ARS NOTARIA 03 2018



https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

I 3 2018 N o t á r s k y č a s o p i s V y d á v a N o t á r s k a k o m o r a S l o v e n s k e j r e p u b l i k y  Odborný článok Postup notára podľa § 63 Notárskeho poriadku  Postrehy z praxe Európske osvedčenie o dedičstve v praxi  Judikát Započtení daru poskytnutého zůstavitelem potomkovi neopomenutelného dědice  Rozhovor Notárov vnímam ako osobitne významný prvok v systéme justície pre zabezpečenie vymoženia práva a prístupu k spravodlivosti

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

2

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

1 >> obsah ARS NOTARIA 3/2018 Ročník: 22. • Vyšlo: 29. 9. 2018 Vydáva: Notárska komora Slovenskej republiky Krasovského 13, 851 01 Bratislava 5, IČO 30 811 236 tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 589 notarska.komora@notar.sk, www.notar.sk Redakčná rada: JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka) JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD., JUDr. Juraj Göbl, JUDr. Erika Szórádová, JUDr. Katarína Valová, PhD. Periodicita: štyrikrát ročne Predplatné: daniela.durajova@notar.sk Inzercia: daniela.durajova@notar.sk Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2 P. O. Box 61, 810 05 Bratislava, www.jaga.sk Foto: Notárska komora SR, archív autorov, isifa/Shutterstock Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN 1335-2229 17 12 19 23 Úvodník Odborný článok 4 Postup notára podľa § 63 Notárskeho poriadku Karol Kovács Postrehy z praxe 10 Európske osvedčenie o dedičstve v praxi Karol Kovács, ml. Rozhovor 12 Mária Kolíková: Notárov vnímam ako osobitne významný prvok v systéme justície pre zabezpečenie vymoženia práva a prístupu k spravodlivosti Judikát 15 Započtení daru poskytnutého zůstavitelem potomkovi neopomenutelného dědice Juraj Göbl Z diania v právnickej obci 17 Právnické fórum 2018 Katarína Valová 18 XXVI. Karlovarské právnické dni Katarína Valová 19 Spomíname na dvoch významných profesorov práva – profesora Jozefa Prusáka a profesora Petra Blaha Martina Gajdošová Z diania v komore 23 XVI. Notárska olympiáda v Poľskej republike Vladimír Balun 24 Zasadnutie Európskej notárskej siete, 17. – 18. máj 2018, Vilnius (Litva) Tomáš Gardon Aktuálne z NK SR 25 Novinky z legislatívnej oblasti Veronika Fandlová 25 Informácie o vymenovaných notároch a podujatiach 26 Novinky z medzinárodnej oblasti Ján Hamara Dávame do pozornosti 27 Anotácie 28 Prehľad právnickej literatúry

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

2 ars notaria 3/18 Úvodník Vážení čitatelia, vážení kolegovia a milí priatelia,   dostalo sa mi tej príležitosti, že sa vám môžem prihovoriť z postu predsedníčky Revíznej komisie Notárskej komo- ry Slovenskej republiky. Predsedníčkou Revíznej komisie som už druhé volebné obdobie. Členkami Revíznej komisie sú na základe vý- sledkov volieb aj štyri naše úžasné kolegyne, s ktorými sa snažíme na našich zasadnutiach dôsledne plniť nám zverenú úlohu. O výsledkoch našej práce Vás každoročne informujeme záverečnou správou prednesenou na Konferencii notárov. V predmetnej správe Revízna komisia oceňuje korektnú spoluprácu medzi členmi Notárskej komory Slovenskej republiky, povereným členom prezídia, zamestnancom sekretariátu a zástupcom účtovnej spoločnosti. Pred štvrťstoročím, t. j. 1. 1. 1993, na Európskom nebi zažiarila nielen samostatná hviezda nového štátu – Slo- venskej republiky, ale aj malá hviezdička Slovenského notárstva – Notárska komora Slovenskej republiky a na Slovensku začalo platiť slobodné notárstvo latinského typu. V tomto jubilejnom roku by som sa chcela poďako- vať tým kolegom, hádam už aj emeritným, ktorých záslu- hou tento neľahký proces obnovy nastal. Tých 182 notárov, ktorí sme boli pri konštituovaní No- társkej komory vymenovaní, nemalo žiadne skúsenosti s realizáciou notárskej činnosti v podmienkach slobod- ného povolania. Nedostatok skúseností však nahradilo nadšenie a chuť zvládnuť počiatočné problémy, eliminovať všetky ne- priaznivé vplyvy a preukázať schopnosť notárov dôsledne realizovať zákon o notároch a notárskej činnosti. Za tých 25 rokov nie všetky dni boli pekné a slnečné. Niekedy sa aj zablýskalo, zahrmelo a zapršalo, ale na- pokon sa vyjasnilo. Podstatou je, že za toto obdobie si notárstvo našlo svoju identitu, našlo si svoj cieľ. Čo si zároveň zaželať? Aby do ďalšieho štvrťstoročia činnosti notárskeho stavu bolo čo najviac slnečných dní, aby bola spokojnosť na strane tých, ktorým tieto služby poskytu- jeme, aby bolo čo najmenej tých, ktorí porušujú etický kódex notára, a aby notári vykonávali svoju prácu ako poslanie. Želám si, aby notárska činnosť bola využívaná v praxi nielen de iure, ale aj de facto, a aby sa do budúc- na rozšírili kompetencie notára. Naplnenie týchto želaní bude predovšetkým v rukách našej mladej a strednej ge- nerácie, želám vám všetkým veľa šťastia a zdravia a pri tomto nech nám Pán Boh pomáha. JUDr. Anna Nagyová, predsedníčka Revíznej komisie NK SR

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

3

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

4 ars notaria 3/18 Vydržanie (usucapio) je klasickým súkromnoprávnym in- štitútom známym od čias rímskeho práva. Predstavuje ori- ginálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva a v pod- mienkach Slovenskej republiky s množstvom nedoložených a nevysporiadaných právnych vzťahov k nehnuteľnostiam je často aj jediným účinným spôsobom preukázania vlast- níckeho práva k nehnuteľnostiam. Účelom inštitútu vydr- žania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej nepretržitej držby oprávneným držiteľom, ktorý je po sta- novenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve. Vydržaním sa teda vylúčia námietky do- terajších vlastníkov proti tomu, kto vlastnícke právo vydrža- ním nadobudol. Do istej miery sa tým sankcionuje predchá- dzajúci vlastník za nečinnosť. Na preukázanie vlastníctva je však potrebný určitý procesný postup, teda deklarovanie nového právneho stavu verejnou listinou. V praxi ide o urče- nie vlastníckeho práva v občianskom súdnom konaní pod- ľa § 137 písm. c) CSP, v nesporových prípadoch postupom podľa § 63 Notárskeho poriadku. Osobitným postupom je rozhodnutie správneho orgánu podľa § 11 a 11a zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Krátky historický prehľad Už v 80. rokoch minulého storočia si vtedajšia vládnuca moc uvedomovala potrebu riešiť katastrofálnu situáciu ohľadom evidencie vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnos- tiam. Pre občiansky zákonník z roku 1964 bola typická ten- dencia potlačiť tradičné právne inštitúty. Podľa dôvodovej správyk tomutozákonu:zákonmusíbyťpojatýtriednea musí byť robotníckej triede zrozumiteľný. Držba, vydržanie, úpra- va susedských práv, vydedenie sú právne inštitúty buržoáz- neho práva, ktoré sú pre vyspelého socialistického človeka bez významu. Vydržaním sa obchádza dedenie, v novej práv- nej úprave nemá miesto1. V tom čase platná právna úpra- va, v nesporových prípadoch, umožňovala postupom podľa § 100 Notárskeho poriadku2 vydať osvedčenie o vydržaní podľa hmotného práva platného do 1. apríla 1964. V praxi to bolo málo využívané, aj vzhľadom na to, že panujúci právny poriadok preferoval užívacie vzťahy pred vlastníckymi vzťa- hmi. Postupom času sa situácia menila a prvým krokom bola novela Občianskeho zákonníka, zákonom č. 131/1982 Zb., ktorým sa vrátil do nášho právneho poriadku inštitút vydržania (aj keď v podivuhodnej podobe). Dôvod, prečo do- šlo k doplneniu jednotlivých spôsobov nadobudnutia práva novelou občianskeho zákonníka, spočíval v tom, že potre- by právnej praxe vyžadovali zakotviť v oblasti občianskeho práva jednoduchý a hospodárny právny prostriedok, ktorý by pri zabezpečení náležitej právnej istoty umožňoval tr- valé usporiadanie tzv. nedoložených právnych vzťahov.3 Dňa 1. 10. 1987 nadobudla účinnosť Smernica Ministra spravodlivosti SSR z 27. 8. 1987 č. 4453/87 – 50 a Sloven- ského úradu geodézie a kartografie zo dňa 1. 9. 1987 č. 3 – 2160/1987, na opravy chybných údajov v rozhodnutiach štátnych notárstiev a zmluvách nimi registrovaných a na zápisy právnych vzťahov k nehnuteľnostiam k evidencii nehnuteľností na základe osvedčení vydaných štátnymi notárstvami. Na základe tejto smernice a ustanovenia § 100 Notárskeho poriadku v znení neskorších predpi- sov bolo štátnym notárstvam uložené s cieľom dolože- Postup notára podľa § 63 Notárskeho poriadku Anotácia: Na Slovensku dlhodobo pretrváva nevyhovujúci stav s tzv. nedoloženými, resp. nevysporiadanými vlastníckymi vzťahmi k nehnuteľnostiam. Slovenský právny poriadok sa po desaťročia snaží nájsť regulátor na uspokojivé riešenie tohto pretrvávajúceho problému. Ako najefektívnejší inštitút v tomto procese osvedčilo Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní, vydávané notárom vo forme notárskej zápisnice. Na základe neho sa v posledných desaťročiach podarilo majetkovoprávne usporiadať niekoľko stoviek tisíc prípadov, čo umožnilo v týchto prípadoch uviesť do súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej držby oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve, so stavom vlastníckym. Stále však vo verejnosti, bohužiaľ, aj v odbornej, pretrváva nepochopenie úlohy a postavenia notára v tomto procese. Nasledujúcim článkom sa snažím prispieť k lepšiemu porozumeniu tejto problematiky 1 dôvodová správa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonní 2 zákon č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a konaní pred štátnym notárstvom (Notársky poriadok) 3 Zdeněk Češka a kol., Občanský zákonník Komentář, Praha – PANORAMA – 1987, s. 427 >> Odborný článok

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

5 nia právnych vzťahov k nehnuteľnostiam vydávať vo forme notárskych zápisníc osvedčenia o vydržaní práv občanov k nehnuteľnostiam podľa predpisov účinných do 1. 4. 1964 vrátane neukončených komasácií, reálnej deľby nehnuteľ- ností, uskutočnených pred 1. 1. 1951, v prípade straty alebo zničenia pozemnoknižných operátov a v prípade straty ale- bo zničenia listiny preukazujúcej právo k nehnuteľnostiam. Po zmene spoločenských pomerov v roku 1989 bol prija- tý zákon č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, ktorý nadobudol účinnosť 29. 4. 1992. Podľa tejto právnej úpravy, v ustanoveniach § 2 až 9, bol upravený procesný postup notára pri vydaní osvedče- nia vo forme notárskej zápisnice, na základe ktorej sa do evidencie nehnuteľností zapíše za vlastníka držiteľ, ktorý pri splnení zákonom predpísaných podmienok po uplynutí 10-ročnej vydržacej lehoty stane vlastníkom nehnuteľností na základe vydržania. Podľa tejto právnej úpravy bol no- tár ďalej oprávnený vo forme notárskej zápisnice osved- čovať dohodu o vyrovnaní dedičských podielov. Táto právna úprava platila až do 1. 12. 2000, keď boli záko- nom č. 393/2000 Z. z. ustanovenia § 2 až 9 z tohto záko- na vypustené. Dňa 1. 1. 1993 nadobudol účinnosť zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), ktorý v ustanovení § 63 mal zapracované osobitné ustanovenie osvedčovania právne významných skutočností – osvedčenie vyhlásenia o vydržaní. Pre osvieženie pamäti uvádzam pôvodné znenie tohto ustanovenia, ktoré už ostalo len v pamäti notárov, ktorí vykonávajú notársku prax dlhšie ako dve desaťročia: V notárskej zápisnici o osvedčení vyhlá- senia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spíše notár vy- hlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby nehnuteľností alebo práva zodpovedajúceho vecnému bre- menu, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľ- nosti a obecného úradu, v  ktorého obvode je nehnuteľnosť, ženemajúkuvznikuuvedenéhoprávaobčanavýhrady.Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností. Toto znenie tohto ustanovenia platilo až do 1. 12. 2000, keď zákonom č. 397/2000 Z. z. nado- budla účinnosť novela Notárskeho poriadku, ktorá priniesla nové znenie tohto ustanovenia, ktoré tomu, kto vykonával vyhlásenie pred notárom, uložilo splnenie ďalších povin- ností, určitým spôsobom aj upravila procesný postup notá- ra. Posledná úprava tohto ustanovenia platí od 1. 12. 2015, keď nadobudol účinnosť zákon č. 267/2015 Z. z., ktorým sa novelizoval Notársky poriadok. Na záver tohto historické- ho prehľadu je ešte potrebné povedať, že podľa dostupných štatistík notári na Slovensku podľa vyššie opísaných práv- nych úprav vydali celkovo cca 350 000 až 400 000 osvedčení vo forme notárskej zápisnice, čím značnou mierou prispeli k usporiadaniu právnych vzťahov k nehnuteľnostiam v Slo- venskej republike. Pri zavádzaní týchto právnych úprav na začiatku 90. rokov minulého storočia sa predpokladalo, že ak 10 % z týchto aktov bude z rôznych dôvodov nesprávnych a následne riadnym procesným postupom napadnutých, aj tak 90 % nenapadnutých aktov významne prispeje k uspo- riadaniu právnych vzťahov k nehnuteľnostiam a k vytvoreniu pevného a zdravého právneho prostredia v tejto oblasti. His- tória ukázala, že toto bol značne pesimistický odhad, notári sa tejto agendy zhostili na výbornú, podľa dostupných štatis- tík a odhadov nebolo napadnutých ani 0,5 % právnych vzťa- hov k nehnuteľnostiam založených na základe osvedčení vydaných vo forme notárskej zápisnice notármi. Ak by sme skúmali, koľko z týchto žalôb bolo úspešných voči tomu, komu sa osvedčilo vlastníc- ke právo v notárskej zápis- nici, dostali by sme sa pod 0,2 % právnych vzťahov k nehnuteľnostiam založe- ných na základe osvedčení vydaných vo forme notárskej zápisnice notármi. Pri analý- ze efektívnosti nákladov a prínosov tohto právneho inštitú- tu môže táto činnosť notára slúžiť ako vzor pri prednášaní praktickej aplikácie hodnotenia dosahov regulácie – RIA4. Vzhľadom na poznanie, akým spôsobom a akými výsled- kami je uskutočňovaný v Slovenskej republike ROEP5, bez aplikácie inštitútu podľa § 63 Notárskeho poriadku by sa v budúcnosti stali mnohé právne vzťahy k nehnuteľnostiam pre ich účastníkov neriešiteľné. Postupu notára podľa plat- ného právneho stavu pri spisovaní notárskej zápisnice pod- ľa § 63 Notárskeho poriadku sa bude tento článok v ďalšom venovať. Osvedčovacia činnosť notára Notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku čin- nosť, svojím postavením a svojou činnosťou dbá o usporia- danie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie spo- rom. Pri svojej činnosti postupuje nestranne a nezávisle. Je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákon- mi a zákonmi. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníc- keho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (ďalej len ,,osvedčenie vyhlásenia“) je notárskou činnosťou podľa § 3 ods. 1 písm. b) Notárske- ho poriadku, všeobecná úprava podľa § 56 ods. 1 písm. g) Notárskeho poriadku, špecifická úprava v stanovení § 63 Notárskeho poriadku. Zo zákonného znenia vyplýva, že notár môže osvedčovať len skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv alebo ktorými by mohli byť 4 z anglického označenia metódy – Regulatory Impact Assessment 5 zákon č. 180/1985 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim >> Podľa dostupných štatistík a odhadov nebolo napadnutých ani 0,5 % právnych vzťahov k nehnuteľnostiam založených na základe osvedčení vydaných vo forme notárskej zápisnice notármi.

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

6 ars notaria 3/18 spôsobené právne následky. Na toto posúdenie je oprávne- ný notár, ktorý v rámci tejto činnosti osvedčuje skutočnosti, ktoré sa pred ním stali alebo ktoré sám zistil, za podmienky, že bol o to požiadaný. Osvedčovaciu činnosť notár vykonáva výlučne len na žiadosť účastníka. O osvedčení právne vý- znamných skutočností notár vyhotovuje listinu, ktorá posky- tuje dôkaz o tom, že ide o zistenie vykonané notárom a že to, čo je osvedčené alebo potvrdené, ak nie je dokázaný opak, sa zakladá na pravde (§ 205 CSP, § 3 ods. 4 Notárskeho po- riadku). Ide o verejnú listinu, ktorá má charakter osvedče- nia alebo potvrdenia, v prípade sporu je potrebné u nej hod- notiť nielen jej pravosť, ale aj pravdivosť jej obsahu. Je u nej prípustný dôkaz o tom, že obsah takejto listiny nezodpovedá skutočnosti. Pravdivosť údajov či tvrdení účastníka notár pri tejto činnosti nezisťuje, nie je jeho povinnosťou dohliadať na to, či osvedčovaná skutočnosť alebo vykonané vyhlásenie je v súlade s materiálnou pravdou. Vzhľadom na právne pro- striedky, ktoré má k dispozícii, to ani nie je v jeho možnos- tiach, čo verejnosť a mnohokrát aj odborná verejnosť, žiaľ, neberie do úvahy. Prítomnosť notára však sama osebe núti zúčastnené strany konať v súlade s právom. Význam osved- čenia vykonaného notárom spočíva predovšetkým v tom, že podáva vo verejnej listine dôkaz o skutočnosti, resp. o vyhlásení, ktoré sa pred ním uskutočnilo. Aj pri tejto činnosti však platí pre notára kategorická požiadavka vyjad- rená v § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku, že je povinný po- stupovať s odbornou starostlivosťou, je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom. Samo- zrejme, notár nemôže spísať vyhlásenie o vydržaní osobe blízkej (§ 37 Notárskeho poriadku). Pri tejto činnosti sa oso- bitne prejavuje, že notár je orgánom štátu určený pre výkon preventívnej spravodlivosti, čo je vyjadrené vo všeobecnej deklarácii ustanovenia § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku, že notári svojím postavením a svojou činnosťou dbajú o uspo- riadanie a istotu v právnych vzťahoch a predchádzanie spo- rom. Pri spisovaní notárskej zápisnice vyhlásenia o vydržaní musí notár konať tak, aby zabránil prípadnému sporu. Ale činnosť notára nemá len slúžiť na zabránenie sporu, ale tiež na uľahčenie procesu, keby náhodou napriek všetkej oboz- retnosti notára predsa len k nemu došlo. Notár pripravuje vlastne dôkaz o vykonanom vyhlásení, vykonáva formálne zabezpečenie, stará sa o právnu istotu a bezpečnosť, aby, ak vznikne predsa len spor, prebiehal výhodne pre právo za- kotvené v notárskej zápisnici. To je otázka pravdivosti verej- nej listiny. Čo sa týka pravosti verejnej listiny, tu je povinnosť notára nepopierateľná, notár pri spisovaní notárskej zápis- nice musí prísne dodržiavať jej náležitosti vyžadované usta- novením § 47 Notárskeho poriadku6. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní má povahu listiny a nie právneho aktu vydaného štátnym orgánom. Presne to vyjadril vo svojom uznesení Ústavný súd SR: Samotné vyhlásenie o vydržaní je jednou z činností notára, ide o osvedčenie právne významnej sku- točnosti. Notárska zápisnica, ktorá je verejnou listinou, po- tvrdzuje pravdivosť osvedčenia vlastníckeho práva a to až dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Takéto osvedčenie vydané notárom, v prípade, že obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 63 Notárskeho poriadku, má povahu verejnej listiny (nie povahu právneho úkonu) so všetkými z toho vy- plývajúcimi právnymi dôsledkami7. Pri tejto činnosti postupuje notár za základe žiadosti účast- níka, ktorým môže byť fyzická alebo právnická osoba. Po prevzatí žiadosti založí notár vo veci spis, ktorý eviduje vo svojom notárskom registri N8, do ktorého zakladá všetky listiny súvisiace s vecou. Ak je žiadateľom právnická osoba, tá síce nemá vôľu, no následkom právnej fikcie platí vôľa fyzickej osoby oprávnenej za ňu konať za vôľu právnickej osoby a môže jej prostredníctvom do držby vstúpiť a držať. Toto vyhlásenie od 1. decembra 2015 musí účastník vykonať osobne, zákon vylúčil možnosť urobiť toto vyhlásenie v za- stúpení. Po požiadaní o vydanie vyhlásenia o vydržaní vlast- níckeho práva k nehnuteľnostiam notár postupuje podľa § 63 Notárskeho poriadku a poučí účastníka o tom, čo bude potrebné z jeho strany k vyhláseniu doložiť. Pre po- stup podľa § 63 Notárskeho poriadku neplatí zásada ma- teriálnej pravdy, ale zásada formálnej pravdy, notár sa ne- riadi princípom oficiality ani vyšetrovacou zásadou. Otázku nespornosti možno len prezumovať na základe vyhlásenia účastníka a z predložených listín, nie je oprávnený vykoná- vať skutkové dokazovanie. Notár poskytuje dôkaz o tom, že ide o zistenie ním vykonané a že to, čo je osvedčené alebo potvrdené, ak nie je dokázaný opak, sa zakladá na pravde (§ 205 CSP, § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku). Význam osvedčenia vykonaného notárom spočíva predovšetkým v tom, že podáva vo verejnej listine dôkaz o skutočnosti, resp. o vyhlásení, ktoré sa pred ním uskutočnilo. Notár ne- môže podliehať tlakom a byť súčinný pri aktoch, ktoré by navonok neodporovali litere zákona, no z okolností prípadu je očividné, že ide o konanie, ktoré je v rozpore s účelom a duchom zákona. Obligatórne obsahové náležitosti vyhlásenia o vydržaní Prvou obsahovou, najpodstatnejšou a obligatórnou náleži- tosťou vyhlásenia o vydržaní je vyhlásenie účastníka, že spl- nil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. Predmetom tohto článku nie je hmot- 6 ARS NOTARIA č. 1/1999, s. 20-22, Kovács K. Notárska zápisnica ako exekučný titul, formálne náležitosti notárskej zápisnice 7 II. ÚS 194/2017 8 Vyhl. MS SR č. 324/2015 Z. z. Kancelársky poriadok pre notárov, § 23 >> Odborný článok >> Pri spisovaní notárskej zápisnice vyhlásenia o vydržaní musí notár konať tak, aby zabránil prípadnému sporu.

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

7 noprávna úprava vydržania, k tomuto existuje množstvo komentárov, odborných článkov, ako aj judikatúry (často rozdielnej a protichodnej). ,,Dobromyseľnosť držby treba hodnotiť vždy objektívne. Nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí.“9 ,,Dobromyseľnosť je presvedče- nie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom doka- zovania. Tým môžu byť okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí.“10 Rozhodné je, aby vyhlásenie účastníka bolo súladné a vychádzalo z hmotnopráv- nej úpravy vydržania, nebolo s ním v zjavnom rozpore. Na účely tohto článku je potreb- né vziať do úvahy, čo sa týka okolností začatia oprávnenej držby, stanoviská vychádzajú- ce z časti judikatúry, že nie je potrebné, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dô- vod vstupu do oprávnenej držby, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia. Naproti tomu sú stanoviská vy- chádzajúce z odlišnej judikatúry, ktorá vychádza z názoru, že oprávneným držiteľom nehnuteľnosti nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme. Ako notár s dlhoročnou praxou, poznajúc stav tejto prob- lematiky v reálnej praxi, ako aj zmysel a účel ustanovenia § 63 Notárskeho poriadku pre potreby spoločnosti, som toho názoru, že za rozumné a správne, v praxi jedine mož- né a potrebné je považovať to stanovisko, ktoré umožňuje uviesť do súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej držby oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objek- tívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve, so stavom vlastníckym. Výklad, ktorý by túto možnosť vylu- čoval, by podstatným spôsobom vylúčil možnosť aplikácie ustanovenia § 63 Notárskeho poriadku v praxi, toto ustano- venie by sa stalo obsolentným. Druhou obsahovou a obligatórnou náležitosťou vyhlásenia o vydržaní je označenie dôkazov, ktoré boli notárovi pred- ložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností. Dôkazy, ktoré sa majú notárovi predložiť, zákon neuvádza ani len príkladmo. Môžu nimi byť napríklad listiny zakladajúce na- dobúdací titul oprávnenej držby, potvrdenia o úhrade, roz- hodnutia, vyhlásenia zapísaných vlastníkov, resp. ich práv- nych nástupcov a iné. Dôkazné listiny, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností, má notár založené v spise N. Treťou obsahovou a obligatórnou náležitosťou vyhlásenia o vydržaní je uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Dôležité je rozlišovať moment vzniku vlastníckeho práva vydržaním, ktorý je časovo situovaný do minulosti, a neskorším deklarovaním tohto stavu. Čo dokladá účastník k vyhláseniu o vydržaní? Ako som už uviedol, obsahom notárskej zápisnice je pre- dovšetkým vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, najmä o okolnostiach, dobe a ne- pretržitosti držby, ku ktorému vyhláseniu zákon ukladá účastníkovi, na podporu jeho vyhlásenia dokladať vyjadre- nia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľnosti preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo prá- vo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo prá- va zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady. Od 1. decembra 2015 musí byť pravosť podpisov týchto osôb na týchto vyjadreniach úradne osved- čená. Zákon presne nedefinuje, či je týmto hraničným ter- mínom dátum podpisu v čestnom vyhlásení, alebo dátum spísania notárskej zápisnice. Novela Notárskeho poriadku, ktorá túto povinnosť zaviedla, nemá k tomuto intertempo- rálne ustanovenie. Osobami, ktorým posledný zápis v ka- tastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnu- teľnosti, sú vlastníci zapísaní na liste vlastníctva, v časti B: – vlastníci a iné oprávnené osoby. V súčasnosti už len výnimočne zo zápisov v pozemkovej knihe, ak nehnuteľnos- ti nie sú zapísané na liste vlastníctva. Môže ísť aj o osoby, ktorým svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktoré ne- majú zaknihované, napr. rozhodnutím štátnych orgánov, prídelových listín, zmlúv a podobne. Ak tieto osoby zomreli, účastník dokladá ich právne nástupníctvo. Právne nástup- níctvo znamená relatívne nadobudnutie práva (povinnosti), t. j., prípad, keď niekto nadobúda právo (povinnosť), ktoré iný stratil. Právny nástupca vstupuje voči tretím osobám do právneho postavenia svojho právneho predchodcu (auto- ra). Právne nástupníctvo býva označované tiež ako právna postupnosť (sukcesia). Právne nástupníctvo môže nastať na základe právnej skutočnosti alebo právneho úkonu, čo možno preukázať listinami, prípadne svedectvom osôb znalých okolností konkrétneho skutkového stavu. Nemusí ísť len o dedičov zapísaného vlastníka. Ak ide o právne ná- stupníctvo titulom dedenia, možno ho preukázať listinou, na základe ktorej bolo dedičské konanie ukončené. Ak takáto listina k dispozícii nie je, môže sa preukázať smrť zapísané- ho vlastníka úmrtným listom, prípadne svedeckým vyhlá- sením. V prípade dedenia sú právnymi nástupcami všetci zákonní alebo závetní dedičia, s rozdielnosťami tak, ako ich vykladá teória dedičského práva. Zákon bližšie nešpecifiku- je formu tohto vyjadrenia ani rigorózne nestanovuje, že sa 9 V 5/1989 10 R 45/1986 >> Pre postup podľa § 63 Notárskeho poriadku neplatí zásada materiálnej pravdy, ale zásada formálnej pravdy, notár sa neriadi princípom oficiality ani vyšetrovacou zásadou.

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

8 ars notaria 3/18 majú vyjadriť všetci právni nástupcovia. Zo znenia zákona „k vyhláseniu účastník dokladá“ a ,,pravosť podpisu osôb na vyjadrení musí byť úradne osvedčená“ nesporne vyplýva pí- somná forma tohto vyjadrenia. Zároveň, ak z okolností konkrétneho prípadu možno pred- pokladať zhodnú vôľu právnych nástupcov, ktorá je medzi nimi preukázateľne nesporná a objektívne nie je možné doložiť vyjadrenie každého jednotlivého právneho nástup- cu, možno tiež usudzovať, že sa jeden alebo niekoľko práv- nych nástupcov vyjadruje súčasne aj za ďalších právnych nástupcov. Ak sú tieto osoby neznáme, resp. neznámeho pobytu, ako aj ich právni nástupcovia, účastník dokladá túto skutočnosť svojím vyhlásením, vyhláseniami svedkov, potvrdením obce, no najvhodnejšie je doložiť túto skutočnosť potvrdením z Re- gistra obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len ,,register obyvateľov“). Register obyvateľov je časťou štátneho infor- mačného systému. Obsahuje súbor údajov o obyvateľoch Slovenskej republiky, na základe ktorých možno fyzickú oso- bu identifikovať, zistiť jej pobyt a vzťahy k iným osobám, je zdrojom platných údajov o obyvateľoch Slovenskej republiky. Doloženie vyjadrenia obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy, je obligatórne. Formu a ná- ležitosti tohto vyjadrenia zákon bližšie nestanovuje, ani to, ktorý orgán obce má toto vyjadrenie vydať. Mal by to byť sta- rosta obce, v praxi sa stáva, že sa vyjadruje obecné zastu- piteľstvo, ktorého vyjadrenie je obsiahnuté v jeho uznesení. Po 1. decembri 2015 sa obec vyjadruje už len v rozsahu jej oprávnených záujmov. Svojím nekonaním obec už nemôže blokovať postup pri vydávaní vyhlásenia o vydržaní, ak sa nevyjadrí do troch mesiacov od doručenia žiadosti o vyjad- renie, zo zákona nastupuje právna fikcia, že jej oprávnené záujmy nie sú dotknuté. Túto skutočnosť možno doložiť predložením rovnopisu, príp. kópie žiadosti s vyznačeným potvrdením o prevzatí žiadosti obcou. Ak bola žiadosť doru- čovaná poštou alebo iným do- ručovateľom, doloží účastník doklad o doručení žiadosti. O tejto skutočnosti účastník vykoná vyhlásenie do notárskej zápisnice, do ktorej sa spisuje jeho vyhlásenie o vydržaní. Doloženie vyjadrenia právnickej osoby11, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu (ďalej len ,,určená právnická osoba“), že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, účastník dokladá, ak: – ide o nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce, – ide o nehnuteľnosti vymedzené v § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, resp. v § 3 zákona č. 326/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, – vlastníci týchto nehnuteľností sú osobami, ktoré nie sú známe, resp. sú známe, ale ktorých miesto pobytu alebo sídla nie je známe. Od 1. decembra 2015 účastník k vyhláseniu o vydržaní do- kladá vyjadrenie právnickej osoby, za ďalších nižšie uvede- ných podmienok, len ak ide o pozemky mimo zastavaného územia obce. Ak ide o pozemky v zastavanom území obce a sú splnené podmienky pre správu, resp. nakladanie právnickej osoby podľa osobitného predpisu, jej vyjadrenie už účastník od 1. decembra 2015 k vyhláseniu o vydržaní nedokladá. Čo je potrebné rozumieť pod pojmom zastava- né územie obce, je definované v Stavebnom zákone ako: ,,zastavané územie obce tvorí jedno alebo viacpriestoro- vo oddelených území v katastrálnom území obce, resp. v súbore katastrálnych území v správe obce12“. Na liste vlastníctva je tento údaj uvedený podľa § 9 ods. 1 písm. g) vyhlášky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníc- kych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ako kód umiestnenia po- zemku podľa prílohy č. 5, kód 1 – pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, kód 2 – pozemok je umiestne- ný mimo zastavaného územia obce. Ďalší text sa týka len nehnuteľností mimo zastavaného územia obce. Ak pred- metom vyhlásenia o vydržaní sú nehnuteľnosti, ktoré ne- tvoria poľnohospodársky pôdny fond ani lesný pôdny fond, ale na liste vlastníctva je vyznačená správa, resp. nakla- danie určenej právnickej osoby, má účastník právo požia- dať príslušný okresný úrad, katastrálny odbor, o vykona- nie opravy chyby v katastrálnom operáte postupom podľa § 59 Katastrálneho zákona. Ak ide o pozemky, ktoré tvo- ria poľnohospodársky pôdny fond alebo lesný pôdny fond, vlastníci týchto pozemkov nie sú známi, resp. sú známi, ale ktorých miesto pobytu alebo sídla nie je známe, účastník dokladá vyjadrenia podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 3 Notárskeho poriadku. Skutočnosť, ak je pri týchto vlastníkoch v katastri nehnuteľností za- písaná správa, resp. nakladanie určenej právnickej oso- by, ešte neznamená, že tieto osoby nie sú známe, resp. sú známe, ale ktorých miesto pobytu alebo sídla nie je známe. Tieto osoby sa dajú identifikovať na základe verej- ných listín (rodný list, úmrtný list, rozhodnutie/osvedčenie o dedičstve a iné), účastník má takisto právo na vykonanie >> Odborný článok 11 Napríklad §11 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov, § 17 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, § 34 ods. 2 prvá veta zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a § 6 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, § 34 ods. 2 druhá veta zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim 12 § 139a zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov >> Ako z vyššie uvedeného vyplýva, dokladovanie potrebných listín k vyhláseniu o vydržaní môže byť skutkovo i právne náročné, čo účastník nemusí zvládnuť.

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

9 nápravy, požiadať príslušný okresný úrad, katastrálny od- bor, o vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte po- stupom podľa § 59 Katastrálneho zákona. Podľa zistenia z praxe niektoré okresné úrady, katastrálne odbory, po- žadujú pre tieto prípady nie postup podľa § 59 Katastrál- neho zákona, ale podľa § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona. Po doplnení identifikačných údajov vlastníka účastník dokladá vyjadrenie podľa § 63 ods.1 písm. a) bod 1 No- társkeho poriadku a nemusí už dokladať vyjadrenie práv- nickej osoby podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 3 Notárskeho poriadku, a to aj v prípade, ak príslušný okresný úrad, katastrálny odbor pone- chá identifikačné údaje správcu ako účastníka právneho vzťahu. Po 1. decembri 2015 svojím nekonaním určená právnická osoba už nemôže blokovať postup pri vydávaní vyhlásenia o vydržaní, ak sa nevyjadrí do troch mesiacov od doručenia žiadosti o vyjadrenie, zo zákona nastupuje právna fikcia, že nemá výhrady. Túto skutočnosť možno doložiť predložením rovnopisu, príp. kópie žiadosti s vy- značeným potvrdením o prevzatí žiadosti určenou práv- nickou osobou. Ak bola žiadosť doručovaná poštou alebo iným doručovateľom, doloží účastník doklad o doručení žiadosti. O tejto skutočnosti účastník vykoná vyhlásenie do notárskej zápisnice, do ktorej sa spisuje jeho vyhlásenie o vydržaní. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, dokladovanie potrebných listín k vyhláseniu o vydržaní môže byť skutkovo i práv- ne náročné, čo účastník nemusí zvládnuť. Môže sa nechať zastupovať advokátom, ktorý potrebné doklady pomôže účastníkovi z dokumentovať. Opätovne však zdôrazňujem, že samotné vyhlásenie o vydržaní po 1. decembri 2015 musí vykonať účastník osobne, vykonať takéto vyhlásenie v zastú- pení zákon vylučuje, no je potrebné zdôrazniť, že vylučuje procesné zastúpenie. Takéto vyhlásenie za účastníka môže vykonať jeho zákonný zástupca v prípade hmotnoprávneho zastúpenia, napr. ak je účastník maloletý, prípadne pozba- vený v stanovenom rozsahu svojprávnosti. Nie je vylúčené, aby účastníkovi v súvislosti s výkonom tejto činnosti poskytol odbornú právnu pomoc postupom podľa § 5 Notárskeho po- riadku samotný konajúci notár. Pripravil koncepty potreb- ných vyhlásení, zabezpečil potrebné listiny, podal žiadosť o vyjadrenie na obec, resp. určenú právnickú osobu, vykonal zastúpenie v katastrálnom konaní, v učenom rozsahu vyko- nal správu majetku a podobne. V takom prípade pôjde u ta- kéhoto notára o spojený spis N (pod jednou spisovou znač- kou N – § 23 Kancelárskeho poriadku pre notárov, činnosti a úkony podľa § 5 Notárskeho poriadku v súvislosti s po- stupom podľa § 63 Notárskeho poriadku). Na takýto spis N sa však už vzťahuje režim podľa § 81 ods. 3 a § 83 ods. 3 Notárskeho poriadku. Na záver Inštitútomvyhláseniao vydržanímajúfyzickéa právnickéoso- by, ale aj spoločnosť ako taká, k dispozícii možnosť v zložitých podmienkach neusporiadaných a nedoložených právnych vzťahov k nehnuteľnostiam v Slovenskej republike, v nespo- rových prípadoch, hospodárne a v rozumných časových leho- tách, uviesť do súladu dlho- dobý faktický stav oprávnenej držby oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svo- jom domnelom vlastníckom práve, so stavom vlastníckym. Notár ako predstaviteľ výkonu preventívnej spravodlivosti má za úlohu vo verejnej listine po- dať dôkaz o skutočnosti, resp. o vyhlásení, ktoré sa pred ním uskutočnilo, účastníka poučiť a usmerňovať ho pri dokladaní požadovaných listín podpo- rujúcich jeho vyhlásenie o vydržaní tak, aby zabránil prípad- nému sporu, resp. tiež na uľahčenie procesu, keby náhodou napriek všetkej obozretnosti notára predsa len k nemu došlo, aby tento spor prebiehal výhodne pre právo zakotvené v no- társkej zápisnici. Zároveň notár ako orgán verejnej moci do- hliada na to, aby bolo vyhlásenie o vydržaní formálne v súlade s právom a zo strany účastníka vedome nedošlo k poškode- niu práv a oprávnených záujmov dotknutých osôb. JUDr. Karol Kovács notár so sídlom v Šali Zoznam použitej literatúry 1. Ján Lazar a kol. Občianske právo hmotné. 3. vydanie. Bratislava : IURA EDITION, 2006, ISBN 80-8078-084-6 2. Zdeněk Češka a kol. Občanský zákonník. Komentář. Praha : PANORAMA, 1987 3. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, ISBN 978- 80-7400-597-8 4. Karel Eliáš a kol. Občanský zákonník – Velký akademický komentář. Praha : Linde Praha, a.s., 2008, ISBN 978-80-7201-687-7 5. Fajnor, V., Záturecký, A. Nástin súkromného práva. Šamorín : Heuréka, 1998, ISBN 80-967653-4-5 6. Valová, K. a kol. Notársky poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2016, s. 296 – 313, ISBN 978-80-89603-44-2 7. Kovács, K., Farkašovský, J., Pavlovič, M., Kováč, M. Notársky poriadok. Komentár a súvisiace predpisy. Bratislava : Wolters Kluwer s.r.o., 2017, s. 204 – 216, ISBN 978-80-8168-575-0 8. Broulík, J., Bartošek, J., Ekonomický přístup k právu. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2015, ISBN 978-80-7400-573-2 9. Hendrych, D. a kol. Právnický slovník. 2. rozšírené vydání. Praha : C. H. Beck, 2003, ISBN 80-7179-740-5 10. Randa, A. Držba. Právo vlastnické. VII. nezměnené vydání. Praha : ASPI, a.s., 2008, ISBN 978-80-7357-389-8 11. Kováč M. Problémy súvisiace s osvedčovaním vlastníctva, ARS NOTARIA, 1999, č. 1, s. 23 – 25 12. Farkašovský J. Osvedčovanie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 63 Notárskeho poriadku, ARS NOTARIA, 1999, č. 1, s. 25 – 27 13. Kovács K. Postup notára podľa § 63 Notárskeho poriadku. ARS NOTARIA, 2012, č. 2, s. 12 – 14 14. Štefanko J. Vydržanie ako právny titul nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti v nesporovom konaní. ARS NOTARIA, 2001, č. 4, s. 18 – 27 >> Nie je vylúčené, aby účastníkovi v súvislosti s výkonom tejto činnosti poskytol odbornú právnu pomoc postupom podľa § 5 Notárskeho poriadku samotný konajúci notár. Pripravil koncepty potrebných vyhlásení, zabezpečil potrebné listiny, podal žiadosť o vyjadrenie na obec, resp. určenú právnickú osobu, vykonal zastúpenie v katastrálnom konaní, v učenom rozsahu vykonal správu majetku a podobne.

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

10 ars notaria 3/18 „Osvedčenie má v rámci EÚ slúžiť ako verejná listi- na, ktorou možno preukázať právne nástupníctvo po poručiteľovi ohľadom majetku bez ohľadu na miesto, kde sa nachádza,“ tak, ako naznačila vo svojom pre- jave vtedajšia komisárka pre spravodlivosť Viviane Reading, je osvedčenie o dedičstve kľúčovou úpravou Nariadenia. Európske osvedčenie o dedičstve (ďalej len „EDO“) sa zavádza fakultatívne, jeho použitie nie je povinné a nemá nahrádzať vnútroštátne doklady používané na podobné účely v členských štátoch. EDO vydáva súd, prípadne iný orgán, ktorý má právo konať v dedičských veciach podľa vnútroštátneho predpisu. V Slovenskej republike je tým- to orgánom notár ako súdny komisár. Dňa 9. decembra 2014 Európska komisia prijala vykoná- vacie nariadenie č. 1329/2014, ktorým sa stanovujú tla- čivá uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznáva- ní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedče- nia o dedičstve. Ide o päť príloh pozostávajúcich z piatich tlačív, pričom každé tlačivo môže pozostávať z osobit- ných príloh. Prvé tri prílohy, a to Potvrdenie o rozhodnutí v dedič- skej veci, Potvrdenie o verejnej listine v dedičskej veci a Potvrdenie o súdnom zmieri v dedičskej veci, sa budú v praxi notárom pôsobiacim v Slovenskej republike po- užívať minimálne, priam vôbec. Notár by mal zamerať pozornosť primárne na žiadosti o vydanie EDO, ktoré sa nachádza v prílohe 4, tlačivo IV a samotnému EDO, na- chádzajúcom sa v prílohe 5, tlačivo V. Ak notár nevyplňu- je podbod alebo celý bod osvedčenia, priestor na vyplne- nie sa preškrtne, v prípade nevyplnenia celej osobitnej prílohy tlačiva sa môže táto príloha vyňať. EDO sa vydáva na základe žiadosti, ktorú podáva dedič, odkazovník, správca dedičstva či vykonávateľ závetu. V Nariadení je stanovené, čo za predpokladu, že žiadateľ má dostupné informácie, by mala žiadosť obsahovať. Ide o informácie, ktoré v podmienkach Slovenskej republi- ky zisťuje notár ako súdny komisár pri spísaní zápisnice o predbežnom vyšetrení dedičstva. Ide o osobné údaje o poručiteľovi, o dedičoch, odkazovníkoch, závete, o ma- jetku a dlhoch poručiteľa. Ktoré ďalšie údaje by mala žia- dosť obsahovať, je presne uvedené v čl. 65 Nariadenia. Procedúra pri vydávaní EDO je autonómna od samotné- ho dedičského konania. Aký má byť obsah osvedčenia, je uvedené v čl. 68 Nariadenia, uvedú sa v ňom tieto in- formácie: a) názov a adresa orgánu štátu pôvodu, b) číslo spisu, c) skutočnosti, na základe ktorých sa orgán štátu pôvo- du domnieva, že má právomoc vydať osvedčenie, d) dátum vydania, e) údaje o žiadateľovi: priezvisko (prípadne rodné priez- visko), meno(-á), pohlavie, dátum a miesto narodenia, rodinný stav, štátna príslušnosť, (prípadne) identifi- kačné číslo, adresa a prípadne vzťah k zosnulému; f) údaje o zosnulom: priezvisko (prípadne rodné priez- visko), meno(-á), pohlavie, dátum a miesto narodenia, rodinný stav, štátna príslušnosť, (prípadne) identifi- kačné číslo, adresa v čase úmrtia a dátum a miesto úmrtia; g) údaje o oprávnených osobách: priezvisko (prípadne rodné priezvisko), meno(-á), prípadne identifikačné číslo; h) informácie o dohode manželov, ktorú zosnulý uzav- rel, prípadne o inej zmluve týkajúcej sa vzťahu, ktorý má podľa právneho poriadku, ktorým sa takýto vzťah spravuje, porovnateľné účinky ako manželstvo, a in- formácie o majetkových právach vyplývajúcich z man- želského zväzku alebo rovnocenných majetkových práv; i) rozhodné právo pre dedenie a skutočnosti, na základe ktorých bolo toto právo určené; j) informácie o tom, či ide o dedenie zo zákona alebo zo závetu, vrátane informácií o skutočnostiach, z ktorých Európske osvedčenie o dedičstve v praxi Slovenská republika sa dňa 1. mája 2004 stala plnoprávnym členom Európskej únie, s čím sú spojené mnohé ďalšie aspekty života v spoločnosti vrátane slobody pohybu osôb a tým pádom nárast v počte dedičskoprávnych vzťahov s medzinárodným prvkom. S tým je spojené prijatie najdôležitejšej európskej normy v oblasti dedičskoprávnych vzťahov s medzinárodným prvkom, a to Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (ďalej len „Nariadenie“), ktoré vstúpilo do účinnosti dňa 17. augusta 2015. >> postrehy z praxe

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

11 vyplývajú práva a/alebo právomoci dedičov, odkazov- níkov, vykonávateľov závetov alebo správcov dedič- stva; k) prípadne pre každú oprávnenú osobu údaj o spôsobe prijatia alebo odmietnutia dedičstva; l) dedičský podiel, ktorý pripadá na každého z dedičov, a prípadne zoznam práv a/alebo majetku pre každého dediča; m) zoznam práv a/alebo majetku pre každého odkazov- níka; n) obmedzenia práv dedičov, prípadne odkazovníkov podľa rozhodného práva pre dedenie a/alebo podľa právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti; o) právomoci vykonávateľa závetu a/alebo správcu de- dičstva a obmedzenia týchto právomocí podľa roz- hodného práva pre dedenie a/alebo podľa právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti. EDO je možné vydať pred skončením samotného dedič- ského konania, pokiaľ vydávajúci orgán bude mať k dis- pozícii všetky relevantné informácie. Najefektívnejší je však postup, aby EDO bol vydaný až po skončení regu- lárneho dedičského konania. EDO má rovnaké účinky vo všetkých členských štátoch. Platí preň domnienka vlastná verejnej listine. Informácie, ktoré obsahuje, sa považujú za správne, a to až do doby, pokiaľ sa nepreu- káže opak. Účastník, ktorý je v osvedčení uvedený, má tie právomoci, ktoré mu osvedčenie priznáva, tieto všetky skutočnosti boli zistené na základe rozhodného práva a EDO bolo vydané oprávneným subjektom. V prípade, že je nutné opraviť v EDO nejakú zrejmú chy- bu, vykoná to orgán štátu, kde bola táto verejná listina vydaná na základe žiadosti ktorejkoľvek osoby, ktorá preukáže oprávnený záujem. V prípade, že orgán, ktorý EDO vydal, zistí, že skutočnosti v ňom obsiahnuté nie sú pravdivé, EDO zmení alebo odvolá, a to opäť na žiadosť ktorejkoľvek osoby, ktorá preukáže oprávnený právny záujem. Každý z účastníkov, ktorý má právo požiadať o vydanie EDO, môže vo veci jeho vydania podať opravný prostrie- dok. V Nariadení nie je presne určená lehota, v ktorej to môže urobiť, z právnej konštrukcie EDO však vyplý- va, že tak možno vykonať v dobe, pokiaľ má EDO svoje účinky. Opravný prostriedok sa podáva na justičný or- gán štátu, kde bol EDO vydaný. Toto podanie je upra- vené vnútroštátnymi normami štátu pôvodu EDO. Po- čas konania o opravnom prostriedku voči vydaniu EDO, prípadne pri konaní o zmene či odvolaní EDO, môže ktorákoľvek osoba, ktorá preukáže oprávnený záujem, požiadať o pozastavenie účinku EDO. V takom prípade sa jeho účinok pozastavuje, a to až do opravy zmeny alebo odvolania EDO, či rozhodnutia vo veci v prípade opravného prostriedku. Orgán vydávajúci EDO si ponechá jeho originál, vydáva z neho osvedčené odpisy, ktoré majú rovnakú právnu silu ako originál. Orgán, ktorý EDO vydal, si poznačí, ktorým osobám odpisy vydal, a v prípade, že dochádza k oprave, zmene, odvolaniu alebo je voči EDO podaný opravný prostriedok, či účinnosť EDO je pozastavená, osoby disponujúce o tom oboznámi. V slovenskom právnom poriadku je EDO upravené v ustanoveniach § 214 až 219 zák. č. 161/2015 Z.z. – Ci- vilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“), v II. hlave, v časti Konanie o dedičstve. Na základe ustanove- nia § 214 CMP je orgánom štátu pôvodu s právomocou vydať európskej osvedčenie o dedičstve: 1. notár poverený súdom na konanie o dedičstve 2. po skončení konania o dedičstve je ním notár, ktorý bol poverený na konanie o dedičstve 3. ak takého notára niet, poverí súd na konanie o žiados- ti o vydanie európskeho osvedčenia o dedičstve notára spôsobom podľa ustanovenia § 162 CMP. Podľa prílohy č. 1 Vyhlášky MS SR č. 543/2015 Z. z. sa do súdneho registra „D“ zapisuje okrem iného aj žiadosť o vydanie, opravu, zmenu, odvolanie, predĺženie platnos- ti alebo pozastavenia účinkov európskeho osvedčenia o dedičstve, a to na základe bodu F. č. 1 písm. h). Podľa ustanovenia § 26 ods. 6 Vyhlášky MS SR č. 324/2015 Z. z. vo veciach, v ktorých pôsobí notár ako súdny komi- sár, spisovú značku tvorí označenie a poradové číslo re- gistra D not. na príslušný kalendárny rok. Zo zákonného vymedzenia ustanovenia § 214 CMP je v prvých dvoch prípadoch notár oprávnený vydať EDO priamo zo zákona, bez osobitného poverenia súdu. Zákon priamo vymedzuje, ktorý konkrétny notár je oprávnený EDO v týchto prípadoch vydať. Notár koná pod spisovou značkou D not., v ktorej bol poverený konať ako súdny komisár. V prípade, že bolo po poručiteľovi viac dedič- ských konaní, za relevantné pre druhý prípad sa berie posledné konanie. Poverenie súdu vydať EDO sa vyža- duje len v treťom prípade. V takom prípade súd žiadosť o vydanie EDO zapíše do súdneho registra D a poverí no- tára na základe ustanovenia § 162 CMP a notár následne vec zapíše do svojho registra D not. Podľa ustanovenia § 215 ods. 1 CMP, ak notár na základe žiadosti vydá EDO, zaregistruje ho v Notárskom centrálnom registri listín (ďalej ako „NCRls“). Registráciu prvopisu EDO do NCRls právny poriadok osobitne neupravuje. Notár postupuje podľa ustanovenia § 73k Notárskeho poriadku. V systé- me Webnotar sa prvopis EDO registruje len prostredníc- tvom registra D not. Tlačivá k EDO sú pomerne obsiahle a ich vyplnenie nie je na prvýkrát jednoduché, avšak osvojením spôsobu ich vyplnenia a postupnou praxou v ich vydávaní budú aj slovenskí notári efektívne prispievať k napredovaniu v oblasti dedenia s cezhraničným prvkom a uplatňovaniu práv dedičov k majetku nadobudnutému dedičstvom. Mgr. Karol Kovács notársky kandidát JUDr. Karola Kovácsa, notára so sídlom v Šali

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

12 ars notaria 3/18 >> rozhovor Na ministerstve spravodlivosti ste boli v pozícii štát- nej tajomníčky už v rokoch 2010 – 2012, vrátili ste sa teda do známeho prostredia. Aké sú vaše hlavné ciele v tomto volebnom období? Mojím hlavným cieľom je prispieť k zefektívneniu justí- cie, to znamená zamerať sa na nástroje, ktoré umožnia vyťažiť zo stavu financií a personálu pre justíciu maxi- mum. Jednak je potrebné orientovať sa na potreby jed- notlivých súdov, sudcov, personálu okolo sudcu, aby im ministerstvo vytvorilo férové a vhodné prostredie na ich prácu, osobitne pri elektronizácii justície. Ale tiež je potrebné určiť spolu so súdmi časové rámce, v rámci ktorých jednotlivé veci majú byť na súdoch rozhodnuté. Ďalej je potrebné odbremeniť súdy od agendy, ktorá ne- musí byť súdmi riešená, to je napríklad agenda zmien v obchodnom registri. A v neposlednom rade otázka zabezpečenia špecializácie sudcov minimálne v rámci hlavných súdnych agend (civil, trest, rodina...) a s tým súvisiaca potreba novej súdnej mapy. Osobitne aktu- álne pilotujeme nastavenie rodinnoprávnej agendy na súdoch. Považujem za dôležité, že k uvedeným témam prebieha otvorená diskusia so zapojením súdov a hľadá- me vhodné riešenia. Uvedeným témam slúži projekt au- ditu financovaného z európskych fondov, v rámci ktoré- ho spolupracujeme s expertmi z Európskej komisie pre efektívnu justíciu (CEPEJ) pri Rade Európy. Od konca roka 2015 pracuje Komisia pre rekodifikáciu sú- kromného práva pod vedením prof. Marka Števčeka. Ako vnímate prácu a výsledky tejto komisie a v čom spočívajú vaše priority pri rekodifikácii Občianskeho zákonníka? Nový kódex súkromného práva by mal byť moderný a zro- zumiteľný. Moderný v tom, že rešpektuje hodnoty moder- nej demokratickej spoločnosti, kde ľudské práva sú jej ne- oddeliteľnou súčasťou. A ideálne zrozumiteľný nielen pre právnickú obec. Vnímam, že aktuálne na prijatie takéhoto kódexu nie je dostatočná politická vôľa. Za súčasnej situ- ácie považujem za rozumné, že daná komisia sa orientuje na zmeny súkromného práva v akýchsi balíkoch po jed- notlivých témach. Prioritne sa teraz venuje komplexnej re- forme záväzkového práva a odstráneniu nežiaducej duality právnej úpravy súkromnoprávnych záväzkov, teda odstrá- neniu dvojkoľajnosti občianskeho a obchodného práva. V okolitých krajinách majú snúbenci možnosť uzavrieť tzv. predmanželské zmluvy. Z krajín EÚ to nie je možné jedine u nás a v Rumunsku. Naša právna úprava, ktorá núti potenciálnych manželov podriadiť sa režimu bez- podielového spoluvlastníctva manželov, ich mnohokrát odrádza uzavrieť manželstvo. Zdá sa vám táto situácia v poriadku alebo by ste sa zasadili o zavedenie pred- manželských zmlúv aj u nás? Vnímam, že slovenská právna úprava majetkových po- merov, či už snúbencov, manželov, alebo spolu žijúcich osôb, nevyhovuje ich potrebám. Problém je širší a netý- ka sa len otázky predmanželských zmlúv. Skôr zastávam postoj, že v daných situáciách je potrebný právny priestor pre možnosť dohody pre zainteresovaných, a ak dohoda nie je, nech nastúpia pravidlá zo zákona, ktoré budú pri- merane chrániť slabšiu stranu. Uvedená téma nie je jed- noduchá a vyžaduje politicko-spoločenský konsenzus. Súčasne je zrejmé, že v rámci európskeho priestoru, kde sa nachádzame, uvedená oblasť spoločenských vzťahov vrátane dopytu na úpravu majetkových vzťahov prešla zásadným vývojom. Tento fakt by mal zobrať do úvahy aj slovenský zákonodarca. Reforma záložného práva z roku 2002, na ktorej sa výraznou mierou podieľala aj pani exministerka doc. Lucia Žitňanská, posilnila vymožiteľnosť práva. Zálož- né právo aj vďaka jeho priamej vykonateľnosti formou dobrovoľnej dražby významne prispelo k posilňovaniu právnej istoty účastníkov právnych vzťahov, ktoré za- bezpečuje. Zaujímalo by nás, či nepočítate s posilnením transparentnosti výkonu záložného práva formou dob- rovoľných dražieb najmä prostredníctvom zavedenia Rozhovor s pani Mgr. Máriou Kolíkovou, bývalou štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti (v čase prípravy a realizácie rozhovoru ako aj v čase uzávierky čísla pôsobila Mgr. Mária Kolíková vo funkcii štátnej tajomníčky na Ministerstve spravodlivosti SR a z tejto pozície odpovedala aj na otázky v rozhovore). Notárov vnímam ako osobitne významný prvok v systéme justície pre zabezpečenie vymoženia práva a prístupu k spravodlivosti

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

13 elektronických dražieb, sprísnením podmienok výkonu funkcie dražobníka a podobne? Od reformy uplynulo viac ako 15 rokov, z praxe máme rôzne poznatky, pozitívne aj negatívne. Aj keď prebehlo niekoľko novelizácií, určite je čo zlepšovať. S tým sú- visí aj otázka elektronizácie, ktorej veľkou výhodou je transparentnosť. Bude však potrebné celkovo vyhodnotiť prínosy a riziká elektronizá- cie vrátane finančnej a tech- nickej nákladovosti. Súčas- ne bude potrebné vyhodnotiť synergiu pri všetkých úpra- vách, kde dochádza k nú- tenému speňažovaniu ma- jetku – konkurzy, exekúcie a podobne. Ich pravidlá a predpoklady by mali dávať vzájomnú logiku. Nemám vedomosť o tom, že by daná téma bola prioritou minis- terstva v tomto roku. V programovom vyhlásení vlády k danej téme nie je zmienka. Z dôvodu zjednodušenia, urýchlenia a zníženia nákla- dov na registráciu záložného práva sa Komisia pre rekodifikáciu súkromného práva zaoberala otázkou zrušiť osobitné evidencie záložných práv a všetky druhy zálohov registrovať v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Roztrieštenosť registrácie záložných práv do rôznych registrov sťažila efekt, ktorý bol sledo- vaný vzorovým právom EBRD (Model Law on Secured Transactions), a to, aby sa jednoduchým spôsobom „jedným kliknutím“ zistili údaje o všetkom založenom majetku konkrétneho dlžníka. Aký je váš názor na ta- kúto jednotnú registráciu všetkých záložných práv? Komisia sa zaoberala viace- rými variantmi riešenia a dis- kusia k téme nebola uzavre- tá. Aktuálne subkomisia pre vecné práva utlmila svoju činnosť a komisia sa zaoberá prioritne témou záväzkových práv, ako som už uviedla. Ur- čite súhlasím s tým, že verej- né údaje majú byť ľahko dostupné, pričom elektronizácia je k tomu výborný nástroj. Elektronizácia prináša aj nové možnosti riešenia problémov. Pre občana, ktorý používa elektronické nástroje, nie je podstatné, či údaje zadáva je- den subjekt alebo či sa údaje na jednom mieste sústreďujú. Pre užívateľa je podstatné, aby čo najviac informácií získal jedným kliknutím v rámci takého nastavenia systému, kde informácie ľahko vyhľadá a sú mu podané zrozumiteľným spôsobom. Aj v tomto prípade si riešenie vyžaduje kom- plexné vyhodnotenie a vnímam, že bude vecou minister- stva, aby sa danou témou zaoberalo. S ohľadom na na- stavené priority na začiatku funkčného obdobia toto nie je téma, ktorej sa ministerstvo aktuálne venuje. Notár je orgánom riešiacim mimosporovú agendu, čím výrazným spôsobom odbremeňuje prácu súdov. Situ- ácia v slovenskom súdnictve nie je jednoduchá. Notár ako súdny komisár sa v dedičskom konaní osvedčil na- toľko, že mu bolo v rámci rekodifikácie civilného prá- va procesného zverené aj konanie o umorenie listiny a konanie o solučných úschovách. Nebudete uvažovať v tomto funkčnom období nad odbremenením justície aj v ďalších mimosporových konaniach? Momentálne intenzívne pra- cujeme na projekte obchod- ného registra, ktorý by mal priniesť možnosť zapísať doň údaje prostredníctvom tzv. externého registrátora. Z analýz nám na túto funkciu najlepšie vychádzajú notári. Koncom apríla vláda SR v tejto súvislosti schválila Návrh opatrení na zlepšenie fungovania obchodného registra, ktorý stanovuje postupnosť a časový harmonogram jednotlivých krokov v tejto reforme. Som otvorená diskusii, ktoré ďalšie inštitúty by bolo vhodné riešiť mimosúdne. V apríli tohto roku vláda SR schválila materiál, v rámci ktorého má dôjsť k presunu časti zápisov do obchod- ného registra na notárov ako externých registrátorov. Notár bude registrovať údaje do obchodného registra, ak je podklad, z ktorého vyplývajú zapisované skutoč- nosti, vyhotovený vo forme notárskej zápisnice (verejná listina), alebo ak podklady pre zápis vyhotovil a auto- rizoval elektronickou formou advokát (súkromná lis- tina). V ostatných prípadoch by zápisy vykonával jedine registrový súd. Ako vnímate tento materiál? Daný materiál vnímam urči- te pozitívne. Je to materiál, ktorý bol predložený na ši- rokú spoločenskú diskusiu s tým zámerom, aby kľúčové body reformy a jej harmono- gram boli pevne ukotvené. Aktuálne bude nevyhnutná súčinnosť viacerých minis- terstiev a určite aj významné zapojenie odborného po- tenciálu notárskej komory do tvorby konkrétnych pravi- diel. Slovenské notárstvo tento rok vstupuje do 25. roka svojej existencie. Aký je váš pohľad ako advokáta, ktorý určite mnohokrát pri svojej práci spolupracoval s no- tármi, na notárstvo na Slovensku? Notárov vnímam ako osobitne významný prvok v systé- me justície pre zabezpečenie vymoženia práva a prístu- pu k spravodlivosti. Aj z pohľadu advokátky som vnímala notárov v prvom rade ako službu pre občana. Vnímam >> Momentálne intenzívne pracujeme na projekte obchodného registra, ktorý by mal priniesť možnosť zapísať doň údaje prostredníctvom tzv. externého registrátora. Z analýz nám na túto funkciu najlepšie vychádzajú notári >> Notári majú byť garantmi zákonnosti, mali by predvídať vznik právnych problémov a bezpodmienečne trvať na dodržiavaní právnych predpisov, ktoré pri svojej práci používajú, a nebáť sa odmietnuť úkon, ktorý je v rozpore so zákonom, obchádza zákon alebo sa prieči dobrým mravom. Veľmi si vážim každého notára, ktorý sa o to usiluje.

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

14 ars notaria 3/18 >> rozhovor ako osobitne dôležité, aby si notár strážil svoju nestran- nosť pri poskytovaní svojich služieb a nedal v zásade priestor na vytváranie iných ako profesionálnych vzťa- hov s advokátmi, ktoré mu potom môžu brániť v tom, aby vykonával danú službu nestranne a aby sa takým aj javil. Notári svojím postavením a svojou činnosťou dbajú o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o pred- chádzanie sporom, ako vyplýva z notárskeho poriadku. Notári majú byť garantmi zákonnosti, mali by predvídať vznik právnych problémov a bezpodmienečne trvať na dodržiavaní právnych predpisov, ktoré pri svojej práci používajú, a nebáť sa odmietnuť úkon, ktorý je v rozpo- re so zákonom, obchádza zákon alebo sa prieči dobrým mravom. Veľmi si vážim každého notára, ktorý sa o to usiluje. V čom vidíte z pohľadu svojej funkcie priority notárskej činnosti pre spoločnosť? Myslíte si, že ľudia si uvedo- mujú potrebu nášho povolania a vedia oceniť služby, ktoré ponúkame? Funkcia notára je verejnou funkciou a to je zásadný rozdiel pri porovnaní s postavením advokáta ako slo- bodného povolania. I keď aj pri advokátoch je mi blízky pohľad nazerať na nich ako na predĺženú ruku spra- vodlivosti, a teda vnímať ich priestor obhajoby záujmov klientov skôr zužujúco, berúc do úvahy aj verejný záu- jem ako len pohľad plného servisu pre klienta. O to skôr, že notár je vo verejnej funkcii, možno od neho mať plné očakávania, že bude slúžiť verejnému dobru. Z praxe ministerstva, ktoré nad notármi vykonáva dohľad, je mi známe, že hoci drvivá väčšina notárov napĺňa spomínané atribúty, nájdu sa aj takí, ktorým sa to až tak nedarí. Postoj verejnosti k notárom môže pozitívne ovplyvniť aj jednoznačné a nekompromisné vysporiadanie sa s pochybeniami kolegov zo strany notárov. Ministerstvo by malo iba dohliadať, prioritne by mala notárov, ktorí kazia svojmu stavu dobré meno, riešiť komora. Notoricky sa opakujúce problémy pri vydržaní, nekonaní s odbornou starostlivosťou, niekedy aj konanie, ak nie porušujúce, tak obchádzajúce zákon, toto sú veci, ktorých eliminovanie, hoci aj cestou disciplinárnej zodpovednosti bez falošnej kolegiality, môže zdvihnúť úroveň dôveryhodnosti a rešpektu verejnosti k notárom. Pani štátna tajomníčka, na záver mi dovoľte mimo- pracovnú otázku. Zaujímalo by nás, ako sa vám darí skĺbiť časovo náročnú prácu na ministerstve a rodinu? Nie je to ľahké, aj tento rozhovor vzniká počas mojej do- volenky. Je to o permanentnom vyhodnocovaní priorít a zmysluplnosti toho, čo robím. Bez podpory mojej ro- diny by to nešlo. Rozhovor viedla JUDr. Katarína Valová, PhD. členka redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA Životopis Mgr. Mária Kolíková Vzdelanie 2004 – Netherland Helsinki Committee, Holandsko: praktický seminár so zameraním na konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva, diskrimináciu a menšinové práva 2001 – Georgetown University Law Center, Washington DC, USA: stáž zameraná na tzv. klinické vzdelávanie na právnickej fakulte s dôrazom na spoluprácu so súdmi, strednými školami a zariadeniami na výkon trestu odňatia slobody 1998 – University of Kwazulu Natal, Durban, Juhoafrická republika: stáž zameraná na osvetu o práve cez projekty mimovládnych organizácií a právnickej fakulty (tzv. street law program) 1993 – 1999 – Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave Práca 3-2016 – 8/2018 – štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR 7/2012 – 3/2016 – Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o. 5/2012 – 6/2012 – externá poradkyňa Ministra spravodlivosti ČR pre oblasť reforiem v justícii 7/2010 – 3/2012 – štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR 2007 – 7/2010 – Advokátska kancelária Mária Kolíková 2007 – 2009 – vyučujúca na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity 2006 – riaditeľka Centra právnej pomoci od 2003 – advokátka 1999 – 2002 – advokátska koncipientka v advokátskej kancelárii Iné aktivity 2001 – 2005 – Zakladateľka a vyučujúca predmetu právna klinika pre komunity, Právnická fakulta Trnavskej univerzity 1998 – 2002 – Letné a jarné školy ľudských práv pre študentov práva Jazykové znalosti Anglický jazyk Francúzsky jazyk Ruský jazyk Nemecký jazyk

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

15 >> judikát (Uznesenie Najvyššieho súdu České republiky zo 16. decembra 2016, sp. zn. 21 Cdo 486/2016, dostupné na www.nsoud.cz) Komentár JUDr. Juraja Göbla Jedným za najproblematickejších a v praxi často naj- sporovejších dedičských inštitútov je započítanie na de- dičský podiel (tzv. kolácia).1 Predovšetkým jeho právna úprava spôsobuje, že aplikačná prax (súdni komisári) i rozhodovacia prax súdov k nemu pristupujú veľmi opatrne (ak vôbec) a formalisticky. V rámci rekodifiká- cie občianskeho práva hmotného bude vhodné dôsled- ne zvážiť aj zachovanie tohto inštitútu. Argumentom na jeho zachovanie je to, že odstraňuje neopodstatnené zvýhodnenie niektorých dedičov, ktorým sa v minulos- ti od poručiteľa niečo dostalo neobvyklým darom. Ja osobne som za jeho zrušenie, čím by sa posilnila auto- nómna vôľa závetcu (poručiteľa) v dispozícii so svojím majetkom, či už za života, alebo právnymi úkonmi pre prípad smrti. Každopádne, keďže inštitút započítania na dedičský po- diel je súčasťou našej právnej úpravy, bolo by vhodné mu do budúcna v našom časopise venovať väčší priestor. Z odôvodnenia: Obvodní soud pro Prahu 3 usnesením ze dne 11. 9. 2014, č. j. 13 D 680/2012-165, určil obvyklou cenu zůstavitelova majetku, výši dluhů a čistou hodnotu dědictví a potvrdil nabytí veškerého majetku zůstavitelky (v usnesení blí- že specifikovaného) podle dědických podílů tak, že 3/4 celku nabyla L. L. a 1/4 celku nabyla M. G. Na základě zjištění, že zůstavitelka zanechala jednu vlastnoruční závěť ze dne 20. 12. 2010, jíž ustanovila dědičkou dce- ru L. L. a dále uvedla, že M. G. odkázala družstevní byt svému vnukovi T. G., soud prvního stupně dovodil, že „ze zákona by k celému dědictví byly povolány rovným dí- lem pozůstalé dcery jakožto dědičky I. dědické skupiny“, které „dědictví neodmítly“, že tyto „uznaly závěť ze dne 20. 12. 2010 po formální stránce za platnou“, jen M. G. namítla jednak „relativní neplatnost“ závěti z důvodu, že byla pominuta jakožto neopomenutelný dědic ze záko- na, jednak že „dar vnukovi nelze jakkoliv započítat na její dědický podíl“. Vzhledem k tomu, že dědičky „neuzavřely dohodu o vypořádání dědictví“, soud prvního stupně jim „potvrdil nabytí dědictví podle jejich dědických podílů“, přičemž „zohlednil“ závěť zůstavitelky a námitku její re- lativní neplatnosti ze strany M. G. K odvolání L. L. Městský soud v Praze usnesením ze dne 29. 7. 2015, č. j. 24 Co 122/2015-269, zrušil usne- sení soudu prvního stupně a věc mu vrátil k dalšímu řízení. Odvolací soud dospěl k závěru, že okolnost pře- vedení bytu v P. zůstavitelkou do vlastnictví syna M. G. „nemůže být v tomto dědickém řízení nikterak zohled- něna, neboť T. G., který je synem pozůstalé dcery M. G., není dědicem zůstavitelky, a není proto ani účast- níkem předmětného dědického řízení“, a „zápočet lze provést pouze v případě takového daru, který zůstavitel za svého života poskytl dědici“, a proto, neobdržela-li darem předmětný byt od zůstavitelky dědička dcera M. G., nýbrž její syn T. G., když „není ani možné dovozo- vat, že byt byl ve skutečnosti darován dceři, stal-li se na základě platné darovací smlouvy vlastníkem uvede- ného bytu vnuk zůstavitelky“, potom „nelze ustanovení § 484 obč. zák. aplikovat“. Soudu prvního stupně však vytknul, že se „dosud nezabýval otázkou tvrzených in- vestic L. L. do výstavby domu v D., které mohou před- stavovat její pohledávku vůči zůstavitelce“, a proto usnesení soudu prvního stupně zrušil a věc mu vrátil k dalšímu řízení s tím, že teprve po doplnění řízení ohledně těchto investic „bude možné znovu rozhodnout o obvyklé ceně majetku, výši dluhů a čisté hodnotě dě- dictví a o nabytí dědictví podle § 483 obč. zák.“. Proti tomuto usnesení odvolacího soudu podala L. L. do- volání. Namítá, že v dědickém řízení po zemřelé B. L. „mělo být ustanovení § 484 občanského zákoníku ke sta- novení velikosti podílu dědičky M. G. zohledněno, resp. aplikováno“, a že soudy „nesprávně vyložily skutečnou vůli zůstavitelky“, která ve své závěti „jasně dala najevo, že darováním se ještě za svého života chtěla vypořádat (a ve skutečnosti se vypořádala) s dcerou M. G.“, když ve Na dědický podíl neopomenutelného dědice (tzv. povinný díl) nelze v zásadě započítat dar, který od zůstavitele obdržel potomek dědice, který sám dědicem není. Započtení daru poskytnutého zůstavitelem potomkovi neopomenutelného dědice 1 bližšie pozri napr. Kupka, L. Dedičské právo hmotné. Bratislava : EURONION, 2014, s. 247 a nasl.; Mikeš, J., Muzikář, L. Dědické právo v teorii a praxi. Praha : Leges, 2011, s. 87, 128, 287 a 291

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

16 ars notaria 3/18 >> judikát všech dokumentech – závětích sepsaných zůstavitelkou je zmíněno, že zůstavitelka „již za svého života odkáza- la (resp. smlouvou ještě za svého života darovala) dceři M. G. družstevní byt “, a tedy „žila v přesvědčení, že M. G. ještě za svého života spravedlivě odkázala jiný nemovitý majetek, jehož hodnota odpovídá hodnotě majetku, který má po smrti zůstavitelky obdržet dovolatelka“, přičemž „na tom nemůže nic změnit fakt, že předmětný byt byl ve skutečnosti darovací smlouvou převeden z vlastnictví zůstavitelky přímo do vlastnictví syna paní M. G.“. Dovo- latelka proto navrhuje, aby dovolací soud zrušil usnesení odvolacího soudu a věc mu vrátil k dalšímu řízení. Nejvyšší soud České republiky jako soud dovolací věc projednal. V projednávané věci bylo pro rozhodnutí soudů (mimo jiné) významné vyřešení právní otázky, zda lze na dě- dický podíl dědičky neopomenutelné podle ustanovení § 479 občanského zákoníku (tzv. povinný díl) započítat dar, který od zůstavitelky obdržel potomek této dědičky. Vzhledem k tomu, že tato otázka hmotného práva dopo- sud nebyla v rozhodovací praxi dovolacího soudu řešena a že její vyřešení bylo pro rozhodnutí v projednávané věci významné (určující), dospěl Nejvyšší soud České repub- liky k závěru, že dovolání L. L. je podle ustanovení § 237 o. s. ř. přípustné. Vzhledem k tomu, že zůstavitelka B. L. zemřela dne 4. 8. 2012 a že při dědění se použije právo platné (účin- né) v den smrti zůstavitelky, řídí se dědické právo po zůstavitelce a vypořádání dědictví i v současné době právní úpravou účinnou v době její smrti, tedy záko- nem č. 40/1964 Sb., občanský zákoník, ve znění po- zdějších předpisů účinném do 31. 12. 2012 (dále jen „obč. zák.“, srov. § 3069 zákona č. 89/2012 Sb., občan- ský zákoník). Dědí se ze zákona, ze závěti nebo z obou těchto důvodů (srov. § 461 odst. 1 obč. zák.). V první skupině dědí zůsta- vitelovy děti a manžel nebo partner, každý z nich stejným dílem (srov. § 473 odst. 1 obč. zák.). Nezletilým potom- kům se musí dostat aspoň tolik, kolik činí jejich dědický podíl ze zákona, a zletilým potomkům aspoň tolik, kolik činí jedna polovina jejich dědického podílu ze zákona. Pokud závěť tomu odporuje, je v této části neplatná, ne- došlo-li k vydědění uvedených potomků (srov. § 479 obč. zák.). Nedojde-li k dohodě, soud potvrdí nabytí dědictví těm, jejichž dědické právo bylo prokázáno (srov. § 483 obč. zák.). Soud potvrdí nabytí dědictví podle dědických podílů. Při dědění ze zákona se dědici na jeho podíl započte to, co za života zůstavitele od něho bezplatně obdržel, pokud nej- de o obvyklá darování; jde-li o dědice uvedeného v usta- novení § 473 odst. 2, započte se kromě toho i to, co od zůstavitele bezplatně obdržel dědicův předek. Při dědění ze závěti je třeba toto započtení provést, jestliže k němu dal zůstavitel příkaz anebo jestliže by jinak obdarovaný dědic byl proti dědici uvedenému v ustanovení § 479 ne- odůvodněně zvýhodněn (srov. § 484 obč. zák.). Z ustanovení § 484 obč. zák. vyplývá, že požadavek zá- počtu (kolace) má sloužit spravedlivému rozvržení ma- jetkového přínosu pocházejícího od zůstavitele do majet- ku dědiců, případně také předků dědiců, jde-li o dědice zůstavitele ve smyslu ustanovení § 473 odst. 2 obč. zák. Cílem je odstranit, resp. snížit majetkové disproporce mezi dědici, pokud mají svůj původ v majetkových zdro- jích plynoucích od zůstavitele. Předmětem zápočtu může být jen to, co bylo dědi- ci zůstavitelem poskytnuto nad rámec obvyklých darů odpovídajících majetkovým poměrům zůstavitele. Při dědění ze zákona se započtení na dědický podíl provádí vždy a u všech dědiců bez rozdílu (ex offo). V projednávané věci bylo zjištěno, že zůstavitelka již za svého života darovala svému vnukovi T. G. (synovi M. G.) byt; tuto skutečnost ve svém dovolání potvrzuje také L. L., uvádí-li, že „předmětný byt byl ve skutečnosti daro- vací smlouvou převeden z vlastnictví zůstavitelky přímo do vlastnictví T. G.“. Z textu ustanovení § 484 věty druhé obč. zák. je zcela jednoznačně zřejmé, že v případě zákonné dědické po- sloupnosti může dojít k provedení zápočtu na dědický podíl zákonného dědice pouze v případě daru poskyt- nutého nad rámec obvyklých darů přímo tomuto dědici nebo – v případě dědice zůstavitele uvedeného v ustano- vení § 473 odst. 2 obč. zák. – také předku tohoto dědi- ce. Z uvedeného ustanovení však není možné dovozovat, že by k provedení zápočtu na dědický podíl zákonného dědice zůstavitele mohlo dojít také v případě daru, kte- rý zůstavitel poskytl dětem či vzdálenějším potomkům svých dědiců, tzn. že na dědický podíl bližšího potomka (v projednávaném případě dcery M. G.) nelze započítat to, co od zůstavitelky obdržel vzdálenější potomek (v projed- návaném případě syn M. G. a vnuk zůstavitelky T. G.). Poznámka Až doteraz bolo dovolanie nedôvodné. Najvyšší súd ČR zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že sa nezaoberal vydedením jednej z dedičiek. spracoval JUDr. Juraj Göbl, notár so sídlom v Košiciach

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

17 >> z diania v právnickej obci V úvodnej diskusii o aktuálnych témach a nastolených okruhoch právnického fóra sa vyjadrila doc. JUDr. Lucia Žitňanská, PhD., poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá prezentovala, že podľa jej názoru súdy robia aj agendu, ktorú by nemuseli robiť, čím mala na mysli exekučné konanie a vedenie obchodného registra. V úvodnej diskusii sa vyjadril JUDr. Milan Malata, part- ner a advokát Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s. r. o., a to k podaniam cez portál www.slovensko.sk, pri- čom podľa neho nie sú tieto služby užívateľsky komfort- né a k doručovaniu dochádza najmä po pracovných, ba až v nočných hodinách. V rámci diskusie sa doc. Žitňan- ská ďalej vyjadrila, že podľa jej názoru sa v praxi osvedčil Register partnerov verejného sektora, no sú potrebné aj určité jeho zmeny, ako napríklad nezapisovanie subjektov v prípadoch, keď je to zbytočné, a na druhej strane posti- hovanie subjektov v prípadoch, keď to potrebné je. JUDr. Malata ďalej uviedol, že súdni exekútori sú na pokraji pre- žitia, pričom po novele Exekučného poriadku účinnej od 1. apríla. 2018 majú ročný nápad približne 110 vecí a štát by mal preto na rovinu povedať, či sa počíta s presunom exe- kútorskej agendy na štátny orgán, na čo reagovala svo- jím vyjadrením aj doc. Žitňanská, ktorá povedala, že celý problém spočíva v tom, kto má zaplatiť exekútorovi paušál za zastavenie všetkých exekúcií, v ktorých nebolo niekoľ- ko rokov konané. V závere ešte doc. Žitňanská doplnila, že v súčasnosti sa nápad znížil aj preto, že veľkí veritelia, ako je napríklad Sociálna poisťovňa, si svoje pohľadávky vymáhajú sami, a preto sa dá aj očakávať, že časť exekú- torov sa rekvalifikuje na iné profesie. Následne sa pristúpilo k prvému bloku s názvom Ob- chodný zákonník. V minulom roku sa výrazne menil Ob- chodný zákonník vo vzťahu k zodpovednosti štatutárov, ako aj spoločníkov. Cieľom bolo predchádzať tunelova- niu firiem, zvýšiť vymožiteľnosť pohľadávok a sťažiť pod- vodné konanie, pričom bol zavedený trestný čin „nekalej likvidácie“. Ako prvý v tomto bloku vystúpil JUDr. Martin Maliar, generálny riaditeľ sekcie civilného práva Minis- terstva spravodlivosti SR, ktorý prezentoval informácie o ostatných novelách Obchodného zákonníka týkajúce sa zlúčení obchodných spoločností a bližšie opísal proces, v rámci ktorého audítor bude musieť posudzovať základ- né imanie spoločností. Ďalej rozoberal problémy, ktoré viedli k príprave týchto noviel, najmä problémy súvisiace s fúziami a rozdeleniami akciových spoločností. Ako ďalší v tomto bloku vystúpil JUDr. Peter Štrpka, PhD., partner Advokátskej kancelárie SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., ktorý vo svojom prejave kritizoval hypertrofiu práva, poukázal na 5 noviel Obchodného zákonníka v jednom roku (2015) a ďalej prezentoval, že podľa jeho názoru je lepšie, aby sa problémy z praxe najprv zoskupili a následne sa pripravila jedna novela, tak ako je to napríklad pri Registri partnerov verejného sektora. Ako posledný v prvom bloku vystúpil JUDr. Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave, ktorý popisoval zavedenie trestného činu „nekalej likvidá- cie“ ako nástroja proti tzv. „bielym koňom“, a vyjadril sa, že podľa jeho názoru je tento inštitút v praxi nepoužiteľný a mal by byť zaradený do zákona o trestnej zodpovednos- ti právnických osôb, a to z dôvodu, že skutková podsta- ta nerieši nekalé podnikanie ako také, ale len skončenie podnikania likvidáciou a likvidácia neprichádza do úvahy napríklad v prípade, ak spoločnosť nemá majetok. Ďalší blok sa týkal Obchodného registra. Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo do legislatívneho procesu materiál s názvom „Návrh opatrení na zlepšenie fungo- vania Obchodného registra“. V materiáli sa okrem iného navrhuje zásadná zmena vykonávania zápisov do Obchod- ného registra v Slovenskej republike. Okrem súčasných registračných súdov, ktorých počet bude zredukovaný na 1, resp. 3 súdy, budú registrácie do Obchodného registra vykonávať aj notári ako externí registrátori. Túto proble- matiku podrobne predniesla JUDr. Katarína Valová, PhD., členka Prezídia Notárskej komory Slovenskej republiky. V rámci svojho príspevku uviedla, že Ministerstvo spra- vodlivosti SR navrhuje v tejto otázke čerpať z českej práv- nej úpravy, a preto bol na konferenciu prizvaný aj JUDr. Pavel Bernard, viceprezident Notárskej komory Českej Dňa 10. apríla 2018 sa v priestoroch Hotela DoubleTree by Hilton v Bratislave konala konferencia týždenníka Trend s názvom Právnické fórum 2018, ktorá si kládla za cieľ odpovedať na otázku: „Pomohli alebo nepomohli systémové zmeny zvýšiť efektívnosť justície?“ Právnické fórum 2018 Zľava: Peter Serina advokát, Branislav Pospíšil, advokát Pospíšil & Partners, k. s., Jaroslav Macek, predseda Okresného súdu Žilina, Katarína Valová, členka Prezídia Notárskej komory SR, Pavel Bernard, viceprezident Notárskej komory ČR.

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

18 ars notaria 3/18 >> z diania v právnickej obci republiky, ktorý český model zápisov do Obchodného registra podrobne vysvetlil. Poukázal na jeho výhody, pričom vysvetlil aj to, akým chybám sa treba vyvarovať. K zmenám v Obchodnom registri sa vyjadril aj JUDr. Ja- roslav Macek, predseda Okresného súdu Žilina, a JUDr. Branislav Pospíšil, advokát, Pospíšil & Partners, k. s. Posledný blok niesol názov „Elektronizácia justície“. Za- čiatkom roku sa rozbehla elektronizácia exekúcií, nasle- doval elektronický súdny spis, elektronická komunikácia advokátov so súdmi a elektronické upomínacie konanie. V rámci jednotlivých diskusných príspevkov sa poukázalo na nedostatky systému z pohľadu súdneho exekútora, ad- vokáta, zamestnancov súdov, ako aj sudcov. Za Slovenskú advokátsku komoru sa v tomto bloku vyjadril Mgr. Ján Kutan, advokát, KUTAN & PARTNERS s.r.o., a prezento- val názor, podľa ktorého Slovenská advokátska komora vníma pozitívne prípadný vznik Registra plnomocenstiev, no ide podľa jeho názoru o „hudbu budúcnosti“. Podľa tvr- denia sudkyne JUDr. Anny Križákovej, predsedníčky sud- covskej rady Okresného súdu v Bratislave, elektronizácia spomalila prácu justície. V rámci posledného bloku vystú- pila so svojím príspevkom aj Mgr. Mária Kolíková, štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej repub- liky, ktorá uviedla, že podľa jej názoru nebol elektronický súdny spis nastavený dobre, nie je prehľadný a zber dát tiež nie je ideálny a musí sa zmeniť. Vyjadrila sa taktiež, že niektoré možnosti súdneho manažmentu súdy nevyužíva- jú, pretože o nich nevedia, a to aj napriek tomu, že Minis- terstvo spravodlivosti SR školí na každom okresnom súde jedného zamestnanca, ktorý by mal ďalej školiť ostatných zamestnancov na súde. V rámci každého bloku boli moderátorom formulované cenné závery a postrehy. Po skončení pracovnej časti sme boli pozvaní na slávnostný galavečer s vyhlásením výsledkov ocenených právnických kancelárií Právnická firma roka 2018. Na konferencii bolo prednesených množstvo zaujíma- vých príspevkov, ich popis by však presiahol obsaho- vé možnosti tohto článku, preto možno len odkázať na Zborník s názvom XXVI. (viď obrázok). JUDr. Katarína Valová, PhD. členka redakčnej rady ARS NOTARIA Konferenciu otvoril prof. Dr. Friedrich Graf von West- phalen, advokát z Kolína nad Rýnom a prezident Kar- lovarských právnických dní, ktorý privítal účastníkov konferencie. Celá konferencia bola rozdelená na de- väť tematických blokov: 1. Občianske právo hmotné, 2. Občianske právo procesné, 3. Insolvenčné právo, 4. Trestné právo, 5. Európske právo a právna osobnosť, 6. Medicínske právo a správne právo, 7. Hospodárska súťaž a korporátne právo, 8. Právo a internet a verejné registre, 9. Zodpovednosť za poradenstvo. Na konferencii bolo prednesených množstvo zaujíma- vých príspevkov, ich popis by však presiahol obsahové možnosti tohto článku, preto možno len odkázať na Zborník s názvom XXVI. Karlovarské právnické dny, Karlovy Vary 2018 od vydavateľstva Leges. Na slávnostnej recepcii večer 15. júna 2018 boli vyhlásené výsledky ankety a hlasovania v kategórii Autorská cena, ktorú za Českú republiku získala publikácia Petrov, Výtisk, Beran a kol. Občanský zákoník. Komentář, Praha 2017, z vydavateľstva C. H. Beck a za Slovenskú republiku publikácia Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. Správny súdny poriadok. Komentár, Bratislava 2017, z vydavateľstva C. H. Beck. Prestížnu cenu o najlepší právnický časopis za rok 2017 v Českej republike získal Bulletin advokacie a v Slovenskej republike Právny obzor. JUDr. Katarína Valová, PhD. členka redakčnej rady ARS NOTARIA Už tradične v júni, tento rok v dňoch 14. až 16. júna 2018, sa v kúpeľnom meste Karlove Vary v Českej republike, v priestoroch Grandhotela Ambassador, konal v poradí 26. ročník konferencie Karlovarské právnické dni. Tento rok nás svojou aktívnou účasťou poctil aj minister spravodlivosti Českej republiky JUDr. Robert Pelikán, PhD. XXVI. Karlovarské právnické dni

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

19 prof. JUDr. Jozef Prusák, CSc. (1942 Trenčín – 2018 Bratislava) Prof. Prusák patrí k popredným osob- nostiam v odbore te- ória práva. V rokoch 1960 – 1965 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komen- ského v Bratislave. Na tejto fakulte po- stupne graduoval. V roku 1973 obhá- jil dizertačnú prácu o poznaní práva a zís- kal titul CSc. V roku 1980 bol vymenovaný za docenta a v roku 1991 bol vymenovaný za profesora v odbore teória štátu a práva. Od roku 1970 začal pedagogicky pôsobiť na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zabezpe- čoval prednášky, cvičenia, skúšky, štátne skúšky, rigo- rózne skúšky, obhajoby diplomových prác a rigoróznych prác z predmetu základy teórie štátu a práva, od roku 1990 z predmetu moderná teória štátu a práva a od roku 1994 z predmetu teória práva. Zabezpečoval tiež pred- met základy sociológie práva (1970 – 1989) a sociolo- gicko-právny výskum (1995 – 1999). V 90. rokoch začal rozvíjať oblasť športového práva. Od roku 1989 pôsobil ako vedúci Katedry teórie štátu a práva. V roku 1998 stál pri založení, resp. znovuobnovení Práv- nickej fakulty Trnavskej univerzity. V nasledujúcich ro- koch tu garantoval a zabezpečoval predmet teória práva, sociologicko-právny výskum a výberový seminár z teórie práva a pre doktorandov aj predmet metodológia vedec- kej práce. Pedagogicky a vedecky pôsobil okrem Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Právnickej fakul- ty Trnavskej univerzity v Trnave aj na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne (1994 – 1995), na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského (1994 – 1999), na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity, na School of Law, University of Virginia, Charlottesville, USA (1991 – 1992), na Právnickej fakulte Univerzity v Gröningene, Holandsko (1995) a krátkodobo na právnických fakultách jednotlivých univerzít: Berlín, Halle, Jena, Kyjev, Ľubľa- na, Moskva, Pécs, Budapešť, Atény, Malta, Rím, Laussa- ne, Warszawa, Košice, Praha. Na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity pôsobil ako vedúci Katedry teórie práva a garant vedného odboru te- ória štátu a práva, neskôr teória a dejiny štátu a práva. Dve funkčné obdobia bol dekanom tejto fakulty (2000 – 2007). Od založenia fakulty a potom od roku 2007 pôsobil ako predseda akademického senátu tejto fakulty (1998 – 2000, 2007 – 2011). Ako právny expert pre športové právo bol roku 1994 zvo- lený za člena Juridical Affairs Commission pri E.O.C. so sídlom v Ríme a znovu zvolený do tej istej komisie roku 1998. Od roku 1998 pôsobil tiež ako arbiter Court of Arbitration for Sport so sídlom v Lausanne. Pôso- bil ako predseda právnej komisie Slovenského olym- pijského výboru, ako odborný poradca Ústavného súdu Slovenskej republiky (1993 – 1999) a pripravil mnoho stanovísk k závažným otázkam ústavnosti v Slovenskej Nedávno krátko po sebe zosnuli dvaja výnimoční profesori práva, dlhoroční kolegovia a priatelia. V marci prof. Jozef Prusák a v máji prof. Peter Blaho. Tieto správy zasiahli smútkom srdcia členov ich rodín, ich spolupracovníkov a kolegov z celej právnickej obce Slovenska i Česka. Nad smútkom však prevažuje veľká vďačnosť. Obaja páni profesori, bok po boku, predstavujú najvyššiu úroveň nášho akademického prostredia, rozvoja právnej vedy a právnického vzdelávania. Spomíname na dvoch významných profesorov práva – profesora Jozefa Prusáka a profesora Petra Blaha

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

20 ars notaria 3/18 >> z diania v právnickej obci republike. Pripravoval tiež odborné stanoviská pre Kan- celáriu prezidenta Slovenskej republiky. Zúčastnil sa na tvorbe zákonov a vykonávacích právnych predpisov ako člen odborných skupín formou expertných stano- vísk. Na základe poverenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vykonával od roku 2000 monitoro- vanie, pripomienkovanie a vyhotovovanie odborných po- sudkov k návrhu Európskej charty základných práv. Od roku 1996 pôsobil ako člen EAL (European Association of Legislation) so sídlom v Hamburgu. Bol zakladate- ľom a členom česko-slovenskej a neskôr i slovenskej sekcie IVR, Medzinárodnej asociácie pre právnu a so- ciálnu filozofiu. Je autorom mnohých vedeckých a odborných monogra- fií, článkov a učebných pomôcok. Výpočet sa nedá uviesť, len v evidencii právnickej fakulty v Trnave je zaznamena- ných v jeho autorstve a spoluautorstve 127 diel a zoznam publikácií a ohlasov na diela prof. Prusáka v rozsahu 64 strán je sumarizovaný napríklad v pocte k jeho životnému jubileu (Procházka, R. – Káčer, M., eds.: Ecemplo ducti, PF TU, Trnava, 2012). Generácie študentov, ale i prakti- kov si spomínajú azda najviac na jeho skriptá a neskôr učebnicu Teória práva (1995 – 2001), ktorá sa dlhé roky používala na právnických fakultách na Slovensku a ktorá dodnes patrí k tým najcitovanejším. Po zmene spoločenských podmienok u nás po roku 1989 prof. Prusák naplnil zámer vytvoriť vedecké fórum v ob- lasti práva pre spoluprácu aj s medzinárodnou účasťou. Už v roku 1990 inicioval konanie medzinárodnej vedeckej konferencie Lubyho právnických dní a založenie Nadácie Štefana Lubyho (1991). Nadácia pravidelne organizovala Lubyho právnické dni, vedecké konferencie s medziná- rodnou účasťou v oblasti teórie a praxe práva, vždy na vy- soko aktuálne a spoločensky závažné témy, aj vydávanie zborníkov z týchto konferencií, od roku 1998 už v úzkej spolupráci s Právnickou fakultou Trnavskej univerzity. Tieto konferencie sa postupne vypracovali na prestížne podujatia a v septembri 2017 sa konali už XIII. Lubyho právnické dni, z ktorých v roku 2018 vyšiel zborník Soci- álna funkcia práva a narastajúca majetková nerovnosť. Dr.h.c. mult. prof. JUDr. Peter Blaho, CSc. (1939 Nitra – 2018 Bratislava) Prof. Blaho patrí k popredným osob- nostiam rímskeho práva. V rokoch 1956 – 1965, aj s vynúte- nou pauzou z poli- tických dôvodov pre svoj pôvod, študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komen- ského v Bratislave. Krátko pôsobil ako podnikový právnik v mliekarňach v Bratislave a ako súdny čakateľ na Krajskom súde v Bratislave. Od roku 1967 začal peda- gogicky a vedecky pôsobiť na Právnickej fakulte Univer- zity Komenského, na Katedre dejín štátu a práva a na Katedre rímskeho práva. Na tejto fakulte aj graduoval. V roku 1978 získal titul CSc. po obhajobe kandidátskej dizertačnej práce s názvom Sociálna a triedna funk- cia ochrany držby v antickom Ríme. V roku 1980 získal titul docent po obhajobe habilitačnej práce s názvom Držba v predsocialistickom a socialistickom práve – rímskoprávna náuka o držbe a jej vyústenie v súčas- nosti. V roku 1991 bol vymenovaný za profesora. Stal sa prodekanom tejto fakulty a čoskoro jej dekanom na dve funkčné obdobia (1991 – 1997). Znovu zriadil Katedru rímskeho práva a stál na jej čele. Od roku 1998 spojil svoj profesijný život s Právnickou fa- kultou Trnavskej univerzity. Rozhodujúcou mierou sa za- slúžil o jej založenie, resp. znovuobnovenie, a stal sa jej prvým dekanom. Dve funkčné obdobia stál na čele celej Trnavskej univerzity ako jej rektor (2000 – 2007). Viedol Katedru rímskeho práva a cirkevného práva. Od roku 2008 pôsobil znovu vo vedení právnickej fakulty ako pro- dekan pre vedeckovýskumnú a edičnú činnosť. Profesor Blaho študijne, pedagogicky a vedecky pôsobil okrem právnických fakúlt v Bratislave a v Trnave aj na košickej právnickej fakulte a na mnohých právnických fakultách a vedeckých ustanovizniach v zahraničí, naprí- klad Leipzig, Rostock, Varšava, Pécs, Halle, Krakov, Pra- ha, Štrasburg, Heiligendamm, Viedeň, Graz, Amsterdam, Mníchov, Olomouc, Rím, Nagycenk. Rozvíjal odbor práva predovšetkým v oblasti rímskeho práva. Veľmi dobre si uvedomoval význam publikačnej činnos- ti vedcov a pedagógov a potrebu edičnej a vydavateľskej činnosti fakulty či univerzity. Bola to tradičná súčasť uni- verzít, i tých najstarších. Keď pôsobil na čele bratislav- skej fakulty, založil Vydavateľské oddelenie PF UK. Pre rozvoj romanistov založil v roku 1995 v spolupráci s ko- legami z Brna medzinárodný romanistický časopis Orbis Iuris Romani – Journal of Ancient Law Studies. Počas svojho pôsobenia vo funkcii rektora na Trnavskej univer- zite po dohode o spolupráci s vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, VEDA, založil vydavateľské pracovisko univerzity Typi Universitatis Tyrnaviensis. Na právnickej fakulte v Trnave redigoval časopis Acta Universitatis Tyr- naviensis – Iuridica (do roku 2011) a ako prodekan pre vedeckovýskumnú a edičnú činnosť stál pri zrode časo- pisov FIE – Forum Iuris Europaeum, časopis pre právnu vedu a  SEI – Societas et Iurisprudentia, medzinárodný internetový vedecký časopis zameraný na právne otázky v interdisciplinárnych súvislostiach (vychádzajú od roku 2013). Jeho publikačnú nemožno vymenovať, v evidenčných záznamoch na fakulte v Trnave je zaznamenaných 303 položiek a v pocte k jeho 70. narodeninám jeho biblio- grafiu zostavovatelia zoradili na 25 stranách (Mach, P. – Nemec, M. – Pekarik, M. (eds.): Ius Romanum Scho-

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

21 la Sapientiae, Pocta Petrovi Blahovi k 70. narodeninám, PF TU, 2009). Za mnohé možno spomenúť jeho preklady diela Digesta (v spolupráci s Dr. Jarmilou Vaňkovou) či štyri vydania učebnice Rímske právo (v spoluautorstve s jeho vzácnym kolegom, prof. Karolom Rebrom), alebo z posledných Držba v dejinách práva: rímskoprávna náu- ka o držbe a jej vyústenie v terajšom čase (2015). Profesor Blaho získal mnoho ocenení. Z nich mož- no spomenúť – Rytier commendator Rádu sv. Gregora Veľkého, ktorý mu udelil Ján Pavol II. (2001), a Pribinov kríž I. triedy udelený prezidentom Slovenskej republiky (2004). Doctor honoris causa mu bol udelený Univerzitou kardinála Stefana Wyšszyńského vo Varšave (2008) a Tr- navskou univerzitou (2016). Oboch pánov profesorov som mala možnosť poznať osobne, od svojich študentských čias na bratislavskej fakulte. Obaja učili študentov prvého ročníka – teória práva a rímske právo boli vtedy spolu s právnymi deji- nami ťažkými štátnicovými skúškami na konci prvého trojsemestrového bloku štúdia. Zažila som ich plnú prednáškovú sálu, v tom čase aulu na Odbojároch v Bratislave, kde sa študenti so záujmom tisli aj na schodoch vedľa sedadiel. Profesora Prusáka som zažila aj celkom intenzívne, dva semes- tre na cvičeniach z te- órie práva. Ohromná skúsenosť všeobec- ného študentského vysokého sústredenia a spôsob, akým nás pán profesor viedol matériou teórie štátu a teórie práva, sú pre mňa dodnes nezabud- nuteľné. Až s odstu- pom rokov som si uvedomila, v kombinácii i so svoji- mi rodičovskými skúsenosťami, teda aj zo skúseností s učiteľmi mojich detí, čo je jedna z čŕt dobrého učiteľa. Vedieť dávkovať študentovi poznanie tak, by mu bolo zrozumiteľné, ale zároveň o čosi viac. Neustále o málič- ko prekračovať hranicu. Aby študent v tej hĺbke trocha tápal, aby sa namáhal a aby mu to za tú námahu stálo, aby si sám zvnútornil presvedčenie, že ide o nesmierne zaujímavé a dôležité veci a odkrýva ich význam. Skrátka, profesor Prusák vedel študentov ťahať. Vovádzal nás do práva a jeho metafory, prepojenia a súvislosti nás držali v pozornosti, dá sa povedať, až do krajnosti. Vovádzal nás však aj do akýchsi zvláštnych nárokov na samých seba. Dodnes sa mi občas vyjaví spomienka, ako nás animoval k vlastnému rastu. Nepamätám si tie slová presne, ale význam bol zrejmý: Študujte, vzdelávajte sa, čítajte, pracujte na sebe, vo všetkých ohľadoch a sme- roch, pozor, nestačí len úzko v odbore právo. Bude sa to vo vás ukladať ako v zásuvkách a potom, keď bude tre- ba, vždy do patričnej z nich siahnete a pomôžete si nájsť riešenie. Mne z toho ostal vlastný obraz – vtedajšie knižničné skrinky s kartotečnými lístkami v hlbokých zásuvkách. Dodnes si na to spomeniem, keď sa ocitnem v knižnici, kde si ešte staré kartotečné skrinky necha- li „na očiach“. Napokon sa s tým môže stretnúť každý. Pracovníci knižníc, hoci už dávno pracujú na počítači, ak sa im niečo nevidí, zájdu k takejto skrinke a chvíľu lovia, až kým sa im výraz tváre nevyjasní. Prof. Prusák nároky na všestranné rozvíjanie myslel do- slovne. Myslel aj na všetky druhy umenia. Napokon sám mi neskôr spomenul, že prvú recenziu napísal na ume- lecké dielo. Profesor Blaho bol vtedy dekanom. Pamätám si, že som sa raz ako prváčka odhodlala ísť za ním počas prestávky v prednáške z rímskeho práva so svojou otázkou i po radu. Mala som za sebou už tri roky štúdia na histórii a archívnictve na filozofii a akosi mi vtedy – po študent- sky – prišlo vhod dať si uznať skúšku z právnych dejín. Veď som mala aj všeobecné dejiny, aj dejiny správy na našom území. Chcela som sa ho opýtať, či je to možné a akú cestu zvoliť. Keď som ho oslovila s touto otáz- kou, pozrel sa na mňa s jemnou sympatiou k môjmu rozšírenému štúdiu, ale dal mi jednoznačne negatívnu odpoveď. Až oveľa neskôr, ako prodekanka pre vzdelá- vanie som pochopila, ako sa uznávajú predmety – ab- solvované iba v odbore právo. Bolo mi úsmevne, keď som si spomenula, že som vtedy – po študentsky – ne- vedela pochopiť, ako v takej krátkej chvíli mohol zvážiť podrobnosti štúdia dejín na filozofii a vyhodnotil ich ako neuznaniahodné pre potreby právnika. Keď som mu potom po rokoch už ako kolegyňa vo vedení v Trnave spomenula túto moju krátku príhodu, s akou rýchlos- ťou vtedy správne reagoval na moju otázku, pre mňa neblaho, len mu zahrali iskierky v očiach – „tuším sa mi marí...“. Ale to už náš ďalší kolega z vedenia vtipne poznamenal, „v tom množstve otázok za tie roky asi ťaž- ko...“. Zasmiali sme sa. Oboch pánov profesorov som poznala aj ako dokto- randka v Trnave. Profesor Prusák bol dekanom a pro- fesor Blaho rektorom univerzity. Ohromné autority na čele akademickej samosprávy. S profesorom Prusá- kom som bola na jednej katedre, bol vedúci Katedry teórie práva a ja tajomníčkou. Stretávali sme sa na zasadnutiach katedry, na skúškach pri vyhodnocovaní písomných prác, mali sme výučbu v rovnaké dni, teda často sme sa mohli zhovárať. O literatúre, o výsta- vách, o koncertoch, o výučbe, o zážitkoch z konferencií, o konzultáciách so študentmi aj o výchove detí. Už som spomenula aj pri inej príležitosti, že nikdy neodmietol pomoc. Vždy bol k dispozícii tomu, kto sa k nemu obrá- til o radu alebo potreboval konzultáciu. Spočiatku boli na fakulte v Trnave priestorové problémy, teda sme sa tesnili viacerí v jednej miestnosti, aj počas konzul- tačných hodín. Zapamätala som si jeho prístup. Kon-

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

22 ars notaria 3/18 >> z diania v právnickej obci krétneho človeka pokojne usadil, sám si zložil ruky, uzavrel sa, pozeral mierne bokom a pozorne vypočul bez prerušenia všetko až dokonca. Potom sa nadýchol a vecne a rozvážne, no zároveň výstižne reagoval. Vždy vedel poradiť a ľudským prístupom sprostredkoval aj také riešenie, ktoré nebolo pre počúvajúceho presne to, ktoré by si najviac želal, hoci bolo v danej situácii jediné možné. Keď som sa ako doktorandka pripravo- vala na konferencie, vždy si našiel čas, prečítal môj text a dal mi svoje pripomienky. Profesora Blaha som mohla bližšie spoznať neskôr, obaja sme pô- sobili ako prodekani vo vedení trnavskej práv- nickej fakulty. Jeho rozvaha, pokojná dikcia reči a prístup k ľuďom ma tiež mnohému nau- čili. Uvedomila som si, aké je dôležité trpezli- vo vypočuť alebo hoci aj prečítať stanovisko druhej strany a reago- vať až po tom, čo si človek premyslí, nielen čo druhá strana hovorí, ale aj čo chce povedať a ako sa vôbec veci majú. Skrátka jeho reakcia nikdy nebola nepremyslená. Práca vo vedení (dekankou bola vtedy pani profesorka Barancová a jej vysoké pracovné nasadenie a náročnosť sú všeobecne známe) bola nesmierne ťažká, ale záro- veň krásna a napĺňajúca. Okrem všeobecnej hektiky sa vtedy pripravoval aj akreditačný spis. Profesor Blaho nás vedel vždy povzbudiť. Rada profesora Blaha mala tú najvyššiu váhu. Svojou prítomnosťou predsa v sebe koncentroval dlhoročné skúsenosti profesora i aka- demického funkcionára a bol pre nás veľkou oporou v hľadaní riešení. Vedel navodiť optimistickú atmosféru, a aj keď situácia oťažievala, vedel nás osviežiť humo- rom. Veľakrát vyslovil vetu, ktorú si spomínajú mnohí (aj z obdobia spred roku 1989) – keď sa objavila nepriazeň akéhokoľvek druhu, povedal: „Toto si my nebudeme vší- mať, my budeme pracovať...“ Bolo to zlatá éra pravidel- ných dlhých sedení, niekedy možno až maratónov, ktoré nás však nikdy psychicky neubili. Naopak, vždy šlo o vec a často sme sa spolu veľa nasmiali. Skrátka, práca do úmoru, ale krásna a obohacujúca. Profesor Blaho bol tiež veľmi rozhľadený, obdivovala som aj jeho umeleckú stránku. Keď sa pravidelne pripravo- vali slávnostné príležitosti na fakulte, ktorých súčasťou bol aj umelecký prednes, napríklad slávnostné otvorenie akademického roka, ale aj mnoho iných, on bol ten, ktorý z ponúkaného repertoáru interpretov zostavil program. Teda dramaturgia bola na jeho pleciach a dokonca ako moderátor podujatia veľmi pekne a so znalosťou uviedol jednotlivé skladby či piesne. Jeho starší kolegovia spo- mínajú aj také čarovné spoločné fakultné či priateľské podujatia, kde si profesor Blaho sám sadol ku klavíru a spieval. Tiež som mala možnosť také čosi zažiť. Obaja páni profesori, prof. Blaho i prof. Prusák, boli ne- smierne nároční na seba a na okolie. Zdržanliví a stried- mi vo vyjadrovaní, pokojní v reakciách každého druhu a skromní. Zároveň ľudskí a plní osobitého inteligentné- ho humoru. Každý inak, ale sprostredkovane viem, že ich slovné výmeny na rôznych pracovných zasadnutiach boli zážitkom aj pre ostatných kolegov. Z vlastnej skúsenosti mám v pamäti, že ich vzájomné stretnutia boli naplnené atmosférou priateľstva a vzájomnej úcty. Čosi ako signál, stretli sa, zažali sa im oči a spustili. Vedeli, že reprezentujú akademické prostredie, a pre- sadzovali základné predpoklady akademických slobôd. Vnútornú slobodu, náročnosť, veľké pracovné nasadenie, zodpovednosť za seba i za inštitúciu – fakultu a univer- zitu, úctu k akademickej samospráve. Boli všestranne rozhľadení a duchaplní. Vďačíme im za veľa. Profesor Prusák i profesor Blaho takmer za polstoročie svojho pedagogického a vedecké- ho pôsobenia vychovali mnoho generácií právnikov. Mno- hí ich jednoducho označia – Prusák a Blaho? Prvá liga! Rozvíjali právnu vedu, spolupracovali aj v zahraničnom zábere, organizovali vedecké konferencie a iné odborné podujatia, editovali zborníky, oponovali postupové práce, pôsobili v mnohých vedeckých radách rôznych fakúlt, nielen právnických a vo vedeckých radách univerzít, za- stávali najvyššie akademické posty. Boli členmi redakč- ných rád mnohých časopisov, ale aj členmi komisií pre legislatívnu činnosť. Bok po boku približne v rovnakom čase študovali a pri- bližne v rovnakom čase pracovali na právnickej fakulte v Bratislave. Od roku 1998 spolu vybudovali samostatnú inštitúciu – Právnickú fakultu Trnavskej univerzity, ktorá sa postupne vypracovala na poprednú slovenskú práv- nickú fakultu. Spolu vybudovali ohromné ľudské vzťahy na Katedre teórie práva i na Katedre rímskeho a cirkev- ného práva. Na fakulte spoluvytvárali náročné prostre- die, plné slobodného tvorivého ducha a dobrých ľudských vzťahov. Spolu s ďalšími členmi správnej rady v Nadá- cii Štefana Lubyho pripravovali a zabezpečovali Lubyho právnické dni. Oboch postihla dlhodobá ťažká choroba a obaja nás približne v rovnakom čase opustili. No nie je to správny výraz. Neopustili nás. Okrem vyso- kého intelektu dostali do daru po okraj z miery člove- čenstva. Mali nám z čoho rozdávať. Zostávajú s nami vo svojich dielach a v našich spomienkach. Veľká vďaka a večná vám pamiatka, vážení páni profe- sori! doc. JUDr. Mgr. Martina Gajdošová, PhD. autorka pôsobí na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

23 >> z diania v komore V dňoch 25. mája až 28. mája sa naši notári, notárski kandidáti a koncipienti zúčastnili na športovo-spoločenskej akcii v poradí XVI. ročníkom Notárskej olympiády v Poľsku, s medzinárodnou účasťou. XVI. Notárska olympiáda v Poľskej republike Tak ako každý rok, aj tento rok sme prijali pozvanie od organizátorov tejto akcie – Krakovskej notárskej komory, na čele s organizačným predsedom Czeslawom Szinali- kom, notárom so sídlom v Mszane Dolnej. Pracovné tempo sme na čas športu zvoľnili a prežili sme pár dní v spoločnosti notárov z iných krajín Európy aj Ázie, notárov z Poľska, Ruska, Turecka, Maďarska, Česka, Ru- munska, Ukrajiny, Bulharska, Bieloruska a Slovenska. Na tohtoročnej Notárskej olympiáde bola zmena, pre- tože športové zápolenia prebiehali na inom mieste v „Nowom Targu“, z dôvodu rekonštrukcie športového areálu v Mszane Dolnej. Organizátor podujatia Czeslaw Szinalik so svojimi po- mocníkmi, ktorému iba niekoľko dní pred olympiádou oznámili zmenu miesta, predviedol profesionálnu orga- nizáciu a toto podujatie opäť prebehlo na vysokej spolo- čenskej a športovej úrovni. Znovu sme získali nezabud- nuteľné zážitky, ktoré sprevádzala športová atmosféra a priateľský duch medzi nami notármi. Otvárací ceremoniál, na ktorom sme boli účastní všet- ci športovci z jednotlivých krajín, sa ukončil zapálením olympijského ohňa. Následne sme sa rozbehli na všetky športoviská a začalo sa s prípravami na súťaže. Súťažilo sa v 30 športových disciplínach, pri ktorých sme sa navzájom povzbudzovali a uznávali všetky výkony. Po- dobne aj v piatok večer pri kultúrnej súťaži „Spievať kaž- dý môže“ si všetci navzájom tlieskali a tešili sa z vystúpe- ní v speve, tancoch a aj hraní na hudobných nástrojoch. Nakoniec rovnako pri vyhodnotení výsledkov, pri odo- vzdávaní medailí a cien športovci, ktorí sa dostali na stu- peň víťazov, zožali búrlivý potlesk sprevádzaný hudob- ným podfarbením a ováciami. Aj v tomto ročníku XVI. Notárskej olympiády sme neo- bišli naprázdno a bol pre slovenskú výpravu pomerne úspešný. Hodnotiac naše výkony, vzhľadom na početnosť a fyzickú náročnosť športových disciplín – hlavne v ko- lektívnych športoch, sme s počtom získaných medailí a celkovým hodnotením odchádzali spokojní. Vybojovali sme celkovo 5 medailí (2 strieborné a 3 bron- zové). Strieborné medaily sme získali vo volejbale a v disciplíne „hod guľou“ jednu vybojovala Ľubka Joneková. Bronzové medaily v kolektívnej disciplíne „ťahanie la- nom“ vyťahali Zuzka Holčíková, Irenka Bošanská, Roman Hrico, Filip Bauer a Rado Švach, v disciplíne „skok do výšky“ Ľubka Joneková a v tenise Irenka Bošanská. Ušlo sa nám tiež niekoľko „drevených“ medailí, ale taký je šport. Najviac asi mrzí prehra vo futbale. Síce sme chceli, ale len chceli. Oba zápasy sme hrali v neuveriteľnom kŕči a sebakriticky môžem povedať, že sme mali na viac. Notársku komoru SR reprezentovali: Zuzana Holčiková, Irena Bošanská, Ľubica Joneková, Ju- raj Novák, Vladimír Telepčák, Stanislav Bauer, Vojtech Kavečanský, Miroslav Duriš, Miroslav Holčík, Radovan Švach, Tomáš Petro, Peter Šulai, Juraj Hamara, Šimon Bauer, Marián Kušnír, Roman Hrico, Tomáš Bunček, Rastislav Demeter, Pavol Sádel, Roman Hebort, Vladimír Balun a na chvíľu k nám prišiel aj športovec vo výslužbe Ďuro Ehn. Opäť sme boli označení ako najkrajšie oblečená výprava, čo, samozrejme, tiež potešilo. Všetci naši reprezentanti sa vyznamenali svojím prístupom, iniciatívou a športovou neoblomnosťou, za čo im patrí vďaka. Poďakovanie patrí aj Notárskej komore – jej prezídiu za finančnú a psychickú podporu. Nedá mi nevyzdvihnúť však jedného z nás, dlhoročného reprezentanta NK SR Mira Duriša, ktorý od začiatku, od- kedy sa zúčastňujeme Notárskych olympiád, je súčas- ťou našej „olympijskej výpravy“. Miro svojím prístupom, odhodlaním, zapáleným športovým a súťažným duchom prispieva k našim víťazstvám a môže byť vzorom pre mladších reprezentantov. Určite ho oslovíme aj o rok, aby nám pomohol svojou ak- tívnou účasťou za nás.

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

24 ars notaria 3/18 >> z diania v komore Hlavnou témou stretnutia bolo teda fungovanie novej platformy ENN, ktorá na jednej webovej stránke (www. enn-rne.eu) ponúka zaregistrovaným notárom možnosť obrátiť sa na svoj národný kontaktný bod s otázkami ohľa- dom cezhraničných prípadov, získať prístup k najnovším právnym informáciám o európskom práve, ako aj diskuto- vať na rôznych tematických fórach a online komunikovať s ostatnými členmi cez systém videokonferencie. Napriek tomu, že online platforma funguje spoľahlivo, Európska komisia odporučila, aby boli prijaté opatrenia na zlepšenie jej schopnosti reagovať. Tento rok by teda platforma mala prejsť vizuálnym a obsahovým prepra- covaním na zlepšenie prístupnosti jej obsahu, prístupový kód zasielaný na email bude mať už len štyri znaky a ob- sah domovskej stránky by mal byť preložený do všetkých jazykov Únie. Za zmienku stojí aj aktualizácia tzv. osved- čovacej mapy, ktorá na online platforme ponúka prehľad najdôležitejších právnych dokumentov a formálnych požiadaviek na ich platnosť (osvedčovanie, legalizácia) v krajinách EÚ. Po zapracovaní zmien a najmä po spustení slovenskej verzie platformy budú aj slovenskí notári vhodnou for- mou informovaní o nových možnostiach platformy ENN. Mgr. Tomáš Gardon autor pracuje v Notárskej komore SR v sekcii medzinárodné vzťahy Kontaktné body Európskej notárskej siete (ENN) sa stretli na svojom pravidelnom zasadnutí vo Vilniuse dňa 17. mája 2018. Išlo o prvé stretnutie v rámci nového štvorročného partnerstva s Európskou komisiou, ktorá bude v nasledujúcom období spolufinancovať konsolidáciu siete a rozvoj jej nástrojov dostupných prostredníctvom platformy ENN. Zasadnutie Európskej notárskej siete, 17. – 18. máj 2018, Vilnius (Litva) Kolegyne a kolegovia notári, notárski kandidáti či kon- cipienti, znova sa vám prihováram a chcem motivovať k účasti na podujatí pre reprezentáciu našej notárskej obce – Notárskej komory SR. Pevne verím, že počet našich reprezentantov a forma našich stabilných športovcov (aj niektorých veteránov) sa bude zvyšovať v záujme športu a zdravia, v súlade so zvyšovaním kolektívneho ducha a posilňovania vzťahov a priateľstva aj mimo našich hraníc. Ešte raz ďakujem všetkým reprezentantom. JUDr. Vladimír Balun notár so sídlom v Liptovskom Mikuláši

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

25 Informácie o vymenovaných notároch a podujatiach Vymenovaní notári Minister spravodlivosti SR vymenoval do funkcie s účinnosťou od 4. septembra 2018: Mgr. Martinu Báňasovú za notárku do sídla v Galante v obvo- de Okresného súdu Galanta JUDr. Luciu Haspel Dobrovodskú za notárku do sídla v Nitre v obvode Okresného súdu Nitra JUDr. Luciu Chovancovú za notárku do sídla v Nitre v obvode Okresného súdu Nitra Mgr. Olivéra Bakosa za notára do sídla v Nových Zámkoch v obvode Okresného súdu Nové Zámky Ing. JUDr. Katarínu Račkovú za notárku do sídla v Topoľča- noch v obvode Okresného súdu Topoľčany JUDr. Luciu Svítkovú za notárku do sídla v Trenčíne v obvode Okresného súdu Trenčín JUDr. Barboru Kiššovú za notárku do sídla v Bytči v obvode Okresného súdu Bytča JUDr. Martina Palovčíka za notára do sídla v Lučenci v obvo- de Okresného súdu Lučenec JUDr. Veroniku Kaiferovú za notárku do sídla v Lipanoch v obvode Okresného súdu Prešov. Národné a medzinárodné podujatia Dňa 10. septembra 2018 sa konal v Košiciach odborný semi- nár, určený pre administratívnych zamestnancov notárskych úradov. Dňa 24. septembra 2018 sa v Budapešti konalo zasadnutie pracovnej skupiny Nové technológie CNUE a Fórum futuro- lógie, na ktorých sa zúčastnil Mgr. Peter Danczi. V týždni 22. – 26. 10. 2018 sa uskutočnia Otvorené dni notár- stva, Notárska komora SR vstupuje do projektu v spolupráci s Právnickou fakultou Univerzity Komenského, Právnickou fakultou Trnavskej univerzity a Právnickou fakultou UPJŠ v Košiciach. Na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 108 ods. 2 zá- kona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola dňa 7. júna 2018 vyhlásená v Zbierke zákonov SR Vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 o postupe pri posu- dzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov, ktorá nadobúda účinnosť 15. 6. 2018 (ďalej ako „Vyhláška“). Vyhláška upravuje postup prevádzkovateľa pri posudzovaní vplyvu plánovaných spracovateľských operácií na ochranu osobných údajov. Dňa 22. júna 2018 bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR zákon č. 177/2018 o niektorých opatreniach na znižovanie adminis- tratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii), ktorý nadobudne účinnosť 1. septembra 2018. Od tohto dátumu orgány verejnej moci sú pri svojej úradnej čin- nosti povinné a oprávnené získavať a používať údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a vyhotovovať si z nich výpisy a tieto údaje a výpisy si v nevyhnutnom rozsahu navzájom bezodplatne poskytovať. Takto získané údaje a výpi- sy, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za skutočnosti všeobecne známe; tieto údaje a výpisy sú použiteľ- né na právne účely. Štátny občan Slovenskej republiky, občan členského štátu Európskej únie, občan štátu, ktorý je zmluv- nou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ nie sú povinní dokladovať orgánom verejnej moci vyššie uvedené údaje v lis- tinnej podobe, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Dňa 22. júna 2018 bola vyhlásená v Zbierke zákonov pod č. 178/2018 Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť v znení neskorších predpisov, kto- rá nadobúda účinnosť 1. septembra 2018. Dňa 18. júla 2018 bol vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 212/2018 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národ- nej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnu- teľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpi- sov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Novela katastrálneho zákona obsahuje kroky, ktoré súvisia s rea- lizáciou projektu Operačný program informatizácia spoloč- nosti – Elektronické služby katastra nehnuteľností. Cieľom operačného projektu je vybudovanie centrálneho informač- ného systému katastra nehnuteľností, ktorý vytvorí plno- hodnotné poskytovanie elektronických služieb katastra pre verejnosť, pre orgány štátnej správy a samosprávy, ako aj poskytovanie informácií prostredníctvom elektronických služieb na informatívne, ale aj právne účely. Novela ka- tastrálneho zákona, ktorá nadobúda účinnosť 1. októbra 2018, rozširuje okruh prípadov, keď bude môcť okresný úrad opraviť chyby v katastrálnom operáte, definuje tzv. inú oprávnenú osobu, zaoberá sa návrhom na začatie konania v elektronickej podobe, či poskytovanie údajov z katastra v listinnej a elektronickej podobe. JUDr. Veronika Fandlová notárka so sídlom v Leviciach, členka Legislatívnej skupiny Prezídia NK SR Novinky z legislatívnej oblasti >> aktuálne z nK SR

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

26 ars notaria 3/18 >> aktuálne z nK SR V dňoch 19. až 20. apríla sa v rakúskom Salzburgu uskutočnila 30. konferencia európskych notárov. Témou výročnej konferencie bola činnosť notárov pri ochrane práv spotrebiteľa v digitálnom prostredí. V bloku prednášok Mier, rast, bezpečnosť v Európe, ako aj následnej panelovej diskusii sa príspevky zameriavali najmä na ekonomickú, sociálnu a filozofickú stránku problematiky trvalo udržateľného rozvoja a výzvy, ktorým bude Európa čeliť v blízkej budúcnosti. Novinky z medzinárodnej oblasti Aktuálnu tému digitálnych riešení pre obchodné spo- ločnosti prezentoval druhý blok prednášok. Viacero dis- kutujúcich poukázalo, že budúcnosť notárstva je pevne spätá s digitalizáciou, elektronickými notárskymi zápis- nicami a technológiou a blockchain (druh distribuovanej databázy uchovávajúcej neustále sa rozširujúci počet záznamov, ktoré sú chránené proti neoprávnenému zá- sahu ako z vonkajšej, tak aj z vnútornej strany). Digitálny jednotný trh je jednou z najvyšších priorít aj Európskej komisie. Maija Laurila, vedúca oddelenia práva obchod- ných spoločností Európskej komisie, predstavila návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica (EU) 2017/1132, pokiaľ ide o využívanie digitálnych nástrojov a postupov v práve obchodných spoločností, a návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica (EU) 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premiestnenie sídla, fúzie a rozdelenie (tzv. „Balíček práva obchodných spoločností“). Záverečná časť prednášok sa venovala samotnej ochra- ne spotrebiteľa a úlohe notára v tejto oblasti. Účastníkom bola predstavená štúdia o fungovaní spotrebiteľských tr- hov v obchodoch s nehnuteľnosťami. V krajinách, kde je povinné právne poradenstvo, resp. systém účinnej preven- tívnej ochrany práv, dochádza k menšiemu počtu sporov. 114. Kongres francúzskych notárov sa konal v Cannes od 27. mája do 30. mája 2018 a jeho ústrednou témou bola „Budúcnosť nášho územia“. Rozhodnutím zaoberať sa problémami spoločnosti v poľnohospodárstve, energeti- ke a v mestách profesia zdôraznila verejným orgánom a občanom, že okrem právnych otázok má záujem aj o budúcnosť ich územia. V správe s rozsahom viac ako 1 000 strán, ktorá si vyžia- dala dva roky výskumu, francúzski notári vypracovali viac ako dvadsať návrhov na prispôsobenie právnych predpi- sov energetickým a demografickým zmenám. Francúz- ski notári sa napríklad zasadili za zavedenie daňových úľav pri kúpe starších domov so záväzkom ich následnej energetickej renovácie a vytvorení zmluvy na ochranu osôb proti podvodom na solárnych paneloch. Ďalej na- vrhli niekoľko opatrení na uľahčenie zlúčenia rozdrobe- ných lesných pozemkov, ktoré povedie k ich jednoduch- šej správe, ako aj povinné vytváranie garančných fondov na demontáž veterných turbín v prípade poruchy. Plenárne Valné zhromaždenie Rady európskych notárstiev (CNUE) sa uskutočnilo v Berlíne v dňoch 15. až 16. júna. 2018. Hostiteľom podujatia bolo okrem CNUE aj nemecké notárstvo na čele s prof. Jensom Bormannom, predse- dom Spolkovej notárskej komory. Bežná agenda zahŕňala okrem iného schválenie rozpočtu CNUE na rok 2018, oboz- námenie sa s európskymi projektami na najbližšie obdobie, ochranu pred praním špinavých peňazí a činnosťou finanč- nej akčnej skupiny (FAFT) a pracovné stretnutie venované notárstva so štatútom pozorovateľov CNUE. Osobitná pozornosť sa venovala návrhom Balíčka práva obchodných spoločností, ktorý Európska komisia pred- stavila 24. apríla 2018. Cieľom navrhovanej úpravy je zais- tiť, aby vo všetkých členských štátoch mohli byť kapitálové obchodné spoločnosti a ich pobočky zakladané a zapiso- vané do obchodného registra prostredníctvom vzorových zakladateľských právnych úkonov elektronicky cez inter- net a aby spoločnosti touto cestou mohli predkladať záko- nom požadované dokumenty (údaje) príslušným orgánom. Celý proces zápisu by mal byť uskutočniteľný on-line. Overenie totožnosti relevantných osôb, ako i predloženie požadovaných dokumentov by malo byť možné v elektro- nickej forme. V danej oblasti sa CNUE aktívne angažovala najmä za možnosť notárov naďalej sa zúčastňovať proce- su zakladania, zmien a zániku obchodných spoločností a ich zápisov do registrov, ako aj cezhraničných fúzií ob- chodných spoločností. Pôvodná filozofia Európskej komi- sie spočívala v maximálnej liberalizácii tejto oblasti, a to v záujme rýchlosti a znižovania nákladov pre podnikateľov. Takáto plne liberálna právna úprava by však znamenala absenciu kontroly a regulácie zo strany jednotlivých štá- tov. Súčasný návrh predstavuje istý kompromis umožňu- júci štátom legislatívne upraviť proces registrácie a zmien v spoločnostiach v rámci mantinelov určených v navrho- vaných smerniciach. Uvedené smernice sú zatiaľ v proce- se schvaľovania v Európskom parlamente. JUDr. Ján Hamara notár so sídlom v Považskej Bystrici, predseda Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

27 Gogoláková, E.: Zákonné záložné právo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, dobrovoľná dražba a kataster nehnuteľností; Justičná revue, č. 4/2018 Určenie prednostného záložného veriteľa má pri výkone záložného práva zásadný význam nielen z hľadiska uspo- kojenia jednotlivých pohľadávok, ale aj z dôvodu ďalšej existencie ostatných záložných práv, ktoré na nehnuteľ- nosti viaznu. Nedostatočná právna úprava zákonného záložného práva spôsobuje, že poradie záložných práv, ktoré vedie kataster nehnuteľností, je spochybňované a správny orgán neraz nad rámec zákona sám určuje, ktoré záložné právo je prednostné. Ďurina, M.: Podnikanie realitných kancelárií (vybrané problémy). Bulletin slovenskej advokácie, č. 6/2018 Na realitnom trhu pôsobí pomerne veľký počet realitných kancelárií, no len málo z nich chápe podstatu ich sprostredkovateľskej činnosti. Dôsledkom toho je deformácia realitného trhu, nedôvera klientov voči realitnýmkanceláriáma častoi nerešpektovaniezákonov a nedovolená ponuka právnych služieb. Autor sa v tomto článku síce kriticky pozerá na niektoré vybrané aspekty podnikania realitných kancelárií, ale cieľom nemá byť ich kritika, ale skôr právny rozbor niektorých inštitútov a postupov uplatňovaných realitnými kanceláriami pri ich podnikaní, ako aj ochrana zmluvných strán. Jurík, R., Šišková, L., Wagner, Z.: Výkon záložného práva k nehnuteľnostiam a aplikačné problémy pri obrane. Bulletin slovenskej advokácie, č. 6/2018 V právnejpraxipotichutlieproblematikavýkonuzáložného práva k nehnuteľnostiam, osobitne k bytom a domom. Nemožno hovoriť o žiadnych horúcich diskusiách, hoci výkon záložného práva formou dobrovoľných dražieb a množstvo s tým spojených problémov je dennodennou realitou. V článku sa pokúšame načrtnúť ťažkosti s obranou proti výkonu záložného práva a naznačujeme možnosti riešenia problémov de lege ferenda. Brejlová, K., Holíková, L.: Zamyšlení nad dědickým právem polorodých a plnorodých sourozenců. Ad Notam č. 2/2018 Príspevok rozoberá ustanovenie § 1641 zákona č. 89/2012 Sb., (občanský zákoník), ktoré ustanovuje, že „Je-li někdo se zůstavitelem příbuzný z více než z jed- né strany, má z každé strany dědické právo, ktoré by mu náleželo jako příbuznému z této strany.“ Autorky v závere uvádzajú, že v prípade, ak by mali mať plnorodí a polorodí súrodenci ako dedičia iné postavenie, je sú- časná právna úprava nedostatočná a vyžaduje výslov- né ustanovenie o rozdielnosti ich dedičských nárokov. Zároveň sa prikláňajú k tomu, že súrodenec polorodý aj plnorodý, rovnako ako aj spolužijúca osoba, majú v tretej dedičskej skupine nárok na rovnaký dedičský podiel. Tento záver sa opiera o výklad historický, kom- paratívny a logický, ako bolo podrobnejšie vysvetlené vyššie (v článku). Mates, P.: Ochrana důstojnosti úřadu, Právni rozhledy č. 11/2018 Len máloktorý odstavec jediného paragrafu zákona vy- volal svojho času takú búrku nevôle, ako ustanovenie § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2006 Sb., o některých prěstupcích. Stanovuje, že postihnúť možno toho, kto zneváži postavenie úradnej osoby pri výkone jej právo- moci, pokutou 10 000 Kč. Zákon prešiel v českom se- náte len tesnou väčšinou a ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti podala skupina poslancov návrh na jeho zrušenie. Poslanci ako dôvod uvádzali hlavne to, že ide o nadmerný zásah štátu do rovnosti, pretože sa z úrad- ných osôb údajne vytvárajú občania prvej či privilego- vanej kategórie a vyjadrovali obavu, že by táto skutková podstata mohla byť zneužívaná pre osobnú pomstu. Mgr. Róbert Jakubáč, PhD.: Kataster nehnuteľností a inštitút plomby: Súkromné právo 2/2018 Autor sa vo svojom príspevku snaží poukázať na nedo- statky právnej úpravy inštitútu „katastrálnej“ plomby, ktorá je popri inštitútoch vkladu, záznamu, poznámky a opravy chyby v katastrálnom operáte najdôležitejším inštitútom v rámci právnej úpravy katastra nehnuteľnos- tí. Venuje sa aj spôsobu jej vyznačenia a zrušenia v evi- dencii katastra vrátane okamihu zrušenia či lehoty na zrušenie plomby. JUDr. Jakub Mandelik: Objektívna a subjektívna premlčacia doba – podmienky ich počítania: Súkromné právo 2/2018 Autor sa v kontexte právnej úpravy premlčania sústre- ďuje najmä na otázku začiatku plynutia objektívnej pre- mlčacej doby, in concreto pri nároku na náhradu finanč- nej náhrady za spôsobenú nemajetkovú ujmu a začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nárokoch na náhradu škody na zdraví a zaoberá sa kolíznym momen- tom počítania premlčacích dôb v nadväznosti na závery aktuálnej judikatúry. JUDr. Zuzana Grófiková (prvá anotácia) JUDr. Katarína Valová, PhD. (druhá a tretia anotácia) JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD. (štvrtá anotácia) JUDr. Juraj Göbl (piata anotácia) JUDr. Erika Szórádová (šiesta a siedma anotácia) Anotácie

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

28 ars notaria 3/18 >> Dávame do pozornosti Vybral JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA. GDPR / Zákon o ochrane osobných údajov praktický komentár Tatiana Valentová, Martin Birnstein, Ján Golais – vyd. Wolters Kluwer Rok vydania: 2018 Počet strán: 552 Väzba: pevná Nová práva úprava v oblasti ochrany práva na súkromie a ochrany nielen osobných údajov predstavuje dlhoočakávaný návrat k pod- state vzniku právneho poriadku ako systému právnych noriem zaručujúcich primárnu ochranu základných ľudských práv a slo- bôd, v tomto prípade právo na súkromný a rodinný život a právo na ochranu osobných údajov fyzických osôb. Kniha prináša praktický výklad k problematike novej právnej úpravy ochrany osobných úda- jov a pomocou príkladov sa snaží pripraviť na nové práva a povin- nosti v oblasti ochrany súkromia a osobných údajov fyzických osôb. Notářský řád komentář 5. vydání Bílek, Jindřich, Ryšánek, Bernard a kolektív – vyd. C. H. Beck Rok vydania: 2018 Počet strán: 944 Väzba: pevná Publikácia predstavuje aktualizované vydanie českého notárskeho poriadku doplnené rozsiahlym komentárom, prostredníctvom kto- rého približuje notársku prax a výkon notárskej profesie a rovnako aj teoretický výklad jednotlivých ustanovení zákona. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov komentár Peter Strapáč, Marián Ďurana, Tomáš Sninčák, Soňa Sura, Juraj Takáč, Diana Treščáková, Veronika Skorková – vyd. Wolters Kluwer SK Rok vydania: 2018 Počet strán: 448 Väzba: tvrdá Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Komentár po- skytuje podrobný rozbor komentovaného zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, venuje sa najviac frekventovaným prob- lémom, čo sa týka bytov, ako je prenájom bytu, záležitosti medzi správcom a vlastníkmi atď. Trestná zodpovednosť právnickej osoby a jej trestné stíhanie Marek Kordík, Lucia Kurilovská, Jakub Ľorko, Marek Mezei a kolektív – vyd. C. H. Beck Rok vydania: 2018 Počet strán: 480 Väzba: mäkká Trestná zodpovednosť právnických osôb ako nový inštitút vzbudzu- je pomerne veľkú mieru pozornosti v odbornej i laickej verejnosti a veľmi skoro začala polarizovať na jej zástancov a principiálnych odporcov. Aj napriek tomu, že trestná zodpovednosť právnických osôb nenahradí vyvodzovanie individuálnej zodpovednosti a bude vždy sekundárna a doplnková, jej prvoradým účelom bude elimino- vať presúvanie majetku a príjmov nadobudnutých trestnou činnos- ťou. Cieľom publikácie je priniesť ucelený výklad trestnej zodpoved- nosti právnických osôb spôsobom, ktorý by bol uplatniteľný v praxi. Komentovaný Zákonník práce s príkladmi Nové mzdové zvýhodnenia Mária Rybárová, Anna Vojnárová, Miroslav Mačuha – vyd. Epos Rok vydania: 2018 Počet strán: 624 Väzba: pevná Predkladaná publikácia prináša komentované znenie zákonníka práce, pričom zohľadňuje novelizáciu účinnú od 1. mája 2018, kto- rou sa zavádzajú nové mzdové zvýhodnenia. Komentár je doplnený o názorné príklady a je určená odborníkom do praxe, ako aj každé- mu, kto sa zaujíma o problematiku pracovného práva. Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov Pavol Vargaeštok, Michal Slamka – vyd. Wolters Kluwer SK Rok vydania: 2018 Počet strán: 100 Väzba: mäkká Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodár- skeho podniku a lesných pozemkov. Komentár poskytuje prehľad- ný komentár pre poľnohospodárske právo a dopodrobna rozoberá nájom pozemkov v právnej praxi. Zákon o vyvlastnění komentář Barbora Vlachová – vyd. C. H. Beck Rok vydania: 2018 Počet strán: 176 Väzba: tvrdá v plátne Zákon o vyvlastnení. Komentár je komentovaný zákon o vyvlastne- ní majetku, obsahuje judikáty súdov a podrobný popis ustanovenia zákona o vyvlastnení, rozoberá z pohľadu praxe aj vyvlastnenie me- dzinárodného kontextu vyvlastňovania. Zákon o ochrane osobných údajov komentár s judikatúrou Jozef Sotolář, Martin Sotolář, Zuzana Klinger – vyd. Sotac Rok vydania: 2018 Počet strán: 456 Väzba: mäkká Ochrana osobných údajov sa dotýka celého právneho poriadku Slovenskej republiky. Nová právna úprava rešpektuje a odráža medzinárodné záväzky SR v oblasti ochrany osobných údajov, plní záväzky vyplývajúce z členstva v Európskej únii, pričom zachováva zásady spracúvania osobných údajov uplatňované v doteraz plat- nom zákone. Predkladaná publikácia prináša nielen výklad jed- notlivých ustanovení doplnený judikatúrou, no snaží sa aj o logické a právne prepojenie dvoch inštitútov, ktoré majú charakter základ- ných ústavných práv – právo na ochranu osobných údajov na jednej strane a právo na slobodu informácií na strane druhej. 28 ars notaria 3/18

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

Pokyny pre autorov 1. Príspevky posielajte elektronickou poštou na adresu vydavateľa. 2. Rozsah príspevkov je limitovaný vrátane fotografií. Pri odborných článkoch by nemal presiahnuť 10 – 15 normostrán vrátane poznámkového aparátu. Rubrika Postrehy z praxe by mala mať maximálny rozsah 3 – 12 normostrán. Recenzie by nemali obsahovať viac ako 1 – 2 normostrany. 3. Predložené práce sa publikujú v štátnom jazyku. 4. Príspevky musia byť napísané v textovom editore MS Word tak, aby bola jasná grafická úprava textu. 5. V texte používajte výhradne Times New Roman, veľkosť písma 12. Na zvýraznenie časti textu je povolená kurzíva a tučné písmo. Pri poznámkovom aparáte pod čiarou používajte Times New Roman, veľkosť 10. 6. Poznámky a odkazy pod čiarou vkladajte vždy na príslušnú stranu cez funkcie vložiť, odkaz a poznámka pod čiarou, pretože len tak sa počas spracovávania neposunie text. 7. Odkazy priamo v texte uveďte na konci citácie. 8. Odporúčané riadkovanie je 1,5, zarovnanie textu v bloku, zarovnanie tabuliek na stred, rovnako aj text v tabuľkách zarovnaný na stred. 9. Za vecnú stránku príspevku zodpovedá autor. 10. Na výplatu autorskej odmeny je v závere príspevku nutné vždy uviesť údaje o autorovi (meno a priezvisko, rodné číslo, akademické tituly, adresa pracoviska alebo bydliska, prípadne e-mail a číslo účtu). 11. Práca musí obsahovať vyhlásenie o tom, či už bola verejne publikovaná, a v prípade akceptácie vyhlásenie, že nebude zadaná na ďalšie publikovanie do iného časopisu. 12. Redakcia si vyhradzuje právo vykonať drobné úpravy, prípadne skrátiť rukopis. 13. Redakcia si vyhradzuje právo výberu príspevkov, právo upraviť titulok príspevku, vykonať v rukopise potrebné štylistické, jazykové a grafické úpravy, ako aj rozhodnúť o jeho zaradení do daného čísla a rubriky. 14. Pri odkazoch na literatúru žiada redakcia o uplatňovanie jednotného systému, ktorý vychádza z normy STN ISO 690. 15. Autori príspevkov vyjadrujú vlastný názor k danej problematike. 16. Vydavateľ má právo uverejniť príspevok vo svojich publikáciách. Uverejnený príspevok môže vydavateľ rozmnožovať v tlačovej, elektronickej alebo akejkoľvek inej podobe, aj sprístupnením na webovej stránke. Súhlas autora je daný prvým zverejnením, ďalší súhlas nie je potrebný. Redakčná rada časopisu ARS NOTARIA vypisuje autorskú súťaž. Súťaž je určená notárskym kandidátom, notárskym koncipientom a poslucháčom právnických fakúlt. Predmetom súťaže je autorský príspevok výlučne s notárskou tematikou, a to v oblasti občianskeho práva so zameraním na dedičské právo, vecné práva, záväzkové právo alebo manželské režimy, alebo v oblasti obchodného práva. Podmienkou je, aby príspevok nebol doteraz nikde zverejnený. Súťaž bude prebiehať v čase od 1. januára 2018 do 30. septembra 2018. Hodnotiť bude komisia zložená z členov redakčnej rady. Výsledky súťaže budú zverejnené v časopise ARS NOTARIA č. 4/2018. Výherca súťaže získa ocenenie vo forme honorovaného zverejnenia príspevku v časopise ARS NOTARIA. V prípade zverejnenia si redakčná rada vyhradzuje právo na korekciu a úpravu rozsahu príspevku. Príspevky zasielajte na adresu: notarskakomora@notar.sk Redakčná rada ARS NOTARIA 12.3.2018 14:53:52

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/

IV ars notaria 3/18

https://www.floowie.com/sk/citaj/ars-notaria-2018-03/