ARS NOTARIA 03 2018
ARS NOTARIA 03 2018
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/I
3
2018
N o t á r s k y č a s o p i s
V y d á v a N o t á r s k a k o m o r a S l o v e n s k e j r e p u b l i k y
Odborný článok
Postup notára podľa
§ 63 Notárskeho
poriadku
Postrehy z praxe
Európske osvedčenie
o dedičstve v praxi
Judikát
Započtení daru
poskytnutého
zůstavitelem
potomkovi
neopomenutelného
dědice
Rozhovor
Notárov vnímam
ako osobitne
významný prvok
v systéme justície
pre zabezpečenie
vymoženia práva
a prístupu
k spravodlivosti
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/2
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/1
>> obsah
ARS NOTARIA 3/2018
Ročník: 22. • Vyšlo: 29. 9. 2018
Vydáva: Notárska komora Slovenskej republiky
Krasovského 13, 851 01 Bratislava 5, IČO 30 811 236
tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 589
notarska.komora@notar.sk, www.notar.sk
Redakčná rada:
JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka)
JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD., JUDr. Juraj Göbl,
JUDr. Erika Szórádová, JUDr. Katarína Valová, PhD.
Periodicita:
štyrikrát ročne
Predplatné:
daniela.durajova@notar.sk
Inzercia:
daniela.durajova@notar.sk
Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2
P. O. Box 61, 810 05 Bratislava, www.jaga.sk
Foto: Notárska komora SR, archív autorov, isifa/Shutterstock
Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN 1335-2229
17
12
19
23
Úvodník
Odborný článok
4 Postup notára podľa § 63 Notárskeho poriadku
Karol Kovács
Postrehy z praxe
10 Európske osvedčenie o dedičstve v praxi
Karol Kovács, ml.
Rozhovor
12 Mária Kolíková: Notárov vnímam ako osobitne významný
prvok v systéme justície pre zabezpečenie vymoženia
práva a prístupu k spravodlivosti
Judikát
15 Započtení daru poskytnutého zůstavitelem potomkovi
neopomenutelného dědice
Juraj Göbl
Z diania v právnickej obci
17 Právnické fórum 2018
Katarína Valová
18 XXVI. Karlovarské právnické dni
Katarína Valová
19 Spomíname na dvoch významných profesorov práva –
profesora Jozefa Prusáka a profesora Petra Blaha
Martina Gajdošová
Z diania v komore
23 XVI. Notárska olympiáda v Poľskej republike
Vladimír Balun
24 Zasadnutie Európskej notárskej siete, 17. – 18. máj
2018, Vilnius (Litva)
Tomáš Gardon
Aktuálne z NK SR
25 Novinky z legislatívnej oblasti
Veronika Fandlová
25 Informácie o vymenovaných notároch a podujatiach
26 Novinky z medzinárodnej oblasti
Ján Hamara
Dávame do pozornosti
27 Anotácie
28 Prehľad právnickej literatúry
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/2 ars notaria 3/18
Úvodník
Vážení čitatelia, vážení kolegovia a milí priatelia,
dostalo sa mi tej príležitosti, že sa vám môžem prihovoriť
z postu predsedníčky Revíznej komisie Notárskej komo-
ry Slovenskej republiky.
Predsedníčkou Revíznej komisie som už druhé volebné
obdobie. Členkami Revíznej komisie sú na základe vý-
sledkov volieb aj štyri naše úžasné kolegyne, s ktorými
sa snažíme na našich zasadnutiach dôsledne plniť nám
zverenú úlohu.
O výsledkoch našej práce Vás každoročne informujeme
záverečnou správou prednesenou na Konferencii notárov.
V predmetnej správe Revízna komisia oceňuje korektnú
spoluprácu medzi členmi Notárskej komory Slovenskej
republiky, povereným členom prezídia, zamestnancom
sekretariátu a zástupcom účtovnej spoločnosti.
Pred štvrťstoročím, t. j. 1. 1. 1993, na Európskom nebi
zažiarila nielen samostatná hviezda nového štátu – Slo-
venskej republiky, ale aj malá hviezdička Slovenského
notárstva – Notárska komora Slovenskej republiky a na
Slovensku začalo platiť slobodné notárstvo latinského
typu. V tomto jubilejnom roku by som sa chcela poďako-
vať tým kolegom, hádam už aj emeritným, ktorých záslu-
hou tento neľahký proces obnovy nastal.
Tých 182 notárov, ktorí sme boli pri konštituovaní No-
társkej komory vymenovaní, nemalo žiadne skúsenosti
s realizáciou notárskej činnosti v podmienkach slobod-
ného povolania.
Nedostatok skúseností však nahradilo nadšenie a chuť
zvládnuť počiatočné problémy, eliminovať všetky ne-
priaznivé vplyvy a preukázať schopnosť notárov dôsledne
realizovať zákon o notároch a notárskej činnosti.
Za tých 25 rokov nie všetky dni boli pekné a slnečné.
Niekedy sa aj zablýskalo, zahrmelo a zapršalo, ale na-
pokon sa vyjasnilo. Podstatou je, že za toto obdobie si
notárstvo našlo svoju identitu, našlo si svoj cieľ. Čo si
zároveň zaželať? Aby do ďalšieho štvrťstoročia činnosti
notárskeho stavu bolo čo najviac slnečných dní, aby bola
spokojnosť na strane tých, ktorým tieto služby poskytu-
jeme, aby bolo čo najmenej tých, ktorí porušujú etický
kódex notára, a aby notári vykonávali svoju prácu ako
poslanie. Želám si, aby notárska činnosť bola využívaná
v praxi nielen de iure, ale aj de facto, a aby sa do budúc-
na rozšírili kompetencie notára. Naplnenie týchto želaní
bude predovšetkým v rukách našej mladej a strednej ge-
nerácie, želám vám všetkým veľa šťastia a zdravia a pri
tomto nech nám Pán Boh pomáha.
JUDr. Anna Nagyová,
predsedníčka Revíznej komisie NK SR
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/3
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/4 ars notaria 3/18
Vydržanie (usucapio) je klasickým súkromnoprávnym in-
štitútom známym od čias rímskeho práva. Predstavuje ori-
ginálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva a v pod-
mienkach Slovenskej republiky s množstvom nedoložených
a nevysporiadaných právnych vzťahov k nehnuteľnostiam
je často aj jediným účinným spôsobom preukázania vlast-
níckeho práva k nehnuteľnostiam. Účelom inštitútu vydr-
žania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej
nepretržitej držby oprávneným držiteľom, ktorý je po sta-
novenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom
vlastníckom práve. Vydržaním sa teda vylúčia námietky do-
terajších vlastníkov proti tomu, kto vlastnícke právo vydrža-
ním nadobudol. Do istej miery sa tým sankcionuje predchá-
dzajúci vlastník za nečinnosť. Na preukázanie vlastníctva
je však potrebný určitý procesný postup, teda deklarovanie
nového právneho stavu verejnou listinou. V praxi ide o urče-
nie vlastníckeho práva v občianskom súdnom konaní pod-
ľa § 137 písm. c) CSP, v nesporových prípadoch postupom
podľa § 63 Notárskeho poriadku. Osobitným postupom je
rozhodnutie správneho orgánu podľa § 11 a 11a zákona
č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
Krátky historický prehľad
Už v 80. rokoch minulého storočia si vtedajšia vládnuca moc
uvedomovala potrebu riešiť katastrofálnu situáciu ohľadom
evidencie vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnos-
tiam. Pre občiansky zákonník z roku 1964 bola typická ten-
dencia potlačiť tradičné právne inštitúty. Podľa dôvodovej
správyk tomutozákonu:zákonmusíbyťpojatýtriednea musí
byť robotníckej triede zrozumiteľný. Držba, vydržanie, úpra-
va susedských práv, vydedenie sú právne inštitúty buržoáz-
neho práva, ktoré sú pre vyspelého socialistického človeka
bez významu. Vydržaním sa obchádza dedenie, v novej práv-
nej úprave nemá miesto1. V tom čase platná právna úpra-
va, v nesporových prípadoch, umožňovala postupom podľa
§ 100 Notárskeho poriadku2 vydať osvedčenie o vydržaní
podľa hmotného práva platného do 1. apríla 1964. V praxi to
bolo málo využívané, aj vzhľadom na to, že panujúci právny
poriadok preferoval užívacie vzťahy pred vlastníckymi vzťa-
hmi. Postupom času sa situácia menila a prvým krokom
bola novela Občianskeho zákonníka, zákonom č. 131/1982
Zb., ktorým sa vrátil do nášho právneho poriadku inštitút
vydržania (aj keď v podivuhodnej podobe). Dôvod, prečo do-
šlo k doplneniu jednotlivých spôsobov nadobudnutia práva
novelou občianskeho zákonníka, spočíval v tom, že potre-
by právnej praxe vyžadovali zakotviť v oblasti občianskeho
práva jednoduchý a hospodárny právny prostriedok, ktorý
by pri zabezpečení náležitej právnej istoty umožňoval tr-
valé usporiadanie tzv. nedoložených právnych vzťahov.3
Dňa 1. 10. 1987 nadobudla účinnosť Smernica Ministra
spravodlivosti SSR z 27. 8. 1987 č. 4453/87 – 50 a Sloven-
ského úradu geodézie a kartografie zo dňa 1. 9. 1987 č. 3
– 2160/1987, na opravy chybných údajov v rozhodnutiach
štátnych notárstiev a zmluvách nimi registrovaných a na
zápisy právnych vzťahov k nehnuteľnostiam k evidencii
nehnuteľností na základe osvedčení vydaných štátnymi
notárstvami. Na základe tejto smernice a ustanovenia
§ 100 Notárskeho poriadku v znení neskorších predpi-
sov bolo štátnym notárstvam uložené s cieľom dolože-
Postup notára podľa
§ 63 Notárskeho poriadku
Anotácia:
Na Slovensku dlhodobo pretrváva nevyhovujúci stav s tzv. nedoloženými, resp. nevysporiadanými
vlastníckymi vzťahmi k nehnuteľnostiam. Slovenský právny poriadok sa po desaťročia snaží
nájsť regulátor na uspokojivé riešenie tohto pretrvávajúceho problému. Ako najefektívnejší
inštitút v tomto procese osvedčilo Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní, vydávané notárom vo forme
notárskej zápisnice. Na základe neho sa v posledných desaťročiach podarilo majetkovoprávne
usporiadať niekoľko stoviek tisíc prípadov, čo umožnilo v týchto prípadoch uviesť do súladu
dlhodobý faktický stav oprávnenej držby oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu
objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve, so stavom vlastníckym. Stále
však vo verejnosti, bohužiaľ, aj v odbornej, pretrváva nepochopenie úlohy a postavenia notára
v tomto procese. Nasledujúcim článkom sa snažím prispieť k lepšiemu porozumeniu tejto
problematiky
1 dôvodová správa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonní
2 zákon č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a konaní pred štátnym notárstvom (Notársky poriadok)
3 Zdeněk Češka a kol., Občanský zákonník Komentář, Praha – PANORAMA – 1987, s. 427
>> Odborný článok
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/5
nia právnych vzťahov k nehnuteľnostiam vydávať vo forme
notárskych zápisníc osvedčenia o vydržaní práv občanov
k nehnuteľnostiam podľa predpisov účinných do 1. 4. 1964
vrátane neukončených komasácií, reálnej deľby nehnuteľ-
ností, uskutočnených pred 1. 1. 1951, v prípade straty alebo
zničenia pozemnoknižných operátov a v prípade straty ale-
bo zničenia listiny preukazujúcej právo k nehnuteľnostiam.
Po zmene spoločenských pomerov v roku 1989 bol prija-
tý zákon č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych
vzťahov k nehnuteľnostiam, ktorý nadobudol účinnosť 29. 4.
1992. Podľa tejto právnej úpravy, v ustanoveniach § 2 až 9,
bol upravený procesný postup notára pri vydaní osvedče-
nia vo forme notárskej zápisnice, na základe ktorej sa do
evidencie nehnuteľností zapíše za vlastníka držiteľ, ktorý
pri splnení zákonom predpísaných podmienok po uplynutí
10-ročnej vydržacej lehoty stane vlastníkom nehnuteľností
na základe vydržania. Podľa
tejto právnej úpravy bol no-
tár ďalej oprávnený vo forme
notárskej zápisnice osved-
čovať dohodu o vyrovnaní
dedičských podielov. Táto
právna úprava platila až do
1. 12. 2000, keď boli záko-
nom č. 393/2000 Z. z. ustanovenia § 2 až 9 z tohto záko-
na vypustené. Dňa 1. 1. 1993 nadobudol účinnosť zákon
č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok), ktorý v ustanovení § 63 mal zapracované osobitné
ustanovenie osvedčovania právne významných skutočností
– osvedčenie vyhlásenia o vydržaní. Pre osvieženie pamäti
uvádzam pôvodné znenie tohto ustanovenia, ktoré už ostalo
len v pamäti notárov, ktorí vykonávajú notársku prax dlhšie
ako dve desaťročia: V notárskej zápisnici o osvedčení vyhlá-
senia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spíše notár vy-
hlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam
vydržania, najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby
nehnuteľností alebo práva zodpovedajúceho vecnému bre-
menu, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľ-
nosti a obecného úradu, v ktorého obvode je nehnuteľnosť,
ženemajúkuvznikuuvedenéhoprávaobčanavýhrady.Ďalej
v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie
osvedčovaných skutočností. Toto znenie tohto ustanovenia
platilo až do 1. 12. 2000, keď zákonom č. 397/2000 Z. z. nado-
budla účinnosť novela Notárskeho poriadku, ktorá priniesla
nové znenie tohto ustanovenia, ktoré tomu, kto vykonával
vyhlásenie pred notárom, uložilo splnenie ďalších povin-
ností, určitým spôsobom aj upravila procesný postup notá-
ra. Posledná úprava tohto ustanovenia platí od 1. 12. 2015,
keď nadobudol účinnosť zákon č. 267/2015 Z. z., ktorým sa
novelizoval Notársky poriadok. Na záver tohto historické-
ho prehľadu je ešte potrebné povedať, že podľa dostupných
štatistík notári na Slovensku podľa vyššie opísaných práv-
nych úprav vydali celkovo cca 350 000 až 400 000 osvedčení
vo forme notárskej zápisnice, čím značnou mierou prispeli
k usporiadaniu právnych vzťahov k nehnuteľnostiam v Slo-
venskej republike. Pri zavádzaní týchto právnych úprav na
začiatku 90. rokov minulého storočia sa predpokladalo, že
ak 10 % z týchto aktov bude z rôznych dôvodov nesprávnych
a následne riadnym procesným postupom napadnutých, aj
tak 90 % nenapadnutých aktov významne prispeje k uspo-
riadaniu právnych vzťahov k nehnuteľnostiam a k vytvoreniu
pevného a zdravého právneho prostredia v tejto oblasti. His-
tória ukázala, že toto bol značne pesimistický odhad, notári
sa tejto agendy zhostili na výbornú, podľa dostupných štatis-
tík a odhadov nebolo napadnutých ani 0,5 % právnych vzťa-
hov k nehnuteľnostiam založených na základe osvedčení
vydaných vo forme notárskej zápisnice notármi. Ak by sme
skúmali, koľko z týchto žalôb
bolo úspešných voči tomu,
komu sa osvedčilo vlastníc-
ke právo v notárskej zápis-
nici, dostali by sme sa pod
0,2 % právnych vzťahov
k nehnuteľnostiam založe-
ných na základe osvedčení
vydaných vo forme notárskej zápisnice notármi. Pri analý-
ze efektívnosti nákladov a prínosov tohto právneho inštitú-
tu môže táto činnosť notára slúžiť ako vzor pri prednášaní
praktickej aplikácie hodnotenia dosahov regulácie – RIA4.
Vzhľadom na poznanie, akým spôsobom a akými výsled-
kami je uskutočňovaný v Slovenskej republike ROEP5, bez
aplikácie inštitútu podľa § 63 Notárskeho poriadku by sa
v budúcnosti stali mnohé právne vzťahy k nehnuteľnostiam
pre ich účastníkov neriešiteľné. Postupu notára podľa plat-
ného právneho stavu pri spisovaní notárskej zápisnice pod-
ľa § 63 Notárskeho poriadku sa bude tento článok v ďalšom
venovať.
Osvedčovacia činnosť notára
Notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku čin-
nosť, svojím postavením a svojou činnosťou dbá o usporia-
danie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie spo-
rom. Pri svojej činnosti postupuje nestranne a nezávisle. Je
viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákon-
mi a zákonmi. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníc-
keho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu (ďalej len ,,osvedčenie vyhlásenia“) je
notárskou činnosťou podľa § 3 ods. 1 písm. b) Notárske-
ho poriadku, všeobecná úprava podľa § 56 ods. 1 písm. g)
Notárskeho poriadku, špecifická úprava v stanovení § 63
Notárskeho poriadku. Zo zákonného znenia vyplýva, že
notár môže osvedčovať len skutočnosti, ktoré by mohli byť
podkladom pre uplatnenie práv alebo ktorými by mohli byť
4 z anglického označenia metódy – Regulatory Impact Assessment
5 zákon č. 180/1985 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, konanie o obnove evidencie niektorých
pozemkov a právnych vzťahov k nim
>> Podľa dostupných štatistík a odhadov nebolo
napadnutých ani 0,5 % právnych vzťahov
k nehnuteľnostiam založených na základe
osvedčení vydaných vo forme notárskej
zápisnice notármi.
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/6 ars notaria 3/18
spôsobené právne následky. Na toto posúdenie je oprávne-
ný notár, ktorý v rámci tejto činnosti osvedčuje skutočnosti,
ktoré sa pred ním stali alebo ktoré sám zistil, za podmienky,
že bol o to požiadaný. Osvedčovaciu činnosť notár vykonáva
výlučne len na žiadosť účastníka. O osvedčení právne vý-
znamných skutočností notár vyhotovuje listinu, ktorá posky-
tuje dôkaz o tom, že ide o zistenie vykonané notárom a že to,
čo je osvedčené alebo potvrdené, ak nie je dokázaný opak,
sa zakladá na pravde (§ 205 CSP, § 3 ods. 4 Notárskeho po-
riadku). Ide o verejnú listinu, ktorá má charakter osvedče-
nia alebo potvrdenia, v prípade sporu je potrebné u nej hod-
notiť nielen jej pravosť, ale aj pravdivosť jej obsahu. Je u nej
prípustný dôkaz o tom, že obsah takejto listiny nezodpovedá
skutočnosti. Pravdivosť údajov či tvrdení účastníka notár pri
tejto činnosti nezisťuje, nie je jeho povinnosťou dohliadať na
to, či osvedčovaná skutočnosť alebo vykonané vyhlásenie je
v súlade s materiálnou pravdou. Vzhľadom na právne pro-
striedky, ktoré má k dispozícii, to ani nie je v jeho možnos-
tiach, čo verejnosť a mnohokrát aj odborná verejnosť, žiaľ,
neberie do úvahy. Prítomnosť notára však sama osebe núti
zúčastnené strany konať v súlade s právom. Význam osved-
čenia vykonaného notárom spočíva predovšetkým v tom,
že podáva vo verejnej listine dôkaz o skutočnosti, resp.
o vyhlásení, ktoré sa pred
ním uskutočnilo. Aj pri tejto
činnosti však platí pre notára
kategorická požiadavka vyjad-
rená v § 36 ods. 1 Notárskeho
poriadku, že je povinný po-
stupovať s odbornou starostlivosťou, je povinný odmietnuť
vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje
zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom. Samo-
zrejme, notár nemôže spísať vyhlásenie o vydržaní osobe
blízkej (§ 37 Notárskeho poriadku). Pri tejto činnosti sa oso-
bitne prejavuje, že notár je orgánom štátu určený pre výkon
preventívnej spravodlivosti, čo je vyjadrené vo všeobecnej
deklarácii ustanovenia § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku, že
notári svojím postavením a svojou činnosťou dbajú o uspo-
riadanie a istotu v právnych vzťahoch a predchádzanie spo-
rom. Pri spisovaní notárskej zápisnice vyhlásenia o vydržaní
musí notár konať tak, aby zabránil prípadnému sporu. Ale
činnosť notára nemá len slúžiť na zabránenie sporu, ale tiež
na uľahčenie procesu, keby náhodou napriek všetkej oboz-
retnosti notára predsa len k nemu došlo. Notár pripravuje
vlastne dôkaz o vykonanom vyhlásení, vykonáva formálne
zabezpečenie, stará sa o právnu istotu a bezpečnosť, aby,
ak vznikne predsa len spor, prebiehal výhodne pre právo za-
kotvené v notárskej zápisnici. To je otázka pravdivosti verej-
nej listiny. Čo sa týka pravosti verejnej listiny, tu je povinnosť
notára nepopierateľná, notár pri spisovaní notárskej zápis-
nice musí prísne dodržiavať jej náležitosti vyžadované usta-
novením § 47 Notárskeho poriadku6. Osvedčenie vyhlásenia
o vydržaní má povahu listiny a nie právneho aktu vydaného
štátnym orgánom. Presne to vyjadril vo svojom uznesení
Ústavný súd SR: Samotné vyhlásenie o vydržaní je jednou
z činností notára, ide o osvedčenie právne významnej sku-
točnosti. Notárska zápisnica, ktorá je verejnou listinou, po-
tvrdzuje pravdivosť osvedčenia vlastníckeho práva a to až
dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Takéto osvedčenie
vydané notárom, v prípade, že obsahuje všetky náležitosti
uvedené v § 63 Notárskeho poriadku, má povahu verejnej
listiny (nie povahu právneho úkonu) so všetkými z toho vy-
plývajúcimi právnymi dôsledkami7.
Pri tejto činnosti postupuje notár za základe žiadosti účast-
níka, ktorým môže byť fyzická alebo právnická osoba. Po
prevzatí žiadosti založí notár vo veci spis, ktorý eviduje vo
svojom notárskom registri N8, do ktorého zakladá všetky
listiny súvisiace s vecou. Ak je žiadateľom právnická osoba,
tá síce nemá vôľu, no následkom právnej fikcie platí vôľa
fyzickej osoby oprávnenej za ňu konať za vôľu právnickej
osoby a môže jej prostredníctvom do držby vstúpiť a držať.
Toto vyhlásenie od 1. decembra 2015 musí účastník vykonať
osobne, zákon vylúčil možnosť urobiť toto vyhlásenie v za-
stúpení. Po požiadaní o vydanie vyhlásenia o vydržaní vlast-
níckeho práva k nehnuteľnostiam notár postupuje podľa
§ 63 Notárskeho poriadku
a poučí účastníka o tom, čo
bude potrebné z jeho strany
k vyhláseniu doložiť. Pre po-
stup podľa § 63 Notárskeho
poriadku neplatí zásada ma-
teriálnej pravdy, ale zásada formálnej pravdy, notár sa ne-
riadi princípom oficiality ani vyšetrovacou zásadou. Otázku
nespornosti možno len prezumovať na základe vyhlásenia
účastníka a z predložených listín, nie je oprávnený vykoná-
vať skutkové dokazovanie. Notár poskytuje dôkaz o tom, že
ide o zistenie ním vykonané a že to, čo je osvedčené alebo
potvrdené, ak nie je dokázaný opak, sa zakladá na pravde
(§ 205 CSP, § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku). Význam
osvedčenia vykonaného notárom spočíva predovšetkým
v tom, že podáva vo verejnej listine dôkaz o skutočnosti,
resp. o vyhlásení, ktoré sa pred ním uskutočnilo. Notár ne-
môže podliehať tlakom a byť súčinný pri aktoch, ktoré by
navonok neodporovali litere zákona, no z okolností prípadu
je očividné, že ide o konanie, ktoré je v rozpore s účelom
a duchom zákona.
Obligatórne obsahové náležitosti vyhlásenia
o vydržaní
Prvou obsahovou, najpodstatnejšou a obligatórnou náleži-
tosťou vyhlásenia o vydržaní je vyhlásenie účastníka, že spl-
nil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä
okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie
a nepretržitosť držby. Predmetom tohto článku nie je hmot-
6 ARS NOTARIA č. 1/1999, s. 20-22, Kovács K. Notárska zápisnica ako exekučný titul, formálne náležitosti notárskej zápisnice
7 II. ÚS 194/2017
8 Vyhl. MS SR č. 324/2015 Z. z. Kancelársky poriadok pre notárov, § 23
>> Odborný článok
>> Pri spisovaní notárskej zápisnice vyhlásenia
o vydržaní musí notár konať tak, aby
zabránil prípadnému sporu.
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/7
noprávna úprava vydržania, k tomuto existuje množstvo
komentárov, odborných článkov, ako aj judikatúry (často
rozdielnej a protichodnej). ,,Dobromyseľnosť držby treba
hodnotiť vždy objektívne. Nestačí subjektívne presvedčenie
držiteľa, že mu vec patrí.“9 ,,Dobromyseľnosť je presvedče-
nie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje
určitú vec. Ide o psychický stav, o vnútorné presvedčenie
subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom doka-
zovania. Tým môžu byť okolnosti, z ktorých možno vyvodiť
presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec
patrí.“10 Rozhodné je, aby vyhlásenie účastníka bolo súladné
a vychádzalo z hmotnopráv-
nej úpravy vydržania, nebolo
s ním v zjavnom rozpore. Na
účely tohto článku je potreb-
né vziať do úvahy, čo sa týka
okolností začatia oprávnenej
držby, stanoviská vychádzajú-
ce z časti judikatúry, že nie je
potrebné, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dô-
vod vstupu do oprávnenej držby, ale len okolnosti svedčiace
o poctivosti nadobudnutia. Naproti tomu sú stanoviská vy-
chádzajúce z odlišnej judikatúry, ktorá vychádza z názoru,
že oprávneným držiteľom nehnuteľnosti nemôže byť ten,
kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka
v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode
nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme.
Ako notár s dlhoročnou praxou, poznajúc stav tejto prob-
lematiky v reálnej praxi, ako aj zmysel a účel ustanovenia
§ 63 Notárskeho poriadku pre potreby spoločnosti, som
toho názoru, že za rozumné a správne, v praxi jedine mož-
né a potrebné je považovať to stanovisko, ktoré umožňuje
uviesť do súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej držby
oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objek-
tívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve,
so stavom vlastníckym. Výklad, ktorý by túto možnosť vylu-
čoval, by podstatným spôsobom vylúčil možnosť aplikácie
ustanovenia § 63 Notárskeho poriadku v praxi, toto ustano-
venie by sa stalo obsolentným.
Druhou obsahovou a obligatórnou náležitosťou vyhlásenia
o vydržaní je označenie dôkazov, ktoré boli notárovi pred-
ložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností. Dôkazy,
ktoré sa majú notárovi predložiť, zákon neuvádza ani len
príkladmo. Môžu nimi byť napríklad listiny zakladajúce na-
dobúdací titul oprávnenej držby, potvrdenia o úhrade, roz-
hodnutia, vyhlásenia zapísaných vlastníkov, resp. ich práv-
nych nástupcov a iné. Dôkazné listiny, ktoré boli notárovi
predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností, má
notár založené v spise N.
Treťou obsahovou a obligatórnou náležitosťou vyhlásenia
o vydržaní je uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol
vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu. Dôležité je rozlišovať
moment vzniku vlastníckeho práva vydržaním, ktorý je
časovo situovaný do minulosti, a neskorším deklarovaním
tohto stavu.
Čo dokladá účastník k vyhláseniu o vydržaní?
Ako som už uviedol, obsahom notárskej zápisnice je pre-
dovšetkým vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným
podmienkam vydržania, najmä o okolnostiach, dobe a ne-
pretržitosti držby, ku ktorému vyhláseniu zákon ukladá
účastníkovi, na podporu jeho vyhlásenia dokladať vyjadre-
nia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľnosti
preukazuje vlastnícke právo
k nehnuteľnosti alebo prá-
vo zodpovedajúce vecnému
bremenu, alebo ich právnych
nástupcov, ak sú tieto osoby
známe, že nemajú k vzniku
vlastníckeho práva alebo prá-
va zodpovedajúceho vecnému
bremenu výhrady. Od 1. decembra 2015 musí byť pravosť
podpisov týchto osôb na týchto vyjadreniach úradne osved-
čená. Zákon presne nedefinuje, či je týmto hraničným ter-
mínom dátum podpisu v čestnom vyhlásení, alebo dátum
spísania notárskej zápisnice. Novela Notárskeho poriadku,
ktorá túto povinnosť zaviedla, nemá k tomuto intertempo-
rálne ustanovenie. Osobami, ktorým posledný zápis v ka-
tastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnu-
teľnosti, sú vlastníci zapísaní na liste vlastníctva, v časti
B: – vlastníci a iné oprávnené osoby. V súčasnosti už len
výnimočne zo zápisov v pozemkovej knihe, ak nehnuteľnos-
ti nie sú zapísané na liste vlastníctva. Môže ísť aj o osoby,
ktorým svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktoré ne-
majú zaknihované, napr. rozhodnutím štátnych orgánov,
prídelových listín, zmlúv a podobne. Ak tieto osoby zomreli,
účastník dokladá ich právne nástupníctvo. Právne nástup-
níctvo znamená relatívne nadobudnutie práva (povinnosti),
t. j., prípad, keď niekto nadobúda právo (povinnosť), ktoré
iný stratil. Právny nástupca vstupuje voči tretím osobám do
právneho postavenia svojho právneho predchodcu (auto-
ra). Právne nástupníctvo býva označované tiež ako právna
postupnosť (sukcesia). Právne nástupníctvo môže nastať
na základe právnej skutočnosti alebo právneho úkonu, čo
možno preukázať listinami, prípadne svedectvom osôb
znalých okolností konkrétneho skutkového stavu. Nemusí
ísť len o dedičov zapísaného vlastníka. Ak ide o právne ná-
stupníctvo titulom dedenia, možno ho preukázať listinou, na
základe ktorej bolo dedičské konanie ukončené. Ak takáto
listina k dispozícii nie je, môže sa preukázať smrť zapísané-
ho vlastníka úmrtným listom, prípadne svedeckým vyhlá-
sením. V prípade dedenia sú právnymi nástupcami všetci
zákonní alebo závetní dedičia, s rozdielnosťami tak, ako ich
vykladá teória dedičského práva. Zákon bližšie nešpecifiku-
je formu tohto vyjadrenia ani rigorózne nestanovuje, že sa
9 V 5/1989
10 R 45/1986
>> Pre postup podľa § 63 Notárskeho poriadku
neplatí zásada materiálnej pravdy, ale
zásada formálnej pravdy, notár sa neriadi
princípom oficiality ani vyšetrovacou
zásadou.
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/8 ars notaria 3/18
majú vyjadriť všetci právni nástupcovia. Zo znenia zákona
„k vyhláseniu účastník dokladá“ a ,,pravosť podpisu osôb na
vyjadrení musí byť úradne osvedčená“ nesporne vyplýva pí-
somná forma tohto vyjadrenia.
Zároveň, ak z okolností konkrétneho prípadu možno pred-
pokladať zhodnú vôľu právnych nástupcov, ktorá je medzi
nimi preukázateľne nesporná a objektívne nie je možné
doložiť vyjadrenie každého jednotlivého právneho nástup-
cu, možno tiež usudzovať, že sa jeden alebo niekoľko práv-
nych nástupcov vyjadruje súčasne aj za ďalších právnych
nástupcov.
Ak sú tieto osoby neznáme, resp. neznámeho pobytu, ako
aj ich právni nástupcovia, účastník dokladá túto skutočnosť
svojím vyhlásením, vyhláseniami svedkov, potvrdením obce,
no najvhodnejšie je doložiť túto skutočnosť potvrdením z Re-
gistra obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len ,,register
obyvateľov“). Register obyvateľov je časťou štátneho infor-
mačného systému. Obsahuje súbor údajov o obyvateľoch
Slovenskej republiky, na základe ktorých možno fyzickú oso-
bu identifikovať, zistiť jej pobyt a vzťahy k iným osobám, je
zdrojom platných údajov o obyvateľoch Slovenskej republiky.
Doloženie vyjadrenia obce, v ktorej katastrálnom území
sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho práva
alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie sú
dotknuté jej oprávnené záujmy, je obligatórne. Formu a ná-
ležitosti tohto vyjadrenia zákon bližšie nestanovuje, ani to,
ktorý orgán obce má toto vyjadrenie vydať. Mal by to byť sta-
rosta obce, v praxi sa stáva, že sa vyjadruje obecné zastu-
piteľstvo, ktorého vyjadrenie je obsiahnuté v jeho uznesení.
Po 1. decembri 2015 sa obec vyjadruje už len v rozsahu jej
oprávnených záujmov. Svojím nekonaním obec už nemôže
blokovať postup pri vydávaní vyhlásenia o vydržaní, ak sa
nevyjadrí do troch mesiacov od doručenia žiadosti o vyjad-
renie, zo zákona nastupuje právna fikcia, že jej oprávnené
záujmy nie sú dotknuté. Túto skutočnosť možno doložiť
predložením rovnopisu, príp.
kópie žiadosti s vyznačeným
potvrdením o prevzatí žiadosti
obcou. Ak bola žiadosť doru-
čovaná poštou alebo iným do-
ručovateľom, doloží účastník
doklad o doručení žiadosti.
O tejto skutočnosti účastník vykoná vyhlásenie do notárskej
zápisnice, do ktorej sa spisuje jeho vyhlásenie o vydržaní.
Doloženie vyjadrenia právnickej osoby11, ktorá je príslušná
na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo
má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného
predpisu (ďalej len ,,určená právnická osoba“), že nemá
k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu výhrady, účastník dokladá, ak:
– ide o nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce,
– ide o nehnuteľnosti vymedzené v § 1 ods. 1 zákona
č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, resp. v § 3
zákona č. 326/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov,
– vlastníci týchto nehnuteľností sú osobami, ktoré nie sú
známe, resp. sú známe, ale ktorých miesto pobytu alebo
sídla nie je známe.
Od 1. decembra 2015 účastník k vyhláseniu o vydržaní do-
kladá vyjadrenie právnickej osoby, za ďalších nižšie uvede-
ných podmienok, len ak ide o pozemky mimo zastavaného
územia obce. Ak ide o pozemky v zastavanom území obce
a sú splnené podmienky pre správu, resp. nakladanie
právnickej osoby podľa osobitného predpisu, jej vyjadrenie
už účastník od 1. decembra 2015 k vyhláseniu o vydržaní
nedokladá. Čo je potrebné rozumieť pod pojmom zastava-
né územie obce, je definované v Stavebnom zákone ako:
,,zastavané územie obce tvorí jedno alebo viacpriestoro-
vo oddelených území v katastrálnom území obce, resp.
v súbore katastrálnych území v správe obce12“. Na liste
vlastníctva je tento údaj uvedený podľa § 9 ods. 1 písm.
g) vyhlášky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníc-
kych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon)
v znení neskorších predpisov, ako kód umiestnenia po-
zemku podľa prílohy č. 5, kód 1 – pozemok je umiestnený
v zastavanom území obce, kód 2 – pozemok je umiestne-
ný mimo zastavaného územia obce. Ďalší text sa týka len
nehnuteľností mimo zastavaného územia obce. Ak pred-
metom vyhlásenia o vydržaní sú nehnuteľnosti, ktoré ne-
tvoria poľnohospodársky pôdny fond ani lesný pôdny fond,
ale na liste vlastníctva je vyznačená správa, resp. nakla-
danie určenej právnickej osoby, má účastník právo požia-
dať príslušný okresný úrad, katastrálny odbor, o vykona-
nie opravy chyby v katastrálnom operáte postupom podľa
§ 59 Katastrálneho zákona. Ak ide o pozemky, ktoré tvo-
ria poľnohospodársky pôdny
fond alebo lesný pôdny fond,
vlastníci týchto pozemkov nie
sú známi, resp. sú známi, ale
ktorých miesto pobytu alebo
sídla nie je známe, účastník
dokladá vyjadrenia podľa § 63
ods. 1 písm. a) bod 3 Notárskeho poriadku. Skutočnosť,
ak je pri týchto vlastníkoch v katastri nehnuteľností za-
písaná správa, resp. nakladanie určenej právnickej oso-
by, ešte neznamená, že tieto osoby nie sú známe, resp.
sú známe, ale ktorých miesto pobytu alebo sídla nie je
známe. Tieto osoby sa dajú identifikovať na základe verej-
ných listín (rodný list, úmrtný list, rozhodnutie/osvedčenie
o dedičstve a iné), účastník má takisto právo na vykonanie
>> Odborný článok
11 Napríklad §11 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov, § 17 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, § 34 ods. 2 prvá veta zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku
štátu v znení neskorších predpisov a § 6 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, § 34 ods. 2 druhá veta zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov, § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, konanie o obnove
evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim
12 § 139a zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov
>> Ako z vyššie uvedeného vyplýva,
dokladovanie potrebných listín k vyhláseniu
o vydržaní môže byť skutkovo i právne
náročné, čo účastník nemusí zvládnuť.
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/9
nápravy, požiadať príslušný okresný úrad, katastrálny od-
bor, o vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte po-
stupom podľa § 59 Katastrálneho zákona. Podľa zistenia
z praxe niektoré okresné úrady, katastrálne odbory, po-
žadujú pre tieto prípady nie postup podľa § 59 Katastrál-
neho zákona, ale podľa § 42
ods. 2 Katastrálneho zákona.
Po doplnení identifikačných
údajov vlastníka účastník
dokladá vyjadrenie podľa §
63 ods.1 písm. a) bod 1 No-
társkeho poriadku a nemusí
už dokladať vyjadrenie práv-
nickej osoby podľa § 63 ods.
1 písm. a) bod 3 Notárskeho
poriadku, a to aj v prípade,
ak príslušný okresný úrad,
katastrálny odbor pone-
chá identifikačné údaje správcu ako účastníka právneho
vzťahu. Po 1. decembri 2015 svojím nekonaním určená
právnická osoba už nemôže blokovať postup pri vydávaní
vyhlásenia o vydržaní, ak sa nevyjadrí do troch mesiacov
od doručenia žiadosti o vyjadrenie, zo zákona nastupuje
právna fikcia, že nemá výhrady. Túto skutočnosť možno
doložiť predložením rovnopisu, príp. kópie žiadosti s vy-
značeným potvrdením o prevzatí žiadosti určenou práv-
nickou osobou. Ak bola žiadosť doručovaná poštou alebo
iným doručovateľom, doloží účastník doklad o doručení
žiadosti. O tejto skutočnosti účastník vykoná vyhlásenie do
notárskej zápisnice, do ktorej sa spisuje jeho vyhlásenie
o vydržaní.
Ako z vyššie uvedeného vyplýva, dokladovanie potrebných
listín k vyhláseniu o vydržaní môže byť skutkovo i práv-
ne náročné, čo účastník nemusí zvládnuť. Môže sa nechať
zastupovať advokátom, ktorý potrebné doklady pomôže
účastníkovi z dokumentovať. Opätovne však zdôrazňujem,
že samotné vyhlásenie o vydržaní po 1. decembri 2015 musí
vykonať účastník osobne, vykonať takéto vyhlásenie v zastú-
pení zákon vylučuje, no je potrebné zdôrazniť, že vylučuje
procesné zastúpenie. Takéto vyhlásenie za účastníka môže
vykonať jeho zákonný zástupca v prípade hmotnoprávneho
zastúpenia, napr. ak je účastník maloletý, prípadne pozba-
vený v stanovenom rozsahu svojprávnosti. Nie je vylúčené,
aby účastníkovi v súvislosti s výkonom tejto činnosti poskytol
odbornú právnu pomoc postupom podľa § 5 Notárskeho po-
riadku samotný konajúci notár. Pripravil koncepty potreb-
ných vyhlásení, zabezpečil potrebné listiny, podal žiadosť
o vyjadrenie na obec, resp. určenú právnickú osobu, vykonal
zastúpenie v katastrálnom konaní, v učenom rozsahu vyko-
nal správu majetku a podobne. V takom prípade pôjde u ta-
kéhoto notára o spojený spis N (pod jednou spisovou znač-
kou N – § 23 Kancelárskeho poriadku pre notárov, činnosti
a úkony podľa § 5 Notárskeho poriadku v súvislosti s po-
stupom podľa § 63 Notárskeho poriadku). Na takýto spis N
sa však už vzťahuje režim podľa § 81 ods. 3 a § 83 ods. 3
Notárskeho poriadku.
Na záver
Inštitútomvyhláseniao vydržanímajúfyzickéa právnickéoso-
by, ale aj spoločnosť ako taká, k dispozícii možnosť v zložitých
podmienkach neusporiadaných a nedoložených právnych
vzťahov k nehnuteľnostiam v Slovenskej republike, v nespo-
rových prípadoch, hospodárne
a v rozumných časových leho-
tách, uviesť do súladu dlho-
dobý faktický stav oprávnenej
držby oprávneným držiteľom,
ktorý je po stanovenú dobu
objektívne presvedčený o svo-
jom domnelom vlastníckom
práve, so stavom vlastníckym.
Notár ako predstaviteľ výkonu
preventívnej spravodlivosti má
za úlohu vo verejnej listine po-
dať dôkaz o skutočnosti, resp.
o vyhlásení, ktoré sa pred ním uskutočnilo, účastníka poučiť
a usmerňovať ho pri dokladaní požadovaných listín podpo-
rujúcich jeho vyhlásenie o vydržaní tak, aby zabránil prípad-
nému sporu, resp. tiež na uľahčenie procesu, keby náhodou
napriek všetkej obozretnosti notára predsa len k nemu došlo,
aby tento spor prebiehal výhodne pre právo zakotvené v no-
társkej zápisnici. Zároveň notár ako orgán verejnej moci do-
hliada na to, aby bolo vyhlásenie o vydržaní formálne v súlade
s právom a zo strany účastníka vedome nedošlo k poškode-
niu práv a oprávnených záujmov dotknutých osôb.
JUDr. Karol Kovács
notár so sídlom v Šali
Zoznam použitej literatúry
1. Ján Lazar a kol. Občianske právo hmotné. 3. vydanie. Bratislava : IURA
EDITION, 2006, ISBN 80-8078-084-6
2. Zdeněk Češka a kol. Občanský zákonník. Komentář. Praha : PANORAMA,
1987
3. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M.
a kol. Občiansky zákonník I. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, ISBN 978-
80-7400-597-8
4. Karel Eliáš a kol. Občanský zákonník – Velký akademický komentář. Praha :
Linde Praha, a.s., 2008, ISBN 978-80-7201-687-7
5. Fajnor, V., Záturecký, A. Nástin súkromného práva. Šamorín : Heuréka,
1998, ISBN 80-967653-4-5
6. Valová, K. a kol. Notársky poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava :
C. H. Beck, 2016, s. 296 – 313, ISBN 978-80-89603-44-2
7. Kovács, K., Farkašovský, J., Pavlovič, M., Kováč, M. Notársky poriadok.
Komentár a súvisiace predpisy. Bratislava : Wolters Kluwer s.r.o., 2017, s.
204 – 216, ISBN 978-80-8168-575-0
8. Broulík, J., Bartošek, J., Ekonomický přístup k právu. 1. vydání. Praha :
C. H. Beck, 2015, ISBN 978-80-7400-573-2
9. Hendrych, D. a kol. Právnický slovník. 2. rozšírené vydání. Praha :
C. H. Beck, 2003, ISBN 80-7179-740-5
10. Randa, A. Držba. Právo vlastnické. VII. nezměnené vydání. Praha : ASPI, a.s.,
2008, ISBN 978-80-7357-389-8
11. Kováč M. Problémy súvisiace s osvedčovaním vlastníctva, ARS NOTARIA,
1999, č. 1, s. 23 – 25
12. Farkašovský J. Osvedčovanie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva
nehnuteľnosti podľa § 63 Notárskeho poriadku, ARS NOTARIA, 1999,
č. 1, s. 25 – 27
13. Kovács K. Postup notára podľa § 63 Notárskeho poriadku. ARS NOTARIA,
2012, č. 2, s. 12 – 14
14. Štefanko J. Vydržanie ako právny titul nadobudnutia vlastníctva
k nehnuteľnosti v nesporovom konaní. ARS NOTARIA, 2001, č. 4,
s. 18 – 27
>> Nie je vylúčené, aby účastníkovi v súvislosti
s výkonom tejto činnosti poskytol odbornú
právnu pomoc postupom podľa § 5
Notárskeho poriadku samotný konajúci
notár. Pripravil koncepty potrebných
vyhlásení, zabezpečil potrebné listiny, podal
žiadosť o vyjadrenie na obec, resp. určenú
právnickú osobu, vykonal zastúpenie
v katastrálnom konaní, v učenom rozsahu
vykonal správu majetku a podobne.
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/10 ars notaria 3/18
„Osvedčenie má v rámci EÚ slúžiť ako verejná listi-
na, ktorou možno preukázať právne nástupníctvo po
poručiteľovi ohľadom majetku bez ohľadu na miesto,
kde sa nachádza,“ tak, ako naznačila vo svojom pre-
jave vtedajšia komisárka pre spravodlivosť Viviane
Reading, je osvedčenie o dedičstve kľúčovou úpravou
Nariadenia.
Európske osvedčenie o dedičstve (ďalej len „EDO“) sa
zavádza fakultatívne, jeho použitie nie je povinné a nemá
nahrádzať vnútroštátne doklady používané na podobné
účely v členských štátoch. EDO vydáva súd, prípadne iný
orgán, ktorý má právo konať v dedičských veciach podľa
vnútroštátneho predpisu. V Slovenskej republike je tým-
to orgánom notár ako súdny komisár.
Dňa 9. decembra 2014 Európska komisia prijala vykoná-
vacie nariadenie č. 1329/2014, ktorým sa stanovujú tla-
čivá uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznáva-
ní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín
v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedče-
nia o dedičstve. Ide o päť príloh pozostávajúcich z piatich
tlačív, pričom každé tlačivo môže pozostávať z osobit-
ných príloh.
Prvé tri prílohy, a to Potvrdenie o rozhodnutí v dedič-
skej veci, Potvrdenie o verejnej listine v dedičskej veci
a Potvrdenie o súdnom zmieri v dedičskej veci, sa budú
v praxi notárom pôsobiacim v Slovenskej republike po-
užívať minimálne, priam vôbec. Notár by mal zamerať
pozornosť primárne na žiadosti o vydanie EDO, ktoré sa
nachádza v prílohe 4, tlačivo IV a samotnému EDO, na-
chádzajúcom sa v prílohe 5, tlačivo V. Ak notár nevyplňu-
je podbod alebo celý bod osvedčenia, priestor na vyplne-
nie sa preškrtne, v prípade nevyplnenia celej osobitnej
prílohy tlačiva sa môže táto príloha vyňať.
EDO sa vydáva na základe žiadosti, ktorú podáva dedič,
odkazovník, správca dedičstva či vykonávateľ závetu.
V Nariadení je stanovené, čo za predpokladu, že žiadateľ
má dostupné informácie, by mala žiadosť obsahovať. Ide
o informácie, ktoré v podmienkach Slovenskej republi-
ky zisťuje notár ako súdny komisár pri spísaní zápisnice
o predbežnom vyšetrení dedičstva. Ide o osobné údaje
o poručiteľovi, o dedičoch, odkazovníkoch, závete, o ma-
jetku a dlhoch poručiteľa. Ktoré ďalšie údaje by mala žia-
dosť obsahovať, je presne uvedené v čl. 65 Nariadenia.
Procedúra pri vydávaní EDO je autonómna od samotné-
ho dedičského konania. Aký má byť obsah osvedčenia,
je uvedené v čl. 68 Nariadenia, uvedú sa v ňom tieto in-
formácie:
a) názov a adresa orgánu štátu pôvodu,
b) číslo spisu,
c) skutočnosti, na základe ktorých sa orgán štátu pôvo-
du domnieva, že má právomoc vydať osvedčenie,
d) dátum vydania,
e) údaje o žiadateľovi: priezvisko (prípadne rodné priez-
visko), meno(-á), pohlavie, dátum a miesto narodenia,
rodinný stav, štátna príslušnosť, (prípadne) identifi-
kačné číslo, adresa a prípadne vzťah k zosnulému;
f) údaje o zosnulom: priezvisko (prípadne rodné priez-
visko), meno(-á), pohlavie, dátum a miesto narodenia,
rodinný stav, štátna príslušnosť, (prípadne) identifi-
kačné číslo, adresa v čase úmrtia a dátum a miesto
úmrtia;
g) údaje o oprávnených osobách: priezvisko (prípadne
rodné priezvisko), meno(-á), prípadne identifikačné
číslo;
h) informácie o dohode manželov, ktorú zosnulý uzav-
rel, prípadne o inej zmluve týkajúcej sa vzťahu, ktorý
má podľa právneho poriadku, ktorým sa takýto vzťah
spravuje, porovnateľné účinky ako manželstvo, a in-
formácie o majetkových právach vyplývajúcich z man-
želského zväzku alebo rovnocenných majetkových
práv;
i) rozhodné právo pre dedenie a skutočnosti, na základe
ktorých bolo toto právo určené;
j) informácie o tom, či ide o dedenie zo zákona alebo zo
závetu, vrátane informácií o skutočnostiach, z ktorých
Európske osvedčenie
o dedičstve v praxi
Slovenská republika sa dňa 1. mája 2004 stala plnoprávnym členom Európskej únie, s čím
sú spojené mnohé ďalšie aspekty života v spoločnosti vrátane slobody pohybu osôb a tým
pádom nárast v počte dedičskoprávnych vzťahov s medzinárodným prvkom. S tým je spojené
prijatie najdôležitejšej európskej normy v oblasti dedičskoprávnych vzťahov s medzinárodným
prvkom, a to Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom
práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach
a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (ďalej len „Nariadenie“), ktoré vstúpilo do
účinnosti dňa 17. augusta 2015.
>> postrehy z praxe
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/11
vyplývajú práva a/alebo právomoci dedičov, odkazov-
níkov, vykonávateľov závetov alebo správcov dedič-
stva;
k) prípadne pre každú oprávnenú osobu údaj o spôsobe
prijatia alebo odmietnutia dedičstva;
l) dedičský podiel, ktorý pripadá na každého z dedičov,
a prípadne zoznam práv a/alebo majetku pre každého
dediča;
m)
zoznam práv a/alebo majetku pre každého odkazov-
níka;
n) obmedzenia práv dedičov, prípadne odkazovníkov
podľa rozhodného práva pre dedenie a/alebo podľa
právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad
smrti;
o) právomoci vykonávateľa závetu a/alebo správcu de-
dičstva a obmedzenia týchto právomocí podľa roz-
hodného práva pre dedenie a/alebo podľa právneho
úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti.
EDO je možné vydať pred skončením samotného dedič-
ského konania, pokiaľ vydávajúci orgán bude mať k dis-
pozícii všetky relevantné informácie. Najefektívnejší je
však postup, aby EDO bol vydaný až po skončení regu-
lárneho dedičského konania. EDO má rovnaké účinky
vo všetkých členských štátoch. Platí preň domnienka
vlastná verejnej listine. Informácie, ktoré obsahuje, sa
považujú za správne, a to až do doby, pokiaľ sa nepreu-
káže opak. Účastník, ktorý je v osvedčení uvedený, má tie
právomoci, ktoré mu osvedčenie priznáva, tieto všetky
skutočnosti boli zistené na základe rozhodného práva
a EDO bolo vydané oprávneným subjektom.
V prípade, že je nutné opraviť v EDO nejakú zrejmú chy-
bu, vykoná to orgán štátu, kde bola táto verejná listina
vydaná na základe žiadosti ktorejkoľvek osoby, ktorá
preukáže oprávnený záujem. V prípade, že orgán, ktorý
EDO vydal, zistí, že skutočnosti v ňom obsiahnuté nie sú
pravdivé, EDO zmení alebo odvolá, a to opäť na žiadosť
ktorejkoľvek osoby, ktorá preukáže oprávnený právny
záujem.
Každý z účastníkov, ktorý má právo požiadať o vydanie
EDO, môže vo veci jeho vydania podať opravný prostrie-
dok. V Nariadení nie je presne určená lehota, v ktorej
to môže urobiť, z právnej konštrukcie EDO však vyplý-
va, že tak možno vykonať v dobe, pokiaľ má EDO svoje
účinky. Opravný prostriedok sa podáva na justičný or-
gán štátu, kde bol EDO vydaný. Toto podanie je upra-
vené vnútroštátnymi normami štátu pôvodu EDO. Po-
čas konania o opravnom prostriedku voči vydaniu EDO,
prípadne pri konaní o zmene či odvolaní EDO, môže
ktorákoľvek osoba, ktorá preukáže oprávnený záujem,
požiadať o pozastavenie účinku EDO. V takom prípade
sa jeho účinok pozastavuje, a to až do opravy zmeny
alebo odvolania EDO, či rozhodnutia vo veci v prípade
opravného prostriedku.
Orgán vydávajúci EDO si ponechá jeho originál, vydáva
z neho osvedčené odpisy, ktoré majú rovnakú právnu
silu ako originál. Orgán, ktorý EDO vydal, si poznačí,
ktorým osobám odpisy vydal, a v prípade, že dochádza
k oprave, zmene, odvolaniu alebo je voči EDO podaný
opravný prostriedok, či účinnosť EDO je pozastavená,
osoby disponujúce o tom oboznámi.
V slovenskom právnom poriadku je EDO upravené
v ustanoveniach § 214 až 219 zák. č. 161/2015 Z.z. – Ci-
vilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“), v II.
hlave, v časti Konanie o dedičstve. Na základe ustanove-
nia § 214 CMP je orgánom štátu pôvodu s právomocou
vydať európskej osvedčenie o dedičstve:
1. notár poverený súdom na konanie o dedičstve
2. po skončení konania o dedičstve je ním notár, ktorý
bol poverený na konanie o dedičstve
3. ak takého notára niet, poverí súd na konanie o žiados-
ti o vydanie európskeho osvedčenia o dedičstve notára
spôsobom podľa ustanovenia § 162 CMP.
Podľa prílohy č. 1 Vyhlášky MS SR č. 543/2015 Z. z. sa
do súdneho registra „D“ zapisuje okrem iného aj žiadosť
o vydanie, opravu, zmenu, odvolanie, predĺženie platnos-
ti alebo pozastavenia účinkov európskeho osvedčenia
o dedičstve, a to na základe bodu F. č. 1 písm. h).
Podľa ustanovenia § 26 ods. 6 Vyhlášky MS SR č. 324/2015
Z. z. vo veciach, v ktorých pôsobí notár ako súdny komi-
sár, spisovú značku tvorí označenie a poradové číslo re-
gistra D not. na príslušný kalendárny rok.
Zo zákonného vymedzenia ustanovenia § 214 CMP je
v prvých dvoch prípadoch notár oprávnený vydať EDO
priamo zo zákona, bez osobitného poverenia súdu. Zákon
priamo vymedzuje, ktorý konkrétny notár je oprávnený
EDO v týchto prípadoch vydať. Notár koná pod spisovou
značkou D not., v ktorej bol poverený konať ako súdny
komisár. V prípade, že bolo po poručiteľovi viac dedič-
ských konaní, za relevantné pre druhý prípad sa berie
posledné konanie. Poverenie súdu vydať EDO sa vyža-
duje len v treťom prípade. V takom prípade súd žiadosť
o vydanie EDO zapíše do súdneho registra D a poverí no-
tára na základe ustanovenia § 162 CMP a notár následne
vec zapíše do svojho registra D not. Podľa ustanovenia §
215 ods. 1 CMP, ak notár na základe žiadosti vydá EDO,
zaregistruje ho v Notárskom centrálnom registri listín
(ďalej ako „NCRls“). Registráciu prvopisu EDO do NCRls
právny poriadok osobitne neupravuje. Notár postupuje
podľa ustanovenia § 73k Notárskeho poriadku. V systé-
me Webnotar sa prvopis EDO registruje len prostredníc-
tvom registra D not.
Tlačivá k EDO sú pomerne obsiahle a ich vyplnenie nie
je na prvýkrát jednoduché, avšak osvojením spôsobu
ich vyplnenia a postupnou praxou v ich vydávaní budú
aj slovenskí notári efektívne prispievať k napredovaniu
v oblasti dedenia s cezhraničným prvkom a uplatňovaniu
práv dedičov k majetku nadobudnutému dedičstvom.
Mgr. Karol Kovács
notársky kandidát JUDr. Karola Kovácsa,
notára so sídlom v Šali
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/12 ars notaria 3/18
>> rozhovor
Na ministerstve spravodlivosti ste boli v pozícii štát-
nej tajomníčky už v rokoch 2010 – 2012, vrátili ste sa
teda do známeho prostredia. Aké sú vaše hlavné ciele
v tomto volebnom období?
Mojím hlavným cieľom je prispieť k zefektívneniu justí-
cie, to znamená zamerať sa na nástroje, ktoré umožnia
vyťažiť zo stavu financií a personálu pre justíciu maxi-
mum. Jednak je potrebné orientovať sa na potreby jed-
notlivých súdov, sudcov, personálu okolo sudcu, aby
im ministerstvo vytvorilo férové a vhodné prostredie na
ich prácu, osobitne pri elektronizácii justície. Ale tiež je
potrebné určiť spolu so súdmi časové rámce, v rámci
ktorých jednotlivé veci majú byť na súdoch rozhodnuté.
Ďalej je potrebné odbremeniť súdy od agendy, ktorá ne-
musí byť súdmi riešená, to je napríklad agenda zmien
v obchodnom registri. A v neposlednom rade otázka
zabezpečenia špecializácie sudcov minimálne v rámci
hlavných súdnych agend (civil, trest, rodina...) a s tým
súvisiaca potreba novej súdnej mapy. Osobitne aktu-
álne pilotujeme nastavenie rodinnoprávnej agendy na
súdoch. Považujem za dôležité, že k uvedeným témam
prebieha otvorená diskusia so zapojením súdov a hľadá-
me vhodné riešenia. Uvedeným témam slúži projekt au-
ditu financovaného z európskych fondov, v rámci ktoré-
ho spolupracujeme s expertmi z Európskej komisie pre
efektívnu justíciu (CEPEJ) pri Rade Európy.
Od konca roka 2015 pracuje Komisia pre rekodifikáciu sú-
kromného práva pod vedením prof. Marka Števčeka. Ako
vnímate prácu a výsledky tejto komisie a v čom spočívajú
vaše priority pri rekodifikácii Občianskeho zákonníka?
Nový kódex súkromného práva by mal byť moderný a zro-
zumiteľný. Moderný v tom, že rešpektuje hodnoty moder-
nej demokratickej spoločnosti, kde ľudské práva sú jej ne-
oddeliteľnou súčasťou. A ideálne zrozumiteľný nielen pre
právnickú obec. Vnímam, že aktuálne na prijatie takéhoto
kódexu nie je dostatočná politická vôľa. Za súčasnej situ-
ácie považujem za rozumné, že daná komisia sa orientuje
na zmeny súkromného práva v akýchsi balíkoch po jed-
notlivých témach. Prioritne sa teraz venuje komplexnej re-
forme záväzkového práva a odstráneniu nežiaducej duality
právnej úpravy súkromnoprávnych záväzkov, teda odstrá-
neniu dvojkoľajnosti občianskeho a obchodného práva.
V okolitých krajinách majú snúbenci možnosť uzavrieť
tzv. predmanželské zmluvy. Z krajín EÚ to nie je možné
jedine u nás a v Rumunsku. Naša právna úprava, ktorá
núti potenciálnych manželov podriadiť sa režimu bez-
podielového spoluvlastníctva manželov, ich mnohokrát
odrádza uzavrieť manželstvo. Zdá sa vám táto situácia
v poriadku alebo by ste sa zasadili o zavedenie pred-
manželských zmlúv aj u nás?
Vnímam, že slovenská právna úprava majetkových po-
merov, či už snúbencov, manželov, alebo spolu žijúcich
osôb, nevyhovuje ich potrebám. Problém je širší a netý-
ka sa len otázky predmanželských zmlúv. Skôr zastávam
postoj, že v daných situáciách je potrebný právny priestor
pre možnosť dohody pre zainteresovaných, a ak dohoda
nie je, nech nastúpia pravidlá zo zákona, ktoré budú pri-
merane chrániť slabšiu stranu. Uvedená téma nie je jed-
noduchá a vyžaduje politicko-spoločenský konsenzus.
Súčasne je zrejmé, že v rámci európskeho priestoru, kde
sa nachádzame, uvedená oblasť spoločenských vzťahov
vrátane dopytu na úpravu majetkových vzťahov prešla
zásadným vývojom. Tento fakt by mal zobrať do úvahy aj
slovenský zákonodarca.
Reforma záložného práva z roku 2002, na ktorej sa
výraznou mierou podieľala aj pani exministerka doc.
Lucia Žitňanská, posilnila vymožiteľnosť práva. Zálož-
né právo aj vďaka jeho priamej vykonateľnosti formou
dobrovoľnej dražby významne prispelo k posilňovaniu
právnej istoty účastníkov právnych vzťahov, ktoré za-
bezpečuje. Zaujímalo by nás, či nepočítate s posilnením
transparentnosti výkonu záložného práva formou dob-
rovoľných dražieb najmä prostredníctvom zavedenia
Rozhovor s pani Mgr. Máriou Kolíkovou, bývalou štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti
(v čase prípravy a realizácie rozhovoru ako aj v čase uzávierky čísla pôsobila Mgr. Mária Kolíková
vo funkcii štátnej tajomníčky na Ministerstve spravodlivosti SR a z tejto pozície odpovedala aj na
otázky v rozhovore).
Notárov vnímam ako osobitne
významný prvok v systéme justície
pre zabezpečenie vymoženia práva
a prístupu k spravodlivosti
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/13
elektronických dražieb, sprísnením podmienok výkonu
funkcie dražobníka a podobne?
Od reformy uplynulo viac ako 15 rokov, z praxe máme
rôzne poznatky, pozitívne aj negatívne. Aj keď prebehlo
niekoľko novelizácií, určite je čo zlepšovať. S tým sú-
visí aj otázka elektronizácie, ktorej veľkou výhodou je
transparentnosť. Bude však potrebné celkovo vyhodnotiť
prínosy a riziká elektronizá-
cie vrátane finančnej a tech-
nickej nákladovosti. Súčas-
ne bude potrebné vyhodnotiť
synergiu pri všetkých úpra-
vách, kde dochádza k nú-
tenému speňažovaniu ma-
jetku – konkurzy, exekúcie
a podobne. Ich pravidlá
a predpoklady by mali dávať vzájomnú logiku. Nemám
vedomosť o tom, že by daná téma bola prioritou minis-
terstva v tomto roku. V programovom vyhlásení vlády
k danej téme nie je zmienka.
Z dôvodu zjednodušenia, urýchlenia a zníženia nákla-
dov na registráciu záložného práva sa Komisia pre
rekodifikáciu súkromného práva zaoberala otázkou
zrušiť osobitné evidencie záložných práv a všetky druhy
zálohov registrovať v Notárskom centrálnom registri
záložných práv. Roztrieštenosť registrácie záložných
práv do rôznych registrov sťažila efekt, ktorý bol sledo-
vaný vzorovým právom EBRD (Model Law on Secured
Transactions), a to, aby sa jednoduchým spôsobom
„jedným kliknutím“ zistili údaje o všetkom založenom
majetku konkrétneho dlžníka. Aký je váš názor na ta-
kúto jednotnú registráciu
všetkých záložných práv?
Komisia sa zaoberala viace-
rými variantmi riešenia a dis-
kusia k téme nebola uzavre-
tá. Aktuálne subkomisia pre
vecné práva utlmila svoju
činnosť a komisia sa zaoberá
prioritne témou záväzkových
práv, ako som už uviedla. Ur-
čite súhlasím s tým, že verej-
né údaje majú byť ľahko dostupné, pričom elektronizácia
je k tomu výborný nástroj. Elektronizácia prináša aj nové
možnosti riešenia problémov. Pre občana, ktorý používa
elektronické nástroje, nie je podstatné, či údaje zadáva je-
den subjekt alebo či sa údaje na jednom mieste sústreďujú.
Pre užívateľa je podstatné, aby čo najviac informácií získal
jedným kliknutím v rámci takého nastavenia systému, kde
informácie ľahko vyhľadá a sú mu podané zrozumiteľným
spôsobom. Aj v tomto prípade si riešenie vyžaduje kom-
plexné vyhodnotenie a vnímam, že bude vecou minister-
stva, aby sa danou témou zaoberalo. S ohľadom na na-
stavené priority na začiatku funkčného obdobia toto nie je
téma, ktorej sa ministerstvo aktuálne venuje.
Notár je orgánom riešiacim mimosporovú agendu, čím
výrazným spôsobom odbremeňuje prácu súdov. Situ-
ácia v slovenskom súdnictve nie je jednoduchá. Notár
ako súdny komisár sa v dedičskom konaní osvedčil na-
toľko, že mu bolo v rámci rekodifikácie civilného prá-
va procesného zverené aj konanie o umorenie listiny
a konanie o solučných úschovách. Nebudete uvažovať
v tomto funkčnom období
nad odbremenením justície
aj v ďalších mimosporových
konaniach?
Momentálne intenzívne pra-
cujeme na projekte obchod-
ného registra, ktorý by mal
priniesť možnosť zapísať
doň údaje prostredníctvom
tzv. externého registrátora. Z analýz nám na túto funkciu
najlepšie vychádzajú notári. Koncom apríla vláda SR
v tejto súvislosti schválila Návrh opatrení na zlepšenie
fungovania obchodného registra, ktorý stanovuje
postupnosť a časový harmonogram jednotlivých krokov
v tejto reforme. Som otvorená diskusii, ktoré ďalšie
inštitúty by bolo vhodné riešiť mimosúdne.
V apríli tohto roku vláda SR schválila materiál, v rámci
ktorého má dôjsť k presunu časti zápisov do obchod-
ného registra na notárov ako externých registrátorov.
Notár bude registrovať údaje do obchodného registra,
ak je podklad, z ktorého vyplývajú zapisované skutoč-
nosti, vyhotovený vo forme notárskej zápisnice (verejná
listina), alebo ak podklady pre zápis vyhotovil a auto-
rizoval elektronickou formou advokát (súkromná lis-
tina). V ostatných prípadoch
by zápisy vykonával jedine
registrový súd. Ako vnímate
tento materiál?
Daný materiál vnímam urči-
te pozitívne. Je to materiál,
ktorý bol predložený na ši-
rokú spoločenskú diskusiu
s tým zámerom, aby kľúčové
body reformy a jej harmono-
gram boli pevne ukotvené.
Aktuálne bude nevyhnutná súčinnosť viacerých minis-
terstiev a určite aj významné zapojenie odborného po-
tenciálu notárskej komory do tvorby konkrétnych pravi-
diel.
Slovenské notárstvo tento rok vstupuje do 25. roka
svojej existencie. Aký je váš pohľad ako advokáta, ktorý
určite mnohokrát pri svojej práci spolupracoval s no-
tármi, na notárstvo na Slovensku?
Notárov vnímam ako osobitne významný prvok v systé-
me justície pre zabezpečenie vymoženia práva a prístu-
pu k spravodlivosti. Aj z pohľadu advokátky som vnímala
notárov v prvom rade ako službu pre občana. Vnímam
>> Momentálne intenzívne pracujeme na
projekte obchodného registra, ktorý by mal
priniesť možnosť zapísať doň údaje
prostredníctvom tzv. externého
registrátora. Z analýz nám na túto funkciu
najlepšie vychádzajú notári
>> Notári majú byť garantmi zákonnosti, mali
by predvídať vznik právnych problémov
a bezpodmienečne trvať na dodržiavaní
právnych predpisov, ktoré pri svojej práci
používajú, a nebáť sa odmietnuť úkon, ktorý
je v rozpore so zákonom, obchádza zákon
alebo sa prieči dobrým mravom. Veľmi si
vážim každého notára, ktorý sa o to usiluje.
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/14 ars notaria 3/18
>> rozhovor
ako osobitne dôležité, aby si notár strážil svoju nestran-
nosť pri poskytovaní svojich služieb a nedal v zásade
priestor na vytváranie iných ako profesionálnych vzťa-
hov s advokátmi, ktoré mu potom môžu brániť v tom,
aby vykonával danú službu nestranne a aby sa takým aj
javil. Notári svojím postavením a svojou činnosťou dbajú
o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o pred-
chádzanie sporom, ako vyplýva z notárskeho poriadku.
Notári majú byť garantmi zákonnosti, mali by predvídať
vznik právnych problémov a bezpodmienečne trvať na
dodržiavaní právnych predpisov, ktoré pri svojej práci
používajú, a nebáť sa odmietnuť úkon, ktorý je v rozpo-
re so zákonom, obchádza zákon alebo sa prieči dobrým
mravom. Veľmi si vážim každého notára, ktorý sa o to
usiluje.
V čom vidíte z pohľadu svojej funkcie priority notárskej
činnosti pre spoločnosť? Myslíte si, že ľudia si uvedo-
mujú potrebu nášho povolania a vedia oceniť služby,
ktoré ponúkame?
Funkcia notára je verejnou funkciou a to je zásadný
rozdiel pri porovnaní s postavením advokáta ako slo-
bodného povolania. I keď aj pri advokátoch je mi blízky
pohľad nazerať na nich ako na predĺženú ruku spra-
vodlivosti, a teda vnímať ich priestor obhajoby záujmov
klientov skôr zužujúco, berúc do úvahy aj verejný záu-
jem ako len pohľad plného servisu pre klienta. O to skôr,
že notár je vo verejnej funkcii, možno od neho mať plné
očakávania, že bude slúžiť verejnému dobru. Z praxe
ministerstva, ktoré nad notármi vykonáva dohľad, je mi
známe, že hoci drvivá väčšina notárov napĺňa spomínané
atribúty, nájdu sa aj takí, ktorým sa to až tak nedarí.
Postoj verejnosti k notárom môže pozitívne ovplyvniť
aj jednoznačné a nekompromisné vysporiadanie sa
s pochybeniami kolegov zo strany notárov. Ministerstvo
by malo iba dohliadať, prioritne by mala notárov,
ktorí kazia svojmu stavu dobré meno, riešiť komora.
Notoricky sa opakujúce problémy pri vydržaní, nekonaní
s odbornou starostlivosťou, niekedy aj konanie, ak
nie porušujúce, tak obchádzajúce zákon, toto sú veci,
ktorých eliminovanie, hoci aj cestou disciplinárnej
zodpovednosti bez falošnej kolegiality, môže zdvihnúť
úroveň dôveryhodnosti a rešpektu verejnosti k notárom.
Pani štátna tajomníčka, na záver mi dovoľte mimo-
pracovnú otázku. Zaujímalo by nás, ako sa vám darí
skĺbiť časovo náročnú prácu na ministerstve a rodinu?
Nie je to ľahké, aj tento rozhovor vzniká počas mojej do-
volenky. Je to o permanentnom vyhodnocovaní priorít
a zmysluplnosti toho, čo robím. Bez podpory mojej ro-
diny by to nešlo.
Rozhovor viedla JUDr. Katarína Valová, PhD.
členka redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA
Životopis
Mgr. Mária Kolíková
Vzdelanie
2004 – Netherland Helsinki Committee, Holandsko:
praktický seminár so zameraním na konanie
pred Európskym súdom pre ľudské práva,
diskrimináciu a menšinové práva
2001 – Georgetown University Law Center, Washington DC,
USA: stáž zameraná na tzv. klinické vzdelávanie
na právnickej fakulte s dôrazom na spoluprácu
so súdmi, strednými školami a zariadeniami na
výkon trestu odňatia slobody
1998 – University of Kwazulu Natal, Durban, Juhoafrická
republika: stáž zameraná na osvetu o práve cez
projekty mimovládnych organizácií a právnickej
fakulty (tzv. street law program)
1993 – 1999 – Právnická fakulta Univerzity Komenského
v Bratislave
Práca
3-2016 – 8/2018 – štátna tajomníčka Ministerstva
spravodlivosti SR
7/2012 – 3/2016 – Advokátska kancelária Kolíková
& Partners, s.r.o.
5/2012 – 6/2012 – externá poradkyňa Ministra spravodlivosti
ČR pre oblasť reforiem v justícii
7/2010 – 3/2012 – štátna tajomníčka Ministerstva
spravodlivosti SR
2007 – 7/2010 – Advokátska kancelária Mária Kolíková
2007 – 2009 – vyučujúca na Katedre ústavného práva
Právnickej fakulty Trnavskej univerzity
2006 – riaditeľka Centra právnej pomoci
od 2003 – advokátka
1999 – 2002 – advokátska koncipientka v advokátskej
kancelárii
Iné aktivity
2001 – 2005 – Zakladateľka a vyučujúca predmetu právna
klinika pre komunity, Právnická fakulta
Trnavskej univerzity
1998 – 2002 – Letné a jarné školy ľudských práv pre
študentov práva
Jazykové znalosti
Anglický jazyk
Francúzsky jazyk
Ruský jazyk
Nemecký jazyk
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/15
>> judikát
(Uznesenie Najvyššieho súdu České republiky zo 16.
decembra 2016, sp. zn. 21 Cdo 486/2016, dostupné na
www.nsoud.cz)
Komentár JUDr. Juraja Göbla
Jedným za najproblematickejších a v praxi často naj-
sporovejších dedičských inštitútov je započítanie na de-
dičský podiel (tzv. kolácia).1 Predovšetkým jeho právna
úprava spôsobuje, že aplikačná prax (súdni komisári)
i rozhodovacia prax súdov k nemu pristupujú veľmi
opatrne (ak vôbec) a formalisticky. V rámci rekodifiká-
cie občianskeho práva hmotného bude vhodné dôsled-
ne zvážiť aj zachovanie tohto inštitútu. Argumentom na
jeho zachovanie je to, že odstraňuje neopodstatnené
zvýhodnenie niektorých dedičov, ktorým sa v minulos-
ti od poručiteľa niečo dostalo neobvyklým darom. Ja
osobne som za jeho zrušenie, čím by sa posilnila auto-
nómna vôľa závetcu (poručiteľa) v dispozícii so svojím
majetkom, či už za života, alebo právnymi úkonmi pre
prípad smrti.
Každopádne, keďže inštitút započítania na dedičský po-
diel je súčasťou našej právnej úpravy, bolo by vhodné mu
do budúcna v našom časopise venovať väčší priestor.
Z odôvodnenia:
Obvodní soud pro Prahu 3 usnesením ze dne 11. 9. 2014,
č. j. 13 D 680/2012-165, určil obvyklou cenu zůstavitelova
majetku, výši dluhů a čistou hodnotu dědictví a potvrdil
nabytí veškerého majetku zůstavitelky (v usnesení blí-
že specifikovaného) podle dědických podílů tak, že 3/4
celku nabyla L. L. a 1/4 celku nabyla M. G. Na základě
zjištění, že zůstavitelka zanechala jednu vlastnoruční
závěť ze dne 20. 12. 2010, jíž ustanovila dědičkou dce-
ru L. L. a dále uvedla, že M. G. odkázala družstevní byt
svému vnukovi T. G., soud prvního stupně dovodil, že „ze
zákona by k celému dědictví byly povolány rovným dí-
lem pozůstalé dcery jakožto dědičky I. dědické skupiny“,
které „dědictví neodmítly“, že tyto „uznaly závěť ze dne
20. 12. 2010 po formální stránce za platnou“, jen M. G.
namítla jednak „relativní neplatnost“ závěti z důvodu, že
byla pominuta jakožto neopomenutelný dědic ze záko-
na, jednak že „dar vnukovi nelze jakkoliv započítat na její
dědický podíl“. Vzhledem k tomu, že dědičky „neuzavřely
dohodu o vypořádání dědictví“, soud prvního stupně jim
„potvrdil nabytí dědictví podle jejich dědických podílů“,
přičemž „zohlednil“ závěť zůstavitelky a námitku její re-
lativní neplatnosti ze strany M. G.
K odvolání L. L. Městský soud v Praze usnesením ze
dne 29. 7. 2015, č. j. 24 Co 122/2015-269, zrušil usne-
sení soudu prvního stupně a věc mu vrátil k dalšímu
řízení. Odvolací soud dospěl k závěru, že okolnost pře-
vedení bytu v P. zůstavitelkou do vlastnictví syna M. G.
„nemůže být v tomto dědickém řízení nikterak zohled-
něna, neboť T. G., který je synem pozůstalé dcery
M. G., není dědicem zůstavitelky, a není proto ani účast-
níkem předmětného dědického řízení“, a „zápočet lze
provést pouze v případě takového daru, který zůstavitel
za svého života poskytl dědici“, a proto, neobdržela-li
darem předmětný byt od zůstavitelky dědička dcera M.
G., nýbrž její syn T. G., když „není ani možné dovozo-
vat, že byt byl ve skutečnosti darován dceři, stal-li se
na základě platné darovací smlouvy vlastníkem uvede-
ného bytu vnuk zůstavitelky“, potom „nelze ustanovení
§ 484 obč. zák. aplikovat“. Soudu prvního stupně však
vytknul, že se „dosud nezabýval otázkou tvrzených in-
vestic L. L. do výstavby domu v D., které mohou před-
stavovat její pohledávku vůči zůstavitelce“, a proto
usnesení soudu prvního stupně zrušil a věc mu vrátil
k dalšímu řízení s tím, že teprve po doplnění řízení
ohledně těchto investic „bude možné znovu rozhodnout
o obvyklé ceně majetku, výši dluhů a čisté hodnotě dě-
dictví a o nabytí dědictví podle § 483 obč. zák.“.
Proti tomuto usnesení odvolacího soudu podala L. L. do-
volání. Namítá, že v dědickém řízení po zemřelé B. L.
„mělo být ustanovení § 484 občanského zákoníku ke sta-
novení velikosti podílu dědičky M. G. zohledněno, resp.
aplikováno“, a že soudy „nesprávně vyložily skutečnou
vůli zůstavitelky“, která ve své závěti „jasně dala najevo,
že darováním se ještě za svého života chtěla vypořádat
(a ve skutečnosti se vypořádala) s dcerou M. G.“, když ve
Na dědický podíl neopomenutelného dědice (tzv. povinný díl) nelze v zásadě započítat dar, který
od zůstavitele obdržel potomek dědice, který sám dědicem není.
Započtení daru poskytnutého
zůstavitelem potomkovi
neopomenutelného dědice
1 bližšie pozri napr. Kupka, L. Dedičské právo hmotné. Bratislava : EURONION, 2014, s. 247 a nasl.; Mikeš, J., Muzikář, L. Dědické právo v teorii a praxi. Praha : Leges,
2011, s. 87, 128, 287 a 291
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/16 ars notaria 3/18
>> judikát
všech dokumentech – závětích sepsaných zůstavitelkou
je zmíněno, že zůstavitelka „již za svého života odkáza-
la (resp. smlouvou ještě za svého života darovala) dceři
M. G. družstevní byt “, a tedy „žila v přesvědčení, že M. G.
ještě za svého života spravedlivě odkázala jiný nemovitý
majetek, jehož hodnota odpovídá hodnotě majetku, který
má po smrti zůstavitelky obdržet dovolatelka“, přičemž
„na tom nemůže nic změnit fakt, že předmětný byt byl
ve skutečnosti darovací smlouvou převeden z vlastnictví
zůstavitelky přímo do vlastnictví syna paní M. G.“. Dovo-
latelka proto navrhuje, aby dovolací soud zrušil usnesení
odvolacího soudu a věc mu vrátil k dalšímu řízení.
Nejvyšší soud České republiky jako soud dovolací věc
projednal.
V projednávané věci bylo pro rozhodnutí soudů (mimo
jiné) významné vyřešení právní otázky, zda lze na dě-
dický podíl dědičky neopomenutelné podle ustanovení
§ 479 občanského zákoníku (tzv. povinný díl) započítat
dar, který od zůstavitelky obdržel potomek této dědičky.
Vzhledem k tomu, že tato otázka hmotného práva dopo-
sud nebyla v rozhodovací praxi dovolacího soudu řešena
a že její vyřešení bylo pro rozhodnutí v projednávané věci
významné (určující), dospěl Nejvyšší soud České repub-
liky k závěru, že dovolání L. L. je podle ustanovení § 237
o. s. ř. přípustné.
Vzhledem k tomu, že zůstavitelka B. L. zemřela dne
4. 8. 2012 a že při dědění se použije právo platné (účin-
né) v den smrti zůstavitelky, řídí se dědické právo po
zůstavitelce a vypořádání dědictví i v současné době
právní úpravou účinnou v době její smrti, tedy záko-
nem č. 40/1964 Sb., občanský zákoník, ve znění po-
zdějších předpisů účinném do 31. 12. 2012 (dále jen
„obč. zák.“, srov. § 3069 zákona č. 89/2012 Sb., občan-
ský zákoník).
Dědí se ze zákona, ze závěti nebo z obou těchto důvodů
(srov. § 461 odst. 1 obč. zák.). V první skupině dědí zůsta-
vitelovy děti a manžel nebo partner, každý z nich stejným
dílem (srov. § 473 odst. 1 obč. zák.). Nezletilým potom-
kům se musí dostat aspoň tolik, kolik činí jejich dědický
podíl ze zákona, a zletilým potomkům aspoň tolik, kolik
činí jedna polovina jejich dědického podílu ze zákona.
Pokud závěť tomu odporuje, je v této části neplatná, ne-
došlo-li k vydědění uvedených potomků (srov. § 479 obč.
zák.). Nedojde-li k dohodě, soud potvrdí nabytí dědictví
těm, jejichž dědické právo bylo prokázáno (srov. § 483
obč. zák.).
Soud potvrdí nabytí dědictví podle dědických podílů. Při
dědění ze zákona se dědici na jeho podíl započte to, co za
života zůstavitele od něho bezplatně obdržel, pokud nej-
de o obvyklá darování; jde-li o dědice uvedeného v usta-
novení § 473 odst. 2, započte se kromě toho i to, co od
zůstavitele bezplatně obdržel dědicův předek. Při dědění
ze závěti je třeba toto započtení provést, jestliže k němu
dal zůstavitel příkaz anebo jestliže by jinak obdarovaný
dědic byl proti dědici uvedenému v ustanovení § 479 ne-
odůvodněně zvýhodněn (srov. § 484 obč. zák.).
Z ustanovení § 484 obč. zák. vyplývá, že požadavek zá-
počtu (kolace) má sloužit spravedlivému rozvržení ma-
jetkového přínosu pocházejícího od zůstavitele do majet-
ku dědiců, případně také předků dědiců, jde-li o dědice
zůstavitele ve smyslu ustanovení § 473 odst. 2 obč. zák.
Cílem je odstranit, resp. snížit majetkové disproporce
mezi dědici, pokud mají svůj původ v majetkových zdro-
jích plynoucích od zůstavitele.
Předmětem zápočtu může být jen to, co bylo dědi-
ci zůstavitelem poskytnuto nad rámec obvyklých darů
odpovídajících majetkovým poměrům zůstavitele. Při
dědění ze zákona se započtení na dědický podíl provádí
vždy a u všech dědiců bez rozdílu (ex offo).
V projednávané věci bylo zjištěno, že zůstavitelka již za
svého života darovala svému vnukovi T. G. (synovi M.
G.) byt; tuto skutečnost ve svém dovolání potvrzuje také
L. L., uvádí-li, že „předmětný byt byl ve skutečnosti daro-
vací smlouvou převeden z vlastnictví zůstavitelky přímo
do vlastnictví T. G.“.
Z textu ustanovení § 484 věty druhé obč. zák. je zcela
jednoznačně zřejmé, že v případě zákonné dědické po-
sloupnosti může dojít k provedení zápočtu na dědický
podíl zákonného dědice pouze v případě daru poskyt-
nutého nad rámec obvyklých darů přímo tomuto dědici
nebo – v případě dědice zůstavitele uvedeného v ustano-
vení § 473 odst. 2 obč. zák. – také předku tohoto dědi-
ce. Z uvedeného ustanovení však není možné dovozovat,
že by k provedení zápočtu na dědický podíl zákonného
dědice zůstavitele mohlo dojít také v případě daru, kte-
rý zůstavitel poskytl dětem či vzdálenějším potomkům
svých dědiců, tzn. že na dědický podíl bližšího potomka
(v projednávaném případě dcery M. G.) nelze započítat to,
co od zůstavitelky obdržel vzdálenější potomek (v projed-
návaném případě syn M. G. a vnuk zůstavitelky T. G.).
Poznámka
Až doteraz bolo dovolanie nedôvodné. Najvyšší súd ČR zrušil rozhodnutie
odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že sa
nezaoberal vydedením jednej z dedičiek.
spracoval JUDr. Juraj Göbl,
notár so sídlom v Košiciach
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/17
>> z diania v právnickej obci
V úvodnej diskusii o aktuálnych témach a nastolených
okruhoch právnického fóra sa vyjadrila doc. JUDr. Lucia
Žitňanská, PhD., poslankyňa Národnej rady Slovenskej
republiky, ktorá prezentovala, že podľa jej názoru súdy
robia aj agendu, ktorú by nemuseli robiť, čím mala na
mysli exekučné konanie a vedenie obchodného registra.
V úvodnej diskusii sa vyjadril JUDr. Milan Malata, part-
ner a advokát Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.
r. o., a to k podaniam cez portál www.slovensko.sk, pri-
čom podľa neho nie sú tieto služby užívateľsky komfort-
né a k doručovaniu dochádza najmä po pracovných, ba
až v nočných hodinách. V rámci diskusie sa doc. Žitňan-
ská ďalej vyjadrila, že podľa jej názoru sa v praxi osvedčil
Register partnerov verejného sektora, no sú potrebné aj
určité jeho zmeny, ako napríklad nezapisovanie subjektov
v prípadoch, keď je to zbytočné, a na druhej strane posti-
hovanie subjektov v prípadoch, keď to potrebné je. JUDr.
Malata ďalej uviedol, že súdni exekútori sú na pokraji pre-
žitia, pričom po novele Exekučného poriadku účinnej od 1.
apríla. 2018 majú ročný nápad približne 110 vecí a štát by
mal preto na rovinu povedať, či sa počíta s presunom exe-
kútorskej agendy na štátny orgán, na čo reagovala svo-
jím vyjadrením aj doc. Žitňanská, ktorá povedala, že celý
problém spočíva v tom, kto má zaplatiť exekútorovi paušál
za zastavenie všetkých exekúcií, v ktorých nebolo niekoľ-
ko rokov konané. V závere ešte doc. Žitňanská doplnila,
že v súčasnosti sa nápad znížil aj preto, že veľkí veritelia,
ako je napríklad Sociálna poisťovňa, si svoje pohľadávky
vymáhajú sami, a preto sa dá aj očakávať, že časť exekú-
torov sa rekvalifikuje na iné profesie.
Následne sa pristúpilo k prvému bloku s názvom Ob-
chodný zákonník. V minulom roku sa výrazne menil Ob-
chodný zákonník vo vzťahu k zodpovednosti štatutárov,
ako aj spoločníkov. Cieľom bolo predchádzať tunelova-
niu firiem, zvýšiť vymožiteľnosť pohľadávok a sťažiť pod-
vodné konanie, pričom bol zavedený trestný čin „nekalej
likvidácie“. Ako prvý v tomto bloku vystúpil JUDr. Martin
Maliar, generálny riaditeľ sekcie civilného práva Minis-
terstva spravodlivosti SR, ktorý prezentoval informácie
o ostatných novelách Obchodného zákonníka týkajúce sa
zlúčení obchodných spoločností a bližšie opísal proces,
v rámci ktorého audítor bude musieť posudzovať základ-
né imanie spoločností. Ďalej rozoberal problémy, ktoré
viedli k príprave týchto noviel, najmä problémy súvisiace
s fúziami a rozdeleniami akciových spoločností. Ako ďalší
v tomto bloku vystúpil JUDr. Peter Štrpka, PhD., partner
Advokátskej kancelárie SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., ktorý
vo svojom prejave kritizoval hypertrofiu práva, poukázal
na 5 noviel Obchodného zákonníka v jednom roku (2015)
a ďalej prezentoval, že podľa jeho názoru je lepšie, aby sa
problémy z praxe najprv zoskupili a následne sa pripravila
jedna novela, tak ako je to napríklad pri Registri partnerov
verejného sektora. Ako posledný v prvom bloku vystúpil
JUDr. Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave,
ktorý popisoval zavedenie trestného činu „nekalej likvidá-
cie“ ako nástroja proti tzv. „bielym koňom“, a vyjadril sa,
že podľa jeho názoru je tento inštitút v praxi nepoužiteľný
a mal by byť zaradený do zákona o trestnej zodpovednos-
ti právnických osôb, a to z dôvodu, že skutková podsta-
ta nerieši nekalé podnikanie ako také, ale len skončenie
podnikania likvidáciou a likvidácia neprichádza do úvahy
napríklad v prípade, ak spoločnosť nemá majetok.
Ďalší blok sa týkal Obchodného registra. Ministerstvo
spravodlivosti SR predložilo do legislatívneho procesu
materiál s názvom „Návrh opatrení na zlepšenie fungo-
vania Obchodného registra“. V materiáli sa okrem iného
navrhuje zásadná zmena vykonávania zápisov do Obchod-
ného registra v Slovenskej republike. Okrem súčasných
registračných súdov, ktorých počet bude zredukovaný na
1, resp. 3 súdy, budú registrácie do Obchodného registra
vykonávať aj notári ako externí registrátori. Túto proble-
matiku podrobne predniesla JUDr. Katarína Valová, PhD.,
členka Prezídia Notárskej komory Slovenskej republiky.
V rámci svojho príspevku uviedla, že Ministerstvo spra-
vodlivosti SR navrhuje v tejto otázke čerpať z českej práv-
nej úpravy, a preto bol na konferenciu prizvaný aj JUDr.
Pavel Bernard, viceprezident Notárskej komory Českej
Dňa 10. apríla 2018 sa v priestoroch Hotela DoubleTree by Hilton v Bratislave konala konferencia
týždenníka Trend s názvom Právnické fórum 2018, ktorá si kládla za cieľ odpovedať na otázku:
„Pomohli alebo nepomohli systémové zmeny zvýšiť efektívnosť justície?“
Právnické fórum 2018
Zľava: Peter Serina advokát, Branislav Pospíšil, advokát Pospíšil
& Partners, k. s., Jaroslav Macek, predseda Okresného súdu
Žilina, Katarína Valová, členka Prezídia Notárskej komory SR,
Pavel Bernard, viceprezident Notárskej komory ČR.
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/18 ars notaria 3/18
>> z diania v právnickej obci
republiky, ktorý český model zápisov do Obchodného
registra podrobne vysvetlil. Poukázal na jeho výhody,
pričom vysvetlil aj to, akým chybám sa treba vyvarovať.
K zmenám v Obchodnom registri sa vyjadril aj JUDr. Ja-
roslav Macek, predseda Okresného súdu Žilina, a JUDr.
Branislav Pospíšil, advokát, Pospíšil & Partners, k. s.
Posledný blok niesol názov „Elektronizácia justície“. Za-
čiatkom roku sa rozbehla elektronizácia exekúcií, nasle-
doval elektronický súdny spis, elektronická komunikácia
advokátov so súdmi a elektronické upomínacie konanie.
V rámci jednotlivých diskusných príspevkov sa poukázalo
na nedostatky systému z pohľadu súdneho exekútora, ad-
vokáta, zamestnancov súdov, ako aj sudcov. Za Slovenskú
advokátsku komoru sa v tomto bloku vyjadril Mgr. Ján
Kutan, advokát, KUTAN & PARTNERS s.r.o., a prezento-
val názor, podľa ktorého Slovenská advokátska komora
vníma pozitívne prípadný vznik Registra plnomocenstiev,
no ide podľa jeho názoru o „hudbu budúcnosti“. Podľa tvr-
denia sudkyne JUDr. Anny Križákovej, predsedníčky sud-
covskej rady Okresného súdu v Bratislave, elektronizácia
spomalila prácu justície. V rámci posledného bloku vystú-
pila so svojím príspevkom aj Mgr. Mária Kolíková, štátna
tajomníčka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej repub-
liky, ktorá uviedla, že podľa jej názoru nebol elektronický
súdny spis nastavený dobre, nie je prehľadný a zber dát
tiež nie je ideálny a musí sa zmeniť. Vyjadrila sa taktiež, že
niektoré možnosti súdneho manažmentu súdy nevyužíva-
jú, pretože o nich nevedia, a to aj napriek tomu, že Minis-
terstvo spravodlivosti SR školí na každom okresnom súde
jedného zamestnanca, ktorý by mal ďalej školiť ostatných
zamestnancov na súde.
V rámci každého bloku boli moderátorom formulované
cenné závery a postrehy. Po skončení pracovnej časti
sme boli pozvaní na slávnostný galavečer s vyhlásením
výsledkov ocenených právnických kancelárií Právnická
firma roka 2018.
Na konferencii bolo prednesených množstvo zaujíma-
vých príspevkov, ich popis by však presiahol obsaho-
vé možnosti tohto článku, preto možno len odkázať na
Zborník s názvom XXVI. (viď obrázok).
JUDr. Katarína Valová, PhD.
členka redakčnej rady ARS NOTARIA
Konferenciu otvoril prof. Dr. Friedrich Graf von West-
phalen, advokát z Kolína nad Rýnom a prezident Kar-
lovarských právnických dní, ktorý privítal účastníkov
konferencie. Celá konferencia bola rozdelená na de-
väť tematických blokov: 1. Občianske právo hmotné,
2. Občianske právo procesné, 3. Insolvenčné právo,
4. Trestné právo, 5. Európske právo a právna osobnosť,
6. Medicínske právo a správne právo, 7. Hospodárska
súťaž a korporátne právo, 8. Právo a internet a verejné
registre, 9. Zodpovednosť za poradenstvo.
Na konferencii bolo prednesených množstvo zaujíma-
vých príspevkov, ich popis by však presiahol obsahové
možnosti tohto článku, preto možno len odkázať na
Zborník s názvom XXVI. Karlovarské právnické dny,
Karlovy Vary 2018 od vydavateľstva Leges.
Na slávnostnej recepcii večer 15. júna 2018 boli
vyhlásené výsledky ankety a hlasovania v kategórii
Autorská cena, ktorú za Českú republiku získala
publikácia Petrov, Výtisk, Beran a kol. Občanský
zákoník. Komentář, Praha 2017, z vydavateľstva
C. H. Beck a za Slovenskú republiku publikácia
Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. Správny súdny
poriadok. Komentár, Bratislava 2017, z vydavateľstva
C. H. Beck. Prestížnu cenu o najlepší právnický
časopis za rok 2017 v Českej republike získal Bulletin
advokacie a v Slovenskej republike Právny obzor.
JUDr. Katarína Valová, PhD.
členka redakčnej rady ARS NOTARIA
Už tradične v júni, tento rok v dňoch 14. až
16. júna 2018, sa v kúpeľnom meste Karlove
Vary v Českej republike, v priestoroch
Grandhotela Ambassador, konal v poradí 26.
ročník konferencie Karlovarské právnické dni.
Tento rok nás svojou aktívnou účasťou poctil aj
minister spravodlivosti Českej republiky JUDr.
Robert Pelikán, PhD.
XXVI. Karlovarské právnické dni
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/19
prof. JUDr. Jozef Prusák, CSc.
(1942 Trenčín – 2018 Bratislava)
Prof. Prusák patrí
k popredným osob-
nostiam v odbore te-
ória práva. V rokoch
1960 – 1965 študoval
na Právnickej fakulte
Univerzity Komen-
ského v Bratislave.
Na tejto fakulte po-
stupne graduoval.
V roku 1973 obhá-
jil dizertačnú prácu
o poznaní práva a zís-
kal titul CSc. V roku
1980 bol vymenovaný
za docenta a v roku 1991 bol vymenovaný za profesora
v odbore teória štátu a práva.
Od roku 1970 začal pedagogicky pôsobiť na Právnickej
fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zabezpe-
čoval prednášky, cvičenia, skúšky, štátne skúšky, rigo-
rózne skúšky, obhajoby diplomových prác a rigoróznych
prác z predmetu základy teórie štátu a práva, od roku
1990 z predmetu moderná teória štátu a práva a od roku
1994 z predmetu teória práva. Zabezpečoval tiež pred-
met základy sociológie práva (1970 – 1989) a sociolo-
gicko-právny výskum (1995 – 1999). V 90. rokoch začal
rozvíjať oblasť športového práva. Od roku 1989 pôsobil
ako vedúci Katedry teórie štátu a práva.
V roku 1998 stál pri založení, resp. znovuobnovení Práv-
nickej fakulty Trnavskej univerzity. V nasledujúcich ro-
koch tu garantoval a zabezpečoval predmet teória práva,
sociologicko-právny výskum a výberový seminár z teórie
práva a pre doktorandov aj predmet metodológia vedec-
kej práce.
Pedagogicky a vedecky pôsobil okrem Právnickej fakulty
Univerzity Komenského v Bratislave a Právnickej fakul-
ty Trnavskej univerzity v Trnave aj na Právnickej fakulte
Masarykovej univerzity v Brne (1994 – 1995), na Fakulte
manažmentu Univerzity Komenského (1994 – 1999), na
Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity, na School of
Law, University of Virginia, Charlottesville, USA (1991
– 1992), na Právnickej fakulte Univerzity v Gröningene,
Holandsko (1995) a krátkodobo na právnických fakultách
jednotlivých univerzít: Berlín, Halle, Jena, Kyjev, Ľubľa-
na, Moskva, Pécs, Budapešť, Atény, Malta, Rím, Laussa-
ne, Warszawa, Košice, Praha.
Na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity pôsobil ako
vedúci Katedry teórie práva a garant vedného odboru te-
ória štátu a práva, neskôr teória a dejiny štátu a práva.
Dve funkčné obdobia bol dekanom tejto fakulty (2000 –
2007). Od založenia fakulty a potom od roku 2007 pôsobil
ako predseda akademického senátu tejto fakulty (1998
– 2000, 2007 – 2011).
Ako právny expert pre športové právo bol roku 1994 zvo-
lený za člena Juridical Affairs Commission pri E.O.C.
so sídlom v Ríme a znovu zvolený do tej istej komisie
roku 1998. Od roku 1998 pôsobil tiež ako arbiter Court
of Arbitration for Sport so sídlom v Lausanne. Pôso-
bil ako predseda právnej komisie Slovenského olym-
pijského výboru, ako odborný poradca Ústavného súdu
Slovenskej republiky (1993 – 1999) a pripravil mnoho
stanovísk k závažným otázkam ústavnosti v Slovenskej
Nedávno krátko po sebe zosnuli dvaja výnimoční profesori práva, dlhoroční kolegovia a priatelia.
V marci prof. Jozef Prusák a v máji prof. Peter Blaho.
Tieto správy zasiahli smútkom srdcia členov ich rodín, ich spolupracovníkov a kolegov z celej
právnickej obce Slovenska i Česka.
Nad smútkom však prevažuje veľká vďačnosť. Obaja páni profesori, bok po boku, predstavujú
najvyššiu úroveň nášho akademického prostredia, rozvoja právnej vedy a právnického
vzdelávania.
Spomíname na dvoch
významných profesorov práva –
profesora Jozefa Prusáka
a profesora Petra Blaha
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/20 ars notaria 3/18
>> z diania v právnickej obci
republike. Pripravoval tiež odborné stanoviská pre Kan-
celáriu prezidenta Slovenskej republiky. Zúčastnil sa
na tvorbe zákonov a vykonávacích právnych predpisov
ako člen odborných skupín formou expertných stano-
vísk. Na základe poverenia Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky vykonával od roku 2000 monitoro-
vanie, pripomienkovanie a vyhotovovanie odborných po-
sudkov k návrhu Európskej charty základných práv. Od
roku 1996 pôsobil ako člen EAL (European Association
of Legislation) so sídlom v Hamburgu. Bol zakladate-
ľom a členom česko-slovenskej a neskôr i slovenskej
sekcie IVR, Medzinárodnej asociácie pre právnu a so-
ciálnu filozofiu.
Je autorom mnohých vedeckých a odborných monogra-
fií, článkov a učebných pomôcok. Výpočet sa nedá uviesť,
len v evidencii právnickej fakulty v Trnave je zaznamena-
ných v jeho autorstve a spoluautorstve 127 diel a zoznam
publikácií a ohlasov na diela prof. Prusáka v rozsahu 64
strán je sumarizovaný napríklad v pocte k jeho životnému
jubileu (Procházka, R. – Káčer, M., eds.: Ecemplo ducti,
PF TU, Trnava, 2012). Generácie študentov, ale i prakti-
kov si spomínajú azda najviac na jeho skriptá a neskôr
učebnicu Teória práva (1995 – 2001), ktorá sa dlhé roky
používala na právnických fakultách na Slovensku a ktorá
dodnes patrí k tým najcitovanejším.
Po zmene spoločenských podmienok u nás po roku 1989
prof. Prusák naplnil zámer vytvoriť vedecké fórum v ob-
lasti práva pre spoluprácu aj s medzinárodnou účasťou.
Už v roku 1990 inicioval konanie medzinárodnej vedeckej
konferencie Lubyho právnických dní a založenie Nadácie
Štefana Lubyho (1991). Nadácia pravidelne organizovala
Lubyho právnické dni, vedecké konferencie s medziná-
rodnou účasťou v oblasti teórie a praxe práva, vždy na vy-
soko aktuálne a spoločensky závažné témy, aj vydávanie
zborníkov z týchto konferencií, od roku 1998 už v úzkej
spolupráci s Právnickou fakultou Trnavskej univerzity.
Tieto konferencie sa postupne vypracovali na prestížne
podujatia a v septembri 2017 sa konali už XIII. Lubyho
právnické dni, z ktorých v roku 2018 vyšiel zborník Soci-
álna funkcia práva a narastajúca majetková nerovnosť.
Dr.h.c. mult. prof. JUDr. Peter Blaho, CSc.
(1939 Nitra – 2018 Bratislava)
Prof. Blaho patrí
k popredným osob-
nostiam rímskeho
práva. V rokoch 1956
– 1965, aj s vynúte-
nou pauzou z poli-
tických dôvodov pre
svoj pôvod, študoval
na Právnickej fakulte
Univerzity Komen-
ského v Bratislave.
Krátko pôsobil ako
podnikový právnik
v mliekarňach v Bratislave a ako súdny čakateľ na
Krajskom súde v Bratislave. Od roku 1967 začal peda-
gogicky a vedecky pôsobiť na Právnickej fakulte Univer-
zity Komenského, na Katedre dejín štátu a práva a na
Katedre rímskeho práva. Na tejto fakulte aj graduoval.
V roku 1978 získal titul CSc. po obhajobe kandidátskej
dizertačnej práce s názvom Sociálna a triedna funk-
cia ochrany držby v antickom Ríme. V roku 1980 získal
titul docent po obhajobe habilitačnej práce s názvom
Držba v predsocialistickom a socialistickom práve –
rímskoprávna náuka o držbe a jej vyústenie v súčas-
nosti. V roku 1991 bol vymenovaný za profesora. Stal sa
prodekanom tejto fakulty a čoskoro jej dekanom na dve
funkčné obdobia (1991 – 1997). Znovu zriadil Katedru
rímskeho práva a stál na jej čele.
Od roku 1998 spojil svoj profesijný život s Právnickou fa-
kultou Trnavskej univerzity. Rozhodujúcou mierou sa za-
slúžil o jej založenie, resp. znovuobnovenie, a stal sa jej
prvým dekanom. Dve funkčné obdobia stál na čele celej
Trnavskej univerzity ako jej rektor (2000 – 2007). Viedol
Katedru rímskeho práva a cirkevného práva. Od roku
2008 pôsobil znovu vo vedení právnickej fakulty ako pro-
dekan pre vedeckovýskumnú a edičnú činnosť.
Profesor Blaho študijne, pedagogicky a vedecky pôsobil
okrem právnických fakúlt v Bratislave a v Trnave aj na
košickej právnickej fakulte a na mnohých právnických
fakultách a vedeckých ustanovizniach v zahraničí, naprí-
klad Leipzig, Rostock, Varšava, Pécs, Halle, Krakov, Pra-
ha, Štrasburg, Heiligendamm, Viedeň, Graz, Amsterdam,
Mníchov, Olomouc, Rím, Nagycenk. Rozvíjal odbor práva
predovšetkým v oblasti rímskeho práva.
Veľmi dobre si uvedomoval význam publikačnej činnos-
ti vedcov a pedagógov a potrebu edičnej a vydavateľskej
činnosti fakulty či univerzity. Bola to tradičná súčasť uni-
verzít, i tých najstarších. Keď pôsobil na čele bratislav-
skej fakulty, založil Vydavateľské oddelenie PF UK. Pre
rozvoj romanistov založil v roku 1995 v spolupráci s ko-
legami z Brna medzinárodný romanistický časopis Orbis
Iuris Romani – Journal of Ancient Law Studies. Počas
svojho pôsobenia vo funkcii rektora na Trnavskej univer-
zite po dohode o spolupráci s vydavateľstvom Slovenskej
akadémie vied, VEDA, založil vydavateľské pracovisko
univerzity Typi Universitatis Tyrnaviensis. Na právnickej
fakulte v Trnave redigoval časopis Acta Universitatis Tyr-
naviensis – Iuridica (do roku 2011) a ako prodekan pre
vedeckovýskumnú a edičnú činnosť stál pri zrode časo-
pisov FIE – Forum Iuris Europaeum, časopis pre právnu
vedu a SEI – Societas et Iurisprudentia, medzinárodný
internetový vedecký časopis zameraný na právne otázky
v interdisciplinárnych súvislostiach (vychádzajú od roku
2013).
Jeho publikačnú nemožno vymenovať, v evidenčných
záznamoch na fakulte v Trnave je zaznamenaných 303
položiek a v pocte k jeho 70. narodeninám jeho biblio-
grafiu zostavovatelia zoradili na 25 stranách (Mach,
P. – Nemec, M. – Pekarik, M. (eds.): Ius Romanum Scho-
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/21
la Sapientiae, Pocta Petrovi Blahovi k 70. narodeninám,
PF TU, 2009). Za mnohé možno spomenúť jeho preklady
diela Digesta (v spolupráci s Dr. Jarmilou Vaňkovou) či
štyri vydania učebnice Rímske právo (v spoluautorstve
s jeho vzácnym kolegom, prof. Karolom Rebrom), alebo
z posledných Držba v dejinách práva: rímskoprávna náu-
ka o držbe a jej vyústenie v terajšom čase (2015).
Profesor Blaho získal mnoho ocenení. Z nich mož-
no spomenúť – Rytier commendator Rádu sv. Gregora
Veľkého, ktorý mu udelil Ján Pavol II. (2001), a Pribinov
kríž I. triedy udelený prezidentom Slovenskej republiky
(2004). Doctor honoris causa mu bol udelený Univerzitou
kardinála Stefana Wyšszyńského vo Varšave (2008) a Tr-
navskou univerzitou (2016).
Oboch pánov profesorov som mala možnosť poznať
osobne, od svojich študentských čias na bratislavskej
fakulte. Obaja učili študentov prvého ročníka – teória
práva a rímske právo boli vtedy spolu s právnymi deji-
nami ťažkými štátnicovými skúškami na konci prvého
trojsemestrového bloku štúdia. Zažila som ich plnú
prednáškovú sálu, v tom čase aulu na Odbojároch
v Bratislave, kde sa študenti so záujmom tisli aj na
schodoch vedľa sedadiel.
Profesora Prusáka
som zažila aj celkom
intenzívne, dva semes-
tre na cvičeniach z te-
órie práva. Ohromná
skúsenosť všeobec-
ného študentského
vysokého sústredenia
a spôsob, akým nás
pán profesor viedol
matériou teórie štátu
a teórie práva, sú pre
mňa dodnes nezabud-
nuteľné. Až s odstu-
pom rokov som si uvedomila, v kombinácii i so svoji-
mi rodičovskými skúsenosťami, teda aj zo skúseností
s učiteľmi mojich detí, čo je jedna z čŕt dobrého učiteľa.
Vedieť dávkovať študentovi poznanie tak, by mu bolo
zrozumiteľné, ale zároveň o čosi viac. Neustále o málič-
ko prekračovať hranicu. Aby študent v tej hĺbke trocha
tápal, aby sa namáhal a aby mu to za tú námahu stálo,
aby si sám zvnútornil presvedčenie, že ide o nesmierne
zaujímavé a dôležité veci a odkrýva ich význam. Skrátka,
profesor Prusák vedel študentov ťahať. Vovádzal nás do
práva a jeho metafory, prepojenia a súvislosti nás držali
v pozornosti, dá sa povedať, až do krajnosti. Vovádzal
nás však aj do akýchsi zvláštnych nárokov na samých
seba. Dodnes sa mi občas vyjaví spomienka, ako nás
animoval k vlastnému rastu. Nepamätám si tie slová
presne, ale význam bol zrejmý: Študujte, vzdelávajte sa,
čítajte, pracujte na sebe, vo všetkých ohľadoch a sme-
roch, pozor, nestačí len úzko v odbore právo. Bude sa to
vo vás ukladať ako v zásuvkách a potom, keď bude tre-
ba, vždy do patričnej z nich siahnete a pomôžete si nájsť
riešenie. Mne z toho ostal vlastný obraz – vtedajšie
knižničné skrinky s kartotečnými lístkami v hlbokých
zásuvkách. Dodnes si na to spomeniem, keď sa ocitnem
v knižnici, kde si ešte staré kartotečné skrinky necha-
li „na očiach“. Napokon sa s tým môže stretnúť každý.
Pracovníci knižníc, hoci už dávno pracujú na počítači, ak
sa im niečo nevidí, zájdu k takejto skrinke a chvíľu lovia,
až kým sa im výraz tváre nevyjasní.
Prof. Prusák nároky na všestranné rozvíjanie myslel do-
slovne. Myslel aj na všetky druhy umenia. Napokon sám
mi neskôr spomenul, že prvú recenziu napísal na ume-
lecké dielo.
Profesor Blaho bol vtedy dekanom. Pamätám si, že som
sa raz ako prváčka odhodlala ísť za ním počas prestávky
v prednáške z rímskeho práva so svojou otázkou i po
radu. Mala som za sebou už tri roky štúdia na histórii
a archívnictve na filozofii a akosi mi vtedy – po študent-
sky – prišlo vhod dať si uznať skúšku z právnych dejín.
Veď som mala aj všeobecné dejiny, aj dejiny správy na
našom území. Chcela som sa ho opýtať, či je to možné
a akú cestu zvoliť. Keď som ho oslovila s touto otáz-
kou, pozrel sa na mňa s jemnou sympatiou k môjmu
rozšírenému štúdiu, ale dal mi jednoznačne negatívnu
odpoveď. Až oveľa neskôr, ako prodekanka pre vzdelá-
vanie som pochopila, ako sa uznávajú predmety – ab-
solvované iba v odbore právo. Bolo mi úsmevne, keď
som si spomenula, že som vtedy – po študentsky – ne-
vedela pochopiť, ako v takej krátkej chvíli mohol zvážiť
podrobnosti štúdia dejín na filozofii a vyhodnotil ich ako
neuznaniahodné pre potreby právnika. Keď som mu
potom po rokoch už ako kolegyňa vo vedení v Trnave
spomenula túto moju krátku príhodu, s akou rýchlos-
ťou vtedy správne reagoval na moju otázku, pre mňa
neblaho, len mu zahrali iskierky v očiach – „tuším sa
mi marí...“. Ale to už náš ďalší kolega z vedenia vtipne
poznamenal, „v tom množstve otázok za tie roky asi ťaž-
ko...“. Zasmiali sme sa.
Oboch pánov profesorov som poznala aj ako dokto-
randka v Trnave. Profesor Prusák bol dekanom a pro-
fesor Blaho rektorom univerzity. Ohromné autority na
čele akademickej samosprávy. S profesorom Prusá-
kom som bola na jednej katedre, bol vedúci Katedry
teórie práva a ja tajomníčkou. Stretávali sme sa na
zasadnutiach katedry, na skúškach pri vyhodnocovaní
písomných prác, mali sme výučbu v rovnaké dni, teda
často sme sa mohli zhovárať. O literatúre, o výsta-
vách, o koncertoch, o výučbe, o zážitkoch z konferencií,
o konzultáciách so študentmi aj o výchove detí. Už som
spomenula aj pri inej príležitosti, že nikdy neodmietol
pomoc. Vždy bol k dispozícii tomu, kto sa k nemu obrá-
til o radu alebo potreboval konzultáciu. Spočiatku boli
na fakulte v Trnave priestorové problémy, teda sme
sa tesnili viacerí v jednej miestnosti, aj počas konzul-
tačných hodín. Zapamätala som si jeho prístup. Kon-
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/22 ars notaria 3/18
>> z diania v právnickej obci
krétneho človeka pokojne usadil, sám si zložil ruky,
uzavrel sa, pozeral mierne bokom a pozorne vypočul
bez prerušenia všetko až dokonca. Potom sa nadýchol
a vecne a rozvážne, no zároveň výstižne reagoval. Vždy
vedel poradiť a ľudským prístupom sprostredkoval aj
také riešenie, ktoré nebolo pre počúvajúceho presne
to, ktoré by si najviac želal, hoci bolo v danej situácii
jediné možné. Keď som sa ako doktorandka pripravo-
vala na konferencie, vždy si našiel čas, prečítal môj text
a dal mi svoje pripomienky.
Profesora Blaha som
mohla bližšie spoznať
neskôr, obaja sme pô-
sobili ako prodekani vo
vedení trnavskej práv-
nickej fakulty. Jeho
rozvaha, pokojná dikcia
reči a prístup k ľuďom
ma tiež mnohému nau-
čili. Uvedomila som si,
aké je dôležité trpezli-
vo vypočuť alebo hoci
aj prečítať stanovisko
druhej strany a reago-
vať až po tom, čo si človek premyslí, nielen čo druhá
strana hovorí, ale aj čo chce povedať a ako sa vôbec veci
majú. Skrátka jeho reakcia nikdy nebola nepremyslená.
Práca vo vedení (dekankou bola vtedy pani profesorka
Barancová a jej vysoké pracovné nasadenie a náročnosť
sú všeobecne známe) bola nesmierne ťažká, ale záro-
veň krásna a napĺňajúca. Okrem všeobecnej hektiky sa
vtedy pripravoval aj akreditačný spis. Profesor Blaho
nás vedel vždy povzbudiť. Rada profesora Blaha mala
tú najvyššiu váhu. Svojou prítomnosťou predsa v sebe
koncentroval dlhoročné skúsenosti profesora i aka-
demického funkcionára a bol pre nás veľkou oporou
v hľadaní riešení. Vedel navodiť optimistickú atmosféru,
a aj keď situácia oťažievala, vedel nás osviežiť humo-
rom. Veľakrát vyslovil vetu, ktorú si spomínajú mnohí (aj
z obdobia spred roku 1989) – keď sa objavila nepriazeň
akéhokoľvek druhu, povedal: „Toto si my nebudeme vší-
mať, my budeme pracovať...“ Bolo to zlatá éra pravidel-
ných dlhých sedení, niekedy možno až maratónov, ktoré
nás však nikdy psychicky neubili. Naopak, vždy šlo o vec
a často sme sa spolu veľa nasmiali. Skrátka, práca do
úmoru, ale krásna a obohacujúca.
Profesor Blaho bol tiež veľmi rozhľadený, obdivovala som
aj jeho umeleckú stránku. Keď sa pravidelne pripravo-
vali slávnostné príležitosti na fakulte, ktorých súčasťou
bol aj umelecký prednes, napríklad slávnostné otvorenie
akademického roka, ale aj mnoho iných, on bol ten, ktorý
z ponúkaného repertoáru interpretov zostavil program.
Teda dramaturgia bola na jeho pleciach a dokonca ako
moderátor podujatia veľmi pekne a so znalosťou uviedol
jednotlivé skladby či piesne. Jeho starší kolegovia spo-
mínajú aj také čarovné spoločné fakultné či priateľské
podujatia, kde si profesor Blaho sám sadol ku klavíru
a spieval. Tiež som mala možnosť také čosi zažiť.
Obaja páni profesori, prof. Blaho i prof. Prusák, boli ne-
smierne nároční na seba a na okolie. Zdržanliví a stried-
mi vo vyjadrovaní, pokojní v reakciách každého druhu
a skromní. Zároveň ľudskí a plní osobitého inteligentné-
ho humoru. Každý inak, ale sprostredkovane viem, že ich
slovné výmeny na rôznych pracovných zasadnutiach boli
zážitkom aj pre ostatných kolegov. Z vlastnej skúsenosti
mám v pamäti, že ich vzájomné stretnutia boli naplnené
atmosférou priateľstva a vzájomnej úcty. Čosi ako signál,
stretli sa, zažali sa im oči a spustili.
Vedeli, že reprezentujú akademické prostredie, a pre-
sadzovali základné predpoklady akademických slobôd.
Vnútornú slobodu, náročnosť, veľké pracovné nasadenie,
zodpovednosť za seba i za inštitúciu – fakultu a univer-
zitu, úctu k akademickej samospráve. Boli všestranne
rozhľadení a duchaplní.
Vďačíme im za veľa. Profesor Prusák i profesor Blaho
takmer za polstoročie svojho pedagogického a vedecké-
ho pôsobenia vychovali mnoho generácií právnikov. Mno-
hí ich jednoducho označia – Prusák a Blaho? Prvá liga!
Rozvíjali právnu vedu, spolupracovali aj v zahraničnom
zábere, organizovali vedecké konferencie a iné odborné
podujatia, editovali zborníky, oponovali postupové práce,
pôsobili v mnohých vedeckých radách rôznych fakúlt,
nielen právnických a vo vedeckých radách univerzít, za-
stávali najvyššie akademické posty. Boli členmi redakč-
ných rád mnohých časopisov, ale aj členmi komisií pre
legislatívnu činnosť.
Bok po boku približne v rovnakom čase študovali a pri-
bližne v rovnakom čase pracovali na právnickej fakulte
v Bratislave. Od roku 1998 spolu vybudovali samostatnú
inštitúciu – Právnickú fakultu Trnavskej univerzity, ktorá
sa postupne vypracovala na poprednú slovenskú práv-
nickú fakultu. Spolu vybudovali ohromné ľudské vzťahy
na Katedre teórie práva i na Katedre rímskeho a cirkev-
ného práva. Na fakulte spoluvytvárali náročné prostre-
die, plné slobodného tvorivého ducha a dobrých ľudských
vzťahov. Spolu s ďalšími členmi správnej rady v Nadá-
cii Štefana Lubyho pripravovali a zabezpečovali Lubyho
právnické dni. Oboch postihla dlhodobá ťažká choroba
a obaja nás približne v rovnakom čase opustili.
No nie je to správny výraz. Neopustili nás. Okrem vyso-
kého intelektu dostali do daru po okraj z miery člove-
čenstva. Mali nám z čoho rozdávať. Zostávajú s nami vo
svojich dielach a v našich spomienkach.
Veľká vďaka a večná vám pamiatka, vážení páni profe-
sori!
doc. JUDr. Mgr. Martina Gajdošová, PhD.
autorka pôsobí na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/23
>> z diania v komore
V dňoch 25. mája až 28. mája sa naši notári, notárski kandidáti a koncipienti zúčastnili
na športovo-spoločenskej akcii v poradí XVI. ročníkom Notárskej olympiády v Poľsku,
s medzinárodnou účasťou.
XVI. Notárska olympiáda
v Poľskej republike
Tak ako každý rok, aj tento rok sme prijali pozvanie od
organizátorov tejto akcie – Krakovskej notárskej komory,
na čele s organizačným predsedom Czeslawom Szinali-
kom, notárom so sídlom v Mszane Dolnej.
Pracovné tempo sme na čas športu zvoľnili a prežili sme
pár dní v spoločnosti notárov z iných krajín Európy aj Ázie,
notárov z Poľska, Ruska, Turecka, Maďarska, Česka, Ru-
munska, Ukrajiny, Bulharska, Bieloruska a Slovenska.
Na tohtoročnej Notárskej olympiáde bola zmena, pre-
tože športové zápolenia prebiehali na inom mieste
v „Nowom Targu“, z dôvodu rekonštrukcie športového
areálu v Mszane Dolnej.
Organizátor podujatia Czeslaw Szinalik so svojimi po-
mocníkmi, ktorému iba niekoľko dní pred olympiádou
oznámili zmenu miesta, predviedol profesionálnu orga-
nizáciu a toto podujatie opäť prebehlo na vysokej spolo-
čenskej a športovej úrovni. Znovu sme získali nezabud-
nuteľné zážitky, ktoré sprevádzala športová atmosféra
a priateľský duch medzi nami notármi.
Otvárací ceremoniál, na ktorom sme boli účastní všet-
ci športovci z jednotlivých krajín, sa ukončil zapálením
olympijského ohňa.
Následne sme sa rozbehli na všetky športoviská a začalo
sa s prípravami na súťaže.
Súťažilo sa v 30 športových disciplínach, pri ktorých sme
sa navzájom povzbudzovali a uznávali všetky výkony. Po-
dobne aj v piatok večer pri kultúrnej súťaži „Spievať kaž-
dý môže“ si všetci navzájom tlieskali a tešili sa z vystúpe-
ní v speve, tancoch a aj hraní na hudobných nástrojoch.
Nakoniec rovnako pri vyhodnotení výsledkov, pri odo-
vzdávaní medailí a cien športovci, ktorí sa dostali na stu-
peň víťazov, zožali búrlivý potlesk sprevádzaný hudob-
ným podfarbením a ováciami.
Aj v tomto ročníku XVI. Notárskej olympiády sme neo-
bišli naprázdno a bol pre slovenskú výpravu pomerne
úspešný. Hodnotiac naše výkony, vzhľadom na početnosť
a fyzickú náročnosť športových disciplín – hlavne v ko-
lektívnych športoch, sme s počtom získaných medailí
a celkovým hodnotením odchádzali spokojní.
Vybojovali sme celkovo 5 medailí (2 strieborné a 3 bron-
zové).
Strieborné medaily sme získali vo volejbale a v disciplíne
„hod guľou“ jednu vybojovala Ľubka Joneková.
Bronzové medaily v kolektívnej disciplíne „ťahanie la-
nom“ vyťahali Zuzka Holčíková, Irenka Bošanská, Roman
Hrico, Filip Bauer a Rado Švach, v disciplíne „skok do
výšky“ Ľubka Joneková a v tenise Irenka Bošanská.
Ušlo sa nám tiež niekoľko „drevených“ medailí, ale taký je
šport. Najviac asi mrzí prehra vo futbale. Síce sme chceli,
ale len chceli. Oba zápasy sme hrali v neuveriteľnom kŕči
a sebakriticky môžem povedať, že sme mali na viac.
Notársku komoru SR reprezentovali:
Zuzana Holčiková, Irena Bošanská, Ľubica Joneková, Ju-
raj Novák, Vladimír Telepčák, Stanislav Bauer, Vojtech
Kavečanský, Miroslav Duriš, Miroslav Holčík, Radovan
Švach, Tomáš Petro, Peter Šulai, Juraj Hamara, Šimon
Bauer, Marián Kušnír, Roman Hrico, Tomáš Bunček,
Rastislav Demeter, Pavol Sádel, Roman Hebort, Vladimír
Balun a na chvíľu k nám prišiel aj športovec vo výslužbe
Ďuro Ehn.
Opäť sme boli označení ako najkrajšie oblečená výprava,
čo, samozrejme, tiež potešilo. Všetci naši reprezentanti
sa vyznamenali svojím prístupom, iniciatívou a športovou
neoblomnosťou, za čo im patrí vďaka.
Poďakovanie patrí aj Notárskej komore – jej prezídiu za
finančnú a psychickú podporu.
Nedá mi nevyzdvihnúť však jedného z nás, dlhoročného
reprezentanta NK SR Mira Duriša, ktorý od začiatku, od-
kedy sa zúčastňujeme Notárskych olympiád, je súčas-
ťou našej „olympijskej výpravy“. Miro svojím prístupom,
odhodlaním, zapáleným športovým a súťažným duchom
prispieva k našim víťazstvám a môže byť vzorom pre
mladších reprezentantov.
Určite ho oslovíme aj o rok, aby nám pomohol svojou ak-
tívnou účasťou za nás.
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/24 ars notaria 3/18
>> z diania v komore
Hlavnou témou stretnutia bolo teda fungovanie novej
platformy ENN, ktorá na jednej webovej stránke (www.
enn-rne.eu) ponúka zaregistrovaným notárom možnosť
obrátiť sa na svoj národný kontaktný bod s otázkami ohľa-
dom cezhraničných prípadov, získať prístup k najnovším
právnym informáciám o európskom práve, ako aj diskuto-
vať na rôznych tematických fórach a online komunikovať
s ostatnými členmi cez systém videokonferencie.
Napriek tomu, že online platforma funguje spoľahlivo,
Európska komisia odporučila, aby boli prijaté opatrenia
na zlepšenie jej schopnosti reagovať. Tento rok by teda
platforma mala prejsť vizuálnym a obsahovým prepra-
covaním na zlepšenie prístupnosti jej obsahu, prístupový
kód zasielaný na email bude mať už len štyri znaky a ob-
sah domovskej stránky by mal byť preložený do všetkých
jazykov Únie. Za zmienku stojí aj aktualizácia tzv. osved-
čovacej mapy, ktorá na online platforme ponúka prehľad
najdôležitejších právnych dokumentov a formálnych
požiadaviek na ich platnosť (osvedčovanie, legalizácia)
v krajinách EÚ.
Po zapracovaní zmien a najmä po spustení slovenskej
verzie platformy budú aj slovenskí notári vhodnou for-
mou informovaní o nových možnostiach platformy ENN.
Mgr. Tomáš Gardon
autor pracuje v Notárskej komore SR v sekcii medzinárodné vzťahy
Kontaktné body Európskej notárskej siete (ENN) sa stretli na svojom pravidelnom zasadnutí
vo Vilniuse dňa 17. mája 2018. Išlo o prvé stretnutie v rámci nového štvorročného partnerstva
s Európskou komisiou, ktorá bude v nasledujúcom období spolufinancovať konsolidáciu siete
a rozvoj jej nástrojov dostupných prostredníctvom platformy ENN.
Zasadnutie Európskej notárskej siete,
17. – 18. máj 2018, Vilnius (Litva)
Kolegyne a kolegovia notári, notárski kandidáti či kon-
cipienti, znova sa vám prihováram a chcem motivovať
k účasti na podujatí pre reprezentáciu našej notárskej
obce – Notárskej komory SR.
Pevne verím, že počet našich reprezentantov a forma
našich stabilných športovcov (aj niektorých veteránov)
sa bude zvyšovať v záujme športu a zdravia, v súlade so
zvyšovaním kolektívneho ducha a posilňovania vzťahov
a priateľstva aj mimo našich hraníc.
Ešte raz ďakujem všetkým reprezentantom.
JUDr. Vladimír Balun
notár so sídlom v Liptovskom Mikuláši
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/25
Informácie o vymenovaných notároch a podujatiach
Vymenovaní notári
Minister spravodlivosti SR vymenoval do funkcie
s účinnosťou od 4. septembra 2018:
Mgr. Martinu Báňasovú za notárku do sídla v Galante v obvo-
de Okresného súdu Galanta
JUDr. Luciu Haspel Dobrovodskú za notárku do sídla v Nitre
v obvode Okresného súdu Nitra
JUDr. Luciu Chovancovú za notárku do sídla v Nitre v obvode
Okresného súdu Nitra
Mgr. Olivéra Bakosa za notára do sídla v Nových Zámkoch
v obvode Okresného súdu Nové Zámky
Ing. JUDr. Katarínu Račkovú za notárku do sídla v Topoľča-
noch v obvode Okresného súdu Topoľčany
JUDr. Luciu Svítkovú za notárku do sídla v Trenčíne v obvode
Okresného súdu Trenčín
JUDr. Barboru Kiššovú za notárku do sídla v Bytči v obvode
Okresného súdu Bytča
JUDr. Martina Palovčíka za notára do sídla v Lučenci v obvo-
de Okresného súdu Lučenec
JUDr. Veroniku Kaiferovú za notárku do sídla v Lipanoch
v obvode Okresného súdu Prešov.
Národné a medzinárodné podujatia
Dňa 10. septembra 2018 sa konal v Košiciach odborný semi-
nár, určený pre administratívnych zamestnancov notárskych
úradov.
Dňa 24. septembra 2018 sa v Budapešti konalo zasadnutie
pracovnej skupiny Nové technológie CNUE a Fórum futuro-
lógie, na ktorých sa zúčastnil Mgr. Peter Danczi.
V týždni 22. – 26. 10. 2018 sa uskutočnia Otvorené dni notár-
stva, Notárska komora SR vstupuje do projektu v spolupráci
s Právnickou fakultou Univerzity Komenského, Právnickou
fakultou Trnavskej univerzity a Právnickou fakultou UPJŠ
v Košiciach.
Na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 108 ods. 2 zá-
kona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov bola dňa 7. júna 2018 vyhlásená
v Zbierke zákonov SR Vyhláška Úradu na ochranu osobných
údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 o postupe pri posu-
dzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov, ktorá nadobúda
účinnosť 15. 6. 2018 (ďalej ako „Vyhláška“). Vyhláška upravuje
postup prevádzkovateľa pri posudzovaní vplyvu plánovaných
spracovateľských operácií na ochranu osobných údajov.
Dňa 22. júna 2018 bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR zákon
č. 177/2018 o niektorých opatreniach na znižovanie adminis-
tratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti
byrokracii), ktorý nadobudne účinnosť 1. septembra 2018. Od
tohto dátumu orgány verejnej moci sú pri svojej úradnej čin-
nosti povinné a oprávnené získavať a používať údaje evidované
v informačných systémoch verejnej správy a vyhotovovať si
z nich výpisy a tieto údaje a výpisy si v nevyhnutnom rozsahu
navzájom bezodplatne poskytovať. Takto získané údaje a výpi-
sy, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za
skutočnosti všeobecne známe; tieto údaje a výpisy sú použiteľ-
né na právne účely. Štátny občan Slovenskej republiky, občan
členského štátu Európskej únie, občan štátu, ktorý je zmluv-
nou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ nie sú povinní
dokladovať orgánom verejnej moci vyššie uvedené údaje v lis-
tinnej podobe, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Dňa 22. júna 2018 bola vyhlásená v Zbierke zákonov pod č.
178/2018 Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 25/2004 Z. z., ktorou
sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis
do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné
k návrhu na zápis priložiť v znení neskorších predpisov, kto-
rá nadobúda účinnosť 1. septembra 2018.
Dňa 18. júla 2018 bol vyhlásený v Zbierke zákonov pod č.
212/2018 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národ-
nej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnu-
teľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpi-
sov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Novela
katastrálneho zákona obsahuje kroky, ktoré súvisia s rea-
lizáciou projektu Operačný program informatizácia spoloč-
nosti – Elektronické služby katastra nehnuteľností. Cieľom
operačného projektu je vybudovanie centrálneho informač-
ného systému katastra nehnuteľností, ktorý vytvorí plno-
hodnotné poskytovanie elektronických služieb katastra pre
verejnosť, pre orgány štátnej správy a samosprávy, ako aj
poskytovanie informácií prostredníctvom elektronických
služieb na informatívne, ale aj právne účely. Novela ka-
tastrálneho zákona, ktorá nadobúda účinnosť 1. októbra
2018, rozširuje okruh prípadov, keď bude môcť okresný
úrad opraviť chyby v katastrálnom operáte, definuje tzv. inú
oprávnenú osobu, zaoberá sa návrhom na začatie konania
v elektronickej podobe, či poskytovanie údajov z katastra
v listinnej a elektronickej podobe.
JUDr. Veronika Fandlová
notárka so sídlom v Leviciach,
členka Legislatívnej skupiny Prezídia NK SR
Novinky z legislatívnej oblasti
>> aktuálne z nK SR
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/26 ars notaria 3/18
>> aktuálne z nK SR
V dňoch 19. až 20. apríla sa v rakúskom Salzburgu uskutočnila 30. konferencia európskych
notárov. Témou výročnej konferencie bola činnosť notárov pri ochrane práv spotrebiteľa
v digitálnom prostredí. V bloku prednášok Mier, rast, bezpečnosť v Európe, ako aj následnej
panelovej diskusii sa príspevky zameriavali najmä na ekonomickú, sociálnu a filozofickú stránku
problematiky trvalo udržateľného rozvoja a výzvy, ktorým bude Európa čeliť v blízkej budúcnosti.
Novinky z medzinárodnej oblasti
Aktuálnu tému digitálnych riešení pre obchodné spo-
ločnosti prezentoval druhý blok prednášok. Viacero dis-
kutujúcich poukázalo, že budúcnosť notárstva je pevne
spätá s digitalizáciou, elektronickými notárskymi zápis-
nicami a technológiou a blockchain (druh distribuovanej
databázy uchovávajúcej neustále sa rozširujúci počet
záznamov, ktoré sú chránené proti neoprávnenému zá-
sahu ako z vonkajšej, tak aj z vnútornej strany). Digitálny
jednotný trh je jednou z najvyšších priorít aj Európskej
komisie. Maija Laurila, vedúca oddelenia práva obchod-
ných spoločností Európskej komisie, predstavila návrh
Smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa
mení smernica (EU) 2017/1132, pokiaľ ide o využívanie
digitálnych nástrojov a postupov v práve obchodných
spoločností, a návrh Smernice Európskeho parlamentu
a Rady, ktorou sa mení smernica (EU) 2017/1132, pokiaľ
ide o cezhraničné premiestnenie sídla, fúzie a rozdelenie
(tzv. „Balíček práva obchodných spoločností“).
Záverečná časť prednášok sa venovala samotnej ochra-
ne spotrebiteľa a úlohe notára v tejto oblasti. Účastníkom
bola predstavená štúdia o fungovaní spotrebiteľských tr-
hov v obchodoch s nehnuteľnosťami. V krajinách, kde je
povinné právne poradenstvo, resp. systém účinnej preven-
tívnej ochrany práv, dochádza k menšiemu počtu sporov.
114. Kongres francúzskych notárov sa konal v Cannes od
27. mája do 30. mája 2018 a jeho ústrednou témou bola
„Budúcnosť nášho územia“. Rozhodnutím zaoberať sa
problémami spoločnosti v poľnohospodárstve, energeti-
ke a v mestách profesia zdôraznila verejným orgánom
a občanom, že okrem právnych otázok má záujem aj
o budúcnosť ich územia.
V správe s rozsahom viac ako 1 000 strán, ktorá si vyžia-
dala dva roky výskumu, francúzski notári vypracovali viac
ako dvadsať návrhov na prispôsobenie právnych predpi-
sov energetickým a demografickým zmenám. Francúz-
ski notári sa napríklad zasadili za zavedenie daňových
úľav pri kúpe starších domov so záväzkom ich následnej
energetickej renovácie a vytvorení zmluvy na ochranu
osôb proti podvodom na solárnych paneloch. Ďalej na-
vrhli niekoľko opatrení na uľahčenie zlúčenia rozdrobe-
ných lesných pozemkov, ktoré povedie k ich jednoduch-
šej správe, ako aj povinné vytváranie garančných fondov
na demontáž veterných turbín v prípade poruchy.
Plenárne Valné zhromaždenie Rady európskych notárstiev
(CNUE) sa uskutočnilo v Berlíne v dňoch 15. až 16. júna.
2018. Hostiteľom podujatia bolo okrem CNUE aj nemecké
notárstvo na čele s prof. Jensom Bormannom, predse-
dom Spolkovej notárskej komory. Bežná agenda zahŕňala
okrem iného schválenie rozpočtu CNUE na rok 2018, oboz-
námenie sa s európskymi projektami na najbližšie obdobie,
ochranu pred praním špinavých peňazí a činnosťou finanč-
nej akčnej skupiny (FAFT) a pracovné stretnutie venované
notárstva so štatútom pozorovateľov CNUE.
Osobitná pozornosť sa venovala návrhom Balíčka práva
obchodných spoločností, ktorý Európska komisia pred-
stavila 24. apríla 2018. Cieľom navrhovanej úpravy je zais-
tiť, aby vo všetkých členských štátoch mohli byť kapitálové
obchodné spoločnosti a ich pobočky zakladané a zapiso-
vané do obchodného registra prostredníctvom vzorových
zakladateľských právnych úkonov elektronicky cez inter-
net a aby spoločnosti touto cestou mohli predkladať záko-
nom požadované dokumenty (údaje) príslušným orgánom.
Celý proces zápisu by mal byť uskutočniteľný on-line.
Overenie totožnosti relevantných osôb, ako i predloženie
požadovaných dokumentov by malo byť možné v elektro-
nickej forme. V danej oblasti sa CNUE aktívne angažovala
najmä za možnosť notárov naďalej sa zúčastňovať proce-
su zakladania, zmien a zániku obchodných spoločností
a ich zápisov do registrov, ako aj cezhraničných fúzií ob-
chodných spoločností. Pôvodná filozofia Európskej komi-
sie spočívala v maximálnej liberalizácii tejto oblasti, a to
v záujme rýchlosti a znižovania nákladov pre podnikateľov.
Takáto plne liberálna právna úprava by však znamenala
absenciu kontroly a regulácie zo strany jednotlivých štá-
tov. Súčasný návrh predstavuje istý kompromis umožňu-
júci štátom legislatívne upraviť proces registrácie a zmien
v spoločnostiach v rámci mantinelov určených v navrho-
vaných smerniciach. Uvedené smernice sú zatiaľ v proce-
se schvaľovania v Európskom parlamente.
JUDr. Ján Hamara
notár so sídlom v Považskej Bystrici,
predseda Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/27
Gogoláková, E.: Zákonné záložné právo vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, dobrovoľná dražba
a kataster nehnuteľností; Justičná revue, č. 4/2018
Určenie prednostného záložného veriteľa má pri výkone
záložného práva zásadný význam nielen z hľadiska uspo-
kojenia jednotlivých pohľadávok, ale aj z dôvodu ďalšej
existencie ostatných záložných práv, ktoré na nehnuteľ-
nosti viaznu. Nedostatočná právna úprava zákonného
záložného práva spôsobuje, že poradie záložných práv,
ktoré vedie kataster nehnuteľností, je spochybňované
a správny orgán neraz nad rámec zákona sám určuje,
ktoré záložné právo je prednostné.
Ďurina, M.: Podnikanie realitných kancelárií (vybrané
problémy). Bulletin slovenskej advokácie, č. 6/2018
Na realitnom trhu pôsobí pomerne veľký počet
realitných kancelárií, no len málo z nich chápe podstatu
ich sprostredkovateľskej činnosti. Dôsledkom toho
je deformácia realitného trhu, nedôvera klientov voči
realitnýmkanceláriáma častoi nerešpektovaniezákonov
a nedovolená ponuka právnych služieb. Autor sa v tomto
článku síce kriticky pozerá na niektoré vybrané aspekty
podnikania realitných kancelárií, ale cieľom nemá byť
ich kritika, ale skôr právny rozbor niektorých inštitútov
a postupov uplatňovaných realitnými kanceláriami pri
ich podnikaní, ako aj ochrana zmluvných strán.
Jurík, R., Šišková, L., Wagner, Z.: Výkon záložného
práva k nehnuteľnostiam a aplikačné problémy pri
obrane. Bulletin slovenskej advokácie, č. 6/2018
V právnejpraxipotichutlieproblematikavýkonuzáložného
práva k nehnuteľnostiam, osobitne k bytom a domom.
Nemožno hovoriť o žiadnych horúcich diskusiách, hoci
výkon záložného práva formou dobrovoľných dražieb
a množstvo s tým spojených problémov je dennodennou
realitou. V článku sa pokúšame načrtnúť ťažkosti
s obranou proti výkonu záložného práva a naznačujeme
možnosti riešenia problémov de lege ferenda.
Brejlová, K., Holíková, L.: Zamyšlení nad dědickým
právem polorodých a plnorodých sourozenců.
Ad Notam č. 2/2018
Príspevok rozoberá ustanovenie § 1641 zákona č.
89/2012 Sb., (občanský zákoník), ktoré ustanovuje, že
„Je-li někdo se zůstavitelem příbuzný z více než z jed-
né strany, má z každé strany dědické právo, ktoré by
mu náleželo jako příbuznému z této strany.“ Autorky
v závere uvádzajú, že v prípade, ak by mali mať plnorodí
a polorodí súrodenci ako dedičia iné postavenie, je sú-
časná právna úprava nedostatočná a vyžaduje výslov-
né ustanovenie o rozdielnosti ich dedičských nárokov.
Zároveň sa prikláňajú k tomu, že súrodenec polorodý
aj plnorodý, rovnako ako aj spolužijúca osoba, majú
v tretej dedičskej skupine nárok na rovnaký dedičský
podiel. Tento záver sa opiera o výklad historický, kom-
paratívny a logický, ako bolo podrobnejšie vysvetlené
vyššie (v článku).
Mates, P.: Ochrana důstojnosti úřadu, Právni rozhledy
č. 11/2018
Len máloktorý odstavec jediného paragrafu zákona vy-
volal svojho času takú búrku nevôle, ako ustanovenie
§ 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2006 Sb., o některých
prěstupcích. Stanovuje, že postihnúť možno toho, kto
zneváži postavenie úradnej osoby pri výkone jej právo-
moci, pokutou 10 000 Kč. Zákon prešiel v českom se-
náte len tesnou väčšinou a ešte pred nadobudnutím
jeho účinnosti podala skupina poslancov návrh na jeho
zrušenie. Poslanci ako dôvod uvádzali hlavne to, že ide
o nadmerný zásah štátu do rovnosti, pretože sa z úrad-
ných osôb údajne vytvárajú občania prvej či privilego-
vanej kategórie a vyjadrovali obavu, že by táto skutková
podstata mohla byť zneužívaná pre osobnú pomstu.
Mgr. Róbert Jakubáč, PhD.: Kataster nehnuteľností
a inštitút plomby: Súkromné právo 2/2018
Autor sa vo svojom príspevku snaží poukázať na nedo-
statky právnej úpravy inštitútu „katastrálnej“ plomby,
ktorá je popri inštitútoch vkladu, záznamu, poznámky
a opravy chyby v katastrálnom operáte najdôležitejším
inštitútom v rámci právnej úpravy katastra nehnuteľnos-
tí. Venuje sa aj spôsobu jej vyznačenia a zrušenia v evi-
dencii katastra vrátane okamihu zrušenia či lehoty na
zrušenie plomby.
JUDr. Jakub Mandelik: Objektívna a subjektívna
premlčacia doba – podmienky ich počítania: Súkromné
právo 2/2018
Autor sa v kontexte právnej úpravy premlčania sústre-
ďuje najmä na otázku začiatku plynutia objektívnej pre-
mlčacej doby, in concreto pri nároku na náhradu finanč-
nej náhrady za spôsobenú nemajetkovú ujmu a začiatku
plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nárokoch na
náhradu škody na zdraví a zaoberá sa kolíznym momen-
tom počítania premlčacích dôb v nadväznosti na závery
aktuálnej judikatúry.
JUDr. Zuzana Grófiková (prvá anotácia)
JUDr. Katarína Valová, PhD. (druhá a tretia anotácia)
JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD. (štvrtá anotácia)
JUDr. Juraj Göbl (piata anotácia)
JUDr. Erika Szórádová (šiesta a siedma anotácia)
Anotácie
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/28 ars notaria 3/18
>> Dávame do pozornosti
Vybral JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA.
GDPR / Zákon o ochrane osobných údajov
praktický komentár
Tatiana Valentová, Martin Birnstein, Ján Golais –
vyd. Wolters Kluwer
Rok vydania: 2018
Počet strán: 552
Väzba: pevná
Nová práva úprava v oblasti ochrany práva na súkromie a ochrany
nielen osobných údajov predstavuje dlhoočakávaný návrat k pod-
state vzniku právneho poriadku ako systému právnych noriem
zaručujúcich primárnu ochranu základných ľudských práv a slo-
bôd, v tomto prípade právo na súkromný a rodinný život a právo na
ochranu osobných údajov fyzických osôb. Kniha prináša praktický
výklad k problematike novej právnej úpravy ochrany osobných úda-
jov a pomocou príkladov sa snaží pripraviť na nové práva a povin-
nosti v oblasti ochrany súkromia a osobných údajov fyzických osôb.
Notářský řád
komentář
5. vydání
Bílek, Jindřich, Ryšánek, Bernard a kolektív –
vyd. C. H. Beck
Rok vydania: 2018
Počet strán: 944
Väzba: pevná
Publikácia predstavuje aktualizované vydanie českého notárskeho
poriadku doplnené rozsiahlym komentárom, prostredníctvom kto-
rého približuje notársku prax a výkon notárskej profesie a rovnako
aj teoretický výklad jednotlivých ustanovení zákona.
Zákon o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov
komentár
Peter Strapáč, Marián Ďurana, Tomáš Sninčák, Soňa
Sura, Juraj Takáč, Diana Treščáková, Veronika Skorková
– vyd. Wolters Kluwer SK
Rok vydania: 2018
Počet strán: 448
Väzba: tvrdá
Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Komentár po-
skytuje podrobný rozbor komentovaného zákona o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov, venuje sa najviac frekventovaným prob-
lémom, čo sa týka bytov, ako je prenájom bytu, záležitosti medzi
správcom a vlastníkmi atď.
Trestná zodpovednosť právnickej osoby a jej
trestné stíhanie
Marek Kordík, Lucia Kurilovská, Jakub Ľorko, Marek
Mezei a kolektív – vyd. C. H. Beck
Rok vydania: 2018
Počet strán: 480
Väzba: mäkká
Trestná zodpovednosť právnických osôb ako nový inštitút vzbudzu-
je pomerne veľkú mieru pozornosti v odbornej i laickej verejnosti
a veľmi skoro začala polarizovať na jej zástancov a principiálnych
odporcov. Aj napriek tomu, že trestná zodpovednosť právnických
osôb nenahradí vyvodzovanie individuálnej zodpovednosti a bude
vždy sekundárna a doplnková, jej prvoradým účelom bude elimino-
vať presúvanie majetku a príjmov nadobudnutých trestnou činnos-
ťou. Cieľom publikácie je priniesť ucelený výklad trestnej zodpoved-
nosti právnických osôb spôsobom, ktorý by bol uplatniteľný v praxi.
Komentovaný Zákonník práce s príkladmi
Nové mzdové zvýhodnenia
Mária Rybárová, Anna Vojnárová, Miroslav Mačuha –
vyd. Epos
Rok vydania: 2018
Počet strán: 624
Väzba: pevná
Predkladaná publikácia prináša komentované znenie zákonníka
práce, pričom zohľadňuje novelizáciu účinnú od 1. mája 2018, kto-
rou sa zavádzajú nové mzdové zvýhodnenia. Komentár je doplnený
o názorné príklady a je určená odborníkom do praxe, ako aj každé-
mu, kto sa zaujíma o problematiku pracovného práva.
Zákon o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku
a lesných pozemkov
Pavol Vargaeštok, Michal Slamka – vyd. Wolters Kluwer SK
Rok vydania: 2018
Počet strán: 100
Väzba: mäkká
Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodár-
skeho podniku a lesných pozemkov. Komentár poskytuje prehľad-
ný komentár pre poľnohospodárske právo a dopodrobna rozoberá
nájom pozemkov v právnej praxi.
Zákon o vyvlastnění
komentář
Barbora Vlachová – vyd. C. H. Beck
Rok vydania: 2018
Počet strán: 176
Väzba: tvrdá v plátne
Zákon o vyvlastnení. Komentár je komentovaný zákon o vyvlastne-
ní majetku, obsahuje judikáty súdov a podrobný popis ustanovenia
zákona o vyvlastnení, rozoberá z pohľadu praxe aj vyvlastnenie me-
dzinárodného kontextu vyvlastňovania.
Zákon o ochrane osobných údajov
komentár s judikatúrou
Jozef Sotolář, Martin Sotolář, Zuzana Klinger – vyd. Sotac
Rok vydania: 2018
Počet strán: 456
Väzba: mäkká
Ochrana osobných údajov sa dotýka celého právneho poriadku
Slovenskej republiky. Nová právna úprava rešpektuje a odráža
medzinárodné záväzky SR v oblasti ochrany osobných údajov, plní
záväzky vyplývajúce z členstva v Európskej únii, pričom zachováva
zásady spracúvania osobných údajov uplatňované v doteraz plat-
nom zákone. Predkladaná publikácia prináša nielen výklad jed-
notlivých ustanovení doplnený judikatúrou, no snaží sa aj o logické
a právne prepojenie dvoch inštitútov, ktoré majú charakter základ-
ných ústavných práv – právo na ochranu osobných údajov na jednej
strane a právo na slobodu informácií na strane druhej.
28 ars notaria 3/18
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/Pokyny pre autorov
1. Príspevky posielajte elektronickou poštou na adresu vydavateľa.
2. Rozsah príspevkov je limitovaný vrátane fotografií. Pri odborných
článkoch by nemal presiahnuť 10 – 15 normostrán vrátane
poznámkového aparátu. Rubrika Postrehy z praxe by mala mať
maximálny rozsah 3 – 12 normostrán. Recenzie by nemali obsahovať
viac ako 1 – 2 normostrany.
3. Predložené práce sa publikujú v štátnom jazyku.
4. Príspevky musia byť napísané v textovom editore MS Word tak, aby
bola jasná grafická úprava textu.
5. V texte používajte výhradne Times New Roman, veľkosť písma 12.
Na zvýraznenie časti textu je povolená kurzíva a tučné písmo. Pri
poznámkovom aparáte pod čiarou používajte Times New Roman,
veľkosť 10.
6. Poznámky a odkazy pod čiarou vkladajte vždy na príslušnú stranu cez
funkcie vložiť, odkaz a poznámka pod čiarou, pretože len tak sa počas
spracovávania neposunie text.
7. Odkazy priamo v texte uveďte na konci citácie.
8. Odporúčané riadkovanie je 1,5, zarovnanie textu v bloku, zarovnanie
tabuliek na stred, rovnako aj text v tabuľkách zarovnaný na stred.
9. Za vecnú stránku príspevku zodpovedá autor.
10. Na výplatu autorskej odmeny je v závere príspevku nutné vždy uviesť
údaje o autorovi (meno a priezvisko, rodné číslo, akademické tituly,
adresa pracoviska alebo bydliska, prípadne e-mail a číslo účtu).
11. Práca musí obsahovať vyhlásenie o tom, či už bola verejne publikovaná,
a v prípade akceptácie vyhlásenie, že nebude zadaná na ďalšie
publikovanie do iného časopisu.
12. Redakcia si vyhradzuje právo vykonať drobné úpravy, prípadne skrátiť
rukopis.
13. Redakcia si vyhradzuje právo výberu príspevkov, právo upraviť titulok
príspevku, vykonať v rukopise potrebné štylistické, jazykové a grafické
úpravy, ako aj rozhodnúť o jeho zaradení do daného čísla a rubriky.
14. Pri odkazoch na literatúru žiada redakcia o uplatňovanie jednotného
systému, ktorý vychádza z normy STN ISO 690.
15. Autori príspevkov vyjadrujú vlastný názor k danej problematike.
16. Vydavateľ má právo uverejniť príspevok vo svojich publikáciách. Uverejnený
príspevok môže vydavateľ rozmnožovať v tlačovej, elektronickej alebo
akejkoľvek inej podobe, aj sprístupnením na webovej stránke. Súhlas
autora je daný prvým zverejnením, ďalší súhlas nie je potrebný.
Redakčná rada časopisu ARS NOTARIA vypisuje autorskú súťaž.
Súťaž je určená notárskym kandidátom, notárskym koncipientom
a poslucháčom právnických fakúlt.
Predmetom súťaže je autorský príspevok výlučne s notárskou tematikou,
a to v oblasti občianskeho práva so zameraním na dedičské právo, vecné práva,
záväzkové právo alebo manželské režimy, alebo v oblasti obchodného práva.
Podmienkou je, aby príspevok nebol doteraz nikde zverejnený.
Súťaž bude prebiehať v čase od 1. januára 2018 do 30. septembra 2018.
Hodnotiť bude komisia zložená z členov redakčnej rady. Výsledky súťaže budú
zverejnené v časopise ARS NOTARIA č. 4/2018.
Výherca súťaže získa ocenenie vo forme honorovaného zverejnenia príspevku
v časopise ARS NOTARIA.
V prípade zverejnenia si redakčná rada vyhradzuje právo na korekciu
a úpravu rozsahu príspevku.
Príspevky zasielajte na adresu: notarskakomora@notar.sk
Redakčná rada ARS NOTARIA
12.3.2018 14:53:52
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/IV ars notaria 3/18
https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/