ARS NOTARIA 3/2012

1

2

>> OBSAH 8 19 30 32 ARS NOTARIA 3/2012 Ročník: 16. • Vyšlo: 30. 9. 2012 Vydáva: Notárska komora Slovenskej republiky Krasovského 13, 851 01 Bratislava 5 tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 589 notarska.komora@notar.sk, www.notar.sk Redakčná rada: JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka) JUDr. Pavol Dorič, PhD. JUDr. Jozef Opatovský JUDr. Katarína Valová, PhD. Periodicita: štyrikrát ročne Predplatné: annamaria.dudasova@notar.sk Inzercia: annamaria.dudasova@notar.sk Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2 P. O. Box 61, 810 05 Bratislava, www.jaga.sk Foto: Notárska komora SR, archív autorov, thinkstock.cz Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN 1335-2229 Úvodník Odborný článok 4 Niekoľko slov k zodpovednosti notára za škodu Dušan Marják Judikát 8 Závet pozostávajúci z viacerých listov Pavol Dorič Postrehy z praxe 10 Úvaha de lege ferenda na tému oživenia niektorých inštitútov uhorského obyčajového práva Ladislav Kupka 15 Súčinnosť bánk a súdnych komisárov v rámci konania o dedičstve Mário Szórád Rozhovor 19 Tomáš Borec: Notári vždy predstavovali v slovenskom práve stabilný prvok Z diania v právnickej obci 22 Čo je nové v susednej Českej republike Zuzana Grófiková, Katarína Valová 24 Katastrálny zákon – zápis vecných práv (aplikačné problémy v praxi) Pavol Dorič 27 Zpráva z konference Vývoj soukromého práva na území České republiky Jaromír Tauchen 29 Recenzia: Katastrálny zákon s porovnaním úpravy v Českej republike Milan Sudzina Dianie v komore 30 Pracovná návšteva moskovskej delegácie Katarína Valová 32 XI. notárska olympiáda Miroslav Duriš 34 Druhý ročník medzinárodnej konferencie Československé právnické dni Magdaléna Valušová 36 Aktuality NK SR z medzinárodnej oblasti Peter Danczi Aktuálne z NK SR 38 2. ročník púte slovenských notárov do Medžugoria Pavol Dorič 38 Mala rada ľudí a oni sa k nej radi vracali Katarína Pohronská 39 Informácie o výberových konaniach, vzdelávaní v NK SR a o vymenovaných notároch (rok 2012) Dávame do pozornosti 40 Prehľad právnickej literatúry

2 ArS nOtAriA 3/12 Milé kolegyne, kolegovia, nová vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 27. júna 2012 schválila Plán legislatívnych úloh vlá- dy SR na 2. polrok 2012 a vypracovala návrh Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády SR na 6. volebné obdobie. V súlade s týmito materiálmi vláda vypracuje a predloží Národnej rade SR na ďalšie legislatívne pokračovanie viacero právnych predpisov, viac či menej súvisiacich s notárskou činnosťou. Niektoré z nich Notárska komo- ra SR prostredníctvom legislatívnej skupiny prezídia pri- pomienkuje v rámci medzirezortného pripomienkového konania a na príprave niektorých sa zástupcovia komory dokonca priamo podieľajú. V rámci prípravy novely Notárskeho poriadku, novely Exekučného poriadku a novely zákona o rozhodcovskom konaní zriadilo Ministerstvo spravodlivosti SR pracovné komisie, v ktorých majú zastúpenie odborníci z minister- stva spravodlivosti, vedeckej obce a zástupcovia práv- nických povolaní. Do všetkých týchto pracovných komisií ministerstvo vybralo a nominovalo aj členov Notárskej komory SR. Na zasadnutí komisie k novele Notárske- ho poriadku sa riešila otázka vydávania elektronických platobných rozkazov notármi a zriadenia Notárskeho centrálneho registra elektronických platobných rozka- zov, ďalej sa riešila zmena právnej úpravy ustanovení o osvedčení vydržania vlastníckeho práva tak, aby sa tento inštitút nedal v praxi zneužívať, otázka notárskych úschov a ďalších potrebných zmien. Novela Notárskeho poriadku má byť predložená na rokovanie vlády najne- skôr v marci 2014. Na zasadnutí komisie k novele Exe- kučného poriadku sa rokovalo najmä o zavedení zása- dy numerus clausus pre súdnych exekútorov. Novela Exekučného poriadku má byť predložená na rokovanie vlády najneskôr v júni 2014. Na zasadnutí komisie k no- vele zákona o rozhodcovskom konaní sa rokovalo najmä o spotrebiteľskej arbitráži a o potrebe zakomponovať do zákona novelu modelového zákona Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo o medzinárodnej ko- merčnej arbitráži (UNCITRAL). Novela zákona o rozhod- covskom konaní má byť predložená na rokovanie vlády najneskôr v marci 2013. Osobitnými pracovnými komisiami sú Rekodifikačná ko- misia na prípravu nového Občianskeho zákonníka a Re- kodifikačná komisia na prípravu nového Občianskeho súdneho poriadku, v ktorých má tiež Notárska komora SR zastúpenie. V oboch komisiách predniesla komo- ra svoje predstavy o právnej úprave dedičského práva hmotného aj procesného de lege ferenda. Rekodifikač- ná komisia hmotného práva bude aj v tomto volebnom období pracovať pod vedením prof. JUDr. Jána Laza- ra, DrSc. Práce v tejto komisii nasvedčujú tomu, že sa predpokladá modernizácia hmotného dedičského práva, ktorá sa prejaví najmä v posilnení slobody konania poru- čiteľa pri dedení zo závetu. Navrhuje sa zaviesť inštitút zrieknutia sa dedičstva, odkazu, dedičského náhradníc- tva a vykonávateľa závetu. Takisto sa obnoví dedičská zmluva ako ďalší dedičský titul. Navrhovaná úprava de- dičského práva bude obsahovať v porovnaní s platným právnym stavom celý rad nových ustanovení, ktoré do- terajšie právne inštitúty doplňujú, vylepšujú a precizujú. Na prvom zasadnutí rekodifikačnej komisie procesného práva bol členov privítať predseda vlády doc. JUDr. Ró- bert Fico, CSc., a menovacie dekréty jednotlivým členom odovzdal minister spravodlivosti JUDr. Tomáš Borec. Predseda tejto rekodifikačnej komisie JUDr. Marek Úvodník

3 Števček, PhD., predniesol svoju predstavu o príprave troch samostatných kódexov, a to kódex sporového ko- nania, kódex nesporového konania a kódex správneho súdnictva. V týchto zákonoch sa chce vrátiť k niektorým starším právnym inštitútom. Zároveň uviedol, že práce v rekodifikačnej komisii sa budú niesť v duchu zásad od- bornosti, otvorenosti a oponentúry. Za Notársku komoru SR som v tejto komisii predniesla návrh upraviť v pro- cesnom dedičskom práve postavenie notára ako súd- neho komisára podobne, ako je to v Českej republike, teda že súdny komisár bude viesť celé dedičské konanie samostatne bez ingerencie súdu. Legislatívny zámer novej právnej úpravy občianskeho práva procesného má byť pripravený do konca roka 2012 a následne sa bude pracovať na jeho paragrafovom znení. Predseda vlády predniesol želanie, aby kódex hmotného a procesného práva nadobudli účinnosť v ten istý deň. V pláne legislatívnych úloh vlády sú zaradené aj ďalšie zá- kony týkajúce sa notárskej činnosti. Z rezortu spravodli- vosti sú to najmä novela Občianskeho zákonníka (marec 2013), ktorá má upraviť odplatu pri úveroch a pôžičkách poskytovaných spotrebiteľom a neprijateľné zmluvné podmienky v súvislosti s predsúdnym konaním začatým voči Slovenskej republike, novela Občianskeho súdneho poriadku (august 2012) s cieľom zabezpečiť plynulosť súdneho konania, zvýšiť vymožiteľnosť práva, elimino- vať prieťahy v súdnych konaniach a upraviť elektronické preberanie písomností súdu v súdnom konaní, novela Obchodného zákonníka (september 2012), v rámci ktorej bude podľa nášho názoru potrebné zvýšiť právnu istotu pri kreácii a zmenách jednoosobových obchodných spo- ločností, ďalej novela zákona č. 527/2002 Z. z. o dobro- voľných dražbách (september 2013) s cieľom úpravy riad- neho výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a znemožnenia ich zneužitia, novela zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii (december 2013), ktorá má precizovať viaceré inštitúty zákona vrátane vzdelávania mediáto- rov, ich registrácie, zavedenie dohľadu nad mediátormi a mediačnými centrami a novela zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verej- nej moci (júl 2012) s cieľom zaviesť systémové riešenia uplatňovania náhrady škody spôsobenej pri výkone ve- rejnej moci, pretože v konaniach o žalobách o náhradu škody majú súdy nejednotný prístup, o čom svedčia pro- tichodné súdne rozhodnutia. Z rezortu pôdohospodár- stva sú to najmä nový zákon o pozemkových spoločen- stvách (november 2012), ktorý bude nanovo upravovať ustanovenia týkajúce sa vzniku, činnosti a registrácie pozemkových spoločenstiev, a novela zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (jún 2013), ktorej cie- ľom je ustanoviť postup pri jednoduchých pozemkových úpravách. Z rezortu geodézie, kartografie a katastra je to úplne nový katastrálny zákon (október 2012) z dôvodu realizácie projektu OPIS – Elektronické služby katastra nehnuteľností. Z rezortu ministerstva financií sú to nový zákon o elektronickej verejnej správe (december 2012), ktorého cieľom je zjednodušiť a zefektívniť komunikáciu občanov s verejnou správou, najmä zrovnoprávniť papie- rovú a elektronickú formu dokumentov a administratív- nych procesov, umožniť jednoznačnú identifikáciu osôb v elektronickom prostredí a zaviesť elektronické osobné schránky vrátane elektronických podaní, rozhodovaní a doručovaní a nový zákon o informačnej bezpečnosti (december 2012), ktorého úlohou je zastrešiť proble- matiku informačnej bezpečnosti v Slovenskej republike a zabezpečiť dostatočnú úroveň ochrany celého digitál- neho priestoru v Slovenskej republike. Na základe uvedeného možno konštatovať, že nás čaká obdobie plné legislatívnych zmien. Bude to zároveň ob- dobie náročné na prácu v legislatívnej oblasti a následne aj v procese schvaľovania našich legislatívnych návrhov v príslušných legislatívnych orgánoch. Preto nielen le- gislatívna skupina prezídia, ktorá je poradným orgánom Prezídia Notárskej komory SR na prípravu a pripomien- kovanie návrhov právnych noriem týkajúcich sa činnosti notárov a postavenia komory, ale celé vedenie Notárskej komory bude potrebovať pomoc a podporu každého no- tára. Spoločne si preto zaželajme veľa sily a úspechu pri presadzovaní našich legislatívnych snáh. JUDr. Katarína Valová, PhD. predsedníčka legislatívnej skupiny PNK

4 >> OdbOrný článOk ars nOtaria 3/12 Postavenie notárov v Slovenskej republike upravuje zá- kon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (No- társky poriadok) v znení neskorších predpisov. V zmysle ust. § 2 ods. 1 Notárskeho poriadku je notár osobou štá- tom určenou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu čin- nosť podľa Notárskeho poriadku. S výkonom notárskej činnosti spája Notársky poriadok požiadavku odbornej starostlivosti. Od notára sa tak vyžaduje zvýšená miera riadneho výkonu činnosti a tomu zodpovedajúca kvalita poskytovaných služieb. Všeobecné otázky zodpovednosti notára za škodu a komparatívne postrehy Z uvedených dôvodov Notársky poriadok osobitne upra- vuje podmienky zodpovednosti notára za škodu3 spôso- benú pri výkone notárskej a inej činnosti. Východiskovým ustanovením Notárskeho poriadku v oblasti zodpoved- nosti notára za škodu je § 40 ods. 1, podľa ktorého „Ak osobitný zákon neustanovuje inak, notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamest- nanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona“. V zmysle citovaného ustanovenia vzniká zodpovednosť notára za škodu len v tom prípade, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Osobitným zákonom je v tomto prí- pade (v zmysle legislatívnej poznámky pod čiarou) zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z.). Vzťah Notárskeho poriadku a zákona č. 514/2003 Z. z. je v tomto prípade (v otázke zodpovednosti za škodu spôsobenú notárom) vzťahom lex specialis a lex gene- ralis. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú notárom pri výkone verejnej moci tak nastupuje namiesto osobnej zodpovednosti notára.4 Načrtnutý vzťah Notárskeho po- riadku a zákona č. 514/2003 Z. z. je vyjadrením samotnej podstaty činnosti notára. Táto sa vo viacerých aspektoch priamo týka výkonu verejnej moci a pri jej realizácii vy- stupuje notár v postavení úradnej osoby. Aj zodpoved- nosť za škodu má v tejto oblasti pôsobnosti notára špeci- fický režim a riadi sa zákonom č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákon- ným rozhodnutím notára, respektíve jeho nesprávnym úradným postupom nesie štát. Toto tvrdenie môžeme oprieť o znenie § 3 ods. 1 a ods. 2 a § 4 ods. 4 Notár- skeho poriadku a § 3 a § 4 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona č. 514/2003 Z. z. V ich kontexte štát, v mene ktorého koná ministerstvo spravodlivosti, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil notár pri výkone verejnej moci. Pod výkonom verejnej moci pritom Notársky poriadok rozumie výkon notárskej činnosti, ktorej obsah je výslovne definovaný v § 3 ods. 1 a ods. 2 Notárskeho poriadku.5 Slovenský zákonodarca tak išiel cestou výslovného zákonného za- kotvenia tých činností notára, ktoré sú výkonom verejnej moci a za ktoré nesie zodpovednosť štát ako garant zá- konného výkonu verejnej moci. V tejto súvislosti si dovolíme krátke porovnanie vzá- jomného vzťahu zodpovednosti notára a zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone notárskej činnosti s právnou úpravou Českej republiky. Český zákonodarca sa pri zodpovednosti štátu za výkon notárskej činnosti ubral inou cestou ako slovenský. Pri hľadaní odpovede na otázku, či za škodu spôsobenú pri výkone činnosti notára zodpovedá štát, alebo notár sám, je potrebné vychádzať z dikcie § 4 ods. 1 zákona č. 82/1998 Sb. o odpovědnosti Niekoľko slov k zodpovednosti notára za škodu Notárstvo patrí medzi tradičné slobodné povolania a klasické právnické profesie, príznačné svojím intelektuálnym a vysoko odborným charakterom.1 Spoločenská dôležitosť služieb poskytovaných notármi a s nimi spojená vysoká miera rizika2 vyžadujú sprísnenú mieru regulácie. 1 najvyšší súd českej republiky sa svojho času pokúsil o vymedzenie notárskej profesie, keď uviedol, že ju možno chápať ako špecifickú právnu činnosť vykonávanú v rámci slobodného povolania, avšak iba štátom poverenými osobami a na základe im zverených právomocí, ktorej predmetom je poskytovanie právnych služieb, a to zákonom predpísanou formou, v zákonom vymedzených oblastiach právnych vzťahov a za odplatu (Uznesenie nejvyššího soudu české republiky zo dňa 6. 4. 2011, sp. zn. 28 Cdo 2363/2009). 2 Vysoká rizikovosť činnosti notárov vyplýva najmä z jej odbornej povahy, čo spôsobuje, že adresáti služieb poskytovaných notármi nie sú v dôsledku vedomostného deficitu spôsobilí posúdiť správnosť postupu notára ani odhadnúť eventuálne následky jeho nesprávneho postupu, a tým nie sú schopní prijať akékoľvek preventívne opatrenia, čo zvyšuje riziko vzniku škôd veľkého rozsahu. 3 k všeobecným otázkam zodpovednosti za škodu pozri napríklad suchoža, J.: niektoré teoretické a historicko-vývojové aspekty inštitútu právnej zodpovednosti za škodu. in: niektoré otázky zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym profesijným postupom. 1. vyd. košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v košiciach, 2010. 4 rovnako Csach, k., doležal, t., Husár, J., suchoža, J., Širicová, Ľ.: Profesijná zodpovednosť. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone vybraných činností s akcentom na europeizáciu deliktuálneho práva. košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v košiciach, 2011, s. 260. 5 V zmysle § 3 notárskeho poriadku: (1) notárskou činnosťou je a) spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 46 až 55), b) osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64), c) konanie vo veciach notárskych úschov (§ 65 až 73). d) úkony vo veciach notárskych centrálnych registrov (§ 73a až 73j).

5 za škodu způsobenou při výkonu veřejné moci rozhodnu­ tím nebo nesprávným úředním postupem a o změne zá­ kona České národní rady č. 358/1992 Sb. o notářích a je­ jich činnosti (notářský řád) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon 82/1998 Sb.). V zmysle uvedeného usta­ novenia sa za výkon štátnej správy (za výkon ktorej nesie zodpovednosť štát) považuje spisovanie verejných listín o právnych úkonoch a úkony notára ako súdneho komi­ sára. Štát teda nezodpovedá za akúkoľvek škodu spôso­ benú pri výkone notárskej činnosti6 (ako v podmienkach slovenskej právnej úpravy), ale len za škodu spôsobenú pri výkone činnosti notára ako súdneho komisára a pri spisovaní verejných listín o právnych úkonoch. Český zá­ konodarca tak nepriamo potvrdil, že za výkon verejnej moci považuje len vyššie dva aspekty notárskej činnosti. V súvislosti s uvedeným sa v českej právnej praxi vyskytli dve zásadné otázky determinujúce rozsah zodpovednos­ ti štátu za výkon notárskej činnosti. Prvou z nich je, čo všetko možno subsumovať pod spiso­ vanie verejných listín o právnych úkonoch. Tu sa viedla polemika, či legalizovanú listinu (opatrenú osvedčeným podpisom) možno považovať za verejnú listinu o práv­ nom úkone. Riešenie prinieslo rozhodnutie Nejvyššího soudu České republiky zo dňa 17. 6. 2009, sp. zn. 25 Cdo 1620/2007, v zmysle ktorého: „Legalizace v podobě ověřovací doložky je veřejnou listinou, nejedná se ale o veřejnou listinu o právních úkonech, ale pouze o osvěd­ čení právně významné skutečnosti, za něž nese přímou odpovědnosť notář. Okolnost, že veřejná listina (ověřova­ cí doložka) je vyznačená na písemnosti, která obsahuje právní úkon, nečiní z legalizační doložky veřejnou listinu o právním úkonu ve smyslu § 4 zákona o odpovědnosit za škodu způsobenou při výkonu veřejné moci rozhodnutím nebo nesprávným úředním postupem.“ Vychádzajúc z ci­ tovaného rozhodnutia možno uzavrieť, že za nesprávnosť (nezákonnosť) legalizácie nenesie zodpovednosť štát, ale sám notár.7 Tým sa právna úprava Českej republiky odli­ šuje od našej právnej úpravy, v ktorej sa výslovne stano­ vilo, že osvedčovanie právne významných skutočností je súčasťou notárskej činnosti, a tým aj výkonom verejnej moci, za ktorú nenesie zodpovednosť notár, ale štát.8 Druhou otázkou, ktorá sa doteraz nesie v ovzduší českej proveniencie, je, či možno rozsah zodpovednosti štátu za výkon notárskej činnosti v rozsahu upravenom v § 4 ods. 1 zákona č. 82/1998 Sb. považovať za vyčerpávajú­ ci, alebo je potrebný extenzívny výklad, vychádzajúc naj­ mä z § 1 ods. 1 zákona č. 82/1998 Sb. v spojení s čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. V tomto smere 6 Notárska činnosť je pritom v podmienkach českej právnej úpravy vymedzená podobne ako v prípade Notárskeho poriadku. Podľa § 2 zákona č. 358/1992 Sb. o notářech a jejich činnosti (notářsky řád) v znení neskorších predpisov sa výkonom notárstva rozumie „sepisování veřejných listín o právních úkonech, osvědčování právně významných skutečností a prohlášení, přijímaní listin do úschovy a dále přijímání peněz a listin do úschovy za účelem jejich vydání dalším osobám.“ 7 Rovnako Vojtek, P.: Odpovědnost notáře za škodu v právním řádu České republiky, Ad Notam, 2001, č. 3. 8 K tomu pozri aj dôvodovú správu k novele Notárskeho poriadku č. 304/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorej sa uvádza: „Za legalizáciu bude totiž notár zodpovedať rovnako, ako keby sa zmluva o prevode nehnuteľnosti spisovala do notárskej zápisnice.“

6 >> OdBOrný článOk ArS nOtAriA 3/12 považujeme za nevyhnutné pristupovať k výkladu usta- novení zákona č. 82/1998 Sb. (rovnako v našom právnom prostredí zákona č. 514/2003 Z. z.) extenzívne, a to naj- mä s ohľadom na ústavnoprávne princípy materiálneho právneho štátu.9 Napriek uvedenému rozhodovacia čin- nosť českých súdov zaujíma opačný postoj a ustanove- nia zákona č. 82/1998 Sb. o zodpovednosti štátu za výkon notárskej činnosti poníma skôr reštriktívne.10 Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú notárom pri výkone verejnej moci Po porovnaní s českou právnou úpravou sa opäť vracia- me ku vzťahu Notárskeho poriadku a zákona č. 514/2003 Z. z. Ako sme už uviedli, notár zodpovedá za škodu spô- sobenú pri výkone svojej činnosti iba v prípade, ak zákon č. 514/2003 Z. z. neustanovuje inak, t. j. iba v prípade, ak nenastúpi zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Slovenská právna úprava tak vychádza zo zásady prednosti zodpovednosti štátu pred zodpovednosťou notára. Vychádzajúc z dikcie § 4 ods. 4 Notárskeho poriadku, štát vždy zodpovedá za výkon no- társkej činnosti (§ 3 ods. 1 a ods. 2 Notárskeho poriadku v spojení s § 4 ods. 1 a ods. 4 Notárskeho poriadku). Os- tatné činnosti notára presahujúce vymedzenie notárskej činnosti bude potrebné posúdiť podľa kritéria, či výkon konkrétnej činnosti vykazuje požiadavky kladené na vý- kon verejnej moci.11 V prípade kladnej odpovede bude za nesprávny výkon takejto činnosti zodpovedať štát podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a zodpovednosť notára v zmysle § 40 notárskeho poriadku bude v tomto prípade vylúče- ná. To však neznamená, že by notár v dôsledku svojho nesprávneho profesijného postupu nebol povinný na- hradiť spôsobenú škodu. Ak štát uhradí škodu, za kto- rú zodpovedá v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. a kto- rá bola spôsobená notárom pri výkone verejnej moci, vznikne štátu právo na regresnú náhradu voči notárovi (§ 21 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z.). Regresnú náhradu však nemožno chápať ako právo štátu na náhradu ško- dy voči notárovi, ale ako osobitný postihový nárok štátu, ktorý vzniká momentom uhradenia škody, a to bez toho, aby museli byť splnené podmienky zodpovednosti notá- ra za škodu.12 Regresný nárok štátu voči notárovi však predpokladá zavinenie notára, ktorý vydal nezákonné rozhodnutie alebo nesprávnosť úradného postupu. Ten- to predpoklad síce nie je výslovne zakotvený v zákone č. 514/2003 Z. z., avšak jeho existenciu možno vyvodiť vý- kladom jednotlivých zákonných ustanovení týkajúcich sa regresnej náhrady, ako aj z úmyslu zákonodarcu vyjad- reného v dôvodovej správe. Výkladom uvedených usta- novení zákona č. 514/2003 Z. z. dospejeme k zisteniu, že tieto výslovne nezakotvujú právo štátu na regresnú náhradu, ale riešia iba podmienky jeho uplatnenia. V ta- komto prípade by bolo namieste vychádzať z ust. § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a právo štátu na regres- nú náhradu vyvodiť z ust. § 440 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov upravujúce- ho takzvaný generálny regres.13 Takýto výklad, ako sme už uviedli, by zodpovedal aj úmyslu zákonodarcu vyjad- renému v dôvodovej správe, kde sa uvádza: „Právo na náhradu (regres) vznikne len vtedy, ak bola škoda spô- sobená zavineným porušením právnych povinností.“14 Povinnosť notára k regresnej náhrade je tak postavená na benevolentnejších predpokladoch, ako by bola jeho prípadná zodpovednosť za škodu v zmysle § 40 ods. 1 Notárskeho poriadku, založená na princípe objektívnej zodpovednosti s možnosťou liberácie (§ 40 ods. 3 a 4 No- társkeho poriadku).15 Zároveň štát bude v prípade poža- dovania regresnej náhrady zaťažovať dôkazné bremeno v otázke preukazovania zavinenia notára.16 Osobná zodpovednosť notára za škodu spôsobenú pri výkone činností podľa notárskeho poriadku Osobná súkromnoprávna zodpovednosť notára za škodu v zmysle § 40 Notárskeho poriadku nastupuje až v prí- pade, ak nie je naplnené kritérium výkonu verejnej moci, s ktorým zákon č. 514/2003 Z. z. spája zodpovednosť štá- tu za škodu. Ak teda notár poruší povinnosť (zákonnú alebo zmluv- nú) v súvislosti s činnosťou podľa Notárskeho poriadku, bude podľa § 40 Notárskeho poriadku zodpovedať za 9 k riešeniu tejto otázky zaujal svoje stanovisko aj Ústavní soud české republiky v náleze zo dňa 13. 3. 2012, sp. zn. i. ÚS 529/09. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia: „tam, kde jednotlivec jedná s důvěrou ve věcnou správnost aktů státu či jeho postupů a rovněž s důvěrou v jejich soulad s právem, musí být současně garantováno právo na náhradu škody, pokud se ukáže, že presumpce správnosti či zákonnosti byla klamná. ... zejména účel práva na náhradu škody, jak je zakotveno v čl. 36 ods. 3 listiny, je třeba mít na paměti při výkladu norem jednoduchého práva... i při výkladu povinností, které jsou na určitou osobu při výkonu veřejné moci uvaleny, resp. realizaci činností, které na ni byly státem převedeny, je třeba sledovat účel práva na náhradu škody... tyto povinnosti je pak třeba vykládat extenzivně, neboť jde rovněž o otázku ochrany důvěry občanů v právo a instituce veřejné moci.“ 10 k tomu napríklad rozsudok nejvyššího soudu české republiky zo dňa 17. 12. 2009, sp. zn. 25 Cdo 176/2008, podľa ktorého: „notářský zápis o rozhodnutí orgánu právnické osoby, ať spadají od 1. 1. 2001 pod režim ustanovení § 80a – § 80g či sepsaný před tímto datem, nemá charakter zápisu o právním úkonu ve smyslu ustanovení § 4 odst. 1 zákona č. 82/1998 Sb., s jehož vadami zákon spojuje odpovědnost státu za škodu.“ 11 k vymedzeniu verejnej moci zaujal svoje stanovisko na začiatku 90. rokov 20. storočia Ústavný súd čSFr v uznesení zo dňa 9. 6. 1992, sp. zn. i. ÚS 191/92, v zmysle ktorého verejná moc autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane; subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. rovnako podľa odbornej literatúry v prípade verejnej moci ide o moc, pre ktorú je špecifické autoritatívne pôsobenie na spoločenské vzťahy v rámci štátu, ktorá je právne regulovaná (má právno-mocenský charakter), a teda ide o legitímnu, právom sankcionovanú schopnosť ovplyvňovať jednotlivé subjekty spoločenských vzťahov a ich správanie nezávisle od ich vôle. k tomu porovnaj kiovska, M.: Správne právo hmotné, všeobecná časť i. košice: Právnická fakulta Univerzity P. J. Šafárika v košiciach, 2000, s. 8. 12 k tomu pozri Miklík, F.: Problémy zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci – 2. časť. Justičná revue, 56, 2004, č. 11. 13 § 440 Občianskeho zákonníka znie: „kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.“ 14 k tomu pozri dôvodovú správu k zákonu č. 514/2003 Z. z. rovnako legislatívny zámer k zákonu č. 514/2003 Z. z. 15 Podobnú situáciu pozorujeme v českej republike, kde je inštitút regresnej náhrady rovnako postavený na princípe zavinenia osoby povinnej k regresnej náhrade (k tomu § 18 ods. 1 zákona č. 82/1998 Sb.). 16 rovnako aj dôvodová správa a aj legislatívny zámer k zákonu č. 514/2003 Z. z.

7 škodu tomu, komu ju spôsobil, a to bez ohľadu na za- vinenie, nakoľko konštrukcia tejto skutkovej podstaty je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Napriek objektívnemu charakteru zodpovednosti notára nemož- no konštatovať, že táto sa zakladá už samotným poru- šením povinnosti notára. Zodpovednosť notára nastu- puje až pri kumulatívnom splnení všetkých podmienok zodpovednosti, ktorými sú vznik škody, pochybenie pri notárskej činnosti a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a uvedeným pochybením.17 Zaujímavým je riešenie rozsahu osobnej zodpovednosti notára v zmysle § 40 Notárskeho poriadku, podľa ktoré- ho notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa Notárskeho poriadku. V zmysle citovaného ustanovenia notár nezodpovedá za škodu len klientovi, s ktorým je v zmluvnom vzťahu, ale aj tretím osobám, ktorým bola spôsobená škoda.18 Notár tak môže zodpovedať naprí- klad spoločníkovi obchodnej spoločnosti, ktorému bola spôsobená škoda v dôsledku nesprávneho osvedčenia o priebehu valného zhromaždenia, alebo potenciálnemu dedičovi z dôvodu nesprávneho spísania závetu.19 Výkla- dom (najmä gramatickým) môžeme dospieť k tomu, že notár bude zodpovedať za škodu aj vtedy, ak bude škoda spôsobená nielen priamo pri výkone činnosti podľa No- társkeho poriadku, ale aj v prípade, ak bude spôsobe- ná v súvislosti s činnosťou podľa Notárskeho poriadku. Otázkou je, či pod pojem „v súvislosti s činnosťou podľa Notárskeho poriadku“ možno subsumovať aj porušenie povinností upravených v iných právnych predpisoch, ak tieto povinnosti majú súvislosť s činnosťou podľa Notár- skeho poriadku. Tak napríklad podľa § 20 ods. 13 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dobro- voľných dražbách) je notár povinný v prípade dražby bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti v zá- pisnici o priebehu dobrovoľnej dražby uviesť aj povinnosť predchádzajúceho vlastníka odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa pod- mienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných prieťahov. V prípade, ak by sme pripustili načrtnutý vý- klad, bol by notár v prípade porušenia vyššie uvedenej povinnosti (ktorá bezpochyby súvisí s činnosťou podľa Notárskeho poriadku) zodpovedný za škodu podľa kri- térií objektívnej zodpovednosti obsiahnutých § 40 No- társkeho poriadku. V opačnom prípade by bolo potreb- né jeho zodpovednosť posúdiť podľa všeobecnej úpravy zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka založenej na subjektívnom princípe s prezu- movaným zavinením. Zhrňujúc doteraz uvedené môžeme v prípade zodpoved- nosti notára za škodu spôsobenú porušením povinností zakotvených v iných právnych predpisoch (t. j. nie v No- társkom poriadku) vysledovať dve tendencie: • prvá vychádza z extenzívneho poňatia § 40 ods. 1 No- társkeho poriadku a umožňuje voči notárovi vyvodiť zodpovednosť podľa § 40 Notárskeho poriadku aj pri porušení povinností zakotvených v iných právnych predpisoch (za podmienky zachovania „súvislosti s čin- nosťou podľa Notárskeho poriadku“), • druhá poníma § 40 ods. 1 Notárskeho poriadku reštrik- tívne a vznik zodpovednosti notára za škodu podľa § 40 Notárskeho poriadku viaže výlučne na predpoklad po- rušenia povinnosti zakotvenej v Notárskom poriadku. Porušenie ostatných povinností tak bude sankcionova- né v zmysle všeobecnej úpravy zodpovednosti za škodu. Záver Notár, či už pri výkone činností súkromného charakteru, alebo realizujúc verejnú moc, nesie na svojich pleciach vysoké riziko vzniku škody. Tomu nasvedčuje aj úpra- va zodpovednosti za škodu spôsobenú nedostatkami výkonu jeho profesijnej činnosti. V článku sme sa sna- žili poukázať na dvojkoľajnosť zodpovednosti za škodu spôsobenú notárom, ktorá je pri väčšej časti úkonov notára hradená štátom (v prípade výkonu notárskej čin- nosti a iných činností napĺňajúcich znaky verejnej moci) a v menšej miere notárom na základe jeho osobnej zod- povednosti. Miera internalizácie škody v štáte, ktorý je garantom výkonu notárskej činnosti, je v našom práv- nom poriadku upravená značne neproporcionálne a na prvý pohľad môže evokovať, že štát nesie akúsi primárnu zodpovednosť za zlyhanie notára. Táto úprava však prav- depodobne vyplýva z aktuálnej spoločenskej situácie (stúpajúca nedôvera občanov v právo a jeho realizáciu) a dáva adresátom notárskych služieb akýsi pocit istoty, že v prípade vzniku škody sa nahradí v zmysle zásady, že ten, kto preniesol výkon určitej činnosti na iný sub- jekt, bude za tento výkon aj zodpovedať. Do budúcnosti však predpokladáme vyrovnávanie takto vzniknutej ne- rovnosti a presúvanie zodpovednosti zo štátu na notárov. To ale predpokladá zvyšovanie dôvery občanov v právo a prísnejšiu kontrolu notárov (a profesijnej samosprávy všeobecne), a to ako zo strany štátu, tak aj zo strany sa- mosprávnych stavovských organizácií. JUDr. Dušan Marják Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Príspevok vznikol v rámci riešenia projektu APVV-0263-10 Efektívnosť právnych inštitútov a ekonomicko-finančných nástrojov v období krízových javov a situácií v podnikaní. 17 k tomu porovnaj rozsudok nejvyššího soudu české republiky zo dňa 20. 12. 2011, sp. zn. 25 Cdo 5080/2009. 18 toto ustanovenie sa javí ako rozšírenie zodpovednosti notára za škodu aj na tretie osoby, s ktorými nie je notár v zmluvnom vzťahu. V zmysle tohto ustanovenia bude notár zodpovedať tretím osobám nie z titulu zmluvnej zodpovednosti, ale z titulu deliktu (spôsobenie škody v súvislosti s činnosťou podľa notárskeho poriadku). 19 k tomu porovnaj rozhodnutie nejvyššího soudu české republiky zo dňa 25. 2. 2003, sp. zn. 25 Cdo 1294/2001.

8 ArS nOtAriA 3/12 >> JUdikát (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 93/2009, zo dňa 28. júla 2010) Z odôvodnenia: Okrem náležitostí závetu vyplývajúcich z ustanovenia § 476 ods. 2 Obč. zákonníka, t. j. že v závete musí byť uve- dený deň, mesiac a rok, keď bol podpísaný, ustanovenie § 476b Obč. zákonníka pri platnosti závetu nenapísaného vlastnou rukou poručiteľa (alografného závetu) vyžadu- je, aby ho poručiteľ podpísal vlastnou rukou a aby pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Takisto vyžadu- je, aby ho podpísali aj svedkovia (tieto požiadavky musí spĺňať aj vydedenie). Svedkovia nemusia poznať obsah závetu a nemusia byť prítomní pri samotnom spísaní zá- vetu. Nemusia byť prítomní ani pri podpise závetu po- ručiteľom. Ich prítomnosť, a to súčasnú, vyžaduje zákon iba pri výslovnom prejave poručiteľa, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, pričom v bezprostrednej nadväznos- ti na tento prejav poručiteľa musia listinu podpísať. Vý- slovný prejav vôle poručiteľa o tom, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, môže byť vykonaný ústne, písomne, prípadne aj iným jednoznačným, nesporným a pochyb- nosti nevzbudzujúcim spôsobom. Pre platnosť závetu nie je nevyhnutné, aby bolo priamo v jeho texte uvedené, že poručiteľ pred oboma súčasne prítomnými svedkami výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Rozhodujúce je, či sa tak fakticky stalo. Práve svedkovia závetu sú povolaní k tomu, aby o tom podali svedectvo. Príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravu- júce náležitosti závetu používajú termín listina závetu, neriešia však otázku viacerých listov tvoriacich túto lis- tinu. Nestanovujú žiadnu požiadavku na spojenie viace- rých listov listiny závetu, ani na spôsob tohto spojenia. Podľa názoru dovolacieho súdu neprichádza do úvahy riešenie tejto otázky podobným spôsobom, akým sa rie- šila judikatúrou v súvislosti s listinou obsahujúcou zmlu- vu o prevode nehnuteľnosti v stanovisku publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí sú- dov Slovenskej republiky, ročník 2001, zošit 4, pod č. 69, v zmysle ktorého pokiaľ zmluvu o prevode nehnuteľnos- ti vrátane jej nedielnych príloh tvorí viac ako jeden list, musia byť všetky tieto jednotlivé hárky pevne spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to pod následkom neplatnosti právneho úkonu, ak by to tak nebolo. Výklad, ktorý by vyžadoval, aby jednotlivé listy závetu boli pevne spojené (zošité), a to pod následkom neplatnosti závetu, ak by takéto pevné spojenie nebolo urobené, by presahoval rámec platnej právnej úpravy ur- čujúcej náležitosti závetu a zasiahol by do právnej istoty účastníkov občianskoprávnych vzťahov pre oblasť de- denia. Zároveň by prakticky znamenal faktické zúženie možnosti zriadenia závetu so zreteľom na skutočnosť, že pojem listiny nie je právom výslovne definovaný, a že po- kiaľ je pre listinu všeobecným ekvivalentom slovo písom- nosť, teda čokoľvek písané, potom podľa právnej teórie aj praxe je spôsobilou náhradou listiny v klasickom slova zmysle (papierovej, pergamenovej a podobne) akékoľvek iné hmotné médium, na ktorom možno zachytiť písom- ný prejav, napríklad drevo, plast alebo textilná látka. Je zrejmé, že povaha niektorých hmotných médií by pevné spojenie spôsobom zošitia, respektíve iným spôsobom neumožňovala. Výklad vyžadujúci pevné spojenie (zošitie) jednotlivých listov závetu nemožno vyvodiť ani s použitím analógie po- ukazujúcej na výslovné riešenie tejto otázky v § 44 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), podľa ktorého, ak notársku listinu tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia byť zošité šnú- rou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky. Notárske listiny majú to- tiž povahu verejných listín a spisujú ich notári v rámci výkonu notárskej činnosti, ktorí na dodržanie postupu vyplývajúceho z uvedeného ustanovenia majú potrebné technické možnosti. Okrem toho táto úprava len pre prí- pady notárskych listín nasvedčuje tomu, že jej absencia v prípade závetu nie je medzerou zákona, ale zámerom nesťažovať technické možnosti zriadenia závetu. Otázku právnych následkov spojenia jednotlivých listov závetu, ktoré nie sú pevne spojené, respektíve nie sú vô- bec spojené, možno riešiť použitím historického výkladu porovnávajúceho zároveň rozdielnosť právnych úprav Závet pozostávajúci z viacerých listov Ak listina závetu pozostáva z viacerých listov, ktoré nie sú pevne spojené (spojenie kovovou sponou, respektíve spinkou nie je takýmto spojením) alebo nie sú spojené vôbec, právnym následkom tejto skutočnosti nie je bez ďalšieho neplatnosť, ale ani platnosť závetu. Záver o platnosti závetu v takomto prípade vyžaduje splnenie podmienky, že tu nie sú pochybnosti o pravosti, pravdivosti, súvislosti a nadväznosti jednotlivých listov závetu.

9 v období právneho dualizmu súkromného práva, exis- tujúceho v bývalej Československej republike do 31. 12. 1950. Rakúsky všeobecný občiansky zákonník (ABGB) z roku 1811, platný na území Čiech a Moravy do uvede- ného dátumu, vymedzoval požiadavky pre závet napísaný vlastnou rukou a závet napísaný inou osobou v §§ 578 a 579. Spojenie viacerých listov závetu však neupravoval. Návrh pripravovaného československého občianskeho zákonníka (ktorý koncom tridsiatych rokov existoval už v paragrafovanom znení), v §§ 534 a 535 už obsahoval riešenie tejto otázky vo forme odporúčania, a to tak, že ak je posledný poriadok (závet) zložený z niekoľkých lis- tov, odporúča sa spojiť listy tak, aby nevzniklo nebezpe- čenstvo podvrhu. Právna teória a prax riešila túto otázku v súlade s rakúskou judikatúrou publikovanou v Zbier- ke rozhodnutí Glaser – Unger pod č. 793, 9523, 12364 a 13887, v zmysle ktorej posledný poriadok napísaný na nespojených listoch, z ktorých len na poslednom je dá- tum a podpis, je platný, ak sú tieto listy pravé a súvislého obsahu (Rouček, F. – Sedláček, J.: Komentář k českoslo- venskému obecnému zákonníku občanskému a občan- ské právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, Praha 1936, díl III., str. 113, č. 3). Na území Slovenska upravoval formálne náležitosti závetov zák. čl. XVI/1876 o náležitostiach závetu, dedičských zmlúv a darovaní pre prípad smrti. V tomto zákone v § 8 sa ako podmienka platnosti závetu predpisovalo, aby bol závet pozostáva- júci z viacerých hárkov zošitý a oba konce nite závetcom a – ak je potrebné použiť svedkov – ešte aspoň jedným svedkom ich pečaťami zapečatené. Účelom tejto právnej úpravy bolo, aby sa hárky (archy) nemohli vymeniť. Pod- ľa uhorskej judikatúry závet vykazujúci nedostatok tejto formálnej náležitosti bol ešte aj v tom prípade neplatný, ak bolo vymenenie jednotlivých hárkov vylúčené (Kúria, zás. rozhodnutie čís. 255, Fajnor, V. – Záturecký, A.: Zá- sadné rozhodnutia býv. uh. kr. Kúrie a Najvyššieho súdu Čsl. republiky vo veciach občianskych z oboru práva súk- romného platného na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, Právnická jednota na Slovensku v Bratislave 1927, str. 1043). Prijatím tzv. stredného Obč. zákonníka – zákona č. 141/1950 Sb. – s účinnosťou od 1. 1. 1950 bol zák. čl. XVI/1876 zrušený. Požiadavky na spojenie viacerých lis- tov závetu v tomto Občianskom zákonníku a ani v súčas- nosti platnom Občianskom zákonníku neboli upravené. Je teda zrejmé, že uvedené právne normy v tejto otázke prevzali právnu úpravu AGBG. Právna teória preto rie- šila problém viacerých listov závetu v podstate v súlade s judikatúrou publikovanou v Zbierke rozhodnutí Glaser – Unger, a to formulovaním záveru, že ak je závet napí- saný na dvoch alebo viacerých navzájom voľných listoch, postačuje podpis poručiteľa aj len na poslednom liste za predpokladu, že je súvislosť, nadväznosť a autentickosť (pravosť) všetkých listov nepochybná (Občanský záko- ník – Komentář, Díl II., Panorama Praha 1987, str. 694). Podľa názoru dovolacieho súdu je tento záver pri nezme- nenej právnej úprave stále použiteľný. To znamená, že ak listina závetu pozostáva z viacerých listov, ktoré nie sú pevne spojené (spojenie kovovou sponou – spinkou nie je takýmto spojením) alebo nie sú vôbec spojené, právnym následkom tejto skutočnosti nie je bez ďalšie- ho neplatnosť, ale ani platnosť závetu. Záver o platnosti závetu v takomto prípade vyžaduje splnenie podmienky, že nie sú pochybnosti o pravosti, pravdivosti, súvislosti a nadväznosti jednotlivých listov závetu. JUDr. Pavol Dorič, PhD. notár so sídlom v Gelnici

10 ArS nOtAriA 3/12 >> POStreHy Z PrAxe Každý občan sa za predpokladu jeho spoločenskej integ- rácie dennodenne stáva subjektom občianskoprávnych vzťahov. Tento status občianskeho práva určuje, že zo- hráva medzi jednotlivými právnymi odvetviami kľúčové postavenie. Spoločensko-politické, hospodárske a kul- túrne zmeny zamerané na kreovanie trhového hospo- dárstva, ktoré sa udiali na Slovensku koncom 80. rokov minulého storočia, si však nevyhnutne vyžiadali zmeny, ktoré sa postupne implementovali v základnom kódexe občianskeho práva ako čiastkové zmeny, novely. Niet teda pochýb, že občianske právo je jedným z pilierov, na ktorých stojí slovenský právny poriadok. Dedičské právo a dedenie ako prechod práv a povinností fyzickej osoby z dôvodu jej smrti (mortis causa) na iné subjekty, teda dedičská postupnosť alebo dedičská sukcesia, je bytost- ne späté s vecnými právami. Nevyhnutnosť naliehavej novelizácie Občianskeho zákonníka ako základného kó- dexu súkromného práva je zrejmá už mnoho rokov. Jeho zásadnú reformu verejnosť netrpezlivo očakávala v roku 1991, výsledok však všetky očakávania nenaplnil. Ne- znamenal totiž návrat k súkromnému právu v rozsahu platnom predtým, než sa dostala k moci komunistická ideológia. Zákon č. 509/1991 Zb. znamenal návrat k sta- vu po roku 1950, mnohé inštitúty, ktorými disponoval náš právny poriadok pred rokom 1950, však buď chýbajú, alebo je ich úprava často kusá a nedostatočná. V roku 1990 sa síce začalo s prípravnými legislatívnymi prácami smerujúcimi k prijatiu nového občianskeho kódexu, no časová tieseň, v ktorej sa pracovalo, bola jedným z fakto- rov, ktoré prispeli k tomu, že nedošlo k zrušeniu Občian- skeho zákonníka z roku 1964 en bloc a jeho nahradeniu týmto novým kódexom, ale došlo k výraznej a rozsiahlej novelizácii v podobe zákona číslo 509/1991 Zb, ktorý na- dobudol účinnosť 1. januára 1992. Z pohľadu dedičské- ho práva je však neodškriepiteľné, že tzv. veľká novela Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb. priniesla čerstvý vietor aj do tejto oblasti. Táto novela nadobudla účinnosť 1. januára 1992 a jej výsledkom bolo najmä zavedenie štvrtej zákonnej dedičskej skupiny, rozšírenie tretej de- dičskej skupiny, spresnenie úpravy vydedenia, znovu- zavedenie alografného závetu, zmenšenie zákonného podielu plnoletých neopomenuteľných dedičov z troch štvrtín na jednu polovicu ich zákonného dedičského po- dielu pre prípad, že závetca na nich v závete nepamä- tal, zavedenie možnosti manželov modifikovať zákonom ustanovený rozsah a vznik bezpodielového spoluvlast- níctva manželov. V súčasnom období pokračuje intenzív- ne úsilie vypracovať vyhovujúci a súčasne právne vzťahy reflektujúci Občiansky zákonník, a to aj po rozdelení fe- derácie, teda v Slovenskej republike aj Českej republike. Ako jeden z výsledkov rekodifikačných prác na novom Občianskom zákonníku sa už vyprofilovali pomerne sta- bilné kontúry budúcej podoby tej časti nového sloven- ského Občianskeho zákonníka, ktorá bude upravovať dedičské právo. V novom, pripravovanom Občianskom zákonníku bude z pohľadu vnútorného usporiadania de- dičské právo systematicky rozdelené do šiestich hláv. „Dedičské právo svojou povahou a funkciou veľmi úzko súvisí s vecnými právami a v dôsledku toho je opodstat- nené, aby bolo v OZ systematicky zaradené hneď za vec- né práva. Okrem toho s vecnými právami má dedičské právo spoločné i to, že obe patria do kategórie absolút- nych práv, čo je ďalší dôvod, ktorý odôvodňuje zaradenie dedičského práva v systematike OZ medzi úpravu ostat- ných absolútnych práv. Absolútne práva (vecné právo a dedičské právo) tak budú upravené v nadväznosti na seba, a to ešte pred komplexnou úpravou všetkých re- latívnych práv. Pokiaľ ide o vnútornú štruktúru dedičského práva, bude rozčlenené do šiestich hláv: • Prvá hlava: Všeobecné ustanovenia • Druhá hlava: Dedenie zo zmluvy • Tretia hlava: Dedenie zo závetu • Štvrtá hlava: Dedenie zo zákona • Piata hlava: Potvrdenie dedičstva a vyrovnanie dedičov • Šiesta hlava: Ochrana oprávneného dediča.“1 Úvaha de lege ferenda na tému oživenia niektorých inštitútov uhorského obyčajového dedičského práva Občianske právo sa v kontinentálnom právnom systéme považuje za všeobecné alebo tzv. vlastné súkromné právo. Súkromné právo je založené na princípoch súkromnej autonómie a rovnakého postavenia jeho subjektov, subjektov súkromnoprávnych vzťahov. To znamená, že medzi jeho subjektmi neexistuje status nadriadenosti alebo podriadenosti a nie je v moci ktoréhokoľvek z nich vnútiť druhému právnu povinnosť, ale musí sa obrátiť na súd. 1 Cirák, J. a kol.: dedičské právo. Šamorín: Heuréka, 2009, s. 157.

11 Je prirodzené, povahe človeka blízke a historickým vývo- jom vyprofilované a potvrdené, že to, čo je človeku ne- známe, je aj tajomné a vzbudzujúce nedôveru, prijímané s opatrnosťou. Preto je jedným z cieľov tohto príspevku priblížiť a ozrejmiť tzv. staronové inštitúty dedičského práva, ktoré platili na Slovensku za účinnosti obyčajové- ho práva. Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie na konci prvej svetovej vojny (ak by sme chceli celý tento proces aspoň čiastočne priblížiť, musel by som mu ve- novať dostatok miesta, čo však nie je účelom tohto prí- spevku, aj keď určité paralely sa núkajú, nakoľko ide o zložité reťazenie rôznych kauzalít, napríklad odovzdá- vanie správy nad príslušnými orgánmi nástupníckym štátom a podobne), v roku 1918, bolo na základe zákona č. 11/1918 Zb. recipované dovtedy platné občianske právo. Tak sa stalo, že na území Českej republiky platil aj naďa- lej Všeobecný rakúsky občiansky zákonník z roku 1811 a na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi uhorské obyčajové právo a ostatné občianskoprávne predpisy. Na Slovensku bolo od dávnej minulosti až do roku 1950 obyčajové právo hlavným prameňom súkromného práva. Z obyčajového práva čerpá aj dielo významného uhor- ského právnika, Štefana z Vrboviec (Verböczy), ktorý v roku 1514 vydal dielo známe pod názvom Tripartitum iuris. Neskôr v roku 1696 sa Tripartitum stalo súčasťou zbierky zákonov vydanej pod názvom Corpus Iuris Hun- garici, ktorej autorom bol Slovák Martin Svätojánsky (Szent-Iványi). Aj táto zbierka bola implementovaná do systému obyčajového práva. Medzi základné pramene slovenského dedičského práva do roku 1950 patrili naj- mä dočasné súdne pravidlá judexkuriálnej konferencie z roku 1861. Mali zaistiť právnu kontinuitu medzi feudálnym právom platným pred rokom 1848 a právom po roku 1860, nakoľko rakúsky cisár, najstarší syn arcivojvodu Františ- ka Karla a princeznej Žofie Bavorskej, František Jozef I., ktorého počiny v podobe nedostatočnej vojenskej a politic- kej razantnosti si vynútili pozvoľné obmäkčenie neoab- solutizmu, vydal októbrový diplom z roku 1860. Nemožno opomenúť ani zákonný článok XVI/1894 o pozostalost- nom pokračovaní, ktorý obsahoval ustanovenia o vecnej a miestnej príslušnosti, vyhlásení závetu, súpise majet- ku, riešení a odovzdaní pozostalosti, správe pozostalosti, ako aj o poplatkoch a opravných prostriedkoch. „Právna úprava dedičského práva v novom Občianskom zákonníku v zásade rešpektuje základy doterajšej práv- nej úpravy dedenia s tým, že bude posilnená sloboda ko- nania poručiteľa, a to najmä pokiaľ ide o právnu úpravu dedenia zo závetu. Novotou oproti platnej právnej úprave je, že ak nebude dediť niektorý zo závetných dedičov, pri- padne jeho podiel ostatným závetným dedičom (na roz- diel od doterajšej právnej úpravy). Inštitucionálne novoty prináša rekodifikácia najmä v ob- novení inštitútu dedičskej zmluvy (ako ďalšieho dedič- ského titulu popri existujúcom dedení zo závetu a zo zá- kona) a v znovuzaradení viacerých staronových inštitútov dedičského práva, ktorými sú vzdanie (zrieknutie) sa dedičstva, odkaz, dedičské náhradníctvo a vykonávateľ závetu.“2 2 Cirák, J. a kol.: dedičské právo. Šamorín: Heuréka, 2009, s. 157.

12 ArS nOtAriA 3/12 >> POStreHy Z PrAxe Notár je subjekt spôsobilý prejav vôle, na ktorý sú viaza- né právne účinky, pretaviť z dokumentu súkromného do dokumentu verejného a je verejnou osobou, ktorá pros- tredníctvom tejto intervencie zvyšuje hodnotu dokumen- tu. V konaní o dedičstve je potom notár ako súdom pove- rený súdny komisár oprávnený viesť samostatne konanie o dedičstve smerujúce k vydaniu osvedčenia o dedičstve alebo k predloženiu veci súdu na vydanie uznesenia. No- tár je aj oprávnený vydávať rozhodnutia okrem rozhod- nutí uvedených v osobitnom predpise. Z historického vývoja sa vyprofilovala sku- točnosť, že notár ako súdny komisár je orgánom verej- nej moci, štátnym orgánom činným pri prejednávaní de- dičstva a v mnohých prípadoch aj pri vydávaní rozhodnutí o dedičstve. Takisto väzby na iné agendy bytostne späté s dedičskou agendou, ako napríklad spisovanie závetov, listín o vydedení či ich odvolaní, tvoria esenciálnu súčasť činnosti notára. Účasť notára na tomto procese je zalo- žená hmotnoprávnou, ako aj procesnoprávnou úpravou dedičského práva, kde pod úkonmi súdu rozumieme, až na niektoré výnimky, úkony súdneho komisára, a je determinovaná mimoriadne úzkou väzbou hmotnopráv- nych noriem s normami procesnými. V súvislosti s tým chcem poukázať na skutočnosť, že dedičské právo nie je statické, podlieha aktuálnym potrebám spoločnosti, vyvíja sa, modifikuje, dopĺňa, redukujú sa jeho obsolétne prvky a naopak, vracajú sa osvedčené a dejinami preve- rené inštitúty. To všetko by malo prebiehať tak, aby mo- hol notár plniť svoje povinnosti bez zbytočných prieťahov, obštrukcií, skrátka tak, aby so zreteľom na povahu kon- krétneho prípadu mohli byť čo najefektívnejšie chránené práva a oprávnené záujmy dedičov a rešpektovaná po- sledná vôľa poručiteľa. Toto všetko však možno dosiah- nuť len za predpokladu intenzívnej a širokej diskusie me- dzi rezortom spravodlivosti a notármi, za predpokladu, že notári nebudú odsunutí do úlohy štatistov, ale budú chápaní ako odborníci schopní načúvať a implementovať požiadavky dedičov, keďže právo dedičské je tu pre nich, a ako osoby, ktoré vstupujú do všetkých práv a povinnos- tí poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikajú. Nadobúdanie dedičstva priamo faktom smrti poručiteľa V zmysle ustanovenia § 460 Zák. č. 40/1964 Zb., Občian- sky zákonník v aktuálnom znení, (ďalej len OZ), dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Nový OZ vychádza aj naďalej z tohto predpokladu. Ide o subjektívne dedičské právo, t. j. oprávnenie určitej osoby stať sa dedičom, ak sú splnené zákonom ustanovené predpoklady dedenia a ak má niektorý z titulov dedenia. Je dôležité upozorniť, že ide o jedno z práv garantovaných Ústavou SR (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR). Majetok poručiteľa, okrem práv, ktoré jeho smrťou zanikajú, nakoľko sú viazané len na osobu svojho nositeľa, prechádza na dedičov okamihom smrti poručiteľa – ipso iure. Odmietajú sa pokusy obnoviť tzv. adičný systém, ktorý platil na našom území krátko od roku 1853 do roku 1861, keď na území Uhorska platilo rakúske právo. Preto sa v dôsledku tzv. ležiacej pozosta- losti dedičstvo nenadobú- dalo priamo smrťou poru- čiteľa, ale až prejavom vôle dedičov, že dedičstvo prijí- majú. Treba si uvedomiť, že napriek zásade, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poruči- teľa, je potrebná úradná in- gerencia v podobe dedičské- ho konania a následne vydania rozhodnutia o dedičstve. Rozhodnutie súdu má však hmotnoprávne účinky spätne ku dňu smrti poručiteľa. Táto zásada platila na území Slovenska už pred 1. januárom 1951. No na území Čiech a Moravy tvoril majetok zanechaný poručiteľom od jeho smrti až do odovzdania dedičstva právoplatným rozhod- nutím príslušného orgánu (súdu) samostatnú právnickú osobu, takzvanú ležiacu pozostalosť (hereditas iacens). Podľa výsledku súdneho konania bolo dedičstvo po ukončení konania odovzdané dedičom. Dedičská zmluva V súčasnosti rozoznávame dva dedičské tituly, a tými sú zákon a závet. Podľa jedného z popredných odborníkov na občianske právo u nás, doc. JUDr. Jána Ciráka, CSc., sa uvažuje o tom že v novom občianskoprávnom kódexe sa zavedie ďalší, tretí dedičský titul, a to dedičská zmluva. Ten- to inštitút platil na našom území do roku 1950, teda v čase platnosti uhorského obyčajového práva. Dedičská zmlu- va, ako napovedá jej názov, je dvojstranný právny úkon.3 Ide teda o súhlasný prejav vôle smerujúci najmä k vzni- ku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, kto- ré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Pôjde o právny úkon uzatvorený medzi živými (inter vivos) pre prípad smrti (mortis causa), ktorým jedna strana usta- novuje druhú stranu za dediča celej svojej pozostalosti alebo jej časti a táto druhá strana svojím prejavom vôle toto oprávnenie prijíma. Inštitút dedičskej zmluvy potvr- dzuje postavenie notára ako osoby spôsobilej vydávať dokumenty obsahujúce v sebe dôkaz o svojej správnosti, takže akékoľvek skúmanie pôvodu či autora je zbytočné, pretože z formálnej stránky sa bude vyžadovať forma no- társkej zápisnice a evidencia v Notárskom centrálnom registri. Nezostáva mi dodať k tomu nič iné, len to, že notári sú na takýto postup plne kvalifikačne aj materiá- lovo a technicky pripravení a takáto úprava prispeje k zvýšeniu jednoznačnosti a právnej istoty dedičov. 3 k tomu pozri tiež Cirák, J. a kol.: dedičské právo. Šamorín: Heuréka, 2009, s. 158, 159. >> Notár je subjekt spôsobilý prejav vôle, na ktorý sú viazané právne účinky, pretaviť z dokumentu súkromného do dokumentu verejného a je verejnou osobou, ktorá prostredníctvom tejto intervencie zvyšuje hodnotu dokumentu.

13 „Dedičská zmluva v dnešnom zmysle nebola známa v staršom práve, ale za zmluvný dôvod dedenia, a teda v určitom zmysle za dedičskú zmluvu, treba považovať zmluvu o adopcii synovskej a bratskej, o ktorých je reč v rodinnom práve.“4 Predmetom dedičskej zmluvy môže byť len majetok, kto- rý poručiteľ bude ku dňu smrti preukázateľne vlastniť, a teda nijako neobmedzí triádu vlastníckych oprávnení vlastníka. Keďže je dedičská zmluva prejavom vôle dvoch strán, na rozdiel od závetu ju nemožno jednostranne meniť ani odvolať alebo zrušiť. Zrieknutie sa dedičstva Vsúčasnostiplatnýobčianskyzákonníkobsahujevustano- veniach § 463 a nasl. právnu úpravu odmietnutia dedičstva. Namiesto pojmu odmietnutie dedičstva sa v novom kó- dexe uvažuje zaviesť pojem vzdanie sa dedičstva. Slovné spojenie zrieknutie sa dedičstva sa v súčasnosti používa skôr v zmysle uzavretia dedičskej dohody, podľa ktorej sa jeden alebo viacerí dedičia zriekajú svojho závetného alebo zákonného podielu v prospech iného alebo iných dedičov a tento uvoľnený podiel potom pripadne týmto dedičom. Uvedeným problémom sa zaoberá aj rozhod- nutie R. č. 65/1971, podľa ktorého, ak dedič vyhlási, že sa zrieka výplaty dedičstva, musí si štátne notárstvo (teraz súd) po danom poučení a v súčinnosti s ním objasniť, či sa tým myslí odmietnutie dedičstva, alebo ide o prejav smerujúci k vyrovnaniu sa s ostatnými dedičmi dohodou, podľa ktorej by jeho podiel mal pripadnúť ostatným dedi- čom alebo niektorému z nich. V novom občianskom zá- konníku sa teda uvažuje popri pojme vzdanie sa dedič- stva zaviesť nový inštitút, a to zrieknutie sa dedičstva.5 Pri zmluve o zrieknutí sa dedičstva sa bude vyžadovať pí- somná forma. Akékoľvek výhrady alebo podmienky pri- pojené k zmluve o zrieknutí sa dedičstva by znamenali, že zmluva je ex lege neplatná. Osoba, ktorá sa zriekne dedičstva, nededí a hľadí sa na ňu, ako keby sa nedo- žila poručiteľovej smrti. Zriekajúcemu sa ponecháva možnosť zrieknuť sa dedičstva aj s účinkami pre svojich potomkov. Aj pokiaľ ide o listinu o zrieknutí sa dedičstva ako listinu zachytávajúcu prejav vôle pre prípad smrti, som toho názoru, že by mala mať formu notárskej zápis- nice o právnom úkone. Listina o zrieknutí sa dedičstva bude uložená v Notárskom centrálnom registri listín a k tomuto úkonu má notár všetko potrebné technické a programové vybavenie. Na tomto mieste je potrebné pripomenúť, že inštitút zrieknutia sa dedičstva poznalo jednak obyčajové právo platné na Slovensku pred rokom 1950, ale aj Občiansky zákonník č. 141/1950, konkrétne ustanovenie § 516. Tento paragraf vyslovene ustanovo- val: dedičstva sa možno vopred zriecť písomnou zmluvou s poručiteľom; kto sa dedičstva zrieka, môže tak urobiť aj s účinkom pre svojich potomkov. Ak by napríklad ten, komu by svedčil niektorý z právnych titulov dedenia už za života, získal majetkový prospech, ktorým by povedzme došlo k naplneniu jeho dedičského dielu, zriekne sa svoj- ho dedičského podielu právnym úkonom medzi živými. Právne účinky zrieknutia sa dedičstva spočívajú v tom, že ten, kto takúto zmluvu uzatvoril, stratil postavenie dediča, (rovnako aj jeho deti, ak sa zriekol dedičstva aj za nich) a hľadí sa na neho, ako by sa nedožil poručiteľovej smrti.6 Fideikomisárna substitúcia Občiansky zákonník pojem závet nevymedzuje. Závet je jednostranný právny úkon, ktorý robí poručiteľ v pred- písanej forme pre prípad smrti (mortis causa). Poruči- teľ teda rozhoduje o svojom majetku pre prípad smrti a v rámci tohto oprávnenia ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripad- núť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké. Z tohto ustanovenia vyplý- vajú podstatné obsahové náležitosti závetu, ktorými sú výber závetného dediča/závetných dedičov a určenie veľ- kosti podielov jednotlivých závetných dedičov. Nakoľko poručiteľ činí závet pre prípad smrti, absentuje istota, či závetom povolaný dedič bude môcť byť dedičom zo záve- tu aj po smrti poručiteľa. V dôsledku uvedeného sa počí- ta so zavedením inštitútu náhradníctva. Toto náhradníc- tvo, teda fideikomisárna substitúcia bude spočívať v tom, že ak ten, kto bol povolaný závetom za dediča, dedičstvo z akéhokoľvek dôvodu nenadobudne, poručiteľ povolá na jeho miesto iného dediča, teda náhradníka. „V prípade fideikomisárnej substitúcie išlo v podstate o ustanovenie viacerých postupných dedičov k tej is- tej pozostalosti, a to tak, že prvý dedič bol ustanovený bezpodmienečne, ale s obmedzením, ďalší dedičia – ná- hradní dedičia – boli ustanovení sub conditione, ale bez obmedzenia. Inštitút fideikomisárnej substitúcie umož- ňoval poručiteľovi majetok, ktorý tvoril dedičstvo, zane- chať dedičovi s tým, že v prípade nejakej udalosti, ktorá nastane (napríklad smrť dediča), má zdedený majetok pripadnúť ďalšiemu dedičovi (substitútovi). Tak pôvodný dedič, ako aj náhradný dedič mali postavenie poručite- ľových dedičov, ale keďže k prechodu zanechaného ma- jetku nedochádzalo v rovnakom čase, nemali postavenie spoludedičov.“7 Fideikomisárna substitúcia bola vylúčená z nášho práv- neho poriadku definitívne zákonom č. 40/1964 Zb. OZ, konkrétne zákonným ustanovením § 589. Z historického hľadiska rozoznávame tzv. ustanovenie náhradného dediča (substitutio vulgaris). Znamená to, že poručiteľ mohol povolať k dedeniu dediča pre prípad, že by pôvodný závetný dedič dedičstvo z rôznych príčin nenadobudol (napríklad nedožil sa poručiteľovej smrti, 4 luby, Š., dedičia: dejiny súkromného práva. Bratislava: iUrA editiOn, 2002, str. 526. 5 k tomu pozri tiež Cirák, J. a kol.: dedičské právo. Šamorín: Heuréka, 2009, s. 159, 160. 6 k tomu pozri tiež Cirák, J. a kol.: dedičské právo. Šamorín: Heuréka, 2009, s. 160. 7 Cirák, J. a kol.: dedičské právo. Šamorín: Heuréka, 2009, s. 160, 161.

14 ars notaria 3/12 >> Postrehy z Praxe odmietol dedičstvo, stal sa dedičsky nespôsobilým). Ná- hradným dedičom mohol byť aj spoludedič. Podstata následného dediča (substitutio fideicommissaria) spočívala v tom, že poručiteľ obmedzil dediča v čase, po- čas ktorého si môže dedičstvo nechať. Táto lehota moh- la byť obmedzená napríklad určitou udalosťou, po ktorej bude dedič povinný vydať pozostalosť následnému dedi- čovi. Popri tom mohol dedičovi uložiť obmedzenie, aby dedičstvo uchoval celé a mohol z neho čerpať len úžitky. Odkaz Ďalším inštitútom, ktorý sa podľa názorov prezentova- ných v odbornej literatúre opätovne stane súčasťou náš- ho právneho poriadku v rámci nového, rekodifikovaného Občianskeho zákonníka, má byť tzv. odkaz. Ide o mož- nosť poručiteľa konkrétnemu dedičovi odkázať v závete len určitú konkrétnu vec alebo právo.8 Poručiteľ bude pri tom obmedzený veľkosťou podielu, ktorý vo vyjadrení zlomkom nesmie presiahnuť jednu štvrtinu dedičstva. Na inštitút odkazu sa vzťahuje odliš- ný režim zodpovednosti za dlhy poručiteľa. Odkazovník nezodpovedá za dlhy poručiteľa, a dokonca ani za prime- rané náklady spojené s pohrebom poručiteľa za pred- pokladu, že výška ceny všetkých odkazov nepresahuje jednu štvrtinu aktív dedičstva. Ak je táto podmienka po- rušená, považuje sa odkazovník za dediča a zodpovedá za záväzky poručiteľa a za primerané náklady spojené s jeho pohrebom tak, ako každý iný dedič, a to v zmys- le zásad univerzálnej sukce- sie. Ustanovenie odkazovní- ka (institutio legatarii) teda znamená, že poručiteľ mo- hol niekoho povolať k určitej konkrétnej časti alebo kusu dedičstva ako singulárneho nástupcu bez zodpovednosti za dlhy. Z hľadiska povahy mohol byť odkaz dvojaký. Vec- ný, čo znamená, že odkázaný predmet nadobúdal odka- zovník už smrťou poručiteľa, alebo záväzkový, teda keď odkazovník nadobudol z dôvodu smrti poručiteľa len ob- ligáciu, teda záväzkový nárok na vydanie odkazu, a vlast- níctvo k odkazu nadobudol vtedy, keď mu ho odovzdala povinná osoba. Z uvedeného vyplýva, že dedičské právo, a teda aj no- társtvo ako prvok s ním bytostne spätý, budú nesporne dotknuté veľkou rekodifikáciou Občianskeho zákonníka. Prostredníctvom tohto článku som chcel priblížiť pripra- vované staronové inštitúty, keďže aj s poukazom na ust. § 859 sa možno len vzácne stretnúť s dedičským kona- ním po poručiteľovi, ktorý zomrel pred 1. januárom 1951. Napriek základnému pravidlu dedičského práva, podľa ktorého sa dedičstvo nadobúda ipso iure, teda priamo faktom smrti poručiteľa, štát vzhľadom na špecifickú povahu hmotnoprávnych dedičských vzťahov, v ktorých sa ocitajú ich nositelia, prejavuje svoj záujem vstupovať, do týchto vzťahov prostredníctvom svojej úradnej inge- rencie. Ide o dedičské konanie a vydanie meritórneho dedičského rozhodnutia. Štát tak robí prostredníctvom činnosti notára ako súdom povereného súdneho komi- sára. Jeho úlohou je dedičské vzťahy, ktoré boli skon- štituované okamihom smrti poručiteľa, objektivizovať, konkretizovať a zverejniť, a teda prostredníctvom vyda- nia rozhodnutia o dedičstve deklarovať právny stav za- ložený smrťou poručiteľa. Opätovné zavedenie inštitú- tov dedičského obyčajového práva však nesmie skĺznuť do samoúčelnosti. Je nesporne nevyhnutné zabezpečiť spoluprácu pri ich zavádzaní notármi, pretože notár je ten subjekt, ktorý bude s týmito inštitútmi denne narábať ako s nástrojom, ktorý má prispieť k vyššej miere ochra- ny práv a oprávnených záujmov dedičov prostredníctvom prehľadného usporiadania dedičských vzťahov, rýchlosti a hospodárnosti konania. Neznamená to však, že notár sa stráni toho, čo je nové. Naopak, je potrebné úzkostlivo dbať, aby boli novozavedené inštitúty v praxi aplikovateľ- né tak, aby prispievali k hladkosti a rýchlosti konania, čo sa odzrkadlí vo zvýšenej miere ochrany poskytovanej dedičským vzťahom a pomerom. Ak sa notárovi vloží do ruky právny nástroj zodpovedajúci požiadavkám a potre- bám praxe, notár svojou činnosťou akiste len opätovne potvrdí, že jeho pôsobenie v oblasti dedičského práva je pôsobením orgánu nie ná- hodou ustanoveného záko- nom na tento účel, predur- čeného praxou a náležitým vzdelaním a vyprofilovaného históriou, ktorý je zárukou, že ním vydaný verejný in- štrument, pri kreovaní kto- rého skúmal, registroval a zaznamenával vôľu strán, sa realizuje v zhode s právnymi predpismi, právami a oprávnenými záujmami dedičov a v neposlednom rade s poslednou vôľou poručiteľa. V prípade, ak výsledný pro- dukt bude mať zákonom ustanovenú podobu notárskej zápisnice a bude registrovaný v príslušnom notárskom registri, môžeme hovoriť o významnom kroku sloven- ského právneho poriadku smerom k ochrane práv všet- kých účastníkov konania a k rešpektovaniu poslednej vôle poručiteľa. Slovenské notárstvo nesporne disponu- je všetkými predpokladmi, ktoré sú zárukou toho, že aj po tejto zmene nikto nespochybní jeho stabilné a neza- stupiteľné miesto v rámci všetkých aspektov dedičskej sukcesie, ktorého intervencia zvýši dôkaznú a výpovednú hodnotu všetkých dotknutých dokumentov. JUDr. Ladislav Kupka notársky kandidát JUDr. Ľudmily Kupkovej, notárky so sídlom v Turzovke a externý doktorand Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave 8 K tomu pozri tiež Cirák, J. a kol.: Dedičské právo. Šamorín: heuréka, 2009, s. 162. >> Je potrebné úzkostlivo dbať, aby boli novozavedené inštitúty v praxi aplikovateľné tak, aby prispievali k hladkosti a rýchlosti konania, čo zvýši mieru ochrany poskytovanej dedičským vzťahom a pomerom.

15 Hoci každý zo subjektov, ktorý poskytuje súdnemu ko- misárovi súčinnosť, je viazaný platnými právnymi pred- pismi, každý z nich má aj iný systém, vnútorné postupy a pravidlá a v konečnom dôsledku aj iný pohľad na kona- nie o dedičstve. Cieľom tohto príspevku je priblížiť postup banky po za- čatí konania o dedičstve, v jeho priebehu, ako aj po jeho skončení a poukázať na niektoré osobitosti postupu bánk v súvislosti s konaním o dedičstve. V zmysle platnej právnej úpravy sa dedičské konanie začína tak, že príslušný orgán štátnej správy poverený vedením matriky oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode súdu príslušnému na začatie konania o dedič- stve a súd začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Za- čatie konania o dedičstve sa spravuje zásadou oficiality, v zmysle ktorej sa konanie o dedičstve začína z úradnej povinnosti hneď, ako sa súd dozvie o smrti fyzickej osoby alebo o tom, že fyzická osoba bola vyhlásená za mŕtvu. Predpokladom začatia konania o dedičstve je teda do- statočne spoľahlivá informácia o smrti osoby, respektíve o jej vyhlásení za mŕtvu. Hodnoverná informácia o smrti osoby, respektíve o jej vyhlásení za mŕtvu je takisto mimoriadne dôležitá pre banku a jej ďalšie konanie vo veci produktov, ktoré mala v banke osoba, ktorej sa informácia o smrti, respektíve o vyhlásení za mŕtvu, týka. Hodnoverným spôsobom preukázania smrti poručiteľa môže byť predloženie úmrtného listu niektorým z de- dičov, dožiadanie údajov zo strany súdneho komisára, prípadne iné úradné oznámenie (potvrdenie matriky o úmrtí poručiteľa, žiadosť o vrátenie neoprávnene pou- kázaných dávok Sociálnej poisťovne a iné). Banka neak- ceptuje ústne oznámenie o úmrtí poručiteľa, respektíve písomné oznámenie potenciálneho dediča, a to najmä so zreteľom na ustanovenie § 27 ods. 1 a 2 zák. č. 483/2001 o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o bankách). V momente, keď sa banka hodnoverne dozvie o smrti poručiteľa, mala by najmä z dôvodu vzniku škôd zabez- pečiť blokovanie možnosti výberov a prevodov vklado- vých produktov poručiteľa, t. j. všetkých účtov, vkladných knižiek, vkladových certifikátov, podielových listov a prí- stupu do bezpečnostných schránok, ako aj zabezpečiť obmedzenie prístupu v rámci služieb, ktoré sa poskytujú v súvislosti s vkladovými produktmi, ktorými sú naprí- klad platobné karty vydané k účtu alebo služba Inter- netbanking. Niektoré banky pristupujú k daným službám tak, že od momentu, keď sa hodnoverným spôsobom dozvedia o smrti klienta, len obmedzia právo nakladať s danými službami na obdobie, dokedy do práv a povin- ností poručiteľa vstúpi dedič, alebo ak dedičstvo nado- budne štát. Niektoré banky spomenuté služby zrušia. Uvedené možnosti majú banky s klientom dohodnuté v zmluvách, respektíve obchodných podmienkach, kto- ré sa na dané služby alebo produkty vzťahujú. Výnimkou z daného postupu bývajú trvalé prevodné príkazy a prí- kazy na inkaso, keďže v tomto prípade sa danými služba- mi uhrádza pohľadávka tretej osoby. V prípade úmrtia klienta banky neexistuje jednotná práv- na úprava postupu bánk a v praxi bánk nie je jednotný ná- zor na to, akým spôsobom pristupovať k obmedzeniam práva disponovať s finančnými prostriedkami na účte alebo vkladnej knižke. Niektoré banky zablokujú účet Súčinnosť bánk a súdnych komisárov v rámci konania o dedičstve Konanie o dedičstve so sebou prináša rôzne uhly pohľadu osôb, ktoré sú do tohto konania či už priamo, alebo nepriamo zainteresované. Iný pohľad na dané konanie má notár ako súdny komisár a iný subjekty, ktorých sa konanie o dedičstve, jeho priebeh a výsledky týkajú. Sú nimi nielen účastníci konania a subjekty, ktorých účasť v konaní je viazaná len na určitý úsek konania, ale aj subjekty, ktoré poskytujú súdnemu komisárovi súčinnosť pri zisťovaní existencie a rozsahu majetku, ktorý má patriť do dedičstva. >> V momente, keď sa banka hodnoverne dozvie o smrti poručiteľa, mala by najmä z dôvodu vzniku škôd zabezpečiť blokovanie možnosti výberov a prevodov vkladových produktov poručiteľa.

16 ArS nOtAriA 3/12 >> POStreHy Z PrAxe alebo vkladnú knižku proti vkladom aj výberom, niektoré len proti výberom, pričom vklady na účet sa môžu rea- lizovať aj naďalej. Zákonná úprava jednotného postupu bánk v prípade smrti majiteľa účtu by určite bola vítaná a bola by nesporne prínosom do praxe bánk u nás. Česká legislatíva je v tomto smere ďalej a v zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako Obchodný zákonník) zakotvila ustanovenie § 715a, podľa ktorého: • „smrťou majiteľa účtu zmluva o bežnom účte neza- niká a banka pokračuje v uskutočňovaní platobných transakcií na základe príkazov, ktoré jej dal majiteľ účtu a osoby ním splnomocnené, • keď banka získa hodnovernú informáciu, že majiteľ účtu zomrel, zastaví nasledujúcim dňom tie platobné transakcie z účtu, pri ktorých majiteľ účtu stanovil, že po jeho smrti v nich nemá banka pokračovať, • plná moc udelená majiteľom účtu na nakladanie s pe- ňažnými prostriedkami na účte jeho smrťou nezaniká, pokiaľ z jej obsahu nevyplýva, že má trvať len za života majiteľa účtu, • ak je banke hodnoverne doložené, že bol ustanovený správca dedičstva, ktorý je oprávnený spravovať bežný účet zomrelého majiteľa účtu, má práva a povinnosti majiteľa účtu a banka sa riadi jeho príkazmi.“ Čo sa týka bankových produktov, do dedičstva patria tak aktívne majetkové hodnoty (účty, vklady alebo vkladné knižky s kreditným zostatkom, cenné papiere, vkladové certifikáty, podielové listy, obsah bezpečnostných schrá- nok), ako aj dlhy, t. j. pasíva dedičstva (účty s debetným zostatkom a z toho vyplývajúca pohľadávka banky alebo pohľadávka banky vzniknutá z úveru poskytnutého bankou). Najčastejšími požiadavkami súdnych komisárov vo ve- ciach dedičského konania bývajú žiadosti, ktorých cieľom je získať informácie o tom, či mal poručiteľ v banke ne- jaký produkt a informácie o hodnote takéhoto majet- ku, ktorá patrila poručiteľovi z titulu vlastníctva takejto majetkovej hodnoty. V prípade vlastníctva účtu, vkladu alebo vkladnej knižky banka súdnemu komisárovi oznámi zostatok, ktorý bol na účte, vklade alebo vkladnej knižke ku dňu smrti po- ručiteľa. V prípade, ak o to notár požiada, tak aj zostatok ku dňu, keď bola banke doručená žiadosť súdneho komi- sára. Uvedené skutočnosti banka súdnemu komisárovi oznamuje v súlade s ustanovením § 91 ods. 4 písm. a) a ods. 5 zákona o bankách. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia musí písomné vyžiadanie obsahovať naj- mä presné označenie osoby, o ktorej sa požadujú údaje, a vymedzenie rozsahu požadovaných údajov. Písomné vyžiadanie musí obsahovať aj poverenie súdu pre notára ako súdneho komisára. Písomné vyžiadanie podľa odse- ku 4 možno po dohode s bankou podávať aj elektronický- mi prostriedkami s použitím elektronického podpisu, za- ručeného elektronického podpisu alebo iného písomne dohodnutého spôsobu overovania totožnosti žiadateľa. Nemám vedomosť, že by sa možnosť podávania žiadostí elektronickými prostriedkami v súčasných podmienkach využívala, jej využívanie by však iste prispelo k zrýchleniu konania o dedičstve. Banka sa riadi pokynmi zo strany notára a poskytuje len také údaje, o ktoré notár požiada. Nie je oprávnená po- skytnúť údaje nad rámec dožiadania, pretože by sa vy- stavovala riziku porušenia bankového tajomstva a z toho vyplývajúcich postihov. Banka môže v zmysle vyššie uvedeného oznámiť súdnemu komisárovi aj to, či bol vlastníkom účtu, vkladu, respektíve vkladnej knižky len poručiteľ alebo okrem poručiteľa figuroval na takomto účte, vklade, respektíve vkladnej knižke aj iný spolu- vlastník. V prípade, ak niektorý z nich spolu s poručite- ľom vlastnila aj iná osoba, je uvedenie takejto skutoč- nosti mimoriadne dôležité z hľadiska nároku dedičov len na časť prostriedkov, ktoré sa tam nachádzajú. Vo veľkej miere sú spoluvlastníci za vklady zodpovední spoločne a nerozdielne. Nie je to tak v prípade, ak majú výšku svo- jich podielov uvedenú priamo v zmluve, ktorou sa účet, vklad, respektíve vkladná knižka zriaďovali. V prípade, že je predmetom dedičstva účet, mal by sa notár, respektíve súd zaoberať finančnými prostriedka- mi na bežnom alebo vkladovom účte, pretože účet ako taký je len technicko-evidenčným systémovým miestom, na ktorom sú zaúčtované finančné prostriedky ako ma- jetková hodnota poručiteľa. Aj keď dedič ako univerzál- ny sukcesor vstupuje do práv a povinností majiteľa účtu vyplývajúcich zo zmluvy o bežnom účte (§ 708 a nasl. Obchodného zákonníka) alebo zo zmluvy o vkladovom účte (§ 716 a nasl. Obchodného zákonníka), účet sám o sebe nie je majetkovou hodnotou. Dedia sa finanč- né prostriedky, ktoré boli na účte v deň poručiteľovej smrti a príslušenstvo týchto prostriedkov. Notári by pri vydávaní osvedčení nema- li zabúdať na predeďovanie príslušenstva, pretože od momentu smrti sa daná pohľadávka majiteľa účtu môže meniť (účtovanie poplatkov, pripisovanie úrokov) a pri výplate oprávneným dedičom daná suma nebude skoro nikdy totožná so sumou ku dňu smrti poručiteľa. Banka ako osoba povinná na výplatu podľa osvedčenia o dedič- stve nie je oprávnená skúmať súdne rozhodnutie, a preto v prípade zistenia fixnej hodnoty (presne určený zosta- tok) ku dňu smrti nemá komu vyplatiť príslušenstvo po- hľadávky (§ 121 zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len Občiansky zákonník), t. j. prostriedky prevyšujúce sumu tejto hodnoty. V dedičskom rozhodnutí musia byť účet, respektíve vkladná knižka identifikované presne, t. j. dedičské roz- hodnutie musí obsahovať číslo účtu/vkladnej knižky, >> Podávanie žiadostí elektronickými prostriedkami by iste prispelo k zrýchleniu konania o dedičstve.

17 uvedenie, v ktorej banke je vedený, ako aj to, aký bol zo- statok ku dňu smrti poručiteľa, a súčasťou rozhodnutia musí byť aj príslušenstvo týchto finančných prostriedkov tak, ako bolo spomenuté vyššie. V prípade, že mal poručiteľ v banke bezpečnostnú schránku zriadenú na základe zmluvy o bankovom ulo- žení veci, banka túto skutočnosť oznámi súdnemu ko- misárovi. Notár by si mal s bankou dohodnúť termín návštevy, pri ktorej sa komisionálne (za prítomnos- ti zamestnancov banky a notára) otvorí bezpečnostná schránka a notár bezodkladne vykoná súpis vecí, ktoré sú jej obsahom. Súpis sa vykonáva v prítomnosti pracov- níkov banky a po jeho vykonaní súdny komisár bezpeč- nostnú schránku zapečatí. Ide o jednu z foriem neodkladných opatrení, vykonáva- ných v súlade s ust. § 175e zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky súdny poria- dok). Ďalšou z foriem neodkladných opatrení je zákaz dispozície s prostriedkami na účte, respektíve vkladnej knižke poručiteľa. Tento úkon vykonáva banka na zákla- de pokynu súdu alebo súdneho komisára, daného v sú- lade s ust. § 175e ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a § 105 vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len Spravovací a kancelársky poriadok). V prípade spolu- vlastníctva účtu, respektíve vkladnej knižky je potrebné, aby súdny komisár banku usmernil, na akú sumu alebo podiel sa zákaz dispozície vzťahuje, keďže nevyhnutnosť zriadenia zákazu dispozície s prostriedkami nemôže byť na ujmu ďalšiemu spoluvlastníkovi účtu alebo vkladnej knižky a nemôže ho teda obmedziť s dispozíciou s fi- nančnými prostriedkami, ktoré mu patria, a teda nepat- ria do dedičstva. Ak sú predmetom dedičstva cenné papiere, vkladové certifikáty alebo podielové listy, v dedičskom rozhodnutí musia byť identifikované presne, t. j. dedičské rozhod- nutie musí obsahovať označenie, o aké podielové listy a ktorej spoločnosti ide, počet kusov, ako aj vyčíslenie ich hodnoty ku dňu smrti poručiteľa. V prípade, že sú predmetom dedičstva podielové listy podielových fondov spravovaných správcovskou spoloč- nosťou, je potrebné, aby sa dedičia s požiadavkou na ich prevod obrátili priamo na spoločnosť, ktorá ich vydala ako emitent cenných papierov. Ak sú predmetom dedičstva listinné cenné papiere, je potrebné zistiť v správcovskej spoločnosti (pričom správcovskou spoločnosťou môže byť aj banka), či sa tieto cenné papiere nachádzajú v správe banky, alebo sú zložené či uschované v banke. Ak sú predmetom dedičstva zaknihované cenné papiere, ktorých emitentom je obchodná spoločnosť so sídlom na území SR, je potrebné v banke zistiť, či sú cenné papiere vedené na účte majiteľa cenných papierov v banke (ako

18 ArS nOtAriA 3/12 >> POStreHy Z PrAxe člena Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a. s.), alebo sú vedené priamo na účte vedenom v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, a. s. Ak sú predmetom dedičstva zaknihované cenné papiere, ktorých emitentom je obchodná spoločnosť so sídlom mimo územia SR, je potrebné v banke zistiť, či sú tieto cenné papiere evidované na účtoch v banke. Ak je predmetom dedičstva dlh, t. j. účet alebo vklad- ná knižka s debetným zostatkom a z toho vyplývajúca pohľadávka banky alebo pohľadávka banky vzniknutá z úveru poskytnutého bankou, vyrovnáva sa táto pohľa- dávka v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manže- lov (ak išlo o dlh patriaci do bezpodielového spoluvlast- níctva manželov) alebo sa vyrovnáva v rámci dedičskej dohody (ak išlo o výlučný majetok poručiteľa), respektíve dlh nadobudne jediný dedič alebo štát. V prípade úveru poskytnutého poručiteľovi sa v dedič- skom rozhodnutí musia uvádzať identifikačné údaje úveru poskytnutého bankou spolu s vyčíslením výšky po- hľadávky banky. Pohľadávku banka prihlasuje do dedič- ského konania hneď, ako sa dozvie, že poručiteľ zomrel a má vedomosť o tom, ktorý súd, respektíve notár, bude konať v rámci konania o dedičstve. Smrťou poručiteľa zanikajú zo zákona všetky dispozičné práva tretích osôb, ktoré poručiteľ vystavil počas živo- ta k účtom (bežným aj vkladovým), vkladným knižkám, ako aj ostatným produktom, ktoré vlastnil alebo mu boli bankou poskytnuté. Smrťou zaniká aj platnosť všetkých splnomocnení, ktoré vystavil počas života a ktoré sa via- zali na produkty poskytnuté bankou. Výnimku z uvedené- ho ustanovenia tvorí skutoč- nosť, ak sa banka s klientom dohodne, že platnosť splno- mocnenia trvá a možno ho použiť aj v prípade smrti, v súlade s ust. § 33b ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ďalšia výnimka zo záka- zu oprávnenia dispozície s účtom po smrti poručite- ľa nadväzuje na § 13 zák. č. 455/1991 Zb. o živnosten- skom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len živnostenský zákon), podľa ktorého v živnosti po úmrtí poručiteľa môžu pokračovať až do skončenia dedičského konania: a) dedičia zo zákona, pokiaľ niet dedičov zo závetu, b) dedičia zo závetu a pozostalý manžel, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti, c) pozostalý manžel spĺňajúci podmienku uvedenú v pís- mene b), pokiaľ v živnosti nepokračujú dedičia, d) správca dedičstva, ak ho ustanovil súd. Ak bol účet, ktorý zriadil a vlastnil poručiteľ podnikajúci podľa živnostenského zákona ako samostatne podnika- júca fyzická osoba, zablokovaný bankou, tento účet ban- ka odblokuje osobe, ktorá bude pokračovať v živnosti, na základe listu, ktorým klient oznámil živnostenskému úradu, že bude v živnosti pokračovať. Oznámenie musí byť potvrdené príslušným živnostenským úradom. Konanie o dedičstve je ukončené vydaním osvedčenia o dedičstve, ktoré vydáva notár ako súdny komisár na základe poverenia príslušným okresným súdom alebo vydaním uznesenia o dedičstve, ktoré vydáva príslušný okresný súd. Po tom, ako nadobudne uznesenie o de- dičstve právoplatnosť, respektíve osvedčenie o dedičstve účinky právoplatného uznesenia o dedičstve, sa dedičia dostavia do banky a na základe takto predloženého de- dičského rozhodnutia môžu vykonať úkony smerujúce k nadobudnutiu majetkových hodnôt poručiteľa, ktoré mal poručiteľ v banke. Ak majetok v rámci konania o de- dičstve prechádza na štát, majetok, ktorý pripadol štátu ako odúmrť, spravuje podľa § 5 ods. 1 zák. č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa taký majetok štátu na- chádza, a tento príslušný úrad sa obráti na banku s pí- somnou žiadosťou, na základe ktorej požiada o výplatu nadobudnutého majetku a zároveň, tak ako dedičia, predloží právny titul, na základe ktorého nadobudol ma- jetok. Banka po preverení predložených dokladov vyplatí majetok, ktorý prešiel na základe rozhodnutia na štát. V prípade, ak súdny komisár počas dedičského kona- nia požiadal banku o zákaz dispozície s prostriedkami na účte alebo vkladnej knižke poručiteľa, je potrebné, aby po tom, keď bude ko- nanie o dedičstve právo- platne ukončené, oznámil banke v súlade s ust. § 175s ods. 2 Občianskeho súdne- ho poriadku a § 115 Spra- vovacieho a kancelárskeho poriadku zrušenie zákazu dispozície.Kebysataknesta- lo,bankadedičovi,respektíve dedičom,neumožnínakladať s majetkom poručiteľa. Uvedeným príspevkom som sa snažil priblížiť postupy v rámci dedičského konania aj z iného uhla pohľadu, než aký môže mať súdny komisár pri výkone svojej čin- nosti. Keďže uvedená problematika je veľmi rozsiahla, sústredil som sa najmä na úkony a situácie, s ktorými sa v banke s súvislosti s konaním o dedičstve stretávajú pracovníci najčastejšie. Verím, že tento príspevok bude prínosom a pomô- že v ďalšej komunikácii pri výkone notárskej činnosti v rámci konania o dedičstve. JUDr. Mário Szórád právnik, Poštová banka, a. s. Autor pracuje ako právnik v bankovom sektore už niekoľko rokov. >> Smrťou poručiteľa zanikajú zo zákona všetky dispozičné práva tretích osôb, ktoré poručiteľ vystavil počas života k účtom (bežným aj vkladovým), vkladným knižkám, ako aj ostatným produktom, ktoré vlastnil alebo mu boli bankou poskytnuté. Smrťou zaniká aj platnosť všetkých splnomocnení, ktoré vystavil počas života.

19 Len nedávno ste prijali funkciu predsedu Slovenskej advokátskej komory, asi sa vám neľahko opúšťa tento post. Čo ste chceli v tejto funkcii dosiahnuť? Čo ste z toho stihli a čo už nestihli? Opustiť advokáciu pre mňa nebolo ľahké. Mal som veľmi rád prácu s klientmi a tiež som videl veľký zmysel v prá- ci pre Slovenskú advokátsku komoru. Videl som totiž, ako sa nám systematickými krokmi začalo dariť zvyšovať dôveryhodnosť komory, a to nielen v očiach jej členov, ale aj v očiach verejnosti. Zlepšili sme vnútornú činnosť komory a posilnili vzdelávacie aktivity pre advokátov aj koncipientov. Nepochybujem o tom, že nový predseda komory, JUDr. Hrežďovič, spĺňa všetky predpoklady na to, aby sa veci ďalej posúvali k lepšiemu. Od skončenia vysokej školy sa venujete advokácii, je preto logické, že máte k tejto profesii najbližší vzťah. Myslíte, že sa dokážete ako zástupca štátu pozerať na všetky právnické povolania objektívne a neobávate sa, že vaše ministerské postoje budú viac proadvokátske? Notári vždy predstavovali v slovenskom práve stabilný prvok Tento rozhovor sme sa vám rozhodli priniesť z dôvodu, že po voľbách do Národnej rady SR prišlo k zmene vlády, a tým aj k zmene na poste ministra nášho rezortu. S pánom ministrom sa poznáme už z minulosti, keď si pamätáme spoločné mládežnícke roky aj roky štúdia. Ale spája nás aj pracovná minulosť. Tá sa týka predovšetkým našej komunikácie a dobrej spolupráce z obdobia, keď pôsobil na poste predsedu Slovenskej advokátskej komory. Pána ministra si vážim ako odborníka triezvo rozmýšľajúceho, vecného, rozumného a prístupného argumentácii. Vyjadrujem presvedčenie, že bude správnym človekom na tomto poste. >> rOZHOVOr JUdr. tomáš Borec, minister spravodlivosti Slovenskej republiky, v sprievode členky redakčnej rady ArS nOtAriA JUdr. kataríny Valovej, Phd.

20 ArS nOtAriA 3/12 >> rOZHOVOr Vďaka dlhoročným skúsenostiam z advokácie viem, že ak nefunguje akákoľvek zložka justície, v konečnom dôsledku prehrávajú občania. Potrebujeme mať nielen kvalitných sudcov, ale aj výborných notárov, exekútorov, znalcov. Tieto veci som vždy videl v širších súvislostiach a pokračujem v takomto prístupe aj ako minister. Dôka- zom toho je aj moja snaha čo najviac počúvať zástupcov všetkých právnických profesií. Teda nielen sudcov, ale aj notárov, exekútorov, advokátov. Akékoľvek zvýhod- ňovanie ktorejkoľvek skupiny však dôrazne odmietam. Mimochodom, aby nedošlo k žiadnym nedorozumeniam, pokiaľ ide priamo o agendu ministerstva vo vzťahu k ad- vokácii, prenechal som ju štátnej tajomníčke. Aké sú vaše hlavné ciele v pozícii ministra spravodlivosti? Pri viacerých príležitostiach som zopakoval, že tým pr- voradým cieľom je upokojiť situáciu v justícii. Znie to ako fráza, no v skutočnosti tento prístup výborne funguje. Minulý mesiac som prešiel celé Slovensko, aby som na jednotlivých krajských súdoch osobne diskutoval so sudcami. Jasne som vnímal zmenu atmosféry. Myslím, že sudcovia veľmi pozitívne vnímajú to, že na čele mi- nisterstva spravodlivosti stojí niekto, kto nepotrebuje hľadať nepriateľa, kto na nich neútočí a zároveň s nimi kultivovane spolupracuje. Namiesto sporov sa teda nao- zaj všetci môžeme pustiť do skutočnej práce v prospech občanov, ktorou je zvyšovanie právnej istoty a vymožiteľ- nosti práva. A úprimne, či už ide o súdy alebo minister- stvo, tej práce je naozaj viac než dosť. V tomto volebnom období chceme dotiahnuť nielen rekodifikáciu Občian- skeho zákonníka, ale plánujeme prijať aj úplne nový Ob- čiansky súdny poriadok. Ide o projekt, na ktorý doposiaľ nikto nemal odvahu, no ak chceme zásadne spružniť súdne konanie, ide o absolútne nevyhnutný krok. Dňa 12. júla 2012 sme mali prvé zasadnutie rekodifikačnej komisie. Mám obrovskú radosť z toho, že sa v nej zišli naozaj špičkoví experti na procesné právo a že sa nám v nej podarilo spojiť zástupcov právnických profesií aj akademickej sféry. Samozrejme, veľký kus práce nás čaká aj na dolaďovaní trestnej politiky. Prax ukázala, že v tejto oblasti naozaj musíme niektoré veci prehodnotiť. Ako vnímate vývoj práva v demokracii na Slovensku za posledných 20 rokov a jeho smerovanie? Za dve desaťročia sme boli svedkami obrovských spolo- čenských zmien. Slovensko sa postupne transformovalo z neslobodnej spoločnosti na úspešnú krajinu, pevne za- kotvenú v medzinárodných štruktúrach. Zároveň došlo k masívnemu presunu majetku do súkromných rúk. Je len pochopiteľné, že sme boli v tejto súvislosti svedkami viacerých prešľapov, káuz a ciest do slepých uličiek. No ak sa na to pozrieme z nadhľadu, tak napriek viacerým objektívnym nedostatkom je nesporné, že žijeme v de- mokratickom a právnom štáte, v ktorom sa ľudia v ab- solútnej väčšine prípadov vedia efektívne domôcť svojich práv. Samozrejme, priestor na zlepšovanie a štandardi- zovanie právneho prostredia je stále veľký. Ak sa pozriete späť na vaše začiatky po skončení štúdia na PF UK, čo si myslíte, majú to terajší absolventi právnických fakúlt ľahšie alebo ťažšie ako sme to mali my? Ťažšie to môžu mať priemerní absolventi. Nemyslím si, že si nenájdu žiadne uplatnenie, no bojím sa, že mnohí z nich tvrdo narazia na realitu a budú musieť svoje oča- kávania skresať. No ak niekto tvrdo pracuje, snaží sa zís- kať prax už počas štúdia a dáva si vysoké ciele, úspech sa aj v ťažkom konkurenčnom boji skôr či neskôr dostaví. Ako minister spravodlivosti sa musíte zaoberať všetkými právnickými profesiami. Stačili ste sa za ten krátky čas vo funkcii ministra oboznámiť bližšie s notárskou problematikou a témami, ktoré v súčasnosti v notárskych kruhoch rezonujú? Určite áno, problémy notárskeho stavu dobre poznám. Nakoniec, mal som už možnosť prijať vedenie notárskej komory aj oficiálne na ministerstve spravodlivosti a ro- kovať o týchto témach. Vo vládou schválenom materiáli MF SR Národný program reforiem Slovenskej republiky 2012 je zakotvená požiadavka preskúmať možnosti obmedzenia povinného členstva v profesijných komorách. Predpokladám, že ako zástupca štátu, ale aj odborník vychádzajúci z praxe chápete a rešpektujete osobitné postavenie notárov ako verejných funkcionárov a z neho vyplývajúcu potrebu regulácie ich počtu. Malo možnosť Ministerstvo spravodlivosti SR vyjadriť sa k danému materiálu, respektíve aké pripomienky predloží v budúcnosti? Ministerstvo spravodlivosti tento materiál pripomienko- valo a došlo k úprave textu aj v tejto časti. Zo schválené- ho znenia aktualizovaného Národného programu refo- riem jasne vyplýva, že preskúmať možnosti obmedzenia povinného členstva sa má iba tam, kde to je vhodné. Sa- mozrejme, v prípade Notárskej komory SR spochybňo- vanie jej špecifického postavenia neprichádza do úvahy. Slovenské notárstvo práve vstupuje do 20. roku svojej existencie. Aký je váš pohľad ako advokáta, ktorý určite mnohokrát pri svojej činnosti spolupracoval s notármi, na notárstvo na Slovensku pri pohľade späť k jeho začiatkom? Tak ako pre ostatné profesie, aj pre notárov ako stav platí, že prešiel pozitívnym vývojom. Som presvedčený o tom, a môžem to potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti, že drvivá väčšina notárov pracuje profesionálne a zodpo- vedne. Napriek niektorým možno nie práve najvhodnej- ším zásahom do regulácie notárskeho stavu zo strany politikov notári vždy predstavovali v slovenskom práve stabilný prvok.

21 Notárstvo na Slovensku sa za 20 rokov svojej samostatnej existencie etablovalo na stabilnú samosprávnu organizáciu, ktorá plní zverené úlohy. V tomto období notárska komora vybudovala aj centrálny informačný systém CIS, ktorý umožnil rozšíriť portfólio poskytovaných právnych služieb. Notár je orgánom riešiacim nesporovú agendu, čím zabezpečuje príjem štátu a zároveň odbremenenie súdov. Nebudete v tomto funkčnom období uvažovať o možnosti posilnenia kompetencií notárov, a tým aj nad odbremenením justície v ďalších nesporových konaniach? Mám na mysli napríklad zápisy v obchodnom registri alebo vydávanie platobných rozkazov vo vopred určených prípadoch, prípadne inú agendu. Nechcem v tomto zbytočne predbiehať udalosti. Môžem však potvrdiť, že presne o týchto návrhoch v súčasnosti veľmi zodpovedne diskutujeme. Treba si však uvedomiť, že s prípadným rozširovaním kompetencií notárov vo vzťahu k časti súdnej agendy bude rásť aj tlak na prís- nejší štátny dohľad nad činnosťou notárov a komory. Ako minister spravodlivosti ste predsedom Legislatívnej rady vlády SR. Tešíte sa aj na túto prácu? Jednoznačne áno. Legislatívna rada vlády SR je orgán, kde sa na návrhy právnych predpisov pozerá výlučne z odborného hľadiska. Je tam skutočne podnetné pra- covné prostredie. V minulosti mala v legislatívnej rade zastúpenie aj Notárska komora SR, v súčasnosti to tak nie je. Je vo vašom záujme rozšíriť okruh odborníkov z oblasti legislatívy aj z notárskej komory? Keď som dával vláde návrhy na vymenovanie členov Legislatívnej rady vlády SR, zohľadňoval som najmä to, aby aj v tomto orgáne boli zastúpení experti nominovaní jednotlivými sociálnymi partnermi. To, že v rade v sú- časnosti nesedí nikto z Notárskej komory SR, rozhodne nebolo zámerom. Určite však plánujeme využiť expertný potenciál členov Notárskej komory SR pri príprave zá- konov, ktoré sa viac alebo menej budú týkať notárstva. Aj v Súdnej rade SR mala v minulosti zastúpenie Notárska komora SR. Myslíte si, že rôznorodosť právnických profesií v tomto najvyššom orgáne súdnej moci môže byť prospešná? Myslím, že áno. Na druhej strane považujem za správne, že v tomto orgáne majú podľa Ústavy SR väčšinu garan- tovanú sudcovia. Každý utorok budete predsedať legislatívnej rade, každú stredu budete sedieť na rokovaní vlády, zvyšok času na ministerstve, prípadne v parlamente. Viem, že máte tri malé deti. Ako chcete s týmito povinnosťami zladiť tie rodinné? Skĺbiť pracovný a rodinný život v pozícii ministra spravod- livosti na prvý pohľad nie je jednoduché. No ak si správ- ne určíte hodnoty a priority, veci začnú fungovať. V rámci možností si snažím každý deň vyhradiť primeraný čas na rodinu a oddych. Myslím, že spokojný rodinný život je aj dobrým predpokladom k vyššej produktivite v práci. Vy- stresovaní manažéri, ktorí nevedia vypnúť, podľa mojich skúseností spravia často viac škody ako osohu. Ak vám predsa len zvýši čas aj na vlastné záujmy, prezradíte nám čo najradšej robíte vo voľnom čase? Vezmem rodinu na výlet, posedím si s priateľmi pri dob- rom víne. Alebo len tak vyrazím niekam na motorke. Ako zástupkyňa notárov vám chcem poďakovať za ústre- tovosť a podnetné myšlienky. Vyjadrujem presvedčenie, že naša spolupráca bude prebiehať v príjemnom pracov- nom duchu, vzájomnej tolerancii a rešpekte našich rôz- nych právnických povolaní. Pán minister, prajem Vám vo Vašej funkcii veľa energie, veľa tvorivých myšlienok, silu a odvahu k potrebným zmenám a ďakujem za rozhovor. Otázky kládla JUDr. Katarína Valová, PhD. členka redakčnej rady ARS NOTARIA JUDr. Tomáš Borec dátum narodenia: 17. január 1967 rodinný stav: ženatý, 3 deti Vzdelanie: • United Kingdom Central European Legal Scholarship London (1993) • Duke University School of Law – Summer Institute Brussels, Belgicko (1992) • Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, JUDr. (1990) • Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Mgr. (1989) koncipientská prax: Advokátska kancelária JUDr. Jána Havláta v Bratislave (1990 – 1993) Advokátska prax: AK Havlát, Borec & partners, Bratislava (1993 – 1997) Spolupráca so spoločnosťou Squire, Sanders (2000 – 2003) Vlastná advokátska kancelária v Bratislave (2000 – 2009) Advokátska kancelária Borec & Bohunský, Bratislava (od 2009) iná právna prax: vedúci právneho oddelenia v Citibank (Slovakia), a. s. (1997 – 2000) práca v orgánoch Slovenskej advokátskej komory: • predseda Slovenskej advokátskej komory (2010 – 2012) • člen disciplinárnej komisie SAK (2004 – 2010) • prednášateľ na koncipientskych a advokátskych seminároch k otázkam o rozhodcovskom konaní iné aktivity: • rozhodca Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (od 2001) • rozhodca Centra alternatívneho riešenia sporov (ADR), týkajúcich sa názvov domén .eu • rozhodca Rozhodcovského súdu pri Hospodárskej komore Českej republiky a Agrárnej komore Českej republiky (od 2005) Jazykové znalosti: angličtina

22 ArS nOtAriA 3/12 >> Z diAniA V PráVniCkeJ OBCi Vývoj prác na novom občianskom zákonníku sledujú predovšetkým teoretici. O prebiehajúcich prácach sme mali možnosť informovať sa na konferencii konanej v roku 2008 pod záštitou Ministerstva spravodlivosti SR v Omšení pri Trenčianskych Tepliciach. Na konferencii prezentovali svoje názory a informovali o postupe práce pracovné kolektívy z Čiech a Slovenska. Jedným z pred- nášajúcich bol aj tvorca českého občianskeho zákonníka prof. Dr. JUDr. Karel Eliáš. Záujem o túto tému pretrvá- va, o čom svedčí aj fakt, že časť svojho príhovoru na ško- lení organizovanom vzdelávacou komisiou NK SR, o kto- rej priebehu sme informovali v predchádzajúcom čísle, venoval prof. JUDr. Peter Vojčík, Csc., práve tejto téme. Výsledok a konečný obsah novoprijatého občianskeho zákonníka je v Českej republike témou mnohých se- minárov a školení. Vzhľadom na zložitosť problematiky a množstvo nových pojmov sa to javí ako nevyhnutné. O seminári venovanému konkrétne úprave práv k nehnu- teľnostiam sme priniesli informáciu v čísle 2/2012. Vtomtopríspevkuvásbudemestručneinformovaťozme- nách v oblasti dedičského práva, ktoré nám sprostred- kovali sudcovia Najvyššieho súdu Českej republiky, a to jeho podpredseda JUDr. Ro- man Fiala a predseda sená- tu JUDr. Ljubomír Drápal na seminári konanom v dňoch 6. a 7. júna 2012 v Prahe. Právna úprava dedičského práva v novom občianskom zákonníku je podobná, dokonca možno v mnohých usta- noveniach totožná s úpravou obsiahnutou vo Všeobec- nom rakúskom občianskom zákonníku z roku 1811. Podľa neho sa postupovalo ešte po roku 1918 na úze- mí Čiech a Moravy (zatiaľ čo na území Slovenska vzťahy upravovalo uhorské obyčajové právo). To, čím sa dedič- ské právo líši, je podľa slov prednášajúcich neexistencia predtým známeho inštitútu takzvanej ležiacej pozosta- losti. Tento inštitút zabezpečoval určitý pevný bod, ku ktorému sa upínal výklad všetkých inštitútov. Tento pev- ný bod podľa ich slov v novej právnej úprave absentuje, výkladom však možno vyvodiť, že sa zaň bude považovať moment smrti poručiteľa. V každom prípade prebieha v Českej republike príprava na obdobie účinnosti nového občianskeho zákonníka aj v rovine Najvyššieho súdu. Najvyšší súd nesie zodpoved- nosť za jednotný výklad práva, pričom po účinnosti aké- hokoľvek právneho predpisu sa dostane k výkladu až za pomerne dlhé obdobie (kým kauza vznikne, posudzujú ju súdy príslušných stupňov až sa dostane na stôl Najvyš- šieho súdu). Činnosť Najvyššieho súdu spočíva aj v tom, že sleduje rozhodovanie súdov nižších stupňov (a teda aj notárov v dedičských konaniach) a pri diametrálne odliš- ných rozhodnutiach môže vydávať zjednocujúce stano- viská. K zjednocovaniu výkladu prispieva aj publikovaním vybraných rozhodnutí v zbierke súdnych rozhodnutí. Ťažisko novej úpravy spočíva v jeho dispozitívnej čas- ti, t. j. dáva rozsiahle dispozičné možnosti tomu, kto bude dediť, ale aj tomu, po kom sa bude dediť. A čo je pri dedení úplnou novinkou? K dvom doteraz existujúcim dedičským titulom pribu- dol tretí, a tým je dedičská zmluva. Dedičského práva sa možno zriecť už za života, inak s ním však nakladať nie je možné. Jednoznačne je upravené, že nededí ten, kto zomrie pred poručiteľom alebo súčasne s ním. Zavádza sa nový inštitút takzva- ného náhradníctva a zvereneckého náhradníctva. No- vým inštitútom je aj vykonávateľ závetu, ktorého môže ustanoviť poručiteľ adresne priamo pri zriadení závetu. Okrem dedičov prináša inštitút odkazovníka, ako aj po- dodkazovníka, ktorí preberajú z dedičstva len určitú vec. Dedičské skupiny nahradili dedičské triedy, ktorých je šesť. Znížil sa povinný diel maloletého (na tri štvrtiny) aj plnoletého dediča (na jednu štvrtinu). Modifikovaný Čo je nové v susednej Českej republike Milí kolegovia, aj keď už s Českou republikou netvoríme jeden štát, záujem o vývoj občianskeho práva u našich susedov nás neopúšťa. Či už zo záujmu, na inšpiráciu, ale rozhodne aj pre spoločné východiská sledujeme ich legislatívne zmeny. Ako je známe, u našich susedov dospeli rekodifikačné práce v občianskom hmotnom práve k záveru. Nový občiansky zákonník prijal parlament Českej republiky ako zákon č. 89/2012 Sb. a je účinný od 1. januára 2014. >> Ťažisko novej úpravy spočíva v jeho dispozitívnej časti, t. j. dáva rozsiahle dispozičné možnosti tomu, kto bude dediť, ale aj tomu, po kom sa bude dediť.

23 je aj inštitút vydedenia. Všetky dôvody vydedenia zostali v nemennej podobe, s výnimkou dôvodu, ak bol potomok odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slo- body v trvaní najmenej jedného roka. Tento dôvod dostal novú podobu. Vydediť možno neopomenuteľného dediča, ak bol odsúdený pre trestný čin spáchaný za okolností svedčiacich o jeho zvrhlej povahe. K uvedenému dôvodu prednášajúci vtipne poznamenali, že pôvodný dôvod vy- dedenia bol jediný z dôvodov, ktorý bol nespochybniteľný. Touto jeho obmenou sa dostane prax znovu do situácií, keď sa pojem „zvrhlá povaha“ bude interpretovať rozlič- nými spôsobmi. Podobne aj pojem „neusporiadaný život“ bol ustálený až dlhoročnou súdnou praxou. Novinkou je aj to, že možno vydediť aj bez uvedenia dôvodu. Komplikácie možno očakávať pri využívaní nových tes- tovacích možností. Nový občiansky zákonník zavádza množstvo foriem závetov. Objavujú sa tu závety zná- me z dávnej minulosti ako takzvané závety v núdzi, t. j. umožňujúce závetcovi zriadiť závet aj v situáciách, keď tak nemôže urobiť iným štandardným spôsobom. Plat- nosť týchto závetov je časovo viazaná. Ide napríklad o zá- vet na palube námorného plavidla, lietadla. Zavádza sa možnosť zriadiť závet v prípade nečakanej udalosti pred troma súčasne prítomnými svedkami, ako aj závet pred starostom obce, za predpokladu, že sa nachádza bližšie ako osoba, ktorá môže zriadiť závet formou verejnej lis- tiny (notár). Prednášajúci zdôraznili skutočnosť, že Naj- vyšší súd varoval pred dosahom týchto závetov z dôvodu ich možného zneužívania, ako aj predpokladu ich spo- chybňovania zo strany dedičov. Následkom toho budú časté prerušenia dedičských konaní z dôvodu sporných skutočností, čo prispeje k zvýšeniu zaťaženosti súdov. Rovnako problematické je ustanovenie o formálnych náležitostiach závetu spí- saného v súkromnej listine, kde absentuje dátum pod- pisu závetu ako jedna z jeho podstatných náležitostí. Mnoho úkonov dedičského práva sa viaže na formu ve- rejnej listiny. Je zrejmé, že notár plní svoju funkciu garanta právnej istoty. K hmotnoprávnej úprave v súčasnosti neexistuje zodpo- vedajúca procesná úprava. Tá by mala sprevádzať nový občiansky zákonník v čase jeho účinnosti ako samo- statná právna úprava. Notári budú tak ako doteraz viesť celé dedičské konanie pod svojím menom, s výnimkou špecifických prípadov (styk s cudzinou). Obaja predná- šajúci sa podieľajú na príprave tejto úpravy. V každom prípade bolo z vyjadrení prednášajúcich cítiť určitý skep- tický postoj k novej právnej úprave, pochybnosti o jed- noznačnom výklade niektorých ustanovení a neistotu prameniacu z absencie precíznosti pri niektorých for- muláciách. Treba povedať, že ani jeden z prednášajúcich nemal možnosť pôsobiť v odbornej skupine podieľajúcej sa na príprave tohto kódexu, a ani vecné pripomienky, ktoré boli prednesené z ich strany, neboli akceptované v legislatívnom procese. Do účinnosti však zostáva temer rok a pol, t. j. k dispo- zícii je časový priestor, v kto- rom možno vstúpiť do textu jeho novelizáciou. Podľa slov prednášajúcich sa už pri- pravujú zmeny technického charakteru. V každom prípade sa dá po- vedať, že nová právna úpra- va bude znamenať obrovský prelom vo vývoji súkromné- ho práva a je potešiteľné, že sa jej venuje toľko priestoru. Určite bolo zaujímavé a podnetné vypočuť si názory na túto právnu úpravu z úst odborníkov, ktorí sa venujú ob- čianskemu právu nie ako teoretici, ale z majú za sebou dlhoročnú prax v oblasti súkromného práva, a preto ich názory možno považovať za relevantné a cenné. JUDr. Zuzana Grófiková vedúca redaktorka ARS NOTARIA JUDr. Katarína Valová, PhD. členka redakčnej rady ARS NOTARIA >> Nový občiansky zákonník zavádza množstvo foriem závetov. Objavujú sa tu závety známe z dávnej minulosti ako takzvané závety v núdzi, t. j. umožňujúce závetcovi zriadiť závet aj v situáciách, keď tak nemôže urobiť iným štandardným spôsobom. Zľava: JUdr. roman Fiala, podpredseda najvyššieho súdu českej republiky, JUdr. Zuzana Grófiková, notárka so sídlom v Bratislave a vedúca redaktorka časopisu ArS nOtAriA, JUdr. katarína Valová, Phd., notárka so sídlom v Bratislave a členka redakčnej rady ArS nOtAriA, JUdr. ljubomír drápal, predseda senátu najvyššieho súdu českej republiky

24 ArS nOtAriA 3/12 >> Z diAniA V PráVniCkeJ OBCi V úvode odznela informácia, že na Slovensku v súčas- nosti stále existujú zapísané výmery jednotlivých parciel na jednotlivých správach katastra v rôznych merných jednotkách, t. j. nielen v metroch štvorcových, ale na- príklad aj v štvorcových siahach (sš) a katastrálnych jutrách (kj). Zároveň uviedla, že počas druhej svetovej vojny zmizlo z katastrálnych máp Slovenska až 350 ka- tastrálnych území v dôsledku ich vyhorenia, respektíve iného zničenia. V súčasnosti, po zápise do registra ob- novenej evidencie pozemkov (ROEP), je už 90 % územia Slovenska zapísaného na listoch vlastníctva a ročne sa na správy katastra podá okolo 300 000 vkladových a pri- bližne 400 000 záznamových podaní. V katastrálnom zákone je podľa lektorky veľa geodetic- kých pojmov, ktoré by mali byť evidované v samostatnom geodetickom zákone tak, ako je to v susednej Českej re- publike. Katastrálny zákon hovorí o tom, že zápis for- mou záznamu a poznámky je oslobodený od správneho poplatku, ale neurčuje, kto je účastníkom týchto úkonov tak, ako to je pri zápise vecných práv formou vkladu, kde sú určení účastníci konania. Takisto nie je zjedno- tený postup na jednotlivých správach katastra. Niektoré vyžadujú v prípade, ak je súčasťou zmluvy o prevode aj geometrický plán, aby tvoril prílohu zmluvy o prevode, ako aj návrhu na vklad tejto zmluvy do katastra, pre iné stačí, ak je geometrický plán iba prílohou zmluvy o pre- vode, a nie aj návrhu na vklad. Podľa názoru prednášajú- cej je druhý postup správny. Ďalej bolo uvedené, že z praktického hľadiska je pre zápis dielov z geometrického plánu výhodnejšie, ak je na každý diel vytvorená samostatná parcela, aby sa dal každý taký- to diel samostatne zapísať v katastri nehnuteľností. A ná- sledne, po zápise všetkých dielov z geometrického plánu, by sa vyhotovil ďalší geometrický plán, ktorý zlúči čiast- kové parcely do väčších, prakticky vyhovujúcich parciel. Podľa § 46 Katastrálneho zákona k zmluve, verejnej listi- ne alebo inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľ- ností, ako aj k zmluve, verejnej listine alebo inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti treba pripojiť aj geometrický plán, a v tomto prípade ide o derivatívne, nie originárne nadobudnutie vlastníckeho práva. Samot- nou zmluvou o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu uzavretou medzi stavebníkmi alebo medzi doterajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome a sta- vebníkmi ešte vlastnícke právo k novovzniknutým bytom nevzniká. To vzniká až zápisom rozostavaného alebo skolaudovaného bytu spolu s príslušnými prílohami, for- mou záznamu do katastra nehnuteľností. Bolo aj podotknuté, že výmera pozemku nie je skutoč- nou výmerou parcely evidovanej na liste vlastníctva, a to vzhľadom na terénnu členitosť daného pozemku, kto- rého plošný obsah sa premieta do zobrazovacej roviny v plošných metrických mierach (napríklad reálna výme- ra pozemku môže byť menšia, ak cezeň preteká potok). Vodné toky sa v minulosti nezapisovali do pozemnokniž- ných vložiek, takže reálne ani nie sú v katastri nehnuteľ- ností evidované ako vodná plocha. Pozemok preto môže byť reálne menší, než je jeho výmera zapísaná v katastri nehnuteľností. Spravidla sa inžinierske stavby (mosty, viadukty mosty, nadjazdy, tunely, nadchody a podchody) takisto nezapi- sujú do katastra nehnuteľností, ale môžu sa dať zapísať, hoci aj so súpisným číslom. V Českej republike je to vy- riešené tak, že čo sa nezapisuje v katastri nehnuteľností, je priamo zo zákona vecným právom. Z praktického hľadiska sa drobné stavby nemusia ob- ligatórne zapisovať do katastra nehnuteľností, pretože zväčša ide o príslušenstvo hlavnej stavby, s ktorou sa väčšinou prevádzajú, takže len v prípade, ak by drobná Katastrálny zákon – zápis vecných práv (aplikačné problémy v praxi) Seminár s týmto názvom sa uskutočnil dňa 24. 5. 2012 v Košiciach a jeho lektorkou bola JUDr. Jana Dračová, advokátka a spoluautorka pripravovanej publikácie Katastrálny zákon – komentár s porovnaním úpravy v Českej republike. Témou seminára boli aktuálne otázky týkajúce sa praktických problémov súvisiacich so zápisom vecných práv vo vzťahu k aktuálnemu zákonu č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) v platnom znení. Prednášajúca v priebehu seminára okrem iného uviedla viacero postrehov a načrtla praktické rady, ktorými sa možno riadiť v tejto oblasti.

25 stavba mala samostatné súpisné číslo (napríklad hos- podárska budova), je potrebné ju okrem hlavnej stavby v zmluve o prevode špecifikovať. Jedným so spôsobov, ako zväčšiť podlahovú plochu bytu, je aj napríklad aj kúpa jednej izby susedovho bytu, vybú- ranie priečky, čím sa zväčší aj podiel priestoru na spo- ločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktorý treba dať zapísať do katastra nehnuteľností. V zmysle § 4 katastrálneho zákona sa práva k nehnuteľ- nostiam do katastra zapisujú troma spôsobmi – vkladom, záznamom a poznámkou, pričom každý z týchto spôso- bov má iné účinky – právotvorné, evidenčné alebo pred- bežné. Ide tu o nevhodné zaradenie zápisu poznámky do § 4 katastrálneho zákona, ktoré je aj v rozpore s ostatný- mi ustanoveniami o zápise poznámky, keďže poznámkou sa práva k nehnuteľnosti nezapisujú. Aj Najvyšší súd Slo- venskej republiky v rozsudku zo dňa 30. 10. 2003, sp. zn. Sž-o-KS145-146/03 výslovne uviedol, že poznámkou sa nezapisujú práva k nehnuteľnostiam. Poznámka na liste vlastníctva, že sa voči vlastníkovi, respektíve spoluvlast- níkovi vedie exekučné konanie, nie je podľa katastrálne- ho zákona obmedzujúcou na povolenie vkladu prevodu danej nehnuteľnosti, ale poznámka o začatí exekúcie predajom nehnuteľností už takou obmedzujúcou je. V praxi sa niekedy stávalo, že v prípade zmluvy týkajú- cej sa prevodu nehnuteľností nachádzajúcich sa vo via- cerých správach katastra rozhodla správa katastra, na ktorú bola zmluva s návrhom na vklad podaná, o vklade v lehote 30 dní a rozhodnutie o povolení vkladu násled- ne zaslala ďalšej správe katastra, v ktorej sa nachádzala ďalšia nehnuteľnosť a tá si vykladala, že toto rozhodnutie o povolení vkladu zapíše v rámci 60-dňovej záznamovej lehoty, keďže jej už bolo zaslané iba rozhodnutie o po- volení vkladu z inej správy katastra. Táto nejednotnosť rozhodovania o vklade tý- kajúcom sa nehnuteľností nachádzajúcich sa vo via- cerých správach katastra je už v súčasnosti odstránená. Podľa názoru prednášajúcej by mal byť katastrálny zákon čisto procesnoprávny pred- pis a správy katastra ako správne orgány by nemali posudzovať zmluvy o prevo- de nehnuteľností z hmotno- právneho, ale iba z proces- ného hľadiska. Podľa rozhodnutia Komisie Európskej únie zo dňa 14. apríla 2011 č. 2011/241/EÚ sa prechodné obdobie týkajúce sa nadobúdania poľnohospodárskej pôdy na Slovensku, uvedené v kapitole 3 prílohy XIV k aktu o pri- stúpení z roku 2003, predlžuje do 30. apríla 2014. Ďalej prednášajúca uviedla, že v prípade doručenia poda- nia – dohody o vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníc- tva manželov (ďalej len BSM), ktorú uzatvoria manželia v rozvodovom konaní s odkladacou podmienkou k oka- mihu zániku BSM ich rozvodom, podľa § 31a písmeno a) katastrálneho zákona, správa katastra preruší konanie o návrhu na vklad, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke. Konanie o návrhu na vklad bude prerušené až do času zaslania právoplatného rozsudku súdu o zániku manželstva na správu katastra. Následne sa spomenul problém týkajúci sa odstúpenia od zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, kde sa poukázalo na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/229/2010 zo dňa 20. 7. 2011, v kto- rom sa konštatuje, že plat- ným odstúpením od zmlu- vy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zanikajú tak obligačnoprávne, ako aj vecnoprávne účinky zmluvy. V dôsledku tejto skutočnosti má správa katastra vykonať zápis tohto právneho úkonu do katastra nehnuteľností záznamom podľa § 34 ka- tastrálneho zákona. Ústav- ný súd SR skonštatoval, že odstúpením od zmluvy sa zmluva ruší len s účinkami medzi účastníkmi, a nie vo vzťahu k tretím osobám. To podľa názoru prednášajúcej síce znamená zrušenie zá- väzkovoprávneho vzťahu, ale nie bez ďalšieho aj zrušenie vecného práva vzniknutého na jeho základe. Pre lepšie pochopenie prednášajúca uviedla výňatok z uvedených rozhodnutí: Ústavný súd Slovenskej republiky, a to v ná- leze zo dňa 30. septembra 2010 sp. zn. I. ÚS 350/08 >> V Českej republike je to vyriešené tak, že čo sa nezapisuje v katastri nehnuteľností, je priamo zo zákona vecným právom. Z praktického hľadiska sa drobné stavby nemusia obligatórne zapisovať do katastra nehnuteľností, pretože väčšinou ide o príslušenstvo hlavnej stavby, s ktorou sa väčšinou prevádzajú, takže len v prípade, ak by drobná stavba mala samostatné súpisné číslo (napríklad hospodárska budova), je potrebné ju okrem hlavnej stavby v zmluve o prevode špecifikovať. JUdr. Jana dračová, advokátka a spoluautorka pripravovanej publikácie katastrálny zákon – komentár s porovnaním úpravy v českej republike

26 ArS nOtAriA 3/12 >> Z diAniA V PráVniCkeJ OBCi v bode 28. uviedol: „V posledných rokoch sa v judikatúre všeobecných súdov uplatňujú závery, v zmysle ktorých odstúpenie od zmluvy môže vyvolať právne účinky len medzi jej účastníkmi a nie aj vo vzťahu k tretím osobám. Podľa nálezu českého ústavného súdu PL. ÚS 78/06 zo 16. októbra 2007, ktorý sa týkal účinkov odstúpenia od zmluvy podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Od- stoupením od smlouvy podle § 48 odst. 2 občanského zákonníku se – není-li právním předpisem nebo účast- níky dohodnuto jinak – smlouva od počátku ruší, avšak pouze s účinky mezi jejími účastníky. Vlastnické právo dalších nabyvatelů, pokud své vlastnické právo nabyli v dobré víře, než došlo k odstoupení od smlouvy, požívá ochrany v souladu s čl. 11 Listiny základních práv a svo- bod a s ústavními principy právní jistoty a ochrany naby- tých práv vyvěrajícími z pojmu demokratického právního státu ve smyslu čl. 1 odst. 1 Ústavy, a nezaniká.“ Pred- metný nález teda chráni vlastnícke právo vlastníka, ktorý ho nadobudol platne v čase, keď jeho právny predchodca bol podľa práva vlastníkom veci so všetkými čiastkovými oprávneniami vlastníka a následne (po prevode vlastníc- tva na v poradí ďalšieho nadobúdateľa) došlo k odstúpe- niu od kúpnej zmluvy zo strany prvého prevodcu (I. ÚS 50/2010). Na uvedené skutočnosti poukazuje ústavný súd z dôvodu, že tak ústava, ako aj dohovor chránia nie teoretické a iluzórne práva sťažovateľov, ale práva kon- krétne a účinné (I. ÚS 5/02), teda práva, ktorých sa dá reálne domáhať, a nie práva, ktoré majú v praxi iba ilu- zórnu povahu a iluzórne účinky.“ Práve na základe právneho názoru uvedeného v citova- ných rozhodnutiach rezort katastra prehodnotil postup zapisovania odstúpenia od zmluvy po povolení vkladu a od účinnosti novej vykonávacej vyhlášky ku katastrál- nemu zákonu od roku 2010 prestal zapisovať odstúpenia od zmlúv záznamom. Konštitutívne (právotvorné) účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností môžu byť odstrá- nené buď tak, že pre predávajúceho sa jeho vlastnícke právo spätne vloží do katastra nehnuteľností na základe dohody účastníkov, uzavretej medzi účastníkmi podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka, alebo, ak sa účastníci na spätnom prevode nedohodnú, na základe rozsudku súdu vydaného v konaní o žalobe požadujúcej určenie vlastníckeho práva (§ 80 písm. c Občianskeho súdneho poriadku). Dohodu o spätnom prevode, prípad- ne dohodu o urovnaní pritom nemožno zamieňať s do- hodou o odstúpení od zmluvy. Je následným právnym úkonom po platnom odstúpení od zmluvy, ktoré akcep- tuje druhá strana. V závere bolo poukázane na to, že správa katastra povolí návrh na vklad ku zmluve, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru a ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo ktorá bola autorizovaná advokátom a nie je k nej doložená príloha – vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Správa ka- tastra neskúma hmotnoprávne podmienky platnosti zmluvy. Za takéto vyhotovené zmluvy zodpovedá notár alebo advokát (ak autorizuje zmluvu). Seminár bol zaujímavý nielen z pohľadu toho, že načrtol praktické problémy a ich riešenia, s ktorými sa aj notá- ri vo svojej práci stretávajú, ale aj svojou ojedinelosťou. Bolo by vhodné organizovať a zúčastňovať sa podobných seminárov v rámci Slovenska aspoň štvrťročne. JUDr. Pavol Dorič, PhD. člen redakčnej rady ARS NOTARIA

27 Tato konference představovala jeden z výstupů ze stej- nojmenného grantového projektu (č. GAP408/10/0363) poskytnutého Grantovou agenturou České republiky, na němž se podílejí v letech 2010–2012 nejen členové Ka- tedry dějin státu a práva Právnické fakulty Masarykovy univerzity, nýbrž i badatelé z jiných právněhistorických pracovišť v České republice a ze zahraničí. Druhý impulz pro uspořádání této konference představo- val vznik finální verze nového občanského zákoníku, který je možné považovat za završení dvacetiletého vývoje čes- kého právního řádu po roce 1989 v oblasti soukromého práva. Nový český občanský zákoník byl schválen na jaře 2012 a publikován ve Sbírce zákonů pod č. 89/2012 Sb. Z textu nového občanského zákoníku vyplývá, že jeho au- toři v čele s prof. Karlem Eliášem rovněž v nemalé míře vycházeli z historických zdrojů, jakými byl návrh občan- ského zákoníku z roku 1937, ale zejména i všeobec- ný zákoník občanský (ABGB) z roku 1811. V některých částech šli evidentně ještě dále, a to přímo k pramenům římského práva. To bylo jistě dobrým důvodem pro set- kání právních historiků i civilistů a zamyšlení nad his- torií soukromého práva. Řešitelé uvedeného grantového projektu tak měli možnost odborné veřejnosti představit dosavadní výsledky své vědecké práce. Cílem konference byla analýza zdrojů, z nichž vyšel ná- vrh nového občanského zákoníku, jakož i analýza vývoje českého soukromého práva pojatá v co nejširších sou- vislostech. Konference byla chronologicky rozdělena do čtyř hlavních bloků a zúčastnili se jí právní historici a laičtí pracovníci nejen z českých právnických fakult, nýbrž i ze Slovenska a Německa. První blok zahájil vedoucí Katedry dějin státu a práva Právnické fakulty MU, prof. JUDr. Ladislav Vojáček, CSc., který nejprve přítomné přivítal, poté představil výše uve- dený grantový program a informoval o jeho dílčích vý- stupech. Zpráva z konference Vývoj soukromého práva na území České republiky V roce 2011 si právnická odborná veřejnost připomněla 200leté výročí od vydání všeobecného občanského zákoníku, tedy jedné z nejdůležitějších kodifikací soukromého práva ve střední Evropě. Při této příležitosti uspořádala Katedra dějin státu a práva Právnické fakulty Masarykovy univerzity v Brně dne 15. září 2011 jednodenní konferenci s názvem Vývoj soukromého práva na území České republiky.

28 ArS nOtAriA 3/12 >> Z diAniA V PráVniCkeJ OBCi První blok se věnoval feudálnímu a raně novověké- mu soukromému právu. Úvodním přednášejícím byl Mgr. Miroslav Lysý, Ph.D., z Právnické fakulty Univerzity Komenského v Bratislavě, který nastínil otázku vlastnic- kých vztahů a donací v Uhersku v 11. a 12. století, při- čemž se rovněž zamyslel nad samotným charakterem raně feudálního státu. Testamentárnímu právu v čes- kých zemích ve 12. a 13. století se věnovala Mgr. Naďa Štachová z Právnické fakulty MU v Brně, na kterou na- vázal JUDr. Vilém Knoll, Ph.D., z Právnické fakulty Zá- padočeské univerzity v Plzni, jenž pojednal o vybraných aspektech závazkového práva dle Koldínova zákoníku. Genezí institutu věna od nejstarších dob až do jeho zakotvení v ABGB se zabý- vala Mgr. Pavla Slavíčková, Ph.D., z Filozofické fakulty Univerzity Palackého v Olo- mouci. Účastníky konferen- ce byl v rámci prvního bloku nejlépe hodnocen příspěvek Mgr. Magdy Schusterové, LL.M., z Univerzity Osnabrück, která pojednala o reservatum rusticum neboli o výměn- ku v českém právu. Do dalšího bloku byly zařazeny přednášky věnující se vybraným problémům soukromého práva v 19. sto- letí a v první polovině 20. století. Tento blok zahájila doc. JUDr. PhDr. Adriana Švecová, Ph.D. (Trnavská uni- verzita v Trnavě), která se věnovala přeměně uherského soukromého práva v první polovině 19. století a jejímu vy- jádření v bratislavské březnové ústavě. Vývoj právní úpra- vy nabytí přivlastněním nastínil JUDr. Pavel Salák, Ph.D., z Právnické fakulty Masarykovy univerzity. Právní úpra- vu služebností podle všeobecného občanského zákoníku z roku 1811 představil JUDr. Jiří Šouša, jr. (Právnická fakulta UK v Praze), na kterého navázal Mgr. Martin Cempírek (Právnická fakulta MU v Brně) s pojednáním o odpovědnosti za škodu v přepravněprávních vztazích. Jakým způsobem ovlivnil autoritativní stát soukro- moprávní charakter pracovněprávních vztahů, ukázal Mgr. Ján Drgo (Trnavská univerzita v Trnavě) na příkladu pracovněprávního postavení židovských zaměstnanců na Slovensku v letech 1939–1942. Pracovnímu právu se věnoval rovněž prof. JUDr. La- dislav Vojáček, CSc., který na úvod třetího bloku před- nášek analyzoval pracovní smlouvu a pracovní poměr podle poúnorové právní úpravy. Komparaci právní úpra- vy věcných práv dle ABGB a občanského zákoníku z roku 1950 provedl Mgr. Michal Považan z Právnické fakulty UK v Bratislavě. Další tři příspěvky nebyly čistě histo- rickoprávní, nýbrž měly přesah i do práva pozitivního; přednesli je Mgr. Tomáš Kohút (Úprava pracovního času a jeho historická reflexe), Mgr. Michaela Sigmun- dová, Ph.D. (Omezení a zbavení způsobilosti k právním úkonům) a Mgr. Robert Kabát (Vývoj vztahu mezi trest- něprávními a civilněprávními okolnostmi vylučujícími protiprávnost). Poslední, čtvrtý blok příspěvků zahájil JUDr. Ondřej Horák, Ph.D., z Právnické fakulty Univerzity Palackého v Olomouci, který představil velmi zajímavý příspěvek pod neobvyklým názvem, a to „… snad mají i knihy mstící božstvo, které jim nedá beztrestně zahyno- ut? Úvaha nad inspiračními zdroji občanského práva na příkladu kollace a odvolání daru po zkrácení povinné- ho dílu“. Největší úspěch sklidil JUDr. PhDr. Stanislav Balík (Ústavní soud), kte- rý velice poutavým způsobem přednesl příspěvek týka- jící se institutu osobního užívání bytu (1964–1989), při- čemž přítomné upoutaly především příklady z dobové praxe. Nad aplikační využitelností prvorepublikových sbírek judikatury v procesu současné rekodifikace ob- čanského práva se zamyslel JUDr. Lukáš Králík. V rám- ci tohoto posledního bloku zazněly rovněž příspěvky JUDr. Michala Pospíšila (Vývoj práva nekalé soutěže v českých zemích), Mgr. Tomáše Liškutina (Vývoj vy- braných otázek spotřebitelského práva) a Mgr. Silvie Capíkové, Ph.D. (Problematika recepce římského práva a institutů soukromého práva v díle Maxe Webera). Jak právnická, tak i široká veřejnost se může s prone- senými příspěvky seznámit rovněž v konferenčním sbor- níku, který byl vydán na konci roku 2011 (Vojáček, L., Schelle, K., Tauchen, J. [eds.]: Proměny soukromého práva. Sborník příspěvků z konference ke 200. výročí vy- dání ABGB. Brno: Masarykova univerzita, 2011, 438 s.). V tomto sborníku lze nalézt celkem přes 40 příspěvků i od dalších účastníků konference, kteří z kapacitních důvodů prezentovali svůj příspěvek jen v tištěné podobě. JUDr. Jaromír Tauchen, Ph.D., LL.M.Eur.Integration (Dresden) Právnická fakulta Masarykovy univerzity v Brně, Katedra dějin státu a práva >> Impulz pro uspořádání této konference představoval vznik finální verze nového občanského zákoníku, který je možné považovat za završení dvacetiletého vývoje českého právního řádu po roce 1989 v oblasti soukromého práva.

29 Recenzované dielo vy- dané českým vydavateľ- stvom Aleš Čeněk, s. r. o., nepochybne zaujme nie- len ľudí z právnej praxe, ale aj širšiu laickú verej- nosť. Renomovaní autori sa úspešne zhostili úlohy spracovať komentár tý- kajúci sa problematiky katastra nehnuteľností. Ide o osobnosti dobre známe slovenskej a čes- kej právnickej verejnosti. Autori predstavujú odborníkov nielen z oblasti právnej teórie, ale aj praxe, ktorí majú bohatú publikačnú čin- nosť a množstvo skúseností nadobudnutých dlhoročným pôsobením na poli právnej praxe. Spracovanie diela je kvalitné po obsahovej aj formálnej stránke. Zo systematického hľadiska je predkladaný komentár prehľadne a účelne členený. Publikácia po- zostáva z niekoľkých častí. V úvode autori stručne oboz- namujú čitateľov diela s obsahovou stránkou komentára a jeho štruktúrou. Za úvod je vhodne zaradený historický exkurz pokrývajúci oblasť evidovania nehnuteľností na našom území. K prehľadnosti diela prispieva aj zoznam použitých skratiek. Nosnou časťou publikácie je detail- ný a kvalitne spracovaný výklad jednotlivých ustanovení katastrálneho zákona. Za touto ťažiskovou časťou nasle- duje text vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu zákonu a spravovacieho poriadku pre katastrálne úrady a správy katastra. Predkladaná monografia v závere obsahuje aj výňatok zo zákona o správnych poplatkoch týkajúci sa úseku katastra nehnuteľností. Zoznam literatúry je obo- hatený o prehľad najdôležitejších prameňov súvisiacich s katastrálnym právom. Takto zvolená štruktúra komen- tára umožňuje čitateľom dopodrobna sa zoznámiť s od- borným výkladom katastrálneho práva a všetkými jeho súvislosťami. Autori podali nielen teoretický výklad katastrálneho zá- kona, ale ho obohatili aj o výber z judikatúry všeobec- ných súdov (Najvyšší súd SR, Najvyšší súd ČR), stano- viská Úradu geodézie, kartografie a katastra SR a výklad podobnej právnej úpravy katastrálneho zákona v Českej republike. Prínos komentára spočíva v tom, že autori sa venujú aj sporným otázkam aplikačnej praxe, ktoré do- teraz neboli riešené v judikatúre Najvyššieho súdu Slo- venskej republiky, ani v stanoviskách Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Ponúkajú na ne fundované riešenia a odpovede, čo môže prispieť k zjednoteniu aplikácie práva na úseku katastra nehnu- teľností. Čo sa týka obsahovej stránky diela, spracovanie danej témy je podrobné, z odborného hľadiska vyčerpávajúce a zo štylistického hľadiska písané čitateľsky veľmi pri- jateľným spôsobom, čo odborná verejnosť iste uvíta. Výklad jednotlivých ustanovení katastrálneho zákona je jasný a prehľadný, nevyhýba sa ani problémom z právnej praxe. Pri spracovaní diela autori využili aj komparatívnu metó- du spočívajúcu vo výklade podobných ustanovení české- ho katastrálneho práva. Okrem výkladu zameraného na úsek katastra nehnuteľností v Českej republike publiká- cia obsahuje aj stručný prehľad nadobúdania nehnuteľ- ností v Maďarsku. Autori sa pri tvorbe tohto diela usilovali o odborné spra- covanie problematiky katastra nehnuteľností, čo sa im nesporne aj podarilo. Komentár možno odporučiť predo- všetkým advokátom, notárom, sudcom a zamestnancom na úseku katastra nehnuteľností, ale užitočne poslúži aj ako učebná pomôcka pre študentov právnických fakúlt. JUDr. Milan Sudzina, PhD. Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Katastrálny zákon s porovnaním úpravy v Českej republike Problematika katastra nehnuteľností je jednou z najdôležitejších oblastí práva, preto ako významný počin možno hodnotiť spracovanie komentára pod názvom Katastrálny zákon s porovnaním úpravy v Českej republike od autorov JUDr. Jany Dráčovej, prof. JUDr. Petra Vojčíka, CSc., ktorí spracovali v spoluautorstve text komentára, a JUDr. Evy Barešovej, ktorá je autorkou textu o porovnateľnej právnej úprave v Českej republike.

30 ArS nOtAriA 3/12 >> diAnie V kOMOre Z ruskej strany sa stretnutia zúčastnili Konstantin Kor- sik, prezident Moskovskej notárskej komory, Jekate- rina Lexakova, notárka v Moskve, Ilja Radčenko, notár v Moskve, Alexandra Reze, riaditeľka odboru minister- stva ekonomického rozvoja, Alexej Terentiev, poradca riaditeľa odboru verejného práva v úrade prezidenta Ruskej federácie, Andrej Baturkin, vedúci kancelárie premiéra a Evgenij Guňko, poradca Obchodného zastu- piteľstva Ruskej federácie v Slovenskej republike. Za slovenskú stranu pozvanie prijal minister spravodlivosti SR JUDr. Tomáš Borec a pracovníčka odboru civilného práva procesného a dohľadu Ministerstva spravodlivos- ti SR JUDr. Ľubica Paniaková. Za Notársku komoru SR sa zúčastnili JUDr. Karol Kovács, prezident Notárskej komory SR, JUDr. Miroslav Pavlovič, viceprezident No- társkej komory SR, JUDr. Miroslav Gregor, člen Prezí- dia Notárskej komory SR a predseda analytickej skupiny Prezídia Notárskej komory SR, JUDr. Katarína Valová, PhD., členka Prezídia Notárskej komory SR a predsed- níčka legislatívnej skupiny Prezídia Notárskej komory SR, JUDr. Ivan Lošonský, PhD., člen Prezídia Notárskej komory SR, Peter Varga, vedúci správca CIS Notárskej komory SR, Iaroslav Ioan Pavel, konateľ spoločnosti Li- bellus, s. r. o., a Ing. Pavol Zarevúcky, manažér spoloč- nosti Atos IT Solutions and Services, s. r. o. Na úvod pracovnej návštevy prezident Notárskej komory SR privítal hostí a oboznámil ich so systémom notárstva na Slovensku, jeho históriou, s funkciou notára, notár- Pracovná návšteva moskovskej delegácie Prezident Moskovskej notárskej komory Konstantin Korsik inicioval stretnutie so zástupcami slovenského notárstva s cieľom získať odborné skúsenosti týkajúce sa zriadenia a vedenia Notárskeho centrálneho registra záložných práv. Pracovná návšteva sa konala v dňoch 14. – 15. júna 2012 v sídle Notárskej komory SR. Zľava: JUdr. tomáš Borec, minister spravodlivosti Sr, JUdr. karol kovács, prezident nk Sr, JUdr. Miroslav Pavlovič, viceprezident nk Sr

31 skou činnosťou a organizáciou notárstva. Prezident Moskovskej notárskej komory následne opísal systém ruského notárstva, ktorý funguje na princípe latinského notárstva. Uviedol, že v Rusku je asi 8 000 súkromných notárov, z toho v Moskve je asi 700 súkromných notárov na približne 11 miliónov obyvateľov. V Rusku je zriade- ných 82 regionálnych notárskych komôr, ktoré sú spo- jené do federálnej notárskej komory. Ďalej uviedol, že očakávajú novelu Občianskeho zákonníka a Notárskeho poriadku, ktoré by mali zveriť notárom vedenie registra záložných práv. Hlavným dôvodom ich návštevy bol preto register záložných práv, ktorý na Slovensku vedie Notár- ska komora SR. Následne sa ujal slova minister spravodlivosti SR, ktorý odpovedal na otázky ruskej delegácie týkajúce sa dôvo- dov výkonnej a zákonodarnej moci zveriť vedenie tohto registra notárskej komore. Potom nasledovala plodná diskusia, v ktorej slovenská strana zodpovedala množ- stvo odborných otázok ruskej delegácie, týkajúcich sa existujúcej právnej úpravy záložných práv v slovenskom Občianskom zákonníku a Notárskom poriadku. Druhý pracovný deň bol zameraný na technickú prezen- táciu registra záložných práv, v rámci ktorej bol za po- moci zástupcov spoločností Libellus, s. r. o., a Atos IT Solutions and Services, s. r. o., názorne vysvetlený po- stup notára pri registrácii do registra záložných práv. Na záver návštevy sa prezident Moskovskej notárskej komory úprimne poďakoval za prijatie a my sme ruským notárom popriali veľa úspechov pri presadzovaní novej legislatívy v oblasti záložných práv. JUDr. Katarína Valová, PhD. členka Prezídia NK SR Zľava: Jevgenij Guňko, poradca Obchodného zastupiteľstva ruskej federácie v Slovenskej republike, ilja radchenko, notár v Moskve, Alexandra reze, riaditeľka odboru ministerstva ekonomického rozvoja, konstantin korsik, prezident Moskovskej notárskej komory, Andrej Baturkin, vedúci kancelárie premiéra, Alexej terentiev, poradca riaditeľa odboru verejného práva v úrade prezidenta ruskej federácie a Jekaterina lexakova, notárka v Moskve Zľava: Vladimír Bačišin, tlmočník moskovskej delegácie, JUdr. katarína Valová, Phd., predsedníčka legislatívnej skupiny Prezídia notárskej komory Sr, JUdr. Ľubica Paniaková, pracovníčka odboru civilného práva procesného a dohľadu Ministerstva spravodlivosti Sr, JUdr. tomáš Borec, minister spravodlivosti Sr, JUdr. karol kovács, prezident notárskej komory Sr, JUdr. Miroslav Pavlovič, viceprezident notárskej komory Sr, JUdr. ivan lošonský, Phd., člen Prezídia notárskej komory Sr

32 ArS nOtAriA 3/12 >> diAnie V kOMOre Hlavným organizátorom a takpovediac hnacím motorom celého veľkolepého podujatia je pán Czesław Szynalik, notár so sídlom v Mszane Dolnej, člen prezídia Notár- skej komory v Krakove. Sponzorom podujatia je vydava- teľstvo právnickej literatúry Lexis Nexis. Okrem zástupcov jedenástich poľských notárskych ko- môr z Białystoku, Gdaňska, Katovíc, Krakova, Lublina, Lodže, Poznane, Rzesowa, Štetína, Varšavy a Vroclavi sa na tomto ročníku notárskej olympiády zúčastnili aj za- hraniční účastníci z Moskvy, Petrohradu, Ukrajiny, Ma- ďarska, Českej republiky, Turecka a Slovenska. Slovenská výprava sa olympiády tradične zúčastnila pod vedením neoficiálneho športového referenta našej ko- mory, JUDr. Vladimíra Baluna, notára v Ružomberku, a v zložení reprezentantov slovenského tímu z radov no- tárov a notárskych koncipientov (kandidátov): JUDr. Irena Bošanská, JUDr. Ľubica Joneková, JUDr. Mar- tina Mižíková, JUDr. Zuzana Prokopovičová (teraz Holčí- ková), Mgr. Miroslav Holčík, JUDr. Miroslav Duriš, PhD., JUDr. Vladimír Telepčák, Mgr. Juraj Hamara, JUDr. Marián Jurina, JUDr. Vojtech Kavečanský, JUDr. Ján Marušin, Mgr. Pavol Sadel, JUDr. Juraj Ehn, JUDr. Stanislav Bauer, JUDr. Roman Vidovenec, JUDr. Alexander Demeter, Mgr. Rastislav Demeter, JUDr. Martin Vyskok, JUDr. Juraj Novák, Mgr. Tomáš Čiževský a Mgr. Martin Selecký. V piatok 1. júna 2012 sa stretli všetci účastníci na sláv- nostnom otvorení olympiády na štadióne KS TURBACZ Mszana Dolna, na ul. Jána Ciszewskiego. Po privítaní vzácnych hostí a osobností z politického, kultúrneho a športového prostredia, za slávnostných tónov dychové- ho orchestra nasledovalo defilé účastníkov jednotlivých notárskych komôr, vystúpenie goralského detského fol- klórneho súboru Mali Zagórzanie, zapálenie olympijské- ho ohňa a vypustenie holubov, ktoré svojím letom ponad športoviská ohlásili verejnosti začiatok športových zápo- lení v týchto disciplínach: • Futbalový turnaj – zápasy sa hrali na 2 × 20 minút, pohárovým systémom. Víťazi štvrťfinále postúpili do semifinále, víťazi semifinále sa stretli o 1. miesto vo finále, porazení o 3. miesto a porazení vo štvrťfinále sa umiestnili podľa výsledkov od 5. miesta. • turnaj vo volejbale mužov – zápasy sa hrali na dva ví- ťazné sety (do 25 bodov v sete), pohárovým systémom. Víťazi v kvalifikačných zápasoch postúpili do štvrťfiná- le a následne sa víťazi štvrťfinále stretli v semifinále. Víťazi semifinále sa stretli o 1. miesto, porazení v se- mifinále o 3. miesto, porazení v kvalifikačných a štvrť- finálových zápasoch obsadili poradie od 5. miesta. Volejbalové zápasy sa odohrali v športovej hale na ul. Sienkiewicza 2, pričom zo štadiónu ŠK Turbacz do športovej haly bola zabezpečená kyvadlová doprava. • tenisový turnaj – uskutočnil sa na kurtoch v Porebie Wielkej aj Mszane Dolnej na troch kurtoch. Turnaj sa odohral pohárovým systémom. • Šachový turnaj – účastníci, ktorí uprednostnili túto aktivitu pred fyzickým zápolením, sa stretli v hlavnom stane pri šachovniciach a odohrali šachové partie švajčiarskym systémom. • Plávanie – súťaže sa uskutočnili v plavárni v meste Li- manowa. Súťažiaci sa po otvorení olympiády previezli zo štadióna ŠK TURBACZ na súťaže v plaveckých disciplínach: 50 m – voľný spôsob – ženy, 50 m – voľný spôsob – muži, 50 m – klasický spôsob – ženy, 50 m – klasický spôsob – muži, 200 m – voľný spôsob – ženy, 200 m – voľný spôsob – muži, zmiešaná štafeta 4 × 25 m – ženy a muži. • Atletika – prihlásení športovci si zmerali sily v týchto atletických disciplínach: beh 100 m – ženy, 100 m – mu- ži, 1 500 m – ženy, 1 500 m – muži, štafeta notárskych komôr 4 × 100 m (2 muži a 2 ženy), 400 m – ženy, 400 m – muži, vrh guľou – muži, vrh guľou – ženy, skok do výšky – ženy, skok do výšky – muži. • Veselé športy – aby si na svoje prišli aj športovo a fy- zicky menej zdatní účastníci, usporiadatelia pre nich pripravili viac druhov veselých športov, napríklad no- senie pohára, trestné hody do koša, vedenie lopty cez prekážky, kolektívne kráčanie na dlhej lyži atď. Piatkové športové zápolenie sa na štadióne skončilo o 19.00 hodine, nasledoval odchod športovcov autobus- mi do ubytovacích zariadení, aby sa po krátkej príprave o 20.00 hodine všetci znovu stretli na večeri a večernom programe, ktorého súčasťou bola aj súťaž komôr s názvom Spievať môže každý. Každá notárska komora ako súbor zaspievala jednu pieseň podľa vlastného výberu a po vy- hodnotení porotou nasledovala diskotéka s ukončením dňa o 1.00 hodine a návratom do ubytovacích zariadení. V sobotu 2. júna 2012 sa o 8.30 h začal druhý olympijský XI. notárska olympiáda Ako sa stalo tradíciou po iné roky, aj tento rok sa v mestečku Mszana Dolna v Poľsku konala v dňoch 30. mája až 3. júna v poradí už XI. notárska olympiáda, ktorú usporadúva Notárska komora v Krakove pod patronátom Republikového prezídia Notárskej komory Poľska, a Športový klub TURBACZ v Mszane Dolnej.

33 deň na štadióne Jána Ciszewskiego, a to pokračovaním športových súťaží v týchto disciplínach: • basketbal, • futbal, • atletika, • tenis, • veselé športy, • stolný tenis, • bridž. Basketbalové zápasy v trvaní 2 × 12 minút sa odohrali v Športovej hale pohárovým systémom, víťazi zápasov kvalifikácie odohrali štvrťfinále, potom semifinále. Víťazi semifinále hrali o 1. miesto, porazení o 3. miesto. Muž- stvá, ktoré utrpeli porážku v kvalifikačných zápasoch, obsadili priečky od 5. miesta. Po kvalifikačných dopoludňajších a popoludňajších fut- balových zápasoch odohratých vyraďovacím spôsobom sa o 16.00 h odohral zápas o 3. miesto a o 18.30 h zápas o 1. miesto. Atletika – atletické disciplíny pokračovali finálovými zá- poleniami skok do diaľky – ženy, skok do diaľky – muži, beh – štafeta 4 × 400 m – ženy, štafeta 4 × 400 m – muži, 100 m – ženy, 100 m – muži, štafeta 4 × 100 m – ženy, štafeta 4 × 100 m – muži. tenisový turnaj – od 11.00 h pokračoval tenisový turnaj miešanou štvorhrou. Veselé športy pokračovali v popoludňajších hodinách štafetovým behom cez prekážky (družstvá so 4 športov- cami: 2 muži a 2 ženy), preťahovanie lana (družstvá zlo- žené z 5 súťažiacich: 3 muži a 2 ženy) a pokutové kopy (jedenástky) prezidentov notárskych komôr, kde neprí- tomného prezidenta NKSR zastúpil najstarší účastník slovenskej výpravy JUDr. Alexander Demeter. Stolnotenisový turnaj mužov a žien sa začal od 10.30 h pohárovým systémom na dva vyhraté sety. Bridž turnaj v známej a populárnej kartovej hre pripravili pre fajnšmekrov usporiadatelia od 11.00 h. Sobotňajšie športové zápolenie sa ukončilo o 19.00 h a po prípravnej prestávke nasledovalo o 20.15 h vyhlá- senie výsledkov olympiády, odovzdávanie medailí a po- hárov, rozlúčkový ohňostroj, občerstvenie a návrat do ubytovacích zariadení s ukončením olympiády v nedeľu 3. júna 2012 odchodom jej účastníkov. A ako sa umiestnili reprezentanti slovenských notárov? Slovenská reprezentácia na XI. notárskej olympiáde zís- kala celkovo 5 medailí, z toho 3 zlaté (dve získala Ľubi- ca Joneková – skok do diaľky a vrh guľou, jednu Zuza- na Holčíková-Prokopovičová – trestné hody do koša), 1 striebornú – basketbal, 1 bronzovú (Irena Bošanská – tenis). Hoci v celkovej konkurencii je cenné aj štvrté miesto, medailové priečky nám na poslednej olympiáde len o vlások unikli v štyroch disciplínach – volejbal, vrh guľou mužov (Miroslav Duriš), skok do výšky žien (Ľu- bica Joneková), veselé športy družstiev (Ľubica Jone- ková, Irena Bošanská, Stanislav Bauer a Juraj Ehn). Za najlepšiu individuálnu špotovkyňu slovenskej výpravy sa svojou bojovnosťou a ziskom dvojitého zlata kvalifikovala JUDr. Ľubica Joneková, notárka v Žiline. Olympijské zápolenia sa dávno skončili, notársky olym- pijský oheň zhasol, no v srdciach zostali spomienky na víťazstvá a prehry, ako aj na priateľov a kolegov notá- rov zo zahraničných notárskych komôr, s ktorými sme si spoločne aj na športovom poli dôstojne pripomenuli našu príslušnosť k notárskemu stavu. Rád by som využil príležitosť a v mene slovenského or- ganizačného výboru vyslovil poďakovanie všetkým tým, ktorí nám účasť na olympiáde umožnili alebo sa o ňu pričinili – Notárskej komore Poľska, Notárskej komore v Krakove – osobitne Dr. Sczesłavovi Szynalikovi, členovi prezídia a notárovi v Mszanie Dolnej – veľkému športo- vému a organizačnému mágovi, ktorý svojou osobnos- ťou a schopnosťami zbližoval notárov aj v čase osobného voľna, JUDr. Vladimírovi Balunovi, notárovi v Ružomber- ku, organizátorovi a koordinátorovi slovenskej notárskej reprezentácie, vedeniu Notárskej komory SR, ktoré má dlhoročné pochopenie pre športové aktivity a reprezen- táciu notárov na športovom poli, a nakoniec všetkým účastníkom olympiády, ktorí svojimi športovými výkonmi aj takýmto spôsobom šíria dobré meno slovenského no- társtva v zahraničí. JUDr. Miroslav Duriš, PhD. notár v Liptovskom Mikuláši Podrobnosti o priebehu xi. notárskej olympiády s fotografiami a videami nájdete na www.olimpiadanotarialna.pl.

34 ArS nOtAriA 3/12 >> diAnie V kOMOre Konferencie som sa zúčastnila z poverenia a v zastú- pení prezidenta NK SR. Bola venovaná téme Dokazo- vanie v civilnom a trestnom konaní, ktorá má aj z po- hľadu výkonu činnosti notárov ako súdnych komisárov aktuálnosť a opodstatnenie, ale významným obohatením právnej vedy je aj z pohľadu vzdelávania a výmeny po- znatkov a skúseností. Na úvod poukázal JUDr. Peter Hulla, riaditeľ JA SR, na významnosť podujatia z pohľa- du Štokholmského programu, ktorý ako metodologický program predpokladá využívanie najmodernejších pros- triedkov techniky (najmä elektronické vzdelávanie) a pri- spôsobenie v oblasti spoločnej vzdelávacej stratégie štá- tov EÚ, k čomu významne prispievajú aj takéto podujatia. JUDr. Toman privítal predovšetkým zahraničných hostí, ktorých počet sa – podobne ako počet prednášajúcich – rozšíril o významných predstaviteľov z Českej republi- ky aj o zástupcov z ďalších krajín (Francúzska, Nemec- ka a Rakúska). To naznačuje, že medzinárodný rozmer konferencie významne narastá. V ďalších príhovoroch vystúpili doc. JUDr. Josef Kotásek, PhD., prodekan pre vedu a výskum Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne (ďalej PrF MU), JUDr. Mo- nika Jankovská, štátna tajomníčka Ministerstva spra- vodlivosti Slovenskej republiky a prof. JUDr. Naděžda Rozehnalová, CSc., dekanka Právnickej fakulty Masary- kovej univerzity v Brne. Konferencia bola opätovne rozdelená do dvoch základ- ných sekcií podľa zamerania, a to na sekciu civilného práva a sekciu trestného práva, pričom v sekcii civilného práva prebiehali prednášky a diskusia na témy: • Metodologické aspekty dokazovania – odborný garant doc. JUDr. Josef Kotásek, PhD., • Dokazovanie v civilnom konaní – odborný garant doc. JUDr. Kristián Csach, PhD. Prednášky boli na vysokej odbornej úrovni a budú pod- kladom pre všetkých, ktorí sa zúčastňujú rozhodovacie- ho a publikačného procesu. Ako predtým, aj teraz budú prístupné aj v písomnej podobe – v odbornej publikácii (Zborník referátov), zverejnenej na webovej stránke JA SR (www.ja-sr.sk). Spomedzi nich zaujali najmä prednášky JUDr. Radima Polčáka, PhD. (PrF MU), ktorý sa vo svojej prednáške Dokazovanie elektronickými dokumentmi zameral na proces virtualizácie dôkazu. Ten je dôsledkom postupné- Druhý ročník medzinárodnej konferencie Československé právnické dni Druhý ročník medzinárodnej konferencie sa konal opätovne v Detašovanom pracovisku Justičnej akadémie Slovenskej republiky (ďalej JA SR) v Omšení v dňoch 30. – 31. 5. 2012 za účasti medzinárodne uznávaných odborníkov v oblasti právnej vedy a vzdelávania, ako aj odborníkov z praxe zastrešujúcich rôzne právne profesie.

35 ho presunu spoločenského života do elektronickej siete a z dôvodu dôkaznej spoľahlivosti dokumentu (elektro- nického) sa ťažisko začína presúvať na istotu a bezpeč- nosť aj v nárokoch na využívanie špecifických systémov a súvislé hodnotenie dôkazov. JUDr. Peter Lavický, PhD. (PrF MU) v prednáške s názvom Dôkazné bremeno pod- robne rozviedol najnovšie pohľady z právnej praxe a ju- dikatúru, ktorá bola v tejto oblasti prijatá, s osobitným zameraním na dokazovanie výšky nároku. JUDr. PhDr. Miroslav Slašťan, PhD., vedúci ústavu medzinárodného a európskeho práva Právnickej fakulty Paneurópskej vy- sokej školy v Bratislave, predniesol prednášku na tému Vybrané aspekty dokazovania v práve Európskej únie, kde sa zameral najmä na judikatúru ESD, implementáciu smerníc a ďalšie špecifické konania v európskom práv- nom priestore. Obchodný riaditeľ spoločnosti Beck-on- line Ing. Lukáš Mikula spropagoval systém Beck-online, o ktorom bližšie informácie sú uvedené aj na webovej stránke www.beck-online.cz, a vlastný edičný program sa zabezpečuje už aj prostredníctvom pobočky pôsobia- cej v Bratislave. Na prednášku JUDr. Jany Bajánkovej, predsedníčky občianskoprávneho kolégia NS SR, na tému Rozsah dokazovania súdom, nadviazali prednášky uznávaných zahraničných aj domácich autorít, spomedzi ktorých je potrebné uviesť najmä JUDr. Františka Ištván- ka, predsedu občianskoprávneho a obchodného kolégia NS ČR (téma Povinnosť pravdivosti a dôkazné breme- no v koncentrovanom konaní), JUDr. Vladimíra Magu- ru, predsedu senátu NS SR (téma Dokazovanie a chyba uplatňovaná v dovolacom konaní v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), JUDr. Gabriely Simkovej, PF UPJŠ v Košiciach (téma Dokazovanie v sporoch o právach du- ševného vlastníctva), JUDr. Adriany Murínovej, sudky- ne OS Košice I (téma K niektorým otázkam koncepcie dokazovania vo francúzskom civilnom súdnom konaní), Dr. Jürgena Rassiho, sudcu Vrchného súdu vo Viedni (téma Dokazovanie v civilnom konaní – prehľad o právnej úprave v Rakúsku), doc. JUDr. Josefa Kotáska, PhD., pro- dekana pre vedu a výskum Právnickej fakulty MU (téma Námietky nepravosti podpisu na zmenke a námietka (s) falšovania textu zmenky) a JUDr. Petra Molnára, PhD., prezidenta SK exekútorov, Právnickej fakulty UPJŠ (téma Zákonnosť dôkazu v občianskom súdnom konaní). JUDr. Magdaléna Valušová notárka so sídlom v Rimavskej Sobote Autorka je externou členkou pedagogického zboru JA SR. Spoločná fotografia účastníkov: v popredí JUdr. Peter Hulla, riaditeľ Justičnej akadémie Slovenskej republiky, vedľa neho sprava JUdr. Milan Ľalík, podpredseda Ústavného súdu Slovenskej republiky. V prvom rade zľava JUdr. Pavol toman, predseda rady JA Sr, predseda senátu nS Sr a externý člen pedagogického zboru JA Sr

36 ArS nOtAriA 3/12 >> diAnie V kOMOre Bilaterálne stretnutie Rakúskej notárskej komory a NK SR V symbolický dátum 24. 5. 2012 sa v priestoroch No- társkej komory Slovenskej republiky konalo bilaterálne stretnutie Rakúskej notárskej komory a NK SR, ktoré- ho sa zúčastnili Dr. Ludwig Bittner, Dr. Rudolf Kaindl, p. Stephan Matyk, Dr. Alexander Winkler za Rakúsku no- társku komoru a JUDr. Karol Kovács, Mgr. Peter Danczi, JUDr. Ivan Lošonský, JUDr. Ľudmila Joanidisová, JUDr. Katarína Svitanová a Mgr. Tomáš Gardon za NK SR. Cieľom tohto dvojstranného stretnutia bolo najmä pri- blížiť jednotlivé notárstva k sebe prostredníctvom už- šej priateľskej výmeny skúseností. Zástupcovia komôr uviedli najmä aktuality týkajúce sa notárstva v domácej krajine, hlavnými bodmi programu boli však otázky Eu- rópskej únie – podmienka štátnej príslušnosti na vstup do členstva v profesijnej organizácii a otázky smernice o uznávaní odborných kvalifikácií. Zároveň členovia Ra- kúskej delegácie zhrnuli v rámci rokovania aj výhody banky na notárske úschovy, ktorú má ich notárska ko- mora v kooperácii s inými bankami vytvorenú na zvýše- nie právnej istoty pre účastníkov pri úschovách. Vydávanie platobných rozkazov v Maďarsku Vzhľadom na legislatívne zámery NK SR sme prijali po- núknutú pomoc zo strany Maďarskej notárskej komory a dňa 20. 6. 2012 sa stretli zástupcovia NK SR JUDr. Miros- lav Gregor, predseda analytickej skupiny, JUDr. Kata- rína Valová, predsedníčka legislatívnej skupiny, Mgr. Peter Danczi, predseda medzinárodnej skupiny, notári JUDr. Miloslav Kováč a JUDr. Marián Kováč za Ministerstvo spravodlivosti SR, generálny riaditeľ sekcie civilné právo JUDr. Marek Števček, PhD., technici Peter Varga za NK SR, Ing. Pavol Zárevucký a Ing. Patrik Kristian za ATOS a Ian Pavel za Libellus. Cieľom stretnutia bolo najmä priblíže- nie technických a právnych aspektov vydávania platob- ných rozkazov v Maďarskej rebuplike. Po historickom a právnom úvode sa prítomným prezentovalo technické riešenie vydania platobného rozkazu s názornou ukážkou a zároveň sme mali možnosť nahliadnuť do priestorov, kde sa realizuje tlač a odosielanie platobných rozkazov. Plenárne valné zhromaždenie Rady notárstiev EÚ V estónskom Talline sa konalo v dňoch 28. a 29. 6. 2012 zasadnutie plenárneho valného zhromaždenia Rady no- társtiev Európskej únie (CNUE) za prítomnosti viceprezi- denta NK SR JUDr. Miroslava Pavloviča a predsedu medzi- národnejskupinyMgr.PetraDancziho.Najdiskutovanejšou témou tohto zasadnutia bol projekt cezhraničného kon- cipovania zmlúv týkajúcich sa prevodov nehnuteľností, ktorému bol schválený názov EUFides. V rámci tohto projektu sa vytvorí platforma, na základe ktorej budú môcť občania jedného členského štátu využiť služby svojho notára vo svojej členskej krajine na spísanie zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá bude však použitá v inom členskom štáte. Domovský notár sa bude cez platformu radiť so zahraničným notárom, ktorý mu poskytne všetky potrebné informácie týkajúce sa podstatných náležitostí zmluvy, právnych a daňových aspektov, a tak sa pre účastníkov zabezpečí opäť vysoká právna istota a bez- pečnosť pri prevodoch nehnuteľností cez notárov. Okrem tejto témy sa však diskutovalo aj o postavení poľského a slovinského notárstva, o možnosti prijatia Turecka ako pozorovateľa CNUE, o žalobách Európskej komisie proti krajinám, ktoré nezrušili podmienku štátnej príslušnosti pri prístupe do povolania notára, o Európskom osvedče- ní o dedičstve a mnohých ďalších témach. Zasadnutie pracovnej skupiny Hexagonály Na projekt EUFides nadviazala aj Iniciatíva stredoeu- rópskych notárstiev (Hexagonála), v rámci ktorej bola vytvorená pracovná skupina zaoberajúca sa prepojením registrov elektronických archívov listín. Zasadnutie tejto pracovnej skupiny sa konalo dňa 6. 7. 2012 v chorvátskom Záhrebe a našu notársku komoru zastupoval Mgr. Peter Danczi. Diskutovali sa na ňom najmä právne a technické aspekty prepojenia registrov. Navrhuje sa riešenie, na základe ktorého nebude nutné vykonať žiadne zásahy vo vnútroštátnych systémoch, a vytvorí sa rozhranie, ktoré zistí, či elektronická listina a podpis na nej zodpovedajú všetkým požiadavkám podľa vnútroštátneho práva, a ak áno, pošle listinu žiadateľovi. Žiadateľ tak nebude mu- sieť skúmať technickú stránku elektronického podpisu a bude jasné, že technická stránka, a najmä elektronic- ký podpis na takejto listine, sú v krajine pôvodu určite v poriadku. Mgr. Peter Danczi predseda medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR Aktuality NK SR z medzinárodnej oblasti V rámci upevňovania diplomatických vzťahov a medzinárodných povinností sa členovia Prezídia NK SR a medzinárodnej skupiny v ostatnom období zúčastnili niekoľkých medzinárodných stretnutí.

37 >> kOMerčná PreZentáCiA 1 >> Komerčná prezentácia Prečo sa v poisťovníctve vyvinulo sprostredkovanie a aký je jeho význam? Poisťovníctvo, tak ako aj iné od- vetvia hospodárstva, prechádza neustálym vývojom. Postupné zvyšovanie počtu poisťovní pô- sobiacich na poistnom trhu SR, rozširovanie ich produktového portfólia a služieb spôsobuje, že sám klient sa už v po- núkaných poistných produktoch len ťažko orientuje. Pre- to sa podnikatelia aj občania čoraz častejšie obracajú na odborníkov – finančných agentov a finančných poradcov, ktorí im vedia poistenie sprostredkovať. Podstata sprostredkovateľskej činnosti v poisťovníctve spočíva vo výhodách špecializácie finančného agenta. Klienti našej spoločnosti MPS, s. r. o., by na získanie dô- kladného a zároveň výhodného poistného krytia museli vynaložiť veľkú časť svojho času a energie, nehovoriac o tom, že by si zároveň museli naštudovať množstvo informácií týkajúcich sa poisťovníctva. To si z nich ale málokto môže dovoliť, a preto sa čoraz viac do popredia dostávajú práve sprostredkovateľské služby v poisťov- níctve. Čo pre klienta robí sprostredkovateľ poistenia? Rozhodujúcim prvkom poistného trhu je klient a jeho poistné potreby, na ktoré jednotlivé poisťovne reagu- jú podľa svojich možností. V konkurenčnom prostredí a pri čoraz väčšej špeciali- zácii klientov na určitý odbor rastie záujem o služby nezá- vislých odborníkov, akými sú aj spoločnosti zaoberajúce sa nezávislým sprostredko- vaním poistenia. Spoločnosť MPS, s. r. o., dokáže klientom poskytnúť nezávislú ana- lýzu poistných produktov a poisťovní z celého trhu, s cie- ľom navrhnúť optimálne riešenia. Základným pilierom našej činnosti je analýza poistných potrieb klientov a ná- sledný návrh poistného krytia šitého na mieru. Pri hľa- daní najlepšieho variantu poistného krytia z ponuky po- isťovacieho trhu je naším hlavným kritériom výhodnosť pre klienta, pre ktorého posúdime jednotlivých poisťo- vateľov a ich produkty. Tie následne predkladáme klien- tom v zrozumiteľnej forme, s upozornením na jednotlivé rozdiely vo výhodnosti ponúk. Niekedy sa klienti orien- tujú najmä podľa výšky poistného, prípadne spoluúčasti, menej však už napríklad študujú rozsah poistného krytia a výluky v poistení. Po predložení našich ponúk sa klient pre najvhodnejší variant poistnej ochrany rozhoduje sám podľa vlastného uváženia, avšak už na základe odbor- ných rád a odporúčaní. K náplni činnosti našej spoločnosti patrí aj správa už existujúcich poistných zmlúv klienta. V rámci nej ide konkrétne o realizáciu klientom požadovaných zmien, ale aj odborné návrhy na optimalizáciu poistného krytia vzhľadom na meniace sa podmienky. Pri spolupráci kladieme veľký dôraz na rýchlu a účinnú likvidáciu poistných udalostí zo všetkých druhov poistení. MPS, s. r. o., zastupuje klienta pri celom postupe likvidá- cie poistnej udalosti, zabezpečuje obhliadku poškodenej veci, zbiera podklady o priebehu a výške poistnej udalos- ti, komunikuje s poisťovňou, monitoruje priebeh likvidá- cie a informuje klienta o jej stave. Tieto služby, ktoré si naši klienti obzvlášť vysoko cenia, sú všetky bezplatné. Pri poistení notárskeho úradu sú nám už výhody využitia sprostredkovateľa poistenia zrejmé. Aké výhody však vie sprostredkovateľ priniesť napríklad pri poistní vozidla v porovnaní s on-line webovými portálmi? Výhodnosť ponúk prostredníctvom online poistenia je li- mitovaná tzv. štandardnými sadzobníkmi poisťovní, resp. zľavami, ktoré je možné z nich udeliť. Jednotlivé pois- ťovne okrem štandardných zliav však často ponúkajú aj mimoriadne zľavy, napríklad len pre určitý región, na urči- té obdobie, na určité značky a podobne. Naša spoločnosť má ku všetkým týmto zľavám prístup, preto vie klientovi poskytnúť produkty vo výsled- ku výhodnejšie o desiatky aj stovky eur podľa počtu pois- ťovaných vozidel. Napríklad pre vozidlá s vyššou hodnotu vieme poskytnúť produkty, ktoré rôzne online portály nezohľadňujú pre odlišný výpočet poistného. Samozrej- me, okrem cenového hľadiska je tu opäť aj otázka likvi- dácie poistných udalostí, na ktorú sa klienti MPS, s. r. o., môžu v plnej miere spoľahnúť. www.mps.sk Sprostredkovanie poistenia >> Pri spolupráci kladieme veľký dôraz na rýchlu a účinnú likvidáciu poistných udalostí zo všetkých druhov poistení. Stalo sa vám už, že váš sused platí výrazne nižšie poistenie za podobné vozidlo v inej alebo v tej istej poisťovni ako vy? Alebo vás pri nešťastí poisťovňa odbila slovami „Vaša poistná zmluva tieto riziká nekryje“? O tom, prečo je to tak, a ako zabrániť tomu, aby sa pre vás tieto otázky stali bezpredmetné, sme sa rozprávali s Marekom Dobiašom, generálnym riaditeľom spoločnosti MPS, s. r. o.

38 ars notaria 3/12 >> aktuálne z nk sr Dňa 28. 6. 2012 zomrela naša ko- legyňa JUDr. Yvonna Krebesová, rodená Kurtanská. Mnohí, aj známi kolegovia sa o jej smrti nedozvedeli, preto ako jej bý- valá koncipientka a kolegyňa, rada by som si na ňu spomenula niekoľ- kými slovami. JUDr. Yvonna Krebesová sa narodila 11. 1. 1940 v Brati- slave. Po skončení Právnickej fakulty Univerzity Komen- ského začala pracovať v justícii a neskôr v Štátnom notárstve Bratislava. Po zmene územného rozdelenia súdov sa stala vedúcou štátnou notárkou na bývalom Štátnom notárstve Bratislava III. V čase jej pôsobenia ako mladej notárky boli na Štátnom notárstve Bratislava zamestnaní jej kolegovia JUDr. An- ton Beznák, JUDr. Alexander Čimo, JUDr. Ivan Hatala. Myslím, že menovaní kolegovia, ale osobitne súdna ta- jomníčka Pavla Chovancová jej boli príkladmi a mali vplyv na jej prístup k práci. JUDr. Krebesová bola mimo- riadne pracovitá, dôsledná a spoľahlivá. Veci vybavovala rýchlo, takže sa práca na jej oddelení nehromadila. Tak si na ňu spomínam. Po prechode štátnych notárstiev na výkon notárstva ako súkromného povolania od 1. 1. 1993 bola vymenovaná za notárku v Bratislave pre Okresný súd Bratislava III. Po celý čas až do svojho odchodu na odpočinok koncom roka 2005 pracovala vo svojom úrade s plným nasade- ním sama, s jednou úradníčkou pani Hertou Chudou, ktorá zostala jej priateľkou. Aj neskôr, v chorobe a ťaž- kých chvíľach, jej bola nablízku. Veľkou oporou jej bol aj v náročnej práci manžel Tibor Krebes. Yvonna však bola predovšetkým milujúcou mamou dvoch detí, Andrey a Petra. Mala šťastie tešiť sa aj zo svojich vnúčat. Kto poznal JUDr. Krebesovú, vie, že práca notárky takmer úplne napĺňala jej svet. Svojou energiou a zvonivým smiechom prebúdzala k ži- votu všetkých, ktorí boli v jej okolí. Jej životné zameranie a lásku, s ktorou vykonávala svoju prácu, možno vystihnúť týmito slovami: Mala rada ľudí a oni sa k nej radi vracali. Yvonnin smiech sa už nebude rozliehať doma, ani na pracovisku, ale odkaz jej životného kréda by sme si mali my, jej kolegovia zapamätať: Ľuďom, ktorí potrebujú našu pomoc, by sme mali venovať aj našu priazeň. Ďakujem ti, Yvonnka, za to najdôležitejšie, čo si ma pre moju prácu naučila. Lúčim sa s Tebou vo viere, že tvoje dobré skutky a po- vzbudzujúce slová sa pred Bohom nestratia... Za všetkých blízkych kolegov JUDr. Katarína Pohronská notárka so sídlom v Bratislave Mala rada ľudí a oni sa k nej radi vracali V dňoch 25. až 31. 5. 2012 sa už po druhýkrát konala púť sloven- ských notárov a ich príbuzných a priateľov do známeho pútnic- kého miesta Medžugorie, nachádzajúceho sa v Bosne a Her- cegovine. Hlavnou organizátorkou tejto púte bola JUDr. Marta Vaľková, notárka so sídlom v Bardejove, a duchovným otcom a sprievodcom Mgr. Mikuláš Tressa, CSsR, predstavený kláš- tora redemptoristov v Stropkove. Púť je každoročne veľkým duchovným obohatením, v rámci ktorého všetci účastníci na- čerpajú mnoho duchovných milostí a odchádzajú s prianím, že o rok sa chcú opäť vrátiť a priviesť aspoň jedného ďalšieho známeho. Organizátori veria, že počet slovenských notárov na tejto púti bude každoročne pribúdať a obohatenie z púte potom prenesú do svojho osobného aj pracovného života. JUDr. Pavol Dorič, PhD. člen redakčnej rady ARS NOTARIA 2. ročník púte slovenských notárov do Medžugoria

39 19. – 21. 9. 2012 Základný kurz pre notárskych koncipientov, miesto konania: sídlo NK SR 10. – 11. 10. 2012 Výberové konanie na miesta notárov, miesto konania: Brezno-Tále 11. – 13. 10. 2012 Školenie notárov, miesto konania: Brezno-Tále Témy školenia: 1. Elektronické služby a notár 2. Občiansky súdny poriadok a notári v nadväznosti na rekodifikáciu OSP a Občianskeho zákonníka 3. Komunikácia notára s klientom a riešenie konfliktných situácií 24. – 26. 10. 2012 Zdokonaľovací kurz pre notárskych koncipientov, miesto konania: sídlo NK SR 21. – 23. 11. 2012 Notárska skúška, miesto konania: sídlo NK SR Minister spravodlivosti Slovenskej republiky odvolal: • s účinnosťou od 1. augusta 2012 z výkonu funkcie Mgr. Miroslava Adámka, notára so sídlom Notárskeho úradu v Trenčíne, v obvode Okresného súdu Trenčín na jeho vlastnú žiadosť. Dňa 28. 6. 2012 zomrela vo veku 72 rokov JUDr. Yvonna Krebesová, bývalá notárka so sídlom v Bratislave. Po- sledná rozlúčka s JUDr. Krebesovou bola dňa 2. 7. 2012 o 8.45 h v krematóriu v Bratislave. NK SR informuje: Od 19. do 23. novembra 2012 sa bude konať v Ríme prvý ročník Jesennej univerzity svetového notárstva. Ide o týždenné školenie pre notárskych kandidátov, mladých a budúcich notárov, ktoré si hradí účastník sám, jeho notársky úrad alebo národná komora (asi 800 – 1 200 eur). Sídlo notárskej komory Sr v Bratislave Informácie o výberových konaniach, vzdelávaní v komore a o vymenovaných notároch (rok 2012)

Katastrálny zákon s porovnaním úpravy v Českej republike vyd. Aleš Čeněk Rok vydania: 2012 Počet strán: 416 Väzba: pevná Komentár zákona o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, teda katastrálneho zákona platného v SR, je doplnený komentárom o porovnateľnej právnej úprave platnej v ČR. Tento komparatis- tický prístup umožňuje čitateľovi rozšíriť si znalosti z pozemkového práva o českú právnu úpravu a umožňuje aj dôslednejšie pochopenie a výklad jed- notlivých právnych inštitútov upravených v platnom katastrálnom zákone. Pri jednotlivých ustanoveniach sú uvedené judikáty, a to ako zo súdov v SR, tak aj z ČR. Právo duševného vlastníctva Peter Vojčík, Zuzana Adamová – vyd. Aleš Čeněk Rok vydania: 2012 Počet strán: 480 Väzba: pevná Monografia predstavuje komplexné spracovanie problematiky práva dušev- ného vlastníctva v SR. Obsahuje výklady o autorskom práve, práve výkonných umelcov, práve výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, ako aj problematiku kolektívnej správy práv, o priemyselných právach k výsledkom tvorivej duševnej činnosti a priemyselných práv na označenie. Autori venujú pozornosť aj zlepšovacím návrhom, know-how, logu či názvom domén. Oso- bitne sa rozoberá ochrana duševného vlastníctva vrátane správneho súdnic- tva, rozhodcovského konania, mediácie a exekúcie. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár Milan Ďurica – vyd. C. H. Beck Rok vydania: 2012 Počet strán: 1 152 Väzba: pevná Ide o ďalšiu publikáciu z edičného radu takzvaných sivých komentárov, ko- mentár k Zákonu o konkurze a reštrukturalizácii. Vydanie je načasované tak, aby obsiahlo rozsiahlu novelizáciu vykonanú zákonom č. 348/2011 Z. z., účin- nú od 1. januára 2012 a 1. januára 2013. Komentár obsahuje teoretický výklad všetkých inštitútov konkurzného práva, ako aj výklad jednotlivých ustanovení z pohľadu aplikačnej praxe súdov. Komentár obsahuje značné množstvo ju- dikatúry s osobitným zameraním na judikatúru Ústavného súdu SR z oblasti konkurzov a reštrukturalizácií. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Komentár Valachovič, Grausová, Cirák – vyd. C. H. Beck Rok vydania: 2012 Počet strán: 1 351 Väzba: pevná Publikácia predstavuje nielen prvý „sivý“ komentár k zákonu o vlastníctve by- tov a nebytových priestorov, ale zároveň vypĺňa medzeru, ktorá na slovenskom knižnom trhu v tejto špecifickej oblasti práva už niekoľko rokov existuje. Ko- mentár pomerne detailne analyzuje jednotlivé zákonné ustanovenia, ktoré sa v právnej praxi pri aplikácii tohto zákona často vykladajú rôzne a nesprávne. Byty a nebytové priestory tretie, prepracované a doplnené vydanie – vyd. Iura Edition Rok vydania: 2012 Počet strán: 140 Väzba: mäkká Znenie zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Publikácia z edície IUSTITIA je spracovaná netradičnou formou, ktorá spočíva v tom, že na prvom mieste je uvedené aktuálne, t. j. účinné znenie konkrét- neho ustanovenia a postupne jeho znenie, prípadne znenia v rozpätí piatich rokov spätne po jednotlivých novelách tohto predpisu. Publikácie tejto edície budú vychádzať raz ročne, prípadne po väčšej novele, pričom vždy budú ob- sahovať znenia v rozpätí piatich rokov spätne od účinnosti poslednej novely. Judikatúra vo veciach rodinnoprávnych vzťahov JUDr. Edmund Horváth – vyd. Iura Edition Rok vydania: 2012 Počet strán: 413 Väzba: mäkká Ďalšia publikácia z čitateľsky obľúbenej edície mapuje aktuálne rozhodnutia súdov vo veciach, na ktoré sa vzťahuje zákon o rodine. Obsahuje publikované aj nepublikované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj niž- ších súdov a pre slovenskú právnu prax relevantné rozhodnutia českých súdov. Ústava Slovenskej republiky, komentár, 3. vydanie Ján Drgonec – vyd. Heuréka Rok vydania: 2012 Počet strán: 1 620 Väzba: pevná Publikácia, ktorá je koncipovaná ako akademický komentár, prináša nielen výklad a interpretáciu jednotlivých článkov, ale aj úvahy o možnosti inter- pretácie a aplikácie právnych noriem a nevyhýba sa ani polemike s aktmi interpretácie a aplikácie komentovaného prameňa práva. Kniha je doplnená aj množstvom rozhodnutí Ústavného súdu SR. Výber judikatúry k Občianskemu zákonníku – Všeobecná časť vyd. Iura edition Rok vydania: 2012 Počet strán: 543 Väzba: mäkká Kniha prináša vybrané rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej repub- liky, ktoré sa týkajú všeobecnej časti občianskeho práva hmotného (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník). K jednotlivým ustanoveniam zákona sú priradené judikáty, pričom na okraji strany sú uvedené kľúčové slová a pojmy. Nový občanský zákoník Jaroslav Svejkovský a kolektív – vyd. C. H. Beck Rok vydania: 2012 Počet strán: 792 Väzba: mäkká Novoprijatý občiansky zákonník v ČR predstavuje najväčšiu zmenu občian- skeho práva za posledných 50 rokov. Prináša nielen obsahovú zmenu, ale mení sa aj systematika OZ, jeho pojmoslovie a hodnotové východiská. Nový občanský zákoník Karel Eliáš a kolektív – vyd. Sagit Rok vydania: 2012 Počet strán: 1 119 Väzba: pevná Obsahom knihy je najmä dôvodová správa, ktorá je cenným sprievodcom nového občianskeho zákonníka a zdôvodňuje prístupy k filozofii zákonníka ako celku, prístupy a riešenia jednotlivých konkrétnych inštitútov a je prvým komentárom jeho jednotlivých ustanovení. Praktický sprievodca pozemkom ako predmetom vlastníctva a aktívnou hodnotou v konaní o dedičstve Ladislav Kupka – vyd. Eurounion Rok vydania: 2012 Počet strán: 136 Väzba: mäkká Publikácia poskytuje teoretický aj praktický prehľad informácií, postrehov, skúseností a návodov, ako postupovať pri problémoch súvisiacich s pozemkovým vlastníctvom, nadobúdaním vlastníctva, scudzením vlastníctva k pozemku, prob- lematikou držby a vydržania pozemku, reštitúciami pozemkového vlastníctva. 40 ArS notArIA 3/12 >> DáVAME Do PoZornoStI Spracoval JUDr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA

43

44