ARS NOTARIA 01 2017



https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

1

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

2

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

>> obsah ARS NOTARIA 1/2017 Ročník: 21. • Vyšlo: 31. 3. 2017 Vydáva: Notárska komora Slovenskej republiky Krasovského 13, 851 01 Bratislava 5, IČO 30 811 236 tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 589 notarska.komora@notar.sk, www.notar.sk Redakčná rada: JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka) JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. JUDr. Juraj Göbl JUDr. Jozef Opatovský JUDr. Katarína Valová, PhD. Periodicita: štyrikrát ročne Predplatné: daniela.durajova@notar.sk Inzercia: daniela.durajova@notar.sk Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2 P. O. Box 61, 810 05 Bratislava, www.jaga.sk Foto: Notárska komora SR, archív autorov, isifa/Shutterstock Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN 1335-2229 28 25 34 36 Úvodník Odborný článok 4 Cezhraničné dedenie: Právomoc konať – fórum – kapitola II Miriam Imrich Breznoščáková Judikát 13 Symbolická kúpna cena za prevádzanú nehnuteľnosť Pavol Dorič Postrehy z praxe 16 Trovy v konaní o dedičstve podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 Alexandra Kotrecová, Zuzana Grófiková 20 Občiansky preukaz a jeho platnosť Marian Kováč 23 Osvedčovanie pravosti podpisov a preukazovanie totožnosti osôb podľa platných preukazov totožnosti cudzích štátnych príslušníkov Jana Vnuková Rozhovor 25 Radim Neubauer: Notár ako nestranný odborník Z diania v právnickej obci 28 Nové európske cezhraničné nariadenia v oblasti majetkových režimov Radoslava Pospíšilová 32 Elektronické schránky v zmysle zákona o e–Governmente Juraj Göbl 33 Odborný seminár novely Obchodného zákonníka Michal Richter Dianie v komore 34 Medzinárodný seminár: Nariadenie Európskej únie o cezhraničnom dedení Erika Szóradová 34 Volebná konferencia notárov Pavol Dorič Aktuálne z NK SR 36 Novinky z medzinárodnej oblasti Peter Danczi 37 Anotácie 40 Prehľad právnickej literatúry

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

2 ars notaria 1/17 Úvodník Začiatkom februára sme si my notári zvolili svojich zá- stupcov do orgánov Notárskej komory SR. Volebné ob- dobie je trojročné a zástupcov si takto volíme do pre- zídia, orgánu, ktorý nás zastupuje, chráni naše záujmy a reprezentuje nás, ako aj do jednotlivých komisií. Vo voľbách a najmä tesne pred nimi zmietajú notármi rôzne emócie. Notári vyhodnocujú a nechajú sa ovplyvňovať, svojich rolí sa ujímajú populisti, rovnako ako je to pred voľbami do parlamentu. Sme malá komunita a máme rovnaké ciele, napriek tomu sa niekedy zdá, že plávame do prístavu nie ako flotila pod jednou vlajkou, ale nesie- me vlajky rôzne, a čo je ešte smutnejšie, niektoré lode plávajú bez vlajok. Takto nás búrka rozmetá rýchlejšie. V jednote je sila, mali by sme na to pamätať. Uplynulý kalendárny rok znamenal pre notárov veľké zmeny. A nielen pre notárov. Pre všetky právnické po- volania. Jeden procesný kódex nahradili tri. Zároveň nám pribudli nové kompetencie, spôsobené vývojom doby a spoločnosti. Spomeňme napríklad konverziu do- kumentov či povinnosti oprávnenej osoby podľa zákona o registri partnerov verejného sektora. Znamená to pre nás neustále vzdelávanie sa a prispôsobenie potrebám spoločnosti. Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa upúš- ťa od klasickej notárskej činnosti, na druhej starne však treba chápať notára ako ochrancu práv aj v kontexte tej- to doby, doby nových technológií a elektronizácie života. Zároveň sa každý rok 31. decembra lúčime s kolegami, ktorí dosiahli v danom roku vek 67 rokov, a tak stráca- jú jeden zo zákonných predpokladov na výkon činnosti a povinne opúšťajú svoju profesiu. Mnohí starší notári, tí, ktorí odišli, aj tí, ktorých to v najbližších rokoch čaká, boli mojimi vzormi a naučili ma láske k tejto profesii. Je dob- ré, keď starší odovzdávajú skúsenosti mladším. Umením je vedieť svoje skúsenosti odovzdať, ale aj vôľa ich prijať. V notárskom stave teda nastávajú zmeny. Prichádzajú mladí notári a stav sa rýchlo obmieňa. Napadá mi pri tom, či si všetci uvedomujeme, na akých základoch vznikla notárska profesia a čo je jej účelom. Sme nositeľmi prevencie práva, na to by sme nemali zabúdať. Heslom jednej z medzinárodných konferen- cií notárov latinského typu bolo, že notár je ochrancom práv chudobných. S týmto mottom možno jednoznačne súhlasiť. Všetci by sme si mali plniť svoje povinnosti nie ako podnikatelia, ale ako tí, ku ktorým môžu prísť ľudia vediac, že im zabezpečíme takú úpravu právnych vzťa- hov, ktorá povedie k právnej istote a stabilite. Na záver by som vám všetkým kolegom aj ostatným na- šim čitateľom zaželala vytrvalosť v práci a radosť z nej. Niet nič krajšieho ako môcť pomáhať ľuďom, odvrátiť nešťastia iných a ich bezmocnosť a my právnici a notári túto možnosť máme. JUDr. Zuzana Grófiková vedúca redaktorka ARS NOTARIA

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

3

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

Preto sa na rozdiel od väčšiny kolíznych európskych noriem prijatých Európskym parlamentom (EP) v ob- lasti civilného práva (napríklad Nariadenie ES 593/2008 Rím I – upravujúce rozhodné právo pre zmluvné záväz- ky, Nariadenie ES 864/2007 Rím II – upravujúce roz- hodné právo pre mimozmluvné záväzky, Nariadenie (EÚ) 1259/2010 Rím III, v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku a ktorým nie je SR viazaná, či Nariadenie Brusel I upravujúce len právomoc, uznanie a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 Brusel II bis upra- vujúce súdnu právomoc a uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a rodičovských veciach) radí aj s Nariadením ES 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, medzi tie výnimočnejšie kolízne normy, ktoré upravujú komplexne všetky otázky cezhra- ničných vecí, teda tak právomoc, ako aj rozhodné právo, respektíve uznanie. Podľa čl. 3 ods. 21 Nariadenia v rámci výkladu pojmov sa za „súd“ považuje aj (slovenský) notár, keďže spĺňa poj- mové znaky orgánu, ktorý je štátom splnomocnený vyko- návať právomoc v dedičských veciach. Táto zásadná sku- točnosť je potvrdená aj obsahom recitálu 21 Preambuly, podľa ktorého by malo toto Nariadenie umožniť všetkým notárom, ktorí majú právomoc konať v dedičských veciach v členských štátoch, aby túto právomoc vykonávali. To, či sa budú na notárov v určitom členskom štáte vzťahovať normy o určení právomoci stanovené v tomto Nariadení, by malo závisieť od toho, či sa na nich vzťahuje pojem „súd“ na účely tohto Nariadenia. Právomoc slovenských notárov konať v dedičských veciach je umocnená znením čl. 2, podľa ktorého týmto Nariadením nie je dotknutá právomoc orgánov členských štátov konať v dedičských veciach. Z uvedeného možno vyvodiť, že na činnosť notá- ra ako súdneho komisára sa v cezhraničnom dedičstve v rámci časovej a teritoriálnej pôsobnosti uplatňujú ka- pitoly II., III., IV. a VI. Nariadenia aj v súlade s obsahom hlásení MS SR v zmysle čl. 78 Nariadenia. Právomoc ako jeden zo základných atribútov cezhraničného konania je zakotvená v kapitole II. Nariadenia a jej úvodný článok 4. znie: „Právomoc vo veci celého dedičstva...“ Skúsime si preto rozobrať tieto zásadné pojmy výklado- vými pravidlami obsiahnutými najmä v preambule. Právomoc súdu/notára konať v podľa pravidiel uvede- ných v Nariadení by sme mohli zadefinovať ako uplat- nenie rozhodného práva – hmotného, ako aj medziná- rodného práva súkromného (respektíve iných kolíznych noriem), tvoreného normami upravujúcimi dedenie, a to v zásade podľa vlastných procesných pravidiel. „Vo veci celého dedičstva“ by malo znamenať oprávne- nie notára rozhodovať o tom, čo vyplýva z čl. 1 veta prvá v spojení s čl. 23 ods. 2 Nariadenia2, teda o všetkých de- dičských pomeroch tam príkladmo upravených, s výnim- kou tých otázok, ktoré sú z Nariadenia vylúčené (k tomu pozri čl. 1.13, veta druhá, a čl. 1.2 Nariadenia)4. V tejto definícii by sme na účely zistenia právomoci notára, a teda aj pôsobnosti Nariadenia na jeho činnosť v cezhra- Cezhraničné dedenie: Právomoc konať – fórum – kapitola II Vzor anotácie: Na úvod treba zdôrazniť, že Nariadenie (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve – ďalej len Nariadenie) je univerzálnou normou EÚ, ktorá vyplývajúc aj z jeho samotného názvu upravuje kolízne kritériá na určenie právomoci, ako aj rozhodného práva, podmienky uznania a výkonu rozhodnutí či primerane aj verejných listín a navyše zavádza aj nový akt – európske osvedčenie o dedičstve. 1 Čl. 3 ods. 2: Na účely tohto nariadenia je „súd“ akýkoľvek justičný orgán, iný orgán a príslušník právnického povolania, ktorý má právomoc v dedičských veciach, vykonáva funkcie justičného orgánu alebo koná na základe poverenia justičného orgánu alebo pod kontrolou justičného orgánu, pokiaľ tento iný orgán a príslušník právnického povolania poskytuje záruky nestrannosti a dodržania práva všetkých účastníkov na vypočutie a pokiaľ vydáva rozhodnutia podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom koná. 2 Čl. 23 ods. 2: Uvedené právo upravuje najmä: a) dôvody, čas a miesto začatia dedenia; b) určenie oprávnených osôb, určenie ich príslušných dedičských podielov a povinností, ktoré im môže uložiť zosnulý, ako aj určenie iných dedičských práv vrátane dedičských práv pozostalého manžela (manželky) alebo partnera (partnerky); c) spôsobilosť dediť; d) vydedenie a dedičskú nespôsobilosť; e) prechod majetku, práv a záväzkov tvoriacich časť dedičstva na dedičov, prípadne odkazovníkov vrátane podmienok a účinkov prijatia alebo odmietnutia dedičstva či odkazu; f) právomoci dedičov, vykonávateľov závetu a ostatných správcov dedičstva, najmä pokiaľ ide o predaj majetku a vyplatenie veriteľov, a to bez toho, aby boli dotknuté právomoci uvedené v článku 29 ods. 2 a 3; g) zodpovednosť za dlhy patriace do dedičstva; h) disponibilnú časť dedičstva, povinné dedičské podiely a ostatné obmedzenia nakladania s majetkom pre prípad smrti, ako aj prípadné nároky osôb blízkych zosnulému voči dedičstvu alebo dedičom; i) povinnosť vrátiť alebo započítať do dedičstva pri výpočte podielov jednotlivých oprávnených osôb dary, záloh na dedičský podiel alebo odkazy; j) rozdelenie dedičstva. 3 Čl. 1 ods. 1 druhá veta: Nevzťahuje sa na daňové, colné a správne veci. 4 ars notaria 1/17 >> Odborný článok

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

ničnom dedičstve mohli – aplikujúc extenzívny výklad – ďalej rozlíšiť aj ďalšiu právomoc, a tak nájsť v rámci: a) vecnej pôsobnosti nielen právomoc na konanie o de- dičstve, ale aj na prípadné predbežné otázky, ak nie sú vylúčené z vecnej pôsobnosti (napríklad BSM)5 a spa- dajú do otázok čl. 233, teda právnych pomerov rozhod- ného práva (napríklad neplatnosť závetu), b) územnej pôsobnosti – že Nariadenie síce nemôže za- kladať (zaväzovať) právomoc tretieho štátu (Nariade- nie sa naň nevzťahuje), ale zakladá právomoc člen- 4 Čl. 1 odsek 2: Z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia sú vylúčené: a) osobný stav fyzických osôb, ako aj rodinné vzťahy a vzťahy, ktoré majú podľa rozhodného práva pre tieto vzťahy porovnateľné účinky; b) právna spôsobilosť fyzických osôb a ich spôsobilosť na právne úkony bez toho, aby bol dotknutý článok 23 ods. 2 písm. c) a článok 26; c) otázky týkajúce sa nezvestnosti, neprítomnosti alebo domnelej smrti fyzickej osoby; d) otázky týkajúce sa majetkových práv vyplývajúcich z manželského zväzku a majetkových práv vyplývajúcich zo vzťahov, ktoré majú podľa rozhodného práva porovnateľné účinky ako manželstvo; e) iné vyživovacie povinnosti ako vyživovacie povinnosti z dôvodu smrti; f) formálna platnosť právnych úkonov nakladania s majetkom pre prípad smrti urobených ústne; g) majetkové práva, podiely a majetok vytvorený alebo prevedený inak ako dedením, napríklad darovaním, prostredníctvom spoluvlastníctva viacerých osôb prevoditeľného na preživšieho, dôchodkového zabezpečenia, poistných zmlúv a podobných dohôd bez toho, aby bol dotknutý článok 23 ods. 2 písm. i); h) otázky upravené právom obchodných spoločností a iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej, ako sú ustanovenia v zakladateľských dokumentoch a stanovách obchodných spoločností a iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej, ktoré určujú, čo sa stane s podielmi v prípade smrti ich členov; i) zrušenie, zánik a zlúčenie spoločností a iných subjektov, či už s právnou subjektivitou, alebo bez nej; j) zriadenie, správa a zrušenie trustov; k) povaha vecných práv a l) zápis práv k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam do registra vrátane právnych náležitostí takéhoto zápisu a účinky zápisu alebo opomenutia zápisu takýchto práv do registra. 5

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

ského štátu konať aj o majetku na území tretieho štátu. Preto štát, ktorého právomoc bola takto založe- ná podľa Nariadenia, nemôže odmietnuť či opomenúť prejednanie veci z dedičstva mimo členského štátu. Môže tak urobiť iba za splnenia podmienky v čl. 12 Nariadenia, a to iba na žiadosť účastníkov5. Na zákla- de tohto čl. by mohol slovenský notár, samozrejme, na žiadosť dediča, vydať uznesenia súdu, že nebude konať o majetku nachádzajúcom sa napríklad na Ukrajine, lebo tam by neuznali naše rozhodnutie ani európske osvedčenie o dedičstve. Nariadenie teda rozlišuje tieto právomoci: A. univerzálna – Všeobecná právomoc členského štátu – čl. 4, B. modifikované právomoci. 1. Ako možný následok voľby práva s cieľom forum legis – čl. 7, v podobe: a) čl. 5 – zvolenej právomoci – za predpokladu platnej voľby práva len členského štátu, s nevyhnutnou pí- somnou dohodou všetkých dotknutých účastníkov6, b) čl. 6 – odmietnutej právomoci za predpokladu plat- nej voľby práva len členského štátu, podľa úvahy súdu z dôvodu vhodnosti7, c) čl. 9 – právomoci založenej na účasti – ak všetci účastníci, ktorí nepodpísali dohodu podľa čl. 5, s ňou dodatočne súhlasia8. 2. Podporná právomoc v prípade obvyklého pobytu v tre- ťom štáte s cieľom založenia právomoci v členskom štáte, v podobe: a) čl. 10 – subsidiárnej právomoci členského štátu podľa miesta majetku patriaceho do dedičstva po poručite- ľovi s obvyklým pobytom v treťom štáte s kumulatív- nou podmienkou štátneho občianstva alebo predchá- dzajúceho obvyklého pobytu v tomto členskom štáte9, b) čl. 11 – Forum necesitatis členského štátu – vec musí mať dostatočnú úzku väzbu s členským štá- tom, ktorý začal konať, a tretí štát, ktorý by inak mal všeobecnú právomoc, konať nemôže10. Všeobecná právomoc čl. 4 a obvyklý pobyt Právomoc konať vo veci celého dedičstva majú súdy členského štátu, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti. Nariadenie zakladá právomoc súdu/notára konať vo veci celého dedičstva na jednotnom a jedinom kolíznom kri- tériu – habitual residence – obvyklý pobyt (nie celkom totožný s pojmom domicil). Čo je obvyklý pobyt Nariadenie neobsahuje jeho definíciu, rovnako nie je ob- siahnutá v právnom poriadku SR. Výklad tohto nosného poj- mu môžeme nájsť v recitáli 23 – 24 Preambuly Nariadenia11. Pojem obvyklý pobyt zaviedla do terminológie medziná- rodného práva súkromného Haagska konferencia pro- stredníctvom dohovorov, ktoré boli touto organizáciou vypracované. Najprv sa tento pojem používal v oblasti medzinárodného práva súkromného, neskôr sa začal po- užívať aj v oblasti medzinárodného práva procesného ako kritérium na založenie medzinárodnej súdnej právomo- ci. Pojem obvyklého pobytu sa premietol aj do zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a pro- cesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len ZMPS) (§ 39) a znamená odklon od princípu štátneho občianstva maloletého dieťaťa k princípu obvyklého pobytu. Podľa článku 5 ods. 2 oznámenia MZV SR č. 344/2002 Z. z. v zne- ní zmien, ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou čl. 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa. Obvyklý pobyt, respektíve podobné pojmy v právnom po- riadku SR môžeme nájsť v týchto predpisoch: Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Sloven- skej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky Podľa § 2 ods. 2 – Pobytom na účely evidencie pobytu ob- čanov sa rozumie trvalý pobyt a prechodný pobyt. Podľa § 3 Trvalý pobyt je údaj o pobyte na území Slovenska, kto- rý slúži na účely evidencie obyvateľstva. Adresa trvalého pobytu je miestom stáleho bydliska. Trvalý pobyt môže mať na Slovensku evidovaný v tom istom čase iba jeden. 5 Čl. 12: Ak je súčasťou dedičstva majetok nachádzajúci sa v treťom štáte, súd, ktorý začal v dedičskej veci konať, môže na žiadosť niektorého z účastníkov rozhodnúť, že o takomto majetku nebude konať, ak sa možno odôvodnene domnievať, že jeho rozhodnutie týkajúce sa takéhoto majetku nebude v danom treťom štáte uznané, prípadne vyhlásené za vykonateľné. 6 Čl. 5: Ak je právny poriadok, ktorý si zosnulý zvolil na vyporiadanie svojho dedičstva podľa článku 22, právnym poriadkom členského štátu, môžu sa dotknutí účastníci dohodnúť, že výlučnú právomoc konať v dedičskej veci bude mať súd alebo súdy uvedeného členského štátu. 7 Čl. 6: Ak je právny poriadok, ktorý si zosnulý zvolil na vyporiadanie svojho dedičstva podľa článku 22, právnym poriadkom členského štátu, konajúci súd môže na žiadosť niektorého z účastníkov konania odmietnuť vykonávať právomoc, ak sa vzhľadom na praktické okolnosti dedičskej veci, ako napríklad obvyklý pobyt účastníkov a miesto, kde sa nachádza majetok, ktorý je predmetom dedičstva, domnieva, že súdy členského štátu zvoleného právneho poriadku sú vhodnejšie na konanie v dedičskej veci. 8 Čl. 9.1: Ak sa v konaní pred súdom členského štátu... zistí, že stranami dohody o voľbe súdu neboli všetci účastníci konania, súd naďalej vykonáva svoju právomoc, ak sa účastníci konania, ktorí nie sú stranou dohody, zúčastnia na konaní bez toho, aby namietali právomoc súdu. čl. 9.2: Ak právomoc súdu namietajú účastníci konania, ktorí nie sú stranami danej dohody, súd odmietne vykonávať právomoc. 9 Čl. 10: Ak nemal zosnulý v čase smrti obvyklý pobyt v členskom štáte, majú napriek tomu právomoc konať vo veci celého dedičstva súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza majetok, ktorý je predmetom dedičstva, ak: a) mal zosnulý v čase smrti štátnu príslušnosť tohto členského štátu alebo v prípade, že to tak nie je; b) mal zosnulý svoj predchádzajúci obvyklý pobyt v uvedenom členskom štáte a v čase, keď súd začal konať, neuplynulo viac ako päť rokov od zmeny tohto miesta obvyklého pobytu. Majetok v členskom štáte (čl. 10(2)): Ak na základe odseku 1 nemá právomoc žiadny súd v členskom štáte, majú právomoc konať o majetku, ktorý je predmetom dedičstva, súdy členského štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza. 10 Čl. 11: Ak nemá právomoc žiadny súd v členskom štáte, súdy v členskom štáte, ktoré musia mať dostatočnú väzbu, môžu vo výnimočných prípadoch v dedičskej veci konať, ak konanie nie je možné alebo sa nemôže začať alebo viesť v treťom štáte, ktorý má s vecou úzku väzbu. 11 Orgán konajúci v dedičskej veci by mal na účely určenia obvyklého pobytu celkovo posúdiť okolnosti života zosnulého počas rokov pred jeho úmrtím a v čase jeho smrti a zohľadniť všetky relevantné skutkové prvky, najmä trvanie a pravidelnosť prítomnosti zosnulého v dotknutom štáte, ako aj podmienky a dôvody tejto prítomnosti. Takto určený obvyklý pobyt by mal so zreteľom na konkrétne ciele tohto Nariadenia preukazovať úzku a stabilnú väzbu s dotknutým štátom. 6 >> Odborný článok ars notaria 1/17

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

§ 4 definuje Prechodný pobyt ako pobyt občana mimo miesta trvalého pobytu, kde sa občan dočasne zdržiava, ak má trvať viac ako 90 dní; prechodný pobyt je tiež po- byt občana trvalo žijúceho v zahraničí, ktorý má na území Slovenskej republiky trvať viac ako 90 dní. Podľa § 9 ohľa- dom Pobytu občana v zahraničí sa uvádza, že občan, kto- rý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na čas dlh- ší ako 90 dní, pred vycestovaním ohlási túto skutočnosť ohlasovni v mieste trvalého pobytu; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu a predpokladanú dĺžku pobytu. Civilný sporový poriadok (CSP) – v ustanoveniach o miestnej príslušnosti používa pojem bydlisko, v kona- ní o dedičstve používa pojem len trvalý pobyt (nepoužíva prechodný ani obvyklý) a pri doručovaní používa pojem adresa trvalého pobytu evidovaná v registri Zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách – oznámenie o úmrtí sa doručí matričnému úradu v mieste trvalého pobytu, teda pozná len trvalý pobyt (nepozná prechodný pobyt, obvyklý pobyt ani bydlisko). Občiansky súdny poriadok – poznal a rozlišoval trvalý a prechodný pobyt práve pri doručovaní. Obvyklý pobyt poznal len v súvislosti s Konaním o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadr- žaní, a to na základe priameho uplatnenia Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (rovnako ako súčasný Civilný mimosporový poriadok). Pojem bydlisko, respektíve „zdržiava sa“ – bol obsiahnutý tak pri vše- obecnej, ako aj výlučnej miestnej príslušnosti, aj v usta- noveniach o konaní o dedičstve. Zákon o medzinárodnom práve súkromnom (ZMPS) – uvádza pojem bydlisko pri právomoci a rozhodnom práve SR tak v konaní o dedičstve, ako aj ostatných ko- naniach s výnimkou jediného konania, ktoré práve vyplý- vajú z citovaného Nariadenia Brusel II bis – Vzťahy medzi rodičmi a deťmi § 23 – 27, Poručníctvo a opatrovníctvo § 28, Právomoc v rodinných veciach § 38 – 42, Právomoc vo veciach spôsobilosti na právne úkony, poručníctva a opatrovníctva § 43, v ktorých sa zakladá právomoc na obvyklom pobyte dieťaťa. Obvyklý pobyt v slovenskej judikatúre R NS SR 5 Cdo 10/2012 Krajský súd v Bratislave uzne- sením zo dňa 10. mája 2012, sp. zn. 11 CoP 83/2011, potvrdil ako vecne správne napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa. Uviedol, že v danej veci jednoznačne ob- vyklým pobytom maloletého je Č., kde maloletý s mat- kou od roku 2010 žije a navštevuje materskú školu a kde podľa vyjadrenia matky má úmysel aj trvale sa zdržiavať. Odvolací súd správne vychádzal z komplementárneho vzťahu nariadenia k Dohovoru, čo znamená, že v rám- ci Európskej únie sa prednostne použije nariadenie, tzv. Brusel II bis pre rovnaký okruh otázok, ktoré rieši Dohovor. Obvyklý pobyt sa určuje podľa kritérií trvania, pravidelnosti, podmienok a dôvodu fyzickej prítomnosti dieťaťa v danom štáte, pričom sa berú do úvahy miesto a podmienky školskej dochádzky dieťaťa, ako aj rodinné a sociálne väzby v danom štáte. Obvyklý pobyt v českej judikatúre Podľa NS ČR 30Cdo 444/2004 obsah pojmu bydlisko nie je totožný s obsahom pojmu trvalý pobyt, ktoré používajú predpisy správneho práva upravujúce evidenciu obyvate- ľov. Bydliskom FO sa rozumie obec alebo mesto, v kto- rom FO býva s úmyslom sa tu trvalo zdržiavať. Bydlisko je zväčša miesto, kde má FO svoj byt, rodinu, prípadne prácu, ak tam aj býva. Miesto, kde sa FO iba zdržuje, je na rozdiel od bydliska miestom, kde sa táto osoba zdržuje bez úmyslu zdržiavať sa tam trvale. FO sa môže zdržiavať alebo mať bydlisko na viacerých miestach. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 133/2000 Sb. o evidencii obyvateľov a rodných čí- sel sa miestom trvalého pobytu rozumie adresa pobytu občana ČR, ktorú si občan zvolí spravidla v mieste, kde má rodinu, rodičov, byt alebo zamestnanie. Je zrejmé, že ide o veľmi podobný pojem ako bydlisko. Bydlisko podľa judikatúry aj komentárov OSP prakticky splýva s trvalým pobytom, lebo v oboch prípadoch je rozhodujúca subjek- tívna stránka, t. j. úmysel kohokoľvek sa kdekoľvek zdr- žiavať trvalo. Bydlisko je obec alebo mesto, v ktorom FO býva s úmyslom sa tu trvalo zdržiavať. Tak by sme bydlis- ko mali posudzovať podobne ako obvyklý pobyt. Obvyklý pobyt je miesto, ktoré si poručiteľ zvolil za bežné centrum svojich záujmov. Nejde teda o objektívny for- málny údaj, na rozdiel od evidovaného (napríklad trva- lého) pobytu, ale významnú úlohu tu zohráva samotný úmysel osoby (poručiteľa) sa na tomto mieste zdržiavať. Pri posudzovaní tohto úmyslu sa prihliada najmä na skutočnú alebo predpokladanú dĺžku pobytu poručiteľa v členskom štáte, ako aj na dočasný či trvalý charakter jeho bydliska. Modifikovaná právomoc Podľa čl. 27 Preambuly je cieľom ustanovení tohto Naria­ denia zabezpečiť, aby orgán, ktorý koná v dedičskej veci, vo väčšine prípadov uplatňoval vlastný právny poriadok. V tomto Nariadení sa preto ustanovujú mechanizmy, ktoré by sa uplatnili v prípade, keď si zosnulý ako právny poriadok, ktorým sa má spravovať dedenie po ňom, zvo- lil právny poriadok členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Týmto procesným inštitútom sa zabezpe- čí prenesenie právomoci zo štátu obvyklého pobytu do štátu štátneho občianstva, teda štátu rozhodného práva, čím sa právomoc prispôsobí rozhodnému právu, s cie- ľom ich zjednotenia v jednom štáte. Mechanizmy zjednotenia ius a fori uvedené v bode 27–31 Preambuly: Právomoc v prípade voľby práva členského štátu: • v čl. 5 – zvolená (dohodnutá) právomoc7, respektíve právomoc založená na účasti9, • v čl. 6 – odmietnutá právomoc8. 7

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

Právomoc v prípade obvyklého pobytu v treťom štáte: • čl. 10 – subsidiárna právomoc10, • v čl. 11 – forum necesitatis11. Pri otázke skúmania právomoci ako podmienky ko- nania je rozhodujúci okamih začatia konania a jeho zadefinovanie v čl. 14 Nariadenia, v zmysle ktorého „Konanie na súde sa považuje za začaté... momentom, ak súd prijme rozhodnutie o začatí alebo ak sa takéto rozhodnutie nevyžaduje, momentom, keď súd vec za- znamená“. Súd/notár podľa § 9 CSP skúma právomoc ako pod- mienku konania počas celého konania, a preto v spojení s čl. 15 Nariadenia súdu členského štátu, ktorý začal (ex offo) konať (aj bez návrhu), vyhlási, že nemá prá- vomoc, ak nie sú splnené podmienky všeobecnej prá- vomoci alebo ak došlo k splneniu podmienok niektorej z modifikovaných právomocí, teda najmä pri voľbe súdu, a zastaví konanie z dôvodu neodstrániteľnej prekážky konania. Nariadenie, samozrejme, počíta aj s litispendenciou a súvisiacimi konaniami ako procesnými situáciami, ktoré môžu nastať nielen vnútri každého štátu, ale aj medzi dvoma či viacerými štátmi. Ide o situácie, keď sa začne konanie v krajine ex offo len na základe do- ručeného návrhu (napríklad Slovensko), ale súčasne z dôvodu majetku v inom členskom štáte (napríklad Taliansko) dedičia podajú návrh na prejednanie tohto majetku. Podľa čl. 17 „Ak sa vedú konania v tej istej veci a medzi tými istými účastníkmi na súdoch rôznych členských štátov, súd, ktorý začal konať neskôr, bez návrhu (obligatórne) preruší konanie, až kým sa ne- potvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý.“ S právnou situáciou súvisiacich konaní (napríklad manželia zomrú po autonehode spoločne a zanechajú rovnakých dedičov, prípadne aj majetok, pričom jeden z manželov s obvyklým pobytom v ČR – český súd zač­ ne konať a po druhom z manželov s obvyklým poby- tom v SR – súd SR môže počkať) počíta čl. 18, v zmysle ktorého „Ak sa koná o súvisiacich veciach na súdoch rôznych členských štátov, každý súd, ktorý nezačal ko- nať ako prvý, môže prerušiť konanie.“ Podľa odseku 2 čl. 18 „Ak ide o konania na prvom stupni, súd, ktorý začal konať neskôr, sa môže takisto vzdať svojej prá- vomoci na žiadosť jedného z účastníkov, ak súd, ktorý začal konať ako prvý, má právomoc rozhodovať v obi- dvoch veciach a ak právny poriadok jeho štátu pripúšťa zlúčenie obidvoch vecí.“ (1. manžel s obvyklým poby- tom v ČR – súd ČR začne konať a 2. manžel s obvyklým pobytom v SR – ale vykonaná voľba práva ČR + voľba právomoci do ČR – súd SR sa môže vzdať, lebo OSP ČR to pripúšťa). Pojem a rozsah rozhodného práva podľa Nariadenia Kým právomoc, ktorej je venovaná kapitola II. Nariade- nia, má význam pre štát a jeho nositeľov verejnej moci, súdy a iné justičné orgány, rozhodné právo je dôležité pre dedičov a iné oprávnené osoby s právami v konaní o dedičstve (správca dedičstva, vykonávateľ závetu, od- kazovník, veriteľ...). Rozhodné právo, ktorému je veno- vaná III. kapitola Nariadenia, by sme mohli zadefinovať ako právny poriadok štátu tvorený právnymi normami hmotného práva (dedičského, občianskeho), ako aj jeho kolíznymi normami, upravujúcimi dedičské právne po- mery, ktorých posúdenie je predpokladom na deklarova- nie prechodu majetku patriaceho do dedičstva z poruči- teľa na iné osoby. Je to dôležité najmä pre dedičov a iné oprávnené osoby. Rozsah rozhodného práva nám dáva odpoveď na otázku, ktoré právne pomery sa budú daným právnym poriadkom v konaní o dedičstve spravovať od jeho začatia (čl. 14) až po jeho skončenie (prechod práv). Jeho rozsah možno stotožniť s vecnou pôsobnosťou sa- motného Nariadenia a je vymedzený takto: • čl. 1.1 – toto Nariadenie sa vzťahuje na dedenie majet­ ku po osobách (pozitívne vymedzenie vecnej pôsobnosti), • čl. 1.1. druhá veta – nevzťahuje sa na daňové, colné a správne veci (negatívne vymedzenie vecnej pôsobnosti), • čl. 1.2 – z rozsahu pôsobnosti Nariadenia sú vylúčené pod bodom a) až l) tieto otázky, z ktorých najčastejšie pre nás notárov sú tieto: osobný stav, právna spôso- bilosť, nezvestnosť12, neprítomnosť; majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku BSM a majetko- vých práv zo vzťahov, ktoré majú podľa RP porovna- teľné účinky ako manželstvo; vyživovacie povinnosti, formálna platnosť právnych úkonov nakladania s ma- jetkom pre prípad smrti urobených ústne; majetkové práva, podiely a majetok vytvorený alebo prevedený inak ako dedením13, právo obchodných spoločností, trusty; povaha vecných práv14 a zápis práv k nehnu- teľným alebo hnuteľným veciam do registra a účinky zápisu alebo opomenutia zápisu do registra (taxatívne negatívne vymedzenie vecnej pôsobnosti)5. Pre negatívne vymedzenie pôsobnosti Nariadenia, zhod- ne s vylúčením otázok, na posúdenie ktorých sa Nariade- nie neaplikuje, znamená, že tieto právne pomery, ktoré sa týkajú dedenia, sú upravené vnútroštátnou úpravou (napríklad občiansky zákonník) vrátane kolíznej normy, teda ZMPS či medzinárodnou zmluvou. Základ vymedzenia rozsahu rozhodného práva podľa Nariadenia vyplýva z čl. 23 ods. 1, ktorý znie: „Právnym poriadkom určeným podľa Nariadenia sa spravuje celé dedičstvo“. Z tohto znenia je zrejmý extrateritoriálny, ale aj procesný rozsah aplikácie rozhodného práva. Pojem 8 ars notaria 1/17 >> Odborný článok 12 § 43 ZMPS: Vyhlásiť slovenského občana za mŕtveho patrí vždy len slovenskému súdu. Cudzinca môže slovenský súd vyhlásiť za mŕtveho podľa slovenského hmotného práva s právnymi následkami pre osoby trvale žijúce v Slovenskej republike a pre majetok tu ležiaci. 13 § 10 ods. 2 ZMPS: poistné zmluvy vrátane zmluvy o poistení nehnuteľností, právom miesta sídla (bydliska) poisťovateľa v čase uzavretia zmluvy. 14 § 5: Vecné práva k nehnuteľnostiam i k hnuteľným veciam sa spravujú, pokiaľ v tomto zákone alebo v osobitných predpisoch nie je ustanovené inak, právom miesta, kde je vec.

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

celé dedičstvo znamená, že súd so založenou právomo- cou bude aplikovať rozhodné právo na celý majetok ako dedičstvo kdekoľvek sa nachádzajúce a toto právo bude aplikovať na všetky právne aspekty dedenia uvedené v Nariadení, respektíve Nariadením nevylúčené. Nadstavbou k čl. 23 je potom jeho odsek 2, ktorý formu- láciou „uvedené právo upravuje najmä“ pod písmena- mi a) – j) explicitne vymedzuje dedičské právne pomery upravované rozhodným právom. Z čl. 1. ods. 2 pod bodom d) vyplýva, že z rozsahu Naria- denia sú vylúčené aj otázky týkajúce sa majetkových práv vyplývajúcich z manželského zväzku BSM a majetkových práv zo vzťahov, ktoré majú podľa RP porovnateľné účin- ky ako manželstvo. Z dôvodu úzkeho procesného prepo- jenia úkonov súdneho komisára v konaní o dedičstve sa pri nich podrobnejšie pozastavíme. Manželské majetkové režimy a cezhraničné dedičstvo v SR Podľa čl. 1 v spojení s čl. 83 Nariadenia, v zmysle kto- rých sa toto Nariadenie vzťahuje na dedenie po osobách a s poukazom na právny dôvod nadobudnutia majetku pozostalým manželom nie z dôvodu dedenia, vyporiada- nie BSM nie je dedením. Otázka majetkových pomerov manželov je v krajinách EÚ rozdielne upravená a nie vo všetkých členských krajinách je súčasťou procesu kona- nia o dedičstve, a preto aj podľa čl. 2 Nariadenia platí, že Nariadenie sa nevzťahuje na majetkové práva vyplývajú- ce z manželského zväzku BSM. Pre nás notárov to znamená, že právomoc na vyporia- danie BSM slovenským notárom ako súčasť dedičské- ho konania na Slovensku bude posudzovaná podľa MZ alebo ZMPS, keďže vyporiadanie BSM je z úpravy Naria- denia vylúčené a súčasne sa Nariadenie o manželských majetkových režimoch15 u nás uplatňovať nebude. Právomoc slovenského notára na vyporiadanie BSM bude tak založená, ak k tomu smerujú hraničné ukazo- vatele medzinárodnej zmluvy16. V ostatných prípadoch bude založená právomoc sloven- ského súdu/notára podľa ustanovení ZMPS, a to v 3 prí- padoch podľa§ 37 a nasl. ZMPS: 1. ako výlučná právomoc v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti na území SR podľa § 37d, 2. ako právomoc v konaní o majetkových právach poru- čiteľa, ak má majetok na území SR podľa § 37, alebo 3. na návrh účastníka (vyporiadania BSM), ak v konaní ide o také súvisiace práva a povinnosti, že je potrebné o nich konať spoločne, ak sa má predísť možnosti ne- zlučiteľných rozhodnutí podľa § 37c písm. a). Otázka rozhodného práva je v ZMPS upravená v § 21. Slo- venský notár, ktorého právomoc na vysporiadanie BSM bude takto založená, bude posudzovať zostavenie BSM a vysporiadanie BSM medzi účastníkmi podľa práva štátu, ktorého sú príslušníkmi. Ak sú manželia príslušníkmi rôz- nych štátov, spravujú sa tieto vzťahy právom slovenským. Dojednaná úprava manželského majetkového práva sa po- sudzuje podľa právneho poriadku, ktorý bol pre majetkové vzťahy manželov rozhodujúci v čase, keď k úprave došlo. Predmanželská či manželská zmluva ako neznámy inšti- tút by sa mala aplikovať v rámci použitia cudzieho práva (ak bude rozhodné cudzie právo, ktoré predmanželskú zmluvu pripúšťa). Nepredpokladám, že predmanželská zmluva by mala ostať neaplikovaná z dôvodu výhrady ve- rejného poriadku. Právomoc slovenského notára na vysporiadanie BSM nebude na základe vyššie uvedeného založená, ak pôjde o majetok patriaci do BSM mimo územia SR, a keď ne- bude návrh účastníka (pozostalej manželky). Ak nebude mať v danej veci právomoc (napríklad nehnu- teľnosti mimo SR), musí najprv cudzí súd rozhodnúť o vysporiadaní BSM a stanoviť, čo patrí do dedičstva, a až následne slovenský súd/notár môže prejednať dané dedičstvo. Rozhodné právo – ius, legis Súd/notár môže podľa Nariadenia aplikovať svoje, ale aj cudzie právo, ak sa obvyklý pobyt a štátne občianstvo rozchádzajú, ako je to pri voľbe práva podľa čl. 22 (naprí- klad obvyklý pobyt v Rakúsku a štátne občianstvo v ČR – rozhoduje rakúsky súd podľa českého práva) alebo pri subsidiárnej právomoci podľa čl. 10 (obvyklý pobyt v Me- xiku a štátne občianstvo + majetok v SR rozhoduje slo- venský súd podľa mexického práva). Nariadenie sleduje zladenie ius a fori – legis forum v recitá- li 26–27 Preambuly17 aj v čl. 6 a 7 Nariadenia, ako aj v ZMPS. Určenie rozhodného práva v Nariadení stojí na štyroch základoch: 9 15 Nariadenie Rady (EÚ) 2016/1103 z 24. júna 2016, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov. Uplatňuje sa na konania začaté od 29. januára 2019 na základe rozhodnutia Rady EÚ, ktorým sa povolila posilnená spolupráca na žiadosť z 9. 6. 2016 štátov. Belgické kráľovstvo, Bulharská republika, Česká republika, Spolková republika Nemecko, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Chorvátska republika, Talianska republika, Cyperská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Malta, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Portugalská republika, Slovinská republika, Fínska republika a Švédske kráľovstvo. Slovenská republika k žiadosti o posilnenú spoluprácu nepristúpila, keďže jednou z podmienok bolo aj pristúpenie k Nariadeniu Rady (EÚ) 2016/1104 z 24. júna 2016, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov registrovaných partnerov. 16 Napríklad medzinárodná zmluva medzi SR – ČR ani s Rakúskom neobsahuje úpravu BSM. Zmluva medzi ČSSR a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach (Bratislava 28. 3. 1989, ozn. č. 63/1990 Zb.) – čl. 27 ods. 1, 2 rieši rozhodné právo a ods. 3 rieši právomoc pri BSM. Zmluva medzi ČSSR a Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci o úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných, pracovných a trestných (Varšava, 21. 12. 1987, vyhl. č. 42/1989 Zb.) – čl. 26 ods. 1, 2 rieši rozhodné právo a odsek 3 a 4 právomoc. Zmluva medzi ČSSR a Bulharskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných a trestných (Sofia 25. 11. 1976, vyhl. č. 3/1978 Zb.) – čl. 33 ods. 1 a 2 rieši rozhodné právo a v ods. 3 právomoc. 17 Čl. 27 Preambuly: Cieľom ustanovení tohto nariadenia je zabezpečiť, aby orgán, ktorý koná v dedičskej veci, vo väčšine prípadov uplatňoval vlastný právny poriadok. V tomto nariadení sa preto ustanovujú mechanizmy, ktoré by sa uplatnili v prípade, keď si zosnulý ako právny poriadok, ktorým sa má spravovať dedenie po ňom, zvolil právny poriadok členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Aby sa právomoc prispôsobila/preniesla do štátu ŠO rozhodného práva.

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

1. zásada univerzality v čl. 20 (recitál 37) – právny poria- dok určený podľa Nariadenia sa uplatní bez ohľadu na to, či je právnym poriadkom členského štátu. Právny poriadok má všeobecné uplatnenie, čo možno vnímať v dvoch smeroch. Po prvé, že rozhodné právo nemusí byť právom členského štátu, na rozdiel od právomoci (napríklad v prípade voľby práva alebo pri subsidiár- nej právomoci), a po druhé v tom, že právny poriadok štátu (aj bez právomoci) zahŕňa všetky právne normy upravujúce daný právny vzťah (hmotnoprávne – OZ aj kolízne) určené kolíznym ukazovateľom/kritériom; 2. všeobecné pravidlo v čl. 21 ods. 1 – „Ak nie je v Na- riadení ustanovené inak, rozhodným právom vo veci celého dedičstva (výnimka čl. 12) je právny poriadok štátu, v ktorom mal poručiteľ obvyklý pobyt v čase smrti.“ O obvyklom pobyte už bolo povedané skôr. 3. úniková doložka v čl. 21 ods. 2 – „Ak zo všetkých okol- ností prípadu jasne vyplýva, že v čase smrti mal zo- snulý preukázateľne užšie väzby na iný štát, ako je štát, ktorého právo by bolo rozhodným podľa ods. 1 (OP), rozhodným právom v dedičských veciach je výni- močne právo tohto iného štátu. Právny poriadok štátu pôvodu aj tretí štát, s ktorým by mal mať preukázateľ- ne užšie väzby (napríklad diplomati pôsobiaci len do- časne pracovne v inom štáte, dôchodcovia umiestnení krátko pred smrťou do zariadenia pre seniorov v inom štáte či deti presťahované napr. pri dočasnej úprave styku do iného štátu). Odôvodnenie a pojmové znaky užších väzieb k štátu pôvodu sú uvedené v recitáli 25 a nemalo by sa používať ako subsidiárne kolízne kri- térium, keď je určenie obvyklého pobytu ťažké18; 4. prednosť voľby práva v čl. 22 (recitál 38) – pred čl. 21 ods. 1 a 2, znamená, že: • ak je platná voľba práva, neskúmam obvyklý pobyt ani užšie väzby na štát pôvodu, • ak je neplatná voľba práva, nastupuje znova pôvod- né kritérium obvyklého pobytu. Prednosť pred voľbou má len osobitný majetkový režim v čl. 30. Príklady • Všeobecné pravidlo + univerzalita – čl. 20, čl. 21 ods.1: Pán A., štátny občan SR, mal v čase smrti obvyklý po- byt v Kalifornii. Keďže poručiteľ vlastní nehnuteľnosť na Slovensku, slovenský notár má právomoc konať o dedičstve po poručiteľovi na základe čl. 10 (subsi­ diárna právomoc), a to podľa práva štátu Kalifornia. • Úniková doložka – čl. 21 ods. 2: Pán B., štátny občan SR, sa 2 roky pred smrťou pre- sťahoval definitívne do Španielska. Na Slovensku vlastní takmer celý majetok a žije tu celá jeho rodina vrátane všetkých dedičov. Španielsky notár má prá- vomoc na základe čl. 6 (všeobecná právomoc), keďže poručiteľ mal obvyklý pobyt v Španielsku, a to podľa slovenského práva ako štátu pôvodu. Voľba práva – čl. 22 V právnom poriadku SR je upravená len v § 9 ods. 1 ZMPS pri zmluvných majetkových vzťahoch, nie však pri dedení. Poslednou novelou NP19 sa v § 54 zakotvila voľba práva v rámci spisovania notárskych zápisníc notárom ako „vyhlásenie o voľbe práva podľa osobitného predpi- su“ s odkazom práve na čl. 22 Nariadenia, ktoré sa vlo- žilo pod legislatívnu skratku (ďalej len závet). Na rozdiel od Českej republiky, kde je voľba práva upra- vená v §77 ods. 4 zák. č. 91/2012 Zb. (ZMPS) práve pri dedení, a to podľa obvyklého pobytu alebo alternatívne podľa štátneho občianstva závetcu. Podľa čl. 22 ods. 1 „Osoba si môže za RP, ktorým sa bude spravovať dedenie jej celého dedičstva, zvoliť Právny po- riadok štátu, ktorého je v čase voľby alebo úmrtia št. prí- slušníkom, alebo niektorého z nich“. Stačí teda, ak bude štátne občianstvo zachované ku dňu úkonu voľby, hoci už v čase smrti ho mať nebude, ale aj naopak, teda ak bude mať zvolené štátne občianstvo až v čase smrti, hoci tento druhý spôsob sa, samozrejme, neodporúča vykonať ani prijať (napríklad notárom pri spísaní takejto notárskej zápisnice) z hľadiska právnej istoty právnych účinkov po- žadovaných závetcom a predpokladaných Nariadením. Forme tohto úkonu je venovaný ods. 2., ak hovorí, že sa má urobiť vo forme právneho úkonu mortis causa ako samo- statný úkon alebo ako súčasť iného úkonu mortis causa, teda závetu, dedičskej zmluvy či spoločného závetu. Samo- zrejme, jeho spísanie notárom v notárskej zápisnici predpo- kladá aj jeho registráciu v NCRzá. Podľa ods. 4 sa primera- ne použijú tieto ustanovenia aj na jeho zmenu či odvolanie. Pokiaľ ide o obsah, vyhlásenie o voľbe práva nemusí byť výslovné, keďže recitál 39 preambuly uvádza, že „voľba práva by sa mohla považovať za preukázanú právnym úkonom nakladania s majetkom pre prípad smrti na- príklad vtedy, keď v ňom zosnulý uviedol odkaz na oso- bitné ustanovenia právneho predpisu štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, alebo ak inak uviedol tento práv- ny predpis.“ Zásadnou otázkou pre slovenského notára prejednávajúceho dedičstvo, ktorý sa stretne v konaní s voľbou práva, je otázka hmotnoprávnej platnosti (čl. 26) upravená v ods. 3 (recitál 48 Preambuly), ktorá sa spravuje zvoleným právnym poriadkom. Základ pre posúdenie prístupnosti a platnosti voľby práva pri aplikácii cudzieho práva vyplýva z recitálu 40 Preambu- ly: „Voľba práva podľa tohto nariadenia by mala byť plat- ná aj vtedy, ak zvolený právny poriadok neumožňuje voľbu práva v dedičských veciach. Na základe zvoleného práv- neho poriadku by sa však mala určiť hmotnoprávna plat- 18 Pravidelnosť, trvanie, dôvody a podmienky zotrvávania na istom mieste a na existenciu úzkych a pevných väzieb, ktoré napriek všetkému môžu byť stále zachované k štátu pôvodu. Napríklad, keď sa zosnulý presťahoval do štátu svojho obvyklého pobytu len krátko pred svojou smrťou a všetky okolnosti prípadu poukazujú na to, že mal preukázateľne užšie väzby s iným štátom. 19 Zák. č. 267/2015 Z. z. – čl. I, účinný od 1. 12. 2015. >> Odborný článok 10 ars notaria 1/17

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

nosť právneho úkonu voľby práva, t. j. na jeho základe by sa malo určiť, či mu osoba, ktorá sa rozhoduje, porozumela a súhlasí s ním.“ Napríklad slovenský notár s právomocou podľa čl. 4 posudzuje platnosť voľby práva urobenej v de- dičskej zmluve podľa českého práva u poručiteľa so štát- nym občianstvom ČR. Uvedené by malo rovnako platiť aj pri právnom úkone, ktorým sa mení alebo ruší voľba práva. Voľba práva – príklady • Pani A., ktorá má obvyklý pobyt v Nemecku, je občian- kou Rakúska. V závete spísanom v Nemecku odkázala na ustanovenia rakúskeho občianskeho zákonníka. Rozhodným právom pre nemeckého notára bude prá- vo rakúske. • Pani B., ktorá má obvyklý pobyt na Slovensku, je ob- čiankou USA. V závete spísanom u slovenského notá- ra určila ako rozhodné právo štátu New York. Rozhodným právom bude právo štátu New York. • Pán C., ktorý je občanom ČR, zomrel na Slovensku a mal tu v čase smrti aj obvyklý pobyt. Uzavrel so slo- venským občanom dedičskú zmluvu, v ktorej vykonal aj voľbu práva a súčasne ako rozhodné právo pre de- dičskú zmluvu zvolili české právo. Slovenský súd za- ložil právomoc konať vo veci (podľa obvyklého pobytu poručiteľa). Ako rozhodné právo pre dedenie aj posú- denie voľby práva a dedičskej zmluvy bolo stanovené podľa čl. 22(3) a čl. 25(3) nariadenia české právo. • Pán D., ktorý je občanom ČR, zomrel v SR a mal tu v čase smrti aj obvyklý pobyt. Uzavrel so slovenským občanom dedičskú zmluvu a súčasne ako rozhodné právo pre dedičskú zmluvu zvolili české právo. Voľ- bu rozhodného práva pre dedenie v zmysle čl. 22 na- riadenia nevykonal. Slovenský súd založil právomoc konať vo veci a ako rozhodné právo pre dedenie bolo stanovené podľa čl. 21(1) nariadenia slovenské právo. Zistenie cudzieho rozhodného práva – ius Keď sa už okolnosti konania o dedičstve s cezhraničným prvkom vedeného slovenským notárom vyvinú tak, že bude musieť aplikovať ako rozhodné právo právo iného štátu, teda cudzie právo, stojí pred ním neľahká úloha toto cudzie právo zistiť. Zistenie cudzieho práva je otázkou vnútroštátnej úpra- vy alebo medzinárodných dohovorov, ktorú treba odlíšiť od právneho styku s cudzinou pri dokazovaní v cezhra- ničnom dedičstve, ktorý je vylúčený z pôsobnosti pove- reného súdneho komisára, na ktorý sa teda poverenie nevzťahuje a ktoré je upravené v ďalších aktoch EÚ. Prakticky pre nás ostáva situácia nezmenená, a to v tom, že naďalej o poskytnutie právnej pomoci môže požiadať výlučne súd, podľa Nariadenia o dokazovaní1 priamym zasielaním dožiadaní medzi súdmi a priamym vykona- ním dôkazu dožadujúcim súdom, a podobne je to pri cezhraničnom doručovaní podľa Nariadenia EÚ20. Spomínanou novelou NP21 sa v čl. III novelizoval aj § 53 ZMPS22, ktorý stanovil spôsoby zistenia cudzieho práva v cezhraničnom konaní, ktoré môžeme určiť takto: 1. Žiadosti: • žiadosť (len) súdu (aj na podnet notára a exekúto- ra) opatrená prekladom súdneho prekladateľa pro- stredníctvom odosielajúceho orgánu – MS SR na ďalších 45 súdov na základe Európskeho dohovo- ru o informáciách o cudzom práve23. Prichádza do úvahy aj možnosť podať otázky na výklad ustanovení; • žiadosť súdu na MS SR na základe zmlúv o právnej pomoci, ktoré obsahujú ustanovenia o vzájomnom poskytovaní informácií o svojich právnych poriadkoch. 2. Internetové zdroje: • Európsky portál elektronickej justície v 23 jazykoch – https://e-justice.europa.eu/content_succession; • pre notárov aj linka na webové sídlo CNUE (22 čl. štá- tov)http://successions-europe.eu/+odkaznaENRWA: http://www.arert.eu/Information-sheets.html?lang=en; • https://eur-lex.europa.eu/n-lex, ktorý je súčasťou N-Lex, portálu jednotného prístupu k vnútroštát- nemu právu (len pre 14 jazykov, ČR a SR nie je); • https://ec.europa.eu/civiljustice/useful-links/use- ful-linksen.htm – domovské stránky ministerstiev spravodlivosti čl. štátov EÚ. 3. Uloženie povinnosti účastníkovi predložiť obsah cu- dzieho práva bude menej časté + ekvivalent osvedče- nia o slovenskom práve MS SR, preložený na úradné- ho jazyka štátu, kde sa koná (§ 61 ZMPS). 4. Žiadosť na MS SR – aktualizovaná lístkovnica Interna- tionales Erbrecht (C. H. Beck – len v anglickom alebo nemeckom jazyku). Rozhodné právo – výnimky, odlišnosti Napriek jasnému určeniu rozsahu rozhodného práva v čl. 23 Nariadenia v ňom možno nájsť právne hypotézy a okolnosti, na ktoré sa nebude aplikovať zistené roz- hodné právo v podobe týchto výnimiek: • inak ako určeným alebo zvoleným rozhodným právom sa spravuje prípustnosť, formálna a hmotnopráv- na platnosť právnych úkonov mortis causa. Články 24, 25, 27, 28, 29 vrátane recitálu 51 stanovujú kri- 20 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“). 21 Nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach. 22 Na zistenie cudzieho práva justičný orgán urobí všetky potrebné opatrenia vrátane zabezpečenia obsahu cudzieho práva vlastnými prostriedkami, zo všeobecne dostupných zdrojov, uložením povinnosti účastníkom konania alebo vyžiadaním informácie od ministerstva spravodlivosti. Ak sa v primeranej lehote nepodarí obsah cudzieho práva zistiť alebo je zistenie obsahu cudzieho práva spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami alebo nemožné, použije sa slovenské právo. Ak pri prejednávaní vecí vzniknú pochybnosti, môžu si justičné orgány vyžiadať od MS SR vyjadrenie. 23 Európsky dohovor o informáciách o cudzom práve zo dňa 7. 6. 1968 (ozn. č. 82/1997 Z. z.) a Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o informáciách o cudzom práve z 15. 3. 1978 (ozn. č. 83/1997 Z. z.). K nemu vydaná Smernica MS SR a generálneho prokurátora Slovenskej republiky na vykonanie tohto Európskeho dohovoru – nájdete pod č. 384 Interných riadiacich aktov (IRA). 11

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

tériá pre posúdenie platnosti úkonov mortis causa24. Čl. 27a recitál 5225 pre formálnu platnosť úkonov mor- tis causa je prevzatý z Haagskeho dohovoru o rozhod- nom práve pre formu testamentov z roku 1961; • osobitný režim zakotvený v čl. 30 a recitáli 54 na určité kategórie majetku, ktorý ukladá obmedzenia týkajúce sa dedenia tohto majetku, sa uplatňuje na dedenie bez ohľadu na rozhodné právo pre dedenie. V SR pod tento osobitný majetkový režim patrí zákaz drobenia lesnej a poľnohospodárskej pôdy pod určitú výmeru podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ale aj naprí- klad osobitosť nadobúdania členských podielov v SBD u manželov podľa §707 OZ či obchodných podielov; • adaptácia práva zakotvená v čl. 31, ktorá sa posled- nou novelou NP17 premietla do § 67 a ZMPS a podľa ktorej, „ak cudzie rozhodnutie obsahuje vecné právo, opatrenie alebo príkaz, ktoré nie sú známe v sloven- skom právnom poriadku, toto vecné právo, opatrenie alebo príkaz sa, ak je to potrebné, a v rozsahu, v kto- rom je to možné, premení na vecné právo, opatre- nie alebo príkaz, ktoré je známe v slovenskom práv- nom poriadku a ktoré je z hľadiska sledovaného cieľa a účelu a účinkov s ním spojených najbližšie vecnému právu, opatreniu alebo príkazu v cudzom rozhodnutí“; • podľa čl. 33 a recitálu 56 v prípade odúmrti má štát či jeho inštitúciaprávonadobudnúťpodľavlastnéhoprávnehopo- riadkumajetokz dedičstvanachádzajúcisanajehoúzemí; • spätný odkaz v čl. 34 a recitáli 57 vyplývajúci z právne- ho poriadku tretieho štátu sa prijíma, ak jeho kolízne ustanovenia odkazujú na právo členského štátu ale- bo tretieho štátu. Spätný odkaz je vylúčený v prípade voľby práva, únikovej klauzuly, posúdenia formálnej platnosti právnych úkonov mortis causa, právneho poriadku štátu prijatia vyhlásení a právneho poriadku miesta majetku s osobitnými obmedzeniami; • uplatnenie právneho poriadku určeného podľa Nariade- nia možno podľa čl. 35 a recitálu 58 odmietnuť iba v prí- pade zjavného rozporu s výhradou verejného poriadku (ordre public). Ide najmä o základné pravidlá štátu za- kotvené v Ústave, Listine základných práv a slobôd (na- príklad nepripustenie dedenia nevlastných detí, upred- nostnenie mužského dediča pred ženským a podobne). Príklady – spätný odkaz • Pán A., ktorý je občanom Slovenska, mal v čase smr- ti obvyklý pobyt v Anglicku a vlastnil majetok nachá- dzajúci sa na Slovensku. Voľbu rozhodného práva pre dedenie nevykonal. Kolízne normy Anglicka odkazujú na rozhodné právo št. občianstva, teda rozhodným právom bude právo slovenské. • Pán B., ktorý je občanom Japonska, mal v čase smrti obvyklý pobyt v Japonsku, pričom vlastnil majetok na- chádzajúci sa na Slovensku. Kolízna norma Japonského právneho poriadku odkazuje na právo miesta nehnuteľ- ností, teda rozhodným právom bude právo slovenské. JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, PhD. notárka so sídlom vo Vranove nad Topľou Autorka je členka Vzdelávacej komisie Notárskej komory SR, Medzinárodnej a Legislatívnej skupiny Prezídia NK SR a externá členka Pedagogického zboru Justičnej akadémie SR. Príspevok bol autorkou upravený z prednášky, ktorú predniesla na Medzinárodnom seminári na tému „Európa pre notárov, notári pre Európu“, konanom dňa 13. januára 2017 v Prahe, organizovanom Notárskou komorou ČR v rámci ďalšieho vzdelávania a spolufinancovanom Európskou komisiou. 24 Čl. 24: 1. ods. 1: Prípustnosť a hmotnoprávna platnosť iného právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti ako dedičskej zmluvy sa spravuje právnym poriadkom, ktorý by bol podľa tohto nariadenia rozhodným právom na dedenie po osobe, ktorá právny úkon urobila, ak by zomrela v deň, keď právny úkon urobila. 2. Bez ohľadu na odsek 1 si osoba môže ako právny poriadok, ktorým sa bude spravovať právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti, s ohľadom na jeho prípustnosť a hmotnoprávnu platnosť zvoliť právny poriadok, ktorý by si uvedená osoba mohla zvoliť podľa článku 22 za podmienok v ňom stanovených. 3. Ak je to vhodné, odsek 1 sa uplatní na zmenu alebo odvolanie iného právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti ako dedičskej zmluvy. V prípade voľby práva podľa odseku 2 sa zmena alebo odvolanie spravuje zvoleným právnym poriadkom. Čl. 25: 1. Prípustnosť, hmotnoprávna platnosť a záväzné účinky medzi stranami vrátane podmienok zrušenia dedičskej zmluvy, ktorá sa týka dedenia po jednej osobe, sa spravujú právnym poriadkom, ktorý by podľa tohto nariadenia bol rozhodným právom na dedenie po tejto osobe v prípade jej smrti v deň, keď bola táto dedičská zmluva uzavretá. 2. Dedičská zmluva, ktorá sa týka dedenia po niekoľkých osobách, je prípustná iba vtedy, ak je prípustná podľa všetkých právnych poriadkov, ktorými by sa podľa tohto nariadenia spravovalo dedenie po všetkých týchto osobách v prípade ich smrti v deň, keď bola táto dedičská zmluva uzavretá. Hmotnoprávna platnosť a záväzné účinky medzi stranami vrátane podmienok zrušenia dedičskej zmluvy, ktorá je prípustná podľa prvého pododseku, sa spravujú tým z právnych poriadkov uvedených v prvom pododseku, s ktorým má najužšiu väzbu. 3. Bez ohľadu na odseky 1 a 2 si strany za podmienok stanovených v článku 22 môžu za rozhodné právo pre dedičskú zmluvu, ktorým sa bude spravovať jej prípustnosť, hmotnoprávna platnosť a záväzné účinky medzi stranami vrátane podmienok zrušenia, zvoliť právny poriadok, ktorý by si podľa uvedeného článku mohol zvoliť zosnulý alebo jeden zo zosnulých, o ktorých dedičstvo ide. Čl. 26: 1. Na účely článkov 24 a 25 sú pre hmotnoprávnu platnosť rozhodujúce tieto skutočnosti: a) spôsobilosť osoby, ktorá robí právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti, na takýto úkon; b) osobitné dôvody, v dôsledku ktorých ho osoba, ktorá robí právny úkon, nemôže urobiť v prospech určitých osôb alebo v dôsledku ktorých určitá osoba nemôže dediť majetok po osobe, ktorá robí právny úkon; c) prípustnosť zastúpenia na účely urobenia právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti; d) výklad právneho úkonu; e) podvod, nátlak, omyl alebo akákoľvek ďalšia otázka týkajúca sa súhlasu alebo úmyslu osoby, ktorá robí právny úkon. 2. Ak je osoba spôsobilá nakladať s majetkom pre prípad smrti podľa rozhodného práva podľa článku 24 alebo článku 25, následná zmena rozhodného práva nemá vplyv na jej spôsobilosť zmeniť alebo odvolať takýto právny úkon. 25 Čl. 27: Písomný právny úkon nakladania s majetkom pre prípad smrti je z formálneho hľadiska platný, ak je jeho forma v súlade s právnym poriadkom: a) štátu, v ktorom sa urobil právny úkon alebo uzavrela dedičská zmluva; b) štátu, ktorého štátnym príslušníkom je závetca alebo aspoň jedna z osôb, ktorej dedičstvo je dotknuté dedičskou zmluvou, a to buď v čase, keď sa urobil právny úkon, alebo uzavrela zmluvu, alebo v čase jej smrti; c) štátu, v ktorom mal závetca alebo aspoň jedna z osôb, ktorej dedičstvo je dotknuté dedičskou zmluvou, bydlisko, a to buď v čase, keď sa urobil právny úkon alebo uzavrela zmluvu, alebo v čase jej smrti; d) štátu, v ktorom mal závetca alebo aspoň jedna z osôb, ktorej dedičstvo je dotknuté dedičskou zmluvou, obvyklý pobyt, a to buď v čase, keď sa urobil právny úkon alebo uzavrela zmluvu, alebo v čase jej smrti, alebo e) pokiaľ ide o nehnuteľnosti, právnym poriadkom štátu, v ktorom sa uvedený majetok nachádza. Určenie toho, či mal závetca alebo ktorákoľvek osoba, ktorej dedičstvo je dotknuté dedičskou zmluvou, v určitom štáte bydlisko, sa spravuje právnym poriadkom tohto štátu. >> Odborný článok 12 ars notaria 1/17

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

(uznesenie Ústavného súdu SR z 21. júna 2016, číslo ko- nania III. ÚS 412/2016-10) Z odôvodnenia: Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústav- ný súd“) bola 23. mája 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom, vo veci namieta- ného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „kraj- ský súd“) č. k. 9 Co 48/2015-248 z 10. februára 2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím krajský súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Koši- ce II (ďalej len „okresný súd“) č. k. 13 C 196/2012-205 z 1. októbra 2014, ktorým okresný súd zamietol návrh sťažovateľa (žalobcu) na začatie konania o určenie pred- metu dedičstva. Uvedeným návrhom na začatie konania sa sťažovateľ domáhal určenia, že hodnota prevedenej nehnuteľnosti sa má započítať na dedičský podiel dedič- ky (žalovanej), a uplatnil si náhradu konania. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: „Rozsudkom okresného súdu, ktorým návrh sťažovateľa voči žalova- nej zamietol, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom kraj- ského súdu došlo k porušeniu základných práv a slobôd sťažovateľa. Skutkové a právne závery okresného aj kraj- ského súdu, ktoré boli podkladom pre uvedený výrok, sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa nedomnieval, že by išlo pri uzavretí kúpnej zmluvy o simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie, pretože zistené okolnosti uskutočneného právneho úkonu vylučujú bez- platnosť predmetného prevodu ako podstatnej náleži- tosti darovacej zmluvy. Súd dospel k záveru, že v danom prípade za predmet prevodu, t. j. za byt, bola zo strany žalovanej ako jeho nadobúdateľky poskytnutá osobná starostlivosť o rodičov v čase ich odkázanosti na ňu v dô- sledku svojho veku a zdravotného stavu. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, že zo strany žalovanej došlo k nadobudnutiu vlastníckeho prá- va k nehnuteľnosti v súlade s dobrými mravmi, pričom vzal do úvahy skutočnosť, že v symbolickej kúpnej cene za byt je zohľadnená dlhoročná a obetavá starostlivosť žalovanej o rodičov. Odvolací súd ďalej uviedol, že vzhľa- dom na všetky okolnosti prípadu, všeobecne uznávané pravidlá slušnosti, ohľaduplnosti a vzájomného rešpek- tovania, poskytnutie ochrany uplatnenému právu sťažo- vateľa na započítanie rozdielu trhovej ceny bytu a odplaty by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Sťažovateľ okrem iného v sťažnosti uviedol, že „v priebehu dedičského ko- nania došlo medzi sťažovateľom a žalovanou k spornej skutočnosti, ktorou je započítanie hodnoty nehnuteľností na dedičský podiel dedičky, ktoré poručiteľ a jeho nebo- há manželka jej odpredali kúpnou zmluvou uzavretou dňa 25. októbra 2007 za kúpnu cenu 1 Sk“. Podľa názoru sťažovateľa nie je možné započítavať do kúpnej ceny hy- potetické a nevyčísliteľné hodnoty, ako napríklad osob- nú starostlivosť o rodičov. Sťažovateľ v sťažnosti taktiež uviedol, že „je zároveň nesporné, že kúpna zmluva, kto- rej predmetom je byt v hodnote 70 000 €, ak v nej bola dohodnutá kúpna cena 1 Sk, je simulovaným právnym úkonom, ktorým malo byť zastreté darovanie“. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základ- ných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatko- vého protokolu rozsudkom krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu z 1. októbra 2014, ktorým okresný súd zamietol návrh sťažovateľa na za- čatie konania o určenie predmetu dedičstva. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ nesúhlasí s právnymi ná- Symbolická kúpna cena za prevádzanú nehnuteľnosť Všeobecný súd konal v medziach svojej právomoci a postupoval správne, keď kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti, len vzhľadom na nízku dojednanú kúpnu cenu 1 Sk nepovažoval za simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie. Uzavretá kúpna zmluva obsahuje podstatné náležitosti (dohoda o predmete kúpy a dohoda o kúpnej cene) a, naopak, nemá náležitosti darovacej zmluvy, keďže v nej bola dohodnutá kúpna cena (aj keď nízka), keď podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je, naopak, bezodplatnosť. Ústavný súd sa stotožnil so záverom, že v symbolickej dohodnutej kúpnej cene za prevádzanú nehnuteľnosť bola rodičmi účastníkov zohľadnená dlhoročná a obetavá starostlivosť jedného z účastníkov konania o rodičov, čo je v súlade s dobrými mravmi, a predmetnú kúpnu zmluvu preto nie je možné považovať za bezodplatný právny úkon. >> Judikát 13

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

zormi okresného súdu, ako aj odvolacieho súdu v pred- metnom konaní, ktoré kvalifikuje ako nesprávne právne posúdenie veci a považuje ich za neodôvodnené a arbit- rárne. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku kraj- ského súdu ústavný súd vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno po- sudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľa- diska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostup- ňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/09). Ústavný súd preto v prvom rade preskúmal rozsudok okresného súdu č. k. 13 C 196/2012-205 z 1. októbra 2014 o zamietnutí návrhu sťažovateľa na určenie pred- metu dedičstva, ktorým sťažovateľ žiadal, aby súd určil, že hodnota prevedenej nehnuteľnosti (bližšie špecifi- kovanej v samotnom návrhu na začatie konania) sa má započítať na dedičský podiel dedičky – žalovanej. Z jeho odôvodnenia zistil, že okresný súd považoval za preuká- zané, že rodičia účastníkov konania previedli dotknutú nehnuteľnosť na žalovanú kúpnou zmluvou za kúpnu cenu 1 Sk a za okolností preukázaných v konaní ovplyv- ňujúcich výšku dohodnutej kúpnej ceny, ktoré spočívali v poskytovaní osobnej starostlivosti o rodičov zo strany žalovanej počas ich života. Okresný súd nepovažoval za preukázané, že by pri uzatváraní kúpnej zmluvy išlo o si- mulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté daro- vanie, pretože zistené okolnosti uskutočneného právne- ho úkonu (prevod bytu za odplatu) vylučujú bezplatnosť predmetného prevodu ako podstatnej náležitosti daro- vacej zmluvy. Okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade za predmet prevodu bola zo strany žalovanej poskytnutá osobná starostlivosť o rodičov v čase ich od- kázanosti na ňu v dôsledku ich veku a zdravotného sta- vu. So zreteľom na všetky okolnosti prípadu, uplatniac všeobecne uznávané pravidlá slušnosti, ohľaduplnosti a vzájomného rešpektovania, okresný súd dospel k ná- zoru, že poskytnutie ochrany uplatnenému právu žalob- cu na započítanie rozdielu trhovej ceny bytu a odplaty, za >> Judikát 14 ars notaria 1/17

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

15 ktorú žalovaná kúpnou zmluvou uvedenú nehnuteľnosť nadobudla od svojich rodičov, by bolo v rozpore s dob- rými mravmi, pričom za odporujúce zásadám mravného poriadku považoval okresný súd skutočnosť, že žalovaná aj za cenu upustenia od možnosti vlastnej profesionálnej realizácie a materiálneho zabezpečenia pre seba a svoj- ho syna poskytla svojim rodičom potrebnú pomoc v čase, keď na ňu boli odkázaní, v súvislosti s ktorou jej rodičia predali predmetný byt za dohodnutú cenu 1 Sk, ktorá mala ňou poskytovanú starostlivosť zohľadniť. Kraj- ský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že rozsudok okresného súdu z 1. októbra 2014 potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku, lebo je vecne správny, okresný súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a ako odvolací súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil. Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ústavy však patrí kontrola zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzi- národnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo ar- bitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok poruše- nie základného práva alebo slobody (I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05, III. ÚS 153/07). Úlohou ústavného súdu zásadne nie je posudzovať celkovú zákonnosť roz- hodnutia, proti ktorému bola sťažnosť podaná, ale jeho úlohou pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je zistiť, či napadnutým rozhodnutím mohlo byť zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv alebo slobôd sťažovateľa. V tomto zmysle sa ústavný súd nezaoberá právnou ar- gumentáciou všeobecných súdov, ale iba ústavnopráv- nymi aspektmi konkrétnej veci (IV. ÚS 370/04). Ústavný súd konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci a postupoval správne, keď kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti z rodičov účastníkov konania na žalovanú, len vzhľadom na nízku dojednanú kúpnu cenu 1 Sk nepovažoval za simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie. Vôľa účastníkov právneho úkonu uzavrieť darovaciu zmluvu totiž nebola v konaní preukázaná. Uzavretá kúpna zmlu- va obsahuje podstatné náležitosti (dohoda o predme- te kúpy a dohoda o kúpnej cene) a, naopak, nemá ná- ležitosti darovacej zmluvy, keďže v nej bola dohodnutá kúpna cena (aj keď nízka), keď podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je, naopak, bezodplatnosť. Pokiaľ ide o výšku kúpnej ceny, tá je vo všeobecnosti stanovená predovšetkým dohodou a účastníci kúpnej zmluvy v zá- sade nie sú obmedzovaní v dojednaní výšky kúpnej ceny, okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje cenová regulácia upravená cenovým predpisom. Môžu si preto dojednať cenu, ktorá sa odchyľuje od obvyklej (trhovej) ceny. Ne- primerane nízka cena sama osebe nemôže viesť k ne- platnosti právneho úkonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pozri k tomu Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., /Fečík, M.,/ Sed- lačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, s. 2 085). V danom prípade sa účastníci zmluvy dohodli na kúpnej cene 1 Sk, pričom ústavný súd sa stotožňuje so záverom krajského súdu, že v symbolickej dohodnutej kúpnej cene za prevá- dzanú nehnuteľnosť bola rodičmi účastníkov zohľadnená dlhoročná a obetavá starostlivosť žalovanej o rodičov, čo je v súlade s dobrými mravmi, a predmetnú kúpnu zmlu- vu preto nie je možné považovať za bezodplatný právny úkon. Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť me- dzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu a namie- taným porušením sťažnosti označených práv, sťažnosť v časti namietaného porušenia základných práv sťažova- teľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pri jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopod- statnenú. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj namie- taným porušením základného práva sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Ústavný súd uvádza, že vše- obecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušo- vateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavno-procesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy. V opačnom prípade by ústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom na to, aby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí vše- obecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné práv- ne normy (obdobne napríklad II. ÚS 71/07, III. ÚS 26/08). Keďže ústavný súd v časti, v ktorej namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj prá- va podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným rozhodnutím krajského súdu, sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, odmietnutie ďalšej časti sťažnos- ti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie základné- ho práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, bolo už len nevyhnutným dôsledkom vyplývajúcim zo vzájomného vzťahu medzi právami hmotnoprávneho charakteru a ústavno-pro- cesnými princípmi z perspektívy ich možného porušenia. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami, ktoré v nej sťažovateľ nastolil. Spracoval: JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. notár so sídlom v Košiciach

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

16 ars notaria 1/17 >> postrehy z praxe Vzhľadom na to, že ide o príspevok z praxe, dovolili sme si v texte použiť, možno povedať v odbornej verejnosti už všeobecne zaužívané, skratky nových procesných kóde- xov: CSP – Civilný sporový poriadok, CMP – Civilný mi- mosporový poriadok. Príspevok sme rozčlenili do troch celkov, v ktorých sa podrobnejšie venujeme trovám ko- nania, rozhodovaniu o trovách a následne rozčleneniu trov konania podľa subjektu, ktorý ich uhrádza vo vzťahu k spôsobu ukončenia konania. Trovy dedičského konania – všeobecné východiská Trovy notára ako súdneho komisára Procesná úprava trov konania sa podľa CMP spravuje obdobným režimom ako v prípade ostatných inštitútov § 2 ods. 1 CMP. Aj tu sú vo všeobecnej časti vymedze- né určité ustanovenia, ktoré predstavujú výnimku oproti všeobecnej úprave obsiahnutej v CSP, respektíve ktoré vzhľadom na predmet zákona sú upravené odlišne v po- rovnaní so všeobecnou úpravou v CSP. Trovy konania sú v CSP upravené v § 251. Predmetné ustanovenie prostredníctvom abstraktnej definície urču- je, čo je potrebné považovať za trovy konania. CMP samostatne upravuje dedičské konanie. Z toho dôvodu nad rámec toho, čo je vymedzené v § 251 CSP, upravuje niektoré ustanovenia o trovách konania vo štvr- tom diele v § 47 a nasl. Podľa § 47 trovami konania sú aj odmena notára za vykonané úkony súdneho komisá- ra a jeho účelne vynaložené hotové výdavky. Podľa § 48 sú trovami konania aj odmena správcu dedičstva a jeho účelne vynaložené hotové výdavky. V súlade s § 16 CMP súd poverí notára, aby ako súdny komisár konal a rozhodoval v určitej dedičskej veci. Podľa § 97 Notárskeho poriadku spôsob odmeňovania notára za činnosť súdneho komisára upravuje osobitný predpis. Týmto predpisom je vyhláška MS SR č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov. Odmenu notára ako súdneho komisára upravuje prvý od- diel druhého dielu tejto vyhlášky v § 11 až 14a. S výnim- kou zastavenia konania a odmietnutia podania vo veci samej je základom odmeny všeobecná hodnota majet- ku, ktorý sa stal predmetom konania o dedičstve. Pojem všeobecná hodnota majetku definuje CMP v § 200 ods. 2. Všeobecnú hodnotu v konaní o dedičstve určuje po- verený notár ako súdny komisár (§ 200 ods. 1 CMP). Ak notár ako súdny komisár vykonáva úkony v dodatočnom konaní o dedičstve, základom pre určenie jeho odmeny je všeobecná hodnota majetku, ktorý je predmetom do- datočného konania o dedičstve. Notár ako súdny komisár má v konaní o dedičstve popri odmene nárok aj na náhradu hotových výdavkov (§ 18 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 31/1993 Z. z. o odmenách a ná- hradách notárov), pokiaľ boli účelne vynaložené v súvis- losti s vykonávaním činností súdneho komisára a správ- cu dedičstva. Pri hotových výdavkoch vynaložených notárom v konaní o dedičstve sa zastavíme bližšie. Pod hotovými výdavka- mi rozumieme všetky výdavky, ktoré notár účelne vyna- loží v danom konaní počnúc momentom poverenia súdu konať v danej dedičskej veci a následným prevzatím spisu až do momentu právoplatného ukončenia spisu a jeho odovzdania súdu. Ide najmä o tieto výdavky : • poštovné: súhrn ceny za všetky poštové zásielky, oby- čajné, doporučené a zásielky do vlastných rúk, zdo- kumentované v spise; ide o doručovania v súvislosti s vykonávanými dopytmi, predvolania účastníkov a inú korešpondenciu notára v súvislosti s daným konaním (napríklad odpoveď na žiadosť iného notára vo veci za- slania okruhu dedičov), • odmena a náhrada hotových výdavkov Notárskej ko- mory SR za prístup do Notárskeho centrálneho re- gistra závetov (ďalej len „NCRza“), t. j. ide o poplatok, ktorý notár uhrádza Notárskej komore SR za vstup do NCRza, ktorý je povinný podľa § 176 ods. 1 CMP, ako aj poplatok za opätovný vstup do daného registra pri vyhlásení závetu či iného úkonu pre prípad smrti, • poplatok za vstup do registra fyzických osôb, pričom notár dopytom na daný register zisťuje zákonných de- dičov poručiteľa, • poplatky za vstup do iných registrov (obchodný regis- ter, živnostenský register, kataster nehnuteľností), do ktorých má či bude mať v budúcnosti notár ako orgán verejnej moci prístup, • hotové výdavky dopytovaných osôb a orgánov, ktoré sú povinné oznámiť notárovi informáciu v konaní; v praxi sa stretávame predovšetkým s hotovými výdavkami úč- tovanými peňažnými ústavmi za poskytnutie informácie o produktoch poručiteľa, pričom notár rozhodne o pri- meranosti hotových výdavkov a ich výšku prizná uzne- sením (ide o čiastkové uznesenie v priebehu konania), • telekomunikačné výdavky, teda všetky výdavky vznik- nuté pri telekomunikácii (prenos informácií na diaľku), Cieľom tohto príspevku je poukázať na druhy trov konania v konaniach o dedičstve, ako aj na rozhodovanie o trovách konania, ktoré je v plne kompetencii notára ako súdneho komisára, so zameraním sa na právnu úpravu podľa nových civilných procesných kódexov. Trovy v konaní o dedičstve podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

17 t. j. sú to výdavky notára pri komunikácii prostredníc- tvom pevnej linky telefónu, mobilného telefónu, te- lefaxu, mailu, internetu, prípadne inými telekomuni- kačnými prostriedkami, • odmena za úkony znalca, prekladateľa alebo tlmočníka, • cestovné, v prípade, že niektoré z úkonov vykoná no- tár mimo notárskej kancelárie (napríklad zabezpečo- vacie úkony – cesta do peňažného ústavu a späť pri otvorení a súpise bezpečnostnej schránky, cesta do bytu poručiteľa a späť pri vykonaní súpisu v byte po- ručiteľa a podobne). Cestovné sa vypočíta v súlade so zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, ak nebola jeho výška dohodnutá. V odmene notára je zahrnutá aj náhrada za administra- tívne a iné práce vykonané v súvislosti s úkonmi notá- ra v konaní o dedičstve (napríklad mzdy zamestnancov) a v súvislosti s úkonmi správcu dedičstva pri správe de- dičstva. Notár nemá nárok na odmenu za poskytovanie právnych rád ani za spisovanie iných listín v súvislosti s dedičským konaním. Na účel prehľadnosti hotových výdavkov je vhodné za- znamenávať ich postupne počas celého konania na opačnú stranu prednej časti spisového obalu. V súlade s § 47 CMP notár ako súdny komisár nemá ná- rok na náhradu za stratu času, čo možno považovať za nedostatok právnej úpravy najmä vzhľadom na niekto- ré časovo náročné úkony v konaniach o dedičstve. Ide najmä o vykonávanie zabezpečovacích úkonov, napríklad vykonanie súpisu majetku na mieste samom (najmä v byte poručiteľa), ktorý je časovo náročný. O odmene, ako aj o výške hotových výdavkov (rovnako aj o zvýšení odmeny) rozhoduje notár ako súdny komisár samostatným výrokom, ktorý je súčasťou rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, čomu venujeme priestor v sa- mostatnej časti príspevku. Trovy účastníkov dedičského konania Povinnosť platiť trovy konania je založená na záujmovej zá- sade. Znamená to, že priebežne počas celého konania si každý účastník sám zo svojho platí všetky trovy konania, ktoré vznikajú osobne jemu alebo jeho zástupcovi. Trovy, ktoré sa spájajú s vykonaním predmetného dôkazného pro- striedku, platí v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 CMP ten, komu v konaní vznikajú (napríklad svedočné, znalečné). Predtým, ako dôjde k vykonaniu dôkazného prostriedku, môže notár v dedičskom konaní uložiť účastníkovi, aby zložil preddavok na trovy dôkazu. Uvedené predstavuje fakultatív- nu možnosť súdu uložiť túto povinnosť. O uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu rozhoduje notár formou uznesenia. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Notár pri rozhodovaní, komu uloží povinnosť zložiť pred- davok na trovy dôkazu, posudzuje: • kto daný dôkaz navrhol, • v koho záujme je vykonanie určitého dôkazu, hoci ta- kýto dôkaz nenavrhol, • kto uvádzal skutočnosti, na ktorých preukázanie má byť dôkaz vykonaný, hoci takýto dôkaz nenavrhol. V prípade, že sú tieto podmienky splnené u viacerých účastníkov, môže notár povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu medzi nich pomerne rozdeliť podľa pomeru účastníctva na veci (§ 49 ods. 3 CMP). Rozhodnutie o trovách konania ako súčasť uznesenia v konaní o dedičstve Rozhodovanie o trovách konania a náhrade trov konania v civilnom procese Náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základ- né funkcie, a to funkciu preventívnu a funkciu sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému v prípade, že by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankčná funkcia je obrazom štandardného sporového konania, slúži na ochranu súkromnoprávnych záujmov. Sankciu nesie spravidla ten, kto spôsobil, že je nevy- hnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva. Uvedené zásady nie je možné uplatňovať v konaní podľa CMP, a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti verej- ného záujmu. V konaniach podľa CMP, v dôsledku verejné- ho záujmu, ktorý existuje v prevažnom okruhu týchto vecí, nie je možné uplatňovať ani sankčnú funkciu trov konania, ktorá by sa mala pomeriavať v súlade so zásadou úspechu. V konaní o dedičstve preto platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu od iného účastníka. Okrem prítomnosti verejného záujmu, ktorý je rozhodu- júci, prečo sa v danom prípade nevychádza z koncepcie sankčného mechanizmu trov konania, ako je to v spo- rovom konaní, je možné hovoriť aj o ďalších dôvodoch. Jedným z nich je nejednoznačnosť nastavenia miery úspechu v tomto druhu konaní, keď súd v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť aj viac (§ 40 CMP). Ďalším je potom práve skutočnosť, že konanie podľa CMP možno začať aj bez návrhu (§ 23 ods. 2 CMP). Výrok o odmene notára a hotových výdavkoch CSP, ale aj § 49 CMP vymedzuje všeobecné pravidlo, že každý účastník si platí trovy, ktoré vznikajú v priebehu ko- nania jemu alebo jeho zástupcovi, s výnimkou tých, ktoré platí štát. Výnimku z predmetného pravidla predstavuje ustanovenie § 50 ods. 1 CMP, keď v konaní o dedičstve od- menu notára a jeho hotové výdavky platí dedič, ktorý dedič- stvo nadobudol. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka). V prípade, že dedičstvo nadobúda len jeden dedič, znáša tento odmenu a náhradu hotových výdavkov sám. Odmena sa vypočíta v súlade s vy- hláškou č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov. V prípade, že je dedičov v konaní o dedičstve viac, platia odmenu notára a náhradu jeho hotových výdavkov pod- ľa vzájomného pomeru ceny nadobudnutého dedičstva. Pojem cena nadobudnutého dedičstva v CMP nahrádza

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

18 ars notaria 1/17 >> postrehy z praxe pojem „čistá hodnota dedičských podielov“, ktorý za- kotvoval § 140 ods. 2 OSP. V zásade ide o pojmy totožné, avšak označenie cena nadobudnutého dedičstva zodpo- vedá terminológii, ktorú používa CMP. Cena nadobud- nutého dedičstva vychádza z čistej hodnoty dedičstva určenej uznesením v súlade s § 200 CMP. Dedičia nie sú vo vzájomnom postavení solidárnych dlžníkov a notár má nárok na časť odmeny a náhrady hotových výdavkov voči každému z nich samostatne. Dedič nie je povinný nahradiť odmenu notára a náhradu jeho hotových výdav- kov nad rámec jemu určeného podielu. V prípade, že je čistá hodnota dedičstva 10 000 eur a jeden dedič nadobúda dedičstvo v hodnote 7 500 eur a druhý dedič dedičstvo v hodnote 2 500 eur, prvý dedič bude znášať odmenu notára a náhradu hotových výdavkov vo výške ¾, respektíve 75 % odmeny notára a náhrady jeho hotových výdavkov a druhý dedič vo výške ¼, respektíve 25 % z odmeny notára a náhrady jeho hotových výdavkov. Výrok uznesenia preto bude znieť, že dedičia sú povinní zaplatiť odmenu notára vo výške ... a náhradu hotových výdavkov vo výške ... eur, spolu vo výške ... eur, DPH 20 % vo výške ... eur, spolu s DPH vo výške ... eur, z tohto dedič XY je povinný uhradiť sumu ... eur a dedič YZ sumu ... eur do troch dní odo dňa doručenia uznesenia v pokladnici notára alebo na účet notára č...... Variabilným symbolom môže byť kvôli prehľadnosti číslo Dnot. Výrok o náhrade trov konania účastníkom dedičského konania Pre mimosporové konanie platí zásada, že o náhrade trov konania rozhoduje súd, v konaní o dedičstve notár len na návrh. Platí to aj pre trovy účastníkov dedičského konania. Z uvedeného dôvodu by konečné rozhodnutie mohlo obsahovať v zásade aj vý- rok o náhrade trov konania účastníkov dedičského ko- nania. Je však nevyhnutné pripustiť, že aplikačná prax súdov v tomto smere môže byť rôzna. Autori príspevku vychádzajú zo záverov, že v zmysle judikatúry ESĽP, ústavného súdu aj najvyššieho súdu rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integ- rálnu súčasť súdneho konania (k tomu porovnaj naprí- klad Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 735/2014, uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 207/2016). V prípade, že si účastník náhradu trov konania neuplatní a notár uvádza do rozhodnutia výrok o trovách konania účastníkov dedičského konania, uvedie, že žiaden z de- dičov, prípadne iných presne identifikovaných účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Do odôvodnenia uvedie, že náhradu trov dedičského konania nepriznal, keďže si ju žiaden z dedičov neuplatnil. Tak ako sme na- značili, samotné neuplatnenie totiž nezakladá dôvod pre absenciu predmetného výroku v samotnom rozhodnutí. Notár by mal byť pri formulovaní predmetného výroku obozretný a nepoužiť formuláciu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, tým by aj seba vylúčil z nároku na náhradu odmeny a hotových výdav- kov, lebo v súlade s § 171 CMP v časti hotových výdavkov a odmeny je tiež účastníkom konania. Výrok o súdnom poplatku za konanie o dedičstve Osobitý režim platí v súvislosti so súdnym poplatkom položky 18a sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch, keď poplatok za dedičské konania platia v zásade dedičia spoločne a nerozdielne. Meritórne rozhodnutie v konaní o dedičstve obsahuje okrem iného aj výrok, ktorým sa ukladá povinnosť zapla- tiť súdny poplatok, keďže poplatková povinnosť v konaní o dedičstve vzniká až vydaním rozhodnutia o dedičstve (§ 5 ods. 1 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch). Do- mnievame sa, že je to notár, kto v konečnom rozhodnu- tí rozhodne aj o tom, v akej výške a kto platí súdny po- platok, vzhľadom na to, že oprávnenie súdu rozhodovať v konaní o dedičstve je limitované § 161 ods. 2 CMP. Výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok by mal pre- to znieť tak, že: Dedičia poručiteľa sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok z konania o dedič- stve Okresnému súdu ...... vo výške ... na účet v Štátnej pokladnici do troch dní odo dňa doručenia platobného výmeru/príkazu súdom. Miestom pre zaplatenie súdneho poplatku je účet v Štát- nej pokladnici Slovenskej republiky. Nezaplatený súdny poplatok vymôže Justičná pokladnica Slovenskej repub- liky ako súdnu pohľadávku podľa zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok. Zaplatenie súdneho poplatku je viazané na uvedenie kon- krétneho variabilného symbolu, ktorý je však povinný vyge- nerovať súd, ktorý poveril notára prejednaním dedičstva. Vzhľadom na tieto skutoč- nosti by mal notár výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok formulovať tak, že povinnosť zaplatiť ho vzniká v stanovenej lehote, ktorá plynie od doručenia platob- ného výmeru súdu. Sme toho názoru, že takýto postup zodpovedá aj zásade hos- podárnosti konania, keď nie je potrebné vydávať ďalšie osobité uznesenie súdom, pričom súd bude disponovať samostatným exekučným titulom, na podklade ktorého je možné viesť civilnú exekúciu cestou Justičnej pokladnice. Trovy konania v iných prípadoch Rozhodovanie o trovách pri zastavení dedičského konania Odmena notára ako súdneho komisára v prípade, že bolo konanie o dedičstve zastavené, alebo ak bolo podanie od- mietnuté, sa stanovuje paušálnou sumou 13 eur (§ 11 vy- hlášky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov). Popri tom má notár nárok na náhradu hotových výdavkov. O odmene a náhrade hotových výdavkov rozhoduje notár v uznesení o zastavení konania. >> Je to notár, kto v konečnom rozhodnutí rozhodne aj o tom, v akej výške a kto platí súdny poplatok, vzhľadom na to, že oprávnenie súdu rozhodovať v konaní o dedičstve je limitované § 161 ods. 2 CMP.

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

19 Jeden z výrokov preto bude znieť o odmene a náhrade hotových výdavkov, ktoré mu v danom prípade hradí štát. Povinnosť notára rozhodnúť o odmene a náhrade hoto- vých výdavkov notárovi v konaní o dedičstve, ktoré bolo za- stavené, zhodne vyplýva z dikcie ustanovenia § 161 CMP. Ako sme uviedli v danom prípade, odmenu notára a ná- hradu hotových výdavkov hradí štát. Vzhľadom na túto skutočnosť je štát v zastúpení príslušného okresného súdu účastníkom konania a toto rozhodnutie je potrebné mu doručiť a je oprávnený podať proti nemu odvolanie. Predseda súdu môže určiť aj konkrétny subjekt (spravidla predseda súdu, vyšší súdny úradník, tajomník dedičského oddelenia), ktorému sa bude doručovať a ktorý je opráv- nený podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. O odvolaní rozhodne súd, ktorý poveril notára prejednaním dedičstva. Rozhodovanie o trovách konania v dodatočnom konaní o dedičstve, ktoré bolo zastavané Ustanovenie § 50 ods. 3 CMP vymedzuje, kto platí tro- vy notára ako súdneho komisára v dodatočnom konaní o dedičstve, ak sa takéto konanie zastavuje. Pojem do- datočné konanie o dedičstve terminologicky reflektu- je na § 211 CMP. V zákonnej dikcii sa nepoužíva pojem znovuobjavené dedičstvo, ale dodatočné dedičstvo, res- pektíve dodatočné konanie o dedičstve. Pre aplikáciu predmetného ustanovenia musia byť spl- nené nasledujúce predpoklady: a) musí ísť o dodatočné konanie o dedičstve v súlade s § 211 CMP, b) dodatočné konanie o dedičstve sa začalo na návrh, c) dodatočné konanie o dedičstve bolo zastavené. Ad a): Takéto konanie prichádza v zmysle § 211 ods. 1 CMP do úvahy len vtedy, ak sa po právoplatnosti uzne- senia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, objaví ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh (objavenie iba dlhu poručiteľa nie je dôvodom na začatie doda- točného konania o dedičstve v súlade s § 211 ods. 1 posledná veta CMP). Ad b): Dodatočné konanie o dedičstve sa začne na ná- vrh, spravidla na návrh niektorého z dedičov. Pred- metné ustanovenie sa nepoužije v prípade, že sa do- datočné konanie začne ex offo v súlade s § 211 ods. 2 CMP. V tomto prípade, ak príde k zastaveniu konania o dedičstve, odmenu notára ako súdneho komisára a jeho hotové výdavky znáša štát (§ 50 ods. 4 CMP). Ad c): Tretím predpokladom pre aplikáciu predmet- ného ustanovenia je, že prišlo k zastaveniu dodatoč- ného konania o dedičstve. K zastaveniu dodatočného konania o dedičstve môže prísť aj z dôvodu podľa § 211 ods. 3 CMP, čiže sa preukázalo, že majetok, o ktorom sa má dodatočné konanie o dedičstve uskutočniť, ne- bol vo vlastníctve poručiteľa, či už z dôvodu res iudi­ cata, alebo prekážky litispendencie. Ak sú splnené všetky tri podmienky, je osoba, ktorá podala návrh na začatie dodatočného konania o dedičstve, povinná za- platiť notárovi, ktorý bol poverený súdom ako súdny komisár, tak odmenu, ako aj jeho hotové výdavky. Odmena sa určí podľa § 11 vyhlášky č. 31/1993 Z. z. o od- menách a náhradách notárov a náhrada hotových výdav- kov v súlade s § 18 vyhlášky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov. Trovy konania pri likvidácii dedičstva Za predpokladu, že sú splnené podmienky v § 205 CMP, môže notár ako súdny komisár nariadiť v konaní uznesením likvidáciu dedičstva. K nariadeniu likvidácie môže prísť za splnenia zákonných podmienok na návrh, ale aj bez návrhu. V súlade s ustanovením § 206 ods. 1 CMP, právoplatnos- ťou uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva sa exe- kučné konanie na majetok poručiteľa zastavuje. Odmena notára a náhrada jeho hotových výdavkov sa pri likvidácii dedičstva uspokojuje z rozvrhu výťažku. Odmena notára a náhrada jeho hotových výdavkov sa zo získaného vý- ťažku bude uspokojovať prioritne, ako prvá v poradí (po- rovnaj § 127 ods. 2 Exekučného poriadku a § 157 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku). V prípade,žeprednariadenímlikvidáciededičstvabolavyko- naná dobrovoľná dražba alebo dražba nehnuteľností v rámci exekučného konania a exekučný súd schválil príklep, výťa- žok z dražby vydá dražobník alebo súdny exekútor po odpo- čítaní nákladov dobrovoľnej dražby alebo trov exekúcie. CMP zakotvuje pravidlo, že v rozsahu, v akom odmena a hotové výdavky notára nebudú kryté z výťažku rozvrhu zo speňaženého majetku, znáša (platí) ich štát, čo re- flektuje aj na pravidlo zakotvené v § 50 ods. 4 CMP. Odmena notára ako súdneho komisára a jeho hotové výdavky sa určia v súlade s vyhláškou č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov. Konklúzie Ako sme už spomenuli v úvode, cieľom príspevku je de- finovať jednotlivé druhy trov konania o dedičstve, určiť subjekty, ktoré uhrádzajú trovy konania, ako aj tie, kto- ré majú nárok na náhradu trov konania. Zároveň odlíšiť výrok o súdnom poplatku od výroku o trovách konania a sprehľadniť spôsob rozhodovania o trovách konania a náhrade trov konania. O trovách konania rozhoduje notár v konečnom, teda v meritórnom rozhodnutí. Tým, že konanie o dedičstve je mimosporovým konaním, mož- no zjednodušene povedať, že notár vo veľkej väčšine prí- padov rozhoduje o odmene notára a náhrade hotových výdavkov a o súdnom poplatku, a to v dvoch samostat- ných výrokoch. Notár súčasne rozhoduje aj o návrhu na náhradu trov konania vtedy, ak bola uplatnená. V prípade, že trovy konania platí štát, výrok o výške trov a spôsobe úhrady je rovnako súčasťou meritórneho roz- hodnutia. Vzhľadom na to, že trovy notára platí štát, ta- kéto rozhodnutie sa doručuje aj príslušnému súdu. JUDr. Alexandra Kotrecová, PhD. Autorka pôsobí ako odborná asistentka na Katedre občianskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. JUDr. Zuzana Grófiková notárka so sídlom v Bratislave

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

>> postrehy z praxe 20 ars notaria 1/17 Výkon notárskej činnosti je pri väčšine úkonov notárskej činnosti spojený aj so zisťovaním totožnosti fyzických osôb, pokiaľ notár tieto osoby nepozná. Notársky poriadok v § 47 ods. 1 písm. e) ukladá notárovi uviesť v notárskej zápisnici druh a číslo platného preukazu totožnosti a v § 48 ods. 1 ukladá účastníkom preukázať svoju totožnosť notárovi platným úradným preukazom. Podľa § 58 ods. 2 Notárskeho poriadku notár pri osvedčení pravosti podpisu uvádza v osvedčovacej doložke druh a číslo platného dokladu totožnosti. Zákonodarca má pritom vždy na mysli ten istý okruh preukazov, hoci používa nejednotnú terminológiu. Občiansky preukaz a jeho platnosť Najfrekventovanejším dokladom totožnosti je občiansky preukaz. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niekto- rých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o občian- skych preukazoch“) je občiansky preukaz verejná listina, ktorou občan Slovenskej republiky preukazuje svoju to- tožnosť, štátne občianstvo Slovenskej republiky a ďalšie údaje uvedené v občianskom preukaze podľa tohto záko- na. Občiansky preukaz je povinný mať každý občan, kto- rý dovŕšil pätnásty rok veku a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ak zákon neustanovuje inak. Dôvody neplatnosti občianskeho preukazu Ako je v Notárskom poriadku expressis verbis na nie- koľkých miestach uvedené, doklad totožnosti, ktorým fy- zická osoba preukazuje svoju totožnosť, musí byť platný. Zákon o občianskych preukazoch v § 10 ods. 1 určuje, že občiansky preukaz je neplatný, ak: a) občan zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho, stratil štátne občianstvo alebo ukončil trvalý pobyt na území Slo- venskej republiky, b) občan stratil občiansky preukaz alebo ak mu bol od- cudzený a táto skutočnosť bola ohlásená príslušnému orgánu, alebo ak bol občiansky preukaz na príslušný orgán odovzdaný ako nález, c) občiansky preukaz bol zni- čený alebo poškodený tak, že sa ním nedá preukazo- vať totožnosť, alebo v ňom zapísaný údaj, alebo je po- rušená jeho celistvosť, d) uplynula doba platnosti občianskeho preukazu, e) obsahuje neplatné alebo nesprávne údaje alebo ne­ oprávnenevykonanézmeny, f) neobsahuje údaje o sku- točnosti, že i) spôsobilosť občana na právne úkony je obmedzená, ii) občan je pozbavený spôsobilosti na práv- ne úkony, iii) občanovi bol uložený trest zákazu pobytu, g) sa zmenil niektorý údaj zapísaný v občianskom pre- ukaze, okrem údajov zapísaných na žiadosť občana v časti osobitné záznamy, najmä skratiek akademic- kých titulov, h) podľa zobrazenia podoby tváre v občianskom preuka- ze nemožno identifikovať držiteľa, i) občan odovzdal príslušnému orgánu svoj doterajší občiansky preukaz pred skončením doby platnosti uvedenej v doterajšom občianskom preukaze a bol mu zaň vydaný nový občiansky preukaz. Občan je povinný v zásade odovzdať neplatný občiansky preukaz okresnému riaditeľstvu Policajného zboru až pri podaní žiadosti o vydanie nového občianskeho preukazu. Občan je pritom povinný požiadať okresné riaditeľstvo Policajného zboru o vydanie nového občianskeho pre- ukazu do 30 dní od neplatnosti občianskeho preukazu, a teda ešte pomerne dlhú dobu môže ostať neplatný ob- čiansky preukaz v dispozícii občana (nehovoriac o množ- stve prípadov, keď si občania stratu platnosti svojho ob- čianskeho preukazu nevšimnú či neuvedomia). Kontrola platnosti občianskeho preukazu notárom Z uvedeného výpočtu dôvodov neplatnosti občianskeho preukazu je zrejmé, že štandardná kontrola platnosti občianskeho preukazu, ktorá spočíva v kontrole celis- tvosti občianskeho preukazu, kontrole, či v občianskom pre­ ukaze nie sú neoprávne- ne vykonané zmeny, v po- rovnaní zhody podoby fyzic- kej osoby s jej vyobrazením v občianskom preukaze a v kontrole doby platnosti občianskeho preukazu ne- musí byť postačujúca. Notár by mal vždy v data- báze stratených a odcudze- ných dokladov na stránke Ministerstva vnútra SR pre- veriť, či občiansky preukaz nie je evidovaný ako stratený alebo odcudzený, pretože doklady evidované v tejto da- tabáze sú neplatné. Pokiaľ sa notár dozvie, že údaje fyzickej osoby v občian- skom preukaze sa zmenili – napríklad účastník žiada >> Pokiaľ sa notár dozvie, že údaje fyzickej osoby v občianskom preukaze sa zmenili – napríklad účastník žiada uviesť iné priezvisko, než je uvedené v občianskom preukaze, z dôvodu uzavretia manželstva alebo iné trvalé bydlisko z dôvodu zmeny adresy trvalého pobytu a tieto skutočnosti prípadne aj preukáže, notár vykonanie úkonu notárskej činnosti odmietne, pretože z uvedených informácií a listín je zrejmé, že občiansky preukaz je neplatný.

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

21 uviesť iné priezvisko, než je uvedené v občianskom pre- ukaze, z dôvodu uzavretia manželstva alebo iné trvalé bydlisko z dôvodu zmeny adresy trvalého pobytu a tieto skutočnosti prípadne aj preukáže (sobášny list, potvrde- nie o trvalom pobyte), notár vykonanie úkonu notárskej činnosti odmietne, pretože z uvedených informácií a lis- tín je zrejmé, že občiansky preukaz je neplatný. Úkon môže notár vykonať až po tom, čo táto fyzická osoba pre- ukáže svoju totožnosť iným (platným) dokladom totož- nosti (v prípade zmeny adre- sy trvalého pobytu je možné preukázať totožnosť cestov- ným pasom, ktorý nestráca platnosť, keďže sa doň ad- resa trvalého pobytu neza- pisuje), alebo si zabezpečí potvrdenie totožnosti dvoma svedkami totožnosti, prípad- ne počká na vydanie nového občianskeho preukazu. Podľa zákona č. 75/1957 Zb. o občianskych preukazoch, ktorý bol účinný až do 31. 8. 1993, sa občanom starším ako 50 rokov vydával občiansky preukaz bez obmedze- nia doby platnosti. Navyše aj osobám, ktorým bol vydaný občiansky preukaz pred dovŕšením 50. roku s obmedze- nou dobou platnosti, mohli orgány verejnej bezpečnosti po uplynutí doby platnosti platnosť tohto občianskeho preukazu predĺžiť (a to aj bez obmedzenia doby platnos- ti). Od 1. 9. 1993 do 30. 6. 2012 boli občanom starším ako 60 rokov vydávané občianske preukazy s neobme- dzenou dobou platnosti. Podľa prechodných ustanovení zákona o občianskych preukazoch (§ 17a ods. 4) občian- ske preukazy, ktoré boli vydané s neobmedzenou dobou platnosti, zostávajú v platnosti s neobmedzenou dobou platnosti. Ustanovenia právnych predpisov uvedené v predchádza- júcom odseku sú dôvodom, že niektoré fyzické osoby sa preukazujú občianskymi preukazmi, ktoré boli vydané aj pred niekoľkými desiat- kami rokov. Je zrejmé, že súčasná podoba tváre tých- to osôb sa od ich vyobraze- nia v občianskom preukaze líši. Pokiaľ notár nedokáže posúdiť, že osoba, ktorej totožnosť zisťuje, je totožná s osobou, ktorá je vyobraze- ná v občianskom preukaze, je povinný úkon notárskej činnosti odmietnuť z dôvodu, že občiansky preukaz je ne- platný, pretože podľa zobrazenia podoby tváre v občian- skom preukaze nemožno identifikovať držiteľa. Problematické zisťovanie niektorých dôvodov neplatnosti občianskeho preukazu Nepochybne však môže nastať situácia, keď: • notárovi fyzická osoba predloží neplatný občiansky preukaz, >> Pokiaľ notár nedokáže posúdiť, že osoba, ktorej totožnosť zisťuje, je totožná s osobou, ktorá je vyobrazená v občianskom preukaze, je povinný úkon notárskej činnosti odmietnuť z dôvodu, že občiansky preukaz je neplatný, pretože podľa zobrazenia podoby tváre v občianskom preukaze nemožno identifikovať držiteľa.

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

• notár nezistí neplatnosť občianskeho preukazu vyko- naním kontroly, • fyzická osoba neuvedie notárovi skutočnosti, z  kto- rých by notár mohol vyvodiť neplatnosť občianskeho preukazu. Pôjde najmä o prípady, keď je občiansky preukaz neplat- ný z dôvodu, že sa zmenil niektorý údaj zapísaný v ob- čianskom preukaze, a menej často tiež o prípady ne- platnosti z dôvodu, že fyzická osoba stratila slovenské štátne občianstvo, občan ukončil trvalý pobyt na území SR alebo občan nemá v občianskom preukaze zapísané obmedzenie či pozbavenie spôsobilosti na právne úkony alebo trest zákazu pobytu. Nemusí ísť ani o úmysel tejto osoby uviesť notára do omylu, môže ísť o len nevedo- mosť – osoba nemusí napríklad považovať za potrebné oznámiť notárovi zmenu adresy trvalého pobytu a sama si nie je vedomá, že táto skutočnosť má za následok ne- platnosť jej občianskeho preukazu. Možnosti notára zistiť neplatnosť občianskeho preukazu sú v týchto prípadoch minimálne. Perspektívne by pomôc- kou mohlo byť nahliadnutie do registra obyvateľov Sloven- skej republiky. Ak notár zistí, že fyzická osoba má v regis- tri obyvateľov niektorý údaj odlišný od údaja v občianskom preukaze (napríklad iné meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, údaj o rozhodnutí súdu týkajúci sa spôsobilosti na právne úkony, údaje o zákaze pobytu, údaj o strate štát- neho občianstva Slovenskej republiky), indikuje mu tento rozpor možnú neplatnosť občianskeho preukazu. Problé- mov v použití registra obyvateľov je niekoľko: a) v súčasnosti je podľa zmluvy medzi Notárskou komo- rou SR a obchodnou spoločnosťou IRIS SH, s. r. o., notár oprávnený získavať informácie z registra obyva- teľov iba na účely dedičského konania, b) niektoré údaje z registra obyvateľov, ktoré by indiko- vali neplatnosť občianskeho preukazu, sa notárovi nezobrazujú (napr. údaj o rozhodnutí súdu týkajúci sa spôsobilosti na právne úkony, údaje o zákaze pobytu, údaj o strate štátneho občianstva Slovenskej republi- ky), hoci register obyvateľov tieto údaje obsahuje, c) ani údaje v registri obyvateľov nie sú aktuálne, pre- tože nie všetky orgány majú priamy vstup do regis- tra obyvateľov (v takom prípade oznamujú relevantné údaje okresnému riaditeľstvu Policajného zboru1), d) najmä pri jednoduchších úkonoch notárskej činnosti (legalizácia) je sústavné nazeranie do registra obyva- teľov v praxi ťažko predstaviteľné a spôsobilo by vý- razné predĺženie vykonania týchto úkonov. Záver Je teda potrebné pripustiť, že aj pri vynaložení maximálnej opatrnosti sa môže stať, že notár zistí totožnosť fyzickej osoby z neplatného občianskeho preukazu a vykoná úkon notárskej činnosti. Ak k takejto situácii dôjde, tak v prvom rade fyzická osoba porušila svoju povinnosť, ktorú jej ukla- dá § 48 ods. 1 Notárskeho poriadku, podľa ktorého fyzické osoby, pokiaľ ich notár nepozná, „musia preukázať svoju totožnosť platným úradným preukazom alebo ich totož- nosť musí byť potvrdená dvoma svedkami totožnosti“. Povinnosť fyzických osôb preukazovať svoju totožnosť platným dokladom totožnosti, samozrejme, nezbavuje notára povinnosti skúmať platnosť tohto dokladu. Pokiaľ však notár skontroloval: • celistvosť občianskeho preukazu, • či v občianskom preukaze nie sú neoprávnene vyko- nané zmeny, • zhodu podoby fyzickej osoby s jej vyobrazením v ob- čianskom preukaze, • neuplynutie doby platnosti občianskeho preukazu, • či sa občiansky preukaz nenachádza v databáze stra- tených a odcudzených dokladov, a ani z ďalších lis- tín a údajov poskytnutých účastníkmi notár nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok neplatnosť občianskeho preukazu, a neskôr vyjde na­ javo, že tento občiansky preukaz bol neplatný, nemys- lím si, že by notár bol zodpovedný za prípadnú škodu2 alebo že by konanie notára napĺňalo znaky discipli- nárneho previnenia. Dôvodom je, že nie je objektívne v možnostiach notára niektoré z dôvodov neplatnosti občianskeho preukazu zistiť. Tento záver možno podporiť aj skutočnosťou, že notári v čoraz väčšej miere vykonávajú úkony notárskej činnosti s cudzincami, ktorí preukazujú svoju totožnosť dokladmi totožnosti vydanými štátmi, ktorých sú občanmi. Právne poriadky cudzích štátov ustanovujú dôvody neplatnosti týchto dokladov totožnosti odlišne ako zákon o občian- skych preukazoch3 a nemožno od notára očakávať, že bude dôvody neplatnosti z jednotlivých právnych poriad- kov cudzích štátov ovládať a kontrolovať, či nenastali. Uvedený záver sa vzťahuje na občianske preukazy vy- dané príslušným orgánom, ktoré stratili platnosť podľa § 10 ods. 1 zákona o občianskych preukazoch, a nie na falzifikáty občianskych preukazov4. Mgr. Marian Kováč notár so sídlom v Bratislave 1 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru preberá a bezodkladne zaznamenáva do registra údaje od štátnych orgánov, obcí poverených viesť matriku a ohlasovní, ak nemajú zabezpečený priamy vstup do registra a ak sú tieto údaje predmetom evidencie v registri (§ 20 zákona o občianskych preukazoch). 2 Ak tento zákon neustanovuje inak, notár sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho objektívne možno požadovať (§ 40 ods. 3 Notárskeho poriadku). 3 Napríklad v Českej republike § 11 ods. 1 zákona č. 328/1999 Sb. o občanských průkazech – český zákon v prípade zmeny adresy trvalého pobytu nestanovuje neplatnosť občianskeho preukazu, ale iba ukladá občanovi povinnosť požiadať o vydanie nového občianskeho preukazu, čo sa mi javí ako vhodnejšie riešenie v porovnaní so slovenským zákonom o občianskych preukazoch. 4 Pre prípad predloženia falzifikátu občianskeho preukazu pri spísaní notárskej zápisnice zakladá § 48 ods. 2 Notárskeho poriadku objektívnu zodpovednosť notára (s možnosťou liberácie) za škodu spôsobenú zneužitím totožnosti účastníkov. >> postrehy z praxe 22 ars notaria 1/17

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

Ustanovenie § 48 ods. 1 Notárskeho poriadku (zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov) rozoznáva preukázanie totožnos- ti platným úradným preukazom, respektíve potvrdenie totožnosti svedkami, a to tiež na účely osvedčenia pra- vosti podpisu cudzinca podľa ustanovenia § 58 Notár- skeho poriadku. Osvedčovanie pravosti podpisu na lis- tine vykonávajú tiež konzuli a pracovníci konzulárnych úradov v rámci konzulárnych funkcií.1 Rovnako zákon č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na lis- tinách okresnými úradmi a obcami v znení neskorších predpisov rozlišuje medzi osvedčením pravosti podpi- su a osvedčením odpisu listiny alebo jej kópie, pričom obvodný úrad, respektíve obec pri osvedčovaní podpisu zodpovedá za to, že podpis na listine urobila alebo uzna- la za vlastný fyzická osoba, ktorej podpis je osvedčovaný. Otázky osvedčovania pravosti podpisov a totožnosti osôb či platnosti preukazov totožnosti nie sú predmetom úpravy medzinárodných dohovorov, tak ako je to v prí- pade vyššieho overovania listín.2 Tieto otázky nie sú ani predmetom dvojstranných zmlúv, pretože osvedčenie podpisu je spojené s osvedčením právne významnej sku- točnosti na území jedného štátu. Cudzinec pri osvedčovaní pravosti podpisu preukazuje svoju totožnosť pasom, občianskym preukazom, res- pektíve preukazom totožnosti (identification card, carte 1 Zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 2 Dohovor o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín, podpísaný v Haagu 5. októbra 1961, ktorého stranou je spolu až 112 štátov sveta vrátane SR (oznámenie MZV SR č. 213/2002 Z. z.). 23 Zvyšujúca sa mobilita občanov EÚ, ale aj príslušníkov tretích štátov v rámci EÚ má za následok zvyšujúcu sa potrebu predkladať verejné listiny a osvedčovať právne významné skutočnosti aj v Slovenskej republike a notári zaznamenávajú zvyšujúci sa dopyt po osvedčovaní pravosti podpisov a totožnosti osôb cudzích štátnych príslušníkov. Osvedčovanie pravosti podpisov a preukazovanie totožnosti osôb podľa platných preukazov totožnosti cudzích štátnych príslušníkov

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

d´identité, Personalausweis), na ktorých sa nachádza aj fotografia. V prípade občanov Európskej únie je pri využívaní voľného pohybu osôb najčastejším dokladom občiansky preukaz, prípadne identifikačná karta. Ne- platí to však bez výnimky, keďže napríklad v prípade ob- čanov Írskej republiky koncept klasického občianskeho preukazu ako preukazu totožnosti nepoznajú. V prípade občanov tretích krajín je hlavným identifikačným doku- mentom práve cestovný pas, keďže môžu docestovať na územie EÚ iba na základe víz, ktoré sú im spravidla ude- ľované do cestovného pasu. Cudzinec by mal na územie SR vstúpiť iba s platným cestovným dokladom. Ak ho nemá, môže to znamenať, že je na území SR nelegál- ne, a v tomto prípade je jeho dostavenie sa pred notára ako úradnej a štátom určenej osoby nepravdepodobné. Môže sa taktiež stať v prípade utečenca, ktorému doklad totožnosti nahrádza doklad o pobyte cudzinca vydaný po- licajným útvarom v zmysle zákona č. 404/2011 Z. z. o po- byte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na prvý pohľad sa zdá samozrejmé, že cudzinec, ktorý sa so žiadosťou o osvedčenie pravosti podpisu pred notára dostaví, je zo štátu, ktorý podľa medzinárodného práva existuje, respektíve ktorý Slovenská republika uznala. Zoznam štátov sveta sa nachádza na webovej stránke Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v časti Cestovanie a konzulárne info3. V súčasnosti sa v zozname štátov nachádza 197 štátov sveta. Je potreb- né uviesť, že uvedenie na zozname štátov neznamená, že s daným štátom má Slovenská republika nadviazané diplomatické styky. Zoznam cestovných dokladov a preukazov totožnos- ti členských krajín Európskej únie, ako aj niektorých nečlenských krajín EÚ sa nachádza v systéme PRADO – Public Register of Authentic Travel and Identity Do- cuments Online4. PRADO je online databáza, ktorá sa nachádza na webovom sídle Rady EÚ a ktorá obsahu- je technický popis cestovných dokumentov a preukazov totožnosti vrátane ich dôležitých bezpečnostných prvkov krajín EÚ, všetkých krajín Schengenského priestoru, ako aj niektorých susedných krajín EÚ. Databáza umožňuje vyhľadávanie podľa krajiny alebo podľa názvu dokladu. Osobitným prípadom vo vzťahu k Slovenskej republi- ke, a teda z pohľadu možného výskytu prípadov, keď ide o štát, ktorého samostatnosť nebola uznaná, je Koso- vo. Jedným z dosahov zamietavého postoja Slovenskej republiky k osamostatneniu srbskej provincie Kosovo bolo totiž okrem iného aj neuznanie cestovných dokladov a dokladov totožnosti, ako aj verejných listín, ktoré vydali kosovské úrady. Slovenská republika totiž od vyhlásenia samostatnosti takzvanej Republiky Kosovo uznávala iba tie doklady, ktoré vydali príslušné úrady Misie dočasnej správy OSN v Kosove (UNMIK). Tento postoj vyhovoval tiež požiadavkám praxe do okamihu, keď v apríli 2009 začal UNMIK odovzdávať niektoré právomoci do rúk úra- dov tzv. Republiky Kosovo. V dôsledku týchto zmien, ako aj nezmeneného postoja Slovenskej republiky vo vzťahu k neuznaniu tzv. Republiky Kosovo nebolo možné uznať žiadny matričný doklad, respektíve doklad o osobnom stave vydaný kosovskými úradmi ako úradmi z pohľadu Slovenskej republiky neexistujúceho štátu, rovnako tiež akceptovať cestovné doklady, ktoré boli taktiež vydávané kosovskými úradmi, na overenie totožnosti ich držiteľov pred orgánmi Slovenskej republiky. Táto skutočnosť mala nepriaznivé dosahy na časť občanov Slovenskej republi- ky, ktorí boli v priamom príbuzenskom vzťahu s občanmi tzv. Republiky Kosovo a ktorým vznikali často neriešiteľné právne a spoločenské problémy pri dedičskom konaní, vymáhaní výživného, uzatváraní manželstva, určovaní ot- covstva či v iných konaniach vedených slovenskými úrad- mi vrátane notárskych úradov. S cieľom odstrániť tento negatívny stav bolo dňa 14. januára 2010 vydané rozhod- nutie ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktoré umožnilo slovenským úradom vrátane notárov akceptovať cestovné doklady a doklady totožnosti vydá­ vané tzv. Republikou Kosovo napriek tomu, že existenciu tohto štátneho útvaru Slovenská republika neuznala, a to vo všetkých prípadoch, keď právny poriadok Slovenskej republiky vyžaduje potvrdenie osobných údajov predlo- žením platného dokladu totožnosti, t. j. taktiež pri spi- sovaní notárskych zápisníc, plných mocí, osvedčovaní pravosti podpisov atď. Uvedené rozhodnutie však nezna- mená, že slovenské úrady môžu do pasov vydaných tzv. Republikou Kosovo udeliť vízum či použiť tento doklad v prípadoch, v ktorých zákon výslovne vyžaduje použi- tie platného cestovného pasu. O tomto rozhodnutí boli informované všetky rezorty vrátane Notárskej komory. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že ďalšie rozhodnutia mi- nistra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sa týkali umožnenia používania kosovských matričných do- kladov na účel zápisu matričných udalostí v slovenských matrikách a následne za určitých podmienok aj ďalších druhov dokladov, respektíve verejných listín. Vzhľadom na uvedené je potrebné zdôrazniť, že záme- rom nie je stavať cudzincov ani slovenských občanov, ktorí sú s cudzincami Slovenskou republikou neuzna- ných štátov v príbuzenskom či inom vzťahu, do nerie- šiteľných právnych situácií. Zahraničná politika štátu5 nemá mať negatívny vplyv na riešenie bežných právnych problémov občanov v rámci právnych vzťahov s občanmi neuznaného štátu. Mgr. Jana Vnuková Autorka je vedúca oddelenia práva Európskej únie na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. 3 http://www.mzv.sk/cestovanie_a_konzularne_info/staty_sveta 4 http://www.consilium.europa.eu/prado/sk/search-by-document-country.html 5 Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu budúceho štatútu srbskej provincie Kosovo schválené Národnou radou SR uznesením č. 309 z 28. marca 2007. >> postrehy z praxe 24 ars notaria 1/17

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

25 Oslovujeme vás na rozhovor takmer po dvoch rokoch, ktoré ste vo funkcii. Hodnotenie vlády štátu prichádza po 100 dňoch vládnutia. Aké je vaše zhodnotenie dvoch rokov vo funkcii prezidenta NK ČR? Hodnocení dosavadního průběhu mého funkčního období asi náleží někomu jinému než mně. Každopádně bezpros- tředně po mém nástupu do funkce nebyl čas na žádné dlo- uhé rozkoukávání. Po třech měsících byly spuštěny zápisy do veřejných rejstříků notáři, na které se museli připravit jak notáři a jejich zaměstnanci, tak i notářská komora. Mys- lím, že za více než půl druhého roku fungování tzv. přímých zápisů se podařilo přesvědčit podnikatelskou veřejnost, rejstříkové soudy i ministerstvo spravedlnosti o správnos- ti tohoto kroku. Zápisy především do obchodního rejstříku jsou rychlejší a levnější, než je tomu při jejich provádění kla- sickou cestou přes rejstříkové soudy. V mezidobí stále po- kračuje velká generační obměna v řadách notářů, průběžně probíhají úpravy Centrálního informačního systému NK ČR, stále je třeba reagovat na výkladové problémy související s rekodifikací soukromého práva atd. Mým hlavním cílem je zachování kontinuity se systémem notářství, jaký tu byl za- veden a postupně upevňován od roku 1993 do roku 2015. To by nebylo možné bez podpory a pomoci mého předchůdce a nyní čestného prezidenta NKČR JUDr. Martina Foukala a čestného viceprezidenta JUDr. Miloslava Jindřicha. S otázkou, aké to je, vystriedať vo funkcii „veterána“ notárskej profesie a „lídra“ notárov 22 rokov JUDr. Martina Foukala, sa stretávate pomerne často. Napriek tomu mi nedá vám ju nepoložiť. Aké to je, pán prezident? A bola to pre vás veľká výzva? Nastoupit do funkce po Martinovi Foukalovi bylo samozřej- mě těžké z mnoha důvodů. On stál u zrodu myšlenky obnovy notářství jako svobodného povolání, dokázal ji pomoci rea- lizovat a o jejím přínosu přesvědčit veřejnost i politiky. Res- pekt za svoje postoje si získal i na mezinárodním poli, a to jak v rámci Mezinárodní unie notářství, tak v Radě notářství Evropské unie. Jsem přesvědčený, že ve funkci prezidenta býval mohl setrvat a stále by měl notářství co dát. Cením si však jeho rozhodnutí přenechat odpovědnost za budouc- nost notářství nastupující generaci notářů, která by měla hájit a prosazovat své představy. Výzvou pro mě je předev- ším nabízet potenciál notářství, které má staletou historii, k uspokojení požadavků dnešní moderní doby. Funkcia prezidenta nebola pre vás úplnou neznámou. Predtým ste pôsobili v čele Notárskej komory mesta Prahy a v čele medzinárodnej komisie prezídia Notárskej komory ČR. S vedúcim postavením teda máte svoje skúsenosti. Ako by ste porovnali jednotlivé pozície? Z pozice předsedy mezinárodní komise jsem měl možnost poznat notářství v jeho mezinárodním kontextu. Různé způ- soby jeho organizace, odlišnosti kompetencí, jakož i zahra- niční kolegy, z nichž mnozí se za ta léta stali mými přáteli. Jakožto prezident Notářské komory pro hlavní město Prahu jsem v roce 2014 pochopitelně kladl velký důraz na vzdělá- vání notářů v souvislosti s rekodifikací soukromého práva. Též jsem začal poznávat práci prezídia NKČR, jehož jsem se stal členem. Jsem rád, že ve funkci prezidenta NKČR mohu předchozí zkušenosti využít, ať už ve vztahu ke svým kole- gům, ostatním právnickým profesím, úřadům, či politikům. V rozhovore pre časopis Právní rádce ste začiatkom roka 2015 ako priority notárstva v Českej republike videli priniesť ľudom pozitívnu skúsenosť s notárstvom a s notármi, aby sa s nimi stretávali nielen pri dedičskom konaní, ale aby ich vyhľadávali aj pri iných úkonoch, najmä pokiaľ ide o zmluvnú agendu. Táto myšlienka je veľmi pekná a úplne odráža nálady v spoločnosti tak českej, ako aj slovenskej. Otvorili ste opäť myšlienku prevodov nehnuteľností pred notárom, prípadne spojený aj s výberom daní pre štát. V čom vidíte priority notárstva dnes, po dvoch rokoch vo funkcii? Ostali nezmenené? Mé priority zůstávají v tomto směru nezměněné. Stále je tře- ba poukazovat na význam notáře jako nestranného odbor- Stále treba poukazovať na význam notára ako nestranného odborníka, ktorý svojou činnosťou pomáha predchádzať sporom a zaisťovať tak sociálny zmier v spoločnosti. V tomto čísle vám prinášame rozhovor s Mgr. Radimom Neubauerom, prezidentom Notárskej komory Českej republiky. Notár ako nestranný odborník >> Rozhovor

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

26 ars notaria 1/17 >> rozhovor níka, který svou činností pomáhá předcházet sporům a za- jišťovat tak sociální smír ve společnosti. Vnímám úspěch, jaký zaznamenaly zápisy prováděné notáři do veřejných rej- stříků, a chci nabídnout potenciál a schopnosti notářů státu k využití i v jiných oblastech. Převody nemovitostí se k tomu přímo nabízejí. Notáři již nyní komunikují v dědických ří- zeních s katastrálními úřady elektronicky, kdy prostřed- nictvím zvláštní aplikace Českého úřadu zeměměřičského a katastrálního vyplňují údaje o projednávaných nemovitos- tech v souladu s pravomocným usnesením o dědictví. Toto usnesení pak elektronicky podepsané posílají katastrální- mu úřadu datovou schránkou, čímž je prakticky vyloučena možnost jeho padělání či pozměnění. Jsem přesvědčený, že i výběr daní pro stát by notáři byli schopni zabezpečit. Os- tatně potvrdili jsme si to již při výše zmíněných zápisech do veřejných rejstříků, kdy notáři vybírají od účastníků soudní poplatky a odvádí je na účty příslušných rejstříkových so- udů. Za situace, kdy je pro stát mnohdy nákladnější zabez- pečení výběru daní než příjem z nich se zapojení notářů jeví jako praktické řešení. Česká a Slovenská republika majú veľmi úzke vzťahy determinované jednak minulosťou, ako aj geografickou polohou či minimálnou jazykovou bariérou. Aký máte vzťah k Slovensku a ako sa pozeráte na rozdielne cesty, ktorými sa uberá notárstvo v Česku a na Slovensku po 1. 1. 1993? Nejkrásnější dovolené mého dětství, na které stále s ra- dostí vzpomínám, nebyly u moře v Jugoslávii, ale upros- třed Malé Fatry, konkrétně v Kurskej dolině. Dokud jsme byli s manželkou bezdětní, tak jsem jí svá oblíbená mís- ta v tomto kraji ukázal. I jí se tato oblast Slovenska líbila, byť ji při vzpomínce na túru z Terchové přes Velký Rozsu- tec zpět do kempu ve Varíně stále trochu bolí nohy. Cesty českého a slovenského notářství se ubíraly trochu jiným směrem, pokud jde, mimo jiné, o organizaci notářství i tě- žiště jejich kompetencí. Dvoustupňová struktura notářství v České republice, zahrnující mezičlánek v podobě regionál- ních komor, trochu ulevuje prezídiu NKČR a může pomoci lépe řešit potřeby konkrétního regionu. Na druhou stranu to znamená, že se notáři napříč kraji nemají možnost tak často stýkat a diskutovat, jako tomu je např. při každoroč- ních konferencích slovenského notářství. V poslední době však sleduji jisté sbližování, pokud jde o úpravu dědického řízení a roli notáře v něm, která se na Slovensku v její aktu- ální podobě začíná opět podobat té české. Je o vás známe, že ste jazykovo zdatný. Čo pre vás znamená príslovie: „Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom“? Ke studiu cizích jazyků jsem byl ve své době tak trochu do- nucen okolnostmi. Před revolucí jsem ještě stihl dva roky ruštiny a netradičně i tři roky angličtiny, v roce 1990 jsme pak s rodiči odcestovali na tři roky do Německa. Tam jsem na vlastní kůži poznal, že na výuku cizích jazyků byl na západ od nás kladen daleko větší důraz. Angličtina a francouzština byla povinnost, španělštinu jsem pak upřednostnil jako vo- litelný předmět před latinou. Před návratem do Čech jsem strávil rok na střední škole v USA a maturitu jsem složil na německo-českém gymnáziu F.X. Šaldy v Liberci. Každopád- ně jsem nyní za možnost naučit se jazyk v cizím prostředí vděčný a s vámi uvedeným rčením naprosto souhlasím. Myslíte si, že notár potrebuje ovládať cudzí jazyk? Je to bezpochyby výhodou. Lze tak účastníkům ušetřit nákla- dy na soudního tlumočníka, kterého by jinak k danému jed- nání bylo třeba přizvat. Proto je v České republice k jazykové znalosti přihlíženo i při konkurzu na uvolněný notářský úřad. Každý z nás si od detstva vytvára predstavy o svojej budúcnosti. Kedy vo vás skrsla prvýkrát myšlienka na štúdium práva a prečo ste si vybrali práve notársku profesiu? V naší rodině žádného právníka nemáme, proto mne ke stu- diu práv nikdo nevedl. Otec je inženýr ekonomie a matka učitelka na základní škole. I já jsem se původně připravoval ke studiu ekonomie a přihlášku na právnickou fakultu jsem podával bez očekávání velkého úspěchu. Přijímací zkoušky jsem nakonec udělal na obě školy a nějaký čas jsem je i na- vštěvoval. Již tehdy však začínal být patrný přetlak ekono- mů, proto jsem se rozhodl pokračovat již pouze ve studiu práv, se kterými jsem hodlal najít uplatnění v bankovnictví. Po třetím ročníku jsem nastoupil jako student do americké advokátní kanceláře, kde jsem poznal vysokou míru nasa- zení i odborných znalostí při velmi komplexních kauzách. Pracoval jsem v korporátním oddělení, kde jsem měl mimo jiné na starosti agendu valných hromad a rozhodnutí spo- lečníků. Při této činnosti jsem poznal paní notářku JUDr. Šídovou, se kterou jsem na přípravě notářských zápisů spolupracoval a ke které jsem v průběhu pátého ročníku fa- kulty nastoupil. Zjistil jsem, že daleko bližší je mi sporům předcházet, než je řešit. Hledat pro obě strany spravedlivá řešení a nemuset čelit tlakům na zvýhodnění „svého“ klien- ta. Zjistil jsem, že mě daleko více uspokojuje pocit jistoty a úlevy, se kterým ode mě odchází pořizovatel závěti, než radost nad úspěšně zakončenou transakcí v milionových částkách. U JUDr. Šídové jsem strávil deset let jako student, koncipient, kandidát a její trvalý zástupce, během kterých mi mimo jiné umožňovala, abych pracoval pro notářskou ko- moru v rámci její mezinárodní komise. Za to jí jsem vděčný. V Česku aj na Slovensku dochádza v posledných rokoch k veľkej generačnej výmene notárov. Na Slovensku je to spôsobené najmä zavedením vekového cenzu, novelou notárskeho poriadku, a to dosiahnutím veku 67 rokov. Určite možno len súhlasiť s tým, že generačná výmena prináša mnoho pozitív. Sú však podľa vás mladí právnici pripravení prijať notársku profesiu v jej štandardnej konzervatívnej podobe alebo, naopak, majú snahu posúvať notárstvo tým komerčnejším smerom? Mám radost, že se nám zatím daří vybírat nové kolegy, kteří cítí profesi notáře jako službu státu a veřejnosti, nikoliv jako prostředek k rychlému zbohatnutí. Jsem obzvlášť rád, pokud se k tomu ještě zapojí do práce pro komoru, např. >> Důležitá je komunikace napříč notářským stavem, ochota starších kolegů se o své zkušenosti podílet a nových notářů jim naslouchat.

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

27 v rámci legislativní, mezinárodní či vzdělávací komise, no- tářského časopisu, nebo při vzdělávání koncipientů či kan- celářských pracovníků v rámci svých komor. Mladší gene- race má logicky vstřícnější přístup k novým technologiím a novým požadavkům praxe. Je však třeba dbát na to, aby při tom byly zachovávány všechny tradiční principy a zásady notářství. Důležitá je proto i komunikace napříč notářským stavem, ochota starších kolegů se o své zkušenosti podílet a nových notářů jim naslouchat. Určite súhlasíte s tým, že prezident akéhokoľvek zoskupenia potrebuje na to, aby mohol dosahovať ciele a prinášať prospech danému zoskupeniu ako celku, podporu zvnútra a jednotné ciele. Čo považujete za principiálne pri dosahovaní spoločných cieľov? Podpora zevnitř stavu je podle mého názoru vůbec to nej- důležitější, a to při prosazování jakýchkoliv cílů. V České re- publice jsme myslím jedna z mála právnických profesí, kte- rá navenek působí jednotně. To nás dělá důvěryhodnými ve vztahu ke státu a zástupcům politické reprezentace. Není nic horšího, než když je v rámci uskupení několik názoro- vých platforem, které své postoje tlumočí navenek a není tak jasné, jaký je jeho oficiální postoj. Musí tomu samozřej- mě předcházet otevřená diskuze uvnitř stavu, aby žádný jeho člen neměl pocit, že jeho problémy nejsou řešeny. S funkciou prezidenta notárskej komory je spojených mnoho aktivít a pracovného vyťaženia. Ako sa dá skĺbiť práca na tomto poste s výkonom notárskeho úradu? Pomáhá mi v tom zkušený a sehraný aparát notářské ko- mory a spolehlivý kolektiv mých zaměstnanců, kteří mne mohou zastoupit v době mé nepřítomnosti v úřadě. Obrov- ské množství navenek možná ne tolik viditelné práce, zej- ména v oblasti interní i externí legislativy, odvádí můj vi- ceprezident Mgr. Pavel Bernard. Dík patří i mé manželce, která je mi velkou oporou. Notárska komora ČR vydáva časopis AD NOTAM a Notárska komora SR časopis ARS NOTARIA, rovnako notárske komory iných krajín majú svoje periodiká. Aký význam majú podľa vás časopisy pre notársku obec a pre ostatnú právnickú verejnosť? Notářské časopisy považuji za velmi důležitý prostředek předávání informací notářům, jakož i za vhodný a přirozený způsob prezentace notářství navenek. Aby časopis plnil tento účel, tak musí mít nejen vysokou odbornou úroveň, ale musí být zaměřený předev- ším na praxi. Neméně důle- žitá je i jeho grafická podoba. Ta musí být poutavá a čtivá, avšak zároveň seriózní a dů- věryhodná. V případě časopisu Ad notam dbáme též na jeho nekomerční charakter, což se projevuje omezenou mož- ností reklamy na jeho stránkách, která je limitována prak- ticky jen na tradiční partnery notářské komory. A na záver, pán prezident, otázka, ktorú kladieme všetkým našim respondentom. Čo rád robievate, keď sa nevenujete notárstvu? Aké sú vaše záľuby? Potřebuji odpočívat aktivně, takže příležitostně hraji bas- ketbal, jezdím na kole a lyžuji. Jsem také tradičním účastní- kem Notářské olympiády v Mszaně Dolne, kde si se sloven- skou delegací navzájem fandíme, čímž dáváme vzpomenout na doby Československa a federace. Maximum zbývajícího času se snažím trávit se svou rodinou. Máme s manželkou tři velmi aktivní děti, které mě, díky Bohu, často nenechají na práci ani pomyslet. Rozhovor viedla JUDr. Zuzana Grófiková vedúca redaktorka ARS NOTARIA Životopis Mgr. Radim Neubauer Dátum narodenia: 28. 2. 1977 Vzdelanie 1997 – 2002 Právnická fakulta Univerzity Karlovy v Praze 1994 – 1997 Česko-německé Gymnasium F. X. Šaldy, Liberec 1993 – 1994 Aledo High School, Illinois, Spojené státy americké 1991 – 1993 Gymnasium Liebigschule, Frankfurt nad Mohanem, Spolková republika Německo 1983 – 1990 Základní škola, Jablonec nad Nisou Práca od 9/2011 notář v Praze 10/2001 – 8/2011 JUDr. Iva Šídová, notářka v Praze notářský kandidát a zástupce notáře (od 12/2006) notářský koncipient (12/2002 – 11/2006) právní asistent (7/2001 – 11/2002) od 2/2015 Prezident Notářské komory České republiky 1/2014 – 1/2015 Prezident Notářské komory pro hlavní město Prahu 1/2012 – 12/2013 Předseda Mezinárodní komise Prezidia Notářské komory České republiky 1/2010 – 12/2011 Místopředseda Mezinárodní komise Prezidia Notářské komory České republiky 8/2006 – 12/2009 Člen Mezinárodní komise Prezidia Notářské komory České republiky (odpovědný za oblast obchodního práva) Iné aktivity od 1/2014 – 3/2015 Člen Evropského právního institutu (ELI) 2008 – 2014 Člen Komise pro evropské záležitosti Mezinárodní unie notářství (CAE UINL) >> Podpora zevnitř stavu je podle mého názoru vůbec to nejdůležitější, a to při prosazování jakýchkoliv cílů. V České republice jsme myslím jedna z mála právnických profesí, která navenek působí jednotně. To nás dělá důvěryhodnými ve vztahu ke státu a zástupcům politické reprezentace.

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

28 ars notaria 1/17 >> z diania v právnickej obci Európske nariadenia v oblasti majetkových režimov a ich hlavné ciele Európska komisia prijala dňa 16. 3. 2011 pôvodné dva návrhy európskych nariadení týkajúcich sa majetkových režimov medzinárodných párov. Jeden sa týka majet- kových režimov manželov a druhý majetkových režimov registrovaných partnerstiev. V decembri 2015 Európska rada dospela k záveru, že všetkých 28 členských štátov Európskej únie nie je schopných dosiahnuť jednomyseľný súhlas a prijať uvedené dve nariadenia. 17 členských štá- tov2 si však želalo postúpiť ďalej v tejto dôležitej iniciatíve vo veciach majetkových režimov medzinárodných párov a požiadalo Európsku komisiu o predloženie návrhu roz- hodnutia, ktorým sa povoľuje zavedenie posilnenej spo- lupráce medzi týmito členskými štátmi3. Dňa 9. 6. 2016 dosiahlo 18 členských štátov4 dohodu o posilnenej spolu- práci, ku ktorej sa môžu ďalšie členské štáty kedykoľvek pripojiť. Nariadenia budú záväzné iba pre členské štáty, ktoré sa do posilnenej spolupráce zapoja. Dňa 23. 6. 2016 Európsky parlament zaujal svoje stanovisko, po čom boli obidve nariadenia formálne prijaté dňa 24. 6. 2016. Obi- dve nariadenia budú plne uplatniteľné v členských štá- toch, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci od 29. 1. 2019. Pre členské štáty, ktoré nepristúpili k posilne- nej spolupráci vo veci manželských režimov, sa naďalej uplatňujú právne normy medzinárodného práva súkrom- ného a procesného, ktoré upravujú kolízne normy. Prečo boli prijaté dve nariadenia a nie jedno? Keďže manželstvo a registrované partnerstvo majú špecifické charakteristiky a obe formy zväzku môžu mať odlišné právne dôsledky, bolo vhodnejšie mať dva samostatné regulačné nástroje – prvý týkajúci sa majetkových re- žimov manželov a druhý majetkových dôsledkov regis- trovaných partnerstiev5. Pre zaujímavosť uvádzame, že v piatich krajinách môžu manželstvo uzavrieť páry rov- nakého pohlavia (v Holandsku od roku 2001, v Belgicku od roku 2003, v Španielsku od roku 2005, vo Švédsku od roku 2009 a v Portugalsku od roku 2010), zatiaľ čo regis- trované partnerstvo je novším právnym inštitútom, ktoré uznalo 14 členských štátov6. Vo všetkých týchto 14 kraji- nách je prípustné registrované partnerstvo párov rovna- kého pohlavia, zatiaľ čo registrované partnerstvo osôb rovnakého pohlavia, ako aj osôb rozdielneho pohlavia je prípustné len v Belgicku, vo Francúzsku, v Luxembursku a Holandsku. Samotné inštitúcie manželstva a registro- vaného partnerstva naďalej ostávajú vymedzené vnútro- štátnym právom členských štátov. Hlavným cieľom nariadení je určiť právomoc súdu, ob- jasniť, ktoré právo sa uplatní v prípade rozvodu, rozcho- du alebo smrti (pravidlá týkajúce sa rozhodného práva), a uľahčiť uznanie a výkon rozsudku v majetkových ve- ciach vydaného v jednom členskom štáte v inom člen- skom štáte. Zámerom obidvoch nariadení je zjednodušiť jednotlivé rodinné a majetkové situácie medzinárodných párov. V prípade rozvodu alebo smrti sa medzinárodné páry, ktorých je dnes v Európskej únii už vyše 16 milió- nov, stretávajú s nejasnými právnymi situáciami, akými môžu byť: Čo sa stane s mojím domom, keď sa rozvediem V súvislosti s prijatím dvoch nových európskych nariadení vo veci manželských režimov1 zorganizovala Rada Európskych notárov (CNUE) konferenciu, ktorá sa konala v septembri minulého roka v Benátkach. Finančne bola podporovaná Európskou komisiou. Medzi prednášajúcimi boli okrem európskych notárov aj členovia Európskeho parlamentu a zástupcovia Európskej komisie, ktorí bližšie predstavili tieto dve nové európske nariadenia. Zároveň vyzdvihli dôležité kompetencie notára v tejto oblasti a použitím praktických prípadov sa pokúsili vysvetliť problémy, ktoré môžu mať manželia alebo registrovaní partneri pri riešení majetkových režimov a ako im nové európske nariadenia tieto problémy uľahčia riešiť. Nové európske cezhraničné nariadenia v oblasti majetkových režimov 1 Nariadenie Rady EÚ 1103/2016, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov, a Nariadenie Rady EÚ 1104/2016, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev, obidva zo dňa 24. 6. 2016: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/ PDF/?uri=CELEX:32016R1103&from=FR http://eur-lex.europa.eu/legalcontent/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32016R1104&from=FR 2 Švédsko, Belgicko, Grécko, Chorvátsko, Slovinsko, Španielsko, Francúzsko, Portugalsko, Taliansko, Malta, Luxembursko, Nemecko, Česká republika, Holandsko, Rakúsko, Bulharsko a Fínsko. 3 Posilnená spolupráca umožňuje skupine aspoň deviatich členských štátov zaviesť opatrenia, na ktorých sa všetkých 28 členských štátov nedokázalo dohodnúť. Ostatné krajiny EÚ majú právo sa pripojiť, keď si to budú želať (článok 331 Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únii). 4 Švédsko, Belgicko, Grécko, Chorvátsko, Slovinsko, Španielsko, Francúzsko, Portugalsko, Taliansko, Malta, Luxembursko, Nemecko, Česká republika, Holandsko, Rakúsko, Bulharsko, Cyprus a Fínsko. 5 Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Rady o súdnej príslušnosti, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov, Úradný vestník Európskej únie, 22. 12. 2011, C376/87 6 Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Spojené kráľovstvo, Česko, Slovinsko, Švédsko a Maďarsko.

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

29 a môj manželský partner má inú štátnu príslušnosť? Na ktorý súd sa mám obrátiť? „Nové pravidlá európskych nariadení by mali priniesť právnu jednoznačnosť a uľah- čiť komplikovaný proces rozdelenia spoločného majetku bez ohľadu na to, kde sa majetok nachádza.“7 Členské štáty, ktoré zatiaľ nepristúpili k posilnenej spo- lupráci, tak môžu urobiť kedykoľvek, no za podmienky, že pristúpia k obidvom nariadeniam súčasne. Nie je možné pristúpiť len k nariadeniu vo veciach majetkových reži- mov manželov a nepodpísať dohodu o posilnenej spolu- práci vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev, aby nevznikla akákoľvek diskriminácia me- dzi manželstvami a registrovanými partnerstvami. Me- dzi 10 členských štátov, ktoré sa k posilnenej spolupráci nepridali, patrí aj Poľsko, ktoré bolo pripravené podpísať len nariadenie týkajúce sa majetkových režimov manže- lov, pričom úplne odmietalo nariadenie pre registrované partnerstvá. Skutočným problémom je podľa pracovníč- ky legislatívneho odboru Európskej komisie pani Maria Vilar Badie skôr politická situácia v jednotlivých krajinách. Kompetencie notárov a verejné listiny Samotný pojem notár, ako aj verejná listina sú defino- vané v obidvoch nových európskych nariadeniach. Na- riadenia zohľadňujú rôzne úpravy majetkových režimov manželov, ako aj majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev, ktoré sa uplatňujú v jednotlivých členských štátoch. Pojem súd zahŕňa predovšetkým súdy v úzkom zmysle slova vykonávajúce funkcie justičného orgánu, teda aj notárov, ktorí v oblasti majetkových režimov vy- konávajú funkciu justičného orgánu z poverenia súdu. Európske nariadenia výslovne vylučujú, aby pojem súd zahŕňal nejustičné orgány členského štátu, ktoré nema- jú podľa vnútroštátneho právneho poriadku právomoc konať vo veciach majetkových režimov či už manžel- ských, alebo registrovaných partnerstiev ako justičné orgány. Z vyššie uvedeného vyplýva, že kompetencia notárov vydávať verejné listiny v súvislosti s nariadenia- mi o manželských režimoch musí byť výslovne určená vnútroštátnym predpisom členského štátu. Podobne ako je to aj pri Nariadení o cezhraničných dedičstvách8 a sú- visiacom predpise Civilný mimosporový poriadok9, podľa ktorého právomoc vydať európske osvedčenie o dedič- stve má notár poverený súdom na konanie o dedičstve. Nariadenie môže v niektorých členských štátoch, ako je napríklad Francúzsko, vyzerať ako pokračovanie Haag- skej dohody z roku 197810, pretože sa veľmi podobajú. Budúci manželia majú právo vybrať si rozhodné právo pre ich majetkový režim, a to v čase uzavretia manžel- stva alebo počas manželstva. Voľba práva je možná len písomne, datovaná a podpísaná obidvoma manželmi, pričom je nutné dodržať právo aplikovateľné pre ob- 7 Talianska členka Európskeho parlamentu Lara Comi, Konferencia CNUE, RNE, Benátky. 8 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo dňa 4. 6. 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve. 9 § 214 – 219, Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. 10 Dohovor zo 14. 3. 1978 o rozhodnom práve pre majetkové pomery v manželstve (Haagska konferencia o medzinárodnom práve súkromnom).

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

30 ars notaria 1/17 >> z diania v právnickej obci vyklý pobyt manželov. Vo Francúzsku sa táto voľba práva robí pred notárom vo forme notárskej zápisnice v rámci manželskej zmluvy. Pre registrované partnerstvá sa po- užijú tie isté pravidlá ako pre manželov. Verejná listina je definovaná v článku 3 obidvoch na- riadení ako „písomnosť vo veci majetkového režimu manželov/majetkových následkov registrovaných part- nerstiev, ktorá bola úradne vyhotovená alebo zaregistro- vaná ako verejná listina v členskom štáte a ktorej pra- vosť sa vzťahuje na podpis a obsah verejnej listiny a bola potvrdená orgánom moci alebo iným orgánom, ktorý na tento účel oprávnil členský štát pôvodu“11. Dôkazná sila verejnej listiny, ktorá bol prijatá aj v Nariadení o cezhra- ničných dedičstvách, je takisto potvrdená v obidvoch na- riadeniach o manželských režimoch. Verejné listiny by podľa nových nariadení mali mať v inom členskom štáte rovnaké dôkazné účinky alebo čo najporovnateľnejšie účinky ako v členskom štáte pôvodu. Pri určovaní dôkaz- ných účinkov verejnej listiny v inom členskom štáte by sa malo odkázať na povahu a rozsah dôkazných účinkov verejnej listiny v členskom štáte pôvodu. Dôkazné účinky verejnej listiny v inom členskom štáte budú teda závisieť od právneho poriadku členského štátu pôvodu. Dôkaznú silu verejnej listiny vyzdvihol na konferencii v Benátkach aj prezident CNUE Paolo Pasqualis, ktorý uviedol, že je potrebné poznať dôkaznú silu verejnej listiny v jednotli- vých členských štátoch, avšak v každom členskom štá- te môže mať verejná listina rôznu dôkaznú silu. Preto navrhol, že riešením by mohol byť napríklad dokument, ktorý by bol pripojený k verejnej listine a ktorý by právne odôvodňoval jej dôkaznú silu v členskom štáte pôvodu. Takýto dokument by pripravovali notári v jednotlivých členských štátoch a všetky dokumenty by boli následne spracované do spoločného súboru, ktorý by bolo možné konzultovať. Verejná listina by obsahovala dodatočný do- kument, niečo ako osvedčenie o pôvode verejnej listiny, ktorá by vysvetľovala jej dôkaznú silu. Európske nariadenia hovoria v súvislosti s vykonateľ- nosťou verejnej listiny o využívaní moderných komu- nikačných technológií a zavedení štandardných tlačív pre potvrdenia, ktoré sa majú predložiť v súvislosti so žiadosťou o vyhlásenie vykonateľnosti rozhodnutia, ve- rejnej listiny alebo súdneho zmieru. Toto pripomína tla- čivá o európskom dedičskom osvedčení v Nariadeniach o cezhraničných dedičstvách vydávané notármi. Zjednodušenie voľného pohybu manželov/ partnerov – praktické príklady Skutočnosť, že európske páry môžu vďaka novým eu- rópskym nariadeniam využívať zjednodušené pravidlá v oblasti majetkových režimov, je možné ilustrovať na niektorých praktických príkladoch. Príklad 1: Maďarsko-grécky pár sa zosobáši v Grécku bez uzavre- tia manželskej zmluvy. V Grécku žijú tri roky, potom sa presťahujú do Maďarska. O dva roky neskôr sa manželia rozvedú. Ktoré právo je aplikovateľné na majetkový režim manželov? Grécke alebo maďarské? Odpoveď nájdeme v medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, kto- ré upravuje kolízne normy. Napriek tomu medzinárodné právo súkromné môže byť rôzne v každej krajine. V zmys- le maďarského medzinárodného práva súkromného sa aplikuje právo posledného spoločného obvyklého pobytu manželov. Podľa gréckeho medzinárodného práva súk- romného je to zas právo prvého spoločného obvyklého pobytu manželov. Toto má dôležité následky, keďže podľa gréckeho práva sa na majetkový režim manželov aplikuje režim oddeleného majetku v kombinácii s tzv. vyrovnáva- cou klauzulou v prípade rozvodu. Avšak podľa maďarské- ho medzinárodného práva súkromného manželia spada- jú pod režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nové európske nariadenia ponúkajú manželským párom a registrovaným partnerom výber rozhodného práva na ich majetkový režim, pričom sa zohľadňuje obvyklý pobyt a štátna príslušnosť manželov. Ak si manželia rozhodné právo neurčia, pre vymedzenie rozhodného práva určujú nariadenia ako prvý faktor: prvý spoločný obvyklý pobyt manželov (pobyt, kde sa manželia zdržujú hneď po uzavretí manželstva alebo tesne po ňom) a ako pomocný faktor pre určenie rozhodného práva štátnu príslušnosť manželov. Obidva nástroje ukladajú princíp univerzálnosti, to zna- mená aplikovateľnosť jedného práva, či to je, alebo nie je právo členského štátu. Príklad 2: Nórsky pár zosobášený bez uzatvorenia manželskej zmlu- vy má prvý spoločný obvyklý pobyt v Osle, no presťahuje sa do Lisabonu. Portugalský súd musí aplikovať nórske právo. Manželia/partneri alebo budúci manželia/budúci part- neri si môžu určiť rozhodné právo alebo ho aj kedykoľvek zmeniť, avšak ich voľba je obmedzená. Právo, ktoré si určia ako rozhodné pre ich manželský režim, musí byť: • právo štátu kde pár alebo budúci pár, alebo jeden z manželov/partnerov má obvyklý pobyt v čase uzav- retia dohody o majetkovom režime manželstva/regis- trovaného partnerstva, • právo štátu, ku ktorému má aspoň jeden zo zúčastne- ných štátnu príslušnosť v čase uzavretia dohody o majet- kovom režime manželstva/registrovaného partnerstva. Na rozdiel od Nariadenia o cezhraničných dedičstvách, nariadenia o majetkových režimoch neponúkajú žiadnu možnosť v prípade viacerých štátnych príslušností. To sa môže javiť ako nedostatok, no v zmysle Rozhodnutia Eu- 11 Článok 3 Nariadenia Rady EÚ 1103/2016, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov, a Nariadenie Rady EÚ 1104/2016, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev.

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

31 rópskeho súdneho dvora by sa „nemala uprednostňovať žiadna štátna príslušnosť. Každá štátna príslušnosť by mala byť spôsobilá/vhodná“.12 Dohoda o majetkovom režime musí byť uzavretá písom- ne, datovaná a podpísaná obidvoma manželmi/partner- mi. No ak si právo členského štátu, kde majú manželia/ partneri svoj obvyklý pobyt, vyžaduje ďalšie formálne ná- ležitosti na to, aby bola dohoda riadne a platne uzavretá, tieto by sa mali dodržať. Obidve európske nariadenia v oblasti manželských reži- mov sa môžu javiť ako prínosné pre medzinárodné páry, avšak ich interpretácia nebude vždy jednoduchá, o čom svedčí aj posledný príklad. Príklad 3: Francesco, talianskej štátnej príslušnosti, odchádza z Talianska pracovať a žiť do Kataru. Jeho priateľka Marcella, talianskej aj španielskej štátnej príslušnosti, ho nasleduje a dva mesia- ce predtým, ako spoločne odídu do Kataru, sa zoso- bášia, avšak bez uzavre- tia manželskej zmluvy. Po dvoch rokoch spoločného žitia v Katare sa vrátia na- späť do Talianska a obrá- tia sa na notára s otázkou, ktorým právnym poriadkom sa spravuje ich majetkový režim? Notár musí najskôr skúmať otázku, či medzi uzavretím manželstva a ich odchodom do Kataru mali manželia spoločný obvyklý pobyt v Taliansku. V tom- to prípade je aplikovateľné talianske právo. Ak však nemali spoločný obvyklý po- byt v Taliansku, notár musí skúmať, či si určili spoločný obvyklý pobyt v Katare a či to vôbec bolo možné po tom, čo sa zosobášili. Ak si manželia určili svoj spoločný obvyklý pobyt v Katare, je potrebné aplikovať katarské právo. Avšak v tomto prípade by sa aplikovalo talianske právo, keďže katarské medzinárodné právo súkromné určuje, že rozhodným právom je právo manžela, teda talianske právo.13 Ak si manželia spoločný obvyklý pobyt neurčili, aplikuje sa spoločná štátna príslušnosť manželov, a teda tiež talianske právo.14 Problém, ktorý môže nastať, je samotná definícia obvyk­ lého pobytu, ktorú ani jedno z nových nariadení neuvá- dza. V porovnaní napríklad s Nariadením o cezhranič- ných dedičstvách, ktoré síce pojem obvyklý pobyt priamo vo svojich článkoch nedefinuje, ale v preambule opisuje, ktoré prvky treba zohľadniť pri určovaní obvyklého po- bytu: „Orgán konajúci v dedičskej veci by mal na účely určenia obvyklého pobytu celkovo posúdiť okolnosti ži- vota zosnulého počas rokov pred jeho úmrtím a v čase jeho smrti a zohľadniť všetky relevantné skutkové prv- ky, najmä trvanie a pravidelnosť prítomnosti zosnulého v dotknutom štáte, ako aj podmienky a dôvody tejto prí- tomnosti. Takto určený obvyklý pobyt by mal so zreteľom na konkrétne ciele tohto nariadenia preukazovať úzku a stabilnú väzbu s dotknutým štátom.“15 Na našej domácej pôde bolo prijaté riadne predbežné stanovisko Slovenskej republiky16, v ktorom sa okrem iného uvádza, že nariadenie neukladá povinnosť ustano- viť registrované partnerstvo v našom právnom poriadku a takisto definíciu manžel- stva ponecháva na členské štáty. Ďalšou zárukou, ktorú Slovensko presadilo, je, že súd môže odmietnuť právo- moc v prípade, že by sloven- ský súd dostal návrh, ktorý by mal upravovať majetkový režim napríklad manželstva osôb rovnakého pohlavia. Vtedy súd nebude nútený rozhodovať. To isté platí aj pre registrované partner- stvá, keďže tento inštitút slovenské právo nepozná. A nakoniec, slovenské súdy budú síce musieť uznať roz- hodnutie cudzieho súdu k majetkovým právam man- želov aj registrovaných part- nerov, nemusia však uznať samotné manželstvo, res- pektíve registrované partnerstvo. Napriek týmto určitým zárukám Slovensko zatiaľ nepristúpilo k posilnenej spo- lupráci v oblasti majetkových režimov. JUDr. Radoslava Pospíšilová notárska kandidátka JUDr. Márie Šimkovej, notárky so sídlom v Bratislave Autorka je aj členkou Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR. >> Problém, ktorý môže nastať, je samotná definícia obvyklého pobytu, ktorú ani jedno z nových nariadení neuvádza. V porovnaní napríklad s Nariadením o cezhraničných dedičstvách, ktoré síce pojem obvyklý pobyt priamo vo svojich článkoch nedefinuje, ale v preambule opisuje, ktoré prvky treba zohľadniť pri určovaní obvyklého pobytu: „Orgán konajúci v dedičskej veci by mal na účely určenia obvyklého pobytu celkovo posúdiť okolnosti života zosnulého počas rokov pred jeho úmrtím a v čase jeho smrti a zohľadniť všetky relevantné skutkové prvky, najmä trvanie a pravidelnosť prítomnosti zosnulého v dotknutom štáte, ako aj podmienky a dôvody tejto prítomnosti. Takto určený obvyklý pobyt by mal so zreteľom na konkrétne ciele tohto nariadenia preukazovať úzku a stabilnú väzbu s dotknutým štátom.“ 12 EC 2. 10. 2003, Garcia Avello c. Belgium, C-148-02, 16. 7. 2009 (Hadadi/Mesko), C-168/09. 13 Článok 16 Občianske katarské právo, S. Klaiber a H. Kruger, „International Privatrecht in Katar“, IPRax 2007, 1150. 14 Rozhodné právo v nariadeniach majetkových režimov, prof. Dr. Walter Pintens, Notaires d’Europe, 2014. 15 Preambula článku 23 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo dňa 4. 6. 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve. 16 LP 216/531 – Riadne predbežné stanovisko Slovenskej republiky: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2016-531

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

>> z diania v právnickej obci 32 ars notaria 1/17 Cieľom zákonnej úpravy je kodifikovanie elektronickej komunikácie ako nosnej formy komunikácie s verejnou mocou i samotnej verejnej moci medzi sebou tak, aby sa komunikačné procesy zjednodušili, zrýchlili, sprehľadnili, zjednotili a aby sa zvýšila bezpečnosť tejto komunikácie. Nenahrádza spôsoby podávania podaní podľa osobitných predpisov, ale len stanovuje, že elektronické podanie je rovnocenné iným podaniam podľa osobitných predpisov. Štát však uprednostňuje elektronickú komunikáciu. Zákon o e-Governmente je vo svojej podstate novým a stále relatívne mladým právnym predpisom a zároveň najdôležitejším z hľadiska elektronizácie verejnej sprá- vy. Napriek uplynutiu krátkej doby odo dňa nadobudnu- tia jeho účinnosti bol už viackrát novelizovaný, pričom jednou z najdôležitejších noviel bol zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické tran- sakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niekto- rých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) účinný od 18. 10. 2016. Okrem iného zákon o dôveryhodných službách zrušil aj zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronic- kom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 679/2004 Z. z., zákona č. 25/2006 Z. z., zákona č. 275/2006 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zá- kona č. 289/2012 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z a zákona č. 91/2016 Z. z. Zákon o dôve- ryhodných službách tiež zúžil automatickú aktiváciu e- -schránok od 1. 1. 2017 len na právnické osoby zapísané v Obchodnom registri. Iné právnické osoby, napríklad občianske združenia, budú mať automaticky aktivované e-schránky od 1. 5. 2018. Aj lehota 1. 1. 2017 bola opä- tovne predĺžená na 1. 7. 2017, a to zákonom č. 374/2016 Z. z. schváleným v NR SR dňa 7. 12. 2016. Lektorka sa v rámci školenia venovala teoretickým, ale hlavne praktickým súvislostiam zákona o e-Governmen- te, ako sú identifikátor osoby, e-ID, strata, krádež e-ID, bezpečnostný osobný kód (BOK), elektronická schránka, majiteľ schránky, zriadenie, aktivácia, deaktivácia a zru- šenie elektronickej schránky, prístup do elektronickej schránky, elektronické podanie, kvalifikovaný elektro- nický podpis (KEP), konverzia a zaručená konverzia, mandátny certifikát a iné. Vzhľadom na aktuálnosť tejto témy by bolo vhodné, aby bol podobný seminár zorganizovaný aj so zameraním na samotných notárov a ich činnosť. JUDr. Juraj Göbl člen redakčnej rady ARS NOTARIA Dňa 16. 12. 2016 sa v Košiciach uskutočnilo školenie na tému Elektronické schránky v zmysle zákona o e-Governmente od 1. 1. 2017. Školenie zorganizovala spoločnosť Poradca podnikateľa, spol. s r. o., a lektorovala ho JUDr. Zuzana Latiková, PhD., ktorá účastníkom bližšie priblížila zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov veci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) účinný od 1. 11. 2013. Obsahom školenia boli zákonná úprava a účel zriadenia elektronických schránok, vymedzenie základných pojmov, zriadenie elektronickej schránky, aktivácia a prístup do elektronickej schránky, deaktivácia elektronickej schránky, zrušenie elektronickej schránky a samotný výkon verejnej moci elektronicky. Elektronické schránky v zmysle zákona o e-Governmente

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

Dňa 15. 11. 2016 sa v priestoroch administratívnej budovy na Ulici Dr. Vl. Clementisa 10 uskutočnil seminár s názvom Novely Obchodného zákonníka – jednoduchá akciová spoločnosť, diskvalifikácia členov štatutárnych orgánov a kríza. Prednášajúcou bola JUDr. Zuzana Bartová, advokátka a partnerka v advokátskej kancelárii Patakyová, Bartová, Kovácsová, s. r. o., ktorá sa profesijne venuje predovšetkým právu obchodných spoločností a právu cenných papierov, pričom v tejto oblasti je uznávanou odborníčkou. Odborný seminár Novely Obchodného zákonníka 33 Seminár bol organizovaný z dôvodu, že v posledných dvoch rokoch bol Obchodný zákonník viackrát novelizo- vaný a do právneho poriadku Slovenskej republiky pri- niesli tieto novely viacero podstatných zmien týkajúcich sa obsahu povinnosti štatutárnych orgánov obchodných spoločností a zaviedli nový typ obchodnej spoločnosti – Jednoduchej spoločnosti na akcie, pri ktorej založení sa vyžaduje minimálne základné imanie vo výške jedného eura, ale aj nový podtyp akciovej spoločnosti, a to Akcio- vú spoločnosť s premenlivým základným imaním, ktorej založenie je viazané výlučne na účel vykonania kolektív- neho investovania. Prednášky seminára boli koncipované do štyroch tema- tických okruhov. Prvý okruh sa venoval Jednoduchej spo- ločnosti na akcie, druhý Akciovej spoločnosti s premen- livým základným imaním. Inštitútu diskvalifikácie členov štatutárnych orgánov, členov dozornej rady a prokuris- tov sa venoval ďalší okruh prednášok. Posledný tema- tický okruh seminára bol venovaný Spoločnosti v kríze. Z hľadiska výkonu notárskej činnosti je potrebné spo- menúť, že Jednoduchá spoločnosť na akcie má tak ako spoločnosť s ručením obmedzeným zjednodušenú formu zápisnice o valnom zhromaždení, nevyžaduje sa notárska zápisnica. Pri rozhodovaní o zmene stanov, zvýšení alebo znížení základného imania, o poverení predstavenstva na zvýšenie základného imania podľa § 210 Obchodného zákonníka, vydaní prioritných dlhopi- sov alebo vymeniteľných dlhopisov, zrušení spoločnosti alebo zmene právnej formy spoločnosti, takisto ako pri spoločnosti s ručením obmedzeným musí byť pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia na zápisnici úradne osvedčená. Akcionári jednoduchej spoločnosti na akcie môžu uzav- rieť tzv. akcionársku zmluvu (podpisy zúčastnených ak- cionárov musia byť úradne osvedčené), v ktorej si môžu dohodnúť právo pridať sa k prevodu akcií (tag-along) alebo právo požadovať prevod akcií (drag-along). Takéto práva môžu byť dohodnuté buď ako práva, ktoré nebudú registrované a budú zaväzovať len strany dohody, v rám- ci ktorej boli dohodnuté, alebo ako práva, ktoré vzni- kajú registráciou podľa príslušných ustanovení zákona o cenných papieroch (§ 107e a nasl. Zákona o cenných papieroch). Na vznik registrácie v registri práv vedenom centrálnym depozitárom cenných papierov sa vyžaduje, aby takáto dohoda (akcionárska zmluva) bola spísaná formou notárskej zápisnice, pričom s registráciou zákon spája osobitné následky, keď tieto práva získavajú kvázi vecnoprávny charakter. V prípade vzdania sa funkcie členov orgánov obchodných spoločností sa sprísnila formálna stránka písomného prejavu vôle člena orgánu, ktorý sa vzdáva svojej funk- cie, zákon vyžaduje, aby listina s týmto obsahom bola vlastnoručne podpísaná v prítomnosti notára, resp. ním povereného zamestnanca, čím je už vylúčená možnosť uznania podpisu za svoj vlastný, so zachovaním účinkov vzdania sa funkcie do minulosti. Cieľom seminára bolo vysvetliť novelizovanú právnu úpravu Obchodného zákonníka nielen odbornej právnej verejnosti, ale aj samotným štatutárnym orgánom v ak- ciových spoločnostiach a spoločnostiach s ručením ob- medzeným, ako aj spoločníkom. Mgr. Michal Richter notársky koncipient JUDr. Kataríny Valovej, PhD., notárky so sídlom v Bratislave

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

Prvou časťou prednášok bol úvod do nariadenia, ktorý prednášala JUDr. Magdalena Pfeiffer, PhD., z Karlovej Univerzity v Prahe. Predmetom bolo najmä vymedzenie časovej a územnej pôsobnosti nariadenia, vecnej pô- sobnosti, ozrejmenie základných princípov nariadenia. Podrobnejšie sa venovala otázke obvyklého pobytu ako kritéria pre určenie príslušnosti súdu a určenia rozhod- ného práva, keďže ide o pojem, ktorého definícia v Na- riadení nie je, a výklad tohto pojmu je autonómny a fle- xibilný s ohľadom na každý jednotlivý dedičský prípad, taktiež otázke voľby práva či tzv. únikovej doložke. Druhú časť s názvom Medzinárodná príslušnosť účastní- kom priblížila Mag. Alice Perscha, notárka z rakúskeho Leobenu. Zaujímavosťou boli špecifiká, ktoré existujú v rakúskej právnej úprave týkajúcej sa vlastníctva bytov, kde upozornila účastníkov, že vlastníkom bytu môžu byť len dve fyzické osoby, a preto notár prejednávajúci dedič- stvo, ktorého predmetom je byt v Rakúsku, musí vziať do úvahy rakúsky zákon o vlastníctve bytov a analogicky aj právne predpisy iných krajín EÚ, v ktorých sa nehnuteľ- nosti nachádzajú, a na základe notárom vydaného dedič- ského rozhodnutia má dôjsť k zápisu zmeny vlastníckeho práva. V prípade, že by ustanovenia takéhoto dedičského rozhodnutia kolidovali s právnou úpravou štátu, v ktorom má dôjsť k zápisu zmeny vlastníctva, takto vydané dedič- ské rozhodnutie by bolo nezapísateľné. Toto kladie teda na notárov nielen u nás zvýšené nároky na zisťovanie právnych predpisov, ktoré sa v tom-ktorom štáte týkajú určitého majetku a sú špecifikami, ktoré nám nie sú zná- me. Najvhodnejšou cestou je informovať sa vopred, aké náležitosti má obsahovať dedičské rozhodnutie, tak aby bolo zapísateľné v inej krajine, či na špecifiká ohľadom určitého druhu majetku (nehnuteľnosti, účty a podobne). V tretej časti pod názvom Rozhodné právo a voľba práva sa notárka JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, PhD., zamerala na výklad pojmu rozhodné právo, spôsoby jeho zistenia (v zmysle Európskeho dohovoru o informáciách o cudzom práve zo dňa 7. 6. 1968, ozn. č. 82/1997 Z. z., a k nemu vydanej Smernice MS SR a GP SR na vyko- nanie, a to prostredníctvom súdu, na medzinárodných internetových stránkach, cestou Ministerstva spravodli- vosti SR). Pozornosť venovala tiež otázke správnej apli- kácie rozhodného práva v konkrétnom dedičskom prípa- de s ohľadom na osobitné majetkové režimy či kategórie majetku (zákaz drobenia pôdy, nadobúdanie obchodné- ho podielu či podielu v bytovom družstve). Najdôležitejším bodom programu konferencie, ktorý mo- deroval JUDr. Miroslav Pavlovič ako viceprezident Notár- skej komory Slovenskej republiky (ďalej len NK SR), boli voľby do orgánov NK SR, keďže sa zároveň vo februári tohto roku ukončilo aj trojročné funkčné obdobie vole- ných členov orgánov NK SR. V zmysle schváleného Voleb- ného poriadku sú voľby do orgánov NK SR priame, rovné, s tajným hlasovaním, pričom nie je možné zastúpenie pri výkone volebného práva. Do prezídia NK SR kandidovalo 183 notárov, do revíznej komisie kandidovalo 180 notá- rov, do disciplinárnej komisie kandidovalo 182 notárov a do vzdelávacej komisie kandidovalo 183 notárov. V prípade, že kandidáti boli zvolení do viacerých orgánov komory, ich zaradenie do orgánov komory rieši § 6 ods. 6 Volebného poriadku, v zmysle ktorého zvolenie za čle- na prezídia komory má prednosť pred zvolením za člena revíznej komisie, zvolenie za člena revíznej komisie má prednosť pred zvolením za člena disciplinárnej komisie a zvolenie za člena disciplinárnej komisie má prednosť pred zvolením za člena vzdelávacej komisie. Prezidenta a viceprezidenta NK SR volí novozvolené Prezídium NK SR na svojom prvom zasadnutí. Na základe výsledkov volieb boli do jednotlivých orgánov NK SR zvolení títo no- tári, ktorých uvádzame v abecednom poradí: Dňa 13. 1. 2017 sa konal v Prahe cezhraničný seminár na tému Nariadenie o cezhraničných dedičstvách, ktorý organizovala Notárska komora Českej republiky a spolufinancovala Európska komisia, určený pre odbornú notársku obec (notárov, notárskych kandidátov a koncipientov), na ktorom sa zúčastnili účastníci z Česka, Rakúska a Slovenska. Prezídium Notárskej komory zvolalo na 10. 2. 2017 do kongresovej sály Grand Hotela Pressburg v Bratislave pravidelnú Konferenciu notárov ako najvyššieho orgánu komory, ktorý tvoria všetci notári zapísaní v zozname notárov. Medzinárodný seminár: Nariadenie Európskej únie o cezhraničnom dedení Volebná konferencia notárov 34 ars notaria 1/17 >> dianiE v komore

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

Dr. Christoph Döbereiner, notár z nemeckého Mnícho- va, prítomných oboznámil so špecifikami týkajúcimi sa závetov a iných úkonov pre prípad smrti, voľby práva a jej zmeny, prítomným účastníkom vysvetlil rozdiel vo voľbe podľa článku 25 ods. 3 a podľa článku 22 nariadenia. V poslednej časti s názvom Európske osvedčenie o de- dičstve JUDr. Jiří Svoboda, notár v Prahe, vysvetlil zámer a význam tohto inštitútu pre plynulý priebeh zápisov de- dičských rozhodnutí v krajinách Európskej únie. Účasť na seminári bola nepochybne prínosom pre kaž- dého účastníka, ktorý mal záujem o zdokonalenie sa v tejto oblasti tak v rovine teoretickej, ako aj praktickej, v rámci riešenia konkrétnych príkladov cezhraničného dedenia. V praxi notárov bude prípadov cezhraničného dedenia čím ďalej, tým viac. Dr. Christoph Döbereiner uviedol, že v Mníchove je už bežnou súdnou praxou vypo- riadanie sa s otázkami cezhraničného dedenia vzhľadom na kozmopolitný charakter Mníchova. JUDr. Erika Szóradová notárka so sídlom v Bratislave Prezídium Notárskej komory SR: (v abecednom poradí) 1. JUDr. Miroslav Duriš, PhD. 2. JUDr. Juraj Göbl 3. JUDr. Miroslav Gregor 4. JUDr. Ján Hamara ml. 5. JUDr. Ľudmila Joanidisová 6. JUDr. Karol Kovács 7. JUDr. Jarmila Kováčová 8. JUDr. Ivan Lošonský, PhD. 9. JUDr. Miroslav Pavlovič 10. JUDr. Daniela Šikutová 11. JUDr. Katarína Valová, PhD. Revízna komisia Notárskej komory SR: (v abecednom poradí) 1. JUDr. Veronika Baričičová 2. JUDr. Viera Kupcová 3. JUDr. Anna Nagyová 4. JUDr. Janka Plachá 5. JUDr. Marta Vaľková Disciplinárna komisia Notárskej komory SR: (v abecednom poradí) 1. JUDr. Štefan Demian 2. JUDr. Štefan Kutenič 3. JUDr. Ivan Macák 4. JUDr. Ľubomír Vlha 5. JUDr. Mária Zimanová Vzdelávacia komisia Notárskej komory SR: (v abecednom poradí) 1. JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, PhD. 2. JUDr. Ľudmila Joanidisová 3. JUDr. Martina Mižiková 4. JUDr. Katarína Valová, PhD. 5. JUDr. Iveta Vašková Všetkým novozvoleným notárom do orgánov NK SR pra- jeme veľa zdravia a tvorivej pracovnej sily pri napĺňaní ich cieľov v prospech slovenského notárstva. JUDr. Pavol Dorič, PhD. člen redakčnej rady ARS NOTARIA 35

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

36 ars notaria 1/17 >> aktuálne z nK SR Platforma ARERT stratila možnosť financovania svojich aktivít z prostriedkov Európskej únie a z tohto dôvodu hľadá nové možnosti financovania. Predostrela nový eko- nomický model, za ktorého prijatie notárstvo Slovenskej republiky ako jediné na valnom zhromaždení nehlasovalo. Napriek tomu sme však stále súčasťou platformy, pro- stredníctvom ktorej vieme dohľadávať na základe našich dopytov, či osoby nespísali závet, listinu o vydedení, voľbu práva alebo obdobnú listinu v cudzine. V krajinách Hexagonály je situácia notárstiev prevažne stabilná, decembrové zasadnutia sú spojené s odovzdá- vaním predsedníctva, najbližší rok budú Hexagonálu viesť kolegovia z Českej republiky. Najdôležitejším bodom hlasovania na valnom zhromaž- dení CNUE bola voľba prezidenta a viceprezidenta CNUE na rok 2017. Za prezidenta bol zvolený španielsky kolega José Manuel García Collantes, notári z Estónska vzhľa- dom na svoje obmedzené zdroje navrhli za viceprezidenta nemeckého kolegu Dr. Marcusa Kollera, ktorý bol aj zvo- lený za viceprezidenta. Schválil sa aj rozpočet na rok 2017, takmer nezmenený ostal príspevok NK SR, a to aj vďaka prostriedkom z fondov EÚ, ktoré bude CNUE čerpať. Európska komisia sa snažila zaradiť notárstvo do smer- nice, ktorá by zaviazala členské krajiny vykonať test, kto- rý by posúdil, či obmedzenia na prístup do regulovaných povolaní a ich výlučné právomoci sú primerané a či sú naozaj odôvodnené na ochranu všeobecných záujmov a či tak nebrzdia prípadný ekonomický rast. Aj vďaka úsiliu CNUE boli notári ako povolanie z tejto smernice vyňatí. Ďalšími témami CNUE boli situácia v srbskom a gréckom notárstve, revízia smernice proti praniu špinavých peňazí a iniciatívy prepojenia národných registrov závetov. Notári z Čiernej Hory požiadali o prijatie do CNUE na pozíciu po- zorovateľa, čo valné zhromaždenie schválilo. V dňoch 5. až 7. 10. 2017 sa bude konať 4. európsky kon- gres notárov v španielskom Santiagu de Compostela. Téma kongresu bude pravdepodobne z oblasti obchodné- ho práva. Mgr. Peter Danczi predseda Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR a notár v Nových Zámkoch V decembri 2016 sa delegácia NK SR zúčastnila v Bruseli na stretnutí Iniciatívy stredoeurópskych notárstiev (Hexagonála), valného zhromaždenia platformy na poskytovanie informácií o závetoch ARERT a rokovania valného zhromaždenia Rady notárstiev Európskej únie. Novinky z medzinárodnej oblasti José Manuel García Collantes notár v Madride a prezident CNUE na rok 2017

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

37 Krajčovič, M.: K limitácii vymáhania príslušenstva pohľa- dávky v exekučnom konaní de lege lata a de lege ferenda. Justičná revue č. 11/2016. Autor sa zameral na otázku prípustnosti limitácie vymá- hania príslušenstva pohľadávky v exekučných konaniach podľa právnej úpravy de lege lata s ohľadom na niekto- ré ústavné princípy, resp. hodnoty nimi chránené. Záko- nodarca sankcionuje veriteľov (oprávnených) v prípadoch navrhnutia vykonania exekúcie po uplynutí troch rokov od vykonateľnosti exekučného titulu. Cieľom článku je teo- reticky a nestranne analyzovať súčasný právny stav a ná- sledne prezentovať návrhy de lege ferenda. Drgonec, J.: Zásahy do právnych účinkov rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Justičná revue č. 12/2016. Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sú vše- obecne záväzné ex constitutione v prípadoch ustanovených čl. 125 ods. 6 a čl. 128 aj podľa čl. 129 ods. 6 Ústavy SR. A predsa rozhodnutie Ústavného súdu SR nemusí vyvolať zamýšľaný právny účinok. Proti rozhodnutiu Ústavného súdu SR v zásade nemožno podať opravný prostriedok; vý- nimku umožňuje čl. 133 Ústavy SR v znení ústavného zá- kona č. 161/2014 Z. z. vo forme návrhu na obnovu konania. Súbežne existujú dve iné riešenia, ktoré umožňujú oddia- liť právny účinok rozhodnutia Ústavného súdu SR. Prvým z nich je postup podľa čl. 12 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií ve- rejných funkcionárov. Druhým prostriedkom je preruše- nie konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky z dôvodu položenia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie vo veci, v ktorej Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o sťažnosti a zaviazal Najvyšší súd SR svojím právnym názorom. Mrva, M.: Premlčanie záložného práva zriadeného podľa §§ 151a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a následky jeho premlčania. Bulletin slovenskej advokácie č. 10/2016 Premlčanie zákon nespája so zánikom záložného práva. Ako je možné dosiahnuť výmaz premlčaného záložného práva z príslušného registra, v ktorom je záložné právo zapísané, alebo ako je možné dosiahnuť vydanie hnuteľ- nej veci od záložného veriteľa v takomto prípade? Môže sa záložný veriteľ brániť proti výmazu záložného práva z prí­ slušného registra alebo vydaniu hnuteľnej veci jej vlastní- kovi argumentáciou, že premlčaním záložné právo neza- niká, ale aj po premlčaní naďalej existuje ako subjektívne právo bez právneho nároku? Odpoveď na tieto otázky je v centre pozornosti autora predloženého článku. Napriek skutočnosti, že záložné právo po vznesení námiet- ky premlčania zostáva v podobe tzv. naturálnej obligácie, jeho ďalšia existencia nemá žiadny zmysel, pretože je ne- realizovateľné. Z toho potom možno vyvodiť, že postupom podľa § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného spo- rového poriadku sa možno úspešne domáhať určenia, že záložné právo k zálohu neexistuje, a na základe takéhoto rozhodnutia súdu je potom možné dosiahnuť výmaz zálož- ného práva z príslušného registra aj proti vôli záložného veriteľa. Petit žaloby, ktorej cieľom bude výmaz záložného práva k zálohu z príslušného registra, musí logicky znieť tak, že záloh nie je zaťažený záložným právom v prospech konkrétneho záložného veriteľa. Sáblík, M.: Zamyšlení nad povahou procesního nástupnictví v dedičském a pozůstalostním řízení. Ad Notam č. 6/2016 V článku sa autor zameral na zdanlivo jednoduchú otázku, kto je účastníkom dedičského konania v prípade, že dedič po poručiteľovi zomrel, aké práva a povinnosti mu z toho vyplývajú a aké práva a povinnosti vyplývajú zomrelému dedičovi. Podnetom pre autora na napísanie tohto článku boli predovšetkým uznesenia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. 10. 2015, sp. zn. 21 Cdo 4110/2014, a zo dňa 22. 5. 2012, sp. zn. 21 Cdo 198/2010. V oboch týchto uzneseniach totiž Najvyšší súd ČR vyjadril svoj právny názor na to, komu by malo byť potvrdené nadobudnutie dedičstva v prípade, že dedič, ktorý dedičstvo neodmietol, zomrel. Najvyšší súd uviedol, že v tomto prípade nie je možné v uznesení o de- dičstve potvrdiť nadobudnutie dedičstva dedičovi XY, ktorý zomrel, ale že vo výroku uznesenia o dedičstve by malo byť uvedené, že dedičstvo po poručiteľovi nadobúdajú dedičia po XY, ktorý zomrel dňa... Autor sa prikláňa k tomu, aby Najvyšší súd v rámci svojej ďalšej rozhodovacej činnos- ti zvážil, či táto snaha o čistotu práva nevedie k omnoho väčším problémom a či by sa teda nepriklonil k všeobecne uznávanému názoru, že napriek tomu, že dedič po poru- čiteľovi zomrel, je potrebné mu potvrdiť nadobudnutie de- dičstva, čím by došlo k dodržaniu hmotnoprávnej úpravy, podľa ktorej sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Novobilský, V.: Svěřenské nástupníctví v řízení o pozůstalosti. Ad Notam č. 6/2016 Cieľom príspevku je poukázať na niektoré možné sporné otázky, ktoré môže vyvolať tento inštitút v rámci konania o pozostalosti, a navrhnúť k nim isté riešenia. Zverenecké nástupníctvo ako staronový inštitút českého dedičského práva nie je nutné zvlášť špeciálne a širšie predstavovať. Stručne ho možno charakterizovať ako povolanie viacerých postupných dedičov k poručiteľovmu majetku, ktorý po skoršom dedičovi prejde na následného dediča po splnení poručiteľom stanovených predpokladov. Autor sa v člán- ku zameriava predovšetkým na procesné otázky spojené s týmto inštitútom, s ktorým sa notár ako súdny komisár musí vysporiadať v konaní o pozostalosti, a to chronologic- ky tak, ako v tomto konaní súdny komisár postupuje. Straděj, J.: Výměnek. Ad Notam č. 5/2016 „Výměnek“ (lat. reservatum rusticum) ako prostriedok zvykového práva získal v minulosti svoje hlavné praktické Anotácie >> Rozhovor

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

využitie na vidieku v prípadoch, keď dochádzalo k prene- chaniu poľnohospodárskej usadlosti novému vlastníkovi (typicky mladšiemu členovi rodiny). Tento inštitút slúžil na zaopatrenie odstupujúceho hospodára, ktorý si pod- mieňoval rentu spočívajúcu v určitom plnení, spravidla naturálnom, viaznucom na postúpenom hospodárskom statku. Opätovné zaradenie úpravy zmluvy o „výměnku“ do českého právneho poriadku predstavuje podľa autora jeden z prínosov občianskeho zákonníka. Tento komplexný nescudziteľný a nedeliteľný inštitút, ktorý v sebe môže za- hŕňať celý rad rozmanitých oprávnení a právnych útvarov slúžiacich na zaopatrenie odstupujúceho vlastníka nehnu- teľnej veci, totiž v spojení s možnosťou jeho zakotvenia ako vecného práva v katastri nehnuteľností ponúka účast- níkom istú alternatívu k doposiaľ obvykle uzatváraným zmluvám o zriadení vecného bremena. Novák, D.: Pořízení o věci nepatřící zůstaviteli. Ad Notam č. 5/2016 Autor v príspevku otvára otázku, či poručiteľ môže záve- tom zanechať svojmu právnemu nástupcovi tiež dedičské veci, ktoré mu nepatria, prípadne, aké má takéto konanie právne následky. V komentári k ust. § 1610 Občianskeho zákonníka vydaného nakladateľstvom C. H. Beck, ktorý k odkazu veci cudzej uvádza, že „ničotnosť odkazu... nasta- ne, pokiaľ odkázaná vec nebola vo vlastníctve poručiteľa... v dobe, keď bol odkaz zriadený“, bolo by možné odvodiť, že takéto zanechanie pre prípad smrti nie je možné. Cieľom tohto článku je bližšie analyzovať konkrétne situácie, ku ktorým môže v praxi dochádzať. Pre prípad odkazu veci cudzej, druhovo určenej, zákonodarca výslovne normuje, že vec musí byť cudzia práve v okamihu dedičského ná- padu, nie však ku dňu zriadenia odkazu, lebo práve veci patriace do majetku poručiteľa ku dňu jeho smrti tvoria dedičstvo. Horák, O.: Přechod práv jinak než děděním z pracovního a služebních poměrů. Právní rozhledy č. 20/2016 Príspevok je zameraný na otázky spojené s nadobúdaním majetkových práv zamestnanca, vojaka a príslušníka bez- pečnostných zborov v prípade ich smrti, a to na rozsah nadobúdaných práv, okruh oprávnených a charakter na- dobúdania inak ako dedením. Autor v článku predstavuje odlišný prístup, aký je v teórii i v praxi zastávaný, ktorý by však mal viac zodpovedať zásadám nedávnej rekodifiká- cie súkromného práva v Českej republike i európskemu (úniovému) právu. Mařádek, D.: Právní jednáni za člověka v bezvědomí. Právní rozhledy č. 20/2016 Autor sa venuje otázke právneho konania za človeka, ktorý sa nachádza v bezvedomí, trpí ťažkou duševnou chorobou alebo iným problémom, ktorý mu neumožňuje prejaviť relevantnú vôľu, pričom tento človek nie je obme- dzený v spôsobilosti na právne úkony, nemá opatrovníka ani neudelil plnú moc na zastupovanie či iný dokument s podobnými účinkami. Autor rekapituluje skutočný prí- pad, ktorý sa stal v Českej republike, a pokúša sa nájsť jeho riešenie. Petr, P.: Superficies solo (non) cedit aneb Nad Tatrou sa blýska. Právní rozhledy č. 21/2016 Rekodifikáciou súkromného práva v Českej republike došlo k znovuzavedeniu zásady superfice solo cedit, podľa ktorej všetkystavbyčiinéobjekty,ktorésanachádzajúnapozemku a sú pevne spojené so zemou, patria neoddeliteľne k tomu- to pozemku. Vlastník pozemku je teda vždy zároveň vlastní- kom všetkých stavieb na pozemku. Superficiálna zásada je obvyklá vo väčšine európskych štátov a podobná situácia je i v oblasti common law. Podľa autora je teda otázkou, pre- čo Slovensko opustilo pôvodný zámer rekodifikačných prác začleniť vo svojom novom občianskom zákonníku superfici- álnu zásadu. Autor sa v príspevku zaoberá znovuzavedením princípu v Českej republike a snaží sa nájsť argumenty za a proti jeho zavedeniu v Slovenskej republike. Talanda, A.: Určení účastníků řízení o pozůstalosti na základě pořízení pro případ smrti. Právní rozhledy č. 21/2016. Dedičom je všeobecne ten, komu svedčí dedičský titul pod- ľa občianskeho zákonníka. V súlade so zásadou autonómie vôle poručiteľa tak môže dediča určiť predovšetkým poru- čiteľ zriadením úkonu pre prípad smrti. Pokiaľ poručiteľ svoju vôľu neprejaví, dôjde k určeniu dediča podľa zákon- nej dedičskej postupnosti. Určenie osoby dediča je popri existencii dedičstva základným predpokladom konečného rozhodnutia o dedičstve v konaní o pozostalosti. Práve de- dič je totiž hlavným účastníkom konania o dedičstve. Autor sa v príspevku v českých pomeroch venuje otázkam urče- nia okruhu dedičov a určenia účastníkov konania o dedič- stve. V príspevku autor nachádza odpoveď aj na otázku, či má súd v prípade existencie univerzálneho dediča usta- noveného úkonom pre prípad smrti poručiteľom v konaní o dedičstve konať tiež so zákonnými dedičmi. Katastrálny bulletin č. 2/2016, s. 9 – 10: Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spolo- čenstvách v znení neskorších predpisov spoločenstvo podľa tohto zákona sa zakladá zmluvou o pozemkovom spoločen- stve uzavretou vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti. O založe- ní spoločenstva rozhodujú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov; o založení spoločenstva a voľbe členov orgánov spoločenstva sa vyhotoví notárska zápisni- ca. Vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti, ktorý nechce byť členom spoločenstva, môže pri zakladaní spoločenstva ponúknuť svoj podiel na predaj inému vlastníkovi podielu spoločnej nehnuteľnosti. Podľa § 4 ods. 2 zákona o pozem- kových spoločenstvách spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra pozemkových spoločenstiev, ktorý vykonáva prí­ slušný okresný úrad, pozemkový a lesný odbor. Podľa § 26 ods. 4 zákona o pozemkových spoločenstvách o zápise spo- ločenstva do registra sa nevydáva rozhodnutie. Zápis, že ide o pozemkové spoločenstvo, sa uvedie v časti LV „Iné údaje“ a v LV sa vyznačí kód spoločnej nehnuteľnosti, pričom, ak sú pozemky tvoriace spoločnú nehnuteľnosť evidované na via- cerých listoch vlastníctva, musí byť v nich napísaný vzájom- ný odkaz na všetky ostatné listy vlastníctva, kde sú zapísané ďalšie pozemky tvoriace jednu spoločnú nehnuteľnosť. 38 ars notaria 1/17 >> Dávame do pozornosti

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

Katastrálny bulletin č. 2/2016, s. 17 – 18: Identifikačné údaje neznámeho vlastníka je v súlade s § 42 ods. 2 katastrálneho zákona potrebné doplniť len na zákla­ de zmlúv, verejných listín alebo iných listín. V tej- to súvislosti je potrebné si uvedomiť, že údaje zapísané v katastri nehnuteľností sú v zmysle § 70 hodnovernými a záväznými údajmi, ak sa nepreukáže opak. Je preto ne- vyhnutné, aby žiadateľ predložil na zápis identifikačných údajov listiny spĺňajúce vyššie uvedenú požiadavku na ich právnu relevanciu. Okrem verejných listín alebo iných lis- tín preukazujúcich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam môže pritom ísť napr. aj o overené fotokópie rodných lis- tov, sobášnych listov, úmrtných listov a pod., t. j. o všetky listiny, na základe ktorých je možné aj pomocou údajov ob- siahnutých v pozemkovoknižnej vložke identifikovať osobu neznámeho vlastníka vedeného v liste vlastníctva. Pokiaľ ide o osvedčenie notára o inej právne významnej skutoč- nosti vydané podľa § 56 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskor- ších predpisov, toto nie je listinou spôsobilou na zápis práv do katastra nehnuteľností (odpoveď na ot. č. 1 v KB 1/2001 a list ÚGKK SR č. LO – 7100/2011 zo dňa 20. 10. 2011 – do- plnenie údajov neznámych vlastníkov). Katastrálny bulletin č. 3/2016, s. 1 – 2: Okresný úrad, katastrálny odbor, povolí vklad vlastnícke- ho práva na kupujúceho a zároveň vklad záložného práva v prospech predávajúceho, keďže je splnená podmienka, že záložca (kupujúci) nadobudne byt najneskôr ku dňu po- volenia vkladu záložného práva do katastra nehnuteľnos- tí.“ (ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník I., § 1 – 450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, s. 1 186) Vklad záložného práva k veci, ktorú záložca v čase uzatvo- renia záložnej zmluvy nevlastnil, možno povoliť aj vtedy, ak bola zmluva o prevode nehnuteľnosti v prospech záložcu a zmluva o zriadení záložného práva k tejto nehnuteľnos- ti spísaná na jednej zmluvnej listine a na základe týchto dvoch zmlúv bol podaný návrh na vklad, ktorým sa žiada povolenie vkladu vlastníckeho práva v prospech zálož- cu a vkladu záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom prevodu, v prospech záložcu. Katastrálny bulletin č. 3/2016, s. 11 – 12: Pri prevode spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti zo spoluvlastníka na tretiu osobu, ktorá nie je členom pozemkového spoločenstva, je potrebné skú- mať, či spoluvlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti postupoval pri prevode podľa § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z., t. j. ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti pre- vádza svoj spoluvlastnícky podiel, musí ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnu- teľnosti prostredníctvom výboru, ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe. Ide o zákonnú povinnosť ponúknuť podiel na pre- daj prostredníctvom výboru a v prípade, že by účastník ko- nania nepostupoval v súlade s týmto ustanovením, došlo by k porušeniu zákona s dôsledkom na platnosť zmluvy. Uvedené sa neuplatní v prípade, že nadobúdateľom bude blízka osoba predávajúceho podľa § 116 OZ alebo jeho prí- buzná osoba podľa § 117 OZ. Keďže ponuka na predaj sa realizuje prostredníctvom výboru pozemkového spoločenstva, skutočnosť, že spo- luvlastnícky podiel bol ponúknutý na predaj ostatným spoluvlastníkom, sa preukazuje potvrdením výboru po- zemkového spoločenstva. Potvrdenie výboru by malo byť podpísané jeho predsedom a aspoň jedným ďalším čle- nom výboru. V prípade, že pri prevode podielu na spoločnej nehnuteľ- nosti na tretiu osobu nebude v konaní o návrhu na vklad preukázané, že prevádzajúci ponúkol podiel na spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru ostatným podielo- vým spoluvlastníkom, ide o porušenie § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z. a návrh na vklad sa zamietne s poukazom na § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Pokiaľ je nadobúdateľom podielu na spoločnej nehnuteľ- nosti podielový spoluvlastník tejto spoločnej nehnuteľnosti s poukazom na § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z. prvá veta, nie je potrebné, aby bol tento spoluvlastnícky podiel po- núknutý na predaj ostatným podielovým spoluvlastníkom a OÚ KO nevyžaduje preukázanie tejto skutočnosti. Katastrálny bulletin č. 3/2016, s. 15 – 16: V období od 1. 9. 1993 do 30. 6. 2007 sa hromadne zapiso- vali na listy vlastníctva záložné práva v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov ku všetkým bytom a nebyto- vým priestorom bez ohľadu na to, či vznikla pohľadávka, alebo nevznikla už pri prvých prevodoch nájomných bytov. V súčasnosti sa zapisujú záložné práva podľa ustanovenia § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. len vtedy, keď dôjde ku vzniku pohľadávky. V zmysle ustanovenia § 151k ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v regis- tri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej regis- trácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri. Súčasná platná právna úprava záložného práva je založe- ná na uplatnení zásady „prior tempore potior iure“ (skorší v čase, silnejší v práve), ktorá je explicitne vyjadrená v usta- noveniach Občianskeho zákonníka, keď pre poradie zálož- ných práv je rozhodujúci čas ich registrácie, t. j. v tomto prípade čas ich zápisu v katastri nehnuteľností. Zo stano- viska Ministerstva spravodlivosti SR č. 37047/2013-110 tiež vyplýva, že ide o záložné právo vznikajúce zo zákona pre riešenie otázky priority na uspokojenie pohľadávky, resp. pohľadávok, ktorých uspokojenie takéto záložné právo za- bezpečuje, nebude rozhodujúci ich vznik, ale priorita na uspokojenie sa bude riadiť časom jeho zápisu (záznamu) v katastri. Prednosť na uspokojenie má ten záložný veriteľ, v prospech ktorého bolo záložné právo zapísané skôr, a to bez ohľadu na to, kedy vznikla pohľadávka. JUDr. Zuzana Grófiková (prvá a druhá anotácia) JUDr. Katarína Valová, PhD. (tretia anotácia) JUDr. Pavol Dorič, PhD. (štvrtá až siedma anotácia) JUDr. Juraj Göbl (ôsma až šestnásta anotácia) 39

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

>> Dávame do pozornosti Vybral JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA. Civilný sporový poriadok. Veľký komentár Marek Števček, Svetlana Ficová, Jana Baricová, Soňa Mesiarkinová, Jana Bajánková, Marek Tomašovič a kolektív Rok vydania: 2016 Počet strán: 1 516 Väzba: pevná s prebalom Civilný sporový poriadok je novým procesným kódexom, ktorý pred- stavuje nový, aplikačne a interpretačne čistý, nepopísaný list. Zák- ladnou ambíciou predkladaného veľkého komentára je byť komen- tárom doktrinálnym, tvoriacim a formujúcim náhľady aplikačnej praxe i teórie na inštitúty a normy v ňom interpretované. Civilné mimosporové konanie Romana Smyčková, Filo – vyd. C. H. Beck SK (Konania v niektorých statusových veciach) Rok vydania: 2016 Počet strán: 1 516 Väzba: mäkká Civilné mimosporové konanie poskytuje legislatívu civilného proce- su všetkých zmien v SR, rozoberá statusové aspekty legislatívy, pre procesné postupy obsahuje právne vzťahy riešenia sporov v praxi, pre civilné mimosporové konanie poskytuje hlavné aspekty záko- nov pre porovnanie v právnej otázke, obsahuje aj judikáty súdov a medzinárodné aspekty. Judikatúra vo veciach katastra nehnuteľností Róbert Jakubáč – vyd. Wolters Kluwer SK Rok vydania: 2016 Počet strán: 292 Väzba: mäkká Judikatúra vo veciach katastra nehnuteľností poskytuje právny ná- hľad zmeny vlastníckeho práva, ktorý je potrebný vkladom katastra, konkrétne návrh zmluvy plus návrh na vklad na zapísanie nového vlastníka, ide o vecné právo, obsahuje rozhodnutia súdov proble- matických právnych vzťahov zápisu do katastra, či už nedodržanie zmluvy, alebo iné pochybenia, aj pochybenia katastra, nájdeme tu sporné situácie, v ktorých súdy SR rozhodovali v oblasti vlastníc- kych práv. Nájom a podnájom bytov a nebytových priestorov. Judikatúra Lucia Budinská, Veronika Vaseková – vyd. Iuris Libri Rok vydania: 2016 Počet strán: 375 Väzba: mäkká Publikácia prináša výber judikatúry zameranej na oblasť nájmu a podnájmu bytových a nebytových priestorov. Približuje problema- tiku nájomnej zmluvy a práv a povinností vyplývajúcich z nájomného vzťahu. Doplnené sú aj rozhodnutia českých súdov. Obchodný zákonník – Veľký komentár 2. zväzok Mojmír Mamojka – vyd. Eurokódex Rok vydania: 2016 Počet strán: 1 087 Väzba: tvrdá Obchodný zákonník – Veľký komentár 2. zväzok obsahuje komento- vaný zákon Obchodného zákonníka, obsahuje aj judikáty súdov SR, SD EÚ a súdov českých. Sprievodca CSP, CMP, SSP Marek Tomašovič, Marián Fečík – vyd. Wolters Kluwer Rok vydania: 2016 Počet strán: 383 Väzba: mäkká Publikácia prináša porovnávacie tabuľky Občianskeho súdneho po- riadku a nových procesnoprávnych kódexov. Cieľom porovnávacích tabuliek je poskytnúť používateľovi stručné a výstižné informácie o zmenách, ktoré priniesla rekodifikácia civilného procesu a správne- ho súdneho procesu. Dôraz kladie na upozornenie, že došlo k zmene v právnej úprave inštitútu, pričom primárnym účelom je práve prís- lušná komparácia, sprevádzaná prípadne aj výkladom inštitútu. Obchodný zákonník. Komentár. 5. vydanie Mária Patakyová – vyd. C. H. Beck Rok vydania: 2016 Počet strán: 1 696 Väzba: tvrdá v plátne Obchodný zákonník. Komentár. 5. vydanie je kvalitný komentár Obchodného zákonníka, ktorý zahŕňa všetky nové právne predpisy, obsahuje judikáty súdnych rozhodnutí SR a SD EÚ, súdov ČR. Zákon o rozhodcovskom konaní. Komentár Marek Števček, Gyarfáš – vyd. C. H. Beck SK Rok vydania: 2016 Počet strán: 744 Väzba: tvrdá v plátne Zákon o rozhodcovskom konaní. Komentár poskytuje podrobný ko- mentár rozhodcovského konania a tiež tu nájdeme množstvo súd- nych rozhodnutí. Zmeny v pozemkovom vlastníctve v 20. storočí Peter Sokolovič – vyd. Univerzita sv. Cyrila a Metoda Rok vydania: 2016 Počet strán: 355 Väzba: mäkká Zmeny v pozemkovom vlastníctve v 20. storočí poukazujú na legis- latívu a zmenu práv vlastníctva pôdy v 20. storočí, čo sa týka po- zemkov na Slovensku. Pozemkové vlastníctvo bolo riešené podľa národnosti, keďže Slovensko bolo rozdelené na viac štátov, pôda a pozemky sa často menili, či už vyvlastnením, alebo skonfiškova- ním, čo bolo legislatívne v poriadku. Uznesenie v systéme súdnych rozhodnutí v civilnom procese Alexandra Kotrecová – vyd. C. H. Beck SK Rok vydania: 2016 Počet strán: 136 Väzba: mäkká Uznesenie v systéme súdnych rozhodnutí v civilnom procese sa venuje súdnym rozhodnutiam pre civilný proces a rozoberá jeho aplikovateľnú legislatívu do právnej praxe, jednotlivé druhy rozhodovacej činnosti sú- dov sú okomentované praktickým spôsobom, koniec knižky sa venuje konaniu v exekučných veciach a jeho rozhodovaniu v sudcovskej praxi. 40 ars notaria 1/17

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

Pokyny pre autorov 1. Príspevky posielajte elektronickou poštou na adresu vydavateľa. 2. Rozsah príspevkov je limitovaný vrátane fotografií. Pri odborných článkoch by nemal presiahnuť 10 – 15 normostrán vrátane poznámkového aparátu. Rubrika Postrehy z praxe by mala mať maximálny rozsah 3 – 12 normostrán. Recenzie by nemali obsahovať viac ako 1 – 2 normostrany. 3. Predložené práce sa publikujú v štátnom jazyku. 4. Príspevky musia byť napísané v textovom editore MS Word tak, aby bola jasná grafická úprava textu. 5. V texte používajte výhradne Times New Roman, veľkosť písma 12. Na zvýraznenie časti textu je povolená kurzíva a tučné písmo. Pri poznámkovom aparáte pod čiarou používajte Times New Roman, veľkosť 10. 6. Poznámky a odkazy pod čiarou vkladajte vždy na príslušnú stranu cez funkcie vložiť, odkaz a poznámka pod čiarou, pretože len tak sa počas spracovávania neposunie text. 7. Odkazy priamo v texte uveďte na konci citácie. 8. Odporúčané riadkovanie je 1,5, zarovnanie textu v bloku, zarovnanie tabuliek na stred, rovnako aj text v tabuľkách zarovnaný na stred. 9. Za vecnú stránku príspevku zodpovedá autor. 10. Na výplatu autorskej odmeny je v závere príspevku nutné vždy uviesť údaje o autorovi (meno a priezvisko, rodné číslo, akademické tituly, adresa pracoviska alebo bydliska, prípadne e-mail a číslo účtu). 11. Práca musí obsahovať vyhlásenie o tom, či už bola verejne publikovaná, a v prípade akceptácie vyhlásenie, že nebude zadaná na ďalšie publikovanie do iného časopisu. 12. Redakcia si vyhradzuje právo vykonať drobné úpravy, prípadne skrátiť rukopis. 13. Redakcia si vyhradzuje právo výberu príspevkov, právo upraviť titulok príspevku, vykonať v rukopise potrebné štylistické, jazykové a grafické úpravy, ako aj rozhodnúť o jeho zaradení do daného čísla a rubriky. 14. Pri odkazoch na literatúru žiada redakcia o uplatňovanie jednotného systému, ktorý vychádza z normy STN ISO 690. 15. Autori príspevkov vyjadrujú vlastný názor k danej problematike. 16. Vydavateľ má právo uverejniť príspevok vo svojich publikáciách. Uverejnený príspevok môže vydavateľ rozmnožovať v tlačovej, elektronickej alebo akejkoľvek inej podobe, aj sprístupnením na webovej stránke. Súhlas autora je daný prvým zverejnením, ďalší súhlas nie je potrebný.

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/

44

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-17-01/