HN_8.1.1993

C m .7357 Číslo 5 Cena 3,50 Kčs Piatok • 8. januára 1993 HOSPODÁRSKE NOVINY Denník pre ekonomiku a politiku ► MERJENÍ A REGULACE ► MODERNÍ INFORMAČNÍ SYSTÉMY ► SPOLEHLIVÁ DATA ► LEVNÁ ENERGIE Husova 13, 602 00 Brno, tel. 05/333 005, 338 622, fcx 05/338 622, 740 659 J J telefónu Josef Tošovský o perspektívach společné meny JUDr. Josef Habart, Generálni ŕeditelství cel Praha Platí se nebo neplatí za vaše záväzné informace správnipoplatky? Platí, pokud jde o záväzné informa­ ce, které se týkají zaŕazování zboží podie celního sazebníku kombinované nomenklatúry, napr. pro výpočet dané z pridané hodnoty. Informace podává písemné naše ŕeditelství, a topouze na základe žádosti plátce dané nebo cla. Správnipoplatek se od 1. ledna 1993 uhrazuje kolkovými známkami ve výši 350 Kčs pŕímo na písemné žádosti. Puvodní údaj v článku Tarifní za- tŕídéní zboží v HN ze dne 7. /. Hká, že se za vydání záväzné informace od 1. 1. neplatí. Avšak na základé tzv. recepčního zákona se tento poplatek i nadále vyméŕuje podie vyhlášky č. 522/1991 Sb. o správních poplat- cích. (kv) Menový výbor poprvé Generalita České národní banky ve složení Josef Tošovský, Miroslav Kerouš, Jan Vít se dnes schází s vedením Národní banky Slovenska - Marián Tkáč, Marián Juzko, Elena Kohútiková - na prvním zasedání Ménového výboru, který by mél v podstate sloužit ke koordinaci politiky obou centrálních bank, aby mohla fungovat ménová únie. V predvečer schôzky jsme požádali o rozhovor guvernéra CNB Josefa Tošovského. • Jak si konkrétne predstavujete práci Ménového výboru? Odborné útvary ješté pod hlavičkou Štátnibanky pŕipravily určitý menový výhled na letošní rok. Bude nutné se shodnout na společné pfedstavé o hospodáŕském vývoji v obou republi­ kách a tím i na odpovídající koncepci Vyhlidky pro spontánni spolupráci jsou velmi dobré Parlamentní setkánŕ O koordinaci legislatívni činnosti, která je nutná pro fungování čelní a ménové únie a dalších smluv mezi ČR a SR jednali včera v Praze pŕedstavitelé českého a slovenského parlamentu. Jak uvedl predseda Poslanecké snémovny českého parlamentu Milan Uhde (ODS), žatím jde pouze o náméty, napríklad aby určité posla­ necké skupiny nebo výbory sledovaly treba to, jak je naplňován zákon o délení federálního majetku. »Vyhlíd- ky na spolupráci jsou velmi dobré, a my musíme udélat všechno proto, abychom spontánnispolupráci posilo- vali a prohlubovali,« zdôraznil. Graf hn Ceny ve stavebnictví Od ledna do listopadu vzrostly v České republice ceny stavebních prací o 8,0 %, ceny materiálu a výrob­ ku spotrebovávaných ve stavebnictví o 9,4 %. Naproti tomu ve Slovenské republice stouply tyto ceny o néco méné, a to shodné jak stavební práce, tak materiály o 4,9 %. Vývoj indexô cen stavebních prací a cen materiálu a výrobkô spo­ trebovávaných ve stavebnictví (ČR, leden - listopad 1992) 110 Proslnec i99i _ 100 ^ ^ Index cen 108............. ............... materiálú mésíce 1992 1001 1-J ---- L 5. 6. ramen: ČSÚ Predseda NR SR Ivan Gašparovič (HZDS) konštatoval, že dále bude po­ kračovať výména návrhu zákonô a právních norem mezi obéma parla­ menty, pŕedevším téch, o nichž lze pŕedpokládat, že by mohly být kontro­ verzní. Dohodli jsme se o hlubší spo­ lupráci i v mezinárodních organiza- cích, prohlásil dále. Tam, kde budeme mít právo hlasovat, pred konečným rozhodnutím se sejdeme ke vzájem- ným konzultacím a bude-li to možné, budeme k témto otázkám zaujímal to­ tožná stanoviska, uvedl Ivan Gašparo­ vič. (pokračování na str. 2) Sestup po zlaté špirále? Pokles cen zlata tento týden na 328,25 USD za trójskou unci - na nejnižší úroveň za posledních sedm * e*,- ky\' částečné zpusoben austral- skými a jihoafrickými producenty, kteŕí nebyli schopní realizovat prodej za vysoké ceny kótované v jejich do­ mácich menách (což zavinil pevnéjší dolár). Ovšem včera užcena opét »po- vyskočila« nad 329 USD za trójskou unci. Nepatrnému včerejšímu zvýšení však finanční odborníci neprikládají vétší význam. Naznačují, že pokud by cena zôstala delší dobu pod hranici 328 USD, mohla by ješté klesnout o dalších 5 až 10 USD. Zlato se totiž nachází v období sezónne slabé pop- távky a celková situace na trhu signa­ lizuje spíše sestupnou tendenci. Za cílovou úroveň považují nékteŕí ob­ chodníci cenu 285 USD, na kterou se zlato dostalo v letech 1982 (v červnu) a 1985 (v únoru). Vycházejí z toho, že hlavní producenti hodlají béhem jed- noho nebo dvou let uzavíít tretinu dôl- ních kapacít západního svéta. (tc( ŕízení společné mény. To bude určitý základ, od kterého pak bude Ménový výbor odvozovat napríklad rozhodnu­ tí o objemu refinancování, o úroko­ vých sazbách a dalších ménových ná- strojích. • Existence společné mény múže být ukončená, pokud v jedné z re­ publík pŕesáhne deficit státního rozpočtu 10 procent jeho pŕjjmu, pokud klesnou devízové rezervy či pokud dôjde k presunu kapitálu z jedné republiky do druhé. Jak bude Ménový výbor tyto veličiny sledoval? Bude mít vubec takovou informaci včas? To, co jste vyjmenovala, jsou jakási »kritéria rozchodu«, která umožňují jedné či druhé strané od dohody ustoupit, a tedy jednostranné ukončit existenci společné mény. Príslušná čísla si tedy budou »hlídat« obé cen­ trálni banky. Žádný zvláštni infor­ mační zdroj to nevyžaduje - centrálni banky vedou - každá ve své republice - účty státních rozpočtu a mají tak denní pfehled o pŕíjmech a výdajích. Také devízové rezervy jsou denné za­ pojený do operací na mezibankovním devizovém trhu a jejich výši máme denné na stole. Pokud jde o pohyb kapitálu, je otázka trochu kompliko- vanéjší. V zásadé lze vzít v úvahu vývoj vkladu v bankách a ty rovnéž sledujeme. • Nemôže jedna strana pred dru­ hou néco z toho zat^jit - alespoň na pár hodin? Pokud máte na mysli utajení jedno­ stranné emise penéz bez souhlasu Mé­ nového výboru, bylo by to velmi zá­ važné. Myslím, že technicky je to téméŕ vyloučené. Samozrejmé by to znamenalo okamžitý rozchod a navíc by strana, která by toto učinila, nešla všechny dôsledky ztracené duvéry ce­ lého okolního svéta. V bankovnictví je ztráta dôvéry ztrátou samotné pod­ staty a je vždy spojená s velkými ná­ klady. • Do tiskú pronikly zprávy, že už bylo zahájeno kolkování bankovek. Znamená to, že ČNB s dlouhou ži­ votností společné mény nepočíta? Centrálni banka se nikdy netajila tím, že se technicky pripraví na prípadnou potrebu ménové odluky. Tyto práce byly zahájený. Okolková- no bude žatímjen minimálnimnožství bankovek tak, aby společná ména mohla dále existovat. (pokračování na str. 3) Nový systém dané z pridané hodnoty v zemích ES Bez zvýšené sazby B r u s e 1- Se vznikem jednotného trhu zemí ES od 1. ledna letošního roku byl ve Společenstvízaveden také nový systém stanovení dané z pridané hodnoty (VAT). Proti dŕívéjšímu je značné zjednodušen a rozdíl mezi saz- bou normálni a maximálni VAT činí v zemích ES pouze 10 procent. Základem systému je normálni sazba VAT, která musí být ve všech zemích Společenství minimálné 15 procent. Filozofie »minimální« VAT vychází ze zásady, že v jednotném trhu ES nesmi dané tvoŕit konkurenč­ ní výhodu. Na druhé strané ale záro­ veň nesmi být prekážkou konkurence. To je dôvod, proč perspektíva jednot­ ného trhu ES souvisí a je založená na osudu nejvyšších sazeb VAT. Zjedno­ dušené ŕečeno, konkurence musí v jednotném trhu více státô, v némžje zaručen volný pohyb zboží, služeb, kapitálu a osob, počítat s tím, že spotfebitel bude nakupovat tam, kde jsou nejnižší nepŕímé dané. Obecné platí, že na nejvyšší sazby VAT pô­ sobí dlouhodobé tlak trhu, který si vy­ nucuje jejich snižování. (Pokračovanie na str. 22) Velkoobchod na dané pŕipraven Vysoký nárust cen - zejména u nékterých druhú potravín - v sou- vislosti se zavedením nové daňové soustavy vyvolává otázku, zda vôbec obchod pŕepočítává daň z obratu na daň z pridané hodnoty a pokud ano, tak jakým zpôsobem. S tímto dotazem jsme se obrátili na nékteré velkoobchody. Ing. JIŔÍ SUCHAN, ekonom EMCO, s r.o.: Samozrejmé, že prepočet déláme. Vzhledem k potravináŕskému sorti­ mentu našeho zboží to znamená, že k nákupní cené bez dané pŕipočítává- me pétiprocentní daň z pridané hod­ noty s tím, že k nákupní cené bez dané z pridané hodnoty si dáváme svoji marži. Z této ceny potom tvoríme daň z pridané hodnoty na výstupu, tedy pri prodeji zákazníkovi. ŠÁRKA JURKOVÁ, jednatelka VESTRO, s r.o.: Propočet déláme podie pfedpisô, pŕičemž prípravu Anketa hn jsme si udélali již na konci loňs- kého roku. Rozdíl proti nékterým dalším veikoobchodum je snadjenom v tom, že u nás délá daň z pridané hodnoty 23 procent, vzhledem k pa- pírnickému a drogistickému sorti­ mentu zboží. IVAN CHLUBNA, spolumajitel PAMPA SHOP: Odečteme daň z obratu (pokud byla zaplacena), k tomu píipočteme marži a daň z pridané hodnoty. To je naše prodejnícena. (pokračování na str. 3) DNES K budúcnosti bez novodobej straníckosti (PETER WEISS) strana 9 Symbióza ekonomiky a politiky strana 10 Upozorňujeme našich či­ tateľov, že 11. januára 1993 uverejníme dva dôle­ žité informatívne materiály: ■ Pokyny pre ročnú úč­ tovnú uzávierku za rok 1992 ■ Prevodové mostíky a postupy účtovania v roku 1993 pre všetky právne subjekty. V. Klaus do Rakouska Pred svou cestou na tradiční tííkrálo- vé setkání organizované Rakouskou lidovou stranou do Salzburku včera predseda vlády České republiky a predseda Občanské demokratické strany Václav Klaus uvedl, že ji nepo­ važuje za popfení svých pŕedchozích prohlášení, ve kterých fekl, že jeho první oficiálni zahraniční cesta po vzniku samostatné České republiky povede na Slovensko. (Pokračovanie na str. 23) Irak odmítl ultimátum N ew Y o r k - Čtyŕi stáli členové Rady bezpečnosti OSN naŕídili ve stredu v New Yorku Iráku, aby do 48 hodin stáhnul své protiletecké rakety z prostom jižné od 32. rovnobéžky. Británie, USA, Francie a Rusko varo- valy Irák pred následky neuposlech- nutí, ale jejich diplomaté odmítli presné ŕíci, jaké následky mají na mysli. (Pokračovanie na str. 23) Telegraficky PŔIJETÍ RUMUNSKA DO RADY EVROPY by se mélo uskutečnit ješté do června letošního roku, pravdépodobné v kvétnu. Prohlásil to včera v Bukurešti místopŕedseda fran- couzské poslanecké skupiny v Evropském parlamentu Jean- Pierre Masseret. VÝJIMEČNÝ STAV byl včera vyhlášen v tádžickém hlavním mésté Dušanbe a jeho okolí. MAKEDONSKÁ REPUBLI­ KA včera zaslala Radé bezpeč­ nosti OSN formálni žádost o prijetí do svétové organizace. Oznámil to v Ženeve makedon- ský prezident Kiro Gligorov po setkání se spolupŕedsedy míľo­ vé konference o bývalé Jugo- slávii.

AKTUÁLNE Strany a hnutí Na stíedeční vyhlášení českého premiéra Václava Klause, že nájemné v roce 1993 nebude zvy- šovat, neboť míra sociálního zatížení obyvatel již byla vyčerpána, zareago­ val predseda Svazu českých a morav­ ských bytových družstev Ivan PŕikryL Zmrazení nájemného se môže týkal jen bytu v majetku obcí, což znamená, že pokud skutečné náklady na provoz obecních bytu budou vyšší než admi- nistrativné stanovené a vybrané ná- Zmrazené nájemné? jemné, ponese ho ke své tíži obecní pokladňa, píše v dopise zaslaném re- dakci HN I. Prikryl. Družstevních bytu se zmrazení nájemného netyká vôbec. Skladba nájemného je zcela odlišná a postavená na ekonomických principech. Náklady na bydlení rostou však v dôsledku zvyšování cen služeb (odvoz popela, dodávka vody, elektriny, plynu a pŕedevším ceny tepla). Podie nové vyhlášky minister­ stva financí se nyní u družstevních bytô upravují ceny za dodávku tepla, které v nékterých pŕípadech dosáhnou zvýšení o 150 i více Kčs mésíčné, upozorňuje I. Prikryl. Je-li výrok pana premiéra mínén vážné, pak je tento cenový krok pro rok 1993 krokem po- sledním a ministr financí bude muset zvýšil dotace pro 2. pololetí, doplňuje I. Prikryl a dodává, že lidových byto­ vých družstev se proklamace o zmra- zeném nájemném netýkají vôbec, ne­ dostanou již subvenci na provoz a zvýšení nájemného muže dosáhnout sto i více procent. V závéru dopisu I. Prikryl žádá naléhavé o upŕesnéní a vysvétlení skutečného stavu veci a oznamuje, že SČMBD činí príslušné kroky. (jop) Ani dobre, ani špatné Nejvíce občanu v ČR a v SR hod­ notí shodné uplynulý rok podie vý­ sledku prosincového šetrení Inštitútu pro výzkum verejného mínéní odpo- védí, že jejich život se »v néčem zlepšil a v néčem zhoršil« (45 %). Oproti roku 1991 se snížil počet téch, kteŕí uvádéjí, že jejich život se zménil k horšímu (v ČR ze 40 na 31 % a v SR z 53 na 39 %). Mírné se také zvýšil podíl respondentu, jejichž život se zménil k lepšímu (v ČR ze 7 na 10 % a v SR ze 4 na 5 %). Spokojení jsou zejména mladší lidé se stredoškol­ ským a vysokoškolským vzdéláním a obyvatelé velkých mést. Podie informací ze včerejší tiskové besedy IW M se v ČR 18 % občanô domnívá, že ekonomická reforma by se méla zrychlit, 20 procent mini, žeje v pofádku, 22 procent, že by se méla upravit, 18 procent, že byla od počát- ku špatná a 6 procent, že by se méla zastavit. S politickou situací bylo na sklonku loňského roku v ČR spokoje- no 22 % respondentô, spíše nespoko- jeno bylo 48 procent a velmi nespoko- jeno 23 procent. (bed) Pomoc bližním V souvislosti s kampaní, která má za úkol získat 5,3 miliónu korún na zfízení školy pro 120 bosenských si­ rôtku, se budou obyvatelé českých zemí setkávat v televizi, rozhlase, no­ vinách a na plakátech s heslem Po­ môžte bližnímu. Pomoci lze buď účastí na benefičním show, které se bude konat 29. ledna od 19 hodin v prosto- rách budovy bývalého Federálního shromáždéní (vstupenky v obvyklých pŕedprodejích), nebo píispéním na konto projektu (Komerční banka-cen- trum Praha 1, č. ú. 27233-111/0100). Celou akci, na kterou jsou zvány prední osobnosti z politických, diplo­ matických,\' kultumích a podnikatel- ských kruhu, zaštiťuje Inštitút pro de­ mokracii a jednotnou Evropu. (nak) Podarí se zabránit daňovým unikum pri obchode mezi ČR a SR ? Pŕestupky na hranicích Premiérovo očekávání novský však upozornil, že všechny pŕestupky tohoto druhu se centrálné evidují a každý, kdo neopatril zboží prevážené pŕes hranice potrebnými doklady, by mél tyto nedostatky doda- tečné odstranit. Jde hlavné o to, aby zboží prevážené preš hranice bylo fádné zdanéno. Jak uvedl J. Hronov- ský, povinností čelní správy je po- máhat zdárnému zavedení nové čelní soustavy a chránit podnikatelskou sféru pred levnéjším, nelegálné do­ váženým zbožím - i ze Slovenska. Podie nového celního zákona mohou čelní úrady vyžadovat doklady o ŕád- ném celním odbavení zboží zpétné až deset let. Za nelegálni vývoz pak jsou stanovený sankce pokutou až do výše 2 mil. Kčs, či prepadnutím zboží. Jak dále uvedl, problematikoujademé elektrámy Temelín se bude zabývat po­ rada ekonomických ministru 19. ledna. Premiér osobné považuje za nevyhnu- telné »ve vývoji Temelína pokračovat«. Odmítl současné tvrzení, že by firma Westinghouse, která je dodavatelem části zaŕízení temelínské elektrámy, fi­ nancovala volební kampaň ODS, což údajné mélo ovlivnit názor této strany najademou energetiku. (št) Zástupci parlamentu o loňském rozpočtovém hospodárení Dôslednčjší namátkové kontroly českých celníkú na hranicích se Slo- venskem ukázaly, že v posledních dnech roste porušování ustanovení dohody o dočasné čelní spolupráci mezi ČR a SR. Uvedl to na včerejší tiskové konferenci v Praze generál­ niŕeditel Generálního ŕeditelstvícel J. Hronovský. Ve stredu bylo zjišténo již 88 pfípadô, kdy zboží prevážené pfes hranice nebylo správné opatŕeno jed­ notnou čelní deklarací a chybélo potvrzení o složení bankovní jistoty na daň z pridané hodnoty. Celníci tyto nedostatky zaznamenali, avšak zboží pŕes hranice prepustili, hlavné preto, aby nedošlo k narušení vzájemného obchodu mezi obéma štáty. J. Hro- Chybným propočtôm obchodníku pripisuje predseda české vlády a ODS Václav Klaus výrazný nárust cen po zavedení dané z pridané hod­ noty. Na včerejší tiskové konferenci ODS pripustil, že kdyby se však uká­ zalo, že nejde o chybné prepočty, ale o pokusy zneužil vzniklé situace, vláda by uvažovala o intervenčním zásahu. Rozhodne to tripartita? Na svolání mimoŕádného za- sedání Rady hospodáŕské a sociál­ ni dohody České republiky na so­ botu 9. ledna nebo na nedéli 10. ledna se včera v Praze na jednání dohodli predseda Koordinační rady podnikatelských svazô a sdružení ČR Rudolf Baránek a predseda Českomoravské komory OS Vladimír Petrus, kteŕíjsou sou­ časné místopŕedsedy české tripar­ tity. Podie informací, které ČTK predal R. Baránek, oba pŕedstavi- telé tak rozhodli po posouzenísitu­ ace ve státé, mj. v oblasti rôstu cen, míry únosnosti pro občany ČR a z toho vedené dezinformační kam- pané a útoku proti podnikatelum a živnostníkum. Jak vyrovnat »V dobré rodiné nebývá zvykem se ptát, kde kdo vezme peníze, ale dá se všechno dohromady a zkrátka se podélíme. A když je dluh - a sloven­ ský rozpočet v minulém roce skončil deficitem - nezbývá než udélat totéž,« konštatoval včera místopŕedseda Po­ slanecké snčmovny českého parla­ mentu Karel Ledvinka (ODA). Po včerejším jednání s místopŕedsedou NR SR Augustínem Marianem Hús­ kou (HZDS) o výsledcích rozpočto­ vého hospodárení republík a federace Karel Ledvinka na dotaz HN, zda se domnívá, že vzniklá situace by se méla ŕešit ješté na základé zákona o rozpočtových pravidlech federace anebo již podie nových dohod, odpo- Na hraničních pŕechodech mezi ČR a SR pracuje v současné dobé zhruba 300 českých celníku a jejich počet bude prôbéžné zvyšován. Slovenští celníci na hranici dosud nenastoupili, ale mélo by se tak štát v nejbližších dnech. Od 1. ledna funguje v ČR nová troj­ stupňová soustava celních orgánô složená z Generálního ŕeditelství cel pri MF ČR, Oblastní čelní úrady (je jich 21) a Čelní úrady (135). (dd) Parlamentní setkání (pokračování ze str. 1) Pŕedstavitelé parlamentu hovorili rovnéž o citlivém problému prechodu poslancu bývalého FS do zákonodár- ných sboru republík. Na Slovensku by zrejmé definitívni rozhodnutí o pŕípadném zfízení druhé komory mélo padnout po 19. lednu. V České republice se o zpusobu ŕešení obdob­ né záležitosti bude znovu jednat na predsedníctvu parlamentu pŕíští tý- den. Ivan Gašparovič se rovnéž zmĺnil o tom, že už jsou víceméné známa jména velvyslancu. Českou republiku by mél v SR zastupovat Miroslav Macek, slovenským velvyslancem v ČR by se mél štát dosavadní štátni tajemník Ivan Mjartan. (pra, ha) schodek? védél: »Rozhodné podie nových dohod, ale zdôrazňuji - jde pouze o môj osobní názor.« Dále uvedl, že garanční, tedy roz­ počtové výbory obou parlamentu pro- jednají celou záležitost spolu s príslušnými ministry. »Slíbili jsme si, že k tomu exekutívu prosté donúti­ me. A závéry jsou lakové, že jednotli­ ví místopŕedsedové parlamentu zod- povédní za tuto problematiku se budou po týdnech vzájemné informo- vat a snažit se aktivné hledat ŕešení.« Rozpočet Slovenské republiky za rok 1992 skončil schodkem približné 13 miliárd korún, český vykazuje pŕedbéžné schodek 200 miliónu korún. (pra, ha) Malá predprezidentská rozcvička Slovensko sa chystá na voľbu prezidenta. Nie je to však nijaký veľký predvolebný rachot, aký nám napríklad servíruje siedma veľmoc zo Spojených štátov amerických. Tak sa aj vo všetkej skromnosti včera domácim i zahraničným novinárom predsta­ vili štyria zo šiestich možných kandidátov na slovenský prezi­ dentský stolec. Iniciátorka stretávaní sa trinás­ tich novinárov a jedného politika či inej významnej osoby - redak­ cia nezávislého týždenníka Slo­ bodný piatok - včera túto tradíciu porušila, avšak pre dobro veci. Prítomní boli totiž aj viacerí novi­ nári a až štyria politici. Predsa však podujatie malo chybičku krásy, pretože sa ospravedlnili dvaja Jozefovia - predseda Matice slovenskej Markuš a podpredseda Národnej rady SR Prokeš. Tí dvaja spoločne s prítomným pred­ sedom Kresťanskosociálnej únie Jánom Klepáčom sú totiž už ofi­ ciálne nominovaní na funkciu pr­ vého muža Slovenskej republiky, zatiaľ čo ostatní zúčastnení to ešte nemajú potvrdené. Spisovateľ a novinár Ladislav Ťažký bol na­ vrhnutý Stranou demokratickej ľa­ vice a svoje rozhodutie oznámi až 14. januára a Hnutie za demokra­ tické Slovensko vyberie 16. januá­ ra jedného z dvoch Kováčovcov - jeho podpredsedu a bývalého predsedu Federálneho zhromaž­ denia Michala, alebo podpredsedu vlády Romana. Všetci sa zhodli, že slovenský prezident by mal byť predovšet­ kým korektný ku všetkým, aby ho najskôr zvolili a potom mali radi tak, že sa medzi sebou za jeho vlády nebudú hádať strany a hnu­ tia, slovenský národ a národnosti, skrátka nikto. Michal Kováč vo svojom v podstate už programo­ vom vyhlásení sľuboval, že by bol ako prezident pozorný aj k Slová­ kom žijúcim v zahraničí, teda už aj v Čechách a na Morave a na návštevách u blízkych i vzdiale­ ných zahraničných politikov by o Slovensku rozprával iba to naj­ lepšie. Aj keď Ladislav Ťažký sa akosi bráni myšlienke stať sa preziden­ tom, predsa len mal pripravený písomný sumár vlastností, ktoré by mali byť vlastné onomu mu­ žovi. Okrem morálky by mal byť ekonomicky rozhľadený, obklo­ pený tímom poradcov nie však preto, aby tak vytvoril druhé vlád­ nuce centrum v štáte a mal by ovládať jeden svetový jazyk, naj­ lepšie angličtinu. Rozhodne by podľa Ladislava Ťažkého nesmel byť figúrkou ovládanou niektorou z politických strán a hnutí. Ján Klepáč sa návrhu na kandi­ datúru za prezidenta už dlhšie brá­ nil a vo svojej strane aj ubránil- Nemohol však vzdorovať istej skupine osôb, ktorá jeho meno oznámila predsedovi Národnej rady SR Ivanovi Gašparovičovi. Ústava však hovorí, že si tento návrh musí osvojiť niekto z po­ slancov a predostrieť ho svojim kolegom. Predseda KSÚ sa do­ mnieva, že prezident by mal byť predovšetkým rodoľub s kresťan­ ským cítením a božeuchovaj, aby mal niečo dočinenia s bývalým režimom. Vzhľadom na terajšiu funkciu Romana Kováča ani neprekva­ puje, že jeho myslenie je pozna­ čené ekonomikou. Tá naša sa po­ dľa jeho známeho vyhlásenia do­ tkne dna počas tohtoročného leta, a tak ako prípadný prezident by bol nerád, keby videl okolo seba priveľa chudobných spoluobča­ nov. Ak by ich predsa len bolo nadmieru, tak by sa usiloval, aby vláda uplietla sociálnu sieť. Keďže až po šestnástom januári bude známe, kto sa v prvom kole chce uchádzať o prezidentský sto­ lec, možno včerajšie stretnutie no­ vinárov a kandidátov nazvať ma­ lou predprezidentskou rozcvič­ kou. FRANTIŠEK MELIŠ PROTI JMENOVÁNÍ MIRO­ SLAVA MACKA velvyslancem ČR v SR vystupují v české vládé její čle- nové z rad KDU-ČSL. Potvrdil to včera na tiskové konferenci této stra­ ny v Praze její predseda Josef Lux. Podie néj by mél tento dôležitý post zastávat človék, který požívá obecnou dôvéru. V pŕípadé nenaplnéní Proza- tímního Senátu je KDU-ČSL pro volbu prezidenta Poslaneckou sné- movnou. Oficiálni stanovisko k prezi­ dentskému kandidátu žatím nehodlá zveŕejňovat. Její pŕedstavitelé chtéjí ješté prozkoumat názory Václava Havla na klíčové otázky, včetné po­ stoje k sociálnímu rozméru reformy. Predseda strany k tomu dodal: »Vede- me úvahy a diskuse v širším méŕítku, než jenom o osobé V. Havla.« (št) ZA ROZUMNÝ MODEL STÁ- TOPRAVNIHO uspoŕádání považu­ je oblastní rada ODS v Bmé tri územ­ ní celky na Moravé a ve Slezsku, i s ohledem na to, že význam mésta Brna nelze degradovat na okresní mésto. Novináŕe o tom včera informo­ val tiskový mluvčí ODS v Brné D. Částek. V ODVOLANÍ VEDENÍ DENÍ- KU SMENÁ vidí Kŕesťanskodemo- kratické hnutí podie slov pŕedsedy Jána Čarnogurského jasný signál nor- malizačního úsilí současné vlády. Jak uvedl na včerejší tiskové besedé KDH v Bratislavé, není slovenská vláda pravdépodobné ochotná pŕipustit ve sdélovacích prostŕedcích svobodné šírení jiných myšlenek než vlastních. Skutečnost, že občané jsou od nového roku informováni pouze prostŕednic- tvímjediné agentúry, vede podie ného k nové informační totalité. MAĎARSKÁ OBČANSKÁ STRA­ NA odsuzuje podie slov svého pŕed­ sedy László Nagye nejnovéjší kroky vlády SR v její politice vuči sdélova- cím prostŕedkôm a protestuje proti po­ liticky motivovanému odvolání vede­ ní deníku Smená. Horníci podepsali kolektívni smlouvu Kolektívni smlouvu vyššího typu podepsali včera v Praze predseda Společenstva téžaŕô ČR ing. Zdenék Stružka a predseda Odborového sva­ zu pracovníku hornictví, geológie a naftového prumyslu Cyril Zapletal. Podie vyjádŕení obou sociálních part- nerô se po tvrdém, ale korektním do- hadování podarilo do smlouvy zakot­ vil mechanismus umožňující pri více než 11% zvýšení životních nákladu zahájit bezprostredné další kolektívni vyjednávání ve mzdové oblasti. Pŕed- pokládají, že vzhledem k dusledkum zavedení dané z obratu na zvyšování cen dôjde k obnovení jednání v nej- bližší dobé. V této souvislosti zdôraz­ nil Cyril Zapletal podporu prohlášení OS Kovo. (hor) Vyšší nároky na statní správu Nejužší kontakty chce podie sloven­ ského premiéra Vladimíra Mečiara budovat SR s Českou republikou. Uvedl to na včerejším setkání vlády s pracovníky ústŕedních orgánu štátni správy v Bratislavé, když hovoril o zahraničné politické orientaci SR. O jednostranných krocích ČR v čelní oblasti však podie jeho slov bude treba jednat a žádat jejich vysvétlení. Jak v projevu zdôraznil, pri zrodu samostatného Slovenska budou náro­ ky kladené na pracovníky ústrední štátni správy podstatné vétší. Do roka mušejí ovládat alespoň jeden cizí jazyk a práci s výpočetní technikou. Pŕipomnél, že jak v ústŕedních orgá- nech, tak i v nižších článcích štátni správy pracuje mnoho schopných lidi, avšak i hodné téch, kteŕí »pracují úŕednickými metódami Rakouska- Uherska a chybíjim Jen klotové ruká- vy«. Ostré kritizoval zejména nižší články za malou výkonnost a zbyteč- né velké náklady na neefektívni práci. hb piatok 8. januára 1993

AKTUÁLNE Ku dňu Ménový výbor poprvé (pokračovaní ze str. 1) 1 Predposlední den minulého roku zvýšila Statní banka diskontní saz- bu - komerční banky na tento sig­ nál včtšinou nehodlají bezpro­ stredné reagovat. Jaky byl tedy smysl tohoto kroku? Vy vite, že jsme v loňském roce de- finitivné opustili direktívni nástroje ménové politiky, jakými byly úroko­ vé stropy a úvérové limity. Nahradili jsme je nástroji, jejichž podstata je tržní a které nám umožňují ovlivňovat menovou situaci nepŕímo. Ke konci roku bylo treba toto inštrumentárium doladit, pŕipravit na letošní rok. Loni koncern léta jsme se snažili púsobit ke snížení úrokových sazeb, s tímto zá- mérem jsme také snížili diskont. V té dobé ceny prakticky nerostly, mohli jsme tedy udélat néco pro oživení. Pak ale byly upravený nékteré dané, s čímž jsme nepočítali. Ceny udélaly určitý skok. Pri vyšší inflaci komerční banky pochopitelné zvyšují úroky z depozit, aby udržely vklady svých véŕitelu. Diskontnísazba se tímto vývo- jem ocitla ponékud mimo trh. Teďjsme ji tedy vrátili na odpovídající úroveň a môžeme ji možná lépe využíval. • Čeká vás ovšemještéjeden složi- tý problém - rozdčlit bilanci bývalé Štátni banky na dvé bilance dvou samostatných centrálních bank. Už loni jste hovoril o možnosti, že Slo­ venská republika bude u České za- dlužená. Jak to dopadá? Konečná čísla budeme mít k dispo- zici až asi v poloviné ledna. Obé nástupnické centrálni banky pŕevez- mou z bilance bývalé Štátni banky ak­ tíva a pasíva, vztahy ke státním roz- počtum, ke komerčním bankám na území svých republík a radu dalších položek rozdélovaných územním principem. Pravda je, že bylo poskyt­ nuto víc úvérô z českých penéz na Slovensko, a že tedy vznikne určitý (pokračování ze str. 1) ING. RUDOLF KUBÁT, spolu- majitel PRONTO PLUS: Odpočet a prepočet dané jsme udélali podie platných predpisu. Tam, kde byla loni daň z obratu, jsme pro- vedli odpočet této dané, k tomu jsme pridali velkoobchodní marži plus daň z pridané hodnoty. Ted\' od všech od- bératelu požaduje­ me sdélení, zda jsou nebo nejsou plátcem DPH. Po­ kutí nejsou plátcem, neprovádíme jim na faktúre odpočet dané z pridané hodnoty, pokud ano, tak se faktúra a dodací list u každého druhu zboží se- stává ze tri položek: prodejní cena bez dané, daň v korunách a cena konečná s daní. Od všech požadujeme daňové identifikační číslo, tak jak to máme uloženo. Oni si to odečtou z naši pro­ dejní ceny a zase si k tomu pfičtou svoji marži. V našem velkoobchodé se ceny zboží rozhodné nezvýšily o ty Orientace na NATO Z pôvodních asi 120 generálú fe­ derálni armády zustala v české ar­ máde sotva polovina. Současný ge- nerálský sbor je již pomérné obmé- nén. Uvedl to na včerejší tiskové kon- ferenci KDU-ČSL v Praze nový mi- nistr obrany ČR Antonín Baudyš. Konštatoval, že pracuje na materiálu o restrukturalizaci armády, který by méla vláda posoudit v dubnu. Cílem je, aby byla Armáda ČR pripravená štát se partnerem integračního systé­ mu NATO. "Orientujeme se sice na NATO, ale budeme muset oživit kon­ takty i s nejbližšími sousedy,« fekl ministr obrany k chystané vojenské doktríné. Současný rozpočet umožňu­ je armáde podie jeho slov plnou bojo­ vou pohotovost a funkčnost, nikoliv potrebnou modernizaci. (Jt) dluh Slovenska vuči České republice. Odhadujeme pomérné vysokou část- ku miliardového rádu. Budeme hledat kompenzaci v jiných položkách bi­ lance, eventuálné i mimo bilanci cen­ trálni banky v jiných položkách déle- ní majetku federace. • Vráťme se k tomu, co je teď asi nejdúležitéjší- k ekonomickému vý­ voji. Co podie vás pŕinese tento rok? Naše prognóza ekonomického vý­ voje je myslím dostatečné známá, už jsme ji pred časem zverejnili. Teď sto­ jíme na počátku roku a vidíme určité bezprostrední problémy, na které je treba okamžité reagovat. Jde zejména o placent\' nových daní a o čelní kauce v obchodním styku mezi Českou a Slovenskou republikou. To vyžaduje vétší úvérovou obsluhu a vétší pruž- nost ze strany komerčních bank. Ďalší takovou naléhavou otázkou je pro nás Jiŕí V. Kotas,jeden z pravdépodob- ných kandidátu na funkci českého prezidenta, se netají výhradami k uskutečňované hospodáfské refor- mé. Považujeji za príliš »postsocialis- tickou«. V rozhovoru pro Hospodáŕské noviny k tomu mimo jiné uvedl: »Jsem samozrejmé stoupencem názo­ ru, že čím více je ekonomika tržní, tím je také ve svých dopadech sociálnéjší, protože je odbyrokratizovaná a pone­ chaná volné interakci mezi výrobcem a zákazníkem. Také z tohoto dôvodu jsme pro mnohem menší ingerenci štátu do hospodáíství, než kterou pfedpokládá naše současná ekono­ mická transformace. Moje nejvétší výhrady reagují na skutečnost, že da­ ňová reforma naprosto není dotažena. astronomické částky, uvádéné v né- kterých novinách. Luxusnejší výrob­ ky zlevnily - napríklad káva, alkohol, čokoládové cukrovinky. Nepríjemné ale stoupla napríklad cena kečupu nebo horčice, kde dŕíve nebyla žádná daň a teď je daň z pridané hodnoty 23 procent. Vétšinou se však pŕipočítává pouze pét procent a trošku jsme do ceny museli pro- mítnout také zvý­ šené náklady na prepravu, silniční daň, pojistné a podobné. MÁRIE HASKOVÁ, účetní a. s. PROPO: Zboží, které jsme nakoupili s daní z obratu, od této dané očistíme a pŕipočítáme si náš rabat a daň z pridané hodnoty podie stanovených procent. (ad, rm) vývoj státních rozpočtu od počátku roku - zda a v jakém rozsahu se podarí vybral dané a dosáhnout tedy krytí rozpočtových výdaju. Jiný otáz­ nik si déláme nad cenovým vývojem, který je se zavedením nových daní úzce spojen a je nutné doprovázen spekulativním chováním. Dále se mu­ síme ptát, jak se tento cenový vývoj odrazí ve mzdových požadavcích a jak se mzdy nakonec budou vyvíjet. V loňském roce rostly rozhodné rych- leji, než by odpovídalo zdravému vý­ voji. Nechtél bych ale hovoril jen o problémech, které momentálné pouta- jí naši pozornost. Jak jsem fekl - toto jsou naše starosti teď v lednu.Pokud jde o celý rok, chci tím naznačit, že hodláme navázat na výsledky loň- ského roku, který byl - pokud jde o stabilitu mény - mimofádné úspéšný. MARCELA DOLEČKOVÁ Nechci kritizoval samotný princíp transformace, jde mi ale o omezení byrokracie a zásahu štátu na mini­ mum. A k tomu dosud nedošlo. Domnívám se, že potrebujeme mno­ hem kapitalističtéjší prístup a nebýt tržní pouze verbálné, ale svými vlast- ními skutky. Vše se odvíjí od daňové reformy. Ta je tím principem, který nékteré zemé ležící koncern 2. svéto- vé války doslova na dné posunul do ekonomické stratosféry. Právé daňová reforma je kofenem hospodáŕského zázraku v Némecku, Japonsku, stejné jako asijských tygru. Naše daňová re­ forma je naprosto nedostatečná. Kon­ štatoval jsem to již pri její pŕípravé v roce 1990, a to bylo jednou z príčin mých sporô s Václavem Klausem. V jeho názoru na dané vidím mnoho postkomunistického myšlení. Otázka však nestojí, kde seženu pro štát pení- ze. Jde pfece o vytvorení podmínek k tomu, aby mnohé štátni ekonomické povinnosti mohl na sebe pŕevzít sou- kromý sektor. Uvédomuji si, že kdybych by! zvo- len prezidentem, nebudu moci néja- kým pŕímým zpôsobem vstupovat do tohoto procesu. Prezident republiky ale má šanci ovlivnit verejnou percep- ci určitých problémô. A já se domní­ vám, že je napi. nutné ríci: tato refor­ ma je sice o néco lepší, než byly socia­ listické dané, ale stále to nejsou tako- vé dané, které mohou napomoci k ná­ vratu Československa, nebo teď již našich dvou nových zemí, do ekono­ micky prosperujícího svéta. Aby mi však bylo dobre rozuméno - nikdy jsem se nedostal do situace, že bych musel, byť jen potažmo, souhlasit s nékterými kritiky čs. ekonomické reformy, napŕ. s panem Zeleným nebo Matéjkou. S jejich svétem nemám nie společného.« V Brne dnes zasadnú členo­ via Menového výboru za ČR i SR, aby okrem iného prero­ kovali otázky spojené s rozdele­ ním vnútornej konvertibility čs. meny. V tejto súvislosti sú zaují­ mavé niektoré fakty. Predzname­ návajú neľahké postavenie slo­ venských partnerov aj na týchto rokovaniach. Netreba snáď medi­ tovať nad odlišnosťou ekonomic­ kej situácie v ČR a v SR. Výsledky rozpočtového hospodárenia, ako ich v stredu prezentoval český pre­ miér Václav Klaus, sú veľavravné. K tomu sa ako smola na slovenskú stranu prilepuje ďalší fakt, návrh Rady výkonných riaditeľov MMF, rozdeliť členskú kvótu ČSFR me­ dzi ČR a SR v pomere 2,29:1. I keď republiky môžu zvážiť prija­ tie tejto podmienky je isté, že v skutočnosti nemajú na výber. Podmienky prijmú, alebo spokoj­ ným nástupníckym štátom bude len Česká republika. Garant menovej politiky na Slo­ vensku sa tým dostáva do značne ťažšej situácie, ako jeho menový partner v ČR. Aj v súvislosti s možnosťami dodržať v budúc­ nosti dohodnuté pomery rozdele­ nia vnútornej konvertibility čs. koruny. Možno práve tieto fakty evokujú v niektorých finanční­ koch podliehajúcich fetišu peňazí úvahy o skorom kolkovaní čes­ kých korún. Na margo toho je nutné pripomenúť, že v hre sú nielen peniaze, ale aj ekonomické vzťahy podnikov a podnikateľov vyjadrené nielen v platbách, ale aj v budúcich dodávkach surovín a polotovarov, či v odbyte tova­ rov. Na mieste je pripomenúť si- Takmer každý piaty odsú­ dený väzeň na Slovensku, ktorý je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, bol v roku 1990 prepustený na amnestiu vte­ dajšieho prezidenta ČSFR Vác­ lava Havla. Je to približne 1000 delikventov, ktorí sú zo 73 percent zaradení do II. a z 15 percent do III. - najťažšej nápravno-výchov- nej skupiny, v ktorej si odpyká­ vajú trest zločinci, ktorí spáchali najzávažnejšie trestné činy, ako sú vraždy, znásilnenia, lúpeže, po­ hlavné zneužívanie, vo väčšine prípadoch naviac spojené s pretr­ vávajúcou recidívou, brutalitou a sadizmom. Treba však podotk­ núť, že tieto údaje nie sú celkom presné. V skutočnosti je toto číslo o niečo vyššie, pretože mnohým odsúdeným bol na základe amnes­ tie zahladený trest a preto sa na nich v súčasnosti pozerá ako na netrestaných. Bývalý čs. prezident sa do­ mnieva, že napriek tomu, že išlo o amnestiu pomerne veľkorysú, jej dôsledky neboli až tak veľké, ako sa všeobecne uvádza a zne­ užíva na iné politické ciele. V tomto duchu sa Václav Havel vyjadril na poslednej tlačovej be­ sede, ktorú mal v Bratislave ešte v minulom roku. Podľa neho vtedy bolo v ČSFR celkovo pre­ pustených len 17 tisíc osôb, ktoré by sa vraj v priebehu roka tak či tak dostali na slobodu, čo však - dovolím si tvrdiť - vonkoncom nie je pravda. Dôvodom k amnestii takého rozsahu, ktorá nemala v našich dejinách obdoby (na Slovensku bolo na základe amnestie prezi­ denta republiky z 1. januára 1990 prepustených 66,5 percenta osôb z celkového počtu 11 838 odsúde­ ných), bola podľa slov Václava Havla skutočnosť, že všetci dovte­ dajší odsúdení prešli deformova­ ným justičným systémom, ktorý\' neumožňoval účinnú obhajobu. Ako však ukazuje počet amnesto­ vaných väzňov, ktorí sú opäť vo výkone trestu odňatia slobody, chyba zrejme nebola v deformova­ nom justičnom systéme, ale v nie­ čom úplne inom. JOSEF PRAVEC Ve dnech 16.-19.4.1993 se v Praze ve výstavních prostorách U hybernu uskuteční 1. MEZINARODNI VÝSTAVA PRAGOPRINT 93 »Malá moderní tiskárna« Prihlášky a informace: Eurolatin, s.r.o. Moskovská 63,101 00 Praha telefón: 74 82 47, 74 83 24, 74 34 40 fax: 74 48 39 Kontaktní osoby: ing. Némec, Košová HN 06462 Velkoobchod na dané pŕipraven Anketa hn Podie J. V. Kotase neni daňová reforma dotažena Nutný kapitalističtéjší prístup Dočasnosť spoločnej meny tuáciu v krajinách RVHP a ich trhoch po sofijských rokovaniach a rozhodnutí, uskutočňovať vzá­ jomný obchod nie v rubľoch, ale v konvertibilných menách. Dô­ sledkom bol rýchly a totálny roz­ pad východoeurópskeho trhu a ešte väčší rozklad ekonomík bý­ valých členských krajín RVHP. O dopade na ekonomiku bývalej ČSFR netreba hovoriť. Výstižne to vyjadril opäť premiér ČR V. Klaus po rokovaniach so sloven­ skou reprezentáciou o spoločnom menovom a colnom priestore ČR a SR. Okrem iného označil za katastrofu, ak by sa rozpadol česko-slovenský trh tak, ako sa rozpadol trh východoeurópskych krajín. Zrejme aj tento pohľad podnie­ til vyššiu pragmatičnosť premiéra ČR v posudzovaní, ako dlho vy­ drží spoločná mena. Svoj názor vyjadril v prvom tohtoročnom čísle časopisu EKONÓM. Podľa neho nejaký čas potrvá, kým sa úplne rozdelí a výrazne odlíši hos­ podárska politika oboch republík. Na strane druhej treba aj s pod­ tónmi počuť jeho, akoby výzvu ekonómom a finančníkom: „Mu­ síme vedieť jednu vec: pružne prejsť z prvej etapy menového usporiadania do druhej a z druhej do tretej.“ Čs. koruna sa deliť bude a obe strany sa musia na túto skutočnosť intenzívne pripravo- Vžiť. ALENA MELICHÁRKOVÁ Havlove deti Amnestia je aktom politickým a mala ním byť aj tá z roku 1990. V skutočnosti však bola krutým omylom, za ktorý doteraz nebol nik braný na zodpovednosť, hoci vina je preukázateľná. Vari možno považovať všetkých tých Poigáryovcov, Molnárovcov, Po- chylých, Babinských a im podob­ ných „revolucionárov“, ktorí nám pred troma rokmi vyplakávali na televíznych obrazovkách, za poli­ tické obete bývalého režimu? Ešte v tom istom roku sa len v SR do väzby a výkonu trestu odňatia slobody vrátilo 1250 osôb z celkového počtu 7868 amnesto­ vaných väzňov. Predpovede ľudí znalých v danej problematike a znalých, s kým bude mať spoloč­ nosť dočinenia, sa do bodky vypl­ nili. Ich hlas bol však hlasom vola­ júceho v púšti. Nenapraviteľní a neprevychovateľní recidivisti sa ani nie do roka a do dňa vrátili naspäť. Zostala za nimi krvavá stopa a bolesť pozostalých. Ex­ prezidentova vina nespočíva v tom, že zabíjali, ale v tom, že im dal možnosť zabíjať. LADISLAV URBAN OZNAM Na základe početných sťažností predplatiteľov nášho denníka na zastave­ nie dodávky denníka sme si preverili situáciu na PNS s týmto výsledkom: ■ Niektoré strediská PNS, pre­ dovšetkým v Bratislave, v snahe ; vyhnúť sa administratívnym prob­ lémom pri vyúčtovaní tlače, poža­ dujú od predplatiteľov (netýka sa to predplatiteľov - občanov) obno­ venie objednávky na rok 1993. ■ Ihneď po obnovení objed­ návky zabezpečí príslušné stre­ disko PNS dodávku denníka. ■ Prosíme, aby sa všetci pred­ platitelia, ale aj všetci noví záujem­ covia o predplatenie denníka obra­ cali s dopytmi na príslušné stre­ diská PNS, kde im poskytnú bližšie informácie. Ďakujeme za pochopenie. ECOPRESS, a. s. a redakcia HN hfn piatok 8. januára 1993 0

PODNIKY A PODNIKANIE Výjimečné - dva konkurenti tvorí jeden privatizační projekt Čí bude voda? Čí vodovody? Obrovský majetek (5,5 miliardy korún) a strategický význam (pitná voda by neméla být pŕedmétem vydírání, pritom jde o zboží, mající svou hodnotu) pŕedstavují dva úhelné kameny privatizace Jihočeských vodovodu a kanalizací (JIVAK) České Budéjovice. Setkali se zde dva favorizovaní ná­ padníci - podnikový management a jihočeské obce, jejichž spory kolem pojetí privatizace plnily svého času hojné stránky regionálního tiskú. Je- jich privatizační projekty se sice sho- dovaly v rozdélení současného s. p. do dvou akciových společností - spo- lečnosti vlastníkô a provozovatelské společnosti, zásadné se však rozchá- zely v klíčové otázce - skladbé akcio- náŕt obou společností a majetku, který na né bude pŕeveden. Zjedno­ dušené lze ŕíci, že obce jednoznačné vyslovovaly obavu, že projekt podni­ kového managementu by jim nezaru­ čoval dostatečnou koptrolu nad vodárenskými službami. Proč? »Ze zákona o obcích nám pripadá zajistit zásobování obyvatelstva pit­ nou vodou a zpracování odpadních vod. A nemôžeme mít tedy tyhle po­ vinnosti a píijít o ekonomické a ŕídící páky. Jak bychom pak úkoly zajišfovaly?« fekl mi k tomu jeden ze zástupcô jihočeských obcí, starosta Jindŕichova Hradce ing. Josef Eder. »Proto musíme mít určitý kapitál a majetek.« Právé tento stéžejní problém, zdá se, už patrí minulosti. Ostré spory ustou- pily. Vystŕídaly je pragmatismus a ochota ke kompromisflm, posilující právé postavení a vliv obcí. navíc po ŕadéjednáníjak JIVAK, tak regionál­ ni rada obcí se shodly na nékterých zásadách, které umožňují sjednocení obou konkurenčních privatizačních projektfl do jediného, což bude jev, v našich zemépisných šíŕkách, nej- spíše zcela výjimečný. K tomu mi ŕeditel s. p. JIVAK ing. Vladimír Kendíkŕekl: »Plné chápeme, že obce, ležící v oblasti vodárenské soustavy si chtéjí uchovat výrazný vliv na vodárenské a kanalizační služby a že chtéjí mít slovo pri strategických roz- hodnutích. Pritom rozdélení podniku na dvé společnosti pŕinese stanovová- ní účinných a nezávislých cen a norem, pfičemž každodenní rozhodo- vání bude závislé jen na ekonomic­ kých otázkách a nikoliv na politic­ kých úvahách.« Kompromis, o némž je reč, zname­ ná, že v návrhu skladby akcionáŕä provozovatelské společnosti tak, jak ho pŕedkládal podnikový manage­ ment JIVAKU, došlo k zásadním zménám. Snížila se účast zahranič- ního kapitálu (pôvodné se pŕedpoklá- dalo prodat 15 procent akcií společ­ nosti Anglian Water a 20 procent in­ vestiční pobočce Svétové banky Inter­ national Finance Corporation /IFC/) a posílilo se postavení obcí, s nimiž pô­ vodní projekt vôbec nepočítal! Nová dohoda už obcím nabízí 20 procent akcií a zbytek pak preferuje české in- vestory - 25 % Česká pojišťovna, a. s., 10 % Všeobecná zdravotní po- jišfovna a. s., 20 % Investiční banka (které obce i JIVAK dávají píednost pred kupónovou privatizací majetku), 15 % Anglian Water (jako jediný za­ hraniční podílník). Zbývajících 10 % akcií by bylo určeno pro zaméstnance, reštituční a nadační investiční fondy. Ŕeditel Kendík: »Je to rozumný kompromis, který zaručuje duvéry- hodnost privatizované organizace. Privatizace totiž není sportovní zápas. Rozhodujícíje zachovám\'jedné vodo- hospodáfské soustavy, která zaručí odpovídající kvalitu vody a jejího čišténí.« Proč mél JIVAK snahu privést do jižních Čech zahraniční kapitál? »Če- kají nás kapitálové náročné projekty, které musíme uskutečnit, chceme-li, aby se jihočeská vodárenská soustava dostala na požadovanou úroveň. An­ glian Water predstavuje mezinárodné uznávaného provozovatele, jehož zkušenosti a účast zvýši dôvéryhod- nost provozovatelské společnosti u zahraničních investora. Ze stejného dôvodu jsme také kontaktovali IFC.« Tlak obcí však zpusobil, že vodáren­ skou soustavu by mély obhospo­ daroval společnosti s naprostou prevahou kapitálu českého. Množí v tom vidí záruku, že pitná voda nebu­ de pŕedmétem vydírání. I když lidé by méli védét, že ať bude vlastník jaký- koliv, provozní náklady si bude muset do budoucna v každém pŕípadé zapla­ til zákazník. ZDENÉK ZUNTYCH Isotec se etabluje Nabídkou účinných, bezpečných a ekologicky nezávadných technológií na izolace budov proti vlhkosti pomo­ ci parafínô hodlá Isotec-CS spolu s némeckými partnery obohatit sta­ vební služby v ČR. Na útemím semi­ nári v Praze seznámili zástupci firmy potenciálni zákazníky - velké staveb­ ní podniky z České republiky - s na- bízeným systémem. Jak upozornili pŕedstavitelé Isoteku, izolace budov je obor, který má v této dobé vzhledem k zaméíení čs. staveb- nictví na rekonstrukce velkou per­ spektívu. Společnost má v úmyslu za­ ložil sír partnera - uživatelô licence - po celé republice. V každém kraji by mély vykrýval požadavky zákazníkô dvé až tri firmy. Kromé toho nabídne Isotec technológii i všem významným stavebním podnikôm. Izolační postup je založen na vytvorení parafínového »pancííe« ve starém zdivu, který spolehlivé uzavŕe všechny póry a zabráni vzlínání vodní vlhkosti i solí. Parafín se za tepla napouští otvory, které se šikmo vyvr- tají do zdiva ve vzdálenosti asi 10 cm od sebe. Zásadnívýznam pŕisuzujíné- mečtí autori tomu, že se zdivo pred aplikací parafínu vysuší elektrickými výhrevnými sondami. Napoušténí vysušeného zdiva umožňuje podie pŕedstavitelô Isoteku dosáhnout pade- sátileté i vyšší životnosti izolace. Systém je aplikovatelný na všechny druhy zdiva, modifikované je použi- telný i na vertikálni izolace. Orientační ceny bez dané jsou od 400 do 2000 korún za béžný metr zdiva v závislostí na jeho složení a šíŕce. Ostroj méní výrobni program i technológii Sváŕeče školí žena Útlum téžby uhlí, k némuž dochází v posledních letech, se citelné dotkl také opavského Ostroje. Dŕíve hlavní československý výrobce dulních stroju a zaŕízení pro hlubinné dobývání nyní hledá nové programy. Na rôzných svétových výstavách navázal kontakty se zahraničními partnery. V dôlním programu již spo­ lupracuje s britskou firmou Meco a s némeckou Hemscheidt. Partneri kla­ dou vysoké nároky na kvalitu výroby. Jednou z podmínek spolupráce byla zména technológie svaíování, které patrí k nejdôležitéjším operacím. Ostroj má tŕináct let vlastní svá- ŕečskou školu. Vede ji žena, která zároveň zastává funkci podnikového sváŕečského inženýra. Pro odborné znalosti si ing. Libuše Suchánková získala u kolegô velkou autoritu. Na setkání s novými technologiemi svárení a jejich zavádéní v Ostroji vzpomíná: »Již na mezinárodním ve- letrhu sváŕecí techniky v Essenu v roce 1987 jsem byla prekvapená, kolik firem používalo pro svaŕování nelegovaných ocelí smésný plyn, za- tímco u nás veškeré svaŕování pro- bíhalo v ochranné atmosfére oxidu uhličitého. V roce 1991 jsme obnovo­ vali a rozširovali platnost našeho tzv. velkého oprávnéní pro svaŕování né­ kterých druhô speciálních ocelí. Bo- hužel jsme méli špatné výsledky vinou nekvalitního a neznačeného svaŕovacího drátu. Po konzultaci s od- borníky firmy Hemscheidt jsme na je­ jich doporučení zkusili svaŕovat v ochranné atmosfére argonové smési. Výsledky provozních techno­ logických zkoušek dopadly velmi dobre. Jsem ráda, že se v naši sváŕečské škole podarilo naučil lidi pracoval se smésnými plyny, což nejen pŕíznivé ovlivňuje mechanické vlastnosti svarô, ale pŕispívá i k úspo­ re času.« Déle než rok Ostroj úspéšné používá smés AGA Mix 18. Se švédskou fir­ mou AGA se dohodí, že se v podniku inštaluje její zásobník, aby se nemuse­ lo manipulovat s láhvemi. Navíc Ostroj by byl schopen podobné zásob­ níky sám vyrábét. Švédská společnost AGA, kterou na začátku století založil nositel Nobelo- vy ceny za fyziku Gustáv Dalén, se po čtyŕiceti letech opét vrátila na náš trh. První významnou aktivitou v Česko­ slovensku bylo vytvoreníjoint ventu- res s akciovou společností Vítkovice v Ostravé. Béhem následujících tŕí let chce AGA (společnost se stoprocentní účastí zahraničního kapitálu) investo­ val do distribuce plynu v Čechách a na Slovensku pŕes miliardu korún. Celkový obrat firmy AGA v roce 1991 prekročil dvé miliardy doláru. Mezi svétovými výrobci plynú pro prumyslové a mediciální využití zaujímá páté místo. Má 15 tisíc za- méstnancô a 35 tisíc akcionáŕô. Spolupráce Ostroje se švédskou fir­ mou se dále rozvíjí. Opavský podnik uvažuje o dalším využití plynú pro tepelné zpracování v ŕízené ochranné atmosfére s použitím zásobníku ka- palného dusíku i o využití lahví acety­ lénu ve svazcích pro rôzné technolo­ gické účely. ALENA DRÁBOVA První brnénská nakonec s ABB První brnénská a švédsko-švýcarský koncern Asea Brown Boweri po- depsaly včera dohodu o tom, že bude založen společný podnik. Vlastnický podíl ABB na joint venture, který má z 8000 pracovníku brnénského podni­ ku zaméstnávat polovinu, je stanoven na 67 % a 33 % pro První brnénskou. Společný podnik bude vyrábét zaŕíze­ ní na výrobu elektrické energie. K podpisu dohody došlo do jisté míry náhle. Ješté v záŕí loňského roku patŕily značné sympatie První brnén- ské (PBS) americké firmé General Electric. Podie vyjádŕení generálního ŕeditele PBS ing. Richarda Kuby nabídka ABB byla nakonec lepší. Jed- ním z dôvodu je to, že ABB zachová dosavadní výrobní programy. Kromé toho se smluvné zavážala zapojit tvurčí sily PBS do konstrukčních a vývojových prací. Ve smlouvé je uve- deno konkrétni číslo, které vyjadruje podíl našich techniku na společných pracích v »človékorocích«. Odborný rozvoj PBS potvrdil i výkonný vice­ prezident ABB Goran Lundberg. Na otázku HN, zda rychlé rozhod­ nutí nemá uklidnit jistou nervozitu, jež vyvstala v dôsledku prutahô jed­ nám\' mezi Škodou Plzeň a némeckou firmou Siemens, R. Kuba ŕekl, že v žádném pŕípadé. Jde o samostatné rozhodnutí manažmentu PBS, které bylo až následné oznámeno ministru prumyslu ČR. ABB v současnosti zaméstnává 210 000 lidí a dosahuje obratu 30 mld. doláru ročné. Pracuje v 65 oborech, kromé jiného ve výrobé parních a ply­ nových turbín, kotlu, lokomotív, ŕídí- cích, trakčních a prenosových systé­ mu a patrí k nejdynamičtéji se rozví- jejícím svétovým firmám v posled­ ních letech. Jejím strategickým cílem je obsadit významnou část sjednoce- ného trhu ES, východní Evropy a Asie, pŕičemž PBS má na zakázkách mít rovnocenný podíl. Dokonce se uvažuje o tom, že První brnénská by vyvinula plynové turbíny o výkonech od 2,5 do 30 MW, které ABB žatím nemá v sortimentu a nemá ani dosta- tek vývojových kapacit na jejich kon- strukci. Jedním z prvních kroku ABB v Brné bude manažerský výcvik. Pro­ gram bude ušit na míru PBS, která je v podstatné lepším stavu, než naprí­ klad podobný polský podnik Zamech, jenž se stal majetkem ABB v roce 1990. Na otázku HN, proč ABB pod- miňovala založeníjoint venture vlast­ níckou majoritou, odpovédél G. Lund­ berg, že potrebuje mít kontrolu nad procesy a rozhodnutími, jež se v Brné budou odehrávat, vzhledem k investi- cím, které tam vloží. Společný podnik by mél začít praco­ val podie odhadu R. Kuby zhruba po čtvrt roce, neboťjeho založení je pod- mínéno ješté schválením ministerstva pro hospodárskou soutéž, Fondem národního majetku a dalšími insti- tucemi. Zbývající druhá polovina br- nénské firmy zôstane žatím ve 100% držení První bménské holding. Ovšem není vyloučeno, že i část toho- to majetku se ješté ke společnému podniku pričlení. MILAN ADÁMEK Bude to opét tmavý ležák? Obnovit provoz bývalého zámeckého pivovaru, kde se pivo prestalo vaŕit v polovine 50. let, chce ve spolupráci s pražskou firmou Weyrostek mésto Ji- lemnice v okrese Semily. Jak uvedla starostka mésta Jaroslava Kunátová, v nejbližšídobé by se méla vytvoŕit spo­ lečnost, která pivovar umísténý v zá- meckém areálu bude provozovat. Zámecký pivovar, doložený z po- čátku 17. století - podie ved ou cíh o Krkonošského múzea v Jilemnici Jana Luštince však mnohem starší - byl znárodnén v roce 1945. Zhruba v poloviné 50. let se v ném pivo - tmavý ležák na bavorský zpusob - naposledy stáčelo a do dnešní doby sloužil jako sklad zeleniny. Nový podnik Group ČKD Turbo Nový společný podnik - společnost s ručením omezeným Group ČKD Turbo se sídlem v Miláné - založily akciová společnost ČKD Blansko s italskou s. r. o. Turbo se sídlem v Pievo d’Alpago-Belluno. Zahájil svou činnost 1. ledna 1993. Dohoda byla uzavŕena do roku 2050. Podie vedoucího odboru marke­ tingu a. s. ČKD Blansko Jana Kovaŕíka je pŕedmétem činnosti roz- víjet společný program zaméŕený na konzultantskou činnost a profesionál­ ni byznys. V centra pozornosti budou zejména vývoj, projekce, konstrukce, výroba, dodávky a montáž vodních elektráreň a čerpacích staníc, jejich uvádéní do provozu a prípadné i pro- vozování včetné elektrotechnického zaŕízení s potrebným servisem, do­ dávkou nezbytných komponentu a náhradních dílô. Kapitálový podíl ČKD Blansko je šedesátiprocentní. Italská firma Turbo se zabývá výro­ bou, montáží a provozováním pru- myslových podniku a má dobré zkušenosti s dodávkami zaŕízení pro vodní energetiku. Vénuje se i obchod- ním a finančním operacím. Zaméstná­ vá 280 pracovníku. Uvede nový spo­ lečný podnik na italský trh, na který se jeho aktivita prednostné soustŕedí. Dvere se otvírají na tretí trhy, o čemž svédčí i dodávka menší vodní elek- trárny pro Bolívii, na které už pracuje divize vodních turbín. Obchodní čin­ nost bude za blanenskou akciovou společnost zajišfovat ČKD Trading, technickou činnost její jednotlivé di­ vize. Agrárni komora y červenci? Do 15. ledna letošního roku by méli budoucí členové Agrárni komory ČR (AK) pŕedložit české vládé návrhy na složení prípravného výboru AK, ŕekl vedoucí oddelení informatiky Čes­ komoravské agrárni únie (ČMAU) Josef Vozka. Od 1. ledna letošního roku začal pla- tit zákon č. 301/1992 Sb. o Hospo­ dárske komore CR a Agrárni komore ČR. Členství v AK by mélo být po­ vinné. To znamená, že kdo je zaregi­ strovaný jako podnikatel v zemédél- ství, potravináŕství či lesním a vodním hospodáŕství, bude členem AK. Tyto jednotlivé subjekty spolu s Českomo­ ravským svazem zemédélských dru- žstev, ČMAU a dalšími organizacemi mohou dát vládé návrhy na složení 25členného prípravného výboru. Ten­ to výbor by méla česká vláda jmeno- vat do dvou mésícu, informoval J. Vozka. Prípravný výbor AK bude iniciovat založení okresních komor. Hlavní sídlo AK ČR by podie zákona mélo být v Olomouci a vznikne zrejmé v letošním červenci po schválení je­ jího statutu českou vládou. AK by méla být hlavním partnerem pri jedná- ních s ministerstvem zemédélství ČR. Uvažuje se také o tom, že by AK za­ bezpečovala učňovské školství, infor­ moval J. Vozka. Jestli bude ČMAU existovat po vzniku AK ČR, není žatím jasné. ČMAU prostŕednictvím svých 62 tzv. okresních komor poskytuje svým čle- num poradenské a informační služby, pomáhá zemédélcôm zprostŕedkovat prodej jejich produktu apod., uvedl J. Vozka. EH látok 8. januára 1993

T IS K Ä R N Y F U J IT S U TYP FORMÁT RÝCHLOSŤ ROZHRANÍ CENA PODAVAČ PÁSKA DL-900 A4 180 zn/s Centronics 13 900,- 3 878,- 219,- — - J DL-1100 330 mm 240 zn/s Centronics 17 500,- 5 550,- 219,- EF?E£ DL-1200 A3 240 zn/s Centronics 23 900,- 6 475,- 219, DL-3600 A3 360 zn/s Centronics 58 600,- 9 712,- 682,- EEEEE DL-4600 A3 400 zn/s Centronics 62 500,- 12 350,- 1 136,- DL-5800 A3 504 zn/s Centronics 84 900,- 12 350,- 2,596,- 1 = U všech tiskáren štandardné zabudováno NÁRODNÍ PROSTŔEDÍ (norma Kamenických i Latin 2). tisk čárového kódu, hlučnost < 52 dB ! Zajlmavé podmínky pro dealery ! • Špeciálni slevy pro zdravotnictvi a štátni správu ! Václavské nám. 60 111 87 Praha 1 teľ: 235 77 48 I. 614, 615, fax,: 235 19 95 obchodní oddélení Spálená 10 110 00 Praha 1 tel.: 20 55 64, 29 55 14 Společné využívat šance Jste výrobcem oken nebo roletových výloh a hledáte silného partnera pro Váš úspéch jako samostatný podnikatel? Pak byste nás mél navštívit na mezinárod- t r n i r D i n f l ním veletrhu od 2. do 5. 2. 93 v Poznani. “ r » ® V osobním rozhovoru Vám rádi vysvétlí- FE N ST E R -TECH NIK G M BH me, jaké perspektívy by se Vám otevfely spolupráci s vedoucím nemeckým výrob- Auf dem s,emmin9ho" cem oken a dverí. Q-4236 Homminkeln 3 Navštívte nás v hale 20, stánek 3. Telefón o 28 56/2 60 Fax 0 28 56/2 61 06 HN-06620 ZAHÁJILI JSME PRODEJ BAREV A LAKÚ ŠIROKÉHO SORTIMENTU. BEZKONKURENČNÍ CENY ZAVÁDÉCĹ ZAJISTÍME ODVOZ TEL.: (02) 684 34 62, 471 37 23, 22 11 58 a objednávejte preš záznamník: Šetríme Váš čas i peníze. Velkoobchod společnosti A G M A , spol. s r. o. Povltavská 106, Praha 8, dfíve ÚSTREDNÍ SKLADY HN -06990 ALBERTINA Trading s.s r.o. KJimentski 24,110 00 Prahal tel: 2317536 fax: 2316803 nabizí B A U C Í ZAŔÍZENÍ - balení sypkých, kapalných a kusových produktu do sáčkú - balení do plastových a kovových tub - etiketovací zafízení - dávkovánf kapalin s uzavíráním obalú, kompletní stáčecí linky - balení do smršťovacf fólie - kartonovací zafízení HN-06038 ■ Kapitalanlegerkauftbedeutende Ô lge m äld e (16.— 19. Jahrhun- dert). Dr. Habeck, D-2301 W e stensee, Tel.: 0049-4305-620, Fax: 0049-4305-532. HN 06366 W ir suchen in Prag fúr kunftige Zusam m enarbeit im Bereich Immobilien, Buroservice/M arketing motivierten, jungen Vertreter. D eutschkenntnisse erforderlich. Bewerbungen bitte unter Fax BRD 8341-69553 _______________________________HN-06844 POTŔEBUJETE N E M 0 VITO ST V PRAZE? Soukromá společnost nabízí k prodeji vétší množství vlastních činžovních domú v ruzných částech Prahy. tel: 02 266 882 02 260 771 02 268 089 fax: 02 262 101 HN-06974 OVIS, o. v . d. technická divize VELKO O BCH O D S ELEKTROINSTA LA Č N ÍM M A TER IÁ LEM J E VÁM K SLU Ž B Á M O D 1. 12. 1992 Jilemnického 2 695 03 Hodonín tel.: 214 13 Hodonín-Pánov tel.: (0628) 259 59 fax: (0628) 259 69 HN-06936 2x TÝDNÉ DO BERLITZ Učte se cizím jazykum s osvédčenou Berlitz metodou v malých skupinách v jedná z našich škôl ‘ S “275 462 ® 287 20 74 ® 232 44 73 Vlkova 12 Na poŕíčí 12 Konviktská 18 P R A H A 3 P R A H A 1 P R A H A 1 í —Berlitz HN 0617 T R U C K C E N T R U M S L IE D R E C H T T R U C K T R A D I N G A S S O C I A T I O N B. V. Rivierdijk 2c; 3361 AP Sliedrecht/Holland Postbus 111; 3360 AC Sliedrecht/Holland (langs rijksweg A 15 Gorinchem-Rotterdam afslaa Hardinxveld-Giessendam) Telefoon: 0031 1840-108 11 Telefax: 0031 1840-118 86 Telex: 23 155 truck NL Ojetá auta z Holandska!!! Múžeme vám nabídnout za nejvýhodnéj- ších cenových podmínek na 200 ojetých automobilú všech značek a typu: DAF, MAN, SCANIA, VOLVO a další. Zavolejte nás a udéláme vám velmi výhodnou nabídku. Zvláštni nabídka: SCANIA R143M TOPLINER, rok výroby: 1989, air condition, 400 HP, spoUery. DAF FT 95.360, 1991, 360 HP, odpružení na vzduchových polštáŕích, prostor ke spaní, 173 000 km, SCANIA R 143 M lu vím e : anglicky, fran co u z sk y a ném ecky. HN-05919 HLEDÁME SPOLUPODNIKATELE pro využití atraktivního pozemku s objekty v rekreační oblasti, zpúsob a druh podnikaní dle dohody. Technické služby Orlovd, Nádražní ul. 483, 735 14 Orlová-Poruba tel. 069 1951218 21 HN-07095 II. KONTRAKTAČNÍ A PR0DEJNÍ TRHY „ČESKÁ REPUBLIKA A SLOVENSKÁ REPUBLIKA na nezávislé UKRAJINE“ LVOV 17.-20.2. 1993 Zveme výrobce potravín, textilního, spotŕebního a prumyslového zboží, strojírenských výrobku aj. Výjimečná pŕíležitost pro nové vzniklé firmy navázat a staré firmy obnovit obchodní kontakty na Ukrajine, seznámit se svými výrobky. Prihlášky a informace: Fa KONTAKT, p. o. box 6, 466 04 Jablonec n. Nisou, tel. 0428/299 17, tel./fax: 0428/209 25, 209 46 HN-06438 Chcete znát zdravotní stav svuj a svých zaméstnancu? UTERKY — “ kus za 15 Kčs RUČNÍKY - K U S é 24 K6s na dobírku i ob čan úm dodá INTEX-Trténice. PSČ 50704 tel. 0433/961 86 o b c h o d n í k u m a p o d n i k á m d á v á m e s l e v y . .HN-07094 Pro jednotíivce a kolektívy nabízíme možnost preventivních prohľdek, zaméŕených na civilizační nemoci jako jsou vysoký krevní tlak, onemocnení srdce a cév, vysoký cholesterol a další. T é lo vých o vn é lékaŕské od d élení Le ge rova 54, 120 00 Praha 2 tel. 02/20 28 46-7. HNS-10567/4 „Dva milióny sázenek týdné! To je tučná porce! Musíme je pŕečíst, roztŕídit a uložit.“ Ji toje dostnáročné. Sázková služba SAZKY má zvláštni prvky. Vyžadují zcela nové systémové tešení. Nový zpúsob plánování. A hlavné - nový zpúsob jednání se zákazníky. Proto jsme velmi pfísné posuzovali a vybírali z návrhu na novou techniku pro zpracování sázenek. Nerozhodovalijsme se naslepo. Každázeme mávlastní lotérii. Mnohá z nkh využívá služeb Digitalu. A to bylo pro nás doporučení! Hledali jsme však firmu, která by se stala zároveň naším “spoluhráčem”. Nékoho, kdo udélá víc, než pouhou dodávku zafízení a zeptá se, jak to funguje. A občas pfijde dotáhnout šroubky. Prosté jsme potrebovali nékoho, kdo se stane součástí našeho projektu... Ato byl práve Digital! Navíc jsme cítili, že má opravdový zajem. A s takovým vybavením, jako je rychlý počítač VAX 4000 model 200 od firmy Digital spolu se sorterem od firmy Essnet pro čtení a trídéní sázenek, se dobre pracuje. Bude to znít paradoxné. Zdá se mi však, že dnes už v našem podniku není díky Digitalu téméŕ nie ponecháno náhode!“ mm COMPUTINGfor professionals ING.JIÄÍ BÍCA vedoud stfediska SAZKY HN-94992 Hfl piatok 8. januára 1993 g

SOS ODPADY aktualizaci tohoto velmi rozšíreného katalógu firem z oblasti odpadového hospodáŕství OBCHODNÍ SOFTWARE pro rok 1993 pripravuje fy ENZO na 1. čtvrtl. 1993. evidence zásob a obéhu zboží evidence pokladen fakturace majetok podvojné účetnictví Daň z pridané hodnoty Provozujete-li zaŕízení k využívání či zneškodňováni odpadu (mimo skládky) s volnou kapacitou, kterou chcete nabídnout, nebo poskytujete-li poradenskou, projektovou (mimo skládky), laboratórni či jinou činnost v odpadovém hospodáŕství a chcete být v katalógu uvedení kontaktujte: K dispozici je verze pro site LAN. ENZO Praha Rezlerova 310, 109 00 Praha □DATA Software spol. s t ä Koláŕská 13, 746 01 Opava tel. 0653/218129 fax 217947 HN-06912 ■ Koupím náhradní díly na némecký nakladač T 174/2 a rozmetadlo hnoje T 088, popŕípadé celý stroj. Zn.: Nabidnéte. HN-07108 HN-06958 Služby KATTENBECK s. r. o., Plzenská 55, 360 01 Karlovy Vary p r o d a jí za v ý h o d n é c e n y nákladní automobil k odvozu odpadku LIAZ Bobr 16.2. Informace\'dodá p. Gross, tel. 017/278 13 nebo 017/228 69, fax 017/247 38. HN-07097 SPA S, spol. s r. o. Vám postaví na klíč nejúspornéjší stavbu: rodinné domky, obchody, hotely, sklady, garáže, bungalovy, bytové domy a jiné účelové stavby v luxusním nebo standartním provedení. S námi výrazné ušetríte za topení (k=0,16, R=4,9) až 2/3 ročních nákladu. Rychlost výstavby Vám umožní dŕíve bydlet a dŕíve podnikat! Již za 3 mésíce od vydání stavebního povolení múžete bydlet! Tel./fax: (02) 23 24 260 Dušní 3, Praha 1 PSČ 110 00 HN-06961 Oficiálny importér DAIHATSU Auto Czechoslovakia s.r.o. Praha DAIHATSU Kvalita a elegancia. Osobné automobily Daihatsu zo zeme vychádzajúceho slnka so svojou vyše 80 ročnou tradíciou nekompromisný kvality a ladnej eleganae Vás už dnes privezú do 21. storočia. © Tieto tri základné modely Vám po prvý krát na Slovensku ponúka firma IMC spol. s r.o, ktorá otvorila predajnú výstavu automobilov Daihatsu vo vestibule DK Ružinov Bratislava. Od 4. novembra, 7 dní v týždni, denne od 9 do 18 hodiny sme Vám plne k dispozidi. Navštívte nás v stálej predajni na vajnorskej 47 v Bratislave, ktorú otvoríme v januári 1993. IMC spol. s r.o., oficiálny predaja osobných automobilov Daihatsu na Slovensku Zátišie 4, Bratislava, telyfajc 07/676 55,660 79 Predajňa UBRA, salvová 3,03401 Ružomberok tel.- 0848/254 63 OAK-M KrB U HN-06925 TCHAS, spol. s r. o. — Inženýrské stavby 33 Orlová nabízí z nadnormativních zásob: • že b ír k o v o u b e to n á r sk o u o c e l 0 2 0 d é lk y 12 m m n o ž s tv í 8 ,5 t 0 2 8 d é lk y 12 m m n o ž s tv i 8 ,6 t 0 12 d é lk y 6 m m n o ž s tv í 9 ,0 t • ú h e ln ík 3 0 / 3 0 / 3 d é lk y 6 m m n o ž s tv í 3 ,0 t 5 0 / 5 0 / 5 d é lk y 6 m m n o ž s tv í 3 ,0 t 7 0 / 7 0 / 7 d é lk y 6 m m n o ž s tv í 4 ,5 t • “ [” p ro fil ÍOO d é lk y 6 m m n o ž s tv í 3 ,5 t 14 0 d é lk y 12 m m n o ž s tv í 3 ,5 t HN-07090 INCHEBA Dám y a pánové, vážení obchodní partneri, zveme Vás na mezinárodní kontraktační výstavu kterou poŕádá INCHEBA—PRAHA spol. s r. o. ve dnech 12.—15. 1. 1993 denné od 10 do 17 hodín v I. patŕe Paláce kultury v Praze 4 Náramkové hodinky, násténné — mechanické hodiny, budíky, velké hodiny, stopky, specielní hodiny, časomérné prístroje, doplňky k hodinkám. Kle.noty z drahého kovu, drahokamy, polodrahokamy. Informace poskytne: INC H EB A — PRAHA spol. s r. o. Varšavská 40, 120 00 Praha 2 Tel.: 25 88 66, 25 89 27 Fax: 25 92 94 HN-06481 ( ^ ) M0T0R0LR Czechoslouakia a.s. Executive Engineer A dynamic and well known American multinational company at the forefront of technology and technical development. Due to expansion in Eastern Európe we are looking for additional engineering staff to work in our Prague office. The ability to communicate effectively in english language show enthusiasm and iniative is important. The ideál candidate would háve some experience of WAN and LAN technology with a sound commercial background. Interested candidates should apply in writing with C. V. to Motorola ČSFR, Josefska 6, 110 00 Prague 1 HN-06825 6 piatok 8. januára 1993

NA KONIEC TÝŽDŇA Soumrak krásnych Pokrok je neúprosný. A tak vlastné ani neprekvapuje, že po walkmanech, discmanech a watchmanech techničtí čarodéjové firmy Sony vykouzlili diskromy, které mají uchvátit nejsoukroméjší lidskou zálibu: čtení. Knihám prý hrozí stejný osud, jaky postihl dlouhohrající desky. Nékolik set tisíc Američanú již vy­ solilo po 550 dolarech za elektronický prečítač, jemuž jedni píedpovídají velkou budoucnost, zatímco druží úpenlivé doufají, že splaskne jako bublina. Prečítač se prodává ve Spojených státech pod jménem Data Diskman a do Evropy má pŕijít nejpozdéji počát- kem letošního roku. Je o néco vétší než miniaturizovaný televízni prijí­ mač watchman, má odklápécí obra­ zovku na čtení a kompaktní disk ROM (Read Only Memory), který umí nejen reprodukovat text, ale také obrázky, zvuky a mluvené slovo. Na jeden CD ROM se dá sméstnat 250 tisíc knižních stránek, což predstavuje príruční knihovníčku nad pracovním stolem. Žatím jsou k dostání diskromy s náučným obsahem, jako jsou kupŕíkladu slovníky, sbírky slavných výrokô, cestovní prňvodce a encyklo­ pédie. Počátkem prištího tisíciletí se prý všechny príručky budou číst elek­ tronicky. V digitalizované podobé budou mnohem píístupnéjší a hlavné levnéjší. Ale pokud jde o krásnou literatúru, kdo by si, prosím vás, vzal do postele diskroma místo ješté tiskaŕskou černí vonícího výtisku posledního románu oblíbeného autora? Ale ano, tvrdí nékteré velké počíta­ čové firmy a vsázejí na to milióny doláru vynaložených na výzkum a vývoj »pŕátelských pŕečitačň«. Apple vynalezl PowerBook laptop, který údajné dokáže plné nahradit čtenáŕský požitek. Text se objeví ne na počítačo­ vé sedavé obrazovce, ale na bílé, kniž­ ní stránce, která se obrací stisknutím tlačítka. Mužete dokonce elektronic­ ky zahnout uši stránkám, k nimž se hodláte vracet. Navíc prečítač na pŕání zvétší písmena nebo vyhledá pŕedcho- zí zmĺnky o postavách, nehledé na to, že môžete číst v posteli, aniž byste rušili svétlem či šusténím stránek. Diskrom se také nepokroutí, když bu­ dete číst v zaparené koupelné, neza- žloutne vékem a celou knihovnu sméstnáte do krabice od bot. Elektronických románu žatím není moc. Mezi první vlaštovky patrí Obraz Doriana Greye od Oscara Wil- dea a Neviditelný od Ralpha Ellisona, které byly už v lété k mání za 25dolári!. Koncern roku pŕibude Melvillúv Moby Diek, Dostojevského Zločin a trest, Dickensúv Dávid Copperfield a mno­ ho dalších. Začínají se také zkoumat možnosti vjemových kombinací. Za dva tri roky má být na trhu elektronické vydání Bídníkfl, kde text bude doprovázen hudbou, ranami z kanónu a ŕinčením zbraní spolu s hologramy Jeana Val- jeana a jiných hrdinú. Af již se to nékomu líbí nebo ne, technologický nástup do ríše knih začal a zákonité bude sílit z celé rady dfivodfi. Predné na knižky už se nedo- stává stromú. Pouze v angličtiné každý rok vychází 100 000 nových titulú. Mnohé z nich jsou díla ryže od­ borná, která skončí nékde v zaprá- šeném podkroví anebo v pfeplnéných školních knihovnách. A když se Vojna a mír dá sméstnat na malý plo­ chý disk, vznikají tím nesmírné hos- podáfské a obchodní možnosti. Proto kdo dnes má peníze, investuje do bu- doucnosti elektronických knížek. Mi­ crosoft, nejmocnéjší americká počíta­ čová firma, už skoupila víc než pul- tucet vydavatelství pro jejich autorská Co (také) čeká Evropu a svét: Diár 1993 Leden Začíná fungovat jednotný evropský trh. Evropský ekonomický prostor se skládá z 18 zemí, 380 miliónú obyva- tel. Je to nejvolnéjší systém obchodu v západní Evropé od doby Ŕímského impéria. Nejvétší trh na svété. Dánsko predsedá Evropskému spo- lečenství. Probéhnou volby v Arubé, Nigeru a Monaku. Stažení amerických vojákfi ze zákla- den na Filipínách. Vojenská vláda v Nigérii predá moc civilistôm. Uvedení do funkce prezidenta a vi­ ceprezidenta Spojených státú. Začíná čínský rok Kohouta. Únor Volby v fecké časti Kyprú, v Senega- lu, Tonze a na Šalomounových ostro- vech. Výročí: poprava Ludvíka XVI. (1793). Svétové ekonomické fórum ve švý- carském Davosu. Začíná ramadán. Némecký rozpočet jde do Bundesta- gu- Bŕezen Udélování Oscarú v Hoílywoodu. Parlamentní volby ve Francii. Prezidentské volby v Indii. K moci v Číné nastoupí garnitúra, jež je pŕíznivé naklonéná reformám. Duben Volby v Iráku za prítomnosti pozoro- vatelň OSN. Itálie se vysloví k reformé volebního systému. V Brazílii se uskuteční hla- sování o budoucí formé vlády. V Eri- trei probéhne hlasování o osamostat- néní od Etiópie. V Japonsku se bude konat První asij- ská Grand Prix, jež navazuje najapon­ skou Grand Prix. Je výrazem rostou- cího vlivu Japonska ve svété športu. Volby v Kambodži pod dohledem OSN. První volby za účasti více straň v histórii Keni. Volby v Kamerunu. Kvéten Soutéž písní Eurovize. Rakousko predsedá Radé Evropy. Volby v Bolívii. Východoasijské hry v Šanghaji. Filmový festival v Cannes. Udélení první ceny na paméf ruského disidenta Andreje Sacharova ve výši 100 000 doláru. Červeň Guvernérem Bank ofEngland se stane Robin Leigh-Pemberton. V čele GATT stane Artur Dunkel. Nejzazší dátum pro konání voleb v Austrálii. 40. aerosalón v Paríži. Summit hláv státú sdružených v Evropském společenství v Copen- hagenu. Svétová konference OSN o lidských právech, Vídeň. Výročí: Hillary a Tensing zdolali Eve- rest (1953). v Cervenec Ministri zahraničí ze zemí sdružených v ASEAN se sejdou v Singapuru. Belgie predsedá Evropskému spo­ lečenství. Volby do Dolní snémovny v Japon­ sku. Summit Karibského hospodárského společenství. Summit Hospodárského společenství západoafrických státú. Britská Grand Prix. Setkání G7 v Japonsku. Srpen Stažení ruských vôjsk z Litvy. Volby v Paraguayi. Záŕí Šéfem Bundesbanky se stává Helmut Schlesinger. Hlavním pokladníkem Evropy se stává Hans Tietmeyer. Volby v Nizozemsku. Setkání ministrú naftového prúmyslu OPEČ. Nejzazší dátum pro prevedení voleb v Nórsku. Summit hláv státú frankofonní oblas­ ti. Motor Show ve Frankfurtu. Mezinárodní konference nevládních organizací zabývajících se problema- hn knih? práva. Společnost Booklink na Floridé vyvinula levný kapesní prečítač a celou novou radu elektronických knížek po dvou dolarech za kus. Je nabíledni, že bude docházet>ke »sňatkúm z rozumu« mezi vydavateli a počítačovými firmami. Obéma pújde o trh budoucnosti, neboť tiše a plíživé pŕichází generační zména. Vy- rústají nové kohorty detí, odkojených na videohrách a počítačích ve ško­ lách, detí, pro néž číst z obrazovky je mnohem béžnéjší nežli z knih. Budou chodit do tradičních knihoven asi stej- né často jako ke studni pro vodu. Osobní počítače jim umožní prístup k elektronickým knihovnám na celém svété a prepojením na televízni sír, které již existuje, si budou moci ob- jednat kabelový prenos jakékoli kniž­ ky a pŕelousknout ji doma na obrazov­ ce. Ale vétšina odbomíkú, včetné elek­ tronických nadšencú, se shoduje v ná­ zoru, že diskromôm sice patri budouc­ nost, leč jako doplnék a ne náhražka tišténých knih. Rádio a televize nevy- tlačily noviny. Domáci video nezniči­ lo kino. Aspoň ne úplné. Tak ani krás- né knihy na technológii neumŕou. JAN VÍTEK, Ženeva tikou ochrany životního prostredí v Lonďýné. Setkání Mezinárodního ménového fondu a Svétové banky ve Washingto- nu. Mezinárodní olympijský výbor roz­ hodne o místé konání olympijských her roku 2000. Valné shromáždéní OSN. Židovský nový rok 5754. Ŕíjen Oznámení laureátú Nobelovy ceny. Končí volební období egyptskému prezidentu Hosnímu Mubarakovi. Frankfurtský knižní veletrh. Nejzazší termín pro konání voleb ve Španélsku a na Novém Zélandu. Motor Show v Tokiu. Listopad Nejzazší dátum pro konání voleb v Kanadé. Očekává se uspoŕádání summitu mezi ES a USA. Summit 15 rozvojových zemí, G 15. Mezinárodní veletrh v Santiagu, Chile. Veletrh obranných prostŕedkú, Káhi­ ra. Nejvétší arabský trh s ^ k y . Newyorský maratón. Volby v Hondurasu. Ministri naftového prúmyslu OPEČ se setkají ve Vídni. Prosinec Prezidentské volby a volby do Kon­ gresu v Chile. Prezidentské volby a volby do Kon­ gresu ve Venezuele. Summit hláv vlád zemí Evropského společenství v Bruselu. Summit Jihoasijského sdružení pre regionálni spolupráci. Bude otevŕen tunel pod kanálem La Manche. v Cas od času se v odborném i neod- borném tiskú objeví zpráva, že ta či ona záhada, ten či onen problém byly už vyŕešeny. Čas od časuje néja- ké ŕešení záhad lidské histórie znovu zpochybnéno. Tak už to chodí. Násle- dující zprávy jsou právé z tohoto rodu. Záhadyjsou tu od toho, aby nás vzrušovaly, aby nás nutily hledat vy- svétlení. Co by však bylo, kdyby už všechny byly vyŕešeny? Museli by- chom si néjaké vymyslet. Lidé na zemi, hvézdy na nebi • Pitvod záŕícího nebeského telesa, které vedlopred témčŕ dvéma tisíci let cestu mudrcu z Persie do Betléma k lóži Panny Márie, se astrologúm a védcitm nepodarilo dosud vyŕešit. Možnost, že to byla planéta Venuše, vyloučil ve svém posledním loňském čísle britský odborný časopis New Scientist. Pŕipomíná, že pét let pred zrozením Ježíše Krista pozorovali čínští astronomové mohutnou kométu se záŕí, která zakrývala po sedmdesát dní část oblohy. Colin Humphreys z Cambridžské univerzity soudí, že to mohla být právé tato kométa, která vedia cestu mudrcu. Stejnéjako Číňa- né došli totiž k závéru, že jas na oblo- ze signalizuje velkou zménu a že délka, po kterou ho bylo možné pozo- rovat, predznamenávala duležitost (predvídané) události. Možnost, že by šlo o známou Halleyovu kométu, vylu­ čujefakt, že ta se prehnala vesmírnou oblohou na dohled Zemé o sedm let dŕíve. Humphreysovi odpurci však tvrdí, že záŕ pocházela z explodující novy, která se náhodné objevila na obloze. Jiná teórie nevylučuje, že na obloze bylo v té dobé možné spatŕit současné souhvézdí Ryby a planéty Saturn a Jupiter, které mély své místo v mytológii Zídu. • Všeobecná potopa, kterou podie bible Buh za časä praotce Noema po­ trestal lidi, se udála 23. záŕípred 9545 lety a začala v 02.00 greenwichského času. Tvrdí to zakladatel vídeňského geologického ústavuprofesorAlexan­ der Tollmann a jeho manželka Edith, odbornice nafaunu mezolitického ob­ dobí, ve své nejnovéjšíknize. Védecký pár nashromáždil údaje z lidových legend a povéstí, počínaje starými Hebrejci a konče Indiány z Ohňové zemé. Potopu prý zpusobila srážka Zemé se zbytky kométy, která vesmírem putovala nesmírnou rých­ lostí. Úlomky meteoritu značné veli- kosti dopadly na ruzná místa planéty, pŕedevším do Tasmanského more (ji- hovýchodné od Austrálie), u jižního pobreží Číny, do Indického oceánu, stfedníhoa severníhoAtlantiku, najih od Azorských ostrovu, do Tichého oceánu u stredoamerických brehu a v jižní části Pacifiku západné od Ohňové zemé. Tollmannovi jsou pŕesvédčeni, že úlomky nebeského télesa zpusobily zemétŕesení nezmé- ŕitelné hodnoty, po némž následovaly sopečné erupce hlavné na západním pobreží amerického kontinentu. Série gigantických vln a zvýšená teplota, která místy dosahovala 1800 stupňu Celsia, zpusobily zatopení velká části pevniny a oblohu zakryly husté mraky prachu. Ve Škandinávii následovala tŕíletá ukrutná zima, zatímco jiná místa planéty zaplavily vody mohut­ ných lijákú, padaly kroupy a »at- mosféra jako by byla utkána z rudého dešté«. Následkem všech možných at­ mosférických porúch a jevä došlo na Zemi k ekologickým zménám a lidem se rodily déti s jedním okem, jedním uchem či jednou rukou nebo nohou. Manželé tvrdí, že pokud se v té dobé vubec zachránili néjací lidé, tak jen proto, že se ukryli v pŕehlubokých je- skyních. Navždy v té dobé zmizel z po­ vrchu zemského napríklad mamut. • Americká sonda Galileo, která byla vypušténa v roce 1989 z raketoplánu Atlantis a jejímž cílem je Jupiter, zís­ kala údaje o tom, že ve vesmíru exis- tují inteligentní bytosti. Vyskytují se na tretíplaneté od Slunce, známé pod názvem Zemé. Američtí védei došli k závéru, že kdyby tato sonda byla vypušténa z jiné planéty, usoudili by její obyvatelé ze získaných dat, pŕedevším rádiových signálu, které nemohou mít pitvod v pŕírodé, na exislenci inteligentních pozemských bytostí piatok 8. januára 1993

HOSPODÁRSTVO A PRÁVO Novelizácia zákona o čs. technických normách Zmena z núdze, ale nevyhnutná Federálne zhromaždenie schválilo 15.decembra 1992 zákon, ktorým sa mení zákon č.142/1991 Zb. o česko-siovenských technických normách. Ide o zmenu nevelkú rozsahom, ktorá však má podstatný vplyv na právne pomery najmä podnikateľských subjektov Zmena sa týka iba par. 9 zákona, ktorý mal prechodný charakter a ktorý v podstate stanovil to, že záväznosť ustanovení štátnych noriem schvále­ ných podlá skorších predpisov a závä­ znosť i platnosť ustanovení odboro­ vých noriem schválených podlá skorších predpisov zaniká najneskôr dňom 31.decembra 1992. Podstatou zmeny zákona je, že štátne technické normy budú záväzné do 31.decembra 1994 a odborové technické normy do 31.decembra 1993, keď takisto zo zákona stratia platnosť. Zmena sa teda týka iba štát­ nych a odborových noriem schvále­ ných pred 15.májom 1991 /od tohto dátumu sa štátne a odborové technic­ ké normy už nemôžu vydávať/. Netý­ ka sa teda česko-siovenských technic­ kých noriem, t.j. tých technických no­ riem, ktoré sú schválené po 15.máji 1991. Predĺženie záväznosti štátnych a od­ borových technických noriem sa týka prakticky len orgánov štátnej správy a ďalej podnikateľov v zmysle vy­ medzenia vykonaného v par.2 Ob­ chodného zákonníka. Povinnosť do­ držiavať tieto normy teda nemajú všeobecne občania, pokiaľ im takáto povinnosť nie je uložená osobitným právnym aktom. Zamestnancom však môže vzniknúť pracovnoprávna po­ vinnosť dodržiavať tieto normy za podmienok vymedzených v par.73 písm.c/ Zákonníka práce, t.j. vtedy, pokiaľ ich s príslušnými technickými normami ich zamestnávateľ riadne oboznámil. Nové opatrenie sa prejaví tak v ob­ lasti verejnoprávnej, ako aj v oblasti súkromnoprávnej. Pokiaľ podnikateľ nedodrží záväzné ustanovenia štátnej alebo odborovej normy, môžu sa z toho vyvodiť dôsledky vymedzené predovšetkým v zákonoch upravujú­ cich pôsobnosť a právomoc orgánov štátneho dozoru alebo štátnej inšpek­ cie, v zákone o štátnom skúšobníctve a pod. V súkromnoprávnej oblasti sa predĺženie záväznosti uvedených technických noriem prejaví tak, že pri uzavieraní zmluvy /najmä kúpnej zmluvy podlá Obchodného zákonní­ ka/ nebude možné, v zmysle ustano­ venia par.759 Obchodného zákonní­ ka, zjednať v zmluve inú akosť než takú, ktorá je upravená v záväznej štátnej alebo odborovej norme. Toto predĺženie záväznosti sa podobne pre­ javí vo vzťahoch vznikajúcich pri pre­ daji v obchode, pretože Občiansky zá­ konník stanovuje v par.616 okrem iného to, že vec predávaná v obchode musí zodpovedať záväzným technic­ kým normám. Prvý krok do ES Zákon č. 142/1992 Zb. o česko-sio­ venských technických normách bol koncipovaný ako prvý krok k dosiah­ nutiu stavu porovnateľného so stavom v štátoch Európskeho spoločenstva, kde »národné normy« sú zásadne ne­ záväzné, čo zodpovedá podmienkam právneho štátu, kde povinnosti ne­ možno ukladať inou formou než for­ mou všeobecne záväzného právneho predpisu. V našom štáte došlo kon­ com štyridsiatych rokov k odklonu od tohto chápania a v systéme centrálne­ ho plánovitého riadenia národného hospodárstva mali štátne a odborové normy funkciu »nástrojov riadenia štátnej technickej politiky« a vzhľa­ dom na celkové deformácie v chápaní práva sa pokladali za právne predpisy. To spôsobilo jednak to, že postupne sa začali právne vzťahy súvisiace s ochranou verejného záujmu pred výrobkami, ktoré mohli ich používa­ teľom spôsobiť vážnu újmu, upravo­ vať nie právnymi predpismi, ale štát­ nymi a odborovými normami ajednak to, že akostné parametre výrobkov boli stanovené záväzné, napríklad len preto, aby existoval objektívny pod­ klad, podľa ktorého sa stanovovali velkoobchodné ceny. Preto zákon č.142/1991 Zb. stanovil lehotu do konca roku 1992, počas kto­ rej sa mali právne predpisy upraviť tak, aby sa štátne normy mohli stať nezáväznými a aby odborové normy, ako celoštátne záväzné predpisy schvalované prevažne bývalými ge­ nerálnymi riaditeľstvami výrobných jednotiek, t.j. orgánmi tzv. stredného článku riadenia, stratili platnosť. Avšak pretože k potrebnej zmene právnych predpisov nedošlo, bolo po­ trebné novelizovať uvedený zákon. Zmena bola nevyhnutná Schválenie novely je teda za uvede­ ného stavu nevyhnutné. Pokiaľ by sa neschválila, vznikol by začiatkom roku 1993 v oboch republikách taký stav, v ktorom podnikateľom, ktorí vyrábajú alebo dovážajú výrobky, by sa vo väčšine prípadov nemohlo do­ kázať, že porušili právnu povinnosť, pokiaľ uviedli na trh výrobky ohrozu­ júce zdravie ľudí, bezpečnosť práce, životné prostredie a pod. Z tohto hľa­ diska treba privítať schválenie novely. V štátnych a odborových normách však väčšina ustanovení nie je zame­ raná na ochranu verejného záujmu. Predĺženie i týchto ustanovení sa tým dostáva do rozporu s cieľmi ekono­ mickej reformy tým, že tieto ustano­ venia vlastne vymedzujú hranice ďalšieho pokroku. Je všeobecne známe, že jednou z negatívnych črt záväznosti týchto ustanovení bolo, že technické riešenia nimi upravené mu­ seli byť splniteľné všetkými výrobca­ mi. To v minulosti vyvolávalo tlak na znižovanie technickej úrovne riešení upravených v týchto normách tak, že možno reálne predpokladať, že z tých- ‘o noriem nestanovujú najvýhodnejšie riešenie danej technickej úlohy, ako stanovil zákon, podľa ktorého sa schvaľovali, ale obsahujú riešenia zodpovedajúce možnostiam zaostáva­ júcej technológie vtedajších národ­ ných podnikov. Tento stav teda potrvá - pokiaľ ide o štátne normy - ďalšie dva roky a pokiaľ ide o odborové normy celý ďalší rok. To pre zvyšova­ li terminologickým problémom úpravy leasingu v daňových zákonoch Nejde iba o slová Zákony, ktoré tvoria základ novej daňovej sústavy, vzali do úvahy existenciu leasingového podnikania a jeho perspektívy v našej rozvíjajúcej sa trhovej ekonomike. Finančný a operatívny prenájom /leasing/ patrí medzi obchodné operácie, ktorých čiastkové aspekty sú predmetom osobitnej úpravy tak zákona č.286/1992 Zb. o daniach z príjmov, ako aj zákona č.222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty a rovnakých zákonov ČNR z novembra 1992. Termíny použité na označenie le­ asingu v týchto zákonoch však môžu vyvolať rad problémov. Tvorcovia zá­ kona č.286/1992 Zb. zvolili pri úpra­ ve zdanenia finančného prenájmu /le­ asingu/ termín »Zmluvy, pri ktorých sa dojednalo právo kúpy najatej veci«, resp. »zjednanie práva kúpy najatej veci« (par. 24,ods. 4, paragraf 30, ods.4, paragraf 36,ods.l, písm.c/ a pa­ ragraf41, ods.8 a 11). Podobným spô­ sobom postupovala legislatíva pri for­ mulácii paragrafu 9, ods.3, par. 14, ods. 6 a par. 53, ods. 2 a 3 zákona č.222/1992 Zb. o dani z pridanej hod­ noty. Ide o použitie nesprávneho a zu­ žujúceho termínu, ktorý nerešpektuje povahu leasingu. Táto terminologická chyba môže v praxi viesť ku kvalifi­ kácii radu leasingových kontraktov fi­ nančnými úradmi za bežné nájomné zmluvy. Súčasne môže leasingové spoločnosti a leasingových nájomcov nútiť, aby formálne, bez ekonomic­ kého a právneho opodstatnenia for­ mulovali leasingové kontrakty ako zmluvy o kúpe najatej veci. Stotožnenie zmluvy o finančnom prenájme /leasingu/ so zmluvou o kúpe najatej veci /zmluvným typom upraveným výslovne par. 489 - 496 Obchodného zákonníka/ je podľa ná­ zoru Asociácie leasingových spoloč­ ností ČSFR nesprávne predovšetkým z týchto dôvodov: - finančný prenájom /leasing/, ako sa vyvinul v trhových ekonomikách a ako sa rozvíja aj u nás, sleduje iné ciele než kúpy najatej veci. Umožňuje dlhodobé používanie hnuteľného či nehnuteľného predmetu leasingovým nájomcom, pričom prevod vlastníctva nie je hlavným zmyslom leasingovej operácie, - líšia sa aj niektoré základné práva a povinnosti strany oboch zmluvných typov. Nebezpečenstvo škody na veci neprechádza na nájomcu až okami­ hom prechodu vlastníctva najatej veci, ale zásadne odovzdaním pred­ metu leasingu, - k prevodu vlastníctva v leasingo­ vej operácii môže dôjsť aj iným spôso­ bom než na základe jednostrannej opcie leasingového nájomcu. Rad le­ asingových zmlúv predpokladá napr. »automatický« prechod vlastníctva najatej veci zaplatením poslednej le­ asingovej splátky, - iba niektoré typy zmlúv o finanč­ nom leasingu sú završované formál­ nym prevodom vlastníctva najatej veci spôsobom analogickým so zmlu­ vou o kúpe najatej veci, - formulácie zmienených ustanove­ ní daňových zákonov neberú do úvahy, že finančný prenájom /leasing/ je špecifickou súkromnoprávnou transakciou a že leasingová zmluva je neupraveným typom zmluvy umožne­ ným v rámci zmluvnej slobody strán ustanovenia par. 51 Občianskeho zá­ konníka a par. 269 Obchodného zá­ konníka. Pojmové črty leasingových zmlúv pritom nie sú v rozpore s donu­ covacími ustanoveniami Občianske­ ho a Obchodného zákonníka, - použitie termínu »zmluva o kúpe najatej veci« pre finančný prenájom /leasing/je v rozpore s terminológiou iných súčastí čs. právneho poriadku - s ustanovením par. 1, ods. 3 písm.b/ zák. č. 21/1992/Zb. o bankách a s inými ustanoveniami zákona č.222/1992 Zb. o dani z pridanej hod­ noty /par. 19 ods. 7 a par. 28 písm.c/. Asociácia leasingových spoločností ČSFR pokladá za potrebné napraviť túto terminologickú nepresnosť. Na­ vrhuje, aby sa pri najbližšej príležito­ sti nesprávne použitý termín »zmluva o kúpe najatej veci« nahradil termí­ nom »finančný prenájom /leasing/.« JUDr. Jiŕí PULZ generálny tajomník Asociácie leasingových spoločností ČSFR nie akosti našich výrobkov nieje príliš povzbudzujúce. Predĺženie záväznosti uvedených noriem prinesie ťažkosti aj pri prebe­ raní európskych noriem. Splnenie požiadaviek týchto noriem je totiž mi­ nimálnou podmienkou pre úspešný export našich výrobkov nielen do štátov Európskeho spoločenstva, lež aj do štátov Európskeho združenia voľného obchodu. Možnosť preberať európske normy do sústavy národ­ ných noriem je pritom viazaná na súhlas európskych normalizačných organizácií. Ide predovšetkým o Eu­ rópsky výbor pre normalizáciu /CEN/ a Európsky výbor pre elektrotechnic­ kú normalizáciu /CENELEC/. Nevy­ hnutnou podmienkou na prevzatie eu­ rópskych noriem do sústavy ČSN je zrušenie všetkých kolidujúcich národ­ ných noriem, teda i štátnych a odboro­ vých norierm To však veľakrát vzhľa­ dom na predĺženie ich záväznosti ne­ bude možné realizovať. Uvedené eu­ rópske normalizačné organizácie síce s určitými ťažkosťami v našom štáte rátali, a preto v podmienkach na pričlenenie česko-slovenskej norma­ lizačnej organizácii stanovili určitú úľavu. Tam, kde kolidujúcu národnú normu nemožno zrušiť, možno ju do­ časne ponechať v platnosti. Každý taký prípad však sa musí notifikovať. Pritom je nepochybné, že ak prevzatie európskych noriem ako ČSN budú sprevádzať časté notifikácie, dôvera európskych štátov k nášmu prístupu na odstraňovanie technických pre­ kážok obchodu bude dostávať po­ vážlivé trhliny. Iba núdzové riešenie Motívy, ktoré Federálne zhromažde­ nie viedli ku schváleniu novely, sú zrejmé. Išlo o to, aby obe republiky pri svojom vzniku nemuseli ihneď riešiť aj tieto otázky, ktoré sa - v porovnaní s problémami, ktorými sa oba vznika­ júce štáty musia zaoberať v legisla­ tívnej sfére - javia ako druhoradé. No napriek tomu obdobie dvoch rokov, počas ktorého sa od Európy budeme skôr vzďaľovať, treba pokladať za neúmerne dlhé. V záujme odstraňova­ nia technických prekážok obchodu vzniká teda pre Českú republiku veľmi jednoducho formulovaná potre­ ba - urýchľovať transformáciu tech­ nických predpisov Európskeho spo­ ločenstva /smerníc s technickým ob­ sahom/ do právneho poriadku Českej republiky a v nadväznosti na to rušiť štátne a odborové normy, ktorých zá­ väznosť tvorí právnu technickú pre­ kážku rozvoju medzinárodného ob­ chodu. Tým sa vytvoria plné legisla­ tívne predpoklady na urýchlenie tempa preberania európskych noriem ako českých technických noriem /ČSN/. Ide o východiskovú a nevy­ hnutnú podmienku na zapojenie eko­ nomického potenciálu Českej republi­ ky do európskeho jednotného vnútor­ ného trhu. JUDr. Jaromír JAREŠ Ministerstvo hospodárstva ČR MATANA, a. s., vypisuje verejnou obchodní soutéž o využití objektu Karlova 10 - Annenská 7, Praha 1 Pŕedbéžné podmínky - uzavŕení dlouhodobé nájemní smlouvy nebo pŕistoupení ke společnému podniku, - objekt zústane trvalé v majetku vlastníka. Kritéria vyhodnocení - popis zpusobu využití objektu, - rozsah stavebních aktivít a časový rozvrh, - ekonomické vyhodnocení projektu, - finanční zpflsobilost navrhovatele (reference). Popis objektu - čtyri budovy obklopující nádvorí o pl. 140 m2, - zastavená plocha 579 m , - obestavéný prostor 10 400 m , - nebytové prostory 545 m , - bytové prostory 676 m . Podrobný popis objektu a podmínek soutéže bude vydáván proti úhradé 500 Kčs. Bližší informace a písemné prihlášky do 31. 1. 1993 na adrese MATANA, a. s., Malá Štupartská 1, Praha 1, tel. 232 07 77,232 07 37 pí Valentová. HN 07152 Zo Zbierky zákonov Čiastka 119-21.12.1992 591. Zákon Českej národnej rady o cenných papieroch. 592 . Zákon Českej národnej rady o poistnom na všeobecné zdravotné pois­ tenie. 593 . Zákon Českej národnej rady o rezervách na zistenie základu dane z príjmov. Čiastka 120-22.12.1992 594 . Vyhláška Slovenského úradu ge­ odézie, kartografie a katastra,ktorou sa vykonáva zákon č.265/1992 Zb. o zápi­ soch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam a zákon Slovenskej národnej rady č.266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike. Čiastka 121-23.12.1992 595 . Zákon , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.213/1992 Zb. o spotrebných da­ niach. 596 . Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty. Čiastka 123 - 29.12.1992 604 . Vyhláška Ministerstva financií Českej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva financií Českej republiky č.588/1990 Zb. ktorou sa sta­ novujú sídla a územná pôsobnosť fi­ nančných riaditeľstiev a zriaďujú sa fi­ nančné úrady a stanovuje ich územná pôsobnosť. Čiastka 124-30.12.1992 605 . Nariadenie vlády Slovenskej re­ publiky o vedení evidencie odpadov. 606 . Nariadenie vlády Slovenskej re­ publiky o nakladaní s odpadmi. 608. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení a doplna vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č.465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých po­ rastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhra­ dách za dočasné užívanie pozemkov. Čiastka 125-31.12.1992 610 . Zákon o rezervách na zistenie základu dane z príjmov. 611 . Vyhláška Ministerstva financií Českej republiky, ktorou sa mení a do­ pĺňa vyhláška Ministerstva financií Če­ skej republiky č.393/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za do­ časné užívanie pozemkov, v znení vyhlášky č.110/1992 Zb. 612 . Vyhláška Ministerstva spravodli­ vosti Českej republiky o odmenách notárov a správcov dedičstiev. 614 . Vyhĺáška Ministerstva životného prostredia Českej republiky, ktorou sa upravuje overovanie odbornej spôsobi­ losti na podávanie odborných posudkov v konaní podlá zákona o ochrane ovzdušia. Čiastka 128 -18.12.1992 620. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o rozsahu a obsa­ hu odbornej skúšky na vydanie osvedče­ nia o spôsobilosti na výkon činnosti au­ dítora. O p a t r e n i e Ministerstva práce , sociálnych vecí a rodiny Slovenskej re­ publiky o úprave výšky stravného pri pracovných cestách. /ŠEVT/ 8 piatok 8. januára 1993

SLOVENSKÉ HORIZONTY Slovensko na ceste k naplneniu svojich nádejí K budúcnosti bez novodobej straníckosti Nové štáty obyčajne vznikajú v revolučných či prevratových, a nie ustálených dobách a pomeroch. Nie je teda žiadnou výnimkou, že aj zrod slovenskej štátnosti je sprevádzaný vnútornými a geopolitickými zložitosťami a uskutočňujú sa vonkoncom nie v idylickom čase a jednoduchých podmienkach. O to naliehavejšie pred všetkými po­ litickými hnutiami a stranami, ktoré spoluzodpovedajú za ďalšie smerova­ nie Slovenskej republiky, stojí otázka, čo robiť, aby sa šance a nádeje spre­ vádzajúce vznik nového päťapolmi- liónového samostatného štátu v stred­ nej Európe naplnili a naopak minima­ lizovali sa riziká s tým späté. Spomeňme si, že zahraniční ekono­ mickí a politologickí experti krátko po novembri 1989 posudzovali šance Cesko-Slovenska na hospodársku a politickú transformáciu na moderný demokratický štát s dobre fungujúcou a výkonnou ekonomikou zo všetkých tzv. postkomunistických krajín ako najpriaznivejšie. Pozitíva východiskovej pozície ČSFR v porovnaní s podmienkami štartu transformačného procesu v Poľsku a Maďarsku boli najmä v ob­ lasti podmienok a charakteristík mak- roekonomickej rovnováhy. Patril sem pomerne malý previs dopytu nad po­ nukou, nízke tempo rastu cien (aj ak sa berie do úvahy skrytá inflácia), malý rozsah štátneho dlhu, zahraničná zadlženosť pod rizikovou úrovňou a pod. Tieto komparatívne výhody však ponovembrová hospodárska po­ litika nedokázala primerane využiť. Na rozdiely od viacerých vládnych politikov v ČSFR i v SR sme nepred­ pokladali, že prechod zo štátnobyro- kratického modelu na trhové hos­ podárstvo nebude nákladný, alebo že sa uskutoční rýchlo. SDĽ bolo od za­ čiatku zrejmé, žc politická priechod­ nosť transformácie je možná iba vtedy, ak jej sociálne náklady nepre­ kročia určitú hranicu únosnosti, t.j. ak sa podarí udržať sociálny zmier. Preto sme sa pokúsili určiť východiská takej hospodárskej politiky, ktorá by zabez­ pečila spoločensky prijateľný prechod na demokratické, sociálne a ekologic­ ké trhové hospodárstvo. Hlavné princípy tejto politiky boli zahrnuté v Štúdii o východiskách hospodárskej a sociálnej politiky Strany demokra­ tickej ľavice, Bratislava, dec. 1991. Jej základnou myšlienkou bolo, aby mak- roekonomická stabilizačná politika bola rozvojovo-stabilizačnou politi­ kou, resp. aby hospodárska politika sa nezameriavala iba na krátkodobú sta­ bilizačnú úlohu, ale aby podporovala aj štruktúrnu adaptáciu a hospodársky rozvoj. Bez adekvátnej rozvojovej po­ litiky nemohla a nemôže byť dlhodo­ bejšie úspešná ani stabilizačná politi­ ka. Realizácia rozvojovej politiky na mikroúrovni vyžadovala, aby sa štát aktívnejšie podieľal na vytváraní inšti­ tucionálnych predpokladov trhu, na vytváraní priaznivého prostredia pre podnikateľskú sféru, aby výraznejšie podporoval vznik súkromného podni­ kateľského sektora. Najdôležitejšou úlohou na mikroúrovni bolo zabez­ pečiť, aby sa naštartovali neodkladné adaptačné procesy v podnikoch a aby sa oslabili negatívne stránky tzv. inšti­ tucionálneho provizória, ktoré pred­ chádza radikálnym vlastníckym zme­ nám. Žialbohu, naše odporúčania, va­ rovania a pripomienky sa nebrali v dostatočnej miere do úvahy - i keď sa nám podarilo prispieť k iniciovaniu niektorých krokov dojúnovej vlády SR, ktoré smerovali k podpore rozvo­ ja hospodárstva SR. V hospodársko- politických rozhodnutiach tejto vlády sa častokrát presadzovali ideologické dôvody, novodobá straníckosť, ne­ ochota vypočuť názory odborníkov odlišné od »v!ádnych« názorov. Také­ to prístupy - ako sa pokolkýkrát už znovu ukázalo - majú ďalekosiahle účinky a malo by sa od nich - pri budovaní novej štátnosti - rozhodne upustiť. Údaje o stave slovenskej spoločnos­ ti na prahu »roku jeden« nie sú nijako povzbudzujúce. Najmä čo sa týka so- ciáino-ekonomickej oblasti, ktorá obyčajného občana najviac zaujíma. Napriek tomu nepotvrdzujú katastro­ fické scenáre, ktoré sa občanom Slo­ venskej republiky niektoré politické sily usilujú naočkovať. Pravda, na druhej strane nepotvrdzujú ani prílišný optimizmus insitných politi­ kov. Žiaľ, údaje, o ktoré sa s patričnou dôverou možno oprieť, sú iba čiastko­ vé, nekomplexné. Neumožňujú utvo­ riť si celkový obraz o reálnych mož­ nostiach či limitoch nového štátu. Ná­ zorne sa to napríklad ukázalo pri zostavovaní rozpočtu SR na rok 1993 , keď za jeho príjmovú časť nemôže nik dať vierohodné záruky. Všestranná analýza stavu, v ktorom sa nachádza naša spoločnosť, nie je nijaký samoúčel, ale nevyhnutný pre- poklad na to, aby sme mohli vytvoriť určitú pozitívnu predstavu budovania a zveľaďovania nového štátu. Pozitív­ nu, ale predovšetkým reálnu a možnú. Nie ako ničím podložené tvrdenie, že SR sa stane Južnou Kóreou Európy, ktoré by som zaradil skôr do oblasti politickej fantastiky ako do reálnej politiky. Som presvedčený, že pre dobrý štart nového štátu by táto úloha mala v slovenskej, najmä vládnej po­ litike v roku 1993 byťjednou z priorít. Duchovný kapitál Samostatná štátna existencia bude síce pre Slovensko dlhodobo pro­ spešná, lebo nijaký národ ešte nedo­ platil na vlastnú štátnosť, ale samo rozdelenie ČSFR Slovensku žiadne priame a okamžité efekty neprinesie. Skôr naopak, v budúcich mesiacoch a azda aj niekolkých rokoch preň pripraví v niektorých oblastiach zložitú situáciu. Preto bude potrebné čo najskôr formu­ lovať hospodársko-politickú stratégiu, ktorá napätia najbližšieho obdobia uvoľ­ ní a prekoná bez oslabenia terajšieho rozvojového potenciálu Slovenska a bez výraznejšieho zníženia jeho výkon­ nosti. Za najvýznamnejšie súčasti rozvojového potenciálu pritom pokla­ dáme podnikateľské schopnosti obča­ nov, skúsenosti manažérov, pomerne vysokú vzdelanostnú úroveň obyva­ teľstva a nezanedbateľnú kapacitu vedy. To všetko sa dá zhrnúť do pojmu duchovný kapitál spoločnosti. Ekonomický základ na potvrdenie historickej odôvodnenosti vytvorenia samostanej SR sa teda nezačne vy­ tvárať automaticky iba na základe roz­ delenia ČSFR. Rozhodujúcu iniciač­ nú úlohu pritom musí zohrať hos­ podárska politika a potom už na ňu nadväzujúca podnikateľská, regionál­ na a občianska iniciatíva. Len kvalitná hospodárska politika spolu so všetkým konaním, ktoré sa o ňu opie­ ra, môže na Slovensku viesť k lepším výsledkom transformácie centrálne plánovanej na trhovú ekonomiku, než to bola schopná zabezpečiť hospodár­ ska politika federálneho štátu. To je mimoriadne ambiciózna a ťažká úloha, ak uvážime, že komplexná hos­ podárska politika sa doteraz na Slo­ vensku nerobila a že tu treba pre ňu vytvárať viaceré súčasti jej intelektu­ álneho, informačného aj inštitucionál­ neho zázemia. Úlohy dosiať nerozvinutej a neskú­ senej slovenskej hospodárskej politi­ ky budú pritom v najbližších rokoch oveľa komplikovanejšie než v »zabe- haných« trhových ekonomikách. Okrem bežného regulovania všeobec­ ných podmienok fungovania trhovej ekonom iky m usí totiž dotvárať a v mnohom ohľade aj vytvárať inšti­ tucionálny rámec trhovej ekonomiky a najmä jej vlastnícku štruktúru, jej PETER WEISS infraštruktúru i legislatívu. Robiť to všetko treba v súlade s logikou fungo­ vania trhovej ekonomiky, čo zname­ ná, že hospodárska politika štátu by nemala nahrádzať, ale skôr iba inicio­ vať a podporiť konanie trhových sub­ jektov z hľadiska tých kritérií raciona­ lity, ktoré sú vlastné trhovému hos­ podárstvu. V ekonomike je teda odkrývanie a využívanie možností, ktoré bude dávať život v samostatnej SR, veľmi úzko späté s vytváraním fungujúceho trhu. To nie je nakrátko termínovaná úloha, ale skôr dlhodobý, prinajmenej jednogeneračný program. Ďalší priebeh transformačného pro­ cesu v samostanej Slovenskej republi­ ke by mal byť podľa SDĽ spojený s vytváraním demokratickej trhovej ekonomiky. Sféra ekonomických ak­ tivít nie je totiž len zdrojom produkcie hmotných statkov a zložiek, ale aj miestom, kde ľudia vykonávajú svoje základné životné činnosti. To len v súčasnosti, keď si v dôsledku pro­ blémov a nedostatku zdedeného z čias totalitnej ekonomiky všímame v hos­ podárstve viac racionalitu jeho fungo­ vania spojenú s kritériami a hodnota­ mi neosobného charakteru, ustupujú (často len zdanlivo) do pozadia pro­ blémy spojené s potrebou aktívnej re­ alizácie ľudí v ich zamestnaní. Práve trhová ekonomika a súkromné podni­ kanie vytvárajú na uplatnenie tejto ľudskej dimenzie hospodárstvu nepo­ rovnateľne lepšie východiská než štátno-socialistická prikazovacia eko­ nomika. Pri využívaní a pestovaní týchto východísk chce ísť SDĽ cestou, na ktorej sa už napr. v západnej Euró­ pe ďaleko pokročilo. Obidvoma nohami v realite Aj keď SDĽ zdôrazňuje potrebu ne­ zanedbať predpoklady a potreby dlho­ dobého rozvoja slovenského hos­ podárstva, predsa len stojí obidvoma nohami v realite jeho súčasných pro­ blémov. Ponúka svoje sily pri preko­ návaní ťažkostí v teraz najzložitejšej hospodárskej sfére. Riešenie štáto­ právneho usporiadania čiastočne od­ sunulo hospodárske otázky nabok, čo sa ukázalo aj v tom, že vláda dosiaľ nepredložila Národnej rade SR konzi­ stentnú predstavu svojej hospodárskej politiky zodpovedajúcu novým reali­ tám, do ktorých vstupujeme po 1.ja­ nuári 1993, hoci ju k tomu parlament zaviazal. Na základe návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1993 je možné usudzovať, že vláda zatiaľ nemá ucelenú predstavu, ako zastaviť hospodársky pokles a ako zabezpečiť prechod hospodárstva na jeho rozvo­ jovú fázu. Za takýchto podmienok, prirodzene, dopredu ráta s malou sta­ bilitou zostaveného rozpočtu a poža­ duje jeho štvrťročné úpravy. Nepred­ pokladá využiť štátny rozpočet ako nástroj vlády na hospodársky rozvoj a preto väzba štátneho rozpočtu na vládne zámery priemyselnej politiky a stratégie oživenia je nedostatočná. Nasvedčuje tomu i to, že rozpočet je zostavovaný »výdavkovo«: príjmy sú najslabšou stránkou rozpočtu nielen preto, že sa nedajú odhadnúť daňové úniky v dôsledku daňovej reformy, ale i preto, lebo zdroje z podnikovej sféry su mimoriadne rizikové. Pozi­ tívne výsledky l.fázy privatizácie sa ešte nedostavili a odkladaním začiat­ ku 2.fázy privatizácie sa tzv. predpri- vatizačná agónia v podnikoch ešte väčšmi prehlbuje. Pokračuje rozklad manažmentu, sú indície, že pokračuje rozkrádanie štátneho majetku, odďa­ ľuje sa vstup zahraničného kapitálu a pod. Za rozhodujúce nepokladáme udrža­ nie vyrovnanosti štátneho rozpočtu za každú cenu, resp. zakrývanie jeho fik­ tívnej vyrovnanosti, ktorá nie je roz­ hodujúca ani z hľadiska našich vzťahov k MMF a napokon ani k do­ hodám s ČR. Takéto zakrývanie fak­ tov nezvyšuje kredibilitu vlády, skôr naopak. Podstatnejšie je, aké ciele a aké nástroje na ich dosiahnutie si vláda zvolí v hospodárskej sfére. Malo by to byť udržanie makroekono- mickej stability (v tom i vnútorného i zahraničného dlhu štátu v určitých medziach) a zároveň vytvorenie pred­ pokladov pre naštartovanie pozitív­ nych adaptačných a rozvojových pro­ cesov. Ak sme teda žiadali, aby vláda začala popri makroekonomickej poli­ tike realizovať i cieľavedomú prie­ myselnú politiku, nemali sme na mysli politiku, ktorá určuje kam, do akých odvetví rozdeľovať zdroje, ale rozvojovú politiku na podporu rozvo­ ja malých a stredných podnikov, pod­ poru exportu, podporu inovačného rozvoja, rozvoja regiónov, politiku na podporu vytvárania konkurenčného prostredia na jednej strane a nevy­ hnutnej ochrany domáceho prostredia pred nadmernou zahraničnou konku­ renciou na strane druhej. Ako udržať menu Je zrejmé, že pre samostatné sloven­ ské hospodárstvo budú mať ešte väčší význam ako doteraz zahranično-hos- podárske vzťahy, medzi ktoré od 1.1.1993 patria aj hospodárske vzťahy s ČR. Škoda, že v narýchlo uza­ vretých zmluvách medzi ČR a SR sa nevytvorili priaznivejšie východiská a mechanizmy na udržanie dlhodo­ bejšej vzájomnej výhodnosti hos­ podárskych vzťahov, ktoré sú bežné napr. v Európskom spoločenstve, 0 pridruženie ku ktorému sa usiluje ČR i SR. Zahranično-hospodárske vzťahy budú mimoriadne dôležité z hľadiska budúcej úrovne obchodnej a platobnej bilancie, ktorá sa odrazí aj na schopnosti udržať slovenskú menu, resp. uskutočniť jej prípadné korekcie v medziach, ktoré by nevyvolali nad­ merné inflačné tlaky. Už doterajšie skúsenosti naznačujú, že západné trhy sa zďaleka neotvárajú našej produkcii tak, ako by to boli nedávne politické deklarácie nazna­ čovali. Preto sa zasadzujeme za to, aby sme sa pokúsili udržať sa na vý­ chodných trhoch a ďalej rozširovali hospodárske vzťahy s PR a MR. Štátne hranice by nemali byť hranica­ mi stavanými do cesty vzájomných hospodárskych vzťahov, nemali by byť prekážkou trhu. Väčší trh by po­ mohol získať aj viac významných za­ hraničných investorov, ktorých inves­ tície by mohli pomôcť urýchliť pre­ chod na fázu oživenia slovenského 1českého hospodárstva. Bez ilúzii Východiská novej slovenskej štát­ nosti vcelku a v ekonomike zvlášť nie sú ani ideálne, ale ani bezperspek­ tívne. Vo svete, ktorý prežíva hlboké civi­ lizačné zmeny a stojí pred nevyhnut­ nosťou vyriešiť globálne problémy, týkajúce sa podstaty prežitia ľudstva, budú mať vo všetkých oblastiach úspech iba tí, ktorí dokážu vystihnúť vývojové tendencie za rámec dosiah­ nutého poznania, vedia myslieť správne a rýchlo a nepodliehajú ilú­ ziám. Ani tým najpríjemnejším, teda tým, ktoré sú späté s pocitmi vlastnej výnimočnosti, či už politickej alebo národnej. Hovorím to preto, lebo náš politický život rozhodne potrebuje viac zmyslu pre realitu, intelektuálne zvládnutie výziev, na ktoré treba od­ povedať, prepracovanosť strategic­ kých koncepcií, ujasnenosť dlhodo­ bého štátnopolitického záujmu a me­ nej emócií. Šom presvedčený, že treba čo naj­ skôr skončiť túto možno prirodzenú, ale predsa len už pridlho trvajúcu etapu veľkých slov a silných gest a prejsť ku konkrétnym činom, na ktorých budeme môcť systematicky pracovať tak, aby sme efektívne vy­ užili všetky možnosti, ktoré Sloven­ sku prinesie jeho samostatná štátna existencia. Zatial’prekáža byrokracia Na stretnutí predstaviteľov okresov východného Slovenska s partnermi zo Zakarpatskej Ukrajiny v polovici decembra 1992 v Michalovciach sa hovorilo predovšetkým o možnostiach ďalšieho rozvoja vzájomných vzťahov, no najmä o prekážkach byrokracie, ktoré bránia skutočnej spolupráci. Typickým príkladom je problém nákladnej automobilovej dopravy na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom. Zástupca prezidenta Ukrajiny pre Za­ karpatskú oblasť Michail Krajlo uviedol, že tento problém sa bude riešiť v spolu­ práci s vládou SR. Uvažuje sa o urýchle­ nom otvorení nových hraničných prie­ chodov Ubťa-Bereznouje a v mieste stre­ tu hraníc Slovenska, Ukrajiny a Maďar­ ska. To však sotva bude stačiťna zastave­ nie sústavného poklesu exportu na Ukra­ jinu. Ten je v porovnaní s minulým rokom o 16 percent nižší. Podľa ukrajin­ ských údajov je zo 45 spoločných podni­ kov iba 17 slovensko-ukrajinských. Na­ priek legislatívnym problémom však vznikajú ďalšie. Žiadajú sa nové metódy, nové prístupy. Niektoré okresy nášho východu, ktoré sú súčasťou tvoriaceho sa Euroregiónu Karpaty, už dávnejšie uplatňujú formy spolupráce dané predchádzajúcimi doho­ dami. Sú však aj také okresy, napríklad Popradský, ktoré nie sú v tomto zoskupe­ ní. Vedúci oddelenia regionálneho rozvoja Okresného úradu v Poprade Pavol Rattaj zhrnul výsledky rozhovorov takto: »Ob- novili sme styky s rajónmi Iršava a Vdo­ vec. Hlavne ten prvý nám dáva dostatok možností, pretože vytvára na svojom území bezcolné pásmo. V polovici janu­ ára k nám príde skupina podnikateľov, riaditeľov firiem a novinárov a približne o týždeň pôjde naša\'delegácia v podob­ nej zostave na Ukrajinu. V rámci týchto stretnutí budeme v jednotlivých mestách inštalovať stále výstavky na tému pro­ dukcie okresov, ktoré zároveň budú slúžiť aj ako informačné strediská." M. ARGALÁCS, Poprad piatok 8. januára 1993 Q

SLOVENSKÉ HORIZONTY Zhovárame sa s prof. Ing. Rudolfom Filkusom, CSe. Symbióza ekonomiky a politiky S nástupom nového roku sa ozývajú hlasy mnohých občanov, že dosť bolo politiky, je čas sústrediť sa na ekonomiku, jej treba venovať teraz pozornosť predovšet­ kým. Rozhovor s prof. Ing. Rudolfom Filkusom, CSc. je zaujímavý práve tým, že je vlastne symbiózou ekonómie a politiky, pretože jedno s druhým veľmi úzko súvisí. B Ste politik a ekonóm. Čo predo všetkým ? - Pravdou je, že svoj profesio­ nálny profil rád prezentujem a uprednostňujem z pohľadu ekonóma. Aj pri rôznych politic­ kých úvahách, alebo pri politic­ kých stretnutiach. Pokúšam sa vždy vychádzať s určitými zá­ vermi, ktoré predstavujú sym­ biózu politiky a ekonómie, resp. z politických a ekonomických krokov, ktoré bezprostredne na seba nadväzujú. B Vrátili ste sa nedávno zo Sýrie, naše pohľadávky y zahra­ ničí, či už 5 mid z Ruska, alebo vyše miliardy zo Sýrie, sú zrejme komplikovanou otázkou. Ako to vidíte po tejto pracovnej náv­ števe? -Výsledky ukázali, že sýrska strana nebola pripravená na to, aby rokovala s nami o pohľadáv­ kach, ktoré sa týkali predovšet­ kým špecializovanej zbrojárskej výroby. Bola ochotná hovoriť s nami o našich pohľadávkach, ktoré sa týkali tzv. civilu, teda civilnej výroby a našich ďalších budúcich ekonomických vzťa­ hov. Samozrejme, uvedomu­ jeme si, že je bezprostredne pre nás prijateľné a potrebné prehl­ bovať hospodárske vzťahy z hľa­ diska budúcnosti. To však zna­ mená ich nielen prebudovať, zdokonaľovať, ale najmä efek­ tívne orientovať na potreby na­ šej ekonomiky. Na túto otázku sýrska strana bola veľmi ochotná nielen diskutovať, ale aj ponúk­ nuť konkrétne projekty. Z pro­ jektov, ktoré nám ponúkla, sme si vybrali najmä oblasť prie­ myslu petrochemického, oblasť energetiky, oblasť plynárenstva, metalurgie, potravinárskeho priemyslu a mnohé iné, ktoré vzhľadom na naše kapacity či už v Českej republike alebo v Slo­ venskej republike sú k dispozícii a bolo by možné ich využiť v rámci ďalšej spolupráce so sýr­ skou stranou. Predovšetkým sú zaujímavé otázky budovania ra­ finérie, otázky dobudovania pneumatikárne, takisto otázka obilných síl, tepelných elektrární atď. Prirodzene, že v tejto súvis­ losti sme sýrskej strane zdôraz­ nili, že naše obchodné, resp. ekonomické vzťahy sa budú na celkom inej platforme ako to bolo doteraz, keď boli garanto­ vané vládnym úverom, resp. kde boli dohovorené na úrovni vlád­ nych orgánov. Zdôraznili sme, že pôjde hlavne o vzťah medzi podnikateľskými subjektmi, kde sa bude musieť platiť buď v ho­ tovosti alebo poskytnutím ban­ kových úverov. Teda obdobie, keď bolo rozhodujúce využitie vládnych úverov a vládnych do­ hovorov, je už za nami. Rád by som ešte zdôraznil, že pri roko­ vaní so sýrskou stranou, či to už bolo na najvyššej alebo podnika­ teľskej úrovni, cítili sme sku­ točne priateľský vzájomný vzťah a naše rokovania sa konali na pôde, ktorú možno nazvať pria­ teľskou. B Konverzia, to sú aspekty politické, vojenské, ekono­ mické, psychologické. Ktoré z nich sú najzložitejšie? - Myslím si, že keď si zobe­ riete hociktorý z týchto aspek­ tov, sú to veľmi zložité otázky. Predsa si však myslím, že tie. ktoré bezprostredne nadväzujú na život občana, ktoré bezpro­ stredne ovplyvňujú jeho životnú úroveň, sú ekonomické otázky. Posúďte sami. Napríklad konver­ zia zbrojárskeho priemyslu na Slovensku, tak ako sa interpre­ tovala z pohľadu niektorých na­ šich vedúcich vládnych činiteľov, najmä v roku 1990, že ju mu­ síme zo dňa na deň realizovať, je jednou z hlavných príčin mimo­ riadne silných sociálnych dôsled­ kov a skutočnosti, že 20 tis. ľudí u nás stratilo prácu (v období rokov 1988-91), že počas týchto rokov sa výroba v podni­ koch, ktoré sú postihnuté kon­ verziou zbrojárskej výroby, zní­ žila z 19 mld na 3,5 ntld Kčs. To všetko svedčí o tom, že tieto rozhodnutia bezprostredne ovplyvnili životnú úroveň ľudí. ktorí v zbrojárskych podnikoch pracovali. S konverziou zbrojár­ skej výroby sa nedá vyporiadať zo dňa na deň. Musíme postupo­ vať miernejšie. Na to bezpro­ stredne nadväzujú aj aspekty psychologické, politické. Z po­ hľadu politického mohol svet pri­ vítať našu rýchlu konverziu ako prehlbovanie procesu mierového spolužitia, ale súčasne to zname­ nalo pre nás hlboké účinky eko­ nomické a sociálne. Tým chcem povedať, že v týchto rozličných politických, vojenských, ekono­ mických, resp. psychologických hľadiskách sú protirečivé tenden­ cie, a aby som teda odpovedal na vašu otázku, skutočne pokladám za najzložitejšie aspekty ekono­ mické. Rozhodujúca je otázka miery a postupu konverzie zbrojárskej výroby. B U nás na Slovensku ne­ máme problémy z výpredaja, skôr je problémom dostať za­ hraničný kapitál k nám. Ako si pomôžeme? - Pre vplyv zahraničného ka­ pitálu, resp. pre potrebu jeho intenzívnejšieho vlievania sa pri oživení našej ekonomiky je roz­ hodujúce ponúknuť také pro­ jekty, ktoré sú pre zahraničný kapitál nielen efektívne, ale ktoré ho naozaj pritiahnu. Rozvojové impulzy z pohľadu našich potrieb musia byť tak projektované, aby sa stali rozho­ dujúce na oživenie našej ekono­ miky a súčasne majú byť príťaž­ livé aj z hľadiska zahraničného kapitálu. To však závisí od našej práce, od našej ponuky. To zna­ mená, že treba oživiť tie odvet­ via, ktoré majú väčší potenciál exponovať sa na vývoz, odvet­ via, ktoré relatívne menej spo­ trebúvajú surovinu, materiál a energiu, ktoré dovážame, od­ vetvia, ktoré z hľadiska našej geografickej polohy sú rozhodu­ júce, ako napr. cestovný ruch, turistika atď. V tejto súvislosti treba však uviesť, že rozhodu­ júce sú aj určité systémové otázky ekonomického charak­ teru. ktoré sa týkajú dokonalej­ šieho a lepšieho využitia úveru, úrokovej miery, odpisovej poli­ tiky pre potreby zahraničného kapitálu. No a to sú všetko fak­ tory, ktoré by mali zohrať omnoho dôležitejšiu úlohu ako doteraz. Nemožno predpokla­ dať, že zahraničný kapitál príde sem bez ohľadu na svoju bezpro­ strednú kalkuláciu, že príde sem len preto, aby pomohol Slo­ vensku ako takému. Všetko treba dať do súvislostí vzájom­ ných vzťahov podnikateľských subjektov a preto treba ponúkať v tých oblastiach, ktoré sú aj pre zahraničný kapitál rozhodujúce. B Vzniká Najvyšší kontrolný úrad, ráta sa s ním aj v Ústave Slovenskej republiky, aký bude jeho význam v našej ekono­ mike? - Predovšetkým si myslím, že zriadenie Najvyššieho kontrol­ ného úradu je významná vec. V našej štruktúre moci existuje zákonodarná moc, výkonná moc, súdna moc, ale aj kon­ trolná, ktorá doteraz nemala takého reprezentanta, ktorý by mohol kontrolovať všetky inšti­ túcie, vrátane samozrejme špič­ kových výkonných orgánov. Myslím si, že Najvyšší kontrolný úrad je inštitúciou, ktorá bude musieť kontrolovať predovšet­ kým rozpúšťanie, uplatňovanie, vynakladanie štátnych rozpočto­ vých prostriedkov. Najmä ich úsporné vynakladanie, a to cez všetky inštitúcie či vládneho alebo verejného charakteru, ktorých zdrojom sú dôchodkové kanály, ktoré idú zo štátneho rozpočtu. Najvyšší kontrolný úrad musí byť nezávislý. Ne­ môže byť závislý od inej moci, ktorá by rozhodovala o jeho uplatňovaní a dávkovaní kon­ trolnej moci. Jeho nezávislosť považujem za mimoriadne vý­ znamnú. B V súvislosti s vaším návra- tom z Prahy sa hovorí o mno- hých alternatívach. Ktorá z nich je najreálnejšia? - Už pri prvej otázke som ho­ voril, že sa cítim byť skôr ekonó­ mom ako politikom. To zna­ mená, že mohol by som dostať možnosť uplatniť sa ako eko­ nóm. Vzhľadom na moje rečové znalosti vo viacerých jazykoch je možné, že by som sa mohol uplatniť aj v diplomatickej ob­ lasti. Samozrejme, to bude závi­ sieť od toho, kde bude treba odviesť kus práce pre potreby novej Slovenskej republiky, pre potreby ďalších krokov trans- formačného procesu, ale o týchto otázkach treba ešte ho­ voriť a potom sa rozhodnúť. Zhovárala sa Iva KERNÁ Hľadanie východísk Malá privatizácia znamenala pre mnohých ľudí novú perspektívu. Avšak realita ich týchto ilúzií rýchlo zbavila. Pri verejných dražbách nezriedka majú navrch rôzni zbohatlíci, ktorí úspešne pre­ pierajú svoje špinavé peniaze, nadobudnuté nezá­ konnými prostriedkami ešte v predchádzajúcom režime. Neostávalo, než sa zmieriť s trpkou reali­ tou - náš právny poriadok pojem špinavých peňazí nepozná. Akoby to však samo osebe nestačilo, verejné dražby zaplavili organizované skupiny „mafií“, ktoré rôznymi nezákonnými prostried­ kami ovplyvňujú ich objektívny priebeh. Poroz­ právali sme sa o tomto probléme s riaditeľom sekcie Justičnej správy a legislatívy Ministerstva spravodlivosti SR JUDr. Imrichom Feketem. B Pán riaditeľ, mohli by ste doložiť na konkrétnych údajoch dostupných vášmu rezortu, do akej miery tento nový jav hospodárskej krimi­ nality zasiahol našu spoloč­ nosť? - O protizákonnom konaní or­ ganizovaných skupín v súvislosti s malou privatizáciou máme určité poznatky. Sú to však informácie prevažne sprostredkované od or­ gánov činných v trestnom konaní. Podrobnejšie štatistické údaje ne­ máme k dispozícii, pretože vyšet­ rovanie týchto deliktov sa končí na úrovni prokuratúry. Vo väčšine prípadov dochádza totiž k zastave­ niu vyšetrovania na základe nedo­ stačujúceho dôkazového mate­ riálu, respektíve jeho neexisten­ cie. Z tohto dôvodu sa, priro­ dzene, nemôžu dostať vo forme obžaloby ani na súd. B Ministerka spravodli­ vosti SR Katarína Tóthová sa vyjadrila v tom zmysle, že v našom právnom poriadku existujú legislatívne medzery, ktoré neumožňujú dosta­ točne účinne postihovať túto trestnú činnosť. V čom spočí­ vajú? - Po novelizácii Občianskeho súdneho poriadku, ktorá nado­ budla účinnosť 1. januára 1992, prokurátor stratil aktívnu legiti­ máciu na priame podávanie návr­ hov na začatie občianskeho súd­ neho konania. Konkrétne ide o ustanovenie paragrafu 35 Ob­ čianskeho súdneho poriadku, za­ kotvujúceho aktívnu legitimáciu prokurátora v konaniach, pri kto­ rých boli porušené záujmy štátu, kam spadajú aj delikty vzťahujúce sa na malú privatizáciu. Procesný prostriedok na podávanie žalôb zo strany prokurátora z Občianskeho súdneho poriadku vypadol. B Mám tomu rozumieť tak, že kde niet žalobcu, niet ani sudcu? - Fyzické osoby síce tiež majú možnosť iniciovať začatie trest­ ného konania prostredníctvom or­ gánov polície, alebo v rámci ob­ čianskeho právneho konania žalo­ vať priamo na súde osoby, o kto­ rých sa domnievajú, že im spôso­ bili škodu, no v súvislosti s malou privatizáciou sa ani po linke trest­ nej ani po linke občianskej takéto prípady nevyskytli. Poškodení sa obávali jednak toho, že svoje tvr­ denie nebudú môcť nijakým hod­ noverným spôsobom preukázať pred orgánmi činnými v trestnom konaní, respektíve na súdnom po­ jednávaní, a taktiež mali strach z pomsty týchto organizovaných zločineckých skupín - voči vlast­ nej osobe, ale aj voči rodinným príslušníkom. Osobne si však myslím, že ani predstavitelia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR, ktoré má dozor nad priebehom verejných súťaží a čle­ novia dražobných komisií nepo­ stupovali dostatočne dôrazne na­ priek tomu, že o niektorých nega­ tívnych javoch v súvislosti s malou privatizáciou sa verejne vedelo. Orgány činné v trestnom konaní nemali možnosť príliš sa opierať o ich informácie. Tieto nezákon­ nosti sa ex post riešia veľmi ťažko. B Z vašich slov vyplýva, že náš Občiansky súdny poria­ dok a rovnako aj Zákon o prokuratúre neobsahujú procesné predpoklady na úspešné pôsobenie orgánov prokuratúry pri zistených ne­ zákonnostiach v rámci malej privatizácie, najmä pokiaľ ide o verejné súťaže. Čo s tým? - Keďže nie je možné túto nezá­ konnú činnosť postihovať v trest­ nom konaní pre nedostatok dôka­ zov, ich absenciu alebo z iných dôvodov, máme snahu postihovať ju aspoň v majetkovoprávnej sfére, a to takým spôsobom, že výsledky dražieb ovplyvnené pro­ tiprávnymi prostriedkami, sa vy­ hlásia za neplatné. Jediná zákonná možnosť v tomto smere je poskyt­ núť štátu aktívnu legitimáciu na podávanie návrhov na anulovanie výsledkov verejných súťaží, pri ktorých sa porušil zákon alebo majetkové záujmy štátu. Túto skutočnosť máme v úmysle legis­ latívne upraviť novelizáciou zá­ kona. B Pred doteraz poslednou novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku, ktorá na­ dobudla účinnosť len 1. ja­ nuára 1992, táto ľunkcia pri­ padala prokuratúre, navyše bez uvedených rizík hrozia­ cich ťyzickým osobám zo strany ,,mafií“. Znamená to, že sa chcete znovu vrátiť k starému právnemu po­ riadku, alebo aspoň k nie­ ktorým jeho častiam? - Pred spomínanou novelizá­ ciou prokurátor skutočne mohol sám vo svojom mene podávať ná­ vrhy na začatie občianskeho súd­ neho konania v majetkovopráv­ nych záležitostiach. Toto ustano­ venie však priamo aktivovať ne­ budeme. Právo na podávanie ná­ vrhov získa štát, avšak s tým, že ho v sporoch bude zastupovať prokuratúra. V príslušných „privatizačných“ zákonoch bude taktiež nevy­ hnutné zakotviť aktívnu legitimá­ ciu štátu na podávanie žalôb proti nezákonným dražbám. V tomto smere sme aj iniciovali v spolu­ práci s Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku SR a Ministerstvom financií SR novelizáciu Občianskeho súdneho poriadku. Z uvedeného vyplýva, že na základe podnetov a informá­ cií kontrolných orgánov týchto mi­ nisterstiev prokurátor v mene štátu podá na súde žalobu proti výsledku konkrétnej dražby, pri ktorej bude podozrenie z nezá­ konných postupov. Avšak opäť zdôrazňujem, že nebude vystupo­ vať ako osobitný procesný sub­ jekt, ale ako zástupca štátu. Zhováral sa: Vladimír DUDUC m piatok 8. januára 1993

SLOVENSKÉ HORIZONTY Prenikavý vzrast výroby v spoločnom podniku Štátny podnik Palma pozná vlastne každý nás občan. Veď bez jeho výrobkov sa nezaobíde žiadna domácnnsť.Palma dosahovala solídne výsledky trhovými podmienkami. Práve naopak, ukazuje cestu, ako sa v nich s úspechom pohybovať. Palma má štyri závody: v Bratislave, Senkviciach, Hlohovci a v Novom Meste nad Váhom.Závod v Hlohovci je určený na predaj verejnou súťažou. Zostávajúce závody Palmy v Bratisla­ ve, Senkviciach a polovica novomest­ ského závodu sa k 1.1.1993 premenili na zamestnaneckú akciovú spoloč­ nosť Palma-Tumys. Na novú cestu vy­ kročil práve novomestský závod, špe­ cializovaný na výrobu mydiel, pra­ cích a čistiacich prostriedkov. V poslednom období sa tento závod rozdelil na dve časti. Prvá, ktorú tvorí výroba mydla a infraštruktúra závodu, zostala v štátnom podniku Palma. Výrobu pracích a čistiacich prostried­ kov vložili k l.októbru 1991 do spo­ ločného podniku Henkel-Palma, ktorý je spoločnosťou s ručením ob­ medzeným. Jeho základný kapitál bol 700 miliónov Kčs, s 51-percentným podielom firmy Henkel a 49-percent- ným zastúpením Palmy. Spoločný podnik sa zaoberá nielen výrobou a predajom pracích a čistiacich pro­ striedkov, ale aj kozmetiky a lepidiel. Kozmetika a lepidlá sa síce v Novom Meste nad Váhom nevyrábajú, ale spoločný podnik ich predáva zo siete Henkel. Ako hodnotí krátku existenciu spo­ ločného podniku Henkel-Palma pod­ predseda predstavenstva Ing. Ivan Beblavý? »Jednoznačne pozitívne, negatíva vlastne nie sú. V porovna­ ní s rokom 1991 sa v roku 1992 do­ siahol v spoločnom podniku až 36- percentny vzrast výroby, a to ho­ vorí za všetko.« Spojenie Henkeia a Palmy umožnilo ponúknuť spotrebiteľom osvedčené pracie a čistiace prostriedky oboch fi­ riem: Persil, Weisser Riese, Dato, Perwol, Pril, ale aj nový Palmex, Azúr či Pur. Aj ich cenový »vejár« je široký. Treba povedať aj to, že novomestská Palma nebola zaostalým závodom. Už pred vznikom spoločného podniku v nej inštalovali špičkové výrobné za- riadnie z Talianska. Na tom nebolo treba nič meniť. Novovytvorený spo­ ločný podnik investoval predovšetkým do ekológie a balenia výrobkov, čo aj prinieslo patričný efekt. Spojenie s Henkelom znamenalo pre Palmu okamžitý úžitok napríklad v tom, že mohla čerpať z vysokej Palma ukazuje cestu úrovne jeho vedecko-technického rozvoja. Veď vo firme Henkel sa ním zaoberá 3000 ľudí... V Novom Meste prevzali od Henke- la aj systém marketingu a motivácie pracovníkov. Oba sa im osvedčili a prejavili v predaji výrobkov. Mimo­ chodom, počet pracovníkov v spoloč­ nom podniku zostal na predchádzajú­ cej úrovni. Rozišli sa iba s tými, ktorí narúšali pracovnú morálku. Dočasne, keď treba zvýšiť dennú výrobu, však prijímajú aj pracovníkov navyše stále­ ho počtu. Nie je bez zaujímavosti, že spoločný podnik Henkel-Palma má dvoch riadi­ teľov. Výrobno-technickým riadi­ teľom je zástupca Palmy, ekonomic- ko-obchodný riaditeľ je z Rakúska. O zásadných veciach sa rozhoduje spoločne. Ak treba v spoločnom pod­ niku zaviesť niečo nové, prídu ľudia od Henkeia a pripravia našich pracov­ níkov, ktorí potom už ďalej postupujú samostatne. Inžinier Beblavý prízvukuje, že po roku činnosti spoločného podniku sa potvrdili všetky predpoklady, s ktorými ho zakladali. Tento podnik patrí v sieti Henkeia dokonca medzi najúspeš­ nejšie spoločné podniky. »To len potvrdzuje, že sa netreba báť zahraničného kapitálu. Zákla­ dom je, aby sa aktivizoval a stabili­ zoval náš domáci manažment a vy­ hľadával takých zahraničných part­ nerov, ktorí sú naozaj ochotní pod­ nikať a nie sa zmocniť našej výroby a trhu.« Nie je pravda, pripomína I.Beblavý, že na Slovensku sa nedá podnikať so zahraničným kapitálom. Naopak, to­ muto podnikaniu pripisuje velký vý­ znam pri zviditeľňovaní Slovenska vo svete. Zahraniční podnikatelia si však zároveň musia uvedomiť, že Sloven­ sko, ale aj Česká republika ešte nie sú v trhovom hospodárstve, ale sú na ceste k nemu. Preto by mali citlivo reagovať na konkrétnu situáciu. Ing.Beblavý však opäť zdôrazňuje, že rozhodujúcu úlohu v tejto spolu­ práci musí zohrať náš manažment: »Treba mu dať dôveru, náležíte ho motivovať a nepozerať naň ako na niekdajších technicko-hospodár- skych pracovníkov. Naopak, treba v nich vidieť l\idí, ktorí rozhodujú o výsledkoch a prosperite firmy.« Zo spojenia s poprednou svetovou firmou získali v Palme mnohé cenné poznatky. Prirodzene, ich uplatnili aj v ostatných závodoch Palmy. Ide najmä o oblasť marketingu a organizá­ cie a motivácie pracovníkov. Zlepšili tiež balenie jedlých olejov a výrobný sortiment rozšírili o fritovacie oleje a nové druhy margarínu. To všetko »spôsobilo«, že po období recesie, v ktorom poklesla výroba až o 30 per­ cent, sa už dostávajú na úroveň svo­ jich výrobných možností. Vzhľadom na to, že väčšina produk­ cie Palmy smeruje na český trh, v Palme veria, že si ho udržia aj v no­ vých podmienkach existencie dvoch samostatných štátov. Henkel zriaďuje v Prahe osobitné obchodné centrum pre Českú republiku, ktoré sa bude starať aj o odbyt výrobkov zo spoloč­ ného novomestského závodu. Ing.I.B eblavý je optim ista: » 0 všetkom rozhodne spotrebiteľa ja verím, že o naše kvalitné a cenove prístupné výrobky bude v Čechách naďalej záujem...« MICHAL ŠTEFÁNEK Hovoríme s riaditeľom spoločnosti CASSOVIA- INVEST a.s. Košice Ing.Petrom HRINKOM Východ podnikateľsky nespi Z hľadiska rozvoja trhu cenných papierov majú dôležitú úlohu investičné spoločnosti. O činnosti týchto nevyhnutných subjektov kapitálového trhu hovoril s riaditeľom investičnej spoločnosti CASSOVIAINVEST a.s. Ing.Petrom HRINKOM náš spolupracovník František Palko. □ Ako by ste charakterizovali investičnú spoločnosť Casso- viainvest? - Cassoviainvest a.s. patrí medzi stredne velké investičné spoločnosti na Slovensku. V rámci východoslo­ venského regiónu sme najväčšou in­ vestičnou spoločnosťou. Spravuje­ me štyri investičné privatizačné fondy, z ktorých najväčší je FE- RROFOND 1 a.s. Investičné fondy, ktoré spravujeme, investovali v prvej privatizačnej vlne do via­ cerých odvetví priemyslu s cieľom maximálne rozložiť riziká voči svo­ jim DIK-om. Naša spoločnosť má najvýraznejšie zastúpenie v energe­ tike, hutníctve, strojárstve, v dre­ vospracujúcom priemysle, v poľno­ hospodárstve a v potravinárskom priemysle. Zakladateľom investičnej spoločnosti Cassoviainvest sú VSŽ. Svoju činnosť realizujeme od marca roku 1992. □ V čom je podstata činnosti investičnej spoločnosti? - Činnosť investičnej spoločnosti je zameraná na dve oblasti. Prvou oblasťou je zhromažďovanie prostried­ kov za účelom kolektívneho investo­ vania. Druhá oblasť spočíva v správe investičných privatizačných fondov a v konzultačnej činnosti. Do začiatku vzniku prvej privatizačnej vlny inves­ tičné spoločnosti zhromažďovali in­ vestičné body a v budúcnosti budú zhromažďovať výlučne peňažné pro­ striedky. □ Akciové sporenie je pre našich občanov novou formou investovania. Ako je možné v krátkom čase vysvetliť obča­ nomjeho výhody? - Na našom kapitálovom trhu sa zjavili 8,5 milióna investorov. Nie je možné v krátkom období zrealizo­ vať osvetovú činnosť pre všetkých investorov, pretože nie každý inves­ tor vie výklad správne prijať. Ide predsa o nevyskúšanú formu inves­ tovania. Myslím si, že najdôleži­ tejšie bude, aby sme v prvom rade dokázali pripraviť niekolko tisíc do­ brých odborníkov, ktorí by priamo pôsobili na kapitálovom trhu. Tí by pri pri dennom styku s investormi vykonávali aj osvetovú činnosť. Výhody akciového sporenia inves­ tor najviac pochodpí pri priamom styku s akciou. Bude získavať divi­ dendy a zistí, že sú oveľa vyššie ako úroky z bežných úspor. Akciu možno tiež predať a tým získať kapi­ tálový výnos. □ V novembri minulého roka vznikla v Bratislave Bratislav­ ská opčná burza. Burza cen­ ných papierov v Bratislave za­ čala svoju činnosť už v de­ cembri 1990. V čomje význam týchto inštitúcií pre investičnú spoločnosť? - Kapitálový trh môže existovať len vtedy, keď existuje burza cen­ ných papierov. Naša investičná spo­ ločnosť začala rokovať s predstaven­ stvom BCPB o členstve v tejto burze. Záujmom všetkých subjektov kapitálového trhu je, aby burza zača­ la fungovať čo najskôr. Investičná spoločnosť Cassoviainvest chce pomôcť rozvoju burzy cenných pa­ pierov, a to uvedením akcií význam­ ných akciových spoločností na pôdu burzy. V prvom rade by sme chceli uviesť akcie VSŽ a.s. Čo sa týka významu Bratislavskej opčnej burzy treba konštatovať, že z hľadiska rozvoja kapitálového trhu je nevy­ hnutná. BOB je jedinou inštitúciou tohto typu v krajinách strednej a vý­ chodnej Európy. Jej činnosť bude spočívať v uzatváraní termínových obchodov, ktoré sú z parkety BCPB vylúčené. Aj v tom je jej význam. Naša investičná spoločnosť má do­ hodu s Burzovou komorou BOB o dealerskej činnosti v rámci výcho­ doslovenského regiónu. Náplňou tejto činnosti bude sprostredkúvanie termínových obchodov. □ Vo svete je bežné, že popri centrálnej burze cenných pa­ pierov existujú aj regionálne burzy. Nebolo by výhodné mať takúto inštitúciu aj vo výcho­ doslovenskom regióne ? - Skôr než nezaznamenáme úspe­ chy na BCPB je predčasné hovoriť o regionálnych burzách. V budúcnosti uvažujeme so zriadením burzy cen­ ných papierov v našom regióne. Vy­ tvorenie takejto inštitúcie bude však závisieť od rozvoja kapitálového trhu na Ukrajine, ktorá 1.1.1993 vstúpila do prvej etapy privatizácie. Myslím si, že bude možné priebeh privatizácie na Ukrajine sledovať prostredníctvom BCPB a BOB. Vy­ tvorenie regionálnej burzy bude tiež závisieť od množstva cenných pa­ pierov, s ktorými bude možné ob­ chodovať. □ Akcie sa budú viesť na de- materializovanom princípe. Domnievate sa, že bolo správne rozhodnúťsa pre túto alternatí­ vu? - Dematerializované akcie v našich podmienkach znamenajú krok dopredu. Treba si však uvedo­ miť, že takýto krok môže priniesť aj velké riziká. Budú sa klásť vysoké požiadavky na technické spracova­ nie, ako aj na včasné a presné infor­ mácie akcionárom. Pre občana, ktorý sa s akciami ešte nestretol, je ťažko predstaviteľné, že jeho akcie sú v pamätiach počítača. Obávam sa, že občan prostredníctvom dema- terialzovaných akcií nepochopí v krátkom čase podstatu kapitálo­ vého trhu. □ Aby činnosť investičných spoločností mohla byť úspešná potrebuje kvalitných odborní­ kov. Má ich vaša investičná spo­ ločnosťdostatok? - Mať dostatok kvalifikovaných odborníkov je cieľom každej inves­ tičnej spoločnosti. Sme iba na za­ čiatku činnosti, preto ťažko hovoriť o dostatku či nedostatku dobrých odborníkov. To sa ukáže až vtedy, keď budeme môcť pristúpiť k burzo­ vým obchodom. Skôr než sa tak stane, musíme našich pracovníkov školiť nielen doma, lež aj v zahra­ ničí. Také školenia bývajú finančne nákladné, ale uvedomujeme si, že bez odborníkov nebude naša činnosť úspešná. □ Niektoré investičné spoloč­ nosti uvažujú, iné sa už rozhod­ li, že založením podielových fondov zvýšia svoj majetok vy­ daním nových akcií. Neuvažuje vaša spoločnosť o takejto mož­ nosti? - Pripravujeme zakladanie podie­ lových a investičných fondov. Táto záležitosť je priamo ovplyvnená tým, či naša spoločnosť bude mať dostatočné ponuky na rýchlo návrat­ né a efektívne investovanie. Vytvo­ rením podielových fondov by sme chceli zabezpečiť podielnikom ná­ vratnosť ich investícií. piatok8. januára1993 11

SLOVENSKÉ HORIZONTY Poznatky našich stážistov zjaponskej ekonomiky Problematika plánovania z iného pohľadu Skupina česko-slovenských stážistov bola na jeseň minulého roku - v rámci neinvestičnej pomoci japonskej vlády krajinám strednej a východnej Európy - na takmer mesačnom pobyte v Japonsku. Ich cieľom bolo oboznámiť sa s ekonomicko-sociálnou situáciou a vývojom Japonska, s dôrazom na otázky makroekonomiky. Organizátori podujatia - Japonská agentúra pre medzinárodnú spoluprácu a Agentúra pre hospodárske plánovanie - pripravili pre účastníkov prednášky k vybraným témam z oblasti ekonomiky a hospodárskej politiky. Jednou z nich bola problematika hospodárskeho plánovania v Japonsku. Skupina česko-slovenských stážis­ tov bola na jeseň tohto roku - v rámci neinvestičnej pomoci japonskej vlády krajinám strednej a východnej Európy - na takmer mesačnom pobyte v Ja­ ponsku. Ich cieľom bolo oboznámiť sa s ekonomicko-sociálnou situáciou a vývojom Japonska, s dôrazom na otá­ zky makroekonomiky. Organizátori podujatia - Japonská agentúra pre medzinárodnú spoluprácu a Agentúra pre hospodárske plánovanie - pripra­ vili pre účastníkov prednášky k vybra­ ným témam z oblasti ekonomiky a hospodárskej politiky. Jednou z nich bola problematika hospodárskeho plánovania v Japonsku. Japonské hospodárske plány plnia všetky tri úlohy, ktorými sa v učebni­ ciach charakterizujú ekonomické plány. Predstavujú ucelený výhľad hospodárstva, určujú priority hos­ podárskej politiky v stredno- a dlho­ dobej perspektíve a poskytujú orientá­ ciu súkromného sektora. Od konca druhej svetovej vojny ja­ ponská vláda prijala 12 hospodárskych plánov. Cieľom prvých dvoch (plán na roky 1949 - 1953 nebol oficiálne schválený vládou) bolo odstrániť voj­ nové škody a obnoviť vlastnú ekono­ mickú základňu krajiny. Nasledujúce plány (1958 - 1968) zamerali na maxi- malizáciu ekonomického rastu, pričom problematiku distribúcie dô­ chodkov ponechali na trhový mecha­ nizmus. Tretia skupina plánov (1967 - 1977) by sa dala charakterizovať úsi­ lím o harmonizáciu ekonomického rastu so sociálnym rozvojom. V ná­ zvoch plánov sa zjavil termín ŕsociál- nyŕ, ako výraz orientácie na íspoloč- nosť blahobytuŕ. K zásadnej zmene ekonomickej situ­ ácie Japonska došlo v dôsledku ŕrop- ných šokovŕ(1973 - 1979). Rozhodu­ júcou úlohou japonskej spoločnosti sa stalo zabezpečenie stabilného hos­ podárskeho rastu v podmienkach ne­ dostatku prírodných zdrojov. To sa odrazilo aj v zameraní hospodárskych plánov (1976 - 1985), orientovaných na nový typ ekonomického rastu. Po prekonaní negatívnych dôsled­ kov dvoch ropných šokov sa Japon­ sko dostalo na cestu stabilného rastu. Výrazne sa posilnila jeho medzi­ národná pozícia (zhruba 10-percentný podiel na svetovom GNP). Japonsko súčasne dosiahlo úroveň priemyselne vyspelých krajín pokiaľ ide o dôchod­ ky a spotrebu obyvateľstva. Novými prioritami japonského hospodárstva a spoločnosti sa stalo zlepšenie kvality života a problematika medzinárodnej spolupráce. Priemerná dĺžka plánovacieho ob­ dobia hospodárskych plánov povoj­ nového Japonska bola 6 rokov, avšak ich skutočná ŕživotnosťŕ dosiahla len 3,3 roka. Každý z doterajších plánov totiž vystriedal nový plán ešte pred uplynutím obdobia, na ktoré bol pô­ vodne pripravený. To iste tiež doku­ mentuje indikatívny charakter japon­ ského plánovania. Kľúčová úloha V plánovacom procese patri v Ja­ ponsku hlavná úloha dvom inštitú­ ciám - Ekonomickej rade a Agentúre pre hospodárske plánovanie (Econo- mic Planning Agency - EPA). Ekono­ mická rada je poradným orgánom predsedu vlády. Jej členmi (v súčas­ nosti 27) sú odborníci - zástupcovia podnikateľskej sféry, teoretického frontu, tlače i bývalívládni činitelia. V čase prípravy plánu do rady prizývajú i ďalších odborníkov zo zainteresova­ ných inštitúcií. Agentúra pre hos­ podárske plánovanie je orgánom štát­ nej správy Japonska s vyše 500 za­ mestnancami. V období prípravy hos­ podárskeho plánu poskytuje Ekono­ mickej rade komplexné podkladové materiály, vrátane hospodárskych výhľadov založených na ekonometric- kých modeloch. EPA vypracúva aj samotný návrh plánu, zohľadňuje ná­ zory a odporúčania predložené radou v jednotlivých fázach plánovacieho procesu. Zároveň úzko koordinuje svoju činnosť s ministerstvami, i s vládnucou politickou stranou, aby vy­ tvorili predpoklady na následné schválenie návrhu plánu a jeho reálne plnenie. V tomto kontexte je tvorba hospodárskych plánov v Japonsku vý­ sledkom procesu určitého "sociálneho vyjednávania", zabezpečovaného najvyššou štátnou byrokraciou. Popri komplexných hospodárskych plánoch existujú v Japonsku ďalšie vládne plány (programy), orientované na jednotlivé sféry ekonomiky. Hos­ podárske plány tu hrajú kľúčovú úlohu. Proces realizácie hospodárske­ ho plánu však treba chápať v uvede­ nom kontexte, s dôrazom na tri roviny - makroúroveň verzus úroveň odvetví, dlhodobý verzus krátkodobý horizont a centrálna verzus lokálna úroveň. Nezávislé a flexibilné V súčasnosti Japonsko plní naprí­ klad 15 vládnych programov pre dlho­ dobé projekty verejných investícií, vypracované jednotlivým i odbornými ministerstvami (pre oblasť cestnej infraštruktúry, zvyšovania kvality pôdy, výstavbu kanalizačných sietí a pod.) Prípravu uvedených programov koordinuje s Agentúrou pre hospodár­ ske plánovanie, keďže hospodársky plán určuje celkový objem verejných investícií pre dané plánovacie obdo­ bie. Časové obdobia realizácie jed­ notlivých programov verejných in­ vestícií sa však nemusia stotožňovať s plánovacím obdobím hospodárskeho plánu. Preto sú do určitej miery nezá­ vislé a flexibilné. Vo vzťahu k druhej z uvedených rovín treba uviesť, že hospodársky plán vymedzuje priemerné tempo ekonomického rastu v plánovacom období, no tento samotný údaj nie je dostatočným základom na jednotlivé opatrenia, resp. operácie fiškálnej mo- netámej politiky. V záujme prepojenia strednodobých zámerov hospodárskej politiky a krátkodobého riadenia vy­ pracúva Koordinačný výbor EPA ročné hospodárske výhľady. Sú vý­ chodiskom na odhad daňových príj­ mov, resp. rozsah vládneho rozpočtu v nasledujúcom roku. Z hľadiska makroekonomického ria­ denia je dôležitý vzťah medzi ročným výhľadom a rastovými cieľmi stredno­ dobého plánu. Preto sa pri vypracúva­ ní výhľadu venuje značná pozornosť práve strednodobým rastovým cieľom. Výhľad, samozrejme, zohľa­ dňuje krátkodobé ekonomické cykly. V uvedenom kontexte má výhľad skôr charakter prepovede, kým strednodo­ bý plán je normatívnej povahy. Z hľadiska tretej z uvedených rovín, miestne vlády vypracúvajú vlastné rozvojové plány. Vychádzajú z hos­ podárskeho plánu centrálnej vlády. Každá zo 47 prefektúr (administratív­ nych jednotiek Japonska) má svoj vlastný plán. Majú velký význam na­ príklad pre rozvoj miestnej infraštruk­ túry, pretože vyše 80 percent spo­ ločensky orientovaných investícií za­ bezpečujú v Japonsku miestne vlády. Okrem uvedenej "miestnej účasti" na celonárodných investičných projek­ toch však neexistujú systematické väzby medzi miestnymi a štátnymi hospodárskymi plánmi, ani medzi samotnými miestnymi plánmi navzá­ jom. Napríklad i časové obdobia, na ktoré sú miestne plány stavané, sú v jednotlivých prefektúrach odlišné. Centrálna vláda do plánovacieho pro­ cesu na miestnej úrovni prakticky ne­ zasahuje. Zvýrazňuje sa tu pružnosť a decentralizovaný charakter plánova­ nia v Japonsku. Vládna politika Japonské hospodárske plány sú kombináciou ekonomických projekcií a prezentácie politických zámerov vlády. Podnetom na vypracovanie ekono­ mických výhľadov boli potreby ja­ ponského súkromného sektora, ktorý v začiatočnom štádiu povojnového hospodárskeho rozvoja nebol schop­ ný získať potrebné informácie a nemal k dispozácii zodpovedajúce techniky a know how na prípravu podložených prognóz. Vláda reagovala na situáciu vypracúvaním realistických stredno- a dlhodobých hospodárskych prognóz pre potreby a orientáciu súkrom­ ného sektora. S rastom japonskej ekonomiky a vývojom jej štruktúry sa postavenie vládnych prognóz násled­ ne oslabilo. Obmedzený rozsah infor­ mácií, poskytovaných vládou, už totiž nie je dostatočným zdrojom a zákla­ dom na prípravu vlastných stratégií rozvoja dnešných obrovských japon­ ských firiem. V súvislosti s druhým z uvedených aspektov japonských hospodárskych plánov treba uviesť, že účinnosť vlád­ nej priemyselnej politiky výrazne po­ klesla po tom, čo vláda stratila niekto­ ré zo svojich tradičných regulačných nástrojov (najmä právomoci v oblasti kontroly a alokácia devízových pro­ striedkov medzi jednotlivé odvetvia hospodárstva, ktoré intenzívne uplatňo­ vala v povojnovom období). Súčasný posun smerom k deregulácii ešte zvýraznil spomínanú tendenciu. V podmienkach priemyselnej politiky, využívajúcej v čoraz menšom rozsahu priame regulačné nástroje, súkromný sektor následne čoraz menej rešpektu­ je a napĺňa vládou deklarované záme­ ry- Hospodárske plány teda zohrávali v rámci ekonomickej politiky Japonska významnú úlohu. Ich tradičné funkcie a postavenie v súčasnosti však pre­ hodnocujú. Japonské skúsenosti potvrdzujú skutočnosť dokladanú i vývojom v ďalších vyspelých ekonomikách, že štát, resp. vláda má svoje miesto pri ovplyvňovaní chodu ekonomického systému. Analógie s nami Plánovanie je v našich predstavách stále ešte často späté výlučne s direk­ tívnym usmerňovaním ekonomických procesov so všetkými jeho negatívny­ mi dôsledkami. Nie je však "plánova­ nie ako plánovanie". Ako vyplýva i z charakteristík japonského systému riadenia ekonomiky, plánovanie v zmysle predvídania alternatív budú­ ceho vývoja a vymedzovanie priorít, resp. rámca pre činnosť hospodárstva, má svoje miesto aj v trhovej ekonomi­ ke. Hospodárska politika vlády pri­ tom logicky nesmie obmedzovať sú­ kromný sektor v jeho iniciatíve, ale naopak, musí mu pomáhať pri orientá­ cii v daných konkrétnych podmien­ kach a dostupnými ekonomickými sti­ mulmi usmerňovať jeho investičné a rozvojové rozhodnutia. Japonské skú­ senosti zároveň dokumentujú, že roz­ sah a obsah pôsobenia štátu sa mení v závislosti od vývoja ekonomického systému a jeho štruktúry. V zásade závisí od vyspelosti daného trhového prostredia a jeho mechanizmov. Hľadanie analógií medzi japonskou a slovenskou ekonomikou je už na prvý pohľad problematické, či už z hľadiska čisto ekonomických faktorov (celková dosiahnutá ekonomická úro­ veň, výkonnosť a štruktúra ekonomic­ kého systému a pod.), ako aj širších sociálnych aspektov (tradičné hodno­ ty japonskej spoločnosti, vzťah k práci, význam pracovného kolektívu pre život jednotlivca atď.). Predsa však existujú oblasti, kde možno nájsť určité paralely medzi ekonomikou Slovenska a ekonomikami vyspelých krajín vrátane Japonska. Naznačiť jednu z nich bolo zámerom tohto člán­ ku. Samotný doterajší priebeh ekono­ mickej transformácie dokumentuje potrebu ovplyvňovať činnosti hos­ podárstva z úrovne vlády. Nie v "tra­ dičnej" forme direktívnych centralis­ tických zásahov, ale formou komplex­ nej hospodárskej politiky. Pozitívnym činom súčasnej vlády SR v tejto súvi­ slosti je už schválená Stratégia ožive­ nia hospodárskeho vývoja Slovenskej republiky, ktorú možno označiť za zásadný krok k vytvoreniu žiadanej hospodárskej politiky vlády. Tvorco­ via tejto politiky sú postavení pred dve rozhodujúce požiadavky - hos­ podárska politika musí rešpektovať súčasnú situáciu našej ekonomiky a jej reálne obmedzenia a zároveň by mala byť, v rámci možností, čo najúčin­ nejšia v smere podpory oživenia do­ máceho hospodárskeho vývoja. Pri jej koncipovaní by sme pritom nemali vymýšľať všetko sami a "odznovu”. V maximálnej miere treba využiť dispo- nibilné zahraničné poznatky v našich pomeroch. Ing. Ľuboš ŠEVČÍK, CSc. Autor je poradcom odboru hospodárskej politiky Úradu vlády SR O prítomnosti a budúcnosti SŠTSP s jej generálnym riaditeľom Ing. A. Ondrom Zostať bankou s plnou dôverou Finančná politika peňažných ústavov je stredom záujmu veľkej skupiny obyvateľstva a Slovenská štátna sporiteľňa vzbudzuje azda najväčší záujem. Už aj preto, lebo má azda najpestrejšiu klientelu. O dianí v tomto peňažnom ústave sme hovorili s jeho generálnym riaditeľom Ing. Alojzom Ondrom. • V polovici decembra 1992 pre­ behla niektorými novinami správa o odmietnutí privatizačného pro­ jektu SŠTSP. Bol to „informačný šum“ alebo realita? - V pondelok 14. decembra 1992 sme predložili do Hospodárskej rady vlády iniciatívne náš privatizačný projekt. Viedla nás k tomu snaha čo najskôr riešiť nevyhnutnú budúc­ nosť ústavu. V našom privatizačnom projekte rátame s 51 % účasťou štátu prostredníctvom Fondu národ­ ného majetku SR. 46 % budú mať mestá a obce. 3 % pripadnú na rešti­ túcie. Projekt jc pripravený prak­ ticky od mája, netrpezlivo čakáme na riešenie. Minister pán Dolgoš nám oznámil, že projekt bude pred­ metom rokovania vlády SR v januári 1993. kde ho on predloží na preroko­ vanie. • Prečo až 51-percentná účasť štátu? - Pretože pri tomto percente bude štát ručiť za vklady. Samozrejme, že to nie je jediný dôvod. Všetky západné banky akceptujú lepšie pe­ ňažný ústav práve s takouto účasťou. My však stále hovoríme, že naša sporiteľňa je bankou širokých vrstiev obyvateľstva. Preto sme ponúkli 46 percent mestám a obciam. Stávame sa ich komunálnou bankou. Zapojili sme 47 miest a obcí. najmä takých, ktoré nám vyšli v ústrety. My sme túto možnosť ponúkli Združeniu miest a obcí Slovenska. A Banky sú nádejou širokej vrstvy podnikateľov od malých až po veľ­ kých. Pritom sa najmä v tomto ob­ dobí podnikatelia veľmi ťažko do­ stávajú čo len k prísľubu úveru. Platí to aj o SŠTSP? - Problém je trochu širší. Podpo­ rovali sme a podporujeme na hranici možností privatizačný proces. Veď sme pri jeho rozvíjaní poskytli úvery vo výške 5 mld Kčs. Fond národného majetku, ktorý je finančne v našom peňažnom ústave, predstavuje 12 mld Kčs. Z 90 % je tvorený úvermi, takže zdroje majú úverový základ. Očakávame, že od 1. januára 1993 bude emisná banka na Slovensku voliť menovú politiku, ktorá bude znamenať určité blokovanie teda pribrzdenie úverov. • Takže, nakoľko sa strácajú šance na úvery? - To ozaj nezávisí iba od nás. My v súčasnosti spravujeme 108 mld Kčs. z toho je 46 mld úverov rôzneho charakteru, ostatné peniaze sú ban­ kové depozitá. Nad či pod to ne­ možno ísť. Záleží na tom, ako budú naši dlžníci splácať. Predpoklady ho­ voria, že asi 50 % podnikateľov skončí svoju činnosť a dôjde k zmene vlastníctva podnikajúcich jednotiek. • Aké sú perspektívy Slovenskej štátnej sporiteľne? - Predovšetkým náš celý manaž­ ment intenzívne hľadá zahraničného partnera a rokovania sú veľmi sľubné. Sporiteľňa ako banka komer­ čného typu sa zapája do viacerých aktivít v slovenských regiónoch. Sme členmi s rozhodujúcim balíkom akcií v a. s. SATEL v Poprade, chceme ísť do niektorých aktivít s veľkými podnikmi. • Predsa vás však poprosím o konkrétnejšie informácie. - Máme dohodu o spolupráci s a. s. VSŽ Košice, ktorá je aj veľmi aktívna v oblasti cestovného ruchu. No a tam vidíme aj my svoje mož­ nosti. Spomínal som a. s. SATEL s naším rozhodujúcim podielom. Po­ pri popradskom hoteli to už dnes je ďalší v Starej Lesnej, priberáme Čin- gov. Levoču. Bardejov, chceme ísť na stredné Slovensko. Zdôrazňujem však, že ak sme v začiatkoch robili akoby nábor, museli sme presvied­ čať, dnes si už môžeme vyberať. Zhováral sa: Mikuláš ARGALÁCS piatok 8. januára 1993

SLOVENSKÉ HORIZONTY Slovenské bankovky blízke západoeurópskym Svätopluk symbolom spolunažívania Sú síce okolnosti a podmienky, pri ktorých môže dôjsť k rozdeleniu česko-slovenskej meny, ale nikto v týchto chvíľach ešte nemôže s istotou predvídať, kedy sa tak stane. Preto sa intenzívne pracuje na vydaní nových slovenských bankoviek a mincí. Keďže slovenská verejnosť nie je ešte stále dostačujúco oboznámená s prípravou nových peňazí, oslovili sme v tejto veci predstaviteľa najpovolanejšieho, viceguvernéra ŠBČS, Ústredia pre SR, Mariána Tkáča. Zahraničné firmy pri tvorbe koncepcie oceliarskeho priemyslu Produktivita a kvalita Zmyslom reštrukturalizácie oceliarskeho priemyslu je zvýšiť konkurenčnú schopnosť v kvalite a produktivite. Expertíznu činnosť robili zahraničné poradenské firmy. Zníženie objemu výroby ocele vyžaduje progresívne technológie a značné finančné prostriedky. □ Pán viceguvernér, slo­ venská verejnosť sa doža­ duje bližších informácií o priebehu prác, a to až do predpokladaného termínu vytlačenia peňažného obeživa... - Ak vravíme o postupe prác na novej mene, treba najprv odlíšiť jej technickú prípravu, ktorá je osobitnou etapou. Inú predstavuje príprava z hľadiska potrebného času na prípra­ vu vstupu do platnosti slovenskej meny. Tieto dve etapy treba chápať osobitne, aby nevznikol dojem, že slo­ venské orgány chystajú novú menu preto, aby urýchlili rozdelenie terajšej česko-slovenskej meny. Novú menu pripravujeme preto, lebo samo spra­ covanie bankoviek, od prípravy návr­ hov po ich vytlačenie, trvá prinaj­ menšom sedem, osem mesiacov. Ne­ znamená to, že by sme boli pripravení emitovať nové bankovky veľmi rých­ lo, čiže v priebehu prvého polroka 1993. Nateraz vieme, aké motívy budú na slovenských bankovkách, min­ ciach. Po tieto dni podpisujeme doho­ dy s ich dodávateľmi, aby sa mohlo na ich príprave intenzívne pracovať. □ Môžete povedať, o kto­ rých dodávateľov ide? - Pokiaľ ide o mince, je všeobecne známe, že ním je Štátna mincovňa Kremnica. Pokiaľ ide o bankovky, na­ teraz musíme meno dodávateľa utajiť, pretože chceme predísť možným ne­ priaznivým dosahom na vybratú firmu. To už aj preto, lebo dodáva­ teľom je zahraničná firma. □ V médiách ste neraz uviedli, že nové slovenské peniaze budú maťšpičkové svetové parametre. Spolu­ pracujete na ich príprave s niektorými bankovými inštitúciami v zahraničí? - Spolupráca s firmami, ktoré sa uchádzajú o vytlačenie slovenských bankoviek, už určitý čas trvá. Konzul­ tovali sme s nimi niektoré námety a potreby najmä z hľadiska zabezpeče­ nia našich bankoviek proti možnosti ich falšovania. Sú pripravené technic­ ké opatrenia, ktoré umožnia kontrolu pravosti bankoviek očami laika, ako aj iné technické označenia, ktoré umožnia skúmať ich pravosť náročnou odbornou kontrolou. Občan bude tak môcť robiť hmatom, čo mu umožní strieborný prúžok na bankovke. Iná možnosť kontroly sa mu ponúka po­ hľadom na ňu oproti svetlu, kde má možnosť overiť si, či je na nej správna vodotlač. Pre občana bude tretím rozlišovacím znakom pohľad na ban­ kovku zboku, pri ktorom uvidí isté rozlišovacie znaky, ktoré však nepo­ stihne pri kolmom pohľade na ňu. V bankovke budú ešte detaily na zis­ tenie pravosti bankovky pre odborní­ kov. □ Uvažuje sa s »dolárový- mi mierami« slovenských bankoviek, alebo budeme v tomto ohľade bližšie k ne­ meckej mene? - Hodnotovo väčšie bankovky budú mať aj väčšie miery. Nerozhodli sme sa teda pre dolárový systém mier, ale pre rozmery európskeho štandardu. Bankovky sa teda budú zväčšovať po uhlopriečke, čiže budú rozmerovo di­ ferencované podlá hodnoty. Máme pripravené aj čo do rozmerov »voľné miesta«. Aj pre tie bankovky, ktoré vydané nebudú, a to pre dvestokoru- novú a dvetisíckorunovú bankovku. Koniec koncov marka ako aj rakúska bankovkaje zväčšovaná po uhloprieč­ ke. V žiadnom prípade nepôjde teda o uplatnenie princípu USA v stvárnení bankoviek slovenskej meny. Nebude to však ani náš doterajší princíp, pri ktorom sa uplatňovala rovnaká šírka a odlišnosť bola iba v dĺžke bankovky. □ Mnohé zahraničné meny, napríklad nie­ kdajšiajuhoslovanská, ale aj grécka, rumunská a ruská, na rozdiel od peňažného obeživa vyspe­ lých krajín, sú svojím technologickým spracova­ ním nekvalitné. Ich ban­ kovky sú vytlačené na nie najlepšom materiáli. Ako to bude so slovenskými bankovkami? - Slovenské bankovky sa vyrovnajú najkvalitnejším menám. Slovensko nemieni šetriť na nových peniazoch pri ich komplexnom spracovaní. Ľahko sa dá prepočítať, že úspora pri tlači prvých nákladov, by si vynuco­ vala bankovky častejšie vymieňať. Ak ich budeme tlačiťna hodnotnom papieri a vyspelou technológiou, vyvarujeme sa nehospodárnosti. □ Ktorú menu vo svete hoddnotíte z hľadiska kva­ lity spracovania peňaž­ ného obeživa ako špičko­ vú? - Sú to napríklad švajčiarske penia­ ze, nemecké, svojím spôsobom aj americký dolár. □ Naistoprávepreto spolu­ pracujete so zahraničnými expertmi spomenutých krajín? - Aj pokiaľ išlo o dodanie papiera, dostali sme zo zahraničia viacero ponúk. Mali sme možnosť oboznámiť sa s celou škálou kvalitného i nekva­ litného papiera. Aj podľa ponúk papiera sme sa v konečnej fáze rozhodli, kto bude tlačiť slovenské bankovky. Do­ vedna sedem firiem z Európy a Ame­ riky sa uchádzalo o získanie objed­ návky na vytlačenie slovenských ban­ koviek. □ Aké bankovky vydá Národná banka SR v tomto roku ? - V tomto roku mieni NB SR vydať dvadsať, päťdesiat, sto, päťsto a tisíc­ korunové bankovky. Chce tak urobiť naraz, a to v prípade odluky meny. Neskôr mienime vydať päťtisíckoru- novú bankovku, ktorá je takisto pri­ pravená na vytlačenie. Posledná z me­ novaných pravdepodobne nevyjde v priebehu roku 1993. Uvažujeme však s vydaním a zavedením do obehu aj dvesto a dvetisícovej ban­ kovky, ale nie v tomto roku. V Českej republike chcú vydať už teraz dvetisíc a päťtisíckorunové bankovky. Pripo­ mínam to len preto, aby som upozor­ nil, že vydávanie bankoviek v SR s väčšími peňažnými hodnotami, nie je signálom zvýšenia inflácie sloven­ ských peňazí v porovnaní s českými. Je to jednoducho trend, ktorý sme do­ hodli ešte pred rozdelením ČSFR. □ Ukazuje sa, že príprava na vydanie slovenskej meny prebieha v skráte­ nom postupe: Nebola vy­ písaná verejná súťaž na výtvarné návrhy banko­ viek? - Áno, vzhľadom na krátkosť času, ktorý máme na prípravu vydania slo­ venskej meny, nemohli sme dodržať všetky postupy, nemohli sme teda vy­ písať ani verejnú súťaž. Na posúdenie výtvarných návrhov mincí a banko­ viek sme však vzali do úvahy výsled­ ky poslednej federálnej súťaže. Pri ná­ vrhoch na mince sme mali situáciu jednoduchšiu, lebo tam sme brali do úvahy osobnosti, ktoré dlhšie spolu­ pracujú so Štátnou mincovňou v Kremnici. Niektorí významní slo­ venskí výtvarní umelci, ktorých sme pre spomenuté príčiny neoslovili, môžu byť aj dotknutí, no nemusia preto na našu emisnú banku zanevrieť. Budeme vydávať aj iné emisie, naprí­ klad pamätné mince, a to približne päť až šesť každý rok. Na ich výtvarné riešenie už budeme vyhlasovať verej­ né súťaže. V krátkom čase vytvoríme komisiu, ktorá bude posudzovať nie­ len výsledky súťaží, ale aj námety. Máme teda záujem postupovať v bu­ dúcnosti civilizované, podľa zvyklostí špičkových európskych a svetových emisných národných bánk. □ Aj pri vydaní nových peňazí ide o istú prestíž. Mali ste možnosť vidieť návrhy nových českých bankoviek a mincí? Kvali­ tou a celkovým vzhľadom vyrovnajú sa slovenské pe­ niaze českým? - Nemal som možnosť vidieť návrhy českých peňazí, ale iba niektoré návr­ hy zastúpené vo federálnej súťaži čes­ kou stranou. Dozvedal som sa však v ostatnej chvíli z tlače, že na českej bankovke bude aj slovenský kráľSvä- topluk. Náročky vravím slovenský. Sú historické písomnosti, ktoré povrdzu- jú, že ríša nazvaná Velkomoravská sa predtým volala Slovienčina. My pre­ beráme z tejto tradície portréty Cyrila a Metoda. Môžeme to teda brať tak, že k odkazu Velkej Moravy sa hlási tak česká, ako aj slovenská strana, keďže tieto motívy budú na českej desaťko- runáčke a slovenskej dvadsaťkorunáč- ke. Ak by mal byť tento symbol zna­ kom našej budúcej spolupráce a do­ brého spolunažívania oboch štátov a národov, myslím si, že ho treba len s radosťou privítať. Zhováral sa: Jaroslav BARTL Prvým spracovateľom projektu reštrukturalizácie troch vybratých hutníckych podnikov VSŽ Košice, Tfinecké železiarne a POLDI Kladno, bola americká firma ICF KAISER. Program Reštrukturalizácie čs. hut­ níctva financovaný z fondu PHARE riešila aliancia firiem SEMA GROUP a ROLAND BERGER. Z vlastných prostriedkov si hradili VSŽ a.s. Košice poradenskú činnosť firiem Ernst and Young a McKinsey. Cieľové zameranie Reštrukturalizácia nie je príznačná len u nás. Obdobným procesom prešli v 70., ale hlavne v 80. rokoch ekono­ micky vyspelé západoeurópske kraji­ ny. Na rozdiel od západnej Európy nemá naše hospodárstvo v súčasnosti dostatok centralizovaných, ani podni­ kových finančných zdrojov. Preto je nevyhnutná zahraničná kapitálová účasť. Tento stav si vynútil vypracovať štúdiu vychádzajúcu z objektívnych podkladov nášho výrobcu, aby bola vhodným podkladom na rokovania o vstupe zahraničného kapitálu. Program PHARE Rozsahom najväčším a vo vzťahu na potreby reštrukturalizácie celého čes­ kého a slovenského hutníckeho prie­ myslu zároveň i najzložitejším pro­ jektom bol program PHARE. Pri hod­ notení súčasného stavu využili experti poradenských firiem porovnateľné technicko-ekonomické údaje z krajín vyspelej ekonomiky. Experti odporučili pre rok 2000 výrobu 8500 kt valcovaných výrob­ kov v Českej a Slovenskej republike. Z uvedeného množstva sa predpokla­ dá 6200 kt/rok spotrebovať v ČR a SR a približne 2300 kt/r na vývoz. Tento stav vyžaduje znížiť výrobu su­ rovej ocele oproti r. 1990 približne o 33 percent. Podielové majú sa pritom zvýšiť ploché výrobky na úkor dlhých. V súčasnosti sú u nás ploché výrobky o 12 až 20 percent nižšie než v štátoch ES. Základnú štruktúru nákladov a vý­ nosov v oceliarskom priemysle Čes­ kej a Slovenskej republiky posudzo­ vala fa Roland Berger. Zo všetkých podnikov najpriaznivejšie hodnotenie vyznelo v prospech a.s. VSŽ. V čase spracovanie štúdie expertí­ zne firmy nerátali s takou recesiou a ochranárskou politikou zo strany ES, ani so zmenou štátoprávneho usporia­ dania v bývalej ČSFR. Možno usudzo­ vať, že v najbližších rokoch dôjde k novému profilovaniu oceliarskeho priemyslu s novými prioritami. McKinsey and Company V zhode s uzavretou zmluvou s fir­ mou McKinsey na vypracovaní tohto projektu sa podieľal aj riešiteľský tím pracovníkov VSŽ. Sústredenie väčšieho počtu pracovníkov na danú úlohu bolo správne. Výsledkom koncepčných úvah je: 9 vytypovanie výrobných nákladov v jednotlivých výrobných operá­ ciách 9 s tanovenie investičných pro­ striedkov 9 p roblematika tvorby cenovej sústavy 9 posúdenie pozície VSŽ na trhu 9 riešenie sociálnych problémov. Konzultantská fa McKinsey podob­ ne ako predtým SEMA GROUP po­ tvrdila oprávnenosť realizácie strate­ gických zámerov VSŽ a.s. a potrebu preinvestovať v nasledujúcich štyroch rokoch približne 16 mld Kčs. V opač­ nom prípade, teda pri zachovaní terajšieho zariadenia, by výrobné ná­ klady na plechy valcované za studená sa zvýšili do roku 1996 až o 66 per­ cent a v porovnaní s priemernými ná­ kladmi na obdobné výrobky v kraji­ nách západnej Európy by boli vyššie asi o 87 USD/t. Do zvýšenia by sa obzvlášť premietli náklady za mate­ riál, energiu a mzdy. Štúdia McKinsey akcentuje tri zá­ kladné priority podnikateľskej čin­ nosti: - zabezpečiť stabilný a prijatelViý zdroj pre rizikový akciový kapitál - vybudovať účinnú kontrolu pri zosilnení organizácie ekonomiky a plánovania - zachovať celkovú finančnú ne­ závislosť a majoritnú kontrolu v obchodných a výrobných záme­ roch. Program VSŽ a.s. Košice je formu­ lovaný tak, aby hospodárnosťou výro­ by a kvalitatívnou úrovňou ploché oceľové výrobky z VSŽ plne obstáli pri porovnaní s konkurenčnými zápa­ doeurópskymi výrobcami. Naši od­ borníci obchodných spoločností presmerujú odbyt tak, aby plne vyho­ voval európskym kritériám. Východoslovenské železiarne s 3,0 až 3,2 mil. t/r kvalitatívne i objemové plne pokryjú potrebu pásovej ocele a delených plechov pre odberateľov Če­ skej a Slovenskej republiky i v nasle­ dujúcom období. V najbližších 2 až 3 rokoch budú exportné dodávky presa­ hovať tuzemskú spotrebu. V štátoch západnej Európy je viace­ ro osvedčených postupov ako riešiť štrukturálne a inštitucionálne zmeny. Medzi významovo najdôležitejšie, ale finančne veľmi náročné patrí oceliar­ sky priemysel. Preto potrebuje zahra­ ničnú pomoc. Napriek rozdielnemu prístupu za­ hraničných expertov v jednom sa do­ siahla zhoda: potvrdzuje naše strate­ gické zámery, aby ďalší rozvoj smero­ val k zvýšeniu finalizácie a rozšíreniu pokovovaných a lakoplastovaných plechov. Ing. Jozef PAPCUN, CSc. Z kvalitných oceľovýchplechov výborné autá. .. (Foto: P Š.) hn piatok 8. januára 1S93

Výskum Slovenského štatistického úradu Súkromní podnikatelia v doprave Zistenie základných informácií o vrstve súkromných podnika­ teľov s prevažujúcou činnosťou v doprave, nezapísaných v Obchodnom registri, bolo cieľom výskumu realizovaného v dňoch 18.9.-5.10.1992 Slovenským štatistickým úradom v Bratislave. Výberová vzorka bola utvorená podľa percentuálneho zastúpe­ nia súkromných podnikateľov v doprave v jednotlivých okresoch Slovenska. Informácie o tom, koľko zo zaregistrovaných podnika­ teľov sa v súčasnosti aktívne venuje svojej činnosti, poskytuje nasledujúci graf: □ Realizácia podnikateľskej činnosti v doprave (údaje v percentách) Legenda: Respondent: 0 - podniká nepretržite B - podniká príležitostne D - už nepodniká H - ešte nezačal podni­ kať Vyše tri štvrtiny opýtaných (76 percent) v súčasnosti podnikajú nepretržite alebo príležitostne. Ako nepretržité charakterizovali svoje podnikanie najmä respondenti zo západného Slovenska (72 percent). Bankrot ako dôvod skončenia podnikateľskej činnosti uviedli 4 percentá opýtaných. Z iných dôvodov (vekových, zdravotných, rodinných) prestalo podnikať 15 percent respondentov. Od rozvoja súkromného sektora sa všeobecne očakáva utvá­ ranie nových pracovných príležitostí. Situáciu v doprave charakte­ rizuje nasledujúci graf: (Na porovnanie uvádzame aj výsledky výskumov podobného zamerania, realizovaných v roku 1992 v priemysle, stavebníctve a v obchode.) □ Rozloženie odpovedí respondentov z hľadiska zamestnáva- nia pracovných síl (údaje v percentách) Doprava (n = 323) Obchod (n = 548) Stavebníctvo (n = 773) Priemysel (n = 701) Legenda: Podnikateľ: □ - nezamestnáva nikoho, pracuje sám 0 - zamestnáva iba rodinných príslušníkov, príbuz­ ných B —zamestnáva rodinných príslušníkov i cudzích ľudí s-zamestnáva iba cudzích ľudí Z uvedených údajov je zrejmé, že súkromný sektor zatiaľ vo výraznejšej miere neprispieva k utváraniu nových pracovných príležitostí. Úsilie vynaložené v rôznych oblastiach podnikateľskej činnosti, najmä v jej začiatkoch, nemusí byť adekvátne dosiahnutému efektu. Do akej miery sú spokojní podnikatelia v doprave s dosiahnutými výsledkami, vyjadruje graf: (Výsledky uvádzame v komparácii s údajmi získanými v oblasti priemyslu, obchodu a stavebníctva) □ Spokojnosť podnikateľov s dosiahnutými výsledkami (údaje v percentách) Doprava (n = 323) Obchod (n = 551) Stavebníctvo (n = 773) Priemysel (n = 703) Legenda: a - úplne spokojný a - skôr spokojný s - skôr nespokojný o - úplne nespokojný ■ - neviem posúdiť Podiel respondentov, ktorí vyjadrili s výsledkami svojej činnosti nespokojnosť, bol zo sledovaných odvetví najväčší v doprave (45 percent). Uvedené informácie o súkromných podnikateľoch v doprave dopĺňajú údaje o ich vozovom parku z aspektu vlastníckych vzťahov. □ Štruktúra odpovedí podnikateľov na charakter používaného vozového parku z hľadiska vlastníckych vzťahov (údaje v per­ centách) (n = 321) Legendaj - Respondent má vozidlá a - vo svojom vlastníctve B - v prenájme ■ - niektoré vo svojom vlastníctve, niektoré v prenájme Prevažná časť podnikateľov uviedla, že vlastní prevádzkové vozidlá. Vlastnícky vzťah k vozovému parku deklarovali častejšie respondenti so stredoškolským vzdelaním bez maturity (71 per­ cent) i s maturitou (70 percent). Spracovala: PhDr. Zdena BUDICKÁ Burza bez rizika Predstavujeme vám projekt, ktorý pre vás pripravil ECO- PRESS a. s., vydavateľ slovenskej časti Hospodárskych novín, Burza cenných papierov v Bratislave a združenie BBR & AIESEC. Jeho hlavným poslaním je priblížiť proble­ matiku obchodovania s cennými papiermi v podmienkach nášho rozvíjajúceho sa kapitálového trhu. V poslednom období si každý, kto aspoň trochu sleduje ekonomické dianie vo svo­ jom okoli, musel povšimnúť zvýšenú kon­ centráciu informácií z oblasti finančného trhu, hlavne burzovníctva a obchodu s cen­ nými papiermi. Tento zvýšený záujem o spomínanú oblasť nie je vôbec náhodný. Hlavnou príčinou stále väčšej aktuálnosti je skončenie prvej vlny kupónovej privatizácie, ktorá závratnou rýchlosťou zmenila štruk­ túru vlastníctva vo väčšine hospodáriacich subjektov. Prenesením práv rozhodovania a riadenia podnikov zo štátnej správy na jednotlivých akcionárov sa vytvorilo oorov- ské pole pôsobnosti pre nástroje finanč­ ného trhu, ktoré sú v každom vyspelom štáte vizitkou dobrého fungovania ekono­ miky. Kupónovou privatizáciou sa určilo isté rozdelenie akcií, ale tým by sa samozrejme, ich pohyb nemal končiť. Je potrebné zabez­ pečiť ďalšiu možnosť ich pohybu. Podľa zákona o cenných papieroch môžu tento pohyb (čiže obchod s nimi) sprostredkúvať iba niektoré inštitúcie. Podstatné však je, že predávajúci alebo kupujúci musí vedieť ra­ cionálne uvážiť, či má jeho investícia zmy­ sel alebo nie. Práve tento rozhodovací pro­ ces je oblasť, ktorá dáva reálnu možnosť ovplyvniť úspešnosť investície a tým, sa­ mozrejme, aj výšku zisku. Preto, aby roz­ hodnutie nebolo úspešné iba náhodne, musí každý záujemca o spomínané trans­ akcie aktívne sledovať všetky dôležité in­ formácie o obchodovaných subjektoch, vní­ mať súvislosti diania v ekonomickom aj spoločenskom živote a v neposlednom rade tiež poznať zvyklosti a techniky obchodova­ nia s jednotlivými akciami a komoditami. Najdôležitejšou vecou však ostáva, tak ako pri každej inej činnosti, praktické overenie nadobudnutých vedomostí a to obzvlášť pri operáciách na finančnom trhu, ktoré nesú značné riziko straty. Problém neexistencie možnosti praktic­ kého overenia znalostí, bez rizika finančnej straty, viedol vydavateľa Hospodárskych novín, Burzu cenných papierov v Bratislave a združenie BBR & AIESEC k vytvoreniu projektu The Stock Exchange Game. Tento projekt bude simulovať obchodovanie s cennými papiermi, ako aj s komoditami a valutami. Myšlienka má pôvod v Belgicku, kde ju rozpracovali členovia organizácie AIESEC. Počas deviatich rokov existencie sa na projekte zúčastnilo takmer 20 000 osôb. Teší sa aj veľkému záujmu odbor­ ných kruhov. Vďaka spolupráci s belgickou stranou sme celý projekt prispôsobili našim podmienkam, čo bolo potrebné najmä preto, že u nás niet celoplošnej počítačovej siete. Na našom burzovom .trenažéri“ budeme obchodovať s účastinami známych zahra­ ničných firiem, kótovaných na známych svetových burzách. Aktuálne informácie o cenách budeme preberať z informačnej siete agentúry REUTER. Taktiež budeme publikovať dôležité politicko-ekonomické in­ formácie, ktoré by mohli ovplyvniť obchod s hodnotami. Odborným garantom a hlav­ ným zdrojom organizačných informácií je Burza cenných papierov v Bratislave, ktorá začne svoju obchodnú činnosť prakticky paralelne s projektom simulácie. Do obcho­ dovania v simulátore zaradíme automaticky každú akciu, ktorá bude okótovaná na BCP. Celú akciu odporúčame do pozornosti najmä podnikom, ktoré majú záujem ak­ tívne sa podieľať na spravovaní vlastného portfolia, ale zatiaľ nemajú na to vyškole­ ných pracovníkov. Projekt sa začína 1. marca 1993 a obchoduje sa vo všetky pracovné dni počas nasledujúcich dva­ nástich týždňov. Každý účastník vlastní fiktívny počiatočný kapitál v hodnote 500 000 ÚSD. Tento podiel si môže investo­ vať do podielov vami vybratých podnikov, komodít a valút The Stock Exchange Game. Všetky operácie sa robia podľa denne zve­ rejňovaného kurzového lístka, pričom po­ rovnávacou menou je americký dolár. Všetky objednávkové operácie sa uskutoč­ ňujú jednou z nasledujúcich ciest: faxom, telefónom s použitím bezpečnostného kódu, počítačovým terminálom pripojeným na telefónnu sieť alebo osobným doruče­ ním objednávkového formulára. Vaše port- folio môže obsahovať maximálne 20 rozlič­ ných hodnôt akcií a komodít. Súčasne mô­ žete mať zavesených maximálne 5 limito­ vaných objednávok. Tie sa nepočítajú do hodnôt portfolia. Každý účastník môže po­ čas jedného hracieho dňa podať maximálne jednu objednávku. Budeme simulovať tri typy burzových obchodov, a to promptné, limitované a termínované. Vykonávanie ob­ jednávok má nasledujúce poradie: 1. anulá- cia limitovaných objednávok, 2. predáva­ júce limitované objednávky, 3. objednávky na okamžitý predaj, 4. kupujúce limitované objednávky, 5. objednávky na okamžitý ná­ kup, 6. valutové obchody. Riadenie a chod všetkých operácií je zabezpečený softwa- rom, špeciálne vyvinutým pre potreby trena- žéra. Dividendy sa budú vyplácať dňa 21. apríla 1993. Organizátor posiela kaž­ dému účastníkovi poštou týždenný stav port­ folia, tzn. prehľad všetkých účastín a komo­ dít, ktoré účastník vlastní a ich aktuálnu cenu v USD. Ďalej množstvá valút, ktoré účastník vlastní, celkovú sumu kapitálu a umiestnenie v celkovom poradí. Konečné vyhodnotenie bude na záverečnej slávnost­ nej recepcii za prítomnosti významných osobností polticko-ekonomického života a hlavne burzovníctva. Najlepší účastníci budú odmenení hodnotnými cenami, pričom prvou cenou je osobný počítač radu 386. Ešte pred začiatkom praktickej časti majú potenciálni účastníci možnosť sledo­ vať na stránkach našich novin seriál člán­ kov s nadväzujúcimi témami z oblasti burzo­ vých obchodov. Podrobnejšie budú rozo­ braté témy finančného a hlavne kapitálo­ vého trhu, trhu cenných papierov, krátkej histórie búrz, predstavíme najdôležitejšie subjekty na súčasnom kapitálovom trhu u nás (BCP v Bratislave, BOB, BMB), opí­ šeme základné druhy burzových obchodov, pohovoríme si o portfoliu a portfolio manaž­ mente a tiež o investičných spoločnostiach. Materiály budú gestorovať odborníci na ka­ pitálové obchody z našich í zahraničných bankových a burzových ústavov. V každom piatkovom vydaní našich novín nájdete je­ den takto zameraný článok pod rovnakým názvom ako dnes. Na záver každého bude zadaná jedna otázka čitateľom. Kto do 15. februára odpovie aspoň na dve, bude zaradený do žrebovania o tri účastnícke miesta v hodnote 2990 Kčs na projekt simulácie The Stock Exchange Game a o ďalšie hodnotné ceny. Čitatelia Hospodárskych novín majú ex­ kluzívnu možnosť získať zľavu 190 Kčs na účastníckom poplatku ak k žiadosti o pri­ hlášku pripoja vystrihnutý nadpis jedného z týchto článkov (Burza bez rizika). Veríme, že vás náš projekt priblíži k sú­ časnej hospodárskej realite a pomôže orientovať sa na vznikajúcom kapitálovom trhu tak, aby ste boli úspešní. Adresa, kam sa môžete obracať so všetkými otázkami, odpoveďami a prípadnými námetmi je BBR & AIESEC, The Stock Exchange Game, EU Dolnozemská 1, 825 35 Bratislava. Telefón: 98 11 57, 98 11 77, 98 11 97. FAX: 84 02 42. Modem: 84 02 09. (Pokračovanie o týždeň) Slovenské liečebné kúpele, š., p. Piešťany vyhlasujú VEREJNÚ OBCHODNÚ SÚŤAŽ na rekonštrukciu a dostavbu liečebného domu Slovan v Piešťanoch. Prihlasovateľ musí spĺňať podmienku aspoň jednej stavby nad 250 000 000,- Kčs za posledné dva roky. Termín predloženia návrhu je do 15. 2. 1993 12.00 h. S podmienkami súťaže vás na požiadanie oboznámi Ing. Rudolf Madlo, technický námestník, Slovenské liečebné kúpele, š. p., Piešťany - tel.: 0838/51 23 00. h n s-190 VZDUCHOTECHNICKÉ MONTÁŽE a. s. Bratislava ^ Čajakova 28, PSČ 833 25 tel. č. 07/25 56 56, 49 71 03 fax č. 07/25 56 60, 49 71 03 závody: Banská Bystrica, Horná 83, tel. č. 088/452 93 fax č. 088/462 64 Košice, Považská 5, tel. č. 095/43 03 70 fax č. 095/43 03 77 PONUKA: Komplexné dodávky vzduchotechnických zariadení HĽADÁME: Dealerov: výhodná provízia HN-S-136 ÍSSS»SÍSS4S*Í::W:WSS Úspešná marketingová, reklamná a polygrafická agentúra MONITOR zamestná väčší počet projekt-managerov. Prednosť majú dynamické a kreatívne osobnosti so zodpovedajúcim vzdelanostným a jazykovým zázemím. Ponúkame prosperitu s perspektívou. Písomné ponuky zasielajte na adresu: B. Záhradník, MONITOR s. r. o., Estónska 43-45, 821 07 Bratislava. HN-S-197 Monitor, s. r. o. - marketingová, reklamná a polygrafická agentúra si dovoľuje oznámiť cteným klientom svoju novú adresu: Estónska 43-45, 821 07 Bratislava, tel. 07/24 48 87. Tešíme sa na spoluprácu! HN-S-197 JASOVA, a. s. ponúka všetkým, ktorí chcú dosiahnuť kvalitu svo­ jich výrobkov, príslušenstvo k frézovacím strojom: ✓ otočné stoly * ✓ deliace prístroje. Brúsky na kotúčové a pásové píly BP 2A, BM5 Lineárne a krížové stoly Stolové frézovačky FK 16 Malé CNC frézovačky FC 16 CNC S pomocou našich výrobkov zvýšite kvalitu. TOS JASOVÁ Informácie: tel.: 0817/98 71 26, 127, 110 fax: 0817/98 72 37 HN-S-113 a. s. 941 34 Jasová hn piatok8.januára 1993

/ / FOND NÁRODNÉHO MAJETKU ÚSTAV EKONOMIKY A ORGANIZÁCIE STAVEBNÍCTVA, š. p. Bratislava (ďalej len poverená organizácia) z poverenia FONDU NÁRODNÉHO MAJETKU SLOVENSKEJ REPUBLIKY (ďalej len FNM SR, alebo aj vyhlasovateľ) oznamuje, že v súlade s Obchodným zákonníkom vyhlasuje verejnú súťaž na predaj majetku š. p. STAVEX Humenné, Staničná ul. č. 11, 066 01 Humenné, ako celku. Podnik počas svojej dlhoročnej histórie, ktorá sa datuje od r. 1952, sa stal známym ako dodávateľ remeselných prác pridruženej stavebnej výroby v tuzemsku i v zahraničí. Predmet činnosti: dodávky a montáž stavebných prác PSV na novostavbách, opravy a rekonštrukcie, obchodná činnosť a produkcia výrobkov v rámci vedľajšej priemyselnej výroby. Počet pracovníkov: 581 Verejná súťaž sa začína dňom jej prvého uverejnenia v tlači. Vyzývame záujemcov, aby nadviazali kontakt s poverenou organizáciou: ÚSTAV EKONOMIKY A ORGANIZÁCIE STAVEBNÍCTVA, š. p. Ing. Ladislav Paŕízek, CSc. Ružová dolina 27 824 69 BRATISLAVA tel. č. 07/20 16 288 fax č.: 07/678 97 Po podpísaní dohody o zachovaní diskrétnosti a nezneužití získaných informácií a po predložení potvrdenia o zložení účastníckeho poplatku vo výške 10 000,- Kčs na účet FNM SR číslo 1000001-112/0200, VS 294-92-03 dostanú záujemcovia Informačné memorandum o privatizovanom podniku, vrátane kritérií na posúdenie záväzných návrhov, ako i ďalšie dokumenty týkajúce sa tejto verejnej súťaže. Záujemcovia dostanú možnosť prehliadky podniku STAVEX, š. p. Humenné, viesť rozhovory s manažmentom a vykonať vlastné analýzy potrebné na svoje rozhodovanie. Na verejnej súťaži sa môžu zúčastniť tak tuzemské, ako aj zahraničné fyzické alebo právnické osoby. Podmienky na prijatie záväzných návrhov do verejnej súťaže: 1. Doklad o právnej subjektivite a platobnej schopnosti účastníka. 2. Odovzdanie záväzného návrhu zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o predaji š. p. STAVEX Humenné, zodpovedajúcu ustanoveniam Obchodného zákonníka. Záväzný návrh tejto zmluvy musí obsahovať: - návrh kúpnej ceny podniku, ktorá je minimálne 72 mil. Kčs, - spôsob, podmienky a forma platby kúpnej ceny podniku, - návrhy k jednotlivým kritériám uverejneným v Informačnom memorande, - podnikateľský zámer so špecifikáciou ďalších investícií v období troch rokov, - v období troch rokov zabezpečenie zamestnanosti najmenej pre 350 pracovníkov, vytvorenie podmienok na jej zvýšenie, - vyhlásenie účastníka, že v prípade víťazstva vo verejnej súťaži uzatvorí s FNM SR zmluvu o predaji š. p. STAVEX Humenné najneskôr do 22. 3. 1993. 3. Záväzný návrh tejto zmluvy musí byť odovzdaný písomne ako doporučená zásielka, alebo osobne v zapečatenej obálke poverenej organizácii s označením „Verejná súťaž/ STAVEX, š. p. Humenné“ tak, aby obsahoval vstupnú pečiatku Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva, š. p. Bratislava s najneskorším dátumom 15. 2. 1993 do 12.00 h. 4. Potvrdenie o zaplatení účastníckeho poplatku vo výške 10 000,- Kčs. V prípade nevyhovujúcich návrhov si vyhlasovateľ vyhradzuje právo ukončiť súťaž ako neúspešnú. Vyhlasovateľ bude písomne informovať účastníkov verejnej súťaže najneskôr do 2 týždňov po konečnom rozhodnutí o tom, či ich ponuka bola víťazná alebo nie. V prípade sporov, ktoré by vznikli v súvislosti s vyhlasovanou verejnou súťažou, rozhoduje príslušný Obchodný súd Slovenskej republiky. FOND NÁRODNÉHO MAJETKU HN-S-187 KOVOVÉ KONŠTRUKCIE š, P-, Prešov - Šarišské Lúky ponúkajú voľnú kapacitu na výrobu zámočníckych výrobkov a rôznych o. k. Z výrobného programu ponúkame: ❖ oceľové okná ❖ okná oceľ - plast ❖ oceľové ävere jednokr. a dvojkrľdl. ❖ oceľové vráta zetepl. a: ne- zatepl. ❖ oceľové výklady s dvojsklom ❖ oceľové výklady s jednod. zaskl. ❖ deliace steny plechové: ❖ montované oceľové sklady ❖ haly a prístrešky PUMS ❖ loggiove zábradlia ❖ rovné a šikmé zábradlia ❖ palety a kontajnery rôznych druhov a vyhotovení podľa požiadaviek odberateľov ❖ steny v kombinácii AL-FE ❖ rôzne zvárané nosné a Ista­ vebné konštrukcie i ❖ kúpime ravnačku oceľové­ ho drôtu do priemeru 5 mm Informácie: o d b yt tel. 091-451 37 fax 091-452 70 ................. .................................... HN-S-17? DA M DO PRENÁJM U v Bratislave 6 kancelárskych miestností (120 m2) s 3 telefónmi a sociálnym vybavením v exkluzívnej časti starého mesta. Telefón: 24 28 93 PRODÁM SAMOOBSLUHU v Kostelci n/Orlicí (doposud potraviny) ze zdravotních duvodu! Tržby: 4 1/ 2 miliónu. PODRACKÝ, Dykova 1302 500 02 Hradec Králové Telefón: 049/322 32 HN-S-194 A ŕ éP o Ó ELITEX Šurany a. s. Vám ponúka v praxi osvedčený celokovový stroj, bez ktorého sa nezaobíde žiadna solídna stolárska dielňa. STOLÁRSKA FRÉZOVAČKA TYP: BAJ-1 Píšte na adresu; ELITEX, a. s., ved. odbytu Družstevná 5 94212 ŠURANY Telefón: 0816/32 92 Fcx: 0816/2$ 93 letelo.:W8274 technické parametre: Priemer pracovného hriadeľa: 30 mm Rozmery: výška stola 850 mm Zdvih pracovného hriadeľa: 80 mm šírka stola 700 mm Priemer odsávacej hadice: 100 mm dĺžka stola 1000 mm Otáčky pracovného hriadeľa: 3850 ot./min, Hmotnosť: 300 kg Otáčky je možné zvýšiť podľa požiadavky Napájacie napätie: 3x380xV. 50 Hz odberateľa. Max. príkon: 3kW HN-S-148^ INTERTRAVELs. r. o. Mierová 23, 827 48 Bratislava znižuje základné imanie o 500 tis. Kčs. Vyzývajú sa prípadní veritelia na uplatnenie svojich pohľadávok v lehote do 90 dní. h n -s -193 Prenajmeme clom na námestí v Senici. l ei.: 0801/3861,3614, 2683,3767 fec (HKlFKľKI SN ______ HN-S-192 Á AS I N T E R N A T I O N A L B8EBAIER* t r o d o ť špecializovaný obchod • peCiatkami pomlka výro­ bu klasických a samoíax- biacich pečiatok do 24 ho­ dín. Ďalej ponúkame pagino- vačky, električke pečiatky, rôzne druhy ftpcciáluych pečiatok, ako napr. pečiatky pre zberne Sazky-Spcrtky, pečiatky pre veterinárov, pečiatky na potlač jogurtov, mechanická a elektrická auchá pečate, perfo- rovacie stroje, pečatidlá, plombovacie kliešte, mosadzná firemná tabule, dochádzková hodi­ ny, váhy na obálky, poitové váhy na balíky, rôzne kancelárske potreby z dovozu. Z Á U J B M C O M O B R A T O M Z A Í L B M B N Á Š P R O S P E K T O V ? M A T E R I Á L . AS International, Cintorínska 21. BOX 175. 814 99 Bratislava Tel.: 07/332 123, 316 195. Fax: 07/564 01 HN-S-211 uľ S. Nováka, 026 01 Dolný Kubín hľadá firmy pre výhradné obchodné zastúpenie v jednotlivých krajoch ČR. Predmetom predaja sú nasledovné výrobky: oceľové a hliníkové rebríky, hliníkové radiátory, výrobky anténnej techniky. Predpokladom je dobrá finančná situácia a potrebné skladovacie priestory. Kontakt: č. t.: 0845/2188, 3876, 2180 č. faxu: 0845/2189, 2234 HN-S-196 H n piatok8. januára1993 15

ZTS Elektronika a. s. Nová Dubnica ponúka široký sortiment svojich výrobkov: - frekvenčné meniče výkonu 0-100 kW určené na reguláciu otáčok bežných asynchrónnych motorov v dopravní­ koch, čerpadlách, obrábacích a textil­ ných strojoch a pod. - meniče konštantnej frekvencie vhodné ako náhradné zdroje sínusového sie­ ťového napätia výkonu 250 VA až 1 kVA - impulzové meniče na plynulú a bez- stratovú reguláciu pojazdu akumuláto­ rových vysokozdvižných vozíkov - elektronické regulátory pre automati­ začnú a vojenskú techniku Kontakt: ZTS Elektronika a. s. odbyt 018 51 Nová Dubnica č. t. 0827/241 68 alebo 292 - kl. 442 fax: 0827/247 40 HN-S-180 Chcete bezpečne investovaťpeniaze? - Chcete si zabezpečiť ich rýchlu návratnosť? Takúto možnosť Vám poskytne T A T R A M A T ★ ★ ★ ★ fíHAS-AP výrobca mincových automatov na voľný pre­ daj teplých a studených nápojov. Ponúkame za bezkonkurenčné ceny automa­ ty na predaj teplých a chladených nápojov SUPERNOVA S7 - 7 druhov teplých nápojov INLINE - 4 druhy teplých nápojov TINY 6 0 - 4 druhy chladených nápojov v plechovkách Taktiež ponúkame spoluprácu firmám, ktoré sú schopné za vysokú províziu zabezpečiť kvalitnú distribúciu, predaj a servis našich výrobkov. N E V Á H A J T E ! Nájdite aj Vy vo Vašej firme, obchodnom dome, nemocnici, hoteli, benzínovom čerpadle... miesto pre trochu pohody. Spríjemnite deň svojim zamestnancom, zákazníkom i sebe. Prijemný deň Vám praje TATRAMAT-QUASAR a. s. POPRAD tel.: 092/45 34 15 fax: 092/45 34 00 HN-S-186 PREGLEJKA akdová spoločnosť ŽARNOVICA ponúka k odpredaju hliníkové dvere CELOSKLENENÉ vrátane nadsvetlíka, olištovania a tesnení 80/250 cm výhodná cena: 3800,-/k s 200 ks Pavé 200 ks pravé HN-S-212 PREGLEJKA ŽARNOVICA ponúka k odpredaju linku lúpania, navíjania, sušenia a strihania dyh, inštalovaná v r. 1983, možnosť spracovania všetkých druhov dreva, sušič dyh BSH RD III - valčekový, rok výroby 1977, ručné vkla­ danie a vykladanie, výrobca BABCOK BSH triediaca linka rovných preglejok, latoviek a DTD, inštalovaná v r. 1984 a po odskúšaní dodnes nevyužívaná, dodávka rakúskej firmy FAMA 4 lisovacia linka rovných preglejok SIEMPELKAMP, inštalovaná v roku 1983 a funkčná v plnom rozsahu HN-S-212 C I I T A ekonomická literárna agentúra, VYDAVATEĽSTVO A DISTRIBÚCIA I - L“ 1 1 y Štefánikova č. 27, 851 01 Bratislava, TEL.-FAX: 07/49 33 15__________ ponúka zo svojej produkcie aktuálnu ekonomickú a právnu literatúru: 1. A: Záhumenská - J. Zágoršek: ZÁNIK ORGANIZÁCIE - praktická príručka Publikácia obsahuje rozbor foriem zániku organizácií - štátnych podnikov, obchodných spoločností, družstiev, proces ich zrušovania. Podrobne analyzuje metodický postup pri delimitačnom, likvidačnom a konkurznom konaní. Súčasťou publikácie je súbor právnych noriem súvisiacich so zánikom organizácie. Publikácia má cca 120 strán, formátu A5, cena 85,- Kčs. Zasielame ju na dobierku, nie na faktúru. 2. E Sobolík - J. Sobolík: PRÍKLADY ÚČTOVANIA A PREVODOVÝ MOSTÍK (Podvojné účtovníctvo od 1.1. 1993 pre podnikateľov) Publikácia obsahuje praktické príklady účtovania podľa účtových tried, komplexný príklad podvojného účtovania vyúsťujúceho do účtovnej závierky, vzory výkazov a prevodové vzťahy účtov z roku 1992 na rok 1993 (prevodový mostík). Publikácia má 96 strán, formát A5, cena 68,- Kčs. Zasielame ju na dobierku, nie na faktúru. Uvedené publikácie budú v predaji začiatkom januára 1993. Možno ich zakúpiť v hotovosti v týchto predajniach: 1. ELITA. - kníhkupectvo, ul. Štefánikova 27, 811 06 BRATISLAVA 2. Predajňa ŠEVT - kniha SMATANA, ul. Palánok (pri Dome služieb), NITRA 3. Predajňa Informačného centra podnikateľov, Národná 28, 010 01 ŽILINA 4. Predajňa ELFA, Letná 9 (v priestoroch Technickej univerzity), 042 00 KOŠICE 5. Predajňa EkonSpo., ul. Národná 9 (pasáž pri lekárni), 010 01 ŽILINA 6. Predajňa SPEKTRUM, ul. Národná 4 (I. posch.), 974 00 BANSKÁ BYSTRICA 7. Predajňa PROTEXT, ul. Štefánikova (budova Jednoty), 075 01 TREBIŠOV Písomný kontakt: horeuvedená adresa HN-S-195 Ďakujeme vietkým čitateľom, zahazníhpm, spolupracovníkom a obchodným partnerom za dobrú spoluprácu v upíynuíom rohu 1992 a želáme vscthým všestranne úspešný nový roh, 1993. ECOPRESS, a. s., vydavateľ Hospodárskych novín, redakcia a inzertná kancelária HN L_______ _ _______ Jt AKCIOVÁ SPOLEČNOST pronajme skladovací plochy v Kralupech nad Vltavou v areálu krytá hala, soc. budova vlečka. Skladovací plochy v Praze 4 - Modrany v areálu soc. budova, haly. Nabídky a informace: tng. Jíŕí ADÁMEK Fax: 02/27 71 85 Tei.: 02/27 90 55 HN-S-185 16 piatok8. januára1993

FINANCIE / BANKY / BURZY DOHODA medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky o vzájomnom usporiadaní niektorých vzťahov v devízovej oblasti po zániku federácie Vláda Slovenskej republiky a vláda Čes­ kej republiky (ďalej len „zmluvné štáty“), vychádzajúc z presvedčenia o nevyhnut­ nosti zabezpečenia spolupráce a stanove­ nia základných spoločných pravidiel v de­ vízovej oblasti a v nadväznosti na zmluvu medzi Českou republikou a Slovenskou re­ publikou o menovom usporiadaní sa do­ hodli takto: Článok I Súčasťou právneho poriadku obidvoch zmluvných strán sa stane devízový zákon čís. 528/1990 Zb., v znení zákona čís. 228/ 1992 Zb., úplné znenie zákona čís. 457/ 1992 Zb. (ďalej len „devízový zákon“) a vy­ hláška Federálneho ministerstva financií a Štátnej banky česko-slovenskej čís. 303/ 1992 Zb., ktorou sa vykonáva devízový zákon s výnimkami v tejto dohode ďalej uvedenými. Článok II (1) Devízové pôsobnosti zverené devízo­ vým zákonom federálnym orgánom budú po nadobudnutí účinnosti tejto dohody prene­ sené na republikové orgány. (2) Zmluvné strany sa budú vzájomne infor­ movať, na ktoré republikové orgány boli jednotlivé devízové pôsobnosti prenesené. Článok III Koruna česko-slovenská (ďalej len „česko-slovenská mena“) sa na území obi­ dvoch zmluvných strán nepovažuje za deví­ zovú hodnotu. Článok IV Fyzické osoby, bez ohľadu na štátnu príslušnosť, s trvalým pobytom a právnické osoby so sídlom na území jednej zo zmluv- Podľa § § 14 a 21 devízového zákona č. 528/1990 Zb., v znení zákona č. 228/1992 Zb., môže de­ vízový tuzemec prijať peňažný úver od devízového cudzozemca iba v prípade, že mu bolo udelené devízové povolenie na prijatie tohto úveru. Devízové povolenie na uvedený záväzok je potrebné aj v prípade prijatia bezúročného úveru. Povinnosť žiadať o devízové povolenie podľa uvedených usta­ novení cit. devízového zákona sa vzťahuje aj na prijatie peňažnej pôžičky od devízového cudzo­ zemca. Pojem „úver“ a „pô­ žička“ sa v oblasti devízového práva nerozlišujú. Úver môže byť bezúročný a pôžička môže byť úročená. Vecné zlúčenie pojmov „úver“ a „pôžička“ je mimovýkladové stanovisko právnej teórie a garan­ tované ustanovením § 43 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách, kde sa stanovuje, že pôžičky poskytnuté bankami (§ 1 cit. zákona o ban­ kách) podľa doterajších predpisov (tzn. normy s účinnosťou pred 1. februárom 1992) sa považujú za úvery podľa uvedeného zákona o bankách. To znamená, že prija­ tie peňažnej pôžičky od devízo­ vého cudzozemca devízovým tu- zemcom bez devízového povole­ nia vydaného devízovým orgánom ných strán, považuje druhá zmluvná strana za devízových cudzozemcov.2\' Článok V Územie druhej zmluvnej strany sa z hľa­ diska devízového zákona a tejto dohody považuje za zahraničie. Článok VI Transferová povinnosť stanovená v §§ 10 a 16 devízového zákona sa nevzťa­ huje na česko-slovenskú menu, ktorú má devízový tuzemec jednej zmluvnej strany na území druhej zmluvnej strany. Vo vzťahu k devízovým hodnotám sa uplatňuje uve­ dená transferová povinnosť. Článok VII Ustanovenia §§13, 13a, 13b, 13c deví­ zového zákona sa nevzťahujú na splnenie peňažného záväzku devízového tuzemca - právnickej osoby so sídlom na území jednej zmluvnej strany voči devízovému cudzo­ zemcovi podľa ČI. IV tejto dohody v cudzej mene.3\' Článok VIII (1) Devízový tuzemec jednej zmluvnej strany sa nemôže zaviazať na plnenie deví­ zovému cudzozemcovi podľa ČI. IV tejto dohody v inej než česko-slovenskej mene, s výnimkou prípadov, keď na úhradu môže (§ 6 devízového zákona) sa posu­ dzuje ako porušenie devízového zákona. Podľa § 48 cit devízového zá­ kona sa na rozhodovanie o devízo­ vom povolení (§ 4 devízového zá­ kona) vzťahujú predpisy o správ­ nom konaní (zákon č. 71/1967 Zb., o správnom konaní, správny poriadok). Podľa § 46 správneho poriadku devízové povolenie vy­ dáva devízový orgán (§ 6 devízo­ vého zákona) správnym rozhod­ nutím. Pretože podľa § 48 ods. 2 deví­ zového zákona je rozhodnutie de­ vízového orgánu konečné a ne­ možno sa proti nemu odvolať, nadobúda toto rozhodnutie (deví­ zové povolenie) právnu moc a sú­ časne je vykonateľné dňom doru­ čenia písomného rozhodnutia účastníkom správneho konania (žiadateľovi o vydanie devízového povolenia). Nadobudnutie práv­ nej moci devízového povolenia (správneho rozhodnutia) je upra­ vené v § 52 cit. správneho po­ riadku. Takzvaná spätná účinnosť na­ dobudnutia právnej moci vyda­ ného devízového povolenia nie je možná. Do úvahy neprichádza ani možnosť vydať tzv. dodatočné de­ vízové povolenie, ktoré umožňo­ val devízový zákon č. 142/1970 Zb., čo sa v praxi robilo pečiatkou použiť vlastné devízové prostriedky. (2) Devízový tuzemec sa môže voľne zavia­ zať na plnenie voči devízovému cudzozem­ covi podľa ods. 1 na nákup nehnuteľností, nákup zahraničných cenných papierov a na prijatie peňažného úveru od uvedeného devízového cudzozemca za predpokladu, že plnenie sa uskutoční v česko-slovenskej mene.4\' (3) Devízový cudzinec podľa ods. 1 môže voľne nadobúdať vlastnícke právo na neh­ nuteľnosti na území druhého zmluvného štátu.5\' Článok IX Devízové banky so sídlom na území jednej zo zmluvných strán nemôžu predať devízové prostriedky devízovému cudzo­ zemcovi podľa ČI. IV tejto dohody. Článok X Devízový tuzemec jednej zmluvnej strany môže voľne dovážať a vyvážať česko- -slovenskú menu na územie druhej zmluv­ nej strany.6\' Článok XI (1) Prevod dedičstva (§ 31 devízového zá­ kona) a výživného (§ 32 devízového zá­ kona), ako aj ostatné prevody (§ 33 devízo­ vého zákona) z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany medzi devízovými tuzemcami obidvoch zmluvných strán sa uskutočňujú v česko- -slovenskej mene. (2) Ods. 1 sa nevzťahuje na zdedené deví­ zové prostriedky, na výživné platené povin­ nou osobou z vlastných devízových pro­ striedkov alebo iné prevody platené povin­ nými osobami z vlastných devízových pro­ striedkov. Článok XII Devízový tuzemec sa môže voľne majet­ kovo zúčastniť na území zmluvného štátu za predpokladu, že majetková účasť bude v česko-slovenskej mene.7\' „Vzaté na vedomie“. Použitie tohto tzv. dodatočného devízového povolenia by v súčas­ nosti malo negatívny vplyv napr. na postihovanie porušenia devízo­ vého zákona v rámci devízovej kontroly (§ 37 cit. devízového zá­ kona). Napríklad: keby devízový tuzemec - právnická osoba (§ 5 ods. 1 a 3 devízového zákona) prijal peňažný úver ód devízového cudzozemca (§ 5 ods. 2 devízo­ vého zákona) bez devízového po­ volenia vydaného Štátnou bankou česko-slovenskou a dodatočne po­ žiadal o vydanie takéhoto povole­ nia so spätnou účinnosťou, ne­ mohla by devízová kontrola po­ stihnúť toto porušenie devízového zákona (§ 14 ods. 1 písm. c deví­ zového zákona) uvedenou práv­ nickou osobou, pretože by sa toto porušenie dodatočným povolením legalizovalo. Preto sa tieto prí­ pady, ktoré najčastejšie vznikajú pri prijatí peňažného úveru od devízového cudzozemca a pri ma­ jetkových účastiach devízových tuzemcov v zahraničí (§ 34 cit. devízového zákona), riešia vyda­ ním devízového povolenia, ktoré nadobúda právnu moc až dňom doručenia písomného rozhodnutia (devízového povolenia) účastní­ kov správneho konania. Predmetné devízové povolenie legalizuje nezákonnú činnosť de­ vízového tuzemca odo dňa doru­ čenia devízového povolenia. Za porušenie príslušných ustanovení devízového zákona uloží devízová kontrola devízovému tuzemcovi postihy podľa § 38 devízového zá­ kona JUDr. Roman KRALERT Štátna banka česko-slovenská Článok XIII (1) Devízová banka je povinná na žiadosť devízového cudzozemca podľa ČI. IV tejto dohody zriadiť mu úročený účet v dohodnu­ tej cudzej mene len na základe devízového povolenia, vydaného príslušným devízovým orgánom so sídlom na území jeho štátu.8\' (2) Devízový cudzozemec podľa ods. 1 môže použiť devízové prostriedky, ktoré má uložené na svojom cudzozemskom účte vedenom v cudzej mene na platby do za­ hraničia len v súlade s podmienkami stano­ venými devízovým povolením podľa ods. 1.9\' (3) Devízový cudzozemec podľa ods. 1 môže bez obmedzenia použiť peňažné pro­ striedky, ktoré má uložené na svojom cu­ dzozemskom účte vedenom v česko-slo­ venskej mene na platby na územie druhej zmluvnej strany.10\' (4) Devízový cudzozemec podľa ČI. IV tejto dohody môže voľne prevádzať peňažné prostriedky v česko-slovenskej mene na územie druhej zmluvnej strany.11\' Článok XIV Táto dohoda platí po dobu trvania plat­ nosti zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o menovom uspo­ riadaní. Rozlíšenie devízových tuzemcov a deví­ zových cudzozemcov podľa ČI. IV nie je dôvodom na požadovanie odlišných cien za 1. Občan Českej republiky - de­ vízový tuzemec - starší než 15 rokov - môže v bankách nakupo­ vať devízové prostriedky vo voľne zmeniteľných menách až do výšky limitu 7500 Kčs schváleného pre rok 1993; 2. Občan Českej republiky - de­ vízový tuzemec - vo veku od 6 do 15 rokov (ďalej „dieťa“) - môže nakupovať devízové prostriedky v polovičnej výške stanoveného limitu. Predaj sa uskutoční iba na základe predloženého cestovného pasu dieťaťa. Nárok na predaj vzniká v roku, v ktorom dieťa dovŕši 6 rokov; 3. Banky uskutočňujú predaj devízových prostriedkov v cestov­ ných šekoch alebo vo valutách, ktoré majú pri predaji k dispozícii; 4. Predaj devízových prostried­ kov banka vyznačí v cestovnom pase kupujúceho s uvedením dá­ tumu a výškou predaja. Tento záznam má iba evidečný charakter pre potreby banky a nenahradzuje potvrdenie (bankový odpočet) po­ dľa § 27 ods. 1písm. a) devízového zákona; 5. Predaj devízových prostried­ kov vo voľne zmeniteľnej mene sa môže realizovať iba po predložení platného čs. cestovného pasu (§ 5 ods. 1 písm. a zák. č. 261/ 1991 Zb.) a iba pre občanov Českej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území Českej republiky, čo pri nákupe devízových prostriedkov preukážu platným občianskym preukazom; 6. Nákup devízových prostried­ kov možno urobiť jednorazovo alebo postupne až do výšky limitu. Za každý nákup banka účtuje oso­ bám uvedeným v bode 1a 2 popla- tovar a služby na území jednej zmluvnej strany voči subjektom druhej zmluvnej strany. Zmluvné strany nebudú obmedzené v prípade potreby prijatia nových devízo­ vých predpisov, pokiaľ tieto nebudú v roz­ pore so znením tejto dohody. Článok XV Táto dohoda nadobúda účinnosť dňom zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vzniku samostatnej Českej re­ publiky a Slovenskej republiky. Na dôkaz toho podpísaní, k tomu riadne splnomocnení, podpísali túto dohodu. Dané v Bratislave dňa 23.11. 1992 v dvojitom vyhotovení, každé v slovenskom a českom jazyku, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť. 1 7§ 2 písm. e) devízového zákona č. 528/1990 Zb., v zneni zákona čís. 228/1992 Zb. 21§ 5 devízového zákona 3 7§ 2 písm. h) devízového zákona 4/§§ 14 a 23 ods. 2 devízového zákona 5 7§ 25 devízového zákona 5 § 30 devízového zákona 7 § 34 devízového zákona 87§ 35 devízového zákona 9 7§ 36 ods. 1 devízového zákona 107§ 36 ods. 2 devízového zákona 117§ 36 ods. 3 devízového zákona tok v súlade so sadzobníkom jed­ notlivých bánk; 7. Občan Českej republiky j oprávnený nakupovať devízové prostriedky iba pre svoju osobu, prípadne pre blízkych príbuzných (manželku, rodičov, deti), a to na základe predloženia ich platného cestovného pasu a doložením prí­ buzenského vzťahu platným ob­ čianskym preukazom. Pre nákup devízových prostriedkov blízkym príbuzným platia podmienky bodu 5. * § 7 ods. 6 zákona č. 528/1990 Zb., devízový zákon v znení zá­ kona č. 228/1992 Zb. (úplné zne­ nie zákona č. 457/1992 Zb.), § 1 Opatrenia Štátnej banky česko-slovenskej zo dňa 9. sep­ tembra 1992, ktorým sa stanovujú podmienky pre niektoré obchody s devízovými hodnotami vykoná­ vanými inými osobami než ban­ kami (vyhlásené v Čiastke 94/1992 Zb.) ★ ★ ★ Možnosť nákupu devízových prostriedkov na cestovanie do za­ hraničia na rok 1993 v rozsahu a za podmienok uvedených v bodoch 1, 2, 3 a 6 sa vzťahuje aj na devízových tuzemcov - fyzické osoby -, ktorí nie sú občanmi Českej republiky, ale majú povo­ lenie na trvalý pobyt na území Českej republiky. Ustanovenia bodov 4, 5 a 7 sa použijú prime­ rane. Devízové prostriedky na cesto­ vanie do zahraničia v rozsahu vy­ hlásenom pre rok 1992 a predchá­ dzajúce obdobie nemožno nakú­ piť v roku 1993. Obmedzenie vý­ meny valút pre cestovné kancelá­ rie z titulu vreckového ostáva v platnosti aj pre rok 1993. VEĽKÁ REKLAMNÍ AGENTÚRA pŕijímá 0 prodejce pro osobní siednávání zakázek s bydlištém v Praze.Brne, Blansku, Prostéjové, Výškové, Bŕeclavi, Mosté,Lounech, Teplicích, Chomutové. Vlastní auto a RP. • sekretárky pro osobní a telefonický kontakt s klienty. Bydlišté Praha, Brno, Most. Vlastní auto a ň P vítáno. Požadujeme profesionálni a príjemné vystupovaní. Nabízíme plat pŕímo úmérný výkonu a dlouhodobou perspektívu. Nabídky se životopisem (+ prípadné doporučení) zasílejte do 1 5 .1 .1 9 9 3 na adresu: APE Ing. Haltmar, Na Florenci 19,112 86 Praha 1 HN07312 Podnikatelia a devízový zákon Pôžička zo zahraničia Podnikateľská sféra sa v súčasnosti častejšie obra- cia na devízové orgány s konkrétnymi otázkami týkajúcimi sa uplatňovania devízového zákona. Pre­ tože odpovede môžu byť užitočné širšiemu okruhu záujemcov, budeme postupne uverejňovať vysvetle­ nia k niektorým ustanovaniam zákona. Oznámenie Českej národnej banky Pravidlá predaja devízových prostriedkov na cestovanie do zahraničia na rok 1993 Devízové banky, prípadne iné subjekty oprávnené predávať devízové prostriedky * ** * § (ďalej „banky“) budú občanom Českej republiky predávať devízové prostriedky na cesty do zahraničia podľa nasledujú­ cich pravidiel: BB piatok 8. januára 1993

TELEVÍZIA Piatok - 8. januára ■ STV 1 9.00 Aktuality 9.30 Televíkend 9.55 Kultúrna publicistika. Výstava svetovej novinárskej fotografie World Press Foto 10.15 Mestá a tváre. Brezno 10.40 Téma. Diskusná relácia 12.00 Správy z teletextu 16.30 Správy 16.35 Mini Cŕn-cŕn. Popoludnie na te­ lefón pre Crngáčikov. 17.15 Pinocchio, (1.) Japonský kres­ lený seriál 17.45 Televízny informačný kaleido­ skop 18.05 Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom 18.20 Chocky, 1. Anglický televízny seriál o chlapcovi, ktorý sa dostane do kontaktu s mimozemskou civili­ záciou 18.45 Výtvarná výchova. Papierové hádanky 19.00 Večerníček. Ide pieseň dokola 19.10 Tom a Jerry 19.20 Prehľad vysielania 19.23 Predpoveď počasia 19.30 Aktuality 19.57 Šport 20.05 Hra o Niké. Zábavno-súfažná hra o 2 x 2 milióny korún 20.40 Via mala, (1.) Nemecká tele­ vízna trilógia nakrútená podľa ro­ mánu J. Knittela. 22.20 Aktuality 22.55 šport 23.02 Film a video 23.30 Mušie Club 0.15 Správy z teletextu ■ STV 2 17.40 Správy 17.45 Život v prírode. Kráľ zvierat 18.10 American Business English, (16.) 18.23 Alles Gute, (16.) 18.40 Regionálne vysielanie. O zaují­ mavostiach a problémoch okresu Dunajská Streda 19.10 Diek Tracy (22.) 19.20 Večerníček. Ide pieseň dokola 19.30 Aktuality 19.57 Šport 20.00 Predpoveď počasia 20.02 Prehľad vysielania 20.05 Pán Almaniak. História v skratke 20.06 Worldnet uvádza... 20.40 J. B. P. Moliére: Don Juan. Prevzaté predstavenie klasickej ko­ médie zo štúdia NS v Bratislave 22.25 Čo dokáže ulica. Skrytá kamera a jej hostia 23.00 Vášne J. Laufera. Game show. Veľká zábavná show za účasti pub­ lika ■ ČT 1 8.00 Videofashion. Svetová móda 9.05 Experiment. Český film z roku 1943 10.40 O zdraví. Magazín 11.20 Zahrajte tú moju 12.20 Screensport 13.05 Tisíc alebo riziko?! Súťaž 13.15 Magazín pre mládež - Vynálezy 14.05 Štúdio B 14.30 Publicistika pre mládež 15.10 Choď za šťastím. Komédia 16.30 Objektív 18.05 Umelá inteligencia 18.40 Simpsonovci (1.) Animovaný seriál 19.10 Večerníček 19.30 Udalosti 20.05 Cid, 1. Historický film USA z roku 1961 21.55 Nápady svetovej módy 22.20 Udalosti, komentáre 22.55 Policajný dispečing 23.00 Peniaze. Nemecký film z roku 1989 0.40 Čarovný svet divadla a melódii 1.25 Jazz Club ■ ČT 2 8.30 Sadza pre šťastie. Rozprávka 9.50 Japonsko, moja láska. Doku­ ment 10.40 F. L. Vék, (1.) Seriál 11.45 Štúdio reportérov 12.30 Hitparáda 13.30 Spravodajstvo 14.00 Jump OK-cvičenie 14.10 Krajské večerníky 15.10 Cesta uskutočnenia, (1.) 15.30 Rozprávky 16.15 Aktuality 16.20 Holandsko - ČSFR. Volejbal 17.10 Pohľady zblízka 18.00 Večerníček 18.15 Detstvo zvierat 18.25 Biele kone 19.00 Večerník ČT 19.20 Pesničky s ozvenou 20.00 Víkend s Naďou 20.40 Usmievajte sa, prosím 20.55 Chvíľky s M. Horníčkom 21.45 Aktuality 22.05 Oneskorené reakcie, (1.) 22.50 O niečom inom 23.30 Zďaleka nie je taká škaredá ako sa pôvodne zdalo. Inscenácia RAKÚSKO ■ ORF FS 1 18.00 Európska dvanástka, dok. 18.30 Náš učiteľ Dr. Specht 20.00 Šport 20.15 Pripad pre dvoch, seriál 21.35 Veľký Bellheim, seriál 23.30 Večer športu 23.55 Rache aus dem Knast, krimi film, USA ■ ORF FS 2 18.30 Miliónové koleso 20.15 Dynastia slonov, prír. film 21.00 Habsburgovci, dok. seriál 22.30 Ran, film, Jap.-Franc. MAĎARSKO ■ 1. program 18.00 Okno 18.50 Bar na kolieskach 19.00 Dallas, seriál 20.30 Improvízia 21.00 Opojenie z kina, filmový magazín 21.50 Panoráma 23.00 Miesto činu, krimi seriál 0.30 Rock vo Városligete, hudobný program ■ 2. program 18.25 Majstrovské diela 18.35 Produkcia! 19.05 Narodil sa z ohňa, vzdelávací film 20.00 Addington akció: Ki a gyilkos?, tv. film, Franc.-Kanadas 20.55 Koltay-show 22.25 Pred záverom dňa 22.45 Aréna, hudobný program POĽSKO ■ 1. program 17.00 Teleexpres 17.25 Dokument 18.05 Každý má právo 18.25 Kvíz 19.00 Večerníček 20.10 Publicistika 23.05 Dejiny Hollywoodu fv. 23.55 Gitarové legendy 0.55 Sedmička na Jednotke ■ 2. program 17.50 Image 21.00 Panoráma 21.30 Šport 21.45 Koleso šťasteny 22.20 Hudobný film 23.50 Zábavná hudba Sobota - 9. januára ■ STV 1 9.00 Aktuality 9.30 American Business Enqlish, ( 16) 9.43 Family Album USA, (16) 10.07 Ešte país, (16) 10.30 Muzzy in Gíondoland, (16) 10.42 Tao Tao, (1.) Japonský animo­ vaný seriál 11.10 Worldnet uvádza a... 12.10 Televízny informačný kaleido­ skop 12.30 Klub spotrebiteľov 13.00 Správy z teletextu 14.05 Správy 16.10 Balkánske prekliatie. Dokument 14.45 Na motorke do minulosti. An­ glický sci-fi príbeh o vynálezkyni, ktorá sa pomocou časového pre- miestňovača vrátila do stredoveku 16.15 Zóna D. Magazín pre deti a do- spejých 16.58 Život v prírode 17.30 Rhytmick 18.10 Baywatch, (1.) Seriál USA o at­ raktívnej no neľahkej práci ochran­ cov pláží kalifornského pobrežia 19.00 Večerníček. Rozlúčka 19.10 Salón Beauty 19.20 Prehľad vysielania 19.23 Predpoveď počasia 19.30 Aktuality 20.05 Fantóm Monte Čaria. Anglický romantický príbeh z minulého sto­ ročia o žene so záhadnou minulos­ ťou 21.40 Góly - body - sekundy 22.00 West Side Story. Filmový muzi­ kál USA z prostredia newyorskej mládeže 0.26 Erotický videoklip 0.30 Správy z teletextu ■ STV 2 15.20 Správy 15.25 Klub cestovateľov. Mexiko - svet kaktusov. Cestopisný cyklus 16.20 Romale 16.40 Maďarský magazín 17.10 Polarity 17.55 900 sekúnd o knihách 18.10 Entrée libre (16) 18.45 Holotropia. Dokumentárny film 19.20 Večerníček. Rozlúčka 19.30 Aktuality 20.05 Pán Almaniak. História v skratke 20.06 Slováci na slovíčko 20.15 Rozruch na onkológii (1). Tele­ vízna adaptácia románu, ktorý vo fiktívnej podobe zobrazil boj dok­ torky o záchranu svojho nevylieči­ teľne chorého otca 21.25 Ľudia a svet. Astronómovia 22.00 Coémmodores. Záznam kon­ certu skupiny z USA 23.20 Správy z teletextu ■ ČT 1 8.30 Walt Disney uvádza 9.20 Hip, hap, hop, súťaž pre deti 10.10 Publicistika pre mládež 10.55 Hanlon, (2), novozélandský se­ riál 11.45 Gitarové legendy 12.30 O slávnych muzikantoch 13.00 Zajtra sa bude tancovať všade, český film 13.00 Filmový týždenník 15.20 Pesničky s ozvenou 16.00 Simpsonovci (1), animovaný se­ riál USA 16.35 A nebojíš sa princeznička?, roz­ právka 17.30 Tahiti a jeho ostrovy 18.05 Potulní muzikanti 18.20 Detektív v sukniach 19.10 Večerníček 19.30 Udalosti 20.05 Šanca, zábavná hra 21.25 Cid, (2), historický film USA 22.30 Grace Jonesová: Show 22.55 Likvidátor. Novozélandský tele­ v íz n y film ■ ČT 2 8.50 Auto-moto-revue 9.45 Odchádzať s jeseňou, poviedka 10.35 Kanafas 11.30 Portréty veľkých - M. Mon- roeová 12.30 Screensport 13.15 Strom plný čerešni, film pre deti 16.30 Insport Brno 17.45 Tisíc alebo riziko?!, súťaž 18.00 Večerníček 18.15 Receptár pre podnikavých 18.55 Žrebovanie Matesa 19.00 Večerník ČT 19.20 Štúdio reportérov 20.00 Milostpánová komorná, gro­ teska 20.25 Traja v tom. Záznam komédie Činoherného klubu v Prahe 22.00 Aktuality 22.15 Góly - body - sekundy 22.35 Klub Netopier 0.05 Joan Baez. Záznam koncertu RAKÚSKO ■ ORF FS 1 15.25 Laurel a Hardy 15.35 Keď zvieratká opustili les 18.30 Zámok na Wôrthersee 20.15 Kto povie A, zábavná hra 22.00 Zlaté dievčatá 22.30 Angel Heart, thriller, USA 0.25 Kleiner Spinner, komédia, Franc. ■ ORF FS 2 17.00 Milá rodina, improvizovaná hra 20.15 Cook and Peary - Rivalen am Nordpol, film, USA 22.00 Večer športu 22.30 Peter Veľký, 2., tv seriál, USA, 1986 MAĎARSKO ■ 1. program 16.05 Gepard, film 17.50 Synovia Adama, dcéry Evy 18.15 Teplomer 19.10 Koleso šťastia 19.40 Rozprávka 20.30 Jerry Bricks 21.00 Kínai szindróma (The China Syndróme), film ■ 2. program 17.25 Vysielanie pre deti 17.50 Knight Rider 19.50 Krídelko alebo stehienko?, film Franc. 20.45 Operné rozprávky 21.40 Šport 22.25 VI. Henrik, tv film POĽSKO ■ 1. program 17.20 Detektív v sutane 18.30 Pegas 19.10 Večerníček 20.00 Poľské zoo 20.30 Film 23.35 Šport 0.00 Orchestre Rouge, film ■ 2. program 17.10 Zábavný program 18.35 Pasažierka, dráma 20.25 Veľký šport 21.00 Panoráma 21.35 Camerata 2 22.15 Show B. Hilla 22.45 The Blackheath Poisonings, film Nedeľa - 1 0 . januára ■ STV 1 8.45 Od Kuká do Kuká 10.03 Deti hudobníci 10.30 L. Nadáši - Jégé: Adam Šan- gala, (2). Historicko-dobrodružný film 11.30 Svet v obrazoch. Zahranično­ politický magazín 12.00 Koncerty pre mladých ľudí Leo- narda Bernsteina 13.00 Kroky. Kontaktná relácia, v kto­ rej odborníci, verejní a politickí čini­ telia odpovedajú na otázky divákov 14.10 Putá osudu. Príbeh o sile, od­ vahe a schopnostiach človeka 15.00 Laurel a Hardy. Nohavice pre Filipa 15.20 Konto nádeje 15.30 Správy 15.35 Film pre pamätníkov. V piatok trinásteho. Slovenská satirická ve­ selohra 17.10 Dobrá zvesť. Publicistický ma­ gazín 17.35 Duchovné slovo 17.40 Podaj mi ruku. Rekapitulácia Konta nádeje za rok 1992 16.30 Miazgovci. Maďarský animo­ vaný seriál 19.00 Večerníček. Prekvapenie v cha­ lúpke 19.10 Desať minút s premiérom 19.30 Aktuality 20.05 Zoznámte sa, prosím. Tele­ vízne randenie s ručením obme­ dzeným 20.45 Sever a Juh (19), Televízny se­ riál USA 21.40 Aktuality 22.00 Góly - body - sekundy 22.20 Dom na Caroll Street. Politicko- kriminálna dráma USA. 23.57 Erotický videoklip 24.00 Správy z teletextu ■ STV 2 16.40 Správy 16.45 Čo je to ekológia. O základoch ekologickej výchovy 16.55 D. Široký: Čierna ovca. Insce­ nácia. 17.58 Muzzy in Gondoland, (16) 18.10 Family Album USA, (16) 18.35 Nápadník. Magazín dobrých rád 19.20 Večerníček. Prekvapenie v cha­ lúpke 19.30 Aktuality 20.05 Pán Almaniak. História v skratke 20.06 Páchateľ neznámy. Publicis­ tická relácia o dosiaľ nevyrieše­ ných prípadoch 20.40 Alice. Paneurópsky magazín 21.45 G. Rossini: Viliam Telí, (1.) Ta­ lianska historická opera 24.00 Správy z teletextu ■ ČT 1 11.00 F. L. Vék (2). Seriál 12.00 Kalendárium 12.10 Receptár pre podnikavých 12.50 Z českej politickej scény 13.55 O Janovi a jeho podivuhodnom priateľovi, rozprávka 15.25 Na dobrú náladu 16.20 Experiment. Český film z roku 1943 18.05 Album 18.45 Stretnutie s obrazovkou 19.10 Večerníček 19.30 Udalosti 20.05 Šlapeto alebo Tri sudičky pre ručičky alebo Krst platne 20.45 Sever a juh (19) 21.40 Z českej politickej scény ■ ČT 2 10.05 Noví rytieri nebies (8), Francúz­ sky seriál 11.00 G. Mahler: Symfónia č. 4 12.00 Náš vidiek 12.30 Televízny klub nepočujúcich 13.00 Kresťanský magazín 13.50 Štúdio Šport 16.40 Diaľkové ovládanie, groteska 18.00 Walt Disney uvádza 18.50 Na tenkom ľade, groteska 19.05 Labyrint, pohybové stvárnenie rovnomennej skladby J. Jiráska 19.20 Hudobná vizitka 20.00 Film a sociológia 21.00 A. Vivaldi: Salve Regina 21.45 Aktuality 22.05 Športový večer RAKÚSKO ■ ORF FS 1 18.05 X-Large, reportáže 18.30 Náš učiteľ dr. Specht, seriál 20.15 Dobrodružstvá mladého Indiana Jonesa, dobr. seriál 21.05 Vízie 21.10 Popletenec, záznam divad. predstavenia 0.10 Neuveriteľné príbehy 0.35 Doznievanie: W. A. Mozart - koncert pre husle a orchester ■ ORF FS 2 15.45 Športové popoludnie 19.00 Alf, seriál 20.15 Televízna inscenácia 22.00 Večer športu 22.30 Seitenblicke špeciál 23.00 Kráľovná krásy 1992 23.45 Srdce je tromf MAĎARSKO ■ 1. program 17.00 Walt Disney uvádza 18.45 Portréty XX. storočia 19.20 Koleso šťastia 20.20 Týždeň 21.05 Film 22.55 Stretnutia typu nula ■ 2. program 17.30 Delta 19.35 Súboj o poklad Yankee Zephyra, dobr. film 22.20 Petrocelli POĽSKO ■ 1. program 17.30 Dynastia 19.00 Večerníček 20.10 Dobrodružstvá mladého Indiana Jonesa 21.05 Kabaret 23.00 Okolo veľkej scény 23.30 Die Dritte Generation, film ■ 2. program 17.10 Literárny magazín 18.35 To je Carry On 21.00 Panoráma 21.35 Koleso šťasteny W Tuzex, a. s., hledá partnera na společnou výstavbu hotelu s eventuálním Business Centrum na vlastním pozemku v centru Prahy. Pŕedpokládaná investice zhruba 200 000 000 Kčs. Prihlášky posŕlejte do 15.1.1993 na Zn.: Realizace v r. 1993. HN 07227 18 piatok 8. januára 1993

V Agrobance se snažíme co nejvlce pŕizpúsobít služby každodennfm potrebám svých klientú. Vime,že v dobé velkóho tržnlho napétl, JeJednou z mála Jistých Investlc - depozitnívklad. Současné ale vfme, že potreba disponovat penézi v určitém časovém období se Indlviduálné velml lišf. Proto svým kllentúm nablzlme úrokové zvýhodnéných forem depozitních služeb. AGROKONTO VKLADOVÉ LISTY Forma vkladá pro obyvatelstvo s možnosti okamžitého výbéru, s úrokovou sazbou 3 -7 % ročné, podie výše mlnlmálnfho zústatku v kalendáfnlm čtvrtletl. Vklady na Jmenovitou hodnotu mlnlmálné 1.000,-Kčs a JeJIch násobkú s dobou uložení od 1 do 24 méslcú pŕl úrokové sazbé až 14% ročné. VKLADOVÉ KNÍŽKY Vklady s výpovédnl Ihútou od 3 do 15 méslcá a úrokovou sazbou od 8% do 12% ročné. BÉŽNÉ ÚČTY ÚčtyJak pro občany, tak i pro organlzace s úrokovou sazbou od 3% do 6% ročné. TERMÍNOVANÉ VKLADY Vklady s výpovédnl Ihútou už od Jednoho méslce a úrokovou sazbou až 14.5 % ročnél Staňte se proto našimi klienty i Vy. Bude nám potéšenlm blfže Vás seznámit s podmlnkami nablzených služeb ve všech filiálkách AGROBANKY PRAHA a.s. /W jj ZelenáproVaše finance! HN-06735 Efekta s. r. o. Liberec, člen Bursy cenných papíru Praha a zakládající člen České a Slovenské asociace pro poradenství ve spolupráci s Domem kultury v Liberci poŕádá pracovní seminár Jak získat kapitál Podnik vstupuje na kapitálový trh V prúbéhu semináre vystoupí lektori Bursy cenných papírú Praha k otázkám jak pracovat s kapitálem, podnik a burza apod. Pracovníci Efekta s. r. o. se s účastníky podelí o své praktické zkušenosti se službami pri zajišťování emise a umísténí cenných papírú na kapitálovém trhu, zpracování prospektu pro kotaci na pražské burze, investičního poradenství a burzovního makléŕství. Seminár navazuje na vystoupení p. Dr. Ing. J. Špičky k problematice cenných papírú, konané v Domé kultury Liberec dne 18. ledna 1993. K ontakt: pí Štanclová, Dum kultury Liberec, Soukenné námestí 613, 460 01 Liberec 4, telefón 048/275 41, fax 048/279 41 HN-07093 FIAT TOP G A R A N C E: EV R O PO U S JISTO TO U F ia t je p rv n í s v é to v o u a u to m o b ilk o u , k te rá na ú z e m í České re p u b lik y , S lovenské r e p u b ­ lik y a v ze m íc h v ý c h o d n í E v ro p y zavádí systém m o b iln í z á ru k y : F IA T T O P G A R A N C E ! Z a ru č u je V ám tí m d o m a i v celé E vro p é 100% m o b ilit u ! N e p r e t r ž it á služba F IA T T O P G A ­ R A N C E je Vaše n ová jis t o t a na cestách. F IA T T O P G A R A N C E d o p ro v á z í ka ždý n o vý a u to m o b il j ^ 7 Fiat až do ce lk o ­ vé h m o t n o s t i / I I / í , 5 tuny, bez ohle- du na z m é n y / / ŕid ič e a m a jite le . P okud v ý jim e č n é d ô jd e b é h e m cesty k p oruše, n e h od é nebo k rá d e ž i v o z id la , F IA T T O P G A ­ R A N C E p re v e z m e všechny s ta ro s ti a u m o ž n í V á m co n e jd ŕív e p o k ra č o v a t v cesté. V d o h od é Top garance s V á m i se p o s ta rá celé posádce v o z id la o jíz- d e n ky, le te n k y , n á h ra d n í a u to nebo u b yto v á n f. Z a ŕíd í o d tah j 7 dose rvisu a o p ra ­ vu, v č e tn é / ,$\\\ J m im o ŕá d n é zásilky náhradního / / d ílu . P ri v y z v e d n u tl v o z id la z o p ra v n ý u h ra d í ŕ id ič i jíz d n é nebo V á m p ŕiv e z e a u to d o m ú . Vy, ja k o m a jit e l n o ­ vé h o a u to m o b ilu F ia t, m á te p ro s té z á ru k u na p o m o c v každé m im o ŕ á d n é s itu a c i. A s a m o ­ z r e jm é nie n e p la títe ! I n f o r m u jt e se o dalších p o d m ín k á c h m o b il­ ní z á ru k y u o fic iá ln íh o d e a le ra F IA T ! O c h o tn é V á m fu n k c i j ^ 7 systému F IA T T O P G A R A N C E j / vysvétlí. S n o v ý m i klíčky V ám ■ \' pak p re d á z á ru k u , že je z d íte ce lých 12 m ésícú ú p ln é bez s ta ro s tí. m • 1ď iíitiltá j 0384278/1982 movoi-ea 12. 1892* 18. 12.1892 Ž á d e jte b liž š í in fo rm a c e u o fic iá ln íc h d e a le rú z n a č k y F IA T : FIAT AUTO ČSFR, Kŕižovnická I , I I 0 0 0 Praha I , tel.: 2 3 1 15 1 3 , fax: 2 3 2 7 1 8 6 E R IC O O D Š árka, E v ro p s k á 6 9 5 . 16 0 0 0 P raha 6, te l.: 3 16 2 7 4 1 .3 1 6 4 7 4 2 ; fax: 3 16 4 7 4 2 ; F IA T SERVIS. N a S trž i 34. 14 0 0 0 P raha 4 , t e ľ : 6 9 2 2 4 3 9 , 6 9 2 2 4 3 3 . 6 9 2 2 4 4 0 ; fax: 6 9 2 2 4 3 6 ; A G T A U T O F IA T . V rš o v lc k á 7 0, 10 0 0 0 P raha 10. t e ľ : 7 3 0 1 8 2 ; fa x : 7 3 0 1 8 2 ; M O T O R T E C . C e jl 109. 6 6 2 7 0 B rn o , t e ľ : 0 5 /5 7 3 0 3 5 . 5 7 6 0 4 7 , 5 7 4 0 2 3 ; fa x : 0 S /S 73 I 19. 5 7 2 8 4 5 ; A U T O M O B IL S L O V A K IA , K ríž n a 1 3 .8 1 1 0 7 B ra tis la v a , t e ľ : 0 7 /6 7 5 3 8 ; fa x 0 7 /6 7 5 3 8 G R IFF N e ru d o v a 8, 821 0 4 B ra tis la v a , t e ľ : 0 7 /2 2 3 8 9 0 ; fa x : 0 7 /2 2 3 8 9 0 ; K O M E S , M o ske vská 1/14, 4 3 4 SI M o s t, t e ľ a fa x : 0 3 5 /3 1 2 -1 7 6 1 8 ; E C O L . J. Č e rn é h o 3 5 3 , 503 41 H ra d e c K rá lo v é , t e ľ : 0 4 9 /6 1 1064. 2 7 8 9 8 ; fa x: 0 4 9 /6 1 9 8 4 3 ; A U T O L E A S IN G s .r.o ., Č e rn á lo u k a , pav. E, 701 71 O s tra v a , t e ľ : 0 6 9 / 2 3 1 2 7 2 : fa x: 0 6 5 6 /4 9 3 2 (K o p F iv n ic e ); R A C A R p ro d e jn a , Z h o fe le c k á 14, 4 6 0 0 0 L ib e re c . t e ľ : 0 4 8 /2 3 4 8 2 ; BB R E N T , Č e re š ň o v á 32, 9 7 4 0 0 B B y s tric a , t e ľ : 0 8 8 /6 1 5 3 0 ; fax: 0 8 8 /6 15 30 ; R A T IO , 5. k v é tn a 77, 4 I 2 0 1 L lto m é ŕic e , t e ľ a fa x . 0 4 16 /6 7 0 6 : R IC A R D O s .r.o . L id ic k á 7 0. 3 23 0 0 P lz e ň -B o le v e c , t e ľ : 0 19 /5 3 3 8 3 9 , fa x : 0 19 /5 3 3 8 3 9 ; B E S T O L , N a s tre ln ic i 4 8. 7 72 0 0 O lo m o u c te l 0 6 8 /2 8 5 0 6 A B C M a cch in a s. s r.o .. S ta šo va 3, 763 0 2 Z lln - M a le n o v ic e . t e ľ : 0 6 7 /6 2 4 4 6 , t e ľ a fa x : 0 6 7 /6 2 6 8 1; V IT Á A U T O , S o k o lo v s k á I 15, 6 8 6 01 U h e rs k é H r a d iíté - M a fa tic e . t e ľ : 0 6 3 2 /3 8 2 ; D N D s r.o .. K o llá ro v á 9 1 . 0 3 6 08 M a rtin ! te l.: 0 8 4 2 /3 2 4 5 2 , fa x : 0 8 4 2 /3 1653: K T K F IA T A U T O , Z á v o d u m íru 6 3, 3 60 17 K a rlo v y V a ry -S ta rá R o le , te l.: 0 1 7 /4 2 8 4 5 . JISTO TA NA CESTÁCH m piatok 8. januára 1993 19

Novinky nakladatelství TR1ZONIA pro účetní a podnikateie Jednoduché účetnictvf pro podnikateie, platné od r. 1993 Autorsky výklad k novým Zásadám vedení jednoduchého účetnictvf pro podnikateie a prevodovým mAstkAm z jednoduchého na podvojné účetnictvf a naopak, platným od 1. ledna 1993. V návaznosti na zákon o účetnictvf, daňové predpisy, obchodní zákonfk atd. Publikace obsahuje výklad a komplexní príklad účtování v deníku, eviden- ci o majetku a závazcích, dále účetní a daňovou evidenci dané z pridané hodnoty, účtování o zákonných rezervách, finančním leasingu, ŕešení účetních a daňových otázek u sdmžení (konsorcia). Velká pozornost je včno- vána dani z pfíjmA a zjištční daňového základu s väzbou na deník. Publikace je určená všem drobným podnikatelbm a účetním, ktefí vedli, vedou nebo se chystaj! vést jednoduché účetnictvf. Nejedná se pouze o strohý výklad jednotlivých ustanovení - kniha je koncipována zároveň jako „návod a pfíručka“ s radou ph\'kladA a lešení aktuálních problémň daňových i účet­ ních. Dále obsahuje tyto prílohy: Zákon o účetnictvf. Zákon o daních z pfíjmA, Zákon o rezervách. Zásady vedení jednoduchého účetnictvf pro podnikateie platné od r. 1993, Píevodové mAstky z jednoduchého účetnictvf na podvojné a naopak, vybrané pasáže z obchodního a občanského zákoníku. Penéžní deník Penéžní deník (zpracovaný spoluautory zásad vedení jednoduchého účetnictvf od r. 1993 a zákona o daních z pfíjmA) ve formé a uspofádání, které odpovídá novým Zisadámvedení jednoduchého účetnictvf pro podnika- tele, platných od r. 1993 a príslušným ustanovením zákona o účetnictvf. Velká pozornost je v deníku vénována návaznosti na základ dané z pfíjmA a vyplňování daňového pfiznání, formálni úpravé (dostatek místa v jednotli­ vých kolonkách), v úvahu se vzaly také pfipomínky finančních úfadb pro normalizaci téchto deníkň v praxi. Součást penéžního deníku je i ucelený inštruktívni príklad účtování, který navazuje na výklad v publikaci Jednoduché účetnictvf pro podnikateie od r. 1993. Trizonia bude dodávat jako komplet dvou výše uvedených publikaci. Cena kompletu pfedbéžné 100,-Kčs. Podvojné účetnictvf pro podnikateie, platné od 1.1.1993 Autor ing. Petr Ryneš, odbor metodiky účetnictvf na ministerstvu finan- cí.Rozsah 260 straň formátu A5. Z obsahu: Účtová osnova pro podnikateie - Zákon o účetnictvf - Praktická doporučení pfi práci s účtovou osnovou - Výklad a účetní provedení k vybraným účetním pfípadAm, napf. účtování dané z pridané hodnoty, dané z pfíjmu a odložených daní - Účtování časové­ ho rozlíšení, dohadných položek a rezerv, problematika opravných položek, finanční leasing. Rozdíly mezi daňovým a účetním ziskem - Právni rámec účetnictvf - Účetní výkazy. Cenné papíry - sménky - kursové rozdíly - rozva­ ha a výsledovka atd. Cena 50 až 52 (orientační - + daň z pfid. hodnoty) . IV. vydání Príručka pro dačové poplatníky Soubor ôsmi nových daňových zákonA v podobé, jakou mají po noveliza- cích v závéru roku 1992. Sedm autorA z ministerstva íinancí ajedna autorka z Vysoké školy ekonomické. Príručka obsahuje vždy plné znéní zákona a ke každému zákonu komentár, resp. výklad nejsložitéjšfch částí, príklady, nékdy i poučení k daňovému pfiznání. Z obsahu: Čs. daňová reforma - Daň z pridané hodnoty - Daň spotrební - Daň z pfíjmu fyzických i právnických osob - Daň z nemovitostí - Daň silniční - Daň z dédictvf a darování - Daň z pfevodu nemovitostí. Pfíručka vyjde v prAbéhu února 1993 a bude obsaho- vat informace, které budou skutečné platné. Rozsah 400 až 600 straň. Cena 80 - 120,-Kčs podie skutečného rozsahu po dokončení publikace. ABECEDA účetních znalostí pro každého Autorka doc. ing. Dana Kovanicová z Vysoké školy ekonomické. Kniha je vénována podvojnému účetnictvf fyzických a právnických osob aje rozdéle- na do čtyf částí. První část zahrnuje výklad základních principA a metodických zásad, na nichž je založeno fungování účetnictvf v podmínkách tržní ekonomiky. Obsahem 2.části je charakteristika kvalitativné nového prostfedí, do néhož bude od 1. ledna 1993 zavedená nová účetní soustava. Uvádéjí se nejdAleži- téjší prvky, které do účetnictvf infiltrují (finanční trh, nový daňový systém, direktívy Evropského společenství, obecné uznávané účetní zásady). Ve 3. části se vysvétluje nová účetní soustava, a to netradičním zpAsobem. Výklad se odvíjí od evidence hospodáfské činností a podstaty zjišŕování hospodáfského výsledku (zisku či ztráty), pokračuje pfes charakteristiku ma­ jetku a kapitálu a ústí do účetní závérky a nástínu finanční analýzy. Čtvrtá část popisuje organizaci zpracování účetnictvf a obecné možností využití počítačA v účetnictvf. Výklad je bohaté doplnén schématy, pfíklady a obrázky. Cena 60 - 80,- Kčs. Objednací list a ceny za období 1/93 - 111/93 . výt. 1. Jednoduché účetnictvf + nový penéž. deník cca 100,-Kčs . výt. 2. Abeceda účetních znalostí cca 60 - 80,-Kčs .výt. 3. Pfíručka pro daňové poplatníky cca 80 - 120,-Kčs . výt. 4. Podvojné účetnictvf 50 - 52,-Kčs . výt. 5. Vzory živnostenských a podnikatelských písemností 40,-Kčs .výt. 6. Obchodní zákonfk s komentáíem, 592 straň 120,-Kčs . výt. 7. Občanský zákonfk s komentáfem, 342 straň 90,-Kčs .. výt. 8. Živnostenský zákom\'k s komentáfem 40,-Kčs ,. výt. 9. Zákonfk práce a podnikatel, 838 otázek a odpovédí 40,-Kčs .. výt. 10. Podnikatelé a reklama, autor ing. M. Wegner 50,-Kčs ..výt. 11. Soukromé podnikám\' ve stavebnictví (zbytek nákladu) 40,-Kčs . výt. 12. Knihy za ohradou 100,-Kčs .výt. 13. Nové ekonomické zákony s komentári (zbytek nákladu) 30,-Kčs .výt. 14. Český jazyk a literatúra I - 5 svazkA 135,-Kčs . výt 15. Český jazyk a literatúra II - 5 svazkA 155,-Kčs . výt. 16. Souboj s pravopisem, 519 doplňovaček, klíč k fešení 25,-Kčs . výt. 17. Orbis sensualium pictus -60 kapitol čtyfjazyčné (ČNAR) J. A. Komenský 60,-Kčs . výt. 18. Zvládneš prijímací zkoušku z českého jazyka? doplnéné vydání 28,-Kčs . výt. 19. Osud ŽidA v protektorátu 1939 - 1945 25,-Kčs , výt. 20. Nová úprava odméňování v podnikatelské sféfe 30,-Kčs .. výt. 21. Welcome to Englisch 32,-Kčs .. k. 22. Komplet 4 kazet + učebnice 1880,-Kčs Jméno objodnavatele, název firmy Ulica a Č íslo....................................... Místo (môsto) .. PSČ ..................... Číslo objednávky Dátum ................. Dobírka* • Faktúra* * nehodící se škrtnóte TRIZO NIA nakladatelství a vydavatestvf Žitná 46, Praha 2, tel./fax: 26 03 81 razftko a čitelný podpis HN-06849 PRODEJ elektrom ateriálu za výhodné ceny ! kabely, vodiče dynamopasy kabelová oka rezistory kondenzátory, 10 tranzistory izolační mat. el. prístroje zásuvky, vidlice CEGELEC—ČKD a. s. Budéjovická 7 140 00 Praha 4 tel. 412 24 01 fax 42 11 67 pan Škála HN-06910 Firma SOFT BOOKS ve spolupráci se sdruženim daňových a ekonom ic­ kých poradcú ARIADNA nabízí disketu pro PC-XT/AT Souhrn materiálči o nové české d a ­ ňové soustavé: všechny zákony, slovník pojmú, daňový kalendár, ta - bulka zaokrouhlování. form uláre a další. Zákon o cestovních náhra­ d ách s výkladem . Pfi zm énách aktu- alizace do 200.- Kčs. To vše jen za včetné 5% DPH SOFTBOOKS. UHvézdy 10. 162 00 PRAHA, tel. (02)367460 HN-07082 G W A spol. s r. o. Sokolovská 94 570 01 Litomyšl n a b íz í kom plexní program pro výstavbu plynovodu a vodovodu * P£ potrubí všech dimenzí * tvarovky pro svaŕování na tupo * elektrotvarovky * kulové uzávéry * sváŕecí stroje včetné servisu * poradenská činnost pište, volejte, faxujte Tel./Fax: (0464) 4155 HN-07096 P R O N A J M E M E kompletné vybavenou dílnu na šití i náročné konfekce. K dispozici stŕihárna, nažehlovací lis, parní žehlení, 40 stroju. V blízkosti státních hranie se SRN. Zn. : S p é c h á H N -07099 ŠVÝCARSKÁ společnost im port — export hledá obchodní spolupráci s ČESKOSLOVENSKOU společností odpovídajíciho zaméŕeni. N abídky zasílejte na: S A J - 2.18 - GR Fax 0041 - 21 - 311 1580 HNS-98 Snížení kmeňového jmční Jednatelé společností škoda, Instav, Plzeň, s. r. o., Tylova ul. 57, 316 00 Plzeň, IČO 46 88 31 00 oznamuji, že usnesením valné hromady společností ze dne 9. 12. 1992 bylo základni jméni společností ve výši 52 670 000 Kčs sniženo o účetní hodnotu pozemku, budov a staveb vložených zakladatelem na 27 347 000 Kčs. Žádáme véŕitele společností, aby své prípadné pohledávky p rih lá sili ve smyslu § 147 OZ, na adresu společností. HN-07140 HLEDÁME VÁS Vétší strojírenský podnik hledá firmy, které nabízejí: — spolehlivý marketingový pruzkum — tisk a výrobu reklamních a upomínkových pŕedmétu — reklamní a propagační činnost Nabídky zasílejte do redakce HN na značku: FIN-06980 S + CH, spol. s r. o. N ABÍZÍ VEĽMI KVALITNÍ A LEVNÉ S A M O L E P ÍC Í PP P Á S K Y VŠESTRANNÉ VYUŽITEĽNÉ V OBALOVÝCH TECHNOLOGIÍCH ŠÍRE 50 mm, NÁVIN 66 m — HNÉDÁ Kčs 21,40 plus DAŇ Z PH ŠÍRE 50 mm NÁVIN 100 m — HNÉDÁ Kčs 30,90 plus DAŇ Z PH POSKYTUJEME M N O ŽS TE V N Í RABAT PŔI VLASTNÍ DOPRAVE SLEVA BALENÍ — 36 KS V KARTÓNU = M IN . ODBÉR ODBER: S + CH, spol. s r. o. ŠIROKÁ 141, 537 01 CHRUDIM h n -o?289 formát A4, 80 g/m2, vysoce bílý 57,60—63,20 Kčs/500 listu (bez dané) XEROGRAFICKÝ PAPÍR H KRPA, a . a . Svoboda nad Úpou te ľ: 0439/942 071-5 fax: 0439/942 548 HN-06983 Mestský Úrad v Jablonci nad Nisou vypisuje výberové Hzení na prodej pozemku v areálu Novoveského koupališté. Celková výméra pozemku včetné vodní plochy je 30 939 m2, z toho vodní plocha 12 609 m2. N a v r h o v a n á c e n a č i n í 5 m i l. K č s . Celý komplex vhodno ŕešit jako rekreační zaŕízení. Prihlášky k výbérovému Hzení a podnikatelský zám er zasílejte na adresu: M estský úrad, odbor m ajetko-právní M írové nám. 19, Jablonec nad Nisou U z a v í r k a p r i h l á š e k 2 8 . 2 . 7 9 9 3 . HN-07133 / -----------------------------------------------------------------------------N S V A Ŕ O V A C ÍD R Á T Y pro svaŕování v C 0 2 z dovozu dodává pro vybrané okresy v ČR a SR IV IE T IS Z L Í IM N ap ajed elská 1034 765 02 O troko vice tel. 067/922 581 968 01 N ová Baňa D lhá Lúka tel. 0858/915 403 Další sortiment: • V alivá ložiska — vše dle ČSN • K o m p re so ry O RLÍK • Záhradní m echanizace LÍRA • S vaŕovací zaŕízení a pŕíslušen ství a další • POZOR: VÝHODNÉ CENY ! • HN-06978 S _______________________________________________________ a hn piatok 8. januára 1993

SVETOVÁ EKONOMIKA Rozšiŕovánŕ ES si vyžádá zmeny v rozhodovacím mechanismu Soužití »malých« a »velkých« Evropské společenství lze podmínečné rozdélit na »velkou čtyŕku« (Británie, Némecko, Francie, Itálie) a »malé« členy. Velké štáty se obávají, že ty menší by mohly časem získat na rozhodovací procesy v rámci Společenství vliv neodpovídající jejich hospodáŕské sile. Skutečnost, že Evropské společen­ ství je seskupení zemí velmi rozdílné velikosti, žatím nehrála významnejší roli. Tu a tam sice zaznély ze strany velkých zemí povzdechy nad zvýhod- néním malých zemí v počtu mandátfi v Evropském parlamentu a v Radé ministri!, tu a tam pociťovaly malé zeme potrebu naznačit zemím vel- kým, že společenství nepatrí jen jim. Vcelku však mél integračníproces pro zemé obou velikostních kategórií tolik pŕíznivých účinkfi, že problém spolupráce malých a velkých zemí se vlastné reálným problémem nikdy ne­ stal. Situace se začíná ponékud ménit v souvislosti s uvažovaným rozšíre­ ním společenství o další členy. Ve fronté čekatelú totiž stojí zemé, které svými ekonomickými a demografic­ kými parametry náleží mezi malé štáty. V zemích »velké čtyíky« - Némec- ku, Francii, Itálii a Británii, lze zazna­ menal obavy z možného pŕevládnutí vlivu malých zemí na rozhodovací procesy v ES a z prípadného jejich koaličního postupu pri hlasování. Vy- skytují se i obavy u odpôrcô silného bruselského centra. Ti se totiž obávají, že vysoký počet malých, a tudíž rela- Jihoamerický hospodársky skok Podie údajô OSN vykáže Latinská Amerika v roce 1992 prňmémý rfist hrubého domácího produktu (HDP) 2,4 %. Nejvýraznéjšího hospo­ dáŕského rustu v tomto regiónu do- sáhnou ekonomiky Chile, Argentíny a Mexika. Oživení konjunktúry, zejmé- na v Chile a Argentiné, prirovnávají množí pozorovatelé k hospo- dáfskému vývoji v poválečné Evropé. Chile v roce 1992 zaznamenalo ne­ pochybné nejvyšší dynamiku hos­ podáŕského rústu ze všech zemí latin­ skoamerického regiónu. Podie po- sledních ekonomických rozborfl se prirústek HDP v tomto roce priblíži hranici 10 %. Chilský ministr financí Alejandro Foxley v Santiagu pri hod- nocení letošních národohospo- dáfských výsledkô zemé uvedl, že to je nejvyšší ukazatel za posledních tŕicet let. Současné konštatoval, že v roce 1993 Chile počítá s rôstem okolo 6 %. Jako hlavní príčinu hospodáŕského rozvoje zemé ministr zdôraznil zvýšení soukromých investic až 0 30 %. Kromé HDP zaznamenala chilská ekonomika radikálni zlepšení 1u ostatních základních makroekono- mických ukazatelú. Tak napŕ. míra in- flace poklesla v porovnám\' s rokem 1991 z 18,7 % na 12,7 % a úroveň nezaméstnanosti se snížila z 9,8 % na méné než 5 % pracovních sil. Pozoruhodná je letošní výkonnost argentinské ekonomiky. Jestliže ješté pred tfemi roky byla tato zemé »napa- dená« hyperinflací téméŕ na pokraji hospodáŕského zhroucení, výsledky argentinského hospodáŕství za rok 1992 množí prirovnávají k ekonomic­ kému zázraku. V tomto roce dosáhne prirústek HDP v Argentiné 9 %, pŕičemž již dnes množí odborníci od- hadují podobný či možná ješté vyšší dynamiku rustu pro rok 1993. Pozorovatelé pŕičítají tento pozoru­ hodný obrat v argentinské ekonomice zejména rychlé a úspéšné realizaci privatizace velkých státních podnikú, demonopolizaci nékterých dôležitých sektorú ekonomiky a oživení soukro- mého podnikám\' prostŕednictvím cíle- ných investic. Snad jedinou výjimkou byl pokus privatizoval štátni letecké společnosti Aerolíneas Argentinas, který skončil velkým skandálem. Za posledních tŕicet mésícú se vládé pre­ zidenta Menema podarilo pŕevést do soukromých rukou společnosti na téžbu ropy a zemního plynu, dále spoje, telekomunikace, energetické podniky a železnice. MILOŠ SKI.ENKA tivné slabých zemí nutné pošili pozici centrály. Pŕedpokládané zvýšení počtu člen­ ských zemí na 16 a možná i na 20 vyvolává nejrôznéjší úvahy o potŕebé zmén v mechanismu rozhodování. Konkrétnéjší obrysy mají úvahy o re- formé systému pŕedsednictví v Radé ministrô a k ní príslušných výborech a pracovních skupinách. Žatím se jed­ notlivé zemé v této funkci stŕídají v pulročních intervalech. Podie né­ kterých názoru by si své samostatné místo v rotaci (jejíž interval by se mél prodloužit na rok) zachovalýjen zemé »velké čtyŕky«, zatímco ostatní zemé by se na pŕedsednictví podílely na re- gionálním princípu. To by znamenalo, že na pŕedsednictví v pŕíslušném ob­ dobí by se společné podílely napŕ. Španélsko a Portugalsko, jindy zemé Beneluxu anebo zemé skandinávské. Ve vzdálenéjší perspektivé se pŕi- pouští i pŕedsednictví polsko-česko- slovenské a rakousko-maďarské. O blahodámém účinku západoevrop- ské integrace na malé členské štáty pochybuje málokdo. Ostatné zájem malých zemí o členství hovorí za vše. Pŕesto však symbióza malých a vel­ kých zemí zasluhuje pozomost. Vždyť jde o vztahy mezi ekonomicky nerovnými zemémi, a ty mají i v dnešní dobé silový charakter. A ekonomická sila není dána jen kva­ litou ekonomiky, ale také kvantitou této kvality, tedy ekonomickým roz- mérem. Podie francouzského ekonó­ ma F. Perrouxe vzniká za určitých podmínek efekt dominance, spočíva- jící v asymetrickém vlivu vyvíjeném nadŕazenými ekonomikami na ekono­ miky podŕízené. Mechanismus soužitív rámci Evrop- ského společenství je konstruován tak, aby znemožňoval pŕeménu koor- dinace v subordinaci. Proto v ES mohou nejen vedie sebe, ale i spolu prosperovať téméŕ osmdesátimilióno- vé Némecko a nékolikasettisícové Lu- cemburško. Nicméné ani demokratis- mus soužití zrejmé nemôže zabránit tomu, aby se sila ekonomicky mocné zemé nékdy neodrazila ve slovním projevu jejich politikô. Nebylo totiž možné nezaznamenal nékteré projevy necitlivosti i nátlaku v souvislosti s negativním výsledkem prvého dán- ského referenda o smlouvé z Maas- trichtu. Zrejmé však šlo jen o drobné kosmetické vady na zdravém organis- mu Společenství. Ze svého edinbur- ského jednání totiž místo projevô po­ dráždenosti vyslaly vôči malému »ne- poslušnému« Dánsku vstricné signály pochopení. VÁCLAV JUREČKA, VŠB Ostrava Produkce mléka klesá Klesající produkce mléka ve svété stimulovala béhem uplynulých dvou let ceny sušeného mléka a ceny sýrú. Cena másla zôstala ale nízká, a to v dôsledku poklesu jeho spotreby (a vysokých zásob). Uvádí se to ve zprávé Všeobecné dohody o clech a obchodu (GATT). Podie dokumentu svétová produkce mléka klesla v roce 1991 o 2,1 % a očekává se její další snížení o 1- 2 % v loňském roce. To se obráží ve snaze zemí ES a dalších západoevropských zemí »držet na uzdé« své dodávky sušeného mléka do východní Evropy. Výsledkem jsou pevnéjší ceny a také loňské prudké snížení skladových zásob sušeného mléka. Svétový ob­ chod sýrem je čilý. Ceny sýrô se pŕed- loni a loni zvyšovaly v prôméru o 13 až 16 % ročné. Produkce másla ve svété klesla v roce 1991 o 4,2 % a o dalších asi 2,5 % loni. Avšak jeho ceny zôstávají nízké. Spotreba másla má tendenci k poklesu v souvislosti s trendem snižování tukô v potravé. GATT uvádí, že komerční prodej másla na svétovém trhu byl v uplynulých néko- lika letech omezený hlavné proto, že bývalý SSSR jako nejvétší svétový dovozce si nemohl dovolil nakupovat maslo, ale ani jiné zboží za svétové ceny. Rusko odebralo v roce 1991 méné než 60 % povoleného prodeje Ievného másla a loni koupilo jen malé množství, a to pŕedevším v rámci pro­ gramu úvérových záruk USA. GATT ve své zprávé rovnéž uvádí, že v mnohá prômyslové vyspélých zemích klesá počet mléčných farem i stavy kráv, částečné i v dôsledku pffrôstku produkce mléka v rozvojo­ vých zemích. Indie je nyní tretím nej- vétším producentem mléka po zemích ES a USA a Čína by se mohla podie odbomíkô GATT štát druhým nej- vétším producentem mléka v rozvojo- vém svété ješté pred koncern devade- sátých let. (tc) Kodaň v kresle Od L lednaje na šest mésícú v čele společných orgánu Evropského společenstvíDánsko. Skutečnost, že tato malá skandinávská zemé pŕebírá právé v tento dôležitý mo­ ment otéže do svých rukou, vyvola­ la nejednu vrásku na čele brusel­ ských eurokratu. Není se co divit. Vždyť to byla právé Kodaň, jež svým špecifickým pŕístupem k evropské integraci uvrhla Společenství do dosud snad nejhlubší vnitŕní kríze ES. Dánští diplomaté pŕesto hlásají, že není treba šíŕit paniku a že jejich pŕed­ sednictví nepochybné skončí úspé- chem. Paradoxemje, že právé v choulos- tivé dobé pro západoevropskou dvanáctku, kdy se rozhoduje o smé- ru a dimenzi dalšŕho celoevrop- ského sbližování v rámci Společen­ ství, stojí u kormidla »eurolodé« dva rebelové organizace - dŕíve Británie, nyní Dánsko. Jestliže u Londýna si ostatní členské štáty ES již zvykly na neustále výhrady, či dokonce kategorické požadavky na výjimky v rámci společných in- tegračních programu, v pŕípadé Kodané bylo odmítnutí Evropské únie v referendu »ránou pod pás«. Edinburský summit pred tŕemi týdny však po radé kompromisu naštéstí naše! východisko, aby pro­ ces budování Evropské únie mohl pokračovat. Doufejme tedy, že Dánsko využije svého mandátu v čele ES a v rámci výjimek, které mu Brusel udčlil, se i v této zemi prosadí v novém refe­ rendu ideje Maastrichtu. Pro nečlenské štáty ESje dôležitá skutečnost, že již v únoru začnou Dánové jednat s pŕedstaviteli Ra- kouska, Švédska a Finska o mož- ném začlenení téchto štátu do zápa- doevropské organizace. Zemé vise- grádské čtyŕky však žatím marné čekají na jasnou definici podmínek a časového horizontu také pro své pŕijetí do ES. Zdroje blízké dánske­ mu premiérovi Poulu Schluterovi našemu listu v Edinburghu v této souvislosti uvedly, že »doba pro reálné rozhovory na toto téma je žatím značné vzdálena, neboť je nejprve nutné zavést poŕádek ve vlastních ŕadách«. MILOŠ SKLENKA Obilní ofenzíva USA Ameríčanéjsou zrejmé odhodláni získat dominantní pozici na trhu obili. Po velkých »manévrech« v rámci GATT se jim podarilo znovu proniknout na čínský trh. Pe­ king uzavrel s americkými vývozci smlouvu na dodávku 1,6 miliónu tun pšenice za výhodnou cenu a dalších téméŕ 400 tisíc tun bude ná- sledovat. USA, které ztratily v po­ sledních letech dôležitou část ze- mčdélského a potravinárskeho vý­ vozu, zrejmé pŕecházejí do široce založené ofenzívy. Podie všech známek Clintonovi ekonomičtíporadci nebudou »dédi- ci« politiky Clintonova demokratic­ kého pŕedchudce Cartera, který na vpád sovčtských jednotek do Af- ghánistánu reagoval zavedením embarga na vývoz amerického obilí, což poškodilo pŕedevším ze- médčlce amerického Stŕedozápadu. Naopak 42. prezident americké Únie bude podie všech známek spíše sledovat politiku obou republikán- ských prezidentú, Ronalda Reaga- na a George Bushe, kteŕí se snažili podporil vývoz. Nejvétším oŕískem bude i pro Billa Clintona v tomto sméru zrejmé Rusko, které má naléhavou potrebu potravín, ale má velké tčž- kosti s platením dodávek. V sezónč 1992 - 93 doveze Rusko 19 miliónô tun obilí, z toho 10,5 miliónô tun pšenice, otázka všakje, odkud ajak je zaplatí. Dva milióny tun má dodat Evropské společenství, vétšina celkového množstvívšak má pŕijít z druhé strany Atlantiku. Komentujeme V sezóné 1992 - 93 se má vývoz pšenice snížit asi o tri procenta; proti rekordní výši 106,6 miliónu tun v minulé sezóné poklesne podie očekávání na 103,9 miliónu tun, což je dôsledkem právé malé solvent­ nosti Společenství nezávislých státú. To má dovézt 15,5 miliónu tun proti 20,5 miliónu tun v sezóné 1991 až 92. A to i pŕesto, že Ukraji­ na doveze 1,6 miliónu tun, cožji po letech čistého vývozce zavede do právé opačného tábora. Naproti tomu Kazachstán docílil obrov­ ského úspéchu; jeho sklizeň se zvýšila trikrát na 18 miliónô tun. Z toho asi 10 miliónô tun prodá (či spíše vyméní za jiné produkty) sousedním republikám SNS, pŕedevším Rusku a Uzbekistánu. Sezóna 1992 - 93 ješté neskončila a experti sejiž zabývajŕprognózami na rok pŕíští. V ném by se mčia pro­ dukce obilí podstatné zvýšit pŕedevším v rozvojových zemích, které zápasí s potravinovým defici- tem. Ovšem pŕedpovédi pro tradič­ ní odbératele, pŕedevším Rusko a Čínu, počít^jí stále s vysokými do- vozními potrebami, což podtrhuje i dúležitost americké ofenzívy na tomto úseku. Tŕebaže nový prezident ješté neprevzal otéže moci, ve Washing- tonu sejiž pociťuje vliv nové ekono­ mické skupiny, který se naplno pro- jevípo 20. lednu. Clinton nezapomí- ná na dôležitou skupinu voličô, které pŕedstavují »farmers of Mid- west«, protože jeho cílem je rok 1996, kdy hodlá kandidovat podru- hé. A agrárni politika v zájmu této skupiny s cílem dobýt vétší podíl na svétovém zemédélském a potravi- novém trhu mu má být v této cesté významným pomocníkem. FRANTIŠEK ŠULC Q O ASA COMPUTERSgJ i i Halikan n b c 386SL v E Halikan NBA 486 SLC HALIKAN C H A P LE T S YS TEM S notebook H alikan N B C 386 S L CPU - 1386SL, 25 MHz, 16 kB cache HDD 80,120 MB, R A M 2 - 6 MB V G A, 64 odstínú ie d l vaatavéný T R A C K B A L L, a príplatkom Int. faxmodem HALIKAN C H A P LE T S YS TEM S notabook Halikan N B A 486 SLC C PU • C YR IX 486 S LC , 25 MHz HDD 60, 80 MB R A M 2 - 6 MB VG A, 64 odatínô ie d l Carry 3500, 3530 _________ K rJľiiiA\'áj notebook Carry 3500 (3530) C P U -I486DX, 33 (50) MHz HDD 210 M B, R A M 4 - 16 MB V G A, 32 o dstínú ie d l ext. num . klávesnice, s príplatkom autoadapter, D ocking Statlon Sharp 6881 color SHARP notebook S harp 6881 C O LO R CPU -Í386SL, 25 MHz, 16 kB cache HDD 60 M B, R A M 2 - 8 MB VGA, 256 barev, T F T colo r displej ve sta v in ý T R A C K B A L L .\' jednotka IC karet |7 Ceny H A LIK A N N B A 486 S LC H A LIK A N N B A 486 S LC H A LIK A N N B C 386 S X L H A LIK A N N B C 386 S X L H A LIK A N N B C 386 S L H A LIK A N N B C 386 S L S H A R P 6881 color S H A R P 6781 IBM N 51 SX IBM N 51 S LC TO SH IBA 2200 SX TO SH IBA 2200 SX TO SH IBA 3300 SL TO SH IBA 3300 SL TO SH IBA 1800 TO S H IB A 1800 TO SH IBA 1850C C A R R Y 35S0-486SX/4MB C A R R Y 3500-486DX/4MB C A R R Y 3530-486DX2/8MB C A R R Y 5500 color-486DX/4MB IŤŤl □ Prodejci IŤ Ť j 80 M B 120 MB 80 MB 120 M B 80 M B 120 M B 80 M B 80 M B 40 MB 80 MB 60 M B 80 MB 80 M B 120 M B 40 M B 60 M B 80 MB 120 M B 210 M B 210 M B 120 M B 49.940, 55.940, 57.940, 63.940, 62.940, 68.940, 149.940, 79.940, 68.940, 92.470, 111.500, 117.100, 137.900, 152.600, 64.400, 73.300, 114.400, 59.940, 85.940, 96.940, - 99.940, - uvedené firmy jsou autorizovanými prodejci produktu HALIKAN OLIMEX PREROV Kratochvilova 41. T: 0641/52485 O PÁ L PREŠOV kpt. JaroSe 2. T: 091/24902 SWAH ÚSTI NAD LA8EM Dlouhé 2. T: 047/23134 SINEK HAVLIČKÚV BROD Perknov 1840. T: 0451/21801 SENZO CHEB Svobody 25. T. 0166/30720 C.T.M.L. OSTRAVA 1 Gorkcho 2. T: 069/231123 linka 128 AMO S BRATISLAVA Malinovského 11. T:07/495788 c o o p e x b A n s k a b y s t r i c a Partyzánská ccsla 9. T; 088/45931 CO O PEX C \' , TRENČÍN Dol. Sianec, T: 0831/21042 DIG1TECM HRADEC KRÄLOVÉ Machkova 587. T: 049/672131 PRAHA 1, V ád a vské nám . 53. tel: 02/22 88 66, fa x: 02/ 22 60 09 PRAHA 9, U svobodárny 12, tel/fax: 02/822 572 BRNO, Šum avská 33, tel/fax: 05/7112 linka 576 LIBEREC, Barviŕskä 35, tel: 048/231 71, fa x: 048/231 91 Híi piatok 8. januára 1993 21

ZO ZAHRANIČIA Bez zvýšené sazby Jako mŕsto oficiálne posledního projevu ve funkci prezidenta Spojených státô si George Bush vy­ bral proslulou vojenskou akadémii ve West Pointu. Ne náhodou. West Point je institucí, kde se tradičné vyslovovaly a vyslovujú americké zahraničnépolitické doktríny a George Bush byl, jak známo, »spe- cialistou« na mezinárodní oblast. Proto se také i jeho poslední prak- Bushuv odkaz tické kroky týkaji mezinárodní scény. A proto bylo jeho poslední verejné vystoupení cele vénováno shrnutí a obhajobe všech zahranič- ních kroku odstupující americké administratívy, a bylo tedy jakousi Bushovou politickou bilancí. A nejen to. Vzhledem k tomu, že Bushôv nástupce »podédí« dôsled­ ky jeho činô a navíc Bili Clinton nemá (a ani nemôže mít) Bushovu obrovskou mezinárodnépolitickou zkušenost, Ize ŕíci, že úterní projev odcházejícího amerického prezi­ denta je i jeho odkážem »nás)edov- níkovi« i svetovému společenství. Alespoň tak Ize chápat Bushova slova o tom, že USA nemohou hrát roli svčtového četníka, ale zároveň i varovaní pred »bláhovym izolacio- nismem«. Slova o tom, že ve svétč se síce snížila možnost jaderné války, ale i nyní, po skončení války stude­ né, stále existuje reálná hrozba ná­ silí a chaosu. A za odkaz Ize označit rovnéž pasáž, v níž George Bush hovoril o americké vojenské anga­ žovanosti v rámci mezinárodního společenství, kde mimo jiné uvedl, že Spojené štáty by se mély na tech- to akcích podílet v míŕe odpovídají- cí jej ich bohatství, ale ostatní zeme by mély pritom pomáhat jak vojen­ sky, tak i ekonomicky. »Nelze oče- kávat, že USA ponesou celé finanční bremeno intervence, když i dalším státôm záleží na výsledku akce,« dodal odstupující prezident. Realizace Bushových slov však už záleží na Billu Clintonovi. Zda si z nich vezme poučení, prokáží již nejbližšítýdny. KVÉTA BUSCHOVÁ Zákon o interrupcích V a r š a v a - Polský Sejm včera prijal pozménénou verzi návrhu proti- interrupčního zákona, v níž upustil od nčkterých sankcí obsažených v pô­ vodní osnové. Zákon prijatý hlasy 213 poslancô (171 bylo proti a 21 se zdrželo hlaso- vání) nestanoví trest vézení pro ženy, které by svévolné pŕerušily tčhoten- ství. Nová norma povoluje provádét in- terrupce ve verejných nemocnicích, ohrožuje-li téhotenství život ženy, je- li dusledkem znásilnéní nebo incestu nebo je-li plod prokazatelné zasažen nevyléčitelnou nemocí. V ostatních pŕípadech se lékaŕi vystavují riziku až dvouletého trestu odnétí svobody. Náhrada za Môllemanna B e r 1 í n - V nčmecké Svobodné demokratické strané (FDP) vrcholí prípravy na zasedání spolkového pred­ sedníctva a poslanecké skupiny FDP v bonnském parlamentu, které v zvolí nového spolkového ministra hos- podáŕství místo Jiirgena Môllemanna. Kromé už dŕíve ohlášených kandi- dátú - člena predsedníctva berlín- ského privatizačního úradu (Treuhand- anstalt) Gúntera Rexrodta a branibor- ského ministra hospodáíství Waltera Hircheho - oznámili svou kandidatú­ ru liberálni poslanci Wolfgang Weng a Paul Friedhoff. V kruzích FDP se témto dvéma posledním kandidátum nedává žádná nadéje a konečné roz­ hodnutí zrejmé padne mezi Rexrod- tem a Hirchem. (pokračovaní ze str. 1) Nejvyšší sazba VAT v ES se môže od normálni lišit maximálné o 10 pro- cent, tzn., že je stanovená na 25 pro- cent. Do prosince loňského roku činil rozdíl mezi normálni a nejvyšší saz- bou VAT v Evropském společenství plných 26 procent. V praxi nový systém znamená výrazné snížení VAT na elektroniku, počítače, auto­ mobily a další zboží dlouhodobé spotreby, které bylo v minulém systé­ mu zpravidla zatéžováno zvýšenými sazbami VAT. Pro občany zemí ES to predstavuje nezanedbatelnou výhodu. Kromé normálni sazby VAT mají členské zemé ES možnost (pokud si to pŕejť) aplikovat jednu či dvé snížené sazby VAT, které se mohou pohybo- vat mezi péti procenty a normálni saz- bou. Vétšinou se to týká statku a slu- žeb sociálního či kulturního charakte­ ru, jako jsou léky, nékteré potraviny, voda, knihyt noviny, časopisy, kina, divadla ap. Členské štáty mohou rov- B u d a p e š f - Zmocnénec maďar­ ského ministerstva zahraničních vécí pro záležitosti Gabčíkova Gyôrgy Tatár obvinil slovenskou stranu, že nedodržu­ je dohody z Londýna o dočasném pro- vozu vodního díla na Dunaji. V rozhovoru pro včerejší Népsza- badság Tatár odmítl návrhy Júliuse Bindera na výstavbu nových malých V a r š a v a - »Polsku se prihodila v déjinách bezprecedentní událost. Béhem necelých tri let a bez zmény hranie zménilo všechny sousedy. Ti z jihu a východu se rozdélili a zmenšili a Polsko za téchto okolností vyrostlo,« píše polský týdeník Polity- ka ve svém nejnovéjším čísle. Renomovaný časopis vidí v této si- tuaci šanci pro Polsko. »Novou mapu Evropy sleduje mnoho očí, od štábu prezidenta Clintona po prodejce zubní pasty. Polská poloha, dŕíve naše pro- kletí, se nyní zdá príležitostí. Polsko s výhodným umísténím, velkým trhem, 40 milióny pŕevážnč homo- genního obyvatelstva, pomémé kvali­ fikovanou a lacinou pracovní silou, s rozvinutými reformami a rýchle ros- toucím soukromým sektorem má nečekané mnoho trumfu. Snad koneč­ né nadchází našich pét minút v déji­ nách.« Vláda velké koalice, klerou sejiž tak dlouhou dobu pokouší sestavit Janez Drnovšek, nadále zôstává jednou z nejménč prestupných cest ve slovin- ském političkám labyrintu. Až dosud byly ve hre tri vítézné strany z posled- ních voleb - liberálni a kresťanští de- mokraté a Sdružená listinajako koa­ lice demokratô, zelených a sociálních demokratô. Rozpory mezi nimi však ani tak dobrý taktik,jakým Drnovšek bezpochyby je, nedokázal odstranit. Tím se Slovinsko dostává pred období politické nestability, kdy bude vlád­ nou! nebo nevládnout menšinová vláda, bez podpory v parlamentu a s véčnou hrozbou vypsání predčas­ ných parlamentních voleb. Základní prekážkou v sestavení velké koalice se ukázal být odporstra­ ny bývalého premiéra Lojze Peteriea, kresťanské demokracie, vôči možné účasti sociálné demokratických refor- mátorô ve vládé. Tuto pomérné viiv- nou skupinu politikô-intelektuálô Pe- terie vytrvale označuje za komunisty. Stejné tak nesouhlasí ani s dosavadní oríentací Dmovšekovy vlády, která, podie nčj, i když centristická, prestoje príliš levicová. Zásadním požadav- kem Peteriea, kterým podmiňuje ja- kékoli další rozhovory o budoucí slo- néž zachovat »nulové« či »su- persnížené« sazby VAT. Žádná zemé Společenství od nynéjška nepoužívá zvýšenou sazbu VAT a všechny kromé Némecka, Ni- zozemí a Portugalska aplikují »nulo- vé« či »supersnížené« sazby VAT pro nékteré domáci transakce. Pro spotŕebitele, občana ES, je nový systém dané z pridané hodnoty »príjemnou« novinkou. Od 1. ledna letošního roku môže v zásadé naku- povat v kterékoli zemi ES bez kvanti- taíivního i cenového omezení cokoli pro osobní či rodinnou spotrebu, píičemž VAT zaplatí v cené v zemi nákupu. Celnice na hranicích pro občany ES už neexistují, odpadly často zdlouhavé písemné formality pri dvojím placení VAT, respektíve pri dokazování, že daň už byla zaplacena v zemi nákupu. Výjimky pochopitelné existujú Napŕ. turista muže v kterékoli zemi ES nakoupit prijedné cesté pro osobní spotrebu maximálné 800 cigaret, vinské vládé, je obrat Drnovšeka o sto osmdesát stupňu, tedy k pravé­ mu stredu. K prosazení reoricntace budoucí vlády Peterle navrhuje pó­ dií Slovinské lidové strany (SLS) a Národní strany (NS) na minister­ ských kŕeslech. Jenže rozpor ná- zorô Drnovšeka s názory pŕedsedô obou straň, Podobnika ze SLS a Je- Näš komentár linčiče z NS, se stal stejné nepŕeko- natelnou prekážkou, jako pŕedcho- zí Peterleôv nesouhlas a podmínka. Setrvá-li Peterle na svém stanovisku, což se dosud stávalo jen zrídka, pak bude Drnovšek nucen hledat ŕešení v malé koalici libcrálô, Rupelových demokratô, sociálních demokratô a zelených. V tom prípadé by se proti ní sjednotila koalice straň pravého stredu, kresťanští demokraté, lidovci a poslanci Národnístrany. Parlament by se tak stal neprôchodným a a jen by se čekalo na klopýtnutí vlády, v jehož dôsledku by se opét začalo hovoril o sestavení další nové vlády. Podie Drnovšekových predstav by slovinská vláda méla mít místo dosa- 90 litru vína, 110 litrô piva, 20 litrô aperitívu (pod 22 stupňô) a 10 litrô alkoholu. Môže samozrejmé dovézt více, ale pri náhodné policejní kontro­ le musí dokázat, že nákup je pro jeho osobní či rodinnou spotrebu, napŕ., že chystá svatbu, že jde o dar apod. Dôležité je, že všechny výhody spoje­ né s otevŕením jednotného trhu a za­ vedením nového systému dané z pridané hodnoty se týkají výlučné občanu zemí ES. Pro turisty z tretích zemí platí i nadále všechna dosavadní omezení. Naopak je treba počítat s tím, že čelní a další kontroly na vnéjších hranicích ES budou posíleny a zpŕísnény. JOSEF FREITH, ČTK, Brusel Systém dané z pridané hodnoty v ES (v procentech od 1.1.1993) sníž. sazba norm. sazba Belgie 6 a 12 19,5 Dánsko - 25 Francie 5,5 18,6 Írsko 10a 16 21 Itálie 9 a 12 19 Lucembursko 6 15 Némecko 7 15 Nizozemí 6 17,5 Portugalsko 5 16 Ŕecko 8 18 Španélsko 6 15 Velká Británie - 17,5 Frankdevalvovať nebude P a ŕ í ž - Francouzský premiér Pierre Bérégovoy včera vyjádŕil pŕesvédčení, že francouzská ména odolá spekulač- ním tlakum, které sázejí najejí devalva- ci, a zdôraznil odhodlám\' vlády uhájit postavení franku. Frank lehce prekonal krizi v záŕí a díky odhodlání vlády prekoná i krizi nynéjší, prehlásil Bérégovoy v projevu na fóru organizovaném tiskovou skupi­ nou Expansion. Evropský ménový systém vydrží úder, nerozpadne se, pre­ tože se opírá o firancouzsko-némeckou spolupráci, a ta je pevná, jak se to už dvakrát projevilo, dodal premiér s od- voláním na záchranné intervence né- mecké Bundesbanky ve prospéch fran­ ku v záŕí a v téchto dnech. Zdá se, že vývoj na paŕížském méno- vém trhu dává Bérégovoyovi za pravdu. Poté, co centrálni banky Francie a Né­ mecka v úterý oznámily, že budou hájit dosavadní paritu marky a franku, tlak na francouzskou banku pončkud polevil. Pŕíznivé ovlivnilo pozici francouzská mény i rozhodnutí Svýcarska snížit o pôl procenta úrokovou míru. Ménoví odborníci v Paríži očekávají, že švýcar- ský príklad bude v nejbližšíbudoucnos- ti následovat i Némecko. vadních dvaceti sedmi pouze pat- náct resortô. Šance na obsazení vlivného ministerského kresla se tak snižuje a naopak každé kreslo nabývá na hodnoté. Která strana to které ministerstvo obsadí, to bude rozhodovat nejen o rozsahu vlivu na vládni politiku, ale neprímo i o výsledcích príštích parlamentních voleb. Situaci však komplikuje množství afér, které nezávislý tisk, zvlášté lub- laňská Mladina, bez oddechu šíŕí na veŕejnost. Po odhalení spekulací Pe- terlea s bankovním kontem v ra- kouském Klagcnfurtu, na které »rakouští« Slovinci poukazovali pro- stŕedky na rozvoj Slovinska, nyní i kresťanští demokraté pŕcmýšlejí o možné zméné na čele strany. Kromé této aféry, která je jen vyústéním do- savadních Peterleových prohŕeškô vôči »morálcc«, hýbe Slovinskem aféra spjatá se současným ministrem obrany Janezem Janšou. Ten je obvi- nén, nejen že naŕídil nezákonné odpo- slouchávání politikô, ale i pašoval zbrané z Kyprú a Turecka do Slovin­ ska, samozrejmé za štátni prostŕedky s osobním profitem. JIŔI LESNÝ Moskva je ochotná dodávat Číné velice moderní vojen­ skou techniku. Není to síce naprostá novinka, Peking již koupil desítky bojových letounô SU-27, ale tento- krát se jedná o systémy ješté doko­ nalejší. Jak vyplynulo ze zgráv, které se dostaly na veŕejnost, Čína projevila Kdo dodá Číné zbrané? z^jem o bombardovací letoun TU- 26, stíhačky Mig-31 a ponorky. Konkrétni rozhovory žatím nezača­ tý, ale podie ruského prezidenta prý k takovým obchodôm existují nej- lepší predpoklady. Složitéjší ovšem bude problém, zda Rusko poskytne k témto zbra- ním i výrobní know-how. Čína to požaduje, nieméné Kreml se dosud zdráhal lakovému požadavku vy- hovét. Vztahy mezi obéma giganty se síce v poslední dobé radikálnč zlepšily, což dokumentuje i dohoda Borise Jelcina s pekingskými pŕed- staviteli o omezení počtu vojákô a dalších bezpečnostních opatrení na společných čtyŕi tisíce kilometru dlouhých hranicích, ale natolik zrejmé dôvéra mezi Kremlem a Pe- kingem žatím nepokročila. Nieméné obé strany mohou být spokojeny jinou strategicky chou- lostivou dodávkou. Rusko postaví v severní Číné jadernou elektrárnu o výkonu 2 x 300 megawattô. Boris Jelcin pŕislíbil na tento účel Pekin­ gu pôjčku ve výši 2,5 miliardy USD. Dá se pŕedpokládat, že tyto doho­ dy vedly ke zméné postoje USA vôči Číné, který se projevil den pred vá- nocemi, když prezident G. Bush zrušil embargo na prodej zbrojních systému do Číny. Konkrétni kon­ trakty jsou žatím v nedohlednu, ale podie agentúry DPA by mohlo jít hlavné o prodej elektroniky pro čín- ské stíhací letouny a torpéda, za- ŕízení na výrobu munice a dvé ra­ darové stanice. JAROSLAV HÓFER Rzeczpospolita o ČR V a r š a v a - Češi od počátku týdne neobracejí nejmenší pozor- nost na nezávislost svého stálu, pretože jsou bezezbytku zaujatí zvýšením cen a novou daňovou a pojišťovacísoustavou. V dlouhých frontách čekající lidé nešetrí kriti­ kou na adresu finanční politiky české vlády, napsal včera polský list Rzeczpospolita. Šok podie deníku budí také ofi­ ciálni tón, který je normálni v me- zinárodních stycích; pri návštévé pŕedstavitelô slovenského parla­ mentu v Praze však pôsobil nezvyk­ lé. »Pocit prohlubujícího se odstu­ pu pŕipomíná situaci, kdy si bratranci začínají vykat.« »0 Slovácích se v Praze mluví a píše spíše nepŕíznivé. Pod stálým a pečlivým dozorem českých bank zôstává slovenský rozpočet a deví­ zové výdaje. Zdá se, že Praha drží ruku na pulsu, pripravená kdykoliv ukončit dobrodružství s čelní únií a společnou korunou,« pokračuje Rzeczpospolita. Poprvé pešky Nórsky výzkumník Erling Kagge se stal prvním človékem, který došel péšky na jižní pól. Cíle dosáhl včera ráno po cesté dlouhé 1310 kilometru napŕíč Antarktídou. Informoval o tom v Oslu rnluvčí Kaggeho expedice Hans Christian Erlandsen, jehož in­ formovala americká výzkumná stani­ ce na jižním pólu. Dodal, že další zprávy žatím nemá. G.Tatár: porušené dohody Roste význam Polska Slovinský politický labyrint vodních elektráreň na Dunaji v rámci varianty C, pretože podie názoru ma­ ďarské strany jsou v rozporu s lon- dýnskými dohodami, které stanovujú že Slovensko musí vrátit do starého koryta Dunaje 95 procent vody a elek- trárna žatím nesmi vyrábét elektrinu. Jak uvedl i Július Binder, turbíny již béží. V stŕedoevropské soutéži o image moderní společnosti Polsko dlouho nemálo dobrou pozici. Tradičné jsme byli považováni za »romantické šílen- ce«. Na pozadí chaosu se ale Polsko jeví relativné stabilní, i když spíše než o naše úspéchy jde o porážky jiných, mini list. »V očích zahraničních in­ vestori) Polsko nadále budí mnoho obáv, ale v stŕednédobé perspektivé by naše prednosti mély prevážil nad nedostatky.« Politika zdôrazňuje, že v zájmu vy­ užití této príležitosti je nezbytné udélit absolútni pŕednost pridružení k Evrop- skému společenství. Polským cílem má být pripojení k francouzsko-né- meckému jádru Evropy. Jinak Polsku hrozí vákuum a sklouzávání do vý- chodního společenství. Čekání na roli »mostu« by bylo ztrátou času, konšta­ toval list. ha piatok 8. januára 1993

ZO ZAHRANIČIA ZO ŠPORTU Irak odmítl ultimátum (pokračovaní ze str. 1) Americké zdroje uvedly, že se počí- tá se »všemi možnostmi«, což se vy- svétluje jako primá hrozba bombardo- váním iráckých letišť, prípadné rake­ tových základen. Pŕíští americký prezident Bili Clin- ton podporuje prezidenta George Bushe a nebude tolerovat žádné irácké porušovaní rezolucí OSN. Prohlásil to ve stredu v Little Rocku Clintonuv mluvčí George Stephanopoulos. B a g d á d - Místopŕedseda irácké vlády Tarík Azíz včera 48hodinové ultimátum k odstranéní protiletec­ kých raket z pásma bez letového pro- V. Klaus do Rakouska (pokračovaní ze str. 1) S a l c b u r k - Salcburský zemský rada Othmar Raus, do jehož kompe- tence spadají otázky životního prostredí, požádal dopisem českého premiéra V. Klause o »dukladné prozkoumání plánu na výstavbu ató­ mových elektráren«. Ve svém apelu se O. Raus podie rakouské agentúry APA dožaduje, aby nové vzniklá re­ publika »podle možností úplné od- stoupila od využití atomové energie«. V í d e ň - Ekologický mluvčí ra­ kouské strany Zelených Rudolf Anschober včera na tiskové konferen- ci ve Vídni vyjádŕil domnénku, že Česká republika použila úvér Svétové banky ve výši 245 miliónu dolarfl, určený na technologickou prestavbu severočeských hnédouhelných elek­ tráreň, k výstavbé jaderné elektrámy Temelín. Současné tvrdil, že ke stej- nému účelu je využíván i zisk z hné­ douhelných elektráreň, který by do roku 1998 stačil pokrýt náklady na sanaci téchto ekologicky nevhodných zaŕízení. S a l c b u r k - Český premiér Václav Klaus pfiletél včera navečer na tŕídenní návštévu do Salcburku. Na letišti jej uvítal rakouský ministr za­ hraničí Alois Mock a zemský hejtman Solnohradska Hans Katschthaler. Zabavují zbrane M o g a d i š o - N a 400 pfíslušníkô americké námorní péchoty včera za úsvitu podniklo v jedné z moga- dišských čtvrtí operaci s cílem zabavit zbrané a munici jednomu z hlavních klanu ve mésté. Vojenský mluvčí Fred Peck upŕesnil, že námorníci pod­ porovaní tanky a vrtulníky typu Cobra zdemolovali nejméné dvé desítky budov pri útoku na čtvrf kontrolova­ nou generálem Mohamedem Fana- hem Aididem. Kromé šesti tankô, pat- nácti dél a více než deseti bojových vozidel zabavili také velké množství zbraní, munice a technického vybavení. vozu odmítl. Oznámila to irácká tis- ková agentúra INA. Azíz zdôraznil, že Bagdád má právo rozmísťovat protile­ tecké rakety na kterémkoli místé v zemi a iráčtí piloti mohou létat ne- omezené v leteckém prostoru nad svou zemí pri cvičných a hlídkových letech. »Irák odmítá americké hrozby a každá nová agrese proti Iráku se setká s odporem a odsouzením arab­ ského svéta a svétové verejnosti,« ŕekl Azíz. P e k i n g - Čína reagovala na ulti­ mátum čtyŕ západních zemí chladné. Zdôraznila, že si nepreje novou eska- laci napétí v Perském zálivu. »Irácká svrchovanost a územní celistvost musí být respektovány,« zdôraznil mluvčí čínské vlády. K u v aj t - Kuvajt včera oznámil, že Irák v úterý v noci po dvé hodiny úto­ čil na jedno jeho pohraniční stano- višté. Podie zprávy ministerstva vnitra, zveŕejnéné agentúrou KUNA, útoční- ku bylo 25 a operaci zahájili z irác- kého pohraničního bodu. Označení byli za »živly iráckého režimu«. Irák naproti tomu oznámil, že na pohranič­ ní stanovišté Safván včera dorazilo 339 Arabu, které deportoval Kuvajt. Podie irácké tiskové agentúry INA jsou ve skupiné vypovézených Iráča- né, Jordánci, Palestinci a Súdánci. Izraelský souhlas J e r u z a l é m - Izraelský rozhlas včera oznámil, že Izrael umožní Mezi- národnímu výboru Červeného kríže návštévu 415 Palestincô deportova­ ných do jižního Libanonu. Pfes izrael­ ské území mohou za vypovézenými jet dva zástupci této organizace a zjis- tit, v jakém jsou stavu a jakou pomoc potrebujú Cesta tam i zpét se má usku- tečnit vrtulníkem OSN. Fakty, udalosti SOUDNÍ PROCES s bývalým stranickým a státním šéfem NDR Eri- chem Honeckerem bude pokračovat oddélené od projednávání prípadu ostatních spoluobžalovaných. Roz­ hodí včera o tom trestní senát v Berlí- né, jenž Honeckerovu záležitost pro- jednává. DO BOJE S ROPNOU ŠKVR­ NOU pri pobreží Shetlandských ostrovô v Severním mori se včera pustili experti, kteŕí se podíleli na likvidaci ropné katastrofy béhem války v Perském zálivu. Hlavní nádrže lodé, která patrila americké společnosti Ultramar, byly neporu­ šený. VÍCE NEŽ TISÍC LIDÍ bylo zabi­ to v pokračujících bojích mezi ozbro­ jenými oddíly Národního svazu pro úplnou nezávislost Angoly (UNITA) a vládními vojsky kolem angolského mésta Benguela. Oznámil to včera an­ golský štátni rozhlas. V Sarajevu opét boje N ew Y o r k - Bosenský prezident Alija Izetbegovič prohlásil, že si ne­ myslí, že ženevské mírové rozhovory dospéjí k ŕešeníválky v jeho zemi a že by OSN méla brzy schválit rezoluci o posílení zóny bez leteckého provozu nad Bosnou a Hercegovinou. Izetbe- govič, který včera pfiletél do New Yorku na schuzku s americkými čini­ teli a zástupci OSN, rovnéž prohlásil, že sice bylo dosaženo určitého pokro­ ku, ale podie ného jedinou cestou, jak pŕimét Srby k souhlasu, je hrozba Zá­ padu. Ž e n e v a - Spolupŕedsedové mezi- národní konference o bývalé Jugoslá- vii lord Owen a Cyrus Vance navrhli jugoslávskému prezidentu Dobricovi Čosičovi, aby se srbský prezident Slo- bodan Miloševič zúčastnil dalšího kola ženevského jednám\' o míru v Bosné a Hercegoviné, které je plá- nováno na pŕíští nedéli. B é l e h r a d - Bélehrad ve stredu zahájil pravoslavné vánoce v poné- kud pochmurné náladé a v ovzduší jistého rozladéní, k némuž pfispél i projev jugoslávského prezidenta Dob- rici Čosiče. Ten lidem dôrazné pŕi- pomnél, že mají »na výbér mezi poli­ tickou a vojenskou kapitulací a vojen­ skou intervencí nejmocnéjších zemí svéta«. Zmĺnil se i o hospodárských potížích, kterým musí čelit Srbsko v dôsledku hospodáŕského embarga uvaleného OSN. S a r a j e v o - Včera se v Sarajevu po týdnech relativního uklidnéní opét rozzufily téžké boje. Celou noc bylo v mnohá částech obsazeného bosen­ ského hlavního mésta slyšet intenzív­ ni strelbu z ručních zbraní a kulometu. Občas se ozvaly i mínomety a téžké zbrané. K nejvétším srážkám došlo v jižních a západních pŕedméstích. Pohľad po Interšportturné Suverénni Rakúšania Triumfom 20-ročného Rakúšana Adreasa Goldbergera sa skončil 41. ročník medzinárodných pretekov v skokoch na lyžiach, na tradičnom turné štyroch mostíkov. Jedinečný bol najmä záver. Po 13 rokov opäť triumfovali na skokanskom mostíku v Innsbrucku domáci pretekári práve zásluhou už spomínaného Goldbergera. To je nová hviezda rakúskeho tímu a Goldberger ajeho spolubojovníci budú vo Falune na MS veľmi silní. Ich devízou je mladosť. Ohroziť ich môžu najskôr Japonci a Nemci a niekolko jednotlivcov z ďalších štátov. Japonskou jednotkou na turné bol Noriaki Kasai, víťaz z Ga-Pa. Z Nemcov treba rátať s mla­ dým Duffnerom a skúseným Weis- sflogom. Christoph Duffner vyhral úvodné preteky v Obertstdorfe, ale na stupne víťazov sa už v ďalších prete­ koch nedostal. Z jednotlivcov bol príjemným prekvapením český reprezentant Jaro­ slav Šakala. Chýba mu druhý výborný skok. Ak mu vyjde, ako v Innsbrucku, objaví sa na stupni víťazov.Dalším prekvapením boli výkony Francúza Didiera Mollarda. Sklamaním boli výkony sloven­ ských skokanov.Mali ako prví česť re- Hokej • Mário Lemieux, vedúci hráč kanad­ ského bodovania kanadsko-americkej NHL nebude pravdepodobne hrať do 25. januára, dokedy mu lekári odporu­ čili oddych. Po dva a pol týždňovej prestávke by mal znova začať. 5 zo 40 V druhom stávkovom týždni stáv­ ky 5 zo 40 vyžrebovali nasledujúce čísla: 1 - 11 - 31 - 33 - 34.Dodatkové číslo 28. Basketbal • KORAČOV POHÁR: Gravelines (Fr.) - Peristeri (Grécko) 78:73, Os- tende (Belg) - Iraklis (Grécko) 77:82, FC Barcelona (Šp) - Caserte (Tal.) 85:77, Elosua Leon (Span) - Miláno (Tal.) 77:75, Alava Taugres (Špan.) - Panionios Atény (Grécko) 76:74. • MAJSTROVSTVÁ EURÓPY KLUBOV: Cibona Záhreb (Chor­ vátsko) - PAOK Saloniki (Grécko) 82:71. • EURÓPSKY POHÁR: Estudian- tes Madridd (Sp.) - Bayer Leverkusen (Nem.) 83:71. • SUPERLIGA: Tungsram Buda­ pešť - Helios Domzale 98:91 (52:41), Hunor Kôrmend - BC Prievidza 92:84 (44:41). Umelý trávnik Prvý umelý trávnik, ktorá má všestranné použitie, napr. pre fut­ bal čipozemný hokej na Slovensku bude v Bratislave v areáli Interu. Bratislavčania uzatvorili dohodu s firmou Balsám, ktorá sa zaviazala položiť trávnik do 15. mája t.r. tak, aby koncom mája bolo možné na ňom zohrať internú kvalifikáciu pozemných hokejistov medzi ČR a SR. _______________________ V Štyria zahraniční Hoci do štartu 37. ročníka medzi­ národných cyklistických pretekov Okolo Slovenska v Starej Ľubovni chýba ešte osem mesiacov, organizá­ tori podujatia majú už na stole záväz­ né prihlášky reprezentačných tímov Moldavska, Nemecka, Holandska a Poľska. Spolu s reprezentačnými dru­ žstvami Slovenska a Čiech je teda už zabezpečená 50-percentná účasť z predpokladaných 12 štartujúcich re­ prezentačných kolektívov, ako to predpisuje reglement UCI na zarade­ nie do Svetového pohára. Preteky budú y dňoch 3.-12. au­ gusta. Celková dĺžka trate tisíc km je rozdelená do deväť etáp a prológu. Prvú cenu, osobný automobil, venuje spoluorganizátor pretekov Figaro a.s. Bratislava. prezentovať Slovensko, novú samostatnú republiku. Vie sa, že ne­ mali dostatok možností na zlepšenie skokanskej techniky, absolvovali prí­ pravu iba na stredných mostíkoch. Predsa len sa od nich čakalo viac. Najmä od skúseného Švagerka. Hoci sa trikrát kvalifikoval medzi 60 naj­ lepších, ani raz sa neumiestnil do 35. miesta, čo značilo postup do finále. Dva nezdary v l.kole poznačili ďalšie výkony nesporne talentovaného Lepka. Debutantskú daň ešte drahšie zaplatili českí skokani Mikulašťík a Jiroutek. Šakala, Parma a Jež teda ne­ majú prenasledovateľov. Neoslnili ani severské skokanské veľmoci. Najmä Švédi, ktorí sú uspo­ riadateľmi MS. Potlesk Suchánkovi Český reprezentant Tomáš Suchá- nek vyhrál v konkurenci 137 pilótu z deseti zemí Bogong cup, první ze série australských poháru v závésném létání. Ďalší místa obsadili domáci zá- vodníci Drew Cooper a Bili Moyes. Seriál pokračuje mezinárodním mi- strovstvím Austrálie, které začalo včera. Tomáš Suchánek, úradující mistr svéta, štartoval v Austrálii již loni, kdy vyhrál tri soutéže a ve čtvrté byl druhý. Rally Paríž Motocykle - rýchlostné skúšky (541 km): 1. Stéphane Peterhansel (Fr. Ja­ maha) 7:06,39, 2. Jordi Arcaraons (Šp. - Jamaha) + 42,47, 3. Thierry Čharbonnuier (Fr. - Jamaha) + 56,13. Celková klasifikácia: 1. Stephane Peterhansel (Fr. - Jamaha)10:28,39,2. Jordi Arcarons (Šp.- Jamaha) + 46:30, 3. Thierry Charbonnier (Fr. - Jamaha) +05:15. • Ve druhém kole tenisového turnaje v katarském Doha bylo dosaženo téchto výsiedkô: Čerkasov (Rusko) - E1 Aynaoui (Mar.) 6:3, 5:7, 6:4, Kuh- nen (Ném.) - Schapers (Niz.) 7:5,6:2, Ivaniševič (Chór.) - Olchovskij (Rusko) 6:3,7:6, Gorriz (Šp.) - Wuyts (Bel.) 6:2, 6:0. Vedenie futbalového klubu Benfica Lisabon sa v stredu vo vyhlásení oficiálne dištancova­ lo od časti svojich priaznivcov, ktorípri poslednom ligovom stret- SMEČ TÝŽDŇA nutí s Belenenses vyvolávali výtrž­ nosti a bitky, napadli policajtov a vztýčili na štadióne nacistickú zástavu. Použijeme všetky prostrieadky aby sme zabránili vyčíňaniu sku­ pín, ktoré vyznávajú hodnoty cud­ zie nášmu klubu a športu vôbec, poškodzujú povesť Benfiky a zne­ užívajú jej meno, hovorí sa vo vy­ hlásení. Stretnutie s Belenensen sa skončilo 1:1 a štyria hráči bolo v zápase vylúčení. Opäť na ľade Po deväťmesačnej prestávke, vynú­ tenej komplikovaným zranením, na­ stúpi v piatok večer najväčšia hviezda hokejovej NHL Wayne Gretzky opäť vo farbách Los Angeles Kings na svoj tisíci zápas svojej oslnivej kariéry proti tímu Tampa Bay Lightning. Do­ časný šéf kráľov Luc Robitaille teda v piatok vráti kapitánsku pásku svo­ jmu uzdravenému kamarátovi a pod staronovým vedením sa Kings po­ kúsia prerušiť nepríjemnú šnúru ôsmich zápasov v sérii bez víťaz­ stva. □□ # Kanadsko-amrická Národná hoke­ jová liga pokračovala zo stredy na štvrtok ľašími zápasmi. VÝSLEDKY : Hartford - Buffalo 1:3, Toronto - Vancouver 2:5, New Yoork Rangers - Ottawa 6:2, Los Angeles - Tampa Bay 3:6, New Jersey - Minnesota 5:1. - Dakar Poradie automobilov - rýchlostné skúšky (791 km): 1. Bruno Saby (Fr.. Mitsubishi) 6:56,41, 2. Timo Salonen (Fr. - Citroen) +1:13,59,3. Pierre Lar- tigue (Fr. - Citroen) + 1:19,41. Celkolvá klasifikácka: 1. Bruno Saby (Fr. . Mitsubishi) 8:02,30, 2. Pi­ erre Lartigue (Fr. - Citroen) + 1:26,47, 3. Timo Salonen (Fin.- Citroen) + 1:27,02. • Na halovém fotbalovém turnaji v bavorském Bayreuthu nedokázali hráči Sparty Praha zopakovat vítéz- ství z turnaje v Lievinu. Pražané sice vyhráli svou skupinu a postoupili do finále, ovšem tam nestačili na muž­ stvo Brôndby Kodaň, s nímž prohráli 0:5. Dnes pokračuje hokejová liga Boj o historický titul Hokejová liga pokračuje po Vianočnej prestávke vyplnenej štartom repre­ zentačného mužstva na turnaji o Cenu Izvestijí a účasťou juniorskej repre­ zentácie na MSJ vo Švédsku, dnes zápasmi 29. kola nadstavbovej časti. Hoci 1. januára došlo k rozdeleniu ČSFR, hokejová liga pokračuje spoloč­ nými súbojmi. Možno teda hovoriť, že ide o zisk historického titulu, pretože Vzťahy v našom mužstve sa zlepšili a to dáva optimizmus, že v ďalších zápasoch o ligové body budeme úspešní, vyslovil sa košický tréner Július Šupler. Aj spomínaná skutočnosť zápisu do hokejovej histórie bude iste moti­ vujúca. A nielen pre Košičanov. S výnimkou bratislavského Slovana sa ostatné mužstvá pripravovali na pokračovanie v súťaži v domácom prostredí. Košiča­ nia hrali zápas v Michalovciach. Dukla Trenčín s výnimkou propagašného zápasu s futbalovými majstrami - Slovanom Bratislava nehrala.Silu hľadali zverenci trénera F. Hossa v aktívnom oddychu v prostredí Štrbského Plesa. Tréner Popradčanov J. Faith sa obaval, či po prestávke budú jeho zverenci pokračovať v dobrých výkonoch pred prestávkou, Počas nej hľadali pre­ dovšetkým streleckú mušku, ktorá im na začiatku súťaže chýbala. Hokejisti Slovana hrali na turnaji v Rotterdame, kde súčasne pomáhali nadviazať styky oboch miest. Výhra azda pomože posilniť sebavedomie slovanistov. Pred pokračovaním ligy sú na tom v tabuľke najlepšie Košičania. Sú na 6. mieste so ziskom 30 bodov. Dukla Trenčín na 8. mieste ich má 28 a dvojica Slovan (10.) a Poprad (11.) ich majú zhodne po 26. Dnes sú na programe (17.00) zápasy: Plzeň - Pardubice, Jihlava - Litvínov, Slovan - Sparta Praha, Poprad - Č. Budéjovice, Košice - Kladno, Trenčín - Zlín, Vítkovice - Olomouc. (efš) V stredu pokračovala Rally Paríž - Dakar druhou etapou medzi Beni Ounif a E1 Golea v celkoveaj dĺžke 951 km. Oficiálne výsledky: Odvšadiaľ piatok 8. januára 1993 23

KONJUNKTÚRA / TRHY / KURZY Zemédélství trpí chronickou nadvyrobou B r u s e 1- Problémy západoevrop- ského zemédélství trpícího chronic­ kou nadvyrobou se loni dále vyostŕily. Celkový objem produkce v dvanácti zemích Evropského společenství znovu stouplo, tentokrát proti roku 1991 o 2,8 procenta, ale rust nestačil pokrýt ztráty v príjmech zemédélcu, které v prúméru zemí ES loni poklesly o 1,6 procenta. Podie údaju Štatistického úradu ES (Eurostat) se príjmy zemédélcu v pru­ méru snížily, ale v nékterých zemích - Francie, Némecko a zvlášté Írsko - stouply o tri až 12 procent. Snížení prúmémych príjmu zemédélcu »má na svédomí« výlučné pokles výkup- ních cen ve Společenství. Jednotné ceny v ES se loni snížily o 7,9 procen­ ta, ale v nékterých zemích Společen­ ství byl jejich pokles daleko vy\'raz- néjší. V Nizozemí to bylo o 12,5 pro­ centa, v Portugalsku o 10,5 procenta. Prflmémé ceny zemédélské produkce pritom ve Společenství v letech 1990 až 1992 byly o 15,2 procenta vyšší než ve stejném období pred deseti lety. Japonsko plánuje zmenu dovozní dané T o k io - Ministerstvo zahraničního obchodu a prúmyslu oznámilo, že Ja­ ponsko plánuje zménu daňové regula- ce s cílem dosáhnout pro japonské i zahraniční společnosti daňové zvýhodnéní pri dovozu do Japonska. Tato zména by méla navazovat na díívéjší opatrení, s pomoci nichž se Japonsko snažilo o zvýšení dovozujiž od dubna roku 1990. Současná regula- ce, mimo jiné obsahuje i možnost zís- kání daňového zvýhodnéní pro japon­ ské izahraničníspolečnosti,jestliže se jejich dovoz zvýšil pouze o dvé pro­ centa proti drívéjší nejvyšší úrovni. Ministerstvo zahraničního obchodu a prúmyslu (MTI) očekává, že plán da­ ňové regulace se bude projednávat na zasedání parlamentu již koncern toho- to mésíce, nebof v současné dobé je ve srovnání s ostatními ekonomicky vyspélými zemémi japonský import na velmi nízké úrovni, uvedla agentú­ ra Reuter. Menší deficit obchodní bilance V í d e ň - Rakouský ministr hos- podáŕství Wolfgang Schússel v pro- hlášení pro tisk uvedl, že deficit ob­ chodní bilance Rakouska se v loň- ském roce snížil témér o 14 miliárd šilinku (ATS), tedy o více než 12 pro­ cent. Dovoz poklesl o 0,5 procenta na 588 miliárd ATS, zatímco došlo ke zvýšení vývozu o 2,3 procenta na 490 miliárd, takže deficit zahraničního ob­ chodu opét klesl pod hranici 100 mi­ liárd ATS. Nadprumérné rostl vývoz do zemí Evropského společenství (témér o 3,5 procenta), zatímco dovoz zustal na zhruba stejné úrovni. Podie Schússela toukazuje na to,jak naléha- vé je nutná komplexní integrace Ra­ kouska do ES. Ve východní části Evropy je dovoz z Rakouska silné ovlivnén taméjší ekonomickou situací a reformními snahami jednotlivých státú. V Čína uvolňuje soukromé podnikaní P e k i n g - Kontrola soukromého sektoru v Cíné bude, jak oznámily čínské úrady, dále uvolnéna, aby jeho zisky sloužily ekonomickému rozvoji zemé. Predseda čínského Úradu pro prúmysl a obchod uvedl, že soukro- mopodnikatelský sektor se bude moci zapojit do všech prúmyslových od- vétví s výjimkou téch, která jsou spo­ jená s národní bezpečností a zdravím. Soukromé podnikám\' je podie ného nezbytným doplňkem státního a druž- stevního sektoru. Podie agentúry Nová Čína se nová politika bude týkat asi 15 miliónu ro­ dinných a soukromých podniku, které za minulý rok zaplatily dané ve výši 3,5 miliardy dolarú. Rakouský export do Polska se nemení V í d e ň - Rakouský export do Pol­ ska podie nejnovéjších údajfi zflstal za prvních loňských deset mésícfi na úrovni stejného období roku 1991 a činil šest miliárd šilinku. V Polsku totiž nedošlo k nárustu poptávky po zahraničním zboží, neboť se na jeho cené negativné projevila jak vyšší daň z obratu, tak vyšší clo. Brzdou bylo i další znehodnocení polského zlotého ve vztahu k šilinku. Bylo to oznámeno ve stredu ve Vídni. Dovoz polského zboží do Rakouska se podie agentúry Reuter v prvních deseti mésících 1992 podarilo zvýšit o deset procent na 4,5 miliardy šilinku. V současné dobé existuje v Polsku kolem 400 ra- kouských joint-ventures, pŕedevším v oblasti obchodu, poskytování slu- žeb, v cestovních ruchu a ve staveb- ním, textilním a elektrotechnickém prúmyslu. Ve Varšavé máí zastoupení pét rakouských bank. Tchaj-wan zvyšuje dovoz zlata T c h a j - p e j - Tchaj-wan, který je jedním z nejvétších svétových nákup- čích zlata, zvýšil v roce 1992 dovoz tohoto kovu o 63 procent proti roku 1991, pŕičemž v roce 1993 by mél dovoz zlata na Tchaj-wan dále vzrústat. Jak oznámilo tchajwanské ministerstvo financí, Tchaj-wan loni dovezl 181 tun zlata za 2 miliardy USD (v roce 1991 jen 111 tun zlata) nejvíce z USA (40 tun), Británie, Švý- carska a Jižní Afriky. Hlavním dúvo- dem vzestupu dovozu byly nízké ceny tohoto kovu na svétových trzích a rúst kursu tchajwanského doláru vuči americké méné v souvislosti s boo- mem tchajwanské ekonomiky. V roce 1993 by mél tchajwanský dovoz činit kolem 200 tun. KURZY DEVÍZOVÉHO TRHU NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA Poradové číslo: 5 Platnosť od 8.1.1993 Fixing úrokových sazeb na trhu mezibankovních depozit dne 7. 1. 1993 v 11.00 hod. Termín 1 den 7 dní 14 dní 1 més. 3 més. 6 més. 1 rok prodej 6 3/4 9 7/16 101/4 12 1/4 13 11/16 14 15/16 14 11/16’’ nákup 5 1/4 7 15/16 8 3/4 10 3/4 121/8 13 3/16 141/8\'\' Kotovalo méné než 5 referenčních bank ^Nejsou zahrnutý kotace Všeobecné úvérové banky Vývoj na svétovém trhu zemédélských komodít Plodinové burzy ve svčté vstoupily do nového roku s témér nezmčné- nými cenami. Za zmĺnku snad stál jen prudký nárúst cen čaje. »Pŕísne sledovaná« káva i kakaové boby se udržely na vyšší úrovni a mírné vzrostla také cena pŕírodního kau­ čuku. Obrovský zájem o nákupy čaje ze strany Pakistanu, Ruska a Polska, zejména o tzv. čistší druhy, vyhnal ceny čaje na bangladéšské aukci tesné pred koncern roku 1992 o více než 5 %. Obchodování označili po- zorovatelé za hektické - na aukci bylo nabídnuto 29. prosince celkem 932,8 tuny čaje. Obchodníci čajem jsou ale ve svých pŕedpovédích dalšího cenového vývoje ponékud pesimističtí. Obávají se, že se cena neudrží. Dnes se na londýnském trhu pohybuje kolem 210 pencí za kg u nejkvalitnéjších druhá a u strední jakosti kolem 155 pencí za kg- Naprosto opačný vývoj zazname­ nal trh nékterých rastlinných olejú. Vysoká produkce palmového oleje v Malajsii, kteráje nejvčtším svéto- vým vývozcem této komodity, sig­ nalizuje poklesjeho cen. Na londýn­ ském trhu se pohybovaly začátkem roku jen tésné nad 400 USD za tunu. Malajsijská produkce letos stoupne proti loňsku o 400 tis. tun na 6,7 mil. tun. Plodinové burzy v Chicagu reago- valy na zprávy z Austrálie, které uvádčly, že úroda pšenice tam byla v prosinci značné poškozena silný­ mi dešti. Australský úrad pro pšenici odhaduje, že sklizeň se smzí až o 6 mil. tun. Toto snížení svétové nabídky se v Chicagu promítlo do cen pšenice vzestupem o 10centú za buši. Zpráva o menším produkčním de­ ficitu na trhu kakaových bobá zrejmé zpúsobila mírný pokles je­ jich cen. Londýnská Economist In- telligence Unit odhaduje tento defi­ cit v sezóne 1992/1993 jen na 43 tis. tun proti dŕíve očekávaným 49 tis. tun. Po zveŕejnéní této zprávy se ceny na londýnské burze pohybova­ ly opét pod 700 GBP za tunu. Také trh kávy zaznamenal mírný pokles. Káva Robusta na termíno- vém trhu v prvním lednovém týdnu klesla pod 1000 USD za tunu. Obavy, že se ceny nad 1000 USD dlouho neudrží, neboť zásoby kávy u spotŕebitelu jsou dostatečné, se zrejmé naplňují. Pokudjde o cukr, tento týden se už opét jeho cena pohybovala jen kolem 245 USD za tunu. Byla uveŕejnčna prognóza produkce cukru v zemích ES. Podie ní k 30. záŕí 1993, tj. ke konci béžné sezóny, by méla činit 15,839 mil. tun suro­ vého cukru. Produkce prekročí úroveň sezóny 1991/1992 o 1,023 mil. tun. Za zmĺnku stojí také nízké ceny bavlny. V prvním lednovém týdnu síce cenový index americké bavlny obchodované v Liverpoolu stoupl na 54,85 centú za libru, zatímco se v poloviné prosince pohyboval kolem 54,20 centú, ale celkové se na vývoji cen bavlny nie neméní. Od­ borníci naznačují, že vzhledem k dostatečné nabídce budou i letos její ceny nízké. DAGMAR TRUNCOVÁ štát množstvo kód DEVÍZY nákup predaj stred VALUTY nákup predaj stred Austrália 1 AUD 19.435 19.631 19.533 18.68 20.38 19.53 Belgicko 100 BEF 85.972 86.836 86.404 83.65 88.93 86.29 V. Británia 1 GBP 44.578 45.026 44.802 43.23 46.37 44.80 Dánsko 1 DKK 4.571 4.617 4.594 4.42 4.72 4.57 Fínsko 1 FIM 5.350 5.404 5.377 5.14 5.62 5.38 Francúzsko 1 FRF 5.197 5.249 5.223 5.06 5.38 5.22 írska rep. 1 IEP 46.451 46.917 46.684 43.78 47.78 45.78 Taliansko 1000 ITL 18.833 19.023 18.928 18.21 19.65 18.93 Japonsko 100 JPY 23.145 23.377 23.261 22.42 23.74 23.08 Kanada 1 CAD 22.657 22.885 22.771 21.89 23.45 22.67 Luxembursko 100 LUF 85.972 86.836 86.404 83.34 89.46 86.40 Holandsko 1 NLG 15.741 15.899 15.820 15.32 16.28 15.80 Nórsko 1 NOK 4.132 4.174 4.153 3.95 4.25 4.10 Portugalsko 100 PTE 19.661 19.859 19.760 18.68 20.30 19.49 Rakúsko 1 ATS 2.513 2.539 2.526 2.47 2.59 2.53 Grécko 100 GRD 13.257 13.391 13.324 12.55 14.09 13.32 SRN 1 DEM 17.704 17.882 17.793 17.33 18.25 17.79 Španielsko 100 ESP 24.883 25.133 25.008 24.14 25.84 24.99 Švédsko 1 SEK 3.983 4.023 4.003 3.84 4.16 4.00 Švajčiarsko 1 CHF 19.395 19.589 19.492 18.96 20.02 19.49 USA 1 USD 28.947 29.237 29.092 28.39 29.79 29.09 EMS-ECU 1 XEU 34.664 35.012 34.838 — - - MMF-ZFČ-SDR 1 XDR 39.916 40.318 40.117 - - - Objem obchodu ČNB a NBS na devizovém fixingu dne 7.1.1993 CNB: prodej devízových prostŕedku v ekvivalentu - 724 mil. Kčs NBS: prodej devízových prostŕedku v ekvivalentu - 277 mil. Kčs KOMODITNI BURZY M ísto Zboží 7.1. 31.12. Chicago pšenice (USD/bušl) 3,66 - Chicago kukurice (USD/bušl) 2,18 - Chicago sój. boby (USD/bušl) 5,74 - Winnipeg ječmen (c/bušl) 93,30 93,30 Bangkok ryže (USD/t) 280,00 275,00 Londýn cukr bílý (USD/t) 249,70 251,00 Londýn káva, Robusta (USD/t) 930,00 983,00 Londýn kakaové boby, nigerijské (GBP/t) 689,00 660,00 Londýn sójová moučka (USD/t) 184,50 - Chicago vepŕové mäso - pulky (c/lb) 37,55 37,30 Londýn kaučuk, RSS (p/kg) 63,75 - Liverpool bavlna (index A CIF c/lb) 55,15 - Bradford vlna (dAk) 379,00 378,00 New York méď, katódy (c/lb) 109,50 - 1545,25 1505,75 Londýn olovo, 99,97 % (GBP/t) 291,75 295,87 Londýn zinek, 99,995 % (USD/t) 1058,25 1057,75 Londýn cín, 99,85 % (USD/t) 5995,00 5777,50 Londýn hliník, 99,70 % (USD/t) 1200,25 1231,50 Londýn niki, 99,8 % (USD/t) 6197,50 5917,50 Londýn platina (GBP/troj. unce) 233,45 234,10 Londýn stŕíbro (p/troj. unce) 240,10 242,60 Londýn rtuť (USD/láhev o 76 lb) 122,50 122,50 Londýn wolframová ruda, 65 % (USD/22,5 lb) 46,00 46,00 Londýn antimón (USD/t) 1625,00 1625,00 DEVIZOVE BURZY Jednou vetou SPOLECNE ZASEDANI japon­ ského ministra zemédélství M. Tana- bua a člena komise ES pro zemédél­ ství R. Steichena, jehož programem je zejména obchod zemédélskými produkty, se má konat v Tokiu 15. ledna. (tc) ABVEL, s. r. o. nabízí leasing výpočetní a kancel. tech­ niky, automobilú, strojú a zaŕízení zprostŕedkujeme nabídku doda- vatelú našim zákazníkúm Sokolská 66, Praha 2 Telefón: 236 99 44 Fax: 236 0719 HN 04911 Kurs Frankfurt (DEM za 100) Londýn (za GBP) USD: 7. 1. 163,60 1,5400 6.1. 163,55 1,54075 DEM: 7. 1. - 2,52065 6. 1. _ 2,51835 ATS: 7. 1. 14,224 17,7206 6. 1. 14,248 17,7225 GBP: 7. 1. 251,90 - 6. 1. 252,15 _ CHF: 7. 1. 109,69 2,2988 6. 1. 110,090 2,2911 FRF: 7. 1. 29,385 8,5624 6. 1. 29,390 8,57815 JPY: 7. 1. 1,3072 192,765 6.1. 1,3063 192,640 Zlato: Londýn (USD/tr. unce) 7. 1. 329,15 6. 1. 329,60 ECU: USD DEM 7. 1. 1,19627 1,95829 6. 1. 1,19870 1,95844 V tabulce uvádíme strední kursy ze závéreč­ ných kotací, u zlata jde o cenu stanovenou pri odpoledním fixingu. Počasie HOSPODÁRSKE NOVINY, denník pre ekonomiku a politiku Vydáva a. s. ECOPRESS, šéfredaktor 0 . Zábojnik. Adresa redakcie: 810 00 Bratislava 1, Medená 22, P. O. BOX 77, tf. 07/516 88, 07/309 kl. 241, 397, 492, 493, fax 575 30 • Príjem inzercie: Inzertné oddelenie a. s. ECOPRESS, Medená 22, P. 0 . BOX 77,810 00 Bratislava 1, tf. 07/589 37,589 38,07/309 kl. 297, 298, 299, fax 07/589 37,575 30 alebo a. s. ECONOMIA, Na poríčí 30,112 86 Praha 1, tf 02/282 22 42,282 23 42,282 22 43, fax 02/232 55 61, zahr. inzercia: a. s. ECOPRESS, tf. 07/589 37,589 38, fax 07/589 37,575 30 alebo a. s. ECONOMIA tf, 02/232 96 72, fax 02/232 98 03 • Vychádza v pondelok až piatok. Rozširuje PNS a Mediaprint Kapa, objednávky na predplatné prijíma každá pošta, doručovatel, predajňa PNS a stredisko PNS. Objednávky do zahraničia vybavuje Riaditeľstvo PNS, Pribinova 25, 813 81 Bratislava. Vytlačil Danubiapriant, š. p., závod 02, Pribinova 21, Bratislava • Ročník XXXVII • Nevyžiadané rukopisy sa nevracajú. ISSN 0862-9567 V SR BUDE DNES na západe ráno polojasno, cez deň opäť veľká oblač­ nosť až zamračené a miestami ob­ časný dážď. Denné teploty 2 až 4 stupne. Severozápadný, cez deň ju­ hovýchodný vietor 1 až 4 m/s. Na strednom Slovensku spočiatku ob­ lačno, neskôr postupne zamračené, na väčšine územia občasný mrznúci dážď, vo vysokých horských polohách sne­ ženie. Denné teploty -1 až 3 stupne. Západný vietor 1 až 4 m/s, v horských oblastiach 9 až 14 m/s. Na východnom Slovensku predpoludním polojasno, popoludní zamračené a občasný mrz­ núci dážď, vo vysokých horských po­ lohách sneženie. Denné teploty -2 až 2, na horách vo výške 1500 m 0 stup­ ňov. Slabý premenlivý, na horách zá­ padný vietor 10 až 15 m/s. Na celom Slovensku prevláda poča­ sie s nepriaznivými účinkami na me- teorosenzitívnych ľudí s možnosťou zvýšenia zdravotných ťažkostí pri ochoreniach pohybového systému. Vplyv poveternostných procesov sa môže negatívne prejaviť u pacientov so srdcovocievnymi ochoreniami, po­ ruchami trávenia. Častejšie sa vy­ skytne pocit únavy, depresie alebo nervozity, nepokoja a predráždenosti. ZAJTRA bude spočiatku polojasno, neskôr od západu veľká oblačnosť až zamračené a na väčšine územia dážď, na východe mrznúci, vo vyšších hor­ ských polohách sneženie. V nedeľu premenlivá, časom zmenšená oblač­ nosť. Nočné teploty -1 až -5, denné 1 až 5 stupňov. Neoznačené materiály v listé prevzatý ze servisu ČTK.