež len demonštratívne.
Preto môže notár podľa § 64
Notárskeho poriadku vydá-
vať aj osvedčenia o ďalších
tam neuvedených právne vý-
znamných skutočnostiach,
medzi ktoré patrí aj osved-
čenie o obsahu či existencii
webovej (internetovej) stránky; a osobitne tiež o obsahu
profilov na sociálnych sieťach či obsahu elektronickej
(mailovej, četovej, SMS, ale prípadne tiež zaznamena-
nej telefonickej) komunikácie. Rozhodujúce je, aby sku-
točnosť, ktorú notár osvedčuje, bola právne významná.
Osvedčenie právne bezvýznamnej skutočnosti je notár
povinný odmietnuť. Či je
skutočnosť právne význam-
ná, posúdi notár. O právne
významnú skutočnosť pôjde
najmä v prípadoch, keď jej
preukázanie zlepší pozíciu
žiadateľa v existujúcom alebo hroziacom súdnom spore
s treťou osobou. Zákon výslovne ukladá, že osvedčova-
ná skutočnosť sa musí odohrať v prítomnosti notára. Je
teda vylúčené, aby notár osvedčil skutočnosť, o ktorej sa
dozvedel sprostredkovane od inej osoby, a to, i keby bol
touto osobou zamestnanec notára (aj v prípade, že sa
skutočnosť odohrala pred notárskym kandidátom, smel
by spísať o nej osvedčenie iba tento notársky kandidát,
a nie notár).
Notár je pri spisovaní a vy-
dávaní verejných listín via-
zaný prísnym formálnym
postupom. Jeho nedodrža-
nie má za následok, že lis-
tina sa nepovažuje za verej-
nú listinu. Formálnoprávny
postup vydávania verejných
listín je upravený vo štvrtej
časti Notárskeho poriadku
a v Kancelárskom poriadku pre notárov. V § 37 Notár-
skeho poriadku je princíp nestrannosti a nezávislosti
upravený zákazom takto: „Notár nesmie spisovať a vy-
dávať verejné listiny vo veciach, v ktorých je účastníkom
on alebo jemu blízka osoba. To isté platí v prípadoch, ak
by úkon priniesol prospech notárovi alebo jemu blízkej
osobe. Listina, pri vyhotovení ktorej notár nepostupoval
v súlade s týmto ustanovením, nie je verejnou listinou.“
Obligatórne náležitosti notárskej zápisnice o osvedčení
právne významných skutočností, po primeranom použití
§ 46 až 54 Notárskeho poriadku, sú nasledujúce: miesto,
deň, mesiac a rok, keď sa právne významná skutočnosť
osvedčovala, miesto, deň, mesiac a rok podpísania no-
társkej zápisnice, meno, priezvisko a sídlo notára, opis
osvedčovanej právne významnej skutočnosti, odtlačok
úradnej pečiatky notára a jeho podpis. Miesto, deň,
mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice nemusia
byť totožné s miestom, kde
k právne významnej sku-
točnosti došlo, ani s dňom,
mesiacom a rokom, keď sa
právne významná skutoč-
nosť udiala. Napríklad pri
osvedčovaní obsahu webo-
vej stránky teda nie je vy-
lúčené, aby notár nazrel na webstránku a vyhotovil si
z nej printscreen, prípadne si jej obsah vytlačil napríklad
v sídle žiadateľa a osvedčenie o tejto skutočnosti podpí-
sal v iný deň vo svojej kancelárii. Miesto konania osved-
čovania obsahu webovej stránky alebo obdobnej právne
významnej skutočnosti sa spravidla odohráva v budove
a notár ho označí názvom
obce, ulice a orientačného
čísla, uvedením poscho-
dia a presného označenia
priestoru. Požiadavka uve-
denia času konania osved-
čovanej skutočnosti je splnená tým, že notár uvedie
v notárskej zápisnici čas (hodinu a minútu) osvedčova-
nej skutočnosti, respektíve, ak sa skutočnosť osvedčuje
dlhší čas, tak čas začiatku a skončenia osvedčovanej
skutočnosti.
Notárske zápisnice o osvedčení právne významných
skutočností nemajú účastníkov (hoci v úvode § 56 ods. 1
Notárskeho poriadku sa konštatuje, že všetky osved-
čenia sa vykonávajú „na
žiadosť účastníka“ – správ-
nejšie by bolo na žiadosť žia-
dateľa), preto postačí, ak ich
podpíše iba notár. Nevylu-
čujeme však ich podpísanie
žiadateľom či inou osobou
zúčastnenou na osvedčovaní
skutočnosti. V takom prípa-
de však musí notárska zá-
pisnica obsahovať aj ďalšie
náležitosti podľa § 47 Notárskeho poriadku, a to:
• meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a tr-
valé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dô-
verníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka,
• vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,
• údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastní-
kov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti
účastníka,
• ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako
bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej
mene konať,
• údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi
schválená,
>> Pri osvedčovacích úkonoch notár na žiadosť
osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť
podkladom pre uplatnenie práv alebo
ktorými by mohli byť spôsobené právne
následky.
>> Osvedčenie právne bezvýznamnej
skutočnosti je notár povinný odmietnuť. Či je
skutočnosť právne významná, posúdi notár.
>> Je teda vylúčené, aby notár osvedčil
skutočnosť, o ktorej sa dozvedel
sprostredkovane od inej osoby, a to, i keby
bol touto osobou zamestnanec notára (aj
v prípade, že sa skutočnosť odohrala pred
notárskym kandidátom, smel by spísať o nej
osvedčenie iba tento notársky kandidát,
a nie notár).
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/17
• podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli
prizvaní, tiež osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka; ak
podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako
účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať,
pripojí iba svoj podpis.
Notár uvedie v notárskej zápisnici aj meno, priezvisko
a trvalé bydlisko žiadateľa o spísanie notárskej zápisni-
ce (ak nie je účastníkom notárskej zápisnice), ktorý je
fyzickou osobou, respektíve názov a sídlo žiadateľa, kto-
rý je právnickou osobou. Údaje žiadateľa sa v notárskej
zápisnici uvádzajú aj v prípade, že žiadateľ sa samotné-
ho osvedčovaného deja nezúčastní. Notár tiež uvedie
v notárskej zápisnici meno, priezvisko a trvalé bydlisko
osôb na osvedčovaní skutočnosti zúčastnených (naprí-
klad zamestnanec žiadateľa). Notár môže v notárskej
zápisnici výslovne potvrdiť totožnosť žiadateľa či iných
osôb na deji zúčastnených, ak ich pozná alebo ak bola
ich totožnosť preukázaná platným úradným preukazom
alebo potvrdená dvoma svedkami totožnosti. Notár oso-
by, ktorých totožnosť potvrdzuje, identifikuje primerane
podľa § 47 ods. 1 písm. c) Notárskeho poriadku menom,
priezviskom, rodným číslom, dátumom narodenia a tr-
valým bydliskom a uvedie tiež (pokiaľ tieto osoby nepo-
zná) spôsob, akým zistil ich totožnosť, t. j. či na základe
predloženia platného preukazu totožnosti (ktorého číslo
uvedie), alebo na základe potvrdenia jej totožnosti dvo-
ma svedkami totožnosti. Pokiaľ notárska zápisnica po-
tvrdenie o totožnosti týchto osôb neobsahuje, notár za
ich totožnosť nezodpovedá.
Z notárskych zápisníc o osvedčení právne významných
skutočností sa môžu vydávať osvedčené odpisy, pre kto-
ré platia primerane ustanovenia § 74 až 79 Notárske-
ho poriadku. Podľa § 74 ods. 2 Notárskeho poriadku:
„Ak nie je v notárskej zápisnici uvedené inak, môžu byť
osvedčené odpisy vydané účastníkom alebo ich zástup-
com, a to aj opätovne. Inej osobe môžu byť vydané odpisy
len vtedy, ak tieto osoby preukážu na veci právny záujem.
To isté platí, ak ide o nazeranie do notárskych zápisníc.“
Ak notárska zápisnica nemá účastníka, notár vydá odpis
notárskej zápisnice osobe, ktorá ho o osvedčenie právne
významnej skutočnosti požiadala, prípadne jej zástupcovi.
Konkrétny opis osvedčovania webovej stránky môže
znieť takto: „osoba XY ma požiadala, aby som sa pripojila
na sieť internetu a otvorila webovú stránku http://www...
Zobrazenú stránku som čiernobielo vytlačila na kance-
lársky papier a takto vytlačená stránka, skladajúca sa
z troch strán, tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto notárskej
zápisnice“. Konkrétny opis osvedčovania SMS komuni-
kácie môže znieť takto: „osoba XY mi v tunajšej notárskej
kancelárii predložila mobilný telefón zn. ... čiernej farby
a vyhlásila, že tento mobilný telefón má sériové číslo...,
číslo IMEI: ... a jednu SIM kartu registrovanú na telefón-
ne číslo: ... Následne na displeji predloženého mobilné-
ho telefónu táto osoba klikla na ikonu „Správy“ a vyhľa-
dala reťazec SMS správ patriacich pod kontakt označený
ako AB. Kliknutím na kontakt označený ako AB daný re-
ťazec SMS správ otvorila. Zobrazili sa všetky SMS správy
a osoba XY ma požiadala o osvedčenie časti reťazca SMS
správ v nasledujúcom poradí a znení ...“
Záver
Listina vo forme notárskej zápisnice nemusí odstrániť
pochybnosti sudcu o autorstve elektronického obsahu
či o identite osôb ukrývajúcich sa v elektronickej komu-
nikácii za prípadnými pseudonymami. V takom prípade
bude aplikačný orgán postupovať podobne ako v prípade
inej anonymnej či pseudonymnej písomnej komunikácie
– napríklad preverením, či sa osoba ukrývajúca za pseu-
donymom sama v niektorom zo svojich predchádzajú-
cich alebo nasledujúcich príspevkov neidentifikovala
osobnými údajmi, alebo či nedisponovala údajmi a infor-
máciami, ktorými môže disponovať iba určitá konkrétna
osoba. Možné je tiež využitie rôznorodých forenzných
metód na účely identifikácie komunikujúcich osôb či
autorov elektronického obsahu. Aspoň v otázke reálnej
existencie tvrdeného obsahu webovej stránky v určitom
časovom okamihu však forma notárskej zápisnice po-
skytuje súdu dostatočne vierohodný dôkaz, ktorý môže
slúžiť ako východisko pre ďalšie dokazovanie a napokon
aj pre konečné rozhodnutie vo veci.
Doc. JUDr. PhDr. Tomáš Gábriš, PhD., LLM, MA;
Autor pôsobí na Katedre právnych dejín a právnej komparatistiky
Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
JUDr. Katarína Valová, PhD.
členka prezídia NK SR a vzdelávacej komisie NK SR
Poznámka redakcie : Ako alternatívny príklad pri osvedčujúcej notárskej
zápisnici webovej stránky uvádzame nasledovný text : „osvedčujem, že
osoba XY sa predo mnou dnešného dňa o ... hod. pripojila cez počítač
notára v tunajšej notárskej kancelárii na sieť internetu a otvorila webovú
stránku http://www... Zobrazenú stránku som čiernobielo vytlačila na
kancelársky papier a takto vytlačená stránka, skladajúca sa z troch strán,
tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto notárskej zápisnice“.
Použitá literatúra:
1. Abelovský, T.: Elektronický dôkazný prostriedok vo svetle práva
duševného vlastníctva. In: Cofola 2014: the conference proceedings.
Brno : Masaryk University, 2014.
2. Kováč, P.: Kyberpriestor a dokazovanie. In: Zborník z konferencie
21. slovenské dni práva. Bratislava : SAK, 2015.
3. Valová, K. a kol.: Notársky poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava :
C. H. Beck, 2016.
4. Valušová, M.: Notárska zápisnica ako právny nástroj záruky bezpečnosti
a istoty pri výkone preventívnej spravodlivosti štátu a jej uznanie
v štátoch EÚ. In: Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej
konferencie Právo ako zjednocovateľ Európy, veda a prax. 1. vydanie.
Bratislava : Právnická fakulta Univerzity Komenského, 2011.
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/Kedy a prečo ste sa rozhodli pre štúdium práva a akú
inú profesiu by ste si vybrali, keby ste sa právnikom
nestali?
Rozhodol som sa v roku 1970. Na prihláške mala pôvod-
ne figurovať Filozofická fakulta Univerzity Karlovej, čín-
ština – nemčina. Keďže v Prahe vtedy neotvárali semes-
ter pre takúto kombináciu, prišla na rad alternatíva č. 2.:
Právnická fakulta, s prijímacou skúškou v Bratislave, pre
študentov detašovaného pracoviska v Košiciach. Celkom
nečakane do hry vstúpila tretia možnosť. Do Bratislavy,
respektíve do Košíc ma neprijali pre nedostatok miesta
(oficiálne odôvodnenie), takže som začal študovať (po ab-
solvovaní dodatočnej prijímacej skúšky v septembri 1971)
na Strojníckej fakulte Vysokej školy technickej v Koši-
ciach. Potom ma však predsa len prijali na ministerské
odvolanie na Právnickú fakultu. Keď sa tak pozriem späť,
nechýbalo veľa a mohol byť zo mňa aj strojár...
Po skončení Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach ste
na nej ihneď začali pracovať ako učiteľ, neskôr ste
okrem materskej fakulty učili aj na Právnickej fakulte
Trnavskej univerzity v Trnave a vašimi rukami prešlo
množstvo absolventov. Dá sa porovnať kvalita výučby
a samotných absolventov za tých vyše 40 rokov? Platí
už notorická fráza: „V minulosti boli študenti lepší ako
dnes“?
Na porovnanie, v čase, keď som bol dekanom (1994
–1997), sa na fakultu hlásilo vyše dvetisíc záujemcov,
prijímali sme stodvadsať, stopäťdesiat. Dnes sa o štú-
dium zaujíma tristo – štyristo študentov ročne, prijíma
sa rovnaký počet. Právo už tak neláka, je viac fakúlt
(a možno sa na iných fakultách dá vyštudovať ľahšie,
prečo si voliť ťažšiu cestu?) alebo to je dané aj demo-
grafickým vývojom? Ktovie. Už štvrtinu storočia nie sme
ideologická fakulta a naozaj sa venujeme výučbe práva.
Je nám cťou priniesť vám rozhovor s významnou osobnosťou právnického života,
s pánom prof. JUDr. Alexandrom Bröstlom, CSc.
Právnici sa vo svojom povolaní
konečne musia odraziť od svojej DNA.
A DNA práva je spravodlivosť
>> Rozhovor
18 ars notaria 2/17
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/19
Verím, že kvalita výučby sa zlepšila a viac reaguje na po-
treby praxe. A študenti? Mohlo by sa zdať, že latka ná-
ročnosti sa znižuje. A že sa s tým musíme vo vlastnom
záujme zmieriť, pretože (aj vzhľadom na znížený záujem)
neprežijeme. Podľa mňa nie je dôvod na paniku. Môžeme
existovať ako malá a kvalitná fakulta (čo by bol priam
ideál). Rozhodujúca je prvá tretina študentov, ktorí majú
záujem o štúdium a dokazujú to prístupom i výsledkami.
Tí sú a musia byť minimálne rovnako dobrí alebo lep-
ší, ako sme boli my (pri všetkej zložitosti porovnávania).
Potom je tu stredná tretina študentov a najproblematic-
kejšia je tá „záverečná tretina“. Ale nechcel som z toho
robiť hokej. Nezabúdajme ani na to, že dnes máme šesť-
stupňovú škálu hodnotenia, od A po Fx. Predtým bola
štvorstupňová. Hodnotenia A, B a C sú v menšine, ale
všimol som si, že ani v zahraničí to nie je inak. Ide o to,
aké vedomosti sú za hodnotením D a E.
Okrem pedagogickej činnosti ste pôsobili ako vedecký
pracovník, diplomat, sudca Ústavného súdu SR, člen
Súdnej rady SR. Ktorá z týchto funkcií vás napĺňala
najviac?
Určite vedecký pracovník, pokiaľ som mal taký status
počas študijných pobytov v zahraničí. Je to o podmien-
kach. Keď sedíte v inštitúte, v ktorom sa nachádza pol
milióna odborných kníh a kde okrem toho majú „virtuál
ny inštitút“ (hovorím o roku 1998) a ku všetkému máte
prístup 24 hodín denne, tak povedzte – nie je to paráda?
Ktoré z právnických povolaní by ste si naopak radi
vyskúšali? Ktoré odvetvie práva okrem právnej teórie
a štátovedy je vám najbližšie?
Keďže toto je rozhovor pre notársky časopis, povedal by
som – notár. Napokon, v diplomacii je konzul aj ktosi ako
notár. Na veľvyslanectve v Pekingu som mal túto prácu
celkom rád. Mal som jeden z najväčších konzulárnych
obvodov na svete. Overovanie zmlúv, listín, udeľovanie
víz bolo na dennom poriadku. K úradnému overovaniu
patrí pečiatka. A tá je v Číne historicky i v súčasnosti ob-
rovský fenomén. Aj na vzhľad. Advokátsky chlebík si už
nevyskúšam, hoci by to mohlo byť zaujímavé. Pokiaľ ide
o najbližšie odvetvie, pôsobenie v Trnave, ale i na Ústav-
nom súde potvrdilo, že je to ústavné právo. Hoci aktuál-
nemu vývoju v tejto oblasti dosť dobre nerozumiem.
V rokoch 2000 až 2007 ste boli ústavným sudcom na
Ústavnom súde SR. Považujete túto kapitolu za vrchol
svojej profesionálnej kariéry?
Ťažko povedať, ale zdá sa, že by som mal. Myslíte, že
v tomto veku ešte môžem očakávať výstup na nejaký vyš-
ší vrchol svojej profesionálnej kariéry? Medzi nami, za
vrchol osobne pokladám skôr založenie Ústavu teórie
práva Gustava Radbrucha v septembri 2016 na fakulte,
na ktorej (s prestávkami aj pri započítaní odchodov a ná-
vratov) pôsobím od roku 1971. Verím, že kolegovia sa po-
starajú o rozvoj a šírenie dobrého mena tohto inštitútu.
Takisto ste boli členom Súdnej rady SR v období
rôznych aj politických tlakov na tento orgán. Určite ste
aj v ďalších funkciách museli čeliť rôznym vplyvom.
Ako ste dokázali týmto tlakom odolať a zachovať si
vždy svoju tvár?
Vo funkcii dekana právnickej fakulty som začal tým, že
som žiadne vplyvy či tlak nepripustil. Postupne tí, ktorí
sa pokúšali niečo vybaviť, prestávali chodiť. Ako sudca
Ústavného súdu som osobne nemal pocit politického
tlaku: v prípade iného ako väčšinového názoru som mal
možnosť vyjadriť ho v odlišnom stanovisku. Čo povedať
o Súdnej rade? Škoda reči.
Čo dnes chýba slovenskému právu počnúc
vzdelávaním cez legislatívny proces až po jeho
aplikáciu a vymožiteľnosť?
Viac osobností.
Počas vašej profesionálnej dráhy, ale aj v súkromnom
živote ste určite prišli do kontaktu aj s notárom
a notárskou činnosťou. Aká to bola skúsenosť a čo vám
v tejto profesii najviac imponuje?
Prevažujú dobré skúsenosti. Vlani som mal vami ove-
rené všeobecné splnomocnenie na všetky právne úko-
ny pri zastupovaní rodičov v Nemecku v súvislosti s ich
presťahovaním a so získavaním podkladov na trvalý
pobyt v Slovenskej republike. A všade pred príslušnými
nemeckými štátnymi orgánmi, kde som toto splnomoc-
nenie predložil a uplatnil, som mal veľmi dobrý pocit.
Nebral som to ako samozrejmosť či maličkosť.
Viete porovnať postavenie a činnosť notára na
Slovensku a v zahraničí, napríklad v Nemecku, ktoré
poznáte veľmi dobre, a ktorú novú agendu by ste si
vedeli predstaviť u notára?
Myslím si, že Slovenská republika sa zaradila medzi štáty,
ktoré prevzali rímsko-germánsky model; anglo-americ-
ký verejný notár (public notary) je trochu niečo iné. Vzhľa-
dom na to, kde žili rodičia a kde žije a pracuje dcéra, mô-
žem hovoriť o Bádensku-Württembersku a o Durínsku.
Paradoxne, zatiaľ čo v Bádensku-Württembersku (stará
spolková krajina) sa bude k 1. januáru 2018 štátne notár-
stvo rušiť, v Durínsku (nová spolková krajina, teda pred-
tým NDR) sa od roku 1990 zaviedlo notárske povolanie
ako slobodné povolanie. Dodávam, že na území Durínska
(Weimar, Meiningen, Eisenach) platil po niekoľko storočí
Ríšsky notársky poriadok z roku 1512. Notári v Nemecku
tiež dbajú o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch.
Možno je zaujímavé porovnanie vekovej hranice, ktorej
dovŕšením výkon notárskeho úradu zaniká. U nás je to 67
rokov, podľa § 48 Spolkového notárskeho poriadku (SNP)
je to 70 rokov. Najvyšší spolkový súd v roku 2012 rozho-
dol o tom, že veková hranica 70 rokov nie je v rozpore ani
so základným zákonom, ani s európskym právom. Aby
som to uzavrel: myslím si, aj so zreteľom na prvú vetu,
že agenda notárov v Nemecku je dosť podobná. Podľa §
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/20 ars notaria 2/17
>> rozhovor
5 SNP sa môžu stať notármi iba nemeckí občania (požia-
davka štátneho občianstva). Pre toto obmedzenie Európ-
ska komisia žalovala Nemecko pred Európskym súdnym
dvorom v Luxemburgu (Súd), keď namietala, že ide o ne-
prípustné nerovnaké zaobchádzanie na základe štátneho
občianstva (porušenie čl. 226 Zmluvy o EÚ). Argument,
že „Sloboda pobytu neplatí pre notárov, pretože vyko-
návajú verejnú moc,“ súd odmietol. Súčasne konštato-
val, že „činnosti vyplývajúce z notárskeho povolania nie
sú výkonom verejnej moci v zmysle Zmluvy o Európskej
únii. Hlavná úloha notára spočíva v overovaní listín alebo
zmlúv, ktorým sa strany dobrovoľne podriadili a hranice
ktorých si strany samy stanovili. Z toho vyplýva, že ove-
rovacia činnosť nie je spojená s priamym a osobitným
výkonom verejnej moci (pre zaujímavosť možno porov-
nať § 4 ods. 3 nášho Notárskeho poriadku).“ Nemecko
na základe tohto rozhodnutia Súdu (Veľká komora z 24.
mája 2011 vo veci C 54/08) muselo sprístupniť svoje no-
társtva aj pre príslušníkov iných členských štátov Európ-
skej únie. Vzhľadom na vysoké právnické požiadavky na
notárske povolanie sa však zdá vecne správne, aby pred
tým, ako by sa mohli v Nemecku usadiť ako notári, zlo-
žili nemeckú notársku skúšku. Pokiaľ ide o novú agendu
u notára, mohlo by ísť o prenesenie úloh z oblasti súdnic-
tva s cieľom odbremenenia súdov.
Pôsobili ste vo viacerých štátoch, ovládate plynule
niekoľko svetových jazykov. Ktorá krajina okrem
domoviny je vám najbližšia a prečo? Ako spomínate na
svoje pôsobenie v Číne?
Podľa škôl, do ktorých sme chodili za mladi, nám mal
byť najbližší Sovietsky zväz. Moja prvá cesta za hranice
v roku 1967 viedla práve tam, za príbuznými do Kali-
ningradu. Dodnes sú mi blízke univerzity a iné odborné
pracoviská v zahraničí, ktoré tiež považujem za „alma
materské“, keďže dlhší alebo kratší čas, prípadne opa-
kovane boli či stále ešte sú mojím pôsobiskom: Bayre-
uth, Bologna, Brémy, Erlangen, Graz, Heidelberg, Kra-
kov, Lund, Štrasburg (Rada Európy). Isteže, začalo sa to
Fu-tanskou univerzitou v Šanghaji. Do Číny som v roku
1987 odchádzal s docentským diplomom vo vrecku. Dva
roky štúdia čínštiny a čínskeho práva v Šanghaji zostali
z každej stránky nezabudnuteľne zapísané na moju živo-
topisnú manžetu.
Pri čítaní vášho životopisu sa mi zdá nemožné skĺbiť
profesionálne povinnosti s rodinou. Ako ste to dokázali?
Či som to dokázal, alebo presnejšie do akej miery,
k tomu by sa lepšie vedeli vyjadriť členovia rodiny. Som
im vďačný za výborné rodinné zázemie. Najdlhšie som
bol bez rodiny na stáži v Číne, takmer plné dva roky. Bol
som ešte radšej, keď sme potom boli vo svete všetci spo-
lu, napríklad počas môjho pôsobenia na Veľvyslanectve
Slovenskej republiky v Pekingu po rozdelení ČSFR. Tam
si deti vyskúšali, aké je chodiť do nemeckej školy a mať
čínskych kamarátov.
Viem, že ste prispievali aj do rôznych zábavných
rubrík, vydali ste tri knihy aforizmov a epigramov. Ako
si v súčasnosti zachovať nadhľad a zmysel pre humor?
Ako? Neberme sa až tak vážne. A nechcime byť pápež-
skejší ako pápež, ktorý nedávno v rozhovore pre nemec-
ký Die Zeit povedal, že humor je dar od Boha. Povedal
aj to, že existuje modlitba, ktorá je pripisovaná Thoma-
sovi Morovi, ktorú sa aj on modlí každý deň: „Pane, daj
mi zmysel pre humor!“ Zmysel pre humor môže byť tou
najlepšou vlastnosťou človeka. Pomáha riešiť zložité si-
tuácie. Pritom to nemusí znamenať, že človek je šialene
vtipný, stačí zdravá porcia optimizmu. Všetko je v hlave,
inak je... (aforizmus bude čoskoro dopovedaný a dopísa-
ný v mojej ďalšej knižke s názvom Máliť sa je ľudské).
Viem, že ste sa pravidelne zúčastňovali
Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach ako
aktívny bežec. Aké sú vaše ďalšie záľuby a záujmy?
Smejem sa, že teraz som maratónsky bežec na čoraz
kratšie trate. MMM bol môj detský sen zo šesťdesiatych
rokov. Skutočnosťou sa stal až v osemdesiatych rokoch
(rovnako ako Čína). Mám radosť z toho, že sa mi popri
iných maratónoch v zahraničí podarilo absolvovať kla-
sický maratón, teda trať z Maratónu do Atén (2003), ma-
ratón v Pekingu (2004) a zatiaľ ostatný maratón v Berlí-
ne (2013). Ďalšie záľuby? Od prvej triedy čítanie, písanie
a počítanie. Rátam, koľko času mi na to všetko ostáva.
A zisťujem, že som z pohľadu maratónskeho behu živo-
tom už niekde za 35. kilometrom.
Vzhľadom na vaše profesijné i životné skúsenosti, aké
sú ešte vaše nesplnené životné ciele?
Ak dovolíte, doplním predchádzajúce vyjadrenia. K pro-
fesijným (súčasne veľkým životným) skúsenostiam ne-
sporne patrí to, že doteraz som mal možnosť odborne
pôsobiť spolu asi na 100 univerzitách a vedeckých pra-
coviskách vo svete, vo viac než 30 krajinách. Je to niečo,
o čom sa mi pred 25 rokmi ani nesnívalo. Nesplnené cie-
le? Potešilo by ma, keby som ešte stihol niečo poriadne
napísať. A trochu pokračovať v práci s prekladmi diel
známych svetových právnych filozofov či právnych teore-
tikov do slovenčiny (doteraz v edícii Exempla iuris, kto-
rú vedieme spolu s prof. Holländerom vo Vydavateľstve
Kalligram, vyšlo 13 kníh).
Máte nejaký odkaz pre našich čitateľov, o ktorý by ste
sa chceli podeliť?
Nechcem sa až tak podeliť, a preto:
„Notár, notár, milý notár,
prepíš na mňa celý chotár!“
A teraz už naozaj vážne: Právnici sa vo svojom povolaní
konečne musia odraziť od DNA. A DNA práva je spra-
vodlivosť.
Rozhovor viedol JUDr. Juraj Göbl,
člen redakčnej rady ARS NOTARIA
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/21
Životopis
Alexander Bröstl, prof. JUDr. CSc.
Dátum narodenia: 19. 6. 1953
Vzdelanie
1959 – 1968 Základná deväťročná škola Medzev
1968 – 1971 Stredná všeobecnovzdelávacia škola Košice,
Šrobárova 46
1971 – 1976 Právnická fakulta Univerzity P. J. Šafárika
v Košiciach
1977 JUDr. – Právnická fakulta Univerzity
Komenského v Bratislave
1979 – 1984 CSc. – Ústav štátu a práva Slovenskej
akadémie vied v Bratislave, externá ašpirantúra
1987 Docent teórie štátu a práva (vymenovanie)
1987 – 1989 Fu-tanská univerzita v Šanghaji (čínština –
čínske právo)
1990 – 1990 Univerzita v Erlangene – Norimbergu
(štátoveda a právna filozofia) u prof. Dr.
Reinholda Zippelia
1997 Docent teórie štátu a práva (habilitačná
prednáška) Právnická fakulta Univerzity
Komenského v Bratislave
1998 Inštitút Maxa Plancka pre zahraničné verejné
právo a pre medzinárodné právo v Heidelbergu
u prof. Dr. Jochena Froweina
2001 Profesor teórie štátu a práva (inauguračná
prednáška) – Právnická fakulta Trnavskej
univerzity v Trnave
2002 Profesor teórie štátu a práva (vymenovanie
v marci 2002)
Práca
1976 Učiteľ Právnickej fakulty Univerzity
P. J. Šafárika v Košiciach
1989 – 1990 Vedecký pracovník Ústavu štátu a práva
Slovenskej akadémie vied v Bratislave
1992 – 1994 Federálne ministerstvo zahraničných vecí
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
respektíve Ministerstvo zahraničných vecí
Slovenskej republiky (1. tajomník a konzul
Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Čínskej
ľudovej republike, Peking)
1994 – 1997 Dekan Právnickej fakulty Univerzity
P. J. Šafárika v Košiciach a externý poradca
Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach
1999 – 2007 Učiteľ Právnickej fakulty Trnavskej univerzity
v Trnave
2000 – 2007 Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky
v Košiciach
2007 Učiteľ Právnickej fakulty Univerzity
P. J. Šafárika v Košiciach
2007 – 2011 Prorektor pre zahraničné vzťahy a legislatívu
Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach
2007 Externý poradca Ústavného súdu Slovenskej
republiky v Košiciach
2011 – 2012 Člen Súdnej rady Slovenskej republiky
2012 – Člen Rady vlády Slovenskej republiky pre
národnostné menšiny
Študijné pobyty a prednášky na zahraničných univerzitách
a odborných pracoviskách (uvedené iba štáty)
Argentína, Belgicko, Bielorusko, Brazília, Česká republika,
Čínska ľudová republika, Dánsko, Estónsko, Francúzsko,
Holandsko, Írsko, Island, Maďarsko, Kanada, Kirgizsko,
Kórejská republika, Nemecká demokratická republika,
Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Spojené štáty
americké, Spolková republika Nemecko, Španielsko,
Švajčiarsko, Švédsko, Tadžikistan, Taliansko, Ukrajina,
Veľká Británia (Wales, Škótsko), Taiwan
Odborné publikácie
Viac ako 150 vedeckých publikácií v Slovenskej republike
a asi 50 v zahraničí, okolo 500 citácií a ohlasov týchto diel
doma i v zahraničí.
Okrem iných: Právny štát (Pojmy, teórie, princípy). Košice
1995; Základy štátovedy. Košice 1997; Dejiny politického
a právneho myslenia. Bratislava 1999; Frontisterion.
Bratislava 2009; Právne myslenie 19. a 20. storočia. Košice
2011; Ústavné právo Slovenskej republiky. Plzeň 2010 a 2013;
Teória práva. Plzeň 2013, Na konci je súd. Bratislava 2015.
V spoluautorstve o. i.: Recht und Verfassung.
Systemtransformation und Verfassungsentwicklung in der
Tschechischen und Slowakischen Republik. Frankfurt am
Main, etc. 2000; Constitutional Law of the EU Member States.
Deventer 2006 a 2014, A Treatise of Legal Philosophy and
General Jurisprudence. Volume 12. Chapter 18. Dordrecht
2015 a 2016.
Iné publikácie
Zapísané na manžetu (2005), Každý je trochu webnutý (2012),
Lentilkovo (2016)
Členstvo v redakčných radách (redakčných kruhoch)
odborných časopisov
Právny obzor, Justičná revue, Studia iuridica Cassoviensia,
Ratio Juris (Bologna), Archiv für Rechts- und Sozialphilosophie
(Stuttgart) 1999-2011, Slovenian Law Review
Medzinárodné organizácie
• Člen Výboru expertov pre Európsku chartu regionálnych
alebo menšinových jazykov pri Rade Európy v Štrasburgu
za Slovenskú republiku od roku 2001
• Člen Medzinárodného združenia pre legislatívu (predtým
Európskeho združenia)
• Predseda Slovenskej sekcie Medzinárodného združenia
pre právnu a sociálnu filozofiu (IVR) od roku 1996
• Člen celosvetového Výkonného výboru IVR (1999 – 2011)
• Člen Medzinárodnej komisie právnikov v Ženeve (2001 – 2013)
• Člen Wissenschaftliche Buchgesellschaft, Darmstadt
Iné znalosti
Jazyk: anglický, český, čínsky, nemecký, ruský jazyk,
francúzsky – pasívne
Záujmy
politické a právne myslenie, rekreačný beh
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/>> z diania v právnickej obci
22 ars notaria 2/17
Podľa slov prednášajúceho mal tento zákon ambíciu do-
plniť alebo sprísniť zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom
obstarávaní, na rozdiel od neho však zákon o RPVS rieši
len vzťahy podnikateľ – štát, teda nie vzťahy podnikateľ –
podnikateľ ani vzťahy štát – štát.
Osoby, ktoré sú podľa zákona o RPVS povinné sa regis-
trovať – partneri verejného sektora, sú: právnická oso-
ba alebo fyzická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej
správy a prijíma finančné prostriedky z rozpočtov, eu-
rofondy, investičné stimuly alebo finančné prostriedky
od vybraných právnických osôb, od ich „dcér a vnučiek“
alebo od zdravotnej poisťovne, prijíma majetok alebo
majetkové práva, alebo práva k majetku od verejného
sektora alebo zdravotnej poisťovne, ďalej dodávateľ vo
verejnom obstarávaní, poskytovateľ zdravotnej starost-
livosti, nadobúdateľ pohľadávky voči verejnému sekto-
ru, subdodávateľ a napokon ten, kto má toto postavenie
podľa osobitného zákona.
Zmyslom zákona o RPVS je určiť (vypátrať) konečného
užívateľa výhod každého podnikateľa, ktorý chce obcho-
dovať so štátom. Konečným užívateľom výhod je len fy-
zická osoba, ktorá ovláda právnickú alebo fyzickú oso-
bu – podnikateľa alebo združenie majetku, ďalej osoba,
v prospech ktorej podnikateľ alebo združenie majetku
Dňa 2. februára 2017 som sa zúčastnila seminára k zákonu o registri partnerov verejného sektora
(RPVS) „Protischránkový zákon“. Tento seminár bol organizovaný spoločnosťou Wolters Kluwer
s. r. o. a lektorom bol JUDr. Andrej Leontiev, LL.M., ktorý sa aj aktívne zúčastňoval prípravy
vládneho návrhu tohto zákona vo všetkých jeho fázach.
Seminár k zákonu o registri
partnerov verejného sektora
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/23
vykonáva činnosť alebo obchod, osoba, ktorá spoločne
s inou osobou konajúcou s ňou v zhode alebo spoločným
postupom ovláda alebo riadi tak, že pri právnickej osobe
máviacako25 %nazákladomimaníalebohlasovacíchprá
vach, alebo právo vymenúvať
orgány, alebo ju inak ovláda,
napríklad cez fiktívne zálož-
né právo, alebo inak berie
hospodársky prospech. Ak
žiadna fyzická osoba nespĺ-
ňa podmienky, zapisuje sa
ako konečný užívateľ výhod
vrcholový manažment.
Osobou oprávnenou registrovať partnera verejného sek-
tora je „profesista“, ktorý pri overovaní a registrovaní
koná nestranne, nezávisle od pokynov partnera verej-
ného sektora, s odbornou starostlivosťou (primeranou
funkcii a postaveniu), po zaobstaraní a vyhodnotení do-
stupných informácií, ktoré získala alebo mohla získať
a majú alebo môžu mať vplyv na vyhodnotenie. Takouto
oprávnenou osobou môže byť: advokát, notár, banka, res-
pektíve pobočka zahraničnej banky, audítor a daňový po-
radca. Oprávnená osoba po-
vinne uzatvorí s partnerom
verejného sektora písomnú
„kvázi-zmluvu o kontrolnej
činnosti“. Oprávnená oso-
ba je povinná v súčinnosti
s partnerom verejného sektora zapísať a aktualizovať
v registri údaje o konečnom užívateľovi výhod, verifikovať
konečného užívateľa výhod, postupujúc nezávisle a s od-
bornou starostlivosťou (vrátane odmietnutia verifikácie
pri nedostatku spoľahlivých informácií), a vyhnúť sa pri-
tom konfliktu záujmov. Oprávnená osoba ručí za pokutu
štatutára partnera verejného sektora, ibaže preukáže,
že konala s odbornou starostlivosťou. Ďalšia pokuta pre
oprávnenú osobu je za konanie napriek konfliktu záuj-
mov, a to od 10 000 eur do 100 000 eur.
Výsledkom verifikačnej práce oprávnenej osoby je ve-
rifikačný dokument, ktorý má mať formu slohovej prá-
ce, teda nemá byť písaný
len v bodoch. Prednášajú-
ci uviedol, že najčastejšie
budeme verifikovať svojich
klientov, ktorých poznáme
a poznáme aj ich finančné
štruktúry. Vo verifikačnom dokumente uvedieme, kto je
konečným užívateľom výhod, uvedieme, na základe čoho
sme identifikovali alebo overili konečného užívateľa vý-
hod, uvedieme vlastnícku a riadiacu štruktúru partnera
verejného sektora do tej miery, ako ju vieme zistiť, a aj
spôsob, ako sme ju zisťovali, uvedieme informácie o ve-
rejných funkcionároch a vyhlásime, že údaje v dokumen-
te zodpovedajú zistenému stavu. Verifikačný dokument
možno nahradiť len oznámením, že nedošlo k žiadnym
zmenám od predchádzajúcej registrácie.
Verifikačná udalosť je moment, ku ktorému je partner
verejného sektora povinný sa registrovať. Je to pri prvo-
zápise partnera verejného sektora do RPVS, pri zmene
konečného užívateľa výhod, pri zmene oprávnenej oso-
by, dňa 31. decembra každý
rok, pri uzatvorení zmluvy
alebo jej zmene (výnimka –
ak verifikácia nie je staršia
ako 6 mesiacov) a pri plnení
zo zmluvy nad 1 000 000 eur
(výnimka – ak verifikácia nie
je staršia ako 6 mesiacov).
Partner verejného sektora
je povinný registrovať sa až pred podpisom zmluvy so
štátom, nie keď sa iba hlási do verejného obstarávania.
Register partnerov verejného sektora je postavený na
princípoch Obchodného registra, obdobne fungujú for-
muláre, námietky, elektronické výpisy, a to aj historické.
Register vedie Okresný súd Žilina, je verejne dostupný
na internete, pričom komunikácia so súdom prostred-
níctvom oprávnenej osoby prebieha výlučne elektronicky
(kvalifikovaný elektronický podpis). Partner verejného
sektora musí byť zapísaný
v registri minimálne počas
trvania zmluvy, ktorou zís-
kava verejné prostriedky,
ale možná je aj dobrovoľná
registrácia.
Navrhovateľ zápisu do RPVS je oprávnená osoba, pričom
partner verejného sektora mu poskytuje súčinnosť (oba-
ja zodpovedajú za správnosť údajov). Oprávnená osoba
vyplní elektronický formulár, ktorého prílohou je veri-
fikačný dokument. Súd skúma iba formálne náležitos-
ti návrhu, napríklad zhodu konečného užívateľa výhod
v návrhu a vo verifikačnom dokumente. Zápis/zmeny/
výmaz súd robí do 5 pracovných dní (do 31. júla 2017
predĺžene na 10 pracovných dní) a na neurčitú dobu. Od-
mietnutie zápisu musí byť odôvodnené a námietky mož-
no podať do 15 dní. Zmeny údajov sa zapisujú do 60 dní,
odkedy k nim došlo.
Za identifikáciu konečného
užívateľa výhod a registro-
vanie partnera verejného
sektora prednášajúci od-
poručil účtovať si odmenu
v závislosti od typu subjektu
partnera verejného sektora a od komplikovanosti veri-
fikácie konečného užívateľa výhod v rozmedzí cca 1 000
eur až 10 000 eur.
Na záver prednášajúci zodpovedal otázky prítomných
a uviedol, že prípadné ďalšie otázky ohľadom interpre-
tácie zákona možno klásť na stránke RPVS@justice.sk.
JUDr. Katarína Valová, PhD.
členka redakčnej rady ARS NOTARIA
>> Verifikačný dokument možno nahradiť len
oznámením, že nedošlo k žiadnym zmenám
od predchádzajúcej registrácie.
>> Ak žiadna fyzická osoba nespĺňa podmienky,
zapisuje sa ako konečný užívateľ výhod
vrcholový manažment.
>> Zmyslom zákona o RPVS je určiť (vypátrať)
konečného užívateľa výhod každého
podnikateľa, ktorý chce obchodovať so
štátom. Konečným užívateľom výhod je len
fyzická osoba, ktorá ovláda právnickú alebo
fyzickú osobu.
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/24 ars notaria 2/17
>> z diania v právnickej obci
V úvode seminára lektor predstavil východiská pre prija-
tie novely zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo
„EP“), za ktoré označil o. i. práve počet aktuálne prebiehajú-
cich exekučných konaní, ich dĺžku, množstvo úkonov, ktoré
v rámci exekučného konania vykonáva exekučný súd, po-
trebu elektronizácie exekučného konania a v neposlednom
rade aj sociálne dosahy exekučného konania na povinných.
Zdôraznil, že napriek opačnému názoru časti verejnosti má
novela Exekučného poriadku prijatá zákonom č. 2/2017 Z. z.
zefektívniť 1 a zrýchliť exekučné konanie, čo má byť zabezpe-
čené zavedením kauzálnej príslušnosti jediného exekučné-
ho súdu – Okresného súdu Banská Bystrica, elektronizáciou
exekučného konania, náhodným výberom exekútora podľa
územného obvodu krajského súdu, v ktorom sa nachádza
miesto trvalého pobytu alebo sídlo povinného, prideľovaním
exekučných konaní vedených proti tomu istému povinnému
jednému exekútorovi, ako aj kontrolou činnosti súdnych
exekútorov spočívajúcou v ich povinnosti zasielať údaje o ak-
tuálnom stave vymoženia nároku a trov exekútora súdu.
Za najrozporuplnejšie a najdiskutovanejšie ustanovenie no-
velizovaného znenia EP možno označiť § 55 ods. 1, ktorým
sa do zákona podarilo presadiť náhodný výber exekútora bez
možnosti ovplyvnenia, ktorému z nich bude vec pridelená.
Toto ustanovenie sa nestretlo s podporou v radoch opráv-
nených, ktorí sa obávajú, že vymáhanie prostredníctvom
takto prideleného exekútora nebude také efektívne ako
pred účinnosťou novely. Lektor však upozornil na skutoč-
nosť, že primárnym cieľom novely malo byť práve zrýchlenie
a zefektívnenie exekučného konania, čo chce novela docie-
liť aj prenesením časti rozhodovacích právomocí, ktoré boli
v rukách súdov, na súdnych exekútorov.2 Ako však lektor
uviedol, toto by, samozrejme, nebolo možné spravodlivo
docieliť v prípade, že by si exekútora vyberal oprávnený, tak
ako to je dnes. Pri náhodnom výbere súdneho exekútora je
predpoklad spravodlivého rozhodovania vo veci určite vyšší.
V ďalšej časti seminára poukázal jeho lektor na iné význam-
né zmeny týkajúce sa exekučného konania, ktorými okrem
už vyššie spomínaných je napríklad podávanie návrhu na
vykonanie exekúcie výhradne elektronicky (prostredníctvom
aktivovanej elektronickej schránky, podpísaný zaručeným
elektronickým podpisom alebo prostredníctvom ktorého-
koľvek súdneho exekútora, ktorý jeho elektronické podanie
zabezpečí), pričom aj listiny, ktoré je k návrhu potrebné pri-
ložiť, budú musieť byť priložené v elektronickej forme (buď
ako pôvodný elektronický dokument, alebo elektronický do-
kument vzniknutý zaručenou konverziou). Ďalšou význam-
nou zmenou je úprava doručovania upovedomenia o zača-
tí exekúcie, ktoré ak sa súdnemu exekútorovi ani napriek
vykonanému šetreniu nepodarí doručiť povinnému do troch
mesiacov od začatia exekúcie, doručí sa mu oznámením
v Obchodnom vestníku (súčasne sa doručí súdu, ktorý ho
zverejní na svojej úradnej tabuli alebo webovom sídle) a za
doručené sa považuje uplynutím 30 dní odo dňa nasledujú-
ceho po zverejnení tohto oznámenia. Zmeny sa dotkli tiež
negatívnych vplyvov exekúcie na povinného, keď zákon určil,
kedy exekútor musí (za splnenia taxatívne vymenovaných
podmienok) povoliť povinnému platenie vymáhaného náro-
ku v splátkach. Od 1. 4. 2017 sa zmenila úprava odkladu aj
zastavenia exekúcie, pričom práve návrh na odklad exekúcie
a návrh na zastavenie exekúcie zostali jedinými prostried-
kami procesnej obrany povinného, keďže inštitút námietok
bude zrušený a v podstate nahradený návrhom na zastave-
nie exekúcie. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exe-
kúcie podľa znenia EP platného od 1. 4. 2017 sa predĺžila na
15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
Zmenami v EP, ktoré sa týkajú činnosti notára, sú predo-
všetkým ustanovenia o zmene účastníka exekučného ko-
nania v prípade smrti povinného. Súdny exekútor v takom
prípade odloží exekučné konanie a pokračuje v ňom až na
základe výsledkov dedičského konania a dodatku k povere-
niu na vykonanie exekúcie zohľadňujúcom tieto výsledky.
V dôsledku novej úpravy celej tretej časti EP (Exekučná čin-
nosť) je notárska zápisnica ako exekučný titul v súčasnosti
upravená v § 45 ods. 2 písm. c) EP.
V závere seminára lektor spomenul tiež zmenu týkajúcu sa
odmeny súdneho exekútora, keď bola zrušená jej minimál-
na výška. Ak sa exekútorovi nepodarí nič vymôcť, bude mať
nárok len na náhradu paušálnych a nevyhnutných výdavkov,
nie však na minimálnu odmenu.
Dúfajme teda, že zámer zákonodarcu zefektívniť a zrýchliť
exekučné konanie a zároveň zmierniť jeho negatívne dosahy
na sociálne postavenie povinných sa na základe tejto novely
podarí v praxi zrealizovať.
Poznámka redakčnej rady: novelizáciou prišlo k zmene v číslach
paragrafov vo vzťahu k notárskej zápisnici ako exekučnému titulu
JUDr. Zuzana Jankovičová, notárska koncipientka
Mgr. Mariana Kováča, notára so sídlom v Bratislave
Vychádzajúc zo štatistík, podľa ktorých na Slovensku prebieha 3,6 milióna exekučných konaní
a ročne je podaných približne 500-tisíc nových návrhov na vykonanie exekúcie, je jasné, prečo
exekučné konanie dlhodobo bolo a je často diskutovanou témou. Od 1. 4. 2017 v ňom nastali
zásadné zmeny, ktoré sa stále stretávajú s rozporuplnými reakciami. Práve tieto zmeny boli
témou odborného seminára, ktorý viedol generálny riaditeľ sekcie civilného práva Ministerstva
spravodlivosti SR – JUDr. Martin Maliar a ktorý sa konal 8. 3. 2017 v Bratislave.
Novela exekučného poriadku
s účinnosťou od 1. 4. 2017
1 Súčasná vymožiteľnosť v exekučných konaniach je podľa údajov Slovenskej komory exekútorov na úrovni približne 28 %.
2 Po účinnosti novely je súdny exekútor oprávnený rozhodovať napríklad o vylúčení veci z exekúcie, ak s týmto vylúčením oprávnený súhlasí; o odklade exekúcie,
dokonca aj o samotnom zastavení exekúcie, ak ide o niektorý z prípadov ustanovených v § 61n Exekučného poriadku v znení platnom od 1. 4. 2017.
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/25
Téma pozemkových spoločenstiev a spoločných nehnu-
teľností sa notára dotýka z viacerých hľadísk. Predovšet-
kým v rámci konania o dedičstve si musí súdny komisár
často poradiť s problémom, či a ktoré nehnuteľnosti pat-
riace do dedičstva tvoria spoločnú nehnuteľnosť a spada-
jú pod režim zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spo-
ločenstvách (ďalej len zákon o PS), a následne vyporiadať
tento majetok jednak podľa predstáv dedičov, ale predo-
všetkým v súlade s právnou úpravou. Napriek tomu, že
väčšina účastníkov školenia, predovšetkým zástupcovia
jednotlivých „urbariátov“, nevníma pôsobenie notára v de-
dičskom konaní pozitívne, je nutné konštatovať, že v praxi
nespôsobuje notárom problém ani tak právne posúdenie
veci, ale skôr aktuálny stav, keď z údajov katastra nehnu-
teľností nie je zrejmé, či konkrétna nehnuteľnosť patrí do
spoločnej nehnuteľnosti, alebo ktoré všetky nehnuteľnosti
túto tvoria. Na moju otázku, koľko PS si dalo zapísať spo-
ločnú nehnuteľnosť do katastra nehnuteľností, sa zdvihlo
málo rúk. Preto verím, že sa táto nedokonalosť časom
zlepší. Okrem dedičského konania je režim PS a spoloč-
ných nehnuteľností pre notára dôležitý aj pri spisovaní
zmlúv o prevodoch nehnuteľností, ale aj pri verifikačnej
činnosti (osvedčovanie zhromaždení vlastníkov spoločnej
nehnuteľností).
V súvislosti s konaním o dedičstve lektor potvrdil prevlá-
dajúci právny názor, podľa ktorého pri vyporiadaní spo-
ločnej nehnuteľnosti v rámci konania o dedičstve je nutné
rešpektovať ustanovenie § 9 ods. 8 zákona o PS (o nedeli-
teľnosti spoločnej nehnuteľnosti podľa jednotlivých listov
vlastníctva), no na prechod podielu spoločnej nehnuteľ-
nosti sa nevzťahuje § 2 ods. 3 zákona o PS (nutnosť vzniku
súhrnnej výmery väčšej ako 2 000 m2). Mgr. Illáš uviedol,
že snaha Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
SR pri predkladaní a schvaľovaní tohto právneho predpi-
su bola taká, aby sa ustanovenie § 2 ods. 3 vzťahovalo aj
na dedenie, no proti bolo Ministerstvo spravodlivosti SR,
ktoré argumentovalo vlastníckym právom a právom de-
diť, garantovanými ústavou. Prečo tieto základné ľudské
práva nie sú problémom pri všeobecnom zákaze drobenia
podľa zákona č. 180/1995 Z. z., nevedno.
V rámci posúdenia režimu spoločnej nehnuteľnosti treba
odlišovať existenciu pozemkového spoločenstva a nakla-
dania so spoločnou nehnuteľnosťou. Napriek prípadnému
zániku PS nemusí zaniknúť spoločná nehnuteľnosť (pozri
§ 31 ods. 1 zákona o PS).
Ak ide o prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti
a vzťahu zákona o PS a zákona č. 140/2014 Z. z., je nut-
né primárne aplikovať ustanovenie § 9 ods. 7 zákona
o PS. Pokiaľ má byť nadobúdateľom podielu na spoločnej
nehnuteľnosti iný jej podielový spoluvlastník, nie je nutné
realizovať ponuku ani cez výbor PS, ani cez register ponúk
podľa zákona č. 140/2014 z. z. Pokiaľ má prevodca záujem
svoj podiel previesť na inú osobu, musí ho ponúknuť na
predaj prostredníctvom výboru. A čo sa týka prípadného
postupu podľa zákona č. 140/2014 Z. z., prax katastra (na-
priek absencii takejto výslovnej zákonnej úpravy) je taká,
že závisí od toho, či rozsah poľnohospodárskeho pozemku
na spoločnej nehnuteľnosti je vyšší alebo nižší ako 50 %
celkovej výmery.
Mgr. Illáš tiež oboznámil prítomných s plánovanou nove-
lou zákona o PS, ktorá by sa mala týkať napríklad mimo-
riadneho zasadnutia zhromaždenia vlastníkov, núteného
zvolania (ktoré sa pravdepodobne vypustí a nahradí sa
inými nástrojmi), hlasovania na diaľku, uzatvárania ná-
jomných zmlúv za PS, konania pri nelegitimite, náhrad-
níctva orgánov PS, zavedenia obligatórneho zápisu spo-
ločnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.
JUDr. Juraj Göbl
člen redakčnej rady ARS NOTARIA
Dňa 17. marca sa v Košiciach uskutočnilo školenie na tému „Pozemkové spoločenstvá – dôležité
otázky z praxe“. Školenie zorganizovala spoločnosť SEO s. r. o. a lektoroval ho Mgr. Martin
Illáš z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Program seminára tvorili témy
týkajúce sa pozemkových spoločenstiev (ďalej len PS) a ich súvislostí, a to: podstata a druhy PS,
založenie, vznik, zrušenie a zánik PS, pozemkový substrát – spoločná nehnuteľnosť a spoločne
obhospodarovaná nehnuteľnosť, spoločná nehnuteľnosť – delenie a oddelenie, spoločná
nehnuteľnosť – predkupné právo, nájom, spoločne obhospodarované nehnuteľnosti a členstvo
v PS, vzťah medzi listom vlastníctva, registrom PS a zoznamom členov, spoločná nehnuteľnosť
a prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a pripravované legislatívne zmeny. Lektor
tiež poskytol účastníkom dostatočný priestor na viacero otázok, ktoré súviseli predovšetkým
s praktickým fungovaním PS.
Seminár: Pozemkové spoločenstvá
– dôležité otázky z praxe
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/26 ars notaria 2/17
>> z diania v právnickej obci
Medzinárodný seminár sa konal v rámci projektu „Justič
né vzdelávanie v civilnej oblasti práva EÚ v inter-regionál-
nom praktickom kontexte“ a zúčastnilo sa ho 17 zahranič-
ných účastníkov z Poľska, Maďarska a Českej republiky
a 19 účastníkov zo Slovenskej republiky.
Medzinárodný seminár bol posledný zo 4 decentralizova-
ných seminárov zameraných na najdôležitejšie legislatív-
ne úpravy a inštrumenty justičnej spolupráce v civilných
veciach s relevanciou na krajiny V4. Predchádzajúce 3
medzinárodné semináre sa uskutočnili v Budapešti, Kra-
kove a v Prahe. Z obsahovej stránky každý seminár tvorili
odborné lektorské prezentácie a workshopy, počas kto-
rých sa riešili konkrétne prípadové štúdie pod vedením
domáceho lektora aj zahraničných lektorov.
Prioritnou témou medzinárodného seminára v Slovenskej
republike bolo cezhraničné dedenie podľa nového „Na-
riadenia Európskej únie o dedičstvách“ a jeho odbornú
stránku profesionálne zabezpečili lektori ako reprezen-
tanti Slovenskej republiky, ktorá bola hosťujúcou kraji-
nou, Maďarskej republiky a Poľska, ktorí sa prihovárali
účastníkom v angličtine so zabezpečením simultánneho
prekladu.
V úvode seminára JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková,
PhD. (NK SR), slovenská lektorka za JA SR, vniesla účast-
níkov do témy cezhraničného dedenia a poskytla základ-
né informácie o kolíznych normách cezhraničného dede-
nia a najmä o pôsobnosti nariadenia, ako aj informovala
o najnovšom vývoji v tejto oblasti.
Otázkami právomoci nariadenia sa zaoberal p. Martin
Margonski, poľský notár z nemecko-poľského výskumného
ústavu Collegium Polonicum, Slubice. Pán Ulf Bergquist,
Bergquist and Partners, Štokholm, Švédsko, sa zameral
na rozhodné právo, uznávanie, vykonateľnosť a výkon roz-
hodnutí, ako aj na verejné listiny a súdne zmiery.
Súčasťou popoludnia prvého dňa seminára boli aj prak-
tické cvičenia, ktoré prebiehali v dvoch častiach. V prvej
časti účastníci seminára pracovali na konkrétnych prípa-
doch a v druhej časti pod vedením lektorov sa venovali ich
vyhodnoteniu.
Pani Gabrielle Bréczkáné Dr. Békési, sudkyňa z Krajské-
ho súdu Nyiregyhaza, Maďarsko, ktorej patrilo dopoludnie
nasledujúceho dňa, sa odborne a lektorsky venovala tvor-
be Európskeho osvedčenia o dedičstve.
Druhá časť nasledujúceho dňa seminára bola venova-
ná nastoleniu praktických otázok slovenskou lektorkou
JUDr. Miriam Imrich Breznoščákovou, PhD., s ktorými
sa stretávajú slovenskí sudcovia a slovenskí notári práve
pri aplikácii nariadenia, ako je napríklad režim vyporiada-
nia BSM, vyhľadanie závetov, zistenie rozhodného práva,
adaptácia neznámych vecných práv a iné, s následnými
poznámkami maďarského a poľského lektora pri jednotli-
vých nastolených otázkach, a teda porovnaním rozdielnej
či podobnej národnej právnej úpravy pri aplikácii naria-
denia. Obohacujúcou bola pre účastníkov seminára aj vý-
mena skúseností na expertnej úrovni formou okrúhleho
stola za účasti všetkých lektorov, ktorý na profesionálnej
úrovni zvládla naša slovenská lektorka.
Finančné prostriedky na tento projekt poskytla Justičná
akadémia SR, Európska akadémia práva Trier a Európ-
ska únia.
Európska akadémia práva (ERA), Trier, NSR v spolupráci s Justičnou akadémiou Slovenskej
republiky organizovala medzinárodný seminár Cezhraničné dedenie nové „Nariadenie EÚ
o dedičstvách“ v právnej praxi, ktorý sa uskutočnil v detašovanom pracovisku Justičnej akadémie
SR, Omšenie, v dňoch 1. 3. – 3. 3. 2017.
Medzinárodný seminár
Cezhraničné dedenie: „Nariadenie
EÚ o dedičstvách“ v právnej praxi
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/27
O prednášajúcich
JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, PhD., je notárkou
so sídlom vo Vranove na Topľou, mediátorkou a externou
členkou Pedagogického zboru Justičnej akadémie SR. Je
členkou Vzdelávacej komisie NK SR, ako aj členkou Me-
dzinárodnej skupiny Prezídia NK SR. Podieľala sa na prí-
prave Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.
650/2012. Je autorkou a lektorkou v téme cezhraničného
dedenia, najmä podľa „Nariadenia“.
Dr. Martin Margonski je notárom v Slubiciach na poľ-
sko-nemeckých hraniciach, pôsobí ako expert pre me-
dzinárodné právo v Poľsku a ako lektor na seminároch
o cezhraničnom dedení a o medzinárodnom práve súk-
romnom pre poľských sudcov a notárov. Ja autorom pub-
likácií v Poľsku a v Nemeckej spolkovej republike.
Dr. Ulf Bergquist je partnerom v právnickej firme Berg
quist and partners v Štokholme. Od rokoch 1975 – 1977
pracoval na Krajskom súde v Malmoe. V rokoch 1978 –
1985 pôsobil v politike, v rokoch 1981 – 1982 bol tlačovým
tajomníkom na Ministerstve spojov Švédskeho kráľovstva
a v rokoch 1982 – 1985 bol politickým asistentom švéd-
skeho predsedu vlády p. Faelldin. Od roku 1986 má práv-
nickú kanceláriu. V roku 1989 sa stal členom Švédskej
advokátskej komory. Je členom expertnej skupiny Eu-
rópskej komisie pre cezhraničné dedenie a spoluautorom
nového „Nariadenia EÚ o dedičstvách“.
Gabriella Breczkáné dr. Békési, sudkyňa Krajského súdu
v Nyíregyháza, Maďarsko, od roku 2012. Od roku 2016 po-
radkyňa pre európske právo. Vo svojej praxi sa zameriava
občianske právo, obchodné právo a zmluvné právo.
JUDr. Dagmar Hupková
autorka je referentkou pre medzinárodné vzťahy
v Justičnej akadémii Slovenskej republiky
V dňoch 5. – 7. apríla 2017 som sa na pozvanie Ústavu štátu a práva SAV zúčastnila v kúpeľnom
meste Piešťany veľmi zaujímavej konferencie na tému Právny pluralizmus a pojem práva.
Medzinárodná konferencia
Právny pluralizmus a pojem práva
So svojimi príspevkami vystúpili vážení odborníci z práv-
nej teórie aj praxe z viacerých krajín. Okrem účastníkov
zo Slovenska sa konferencie zúčastnili aj naši kolegovia
z Českej republiky, Maďarska a Poľska.
Keďže my notári sa prioritne venujeme súkromnému
právu, zaujala ma najmä prednáška JUDr. Mgr. Micha-
la Mrvu, PhD., LL.M. (Právnická fakulta UK, Bratislava),
a Mgr. Slavomíry Henčekovej (Právnická fakulta UK,
Praha) na tému Hodnotový pluralizmus a Civilný sporo-
vý poriadok. Notári v dedičských konaniach popri Civil-
nom mimosporovom poriadku aplikujú podporne aj Ci-
vilný sporový poriadok, preto sa budem bližšie venovať
práve tejto prednáške.
Podľa prednášajúcich Civilný sporový poriadok zdôraz-
ňuje úlohu niektorých hodnôt, pričom aplikačné prob-
lémy spôsobujú novoty práve z hodnotového hľadiska.
V prípade ich vzájomnej nekombinovateľnosti môže
vznikať konflikt, ktorý býva často riešený radikálnym
rozhodnutím. V „Základných princípoch“ Civilného spo-
rového poriadku sú právne princípy vyjadrené napríklad
v čl. 2 ods. 2 (princíp ochrany legitímnych očakávaní),
v čl. 5 (princíp zákazu zneužitia práva), v čl. 8 (princíp
hospodárnosti konania) a v čl. 3 a 4 (interpretačné prin-
cípy). Na rozdiel od toho napríklad čl. 10 (Strany sporu
postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa poky-
nov súdu. Súd dohliada na riadny priebeh konania, ur-
čuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. Súd môže určiť
záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.)
už obsahuje právne normy.
Ďalej prednášajúci uviedli hlavné dôvody aplikačných
problémov Civilného sporového poriadku, a to vágne
formulácie, široká diskrécia a formalizmus. Za vágne
formulácie označili najmä „strana nekonala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania“ ale-
bo „neospravedlnila svoju neprítomnosť včas a vážnymi
okolnosťami“. Ako možné riešenie uviedli zo strany or-
gánu aplikácie práva zabezpečiť primeranosť ako opak
extrémneho presadzovania jednej hodnoty na úkor
druhej.
JUDr. Katarína Valová, PhD.
členka redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/>> z diania v právnickej obci
28 ars notaria 2/17
Recenzia
Uznesenie ako „druhá najdôležitejšia“ forma súdneho
rozhodnutia má v civilnom procese svoje nezastupiteľné
miesto. V sporovom procese je určené na rozhodovanie
o procesných otázkach, no v procese mimosporovom je
to rozhodnutie, ktorým sa nezriedka rozhoduje meritórne.
Problematika uznesenia nebola – do vydania recenzo-
vanej práce – v slovenskej ani českej civilnej procesua-
listickej spisbe spracovaná v takomto rozsahu a hĺbke.
V nadväznosti na nedávnu, stále čerstvú a odbornou
literatúrou ešte dostatočne neprebádanú rekodifikáciu
civilného práva procesného, ktorá sa uznesenia dotkla
výrazným spôsobom vo viacerých aspektoch, je téma
práce ešte aktuálnejšia.
Prvotnou ambíciou práce bolo skúmanie novej právnej
úpravy civilných uznesení z pohľadu potenciálnych apli-
kačných problémov. Druhým cieľom bolo formulovanie
prípadných návrhov de lege ferenda tak, aby ochrana
poskytovaná v súdnom konaní reflektovala na ústavno-
právne atribúty, ktoré sú požiadavkou právneho štátu.
Vytýčeným cieľom zodpovedajú aj vhodne zvolené a po-
užité metódy vedeckého bádania – analýza, komparácia
a syntéza. Celou monografiou sa tiahne odporúčanie
pridržiavať sa racionálneho výkladu zákona a vychádzať
z normovaných základných princípov, pretože nové civil-
né procesné kódexy sa (v porovnaní s predchádzajúcou
právnou úpravou) vyznačujú vyššou mierou abstraktnosti.
Recenzované dielo je rozdelené do šiestich logicky nad-
väzujúcich kapitol.
Prvá kapitola ponúka nutné teoretické pojednanie
o uznesení ako forme rozhodnutia súdu v civilnom ko-
naní. Teoretický základ nie je samoúčelný, pretože bez
poznania týchto súvislostí hrozí, že aplikácia konkrét-
neho procesného inštitútu nebude náležite umiestnená
do celkového kontextu právnej úpravy. Potvrdzuje sa
klasické „najpraktickejšia vec je dobrá teória“. V nasle-
dujúcich kapitolách autorka skúma uznesenie z uhlov
režimov jednotlivých procesných kódexov, podľa ktorých
sú tie-ktoré uznesenia vydávané.
Z pohľadu obsahu sú nosnými druhá a tretia kapitola,
ktorých predmetom je uznesenie v režime Civilného spo-
rového poriadku. Miera rozpracovania dotknutej proble-
matiky je obohatením vedy civilného práva procesného
a nepochybne rozšíri obzor aj praktizujúceho právnika.
Štvrtá kapitola je zameraná na uznesenia súdu vydáva-
né podľa Civilného mimosporového poriadku. Náležitá
pozornosť je venovaná uzneseniam vydávaným súdnym
komisárom v dedičskom konaní, pričom autorka neopo
mína ani dualitu režimov „starých“ a „nových“ dedičských
konaní.
Piata kapitola je zameraná na uznesenia exekučného súdu.
V kapitole šiestej autorka sústreďuje konečné závery
svojho skúmania inštitútu uznesenia.
Možno teda zhrnúť, že dielo „Uznesenie v systéme súd-
nych rozhodnutí v civilnom procese“ je vítaným prírast-
kom slovenskej odbornej právnickej spisby. Pridanou
hodnotou vedeckých diel je ich využiteľnosť v praxi. Re-
cenzovaná práca – okrem vedeckej hodnoty – tento atri-
bút rozhodne má.
Doc. JUDr. Peter Molnár, PhD.
Autor pôsobí na Katedre občianskeho práva Právnickej fakulty
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Monografia Kotrecová, A.: Uznesenie v systéme
súdnych rozhodnutí v civilnom procese.
Bratislava: C. H. Beck, 2016, 136 strán
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/29
Novinky z medzinárodnej oblasti
Základný kurz notárskych koncipientov NK SR sa konal
v dňoch 10. – 12. mája 2017 v sídle sekretariátu NK SR.
Zdokonaľovací kurz notárskych koncipientov NK SR sa usku-
točnil v dňoch 17. – 19. mája 2017 v sídle sekretariátu NK SR.
Písomná časť výberového konania na neobsadené miesta
notárov sa konala dňa 19. mája 2017 v priestoroch Hotela
Bratislava v Bratislave a ústna časť v dňoch 30. – 31. mája
2017 v sídle sekretariátu NK SR.
Písomná časť notárskej skúšky sa uskutočnila dňa 8. júna
2017 a ústna časť v dňoch 22. – 23. júna 2017, obidve
v sídle sekretariátu NK SR.
Informácie o medzinárodných a národných podujatiach
V dňoch 20. – 21. apríla 2017 sa v Salzburgu konali 29. Eu-
rópske notárske dni na tému „Digitalizácia v obchodnom
práve – možnosti a riziká“, za NK SR sa ich zúčastnil Mgr.
Vojtech Kavečanský.
Dňa 5. mája 2017 sa v Prahe konalo Stretnutie prezidentov
členských notárstiev Hexagonály, delegácia NK SR cesto-
vala v zložení JUDr. Miroslav Gregor, JUDr. Karol Kovács,
JUDr. Miroslav Pavlovič.
V dňoch 11. – 14. mája 2017 sa v Tbilisi v Gruzínsku konalo
Zasadnutie Generálnej rady UINL, na ktorom sa zúčast-
nila generálna radkyňa UINL JUDr. Magdaléna Valušová.
V dňoch 18. – 19. mája 2017 sa na Malte v La Valletta usku-
točnilo Zasadnutie kontaktných bodov Európskej notárskej
siete (ENN), na ktorom sa zúčastnil Mgr. Tomáš Gardon.
V dňoch 25. – 28. mája 2017 sa v meste Mszana Dolna
v Poľsku konala XV. Notárska olympiáda.
V dňoch 8. – 10. 6. 2017 sa uskutočnil XXV. ročník kon-
ferencie Karlovarské právnické dni v Grandhoteli Am-
bassador Národní Dům v Karlových Varoch, na ktorom
sa zúčastnili štyria členovia redakčnej rady časopisu ARS
Notaria: JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., JUDr. Juraj Göbl,
JUDr. Zuzana Grófiková a JUDr. Katarína Valová, PhD.
V dňoch 15. – 17. júna 2017 sa v Španielsku v La Granja
uskutočnilo Plenárne Valné zhromaždenie CNUE, na kto-
rom sa zúčastnila delegácia NK SR v zložení: JUDr. Miro-
slav Gregor, Mgr. Iveta Vašková, Mgr. Tomáš Gardon.
V dňoch 5. – 7. októbra 2017 sa v Španielsku v Santiagu de
Compostela uskutoční Kongres CNUE.
V dňoch 7. – 8. apríla 2017 sa v Modre uskutočnila Medzi-
národná vedecká konferencia „Súčasné trendy vzdeláva-
nia v mediácii“, na konferencii zúčastnila viceprezidentka
NK SR JUDr. Daniela Šikutová.
Dňa 11. mája 2017 sa konala slávnostná Medzinárodná kon-
ferencia pri príležitosti 15. výročia vzniku Súdnej rady Sloven-
skej republiky, na ktorej za zúčastnil JUDr. Miroslav Pavlovič.
V dňoch 28. – 29. 9. 2017 sa v Smoleniciach uskutoční Me-
dzinárodná vedecká konferencia XIII. Lubyho právnické
dni na tému: „Sociálna funkcia práva a narastajúca ma-
jetková nerovnosť“.
Dňa 17. marca 2017 sa v Bruseli konalo Valné zhromaž-
denie CNUE. Prezident CNUE José Manuel Garciá Collan-
tes vyjadril potešenie z rozhodnutia Európskeho súdneho
dvora vo veci právneho sporu prejednávaného pod číslom
C-342/15 (Piringer). Tento rozsudok môže byť prínosný naj-
mä pre notárstva, ktorým zatiaľ nie je zverená správa po-
zemkového registra. Témami 4. Kongresu CNUE, ktorý sa
uskutoční 5. až 7. októbra 2017 v španielskom Santiagu de
Compostela, budú digitalizácia v obchodnom práve a úloha
notárstva pri vývoji technických riešení a cezhraničný pre-
sun sídla spoločnosti. Valné zhromaždenie schválilo štatút
pozorovateľa Srbskému notárstvu. Srbské notárstvo, ktoré
vzniklo iba v roku 2014, vo svojej žiadosti predstavilo svoju
štruktúru, kompetencie, právnu úpravu a ciele.
Zasadnutie Komisie pre európske záležitosti (CAE) UINL sa ko-
nalov dňoch24.a 25.marca2017v Budapešti,kdeboliprijatézá-
kladné zásady pracovných plánov CAE na obdobie 2017 až 2019.
V rakúskom Salzburgu sa v dňoch 20. a 21. apríla 2017
konala 29. medzinárodná konferencia Európske notárske
dni na aktuálnu tému „Digitalizácia v obchodnom práve.
Možnosti a riziká“. Uvedená téma je aktuálna s ohľadom
na možnosť získania kompetencií v oblasti zápisov do ob-
chodného registra, ako aj s ohľadom očakávaného návrhu
smernice EÚ v rámci stratégie jednotného digitálneho trhu.
V rámci platformy ARERT sa podarilo sa odstrániť technic-
ké nedostatky vyhľadávania závetov, resp. iných listín pre
prípad smrti, ktoré neboli na strane Notárskej komory SR.
Vyhľadávanie závetov v krajinách, ktoré sú súčasťou tejto
platformy a ktoré sprístupnili svoje registre, je tak možné
v režime off line prostredníctvom Google formulára, pričom
doba zaslania odpovede sa výrazne skrátila (cca 1 až 2 dni).
JUDr. Ján Hamara
Predseda medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR
Informácie
o vzdelávaní, výberovom konaní a podujatiach
>> aktuálne z nK SR
Dňa 17. 2. 2017 po dlhej a ťažkej
chorobe vo veku 49 rokov zomrel
notár JUDr. Otto Szabó.
JUDr. Otto Szabó pôsobil ako notár
v Galante a v orgánoch Notárskej
komory SR ako člen Prezídia NK
SR a Disciplinárnej komisie NK SR.
Česť jeho pamiatke!
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/30 ars notaria 2/17
>> Dávame do pozornosti
Jablonka, B.: Dilema nad ústavnoprávnym
prieskumom rozhodnutí rozhodcovských súdov.
Justičná revue č. 1/2017.
Cieľom autora je poukázať na rozhodovaciu prax senátov
Ústavného súdu SR pri prejednávaní ústavnej sťažnos-
ti voči rozhodnutiam rozhodcovských súdov, ako aj na
zjednocujúce stanovisko. Zamýšľa sa nad tým, či stano-
visko zaujalo správny prístup v tom smere, že ústavný
súd a priori odmietol preskúmavať rozhodnutia rozhod-
covských súdov; polemizuje s týmto záverom ústavného
súdu, pretože dospel k opačnému záveru; v závere ponú-
ka úvahy, že všeobecné súdy by mali preskúmavať arbit-
rárne a zjavne neodôvodnené rozhodcovské rozhodnutia
cez prizmu výhrady verejného poriadku.
Macko, R. E.: Dilema nad ústavnoprávnym
prieskumom rozhodnutí rozhodcovských súdov.
Justičná revue č. 1/2017.
Cieľom autora je poukázať na rozhodovaciu prax senátov
Ústavného súdu SR pri prejednávaní ústavnej sťažnos-
ti voči rozhodnutiam rozhodcovských súdov, ako aj na
zjednocujúce stanovisko. Zamýšľa sa nad tým, či stano-
visko zaujalo správny prístup v tom smere, že ústavný
súd a priori odmietol preskúmavať rozhodnutia rozhod-
covských súdov; polemizuje s týmto záverom ústavného
súdu, pretože dospel k opačnému záveru; v závere ponú-
ka úvahy, že všeobecné súdy by mali preskúmavať arbit-
rárne a zjavne neodôvodnené rozhodcovské rozhodnutia
cez prizmu výhrady verejného poriadku.
Toth-Vaňo, P.: Prevod vlastníctva pred rozhodnutím
dovolacieho súdu, nemo plus iuris a § 456 CSP.
Justičná revue č. 2/2017.
Autor sa v článku ťažiskovo zaoberá právnymi násled-
kami prevodu vlastníckeho práva k veci na tretiu osobu
na základe právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu,
ktoré je neskôr dovolacím súdom zrušené. Na pozadí jed-
ného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sa v uvedených súvislostiach zamýšľa nad podmienkami
aplikácie § 456 Civilného sporového poriadku (do 30. júna
2016 išlo o § 243d ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Predmetom autorovej pozornosti je v nadväznosti na ana-
lyzovanú problematiku aj zásada nemo plus iuris, charak-
ter sporov o určenie vlastníckeho práva, vzájomný vzťah
hmotnoprávnej a procesnoprávnej úpravy, ako aj otázka
možnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezá-
konným (a následne zrušeným) rozhodnutím.
Fekete, A., Fekete, I.: Reforma dedičského práva
v Rakúsku. Justičná revue č. 2/2017.
V Rakúsku došlo v roku 2015 k rozsiahlej reforme de-
dičského práva (účinnosť od 1. 1. 2017). Zmeny sa dotkli
právnej úpravy dedenia nielen z formálnej, ale najmä ob-
sahovej stránky. Bol obmedzený okruh osôb s právom
na povinný podiel na dedičstve, boli spresnené podmien-
ky vydedenia a zaviedlo sa dedičské právo pre životného
a registrovaného partnera poručiteľa. Právna úprava od-
kazu (legátu) sa významným spôsobom rozšírila. Zmeny
sa ďalej dotkli aj dedenia zo závetu. Autori v príspevku po-
ukazujú na uvedené zmeny v komparácii s právnou úpra-
vou dedenia na Slovensku.
Mitterpachová, J., Števček, M.: Súkromný znalecký
posudok v CSP – základné otázky.
Bulletin slovenskej advokácie č. 3/2017.
Článok ponúka analýzu a návrhy riešení základných in-
terpretačných otázok jedného z nových inštitútov reko-
difikovaného civilného procesu, súkromného znaleckého
posudku. Autori v stručnosti predostierajú základné kom-
paratívne i doktrinálne východiská skúmaného inštitútu.
Ťažiskom článku je rozbor „rovnocennosti“ súkromného
znaleckého posudku so znaleckým dokazovaním naria-
deným súdom, ako aj analýza dvoch časových verzií sú-
kromného znaleckého posudku: súkromného znaleckého
posudku predloženého spolu so žalobou a toho predlože-
ného až v priebehu procesu. Vychádzajúc z princípu voľné-
ho hodnotenia dôkazov sa preferuje záver o rovnocennosti
oboch druhov znaleckých posudkov, ako i oboch časových
verzií súkromného znaleckého posudku. Autori sa zame-
riavajú aj na celý rad súvisiacich otázok, akými sú naprí-
klad osoba objednávateľa posudku, možnosť nahliadania
do súdneho spisu alebo súvislosti so zákonom o znalcoch.
Foltan, D.: Výmaz zajišťovacích práv a poznámek
exekutora na listech vlastnictví v katastru nemovitostí
po zpeněžení nemovitého majetku v likvidacích
pozůstalostí. Ad Notam č. 1/2017
Likvidácia dedičstva, ktorá je upravená v zákone
č. 292/2013 Sb. o zvláštních řízeních soudních, so sebou
prináša mnoho problémov, pokiaľ ide o aplikáciu jed-
notlivých ustanovení zákona v praxi. Jedným z aplikačne
komplikovaných ustanovení sa môže javiť práve výmaz
zabezpečovacích práv a poznámok exekútora na listoch
vlastníctva v katastri nehnuteľností po speňažení nehnu-
teľného majetku pri likvidácii dedičstva, ktorému sa autor
v článku venuje. Autor dospel k záveru, že ide o proble-
matiku pomerne aktuálnu, ktorej je potrebné venovať
osobitnú pozornosť. Celá problematika sa týka toho, ako
„očistiť“ list vlastníctva od práv tretích osôb a poznámok
zapisovaných do katastra nehnuteľností v súlade so záko-
nom č. 256/2013 Sb. o katastru nemovitostí, a to v prípade
predaja týchto nehnuteľností pri likvidácii dedičstva.
Klein, Š.: Konstruktivní svěřenské nástupnictví,
aneb co dělat, když zůstavitel neurčil předního
nebo následného dědice. Ad Notam č. 1/2017
Nový občiansky zákonník so sebou priniesol viacero no-
vých inštitútov, ktoré i po troch rokoch stále vzbudzujú
Anotácie
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/31
v aplikačnej praxi množstvo otázok. Viacero doposiaľ ne-
vyriešených problémov zostáva predovšetkým v oblasti
„svěřenského nástupnictví“, keďže ide o inštitút, ktorý sa
v praxi málokedy využíva, a bude trvať niekoľko desaťročí,
kým sa vytvorí dostatočne bohatá a ustálená rozhodova-
cia prax. Zatiaľ čo v písomnej agende sa odborná verej-
nosť, predovšetkým advokáti a notári, snaží dopomôcť
dosiahnutiu právnej istoty spisovaním čo najprecíznejších
úkonov pre prípad smrti, niet pochýb o tom, že v praxi sa
notári ako súdni komisári budú pri prejednávaní dedičstva
čoraz častejšie stretávať so závetmi spísanými laicky a ne-
odborne. Autor sa domnieva, že je potrebné jednoznačne
sa prikloniť k tomu, že v prípadoch, keď poručiteľ výslovne
neurčí tak predného dediča, ako aj následného dediča,
nastupuje dedenie zo zákona. Napriek tomu však pri apli-
kácii tohto inštitútu v praxi ostáva mnoho otázok nezod-
povedaných, najmä situácia, či z uvedeného titulu môže
získať postavenie predného alebo následného dediča štát.
Zmeková, I.: Spôsoby vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Súkromné právo č. 1/2017
Autorka sa zaoberá vyporiadaním bezpodielového spo-
luvlastníctva manželov, ktoré predstavuje komplexnú
problematiku, v rámci ktorej dochádza k usporiadaniu
všetkých majetkových vzťahov medzi manželmi. Zákon
pripúšťa viaceré spôsoby vyporiadania, pričom voľba kon-
krétneho je vo väčšine prípadov ponechaná na bezpodie-
lových spoluvlastníkoch (manželoch, respektíve bývalých
manželoch, ak bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo zá-
nikom manželstva). Vyskytujú sa však aj spôsoby vypo-
riadania, ktorých účastníkmi nie sú obaja manželia a pri
ktorých postup (z dôvodu ochrany záujmov tretích osôb)
predpisuje zákon.
Zmeková, I.: Všeobecné aspekty vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
aplikačné problémy. Súkromné právo č. 1/2017
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, najmä jeho zá-
nik a vyporiadanie, je v súčasnosti jednou z najaktuálnej-
ších tém. Širšie sociálne trendy ako stúpajúca rozvodovosť
a rozšírenie súkromného podnikania (ktoré zasahuje do
majetkovej sféry manželov a často v rámci eliminácie rizi-
ka vedie k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manže-
lov rozhodnutím súdu na základe návrhu jedného z man-
želov) spôsobili, že sa bezprostredne týka práv a povinností
podstatnej časti populácie. Vzhľadom na aktuálnosť tejto
témy je cieľom autora postupne bližšie ozrejmiť všeobec-
né, ako aj špecifické hľadiská a spôsoby vyporiadania bez-
podielového spoluvlastníctva manželov s poukázaním na
konkrétne problémy aplikačnej praxe s tým spojené.
Csach, K.: Súbeh výkonu funkcie člena štatutárneho
orgánu a pracovného pomeru zamestnanca – revolúcia
na obzore? (k nálezu Ústavného súdu ČR, sp. zn. I. ÚS
190/15 z 13. 9. 2016). Súkromné právo č. 1/2017
Predmetom príspevku je rozbor problematiky súbehu
pracovnoprávneho a obchodnoprávneho režimu výkonu
funkcie člena štatutárneho orgánu. Nedávne rozhodnutie
českého ústavného súdu, vzťahujúce sa ešte na právnu
úpravu pred rekodifikáciou českého súkromného práva,
vyhlásilo doterajšiu ustálenú rozhodovaciu prax, podľa
ktorej nemôže byť funkcia člena štatutárneho orgánu vy-
konávaná v pracovnom pomere, za protiústavnú. Článok
posudzuje možné dosahy argumentácie českého súdu aj
na slovenské právne prostredie a navrhuje zmenu per-
spektívy nazerania na problém súbehu výkonu funkcie
štatutárneho orgánu.
Šuleková, Ž.: Meno fyzickej osoby ako súčasť obchodného
mena obchodnej spoločnosti. Súkromné právo č. 1/2017
Autorka sa v predkladanom príspevku venuje problema-
tickým otázkam, ktoré súvisia s použitím mena fyzickej
osoby v obchodnom mene právnickej osoby, konkrétne
obchodnej spoločnosti. Meno fyzickej osoby ako súčasť
obchodného mena spoločnosti môže predstavovať indivi-
dualizačný znak a garančný prvok, ktorý pôsobí vo vzťahu
k zákazníkom alebo obchodným partnerom. Pozornosť je
venovaná nielen použitiu mena osoby, ktorá má s obchod-
nou spoločnosťou určitý vzťah, napríklad ako zakladateľ
alebo spoločník, ale taktiež mena inej osoby, či už verejne
známej, potenciálne existujúcej, alebo imaginárnej. Na-
vyše sú priblížené možnosti ochrany, prostredníctvom
ktorých sa dotknutá fyzická osoba môže domáhať nápra-
vy proti neoprávnenému použitiu svojho mena. Napriek
tomu, že tvorba obchodného mena je postavená na zásade
nezameniteľnosti a zákaze vyvolania klamlivej predstavy
o osobe podnikateľa, slovenské registrové súdy náležitú
kontrolu obchodného mena pred zápisom do obchodného
registra nevykonávajú, čím sa výrazne odkláňajú od zásad
tradičného firemného práva.
Mihalík, V.: Odpovědnost dědice za dluhy zůstavitele.
Právní rozhledy, č. 5/2017, s. 153 – 157
Predmet príspevku je možné vyčítať už z jeho názvu, pri-
čom zodpovednosť za dlhy poručiteľa v českom dedičskom
práve prešla prijatím nového občianskeho zákonníka (zá-
kon č. 89/2012 Sb.) značnými zmenami. Tieto súvisia s no-
vou koncepciou dedičského práva a so značným rozšíre-
ním inštitútov, ktoré táto oblasť práva ponúka. Dedič musí
oveľa výraznejšie dbať na svoje práva a povinnosti, pretože
prípadná nedôslednosť môže spôsobiť výrazné negatívne
dosahy do jeho majetkovej sféry. Súčasná práva úprava
navyše spresňuje určité záležitosti, doteraz riešené len ju-
dikatúrou súdov. Novou úpravou už neplatí zásada obme-
dzenej zodpovednosti (u nás stále platná zásada v zmysle
§ 470 OZ), že sa dedič nemusí ničoho obávať, pretože za
dlhy poručiteľa bude zodpovedať len do hodnoty nadobud-
nutého dedičstva. Dedič musí dbať na zvýšenú opatrnosť
a pozornosť, pretože sa môže dostať do situácie, keď bude
musieť platiť dlhy poručiteľa v celej ich výške. Rozdielo-
vým momentom je výhrada súpisu a jej uplatnenie.
JUDr. Zuzana Grófiková (prvá až štvrtá anotácia)
JUDr. Katarína Valová, PhD. (piata anotácia)
JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. (šiesta až jedenásta anotácia)
JUDr. Juraj Göbl (dvanásta anotácia)
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/>> Dávame do pozornosti
Vybral JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA.
Žaloba na obnovu konania v občianskom
súdnom konaní
Katarína Ševcová – vyd. C.H.Beck SK
Rok vydania: 2017
Počet strán: 196
Väzba: mäkká
Žaloba na obnovu konania v občianskom súdnom konaní pre civilný
proces poukazuje na opravné prostriedky v právnej praxi pre obno-
venie konania a procesu, aj v tomto opravnom prostriedku je možné
pochybenie súdu, keď sa prihliada aj na dôkazy, rozhodnutia, výpo-
veď svedkov konania, táto žaloba sa reflektuje ako mimoriadne do-
volanie a opravný prostriedok, ktorý je mimoriadny v súdnom konaní.
Notársky poriadok – komentár
Karol Kovács, Jozef Farkašovský, Miroslav Pavlovič,
Miloslav Kováč – vyd. Wolters Kluwer SK, NK SR
Rok vydania: 2017
Počet strán: 392
Väzba: tvrdá
Kniha predstavuje praktickú príručku, ktorej cieľom je uspokojiť
potreby predovšetkým notárskej obce, notárskych koncipientov,
ako aj ďalších zamestnancov notárskych kancelárií. Prináša výklad
jednotlivých ustanovení zákona a jej súčasťou sú aj vykonávacie
predpisy k Notárskemu poriadku (Vyhláška č. 34/1993 Z. z., Vyhláš-
ka č. 324/2015 Z. z. a Vyhláška č. 423/2002 Z. z.).
Obchodný zákonník. Veľký komentár.
I. a II. zväzok
Oľga Ovečková – vyd. Wolters Kluwer SK
Rok vydania: 2017
Počet strán: 3 193
Väzba: tvrdá v plátne
Obchodný zákonník. Veľký komentár. I a II. zväzok poskytuje kva-
litné komplexné dielo obchodného zákonníka SR, veľký komentár
k obchodnému zákonníku je tentoraz spracovaný dopodrobna, ko-
mentár obsahuje aj judikáty súdov SD EÚ, je vhodný pre právnickú
obec a odborníkov práva.
Zastúpenie podnikateľa v obchodných
vzťahoch
Marko Deák – vyd. C.H.Beck
Rok vydania: 2016
Počet strán: 628
Väzba: mäkká
Predkladaná vedecká monografia rozoberá otázky zastúpenia pod-
nikateľa v obchodných vzťahoch. Problematika je zaradená do šir-
šieho rámca všeobecného súkromného práva s dôrazom na súvis-
losti práva obchodných spoločností. Práca sa zameriava na otázky
konania podnikateľa s dôrazom na jeho nepriamu formu.
Pozemkové spoločenstvá
Marta Boráková – vyd. Poradca (bez chýb, pokút a penále)
Rok vydania: 2017
Počet strán: 144
Väzba: mäkká
Pozemkové spoločenstvá – bez chýb, pokút a penále poskytuje tieto
aspekty, ako sa robí zmluva v pozemkových spoločenstvách, zdanenie
zisku, vysporiadanie v daniach, zápis do pozemkového spoločenstva
v praxi, otázky právnej subjektivity.
Dohovor o uznaní a výkone cudzích
rozhodcovských rozhodnutí – komentár
Ľudovít Mičinský, Miloš Olík – vyd. Wolters Kluwer SK
Rok vydania: 2016
Počet strán: 532
Väzba: tvrdá
Dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí –
komentár. Ide o Newyorský dohovor medzinárodných zmlúv pre
aplikáciu legislatívy v SR a ČR, Dohovor obsahuje komentár pre
predpisy SR a ČR, taktiež nechýba judikatúra súdnych rozhodnutí,
obsahuje veľké súdy v arbitráži najväčšie prípady, venuje sa dôvo-
dom uznania a neuznania rozhodcovských súdov v praxi, je vhodná
pre aplikačnú prax v rozhodcovskom konaní.
Náhrada škody ako prostriedok nápravy
v súkromnom práve
Monika Jurčová, Marianna Novotná – vyd. Leges
Rok vydania: 2016
Počet strán: 312
Väzba: tvrdá
Náhrada škody ako prostriedok nápravy v súkromnom práve je zbor-
níkom pre právnické dni na počesť Štefana Lubyho.
Pozemky v občianskoprávnych vzťahoch
Alena Hambáleková – vyd. Iuris Libri (Judikatúra)
Rok vydania: 2017
Počet strán: 336
Väzba: mäkká
Pozemky v občianskoprávnych vzťahoch – Judikatúra obsahuje judi-
káty súdnych rozhodnutí a právne vzťahy ako pozemky, parcely, stava-
nie bez stavebného povolenia – čierna stavba, ochrana drobenia ornej
a poľnohospodárskej pôdy zo strany štátu pre ochranu pôdy na Slo-
vensku, venuje sa problematike vecných bremien vedúcich cez poze-
mok, neoprávnená stavba, aspekty neoprávneného užívania pozemku.
Zákon o sťažnostiach
Jozef Sotolář, Martin Sotolář – vyd. Sotac
Rok vydania: 2016
Počet strán: 135
Väzba: tvrdá A4
Vedecká monografia podáva ucelený pohľad na súčasnú právnu úpra-
vu vybavovania sťažností v komplexnom teoretickom i praktickom po-
rovnaní s inými druhmi podaní, a to z pohľadu práva hmotného i práva
procesného. Kniha je obohatená o nové originálne poznatky, teoretické
i praktické názory sú systematicky a logicky triedené a zároveň popre-
pájané s odbornými závermi početných právnych disciplín.
Medzinárodné právo súkromné
Natália Štefanková, Mária Sumková – vyd. Aleš Čeněk
Rok vydania: 2017
Počet strán: 344
Väzba: tvrdá
Učebnicaprinášakomplexnéspracovanieslovenskéhomedzinárodného
práva súkromného, pričom prihliada na aktuálny právny stav na miestnej
i naeurópskeja medzinárodnejúrovni.Knihajerozčlenenádodvochčastí.
32 ars notaria 2/17
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/28. septembra 2017
Prof. doc. JUDr. Marek Šmid, PhD. – rektor Trnavskej univerzity
v Trnave, Trnava, Slovensko
doc. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD. – dekanka Právnickej
fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, Trnava, Slovensko
doc. JUDr. Mgr. Martina Gajdošová, PhD. – predsedníčka
Správnej rady Nadácie Štefana Lubyho, Právnická fakulta
Trnavskej univerzity v Trnave, Trnava, Slovensko
Prof. JUDr. Ján Lazar, DrSc. – Právnická fakulta Trnavskej
univerzity v Trnave, Trnava, Slovensko
Prof. dr. Martijn W. Hesselink – Právnická fakulta,
Amsterdamská univerzita, Holandsko
Prof. dr. sc. Tatjana Josipović – Právnická fakulta Univerzity
v Záhrebe, Chorvátsko
Prof. Dušan Nikolič, PhD. – Právnická fakulta, Univerzita v Novom
Sade, Srbsko
Prof. Evgeny A. Sukhanov, LL.M. – Právnická fakulta,
Lomonosovova moskovská štátna univerzita, Moskva, Rusko
Prof. Dr. Christiane Wendehorst, LL.M. – Právnická fakulta,
Viedenská univerzita, Rakúsko
doc. PhDr. Mária Šmídová, PhD. – Teologická fakulta, Trnavská
univerzita v Trnave, Trnava, Slovensko
Prof. JUDr. Pavel Holländer, DrSc. – Právnická fakulta, Univerzita
Pavla Jozefa Šafárika, Košice, Slovensko
29. septembra 2017
Prof. JUDr. Aleš Gerloch, CSc. – Právnická fakulta, Karlova
univerzita, Praha, Česká republika
JUDr. Eduard Bárány, DrSc. – Ústav štátu a práva Slovenskej
akadémie vied, Bratislava, Slovensko
Prof. JUDr. Jan Hurdík, DrSc. – Právnická fakulta, Masarykova
univerzita, Brno, Česká republika
Prof. JUDr. Josef Bejček, CSc. – Právnická fakulta, Masarykova
univerzita, Brno, Česká republika
Doc. Dr. Christian Alunaru – Právnická fakulta, Univerzita Vasilea
Goldisa, Arad, Rumunsko
prof. Dr. hab. Piotr Fiedorczyk – Právnická fakulta, Univerzita
v Bialystoku, Poľsko
Prof. Dr. Gábor Hamza – Právnická fakulta, Univerzita Loránda
Eötvösa v Budapešti, Maďarsko
Prof. dr hab. Fryderyk Zoll – Fakulta práva a administratívy,
Jagelovská univerzita, Krakov, Poľsko
doc. JUDr. Monika Jurčová, PhD. – Právnická fakulta, Trnavská
univerzita v Trnave, Trnava, Slovensko
JUDr. Jan Tryzna, PhD. – Právnická fakulta, Karlova univerzita,
Praha, Česká republika
doc. JUDr. Mgr. Martina Gajdošová, PhD. – Právnická fakulta,
Trnavská univerzita v Trnave, Trnava, Slovensko
NADÁCIA ŠTEFANA LUBYHO a PRÁVNICKÁ FAKULTA TRNAVSKEJ UNIVERZITY V TRNAVE
Vás pozývajú na
MEDZINÁRODNÚ VEDECKÚ KONFERENCIU
XIII. LUBYHO PRÁVNICKÉ DNI
XIII. DIES LUBY IURISPRUDENTIAE
SOCIÁLNA FUNKCIA PRÁVA A NARASTAJÚCA MAJETKOVÁ NEROVNOSŤ /
SOCIAL FUNCTION OF LAW AND GROWING WEALTH INEQUALITY
KONGRESOVÉ CENTRUM SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED
SMOLENICE, 28. – 29. september 2017
Rokovacími jazykmi medzinárodnej vedeckej konferencie XIII. Lubyho právnické dni sú
slovenčina, čeština a angličtina so simultánnym tlmočením.
Organizačné pokyny a ďalšie informácie o konferencii sú zverejnené
na konferenčnom portáli www.pravnickekonferencie.sk prípadne na web stránke fakulty http://iuridica.sk
kontakt: NADÁCIA ŠTEFANA LUBYHO, Právnická fakulta TU, Kollárova 10, 918 43 Trnava, Slovak Republic
tel.: +421 33 5939601, fax: +421 33 5513021, e-mail: nadacia.luby@truni.sk
V pripravovanom programe vystúpia významní domáci aj zahraniční predstavitelia právnej vedy a praxe:
a
PRÁVNICKÁ FAKULTA TRNAVSKEJ UNIVERZITY V TRNAVE
Vás pozývajú na
MEDZINÁRODNÚ VEDECKÚ KONFERENCIU
XIII. LUBYHO PRÁVNICKÉ DNI
XIII. DIES LUBY IURISPRUDENTIAE
SOCIÁLNA FUNKCIA PRÁVA A NARASTAJÚCA
MAJETKOVÁ NEROVNOSŤ / SOCIAL FUNCTION
OF LAW AND GROWING WEALTH INEQUALITY
KONGRESOVÉ CENTRUM SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED
SMOLENICE
28. – 29. september 2017
V pripravovanom programe vystúpia významní domáci aj zahraniční predstavitelia právnej vedy a praxe:
28. septembra 2017
Prof. doc. JUDr. Marek Šmid, PhD. - rektor Trnavskej univerzity v Trnave, Trnava, Slovensko
doc. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD. - dekanka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave,
Trnava, Slovensko
doc. JUDr. Mgr. Martina Gajdošová, PhD. - predsedníčka Správnej rady Nadácie Štefana Lubyho,
Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Trnava, Slovensko
Prof. JUDr. Ján Lazar, DrSc. - Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Trnava, Slovensko
Prof. dr. Martijn W. Hesselink - Právnická fakulta, Amsterdamská univerzita, Holandsko
Prof. dr. sc. Tatjana Josipović - Právnická fakulta Univerzity v Záhrebe, Chorvátsko
Prof. Dušan Nikolič, PhD. - Právnická fakulta, Univerzita v Novom Sade, Srbsko
Prof. Evgeny A. Sukhanov, LL.M. - Právnická fakulta, Lomonosovova moskovská štátna univerzita, Moskva, Rusko
Prof. Dr. Christiane Wendehorst, LL.M. - Právnická fakulta, Viedenská univerzita, Rakúsko
doc. PhDr. Mária Šmídová, PhD. - Teologická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave, Trnava, Slovensko
Prof. JUDr. Pavel Holländer, DrSc. - Právnická fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Košice, Slovensko
29. septembra 2017
Prof. JUDr. Aleš Gerloch, CSc. - Právnická fakulta, Karlova univerzita, Praha, Česká republika
JUDr. Eduard Bárány, DrSc. - Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied, Bratislava, Slovensko
Prof. JUDr. Jan Hurdík, DrSc. - Právnická fakulta, Masarykova univerzita, Brno, Česká republika
Prof. JUDr. Josef Bejček, CSc. - Právnická fakulta, Masarykova univerzita, Brno, Česká republika
Doc. Dr. Christian Alunaru - Právnická fakulta, Univerzita Vasilea Goldisa, Arad, Rumunsko
prof. Dr. hab. Piotr Fiedorczyk - Právnická fakulta, Univerzita v Bialystoku, Poľsko
Prof. Dr. Gábor Hamza - Právnická fakulta, Univerzita Loránda Eötvösa v Budapešti, Maďarsko
Prof. dr hab. Fryderyk Zoll - Fakulta práva a administratívy, Jagelovská univerzita, Krakov, Poľsko
doc. JUDr. Monika Jurčová, PhD. - Právnická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave, Trnava, Slovensko
JUDr. Jan Tryzna, PhD. - Právnická fakulta, Karlova univerzita, Praha, Česká republika
doc. JUDr. Mgr. Martina Gajdošová, PhD. - Právnická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave, Trnava, Slovensko
Rokovacími jazykmi medzinárodnej vedeckej konferencie XIII. Lubyho právnické dni sú
slovenčina, čeština a angličtina so simultánnym tlmočením.
Organizačné pokyny a ďalšie informácie o konferencii sú zverejnené
na konferenčnom portáli www.pravnickekonferencie.sk prípadne na web stránke fakulty http://iuridica.sk
kontakt
NADÁC IA ŠTEFANA LUBYHO, Právnická fakulta TU, Kollárova 10, 918 43 Trnava Slovak Republic
tel +421 33 5939601 fax +421 33 5513021
e-mail: nadacia.luby@truni.sk
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
konferenciu finančne podporili
Notárska komora SR Slovenská advokátska komora
Advokátska kancelária Trnava
konferenciu finančne podporili
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/36
https://www.floowie.com/en/read/ars-notaria-17-02/